Otázky novinárov a odpovede INEKO 2019


  • 12.3.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobrý deň, v ČR ministerstvo zdravotníctva nakázalo riaditeľom štátnych nemocníc, aby absolvovali bezpečnostnú previerku. Minister Adam Vojtěch to zdôvodnil tým, že majú v rukách “veľké inštitúcie, ktoré hospodária s veľkými prostriedkami”. V rámci previerky by českí riaditelia mali priznať príjmy za posledných päť rokov, majetok v spoločnom užívaní s manželkou / manželom či pracovné väzby.

  • Zaujíma ma Váš názor, či si myslíte, že by sa malo niečo podobné zaviesť aj na Slovensku. Mali by podľa Vás riaditelia štátnych nemocníc podstupovať bezpečnostnú previerku?

Odpoveď Dušana Zachara:
V našich podmienkach by možno ešte osožnejšie bolo, keby skutočne fungovali výberové konania na riaditeľov nemocníc, do ktorých by sa hlásili viacerí kvalitní uchádzači, a neboli tam politické tlaky a nominácie. Samozrejme by tiež bolo prínosom, keby sme poznali históriu uchádzačov, resp. už vybratých riaditeľov s ich manažérskymi úspechmi či neúspechmi, vrátane všetkých potenciálnych konfliktov záujmov. A úplne najdôležitejšie by malo byť, aby bola vyvodzovaná zodpovednosť, vrátane trestnoprávnej voči zlému rozhodovaniu, resp. nekalému konaniu vedúcich pracovníkov, ktorí by následne nemali nájsť uplatnenie vo verejnom sektore na vedúcich pozíciách. Dnes tomu tak na Slovensku bohužiaľ nie je.
Mimochodom, riaditelia štátnych nemocníc pravdepodobne podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme podávajú majetkové priznania, ktoré sa však nezverejňujú.

  • 10.3.2019

Otázka (Jana Andelová, Zdravotnícke noviny)

  1. Ako by ste zhodnotili rebríček EHCI a pozíciu Slovenska v ňom (sme na 17. mieste, rok predtým to bolo 13. miesto)? Je rebríček dôveryhodný?
  2. Môžete zhodnotiť, kde sú naše slabé miesta, a kde silné? V čom vidíte problém, keď sme poklesli na 17. miesto?
  3. Podieľalo sa INEKO na aktívnej účasti a poslala autorom štúdie nejaké údaje za Slovensko?
  4. Viete o nejakom združení, ktoré posielalo údaje a spolupracovalo s Health Consumer Powerhouse (HCP)?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Rebríček je natoľko dôveryhodný, nakoľko sú dôveryhodné zdroje, z ktorých čerpá. Takisto výber a váha ukazovateľov pre výpočet výsledného indexu a poradia krajín je veľmi dôležitý. Rebríčku EHCI sa nedá vytknúť dobrý úmysel. Pri výbere niektorých ukazovateľov je však otázne, či merajú skutočne to, čo prezentujú zostavovatelia rebríčka. Ďalším limitom pri takomto komplexnom medzinárodnom porovnaní je kolísavá kvalita „tvrdých“ dát pri jednotlivých krajinách a ukazovateľoch, hoci pochádzajú z rešpektovaných databáz (napr. WHO, OECD). V neposlednom rade sťažuje porovnávanie väčší či menší optimizmus, resp. rôzna miera kritického nastavenia jednotlivých národných pacientskych organizácií, ktoré odpovedajú v dotazníku na tie isté otázky.
    Hodnotenie EHCI napríklad indikuje, že Slovensko patrí medzi lídrov v kapacitách dlhodobej starostlivosti o seniorov, že sa naši pacienti môžu v drvivej väčšine prípadov objednať k svojmu lekárovi online, alebo že majú zákonný nárok na bezplatný druhý názor lekára. Skutočnosť je však opačná. Aktuálne oceňujem nápravu viacročnej faktickej chyby, keď pri Slovensku dlho svietil zelený palec hore za údajný neobmedzený prístup pacienta k špecialistom bez nutnosti odporúčania od všeobecného lekára.
  2. Slabé miesta sa dajú nájsť najmä v oblasti výsledkov (rakovina, nemocničné MRSA infekcie), výkonnosti a rozsahu zdravotnej starostlivosti (operácie katarakty, transplantácie obličiek, domáca dialýza) a prevencie (vysoký krvný tlak, spotreba cigariet, pohybová aktivita žiakov). Silné stránky slovenského zdravotníctva majú byť podľa EHCI práva pacientov a poskytovanie informácií a tiež dostupnosť zdravotnej starostlivosti, vrátane čakacích dôb, kde sme boli v predchádzajúcom hodnotení spolu so Švajčiarskom dokonca najlepší v Európe. Aktuálny ranking obsahuje po minuloročnej mediálnej kritike už triezvejšie zhodnotenie slovenskej reality zo strany domácich pacientskych organizácií.
  3. Nie.
  4. Predpokladám, že tak ako pri predošlom hodnotení bola švédskymi výskumníkmi oslovená Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP), ktorá združuje väčšinu pacientskych organizácií na Slovensku. Svojim členským organizáciám potom pravdepodobne distribuovala AOPP dotazník od HCP.

V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.

  • 7.3.2019

Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie do článku – píšem o pripravovanej výstavbe nového pavilónu centrálnych operačných sál, OAIM, urgentného príjmu a centrálnej sterilizácie v Trenčíne. Celková výška investície, vrátane prístrojov a zariadenia, predstavuje 20,6 mil. eur. Peniaze chce nemocnica zabezpečiť z eurofondov (IROP) a cez ministerstvo zdravotníctva. Okrem toho trenčianska nemocnica pripravuje aj ďalšie investície – výmenu CT prístroja, obnovu materiálno-technického zabezpečenia Onkologickej kliniky (výmenu lineárnych urýchľovačov a zakúpenie nového CT simulátora), obnovu USG prístrojov, nákup nového angiografického prístroja, pričom výška týchto investícií sa dá určiť až následne, po ukončení prípravy verejných obstarávaní a projektovej dokumentácie. Realizácia je predpokladaná najskôr v druhom polroku 2019.

  • Ako hodnotíte tieto investície do trenčianskej nemocnice?
  • Sú to podľa vás dobre vynaložené peniaze?
  • Aké riziká môže so sebou priniesť takáto investícia?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, keď nemocnice a ich zriaďovatelia investujú do obnovy budov, zariadenia a prístrojov nemocníc, nakoľko na Slovensku máme v tomto obrovský investičný dlh pri porovnaní s okolitými krajinami. Aby boli tieto investície účelné, treba merať a zverejňovať, akú hodnotu priniesli tieto prostriedky pacientom a celej spoločnosti. Treba napríklad merať a zverejňovať, či sa zvýšila produkcia a zlepšili výsledky zdravotnej starostlivosti, vrátane spokojnosti pacientov. Aby sa napríklad nestalo, že tu budeme mať nové moderné operačné sály s novými prístrojmi, ktoré ale nebudú využívané po celý deň až do večera.

  • 7.3.2019

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, ministerstvo zdravotníctva chce do konca marca predložiť projekt stratifikácie nemocníc a spustiť ho od 1. júla 2019. V tejto súvislosti vás prosím o stanovisko:

  1. Čo sú podľa Vás kľúčové zmeny, ktoré prinesie stratifikácia nemocníc a prečo je dôležitá?
  2. Nemocnice budú musieť spĺňať určité minimálne počty výkonov. Viete uviesť konkrétne nemocnice či oddelenia, ktoré budú mať s ich plnením najväčší problém?
  3. Podľa pracovnej verzie má byť pre pôrodnice minimálny počet pôrodov po uplynutí prechodného obdobia 640 pôrodov ročne. To by znamenalo zatvorenie 14 pôrodníc na Slovensku. Je to podľa Vás optimálne kritérium?
  4. Mali by sa pacienti v praxi pripraviť aj na nejaké problémy/diskomfort v súvislosti so stratifikáciou?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Nielen slovenské nemocnice, ale najmä ich pacienti potrebujú stratifikáciu ako soľ. Dobre nastavená sieť akútnych nemocníc s nadväzujúcimi zariadeniami pre doliečovanie, pre pobyt dlhodobo chorých a starších pacientov a ďalšie sociálno-zdravotné zariadenia predstavujú základný predpoklad na to, aby pacienti dostávali dostupnú a kvalitnú starostlivosť, ktorá bude udržateľná z ekonomického, klinického, ako aj demografického hľadiska. Určite je pre ľudí lepšie síce cestovať možno o pár minút dlhšie do nemocnice, ale zato mať väčšiu garanciu poskytovania bezpečnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ktorú bude zabezpečovať skúsený zdravotnícky personál v optimálnych počtoch.
  2. Konkrétne nemocnice Vám uviesť neviem, ale v princípe malé nemocnice, ktoré sa nešpecializujú na niečo konkrétne, ale snažia sa robiť všetko, tak tie sa budú musieť transformovať a/alebo špecializovať, nakoľko bez toho budú mať najväčšie ťažkosti spĺňať minimálne kritériá pri počtoch výkonov. Napríklad svidnícka pôrodnica, ak by ešte fungovala, by mala neriešiteľný problém dosiahnuť požadované minimálne kritériá v počte pôrodov za rok.
  3. Neviem sa k tomu vyjadriť. Minimálne kritériá by mali byť medicínsky odôvodnené a mali by vychádzať aj z medzinárodných odporúčaní. Pri niektorých výkonoch je totiž dokázané, že do určitého počtu výkonov je pri porovnaní s vyšším počtom výkonov štatisticky významný rozdiel napriklad v mortalite či morbidite pacientov.
  4. Cieľom stratifikácie je práve zlepšovanie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre pacienta. Ak považujeme za diskomfort, že niektorí pacienti budú cestovať do nemocnice pri určitých diagnózach viac kilometrov, tak treba povedať, že sa to určite oplatí, lebo “diskomfort” vyplývajúci z výrazne vyššieho rizika zdravotných komplikácií na menej skúsených pracoviskách, ktoré sú “hneď za rohom”, je určite oveľa viac život ohrozujúci. Pozitívom stratifikácie je aj to, že pacient po operácii v akútnej nemocnici by sa mal presunúť na doliečovanie do zariadenia v blízkosti svojho domova, aby bol jeho komfort a komfort jeho blízkych čo najväčší.

  • 7.3.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Pozdravujem, Dôvera dnes zverejnila rebríček spokojnosti pacientov s nemocnicami. Chceme sa naň pozrieť najmä cez umiestnenia na oboch koncoch v kategórii všeobecných nemocníc – prvá je sv. Michal v Bratislave a posledná Nemocnica Levice. Kompletný materiál som Vám dal do prílohy.

  • Prekvapili Vás v niečom tieto výsledky – do akej miery v nich vidíte odchýlku od hodnotenia nemocníc inštitútom INEKO?
  • Ako dve spomínané nemocnice vnímate? Odráža názor pacientov aj reálny stav týchto zariadení?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na úvod by som chcel upozorniť, že pacientske hodnotenie od všetkých troch poisťovní vchádza do nášho hodnotenia nemocníc, ktoré za rok 2018 zverejníme na jeseň tohto roku. Integrálnou súčasťou nášho hodnotenia bude teda aj toto súčasné hodnotenie pacientov Dôvery.

Pozorujeme, že už viac rokov, patrí Nemocnica sv. Michala v Bratislave medzi nemocnice s najspokojnejšími pacientmi od všetkých troch poisťovní (viď nemocnice.ineko.sk). Napoak, levická nemocnica sa nachádza na opačnom póle rebríčka. Treba však poznamenať, že bývalá vojenská nemocnica v Bratislave neposkytuje takú komplexnú zdravotnú starostlivosť v základných odbornostiach ako nemocnica v Leviciach, pričom v Bratislave vozia záchranky urgentných pacientov do iných nemocníc. V tomto má preto z hľadiska mixu pacientov výhodu. Ďalšiu nepopierateľnú výhodu má táto menšia bratislavská nemocnica z dôvodu, že ide o novopostavenú modernú budovu, v ktorej sa pacienti cítia lepšie, ako v zastaraných priestoroch. Na ilustráciu: Nemocnica sv. Michala má absolútne najlepšiu známku (takmer čistá jednička) pri spokojnosti pacientov s kvalitou ubytovania na oddelení spomedzi všetkých nemocníc na Slovensku (je dokonca lepšia ako pri spokojnosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, hoci aj tá je veľmi dobrá). Naopak, kvalitu ubytovania na oddeleniach v nemocnici v Leviciach oznámkovali pacienti takmer čistou trojkou, čo ju radí v tomto subindikátore medzi najmenej úspešné na celom Slovensku. Treba tiež poznamenať, že túto nemocnicu len prednedávnom prevzala súkromná sieť AGEL, ktorá bude pravdepodobne v budúcnosti investovať do obnovy tejto nemocnice, aby sa aj spokojnosť pacientov zvýšila.

  • 4.3.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. Podla dat, ktore mi poslalo MZ SR ku koncu roka statne nemocnice dokopy vykazali stratu 13,5 miliona eur. Z 13 univerzitnych a fakultnych ZZ bolo v minuse pat: UNB -32,9 mil eur, UNM -1 mil eur, FN TT -1,4 mil. eur, DFN BB -0,7 mil. eur a DFN KE -0,4 mil. eur. Najlepsie na tom boli FN PR, ktora vykazala zisk 7,7 mil. eur a FN ZA so ziskom 6,1 mil. eur. Chcem sa spytat:

  1. Ako hodnotite vlanajsie ekon. vysledky nemocnic? Da sa ocakavat, ze podobne, pripadne este lepsie budu hospodarit zdravotnicke zariadenia v posobnosti MZ aj tento rok?
  2. Co moze vplyvat na to, ze prave menovane nemocnice hospodarili najhorsie a najlepsie?

Pripravujem tiez vyhodnotenie, aky ekonomicky dopad malo zrusenie sukromnych a zavedenie vlastnych lekarni v statnych nemocniciach. K tomu by som sa Vas chcela spytat:

  1. Ako vo vseobecnosti vnimate, ze statne nemocnice maju prevadzkovat vlastne lekarne? Ma to aj ine pozitiva ako to, ze nemocnice maju vdaka tomu nejake prijmy navyse? A naopak vidite v tom aj nejake negativa?
  2. Okrem zavedenia vlastnych lekarni MZ SR prikazalo nemocniciam, aby zdvihli najom sukromnym pracoviskam SVALZ. Ako toto vnimate a su podla Vas v nemocniciach aj dalsie moznosti ako si podobnymi krokmi (zvysenim najmu / zavedenim vlastnych pracovisk / ine) mozu zabezpecit vyssie prijmy?

Odpoveď Dušana Zachara:
K prvej teme:

Hospodárske výsledky štátnych nemocníc ovplyvnilo minulý rok postupné oddlžovanie zo strany štátu, preto treba tieto zlepšené čísla brať v tomto kontexte. Ak odčleníme efekt oddlžovania starých dlhov zo strany štátu, budeme pravdepodobne pri väčšine štátnych nemocníc vidieť stratové hospodárenie a narastajúci dlh. Podobný efekt sa dá očakávať aj tento rok.

K druhej téme:

Pri tejto téme by malo ísť o čisto technokratické ekonomicko-manažérske rozhodnutie, kde treba na misku váh položiť výnosy a náklady. Ak poskytovala nemocnica príliš lacný nájom nejakému súkromnému poskytovateľovi, tak je možné uvažovať buď o zvýšení nájmu alebo napríklad o zriadení vlastnej lekárne a potom tieto alternatívy porovnať z hľadiska väčšieho prínosu pre nemocnicu. Je možné, že niekde bude pre nemocnice zaujímavejšie mať všetko vo vlastnej réžii, ale je tiež možné, že v niektorých nemocniciach a prípadoch môže súkromný poskytovateľ akceptovať takú výšku nájmu alebo cenu za poskytnutú službu, ktorá môže nemocnici prinášať zaujímavé výnosy pri minimálnych alebo žiadnych nákladoch, resp. zaujímavú hodnotu za vynaložené prostriedky. Pri týchto manažérskych rozhodnutiach by okrem ceny mala zohrávať rolu aj kvalita služby, ktorú nemocnica, resp. pacienti od poskytovateľa dostávajú.

  • 4.3.2019

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, prosím Vás o odpovedanie na nasledujúce otázky. SNS predstavila viaceré opatrenia – nižšia DPH na potravina, nižšia korporátna daň.

  • Ako hodnotíte tieto návrhy?
  • Koľko tieto návrhy môžu stáť či už celkovo alebo po položkách?
  • Kde by sa tieto peniaze mali mohli škrtať?
  • Čo to môže urobiť s verejnými financiami?

Odpoveď Petra Goliaša:
Predkladanie zasadnych zmien cez poslanecke navrhy mimo riadneho pripomienkovania na vlade svedci o snahe dostat do verejnej diskusie aj navrhy, ktore by inak nemali sancu na uspech. Svedci to o snahe SNS oslovovat volicov pred bliziacimi sa volbami aj proti voli koalicnych partnerov. Presne to iste uz predviedla aj strana SMER s navrhom na zavedenie stropov na dochodkovy vek. Je to znak zleho fungovania vladnej koalicie. Sucasne ide o krajne nezodpovedny postup, kedze chyba oficialne vycislenie dopadov opatreni, cas na verejnu diskusiu, ako aj navrh kompenzacnych opatreni, ktore by vykryli hroziacu dieru v rozpocte. Realizaciou navrhov SNS by sa zhorsila dlhodoba udrzatelnost verejnych financii, kedze by doslo k masivnemu znizeniu danovych prijmov statu a k zvyseniu deficitu verejnych financii.

Navrhy navyse neriesia hlavny problem nasho danoveho systemu, ktorym je vysoke danovo-odvodove zatazenie prace.

  • 4.3.2019

Otázka (Jana Andelová, Zdravotnícke noviny)
Dobrý den, chcela by som vas preto poziadat o vyjadrenie. V rozhodnuti mz 14.2. ma zaujalo par veci. Ako prva je referencna skupina adalimumab. V januari MZ zverejnilo, že od marca bude znizena uhrada za adalimumab a určuje sa vyška uhrady za štandardnú dávku lieku 20,645 eur. Firma originálneho lieku podala námietku na proti rozhodnutiu MZ.A následne KR odporučila, aby sa námietko vyhovelo. Rozhodnutim ministerky zdravotníctva sa tak vyška uhrady za SDL určuje na 29,493 eur.
Odhadovana uspora by pritom predstavovala usporu niekolko milionov.

  • Mohli by ste sa proism k tomu vyjadriť a zhodnotiť krok ministerky, čo to bude znamenat aj pre verejné zdroje?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pokial v referencnej skupine nedochadza k znizeniu uhrady z verejneho poistenia na uroven zodpovedajucu cene najlacnejsieho lieku v danej skupine, ide o plytvanie verejnymi zdrojmi. V pripade adalimumabu ide o lieky s najväcsim obratom na Slovensku aj inde vo svete. Ponechanie uhrady na rovnakej urovni napriek vstupu biosimilarneho lieku, ktory je lacnejsi o 30 %, znamena pre verejne financie kazdomesacnu stratu prevysujucu milion eur. Navyse ide o zly precedens, ktory znizuje motivaciu pre vyrobcov generik aj biosimilarnych liekov prist na slovensky trh. Pokial totiz uhrada z verejnych zdrojov plne pokryje cenu drahsieho lieku, lacnejsie generika alebo biosimilary sa budu na trhu predavat podstatne horsie.

Kategorizacne komisie na ministerstve zdravotnictva by sa mali premenit na plne profesionalne organizacie, ktorych clenovia by mali dostavat od statu riadny plat. Dnes od statu nedostavaju nic, rozhoduju pritom o miliardach eur z verejnych zdrojov. Ked ich neplati stat, zvysuje sa riziko, ze nebudu pracovat vo verejnom zaujme.

  • 15.2.2019

Otázka (Veronika Cifrová Ostrihoňová, TV Markíza)
Dobrý den, poisťovňa Dovera žaluje ministerstvo zdravotnictva, za to, že ministerka nepodpísala revíziu úhrad liekov. Zdá sa Vám to ako správna cesta?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nepodpisanie velkej revizie uhrad je urcite chybou. Postup Dovery neviem, ci je spravnou cestou. To by bolo asi treba rozne posudzovat z hladiska pravneho, reputacneho, politickeho a pod. A kedze INEKO ma v zdravotnictve projekt, ktory, okrem verejnych zdrojov (ESF) a Unionu, spolufinancuje aj Dovera, asi by bolo lepsie, keby som sa k postupu Dovery nevyjadroval.

  • 15.2.2019

Otázka (Daniela Hajčáková, SME)
Dobry den, chcela by som sa vas spytat na detskych gastroenteorologov v Bratislave/Bratislavskom kraji. Na ústave detských chorôb bola lehota na objednanie vysetrenia 3 mesiace.

  • Preco je tato lehota takato dlha?
  • Je tychto lekarov malo na vela pacientov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Gastroenterológia patrí medzi špecializácie, v ktorých chýba na Slovensku najviac lekárov, takže aj preto sa predlžuje doba čakania pacientov pri neakútnych stavoch. Presnejšie čísla majú k dispozícii zdravotné poisťovne, župy a ministerstvo zdravotníctva.

  • 12.2.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Pozdravujem, ministerka Kalavská dnes v Banskej Bystrici otvorila prvý urgent II typu na Slovensku. Chcel by som Vás preto poprosiť o stručný komentár k tejto téme. Plán vytvoriť dvojaké urgenty je známy až asi rok a pol. Tých komplexných dvojkových má byť vo finále desať, no dnes sa otvára len prvý.

  1. Je podľa Vás rozdelenie urgentov dobrým a potrebným krokom?
  2. V čom vidíte prípadné riziká ich fungovania?
  3. Napreduje podľa Vás realizácia plánu dostatočne rýchlo, kedy očakávate, že by sieť urgentov mohla byť naplnená?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Áno, je to dobrý krok, ktorý umožní centralizovať vysoko špecializovanú a náročnú medicínu do centier, kde na to bude dostatok erudovaného personálu a adekvátne prístrojové zabezpečenie.
  2. Najväčšie riziká vidím najmä v nedostatku schopného a kvalifikovaného zdravotníckeho personálu a v procesoch, ktoré ešte nemusia byť zo začiatku v celej nemocnici nastavené na bezproblémovú kooperáciu s týmito urgentmi. Ďalším rizikom môže byť v budúcnosti nedostatočné napredovanie v projekte stratifikácie nemocníc, čo ide ruka v ruke s vybudovávaním urgentov rôznych typov.
  3. Neviem.

  • 6.2.2019

Otázka (Roman Rokytka, KOŠICE:DNES)
Dobrý deň, chcem by som pokračovať v téme urgentných príjmov nemocníc v nadväznosti na tento môj článok ( Päťročný pacient čakal na urgentnom príjme dve hodiny, pričom podľa príznakov jeho diagnóza spadala medzi akútne stavy s prednostným ošetrením. Otec tvrdí, že po príchode do nemocnice nedošlo k vyhodnotenou jeho zdravotnému stavu, teda či môže čakať alebo je potrebné vzhľadom na to, že jediná lekárka mala iné akútne prípady, privolať na výpomoc iných lekárov). Prosím o odpovede na tieto otázky:

  1. V čom sú podľa vás základné nedostatky vo fungovaní urgentných príjmov nemocníc a ako by sa mali riešiť?
  2. Podľa nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (640/2008) majú nemocnice do leta 2020 zmodernizovať urgentné príjmy tak, že tam napríklad majú byť kmeňoví zamestnanci, viac odborníkov na jednom mieste a tzv. triediaci pracovníci? Je to krok dobrým smerom alebo sú potrebné aj iné zmeny v tejto oblasti?
  3. Nemocnice a lekári sa pri kritike dlhej doby čakania na urgentných príjmov bránia aj tým, že do ich zariadenia chodia pacienti, ktorí sú z iných spádových oblastí a pacienti, ktorých zdravotný stav to nevyžaduje a mali by ísť na ambulantnú pohotovosť . Je takáto obhajoba opodstatnená? Kto a ako by mal robiť „osvetu“ pacientom, aby vedeli kam a s akým zdravotnými problémami ísť?
  4. INEKO pri hodnotení nemocníc zohľadňuje aj dobu čakania na urgente. Prosím o usmernenie, kde môžem vyhľadať najaktuálnejšie údaje ku košickým nemocniciam?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Nedostatočné a nekvalifikované prvotné triedenie pacientov (tzv. triáž) podľa akútnosti ich stavu, pri ktorom sa rozhoduje, či pacient môže počkať alebo potrebuje okamžitú starostlivosť na urgente. Často sa napríklad v praxi stáva, že pacienti privezení záchrankou sú len z tohto titulu uprednostňovaní pred pacientmi, ktorí prišli po vlastnej osi. Nedostatočné personálne a prístrojové vybavenie urgentov. Nepodnetné prostredie a často zlá atmosféra na pracoviskách. Zlé riadenie nemocníc a ich procesov, vrátane urgentov. Zadlžovanie sa. Odmeňovanie nie na základe kvality a výsledkov práce. Nemeranie týchto aspektov. To všetko má za následok, že personál je unavený a demotivovaný. Aby sa to zmenilo, musia sa všetky tieto zložky postupne napravovať.
  2. Áno, je to jeden z dôležitých a potrebných krokov načrtnutých aj v predošlom bode. Kruciálne však bude, či bude na to dostatok kvalifikovaného personálu a dostatok prostriedkov na ich mzdy pri ďalšom nezadlžovaní sa.
  3. Áno, čiastočne to je pravda. Pomôcť by tomu mohlo zvýšenie poplatku za návštevu urgentu, ktorá sa jednoznačne ukáže, že nebola z hľadiska akútnosti stavu vôbec potrebná. Tiež je nevyhnutné, aby primárny ambulantný kontakt fungoval lepšie a bol viac dostupný, čo je práve v oblasti okolia Košíc dosť veľký problém.
  4. http://nemocnice.ineko.sk/rebricky/2017/4.14|1,2,3|NONE Treba konštatovať, že podľa údajov z Operačného strediska ZZS SR, ktoré máme k dispozícii, patrí košická Detská fakultná nemocnica a jej urgent medzi zariadenia, kde preberajú pacientov od záchraniek najrýchlejšie.

  • 5.2.2019

Otázka (Martina Raábová, SME)
Dobry den, obraciam sa na Vas s prosbou o komentar. Ministerstvo prace predlozilo do MPK novelu, ktora ma zdvojnasobit vianocny prispevok pre dochodcov (viac tu).

  • Prosim, ako vnimate dane opatrenie?
  • Mal stat pristupit k zvyseniu vianocnych prispevkov uz skor alebo ho nezvysovat vobec?
  • Je vobec vianocny prispevok nastroj, ktory Slovensko potrebuje?
  • Zaroven ma zaujima, do akej miery moze ovplyvnit rozpocet toto opatrenie, kedze na vianocny prispevok ma ist v podstate dvojnasobok toho, co dava stat dnes?

Odpoveď Petra Goliaša:
Dobry den, zodpovedni politici by mali predlozit aj navrh kompenzacnych opatreni, aby verejnost vedela, z coho sa zdvojnasobenie vianocnych prispevkov zaplati. Inak je pravdepodobne, ze to bude na ukor vyssieho verejneho dlhu. Tym padom sa zhorsi pripravenost Slovenska na krizy ci dosledky starnutia obyvatelstva.

  • 25.1.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som poprosit o Vas komentar do clanku. V oktobri som si od MZ SR na zaklade ziadosti o poskytnutie informacii vyziadala Ozdravne plany nemocnic, ktore sa zapojili do procesu oddlzenia. Oficialne mi na info ziadost neodpovedali, hovorkyna mi akurat poslala toto stanovisko k nezverejnovaniu OP:

Predmetom schválených ozdravných plánov sú údaje a informácie súvisiace so smerovaním nemocníc, stratégiou nákupu zdravotnej starostlivosti, ako aj informácie, ktorých predmetom je riadenie a ekonomická stratégia nemocníc v hodnotenom období. Z toho dôvodu existuje dôvodné riziko, kedy by zverejnenie týchto informácií mohlo privodiť dotknutým nemocniciam ujmu majúcu za následok konkurenčnú nevýhodu v prostredí, v ktorom vykonávajú svoju činnosť vo vzťahu k ich priamym súťažiteľom, ktorých zriaďovateľom, zakladateľom alebo akcionárom sú súkromné osoby resp. spoločnosti, ktoré sa procesu oddlženia nezúčastnili. Zo spomínaných dôvodov preto uvedené materiály nie je možné poskytnúť. Ozdravné plány predložilo 29 nemocníc (zoznam nemocníc zapojených do procesu oddlžovania je zverejnený na webovej stránke MZ SR).

  • Mali by byt podla Vasho nazoru Ozdravne plany nemocnic, na zaklade ktorych im MZ SR schvaluje oddlzenie, dostupne verejnosti?
  • Alebo suhlasite s argumentom ministerstva, preco ich nezverejnuju?

Odpoveď Dušana Zachara:
Absolútne utajenie ozdravných plánov oddlžovaných nemocníc považujem za veľmi zlé, spiatočnícke rozhodnutie ministerstva, ktoré znemožňuje verejnú kontrolu a zvyšuje tzv. morálny hazard a riziko neefektívneho použitia verejných zdrojov. Keďže oddlžované nemocnice budú čerpať stovky miliónov eur z verejných zdrojov, musia zároveň strpieť väčšiu verejnú kontrolu a obmedzenia pri nakladaní s týmito zdrojmi. Ďalším argumentom pre väčšiu otvorenosť je práveže zvýhodnenie oddlžovaných nemocníc oproti konkurenčným nezadlženým nemocniciam, ktoré takúto finančnú injekciu zo strany štátu nedostanú. Navyše väčšina oddlžovaných nemocníc patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti, resp.pod vplyv štátu, takže zatajovaním ozdravných plánov sa neukáže, či sa náhodou tento konflikt záujmov nepretavil aj do benevolentného nakladania s verejnými zdrojmi.
Podobný prípad sme tu už mali pri ozdravnom pláne VšZP, ktorý bol aj na základe tlaku INEKO nakoniec zverejnený, pričom sa ukázalo, že pôvodná obava zo zverejnenia údajne citlivých údajov, ktoré by pre poisťovňu znamenali konkurenčnú nevýhodu, bola neodôvodnená.

  • 23.1.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, na včerajšom parlamentnom zdravotníckom výbore sa riešilo niekoľko tém, medzi nimi aj plán zriadiť v bratislavskom Ružinove novú neurochirurgickú kliniku. Kým jedna strana (prednosta NK-UNB) hovorí o trieštení bratislavskej neurochirurgie, druhá strana (MZ-SR a vedenie UNB) hovorí o vytvorení pracoviska, ktoré bude schopné komplexne ošetrovať plytraumy, či väčšej špecializácii jednotlivých pracovísk.

  • Aký je Váš názor na túto víziu? Je podľa Vás v Bratislave (vzhľadom na veľkosť spádovej oblasti, súčasný a očakávaný počet kliník – Bory) vhodné zriadiť ďalšie podobné pracovisko?
  • Nebolo by efektívnejšie saturovať súčasnú kliniku na Kramároch, ktorej chýba adekvátne materiálno-technické aj personálne vybavenie (chýba 17 sestier)?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak je zámer na vytvorenie novej neurochirurgickej kliniky v Ružinove motivovaný najmä zlými interpersonálnymi vzťahmi z minulosti či súčasnosti na samotnej klinike na Kramároch alebo medzi klinikou a vedením nemocnice či MZ SR, tak potom je navrhované riešenie nepoctivé a može byť suboptimálne. Poctivým riešením by bolo, ak je príčinou osoba prednostu kliniky (čo ja netuším, len špekulujem), jeho prípadné odvolanie. Samozrejme nemôže byť svojvoľné, ale vyargumentované a založené na argumentácii, pri ktorej musí byť pacient a kvalita a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti na prvom mieste.
Treba tiež dodať, že ak bude niekedy postavená nová štátna UNB, tak v takom prípade by sa Kramáre ako akútna nemocnica zatvorili. Preto by bolo logické mať neurochirurgické pracovisko v nemocnici v Ružinove, kde bude aj urgent vyššieho typu, s ktorou sa ráta aj po prípadnej výstavbe novej UNB a má sa potom modernizovať. Na druhej strane je tiež pravda, že by bolo vhodné vytvárať centrá excelentnosti na jednom mieste, kde by mali lekári možnosť nadobúdať skúsenosti z rôznych neurochirurgických operácií, čo pri viacerých pracoviskách nemusí tak dobre fungovať. V tejto súvislosti by bolo asi skôr vhodnejšie rozširovať kapacity jednej neurochirurgie, aby sme získavali benefity z nadobudnutých skúseností a interakcií zdravotníckeho personálu.

  • 23.1.2019

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám, pretože Európska ratingová agentúra vydala analýzu o fiškálnych pravidlách naprieč EÚ a ich dodržiavaní a pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok. Posielam aj odkaz na analýzu

  1. Podľa analýzy krajiny, ktoré majú najprísnejšie pravidlá, to jest Taliansko či Španielsko sú na úplnom chvoste čo sa dodržiavania týka. Ako sa dá táto situácia vysvetliť?
  2. Majú tieto pravidlá potom vôbec zmysel? Je nejaká hranica prísnosti, ktorá je už príliš silná a môže byť skôr negatívna?
  3. Naopak Slovensko v hodnotení dopadlo celkom dobre až na plnenie rozpočtového pravidla. Podľa agentúry by sme totiž v rámci aktuálnej ekonomickej situácie mali dosahovať prebytky. Naozaj nám to ekonomická situácia dovoľuje?
  4. Z analýzy tiež vychádza, že Slovensko má druhú najsilnejšiu dlhovú brzdu hneď po Estónsku. Nie je príliš prísna?

Odpoveď Petra Goliaša:
analyza uvadza nezamestnanost ako hlavny faktor vysvetlujuci rozdiel medzi prisnostou pravidiel a mierou ich dodrziavania. Krajiny s nizkou mierou dodrziavania pravidiel maju vyssiu nezamestnanost. Dodrzanie pravidiel si najmä v horsich ekonomickych casoch ziada prijimanie nepopularnych opatreni, ktore su pri vysokej miere nezamestnanosti menej priechodne. Pre politikov moze byt vyhodnejsie pravidla obist a vyhnut sa tak nespokojnosti obyvatelstva, ktorej by museli celit po prijati bolestivych napravnych opatreni.

Dalsim vysvetlenim je vyvoj ekonomiky. V dobrych casoch sa pravidla na znizovanie dlhu a deficitu plnia lahsie nez v zlych. Napriklad v Taliansku ekonomika dlhodobo stagnuje, co sa odraza na pomalsom raste verejnych prijmov a teda tazsich podmienkach pre dodrziavanie pravidiel.

Dolezitou pricinou obchadzania pravidiel mozu by aj slabe sankcie za ich nedodrzanie. Po prijati zaväzku ECB, ze v pripade potreby zachrani kazdeho clena eurozony, klesol tlak financnych trhov na ozdravenie verejnych financii jednotlivych statov. Ak neexistuje tlak financnych trhov, mal by aspon fungovat vnutorny tlak zo strany institucii EU alebo samotnych pravidiel vnutri statu. Realita ukazuje, ze vnutorny tlak nie je vzdy dostatocny.

Na Slovensku platia pri urcitej hranici verejneho dlhu pomerne prisne sankcie vratane viazania vydavkov ci povinnosti predlozit vyrovnany rozpocet. Vlada celila hrozbe tychto sankcii len raz a to v roku 2013, ked sa verejny dlh priblizil hranici 55 % HDP. Vdaka jednorazovym opatreniam, zmenam vo vykazovani HDP a lepsiemu ekonomickemu vyvoju sme sa priamej konfrontacii s tymito sankciami vyhli. Je otazne, ako by sa vlada zachovala, keby jej externe prostredie az tak neprialo.

Rastuca ekonomika aj zamestnanost uz niekolko rokov vytvaraju velmi priaznive podmienky pre znizovanie deficitu aj verejneho dlhu na Slovensku. Vlada tento priestor do vyznamnej miery vyuziva na zvysovanie verejnych vydavkov. Rozpocet je preto stale deficitny a dlh klesa len pomaly. Ak by vlada vydavky nezvysovala, boli by sme uz niekolko rokov v prebytku a dlh by sme mohli znizovat podobne rychlo ako Ceska republika.

Dlhova brzda na Slovensku predpoklada postupny pokles verejneho dlhu pod 40 % HDP. Tento pokles je rozlozeny takmer na celu nasledujucu dekadu, vlady tak maju cas sa nan pripravit. Nizky dlh potrebujeme, aby sme zvladli buduce krizy a tiez tlaky na verejne financie suvisiace so starnutim obyvatelstva.

  • 16.1.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem clanok o ambulantnom sektore, konkretne kvalite a dostupnosti ambulantnej ZS. V tejto suvislosti by som Vas chcela poprosit o komentar k nasledujucim otazkam:

  1. Co podla Vasho nazoru v sucasnosti negativne vplyva na kvalitu a dostupnost ambulantnej ZS?
  2. Ako hodnotite kvalitativne kriteria, na zaklade ktorych zdravotne poistovne zazmluvnuju poskytovatelov ambulantnej ZS? Niektori totiz hovoria, ze su tak nastavene, ze ich splni prakticky kazdy.
  3. Povazujete sucasny sposob zazmluvnovania a odmenovania poskytovatelov ambulantnej ZS za optimalny? Uvediem na priklade, kam mierim – ked pacient potrebuje napr. fyzioterapiu / rehabilitacie, casto u poistovnami zazmluvnenych pracovisk cakaju na termin dlho a aj kvalita nie je vsade dostacujuca. Rozne ine, kvalitnejsie fyziocentra su mnohym pacientom financne nedostupne, lebo nemaju zmluvy so ZP, a tak si vsetko musia hradit sami. Vidite nejaku cestu, ako mozno zmenit cely system financovania tak, aby pacient dostal kvalitu, ktoru vyzaduje?
  4. Je podla Vas lepsia cesta, ako zlepsit rozmiestnenie ambulancii ta, ze by samospravne kraje dostali kompetenciu nevydat povolenie na prevadzkovanie ambulancie, ak maju v danej lokalite dostatok ambulancii, alebo ho vydali na lokalitu, kde dana odbornost chyba? Alebo by mali skor zdravotne poistovne nejakym sposobom “donutit” poskytovatelov, aby otvorili ambulanciu tam, kde chyba (ako)?
  5. Dostupnost ZS by mohlo zvysit aj to, ak by pacienti nebludili v systeme a sami si nehladali dobreho, alebo dostupneho (v idealnom pripade aj dobreho, aj dostupneho) lekara. Viete si v tejto suvislosti predstavit, ze by sa zaviedli rajonni specialisti tak, ako su rajonni vseobecni lekari, gynekologovia a zubari, ku ktorym by pacientov automaticky odosielal ich obvodny lekar? Pripadne, ze by zdravotne poistovne boli povinne zverejnovat rebricky poskytovatelov ambulantnej ZS podla kvality, aby sa vedel pacient lepsie orientovat pri vybere lekara? Alebo Vam napada ine riesenie?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. V mnohých odbornostiach je to nedostatok lekárov a z toho rezultujúca malá konkurencia na trhu. Takisto vysoká asymetria informácií nehrá v prospech zvyšovania kvality poskytovanej starostlivosti.
  2. Je dobré, že sa zdravotné poisťovne začínajú snažiť zazmluvňovať aj na základe kvalitatívnych kritérií. Z druhej strany je však táto snaha obmedzovaná skutočnosťou nedostatku lekárov a nutnosťou naplniť poisťovňami verejnú minimálnu sieť z obmedzeného počtu poskytovateľov. A tiež je tu nechuť zo strany časti lekárov, aby bola ich činnosť posudzovaná rôznymi ukazovateľmi kvality a efektívnosti. Ostatný príklad bola kauza okolo zmlúv medzi časťou ZAP a VšZP.
  3. Ak je možnosť voľby, mal by byť zazmluvnený taký poskytovateľ, ktorý poskytuje relatívne kvalitnejšiu a dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť pre pacientov ako konkurencia. Preto treba merať činnosť a výsledky jednotlivých poskytovateľov a zverejňovať ich, aby sa znižovala informačná asymetria.
  4. Za sieť by mali byť zodpovedné zdravotné poisťovne, ktoré by sa mali pohybovať v mantineloch verejného záujmu, ktorý má definovať ministerstvo zdravotníctva, resp. vláda.
  5. Znižovanie informačnej asymetrie aj prostredníctvom merania a zverejňovania rôznych ukazovateľov kvality a efektívnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je podľa nás predpokladom kvalifikovanejšieho rozhodovania pacientov, ale aj poisťovní a regulátora. Určite by sa pacienti mali viac obracať na svoju poisťovňu v prípade, že si nevedia nájsť špecialistu. A aj podľa reakcie a pomoci poisťovne by mali voliť, či v nej zostanú alebo zvolia zmenu. Viem si predstaviť, že poisťovne by svojim poistencom boli povinné garantovať určitú časovú a geografickú dostupnosť poskytovateľa. Čiže by museli hľadajúcemu pacientovi nájsť v určitom časovom horizonte a v rozumnej blízkosti od domova lekára, resp. zdravotnú starostlivosť, ktorú momentálne pacient potrebuje.

  • 11.1.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Želám pekný deň, dovoľujem si obrátiť sa na Vás s otázkami, ktoré sa týkajú vianočného prísľubu premiéra Petra Pellegriniho prideliť Rooseveltovej nemocnici 100 miliónov eur na jej rekonštrukciu. V tejto súvislosti sa chcem opýtať nasledovné:

  • Ako vnímate túto dotáciu?
  • Ide o adekvátnu sumu na rekonštrukciu? Nebolo by účelnejšie uvažovať nad výstavbou novej, modernej nemocnice?
  • Máte vedomosť z čoho premiér pri vyslovení sumy vychádzal?
  • Mala by podľa Vás vláda 100 miliónov pre Rooseveltovu nemocnicu schváliť? Ak áno, prečo? Ak nie, prečo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Treba povedať, že Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici je na slovenské pomery špičkovým zariadením, ktoré však funguje v prevažne nezrekonštruovaných, nevyhovujúcich starých budovách. Ich výstavba sa začala v roku 1968.
O použití takej vysokej sumy by mali politici rozhodovať na základe analýz a tvrdých faktov. Nepoznáme analýzu, či je pre spoločnosť výhodnejšie použiť 100 miliónov eur na zásadnú rekonštrukciu starých budov, ktoré však majú vo svojom géne zakódovanú aj starú architektúru a z toho vyplývajúce nevyhovujúce procesy a toky pacientov, ktoré sa budú môcť len veľmi ťažko, ak vôbec, nastavovať na súčasné potreby modernej medicíny, alebo je vhodnejšie prihodiť ešte niekoľko desiatok miliónov eur a postaviť novú modernú nemocnicu na zelenej lúke, ktorá bude môcť reflektovať všetky súčasné trendy v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
K takej veľkej investícii by sa mal určite vyjadriť Útvar hodnoty za peniaze. Je zaujímavé, že ešte v júni 2017 hovoril Peter Pellegrini, vtedy ešte ako podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu, o vyčlenení približne 60 miliónov eur v priebehu troch rokov na komplexnú rekonštrukciu “Rooseveltky”. Teraz, keď je premiérom, je to už 100 miliónov. Verejnosť má právo poznať argumentáciu, na základe čoho sa vláda rozhoduje.

  • 7.1.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Prajem pekný deň, pracujem na téme opatrení Ministerstva zdravotníctva pre navýšenie
vzdelávacej kapacity pre lekárov na fakultách o 205 študentov a zavedeniu stabilizačného príspevku pre študentov bakalárskeho študijného programu ošetrovateľstvo v dennej forme. Chcel by som poznať Váš názor na tieto kroky;

  • Uberá sa podľa Vás ministerstvo správnym smerom v snahe zabezpečiť viac zdravotníckeho personálu v systéme?
  • Aké opatrenia by podľa Vás pomohli udržať zdravotníkov na Slovensku?

Odpoveď Dušana Zachara:
Dobrý den, vyberte si z mojich dávnejších vyjadrení k tejto téme:

Sú to jedny z viacerých opatrení, ktoré sa musia urobiť, aby sme získali aspoň šancu na to, že viacerí mladí absolventi zostanú pracovať na Slovensku. Nesmú zostať izolované. Oveľa dôležitejšie sú však následné opatrenia, ktoré by mali zreformovať celý zdravotnícky systém, aby bol atraktívnejší pre pracovníkov. To si vyžaduje, aby sa aktérom v zdravotníctve oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, za ktorú by boli adekvátne odmenení, čo by ich motivovalo neodchádzať do zahraničia alebo mimo sektor. Momentálne totižto zákony alebo politický tlak nedovoľujú viac diferencovať medzi kvalitnými a menej kvalitnými, čo je brzdou progresu a lepších miezd zdravotníkov.
A tiež treba zjednodušiť podmienky pre príchod zdravotníckych pracovníkov zo zahraničia (aj mimo EÚ), ktorí by mali záujem pracovať na Slovensku v oblastiach, kde je nedostatok personálu. Koniec koncov, tak to funguje aj na Západe.

Aby odchádzalo menej zdravotníckych pracovníkov do zahraničia, treba prijať mnoho reformných opatrení, ktoré by napravili pokrivené motivácie v zdravotníctve. Je nevyhnutnosťou, aby sa oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, s ktorou budú pacienti spokojní, a ktorá prinesie lepšie výsledky. Je nevyhnutnosťou, aby sa aj poisťovniam oplatilo preferovať tých excelentných a tých podpriemerných tlačili na zlepšovanie služieb. Je nevyhnutnosťou, aby boli lepšie odmeňovaní kvalitní pracovníci – manažéri nemocníc, lekári, sestry a ďalší zdravotnícky personál. Ale to si nevyhnutne vyžaduje povedať aj “bé”. Na to, aby sme vedeli posúvať excelentnosť v zdravotníctve dopredu, nemôžeme platiť podpriemernosť, nemôžeme mať nemocnicu takmer v každom okresnom meste, nemôžeme zachraňovať nezachraniteľných a nemôžeme si zakrývať oči pred neefektívnosťami, ktoré práve brzdia všetok progres. Pri odmeňovaní musíme preto začať viac diferencovať podľa kvality skutočne odvedenej práce.

Zároveň si však treba uvedomiť, že minimálne v strednodobom horizonte budú sestry, lekári, vedci, ekonómovia, robotníci stále odchádzať do zahraničia za lepšími pracovnými a mzdovými podmienkami a je to tak v pri otvorenom trhu prirodzené. Preto by sme sa ani my na Slovensku nemali uzatvárať pred príchodom pracovníkov zo zahraničia, ktorí chcú pracovať u nás.