Dátum: 02.02.2007
Pravdepodobnosť, že sa od roku 2009 bude na Slovensku platiť eurom, stúpla z decembrových 66% na januárových 72%. Dôvodom sú najmä lepšie vyhliadky na infláciu, spôsobené výrazným poklesom cien ropy a posilnením koruny z predošlých mesiacov.
„Vysoká energetická náročnosť slovenskej ekonomiky sa tak v tomto prípade stala výhodou,“ komentoval najnovší vývoj bývalý štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška.
Výsledky za január vyplývajú z pravidelného prieskumu, v ktorom sa inštitút INEKO pýta ekonómov a analytikov na odhad pravdepodobnosti plnenia Maastrichtských kritérií. Januárového kola sa zúčastnilo 20 analytikov, z nich 17 si myslí, že Slovensko splní kritériá a prijme euro od 1. januára 2009, 3 majú opačný názor.
Oproti decembru 2006 sa zmenili predovšetkým očakávania inflácie. Zúčastnení analytici ohodnotili inflačné kritérium po prvý raz od spustenia prieskumu v septembri 2006 ako menej rizikové v porovnaní s kritériom deficitu verejných financií. Pravdepodobnosť splnenia inflačného kritéria vzrástla z decembrových 72% na januárových 83%. Pri deficite verejných financií ostala pravdepodobnosť nezmenená na úrovni 79%.
„Značná korekcia svetových cien ropy a s tým súvisiacich cien plynu, nezmenenie iných regulovaných cien, silný kurz koruny voči EUR a USD a vysoká schopnosť importu uspokojiť rast domácej spotreby výrazne zvyšujú šance SR na splnenie inflačného kritéria,“ uviedol v prieskume analytik Slovnaftu Marek Senkovič.
Priemerný odhad inflácie v januári klesol z 2,3% na 2,1% (ide o priemernú 12-mesačnú infláciu ku koncu marca 2008), čo je bezpečne pod maximálne prípustnou infláciou, ktorú analytici odhadli na 2,8%. Nominálne by tak Slovensko inflačné kritérium malo splniť. Napriek tomu však viacerí analytici upozornili na neistotu ohľadne spôsobu posudzovania udržateľnosti plnenia tohto kritéria zo strany EcoFinu a Európskej centrálnej banky.
Priemerný odhad deficitu verejných financií pre rok 2007 ostal v januári nezmenený na úrovni 2,9% HDP. Analytici tiež očakávajú mierne zhodnocovanie koruny, keď jej kurz ku koncu roka 2007 odhadli na 33,91 SKK/EUR.
V porovnaní s decembrom 2006 sa januárového prieskumu zúčastnilo šesť nových analytikov, odhady jedného analytika sa nám v stanovenom termíne nepodarilo získať.
Zhrnutie výsledkov prieskumu (priemerné odhady):
| Obdobie | Počet účastníkov | Názor na vstup do eurozóny od 1.1. 2009 (áno : nie) | Pravdepodobnosť prijatia eura od 1.1.2009 | Deficit verejných financií za rok 2007* | Inflácia v rozhodujúcom období** | Referenčná inflácia*** |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 01/07 | 20 | 17 : 3 | 72% | 2,9% HDP | 2,1% | 2,8% |
| 12/06 | 15 | 12 : 3 | 66% | 2,9% HDP | 2,3% | 2,8% |
| 11/06 | 22 | 16 : 6 | 64% | 3,0% HDP | 2,5% | 2,9% |
| 10/06 | 20 | 11 : 9 | 56% | 3,0% HDP | 2,8% | 2,9% |
| 09/06 | 20 | 10 : 10 | 52% | 3,1% HDP | 2,8% | 2,9% |
*Vrátane vplyvu dôchodkovej reformy **Priemerná 12-mesačná inflácia ku koncu marca 2008 ***1,5% nad priemerom 3 najlepších krajín EÚ
| Obdobie | Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre deficit verejných financií | Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre infláciu | Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre kurzovú stabilitu | Odhad kurzu SKK/EUR ku koncu roka 2007 |
|---|---|---|---|---|
| 01/07 | 79% | 83% | 89% | 33,91 |
| 12/06 | 79% | 72% | 88% | 33,92 |
| 11/06 | 76% | 72% | n | n |
| 10/06 | 71% | 63% | n | n |
| 09/06 | 66% | 61% | n | n |
n – údaj nebol zisťovaný
Podrobné výsledky prieskumu s uvedením štandardných odchýlok
| Obdobie | Pravdepodobnosť prijatia eura od 1.1.2009 | Štandardná odchýlka |
|---|---|---|
| 01/07 | 72% | 17% |
| 12/06 | 66% | 17% |
| 11/06 | 64% | 17% |
| 10/06 | 56% | 21% |
| 09/06 | 52% | 20% |
| Obdobie | Deficit verejných financií za rok 2007 | Štandardná odchýlka |
|---|---|---|
| 01/07 | 2,9% HDP | 0,12% |
| 12/06 | 2,9% HDP | 0,07% |
| 11/06 | 3,0% HDP | 0,12% |
| 10/06 | 3,0% HDP | 0,11% |
| 09/06 | 3,1% HDP | 0,27% |
| Obdobie | Inflácia v rozhodujúcom období | Štandardná odchýlka |
|---|---|---|
| 01/07 | 2,1% | 0,30% |
| 12/06 | 2,3% | 0,32% |
| 11/06 | 2,5% | 0,27% |
| 10/06 | 2,8% | 0,28% |
| 09/06 | 2,8% | 0,24% |
| Obdobie | Referenčná inflácia | Štandardná odchýlka |
|---|---|---|
| 01/07 | 2,8% | 0,26% |
| 12/06 | 2,8% | 0,19% |
| 11/06 | 2,9% | 0,37% |
| 10/06 | 2,9% | 0,31% |
| 09/06 | 2,9% | 0,32% |
| Obdobie | Odhad kurzu SKK/EUR ku koncu roka 2007 | Štandardná odchýlka |
|---|---|---|
| 01/07 | 33,91 | 0,79 |
| 12/06 | 33,92 | 0,87 |
Komentáre niektorých účastníkov prieskumu:
Marek Gábriš, ČSOB
Viaceré inštitúcie zvyšujú predikcie tempa ekonomického rastu. Rýchlejší rast spojený s vyššími daňovými príjmami môže vytvoriť priestor pre vankúš na splnenie kritéria. Ako stále tvrdíme – dôležitá bude výdavková strana rozpočtu, resp. plnenie plánu.
Eugen Jurzyca, INEKO
Slovensko zrejme splní kritérium deficitu verejných financií ku koncu roka. Problémom ostáva jeho udržateľnosť.
Elena Kohútiková, VÚB
Toto kritérium by sme mali splniť bez problémov, pokiaľ sa dodrží to, čo bolo schválené, to znamená rámce pre deficity verejných financií na trojročnej báze. Rast ekonomiky ide v ústrety týmto cieľom a vytvára dostatočný priestor pre ešte výraznejšie zníženie deficitov verejných financií pre najbližšie roky, pretože ekonomika vytvára dostatok zdrojov a nie je ich potrebné dopĺňať u verejného sektora.
Juraj Kotian, SLSP
Vývoj verejných financií by mal byť pod kontrolou, v prípade ohrozenia výšky deficitu, je v závere roka možné „odložiť“ niektoré kapitálové výdavky do roku 2008. Rezervy na výdavkovej strane môžu vzniknúť v prípade nižšieho čerpania eurofondov.
Anton Marcinčin, Svetová banka
Vďaka politickej zhode o prijatí eura v pôvodnom termíne, nadradenosti tohto cieľa nad iné politické ciele, vysokému hospodárskemu rastu a klesajúcej inflácii má Slovensko šancu vymeniť korunu za euro už v januári 2009.
Viliam Pätoprstý, Unibanka
Oproti minulému mesiacu nenastali okolnosti, ktoré by zlepšovali alebo zhoršovali výhľad splnenia tohto kritéria. Už druhý mesiac teda platí, že kritérium deficitu verejných financií je momentálne najrizikovejším kritériom.
Lucia Štekláčová, ING Bank
Makroekonomické prognózy s ktorými pracuje Ministerstvo Financií považujem za mierne konzervatívne, príjmová stránka rozpočtu tak môže pozitívne prekvapiť.
Ján Tóth, ING Bank
Silný rast vytvára dobré prostredie pre „bezbolestné“ znižovanie deficitu. Zdravotníctvo ostáva najrizikovejšou výdavkovou oblasťou.
Vladimír Tvaroška
Rýchly rast ekonomiky spolu s tým, že vláda pri tvorbe rozpočtu na rok 2007 uprednostnila splnenie podmienok pre zavedenie eura pred volebnými sľubmi a vládnym programom dávajú šancu na splnenie kritéria verejných financií. Stále však existujú významné riziká vyplývajúce najmä z faktu, že plánovaný deficit je len tesne pod hranicou 3% HDP. Preto aj relatívne malé prekvapenie v niektorej zložke verejných financií môže spôsobiť prekročenie hranice 3% HDP.
Marek Gábriš, ČSOB
Pravdepodobnosť splnenia inflačného kritéria stále rastie. Napriek rizikám nevyspytateľných cien ropy, či potravín ale aj možných dopytových tlakov ťahaných napríklad eventuálnym rýchlejším rastom miezd, je splnenie tohto kritéria stále viac pravdepodobné.
Elena Kohútiková, VÚB
Súčasný a aj očakávaný vývoj v oblasti cenovej stability dávajú pomerne optimistický pohľad na pravdepodobnosť splnenia tohto kritéria. V tomto kritériu je však aj najviac rizík – nielen z pohľadu vývoja cien surovín, kurzových pohybov, ale aj z pohľadu jeho samotnej konštrukcie – vchádzajú doň všetky krajiny EÚ, nielen krajiny eurozóny. Napriek tomu je percento naplnenia tohto kritéria z môjho pohľadu mimoriadne vysoké.
Juraj Kotian, SLSP
Umiernenejší rast cien energií výrazne prispeje k zníženiu inflácie pod úroveň 2% v závere tohto roka a zvýši pravdepodobnosť plnenia inflačného kritéria hodnoteného v 2Q2008. Na druhej strane obavy vzbudzuje neistota ohľadne spôsobu posudzovania udržateľnosti tohto kritéria zo strany EcoFinu a ECB.
Viliam Pätoprstý, Unibanka
Pravdepodobnosť splnenia inflačného kritéria sa zvyšuje, najmä pod vplyvom ďalšieho poklesu cien energetických surovín. Tento pokles by sa totiž mal cien v SR v dôsledku štruktúry spotrebného koša dotknúť pozitívnejšie ako cien krajín, ktoré vstupujú do výpočtu Maastrichtského limitu.
Marek Senkovič, Slovnaft
Značná korekcia svetových cien ropy a s tým súvisiacich cien plynu, nezmenenie iných regulovaných cien, silný kurz koruny voči EUR a USD a vysoká schopnosť importu uspokojiť rast domácej spotreby výrazne zvyšujú šance SR na splnenie inflačného kritéria.
Lucia Štekláčová, ING Bank
Oproti predchádzajúcemu mesiacu vidím vyššie riziko volatility výmenného kurzu, avšak jeho úrovne by mali stačiť na dostatočné krotenie importovanej inflácie. Otáznikom zostáva rast miezd v tomto roku a ako pokles voľnej pracovnej sily v niektorých regiónoch a sektoroch zamieša kartami pri mzdových vyjednávaniach.
Ján Tóth, ING Bank
Vyhliadky pre infláciu ostávajú veľmi priaznivé, ostáva pozornejšie sledovať možnosť vojenského konfliktu na blízkom východe ako aj mzdový vývoj v druhej polovici tohto roku. Riziká sú však nízke.
Vladimír Tvaroška
Výrazný pokles cien ropy a posilnenie kurzu koruny výrazne zvýšilo šance na splnenie tohto kritéria. Vysoká energetická náročnosť slovenskej ekonomiky sa tak v tomto prípade stala výhodou. Splnenie tej časti kritéria, ktorá sa týka inflácie za posledných 12 mesiacov by mohla ohroziť len mimoriadne veľká zmena ceny ropy alebo kurzu koruny. Debata o udržateľnosti splnenia kritéria inflácie, najmä vo väzbe na vplyv posilňovania kurzu koruny, ktorý po vstupe do eurozóny zanikne, však ešte môže byť zaujímavá.
Marek Gábriš, ČSOB
Koruna by mala splniť toto kritérium, keďže NBS je na trhu najväčším hráčom. Ak by to bolo potrebné môže zasiahnuť do nežiaducich výkyvov. Otázkou je, či nebude priestor pre výčitku typu príliš veľkej volatility. Toto by sme už však chápali ako politickú záležitosť. V hre je podľa nás tiež otázka revalvácie parity a úplne by sme ju nevylučovali.
Elena Kohútiková, VÚB
Nevidím dôvod pre nesplnenie tohto kritéria, súčasné pohyby kurzu sú skôr jeho volatilitou zapríčinenou vonkajšími faktormi – nie domácimi politikami. Z tohto pohľadu aj intervencie sú v línii s podmienkami členstva v ERMII podľa môjho názoru. Ekonomika je v dobrej kondícii a tak plnenie kurzového kritéria by nemalo vytvárať problémy.
Juraj Kotian, SLSP
Relatívne neutrálna hodnotiaca správa ECB dáva dobré predpoklady na to, aby intervencie NBS (najmä na strane intervencií proti korune) neboli posudzované ako zásadné zásahy centrálnej banky, ktoré by boli potvrdením toho, že FX trh podlieha “severe tensions”. Revalvácia parity v strednodobom horizonte (druhý polrok 2007) sa javí ako pravdepodobná s centrálnou paritou cca 36 SKK/EUR.
Ján Kovalčík, Trend Analyses
Silný rast výkonnosti slovenskej ekonomiky (v uplynulých rokoch i v blízkej budúcnosti) musel skôr či neskôr vyústiť do výrazného zhodnotenia koruny. Menové autority isto neteší rýchlosť, s akou sa kurz slovenskej meny v uplynulých mesiacoch posúval na silnejšie úrovne, o ich udržateľnosti však sotva možno pochybovať. Preto otázkou nie je či, ale kedy novú realitu premietnuť aj do posunu centrálnej parity. Ak sa tento krok podarí dobre načasovať a odkomunikovať, o menovú stabilitu nemám obavy.
Marek Senkovič, Slovnaft
Slovensko toto kritérium nesplní len v tom prípade, ak Európska komisia spolu s ECB budú nespravodlivo posudzovať zhodnocovanie koruny a kroky NBS v oblasti intervencií na devízovom trhu.
Lucia Štekláčová, ING Bank
Najmä zhoršenie nálady na tzv. emerging markets v priebehu januára pomohlo udržať korunu „na uzde“. Je pravdepodobné, že koruna bude vystavená negatívnym náladám v regióne naďalej a to najmä v prvej polovici tohto roka. Riziko špekulatívneho testovania spodnej hranice 15% pásma sa tak nateraz znížilo a tým aj nutnosť zásahov NBS do trhu prostredníctvom intervencií.
Ján Tóth, ING Bank
Možné intervencie ako aj zmena parity budú otázkami, ktoré môžu vniesť určitý prvok neistoty pre splnenie tohto kritéria. Prílišné intervencie na jednu stranu môžu zvýšiť dynamiku pohybu kurzu na druhú stranu a teda tzv. maďarský scenár.
Zoznam účastníkov prieskumu za január 2007:
Informácie o prieskume poskytne:
Peter Goliaš
analytik INEKO
Tel: 02 / 5341 1020
Email: golias@ineko.sk