Dátum: 24.02.2009
Predvolebný sľub „viac peňazí pre kultúru“ zhodnotili odborníci v prieskume1 INEKO známkou 0,0 (na škále -3 až +3). Ich názory sa rôznia. Jedni zastávajú podporu kultúry štátom, nie však plošne, ale prostredníctvom transparentného mechanizmu podporovať tie najužitočnejšie projekty, aby boli financie použité efektívne. Druhá skupina je k podpore kultúry zo strany štátu skeptická, s výnimkou vybraných oblastí, ako napr. ochrana pamiatok. Podľa nich sa totiž kultúra dokáže uživiť samostatne a dotácie zo strany štátu by pravdepodobne šli na projekty záujmových skupín umelcov bez ohľadu na užitočnosť.
Znenie sľubu:
Prepad verejných výdavkov na kultúru sa systematicky prehlbuje, čo má hrozivý, ba katastrofálny dopad na situáciu v slovenskej kultúre. (…) Objem prostriedkov, ktoré štát vynakladá na kultúru, má za posledných desať rokov systematicky zostupnú tendenciu (v roku obnovenia štátnej samostatnosti 1993 cca 0,9% HDP, v súčasnosti cca 0,6% HDP, pričom EÚ odporúča/požaduje aspoň 1% HDP). (…) Je preto potrebné perspektívne dosiahnuť v štátnom rozpočte 1% HDP pre kultúru v roku 2007 a 1,5% HDP pre kultúru v roku 2010.
Zdroj: Volebný program SNS
Vláda SR si kladie za cieľ v tomto volebnom období postupne zvyšovať príspevok na financovanie kultúry a vytvoriť tak predpoklad, aby sa na podporu kultúry na Slovensku vynakladal čo najskôr taký podiel verejných zdrojov, aký je obvyklý v štátoch Európskej únie.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Vybrané komentáre ku kvalite sľubu:
(Zdroj: Prieskum INEKO, máj 2007)
Podobne ako v ostatných oblastiach, plošné navýšenie prostriedkov nemusí mať nutne pozitívny efekt. Je potrebné čo najtransparentnejšie prerozdeľovať prostriedky tak, aby všetky kvalitné projekty a podujatia boli primerane podporované a čo najmenej peňazí bolo plytvaných zbytočne.
Richard Kollár, University of Michigan, USA
Oblasť kultúry a umenia, ktorá nespadá pod zákonom definované oblasti podpory (napr. štátna pamiatková ochrana) si v slobodnej spoločnosti dokáže na seba zarobiť sama (a to aj vo sfére tzv. vyššej kultúry), poprípade je rozhodujúcou mierou financovaná mecenášmi a grantovými schémami. Priživovanie sa niektorých záujmových skupín umelcov na verejných zdrojoch prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu je pre celú slovenskú kultúru škodou. Rovnako ako sľub strany Smer.
František Chovanec, Premier Consulting Prešov, spol. s. r.o.
Kým chýbajú merateľné ukazovatele efektívnosti a kvality vynakladania prostriedkov, je tento cieľ nesprávny. Kultúra dokáže stroviť veľa peňazí, ale tá najkvalitnejšia pritom nemusí byť drahá. A STV nie je kultúra, tú treba sprivatizovať.
Anonymný autor,
Vynakladať taký podiel verejných zdrojov, aký je obvyklý v štátoch EÚ, je pekný cieľ, ale vzhľadom na to, že Slovensko má nižšie daňové príjmy, ako je priemer EÚ a Smer sa nechystá dane zvyšovať, je potrebné povedať, na úkor ktorých oblastí bude kultúra preferovaná.
Vladimír Tvaroška, Envico, a.s. (bývalý štátny tajomník MF SR)
Kultúra by mala byť decentralizovaná, ministerstvo kultúry zrušené. Prideľovať finančné prostriedky formou grantov dokážu aj úradníci na ministerstve financií.
Radoslav Štefančík, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava
Sľuby a lamentácie – čo politici sľúbili a čo z toho plnia
Ostatné spracované sľuby:
1 V prieskume INEKO hodnotilo 26 odborníkov kvalitu 50 najvýznamnejších sľubov predstaviteľov súčasnej vlády. Uvedený text obsahuje vybrané komentáre odborníkov ku kvalite sľubu, to znamená k vplyvu, aký by malo splnenie daného sľubu na ekonomiku Slovenska. Kompletné znenie sľubov, ich hodnotenie vrátane komentárov, ako aj zoznamu odborníkov nájdete na stránke projektu: Sľuby a lamentácie – čo politici sľúbili a čo z toho plnia.