Úprava, resp. rušenie 'zlých' reforiem pravicovej vlády

ZNENIE SĽUBU:

Dnes je jasné, že (Dzurindova pravicová vláda) urobila zlé reformy, ktoré väčšina ľudí odmieta, pretože ich poškodzujú. (...) Ústredným motívom, ktorý majú podľa odporúčaní expertov z USA omieľať všetci, od premiéra až po hovorcov, je lživé tvrdenie, že reformy znamenajú viac pracovných miest. (...) Nie reformy, ale nízke mzdy na Slovensku sú dôvodom príchodu investorov.
Zdroj: Robert Fico, predseda SMER-u, 11.10.2005, http://www.strana-smer.sk/index.php?id=korupcia_spravodlivo&clanok=propagandisti_z_usa_radia_dzurindovej_vlade%2C_ako_m

Zásadne opraviť a ak je nevyhnutné aj zrušiť tzv. reformné kroky pravicovej vlády, ktoré deštruovali model sociálne a ekologicky orientovaného trhového hospodárstva zakotveného v ústave Slovenskej republiky (smerom k sociálnemu štátu).
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005

Chceme, aby sa reformy opravili tak, že budú sociálne únosné, a že tieto obrovské rozdiely, ktoré som teraz povedal, a ktoré sa neustále prehlbujú, vrátane chudoby, regionálnych rozdielov, sa začnú k sebe približovať.
Zdroj: Robert Fico, predseda vlády, STV, V politike, 24.3.2006

POZNÁMKY K PLNENIU:

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 30.10.2009: 26% - 50%
---------------------------------------------------------------------

Komentár INEKO:

K výraznej úprave významných reforiem bývalej vlády nedošlo. V oblasti daní vláda zaviedla tzv. milionársku daň, neskôr v reakcii na hospodársku krízu zvýšila nezdaniteľné minimum pre nižšie príjmové skupiny. Jednotná 19%-ná sadzba dane z príjmu však zostáva nezmenená, miera progresivity zdanenia sa výrazne nezvýšila. Vláda tiež zaviedla nižšiu DPH na lieky, knihy a tlač, neurobila tak ale pri základných potravinách či energiách. Vláda tiež nepresadila znovuzavedenie dane z dividend ani zavedenie vyšších daní pre banky a monopoly. V oblasti dôchodkov vláda zrušila povinnosť mladých ľudí vstúpiť do druhého piliera a tiež druhý pilier dvakrát dočasne otvorila. Tiež presadila zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu pre odvody. Neznížila však odvody do druhého piliera. V oblasti zdravotníctva vláda zrušila poplatky za návštevu lekára a pobyt v nemocnici, zastavila transformáciu a privatizáciu poisťovní a nemocníc a tiež obmedzila možnosť použitia zisku v zdravotnom poistení. V oblasti trhu práce vláda novelizovala Zákonník práce (zaviedla súbeh odstupného a výpovednej lehoty, mierne posilnila odbory, posilnila ochranu zamestnancov na dobu určitú), tiež rozšírila platnosť kolektívnych zmlúv. Vláda neobmedzila pracovnú dobu a tripartitu obnovila iba formálne.

Plnenie sľubu o rušení „pravicových“ reforiem

Názov reformy

Realizované opatrenia

Plnenie

Daňová reforma

Milionárska daň

1% - 25%

 

Vyššie nezdaniteľné minimum pre nižšie príjmové skupiny

Nižšia DPH na lieky, knihy a tlač

Zrušenie nezdaniteľného minima pre vyššie príjmové skupiny

Dôchodková reforma

Zrušenie povinnosti pre mladých vstúpiť do II. piliera

1% - 25%

 

 

Dvojnásobné otvorenie druhého piliera

Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu pre odvody na

4-násobok priemernej mzdy

Reforma zdravotníctva

Zrušenie poplatkov

76% - 99%

 

Zastavenie transformácie a privatizácie poisťovní a nemocníc

Obmedzenie použitia zisku v zdravotnom poistení

Obmedzenie nezávislosti úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Reforma trhu práce

Novela zákonníka práce

51% - 75%

 

Rozšírenie platnosti kolektívnych zmlúv

Priemerné plnenie sľubu

 

26% - 50%

 

POZNÁMKY KU KVALITE SĽUBU:


Slovensko je ôsmou najpríťažlivejšou európskou krajinou z pohľadu daňových systémov. V rebríčku KPMG International zostavenom na základe prieskumu názorov zástupcov európskych podnikov na príťažlivosť domácich daňových režimov sa najlepšie umiestnil Cyprus, nasledovaný Írskom a Švajčiarskom.
Zdroj: SME.sk 18.1.2008, Slovensko má ôsmy najpríťažlivejší daňový systém v Európe

Prieskum INEKO medzi vybranými odborníkmi, máj 2007:

Reformy viedli ku zrýchleniu hospodárskeho rastu a súčasne nespôsobovali sociálnu neúnosnosť. Ilustrujú to štatistiky o riziku chudoby, ako aj absencia akejkoľvek reálnej alternatívy k nim. Ak za ňu nerátame zrušenie dvadsaťkorunáčok. Mimochodom, reformy neboli pravicové, ani neoliberálne.
Eugen Jurzyca

Reformy priniesli vysoký rast ekonomiky a zlepšovanie životnej úrovne väčšiny obyvateľov Slovenska.
Vladimír Tvaroška

Snaha zvrátiť ekonomické a sociálne reformy určite nie je pozitívna. Na druhej strane, z reforiem ako takých nie je treba ani robiť fetiš či svätú kravu. Jednotlivé reformy sú veľmi rozdielne a zaslúžia si i rozdielne hodnotenie; kým niektoré reformy by z hľadiska ekonomického vývoja mali byť "nedotknuteľné" (daňová reforma, zákonník práce), iné potrebujú doladiť, a niektoré, bohužiaľ, skutočne potrebujú "reformu reformy" (prvý pilier dôchodkového systému, zdravotníctvo) - aj keď asi nie takú, akú si predstavuje nová vláda.
Martin Chren

Dnes je jasné, že (Dzurindova pravicová vláda) neurobila zlé reformy, väčšina ľudí ich neodmieta, pretože im prospievajú. Je lživé tvrdenie, že reformy neznamenajú viac pracovných miest. Robert Fico nehovorí pravdu, alebo načo eufemizmy - KLAME, keď hovorí, že reformy potlačili sociálny charakter štátu. Svedčí o tom fakt, že príjmové nerovnosti na Slovensku sú stále jedny z najmiernejších v EÚ, že takzvané riziko chudoby je jedno z najnižších v EÚ. Lenže tieto fakty R. Fico ignoruje a vymýšľa si vlastné. Súčasné kroky, ktoré majú zlo reforiem akože napraviť, jednoznačne smerujú späť ku komunizmu (viď napr. znárodnenie poisťovní).
Martin Jaroš

Aj vďaka "zlým" pravicovým reformám klesla nezamestnanosť na historické minimum.
Richard Ďurana

Sľub nemá žiadne argumenty. Nízke mzdy sme mali aj pred pravicovými reformami, ale investori nechodili a nezamestnanosť bola takmer 20-percentná. Toľko o zlých reformách. Koniec-koncov, veľmi sa vláde do ich rušenia nechce.
Ľuboš Vagač

Išlo o zlý, nezmyselný sľub motivovaný výlučne potrebou ulahodiť negativistickým postojom majoritnej časti populácie k vlastnej sociálnej situácii. S jeho realizáciou to sami autori nemysleli až tak vážne, ako sa napokon ukazuje.
Juraj Javorský

Nová vláda by si mala pripomenúť, že oné zlovestné reformy nepresadzovali dve Dzurindove vlády z kratochvíle, ale z nevyhnutnosti. Tú pomohla zvýrazniť skutočnosť, že Dzurinda prevzal v roku 1998 vládu po nevyhnutnej devalvácii, ktorá bola sprievodným javom prehriatia ekonomiky (nezdravého a neudržateľného - bublinovitého - rastu). Vtedajšia rozpočtová rozšafnosť síce priniesla relatívne vysoké čísla [rastu] HDP (bez citeľnejšieho prínosu k rastu zamestnanosti), neudržateľným tempom zadlžovania štátu sa však postarala cez "crowding-out" nie len o ťažšiu dostupnosť úverov, no prispela aj k úrokovým sadzbám, pri ktorých bolo o pôžičkách nereálne uvažovať nie len domácnostiam, ale aj mnohým firmám. Rekordný schodok bežného účtu, ktorý nebol krytý prílevom zahraničných investícií, dotlačil makroekonomickú nerovnováhu vtedajšieho Slovenska na pokraj priepasti a devalvácia koruny v roku 1998 a hospodárska stagnácia na prelome storočí boli len miernejšou verziou možných následkov takéhoto vývoja (zažili sme mäkké, nie tvrdé pristátie). Boli to práve reformy dvoch Dzurindových vlád, ktoré z čiernej diery Európy na pokraji hospodárskej priepasti pomohli Slovensku nie len k makroekonomickej stabilizácii, či členstvu v OECD, NATO a EU. Aj vďaka reformám sa zo Slovenska stal magnet pre investorov, ktorí prispeli k tomu, že Slovensko sa stalo hospodárskym tigrom strednej Európy. Na rozdiel od 90-tych rokov však ide o expanziu, ktorá sa premieta aj do výrazného rastu zamestnanosti (ďalším príspevkom k poklesu nezamestnanosti je vďaka členstvu v EU zvýšená dostupnosť zahraničných pracovných trhov). Korunováciou systematického reformného úsilia Dzurindových kabinetov je práve nespochybniteľný úspech Slovenska, ktorý pociťujú aj obyčajní ľudia cez pokles zamestnanosti, rast reálnych miezd, dostupné úvery, stabilne silný rast maloobchodných tržieb... Kritika reforiem, či dokonca snaha o ich "rušenie" je pobaveniahodným spiatočníctvom, povestným hlasom kozy, ktorá sa chce vrátiť tancovať na ľad deväťdesiatych rokov. Stačí sa pozrieť ku susedom: ČNB opakovane zdôrazňuje, že bez jasného reformného plánu nemá zmysel plánovať vstup do EMU (splnenie Maastrichtských kritérií), to, k čomu viedli 4 roky rozšafnej socialistickej vlády v Maďarsku azda netreba ani komentovať (potreba oneskorených a o to drakonickejších a bolestnejších úsporných opatrení, spojených s hospodárskym spomalením). Nie náhodou sa práve vďaka reformnému úsiliu Dzurindových vlád slovenský rating podľa S&P ocitol právom na najvyššej priečke spomedzi krajín V4. Argument o reformách ktoré údajne poškodzujú, znie ako z úst dieťaťa, ktoré nerozumie významu odloženého uspokojenia a špenát na obed považuje za šikanu. Strašenie zlovestnými "reformami" je vydareným predvolebným PR kúskom strany Smer (po tom, čo sa minuli účinkom jalové vodo-kokalovové bonmoty o EU s holými...., či poď voliť premiéra), niečím takým, ako sľúbiť deviatakovi, že sa na gymnáziu nebudú učiť zlovestné "derivácie" (strašenie neinformovaného hrozivo pôsobiacim cudzím slovom, pritom derivácie nie sú rozhodne ničím nezvládnuteľným. Tak ako reformy nie sú ničím škodlivým - presne naopak!).
Anonymný autor

Úpravy a opravy reforiem by boli v skutočnosti vítané, najmä ak by im predchádzalo vyhodnotenie fungovania jednotlivých reforiem od začiatku ich účinnosti. Problémom je, že vládna koalícia nemá dostatočné a dostatočne kvalitné ľudské zdroje na takúto analýzu a nie je ochotná prizvať nezávislých (nestraníckych) odborníkov. Namiesto analýzy prichádzajú návrhy na absolútne nesystémové a nekvalifikované zmeny zákonov. Z toho pohľadu vyznieva tento sľub ako výrazne nekvalitný s veľmi zlým vplyvom pre Slovensko.
Richard Kollár

Myslím si, že nie je nutný dlhý komentár, stačí sa pozrieť na hospodársky rast, nízku nezamestnanosť a pod., z čoho je zrejmé, že reformy boli úspešné. Samozrejme, niektoré reformy Dzurindovci neurobili dobre, resp. ani ich nezačali robiť (hlavne školstvo a zdravotníctvo) + zanedbali niektoré oblasti ako napr. regionálna politika, veda a výskum.
Vladimír Benč

Reformy z dielne ministerstva sociálnych vecí pod vedením Ľudovíta Kaníka udržali resp. podporili znižovanie miery nezamestnanosti a zvyšovanie miery zamestnanosti. Klesanie miery nezamestnanosti nabralo pomalý ale dlhodobý smer. Je preto úplne nepochopiteľné, prečo súčasná vláda nepodporuje nastolený kurz, ale naopak vytvára prekážky na pokračovanie pozitívnej tendencie v boji proti nezamestnanosti. Vláda by si v tomto prípade nemala zamieňať pojmy sociálny štát a prejedací štát.
Radoslav Štefančík

Dzurindova vláda mohla veľa vecí teoreticky urobiť lepšie, hlavne by som sa zameral na privatizáciu a ceny predaja. Ale v zásade zastabilizovala ekonomiku. Terajšia vláda by sa mohla v pokoji venovať strategickým veciam, ako reforma školstva a vedy, vytvorenie systematickej regionálnej politiky. Navyše by bolo viac ako žiaduce podniknúť kroky na skresanie vysokej nezamestnanosti. Namiesto toho sa vláda zamerala na vyslovene zbytočné kroky, ako zrušenie poplatkov za návštevu u lekára a za takmer rok fungovania neurobila nič.
Juraj Draxler

Len proklamácia, neobsahuje nič konkrétne, aj keď je tu určité riziko pre image krajiny vo vzťahu k určitej skupine partnerov.
Juraj Nemec

Dôraz žiadnej spoločnosti na sociálnosť ešte pre občanov negarantuje lepší život a ukazuje sa, že skôr vedie k formalizmu, ktorý je prekážkou jeho realizácie. Prvým krokom k náprave by mala byť novelizácia Ústavy SR a vyhodenie prvého odseku v článku 55: „Hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky“. Ide o zjavný antagonizmus, veď neexistuje žiadna nesociálna a neekologická trhová ekonomika. Naopak, trhová ekonomika je najlepším garantom sociálneho rozvoja i ekologickej rovnováhy. Teraz platné znenie Ústavy dáva sociálnym populistom do rúk kváziargument na obhajobu budovania sociálnaho štátu.
František Chovanec

Politici, ktorým skutočne záleží na rozvoji krajiny, musia realizovať opatrenia, ktoré sú dobré pre krajinu a to aj v prípade, ak sú nepopulárne. Často totiž existujú veľké rozdiely medzi tým, čo ľudia hovoria, že chcú, medzi tým, čo si myslia, že chcú a tým, čo je pre nich dobré - zodpovední politici musia hľadieť predovšetkým na to tretie (túto myšlienku som počul od Eugena Jurzycu a veľmi sa mi páči).
Robert Kičina

Zatvoriť okno