Lafferova krivka

Jej autorom je americký ekonóm Arthur Laffer. Ekonomická teória ju využíva na zobrazenie vzťahu medzi sadzbou dane (mierou zdanenia) a daňovým výnosom. S rastúcou sadzbou dane rastie aj daňový výnos, ale len po dosiahnutie vrcholu krivky. Ďalšie zvyšovanie sadzby bude mať za následok znižovanie daňových výnosov, nakoľko vysoká sadzba oslabuje ekonomickú výkonnosť, zvyšuje daňové úniky a vyvoláva presuny kapitálu do zahraničia. Vysoké dane oslabujú motiváciu ľudí k pracovným výkonom a k úsporám. To všetko má za následok znižovanie základu, z ktorého sa následne odvádza daň.

Lafferova krivka je len teoretickou konštrukciou. Je však logické, že pri hypotetickom 100 % zdanení by daňový výnos klesol na nulu, pretože nikto by nevykonával činnosti, ktoré by boli touto sadzbou zdanené.

Lafferova krivka odhaľuje dôležitú skutočnosť: keď sa miera zdanenia zvýši napríklad z 20 % na 40 %, nie je pravdou, že sa dňový výnos zvýši dvakrát. Zvýši sa menej. Podobne platí, že keď sa miera zdanenia zníži napríklad zo 40 % na 20 %, daňový výnos neklesne na polovicu – klesne menej. V prípade že by sa obidve sadzby nachádzali napravo od vrcholu krivky, daňový výnos dokonca stúpne.