Otázka (Marián Koreň, EURACTIV)
Dobrý deň, zaujal ma Váš nedávny status na Facebooku o tom, ako fondy EÚ prispeli k tomu, že máme vyrovnaný rozpočet. Chcel by som sa opýtať, či ten graf je súčasťou niektorej z Vašich publikácií, respektíve, či k nemu existuje nejaký sprievodný text. Zaujímalo by ma predovšetkým, odkiaľ čerpáte údaje o darovaných peniazoch z EÚ, akých fondov sa to konkrétne týka, či sú v tom zarátané aj komunitárne programy, priame platby atď, alebo ide len o príspevky v rámci kohéznej politiky EÚ.
Zároveň by som Vás chce poprosiť, či by som mohol Váš graf použiť v texte, ktorý pripravujem. Samozrejme s odcitovaním. Momentálne pre portál EURACTIV.sk píšem článok o dopadoch kohéznej politiky (EŠIF) na slovenské hospodárstvo (v ktorých oblastiach sa najviac prejavil) a znižovanie regionálnych rozdielov. Ak by ste mali záujem a čas pridať nejaký konetár k tomu, bol by som veľmi vďačný – či už ku grafu, alebo k téme, hoci viem, že je to dosť neurčité, ale ide skôr o článok sumarizujúci názory stakeholderov na prínosy EŠIF. Článok budem publikovať ešte dnes.
Odpoveď Petra Goliaša:
Udaje som cerpal z navrhu rozpoctu verejnej spravy na roky 2019-21. Tu je dokument schvaleny vladou. Udaje o vydavkoch zo zdrojov EU ako aj o odvode do rozpoctu EU najdete na strane 41. Predpokladam, ze ide o suhrnne vydavky zo vsetkych zdrojov EU. Pokojne mozete pouzit graf aj komentar z FB INEKO, mozete ma aj citovat, ak treba. Posielam podklady v exceli
Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Pekný deň, minister Richter informoval, že nezamestnanosť je historicky najnižšia a chce dosiahnuť, aby klesla pod 5 %.
Odpoveď Petra Goliaša:
Nezamestnanost klesa najmä vdaka ekonomicky dobrym casom, z ktorych sa dnes tesi cela EU. Napriek tomu spomedzi krajin V4 a Rakuska mame najvyssiu mieru nezamestnanosti. Vlada ma teda v zlepsovani podmienok na trhu prace stale rezervy. Dalsi pokles sa da ocakavat, pokial budu trvat priaznive ekonomicke podmienky. Vzhladom na sprisnovanie menovej politiky v USA aj eurozone s cielom tlmit inflacne tlaky a predist nadmernemu zadlzovaniu ale rastie pravdepodobnost spomalenia ekonomickeho rastu, coho dosledkom moze dojst uz v buducom roku k zastaveniu poklesu miery nezamestnanosti.
Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, hcel by som Vás poprosiť aspoň o pár stručných viet. Potreboval by som vedieť, ako vnímate doterajšie pôsobenie ministerky Kalavskej.
Odpoveď Dušana Zachara:
Pôsobenie ministerky vnímam ako pokračovanie práce, ktorú začal exminister Drucker, čo je v princípe pozitívom. Za najdôležitejší a najpozitívnejší krok považujem naštartovanie projektu stratifikácie nemocníc, ktorý má potenciál byť hlavnou reformou najmä pre nasledujúcu vládu. Kladne hodnotím absenciu káuz a škandálov v rezorte, čo nebolo pravidlom v minulosti. Zásluhu na tom má určite aj znormálnenie obstarávania a väčšia kontrola zo strany ministerstva, ktorého analytická jednotka – IZP zásobuje “decision maker-ov” číslami a argumentami, takže aj rozhodovanie je viac založené na dátach a dôkazoch.
Negatíva: Podľa mňa sa najmenej vydaril postup pri nepodpísaní veľkej revízie úhrad za lieky a značné medzery boli aj pri implementácii nového systému ambulantných pohotovostí. Nápravu si bude vyžadovať ustanovenie o úhrade liekov na tzv. zriedkavé ochorenia, kde nám z verejných zdrojov unikajú milióny eur s otáznou klinickou účinnosťou. A boľavým miestom stále zostávajú veľké štátne nemocnice, ktoré sa naďalej zadlžujú.
Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme článok o najnovšej analýze Hodnoty za peniaze o platoch vo verejnej správe a pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok.
Odpoveď Petra Goliaša:
Podla analyzy vo verejnej sprave pracuju v priemere starsi ludia ako v sukromnom sektore. Vyska platu zvycajne rastie so skusenostou, prave toto teda moze byt pricina rozdielu v priemernej vyske platov medzi verejnym a sukromnym sektorom. Vyzvou je spravit verejny sektor atraktivnejsi pre mladych ludi. Jednym z rieseni su atraktivnejsie platy, to vsak nemusi stacit, pokial sa verejny sektor neocisti o korupciu a klientelizmus.
Osobitnym problemom je nizka atraktivnost pre vysokoskolsky vzdelanych ludi, ktori vo verejnom sektore zarabaju v priemere podstatne menej ako v sukromnej sfere. Kvalitnejsi ludia preto mozu uprednostnit pracu v sukromnom sektore, co moze viest k horsiemu spravovaniu verejnych veci. Vo verejnom zaujme je hladat sposoby, ako zvysit atraktivnost uradnickych funkcii s najväcsou zodpovednostou. S tym suvisi potreba vyssieho financneho ohodnotenia ale aj posilnenie etiky a nulova tolerancia nekalych praktik.
Extremom su posty v kategorizacnych komisiach na ministerstve zdravotnictva ci v Sudnej rade, ktorych clenovia pracuju zadarmo. Ide pritom o dolezite institucie. Kategorizacne rady spolurozhoduju o miliardach eur, ktore davame na uhrady za lieky a zdravotne pomocky. Sudna rada je kľúčový kontrolný orgán súdnej moci, ktorý napríklad volí a odvoláva členov disciplinárnych senátov a rozhoduje o pridelení a preložení sudcov.
Otázka (Denisa Čimová, Denník N)
Dobrý deň, aj tento rok budeme zverejňovať grafy roka. Chcela by som ťa poprosiť, aby si nám poslal nejaký Váš, alebo taký, čo ťa najviac zaujal a ktorý si v tomto roku považoval za dôležitý, aj s krátkym komentárom a dátami.
Odpoveď Petra Goliaša:
Posielam data a graf o zavislosti kvality demokracie, dlzky zivota a bohatstve krajiny.
Komentar: Demokracia prináša výsledky. Najdemokratickejšie štáty sveta sú zároveň najbohatšie a ľudia v nich sa dožívajú najviac rokov. Naopak autoritatívnym systémom sa darí podstatne horšie.
Otázka (Filip Szórád,Nový Čas)
Dobrý deň, píšem Vám v mene redakcie oddelenia Politiky denníka Nový Čas. Pripravujem článok o rušení súkromných lekární v štátnych nemocniciach. Preto sa na Vás obraciam s nasledujúcimi otázkami:
Odpoveď Dušana Zachara:
Tu by sa malo postupovať výlučne pragmaticky, racionálne. Treba posudzovať jednotlivo prípad od prípadu a prijať to, čo je pre tú-ktorú nemocnicu výhodnejšie. Niekedy môže byť pre nemocnicu ekonomicky výhodnejšie mať príjem z nájomného a už žiadnu ďalšiu starosť, ako vo vlastnej réžii podnikať, niesť investičné, materiálne a personálne náklady a dúfať v adekvátny zisk.
Máme tu viaceré štátne nemocnice, ktoré majú svoje CT-čka, MR-ká a laboratóriá, a aj tak generujú obrovské straty a dlhy. Na druhej strane tu je aj štátna fakultná nemocnica, ktorá hospodári so ziskom a nemá dlhy, a pritom má vo svojich priestoroch súkromného poskytovateľa zobrazovacej diagnostiky. Rovnako tak napríklad aj štátna akciovka Nemocnica Poprad má u seba aj súkromnú lekáreň a hospodári dlhodobo so ziskom.
Jednou z výhod, prečo sa môže oplácať, aby tzv. SVaLZ-y vykonávali pre nemocnice externé spoločnosti, je využívanie úspor z rozsahu. Nemocnice nemusia ani investovať do vybavenia laboratórií a zamestnávať na základe platového automatu odborných pracovníkov. Ale to nech si spočíta každý manažment nemocnice zvlášť, ktorá alternatíva je pre nich aj z dôvodu počtu vzoriek, dostupnosti a garancie kvality výhodnejšia.
Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o krátky komentár k vypovedaniu zmlúv súkromným prevádzkovateľom lekární nemocnicami v pôsobnosti MZ SR a presun lekární pod správu samotných nemocníc. Podobné opatrenia zavádzajú napríklad aj v oblasti CT, MR a laboratórií. Na aktuálny stav upozornilo MZ SR minulý týždeň tlačovou správou.
Odpoveď Dušana Zachara:
Tu by sa malo postupovať výlučne pragmaticky, racionálne. Treba posudzovať jednotlivo prípad od prípadu a prijať to, čo je pre tú-ktorú nemocnicu výhodnejšie. Niekedy môže byť pre nemocnicu ekonomicky výhodnejšie mať príjem z nájomného a už žiadnu ďalšiu starosť ako vo vlastnej réžii podnikať, niesť investičné, materiálne a personálne náklady a dúfať v adekvátny zisk.
Máme tu viaceré štátne nemocnice, ktoré majú svoje CT-čka, MR-ká a laboratóriá, a aj tak generujú obrovské straty a dlhy. Na druhej strane tu je aj štátna fakultná nemocnica, ktorá hospodári so ziskom a nemá dlhy, a pritom má vo svojich priestoroch súkromného poskytovateľa zobrazovacej diagnostiky. Rovnako tak napríklad aj štátna Nemocnica Poprad má u seba aj súkromnú lekáreň a hospodári dlhodobo so ziskom.
Jednou z výhod, prečo sa môže oplácať, aby tzv. SVaLZ-y vykonávali pre nemocnice externé spoločnosti, je využívanie úspor z rozsahu. Nemocnice nemusia ani investovať do vybavenia laboratórií a zamestnávať na základe platového automatu odborných pracovníkov. Ale to nech si spočíta každý manažment nemocnice zvlášť, ktorá alternatíva je pre nich aj z dôvodu počtu vzoriek, dostupnosti a garancie kvality výhodnejšia.
Otázka (Rastislav Herchel, Nový Čas)
Dobry den, vladna strana Smer na svojom sneme predstavila dalsi socialny balicek. Zaujimalo by nas, co na to hovorite vo vseobecnosti z odborneho hladiska. Čo obsahuje nový sociálny balíček?
Odpoveď Petra Goliaša:
Vlada by sa mala zamerat na zmiernenie rizika chudoby pre rodiny s viacerymi detmi, ktore patria medzi najviac ohrozene chudobou. Efektivnym opatrenim je zasadne zvysenie danoveho bonusu na dieta az do dospelosti, nie len do siestich rokov veku, co nedavno schvalil parlament. Dalsim vhodnym opatrenim je zvysenie prispevku na starostlivost o dieta a investovanie do detskych jasli, aby sa rodicom oplatilo skor odist z rodicovskej dovolenky na trh prace.
Otázka (Roland Nagy, Új Szó)
Dobrý deň! Ministerstvo zdravotníctva predstavilo koncepciu stratifikácie nemocníc, ktorej cieľom je výrazne skvalitniť ústavnú zdravotnú starostlivosť do roku 2030. Podľa rezortu v súčasnosti existujú medzi nemocnicami veľké rozdiely v kvalite, a nový projekt by mal zabezpečiť vysokú úroveň starostlivosti vo všetkých nemocniciach. Chcel by som sa Vás opýtať:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Martina Raábová, SME)
Dobry den, obraciam sa na Vas s prosbou o odpovede na otazky ohladom rozpoctu. Parlament dnes rokuje o navrhu rozpoctu na buduci rok, v ktorom minister financii naplanoval na buduci rok deficit 0,1 percenta. Neskor premier Pellegrini oznamil, ze buduci rok bude mat SR vyrovnany rozpocet. Zaujima ma – co to bude znamenat pre ludi? Moze vyrovnany rozpocet nejakym sposobom ovplyvnit zivot bezneho obcana? Zaroven ma zaujima Vas nazor, co si o pozmenujucom navrhu o vyrovnanom rozpocte myslite – je to realne? Je vobec dolezite, ci to bude 0,1 alebo 0,0?
Odpoveď Petra Goliaša:
Vdaka dobrym casom v ekonomike a prudko rastucim prijmom mohlo mat Slovensko vyrovnany rozpocet uz pred niekolkymi rokmi. Mohlo tak vyraznejsie znizovat verejny dlh a pripravovat sa na buduce krizy a dosledky starnutia obyvatelstva. Vlada dala prednost rychlejsiemu rastu vydavkov v zaujme zapacit sa volicom a udrzat vlastnu popularitu. V buducom roku to pocitia najmä zamestnanci verejnej spravy, ktorym rychlejsie stupnu platy a osobitne sestricky a zdravotnicky personal v nemocniciach. Aby vlada kryla takto zvysene vydavky, siaha aj k zvysovaniu dani, co pocitia bezni ludia napriklad v zdrazovani nezivotnych poistiek v dosledku novej dane z poistenia.
Rychly rast vydavkov v dobrych casoch sa nam moze vypomstit, kedze si netvorime rezervu na zle casy, ktore skor ci neskor pridu.
Ani aktualny navrh neznamena, ze rozpocet bude v predvolebnom roku vyrovnany. Neveria tomu nezavisle medzinarodne ani domace institucie, ktore ocakavaju mierne deficitne hospodarenie.
Pozmenovaci navrh upravujuci schodok na nulu je len technicka zmena, ktore cielom bolo vyhnut sa kritike rozpoctu zo strany Europskej komisie.
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, prosím Vás o odpovedanie na nasledujúce otázky. Dnes by mali poslanci rozhodnúť o tom, či môže P. Kažimír sa stať guvernérom NBS. Ľudia blízki Smeru sú však aj v iných funkciách, či už šéf Sociálnej poisťovne, URSO a pod.
Odpoveď Petra Goliaša:
Dosadzovanim politikov do vedenia kontrolnych a regulacnych institucii sa oslabuje schopnost tychto institucii objektivne rozhodovat a kontrolovat vladu. Rastie tak riziko zneuzivania moci. Napriklad politicky zafarbeny sef NBS bude asi tazko kritizovat ekonomicke a socialne opatrenia navrhnute stranou, z ktorej prisiel. Vlade tak bude klast mensi odpor pri presadzovani popularnych avsak skodlivych opatreni – aktualnym prikladom je navrh na zavedenie stropov pre vek odchodu na dochodok. Skutocne nezavisla RRZ jasne vyjadrila kriticky postoj, NBS s prepojenim jej sucasneho sefa na ministra zo Smeru je pocut ovela menej. V konflikte zaujmov bude politicky zafarbeny sef NBS aj pri zavadzani regulacii, ktore mozu byt v rozpore s cielmi jeho politickej strany. Aktualne napriklad NBS reaguje na prudke zadlzovanie domacnosti sprisnovanim uverovej politiky. Tym ale spomaluje hospodarsky rast a teda aj rast verejnych prijmov ci zamestnanosti, co je v rozpore s kratkodobym zaujmom vlady. Rizikom je, ze politicky zavisla NBS oddiali sprisnovanie, co by mohlo mat vazne dosledky na dlhodobu financnu stabilitu krajiny. Konflikty zaujmov sa mozu objavovat aj pri regulacii financnych subjektov s prepojenim na politikov. Priklad poistovne Rapid Life, kde tisice klientov prislo o majetok v hodnote desiatok milionov eur, je ukazkou negativnych dosledkov, ktore hrozia pri zanedbanej regulacii na financnom trhu. Konflikty zaujmov musi riesit aj politicky zafarbeny sef URSO napriklad pri rozhodovani o udeleni licencii konkretnym firmam s prepojenim na politikov alebo aktualne pri rozhodovani o cenach energii, ktorych zvysovanie sa jeho exkolegom v politike urcite nebude pacit.
V skratke – dosadzovanie stranickych nominatnov do institucii, ktore maju byt od vlady nezavisle, vedie k centralizacii moci a k uprednostnovaniu uzkych stranickych alebo sukromnych zaujmov pred zaujmami verejnosti. Konkretnej strane to umoznuje udrzat si moc nad instituciami aj v pripade volebneho neuspechu.
Este jedna vec – za prioritu povazujeme organizovat otvorene vyberove konania do celnych pozicii kontrolnych a regulacnych institucii a tiez odpojenie rozhodovania o ich obsadzovani od vlady. V takom pripade by nemuselo vadit, ak by nominant bol politik, aj v politickych stranach totiz mozu pracovat kvalitni kandidati. Viac o tom piseme v nasej analyze o nezavislosti institucii:
http://www.ineko.sk/clanky/analyza-ako-posilnit-nezavislost-a-odbornost-verejnych-institucii
Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, cfhcel by som Vás poprosiť o stručný komentár k sporu medzi ZAP a VšZP. Rokovania sú ukončené, zmluvy vypršali, vzťah funguje len v provizóriu sľubu preplácať úkony podľa starých zmlúv. Podobný scenár majú rokovania medzi poisťovňami a profesijnými organizáciami prakticky každý rok. Vlani mal ZAP podobný spor s Dôverou.
Odpoveď Dušana Zachara:
Na Slovensku máme medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami zmluvnú voľnosť. Štátne určovanie cien v tejto oblasti nie je, preto nie je namieste ani požiadavka, aby sa do negociácií o nových zmluvách angažovalo ministerstvo. Pravda, MZ SR je vo VšZP jediným akcionárom. Ak má niektorá zo strán pocit, že tá druhá zneužíva napríklad svoje dominantné postavenie, môže sa obrátiť na Protimonopolný úrad SR. To by v tomto prípade nebolo asi úspešné, keďže ostatné zoskupenia ambulantných poskytovateľov rovnaké zmluvy podpísali, pričom pred pár dňami mala VšZP na budúci rok zazmluvnených s novými dodatkami celkovo 85 % ambulantných poskytovateľov.
Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcela by som Vás touto cestou požiadať o stanovisko k nasledujúcej téme. V máji tohto roka premiér Peter Pellegrini hovoril, že nemôže tolerovať, že v štátnych nemocniciach sú niektoré oddelenia v privátnych rukách. Hovoril, že vysoko ziskové činnosti ako laboratória, či CT vyšetrenia by mali byť v rukách štátnych nemocníc a zisky z týchto činností majú ísť do rozpočtov týchto nemocníc.
Odpoveď Dušana Zachara:
Vnímam to ako úmysel s nádychom ideologického populizmu. Pritom tu treba posudzovať jednotlivo prípad od prípadu a treba postupovať úplne pragmaticky, racionálne, čo je pre tú-ktorú nemocnicu výhodnejšie. Máme tu viaceré štátne nemocnice, ktoré majú svoje CT-čka, MR-ká a laboratóriá, a aj tak generujú obrovské straty a dlhy. Na druhej strane tu je aj štátna fakultná nemocnica, ktorá hospodári so ziskom a nemá dlhy, a pritom má vo svojich priestoroch súkromného poskytovateľa zobrazovacej diagnostiky.
Jednou z výhod, prečo sa môže oplácať, aby tzv. SVaLZ-y vykonávali pre nemocnice externé spoločnosti, je využívanie úspor z rozsahu. Nemocnice nemusia ani investovať do vybavenia laboratórií a zamestnávať na základe platového automatu odborných pracovníkov. Ale to nech si spočíta každý manažment nemocnice zvlášť, ktorá alternatíva je pre nich aj z dôvodu počtu vzoriek, dostupnosti a garancie kvality výhodnejšia.
Otázka (Martin Mitošinka, Parlamentné listy)
Dobry den, chcem poprosiť o rozhovor, rovno aj posielam otázky, že asi o aké témy mi ide:
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem vacsiu temu o sestrach a chcela by som Vas poprosit o komentar k
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o stručný komentár k aktuálnej štatistike
prestupov poistencov medzi zdravotnými poisťovňami. Bolo to opäť relatívne malé číslo, ÚDZS akceptoval 139.126 prihlášok, najviac získala Dôvera, vo výsledku stráca VšZP. Zaujíma ma Váš názor na to;
Odpoveď Dušana Zachara:
Nepovedal by som, že ide o malé číslo. Aj v zahraničí, kde majú pluralitný poistný zdravotný systém, je to porovnateľné. Navyše v ostatných rokoch počet ľudí, ktorí sa prepoisťujú, stabilne mierne stúpa, takže ľudia vidia rozdiely medzi poisťovňami a hľadajú takú, ktorá bude ich preferenciám zodpovedať najlepšie.
Poistenci sa rozhodujú rôzne, niektorí majú zlú osobnú skúsenosť, preto prestupujú, alebo dajú na pozitívnu či negatívnu referenciu známych alebo svojich lekárov, iní reflektujú na rôzne bonusové programy, programy refundácie doplatkov za lieky, krátke čakacie lehoty, väčší rozsah preplácaných výkonov, vakcín, liekov (aj na výnimku) – nadštandardu, sieť zazmluvnených poskytovateľov, lepšiu komunikáciu, imidž a pod.
Samozrejme, súťaž na trhu s poskytovaním zdravotného poistenia by sa rozprúdila, keby bolo jednoznačnejšie definované, aké nároky má pacient zo základného balíka zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. Potom by poisťovne vedeli vytvárať rôzne poistné produkty pre rôzne cieľové skupiny. Pomohlo by tiež, keby poisťovne mohli medzi sebou súťažiť do určitej miery aj výškou poistného. A v neposlednom rade by súťaž na trhu podporila nižšia ingerencia štátu na tomto poli, zrušenie dominantného postavenia VšZP a vstup nového, resp. nových zdravotných poisťovní.
N.B.: INEKO realizuje projekty, ktoré finančne podporujú aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. INEKO čerpá aj verejné zdroje z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o odpoved na par otazok. MZ SR priznava, ze zacne nemocnicu stavat najskor v roku 2021. Este v marci tohto roku ministerka Kalavska hovorila, ze by sa stavba mala zacat pred volbami. Chcela som vas poprosit:
Odpoveď Dušana Zachara:
Ak dostáva pacient dostupnú, kvalitnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť od erudovaného zdravotníckeho personálu, ktorý je motivovaný a poskytuje pacientovi dostatok informácií, je mu jedno, či leží v súkromnej, polosúkromnej, župnej alebo štátnej nemocnici. Celý proces prípravy výstavby novej UNB a uskutočňované veľké zmeny v plánoch (veď ešte relatívne len nedávno tu bol na stole projekt PPP nemocnice na Patrónke) zo strany štátu ukazujú, že štát nemá jasný ťah na bránu a nevie sa jednoznačne rozhodnúť, že čo, za čo a ako to chce. Je to v ostrom protiklade so zámermi súkromného investora, ktorý má jasný plán. Paradoxne, toto otáľanie zo strany štátu môže mať aj výhody pre celú spoločnosť. Pacienti budú mať v Bratislave onedlho novú modernú nemocnicu, kde štát nemusel investovať ani euro. Keď bude štát chcieť postaviť novú nemocnicu, nebude musieť investovať toľko peňazí (čiže aj riziko neefektívnosti bude nižšie) a bude vedieť presnejšie definovať, čo ešte Bratislave a okoliu, resp. celému Slovensku chýba. Samozrejme, nová súkromná nemocnica na Boroch sa bude snažiť získať kvalitných lekárov aj zo štátnych zariadení, ale je možné, že bude oveľa radšej chcieť oslovovať slovenských lekárov, ktorí odišli do zahraničia, aby sa vrátili a priniesli so sebou okrem know-how aj novú “západnú” kultúru fungovania a riadenia ľudských zdrojov a procesov v nemocnici. Ak sa napríklad súkromnej nemocnici nepodarí vytvoriť lekárom dostatočnú voľnosť a priestor pre medicínsku vedu a výskum, bude tu existovať určite skupina excelentných lekárov a vedcov, ktorí uprednostnia rozvoj svojej profesionálnej kariéry v rámci štátnej univerzitnej nemocnice, navyše keď už platová otázka nie je to, čo dnes našich lekárov najviac trápi. Dúfajme, že zo synergie a súťaže súkromnej a štátnej nemocnice v Bratislave bude benefitovať najmä pacient a napokon i zdravotnícky personál, a nie rôzni vybavovači a vyťahovači renty.
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, prosím Vás o odpovedanie na nasledujúce otázky.
Odpoveď Petra Goliaša:
Posielam citat z nasho augustoveho blogu:
Vplyv NBS po vstupe do eurozóny klesol, stále však ide o významnú inštitúciu, ktorá napríklad vykonáva dohľad nad finančným trhom. Nezávislá NBS tiež môže zásadne vstupovať do verejnej debaty o ekonomickom vývoji v krajine. Aká by však bola objektívnosť centrálnej banky na čele s elitným straníkom? Guvernér NBS má silné postavenie a dokáže chod tejto inštitúcie výrazne ovplyvniť. Predsedá bankovej rade, ktorá je riadiacim orgánom NBS. Na jeho návrh vláda menuje troch zo šiestich členov bankovej rady. Dosadenie prominentného politika do funkcie by teda výrazne zvýšilo riziko ovládnutia bankovej rady politickými nominantmi.
Zdroj
A este citat z mojho vcerajsieho FB statusu:
Strana Smer má na Slovensku významnú moc a kopec rôznych záujmov, ktoré ovplyvňujú hospodársku politiku, vzťahy medzi politikmi a podnikateľmi a presahujú aj do finančného sektora. Keď sa jeden z lídrov strany Smer stane guvernérom NBS a hoci aj formálne vystúpi zo Smeru, neznamená to, že sa odstrihne od týchto záujmov. Bude musieť každý deň hľadať kompromisy medzi záujmami Smeru a nezávislým fungovaním NBS napríklad pri komentovaní hospodárskej politiky alebo regulovaní finančného trhu. Vstup elitného politika do NBS preto poškodzuje nezávislosť centrálnej banky a je zlým precedensom pre obsadzovanie podobných funkcií v “nezávislých” inštitúciách.
Zdroj
Este jedna vec – aby sa do buducnosti znizilo riziko ovladnutia NBS uzkou castou politickeho spektra, odporucame upravit volbu guvernera podla vzoru volby predsedu RRZ:
“Pri voľbe guvernéra NBS odporúčame prevziať pravidlá platné pre predsedu RRZ, t.j. najmä podmienka 3/5 väčšiny v parlamente, garancia spôsobu voľby ústavným zákonom, podmienka vzdať sa členstva v strane, možnosť len jedného funkčného obdobia.”
Podrobnejsie to popisujeme v tom blogu
Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o stručné zhodnotenie sporu medzi stomatologickou komorou a VšZP. Zubári žiadajú navýšenie platieb od poisťovní, podľa argumentov komory, „priemerný ročný nárast platieb za výkony zubných lekárov od roku 2016 je menej ako 2 %, pričom u ostatných segmentov je navýšenie o 10 až 20 %. Zubné lekárstvo ako jeden zo segmentov ambulantného sektora požaduje na rok 2019 zvýšenie ceny bodu minimálne o 10 % s následnou úpravou tak, aby sa cena hradená z verejného zdravotného poistenia pre pacientov približovala reálnej hodnote výkonu poskytovania zubno-lekárskej starostlivosti.“ Komora má problém najmä s VšZP a hrozí, že ak nepríde k dohode, zváži vypovedanie zmlúv.
Odpoveď Dušana Zachara:
Ide o štandardné negociácie pri kontrahovaní zdravotnej starostlivosti u poskytovateľov na nasledujúce obdobie. Neviem posúdiť, či sú požiadavky adekvátne. Ocenil by som, keby sa pri dohadovaní o výške zdrojov viac používali argumenty súvisiace s dosiahnutými výsledkami poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientom, a menej argumentácia typu “oni dostali toľko, tak aj my chceme toľko alebo ešte viac”. Každý poistenec má nárok na hradenie akútnej zdravotnej starostlivosti, aj keď nemá jeho poskytovateľ zmluvu s jeho poisťovňou. Vypovedanie zmluvy ešte nič neznamená, väčšinou sa totižto nájde ešte pred uplynutím výpovednej lehoty dohoda. Ak by aj k dohode neprišlo, predpokladám, že by VšZP poistencom časť platby preplatila, len by museli prísť s bločkom na pobočku.
Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás pekne poprosiť o vyjadrenie k nemocnicam, ktoré spravuje Trenčianska župa – v minulosti sme spoluo tom hovorili – župa ešte v roku 2015 schválila uznesenie, podľa ktorého mali tri krajské nemocnice riadiť externí manažéri – dodnes však k naplneniu toho uznesenia nedošlo, župa roky neukončila verejné obstarávanie. To navyše napadol na súde jeden z jeho účastníkov. Včera toto uznesenie poslanci Trenčianskeho krajského zastupiteľstva zrušili. Župa vypísala na miesta troch riaditeľov štandardné výberové konanie, nemocnice sa prihlásili do systému oddlžovania a museli podpísať mandátnu zmluvu s ministerstvo zdravotníctva. Aktuálne župa tvrdí, že od roku 2015 sa veľa vecí zmenilo. „Systém manažérskych zmlúv je už dnes neaktuálny. To sme v roku 2015, kedy zastupiteľstvo schválilo postup podľa manažérskych zmlúv, nemohli predpokladať. Dnes sme to zrušili, aby sa nemocnice mohli plne venovať oddlžovaniu a plneniu mandátnej zmluvy,“ povedal trenčiansky župan.
Odpoveď Dušana Zachara:
Ukazuje sa, že ak prevzali stratové a zadlžené župné alebo mestské nemocnice súkromné subjekty, tak ich dokázali za relatívne krátky čas finančne ozdraviť. Majitelia súkromných sietí majú dostatočný kapitál, aby vedeli do zanedbaných nemocníc investovať a postupne ich modernizovať. Samozrejme, existujú aj dobré príklady hospodárenia všeobecných nemocníc, ktoré zriaďuje štát, resp. územná samospráva – napr. nemocnice v Poprade a Starej Ľubovni. V prípade nemocníc TSK sa však dobrému hospodáreniu dlhodobo nedarí, pričom aj trend je negatívny. Jedným z problémov bude určite aj kvalita riadenia týchto nemocníc. Je otázne, či manažmenty týchto príspevkových organizácií župy sú dostatočne slobodné na to, aby mohli prijímať také kroky, ktoré budú potrebné, hoci budú aj nepopulárne, na ozdravenie chodu nemocníc. Vyzerá to tak, že momentálne sa v nemocničnom segmente točí veľký balík dodatočných zdrojov – oddlženie, eurofondy, prísľub navýšenia platieb, takže to pre miestnych politikov môže znamenať lákadlo a vieru, že sa s týmito navýšenými zdrojmi podarí vylepšiť fungovanie nemocníc TSK. Finančná injekcia na obzore pravdepodobne na prechodnú dobu odloží v miestnych kruhoch diskusiu o potrebe zmeny právnej formy či vlastníka, resp. prevádzkovateľa týchto nemocníc, avšak nikde nie je garantované, že sa nemocnice trenčianskej župy prestanú systémovo zadlžovať. Na to treba ochotu reformovať. Uvidíme, či je na to politická vôľa a či sa to podarí.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na aktuálnu revíziu liekov, ktorú v menšej úspore ako navrhoval Útvar Hodnota za peniaze a ZP Dôvera podpísala ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. K tomu mám na Vás nasledovné otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Dnes sme dali na FB aj status k tejto téme, takže môžete aj z neho citovať, ak Vám to vyhovuje
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o vyjadrenie k napadu Roberta Fica o tom, aby danovnici mohli poskytnut 2 percenta rodicom.
Odpoveď Petra Goliaša:
Opatrenie by poskodilo a mozno aj existencne ohrozilo mnohe neziskovky aktivne vo vychove a vzdelavani, kulture alebo sporte, ktore maju velky podiel darov cez 2 % od fyzickych osob. Ak je pre stat prioritou podporovat aktivity tretieho sektora a teda obciansku spolocnost, nemal by tento navrh prijat. Ak to pre stat nie je prioritou, lepsim riesenim by bolo 2 % zrusit a adekvatne znizit ludom dane, aby sami rozhodli, co s peniazmi spravia.
PS: INEKO tu nema konflikt zaujmov, kedze dary cez 2 % od fyzickych osob netvoria vyznamnu cast nasich prijmov.
Otázka (Tatiana Kapitánová, Tovar&Predaj)
Dobrý deň, v časopise Tovar&Predaj máme rubriku Slovo odborníka, kde sa zástupca organizácie/spoločnosti vyjadruje k nejakej aktuálnej téme. Všimla som si, že ste spolu s PAS robili prieskum o pripravovanom odvode. Rada by som sa opýtala či by niekto z Vašich odborníkov nemal záujem o odvode a jeho následkoch napísať do nášho časopisu komentár. Ak áno, rozsah príspevku by bol 2000 znakov (vrátane medzier), krátky titulok a tri slová, ktoré charakterizujú hlavnú myšlienku.
Odpoveď Petra Goliaša:
Odvodom k drahším potravinám
Jednou zo slabín demokracie je sklon k populizmu. Teda k prijímaniu síce populárnych, ale škodlivých opatrení. Na Slovensku patrí medzi najnovšie príklady návrh poslancov SNS na osobitný odvod 2,5 % z ročného z čistého obratu pre obchodné reťazce. Navrhovatelia chcú, aby štát z výnosov podporoval domáce produkty a zabezpečil tak potravinovú sebestačnosť Slovenska.
Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) s inštitútom INEKO sa v prvej polovici novembra v rýchlej ankete opýtali podnikateľov, čo si o návrhu myslia. Prieskumu sa zúčastnilo 139 firiem všetkých veľkostí a zo všetkých krajov Slovenska.
S názorom, že odvod je správnym nástrojom na dosiahnutie potravinovej bezpečnosti, nesúhlasí 91 % respondentov. S tým, že príčinou problémov v poľnohospodárskej prvovýrobe sú obchodné reťazce, nesúhlasí vyše 80 % respondentov.
Viac ako tretina (36 %) si myslí, že odvod povedie k odchodu niektorých reťazcov z trhu a teda k zhoršeniu hospodárskej súťaže. Takmer všetci (95 %) vyjadrili názor, že dôjde k zdraženiu potravín.
Drahších potravín sa zjavne boja aj politici. Preto poslanci Most-Híd pripravujú ďalšie opatrenie – reguláciu cien potravín. To už mnohých ekonómov zdvíha zo stoličky. Kde by už mala fungovať hospodárska súťaž, ak nie pri predaji potravín, kde pôsobí mnoho výrobcov aj predajcov?
Teoreticky je možné, že tam súťaž nefunguje. Ak ale existuje také podozrenie, treba ho najskôr podporiť faktami o trhových podieloch, neprimeraných ziskoch alebo cenových karteloch. Nič také poslanci neukázali.
No a na riešenie máme Protimonopolný úrad, ktorý má chrániť hospodársku súťaž bez politických vplyvov. Zavádzanie osobitných daní a regulácií bude mať presne opačný efekt. V konečnom dôsledku zhorší konkurenčné prostredie a posilní tvorbu monopolov, na čo doplatíme všetci.
Ešte stále je čas oba škodlivé návrhy zastaviť. Je dobré, že podnikatelia neostali ticho. Kriticky dôležitá je ale verejná mienka. Ak ľudia pochopia, prečo sú tieto opatrenia škodlivé, politici ich neprijmú. Preto treba o nich diskutovať.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, v Revizii vydavkov na zdravotnictvo II. sa uvadza, ze zdravotnictvo caka od buduceho roka zmena financovania na programove rozpoctovanie. Chcem som sa spytat na Vas nazor, ako hodnotite tento navrh:
Odpoveď Dušana Zachara:
Čo sa týka percenta za poistencov štátu: doteraz sa každoročne nezmyselne vybíja verejná debata nad jeho výškou, pričom podstatný je celkový objem verejných prostriedkov idúcich do zdravotníctva a jeho stabilný vývoj a úplne najpodstatnejšie je, čo za tento balík dostávame – aké výsledky, v akej kvalite a efektívnosti. Dôležité je, aby celkový objem zdrojov bol predvídateľný. Ak by sme mali fixne nastavené percento za poistencov štátu vo výške 4 % a sadza odvodov za ekonomicky aktívnych by sa tiež nemenila, tak potom by v časoch vysokého hospodárskeho rastu malo zdravotníctvo obrovské nárasty zdrojov, avšak v čase krízy (keď nie sú ľudia menej chorí) by existoval pokles zdrojov a vtedy by sme len videli ten odpor… Ak štát určuje celkový balík, čo sa deje mimochodom aj teraz, keď sa percento za poistencov štátu flexibilne prispôsobuje rastúcim príjmom od ekonomicky aktívnych, vie projektovať výdavky do zdravotníctva viac lineárne, bez skokovitých excesov. Aby vedeli aktéri v zdravotníctve očakávať, aké budú zdroje v budúcich rokoch, na to je vhodné viacročné rozpočtovanie v spojitosti s programovým rozpočtovaním. Tak vieme do určitej miery garantovať sumy peňazí, ktoré majú ísť na plnenie cieľov rozpočtu v oblasti zdravotnej politiky.
Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, aktuálne sa venujem téme revízie úhrad za lieky. Ak tomu správne rozumiem, ministerstvo má zo zákona povinnosť revidovať úhrady od roku 2011, no nerobí tak. Revízia spočíva v tom, že štát má preplácať lieky vo výške ceny najlacnejšieho na trhu (v danej kategórii) a tým, že tak nerobí, sa na trhu objavili lacnejšie alternatívy, pričom štát stále prepláca podľa „starých tabuliek“. Snaha revidovať prišla teraz. Ministerstvo vyzvalo výrobcov liekov aby predstavili návrhy na zníženie cien liekov a dalo im 48 hodinové ultimátum. Takmer nikto nereagoval a ministerka preto revíziu nepodpíše.
Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, máte pravdu. Stačilo by v rámci kategorizácie upraviť výšku úhrad z verejných zdrojov na základe ceny najlacnejšej alternatívy v rámci referenčnej skupiny liekov a možno by to následne donútilo mnohých výrobcov drahších liekov upraviť svoje ceny nadol, aby boli konkurencieschopní. Ministerka však pravdepodobne nechcela čeliť mediálnym tlakom časti lekárov, pacientskych organizácií a pacientov, ktorým by sa náhle mohli zaviesť, resp. zvýšiť doplatky za lieky, ktoré práve užívajú, ak odmietnu, alebo vo výnimočných prípadoch nemôžu prejsť na liek s nulovým alebo nižším doplatkom. Preto bolo pre ministerku najvýhodnejšie, ak by všetci súhlasili s revíziou a zároveň by drahšie lieky znižovali svoje ceny, aby pacienti nemali vysoké doplatky. Spôsob, akým sa však rokovalo, nedávalo príliš veľa nádejí, že sa to môže dosiahnuť. Niekedy je nevyhnutné, aby politik rozhodol aj proti vôli nejakej skupiny ľudí alebo firiem, pričom by mal vždy sledovať prínos pre celú spoločnosť. Na druhej strane musí byť celý proces aj pre farmafirmy transparentný, predvídateľný, s dostatkom priestoru pre odznenie odborných argumentov a diskusiu.
Otázka (Eva Mihočková, TREND)
Ahoj Peto, ako sme spolu telefonovali, pisem pre Trend temu “Dobre a zle zahranicne peniaze.” Chcem porovnat mieru angazovanosti zahranicnych zdrojov v tretom sektore a vo verejnych investiciach na Slovensku. Prosim Ta o odpovede:
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Petra Strižková,Rádio Slovensko)
Dobrý deń, v rámci rebríčka najkvalitnejších nemocníc na SK “Nemocnica roka 2018” ste pracovali aj s kritériom “spokojnosť s nemocničnou stravou”?
Ak áno, s kým by som mohla prebrať podrobnejšie dáta? Resp. existuje relevantný spotrebiteľský prieskum, ktorý s témou pracuje?
Odpoveď Dušana Zachara:
V ramci ocenenia Nemocnica roka pracujeme s indikatorom Celkova spokojnost pacientov, ktory pozostava z 12 dotaznikovych otazok definovanych v legislative. Jedna z nich je aj otazka o nemocnicnej strave, ktora je v tomto zneni:
Ako ste boli spokojný (á) s kvalitou stravy na oddelení?
Na nasom portali nemocnice.ineko.sk najdete podrobne udaje aj o tejto otazke za vsetky nemocnice a aj viac rokov dozadu.
Na ukazku Vam zasielam link na vytvoreny rebricek spokojnosti pacientov s kvalitou stravy na oddeleni za vsetky fakultne a vseobecne nemocnice za obdobie 4 rokov (2014-2017) (bodove hodnoty su na skale skolskych znamok, cize cim vacsie cislo, tym nespokojnesi pacienti): http://nemocnice.ineko.sk/rebricky/20142017/1.7|1,3|NONE|1.7,d
Otázka (Filip Domovec, Plus JEDEN DEN)
Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o vyjadrenie k téme: Čakanie pacienta na urgente privezeného záchrankou. Podľa dát zverejnených na stránke INEKO spomedzi štátnych a fakultných nemocníc vyšla najlepšie UN Martin 13,3 min. a najhoršie UNLP Košice 22,1 min.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Václav Papež, SITA)
Dobrý deň, zaujíma ma, ako INEKO vníma aktuálnu situáciu stratifikácie nemocníc.
Odpoveď Dušana Zachara:
O stratifikácii lôžkových zariadení sme informovaní a podporujeme tento projekt. Nielen slovenské nemocnice, ale najmä ich pacienti potrebujú stratifikáciu ako soľ. Dobre nastavená sieť akútnych nemocníc s nadväzujúcimi zariadeniami pre doliečovanie, pre pobyt dlhodobo chorých a starších pacientov a ďalšie sociálno-zdravotné zariadenia predstvujú základný predpoklad na to, aby pacienti dostávali dostupnú a kvalitnú starostlivosť, ktorá bude udržateľná z ekonomického, klinického, ako aj demografického hľadiska. Určite je pre ľudí lepšie síce cestovať možno o pár minút dlhšie do nemocnice, ale zato mať väčšiu garanciu poskytovania bezpečnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ktorú bude zabezpečovať skúsený zdravotnícky personál.
Najväčšou brzdou stratifikácie je populizmus a rôzne politicko-lobistické tlaky rôznych záujmových zoskupení. Ak nebude napredovať postupná riadená a chcená reorganizácia nemocníc, bude sa presadzovať živelne, čo môže spôsobovať nechcené disproporcie a vážne problémy v kvalite a dostupnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom.
Otázka (Bernadetta Pitoňáková, My Noviny stredného Považia)
Dobrý deň, potrebovali by sme vyjadrenie v súvislosti s problémom, ktorý vznikol v Ilave pri stavbe, ktorá sa realizovala z eurofondov v rámci modernizácie železničnej trate. Investorom boli ŽSR. Ide o železničný podjazd, ktorý spája časť Ilavy – Sihoť s mestom. Stavbu postavili približne pred štyrmi rokmi. ŽSR ju chceli odovzdať Trenčianskemu samosprávnemu kraju. Cestu, na ktorej sa podjazd staval, má TSK v správe. TSK však odmietlo stavbu prebrať, tvrdili, že sú na nej závady. Železnice to popierajú. Výsledkom bolo, že na nej nikto nerobil údržbu. Došlo k poškodenie všetkých čerpadiel postupne, nakoniec k závažnému poškodeniu stavby, ktorú museli uzavrieť. Pravidelne sa tu aj pri malých dažďoch hromadila voda, podjazd bol nepoužiteľný. Stavbu museli kompletne opraviť, čo stálo 240-tisíc eur. Čo hovorí vaša organizácia na takýto postup a prístup?
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Nerád sa vyjadrujem k prípadom, ktoré nepoznám. Neviem s istotou, či aj tu mal TSK primerané dôvody podjazd neprevziať. Ale keďže to zďaleka nie je prvý podobný prípad, komentár si to žiada. Preto nech sa páči:
Každý má nárok urobiť chybu. Lenže tu zďaleka nejde o prvý podobný prípad plytvania zdrojmi Železníc SR. Objektov za veľa peňazí, ktoré následne neslúžia ale chátrajú, majú železnice mnoho. A to stále vidíme len špičku ľadovca, o väčšine prípadov mrhania zdrojmi sa verejnosť nedozvie. Pri takomto gazdovaní železniciam musia chýbať peniaze na údržbu tratí aj na potrebné investície. Čoho výsledkom sú aj častejšie meškania vlakov.
Problémy s neochotou budúcich správcov prebrať nové podjazdy a iné objekty majú železnice už mnoho rokov. Poučili sa z nich? Čo robia inak pri aktuálnych alebo chystaných stavbách, aby sa to už neopakovalo? Zlepšili kontrolu kvality vykonaných prác? Reklamujú včas všetko, čo nebolo vykonané podľa zmluvy a predpisov? Umožňujú budúcim správcom robiť vlastný dozor alebo námatkové kontroly už počas výstavby objektov, ktoré by mali neskôr prevziať?
Dobrý hospodár sa z chýb poučí a neopakuje ich. Nominanti vládnych strán a ich kmotrov vo vedení železníc to buď nevedia alebo nechcú. Ani jedna z týchto možností však nedáva nádej, že začnú zodpovedne hospodáriť.
Otázka (Filip Domovec, Plus JEDEN DEN)
Dobrý deň, podľa údajov zdravotnej poisťovne Dôvera, každý poistenec zaplatí do systému zdravotníctva v priemere 1027 eur ročne. V tejto sume sú zarátané odvody do zdravotnej poisťovne, aj ďalšie platby poistenca. V Česku je táto suma asi 1250 eur, v Holandsku, Rakúsku, Nemecku cez 4000 eur. Šéf Dôvery Martin Kultan tvrdí, že za 1027 eur si nemôžeme dovoliť toľko nemocníc, koľko dnes máme, nemôžeme mať dobré čakačky a neobmedzený prístup k novým technológiám či liekom. V tejto súvislosti vás prosím o stanovisko:
Odpoveď Dušana Zachara:
Či je v slovenskom zdravotníctve dosť alebo málo peňazí je relatívna záležitosť a dosť závisí aj od toho s kým sa porovnávame a aký ukazovateľ používame. Tak napríklad podľa údajov OECD dávame do zdravotníctva ako podiel na HDP porovnateľne veľa zdrojov ako Česká republika a viac ako Poľsko a pri verejných výdavkoch aj viac ako Maďarsko. V každom prípade zdroje do zdravotníctva rastú a treba sa pýtať, či sa tento nárast, a ak áno, tak v akom rozsahu premietol do lepších výsledkov zdravotníctva. Je treba myslieť na hodnotu za peniaze. V každom prípade treba zlepšiť efektívnosť vynakladania zdrojov v zdravotníctve, aby sme pri stanovenom objeme peňazí vedeli pacientom priniesť vyššiu hodnotu. A jedným z krokov, ktorým to možno dosiahnuť, je stratifikácia nemocníc – čiže optimalizácia siete lôžkových zariadení. Zdravotnícke zariadenia akútnej starostlivosti sa budú centralizovať do väčších centier s dostatočne erudovaným personálom, nemocnice sa budú viac špecializovať, niektoré sa transformujú na zariadenia neakútneho typu pre doliečovanie a pobyty dlhodobo chorých a starších, skráti sa pobyt v nemocnici a zvýši sa využiteľnosť akútnych lôžok, kde bude pre jedného pacienta k dispozícii viac lekárov a sestier, viac bude jednodňovej ambulantnej starostlivosti, viac pacientov bude liečených v primárnej ambulantnej sfére (všeobecní lekári) bez ich zbytočného posielania do nemocníc či k špecialistom, resp. pri vážnejších stavoch ambulantnými a nie nemocničnými špecialistami, posilniť by sa mala aj domáca ošetrovateľská starostlivosť a pod.
Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Dobrý deň prajem, pripravujem materiál o tom, ako sa darilo Československu za posledných 100 rokov z hľadiska ekonomického vývoja. Chcel by som vás poprosiť o zodpovedanie niekoľkých otázok.
Odpoveď Petra Goliaša:
Po vzniku prvej CSR doslo k prudkemu rastu ekonomiky, ktory vyvrcholil v roku 1929, ked CSR patrila medzi najvyspelejsie staty sveta. Nasledna svetova depresia sposobila pokles zivotnej urovne, ekonomika sa do roku 1935 prepadla zhruba o pätinu, resp. na uroven roku 1924. Predvojnove zbrojenie prispelo k rozmachu priemyslu a zvyseniu vykonu ekonomiky blizko rekordnych predkrizovych urovni. Zo strategickych dovodov sa vtedy podstatne zvysili investicie na Slovensku, ktore bolo dalej od nemeckych hranic, co pomohlo zmiernit jeho zaostavanie za tradicne ovela vyspelejsimi ceskymi krajinami. Druha svetova vojna ekonomicky rast pribrzdila. Z vojnoveho obdobia nie su porovnatelne udaje, kazdopadne do roku 1948 ekonomika CSR prekonala predvojnovu uroven priblizne o 10 %.
Od nastupu komunizmu po vojne ekonomika postupne rastla, avsak pomalsie ako v demokratickom svete. Od konca 70-tych rokov sa tak zacalo coraz vyraznejsie prejavovat zaostavanie za Zapadom vo vykonnosti ekonomik aj v ocakavanej dlzke zivota. Pad komunizmu a rozpad RVHP sposobil pokles ceskoslovenskej ekonomiky o 23 %, ktory sa podarilo vymazat az po roku 2000. Napriklad ekonomika SR dosahovala v roku 1995 len 40 % urovne EU15, v CR to bolo 66 %.
Vdaka demokratizacii a naslednym reformam doslo najmä po roku 2000 k prudkemu rastu ceskej a v este väcsej miere aj slovenskej ekonomiky, co sa prejavilo uz aj v postupnom dobiehani vyspelej Europy a tiez v dobiehani Ceska Slovenskom. Napriek tomu za vyspelymi statmi zaostava Slovensko v ekonomickej vykonnosti stale zhruba o 29 % a CR o 18 %, pricom v poslednych rokoch dobiehanie najmä na Slovensku stagnuje.
Ocakavana dlzka zivota pocas komunizmu pri muzoch dlhodobo stagnovala a pri zenach mierne rastla. Ludom v demokratickom svete sa zivot predlzoval podstatne rychlejsie, aj v tomto ukazovateli sme tak zacali vyrazne zaostavat. Prakticky ihned po pade zeleznej opony sa zacal zivot pri oboch pohlaviach vyraznejsie predlzovat aj u nas.
Otázka (Miro Pastorek, SME)
Dobrý deň, bol by som vám vďačný za doplňujúce informácie k hodnoteniu FNSP Nové Zámky.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Igor Roško, MY Hornonitrianske noviny)
Dobrý deň, som redaktorom MY Hornonitrianskych novín a pripravil som článok o návšteve ministerky zdravotníctva v nemocnici v Bojniciach. Hovorili o stratifikácii nemocníc a o tom, že tento krok by sa mal bojnickej nemocnice dotknúť len pozitívne. Rád by som to doplnil o Váš názor, preto by som Vás poprosil o odpovede na otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, do zajtrajšej výroby pripravujem tému o čakacích listinách na Slovensku. K tomu mám nasledovné otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Verejné čakacie listiny s anonymizovaným identifikátorom sú predpokladom k zvýšeniu transparentnosti, verejnej kontrole a férovosti pri čakaní pacientov na poskytnutie odkladnej zdravotnej starostlivosti. Samozrejme to zužuje priestor pre korupciu pri neodôvodnenom uprednostňovaní pacientov. Je to zároveň aj dobrý inštrument pri snahe o dosahovaní rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti pre všetky socio-ekonomické skupiny obyvateľstva. Pri verejných čakacích listinách by mali byť tiež zverejnené presné pravidlá, akým algoritmom sa postupuje pri situáciách, kedy nie je pacient, ktorý je na rade, pripravený na zákrok, resp. kedy je možné “predbiehanie” – napríklad, ak si lepšie využitie operačných sál a pesonálnych kapacít vyžaduje napríklad “uprednostniť” pacienta, ktorý nie je prvý v poradí, lebo ten so svojou diagnózou nespĺňa “profil”, ktorý by sa napríklad vošiel do časového okna medzi dve náročné operácie.
Otázka (Michaela Štalmachová, SME)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o stanovisko ku rozpočtu. V ňom sa tento rok (na rozdiel od minulých) za poistencov štátu vyčlenila pevná suma. Konkrétne ide o 960 mil. eur. Táto suma je zároveň o cca 260 mil. nižšia ako vlani.
Odpoveď Petra Goliaša:
Pre zdravotníctvo sú na rok 2019 rozpočtované zdroje v medziročnom porovnaní vyššie o 244 miliónov eur. Je to najmä vďaka rastu miezd a zamestnanosti v hospodárstve SR, čoho dôsledkom rastú odvody ekonomicky aktívnych osôb medziročne o 488 miliónov eur,” uviedol pre TASR riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Peter Goliaš. Povedal tiež, že naproti tomu klesajú príjmy za poistencov štátu o 249 miliónov eur.
Goliaš vysvetlil, že podstatná časť z dodatočných zdrojov pôjde na rast miezd zdravotníckeho personálu. “Spolu ide o 197 miliónov eur. Popri automatickom zvyšovaní platov lekárov aj zdravotných sestier (96 miliónov eur) ide najmä o mimoriadny desaťpercentný rast miezd sestier a ostatného nelekárskeho personálu od 1. januára budúceho roka (77 miliónov eur),” spresnil.
Pripomenul tiež, že sa zvýšia aj príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky, a to vo výške 24 miliónov eur. Výdavky na investície do rekonštrukcie budov a obnovy technického vybavenia nemocníc sa zvýšia o 30 miliónov eur. Rozpočet podľa Goliaša počíta aj s úspornými opatreniami na strane zdravotných poisťovní, najmä pri nákupe liekov, a to vo výške 92 miliónov eur, ako aj na strane nemocníc, vo výške 46 miliónov eur.
Podstatna je celkova suma, ktora ide do zdravotnictva, nie izolovany pohlad na platbu za statnych poistencov. Ja momentalne letim do zahranicia, tak nemozem podrobne odpovedat. Davam do kopie kolegu Zachara, mozno si najde cas.
Otázka (Veronika Kováčová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o stanovisko k pred pár dňami zverejnenému návrhu štátneho rozpočtu na rok 2019.
Odpoveď Petra Goliaša:
Navrh rozpoctu odraza priaznivy ekonomicky vyvoj, ked vdaka rastu miezd aj zamestnanosti prudko stupaju verejne prijmy. Vlada pouzije tieto peniaze najmä na zvysenie platov vo verejnej sprave, teda pre uradnikov, zdravotnikov a ucitelov ale napriklad aj na nakup zbrojnej techniky v rezorte obrany, kde dochadza k zvyseniu vydavkov o 581 mil. eur v roku 2019. Naproti tomu stagnuju napriklad vydavky na dopravnu infrastrukturu. Paradoxom je, ze napriek rastucim prijmom vlada zavadza niektore nove dane ako napriklad dan z nezivotneho poistenia ci osobitny odvod obchodnych retazcov.
Pozitivom je pokles deficitu verejnych financii aj dlhu a smerovanie k vyrovnanemu rozpoctu. Ak by bola vlada vo vydavkoch striedmejsia, mohli sme mat prebytkovy rozpocet uz teraz, nie az v roku 2021. Prebytkovy rozpocet by vytvoril priestor pre rychlejsie znizovanie dlhu ako aj pre vyraznejsie znizovanie dani a odvodov.
Otázka (Michaela Štalmachová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko ku novému rozpočtu. Ide o posledný rozpočet pred parlamentnými voľbami a je možné, že aj posledný kažimírov rozpočet. Zaujíma ma:
Odpoveď Petra Goliaša:
Navrh rozpoctu odraza priaznivy ekonomicky vyvoj, ked vdaka rastu miezd aj zamestnanosti prudko stupaju verejne prijmy. Vlada pouzije tieto peniaze najmä na zvysenie platov vo verejnej sprave, teda pre uradnikov, zdravotnikov a ucitelov ale napriklad aj na nakup zbrojnej techniky v rezorte obrany. Naproti tomu stagnuju napriklad vydavky na dopravnu infrastrukturu. Paradoxom je, ze napriek rastucim prijmom vlada zavadza niektore nove dane ako napriklad dan z nezivotneho poistenia ci osobitny odvod obchodnych retazcov.
Pozitivom je pokles deficitu verejnych financii aj dlhu a smerovanie k vyrovnanemu rozpoctu. Ak by bola vlada vo vydavkoch striedmejsia, mohli sme mat prebytkovy rozpocet uz teraz, nie az v roku 2021. Prebytkovy rozpocet by vytvoril priestor pre rychlejsie znizovanie dlhu ako aj pre vyraznejsie znizovanie dani a odvodov.
V predvolebnom roku mozu mat jednotlive rezorty ambiciu dalej zvysovat vydavky, pre konecne hodnotenie preto treba pockat az do schvalenia finalnej verzie v parlamente.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela som vas poprosit, Min. skolstva vyhlasilo vyzvu na vyber hodnotitelov. Ponuka im 16 eur za hodinu a chcela som sa vas opytat:
Odpoveď Petra Goliaša:
Verejna vyzva je dobry sposob tvorby databazy hodnotitelov, lebo sa do nej moze zapojit kazdy, kto splna podmienky. Odmena 16 eur za hodinu je primerana. Ministerstvo sa zapojenim externych hodnotitelov nezbavuje zodpovednosti, preto by malo ich pracu monitorovat a vyuzivat hodnotitelov s najlepsimi vysledkami a efektivnostou.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, neviem, či si pamätáte, ale v roku 2012 som vás oslovoval do dvoch článkov o úväzkoch štátnych (nemocničných) lekárov v súkromných zariadeniach. Tu a tu sú linky na tie články, v ktorých ste sa vyjadrovali k tejto téme. Vtedy bola taká situácia, že nielen ministerstvo zdravotníctva, ale aj štátne nemocnice nevedeli, aké a kde mali ich lekári úväzky pomimo. Pritom vtedy išlo o veľký počet lekárov, ktorí popri štátnej nemocnici robili ešte niekde v súkromnom zariadení. Pri niektorých nemocniciach to boli až dve tretiny lekárov. Ministerstvo vtedy sľúbilo, že urobí zoznam všetkých štátnych lekárov s ich uväzkami pomimo nemocníc, kde pracujú. K tomu mám na Vás nasledujúce otázky. Na niektoré ste mi už odpovedali pred tými šiestimi rokmi, ale bol by som rád, keby sme si to aktualizovali, či to stále platí. Otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Monika Almášiová, denník KORZÁR)
Dobrý deň, ministerstvo začalo distribuovať pre pacientov v nemocniciach hygienické balíčky, podľa tlačovej správy chcú takto zvýšiť komfort pacientov. Môžem vás poprosiť o vyjadrenie vášho názoru na hygienické balíčky?
Odpoveď Dušana Zachara:
Hygienické potreby by mali byť v každom zdravotníckom zariadení samozrejmosťou a pre všetkých. Ich disponibilita je zároveň najlacnejšou metódou ako predchádzať vážnym infekciám. Rozdávanie balíčkov nie je systémovým krokom, je to hasenie požiaru a reakcia na stav, kedy niektorí pacienti a ich návštevy kradnú základné hygienické potreby a štátne nemocnice, ktoré sú vysoko zadlžené, ich nemajú za čo dopĺňať.
Otázka (Mária Zerzanová, Hospodárske Noviny)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o zodpovedanie nasledujúcich otázok týkajúcich sa blížiaceho termínu na prepoistenie v zdravotnej poisťovni.
Odpoveď Dušana Zachara:
Poistenci sa rozhodujú rôzne. Niektorí majú zlú osobnú skúsenosť, preto prestupujú, alebo dajú na pozitívnu či negatívnu referenciu známych alebo svojich lekárov, iní reflektujú na rôzne bonusové programy, programy refundácie doplatkov za lieky, kratšie čakacie lehoty, väčší rozsah preplácaných výkonov, vakcín, liekov, kvalitnejších zdravotníckych materiálov – nadštandardu, sieť zazmluvnených poskytovateľov, lepšiu komunikáciu, elektronické služby, manažment pacienta, imidž poisťovne a pod.
Na to, ktorá poisťovňa prepláca viac nadštandardu, Vám neviem odpovedať, nakoľko by si to vyžadovalo vykonať serióznu analýzu a o žiadnej podobnej neviem, žeby už existovala.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela som Vas poprosit o komentar do clanku. Pripravujem do zdravotnickej rocenky material o zmenach, ktore sa minuly rok v rezorte udiali. Poziadala som ministerku zdravotnictva, aby vybrala a okomentovala osem zasadnych opatreni, ktore vlani zaviedli a teraz by som chcela poprosit Vas, ci by ste sa na ne nepozreli a nepridali svoj pohlad na dane zmeny. Nejde mi o to, aby sme nasilu nieco kritizovali, ale povedali aj B, ktore napriklad ministerka mohla opomenut.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela som vas poprosit o jednu kratku vec. Na neurochirurgickej klinike v BA sa caka aj rok na neakutnu operaciu. Inde je to 2-3 mesiace. Nemocnica hovori, ze maju vaznejsich pacientov a posielaju im aj ine nemocnice. Mam data zo ZP, maju porovnatelne vela operacii ako ine kliniky (je ich 8 na SR, co robia napr. oepracie hlavy a chrbtice) a napriklad nemocnica ako ZA, nitra ci MT tvrdia, ze ani neposielaju pacientov a vedia si to urobit vsetko sami aj vazne veci.
Odpoveď Dušana Zachara:
Aj keď nepoznám špecifiká a problémy bratislavskej neurochirurgickej kliniky, tak dlhšie čakanie na tomto pracovisku môžu teoreticky spôsobovať viaceré príčiny. Jednou z nich môže byť aj nedostatok zdravotníckeho personálu a odchod skúsenejších zamestnancov, ďalšou môže byť, že napriek tomu, že ostatné fakultné nemocnice do Bratislavy pacientov podľa ich slov neposielajú, je v Bratislave pri porovnateľnej kapacite objektívne viac pacientov, ktorí čakajú na operáciu. Mohli si ju vybrať už dopredu a cestovali za ňou aj zo vzdialenejších kútov Slovenska, alebo ich záchranky v ťažkých akútnych stavoch vozia v prvej voľbe najmä tam. Problémom by bolo, ak by bratislavská klinika nevyužívala dostatočne svoje kapacity, vrátane operačných sál počas celého dňa. Ale tu narážame znovu na personálne limity. Ak by bolo dostatok personálu a najmä financií na jeho zaplatenie, tak by jedným z riešení bolo rozšírenie kliniky, a/alebo operovanie takmer non-stop počas dňa aj noci.
Otázka (Nina Francelová, The Slovak Spectator)
Dobrý deň, k pripravovanému článku pre The Slovak Spectator o chýbajúcom zdravotníckom personále by som Vás chcela poprosiť o zodpovedanie pár otázok:
Odpoveď Dušana Zachara:
Sú to jedny z viacerých potrebných opatrení, ktoré sa musia urobiť, aby sme získali aspoň šancu na to, že viacerí mladí absolventi zostanú pracovať na Slovensku. Oveľa dôležitejšie sú však následné opatrenia, ktoré by mali zreformovať celý zdravotnícky systém, aby bol atraktívnejší pre pracovníkov. To si vyžaduje, aby sa aktérom v zdravotníctve oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, za ktorú by boli adekvátne odmenení, čo by ich motivovalo neodchádzať do zahraničia alebo mimo sektor. Momentálne totižto zákony alebo politický tlak nedovoľujú viac diferencovať medzi kvalitnými a menej kvalitnými, čo je brzdou progresu a lepších miezd zdravotníkov.
A tiež treba zjednodušiť podmienky pre príchod zdravotníckych pracovníkov zo zahraničia (aj mimo EÚ), ktorí by mali záujem pracovať na Slovensku v oblastiach, kde je nedostatok personálu. Koniec koncov, tak to funguje aj na Západe.
Otázka (Peter Csernák, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, pripravujem tému o zmene zdravotnej poisťovne. Mohli by ste mi, prosím, odpovedať na nasledujúce otázky?
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Stanislava Harkotová, Aktuality.sk)
Pozdravujem, s kolegom pripravujeme článok o tom, že sa nám na Slovensku stratilo hodnotenie vysokých škôl ARRA a s ním v zásade aj nejaký rebríček, ktorý hodnotil jednotlivé fakulty.
Odpoveď Petra Goliaša:
Rebricky sucasne prinasaju do verejnej debaty temu, ako merat kvalitu vysokych skol, co je dolezite pre zdokonalovanie metodiky a pre zbieranie lepsich podkladovych udajov napriklad o uplatneni absolventov, kvalite publikacnej cinnosti, vyskume, ziskanych grantoch ci mobilite studentov.
Ak studenti nemaju informacie o kvalite, mozu si nechtiac vyberat aj horsie skoly, co zhorsuje sance na ich uplatnenie v dalsom zivote. Bez tychto informacii navyse klesa motivacia skol sa zlepsovat, co moze dlhodobo viest k stagnacii alebo poklesu kvality, k narastu nedovery obyvatelstva ku skolam a k odchodu na studia do zahranicia. S tym suvisi problem uniku mozgov, ked najmä ti najsikovnejsi studenti, ktorym na kvalite skoly zalezi najviac, opustaju krajinu.
Pri tvorbe rebrickov je dolezite, aby ich robila institucia nezavisla od skol. Len tak sa da garantovat objektivnost. S rebrickami sa spaja aj negativna publicita, kedze maju mnoho kritikov najmä z radov skol, ktore sa umiestnuju na horsich miestach. Negativna publicita moze byt neprekonatelnou prekazkou pre statne organy alebo politikov, ktori su zavisli na verejnej mienke. Rebricky preto casto vznikaju v sukromnom alebo tretom sektore.
Otázka (Peter Petrus, TV JOJ)
Dobrý deň, vláda dnes schválila návrh Národného investičného plánu SR na roky 2018 až 2030. Podľa podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho ide o historicky prvý národný investičný plán v takejto celkovej zosumarizovanej podobe zahrňujúci všetky odvetvia hospodárstva. “Plán má zabezpečiť to, aby táto, no aj budúce slovenské vlády vedeli presne kam má krajina smerovať v oblasti investícií a rozvoja. Plán bol urobený po vzore Veľkej Británie a bude ďalej komunikovaný s vládou, rezortmi a súkromnými subjektmi. Definuje kľúčové projekty do roku 2030 tak, aby boli naplnené strategické priority Slovenska,” uviedol v stredu po rokovaní vlády Richard Raši.
Predbežne na základe predikcií vyčíslenia projektov je v pláne zatiaľ 82 projektov za viac ako 26 miliárd eur do roku 2030. “Ide o neúplné číslo, pretože sa dopĺňa ešte envirostratégia, národná forma vzdelávania a strategický rozvoj Slovenskej republiky. Prijatie tohto investičného plánu sa pripravovalo 1,5 roka a vychádzal aj z Agendy 2030. Plán sa bude dopĺňať a meniť na základe adekvátnych pripomienok a požiadaviek. Toto je len pilotná verzia, no tento dokument ovplyvní život Slovákov v budúcnosti,” dodal Raši.
Moja otázka: “Čo hovoríte na schválenie daného materiálu a čo bude podľa Vás kľúčové pri plánovaní a realizácii jednotlivých projektov v budúcnosti?”
Odpoveď Petra Goliaša:
Snahu o strategicke planovanie investicii treba privitat. Na to vsak nestaci spisanie projektov do jedneho dokumentu. Klucove bude ich posudenie analytikmi, ci prinasaju dostatocnu hodnotu za peniaze. Projekty nasledne treba zoradit podla priorit, aby stat zacal realizovat tie s najväcsim prinosom v pomere k nakladom a aby nedochadzalo k plytvaniu verejnymi zdrojmi.
Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, veľmi pekne by som Vás chcela poprosiť o zhodnotenie k téme Agendy 2030 ktorá sa dnes prerokúva na vláde. V časti zdravotníctvo sa uvádzajú ciele:
Dokument tiež uvádza, že „Slovensko významne zaostáva v oblasti kapitálových investícií do zdravotníctva, pričom na dosiahnutie priemeru EÚ na obyvateľa by musela dosiahnuť 3-násobok súčasnej úrovne a pre dosiahnutie úrovne najviac investujúcich krajín až 7,3-násobok. V oboch prípadoch považujeme za potrebné nájsť zdroje nielen vo verejnom rozpočte, ale aj v súkromnom sektore.“
Otázky teda sú – sú tieto ciele reálne dosiahnuteľné, čo to bude obnášať? Ktoré z nich považujete za splniteľné najskôr a ktoré môžu byť najväčšou výzvou? Čo sa týka investícií, dá sa očakávať, že porastú podľa odporúčaní – poputujú z rozpočtu (a ako ho zaťažia), európskych fondov, alebo bude potrebné silnejšie zapojenie súkromného sektora?
Odpoveď Dušana Zachara:
Ide o veľmi ambiciózne ciele, ktoré sú ale nastavené správnym smerom. Bez zásadnejšej reformy slovenského zdravotníctva však nebude reálne ich dosiahnuť. Na výraznejšie zvýšenie zdrojov tečúcich do zdravotníctva bude nevyhnutné zvýšiť aj súkromné výdavky.
Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, veľmi pekne by som Vás chcela poprosiť o vyjadrenie k pár otázkam. Dnes predseda vlády Peter Pellegrini a ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská spolu s vedením Univerzitnej nemocnice Bratislava informovali o aktuálnom stave obnovy lôžok v UNB a ďalších slovenských nemocniciach. V tejto súvislosti by sme sa chceli pozrieť na to, ako sa vyvíjajú v máji avízované „masívne investície do zdravotníctva“. Otázky sú:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o reakciu.
Odpoveď Dušana Zachara:
Sú to jedny z viacerých potrebných opatrení, ktoré sa musia urobiť, aby sme získali aspoň šancu na to, že viacerí mladí absolventi zostanú pracovať na Slovensku. Oveľa dôležitejšie sú však následné opatrenia, ktoré by mali zreformovať celý zdravotnícky systém, aby bol atraktívnejší pre pracovníkov. To si vyžaduje, aby sa aktérom v zdravotníctve oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, za ktorú by boli adekvátne odmenení, čo by ich motivovalo neodchádzať do zahraničia alebo mimo sektor. Momentálne totižto zákony alebo politický tlak nedovoľujú viac diferencovať medzi kvalitnými a menej kvalitnými, čo je brzdou progresu a lepších miezd zdravotníkov.
A tiež treba zjednodušiť podmienky pre príchod zdravotníckych pracovníkov zo zahraničia (aj mimo EÚ), ktorí by mali záujem pracovať na Slovensku v oblastiach, kde je nedostatok personálu. Koniec koncov, tak to funguje aj na Západe.
Otázka (Veronika Kováčová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, predseda strany Smer-SD Robert Fico dnes predstavil detaily opatrenia, podľa ktorého majú mať od 1. januára 2019 žiaci v poslednom ročníku materských škôl a a na základných školách obedy v školských jedálňach zadarmo. Podľa jeho slov s týmto počítajú aj v pripravovanom štátnom rozpočte na rok 2019 a mala by byť na to vyčlenená suma približne 100 miliónov eur. Dotknúť by sa to malo všetkých detí bez ohľadu na rodinný príjem. Podľa ich výpočtov to vychádza 1,20 eura na deň na jedného žiaka. V súvislosti s týmto opatrením by som sa chcela opýtať, či z Vášho pohľadu ide o systémové riešenie, prípadne aké v sebe nesie klady. Alebo či sa jedná o populistické opatrenie a kde má najväčšie slabiny.
Odpoveď Petra Goliaša:
Nie som proti tomu, aby deti zo sociálne slabších rodín dostávali takúto pomoc. Moja najväčšia výhrada k avizovaným obedom zadarmo je, že sa budú podávať bez rozdielu deťom z chudobných i bohatých rodín, ktoré na to nie sú odkázané. To považujem za plytvanie verejnými zdrojmi. Štát by mal vytvoriť systém, ktorý dokáže identifikovať sociálne slabšie rodiny a poskytnúť im pomoc v podobe zvýhodnených obedov. Momentálny návrh obedov zadarmo je až druhým najlepším riešením, keď si takýto adresný systém pomoci vytvoriť nedokážeme. Navyše, suma cez 100 miliónov je už dosť veľký balík peňazí. Za to by sa dali zvyšovať platy učiteľom, postaviť stredne veľká nemocnica a podobne.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás niekoľko otázok ohľadom možného zvýšenia platov sestier.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Dobrý deň prajem, chcel by som vás poprosiť o reakciu k zmenám času.
Odpoveď Petra Goliaša:
Letny cas sa zaviedol s cielom usetrit energiu na svietenie pocas vecernych hodin, kedze vecer, ked su ludia stale aktivni, sa v lete predlzilo vyuzivanie denneho svetla. Inymi slovami, v pripade zrusenia letneho casu by v lete bola skor tma a rano by bolo svetlo v maji az juli uz pred stvrtou hodinou. Rano to z pohladu spotreby energii nezohrava vyznamnu rolu, kedze väcsina populacie vstava aj v letnom case za vidna. Vecer by vsak v pripade zrusenia letneho casu väcsina populacie fungovala o hodinu dlhsie pri vecernom osvetleni, spotreba energie by tak stupla.
Neviem, ake velke uspory prinasa letny cas v sucasnosti, bolo by potrebne overit to na datach o spotrebe energii, ktore vsak nemame k dispozicii.
Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme článok o možnostiach zvýšenia minimálnej mzdy a rada by som sa Vás pri tejto príležitosti spýtala na pár otázok.
Odpoveď Petra Goliaša:
Vlada by mala hlavne znizit odvody pre ludi s nizkym prijmom, aby sa im viac oplatilo legalne pracovat. Prudke zvysovanie minimalnej mzdy vytvara barieru, pod ktorou sa neoplati vytvarat pracovne miesta s nizkou produktivitou prace. Slabo vzdelani ludia tak budu mat tazsie legalne sa zamestnat. Opät sa tak zhorsia podmienky pre znizenie nezamestnanosti, ktora momentalne stagnuje na urovni necelych 7 %.
V pripade znizovania dane z prijmov skutocne dochadza k vypadku prijmov pre samospravy. Tie vsak v poslednych rokoch profituju z prudkeho narastu vynosov z dane, dopad na ne by tak nebol vyznamny. Pripadne väcsie vypadky stat navyse moze kompenzovat z inych zdrojov.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, na začiatku augusta Inštitút zdravotnej politiky (IZP) na facebooku zverejnil zistenia pracovnej skupiny MZ SR, podľa ktorej sme v minulosti (podľa pátrania SME 20 rokov) zle vykazovali spotrebu liekov v štatistikách OECD. V skutočnosti bola podľa tvrdenia o 15 – percent nižšia, ako sme udávali. Viem, že vy v INEKO ste experti na zdravotnícke štatistiky OECD, preto mám na Vás jednu otázku:
Odpoveď Dušana Zachara:
V apríli (na TREND konferencii) a máji minulého roka sme v INEKO ako jedni z prvých verejne upozornili na deravé dáta o zdravotníctve, ktoré Slovensko reportuje do OECD.
Tým, že vládni politici na Slovensku doposiaľ ak vôbec, tak len vo veľmi obmedzenej miere využívali dáta ako argumentačnú bázu pre svoje rozhodnutia a tvorbu politík, preto ich ani netrápila (ne)korektnosť či (ne)relevantnosť údajov, ktoré sa na Slovensku zbierali a reportovali do medzinárodných organizácií alebo zostávali doma v šuflíku rôznych inštitúcií. Z toho dôvodu nezohrávali tieto chybné dáta pravdepodobne v minulosti veľkú rolu – rozhodnutia sa totižto prijímali prevažne na inom základe. Navyše pri spotrebe liekov existujú aj iné, presnejšie zdroje dát, z ktorých sa dá čerpať – či už sú to napríklad dáta od zdravotných poisťovní o realizovaných úhradách za lieky alebo od súkromnej zahraničnej firmy IMS, ktorá sleduje po celom svete farmaceutický trh.
Tiež by sa dalo povedať, že ak boli každý rok rovnako chybné dáta počas celých 20 rokov, tak sa dali aj tieto chybné dáta využiť aspoň pri štatistike medziročných pohybov v spotrebe liekov.
Až v posledných rokoch, keď sa do popredia predrala myšlienka hodnoty za peniaze, bolo nevyhnutnosťou, aby boli dáta na základe ktorých sa vytvárajú analýzy a následné rozhodnutia kompetentných, korektné, lebo v opačnom prípade by podporné analýzy mohli odporúčať neoptimálne riešenia s nadväzujúcimi neoptimálnymi rozhodnutiami politikov. To bol aj tento prípad. Útvar hodnoty za peniaze pri MF SR vypracoval materiál Revízia výdavkov na zdravotníctvo, kde bolo cieľom identifikovať možné úspory predovšetkým v neefektívnych výdavkoch na zdravotnú starostlivosť, vrátane výdavkov na lieky. Minister zdravotníctva mal následne predložiť opatrenia, ktoré plánuje na dosiahnutie týchto cieľov. Farmafirmy si na základe záverov revízie výdavkov všimli, že údaje z OECD o spotrebe liekov, s ktorými analýza počítala, môžu byť pre SR nadhodnotené, lebo sa zo strany SR (konkrétne firmou MCR, s.r.o., Modra) dlho neaktualizovala metodika prepočtu spotreby liekov na dennú definovanú dávku liečiva podľa usmernení WHO. Tak vzniklo spomínané nadhodnotenie. Je to dobrý príklad, že keď sa s dátami začne seriózne pracovať a začnú sa zverejňovať, prichádza zvyčajne následne k zveľaďovaniu ich kvality. A o to nám má všetkým ísť, nakoľko potom môžu byť aj prijímané opatrenia presnejšie a efektívnejšie.
Teoreticky si viem predstaviť, že ak by sa konkrétne opatrenia v zdravotnej politike striktne riadili len chybnými dátami a nadhodnotenej spotrebe liekov a ničím iným (čo sa v praxi asi nestáva), tak by sa mohli prijať napríklad príliš reštriktívne opatrenia v kategorizácii liekov, mohlo by sa neoptimálne sprísniť referencovanie cien liekov, mohli by sa zvýšiť doplatky za lieky, zaviesť preskripčné limity, atď. Ale paradoxne by to mohlo mať aj pozitívne externality, lebo by sa mohla napríklad viac posilniť generická preskripcia liečiv, farmakoekonomické posudzovanie liekov, mohol sa podporiť vstup lacnejších ale rovnako účinných generických a biosimilárnych liekov a pod.
Treba povedať, že aj po upravení spotreby liekov smerom nadol je jej úroveň pri porovnaní s vyspelými krajinami nadpriemerná.
Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, do denníka Plus JEDEN DEŇ pripravujeme tému o oddlžovaní nemocníc, ktoré aktuálne prebieha. V tejto súvislosti porovnávame aj hospodárenie vybraných nemocníc.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Romana Gogová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, nižšie uvádzam otázky k novinkám od VšZP. Poprosím vás o vyjadrenie. Otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Kroky VšZP vítam. Aj vo svete sa pri platbách za zdravotnú starostlivosť používajú podobné spôsoby. Kombinácia tzv. prospektívneho rozpočtu a platby za výkon síce “de iure” ruší mesačné limity, ktoré prinášali pre poskytovateľov, ako aj pre pacientov mnohé problémy a reálne znižovali dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale to neznamená, že pri novom platobnom systéme tu nebudú obmedzenia, aj keď už nebudeme hovoriť o limitoch. Obmedzením bude výška prospektívneho rozpočtu, čiže nejaká fixná plus-mínus rovnaká čiastka na každý mesiac, ktorá výchádza z výkonov a platieb poisťovne poskytovateľovi za predošlé obdobie. Výhoda tohto sytému je, že si lekár vie lepšie manažovať pacientov a tok peňazí, keďže vie lepšie preklenúť rôzne sezónne výkyvy a anomálie (napr. epidémie), keďže nebude tlačený mesačným limitom a bude môcť plánovať na dlhšie obdobie. Na druhej strane sa práve na neho presunie väčšia zodpovednosť za manažment pacienta, pričom poisťovňa bude hovoriť, že ona poskytovateľa nelimituje, že môže všetkých pacientov vyšetriť. Je to však len čiastočná pravda, lebo celkové výdavky na zdravotnú starostlivosť bude vedieť poisťovňa kontrolovať stanovením výšky prospektívnych rozpočtov pre poskytovateľov. To, o koľko tento nový spôsob úhrad zníži čakanie pacientov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, bude závisieť od výšky prospektívneho rozpočtu, od správania sa lekárov v prípade jeho prekročenia, resp. nenaplnenia a od miery ochoty poisťovne reagovať na tento stav a prípadne navýšiť prospektívny rozpočet pri vyššom počte pacientov alebo výkonov, ako sa predpokladalo, resp. ako bolo v minulosti. V priemere sa však očakáva, že čakanie ľudí na vyšetrenie by sa malo trochu skrátiť.
Otázka (Igor Roško, MY Hornonitrianske noviny)
Dobrý deň, som redaktorom MY Hornonitrianskych novín a pripravujem článok o tom, že riaditeľ bojnickej nemocnice zaviedol schránku pre nápady, kde budú ľudia môcť dať svoje nápady a názory. Nápady mu budú môcť zasielať aj elektronicky. Okrem toho bude mať riaditeľ nemocnice aj deň otvorených dverí každý prvý pondelok v mesiaci. Preto by som Vás poprosil o Váš názor, čo si o týchto krokoch myslíte?
Odpoveď Dušana Zachara:
Pýtanie sa pacientov a ostatnej verejnosti na ich názor a spokojnosť s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou a službami nemocnice, vrátane ostatného diania okolo nej nie je určite zastaranou metódou. Práve naopak, vo svete je názor verejnosti braný vážne a patrí štandardne medzi rešpektované indikátory kvality poskytovateľov.
Zároveň je to veľmi vhodný spôsob, pri ktorom za málo peňazí získavajú manažmenty nemocníc spätnú väzbu od verejnosti, ktorá ich môže inšpirovať a poukázať na oblasti, kde treba najviac tlačiť do zlepšenia.
Štandardom aj v mnohých slovenských nemocniciach sú dotazníky spokojnosti pacientov, horúce linky a rozvíjajú sa kiosky, kde budú môcť pacienti online vyjadrovať svoje názory.
Takže kroky riaditeľa bojnickej nemocnice treba privítať ako príspevok k väčšej otvorenosti nemocnice voči verejnosti, ktorá môže vygenerovať rôzne poznatky a nápady vedúce v konečnom dôsledku k zlepšovaniu činnosti nemocnice. Ale samozrejme, tieto kroky nemôžu zostať osamotené a izolované od iných. Majú tvoriť doplnok a prepojenie k ďalším potrebným ozdravným opatreniam. Ak to tak nebude, efekt bude len čisto marketingový, formalistický a zanedbateľný.
Otázka (Romana Gogová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň prajem, VšZP ohlásila, že končí s ozdravným plánom, pretože za štyri mesiace tohto roka je v zisku 57 miliónov EUR. Nižšie uvádzam otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Jana Hanzelová, B.Bystrica)
Vážený pán Goliáš, prečítala som si Váš výrok pre denník N kde ste skonštatovali, že „dôchodcovia sú najmenej ohrozená skupina ľudí z pohľadu chudoby. Majú teda síce relatívne nízke príjmy, ale aj ich životné náklady sú nižšie.“ To akože dôchodcovia neplatia nájom, nemusia jesť, obliekať sa, nehovoriac o tom že by možno chceli občas ísť aj na nejaké kultúrne podujatie? Poraďte mi, prosím, ako normálne vyžiť zo 400 €, keď nájom + energie stoja mesačne cca 200 €. Pod „normále“ myslím dôstojne, nie ako skorožobráci, ktorí majú naozaj nižšie životné náklady.
Odpoveď Petra Goliaša:
Dobry den, pani Hanzelova, dakujem, ze ste ma kontaktovali. Dovolte, aby som najskor vysvetlil, ako velmi su jednotlive skupiny obyvatelstva na Slovensku ohrozene chudobou. Podla celoeuropskeho statistickeho zistovania EU-SILC zilo v roku 2016 na Slovensku v riziku chudoby:
47,6 % nezamestnanych ludi
34,8 % rodin s tromi a viacerymi detmi
33,6 % neuplnych rodin s najmenej jednym dietatom
14,8 % rodin s dvoma detmi
12,7 % obyvatelov SR
9 % osamelych ludi s vekom aspon 65 rokov
6,5 % pracujucich
6,0 % dochodcov
2,5 % domacnosti s dvoma dospelymi, z ktorych najmenej jeden ma aspon 65 rokov
V riziku chudoby ziju podla tohto zistovania ludia, ktorych disponibilny prijem je nizsi ako 60 % medianoveho (stredneho) prijmu obyvatelov SR. Pre rok 2016 vysla hranica chudoby pre jednotlivca na 347,6 eur mesacne. Pre viacpocetne domacnosti sa hranica prepocitava podla veku a poctu clenov domacnosti. Pripominam, ze statisticke zistovanie nezahrna segregovane romske komunity.
Otazka teda znie, preco sa SMER rozhodol podporit vianocnymi dochodkami takmer vsetkych dochodcov, ked len 6 % z nich zije v riziku chudoby? Preco tieto peniaze nepouziju na ochranu inych skupin obyvatelstva, ktore su podstatne viac ohrozene chudobou?
Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, ako sme spolu telefonovali, posielam pár otázok k téme dnešnej TK MZ ohľadom zabezpečenia ambulantnej pohotovostnej služby.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Jana Obrancová, Zdravotnicke noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o vyjadrenie do článku do zdravotníckych novín – týka sa to zvýšených príjmov urgentných príjmov po zavedení poplatku 10 eur pre neakútnych pacientov. Príjmy sa v niektorých prípadoch zvýšila dvoj až trojnásobne, počty pacientov klesli minimálne – nemocnice hovoria o 3 -8 percentách.
Odpoveď Dušana Zachara:
Určite vidím význam v poplatku za využívanie urgentov v prípade neakútnych stavov. Urgenty tu sú pre akútne stavy. Pre neakútne stavy je využívanie urgentov mrhaním obmedzených zdrojov a personálnych kapacít. Je to drahé a celospoločensky neefektívne. Poplatok za takéto využívanie urgentov má potenciál znížiť neodôvodnené návštevy urgentov. Musí byť však stanovený v optimálnej výške. To, že počet návštev na urgentoch po zavedení poplatku príliš neklesol, môže byť aj dôkaz toho, že mnohí pacienti nepovažujú 10 euro za takú vysokú sumu, ktorá by ich od návštevy odradila. Môžu ju vnímať aj ako akúsi náhradu za ľuďmi rešpektované ale politikmi zrušené poplatky za prednostné vyšetrenie u lekára, ktorou si namiesto dlhého čakania na termín u ambulantného lekára zaplatia relatívne rýchlejšie vyriešenie svojho zdravotného problému v ústavnom zariadení.
Otázka (Jana Liptáková,The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o zaveroch analyzy IFP Lesk a bieda firiem na Slovensku. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za vasu organizaciu.. Poprosim Vas o odpovede na doleuvedene otazky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Z analyzy sa da odvodit, ze prudky rast mzdovych nakladov sposobi problemy mnohym firmam s nizkou produktivitou a teda aj mzdami. Ide najmä o firmy s nizkou pridanou hodnotou, kde pracuju ludia s nizsou kvalifikaciou. Je to signal pre vladu aj odborarov, ze tlacit na prudky rast minimalnej mzdy ci priemernych miezd v ramci kolektivneho vyjednavania, moze byt kontraproduktivny. Dotknute firmy totiz moze rast mzdovych nakladov dotlacit do existencnych problemov, na co by v konecnom dosledku doplatili aj zamestnanci.
Analyza ukazuje, ze v produktivite podla vysky pridanej hodnoty na zamestnanca zaostavame za zapadnou Europou, ale mame lepsie cisla ako nasi susedia z Vysehradskej stvorky. Zaostavanie za priemerom EU vidno vo vsetkych postkomunistickych statoch. Nizka produktivita väcsiny firiem ma teda hlboke korene v socialistickej minulosti. Okrem toho sa da predpokladat, ze nizka produktivita v porovnani so zapadom suvisi so slabsou kvalifikaciou pracovnej sily, co je aj dosledkom vzdelavacieho systemu. Dalsim faktorom je slabsie technologicke vybavenie väcsiny firiem, co moze suvisiet s nizsimi investiciami v minulosti a tiez s chybajucim know-how.
Zvysit produktivitu firiem sa neda jednoduchym opatrenim. Potrebne je dalej vylepsovat demokraciu, system vzdelavania a podnikatelske prostredie, aby bolo Slovensko atraktivnejsie pre vyspele firmy zo zahranicia, ale aj pre domacich inovatorov.
Otázka (Katarína Gécziová, denník KORZÁR)
Dobrý deň, prosím vás o názor na nasledujúcu tému
Odpoveď Dušana Zachara:
Postele pre nemocnice sú vhodným tovarom pre centrálne obstarávanie. Centrálnym obstarávaním sa dajú dosiahnuť zaujímavé úspory z rozsahu. Zaujímavé by bolo porovnať, či štát vysúťaží podobnú cenu, za akú nakupujú lôžka súkromní poskytovatelia. To by bol skutočný benchmark.
Samozrejme, centrálne nákupy nesú v sebe aj riziká, napr. nižšiu flexibilitu a hrozbu centralizovania korupcie, čo je pre rôznych dohadzovačov a vybavovačov veľké lákadlo, lebo o nákupe obrovského objemu sa rozhoduje na jednom mieste. Aby k nekalému konaniu neprichádzalo, si okrem presných pravidiel vyžaduje aj silnú morálnu integritu úradníkov zodpovedných za centrálne nákupy.
Myslím si, že zatiaľ prebiehajú centrálne nákupy v rezorte zdravotníctva bez škandálov a v porovnaní s minulým obdobím, kedy obstarávali dané tovary štátne nemocnice samy, sa dosahujú nie nezanedbateľné finančné úspory, čo je určite možné považovať za úspech.
Otázka (Stanislava Harkotová, Aktuality.sk)
Pozdravujem, radi by sme sa bližšie pozrieli na opatrenie sociálneho balíčka Smeru, ktoré hovorí o obedoch v školách zadarmo pre všetky deti. Našli by ste si dnes čas okomentovať v krátkosti túto tému? Zaujíma ma najmä, či vnímate toto opatrenie ako systémové a čo všetko obnáša jeho uvedenie do praxe.
Odpoveď Petra Goliaša:
Socialne davky by mali dostavat ludia, ktori ich najviac potrebuju. Ulohou statu je vytvorit system, ktori takych ludi najde a nasledne im pomaha. Ak stat taky system nema, alternativou je vyplacat plosne davky vsetkym ludom. To je ale prilis drahe, kedze davky dostavaju aj ludia, ktori na ne nie su odkazani. Tak je to aj s obedmi zadarmo. Preplacanie obedov vsetkym ludom podporuje aj rodicov, ktori na taku pomoc od statu nie su odkazani. Efektivnejsie by bolo, keby obedy zadarmo dostavali len deti zo socialne slabsich rodin. Pri vyuzivani verejnych zdrojov tiez treba posudzovat rozne moznosti. Politikov sa napriklad treba pytat, ci by namiesto obedov zadarmo nebolo prinosnejsie zvysit platy ucitelom.
Este jedna vseobecna poznamka – politici by mali vzdy povedat, odkial chcu na vyssie vydavky zobrat peniaze. Ak to nehovoria, rastie riziko, ze to pojde na ukor vyssieho dlhu. Pokial sa statu dari a vybera viac dani a odvodov ako planoval, mal by tieto peniaze pouzit prioritne na znizenie dlhu. V dobrych casoch sa totiz treba pripravovat na casy horsie a nie prejedat neocakavane prijmy.
Otázka (Adriána Majerčínová, Topky.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o krátku reakciu k novému sociálnemu balíčku strany Smer.
Odpoveď Petra Goliaša:
Politici by mali vzdy povedat, odkial chcu na vyssie vydavky zobrat peniaze. Ak to nehovoria, zvysuje sa riziko, ze to pojde na ukor vyssieho dlhu. Pokial sa statu dari a vybera viac dani a odvodov ako planoval, mal by tieto peniaze pouzit prioritne na znizenie dlhu. V dobrych casoch sa totiz treba pripravovat na casy horsie a nie prejedat neocakavane prijmy.
Ku konkretnym opatreniam:
Kupelna liecba – riziko je zneuzivanie, ked sa liecit pojdu aj ludia, ktori to nepotrebuju a pojde pre nich skor o dovolenku/rekreaciu. Nerozumiem, na zaklade coho vlada usudila, ze medicinsky potrebuje kupelnu liecbu dvakrat tolko ludi, co doteraz.
Zdvojnasobenie vianocnych dochodkov – dochodcovia su dlhodobo najmenej ohrozeni chudobou, plosne opatrenia zvysujuce dochodky su preto skor plytvanim verejnych zdrojov. Pripadne zvysovanie dochodkov by sa preto malo cielit na tych, ktori naozaj ziju v riziku chudoby.
Preplacanie stravy v skolach – opatrenie nie je adresne, kedze podpori aj rodicov, ktori na to nie su odkazani.
Otázka (Michaela Štalmachová, SME)
Dobrý deň, Smer predstavil nové opatrenia sociálneho balíka. Ak by to bolo možné, poprosila by som vás o zhodnotenie opatrení, čo na nich hovoríte.
Odpoveď Petra Goliaša:
Politici by mali vzdy povedat, odkial chcu na vyssie vydavky zobrat peniaze. Ak to nehovoria, zvysuje sa riziko, ze to pojde na ukor vyssieho dlhu. Pokial sa statu dari a vybera viac dani a odvodov ako planoval, mal by tieto peniaze pouzit prioritne na znizenie dlhu. V dobrych casoch sa totiz treba pripravovat na casy horsie a nie prejedat neocakavane prijmy.
Ku konkretnym opatreniam:
Kupelna liecba – riziko je zneuzivanie, ked sa liecit pojdu aj ludia, ktori to nepotrebuju a pojde pre nich skor o dovolenku/rekreaciu. Nerozumiem, na zaklade coho vlada usudila, ze medicinsky potrebuje kupelnu liecbu dvakrat tolko ludi, co doteraz.
Zdvojnasobenie vianocnych dochodkov – dochodcovia su dlhodobo najmenej ohrozeni chudobou, plosne opatrenia zvysujuce dochodky su preto skor plytvanim verejnych zdrojov. Pripadne zvysovanie dochodkov by sa preto malo cielit na tych, ktori naozaj ziju v riziku chudoby.
Preplacanie stravy v skolach – opatrenie nie je adresne, kedze podpori aj rodicov, ktori na to nie su odkazani.
Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože tak ako som Vám spomínala cez telefón riešime tému vyrovnávania regionálnych rozdielov. Pri tejto príležitosti by sme s Vami radi urobili minirozhovor ohľadne tejto tematiky.
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Alena Klepochová, TASR)
Dobrý deň, ministerstvo zdravotníctva uzatvorilo memorandum s poisťovňami. Má vzniknúť strategický dokument, ktorý zadefinuje, ak dobre chápem, potrebu typov nemocníc a počty akútnych a chronických lôžok.
Odpoveď Dušana Zachara:
Potrebujú slovenské nemocnice reprofilovať? Niektoré určite áno. Dobrou praxou vo vyspelých zdravotníckych systémoch a trendom je špecializácia, vytváranie centier excelentnosti. Slovensko má v porovnaní s vyspelými krajinami príliš hustú sieť akútnych nemocníc. Doteraz chceli všetky nemocnice robiť všetko. A to nejde pri zachovaní bezpečnosti pacienta, dostatočnej kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Nie je možné, aby malo skoro každé okresné mesto nemocnicu, ktorá bude mať ambíciu poskytovať komplexnú zdravotnú starostlivosť. Naopak, Slovensku chýbajú zariadenia dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti. Niektoré nemocnice, ktoré doteraz poskytujú akútnu starostlivosť, ale počet ich pacientov, operačných výkonov alebo pôrodov je pod hranicou, ktorá je v odbornej literatúre považovaná už za zvýšené riziko komplikácií pre pacienta, by mali ísť týmto smerom – smerom reprofilizácie.
Je nesporné, že vyššia miera bezpečnosti a kvality zdravotnej starostlivosti výrazne preváži určitý diskomfort pacientov, ktorí by museli cestovať do nemocnice o pár minút dlhšie. Ak národní a najmä regionálni politici tvrdohlavo bojujú proti odborným medicínskym argumentom hovoriacim v prospech reprofilizácie nemocníc, tak síce možno krátkozrako získajú nejaké politické body z regiónov od neinformovaných voličov, ale v dlhodobom horizonte sa to určite nevyplatí. Pacienti však na to doplatia už hneď, aj keď si to mnohí neuvedomujú. Krátkodobosť volebného cykla a z toho rezultujúca vysoká politická citlivosť témy je najväčším rizikom presadenia potrebnej stratifikácie nemocníc. Na prelomenie tohto rizika je potrebné jasné politické líderstvo, ktoré sa neobmedzuje na populizmus a krátkodobý pohľad.
Kroky MZ SR, ktoré začali posúvať tému stratifikácie nemocníc dopredu, považujem za potrebné a dobré, a malo by sa v nich pokračovať ďalej. Je to na prospech pacienta.
Otázka (Jana Liptakova, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o poklese pozicie Slovenska v rebricku konkurencieschopnosti, ktory zostavuje svajciarsky Institut pre rozvoj manazmentu. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO. Poprosila by som Vas o odpovede na doleuvedene otazky do stredy, 30. maja, ak by to bolo mozne.
Odpoveď Petra Goliaša:
Umiestnenie je velmi zle, kedze sa nachadzame v spodnej casti rebricka. Na druhej strane rebricek netreba precenovat, kedze je zalozeny najmä na vnimani podnikatelov, ktori su u nas uz tradicne kritickejsi. Lepsie umiestnenie Mexika, Filipin, Ruska ci Bulharska automaticky neznamena, ze sa v tychto krajinach lepsie podnika. Podnikatelia tam mozu byt len menej narocni, alebo viac zmiereni s aktualnou situaciou.
Podstatne je skumat, preco u nas podnikatelia nemaju dobru naladu a preco sa medzi nimi napriek rastu ekonomiky siri skor skepsa. Toto je totiz spolocny menovatel vsetkych prieskumov zalozenych na nazoroch podnikatelov. Podla mna je dovodom dlhodobe zanedbavanie podnikatelskeho prostredia zo strany vlady a neriesenie problemov ako byrokraticka zataz, danovo-odvodova zataz, zla vymozitelnost prava ci korupcia vo verejnych zakazkach a dotaciach. Aktualne sa k tymto problemom pridava nedostatok najmä kvalifikovanej pracovnej sily. Podnikatelia necitia, ze by riesenie ich problemov bolo pre vladu prioritou.
Riesenim je systematicke usilie vlady o zlepsovanie podmienok na podnikanie. Ide o mnozstvo drobnych opatreni zameranych napriklad na skratenie doby stavebneho konania, lepsiu vymozitelnost pohladavok, znizenie poctu byrokratickych ukonov. Vlada by sa ale mohla pustit aj do väcsich reforiem s cielom znizit odvodovu zataz prace, odstranit korupciu vo verejnom obstaravani, zvysit kvalitu vzdelavania alebo uvolnit trh pre kvalifikovanych migrantov zo zahranicia. V prvom kroku je potrebna zmena pristupu, aby zlepsovanie podmienok na podnikanie nebolo iba heslom, ale skutocnou prioritou vlady.
Otázka (Mario Hudák,MY Bardejovské noviny)
Pozdravujem, k článku o zrušení obchodnej akadémie v Bardejove, ktorej vyradenie zo siete škôl odhlasovali prešovskí župní poslanci v pondelok, by som vás chcel požiadať o stručné stanovisko k tejto otázke. Zdá sa, že Slovensko hlavne v rámci krajov a miest ako zriaďovateľov dnes zápasí s otázkou, či v rámci „racionalizácie“ základných a stredných škôl, školy úplne rušiť, spájať, zlučovať, alebo zachovať a doplácať na ne z ropzočtov ako doteraz. V Bardejove sa proti zrušeniu obchodnej akadémie zdvihla vlna odporu. Otázka:
Odpoveď Mateja Tunegu:
Racionalizácia siete škôl je nevyhnutná vzhľadom na úbytok žiakov, no konkrétna forma by vždy mala závisieť od okolností – môže isť o zlučovanie ale aj rušenie. Dôležité je, aby rozhodnutie bolo transparentné a argumentačne podložené. Zjednodušene povedané, aby sa nestalo, že bude zrušená škola s lepšími výsledkami. Argumenty poslancov, ktorí o zrušení obchodnej akadémie rozhodovali, nepoznám, ale podľa údajov, ktoré máme k dispozícii, sa mi zdá ich rozhodnutie v poriadku. Vidieť trend, že počet stredoškolákov v Bardejove v uplynulých rokoch významne poklesol, a preto zníženie počtu škôl dáva zmysel. A keď sa pozriem na všetky bardejovské školy, platí, že žiaci ostatných škôl dosahovali oproti žiakom obchodnej akadémie lepšie alebo rovnaké výsledky. Navyše platí, že obchodná akadémia mala zo všetkých štátnych škôl v posledných rokoch najnižší počet žiakov. Je teda možné, že o štúdium na tejto škole bol nižší záujem a v takom prípade zrušiť radšej menšiu školu bolo logickejšie ako zrušiť inú školu s väčším počtom žiakov a rovnakými alebo lepšími výsledkami.
Otázka (Filip Szórád, Nový Čas)
Dobrý deň, píšem Vám v mene redakcie oddelenia politiky denníka Nový Čas. Pripravujem článok o návrhu ústavného zákona o zastropovaní veku odchodu do dôchodku na 64 rokov, ktorý predkladá strana Smer-SD na rokovanie do parlamentu. Preto sa na Vás obraciam s nasledujúcimi otázkami:
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Michaela Štalmachová, SME)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. IFP vydalo takú analýzu, v ktorej poukazuje na to, že CP-čkári zarábajú v BA o 19% viac ako rodení Bratislavčania.
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Alena Klepochová, TASR)
Pekný deň, chcela by som Vás požiadať o reakciu na vyjadrenia premiéra Petra Pellegriniho, ktorému sa nepáči, že v štátnych nemocniciach fungujú súkromné laboratóriá či prevádzkovatelia CT. Avizoval, že by proti nim nemocnice mohli postupovať ako proti prevádzkovateľom súkromných lekární, s ktorými nariadilo MZ SR rozviazať zmluvy.
Odpoveď Dušana Zachara:
Vyjadrenia premiéra sú veľmi zjednodušujúce, s nádychom ideologického populizmu v duchu zlí, bohatí súkromníci, na ktorých doplácajú štátne zariadenia. Pritom existujú viaceré štátne nemocnice, ktoré majú svoje CT-čka, MR-ká a laboratóriá, a aj tak generujú obrovské straty a dlhy. Na druhej strane tu máme napríklad štátnu FN Nitra, ktorá hospodári so ziskom a nemá dlhy a má vo svojich priestoroch súkromného poskytovateľa zobrazovacej diagnostiky. Pripisovať zlé hospodárenie štátnych nemocníc na vrub súkromníkom je nepoctivá argumentácia, ktorá sa snaží sňať zodpovednosť za tento stav zo štátnych manažérov a politikov a hodiť ju na iných.
V ostatnom období navyše MZ SR v spolupráci so štátnou VšZP, ktorá môže ovplyvňovať zmluvné ceny pre poskytovateľov SVaLZ, znížili jednotkové ceny za tieto vyšetrenia, čím by sa mali skresať aj ziskové marže týchto poskytovateľov, aby neboli neprimerane vysoké. Lukratívnosť tohto biznisu by mohla ovplyvniť aj zmena vo financovaní SVaLZ-ových výkonov tak, že by ich nepreplácala priamo poisťovňa, ale kupovali by si ich samotné nemocnice a až následne by poisťovňa preplácala nemocnici náklady za celý hospitalizačný prípad. V takom prípade by pravdepodobne aj nemocnice oveľa úspornejšie žiadali o vyšetrenia SVaLZ a zvýšila by sa efektívnosť. V súčasnosti ich totižto nič nestojí, keď žiadajú aj o duplicitné či zbytočné vyšetrenia. Vyhovuje to aj poskytovateľom SVaLZ-ových výkonov, akurát na to doplácajú v tomto prípade poisťovne a cez neefektívnosť systému samozrejme sprostredkovane aj pacienti.
Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, venujem sa dnes téme z Trenčianskej nemocnice – už po tretí krát za posledné roky museli z prevádzkových dôvodov uzatvrieť ambulanciu hĺbkovej rtg terapie – tento rok je to od 2. mája 2018 do 2. septembra 2018. Pacientom, ktorí potrebujú hĺbovké ožarovanie trenčianska nemocnica odporúča rtg terapiu v Žiline, Nitre či Bratislave, pričom len za minulý rok tu ošetrili takmer 1300 ľudí. V minulosti (v rokoch 2016, 2015) už bola viackrát táto ambulancia tiež z prevádzkových dôvodov uzatvorená. Chcel by som Vás poprosiť o váš názor na nedostatok zdravotníckeho personálu (možno aj všeobecne) v nemocnicach na Slovensku – v čom je podľa vás problém a čo by ho mohlo vyriešiť.
Odpoveď Dušana Zachara:
Nedostatok lekárov netrápi len Slovensko, ale aj ostatné európske krajiny. Kým slovenských lekárov vítajú s otvorenou náručou na Západe, Slovenská republika kladie prekážky pre príchod lekárov z Východu. Západ si takto rieši akútny nedostatok lekárov a je ochotný prijať aj takých lekárov z Východu, ktorí nemajú také kvality ako ich západní kolegovia. Lebo si dali na misku váh, že aj priemerný lekár (ktorý sa mimochodom postupom času môže zlepšiť) je často lepší ako žiadny. Len my na Slovensku musíme byť “pápežskejší ako pápež” a stanovili sme pre lekárov – cudzincov, ktorí by chceli k nám prísť pracovať (najmä z Ukrajiny), také prísne vstupné testy, ktoré by nespravili ani mnohí slovenskí lekári pôsobiaci v našich nemocniciach.
Ďalším dôvodom pre nedostatok zdravotníckeho personálu v niektorých oblastiach môže byť aj nákladný platový automat, ktorý automaticky každoročne valorizuje všetkým zdravotníckym pracovníkom mzdy bez ohľadu na ich produktivitu a kvalitu odvedenej práce. To zapríčiňuje, že najlepším pracovníkom, resp. tam, kde je akútny nedostatok personálu, sa nedá zvýšiť mzda ešte vyššie, aby bola motivujúcim faktorom na zotrvanie v nemocnici, nakoľko manažmentu nemocnice neostávajú peniaze pre takúto finančnú motiváciu najlepších, resp. nedostatkových. Že to tak je, dokumentujú aj názory ministerstiev zdravotníctva a financií, že platový automat je jedným z kľúčových faktorov obrovského zadlžovania najmä štátnych nemocníc.
Otázka (Stanislava Harkotová, Aktuality.sk)
Pozdravujem, premiér práve oznamuje, že otvára diskusiu o zlučovaní univerzít, naznačuje, že pokiaľ by sa niektoré univerzity zlúčili do jednej, mohli by v budúcnosti rátať s vyšším objemom peňazí z rozpočtu.
Odpoveď Petra Goliaša:
Stat by mal v prvom rade merat a zverejnovat kvalitu jednotlivych skol, fakult a studijnych programov. Na to je potrebne poznat data napriklad o uplatnitelnosti absolventov na trhu prace ci kvalite publikacnej cinnosti a vedeckeho vyskumu. Stat dnes tuto svoju ulohu zanedbava. Loby skol, ktore nechcu byt kontrolovane verejnostou, je podla vsetkeho silnejsia nez verejny zaujem. Kedze verejnost nema potrebne informacie, neexistuje ucinny tlak na zvysovanie kvality. Ak aj dojde k zlucovaniu skol, bez zmeny motivacie sa to na kvalite neodrazi. Motivaciu skol sa da zmenit prave lepsou informovanostou verejnosti o ich vysledkoch. Studenti by totiz o horsie skoly nemali zaujem a tie by tak postupne mizli z trhu. Lepsie skoly by naopak ziskavali viac studentov a s nimi aj viac penazi od statu. Ak by navyse mladi ludia boli lepsie informovani o kvalite skol a vedeli by si lepsie vybrat pre nich vhodnu skolu, znizilo by sa riziko uniku mozgov, teda odchodu tych najsikovnejsich do zahranicia. Skoly by naopak o najsikovnejsich zacali sutazit, pretoze studenti su v prostredi s dostatocnymi informaciami o kvalite pre skolu to najcennejsie aktivum. Kvalita studentov sa totiz skor ci neskor prejavi aj na kvalitnejsich vysledkoch skoly.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímala by ma Váš názor na niekoľko veci v súvislosti s dlhmi nemocníc a podnikaním súkromníkov v štátnych nemocniciach. Otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Alena Klepochová, TASR)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o reakciu na zavedenie exekučnej imunity štátnych či samosprávnych nemocníc do konca roka 2020, má to súvisieť s oddlžovaním.
Odpoveď Dušana Zachara:
Ministerstvo sa snaží hasiť veľký dlhový požiar, ale zároveň do ohňa prikladá nové a nové polená. Týmto spôsobom sa požiar nepodarí uhasiť. Práve naopak, požiar bude rokmi ešte väčší. Nemožnosť veriteľa efektívne si uplatniť svoje pohľadávky predstavuje deformáciu trhového prostredia a nemotivuje dlžníkov k racionálnemu a efektívnemu hospodáreniu, vzniká tzv. morálny hazard. Týmto prehlbovaním tzv. mäkkých rozpočtových obmedzení sa podporujú neefektívne nemocnice a narastanie dlhov, čo bude iba predlžovať agóniu slovenského zdravotníctva. Exekúcie sú štandardné trhové prvky pomáhajúce oddeliť dobre hospodáriace subjekty od tých stratových a zadlžených, čo má vplyv na správne nastavenie motivácií a udržateľnosť systému. Hrozba exekúcií pomáha udržiavať platobnú disciplínu najmä tých menších nemocníc na ako-takej úrovni. Najväčší nárast dlhu po splatnosti nemocníc za ostatných 5 rokov (medziročný nárast o takmer 144 mil. EUR), spolu s pripravovaným oddlžovaním (vo výške takmer 600 mil. EUR) a exekučnou imunitou predstavujú asi smrtiaci kokteil pre optimistov, ktorí ešte dúfali, že štát dokáže v budúcnosti svoje zdravotnícke zariadenia viesť ako dobrý hospodár bez tvorby strát a nových dlhov.
Takáto exekučná imunita, ktorá z nej navyše vylučuje súkromné nemocnice, môže byť posúdená ako protiústavný právny akt, keďže tu už máme z minulosti precedens v konaní Ústavného súdu SR v podobných prípadoch.
Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pripravujeme totiž článok o štátnej pomoci a rada by som sa Vás spýtala na pár otázok v súvislosti s touto témou.
Odpoveď Petra Goliaša:
Bohuzial, nevieme na tieto otazky tak rychlo plnohodnotne odpovedat.
Vo vseobecnosti vzdy existuje riziko, ze vlada nevykaze cast vynalozenych zdrojov ako statnu pomoc. Klucove je preto v prehladnej forme ukazat, ktore zakazky vlada oficialne ako statnu pomoc vykazuje. Urady by mali automaticky za kazdy projekt zverejnovat podrobne informacie o poskytnutej statnej pomoci na internete tak, aby sa financne objemy dali sparovat s konkretnymi zakazkami. Ulahcila by sa tak verejna kontrola, ci nahodou neexistuju statne vydavky, ktore s podporenym projektom suvisia, ale nie su deklarovane ako statna pomoc. Pri väcsich projektoch by mal efektivnost planovanej pomoci este pred vynalozenim zdrojov posudzovat Utvar hodnoty za peniaze, ex-post by ich mal vyhodnocovat NKU.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás niekoľko otázok k zámeru Svetu zdravia vybudovať stroke centrum v nemocnici v Michalovciach. Vysvetlím. Penta chce v Michalovciach vybudovať také centrum ako v Medissime, do ktorého odišli 9 lekári z NÚSCH. Otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Michaela Štalmachová, SME)
Dobrý deň, posielam otázky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Monika Toporcerová, Zdravotnícke noviny)
Dobry den, MZ SR už podpísalo mandátne zmluvy s 28 nemocnicami a pripravuje sa prvé kolo oddlžovania. Možem vás poprosiť o krátky komentár?
Odpoveď Dušana Zachara:
Ministerstvo – najväčší bezmocný veriteľ
Každé oddlžovanie, ktoré sa pravidelne opakuje, predstavuje obrovské riziko tzv. morálneho hazardu. Vysiela signál, že sa neoplatí poctivo si hradiť svoje záväzky, byť zodpovedným a šetrným, čo je navyše spojené často s nekomfortom, odriekaním a konfliktmi s politikmi, zamestnancami a pacientmi. Prečo by takúto tortúru mal dobrovoľne voliť manažment nemocnice, keď na druhej miske váh je pohodlie, všeobecná obľúbenosť a možnosť dovoliť si aj to, na čo nie sú peniaze a navyše za takéto nezodpovedné a neetické správanie neprichádza trest, ale odmena v podobe oddlženia zo strany štátu? Ktorú z alternatív budú asi tak preferovať manažéri štátnych nemocníc v budúcnosti, keď aj exminister Drucker pripustil, že aktuálne oddlženie nemusí byť posledné?
Nepôjde o bezpodmienečné oddlženie, čo je lepšie ako oddlženie, ktoré by od dlžnej strany nevyžadovalo žiadnu aktivitu smerujúcu k náprave. Bohužiaľ, aj také sme tu mali. Ministerstvo nastavilo pár sankčných mechanizmov, ktoré môžu v určitej miere motivovať niektoré, najmä tie menšie, zdravotnícke zariadenia, ktoré nie sú na rozdiel od tých väčších nepostrádateľné, aby po oddlžení hospodárili lepšie. Obávam sa však, že pre väčšinu veľkých štátnych nemocníc to nebude dostatočná výstraha a budú aj naďalej vytvárať straty a nové dlhy. Oddlženie totižto nesprevádzajú systémové opatrenia a reformy v zdravotníctve, ktoré by toto riziko účinnejšie obmedzovali. V štátnom nemocničnom sektore poväčšine chýba aplikácia princípu tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení.
Je príznačné, že tam, kde sa tento princíp uplatňuje o trochu viac, a to sú napríklad regionálne nemocnice a nemocnice – akciové spoločnosti, tak tam sa prejavuje napríklad v postupnom „automatickom“ ozdravnom procese. Mnohé z týchto zariadení si nemôžu dovoliť dlhodobo hospodáriť so stratami a kumulovať obrovské dlhy, nakoľko by si veritelia mohli začať uplatňovať svoje oprávnené nároky cez exekúcie alebo konkurz na majetok dlžníka. Niektoré veru skončili v bankrote, iné utlmili alebo reprofilizovali svoju činnosť. Viaceré zadlžené nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti regionálnych samospráv sa tomuto vyhli tak, že prešli pod prevádzku súkromných spoločností, ktoré ich postupne ozdravujú.
Namiesto takéhoto prirodzeného procesu liečenia problémov tu však súčasný establišment presadzuje oddlženie, po ktorom nenastane pri riadení štátnych nemocníc nejaká výraznejšia zmena v motiváciách. Myslím si, že vypracovanie ozdravného plánu a nemožnosť zvyšovania platov nad rámec zákonnej valorizácie a iniciácia zmeny štatutára pri jeho neplnení nie sú pre štátne nemocnice dostatočným sankčným mechanizmom. Po oddlžení tu preto môžeme mať štátne univerzitné a fakultné nemocnice, ktoré už síce nebudú za minulé roky dlhovať svojim dodávateľom, ale ministerstvu zdravotníctva, ktoré sa stane ich najväčším veriteľom. Aká je šanca, že bude voči svojim vlastným deťom aj tvrdým veriteľom? Asi taká veľká, ako je zmysluplné presúvať eurá z jedného vrecka do druhého toho istého kabáta.
Otázka (Monika Toporcerová, Zdravotnícke noviny)
Dobry den prajem, môžem Vás poprosiť o komentár pre ZdN k reforme zdravotníctva predstavenej stranou Sloboda a solidarita? Išlo by o Vaše zhodnotenie koncepcie ako celku aj pohľad na konkrétne kroky (liberalizácia trhu zdravotných poisťovní, transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, oddlženie nemocníc len ako predpoklad odštátnenia, definovanie nároku poistenca na zdravotnú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia, zdravotné poisťovne ako garant časového manažmentu pacienta, povinnosť zdravotných poisťovní objednávať pacientov k špecialistom na presný čas, zmeny vo vzdelávaní zdravotníkov – ako napr. stanovenie ceny každého študijného odboru a povinnosti odviesť daň z príjmu v tejto výške pre každého absolventa, zlúčenie ministerstiev práce a zdravotníctva, zmeny v menovaní, zložení a práci kategorizačnej komisie)
Odpoveď Dušana Zachara:
Hodnotenie materiálu strany SaS – 105 x lepšie zdravotníctvo
V prvom rade by som chcel veľmi oceniť, že nejaká strana si dala tú prácu a spracovala vcelku komplexný materiál o svojej predstave, čo všetko treba v slovenskom zdravotníctve zmeniť a ako by malo v budúcnosti vyzerať. Takýchto programových konceptov je medzi politickými stranami a hnutiami ako šafránu, pričom je to prejavom zodpovedného prístupu a jednou z nevyhnutných podmienok pre úspešné implementovanie reforiem.
Z dokumentu je cítiť príklon k protrhovým riešeniam, ktoré na jednej strane zvyšujú súťaživosť, konkurenciu a voľnosť v zmluvných vzťahoch aktérov, ale na druhej strane zároveň podnecujú k zodpovednosti, tvrdým rozpočtovým obmedzeniam, meraniu a odmeňovaniu podľa kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je to legitímny prístup, ktorý vidí priestor pre štát najmä v roli regulátora stanovujúceho základné pravidlá fungovania a kontrolujúceho ich napĺňanie. Zníži sa tým ingerencia štátu do zdravotníctva, ktorá v súčasnosti vytvára mnohé nezdravé konflikty záujmov štátu ako poskytovateľa a nákupcu zdravotnej starostlivosti, legislatívca a zároveň aj kontrolóra. Ak sa zásadným spôsobom posilní úloha neštátneho sektora v zdravotníctve, musí sa tiež výrazne posilniť akcieschopnosť a kvalita regulačného a dohľadového mechanizmu štátu. V ďalšej fáze prípravy zdravotníckeho programu strany bude musieť SaS detailnejšie opísať, ako sa k tomu plánuje dopracovať.
Kvitujem, že v programe je daný dôrazný akcent na potrebu definovania nárokov pacientov na úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. V rámci toho je SaS pravdepodobne pripravená hovoriť pri určitých neprioritných diagnózach aj o stanovení finančnej spoluúčasti pacienta na liečbe. Ide o veľmi nepopulárne, ale pre udržateľnosť systému nevyhnutné opatrenie, ktoré bude o to bolestivejšie, o čo neskôr ho zavedieme. Vytvára tiež priestor pre súkromné pripoistenie. V tejto tématickej oblasti by som však privítal väčšiu konkrétnosť v plánoch strany, rovnako tak neignorovanie dopadov na určité skupiny obyvateľstva. Strana SaS pravdepodobne počíta, že všetko vyrieši jej odvodový bonus, avšak bolo by veľkou škodou, ak by svojou konštrukciou prispel k sociálne necitlivému nastaveniu dopadov zdravotníckej reformy, čo ju môže v konečnom dôsledku aj pochovať.
Pozitívne vnímam, že dokument obsahuje zmienky o potrebe transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, pričom dlhodobo stratové nemocnice majú byť následne odštátnené a do zadlžených nemocníc má byť umožnený vstup nového súkromného kapitálu. Takisto súhlasím s deklarovanou snahou o posilnenie súťaže a konkurencie na trhu s verejným zdravotným poistením vstupom nových subjektov. Zdravotné poisťovne majú mať viac zodpovednosti a majú manažovať pacienta. Dobrým riešením regulácie vyplatenia zisku by bolo, keby zostalo pri tom, že poisťovne musia spĺňať všetky nároky poistencov zo základného balíka, nemajú mať čakačky, majú tvoriť dostatočné technické rezervy, majú byť likvidné a solventné. SaS však k týmto podmienkam pridala ešte aj obmedzenie zisku pevným percentom, čo síce môže byť medzi voličmi prvoplánovo populárne, ale môže to mať za následok neefektívnosti pri nákupe a hradení za zdravotnú starostlivosť. Tiež je škoda, že odvodový bonus znemožňuje, aby zdravotné poisťovne mohli súťažiť aj na strane výberu poistného odlišovaním sa rôznymi poistnými plánmi s rôznou výškou poistného.
Privítal by som dôkladnejšie rozpracovanie problematiky primárneho kontaktu, najmä funkcionalít všeobecných lekárov ako dôležitých “strážcov brány” (gate keepers), vrátane ich dostupnosti. Na rozdiel od SaS si nemyslím, že je potrebné zlučovať obrovské ministerstvá zdravotníctva a práce, sociálnych vecí a rodiny do jedného nemanažovateľného monštruózneho celku, kde by asi neprišlo ani k úsporám, ale je veľmi dôležité už konečne určiť jasné kompetencie a financie pri dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti, kde sa pôsobnosť oboch rezortov prekrýva, resp. kde si jeden druhému prehadzujú tento horúci zemiak.
Celkovo hodnotím programové tézy strany SaS pozitívne.
Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme hodnotenie Ficovho pôsobenia a pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok.
Odpoveď Petra Goliaša:
Podla domacich aj medzinarodnych merani sa podnikatelske prostredie od roku 2006 zhorsuje alebo prinajlepsom stagnuje. Spolu s Madarskom sa u nas podnika najtazsie vo V4. Podnikatelia sa stazuju najmä na neefektivne sudy, demotivacny vplyv danoveho systemu, zvyhodnovanie vybranych podnikatelov uradnikmi a regulacnu zataz. Ako prekazku cislo jedna uviedli v prieskume Svetoveho ekonomickeho fora s odstupom korupciu. Pri pohlade na tvrde data zaostavame najmä v dlzke stavebnych konani, vymahani pohladavok ci plneni danovych povinnosti.
Ekonomicky rast v poslednych rokoch suvisi s globalnym rastom ekonomiky a tiez s pozitivnym vyvojom v eurozone najmä v dosledku intervencii ECB. Vplyv domacej politiky je nevyrazny. Slovensko totiz v raste v porovnani s okolitymi ekonomikami nevynika, mieru nezamestnanosti mame napriek prudkemu poklesu stale najvyssiu v regione.
Snahy o zrusenie dlhovej brzdy su pokusom o zvysenie verejnych vydavkov v zaujme ziskat popularitu aj za cenu vyssieho verejneho dlhu. Vylucit sa neda ani tlak zaujmovych skupin hladnych po verejnych zakazkach. Priestor vo vydavkoch je pritom vzhladom na pozitivny vyvoj ekonomiky dostatocny aj bez uvolnovania dlhovej brzdy. Prioritou vlady by malo byt zvysenie efektivnosti verejnych investicii napriklad tym, aby verejne obstaravania neboli zmanipulovane, ale priebiehali v transparentnej sutazi.
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý večer, prosím Vás o odpovedanie na nasledujúce otázky. V pondelok malo tlačovku Nemecko-slovenská obchodná komora. Z prieskumu, ktorý si robili medzi 131 firmami vyplynula ako najhoršia známka – boj proti korupcii – 4,35.
Odpoveď Petra Goliaša:
Podnikatelia na Slovensku hodnotia korupciu ako najväcsiu prekazku podnikania aj podla prieskumu Svetoveho ekonomickeho fora, cize ma to neprekvapuje. Podnikatelia sa stazuju najmä na nerovny pristup uradnikov k podnikatelom, ked niektori su zvyhodnovani ci uz v procese verejneho obstaravania, poskytovania dotacii alebo tvorbe legislativy. Pre ostatnych to znamena diskriminaciu a stratene podnikatelske prilezitosti.
Jednou z pricin su slabo fungujuce institucie ako Protimonopolny urad alebo Urad pre verejne obstaravanie, ktore nedokazu efektivne branit manipulacii verejnych tendrov ci vzniku kartelov na trhu. V pripade trestneho konania je dolezita funkcnost policie, prokuratury a sudov, cize organov dohliadajucich na dodrziavanie spravodlivosti.
Pre napravu treba prijat systemove opatrenia zamerane na posilnenie nezavislosti uvedenych institucii od vykonnej moci. Sucasne treba zaviest verejnosti otvoreny proces vyberu celnych funkcionarov. Rovnako dolezita je verejna kontrola, pravidelne vyhodnocovanie kvality a efektivnosti prislusnych uradov, zverejnovanie rozhodnuti, sledovanie miery chybovosti. V rovine prevencie je tiez dolezite prehladne zverejnovat kto, kedy, v akej vyske a na aky ucel dostal dotacie od statu.
Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, veľmi pekne by som Vás chcela poprosiť o stanovisko k návrhu reformy zdravotníctva, ktorú v utorok predstavila strana SaS. Chcú ňou priniesť jednoduchšie podmienky na vstup zdravotných poisťovní na trh, odštátnenie nemocníc, zmeny vo vzdelávaní zdravotníkov či vo vykonávaní ich profesie. Na dokumente spolupracovali aj exminister zdravotníctva Rudolf Zajac či bývalý šéf siete nemocníc Svet zdravia Ľuboš Lopatka. Ministerstvo zdravotníctva SR ale kritizuje časť reformy SaS. Výška základného imania navrhovaná stranou SaS je podľa MZ nepostačujúca. Hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová vysvetľuje, že takmer 17 miliónová výška základného imania je primeraná.
Odpoveď Dušana Zachara:
Hodnotenie materiálu strany SaS – 105 x lepšie zdravotníctvo
V prvom rade by som chcel veľmi oceniť, že nejaká strana si dala tú prácu a spracovala vcelku komplexný materiál o svojej predstave, čo všetko treba v slovenskom zdravotníctve zmeniť a ako by malo v budúcnosti vyzerať. Takýchto programových konceptov je medzi politickými stranami a hnutiami ako šafránu, pričom je to prejavom zodpovedného prístupu a jednou z nevyhnutných podmienok pre úspešné implementovanie reforiem.
Z dokumentu je cítiť príklon k protrhovým riešeniam, ktoré na jednej strane zvyšujú súťaživosť, konkurenciu a voľnosť v zmluvných vzťahoch aktérov, ale na druhej strane zároveň podnecujú k zodpovednosti, tvrdým rozpočtovým obmedzeniam, meraniu a odmeňovaniu podľa kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je to legitímny prístup, ktorý vidí priestor pre štát najmä v roli regulátora stanovujúceho základné pravidlá fungovania a kontrolujúceho ich napĺňanie. Zníži sa tým ingerencia štátu do zdravotníctva, ktorá v súčasnosti vytvára mnohé nezdravé konflikty záujmov štátu ako poskytovateľa a nákupcu zdravotnej starostlivosti, legislatívca a zároveň aj kontrolóra. Ak sa zásadným spôsobom posilní úloha neštátneho sektora v zdravotníctve, musí sa tiež výrazne posilniť akcieschopnosť a kvalita regulačného a dohľadového mechanizmu štátu. V ďalšej fáze prípravy zdravotníckeho programu strany bude musieť SaS detailnejšie opísať, ako sa k tomu plánuje dopracovať.
Kvitujem, že v programe je daný dôrazný akcent na potrebu definovania nárokov pacientov na úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. V rámci toho je SaS pravdepodobne pripravená hovoriť pri určitých neprioritných diagnózach aj o stanovení finančnej spoluúčasti pacienta na liečbe. Ide o veľmi nepopulárne, ale pre udržateľnosť systému nevyhnutné opatrenie, ktoré bude o to bolestivejšie, o čo neskôr ho zavedieme. Vytvára tiež priestor pre súkromné pripoistenie. V tejto tématickej oblasti by som však privítal väčšiu konkrétnosť v plánoch strany, rovnako tak neignorovanie dopadov na určité skupiny obyvateľstva. Strana SaS pravdepodobne počíta, že všetko vyrieši jej odvodový bonus, avšak bolo by veľkou škodou, ak by svojou konštrukciou prispel k sociálne necitlivému nastaveniu dopadov zdravotníckej reformy, čo ju môže v konečnom dôsledku aj pochovať.
Pozitívne vnímam, že dokument obsahuje zmienky o potrebe transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, pričom dlhodobo stratové nemocnice majú byť následne odštátnené a do zadlžených nemocníc má byť umožnený vstup nového súkromného kapitálu. Takisto súhlasím s deklarovanou snahou o posilnenie súťaže a konkurencie na trhu s verejným zdravotným poistením vstupom nových subjektov. Zdravotné poisťovne majú mať viac zodpovednosti a majú manažovať pacienta. Dobrým riešením regulácie vyplatenia zisku by bolo, keby zostalo pri tom, že poisťovne musia spĺňať všetky nároky poistencov zo základného balíka, nemajú mať čakačky, majú tvoriť dostatočné technické rezervy, majú byť likvidné a solventné. SaS však k týmto podmienkam pridala ešte aj obmedzenie zisku pevným percentom, čo síce môže byť medzi voličmi prvoplánovo populárne, ale môže to mať za následok neefektívnosti pri nákupe a hradení za zdravotnú starostlivosť. Tiež je škoda, že odvodový bonus znemožňuje, aby zdravotné poisťovne mohli súťažiť aj na strane výberu poistného odlišovaním sa rôznymi poistnými plánmi s rôznou výškou poistného.
Privítal by som dôkladnejšie rozpracovanie problematiky primárneho kontaktu, najmä funkcionalít všeobecných lekárov ako dôležitých “strážcov brány” (gate keepers), vrátane ich dostupnosti. Na rozdiel od SaS si nemyslím, že je potrebné zlučovať obrovské ministerstvá zdravotníctva a práce, sociálnych vecí a rodiny do jedného nemanažovateľného monštruózneho celku, kde by asi neprišlo ani k úsporám, ale je veľmi dôležité už konečne určiť jasné kompetencie a financie pri dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti, kde sa pôsobnosť oboch rezortov prekrýva, resp. kde si jeden druhému prehadzujú tento horúci zemiak.
Celkovo hodnotím programové tézy strany SaS pozitívne.
Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujeme material o Tomasovi Druckerovi, kde by sme radi uverejnili zhodnotenie jeho prace na poste ministra zdravotnictva. Chcela by som Vas v tejto suvislosti poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, mohli by ste sa prosím vyjadriť a okomentovať Reformu zdravotníctva, ktorú predstavila opozičná strana SaS?
Odpoveď Dušana Zachara:
Hodnotenie materiálu strany SaS – 105 x lepšie zdravotníctvo
V prvom rade by som chcel veľmi oceniť, že nejaká strana si dala tú prácu a spracovala vcelku komplexný materiál o svojej predstave, čo všetko treba v slovenskom zdravotníctve zmeniť a ako by malo v budúcnosti vyzerať. Takýchto programových konceptov je medzi politickými stranami a hnutiami ako šafránu, pričom je to prejavom zodpovedného prístupu a jednou z nevyhnutných podmienok pre úspešné implementovanie reforiem.
Z dokumentu je cítiť príklon k protrhovým riešeniam, ktoré na jednej strane zvyšujú súťaživosť, konkurenciu a voľnosť v zmluvných vzťahoch aktérov, ale na druhej strane zároveň podnecujú k zodpovednosti, tvrdým rozpočtovým obmedzeniam, meraniu a odmeňovaniu podľa kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je to legitímny prístup, ktorý vidí priestor pre štát najmä v roli regulátora stanovujúceho základné pravidlá fungovania a kontrolujúceho ich napĺňanie. Zníži sa tým ingerencia štátu do zdravotníctva, ktorá v súčasnosti vytvára mnohé nezdravé konflikty záujmov štátu ako poskytovateľa a nákupcu zdravotnej starostlivosti, legislatívca a zároveň aj kontrolóra. Ak sa zásadným spôsobom posilní úloha neštátneho sektora v zdravotníctve, musí sa tiež výrazne posilniť akcieschopnosť a kvalita regulačného a dohľadového mechanizmu štátu. V ďalšej fáze prípravy zdravotníckeho programu strany bude musieť SaS detailnejšie opísať, ako sa k tomu plánuje dopracovať.
Kvitujem, že v programe je daný dôrazný akcent na potrebu definovania nárokov pacientov na úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. V rámci toho je SaS pravdepodobne pripravená hovoriť pri určitých neprioritných diagnózach aj o stanovení finančnej spoluúčasti pacienta na liečbe. Ide o veľmi nepopulárne, ale pre udržateľnosť systému nevyhnutné opatrenie, ktoré bude o to bolestivejšie, o čo neskôr ho zavedieme. Vytvára tiež priestor pre súkromné pripoistenie. V tejto tématickej oblasti by som však privítal väčšiu konkrétnosť v plánoch strany, rovnako tak neignorovanie dopadov na určité skupiny obyvateľstva. Strana SaS pravdepodobne počíta, že všetko vyrieši jej odvodový bonus, avšak bolo by veľkou škodou, ak by svojou konštrukciou prispel k sociálne necitlivému nastaveniu dopadov zdravotníckej reformy, čo ju môže v konečnom dôsledku aj pochovať.
Pozitívne vnímam, že dokument obsahuje zmienky o potrebe transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, pričom dlhodobo stratové nemocnice majú byť následne odštátnené a do zadlžených nemocníc má byť umožnený vstup nového súkromného kapitálu. Takisto súhlasím s deklarovanou snahou o posilnenie súťaže a konkurencie na trhu s verejným zdravotným poistením vstupom nových subjektov. Zdravotné poisťovne majú mať viac zodpovednosti a majú manažovať pacienta. Dobrým riešením regulácie vyplatenia zisku by bolo, keby zostalo pri tom, že poisťovne musia spĺňať všetky nároky poistencov zo základného balíka, nemajú mať čakačky, majú tvoriť dostatočné technické rezervy, majú byť likvidné a solventné. SaS však k týmto podmienkam pridala ešte aj obmedzenie zisku pevným percentom, čo síce môže byť medzi voličmi prvoplánovo populárne, ale môže to mať za následok neefektívnosti pri nákupe a hradení za zdravotnú starostlivosť. Tiež je škoda, že odvodový bonus znemožňuje, aby zdravotné poisťovne mohli súťažiť aj na strane výberu poistného odlišovaním sa rôznymi poistnými plánmi s rôznou výškou poistného.
Privítal by som dôkladnejšie rozpracovanie problematiky primárneho kontaktu, najmä funkcionalít všeobecných lekárov ako dôležitých “strážcov brány” (gate keepers), vrátane ich dostupnosti. Na rozdiel od SaS si nemyslím, že je potrebné zlučovať obrovské ministerstvá zdravotníctva a práce, sociálnych vecí a rodiny do jedného nemanažovateľného monštruózneho celku, kde by asi neprišlo ani k úsporám, ale je veľmi dôležité už konečne určiť jasné kompetencie a financie pri dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti, kde sa pôsobnosť oboch rezortov prekrýva, resp. kde si jeden druhému prehadzujú tento horúci zemiak.
Celkovo hodnotím programové tézy strany SaS pozitívne.
Otázka (Daša Račková, TASR)
Dobrý deň, SaS dnes predstavila reformu zdravotníctva. Ak budete mat chuť a cas, okomentujete to nejak?
Odpoveď Dušana Zachara:
Hodnotenie materiálu strany SaS – 105 x lepšie zdravotníctvo
V prvom rade by som chcel veľmi oceniť, že nejaká strana si dala tú prácu a spracovala vcelku komplexný materiál o svojej predstave, čo všetko treba v slovenskom zdravotníctve zmeniť a ako by malo v budúcnosti vyzerať. Takýchto programových konceptov je medzi politickými stranami a hnutiami ako šafránu, pričom je to prejavom zodpovedného prístupu a jednou z nevyhnutných podmienok pre úspešné implementovanie reforiem.
Z dokumentu je cítiť príklon k protrhovým riešeniam, ktoré na jednej strane zvyšujú súťaživosť, konkurenciu a voľnosť v zmluvných vzťahoch aktérov, ale na druhej strane zároveň podnecujú k zodpovednosti, tvrdým rozpočtovým obmedzeniam, meraniu a odmeňovaniu podľa kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je to legitímny prístup, ktorý vidí priestor pre štát najmä v roli regulátora stanovujúceho základné pravidlá fungovania a kontrolujúceho ich napĺňanie. Zníži sa tým ingerencia štátu do zdravotníctva, ktorá v súčasnosti vytvára mnohé nezdravé konflikty záujmov štátu ako poskytovateľa a nákupcu zdravotnej starostlivosti, legislatívca a zároveň aj kontrolóra. Ak sa zásadným spôsobom posilní úloha neštátneho sektora v zdravotníctve, musí sa tiež výrazne posilniť akcieschopnosť a kvalita regulačného a dohľadového mechanizmu štátu. V ďalšej fáze prípravy zdravotníckeho programu strany bude musieť SaS detailnejšie opísať, ako sa k tomu plánuje dopracovať.
Kvitujem, že v programe je daný dôrazný akcent na potrebu definovania nárokov pacientov na úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. V rámci toho je SaS pravdepodobne pripravená hovoriť pri určitých neprioritných diagnózach aj o stanovení finančnej spoluúčasti pacienta na liečbe. Ide o veľmi nepopulárne, ale pre udržateľnosť systému nevyhnutné opatrenie, ktoré bude o to bolestivejšie, o čo neskôr ho zavedieme. Vytvára tiež priestor pre súkromné pripoistenie. V tejto tématickej oblasti by som však privítal väčšiu konkrétnosť v plánoch strany, rovnako tak neignorovanie dopadov na určité skupiny obyvateľstva. Strana SaS pravdepodobne počíta, že všetko vyrieši jej odvodový bonus, avšak bolo by veľkou škodou, ak by svojou konštrukciou prispel k sociálne necitlivému nastaveniu dopadov zdravotníckej reformy, čo ju môže v konečnom dôsledku aj pochovať.
Pozitívne vnímam, že dokument obsahuje zmienky o potrebe transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, pričom dlhodobo stratové nemocnice majú byť následne odštátnené a do zadlžených nemocníc má byť umožnený vstup nového súkromného kapitálu. Takisto súhlasím s deklarovanou snahou o posilnenie súťaže a konkurencie na trhu s verejným zdravotným poistením vstupom nových subjektov. Zdravotné poisťovne majú mať viac zodpovednosti a majú manažovať pacienta. Dobrým riešením regulácie vyplatenia zisku by bolo, keby zostalo pri tom, že poisťovne musia spĺňať všetky nároky poistencov zo základného balíka, nemajú mať čakačky, majú tvoriť dostatočné technické rezervy, majú byť likvidné a solventné. SaS však k týmto podmienkam pridala ešte aj obmedzenie zisku pevným percentom, čo síce môže byť medzi voličmi prvoplánovo populárne, ale môže to mať za následok neefektívnosti pri nákupe a hradení za zdravotnú starostlivosť. Tiež je škoda, že odvodový bonus znemožňuje, aby zdravotné poisťovne mohli súťažiť aj na strane výberu poistného odlišovaním sa rôznymi poistnými plánmi s rôznou výškou poistného.
Privítal by som dôkladnejšie rozpracovanie problematiky primárneho kontaktu, najmä funkcionalít všeobecných lekárov ako dôležitých “strážcov brány” (gate keepers), vrátane ich dostupnosti. Na rozdiel od SaS si nemyslím, že je potrebné zlučovať obrovské ministerstvá zdravotníctva a práce, sociálnych vecí a rodiny do jedného nemanažovateľného monštruózneho celku, kde by asi neprišlo ani k úsporám, ale je veľmi dôležité už konečne určiť jasné kompetencie a financie pri dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti, kde sa pôsobnosť oboch rezortov prekrýva, resp. kde si jeden druhému prehadzujú tento horúci zemiak.
Celkovo hodnotím programové tézy strany SaS pozitívne.
Otázka (Daša Račková, TASR)
Dobrý deň, rada by som sa spýtala.
Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že to dopredu novú ministerku nediskvalifikuje. V každom prípade je dobré, že o týchto rodinných prepojeniach a možných konfliktoch záujmov vieme. Verejnosť tak dokáže lepšie kontrolovať rozhodnutia ministerky v dotknutých agendách, ktoré bude zároveň sledovať oveľa ostražitejšie. Bolo by vhodné, aby ministerka proaktívne, hoci aj nad rámec zákona, deklarovala, kde prichádzala ona sama alebo jej rodinní príslušníci či blízki do styku so zdravotníctvom. Môže to pomôcť pri predchádzaní zbytočných pochybností v budúcnosti.
Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, prezident SR dnes vymenoval novú ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú.
Odpoveď Dušana Zachara:
V prvom rade by som chcel upozorniť na fakt, že posledný minister zdravotníctva, ktorý vydržal vo vláde celé 4-ročné funkčné obdobie, bol Rudolf Zajac. Odvtedy sa to na tomto poste strieda ako na bežiacom páse, čo určite nevytvára dobrý obraz o kontinuite a o tom, že zdravotníctvo má byť prioritou. Je škoda, že minister Drucker, zišiel z polcesty a nedokončí svoje plány v zdravotníctve. Nie je to dobrá správa pre vyvodzovanie zodpovednosti. Bude niesť nová ministerka celý diel zodpovednosti za predošlé Druckerove rozhodnutia a nominácie? To je veľmi otázne.
Na druhej strane je dobré, že štafetu preberie osoba, ktorá bola účastná na činnosti ministerstva počas ministrovania Tomáša Druckera, preto sa nebude musieť s ministerstvom a agendou nanovo zoznamovať a bude môcť plynule pokračovať v nedokončenej práci svojho predchodcu. Podľa nás by nová ministerka mala pokračovať v rozbehnutých projektoch, keďže času na vymýšľanie niečoho zásadne iného alebo nového tu už v druhej polovici volebného obdobia nie je. Treba dokončiť, čo sa dokončiť dá. Nie je toho málo.
Zároveň by sme ocenili, keby ministerka zdravotníctva pokračovala v nastúpenom trende dobrej komunikácie a dátovej otvorenosti voči verejnosti.
Otázka (Richard Nemec, Nový Čas)
Dobrý deň, radi by sme sa vás opýtali, čo je najväčšou výzvou (nášlapnou mínou) novej ministerky zdravotníctva (skúsme jednu vec, čo by ste vypichli), prečo a čo musí urobiť (pár viet, je to do skladačky)
Odpoveď Dušana Zachara:
Najväčšou výzvou, s ktorou by sa mala nová ministerka popasovať a kde doposiaľ neprišlo k uspokojivému zlepšovaniu stavu, je nastaviť finančnú udržateľnosť sektora. Môžeme sa totižto prikrývať len takou perinou, na akú máme. To býva bohužiaľ ignorované – stačí sa pozrieť na stratové hospodárenie štátnych nemocníc, starý dlh VšZP, neudržateľný platový automat zdravotníckych pracovníkov, hroziaci vysoký nárast výdavkov na lieky a pod. Momentálne sú tieto štruktúrne problémy čiastočne prekryté nadpriemerným rastom ekonomiky a tým pádom aj zdrojov v rezorte, to však postupne pominie a problémy s financovaním zdravotnej starostlivosti začnú znova eskalovať.
Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, v súvislosti s nomináciou Andrey Kalavskej na post ministerky zdravotníctva vás prosím o stanovisko:
Odpoveď Dušana Zachara:
V prvom rade by som chcel upozorniť na fakt, že posledný minister zdravotníctva, ktorý vydržal vo vláde celé 4-ročné funkčné obdobie, bol Rudolf Zajac. Odvtedy sa to na tomto poste strieda ako na bežiacom páse, čo určite nevytvára dobrý obraz o kontinuite a o tom, že zdravotníctvo má byť prioritou. Je škoda, že minister Drucker, ak prezident novú vládu vymenuje, zíde z polcesty a nedokončí svoje plány v zdravotníctve. Nie je to dobrá správa pre vyvodzovanie zodpovednosti. Bude niesť nová ministerka celý diel zodpovednosti za predošlé Druckerove rozhodnutia a nominácie? Sotva.
K pani Kalavskej. Bezpochyby je prínosom, keď novinári píšu a odkrývajú rôzne prepojenia, na ktoré si budeme musieť dávať zvlášť pozor, ak by sa nejakým spôsobom týkali rozhodovania novej ministerky. Dopredu by som ich nepovažoval za diskvalifikačné kritérium pre novú ministerku, ale o to dôslednejšie budeme musieť na to dávať pozor. Bolo by dobré, keby nová ministerka verejne deklarovala, hoci aj nad rámec zákona, všetky potenciálne konflikty záujmov a rodinné prepojenia, aby v budúcnosti nevznikali zbytočné pochybnosti.
Otázka (Jana Liptáková, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre anglicke noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o vplyvoch sucasnej politickej situacie na ekonomiku Slovenska. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO. Poprosila by som Vas o strucne odpovede na pre Vas relevantne otazky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Udalosti poslednych tyzdnov zhorsili imidz Slovenska v zahranici, co urcite vnimaju aj podnikatelia a potencialni investori. Podozrenia z korupcie ci mafie siahajucej medzi politicke spicky oslabuju doveryhodnost krajiny. To v buducnosti moze mat vplyv pri rozhodovani o investiciach ale napriklad aj dalsich eurofondoch pre Slovensko. Stane sa tak najmä vtedy, ak nedojde k zasadnejsiemu potlacaniu korupcie vo verejnej sfere a k doveryhodnemu vysetreniu vzniknutych kauz.
Korupcia ma negativne ekonomicke dosledky, pretoze krivi podnikatelske prostredie, odcerpava verejne zdroje a kazi moralku v krajine. Tieto vplyvy sa vsak na Slovensku prejavuju dlhodobo. K citelnejsiemu zhorseniu by doslo zrejme az v pripade dlhsie trvajucej politickej nestability, ktora by narusila standardny chod krajiny.
Otázka (Jana Vargová, KOŠICE: DNES)
Dobrý deň, v súvislosti s hodnotením nemocníc, ktoré každoročne robíte, by sme chceli vedieť, aký význam má toto hodnotenie a či má vplyv aj na podmienky napríklad pri uzatváraní zmlúv medzi poisťovňami a nemocnícami.
Odpoveď Dušana Zachara:
Poskytovaním objektívnych údajov chceme pritiahnuť pozornosť verejnosti k diskusii o kvalite a efektívnosti zdravotníckych zariadení. Pokiaľ majú ľudia viac kvalitných informácií, dokážu sa na ich základe lepšie rozhodnúť a vytvoriť aj účinnejší tlak na zlepšovanie verejných služieb. Myslíme si, že porovnávaním nemocníc pomôžeme jednak pacientom a ich príbuzným, ale aj samotným zariadeniam.
Zaujíma nás hodnota (pre pacientov) za peniaze (ktoré idú do zdravotníctva). Občania majú právo vedieť, aké služby dostávajú za svoje peniaze, ktoré platia štátu vo forme daní a odvodov. Práve meranie a zverejňovanie kvality a efektívnosti je jednou z dôležitých ciest vedúcich k odstraňovaniu informačnej asymetrie, čo následne vedie k menšiemu plytvaniu verejných zdrojov.
Čo sa týka uzatvárania zmlúv medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami, aj legislatíva prikazuje poisťovniam prihliadať na indikátory kvality poskytovateľov, ktoré zbierajú poisťovne, a ktoré my agregujeme do nášho rebríčka a sú podstatnou časťou nášho hodnotenia. Takže poisťovne by pri kontraktingu mali na tieto kritériá prihliadať. Čiastočne to aj robia. Musí sa to však ešte viac udomácniť v praxi. Zatiaľ je to len na začiatku cesty.
Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme článok o regionálnych rozdieloch na trhu práce a rada by som sa Vás spýtala na pár otázok.
Odpoveď Petra Goliaša:
Pricinou moze byt rozdielny pokrok v miere industrializacie. Oblasti s dokoncenou industrializaciou, teda rozvinutym priemyslom, uz vytvaraju viac pracovnych ponuk v sektore sluzieb. Oblasti, kde stale existuje priestor pre rozvoj priemyslu, ponukaju najmä pracovne miesta v priemyselnej vyrobe. Bez rozvinuteho priemyslu chyba zakladna, na ktorej by sa mohol rozvijat sektor sluzieb.
Dalsou pricinou mozu byt rozdiely v kvalifikacnej strukture. Najmä sluzby s vyssou pridanou hodnotou si totiz vyzaduju pracovnu silu s vyssou kvalifikaciou, ktora moze byt koncentrovana v hlavnom meste a naopak nemusi byt dostupna v chudobnejsich regionoch.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás jednu otázku k prípadu medicínskeho riaditeľa UNLP Petra Linkescha. Hoci je Linkesch medicínsky riaditeľ UNLP je aj jediným spoločníkom firmy Dermagyn. Tá na svojej webovej stránke ponúka aj „možnosť individuálnej, nadštandardnej starostlivosti v prípade hospitalizácie v spolupráci s UNLP Košice“. V centrálnom registri zmlúv sa však nenachádza žiadna zmluva medzi Dermagynom a UNLP. Linkesch pre SME aj potvrdil, že nemá s nemocnicou na ponúkané hospitalizácie žiadnu zmluvu.
Odpoveď Dušana Zachara:
Vždy treba byť obozretný, keď nejaký lekár pracuje zároveň v nemocnici a má aj svoju súkromnú ambulantnú prax. O to viac to platí, keď ide o vrcholového manažéra štátnej nemocnice. Ide o to, aby nezneužíval svoje postavenie vo svoj prospech (rozumej: v prospech súkromnej ambulancie na úkor štátnej nemocnice alebo jej pacientov. Určite by bolo štandardnejšie, keby bola spolupráca medzi ambulanciou a UNLP definovaná zmluvou. Keď nie je zmluva, môžu vznikať rôzne výklady toho, ktorý subjekt v skutočnosti profituje z “možnosti individuálnej, nadštandardnej starostlivosti v prípade hospitalizácie”.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, v piatok pripravujem do SME analýzu dvoch rokov ministra zdravotníctva Tomáša Druckera. Posielam Vám k tomu niekoľko otázok. Nemusíte, ak nechcete odpovedať na každú otázku, ale bol by som rád, keby ste v svojom stanovisku zohľadnili odpovede na ne. Zaujímal by ma Váš pohľad na Druckera:
V analýze sa chcem zamerať aj na to, že relatívne veľa vecí síce spravil, respektíve ohlásil, ale následne pod tlakom odbornej či laickej verejnosti ich opravil alebo rovno zrušil (napríklad návrh o doplnkových ordinačných hodinách). Preto by som bol rád, keby ste v svojom komentári jeho dvoch rokov zohľadnili aj odpovede na tieto otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
2. časť:
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som vas poprosit, vo Fakultnej nemocnici v ZA sa pokazilo kurenie, potrebuju na opravi 2,5 mil. eur. kuria el. ohrievacmi na 7 izbach. Tam, kde nie su pacienti, sa nekuri vobec, lebo maju poruchu este aj na elektroinstalacii.
Odpoveď Dušana Zachara:
Dobre spravované nemocnice mávajú v prípade porúch pripravené náhradné riešenia, záložné zdroje kúrenia či elektriny a celkový krízový manažment. Samozrejme je problém, ak poruchy vznikajú ako dôsledok chýbajúcich investícií do obnovy zariadenia. To, že sa na údržbe šetrí, je zas dôsledok dlhodobého stratového hospodárenia, ktoré neumožňuje nemocnici generovať vlastné zdroje na obnovu. Tu sa v priamom prenose ukazuje, že stratové hospodárenie väčšiny štátnych nemocníc môže reálne poškodzovať pacienta – znižovaním kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Tu sa nezodpovednosť a populizmus politikov a nereálne očakávania ľudí, ktorí nechcú akceptovať nutnosť, že sa môžeme prikrývať len takou perinou, na akú máme, dostali do vlastnej pasce. Toto nastavené zrkadlo, resp. memento by mohlo byť dokonca v stredno- a dlhodobom horizonte aj prínosom, ak by sa z toho dotiční poučili a nehľadali znovu príčiny tam, kde naozaj nie sú. Momentálne je však len málo náznakov toho, že takáto sebareflexia bude nasledovať.
Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala na váš názor týkajúci sa podmienok, za akých je možné pristúpiť k oddlženiu. Okrem vypracovania ozdravného plánu a súhlasu s podmienkami oddlžovania sa tam nachádza napríklad aj povinnosť vytvoriť dozorné orgány s predsedom, ktorým bude zástupca nominovaný ministerstvom zdravotníctva. To spôsobuje problém najmä pre súkromné nemocnice, mnohé už avizovali, že sa nezapoja.
Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že ak štát ponúka verejné zdroje na oddlženie, dokonca aj pre súkromné subjekty, čo nie je nárokovateľná a bežná vec, tak má mať aj právo stanoviť si podmienky kontroly využitia týchto zdrojov. Ak chce využiť súkromná nemocnica oddlženie z verejných zdrojov, musí strpieť aj štátnu kontrolu a ingerernciu do tohto procesu. Považujem to za logické. Možno by sa dalo diskutovať o spôsobe, ako chce štát docieliť kontrolný vplyv na oddlžovaný subjekt.
Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme článok o plánovanom zľahčení čerpania eurofondov, ktoré avizoval na dnešnej tlačovej konferencii premiér Robert Fico. Pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok ohľadne eurofondov a ich čerpania.
Odpoveď Petra Goliaša:
Klucove je, aby zjednodusenie administrativy neslo na ukor transparentnosti. Verejnost musi mat prehladne informacie o sposobe cerpania, kto, kedy a kolko penazi ziskal, na zaklade akych podmienok a tiez ako peniaze pouzil. Pri kontrole pouzitia zdrojov by mala rozhodujucu ulohu hrat Europska unia, kedze ide o jej peniaze. Slaby doraz na potieranie korupcie a neferovych praktik pri rozdelovani eurofondov znamena nielen plytvanie verejnymi zdrojmi, ale aj kazi moralku v spolocnosti a krivi podnikatelske prostredie.
Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa informovala, aký máte názor na doplnkové zdravotné poistenie na Slovensku a ako si predstavujete jeho fungovanie? V poslednom čase o tom rozpráva aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Čo je v tejto veci potrebné urobiť a aké výhody/nevýhidy by to prinieslo?
Odpoveď Dušana Zachara:
Zatraktívnenie systému doplnkového zdravotného poistenia predstavuje dôležitý krok k viaczdrojovému financovaniu zdravotníctva a dlhodobej finančnej udržateľnosti celého zdravotníckeho systému. Predpokladom na to je, aby sa stanovili nároky pacientov, ktoré sú financované z povinného zdravotného poistenia. Nutné je stanoviť, čo, v akej kvalite, v akom časovom horizonte a v akom finančnom rámci bude pacientom hradené zo základného balíka. To ostatné, ktoré však musí byť svojim rozsahom a štruktúrou pre poisťovateľov atraktívne, by potom mohlo byť predmetom doplnkového zdravotného poistenia. Postupné stanovovanie štandardných liečebných a diagnostických postupov môže byť jedným z prvých krokov.
Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme článok o pomalom čerpaní eurofondov a rizikách, ktoré to prináša. Pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok ohľadne tejto témy.
Odpoveď Petra Goliaša:
Pomale cerpanie sme mali aj v programovom obdobi 2007-13, ked sme vyznamnu cast penazi cerpali az na poslednu chvilu v roku 2015. Podobne aj v tomto obdobi budeme mat cas cerpat prostriedky do roku 2023. Pre ekonomiku by bolo lepsie rovnomernejsie rozlozenie cerpania, aby nedochadzalo k pretazeniu napriklad stavebnych kapacit alebo k velkym vykyvom v investiciach. Este dolezitejsie je, aby eurofondy sli na naozaj uzitocne projekty a aby nedochadzalo k zrychleniu cerpania na ukor efektivnosti.
Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o kvotach pre osemrocne gymnazia a rada by som v nom uviedla Vas nazor. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:
Odpoveď Petra Goliaša:
Podla zisteni OECD prilis skore delenie ziakov na lepsich a horsich prehlbuje nerovnosti vo vzdelavacom systeme a prehlbuje zavislost vysledkov od socialno-ekonomickeho zazemia rodin. Inymi slovami, zvysuje sa riziko, ze deti zo socialne slabsich rodin neziskaju dobre vzdelanie. Podla OECD tiez skora selekcia ziakov nevedie k lepsim vysledkom vzdelavacieho systemu. OECD preto odporuca zvysovat vek, ked dochadza k selekcii ziakov podla vysledkov tak, aby k triedeniu nedochadzalo na prvom ani druhom stupni vzdelavania. Na Slovensku je prva selekcia uz v 11 rokoch, priemer OECD je 14 rokov a trendom je zvyšovanie tohto veku. V Austrálii, Novom Zélande, Kanade, Dánsku, Fínsku, Švédsku, Nórsku, Španielsku alebo v Poľsku začínajú žiakov triediť do rôznych škôl až v 16 rokoch.
Podla nasich zisteni ziaci 8-rocnych gymnazii na Slovensku nedosahuju v maturitach lepsie vysledky v porovnani so ziakmi 4-rocnych gymnazii. Vynimkou su maturity z cudzieho jazyka, kde vsak maju ziaci 8-rocnych gymnazii vyssiu casovu dotaciu.
Z tychto dovodov povazujeme za spravne, ze sa v Bratislavskom kraji znizuje podiel ziakov, ktori nastupia na 8-rocne gymnazia. Kriticky vsak hodnotime nacasovanie rozhodnutia, ktore spada do obdobia prihlasovania ziakov na jednotlive skoly a zneistuje tak skoly aj rodicov. Navyse prislusne rezorty nezverejnili podklady, podla ktorych rozhodovali o tom, ktore skoly stratia moznost otvorit triedy. Podla dostupnych informacii su neprimerane postihnute cirkevne a sukromne skoly, medzi nimi aj skoly s velmi dobrymi vysledkami.
Otázka (Monika Toporcerová, Zdravotnícke noviny)
Dobry den prajem, v suvislosti s pripravovanym clankom o zvyseni zakladneho imania VsZP zo strany statu, ktore avizoval minister zdravotnictva v objeme 45 miliónov eur, poprosim o vase vyjadrenie k otazkam:
Odpoveď Dušana Zachara:
Inštitút INEKO privítal rozsudok Všeobecného súdu EÚ, keďže má vo veci podobný názor. Európsky súd konštatoval, že poskytovanie povinného zdravotného poistenia na Slovensku má navzdory svojim nesporným sociálnym, solidárnym a regulačným prvkom evidentný charakter ekonomickej činnosti a súťaživosti zdravotných poisťovní. Súd rozhodol, že v zmysle pravidiel EÚ pre štátnu pomoc majú byť zdravotné poisťovne vnímané ako podniky, a preto musí Európska komisia (EK) posúdiť, či navyšovania základného imania, splácanie dlhov či ostatné dotácie zo strany štátu pre štátnu Spoločnú zdravotnú poisťovňu a VšZP v období rokov 2003-2010 nebolo nepovolenou štátnou pomocou. V kontexte tohto rozsudku by mal minister zdravotníctva s už avizovaným navyšovaním základného imania VšZP počkať aspoň do rozhodnutia EK, keďže sa nedá vylúčiť, že selektívne dotovanie VšZP zo strany štátu môže byť posúdené ako nepovolená štátna pomoc.
Podľa nášho názoru nie je momentálne štátna pomoc VšZP nevyhnutná. Štátna poisťovňa je podľa jej slov a slov ministra likvidná, spláca svoje záväzky načas, navyše sa aj pre tento rok očakáva výrazný, dokonca ešte vyšší rast ekonomiky, a teda aj odvodov, čo by v kombinácii s pokračovaním ozdravných opatrení umožnilo poisťovni dostať sa postupne z vlastných problémov vlastnými silami.
Podľa nás by bolo prínosom, keby ozdravný plán pokračoval aj v nasledujúcich rokoch. Predstavoval by totižto akýsi obranný štít manažmentu VšZP pred politikmi a tlakmi na neudržateľné zvyšovanie výdavkov poisťovne, ktorá ešte nie je úplne vyliečená.
Nutnosť ozdravovania poisťovne je daňou za zlé hospodárenie v minulosti a malo by byť zároveň mementom do budúcnosti. Ak by teraz štát poisťovni pomohol, tak by to jednak pokrivovalo konkurenčné prostredie a férovú súťaž medzi poisťovňami a jednak by to vytváralo živnú pôdu pre zadlžovanie poisťovne do budúcnosti, lebo by sa touto štátnou pomocou “oklamal”, resp. obišiel proces prirodzeného ozdravovania poisťovne cez nutné úsporné opatrenia a negatívne dôsledky šafárenia z minulosti by už neboli tak na očiach. Boli by rýchlo zabudnuté. To by pre politikov znamenalo nízke politické náklady, vznik morálneho hazardu a riziko pre hospodárenie VšZP do budúcnosti, kedy by sa v prípade problémov znovu očakávala pomoc zo strany štátu.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem temu k stratifikacii nemocnic a chcela by som Vas poprosit o komentar k nasledujucim otazkam:
Odpoveď Dušana Zachara:
Potrebujú slovenské nemocnice reprofilovať? Niektoré určite áno. Dobrou praxou vo vyspelých zdravotníckych systémoch a trendom je špecializácia, vytváranie centier excelentnosti. Slovensko má v porovnaní s vyspelými krajinami príliš hustú sieť akútnych nemocníc. Doteraz chceli všetky nemocnice robiť všetko. A to nejde pri zachovaní bezpečnosti pacienta, dostatočnej kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Nie je možné, aby malo skoro každé okresné mesto nemocnicu, ktorá bude mať ambíciu poskytovať komplexnú zdravotnú starostlivosť. Naopak, Slovensku chýbajú zariadenia dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti. Niektoré nemocnice, ktoré doteraz poskytujú akútnu starostlivosť, ale počet ich pacientov, operačných výkonov alebo pôrodov je pod hranicou, ktorá je v odbornej literatúre považovaná už za zvýšené riziko komplikácií pre pacienta, by mali ísť týmto smerom – smerom reprofilizácie. Je nesporné, že vyššia miera bezpečnosti a kvality zdravotnej starostlivosti výrazne preváži určitý diskomfort pacientov, ktorí by museli cestovať do nemocnice o pár minút dlhšie. Ak národní a najmä regionálni politici tvrdohlavo bojujú proti odborným medicínskym argumentom hovoriacim v prospech reprofilizácie nemocníc, tak síce možno krátkozrako získajú nejaké politické body z regiónov od neinformovaných voličov, ale v dlhodobom horizonte sa to určite nevyplatí. Pacienti však na to doplatia už hneď, aj keď si to mnohí neuvedomujú. Krátkodobosť volebného cykla a z toho rezultujúca vysoká politická citlivosť témy je najväčším rizikom presadenia potrebnej stratifikácie nemocníc. Na prelomenie tohto rizika je potrebné jasné politické líderstvo, ktoré sa neobmedzuje na populizmus a krátkodobý pohľad.
Kroky MZ SR, ktoré začali posúvať tému stratifikácie nemocníc dopredu, považujem za potrebné a dobré, a malo by sa v nich pokračovať ďalej. Je to na prospech pacienta.
Otázka (Pavol Hirka, Topky.sk)
Dobrý deň, portál sme.sk informoval o tom, že zdravotná poisťovňa Dôvera zaslala ministerstvu zdravotníctva list, v ktorom navrhuje zníženie cien liekov, ktoré uhrádza v rámci verejného zdravotného poistenia, čo by znamenalo väčšie doplatky pre pacientov. Chcel by som sa opýtať na pár otázok.
Odpoveď Dušana Zachara:
1., 2., 3. Nie
4. Nevieme.
5. Ak sú správne medializované informácie, tak podľa vyhlášky MZ SR sa pri porovnateľných skupinách liekov zosúlaďujú úhrady poisťovní, a ak sú v nejakej náhodou vyššie, tak sa znížia na nižšiu úroveň, ktorá platí v skupine porovnateľných liekov. Ak sú tie lieky navzájom substituovateľné, tak by to nemuselo mať veľký dopad na pacientov. Navyše výrobcovia liekov tak budú mať motiváciu znížiť celkovú cenu liekov, keď by mal byť doplatok pacientov v prípade ich lieku príliš vysoký a zhoršoval by ich konkurenčné postavenie na trhu.
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. INESS zverejnil analyzu poskytnutia investicnych stimulov na Slovensku za rok 2017. Z analyzy vyplyva, ze stat/vlada najviac podporila jedno pracovne miesto na zapadnom Slovensku.
Odpoveď Petra Goliaša:
Investicne stimuly deformuju podnikatelske prostredie, kedze zvyhodnuju vybrane subjekty peniazmi, na ktore sa skladaju vsetci ostatni. Zamerom vlady by preto malo byt udelovat co najmenej stimulov a podnikatelov podporovat lepsim podnikatelskym prostredim. V case rekordne nizkej nezamestnanosti uz neplati ani argument o potrebe zvysovat zamestnanost cez dotacie. Naopak, politici budu musiet coraz castejsie vysvetlovat, preco dotuju firmy, ktore dovazaju pracovnu silu zo zahranicia.
Kazdemu rozhodnutiu o investicnej podpore by mala predchadzat analyza efektivnosti, ktora by umoznila porovnat zamyslany projekt s uz realizovanymi podla takych kriterii ako vyska udelenej pomoci na vytvorene pracovne miesto, alebo na objem mzdovych prostriedkov vyplatenych novym zamestnancom v danom case, pripadne podla doby navratnosti. Vlada by mala zverejnovat rebricek podporenych projektov podla kriterii efektivnosti, aby mala verejnost lepsi obraz o ich prinose vo vztahu k vynalozenym verejnym zdrojom. Podnikatelske zamery by vlada mala dodatocne konfrontovat s realitou. Pri rozhodovani bez analyz rastie riziko plytvania verejnymi zdrojmi.
Opakovana pomoc vybranym firmam naznacuje, ze nie su konkurencieschopne alebo su spriaznene s politickymi spickami, ktore o podpore rozhoduju. Vlada by nemala podporovat podniky, ktore sa samostatne nevedia udrzat na trhu. Je to mrhanie verejnymi zdrojmi. Navyse je to diskriminacne, kedze ini podnikatelia zo zaplatenych dani prostrednictvom stimulov zivia firmy, s ktorymi sutazia o ludske zdroje a mozno aj klientov. Inymi slovami stat berie peniaze od tych, co sa vedia udrzat na trhu a dava ich tym, co to nedokazu, alebo si u vlady dokazu vylobovat stimuly. Je to vlastne trestanie poctiveho podnikania v prospech neschopnych podnikatelov alebo zaujmovych skupin.
Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, preposielam vám pôvodnú otázku z minulého týždňa. Rada by som sa vás opýtala, ako hodnotíte priebežné plnenie Revízie výdavkov v zdravotníctve. (https://www.facebook.com/health.gov.sk/). Z priebežnej z leta bolo vidno, že rezort zdravotníctva plnil svoje fiškálne ciele stanovené v Revízii výdavkov len na 31 %, no pri tejto najnovšej správe sa ukazuje, že je to tesne nad 50 percent.
Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, že rezort zdravotníctva zlepšil plnenie revízie výdavkov pri porovnaní s predošlým obdobím. Dôležitý je tento pozitívny trend. Priestor na zlepšovanie tu však stále zostáva veľký. Rezervy vidím najmä v nákladoch nemocničného sektora, kde sa nedarí optimalizovať, za čo je do veľkej miery zodpovedný platový automat. Preto vítam snahy ministerstva o jeho modifikáciu v prospech väčšieho vplyvu zásluhového odmeňovania zdravotníkov.
Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, ak by ste dnes stihli, vedeli by ste sa mi namiesto Revízie výdavkov vyjadriť k téme príplatkov? Poslanec Smeru Erik Tomáš dnes predstavil pozmeňujúci návrh k príplatkom za prácu v noci, na ktorom sa už vopred dohodol s ministerstvom financií a ministerstvom práce. Príplatky by sa po novom mali týkať aj zamestnancov štátu. Ovplyvnili by to teda napríklad aj štátne nemocnice, ktoré sa už teraz sťažujú na nedostatok zdrojov a každoročné povinné zvyšovanie miezd(platový automat)
Odpoveď Dušana Zachara:
Ak by museli zvýšené príplatky za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov platiť aj nemocnice, je samozrejmé, že by im to nie nezanedbateľne zvýšilo personálne náklady, ktoré sa beztak každoročne zvyšujú vďaka platovému automatu, ktorý nepoznajú pracovníci už nikde inde vo verejnej správe na Slovensku. Vyššie príplatky samozrejme generujú v hospodárstve aj vyššie odvody ekonomicky aktívnych, ktoré poputujú naspäť do zdravotníctva. Ale nemusí to stačiť na kompenzáciu zvýšených personálnych nákladov a v takom prípade by mal štát pristúpiť k zvýšeniu platby za “svojich poistencov”, aby nemuseli nemocnice vytvárať z titulu administratívnej zmeny nové dlhy.
Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala, čo si myslíte o exekučnej amnestii, ktorú vyhlásila zdravotná poisťovňa Dôvera minulý rok. Na exekučnú amnestiu od Dôvery reagovalo vyše 4000 dlžníkov. Dokopy zaplatili 2 milióny eur a vďaka amnestii sa ukončilo 11 000 exekučných konaní.
Odpoveď Dušana Zachara:
Každá exekučná amnestia nesie v sebe riziko vzniku tzv. morálneho hazardu. Ak by sa totižto amnestie pravidelne opakovali, dlžníci by si na to zvykli, očakávali by to aj v budúcnosti, čo by ich nemotivovalo riadne si plniť svoje záväzky. Na druhej strane rozumiem poisťovniam, že odpúšťajú časť starého dlhu svojim poistencom, keďže tieto dlhy sa zväčša ťažko a nákladne vymáhajú a je lepšie mať vrabca v hrsti ako holuba na streche. Často ide pritom o pragmatické a ekonomické rozhodnutie – či poisťovni prinesie viac peňazí odpustenie časti dlhov alebo vymáhanie celého dlhu, ktoré má svoje administratívne, časové a personálne náklady, pričom vymoženie pohľadávky nie je navyše zaručené.
Otázka (Peter Adamovský, The Slovak Spectator)
Dobrý deň, redakcia periodika v anglickom jazyku The Slovak Spectator pripravuje ročenku Career Guide týkajúcu sa slovenského trhu práce a ľudských zdrojov. Do tejto ročenky pripravujem článok zameraný na súčasný prístup cudzincov na slovenský trh a rád by som v tomto článku uviedol aj vyjadrenia INEKO. Preto by som Vás chcel poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky:
Odpoveď Petra Goliaša:
zaujem firiem o zamestnancov z tretich krajin suvisi s prudkym poklesom nezamestnanosti na Slovensku za posledne roky, co viedlo k ubytku volnych pracovnych sil predovsetkym na zapadnom Slovensku. Sucasne pokracuje rast dopytu po produktoch firiem s vyrobnymi kapacitami na Slovensku. Dosledkom je prudky rast miezd a teda aj nakladov tychto firiem, co moze viest k zhorseniu ich konkurencieschopnosti. Dovozom lacnejsej pracovnej sily zo zahranicia by si mohli udrzat konkurencieschopnost a sucasne zvysit vlastnu vyrobu. Snahou vlady by malo byt najst rovnovahu medzi rastom miezd a prilevom lacnejsich pracovnikov zo zahranicia tak, aby Slovensko zostalo atraktivnym miestom pre investicie.
Slovensko patri medzi staty OECD, ktore su najviac uzavrete prijimaniu pracovnikov z tretich krajin. Pricinou je najmä zdlhavy administrativny proces prijimania pracovnikov a to aj v pripade, ze pre nich existuje volne pracovne miesto. Pod tlakom firiem sa situacia za posledny rok mierne zlepsila a pocet zamestnancov z tretich krajin prudko stupol. Rast ekonomiky, dopyt firiem, ako aj starnutie obyvatelstva vytvaraju coraz väcsi tlak, aby sme sa viac otvorili beznym pracovnikom. Uzavretie sa pred imigraciou najmä z nam kulturne blizkych krajin by bolo chybou s negativnym dopadom na ekonomiku aj zivotnu uroven beznych ludi.
Viac si mozte precitat na stranke nasho seminara o pracovnej migracii z roku 2016
Napriklad tam najdete aj toto:
“Migračný proces s občanmi tretích krajín trvá neprimerane dlho a neposkytuje potrebnú pružnosť pre zamestnávateľov. Pri optimálnych podmienkach ubehne až 145 dní od momentu kedy sa cudzinec začne uchádzať o pracovnú pozíciu na Slovensku do bodu kedy môže nastúpiť do práce, čo je najviac spomedzi krajín OECD. Pripomíname, že toto je minimálna doba na získanie pracovného povolenia. Zamestnanec takisto musí minimálne 3 mesiace pred vypršaním pracovného pomeru, požiadať o nové pracovné povolenie. Toto povolenie sa viaže na konkrétnu pracovnú pozíciu. V prípade straty zamestnania má žiadateľ iba 30 dní na nájdenie novej pracovnej pozície, v opačnom prípade mu zaniká povolenie na pobyt. Nárok na sociálne výhody získava cudzinec tretej krajiny až po 5-tich rokoch, a zároveň nemá nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť.”
Zdroj
Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala, či si myslíte, že rieši rezort a poisťovne problém s nedostatkom lekárov v odľahlých oblastiach dostatočne. Ako by sa dali doktori prilákať na vidiek? V čom je najväčší problém? Poisťovne napr. Tvrdia, že minimálnu sie´t majú naplnenú. Ako je to možné?
Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem posúdiť, či dostatočne, pravdepodobne sa dá vždy robiť ešte viac, ale je dôležité, že ministerstvo v tejto veci podniká kroky na zlepšenie. Pokračuje v rezidentskom programe, zvyšuje kompetencie pre všeobecných lekárov, plánuje umožniť špecialistom, aby si v zrýchlenom režime urobili atestáciu zo všeobecného lekárstva, chce, aby minimálna sieť bola na báze okresov, a nie krajov a pod. Kto by ešte mohol motivovať ambulantných lekárov pôsobiť na vidieku, sú samotné územné samosprávy (kraje, obce alebo skupina obcí), ktoré to môžu dosiahnuť napríklad tým, že poskytnú výhodne priestory pre ambulancie, prispejú na jej vybavenie alebo zabezpečia pre lekárov bývanie.
Pre mňa je nepochopiteľné, že v čase, kedy je na Slovensku nedostatok zdravotníckeho personálu, tak sme predčasom sprísnili podmienky pre vstup lekárov a sestier z cudziny k nám, čo zapríčinilo, že napríklad lekári a sestry z Ukrajiny k nám prestali prichádzať.
Otázka (Stanislava Harkotová, Aktuality.sk)
Pozdravujem, riešime v redakciu tému rušenia 1. ročníkov 8-ročných gymnázií a chcela by som sa vás spýtať na názor, ako vnímate aktuálnu diskusiu a celkovo opatrenie rušenia tried. Do akej miery je podľa vás oprávnená kritika, že osemročné gym. izolujú najšikovnejích žiakov od tých menej zdatných na ZŠ, čo má teda údajen škodiť všetkým? Prispela k aktuálnemu rozruchu viac rezort Lubyovej alebo Kaliňáka? Je to naozaj téma, ktorá školstvo primárne trápi?
Odpoveď Petra Goliaša:
Niektore medzinarodne skusenosti ukazuju, ze skora selekcia ziakov moze byt skodliva z pohladu kvality vzdelavacieho systemu. Sikovnejsie deti totiz dokazu potiahnut k lepsim vykonom aj tie ostatne, pokial su spolu v triede. Odporucania su preto ponechat deti na prvom a druhom stupni vzdelavania bez triedenia na lepsich a horsich. To je argument v prospech obmedzenia ci zrusenia osemrocnych gymnazii.
Problematicky je sposob redukcie, ktory teraz prenikol na verejnost. Nie je totiz podlozeny ziadnou metodikou, na zaklade ktorej malo ministerstvo vnutra o redukcii rozhodnut. Na prvy pohlad sa zda, ze pri rozhodovani zavazil typ zriadovatela skoly, kedze redukcia sa tyka najviac cirkovenych a nasledne sukromnych skol, najmenej statnych skol. Taky pristup nema oporu vo vysledkoch ziakov, kedze podla zriadovatela medzi skolami nie su vo vysledkoch ziakov zasadne rozdiely. Tiez nas prekvapilo, ze redukcia sa ma tykat aj skol s vybornymi vysledkami ziakov, ako su napriklad gymnazia na Grosslingovej a Teplickej ci Evanjelicke lyceum v Petrzalke. Vyraznu redukciu maju aj dve skoly s velmi dobrym hodnotenim INEKO – Pankuchova a Tilgnerova.
Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela som vas poprosit. Viacere cirkevne a sukromne 8-rocne gymnazia nebudu moct otvorit od septembra triedu. Minister Kalinak hovori, ze sa riadil aj vasimi tabulkami. Chcela som vas poprosit, posielam gymnazia, kde nebudu triedy, napisalil by ste mi vas nazor na to? Ci naozaj podla vas nedostali studentov menej kvalitne skoly?
Odpoveď Petra Goliaša:
Oprava a ospravedlnenie:
Ospravedlnenie
Inštitút INEKO sa ospravedlňuje 8-ročnému Gymnáziu Vincenta de Paul na Bachovej ulici v Bratislave za to, že sme ho v článku Denníka N zo 17.1.2018 označili za školu „so slabším hodnotením výsledkov žiakov“. K uvedenému označeniu došlo mylnou zámenou za gymnázium s rovnakým menom a sídlom v Topoľčanoch. Hodnotenie bratislavského gymnázia Vincenta de Paul podľa metodiky INEKO je dostupné tu.
Dakujem!
Peter Golias
riaditel INEKO
ak je to mozne, prosim, z tejto vety vyskrtnite skolu Vincenta de Paul:
„Spomedzi škôl so slabším hodnotením výsledkov žiakov nedostali triedy Gymnázium sv. Uršule, Vincenta de Paul a športové gymnázium na Ostredkovej,“ hovorí Goliaš.
https://dennikn.sk/1001018/cirkevne-a-sukromne-gymnazia-v-bratislavskom-kraji-mozu-prist-o-vacsinu-tried/
Vcera som totiz v rychlosti nespravne pozrel profil danej skoly (zamenil som si ho za Gymnazium Vincenta de Paul v Topolcanoch). Bratislavske gymnazium hodnotime ako skolu s “dobrymi vysledkami ziakov”, ale len sivym odtienom, kedze nema dostatocny pocet absolventov.
Nevidim tam silnu suvislost s nasim hodnotenim. Medzi skolami s vyraznou redukciou su aj skoly s vysokym hodnotenim vysledkov ziakov podla metodiky INEKO, ako napriklad gymnazia na Grosslingovej a Teplickej ci Evanjelicke lyceum v Petrzalke. Vyraznu redukciu maju aj dve skoly s velmi dobrym hodnotenim INEKO – Pankuchova a Tilgnerova. Spomedzi skol so slabsim hodnotenim vysledkov ziakov nedostali triedy Gymnazium svätej Ursule, Vicenta de Paul a sportove gymnazium na Ostredkovej.
Ministerstvo by malo zverejnit metodiku, podla ktorej sa rozhodovalo. Tiez treba zdoraznit, ze pri 8-rocnych gymnaziach nepozname udaje o pridanej hodnote, kedze tu nebezi Testovanie 9, nemame preto potrebne udaje o kvalite.
Hodnotenie INEKO nevypoveda komplexne o kvalite skoly, treba ho brat ako pomocny ukazovatel pri vybere skoly. Urcite by to nemal byt jediny zdroj pri rozhodovani o velkosti skol.
Este pripajam dnesny komentar kolegu Mateja Tunegu:
V bratislavskom kraji hodnotíme podľa výsledkov ich žiakov celkovo 26 gymnázií (práve takýto počet gymnázií spĺňa podmienku na dostatočný počet žiakov, aby im bolo možné podľa našej metodiky prideliť hodnotenie). Z toho gymnáziá, ktorých zriaďovateľom je cirkev, sa umiestnili na piatom, šiestom, štrnástom a dvadsiatom piatom mieste.
Vo všeobecnosti platí, že neidentifikujeme významné rozdiely medzi výsledkami škôl v závislosti od ich zriaďovateľa. To platí nielen na základe výsledkov škôl v bratislavskom kraji, ale vyplýva to aj z malej analýzy, ktorú sme pripravili v roku 2014 na základe údajov za školy z celej SR. Rozdiely medzi školami boli veľmi malé, pričom cirkevné školy dosahovali priemerné až mierne nadpriemerné výsledky.
Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, asi sa nedal očakávať bezproblémový nábeh na ezdravie, predsa len tých výhrad od lekárov je dosť, prosím preto o stanovisko:
Odpoveď Dušana Zachara:
Fiaskom by som nazval minulosť tohto projektu, kedy sa spackalo, čo sa dalo. Súčasné vedenie rezortu zdravotníctva a NCZI muselo za pár mesiacov investovať veľa času, úsilia a peňazí na to, aby sa spred 10 rokov zle nadizajnovaný projekt, v ktorom nefiguroval pacient v stredobode záujmu, opravil a jeho funkcionality zosúladili tak, aby sme ho v oklieštenej podobe a rozsahu mohli spustiť od tohto roku. Pamätám sa, že na začiatku, keď sa súčasné vedenie rezortu ujímalo funkcií, málokto veril, že sa pokročí v príprave projektu eHealth natoľko, že ho bude možné spustiť od začiatku tohto roka. Nakoniec sa to podarilo (aj keď nie v úplnom funkčnom rozsahu), takže to je možné pochváliť a oceniť.
Implementácia projektu sa za posledné obdobie urýchlila, ale samozrejme sa nedalo očakávať že pri projekte, ktorý bol od jeho začiatku roky sprevádzaný mnohými problémami, sa jeho implementačná fáza podarí realizovať bez ťažkostí. Bolo takmer isté, že problémy nastanú. Tento rok bude nábehový a progres bude postupný, evolučný a dúfajme, že na konci roka bude do eZdravia zapojených viac poskytovateľov a pacientov ako na jeho začiatku.
Otázka (Daša Račková, TASR)
Dobrý deň, rada by som vedela Váš názor na prezentovanú informáciu ministra Druckera o tom, že VšZP uzatvorí rok 2017 so ziskom. Spýtam sa Vás to ako laik.
Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, ak poisťovňa vykáže za minulý rok z bežnej činnosti zisk. Okrem úsporných opatrení v rámci ozdravného plánu tomu dopomohol aj dobrý vývoj ekonomiky, teda vyšší rast príjmov, ako sa očakávalo. Do toho treba zarátať aj koncoročné dofinancovanie sektora zvýšením platby za poistencov štátu. Verme, že vedenie poisťovne vytvára v súlade s princípmi zodpovedného hospodára, ako aj v súlade s právnymi predpismi technické rezervy v dostatočnej výške, aby sa nezopakovala prax predošlých vedení VšZP, ktoré zanechali za sebou mínové polia a straty, na ktoré súčasné vedenie poisťovne teraz naráža a dopláca na ne.
Štátna poisťovňa sa bude musieť vyrovnať so svojou neblahou minulosťou, ktorá ju doviedla do pásma negatívneho vlastného imania. To je pre každý hospodáriaci subjekt veľký problém, keďže nevykazuje primeranú kapitálovú vybavenosť, teda stabilitu, ktorá má slúžiť v krízových situáciách na to, aby boli nároky veriteľov – poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a následne nepriamo aj pacientov zabezpečené.
Ak však VšZP zopakuje aj v nasledujúcich rokoch dobré hospodárske výsledky, tak sa postupne vráti aj do pozitívnych čísel pri vlastnom imaní. Treba pokračovať v úsporných opatreniach. V tejto súvislosti by bolo dokonca prínosom, keby ozdravný plán pokračoval aj v nasledujúcich rokoch. Predstavoval by totižto akýsi obranný štít pred politikmi a tlakmi na neudržateľné zvyšovanie výdavkov poisťovne, ktorá ešte nie je úplne vyliečená.
Nutnosť ozdravovania poisťovne je daňou za zlé hospodárenie v minulosti a malo by byť zároveň mementom do budúcnosti. Ak by teraz štát poisťovni pomohol pri navýšení základného imania, tak by to jednak pokrivovalo konkurenčné prostredie a jednak by to vytváralo živnú pôdu pre zadlžovanie poisťovne do budúcnosti, lebo by sa touto štátnou pomocou “oklamal”, resp. obišiel proces ozdravovania poisťovne cez nutné úsporné opatrenia a negatívne dôsledky šafárenia z minulosti by už neboli tak na očiach, boli by rýchlo zabudnuté. To by pre politikov znamenalo nízke politické náklady, vznik morálneho hazardu a riziko pre hospodárenie VšZP do budúcnosti, kedy by sa v prípade problémov znovu očakávala pomoc zo strany štátu.
Ešte je tu aj možnosť, aby si VšZP vyriešila zlú kapitálovú vybavenosť vzatím si úveru vo forme tzv. podriadeného dlhu.
Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala na názor týkajúci sa záporného vlastného imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, že poisťovňa vykáže za minulý rok z bežnej činnosti zisk. Okrem úsporných opatrení v rámci ozdravného plánu tomu dopomohol aj dobrý vývoj ekonomiky, teda vyšší rast príjmov, ako sa očakávalo. Ak to VšZP zopakuje aj v ďalších rokoch, tak sa postupne vráti aj do pozitívnych čísel pri vlastnom imaní. Treba pokračovať v úsporných opatreniach. V tejto súvislosti by bolo dokonca prínosom, keby ozdravný plán pokračoval aj v nasledujúcich rokoch. Predstavoval by totižto akýsi obranný štít pred politikmi a tlakmi na neudržateľné zvyšovanie výdavkov poisťovne, ktorá ešte nie je úplne vyliečená. Nutnosť ozdravovania poisťovne je daňou za zlé hospodárenie v minulosti a malo by byť zároveň mementom do budúcnosti. Ak by teraz štát poisťovni pomohol pri navýšení základného imania, tak by to jednak pokrivovalo konkurenčné prostredie a jednak by to vytváralo živnú pôdu pre zadlžovanie poisťovne do budúcnosti, lebo by sa touto štátnou pomocou “oklamal”, resp. obišiel proces ozdravovania poisťovne cez nutné úsporné opatrenia a negatívne dôsledky šafárenia by už neboli tak na očiach. To by pre politikov znamenalo nízke politické náklady, vznik morálneho hazardu a riziko pre hospodárenie VšZP do budúcnosti, kedy by sa v prípade problémov znovu očakávala pomoc zo strany štátu.
Ešte je tu možnosť, aby si VšZP vyriešila zlú kapitálovú vybavenosť vzatím si úveru vo forme tzv. podriadeného dlhu.
Otázka (Lucia Brožová, SITA)
Ahoj. Vedel by si mi poslat par viet / reakciu na material v MPK o zdanovani poistenia?
Odpoveď Petra Goliaša:
Nepovazujem za spravne, ak vlada zavadza nove dane, ked sa jej rekordne zvysuju prijmy do rozpoctu. Na druhej strane doterajsi odvod z nezivotneho poistenia bol nesystemovy, preto je lepsie, ked bude teraz nahradeny danou. Este lepsie by ale bolo, keby ho vlada zrusila bez nahrady. Nova dan sa dotkne starych aj novych zmluv, prejavi sa teda v drahsich poistkach, ktore v koncenom dosledku zaplatia klienti poistovni.
Otázka (Jarmila Horáková, SME)
Vážený pán riaditeľ Goliaš, v redakcii SME pripravujeme tematickú prílohu o stredných školách, ktorá je určená deviatakom, ktorí si budú na SŠ podávať prihlášky. Mala by tam byt aj téma o rebríčkoch, ktoré každoročne zostavujete. Mal by to byt rozhovor s vami, v ktorom by sme rodičom vysvetlili či tento rebríček môže byt pre nich pomôckou pri výbere školy.
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobry den, rada by som sa informovala, co hovorite na spustenie ehealthu a problemy, ktore v poslednych mesiacoch priniesol. Ako hodnotite projekt celkovo?
Odpoveď Dušana Zachara:
Elektronické zdravotníctvo je veľmi dôležité pre zvýšenie bezpečnosti pacienta, skvalitnenie a zefektívnenie liečby. Na Slovensku sa zo začiatku využije len zlomok tohto potenciálu, keďže sa závadza len pár funkcionalít a jeho rozšírenie limituje tiež fakt, že nie všetci poskytovatelia budú od začiatku do systému pripojení a nie všetci pacienti majú aktivované elektronické občianske preukazy.
Projekt eZdravia, ktorý sa vyvýja už celé desaťročie, nemal od začiatku v stredobode záujmu pacienta, ale iné rôzne parciálne, často technokratické ciele, ktoré spolu neladili. Súčasné vedenie MZ SR a NCZI muselo za pár mesiacov investovať veľa času, úsilia a peňazí na to, aby sa takto suboptimálne nadizajnovaný projekt opravil a jeho funkcionality zosúladili, aby sme ho v oklieštenej podobe a rozsahu mohli spustiť od tohto roku. Implementácia sa urýchlila, ale nedalo sa očakávať že pri projekte, ktorý bol od jeho začiatku roky sprevádzaný mnohými problémami, sa jeho implementačná fáza podarí realizovať bez ťažkostí. Bolo takmer isté, že problémy nastanú. Niektoré sú zapríčinené poskytovateľmi, ktorí si nestihli vybaviť potrebné formality, software, prípadne hardware, niektoré zas Národným centrom zdravotníckych informácií, ktoré to aj pri niektorých nedokonalostiach, oneskoreniach a výpadkoch priznáva. Implementácia bude nejaký čas trvať, nie je možné očakávať hneď na úvod 100%-nú funkčnosť celého systému, aj keď by si to každý prial a pri pohľade na použité milióny eur by sa to malo za normálnych okolností aj vyžadovať. Progres bude pravdepodobne postupný, evolučný a dúfajme, že na konci roka bude do eZdravia zapojených viac poskytovateľov ako na jeho začiatku.
Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o nedavnych zmenach na ministerstve skolstva a rada by som v nom uviedla Vase stanovisko. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:
Odpoveď Petra Goliaša:
Ministerstvo by malo mat silny samostatny analyticky institut, ktory by podliehal priamo ministrovi a venoval by sa prierezovo vsetkym dolezitym temam. Zaclenenie institutu pod odbor celozivotneho vzdelavania a suvisiace personalne zmeny vnimam ako vyrazne oslabenie institutu. Rizikom je, ze dojde k preruseniu doterajsej cinnosti, vdaka ktorej vedenie rezortu mohlo ziskavat kvalitnejsie podklady pre rozhodovanie a verejnost kvalitnejsie informacie o potrebnych reformach. Vnimam to tiez ako krok v rozpore s projektom Hodnota za peniaze, ku ktoremu sa vlada oficialne prihlasila.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, minulý týždeň som Vám písal o manželovi štátnej tajomníčky Andrea Kalavskej Erichovi, ktorý pracoval, keď už bola vo funkcii pre farmaceutickú spoločnosť Pfizer. Medzitým sa ukázalo, že ešte zaujímavejšie väzby na zdravotníctvo má jej svokor Jozef Kalavský. Ministerstvo mi príbuzenský vzťah potvrdilo. Kalavský je známy tým, že jeho niekdajšia firma Transkontakt v roku 2010 predala predražené ultrazvuky (o približne 630 tisíc eur oproti nemocnici Tomáša baťu v Zlíne) UNB a UN Martin. UNB vtedy šéfoval Miroslav Vaďura, ktorý sa neskôr stal šéfom VšZP za druhej Ficovej vlády. Kalavského firma Transkontakt Medical zas v Cesku predala Nemocnici na Homolce gama nôž, pri ktorom mal dať Kalavský podľa obžaloby úplatok takmer 6 000 000 českých korún. Mal kvôli tomu aj súd. Okrem toho Kalavského firma Transkontakt prebrala v roku 2008 od firmy RF Development výstavbu bytov v Rusovciach. Firmu pôvodne zakladal Robert Fico. A nakoniec Kalavského spoločník z Transkontaktu Ivan Zizič bol osem rokov spoločníkom vo firme IP Kontakt Ivana Piterku. Ten bol spoločníkom Baštrnáka vo firme N-Bonaparte.
Odpoveď Dušana Zachara:
V každom prípade je dobré, že sa o prepojeniach a možných konfliktoch záujmov vysokej verejnej funkcionárky na MZ SR hovorí. Mala by sa k nim vyjadriť aj sama štátna tajomníčka. Pre ešte vyššiu transparentnosť by možno bolo na zváženie, či by podobné prepojenia nemali vysokí štátni úradníci deklarovať proaktívne ešte pred vstupom do funkcie, aby bola verejnosť dopredu informovaná a vedela lepšie dohliadať na potenciálne citlivé rozhodnutia. Myslím si, že je to aj v záujme dotknutých osôb. V opačných prípadoch, teda pri zatajovaní, resp. nedeklarovaní možných konfliktov záujmov totižto vznikajú často pochybnosti, otázky a niekedy možno aj zbytočné a neodôvodnené podozrenia z nekalých motivácií.