Otázka (Michal Lendel, Korzár)
Dobrý deň, chcel by som Vás požiadať o vyjadrenie k nedávnym výberovým konaniam na post primára Gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v štátnej Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v KE (UNLP). Konkurz prebehol v júni s tým, že sa doň zapojil jediný adept. Bol ním p. Ladislav Rosocha, ktorý v ňom neuspel aj napriek tomu, že sa o funkciu uchádzal ako jediný. Následne sa v decembri rozbehol konkurz znova. Vedenie nemocnice oslovilo do komisie nových členov, vymenili aj psychológa, ktorý v posudku v rámci prvého konkurzu Rosochu neodporučil. V tomto konaní, kde sa už prihlásil aj druhý uchádzať (medicínsky riaditeľ tejto nemocnice Linkeš), Rosocha nakoniec uspel.
Odpoveď Dušana Zachara:
Určite vyvoláva takýto postup pochybnosti. Čo také sa zmenilo v kvalite kandidáta od výberového konania, ktoré ho neodporúčalo, a tentoraz uspel? Malý počet uchádzačov vo výberových konaniach nie je dobrý stav a indikuje, že možní adepti rezignujú zúčastniť sa procesu, ktorému pravdepodobne nedôverujú, že je nestranný a vopred nerozhodnutý. Treba tiež posudzovať, že L. Rosocha má nejakú históriu v UNLP, kde bol aj riaditeľom a mal rôzne kauzy, napr. pri verejnom obstarávaní alebo konflikte záujmu pri súbežnom pôsobení v jeho rodinnej neštátnej gynekologicko-pôrodníckej ambulancii. Ministerstvo, ako jediný zriaďovateľ nemocnice, by výberový proces na primára mal preveriť, keďže vyvoláva otázky.
Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, volám sa Peter Madro a som novým redaktorom HN pre zdravotníctvo. Pracujem na téme odvrátiteľnej úmrtnosti a bol by som Vám vďačný, ak by ste mi zodpovedali par otázok. „Slovenská miera odvrátiteľnej úmrtnosti je na 100 000 obyvateľov 168 úmrtí ročne. Je to viac ako dvojnásobok priemeru krajín EÚ15, kde je počet úmrtí 76 a stále sme na tom horšie než priemer krajín V3 so 145 úmrtiami. Pritom na zdravotníctvo vynakladáme porovnateľné prostriedky ako u našich susedov. Podľa štatistík OECD dávame na zdravie v porovnaní s HDP viac peňazí ako Česko.„
Odpoveď Dušana Zachara:
Na úvod jedna oprava vo Vašom tvrdení: Podľa štatistík OECD dávame momentálne na zdravie v porovnaní s HDP menej peňazí ako Česko, ale viac ako Maďarsko a Poľsko.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás jednu otázku na posúdenie. Robím článok o štátnom tajomníkovi na MZ SR Jaroslavovi Ridoškovi (SNS), ktorý je okrem tejto funkcie ešte prednostom na dvoch klinikách vo FN Trenčín – chirurgickej a traumatologickej a najnovšie vyhral aj konkurz na primára traumatologickej kliniky.
PS: Proti toľkým funkciám protestovalo LOZ, tak sa nemocnica a ministerstvo s Ridoškom dohodli, že za primára nastúpi až po tom, ako skončí ako štátny tajomník.
Odpoveď Dušana Zachara:
Keďže FN Trenčín je príspevková organizácia Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR a nebola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, tak štátny tajomník pravdepodobne neporušuje Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. (Iný právny stav by bol asi v prípade obsadenia vysokého riadiaceho či kontrolného postu v nemocnici, ktorá by bola súkromnou akciovkou.) To ale neznamená, že takáto kumulácia funkciíí nie je problém. Štátny tajomník buď všetky svoje funkcie stíha, avšak v tom prípade je pravdepodobné, že na niektorom mieste nemá príliš veľa práce a potom je otázna vôbec existencia takéhoto postu, alebo tie funkcie nestíha optimálne, čo sa môže odrážať v nižšej pridanej hodnote vykonanej práce tohto verejného funkcionára na niektorom ním obsadenom poste. Už samotné vykonávanie lekárskej praxe v nemocnici je náročná práca, nieto ešte jej kombinácia s riadiacou a akademickou činnosťou na viacerých klinikách v Trenčíne a výkonnou funkciou na ministerstve zdravotníctva v Bratislave.
Otázka (Patrik Havran, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, aktuálne píšem článok ohľadom stropu pre výdavky. V súvislosti s témou mám na Vás pár otázok.
Odpoveď Petra Goliaša:
K zavedeniu stropu malo dojst uz v lete, ked RRZ upozornila, ze sme sa v roku 2018 vyrazne odchylili od cesty k vyrovnanemu rozpoctu. Ministerstvo financii vtedy malo iny nazor a zmenilo ho az v zavere roka. Ak by sa strop zaviedol uz pre tento rok, mohli byt uspory realizovane skor. Pred volbami to ale nebolo popularne.
K zavedeniu stropu dochadza po prvy raz, preto je otazne, do akej miery to bude ucinne opatrenie. Strop ma byt na urovni schvalenych vydavkov v rozpocte. Rozpocet na rok 2020 ale nesie rizika na vydavkovej strane za takmer miliardu eur, najmä co sa tyka vyssich ocakavanych investicii na vystavbu dialnic a rekonstrukciu nemocnic, vyssich vydavkov samosprav, Socialnej poistovne alebo dalsieho zadlzovania nemocnic. Bez prijatia vyraznych uspornych opatreni je udrzanie vydavkov malo pravdepodobne. Tento problem zdedi dalsia vlada.
Strop na vydavky je akousi zachrannou brzdou, ktora nas ma vratit na cestu k vyrovnanemu rozpoctu. Dolezitejsie je ale preventivne zavedenie vydavkovych limitov, ktore by sa vztahovali aj na rozne kategorie vydavkov a fungovali by kazdy rok. K zavedeniu tychto limitov doteraz nedoslo, hoci ich predpoklada ustavny zakon o rozpoctovej zodpovednosti. Keby limity fungovali, nemohli by vlady prejedat nadprijmy, ktore im plynu do rozpoctu v dobrych casoch. Dnes by sme tak mali rozpocet v prebytku a s vyrazne nizsim dlhom. Vlady ale v rokoch 2014-18 velku cast nadprijmov minuli na rozne socialne balicky s cielom udrzat si vlastnu popularitu. Dosledkom je deficitny rozpocet, porusovanie pravidiel o vyrovnanom hospodareni a nutnost zachranovat rozpocet cez strop na vydavky.
Otázka (Barbara Strempeková, Hospodárske noviny)
Dobry den, v suvislosti s pripravovanym clankom o koncorocnych odmenach na jednotlivych ministerstvach, Vam posielam udaje, ktore nam jednotlive ministerstva poslali a chcela by som Vas poprosit, ak by ste mohli zhodnotit, ake su standardy vyplacania koncorocnych odmien, co sa tyka statnej spravy a v akej vyske sa odmeny zvyknu v priemere poskytovat a ci ide skor o plosne poskytovanie odmien, alebo skor v zavislosti od vykonu zamestnanca. Posielam zoznam odmien, ktore vyplacaju jednotlive ministerstva:
“Mzdové prostriedky sú na Ministerstve kultúry SR vyplácané v súlade so schváleným štátnym rozpočtom pre rok 2019 a v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách.”
„Ministerstvo hospodárstva SR nevypláca plošné odmeny. Vo všeobecnosti môžeme uviesť, že rezort v súlade s legislatívou vypláca odmeny na základe kvalitného plnenie služobných úloh, za vykonanie úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z opisu štátnozamestnaneckého miesta či za splnenie mimoriadnych úloh.“
“Ministerstvo vnútra SR bude v roku 2019 vyplácať svojim zamestnancov koncoročné odmeny. O ich vyplatení rozhodla ministerka vnútra a ich cieľom je na jednej strane oceniť prácu tých, ktorí si svoju prácu vykonávali svedomito a dobre, a na strane druhej motivovať zamestnancov rezortu vnútra byť ešte aktívnejší. Odmeny sa dotknú tých zamestnancov rezortu, ktorí si svedomito plnili svoje úlohy. Týka sa to hasičov, policajtov, horských záchranárov, ako aj civilných zamestnancov ministerstva. Odmeny budú vyplatené zo mzdových prostriedkov, ktoré sa ušetrili z dôvodu neobsadených tabuľkových miest a práceneschopností, ako aj z refundácií z fondov EÚ.”
“Ministerstvo dopravy neudeľuje plošné odmeny zamestnancom a takisto im nebol vyplácaný ani 13. a 14. plat. Pri navrhovaní odmien uplatňuje dôslednú diferenciáciu a zásluhovosť zamestnancov na plnení úloh, odmenu je možné poskytnúť len za vynikajúce výsledky a kvalitné plnenie úloh alebo splnenie mimoriadnej úlohy.”
“MDV SR vyplatilo v novembri 2019 za hodnotenie projektov Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 9 zamestnancom odmenu spolu v sume 3 400 eur.Za zabezpečovanie úloh v oblasti riadenia a implementácie projektov v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra a Operačného programu URBACT v decembri 2019 MDV SR predpokladá vyplatenie odmien 17 zamestnancom spolu v sume 15 490 eur.”
“Zamestnanci ministerstva životného prostredia SR tento rok dostanú vianočné odmeny v priemernej výške 400 eur. Ide o 393 zamestnancov. Odmeny nie sú udeľované plošne, ale podľa zásluhovosti, a podľa náročnosti plnených úloh počas celého roka 2019, s osobitným zreteľom na 2. polrok roka. Zamestnanci ministerstva tento rok vykonali množstvo úloh v záujme lepšej a efektívnejšej ochrany životného prostredia na Slovensku.”
“Ministerstvo zdravotníctva SR vyplatilo v decembri odmeny zamestnancom. Výška odmeny sa odvíjala od pracovného výkonu zamestnanca”
“Služobný úrad Ministerstva financií SR vypláca zamestnancom odmeny individuálne za kvalitné plnenie služobných a mimoriadnych úloh, v súlade so zákonom o štátnej službe. Zamestnancom sa individuálne odmeňovanie vypláca aj priebežne pri životnom jubileu, odchode do starobného dôchodku, pri zastupovaní zamestnanca pri dlhodobej pracovnej neschopnosti a pri plnení mimoriadnych úloh.”
“Čo sa týka odmien, tie boli v rezorte obrany udelené za kvalitné plnenie úloh, a to aj nad rámec služobného času a boli vyplatené viac ako 90-tim percentám profesionálnych vojakov a zamestnancov, čiže takmer 19.000 ľuďom. Pri udeľovaní odmien nešlo o paušálne rozdeľovanie podľa jednotlivých pozícií. Zároveň uvádzame, že odmena nie je nárokovateľnou zložkou platu, a preto jej výška nie je verejnou informáciou a z dôvodu ochrany osobných údajov ju nie je možné zverejniť.”
“V rámci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny boli odmeny priemerne 400 eur na základe kvality plnenia služobných a pracovných úloh. Štátni tajomníci odmenu nedostali. Nejedná sa však o plošné odmeny, posudzovali sa individuálne na základe konkrétnych výkonov zamestnancov počas roka. Vplyv na výšku odmeny mali tento rok mimoriadne úlohy jednotlivých zamestnancov, práca na mnohých zákonoch a projektových návrhoch v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky, ktoré ministerstvo realizovalo. Pri podriadených organizáciách ide o samostatné právne subjekty a s tým súvisí aj ich odmeňovanie zamestnancov.”
“MŠVVaŠ SR vyplatilo v roku 2019 odmeny zamestnancom aparátu ústredného orgánu štátnej správy:
- zamestnancom v štátnej službe pri príležitosti obdobia letných dovoleniek za plnenie služobných úloh (tzv. 13. plat) vo výške 500 €, – zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek (tzv. 13. plat) vo výške 500 €, – štátnym zamestnancom jednorazovú odmenu za vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky dosiahnuté v služobnom hodnotení za rok 2018 vo výške 30 – 50 €, – pri dosiahnutí 50 rokov a 60 rokov veku v sume naposledy priznaného funkčného platu dotknutého zamestnanca.”
Odpoveď Petra Goliaša:
Ministerstva by mali kazdy rok zverejnovat vysku vyplatenych odmien spolu, pocet odmenenych zamestnancov a tiez vysku odmeny na podporeneho zamestnanca. Transparentnost znizuje riziko zneuzivania odmien napriklad v predvolebnom suboji. V roku 2019 by mali byt ministerstva pri vyplacani odmien skor striedme, kedze zamestnancom vo verejnej sprave uz aj tak rekordne rastu platy. Verejne financie sa navyse nevyvijaju v sulade so schvalenym rozpoctom. Namiesto vyrovnaneho hospodarenia sa v dosledku predvolebnych balickov ocakava schodok, ktory moze presiahnut aj miliardu eur, teda 1 % HDP. Namiesto plosnych odmien by preto mali ministerstva odmenovat vybranych zamestnancov s vybornymi vysledkami prace.
Otázka (Monika Hudecová, SITA)
Dobrý deň, chcela by som Vás veľmi pekne požiadať o zhodnotenie roka 2019.
Odpoveď Dušana Zachara:
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizoval inštitút INEKO v roku 2019 projekty, ktoré boli podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa, zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union a Asociáciou pre generické a biosimilárne lieky GENAS.
Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, keďže sa blíži koniec roka, chcela by som Vás v tejto súvislosti veľmi pekne poprosiť, či by ste boli ochotný odpovedať na otázky TASR do bilancujúceho článku?
Odpoveď Dušana Zachara:
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa, zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union a Asociáciou pre generické a biosimilárne lieky GENAS.
Otázka (Ivan Šuplata, Nový Čas)
Pekný deň prajem, mohol by som poprosiť o krátke vyjadrenie k zvyšovaniu dane z nehnuteľnosti schválenej poslancami BA a jej zvýšení o desiatky percent (podľa lokality v rozmedzí 64 až 98 %).
Odpoveď Mateja Tunegu:
Neviem dobre zhodnotiť, do akej miery bolo nevyhnutné takéto zvýšenie daní, pretože nepoznám čísla, ako legislatívne zmeny zaťažia rozpočet Bratislavy. Nepochybne ale platí, že výpadok príjmov v dôsledku rastu nezdaniteľného minima či navýšenie výdavkov napríklad na mzdy bude mať na samosprávy citeľný dopad. Samosprávam teda neostáva nič iné, ako hľadať dodatočné príjmy, alebo obmedziť investície či údržbu majetku. Ak nechcú ísť cestou obmedzenia investícií, tak práve daň z nehnuteľností je logickým riešením, keďže je to pre samosprávy technicky jednoduché riešenie a sadzby boli dosiaľ u nás výrazne podpriemerné (v porovnaní s ostatnými krajinami OECD). Ostáva otázka, ako skokovo museli sadzby narásť. Odpoveď nepoznám, je to však právo samospráv – už len potom musia pred voličmi úspešne obhájiť svoj postup a ukázať, že so získanými prostriedkami hospodária efektívne. O niečo ľahšie to budú mať, ak sa v ich prípade sadzby nemenili dlhšie obdobie (napr. 10 a viac rokov) – vtedy verím, že samospráva dokáže obhájiť aj razantnejšie zvýšenie.
Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry dem, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok, v ktorom by som sa chcela pozriet na to, ci sa daju urcite principy finskeho skolstva aplikovat v slovenskych podmienkach. Rada by som v clanku uviedla aj Vase vyjadrenie, pokial by to bolo mozne. Chcela by som Vas preto poprosit o odpovede na nasledujuce otazky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Podla testov OECD PISA sa vysledky finskych ziakov v citatelskej, matematickej aj prirodovednej gramotnosti od roku 2006 kontinualne zhorsuju, co potvrdili aj najnovsie vysledky z testovacieho cyklu 2018. Finsky priklad tak uz prestava byt vzorom, hoci su vysledky Finska v ramci OECD stale nadpriemerne.
Sucasne sa od roku 2006 vyznamne zlepsuju vysledky ziakov v Estonsku, ktore uz v cykle z roku 2018 vo vsetkych troch oblastiach predstihlo Finsko a patri medzi najlepsie na svete. Estonsko by pre nas mohlo byt lepsim vzorom aj vzhladom na to, ze ide tiez o postkomunisticku krajinu. Estonsko dava velky doraz na skore zaskolenie deti, ked väcsina chodi do materskej skoly uz od troch rokov. Prioritou je rovnost vo vzdelavani, ked su slabsi aj lepsi ziaci spolu v triede od veku 7 do 16 rokov, ako aj podpora zaostavajucich ziakov. Osobitnu pozornost venuju rozvoju digitalnych zrucnosti uz od skoreho veku. Skoly aj ucitelia maju vysoku autonomiu pri rozhodovani o sposobe vyucovania, avsak stat od nich vyzaduje zodpovednost za dosahovanie vysledkov stanovenych na narodnej urovni, napriklad cez pravidelne standardizovane testovania na konci zakladnej aj strednej skoly, alebo kazdorocne hodnotenie skol na regionalnej urovni. Riaditelia skol maju silne kompetencie, ked mozu napriklad rozhodovat o 20 % mzdy ucitelov. Za vysledkami je tiez tvrda praca, vela domacich uloh a vela testov, kedze vzdelavanie patri v Estonsku medzi vysoke priority. Odvratenou stranou je nizsia pocitovana radost deti aj ucitelov.
Otázka (Martin Lindák, Profit)
Dobrý deň, pre magazín Index/SME píšem zhrňujúci článok ku roku 2019. Bol by som rád, keby ste si našli čas odpovedať mi na otázky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Medzi najhorse opatrenia patri zavedenie ustavnych stropov na dochodkovy vek a rozsirenie minimalnych dochodkov. Obe opatrenia vyrazne zhorsuju udrzatelnost verejnych financii a zvysuju riziko prijimania radikalnych opatreni v buducnosti, vratane minimalizacie verejnych vydavkov na standardne dochodky.
Medzi najlepsie opatrenia patri zdvojnasobenie danoveho bonusu na deti vo veku do 6 rokov a tiez zvysenie nezdanitelnej casti zakladu dane. Obe opatrenia znizia danovo-odvodovu zataz pracujucich ludi, ktora dlhodobo rastla a v medzinarodnom porovnani je nadpriemerna. Vyssi danovy bonus pomoze rodinam s malymi detmi a vyssi nezdanitelny zaklad vsetkym pracujucim, avsak najviac ludom s nizkym prijmom.
Otázka (Matúš Kostolný, Denník N)
Dobrý deň, Denník N hľadá Udalosť roka 2019 a Osobnosť roka 2019. Pomôžte nám ju, prosím, vybrať. Oslovujeme 150 osobností verejného života, na ktorých názore nám záleží a vážime si ich. Napíšte nám prosím do stredy 11.12. jednu udalosť (ktorá najviac hýbala dianím na Slovensku) a jednu osobnosť, ktorá najviac ovplyvnila krajinu (môže byť aj negatívna). Budem rád, ak nám ku každému Vášmu tipu – na osobnosť a aj na udalosť roka – napíšete aj krátke zdôvodnenie, prečo ste sa tak rozhodli.
Odpoveď Petra Goliaša:
Negativna osobnost: Marian Kocner obvineny z objednavky vrazdy Jana Kuciaka a jeho snubenice a zverejnenymi nahravkami usvedceny ako klucovy akter korumpovania prokuratorov, sudcov a dalsich vysokych predstavitelov statu.
Udalost: Zverejnenie nahravok z mobilu a trezora Mariana Kocnera, ktore odhaluju svet zla prenikajuceho do cela statu (Trnka, Jankovska, Pociatek) a zaroven burcuju slusnych ludi k aktivnej ucasti na zmene nevyhnutnej pre potrestanie zla, zachovanie demokracie a uspesny vyvoj nasej spolocnosti.
Otázka (Iveta Grznárová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, obraciam sa na Vás, či by ste si nenašli čas na rozhovor o slovenskom zdravotníctve. Mal by byť podkladom pre tému (jej súčasťou budú aj iní respondenti), ktorá vyjde v HN magazíne, piatkovej prílohe Hospodárskych novín. Cieľom článku by malo byť komplexne, zrozumiteľne a ideálne aj publicisticky pútavo zhodnotiť hlavné problémy nášho zdravotníctva – aktuálne, aj ich vývin v čase – ich príčiny, dôsledky. Ale tiež úspechy a zlepšenia. Fajn by bolo tiež porovnať slovenské zdravotníctvo – do tej miery, do akej je to možné – s inými európskymi krajinami. Posielam otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa, zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union a Asociáciou pre generické a biosimilárne lieky GENAS.
Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, píšem Vám v súvislosti s výsledkami PISA 2018, ktorá bola zameraná na čitateľskú gramotnosť. Riaditeľka NÚCEM-u Kanovská na diskusii uviedla, že žiaci, ktorí radi čítajú vo voľnom čase, dosiahli významne lepšie výsledky v testoch čitateľskej gramotnosti v porovnaní s tými, ktorí nečítajú nikdy alebo takmer nikdy a majú tiež lepšie predpoklady pre svoje vlastné ďalšie vzdelávanie. Žiaci, ktorí čítajú beletriu niekoľkokrát za týždeň, dosiahli až o 78 bodov vyššie skóre oproti tým, ktorí sa vyjadrili, že beletriu nečítajú nikdy alebo takmer nikdy. No a takýchto žiakov, ktorí sa priznali, že beletriu nečítajú nikdy alebo takmer nikdy bolo v PISA 2018 až 35 %.Podobné percento žiakov nečíta nikdy literatúru faktu(35,6 %) a noviny (28,5 %).
Odpoveď Petra Goliaša:
Podobne zistenia nie su prekvapujuce, priniesli ich uz aj predosle hodnotenia PISA. Viacere prieskumy uz v minulosti ukazali, ze nase deti maju problemy najmä s citanim nesuvisleho textu, ktory obsahuje grafy alebo tabulky.
Riesenim je motivovat ucitelov, aby viac viedli deti k citaniu s porozumenim. Dolezite je zapracovat otazky na porozumenie precitaneho textu do standardizovanych merani ako je Testovanie 5 a 9 alebo externe maturity zo slovenciny. NUCEM by mohol podobne ako v matematike vypracovat databazu uloh na citanie s porozumenim a poskytnut ju co najvyssiemu poctu skol. Samotni ucitelia by mali klast väcsi doraz na citanie napriklad tak, ze budu ziadat od deti, aby pravidelne pisali citatelsky dennik, hladali odpovede na otazky tykajuce sa precitaneho textu, pracovali na hodinach s novinovymi clankami ci inym pisanym textom a podobne. Dolezite je sirit aj osvetu medzi rodicmi, aby viedli deti k citaniu.
Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, píšem Vám v súvislosti s analýzou iniciatívy To dá rozum, ktorá vo svojom materiály uviedla, že:
Hlavným zistením analýzy výkonnosti vedeckých a umeleckých rád je, že len malá časť z nich má v priemere porovnateľný výkon s vedeckými a umeleckými pracovníkmi v rámci podobného vedeckého či umeleckého zamerania v zahraničí, respektíve na Slovensku. Obrátila som sa aj na niektoré univerzity a tie mi odpovedali, že vedecké rady, napríklad prírodovedeckých či filozofických fakulty nemôžu byť zložené len z vedcov, ktorí majú na fakulte najvyšší Hirschov index, ale musia reflektovať v zložení vedeckej rady multidisciplinaritu fakulty a zastúpenie vedcov z rôznych vedných odborov. Dodali, že zo zákona vedecká rada by mala mať externých členov, ktorí nemusia byť nevyhnutne vedeckými pracovníkmi. Taktiež dodávajú, že členmi rady sú aj dekani jednotlivých fakúlt, a teda pri nich sa nedá uplatňovať výberové kritérium.
Odpoveď Petra Goliaša:
Urcite by pomohol verejny vyber a vypocutie kandidatov na clenov rad pred odbornou komisiou, ako aj prisnejsie kriteria na transparentnost v procese vyberu. Dalsou moznostou je zvysenie latky cez prisnejsie kriteria odbornosti.
Co sa tyka kvality pedagogov, velmi by pomohlo, keby stat pravidelne meral citovanost a publikacnu cinnost pedagogov v respektovanych zdrojoch a zverejnoval vysledky za jednotlive skoly.
Otázka (Ján Zošák, Lekárnik)
Dobrý deň, dovoľte mi osloviť Vás a poprosiť o názor do decembrového čísla odborno-informačného časopisu Lekárnik na tému Zákazu krížového vlastníctva v zdravotníctve má pomôcť Lex Haščák. V októbri predstavila koalícia strán PS/Spolu takzvaný Lex Haščák. Sú to dva návrhy zákonov, ktorých cieľom je obmedziť moc oligarchov v zdravotníctve a v médiách. Podľa jedného z týchto zákonov by tí istí ľudia nemohli vlastniť sieť lekární, poisťovňu aj veľké zdravotnícke zariadenia. Museli by si vybrať, ktorú časť podnikania si nechajú, a ktorú do 24 mesiacov predajú. Prosíme Vás o odpoveď na nasledujúce otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.
Otázka (Patrik Havran, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, aktuálne pracujem na téme rozpočtu, o ktorom dnes parlament začína rokovať. V súvislosti s témou by som na Vás mal pár otázok.
Odpoveď Petra Goliaša:
Viacere rizika sa kazdorocne opakuju. Ide o nadhodnotene nedanove prijmy, napriklad z dividend statnych firiem, ale aj o podhodnotene vydavky samosprav alebo nemocnic. Teraz sa k nim pridavaju podhodnotene vydavky na investicie, ktore vlada radikalne zoskrtala, aby rozpocet vyzeral lepsie. Tieto chyby svedcia o potrebe zmenit rozpoctovy proces tak, aby sa aj prognozovanie nedanovych prijmov a niektorych vydavkov prenieslo pod nezavislu instituciu, napriklad pod vybor pre danove prognozy alebo RRZ.
Navrhnuty rozpocet je nedoveryhodny. Nezavisle institucie ako RRZ, EK alebo NBS odhaduju uz v buducom roku podstatne vyssie deficity, ako uvadza rozpocet. Ak by chcela vlada dodrzat rozpoctove plany, musela by najst v kazdom z nasledujucich troch rokov viac ako miliardu eur. Potom by bolo realne uvazovat o postupnom vyrovnani bilancie. Ak by vlada nic neurobila, deficit by sa postupne priblizil k 2,5 % HDP a hrozilo by prekrocenie tretieho sankcneho pasma pre verejny dlh. To by v praxi znamenalo povinne zmrazenie vydavkov pre statny rozpocet aj samospravy.
Paradoxom je, ze tieto rizika prichadzaju po historicky najlepsich casoch, ked v piatich rokoch po sebe 2014-18 boli prijmy vysoko nad ocakavania. Keby sme toto obdobie vyuzili na rychlejsi pokles dlhu, boli by nase verejne financie vo velmi dobrej kondicii a bez vyraznejsich rizik do buducnosti. Nestalo sa tak, väcsinu nadprijmov vlada minula a peniaze teraz budu chybat. Rekordne roky sme na rozdiel od väcsiny statov EU nevyuzili na razantne ozdravenie verejnych financii a dnes sa radime k piatim statom eurozony s najvyssim ocakavanym deficitom. Väcsina statov EU uz ma vyrovnany alebo prebytkovy rozpocet.
Prijatim stropov na dochodkovy vek, zvysenim minimalnych dochodkov a zvysenim deficitu sa prudko zhorsuje aj dlhodoba udrzatelnost verejnych financii. Realne je ocakavat az trojnasobne zhorsenie ukazovatela dlhodobej udrzatelnosti. Znamena to, ze pokial este zaciatkom roka nam k zabezpeceniu dlhodobej stability chybala jedna miliarda eur, v buducom roku to budu uz tri miliardy eur.
Buduca vlada tak stoji pred dvojitym problemom. Jednak potrebuje stabilizovat deficit v najblizsich rokoch, sucasne ale musi riesit dlhodobu udrztatelnost. Pokial sa to nepodari, caka nas uz buduci rok porusenie narodnych aj europskych fiskalnych pravidiel o vydavkoch a vyrovnanom rozpocte. Po roku 2030 tiez zacne na verejne financie vyrazne doliehat starnutie obyvatelstva, co si skor alebo neskor vyziada radikalne opatrenia v dochodkovom systeme aj zdravotnictve.
Otázka (Igor Surovčík, SITA)
Ahoj, vedel by si mi poslať nejaký tvoj komentár k aktuálnej zmene pri minimálnych dôchodkoch? Teda to, že sa už nemá posudzovať rok poistenia ako kvalifikovaný, ale bude stačiť akýkoľvek rok poistenia, teda nebude záležať na tom, z akého príjmu sa platilo poistné. Čo podľa teba takýto krok bude znamenať pre samotný dôchodkový systém, resp. pre prvý dôchodkový pilier?
Odpoveď Petra Goliaša:
Bezprostrednym dosledkom je zvysenie deficitu a zhorsenie dlhodobej udrzatelnosti verejnych financii. Minimalny dochodok totiz dostane podstatne viac penzistov. Poslanci rozhodovali bez toho, aby poznali dlhodobe dopady opatrenia. To svedci o zlom procese schvalovania poslaneckych navrhov, ktore prechadzaju bez odborneho pripomienkovania a casto aj bez prepoctu dopadov. Suvisi to aj s tym, ze parlament nema ziadnu analyticku jednotku, ktorej povinnostou by bolo prepocitavat dopady.
Pozitivom zrejme bude minimalizovanie rizika chudoby penzistov, ktori vsak uz aj teraz patria medzi chudobou najmenej ohrozenych ludi. Na druhej strane, bez posudzovania vysky zaplatenych odvodov budu minimalny dochodok vo väcsej miere dostavat aj spekulanti, ktori sa plateniu riadnych odvodov vyhybaju. Ak teda platili na odvodoch len par eur, ich minimalny dochodok bude rovnaky ako pre väcsinu zamestnancov, ktori riadne platili z hrubej mzdy.
Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o reakciu – na dnešnom zasadnutí krajského zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja schválili poslanci TSK zavedenie jednotného dotazníka spokojnosti pacienta v nemocniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja v termíne od 1. januára 2020.
Podľa dôvodovej správy je kvalita zdravotnej starostlivosti veľmi diskutovanou témou najmä v poslednom období. Rozličné inštitúcie napr. INEKO, alebo zdravotné poisťovne zverejňujú hodnotenie kvality zdravotnej starostlivosti, rebríčky kvality a podobne, ktoré majú veľkú mediálnu pozornosť, ale podľa TSK objektívne nehodnotia kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
V súčasnom období nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK sledujú spokojnosť pacientov prostredníctvom vlastných dotazníkov, ktoré sú odlišné v jednotlivých nemocniciach. Trenčiansky samosprávny kraj má záujem zjednotiť tieto dotazníky spokojnosti a zaviesť od 1. 1. 2020 vo všetkých troch nemocniciach rovnaký dotazník spokojnosti pacienta.
Odpoveď Dušana Zachara:
Oceňujem snahu trenčianskej župy zaviesť jednotný dotazník spokojnosti pacientov nemocníc, kde je zriaďovateľom. Môže to priniesť údaje, ktoré budú naprieč týmito nemocnicami porovnateľnejšie, a tým pádom môžu poskytovať manažérom, ako aj poslancom a úradníkom župy cenné doplňujúce informácie, na základe ktorých budú môcť intervenovať do oblastí, kde je potrebné zlepšovanie v najväčšej miere. Otázky dotazníka nepoznám, ale nielen otázky, ich zrozumiteľnosť a počet, ale aj hodnotiaca škála, spôsob vyplňovania formuláru, výber respondentov, spôsob a čas zberu dotazníka, garancia anonymity, reprezentatívnosť vzorky a pod. majú veľký vplyv na celkový výsledok hodnotenia. Preto je málo pravdepodobné, že výsledky dvoch od seba nezávislých meraní, kde sú odlišné tieto parametre, budú totožné.
Predstavitelia TSK sú pravdepodobne zle informovaní, keď tvrdia, že hodnotenie INEKO “objektívne nehodnotí kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti”. Spokojnosť pacientov na základe dotazníkov (uvedených v legislatíve) od všetkých troch zdravotných poisťovní za všetky oddelenia nemocníc a za obdobie ostatných 4 rokov predstavuje v hodnotení INEKO – Nemocnica roka – váhu 16 %. Ostatné zložky posudzovania nemocníc tvoria vybrané indikátory kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, operačné skúsenosti pracovísk, náročnosť diagnóz hospitalizovaných pacientov, finančné zdravie a transparentnosť.
Čo sa týka kategórie spokojnosti pacientov, všeobecné nemocnice trenčianskej župy patria k tým priemerným. Zaujímavé je, že v pilotnom projekte prieskumu spokojnosti pacientov, ktorého výsledky zverejnil TSK, sa ukázalo, že toto hodnotenie sa príliš neodlišuje od toho z “dielne” INEKO. Dokonca pri viacerých parametroch boli výsledky z prieskumu župy horšie ako v hodnotení INEKO… Navyše pilotný prieskum župy bol príliš vzdialený od dostatočnej reprezentatívnosti vzorky, keď v ňom prevažovali najmä starší pacienti, ktorí sú z empirických skúseností menej kritickí, často chodia do nemocnice a sú tam dlho hospitalizovaní. Preto z prieskumu vyšla veľmi veľká hodnota priemerného čas pobytu v nemocnici – až okolo 10 dní, pričom podľa skutočnosti uvedenej na našom portáli kdesaliecit.SK na celej vzorke hospitalizovaných pacientov za rok 2018 trvá v župných nemocniciach TSK priemerný čas hospitalizácie pacientov okolo 6 dní – viď: http://kdesaliecit.sk/prehlad/nemocnice/411000000/-/p/3/411000000,asc/2018/4
Toľko na margo objektívnosti…
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.
Otázka (Patrik Havran, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, aktuálne pracujem na článku ohľadom ideálneho nastavenia dôchodkového systému. V súvislosti s témou by som na Vás mal pár otázok.
Odpoveď Petra Goliaša:
Z pohladu financnej udrzatelnosti bol dochodkovy system az do tohto roka uz takmer stabilizovany. Zastropovanie dochodkoveho veku a zvysenie minimalnych dochodkov ho destabilizovalo. V najblizsej dekade to velmi nepocitime, kedze dochodkovy vek sa docasne este bude predlzovat. Problemy sa zacnu vyraznejsie prejavovat po roku 2030. Buduce deficity Socialnej poistovne sa viac nez zdvojnasobia. Chybajuce peniaze bude nutne niekde hladat, vylucit sa neda ani znizovanie najmä vyssich dochodkov v prvom pilieri. Dalsou moznostou je naviazanie rastu novopriznanych dochodkov na zmeny v demografii, co by v praxi znamenalo postupne znizenie vsetkych dochodkov v pomere k priemernej mzde. Inou moznostou je zvysovanie odvodov a dani, co by vsak spomalilo ekonomicky rast. Prelomenie stropov ustavnou väcsinou je malo pravdepodobne, kedze ide o nepopularne opatrenie a vaha dochodcov medzi volicmi sa bude casom zväcsovat.
Z pohladu efektivnosti v dochodkovom systeme existovali aj v doterajsom systeme velke nedostatky. Predovsetkym ide o masivne konzervativne investovanie v druhom pilieri, ked väcsina sporitelov bola na zaklade vladneho rozhodnutia presunuta do malo vynosnych fondov a doteraz v nich ostava. Prichadza tak a moznost vyssieho zhodnotenia uspor, co sa v buducnosti prejavi na nizsich dochodkoch.
Dalsim nedostatkom je neiformovanost ludi o ich buducich narokoch na zaklade priebezne odpracovanych rokov a zaplatenych odvodov. Socialna poistovna by mala kazdy rok informovat ludi, aby sa vedeli lepsie pripravit na dochodok napriklad aj prostrednictvom sukromnych uspor. Predpokladom na dobre informovanie je aj zriadenie virtualnych uctov pre kazdeho poistenca, kde by sa fiktivne evidovali vsetky jeho zaplatene odvody a dalsie parametre potrebne pre vypocet dochodku.
Aktualna dochodkova hodnota je cislo, ktore je sucastou vzorca na vypocet starobneho dochodku. Bolo stanovene tak, aby dochodky dosahovali priblizne 50 % predoslej mzdy. Zjednodusene, pri vypocte dochodku sa tato hodnota nasobi poctom rokov socialneho poistenia a pomerom zarobkov k priemernej mzde v SR. Pozrite si stranku SP, kde to maju vysvetlene.
Otázka (Patrik Havran, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v nadväznosti na náš telefonát Vám posielam sľúbené otázky na rozhovor.
Odpoveď Dušana Zachara:
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.
Otázka (Jozef Ryník, TREND)
Dobry den, pisem clanok o kritike rozpoctu od RRZ. Návrh rozpočtu podľa RRZ nadhodnocuje nedaňové príjmy.
Odpoveď Petra Goliaša:
Dobry den, bohuzial, som v zahranici a nemozem podrobne odpovedat. Strucne preto zhrnam svoje doterajsie vyjadrenia k tejto teme:
RRZ ponuka nezavisly a odborny pohlad na rozpocet. Ich varovania su analyticky podlozene, preto ich treba brat vazne.
Vycislene rizika svedcia o nezodpovednom hospodareni v uplynulych rokoch. Vlada od roku 2014 kazdorocne minula neocakavane prijmy, ktore prisli do rozpoctu vdaka dobrym ekonomickym casom. Vynimocne dobrych 5 rokov nevyuzila na rychlejsie znizovanie dlhu. Staci sa pozriet do CR, kde hospodarili zodpovedne a dnes maju podstatne nizsi dlh. V roku 2019 ekonomika spomaluje a nadprijmy sa uz neopakuju, podobny vyvoj je pravdepodobny aj pre rok 2020. Ak nedojde k oziveniu, nebudu sa nadprijmy, ktore v minulosti pokryli rizika, opakovat ani v dalsich rokoch. Seria predvolebnych socialnych balickov preto s velkou pravdepodobnostou zvysi deficit aj dlh.
Velky rozdiel v ocakavani RRZ a vladou schvaleneho rozpoctu tiez naznacuje, ze rozpocet bol pripraveny zle. Je to rana pre doveryhodnost prinajmensom vedenia ministerstva financii.
Skrtanie investicii je len odkladanie problemu do buducnosti. Donekonecna sa s opravami a vystavbou ciest, mostov, zeleznic a budov cakat neda. Zanedbavanie oprav zhorsuje kvalitu verejnych sluzieb a teda aj zivotnu uroven. Po schvaleni socialnych balickov ale vlada nema vela dalsich moznosti, pokial nechce zvysovat dane. Priestor na uspory je este v beznych vydavkoch vratane platov, kde vsak k razantnejsiemu setreniu pred volbami nedojde.
Bezprostredne zvysenie dlhu o par percentualnych bodov nebude mat kriticke dosledky. Moze dojst k zhorseniu uveroveho ratingu Slovenska a ciastocne zdrazenie uveroveho financovania.
Vladu budu boliet najmä sankcie plynuce z vyssich pasiem dlhovej brzdy, pokial by boli prekrocene. Aj tomu sa ale este da vyhnut.
Kriticka situacia moze nastat v pripade dlhsej recesie. Zavaznym problemom je aj zla pripravenost na starnutie obyvatelstva, ktoreho dosledky zacneme kvoli stropom na dochodkovy vek citit uz po roku 2030.
Otázka (Ronald Ižip, TREND)
Dobrý deň, do konconovembrového printu plánujem veľkú tému ohľadom zdravotníctva. Vedeli by ste mi v krátkosti odpovedať na tieto otázky?
Odpoveď Dušana Zachara:
1.1. Zle nastavené motivácie, ktoré ovplyvňujú mnohé veci navôkol – hospodárenie, odmeňovanie, kvalitu a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
1.2. Neudržateľný momentálny systém financovania zdravotníctva, ktorý len v malom rozsahu zohľadňuje dopyt a pouku po zdravotníckych službách v prostredí starnutia obyvateľstva, narastania podielu chronických chorôb a nedostatku zdravotníckeho personálu. Namiesto zavedenia transparentnej sociálne únosnej spoluúčasti pacientov na financovaní liečby tzv. neprioritných diagnóz sa nerovnováha medzi dopytom a ponukou teraz vyrovnáva úplatkami, čakaním, neoptimálnou kvalitou a dostupnosťou poskytovanej starostlivosti a pod.
1.3. Nízka intenzita konkurencie a súťaže v odvetví – často monopolné či oligopolistické postavenie hráčov na trhu, ktoré je často ešte umocňované nevhodnými reguláciami.
1.4. Často nefunkčný štát v pozícii kontrolóra a regulátora, ktorý má sledovať a vymáhať dodržiavanie pravidiel a podľa potreby stanovovať nové reflektujúce verejný záujem.
1.5. Nedostatočné znižovanie informačnej asymetrie cez poctivé meranie a zverejňovanie rôznych parametrov kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
2. Mal/a by začať odstraňovať problémy uvedené v predchádzajúcich bodoch. Aby sa situácia v slovenskom zdravotníctve razantnejšie zlepšila, treba uskutočniť odpolitizovanie zdravotníctva v zmysle, aby sa nezneužívala politická moc na presdzovanie partikulárnych záujmov. Nedostatočne sa vysporiadavame so zlyhaniami a nedostatočne podnecujeme a odmeňujeme excelentnosť. Musí sa začať s obmedzovaním tzv. mäkkých rozpočtových obmedzení (soft budget constraints) a menením motivácií aktérov v systéme tým smerom, aby sa oplatilo poskytovať pacientom kvalitnú zdravotnú starostlivosť a súčasne rozumne hospodáriť, lebo bude za to adekvátna odmena. A naopak, ak sa to nedeje, tak to musí byť pre poskytovateľov, zdravotníckych pracovníkov, zriaďovateľov a politikov nevýhodné – finančne, reputačne, politicky.
3. Bol by to zásah do súkromného vlastníctva, ktorý by asi hraničil s protiústavnosťou a neprispel by k stabilite právneho poriadku a právnej istote investorov terajších, ako aj potenciálnych. Namiesto rýchleho a prísneho potrestania protizákonného konania cez orgány činné v trestnom konaní a justíciu sa zlyhanie orgánov verejnej moci chce napraviť zakázaním krížového vlastníctva a momentálne de facto znemožnením vertikálnej integrácie v zdravotníctve, hoci neboli predložené dôkazy, že prichádza k zneužívaniu tohto postavenia. Prechodné ustanovenie navrhovaného zákona, ktoré prikazuje ponúknuť rovnaké zmluvné podmienky všetkým záujemcom, neguje pricíp selektívneho zazmluvňovania na základe parametrov výkonnosti a kvality, čo by malo za následok rovnostárske odmeňovanie a plytvanie a následne menej zdrojov pre liečenie vážne chorých pacientov. Parameter hodnoty za peniaze by sa zhoršil.
(Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.)
Otázka (Patrik Havran, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, aktuálne riešim tému článku ohľadom reakcie RRZ na rozpočet. V súvislosti s témou by som na Vás mal pár otázok. Potreboval by som však odpovede na ne ešte dnes, prípadne najneskôr v sobotu. Skúšal som Vám aj telefonovať, avšak neúspešne.
Odpoveď Petra Goliaša:
RRZ ponuka nezavisly a odborny pohlad na rozpocet. Ich varovania su analyticky podlozene, preto ich treba brat vazne.
Vycislene rizika svedcia o nezodpovednom hospodareni v uplynulych rokoch. Vlada od roku 2014 kazdorocne minula neocakavane prijmy, ktore prisli do rozpoctu vdaka dobrym ekonomickym casom. Vynimocne dobrych 5 rokov nevyuzila na rychlejsie znizovanie dlhu. Staci sa pozriet do CR, kde hospodarili zodpovedne a dnes maju podstatne nizsi dlh. V roku 2019 ekonomika spomaluje a nadprijmy sa uz neopakuju, podobny vyvoj je pravdepodobny aj pre rok 2020. Ak nedojde k oziveniu, nebudu sa nadprijmy, ktore v minulosti pokryli rizika, opakovat ani v dalsich rokoch. Seria predvolebnych socialnych balickov preto s velkou pravdepodobnostou zvysi deficit aj dlh.
Velky rozdiel v ocakavani RRZ a vladou schvaleneho rozpoctu tiez naznacuje, ze rozpocet bol pripraveny zle. Je to rana pre doveryhodnost prinajmensom vedenia ministerstva financii.
Skrtanie investicii je len odkladanie problemu do buducnosti. Donekonecna sa s opravami a vystavbou ciest, mostov, zeleznic a budov cakat neda. Zanedbavanie oprav zhorsuje kvalitu verejnych sluzieb a teda aj zivotnu uroven. Po schvaleni socialnych balickov ale vlada nema vela dalsich moznosti, pokial nechce zvysovat dane. Priestor na uspory je este v beznych vydavkoch vratane platov, kde vsak k razantnejsiemu setreniu pred volbami nedojde.
Bezprostredne zvysenie dlhu o par percentualnych bodov nebude mat kriticke dosledky. Moze dojst k zhorseniu uveroveho ratingu Slovenska a ciastocne zdrazenie uveroveho financovania.
Vladu budu boliet najmä sankcie plynuce z vyssich pasiem dlhovej brzdy, pokial by boli prekrocene. Aj tomu sa ale este da vyhnut.
Kriticka situacia moze nastat v pripade dlhsej recesie. Zavaznym problemom je aj zla pripravenost na starnutie obyvatelstva, ktoreho dosledky zacneme kvoli stropom na dochodkovy vek citit uz po roku 2030.
Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať na názor a vyjadrenie k pracovnému rokovaniu nadrezortnej pracovnej skupiny, ktorá si za krátkodobý cieľ stanovila aktualizáciu programov cez metodické usmernenie a konkretizáciu tém pre seminár pre učiteľov a učiteľky predmetov zo vzdelávacích oblastí Človek a spoločnosť a Človek a hodnoty, čo zahŕňa na školách predmety ako sú dejepis, občianska náuka a etická výchova. Jej dlhodobejším cieľom je rozšírenie obsahu o problematiku EÚ. Je takéto rozšírenie potrebné? Ministerstvo školstva povedalo, že to môže rozšíriť vedomosti žiakov a spolu s uplatňovaním vhodných dialogických metód smerujúcich k formovaniu kritického myslenia mladých ľudí (žiakov) je predpoklad, že sa tým posilní prevencia extrémizmu a radikalizmu.
https://www.minedu.sk/v-spu-zasadala-nadrezortna-pracovna-skupina-pre-celozivotne-vzdelavanie-pedagogov-zs-a-ss-v-oblasti-zalezitosti-eu/
Odpoveď Petra Goliaša:
Je to spravne. Ak sa ziaci na skolach budu ucit, preco vznikla EU a ako funguje, budu lepsie rozumiet dianiu v sucasnom svete.
Otázka (Patrik Havran, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, opäť sa na Vás obraciam s prosbou o zodpovedanie pár otázok, tentokrát k téme presadenia trinásteho dôchodku. Aktuálne sa začalo hovoriť o trinástom dôchodku.
Odpoveď Petra Goliaša:
Slovensko nie je pripravene na starnutie obyvatelstva a po prijati dochodkovych stropov nie su verejne financie dlhodobo udrzatelne. Navyse po prijati socialnych balickov sa zvysuje deficit verejnych financii tak, ze pravdepodobne nebude splnene pravidlo vyrovnaneho rozpoctu, ktore od nas vyzaduje narodna aj europska legislativa. Akekolvek zvysovanie vydavkov bez kompenzacnych opatreni je v tejto situacii nezodpovednym populizmom a povedie len k rychlejsiemu zadlzovaniu krajiny. Potrebne su naopak opatrenia na znizenie deficitu a reformu dochodkoveho systemu aj zdravotnictva tak, aby v buducnosti nevytvarali dlhy, ktore nebudeme vediet splatit.
Otázka (Marek Eliáš, vZdravotnictve.sk)
Dobrý deň, k výročiu nežnej revolúcie pripravujem materiál o zmenách, ktorými prešlo slovenské zdravotníctvo. Rád by som vás poprosil o odpovede na pár otázok, ak je to možné. Okruh je zhruba takýto, nejde o formát otázka-odpoveď, ide mi skôr o celkový pohľad:
Odpoveď Dušana Zachara:
Na spomienkový optimizmus treba odpovedať argumentmi. V roku 1960 (odkedy su známe historické údaje z databázy OECD) dosahovala v Československu priemerná očakávaná dĺžka života pri narodení vyše 70,5 roka. V Rakúsku a Nemecku bola nižšia – okolo 69 rokov. Za 30 rokov socialistického zdravotníctva sa tento ukazovateľ zvýšil v Československu len o necelý rok, kým v slobodnom Rakúsku o 7, v Nemecku o 8 a v Portugalsku dokonca až o vyše 10 rokov. Krajiny, ktorých nezaťažovalo jarmo komunistického režimu nás výrazne predbehli. Bolo to samozrejme aj v dôsledku zaostávania socialistického zdravotníctva za slobodnými krajinami Západu. Po páde nedemokratických režimov sa aj priemerná očakávaná dĺžka života v krajinách strednej a východnej Európy výraznejšie zvýšila a nárasty sú už porovnateľné s vyspelými štátmi Európy. Socializmus a jeho brzdiace dedičstvo, ktoré čiastočne cítime ešte aj dnes, keďže reforma zdravotníctva sa na Slovensku nedokončila, zapríčinil naše zaostávanie. Pätnásť rokov po Druhej svetovej vojne mali novorodení Portugalčania priemernú očakávanú dĺžku dožitia o 6,5 rokov kratšiu ako v Československu. Za 57 rokov nás Portugalci, ktorí boli po vojne chudobnejší ako my, predbehli o viac dĺžok. Ich priemerná očakávaná dlžka života vzrástla za toto obdobie o 17,6 rokov zo 63,9 na 81,5 rokov, kým na Slovensku len o 7 rokov, pričom priemerná očakávaná dĺžka života pri narodení dosiahla v roku 2017 hodnotu 77,3 rokov.
Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, chcela by som Vás požiadať o vyjadrenie k spojeniu operačného programu Výskum a inovácie s operačným programom Integrovaná infraštruktúra. Myslíte, že to bol dobrý krok?
Odpoveď Petra Goliaša:
Je to administrativny zasah, ktory ma zabranit prepadnutiu stoviek milionov v operacnom programe Vyskum a inovacie. Ak by sa nic neurobilo, bol by prepad penazi ohlaseny pravdepodobne kratko pred volbami. Pokial nedojde k lepsiemu riadeniu cerpania penazi na vyskum a inovacie, rovnaky problem, teda bezprostredne riziko prepadnutia eurofondov, sa o cosi neskor vrati. Nejde teda o vyriesenie, ale iba o odsunutie jadra problemu, ktorym je zle riadenie v operacnom programe Vyskum a inovacie.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na vás jednu anketovú otázku:
Odpoveď Dušana Zachara:
Pre zdravotníctvo sú dôležité systémové zmeny, ktoré s určitosťou prípadný nový minister či ministerka už nestihne do volieb naštartovať, takže z tohto pohľadu by odstúpenie A. Kalavskej zdravotníctvu nepomohlo. Rozumiem logike otázky, keďže navrhovaná systémová zmena – stratifikácia nemocníc – nemá podporu vo vládnej koalícii, ale treba si uvedomiť, že reforma nemocničnej siete bola prijatá celou Vládou SR a vehementne sa za ňu zasadzoval aj súčasný premiér, takže podobná dilema by mala platiť v tejto logike uvažovania potom minimálne aj naňho. Navyše v poslednom období to nie sú len zdravotnícke opatrenia, kde má odlišný názor premiér, resp. vláda na jednej strane a parlament na strane druhej.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, dostal sa mi dokument o tom, že toho Gallera z Promtu Rooseveltova nemocnica deň pred otváraním obálok odvolala z výberovej komisie.
Odpoveď Dušana Zachara:
Zákon o verejnom obstarávaní definuje konflikt záujmov najmä ako situáciu, ak zainteresovaná osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, má priamy alebo nepriamy finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním.
Zástupca firmy Promt, ktorý sa podieľal na tvorbe súťažných podkladov pre tender komplexnej rekonštrukcie Rooseveltovej nemocnice, je pravdepodobne zainteresovanou osobou v zmysle tohto zákona, keďže je osobou, ktorá poskytovala verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi podpornú činnosť vo verejnom obstarávaní, a ktorá sa podieľala na príprave alebo realizácii verejného obstarávania. Podľa zákona mal projektant oznámiť verejnému obstarávateľovi akýkoľvek konflikt záujmov vo vzťahu k uchádzačovi v tendri hneď, ako sa o konflikte záujmov dozvie. Ak tak neučinil, je to protizákonné. Je možné, že to verejnému obstarávateľovi oznámil a ten reagoval prijatím opatrenia – odvolania projektanta z výberovej komisie.
Aj po odvolaní zástupcu projektantskej firmy z výberovej komisie tu však zostáva v platnosti situácia a hypotetická otázka, či projektant môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, teda jeho objektívnosť napríklad tým, že mohol napríklad pomáhať vytvárať súťažné podklady tak, aby v tendri zvýhodňovali uchádzača, u ktorého sa stane subdodávateľom. Alebo je otázne, ako sa vysporiadať s prípadnou situáciou, že projektant bude informovať uchádzača, kde má byť subdodávateľom, o nuansách, ktoré sa dozvedel pri spolupráci s verejným obstarávateľom, na čo sa má najviac zamerať pri koncipovaní ponuky, na čo bude výberová komisia dávať veľký dôraz a pod.
Podľa môjho názoru tu ide stále o konflikt záujmov. Otázne je, či opatrenia, ktoré má verejný obstarávateľ následne prijať, sú vôbec nejaké a či sú primerané a dostatočné.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, rád by som poznal Váš názor na pravdepodobný konflikt záujmov pri prebiehajúcom tendri na rekonštrukciu Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici v hodnote 100 miliónov eur. Vysvetlím.Podľa dokumentov, ktoré má denník SME k dispozícii (posielam v prílohe) sa na tvorbe súťažných podkladov pre tender podieľala firma Promt. Projektant firmy Promt Martin Galler bol/je aj členom výberovej komisie s právom vyhodnocovať ponuky. Do tendra predložili ponuky dve firmy. Jedna z nich je firma Strabag. Strabag vo vyhlásení uchádzača uvádza medzi subdodávateľskými firmami aj firmu Promt. Otázka:
Odpoveď Dušana Zachara:
Ak nejde o automatickú účasť projektantskej firmy Promt z titulu prípravy projektu u každého uchádzača rovnako, čiže nielen u Strabagu, tak ide o očividný a neprípustný učebnicový konflikt záujmov, z ktorého môže profitovať firma, ktorá spoluvytvára súťažné podklady a vyberá víťaza tendra, u ktorého bude následne zarábať na subdodávkach. Ale neplatí to, ak rovnaké subdodávky z definície tendra (napr. prevzatie licencie, resp. know-how na nejaké už uskutočnené projektové práce) musí realizovať každý uchádzač v tendri.
Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, som redaktorka tlačovej agentúry SITA, vo výročnej správe o stave vysokého školstva, ktorú spracovalo ministerstvo školstva sa uvádza, že sa zvyšuje počet zahraničných študentov na slovenských školách. V tejto súvislosti by som sa chcela opýtať:
Odpoveď Petra Goliaša:
Prijimanie zahranicnych studentov je najefektivnejsi sposob imigracie. Pritahuje totiz ludi s dobrym potencialom uplatnit sa na pracovnom trhu a pocas studia vytvara dobre podmienky pre ich integraciu. V case starnutia obyvatelstva by sme mali tuto moznost vyuzivat co najintenzivnejsie. Prinosom je to jednak pre skoly, ktore mozu ziskat kvalitnych studentov aj potrebne financne zdroje. Navyse ide o obohatenie studentov, akademickeho prostredia aj sirsej spolocnosti o ludi, ktori mozu byt zdrojom inovacii, kedze prinasaju odlisny pohlad na rozne spolocenske problemy a moznosti ich riesenia.
Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, som redaktorka tlačovej agentúry SITA, vo výročnej správe o stave vysokého školstva, ktorú spracovalo ministerstvo školstva sa uvádza, že priemerný vek profesorov na Slovensku je 63 rokov. Medián veku pre docentov bol 53 rokov. V tejto súvislosti by som sa chcela opýtať:
Odpoveď Petra Goliaša:
Vek nemusi byt prekazkou kvality. Preto by ani nebolo spravne direktivne znizovat vek profesorov. Skor sa treba zamysliet nad sposobom ich vyberu, ci je dostatocne transparentny a zasluhovy. V tejto suvislosti by bolo vhodne dopredu verejne porovnavat kvalitu jednotlivych uchadzacov podla vysledkov ich akademickej prace na zaklade najlepsich medzinarodnych skusenosti. A mozno aj stanovit kriteria, aby sa profesorom nemohol stat clovek, ktoreho vysledky su prilis slabe.
Otázka (Andrej Luprich, Trenčianske ECHO)
Dobrý, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k výstavbe nového pavilónu vo Faktultnej nemocnici v Trenčíne. Začiatkom tohto roka avizovalo Ministerstvo zdravotníctva, že s výstavbou začne v prvom polroku, písali sme o tom tu. Po kontrole verejného obstarávania ale UVO nariadil súťaž zrušiť a obstarávnie vyhlásiť nanovo. Zistil viaceré pochybenia, ktoré podľa UVO mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Lekári v Trenčíne už dlhšie upozorňujú na komplikované podmienky, chýba najmä urgentný príjem, operačné sály nevyhovujú počtom ani priestorovo, nie sú v jednej budove.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, chcela by som ta poprosit o odpoved na nizsie uvedene otazky. Slovensko si poziciava na financnych trhoch za zaporne sadzby, kvoli dlhovej brzde sa nemozeme predzasobit.
Odpoveď Petra Goliaša:
Keby vlada vyuzila dobre casy na vyraznejsie znizenie dlhu, aby sme sa pripravili na buduce krizy a starnutie obyvatelstva, nebol by s predzasobenim ziadny problem. Problem je teda v nezodpovednom minani vlady, nie v dlhovej brzde.
Naviazanie dlhovej brzdy na cisty dlh je rozumny krok, kedze by sa odstranili problemy s riadenim likvidity a predzasobenim. Spaja sa s tym ale niekolko rizik. Prvym je sposob vycislovania cisteho dlhu. Je dolezite, aby ho vycislovala nezavisla autorita na zaklade presne stanovenej metodiky a objektivnych udajov. Inak by hrozila manipulacia zo strany politikov. Druhym rizikom je zmäkcenie dlhovej brzdy, pokial by sa adekvatne neznizili sankcne pasma. V minulosti niektori politici navrhovali naviazat dlhovu brzdu na cisty dlh bez znizenia sankcnych pasiem. Cisty dlh je nizsi ako hruby, doslo by teda len k umelemu znizeniu verejneho dlhu. V praxi by si tak politici vytvorili priestor na beztrestne minanie v hodnote niekolkych miliard eur. To by viedlo k narastu realneho dlhu a tym aj k zhorseniu udrzatelnosti verejnych financii.
Otázka (Andrej Luprich, MY Trnavské noviny)
Prajem dobrý deň, volali sme spolu ohľadne FN Trnava….zaujíma ma….
Odpoveď Dušana Zachara:
Na FN Trnava sa ľudia najviac sťažujú. Po UNB má najmenej spokojných pacientov. Trnavská fakultka sa medziročne relatívne najviac zhoršila práve v spokojnosti pacientov. Priemernú náročnosť diagnóz má trnavská nemocnica druhú najnižšiu vo svojej kategórii nemocníc a ukazovatele kvality sú tiež podpriemerné. Spomenul by som napríklad relatívne vysokú reoperovanosť, úmrtnosť po operačných zákrokoch, vysokú mortalitu na JIS-ke, ako aj na lôžkovom oddelení po preklade z JIS-ky. FN Trnava má rýchlo fungujúci urgent pre záchranky, ktoré privážajú pacientov a aj v indexe transparentnosti je nad priemerom.
K jednotlivým oddeleniam sa neviem vyjadriť, lebo sme porovnávali len celé nemocnice.
Ostatné odpovede nájdete v priloženej tlačovej správe.
Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o podrobnejšie info k hodnoteniu Fakultnej nemocnice v Trenčíne – v tlačovej správe sa o tejto nemocnici príliš nehovorí.
Odpoveď Dušana Zachara:
Silnou stránkou FN Trenčín je transparentnosť, kde obsadzuje druhé miesto hneď za víťaznou Rooseveltovou nemocnicou z Banskej Bystrice. Má najmenej sťažností od pacientov. Boduje pri indikátoroch kvality – úmrtnosť na akútnu mozgovo-cievnu príhodu, úmrtnosť na JIS-ke a má rýchlo prijímajúci urgent pre záchrankami privezených pacientov.
Celkovo je však pri indikátoroch kvality na tom najhoršie spomedzi ostatných univerzitných a fakultných nemocníc. Má vysokú reoperovanosť a mortalitu po operačných výkonoch, ako aj na lôžkovom oddelení po preklade z JIS-ky. Vo svojej kategórii nemocníc lieči v priemere pacientov s najmenej náročnými diagnózami.
Otázka (Ivan Šuplata, Nový Čas)
Pekný deň prajem, ak si pozrieme rôzne štatistické dáta týkajúce sa zdravia (priemerný vek dožitia, vek v zdraví…) tak Slovensko za priemerom EÚ spravidla zaostáva. Poprosil by som stručne zodpovedať otázku:
Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, úspešne realizovaná stratifikácia nemocničnej siete a následne aj ambulantnej sféry má potenciál po určitej dobe pomôcť zlepšiť zdravotné výsledky populácie. Preto sa aj táto reforma navrhuje. Treba si však uvedomiť, že samotné poskytovanie zdravotnej starostlivosti ovplyvňuje zdravie ľudí len na takých 10-20 percent. Ostatné faktory zdravia sú napríklad životný štýl a stravovanie, životné a pracovné prostredie, genetické a biologické predpoklady, vzdelanie, sociálna a ekonomická situácia. Ak chceme riešiť zlepšovanie zdravia obyvateľstva, nemôžeme sa sústreďovať len na skvalitňovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti a funkčnosti zdravotného systému, ale musíme cieliť aj na iné oblasti – najmä na oblasť vzdelávania. Na Slovensku máme veľké deficity v osvete a prevencii.
Otázka (Veronika Kováčová, glob.sk)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o reakciu do článku k téme zvyšovania minimálnej mzdy na 580 eur mesačne, ktoré tento týždeň schválila vláda. Zaujíma ma, či podľa Vás má takéto zvyšovanie minimánej mzdy:
Odpoveď Petra Goliaša:
Cast ludi poberajucich minimalnu mzdu a davky, ktore su na nu naviazane, si urcite polepsi. Tiez si polepsi stat, ktory na daniach a odvodoch ziskava podstatnu cast z ceny prace zodpovedajucu minimalnej mzde. Na druhej strane skokove zvysenie minimalnej mzdy, ktore vyznamne prevysi rast produktivity prace, moze ohrozit pracu mnohych ludi najmä s nizkym prijmom. Nie kazdy zamestnavatel si totiz moze dovolit rapidne zvysovat mzdy. Pocitili by to hlavne zaostalejsie regiony, kde je uz dnes najvyssia nezamestnanost. Negativny dopad je citelnejsi v horsich ekonomickych casoch. Rozumne je zvysovat minimalnu mzdu rovnomerne s rastom produktivity prace. Ak chce vlada pomoct pracujucim s nizkym prijmom, efektivnejsie by bolo znizit im odvody, alebo zvysit danovy bonus ci ine socialne davky.
Do pozornosti davam vysledky julovej ankety PAS a INEKO k tejto teme:
Dve tretiny, resp. 66,2 % (23,4 % skôr áno a 42,8 % určite áno) podnikateľov pocítilo v posledných rokoch negatívne dôsledky zvyšovania minimálnej mzdy. Zvyšná tretina, resp. 33,8 % (z toho 21,4 % skôr nie a 12,4 % určite nie) podnikateľov negatívne následky nepocítilo.
Podnikatelia sa so zvyšovaním minimálnej mzdy vysporiadali rôzne. Najviac ich obmedzilo rast miezd a odmien zamestnancov (43,1 %), ďalší zvýšili ceny (28,5 %), obmedzili počet zamestnancov (22,2 %) či zvýšili efektívnosť tak, aby sa to nedotklo počtu a odmien zamestnancov (13,2 %).
Viac ako polovica, resp. 54,2 % odpovedajúcich (z toho 30,6 % určite a 23,6 % skôr áno) potvrdzuje, že súčasná úroveň minimálnej mzdy spôsobuje problémy v ich podnikaní. Vo väčšej miere sú medzi nimi zastúpení podnikatelia z chudobnejších regiónov, konkrétne z prešovského, žilinského a banskobystrického kraja.
Otázka (Konštantín Čikovský, Denník N)
Dobrý deň, posielame Vám otázku do nášho Panelu expertov, ktorá sa týka zdravotníctva. Prosíme Vás, nájdite si chvíľu a pošlite nám Vašu reakciu.
Otázka: Aký cieľ by sme si ako spoločnosť mali určiť pre slovenské zdravotníctvo, na aký horizont by sme si mali určiť tento cieľ, a aké kľúčové kroky pre to treba urobiť?
Kontext: Slovenské zdravotníctvo je jeden z mála verejných sektorov, v ktorom verejná debata už vyprodukovala merateľný ukazovateľ na hodnotenie jeho výkonu – odvrátiteľná úmrtnosť.
Je podľa vás správne používať to ako kľúčovú informáciu o tom, ako sa slovenské zdravotníctvo zlepšuje alebo zhoršuje? Respektíve, čím by sme ho ešte mali doplniť (ak to je potrebné?)
Zaujíma nás aj to, či si myslíte, že je možné a užitočné, aby v cieľoch pre zdravotníctvo bol pre slovenské zdravotníctvo široký verejný konsenzus a do akej miery možno čakať, že základná zhoda by panovala aj v spôsoboch, ako ciele plniť?
A, samozrejme, pýtame sa aj na kľúčové reformy, respektíve prístupy, ktoré by slovenskému zdravotníctvu mohli pomôcť.
Odpoveď Dušana Zachara:
Ústredný cieľový motív v oblasti zdravia populácie majú hádam všetky demokratické spoločenstvá na svete rovnaký. Je ním čo možno najdlhší kvalitný život ľudí bez zdravotných komplikácií. Tiež vieme, že zdravotný stav ľudí je závislý od mnohých faktorov, ako sú napríklad životný štýl a stravovanie, životné a pracovné prostredie, genetické a biologické predpoklady, vzdelanie, sociálna a ekonomická situácia, ako aj úroveň zdravotnej starostlivosti. Posledne menovaný determinant ovplyvňuje zdravie ľudí približne v rozmedzí len 10-20%. Ak chceme riešiť zlepšovanie zdravia obyvateľstva, nemôžeme sa sústreďovať len na skvalitňovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti a funkčnosti zdravotného systému, ale musíme cieliť aj na iné oblasti – najmä na oblasť vzdelávania. Na Slovensku máme veľké deficity v osvete a prevencii.
Rôzne krajiny definujú svoje ciele rozdielne. Takto napríklad na Novom Zélande – https://www.health.govt.nz/new-zealand-health-system/health-targets, takto v Nemecku – http://gesundheitsziele.de/ či Rakúsku – https://gesundheitsziele-oesterreich.at/10-ziele/. Niekde sú úvodné ciele všeobecnejšie formulované (napr. zabezpečenie rovnakého prístupu ľudí k zdravotníckym službám bez ohľadu na ich pôvod, sociálnu situáciu či pohlavie) a až následne sú rozmieňané na “drobné”, inde sú už na začiatku formulované celkom presne (napr. 90 % pacientov musí dostať onkologickú liečbu do 62 dní od vzniku podozrenia na rakovinu). Pri stanovovaní cieľov treba mať na zreteli, že majú byť formulované jasne, majú sledovať dosiahnutie konkrétneho výsledku – úžitku pre spoločnosť – a majú byť merateľné. Len v takom prípade je totižto možná verejná kontrola a posudzovanie efektívnosti použitia zdrojov na dosahovanie stanovených cieľov, alebo ak chcete, hodnoty za peniaze. Pri každom cieli by mala byť informácia, ako ho chceme dosiahnuť a ako následne merať, do akej miery sa nám ho podarilo, resp. nepodarilo splniť. Následne by mali byť ciele podľa potreby redefinované.
Je dobré, ak si štát stanoví viac cieľov, lebo tým okrem iného aj “diverzifikuje” riziko zlých dát vyplývajúcich z nedostatočnej, resp. chybnej metodiky ich zberu či vykazovania. Predstavte si , že by sa väčšina opatrení zdravotnej politiky a zdrojov orientovala iba podľa dát, ktoré sa odchyľujú od reality (pozri napr.:
https://dennikn.sk/1145558/ludi-trpiacich-dlhotrvajucim-zdravotnym-problemom-je-u-nas-menej-nez-tvrdia-statistiky/). Vznikalo by potom riziko, že na základe chybných dát budú prijímané aj chybné rozhodnutia (pozri napr.: http://www.i-health.sk/inekomentare/1912_co-sa-teoreticky-mohlo-stat-ked-by-sme-sa-riadili-vylucne-len-nadhodnotenymi-udajmi-o-spotrebe-liekov). Napríklad taká odvrátiteľná úmrtnosť – výborný indikátor, ak sú dáta validné a rovnaká metodika naprieč krajinami. Myslím si, že na Slovensku napriek mnohým revíziám a úpravám údajov stále existuje priestor pre dosiahnutie vyššej spoľahlivosti údajov z hlásení lekárov o príčinách úmrtí ľudí, ktoré sú podkladom pre štatistiku, ako aj medzinárodné porovnávanie tzv. odvrátiteľnej úmrtnosti. Ak totižto obhliadajúcim lekárom nebude skúmaná skutočná príčina smrti, ale pre zjednodušenie práce sa napíše ako príčina len zlyhanie srdca, môže to mať za následok nadhodnotené čísla o odvrátiteľnej úmrtnosti, do ktorej sa o.i. zaraďujú aj kardiovaskulárne ochorenia. Ak by mal štát výlučne len tento jeden cieľ – znížiť mieru odvrátiteľnej úmrtnosti (ktorý však považujem za legitímny cieľ), mohol by byť motivovaný dosiahnuť ho (ak by sa nedarilo inak) len upravením metodiky, na čo by si verejnosť mala dávať pozor. Aj preto je dobré mať viac cieľov, viac merateľných ukazovateľov a v prípade zmien metodiky ich transparentne uvádzať a naznačovať, aké čísla by vyšli, keby metodika nebola zmenená. Proste pri medziročnom vývoji porovnávať porovnateľné.
Keď sa pýtate, či je užitočné, aby pri cieľoch pre slovenské zdravotníctvo panoval široký verejný konsenzus a do akej miery možno čakať, že základná zhoda by panovala aj v spôsoboch, ako ciele plniť, tak moja odpoveď je, že pri základných cieľoch by bolo vhodné mať určitý konsenzus, keďže ich plnenie býva väčšinou dlhodobé. Cesty ako sa k splneniu cieľov dopracovať by šak mali byť súťažou myšlienok medzi politickými aktérmi.
Čo treba v slovenskom zdravotníckom systéme zmeniť, aby fungovalo lepšie? Motivácie. Na Slovensku sú zle nastavené. Nedostatočne sa vysporiadavame so zlyhaniami a nedostatočne podnecujeme a odmeňujeme excelentnosť. Musí sa začať presadzovať odpolitizovanie zdravotníctva v zmysle, aby sa nezneužívala politická moc na presdzovanie partikulárnych záujmov, musí sa začať s obmedzovaním tzv. mäkkých rozpočtových obmedzení (soft budget constraints) a menením motivácií aktérov v systéme tým smerom, aby sa oplatilo poskytovať pacientom kvalitnú zdravotnú starostlivosť a súčasne rozumne hospodáriť, lebo bude za to adekvátna odmena. A naopak, ak sa to nedeje, tak to musí byť pre poskytovateľov, zdravotníckych pracovníkov, zriaďovateľov a politikov nevýhodné – finančne, reputačne, politicky.
Otázka (Michal Pobeha, SITA)
Dobry den, vzhladom na aktualnu danovu prognozu ministerstva financii by som sa chcel opytat, nakolko vnimate realisticky na Slovensku v nasledujucich rokoch dosiahnutie vyrovnaneho rozpoctu, resp. co by znamenalo zhorsenie rozpoctoveho hospodarenia Slovenska oproti povodnym avizovanym planom (vyrovnany rozpocet aj v nasledujucich rokoch), napriklad pre spravu dlhu.
Odpoveď Petra Goliaša:
Vzhladom na doterajsie hospodarenie vlady, makroekonomicky vyvoj a schvalene socialne balicky nie je realne ocakavat dosiahnutie vyrovnaneho rozpoctu v nasledujucich rokoch. Ako rychlo sa podari vyrovnat rozpocet, zavisi od krokov buducej vlady a tiez od makroekonomickeho vyvoja. Pri sucasnych predpokladoch je realisticke ocakavat zastavenie poklesu verejneho dlhu a naopak jeho postupne zvysovanie uz v buducom roku.
Otázka (Filip Domovec, Plus JEDEN DEŇ)
Dobrý deň. Chcem Vás poprosiť o stanovisko k výberu zdravotnej poisťovne, vzhľadom na to, že sa blíži koniec prepoisťovacieho obdobia.
Odpoveď Dušana Zachara:
Ľudia by si mali pri prípadnom výbere novej zdravotnej poisťovne všímať najmä to, či nová poisťovňa má zmluvný vzťah s ambulanciami či inými zdravotníckymi zariadeniami, ktoré často navštevujú. Takisto by mali brať do úvahy, či je predpoklad, že nová poisťovňa odstráni dôvod nespokojnosti, pre ktorý volili prestup. Treba si tiež nájsť informácie a referencie, ako prepláca tá-ktorá poisťovňa lieky alebo zdravotnícke výkony, ktoré nemusia byť preplácané z verejného zdravotného poistenia. Pri voľbe poisťovne môže byť pre niektorých poistencov dôležitý aj spôsob komunikácie s nimi, rôzne bonusové programy poisťovní či ich imidž.
Rozhodujúcim kritériom môže byť aj to, ako vedia jednotlivé poisťovne manažovať pacienta a byť im nápomocné, aby si našiel vhodného a voľného špecialistu, alebo aby čo najmenej čakal na vyšetrenie či plánovaný výkon.
Otázka (Tomáš Budziňák, Hospodárske noviny)
Dobrý deň. Do dnešného článku dávame dokopy aktualizáciu k realizácii dvoch veľkých nemocničných projektov: Rázsochy + Bory… Chceli by sme Vás preto poprosiť o krátke vyjadrenie(názor) k pár otázkam.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, veľmi pekne by som Vás chcela poprosiť o vyjadrenie k dnešnej téme. Ako včera avizoval premiér Pellegrini, rezort hospodárstva predstavil balík 42 opatrení na podporu zamestnávateľov v čase ekonomického ochladenia. V tejto súvislosti by ma zaujímal Vás názor na navrhované zmeny, konkrétne:
Prehľad úloh a termínov reagujúcich na aktuálnu dynamiku vývoja v hospodárstve SR
Odpoveď Petra Goliaša:
Väcsinou ide o vseobecne opatrenia v rovine uvah alebo deklaracii, pri ktorych treba pockat na formulaciu konkretnych krokov. Vynimkou je opatrenie c. 8., ktore ma znizit negativny vplyv rychleho rastu minimalnej mzdy na naklady firiem, co je dobre. Ekonomike by pomohlo aj sfunkcnenie zamestnaneckej premie, co by viedlo k znizeniu danovo-odvodovej zataze pre ludi s nizkym prijmom, co INEKO dlhodobo odporuca.
Z opatreni je zrejma snaha vlady vytvorit si priestor pre zvysenie verejnych vydavkov s cielom zmiernit dopady moznej krizy. To je legitimny prostriedok, klucova bude uroven navysenia vydavkov a ich efektivnost.
V dobrych casoch mnohi ekonomovia vratane INEKO varovali pred nadmernym minanim a odporucali tvorbu rezervy na horsie casy. To sa nestalo (na rozdiel napriklad od CR alebo Nemecka), vo verejnych zdrojoch preto nie je dostatocna kapacita pre reakciu na hlbsiu krizu. Stat akurat moze znizit dopady miernej recesie.
Otázka (Martina Rybanská, TASR)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie k schváleným daňovým zmenám v parlamente. Pre firmy a živnostníkov s obratom do 100 tisíc eur klesne DPPO na 15 %. Prinesie tento krok nejaký efekt pre firmy, nenarúša sa podľa vás princíp rovnosti, keď nižšiu daň budú mať len firmy s určeným obratom? Akým spôsobom by mohla vláda pristupovať k znižovaniu daňového zaťaženia podnikateľov?
NRSR schválila aj zvýšenie nezdaniteľnej časti základu. Pomôže v konečnom dôsledku toto opatrenie nízkopríjmovým skupinám ľudí ako deklarujú poslanci Mostu-Híd? Vidíte riziko zníženia príjmu samospráv ako varujú starostovia a primátori?
Odpoveď Petra Goliaša:
Pre firmy by mali platit rovnake sadzby dani bez ohladu na ich velkost. Aj male firmy mozu mat vysoke zisky a naopak, aj velke firmy mozu byt na hrane prezitia. Nizsie sadzby dani pre mensie firmy tiez navadzaju na spekulacie, ako rozdelit/zmensit firmy, aby platili nizsie dane. Vytvaranim roznych vynimiek sa navyse komplikuje a zneprehladnuje danovy system. Vlada by sa mala snazit vytvarat rovnake podmienky pre vsetkych, teda znizit vynimky na minimum a sucasne znizit dane pre vsetkych.
Pozitívne hodnotime návrh na zvýšenie nezdaniteľného minima, ktoré dlhodobo rástlo pomalšie ako priemerná mzda. Jeho zvýšenie tak aspoň čiastočne kompenzuje doterajšie “tiché” zvyšovanie daňovej záťaže pracujúcich ľudí. Návrh zvýši čistý príjem väčšine pracujúcich, relatívne najviac ľuďom s nízkym príjmom. Z pohľadu posilnenia motivácie pracovať by bolo ešte efektívnejšie zníženie odvodov len pre ľudí s nízkym príjmom.
Obe opatrenia budú mať negatívny dopad na príjmy samospráv. V predchádzajúcich rokoch samosprávy ťažili z prudkého rastu príjmov aj zamestnanosti, ako aj z toho, že nezdaniteľné minimum takmer nerástlo. Príjmy samospráv v tých rokoch rástli o dosť rýchlejšie ako celá ekonomika. Teraz dôjde k čiastočnej korekcii. Samosprávy by mali hľadať spôsoby, ako sa prispôsobiť, alebo výpadok príjmov kompenzovať. Napríklad cez dane z nehnuteľností, ktoré sú na Slovensku v porovnaní s vyspelým svetom nízke.
Otázka (Martin Sliz, Aktuality.sk)
Dobrý deň, pokiaľ po voľbách dôjde k výmene vlády, nové vládne strany zvyknú preobsadiť miesta v štátnej správe všade tam, kde majú dosah. V tomto kontexte by som sa chcel opýtať, či máte odhad, koľko je v štátnej správe takýchto miest, ktoré sa po výmene kabinetu preobsadzujú (tzv. politickí nominanti)? (ministerstvá, štátne podniky, podniky s účasťou štátu, okresné úrady, bezpečnostné zložky a pod.)?
Okrem toho by som poprosil aj o odpovede:
Odpoveď Petra Goliaša:
Klucove je vyberat nominantov v transparentnych vyberovych konaniach a nie za zatvorenymi dverami. INEKO nedavno zverejnilo odporucania na zvysenie transparentnosti pri vybere celnych funkcionarov verejnych institucii (od str. 12):
Otázka (Tomáš Budziňák, Hospodárske noviny)
Pozdravujem, rád by som Vás do článku poprosil o zhodnotenie hospodárenia VŠzP – po tlačovke odznelo pár zaujímavých vyjadrení. Background: Vlani dosiahli všetky tri poisťovne celkový zisk vyše 135 miliónov eur- z toho Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) dosiahla zisk 89,98 milióna eur, Dôvera 35,5 milióna eur a Union zdravotná poisťovňa 9,9 milióna eur. V tomto roku vyzerá situácia inak – po TK VŠzP prezentovala stratu za 1Q- 15,9 milióna eur, 2Q-8,8 mil. eur, k júlu 2019 – 2,6 milióna eur.. pričom predikcia ku koncu roka je podľa vyjadrení poisťovne cca 60 miliónov eur.
Vedeli by ste vysvetliť, ako je možné, že ku vlaňajšku vykazuje poisťovňa zisk, v tomto roku predpokladá miliónovú stratu. Pričom z 90 miliónov eur uvoľnených na dofinancovanie zdrav. sektora pripadlo v tomto roku Všeobecnej zdravotnej poisťovni ďalších 30 miliónov. V roku 2019 bol pre zdravotníctvo vyčlenených rekordných 5,2 miliardy eur. Pričom podľa vyjadrení štátnej poisťovne historicky najnižší v odvodoch poistenca štátu.
Odpoveď Dušana Zachara:
Komentovať predbežné výsledky hospodárenia počas roka je v prípade zdravotných poisťovní problematické, keďže ich hospodárenie je v rôznych obdobiach roka ovplyvňované rôznymi faktormi a rôznou silou. Je však nepopierateľné, že na rozdiel od minulého roka, kedy boli príjmy z odvodov od ekonomicky aktívnych nad očakávaniami, budú mať zdravotné poisťovne tento rok väčšiu potrebu dofinancovania zo strany štátu. Prax ostatných rokov bola taká, že sa počká, ako sa bude vyvýjať ekonomika, a teda príjmy od ekonomicky aktívnych a počet neaktívnych a následne sa pristúpi k prípadnému dofinancovaniu zvýšením platby za poistencov štátu za posledné mesiace roka. Nie je to optimálny prístup, nakoľko je nepredvídateľný, ťažko nárokovateľný (preto aj vždy toľké “handrkovanie”) a opomína sa pri ňom definovanie, akú hodnotu za vyčlenené peniaze za rok majú občania v zdravotníctve dostať. Tento rok bolo navyše vládou a parlamentom prijatých viacero opatrení (napr. sociálny balíček, rekreačné poukazy), ktoré neboli dostatočne alebo vôbec pokryté navýšenými zdrojmi, tzv. platový automat a navýšenie minimálnej mzdy zapríčinili taktiež nemalé nárasty nákladov, a keďže ekonomika sa nevyvýja tak dobre ako minulý rok a súčasná výška platby za poistencov štátu bola kreovaná vo viere lepšieho ekonomického rastu, tak tu vzniká vo verejnom zdravotnom poistení deficit, ktorého výška a spôsob sanovania bude predmetom negociácií zúčastnených aktérov.
Otázka (Michal Pobeha, SITA)
Dobry den, vzhladom na aktualne vyjadrenia na politickej scene by som sa chcel opytat jednoduchu otazku:
Odpoveď Petra Goliaša:
Jednorazove navysenie vydavkov v objeme 5-7 % HDP nie je realne, kedze Slovensko musi dodrziavat zaväzky ohladom stabilizacie verejnych financii, ktore vyplyvaju z narodnych pravidiel aj z dokumentov EU. Ide napriklad o zakon o rozpoctovej zodpovednosti, ktory urcuje sankcie za prekrocenie roznych pasiem verejneho dlhu (dlhova brzda), zakon o rozpoctovych pravidlach verejnej spravy upravujuci zaväzky smerovania k vyrovnanemu rozpoctu alebo Pakt stability a rastu.
Druhy problem je, ze aktualne nie su k dispozicii ani pripravene projekty v takomto objeme.
Otázka (Veronika Kováčová, Glob.sk)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o reakciu do pripravovaného článku. V súvislosti so zmenami, ktoré včera schválila s pripomienkami vláda, a ktoré sa týkajú spotrebnej dani z tabakových výrobkov, minister financií argumentoval aj tým, že sa chce riadiť zákonom o rozpočtových pravidlác a zároveň sa vyjadril v tom zmysle, že sa chce vyhnúť blamáži, keď by nám návrh rozpočtu vrátili z Bruslu.
Prípájam aj link na spomínaný materál na vláde.
Odpoveď Petra Goliaša:
Tento aj buduci rok hrozi viac ako miliardovy schodok vo verejnych financiach, cim by sme nesplnili nase zaväzky smerovat k vyrovnanemu rozpoctu. Preto je namieste hladat cesty, ako schodok znizit. Vladna koalicia doteraz isla presne opacnym smerom, ked v ramci socialnych balickov ohlasuje stale nove opatrenia, ktore zvysia verejne vydavky. Navrh ministra financii je po dlhom case prvym opatrenim, ktore ma ambiciu znizit ocakavany deficit.
Vlada ma na vyber mnozstvo konsolidacnych opatreni vratane znizovania vydavkov, stopnutia socialnych balickov, zvysovania efektivnosti na strane vydavkov aj vyberu dani a v krajnom pripade aj zvysovania niektorych dani. Odmietanie konsolidacie a naopak prehlbovanie deficitov je nezodpovedny populizmus, ktory v konecnom dosledku zvysi verejny dlh. Oslabi sa tak schopnost ekonomiky celit buducim krizam aj dosledkom starnutia obyvatelstva, co v konecnom dosledku poskodi zivotnu uroven ludi.
Otázka (Monika Toporcerová, Zdravotnícke noviny)
Dobrý den prajem, môžem poprosiť o Vaše vyjadrenie k financovaniu ZZS – tak ako vlani, aj tento rok ministerstvo zdravotníctva dvakrát zvyšovalo výšku mesačnej paušálnej platby pre stanicu ZSS (Opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 28. januára 2019, č. 12702-2018-OL, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 07045/2003 z 30. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisov), s odôvodnením, že ide o pokrytie zvýšených nákladov v súvislosti s rastom osobných nákladov u poskytovateľov (vyššie základné platy záchranárov od 1.1.2019, zvýšenie minimálne mzdy 1.1.2019, sociálny balíček od 1.5. – príplatky za nočnú prácu, prácu v sobotu, nedeľu)
Odpoveď Dušana Zachara:
Či je poskytovanie záchrannej zdravotnej služby skutočne taká lukratívna oblasť ako sa traduje, by bolo možné posúdiť, ak by súčasťou tendrov na záchranky bola aj súťaž o výšku platieb, a ak by sme mali informáciu, koľko poskytovateľov ZZS sa uchádza v súťažiach o konkrétne body záchraniek. Teraz tomu tak nie je, preto nevieme ani dobre posúdiť lukratívnosť poskytovania záchrannej zdravotnej služby.
Otázka (Mária Zerzanová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, podľa NCZI v roku 2018 počas hospitalizácií umrelo viac ako 30-tisíc pacientov. Dlhodobo patríme medzi krajiny s vysokou mierou odvrátiteľných úmrtí, podľa MZ SR 2,5-násobne vyššiu mieru odvrátiteľných úmrtí, teda horšie výsledky v liečbe. Často sa hovorí aj o probléme reoperácií.
Odpoveď Dušana Zachara:
Na tak široko koncipované otázky sa nedá v krátkosti komplexne odpovedať. Ale čo môžeme povedať, je náš názor, že jedným z najdôležitejších faktorov, prečo za vyspelými krajinami zaostávame a zároveň aj kľúčom pre zlepšenie stavu, je nastavenie motivácií. Na Slovensku sú zle nastavené. Nedostatočne sa vysporiadavame so zlyhaniami a nedostatočne podnecujeme a odmeňujeme excelentnosť. Zároveň je tu nižšie povedomie o dôležitosti udržiavania zdravého životného štýlu. Samotné zdravotníctvo ovplyvňuje zdravie ľudí len na 10 až 20 percent.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som vas poprosit o odpovede na par otazok.
Odpoveď Dušana Zachara:
Doteraz medializované informácie oprávňujú vytvoriť si úsudok, že tender ÚDZS na licencie pre záchranky vzbudzuje pochybnosti. Aby bol celý výberový proces transparentný, je nevyhnutné poskytnúť verejnosti informácie, ako bola vybratá výberová komisia, aké konflikty záujmov daní členovia majú, ako komisia rozhodovala, vrátane udeľovania bodov jednotlivým uchádzačom v jednotlivých kategóriách a pod. Takisto by mali byť zverejnené “ponuky” uchádzačov, vrátane znenia ich rozvojových projektov, ktoré museli predložiť do súťaže. Ak tomu tak nie je, znemožňuje to účinnú verejnú kontrolu a zväčšuje priestor pre konanie, ktoré nemusí byť v súlade s verejným záujmom.
Ak majú členovia výberovej komisie konflikty záujmov, je nutnosťou ich deklarovať a v prípade, že konflikt nie je hneď diskvalifikujúci pre následné rozhodovanie člena komisie, musí sa mu čeliť ešte vyššou mierou transparentnosti. Tak tomu v tomto prípade nebolo, preto by mali byť z toho vyvodené konzekvencie. Aké, to si netrúfam z penza informácií, ktoré mám, usúdiť.
Otázka (Tomáš Budziňák, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, do pondelkového vydania dávame dokopy nedávno zverejnené dáta k žiadostiam o liečbu Slovákov v cudzine – poisťovne ich vlani schválili 2044, pričom zväčša šlo o náročnejšie liečebné úkony – najčastejšie ide o prípady ako transplantácie, protónová liečba alebo umelé oplodnenie.
Odpoveď Dušana Zachara:
Slovensko je členským štátom EÚ, a tak využíva možnosti cezhraničného poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ja tento výdobytok EÚ vnímam veľmi dobre. Nepriamo tlačí aj na slovenský zdravotný systém, aby sa zlepšoval.
Je prirodzené, že malý trh, ako je ten slovenský, nemôže poskytovať aj tú najšpecializovanejšiu zdravotnú starostlivosť, kde je pár prípadov ročne. Preto je efektívne využívať takúto starostlivosť pre našich pacientov v zahraničí.
Čo sa týka našich prezidentov, mohlo ísť o skutočnosť, že v Rakúsku a Česku majú s danými diagnózami väčšiu skúsenosť, a teda aj kvalitu.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma váš názor na tender na záchranky a okolnosti ich výberu pre jednotlivé body. Vysvetlím. V nedávnom tendri na záchranky po Falcku získala oproti minulosti najviac bodov (stanovíšť) záchranka LSE – Life Star Emergency. Stúpla
z 30 na 107 bodov. Šéf záchranky sa volá Miroslav Micski. V minulosti bol spoločníkom vo firme Conseguenza. Spolu s ním bol v tejto firme v rovnakom čase spoločníkom aj Mário Mikloši. Ten bol jedným z členov výberovej komisie. A za druhej Ficovej vlády bol najskôr na MZ SR šéfom IZP a potom za Čisláka štátnym tajomníkom. Odvolal ho až Drucker. Prečo ho ÚDZS vybrala do komisie mi zatiaľ neodpísali. Nie je ani jasné, či Mikloši upozornil kvôli Conseguenzy na konflikt záujmov, čo mu ukladá zákon. Výberová komisia mala päť členov. Ďalšími dvomi boli Peter Saloň, šéf informatiky na MZ SR a Marianna Kozmannová, šéfka právneho MZ SR. ÚDZS mi tvrdí, že ich do výberovej komisie navrhlo MZ SR, to tvrdí, že to nie je pravda. ÚDZS mi odmietlo dať výpis hlasovaní Miklošiho, Saloňa a Kozmannovej o bodoch, v ktorých vyhrala LSE. A na záver pikoška: Bývalým spoločníkom LSE, keď tam bol aj Micski bol Boris Môťovský. Obidvaja boli zároveň spoločníci v rovnakom čase s Miklošim v Conseguenzy. Boris Môťovský bol dlhoročným šéfom bratislavskej záchranky, do čela ktorej ho vymenoval Raši. Môťovský jej šéfoval aj za druhej Ficovej vlády a išiel od kauzy ku kauze až bol v roku 2016 nútený za Druckera odísť. MZ SR už pre tento tender pripravuje trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. OTÁZKA:
Odpoveď Dušana Zachara:
Na základe toho, čo píšete, môže tender ÚDZS na licencie pre záchranky naozaj vzbudzovať pochybnosti. Aby bol celý výberový proces transparentný, je nevyhnutné poskytnúť verejnosti informácie, ako bola vybratá výberová komisia, aké konflikty záujmov daní členovia majú, ako komisia rozhodovala, vrátane udeľovania bodov jednotlivým uchádzačom v jednotlivých kategóriách a pod. Takisto by mali byť zverejnené “ponuky” uchádzačov, vrátane znenia ich rozvojových projektov, ktoré museli predložiť do súťaže. Ak tomu tak nie je, znemožňuje to účinnú verejnú kontrolu a zväčšuje priestor pre konanie, ktoré nemusí byť v súlade s verejným záujmom.
Otázka (Igor Surovčík, SITA)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o stanovisko k návrhu novely zákona o sociálnom poistení od poslancov za SNS. Podľa ich návrhu by minimálny dôchodok po získaní 30 kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia mal dosahovať 33 percent z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Ide o pomerne výrazné zvýšenie, keďže podľa tohto návrhu by minimálny dôchodok mohol v roku 2021 po získaní 30 rokov poistenia dosahovať okolo 350 eur, kým v budúcom roku má byť 285,90 eura.
Aký je odborný názor ministerstva na to, aby sa minimálne dôchodky naviazali na priemernú mzdu? Nehrozí pri takomto návrhu to, že väčšina ľudí na východnom Slovensku bude dostávať minimálny dôchodok, keďže minimálny dôchodok by pri odpracovaní 30 rokov dostávali aj ľudia, ktorí majú priemerný osobný mzdový bod 0,9? Je správne, aby minimálne dôchodky rástli podľa toho, ako stúpa priemerná mzda a ostatné dôchodky sa zvyšovali o 2 %, resp. o dôchodcovskú infláciu? Nehrozilo by to, že by sa zákonom garantované minimálne dôchodky postupne viac a viac približovali k priemerným dôchodkom?
Je správne to, aby sa minimálne dôchodky po odpracovaní viac ako 30 rokov zvyšovali dvakrát, raz podľa rastu priemernej mzdy a druhýkrát podľa rastu životného minima, keďže majú byť naviazané na oba ukazovatele?
Vopred ďakujem za vaše stanovisko.
Odpoveď Petra Goliaša:
Minimalny dochodok by mal byt nastrojom na ochranu dochodcov pred chudobou. Podla zistovania o prijmoch a zivotnych podmienkach domacnosti (prieskum EU SILC) bolo v roku 2017 na Slovensku v riziku chudoby 7,6 % dochodcov. Preto nie je efektivne nastavovat minimalny dochodok pre nasobne väcsi podiel dochodcov, k comu smeruje aj navrh poslancov SNS. Prilis stedre nastavenie minimalneho dochodku, ako ho predlozili poslanci SNS, navyse znizuje motivaciu ludi s podpriemernym prijmom platit odvody do Socialnej poistovne. Ak by bol navrh prijaty, mnohi ludia ktori poctivo cely zivot platili odvody, by dostali rovnaky dochodok ako ludia, ktori sa plateniu riadnych odvodov cely zivot vyhybali.
Navrh SNS zvysuje verejne vydavky a kvoli nizsej motivacii platit odvody aj znizuje verejne prijmy. Bez kompenzacnych opatreni teda zhorsuje udrzatelnost verejnych financii. Slovensko pritom po prijati ustavnych stropov na dochodkovy vek uz teraz nema udrzatelne verejne financie. Dalsie prehlbovanie buducich deficitov je preto krajne nezodpovedne a vytvara podu pre zhorsenie zivotnych podmienok obyvatelov.
Valorizacia minimalnych dochodkov aj riadnych starobnych dochodkov by mala mat rovnake pravidla. Stedrejsia valorizacia minimalnych dochodkov len prehlbuje problemy popisane vyssie.
Je nezodpovedne, ak podobne navrhy so zasadnym vplyvom na verejne financie ci prijmy domacnosti predkladaju poslanci a nie priamo vlada. Poslanecke navrhy sa totiz vyhybaju medzirezortnemu pripomienkovaciemu konaniu, nie je tak cas na odbornu diskusiu, v ktorej by sa odstranili pripadne nedostatky a chyby. Navyse poslanecke navrhy zvycajne nemaju oficialne prepocitany dopad na verejne financie.
Otázka (Tomáš Budziňák, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, do dnešného vydania dávame dokopy infografiku — „Vývoj počtu hospitalizácií na Slovensku“. Nové dáta Národného centra zdravotníckych informácií ukázali, že po rokoch nárastoch počtu a dĺžky hospitalizácií, dochádza konečne k poklesu.
Pre ilustráciu Vám zasielam link
Odpoveď Dušana Zachara:
Z množstva dostupných informácií, času a porovnávaného obdobia sa nedajú vyvodiť ďalekosiahle závery. Pri počte hospitalizácií môže ísť len o “náhodný” medziročný pokles, a nie dlhodobejší trend. Jeho príčiny môžu byť rôzne. Napríklad pri takomto krátkom časovom porovnaní a relatívne miernom poklese to môže byť zapríčinené aj prechodným nedostatkom zdravotníckeho personálu, kvôli čomu sa rôzne oddelenia v tom období “maľovali” a neprijímali pacientov. Ale to je z mojej strany skôr ilustrácia, čo na pokles môže vplývať, a nie robustná analýza.
Čo sa týka priemerného ošetrovacieho času, tak tu už možeme konštatovať potešujúci pokračujúci trend jeho znižovania. Slovensko malo pri medzinárodnom porovnaní tento ukazovateľ nadpriemerný. Áno, znižovanie priemernej dĺžky hospitalizácie má pozitívny vplyv na znižovanie nákladov, samozrejme v prípade, ak je pacient prepustený domov nie v stave podliečenia. Práve preto treba merať aj kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Znižovanie priemernej dĺžky hospitalizácie môže byť zapríčinené rôznymi faktormi, jedným z nich môže byť aj systém DRG a spôsob financovania ústavnej starostlivosti.
Otázka (Filip Szórád, Nový Čas)
Dobrý deň, píšem Vám v mene redakcie oddelenia Politiky denníka Nový Čas. Pripravujem článok o návrhu ministerky zdravotníctva Andrei Kalavskej na stratifikáciu nemocníc, ktorý má predložiť na rokovanie vlády. Preto sa na vás obraciam s nasledujúcimi otázkami:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Deta Pitoňáková, MY Považský obzor)
Dobrý deň, spracovávam tému do novín o probléme, ktorý majú na psychiatrickom oddelení v Považskej Bystrici. Lekári napísali otvorený list aj zriaďovateľovi, teda na Trenčiansky samosprávny kraj, aj na ministerstvo zdravotníctva, aj prezidentke e na úrad vlády. Stav považujú lekári za krízový. Vedenie NsP Považská Bystrica zaujíma podľa nich k závažnosti situácie laxný postoj aj napriek ich opakovaným upozorneniam. Vybrala som Vám len niektoré postrehy z listu, to najzávažnejšie, aby ste si vedeli urobiť obraz. Potrebovala by som zodpovedať niekoľko otázok.
Výber z listu:
Na psychiatrickom oddelení v Považskej Bystrici je už niekoľko rokov poddimenzovaný počet lekárov. Napriek nedostatku lekárov neustále narastá počet hospitalizovaných pacientov aj napriek nútenému obmedzovaniu príjmov a rušeniu plánovaných hospitalizácií. Vzhľadom na vysoký vek a častú práceneschopnosť nemocničných ambulantných psychiatrov narastá aj počet psychiatrických vyšetrení na príjmovej ambulancii. Z týchto dôvodov bola presunutá aj povinnosť vykonávať konziliárne psychiatrické vyšetrenia na lekárov oddelenia. Počet konziliárnych vyšetrení má taktiež narastajúcu tendenciu. Počas sviatkov, dlhodobých PN a dovoleniek ambulantných psychiatrov naše oddelenie supluje ich činnosť riešením akútnych stavov. Nakoľko na Slovensku neexistujú záchytné stanice, psychiatrické oddelenie supluje ich činnosť.
Počas služieb jeden lekár prevažne psychiatrického oddelenia slúži nielen na psychiatrickom oddelení, ktoré má 46 lôžok, ale má na starosti celú budovu s počtom vyše 100 lôžok. Počas víkendových služieb musí byť realizovaná vizita u všetkých 100 pacientov v budove oddelenie dlhodobo chorých jedným lekárom. Po zrušení interného oddelenia v Ilave je interné oddelenie NsP Považská Bystrica nútené vzhľadom na nedostatočný počet lôžok presúvať nie plne doliečené a ešte subakútne somatické stavy na ODCH a tým narastá zaťaženie službukonajúcich lekárov. Kritický personálny stav a nedostatok času venovaného pacientom sa ešte zvýraznil prechodom na nové administratívne procesy (nový nemocničný informačný systém – NIS) a najmä prechodom na nový spôsob zapisovania medikácie formou štruktúrovanej medikácie cez NIS. Nevieme si predstaviť ako bude manažovať jeden lekár štruktúrovanú medikáciu cca 100 pacientov počas služby cez víkend, taktiež ako to budú už popri teraz neúnosnej situácií vykonávať lekári psychiatrického oddelenia. Už teraz je nezáujem slúžiť 24 hodinové služby z dôvodu novo zavedeného výpočtu platieb za služby, kedy sa z dôvodu čerpania náhradného voľna strhávajú z platu najlepšie platené hodiny ústavnej pohotovosti. Týmto novým výpočtom lekári za rovnaký počet služieb zarobia oveľa menej ako doteraz.
Niekoľko rokov je vedenie nemocnice upozorňované kolektívom lekárov a primárom oddelenia žiadosťami o riešenie tejto ťaživej situácie. Príchod nových lekárov na naše oddelenie vidíme ako problematický. Všetci lekári psychiatrie znalí pomerov sme sa zhodli, že hlavným dôvodom nezáujmu nových lekárov o prácu v Považskej Bystrici je nízky základný plat lekára absolventa v porovnaní s inými nemocnicami v SR a ČR. Taktiež negatívne vnímame neústretové postoje a ignorujúci štýl komunikácie vedenia NsP Považská Bystrica. Noví lekári sú často odradení aj zaväzujúcimi a nevýhodnými pracovnými zmluvami. Aktuálne vzhľadom na rezignáciu a znechutenie z daného stavu odchádza z nášho oddelenia ďalší skúsený atestovaný lekár, predním odišli traja lekári, z toho jeden neatestovaní. Pri počte štyroch lekárov nebude možné zabezpečiť plný chod oddelenia, prevádzku denného psychiatrického stacionára, konziliárne vyšetrenia a nebude možné pokryť ani nočné služby v celej budove ODCH.
Postoj vedenia k danej situácií vyvoláva znechutenie nielen medzi lekármi, ale aj medzi zdravotnými sestrami, ktoré si uvedomujú ohrozenie svojho zamestnania.
Už teraz v prípade potreby prekladov pacientov do spádu – na psychiatrické oddelenie do Trenčína alebo do Žiliny sa stretávame s odmietnutiami s odôvodnením, že majú plné oddelenia, do PN Veľké Zálužie zase neprijímajú kvôli limitom pacientov poisťovne Dôvera, v PL Sučany pacientov neprijímajú vôbec z kapacitných dôvodov. Z toho vyplýva, že spád nášho psychiatrického oddelenia s počtom 170.000 obyvateľov po zatvorení oddelenia nebude mať kde hospitalizovať svojich psychiatrických pacientov, resp. susedné psychiatrické oddelenia budú musieť navýšiť kapacity, počty lekárov eventuálne skôr prepúšťať nedoliečených pacientov – tento trend možno dnes pozorovať pri rušení jednotlivých oddelení a nárastu počtu pacientov.
Odpoveď Dušana Zachara:
Nedostatok zdravotníckeho personálu kvári celú vyspelú Európu, Slovensko nevynímajúc. Bude nevyhnutné hľadať spôsoby, ako nahrádzať drahú a personálne náročnú ústavnú zdravotnú starostlivosť inými formami starostlivosti. Nepoznám konkrétne situáciu na psychiatrickom oddelení v nemocnici v Považskej Bystrici. Táto nemocnica má dlhodobo problémy s hospodárením – každoročne vytvára vysoké straty a má obrovské dlhy po lehote splatnosti. To samozrejme vplýva na obmedzenú možnosť nemocnice sa rozvíjať, vrátane starostlivosti o personál. Problémom bude možno aj kvalita komunikácie vnútri nemocnice a schopnosti a ochota manažmentu nemocnice riešiť problémy s nedostatkom personálu.
Väčšina zdrojov, ktoré tečú do nemocníc ide na platy zdravotníckych pracovníkov. Slovenskí lekári už deklarujú, že výška platu nie je najväčším problémom. Platový automat im výrazne zvýšil platy a každoročne môžu očakávať automatickú valorizáciu v takej výške, ktorú iní pracovníci vo verejnom sektore nedostávajú. Tento systém odmeňovania však prináša so sebou mnohé úskalia, ktoré vnášajú otázniky nad vhodnosťou platového automatu do budúcnosti. Nemocniciam neostáva totiž dostatok prostriedkov na svoju obnovu, modernizáciu a zlepšovanie prostredia a pracovných podmienok, ktoré samotní lekári kritizujú. Sú to spojené nádoby. Keď niekde pridám, tak odnekiaľ musím zobrať, ak nezvýšim efektívnosť či produktivitu. Platový automat zároveň prináša efekt demotivácie, keďže všetci dostávajú viac-menej rovnaký plat, bez ohľadu od množstva a kvality odvedenej práce. Stratové nemocnice navyše nemôžu pridať dobrým lekárom nič navyše. Ak nie sú ani veľkými nemocnicami, kde má lekár možnosť profesne rásť a zdokonaľovať svoje zručnosti a nie sú vo väčšom meste či zaujímavej lokalite na život, tak potom budú lekári takéto zariadenie obchádzať, keďže si môžu nájsť pre seba a svoju rodinu vhodnejšie miesto na prácu a život. Atmosféra na pracovisku a dobré vedenie kliniky, oddelenia a celej nemocnice zohráva samozrejme tiež svoju rolu.
Vlády, kde nominoval svojich ministrov zdravotníctva vždy SMER-SD, neurobili pre zlepšenie situácie dosť. Ide už o 12 rokov a reálne hrozí, že na konci tejto periódy potopí súčasná vládna koalícia aj nádejne pripravenú reformu nemocničnej siete (stratifikácia nemocníc).
Otázka (Mária Zerzanová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, mala by som niekoľko otázok k pripravovanej a zároveň odsúvanej stratifikácii nemocníc.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Adriána Majerčínová, Topky.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o reakciu k vývoju obchodnej vojny medzi Čínou a USA. Niektorí odborníci tvrdia, že najhoršie z toho vyjde práve Európa a eurozóna.
Odpoveď Petra Goliaša:
Obchodne vojny su skodlive pre cely svet. Uz zavedenie americkych ciel na cinsku ocel sposobuje Europe problemy, kedze domaci vyrobcovia musia zrazu celit prebytku od cinskych konkurentov. Nahle zmeny si vyzaduju zavadzanie ochrannych barier a odvetne opatrenia. Vysledkom obchodnych vojen bude menej obchodu, pomalsi hospodarsky rast a horsie medzinarodne vztahy.
Otázka (Tomáš Budziňák, Hospodárske noviny)
Pozdravujem, dnes dávame dokopy článok o priemernej dĺžke života v EÚ. Z najnovších rebríčkov Eurostatu vyplýva, že od roku 2000 do roku 2017 Slovensko poskočilo zo 73,3 na 77,3 rokov.
Odpoveď Dušana Zachara:
Základné determinanty zdravia, a teda aj priemernej dĺžky života, sú najmä životný štýl a stravovanie, životné a pracovné prostredie, genetické a biologické predpoklady, vzdelanie, sociálna a ekonomická situácia, zdravotná starostlivosť, pričom posledný faktor ovplyvňuje zdravie podľa rôznych zdrojov približne v rozmedzí 10-20%.
Keďže sa zvýšila priemerná dĺžka života, zlepšili sa aj faktory, ktoré ju ovplyvňujú, zdravotníctvo nevynímajúc. Čo zohralo najpodstatnejšiu rolu pri zlepšení, je však ťažké povedať, nemám k tomu nejakú analýzu. Treba sa však pozrieť aj na ostatné, najmä porovnateľné krajiny, ako rýchlo sa zlepšujú oni a toto zlepšovanie porovnávať so slovenským.
Otázka (Rastislav Herchel, Nový Čas)
Dobrý deň, táto téma nie je úplné celospoločenská, ale myslím, že mi minimálne budete vedieť poradiť. Pán Mistrík (SaS) predal svoju úspešnú chemickú firmu HighChem americkej spoločnosti s ročným obratom 22-24 miliárd USD. Existuje spôsob ako aspoň orientačne odhadnúť, za koľko mohol firmu predať?
Odpoveď Petra Goliaša:
Ocenovanie firiem nie je jednoduche. V zasade zavisi od toku cash-flow v buducnosti a investorom ocakavanej navratnosti zdrojov. Ak by napriklad investor ocakaval kazdy rok cisty zisk 500-tisic eur v dnesnych cenach a pozadoval by navratnost 10 rokov, bola by cena 5 mil. eur. Ocakavany zisk ovplyvnuje pozicia firmy na trhu, ale aj jej struktura pohladavok a zaväzkov. Investor dalej zohladnuje potencialne synergie so svojimi aktivitami, know-how danej firmy a podobne.
Otázka (Jozef Ryník, TREND)
Dobry den, pisem clanok o navrhoch ekonomov stran PS a Za ludi na znizenie regionalnych rozdielov.
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Veronika Cosculluela, Plus 7 dní)
Dobrý deň, narátali sme minimálne 10 štátnych funkcionárov, ktorí zarobili vlani viac ako premiér Pellegrini. Aj vo Francúzsku, len v rezorte financií, zverejnili štatistiky platov a vyšlo najavo, že až 170 funkcionárov berie za svoju prácu viac ako Macron
Viete zdôvodniť, prečo je to tak?
Je to normálne, teda nie je to problematické? Hoci môže vykonávať ten-ktorý dobre platený štátny zamestnanec, riaditeľ RTVS či firmy Lesy SR, svoju prácu vysoko odborne a mať dobré výsledky, predsa len má premiér z pohľadu zodpovednosti za chod vecí verejných, štátu, zrejme viac práce, výkon funkcie premiéra je zrejme náročnejší aj na čas a stresujúcejší z pohľadu kontroly médií a verejnosti…
Zaručuje systém platového ohodnotenia čelných funkcionárov na Slovensku (riaditeľov úradov, ale aj štátnych podnikov) ich nezávislosť?
U niektorých funkcionárov vidíme, že odmeny za rok niekedy dosiahnu skoro výšku platu. Napríklad u šéfa lesov tvoria jeho odmeny 0,4 percenta zo zisku firmy po zdanení. Sú podľa vašich analýz a prieskumov, odmeny štátnych funkcionárov odôvodnené? Je v poriadku ak sa takmer rovnakú základnému platu?
Odpoveď Petra Goliaša:
Premier je najviac na ociach a informacia o vysokom plate ho moze najviac poskodit, kedze je to politik. Statni manazeri ci vysoko postaveni uradnici su menej viditelni, verejnost sa nie vzdy dozvie o ich platoch a tato informacia pri nich tiez menej rezonuje vo verejnej debate. Navyse sa nezodpovedaju priamo volicom, ale politikom, ktori ich do funkcii nominuju. Riesenim je transparentne informovat o platoch a odmenach na vsetkych verejnych poziciach a poukazovat na rizika, ktore sa spajaju s prilis nizkymi platmi politikov vratane nizkej kvality a korupcie.
My sme v ramci porovnania nezavislosti 18 verejnych institucii sledovali aj platy a vyslo nam, ze najmenej zarabaju veduci predstavitelia tychto institucii:
Naopak najviac zarabaju v tychto instituciach:
Porovnanie vratane vysky platov najdes na portali, alebo aj tu.
Otázka (Rastislav Herchel, Nový Čas)
Dobrý deň, v posledných dňoch sa intenzívne rokuje o zvýšení minimálnej mzdy na 635 eur mesačne od roku 2020. Poprosili by sme niekoho od vás o reakciu na tento fakt, pričom nás zaujíma najmä:
Odpoveď Petra Goliaša:
Skokove zvysenie minimalnej mzdy, ktore vyznamne prevysi rast produktivity prace, moze ohrozit pracu mnohych ludi najmä s nizkym prijmom. Nie kazdy zamestnavatel si totiz moze dovolit rapidne zvysovat mzdy. Pocitili by to hlavne zaostalejsie regiony, kde je uz dnes najvyssia nezamestnanost. Rozumne je zvysovat minimalnu mzdu rovnomerne s rastom produktivity prace. Ak chce vlada pomoct pracujucim s nizkym prijmom, efektivnejsie by bolo znizit im odvody, alebo zvysit danovy bonus ci ine socialne davky.
Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, je známe, že MZ SR spustilo tretie kolo oddlžovania nemocníc. Napriek tomu štátne nemocnice stihli za ostatné 4 mesiace vytvoriť sekeru voči Sociálnej poisťovni vo výške 30 mil. eur. Dlhy sa im kopia stále rýchlejšie.
Odpoveď Dušana Zachara:
Ukazuje sa, že navrhnutý sankčný model pri aktuálnom oddlžovaní a následnom neplnení kritérií vôbec nefunguje. Nemá žiadny odstrašujúci efekt. Mnohé veľké štátne nemocnice nezmenili nič na svojej prevádzke a generujú opätovne vysoké nové dlhy. Zlé je aj to, že verejnosť nemá prístup k ozdravným plánom jednotlivých oddlžovaných nemocníc, takže nedokáže kontrolovať a vyvýjať tlak na ich plnenie. Je to absolútne premárnená príležitosť na uskutočnenie nejakej pozitívnej zmeny. Prehlbuje sa morálny hazard a nenastavili sa správne motivácie, ktoré by znamenali, že dobre hospodáriť a poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť sa oplatí. Momentálne to stále neplatí a pri hospodárení platí dokonca pravý opak.
Ak to tak v budúcnosti nemá byť, musí sa začať presadzovať odpolitizovanie zdravotníctva v zmysle, aby sa nezneužívala politická moc na presdzovanie partikulárnych záujmov, musí začať zavádzanie tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení a menenie motivácií aktérov v systéme tým smerom, aby sa oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť a súčasne rozumne hospodáriť, lebo bude za to adekvátna odmena. A naopak, ak sa to nedeje, tak to musí byť pre poskytovateľov, zdravotníckych pracovníkov, zriaďovateľov a politikov nevýhodné – finančne, reputačne, politicky. Davnejsie som pisal o aktualnej forme oddlzovania tu
Otázka (Roland Nagy, Új Szó)
Dobrý deň! Stratifikácia nemocníc sa na program vlády teraz nedostala, a posúva sa na september. Andrea Kalavská hovorí, že zo strany ministerstva je materiál pripravený, následný proces však potrebuje už politickú podporu.
Odpoveď Dušana Zachara:
Je škoda, že sa reformu rozvrstvenia nemocničnej siete nepodarilo schváliť ešte pred letnými prázdninami, nakoľko po nich sa už začne intenzívnejšie predvolebné kampaňovanie, čo vždy sťažuje prijímanie akýchkoľvek opatrení, ktoré sa môžu javiť čo i len trochu nepopulárnymi. Nedá sa vylúčiť, že stratifikácia nemocníc nakoniec ešte v tomto volebnom období prejde, ale táto pravdepodobnosť sa s približujúcimi voľbami veľmi znižuje. Trochu “poľahčujúcou” okolnosťou v prospech možného schválenia by mohlo byť, že implementáciu a účinky tejto reformy, vrátane tých menej populárnych, budú pociťovať reálne až nasledujúce vlády.
Prečo sa stratifikácia nepredložila do vlády neviem posúdiť, pravdepodobne nepanovala medzi politikmi vládnej koalície na nej úplná zhoda, možno je to daň za politickú stabilitu a zmier v predvolebnom období a možno sa ukazuje aj relatívne slabšie líderstvo pri presadzovaní reforiem vo vládach, v ktorých hrá prím SMER-SD. Ak chce ministerka zdravotníctva presadiť reformu nemocničnej siete, nevyhnutne potrebuje aj politickú podporu vo vláde a nedá sa od toho dávať ruky preč, lebo reforma nemôže byť úspešná bez dôkladnej analýzy, ale nemôže byť úspešná ani bez politickej podpory. Získať oboje je úlohou ministerky.
Otázka (Michal Filek, MY Žilinské noviny)
Dobrý deň, dnes mi na stole pristala téma „začarovaný kruh pri oddlžovaní nemocníc“ (ktorú pred časom riešil ex-kolega Vlado Maťo) – Štát nemocnice postupne oddlžuje, no súbežne s tým kopia nové a nové dlhy. Nemocnice v pôsobnosti rezortu zdravotníctva dlžia len Sociálnej poisťovni viac ako 160 miliónov eur. Z toho: len za prvé štyri mesiace tohto roka spravili sekeru vyše 30 miliónov, vyplýva to z poslednej správy o hospodárení Sociálnej poisťovne za mesiace január až apríl tohto roka. Rezort má spustiť v horizonte tohto roka už tretiu etapu oddlžovania v sume 191 miliónov… Vedeli by ste mi k tomu poskytnúť názor, či je tento systém správne nastavený, keďže napríklad UNB, „Rúzveltka“ či Nemocnica v Martine sa aj po finančných injekciách naďalej ocitajú v strate a v rámci zadlženosti to neprináša výrazný efekt? A ak správne chápem nejde pritom len o dlhy voči sociálke… Dodatkové otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Ukazuje sa, že sankčný model pri oddlžovaní a následnom neplnení kritérií vôbec nefunguje. Zlé je aj to, že verejnosť nemá prístup k ozdravným plánom jednotlivých oddlžovaných nemocníc, takže nedokáže kontrolovať a vyvýjať tlak na ich plnenie. Je to absolútne premárnená príležitosť na uskutočnenie nejakej pozitívnej zmeny. Prehlbuje sa morálny hazard a nenastavili sa správne motivácie, ktoré by znamenali, že dobre hospodáriť a poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť sa oplatí. Momentálne to stále neplatí a pri hospodárení platí dokonca pravý opak.
Ak to tak nemá byť, musí sa začať presadzovať odpolitizovanie zdravotníctva v zmysle, aby sa nezneužívala politická moc na presdzovanie partikulárnych záujmov, musí začať zavádzanie tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení a menenie motivácií aktérov v systéme tým smerom, že sa oplatí poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť a súčasne rozumne hospodáriť a naopak, ak sa to nedeje, tak to musí byť pre poskytovateľov, zdravotníckych pracovníkov, zriaďovateľov a politikov nevýhodné.
Otázka (Michal Filek, MY Žilinské noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o niekoľko odpovedí v súvislosti s hospodárením Žilinského samosprávneho kraja. Krajskí poslanci minulý týždeň odsúhlasili úver 4 milióny eur na „financovanie kapitálových výdavkov“. Vaša organizácia každoročne vyhodnocuje finančné zdravie samospráv. Podľa rebríčka z roku 2018 sú len tri kraje zadĺžené viac, ako ŽSK. Chcem sa spýtať:
Odpoveď Mateja Tunegu:
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem clanok o viaczdrojovom financovani zdravotnictva, ktore sa vo svojom Programovom vyhlaseni vlada zaviazala zaviest. Chcela by som Vas poprosit o Vas nazor, ci:
Odpoveď Dušana Zachara:
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.
Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože dnes končí funkčné obdobie predsedovi RRZ Ivan Šramkovi. Pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok k celému projektu.
Odpoveď Petra Goliaša:
Prinos RRZ vidim najmä v lepsom informovani verejnosti o aktualnom stave verejnych financii a ich dlhodobej udrzatelnosti. Bez nezavislych analyz a komentarov Rady by vo verejnej diskusii chybali dolezite argumenty. Rada tiez nastavuje zrkadlo vlade aj parlamentu pri schvalovani opatreni s dosahom na verejne financie. Znizuje tak riziko prijimania skodlivych a zvysuje sance na prijatie uzitocnych opatreni. Priestor na zvysenie vplyvu Rady vidim v intenzivnejsom posudzovani a informovani o dopadoch navrhov opozicnych aj koalicnych politikov.
Klucovou hodnotou Rady je jej nezavislost, co umoznuje aj kriticky sa vyjadrovat k vladnym politikam. Na druhej strane tym moze rast chut niektorych politikov ovladnut Radu svojimi nominantmi. Preto treba vyberat clenov Rady v transparentnom procese s dorazom na ich odbornost, nie blizkost k politickym stranam.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, MZ SR mi uviedlo, ze planuje zmenit odmenovanie manazmentu VsZP. Po novom ma byt priznanie vyplatenia variabilnej zložky odmeny podmienene:
Chcela som sa Vas spytat, ci povazujete tieto zmeny za efektivne a ci su nastavene parametre dostacujuce, pripadne si viete predstavit aj dalsie (ake), alebo uplne iny sposob odmenovania manazmentu VsZP?
Odpoveď Dušana Zachara:
Navrhovaný nový spôsob odmeňovania manažmentu VšZP ide správnym smerom a je lepší ako ten predošlý. Viaceré kritériá odmeňovania by si však vyžadovali vo Vašej otázke presnejšiu špecifikáciu, čo sa nimi myslí. Napríklad výdavky na zdravotnú starostlivosť (ZS). Čím sú vyššie, tým je vyššia odmena? Alebo sa bude brať do úvahy, aké je percento výdavkov na ZS z celkových výdavkov poisťovne?
Manažment by mal byť odmeňovaný na základe plnenia takých kritérií, ktoré môže svojou činnosťou ovplyvniť. Manažéri VšZP môžu napríklad realizovať centrálne nákupy liekov na úrovni účinnej látky a dosahovať úspory, môžu efektívne nakupovať zdravotnú starostlivosť u poskytovateľov, ktorá by reflektovala kvalitu a dostupnosť ZS pre pacienta, môžu revidovať zle vykázanú ZS poskytovateľmi, môžu prispieť k lepšiemu výberu poistného, môžu zefektívniť chod poisťovne, vrátane nákladov na réžiu a pod. Členovia manažmentu poisťovne však nemajú žiadnu zásluhu na tom, že na Slovensku rastie zamestnanosť, mzdy, a tým pádom aj príjmy a výdavky poisťovní. Takisto sa im nemôže pripisovať zásluha na tom, ak sa vláda pred koncom roka rozhodne dofinancovať zdravotníctvo mimoriadnym zvýšením platby za poistencov štátu, ktoré sa pretaví do zvýšených výdavkov na ZS a možno aj do lepšieho hospodárskeho výsledku. A platí to samozrejme aj opačne, keď napríklad poslanci schvália početné výdavkové opatrenia, ale nevyčlenia na ne dodatočné zdroje. Preto treba tieto jednorazové vplyvy očisťovať a nezahrňovať ich do vzorca pre odmeňovanie manažmentu. Naopak, do vzorca by sa mohol zahrnúť vývoj pri ukazovateli spokojnosť pacienta a doplniť okrem hospodárskeho výsledku aj ďalšie finančné ukazovatele. Veľkým prínosom pre spravodlivejšie odmeňovanie riadiacich pracovníkov VšZP by mohlo byť aj nezávislé hodnotenie a porovnávanie zdravotných poisťovní, na ktoré by sa dala naviazať časť odmeny.
Otázka (Tomáš Budziňák, Hospodárske noviny)
Dobrý deň. Do dnešného vydania pripravujeme opäť zaujímavú tému, tentoraz „O spotrebe liekov na Slovensku za posledné tri roky“ – NCZI vydal kompletné dáta, z ktorých vyplýva, že za minulý rok to bolo historicky dosť vysoké číslo. Spotreba liekov za rok 2018 sa z pohľadu finančnej úhrady za vydané lieky zvýšila oproti roku 2017 o 4,2 percenta na 1 792,2 milióna €. Dosiahla tak najvyššiu hodnotu minimálne od roku 2015. V tom úhrada zdravotnej poisťovne činila 1 365,8 mil. €, čo predstavuje nárast o 3,9 % oproti roku 2017 a o 1,5 % oproti roku 2016. Rovnako najvyššiu za posledné tri roky eviduje NCZI aj úhradu pacientom za lieky. Tá v roku 2018 predstavovala 426,5 mil. €, teda o 5,3 % viac ako v predchádzajúcom roku a o 10,8 % viac ako v roku 2016.
Odpoveď Dušana Zachara:
Na rast verejných výdavkov na lieky vplývalo minulý rok viacero faktorov. Zaviedla sa benevolentnejšia úhrada liekov na tzv. zriedkavé ochorenia, ktoré nemuseli prejsť farmakoekonomickým posúdením, a preto nám z verejných zdrojov unikli milióny eur na lieky s otáznou klinickou účinnosťou. Ďalším aspektom bolo sprísnenie vstupu na trh pre lacnejšie generiká, ktoré majú potenciál ušetriť zdroje tak pre verejný sektor, ako aj pre pacientov. Rovnako to platí aj pre lacnejšie biosimiláre lieky. Treba ich viac využívať, predpisovať, centrálne nakupovať. V neposlednom rade chýbajú na Slovensku profesionálne orgány, ktoré by sa podieľali na kategorizačnom procese liekov. V súčasnosti v nich pôsobia na dobrovoľnej báze a vo voľnom čase rôzni odborníci, ktorí za to nedostávajú plat a ich hlavnou profesnou činnosťou je niečo iné. Aj preto nie je kategorizácia liekov a určovanie ich úhrad často predvídateľné a podporované dostatočnými argumentmi. Aj pre absenciu profesionálnych orgánov v liekovej politike sa nepresadila potrebná veľká revízia úhrad, ktorá by verejným zdrojom ušetrila nemálo prostriedkov.
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union. INEKO je autorom analýzy o biosimilárnych liekoch a pripravuje analýzu o generických liekoch, ktoré finančne podporila asociácia výrobcov a dodávateľov generických a biologicky podobných liekov pôsobiacich na Slovensku GENAS.
Otázka (Tomáš Budziňák, Hospodárske noviny)
Zdravím Vás, do najnovšieho vydania pracujeme na zaujímavej štatistickej téme „Nerovnosti v zdraví medzi Európanmi“ – konkrétne, ako vzdelanie ovplyvňuje dĺžku dožitia. Najväčšiu priepasť medzi vzdelaním a dĺžkou dožitia si držia práve Slováci. Potvrdzuje to posledný aktualizovaný prieskum Health at a Glance Europe. Slovenský muž s nízkym vzdelaním má predpoklad, že sa dožije až o 14,4 roka kratšie ako vysokoškolsky vzdelaný muž. Tu je toho viac (strany 84, 85….). Ak to bude možné, mohli by ste mi poskytnúť Váš názor? Otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Úroveň vzdelania má pozitívny vplyv na na dĺžku života. Súvisí to s tým, že vzdelanejší ľudia viac dbajú na správnu životosprávu,zdravé stravovanie, športovanie, nakoľko sú si vedomí, že od týchto aspektov závisí dĺžka a kvalita ich životov. Nezanedbateľný faktor je, že vzdelanejší ľudia bývajú spravidla bohatší ako tí menej bohatí, a preto si môžu dovoliť vynakladať viac prostriedkov na kvalitnú stravu, bývanie či starostlivosť o svoje zdravie a často majú aj lepšiu dostupnosť k zdravotnej starostlivosti.
Dĺžka života závisí aj od mnohých premenných, z ktorých viaceré človek nemôže počas svojho života ovplyvniť – napr. genetika, kvalita životného prostredia, kvalita zdravotníckeho systému a pod. Krajiny sa od seba líšia aj rôznymi východiskovými stavmi, rôznymi zvykmi stravovania, životným prostredím a spôsobom života, inou úrovňou vzdelávania a osvety a samozrejme aj inou kvalitou starostlivosti o zdravie.
Dávam Vám do pozornosti našu dávnejšiu analýzu.
Otázka (Filip Szórád, Nový Čas)
Dobrý deň, píšem vám v mene redakcie oddelenia politiky denníka Nový Čas. Pripravujem článok o pripravovanom vládnom sociálnom balíčku (15% daň pre podnikateľov, zvýšenie rodičovského príspevku, zdvojnásobenie vianočného príspevku, zrušenie konces. poplatkov pre dôchodcov, atď.) za 550 miliónov eur. Preto sa na vás obraciam s nasledujúcimi otázkami:
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem clanok o hospodareni statnych nemocnic, ktory by mal zodpovedat otazku, ci je mozne, aby sa raz vsetky statne nemocnice dostali do plusu a dokazali sa v nom aj dlhodobo udrzat. Pytala som si od MZ aktualne HV, tak Vam preposielam tabulku
Hospodársky výsledok k 30.4.2019.
| Nemocnica | Jan – Apríl 2019 (v tis. EUR) |
|---|---|
| UN Bratislava spolu | -1 673 |
| UN Martin | -5 377 |
| UNLP Košice | 1 802 |
| FNsP Banská Bystrica | 3 349 |
| FNsP Prešov | 868 |
| FN Trnava | 3 618 |
| FN Trenčín | 1 983 |
| FNsP Žilina | -367 |
| FN Nitra | -106 |
| FNsP Nové Zámky | -205 |
| NÚDCH | -409 |
| DFNsP Banská Bystrica | -26 |
| DFN Košice | 304 |
| Spolu | 3 762 |
Chcem sa spytat na Vas nazor:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, mam na vas prosbu – VsZP zacalo robit dodatky k zmluvam s nemocnicami, kde zavadzaju poziadavku minimalnych poctov. (VšZP v záujme zvyšovania bezpečnosti a kvality zdravotnej starostlivosti zaviedla pre ústavné zdravotnícke zariadenia minimálny počet vybraných zdravotných výkonov s účinnosťou od 1.4.2019). Takze aj ked nie je prijata stratifikacia (a zakon) tak VsZP uz zacina s tymito krokmi a chcela som vas poprosit o reakciu, co si o tom myslite.
Odpoveď Dušana Zachara:
Vítam takýto krok poisťovne. Áno, stratifikáciu vedia uskutočniť aj samotné zdravotné poisťovne a dokonca si myslím, že je to legitímny a systémový prístup. V takom prípade musí štát dohliadať, aby sa stratifikácia neodkláňala od verejného záujmu. Doteraz to poisťovne veľmi obmedzene a postupne svojim (ne)zazmluvňovaním poskytovateľov robili, ale pri razantnejšom postupe im čiastočne bránila legislatíva (nastavenie verejnej minimálnej siete a pod.; čiže v tejto oblasti potrebujeme legislatívu, ktorá by uľahčovala uskutočňovanie stratifikácie) a tiež aspekt, že žiadna poisťovňa nechcela byť v očiach poistencov tá, ktorá bude presadzovať škrty, nakoľko sa to mohlo prejaviť v úbytku jej poistencov. Logicky má preto najlepšie predpoklady začať so stratifikáciou dominantná poisťovňa, ktorá je zároveň v rukách štátu, ku ktorej sa potom ostatné poisťovne pridajú. Opačne by to bolo ťažšie predstaviteľné a asi aj menej účinné. Líder na koncentrovanom trhu totižto často nastavuje trend (napríklad v nastavovaní cien), ktorému sa ostatní prispôsobujú. Na druhej strane pri VšZP býva politický a mediálny tlak omnoho citeľnejší, s výraznejším potenciálom zvrátiť plánované opatrenia a postupy.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som vas poprosit, v MPK je stratifikacia nemocnic, kde je aj novela naslednej starostlivosti. Chcela som vas poprosit, v analyze v plyvov na rozpocet sa pise, ze za naslednu starostlivost budu ludia platit 5 eur na den. (Posielam cele zneneie: Následná zdravotná starostlivosť
Navrhuje sa, aby sa v rámci ústavnej starostlivosti poskytovala následná starostlivosť. Následná starostlivosť sa poskytuje do vyliečenia osoby, najviac však do troch mesiacov od stabilizácie zdravotného stavu osoby v ústavnom zdravotníckom zariadení. Ak ide o osobu s poruchou základných životných funkcií a zdravotnou starostlivosťou nie je možné podstatne zlepšiť jej zdravotný stav, následná starostlivosť sa predlžuje podľa indikácie konzília.
Následná ústavná ošetrovateľská starostlivosť je poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti osobe na základe indikácie lekára a sestry, ktorá vyžaduje celodennú dostupnosť ošetrovateľskej starostlivosti, nevyžaduje sústavnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú lekárom a nemožno ju vykonávať v prirodzenom sociálnom prostredí osoby. Následná ústavná ošetrovateľská starostlivosť sa poskytuje do vyliečenia osoby, najviac však do šiestich mesiacov v dome ošetrovateľskej starostlivosti. Po uplynutí šiestich mesiacov sa následná ústavná ošetrovateľská starostlivosť predlžuje podľa indikácie konzília.
Vytvára sa tak priestor pre rodinných príslušníkov pripraviť sa na príchod svojho blízkeho z nemocnice. Následná starostlivosť sa bude poskytovať na oddeleniach dlhodobo chorých, paliatívnej medicíny, fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, doliečovacích oddeleniach, v hospicoch a liečebniach. V nemocniciach bude môcť pacient stráviť tri mesiace, v domoch ošetrovateľskej starostlivosti šesť mesiacov.
Pacienti si majú za takúto starostlivosť doplácať päť eur na deň. Od poplatku však budú viaceré osoby oslobodené, napríklad tehotné ženy, ľudia v hmotnej núdzi, nositelia ocenenia najmenej striebornej Janského plakety, osoby zdravotne ťažko postihnuté aj dôchodcovia.)
Odpoveď Dušana Zachara:
Navrhovaný princíp vítam. Je dobré, keď sa zavádza viaczdrojové financovanie služieb, vrátane symbolickej spoluúčasti pacienta, ktoré by bez dodatočných peňazí nefungovali tak, ako si všetci predstavujeme. Keď nie je všetko “zadarmo”, tak to zároveň vytvára motivácie, aby sa tento typ zdravotnej starostlivosti nezneužíval, a aby bol finančne udržateľnejší. Treba si tiež uvedomiť, že každý človek vynakladá každodenne peniaze na stravovanie a bývanie, avšak pri pobyte v ústavnom zdravotníckom zariadení to v súčasnosti prevažne neplatí. To je zvláštne. Na tzv. hotelových službách (strava, hygienické potreby, posteľné prádlo, čistenie) by sa pacienti podľa môjho názoru mali finančne spolupodieľať. Samozrejme, sociálne odkázaní pacienti by mali byť z poplatkovej povinnosti vylúčení, resp. niektorí by mali mať výrazné zľavy.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, na budúci týždeň robíme v SME veľkú prílohu o stratifikácii nemocníc. K tomu mám na Vás nasledujúce otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Filip Domovec, Plus JEDEN DEŇ)
Dobrý deň, Slovensko bojuje s nedostatkom lekárov a zdravotných sestier. Navyše, v horizonte niekoľkých rokov majú v hlavnom meste vzniknúť 2 nové veľké nemocnice – jednu stavia súkromný investor, druhú chce vybudovať štát. V tejto súvislosti Vás prosím o stanovisko:
Odpoveď Dušana Zachara:
1. Podľa analýz v Bratislave nedostatok lekárov v priemere nie je, skôr je problém so zdravotnými sestrami. Vybudovaním nových nemocníc vznikne prirodzene aj boj o kvalitných zdravotníckych pracovníkov. A to je dobré. Súťaž o zdravotníckych pracovníkov môže zvýšiť ich motiváciu, ohodnotenie kvality ich práce a zlepšiť podmienky na prácu, čo by v konečnom dôsledku mal pocítiť aj pacient lepším servisom a starostlivosťou. Atraktívnosť jednotlivých zamestnávateľov môže byť závislá od preferencií pracovníkov. Niekto kladie na prvé miesto plat, iný možnosť napredovania vo fachu, resp. aj na poli vedy a výskumu, iný chce pracovať v modernom alebo podnetnom prostredí a byť odmenený za kvalitu odvedenej práce, ďalší uprednostňuje viac istotu, stabilitu a menej stresu a pod. Samozrejme, iniciálnu výhodu pri kontrahovaní a výbere zamestnancov bude mať ten, kto postaví novú modernú nemocnicu ako prvý. Ale v dlhodobejšom horizonte sa presadí také zariadenie, resp. zariadenia, ktoré budú poskytovať relatívne najviac dostupnú, bezpečnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre pacientov, pričom nezáleží, kedy vznikli a kto ich vlastní.
2. a 3. Ak sa pýtate na najrýchlejší a najefektívnejší spôsob ako získať nových lekárov, tak je to motivovanie a nekladenie prekážok pre príchod lekárov zo zahraničia – ideálne tých, ktorí už na Slovensku pôsobili, ale odišli do zahraničia, alebo nových z iných krajín, najmä na východ, resp. juhovýchod od nás. V druhom prípade si musíme vyjasniť otázku, či chceme mať také prísne testy pre cudzích lekárov, ktoré by nespravili ani domáci, alebo im radšej uľahčíme príchod a v prípade ich objektívne nižšej kvality tlačili na to, aby sa postupne dovzdelávali a dostali sa na úroveň našich lekárov. Preferujem druhú možnosť. Tak to robia aj vo vyspelejšom zahraničí.
Otázka (Igor Surovčík, SITA)
Dobrý deň, podľa návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý je už v parlamente, by mali ísť ženy do dôchodku skôr, ak dieťa vychovali. Za výchovu dieťaťa sa má považovať osobná starostlivosť o dieťa najmenej 10 rokov do jeho plnoletosti, či najmenej päť rokov do plnoletosti, ak sa žena začala o dieťa starať po dovŕšení ôsmich rokov veku dieťaťa. Ak dieťa zomrelo po dovŕšení šiestich mesiacov, podmienka výchovy dieťaťa s nárokom na zníženie dôchodkového veku bude splnená, ak sa matka starala o dieťa od jeho narodenia do úmrtia. Výnimkou budú prípady, ak žena podľa právoplatného rozhodnutia súdu spôsobila smrť dieťaťa úmyselným trestným činom. Podmienku výchovy dieťaťa však matka splní aj vtedy, ak sa osobne starala o dieťa najmenej posledné tri roky pred dovŕšením dôchodkového veku.
Minister Richter minulosti zdôrazňoval, že má ísť o matky, ktoré dieťa nielen porodili, ale aj vychovali. Tak, ako je naformulované znenie navrhovanej novely, naozaj bude potrebné dieťa vychovať, a nielen porodiť? Nebude umožnené ísť do dôchodku skôr aj matkám, ktoré deti len porodili, deti majú ledva základné vzdelanie a počas aktívneho života viac nepracovali ako pracovali? Nepôjdu do dôchodku skôr aj tie matky, ktoré nikdy nepracovali, boli celý život len dôchodkovo poistené štátom vďaka tomu, že porodili deti a získali tak najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia?
Odpoveď Petra Goliaša:
Podmienky su formulovane velkoryso, splni ich tak pravdepodobne vyrazna väcsina matiek. Cim viac zien splni podmienky, tym horsi bude dopad opatrenia na verejne financie. Ide pritom o mimoriadne drahe opatrenie, ktore najmä v case starnutia obyvatelstva vyznamne zhorsi stabilitu verejnych financii.
Rodinam by podstatne viac pomohlo, keby stat odmenoval rodicov v case starostlivosti o deti a nie az v starobe. Svedcia o tom aj udaje o rozsireni chudoby, podla ktorych patria medzi najohrozenejsie rodiny s viacerymi detmi a medzi najmenej ohrozenych patria dochodcovia. Problem nizkych dochodkov rodicov, ktori sa starali o deti, sa da vyriesit zvysenim vymeriavacieho zakladu na socialne poistenie, ktore za rodicov poberajucich rodicovsky prispevok plati stat. V porovnani so skorsim odchodom do dochodku by opatrenia zamerane na zvysenie vymeriavacieho zakladu a adresnu podporu rodin stali menej penazi a viac by pomohli rodicom vychovavajucim deti. Skorsi odchod do dochodku pre zeny, ktore vychovali deti, je preto plytvanim verejnych zdrojov.
Z pohladu rodovej rovnosti je problemom aj diskriminacia otcov, ktori sa tiez staraju o deti a zakon na nich nemysli.
Otázka (Pitoňáková Bernadetta, MY Považský Obzor)
Dobrý deň, pri výstvbe bytoviek v Považskej Bystrici “konštatoval Úrad pre verejné obstarávanie“https://mypovazska.sme.sk/c/20468946/byty-staval-sukromny-investor-mesto-ich-chce-odkupit.html :, že samospráva nepostupovala v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Mesto dalo súkromnej firme najprv do prenájmu pozemok, ona postavila bytovku, mali najprv memorandum o spolupráci, neskôr zmluvu. Medzitým došlo aj k zmene názvu firmy. Potom mesto požiadalo príspevok zo ŠFRB a dotáciu a od stavebníka bytovku odkúpilo. Na problém upozornilo jedno občianske združenie. V prílohe posielam list z ÚVO, ktorý prišiel zástupcovi združenia. Od vás by sme potrebovali informácie:
Odpoveď Petra Goliaša:
Ako som spominal v telefone, nie je spravne, ze sa mesto vyhlo sutazi a priamo vybralo stavebnu firmu. Rizikom je predrazenie stavby. Navyse ide podla UVO o protizakonny postup, na co bolo mesto dopredu upozornene. Ospravedlnenim nie je ani argument, ze sa mesto snazilo vyhnut lacnym nekvalitnym ponukam. Kvalitu totiz treba strazit v zadavacich podmienkach, nezavislym stavebnym dozorom ci prostrednictvom dostatocne dlhej zarucnej doby. Ak mesto nevedelo vyuzit tieto prostriedky, mohlo poziadat o pravnu pomoc UVO, ine mesta, pripadne inych expertov na verejne obstaravanie. Este dodavam, ze rizikom je aj klientelizmus, teda uprednostnenie blizkej, dopredu vybranej firmy na ukor inych moznych dodavatelov.
Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o stručný komentár. Venujeme sa téme nadmernej spotreby antibiotík na Slovensku – poisťovňa Dôvera dnes predstavila svoje dáta k tejto téme. Zaujímal by ma Váš pohľad na vec. Dáta naznačujú nízku spotrebu v mestách (Bratislava, Košice) a vysokú naopak v ekonomicky menej rozvinutých regiónoch (Rožňava, Sabinov, Medzilaborce..).
Odpoveď Dušana Zachara:
Je to určite zaujímavá informácia a môže mať viacero vysvetlení. Jedna z príčin môže byť objektívne vyšší výskyt bakteriálnych ochorení v menej rozvinutých regiónoch, čo môže zas súvisieť s vyššou chudobou, nižším vzdelaním a relatívne horšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti. Bohatší a vzdelanejší obyvatelia, ktorí sa sústreďujú v mestách, môžu viac dbať na prevenciu a ochranu svojho zdravia a tí vzdelanejší nebudú stoj čo stoj vyžadovať od svojho praktického lekára predpísanie liekov, keď mu lekár po diagnostike napr. CRP vyšetrením odporúči pri virotickom ochorení ísť si ľahnúť, veľa piť a jesť ovocie s vysokým obsahom vitamínov, prípadne si ísť do lekárne kúpiť voľnopredajné prípravky na podporu riešenia jeho zdravotného problému.
Určite by kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pomohlo, keby lekári uplatňovali a pacienti poznali štandardné diagnostické a liečebné postupy inšpirované dobrou praxou a medicínou založenou na dôkazoch, ktoré by obmedzovali príliš veľkú variabilitu postupov pri liečbe toho istého ochorenia, resp. rovnakých príznakov pri rôznych lekároch.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o odpovede na par otazok. MZSR odlozilo schvalenie stratifikacie. Spojilo material s tym o dlhodobej starostlivosti a posiela spolocny material do MPK. Otazky:
MZSR mi napisalo: “stratifikácia veľmi úzko súvisí aj s následnou zdravotnou starostlivosťou. Keďže sme k následnej zdravotnej starostlivosti dostali veľké množstvo pripomienok a po ich odstránení sa výrazne zmenil charakter materiálu, rozhodli sme sa vzhľadom k tomu, že stratifikácia je prelomový materiál, aby odborná verejnosť bola informovaná o finálnom znení oboch materiálov so zapracovanými pripomienkami. Z toho dôvodu oba materiály, nakoľko úzko spolu súvisia, opätovne predpokladáme do MPK ako spoločný materiál.”
Odpoveď Dušana Zachara:
Samozrejme odkladanie prijatia dôležitých materiálov súvisiacich so stratifikáciou nemocníc s približujúcimi sa voľbami a stále menej stabilnou politickou situáciou vo vládnej časti politického spektra predstavuje zvyšujúce riziko pre skorú implementáciu tohto projektu. Nepoznám informácie o potrebe spájania oboch agend. Je pravda, že problematika následnej zdravotnej starostlivosti (ale aj primárnej ambulantnej sféry) úzko súvisí so stratifikáciou. Dôležitý bude výsledok celého snaženia sa, avšak samozrejme aj technika schvaľovania môže vplývať na konečný výsledok, či už pôjde o úspešný alebo neúspešný proces.
Otázka (Martin Majdák, Rádio Košice)
Pekný deň prajem, pripravujem príspevok o momentálnom stave nemocnice L. Pasteura v Košiciach a rád by som k tomu poznal aj vaše stanovisko. UNLP v poslednom čase čelila škandálu s transfúziou nesprávnej skupiny krvi čo vyústilo v smrť pacienta.
Odpoveď Dušana Zachara:
To, že sa dve závažné pochybenia (operované nesprávne koleno a chybná transfúzia krvi) stali za ostatný mesiac, môže byť dielom náhody, intenzívnejším a citlivejším zameraním sa médií na podobné prípady po zverejnení prvej udalosti, ale môže naznačovať aj systémové zlyhania (keď si pozrieme na portáli nemocnice.ineko.sk údaje o sťažnostiach pacientov a udelených pokutách pre UNLP, tak zistíme, že pri oboch parametroch je košická univerzitka najhoršia spomedzi ostatných veľkých štátnych nemocníc). Samozrejme akákoľvek medializovaná negatívna informácia znižuje dôveru ľudí v dané zariadenie. Ale najdôležitejšie je, či sa nemocnica zo zlyhaní poučí a naštartuje systémové zmeny, ktoré podobné pochybenia do budúcnosti obmedzia.
Či sa na Slovensku zvyšuje počet chýb zdravotníckych zariadení nevedno, nakoľko exministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská zakázala Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytovať verejnosti údaje o štatistike tzv. nežiaducich udalostí v nemocniciach. Že sa dané údaje zatajujú, znamená, že nevzniká tlak na zlepšovanie. Je to zakrývanie si oči pred skutočnosťou a priestor pre konzervovanie zlého stavu.
Vplyvov na chybovosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientom možno menovať viacero – nedostatočné systémové sebakontrolné ex ante mechanizmy na viacerých úrovniach a ich reálne uskutočňovanie, absencia krížovej kontroly, nedostatočná komunikácia, informovanosť a rozdelenie úloh, slabý leadership, nedostatočný tlak na meranie kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, neúčinné sankcie, rovnostárske odmeňovanie pracovníkov, zlé pracovné podmienky, nemotivovaný, prípadne chýbajúci personál, prepracovanosť, lajdáckosť a pod.
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, v Univerzitnej nemocnici v Kosiciach podali nespravnu krvnu transfuziu, pacient zomrel. Pred ani nie mesiacom, media zverejnili informacie o pochybeni lekara vo Fakultnej nemocnici v Nitre, kde operovali nespravne koleno. Chcela by som sa vas preto do ankety opýtať:
Odpoveď Dušana Zachara:
To, že sa dve závažné pochybenia stali za ostatný mesiac, môže byť dielom náhody, intenzívnejším a citlivejším zameraním sa médií na podobné prípady po zverejnení prvej udalosti, ale môže naznačovať aj systémové zlyhania (keď si pozrieme na portáli nemocnice.ineko.sk údaje o sťažnostiach pacientov a udelených pokutách pre UNLP, tak zistíme, že pri oboch parametroch je košická univerzitka najhoršia spomedzi ostatných veľkých štátnych nemocníc). Či sa na Slovensku zvyšuje počet chýb zdravotníckych zariadení nevedno, nakoľko exministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská zakázala Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytovať verejnosti údaje o štatistike tzv. nežiaducich udalostí v nemocniciach. Že sa dané údaje zatajujú, znamená, že nevzniká tlak na zlepšovanie. Je to zakrývanie si oči pred skutočnosťou a priestor pre konzervovanie zlého stavu.
Vplyvov na chybovosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientom možno menovať viacero – nedostatočné systémové sebakontrolné ex ante mechanizmy na viacerých úrovniach a ich reálne uskutočňovanie, absencia krížovej kontroly, nedostatočná komunikácia, informovanosť a rozdelenie úloh, slabý leadership, nedostatočný tlak na meranie kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, neúčinné sankcie, rovnostárske odmeňovanie pracovníkov, zlé pracovné podmienky, nemotivovaný, prípadne chýbajúci personál, prepracovanosť, lajdáckosť a pod.
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som vas poptosit, premier na stretnuti s riaditelmi nemocnic slubil kazdej z nich (KE, ZA, a UNB – pre kazdu budovu) 300 tisic eur, aby vyriesili nedostatky zo studentskej knihy plesni.
Odpoveď Dušana Zachara:
Je celkom zaujímavé sledovať, keď jeden deň premiér skritizuje a pohrozí riaditeľom nemocníc, kde sa našli plesne, a ďalší deň im pošle 300-tisíc euro. Je to v malom podobné ako pri opakujúcom sa zadlžovaní veľkých štátnych nemocníc a ich oddlžovaní zo strany štátu. Namiesto nastavenia motivácií, vrátane sankcií pri neplnení cieľov, sa “odmeňujú” možno aj takí, ktorí by sa mohli viac snažiť. A tí, ktorí sa snažia a dosahujú výsledky, sa môžu cítiť ukrivdení, keďže si pomohli sami, bolelo to a neprišla žiadna odmena. “Odmenu” dostali tí druhí. Nabudúce si tí prví veľmi dobre rozmyslia, či sa im oplatí podstúpiť racionalizačné kroky. Ale problém je samozrejme zložitejší. Systémovo by to malo fungovať tak, že si nemocnice dokážu z prevádzkovej činnosti ušetriť dostatok zdrojov na bežnú údržbu svojich budov a zariadenia. Dnes tomu tak z rôznych príčin nie je. Udelená finančná ad hoc injekcia od zriaďovateľa môže riešiť niektoré problémy so vznikom plesní, ale ak sú dôvody napríklad vyššej vlhkosti alebo zatekania konštrukčného rázu a komplikovanejšie, tak je riešenie premiéra “potemkinovské”.
Treba sa začať vážne zaoberať spôsobom riadenia, financovania a meraním dosahovaných výsledkov, kvality a efektívnosti štátnych nemocníc.
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o odpovede na par otazok. Dlh v zdravotnictve za minuly rok vyrazdne narastol. Nemocnice sa aj napriek oddlzovaniu, zadlzuju a este rychlejsie ako predtym. Projekty, ktore ohlasil pri nastupe este minister Drucker sa viacere nepodarilo splnit. Tak isto sa nepodarili ulohy, ktore MZSR dostalo od Utvaru hodnoty za peniaze – najma velke strukturalne zmeny. Preto som sa vas chcela opytat:
Odpoveď Dušana Zachara:
Aj keď sa mnohé plány nezrealizovali, resp. sa uskutočnili len v obmedzenej podobe, myslím si, že slovenské zdravotníctvo je v o trošku lepšom stave ako pri nástupe exministra Druckera do funkcie. Kým v predošlom období boli rôzne škandály pri predražených nákupoch a zazmluvňovaní časté, v súčasnosti, po nastavení trasparentnejších pravidiel, prísnejšom ministerskom dohľade a benchmarkovaní, neregistrujeme vážnejšie kauzy, pričom sa pri mnohých nákupoch podarili realizovať úspory v porovnaní s predošlou praxou. Čiže v niečom relatívne malom sa manažment štátneho zdravotníctva zlepšil. Ale ak sa pozrieme na vyše polmiliardové oddlženie nemocníc a fakt, že v hospodárení štátnych nemocníc sa prakticky nič nezmenilo a vyprodukovali za uplynulý rok nový dlh prevyšujúci 100 miliónov eur, je namieste otázka, dokedy ešte budeme tolerovať takéto neudržateľné financovanie a stav. Z ambícií exministra Druckera, že po oddlžení budú štátne zariadenia fungovať finančne lepšie a nebudú vytvárať prevádzkové straty zišlo. Ozdravné plány nemocníc neboli zverejnené, teda sa nedajú kontrolovať, pričom som zatiaľ nepočul ani o žiadnych sankciách za ich nedodržiavanie. Oddlženie tak bolo použité de facto ako “štandardné”, priebežne sa opakujúce dofinancovanie štátneho nemocničného sektora s tým, že prehĺbilo zle nastavené motivácie aktérov do budúcnosti – zvýšil sa tzv. morálny hazard do budúcnosti a zatiaľ nevidno ani svetlo v tuneli. Ohodnotil by som to ako učebnicovo premárnenú príležitosť na naštartovanie štrukturálnych zmien. Okrem rezortu zdravotníctva je to zlá vizitka aj ministra financií a premiéra.
Niektoré uskutočnené zmeny boli pri pohľade na potrebu reformovať mnohé systémové veci skôr kozmetickými úpravami s relatívne malým dopadom na celý systém.
Systémovou a potrebnou zmenou je určite zámer tzv. stratifikácie nemocníc, ktorý je však len na začiatku a najrozhodujúcejšia práca z hľadiska implementácie bude čakať na budúcu vládu. Súčasná garnitúra však môže túto zmenu naštartovať.
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.
Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o pomoc, venujeme sa dnes téme nemocničných nákaz. Rád by som zahrnul aj Váš pohľad na vec. Na konci apríla vyšla agentúrna správa citujúca Pavla Lokšu z Odboru epidemiológie RÚVZ-BB;
„v roku 2018 bolo zo zdravotníckych zariadení na Slovensku nahlásených spolu 12.819 nemocničných nákaz, čo je nárast oproti roku 2017 o 14,2 percenta. Z vyše 1,16 milióna hospitalizovaných pacientov predstavuje incidencia nemocničných nákaz 1,1 percenta“.
Zatiaľ nemám od súkromníkov aktuálne dáta, ale vlani konštatovali niečo ako;
„Na každom oddelení sme podľa medzinárodnej metodiky Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) zbierali dáta počas jedného dňa, pričom sme skontrolovali zdravotnú dokumentáciu vyše 2000 hospitalizovaných pacientov. Táto štúdia preukázala, že skutočná prevalencia výskytu nozokomiálnych nákaz bola 7,35 percenta,“ uviedol medicínsky riaditeľ Sveta zdravia MUDr. Róbert Hill.
WHO konštatuje výskyt infekcií spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozvinutých krajinách v rozmedzí 3,5% až 12%. The European Centre for Disease Prevention and Control hlási priemerný výskyt v európskych krajinách na úrovni 7,1%.
Odpoveď Dušana Zachara:
Štatistika výskytu nemocničných nákaz (NN) je veľmi dôležitým a jedným zo základných ukazovateľov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, konkrétne bezpečnosti pacienta. Používa sa po celom svete. Kým však vo vyspelých zdravotníckych systémoch a kultúrach odzrkadľuje táto štatistika reálny stav v nemocniciach, u nás to zďaleka tak nie je. Čísla o NN, ktoré sú u nás dostupné z verejných zdrojov, sú absolútne mimo realitu. Nedá sa na ne vôbec spoľahnúť. To priznáva aj Úrad verejného zdravotníctva. Preto veľmi oceňujem snahu nemocničnej siete Svet zdravia, ktorá zverejnila prvýkrát na Slovensku realistické údaje o incidencii NN vo svojich nemocniciach. Údaje o NN, ktoré zbierajú RÚVZ, resp. zdravotné poisťovne za jednotlivé nemocnice, netreba brať vôbec do úvahy. Neslobodno ich ani porovnávať, nakoľko napríklad nemocnica, ktorá vykazuje relatívne vyššiu mieru NN, môže pre bezpečnosť pacienta robiť najviac, lebo sa snaží tieto nákazy poctivejšie merať a následne im čeliť. My tieto údaje síce uverejňujeme na portáli nemocnice.ineko.sk, ale upozorňujeme, že nie sú validné. Nezahrňujeme ich však z tohto dôvodu do porovnania nemocníc v rámci ocenenia Nemocnica roka.
Dôvodov, prečo je u nás oficiálna štatistika NN nepoužiteľná, je viacero – slabý tlak vedenia na meranie výskytu NN, nepovinné hlásenia nemocníc, slabá kontrola a vyvodzovanie zodpovednosti, chybajúca jednotná metodika, chýbajúci nemocniční epidemiológovia, zlá komunikácia, nedostatočné kompetencie a vplyv epidemiológov, resp. hygienikov, kultúra lajdáckosti a podvádzania, slabo fungujúca elektronizácia atď.
Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v kontexte medializovaného prípadu operácie nesprávneho kolena v nitrianskej nemocnici pripravujeme stručný text o tom, ako často sa v slovenskom zdravotníctve podobné pochybenia vyskytujú. Odrazovou bude zrejme štatistika UDZS o vývoji počtu podaní, ich opodstatnenosť a najčastejšie príčiny. Posledné roky potvrdzujú, že pacienti sa najčastejšie sťažujú na nesprávne poskytnutú ZS v rámci chirurgie. Chcel by som Vás poprosiť o stručný komentár;
Odpoveď Dušana Zachara: Na úvod, bez toho, aby som chcel zľahčovať, treba povedať, že podobné nežiaduce udalosti (tzv. sentinel events), do skupiny ktorej sa začleňujú aj chyby pri nesprávnom určení operovaného pacienta, jeho časti tela, prípadne pri omylom aplikovanej liečebnej procedúre, sa vyskytujú aj vo vyspelom zahraničí zhruba vo frekvencii 1-krát na 100-tisíc operácií. V priemernej nemocnici v USA sa podobná chyba objaví tak raz za 5 až 10 rokov. Dôvodom býva nedostatočná komunikácia, líderstvo, nedodržanie alebo absencia kontrolných procesných úkonov zabraňujúcich vzniku týchto chýb (napr. checklists) a pod.
Aká je štatistika výskytu tzv. nežiaducich udalostí v slovenských nemocniciach nie je možné momentálne z verejných zdrojov dostať, nakoľko po našej dávnejšej snahe získať tieto údaje vládna moc za pôsobenia vtedajšej ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej prijala právnu normu zakazujúcu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytovať tieto údaje tretím stranám… Nepochopenie úlohy verejnej kontroly a tlaku na zlepšovanie verejných služieb.
Ak analyzujeme pri FN Nitra dostupné údaje od ÚDZS, a to je početnosť opodstatnených sťažností od pacientov a počet a objem právoplatne uložených pokút za zle poskytnutú zdravotnú starostlivosť, tak je pravdou, že v ostatnom období sa nitrrianska nemocnica pohybuje v referenčnej skupine univerzitných a fakultných nemocníc v tej horšej polovici.
Čo sa týka odpustenia súdnych poplatkov, môže to byť vo verejnom záujme, aby vysokými poplatkami neboli poškodení občania odrádzaní od súdnych procesov, ktoré im môžu prisúdiť adekvátnu náhradu škody pri nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Už v súčasnosti sú poplatky odpustené žalobcom pri náhrade škody, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví. Myslím, že je to porovnateľné.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som vas poprosit o odpovede na par otazok. Vcera premier povedal, ze konci s Pentou. A chcela som vas poprosit o take mozno predvidanie co sa podla vas teraz stane.
Odpoveď Dušana Zachara:
Ostatné výroky premiéra Pellegriniho v súvislosti s nemocnicami na Boroch a Rázsochách nepovažujem za šťastné. Sú to ako keby silácke reči, ktoré majú presvedčiť voličov, že štát je v tejto veci akcieschopný a má všetko pod kontrolou. Pritom skôr opak je pravdou. (Ne)činnosť vládnej moci, resp. zvláštne otáľanie a neustále zmeny pri zámere výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave umožnili, aby súkromný investor získal časovú výhodu pri výstavbe svojej nemocnice. Takisto jav vyberania hrozienok z koláča má štát možnosť obmedzovať štandardnými nástrojmi v rámci systému financovania zdravotnej starostlivosti (napríklad cez zreálnenie relatívnych váh pri DRG, aby každá skupina výkonov odrážala slovenskú realitu a nákladovú náročnosť liečby v rovnakej miere alebo cez zazmluvňovanie dominantnou štátnou VšZP, ktorá zvyčajne určuje ceny na trhu (price setter)). Takže kritika premiéra by mala smerovať skôr do vlastných radov.
Štát by mal byť najmä spravodlivý regulátor zdravotníctva. Ak však k tomu aj sám poskytuje zdravotnú starostlivosť, je tu konflikt záujmov spolu s rizikom zneužitia štátnej moci na presadzovanie cieľov, ktoré nie sú vo verejnom záujme. V aktuálnej situácii je toto riziko sprítomnené výrokmi premiéra, ktoré by mohli naznačovať, že budúce konanie štátu nebude smerovať k presadzovaniu verejnoprospešných cieľov, ale k forsírovaniu partikulárnych politicko-ideologických záujmov. Štát ako regulátor má stáť nad všetkými a jeho prvoradý záujem má byť dostupná, bezpečná a kvalitná zdravotná starostlivosť poskytovaná všetkým pacientom bez rozdielu a takisto bez rozdielu, či ju poskytuje súkromná akciovka, župná neziskovka alebo štátna príspevková organizácia. Ak by sa štátny aparát rozhodol zneužiť svoju moc a vplyv v zdravotníctve na diskrimináciu nejakého poskytovateľa, ktorý poskytuje pacientom dostupnú, bezpečnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť, otočilo by sa to v konečnom dôsledku proti nemu. Ak by náhodou napríklad padol z ministerstva alebo telefónu premiéra pokyn riaditeľke VšZP na nezazmluvnenie moderného zdravotníckeho zariadenia, ktoré spĺňa všetky kvalitatívne parametre a je pacientmi žiadané, tak je len otázkou času, kedy nastane stav, že štátna zdravotná poisťovňa prestane byť tou najväčšou na Slovensku, keďže by prišla o veľkú časť prestupivších poistencov. Preto si myslím, že zatiaľ ide zo strany premiéra asi len o napínanie svalov a verím, že ďalej to nezájde.
Čo sa týka výstavby ďalšej novej nemocnice v Bratislave, potreba tu je prítomná. Aby sa však štát správal ako efektívny hospodár, nemôže nebrať do úvahy, že tu bude na Boroch nemocnica súkromného zriaďovateľa. Môže s ňou v niečom zdravo súťažiť, ale musí aj spolupracovať a dopĺňať sa, lebo len tak dosiahneme maximálnu hodnotu za vynaložené verejné peniaze.
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, prosím Vás o odpovedanie na nasledujúce otázky.
Odpoveď Petra Goliaša:
Efektivnejsie by bolo znizit odvody ludom s nizkym prijmom. Opatrenie by v plnom rozsahu pomohlo socialne slabsim obyvatelom, ktorym by stupli ciste prijmy a mali by viac pracovnych prilezitosti. Znizenim DPH na vybrane potraviny sa pomoze vsetkym, aj bohatym ludom. Navyse sa cele znizenie pravdepodobne neprenesie do poklesu cien, cast zostane obchodnikom. Nevyhodou je aj potencialna spekulacia obchodnikov platit nizsiu DPH za co najsirsi zoznam potravin s nizsou sadzbou. Vznika teda potreba kontrolovat a rozlisovat, ktore potraviny mozu mat nizsiu sadzbu a ktore uz nie.
Nezodpovedne je prinasat opatrenia s negativnym dosahom na verejne financie bez kompenzacie. Vysledkom bude vyssi deficit verejnych financii aj dlh. Uz dnes je zrejme, ze plany vlady na skore dosiahnutie vyrovnaneho rozpoctu su nerealne. Dalsie znizovanie prijmov ci zvysovanie vydavkov tento ciel este viac oddaluje. Je to klasicky priklad, ked politici uprednostnuju kratkodoby zaujem uspiet v najblizsich volbach pred principom efektivnosti a pred dlhodobymi zaujmami krajiny.
Otázka (Martin Dargaj, SITA)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o reakciu na plány vládnej strany SNS. Podľa predsedu SNS Andreja Danka, jeho strana v rámci pripravovaného sociálneho balíčka navrhne 15-percentnú daň z príjmu pre SZČO a pre firmy s obratom do 100 tisíc eur. Pôjde podľa vás o dobrý krok?
Odpoveď Petra Goliaša:
Pri nastaveni roznych sadzieb dane podla obratu stupne motivacia väcsich firiem umelo sa delit na mensie, aby platili nizsiu dan. Umele delenie firiem moze podstatne znizit efektivnost opatrenia, ktore navyse komplikuje danovy system.
Cielom statu by malo byt vytvarat rovnake podmienky pre vsetkych. Progresivna dan diskriminuje vsetky väcsie firmy voci ich mensim konkurentom.
Pri SZCO sa znizenim dane prehlbi rozdiel medzi vysokym zdanenim zamestnancov a zivnostnikov. Zvysi sa teda motivacia prechadzat na umele zivnosti. Opatrenia vlady by sa mali zamerat najmä na znizenie danovo-odvodoveho zatazenia prace vsetkych, teda zamestnancov aj zivnostnikov.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem clanok o dlhodobej starostlivosti a chcela by som Vas aj v suvislosti s Vasou analyzou “Sme pripraveni na starnutie obyvatelstva?” poprosit o komentar k nasledujucim otazkam:
Odpoveď Petra Goliaša:
V prvom rade chcem upozornit, ze sme minuly tyzden na webe seminara zverejnili finalnu verziu analyzy
A teraz k otazkam:
Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Pozdravujem, NKÚ vydalo Záverečnú správu ku kontrole funkčnosti a využívania elektronického zdravotníctva. Jedným aspektom je, že sa vďaka elektronizácii ušetrilo v roku 2018 takmer 54 miliónov. Nemožno si ale nevšimnúť konštatovanie, že o eHealth ľudia nejavia prakticky žiaden záujem. Citujem zo správy;
Podľa údajov k septembru 2018 bolo NKÚ SR zistené, že z 3 miliónov vydaných občianskych preukazov s elektronickým čipom bolo pre pripojenie do eZdravia občanmi certifikovaných 436,7 tis. (14,5 %) občianskych preukazov. V polovici októbra bolo evidovaných 7 769 pokusov o prihlásenie do EZKO, čo tvorí 1,8 % aj opakovaných prístupov k počtu poistencov, ktorí mali certifikovanú možnosť pripojenia sa k EZKO. Voči všetkým vydaným občianskym preukazom s elektronickým čipom to tvorí asi 2,6 ‰.
Odpoveď Dušana Zachara:
Ľudia nevyužívajú služby štátneho elektronického zdravotníctva preto, lebo jeho užívateľská neprívetivosť odrádza aj najväčších fanúšikov elektronizácie. Celý systém elektronických občianskych preukazov , e-služieb verejnej správy na portáli Slovensko.sk, vrátane zdravotníckych portálov eZdravia a Národného portálu zdravia je koncipovaný veľmi komplikovane, neprehľadne, neintuitívne a jeho naštartovanie, zoznámenie sa a využívanie zožerie občanovi príliš veľa času, ktorý mohol využiť inak. Aj mladý človek s druhostupňovým vysokoškolským vzdelaním má problém nájsť relevantné informácie, nainštalovať všetky potrebné prvky a využívať prínosy z elektronizácie. Navyše mnohé funkcionality eZdravia ešte reálne nefungujú (skúste sa napríklad elektronicky objednať ku neurológovi…) a tie, ktoré sú činné, môžu záujemcovia využívať v oveľa komfortnejšom móde a relatívne jednoducho v rámci elektronických služieb zdravotných poisťovní.
Samozrejme, aj NCZI mohlo v komunikácii urobiť viac. Veď si len skúste zadať ezdravotnictvo.sk – portál NCZI – a odstopovať si, koľko vám bude trvať, kým sa dostanete do vašej elektronickej zdravotnej knižky.
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.
Otázka (Martin Martiš, Pravda)
Dorby den, mna by zaujimal Vas nazor:
Odpoveď Dušana Zachara:
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na to, že premiér Peter Pellegrini (Smer) sa pohráva s myšlienkou, žeby štát kúpil nemocnicu Penty na Boroch.
Odpoveď Dušana Zachara:
Štát by mal vysvetliť, prečo je výhodné kupovať nemocnicu od súkromníka. Dobré by bolo, keby občania mali možnosť spoznať aj dôvod, prečo (ak vôbec) chce Penta predať svoju nemocnicu. Teda prečo sa zrazu zmenili motivácie konania oboch strán. Keďže pri prípadnom obchode nebudú pravdepodobne viacerí záujemcovia o kúpu a viacerí predávajúci, ale len Penta a štát, nebudeme poznať cenu tejto transakcie, ktorú by vygeneroval trh. Preto by bolo nevyhnutné postupovať pri tomto procese mimoriadne transparentne a predávajúci by mal zverejniť všetky jednotkové náklady a celkové objemy, ktoré by mal posúdiť renomovaný, najlepšie asi zahraničný poradca, ktorý nemá konflikt záujmov a má skúsenosti so štruktúrou a výškou nákladov pri výstavbe nových moderných nemocníc vo vyspelom zahraničí. Z toho by potom vznikli akési “oprávnené náklady” a následne kúpno-predajná cena. Samozrejmosťou by malo byť aj analyzovanie hodnoty za peniaze – čiže efektivity tohto investičného zámeru a dopadu na celú spoločnosť. Zároveň by mal štát komunikovať, ako si predstavuje “súžitie” a ďalší vývoj ostatných nemocníc UNB, keďže potreba ich zásadnej obnovy, resp. možno ich nahradenia ďalšou novou nemocnicou tu bude stále prítomná.
Čo sa týka výučby medikov, tu by sa mali pozbierať najlepšie praktiky zo zahraničia, ako nastaviť tento proces tak, aby bol dostatočne flexibilný a bol výhodný tak pre nemocnicu, ako aj univerzitu. Nebolo by dobrým, ani udržateľným riešením, ak by mal niekto z týchto dvoch strán navrch a diktoval podmienky tomu druhému.
Pozitívom kúpy nemocnice na Boroch štátom by bolo, že by sa dve nové moderné koncové nemocnice nekoncentrovali z geografického hľadiska na západnom konci Bratislavy (keďže Rázsochy by sa dobudovali asi “len” ako doliečovacie zariadenie) a nevyvstala by taká veľká potreba na dopravný tranzit cez celé mesto. Je možné, že by sa v štátnej univerzitnej nemocnici kládol väčší dôraz na vedu, výskum a výučbu mladých medikov ako v súkromnom zariadení.
Rizík je viacero. Nemocnica na Boroch bola projektovaná na určitý účel, aj keď Penta deklarovala, že má ambíciu, aby bola koncovým zariadením. Štát by možno projektoval nemocnicu pre ešte komplexnejšie potreby. Otázkou je, či je možnosť rozširovania nemocnice na Boroch. Ďalším problémom môže byť proces stanovenia ceny, zmluvných vzťahov, vzťahov k pozemku, kto dostavia nemocnicu, kto to bude kontrolovať a pod. Rizikom v tejto chvíli zostáva aj prípadná možnosť (zatiaľ len v rovine neoverených informácií), že Pente nevychádza projekt z ekonomického hľadiska (napr. nedostatok zdravotníckeho personálu, resp. príliš vysoké mzdové náklady), a preto je pre ňu výhodné zobchodovať Bory so štátom. Bola by škoda, že v hlavnom meste nevzrastie súťaž medzi rôznymi poskytovateľmi, ktorá by z dlhodobejšej perspektívy generovala lepšie služby a starostlivosť pre pacientov a lepšie pracovné podmienky pre zdravotníckych pracovníkov. Súkromný poskytovateľ mohol ukázať, že to ide prevádzkovať koncovú nemocnicu udržateľným spôsobom pri nezľavení z kvalitatívnych štandardov zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Ak si to ale náhodou Penta vyrátale, že to nepôjde a mlčí o tom, tak by to bola ohromne zlá správa pre systém financovania a poskytovania koncovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku, ktorý príde o relevantný benchmark a prípadnú možnosť nápravy založenej na skúsenosti neštátneho poskytovateľa. Tiež nie je vyriešené, čo bude s ďalšími nemocnicami UNB, a keďže mnohé záujmové skupiny budú hovoriť, že nemocnica na Boroch je malá, nepríde k pôvodne zamýšľanej optimalizácii siete nemocníc v Bratislave a tým súvisiacej vyššej efektívnosti.
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.
Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Pekný deň, chcel by som vás poprosiť o reakciu v súvislosti s výstavbou nemocnice v Bratislave.
Odpoveď Dušana Zachara:
Štát by mal vysvetliť, prečo je výhodné kupovať nemocnicu od súkromníka. Dobré by bolo, keby občania mali možnosť spoznať aj dôvod, prečo (ak vôbec) chce Penta predať svoju nemocnicu. Teda prečo sa zrazu zmenili motivácie konania oboch strán. Keďže pri prípadnom obchode nebudú pravdepodobne viacerí záujemcovia o kúpu a viacerí predávajúci, ale len Penta a štát, nebudeme poznať cenu tejto transakcie, ktorú by vygeneroval trh. Preto by bolo nevyhnutné postupovať pri tomto procese mimoriadne transparentne a predávajúci by mal zverejniť všetky jednotkové náklady a celkové objemy, ktoré by mal posúdiť renomovaný, najlepšie asi zahraničný poradca, ktorý nemá konflikt záujmov a má skúsenosti so štruktúrou a výškou nákladov pri výstavbe nových moderných nemocníc vo vyspelom zahraničí. Z toho by potom vznikli akési “oprávnené náklady” a následne kúpno-predajná cena. Samozrejmosťou by malo byť aj analyzovanie hodnoty za peniaze – čiže efektivity tohto investičného zámeru a dopadu na celú spoločnosť. Zároveň by mal štát komunikovať, ako si predstavuje “súžitie” a ďalší vývoj ostatných nemocníc UNB, keďže potreba ich zásadnej obnovy, resp. možno ich nahradenia ďalšou novou nemocnicou tu bude stále prítomná.
Čo sa týka výučby medikov, tu by sa mali pozbierať najlepšie praktiky zo zahraničia, ako nastaviť tento proces tak, aby bol dostatočne flexibilný a bol výhodný tak pre nemocnicu, ako aj univerzitu. Nebolo by dobrým, ani udržateľným riešením, ak by mal niekto z týchto dvoch strán navrch a diktoval podmienky tomu druhému.
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.
Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, v utorkových novinách by sme chceli uverejniť fotografie plesní, ktoré sa medikom podarilo vyzbierať pre premiéra Petra Pellegriniho. V tejto súvislosti som natrafil na vašu reakciu pre SME, kde hovoríte o zodpovednosti za aktuálny stav a tiež o tom, čo okrem plesnivých múrov trápi naše nemocnice. Chcel som vás poprosiť o stanovisko, ktoré by sme mohli v rámci témy použiť:
Odpoveď Dušana Zachara:
Napĺňanie základných hygienicko-epidemiologických štandardov v našich nemocniciach, ako aj (ne)spokojnosť pacientov s “hotelovými” službami a prostredím v nemocnici patria medzi najvypuklejšie problémy ústavných zdravotníckych zariadení v SR. K tomu sa priraďuje aj nespokojnosť zdravotníckych pracovníkov s podmienkami a prostredím, v akom musia pracovať. To je jedným z najdôležitejších faktorov, prečo odchádzajú do zahraničia. Vyjadrenie premiéra vyzerá na prvé počutie sympaticky a odhodlane, ale treba si uvedomiť, že práve jeho strana nominovala od roku 2006, s výnimkou necelých 2 rokov Radičovej vlády, všetkých ministrov zdravotníctva. Čiže zodpovednosť je jasná. Navyše, túto zodpovednosť umocňuje ešte aj fakt, že riaditelia štátnych nemocníc bývajú často politickými nominantmi, ktorí prešli len formálnym výberovým konaním. Politické vplyvy a záujmy v štátnych nemocniciach sú ďalším obrovským problémom slovenského zdravotníctva.
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, pripravujem anketu o tom, ze stat zrejme planuje odkupenie nemocnice na Boroch od Penty a chcela by som vas poprosit o odpovede na otazku:
Odpoveď Dušana Zachara:
Štát by mal vysvetliť, prečo je výhodné kupovať nemocnicu od súkromníka. Dobré by bolo, keby občania mali možnosť spoznať aj dôvod, prečo (ak vôbec) chce Penta predať svoju nemocnicu. Teda prečo sa zrazu zmenili motivácie konania oboch strán. Keďže pri prípadnom obchode nebudú pravdepodobne viacerí záujemcovia o kúpu a viacerí predávajúci, ale len Penta a štát, nebudeme poznať cenu tejto transakcie, ktorú by vygeneroval trh. Preto by bolo nevyhnutné postupovať pri tomto procese mimoriadne transparentne a predávajúci by mal zverejniť všetky jednotkové náklady a celkové objemy, ktoré by mal posúdiť renomovaný, najlepšie asi zahraničný poradca, ktorý nemá konflikt záujmov a má skúsenosti so štruktúrou a výškou nákladov pri výstavbe nových moderných nemocníc vo vyspelom zahraničí. Z toho by potom vznikli akési “oprávnené náklady” a následne kúpno-predajná cena. Zároveň by mal štát komunikovať, ako si predstavuje ďalší vývoj ostatných nemocníc UNB, keďže potreba ich zásadnej obnovy, resp. možno ich nahradenia ďalšou novou nemocnicou tu bude stále prítomná.
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.
Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chceli by sme tému stratifikácie spracovať cez problematiku regionálnych nemocníc, tak ako sú definované v návrhu. Podľa dostupných údajov, by sa mali nachádzať v Bratislave, Nitre, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Lučenci, Poprade, Prešove, Košiciach a Michalovciach a obsahovať by mali nasledovné;
chcem sa spýtať na Váš názor;
Odpoveď Dušana Zachara:
Regionálnych území má byť 6, národných 4, pričom menný zoznam nemocníc by podľa mňa nemal byť dopredu stanovený, ale mal by sa v prechodnom období a potom každým rokom vykryštalizovať v súťaži poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v jednotlivých územiach, ktorí budú spĺňať požadované kritériá a budú mať najlepšie sledované ukazovatele kvality. Myslím si, že kritériá dostupnosti, komplexnosti a kvality boli v princípe dobre zvolené. Pri dostupnosti tu však existuje reálne riziko, že nie všetci obyvatelia Slovenska budú mať napríklad regionálnu nemocnicu dostupnú do 60 minút jazdy autom vzhľadom na neoptimálny stav cestnej infraštruktúry (napr. chýbajúce diaľničné úseky a tunely).
Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože tak ako som Vám spomínala cez telefón, rada by som sa Vás spýtala na pár otázok ohľadne plánu odvodzovať sadzbu dane z príjmov právnických osôb od obratu.
Odpoveď Petra Goliaša:
Velkost firmy nemusi vypovedat o velkosti zisku. Aj velke firmy mozu mat male zisky alebo mozu byt v strate. Uvaha, ze velkej firme si mozeme dovolit zobrat na dani percentualne viac, pretoze je aj tak dost bohata, preto nie je spravna.
Cielom statu by malo byt vytvarat rovnake podmienky pre vsetkych. Progresivna dan diskriminuje vsetky väcsie firmy voci ich mensim konkurentom.
Pri nastaveni roznych sadzieb dane podla obratu stupne motivacia väcsich firiem umelo sa delit na mensie, aby platili nizsiu dan. Umele delenie firiem moze podstatne znizit efektivnost opatrenia, ktore navyse komplikuje danovy system.
V zahranici som nasiel informacie o progresivnom zdanovani v Holandsku, tam vsak sadzba zavisi od zisku, nie obratu. V Madarsku existuje moznost uplatnit samospravami miestnu progresivnu dan podla obratu, avsak len do 2 %. V Cile uplatnuju progresivnu dan v taziarskom priemysle.
http://www.oecd.org/tax/tax-policy/corporate-and-capital-income-tax-explanatory-annex.pdf
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, dnes má však MZ SR tlačovku k stratifikácii nemocníc. Zaujímal by ma teda váš názor:
Odpoveď Dušana Zachara:
Dobre nastavená sieť akútnych nemocníc s nadväzujúcimi zariadeniami pre doliečovanie, rehabilitáciu, pre pobyt dlhodobo chorých a starších pacientov, ako aj ďalšími sociálno-zdravotnými zariadeniami predstavujú základný predpoklad na to, aby pacienti dostávali dostupnú a kvalitnú starostlivosť, ktorá bude udržateľná z ekonomického, klinického a demografického hľadiska. Určite je pre ľudí lepšie síce cestovať možno o pár minút dlhšie do nemocnice, ale zato mať väčšiu garanciu poskytovania bezpečnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ktorú bude zabezpečovať skúsený zdravotnícky personál v optimálnych počtoch. Cieľom stratifikácie je práve zlepšovanie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre pacienta. Určitý diskomfort, že niektorí pacienti budú cestovať do nemocnice pri niektorých diagnózach viac kilometrov, sa určite oplatí, lebo “diskomfort” vyplývajúci z výrazne vyššieho rizika zdravotných komplikácií na menej skúsených pracoviskách, ktoré sú “hneď za rohom”, je určite oveľa viac život ohrozujúci. Pozitívom stratifikácie je aj to, že pacient po operácii v akútnej nemocnici by sa mal presunúť na doliečovanie do zariadenia v blízkosti svojho domova, aby bol jeho komfort a komfort jeho blízkych čo najväčší.
Ak bude obsahom stratifikácie a súvisiacej legislatívy aj explicitne uvedený presný menný zoznam zariadení, ktoré sú už vopred tie “vyvolené” v tom-ktorom regióne, tak to nepovažujem za vhodný prístup. Nemocnice by mali mať rovnaké možnosti sa vyprofilovať za zariadenia akútneho typu, ak budú spĺňať požadované kritériá a pri súťaži s ostatnými regionálnymi konkurentmi budú poskytovať najbezpečnejšiu a najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť pre pacientov.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem clanok o tom, ze FN TT podpisala zmluvu s firmou Zdravoprojekt Bratislava na Spracovanie projektoveho zameru a architektonickeho riesenia priestorov novej Fakultnej nemocnice Trnava. Zaujalo ma to, lebo v r. 2015 vlada rozhodla o fin. dotacii 1,8 mil. eur na rekonstrukciu nemocnice (cast tychto prostriedkov uz zrejme bola cerpana, cakam na odpoved nemocnice, kolko zdrojov minuli). Podla medializovanych vyjadreni sucasneho riaditela rekonstrukcia ale nie je efektivna a chce postavit novu. Vlada este o tom nerozhodovala a tuto investiciu ani nevyhodnotil Utvar hodnoty za peniaze. Vlani sa pritom riaditel nemocnice vyjadril, ze “V prípade, ak by projekt FN vo vláde dostal podporu, podľa Žitňana by v budúcom roku mohli byť ukončené architektonické súťaže a následne sa začalo stavať.” (http://www.teraz.sk/zdravie/trnava-nemocnica-chce-postavit-velky-pav/323052-clanok.html
[1]).
MZ sa jednoznacne nevyjadruje, ci je za vystavbu novej / rekonstrukciu sucasnej nemocnice. Reagovalo, ze tento projekt ma pred sebou este mnoho krokov, okrem ineho posudenie Utvarom hodnoty za peniaze. Ked som sa ich pytala, ci je v poriadku, ze si uz nemocnila objednala architektonicke riesenie novej nemocnice, uviedli, ze je to standardny postup. V tejto suvislosti sa chcem spytat:
Odpoveď Dušana Zachara:
Fakultná nemocnica v Trnave je charakteristická veľkým počtom zanedbaných budov a pavilónov na obrovskom pozemku, čo nie je pre dobré fungovanie nemocnice optimálne. Z tohto pohľadu vyzerá plán výstavby jedného moderného spoločného pavilónu pre všetky kliniky logický. Bolo by však nevyhnutné vyriešiť, čo s relatívne novým pavilónom chirurgických disciplín z roku 2007.
Na to, aby mohli rezort zdravotníctva a analytici z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) posúdiť investičný zámer, musia dostať adekvátne podklady. Čiže nejaký koncept projektu a štúdiu uskutočniteľnosti musí nemocnica predložiť. Podobné to bolo aj v prípade projektu rekonštrukcie Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Do akej hĺbky, a teda za akú vysokú sumu je potrebné mať na začiatku pre posúdenie projektu vypracovaný projektový zámer a architektonické riešenie, vrátane projektovej dokumentácie, neviem zhodnotiť. Ale keď sa pozrieme na nezrealizovaný projekt Nemocnice novej generácie súkromného investora (Penta) v Sielnici pri Banskej Bystrici, tak tam bol základný koncept nemocnice, ako aj jej architektonické riešenie prezentované vopred. Este by som k poslednej vete doplnil link: https://www.nng.waterwhite.sk/
Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na vás takú netradičnú tému.
Odpoveď Dušana Zachara:
Napĺňanie základných hygienicko-epidemiologických štandardov v našich nemocniciach, ako aj (ne)spokojnosť pacientov s “hotelovými” službami a prostredím v nemocnici patria medzi najvypuklejšie problémy ústavných zdravotníckych zariadení v SR. K tomu sa priraďuje aj nespokojnosť zdravotníckych pracovníkov s podmienkami a prostredím, v akom musia pracovať. To je jedným z najdôležitejších faktorov, prečo odchádzajú do zahraničia.
Vyjadrenie premiéra vyzerá na prvé počutie sympaticky a odhodlane, ale treba si uvedomiť, že práve jeho strana nominovala od roku 2006, s výnimkou necelých 2 rokov Radičovej vlády, všetkých ministrov zdravotníctva. Čiže zodpovednosť je jasná. Navyše, túto zodpovednosť umocňuje ešte aj fakt, že riaditelia štátnych nemocníc bývajú často politickými nominantmi, ktorí prešli len formálnym výberovým konaním. Politické vplyvy a záujmy v štátnych nemocniciach sú ďalším obrovským problémom slovenského zdravotníctva.
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, prosím Vás o odpovedanie na nasledujúce otázky.
Odpoveď Petra Goliaša:
Politici vladnej koalicie uz ohlasuju predvolebne balicky, ktore mozu vyznamne zhorsit udrzatelnost verejnych financii. Ulohou ministra financii je odolavat podobnym tlakom. Na to potrebuje silny politicky vplyv a podporu materskej strany. Ci to novy minister dokaze, sa ukaze uz v najblizsom case pri rokovani o balickoch a potom aj pri zostavovani statneho rozpoctu na buduci rok.
Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, prišiel nám schválený obchodno-finančný plán VšZP (v prílohe). Mohli by ste sa, prosím, naň pozrieť a poslať pre TASR komentár resp.
stanovisko? Vyzerá to totiž tak, že im chýba asi 170 mil. eur. Sú akoby niekde “stratené”.
Odpoveď Dušana Zachara:
Rozpočet VšZP na rok 2019 bol evidentne postavený na optimistických prognózach vývoja ekonomiky, pričom je otázne, či ďalšie riziká splnenia obchodno-finančného plánu poisťovne nemali byť viac reflektované vo výške nákladov. Je zvláštne, keď VšZP vymenúva negatívne riziká rozpočtu v objeme takmer 170 mil. EUR a zároveň si projektuje relatívne vysoký rast nákladov na svoju prevádzkovú činnosť (réžia).
Zaiste, veľká časť rizík je zapríčinená externými faktormi, ale očakával by som, že sa VšZP s nimi popasuje aj vlastným konaním a nebude len čakať na dofinancovanie sektora zo strany štátu, ktoré však bude nutné, keďže aktuálne prognózy hovoria o nižšom hospodárskom raste, a teda aj menšom objeme odvodov od ekonomicky aktívnych, ako sa pôvodne predpokladalo. Vláda prijala benevolentnú liekovú legislatívu, ktorá núti preplácať z verejného zdravotného poistenia oveľa viac liekov a vo väčších sumách, pričom mnohé z nich, ktoré patria medzi tie najdrahšie, nemusia už preukazovať nákladovú efektívnosť. Očakáva sa, že náklady na lieky budú výrazne rásť. Vládni poslanci schválili tiež sociálny balíček (rekreačné poukazy), ktorý ale nebol sprevádzaný nárastom zdrojov pre zdravotníctvo. Štát bude preto musieť zvýšiť platbu za svojich poistencov, ak nechce obmedziť rozsah, kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom.
Celkovo si myslím, že tak, ako po minulé roky nad očakávania vysoké rasty hospodárstva pomohli VšZP dostať sa relatívne bezbolestne z ozdravného plánu a k vysokému zisku, tak si na tieto „dobré časy“ poisťovňa a politici automaticky a veľmi rýchlo zvykli, pričom podľa mňa nedostatočne mysleli na to, že môžu prísť aj menej hojné časy. VšZP priebežne zvyšuje zmluvné objemy a rast nákladov poisťovne je takmer dvakrát rýchlejší ako rast výnosov. Teraz prichádza k spomaleniu rastu ekonomiky a zrazu tu máme problém a hroziacu obrovskú stratu VšZP. Som toho názoru, že pre dlhodobú dobrú finančnú kondíciu VšZP by bolo prínosom, keby musela hospodáriť v režime ozdravného plánu dlhšie časové obdobie, nakoľko sa ukazuje, že finančné zdravie našej najväčšej a zároveň štátnej poisťovne nie je práve v najlepšom stave a priveľmi podlieha rôznym cyklom a politickým tlakom.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, podarilo sa mi na MZ zistit novinky ohladne novej nemocnice na Razsochach, tak by som Vas chcela este poprosit o Vas komentar k nim. MZ SR uz neplanuje prenechat prvych pat rokov prevadzky na sukromnikovi. Dovod ma byt ten, ze sami potencionalni uchadzaci, s ktorymi rokovali, mali s takym modelom problem. MZ sa preto rozhodlo, ze sukromnik to naplanuje, da im guidelines a prevadzkovat nemocnicu bude od zaciatku stat sam. Co si o tom myslite? Zmenou je aj to, ze sa zvysi pocet lozok a zamestnancov oproti povodnym planom po rokovaniach s akademickou obcou. Namiesto povodnych 578 lozok ich ma byt 653 s tym, ze v pripade potreby sa doplni dalsich 500 lozok. Tuto zmenu si presadili zastupcovia lekraskych fakult, aby mali kde vyucovat mladych lekarov. Vedeli by ste vyhodnotit, ci je to spravny krok? V novej statnej nemocnici ma byt vsetko v rukach statu, teda napr. aj SVALZove pracovisko, ktore je napriklad v inych nemocniciach v rukach
sukromnikov. To ma vedie k otazke, ci mozno od novej nemocnici na Razsochach cakat, ze narozdiel od sucasnej UNB bude hospodarit efektivnejsie, alebo sa bude opakovat scenar s postupnym zadlzovanim?
Odpoveď Dušana Zachara:
Potvrdili sa moje slová, že pôvodný “mačkopes“ s nejasnou líniou kompetencií a zodpovednosti nebol pre investorov dostatočne príťažlivý. Najnovší návrh je síce zrozumiteľnejší, s jasnejšími hranicami, ale potenciálny prínos zahraničného know-how sa obmedzí len na úvodnú fázu kreovania novej nemocnice, a už menej na samotnú prevádzku, kde sa môžu dostať k slovu nneefektívnosti a ďalšie neduhy politického riadenia štátnej nemocnice, ako sme toho svedkami pri mnohých iných štátnych zariadeniach. Slovensko sa tak zároveň vzdáva možnosti prilákania renomovaného zahraničného prevádzkovateľa nemocníc, ktorý by priniesol nový vietor a konkurenciu dvom tu pôsobiacim nemocničným sieťam.
Čo sa týka navyšovania počtu lôžok, treba mať na pamäti, že balík zdrojov, ako aj zdravotníckeho personálu je obmedzený a po dobudovaní nemocnice na Boroch sa tu zvýši ich počet, a preto bude nevyhnutné iné lôžka v starých nemocničných budovách, ktoré nevyhovujú modernej akútnej medicíne zrušiť, alebo pretransformovať na lôžka následnej starostlivosti. Ak sa tak neudeje v adekvátnom rozsahu, zdroje budú chýbať inde, napríklad v regionálnych nemocniciach alebo ambulantnom sektore.
Otázka (Jana Andelová, Zdravotnícke noviny)
Krasny den želám, prosim o vyjadrenie k teme nizsie. V januari MZ zverejnilo, že od marca bude znizena uhrada za adalimumab za SDL 20,645 eur. Firma originálneho lieku podala námietku proti rozhodnutiu MZ. Následne KR odporučila, aby sa námietke vyhovelo. Rozhodnutim ministerky zdravotníctva sa tak vyška uhrady za SDL určila na 29,493 eur. V nedávnom rozhodnutí sa vsak uhrada pre adaimumab vo vyske 29,493 ruši.
Odpoveď Petra Goliaša:
Znizenie uhrady na 20,645 eur vnimam ako napravu predchadzajuceho zleho rozhodnutia, ked vyska uhrady bola vyssia ako cena najlacnejsieho lieku v referencnej skupine. Nova uhrada plne pokryva cenu v sucasnosti najlacnejsieho lieku. Pacienti tak nemusia mat obavu, ze si za lieky s ucinnou latkou adalimumab budu priplacat. Vyrobca referencneho lieku je teraz motivovany znizit cenu svojho lieku na uroven toho najlacnejsieho. Ak sa tak stane, nebude toto opatrenie znamenat pre pacientov ziadnu zmenu. Ak by vyrobca referencneho lieku cenu adekvatne neznizil, mozu pacienti prejst na iny liek, ktory je rovnako bezpecny a ucinny, pricom je plne hradeny z verejneho poistenia. Kedze ide o lieky s najväcsim obratom u nas aj inde vo svete, prinesie znizenie uhrady citelny prinos pre verejne zdroje. Podla roznych odhadov moze ist az o milion eur mesacne.
Opakovane zmeny rozhodnuti ministerstva zdravotnictva svedcia o systemovej chybe pri kategorizacii liekov a urcovani uhrad z verejneho poistenia. Kategorizacne komisie, resp. rady totiz nepracuju ako profesionalne uradnicke organy platene statom. Ich clenovia zväcsa nie su zamestnancami statu a nemaju za svoju pracu v komisiach narok na odmenu, co moze mat vplyv na ich motivacie aj kvalitu prace. Riesenim je profesionalizacia, aby clenovia pracovali ako zamestnanci statu a poberali riadny plat zodpovedajuci dolezitosti ich rozhodnuti.
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, prosím Vás odpovedanie na nasledujúce otázky. Minister financií Peter Kažimír odchádza zo svojej funkcie.
Odpoveď Petra Goliaša:
Medzi pozitiva patri pokles deficitu verejnych financii aj verejneho dlhu, rozbehnutie projektu Hodnota za peniaze a budovanie analytickych timov na ministerstvach.
Negativom je, ze deficit aj dlh mohli klesnut vdaka priaznivym vonkajsim podmienkam podstatne vyraznejsie. Boli by sme tak lepsie pripraveni na buduce krizy a starnutie obyvatelstva. Vlade to umoznilo najmä neustale odkladanie zavedenia vydavkovych stropov, co je v priamej zodpovednosti ministra financii. Nasu pripravenost na starnutie obyvatelstva podstatne narusaju nedavno schvalene stropy na dochodkovy vek. Od kvalitneho ministra financii by som ocakaval zasadnejsiu a najmä viditelnejsiu kritiku opatrenia, ktore tak vyrazne zhorsuje dlhodobu udrzatelnost verejnych financii.
Negativom je tiez, ze nedoslo k zasadnejsim strukturalnym zmenam v danovom systeme, ktore by prospeli ekonomickemu rastu. Danovo-odvodova zataz prijmov z prace dlhodobo stupa, vlada aj v dobrych casoch zavadzala nove dane, vratane sektorovych. Postupne tiez pribudaju vynimky v danovom systeme, ktore ho komplikuju a krivia podnikatelske prostredie.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. Ziadala som MZ SR o rozhovor s riaditelkou nUNB Zitou Taborskou, pretoze ma zaujimalo, ako doteraz prispela k rozvoju projektu novej nemocnice na Razsochach a ako si predstavuje riadenie nUNB, no odmietli nam ho poskytnut. Poslala som teda otazky cez tlacove MZ a budem to pisat ako clanok. V tejto suvislosti sa Vas chcem spytat:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Andrej Luprich, MY Trencianske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o vyjadrenie k aktualitke poslanci Trenčianskej župy dnes schválili odporúčanie pracovnej skupiny pre zdravotníctvo o tom, že Nemocnice s poliklinikou (NsP) V Bojniciach, Myjave a v Považskej Bystrici zostanú v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) bez možnosti úplnej alebo čiastočnej privatizácie, alebo akejkoľvek inej formy prenechania kompetencií zriaďovateľa v prospech tretej strany. Komisia tiež odporučila krajskému parlamentu prijať uznesenie garantujúce zachovanie súčasného rozsahu poskytovania ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti v príslušných medicínskych odboroch a ich ďalšie rozširovanie v budúcnosti na základe reálnej potreby zdravotnej starostlivosti.
Odpoveď Dušana Zachara:
Rozhodnutie trenčianskej župy je akoby v súlade s výrokom “Poručíme větru, dešti” a zakrýva si oči pred realitou. Nemocniciam v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK sa dlhodobo nedarí hospodáriť finančne udržateľným spôsobom a nevidno tu zásadný obrat k lepšiemu. Aktuálnym rozhodnutím župných poslancov sa na tomto jave pravdepodobne nič nezmení. Akurát sa uzavrie na určité obdobie priestor pre šancu na zmenu fungovania týchto nemocníc, ktorú mohol priniesť súkromný prevádzkovateľ, spolu s jeho manažérskym know-how a investíciami do obnovy. Dlhodobé stratové hospodárenie a kumulácia dlhov sa samozrejme prejaví aj na úrovni zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom.
V kontexte navrhovaného uznesenia garantujúceho “zachovanie súčasného rozsahu poskytovania ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti v príslušných medicínskych odboroch a ich ďalšie rozširovanie v budúcnosti na základe reálnej potreby zdravotnej starostlivosti” môže byť rozhodnutie župných poslancov dokonca v rozpore s plánom MZ SR na stratifikáciu nemocníc, ktorý predpokladá pri menších nemocniciach reprofilizovanie z akútneho typu zdravotníckeho zariadenia na typ následnej starostlivosti alebo špecializáciu na konkrétny typ výkonov.
Otázka (Daniela Hajčáková, SME)
Dobry den, chcela by som sa opytat na rekreacne poukazy, ktore musia preplacat nemocnice zamestnancom. Univerzitnu nemocnciu v Bratislave by toto opatrenie stalo 1,2 miliona eur – ak by si preukazy uplatnili vsetci zamestnanci v maximelnej vyske, na aku maju narok.
Odpoveď Dušana Zachara:
Dlhodobo kritizujeme, že jednou z príčin zadlžovania sa slovenských nemocníc sú nesystémové a často populistické návrhy politikov, ktoré prikazujú nemocniciam výdavky zo zákona, ale už nevyčlenia na tieto programy dostatok zdrojov. Nemocnice musia tieto zdroje vyčleniť, a ak nechcú, resp. nemôžu obmedziť rozsah, dostupnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, potom nezaplatia odvody do Sociálnej poisťovne (na budúce dôchodky) a svojim dodávateľom. A potom bude musieť prísť znovu neefektívne oddlženie zo strany štátu. Je to klasický príklad toho, ako štátna moc voličovi jednu mincu dáva, ale vlastne súčasne dve mince z jeho vrecka vyberá (vyššie dane, odvody a poplatky, nižšie dôchodky).
Nemocnice sa už vyslovili, že nemajú dodatočné peniaze na sociálny balíček, to isté hovorí aj štátna VšZP, takže ak do konca apríla nepríde k dofinancovaniu zo strany štátu, hrozia tu výpovede zmlúv.
Otázka (Kristína Koštialiková, Glob.sk)
Dobrý deň, som redaktorkou spravodajského portálu Glob.sk. K témam, na ktorých aktuálne pracujem by som potrebovala vyjadrenie analytika pre zdravotníctvo. Z tohto dôvodu som si vás dovolila osloviť s prosbou o zodpovedanie nižšie priložených otázok.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o pomoc, venujem sa dnes ukončeniu druhej
etapy oddlžovania nemocníc. Nevenujem sa žiaľ téme dosť dlho na to, aby som sa mohol spoľahnúť na vlastnú pamäť, radšej sa preto spýtam:
Odpoveď Dušana Zachara:
K oddlzovaniu najdete informacie v mojom prispevku v ramceku c. 2.
K nezverejnovaniu ozdravnych planov nemocnic:
Absolútne utajenie ozdravných plánov oddlžovaných nemocníc považujem za veľmi zlé, spiatočnícke rozhodnutie ministerstva, ktoré znemožňuje verejnú kontrolu a zvyšuje tzv. morálny hazard a riziko neefektívneho použitia verejných zdrojov. Keďže oddlžované nemocnice budú čerpať stovky miliónov eur z verejných zdrojov, musia zároveň strpieť väčšiu verejnú kontrolu a obmedzenia pri nakladaní s týmito zdrojmi. Ďalším argumentom pre väčšiu otvorenosť je práveže zvýhodnenie oddlžovaných nemocníc oproti konkurenčným nezadlženým nemocniciam, ktoré takúto finančnú injekciu zo strany štátu nedostanú. Navyše väčšina oddlžovaných nemocníc patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti, resp.pod vplyv štátu, takže zatajovaním ozdravných plánov sa neukáže, či sa náhodou tento konflikt záujmov nepretavil aj do benevolentného nakladania s verejnými zdrojmi.
Podobný prípad sme tu už mali pri ozdravnom pláne VšZP, ktorý bol aj na základe tlaku INEKO nakoniec zverejnený, pričom sa ukázalo, že pôvodná obava zo zverejnenia údajne citlivých údajov, ktoré by pre poisťovňu znamenali konkurenčnú nevýhodu, bola neodôvodnená.
Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Prajem pekný deň, chcem Vás poprosiť o názor v kontexte navrhovanej novely Zákonníka práce. Poslanec koaličnej SNS Tibor Jančula navrhuje zvýšiť základnú výmeru dovolenky na dobu najmenej päť týždňov zo súčasných štyroch týždňov, respektíve 20 dní. Zároveň chce odstrániť zavedenú kategorizáciu zamestnancov pri ich nároku na dĺžku základnej výmery dovolenky len na základe kritéria veku zamestnanca. Navrhuje zvýšiť dĺžku základnej výmery dovolenky pre zamestnancov, ktorí nedovŕšili 33 rokov veku. Argument poslanca: Prijatie novely by malo pozitívny vplyv na zdravie pracujúcich do 33 rokov, taktiež na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. A tiež na cestovný ruch. Skúsme sa na to pozrieť cez optiku zdravotníckej reality.
Odpoveď Dušana Zachara:
Znamenalo by to zvýšenie nákladov v celom zdravotníctve, ktoré nebudú kryté zvýšenými zdrojmi, takže sa v mnohých zariadeniach bude zvyšovať dlh. Práve takéto zdrojmi nekryté opatrenia politikov nás vždy skôr či neskôr dobehnú – a dobehnú nás v ešte väčšom negatívnom dopade na celú spoločnosť.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobrý deň, v ČR ministerstvo zdravotníctva nakázalo riaditeľom štátnych nemocníc, aby absolvovali bezpečnostnú previerku. Minister Adam Vojtěch to zdôvodnil tým, že majú v rukách “veľké inštitúcie, ktoré hospodária s veľkými prostriedkami”. V rámci previerky by českí riaditelia mali priznať príjmy za posledných päť rokov, majetok v spoločnom užívaní s manželkou / manželom či pracovné väzby.
Odpoveď Dušana Zachara:
V našich podmienkach by možno ešte osožnejšie bolo, keby skutočne fungovali výberové konania na riaditeľov nemocníc, do ktorých by sa hlásili viacerí kvalitní uchádzači, a neboli tam politické tlaky a nominácie. Samozrejme by tiež bolo prínosom, keby sme poznali históriu uchádzačov, resp. už vybratých riaditeľov s ich manažérskymi úspechmi či neúspechmi, vrátane všetkých potenciálnych konfliktov záujmov. A úplne najdôležitejšie by malo byť, aby bola vyvodzovaná zodpovednosť, vrátane trestnoprávnej voči zlému rozhodovaniu, resp. nekalému konaniu vedúcich pracovníkov, ktorí by následne nemali nájsť uplatnenie vo verejnom sektore na vedúcich pozíciách. Dnes tomu tak na Slovensku bohužiaľ nie je.
Mimochodom, riaditelia štátnych nemocníc pravdepodobne podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme podávajú majetkové priznania, ktoré sa však nezverejňujú.
Otázka (Jana Andelová, Zdravotnícke noviny)
Odpoveď Dušana Zachara:
V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.
Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie do článku – píšem o pripravovanej výstavbe nového pavilónu centrálnych operačných sál, OAIM, urgentného príjmu a centrálnej sterilizácie v Trenčíne. Celková výška investície, vrátane prístrojov a zariadenia, predstavuje 20,6 mil. eur. Peniaze chce nemocnica zabezpečiť z eurofondov (IROP) a cez ministerstvo zdravotníctva. Okrem toho trenčianska nemocnica pripravuje aj ďalšie investície – výmenu CT prístroja, obnovu materiálno-technického zabezpečenia Onkologickej kliniky (výmenu lineárnych urýchľovačov a zakúpenie nového CT simulátora), obnovu USG prístrojov, nákup nového angiografického prístroja, pričom výška týchto investícií sa dá určiť až následne, po ukončení prípravy verejných obstarávaní a projektovej dokumentácie. Realizácia je predpokladaná najskôr v druhom polroku 2019.
Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, keď nemocnice a ich zriaďovatelia investujú do obnovy budov, zariadenia a prístrojov nemocníc, nakoľko na Slovensku máme v tomto obrovský investičný dlh pri porovnaní s okolitými krajinami. Aby boli tieto investície účelné, treba merať a zverejňovať, akú hodnotu priniesli tieto prostriedky pacientom a celej spoločnosti. Treba napríklad merať a zverejňovať, či sa zvýšila produkcia a zlepšili výsledky zdravotnej starostlivosti, vrátane spokojnosti pacientov. Aby sa napríklad nestalo, že tu budeme mať nové moderné operačné sály s novými prístrojmi, ktoré ale nebudú využívané po celý deň až do večera.
Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, ministerstvo zdravotníctva chce do konca marca predložiť projekt stratifikácie nemocníc a spustiť ho od 1. júla 2019. V tejto súvislosti vás prosím o stanovisko:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Pozdravujem, Dôvera dnes zverejnila rebríček spokojnosti pacientov s nemocnicami. Chceme sa naň pozrieť najmä cez umiestnenia na oboch koncoch v kategórii všeobecných nemocníc – prvá je sv. Michal v Bratislave a posledná Nemocnica Levice. Kompletný materiál som Vám dal do prílohy.
Odpoveď Dušana Zachara:
Na úvod by som chcel upozorniť, že pacientske hodnotenie od všetkých troch poisťovní vchádza do nášho hodnotenia nemocníc, ktoré za rok 2018 zverejníme na jeseň tohto roku. Integrálnou súčasťou nášho hodnotenia bude teda aj toto súčasné hodnotenie pacientov Dôvery.
Pozorujeme, že už viac rokov, patrí Nemocnica sv. Michala v Bratislave medzi nemocnice s najspokojnejšími pacientmi od všetkých troch poisťovní (viď nemocnice.ineko.sk). Napoak, levická nemocnica sa nachádza na opačnom póle rebríčka. Treba však poznamenať, že bývalá vojenská nemocnica v Bratislave neposkytuje takú komplexnú zdravotnú starostlivosť v základných odbornostiach ako nemocnica v Leviciach, pričom v Bratislave vozia záchranky urgentných pacientov do iných nemocníc. V tomto má preto z hľadiska mixu pacientov výhodu. Ďalšiu nepopierateľnú výhodu má táto menšia bratislavská nemocnica z dôvodu, že ide o novopostavenú modernú budovu, v ktorej sa pacienti cítia lepšie, ako v zastaraných priestoroch. Na ilustráciu: Nemocnica sv. Michala má absolútne najlepšiu známku (takmer čistá jednička) pri spokojnosti pacientov s kvalitou ubytovania na oddelení spomedzi všetkých nemocníc na Slovensku (je dokonca lepšia ako pri spokojnosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, hoci aj tá je veľmi dobrá). Naopak, kvalitu ubytovania na oddeleniach v nemocnici v Leviciach oznámkovali pacienti takmer čistou trojkou, čo ju radí v tomto subindikátore medzi najmenej úspešné na celom Slovensku. Treba tiež poznamenať, že túto nemocnicu len prednedávnom prevzala súkromná sieť AGEL, ktorá bude pravdepodobne v budúcnosti investovať do obnovy tejto nemocnice, aby sa aj spokojnosť pacientov zvýšila.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. Podla dat, ktore mi poslalo MZ SR ku koncu roka statne nemocnice dokopy vykazali stratu 13,5 miliona eur. Z 13 univerzitnych a fakultnych ZZ bolo v minuse pat: UNB -32,9 mil eur, UNM -1 mil eur, FN TT -1,4 mil. eur, DFN BB -0,7 mil. eur a DFN KE -0,4 mil. eur. Najlepsie na tom boli FN PR, ktora vykazala zisk 7,7 mil. eur a FN ZA so ziskom 6,1 mil. eur. Chcem sa spytat:
Pripravujem tiez vyhodnotenie, aky ekonomicky dopad malo zrusenie sukromnych a zavedenie vlastnych lekarni v statnych nemocniciach. K tomu by som sa Vas chcela spytat:
Odpoveď Dušana Zachara:
K prvej teme:
Hospodárske výsledky štátnych nemocníc ovplyvnilo minulý rok postupné oddlžovanie zo strany štátu, preto treba tieto zlepšené čísla brať v tomto kontexte. Ak odčleníme efekt oddlžovania starých dlhov zo strany štátu, budeme pravdepodobne pri väčšine štátnych nemocníc vidieť stratové hospodárenie a narastajúci dlh. Podobný efekt sa dá očakávať aj tento rok.
K druhej téme:
Pri tejto téme by malo ísť o čisto technokratické ekonomicko-manažérske rozhodnutie, kde treba na misku váh položiť výnosy a náklady. Ak poskytovala nemocnica príliš lacný nájom nejakému súkromnému poskytovateľovi, tak je možné uvažovať buď o zvýšení nájmu alebo napríklad o zriadení vlastnej lekárne a potom tieto alternatívy porovnať z hľadiska väčšieho prínosu pre nemocnicu. Je možné, že niekde bude pre nemocnice zaujímavejšie mať všetko vo vlastnej réžii, ale je tiež možné, že v niektorých nemocniciach a prípadoch môže súkromný poskytovateľ akceptovať takú výšku nájmu alebo cenu za poskytnutú službu, ktorá môže nemocnici prinášať zaujímavé výnosy pri minimálnych alebo žiadnych nákladoch, resp. zaujímavú hodnotu za vynaložené prostriedky. Pri týchto manažérskych rozhodnutiach by okrem ceny mala zohrávať rolu aj kvalita služby, ktorú nemocnica, resp. pacienti od poskytovateľa dostávajú.
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, prosím Vás o odpovedanie na nasledujúce otázky. SNS predstavila viaceré opatrenia – nižšia DPH na potravina, nižšia korporátna daň.
Odpoveď Petra Goliaša:
Predkladanie zasadnych zmien cez poslanecke navrhy mimo riadneho pripomienkovania na vlade svedci o snahe dostat do verejnej diskusie aj navrhy, ktore by inak nemali sancu na uspech. Svedci to o snahe SNS oslovovat volicov pred bliziacimi sa volbami aj proti voli koalicnych partnerov. Presne to iste uz predviedla aj strana SMER s navrhom na zavedenie stropov na dochodkovy vek. Je to znak zleho fungovania vladnej koalicie. Sucasne ide o krajne nezodpovedny postup, kedze chyba oficialne vycislenie dopadov opatreni, cas na verejnu diskusiu, ako aj navrh kompenzacnych opatreni, ktore by vykryli hroziacu dieru v rozpocte. Realizaciou navrhov SNS by sa zhorsila dlhodoba udrzatelnost verejnych financii, kedze by doslo k masivnemu znizeniu danovych prijmov statu a k zvyseniu deficitu verejnych financii.
Navrhy navyse neriesia hlavny problem nasho danoveho systemu, ktorym je vysoke danovo-odvodove zatazenie prace.
Otázka (Jana Andelová, Zdravotnícke noviny)
Dobrý den, chcela by som vas preto poziadat o vyjadrenie. V rozhodnuti mz 14.2. ma zaujalo par veci. Ako prva je referencna skupina adalimumab. V januari MZ zverejnilo, že od marca bude znizena uhrada za adalimumab a určuje sa vyška uhrady za štandardnú dávku lieku 20,645 eur. Firma originálneho lieku podala námietku na proti rozhodnutiu MZ.A následne KR odporučila, aby sa námietko vyhovelo. Rozhodnutim ministerky zdravotníctva sa tak vyška uhrady za SDL určuje na 29,493 eur.
Odhadovana uspora by pritom predstavovala usporu niekolko milionov.
Odpoveď Petra Goliaša:
Pokial v referencnej skupine nedochadza k znizeniu uhrady z verejneho poistenia na uroven zodpovedajucu cene najlacnejsieho lieku v danej skupine, ide o plytvanie verejnymi zdrojmi. V pripade adalimumabu ide o lieky s najväcsim obratom na Slovensku aj inde vo svete. Ponechanie uhrady na rovnakej urovni napriek vstupu biosimilarneho lieku, ktory je lacnejsi o 30 %, znamena pre verejne financie kazdomesacnu stratu prevysujucu milion eur. Navyse ide o zly precedens, ktory znizuje motivaciu pre vyrobcov generik aj biosimilarnych liekov prist na slovensky trh. Pokial totiz uhrada z verejnych zdrojov plne pokryje cenu drahsieho lieku, lacnejsie generika alebo biosimilary sa budu na trhu predavat podstatne horsie.
Kategorizacne komisie na ministerstve zdravotnictva by sa mali premenit na plne profesionalne organizacie, ktorych clenovia by mali dostavat od statu riadny plat. Dnes od statu nedostavaju nic, rozhoduju pritom o miliardach eur z verejnych zdrojov. Ked ich neplati stat, zvysuje sa riziko, ze nebudu pracovat vo verejnom zaujme.
Otázka (Veronika Cifrová Ostrihoňová, TV Markíza)
Dobrý den, poisťovňa Dovera žaluje ministerstvo zdravotnictva, za to, že ministerka nepodpísala revíziu úhrad liekov. Zdá sa Vám to ako správna cesta?
Odpoveď Dušana Zachara:
Nepodpisanie velkej revizie uhrad je urcite chybou. Postup Dovery neviem, ci je spravnou cestou. To by bolo asi treba rozne posudzovat z hladiska pravneho, reputacneho, politickeho a pod. A kedze INEKO ma v zdravotnictve projekt, ktory, okrem verejnych zdrojov (ESF) a Unionu, spolufinancuje aj Dovera, asi by bolo lepsie, keby som sa k postupu Dovery nevyjadroval.
Otázka (Daniela Hajčáková, SME)
Dobry den, chcela by som sa vas spytat na detskych gastroenteorologov v Bratislave/Bratislavskom kraji. Na ústave detských chorôb bola lehota na objednanie vysetrenia 3 mesiace.
Odpoveď Dušana Zachara:
Gastroenterológia patrí medzi špecializácie, v ktorých chýba na Slovensku najviac lekárov, takže aj preto sa predlžuje doba čakania pacientov pri neakútnych stavoch. Presnejšie čísla majú k dispozícii zdravotné poisťovne, župy a ministerstvo zdravotníctva.
Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Pozdravujem, ministerka Kalavská dnes v Banskej Bystrici otvorila prvý urgent II typu na Slovensku. Chcel by som Vás preto poprosiť o stručný komentár k tejto téme. Plán vytvoriť dvojaké urgenty je známy až asi rok a pol. Tých komplexných dvojkových má byť vo finále desať, no dnes sa otvára len prvý.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Roman Rokytka, KOŠICE:DNES)
Dobrý deň, chcem by som pokračovať v téme urgentných príjmov nemocníc v nadväznosti na tento môj článok ( Päťročný pacient čakal na urgentnom príjme dve hodiny, pričom podľa príznakov jeho diagnóza spadala medzi akútne stavy s prednostným ošetrením. Otec tvrdí, že po príchode do nemocnice nedošlo k vyhodnotenou jeho zdravotnému stavu, teda či môže čakať alebo je potrebné vzhľadom na to, že jediná lekárka mala iné akútne prípady, privolať na výpomoc iných lekárov). Prosím o odpovede na tieto otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Martina Raábová, SME)
Dobry den, obraciam sa na Vas s prosbou o komentar. Ministerstvo prace predlozilo do MPK novelu, ktora ma zdvojnasobit vianocny prispevok pre dochodcov (viac tu).
Odpoveď Petra Goliaša:
Dobry den, zodpovedni politici by mali predlozit aj navrh kompenzacnych opatreni, aby verejnost vedela, z coho sa zdvojnasobenie vianocnych prispevkov zaplati. Inak je pravdepodobne, ze to bude na ukor vyssieho verejneho dlhu. Tym padom sa zhorsi pripravenost Slovenska na krizy ci dosledky starnutia obyvatelstva.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som poprosit o Vas komentar do clanku. V oktobri som si od MZ SR na zaklade ziadosti o poskytnutie informacii vyziadala Ozdravne plany nemocnic, ktore sa zapojili do procesu oddlzenia. Oficialne mi na info ziadost neodpovedali, hovorkyna mi akurat poslala toto stanovisko k nezverejnovaniu OP:
Predmetom schválených ozdravných plánov sú údaje a informácie súvisiace so smerovaním nemocníc, stratégiou nákupu zdravotnej starostlivosti, ako aj informácie, ktorých predmetom je riadenie a ekonomická stratégia nemocníc v hodnotenom období. Z toho dôvodu existuje dôvodné riziko, kedy by zverejnenie týchto informácií mohlo privodiť dotknutým nemocniciam ujmu majúcu za následok konkurenčnú nevýhodu v prostredí, v ktorom vykonávajú svoju činnosť vo vzťahu k ich priamym súťažiteľom, ktorých zriaďovateľom, zakladateľom alebo akcionárom sú súkromné osoby resp. spoločnosti, ktoré sa procesu oddlženia nezúčastnili. Zo spomínaných dôvodov preto uvedené materiály nie je možné poskytnúť. Ozdravné plány predložilo 29 nemocníc (zoznam nemocníc zapojených do procesu oddlžovania je zverejnený na webovej stránke MZ SR).
Odpoveď Dušana Zachara:
Absolútne utajenie ozdravných plánov oddlžovaných nemocníc považujem za veľmi zlé, spiatočnícke rozhodnutie ministerstva, ktoré znemožňuje verejnú kontrolu a zvyšuje tzv. morálny hazard a riziko neefektívneho použitia verejných zdrojov. Keďže oddlžované nemocnice budú čerpať stovky miliónov eur z verejných zdrojov, musia zároveň strpieť väčšiu verejnú kontrolu a obmedzenia pri nakladaní s týmito zdrojmi. Ďalším argumentom pre väčšiu otvorenosť je práveže zvýhodnenie oddlžovaných nemocníc oproti konkurenčným nezadlženým nemocniciam, ktoré takúto finančnú injekciu zo strany štátu nedostanú. Navyše väčšina oddlžovaných nemocníc patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti, resp.pod vplyv štátu, takže zatajovaním ozdravných plánov sa neukáže, či sa náhodou tento konflikt záujmov nepretavil aj do benevolentného nakladania s verejnými zdrojmi.
Podobný prípad sme tu už mali pri ozdravnom pláne VšZP, ktorý bol aj na základe tlaku INEKO nakoniec zverejnený, pričom sa ukázalo, že pôvodná obava zo zverejnenia údajne citlivých údajov, ktoré by pre poisťovňu znamenali konkurenčnú nevýhodu, bola neodôvodnená.
Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, na včerajšom parlamentnom zdravotníckom výbore sa riešilo niekoľko tém, medzi nimi aj plán zriadiť v bratislavskom Ružinove novú neurochirurgickú kliniku. Kým jedna strana (prednosta NK-UNB) hovorí o trieštení bratislavskej neurochirurgie, druhá strana (MZ-SR a vedenie UNB) hovorí o vytvorení pracoviska, ktoré bude schopné komplexne ošetrovať plytraumy, či väčšej špecializácii jednotlivých pracovísk.
Odpoveď Dušana Zachara:
Ak je zámer na vytvorenie novej neurochirurgickej kliniky v Ružinove motivovaný najmä zlými interpersonálnymi vzťahmi z minulosti či súčasnosti na samotnej klinike na Kramároch alebo medzi klinikou a vedením nemocnice či MZ SR, tak potom je navrhované riešenie nepoctivé a može byť suboptimálne. Poctivým riešením by bolo, ak je príčinou osoba prednostu kliniky (čo ja netuším, len špekulujem), jeho prípadné odvolanie. Samozrejme nemôže byť svojvoľné, ale vyargumentované a založené na argumentácii, pri ktorej musí byť pacient a kvalita a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti na prvom mieste.
Treba tiež dodať, že ak bude niekedy postavená nová štátna UNB, tak v takom prípade by sa Kramáre ako akútna nemocnica zatvorili. Preto by bolo logické mať neurochirurgické pracovisko v nemocnici v Ružinove, kde bude aj urgent vyššieho typu, s ktorou sa ráta aj po prípadnej výstavbe novej UNB a má sa potom modernizovať. Na druhej strane je tiež pravda, že by bolo vhodné vytvárať centrá excelentnosti na jednom mieste, kde by mali lekári možnosť nadobúdať skúsenosti z rôznych neurochirurgických operácií, čo pri viacerých pracoviskách nemusí tak dobre fungovať. V tejto súvislosti by bolo asi skôr vhodnejšie rozširovať kapacity jednej neurochirurgie, aby sme získavali benefity z nadobudnutých skúseností a interakcií zdravotníckeho personálu.
Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám, pretože Európska ratingová agentúra vydala analýzu o fiškálnych pravidlách naprieč EÚ a ich dodržiavaní a pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok. Posielam aj odkaz na analýzu
Odpoveď Petra Goliaša:
analyza uvadza nezamestnanost ako hlavny faktor vysvetlujuci rozdiel medzi prisnostou pravidiel a mierou ich dodrziavania. Krajiny s nizkou mierou dodrziavania pravidiel maju vyssiu nezamestnanost. Dodrzanie pravidiel si najmä v horsich ekonomickych casoch ziada prijimanie nepopularnych opatreni, ktore su pri vysokej miere nezamestnanosti menej priechodne. Pre politikov moze byt vyhodnejsie pravidla obist a vyhnut sa tak nespokojnosti obyvatelstva, ktorej by museli celit po prijati bolestivych napravnych opatreni.
Dalsim vysvetlenim je vyvoj ekonomiky. V dobrych casoch sa pravidla na znizovanie dlhu a deficitu plnia lahsie nez v zlych. Napriklad v Taliansku ekonomika dlhodobo stagnuje, co sa odraza na pomalsom raste verejnych prijmov a teda tazsich podmienkach pre dodrziavanie pravidiel.
Dolezitou pricinou obchadzania pravidiel mozu by aj slabe sankcie za ich nedodrzanie. Po prijati zaväzku ECB, ze v pripade potreby zachrani kazdeho clena eurozony, klesol tlak financnych trhov na ozdravenie verejnych financii jednotlivych statov. Ak neexistuje tlak financnych trhov, mal by aspon fungovat vnutorny tlak zo strany institucii EU alebo samotnych pravidiel vnutri statu. Realita ukazuje, ze vnutorny tlak nie je vzdy dostatocny.
Na Slovensku platia pri urcitej hranici verejneho dlhu pomerne prisne sankcie vratane viazania vydavkov ci povinnosti predlozit vyrovnany rozpocet. Vlada celila hrozbe tychto sankcii len raz a to v roku 2013, ked sa verejny dlh priblizil hranici 55 % HDP. Vdaka jednorazovym opatreniam, zmenam vo vykazovani HDP a lepsiemu ekonomickemu vyvoju sme sa priamej konfrontacii s tymito sankciami vyhli. Je otazne, ako by sa vlada zachovala, keby jej externe prostredie az tak neprialo.
Rastuca ekonomika aj zamestnanost uz niekolko rokov vytvaraju velmi priaznive podmienky pre znizovanie deficitu aj verejneho dlhu na Slovensku. Vlada tento priestor do vyznamnej miery vyuziva na zvysovanie verejnych vydavkov. Rozpocet je preto stale deficitny a dlh klesa len pomaly. Ak by vlada vydavky nezvysovala, boli by sme uz niekolko rokov v prebytku a dlh by sme mohli znizovat podobne rychlo ako Ceska republika.
Dlhova brzda na Slovensku predpoklada postupny pokles verejneho dlhu pod 40 % HDP. Tento pokles je rozlozeny takmer na celu nasledujucu dekadu, vlady tak maju cas sa nan pripravit. Nizky dlh potrebujeme, aby sme zvladli buduce krizy a tiez tlaky na verejne financie suvisiace so starnutim obyvatelstva.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem clanok o ambulantnom sektore, konkretne kvalite a dostupnosti ambulantnej ZS. V tejto suvislosti by som Vas chcela poprosit o komentar k nasledujucim otazkam:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Želám pekný deň, dovoľujem si obrátiť sa na Vás s otázkami, ktoré sa týkajú vianočného prísľubu premiéra Petra Pellegriniho prideliť Rooseveltovej nemocnici 100 miliónov eur na jej rekonštrukciu. V tejto súvislosti sa chcem opýtať nasledovné:
Odpoveď Dušana Zachara:
Treba povedať, že Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici je na slovenské pomery špičkovým zariadením, ktoré však funguje v prevažne nezrekonštruovaných, nevyhovujúcich starých budovách. Ich výstavba sa začala v roku 1968.
O použití takej vysokej sumy by mali politici rozhodovať na základe analýz a tvrdých faktov. Nepoznáme analýzu, či je pre spoločnosť výhodnejšie použiť 100 miliónov eur na zásadnú rekonštrukciu starých budov, ktoré však majú vo svojom géne zakódovanú aj starú architektúru a z toho vyplývajúce nevyhovujúce procesy a toky pacientov, ktoré sa budú môcť len veľmi ťažko, ak vôbec, nastavovať na súčasné potreby modernej medicíny, alebo je vhodnejšie prihodiť ešte niekoľko desiatok miliónov eur a postaviť novú modernú nemocnicu na zelenej lúke, ktorá bude môcť reflektovať všetky súčasné trendy v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
K takej veľkej investícii by sa mal určite vyjadriť Útvar hodnoty za peniaze. Je zaujímavé, že ešte v júni 2017 hovoril Peter Pellegrini, vtedy ešte ako podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu, o vyčlenení približne 60 miliónov eur v priebehu troch rokov na komplexnú rekonštrukciu “Rooseveltky”. Teraz, keď je premiérom, je to už 100 miliónov. Verejnosť má právo poznať argumentáciu, na základe čoho sa vláda rozhoduje.
Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Prajem pekný deň, pracujem na téme opatrení Ministerstva zdravotníctva pre navýšenie
vzdelávacej kapacity pre lekárov na fakultách o 205 študentov a zavedeniu stabilizačného príspevku pre študentov bakalárskeho študijného programu ošetrovateľstvo v dennej forme. Chcel by som poznať Váš názor na tieto kroky;
Odpoveď Dušana Zachara:
Dobrý den, vyberte si z mojich dávnejších vyjadrení k tejto téme:
Sú to jedny z viacerých opatrení, ktoré sa musia urobiť, aby sme získali aspoň šancu na to, že viacerí mladí absolventi zostanú pracovať na Slovensku. Nesmú zostať izolované. Oveľa dôležitejšie sú však následné opatrenia, ktoré by mali zreformovať celý zdravotnícky systém, aby bol atraktívnejší pre pracovníkov. To si vyžaduje, aby sa aktérom v zdravotníctve oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, za ktorú by boli adekvátne odmenení, čo by ich motivovalo neodchádzať do zahraničia alebo mimo sektor. Momentálne totižto zákony alebo politický tlak nedovoľujú viac diferencovať medzi kvalitnými a menej kvalitnými, čo je brzdou progresu a lepších miezd zdravotníkov.
A tiež treba zjednodušiť podmienky pre príchod zdravotníckych pracovníkov zo zahraničia (aj mimo EÚ), ktorí by mali záujem pracovať na Slovensku v oblastiach, kde je nedostatok personálu. Koniec koncov, tak to funguje aj na Západe.
Aby odchádzalo menej zdravotníckych pracovníkov do zahraničia, treba prijať mnoho reformných opatrení, ktoré by napravili pokrivené motivácie v zdravotníctve. Je nevyhnutnosťou, aby sa oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, s ktorou budú pacienti spokojní, a ktorá prinesie lepšie výsledky. Je nevyhnutnosťou, aby sa aj poisťovniam oplatilo preferovať tých excelentných a tých podpriemerných tlačili na zlepšovanie služieb. Je nevyhnutnosťou, aby boli lepšie odmeňovaní kvalitní pracovníci – manažéri nemocníc, lekári, sestry a ďalší zdravotnícky personál. Ale to si nevyhnutne vyžaduje povedať aj “bé”. Na to, aby sme vedeli posúvať excelentnosť v zdravotníctve dopredu, nemôžeme platiť podpriemernosť, nemôžeme mať nemocnicu takmer v každom okresnom meste, nemôžeme zachraňovať nezachraniteľných a nemôžeme si zakrývať oči pred neefektívnosťami, ktoré práve brzdia všetok progres. Pri odmeňovaní musíme preto začať viac diferencovať podľa kvality skutočne odvedenej práce.
Zároveň si však treba uvedomiť, že minimálne v strednodobom horizonte budú sestry, lekári, vedci, ekonómovia, robotníci stále odchádzať do zahraničia za lepšími pracovnými a mzdovými podmienkami a je to tak v pri otvorenom trhu prirodzené. Preto by sme sa ani my na Slovensku nemali uzatvárať pred príchodom pracovníkov zo zahraničia, ktorí chcú pracovať u nás.