Viac peňazí­ do zdravotní­ctva

ZNENIE SĽUBU:

SMER presadí také zvýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo, okrem iného aj vyššími platbami štátu za svojich poistencov, aby došlo k ekonomickej stabilizácii zdravotníckeho systému.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005

V zákone o štátnom rozpočte definovať konštantu, ktorá bude slúžiť pre výpočet odvodu štátom plateného poistného (minimálna mzda, priemerná mzda) tak, aby zdravotníctvo dostalo financie na úrovni 7% HDP za postupného každoročného zvyšovania podielu HDP na financovaní zdravotníctva a aby sme v priebehu ďalšieho volebného obdobia dosiahli výšku takého percentuálneho podielu HDP na objeme financií pre zdravotníctvo ako v krajinách EÚ.
Zdroj: Volebný program SNS

Prvá vec je dohodnúť sa na objeme zdrojov, ktoré treba do zdravotníctva dať naviac, lebo všetci vieme, že systém je podkapitalizovaný. Hovoríme o sume 7,5 až 8 miliárd korún, ktoré by sa do slovenského zdravotníctva mali dostať. Ale hovoríme aj B, odkadiaľ tie peniaze vziať. (...) Napríklad dane z dividend a hovoríme to hneď otvorene, že toto je jeden významný zdroj finančných prostriedkov, ktoré vieme do zdravotníctva ponúknuť.
Zdroj: Robert Fico, predseda strany SMER, STV, Správy a komentáre, 2.4.2006

Aj za Smer a už sme to povedali niekoľkokrát môžem potvrdiť, že chceme otvoriť otázku zvýšenia odvodov štátu za svojich poistencov, pretože tieto odvody sú umelé a nezodpovedajú realite.
Zdroj: Robert Fico, predseda strany SMER, TA3, V politike, 23.4.2006

Vláda zabezpečí navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšených platieb poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát zo 4% priemernej mzdy na 5% priemernej mzdy.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006

POZNÁMKY K PLNENIU:

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 30.10.2009: 51% - 75%
---------------------------------------------------------------------

Komentár INEKO:

Poistná platba štátu za poistenca sa od roku 2006 do roku 2009 zvýšila zo 4% na 4,9% z priemernej mzdy v ekonomike, v roku 2010 však klesne na 4,78%. Platby štátu rastú aj v pomere k HDP. Ministerstvo financií tiež vykazuje nárast verejných zdrojov v zdravotníctve zo 4,86% HDP v roku 2006 na 5,6% HDP v roku 2010.

Výška platieb štátu za vlastných poistencov

 

2006

2007

2008

2009*

2010

Podiel poistnej platby na priemernej mzde

4%

4,33%

4,5%

4,9%

4,78%

Absolútna suma v mil. eur (mld. Sk)

773 (23,3)
1,4% HDP

893 (26,9)
1,5% HDP

979 (29,5)
1,4% HDP

1 161 (36,2)
1,8% HDP

1 283 (38,7)
1,9% HDP

Verejné zdroje v zdravotníctve v mld. eur (mld. Sk)

2,64 (79,6)

4,86% HDP

2,89 (86,9)

4,77%

3,34 (100,5)

5,05% HDP

3,80 (114,5)

5,97% HDP

3,76 (113,3)

5,58% HDP

* údaje o výške HDP zodpovedajú prognóze ministerstva financií aktuálnej k septembru 2009

Zdroj: Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012, Rozpočet verejnej správy na roky 2009 až 2011, Rozpočet verejnej správy na roky 2007 až 2009, Rozpočet verejnej správy na roky 2006 až 2008

 

Monitoring tlače:

Koalícia oznámila dohodu o štátnom rozpočte na predvolebný rok. Za svojich poistencov dá štát do zdravotných poisťovní namiesto 4,5 percenta až päť percent z priemernej mzdy, čím naleje do zdravotníctva o päť miliárd korún (170 miliónov eur) viac ako v tomto roku... Prezident Asociácie fakultných nemocníc Slovenska Jaroslav Šajty tvrdí, že zariadenia použijú miliardy najmä na zaplatenie starých faktúr... „Každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti robí stratu. Časť výkonov im nik nezaplatí...," dodal (prezident Slovenskej lekárskej komory Milan) Dragula.
Zdroj: Pravda 15.10.2008, Polomŕtve zdravotníctvo dostane injekciu

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 2.8.2008: 26% - 50%
---------------------------------------------------------------------

Poznámka INEKO: Platby štátu za poistencov sa majú podľa vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008 zvýšiť zo 4% na 4,5% priemernej mzdy.

 

Výdavky štátu (v mld. Sk)

2006

2007

2008

Verejné zdroje v zdravotníctve

79,6

(4,90% HDP)

87,2

(4,88% HDP)

100,5

(5,05% HDP)

- z toho: výdavky ŠR pre Ministerstvo zdravotníctva

26,46

(1,63% HDP)

30,10

(1,68% HDP)

33,73

(1,70% HDP)

Zdroje:
Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008
Zákon o štátnom rozpočte na rok 2007

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 2.8.2007: 1% - 25%
---------------------------------------------------------------------

Ekonomický dopad opatrení vlády v zdravotníctve pre rok 2007

Destabilizačné opatrenia

Ročný ekonomický dopad

Dodatočné zdroje

Zníženie poplatkov

-2,5 mld. Sk

+1,9 mld. Sk

Zníženie DPH na lieky u ZP

Netransparentná kategorizácia liekov

-0,4 mld. Sk

+0,3 mld. Sk

Zníženie DPH na lieky v nemocniciach

Ochrana nemocníc pred exekúciami a zastavenie transformácie nemocníc na a.s.

-2,0 mld. Sk

+2,1 mld. Sk

Zvýšenie poistného za poistencov štátu

Spolu

-4,9 mld. Sk

+4,3 mld. Sk

Spolu

Bilancia podľa HPI: -600 miliónov Sk

Zdroj: Health Policy Institute, Newsletter Into Balance, október 2006 

v mld. Sk

2006

2007

2007/2006

Verejné zdroje v zdravotníctve

79,6
(4,90% HDP)

87,2
(4,88% HDP)

+9,5%

 

- z toho: Výdavky štátneho rozpočtu pre Ministerstvo zdravotníctva

26,46
(1,63% HDP)

30,10
(1,68% HDP)

+13,8%

Zdroje:
Zákon o štátnom rozpočte na rok 2007
Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2007
Zákon o štátnom rozpočte na rok 2006

Štát od 1. mája prestane odvádzať za ekonomicky neaktívne osoby päť percent z priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Platby boli zvýšené zo štyroch na päť percent len na prvé štyri mesiace tohto roka. (...) Je teraz na ministrovi zdravotníctva Ivanovi Valentovičovi, aké racionalizačné opatrenia predloží, aby zastavil zadlžovanie rezortu. "Minister má svoj osud vo svojich vlastných rukách," povedal Fico.
Zdroj: SME, 28.4.2007, Fico: Jedna poisťovňa stačí

Štát bude za svojich poistencov - deti, dôchodcov, ženy na materskej a nezamestnaných platiť prvé štyri mesiace budúceho roka 5 percent z priemernej mzdy namiesto doterajších 4 percent. Zdravotníctvu by to malo priniesť 2,1 miliardy korún. Tieto peniaze by sa podľa vlády mali použiť na zvýšenie platov zdravotníkov. Celkovo bude v budúcom roku v zdravotníctve viac o 7,6 miliárd korún viac. Zdravotné poisťovne však tvrdia, že ani 7 miliárd nebude stačiť na zvýšené platy, kompenzácie lekárov za zrušené poplatky a na dlhy.
Zdroj: SME 7.12.2006, Poslanci schválili Ficov daňový a sociálny balíček

POZNÁMKY KU KVALITE SĽUBU:
(Zdroj: Prieskum INEKO, máj 2007)

Zdravotníctvo je skutočne podfinancované, pridanie peňazí ale musí byť sprevádzané opatreniami na rast efektívnosti.
Juraj Nemec, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica

Slovenské zdravotníctvo je v porovnaní s inými krajinami dlhodobo podfinancované. Ceny v zdravotníctve sú nastavené na úroveň disponibilných zdrojov, bez ohľadu na reálne náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Už len samotné poskytovanie zdravotnej starostlivosti vedie k zadlžovaniu zdravotníckych zariadení, nehovoriac o úniku pracovníkov do zahraničia.
Milan Velecký, Slovenský rozhlas

Pokiaľ je systém zle nastavený, viac peňazí len oddiali jeho konečné zlyhanie. Štátny rozpočet nie je bezodný - má svoje limity. Problém je aj v efektívnosti fungovania systému, čoho sa však tento sľub vôbec nedotkol. Zdravotníctvu by pomohlo rozdelenie diagnóz a zavedenie priamych platieb pacientov za ľahké diagnózy. Sekundárny efekt priamych platieb by bol v tom, že ľudia by sa svojmu zdraviu začali viac venovať (šport, zdravá strava...).
Róbert Kičina, Podnikateľská aliancia Slovenska

Potrebné a všeobecne akceptované opatrenie, ktorého efektivita ale úzko súvisí so súbežnou racionalizáciou systému a potrebou zavedenia skutočnej konkurencie do poskytovania zdravotnej starostlivosti, rozšírením ponuky a kvality poskytovaných služieb (lekári na kolesách navštevujúci pacientov doma), ktorých zavedenie v programe Smeru absentovalo.
František Chovanec, Premier Consulting Prešov, spol. s. r.o.

Na výpočet "optimálneho" množstva peňazí v zdravotníctve neexistuje vzorec, je to politická otázka. Napriek tomu je súčasný systém zdravotníckeho financovania nastavený tak, že podiel zdravotníckych príjmov na HDP môže byť v nasledujúcich niekoľkých rokoch jeden z najnižších v OECD. Alternatívami na zvyšovanie tohto podielu môže byť zvýšenie významu financovania zdravotníctva zo všeobecných daní (napríklad aj zvýšením "príspevku štátu") a súkromného poistenia.
Martin Filko, Sanigest International

Vlievať viac peňazí do systému, ktorému zároveň zmäkčujeme pravidlá hry a vraciame mäkké rozpočtové obmedzenia, je drahá hra, ktorú draho zaplatíme. Kvalitu zdravotníctva to pritom nijako nezasiahne, zato rozsahu korupcie to rozhodne pomôže.
Róbert Žitňanský, týždenník .týždeň

Základným problémom slovenského zdravotníctva nebol nedostatok finančných zdrojov, ale ich neefektívne využívanie. Faktom však je, že z medzinárodného porovnania nepatrilo Slovensko ani k štátom s nadštandardne vysokým objemom zdrojov a tak isté zvýšenie zdrojov spolu s ich efektívnym použitím pomôže.
Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR

Bez serióznej reformy, o ktorej podľa mňa zatiaľ koalícia nemá predstavu, sa peniaze skôr stratia ako prinesú nejaký efekt.
Emília Sičáková-Beblavá, Transparency International Slovakia

Zdravotníctvo je dôležité. Avšak liať peniaze do systému, ktorý je bezodnou dierou, bez jeho zásadnej reformy - výsledky sa už dostavujú: znova rastúci dlh, plytvanie, príživníctvo záujmových skupín, korupcia. Na obranu treba uviesť, že ani minulá vláda problém zdravotníctva v skutočnosti nevyriešila. Správna cesta: viac zdrojov v zdravotníctve áno, ale súkromných - a viac podnikania a trhových princípov v tejto oblasti.
Martin Chren, Nadácia F.A.Hayeka

Zdravotníctvo dostáva naozaj menej než v zahraničí a to nielen absolútne ale aj v pomere k HDP. Cieľ zvýšiť jeho financovanie je správny, cesta k nemu však nebola premyslená.
Eugen Jurzyca, INEKO

Vraj cudzím slovám sa treba v komunikácii vyhýbať, ale v slovenskej politike to evidentne neplatí. Čím hrozivejšie cudzie slovo, tým pádnejší argument. Do zdravotníctva prúdia ročne prostriedky, ktoré sa v ňom v danom roku minú na financovanie poskytovania zdravotných služieb. Použitie čarovného zaklínadla o podkapitalizovanosti je ako ospravedlňovanie nešoféra, že potrebuje veľký Jeep, aby sa udržal autom na ceste. Ktokoľvek, kto už nebýva u mamy v detskej izbe vie, že jedinou cestou je, aby sa príjmy (prinajhoršom) rovnali výdavkom. Sľubovať si od deravého systému, že väčší prúd vody vyrieši problém s pretekajúcim potrubím, je jednoducho hlúpe. Je úplne logické, že pretekajúce potrubie sa bráni svojmu vymeneniu za nové (každý, kto nebýva u mamy - a nie je lekár - vie, prečo sa bez sobotných reforiem domácnosť stáva neobývateľnou). Opýtajte sa Petra Pažitného.
Anonymný autor

Na uvedených vyjadreniach je vidieť, že súčasná vláda si nevie dať rady s jedným z najkomplikovanejších rezortov.
Radoslav Štefančík, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava

Nereálny cieľ, od realizácie ktorého už vláda stihla ustúpiť. Problém nedostatku financií v zdravotníctve vyžaduje oveľa zásadnejšie a komplikovanejšie riešenia.
Richard Kollár, University of Michigan, USA

Určitá injekcia do zdravotníctva by možno pomohla, ale pri vytvorení dlhodobej stratégie. Celkovo sú kroky vlády v oblasti zdravotníctva skôr destabilizujúce.
Juraj Draxler, Centre for European Policy Studies, Brusel, Belgicko

Súhlasím, že treba viac peňazí do zdravotníctva, ale len krátkodobo a to na: riešenie systémových opatrení a s tým súvisiacich nákladov a odstránenie dlhov minulosti - technické vybavenie, schátrané budovy a pod. Súčasne však musí prebiehať racionalizácia a efektivizácia. Za súčasného stavu to je len liatie peňazí do čiernej diery.
Vladimír Benč, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku

Viac peňazí z verejných zdrojov nevyrieši zlé nastavenie systému v zdravotníctve.
Richard Ďurana, INESS

Plátanie dier, bez snahy riešiť skutočné problémy.
Tomáš Kmeť, Investorsgroup Financial Services Inc., Kanada

Zvýšenie platieb za poistencov štátu je potrebné, štát platí podstatne menej ako ostatní poistenci. Či 5 % stačí, je druhá otázka.
Ľuboš Vagač, Centrum pre hospodársky rozvoj

Zatvoriť okno