Otázky novinárov a odpovede INEKO 2019


  • 21.6.2019

Otázka (Tomáš Budziňák, Hospodárske noviny)
Zdravím Vás, do najnovšieho vydania pracujeme na zaujímavej štatistickej téme „Nerovnosti v zdraví medzi Európanmi“ – konkrétne, ako vzdelanie ovplyvňuje dĺžku dožitia. Najväčšiu priepasť medzi vzdelaním a dĺžkou dožitia si držia práve Slováci. Potvrdzuje to posledný aktualizovaný prieskum Health at a Glance Europe. Slovenský muž s nízkym vzdelaním má predpoklad, že sa dožije až o 14,4 roka kratšie ako vysokoškolsky vzdelaný muž. Tu je toho viac (strany 84, 85….). Ak to bude možné, mohli by ste mi poskytnúť Váš názor? Otázky:

  • Aký má vzdelanie vplyv na dĺžku dožitia?
  • Prečo sú u nás také obrovské nerovnosti v dĺžke dožitia? S čím to môže mať súvis?
  • Prečo sú na tom iné krajiny lepšie než my? (na porovnanie)

Odpoveď Dušana Zachara:
Úroveň vzdelania má pozitívny vplyv na na dĺžku života. Súvisí to s tým, že vzdelanejší ľudia viac dbajú na správnu životosprávu,zdravé stravovanie, športovanie, nakoľko sú si vedomí, že od týchto aspektov závisí dĺžka a kvalita ich životov. Nezanedbateľný faktor je, že vzdelanejší ľudia bývajú spravidla bohatší ako tí menej bohatí, a preto si môžu dovoliť vynakladať viac prostriedkov na kvalitnú stravu, bývanie či starostlivosť o svoje zdravie a často majú aj lepšiu dostupnosť k zdravotnej starostlivosti.
Dĺžka života závisí aj od mnohých premenných, z ktorých viaceré človek nemôže počas svojho života ovplyvniť – napr. genetika, kvalita životného prostredia, kvalita zdravotníckeho systému a pod. Krajiny sa od seba líšia aj rôznymi východiskovými stavmi, rôznymi zvykmi stravovania, životným prostredím a spôsobom života, inou úrovňou vzdelávania a osvety a samozrejme aj inou kvalitou starostlivosti o zdravie.

Dávam Vám do pozornosti našu dávnejšiu analýzu.

  • 18.6.2019

Otázka (Filip Szórád, Nový Čas)
Dobrý deň, píšem vám v mene redakcie oddelenia politiky denníka Nový Čas. Pripravujem článok o pripravovanom vládnom sociálnom balíčku (15% daň pre podnikateľov, zvýšenie rodičovského príspevku, zdvojnásobenie vianočného príspevku, zrušenie konces. poplatkov pre dôchodcov, atď.) za 550 miliónov eur. Preto sa na vás obraciam s nasledujúcimi otázkami:

  1. Ako hodnotíte pripravované zmeny ako celok?
  2. Ktoré opatrenia považujete za prínosné?
  3. Ktoré môžu naopak priniesť negatívny efekt?
  4. Môžeme si dovoliť v súčasnosti podobné sociálne opatrenia?

Odpoveď Petra Goliaša:

  1. Blizia sa volby, tak vo vlade prevazuje snaha oslovit co najviac volicov pred snahou ozdravit verejne financie. V rozpocte je na tento rok naplanovany nulovy deficit, realitou je diera 700 az 900 milionov eur. Parlament navyse schvalil stropy na dochodkovy vek, ktore zhorsuju verejne financie dlhodobo o dalsich zhruba 1000 milionov eur. To je suma, ktoru by sme odteraz museli kazdy rok usporit, aby sme v najblizsich 50 rokoch nepocitili dosledky stropov.
  2. Prinosom by bolo najmä zvysenie platov zacinajucim ucitelom. Kvalitne vzdelavanie je klucovou podmienkou nasej prosperity, preto je spravne lakat do skolstva sikovnych mladych ludi. Pozitívne hodnotim aj návrh na zvýšenie nezdaniteľného minima, ktoré dlhodobo rástlo pomalšie ako priemerná mzda. Jeho zvýšenie tak aspoň čiastočne kompenzuje doterajšie “tiché” zvyšovanie daňovej záťaže pracujúcich ľudí. Treba este vyhladit samotny navrh, aby bol danovo spravodlivy.
  3. Hlavnym negativom je, ze opatrenia zhorsuju udrzatelnost verejnych financii. Vlada neprinasa riesenia, z coho ich zaplatit. Pojde to teda na dlh, ktory budeme splacat neskor. Co sa tyka jednotlivych opatreni, napriklad nižšia sadzba dane z prijmov pre firmy a živnostníkov s obratom do 100-tisíc eur bude motivovať väčšie firmy, aby sa umelo delili s cieľom platiť nižšiu daň. Navyše komplikuje daňový systém a narusa princip rovnosti podmienok pre podnikatelov. Vianocnym prispevkom pre dochodcov ale aj nizsej DPH na potraviny sa da vycitat nizka efektivnost, lebo nepomahaju len najchudobnejsim, ale sirokym skupinam obyvatelstva. Lepsie by bolo cielit opatrenia na socialne najslabsich, co su najmä rodiny s viacerymi detmi a ludia v hmotnej nudzi.
  4. Ak by vlada nerozdavala a nezaviedla stropy na dochodkovy vek, verejne financie by sa vdaka dobrym casom postupne uzdravili. Opak je vsak pravdou. Vlada pripravila miny pre svojich nastupcov aj pre buduce generacie. Kym ekonomika bezi, ludia to v najblizsich rokoch nepocitia. Akonahle vsak pride kriza, budeme mat problem. Najneskor bude treba konat po roku 2030, ked uz zretelne pocitime dosledky starnutia obyvatelstva.

  • 12.6.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem clanok o hospodareni statnych nemocnic, ktory by mal zodpovedat otazku, ci je mozne, aby sa raz vsetky statne nemocnice dostali do plusu a dokazali sa v nom aj dlhodobo udrzat. Pytala som si od MZ aktualne HV, tak Vam preposielam tabulku

Hospodársky výsledok k 30.4.2019.

Nemocnica Jan – Apríl 2019 (v tis. EUR)
UN Bratislava spolu -1 673
UN Martin -5 377
UNLP Košice 1 802
FNsP Banská Bystrica 3 349
FNsP Prešov 868
FN Trnava 3 618
FN Trenčín 1 983
FNsP Žilina -367
FN Nitra -106
FNsP Nové Zámky -205
NÚDCH -409
DFNsP Banská Bystrica -26
DFN Košice 304
Spolu 3 762

Chcem sa spytat na Vas nazor:

  1. Da sa ocakavat, ze vsetky statne nemocnice budu raz vykazovat vyrovnane hospodarenie, ak nie rovno zisky – bez oddlzeni a tak, aby to bolo dlhodobo udrzatelne?
  2. Ako hodnotite, ze z 13 univerzitnych a fakultnych nemocnic bolo sest k aprilu tohto roka v pluse? Podari sa im tieto pozitivne cisla udrzat do konca roka?
  3. Je to specifikum Slovenska, alebo aj v inych krajinach, napriklad v okolitych, mavaju statne nemocnice problemy s hospodarenim?
  4. Ak by ste mali vybrat jeden zasadny dovod, pre ktory maju statne nemocnice problem s hospodarenim, co by to bolo? Mzdovy automat, manazmenty, neefektivita…
  5. Zastupcovia nemocnic, aj ked hlavne nestatnych, opakovane hovoria, ze do ustavnych zdravotnickych zariadeni nejde dostatok penazi. Je to pravda? Potrebuju nemocnice viac penazi? Pripadne co potrebuju?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Tak by to z dlhodobého hľadiska malo byť. Ako dlho a či vôbec sa k tomuto cieľu na Slovensku priblížime, bude závisieť od ochoty reformovať a nastavovať správne motivácie v zdravotníckom systéme.
  2. Hodnotiť by sme mali koncoročné čísla a mali by sme pri tom odstrániť efekt oddlžovania, ktorý vplýva na hospodársky výsledok. Vtedy získame pravdivejší obraz o finančnej kondícii štátnych nemocníc.
  3. Námatkovo som si pozrel výročné správy za rok 2017 štyroch nemocníc – Fakultnej mocnice Motol v Prahe, Fakultnej nemocnice Olomouc a dvoch univerzitných nemocníc patriacich medzi najväčšie v Európe – Charité v Berlíne a AKH vo Viedni. Všetky štyri vykázali za rok 2017 pozitívny hospodársky výsledok, t.j. zisk. České nemocnice dosahujú prebytkové hospodárenie pravidelne, berlínska Charité každoročne od roku 2011 a viedenská AKH hospodári ako na hojdačke – v roku 2017 – zisk, 2016 – strata, 2015 – zisk, 2014 – strata.
  4. Motivácie. Na Slovensku panujú v štátnych nemocniciach motivácie, ktoré majú za následok, že sa neoplatí zvyšovať výkonnosť, kvalitu, efektívnosť a hospodáriť vyrovnane, resp. prebytkovo. Platový automat patrí do tohto kontextu tiež. Ministerstvo financií SR uviedlo, že mzdové náklady našich nemocníc tvoria ročne v priemere 60 až 80 % z celkových tržieb od zdravotných poisťovní, čo sú obrovské čísla. Zaujímavosťou je, že riaditeľ FN Motol vo výročnej správe uvádza, že pokračujú v tradícii hospodárskeho výsledku v ľahkom prebytku napriek tomu, že pretrváva nárast mzdových nákladov, ktoré tvoria na celkovom objeme nákladov nemocnice už 42,5 %… Keď to porovnáme s našimi reáliami, o to ťažšie to potom majú slovenské nemocnice, aby si niečo dokázali ušetriť.
  5. Keď sa pozrieme na dlhšie časové obdobie dozadu, tak uvidíme vysoký nárast zdrojov do nemocničného segmentu. Podstatnú časť tohto nárastu spotrebovali zvyšujúce sa mzdy zdravotníckych pracovníkov. Na ostatné moc neostávalo. Momentálne nie sú nemocniční lekári nespokojní s platovými podmienkami, ale s prostredím, v akom musia pracovať. Zdravotníctvo, nemocnice nevynímajúc vedia zúžitkovať akýkoľvek objem peňazí, otázna je efektívnosť ich využitia. Preto by sme mali oveľa viac diskutovať aj o hodnote, ktorú za tieto peniaze dostávame a v budúcnosti chceme dostávať.

  • 12.6.2019

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, mam na vas prosbu – VsZP zacalo robit dodatky k zmluvam s nemocnicami, kde zavadzaju poziadavku minimalnych poctov. (VšZP v záujme zvyšovania bezpečnosti a kvality zdravotnej starostlivosti zaviedla pre ústavné zdravotnícke zariadenia minimálny počet vybraných zdravotných výkonov s účinnosťou od 1.4.2019). Takze aj ked nie je prijata stratifikacia (a zakon) tak VsZP uz zacina s tymito krokmi a chcela som vas poprosit o reakciu, co si o tom myslite.

  • Je to dobre?
  • Potrebujeme vobec zakon, ak to vedia urobit ZP same?
  • Preco to podla vas doteraz nerobili?

Odpoveď Dušana Zachara:
Vítam takýto krok poisťovne. Áno, stratifikáciu vedia uskutočniť aj samotné zdravotné poisťovne a dokonca si myslím, že je to legitímny a systémový prístup. V takom prípade musí štát dohliadať, aby sa stratifikácia neodkláňala od verejného záujmu. Doteraz to poisťovne veľmi obmedzene a postupne svojim (ne)zazmluvňovaním poskytovateľov robili, ale pri razantnejšom postupe im čiastočne bránila legislatíva (nastavenie verejnej minimálnej siete a pod.; čiže v tejto oblasti potrebujeme legislatívu, ktorá by uľahčovala uskutočňovanie stratifikácie) a tiež aspekt, že žiadna poisťovňa nechcela byť v očiach poistencov tá, ktorá bude presadzovať škrty, nakoľko sa to mohlo prejaviť v úbytku jej poistencov. Logicky má preto najlepšie predpoklady začať so stratifikáciou dominantná poisťovňa, ktorá je zároveň v rukách štátu, ku ktorej sa potom ostatné poisťovne pridajú. Opačne by to bolo ťažšie predstaviteľné a asi aj menej účinné. Líder na koncentrovanom trhu totižto často nastavuje trend (napríklad v nastavovaní cien), ktorému sa ostatní prispôsobujú. Na druhej strane pri VšZP býva politický a mediálny tlak omnoho citeľnejší, s výraznejším potenciálom zvrátiť plánované opatrenia a postupy.

  • 11.6.2019

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som vas poprosit, v MPK je stratifikacia nemocnic, kde je aj novela naslednej starostlivosti. Chcela som vas poprosit, v analyze v plyvov na rozpocet sa pise, ze za naslednu starostlivost budu ludia platit 5 eur na den. (Posielam cele zneneie: Následná zdravotná starostlivosť

Navrhuje sa, aby sa v rámci ústavnej starostlivosti poskytovala následná starostlivosť. Následná starostlivosť sa poskytuje do vyliečenia osoby, najviac však do troch mesiacov od stabilizácie zdravotného stavu osoby v ústavnom zdravotníckom zariadení. Ak ide o osobu s poruchou základných životných funkcií a zdravotnou starostlivosťou nie je možné podstatne zlepšiť jej zdravotný stav, následná starostlivosť sa predlžuje podľa indikácie konzília.
Následná ústavná ošetrovateľská starostlivosť je poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti osobe na základe indikácie lekára a sestry, ktorá vyžaduje celodennú dostupnosť ošetrovateľskej starostlivosti, nevyžaduje sústavnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú lekárom a nemožno ju vykonávať v prirodzenom sociálnom prostredí osoby. Následná ústavná ošetrovateľská starostlivosť sa poskytuje do vyliečenia osoby, najviac však do šiestich mesiacov v dome ošetrovateľskej starostlivosti. Po uplynutí šiestich mesiacov sa následná ústavná ošetrovateľská starostlivosť predlžuje podľa indikácie konzília.
Vytvára sa tak priestor pre rodinných príslušníkov pripraviť sa na príchod svojho blízkeho z nemocnice. Následná starostlivosť sa bude poskytovať na oddeleniach dlhodobo chorých, paliatívnej medicíny, fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, doliečovacích oddeleniach, v hospicoch a liečebniach. V nemocniciach bude môcť pacient stráviť tri mesiace, v domoch ošetrovateľskej starostlivosti šesť mesiacov.
Pacienti si majú za takúto starostlivosť doplácať päť eur na deň. Od poplatku však budú viaceré osoby oslobodené, napríklad tehotné ženy, ľudia v hmotnej núdzi, nositelia ocenenia najmenej striebornej Janského plakety, osoby zdravotne ťažko postihnuté aj dôchodcovia.)

  • Chcela som vas poprosit, ako tento navrh hodnotite?
  • Ako hodnotite sumu 5 eur na den?
  • Mohli by ste mi prosim poslat odpoved do 14. hodiny?

Odpoveď Dušana Zachara:
Navrhovaný princíp vítam. Je dobré, keď sa zavádza viaczdrojové financovanie služieb, vrátane symbolickej spoluúčasti pacienta, ktoré by bez dodatočných peňazí nefungovali tak, ako si všetci predstavujeme. Keď nie je všetko “zadarmo”, tak to zároveň vytvára motivácie, aby sa tento typ zdravotnej starostlivosti nezneužíval, a aby bol finančne udržateľnejší. Treba si tiež uvedomiť, že každý človek vynakladá každodenne peniaze na stravovanie a bývanie, avšak pri pobyte v ústavnom zdravotníckom zariadení to v súčasnosti prevažne neplatí. To je zvláštne. Na tzv. hotelových službách (strava, hygienické potreby, posteľné prádlo, čistenie) by sa pacienti podľa môjho názoru mali finančne spolupodieľať. Samozrejme, sociálne odkázaní pacienti by mali byť z poplatkovej povinnosti vylúčení, resp. niektorí by mali mať výrazné zľavy.

  • 10.6.2019

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, na budúci týždeň robíme v SME veľkú prílohu o stratifikácii nemocníc. K tomu mám na Vás nasledujúce otázky:

  1. Čo si myslíte o návrhu ministerstva zdravotníctva o stratifikácii nemocníc? Aké sú podľa vás jeho plusy a aké mínusy?
  2. Myslíte si, že všetky nemocnice, ktoré sa nedostanú do prvej ligy akútnych nemocníc budú v nejakej forme zachované (doliečováky) alebo niektoré pôjdu podľa vás úplne do útlmu? Ak áno, ktorým to najviac hrozí?
  3. Čo si myslíte o princípe, ktorý chce uplatniť ministerstvo, že niektoré nemocnice, ktoré nebudú spĺňať napríklad minimálny počet výkonov budú aj tak zachované, napríklad kvôli dostupnosti? Ako príklad sa spomína napríklad Revúca. Je to podľa vás dobrý a fér prístup?
  4. Šéf ANS Marian Petko v reakcii na „scvrknutie“ počtu plnohodnotných akútnych nemocníc vyjadril obavu, že zostávajúce nemocnice nemusia mať kapacitu na prevzatie pacientov z nemocníc, ktoré nebudú v minimálnej sieti. Ako príklad uviedol pôrodnicu v Bardejove, ktorá sa podľa neho môže zväčšiť len do istého počtu pôrodov. Myslíte si, že nemocnice z minimálnej siete môžu mať problém s kapacitami pri poskytovaní ZS ako sa obáva Petko? Ak to hrozí, tak čo by ste navrhovali?
  5. Aká je podľa vás šanca, že táto vláda a ministerstvo schváli stratifikáciu ešte do volieb?
  6. Myslíte si, že politici sú v stave urobiť poriadnu stratifikáciu alebo skôr sa obávate, že môžu podľahnúť „lobingu“ voličov, miestnych politikov a nemocníc na odstrel?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Základnú myšlienku stratifikácie – merať, zverejňovať a zazmluvňovať nemocnice na základe kvalitatívnych kritérií – INEKO podporuje. Skúsenosti lekárov a celých pracovísk má pri mnohých zdravotníckych výkonoch pozitívnu spojitosť vo vzťahu ku kvalite poskytovanej starostlivosti. Zvyšuje to bezpečnosť liečby pacienta. Nie je optimálne, aby každý robil všetko a najlepšie hneď za rohom. Cieľom je tiež dosiahnutie ekonomicky udržateľného poskytovania zdravotnej starostlivosti. Špecializácia zariadení a optimalizácia nemocničnej siete by mala priniesť vyššiu efektívnosť a viac zdrojov na lekára a lôžko.
    Riziká vidím v politizácii procesu, vrátane toho aby sa nepomáhalo tým “našim” nemocniciam, čo by bolo v rozpore so schválenými nediskriminačnými kritériami a rovnakým prístupom ku všetkým bez ohľadu na právnu formu a vlastníctvo. Aby fungovala stratifikovaná nemocničná sieť dobre, je nevyhnutné, aby dobre a rýchlo fungovala aj záchranná zdravotná služba, primárna ambulantná sieť a následná starostlivosť. A tu sa obávam, že to bude do veľkej miery beh na dlhú trať. Nevylepšeným fungovaním primárnej ambulantnej sféry a následnej starostlivosti budú aj efekty stratifikácie tlmené. Treba pozorne vnímať aj varovania riaditeľov niektorých nemocníc, ktoré sa týkajú rôznych obmedzení (personálnych, prístrojových, stavebných, priestorových, finančných) pri rozširovaní kapacít a špecializácii nemocníc v krátkodobom a strednodobom horizonte.
  2. Analytici z ministerstva zdravotníctva vypočítali, že postupne by sa malo zriadiť až 3-tisíc nových dlhodobých lôžok následnej starostlivosti, takže priestor pre transformáciu niektorých doterajších nemocníc tu určite bude. Do veľkej miery to bude závisieť od schopnosti manažmentov a zriaďovateľov týchto zariadení a samozrejme aj od dopytu po týchto službách a od konkurencie v regióne. Nedá sa vylúčiť, že vzniknú aj úplne nové zariadenia následnej starostlivosti.
  3. Tu sa možno (a možno nie) bijú dva verejné záujmy – dostupnosť a kvalita. Ak sa vyargumentuje, že dostupnosť je v tomto prípade dôležitejšia ako kvalita, tak prosím. Musí byť ale vysvetlené, že sa už viac nedá zmierniť dopad zhoršenej dostupnosti, napríklad posilnením záchranky o lekárov či lepšie nastavenie ich stanovíšť, alebo že sa už vyčerpali možnosti zvýšenia výkonnosti nemocnice vhodnými opatreniami. Ak by to tak nebolo a pravidlá by sa ohýbali zištným spôsobom, nebolo by to dobré.
  4. Ako som uviedol pri bode 1., je tu také riziko. Avšak z dlhodobého pohľadu, ak sa nemocnici bude dariť a bude prijímať viac pacientov a pacientiek zo širšieho okolia, tak s nimi budú prichádzať aj zvýšené príjmy a zisky, ktoré môže nemocnica potom použiť na rozširovanie alebo vybudovanie nových kapacít. Pri tomto bode je o to dôležitejšia úloha primárnej ambulantnej sféry ako “strážcu brány” (tzv. gate keeper), aby pacientov viac liečil a menej posielal do nemocníc do ústavnej starostlivosti (samozrejme netýka sa to pôrodnej starostlivosti :-)).
  5. Dúfam, že sa jej to podarí, hoci približujúci sa termín volieb môže všeličo skomplikovať, najmä ak to nie je na prvý pohľad ľúbivé. Avšak kľúčová je implementačná fáza. Schváliť zákonnú úpravu reformy môže v krátkom období po voľbách aj nová vláda. Akurát sa stratí zbytočne čas na rozbeh reformy, ktorá si bude vyžadovať veľa úsilia a vysvetľovania.
  6. Viď bod 5., ale určitou výhodou schválenia reformy pred koncom volebného obdobia môže byť na druhej strane to, že ovocie, resp. horkú pilulu bude musieť prehltnúť až nasledujúca vláda, na pleciach ktorej bude implementačná fáza, kedy pôjde reálne do tuhého. Aj Ficova vláda schválila napríklad dobrý, predchádzajúcou vládou pripravený zákon o automatickom predlžovaní veku odchodu do dôchoku s tým, že účinnosť stanovila až na obdobie po voľbách. A až keď sa zákon začal realizovať v praxi, prišla iniciatíva na zastropovanie dôchodkového veku. Preto hovorím, že kľúčová je implementačná fáza reformy a dúfam, že zdravotnícka reforma nemocničného segmentu nedostane stopku v akejkoľvek jej fáze.

  • 6.6.2019

Otázka (Filip Domovec, Plus JEDEN DEŇ)
Dobrý deň, Slovensko bojuje s nedostatkom lekárov a zdravotných sestier. Navyše, v horizonte niekoľkých rokov majú v hlavnom meste vzniknúť 2 nové veľké nemocnice – jednu stavia súkromný investor, druhú chce vybudovať štát. V tejto súvislosti Vás prosím o stanovisko:

  1. Bude mať v týchto nemocniciach kto pracovať, resp. nebudú mať problém staršie nemocnice, ktorým zrejme odíde personál do novších a modernejších priestorov?
  2. Aký je najrýchlejší a najefektívnejší spôsob, ktorým by sme v súčasnosti mohli získať nových lekárov?
  3. Mali by sme prijímať viac lekárov z tretích krajín a sú pravidlá pre ich prijímanie nastavené dobre?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Podľa analýz v Bratislave nedostatok lekárov v priemere nie je, skôr je problém so zdravotnými sestrami. Vybudovaním nových nemocníc vznikne prirodzene aj boj o kvalitných zdravotníckych pracovníkov. A to je dobré. Súťaž o zdravotníckych pracovníkov môže zvýšiť ich motiváciu, ohodnotenie kvality ich práce a zlepšiť podmienky na prácu, čo by v konečnom dôsledku mal pocítiť aj pacient lepším servisom a starostlivosťou. Atraktívnosť jednotlivých zamestnávateľov môže byť závislá od preferencií pracovníkov. Niekto kladie na prvé miesto plat, iný možnosť napredovania vo fachu, resp. aj na poli vedy a výskumu, iný chce pracovať v modernom alebo podnetnom prostredí a byť odmenený za kvalitu odvedenej práce, ďalší uprednostňuje viac istotu, stabilitu a menej stresu a pod. Samozrejme, iniciálnu výhodu pri kontrahovaní a výbere zamestnancov bude mať ten, kto postaví novú modernú nemocnicu ako prvý. Ale v dlhodobejšom horizonte sa presadí také zariadenie, resp. zariadenia, ktoré budú poskytovať relatívne najviac dostupnú, bezpečnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre pacientov, pričom nezáleží, kedy vznikli a kto ich vlastní.

2. a 3. Ak sa pýtate na najrýchlejší a najefektívnejší spôsob ako získať nových lekárov, tak je to motivovanie a nekladenie prekážok pre príchod lekárov zo zahraničia – ideálne tých, ktorí už na Slovensku pôsobili, ale odišli do zahraničia, alebo nových z iných krajín, najmä na východ, resp. juhovýchod od nás. V druhom prípade si musíme vyjasniť otázku, či chceme mať také prísne testy pre cudzích lekárov, ktoré by nespravili ani domáci, alebo im radšej uľahčíme príchod a v prípade ich objektívne nižšej kvality tlačili na to, aby sa postupne dovzdelávali a dostali sa na úroveň našich lekárov. Preferujem druhú možnosť. Tak to robia aj vo vyspelejšom zahraničí.

  • 5.6.2019

Otázka (Igor Surovčík, SITA)
Dobrý deň, podľa návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý je už v parlamente, by mali ísť ženy do dôchodku skôr, ak dieťa vychovali. Za výchovu dieťaťa sa má považovať osobná starostlivosť o dieťa najmenej 10 rokov do jeho plnoletosti, či najmenej päť rokov do plnoletosti, ak sa žena začala o dieťa starať po dovŕšení ôsmich rokov veku dieťaťa. Ak dieťa zomrelo po dovŕšení šiestich mesiacov, podmienka výchovy dieťaťa s nárokom na zníženie dôchodkového veku bude splnená, ak sa matka starala o dieťa od jeho narodenia do úmrtia. Výnimkou budú prípady, ak žena podľa právoplatného rozhodnutia súdu spôsobila smrť dieťaťa úmyselným trestným činom. Podmienku výchovy dieťaťa však matka splní aj vtedy, ak sa osobne starala o dieťa najmenej posledné tri roky pred dovŕšením dôchodkového veku.

Minister Richter minulosti zdôrazňoval, že má ísť o matky, ktoré dieťa nielen porodili, ale aj vychovali. Tak, ako je naformulované znenie navrhovanej novely, naozaj bude potrebné dieťa vychovať, a nielen porodiť? Nebude umožnené ísť do dôchodku skôr aj matkám, ktoré deti len porodili, deti majú ledva základné vzdelanie a počas aktívneho života viac nepracovali ako pracovali? Nepôjdu do dôchodku skôr aj tie matky, ktoré nikdy nepracovali, boli celý život len dôchodkovo poistené štátom vďaka tomu, že porodili deti a získali tak najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podmienky su formulovane velkoryso, splni ich tak pravdepodobne vyrazna väcsina matiek. Cim viac zien splni podmienky, tym horsi bude dopad opatrenia na verejne financie. Ide pritom o mimoriadne drahe opatrenie, ktore najmä v case starnutia obyvatelstva vyznamne zhorsi stabilitu verejnych financii.

Rodinam by podstatne viac pomohlo, keby stat odmenoval rodicov v case starostlivosti o deti a nie az v starobe. Svedcia o tom aj udaje o rozsireni chudoby, podla ktorych patria medzi najohrozenejsie rodiny s viacerymi detmi a medzi najmenej ohrozenych patria dochodcovia. Problem nizkych dochodkov rodicov, ktori sa starali o deti, sa da vyriesit zvysenim vymeriavacieho zakladu na socialne poistenie, ktore za rodicov poberajucich rodicovsky prispevok plati stat. V porovnani so skorsim odchodom do dochodku by opatrenia zamerane na zvysenie vymeriavacieho zakladu a adresnu podporu rodin stali menej penazi a viac by pomohli rodicom vychovavajucim deti. Skorsi odchod do dochodku pre zeny, ktore vychovali deti, je preto plytvanim verejnych zdrojov.

Z pohladu rodovej rovnosti je problemom aj diskriminacia otcov, ktori sa tiez staraju o deti a zakon na nich nemysli.

  • 4.6.2019

Otázka (Pitoňáková Bernadetta, MY Považský Obzor)
Dobrý deň, pri výstvbe bytoviek v Považskej Bystrici “konštatoval Úrad pre verejné obstarávanie“https://mypovazska.sme.sk/c/20468946/byty-staval-sukromny-investor-mesto-ich-chce-odkupit.html :, že samospráva nepostupovala v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Mesto dalo súkromnej firme najprv do prenájmu pozemok, ona postavila bytovku, mali najprv memorandum o spolupráci, neskôr zmluvu. Medzitým došlo aj k zmene názvu firmy. Potom mesto požiadalo príspevok zo ŠFRB a dotáciu a od stavebníka bytovku odkúpilo. Na problém upozornilo jedno občianske združenie. V prílohe posielam list z ÚVO, ktorý prišiel zástupcovi združenia. Od vás by sme potrebovali informácie:

  1. Aké riziká prináša takýto postup, čo sa týka hospodárnosti nakladania s verejnými financiami?
  2. Mesto nemalo svoj stavebný dozor na bytovke. Môže byť aj toto problém? V súvislsoti s týmto upozornili niektorí poslanci, že samospráva vlastne “kupuje mačku vo vreci”, lebo ak sa vyskytnú závady, riešiťť bude musieť mesto, čo prinesie ďalšie náklady a upozornili tiež, že nejde o správny postup pri výbere dodávateľa.

Odpoveď Petra Goliaša:
Ako som spominal v telefone, nie je spravne, ze sa mesto vyhlo sutazi a priamo vybralo stavebnu firmu. Rizikom je predrazenie stavby. Navyse ide podla UVO o protizakonny postup, na co bolo mesto dopredu upozornene. Ospravedlnenim nie je ani argument, ze sa mesto snazilo vyhnut lacnym nekvalitnym ponukam. Kvalitu totiz treba strazit v zadavacich podmienkach, nezavislym stavebnym dozorom ci prostrednictvom dostatocne dlhej zarucnej doby. Ak mesto nevedelo vyuzit tieto prostriedky, mohlo poziadat o pravnu pomoc UVO, ine mesta, pripadne inych expertov na verejne obstaravanie. Este dodavam, ze rizikom je aj klientelizmus, teda uprednostnenie blizkej, dopredu vybranej firmy na ukor inych moznych dodavatelov.

  • 27.5.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o stručný komentár. Venujeme sa téme nadmernej spotreby antibiotík na Slovensku – poisťovňa Dôvera dnes predstavila svoje dáta k tejto téme. Zaujímal by ma Váš pohľad na vec. Dáta naznačujú nízku spotrebu v mestách (Bratislava, Košice) a vysokú naopak v ekonomicky menej rozvinutých regiónoch (Rožňava, Sabinov, Medzilaborce..).

  • Ako vnámate mieru spotreby antibiotík v kontexte sociálnych skupín?
  • Ako vnímate politickú štátu v oblasti zmeny trendu – nemajú lekári v tejto oblasti príliš voľnú ruku?
  • Pomohli by napríklad motivačné/reštriktívne mechanizmy?
  • Majú slovenskí lekári návyk predpisovať antibiotiká, dá sa povedať, že si tým niektorí z nich zľahčujú prácu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je to určite zaujímavá informácia a môže mať viacero vysvetlení. Jedna z príčin môže byť objektívne vyšší výskyt bakteriálnych ochorení v menej rozvinutých regiónoch, čo môže zas súvisieť s vyššou chudobou, nižším vzdelaním a relatívne horšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti. Bohatší a vzdelanejší obyvatelia, ktorí sa sústreďujú v mestách, môžu viac dbať na prevenciu a ochranu svojho zdravia a tí vzdelanejší nebudú stoj čo stoj vyžadovať od svojho praktického lekára predpísanie liekov, keď mu lekár po diagnostike napr. CRP vyšetrením odporúči pri virotickom ochorení ísť si ľahnúť, veľa piť a jesť ovocie s vysokým obsahom vitamínov, prípadne si ísť do lekárne kúpiť voľnopredajné prípravky na podporu riešenia jeho zdravotného problému.
Určite by kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pomohlo, keby lekári uplatňovali a pacienti poznali štandardné diagnostické a liečebné postupy inšpirované dobrou praxou a medicínou založenou na dôkazoch, ktoré by obmedzovali príliš veľkú variabilitu postupov pri liečbe toho istého ochorenia, resp. rovnakých príznakov pri rôznych lekároch.

  • 27.5.2019

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o odpovede na par otazok. MZSR odlozilo schvalenie stratifikacie. Spojilo material s tym o dlhodobej starostlivosti a posiela spolocny material do MPK. Otazky:

  • Ako hodnotite tento postup MZSR?
  • Je podla vas realne, aby sa stratifikacia schvalila este v tomto volebnom obdobi?
  • Ako hodnotite material o dlhodobej starostlivosti? ake ma ne/vyhody?

MZSR mi napisalo: “stratifikácia veľmi úzko súvisí aj s následnou zdravotnou starostlivosťou. Keďže sme k následnej zdravotnej starostlivosti dostali veľké množstvo pripomienok a po ich odstránení sa výrazne zmenil charakter materiálu, rozhodli sme sa vzhľadom k tomu, že stratifikácia je prelomový materiál, aby odborná verejnosť bola informovaná o finálnom znení oboch materiálov so zapracovanými pripomienkami. Z toho dôvodu oba materiály, nakoľko úzko spolu súvisia, opätovne predpokladáme do MPK ako spoločný materiál.”

  • Ako tuto argumentaciu hodnotite?
  • Je lepsie, ze sa materialy spojili? Mohli ist podla vas aj samostatne?
  • Ako hodnotite, ze ministerka takto oddialila schvalovanie stratifikacie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Samozrejme odkladanie prijatia dôležitých materiálov súvisiacich so stratifikáciou nemocníc s približujúcimi sa voľbami a stále menej stabilnou politickou situáciou vo vládnej časti politického spektra predstavuje zvyšujúce riziko pre skorú implementáciu tohto projektu. Nepoznám informácie o potrebe spájania oboch agend. Je pravda, že problematika následnej zdravotnej starostlivosti (ale aj primárnej ambulantnej sféry) úzko súvisí so stratifikáciou. Dôležitý bude výsledok celého snaženia sa, avšak samozrejme aj technika schvaľovania môže vplývať na konečný výsledok, či už pôjde o úspešný alebo neúspešný proces.

  • 27.5.2019

Otázka (Martin Majdák, Rádio Košice)
Pekný deň prajem, pripravujem príspevok o momentálnom stave nemocnice L. Pasteura v Košiciach a rád by som k tomu poznal aj vaše stanovisko. UNLP v poslednom čase čelila škandálu s transfúziou nesprávnej skupiny krvi čo vyústilo v smrť pacienta.

  • Ako hodnotí INEKO takýto prešľap z hľadiska chybovosti nemocníc?
  • Dá sa po takomto omyle očakávať zníženie dôveryhodnosti u občanov?

Odpoveď Dušana Zachara:
To, že sa dve závažné pochybenia (operované nesprávne koleno a chybná transfúzia krvi) stali za ostatný mesiac, môže byť dielom náhody, intenzívnejším a citlivejším zameraním sa médií na podobné prípady po zverejnení prvej udalosti, ale môže naznačovať aj systémové zlyhania (keď si pozrieme na portáli nemocnice.ineko.sk údaje o sťažnostiach pacientov a udelených pokutách pre UNLP, tak zistíme, že pri oboch parametroch je košická univerzitka najhoršia spomedzi ostatných veľkých štátnych nemocníc). Samozrejme akákoľvek medializovaná negatívna informácia znižuje dôveru ľudí v dané zariadenie. Ale najdôležitejšie je, či sa nemocnica zo zlyhaní poučí a naštartuje systémové zmeny, ktoré podobné pochybenia do budúcnosti obmedzia.
Či sa na Slovensku zvyšuje počet chýb zdravotníckych zariadení nevedno, nakoľko exministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská zakázala Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytovať verejnosti údaje o štatistike tzv. nežiaducich udalostí v nemocniciach. Že sa dané údaje zatajujú, znamená, že nevzniká tlak na zlepšovanie. Je to zakrývanie si oči pred skutočnosťou a priestor pre konzervovanie zlého stavu.
Vplyvov na chybovosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientom možno menovať viacero – nedostatočné systémové sebakontrolné ex ante mechanizmy na viacerých úrovniach a ich reálne uskutočňovanie, absencia krížovej kontroly, nedostatočná komunikácia, informovanosť a rozdelenie úloh, slabý leadership, nedostatočný tlak na meranie kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, neúčinné sankcie, rovnostárske odmeňovanie pracovníkov, zlé pracovné podmienky, nemotivovaný, prípadne chýbajúci personál, prepracovanosť, lajdáckosť a pod.

Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.

  • 21.5.2019

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, v Univerzitnej nemocnici v Kosiciach podali nespravnu krvnu transfuziu, pacient zomrel. Pred ani nie mesiacom, media zverejnili informacie o pochybeni lekara vo Fakultnej nemocnici v Nitre, kde operovali nespravne koleno. Chcela by som sa vas preto do ankety opýtať:

  • Čím to je spôsobené, že za posledný mesiac priniesli média informácie o dvoch veľkých pochybeniach v nemocniciach?
  • Zvyšuje sa počet chýb v slovenských nemocniciach?
  • Čo má vplyv na chybovosť a čo proti nej môžeme robiť?

Odpoveď Dušana Zachara:
To, že sa dve závažné pochybenia stali za ostatný mesiac, môže byť dielom náhody, intenzívnejším a citlivejším zameraním sa médií na podobné prípady po zverejnení prvej udalosti, ale môže naznačovať aj systémové zlyhania (keď si pozrieme na portáli nemocnice.ineko.sk údaje o sťažnostiach pacientov a udelených pokutách pre UNLP, tak zistíme, že pri oboch parametroch je košická univerzitka najhoršia spomedzi ostatných veľkých štátnych nemocníc). Či sa na Slovensku zvyšuje počet chýb zdravotníckych zariadení nevedno, nakoľko exministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská zakázala Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytovať verejnosti údaje o štatistike tzv. nežiaducich udalostí v nemocniciach. Že sa dané údaje zatajujú, znamená, že nevzniká tlak na zlepšovanie. Je to zakrývanie si oči pred skutočnosťou a priestor pre konzervovanie zlého stavu.
Vplyvov na chybovosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientom možno menovať viacero – nedostatočné systémové sebakontrolné ex ante mechanizmy na viacerých úrovniach a ich reálne uskutočňovanie, absencia krížovej kontroly, nedostatočná komunikácia, informovanosť a rozdelenie úloh, slabý leadership, nedostatočný tlak na meranie kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, neúčinné sankcie, rovnostárske odmeňovanie pracovníkov, zlé pracovné podmienky, nemotivovaný, prípadne chýbajúci personál, prepracovanosť, lajdáckosť a pod.

Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.

  • 20.5.2019

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som vas poptosit, premier na stretnuti s riaditelmi nemocnic slubil kazdej z nich (KE, ZA, a UNB – pre kazdu budovu) 300 tisic eur, aby vyriesili nedostatky zo studentskej knihy plesni.

  • Chcela som vas poprosit, nemohli by ste mi poslat kratku reakciu, ako to hodnotite?
  • Nie su podla vas vacsimi zdrojmi opat odmenene nemocnice, ktore sa o svoju budovu starali najmenej?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je celkom zaujímavé sledovať, keď jeden deň premiér skritizuje a pohrozí riaditeľom nemocníc, kde sa našli plesne, a ďalší deň im pošle 300-tisíc euro. Je to v malom podobné ako pri opakujúcom sa zadlžovaní veľkých štátnych nemocníc a ich oddlžovaní zo strany štátu. Namiesto nastavenia motivácií, vrátane sankcií pri neplnení cieľov, sa “odmeňujú” možno aj takí, ktorí by sa mohli viac snažiť. A tí, ktorí sa snažia a dosahujú výsledky, sa môžu cítiť ukrivdení, keďže si pomohli sami, bolelo to a neprišla žiadna odmena. “Odmenu” dostali tí druhí. Nabudúce si tí prví veľmi dobre rozmyslia, či sa im oplatí podstúpiť racionalizačné kroky. Ale problém je samozrejme zložitejší. Systémovo by to malo fungovať tak, že si nemocnice dokážu z prevádzkovej činnosti ušetriť dostatok zdrojov na bežnú údržbu svojich budov a zariadenia. Dnes tomu tak z rôznych príčin nie je. Udelená finančná ad hoc injekcia od zriaďovateľa môže riešiť niektoré problémy so vznikom plesní, ale ak sú dôvody napríklad vyššej vlhkosti alebo zatekania konštrukčného rázu a komplikovanejšie, tak je riešenie premiéra “potemkinovské”.
Treba sa začať vážne zaoberať spôsobom riadenia, financovania a meraním dosahovaných výsledkov, kvality a efektívnosti štátnych nemocníc.

Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.

  • 14.5.2019

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o odpovede na par otazok. Dlh v zdravotnictve za minuly rok vyrazdne narastol. Nemocnice sa aj napriek oddlzovaniu, zadlzuju a este rychlejsie ako predtym. Projekty, ktore ohlasil pri nastupe este minister Drucker sa viacere nepodarilo splnit. Tak isto sa nepodarili ulohy, ktore MZSR dostalo od Utvaru hodnoty za peniaze – najma velke strukturalne zmeny. Preto som sa vas chcela opytat:

  • Je dnes zdravotnictvo v lepsom stave ako pri nastupe Tomasa Druckera (teda na zaciatku tejto vlady)?
  • Ak ano, v com konkretne?
  • Ak nie, preco?
  • Kde vidite najvacsie zlyhania vedenia ministerstva za tie tri roky?
  • Za co by sa dalo ministerstvo podla vas pochvalit?

Odpoveď Dušana Zachara:
Aj keď sa mnohé plány nezrealizovali, resp. sa uskutočnili len v obmedzenej podobe, myslím si, že slovenské zdravotníctvo je v o trošku lepšom stave ako pri nástupe exministra Druckera do funkcie. Kým v predošlom období boli rôzne škandály pri predražených nákupoch a zazmluvňovaní časté, v súčasnosti, po nastavení trasparentnejších pravidiel, prísnejšom ministerskom dohľade a benchmarkovaní, neregistrujeme vážnejšie kauzy, pričom sa pri mnohých nákupoch podarili realizovať úspory v porovnaní s predošlou praxou. Čiže v niečom relatívne malom sa manažment štátneho zdravotníctva zlepšil. Ale ak sa pozrieme na vyše polmiliardové oddlženie nemocníc a fakt, že v hospodárení štátnych nemocníc sa prakticky nič nezmenilo a vyprodukovali za uplynulý rok nový dlh prevyšujúci 100 miliónov eur, je namieste otázka, dokedy ešte budeme tolerovať takéto neudržateľné financovanie a stav. Z ambícií exministra Druckera, že po oddlžení budú štátne zariadenia fungovať finančne lepšie a nebudú vytvárať prevádzkové straty zišlo. Ozdravné plány nemocníc neboli zverejnené, teda sa nedajú kontrolovať, pričom som zatiaľ nepočul ani o žiadnych sankciách za ich nedodržiavanie. Oddlženie tak bolo použité de facto ako “štandardné”, priebežne sa opakujúce dofinancovanie štátneho nemocničného sektora s tým, že prehĺbilo zle nastavené motivácie aktérov do budúcnosti – zvýšil sa tzv. morálny hazard do budúcnosti a zatiaľ nevidno ani svetlo v tuneli. Ohodnotil by som to ako učebnicovo premárnenú príležitosť na naštartovanie štrukturálnych zmien. Okrem rezortu zdravotníctva je to zlá vizitka aj ministra financií a premiéra.
Niektoré uskutočnené zmeny boli pri pohľade na potrebu reformovať mnohé systémové veci skôr kozmetickými úpravami s relatívne malým dopadom na celý systém.
Systémovou a potrebnou zmenou je určite zámer tzv. stratifikácie nemocníc, ktorý je však len na začiatku a najrozhodujúcejšia práca z hľadiska implementácie bude čakať na budúcu vládu. Súčasná garnitúra však môže túto zmenu naštartovať.

Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.

  • 13.5.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o pomoc, venujeme sa dnes téme nemocničných nákaz. Rád by som zahrnul aj Váš pohľad na vec. Na konci apríla vyšla agentúrna správa citujúca Pavla Lokšu z Odboru epidemiológie RÚVZ-BB;

„v roku 2018 bolo zo zdravotníckych zariadení na Slovensku nahlásených spolu 12.819 nemocničných nákaz, čo je nárast oproti roku 2017 o 14,2 percenta. Z vyše 1,16 milióna hospitalizovaných pacientov predstavuje incidencia nemocničných nákaz 1,1 percenta“.

Zatiaľ nemám od súkromníkov aktuálne dáta, ale vlani konštatovali niečo ako;

„Na každom oddelení sme podľa medzinárodnej metodiky Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) zbierali dáta počas jedného dňa, pričom sme skontrolovali zdravotnú dokumentáciu vyše 2000 hospitalizovaných pacientov. Táto štúdia preukázala, že skutočná prevalencia výskytu nozokomiálnych nákaz bola 7,35 percenta,“ uviedol medicínsky riaditeľ Sveta zdravia MUDr. Róbert Hill.

WHO konštatuje výskyt infekcií spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozvinutých krajinách v rozmedzí 3,5% až 12%. The European Centre for Disease Prevention and Control hlási priemerný výskyt v európskych krajinách na úrovni 7,1%.

  • Prečo je podľa Vás taký výrazný nepomer v prezentovaných dátach – ako je možné, že z oficiálnych dát na Slovensku vyplývajú hodnoty, ktoré sú v medzinárodnom porovnaní absolútne nevídané?
  • Nozokomiálne nákazy sú jedným z ukazovateľov v rebríčkoch INEKO hodnotenia nemocníc. Aj tam sú pomerne nízke čísla – najhoršie dopadla DFNsP-BB s výskytom 2,4%, pri približne polovici nemocníc je údaj 0,0%. Nakoľko dôveryhodné sú tieto dáta? Ako vnímate dostupnosť týchto dát v slovenskom kontexte?

Odpoveď Dušana Zachara:
Štatistika výskytu nemocničných nákaz (NN) je veľmi dôležitým a jedným zo základných ukazovateľov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, konkrétne bezpečnosti pacienta. Používa sa po celom svete. Kým však vo vyspelých zdravotníckych systémoch a kultúrach odzrkadľuje táto štatistika reálny stav v nemocniciach, u nás to zďaleka tak nie je. Čísla o NN, ktoré sú u nás dostupné z verejných zdrojov, sú absolútne mimo realitu. Nedá sa na ne vôbec spoľahnúť. To priznáva aj Úrad verejného zdravotníctva. Preto veľmi oceňujem snahu nemocničnej siete Svet zdravia, ktorá zverejnila prvýkrát na Slovensku realistické údaje o incidencii NN vo svojich nemocniciach. Údaje o NN, ktoré zbierajú RÚVZ, resp. zdravotné poisťovne za jednotlivé nemocnice, netreba brať vôbec do úvahy. Neslobodno ich ani porovnávať, nakoľko napríklad nemocnica, ktorá vykazuje relatívne vyššiu mieru NN, môže pre bezpečnosť pacienta robiť najviac, lebo sa snaží tieto nákazy poctivejšie merať a následne im čeliť. My tieto údaje síce uverejňujeme na portáli nemocnice.ineko.sk, ale upozorňujeme, že nie sú validné. Nezahrňujeme ich však z tohto dôvodu do porovnania nemocníc v rámci ocenenia Nemocnica roka.
Dôvodov, prečo je u nás oficiálna štatistika NN nepoužiteľná, je viacero – slabý tlak vedenia na meranie výskytu NN, nepovinné hlásenia nemocníc, slabá kontrola a vyvodzovanie zodpovednosti, chybajúca jednotná metodika, chýbajúci nemocniční epidemiológovia, zlá komunikácia, nedostatočné kompetencie a vplyv epidemiológov, resp. hygienikov, kultúra lajdáckosti a podvádzania, slabo fungujúca elektronizácia atď.

  • 6.5.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v kontexte medializovaného prípadu operácie nesprávneho kolena v nitrianskej nemocnici pripravujeme stručný text o tom, ako často sa v slovenskom zdravotníctve podobné pochybenia vyskytujú. Odrazovou bude zrejme štatistika UDZS o vývoji počtu podaní, ich opodstatnenosť a najčastejšie príčiny. Posledné roky potvrdzujú, že pacienti sa najčastejšie sťažujú na nesprávne poskytnutú ZS v rámci chirurgie. Chcel by som Vás poprosiť o stručný komentár;

  • Čo je podľa Vás najčastejšou príčinou zlyhaní a nesprávne poskytnutej ZS – je to nepozornosť, prepracovanosť? V prípade Nitry vzhľadom na veľkosť nemocnice zrejme možno nedostatok výkonov vylúčiť.
  • Nitra však má aj podľa Vašich čísel veľmi slabé hodnotenie vzhľadom na vysoký počet pokút. Patrí nitrianska nemocnica medzi zariadenia, v ktorých je množstvo pochybení nadpriemerný?
  • Zároveň nedávno vláda odobrila návrh ministerstva spravodlivosti – pacienti, ktorí sa súdia s nemocnicami pre pochybenie pri poskytovaní ZS, budú po novom oslobodení od platenia súdnych poplatkov. Je to podľa Vášho názoru prínosné opatrenie?

Odpoveď Dušana Zachara: Na úvod, bez toho, aby som chcel zľahčovať, treba povedať, že podobné nežiaduce udalosti (tzv. sentinel events), do skupiny ktorej sa začleňujú aj chyby pri nesprávnom určení operovaného pacienta, jeho časti tela, prípadne pri omylom aplikovanej liečebnej procedúre, sa vyskytujú aj vo vyspelom zahraničí zhruba vo frekvencii 1-krát na 100-tisíc operácií. V priemernej nemocnici v USA sa podobná chyba objaví tak raz za 5 až 10 rokov. Dôvodom býva nedostatočná komunikácia, líderstvo, nedodržanie alebo absencia kontrolných procesných úkonov zabraňujúcich vzniku týchto chýb (napr. checklists) a pod.

Aká je štatistika výskytu tzv. nežiaducich udalostí v slovenských nemocniciach nie je možné momentálne z verejných zdrojov dostať, nakoľko po našej dávnejšej snahe získať tieto údaje vládna moc za pôsobenia vtedajšej ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej prijala právnu normu zakazujúcu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytovať tieto údaje tretím stranám… Nepochopenie úlohy verejnej kontroly a tlaku na zlepšovanie verejných služieb.

Ak analyzujeme pri FN Nitra dostupné údaje od ÚDZS, a to je početnosť opodstatnených sťažností od pacientov a počet a objem právoplatne uložených pokút za zle poskytnutú zdravotnú starostlivosť, tak je pravdou, že v ostatnom období sa nitrrianska nemocnica pohybuje v referenčnej skupine univerzitných a fakultných nemocníc v tej horšej polovici.

Čo sa týka odpustenia súdnych poplatkov, môže to byť vo verejnom záujme, aby vysokými poplatkami neboli poškodení občania odrádzaní od súdnych procesov, ktoré im môžu prisúdiť adekvátnu náhradu škody pri nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Už v súčasnosti sú poplatky odpustené žalobcom pri náhrade škody, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví. Myslím, že je to porovnateľné.

  • 2.5.2019

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som vas poprosit o odpovede na par otazok. Vcera premier povedal, ze konci s Pentou. A chcela som vas poprosit o take mozno predvidanie co sa podla vas teraz stane.

  • Ake moznosti ma dnes stat na to, aby Pente zneprijemnil podnikanie s nemocnicou?
  • Mala by VsZP dat tento nemocnice zmluvu?
  • Ma stat vobec moznosti, ako im nastavit horsie podmienky pre nemocnicu?
  • A mal by to robit?
  • Verite, ze stat postavi nemocnicu na Razsochach?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ostatné výroky premiéra Pellegriniho v súvislosti s nemocnicami na Boroch a Rázsochách nepovažujem za šťastné. Sú to ako keby silácke reči, ktoré majú presvedčiť voličov, že štát je v tejto veci akcieschopný a má všetko pod kontrolou. Pritom skôr opak je pravdou. (Ne)činnosť vládnej moci, resp. zvláštne otáľanie a neustále zmeny pri zámere výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave umožnili, aby súkromný investor získal časovú výhodu pri výstavbe svojej nemocnice. Takisto jav vyberania hrozienok z koláča má štát možnosť obmedzovať štandardnými nástrojmi v rámci systému financovania zdravotnej starostlivosti (napríklad cez zreálnenie relatívnych váh pri DRG, aby každá skupina výkonov odrážala slovenskú realitu a nákladovú náročnosť liečby v rovnakej miere alebo cez zazmluvňovanie dominantnou štátnou VšZP, ktorá zvyčajne určuje ceny na trhu (price setter)). Takže kritika premiéra by mala smerovať skôr do vlastných radov.

Štát by mal byť najmä spravodlivý regulátor zdravotníctva. Ak však k tomu aj sám poskytuje zdravotnú starostlivosť, je tu konflikt záujmov spolu s rizikom zneužitia štátnej moci na presadzovanie cieľov, ktoré nie sú vo verejnom záujme. V aktuálnej situácii je toto riziko sprítomnené výrokmi premiéra, ktoré by mohli naznačovať, že budúce konanie štátu nebude smerovať k presadzovaniu verejnoprospešných cieľov, ale k forsírovaniu partikulárnych politicko-ideologických záujmov. Štát ako regulátor má stáť nad všetkými a jeho prvoradý záujem má byť dostupná, bezpečná a kvalitná zdravotná starostlivosť poskytovaná všetkým pacientom bez rozdielu a takisto bez rozdielu, či ju poskytuje súkromná akciovka, župná neziskovka alebo štátna príspevková organizácia. Ak by sa štátny aparát rozhodol zneužiť svoju moc a vplyv v zdravotníctve na diskrimináciu nejakého poskytovateľa, ktorý poskytuje pacientom dostupnú, bezpečnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť, otočilo by sa to v konečnom dôsledku proti nemu. Ak by náhodou napríklad padol z ministerstva alebo telefónu premiéra pokyn riaditeľke VšZP na nezazmluvnenie moderného zdravotníckeho zariadenia, ktoré spĺňa všetky kvalitatívne parametre a je pacientmi žiadané, tak je len otázkou času, kedy nastane stav, že štátna zdravotná poisťovňa prestane byť tou najväčšou na Slovensku, keďže by prišla o veľkú časť prestupivších poistencov. Preto si myslím, že zatiaľ ide zo strany premiéra asi len o napínanie svalov a verím, že ďalej to nezájde.

Čo sa týka výstavby ďalšej novej nemocnice v Bratislave, potreba tu je prítomná. Aby sa však štát správal ako efektívny hospodár, nemôže nebrať do úvahy, že tu bude na Boroch nemocnica súkromného zriaďovateľa. Môže s ňou v niečom zdravo súťažiť, ale musí aj spolupracovať a dopĺňať sa, lebo len tak dosiahneme maximálnu hodnotu za vynaložené verejné peniaze.

Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.

  • 30.4.2019

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, prosím Vás o odpovedanie na nasledujúce otázky.

  • Aké potraviny by sa mohli mať nižšiu daň, ak by to malo stáť 150 mil. ako hovorí Smer?
  • Do akej miery i myslíte, že ide o spravne opatrenie? Preco?
  • Malo by sa prípadne inak pomôcť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Efektivnejsie by bolo znizit odvody ludom s nizkym prijmom. Opatrenie by v plnom rozsahu pomohlo socialne slabsim obyvatelom, ktorym by stupli ciste prijmy a mali by viac pracovnych prilezitosti. Znizenim DPH na vybrane potraviny sa pomoze vsetkym, aj bohatym ludom. Navyse sa cele znizenie pravdepodobne neprenesie do poklesu cien, cast zostane obchodnikom. Nevyhodou je aj potencialna spekulacia obchodnikov platit nizsiu DPH za co najsirsi zoznam potravin s nizsou sadzbou. Vznika teda potreba kontrolovat a rozlisovat, ktore potraviny mozu mat nizsiu sadzbu a ktore uz nie.

Nezodpovedne je prinasat opatrenia s negativnym dosahom na verejne financie bez kompenzacie. Vysledkom bude vyssi deficit verejnych financii aj dlh. Uz dnes je zrejme, ze plany vlady na skore dosiahnutie vyrovnaneho rozpoctu su nerealne. Dalsie znizovanie prijmov ci zvysovanie vydavkov tento ciel este viac oddaluje. Je to klasicky priklad, ked politici uprednostnuju kratkodoby zaujem uspiet v najblizsich volbach pred principom efektivnosti a pred dlhodobymi zaujmami krajiny.

  • 29.4.2019

Otázka (Martin Dargaj, SITA)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o reakciu na plány vládnej strany SNS. Podľa predsedu SNS Andreja Danka, jeho strana v rámci pripravovaného sociálneho balíčka navrhne 15-percentnú daň z príjmu pre SZČO a pre firmy s obratom do 100 tisíc eur. Pôjde podľa vás o dobrý krok?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pri nastaveni roznych sadzieb dane podla obratu stupne motivacia väcsich firiem umelo sa delit na mensie, aby platili nizsiu dan. Umele delenie firiem moze podstatne znizit efektivnost opatrenia, ktore navyse komplikuje danovy system.

Cielom statu by malo byt vytvarat rovnake podmienky pre vsetkych. Progresivna dan diskriminuje vsetky väcsie firmy voci ich mensim konkurentom.

Pri SZCO sa znizenim dane prehlbi rozdiel medzi vysokym zdanenim zamestnancov a zivnostnikov. Zvysi sa teda motivacia prechadzat na umele zivnosti. Opatrenia vlady by sa mali zamerat najmä na znizenie danovo-odvodoveho zatazenia prace vsetkych, teda zamestnancov aj zivnostnikov.

  • 29.4.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem clanok o dlhodobej starostlivosti a chcela by som Vas aj v suvislosti s Vasou analyzou “Sme pripraveni na starnutie obyvatelstva?” poprosit o komentar k nasledujucim otazkam:

  1. Ministerstvo prace ma zacat od septembra merat kvalitu socialnych sluzieb. Su v sucasnosti indikatory kvality definovane v prilohe zakona o soc. sluzbach dostatocne a aktualne? Netreba ich aktualizovat / rozsirit o nove indikatory?
  2. Rezort zdravotnictva a rezort prace mali vypracovat novy zakon o dlhodobej starostlivosti, no namiesto toho predlozili novely viacerych existujucich zakonov. Ako hodnotite zmeny, ktore v nich v oblasti dlhodobej starostlivosti navrhuju? Ktore povazujete za prinosne a ktore naopak za nedostatocne / zle?
  3. Implementacna jednotka ÚV SR vo svojej poslednej sprave spomina, ze riesenie dlhodobej starostlivosti naraza okrem ineho na rezortizmus. Bolo by riesenim, ak by tato problematika cela presla pod ministerstvo zdravotnictva s tym, ze by jeho prostriedky boli navysene z prostriedkov ministerstva prace, od ktoreho by prebrali jeho sucasnu agendu? Pripadne, ake nadrezortne riesenie tejto problematiky si viete predstavit?
  4. Vo svojej analyze v ramci odporucani uvadzate, ze by sa malo preskumat a zvazit zavedenie verejneho poistenia dlhodobej starostlivosti. Mozete to trochu viac priblizit, ako by to v praxi mohlo vyzerat?

Odpoveď Petra Goliaša:
V prvom rade chcem upozornit, ze sme minuly tyzden na webe seminara zverejnili finalnu verziu analyzy

A teraz k otazkam:

  1. Terajsie indikatory su zamerane na procesy a nie na vysledky. Cize sleduju najmä pravidla a postupy, ktore sa v jednotlivych zariadeniach uplatnuju, ale nesleduju napriklad spokojnost klientov alebo mieru vyskytu dekubitov ci mieru hospitalizacie klientov. Dalsim problemom je, ze hodnotenie kvality sa uz mnoho rokov odklada a podla mojich informacii sa tak moze stat aj v tomto roku vzhladom na otaznu pripravenost kapacit rezortu prace na vykonanie hodnoteni. Je totiz potrebne vyclenit dostatocny pocet hodnotitelov a sucasne ich vyskolit ako aj naplanovat cely proces hodnotenia.
  2. Pokus o integraciu systemu cez novy zakon o dlhodobej starostlivosti zlyhal. Rezorty zdravotnictva aj prace teraz predkladaju ciastkove novely, ktore sa aspon pokusaju koordinovat ich vzajomnu spolupracu a zlepsit situaciu v niektorych oblastiach. Novely prinasaju viacere potrebne zmeny, ktore konkretne uvadzame v analyze. Medzi najdolezitejsie patria zmeny tykajuce sa naslednej zdravotnej starostlivosti v nemocniciach a domoch osetrovatelskej cinnosti ako aj upravy v posudkovej cinnosti, ktore by mali znizit riziko predcasneho prepustania pacientov do domacej starostlivosti. To dnes casto vedie k neumernemu zatazeniu rodinnych prislusnikov, zdravotnym komplikaciam pacienta, opakovanym hospitalizaciam a v krajnych pripadoch aj k predcasnym umrtiam. Priestor na dalsie zlepsenie je najmä v zjednoteni socialnej a zdravotnej posudkovej cinnosti, aby odkazani ludia dostavali rychlejsi a kvalitnejsi pristup k potrebnej starostlivosti. Sucasne treba riesit problem rastuceho poctu cakatelov na umiestnenie v zariadeniach socialnych sluzieb. Tento problem sa bude pri starnucej populacii dalej prehlbovat, vyzaduje si preto systemove riesenie, ktore nebude lacne. Urychlene sa treba zaoberat aj kvalitou poskytovanych sluzieb, najmä zacat merat a zverejnovat vysledky vratane spokojnosti pacientov, miery dekubitov, atd.
  3. Problemom je chybajuca koordinacia pri financovani socialnych a zdravotnickych sluzieb. Zdravotne poistovne neraz financuju socialne sluzby poskytovane v nemocnicach a zariadenia socialnych sluzieb neraz financuju zdravotnicke sluzby poskytovane ich klientom. Riesenim je definovanie, kto ma co financovat a v akej vyske. Koordinovat mozno oba rezorty, pokial su ochotne spolupracovat. Integracia v ramci jedneho rezortu by to zrejme urychlila. Ani integracia by vsak neriesila dalsi klucovy problem, ktorym je otazka nakladov. Napriklad predlzenie naslednej starostlivosti v nemocniciach z jedneho na tri mesiace stoji peniaze, ktore by mali platit zdravotne poistovne. Naproti tomu znizenie cakacich radov v zariadeniach socialnych sluzieb tiez stoji peniaze, ktore by mali platit najmä samospravy a rezort prace. Tu treba hladat riesenia na urovni celej vlady.
  4. Mohlo by to vyzerat podla vzoru Nemecka. Ako piseme v analyze: “Poistenie dlhodobej starostlivosti bolo v Nemecku zavedené v roku 1995, od roku 2009 je povinné pre všetkých. V roku 2018 tu bola poistná sadzba 2,55 % hrubej mzdy, resp. 2,80 % pre bezdetných.” Nové poistenie odporúčame zaviesť len za podmienky, že nezvýši daňovo-odvodové zaťaženie práce. Teda sucasne by malo dojst k adekvatnemu znizeniu inych socialnych alebo zdravotnych odvodov. Nove poistenie by riesilo dlhodobe potreby financovania systemu.
  • 26.4.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Pozdravujem, NKÚ vydalo Záverečnú správu ku kontrole funkčnosti a využívania elektronického zdravotníctva. Jedným aspektom je, že sa vďaka elektronizácii ušetrilo v roku 2018 takmer 54 miliónov. Nemožno si ale nevšimnúť konštatovanie, že o eHealth ľudia nejavia prakticky žiaden záujem. Citujem zo správy;

Podľa údajov k septembru 2018 bolo NKÚ SR zistené, že z 3 miliónov vydaných občianskych preukazov s elektronickým čipom bolo pre pripojenie do eZdravia občanmi certifikovaných 436,7 tis. (14,5 %) občianskych preukazov. V polovici októbra bolo evidovaných 7 769 pokusov o prihlásenie do EZKO, čo tvorí 1,8 % aj opakovaných prístupov k počtu poistencov, ktorí mali certifikovanú možnosť pripojenia sa k EZKO. Voči všetkým vydaným občianskym preukazom s elektronickým čipom to tvorí asi 2,6 ‰.

  • Napísali by ste mi k tomu prosím stručný komentár? – NCZI často operuje údajmi o rýchlosti zapojenia zdravotníkov a ich vysokom počte.
  • Kde podľa Vás štát zlyhal v tlmočení ľuďom, ako a prečo systém využívať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ľudia nevyužívajú služby štátneho elektronického zdravotníctva preto, lebo jeho užívateľská neprívetivosť odrádza aj najväčších fanúšikov elektronizácie. Celý systém elektronických občianskych preukazov , e-služieb verejnej správy na portáli Slovensko.sk, vrátane zdravotníckych portálov eZdravia a Národného portálu zdravia je koncipovaný veľmi komplikovane, neprehľadne, neintuitívne a jeho naštartovanie, zoznámenie sa a využívanie zožerie občanovi príliš veľa času, ktorý mohol využiť inak. Aj mladý človek s druhostupňovým vysokoškolským vzdelaním má problém nájsť relevantné informácie, nainštalovať všetky potrebné prvky a využívať prínosy z elektronizácie. Navyše mnohé funkcionality eZdravia ešte reálne nefungujú (skúste sa napríklad elektronicky objednať ku neurológovi…) a tie, ktoré sú činné, môžu záujemcovia využívať v oveľa komfortnejšom móde a relatívne jednoducho v rámci elektronických služieb zdravotných poisťovní.
Samozrejme, aj NCZI mohlo v komunikácii urobiť viac. Veď si len skúste zadať ezdravotnictvo.sk – portál NCZI – a odstopovať si, koľko vám bude trvať, kým sa dostanete do vašej elektronickej zdravotnej knižky.

Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.

  • 25.4.2019

Otázka (Martin Martiš, Pravda)
Dorby den, mna by zaujimal Vas nazor:

  1. Ktora moznost je vyhodnejsia pre stat ci dostavba Razsochov aebo okupenie nemocnice Bory?
  2. Nebude problem ak vzniknu taketo dve koncove nemocnice tak blizko seba? Kto je v tomto inancnom suboji silnejsi?
  3. Moze vzniknut boj o personal? Je sukromnik viac atraktivnejsie pre lekarov?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Muselo by to byť predmetom komplexného posúdenia hodnoty za peniaze pri oboch alternatívach a ich porovnania.
  2. Určite by to nebolo najšťastnejšie riešenie, keďže by sa dve nové moderné koncové nemocnice koncentrovali z geografického hľadiska v jednej oblasti, na západnom konci Bratislavy a vyvstala by tak pri veľkom počte pacientov potreba dopravného tranzitu cez celé mesto. Rezignovalo by sa tým na dostupnejšie obslúženie rôznych spádových oblastí. Samozrejme, iniciálnu výhodu pri zazmluvňovaní a nábore zamestnancov bude mať ten, kto postaví novú modernú nemocnicu ako prvý. Ale v dlhodobejšom horizonte sa presadí také zariadenie, resp. zariadenia, ktoré budú poskytovať relatívne najviac dostupnú, bezpečnú a kvalitnú zdravotná starostlivosť pre pacientov, pričom nezáleží, kedy vznikli a kto ich vlastní.
  3. Áno, môže a to je dobré. Súťaž o zdravotníckych pracovníkov môže zvýšiť ich motiváciu, ohodnotenie kvality ich práce a zlepšiť podmienky na prácu, čo by v konečnom dôsledku mal pocítiť aj pacient lepším servisom a starostlivosťou. Atraktívnosť jednotlivých zamestnávateľov môže byť závislá od preferencií pracovníkov. Niekto kladie na prvé miesto plat, iný možnosť napredovania vo fachu, resp. aj na poli vedy a výskumu, iný chce pracovať v podnetnom prostredí a byť odmenený za kvalitu odvedenej práce, ďalší uprednostňuje viac istotu, stabilitu a menej stresu a pod.

Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.

  • 24.4.2019

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na to, že premiér Peter Pellegrini (Smer) sa pohráva s myšlienkou, žeby štát kúpil nemocnicu Penty na Boroch.

  • Čo si o tom myslíte? Je to dobrý nápad?
  • Aké v tom vidíte riziká a naopak pozitíva?

Odpoveď Dušana Zachara:
Štát by mal vysvetliť, prečo je výhodné kupovať nemocnicu od súkromníka. Dobré by bolo, keby občania mali možnosť spoznať aj dôvod, prečo (ak vôbec) chce Penta predať svoju nemocnicu. Teda prečo sa zrazu zmenili motivácie konania oboch strán. Keďže pri prípadnom obchode nebudú pravdepodobne viacerí záujemcovia o kúpu a viacerí predávajúci, ale len Penta a štát, nebudeme poznať cenu tejto transakcie, ktorú by vygeneroval trh. Preto by bolo nevyhnutné postupovať pri tomto procese mimoriadne transparentne a predávajúci by mal zverejniť všetky jednotkové náklady a celkové objemy, ktoré by mal posúdiť renomovaný, najlepšie asi zahraničný poradca, ktorý nemá konflikt záujmov a má skúsenosti so štruktúrou a výškou nákladov pri výstavbe nových moderných nemocníc vo vyspelom zahraničí. Z toho by potom vznikli akési “oprávnené náklady” a následne kúpno-predajná cena. Samozrejmosťou by malo byť aj analyzovanie hodnoty za peniaze – čiže efektivity tohto investičného zámeru a dopadu na celú spoločnosť. Zároveň by mal štát komunikovať, ako si predstavuje “súžitie” a ďalší vývoj ostatných nemocníc UNB, keďže potreba ich zásadnej obnovy, resp. možno ich nahradenia ďalšou novou nemocnicou tu bude stále prítomná.
Čo sa týka výučby medikov, tu by sa mali pozbierať najlepšie praktiky zo zahraničia, ako nastaviť tento proces tak, aby bol dostatočne flexibilný a bol výhodný tak pre nemocnicu, ako aj univerzitu. Nebolo by dobrým, ani udržateľným riešením, ak by mal niekto z týchto dvoch strán navrch a diktoval podmienky tomu druhému.

Pozitívom kúpy nemocnice na Boroch štátom by bolo, že by sa dve nové moderné koncové nemocnice nekoncentrovali z geografického hľadiska na západnom konci Bratislavy (keďže Rázsochy by sa dobudovali asi “len” ako doliečovacie zariadenie) a nevyvstala by taká veľká potreba na dopravný tranzit cez celé mesto. Je možné, že by sa v štátnej univerzitnej nemocnici kládol väčší dôraz na vedu, výskum a výučbu mladých medikov ako v súkromnom zariadení.

Rizík je viacero. Nemocnica na Boroch bola projektovaná na určitý účel, aj keď Penta deklarovala, že má ambíciu, aby bola koncovým zariadením. Štát by možno projektoval nemocnicu pre ešte komplexnejšie potreby. Otázkou je, či je možnosť rozširovania nemocnice na Boroch. Ďalším problémom môže byť proces stanovenia ceny, zmluvných vzťahov, vzťahov k pozemku, kto dostavia nemocnicu, kto to bude kontrolovať a pod. Rizikom v tejto chvíli zostáva aj prípadná možnosť (zatiaľ len v rovine neoverených informácií), že Pente nevychádza projekt z ekonomického hľadiska (napr. nedostatok zdravotníckeho personálu, resp. príliš vysoké mzdové náklady), a preto je pre ňu výhodné zobchodovať Bory so štátom. Bola by škoda, že v hlavnom meste nevzrastie súťaž medzi rôznymi poskytovateľmi, ktorá by z dlhodobejšej perspektívy generovala lepšie služby a starostlivosť pre pacientov a lepšie pracovné podmienky pre zdravotníckych pracovníkov. Súkromný poskytovateľ mohol ukázať, že to ide prevádzkovať koncovú nemocnicu udržateľným spôsobom pri nezľavení z kvalitatívnych štandardov zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Ak si to ale náhodou Penta vyrátale, že to nepôjde a mlčí o tom, tak by to bola ohromne zlá správa pre systém financovania a poskytovania koncovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku, ktorý príde o relevantný benchmark a prípadnú možnosť nápravy založenej na skúsenosti neštátneho poskytovateľa. Tiež nie je vyriešené, čo bude s ďalšími nemocnicami UNB, a keďže mnohé záujmové skupiny budú hovoriť, že nemocnica na Boroch je malá, nepríde k pôvodne zamýšľanej optimalizácii siete nemocníc v Bratislave a tým súvisiacej vyššej efektívnosti.

Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.

  • 24.4.2019

Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Pekný deň, chcel by som vás poprosiť o reakciu v súvislosti s výstavbou nemocnice v Bratislave.

  • Je podľa vás správne, aby štát prevzal nemocnicu, ktorú plánuje vystavať finančná skupina Penta v lokalite Bory?
  • Za akých podmienok by podľa vás k takémuto kroku malo dôjsť?
  • Čo by mala nová nemocnica zohľadňovať v súvislosti s prácou a výučbou nových lekárov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Štát by mal vysvetliť, prečo je výhodné kupovať nemocnicu od súkromníka. Dobré by bolo, keby občania mali možnosť spoznať aj dôvod, prečo (ak vôbec) chce Penta predať svoju nemocnicu. Teda prečo sa zrazu zmenili motivácie konania oboch strán. Keďže pri prípadnom obchode nebudú pravdepodobne viacerí záujemcovia o kúpu a viacerí predávajúci, ale len Penta a štát, nebudeme poznať cenu tejto transakcie, ktorú by vygeneroval trh. Preto by bolo nevyhnutné postupovať pri tomto procese mimoriadne transparentne a predávajúci by mal zverejniť všetky jednotkové náklady a celkové objemy, ktoré by mal posúdiť renomovaný, najlepšie asi zahraničný poradca, ktorý nemá konflikt záujmov a má skúsenosti so štruktúrou a výškou nákladov pri výstavbe nových moderných nemocníc vo vyspelom zahraničí. Z toho by potom vznikli akési “oprávnené náklady” a následne kúpno-predajná cena. Samozrejmosťou by malo byť aj analyzovanie hodnoty za peniaze – čiže efektivity tohto investičného zámeru a dopadu na celú spoločnosť. Zároveň by mal štát komunikovať, ako si predstavuje “súžitie” a ďalší vývoj ostatných nemocníc UNB, keďže potreba ich zásadnej obnovy, resp. možno ich nahradenia ďalšou novou nemocnicou tu bude stále prítomná.
Čo sa týka výučby medikov, tu by sa mali pozbierať najlepšie praktiky zo zahraničia, ako nastaviť tento proces tak, aby bol dostatočne flexibilný a bol výhodný tak pre nemocnicu, ako aj univerzitu. Nebolo by dobrým, ani udržateľným riešením, ak by mal niekto z týchto dvoch strán navrch a diktoval podmienky tomu druhému.

Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.

  • 23.4.2019

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, v utorkových novinách by sme chceli uverejniť fotografie plesní, ktoré sa medikom podarilo vyzbierať pre premiéra Petra Pellegriniho. V tejto súvislosti som natrafil na vašu reakciu pre SME, kde hovoríte o zodpovednosti za aktuálny stav a tiež o tom, čo okrem plesnivých múrov trápi naše nemocnice. Chcel som vás poprosiť o stanovisko, ktoré by sme mohli v rámci témy použiť:

  • PLESNE V NEMOCNICIACH PROBLÉMOM SLOVENSKÉHO ZDRAVOTNÍCTVA, PRÍPADNE ČO POVAŽUJETE ZA VÄČŠÍ PROBLÉM?
  • KTONAJVÄČŠÍ PODIEL ZODPOVEDNOSTI ZA STAV, V AKOM SA ZDRAVOTNÍCTVO DNES NACHÁDZA?

Odpoveď Dušana Zachara:
Napĺňanie základných hygienicko-epidemiologických štandardov v našich nemocniciach, ako aj (ne)spokojnosť pacientov s “hotelovými” službami a prostredím v nemocnici patria medzi najvypuklejšie problémy ústavných zdravotníckych zariadení v SR. K tomu sa priraďuje aj nespokojnosť zdravotníckych pracovníkov s podmienkami a prostredím, v akom musia pracovať. To je jedným z najdôležitejších faktorov, prečo odchádzajú do zahraničia. Vyjadrenie premiéra vyzerá na prvé počutie sympaticky a odhodlane, ale treba si uvedomiť, že práve jeho strana nominovala od roku 2006, s výnimkou necelých 2 rokov Radičovej vlády, všetkých ministrov zdravotníctva. Čiže zodpovednosť je jasná. Navyše, túto zodpovednosť umocňuje ešte aj fakt, že riaditelia štátnych nemocníc bývajú často politickými nominantmi, ktorí prešli len formálnym výberovým konaním. Politické vplyvy a záujmy v štátnych nemocniciach sú ďalším obrovským problémom slovenského zdravotníctva.

Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.

  • 18.4.2019

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, pripravujem anketu o tom, ze stat zrejme planuje odkupenie nemocnice na Boroch od Penty a chcela by som vas poprosit o odpovede na otazku:

  • Za akých podmienok by bolo výhodné pre štát kúpiť nemocnicu Penty na Boroch?

Odpoveď Dušana Zachara:
Štát by mal vysvetliť, prečo je výhodné kupovať nemocnicu od súkromníka. Dobré by bolo, keby občania mali možnosť spoznať aj dôvod, prečo (ak vôbec) chce Penta predať svoju nemocnicu. Teda prečo sa zrazu zmenili motivácie konania oboch strán. Keďže pri prípadnom obchode nebudú pravdepodobne viacerí záujemcovia o kúpu a viacerí predávajúci, ale len Penta a štát, nebudeme poznať cenu tejto transakcie, ktorú by vygeneroval trh. Preto by bolo nevyhnutné postupovať pri tomto procese mimoriadne transparentne a predávajúci by mal zverejniť všetky jednotkové náklady a celkové objemy, ktoré by mal posúdiť renomovaný, najlepšie asi zahraničný poradca, ktorý nemá konflikt záujmov a má skúsenosti so štruktúrou a výškou nákladov pri výstavbe nových moderných nemocníc vo vyspelom zahraničí. Z toho by potom vznikli akési “oprávnené náklady” a následne kúpno-predajná cena. Zároveň by mal štát komunikovať, ako si predstavuje ďalší vývoj ostatných nemocníc UNB, keďže potreba ich zásadnej obnovy, resp. možno ich nahradenia ďalšou novou nemocnicou tu bude stále prítomná.

Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.

  • 16.4.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chceli by sme tému stratifikácie spracovať cez problematiku regionálnych nemocníc, tak ako sú definované v návrhu. Podľa dostupných údajov, by sa mali nachádzať v Bratislave, Nitre, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Lučenci, Poprade, Prešove, Košiciach a Michalovciach a obsahovať by mali nasledovné;

  • vnútorné lekárstvo
  • dostupného neurológa
  • pediatriu a neonatológiu
  • OAIM a JIS (aj kardiologická)
  • infektológia
  • kardiológia
  • geriatria
  • traumatológia
  • ortopédia
  • urológia
  • ORL
  • gynekológia a pôrodnica
  • Psychiatria
  • urgentný príjem 2. typu

chcem sa spýtať na Váš názor;

  • ako toto navrhované rozčlenenie minimálnej siete vnímate?
  • je podľa Vás spomínaná komplexnosť poskytovanej starostlivost pri očakávanej dostupnosti do 60 minút autom dostatočná?

Odpoveď Dušana Zachara:
Regionálnych území má byť 6, národných 4, pričom menný zoznam nemocníc by podľa mňa nemal byť dopredu stanovený, ale mal by sa v prechodnom období a potom každým rokom vykryštalizovať v súťaži poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v jednotlivých územiach, ktorí budú spĺňať požadované kritériá a budú mať najlepšie sledované ukazovatele kvality. Myslím si, že kritériá dostupnosti, komplexnosti a kvality boli v princípe dobre zvolené. Pri dostupnosti tu však existuje reálne riziko, že nie všetci obyvatelia Slovenska budú mať napríklad regionálnu nemocnicu dostupnú do 60 minút jazdy autom vzhľadom na neoptimálny stav cestnej infraštruktúry (napr. chýbajúce diaľničné úseky a tunely).

  • 16.4.2019

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože tak ako som Vám spomínala cez telefón, rada by som sa Vás spýtala na pár otázok ohľadne plánu odvodzovať sadzbu dane z príjmov právnických osôb od obratu.

  1. Andrej Danko sa vyjadril, že týmto spôsobom by podporil slovenské firmy, keďže sú to práve ony, čo majú zvyčajne nižšie príjmy. Mohlo by to ísť proti pravidlám EÚ podobne ako odvod pre obchodné reťazce?
  2. Ako hodnotíte tento návrh? Funguje niečo podobné v iných EÚ krajinách?
  3. Mohlo by toto opatrenie reálne slovenským podnikom pomôcť a naštartovať ich rasť? Prečo?
  4. Aké iné možnosti má vláda na to, aby podporila slovenské podniky?

Odpoveď Petra Goliaša:
Velkost firmy nemusi vypovedat o velkosti zisku. Aj velke firmy mozu mat male zisky alebo mozu byt v strate. Uvaha, ze velkej firme si mozeme dovolit zobrat na dani percentualne viac, pretoze je aj tak dost bohata, preto nie je spravna.

Cielom statu by malo byt vytvarat rovnake podmienky pre vsetkych. Progresivna dan diskriminuje vsetky väcsie firmy voci ich mensim konkurentom.

Pri nastaveni roznych sadzieb dane podla obratu stupne motivacia väcsich firiem umelo sa delit na mensie, aby platili nizsiu dan. Umele delenie firiem moze podstatne znizit efektivnost opatrenia, ktore navyse komplikuje danovy system.

V zahranici som nasiel informacie o progresivnom zdanovani v Holandsku, tam vsak sadzba zavisi od zisku, nie obratu. V Madarsku existuje moznost uplatnit samospravami miestnu progresivnu dan podla obratu, avsak len do 2 %. V Cile uplatnuju progresivnu dan v taziarskom priemysle.

http://www.oecd.org/tax/tax-policy/corporate-and-capital-income-tax-explanatory-annex.pdf

  • 15.4.2019

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, dnes má však MZ SR tlačovku k stratifikácii nemocníc. Zaujímal by ma teda váš názor:

  • Čo si myslíte o stratifikácii nemocníc ako ju navrhuje ministerstvo?
  • V čom vidíte plusy a na druhej strane mínusy tohto zámeru ministerstva?

Odpoveď Dušana Zachara:
Dobre nastavená sieť akútnych nemocníc s nadväzujúcimi zariadeniami pre doliečovanie, rehabilitáciu, pre pobyt dlhodobo chorých a starších pacientov, ako aj ďalšími sociálno-zdravotnými zariadeniami predstavujú základný predpoklad na to, aby pacienti dostávali dostupnú a kvalitnú starostlivosť, ktorá bude udržateľná z ekonomického, klinického a demografického hľadiska. Určite je pre ľudí lepšie síce cestovať možno o pár minút dlhšie do nemocnice, ale zato mať väčšiu garanciu poskytovania bezpečnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ktorú bude zabezpečovať skúsený zdravotnícky personál v optimálnych počtoch. Cieľom stratifikácie je práve zlepšovanie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre pacienta. Určitý diskomfort, že niektorí pacienti budú cestovať do nemocnice pri niektorých diagnózach viac kilometrov, sa určite oplatí, lebo “diskomfort” vyplývajúci z výrazne vyššieho rizika zdravotných komplikácií na menej skúsených pracoviskách, ktoré sú “hneď za rohom”, je určite oveľa viac život ohrozujúci. Pozitívom stratifikácie je aj to, že pacient po operácii v akútnej nemocnici by sa mal presunúť na doliečovanie do zariadenia v blízkosti svojho domova, aby bol jeho komfort a komfort jeho blízkych čo najväčší.
Ak bude obsahom stratifikácie a súvisiacej legislatívy aj explicitne uvedený presný menný zoznam zariadení, ktoré sú už vopred tie “vyvolené” v tom-ktorom regióne, tak to nepovažujem za vhodný prístup. Nemocnice by mali mať rovnaké možnosti sa vyprofilovať za zariadenia akútneho typu, ak budú spĺňať požadované kritériá a pri súťaži s ostatnými regionálnymi konkurentmi budú poskytovať najbezpečnejšiu a najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť pre pacientov.

  • 12.4.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem clanok o tom, ze FN TT podpisala zmluvu s firmou Zdravoprojekt Bratislava na Spracovanie projektoveho zameru a architektonickeho riesenia priestorov novej Fakultnej nemocnice Trnava. Zaujalo ma to, lebo v r. 2015 vlada rozhodla o fin. dotacii 1,8 mil. eur na rekonstrukciu nemocnice (cast tychto prostriedkov uz zrejme bola cerpana, cakam na odpoved nemocnice, kolko zdrojov minuli). Podla medializovanych vyjadreni sucasneho riaditela rekonstrukcia ale nie je efektivna a chce postavit novu. Vlada este o tom nerozhodovala a tuto investiciu ani nevyhodnotil Utvar hodnoty za peniaze. Vlani sa pritom riaditel nemocnice vyjadril, ze “V prípade, ak by projekt FN vo vláde dostal podporu, podľa Žitňana by v budúcom roku mohli byť ukončené architektonické súťaže a následne sa začalo stavať.” (http://www.teraz.sk/zdravie/trnava-nemocnica-chce-postavit-velky-pav/323052-clanok.html
[1]).
MZ sa jednoznacne nevyjadruje, ci je za vystavbu novej / rekonstrukciu sucasnej nemocnice. Reagovalo, ze tento projekt ma pred sebou este mnoho krokov, okrem ineho posudenie Utvarom hodnoty za peniaze. Ked som sa ich pytala, ci je v poriadku, ze si uz nemocnila objednala architektonicke riesenie novej nemocnice, uviedli, ze je to standardny postup. V tejto suvislosti sa chcem spytat:

  • Povazujete za efektivne, aby nemocnica obstravala architektonicke riesenie vystavby novej nemocnice, kym nema odobrenie od vlady, ze moze stavat a nie je posudenie UHP? Alebo je tento postup v poriadku?
  • Pamatate si, ze by sa takto postupovalo aj v pripade inych ZZ, napr. nUNB, nUNM, FN BB?

Odpoveď Dušana Zachara:
Fakultná nemocnica v Trnave je charakteristická veľkým počtom zanedbaných budov a pavilónov na obrovskom pozemku, čo nie je pre dobré fungovanie nemocnice optimálne. Z tohto pohľadu vyzerá plán výstavby jedného moderného spoločného pavilónu pre všetky kliniky logický. Bolo by však nevyhnutné vyriešiť, čo s relatívne novým pavilónom chirurgických disciplín z roku 2007.
Na to, aby mohli rezort zdravotníctva a analytici z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) posúdiť investičný zámer, musia dostať adekvátne podklady. Čiže nejaký koncept projektu a štúdiu uskutočniteľnosti musí nemocnica predložiť. Podobné to bolo aj v prípade projektu rekonštrukcie Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Do akej hĺbky, a teda za akú vysokú sumu je potrebné mať na začiatku pre posúdenie projektu vypracovaný projektový zámer a architektonické riešenie, vrátane projektovej dokumentácie, neviem zhodnotiť. Ale keď sa pozrieme na nezrealizovaný projekt Nemocnice novej generácie súkromného investora (Penta) v Sielnici pri Banskej Bystrici, tak tam bol základný koncept nemocnice, ako aj jej architektonické riešenie prezentované vopred. Este by som k poslednej vete doplnil link: https://www.nng.waterwhite.sk/

Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.

  • 12.4.2019

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na vás takú netradičnú tému.

  • Čo si myslíte o vyjadreniach premiéra Petra Pellegriniho o plesniach v nemocniciach? Vravel, že keď niekde uvidí pleseň v nemocnici, tak odvolá riaditeľa nemocnice.
  • Myslíte si, že plesne sú najväčší problém v slovenských nemocniciach a v zdravotníctve, ako to naznačoval premiér?
  • Ako hodnotíte jeho vyjadrenie, že ak niekde nájde pleseň v nemocnici, tak odvolá jej riaditeľa? Čo si o tom myslíte?

Odpoveď Dušana Zachara:
Napĺňanie základných hygienicko-epidemiologických štandardov v našich nemocniciach, ako aj (ne)spokojnosť pacientov s “hotelovými” službami a prostredím v nemocnici patria medzi najvypuklejšie problémy ústavných zdravotníckych zariadení v SR. K tomu sa priraďuje aj nespokojnosť zdravotníckych pracovníkov s podmienkami a prostredím, v akom musia pracovať. To je jedným z najdôležitejších faktorov, prečo odchádzajú do zahraničia.
Vyjadrenie premiéra vyzerá na prvé počutie sympaticky a odhodlane, ale treba si uvedomiť, že práve jeho strana nominovala od roku 2006, s výnimkou necelých 2 rokov Radičovej vlády, všetkých ministrov zdravotníctva. Čiže zodpovednosť je jasná. Navyše, túto zodpovednosť umocňuje ešte aj fakt, že riaditelia štátnych nemocníc bývajú často politickými nominantmi, ktorí prešli len formálnym výberovým konaním. Politické vplyvy a záujmy v štátnych nemocniciach sú ďalším obrovským problémom slovenského zdravotníctva.

  • 9.4.2019

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, prosím Vás o odpovedanie na nasledujúce otázky.

  • Ako vy vnímate to, že sa novým ministrom financií stane p. Kamenický?
  • Čo môže tento človek na tomto poste do roka urobiť?
  • Je vôbec šanca, že niečo zmení a presadí?

Odpoveď Petra Goliaša:
Politici vladnej koalicie uz ohlasuju predvolebne balicky, ktore mozu vyznamne zhorsit udrzatelnost verejnych financii. Ulohou ministra financii je odolavat podobnym tlakom. Na to potrebuje silny politicky vplyv a podporu materskej strany. Ci to novy minister dokaze, sa ukaze uz v najblizsom case pri rokovani o balickoch a potom aj pri zostavovani statneho rozpoctu na buduci rok.

  • 8.4.2019

Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, prišiel nám schválený obchodno-finančný plán VšZP (v prílohe). Mohli by ste sa, prosím, naň pozrieť a poslať pre TASR komentár resp.
stanovisko? Vyzerá to totiž tak, že im chýba asi 170 mil. eur. Sú akoby niekde “stratené”.

Odpoveď Dušana Zachara:
Rozpočet VšZP na rok 2019 bol evidentne postavený na optimistických prognózach vývoja ekonomiky, pričom je otázne, či ďalšie riziká splnenia obchodno-finančného plánu poisťovne nemali byť viac reflektované vo výške nákladov. Je zvláštne, keď VšZP vymenúva negatívne riziká rozpočtu v objeme takmer 170 mil. EUR a zároveň si projektuje relatívne vysoký rast nákladov na svoju prevádzkovú činnosť (réžia).

Zaiste, veľká časť rizík je zapríčinená externými faktormi, ale očakával by som, že sa VšZP s nimi popasuje aj vlastným konaním a nebude len čakať na dofinancovanie sektora zo strany štátu, ktoré však bude nutné, keďže aktuálne prognózy hovoria o nižšom hospodárskom raste, a teda aj menšom objeme odvodov od ekonomicky aktívnych, ako sa pôvodne predpokladalo. Vláda prijala benevolentnú liekovú legislatívu, ktorá núti preplácať z verejného zdravotného poistenia oveľa viac liekov a vo väčších sumách, pričom mnohé z nich, ktoré patria medzi tie najdrahšie, nemusia už preukazovať nákladovú efektívnosť. Očakáva sa, že náklady na lieky budú výrazne rásť. Vládni poslanci schválili tiež sociálny balíček (rekreačné poukazy), ktorý ale nebol sprevádzaný nárastom zdrojov pre zdravotníctvo. Štát bude preto musieť zvýšiť platbu za svojich poistencov, ak nechce obmedziť rozsah, kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom.

Celkovo si myslím, že tak, ako po minulé roky nad očakávania vysoké rasty hospodárstva pomohli VšZP dostať sa relatívne bezbolestne z ozdravného plánu a k vysokému zisku, tak si na tieto „dobré časy“ poisťovňa a politici automaticky a veľmi rýchlo zvykli, pričom podľa mňa nedostatočne mysleli na to, že môžu prísť aj menej hojné časy. VšZP priebežne zvyšuje zmluvné objemy a rast nákladov poisťovne je takmer dvakrát rýchlejší ako rast výnosov. Teraz prichádza k spomaleniu rastu ekonomiky a zrazu tu máme problém a hroziacu obrovskú stratu VšZP. Som toho názoru, že pre dlhodobú dobrú finančnú kondíciu VšZP by bolo prínosom, keby musela hospodáriť v režime ozdravného plánu dlhšie časové obdobie, nakoľko sa ukazuje, že finančné zdravie našej najväčšej a zároveň štátnej poisťovne nie je práve v najlepšom stave a priveľmi podlieha rôznym cyklom a politickým tlakom.

  • 3.4.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, podarilo sa mi na MZ zistit novinky ohladne novej nemocnice na Razsochach, tak by som Vas chcela este poprosit o Vas komentar k nim. MZ SR uz neplanuje prenechat prvych pat rokov prevadzky na sukromnikovi. Dovod ma byt ten, ze sami potencionalni uchadzaci, s ktorymi rokovali, mali s takym modelom problem. MZ sa preto rozhodlo, ze sukromnik to naplanuje, da im guidelines a prevadzkovat nemocnicu bude od zaciatku stat sam. Co si o tom myslite? Zmenou je aj to, ze sa zvysi pocet lozok a zamestnancov oproti povodnym planom po rokovaniach s akademickou obcou. Namiesto povodnych 578 lozok ich ma byt 653 s tym, ze v pripade potreby sa doplni dalsich 500 lozok. Tuto zmenu si presadili zastupcovia lekraskych fakult, aby mali kde vyucovat mladych lekarov. Vedeli by ste vyhodnotit, ci je to spravny krok? V novej statnej nemocnici ma byt vsetko v rukach statu, teda napr. aj SVALZove pracovisko, ktore je napriklad v inych nemocniciach v rukach
sukromnikov. To ma vedie k otazke, ci mozno od novej nemocnici na Razsochach cakat, ze narozdiel od sucasnej UNB bude hospodarit efektivnejsie, alebo sa bude opakovat scenar s postupnym zadlzovanim?

Odpoveď Dušana Zachara:
Potvrdili sa moje slová, že pôvodný “mačkopes“ s nejasnou líniou kompetencií a zodpovednosti nebol pre investorov dostatočne príťažlivý. Najnovší návrh je síce zrozumiteľnejší, s jasnejšími hranicami, ale potenciálny prínos zahraničného know-how sa obmedzí len na úvodnú fázu kreovania novej nemocnice, a už menej na samotnú prevádzku, kde sa môžu dostať k slovu nneefektívnosti a ďalšie neduhy politického riadenia štátnej nemocnice, ako sme toho svedkami pri mnohých iných štátnych zariadeniach. Slovensko sa tak zároveň vzdáva možnosti prilákania renomovaného zahraničného prevádzkovateľa nemocníc, ktorý by priniesol nový vietor a konkurenciu dvom tu pôsobiacim nemocničným sieťam.
Čo sa týka navyšovania počtu lôžok, treba mať na pamäti, že balík zdrojov, ako aj zdravotníckeho personálu je obmedzený a po dobudovaní nemocnice na Boroch sa tu zvýši ich počet, a preto bude nevyhnutné iné lôžka v starých nemocničných budovách, ktoré nevyhovujú modernej akútnej medicíne zrušiť, alebo pretransformovať na lôžka následnej starostlivosti. Ak sa tak neudeje v adekvátnom rozsahu, zdroje budú chýbať inde, napríklad v regionálnych nemocniciach alebo ambulantnom sektore.

  • 3.42019

Otázka (Jana Andelová, Zdravotnícke noviny)
Krasny den želám, prosim o vyjadrenie k teme nizsie. V januari MZ zverejnilo, že od marca bude znizena uhrada za adalimumab za SDL 20,645 eur. Firma originálneho lieku podala námietku proti rozhodnutiu MZ. Následne KR odporučila, aby sa námietke vyhovelo. Rozhodnutim ministerky zdravotníctva sa tak vyška uhrady za SDL určila na 29,493 eur. V nedávnom rozhodnutí sa vsak uhrada pre adaimumab vo vyske 29,493 ruši.

  • Mozete prosim zareagovať na postup pani ministerky, ked/prečo najskor rozhodla, že sa výska zvýši a aktualne, že sa znízi na 20,645 eur?
  • A ako hodnotíte tento krok?

Odpoveď Petra Goliaša:
Znizenie uhrady na 20,645 eur vnimam ako napravu predchadzajuceho zleho rozhodnutia, ked vyska uhrady bola vyssia ako cena najlacnejsieho lieku v referencnej skupine. Nova uhrada plne pokryva cenu v sucasnosti najlacnejsieho lieku. Pacienti tak nemusia mat obavu, ze si za lieky s ucinnou latkou adalimumab budu priplacat. Vyrobca referencneho lieku je teraz motivovany znizit cenu svojho lieku na uroven toho najlacnejsieho. Ak sa tak stane, nebude toto opatrenie znamenat pre pacientov ziadnu zmenu. Ak by vyrobca referencneho lieku cenu adekvatne neznizil, mozu pacienti prejst na iny liek, ktory je rovnako bezpecny a ucinny, pricom je plne hradeny z verejneho poistenia. Kedze ide o lieky s najväcsim obratom u nas aj inde vo svete, prinesie znizenie uhrady citelny prinos pre verejne zdroje. Podla roznych odhadov moze ist az o milion eur mesacne.

Opakovane zmeny rozhodnuti ministerstva zdravotnictva svedcia o systemovej chybe pri kategorizacii liekov a urcovani uhrad z verejneho poistenia. Kategorizacne komisie, resp. rady totiz nepracuju ako profesionalne uradnicke organy platene statom. Ich clenovia zväcsa nie su zamestnancami statu a nemaju za svoju pracu v komisiach narok na odmenu, co moze mat vplyv na ich motivacie aj kvalitu prace. Riesenim je profesionalizacia, aby clenovia pracovali ako zamestnanci statu a poberali riadny plat zodpovedajuci dolezitosti ich rozhodnuti.

  • 1.42019

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, prosím Vás odpovedanie na nasledujúce otázky. Minister financií Peter Kažimír odchádza zo svojej funkcie.

  • Aký bol minister financií P. Kažimír?
  • Ako by ste ho zhodnotili?
  • Akú známku by ste mu dali?
  • Čo sa mu naopak podarilo/nepodarilo?

Odpoveď Petra Goliaša:
Medzi pozitiva patri pokles deficitu verejnych financii aj verejneho dlhu, rozbehnutie projektu Hodnota za peniaze a budovanie analytickych timov na ministerstvach.

Negativom je, ze deficit aj dlh mohli klesnut vdaka priaznivym vonkajsim podmienkam podstatne vyraznejsie. Boli by sme tak lepsie pripraveni na buduce krizy a starnutie obyvatelstva. Vlade to umoznilo najmä neustale odkladanie zavedenia vydavkovych stropov, co je v priamej zodpovednosti ministra financii. Nasu pripravenost na starnutie obyvatelstva podstatne narusaju nedavno schvalene stropy na dochodkovy vek. Od kvalitneho ministra financii by som ocakaval zasadnejsiu a najmä viditelnejsiu kritiku opatrenia, ktore tak vyrazne zhorsuje dlhodobu udrzatelnost verejnych financii.

Negativom je tiez, ze nedoslo k zasadnejsim strukturalnym zmenam v danovom systeme, ktore by prospeli ekonomickemu rastu. Danovo-odvodova zataz prijmov z prace dlhodobo stupa, vlada aj v dobrych casoch zavadzala nove dane, vratane sektorovych. Postupne tiez pribudaju vynimky v danovom systeme, ktore ho komplikuju a krivia podnikatelske prostredie.

  • 27.3.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. Ziadala som MZ SR o rozhovor s riaditelkou nUNB Zitou Taborskou, pretoze ma zaujimalo, ako doteraz prispela k rozvoju projektu novej nemocnice na Razsochach a ako si predstavuje riadenie nUNB, no odmietli nam ho poskytnut. Poslala som teda otazky cez tlacove MZ a budem to pisat ako clanok. V tejto suvislosti sa Vas chcem spytat:

  1. Ma podla Vas nejaky vyznam, aby MZ SR hladalo a menovalo manazment nemocnice, ktorej vystavba sa este ani nezacala? Uz pred Z. Taborskou bol riaditelom nUNB Jozef Dolinsky.
  2. Mala by mat spolocnost, ktoru bude MZ obstaravat a ktora bude pat rokom poradcom v oblasti manazmentu zdravotnej starostlivosti, slovo pri vybere manazmentu nUNB? Alebo vzhladom na to, ze to bude statna nemocnica si ho ma vyberat vylucne stat?
  3. Vyberoveho konania na post riaditela nUNB sa mohol zucastnit absolvent VS II. stupna “ekonomického alebo právnického smeru alebo získané v odbore zhodnom alebo príbuznom oblasti činnosti organizácie”, pricom Z. Taborska vystudovala Stavebnu fakultu SVST Bratislava. Je v poriadku, ze bola pripustena do vyberoveho konania? Moze byt aj napriek inemu zameraniu jej VS studium prinosna pre riadenie statneho zdravotnickeho zariadenia?
  4. Ak by ste mali cas, bola by som rada, ak by ste na kratko zhodnotili, ci projekt, s ktorym sa hlasila Z. Taborska do vyberoveho konania bol z Vasho pohladu prinosny. Ci prieniesol nieco na viac oproti Koncepcii rozvoja UNB z dielne MZ, ci je z neho jasne, ako chce riadit nUNB a podobne? Posielam projekt v prilohe.

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Určite to význam má, ak je záujem MZ SR a vlády SR postaviť novú UNB na Rázsochách skutočný. Podobne, avšak oveľa profesionálnejšie a komplexnejšie, postupovala pri plánovaní svojej nemocnice na Boroch finančná skupina Penta, ktorá ešte pred samotnou výstavbou vytvorila celý tím ľudí zodpovedných za tento projekt. Kým manažment súkromného projektu roky usilovne komunikoval na odborných fórach, ale aj pre laickú verejnosť svoje predstavy, MZ SR a najmä doterajší generálni riaditelia nUNB sa komunikácii s verejnosťou a konfrontácii s oponentmi skôr vyhýbali a vyhýbajú.
  2. Nepovažujem konštrukt “integrovaného modelu riadenia” novej nemocnice za najšťastnejšie riešenie. Bude to akýsi mačkopes. Dočasný súkromný “manažér zdravotnej starostlivosti” má nadizajnovať novú nemocnicu, kontrolovať proces výstavby a po dobu 5 rokov radiť štátnemu generálnemu riaditeľovi. Preto bude motivácia súkromníka iná, ako keby prevzal celé prevádzkovanie pod svoju zodpovednosť. Takto sa budú biť navzájom rôzne záujmy, obsahujúc aj nezdravé politické zásahy do projektu a fungovania novej nemocnice, čo v konečnom dôsledku zníži prínos vyššej efektívnosti z dôvodu očakávaného kvalitnejšieho riadenia novej nemocnice zo strany napr. renomovaného zahraničného subjektu.
    Pre súkromníka, vrátane jeho rozhodnutia, či sa súťaže zúčastní, bude kľúčové, s kým bude spolupracovať, komu bude radiť, a či je šanca, že nemocnica bude môcť dosahovať výkonnostné parametre, na základe ktorých má byť odmeňovaný, alebo mu budú štátni nominanti robiť prieky a pôjdu opačným smerom.
  3. Riaditeľom nemocnice má byť človek, ktorý sa manažmentu rozumie, má za sebou adekvátnu profesijnú históriu, úspechy, pričom dosiahnutie určitého formálneho vzdelania by som nedával na predné priečky pre kritériá výberu kandidátov. Pani Táborská je bývalou predsedníčkou ÚVO, takže jej pridanou hodnotou môže byť znalosť v procese verejného obstarávania, ktorému bude nová UNB čeliť vo veľkom rozsahu. Mínusom je, že sa, pokiaľ viem, v minulosti nevenovala zdravotníctvu a jej pôsobenie na čele ÚVO sa stretávalo so značnou kritikou.
  4. V tomto bode musím byť veľmi kritický. Projekt, s ktorým sa pani Táborská prihlásila do výberového konania na pozíciu generálneho riaditeľa nemocnice na Rázsochách, nie je jej víziou, hoci sa jej materiál takto nazýva. Podstatná časť projektu pani Táborskej vychádza z Koncepcie rozvoja UNB a návrhu realizácie výstavby novej UNB, ktorý bol materiálom MZ SR schváleným v apríli 2017 na rokovaní vlády. Originálne názory pani Táborskej na fungovanie nUNB som v dokumente nevedel identifikovať. V mnohých pasážach projektu pani Táborskej bol text viacmenej prevzatý z ministerskej Koncepcie a len mierne štylisticky upravený. Niekedy nie moc šťastne. Ako ilustračný príklad, že po úprave ministerského textu zo strany pani Táborskej nedáva veta úplný význam, uvádzam:
    Ministerská verzia Koncepcie: “počas doby prevádzky nUNB, rozsah zodpovednosti (rozumej: manažéra zdravotnej starostlivosti) bude určený získaním JCI akreditácie a jej udržania počas nasledujúcich 5 rokov, implementáciou systémov kvality”.
    Projekt pani Zity Táborskej: “počas doby prevádzky nUNB bude určený získaním JCI akreditácie a jej udržania počas nasledujúcich 5 rokov, implementáciou systémov kvality.” Že ide o rozsah zodpovednosti bolo vynechané. V tomto prípade išlo pravdepodobne o čaro nechceného, keď sa pani Táborská snažila upraviť text, aby to nebolo celé len copy & paste…

  • 27.3.2019

Otázka (Andrej Luprich, MY Trencianske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o vyjadrenie k aktualitke poslanci Trenčianskej župy dnes schválili odporúčanie pracovnej skupiny pre zdravotníctvo o tom, že Nemocnice s poliklinikou (NsP) V Bojniciach, Myjave a v Považskej Bystrici zostanú v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) bez možnosti úplnej alebo čiastočnej privatizácie, alebo akejkoľvek inej formy prenechania kompetencií zriaďovateľa v prospech tretej strany. Komisia tiež odporučila krajskému parlamentu prijať uznesenie garantujúce zachovanie súčasného rozsahu poskytovania ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti v príslušných medicínskych odboroch a ich ďalšie rozširovanie v budúcnosti na základe reálnej potreby zdravotnej starostlivosti.

  • Ako vnímate takéto rozhodnutie? Je z vášho pohľadu správne?
  • Trenčianske župné nemocnice sú väčšinou na chvoste pri hodnoteniach nemocníc. Myslíte, že môže nejakým spôsobom pomôcť zvýšiť kvalitu zdrav. starostlivosti?
  • Pracovná skupina pre zdravotníctvo je stály poradný orgán Zastupiteľstva TSK a jej úlohou je príprava materiálov, posudzovania a predkladania stanovísk k materiálom týkajúcim sa problematiky zdravotníctva v rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Odpoveď Dušana Zachara:
Rozhodnutie trenčianskej župy je akoby v súlade s výrokom “Poručíme větru, dešti” a zakrýva si oči pred realitou. Nemocniciam v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK sa dlhodobo nedarí hospodáriť finančne udržateľným spôsobom a nevidno tu zásadný obrat k lepšiemu. Aktuálnym rozhodnutím župných poslancov sa na tomto jave pravdepodobne nič nezmení. Akurát sa uzavrie na určité obdobie priestor pre šancu na zmenu fungovania týchto nemocníc, ktorú mohol priniesť súkromný prevádzkovateľ, spolu s jeho manažérskym know-how a investíciami do obnovy. Dlhodobé stratové hospodárenie a kumulácia dlhov sa samozrejme prejaví aj na úrovni zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom.
V kontexte navrhovaného uznesenia garantujúceho “zachovanie súčasného rozsahu poskytovania ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti v príslušných medicínskych odboroch a ich ďalšie rozširovanie v budúcnosti na základe reálnej potreby zdravotnej starostlivosti” môže byť rozhodnutie župných poslancov dokonca v rozpore s plánom MZ SR na stratifikáciu nemocníc, ktorý predpokladá pri menších nemocniciach reprofilizovanie z akútneho typu zdravotníckeho zariadenia na typ následnej starostlivosti alebo špecializáciu na konkrétny typ výkonov.

  • 26.3.2019

Otázka (Daniela Hajčáková, SME)
Dobry den, chcela by som sa opytat na rekreacne poukazy, ktore musia preplacat nemocnice zamestnancom. Univerzitnu nemocnciu v Bratislave by toto opatrenie stalo 1,2 miliona eur – ak by si preukazy uplatnili vsetci zamestnanci v maximelnej vyske, na aku maju narok.

  • Maju nemocnice na nieco take peniaze?
  • A mal by im na to dat peniaze stat alebo kto – vraj sa to riesilo aj nejako s poistovnami? Neviem, ci je aj niekde vycislene, kolko by to zdravotnictvo stalo. Ministerstvo zdravotnictva ma zacat rokovania s rezortom financii.
  • Ako sa vy celkovo pozerate na toto opatrenie, ktore sa dotyka aj nemocnic, ktore koncia v strate?

Odpoveď Dušana Zachara:
Dlhodobo kritizujeme, že jednou z príčin zadlžovania sa slovenských nemocníc sú nesystémové a často populistické návrhy politikov, ktoré prikazujú nemocniciam výdavky zo zákona, ale už nevyčlenia na tieto programy dostatok zdrojov. Nemocnice musia tieto zdroje vyčleniť, a ak nechcú, resp. nemôžu obmedziť rozsah, dostupnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, potom nezaplatia odvody do Sociálnej poisťovne (na budúce dôchodky) a svojim dodávateľom. A potom bude musieť prísť znovu neefektívne oddlženie zo strany štátu. Je to klasický príklad toho, ako štátna moc voličovi jednu mincu dáva, ale vlastne súčasne dve mince z jeho vrecka vyberá (vyššie dane, odvody a poplatky, nižšie dôchodky).

Nemocnice sa už vyslovili, že nemajú dodatočné peniaze na sociálny balíček, to isté hovorí aj štátna VšZP, takže ak do konca apríla nepríde k dofinancovaniu zo strany štátu, hrozia tu výpovede zmlúv.

  • 21.3.2019

Otázka (Kristína Koštialiková, Glob.sk)
Dobrý deň, som redaktorkou spravodajského portálu Glob.sk. K témam, na ktorých aktuálne pracujem by som potrebovala vyjadrenie analytika pre zdravotníctvo. Z tohto dôvodu som si vás dovolila osloviť s prosbou o zodpovedanie nižšie priložených otázok.

  1. Svetová zdravotníctka organizácia uvádza, že vo svete do roku 2030 bude chýbať 9 miliónov zdravotných sestier a pôrodných asistentiek. Aj Slovensko sa neustále potýka s nedostatkom sestier. Kam by až situácia nedostatku týchto pracovníkov mohla viesť?
  2. Ako by ste zatraktívneli povolanie zdravotná sestra? Ministerstvo zdravotníctva totižto uvádza, že na vytvorenie lepších pracovných podmienok vyčlenilo nemocniciam badžet na nákup techniky. Malo by podniknúť ešte nejaké iné kroky na zatraktívnenie tohto povolania?
  3. Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s Úradom pre verejné zdravotníctvo pripravilo nový legislatívny návrh, ktorý by zakazoval prijímanie nezaočkovaných detí do predškolských zariadení. Ako vnímate tento návrh?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Nedostatok zdravotníckeho personálu môže mať za následok viac čakania na zdravotnú starostlivosť, nižšiu dostupnosť, čo sa može prejaviť aj v nižšej kvalite poskytovanej starostlivosti. Na druhej strane to ale tiež môže priniesť inovácie procesov, môže to znamenať zrýchlenie rozvoja elektronizácie a automatizácie niektorých jednoduchších činností, ktoré dnes vykonávajú zdravotnícki pracovníci.
  2. Zdravotné sestry vo svojom prieskume z roku 2017 (SK SaPA) uvádzali ako zdroje nespokojnosti viaceré faktory, medzi ktoré patria podľa nich o.i. nízka mzda, prepracovanosť, vrátane nepreplácaných nadčasov, zlé pracovné podmienky a prostredie a slabá podpora zamestnávateľov pri sústavnom vzdelávaní.
    Je treba povedať, že minimálne v strednodobom horizonte budú sestry, lekári, ale aj vedci, ekonómovia, robotníci stále odchádzať do zahraničia za lepšími pracovnými a mzdovými podmienkami a je to tak pri otvorenom trhu prirodzené. Preto by sme sa ani my na Slovensku nemali uzatvárať pred príchodom pracovníkov zo zahraničia, ktorí chcú pracovať u nás.
    Aby odchádzalo menej zdravotníckych pracovníkov do zahraničia, treba prijať mnoho reformných opatrení, ktoré by napravili pokrivené motivácie v zdravotníctve. Je nevyhnutnosťou, aby sa oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, s ktorou budú pacienti spokojní, a ktorá prinesie lepšie výsledky. Je nevyhnutnosťou, aby sa aj poisťovniam oplatilo preferovať tých excelentných a tých podpriemerných tlačili na zlepšovanie služieb. Je nevyhnutnosťou, aby boli lepšie odmeňovaní kvalitní pracovníci – manažéri nemocníc, lekári, sestry a ďalší zdravotnícky personál. Ale to si nevyhnutne vyžaduje povedať aj “bé”. Na to, aby sme vedeli posúvať excelentnosť v zdravotníctve dopredu, nemôžeme platiť podpriemernosť, nemôžeme mať nemocnicu takmer v každom okresnom meste, nemôžeme zachraňovať nezachraniteľných a nemôžeme si zakrývať oči pred neefektívnosťami, ktoré práve brzdia všetok progres. Pri odmeňovaní musíme preto začať viac diferencovať podľa kvality skutočne odvedenej práce.
  3. Takéto opatrenie vítam. Funguje to aj v susednej Českej republike. Nezaočkovaní sú totižto tzv. čiernymi pasažiermi, ktorí benefitujú zo zaočkovanosti ostatných. Je to nefér. Ak bude pribúdať nezaočkovaných, bude to ohrozovať aj zaočkovaných a celkovo sa bude znižovať kolektívna imunita celej populácie, čo určite nie je vo verejnom záujme.

  • 19.3.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o pomoc, venujem sa dnes ukončeniu druhej
etapy oddlžovania nemocníc. Nevenujem sa žiaľ téme dosť dlho na to, aby som sa mohol spoľahnúť na vlastnú pamäť, radšej sa preto spýtam:

  • Ak sa na to pozrieme historicky, aká je chronológia oddlžovaní zdravotníckych zariadení a o aké sumy šlo?
  • Vedeli by ste ma prípadne nasmerovať na nejaký graf, v ktorom vy bol vplyv týchto opatrení na zadlženosť nemocníc viditeľný?
  • Dajú sa podľa Vás tieto jednotlivé oddlžovania porovnávať?
  • Ako vnímate to, že ministerstvo na jednej strane deklaruje transparentnosť procesu, no zároveň odmieta zverejniť ozdravné plány nemocníc?

Odpoveď Dušana Zachara:
K oddlzovaniu najdete informacie v mojom prispevku v ramceku c. 2.
K nezverejnovaniu ozdravnych planov nemocnic:
Absolútne utajenie ozdravných plánov oddlžovaných nemocníc považujem za veľmi zlé, spiatočnícke rozhodnutie ministerstva, ktoré znemožňuje verejnú kontrolu a zvyšuje tzv. morálny hazard a riziko neefektívneho použitia verejných zdrojov. Keďže oddlžované nemocnice budú čerpať stovky miliónov eur z verejných zdrojov, musia zároveň strpieť väčšiu verejnú kontrolu a obmedzenia pri nakladaní s týmito zdrojmi. Ďalším argumentom pre väčšiu otvorenosť je práveže zvýhodnenie oddlžovaných nemocníc oproti konkurenčným nezadlženým nemocniciam, ktoré takúto finančnú injekciu zo strany štátu nedostanú. Navyše väčšina oddlžovaných nemocníc patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti, resp.pod vplyv štátu, takže zatajovaním ozdravných plánov sa neukáže, či sa náhodou tento konflikt záujmov nepretavil aj do benevolentného nakladania s verejnými zdrojmi.
Podobný prípad sme tu už mali pri ozdravnom pláne VšZP, ktorý bol aj na základe tlaku INEKO nakoniec zverejnený, pričom sa ukázalo, že pôvodná obava zo zverejnenia údajne citlivých údajov, ktoré by pre poisťovňu znamenali konkurenčnú nevýhodu, bola neodôvodnená.

  • 13.3.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Prajem pekný deň, chcem Vás poprosiť o názor v kontexte navrhovanej novely Zákonníka práce. Poslanec koaličnej SNS Tibor Jančula navrhuje zvýšiť základnú výmeru dovolenky na dobu najmenej päť týždňov zo súčasných štyroch týždňov, respektíve 20 dní. Zároveň chce odstrániť zavedenú kategorizáciu zamestnancov pri ich nároku na dĺžku základnej výmery dovolenky len na základe kritéria veku zamestnanca. Navrhuje zvýšiť dĺžku základnej výmery dovolenky pre zamestnancov, ktorí nedovŕšili 33 rokov veku. Argument poslanca: Prijatie novely by malo pozitívny vplyv na zdravie pracujúcich do 33 rokov, taktiež na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. A tiež na cestovný ruch. Skúsme sa na to pozrieť cez optiku zdravotníckej reality.

  • Čo by podľa Vás týždeň dovolenky navyše pre všetkých spôsobil v nemocniciach, ktoré už dnes bojujú s nedostatkom personálu a mnohé nemocnice na Slovensku sú nútené zatvárať oddelenia, prípadne zamestnanci pracovať vysoko nad úväzok?

Odpoveď Dušana Zachara:
Znamenalo by to zvýšenie nákladov v celom zdravotníctve, ktoré nebudú kryté zvýšenými zdrojmi, takže sa v mnohých zariadeniach bude zvyšovať dlh. Práve takéto zdrojmi nekryté opatrenia politikov nás vždy skôr či neskôr dobehnú – a dobehnú nás v ešte väčšom negatívnom dopade na celú spoločnosť.

  • 12.3.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobrý deň, v ČR ministerstvo zdravotníctva nakázalo riaditeľom štátnych nemocníc, aby absolvovali bezpečnostnú previerku. Minister Adam Vojtěch to zdôvodnil tým, že majú v rukách “veľké inštitúcie, ktoré hospodária s veľkými prostriedkami”. V rámci previerky by českí riaditelia mali priznať príjmy za posledných päť rokov, majetok v spoločnom užívaní s manželkou / manželom či pracovné väzby.

  • Zaujíma ma Váš názor, či si myslíte, že by sa malo niečo podobné zaviesť aj na Slovensku. Mali by podľa Vás riaditelia štátnych nemocníc podstupovať bezpečnostnú previerku?

Odpoveď Dušana Zachara:
V našich podmienkach by možno ešte osožnejšie bolo, keby skutočne fungovali výberové konania na riaditeľov nemocníc, do ktorých by sa hlásili viacerí kvalitní uchádzači, a neboli tam politické tlaky a nominácie. Samozrejme by tiež bolo prínosom, keby sme poznali históriu uchádzačov, resp. už vybratých riaditeľov s ich manažérskymi úspechmi či neúspechmi, vrátane všetkých potenciálnych konfliktov záujmov. A úplne najdôležitejšie by malo byť, aby bola vyvodzovaná zodpovednosť, vrátane trestnoprávnej voči zlému rozhodovaniu, resp. nekalému konaniu vedúcich pracovníkov, ktorí by následne nemali nájsť uplatnenie vo verejnom sektore na vedúcich pozíciách. Dnes tomu tak na Slovensku bohužiaľ nie je.
Mimochodom, riaditelia štátnych nemocníc pravdepodobne podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme podávajú majetkové priznania, ktoré sa však nezverejňujú.

  • 10.3.2019

Otázka (Jana Andelová, Zdravotnícke noviny)

  1. Ako by ste zhodnotili rebríček EHCI a pozíciu Slovenska v ňom (sme na 17. mieste, rok predtým to bolo 13. miesto)? Je rebríček dôveryhodný?
  2. Môžete zhodnotiť, kde sú naše slabé miesta, a kde silné? V čom vidíte problém, keď sme poklesli na 17. miesto?
  3. Podieľalo sa INEKO na aktívnej účasti a poslala autorom štúdie nejaké údaje za Slovensko?
  4. Viete o nejakom združení, ktoré posielalo údaje a spolupracovalo s Health Consumer Powerhouse (HCP)?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Rebríček je natoľko dôveryhodný, nakoľko sú dôveryhodné zdroje, z ktorých čerpá. Takisto výber a váha ukazovateľov pre výpočet výsledného indexu a poradia krajín je veľmi dôležitý. Rebríčku EHCI sa nedá vytknúť dobrý úmysel. Pri výbere niektorých ukazovateľov je však otázne, či merajú skutočne to, čo prezentujú zostavovatelia rebríčka. Ďalším limitom pri takomto komplexnom medzinárodnom porovnaní je kolísavá kvalita „tvrdých“ dát pri jednotlivých krajinách a ukazovateľoch, hoci pochádzajú z rešpektovaných databáz (napr. WHO, OECD). V neposlednom rade sťažuje porovnávanie väčší či menší optimizmus, resp. rôzna miera kritického nastavenia jednotlivých národných pacientskych organizácií, ktoré odpovedajú v dotazníku na tie isté otázky.
    Hodnotenie EHCI napríklad indikuje, že Slovensko patrí medzi lídrov v kapacitách dlhodobej starostlivosti o seniorov, že sa naši pacienti môžu v drvivej väčšine prípadov objednať k svojmu lekárovi online, alebo že majú zákonný nárok na bezplatný druhý názor lekára. Skutočnosť je však opačná. Aktuálne oceňujem nápravu viacročnej faktickej chyby, keď pri Slovensku dlho svietil zelený palec hore za údajný neobmedzený prístup pacienta k špecialistom bez nutnosti odporúčania od všeobecného lekára.
  2. Slabé miesta sa dajú nájsť najmä v oblasti výsledkov (rakovina, nemocničné MRSA infekcie), výkonnosti a rozsahu zdravotnej starostlivosti (operácie katarakty, transplantácie obličiek, domáca dialýza) a prevencie (vysoký krvný tlak, spotreba cigariet, pohybová aktivita žiakov). Silné stránky slovenského zdravotníctva majú byť podľa EHCI práva pacientov a poskytovanie informácií a tiež dostupnosť zdravotnej starostlivosti, vrátane čakacích dôb, kde sme boli v predchádzajúcom hodnotení spolu so Švajčiarskom dokonca najlepší v Európe. Aktuálny ranking obsahuje po minuloročnej mediálnej kritike už triezvejšie zhodnotenie slovenskej reality zo strany domácich pacientskych organizácií.
  3. Nie.
  4. Predpokladám, že tak ako pri predošlom hodnotení bola švédskymi výskumníkmi oslovená Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP), ktorá združuje väčšinu pacientskych organizácií na Slovensku. Svojim členským organizáciám potom pravdepodobne distribuovala AOPP dotazník od HCP.

V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.

  • 7.3.2019

Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie do článku – píšem o pripravovanej výstavbe nového pavilónu centrálnych operačných sál, OAIM, urgentného príjmu a centrálnej sterilizácie v Trenčíne. Celková výška investície, vrátane prístrojov a zariadenia, predstavuje 20,6 mil. eur. Peniaze chce nemocnica zabezpečiť z eurofondov (IROP) a cez ministerstvo zdravotníctva. Okrem toho trenčianska nemocnica pripravuje aj ďalšie investície – výmenu CT prístroja, obnovu materiálno-technického zabezpečenia Onkologickej kliniky (výmenu lineárnych urýchľovačov a zakúpenie nového CT simulátora), obnovu USG prístrojov, nákup nového angiografického prístroja, pričom výška týchto investícií sa dá určiť až následne, po ukončení prípravy verejných obstarávaní a projektovej dokumentácie. Realizácia je predpokladaná najskôr v druhom polroku 2019.

  • Ako hodnotíte tieto investície do trenčianskej nemocnice?
  • Sú to podľa vás dobre vynaložené peniaze?
  • Aké riziká môže so sebou priniesť takáto investícia?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, keď nemocnice a ich zriaďovatelia investujú do obnovy budov, zariadenia a prístrojov nemocníc, nakoľko na Slovensku máme v tomto obrovský investičný dlh pri porovnaní s okolitými krajinami. Aby boli tieto investície účelné, treba merať a zverejňovať, akú hodnotu priniesli tieto prostriedky pacientom a celej spoločnosti. Treba napríklad merať a zverejňovať, či sa zvýšila produkcia a zlepšili výsledky zdravotnej starostlivosti, vrátane spokojnosti pacientov. Aby sa napríklad nestalo, že tu budeme mať nové moderné operačné sály s novými prístrojmi, ktoré ale nebudú využívané po celý deň až do večera.

  • 7.3.2019

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, ministerstvo zdravotníctva chce do konca marca predložiť projekt stratifikácie nemocníc a spustiť ho od 1. júla 2019. V tejto súvislosti vás prosím o stanovisko:

  1. Čo sú podľa Vás kľúčové zmeny, ktoré prinesie stratifikácia nemocníc a prečo je dôležitá?
  2. Nemocnice budú musieť spĺňať určité minimálne počty výkonov. Viete uviesť konkrétne nemocnice či oddelenia, ktoré budú mať s ich plnením najväčší problém?
  3. Podľa pracovnej verzie má byť pre pôrodnice minimálny počet pôrodov po uplynutí prechodného obdobia 640 pôrodov ročne. To by znamenalo zatvorenie 14 pôrodníc na Slovensku. Je to podľa Vás optimálne kritérium?
  4. Mali by sa pacienti v praxi pripraviť aj na nejaké problémy/diskomfort v súvislosti so stratifikáciou?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Nielen slovenské nemocnice, ale najmä ich pacienti potrebujú stratifikáciu ako soľ. Dobre nastavená sieť akútnych nemocníc s nadväzujúcimi zariadeniami pre doliečovanie, pre pobyt dlhodobo chorých a starších pacientov a ďalšie sociálno-zdravotné zariadenia predstavujú základný predpoklad na to, aby pacienti dostávali dostupnú a kvalitnú starostlivosť, ktorá bude udržateľná z ekonomického, klinického, ako aj demografického hľadiska. Určite je pre ľudí lepšie síce cestovať možno o pár minút dlhšie do nemocnice, ale zato mať väčšiu garanciu poskytovania bezpečnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ktorú bude zabezpečovať skúsený zdravotnícky personál v optimálnych počtoch.
  2. Konkrétne nemocnice Vám uviesť neviem, ale v princípe malé nemocnice, ktoré sa nešpecializujú na niečo konkrétne, ale snažia sa robiť všetko, tak tie sa budú musieť transformovať a/alebo špecializovať, nakoľko bez toho budú mať najväčšie ťažkosti spĺňať minimálne kritériá pri počtoch výkonov. Napríklad svidnícka pôrodnica, ak by ešte fungovala, by mala neriešiteľný problém dosiahnuť požadované minimálne kritériá v počte pôrodov za rok.
  3. Neviem sa k tomu vyjadriť. Minimálne kritériá by mali byť medicínsky odôvodnené a mali by vychádzať aj z medzinárodných odporúčaní. Pri niektorých výkonoch je totiž dokázané, že do určitého počtu výkonov je pri porovnaní s vyšším počtom výkonov štatisticky významný rozdiel napriklad v mortalite či morbidite pacientov.
  4. Cieľom stratifikácie je práve zlepšovanie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre pacienta. Ak považujeme za diskomfort, že niektorí pacienti budú cestovať do nemocnice pri určitých diagnózach viac kilometrov, tak treba povedať, že sa to určite oplatí, lebo “diskomfort” vyplývajúci z výrazne vyššieho rizika zdravotných komplikácií na menej skúsených pracoviskách, ktoré sú “hneď za rohom”, je určite oveľa viac život ohrozujúci. Pozitívom stratifikácie je aj to, že pacient po operácii v akútnej nemocnici by sa mal presunúť na doliečovanie do zariadenia v blízkosti svojho domova, aby bol jeho komfort a komfort jeho blízkych čo najväčší.

  • 7.3.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Pozdravujem, Dôvera dnes zverejnila rebríček spokojnosti pacientov s nemocnicami. Chceme sa naň pozrieť najmä cez umiestnenia na oboch koncoch v kategórii všeobecných nemocníc – prvá je sv. Michal v Bratislave a posledná Nemocnica Levice. Kompletný materiál som Vám dal do prílohy.

  • Prekvapili Vás v niečom tieto výsledky – do akej miery v nich vidíte odchýlku od hodnotenia nemocníc inštitútom INEKO?
  • Ako dve spomínané nemocnice vnímate? Odráža názor pacientov aj reálny stav týchto zariadení?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na úvod by som chcel upozorniť, že pacientske hodnotenie od všetkých troch poisťovní vchádza do nášho hodnotenia nemocníc, ktoré za rok 2018 zverejníme na jeseň tohto roku. Integrálnou súčasťou nášho hodnotenia bude teda aj toto súčasné hodnotenie pacientov Dôvery.

Pozorujeme, že už viac rokov, patrí Nemocnica sv. Michala v Bratislave medzi nemocnice s najspokojnejšími pacientmi od všetkých troch poisťovní (viď nemocnice.ineko.sk). Napoak, levická nemocnica sa nachádza na opačnom póle rebríčka. Treba však poznamenať, že bývalá vojenská nemocnica v Bratislave neposkytuje takú komplexnú zdravotnú starostlivosť v základných odbornostiach ako nemocnica v Leviciach, pričom v Bratislave vozia záchranky urgentných pacientov do iných nemocníc. V tomto má preto z hľadiska mixu pacientov výhodu. Ďalšiu nepopierateľnú výhodu má táto menšia bratislavská nemocnica z dôvodu, že ide o novopostavenú modernú budovu, v ktorej sa pacienti cítia lepšie, ako v zastaraných priestoroch. Na ilustráciu: Nemocnica sv. Michala má absolútne najlepšiu známku (takmer čistá jednička) pri spokojnosti pacientov s kvalitou ubytovania na oddelení spomedzi všetkých nemocníc na Slovensku (je dokonca lepšia ako pri spokojnosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, hoci aj tá je veľmi dobrá). Naopak, kvalitu ubytovania na oddeleniach v nemocnici v Leviciach oznámkovali pacienti takmer čistou trojkou, čo ju radí v tomto subindikátore medzi najmenej úspešné na celom Slovensku. Treba tiež poznamenať, že túto nemocnicu len prednedávnom prevzala súkromná sieť AGEL, ktorá bude pravdepodobne v budúcnosti investovať do obnovy tejto nemocnice, aby sa aj spokojnosť pacientov zvýšila.

  • 4.3.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. Podla dat, ktore mi poslalo MZ SR ku koncu roka statne nemocnice dokopy vykazali stratu 13,5 miliona eur. Z 13 univerzitnych a fakultnych ZZ bolo v minuse pat: UNB -32,9 mil eur, UNM -1 mil eur, FN TT -1,4 mil. eur, DFN BB -0,7 mil. eur a DFN KE -0,4 mil. eur. Najlepsie na tom boli FN PR, ktora vykazala zisk 7,7 mil. eur a FN ZA so ziskom 6,1 mil. eur. Chcem sa spytat:

  1. Ako hodnotite vlanajsie ekon. vysledky nemocnic? Da sa ocakavat, ze podobne, pripadne este lepsie budu hospodarit zdravotnicke zariadenia v posobnosti MZ aj tento rok?
  2. Co moze vplyvat na to, ze prave menovane nemocnice hospodarili najhorsie a najlepsie?

Pripravujem tiez vyhodnotenie, aky ekonomicky dopad malo zrusenie sukromnych a zavedenie vlastnych lekarni v statnych nemocniciach. K tomu by som sa Vas chcela spytat:

  1. Ako vo vseobecnosti vnimate, ze statne nemocnice maju prevadzkovat vlastne lekarne? Ma to aj ine pozitiva ako to, ze nemocnice maju vdaka tomu nejake prijmy navyse? A naopak vidite v tom aj nejake negativa?
  2. Okrem zavedenia vlastnych lekarni MZ SR prikazalo nemocniciam, aby zdvihli najom sukromnym pracoviskam SVALZ. Ako toto vnimate a su podla Vas v nemocniciach aj dalsie moznosti ako si podobnymi krokmi (zvysenim najmu / zavedenim vlastnych pracovisk / ine) mozu zabezpecit vyssie prijmy?

Odpoveď Dušana Zachara:
K prvej teme:

Hospodárske výsledky štátnych nemocníc ovplyvnilo minulý rok postupné oddlžovanie zo strany štátu, preto treba tieto zlepšené čísla brať v tomto kontexte. Ak odčleníme efekt oddlžovania starých dlhov zo strany štátu, budeme pravdepodobne pri väčšine štátnych nemocníc vidieť stratové hospodárenie a narastajúci dlh. Podobný efekt sa dá očakávať aj tento rok.

K druhej téme:

Pri tejto téme by malo ísť o čisto technokratické ekonomicko-manažérske rozhodnutie, kde treba na misku váh položiť výnosy a náklady. Ak poskytovala nemocnica príliš lacný nájom nejakému súkromnému poskytovateľovi, tak je možné uvažovať buď o zvýšení nájmu alebo napríklad o zriadení vlastnej lekárne a potom tieto alternatívy porovnať z hľadiska väčšieho prínosu pre nemocnicu. Je možné, že niekde bude pre nemocnice zaujímavejšie mať všetko vo vlastnej réžii, ale je tiež možné, že v niektorých nemocniciach a prípadoch môže súkromný poskytovateľ akceptovať takú výšku nájmu alebo cenu za poskytnutú službu, ktorá môže nemocnici prinášať zaujímavé výnosy pri minimálnych alebo žiadnych nákladoch, resp. zaujímavú hodnotu za vynaložené prostriedky. Pri týchto manažérskych rozhodnutiach by okrem ceny mala zohrávať rolu aj kvalita služby, ktorú nemocnica, resp. pacienti od poskytovateľa dostávajú.

  • 4.3.2019

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, prosím Vás o odpovedanie na nasledujúce otázky. SNS predstavila viaceré opatrenia – nižšia DPH na potravina, nižšia korporátna daň.

  • Ako hodnotíte tieto návrhy?
  • Koľko tieto návrhy môžu stáť či už celkovo alebo po položkách?
  • Kde by sa tieto peniaze mali mohli škrtať?
  • Čo to môže urobiť s verejnými financiami?

Odpoveď Petra Goliaša:
Predkladanie zasadnych zmien cez poslanecke navrhy mimo riadneho pripomienkovania na vlade svedci o snahe dostat do verejnej diskusie aj navrhy, ktore by inak nemali sancu na uspech. Svedci to o snahe SNS oslovovat volicov pred bliziacimi sa volbami aj proti voli koalicnych partnerov. Presne to iste uz predviedla aj strana SMER s navrhom na zavedenie stropov na dochodkovy vek. Je to znak zleho fungovania vladnej koalicie. Sucasne ide o krajne nezodpovedny postup, kedze chyba oficialne vycislenie dopadov opatreni, cas na verejnu diskusiu, ako aj navrh kompenzacnych opatreni, ktore by vykryli hroziacu dieru v rozpocte. Realizaciou navrhov SNS by sa zhorsila dlhodoba udrzatelnost verejnych financii, kedze by doslo k masivnemu znizeniu danovych prijmov statu a k zvyseniu deficitu verejnych financii.

Navrhy navyse neriesia hlavny problem nasho danoveho systemu, ktorym je vysoke danovo-odvodove zatazenie prace.

  • 4.3.2019

Otázka (Jana Andelová, Zdravotnícke noviny)
Dobrý den, chcela by som vas preto poziadat o vyjadrenie. V rozhodnuti mz 14.2. ma zaujalo par veci. Ako prva je referencna skupina adalimumab. V januari MZ zverejnilo, že od marca bude znizena uhrada za adalimumab a určuje sa vyška uhrady za štandardnú dávku lieku 20,645 eur. Firma originálneho lieku podala námietku na proti rozhodnutiu MZ.A následne KR odporučila, aby sa námietko vyhovelo. Rozhodnutim ministerky zdravotníctva sa tak vyška uhrady za SDL určuje na 29,493 eur.
Odhadovana uspora by pritom predstavovala usporu niekolko milionov.

  • Mohli by ste sa proism k tomu vyjadriť a zhodnotiť krok ministerky, čo to bude znamenat aj pre verejné zdroje?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pokial v referencnej skupine nedochadza k znizeniu uhrady z verejneho poistenia na uroven zodpovedajucu cene najlacnejsieho lieku v danej skupine, ide o plytvanie verejnymi zdrojmi. V pripade adalimumabu ide o lieky s najväcsim obratom na Slovensku aj inde vo svete. Ponechanie uhrady na rovnakej urovni napriek vstupu biosimilarneho lieku, ktory je lacnejsi o 30 %, znamena pre verejne financie kazdomesacnu stratu prevysujucu milion eur. Navyse ide o zly precedens, ktory znizuje motivaciu pre vyrobcov generik aj biosimilarnych liekov prist na slovensky trh. Pokial totiz uhrada z verejnych zdrojov plne pokryje cenu drahsieho lieku, lacnejsie generika alebo biosimilary sa budu na trhu predavat podstatne horsie.

Kategorizacne komisie na ministerstve zdravotnictva by sa mali premenit na plne profesionalne organizacie, ktorych clenovia by mali dostavat od statu riadny plat. Dnes od statu nedostavaju nic, rozhoduju pritom o miliardach eur z verejnych zdrojov. Ked ich neplati stat, zvysuje sa riziko, ze nebudu pracovat vo verejnom zaujme.

  • 15.2.2019

Otázka (Veronika Cifrová Ostrihoňová, TV Markíza)
Dobrý den, poisťovňa Dovera žaluje ministerstvo zdravotnictva, za to, že ministerka nepodpísala revíziu úhrad liekov. Zdá sa Vám to ako správna cesta?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nepodpisanie velkej revizie uhrad je urcite chybou. Postup Dovery neviem, ci je spravnou cestou. To by bolo asi treba rozne posudzovat z hladiska pravneho, reputacneho, politickeho a pod. A kedze INEKO ma v zdravotnictve projekt, ktory, okrem verejnych zdrojov (ESF) a Unionu, spolufinancuje aj Dovera, asi by bolo lepsie, keby som sa k postupu Dovery nevyjadroval.

  • 15.2.2019

Otázka (Daniela Hajčáková, SME)
Dobry den, chcela by som sa vas spytat na detskych gastroenteorologov v Bratislave/Bratislavskom kraji. Na ústave detských chorôb bola lehota na objednanie vysetrenia 3 mesiace.

  • Preco je tato lehota takato dlha?
  • Je tychto lekarov malo na vela pacientov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Gastroenterológia patrí medzi špecializácie, v ktorých chýba na Slovensku najviac lekárov, takže aj preto sa predlžuje doba čakania pacientov pri neakútnych stavoch. Presnejšie čísla majú k dispozícii zdravotné poisťovne, župy a ministerstvo zdravotníctva.

  • 12.2.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Pozdravujem, ministerka Kalavská dnes v Banskej Bystrici otvorila prvý urgent II typu na Slovensku. Chcel by som Vás preto poprosiť o stručný komentár k tejto téme. Plán vytvoriť dvojaké urgenty je známy až asi rok a pol. Tých komplexných dvojkových má byť vo finále desať, no dnes sa otvára len prvý.

  1. Je podľa Vás rozdelenie urgentov dobrým a potrebným krokom?
  2. V čom vidíte prípadné riziká ich fungovania?
  3. Napreduje podľa Vás realizácia plánu dostatočne rýchlo, kedy očakávate, že by sieť urgentov mohla byť naplnená?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Áno, je to dobrý krok, ktorý umožní centralizovať vysoko špecializovanú a náročnú medicínu do centier, kde na to bude dostatok erudovaného personálu a adekvátne prístrojové zabezpečenie.
  2. Najväčšie riziká vidím najmä v nedostatku schopného a kvalifikovaného zdravotníckeho personálu a v procesoch, ktoré ešte nemusia byť zo začiatku v celej nemocnici nastavené na bezproblémovú kooperáciu s týmito urgentmi. Ďalším rizikom môže byť v budúcnosti nedostatočné napredovanie v projekte stratifikácie nemocníc, čo ide ruka v ruke s vybudovávaním urgentov rôznych typov.
  3. Neviem.

  • 6.2.2019

Otázka (Roman Rokytka, KOŠICE:DNES)
Dobrý deň, chcem by som pokračovať v téme urgentných príjmov nemocníc v nadväznosti na tento môj článok ( Päťročný pacient čakal na urgentnom príjme dve hodiny, pričom podľa príznakov jeho diagnóza spadala medzi akútne stavy s prednostným ošetrením. Otec tvrdí, že po príchode do nemocnice nedošlo k vyhodnotenou jeho zdravotnému stavu, teda či môže čakať alebo je potrebné vzhľadom na to, že jediná lekárka mala iné akútne prípady, privolať na výpomoc iných lekárov). Prosím o odpovede na tieto otázky:

  1. V čom sú podľa vás základné nedostatky vo fungovaní urgentných príjmov nemocníc a ako by sa mali riešiť?
  2. Podľa nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (640/2008) majú nemocnice do leta 2020 zmodernizovať urgentné príjmy tak, že tam napríklad majú byť kmeňoví zamestnanci, viac odborníkov na jednom mieste a tzv. triediaci pracovníci? Je to krok dobrým smerom alebo sú potrebné aj iné zmeny v tejto oblasti?
  3. Nemocnice a lekári sa pri kritike dlhej doby čakania na urgentných príjmov bránia aj tým, že do ich zariadenia chodia pacienti, ktorí sú z iných spádových oblastí a pacienti, ktorých zdravotný stav to nevyžaduje a mali by ísť na ambulantnú pohotovosť . Je takáto obhajoba opodstatnená? Kto a ako by mal robiť „osvetu“ pacientom, aby vedeli kam a s akým zdravotnými problémami ísť?
  4. INEKO pri hodnotení nemocníc zohľadňuje aj dobu čakania na urgente. Prosím o usmernenie, kde môžem vyhľadať najaktuálnejšie údaje ku košickým nemocniciam?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Nedostatočné a nekvalifikované prvotné triedenie pacientov (tzv. triáž) podľa akútnosti ich stavu, pri ktorom sa rozhoduje, či pacient môže počkať alebo potrebuje okamžitú starostlivosť na urgente. Často sa napríklad v praxi stáva, že pacienti privezení záchrankou sú len z tohto titulu uprednostňovaní pred pacientmi, ktorí prišli po vlastnej osi. Nedostatočné personálne a prístrojové vybavenie urgentov. Nepodnetné prostredie a často zlá atmosféra na pracoviskách. Zlé riadenie nemocníc a ich procesov, vrátane urgentov. Zadlžovanie sa. Odmeňovanie nie na základe kvality a výsledkov práce. Nemeranie týchto aspektov. To všetko má za následok, že personál je unavený a demotivovaný. Aby sa to zmenilo, musia sa všetky tieto zložky postupne napravovať.
  2. Áno, je to jeden z dôležitých a potrebných krokov načrtnutých aj v predošlom bode. Kruciálne však bude, či bude na to dostatok kvalifikovaného personálu a dostatok prostriedkov na ich mzdy pri ďalšom nezadlžovaní sa.
  3. Áno, čiastočne to je pravda. Pomôcť by tomu mohlo zvýšenie poplatku za návštevu urgentu, ktorá sa jednoznačne ukáže, že nebola z hľadiska akútnosti stavu vôbec potrebná. Tiež je nevyhnutné, aby primárny ambulantný kontakt fungoval lepšie a bol viac dostupný, čo je práve v oblasti okolia Košíc dosť veľký problém.
  4. http://nemocnice.ineko.sk/rebricky/2017/4.14|1,2,3|NONE Treba konštatovať, že podľa údajov z Operačného strediska ZZS SR, ktoré máme k dispozícii, patrí košická Detská fakultná nemocnica a jej urgent medzi zariadenia, kde preberajú pacientov od záchraniek najrýchlejšie.

  • 5.2.2019

Otázka (Martina Raábová, SME)
Dobry den, obraciam sa na Vas s prosbou o komentar. Ministerstvo prace predlozilo do MPK novelu, ktora ma zdvojnasobit vianocny prispevok pre dochodcov (viac tu).

  • Prosim, ako vnimate dane opatrenie?
  • Mal stat pristupit k zvyseniu vianocnych prispevkov uz skor alebo ho nezvysovat vobec?
  • Je vobec vianocny prispevok nastroj, ktory Slovensko potrebuje?
  • Zaroven ma zaujima, do akej miery moze ovplyvnit rozpocet toto opatrenie, kedze na vianocny prispevok ma ist v podstate dvojnasobok toho, co dava stat dnes?

Odpoveď Petra Goliaša:
Dobry den, zodpovedni politici by mali predlozit aj navrh kompenzacnych opatreni, aby verejnost vedela, z coho sa zdvojnasobenie vianocnych prispevkov zaplati. Inak je pravdepodobne, ze to bude na ukor vyssieho verejneho dlhu. Tym padom sa zhorsi pripravenost Slovenska na krizy ci dosledky starnutia obyvatelstva.

  • 25.1.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som poprosit o Vas komentar do clanku. V oktobri som si od MZ SR na zaklade ziadosti o poskytnutie informacii vyziadala Ozdravne plany nemocnic, ktore sa zapojili do procesu oddlzenia. Oficialne mi na info ziadost neodpovedali, hovorkyna mi akurat poslala toto stanovisko k nezverejnovaniu OP:

Predmetom schválených ozdravných plánov sú údaje a informácie súvisiace so smerovaním nemocníc, stratégiou nákupu zdravotnej starostlivosti, ako aj informácie, ktorých predmetom je riadenie a ekonomická stratégia nemocníc v hodnotenom období. Z toho dôvodu existuje dôvodné riziko, kedy by zverejnenie týchto informácií mohlo privodiť dotknutým nemocniciam ujmu majúcu za následok konkurenčnú nevýhodu v prostredí, v ktorom vykonávajú svoju činnosť vo vzťahu k ich priamym súťažiteľom, ktorých zriaďovateľom, zakladateľom alebo akcionárom sú súkromné osoby resp. spoločnosti, ktoré sa procesu oddlženia nezúčastnili. Zo spomínaných dôvodov preto uvedené materiály nie je možné poskytnúť. Ozdravné plány predložilo 29 nemocníc (zoznam nemocníc zapojených do procesu oddlžovania je zverejnený na webovej stránke MZ SR).

  • Mali by byt podla Vasho nazoru Ozdravne plany nemocnic, na zaklade ktorych im MZ SR schvaluje oddlzenie, dostupne verejnosti?
  • Alebo suhlasite s argumentom ministerstva, preco ich nezverejnuju?

Odpoveď Dušana Zachara:
Absolútne utajenie ozdravných plánov oddlžovaných nemocníc považujem za veľmi zlé, spiatočnícke rozhodnutie ministerstva, ktoré znemožňuje verejnú kontrolu a zvyšuje tzv. morálny hazard a riziko neefektívneho použitia verejných zdrojov. Keďže oddlžované nemocnice budú čerpať stovky miliónov eur z verejných zdrojov, musia zároveň strpieť väčšiu verejnú kontrolu a obmedzenia pri nakladaní s týmito zdrojmi. Ďalším argumentom pre väčšiu otvorenosť je práveže zvýhodnenie oddlžovaných nemocníc oproti konkurenčným nezadlženým nemocniciam, ktoré takúto finančnú injekciu zo strany štátu nedostanú. Navyše väčšina oddlžovaných nemocníc patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti, resp.pod vplyv štátu, takže zatajovaním ozdravných plánov sa neukáže, či sa náhodou tento konflikt záujmov nepretavil aj do benevolentného nakladania s verejnými zdrojmi.
Podobný prípad sme tu už mali pri ozdravnom pláne VšZP, ktorý bol aj na základe tlaku INEKO nakoniec zverejnený, pričom sa ukázalo, že pôvodná obava zo zverejnenia údajne citlivých údajov, ktoré by pre poisťovňu znamenali konkurenčnú nevýhodu, bola neodôvodnená.

  • 23.1.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, na včerajšom parlamentnom zdravotníckom výbore sa riešilo niekoľko tém, medzi nimi aj plán zriadiť v bratislavskom Ružinove novú neurochirurgickú kliniku. Kým jedna strana (prednosta NK-UNB) hovorí o trieštení bratislavskej neurochirurgie, druhá strana (MZ-SR a vedenie UNB) hovorí o vytvorení pracoviska, ktoré bude schopné komplexne ošetrovať plytraumy, či väčšej špecializácii jednotlivých pracovísk.

  • Aký je Váš názor na túto víziu? Je podľa Vás v Bratislave (vzhľadom na veľkosť spádovej oblasti, súčasný a očakávaný počet kliník – Bory) vhodné zriadiť ďalšie podobné pracovisko?
  • Nebolo by efektívnejšie saturovať súčasnú kliniku na Kramároch, ktorej chýba adekvátne materiálno-technické aj personálne vybavenie (chýba 17 sestier)?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak je zámer na vytvorenie novej neurochirurgickej kliniky v Ružinove motivovaný najmä zlými interpersonálnymi vzťahmi z minulosti či súčasnosti na samotnej klinike na Kramároch alebo medzi klinikou a vedením nemocnice či MZ SR, tak potom je navrhované riešenie nepoctivé a može byť suboptimálne. Poctivým riešením by bolo, ak je príčinou osoba prednostu kliniky (čo ja netuším, len špekulujem), jeho prípadné odvolanie. Samozrejme nemôže byť svojvoľné, ale vyargumentované a založené na argumentácii, pri ktorej musí byť pacient a kvalita a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti na prvom mieste.
Treba tiež dodať, že ak bude niekedy postavená nová štátna UNB, tak v takom prípade by sa Kramáre ako akútna nemocnica zatvorili. Preto by bolo logické mať neurochirurgické pracovisko v nemocnici v Ružinove, kde bude aj urgent vyššieho typu, s ktorou sa ráta aj po prípadnej výstavbe novej UNB a má sa potom modernizovať. Na druhej strane je tiež pravda, že by bolo vhodné vytvárať centrá excelentnosti na jednom mieste, kde by mali lekári možnosť nadobúdať skúsenosti z rôznych neurochirurgických operácií, čo pri viacerých pracoviskách nemusí tak dobre fungovať. V tejto súvislosti by bolo asi skôr vhodnejšie rozširovať kapacity jednej neurochirurgie, aby sme získavali benefity z nadobudnutých skúseností a interakcií zdravotníckeho personálu.

  • 23.1.2019

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám, pretože Európska ratingová agentúra vydala analýzu o fiškálnych pravidlách naprieč EÚ a ich dodržiavaní a pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok. Posielam aj odkaz na analýzu

  1. Podľa analýzy krajiny, ktoré majú najprísnejšie pravidlá, to jest Taliansko či Španielsko sú na úplnom chvoste čo sa dodržiavania týka. Ako sa dá táto situácia vysvetliť?
  2. Majú tieto pravidlá potom vôbec zmysel? Je nejaká hranica prísnosti, ktorá je už príliš silná a môže byť skôr negatívna?
  3. Naopak Slovensko v hodnotení dopadlo celkom dobre až na plnenie rozpočtového pravidla. Podľa agentúry by sme totiž v rámci aktuálnej ekonomickej situácie mali dosahovať prebytky. Naozaj nám to ekonomická situácia dovoľuje?
  4. Z analýzy tiež vychádza, že Slovensko má druhú najsilnejšiu dlhovú brzdu hneď po Estónsku. Nie je príliš prísna?

Odpoveď Petra Goliaša:
analyza uvadza nezamestnanost ako hlavny faktor vysvetlujuci rozdiel medzi prisnostou pravidiel a mierou ich dodrziavania. Krajiny s nizkou mierou dodrziavania pravidiel maju vyssiu nezamestnanost. Dodrzanie pravidiel si najmä v horsich ekonomickych casoch ziada prijimanie nepopularnych opatreni, ktore su pri vysokej miere nezamestnanosti menej priechodne. Pre politikov moze byt vyhodnejsie pravidla obist a vyhnut sa tak nespokojnosti obyvatelstva, ktorej by museli celit po prijati bolestivych napravnych opatreni.

Dalsim vysvetlenim je vyvoj ekonomiky. V dobrych casoch sa pravidla na znizovanie dlhu a deficitu plnia lahsie nez v zlych. Napriklad v Taliansku ekonomika dlhodobo stagnuje, co sa odraza na pomalsom raste verejnych prijmov a teda tazsich podmienkach pre dodrziavanie pravidiel.

Dolezitou pricinou obchadzania pravidiel mozu by aj slabe sankcie za ich nedodrzanie. Po prijati zaväzku ECB, ze v pripade potreby zachrani kazdeho clena eurozony, klesol tlak financnych trhov na ozdravenie verejnych financii jednotlivych statov. Ak neexistuje tlak financnych trhov, mal by aspon fungovat vnutorny tlak zo strany institucii EU alebo samotnych pravidiel vnutri statu. Realita ukazuje, ze vnutorny tlak nie je vzdy dostatocny.

Na Slovensku platia pri urcitej hranici verejneho dlhu pomerne prisne sankcie vratane viazania vydavkov ci povinnosti predlozit vyrovnany rozpocet. Vlada celila hrozbe tychto sankcii len raz a to v roku 2013, ked sa verejny dlh priblizil hranici 55 % HDP. Vdaka jednorazovym opatreniam, zmenam vo vykazovani HDP a lepsiemu ekonomickemu vyvoju sme sa priamej konfrontacii s tymito sankciami vyhli. Je otazne, ako by sa vlada zachovala, keby jej externe prostredie az tak neprialo.

Rastuca ekonomika aj zamestnanost uz niekolko rokov vytvaraju velmi priaznive podmienky pre znizovanie deficitu aj verejneho dlhu na Slovensku. Vlada tento priestor do vyznamnej miery vyuziva na zvysovanie verejnych vydavkov. Rozpocet je preto stale deficitny a dlh klesa len pomaly. Ak by vlada vydavky nezvysovala, boli by sme uz niekolko rokov v prebytku a dlh by sme mohli znizovat podobne rychlo ako Ceska republika.

Dlhova brzda na Slovensku predpoklada postupny pokles verejneho dlhu pod 40 % HDP. Tento pokles je rozlozeny takmer na celu nasledujucu dekadu, vlady tak maju cas sa nan pripravit. Nizky dlh potrebujeme, aby sme zvladli buduce krizy a tiez tlaky na verejne financie suvisiace so starnutim obyvatelstva.

  • 16.1.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem clanok o ambulantnom sektore, konkretne kvalite a dostupnosti ambulantnej ZS. V tejto suvislosti by som Vas chcela poprosit o komentar k nasledujucim otazkam:

  1. Co podla Vasho nazoru v sucasnosti negativne vplyva na kvalitu a dostupnost ambulantnej ZS?
  2. Ako hodnotite kvalitativne kriteria, na zaklade ktorych zdravotne poistovne zazmluvnuju poskytovatelov ambulantnej ZS? Niektori totiz hovoria, ze su tak nastavene, ze ich splni prakticky kazdy.
  3. Povazujete sucasny sposob zazmluvnovania a odmenovania poskytovatelov ambulantnej ZS za optimalny? Uvediem na priklade, kam mierim – ked pacient potrebuje napr. fyzioterapiu / rehabilitacie, casto u poistovnami zazmluvnenych pracovisk cakaju na termin dlho a aj kvalita nie je vsade dostacujuca. Rozne ine, kvalitnejsie fyziocentra su mnohym pacientom financne nedostupne, lebo nemaju zmluvy so ZP, a tak si vsetko musia hradit sami. Vidite nejaku cestu, ako mozno zmenit cely system financovania tak, aby pacient dostal kvalitu, ktoru vyzaduje?
  4. Je podla Vas lepsia cesta, ako zlepsit rozmiestnenie ambulancii ta, ze by samospravne kraje dostali kompetenciu nevydat povolenie na prevadzkovanie ambulancie, ak maju v danej lokalite dostatok ambulancii, alebo ho vydali na lokalitu, kde dana odbornost chyba? Alebo by mali skor zdravotne poistovne nejakym sposobom “donutit” poskytovatelov, aby otvorili ambulanciu tam, kde chyba (ako)?
  5. Dostupnost ZS by mohlo zvysit aj to, ak by pacienti nebludili v systeme a sami si nehladali dobreho, alebo dostupneho (v idealnom pripade aj dobreho, aj dostupneho) lekara. Viete si v tejto suvislosti predstavit, ze by sa zaviedli rajonni specialisti tak, ako su rajonni vseobecni lekari, gynekologovia a zubari, ku ktorym by pacientov automaticky odosielal ich obvodny lekar? Pripadne, ze by zdravotne poistovne boli povinne zverejnovat rebricky poskytovatelov ambulantnej ZS podla kvality, aby sa vedel pacient lepsie orientovat pri vybere lekara? Alebo Vam napada ine riesenie?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. V mnohých odbornostiach je to nedostatok lekárov a z toho rezultujúca malá konkurencia na trhu. Takisto vysoká asymetria informácií nehrá v prospech zvyšovania kvality poskytovanej starostlivosti.
  2. Je dobré, že sa zdravotné poisťovne začínajú snažiť zazmluvňovať aj na základe kvalitatívnych kritérií. Z druhej strany je však táto snaha obmedzovaná skutočnosťou nedostatku lekárov a nutnosťou naplniť poisťovňami verejnú minimálnu sieť z obmedzeného počtu poskytovateľov. A tiež je tu nechuť zo strany časti lekárov, aby bola ich činnosť posudzovaná rôznymi ukazovateľmi kvality a efektívnosti. Ostatný príklad bola kauza okolo zmlúv medzi časťou ZAP a VšZP.
  3. Ak je možnosť voľby, mal by byť zazmluvnený taký poskytovateľ, ktorý poskytuje relatívne kvalitnejšiu a dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť pre pacientov ako konkurencia. Preto treba merať činnosť a výsledky jednotlivých poskytovateľov a zverejňovať ich, aby sa znižovala informačná asymetria.
  4. Za sieť by mali byť zodpovedné zdravotné poisťovne, ktoré by sa mali pohybovať v mantineloch verejného záujmu, ktorý má definovať ministerstvo zdravotníctva, resp. vláda.
  5. Znižovanie informačnej asymetrie aj prostredníctvom merania a zverejňovania rôznych ukazovateľov kvality a efektívnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je podľa nás predpokladom kvalifikovanejšieho rozhodovania pacientov, ale aj poisťovní a regulátora. Určite by sa pacienti mali viac obracať na svoju poisťovňu v prípade, že si nevedia nájsť špecialistu. A aj podľa reakcie a pomoci poisťovne by mali voliť, či v nej zostanú alebo zvolia zmenu. Viem si predstaviť, že poisťovne by svojim poistencom boli povinné garantovať určitú časovú a geografickú dostupnosť poskytovateľa. Čiže by museli hľadajúcemu pacientovi nájsť v určitom časovom horizonte a v rozumnej blízkosti od domova lekára, resp. zdravotnú starostlivosť, ktorú momentálne pacient potrebuje.

  • 11.1.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Želám pekný deň, dovoľujem si obrátiť sa na Vás s otázkami, ktoré sa týkajú vianočného prísľubu premiéra Petra Pellegriniho prideliť Rooseveltovej nemocnici 100 miliónov eur na jej rekonštrukciu. V tejto súvislosti sa chcem opýtať nasledovné:

  • Ako vnímate túto dotáciu?
  • Ide o adekvátnu sumu na rekonštrukciu? Nebolo by účelnejšie uvažovať nad výstavbou novej, modernej nemocnice?
  • Máte vedomosť z čoho premiér pri vyslovení sumy vychádzal?
  • Mala by podľa Vás vláda 100 miliónov pre Rooseveltovu nemocnicu schváliť? Ak áno, prečo? Ak nie, prečo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Treba povedať, že Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici je na slovenské pomery špičkovým zariadením, ktoré však funguje v prevažne nezrekonštruovaných, nevyhovujúcich starých budovách. Ich výstavba sa začala v roku 1968.
O použití takej vysokej sumy by mali politici rozhodovať na základe analýz a tvrdých faktov. Nepoznáme analýzu, či je pre spoločnosť výhodnejšie použiť 100 miliónov eur na zásadnú rekonštrukciu starých budov, ktoré však majú vo svojom géne zakódovanú aj starú architektúru a z toho vyplývajúce nevyhovujúce procesy a toky pacientov, ktoré sa budú môcť len veľmi ťažko, ak vôbec, nastavovať na súčasné potreby modernej medicíny, alebo je vhodnejšie prihodiť ešte niekoľko desiatok miliónov eur a postaviť novú modernú nemocnicu na zelenej lúke, ktorá bude môcť reflektovať všetky súčasné trendy v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
K takej veľkej investícii by sa mal určite vyjadriť Útvar hodnoty za peniaze. Je zaujímavé, že ešte v júni 2017 hovoril Peter Pellegrini, vtedy ešte ako podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu, o vyčlenení približne 60 miliónov eur v priebehu troch rokov na komplexnú rekonštrukciu “Rooseveltky”. Teraz, keď je premiérom, je to už 100 miliónov. Verejnosť má právo poznať argumentáciu, na základe čoho sa vláda rozhoduje.

  • 7.1.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Prajem pekný deň, pracujem na téme opatrení Ministerstva zdravotníctva pre navýšenie
vzdelávacej kapacity pre lekárov na fakultách o 205 študentov a zavedeniu stabilizačného príspevku pre študentov bakalárskeho študijného programu ošetrovateľstvo v dennej forme. Chcel by som poznať Váš názor na tieto kroky;

  • Uberá sa podľa Vás ministerstvo správnym smerom v snahe zabezpečiť viac zdravotníckeho personálu v systéme?
  • Aké opatrenia by podľa Vás pomohli udržať zdravotníkov na Slovensku?

Odpoveď Dušana Zachara:
Dobrý den, vyberte si z mojich dávnejších vyjadrení k tejto téme:

Sú to jedny z viacerých opatrení, ktoré sa musia urobiť, aby sme získali aspoň šancu na to, že viacerí mladí absolventi zostanú pracovať na Slovensku. Nesmú zostať izolované. Oveľa dôležitejšie sú však následné opatrenia, ktoré by mali zreformovať celý zdravotnícky systém, aby bol atraktívnejší pre pracovníkov. To si vyžaduje, aby sa aktérom v zdravotníctve oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, za ktorú by boli adekvátne odmenení, čo by ich motivovalo neodchádzať do zahraničia alebo mimo sektor. Momentálne totižto zákony alebo politický tlak nedovoľujú viac diferencovať medzi kvalitnými a menej kvalitnými, čo je brzdou progresu a lepších miezd zdravotníkov.
A tiež treba zjednodušiť podmienky pre príchod zdravotníckych pracovníkov zo zahraničia (aj mimo EÚ), ktorí by mali záujem pracovať na Slovensku v oblastiach, kde je nedostatok personálu. Koniec koncov, tak to funguje aj na Západe.

Aby odchádzalo menej zdravotníckych pracovníkov do zahraničia, treba prijať mnoho reformných opatrení, ktoré by napravili pokrivené motivácie v zdravotníctve. Je nevyhnutnosťou, aby sa oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, s ktorou budú pacienti spokojní, a ktorá prinesie lepšie výsledky. Je nevyhnutnosťou, aby sa aj poisťovniam oplatilo preferovať tých excelentných a tých podpriemerných tlačili na zlepšovanie služieb. Je nevyhnutnosťou, aby boli lepšie odmeňovaní kvalitní pracovníci – manažéri nemocníc, lekári, sestry a ďalší zdravotnícky personál. Ale to si nevyhnutne vyžaduje povedať aj “bé”. Na to, aby sme vedeli posúvať excelentnosť v zdravotníctve dopredu, nemôžeme platiť podpriemernosť, nemôžeme mať nemocnicu takmer v každom okresnom meste, nemôžeme zachraňovať nezachraniteľných a nemôžeme si zakrývať oči pred neefektívnosťami, ktoré práve brzdia všetok progres. Pri odmeňovaní musíme preto začať viac diferencovať podľa kvality skutočne odvedenej práce.

Zároveň si však treba uvedomiť, že minimálne v strednodobom horizonte budú sestry, lekári, vedci, ekonómovia, robotníci stále odchádzať do zahraničia za lepšími pracovnými a mzdovými podmienkami a je to tak v pri otvorenom trhu prirodzené. Preto by sme sa ani my na Slovensku nemali uzatvárať pred príchodom pracovníkov zo zahraničia, ktorí chcú pracovať u nás.