Zrušenie rovnej dane (viac solidarity pri zdaňovaní­, milionárska daň)

ZNENIE SĽUBU:

Pri dani z príjmov fyzických osôb SMER navrhuje zaviesť progresívne zdaňovanie, ktorého výsledkom bude zníženie daní pre ľudí s nízkymi a priemernými príjmami, resp. pre strednú vrstvu a zvýšenie pre ľudí s vysoko nadštandardnými príjmami s dôrazom na zásluhovosť, produkčný prínos a s cieľom zachovať motivačný charakter.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005

Pokiaľ ide o fyzické osoby, chceme, aby tie najštandardnejšie platy boli zdaňované 19 percentami, nízke príjmy by boli zdaňované 15 percentami a na nadštandardné príjmy chceme zaviesť vyššiu sadzbu ako 19 percent.
Zdroj: Robert Fico, predseda SMER-u, týždenník Slovo, 31.5.2006

PODPORNÉ CITÁTY:

Pri pravicovej vláde Mikuláša Dzurindu sa má dobre len úzka skupina ľudí s nadštandardnými príjmami, ktorým pravicová vláda pomohla aj tak, že im znížila daň z príjmu na 19 percent. Nerovnosť spôsobenú rovnou daňou môžu zmeniť len významné opravy daňového systému.

Zdroj: Robert Fico, predseda SMER-u, TA3, 31.3. 2006

To, čo ponúkame, je absolútne štandardné, ukázalo sa v mnohých európskych krajinách ako životaschopné, práve naopak, tieto experimenty, ale prosím vás, povedzte mi niekto, kde je rovná daň, nech sa páči, počúvam, ktoré krajiny ju majú zavedenú.

Zdroj: Robert Fico, predseda SMER-u, TA3, 11.4. 2006

Rovná daň je absolútne nevýhodná a nespravodlivá. To je náš postoj, ktorý máme a ukazuje sa aj v mnohých krajinách západnej Európy, ktoré robili hodnotenie rovnej dane, že by znamenala zvýhodnenie desiatich - pätnástich percent ľudí, ale súčasne by znamenala významné znevýhodnenie sedemdesiatich piatich až osemdesiatich piatich percent ľudí.

Zdroj: Robert Fico, predseda SMER-u, 27.4.2006, Markíza

Daňový experiment, ktorý urobila táto pravicová vláda, nemá nič spoločné so sociálnym štátom, likviduje ho a nepomáha ľuďom s priemernými a podpriemernými zárobkami. Toto je dôvod, prečo trváme na úpravách. Trváme na zásadných úpravách, v niektorých prípadoch aj na rušení vecí, ktoré prijala táto pravicová vláda. (...) Rovnú daň, ako dnes hovorí pán Mikloš, celá vyspelá Európa odmieta.

Zdroj: Robert Fico, predseda SMER-u, STV, 7.5. 2006

Je jasný zámer spočívajúci v tom, že v daňovej reforme musí byť väčšia solidarita. Čiže tí, čo majú v podstate viacej, musia prispievať viacej do spoločného, ako tí, čo majú málo.
Zdroj: Robert Fico, predseda vlády, TA3, V politike, 6.8.2006

MODIFIKÁCIA SĽUBU:

Fyzickým osobám ponúkame dva varianty na rokovanie, pretože Smer nebude sám vo vláde. Keby sám zostavoval vládu, tak vám teraz poviem, že bude 19-percentná daň, že bude 15-percentá sadzba a že bude 25 alebo 30-percentná sadzba. Ale pozor. My ideme teraz rokovať, takže máme partnerov, s ktorými chceme o tejto otázke hovoriť. Po prvé ponúkame variant ako prednostný, poďme na to cez odpočítateľné položky. Tí, čo majú nižšie príjmy, budú mať viac odpočítateľných položiek ako tí, čo majú vyššie. Tento variant je pre nás prioritný a s týmto variantom chceme ísť do rokovania o zostavení novej vládnej koalície. Ak sa na tomto variante nedohodneme, sme za zavedenie takzvanej milionárskej dane, tej istej dane, ktorú zavádzajú a majú ju dnes v Nemecku. Ide ju zaviesť nová maďarská vláda a v podstate do istej miery existuje aj v Českej republike. Koľko to bude a aká to bude hranica to je samozrejme vecou partnerov, na čom sa dohodnú. Teraz je to zbytočné hovoriť, či to bude vyššie ako príjem milión korún ročne, keď partneri povedia, že to musí byť vyššie ako 1,5 milióna korún ročne.
Zdroj: Robert Fico, predseda strany SMER, Markíza, SITO, 15.6.2006

V oblasti priamych daní vláda pokladá za potrebné zvýšiť mieru solidarity v daňovom systéme, a to najmä postupným zvyšovaním nezdaniteľného základu dane, ale aj prípadnou úpravou výšky daňového bonusu. (...) Vláda navrhne zvýšiť zdaňovanie fyzických osôb s nadštandardnými príjmami.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006

POZNÁMKY K PLNENIU:

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 30.10.2009: 1% - 25%
---------------------------------------------------------------------

Komentár INEKO:

V roku 2007 vláda zaviedla tzv. milionársku daň. Spočíva v postupnom znižovaní nezdaniteľnej časti základu dane pre ľudí s hrubým príjmom od 1577 eur (47 500 Sk) mesačne a v úplnom zrušení nezdaniteľného minima pri hrubých príjmoch od 2656 eur (80 000 Sk) mesačne. Pre dotknuté osoby sa tak vlastne zvýšila daň z príjmu. Jednotná (rovná) sadzba dane z príjmu ostala zachovaná na úrovni 19%. Efektívna daň z príjmu (t.j. podiel skutočne zaplatenej dane na príjmoch) stúpla ročným milionárom zhruba zo 17,3% na 19%, dvojmilionárom z 18,1% na 19%. Zvýšenie sa podľa odhadov ministerstva financií dotklo do 100 tisíc ľudí z 2,3 milióna pracujúcich. Zvýšenie výnosu z dane z príjmov fyzických osôb vďaka tejto úprave odhadlo ministerstvo financií pre rok 2008 (prvý rok výnosov) na extra 1%.

V reakcii na svetovú hospodársku krízu vláda začiatkom roka 2009 dočasne zvýšila nezdaniteľné minimum z 3435 eur (103 490 Sk) na 4026 eur (121 278 Sk), čo znížilo daňové zaťaženie pre ľudí s nižším a stredným príjmom. Zároveň prišlo k zníženiu hranice, od ktorej platí milionárska daň, tak, že nezdaniteľné minimum začne klesať pri hrubých príjmoch od 1474 eur (44 400 Sk) mesačne.  V konečnom dôsledku teda progresivita zdanenia pre ľudí s vyšším príjmom zostáva bez výraznejších zmien.

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 2.8.2008: 1% - 25%
---------------------------------------------------------------------

Niektorí lekári, zubári, zdravotné sestry a pôrodné asistentky na Slovensku budú mať od tohto roka nižšiu daň z príjmov. Štát im umožní, aby si základ dane znížili aj o to, čo zaplatili za „špecializačné štúdium“ popri zamestnaní. Lekár si nemusí dať zdaniť až 10-tisíc a sestrička alebo asistentka 3500 korún ročne. Parlament urobil ďalšiu výnimku medzi zamestnancami, keď začiatkom decembra nepriamo novelizoval zákon o dani z príjmov (novelou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti).
Zdroj: SME 21.1.2008, Zdravotníci budú mať nižšiu daň

Človek so 75-tisícovým hrubým mesačným platom zaplatí štátu za rok oproti súčasnosti na daniach a odvodoch viac o 33-tisíc korún. Stratí totiž časť nezdaniteľného minima a zároveň sa mu od januára zvýšia sociálne odvody. Naopak, poslanec s vyše stotisícovým zárobkom odvedie štátu za rok navyše len necelých 4 400 korún... Zvyšovanie odvodov, ktoré poslanci schválili v novele o sociálnom poistení minulý týždeň, však v plnej miere pocíti premiér Robert Fico, ministri aj prezident Ivan Gašparovič.
Zdroj: Pravda 6.11.2007, Vyššie odvody poslanci nepocítia

Sľub zdaniť poslancom paušálne náhrady si môže vláda vyškrtnúť zo zoznamu a pripísať prívlastok nesplnený. Vlani ho minister financií Ján Počiatek posunul na tento rok. Teraz jeho úrad odkázal, aby si zdanenie približne 40-tisícových príplatkov vyriešili poslanci sami. Tí sa do odvádzania daní z náhrad na reprezentáciu nehrnú.
Zdroj: Pravda 28.9.2007, Poslanci si na svoje príplatky nesiahnu

Slovenskí poslanci dostávajú k svojmu viac ako 56-tisícovému platu 40- až 45-tisícový (nezdanený) príplatok... Poslanci tak platia milionársku daň asi 180 korún mesačne.
Zdroj: Pravda 28.9.2007, Poslanci si na svoje príplatky nesiahnu

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 2.8.2007: 1% - 25%
---------------------------------------------------------------------

Poslanci potvrdili zámer vlády zdaňovať bohatých viac. Schválili tzv. milionársku daň. Budú ju platiť všetci, čo zarábajú mesačne v hrubom viac ako 47 500 korún. Od tejto úrovne začne postupne klesať nezdaniteľné minimum, čiže suma, ktorú si daňovníci odratúvajú od základu dane. Znamená to, že s vyšším príjmom bude stúpať daň. Postihne to približne 90-tisíc zamestnancov a živnostníkov. Človek zarábajúci 50-tisíc mesačne príde za rok približne o 1200 korún. Nezdaniteľné minimum úplne zanikne pri hrubom zárobku 80-tisíc. Ľudia s takýmto a vyšším zárobkom ročne zaplatia štátu na daniach ročne o 18-tisíc korún viac ako teraz. Tým, čo zarábajú menej ako 47 500 korún, by dane rásť nemali. Verejné financie získajú vyše 500 miliónov korún, ale až v roku 2008. Vyššia daň sa totiž bude vyrovnávať v daňových priznaniach a zúčtovaniach dane.
Zdroj: SME 7.12.2006, Poslanci schválili Ficov daňový a sociálny balíček

POZNÁMKY KU KVALITE SĽUBU:

Kým v starom, progresívnom (avšak s nízkym nezdaniteľným minimom a bez daňového bonusu na dieťa) systéme sa 50% zamestnancov s najnižšími príjmami podieľalo trinástimi percentami na všetkých daňových výnosoch, dnes sa podieľa len štyrmi. Rovná daň teda chudobnejšiu polovičku zamestnancov zaťažuje menej a preto je sociálnejšia.

Zdroj: richardsulik.blog.sme.sk, 16.1.2008, Rovná daň je sociálnejšia a solidárnejšia

Giniho koeficient udáva mieru nerovnosti - 0 znamená, že všetci majú rovnaký príjem (úplná rovnosť) a 1 znamená, že celý príjem má jeden jedinec a všetci ostatní nemajú žiadny príjem (úplná nerovnosť). Slovenský Gini sa už niekoľko rokov pohybuje medzi 0,30 a 0,35, čím sa radíme medzi krajiny s nízkou nerovnosťou príjmov. Kakwaniho index je rozdiel medzi „Gini koeficientom" udávajúcim mieru nerovnosti v zaplatenej dani z príjmov a Gini koeficientom udávajúcim mieru nerovnosti v príjmoch samotných. Keď je Kakwani pozitívny, je v daniach vyššia nerovnosť ako v príjmoch a preto je daňový systém progresívny. No a teraz príde to zaujímavé: Kakwaniho index po zavedení Rovnej dane stúpol - a nie málo - a preto je Rovná daň progresívnejšia (a solidárnejšia) ako predošlý progresívny daňový systém.

Zdroj: richardsulik.blog.sme.sk, 16.1.2008, Rovná daň je sociálnejšia a solidárnejšia

Prieskum INEKO, máj 2007

Extrémne krátkozraké sľuby, bez pochopenia komplexnosti problémov. Rovná daň je systémovou otázkou a Slovensko využilo príležitosť. Dovolím si tvrdiť, že keby boli nulové (alebo aspoň výrazne nižšie) náklady spojené s prechodom na rovnú daň, tak by väčšina vyspelých krajín prešla na rovnú daň. Keď nič iné, tak dramatické zjednodušenie systému je z dlhodobého hľadiska veľkou úsporou (za predpokladu, že politici odolajú populistickým tlakom neustále "zlepšovať" nastavenie systému nekonečným množstvom výnimiek, dodatkov, odpočítateľnými položkami, kreditmi atd... ).
Tomáš Kmeť, Investorsgroup Financial Services Inc., Kanada

Nepochopenie rovnej dane (i) ktorá je naďalej progresívna kvôli odpočítateľnej položke (pri nízkych príjmoch je sadzba nulová), (ii) pri ktorej viac zarábajúci odvádzajú viac, keďže rovnakou sadzbou im je zdanený vyšší príjem. Okrem X sadzieb sa zrušila aj väčšina výnimiek, ktoré predtým systém robili neprehľadným a náchylným na podvody. Ako vidno, sľub bol napokon splnený tak na 10 percent, keď sa zaviedlo iba znižovanie odpočítateľnej položky pri rastúcom príjme. Našťastie.
Ľuboš Vagač, Centrum pre hospodársky rozvoj

Tento sľub zrejme vychádzal z nedostatočnej analýzy v kombinácii s klamlivým politickým marketingom: Zavedenie "rovnej dane" mohlo byť čiastočne úprimne považované za krajne pravicové opatrenie. Kompenzácia príjmov zvýšením DPH však evidentne ukazovala na to, že reforma nebola zameraná proti chudobným ale proti "čiernym pasažierom", tým, ktorí sa dokážu vyhýbať plateniu daní z príjmu oveľa ľahšie než plateniu DPH. Rovná daň je úspešná reforma. Pomohla zrýchliť hospodársky rast, nezasiahla politicky neúnosne do sociálneho rozloženia spoločnosti, pozitívne zviditeľnila Slovensko v zahraničí.
Eugen Jurzyca, INEKO

Rovná daň ukázala za tri roky svojej existencie jednoznačné prínosy pre slovenskú ekonomiku a pre obyvateľov. Jej zrušenie by neprinieslo osoh nikomu, ani tým najchudobnejším.
Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR

Daňová reforma sa vcelku osvedčila. Ak niečo funguje, zásadný zásah do systému je riskantný a jeho efektívnosť je nutné jasne doložiť.
Juraj Nemec, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica

Pri relatívne veľkej odpočítateľnej položke na daňovníka nie je ani dnešná daň skutočne rovná daň a zohľadňuje istú mieru solidarity s nízkopríjmovou skupinou daňovníkov (ich sadzba dane je v skutočnosti nižšia až nulová, ako v prípade priemerne či nadpriemerne zarábajúcich daňovníkov).
Milan Velecký, Slovenský rozhlas

Samotné zavedenie progresívnej dane pre fyzické osoby, prípadne systému odpočítateľných položiek s podobným účinkom nemusí mať negatívny dopad na slovenskú ekonomiku. Zahraničné skúsenosti potvrdzujú, že obidva daňové modely môžu viesť k udržateľnému rozvoju.
Richard Kollár, University of Michigan, USA

Vláda by pri vysvetľovaní svojich postojov k rovnej dani mala vychádzať predovšetkým z reálnych čísiel a nie z percent. Musela by tak potvrdiť skutočnosť, že ľudia s vyššími príjmami aj pri rovnej dani platia vyššie dane. 19% z milióna je predsa viac ako zo 150.000. Zavedením progresívnej dane zároveň demotivuje ľudí k vyššiemu výkonu resp. k vyšším zárobkom. Kroky, ktoré ohlasoval Robert Fico pred voľbami, sa však v tejto oblasti, zrejme aj vďaka víťazstvu zdravého rozumu, zatiaľ nenapĺňajú.
Radoslav Štefančík, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava

Práve daňová reforma by mala byť "nedotknuteľná" v zmysle návratu k predchádzajúcemu progresívnemu systému. Načo strkať prsty do stroja, ktorý funguje ako švajčiarske hodinky?
Martin Chren, Nadácia F.A.Hayeka

Založené na chybnej premise, že rovná daň pomohla len vysoko príjmovým skupinám obyvateľstva. Založené na podporovaní závisti.
Róbert Žitňanský, týždenník .týždeň

Pohľad na spôsoby a ciele daňovej politiky je legitímnou súčasťou ideológie ľavicového aj pravicového politického spektra, preto sa nemožno diviť, že vláda, ktorej absolútne chýbajú vlastné zmysluplné témy vytiahla do boja proti tejto relatívnej novinke v daňovom systéme. O tom, že zníženie daní z príjmov právnických osôb sa levím podielom pričinilo k príchodu nových investorov a teda aj nových pracovných miest, nemožno pochybovať - svedčí o tom aj reakcia susedných krajín v oblasti zdaňovania ziskov. Leitmotív "žerme bohatých" nie je pre socialistický Smer ničím novátorským, vzhľadom k obsadeniu centra moci a podielu, aký má na vnútrostraníckom rozhodovaní členský proletariát oproti zakladajúcim členom-kapitalistom dokazuje, že ide o farizejské PR, ktoré sa do spoločnosti namiesto pozitívnych tém snaží vnášať negatívnu energiu závisti voči majetným ľuďom. Na Slovensku povestnom svojím "zdochla koza mne, nech zdochne aj susedovi" je to len využitie na zemi ležiacej no veľmi účinnej propagandistickej barličky. Ktokoľvek s prístupom na internet vie, že tí s ozaj nadštandardnými príjmami sa vzhľadom k repertoáru medzinárodne dostupných možností zníženia daňového bremena obávajú negatívneho dopadu tohto bubnovania najmenej. Práve naopak, obrovskú radosť z tohto sľubu musia mať právnici a daňoví poradcovia (prispejú výraznejšie do HDP, hoci dosť neproduktívne, inkasovaním transakčných nákladov za takmer už zabudnutú daňovú optimalizáciu). Veľa pôsobivého kriku pre pár drobných (ľudí, aj daňových výnosov).
Anonymný autor

Vôbec najväčší sľub - podvod na voličoch Smeru. Názorný príklad ideologického poňatia hospodárskej politiky a schizofrénie socialistických strán: verbálne je rovná daň zo sociálneho hľadiska nespravodlivá, no v pozícii vládnej strany je pre Smer pri rastúcich daňových výnosoch akceptovateľná.
František Chovanec, Premier Consulting Prešov, spol. s. r.o.

Rovná daň je jedným z tých konceptov, ktoré sú mimoriadne populárne, pretože ponúkajú zdanlivú jednoduchosť a férovosť. Faktom je, že rovná daň nie je hlavným motorom slovenského hospodárskeho rastu, tým sú zahraničné investície, ktoré s "rovnosťou" alebo "nerovnosťou" dane majú málo spoločné. Na druhej strane tzv. ľavica podrobuje rovnú daň nesprávnej kritike. Áno, bez určitej progresivity zdaňovania majetku sa moderná spoločnosť ťažko zaobíde, ale tu sa treba pozerať nielen na sadzbu dane, ale aj na to, čo dostáva človek od štátu naspäť, teda na celý komplex zdaňovania a benefitov. Sociálne dávky "rovnosť" daňového systému kompenzujú. Miernu úpravu systému po voľbách zvýšením zaťaženia pre ľudí s mierne nadpriemernými príjmami považujem za komické. Podstatným je dobré nastavenie sadzieb a to sa zrejme pri zavádzaní rovnej dane podarilo. Prípadné zmeny budú určite časom nutné, ale dúfam, že ich nebude robiť SMER, pretože predstavitelia tejto strany nemajú o daňovej politike ani poňatie.
Juraj Draxler, Centre for European Policy Studies, Brusel, Belgicko

Rovná daň je jednou z top konkurenčných výhod našej ekonomiky v medzinárodných porovnaniach. Argumenty SMERu su totálnou demagógiou, ktorá nemá oporu v štatistike; opäť ide o hľadanie problému v oblasti, kde žiadne problémy nie sú.
Róbert Kičina, Podnikateľská aliancia Slovenska

Pozitíva rovnej dane sú zrejmé a myslím si, že rovná daň priniesla Slovensku významnú konkurenčnú výhodu.
Vladimír Benč, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku

Aj tzv. rovná daň obsahuje progresivitu. Ďalšie zvyšovanie daňového zaťaženia nie je namieste, keďže daňové príjmy štátu rastú rýchlejšie ako inflácia.
Richard Ďurana, INESS