ZNENIE SĽUBU:
Zahraničné investície budú patriť k prioritám mojej činnosti. Nemôžeme prísť o zahraničných investorov. O tom bola aj diskusia pri úvodných rozhovoroch, či pôjdem do vlády. Myslím si, že zahraničných investorov treba na Slovensku udržať a pokiaľ možno prilákať ďalších.
Zdroj: Ľubomír Jahnátek, minister hospodárstva, SME, 7.7.2006, http://www.sme.sk/c/2796099/Jahnatek-Po-skonceni-misie-podakujem.html
---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 30.10.2009: 26% - 50%
---------------------------------------------------------------------
Významní zahraniční investori na Slovensku ostali a mnohí z nich, ako napríklad firmy Volkswagen, KIA, Sony alebo Samsung svoje investície rozširujú. Prílev priamych zahraničných investícií (PZI) napriek tomu po raste v roku 2006 začal klesať, keď v rokoch 2007 a 2008 dokonca dosiahol v pomere k HDP najnižšie úrovne od roku 1999. Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) prišli v roku 2006 na Slovensko PZI vo forme majetkovej účasti a reinvestovaného zisku vo výške 3,3 mld. USD (97 mld. Sk) – 5,9% HDP, v roku 2007 vo výške 2,1 mld. USD (52 mld. Sk) – 2,8% HDP a v roku 2008 vo výške 2,2 mld. USD (47 mld. Sk) – 2,3% HDP. Tento vývoj reflektuje i klesajúci počet investičných projektov sprostredkovaných štátnou agentúrou na podporu investícií SARIO a ministerstvom hospodárstva. Týždenník Trend začiatkom roka 2009 vypočítal, že Slovensko bolo v rokoch 2002-2006 (s výnimkou roku 2005) na špici krajín V4 v PZI v pomere k HDP, v prvom polroku 2008 sa však prepadlo na posledné miesto.
Významným faktorom ovplyvňujúcim prílev investícií je od roku 2009 hospodárska kríza. Podľa Národného programu reforiem schváleného v októbri 2009 vláda očakáva, že prílev PZI sa v roku 2009 výrazne zníži z 2,2 mld. USD v roku 2008 na 0,6 mld. USD v roku 2009. Okrem krízy sú ďalším faktorom zhoršené podmienky pre podnikanie (viď sľub č. 16 „Zlepšenie podmienok pre podnikanie“). Vláda prijala viaceré opatrenia poškodzujúce investorov: obmedzila zisky zdravotných poisťovní, v dôsledku čoho dnes Slovensko čelí medzinárodnej arbitráži, výrazne znížila poplatky za správu aktív v druhom pilieri, ktoré podľa NBS nepokryjú prevádzkové náklady dôchodkových správcovských spoločností, presadila zákon znemožňujúci predstavenstvám monopolov navrhovať zmeny regulovaných cien bez súhlasu valného zhromaždenia. Vláda tiež zrušila poplatky za výmenu euro mincí bankami, prijala opatrenia obmedzujúce možnosti prevádzkovateľov podzemných zásobníkov plynu narábať s plynom v čase krízy či opakovane verbálne útočila na zahraničných investorov v automobilovom priemysle, energetike, zdravotníctve, v obchodných reťazcoch, bankách a v oblasti dôchodkového zabezpečenia.