Prieskum odhadov na plnenie Maastrichtských kritérií (6.12.2007)

Dátum: 06.12.2007

Štátny rozpočet zvýšil pravdepodobnosť prijatia eura na 75%

Pravdepodobnosť, že Slovensko prijme euro od roku 2009, stúpla z októbrových 71% na súčasných 75%. Prispelo k tomu schválenie štátneho rozpočtu na rok 2008 spolu s výhľadom na roky 2009 a 2010, ako aj lepší než očakávaný vývoj hospodárenia štátu v tomto roku. Vyplýva to z prieskumu, v ktorom INEKO v spolupráci s Klubom ekonomických analytikov (KEA) skúma názory ekonomických analytikov na prijatie eura.

Najnovšieho kola prieskumu sa zúčastnilo 21 analytikov, z nich osemnásť verí v prijatie eura v stanovenom termíne a traja neveria. Porovnateľnosť s výsledkami z letných mesiacov, keď bola pravdepodobnosť na najvyšších úrovniach, čiastočne skresľuje terajší vyšší počet respondentov. Pri porovnaní odhadov rovnakej vzorky respondentov sa pravdepodobnosť prijatia eura vrátila na rekordnú úroveň 78% z júla tohto roka.
Podľa aktuálneho prieskumu by Slovensko malo uzavrieť rok 2007 s deficitom verejných financií 2,6% HDP, čím by splnilo 3-percentné kritérium. Pravdepodobnosť splnenia kritéria tak stúpla na doteraz najvyššiu úroveň 85%.

Najrizikovejším je plnenie inflačného kritéria, kde pravdepodobnosť klesla na 81%. Dôvodom sú najmä obavy o udržateľnosť nízkej inflácie po prechode na novú menu.

Sedemnásti analytici odhadli aj konverzný kurz, pri ktorom by sa mohli zamieňať koruny za eurá. Z priemeru ich odhadov vyšiel kurz 32,63 SKK/EUR. Odhady sa pohybovali v rozpätí od 31,50 SKK/EUR do 33,15 SKK/EUR.

Do vzorky respondentov pribudli v porovnaní s októbrom traja analytici, odpovede jedného sme v stanovenom termíne nedostali.

Zhrnutie výsledkov prieskumu (priemerné odhady):

Obdobie Počet účastníkov Názor na vstup do eurozóny od 1.1. 2009 (áno : nie) Pravdepodobnosť prijatia eura od 1.1.2009 Deficit verejných financií za rok 2007* Inflácia v rozhodujúcom období** Referenčná inflácia***
11/07 21 18 : 3 75% 2,6% HDP 2,0% 2,8%
10/07 19 17 : 2 71% 2,8% HDP 1,9% 2,7%
09/07 16 13 : 3 70% 2,9% HDP 1,8% 2,6%
08/07 15 14 : 1 77% 2,8% HDP 1,9% 2,7%
07/07 14 13 : 1 78% 2,8% HDP 1,9% 2,7%
06/07 16 15 : 1 76% 2,9% HDP 2,0% 2,7%
05/07 18 17 : 1 77% 2,9% HDP 2,0% 2,7%
04/07 18 17 : 1 76% 2,9% HDP 2,0% 2,8%
03/07 18 17 : 1 76% 2,9% HDP 2,1% 2,8%
02/07 21 20 : 1 74% 2,9% HDP 2,1% 2,8%
01/07 20 17 : 3 72% 2,9% HDP 2,1% 2,8%
12/06 15 12 : 3 66% 2,9% HDP 2,3% 2,8%
11/06 22 16 : 6 64% 3,0% HDP 2,5% 2,9%
10/06 20 11 : 9 56% 3,0% HDP 2,8% 2,9%
09/06 20 10 : 10 52% 3,1% HDP 2,8% 2,9%

*Vrátane vplyvu dôchodkovej reformy **Priemerná 12-mesačná inflácia ku koncu marca 2008 ***1,5% nad priemerom 3 najlepších krajín EÚ

Obdobie Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre deficit verejných financií Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre infláciu Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre kurzovú stabilitu Odhad kurzu SKK/EUR ku koncu roka 2007 Odhad konverzného kurzu SKK/EUR*
11/07 85% 81% 93% 32,98 32,63 (17)
10/07 78% 85% 88% 33,02 32,61 (15)
09/07 77% 85% 85% 33,13 32,66 (11)
08/07 81% 86% 90% 32,78 32,51 (13)
07/07 81% 85% 89% 32,78 32,58 (12)
06/07 79% 85% 88% 32,68 32,44 (11)
05/07 82% 86% 88% 32,68 32,39 (14)
04/07 79% 86% 89% 32,68 32,34 (14)
03/07 80% 86% 88% 32,65 n
02/07 80% 83% 88% 33,74 n
01/07 79% 83% 89% 33,91 n
12/06 79% 72% 88% 33,92 n
11/06 76% 72% n n n
10/06 71% 63% n n n
09/06 66% 61% n n n

n – údaj nebol zisťovaný *V zátvorke je uvedený počet analytikov, ktorí zadali svoje odhady.

Maastricht - graf

Pripájame komentáre niektorých účastníkov prieskumu:

Kritérium verejného deficitu

Eugen Jurzyca, INEKO
Schválený rozpočet na rok 2008 ako aj mnohé vyjadrenia premiéra o verejných financiách z ostatných týždňov sú „eurokompatibilné“. Nebude ľahké politicky ustáť plánované sprísňovanie rozpočtu smerom k nasledujúcim parlamentným voľbám.

Elena Kohútiková, VÚB
Schválený rozpočet verejného sektora a deficit verejných financií na roky 2009-10 priblížil Slovensko míľovými krokmi k euru. Napriek tomu, že si viem predstaviť v čase ekonomického rozkvetu Slovenska omnoho úspornejší rozpočet i inú štruktúru jeho výdavkov, považujem súčasný rozpočet za kompromis podporujúci príchod eura na Slovensko v plánovanom termíne.

Viliam Pätoprstý, UniCredit Bank
Hoci vplyv prepočtu z hotovostnej do akruálnej metodiky nie je možné zvonku dosť dobre odhadnúť, najmä vývoj výberu daní za 11 mesiacov a podoba rozpočtu na rok 2008 podľa môjho názoru pridáva optimizmus vo výhľade na plnenie Maastrichtského kritéria pre verejné financie. Aj naďalej však platí, že väčším problémom než deficit verejných financií je najmä štruktúra priorít verejných financií.

Lucia Šrámková, ING Bank
Hotovostné plnenie štátneho rozpočtu po november bolo prekvapujúco dobré a naznačuje že rozpočet verejných financií na ESA báze v roku 2007 by mohol byť ešte lepší ako odhady z októbra. Ak by dodatočne nebola započítaná NDS, mohol by sa pohybovať aj pod 2,4% ku HDP.

Ján Tóth, ING Bank
Schválený štátny rozpočet pre rok 2008 zvyšuje pravdepodobnosť eura. Zároveň posledné dáta deficitu štátneho rozpočtu za november naznačujú, že schodok 2,5% HDP pre rok 2007 zrejme bude podstrelený.

Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR
Vysoký rast ekonomiky vytvára veľmi dobré podmienky pre splnenie kritéria verejných financií.

Anonymný komentár
Je pravdepodobné, že vysoký hospodársky rast zjednoduší vláde plnenie deficitu verejných financií. Predpokladám, že schválenie štátneho rozpočtu v navrhovanej podobe a následné zverejnenie Konvergenčného programu budú rátať s nižšími rozpočtovými schodkami. Otázna je udržateľnosť deficitu čo znamená nastavenie nejednoznačného kritéria. Vládne plány v oblasti sociálneho zabezpečenia sú argumentom idúcim proti kritériu dlhodobej udržateľnosti.

Kritérium inflácie

Elena Kohútiková, VÚB
Existujú všetky predpoklady na to, aby sme splnili bez zásadných problémov kritérium inflácie, napriek tomu, že jeho kriteriálnu hodnotu môžeme len odhadovať. Vzhľadom na konštrukciu tohto kritéria a výber krajín, ktoré ho tvoria, je tu vždy určitý – i keď nízky stupeň neistoty, že súčasný cenový vývoj najmä v oblasti potravín a surovín ovplyvní rôznym spôsobom vývoj inflácie v jednotlivých krajinách Európskej únie. Stupeň dopadu do inflácie jednotlivých krajín závisí od štruktúry ekonomiky a štruktúry spotrebného koša. Doterajšie poznatky a prognózy hovoria, že by sme kritérium inflácie mali splniť s dostatočnou rezervou.

Viliam Pätoprstý, UniCredit Bank
Napriek tomu, že rast inflácie v Slovinsku podľa môjho názoru v prevažnej miere nie je následkom zavedenia Eura, táto krajina pôsobí ako negatívny psychologický benchmark. Keďže pripúšťam, že v rozhodovacom procese nemusia striktne ekonomické argumenty byť jedinými, ktoré budú mať vplyv na posudzovanie udržateľnosti inflácie, myslím si, že miera rizika nesplnenia udržateľnosti inflácie pod vplyvom globálnych ponukových šokov (ropa, potraviny) oproti októbru mierne vzrástla.

Lucia Šrámková, ING Bank
Slovinský príklad sa stal akýmsi strašiakom v súvislosti hodnotenia udržateľnosti inflácie na Slovensku. Posledné výroky komisára Almuniu však hodnotím pozitívne.

Zlacký Vladimír, Ernst & Young
Po vstupe do eurozóny by nevyhnutne došlo k nárastu inflácie. Podľa môjho názoru si európske autority uvedomujú riziko vstupu do eurozóny pre krajiny, ktoré nedosiahli dostatočnú mieru reálnej konvergencie, príkladom je Slovensko. Ak by Slovensko euro prijalo – keďže menová politika nebude môcť reagovať na slovenské podmienky a úrokové sadzby budú nastavené pre bohaté krajiny eurozóny – možno očakávať negatívne reálne úrokové sadzby (vzhľadom na vysokú infláciu, ktorá bude dôsledkom cenové vyrovnávania bez pomoci výmenného kurzu). To prispeje k rastu domáceho dopytu už aj tak rýchlo rastúcej ekonomiky a následne k ďalším inflačným tlakom. Dôsledkom môže byť vznik inflačnej špirály. Negatívne reálne úrokové sadzby povedú tiež k znižovaniu hodnoty úspor a k a cenovej bubline na trhu nehnuteľností, keďže nehnuteľnosti budú jednou z mála možnosti získať pozitívny reálny výnos. Takýto boom sa môže skončiť tvrdým pristátím. Kvôli inflácií môže dôjsť k zníženiu konkurencieschopnosti a k spomaleniu hospodárskeho rastu. Pokiaľ nebude ekonomická politika primerane reagovať, výsledkom môže byť niekoľkoročná stagnácia. Aj to je dôvod prečo budú európske autority opatrné pri prijímaní Slovenska do eurozóny citujúc problém udržateľnosti cenového vývoja.

Ján Tóth, ING Bank
Aj napriek cenám potravín, inflačné kritérium zdá sa splníme a otvorenou ostane akurát udržatelnosť inflácie.

Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR
Udržateľnosť inflácie bude kľúčovým bodom hodnotenia Slovenska. Súčasná nízka inflácia je do značnej miery spôsobená faktormi, ktoré postupne zaniknú a nárast inflácie v budúcnosti je istý. Schválený rozpočet a pripravované PPP projekty tiež nebudú pôsobiť proti rastu cien, skôr naopak. Dôležité bude aj to, či sa budú pri posudzovaní udržateľnosti brať do úvahy prognózy len na rok 2008 alebo aj na rok 2009.

Anonymný komentár
Inflácia zrejme najkľúčovejším kritériom z pohľadu zavedenia eura. Príklad Slovinska totiž jasne ukázal, že napriek nepomerne vyššej cenovej úrovni v porovnaní s úniou môže zavedenie eura predstavovať významný proinflačný impulz. Otázne je preto najmä plnenie tohto kritéria udržateľným spôsobom, pretože je veľmi pravdepodobné, že krajina s pomerne nízkou cenovou úrovňou v porovnaní s EMU otvorí pre konvergenciu ekonomiky najmä inflačný kanál (v dôsledku absencie menového kanála) Z hľadiska krokov prichádzajúcich z domáceho regulačného prostredia by ani ďalšie zvyšovanie regulovaných cien od začiatku roka 2008 nemalo predstavovať hrozbu pre zavedenie eura. Dvanásťmesačný priemer inflácie totiž bude ovplyvnený v marci 2008 vývojom v období marec 2007-december 2007 výraznejšie ako potenciálnym rastom inflácie v prvom kvartáli 2008.

Kritérium kurzovej stability

Elena Kohútiková, VÚB
Vývoj kurzu slovenskej koruny k euru je v poslednom období stabilizovaný. Samozrejme, že v krajine, ktorá má flexibilný kurzový režim a prechádza takou obrovskou štrukturálnou premenou ekonomiky, ktorá je doprevádzaná aj vysokým rastom domáceho produktu, na tento vývoj reaguje aj výmenný kurz. Podobne optimisticky sú voči Slovensku “naladení” aj zahraniční investori, a preto si koruna udržiava stabilne silné úrovne. Predpokladám, že po vyslaní jasných signálov, že to s dokončením procesu prijatia eura myslíme naozaj vážne a prostredníctvom práve schváleného štátneho rozpočtu na rok 2008, sa postupne situácia na devízovom trhu bude ukľudňovať a kurz bude reflektovať iba vývoj ekonomiky s čiastočným regionálnym vplyvom.

Ján Tóth, ING Bank
Zatiaľ nie sú náznaky, že by sa o tomto kritériu diskutovalo.

Anonymný komentár
Slovensko úspešne plní podmienku kurzovej stability, keďže 28. novembra 2007 uplynulo 2-ročné obdobie fungovania koruny v mechanizme ERM II, čo predstavuje formálne splnenie ďalšieho Maastrichtského kritéria. Splnenie podmienky kurzovej stability bolo sprevádzané apreciačným trendom a intervenciami NBS v prospech i neprospech koruny. Výsledkom všeobecného trendu apreciácie bola revalvácia centrálnej parity ERM II z pôvodných 38,455 na 35,4424 EURSKK. Napriek tomu, že sa v poslednom období špekuluje o ďalšej potenciálnej revalvácii centrálnej parity, takýto krok neočakávam. Stanovenie novej centrálnej parity zrejme bude zároveň stranovením konvezného kurzu SKK na EUR. Na zamedzenie potenciálnych výkyvov vo vývoji kurzu stačí ak bude NBS jasne deklaruje, kde je “želaná” úroveň kurzu, čo v súčasnosti predstavuje kurz cca 35 EURSKK.

Zoznam účastníkov prieskumu za november 2007:

  1. Barta Juraj, SLSP
  2. Blaščák Mário, Allianz – Slovenská DSS
  3. Čechovičová Silvia, ČSOB
  4. Gábriš Marek, ČSOB
  5. Hagara Eduard, ING Bank
  6. Jurzyca Eugen, INEKO
  7. Kohútiková Elena, VÚB
  8. Koršňák Ľubomír, UniCredit Bank
  9. Kotian Juraj, Erste Bank Viedeň
  10. Kovalčík Ján, Trend Analyses
  11. Lenko Martin, VÚB
  12. Mušák Michal, SLSP
  13. Ondriska Pavol, ING DSS
  14. Pažitný Peter, Health Policy Institute
  15. Pätoprstý Viliam, UniCredit Bank
  16. Prega Róbert, Tatra banka
  17. Senkovič Marek, Slovnaft
  18. Šrámková Lucia, ING Bank
  19. Tóth Ján, ING Bank
  20. Tvaroška Vladimír, Bývalý štátny tajomník MF SR
  21. Zlacký Vladimír, Ernst & Young

Informácie o prieskume poskytne:
Peter Goliaš
analytik INEKO
golias@ineko.sk
Tel: 02 / 5341 1020