Články v tlačených médiách


D. Hrozí zdravotníckym zariadeniam zánik v dôsledku dlhov?

Do nemocnice ľudia možno pocestujú aj 50 kilometrov
PRAVDA 07.11.02
Analýza

BRATISLAVA (gb, dt) - Rušenie nemocníc v takej podobe, ako plánuje minister zdravotníctva, môže spôsobiť, že niektoré regióny zostanú bez týchto zdravotníckych služieb. Upozorňujú na to viacerí odborníci. "Považujem to až za kovbojské a diletantské princípy. Nič sa tým nedosiahne, len to, že vzniknú regióny, kde sa nebude poskytovať žiadna zdravotná starostlivosť," myslí si o zámere Rudolfa Zajaca znížiť počet nemocníc primár neurológie bratislavskej Fakultnej nemocnice Juraj Štofko.

Vláda chce rušením zariadení ušetriť a znížiť dlhy v zdravotníctve. Je pritom možné, že ku dnu pôjde až štvrtina z nich. Podľa ministra zdravotníctva je totiž nemocníc veľa. Majú aj nadbytok pracovníkov a lôžok. "Pre dosiahnutie efektivity bude potrebné likvidovať celé celky," plánuje Zajac vo svojej stratégii reformy zdravotníctva. "Výrazná redukcia" jednotlivých oddelení, ale aj nemocníc sa má týkať hlavne oblastí, kde je ich viac. Teda v okolí väčších miest.

"Prežije iba ten, kto si na seba zarobí," mieni ministerstvo.

Zánik malých vidieckych nemocníc by mal priamy dosah na pacientov. "Nemáme čo rušiť a ani nechceme, ak hovoríme o dostupnej zdravotnej starostlivosti pre občanov," konštatuje riaditeľ Nemocnice v Novej Bani Ľudovít Starovič. Pod nemocnicu tu spadá okolo 30-tisíc obyvateľov. Do najbližšej nemocnice v Žiari nad Hronom by to pre niektorých znamenalo vzdialenosť až 50 kilometrov, čo najmä v prípade ťažko dostupných obcí v zložitých terénoch môže pri akútnych stavoch znamenať vážne ohrozenie až smrť.

Na Slovensku je dnes 78 nemocníc, pričom napríklad v Česku 202. Rudolf Zajac však upozorňuje, že kým v Európskej únii pripadá na tisíc ľudí 5,5 takzvanej akútnej postele v nemocniciach, u nás je to až 7,6 postele. V Česku však až 15. Dlhy tam pritom nedosahujú miliardové sumy, ako na Slovensku.

Vláda sa však už ďalej nechce o nemocnice starať. Nemieni ich plošne oddlžovať, ako to robil minulý Dzurindov kabinet. Na rad preto vo viacerých prípadoch prídu exekúcie aj krachy nemocníc. Príčinu zlého hospodárenia Zajac vidí v tom, že vedenie nemocníc nenesie za svoju činnosť žiadnu zodpovednosť. Vyčíta im napríklad to, že až 80 percent všetkých nákladov ide na mzdy alebo energie a nie na samotnú liečbu. V Európskej únii je týchto nákladov len tretina.

"Nemôžeme nechať skrachovať nemocnice v tom zmysle, ako hovorí minister, pretože všetky sú zadlžené a sú na exekúciu, bola by to najväčšia chyba ministra," mieni Štofko. Upozornil tiež, že ak by nemocnice dostávali viac peňazí zo zdravotných poisťovní, bolo by ich hospodárenie lepšie. Štofko však zároveň súhlasí s ministrom, že viaceré nemocnice sú zbytočné a neposkytujú dobré služby.

Riaditeľ zvolenskej nemocnice Vojtech Žilinčan pripustil, že po prechode pod samosprávu sa v súvislosti s ekonomickou situáciou bude zrejme hovoriť aj o rušení alebo zredukovaní niektorých oddelení. "Už dávnejšie sme urobili rozsiahle racionalizačné opatrenia, keď sme zrušili tri oddelenia. Pokračujeme v nich ďalej napríklad odštátňovaním všetkých odborných ambulancií," dodal Žilinčan. Napriek blízkosti veľkej banskobystrickej Rooseveltovej nemocnice má zvolenská nemocnica podľa riaditeľa v regióne miesto. Jej spádové územie tvorí okolo 100-tisíc obyvateľov, pričom niektoré služby poskytujú pre viacero okolitých okresov.

Minister chce situáciu s nemocnicami riešiť tým, že mnohí pacienti by sa mali z nemocničného ošetrenia premiestniť domov. Tam by sa o nich starali sestry aj lekári. Zdravotnícki pracovníci by v nemocniciach pracovali len na takzvané kontrakty na určitý čas a určité práce, nemali by teda bežnú pracovnú zmluvu. Tú by mali dostať len niektorí lekári.

Z nemocníc by sa vytratili hlavne takzvaní sociálni pacienti, ktorých tam rodiny dávajú, lebo sa o nich nemôžu sami starať. Aj ministerská kontrola ukázala, že v lôžkových zariadeniach je veľa ľudí, ktorí tam podľa ministerstva nemajú čo robiť. Stačilo by, ak by ich ošetrovali ambulantne. "Stalo sa mi, že si ma v nemocnici nechali tri dni len kvôli vyšetreniam. Nič iné so mnou nerobili. Nakoniec na nič neprišli a poslali ma domov," povedal pacient myjavskej nemocnice.

V lôžkových zariadeniach by sa po reforme mali objavovať len pacienti, ktorí sa nemôžu liečiť doma. Už by sa teda nemalo stávať, aby bol za rok v nemocnici ošetrený priemerne každý piaty Slovák, ako je to v súčasnosti. Minister chce zároveň posilniť takzvané chronické lôžka, teda kapacity v rôznych zdravotníckych ústavoch, napríklad detskej ozdravovni. Počet chronických lôžok považuje za nedostatočný.