Prieskum odhadov na plnenie Maastrichtských kritérií (4.2.2008)
Dátum: 04.02.2008
Pravdepodobnosť prijatia eura ostáva nezmenená na 78%
Pravdepodobnosť prijatia eura od roku 2009 bola v januári 78%, čo je rovnaká hodnota ako v decembri. Šance na euro tak ostali nezmenené aj po zverejnení správy, v ktorej Európska komisia hodnotí konvergenčný program slovenskej vlády. Vyplýva to z prieskumu, v ktorom INEKO v spolupráci s Klubom ekonomických analytikov (KEA) skúma názory odborníkov na prijatie eura.
V porovnaní s decembrom ostali nezmenené aj odhady plnenia jednotlivých maastrichtských kritérií. Verejné financie by tak mali skončiť v deficite za minulý rok vo výške 2,5% HDP, čo je výrazne pod 3-percentným kritériom. Slovensko by nemalo mať problém ani s technickým plnením inflačného kritéria. Analytici totiž očakávajú 2,1%-nú infláciu v rozhodujúcom období, čo je bezpečne pod 2,8%-ným kritériom.
Pochybnosti naďalej súvisia predovšetkým so schopnosťou plniť kritériá aj po prijatí eura. Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník ministerstva financií:
„Dnes je už veľmi pravdepodobné, že inflácia za posledných 12 mesiacov bude spĺňať maastrichtské kritérium. Čoraz viac je však pravdepodobné aj to, že inflácia sa podstatne zvýši počas tohto a budúceho roku. A to z dôvodu odstránenia efektu silnejúcej koruny a zvýšenia cien plynu, tepla a elektriny, ktoré sú dnes len umelo udržiavané. K nárastu inflácie prispeje aj kombinácia rozpočtovej politiky a plánovaných PPP projektov, ktorých výsledným efektom bude postupné prehrievanie ekonomiky. Bude zaujímavé sledovať, ako sa s takouto situáciou vysporiada EÚ pri hodnotení Slovenska.“
Najnovšieho prieskumu sa zúčastnilo 18 ekonomických analytikov, z nich šestnásť verí v prijatie eura v stanovenom termíne a dvaja neveria.
Trinásti analytici odhadli aj konverzný kurz, pri ktorom by sa mohli zamieňať koruny za eurá. Z priemeru ich odhadov vyšiel kurz 32,72 SKK/EUR. Odhady sa pohybovali v rozpätí od 32,30 SKK/EUR do 33,00 SKK/EUR.
Do vzorky respondentov pribudol v porovnaní s decembrom jeden analytik, odpovede šiestich sme v stanovenom termíne nedostali.
Zhrnutie výsledkov prieskumu (priemerné odhady):
| Obdobie | Počet účastníkov | Názor na vstup do eurozóny od 1.1. 2009 (áno : nie) | Pravdepodobnosť prijatia eura od 1.1.2009 | Deficit verejných financií za rok 2007* | Inflácia v rozhodujúcom období** | Referenčná inflácia*** |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 01/08 | 18 | 16 : 2 | 78% | 2,5% HDP | 2,1% | 2,8% |
| 12/07 | 23 | 19 : 4 | 78% | 2,5% HDP | 2,1% | 2,8% |
| 11/07 | 21 | 18 : 3 | 75% | 2,6% HDP | 2,0% | 2,8% |
| 10/07 | 19 | 17 : 2 | 71% | 2,8% HDP | 1,9% | 2,7% |
| 09/07 | 16 | 13 : 3 | 70% | 2,9% HDP | 1,8% | 2,6% |
| 08/07 | 15 | 14 : 1 | 77% | 2,8% HDP | 1,9% | 2,7% |
| 07/07 | 14 | 13 : 1 | 78% | 2,8% HDP | 1,9% | 2,7% |
| 06/07 | 16 | 15 : 1 | 76% | 2,9% HDP | 2,0% | 2,7% |
| 05/07 | 18 | 17 : 1 | 77% | 2,9% HDP | 2,0% | 2,7% |
| 04/07 | 18 | 17 : 1 | 76% | 2,9% HDP | 2,0% | 2,8% |
| 03/07 | 18 | 17 : 1 | 76% | 2,9% HDP | 2,1% | 2,8% |
| 02/07 | 21 | 20 : 1 | 74% | 2,9% HDP | 2,1% | 2,8% |
| 01/07 | 20 | 17 : 3 | 72% | 2,9% HDP | 2,1% | 2,8% |
| 12/06 | 15 | 12 : 3 | 66% | 2,9% HDP | 2,3% | 2,8% |
| 11/06 | 22 | 16 : 6 | 64% | 3,0% HDP | 2,5% | 2,9% |
| 10/06 | 20 | 11 : 9 | 56% | 3,0% HDP | 2,8% | 2,9% |
| 09/06 | 20 | 10 : 10 | 52% | 3,1% HDP | 2,8% | 2,9% |
*Vrátane vplyvu dôchodkovej reformy **Priemerná 12-mesačná inflácia ku koncu marca 2008 ***1,5% nad priemerom 3 najlepších krajín EÚ
Priemerné odhady plnenia Maastrichtských kritérií:
| Obdobie | Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre deficit verejných financií | Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre infláciu | Pravdepodobnosť splnenia kritéria pre kurzovú stabilitu | Odhad kurzu SKK/EUR ku koncu roka 2007 | Odhad konverzného kurzu SKK/EUR* |
|---|---|---|---|---|---|
| 01/08 | 90% | 80% | 93% | n | 32,72 (13) |
| 12/07 | 90% | 80% | 93% | n | 32,64 (18) |
| 11/07 | 85% | 81% | 93% | 32,98 | 32,63 (17) |
| 10/07 | 78% | 85% | 88% | 33,02 | 32,61 (15) |
| 09/07 | 77% | 85% | 85% | 33,13 | 32,66 (11) |
| 08/07 | 81% | 86% | 90% | 32,78 | 32,51 (13) |
| 07/07 | 81% | 85% | 89% | 32,78 | 32,58 (12) |
| 06/07 | 79% | 85% | 88% | 32,68 | 32,44 (11) |
| 05/07 | 82% | 86% | 88% | 32,68 | 32,39 (14) |
| 04/07 | 79% | 86% | 89% | 32,68 | 32,34 (14) |
| 03/07 | 80% | 86% | 88% | 32,65 | n |
| 02/07 | 80% | 83% | 88% | 33,74 | n |
| 01/07 | 79% | 83% | 89% | 33,91 | n |
| 12/06 | 79% | 72% | 88% | 33,92 | n |
| 11/06 | 76% | 72% | n | n | n |
| 10/06 | 71% | 63% | n | n | n |
| 09/06 | 66% | 61% | n | n | n |
n – údaj nebol zisťovaný *V zátvorke je uvedený počet analytikov, ktorí zadali svoje odhady.
Pripájame komentáre niektorých účastníkov prieskumu:
Kritérium verejného deficitu
Eugen Jurzyca, INEKO
Brusel vyjadril jasnú obavu, že konsolidačné úsilie vlády pre rok 2008 nestačí na splnenie dohodnutých podmienok. Neviem, neviem, či bolo dobré odpovedať tónom používaným v domácej politike: “Stačí.” Naše šance môže pokaziť už iba nedôvera. Je preto dôležité aby aspoň na expertnej úrovni prebiehala komunikácia na modernej úrovni. Prípadné zlyhanie v tomto smere by v Bruseli naši emisári ani v najsilnejšom zložení (Ján Slota, Vladimír Mečiar, Robert Fico) veru nenapravili.
Elena Kohútiková, VÚB
Mimoriadne vysoký rast ekonomiky umožní podľa môjho názoru splniť kritérium pre deficit verejných financií s dostatočnou rezervou. Za pozitívum pokladám, že sa z mimoriadnych zdrojov na strane príjmov, ktoré tento vysoký rast ekonomiky vyprodukoval, časť ušetrila a nevyužila na dodatočné výdavky. Na druhej strane bude potrebné opatrne zvažovať ďalšie nastavenie výdavkov vo verejných financiách, aby – ak veríme prognózam ďalšieho vývoja ekonomiky – tieto výdavky nepodnecovali rast inflácie po prijatí eura. Som presvedčená, že priestor na dostatočne flexibilnú fiskálnu politiku, stabilizujúcu makroekonomické prostredie, je vytvorený. Ekonomický rast je dostatočne kreovaný produkčnou časťou ekonomiky, čo vytvára priestor na výraznejšie úspory vo verejnom sektore.
Eva Sárazová, Poštová banka
Slovensko by malo za rok 2007 plniť kritérium deficitu verejných financií s približne polpercentnou rezervou. Ani v prípade, že by sa časom musela zaúčtovať Národná diaľničná spoločnosť, Slovensko trojpercentnú hranicu kritéria určite neprekročí. Parametre naplánované na ďalšie roky naznačujú, že vláda má v snahe znižovať schodky verejných financií i v budúcnosti. Verejné financie sú však veľmi dôležitým nástrojom hospodárskej politiky každého štátu a na tento fakt v podstate upozorňuje vo svojej správe zverejnenej na konci januára aj Európska komisia. Dôležitosť tohto nástroja ešte vzrastie po tom, čo krajina zavedie euro. Vstupom Slovenska do eurozóny sa totiž odstránia iné dva kanály, ktoré v súčasnosti môžu slúžiť na tlmenie inflačných tlakov, a to menový kurz a úrokové sadzby. Taktiež je potrebné uznať, že efektivita riadenia verejných financií sa nemeria iba trojpercentnou kriteriálnou úrovňou, ktorá sa stala akýmsi symbolom pri jej posudzovaní. Existujú totiž aj iné nástroje ako napríklad konsolidačné úsilie či fiškálny impulz a zdá sa, že Európska komisia ich pri svojom hodnotení naozaj brala do úvahy. Slovensko v súčasnosti zaznamenáva vysoký rast ekonomiky a preto je v rukách vlády, aby využila toto obdobie čo najlepšie a vytvárala tak rezervy na obdobia, kedy už ekonomika nebude rásť až tak rýchlym tempom.
Kritérium inflácie
Elena Kohútiková, VÚB
Vysoký rast ekonomiky je podporovaný nielen domácim dopytom, ale hlavne dopytom zahraničným, čiže exportom. Pri správnom a racionálnom prístupe predovšetkým v oblasti verejných financií, ale i v oblasti mzdového vývoja by sa vývoj inflácie nemal dramaticky meniť, napriek tomu, že stále zostáva riziko v oblasti cien surovín a cien potravín. Vysoká konkurencia na strane obchodovateľných tovarov, ale i v maloobchodnej sieti môže účinne pôsobiť proti neúmernému vplyvu cien surovín a potravín do oblasti inflácie.
Eva Sárazová, Poštová banka
S technickým plnením inflačného kritéria by Slovensko nemalo mať žiadny problém. Vankúš medzi 12-mesačným priemerom harmonizovanej inflácie Slovenska a referenčnou úrovňou kritéria sa z mesiaca na mesiac nafukuje. V čase hodnotenia by táto rezerva mohla byť na úrovni približne 0,8%. Otáznik však stále visí nad hodnotením udržateľnosti nízkej inflácie aj v ďalších rokoch, respektíve po vstupe Slovenska do eurozóny. V prípade Slovenska na infláciu vplývajú viac externé ako domáce faktory. Celosvetovému zdražovaniu potravín či energií sa preto Slovensko ako teraz, tak aj v budúcnosti vyhne len ťažko.
Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR
Dnes je už veľmi pravdepodobné, že inflácia za posledných 12 mesiacov bude spĺňať maastrichtské kritérium. Čoraz viac je však pravdepodobné aj to, že inflácia sa podstatne zvýši počas tohto a budúceho roku. A to z dôvodu odstránenia efektu silnejúcej koruny a zvýšenia cien plynu, tepla a elektriny, ktoré sú dnes len umelo udržiavané. K nárastu inflácie prispeje aj kombinácia rozpočtovej politiky a plánovaných PPP projektov, ktorých výsledným efektom bude postupné prehrievanie ekonomiky. Bude zaujímavé sledovať, ako sa s takouto situáciou vysporiada EÚ pri hodnotení Slovenska.
Kritérium kurzovej stability
Elena Kohútiková, VÚB
Kurz slovenskej koruny k euru sa vyvíja podľa očakávaní, ani turbulencie na medzinárodných finančných a kapitálových trhoch nemali na jeho vývoj výraznejší vplyv. Toto kritérium plníme a vývoj kurzu je zároveň potvrdením, že naša cesta k euru je načasovaná veľmi dobre a i medzinárodne akceptovaná.
Eva Sárazová, Poštová banka
Vplyvom obáv z recesie americkej ekonomiky, prehlbujúcej sa hypotekárnej krízy a prepadov na svetových akciových trhoch bolo januárové obchodovanie na devízových trhoch veľmi volatilné. Výkyvy zaznamenala aj slovenská koruna. Napriek tomu, že fundamenty naznačujú trend posilňovania, výkyvy našej meny vplyvom regiónu a situácie vo svete sú v najbližších mesiacoch ešte celkom pravdepodobné. Z hľadiska hodnotenia kritéria kurzovej stability by Slovensko na základe doterajšieho vývoja však nemalo mať problémy. Otázka zmeny centrálnej parity zostáva aj naďalej otvorená. V prípade, že k zmene parity príde, budeme zrejme prvou krajinou, ktorá revalvovala dvakrát. Prví by sme však mali byť aj vtedy, ak by sa konverzný kurz určil na úrovni inej ako je centrálna parita.
Zoznam účastníkov prieskumu za január 2008:
- Barta Juraj, Slovenská sporiteľňa
- Čechovičová Silvia, ČSOB
- Hagara Eduard, ING Bank
- Jurzyca Eugen, INEKO
- Kohútiková Elena, VÚB
- Koršňák Ľubomír, UniCredit Bank
- Lenko Martin, VÚB
- Mušák Michal, SLSP
- Ondriska Pavol, ING DSS
- Pažitný Peter, Health Policy Institute
- Pätoprstý Viliam, UniCredit Bank
- Plojhar Miroslav, JP Morgan Praha
- Prega Róbert, Tatra banka
- Sárazová Eva, Poštová banka
- Štefanides Zdeno, VÚB
- Tóth Ján, ING Bank
- Tvaroška Vladimír, Bývalý štátny tajomník MF SR
- Zlacký Vladimír, Ernst & Young
Informácie o prieskume poskytne:
Peter Goliaš
analytik INEKO
golias@ineko.sk
Tel: 02 / 5341 1020