A. Prečo chýbajú peniaze na vyplácanie dôchodkov v priebežnom systéme?

Kapitalizačný pilier nesúvisí s demografiou
HOSPODÁRSKE NOVINY 29.11.2002
RNDr. Igor Odrobina, CSc., KI FMFI UK Bratislava
Názor (Reakcia na článok Na 10 dôchodcov robilo... HN, 27.11.2002)

Autor prezentuje vybudovanie kapitalizačného piliera ako všeliek na riešenie všetkých problémov súčasného stavu dôchodkového poistenia - demografického problému, neproporcionálnej výšky dôchodkov k sume odvedenej poisťovni a problém s financovaním dôchodkov. Podľa môjho názoru, kapitalizačný pilier nesúvisí s demografickým problémom, výraznejšia proporcionalita dôchodkov sa
dá zabezpečiť aj v rámci priebežného systému a finančné riziká, ktoré model skrýva, prevyšujú tie, ktoré sú v súčasnosti. Skutočnosť, že v roku 2040 bude sedem zárobkovo činných osôb živiť desať dôchodcov, kapitalizačný pilier neovplyvní a rieši iba zdanlivo; ekonomika nie je perpetuum mobile na výrobu bohatstva a pri nedostatku pracovnej sily a prebytku kapitálu sa rovnováha obnoví inak - napríklad v podobe nárastu ceny pracovnej sily. Sporiaci by teoreticky vedeli vypočítať výšku dôchodku, ale nedokážu odhadnúť cenu služieb, ktoré budú používať.

V prípade, ak by kapitalizačný pilier stál na akciách firiem, výška hodnoty úspor bude pre sporiaceho ešte ťažšie vypočítateľná. V USA, čo je jedna z najstabilnejších ekonomík, priemerná hodnota akcií vo firmách klesla v priebehu niekoľkých mesiacov tohto roka podľa DJ indexu 11 000 na októbrových 7 500. Oscilácie podobného typu robia výpočet hodnoty akcií nepredvídateľným na dlhšie časové obdobie. S týmto fenoménom sa nevedia vyrovnať ani západné penzijné fondy, z ktorých mnoho sa v súčasnosti ocitlo v kríze, nieto ešte bežný slovenský poistenec.

Autor iba okrajovo spomína neschopnosť slovenskej ekonomiky absorbovať finančné objemy, pravdepodobne už v prvom roku reformy (50 miliárd Sk). Z článku nedávno uverejneného v Hospodárskych novinách je zrejmé, že vo finančnom sektore je prebytok financií a banky nedokážu umiestniť 100 miliárd Sk. Kam potom majú fondy spravujúce túto sumu umiestňovať prostriedky, okrem zahraničia a pochybných organizácií, ktorým tieto banky nie sú ochotné požičať?

Bude nejaká inštitúcia schopná posudzovať kvalitu umiestnenia prostriedkov súkromnými fondmi aspoň počas prvých rokov, keď vznikne množstvo neznámych subjektov s pompéznou reklamou? Keď aj podľa autora článku právny systém nie je schopný vymôcť oveľa elementárnejšiu záležitosť, ako sú platby Sociálnej poisťovni. Treba si uvedomiť, že straty už po prvom roku reformy môžu byť nezvratné a môžu siahať do neuveriteľnej výšky a problém financovania dôchodkov sa nielenže nevyrieši, ale môže celkovú situáciu rapídne zhoršiť.

Určitým riešením by bolo zo zákona investovať prostriedky penzijných fondov výlučne do štátnych dlhopisov, prípadne do firiem s najvyšším hodnotením medzinárodných ratingových agentúr. Je však otázne, koľko slovenských podnikov spĺňa takéto kritériá a či Slovensko má exportovať takéto množstvo kapitálu do zahraničných firiem.

Článok okrem degradovania súčasných inštitúcií a nepodloženého nabádania k dôvere k ešte nevzniknutým súkromným penzijným fondom neobsahuje nič, čo by presvedčilo čitateľa v prospech reformy. Za reformou by mali stáť jasné ekonomické a legislatívne argumenty. Občania totiž riskujú priveľa - svoje životné úspory.