Pre a proti reforme

inzercia

D. Analýza: Oplatí sa vstúpiť do II. kapitalizačného piliera?

Aktualizované dňa 7. októbra 2004

1. Porovnanie I. a II. piliera z pohľadu sporiteľa

Sporiť si na vlastnom účte v súkromnej spoločnosti, alebo sa spoľahnúť na štát? Na túto otázku bude v čase od 1. januára 2005 do 30. júna 2006 hľadať odpoveď väčšina občanov v aktívnom veku. Keďže pôjde o jedno z najdôležitejších investičných rozhodnutí v živote, je nutné dôkladne zvážiť výhody a nevýhody každej z alternatív. Pomôcť pri rozhodovaní môže aj nasledujúca analýza, v ktorej INEKO ponúka nestranné a objektívne porovnanie oboch možností - pilierov dôchodkového systému.

Hlavné závery: občania, ktorým ostáva do dôchodku viac ako zhruba 20 rokov, majú vyššiu pravdepodobnosť dosiahnuť vyšší dôchodok v II. pilieri. Pre občanov, ktorým ostáva do dôchodku menej ako zhruba 20 rokov, bude skôr výhodné zotrvať v I. priebežnom pilieri.

Z uvedených záverov vyplývajú nasledovné skutočnosti:
1. Občanom vo veku nad 45 rokov sa vo väčšine prípadov neoplatí vstúpiť do II. piliera. Nestihli by si totiž nasporiť na minimálny dôchodok, prípadne by bol ich dôchodok nižší, ako len z I. piliera.
2. Občania vo veku 40 rokov už môžu dosiahnuť porovnateľné úrovne dôchodkov z oboch pilierov, pre mladších sa vstup do II. piliera javí výhodnejšie.
3. Občania približne vo veku 40-45 rokov patria do skupiny, pri ktorej sa nedá s dostatočnou mierou istoty určiť, či je pre nich z pohľadu výšky dôchodku výhodné vstúpiť do II. piliera.

INEKO zároveň upozorňuje, že výhodnosť oboch alternatív bude významne závisieť od týchto faktorov: vývoj miezd, vývoj na kapitálových trhoch, ako aj od politickej stability a vývoja demografie.

Predpoklady:

1. V kratšom horizonte ponúkne prvý pilier vyššie zhodnotenie než druhý
Príčiny:
(1) V nasledujúcich 15-20 rokoch možno očakávať dobiehanie životnej úrovne EÚ, čo súvisí so zrýchleným rastom miezd, t.j. kľúčového faktora podmieňujúceho výkonnosť I. piliera;
(2) Vysoká štedrosť I. piliera - miera náhrady (t.j. pomer dôchodku ku mzde) nastavená na 50%;
(3) Konzervatívne investovanie v II. pilieri v záverečnej fáze sporenia - posledných sedem rokov pred odchodom do dôchodku musia byť všetky úspory uložené v konzervatívnom fonde, t.j. v bezpečných aktívach pre ktoré je charakteristický nižší výnos (dlhopisové a peňažné investície);
(4) Vyššie administratívne náklady na rozbeh II. piliera - náklady na založenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti, marketing, náklady na vedenie účtov a a správu aktív.

2. V dlhšom horizonte ponúkne prvý pilier nižšie zhodnotenie než druhý
Príčiny:
(1) Od roku 2015 začne na dôchodkový systém výraznejšie vplývať demografická kríza, v dôsledku čoho pravdepodobne nebude možné udržať vysokú štedrosť I. piliera.
(2) Prenosom aktív do zahraničia sa môže II. pilier demografickej kríze vyhnúť, resp. zmierniť jej dôsledky.
(3) Dlhšia doba sporenia znižuje riziko a zvyšuje výnosy v II. pilieri.

Vo všeobecnosti by občania pri rozhodovaní o tom, či vstúpiť, alebo nevstúpiť do II. piliera, mali zvážiť predovšetkým tieto skutočnosti:

1. Vyšší očakávaný rast miezd: pri zbližovaní životnej úrovne s priemerom EÚ možno na Slovensku v nasledujúcich dekádach očakávať rýchlejší rast miezd, čiže aj dôchodkov v I. pilieri.
2. Administratívne a marketingové náklady DSS: najmä v prvých 10 rokoch od vzniku DSS si tieto budú do poplatkov účtovať náklady, ktoré vynaložia na svoje založenie, ako aj na reklamnú kampaň na prilákanie sporiteľov - čo v konečnom dôsledku zníži reálne výnosy z úspor.
3. Politické riziko: najmä pod vplyvom nepriaznivého demografického vývoja môže niektorá z budúcich vlád obmedziť dôchodky v I. pilieri.
4. Riziko kapitálových trhov: prípadná kríza na kapitálových trhoch ohrozí dôchodky v II. pilieri (toto riziko sa dá znížiť, ale len za cenu nižších výnosov).
5. Dedenie: úspory v II. pilieri možno za istých okolností dediť (toto má osobitný význam pre ľudí, ktorí neočakávajú, že sa dožijú veľa rokov).

Okrem uvedených faktorov zohráva čiastočný vplyv aj očakávaná dĺžka života jednotlivca a očakávaná dĺžka jeho pracovnej aktivity. Pre ľudí, ktorí sa dožijú menej rokov, resp. budú poberať dôchodok kratší čas (napríklad budú pracovať dlhšie), bude výhodnejšie vstúpiť do II. piliera a úspory si po odchode do dôchodku vybrať. Ak by došlo k úmrtiu pred odchodom do dôchodku, všetky úspory v II. pilieri by zdedili potomkovia zomrelého. V I. pilieri by v takomto prípade pozostalí dediť nemohli.

Závery tejto analýzy podporuje aj kalkulačka INEKO na výpočet orientačného dôchodku, na ktorý vznikne občanom nárok po spustení reformy. V kalkulačke si môže každý zadať vlastné údaje (výšku platu, rok vstupu na pracovný trh a rok odchodu do dôchodku), ako aj odhad rastu reálnych miezd a mieru zhodnotenia aktív v druhom pilieri. Výstupom je porovnanie výšky dôchodku len z I. piliera, prípadne v kombinácii z I. aj II. piliera. Podľa kalkulačky je zlomovým pri výhodnosti vstupu do druhého piliera rok narodenia 1972. Rozdiel medzi týmto výpočtom a predošlými závermi, podľa ktorých je zlomový rok narodenia zhruba 1965, vyplýva predovšetkým z týchto skutočností:
1. Je pravdepodobné, že v horizonte 10 rokov dôjde ku obmedzeniu štedrosti I. piliera
2. Možnosť dedenia v II. pilieri zvyšuje jeho atraktivitu

Komplexný pohľad na výhody a nevýhody I. a II. piliera z pohľadu sporiteľa dáva nasledujúca tabuľka:

2. Výnosnosť v kapitalizačnom a priebežnom pilieri

Porovnanie výnosnosti I. a II. piliera môže slúžiť ako podklad pri rozhodovaní sa občanov o prechode z priebežného do kapitalizačného piliera.

Výška dôchodkov v kapitalizačnom pilieri závisí popri nasporenej sume a bezpečnosti vkladov (riziko sprenevery), predovšetkým od miery zhodnotenia resp. znehodnotenia investícií penzijných fondov. Zhodnocovanie závisí najmä od vývoja na kapitálových trhoch, administratívnych poplatkov za správu účtov a od investičných rozhodnutí správcov fondov. Platí pritom pravidlo, že s rastom výnosu rastie riziko.

Výška dôchodkov v priebežnom systéme závisí najmä od zmeny reálnych miezd a od zmeny zamestnanosti (teda od demografického vývoja, migrácie a miery nezamestnanosti). Podľa autorov reformy je základnou výhodou kapitalizácie oproti priebežnému financovaniu vyššia reálna výnosnosť dôchodkových úspor. Poukazujú pritom na históriu výnosov na kapitálových trhoch v porovnaní s rastom reálnej mzdy v USA.

Zhodnocovanie sa v pôvodnom I. pilieri obmedzovalo na valorizáciu (resp. indexáciu) dôchodkov. Tá bola pod silným politickým vplyvom, každoročne o nej totiž rozhodovali poslanci v parlamente. Reforma priebežného systému preto obmedzila politický vplyv a naviazala rast dôchodkov výlučne na rast nominálnej mzdy, resp. inflácie.

Podľa viacerých ekonómov dôjde na Slovensku v najbližších desaťročiach k výraznejšiemu rastu reálnych miezd. Svedčí o tom príklad Írska, kde sa životná úroveň začala po vstupe do EÚ rýchlo približovať európskemu priemeru. S rastom miezd sa dá očakávať zvýšená inflácia. Súbežne s tým sa bude zhodnocovať kurz slovenskej meny, čo bude mať najmä pred prijatím spoločnej európskej meny významný dopad na výnosy dosiahnuté na zahraničných kapitálových trhoch. Každé posilnenie domácej meny totiž bude v prepočte na koruny znamenať pokles výnosov zo zahraničných investícií. Z týchto dôvodov možno v najbližších 15-20 rokoch očakávať vyššiu výnosnosť v prvom než v druhom pilieri.

Sami autori reformy priznávajú, že nie všetky aktíva majú vyššiu výnosnosť, než je výnosnosť priebežného systému. Aby mala kapitalizácia význam, bude podľa nich nutné investovať prevažnú časť dôchodkových úspor do rôznych súkromných cenných papierov, a to aj do akcií. Investovanie len do štátnych dlhopisov podľa nich nedokáže zabezpečiť požadovanú návratnosť. Pri nákupe štátnych dlhopisov totiž nejde o reálne investície, ale o financovanie verejnej spotreby, čo dlhodobo neumožňuje dosahovanie vyšších výnosov.

Kapitalizačný systém síce môže byť výnosnejší, podľa zástancov priebežného piliera však aj rizikovejší. Výrazne pritom kolíšu najmä ceny akcií. Menej výnosné, ale zato stabilnejšie, sú dlhopisy, ich priemerný ročný reálny výnos sa však pohybuje len mierne nad úrovňou rastu reálnej mzdy. Výnosnosť kapitalizačného piliera je tak v prípade orientácie na dlhopisy a úložky v bankách porovnateľná s priebežným systémom. V snahe znížiť riziko z náhleho prepadu výnosov tesne pred odchodom do dôchodku autori reformy zaviedli tri druhy penzijných fondov, ktoré musia prevádzkovať dôchodkové správcovské spoločnosti a podmienky prevodu aktív medzi týmito fondmi (Tabuľka 6).

Tabuľka 6: Penzijné fondy dôchodkových správcovských spoločností

Zdroj: Zákon o starobnom dôchodkovom sporení
Poznámka: Najmenej 15 rokov pred odchodom do dôchodku nesmú sporitelia držať svoje aktíva v rastovom fonde a najmenej sedem rokov už ani vo vyváženom fonde.

Reálna miera zhodnotenia v kapitalizačnom pilieri závisí tiež od poplatkov pre správcu účtov a aktív, kde treba zahrnúť aj marketingové náklady, ktoré inak v priebežnom systéme nevznikajú.

Ako príklad kolísavého vývoja na kapitálových trhoch možno uviesť krízu globálnych kapitálových trhov, ktorá sa začala v roku 2000 a dĺžkou trvania ju možno prirovnať ku kríze z 30. rokov minulého storočia. Svetové akciové trhy stratili za tri roky 50% hodnoty, čo je v histórii tretí najväčší pád po kríze z rokov 1929-32 (prepad o 80% v USA) a 1973-74 (prepad o 71% v UK). V Japonsku padajú ceny akcií už od konca roku 1989 a do začiatku roku 2003 stratili viac ako 70% pôvodnej hodnoty.

Vo všeobecnosti sa odborníci zhodujú, že priebežný systém je veľmi stabilný, zatiaľ čo kapitálový systém je síce potenciálne výnosnejší, ale aj rizikovejší. Vzhľadom na očakávaný rast miezd a teda aj dôchodkov, preto podľa nich treba vytvoriť optimálnu kombináciu priebežného a kapitalizačného systému.

V záujme získať kvalifikovaný odhad rastu reálnych miezd a miery zhodnotenia aktív v druhom pilieri INEKO oslovilo vybraných ekonomických analytikov na Slovensku.

V nasledujúcej tabuľke uvádzame odhad priemerného ročného rastu reálnej mzdy v SR podľa INEKO (na základe predpovedí vybraných ekonomických analytikov):

V nasledujúcej tabuľke uvádzame odhad priemernej ročnej reálnej výnosnosti II. piliera podľa INEKO (na základe predpovedí vybraných ekonomických analytikov) za predpokladu:

Poznámka: Uvedené percento bude v skutočnosti nižšie, pretože nezohľadňuje administratívne náklady spojené s rozbehnutím a prevádzkou II. piliera.

3. Správa dôchodkových úspor

Správu aktív v druhom pilieri zabezpečovať súkromný sektor a výber správcu bude v plnej kompetencii občana. Správcami penzijných fondov budú môcť byť iba silné renomované inštitúcie.

Prechod na súkromné vlastníctvo penzijných fondov posilňuje princíp, podľa ktorého by mal štát čo najmenej rozhodovať o tom, ako sa majú občania zabezpečiť na dôchodok. Úlohou štátu by mala byť podľa tejto vízie predovšetkým ochrana úspor občanov pred spreneverou a iným neoprávneným nakladaním s uloženými prostriedkami.

Podporovatelia súkromného vlastníctva označujú za jednu z najdôležitejších výhod skutočnosť, že súkromný sektor má v porovnaní so štátom viac skúseností a poznatkov o investovaní na finančných trhoch. Pravdepodobne tak ponúkne sporiteľom vyššie zhodnotenie vložených prostriedkov. Tlak na ich čo najvyššie zhodnotenie vznikne aj v dôsledku súťaže medzi viacerými správcami súkromných fondov. Štátne vlastníctvo by naopak akúkoľvek konkurenciu znemožnilo.

Ako upozorňujú analytici, súkromné vlastníctvo so sebou prináša aj rôzne riziká a nevýhody. Jedným z najväčších je riziko sprenevery vkladov. V povinnom kapitalizačnom pilieri budú stovky miliárd korún, prípadné zlyhanie v oblasti regulácie by tak mohlo mať ťažké dôsledky na ekonomickú aj politickú stabilitu v štáte. Dôsledná regulácia penzijných fondov a ich správcov síce toto riziko znižuje, s rizikom však klesá aj percento výnosnosti vkladov. Pri regulácii treba navyše počítať s nebezpečenstvom lobingu zúčastnených subjektov a ich snahou o oslabenie kontrolnej pozície štátu, či regulačného orgánu (poznámka: regulačným orgánom bude spočiatku Úrad pre finančný trh, ktorý sa neskôr včlení do Národnej banky Slovenska).

Zástancovia štátneho vlastníctva ďalej argumentujú pomerne ľahkým prístupom k významnému zdroju financií. Tie by mohol štát použiť napríklad na splácanie svojho dlhu. V porovnaní s pôžičkami od súkromného sektora by išlo zrejme o lacnejšie peniaze, dlhodobé zdroje z penzijných fondov by tak vytvorili výhodné podmienky pre reštrukturalizáciu štátneho dlhu. Získané zdroje by štát mohol investovať aj do rozvoja domácej ekonomiky s pozitívnym dosahom na mzdy a zamestnanosť.

Kritici štátneho vlastníctva naproti tomu tvrdia, že "ľahko dostupné zdroje" by znižovali výnosnosť penzijných fondov, ako aj tlak na rast efektívnosti hospodárenia štátu a na hľadanie vnútorných zdrojov na splácanie dlhu, či na rozvojové investície. Nezanedbateľný by bol podľa nich aj politický tlak na použitie zdrojov, prípadne na zmenu kritérií na ich použitie.

4. Poplatky za služby

Úroveň poplatkov za služby poskytované v druhom pilieri bude mať významný vplyv na konečnú hodnotu aktív na dôchodkovom účte.

Základným poplatkom, ktorý bude občan platiť v rámci svojich úspor v druhom pilieri, bude poplatok dôchodkovej poisťovni za správu jeho účtu. Tento poplatok by mal tvoriť základ budúceho zisku dôchodkovej poisťovne.

Veľmi rozšírená metóda určovania výšky tohto poplatku je určenie počtu percent, ktoré si spoločnosť účtuje z celkového spravovaného majetku klientov. Ide o paušálny poplatok, či už majetok rastie alebo nie. Takto stanovený poplatok je len nepriamo motivujúci pre spoločnosť dosahovať lepšie výnosy pre klientov. Odmena buď rastie alebo klesá podľa výšky majetku. Spoločnosť má však istotu, že určite bude.

Opačným princípom je stanovenie poplatku ako percentuálneho podielu na dosiahnutých výnosoch za určité obdobie. Odmena môže byť určená napr. ako 10 % z dosiahnutých výnosov za jeden rok. Spoločnosť je takto motivovaná dosahovať pre klientov čo najvyššie výnosy, a tým pre seba čo najvyšší zisk.

Pri stavbe poplatku zohľadňuje poisťovňa aj náklady, ktoré má s vedením účtov, celkovou správou a výplatou dôchodkov. Dôležité je tiež časové hľadisko správy majetku, ako aj objem spravovaných prostriedkov.

K nákladom poisťovní treba pripočítať aj marketingové náklady, ktoré vynaložia v reklamnej kampani na prilákanie poistencov.

V odbornej verejnosti prebieha diskusia, či treba poplatky poisťovní regulovať. Ich regulácia by mala zabezpečiť vyššiu úroveň dôchodkov. Ak by však vznikol v druhom pilieri konkurenčný boj medzi poisťovňami, bola by regulácia poplatkov zbytočná. Ako však upozorňujú niektorí odborníci, pri stanovení prísnych pravidiel nie je možné hlavne zo začiatku očakávať veľký počet dôchodkových poisťovní. Obmedzenie alebo zrušenie regulácie preto bude možné uskutočniť až po uplynutí obdobia, v ktorom sa systém rozbehne a stabilizuje.

5. Bezpečnosť pri nakladaní s úsporami

Na bezpečnosť vkladov by mal dohliadať nezávislý regulačný orgán. Bude ním Úrad pre finančný trh, neskôr Národná banka Slovenska. Prísny dohľad má zabrániť znehodnoteniu úspor na osobných účtoch, sprenevere, prípadne krachu penzijných fondov.

V záujme bezpečnosti investovania dôchodkových aktív stanoví štát, prípadne nezávislý regulačný úrad limity investovania z hľadiska teritoriálneho umiestnenia, emitenta a druhu cenného papiera.

Mnohé finančné spoločnosti upozorňujú, že dôchodkové vklady dokážu dostatočne zhodnotiť len vtedy, keď im štát umožní investovať zdroje aj do rizikových aktív. Štát preto musí vymyslieť, ako na jednej strane vytvoriť čo najlepšie podmienky pre dosiahnutie čo najvyššieho výnosu a na druhej strane eliminovať investičné riziko, zabezpečiť kontrolovateľnosť fondov a zverejňovanie ich podnikania s dôchodkovými prostriedkami.

6. Riziko sprenevery a znehodnotenia úspor

Riziká sprenevery a znehodnotenia vkladov zohrávajú dôležitú úlohu z pohľadu zachovania hodnoty úspor v druhom pilieri. Štát bude v plnej miere ručiť za vložené úspory v druhom pilieri len v prípade sprenevery, prípadne iného trestného činu. Záruky za výnosnosť štát nepreberie, stanovuje však kritériá minimálnej výnosnosti.

Úloha štátu sa po zavedení súkromných penzijných fondov, do ktorých budú občania povinne vkladať svoje úspory, neobmedzí iba na reguláciu. Odborníci sa zhodujú, že ak štát niekomu ukladá povinnosť do systému platiť, musí preberať aj určité garancie za nároky, ktoré občanom na základe týchto platieb vznikajú.

Viacerí ekonómovia upozorňujú, že príliš vysoké ručenie štátu je tzv. morálnym hazardom, pretože vkladatelia do istej miery strácajú zmysel pre zodpovednosť pri rozhodovaní o výbere penzijného fondu. Vyplácanie príliš vysokých kompenzácií navyše vytvára do budúcnosti riziko pre štátny rozpočet.

Garancie za spreneveru

Štát bude v plnej miere ručiť za prípadnú spreneveru peňazí vložených do dôchodkových fondov. Pôjde totiž o peniaze povinne odvedené do súkromných spoločností, ktoré splnia štátom dané podmienky a ktoré budú nakladať s týmito peniazmi podľa zákonných predpisov. Štát tak bude niesť zodpovednosť za spoľahlivosť systému, ktorý reguluje. Nevýhodou takýchto garancií je riziko, že v budúcnosti dôjde k plneniu a tým aj k zaťaženiu verejných financií.

Garancie zhodnotenia vkladov

Keďže v hre budú celoživotné úspory občanov, malo by postavenie štátu zohrať podľa mnohých názorov rozhodujúcu úlohu aj v prípade podpriemerného zhodnotenia alebo čiastočného znehodnotenia aktív v dôchodkovom fonde. Hranicu ručenia preto navrhujú posunúť až do výšky vložených vkladov zhodnotených o mieru inflácie. Autori reformy však tento druh garancií odmietli. Okrem iného by to totiž mohlo viesť ku vytvoreniu kartelu, keď by všetky penzijné spoločnosti investovali do rovnakého portfólia a prinášali rovnaké výnosy (stalo sa to v Poľsku). Súťaživosť so všetkými pozitívnymi dôsledkami by tak stratila zmysel. Nevýhodou takýchto garancií je aj riziko, že v budúcnosti dôjde k ich plneniu a tým aj k zaťaženiu verejných financií.

7. Dedenie úspor, skorší odchod do dôchodku

Peniaze vložené do druhého piliera sa v prípade predčasnej smrti poistenca "nestratia", ale ostanú jeho blízkym príbuzným. V prípade, že si človek nasporí dosť peňazí, bude môcť odísť do dôchodku skôr, ako stanovuje zákon.

Reformátori uvádzajú ako jednu z výhod II. piliera to, že v ňom bude možné zdediť nasporené peniaze. Takáto možnosť však platí len ak poistenec zomrie počas doby sporenia. Po nákupe anuity pri odchode na dôchodok možnosť dedenia odpadá.

Kritici namietajú, že "dedenie" zabezpečuje aj priebežný systém. Pozostalí príbuzní síce strácajú nárok na vyplatenie starobného dôchodku, vzniká im však nárok na pozostalostné dôchodky.

Ďalšou výhodou II. piliera je podľa zástancov reformy možnosť predčasného odchodu do dôchodku. Občan sa totiž bude môcť slobodne rozhodnúť podľa toho, akú sumu si nasporil na osobnom účte. Systém tak zakladá možnosť skoršieho odchodu do dôchodku, čo závisí najmä na osobnom rozhodnutí poistenca.

Vo väčšine vyspelých krajín určuje štát maximálny možný vek odchodu do dôchodku. Ten sa v dôsledku nepriaznivého demografického vývoja posúva na 65 rokov u oboch pohlaví, v krajinách so systémom osobných účtov je však reálne nižší.

Kritici reformy poukazujú na to, že nie je známe, akej časti populácie by sa podarilo ešte pred dosiahnutím maximálneho veku odchodu do dôchodku ušetriť požadovanú sumu a využiť tak výhodu nového systému. Výška nasporenej sumy v II. pilieri totiž bude závisieť od takých faktorov ako výška platu, inflácia, administratívne poplatky za správu účtov, či miera zhodnotenia vkladu, ktoré poistenec často nevie ovplyvniť.