Otázky novinárov a odpovede INEKO 2019


  • 11.1.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Želám pekný deň, dovoľujem si obrátiť sa na Vás s otázkami, ktoré sa týkajú vianočného prísľubu premiéra Petra Pellegriniho prideliť Rooseveltovej nemocnici 100 miliónov eur na jej rekonštrukciu. V tejto súvislosti sa chcem opýtať nasledovné:

  • Ako vnímate túto dotáciu?
  • Ide o adekvátnu sumu na rekonštrukciu? Nebolo by účelnejšie uvažovať nad výstavbou novej, modernej nemocnice?
  • Máte vedomosť z čoho premiér pri vyslovení sumy vychádzal?
  • Mala by podľa Vás vláda 100 miliónov pre Rooseveltovu nemocnicu schváliť? Ak áno, prečo? Ak nie, prečo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Treba povedať, že Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici je na slovenské pomery špičkovým zariadením, ktoré však funguje v prevažne nezrekonštruovaných, nevyhovujúcich starých budovách. Ich výstavba sa začala v roku 1968.
O použití takej vysokej sumy by mali politici rozhodovať na základe analýz a tvrdých faktov. Nepoznáme analýzu, či je pre spoločnosť výhodnejšie použiť 100 miliónov eur na zásadnú rekonštrukciu starých budov, ktoré však majú vo svojom géne zakódovanú aj starú architektúru a z toho vyplývajúce nevyhovujúce procesy a toky pacientov, ktoré sa budú môcť len veľmi ťažko, ak vôbec, nastavovať na súčasné potreby modernej medicíny, alebo je vhodnejšie prihodiť ešte niekoľko desiatok miliónov eur a postaviť novú modernú nemocnicu na zelenej lúke, ktorá bude môcť reflektovať všetky súčasné trendy v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
K takej veľkej investícii by sa mal určite vyjadriť Útvar hodnoty za peniaze. Je zaujímavé, že ešte v júni 2017 hovoril Peter Pellegrini, vtedy ešte ako podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu, o vyčlenení približne 60 miliónov eur v priebehu troch rokov na komplexnú rekonštrukciu “Rooseveltky”. Teraz, keď je premiérom, je to už 100 miliónov. Verejnosť má právo poznať argumentáciu, na základe čoho sa vláda rozhoduje.

  • 7.1.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Prajem pekný deň, pracujem na téme opatrení Ministerstva zdravotníctva pre navýšenie
vzdelávacej kapacity pre lekárov na fakultách o 205 študentov a zavedeniu stabilizačného príspevku pre študentov bakalárskeho študijného programu ošetrovateľstvo v dennej forme. Chcel by som poznať Váš názor na tieto kroky;

  • Uberá sa podľa Vás ministerstvo správnym smerom v snahe zabezpečiť viac zdravotníckeho personálu v systéme?
  • Aké opatrenia by podľa Vás pomohli udržať zdravotníkov na Slovensku?

Odpoveď Dušana Zachara:
Dobrý den, vyberte si z mojich dávnejších vyjadrení k tejto téme:

Sú to jedny z viacerých opatrení, ktoré sa musia urobiť, aby sme získali aspoň šancu na to, že viacerí mladí absolventi zostanú pracovať na Slovensku. Nesmú zostať izolované. Oveľa dôležitejšie sú však následné opatrenia, ktoré by mali zreformovať celý zdravotnícky systém, aby bol atraktívnejší pre pracovníkov. To si vyžaduje, aby sa aktérom v zdravotníctve oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, za ktorú by boli adekvátne odmenení, čo by ich motivovalo neodchádzať do zahraničia alebo mimo sektor. Momentálne totižto zákony alebo politický tlak nedovoľujú viac diferencovať medzi kvalitnými a menej kvalitnými, čo je brzdou progresu a lepších miezd zdravotníkov.
A tiež treba zjednodušiť podmienky pre príchod zdravotníckych pracovníkov zo zahraničia (aj mimo EÚ), ktorí by mali záujem pracovať na Slovensku v oblastiach, kde je nedostatok personálu. Koniec koncov, tak to funguje aj na Západe.

Aby odchádzalo menej zdravotníckych pracovníkov do zahraničia, treba prijať mnoho reformných opatrení, ktoré by napravili pokrivené motivácie v zdravotníctve. Je nevyhnutnosťou, aby sa oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, s ktorou budú pacienti spokojní, a ktorá prinesie lepšie výsledky. Je nevyhnutnosťou, aby sa aj poisťovniam oplatilo preferovať tých excelentných a tých podpriemerných tlačili na zlepšovanie služieb. Je nevyhnutnosťou, aby boli lepšie odmeňovaní kvalitní pracovníci – manažéri nemocníc, lekári, sestry a ďalší zdravotnícky personál. Ale to si nevyhnutne vyžaduje povedať aj “bé”. Na to, aby sme vedeli posúvať excelentnosť v zdravotníctve dopredu, nemôžeme platiť podpriemernosť, nemôžeme mať nemocnicu takmer v každom okresnom meste, nemôžeme zachraňovať nezachraniteľných a nemôžeme si zakrývať oči pred neefektívnosťami, ktoré práve brzdia všetok progres. Pri odmeňovaní musíme preto začať viac diferencovať podľa kvality skutočne odvedenej práce.

Zároveň si však treba uvedomiť, že minimálne v strednodobom horizonte budú sestry, lekári, vedci, ekonómovia, robotníci stále odchádzať do zahraničia za lepšími pracovnými a mzdovými podmienkami a je to tak v pri otvorenom trhu prirodzené. Preto by sme sa ani my na Slovensku nemali uzatvárať pred príchodom pracovníkov zo zahraničia, ktorí chcú pracovať u nás.