Rast zdrojov pre školstvo na 5 percent HDP

ZNENIE SĽUBU:

SMER bude presadzovať opatrenia, ktoré umožnia postupne dosiahnuť výdaje na školstvo vo výške 5% z hrubého domáceho produktu.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005

Zastaviť dlhotrvajúci pokles zdrojov na vzdelávanie medziročným nárastom najmenej o 5% výšky kapitoly štátneho rozpočtu.
Zdroj: Volebný program HZDS

Vláda SR uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne 5 % HDP.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006

POZNÁMKY K PLNENIU:

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 30.10.2009: 0%
---------------------------------------------------------------------

Komentár INEKO:

Napriek zvyšovaniu verejných výdavkov na vzdelávanie, ich podiel na HDP nepresiahol 5%.

Verejné výdavky na vzdelávanie

* údaje o výške HDP zodpovedajú prognóze Ministerstva financií SR aktuálnej k septembru 2009

n – neznámy údaj

Zdroj: Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012, Rozpočet verejnej správy na roky 2009 až 2011, Rozpočet verejnej správy na roky 2007 až 2009, Rozpočet verejnej správy na roky 2006 až 2008

Monitoring tlače:

Šéf školských odborov Ján Gašperan považuje za problém, že vláda Roberta Fica dáva do školstva malý balík peňazí. V štátnej kase na tento rok vyčlenila 3,7 percenta z výkonu ekonomiky. „Pritom sa zaviazala k piatim percentám," dodal Gašperan.
Zdroj: Pravda 18.1.2008, Deti budú súťažiť o peniaze pre svoje školy

Pri vysokom raste ekonomiky pôjde na školstvo budúci rok len 3,7 percenta hrubého domáceho produktu... Z rozpočtu by malo ísť na školstvo 53,6 miliardy korún, čo je o vyše štyri percentá viac, ako má minister v tomto roku... Viac na školy či vedu v pomere k výkonu ekonomiky napríklad dával v poslednom roku vládnutia kabinet Mikuláša Dzurindu. „Za dva roky peniaze do školstva klesnú takmer o deväť percent," upozornil Ján Tóth, hlavný ekonóm ING Bank.
Zdroj: Pravda 11.10.2007, Školstvu sa z rozpočtu viac neušlo

Slovensko dáva do školstva tak málo peňazí, že sa ocitlo v poslednej tretine vyspelých krajín (Pozn. INEKO: Údaje sú za rok 2004). Na jedného slovenského študenta nejde ani polovica z toho, čo je bežné v OECD. Vyplýva to zo školskej štúdie, ktorú včera zverejnila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Kým priemerné výdavky na žiaka od základnej školy až po univerzitu sú v najbohatších štátoch ročne okolo 180-tisíc korún, na Slovensku je to iba 74-tisíc. Slovensko predbehli všetci susedia z V4.
Zdroj: Pravda 19.9.2007, Peniaze dostali školy na chvost vyspelého sveta

---------------------------------------------------------------------
Miera plnenia k 2.8.2007: 0%
---------------------------------------------------------------------

Zdroje:
Zákon o štátnom rozpočte na rok 2006
Zákon o štátnom rozpočte na rok 2007

POZNÁMKY KU KVALITE:

Injekcie z externého prostredia (eurofondy) a podielové navýšenie prostriedkov zo štátneho rozpočtu na školstvo môžu z krátkodobého hľadiska priniesť školstvu väčšie zdroje, na druhej strane ale odradia od realizácie (pre niekoho možno bolestivých) nevyhnutných reforiem. Bez nich a zavedenia efektívneho viaczdrojového financovania (so zavedením spoplatneného denného i externého štúdia) nemožno očakávať jeho skvalitnenie.
František Chovanec, Premier Consulting Prešov, spol. s. r.o.

Investície do vzdelávania majú vysokú návratnosť a pomáhajú udržiavať súdržnosť spoločnosti. Treba dúfať, že vyjadrenie Borisa Zalu pre denník SME o vzťahu trhu a vzdelania bolo nedorozumením: "Ale no, to je len vaša konštrukcia, že niekto zarobí viac vzdelanosťou a šikovnosťou... Celkom tak to nie je. Na trhu nezarába vzdelanejší, ale ten, kto vystihne, že napríklad chýbajú kompóty a je po nich dopyt."
Eugen Jurzyca, INEKO

Peniaze do školstva - OK, ale bez reformy (zatváranie škôl) sa zrejme nezlepší kvalita, ale len stratia peniaze v neefektívnom systéme.
Tomáš Kmeť, Investorsgroup Financial Services Inc., Kanada

Zvyšovanie finančných zdrojov pre školstvo je jedným z najlepších využití výdavkov štátneho rozpočtu. Úroveň 5% však považujem za nerealistickú, a zrejme ani nie potrebnú. 
Vladimír Tvaroška, Envico, a.s. (bývalý štátny tajomník MF SR)

Nie som veľký fanúšik prideľovania peňazí percentom HDP - keď už tak radšej percentom z rozpočtu. Školstvo by možno potrebovalo viac, ale ako som už spomínal, stále čakám na jasnú koncepciu reformy vzdelávania. Len nalievať peniaze je hlúposť.
Anonymný autor

Problémom slovenského školstva nie je v prvom rade nedostatok peňazí, ale neefektívny spôsob, akým sa míňajú.
Anonymný autor

Bez potrebnej reformy sa to však môže minúť deklarovaným cieľom. 
Emília Sičáková-Beblavá, Transparency International Slovakia

Samotné nalievanie peňazí nestačí.
Martin Chren, Nadácia F.A.Hayeka

Rast zdrojov bez reformy systému vyrieši veľmi málo.
Konštantín Čikovský, denník SME

Sľuby a zámery v poriadku, ale zatiaľ sa ich nedarí plniť (iba nominálny nárast výdavkov na vzdelávanie v štátnom rozpočte na 2007, pokles ako % z celkových výdavkov či HDP).
Ľuboš Vagač, Centrum pre hospodársky rozvoj

Sľub, ktorý svojim neplnením zostáva v rovine populizmu.
Radoslav Štefančík, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava

"Čistý" sľub, presne rovnaký ako u predchádzajúcich vlád. Chýbajú zdroje.
Juraj Nemec, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica