Prieskum odhadov na plnenie Maastrichtských kritérií (5.5.2008)

Dátum: 05.05.2008

Šance na prijatie eura stúpli v apríli na rekordných 93%

Pravdepodobnosť prijatia eura od roku 2009 stúpla v apríli na rekordných 93%. Ide tak o najvyššiu hodnotu od septembra 2006, keď INEKO a KEA začali skúmať názory odborníkov na prijatie eura. K rastu pravdepodobnosti prispelo zverejnenie odhadov Európskej komisie o výhľade inflácie na Slovensku, ktoré dosvedčili, že Brusel nemá obavy o udržateľné plnenie inflačného kritéria.

„Podľa Európskej komisie by totiž inflácia na Slovensku mala v roku 2008 dosiahnuť úroveň 3,8% a v prvom roku po zavedení eura, v roku 2009, úroveň 3,2%, čo by malo byť v oboch rokoch 0,2 až 0,3% pod hranicou naastrichtského kritéria,“ uviedla v prieskume analytička Poštovej banky Eva Sárazová.

Podľa bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Vladimíra Tvarošku táto prognóza „potvrdzuje fakt, že už bola urobená politická dohoda o začlenení Slovenska do eurozóny“.

Oproti marcu analytici očakávajú silnejší konverzný kurz, pri ktorom by sa mohli zamieňať koruny za eurá. Priemer odhadov šestnástich analytikov vyšiel na 32,28 SKK/EUR. Odhady sa pohybovali v rozpätí od 31,76 SKK/EUR do 33,00 SKK/EUR.

Aprílového prieskumu sa zúčastnilo 18 ekonomických analytikov, z nich sedemnásť verí v prijatie eura v stanovenom termíne a jeden neverí. Do vzorky respondentov pribudli v porovnaní s marcom dvaja analytici, odpovede troch sme v stanovenom termíne nedostali.

Aprílovým kolom INEKO a KEA uzatvárajú prieskum medzi analytikmi, ktorého cieľom bolo zistiť, aký vplyv majú kroky vlády na pravdepodobnosť prijatia eura v stanovenom termíne. Prieskum ukázal, že vláda dokázala využiť rýchly rast ekonomiky na znižovanie deficitu verejných financií, čo výrazne prispelo k plneniu maastrichtských kritérií.

Prvé kolo prieskumu, ktoré prebehlo v septembri 2006, ukázalo rozpoltenosť názorov odborníkov na schopnosť Slovenska prijať euro od 1. januára 2009. Šance na euro vtedy boli 52%, z dvadsiatich analytikov prijatiu eura verilo desať a desať malo opačný názor.

Takmer počas celej doby prieskumu pravdepodobnosť prijatia eura rástla. K jedinému výraznejšiemu poklesu zo 77% na 70% došlo v septembri 2007 v dôsledku avizovanej zmeny pravidiel Eurostatu pri vyčísľovaní deficitu verejných financií, ako aj zámerov vlády, ktoré by zhoršili udržateľnosť verejných financií. Išlo najmä o rozsiahle projekty stavby diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá a snahy o zmenšovanie druhého dôchodkového piliera. Pokles verejného schodku za rok 2007 a nízka inflácia nakoniec tieto obavy zatlačili do úzadia.

Pre budúci vývoj ekonomiky bude dôležité, aby Slovensko ďalej znižovalo deficit verejných financií a udržiavalo nízku infláciu. „Podstatné je, aby pri rýchlejšom raste ekonomiky, ako je prognóza, boli naviac príjmy využité na zníženie deficitu a nie na zvýšenie výdavkov,“ povedala v aprílovom prieskume členka predstavenstva VÚB Elena Kohútiková. Pre zabezpečenie cenovej stability budú podľa nej rozhodujúce vnútorné faktory – dodržanie fiskálnej a mzdovej disciplíny a pokračovanie vo zvyšovaní flexibility trhu práce.

Zhrnutie výsledkov prieskumu (priemerné odhady):

Obdobie Počet účastníkov Názor na vstup do eurozóny od 1.1. 2009 (áno : nie) Pravdepodobnosť prijatia eura od 1.1.2009 Deficit verejných financií za rok 2007* Inflácia v rozhodujúcom období** Referenčná inflácia***
      Priemer Medián      
04/08 18 17 : 1 93% 97% n n n
03/08 19 17 : 2 82% 85% 2,2% HDP 2,3% 3,2%
02/08 18 16 : 2 80% 85% 2,4% HDP 2,3% 3,0%
01/08 18 16 : 2 78% 80% 2,5% HDP 2,1% 2,8%
12/07 23 19 : 4 78% 80% 2,5% HDP 2,1% 2,8%
11/07 21 18 : 3 75% 75% 2,6% HDP 2,0% 2,8%
10/07 19 17 : 2 71% 70% 2,8% HDP 1,9% 2,7%
09/07 16 13 : 3 70% 70% 2,9% HDP 1,8% 2,6%
08/07 15 14 : 1 77% 75% 2,8% HDP 1,9% 2,7%
07/07 14 13 : 1 78% 77% 2,8% HDP 1,9% 2,7%
06/07 16 15 : 1 76% 74% 2,9% HDP 2,0% 2,7%
05/07 18 17 : 1 77% 75% 2,9% HDP 2,0% 2,7%
04/07 18 17 : 1 76% 75% 2,9% HDP 2,0% 2,8%
03/07 18 17 : 1 76% 73% 2,9% HDP 2,1% 2,8%
02/07 21 20 : 1 74% 74% 2,9% HDP 2,1% 2,8%
01/07 20 17 : 3 72% 73% 2,9% HDP 2,1% 2,8%
12/06 15 12 : 3 66% 69% 2,9% HDP 2,3% 2,8%
11/06 22 16 : 6 64% 68% 3,0% HDP 2,5% 2,9%
10/06 20 11 : 9 56% 64% 3,0% HDP 2,8% 2,9%
09/06 20 10 : 10 52% 56% 3,1% HDP 2,8% 2,9%

*Vrátane vplyvu dôchodkovej reformy **Priemerná 12-mesačná inflácia ku koncu marca 2008 ***1,5% nad priemerom 3 najlepších krajín EÚ

Priemerné odhady plnenia Maastrichtských kritérií:

Obdobie Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre deficit verejných financií Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre infláciu Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre kurzovú stabilitu Odhad kurzu SKK/EUR ku koncu roka 2007 Odhad konverzného kurzu SKK/EUR*
04/08 96% 91% 99% n 32,28 (16)
03/08 93% 82% 94% n 32,44 (14)
02/08 91% 79% 95% n 32,58 (15)
01/08 90% 80% 93% n 32,72 (13)
12/07 90% 80% 93% n 32,64 (18)
11/07 85% 81% 93% 32,98 32,63 (17)
10/07 78% 85% 88% 33,02 32,61 (15)
09/07 77% 85% 85% 33,13 32,66 (11)
08/07 81% 86% 90% 32,78 32,51 (13)
07/07 81% 85% 89% 32,78 32,58 (12)
06/07 79% 85% 88% 32,68 32,44 (11)
05/07 82% 86% 88% 32,68 32,39 (14)
04/07 79% 86% 89% 32,68 32,34 (14)
03/07 80% 86% 88% 32,65 n
02/07 80% 83% 88% 33,74 n
01/07 79% 83% 89% 33,91 n
12/06 79% 72% 88% 33,92 n
11/06 76% 72% n n n
10/06 71% 63% n n n
09/06 66% 61% n n n

n – údaj nebol zisťovaný *V zátvorke je uvedený počet analytikov, ktorí zadali svoje odhady.

Maastricht - graf

Pripájame komentáre niektorých účastníkov prieskumu:

Kritérium verejného deficitu

Elena Kohútiková, VÚB
Kritérium verejných financií sme splnili s dostatočnou rezervou. Teraz bude jedinou otázkou udržateľnosť tohto kritéria do budúcnosti. Na základe schválených cieľov v oblasti verejných financií do roku 2011 by sme i túto podmienku mali splniť. Podstatné je, aby pri rýchlejšom raste ekonomiky, ako je prognóza, boli naviac príjmy využité na zníženie deficitu a nie na zvýšenie výdavkov. Dnes sa pravdepodobne nachádzame na vrchole hospodárskeho cyklu a treba toto obdobie využiť na to, aby sme čo najviac v kombinácii s príchodom eura toto obdobie vysokého rastu ekonomiky predĺžili.

Eva Sárazová, Poštová banka
Slovensko skončilo vlani s deficitom verejných financií na úrovni 2,2% HDP a s verejným dlhom na úrovni 29,4% HDP. S prehľadom tak splnilo obe časti fiškálneho kritéria. Na pozitívne hodnotenie však nestačí splniť kritérium len za rok 2007, ale je potrebné preukázať tendenciu znižovania deficitov aj v ďalších rokoch. Saldá navrhnuté rezortom financií na roky 2008 až 2011 naznačujú, že vláda tento fakt do úvahy berie. Na druhej strane však navrhnuté čísla nie sú úplne v súlade s výzvami Európskej komisie a preto nemožno vylúčiť fakt, že komisia ešte vyzve Slovensko k rýchlejšiemu znižovaniu deficitov pre budúce roky. V prípade celkového hodnotenia kritéria však očakávam pozitívny výsledný verdikt.

Ján Tóth, ING Bank
EK sa už vyslovila, že Slovensko plní udržateľne toto kritérium.

Anonymný komentár
Výrazne vyšší hospodársky rast a s tým súvisiaci vyšší výber daní dočasne zabezpečuje plnenie maastrichtského limitu. Dodatočným argumentom je aj schválený rámec verejných financií do roka 2011, kde by malo dôjsť k vyrovnaniu rozpočtových príjmov a výdavkov.

Kritérium inflácie

Marek Gábriš, ČSOB
Po zverejnení jarných prognóz Európskej komisie je zrejmé, že Brusel nemá problém s udržateľnosťou slovenskej inflácie! Zrejme aj správa ECB bude o čosi miernejšia ako prvý návrh.

Elena Kohútiková, VÚB
Kritérium cenovej stability sme splnili s dostatočnou rezervou. Na základe prognózy Európskej komisie nie je problém ani s udržateľným plnením cenovej stability pre najbližšie obdobie. Ak sa použije princíp rovnakého zaobchádzania – euro môžeme privítať. Pre dalšie zabezpečenie cenovej stability budú rozhodujúce vnútorné faktory – dodržanie fiskálnej a mzdovej disciplíny a pokračovanie v zvyšovaní flexibility trhu práce. Vonkajšie faktory sú dnes viac rizikové, nielen čo sa týka cien surovín a potravín, ale i finančných turbulencií na medzinárodných finančných a kapitálových trhoch.

Eva Sárazová, Poštová banka
Apríl bol mesiacom pozitívnych správ aj v prípade plnenia inflačného kritéria. 12-mesačný priemer harmonizovanej inflácie dosiahol v marci úroveň 2,2% a Slovensko tak definitívne s rezervou jedného percenta splnilo nominálnu časť podmienky cenovej stability. Zverejnenie týchto čísiel však nebolo veľkým prekvapením, väčšia pozornosť smerovala k jarnným odhadom EK. Ich zverejnením na konci mesiaca sa takpovediac odbúrala aj najväčšia obava a to obava z udržateľnosti nízkej inflácie v ďalších obodobiach. Podľa EK by totiž inflácia na Slovensku mala v roku 2008 dosiahnuť úroveň 3,8% a v prvom roku po zavedení eura, v roku 2009, úroveň 3,2%, čo by malo byť v oboch rokoch 0,2 až 0,3% pod hranicou naastrichtského kritéria.

Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR
Prognóza na najbližšie 2 roky, ktorú minulý týždeň zverejnila EK, potvrdzuje fakt, že už bola urobená politická dohoda o začlenení Slovenska do eurozóny.

Ján Tóth, ING Bank
Odhady inflácie pre SR zverejnene v pondelok naznačili, že EK prognózuje slovenskú infláciu pod kritérium aj tento aj budúci rok.

Anonymný komentár
Cenová stabilita bude zrejme posudzovaná rovnakým spôsobom ako pri zavedení eura pre pôvodných 11 krajín EMÚ. Otázna je napríklad udržateľnosť cien energií, keďže vláda v posledných 2 rokoch zamedzuje výraznejším zvyšovaniam cien. Vzhľadom na to, že ceny plynu pre domácnosti sú v SR pod priemerom EÚ a tento rok bude SPP vyjednávať s ruským dodávateľom nový cenový výmer, je veľmi pravdepodobné, že dôjde v najbližších rokoch k proinflačným tlakom z tejto strany. Ďalším argumentom, je očakávaný rast cien, ktorý bude súvisieť s konvergenciou ekonomiky po vstupe do Eurozóny. Rozhodnutie však bude politické, preto odmietnutie členstva SR v EMÚ v dôsledku udržateľnosti, by pravdepodobne spustilo lavínu nevôle a rozpočtového šafárenia naprieč celým regiónom CEE.

Kritérium kurzovej stability

Marek Gábriš, ČSOB
Zrejme je pred nami ešte druhá revalvácia centrálnej parity. Pre konvergujúce ekonomiky je však typické reálne posilňovanie meny ťahané rozdielom v produktivite. Myslím, že EK by s tým nemala mať problém.

Elena Kohútiková, VÚB
Kurz slovenskej koruny sa stabilizoval v poslednom období, nebolo treba ho usmerňovať intervenciami centrálnej banky. Podľa môjho názoru vývoj kurzu už odráža i tú skutočnosť, že účastníci pôsobiaci na medzinárodných kapitálových a finančných trhoch sú presvedčení o tom, že žiadosť Slovenska o prijatie eura bude posúdená pozitívne.

Eva Sárazová, Poštová banka
V novembri 2007 uplynuli dva roky od vstupu Slovenska do mechanizmu výmenných kurzov ERM II a našej krajine sa tak podarilo splniť dvojročnú podmienku stability výmenného kurzu. Netreba však zabúdať na fakt, že korune počas tohto obdobia Národná banka niekoľkokrát pomohla a to intervenciami či už v prospech alebo neprospech koruny. V prípade, že Slovensko dostane zelenú pre vstup do eurozóny v roku 2009, tak už na prelome polrokov by mal byť známy konverzný kurz. Kurz koruny voči euru je v posledných mesiacoch vzdialený od parity o 5 až 9%. Vplyvom pozitívnych prognóz zo strany EK ohľadom udržateľnosti inflácie v rokoch 2008 a 2009 koruna voči euru dosiahla koncom apríla svoje nové historické maximum. Určenie konverzného kurzu na súčasnej úrovni parity preto považujem za menej pravdepodobné a tak trochu nespravodlivé. Slabšia úroveň konverzného kurzu by totiž mohla znížiť hodnotu korunových úspor po prepočte na eurá a taktiež negatívne ovplyvniť cenovú úroveň krajiny po vstupe do eurozóny. Za celkom reálny scenár považujem ten, že ešte k jednej zmene parity príde a to i napriek tomu, že Slovensko už jednu revalváciu počas pôsobenia v ERM II za sebou má. Na úrovni novej parity, ktorá by mohla zohľadňovať súčasný trhový kurz, jeho doterajší vývoj a taktiež vysoký rast ekonomiky s určitým výhľadom do budúcnosti, by neskôr mohol byť určený aj konverzný kurz. V súčasnosti odhadujem úroveň blízku 32,50 EUR/SKK, v prípade pokračujúceho trendu posilňovania koruny však nevylučujem aj silnejšiu úroveň konverzného kurzu.

Ján Tóth, ING Bank
Žiadne výroky z EK nespochybňovali toto kritérium.

Zoznam účastníkov prieskumu za apríl 2008:

  1. Barta Juraj, Slovenská sporiteľňa
  2. Blaščák Mário, Allianz – Slovenská DSS
  3. Čechovičová Silvia, ČSOB
  4. Gábriš Marek, ČSOB
  5. Hagara Eduard, ING Bank
  6. Jurzyca Eugen, INEKO
  7. Kohútiková Elena, VÚB
  8. Koršňák Ľubomír, UniCredit Bank
  9. Lenko Martin, VÚB
  10. Mušák Michal, SLSP
  11. Pažitný Peter, Health Policy Institute
  12. Pätoprstý Viliam, UniCredit Bank
  13. Prega Róbert, Tatra banka
  14. Sárazová Eva, Poštová banka
  15. Senkovič Marek, Slovnaft
  16. Tóth Ján, ING Bank
  17. Tvaroška Vladimír, Bývalý štátny tajomník MF SR
  18. Zlacký Vladimír, Ernst & Young

Informácie o prieskume poskytne:
Peter Goliaš
analytik INEKO
golias@ineko.sk
Tel: 02 / 5341 1020