Odstránenie praxe nútených živností­, resp. zastierania pracovných pomerov

ZNENIE SĽUBU:

SMER presadí zmeny, ktoré odstránia prax výkonu práce pre zamestnávateľa na základe "nútenej“ živnosti na výkon závislej práce.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005

Spresní sa právna úprava závislej práce, aby sa predchádzalo zastieraniu pracovných pomerov inými než pracovnoprávnymi vzťahmi.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006

POZNÁMKY K PLNENIU:

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 30.10.2009: 0%
---------------------------------------------------------------------

Komentár INEKO:

Novela Zákonníka práce z júna 2007 priniesla nejasnú definíciu závislej práce, ktorá podľa právnikov i naďalej umožňuje prácu na živnosť na akejkoľvek pracovnej pozícii. Potvrdzujú to aj štatistiky, keď sa oproti stavu pred novelou mierne zvýšil podiel živnostníkov na celkovom počte pracujúcich.

Podiel živnostníkov z celkového počtu pracujúcich v %

Monitoring tlače:

Podľa údajov Eurostatu podiel živnostníkov na všetkých pracujúcich Slovákoch tvoril v polovici uplynulého roka 13,4 percenta a za dvanásť mesiacov tak stúpol o 0,7 percenta... Štatistika naznačuje, že nárast nových živností sa v porovnaní s obdobím rokov 2002 až 2006 spomalil. V časoch vlády Mikuláša Dzurindu sa podiel živnostníkov zvyšoval v priemere o jedno percento ročne, z 8,6 na 12,6 percenta.
Zdroj: eTrend 14.1.2009, Živnostníkov napriek snahám vlády pribúda

Čísla o počte živnostníkov nepotvrdzujú, že by sa novelou Zákonníka práce podarilo znížiť počet živností z donútenia... Z údajov Štatistického úradu však vyplýva, že v druhom štvrťroku 2007, teda tesne pred účinnosťou zákona, bol podiel živnostníkov na celkovom počte pracujúcich necelých 13 percent. V treťom a vo štvrtom štvrťroku sa zvýšil na 15 percent. Podiel zamestnancov na celkovom počte pracujúcich bol v tomto období stabilný a dosahoval 87 percent.
Zdroj: SME 7.4.2008, Živnostníkov po zákone neubúda

 Počet živnostníkov v SR

Zdroj: ŠÚ SR

Ku koncu roka 2006 ŠÚ SR re­gist­ro­val 364 185 živnostníkov. Ich počet sa medziročne zvýšil o 5,6 %.
Zdroj: Vláda SR - Správa o sociálnej situácii obyvateľstva

Jeden z kľúčo­vých paragrafov nového Zákonníka práce môže v praxi spôsobiť problémy. Možno si ho totiž vyložiť rôznymi spôsobmi. Chyba v definícii závislej práce spôsobuje, že nie je isté, či sa vláde podarí zabrániť takzvaným živnostiam z donútenia. Tvrdia to viacerí právnici, neistotu pripúšťa aj Národný inšpektorát práce... Problém sú paragrafy, ktoré mali urobiť jasno v tom, kto môže byť živnostník a kto musí byť zamestnanec. Ich doslovný výklad povoľuje byť živnostníkom v akejkoľvek pracovnej situácii. Ak by sa ho firmy a „ich“ živnostníci chytili a obhájili si to pred súdom, oproti súčasnosti by sa nezmenilo nič.
Zdroj: SME 23.7.2007, Kto nesmie byť živnostník, nie je jasné

POZNÁMKY KU KVALITE:

 Je to snaha o zablokovanie presunu ekonomických aktivít do živnostenského, čiže menej zdaňovaného ("zodvodovaného") režimu. Ak by sa to podarilo, ekonomické aktivity prestanú mať možnosť masovo sa presúvať zo zamestnaneckého do živnostenského režimu a začnú sa presúvať do zahraničia.
Eugen Jurzyca, INEKO

Brániť tomu, aby sa dve strany dohodli na spolupráci nie je potrebné. Reforma odvodového systému, ktorá by odstránila súčasný stav, kedy je v mnohých prípadoch výhodnejšie riešiť štandardné zamestnávanie cez živnosť, by však bola potrebná.
Vladimír Tvaroška, Envico, a.s. (bývalý štátny tajomník MF SR)

Problém nevidíme v definícii závislej práce ale v jej vysokom odvodovom zaťažení.
Richard Ďurana, INESS

Populistický sľub s potenciálne negatívnym dosahom na zamestnanosť v mnohých odvetviach (napr. stavebníctvo, služby). Použitie spojenia "nútená živnosť" je zovšeobecňujúce a zavádzajúce - vo väčšine prípadov ide o dobrovoľnú formu spolupráce, ktorá je najviac z daňovo-odvodového hľadiska výhodná aj pre toho "núteného" živnostníka.
Ľuboš Vagač, Centrum pre hospodársky rozvoj

Je vec slobodného rozhodnutia dvoch svojprávnych subjektov, na akej báze budú spolupracovať. V čase, keď Slovensko začína pociťovať nedostatok pracovnej sily, je to dosť hlúpe opatrenie.
Martin Jaroš, týždenník Trend

Cez zákonník práce je to zlé riešenie. Cez zníženie daňového a odvodového zaťaženia práce by to bolo veľmi správne riešenie.
Martin Chren, Nadácia F.A.Hayeka

Ďalšie z administratívnych opatrení, ktoré v prvom rade prispeje k nárastu neproduktívnych, transakčných nákladov, a sťaží možnosti zamestnávať zmluvných dodávateľov. Opatrenie, ktoré nie je dobré pre podnikateľské prostredie, nie je dobré pre investorov, nepodporí rast hospodárstva ani zamestnanosti.
Anonymný autor

Dobre mienený sľub, ale nemali by sa vytvárať prekážky v liberalizácii pracovného trhu.

Radoslav Štefančík, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava

Niekomu sa možno pomôže, väčšine pohorší..

Juraj Nemec, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica

Systém zamestnávania je potrebné zjednodušiť a sprehľadniť, avšak iba so súhlasom zamestnávateľov.

Richard Kollár, University of Michigan, USA

Slušný sľub, ale naozaj len vynútené živnosti. Aby sa to nezvrhlo do boja proti všetkým živnostníkom.

Milan Velecký, Slovenský rozhlas

Ďalší z nástrojov Smeru (bez pozitívneho vplyvu na trh práce) na to, ako postaviť zamestnávateľov do zlého svetla, a to s úmyslom osloviť zamestnancov-voličov.
František Chovanec, Premier Consulting Prešov, spol. s. r.o.