Otázky novinárov a odpovede INEKO 2018


  • 20.12.2018

Otázka (Marián Koreň, EURACTIV)
Dobrý deň, zaujal ma Váš nedávny status na Facebooku o tom, ako fondy EÚ prispeli k tomu, že máme vyrovnaný rozpočet. Chcel by som sa opýtať, či ten graf je súčasťou niektorej z Vašich publikácií, respektíve, či k nemu existuje nejaký sprievodný text. Zaujímalo by ma predovšetkým, odkiaľ čerpáte údaje o darovaných peniazoch z EÚ, akých fondov sa to konkrétne týka, či sú v tom zarátané aj komunitárne programy, priame platby atď, alebo ide len o príspevky v rámci kohéznej politiky EÚ.

Zároveň by som Vás chce poprosiť, či by som mohol Váš graf použiť v texte, ktorý pripravujem. Samozrejme s odcitovaním. Momentálne pre portál EURACTIV.sk píšem článok o dopadoch kohéznej politiky (EŠIF) na slovenské hospodárstvo (v ktorých oblastiach sa najviac prejavil) a znižovanie regionálnych rozdielov. Ak by ste mali záujem a čas pridať nejaký konetár k tomu, bol by som veľmi vďačný – či už ku grafu, alebo k téme, hoci viem, že je to dosť neurčité, ale ide skôr o článok sumarizujúci názory stakeholderov na prínosy EŠIF. Článok budem publikovať ešte dnes.

Odpoveď Petra Goliaša:
Udaje som cerpal z navrhu rozpoctu verejnej spravy na roky 2019-21. Tu je dokument schvaleny vladou. Udaje o vydavkoch zo zdrojov EU ako aj o odvode do rozpoctu EU najdete na strane 41. Predpokladam, ze ide o suhrnne vydavky zo vsetkych zdrojov EU. Pokojne mozete pouzit graf aj komentar z FB INEKO, mozete ma aj citovat, ak treba. Posielam podklady v exceli

  • 20.12.2018

Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Pekný deň, minister Richter informoval, že nezamestnanosť je historicky najnižšia a chce dosiahnuť, aby klesla pod 5 %.

  • Kde je hranica, ktorá sa v prípade nezamestnanosti ťažko prekračuje?
  • Do kedy odhadujete, že bude nezamestnanosť na Slovensku klesať? Od čoho to závisí?

Odpoveď Petra Goliaša:
Nezamestnanost klesa najmä vdaka ekonomicky dobrym casom, z ktorych sa dnes tesi cela EU. Napriek tomu spomedzi krajin V4 a Rakuska mame najvyssiu mieru nezamestnanosti. Vlada ma teda v zlepsovani podmienok na trhu prace stale rezervy. Dalsi pokles sa da ocakavat, pokial budu trvat priaznive ekonomicke podmienky. Vzhladom na sprisnovanie menovej politiky v USA aj eurozone s cielom tlmit inflacne tlaky a predist nadmernemu zadlzovaniu ale rastie pravdepodobnost spomalenia ekonomickeho rastu, coho dosledkom moze dojst uz v buducom roku k zastaveniu poklesu miery nezamestnanosti.

  • 20.12.2018

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, hcel by som Vás poprosiť aspoň o pár stručných viet. Potreboval by som vedieť, ako vnímate doterajšie pôsobenie ministerky Kalavskej.

  • Ktoré kroky ministerky považujete za pozitívne a v čom naopak podľa Vás mohla konať inak?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pôsobenie ministerky vnímam ako pokračovanie práce, ktorú začal exminister Drucker, čo je v princípe pozitívom. Za najdôležitejší a najpozitívnejší krok považujem naštartovanie projektu stratifikácie nemocníc, ktorý má potenciál byť hlavnou reformou najmä pre nasledujúcu vládu. Kladne hodnotím absenciu káuz a škandálov v rezorte, čo nebolo pravidlom v minulosti. Zásluhu na tom má určite aj znormálnenie obstarávania a väčšia kontrola zo strany ministerstva, ktorého analytická jednotka – IZP zásobuje “decision maker-ov” číslami a argumentami, takže aj rozhodovanie je viac založené na dátach a dôkazoch.
Negatíva: Podľa mňa sa najmenej vydaril postup pri nepodpísaní veľkej revízie úhrad za lieky a značné medzery boli aj pri implementácii nového systému ambulantných pohotovostí. Nápravu si bude vyžadovať ustanovenie o úhrade liekov na tzv. zriedkavé ochorenia, kde nám z verejných zdrojov unikajú milióny eur s otáznou klinickou účinnosťou. A boľavým miestom stále zostávajú veľké štátne nemocnice, ktoré sa naďalej zadlžujú.

  • 19.12.2018

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme článok o najnovšej analýze Hodnoty za peniaze o platoch vo verejnej správe a pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok.

  1. V analýze sa uvádza, že 55 percent zamestnancov verejnej správy zarába viac ako je medián na rovnakej pozícii v súkromnej sfére. Ide predovšetkým o učiteľov, zdravotníkov či sociálnych pracovníkov. Ako je to možné? Je toto tvrdenie smerodajné?
  2. Zároveň však analýza dodáva, že vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci zarábajú v priemere o 250 eur menej ako v súkromnom sektore. Je vo verejnej správe priestor na to, aby platy dobehli súkromnú sféru?
  3. Zaujímavosťou tiež je, že podľa analýzy vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci verejnej správy sú „menej šikovní“ alebo možno produktívni ako ich kolegovia v súkromnom sektore. Ako je to možné? Vysvetľuje to aj nižšie platy?
  4. Analýza samozrejme nehodnotí tabuľkové platy ale reálne platy aj spolu s osobnými príplatkami. Práve tie sú vo verejnej správe veľmi dôležité. Ako hodnotíte tento systém?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podla analyzy vo verejnej sprave pracuju v priemere starsi ludia ako v sukromnom sektore. Vyska platu zvycajne rastie so skusenostou, prave toto teda moze byt pricina rozdielu v priemernej vyske platov medzi verejnym a sukromnym sektorom. Vyzvou je spravit verejny sektor atraktivnejsi pre mladych ludi. Jednym z rieseni su atraktivnejsie platy, to vsak nemusi stacit, pokial sa verejny sektor neocisti o korupciu a klientelizmus.

Osobitnym problemom je nizka atraktivnost pre vysokoskolsky vzdelanych ludi, ktori vo verejnom sektore zarabaju v priemere podstatne menej ako v sukromnej sfere. Kvalitnejsi ludia preto mozu uprednostnit pracu v sukromnom sektore, co moze viest k horsiemu spravovaniu verejnych veci. Vo verejnom zaujme je hladat sposoby, ako zvysit atraktivnost uradnickych funkcii s najväcsou zodpovednostou. S tym suvisi potreba vyssieho financneho ohodnotenia ale aj posilnenie etiky a nulova tolerancia nekalych praktik.

Extremom su posty v kategorizacnych komisiach na ministerstve zdravotnictva ci v Sudnej rade, ktorych clenovia pracuju zadarmo. Ide pritom o dolezite institucie. Kategorizacne rady spolurozhoduju o miliardach eur, ktore davame na uhrady za lieky a zdravotne pomocky. Sudna rada je kľúčový kontrolný orgán súdnej moci, ktorý napríklad volí a odvoláva členov disciplinárnych senátov a rozhoduje o pridelení a preložení sudcov.

  • 17.12.2018

Otázka (Denisa Čimová, Denník N)
Dobrý deň, aj tento rok budeme zverejňovať grafy roka. Chcela by som ťa poprosiť, aby si nám poslal nejaký Váš, alebo taký, čo ťa najviac zaujal a ktorý si v tomto roku považoval za dôležitý, aj s krátkym komentárom a dátami.

Odpoveď Petra Goliaša:
Posielam data a graf o zavislosti kvality demokracie, dlzky zivota a bohatstve krajiny.

Komentar: Demokracia prináša výsledky. Najdemokratickejšie štáty sveta sú zároveň najbohatšie a ľudia v nich sa dožívajú najviac rokov. Naopak autoritatívnym systémom sa darí podstatne horšie.

  • 11.12.2018

Otázka (Filip Szórád,Nový Čas)
Dobrý deň, píšem Vám v mene redakcie oddelenia Politiky denníka Nový Čas. Pripravujem článok o rušení súkromných lekární v štátnych nemocniciach. Preto sa na Vás obraciam s nasledujúcimi otázkami:

  • Podľa ministerstva zdravotníctva väčšina nemocníc v pôsobnosti ministerstva už prevádzkuje vlastné lekárne a ďalších osem zdravotníckych zariadení vypovedalo zmluvy 11 súkromným lekárňam. Takýmto spôsobom chcú docieliť, aby zisk z predaja liekov už nešiel do súkromných rúk, ale do rozpočtov štátnej nemocnice. Ako sa pozeráte na tieto opatrenia, je to dobrý krok?
  • Pomôžu tieto opatrenia k odlžovaniu nemocníc?

Odpoveď Dušana Zachara:
Tu by sa malo postupovať výlučne pragmaticky, racionálne. Treba posudzovať jednotlivo prípad od prípadu a prijať to, čo je pre tú-ktorú nemocnicu výhodnejšie. Niekedy môže byť pre nemocnicu ekonomicky výhodnejšie mať príjem z nájomného a už žiadnu ďalšiu starosť, ako vo vlastnej réžii podnikať, niesť investičné, materiálne a personálne náklady a dúfať v adekvátny zisk.
Máme tu viaceré štátne nemocnice, ktoré majú svoje CT-čka, MR-ká a laboratóriá, a aj tak generujú obrovské straty a dlhy. Na druhej strane tu je aj štátna fakultná nemocnica, ktorá hospodári so ziskom a nemá dlhy, a pritom má vo svojich priestoroch súkromného poskytovateľa zobrazovacej diagnostiky. Rovnako tak napríklad aj štátna akciovka Nemocnica Poprad má u seba aj súkromnú lekáreň a hospodári dlhodobo so ziskom.
Jednou z výhod, prečo sa môže oplácať, aby tzv. SVaLZ-y vykonávali pre nemocnice externé spoločnosti, je využívanie úspor z rozsahu. Nemocnice nemusia ani investovať do vybavenia laboratórií a zamestnávať na základe platového automatu odborných pracovníkov. Ale to nech si spočíta každý manažment nemocnice zvlášť, ktorá alternatíva je pre nich aj z dôvodu počtu vzoriek, dostupnosti a garancie kvality výhodnejšia.

  • 10.12.2018

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o krátky komentár k vypovedaniu zmlúv súkromným prevádzkovateľom lekární nemocnicami v pôsobnosti MZ SR a presun lekární pod správu samotných nemocníc. Podobné opatrenia zavádzajú napríklad aj v oblasti CT, MR a laboratórií. Na aktuálny stav upozornilo MZ SR minulý týždeň tlačovou správou.

  • Je tento krok podľa Vás prínosný systémovo?
  • Môže takéto „zbavovanie sa súkromníkov“ výraznejšie ovplyvniť ziskovosť nemocníc, resp likvidáciu dlhu tých, ktorých sa to týka?

Odpoveď Dušana Zachara:
Tu by sa malo postupovať výlučne pragmaticky, racionálne. Treba posudzovať jednotlivo prípad od prípadu a prijať to, čo je pre tú-ktorú nemocnicu výhodnejšie. Niekedy môže byť pre nemocnicu ekonomicky výhodnejšie mať príjem z nájomného a už žiadnu ďalšiu starosť ako vo vlastnej réžii podnikať, niesť investičné, materiálne a personálne náklady a dúfať v adekvátny zisk.
Máme tu viaceré štátne nemocnice, ktoré majú svoje CT-čka, MR-ká a laboratóriá, a aj tak generujú obrovské straty a dlhy. Na druhej strane tu je aj štátna fakultná nemocnica, ktorá hospodári so ziskom a nemá dlhy, a pritom má vo svojich priestoroch súkromného poskytovateľa zobrazovacej diagnostiky. Rovnako tak napríklad aj štátna Nemocnica Poprad má u seba aj súkromnú lekáreň a hospodári dlhodobo so ziskom.
Jednou z výhod, prečo sa môže oplácať, aby tzv. SVaLZ-y vykonávali pre nemocnice externé spoločnosti, je využívanie úspor z rozsahu. Nemocnice nemusia ani investovať do vybavenia laboratórií a zamestnávať na základe platového automatu odborných pracovníkov. Ale to nech si spočíta každý manažment nemocnice zvlášť, ktorá alternatíva je pre nich aj z dôvodu počtu vzoriek, dostupnosti a garancie kvality výhodnejšia.

  • 10.12.2018

Otázka (Rastislav Herchel, Nový Čas)
Dobry den, vladna strana Smer na svojom sneme predstavila dalsi socialny balicek. Zaujimalo by nas, co na to hovorite vo vseobecnosti z odborneho hladiska. Čo obsahuje nový sociálny balíček?

  • predĺženie materskej alebo zvýšenie rodičovského príspevku
  • štát bude posielať výživné na deti za neplatičov
  • zníženie DPH na potreby pre novorodena
  • stoeurový príspevok na školské potreby pre prváčikov (malo by sa to týkať okolo 50 000 žiakov)
  • zrušenie poplatkov za výmenu dokladov po uzavretí manželstva

Odpoveď Petra Goliaša:
Vlada by sa mala zamerat na zmiernenie rizika chudoby pre rodiny s viacerymi detmi, ktore patria medzi najviac ohrozene chudobou. Efektivnym opatrenim je zasadne zvysenie danoveho bonusu na dieta az do dospelosti, nie len do siestich rokov veku, co nedavno schvalil parlament. Dalsim vhodnym opatrenim je zvysenie prispevku na starostlivost o dieta a investovanie do detskych jasli, aby sa rodicom oplatilo skor odist z rodicovskej dovolenky na trh prace.

  • 5.12.2018

Otázka (Roland Nagy, Új Szó)
Dobrý deň! Ministerstvo zdravotníctva predstavilo koncepciu stratifikácie nemocníc, ktorej cieľom je výrazne skvalitniť ústavnú zdravotnú starostlivosť do roku 2030. Podľa rezortu v súčasnosti existujú medzi nemocnicami veľké rozdiely v kvalite, a nový projekt by mal zabezpečiť vysokú úroveň starostlivosti vo všetkých nemocniciach. Chcel by som sa Vás opýtať:

  1. Ako vnímate plány ministerstva?
  2. Môže podľa Vás táto stratifikácia stabilizovať situáciu nemocníc na Slovensku?
  3. Má tento plán nejaké slabé stránky?
  4. Vidíte na to reálnu šancu, že sa podarí zrealizovať tento projekt?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. INEKO podporuje stratifikáciu lôžkových zariadení. Je to jedna z najdôležitejších reforiem, ktorá nás čaká.
  2. Nielen slovenské nemocnice, ale najmä ich pacienti potrebujú stratifikáciu ako soľ. Dobre nastavená sieť akútnych nemocníc s nadväzujúcimi zariadeniami pre doliečovanie, pre pobyt dlhodobo chorých a starších pacientov a ďalšie sociálno-zdravotné zariadenia predstvujú základný predpoklad na to, aby pacienti dostávali dostupnú a kvalitnú starostlivosť, ktorá bude udržateľná z ekonomického, klinického, ako aj demografického hľadiska. Určite je pre ľudí lepšie síce cestovať možno o pár minút dlhšie do nemocnice, ale zato mať väčšiu garanciu poskytovania bezpečnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ktorú bude zabezpečovať skúsený zdravotnícky personál v optimálnych počtoch.
  3. Najväčšou brzdou stratifikácie bude populizmus a rôzne politicko-lobistické tlaky rôznych záujmových zoskupení. Ak nebude napredovať postupná riadená a chcená reorganizácia nemocníc, bude sa presadzovať živelne, čo môže spôsobovať nechcené disproporcie a vážne problémy v kvalite, bezpečnosti, efektívnosti a dostupnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom. Ďalšími rizikami, ktoré môžu oslabiť efekty stratifikácie, sú nedostatočné kapacity následnej dlhodobej starostlivosti a zle fungujúca sieť ambulantných poskytovateľov.
  4. Teraz je dôležité, aby sa projekt naštartoval tak, že bude len ťažko reverzibilný v budúcnosti. Ak neprevládne populizmus, tak je dobrý predpoklad, že projekt bude pokračovať aj po prípadnej zmene vlády, keďže demokratická opozícia sa k nemu tiež hlási a bude v ňom s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať.

  • 4.12.2018

Otázka (Martina Raábová, SME)
Dobry den, obraciam sa na Vas s prosbou o odpovede na otazky ohladom rozpoctu. Parlament dnes rokuje o navrhu rozpoctu na buduci rok, v ktorom minister financii naplanoval na buduci rok deficit 0,1 percenta. Neskor premier Pellegrini oznamil, ze buduci rok bude mat SR vyrovnany rozpocet. Zaujima ma – co to bude znamenat pre ludi? Moze vyrovnany rozpocet nejakym sposobom ovplyvnit zivot bezneho obcana? Zaroven ma zaujima Vas nazor, co si o pozmenujucom navrhu o vyrovnanom rozpocte myslite – je to realne? Je vobec dolezite, ci to bude 0,1 alebo 0,0?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vdaka dobrym casom v ekonomike a prudko rastucim prijmom mohlo mat Slovensko vyrovnany rozpocet uz pred niekolkymi rokmi. Mohlo tak vyraznejsie znizovat verejny dlh a pripravovat sa na buduce krizy a dosledky starnutia obyvatelstva. Vlada dala prednost rychlejsiemu rastu vydavkov v zaujme zapacit sa volicom a udrzat vlastnu popularitu. V buducom roku to pocitia najmä zamestnanci verejnej spravy, ktorym rychlejsie stupnu platy a osobitne sestricky a zdravotnicky personal v nemocniciach. Aby vlada kryla takto zvysene vydavky, siaha aj k zvysovaniu dani, co pocitia bezni ludia napriklad v zdrazovani nezivotnych poistiek v dosledku novej dane z poistenia.
Rychly rast vydavkov v dobrych casoch sa nam moze vypomstit, kedze si netvorime rezervu na zle casy, ktore skor ci neskor pridu.
Ani aktualny navrh neznamena, ze rozpocet bude v predvolebnom roku vyrovnany. Neveria tomu nezavisle medzinarodne ani domace institucie, ktore ocakavaju mierne deficitne hospodarenie.
Pozmenovaci navrh upravujuci schodok na nulu je len technicka zmena, ktore cielom bolo vyhnut sa kritike rozpoctu zo strany Europskej komisie.

  • 4.12.2018

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, prosím Vás o odpovedanie na nasledujúce otázky. Dnes by mali poslanci rozhodnúť o tom, či môže P. Kažimír sa stať guvernérom NBS. Ľudia blízki Smeru sú však aj v iných funkciách, či už šéf Sociálnej poisťovne, URSO a pod.

  • Aký to má vplyv na krajinu z vášho pohľadu?
  • Čo to robí nielen s krajinou, ale aj tými nezávislými inštitúciami?

Odpoveď Petra Goliaša:
Dosadzovanim politikov do vedenia kontrolnych a regulacnych institucii sa oslabuje schopnost tychto institucii objektivne rozhodovat a kontrolovat vladu. Rastie tak riziko zneuzivania moci. Napriklad politicky zafarbeny sef NBS bude asi tazko kritizovat ekonomicke a socialne opatrenia navrhnute stranou, z ktorej prisiel. Vlade tak bude klast mensi odpor pri presadzovani popularnych avsak skodlivych opatreni – aktualnym prikladom je navrh na zavedenie stropov pre vek odchodu na dochodok. Skutocne nezavisla RRZ jasne vyjadrila kriticky postoj, NBS s prepojenim jej sucasneho sefa na ministra zo Smeru je pocut ovela menej. V konflikte zaujmov bude politicky zafarbeny sef NBS aj pri zavadzani regulacii, ktore mozu byt v rozpore s cielmi jeho politickej strany. Aktualne napriklad NBS reaguje na prudke zadlzovanie domacnosti sprisnovanim uverovej politiky. Tym ale spomaluje hospodarsky rast a teda aj rast verejnych prijmov ci zamestnanosti, co je v rozpore s kratkodobym zaujmom vlady. Rizikom je, ze politicky zavisla NBS oddiali sprisnovanie, co by mohlo mat vazne dosledky na dlhodobu financnu stabilitu krajiny. Konflikty zaujmov sa mozu objavovat aj pri regulacii financnych subjektov s prepojenim na politikov. Priklad poistovne Rapid Life, kde tisice klientov prislo o majetok v hodnote desiatok milionov eur, je ukazkou negativnych dosledkov, ktore hrozia pri zanedbanej regulacii na financnom trhu. Konflikty zaujmov musi riesit aj politicky zafarbeny sef URSO napriklad pri rozhodovani o udeleni licencii konkretnym firmam s prepojenim na politikov alebo aktualne pri rozhodovani o cenach energii, ktorych zvysovanie sa jeho exkolegom v politike urcite nebude pacit.

V skratke – dosadzovanie stranickych nominatnov do institucii, ktore maju byt od vlady nezavisle, vedie k centralizacii moci a k uprednostnovaniu uzkych stranickych alebo sukromnych zaujmov pred zaujmami verejnosti. Konkretnej strane to umoznuje udrzat si moc nad instituciami aj v pripade volebneho neuspechu.

Este jedna vec – za prioritu povazujeme organizovat otvorene vyberove konania do celnych pozicii kontrolnych a regulacnych institucii a tiez odpojenie rozhodovania o ich obsadzovani od vlady. V takom pripade by nemuselo vadit, ak by nominant bol politik, aj v politickych stranach totiz mozu pracovat kvalitni kandidati. Viac o tom piseme v nasej analyze o nezavislosti institucii:

  • Navrhujeme zaviesť pri obsadzovaní vedúcich funkcionárov (predsedov úradov a členov kolektívnych riadiacich orgánov) inštitúcií zákonnú podmienku otvoreného výberového konania. Ako príklad môže slúžiť zákonná podmienka otvoreného prihlasovania kandidátov pri voľbe šéfa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) a tiež posledná voľba predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) o ktorej otvorenosti rozhodla vláda uznesením. Otvorené výberové konanie by malo obsahovať nasledovné atribúty:
    • kandidáti musia byť verejnosti známi v dostatočnom predstihu
    • zverejňovanie informácií o kandidátoch (životopis, majetkové pomery)
    • verejné vypočutie kandidátov s možnosťou klásť otázky aj zástupcom politických aktérov, ale aj verejnosti mimo politikov
    • navrhujeme, aby bolo výberové konanie otvorené aj pre expertov zo zahraničia v prípade, ak spĺňajú kritériá. Inšpiráciou môže byť voľba policajného prezidenta v Írsku, ktorý bol obsadzovaný v medzinárodnej súťaži.
  • Navrhujeme zjednotiť pravidlá voľby a odvolávania vedúcich funkcionárov inštitúcií nasledovne:
    • Ak je kandidát zvolený 3/5 väčšinou všetkých poslancov Národnej Rady SR, vymenuje ho prezident do funkcie. Ak je zvolený jednoduchou väčšinou všetkých poslancov, má prezident možnosť nevymenovať zvoleného kandidáta do funkcie, pokiaľ na to existujú významné dôvody.
    • Pri odvolávaní navrhujeme rovnaký postup ako pri voľbe, t.j. odvolanie prezidentom v prípade súhlasu 3/5 väčšiny všetkých poslancov Národnej Rady SR, resp. možnosť prezidenta zamietnuť odvolanie z významných dôvodov v prípade odvolania jednoduchou väčšinou NR SR.
  • V prípade zvolenia predsedov jednotlivých inštitúcií podľa uvedených odporúčaní navrhujeme, aby predseda priamo rozhodoval o výbere podpredsedov a generálneho tajomníka služobného úradu. Alternatívne môžu byť podpredsedovia vyberaní a volení rovnakým spôsobom ako predseda.

http://www.ineko.sk/clanky/analyza-ako-posilnit-nezavislost-a-odbornost-verejnych-institucii

  • 3.12.2018

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, cfhcel by som Vás poprosiť o stručný komentár k sporu medzi ZAP a VšZP. Rokovania sú ukončené, zmluvy vypršali, vzťah funguje len v provizóriu sľubu preplácať úkony podľa starých zmlúv. Podobný scenár majú rokovania medzi poisťovňami a profesijnými organizáciami prakticky každý rok. Vlani mal ZAP podobný spor s Dôverou.

  • Spomínate si na iné prípady, kedy rokovania eskalovali až do bodu, kedy zmluvy vypršali?
  • Vidíte priestor na nejakú systémovú zmenu, ktorá by podobné rokovania uľahčila?
  • ZAP žiada aby do jeho rokovaní s VšZP vstúpilo ministerstvo, to sa angažovať odmieta. Myslíte si, že je táto požiadavka namieste?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na Slovensku máme medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami zmluvnú voľnosť. Štátne určovanie cien v tejto oblasti nie je, preto nie je namieste ani požiadavka, aby sa do negociácií o nových zmluvách angažovalo ministerstvo. Pravda, MZ SR je vo VšZP jediným akcionárom. Ak má niektorá zo strán pocit, že tá druhá zneužíva napríklad svoje dominantné postavenie, môže sa obrátiť na Protimonopolný úrad SR. To by v tomto prípade nebolo asi úspešné, keďže ostatné zoskupenia ambulantných poskytovateľov rovnaké zmluvy podpísali, pričom pred pár dňami mala VšZP na budúci rok zazmluvnených s novými dodatkami celkovo 85 % ambulantných poskytovateľov.

  • 30.11.2018

Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcela by som Vás touto cestou požiadať o stanovisko k nasledujúcej téme. V máji tohto roka premiér Peter Pellegrini hovoril, že nemôže tolerovať, že v štátnych nemocniciach sú niektoré oddelenia v privátnych rukách. Hovoril, že vysoko ziskové činnosti ako laboratória, či CT vyšetrenia by mali byť v rukách štátnych nemocníc a zisky z týchto činností majú ísť do rozpočtov týchto nemocníc.

  • Ako hodnotíte takýto úmysel?
  • Aj po zohľadnení faktu, že viaceré nemocnice by museli vybudovať takéto pracoviská nanovo, mohlo by im to vo výsledku finančne pomôcť ?

Odpoveď Dušana Zachara:
Vnímam to ako úmysel s nádychom ideologického populizmu. Pritom tu treba posudzovať jednotlivo prípad od prípadu a treba postupovať úplne pragmaticky, racionálne, čo je pre tú-ktorú nemocnicu výhodnejšie. Máme tu viaceré štátne nemocnice, ktoré majú svoje CT-čka, MR-ká a laboratóriá, a aj tak generujú obrovské straty a dlhy. Na druhej strane tu je aj štátna fakultná nemocnica, ktorá hospodári so ziskom a nemá dlhy, a pritom má vo svojich priestoroch súkromného poskytovateľa zobrazovacej diagnostiky.
Jednou z výhod, prečo sa môže oplácať, aby tzv. SVaLZ-y vykonávali pre nemocnice externé spoločnosti, je využívanie úspor z rozsahu. Nemocnice nemusia ani investovať do vybavenia laboratórií a zamestnávať na základe platového automatu odborných pracovníkov. Ale to nech si spočíta každý manažment nemocnice zvlášť, ktorá alternatíva je pre nich aj z dôvodu počtu vzoriek, dostupnosti a garancie kvality výhodnejšia.

  • 30.11.2018

Otázka (Martin Mitošinka, Parlamentné listy)
Dobry den, chcem poprosiť o rozhovor, rovno aj posielam otázky, že asi o aké témy mi ide:

  1. Minister hospodárstva SR Peter Žiga predstavil v pondelok tretí antibyrokratický balíček. Týchto 36 opatrení by malo prispieť k odstráneniu zbytočnej byrokracie dôrazom na elektronizáciu služieb a zefektívnenie procesov pri začatí podnikania a otváraní prevádzok. Podľa opozičných politikov tieto návrhy neobsahujú podstatné opatrenia, ale len kozmetické úpravy. Ako ho hodnotíte vy z pohľadu inštitútu, ktorý sa zaoberá práve ekonomickými reformami?
  2. Niektoré konkrétne opatrenia, napríklad jednoduchšie získanie DIČ-a vyslovene hovoria o snahe odbúrať byrokraciu, prečo je to všeobecné hodnotenie napriek tomu vlažné? Je to aj vinou prvých dvoch balíkov opatrení?
  3. Podľa vašich slov tieto návrhy nepomáhajú vo vnímaní Slovenska v medzinárodných hodnoteniach podnikateľského prostredia, Čo im je vytýkané z vonkajšieho prostredia?
  4. Ako sa pozeráte na nový pohľad na pokuty? Podľa ministerstva budú riešené formou “druhej šance”, až keď sa nedostatok u podnikateľa neodstráni.
  5. Návrh je v pripomienkovom konaní, budú vaše požiadavky na úpravy smerovať práve k tomu, čo ste spomínali?
  6. Poďme k ďalšiemu zákonu, ktorý by podľa vlády mal zlepšiť podnikateľom život. Myslím novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá prináša jednoduchšie zamestnávanie cudzincov. S ním ste spokojný?
  7. Môže priniesť pracovnú silu, ktorú zamestnávatelia toľko potrebujú? (- odkaz na rozhovor s p. Machunkom)
  8. Nedávno ste spoluorganizovali anketu k téme odvodu pre obchodné reťazce, podľa ktorej tento zákon povedie k zdraženiu potravín. Myslí si to 95 % zo 139 podnikateľov. Podnikatelia by zrejme najviac privítali práve úľavu na daniach alebo odvodoch… Aké sú z vášho pohľadu ich predstavy o zlepšení prostredia pre podnikanie?

Odpoveď Petra Goliaša:

  1. Antibyrokratické balíčky vítame, vidíme v nich potenciál na zlepšenie podnikateľského prostredia. Najväčší prínos majú opatrenia, ktoré zjednodušujú komunikáciu so štátom. Ide napríklad o zrušenie povinnosti predkladať tlačivá, ktoré už podnikatelia odovzdali iným štátnym orgánom, zjednodušovanie procesov a formulárov, ako aj lepšie informovanie o administratívnych povinnostiach. Priestor na znižovanie admisnitratívnej záťaže je veľký, preto v tom treba pokračovať. Kvalitu podnikateľského prostredia ale neurčujú len antibyrokratické balíčky. Významný vplyv majú opatrenia hospodárskej politiky. Napríklad zvyšovanie stropov pre zdravotné a sociálne odvody, nový odvod v poisťovníctve, navrhovaný odvod pre obchodné reťazce, povinné rekreačné poukazy, ale aj rýchle zvyšovanie minimálnej mzdy či zvyšovanie príplatkov za prácu v noci, cez sviatky alebo víkendy. Tieto opatrenia zvyšujú podnikateľom náklady a ich dopady cítia mnohí viac ako drobné úľavy v administratíve.
  2. V priebehu dvoch rokov je predkladaný už tretí balík. Spolu ide takmer o stovku opatrení, z toho 58 bolo prijatých v prvých dvoch balíkoch. V prevažnej väčšine ide o drobné zmeny, hoci sa medzi nimi nájde aj niekoľko významnejších. Problémom je pomalá realizácia. Podľa ministerstva hospodárstva bolo napríklad do konca augusta nesplnených 24 z 35 opatrení navrhnutých v prvom balíku, ktorý bol schválený v júni 2017. Ak by realizácia napredovala rýchlejšie, podnikatelia by mohli pocítiť reálnu úľavu a aj ich postoj k ďalším balíčkom by mohol byť pozitívnejší.
  3. Balíčky sú stále novinkou a aj kvôli pomalej realizácii sa ich efekt v hodnotení medzinárodných inštitúcií zatiaľ neprejavil. Navyše tieto rebríčky majú podstatne širší záber, nevenujú sa len byrokracii. Napríklad podľa Svetového ekonomického fóra, ktoré zisťuje názory podnikateľov, zaostávame najmä v efektívnosti súdnictva pri riešení sporov, v negatívnom vplyve daňového systému na motivácie pracovať, vo zvýhodňovaní vybraných podnikateľov vládnymi úradníkmi a v regulačnej záťaži. S tým súvisia aj hlavné bariéry v podnikaní, za ktoré podnikatelia označili korupciu, neefektívnu administratívu štátu a tiež daňové sadzby a regulácie. Podľa tvrdých dát rebríčka Doing Business zaostávame najviac v byrokracii pri stavebnom konaní, v ochrane minoritných investorov, ako aj v dĺžke trvania a výške nákladov na vymáhanie kontraktov či na rozbehnutie podnikania. Podľa rebríčka Paying Taxes od PWC tiež zaostávame v byrokracii spojenej s platením daní a to najmä v čase potrebnom na splnenie daňových povinností. Ako vidíme, znižovanie regulačnej záťaže je dôležité, ale sú tu mnohé iné oblasti, kde k pokroku nedochádza. Naopak, vyššie dane a odvody podnikateľom život ešte sťažujú.
  4. Je to dobré opatrenie. Podnikatelia často nespravia chybu zámerne, preto ich hneď netreba penalizovať, pokiaľ ide o porušenie menej závažných pravidiel. Balíček prichádza s návrhom, podľa ktorého im v takých prípadoch Slovenská obchodná inšpekcia môže dať “druhú šancu” a v prípade nápravy pokutu znížiť alebo úplne odpustiť. Inšpekcia súčasne nebude viesť správne konanie a môže sa sústrediť na iné aktivity. Na diskusiu je zámer, podľa ktorého by mala obchodná inšpekcia pri výške pokuty zohľadňovať aj obrat podniku. Relevantný totiž nie je obrat, ale výška vzniknutej alebo potenciálnej škody.
  5. Aktívnu účasť v pripomienkovaní prenechávame podnikateľským združeniam, ktoré sa môžu našimi názormi inšpirovať.
  6. V domácich prieskumoch podnikatelia už dávnejšie signalizujú nízku kvalitu a dostupnosť pracovnej sily ako vážny problém, kvôli ktorému mnohí odmietajú zákazky. Nedostatok ľudí začína brzdiť ekonomický rast a tento problém sa bude s rozvojom ekonomiky a starnutím obyvateľstva ďalej prehlbovať. Snahu vlády hľadať riešenia preto vítame. Ide už o druhú novelu v tomto roku. Prvá platí od mája a zjednodušuje zamestnávanie cudzincov v profesiách s nedostatkom pracovnej sily a v okresoch s nízkou nezamestnanosťou. Terajšia novela v tom pokračuje, keď napríklad skracuje lehoty pre posudzovanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania z 90 na 30 dní v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily, alebo ak ide o zamestnancov technologických centier. Tiež sa namiesto ročnej zavádza štvrťročná aktualizácia zoznamu nedostatkových profesií a rozširujú sa možnosti zamestnávania cez agentúry dočasného zamestnávania.
  7. Určite áno. Slovensko doposiaľ patrilo k najuzavretejším ekonomikám pre zahraničných pracovníkov. V porovnaní so susedmi sa otvárame s oneskorením. Ide samozrejme o citlivú tému, ak by totiž zahraniční pracovníci nahrádzali domácu pracovnú silu, bol by ich príchod na úkor domáceho obyvateľstva. Tomu sa ale dá zabrániť práve cielením otvárania na nedostatkové profesie. Ďalším problémom môže byť pomalá integrácia cudzincov. Treba sa na to dopredu pripraviť, aby boli riziká čo najmenšia a aby jasne prevážili ekonomické aj sociálne prínosy z príchodu nových pracovníkov.
  8. Dá sa to vyčítať z pravidelných prieskumov a hodnotení podnikateľského prostredia. Na prvých miestach sú požiadavky na lepšiu vymožiteľnosť práva, pokles korupcie, odbúranie regulačnej a administratívnej záťaže, zníženie daní a odvodov. Zlepšovanie podnikateľského prostredia je komplikovaný proces. Bolo by ale chybou zvaľovať zodpovednosť len na vládu. Podobne ako je pre kvalitu demokracie rozhodujúca angažovanosť občanov, aj pre kvalitu podnikateľského prostredia je rozhodujúca angažovanosť podnikateľov. Bez ich aktívnej snahy o zlepšenie sa veci sami od seba nepohnú.

  • 30.11.2018

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem vacsiu temu o sestrach a chcela by som Vas poprosit o komentar k

  1. Aj ked sa cisla MZ SR a komory sestier lisia, hovoria, ze na Slovensku mame nedostatok sestier. Kde vidite priciny? Je to nezaujmom mladych o toto povolanie, nedostatkom ochoty sestier pracovat v slovenskych podmienkach, alebo zohrava rolu napriklad aj organizacia prace na pracoviskach? Pripadne, kde inde vidite priciny?
  2. Existuje riesenie, ako v co najkratsom case dostat do systemu viac sestier?
  3. Ako hodnotite premenovanie zdravotnickych asistentov na prakticke sestry? A je podla Vas mozne na oddeleniach nahradit sestry praktickymi sestrami so zachovanim kvalitnej a bezpecnej ZS?
  4. Je podla Vas nevyhnutne, aby mala sestra vysokoskolske vzdelanie? Vidite nejake nedostatky vo vzdelavani sestier?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Samozrejme, príčin je niekoľko. Plat bude jedným z nich, ale treba povedať, že za ostatné roky si nemocničné zdravotné sestry, najmä tie ktoré slúžia vo veľkých štátnych zariadeniach, výrazne polepšili, pričom od budúceho roku príde k ďalšiemu navýšeniu. Dôležitou príčinou budú celkovo zlé pracovné podmienky, zlý stav a vybavenie budov, komfort a atmosféra na pracovisku, prílišná administratívna záťaž, nejasné kompetencie a ich (ne)dodržiavanie, nemožnosť zmeniť veci k lepšiemu, nedostatočná podpora zo strany nadriadených, sťažené podmienky pre kariérny rast a profesionálnu sebarealizáciu, politické nominácie vedúcich pracovníkov, atď. Celkovo je v našich nemocniciach, česť výnimkám, nemotivujúce prostredie, čo je v ostrom protiklade s vyspelým západným svetom.
  2. Neexistuje jedno zázračné riešenie. Treba postupne odstraňovať vyššie spomenuté príčiny nedostatku sestier a pomaly sa to môže začať zlepšovať.
  3. a 4. Možno tu vyslovím trochu kontroverzný názor. Podľa mňa treba na misky váh dať negatíva, ohrozenia a riziká vyplývajúce z nedostatku zdravotných sestier a negatíva, ohrozenia a riziká vyplývajúce z toho, že niektoré kompetencie a práce preberie nižší zdravotnícky personál, resp, sestry s formálne nižším stupňom vzdelania. Ide o to, že chýbajúca sestra žiadnemu pacientovi nepomôže, zato prítomná zdravotnícka asistentka alebo sestra, ktorá aj nemá povedzme vysokoškolský diplom, môže pacientovi pomôcť. Voľakedy stačilo na vykonávanie povolania zdravotnej sestry 4-ročné odborné stredoškolské vzdelanie. Teraz musia mať zdravotné sestry vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Sestry teraz dlhšie študujú, čiže dlhší čas života nezarábajú, a preto majú aj vyššie mzdové nároky. Vysokoškolský diplom v rukách znamená v našej zdravotníckej legislatíve tiež garanciu vyššieho platu. Nebolo by v čase nedostatku personálu vhodné skôr zjednodušovať záujemcom prístup na pracovný trh a odmeňovať nie podľa statusu, ale podľa nadobudnutých zručností a kvality odvedenej práce?

  • 29.11.2018

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o stručný komentár k aktuálnej štatistike
prestupov poistencov medzi zdravotnými poisťovňami. Bolo to opäť relatívne malé číslo, ÚDZS akceptoval 139.126 prihlášok, najviac získala Dôvera, vo výsledku stráca VšZP. Zaujíma ma Váš názor na to;

  • Akým spôsobom môžu poisťovne súťažiť o poistenca – aké benefity ponúkať môžu a v čom majú naopak „zviazané ruky” zákonom? Aké opatrenia by mohli trh rozprúdiť?
  • Dá sa nejakým spôsobom charakterizovať jednotlivé poistné kmene zdravotných poisťovní? Dá sa povedať napríklad aký typ poistencov opúšťa VšZP a prečo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nepovedal by som, že ide o malé číslo. Aj v zahraničí, kde majú pluralitný poistný zdravotný systém, je to porovnateľné. Navyše v ostatných rokoch počet ľudí, ktorí sa prepoisťujú, stabilne mierne stúpa, takže ľudia vidia rozdiely medzi poisťovňami a hľadajú takú, ktorá bude ich preferenciám zodpovedať najlepšie.
Poistenci sa rozhodujú rôzne, niektorí majú zlú osobnú skúsenosť, preto prestupujú, alebo dajú na pozitívnu či negatívnu referenciu známych alebo svojich lekárov, iní reflektujú na rôzne bonusové programy, programy refundácie doplatkov za lieky, krátke čakacie lehoty, väčší rozsah preplácaných výkonov, vakcín, liekov (aj na výnimku) – nadštandardu, sieť zazmluvnených poskytovateľov, lepšiu komunikáciu, imidž a pod.
Samozrejme, súťaž na trhu s poskytovaním zdravotného poistenia by sa rozprúdila, keby bolo jednoznačnejšie definované, aké nároky má pacient zo základného balíka zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. Potom by poisťovne vedeli vytvárať rôzne poistné produkty pre rôzne cieľové skupiny. Pomohlo by tiež, keby poisťovne mohli medzi sebou súťažiť do určitej miery aj výškou poistného. A v neposlednom rade by súťaž na trhu podporila nižšia ingerencia štátu na tomto poli, zrušenie dominantného postavenia VšZP a vstup nového, resp. nových zdravotných poisťovní.

N.B.: INEKO realizuje projekty, ktoré finančne podporujú aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. INEKO čerpá aj verejné zdroje z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa.

  • 29.11.2018

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o odpoved na par otazok. MZ SR priznava, ze zacne nemocnicu stavat najskor v roku 2021. Este v marci tohto roku ministerka Kalavska hovorila, ze by sa stavba mala zacat pred volbami. Chcela som vas poprosit:

  • Co sposobi oneskorenie vystavby novej UNB?
  • Ako hodnotite, ze sa opyta posuva stavba?
  • Spomalenie prislo kvoli namietkam. Ma MZSR nejake moznosti, aby stavbu
    urychlilo?
  • Malo by stavbu urychlit co najviac?
  • Nebude mat oneskorenie ten efekt, ze este viac lekarov a sestier bude chciet ist do novej nemocnice Penty?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak dostáva pacient dostupnú, kvalitnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť od erudovaného zdravotníckeho personálu, ktorý je motivovaný a poskytuje pacientovi dostatok informácií, je mu jedno, či leží v súkromnej, polosúkromnej, župnej alebo štátnej nemocnici. Celý proces prípravy výstavby novej UNB a uskutočňované veľké zmeny v plánoch (veď ešte relatívne len nedávno tu bol na stole projekt PPP nemocnice na Patrónke) zo strany štátu ukazujú, že štát nemá jasný ťah na bránu a nevie sa jednoznačne rozhodnúť, že čo, za čo a ako to chce. Je to v ostrom protiklade so zámermi súkromného investora, ktorý má jasný plán. Paradoxne, toto otáľanie zo strany štátu môže mať aj výhody pre celú spoločnosť. Pacienti budú mať v Bratislave onedlho novú modernú nemocnicu, kde štát nemusel investovať ani euro. Keď bude štát chcieť postaviť novú nemocnicu, nebude musieť investovať toľko peňazí (čiže aj riziko neefektívnosti bude nižšie) a bude vedieť presnejšie definovať, čo ešte Bratislave a okoliu, resp. celému Slovensku chýba. Samozrejme, nová súkromná nemocnica na Boroch sa bude snažiť získať kvalitných lekárov aj zo štátnych zariadení, ale je možné, že bude oveľa radšej chcieť oslovovať slovenských lekárov, ktorí odišli do zahraničia, aby sa vrátili a priniesli so sebou okrem know-how aj novú “západnú” kultúru fungovania a riadenia ľudských zdrojov a procesov v nemocnici. Ak sa napríklad súkromnej nemocnici nepodarí vytvoriť lekárom dostatočnú voľnosť a priestor pre medicínsku vedu a výskum, bude tu existovať určite skupina excelentných lekárov a vedcov, ktorí uprednostnia rozvoj svojej profesionálnej kariéry v rámci štátnej univerzitnej nemocnice, navyše keď už platová otázka nie je to, čo dnes našich lekárov najviac trápi. Dúfajme, že zo synergie a súťaže súkromnej a štátnej nemocnice v Bratislave bude benefitovať najmä pacient a napokon i zdravotnícky personál, a nie rôzni vybavovači a vyťahovači renty.

  • 26.11.2018

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, prosím Vás o odpovedanie na nasledujúce otázky.

  • Prečo je dôležité, aby guvernér NBS bol dôležitý?
  • Aké úlohy môže guvernér NBS ovplyvniť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Posielam citat z nasho augustoveho blogu:
Vplyv NBS po vstupe do eurozóny klesol, stále však ide o významnú inštitúciu, ktorá napríklad vykonáva dohľad nad finančným trhom. Nezávislá NBS tiež môže zásadne vstupovať do verejnej debaty o ekonomickom vývoji v krajine. Aká by však bola objektívnosť centrálnej banky na čele s elitným straníkom? Guvernér NBS má silné postavenie a dokáže chod tejto inštitúcie výrazne ovplyvniť. Predsedá bankovej rade, ktorá je riadiacim orgánom NBS. Na jeho návrh vláda menuje troch zo šiestich členov bankovej rady. Dosadenie prominentného politika do funkcie by teda výrazne zvýšilo riziko ovládnutia bankovej rady politickými nominantmi.
Zdroj

A este citat z mojho vcerajsieho FB statusu:
Strana Smer má na Slovensku významnú moc a kopec rôznych záujmov, ktoré ovplyvňujú hospodársku politiku, vzťahy medzi politikmi a podnikateľmi a presahujú aj do finančného sektora. Keď sa jeden z lídrov strany Smer stane guvernérom NBS a hoci aj formálne vystúpi zo Smeru, neznamená to, že sa odstrihne od týchto záujmov. Bude musieť každý deň hľadať kompromisy medzi záujmami Smeru a nezávislým fungovaním NBS napríklad pri komentovaní hospodárskej politiky alebo regulovaní finančného trhu. Vstup elitného politika do NBS preto poškodzuje nezávislosť centrálnej banky a je zlým precedensom pre obsadzovanie podobných funkcií v “nezávislých” inštitúciách.
Zdroj

Este jedna vec – aby sa do buducnosti znizilo riziko ovladnutia NBS uzkou castou politickeho spektra, odporucame upravit volbu guvernera podla vzoru volby predsedu RRZ:
“Pri voľbe guvernéra NBS odporúčame prevziať pravidlá platné pre predsedu RRZ, t.j. najmä podmienka 3/5 väčšiny v parlamente, garancia spôsobu voľby ústavným zákonom, podmienka vzdať sa členstva v strane, možnosť len jedného funkčného obdobia.”
Podrobnejsie to popisujeme v tom blogu

  • 26.11.2018

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o stručné zhodnotenie sporu medzi stomatologickou komorou a VšZP. Zubári žiadajú navýšenie platieb od poisťovní, podľa argumentov komory, „priemerný ročný nárast platieb za výkony zubných lekárov od roku 2016 je menej ako 2 %, pričom u ostatných segmentov je navýšenie o 10 až 20 %. Zubné lekárstvo ako jeden zo segmentov ambulantného sektora požaduje na rok 2019 zvýšenie ceny bodu minimálne o 10 % s následnou úpravou tak, aby sa cena hradená z verejného zdravotného poistenia pre pacientov približovala reálnej hodnote výkonu poskytovania zubno-lekárskej starostlivosti.“ Komora má problém najmä s VšZP a hrozí, že ak nepríde k dohode, zváži vypovedanie zmlúv.

  • Ako tento spor vnímate – zubári žiadajú navýšenie platieb pravidelne, pacient napriek tomu, že si platí za zdravotné poistenie, musí u zubárov doplácať neraz vysoké sumy. Poisťovne sa bránia, že platia podľa kategorizačných zoznamov MZ SR. * Aký vidíte priestor na kompromis a čo by k jeho dosiahnutiu bolo potrebné?
  • Čo by pre poistencov VšZP znamenalo vypovedanie zmlúv zo strany zubárov – ohrozilo by to dostupnosť stomato-starostlivosti?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ide o štandardné negociácie pri kontrahovaní zdravotnej starostlivosti u poskytovateľov na nasledujúce obdobie. Neviem posúdiť, či sú požiadavky adekvátne. Ocenil by som, keby sa pri dohadovaní o výške zdrojov viac používali argumenty súvisiace s dosiahnutými výsledkami poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientom, a menej argumentácia typu “oni dostali toľko, tak aj my chceme toľko alebo ešte viac”. Každý poistenec má nárok na hradenie akútnej zdravotnej starostlivosti, aj keď nemá jeho poskytovateľ zmluvu s jeho poisťovňou. Vypovedanie zmluvy ešte nič neznamená, väčšinou sa totižto nájde ešte pred uplynutím výpovednej lehoty dohoda. Ak by aj k dohode neprišlo, predpokladám, že by VšZP poistencom časť platby preplatila, len by museli prísť s bločkom na pobočku.

  • 21.11.2018

Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás pekne poprosiť o vyjadrenie k nemocnicam, ktoré spravuje Trenčianska župa – v minulosti sme spoluo tom hovorili – župa ešte v roku 2015 schválila uznesenie, podľa ktorého mali tri krajské nemocnice riadiť externí manažéri – dodnes však k naplneniu toho uznesenia nedošlo, župa roky neukončila verejné obstarávanie. To navyše napadol na súde jeden z jeho účastníkov. Včera toto uznesenie poslanci Trenčianskeho krajského zastupiteľstva zrušili. Župa vypísala na miesta troch riaditeľov štandardné výberové konanie, nemocnice sa prihlásili do systému oddlžovania a museli podpísať mandátnu zmluvu s ministerstvo zdravotníctva. Aktuálne župa tvrdí, že od roku 2015 sa veľa vecí zmenilo. „Systém manažérskych zmlúv je už dnes neaktuálny. To sme v roku 2015, kedy zastupiteľstvo schválilo postup podľa manažérskych zmlúv, nemohli predpokladať. Dnes sme to zrušili, aby sa nemocnice mohli plne venovať oddlžovaniu a plneniu mandátnej zmluvy,“ povedal trenčiansky župan.

  • Čo hovoríte na tento posun v tejto veci?
  • Ako môže nové vedenie pomôcť zlepšiť postavenie nemocníc – v hodnotení INEKO skončili trenčianske krajské nemocnice na chvoste rebríčka?
  • Čo by podľa vás mohlo pomôcť?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ukazuje sa, že ak prevzali stratové a zadlžené župné alebo mestské nemocnice súkromné subjekty, tak ich dokázali za relatívne krátky čas finančne ozdraviť. Majitelia súkromných sietí majú dostatočný kapitál, aby vedeli do zanedbaných nemocníc investovať a postupne ich modernizovať. Samozrejme, existujú aj dobré príklady hospodárenia všeobecných nemocníc, ktoré zriaďuje štát, resp. územná samospráva – napr. nemocnice v Poprade a Starej Ľubovni. V prípade nemocníc TSK sa však dobrému hospodáreniu dlhodobo nedarí, pričom aj trend je negatívny. Jedným z problémov bude určite aj kvalita riadenia týchto nemocníc. Je otázne, či manažmenty týchto príspevkových organizácií župy sú dostatočne slobodné na to, aby mohli prijímať také kroky, ktoré budú potrebné, hoci budú aj nepopulárne, na ozdravenie chodu nemocníc. Vyzerá to tak, že momentálne sa v nemocničnom segmente točí veľký balík dodatočných zdrojov – oddlženie, eurofondy, prísľub navýšenia platieb, takže to pre miestnych politikov môže znamenať lákadlo a vieru, že sa s týmito navýšenými zdrojmi podarí vylepšiť fungovanie nemocníc TSK. Finančná injekcia na obzore pravdepodobne na prechodnú dobu odloží v miestnych kruhoch diskusiu o potrebe zmeny právnej formy či vlastníka, resp. prevádzkovateľa týchto nemocníc, avšak nikde nie je garantované, že sa nemocnice trenčianskej župy prestanú systémovo zadlžovať. Na to treba ochotu reformovať. Uvidíme, či je na to politická vôľa a či sa to podarí.

  • 21.11.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na aktuálnu revíziu liekov, ktorú v menšej úspore ako navrhoval Útvar Hodnota za peniaze a ZP Dôvera podpísala ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. K tomu mám na Vás nasledovné otázky:

  1. Ministerka povedala, že revíziu liekov, ako navrhla ZP Dôvera nepodpísala, lebo by sa enormne pre pacientov zvýšili doplatky za lieky. Aký je váš názor na tento jej argument?
  2. Myslíte si, že MZ SR vyvinulo dostatočný tlak na farmaceutické firmy, aby znížili ceny za lieky, tak aby nemuseli stúpnuť doplatky za lieky?
  3. Nie je podľa vás za revíziou liekov navrhnutou Dôverou len snaha o to, aby ako ZP menej platila bez ohľadu na doplatky pre pacientov?
  4. Čo hovoríte na argument Kalavskej, ktorá tvrdí, že keby sa urobila taká veľká revízia, ako navrhla Dôvera malo by to negatívny dopad na zdravie pacientov a niektorí z nich by mohli skončiť pri zmene liekov až na urgente?
  5. Myslíte si, že keby Kalavská podpísala niekoľko desiatok miliónovú revíziu liekov bez dohody s farmafirmami, tak by tie cúvli a znížili ceny svojich liekov, ako v minulosti pri menšej revízii, alebo by ich nechali na pôvodnej úrovni?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Že to platí len v prípade, ak by pacienti odmietali prejsť na iný liek s rovnakou účinnou látkou, ktorý je rovnako bezpečný, kvalitný a účinný a pritom je s nulovým, resp. minimálnym doplatkom. Zároveň by muselo platiť, že výrobcovia drahších liekov by následne neznížili cenu, čo je málo pravdepodobné.
  2. Neviem to posúdiť. Ale vzhľadom na to, že taká veľká, komplexná revízia úhrad liekov sa nekonala dlhé roky (od roku 2011), tak by aj potenciálny objem úspor bol obrovský, ale zároveň sa dal očakávať aj obrovský protitlak subjektov, ktoré by skokovito o takýto objem prišli na maržiach, a preto bolo možno vhodné rokovať nadštandardne – o to viac a intenzívnejšie ako obvykle pri “malých” revíziách. Ale aj v prípade nedohody s farmafirmami sa veľká revízia mala podpísať, keďže ide o systémové opatrenie, s ktorým počíta aj legislatíva.
  3. Stačilo by, aby regulátor dohliadol na to, aby ušetrené desiatky miliónov eur boli poisťovňami použité napr. na skrátenie čakacích lehôt pacientov, výsledkovo-orientované odmeňovanie poskytovateľov a pod.
  4. Priznám sa, nerozumiem úplne tomuto argumentu. Veď riziko, že pacient zvyknutý na určitý liek bude musieť prejsť na iný, ktorý možno inak vyzerá, je inej farby, tvaru, iného počtu tabletiek, tu existuje stále, aj teraz. Pacientom pribúdajú lieky, odbúdajú, menia sa, výrobcovia odchádzajú z trhu, noví prichádzajú, iní modifikujú obaly a formu toho istého lieku v priebehu času a pod. Ak si niekto nevie dávkovať lieky, tak potom potrebuje pomoc iného druhu. V mnohých vyspelých krajinách, napr. Švédsko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Holandsko, Švajčiarsko, Francúzsko, Taliansko či Španielsko existuje povinná generická substitúcia, takže je neprístojné strašiť pacientov, že prechodom na iný liek s totožnou účinnou látkou, teda rovnakým liečebným účinkom sa im zdravotne priťaží a budú musieť ísť na urgentný príjem a pod.
  5. Minulosť nám ukazuje, že farmafirmy by postupne znížili ceny drahších liekov, aby boli konkurencieschopné v porovnaní s lacnejšími. Ak by tak aj neurobili všetky, nevadilo by to, nakoľko existujú alternatívne lieky s rovnakou účinnou látkou. Treba akurát pacientov viac edukovať, že prechodom z originálneho na generický liek nedostávajú menej kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Je to, ako keby si človek namiesto čierneho značkového bavlneného trička za 30 eur zaobstaral biele neznačkové tričko s rovnakým strihom a kvalitou bavlny za 10 eur. Základnú funkčnosť – byť odetý – spĺňajú obe tričká. Ak si niekto zakladá na značke, musí si priplatiť – ide o nadštandard.

Dnes sme dali na FB aj status k tejto téme, takže môžete aj z neho citovať, ak Vám to vyhovuje

  • 20.11.2018

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o vyjadrenie k napadu Roberta Fica o tom, aby danovnici mohli poskytnut 2 percenta rodicom.

  • Ako sa vy na tento napad pozerate?
  • Kde vidite rizika?
  • Kde naopak pozitiva?
  • Funguje takyto system v zahranici? Kde a ake s tym maju skusenosti?
  • Do akej miery to moze ohrozit statny rozpocet?
  • Je to vobec transparentne?

Odpoveď Petra Goliaša:
Opatrenie by poskodilo a mozno aj existencne ohrozilo mnohe neziskovky aktivne vo vychove a vzdelavani, kulture alebo sporte, ktore maju velky podiel darov cez 2 % od fyzickych osob. Ak je pre stat prioritou podporovat aktivity tretieho sektora a teda obciansku spolocnost, nemal by tento navrh prijat. Ak to pre stat nie je prioritou, lepsim riesenim by bolo 2 % zrusit a adekvatne znizit ludom dane, aby sami rozhodli, co s peniazmi spravia.

PS: INEKO tu nema konflikt zaujmov, kedze dary cez 2 % od fyzickych osob netvoria vyznamnu cast nasich prijmov.

  • 20.11.2018

Otázka (Tatiana Kapitánová, Tovar&Predaj)
Dobrý deň, v časopise Tovar&Predaj máme rubriku Slovo odborníka, kde sa zástupca organizácie/spoločnosti vyjadruje k nejakej aktuálnej téme. Všimla som si, že ste spolu s PAS robili prieskum o pripravovanom odvode. Rada by som sa opýtala či by niekto z Vašich odborníkov nemal záujem o odvode a jeho následkoch napísať do nášho časopisu komentár. Ak áno, rozsah príspevku by bol 2000 znakov (vrátane medzier), krátky titulok a tri slová, ktoré charakterizujú hlavnú myšlienku.

Odpoveď Petra Goliaša:
Odvodom k drahším potravinám
Jednou zo slabín demokracie je sklon k populizmu. Teda k prijímaniu síce populárnych, ale škodlivých opatrení. Na Slovensku patrí medzi najnovšie príklady návrh poslancov SNS na osobitný odvod 2,5 % z ročného z čistého obratu pre obchodné reťazce. Navrhovatelia chcú, aby štát z výnosov podporoval domáce produkty a zabezpečil tak potravinovú sebestačnosť Slovenska.
Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) s inštitútom INEKO sa v prvej polovici novembra v rýchlej ankete opýtali podnikateľov, čo si o návrhu myslia. Prieskumu sa zúčastnilo 139 firiem všetkých veľkostí a zo všetkých krajov Slovenska.
S názorom, že odvod je správnym nástrojom na dosiahnutie potravinovej bezpečnosti, nesúhlasí 91 % respondentov. S tým, že príčinou problémov v poľnohospodárskej prvovýrobe sú obchodné reťazce, nesúhlasí vyše 80 % respondentov.
Viac ako tretina (36 %) si myslí, že odvod povedie k odchodu niektorých reťazcov z trhu a teda k zhoršeniu hospodárskej súťaže. Takmer všetci (95 %) vyjadrili názor, že dôjde k zdraženiu potravín.
Drahších potravín sa zjavne boja aj politici. Preto poslanci Most-Híd pripravujú ďalšie opatrenie – reguláciu cien potravín. To už mnohých ekonómov zdvíha zo stoličky. Kde by už mala fungovať hospodárska súťaž, ak nie pri predaji potravín, kde pôsobí mnoho výrobcov aj predajcov?
Teoreticky je možné, že tam súťaž nefunguje. Ak ale existuje také podozrenie, treba ho najskôr podporiť faktami o trhových podieloch, neprimeraných ziskoch alebo cenových karteloch. Nič také poslanci neukázali.
No a na riešenie máme Protimonopolný úrad, ktorý má chrániť hospodársku súťaž bez politických vplyvov. Zavádzanie osobitných daní a regulácií bude mať presne opačný efekt. V konečnom dôsledku zhorší konkurenčné prostredie a posilní tvorbu monopolov, na čo doplatíme všetci.
Ešte stále je čas oba škodlivé návrhy zastaviť. Je dobré, že podnikatelia neostali ticho. Kriticky dôležitá je ale verejná mienka. Ak ľudia pochopia, prečo sú tieto opatrenia škodlivé, politici ich neprijmú. Preto treba o nich diskutovať.

  • 16.11.2018

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, v Revizii vydavkov na zdravotnictvo II. sa uvadza, ze zdravotnictvo caka od buduceho roka zmena financovania na programove rozpoctovanie. Chcem som sa spytat na Vas nazor, ako hodnotite tento navrh:

  • Ake su vyhody a nevyhody takehoto financovania?
  • Mozno ocakavat, ze zdravotnictvo bude mat vdaka tomu viac penazi? Pripadne, moze to ovplyvnit kvalitu slov. zdravotnictva?
  • Je mozne taku zasadnu zmenu stihnut zaviest este do konca roka?

Odpoveď Dušana Zachara:
Čo sa týka percenta za poistencov štátu: doteraz sa každoročne nezmyselne vybíja verejná debata nad jeho výškou, pričom podstatný je celkový objem verejných prostriedkov idúcich do zdravotníctva a jeho stabilný vývoj a úplne najpodstatnejšie je, čo za tento balík dostávame – aké výsledky, v akej kvalite a efektívnosti. Dôležité je, aby celkový objem zdrojov bol predvídateľný. Ak by sme mali fixne nastavené percento za poistencov štátu vo výške 4 % a sadza odvodov za ekonomicky aktívnych by sa tiež nemenila, tak potom by v časoch vysokého hospodárskeho rastu malo zdravotníctvo obrovské nárasty zdrojov, avšak v čase krízy (keď nie sú ľudia menej chorí) by existoval pokles zdrojov a vtedy by sme len videli ten odpor… Ak štát určuje celkový balík, čo sa deje mimochodom aj teraz, keď sa percento za poistencov štátu flexibilne prispôsobuje rastúcim príjmom od ekonomicky aktívnych, vie projektovať výdavky do zdravotníctva viac lineárne, bez skokovitých excesov. Aby vedeli aktéri v zdravotníctve očakávať, aké budú zdroje v budúcich rokoch, na to je vhodné viacročné rozpočtovanie v spojitosti s programovým rozpočtovaním. Tak vieme do určitej miery garantovať sumy peňazí, ktoré majú ísť na plnenie cieľov rozpočtu v oblasti zdravotnej politiky.

  • 16.11.2018

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, aktuálne sa venujem téme revízie úhrad za lieky. Ak tomu správne rozumiem, ministerstvo má zo zákona povinnosť revidovať úhrady od roku 2011, no nerobí tak. Revízia spočíva v tom, že štát má preplácať lieky vo výške ceny najlacnejšieho na trhu (v danej kategórii) a tým, že tak nerobí, sa na trhu objavili lacnejšie alternatívy, pričom štát stále prepláca podľa „starých tabuliek“. Snaha revidovať prišla teraz. Ministerstvo vyzvalo výrobcov liekov aby predstavili návrhy na zníženie cien liekov a dalo im 48 hodinové ultimátum. Takmer nikto nereagoval a ministerka preto revíziu nepodpíše.

  • Moja otázka je, z akého dôvodu je vlastne potrebné znižovanie cien zo strany výrobcov? – nestačí, ak si rezort len aktualizuje dáta a začne preplácať podľa toho, čo je aktuálne na trhu najlacnejšie?
  • Prečo k tomu potrebuje zmenu cenovej politiky výrobcov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, máte pravdu. Stačilo by v rámci kategorizácie upraviť výšku úhrad z verejných zdrojov na základe ceny najlacnejšej alternatívy v rámci referenčnej skupiny liekov a možno by to následne donútilo mnohých výrobcov drahších liekov upraviť svoje ceny nadol, aby boli konkurencieschopní. Ministerka však pravdepodobne nechcela čeliť mediálnym tlakom časti lekárov, pacientskych organizácií a pacientov, ktorým by sa náhle mohli zaviesť, resp. zvýšiť doplatky za lieky, ktoré práve užívajú, ak odmietnu, alebo vo výnimočných prípadoch nemôžu prejsť na liek s nulovým alebo nižším doplatkom. Preto bolo pre ministerku najvýhodnejšie, ak by všetci súhlasili s revíziou a zároveň by drahšie lieky znižovali svoje ceny, aby pacienti nemali vysoké doplatky. Spôsob, akým sa však rokovalo, nedávalo príliš veľa nádejí, že sa to môže dosiahnuť. Niekedy je nevyhnutné, aby politik rozhodol aj proti vôli nejakej skupiny ľudí alebo firiem, pričom by mal vždy sledovať prínos pre celú spoločnosť. Na druhej strane musí byť celý proces aj pre farmafirmy transparentný, predvídateľný, s dostatkom priestoru pre odznenie odborných argumentov a diskusiu.

  • 15.11.2018

Otázka (Eva Mihočková, TREND)
Ahoj Peto, ako sme spolu telefonovali, pisem pre Trend temu “Dobre a zle zahranicne peniaze.” Chcem porovnat mieru angazovanosti zahranicnych zdrojov v tretom sektore a vo verejnych investiciach na Slovensku. Prosim Ta o odpovede:

  1. Do akej miery (percentualne aj Tvojimi slovami) su momentalne slovenske verejne investicie zavisle od zahranicnych zdrojov?
  2. Aku strukturu maju tieto zahranicne zdroje? (su to len eurofondy?)
  3. Mozeme do tejto uvahy zapracovat aj statny dlh, ktory je (z polovice?) v rukach zahranicnych investorov? Da sa povedat, ze zahranicie tymto ovplyvnuje slovensku politiku? (myslim, ze minimalne vo fiskalnej oblasti ano, pretoze v pripade straty dovery zahranicnych investorov by mala krajina velky problem, nie?)
  4. Aký je vplyv zahraničného financovania verejnych investicii (teda primarne EU) na formovanie slovenskej politiky a spolocenskej klimy?
  5. Kto je podla Teba zavislejsí od zahranicnych zdrojov – treti sektor alebo stat?

Odpoveď Petra Goliaša:

  1. Sme závislí predovšetkým na peniazoch Európskej únie. Zdroje z eurofondov tvorili v rokoch 2015-17 spolu 55 % všetkých verejných investícií na Slovensku. Po započítaní spolufinancovania, ktoré je prevažne zo štátneho rozpočtu, tvoria europrojekty viac ako 70 % verejných investícií.
  2. Eurofondy financujúce kohéznu politiku, teda súdržnosť EÚ, tvoria rozhodujúcu časť. Na roky 2014-20 získalo Slovensko 15,32 miliardy eur, čo sú darované peniaze, ktoré nemusíme vracať. Používajú sa na verejné projekty, ktoré štát spolufinancuje sumou 4,72 miliardy eur. Na spolufinancovanie vláda bežne využíva cudzie zdroje, napríklad pôžičky Európskej investičnej banky (EIB), ktorá v rokoch 2012-16 poskytla Slovensku 3,6 miliardy eur. V súčasnosti je EIB významným investorom v PPP projekte na obchvat Bratislavy. V tomto projekte poskytol záruky aj Európsky fond pre strategické investície, čo je ďalší nástroj EÚ na podporu investícií najmä do infraštruktúry medzinárodného významu.
  3. Väčšina dlhu pripadá na finančné inštitúcie, ktoré nemajú rezidenciu na Slovensku. Treba si ale uvedomiť, že aj naše najväčšie banky majú zahraničné matky, nepriamo tak cez ne prevažnú časť dlhujeme zahraničným subjektom. Finančné trhy reagujú na dianie v politike, čoho dôkazom je aj nedávne zvýšenie úrokov na talianskych dlhopisoch po tom, čo v Taliansku prevzali moc populisti, ktorí odmietajú úsporné opatrenia.
  4. Prakticky všetky veľké projekty na výstavbu diaľnic, železníc, infomatizáciu verejnej správy či investície na ochranu životného prostredia sú hradené z eurofondov. Bez tých peňazí by sme napredovali pomalšie, kvalita života by bola nižšia. Negatívom je rozšírená korupcia, ku ktorej dochádza pri prerozdeľovaní vo vnútri krajiny. Korupcia kazí morálku a deformuje súťaž, čo na Slovensku tiež zanecháva stopy. Korupcia by tu ale bola aj bez eurofondov.
  5. Ani štát ani tretí sektor nežijú v izolovanom svete. Finančná previazanosť so zahraničím je prirodzená. Dôležitá je transparentnosť, teda aby verejnosť vedela, odkiaľ sú peniaze. INEKO dlhodobo zverejňuje svojich donorov aj objem podpory v ročných správach. Aj tretí sektor v súčasnosti významne čerpá z eurofondov v rámci programu na zefektívnenie verejnej správy. Paleta donorov je ale pestrá, nechýbajú slovenské ministerstvá, domáce súkromné firmy aj zahraničné nadácie. Zahraničná rezidencia donorov by rozhodne nemala byť dôvodom na škandalizáciu. Kritická diskusia by sa mala prioritne venovať výsledkom práce mimovládok s ohľadom na záujmy, hodnoty a transparentnosť ich donorov.

  • 14.11.2018

Otázka (Petra Strižková,Rádio Slovensko)
Dobrý deń, v rámci rebríčka najkvalitnejších nemocníc na SK “Nemocnica roka 2018” ste pracovali aj s kritériom “spokojnosť s nemocničnou stravou”?
Ak áno, s kým by som mohla prebrať podrobnejšie dáta? Resp. existuje relevantný spotrebiteľský prieskum, ktorý s témou pracuje?

Odpoveď Dušana Zachara:
V ramci ocenenia Nemocnica roka pracujeme s indikatorom Celkova spokojnost pacientov, ktory pozostava z 12 dotaznikovych otazok definovanych v legislative. Jedna z nich je aj otazka o nemocnicnej strave, ktora je v tomto zneni:

Ako ste boli spokojný (á) s kvalitou stravy na oddelení?

Na nasom portali nemocnice.ineko.sk najdete podrobne udaje aj o tejto otazke za vsetky nemocnice a aj viac rokov dozadu.

Na ukazku Vam zasielam link na vytvoreny rebricek spokojnosti pacientov s kvalitou stravy na oddeleni za vsetky fakultne a vseobecne nemocnice za obdobie 4 rokov (2014-2017) (bodove hodnoty su na skale skolskych znamok, cize cim vacsie cislo, tym nespokojnesi pacienti): http://nemocnice.ineko.sk/rebricky/20142017/1.7|1,3|NONE|1.7,d

  • 12.11.2018

Otázka (Filip Domovec, Plus JEDEN DEN)
Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o vyjadrenie k téme: Čakanie pacienta na urgente privezeného záchrankou. Podľa dát zverejnených na stránke INEKO spomedzi štátnych a fakultných nemocníc vyšla najlepšie UN Martin 13,3 min. a najhoršie UNLP Košice 22,1 min.

  • Prečo musia pacienti privezení záchrankou na urgent ešte niekoľko minút čakať?
  • Z akých konkrétnych údajov ste vychádzali pri zostavení rebríčka o čakacích dobách na urgentoch?
  • Pacientov s neakútnym stavom nechávajú na urgentoch čakať dlhšie, čo je prirodzené, no tak sa predlžuje aj priemerná doba čakania na jedného pacienta a nie je to chyba personálu alebo nemocnice. Rátali ste s týmito prípadmi pri tvorbe rebríčku?
  • Čo je dôvodom, že v Martine sa čaká 13 minút a v Košiciach 22 minút? Môže byť tento časový rozdiel rozhodujúci v otázke zdravia a života pacienta?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Niektorí pacienti nečakajú vôbec, niektorí, ak to dovoľuje ich zdravotný stav, čakajú, lebo môže byť na urgente pacient s akútnejším stavom, ktorému sa lekári venujú, alebo je lekár ešte na inom oddelení, niektorí pacienti čakajú, kým budú odpojení od prístrojov záchranky a napojení na prístroje nemocnice, niektorí čakajú, lebo procesy prijímania akútnych pacientov nie sú optimálne nastavené alebo chýba dostatok kvalifikovaného personálu na urgentoch a pod.
  2. Čerpali sme z údajov, ktoré nám poskytlo Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR.
  3. Ale tak je to viacmenej v každej nemocnici. Napríklad v Martine, kde majú v priemere pacientov s najnákladnejšími diagnózami, čaká záchranka s pacientom na urgente najkratšie, takže sa nedá generalizovať, že nemocnice, kde privážajú komplikovaných pacientov, sa musí čakať na urgente dlhšie. Vidíme, že nemusí. Ale je pravda, že nami sledovaný čas “čakania” na odovzdanie pacienta nemusí byť ovplyvnený len akútnosťou pacientov, procesmi a personálom nemocnice, ale aj (ne)konaním posádky záchranky, ktorá napríklad po rýchlom odovzdaní pacienta nemocničnému lekárovi si vyjde na cigaretku, prípadne do bufetu a až potom zmení svoj status na “voľný”, kedy sa v našej metodike ukončí čas odovzdávania pacienta. Hoci je pacient dávno odovzdaný, čas beží ďalej. Radi by sme mali aj údaje o skutočnom čase odovzdávania, ktoré by nebolo pokrivené následnou prípravou posádky na ďalší výjazd, ale takéto dáta nie sú celoplošne dostupné. Treba ale povedať, že sa to deje pravdepodobne v každej nemocnici. Chceme sa však pozrieť na to, či náhodou niektoré záchranky dlhšie neodpočívajú po odovzdaní pacienta ako iné.
  4. Neviem sa k tomu kompetentntne vyjadriť, lebo sme to neanalyzovali. Pri niektorých ochoreniach (tzv. kvintet prvej hodiny) môžu minúty spôsobovať rozdiel v tom, aké zdravotné následky si pacient po záchrane života zoberie z nemocnice so sebou domov a akú kvalitu života bude mať. Niekedy može mať oneskorenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti aj fatálne následky.

  • 6.11.2018

Otázka (Václav Papež, SITA)
Dobrý deň, zaujíma ma, ako INEKO vníma aktuálnu situáciu stratifikácie nemocníc.

  • Je podľa Vás tempo tejto stratégie dostatočné?
  • Ako vníma inštitút túto novú reorganizáciu?
  • Komunikujete o tom aktuálne s ministerstvom zdravotníctva?

Odpoveď Dušana Zachara:
O stratifikácii lôžkových zariadení sme informovaní a podporujeme tento projekt. Nielen slovenské nemocnice, ale najmä ich pacienti potrebujú stratifikáciu ako soľ. Dobre nastavená sieť akútnych nemocníc s nadväzujúcimi zariadeniami pre doliečovanie, pre pobyt dlhodobo chorých a starších pacientov a ďalšie sociálno-zdravotné zariadenia predstvujú základný predpoklad na to, aby pacienti dostávali dostupnú a kvalitnú starostlivosť, ktorá bude udržateľná z ekonomického, klinického, ako aj demografického hľadiska. Určite je pre ľudí lepšie síce cestovať možno o pár minút dlhšie do nemocnice, ale zato mať väčšiu garanciu poskytovania bezpečnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ktorú bude zabezpečovať skúsený zdravotnícky personál.

Najväčšou brzdou stratifikácie je populizmus a rôzne politicko-lobistické tlaky rôznych záujmových zoskupení. Ak nebude napredovať postupná riadená a chcená reorganizácia nemocníc, bude sa presadzovať živelne, čo môže spôsobovať nechcené disproporcie a vážne problémy v kvalite a dostupnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom.

  • 31.10.2018

Otázka (Bernadetta Pitoňáková, My Noviny stredného Považia)
Dobrý deň, potrebovali by sme vyjadrenie v súvislosti s problémom, ktorý vznikol v Ilave pri stavbe, ktorá sa realizovala z eurofondov v rámci modernizácie železničnej trate. Investorom boli ŽSR. Ide o železničný podjazd, ktorý spája časť Ilavy – Sihoť s mestom. Stavbu postavili približne pred štyrmi rokmi. ŽSR ju chceli odovzdať Trenčianskemu samosprávnemu kraju. Cestu, na ktorej sa podjazd staval, má TSK v správe. TSK však odmietlo stavbu prebrať, tvrdili, že sú na nej závady. Železnice to popierajú. Výsledkom bolo, že na nej nikto nerobil údržbu. Došlo k poškodenie všetkých čerpadiel postupne, nakoniec k závažnému poškodeniu stavby, ktorú museli uzavrieť. Pravidelne sa tu aj pri malých dažďoch hromadila voda, podjazd bol nepoužiteľný. Stavbu museli kompletne opraviť, čo stálo 240-tisíc eur. Čo hovorí vaša organizácia na takýto postup a prístup?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Nerád sa vyjadrujem k prípadom, ktoré nepoznám. Neviem s istotou, či aj tu mal TSK primerané dôvody podjazd neprevziať. Ale keďže to zďaleka nie je prvý podobný prípad, komentár si to žiada. Preto nech sa páči:

Každý má nárok urobiť chybu. Lenže tu zďaleka nejde o prvý podobný prípad plytvania zdrojmi Železníc SR. Objektov za veľa peňazí, ktoré následne neslúžia ale chátrajú, majú železnice mnoho. A to stále vidíme len špičku ľadovca, o väčšine prípadov mrhania zdrojmi sa verejnosť nedozvie. Pri takomto gazdovaní železniciam musia chýbať peniaze na údržbu tratí aj na potrebné investície. Čoho výsledkom sú aj častejšie meškania vlakov.

Problémy s neochotou budúcich správcov prebrať nové podjazdy a iné objekty majú železnice už mnoho rokov. Poučili sa z nich? Čo robia inak pri aktuálnych alebo chystaných stavbách, aby sa to už neopakovalo? Zlepšili kontrolu kvality vykonaných prác? Reklamujú včas všetko, čo nebolo vykonané podľa zmluvy a predpisov? Umožňujú budúcim správcom robiť vlastný dozor alebo námatkové kontroly už počas výstavby objektov, ktoré by mali neskôr prevziať?
Dobrý hospodár sa z chýb poučí a neopakuje ich. Nominanti vládnych strán a ich kmotrov vo vedení železníc to buď nevedia alebo nechcú. Ani jedna z týchto možností však nedáva nádej, že začnú zodpovedne hospodáriť.

  • 26.10.2018

Otázka (Filip Domovec, Plus JEDEN DEN)
Dobrý deň, podľa údajov zdravotnej poisťovne Dôvera, každý poistenec zaplatí do systému zdravotníctva v priemere 1027 eur ročne. V tejto sume sú zarátané odvody do zdravotnej poisťovne, aj ďalšie platby poistenca. V Česku je táto suma asi 1250 eur, v Holandsku, Rakúsku, Nemecku cez 4000 eur. Šéf Dôvery Martin Kultan tvrdí, že za 1027 eur si nemôžeme dovoliť toľko nemocníc, koľko dnes máme, nemôžeme mať dobré čakačky a neobmedzený prístup k novým technológiám či liekom. V tejto súvislosti vás prosím o stanovisko:

  • Je v našom zdravotníctve málo peňazí?
  • Ako efektívne zvýšiť túto sumu bez toho, aby to pocítili ľudia na zvýšených odvodoch?

Odpoveď Dušana Zachara:
Či je v slovenskom zdravotníctve dosť alebo málo peňazí je relatívna záležitosť a dosť závisí aj od toho s kým sa porovnávame a aký ukazovateľ používame. Tak napríklad podľa údajov OECD dávame do zdravotníctva ako podiel na HDP porovnateľne veľa zdrojov ako Česká republika a viac ako Poľsko a pri verejných výdavkoch aj viac ako Maďarsko. V každom prípade zdroje do zdravotníctva rastú a treba sa pýtať, či sa tento nárast, a ak áno, tak v akom rozsahu premietol do lepších výsledkov zdravotníctva. Je treba myslieť na hodnotu za peniaze. V každom prípade treba zlepšiť efektívnosť vynakladania zdrojov v zdravotníctve, aby sme pri stanovenom objeme peňazí vedeli pacientom priniesť vyššiu hodnotu. A jedným z krokov, ktorým to možno dosiahnuť, je stratifikácia nemocníc – čiže optimalizácia siete lôžkových zariadení. Zdravotnícke zariadenia akútnej starostlivosti sa budú centralizovať do väčších centier s dostatočne erudovaným personálom, nemocnice sa budú viac špecializovať, niektoré sa transformujú na zariadenia neakútneho typu pre doliečovanie a pobyty dlhodobo chorých a starších, skráti sa pobyt v nemocnici a zvýši sa využiteľnosť akútnych lôžok, kde bude pre jedného pacienta k dispozícii viac lekárov a sestier, viac bude jednodňovej ambulantnej starostlivosti, viac pacientov bude liečených v primárnej ambulantnej sfére (všeobecní lekári) bez ich zbytočného posielania do nemocníc či k špecialistom, resp. pri vážnejších stavoch ambulantnými a nie nemocničnými špecialistami, posilniť by sa mala aj domáca ošetrovateľská starostlivosť a pod.

  • 26.10.2018

Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Dobrý deň prajem, pripravujem materiál o tom, ako sa darilo Československu za posledných 100 rokov z hľadiska ekonomického vývoja. Chcel by som vás poprosiť o zodpovedanie niekoľkých otázok.

  • Ako by sa dal charakterizovať ekonomický vývoj Československa za posledných 100 rokov?
  • Dá sa ten vývoj rozdeliť do niekoľkých etáp, ktoré boli charakteristické pre dané obdobie? Čo ovplyvňovalo jednotlivé obdobia z ekonomickej stránky?
  • Ako vnímate vývoj posledných 25 rokov?
  • Nemáte prosím k dispozícii materiály, resp. dáta, ktoré by sa dali použiť pri tejto téme?

Odpoveď Petra Goliaša:
Po vzniku prvej CSR doslo k prudkemu rastu ekonomiky, ktory vyvrcholil v roku 1929, ked CSR patrila medzi najvyspelejsie staty sveta. Nasledna svetova depresia sposobila pokles zivotnej urovne, ekonomika sa do roku 1935 prepadla zhruba o pätinu, resp. na uroven roku 1924. Predvojnove zbrojenie prispelo k rozmachu priemyslu a zvyseniu vykonu ekonomiky blizko rekordnych predkrizovych urovni. Zo strategickych dovodov sa vtedy podstatne zvysili investicie na Slovensku, ktore bolo dalej od nemeckych hranic, co pomohlo zmiernit jeho zaostavanie za tradicne ovela vyspelejsimi ceskymi krajinami. Druha svetova vojna ekonomicky rast pribrzdila. Z vojnoveho obdobia nie su porovnatelne udaje, kazdopadne do roku 1948 ekonomika CSR prekonala predvojnovu uroven priblizne o 10 %.

Od nastupu komunizmu po vojne ekonomika postupne rastla, avsak pomalsie ako v demokratickom svete. Od konca 70-tych rokov sa tak zacalo coraz vyraznejsie prejavovat zaostavanie za Zapadom vo vykonnosti ekonomik aj v ocakavanej dlzke zivota. Pad komunizmu a rozpad RVHP sposobil pokles ceskoslovenskej ekonomiky o 23 %, ktory sa podarilo vymazat az po roku 2000. Napriklad ekonomika SR dosahovala v roku 1995 len 40 % urovne EU15, v CR to bolo 66 %.

Vdaka demokratizacii a naslednym reformam doslo najmä po roku 2000 k prudkemu rastu ceskej a v este väcsej miere aj slovenskej ekonomiky, co sa prejavilo uz aj v postupnom dobiehani vyspelej Europy a tiez v dobiehani Ceska Slovenskom. Napriek tomu za vyspelymi statmi zaostava Slovensko v ekonomickej vykonnosti stale zhruba o 29 % a CR o 18 %, pricom v poslednych rokoch dobiehanie najmä na Slovensku stagnuje.

Ocakavana dlzka zivota pocas komunizmu pri muzoch dlhodobo stagnovala a pri zenach mierne rastla. Ludom v demokratickom svete sa zivot predlzoval podstatne rychlejsie, aj v tomto ukazovateli sme tak zacali vyrazne zaostavat. Prakticky ihned po pade zeleznej opony sa zacal zivot pri oboch pohlaviach vyraznejsie predlzovat aj u nas.

  • 26.10.2018

Otázka (Miro Pastorek, SME)
Dobrý deň, bol by som vám vďačný za doplňujúce informácie k hodnoteniu FNSP Nové Zámky.

  1. Všimol som si, že FNSP Nové Zámky získala oproti minulému roku výrazne lepšie hodnotenie v oblasti transparentnosti. Poviete mi, čo v tejto oblasti podľa vás začali robiť lepšie?
  2. Naopak, v oblasti kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti získala nemocnica horšie hodnotenie ako vlani. Môžete mi presnejšie vysvetliť, čo je za tým, prosím?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Nemocnica v Nových Zámkoch získala síce v oblasti transparentnosti viac bodov ako minulý rok, ale je to zapríčinené len zmenou metodiky prideľovania bodov. V skutočnosti sa v tejto oblasti novozámocká nemocnica relatívne oproti minulému roku zhoršila. Kým v roku 2017 jej patrilo v tomto indikátore 7. miesto spomedzi ostatných štátnych univerzitných a fakultných nemocníc, tento rok klesla až na 9. miesto (tretie od konca).
    Pri subindikátoroch indexu transparentnosti, ktoré zostali oproti minulému roku nezmenené, pozitívne zmeny nenastali. Pri nových subindikátoroch získala nemocnica plný počet za mystery shopping hendikepovaného pacienta a za poskytnutie údajov prostredníctvom online dotazníka. Nemocnica bodovala aj udelením súhlasu so sprístupnením štatistických údajov z NCZI. Na druhej strane FNsP nezískala body za odpoveď od chirurga, ktorého mailom oslovil pacient s diagnózou (metóda mystery shopping). Slabinou nemocnice sú tiež informácie o poskytovaných zákrokoch a metódach, o postupe pri
  2. Oproti predošlému obdobiu bola nemocnica viac pokutovaná od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za zle poskytnutú zdravotnú starostlivosť, takisto pacienti sa viac sťažujú. Pri indikátoroch kvality má nemocnica v Nových Zámkoch relatívne horšie čísla pri mortalite na mozgovo-cievnu príhodu a pri úmrtnosti na jednotke intenzívnej starostlivosti. Treba povedať, že pri viacerých indikátoroch kvality má novozámocká nemocnica lepšie hodnoty ako minulý rok, ale ak sa ostatné nemocnice zlepšili ešte viac, môže aj mierne zlepšujúca sa nemocnica v relatívnom hodnotení skončiť horšie. Nižší bodový zisk FNsP v Nových Zámkoch za indikátor reoperovanosti oproti minulému roku bol zas zapríčinený čiastočne aj opravou metodiky vykazovania dát zo strany zdravotných poisťovní, preto v tomto prípade nie je statické medziročné porovnanie príliš vhodné.

  • 18.10.2018

Otázka (Igor Roško, MY Hornonitrianske noviny)
Dobrý deň, som redaktorom MY Hornonitrianskych novín a pripravil som článok o návšteve ministerky zdravotníctva v nemocnici v Bojniciach. Hovorili o stratifikácii nemocníc a o tom, že tento krok by sa mal bojnickej nemocnice dotknúť len pozitívne. Rád by som to doplnil o Váš názor, preto by som Vás poprosil o odpovede na otázky:

  1. Potrebujú slovenské nemocnice stratifikáciu?
  2. Ako podľa vás môže ovplyvniť stratifikácia zariadenia ako bojnická nemocnica? Pomôže im zlepšiť ich hospodárenie?
  3. Môže nemocniciam pomôcť zavádzanie systému DRG v oblasti financovania?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Nielen slovenské nemocnice, ale najmä ich pacienti potrebujú stratifikáciu ako soľ. Dobre nastavená sieť akútnych nemocníc s nadväzujúcimi zariadeniami pre doliečovanie, pre pobyt dlhodobo chorých a starších pacientov a ďalšie sociálno-zdravotné zariadenia predstvujú základný predpoklad na to, aby pacienti dostávali dostupnú a kvalitnú starostlivosť, ktorá bude udržateľná z ekonomického, klinického, ako aj demografického hľadiska. Určite je pre ľudí lepšie síce cestovať možno o pár minút dlhšie do nemocnice, ale zato mať väčšiu garanciu poskytovania bezpečnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ktorú bude zabezpečovať skúsený zdravotnícky personál.
  2. Stratifikácia môže na základe potrieb v regióne a na celom Slovensku a na základe dát o štruktúre a počte realizovaných výkonov v bojnickej nemocnici viesť k tomu, že sa s touto nemocnicou bude počítať ako s akútnou. Prípadne sa nemocnica môže ešte k tomu aj zamerať na konkrétny typ medicíny, kde môže získať nadregionálnu dôležitosť. Ale to vyplynie až z konkrétnych odborných rokovaní a argumentov. To samozrejme môže priniesť aj viac peňazí pre nemocnicu, ale zároveň aj vyššie požiadavky na kvalitu, personál, technológie a dobre nastavené procesy.
  3. Samotné DRG nezvyšuje balík peňazí pre nemocnice, ale robí väčší poriadok a vytvára predpoklady pre férovejšie odmeňovanie lôžkových zariadení, čo však nevyhnutne znamená zároveň aj nové prerozdelenie tohto balíka medzi poskytovateľov. Zatiaľ sme však len na začiatku tohto procesu. Je veľmi dôležité, aby sme DRG-systém nepoužívali ako nástroj pre štátnu reguláciu a zabetónovanie cien, ale aby zdravotnícke zariadenia mohli byť odmeňované aj na základe meranej kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

  • 17.10.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, do zajtrajšej výroby pripravujem tému o čakacích listinách na Slovensku. K tomu mám nasledovné otázky:

  • Čo hovoríte na to, že Slovensko nemá stále verejné čakacie listiny?
  • V čom by podľa vás mohol byť prínos verejných čakacích listín?
  • Mohli by podľa vás verejné čakacie listiny znížiť machinácie a korupciu pri čakaní na operácie?
  • Máte ako INEKO nejaké informácie/údaje o tom, že pri čakacích listinách, ktoré nie sú verejné dochádza ku korupcii?

Odpoveď Dušana Zachara:
Verejné čakacie listiny s anonymizovaným identifikátorom sú predpokladom k zvýšeniu transparentnosti, verejnej kontrole a férovosti pri čakaní pacientov na poskytnutie odkladnej zdravotnej starostlivosti. Samozrejme to zužuje priestor pre korupciu pri neodôvodnenom uprednostňovaní pacientov. Je to zároveň aj dobrý inštrument pri snahe o dosahovaní rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti pre všetky socio-ekonomické skupiny obyvateľstva. Pri verejných čakacích listinách by mali byť tiež zverejnené presné pravidlá, akým algoritmom sa postupuje pri situáciách, kedy nie je pacient, ktorý je na rade, pripravený na zákrok, resp. kedy je možné “predbiehanie” – napríklad, ak si lepšie využitie operačných sál a pesonálnych kapacít vyžaduje napríklad “uprednostniť” pacienta, ktorý nie je prvý v poradí, lebo ten so svojou diagnózou nespĺňa “profil”, ktorý by sa napríklad vošiel do časového okna medzi dve náročné operácie.

  • 9.10.2018

Otázka (Michaela Štalmachová, SME)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o stanovisko ku rozpočtu. V ňom sa tento rok (na rozdiel od minulých) za poistencov štátu vyčlenila pevná suma. Konkrétne ide o 960 mil. eur. Táto suma je zároveň o cca 260 mil. nižšia ako vlani.

  • Ako túto zmenu vnímate? Je lepšie, ak štát určuje pevnú sumu? Čo táto zmena má vlastne priniesť?
  • Suma je nižšia ako vlani – môže to priniesť to, čo po minulé roky – že sa pred koncom roka bude zase istý obnos doplácať?
  • Napríklad pri poistnom na deti MF v rozpočete píše, že “zohľadňuje sa vývoj v počte poistencov štátu v doterajšom období roka 2018.” Znižuje sa teda suma za poistencov štátu kvôli tomu, že sa rodí menej detí ale aj preto, že klesá napríklad počet nezamestnaných?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pre zdravotníctvo sú na rok 2019 rozpočtované zdroje v medziročnom porovnaní vyššie o 244 miliónov eur. Je to najmä vďaka rastu miezd a zamestnanosti v hospodárstve SR, čoho dôsledkom rastú odvody ekonomicky aktívnych osôb medziročne o 488 miliónov eur,” uviedol pre TASR riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Peter Goliaš. Povedal tiež, že naproti tomu klesajú príjmy za poistencov štátu o 249 miliónov eur.

Goliaš vysvetlil, že podstatná časť z dodatočných zdrojov pôjde na rast miezd zdravotníckeho personálu. “Spolu ide o 197 miliónov eur. Popri automatickom zvyšovaní platov lekárov aj zdravotných sestier (96 miliónov eur) ide najmä o mimoriadny desaťpercentný rast miezd sestier a ostatného nelekárskeho personálu od 1. januára budúceho roka (77 miliónov eur),” spresnil.

Pripomenul tiež, že sa zvýšia aj príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky, a to vo výške 24 miliónov eur. Výdavky na investície do rekonštrukcie budov a obnovy technického vybavenia nemocníc sa zvýšia o 30 miliónov eur. Rozpočet podľa Goliaša počíta aj s úspornými opatreniami na strane zdravotných poisťovní, najmä pri nákupe liekov, a to vo výške 92 miliónov eur, ako aj na strane nemocníc, vo výške 46 miliónov eur.

Podstatna je celkova suma, ktora ide do zdravotnictva, nie izolovany pohlad na platbu za statnych poistencov. Ja momentalne letim do zahranicia, tak nemozem podrobne odpovedat. Davam do kopie kolegu Zachara, mozno si najde cas.

  • 8.10.2018

Otázka (Veronika Kováčová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o stanovisko k pred pár dňami zverejnenému návrhu štátneho rozpočtu na rok 2019.

Odpoveď Petra Goliaša:
Navrh rozpoctu odraza priaznivy ekonomicky vyvoj, ked vdaka rastu miezd aj zamestnanosti prudko stupaju verejne prijmy. Vlada pouzije tieto peniaze najmä na zvysenie platov vo verejnej sprave, teda pre uradnikov, zdravotnikov a ucitelov ale napriklad aj na nakup zbrojnej techniky v rezorte obrany, kde dochadza k zvyseniu vydavkov o 581 mil. eur v roku 2019. Naproti tomu stagnuju napriklad vydavky na dopravnu infrastrukturu. Paradoxom je, ze napriek rastucim prijmom vlada zavadza niektore nove dane ako napriklad dan z nezivotneho poistenia ci osobitny odvod obchodnych retazcov.

Pozitivom je pokles deficitu verejnych financii aj dlhu a smerovanie k vyrovnanemu rozpoctu. Ak by bola vlada vo vydavkoch striedmejsia, mohli sme mat prebytkovy rozpocet uz teraz, nie az v roku 2021. Prebytkovy rozpocet by vytvoril priestor pre rychlejsie znizovanie dlhu ako aj pre vyraznejsie znizovanie dani a odvodov.

  • 5.10.2018

Otázka (Michaela Štalmachová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko ku novému rozpočtu. Ide o posledný rozpočet pred parlamentnými voľbami a je možné, že aj posledný kažimírov rozpočet. Zaujíma ma:

  • Čo je možné o tomto rozpočete povedať? Aký je?
  • Čo sú jeho pozitívne či negatívne stránky?
  • Čo vás v ňom najviac prekvapilo?
  • Čo sa týka deficitu je nový rozpočet celkom odvážny – Vďaka čomu by mohol štát toto číslo dosiahnuť – je to najmä vďaka vyšším príjmom?

Odpoveď Petra Goliaša:
Navrh rozpoctu odraza priaznivy ekonomicky vyvoj, ked vdaka rastu miezd aj zamestnanosti prudko stupaju verejne prijmy. Vlada pouzije tieto peniaze najmä na zvysenie platov vo verejnej sprave, teda pre uradnikov, zdravotnikov a ucitelov ale napriklad aj na nakup zbrojnej techniky v rezorte obrany. Naproti tomu stagnuju napriklad vydavky na dopravnu infrastrukturu. Paradoxom je, ze napriek rastucim prijmom vlada zavadza niektore nove dane ako napriklad dan z nezivotneho poistenia ci osobitny odvod obchodnych retazcov.

Pozitivom je pokles deficitu verejnych financii aj dlhu a smerovanie k vyrovnanemu rozpoctu. Ak by bola vlada vo vydavkoch striedmejsia, mohli sme mat prebytkovy rozpocet uz teraz, nie az v roku 2021. Prebytkovy rozpocet by vytvoril priestor pre rychlejsie znizovanie dlhu ako aj pre vyraznejsie znizovanie dani a odvodov.

V predvolebnom roku mozu mat jednotlive rezorty ambiciu dalej zvysovat vydavky, pre konecne hodnotenie preto treba pockat az do schvalenia finalnej verzie v parlamente.

  • 5.10.2018

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela som vas poprosit, Min. skolstva vyhlasilo vyzvu na vyber hodnotitelov. Ponuka im 16 eur za hodinu a chcela som sa vas opytat:

  • Ako tuto sumu hodnotite?
  • Je to dostatocne?
  • Je dobre, ze sa to bude platit za hodinu?
  • Ako hodnotite tu vyzvu?
  • Moze to pomoct k lepsiemu hodnoteniu projektov?

Odpoveď Petra Goliaša:
Verejna vyzva je dobry sposob tvorby databazy hodnotitelov, lebo sa do nej moze zapojit kazdy, kto splna podmienky. Odmena 16 eur za hodinu je primerana. Ministerstvo sa zapojenim externych hodnotitelov nezbavuje zodpovednosti, preto by malo ich pracu monitorovat a vyuzivat hodnotitelov s najlepsimi vysledkami a efektivnostou.

  • 2.10.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, neviem, či si pamätáte, ale v roku 2012 som vás oslovoval do dvoch článkov o úväzkoch štátnych (nemocničných) lekárov v súkromných zariadeniach. Tu a tu sú linky na tie články, v ktorých ste sa vyjadrovali k tejto téme. Vtedy bola taká situácia, že nielen ministerstvo zdravotníctva, ale aj štátne nemocnice nevedeli, aké a kde mali ich lekári úväzky pomimo. Pritom vtedy išlo o veľký počet lekárov, ktorí popri štátnej nemocnici robili ešte niekde v súkromnom zariadení. Pri niektorých nemocniciach to boli až dve tretiny lekárov. Ministerstvo vtedy sľúbilo, že urobí zoznam všetkých štátnych lekárov s ich uväzkami pomimo nemocníc, kde pracujú. K tomu mám na Vás nasledujúce otázky. Na niektoré ste mi už odpovedali pred tými šiestimi rokmi, ale bol by som rád, keby sme si to aktualizovali, či to stále platí. Otázky:

  1. Máte vedomosť o tom, žeby sa za posledných šesť rokov (od roku 2012) nejako stransparentnili úväzky lekárov pracujúcich okrem štátnych nemocníc aj v súkromných zariadeniach. Myslím, žeby bolo verejne dostupnejšie, akí lekári v štátnych nemocniciach majú svoje súkromné praxe?
  2. Prečo je podľa vás dôležité (nielen pre pacientov) vedieť, v ktorých iných zariadeniach pracujú nemocniční lekári?
  3. Je pri viacerých úväzkoch riziko, že lekár nemusí kvalitne poskytovať zdravotnú starostlivosť v nemocnici?
  4. Je riziko, že si nemocničný lekár bude do súkromného zariadenia/ambulancie posielať pacientov s diagnózami/výkonmi, ktoré sú lepšie platené ZP?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. V súčasnosti už tento problém nie je taký vypuklý ako pred 6 rokmi. VšZP zaviedla medzi kritériá na zazmluvňovanie, že súčet všetkých pracovných úväzkov lekára nesmie byť v princípe vyšší ako 1,2, pričom lekár môže pracovať maximálne u dvoch rôznych poskytovateľov. Ak má v štátnej nemocnici zamestnaný lekár záujem pôsobiť aj u iného poskytovateľa, resp. vo vlastnej súkromnej praxi, musí o tom informovať riaditeľa nemocnice, ktorý rozhoduje o udelení povolenia na ďalší úväzok. Takže riaditelia majú prehľad o úväzkoch a môžu ich regulovať.
    O verejnom ministerskom zozname všetkých štátnych lekárov s ich uväzkami mimo nemocníc neviem. Teraz by to pravdepodobne mohlo narážať aj na ochranu údajov v zmysle GDPR
  2. Napríklad, aby verejnosť vedela lepšie odkontrolovať, či neprichádza k nekalým praktikám, vrátane uprednostňovania pacientov či neefektívneho nakladania s verejnými zdrojmi.
  3. Áno, samozrejme, riziko tu je. Najmä ak taký lekár má nočnú službu a predtým ambuloval alebo potom ešte len ide ambulovať do súkromného zariadenia. Práca pre viacerých poskytovateľov, ak vysoko prevyšuje jeden celý úväzok, zákonite musí unavovať takýchto lekárov. Prepracovanosť a nedostatok oddychu potom zvyšuje riziko pochybení. Ostáva aj menej času na ďalšie vzdelávanie.
    Na druhej strane treba však tiež posudzovať, ak máme pri nejakej špecializácii akútny nedostatok lekárov, že zvýšeným úväzkom takéhoto lekára dokážeme pomôcť väčšiemu počtu čakajúcich pacientov, vieme tak zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti a treba len odvážiť, či tieto benefity sú vyššie ako riziká vyplývajúce z prepracovanosti. Paušálne sa teda nedá povedať, že paralelné úväzky sú negatívom. Môžu mať aj ďalšie pozitívne účinky, napríklad v lepšom manažovaní pacienta, len nesmie dochádzať k uprednostňovaniu pred inými pacientmi a “zlizovaniu smotany” na úkor nemocnice.
  4. Áno, okrem uprednostňovania pacientov tu je prítomné aj takéto riziko. Ustrážiť by si to mali najmä riaditelia nemocníc, ktorým sa takto znižujú príjmy. A ak potom straty a dlhy nemocníc platíme my všetci vo forme štátneho oddlžovania, tak potom je to aj v záujme verejnosti, aby sa toto riziko minimalizovalo.

  • 1.10.2018

Otázka (Monika Almášiová, denník KORZÁR)
Dobrý deň, ministerstvo začalo distribuovať pre pacientov v nemocniciach hygienické balíčky, podľa tlačovej správy chcú takto zvýšiť komfort pacientov. Môžem vás poprosiť o vyjadrenie vášho názoru na hygienické balíčky?

Odpoveď Dušana Zachara:
Hygienické potreby by mali byť v každom zdravotníckom zariadení samozrejmosťou a pre všetkých. Ich disponibilita je zároveň najlacnejšou metódou ako predchádzať vážnym infekciám. Rozdávanie balíčkov nie je systémovým krokom, je to hasenie požiaru a reakcia na stav, kedy niektorí pacienti a ich návštevy kradnú základné hygienické potreby a štátne nemocnice, ktoré sú vysoko zadlžené, ich nemajú za čo dopĺňať.

  • 24.9.2018

Otázka (Mária Zerzanová, Hospodárske Noviny)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o zodpovedanie nasledujúcich otázok týkajúcich sa blížiaceho termínu na prepoistenie v zdravotnej poisťovni.

  • Podľa čoho by ľudia mali zvažovať nad zmenou zdravotnej poisťovne?
  • Líšia sa zdravotné poisťovne podľa čakacích lehôt napríklad na operácie?
  • Majú ľudia najväčšiu istotu preplatenia neštandardných zákrokov vo VšZP vzhľadom na to, že má najviac poistencov a najväčší balík peňazí alebo to nemusí byť pravidlo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Poistenci sa rozhodujú rôzne. Niektorí majú zlú osobnú skúsenosť, preto prestupujú, alebo dajú na pozitívnu či negatívnu referenciu známych alebo svojich lekárov, iní reflektujú na rôzne bonusové programy, programy refundácie doplatkov za lieky, kratšie čakacie lehoty, väčší rozsah preplácaných výkonov, vakcín, liekov, kvalitnejších zdravotníckych materiálov – nadštandardu, sieť zazmluvnených poskytovateľov, lepšiu komunikáciu, elektronické služby, manažment pacienta, imidž poisťovne a pod.

Na to, ktorá poisťovňa prepláca viac nadštandardu, Vám neviem odpovedať, nakoľko by si to vyžadovalo vykonať serióznu analýzu a o žiadnej podobnej neviem, žeby už existovala.

  • 23.9.2018

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela som Vas poprosit o komentar do clanku. Pripravujem do zdravotnickej rocenky material o zmenach, ktore sa minuly rok v rezorte udiali. Poziadala som ministerku zdravotnictva, aby vybrala a okomentovala osem zasadnych opatreni, ktore vlani zaviedli a teraz by som chcela poprosit Vas, ci by ste sa na ne nepozreli a nepridali svoj pohlad na dane zmeny. Nejde mi o to, aby sme nasilu nieco kritizovali, ale povedali aj B, ktore napriklad ministerka mohla opomenut.

Odpoveď Dušana Zachara

  • 19.9.2018

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela som vas poprosit o jednu kratku vec. Na neurochirurgickej klinike v BA sa caka aj rok na neakutnu operaciu. Inde je to 2-3 mesiace. Nemocnica hovori, ze maju vaznejsich pacientov a posielaju im aj ine nemocnice. Mam data zo ZP, maju porovnatelne vela operacii ako ine kliniky (je ich 8 na SR, co robia napr. oepracie hlavy a chrbtice) a napriklad nemocnica ako ZA, nitra ci MT tvrdia, ze ani neposielaju pacientov a vedia si to urobit vsetko sami aj vazne veci.

  • A chcela som sa vas opytat, preco sa potom podla vas tak dlho v BA caka oproti inym klinikam?

Odpoveď Dušana Zachara:
Aj keď nepoznám špecifiká a problémy bratislavskej neurochirurgickej kliniky, tak dlhšie čakanie na tomto pracovisku môžu teoreticky spôsobovať viaceré príčiny. Jednou z nich môže byť aj nedostatok zdravotníckeho personálu a odchod skúsenejších zamestnancov, ďalšou môže byť, že napriek tomu, že ostatné fakultné nemocnice do Bratislavy pacientov podľa ich slov neposielajú, je v Bratislave pri porovnateľnej kapacite objektívne viac pacientov, ktorí čakajú na operáciu. Mohli si ju vybrať už dopredu a cestovali za ňou aj zo vzdialenejších kútov Slovenska, alebo ich záchranky v ťažkých akútnych stavoch vozia v prvej voľbe najmä tam. Problémom by bolo, ak by bratislavská klinika nevyužívala dostatočne svoje kapacity, vrátane operačných sál počas celého dňa. Ale tu narážame znovu na personálne limity. Ak by bolo dostatok personálu a najmä financií na jeho zaplatenie, tak by jedným z riešení bolo rozšírenie kliniky, a/alebo operovanie takmer non-stop počas dňa aj noci.

  • 13.9.2018

Otázka (Nina Francelová, The Slovak Spectator)
Dobrý deň, k pripravovanému článku pre The Slovak Spectator o chýbajúcom zdravotníckom personále by som Vás chcela poprosiť o zodpovedanie pár otázok:

  • Na medicínske fakulty tento rok nastúpi viac uchádzačov. Myslíte, že po tom, ako vyštudujú bude na Slovensku viac lekárov alebo toto opatrenie nijak neovplyvní počet ľudí, ktorí odchádzajú do zahraničia?
  • Majú študentské pôžičky pre budúce sestry potenciál primäť ich, aby ostali v slovenskom zdravotníctve?
  • Aké základné opatrenia v slovenskom zdravotníctve sú potrebné na to, aby zdravotnícky personál ostával pracovať na Slovensku?

Odpoveď Dušana Zachara:
Sú to jedny z viacerých potrebných opatrení, ktoré sa musia urobiť, aby sme získali aspoň šancu na to, že viacerí mladí absolventi zostanú pracovať na Slovensku. Oveľa dôležitejšie sú však následné opatrenia, ktoré by mali zreformovať celý zdravotnícky systém, aby bol atraktívnejší pre pracovníkov. To si vyžaduje, aby sa aktérom v zdravotníctve oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, za ktorú by boli adekvátne odmenení, čo by ich motivovalo neodchádzať do zahraničia alebo mimo sektor. Momentálne totižto zákony alebo politický tlak nedovoľujú viac diferencovať medzi kvalitnými a menej kvalitnými, čo je brzdou progresu a lepších miezd zdravotníkov.
A tiež treba zjednodušiť podmienky pre príchod zdravotníckych pracovníkov zo zahraničia (aj mimo EÚ), ktorí by mali záujem pracovať na Slovensku v oblastiach, kde je nedostatok personálu. Koniec koncov, tak to funguje aj na Západe.

  • 13.9.2018

Otázka (Peter Csernák, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, pripravujem tému o zmene zdravotnej poisťovne. Mohli by ste mi, prosím, odpovedať na nasledujúce otázky?

  1. Sú rozdiely medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami také veľké, aby sa ľuďom oplatilo rozmýšľať nad zmenou zdravotnej poisťovne?
  2. Čo všetko by si mali ľudia všímať pri zmene poisťovne?
  3. Môžu mať ľudia po zmene poisťovne problém so svojim lekárom? Napríklad preto, lebo z novej poisťovne už má veľa pacientov a nemôže brať ďalších?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Je to relatívne a závisí to od konkrétneho poistenca – pacienta a jeho preferencií a zdravotného stavu. Niekto, kto je mladý a zdravý a rieši s poisťovňou akurát tak administratívne záležitosti ohľadne platenia poistného, sa bude na voľbu poisťovne pozerať možno trochu inou optikou ako niekto, kto čerpá často zdravotnú starostlivosť. Určite existujú medzi zdravotnými poisťovňami rozdiely a oplatí sa pre poistencov zamyslieť sa nad tým, či mu tá ich vyhovuje, alebo sa im oplatí podstúpiť určitú administratívnu záťaž a prestúpiť do inej, kde budú mať šancu na lepší prístup, komunikáciu, viac a/alebo iné hradené nadštandardné služby, výkony a lieky a pod.
  2. Je to najmä sieť zazmluvnených poskytovateľov, aby v nej boli lekári, ku ktorým chodia, potom to môžu byť vlastné skúsenosti a referencie od známych, prístup poisťovne k hradeniu liekov a zdravotnej starostlivosti, ktoré nie sú v “základnom balíku”, rôzne ďalšie bonusové programy a nad rámec štandardu preplácané služby, liečebné výkony, lieky a zdravotnícky materiál, pre niekoho môže rozhodovať lepšia dostupnosť a kratšie čakacie doby na zdravotnú starostlivosť, iní môžu preferovať určitý spôsob komunikácie poisťovne a klienta (elektronizáciu), imidž poisťovne a pod.
  3. Ak ho nemá poisťovňa zazmluvneného, tak v prípade neakútnej zdravotnej starostlivosti za ňu musí pacient platiť. Postupne všetky tri poisťovne prechádzajú na systém platieb bez “limitov”, takže by sa nemalo stávať, že budú pacienti z tohto titulu odmietaní alebo presúvaní na neskoršie obdobie.

  • 13.9.2018

Otázka (Stanislava Harkotová, Aktuality.sk)
Pozdravujem, s kolegom pripravujeme článok o tom, že sa nám na Slovensku stratilo hodnotenie vysokých škôl ARRA a s ním v zásade aj nejaký rebríček, ktorý hodnotil jednotlivé fakulty.

  • Našli by ste si do pondelka/utorka čas na zhodnotenie, v čom je význam podobných rebríčkov?
  • Zároveň, aká je ich výpovedná hodnota?
  • Rozhodujú sa študenti (možno tí v zahraničí), pokiaľ ide o výber VŠ, aj podľa rebríčkov?
  • Pokiaľ dnes Slovensko nemá systém hodnotenia kvality VŠ, čo to so sebou prináša?

Odpoveď Petra Goliaša:
Rebricky sucasne prinasaju do verejnej debaty temu, ako merat kvalitu vysokych skol, co je dolezite pre zdokonalovanie metodiky a pre zbieranie lepsich podkladovych udajov napriklad o uplatneni absolventov, kvalite publikacnej cinnosti, vyskume, ziskanych grantoch ci mobilite studentov.

Ak studenti nemaju informacie o kvalite, mozu si nechtiac vyberat aj horsie skoly, co zhorsuje sance na ich uplatnenie v dalsom zivote. Bez tychto informacii navyse klesa motivacia skol sa zlepsovat, co moze dlhodobo viest k stagnacii alebo poklesu kvality, k narastu nedovery obyvatelstva ku skolam a k odchodu na studia do zahranicia. S tym suvisi problem uniku mozgov, ked najmä ti najsikovnejsi studenti, ktorym na kvalite skoly zalezi najviac, opustaju krajinu.

Pri tvorbe rebrickov je dolezite, aby ich robila institucia nezavisla od skol. Len tak sa da garantovat objektivnost. S rebrickami sa spaja aj negativna publicita, kedze maju mnoho kritikov najmä z radov skol, ktore sa umiestnuju na horsich miestach. Negativna publicita moze byt neprekonatelnou prekazkou pre statne organy alebo politikov, ktori su zavisli na verejnej mienke. Rebricky preto casto vznikaju v sukromnom alebo tretom sektore.

  • 12.9.2018

Otázka (Peter Petrus, TV JOJ)
Dobrý deň, vláda dnes schválila návrh Národného investičného plánu SR na roky 2018 až 2030. Podľa podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho ide o historicky prvý národný investičný plán v takejto celkovej zosumarizovanej podobe zahrňujúci všetky odvetvia hospodárstva. “Plán má zabezpečiť to, aby táto, no aj budúce slovenské vlády vedeli presne kam má krajina smerovať v oblasti investícií a rozvoja. Plán bol urobený po vzore Veľkej Británie a bude ďalej komunikovaný s vládou, rezortmi a súkromnými subjektmi. Definuje kľúčové projekty do roku 2030 tak, aby boli naplnené strategické priority Slovenska,” uviedol v stredu po rokovaní vlády Richard Raši.

Predbežne na základe predikcií vyčíslenia projektov je v pláne zatiaľ 82 projektov za viac ako 26 miliárd eur do roku 2030. “Ide o neúplné číslo, pretože sa dopĺňa ešte envirostratégia, národná forma vzdelávania a strategický rozvoj Slovenskej republiky. Prijatie tohto investičného plánu sa pripravovalo 1,5 roka a vychádzal aj z Agendy 2030. Plán sa bude dopĺňať a meniť na základe adekvátnych pripomienok a požiadaviek. Toto je len pilotná verzia, no tento dokument ovplyvní život Slovákov v budúcnosti,” dodal Raši.

Moja otázka: “Čo hovoríte na schválenie daného materiálu a čo bude podľa Vás kľúčové pri plánovaní a realizácii jednotlivých projektov v budúcnosti?”

Odpoveď Petra Goliaša:
Snahu o strategicke planovanie investicii treba privitat. Na to vsak nestaci spisanie projektov do jedneho dokumentu. Klucove bude ich posudenie analytikmi, ci prinasaju dostatocnu hodnotu za peniaze. Projekty nasledne treba zoradit podla priorit, aby stat zacal realizovat tie s najväcsim prinosom v pomere k nakladom a aby nedochadzalo k plytvaniu verejnymi zdrojmi.

  • 12.9.2018

Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, veľmi pekne by som Vás chcela poprosiť o zhodnotenie k téme Agendy 2030 ktorá sa dnes prerokúva na vláde. V časti zdravotníctvo sa uvádzajú ciele:

  • Znížiť odvrátiteľnú úmrtnosť na 94/100-tis. obyv. zo súčasných 187,7 a znížiť úmrtnosť na onkologické choroby – nádory z 261 na 187;
  • o polovicu znížiť počet nemocničných lôžok na tisíc obyv. – teraz máme 6,5, do 2030 máme mať 3,5 a akútnych lôžok znížiť z 4,7 na 2,5;
  • znížiť priemernú dĺžku akútnej hospitalizácie z 8,5 na 6,5 dňa;
  • znížiť priemerný vek budov nemocníc z 42+ rokov na max 25;
  • investícia do rekonštrukcie UNB v hodnote 80 miliónov a dokončenie/spustenie Rázsoch za 263 miliónov

Dokument tiež uvádza, že „Slovensko významne zaostáva v oblasti kapitálových investícií do zdravotníctva, pričom na dosiahnutie priemeru EÚ na obyvateľa by musela dosiahnuť 3-násobok súčasnej úrovne a pre dosiahnutie úrovne najviac investujúcich krajín až 7,3-násobok. V oboch prípadoch považujeme za potrebné nájsť zdroje nielen vo verejnom rozpočte, ale aj v súkromnom sektore.“

Otázky teda sú – sú tieto ciele reálne dosiahnuteľné, čo to bude obnášať? Ktoré z nich považujete za splniteľné najskôr a ktoré môžu byť najväčšou výzvou? Čo sa týka investícií, dá sa očakávať, že porastú podľa odporúčaní – poputujú z rozpočtu (a ako ho zaťažia), európskych fondov, alebo bude potrebné silnejšie zapojenie súkromného sektora?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ide o veľmi ambiciózne ciele, ktoré sú ale nastavené správnym smerom. Bez zásadnejšej reformy slovenského zdravotníctva však nebude reálne ich dosiahnuť. Na výraznejšie zvýšenie zdrojov tečúcich do zdravotníctva bude nevyhnutné zvýšiť aj súkromné výdavky.

  • 10.9.2018

Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, veľmi pekne by som Vás chcela poprosiť o vyjadrenie k pár otázkam. Dnes predseda vlády Peter Pellegrini a ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská spolu s vedením Univerzitnej nemocnice Bratislava informovali o aktuálnom stave obnovy lôžok v UNB a ďalších slovenských nemocniciach. V tejto súvislosti by sme sa chceli pozrieť na to, ako sa vyvíjajú v máji avízované „masívne investície do zdravotníctva“. Otázky sú:

  1. Je aktuálna iniciatíva ohľadom nových postelí postačujúca?
  2. V júli sa písalo o štúdii, ktorú pre AZP vypracovala medzinárodná konzultačná spoločnosť Boston Consulting Group, podľa ktorej krajiny západnej Európy, ktoré dosahujú výrazne lepšie výsledky liečby pacientov – problémom Slovenska je nižšia efektivita a tým aj hodnota, ktorú dostáva pacient za peniaze, ktoré idú na LZS. Hoci máme na Slovensku o 9 % viac hospitalizácií na 100 000 obyvateľov ako v krajinách západnej Európy, máme nižšiu obložnosť (72 % vs. 80 %), čo znamená, že viac ako štvrtina postelí je prázdna a taktiež slovenský pacient zároveň strávi v nemocnici viac času, priemerne 8,5 dňa, no napriek tomu máme až 243 odvrátiteľných úmrtí na 100 tis. obyvateľov. V krajinách západnej Európy je to iba 100,5 úmrtí na rovnaký počet obyvateľov. Prečo k tomu dochádza, prečo je to problémom?
  3. Ako očakávate, že sa zmení potreba lôžkových kapacít na oddeleniach v dôsledku starnutia populácie, poklesu pôrodnosti, či vďaka inováciám v zdravotníctve (ako je často spomínané zlepšenie manažmentu pacienta)?
  4. Ako hodnotíte doterajšie plnenie sľubov premiéra a MZ ohľadom masívnych investícií do obnovy zdravotníctva? Je progres adekvátny tomu, čo bolo koncom mája avízované?
  5. Nedávno Asociácia nemocníc Slovenska na TK spolu s AZZZ informovali o akútnom nedostatku zdravotníckeho personálu, v dôsledku ktorého sa „maľuje“ na mnohých dôležitých oddeleniach nemocníc. Aký je Váš názor na tento problém, venuje mu štát dostatočnú pozornosť? Budú investície do obnovy zariadenia užitočné, keď na daných oddeleniach nemá kto pracovať?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Obnova zariadenia v štátnych nemocniciach je nevyhnutná, roky sa zanedbávala a momentálne sme možno už 5 minút po dvanástej. K počtom postelí a kvantitatívnej potrebe sa neviem vyjadriť.
  2. Je to preto, lebo reforma zdravotníctva nebola dokončená, nepokračovalo sa v nej a v sektore zostali chybné motivácie – že sa oplatí byť neefektívnym, lebo aj tak príde pomoc od štátu, že sa neoplatí poskytovať excelentnú zdravotnú starostlivosť tak, aby bola aj efektívna, keďže sa málo odmeňuje podľa produktivity a zároveň kvality odvedenej práce a pod.
  3. Slovensko by malo znížiť počet nákladných akútnych lôžok a zvýšiť počet postelí, kde budú ošetrovaní ľudia, ktorí potrebujú dlhodobú sociálno-zdravotnú starostlivosť. Je to trendom v celom vyspelom svete. Oveľa väčšia porcia zdravotnej starostlivosti by sa mala diať vo forme jednodňovej starostlivosti. Zvýši sa obložnosť, objem zdrojov a personálu na jedno akútne lôžko a pacienti by mali dostať väčšiu hodnotu za vynaložené peniaze.
  4. Obnova infraštruktúry a zariadenia štátnych nemocníc je nevyhnutná, roky sa zanedbávala a momentálne sme možno už 5 minút po dvanástej. Slovensko má v tejto oblasti obrovský investičný dlh. K reálnemu progresu sa neviem vyjadriť, lebo namám informácie.
  5. Problém nedostatku zdravotníckeho personálu je akútny aj na západ od našich hraníc. Kým však tieto krajiny “otvorili svoj trh” pre prichádzajúcich lekárov a sestry zo strednej a východnej Eúrópy, my sme urobili opak – sprísnili sme testy pre zdravotníkov zo zahraničia, ktorí by u nás chceli pracovať. Momentálne si to MZ SR uvedomilo a ide prehodnocovať, či je overovanie si kvalitatívnych požiadaviek na zdravotníckych pracovníkov zo zahraničia nastavené optimálne. Na to, aby zdravotníci zo Slovenska odchádzali v menšom množstve, aby sa viacerí vrátili domov a mladí medici a sestry pokračovali v slovenských zdravotníckych zariadeniach je však potrebné naštartovanie reformy celého zdravotníctva, ktoré napraví pokrivené motivácie v ňom.

  • 5.9.2018

Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o reakciu.

  • Čo si myslíte o plánoch vlády na predchádzanie odchodu študentov lekárov a sestier mimo Slovenska?
  • Sú podľa vás príspevky či navyšovanie počtu lekárov na fakultách správne?

Odpoveď Dušana Zachara:
Sú to jedny z viacerých potrebných opatrení, ktoré sa musia urobiť, aby sme získali aspoň šancu na to, že viacerí mladí absolventi zostanú pracovať na Slovensku. Oveľa dôležitejšie sú však následné opatrenia, ktoré by mali zreformovať celý zdravotnícky systém, aby bol atraktívnejší pre pracovníkov. To si vyžaduje, aby sa aktérom v zdravotníctve oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, za ktorú by boli adekvátne odmenení, čo by ich motivovalo neodchádzať do zahraničia alebo mimo sektor. Momentálne totižto zákony alebo politický tlak nedovoľujú viac diferencovať medzi kvalitnými a menej kvalitnými, čo je brzdou progresu a lepších miezd zdravotníkov.
A tiež treba zjednodušiť podmienky pre príchod zdravotníckych pracovníkov zo zahraničia (aj mimo EÚ), ktorí by mali záujem pracovať na Slovensku v oblastiach, kde je nedostatok personálu. Koniec koncov, tak to funguje aj na Západe.

  • 4.9.2018

Otázka (Veronika Kováčová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, predseda strany Smer-SD Robert Fico dnes predstavil detaily opatrenia, podľa ktorého majú mať od 1. januára 2019 žiaci v poslednom ročníku materských škôl a a na základných školách obedy v školských jedálňach zadarmo. Podľa jeho slov s týmto počítajú aj v pripravovanom štátnom rozpočte na rok 2019 a mala by byť na to vyčlenená suma približne 100 miliónov eur. Dotknúť by sa to malo všetkých detí bez ohľadu na rodinný príjem. Podľa ich výpočtov to vychádza 1,20 eura na deň na jedného žiaka. V súvislosti s týmto opatrením by som sa chcela opýtať, či z Vášho pohľadu ide o systémové riešenie, prípadne aké v sebe nesie klady. Alebo či sa jedná o populistické opatrenie a kde má najväčšie slabiny.

Odpoveď Petra Goliaša:
Nie som proti tomu, aby deti zo sociálne slabších rodín dostávali takúto pomoc. Moja najväčšia výhrada k avizovaným obedom zadarmo je, že sa budú podávať bez rozdielu deťom z chudobných i bohatých rodín, ktoré na to nie sú odkázané. To považujem za plytvanie verejnými zdrojmi. Štát by mal vytvoriť systém, ktorý dokáže identifikovať sociálne slabšie rodiny a poskytnúť im pomoc v podobe zvýhodnených obedov. Momentálny návrh obedov zadarmo je až druhým najlepším riešením, keď si takýto adresný systém pomoci vytvoriť nedokážeme. Navyše, suma cez 100 miliónov je už dosť veľký balík peňazí. Za to by sa dali zvyšovať platy učiteľom, postaviť stredne veľká nemocnica a podobne.

  • 3.9.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás niekoľko otázok ohľadom možného zvýšenia platov sestier.

  1. Akými opatreniami by sa dalo podľa vás zabrániť, aby sestry zo Slovenska neodchádzali?
  2. Koľko by museli podľa vás na Slovensku zarábať sestry, aby neodchádzali z tejto profesie do inej alebo do zahraničia (ČR, Rakúsko)? Bol by som rád, keby ste mi uviedli buď konkrétnu výšku takéhoto platu v absolútnych číslach alebo pre slovenské sestry prijateľný platový interval, po dosiahnutí ktorého by neodchádzali preč.

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Zdravotné sestry vo svojom prieskume z roku 2017 (SK SaPA) uvádzali ako zdroje nespokojnosti viaceré faktory, medzi ktoré patria podľa nich o.i. nízka mzda, prepracovanosť, vrátane nepreplácaných nadčasov, zlé pracovné podmienky a prostredie a slabá podpora zamestnávateľov pri sústavnom vzdelávaní.
    Je treba povedať, že minimálne v strednodobom horizonte budú sestry, lekári, vedci, ekonómovia, robotníci stále odchádzať do zahraničia za lepšími pracovnými a mzdovými podmienkami a je to tak v pri otvorenom trhu prirodzené. Preto by sme sa ani my na Slovensku nemali uzatvárať pred príchodom pracovníkov zo zahraničia, ktorí chcú pracovať u nás.
    Aby odchádzalo menej zdravotníckych pracovníkov do zahraničia, treba prijať mnoho reformných opatrení, ktoré by napravili pokrivené motivácie v zdravotníctve. Je nevyhnutnosťou, aby sa oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, s ktorou budú pacienti spokojní, a ktorá prinesie lepšie výsledky. Je nevyhnutnosťou, aby sa aj poisťovniam oplatilo preferovať tých excelentných a tých podpriemerných tlačili na zlepšovanie služieb. Je nevyhnutnosťou, aby boli lepšie odmeňovaní kvalitní pracovníci – manažéri nemocníc, lekári, sestry a ďalší zdravotnícky personál. Ale to si nevyhnutne vyžaduje povedať aj “bé”. Na to, aby sme vedeli posúvať excelentnosť v zdravotníctve dopredu, nemôžeme platiť podpriemernosť, nemôžeme mať nemocnicu takmer v každom okresnom meste, nemôžeme zachraňovať nezachraniteľných a nemôžeme si zakrývať oči pred neefektívnosťami, ktoré práve brzdia všetok progres. Pri odmeňovaní musíme preto začať viac diferencovať podľa kvality skutočne odvedenej práce.
  2. Na to Vám samozrejme presnú odpoveď neviem dať. Ani sa to nedá, nakoľko, každý jedinec má svoje vlastné predstavy, svoje vlastné preferencie, očakávania a hranice, kedy sa to ich rozhodnutie láme v prospech odchodu do cudziny. Navyše pri povolaní zdravotnej sestry jestvujú na Slovensku relatívne značné mzdové rozdiely naprieč rôznymi typmi zamestnávateľov. Tak napríklad zdravotná sestra v menšom zariadení alebo u ambulantného lekára môže v hrubom zarobiť aj dvakrát menej ako sestry v štátnych kardioústavoch, kde sa ich priemerná mesačná hrubá mzda aj s nadčasmi pohybuje okolo 1500 EUR.
    Ešte by som upozornil na zaujímavé relatívne čísla o výške platov sestier, ktoré ukazujú, ako sú zdravotné sestry v priemere ohodnotené pri porovnaní s ostatnými pracovníkmi v hospodárstve. Mzdy sestier na Slovensku rástli v ostatných rokoch rýchlejšie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Kým v krajinách OECD zarábajú sestry v priemere zhruba 110 % priemernej mzdy v hospodárstve, na Slovensku je táto hodnota vyššia ako 120 %.
    Čiže aj keď sestry (ale rovnako tak aj vedci, učitelia, robotníci, právnici či IT-čkári) zarábajú na Slovensku v absolútnych sumách výrazne menej ako napríklad ich kolegyne a kolegovia v Nemecku, tak relatívne k ostatným pracovníkom v národnom hospodárstve odmeňujeme zdravotné sestry na Slovensku porovnateľne s mnohými vyspelými krajinami v Európe.

  • 3.9.2018

Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Dobrý deň prajem, chcel by som vás poprosiť o reakciu k zmenám času.

  • Čo by pre Slovensko znamenalo zavedenie jednotného času (letný alebo zimný) počas celého roka?
  • Dá sa špecifikovať dopad na slovenské hospodárstvo, cestovanie, prácu…?
  • Ktorý čas by bol z ekonomického hľadiska výhodnejší (letný alebo zimný)?
  • Ktoré oblasti by mali zo stopkou pre striedanie času väčšie problémy?

Odpoveď Petra Goliaša:
Letny cas sa zaviedol s cielom usetrit energiu na svietenie pocas vecernych hodin, kedze vecer, ked su ludia stale aktivni, sa v lete predlzilo vyuzivanie denneho svetla. Inymi slovami, v pripade zrusenia letneho casu by v lete bola skor tma a rano by bolo svetlo v maji az juli uz pred stvrtou hodinou. Rano to z pohladu spotreby energii nezohrava vyznamnu rolu, kedze väcsina populacie vstava aj v letnom case za vidna. Vecer by vsak v pripade zrusenia letneho casu väcsina populacie fungovala o hodinu dlhsie pri vecernom osvetleni, spotreba energie by tak stupla.

Neviem, ake velke uspory prinasa letny cas v sucasnosti, bolo by potrebne overit to na datach o spotrebe energii, ktore vsak nemame k dispozicii.

  • 27.8.2018

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme článok o možnostiach zvýšenia minimálnej mzdy a rada by som sa Vás pri tejto príležitosti spýtala na pár otázok.

  1. Rozpočtová rada zverejnila analýzu, ktorá ukazuje ako by minimálne zvýšenie nezdaniteľného základu prispelo k rastu všetkých čistých miezd. Prečo podľa Vás ministerstvo financií l takémuto opatreniu odmieta pristúpiť?
  2. Z ministerstva argumentujú tým, že by to znížilo príjmy miest a obcí. Bol by to podľa Vás problém? Je to reálny argument?
  3. Ako inak by mohol štát podporiť rast čistých miezd? Je zvyšovanie minimálnej mzdy dobrým riešením?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vlada by mala hlavne znizit odvody pre ludi s nizkym prijmom, aby sa im viac oplatilo legalne pracovat. Prudke zvysovanie minimalnej mzdy vytvara barieru, pod ktorou sa neoplati vytvarat pracovne miesta s nizkou produktivitou prace. Slabo vzdelani ludia tak budu mat tazsie legalne sa zamestnat. Opät sa tak zhorsia podmienky pre znizenie nezamestnanosti, ktora momentalne stagnuje na urovni necelych 7 %.

V pripade znizovania dane z prijmov skutocne dochadza k vypadku prijmov pre samospravy. Tie vsak v poslednych rokoch profituju z prudkeho narastu vynosov z dane, dopad na ne by tak nebol vyznamny. Pripadne väcsie vypadky stat navyse moze kompenzovat z inych zdrojov.

  • 14.8.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, na začiatku augusta Inštitút zdravotnej politiky (IZP) na facebooku zverejnil zistenia pracovnej skupiny MZ SR, podľa ktorej sme v minulosti (podľa pátrania SME 20 rokov) zle vykazovali spotrebu liekov v štatistikách OECD. V skutočnosti bola podľa tvrdenia o 15 – percent nižšia, ako sme udávali. Viem, že vy v INEKO ste experti na zdravotnícke štatistiky OECD, preto mám na Vás jednu otázku:

  • Aké konkrétne dopady na slovenské zdravotníctvo/liečbu ľudí mohlo mať zle vykazovanie spotreby liekov u nás?

Odpoveď Dušana Zachara:
V apríli (na TREND konferencii) a máji minulého roka sme v INEKO ako jedni z prvých verejne upozornili na deravé dáta o zdravotníctve, ktoré Slovensko reportuje do OECD.
Tým, že vládni politici na Slovensku doposiaľ ak vôbec, tak len vo veľmi obmedzenej miere využívali dáta ako argumentačnú bázu pre svoje rozhodnutia a tvorbu politík, preto ich ani netrápila (ne)korektnosť či (ne)relevantnosť údajov, ktoré sa na Slovensku zbierali a reportovali do medzinárodných organizácií alebo zostávali doma v šuflíku rôznych inštitúcií. Z toho dôvodu nezohrávali tieto chybné dáta pravdepodobne v minulosti veľkú rolu – rozhodnutia sa totižto prijímali prevažne na inom základe. Navyše pri spotrebe liekov existujú aj iné, presnejšie zdroje dát, z ktorých sa dá čerpať – či už sú to napríklad dáta od zdravotných poisťovní o realizovaných úhradách za lieky alebo od súkromnej zahraničnej firmy IMS, ktorá sleduje po celom svete farmaceutický trh.
Tiež by sa dalo povedať, že ak boli každý rok rovnako chybné dáta počas celých 20 rokov, tak sa dali aj tieto chybné dáta využiť aspoň pri štatistike medziročných pohybov v spotrebe liekov.
Až v posledných rokoch, keď sa do popredia predrala myšlienka hodnoty za peniaze, bolo nevyhnutnosťou, aby boli dáta na základe ktorých sa vytvárajú analýzy a následné rozhodnutia kompetentných, korektné, lebo v opačnom prípade by podporné analýzy mohli odporúčať neoptimálne riešenia s nadväzujúcimi neoptimálnymi rozhodnutiami politikov. To bol aj tento prípad. Útvar hodnoty za peniaze pri MF SR vypracoval materiál Revízia výdavkov na zdravotníctvo, kde bolo cieľom identifikovať možné úspory predovšetkým v neefektívnych výdavkoch na zdravotnú starostlivosť, vrátane výdavkov na lieky. Minister zdravotníctva mal následne predložiť opatrenia, ktoré plánuje na dosiahnutie týchto cieľov. Farmafirmy si na základe záverov revízie výdavkov všimli, že údaje z OECD o spotrebe liekov, s ktorými analýza počítala, môžu byť pre SR nadhodnotené, lebo sa zo strany SR (konkrétne firmou MCR, s.r.o., Modra) dlho neaktualizovala metodika prepočtu spotreby liekov na dennú definovanú dávku liečiva podľa usmernení WHO. Tak vzniklo spomínané nadhodnotenie. Je to dobrý príklad, že keď sa s dátami začne seriózne pracovať a začnú sa zverejňovať, prichádza zvyčajne následne k zveľaďovaniu ich kvality. A o to nám má všetkým ísť, nakoľko potom môžu byť aj prijímané opatrenia presnejšie a efektívnejšie.
Teoreticky si viem predstaviť, že ak by sa konkrétne opatrenia v zdravotnej politike striktne riadili len chybnými dátami a nadhodnotenej spotrebe liekov a ničím iným (čo sa v praxi asi nestáva), tak by sa mohli prijať napríklad príliš reštriktívne opatrenia v kategorizácii liekov, mohlo by sa neoptimálne sprísniť referencovanie cien liekov, mohli by sa zvýšiť doplatky za lieky, zaviesť preskripčné limity, atď. Ale paradoxne by to mohlo mať aj pozitívne externality, lebo by sa mohla napríklad viac posilniť generická preskripcia liečiv, farmakoekonomické posudzovanie liekov, mohol sa podporiť vstup lacnejších ale rovnako účinných generických a biosimilárnych liekov a pod.
Treba povedať, že aj po upravení spotreby liekov smerom nadol je jej úroveň pri porovnaní s vyspelými krajinami nadpriemerná.

  • 1.8.2018

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, do denníka Plus JEDEN DEŇ pripravujeme tému o oddlžovaní nemocníc, ktoré aktuálne prebieha. V tejto súvislosti porovnávame aj hospodárenie vybraných nemocníc.

  1. Chcem vás poprosiť, či máte k dispozícii (napr. z hodnotenia Nemocnica roka) konkrétne dáta o ekonomických výsledkoch nemocníc, ktoré majú s hospodárením dlhodobo problém. Konkrétne ide o NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach alebo Nemocnice Považská Bystrica. Potreboval by som ich hosp. výsledky napríklad za posledných 5 rokov.
  2. Do aktuálneho oddlžovania sa prihlásili len štátne nemocnice a ani jedna súkromná. O čom to svedčí?
  3. Čo by mal urobiť štát, aby k budúcemu oddlžovaniu už nemuselo dôjsť?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Tieto dáta môžete nájsť na našom portále nemocnice.ineko.sk (pozn.: dáta za rok 2017 tam ešte nie sú).
    Výsledok hospodárenia po zdanení (pri oboch nemocniciach sa jedná vždy o stratu):
    Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach:
    2013: -2 654 175
    2014: -1 627 228
    2015: -2 124 818
    2016: -2 536 786
    2017: -4 259 719
    Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica:
    2013: -1 871 455
    2014: -1 531 431
    2015: -2 672 323
    2016: -2 558 378
    2017: -2 593 370
    Prosím uviesť zdroj dát: INEKO na základe údajov z Registra účtovných závierok
    Obe nemocnice majú dlhodobo problém s udržateľnosťou svojho hospodárenia, náklady sú tam každoročne vyššie ako výnosy. Pozoruhodné, bohužiaľ z toho negatívneho uhla pohľadu, je obrovské prehĺbenie straty bojnickej nemocnice za minulý rok.
  2. Trochu Vás poopravím. Podľa medializovaných informácií sa do oddlžovania zapojilo aj jedno malé zariadenie – neziskovka (Gemerclinic, n.o., Hnúšťa), ktoré nemá medzi svojimi zakladateľmi žiadnu verejnú inštitúciu, takže sa môže považovať za súkromnú. Ale, áno, všetky ostatné zariadenia sú plne alebo čiastočne štátne či verejné. Je to najmä preto, že práve tieto zariadenia vygenerovali v minulosti a stále generujú najväčšie dlhy a oveľa viac ako súkromné sa spoliehajú na pomoc štátu. Súkromné nemocnice hospodária lepšie a keď v minulosti preberali zadlžené župné či mestské nemocnice, samy sa z týchto starých dlhov dostali. A aj keď je zopár súkromných zariadení, ktoré majú staré dlhy, nie je pre ne atraktívny súčasný model oddlžovania, nakoľko by sa museli následne podrobiť veľmi prísnej štátnej kontrole a dozoru, čo však považujem zo strany štátu za legitímne, keďže poskytuje de facto určitú formu “štátnej pomoci” z verejných zdrojov, ktorú treba kontrolovať.
  3. Musí presadzovať odpolitizovanie zdravotníctva, zavádzanie tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení a meniť motivácie aktérov v systéme tým smerom, že sa oplatí poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť a súčasne rozumne hospodáriť a naopak, ak sa to nedeje, tak to musí byť pre poskytovateľov, zdravotníckych pracovníkov, zriaďovateľov a politikov nevýhodné.

  • 2.7.2018

Otázka (Romana Gogová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, nižšie uvádzam otázky k novinkám od VšZP. Poprosím vás o vyjadrenie. Otázky:

  • Vítate krok VšZP, ktorá od júla ruší limity pre špecialistov?
  • Bude takáto zmena pre lekárov výhodná?
  • Ide zatiaľ o pilotný projekt pre päť špecializácii, ide o tie najviac vyťažené ambulancie? (poprípade ktoré špecializácie by zrušenie limitov potrebovali?)
  • Bude zmena znamenať väčší komfort pre pacientov? Čo sa pre nich zmení?
  • Vyprázdni to čakárne reálne, alebo sú potrebné aj ďalšie kroky?

Odpoveď Dušana Zachara:
Kroky VšZP vítam. Aj vo svete sa pri platbách za zdravotnú starostlivosť používajú podobné spôsoby. Kombinácia tzv. prospektívneho rozpočtu a platby za výkon síce “de iure” ruší mesačné limity, ktoré prinášali pre poskytovateľov, ako aj pre pacientov mnohé problémy a reálne znižovali dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale to neznamená, že pri novom platobnom systéme tu nebudú obmedzenia, aj keď už nebudeme hovoriť o limitoch. Obmedzením bude výška prospektívneho rozpočtu, čiže nejaká fixná plus-mínus rovnaká čiastka na každý mesiac, ktorá výchádza z výkonov a platieb poisťovne poskytovateľovi za predošlé obdobie. Výhoda tohto sytému je, že si lekár vie lepšie manažovať pacientov a tok peňazí, keďže vie lepšie preklenúť rôzne sezónne výkyvy a anomálie (napr. epidémie), keďže nebude tlačený mesačným limitom a bude môcť plánovať na dlhšie obdobie. Na druhej strane sa práve na neho presunie väčšia zodpovednosť za manažment pacienta, pričom poisťovňa bude hovoriť, že ona poskytovateľa nelimituje, že môže všetkých pacientov vyšetriť. Je to však len čiastočná pravda, lebo celkové výdavky na zdravotnú starostlivosť bude vedieť poisťovňa kontrolovať stanovením výšky prospektívnych rozpočtov pre poskytovateľov. To, o koľko tento nový spôsob úhrad zníži čakanie pacientov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, bude závisieť od výšky prospektívneho rozpočtu, od správania sa lekárov v prípade jeho prekročenia, resp. nenaplnenia a od miery ochoty poisťovne reagovať na tento stav a prípadne navýšiť prospektívny rozpočet pri vyššom počte pacientov alebo výkonov, ako sa predpokladalo, resp. ako bolo v minulosti. V priemere sa však očakáva, že čakanie ľudí na vyšetrenie by sa malo trochu skrátiť.

  • 28.6.2018

Otázka (Igor Roško, MY Hornonitrianske noviny)
Dobrý deň, som redaktorom MY Hornonitrianskych novín a pripravujem článok o tom, že riaditeľ bojnickej nemocnice zaviedol schránku pre nápady, kde budú ľudia môcť dať svoje nápady a názory. Nápady mu budú môcť zasielať aj elektronicky. Okrem toho bude mať riaditeľ nemocnice aj deň otvorených dverí každý prvý pondelok v mesiaci. Preto by som Vás poprosil o Váš názor, čo si o týchto krokoch myslíte?

  • Myslíte si, že to môže pomôcť napredovaniu nemocnice?
  • Zároveň sa chcem spýtať, či je podša Vás tento krok zastaraný?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pýtanie sa pacientov a ostatnej verejnosti na ich názor a spokojnosť s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou a službami nemocnice, vrátane ostatného diania okolo nej nie je určite zastaranou metódou. Práve naopak, vo svete je názor verejnosti braný vážne a patrí štandardne medzi rešpektované indikátory kvality poskytovateľov.
Zároveň je to veľmi vhodný spôsob, pri ktorom za málo peňazí získavajú manažmenty nemocníc spätnú väzbu od verejnosti, ktorá ich môže inšpirovať a poukázať na oblasti, kde treba najviac tlačiť do zlepšenia.
Štandardom aj v mnohých slovenských nemocniciach sú dotazníky spokojnosti pacientov, horúce linky a rozvíjajú sa kiosky, kde budú môcť pacienti online vyjadrovať svoje názory.
Takže kroky riaditeľa bojnickej nemocnice treba privítať ako príspevok k väčšej otvorenosti nemocnice voči verejnosti, ktorá môže vygenerovať rôzne poznatky a nápady vedúce v konečnom dôsledku k zlepšovaniu činnosti nemocnice. Ale samozrejme, tieto kroky nemôžu zostať osamotené a izolované od iných. Majú tvoriť doplnok a prepojenie k ďalším potrebným ozdravným opatreniam. Ak to tak nebude, efekt bude len čisto marketingový, formalistický a zanedbateľný.

  • 21.6.2018

Otázka (Romana Gogová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň prajem, VšZP ohlásila, že končí s ozdravným plánom, pretože za štyri mesiace tohto roka je v zisku 57 miliónov EUR. Nižšie uvádzam otázky:

  1. Nemusíme sa obávať, že VšZP bude po konci ozdravneho plánu opäť v strate?
  2. Vďačí za tento výsledok VšZP dobrej ekonomickej situácii, či ide čisto o úspech opatrení?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Toho sa môžeme obávať stále, ak budú politici tlačiť na nezodpovedné zvyšovanie výdavkov, ktoré nie sú dostatočne kryté zdrojmi. Toto pokušenie pri štátnych podnikoch a inštitúciách tu je prítomné neustále. Dobrý vývoj v ekonomike však dáva pre tento rok optimistické očakávania, čo sa týka aj vývoju hospodárenia VšZP. Vždy tu však bude polemika, či sa nedalo, alebo nedá v dobrých časoch dosiahnuť ešte viac.
  2. V prevažnej väčšine áno, ale ani vplyv ozdravných opatrení nie je možné považovať za zanedbateľný. Tiež prispeli k zlepšeniu finančného stavu VšZP.

  • 19.6.2018

Otázka (Jana Hanzelová, B.Bystrica)
Vážený pán Goliáš, prečítala som si Váš výrok pre denník N kde ste skonštatovali, že „dôchodcovia sú najmenej ohrozená skupina ľudí z pohľadu chudoby. Majú teda síce relatívne nízke príjmy, ale aj ich životné náklady sú nižšie.“ To akože dôchodcovia neplatia nájom, nemusia jesť, obliekať sa, nehovoriac o tom že by možno chceli občas ísť aj na nejaké kultúrne podujatie? Poraďte mi, prosím, ako normálne vyžiť zo 400 €, keď nájom + energie stoja mesačne cca 200 €. Pod „normále“ myslím dôstojne, nie ako skorožobráci, ktorí majú naozaj nižšie životné náklady.

Odpoveď Petra Goliaša:
Dobry den, pani Hanzelova, dakujem, ze ste ma kontaktovali. Dovolte, aby som najskor vysvetlil, ako velmi su jednotlive skupiny obyvatelstva na Slovensku ohrozene chudobou. Podla celoeuropskeho statistickeho zistovania EU-SILC zilo v roku 2016 na Slovensku v riziku chudoby:

47,6 % nezamestnanych ludi
34,8 % rodin s tromi a viacerymi detmi
33,6 % neuplnych rodin s najmenej jednym dietatom
14,8 % rodin s dvoma detmi
12,7 % obyvatelov SR
9 % osamelych ludi s vekom aspon 65 rokov
6,5 % pracujucich
6,0 % dochodcov
2,5 % domacnosti s dvoma dospelymi, z ktorych najmenej jeden ma aspon 65 rokov

V riziku chudoby ziju podla tohto zistovania ludia, ktorych disponibilny prijem je nizsi ako 60 % medianoveho (stredneho) prijmu obyvatelov SR. Pre rok 2016 vysla hranica chudoby pre jednotlivca na 347,6 eur mesacne. Pre viacpocetne domacnosti sa hranica prepocitava podla veku a poctu clenov domacnosti. Pripominam, ze statisticke zistovanie nezahrna segregovane romske komunity.

Otazka teda znie, preco sa SMER rozhodol podporit vianocnymi dochodkami takmer vsetkych dochodcov, ked len 6 % z nich zije v riziku chudoby? Preco tieto peniaze nepouziju na ochranu inych skupin obyvatelstva, ktore su podstatne viac ohrozene chudobou?

  • 18.6.2018

Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, ako sme spolu telefonovali, posielam pár otázok k téme dnešnej TK MZ ohľadom zabezpečenia ambulantnej pohotovostnej služby.

  1. Podľa pozmeňujúceho návrhu parlamentného výboru pre zdravotníctvo ambulantné pohotovostné služby, o ktoré nemá nikto záujem, majú lekári slúžiť povinne na základe rozpisu samosprávnych krajov. Ako hodnotíte toto riešenie?
  2. Od júla majú byť tzv. pevné body pokryté na cca 80 percent. Prečo sa vo výberovom konaní neprihlásil dostatočný počet lekárov? Išlo o nedostatočnú motiváciu?
  3. Je dobrou stratégiou platiť lekárom, ktorí budú mať pohotovosť povinne, menej ako tým, čo sa dobrovoľne prihlásili?
  4. Asociácia nemocníc Slovenska upozornila, že od júla hrozí kolaps fungovania ambulantných pohotovostí. Môže k tomu reálne dôjsť?
  5. Pevná sieť ambulantnej pohotovosti bude po novom počas pracovného týždňa fungovať od 14. do 22. h, v súčasnosti je LSPP otvorená do rána. Čo bude s pacientami, ktorým sa niečo stane v noci?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Tak to bolo plánované aj pred pozmeňujúcim návrhom, akurát sa zvýšila odmena pre povinne slúžiacich lekárov a zrušila sankcia pre organizátorov ambulantnej pohotovostnej služby. Návrh má za cieľ zabezpečiť dostupnosť ambulantnej pohotovosti v tých bodoch, kde sa zatiaľ nenašiel žiadny organizátor tejto služby.
  2. Áno, napriek tomu, že štát výrazne zvýšil odmenu pre lekárov slúžiacich v pohotovosti, nepredstavuje táto regulovaná suma motiváciu pre mnohých lekárov. Niektorí lekári, najmä tí starší, nebudú mať motiváciu dobrovoľne slúžiť pohotovosť ani za výhodnejších platových podmienok, lebo to môže byť pre ich vek a zdravie už značne náročné.
  3. Áno. Cieľom je dosiahnuť motiváciu, aby sa do pohotovostných služieb lekári hlásili dobrovoľne. Takýto spôsob je potom efektívnejší a udržateľnejší a spokojnosť je na oboch stranách.
  4. Korekčné opatrenia, niektoré z nich ad hoc typu, prijaté v ostatných dňoch by mali zabezpečiť, že k celoplošnému kolapsu nepríde. To ale neznamená, že k nejakým ťažkostiam v niektorých bodoch APS nemôže prísť.
  5. Ambulantná pohotovosť slúži pre neakútne stavy, takže mnohí ľudia radšej počkajú do rána na svojho lekára. Ak sa stav zhorší, sú tu záchranky a non-stop urgentné príjmy nemocníc. Veľkú úlohu by tu mohla zohrať aj tzv. telemedicína.

  • 15.6.2018

Otázka (Jana Obrancová, Zdravotnicke noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o vyjadrenie do článku do zdravotníckych novín – týka sa to zvýšených príjmov urgentných príjmov po zavedení poplatku 10 eur pre neakútnych pacientov. Príjmy sa v niektorých prípadoch zvýšila dvoj až trojnásobne, počty pacientov klesli minimálne – nemocnice hovoria o 3 -8 percentách.

  • Vidíte význam v takomto poplatku, ktorý si kládol za cieľ zastaviť zneužívanie pohotovostí?
  • Je takýto úbytok pacientov na pohotovostiach dostatočný?
  • Dá sa povedať, aké opatrenia by mohli napomôcť tomu, aby sa pohotovosti nezneužívali?
  • Sú združenia, ktoré tvrdia, že poplatok 10 eur je v rozpore so zákonom. Aký je váš názor na to?
  • Je podľa vás správne tento poplatok vyberať? Dokážu ľudia, keď idú na pohotovosť, posúdiť, nakoľko sú akútni a nakoľko nie?
  • Od júla sa zmení systém LSSP, resp. ASP a v niektorých mestách budú úplne chýbať, tam kde budú, budú fungovať len do 22 hod. Dá sa očakávať, že budú urgenty viac zaťažené?

Odpoveď Dušana Zachara:
Určite vidím význam v poplatku za využívanie urgentov v prípade neakútnych stavov. Urgenty tu sú pre akútne stavy. Pre neakútne stavy je využívanie urgentov mrhaním obmedzených zdrojov a personálnych kapacít. Je to drahé a celospoločensky neefektívne. Poplatok za takéto využívanie urgentov má potenciál znížiť neodôvodnené návštevy urgentov. Musí byť však stanovený v optimálnej výške. To, že počet návštev na urgentoch po zavedení poplatku príliš neklesol, môže byť aj dôkaz toho, že mnohí pacienti nepovažujú 10 euro za takú vysokú sumu, ktorá by ich od návštevy odradila. Môžu ju vnímať aj ako akúsi náhradu za ľuďmi rešpektované ale politikmi zrušené poplatky za prednostné vyšetrenie u lekára, ktorou si namiesto dlhého čakania na termín u ambulantného lekára zaplatia relatívne rýchlejšie vyriešenie svojho zdravotného problému v ústavnom zariadení.

  • 11.6.2018

Otázka (Jana Liptáková,The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o zaveroch analyzy IFP Lesk a bieda firiem na Slovensku. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za vasu organizaciu.. Poprosim Vas o odpovede na doleuvedene otazky:

  • Ako vnimate analyzu IFP, podla ktorej rastu platov na Slovensku brani nizka produktivita prace firiem?
  • Je na Slovensku, podla Vas, priestor na razantnejsie zvysovanie platov?
  • Ake dovody vidite za nizkou produktivitou prace?
  • Ake moznosti ma Slovensko na zvysenie produktivity prace?

Odpoveď Petra Goliaša:
Z analyzy sa da odvodit, ze prudky rast mzdovych nakladov sposobi problemy mnohym firmam s nizkou produktivitou a teda aj mzdami. Ide najmä o firmy s nizkou pridanou hodnotou, kde pracuju ludia s nizsou kvalifikaciou. Je to signal pre vladu aj odborarov, ze tlacit na prudky rast minimalnej mzdy ci priemernych miezd v ramci kolektivneho vyjednavania, moze byt kontraproduktivny. Dotknute firmy totiz moze rast mzdovych nakladov dotlacit do existencnych problemov, na co by v konecnom dosledku doplatili aj zamestnanci.

Analyza ukazuje, ze v produktivite podla vysky pridanej hodnoty na zamestnanca zaostavame za zapadnou Europou, ale mame lepsie cisla ako nasi susedia z Vysehradskej stvorky. Zaostavanie za priemerom EU vidno vo vsetkych postkomunistickych statoch. Nizka produktivita väcsiny firiem ma teda hlboke korene v socialistickej minulosti. Okrem toho sa da predpokladat, ze nizka produktivita v porovnani so zapadom suvisi so slabsou kvalifikaciou pracovnej sily, co je aj dosledkom vzdelavacieho systemu. Dalsim faktorom je slabsie technologicke vybavenie väcsiny firiem, co moze suvisiet s nizsimi investiciami v minulosti a tiez s chybajucim know-how.

Zvysit produktivitu firiem sa neda jednoduchym opatrenim. Potrebne je dalej vylepsovat demokraciu, system vzdelavania a podnikatelske prostredie, aby bolo Slovensko atraktivnejsie pre vyspele firmy zo zahranicia, ale aj pre domacich inovatorov.

  • 11.6.2018

Otázka (Katarína Gécziová, denník KORZÁR)

Dobrý deň, prosím vás o názor na nasledujúcu tému

  1. AKo hodnotíte fakt, že sa takto centrálne nakupujú lôžka pre nemocnice?
  2. AKo hodnotíte fakt, že si ich nekupujú štátne nemocnice samy z vlastných rozpočtov, ale hradí t MZ SR? Prečo je to podľa vás dobré a prečo nie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Postele pre nemocnice sú vhodným tovarom pre centrálne obstarávanie. Centrálnym obstarávaním sa dajú dosiahnuť zaujímavé úspory z rozsahu. Zaujímavé by bolo porovnať, či štát vysúťaží podobnú cenu, za akú nakupujú lôžka súkromní poskytovatelia. To by bol skutočný benchmark.
Samozrejme, centrálne nákupy nesú v sebe aj riziká, napr. nižšiu flexibilitu a hrozbu centralizovania korupcie, čo je pre rôznych dohadzovačov a vybavovačov veľké lákadlo, lebo o nákupe obrovského objemu sa rozhoduje na jednom mieste. Aby k nekalému konaniu neprichádzalo, si okrem presných pravidiel vyžaduje aj silnú morálnu integritu úradníkov zodpovedných za centrálne nákupy.
Myslím si, že zatiaľ prebiehajú centrálne nákupy v rezorte zdravotníctva bez škandálov a v porovnaní s minulým obdobím, kedy obstarávali dané tovary štátne nemocnice samy, sa dosahujú nie nezanedbateľné finančné úspory, čo je určite možné považovať za úspech.

  • 6.6.2018

Otázka (Stanislava Harkotová, Aktuality.sk)
Pozdravujem, radi by sme sa bližšie pozrieli na opatrenie sociálneho balíčka Smeru, ktoré hovorí o obedoch v školách zadarmo pre všetky deti. Našli by ste si dnes čas okomentovať v krátkosti túto tému? Zaujíma ma najmä, či vnímate toto opatrenie ako systémové a čo všetko obnáša jeho uvedenie do praxe.

Odpoveď Petra Goliaša:
Socialne davky by mali dostavat ludia, ktori ich najviac potrebuju. Ulohou statu je vytvorit system, ktori takych ludi najde a nasledne im pomaha. Ak stat taky system nema, alternativou je vyplacat plosne davky vsetkym ludom. To je ale prilis drahe, kedze davky dostavaju aj ludia, ktori na ne nie su odkazani. Tak je to aj s obedmi zadarmo. Preplacanie obedov vsetkym ludom podporuje aj rodicov, ktori na taku pomoc od statu nie su odkazani. Efektivnejsie by bolo, keby obedy zadarmo dostavali len deti zo socialne slabsich rodin. Pri vyuzivani verejnych zdrojov tiez treba posudzovat rozne moznosti. Politikov sa napriklad treba pytat, ci by namiesto obedov zadarmo nebolo prinosnejsie zvysit platy ucitelom.

Este jedna vseobecna poznamka – politici by mali vzdy povedat, odkial chcu na vyssie vydavky zobrat peniaze. Ak to nehovoria, rastie riziko, ze to pojde na ukor vyssieho dlhu. Pokial sa statu dari a vybera viac dani a odvodov ako planoval, mal by tieto peniaze pouzit prioritne na znizenie dlhu. V dobrych casoch sa totiz treba pripravovat na casy horsie a nie prejedat neocakavane prijmy.

  • 6.6.2018

Otázka (Adriána Majerčínová, Topky.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o krátku reakciu k novému sociálnemu balíčku strany Smer.

  • Ako by ste zhodnotili tento balíček?
  • Je efektívny alebo naopak je to len, ako to niektorí označujú, „predvolebný ťahúň“?
  • Sú ich návrhy ako obedy zadarmo pre žiakov ZŠ a MŠ, 13. dôchodok či zvýšenie pacientov, ktorým bude dostupná kúpeľná liečba, reálne?
  • Do akej miery to zaťaží ekonomiku?

Odpoveď Petra Goliaša:
Politici by mali vzdy povedat, odkial chcu na vyssie vydavky zobrat peniaze. Ak to nehovoria, zvysuje sa riziko, ze to pojde na ukor vyssieho dlhu. Pokial sa statu dari a vybera viac dani a odvodov ako planoval, mal by tieto peniaze pouzit prioritne na znizenie dlhu. V dobrych casoch sa totiz treba pripravovat na casy horsie a nie prejedat neocakavane prijmy.

Ku konkretnym opatreniam:

Kupelna liecba – riziko je zneuzivanie, ked sa liecit pojdu aj ludia, ktori to nepotrebuju a pojde pre nich skor o dovolenku/rekreaciu. Nerozumiem, na zaklade coho vlada usudila, ze medicinsky potrebuje kupelnu liecbu dvakrat tolko ludi, co doteraz.

Zdvojnasobenie vianocnych dochodkov – dochodcovia su dlhodobo najmenej ohrozeni chudobou, plosne opatrenia zvysujuce dochodky su preto skor plytvanim verejnych zdrojov. Pripadne zvysovanie dochodkov by sa preto malo cielit na tych, ktori naozaj ziju v riziku chudoby.

Preplacanie stravy v skolach – opatrenie nie je adresne, kedze podpori aj rodicov, ktori na to nie su odkazani.

  • 5.6.2018

Otázka (Michaela Štalmachová, SME)
Dobrý deň, Smer predstavil nové opatrenia sociálneho balíka. Ak by to bolo možné, poprosila by som vás o zhodnotenie opatrení, čo na nich hovoríte.

Odpoveď Petra Goliaša:
Politici by mali vzdy povedat, odkial chcu na vyssie vydavky zobrat peniaze. Ak to nehovoria, zvysuje sa riziko, ze to pojde na ukor vyssieho dlhu. Pokial sa statu dari a vybera viac dani a odvodov ako planoval, mal by tieto peniaze pouzit prioritne na znizenie dlhu. V dobrych casoch sa totiz treba pripravovat na casy horsie a nie prejedat neocakavane prijmy.

Ku konkretnym opatreniam:

Kupelna liecba – riziko je zneuzivanie, ked sa liecit pojdu aj ludia, ktori to nepotrebuju a pojde pre nich skor o dovolenku/rekreaciu. Nerozumiem, na zaklade coho vlada usudila, ze medicinsky potrebuje kupelnu liecbu dvakrat tolko ludi, co doteraz.

Zdvojnasobenie vianocnych dochodkov – dochodcovia su dlhodobo najmenej ohrozeni chudobou, plosne opatrenia zvysujuce dochodky su preto skor plytvanim verejnych zdrojov. Pripadne zvysovanie dochodkov by sa preto malo cielit na tych, ktori naozaj ziju v riziku chudoby.

Preplacanie stravy v skolach – opatrenie nie je adresne, kedze podpori aj rodicov, ktori na to nie su odkazani.

  • 4.6.2018

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože tak ako som Vám spomínala cez telefón riešime tému vyrovnávania regionálnych rozdielov. Pri tejto príležitosti by sme s Vami radi urobili minirozhovor ohľadne tejto tematiky.

  1. Aké sú príčiny výrazných regionálnych rozdielov?
  2. NBS vydala analýzu, ktorá poukazuje na to, že regionálne rozdiely sa vďaka dobrej ekonomickej situácii zmenšujú. Štát pritom už roky realizuje rôzne opatrenia na toto znižovanie, výrazne sa ale neprejavili. Dá sa povedať, že najlepším opatrením je zabezpečiť dobrý ekonomický rast?
  3. Často sa hovorí aj o vybudovaní infraštruktúry ako o možnom riešení. Sú naozaj práve diaľnice kľúčom k riešeniu?
  4. Štát sa o rozvoj regiónov snaží aj cez investičnú pomoc. Je táto pomoc naozaj efektívna? Aké problémy so sebou prináša?
  5. Čo je teda efektívnejšie? Investovať do rozvoja infraštruktúry alebo podporovať konkrétne investície?
  6. Aké iné opatrenia by štát mohol v tejto oblasti prijať?

Odpoveď Petra Goliaša:

  1. Kľúčová je vzdialenosť od vyspelých trhov. Západné regióny susediace s Rakúskom alebo Českom majú v tomto výhodu. Ďalšou príčinou je umiestnenie Bratislavy ako hlavného ekonomického centra a vzdialenosť od neho. A do tretice je to stav infraštruktúry, ktorý súvisí s predošlými faktormi.
  2. Ak by ste chceli znižovať rozdiely bez ekonomického rastu, musel by vyspelejší región schudobnieť, aby mohol chudobnejší zbohatnúť. Pri raste takú dilemu nemáte, bohatnúť môžu všetci, akurát tí chudobnejší rýchlejšie. To je dokonca prirodzené, keďže z nižších úrovní sa pri vhodných podmienkach rastie ľahšie. Prioritou vlády by preto malo byť vytváranie vhodných podmienok. Ide najmä o zlepšovanie podnikateľského prostredia, infraštruktúry, ale aj znižovanie bariér pre vstup ľudí na trh práce.
  3. Niekde je vhodným riešením diaľnica, v mnohých prípadoch ale stačí kvalitná cesta prvej triedy. Na Slovensku je význam diaľnic preceňovaný, čo často vedie k plytvaniu verejnými zdrojmi a oneskoreniu pomoci iným regiónom. Aj tu pritom platí princíp hodnoty za peniaze. Vždy treba zvážiť, či je diaľnica potrebná, či nie je príliš drahá a či by znižovaniu rozdielov viac nepomohli investície do ciest prvej a nižších tried.
  4. Väčšinu podpory v uplynulých rokoch dostávali bohatšie regióny, čo zmierňovaniu rozdielov nepomohlo. Chýba tiež rutinné hodnotenie efektívnosti podpory. Štát ani verejnosť nevie porovnať prínosy vynaloženého eura v jednotlivých projektoch. Ak by sme to vedeli a pomoc by sme cielili na zaostalé regióny, mohlo by to pomôcť. Aj tu však treba byť opatrný, keďže podopra vybraných subjektov deformuje podnikateľské prostredie.
  5. Efektívnejšie je rozumne investovať do infraštruktúry a zlepšovať podmienky pre všetkých, nie len vybraných podnikateľov. V každom prípade treba merať a porovnávať prínosy každej verejnej investície, či už sú to cesty alebo investičné stimuly.
  6. Zaostalé regióny trpia vysokou mierou nezamestnanosti ľudí s nízkou kvalifikáciou. Ide o ľudí, ktorí kvôli vysokým odvodom pracujú v sivej ekonomike, alebo sú z rôznych dôvodov pasívni. Riešením je zníženie odvodov pre ľudí s nízkym príjmom, ale aj investície do tréningov a rekvalifikácie nezamestnaných. Dlhodobo je kľúčové zvýšenie dostupnosti a kvality vzdelávania už od predškolského veku.

  • 1.6.2018

Otázka (Alena Klepochová, TASR)
Dobrý deň, ministerstvo zdravotníctva uzatvorilo memorandum s poisťovňami. Má vzniknúť strategický dokument, ktorý zadefinuje, ak dobre chápem, potrebu typov nemocníc a počty akútnych a chronických lôžok.

  • Chcem sa opýtať, či je podľa Vás potrebná reprofilizácia nemocníc a lôžok na Slovensku?
  • V čom sú hlavné problémy v tejto oblasti?

Odpoveď Dušana Zachara:
Potrebujú slovenské nemocnice reprofilovať? Niektoré určite áno. Dobrou praxou vo vyspelých zdravotníckych systémoch a trendom je špecializácia, vytváranie centier excelentnosti. Slovensko má v porovnaní s vyspelými krajinami príliš hustú sieť akútnych nemocníc. Doteraz chceli všetky nemocnice robiť všetko. A to nejde pri zachovaní bezpečnosti pacienta, dostatočnej kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Nie je možné, aby malo skoro každé okresné mesto nemocnicu, ktorá bude mať ambíciu poskytovať komplexnú zdravotnú starostlivosť. Naopak, Slovensku chýbajú zariadenia dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti. Niektoré nemocnice, ktoré doteraz poskytujú akútnu starostlivosť, ale počet ich pacientov, operačných výkonov alebo pôrodov je pod hranicou, ktorá je v odbornej literatúre považovaná už za zvýšené riziko komplikácií pre pacienta, by mali ísť týmto smerom – smerom reprofilizácie.

Je nesporné, že vyššia miera bezpečnosti a kvality zdravotnej starostlivosti výrazne preváži určitý diskomfort pacientov, ktorí by museli cestovať do nemocnice o pár minút dlhšie. Ak národní a najmä regionálni politici tvrdohlavo bojujú proti odborným medicínskym argumentom hovoriacim v prospech reprofilizácie nemocníc, tak síce možno krátkozrako získajú nejaké politické body z regiónov od neinformovaných voličov, ale v dlhodobom horizonte sa to určite nevyplatí. Pacienti však na to doplatia už hneď, aj keď si to mnohí neuvedomujú. Krátkodobosť volebného cykla a z toho rezultujúca vysoká politická citlivosť témy je najväčším rizikom presadenia potrebnej stratifikácie nemocníc. Na prelomenie tohto rizika je potrebné jasné politické líderstvo, ktoré sa neobmedzuje na populizmus a krátkodobý pohľad.

Kroky MZ SR, ktoré začali posúvať tému stratifikácie nemocníc dopredu, považujem za potrebné a dobré, a malo by sa v nich pokračovať ďalej. Je to na prospech pacienta.

  • 28.5.2018

Otázka (Jana Liptakova, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o poklese pozicie Slovenska v rebricku konkurencieschopnosti, ktory zostavuje svajciarsky Institut pre rozvoj manazmentu. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO. Poprosila by som Vas o odpovede na doleuvedene otazky do stredy, 30. maja, ak by to bolo mozne.

  • Ako vnimate umiestnenie Slovenska v aktualnom rebricku, hlavne jeho pokles o styri miesta (ked v roku 2017 kleslo az o 11 priecok)?
  • Co tento pokles znamena alebo moze v buducnosti znamenat pre slovensku ekonomiku?
  • Ake dovody vidite za sucasnym umiestnenim? Ktore z nich ma Slovensko moznost ovplyvnovat a na ktore uz nema dosah?
  • Ake opatrenia by Slovensko malo prijat na zlepsenie konkurencieschopnosti Slovenska?
  • Existuje viacero rebrickov konkurencieschopnosti – napriklad podla rebricka, ktory zostavuje World Economic Forum, sa pozicia Slovenska zlepsuje. Preco sa umiestnenia Slovenska v jednotlivych rebrickoch lisia? Ako spravne “citat” tieto rebricky a ako informacie z nich vyuzivat pri riadeni ekonomiky?

Odpoveď Petra Goliaša:
Umiestnenie je velmi zle, kedze sa nachadzame v spodnej casti rebricka. Na druhej strane rebricek netreba precenovat, kedze je zalozeny najmä na vnimani podnikatelov, ktori su u nas uz tradicne kritickejsi. Lepsie umiestnenie Mexika, Filipin, Ruska ci Bulharska automaticky neznamena, ze sa v tychto krajinach lepsie podnika. Podnikatelia tam mozu byt len menej narocni, alebo viac zmiereni s aktualnou situaciou.

Podstatne je skumat, preco u nas podnikatelia nemaju dobru naladu a preco sa medzi nimi napriek rastu ekonomiky siri skor skepsa. Toto je totiz spolocny menovatel vsetkych prieskumov zalozenych na nazoroch podnikatelov. Podla mna je dovodom dlhodobe zanedbavanie podnikatelskeho prostredia zo strany vlady a neriesenie problemov ako byrokraticka zataz, danovo-odvodova zataz, zla vymozitelnost prava ci korupcia vo verejnych zakazkach a dotaciach. Aktualne sa k tymto problemom pridava nedostatok najmä kvalifikovanej pracovnej sily. Podnikatelia necitia, ze by riesenie ich problemov bolo pre vladu prioritou.

Riesenim je systematicke usilie vlady o zlepsovanie podmienok na podnikanie. Ide o mnozstvo drobnych opatreni zameranych napriklad na skratenie doby stavebneho konania, lepsiu vymozitelnost pohladavok, znizenie poctu byrokratickych ukonov. Vlada by sa ale mohla pustit aj do väcsich reforiem s cielom znizit odvodovu zataz prace, odstranit korupciu vo verejnom obstaravani, zvysit kvalitu vzdelavania alebo uvolnit trh pre kvalifikovanych migrantov zo zahranicia. V prvom kroku je potrebna zmena pristupu, aby zlepsovanie podmienok na podnikanie nebolo iba heslom, ale skutocnou prioritou vlady.

  • 25.5.2018

Otázka (Mario Hudák,MY Bardejovské noviny)
Pozdravujem, k článku o zrušení obchodnej akadémie v Bardejove, ktorej vyradenie zo siete škôl odhlasovali prešovskí župní poslanci v pondelok, by som vás chcel požiadať o stručné stanovisko k tejto otázke. Zdá sa, že Slovensko hlavne v rámci krajov a miest ako zriaďovateľov dnes zápasí s otázkou, či v rámci „racionalizácie“ základných a stredných škôl, školy úplne rušiť, spájať, zlučovať, alebo zachovať a doplácať na ne z ropzočtov ako doteraz. V Bardejove sa proti zrušeniu obchodnej akadémie zdvihla vlna odporu. Otázka:

  • Ako sa filozoficky vysporiadať s touto otázkou a aké je podľa vás najvhodnejšie riešenie spôsobu racionalizácie siete stredných ale aj základných škôl, najmä v menších mestách, cca. do 50-tisíc obyvateľov, kde zostali veľké budovy s momentálne malým počtom žiakov?

Odpoveď Mateja Tunegu:
Racionalizácia siete škôl je nevyhnutná vzhľadom na úbytok žiakov, no konkrétna forma by vždy mala závisieť od okolností – môže isť o zlučovanie ale aj rušenie. Dôležité je, aby rozhodnutie bolo transparentné a argumentačne podložené. Zjednodušene povedané, aby sa nestalo, že bude zrušená škola s lepšími výsledkami. Argumenty poslancov, ktorí o zrušení obchodnej akadémie rozhodovali, nepoznám, ale podľa údajov, ktoré máme k dispozícii, sa mi zdá ich rozhodnutie v poriadku. Vidieť trend, že počet stredoškolákov v Bardejove v uplynulých rokoch významne poklesol, a preto zníženie počtu škôl dáva zmysel. A keď sa pozriem na všetky bardejovské školy, platí, že žiaci ostatných škôl dosahovali oproti žiakom obchodnej akadémie lepšie alebo rovnaké výsledky. Navyše platí, že obchodná akadémia mala zo všetkých štátnych škôl v posledných rokoch najnižší počet žiakov. Je teda možné, že o štúdium na tejto škole bol nižší záujem a v takom prípade zrušiť radšej menšiu školu bolo logickejšie ako zrušiť inú školu s väčším počtom žiakov a rovnakými alebo lepšími výsledkami.

  • 25.5.2018

Otázka (Filip Szórád, Nový Čas)
Dobrý deň, píšem Vám v mene redakcie oddelenia politiky denníka Nový Čas. Pripravujem článok o návrhu ústavného zákona o zastropovaní veku odchodu do dôchodku na 64 rokov, ktorý predkladá strana Smer-SD na rokovanie do parlamentu. Preto sa na Vás obraciam s nasledujúcimi otázkami:

  1. Čo vravíte na tento návrh, podporili by ste ho?
  2. Aké sú jeho výhody a slabiny?
  3. Aký vplyv bude mať zavedenie stropu veku odchodu do dôchodku na udržateľnosť verejných financií?
  4. Aký by bol pre Slovensko adekvátny vek pre strop odchodu do dôchodku? Resp. je potrebné zákonom ustanoviť maximálny vek odchodu do dôchodku?
  5. Prečo by sa mal teraz schváliť ústavný zákon o zakotvení odchodu do dôchodku, ktorý bude podľa viacerých ekonómov aktuálny až o 20 rokov?

Odpoveď Petra Goliaša:

  1. Nepodporil. Vnímam to ako populistický ťah v snahe zvrátiť padajúce preferencie strany.
  2. Snaha politikov predĺžiť ľuďom život na dôchodku je pekná. A privítal by som ju, keby na to boli peniaze. Tie však nie sú a politici problém financovania nechávajú na budúce generácie. Veľa možností pritom nebude. Buď sa znížia dôchodky, alebo sa zvýšia dane a odvody. Teoreticky by ešte mohol pomôcť masívny príchod cudzincov na trh práce.
  3. Zhorší ju. Opatrenie vytvorí obrovské výdavky. Aby sme sa pripravili, museli by sme si už teraz začať odkladať zhruba 360 miliónov ročne. Inými slovami, ak by sme opatrenie financovali len z požičaných peňazí, v priebehu necelých 30 rokov by nám dlh stúpol v porovnaní so súčasnosťou takmer o polovicu.
  4. Súčasné pravidlo, podľa ktorého sa dôchodkový vek mení podľa veku dožitia, je jednou z garancií stability dôchodkového systému. Ak sa o pár desaťročí ukáže, že opatrenie je príliš prísne alebo naopak príliš voľné, môžu ho budúce generácie zmeniť. Dnešní politici by sa im do tohto rozhodovania nemali miešať.
  5. Politici, ktorí dnes hovoria o stropoch, idú rušiť vlastné pravidlá, ktoré prijali ešte v roku 2012. To svedčí o ich neúprimnosti. Dávať ľuďom sľuby, ktoré zaplatia až budúce generácie, je ľahké a môže zvýšiť popularitu, ale súčasne je to nezodpovedné a škodlivé pre celú krajinu.

  • 16.5.2018

Otázka (Michaela Štalmachová, SME)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. IFP vydalo takú analýzu, v ktorej poukazuje na to, že CP-čkári zarábajú v BA o 19% viac ako rodení Bratislavčania.

  1. Ako si to vysvetľujete? Čím je to spôsobené?
  2. Okrem toho z analýzy vypláva, že väčšina detí na Slovensku môže zbohatnúť bez ohľadu na príjem ich rodičov. Čím je to podľa vás u nás spôsobené? (najmä zo zreteľom na to, že v porovnaní s inými krajinami, ide o naozaj dobrý výsledok)

Odpoveď Petra Goliaša:

  1. Je mozne, ze CP-ckari maju v priemere vyssie vzdelanie, napriklad mozu mat medzi nimi vyssie zastupenie absolventi vysokych skol, ktori studovali v Bratislave. Je to len moja hypoteza, treba sa spytat IFP, urcite sa to da vycitat z dat.
  2. Pocas socializmu mali ludia zhruba rovnake prijmy, po zmene rezimu sa posilnuje zasluhovost. Prijmy vykonnejsich ludi voci ostatnym su dnes teda vyssie ako tomu bolo v minulosti. V postsocialistickych krajinach je preto pre syna rovnako vykonneho otca jednoduchsie mat vyssi prijem. Bolo by zaujimave porovnat sa v tomto ukazovateli s postsocialistickymi krajinami.

  • 14.5.2018

Otázka (Alena Klepochová, TASR)
Pekný deň, chcela by som Vás požiadať o reakciu na vyjadrenia premiéra Petra Pellegriniho, ktorému sa nepáči, že v štátnych nemocniciach fungujú súkromné laboratóriá či prevádzkovatelia CT. Avizoval, že by proti nim nemocnice mohli postupovať ako proti prevádzkovateľom súkromných lekární, s ktorými nariadilo MZ SR rozviazať zmluvy.

  • Ako tieto jeho vyjadrenia vnímate?
  • Vnímate vlastníctvo laboratórii či CT za hlavný problém zadlžovania slovenských nemocníc, respektíve, pomohlo by im podľa Vás keby ich prevádzkovali samotné nemocnice?

Odpoveď Dušana Zachara:
Vyjadrenia premiéra sú veľmi zjednodušujúce, s nádychom ideologického populizmu v duchu zlí, bohatí súkromníci, na ktorých doplácajú štátne zariadenia. Pritom existujú viaceré štátne nemocnice, ktoré majú svoje CT-čka, MR-ká a laboratóriá, a aj tak generujú obrovské straty a dlhy. Na druhej strane tu máme napríklad štátnu FN Nitra, ktorá hospodári so ziskom a nemá dlhy a má vo svojich priestoroch súkromného poskytovateľa zobrazovacej diagnostiky. Pripisovať zlé hospodárenie štátnych nemocníc na vrub súkromníkom je nepoctivá argumentácia, ktorá sa snaží sňať zodpovednosť za tento stav zo štátnych manažérov a politikov a hodiť ju na iných.

V ostatnom období navyše MZ SR v spolupráci so štátnou VšZP, ktorá môže ovplyvňovať zmluvné ceny pre poskytovateľov SVaLZ, znížili jednotkové ceny za tieto vyšetrenia, čím by sa mali skresať aj ziskové marže týchto poskytovateľov, aby neboli neprimerane vysoké. Lukratívnosť tohto biznisu by mohla ovplyvniť aj zmena vo financovaní SVaLZ-ových výkonov tak, že by ich nepreplácala priamo poisťovňa, ale kupovali by si ich samotné nemocnice a až následne by poisťovňa preplácala nemocnici náklady za celý hospitalizačný prípad. V takom prípade by pravdepodobne aj nemocnice oveľa úspornejšie žiadali o vyšetrenia SVaLZ a zvýšila by sa efektívnosť. V súčasnosti ich totižto nič nestojí, keď žiadajú aj o duplicitné či zbytočné vyšetrenia. Vyhovuje to aj poskytovateľom SVaLZ-ových výkonov, akurát na to doplácajú v tomto prípade poisťovne a cez neefektívnosť systému samozrejme sprostredkovane aj pacienti.

  • 11.5.2018

Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, venujem sa dnes téme z Trenčianskej nemocnice – už po tretí krát za posledné roky museli z prevádzkových dôvodov uzatvrieť ambulanciu hĺbkovej rtg terapie – tento rok je to od 2. mája 2018 do 2. septembra 2018. Pacientom, ktorí potrebujú hĺbovké ožarovanie trenčianska nemocnica odporúča rtg terapiu v Žiline, Nitre či Bratislave, pričom len za minulý rok tu ošetrili takmer 1300 ľudí. V minulosti (v rokoch 2016, 2015) už bola viackrát táto ambulancia tiež z prevádzkových dôvodov uzatvorená. Chcel by som Vás poprosiť o váš názor na nedostatok zdravotníckeho personálu (možno aj všeobecne) v nemocnicach na Slovensku – v čom je podľa vás problém a čo by ho mohlo vyriešiť.

Odpoveď Dušana Zachara:
Nedostatok lekárov netrápi len Slovensko, ale aj ostatné európske krajiny. Kým slovenských lekárov vítajú s otvorenou náručou na Západe, Slovenská republika kladie prekážky pre príchod lekárov z Východu. Západ si takto rieši akútny nedostatok lekárov a je ochotný prijať aj takých lekárov z Východu, ktorí nemajú také kvality ako ich západní kolegovia. Lebo si dali na misku váh, že aj priemerný lekár (ktorý sa mimochodom postupom času môže zlepšiť) je často lepší ako žiadny. Len my na Slovensku musíme byť “pápežskejší ako pápež” a stanovili sme pre lekárov – cudzincov, ktorí by chceli k nám prísť pracovať (najmä z Ukrajiny), také prísne vstupné testy, ktoré by nespravili ani mnohí slovenskí lekári pôsobiaci v našich nemocniciach.

Ďalším dôvodom pre nedostatok zdravotníckeho personálu v niektorých oblastiach môže byť aj nákladný platový automat, ktorý automaticky každoročne valorizuje všetkým zdravotníckym pracovníkom mzdy bez ohľadu na ich produktivitu a kvalitu odvedenej práce. To zapríčiňuje, že najlepším pracovníkom, resp. tam, kde je akútny nedostatok personálu, sa nedá zvýšiť mzda ešte vyššie, aby bola motivujúcim faktorom na zotrvanie v nemocnici, nakoľko manažmentu nemocnice neostávajú peniaze pre takúto finančnú motiváciu najlepších, resp. nedostatkových. Že to tak je, dokumentujú aj názory ministerstiev zdravotníctva a financií, že platový automat je jedným z kľúčových faktorov obrovského zadlžovania najmä štátnych nemocníc.

  • 11.5.2018

Otázka (Stanislava Harkotová, Aktuality.sk)
Pozdravujem, premiér práve oznamuje, že otvára diskusiu o zlučovaní univerzít, naznačuje, že pokiaľ by sa niektoré univerzity zlúčili do jednej, mohli by v budúcnosti rátať s vyšším objemom peňazí z rozpočtu.

  • Chcem sa spýtať, či toto je cesta, ktorou sa uberať vo vysokom školstve a čo si o tomto opatrení myslíte?
  • Zároveň, viete si predstaviť, že by niekto na Slovensku otvorenie povedal: máme priveľa univerzít/vysokých škôl, tieto a tieto vôbec nepotrebujeme? Kto by to mal urobiť? Akreditačná komisia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Stat by mal v prvom rade merat a zverejnovat kvalitu jednotlivych skol, fakult a studijnych programov. Na to je potrebne poznat data napriklad o uplatnitelnosti absolventov na trhu prace ci kvalite publikacnej cinnosti a vedeckeho vyskumu. Stat dnes tuto svoju ulohu zanedbava. Loby skol, ktore nechcu byt kontrolovane verejnostou, je podla vsetkeho silnejsia nez verejny zaujem. Kedze verejnost nema potrebne informacie, neexistuje ucinny tlak na zvysovanie kvality. Ak aj dojde k zlucovaniu skol, bez zmeny motivacie sa to na kvalite neodrazi. Motivaciu skol sa da zmenit prave lepsou informovanostou verejnosti o ich vysledkoch. Studenti by totiz o horsie skoly nemali zaujem a tie by tak postupne mizli z trhu. Lepsie skoly by naopak ziskavali viac studentov a s nimi aj viac penazi od statu. Ak by navyse mladi ludia boli lepsie informovani o kvalite skol a vedeli by si lepsie vybrat pre nich vhodnu skolu, znizilo by sa riziko uniku mozgov, teda odchodu tych najsikovnejsich do zahranicia. Skoly by naopak o najsikovnejsich zacali sutazit, pretoze studenti su v prostredi s dostatocnymi informaciami o kvalite pre skolu to najcennejsie aktivum. Kvalita studentov sa totiz skor ci neskor prejavi aj na kvalitnejsich vysledkoch skoly.

  • 10.5.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímala by ma Váš názor na niekoľko veci v súvislosti s dlhmi nemocníc a podnikaním súkromníkov v štátnych nemocniciach. Otázky:

  1. Premiér Peter Pellegrini včera v parlamente povedal, že zakročí proti podnikaniu súkromníkov v štátnych nemocniciach, ktorí vďaka tomu majú zisky a nemocnice sú pritom v dlhoch. Myslíte si, že dlhy nemocníc (priamo) súvisia s podnikaním súkromníkov v nich? Ak áno/nie, prečo?
  2. Je to, že najmenej od roku 2006, odkedy je Smer (s krátkou prestávkou) stále pri moci sa najmä štátne nemocnice stále zadlžujú chybným riadením zdravotníckych zariadení nominantmi tejto strany alebo ide podľa vás o systematickú chybu, s ktorou politika a politické nominácie nič nemajú?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Tento výrok premiéra je veľmi zjednodušujúci, s nádychom ideologického populizmu v duchu zlí, bohatí súkromníci, na ktorých doplácajú štátne zariadenia. Pritom existujú viaceré štátne nemocnice, ktoré majú svoje CT-čka, MR-ká a laboratóriá, a aj tak generujú obrovské straty a dlhy. Na druhej strane tu máme napríklad štátnu FN Nitra, ktorá hospodári so ziskom a nemá dlhy a má vo svojich priestoroch súkromného poskytovateľa zobrazovacej diagnostiky. Pripisovať zlé hospodárenie štátnych nemocníc na vrub súkromníkom je nepoctivá argumentácia, ktorá sa snaží sňať zodpovednosť za tento stav zo štátnych manažérov a politikov a hodiť ju na iných.
    V ostatnom období navyše MZ SR v spolupráci so štátnou VšZP, ktorá môže ovplyvňovať zmluvné ceny pre poskytovateľov SVaLZ, znížili jednotkové ceny za tieto vyšetrenia, čím by sa mali skresať aj ziskové marže týchto poskytovateľov, aby neboli neprimerane vysoké. Lukratívnosť tohto biznisu by mohla ovplyvniť aj zmena vo financovaní SVaLZ-ových výkonov tak, že by ich nepreplácala priamo poisťovňa, ale kupovali by si ich samotné nemocnice a až následne by poisťovňa preplácala nemocnici náklady za celý hospitalizačný prípad. V takom prípade by pravdepodobne aj nemocnice oveľa úspornejšie žiadali o vyšetrenia SVaLZ a zvýšila by sa efektívnosť. V súčasnosti ich totižto nič nestojí, keď žiadajú aj o duplicitné či zbytočné vyšetrenia. Vyhovuje to aj poskytovatelom SVaLZ-ových výkonov, akurát na to doplácajú v tomto prípade poisťovne a cez neefektívnosť systému samozrejme sprostredkovane aj pacienti.
  2. Politický vplyv v zdravotníctve a politické nominácie na vedúcich postoch v zdravotníckych zariadeniach sú súčasťou tohto systémového problému. Právna forma veľkých štátnych nemocníc ako príspevkových organizácií, kde je možné neauditované kreatívne účtovníctvo, a kde panujú tzv. mäkké rozpočtové obmedzenia (napr. ochrana pred exekúciami, sankciami, bankrotom, oddlženie zo strany štátu a pod.) zvyšujúce tzv. morálny hazard a neudržateľný valorizačný mechanizmus odmeňovania zdravotníckeho personálu, nie sú tiež prvky optimálneho modelu fungovania. Dosť dlhý čas sa nám ukazuje, že vo väčšine štátnych fakultných a univerzitných nemocníc nedokážu manažmenty nastoliť rovnovážne a dlhodobo udržateľné hospodárenie, čo je veľký problém (za minulý rok bol dokonca nárast dlhu po splatnosti najvyšší za ostatných 5 rokov…). Ak by sme uverili, že za tento stav môžu “zlé” poisťovne, ktoré platia málo, zasa by to bolo veľmi zľahčujúce vysvetlenie a nepoctivá argumentácia, ktorá má za cieľ nevidieť veci úplnou, pravdivou a neskresľujúcou optikou. Existujú totižto aj štátne zariadenia, ktoré sú dlhodobo v pluse, pričom im poisťovne neplatia viac ako tým stratovým a zadlženým.

  • 9.5.2018

Otázka (Alena Klepochová, TASR)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o reakciu na zavedenie exekučnej imunity štátnych či samosprávnych nemocníc do konca roka 2020, má to súvisieť s oddlžovaním.

  • Ako hodnotíte tento krok?
  • Považujete to za férové voči veriteľom?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ministerstvo sa snaží hasiť veľký dlhový požiar, ale zároveň do ohňa prikladá nové a nové polená. Týmto spôsobom sa požiar nepodarí uhasiť. Práve naopak, požiar bude rokmi ešte väčší. Nemožnosť veriteľa efektívne si uplatniť svoje pohľadávky predstavuje deformáciu trhového prostredia a nemotivuje dlžníkov k racionálnemu a efektívnemu hospodáreniu, vzniká tzv. morálny hazard. Týmto prehlbovaním tzv. mäkkých rozpočtových obmedzení sa podporujú neefektívne nemocnice a narastanie dlhov, čo bude iba predlžovať agóniu slovenského zdravotníctva. Exekúcie sú štandardné trhové prvky pomáhajúce oddeliť dobre hospodáriace subjekty od tých stratových a zadlžených, čo má vplyv na správne nastavenie motivácií a udržateľnosť systému. Hrozba exekúcií pomáha udržiavať platobnú disciplínu najmä tých menších nemocníc na ako-takej úrovni. Najväčší nárast dlhu po splatnosti nemocníc za ostatných 5 rokov (medziročný nárast o takmer 144 mil. EUR), spolu s pripravovaným oddlžovaním (vo výške takmer 600 mil. EUR) a exekučnou imunitou predstavujú asi smrtiaci kokteil pre optimistov, ktorí ešte dúfali, že štát dokáže v budúcnosti svoje zdravotnícke zariadenia viesť ako dobrý hospodár bez tvorby strát a nových dlhov.
Takáto exekučná imunita, ktorá z nej navyše vylučuje súkromné nemocnice, môže byť posúdená ako protiústavný právny akt, keďže tu už máme z minulosti precedens v konaní Ústavného súdu SR v podobných prípadoch.

  • 7.5.2018

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pripravujeme totiž článok o štátnej pomoci a rada by som sa Vás spýtala na pár otázok v súvislosti s touto témou.

  1. Európska únia určuje podmienky štátnej pomoci a každá členská krajina musí každoročne posielať správu o tom, ako bola štátna pomoc vynaložená. V čom tieto pravidlá spočívajú? (hrubý náčrt)
  2. Dajú sa nejakým spôsobom obísť? Spravili tak slovenské vlády niekedy?
  3. Veľká časť štátnej pomoci sa rozdeľuje cez takzvané schémy štátnej pomoci. Tie sa delia na dve skupiny, tie ktoré musia byť notifikované a tie ktoré nie. Prečo existuje toto delenie?
  4. Existuje v celom systéme priestor na korupciu a „dohadzovanie“ projektov? Prečo?
  5. Aké zmeny by boli potrebné?

Odpoveď Petra Goliaša:
Bohuzial, nevieme na tieto otazky tak rychlo plnohodnotne odpovedat.

Vo vseobecnosti vzdy existuje riziko, ze vlada nevykaze cast vynalozenych zdrojov ako statnu pomoc. Klucove je preto v prehladnej forme ukazat, ktore zakazky vlada oficialne ako statnu pomoc vykazuje. Urady by mali automaticky za kazdy projekt zverejnovat podrobne informacie o poskytnutej statnej pomoci na internete tak, aby sa financne objemy dali sparovat s konkretnymi zakazkami. Ulahcila by sa tak verejna kontrola, ci nahodou neexistuju statne vydavky, ktore s podporenym projektom suvisia, ale nie su deklarovane ako statna pomoc. Pri väcsich projektoch by mal efektivnost planovanej pomoci este pred vynalozenim zdrojov posudzovat Utvar hodnoty za peniaze, ex-post by ich mal vyhodnocovat NKU.

  • 27.4.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás niekoľko otázok k zámeru Svetu zdravia vybudovať stroke centrum v nemocnici v Michalovciach. Vysvetlím. Penta chce v Michalovciach vybudovať také centrum ako v Medissime, do ktorého odišli 9 lekári z NÚSCH. Otázky:

  1. Nehrozí podľa Vás, že na východe sa môže zopakovať situácia, aká sa stala v Bratislave, že do Michaloviec odídu z VUSCH a UNLP špecialisti na kardio a angio intervenčné zákroky?
  2. Je pravda, že kardio a angio intervenčné zákroky sú lepšie platené zdravotnými poisťovňami ako priemerné platby a pre nemocnice sú zvyčajne ziskové?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Pre pacienta je dôležitá kvalita a dostupnosť špecializovanej zdravotnej starostlivosti a je mu v princípe jedno, či ju poskytuje súkromné, polosúkromné alebo štátne či župné zdravotnícke zariadenie. Žiadne zariadenie by nemalo mať výsadné postavenie, ktoré by bolo chránené voči konkurencii. Zo súťaže na trhu poskytovateľov by mali profitovať tak pacienti, ako aj zdravotnícki pracovníci.
  2. Optimálne by to malo fungovať tak, že všetky výkony by mali byť financované plus-mínus s podobnou maržou, presne preto, aby nevznikal problém vyberania hrozienok z koláča. Štát to má vo svojich rukách, aby prostredníctvom dominantnej VšZP postupne menil financovanie jednotlivých výkonov. Navyše systém DRG umožňuje zgrupovať diagnózy do skupín s podobnou klinickou a nákladovou náročnosťou, takže ak by sa uplatňoval aj pri úhradách, tak by sa v zásade nedalo dôvodiť, že jeden pacient je ziskovejší ako druhý.

  • 25.4.2018

Otázka (Michaela Štalmachová, SME)
Dobrý deň, posielam otázky:

  1. Vyrovnaný deficit Slovensko podľa Paktu stability dosiahne v roku 2020. Ak to porovnáme s minulosťou, koľkýkrát už ministerstvo financií posunulo tento cieľ? Kedy sme pôvodne mali hospodáriť vyrovnane?
  2. Deficit v budúcom roku má byť 0,32 percenta. Podľa scenára nezmnených politík sme v roku 2019 ale už mohli byť v prebytku (“by nedošlo k žiadnym zmenám v hospodárskych politikách, výsledok hospodárenia VS by sa od roku 2019 nachádzal v postupne narastajúcom prebytku. V roku 2019 NPC scenár vyčísľuje prebytok na úrovni 0,64 % HDP”. ? Čo presne je scenár nezmenneých politík, čo ukazuje a ako sa tvorí?
  3. Čo to znamená, že máme deficit a pritom sme mohli mať prebytok? Znamená to, že vláda chce v bucúcom roku veľa míňať? Môže to byť spôsobené už ohlásených sociálnym balíčkom, ktorý by mal byť za 600 miliónov eur?
  4. Prečo je takto pomaly klesajúci deficit problém? A ako sme na tom v porovnaní s okolitými krajinami, napríklad s v porovnaní s V4?
  5. Ministerstvo financií v programe stability píše, že máme 1x primárny prebytkový rozpočet. Čo to pre nás znamená?

Odpoveď Petra Goliaša:

  1. Po krize sa vyrovnana bilancia po prvy raz objavila v rozpocte na roky 2016-18, deficit mal na nulu klesnut v roku 2018.
  2. Scenar nezmenenych politik ukazuje, ako by sa rozpocet vyvijal bez zasahov vlady a v sulade s vyvojom makroekonomiky. Pocita napriklad s rastom vydavkov na mzdy na urovni spotrebitelskej inflacie. V skutocnosti ale rastu rychlejsie, preto je realny vysledok z pohladu deficitu horsi.
  3. Ohlaseny balicek za 600 milionov eur pravdepodobne v programe stability nie je zapracovany, kedze nie su zname jeho presnejsie kontury. Realne hospodarenie vlady teda bude po prijati balicka horsie (toto si este overte na MF). Ak by vlada v minulosti nadmerne nezvysovala vydavky, mohla uz teraz vdaka prebytku znizovat dane. Alebo mohla vyraznejsie znizit verejny dlh, aby sme sa lepsie pripravili na buduce krizy a starnutie obyvatelstva.
  4. Pomaly klesajuci deficit znamena, ze sa v rekordne dobrych casoch dostatocne nepripravujeme na casy horsie. Ak pride kriza, vlada bude mat menej penazi na ochranu postihnutych socialnych skupin. Prechod horsimi casmi tak bude pre vsetkych bolestivejsi. V ramci V4 nas vyrazne predstihlo Cesko, ktore je uz niekolko rokov v prebytku a vyrazne znizuje dlh. Podobne su na tom viacere vyspele staty EU ako napriklad Nemecko, Holandsko alebo Svedsko.
  5. Primarny prebytkovy rozpocet znamena, ze po odpocitani vydavkov na obsluhu verejneho dlhu uz vlada po prvy raz neminula viac penazi ako ziskala na prijmoch.

  • 24.4.2018

Otázka (Monika Toporcerová, Zdravotnícke noviny)
Dobry den, MZ SR už podpísalo mandátne zmluvy s 28 nemocnicami a pripravuje sa prvé kolo oddlžovania. Možem vás poprosiť o krátky komentár?

  • Považujte tento model za efektívnejší v porovnaní s doterajšími?
  • Vidíte ako reálne, že sa štátne nemocnice dokážu dostať na nulu, teda vyrovnané hospodárenie tak, ako to predpokladajú ozdravné plány?
  • Kedže ide o proces naplánovaný do konca roka 2022, oddlžovanie uzavrie a vyhodnotí až budúca vláda – neznamená to riziko pre štátne aktíva a pre nemocnice možnosť kalkulovať s výmenou politickej garnitúry vo svoj prospech?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ministerstvo – najväčší bezmocný veriteľ

Každé oddlžovanie, ktoré sa pravidelne opakuje, predstavuje obrovské riziko tzv. morálneho hazardu. Vysiela signál, že sa neoplatí poctivo si hradiť svoje záväzky, byť zodpovedným a šetrným, čo je navyše spojené často s nekomfortom, odriekaním a konfliktmi s politikmi, zamestnancami a pacientmi. Prečo by takúto tortúru mal dobrovoľne voliť manažment nemocnice, keď na druhej miske váh je pohodlie, všeobecná obľúbenosť a možnosť dovoliť si aj to, na čo nie sú peniaze a navyše za takéto nezodpovedné a neetické správanie neprichádza trest, ale odmena v podobe oddlženia zo strany štátu? Ktorú z alternatív budú asi tak preferovať manažéri štátnych nemocníc v budúcnosti, keď aj exminister Drucker pripustil, že aktuálne oddlženie nemusí byť posledné?

Nepôjde o bezpodmienečné oddlženie, čo je lepšie ako oddlženie, ktoré by od dlžnej strany nevyžadovalo žiadnu aktivitu smerujúcu k náprave. Bohužiaľ, aj také sme tu mali. Ministerstvo nastavilo pár sankčných mechanizmov, ktoré môžu v určitej miere motivovať niektoré, najmä tie menšie, zdravotnícke zariadenia, ktoré nie sú na rozdiel od tých väčších nepostrádateľné, aby po oddlžení hospodárili lepšie. Obávam sa však, že pre väčšinu veľkých štátnych nemocníc to nebude dostatočná výstraha a budú aj naďalej vytvárať straty a nové dlhy. Oddlženie totižto nesprevádzajú systémové opatrenia a reformy v zdravotníctve, ktoré by toto riziko účinnejšie obmedzovali. V štátnom nemocničnom sektore poväčšine chýba aplikácia princípu tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení.

Je príznačné, že tam, kde sa tento princíp uplatňuje o trochu viac, a to sú napríklad regionálne nemocnice a nemocnice – akciové spoločnosti, tak tam sa prejavuje napríklad v postupnom „automatickom“ ozdravnom procese. Mnohé z týchto zariadení si nemôžu dovoliť dlhodobo hospodáriť so stratami a kumulovať obrovské dlhy, nakoľko by si veritelia mohli začať uplatňovať svoje oprávnené nároky cez exekúcie alebo konkurz na majetok dlžníka. Niektoré veru skončili v bankrote, iné utlmili alebo reprofilizovali svoju činnosť. Viaceré zadlžené nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti regionálnych samospráv sa tomuto vyhli tak, že prešli pod prevádzku súkromných spoločností, ktoré ich postupne ozdravujú.

Namiesto takéhoto prirodzeného procesu liečenia problémov tu však súčasný establišment presadzuje oddlženie, po ktorom nenastane pri riadení štátnych nemocníc nejaká výraznejšia zmena v motiváciách. Myslím si, že vypracovanie ozdravného plánu a nemožnosť zvyšovania platov nad rámec zákonnej valorizácie a iniciácia zmeny štatutára pri jeho neplnení nie sú pre štátne nemocnice dostatočným sankčným mechanizmom. Po oddlžení tu preto môžeme mať štátne univerzitné a fakultné nemocnice, ktoré už síce nebudú za minulé roky dlhovať svojim dodávateľom, ale ministerstvu zdravotníctva, ktoré sa stane ich najväčším veriteľom. Aká je šanca, že bude voči svojim vlastným deťom aj tvrdým veriteľom? Asi taká veľká, ako je zmysluplné presúvať eurá z jedného vrecka do druhého toho istého kabáta.

  • 4.4.2018

Otázka (Monika Toporcerová, Zdravotnícke noviny)
Dobry den prajem, môžem Vás poprosiť o komentár pre ZdN k reforme zdravotníctva predstavenej stranou Sloboda a solidarita? Išlo by o Vaše zhodnotenie koncepcie ako celku aj pohľad na konkrétne kroky (liberalizácia trhu zdravotných poisťovní, transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, oddlženie nemocníc len ako predpoklad odštátnenia, definovanie nároku poistenca na zdravotnú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia, zdravotné poisťovne ako garant časového manažmentu pacienta, povinnosť zdravotných poisťovní objednávať pacientov k špecialistom na presný čas, zmeny vo vzdelávaní zdravotníkov – ako napr. stanovenie ceny každého študijného odboru a povinnosti odviesť daň z príjmu v tejto výške pre každého absolventa, zlúčenie ministerstiev práce a zdravotníctva, zmeny v menovaní, zložení a práci kategorizačnej komisie)

Odpoveď Dušana Zachara:
Hodnotenie materiálu strany SaS – 105 x lepšie zdravotníctvo

V prvom rade by som chcel veľmi oceniť, že nejaká strana si dala tú prácu a spracovala vcelku komplexný materiál o svojej predstave, čo všetko treba v slovenskom zdravotníctve zmeniť a ako by malo v budúcnosti vyzerať. Takýchto programových konceptov je medzi politickými stranami a hnutiami ako šafránu, pričom je to prejavom zodpovedného prístupu a jednou z nevyhnutných podmienok pre úspešné implementovanie reforiem.

Z dokumentu je cítiť príklon k protrhovým riešeniam, ktoré na jednej strane zvyšujú súťaživosť, konkurenciu a voľnosť v zmluvných vzťahoch aktérov, ale na druhej strane zároveň podnecujú k zodpovednosti, tvrdým rozpočtovým obmedzeniam, meraniu a odmeňovaniu podľa kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je to legitímny prístup, ktorý vidí priestor pre štát najmä v roli regulátora stanovujúceho základné pravidlá fungovania a kontrolujúceho ich napĺňanie. Zníži sa tým ingerencia štátu do zdravotníctva, ktorá v súčasnosti vytvára mnohé nezdravé konflikty záujmov štátu ako poskytovateľa a nákupcu zdravotnej starostlivosti, legislatívca a zároveň aj kontrolóra. Ak sa zásadným spôsobom posilní úloha neštátneho sektora v zdravotníctve, musí sa tiež výrazne posilniť akcieschopnosť a kvalita regulačného a dohľadového mechanizmu štátu. V ďalšej fáze prípravy zdravotníckeho programu strany bude musieť SaS detailnejšie opísať, ako sa k tomu plánuje dopracovať.

Kvitujem, že v programe je daný dôrazný akcent na potrebu definovania nárokov pacientov na úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. V rámci toho je SaS pravdepodobne pripravená hovoriť pri určitých neprioritných diagnózach aj o stanovení finančnej spoluúčasti pacienta na liečbe. Ide o veľmi nepopulárne, ale pre udržateľnosť systému nevyhnutné opatrenie, ktoré bude o to bolestivejšie, o čo neskôr ho zavedieme. Vytvára tiež priestor pre súkromné pripoistenie. V tejto tématickej oblasti by som však privítal väčšiu konkrétnosť v plánoch strany, rovnako tak neignorovanie dopadov na určité skupiny obyvateľstva. Strana SaS pravdepodobne počíta, že všetko vyrieši jej odvodový bonus, avšak bolo by veľkou škodou, ak by svojou konštrukciou prispel k sociálne necitlivému nastaveniu dopadov zdravotníckej reformy, čo ju môže v konečnom dôsledku aj pochovať.

Pozitívne vnímam, že dokument obsahuje zmienky o potrebe transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, pričom dlhodobo stratové nemocnice majú byť následne odštátnené a do zadlžených nemocníc má byť umožnený vstup nového súkromného kapitálu. Takisto súhlasím s deklarovanou snahou o posilnenie súťaže a konkurencie na trhu s verejným zdravotným poistením vstupom nových subjektov. Zdravotné poisťovne majú mať viac zodpovednosti a majú manažovať pacienta. Dobrým riešením regulácie vyplatenia zisku by bolo, keby zostalo pri tom, že poisťovne musia spĺňať všetky nároky poistencov zo základného balíka, nemajú mať čakačky, majú tvoriť dostatočné technické rezervy, majú byť likvidné a solventné. SaS však k týmto podmienkam pridala ešte aj obmedzenie zisku pevným percentom, čo síce môže byť medzi voličmi prvoplánovo populárne, ale môže to mať za následok neefektívnosti pri nákupe a hradení za zdravotnú starostlivosť. Tiež je škoda, že odvodový bonus znemožňuje, aby zdravotné poisťovne mohli súťažiť aj na strane výberu poistného odlišovaním sa rôznymi poistnými plánmi s rôznou výškou poistného.

Privítal by som dôkladnejšie rozpracovanie problematiky primárneho kontaktu, najmä funkcionalít všeobecných lekárov ako dôležitých “strážcov brány” (gate keepers), vrátane ich dostupnosti. Na rozdiel od SaS si nemyslím, že je potrebné zlučovať obrovské ministerstvá zdravotníctva a práce, sociálnych vecí a rodiny do jedného nemanažovateľného monštruózneho celku, kde by asi neprišlo ani k úsporám, ale je veľmi dôležité už konečne určiť jasné kompetencie a financie pri dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti, kde sa pôsobnosť oboch rezortov prekrýva, resp. kde si jeden druhému prehadzujú tento horúci zemiak.

Celkovo hodnotím programové tézy strany SaS pozitívne.

  • 29.3.2018

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme hodnotenie Ficovho pôsobenia a pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok.

  1. Boli prijaté počas tohto desaťročného vládnutia zásadné legislatívne zmeny, ktoré uľahčili podnikateľské prostredie? Ak áno, aké napríklad?
  2. Ekonomike sa hlavne v posledných rokoch darilo, dá sa to pripísať vládnutiu Ficovej vlády, alebo to bolo skôr vďaka vonkajším vplyvom?
  3. Aké legislatívne zmeny boli pre naše hospodárstvo negatívne?
  4. Ako hodnotíte minuloročné snahy o zrušenie dlhovej brzdy?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podla domacich aj medzinarodnych merani sa podnikatelske prostredie od roku 2006 zhorsuje alebo prinajlepsom stagnuje. Spolu s Madarskom sa u nas podnika najtazsie vo V4. Podnikatelia sa stazuju najmä na neefektivne sudy, demotivacny vplyv danoveho systemu, zvyhodnovanie vybranych podnikatelov uradnikmi a regulacnu zataz. Ako prekazku cislo jedna uviedli v prieskume Svetoveho ekonomickeho fora s odstupom korupciu. Pri pohlade na tvrde data zaostavame najmä v dlzke stavebnych konani, vymahani pohladavok ci plneni danovych povinnosti.

Ekonomicky rast v poslednych rokoch suvisi s globalnym rastom ekonomiky a tiez s pozitivnym vyvojom v eurozone najmä v dosledku intervencii ECB. Vplyv domacej politiky je nevyrazny. Slovensko totiz v raste v porovnani s okolitymi ekonomikami nevynika, mieru nezamestnanosti mame napriek prudkemu poklesu stale najvyssiu v regione.

Snahy o zrusenie dlhovej brzdy su pokusom o zvysenie verejnych vydavkov v zaujme ziskat popularitu aj za cenu vyssieho verejneho dlhu. Vylucit sa neda ani tlak zaujmovych skupin hladnych po verejnych zakazkach. Priestor vo vydavkoch je pritom vzhladom na pozitivny vyvoj ekonomiky dostatocny aj bez uvolnovania dlhovej brzdy. Prioritou vlady by malo byt zvysenie efektivnosti verejnych investicii napriklad tym, aby verejne obstaravania neboli zmanipulovane, ale priebiehali v transparentnej sutazi.

  • 28.3.2018

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý večer, prosím Vás o odpovedanie na nasledujúce otázky. V pondelok malo tlačovku Nemecko-slovenská obchodná komora. Z prieskumu, ktorý si robili medzi 131 firmami vyplynula ako najhoršia známka – boj proti korupcii – 4,35.

  • Ako túto známku hodnotíte?
  • O čom svedčí táto známka?
  • Akými spôsobmi sa dá táto známka zlepšiť? Čo by vláda mala robiť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podnikatelia na Slovensku hodnotia korupciu ako najväcsiu prekazku podnikania aj podla prieskumu Svetoveho ekonomickeho fora, cize ma to neprekvapuje. Podnikatelia sa stazuju najmä na nerovny pristup uradnikov k podnikatelom, ked niektori su zvyhodnovani ci uz v procese verejneho obstaravania, poskytovania dotacii alebo tvorbe legislativy. Pre ostatnych to znamena diskriminaciu a stratene podnikatelske prilezitosti.

Jednou z pricin su slabo fungujuce institucie ako Protimonopolny urad alebo Urad pre verejne obstaravanie, ktore nedokazu efektivne branit manipulacii verejnych tendrov ci vzniku kartelov na trhu. V pripade trestneho konania je dolezita funkcnost policie, prokuratury a sudov, cize organov dohliadajucich na dodrziavanie spravodlivosti.

Pre napravu treba prijat systemove opatrenia zamerane na posilnenie nezavislosti uvedenych institucii od vykonnej moci. Sucasne treba zaviest verejnosti otvoreny proces vyberu celnych funkcionarov. Rovnako dolezita je verejna kontrola, pravidelne vyhodnocovanie kvality a efektivnosti prislusnych uradov, zverejnovanie rozhodnuti, sledovanie miery chybovosti. V rovine prevencie je tiez dolezite prehladne zverejnovat kto, kedy, v akej vyske a na aky ucel dostal dotacie od statu.

  • 28.3.2018

Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, veľmi pekne by som Vás chcela poprosiť o stanovisko k návrhu reformy zdravotníctva, ktorú v utorok predstavila strana SaS. Chcú ňou priniesť jednoduchšie podmienky na vstup zdravotných poisťovní na trh, odštátnenie nemocníc, zmeny vo vzdelávaní zdravotníkov či vo vykonávaní ich profesie. Na dokumente spolupracovali aj exminister zdravotníctva Rudolf Zajac či bývalý šéf siete nemocníc Svet zdravia Ľuboš Lopatka. Ministerstvo zdravotníctva SR ale kritizuje časť reformy SaS. Výška základného imania navrhovaná stranou SaS je podľa MZ nepostačujúca. Hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová vysvetľuje, že takmer 17 miliónová výška základného imania je primeraná.

  • Ako hodnotíte túto reformu a ako by mohla ovplyvniť zdravotníctvo na Slovensku?

Odpoveď Dušana Zachara:
Hodnotenie materiálu strany SaS – 105 x lepšie zdravotníctvo

V prvom rade by som chcel veľmi oceniť, že nejaká strana si dala tú prácu a spracovala vcelku komplexný materiál o svojej predstave, čo všetko treba v slovenskom zdravotníctve zmeniť a ako by malo v budúcnosti vyzerať. Takýchto programových konceptov je medzi politickými stranami a hnutiami ako šafránu, pričom je to prejavom zodpovedného prístupu a jednou z nevyhnutných podmienok pre úspešné implementovanie reforiem.

Z dokumentu je cítiť príklon k protrhovým riešeniam, ktoré na jednej strane zvyšujú súťaživosť, konkurenciu a voľnosť v zmluvných vzťahoch aktérov, ale na druhej strane zároveň podnecujú k zodpovednosti, tvrdým rozpočtovým obmedzeniam, meraniu a odmeňovaniu podľa kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je to legitímny prístup, ktorý vidí priestor pre štát najmä v roli regulátora stanovujúceho základné pravidlá fungovania a kontrolujúceho ich napĺňanie. Zníži sa tým ingerencia štátu do zdravotníctva, ktorá v súčasnosti vytvára mnohé nezdravé konflikty záujmov štátu ako poskytovateľa a nákupcu zdravotnej starostlivosti, legislatívca a zároveň aj kontrolóra. Ak sa zásadným spôsobom posilní úloha neštátneho sektora v zdravotníctve, musí sa tiež výrazne posilniť akcieschopnosť a kvalita regulačného a dohľadového mechanizmu štátu. V ďalšej fáze prípravy zdravotníckeho programu strany bude musieť SaS detailnejšie opísať, ako sa k tomu plánuje dopracovať.

Kvitujem, že v programe je daný dôrazný akcent na potrebu definovania nárokov pacientov na úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. V rámci toho je SaS pravdepodobne pripravená hovoriť pri určitých neprioritných diagnózach aj o stanovení finančnej spoluúčasti pacienta na liečbe. Ide o veľmi nepopulárne, ale pre udržateľnosť systému nevyhnutné opatrenie, ktoré bude o to bolestivejšie, o čo neskôr ho zavedieme. Vytvára tiež priestor pre súkromné pripoistenie. V tejto tématickej oblasti by som však privítal väčšiu konkrétnosť v plánoch strany, rovnako tak neignorovanie dopadov na určité skupiny obyvateľstva. Strana SaS pravdepodobne počíta, že všetko vyrieši jej odvodový bonus, avšak bolo by veľkou škodou, ak by svojou konštrukciou prispel k sociálne necitlivému nastaveniu dopadov zdravotníckej reformy, čo ju môže v konečnom dôsledku aj pochovať.

Pozitívne vnímam, že dokument obsahuje zmienky o potrebe transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, pričom dlhodobo stratové nemocnice majú byť následne odštátnené a do zadlžených nemocníc má byť umožnený vstup nového súkromného kapitálu. Takisto súhlasím s deklarovanou snahou o posilnenie súťaže a konkurencie na trhu s verejným zdravotným poistením vstupom nových subjektov. Zdravotné poisťovne majú mať viac zodpovednosti a majú manažovať pacienta. Dobrým riešením regulácie vyplatenia zisku by bolo, keby zostalo pri tom, že poisťovne musia spĺňať všetky nároky poistencov zo základného balíka, nemajú mať čakačky, majú tvoriť dostatočné technické rezervy, majú byť likvidné a solventné. SaS však k týmto podmienkam pridala ešte aj obmedzenie zisku pevným percentom, čo síce môže byť medzi voličmi prvoplánovo populárne, ale môže to mať za následok neefektívnosti pri nákupe a hradení za zdravotnú starostlivosť. Tiež je škoda, že odvodový bonus znemožňuje, aby zdravotné poisťovne mohli súťažiť aj na strane výberu poistného odlišovaním sa rôznymi poistnými plánmi s rôznou výškou poistného.

Privítal by som dôkladnejšie rozpracovanie problematiky primárneho kontaktu, najmä funkcionalít všeobecných lekárov ako dôležitých “strážcov brány” (gate keepers), vrátane ich dostupnosti. Na rozdiel od SaS si nemyslím, že je potrebné zlučovať obrovské ministerstvá zdravotníctva a práce, sociálnych vecí a rodiny do jedného nemanažovateľného monštruózneho celku, kde by asi neprišlo ani k úsporám, ale je veľmi dôležité už konečne určiť jasné kompetencie a financie pri dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti, kde sa pôsobnosť oboch rezortov prekrýva, resp. kde si jeden druhému prehadzujú tento horúci zemiak.

Celkovo hodnotím programové tézy strany SaS pozitívne.

  • 27.3.2018

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujeme material o Tomasovi Druckerovi, kde by sme radi uverejnili zhodnotenie jeho prace na poste ministra zdravotnictva. Chcela by som Vas v tejto suvislosti poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:

  1. Bol podla Vas Tomas Drucker dobry minister zdravotnictva?
  2. Na post prisiel ako krizovy manazer. Co z tohto pohladu vo funkcii dosiahol? Osvedcil sa v rezorte ako krizovy manazer?
  3. Ktore z jeho projektov este ocakavate, ze budu dotiahnute?
  4. Ake nadeje vkladate do novej ministerky Kalavskej?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Moje očakávania minister plus-mínus napĺňal, nakoľko som si ich programovo už na začiatku volebného obdobia upravil smerom dole pri porovnaní s dobrými deklarovanými cieľmi uvedenými v Programovom vyhlásení vlády. Očakával som, že sa mu nepodarí všetko presadiť a zároveň som veril, že aj napriek tomu sa môže stať najlepším ministrom zdravotníctva Ficových vlád. Mal to v tomto smere dobre rozbehnuté, aj keď v druhej polovici volebného obdobia by problémy začali pribúdať, ľudia by nevideli výrazné zlepšenia a začali by prejavovať nespokojnosť. V sektore s tým už niektoré skupiny aj začali – napr. zdravotné sestry. Je škoda, že nemohol na konci celého funkčného obdobia zložiť verejnosti účty.
  2. Kreslo ministra zdravotníctva bolo po kauzách v predošlej vláde ostro sledované a očakávalo sa, že sa v zdravotníctve skutočne aspoň niečo urobí, aby sa otupil hnev verejnosti. Zároveň sa nedalo očakávať, že v danej situácii prinesie pozícia ministra zdravotníctva nejaké zásadné plusové politické body pre straníka, preto možno SMER vytiahol nestraníckeho “krízového” manažéra. V tomto smere sa to vcelku podarilo. Drucker priniesol sviežu a dobrú komunikáciu, ako aj otvorenosť. Ochotne počúval a určite zvýšil transparentnosť v rezorte. Podarilo sa mu zamedziť prílišný reexport liekov, uviesť do iniciálnej prevádzky systémy DRG a eHealth, aj ked ich implementácia je rozpačitá. Nastartoval mnohe projekty – urgenty, pohotovosti, stratifikaciu siete lozkovych zariadeni, centralne nakupy, diagnosticke a terapeuticke standardy (guidelines) a mnohe dalsie. Nepodarilo sa zastavit zadlzovanie statnych nemocnic alebo urobit poriadok v poplatkoch u lekara. VsZP pod vedenim jeho nominanta splnila ozdravny plan, aj ked s vyraznou pomocou dobre fungujucej ekonomiky a z toho vyplyvajucich vyrazne vyssich ako ocakavanych prijmov. Pripravil koncept oddlzovania nemocnic. Novu UNB zatial na Razsochach nezacal stavat, a ktovie ci sa vobec stavat zacne, ked nakoniec zistime, ze staci nova sukromna nemocnica od Penty na Boroch a zrekonstruovana ina statna nemocnica v Bratislave.
  3. Musel by som si pozriet zoznam. Prepacte, pre zaneprazdnenost nebudem mat na to cas. Ale asi oddlzenie bude velmi lakave aspon nastartovat, ked nie dotiahnut do konca. E-Health bude musiet takisto pokrocit. Centralne nakupy sa asi podari dokoncit.
  4. Je dobré, že štafetu po T. Druckerovi preberie osoba, ktorá bola účastná na činnosti ministerstva počas jeho ministrovania, preto sa nebude musieť s ministerstvom a agendou nanovo zoznamovať a bude môcť plynule pokračovať v nedokončenej práci svojho predchodcu. Podľa nás by nová ministerka mala pokračovať v rozbehnutých projektoch, keďže času na vymýšľanie niečoho zásadne iného alebo nového tu už v druhej polovici volebného obdobia nie je. Treba dokončiť, čo sa dokončiť dá, alebo aspoň výrazne posunúť ďalej. Nie je toho málo. Zároveň by sme ocenili, keby ministerka zdravotníctva pokračovala v nastúpenom trende dobrej komunikácie a dátovej otvorenosti voči verejnosti.

  • 27.3.2018

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, mohli by ste sa prosím vyjadriť a okomentovať Reformu zdravotníctva, ktorú predstavila opozičná strana SaS?

Odpoveď Dušana Zachara:
Hodnotenie materiálu strany SaS – 105 x lepšie zdravotníctvo

V prvom rade by som chcel veľmi oceniť, že nejaká strana si dala tú prácu a spracovala vcelku komplexný materiál o svojej predstave, čo všetko treba v slovenskom zdravotníctve zmeniť a ako by malo v budúcnosti vyzerať. Takýchto programových konceptov je medzi politickými stranami a hnutiami ako šafránu, pričom je to prejavom zodpovedného prístupu a jednou z nevyhnutných podmienok pre úspešné implementovanie reforiem.

Z dokumentu je cítiť príklon k protrhovým riešeniam, ktoré na jednej strane zvyšujú súťaživosť, konkurenciu a voľnosť v zmluvných vzťahoch aktérov, ale na druhej strane zároveň podnecujú k zodpovednosti, tvrdým rozpočtovým obmedzeniam, meraniu a odmeňovaniu podľa kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je to legitímny prístup, ktorý vidí priestor pre štát najmä v roli regulátora stanovujúceho základné pravidlá fungovania a kontrolujúceho ich napĺňanie. Zníži sa tým ingerencia štátu do zdravotníctva, ktorá v súčasnosti vytvára mnohé nezdravé konflikty záujmov štátu ako poskytovateľa a nákupcu zdravotnej starostlivosti, legislatívca a zároveň aj kontrolóra. Ak sa zásadným spôsobom posilní úloha neštátneho sektora v zdravotníctve, musí sa tiež výrazne posilniť akcieschopnosť a kvalita regulačného a dohľadového mechanizmu štátu. V ďalšej fáze prípravy zdravotníckeho programu strany bude musieť SaS detailnejšie opísať, ako sa k tomu plánuje dopracovať.

Kvitujem, že v programe je daný dôrazný akcent na potrebu definovania nárokov pacientov na úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. V rámci toho je SaS pravdepodobne pripravená hovoriť pri určitých neprioritných diagnózach aj o stanovení finančnej spoluúčasti pacienta na liečbe. Ide o veľmi nepopulárne, ale pre udržateľnosť systému nevyhnutné opatrenie, ktoré bude o to bolestivejšie, o čo neskôr ho zavedieme. Vytvára tiež priestor pre súkromné pripoistenie. V tejto tématickej oblasti by som však privítal väčšiu konkrétnosť v plánoch strany, rovnako tak neignorovanie dopadov na určité skupiny obyvateľstva. Strana SaS pravdepodobne počíta, že všetko vyrieši jej odvodový bonus, avšak bolo by veľkou škodou, ak by svojou konštrukciou prispel k sociálne necitlivému nastaveniu dopadov zdravotníckej reformy, čo ju môže v konečnom dôsledku aj pochovať.

Pozitívne vnímam, že dokument obsahuje zmienky o potrebe transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, pričom dlhodobo stratové nemocnice majú byť následne odštátnené a do zadlžených nemocníc má byť umožnený vstup nového súkromného kapitálu. Takisto súhlasím s deklarovanou snahou o posilnenie súťaže a konkurencie na trhu s verejným zdravotným poistením vstupom nových subjektov. Zdravotné poisťovne majú mať viac zodpovednosti a majú manažovať pacienta. Dobrým riešením regulácie vyplatenia zisku by bolo, keby zostalo pri tom, že poisťovne musia spĺňať všetky nároky poistencov zo základného balíka, nemajú mať čakačky, majú tvoriť dostatočné technické rezervy, majú byť likvidné a solventné. SaS však k týmto podmienkam pridala ešte aj obmedzenie zisku pevným percentom, čo síce môže byť medzi voličmi prvoplánovo populárne, ale môže to mať za následok neefektívnosti pri nákupe a hradení za zdravotnú starostlivosť. Tiež je škoda, že odvodový bonus znemožňuje, aby zdravotné poisťovne mohli súťažiť aj na strane výberu poistného odlišovaním sa rôznymi poistnými plánmi s rôznou výškou poistného.

Privítal by som dôkladnejšie rozpracovanie problematiky primárneho kontaktu, najmä funkcionalít všeobecných lekárov ako dôležitých “strážcov brány” (gate keepers), vrátane ich dostupnosti. Na rozdiel od SaS si nemyslím, že je potrebné zlučovať obrovské ministerstvá zdravotníctva a práce, sociálnych vecí a rodiny do jedného nemanažovateľného monštruózneho celku, kde by asi neprišlo ani k úsporám, ale je veľmi dôležité už konečne určiť jasné kompetencie a financie pri dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti, kde sa pôsobnosť oboch rezortov prekrýva, resp. kde si jeden druhému prehadzujú tento horúci zemiak.

Celkovo hodnotím programové tézy strany SaS pozitívne.

  • 27.3.2018

Otázka (Daša Račková, TASR)
Dobrý deň, SaS dnes predstavila reformu zdravotníctva. Ak budete mat chuť a cas, okomentujete to nejak?

Odpoveď Dušana Zachara:
Hodnotenie materiálu strany SaS – 105 x lepšie zdravotníctvo

V prvom rade by som chcel veľmi oceniť, že nejaká strana si dala tú prácu a spracovala vcelku komplexný materiál o svojej predstave, čo všetko treba v slovenskom zdravotníctve zmeniť a ako by malo v budúcnosti vyzerať. Takýchto programových konceptov je medzi politickými stranami a hnutiami ako šafránu, pričom je to prejavom zodpovedného prístupu a jednou z nevyhnutných podmienok pre úspešné implementovanie reforiem.

Z dokumentu je cítiť príklon k protrhovým riešeniam, ktoré na jednej strane zvyšujú súťaživosť, konkurenciu a voľnosť v zmluvných vzťahoch aktérov, ale na druhej strane zároveň podnecujú k zodpovednosti, tvrdým rozpočtovým obmedzeniam, meraniu a odmeňovaniu podľa kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je to legitímny prístup, ktorý vidí priestor pre štát najmä v roli regulátora stanovujúceho základné pravidlá fungovania a kontrolujúceho ich napĺňanie. Zníži sa tým ingerencia štátu do zdravotníctva, ktorá v súčasnosti vytvára mnohé nezdravé konflikty záujmov štátu ako poskytovateľa a nákupcu zdravotnej starostlivosti, legislatívca a zároveň aj kontrolóra. Ak sa zásadným spôsobom posilní úloha neštátneho sektora v zdravotníctve, musí sa tiež výrazne posilniť akcieschopnosť a kvalita regulačného a dohľadového mechanizmu štátu. V ďalšej fáze prípravy zdravotníckeho programu strany bude musieť SaS detailnejšie opísať, ako sa k tomu plánuje dopracovať.

Kvitujem, že v programe je daný dôrazný akcent na potrebu definovania nárokov pacientov na úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. V rámci toho je SaS pravdepodobne pripravená hovoriť pri určitých neprioritných diagnózach aj o stanovení finančnej spoluúčasti pacienta na liečbe. Ide o veľmi nepopulárne, ale pre udržateľnosť systému nevyhnutné opatrenie, ktoré bude o to bolestivejšie, o čo neskôr ho zavedieme. Vytvára tiež priestor pre súkromné pripoistenie. V tejto tématickej oblasti by som však privítal väčšiu konkrétnosť v plánoch strany, rovnako tak neignorovanie dopadov na určité skupiny obyvateľstva. Strana SaS pravdepodobne počíta, že všetko vyrieši jej odvodový bonus, avšak bolo by veľkou škodou, ak by svojou konštrukciou prispel k sociálne necitlivému nastaveniu dopadov zdravotníckej reformy, čo ju môže v konečnom dôsledku aj pochovať.

Pozitívne vnímam, že dokument obsahuje zmienky o potrebe transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, pričom dlhodobo stratové nemocnice majú byť následne odštátnené a do zadlžených nemocníc má byť umožnený vstup nového súkromného kapitálu. Takisto súhlasím s deklarovanou snahou o posilnenie súťaže a konkurencie na trhu s verejným zdravotným poistením vstupom nových subjektov. Zdravotné poisťovne majú mať viac zodpovednosti a majú manažovať pacienta. Dobrým riešením regulácie vyplatenia zisku by bolo, keby zostalo pri tom, že poisťovne musia spĺňať všetky nároky poistencov zo základného balíka, nemajú mať čakačky, majú tvoriť dostatočné technické rezervy, majú byť likvidné a solventné. SaS však k týmto podmienkam pridala ešte aj obmedzenie zisku pevným percentom, čo síce môže byť medzi voličmi prvoplánovo populárne, ale môže to mať za následok neefektívnosti pri nákupe a hradení za zdravotnú starostlivosť. Tiež je škoda, že odvodový bonus znemožňuje, aby zdravotné poisťovne mohli súťažiť aj na strane výberu poistného odlišovaním sa rôznymi poistnými plánmi s rôznou výškou poistného.

Privítal by som dôkladnejšie rozpracovanie problematiky primárneho kontaktu, najmä funkcionalít všeobecných lekárov ako dôležitých “strážcov brány” (gate keepers), vrátane ich dostupnosti. Na rozdiel od SaS si nemyslím, že je potrebné zlučovať obrovské ministerstvá zdravotníctva a práce, sociálnych vecí a rodiny do jedného nemanažovateľného monštruózneho celku, kde by asi neprišlo ani k úsporám, ale je veľmi dôležité už konečne určiť jasné kompetencie a financie pri dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti, kde sa pôsobnosť oboch rezortov prekrýva, resp. kde si jeden druhému prehadzujú tento horúci zemiak.

Celkovo hodnotím programové tézy strany SaS pozitívne.

  • 23.3.2018

Otázka (Daša Račková, TASR)
Dobrý deň, rada by som sa spýtala.

  • Je podľa Vás pani Kalavská vzhľadom na medializované informácie o jej manželovi či svokrovi v konflikte záujmov?
  • Je to podľa Vás prekážka vo výkone ministerky zdravotníctva?
  • Ako by sa v tejto situácii mala pani Kalavská zachovať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že to dopredu novú ministerku nediskvalifikuje. V každom prípade je dobré, že o týchto rodinných prepojeniach a možných konfliktoch záujmov vieme. Verejnosť tak dokáže lepšie kontrolovať rozhodnutia ministerky v dotknutých agendách, ktoré bude zároveň sledovať oveľa ostražitejšie. Bolo by vhodné, aby ministerka proaktívne, hoci aj nad rámec zákona, deklarovala, kde prichádzala ona sama alebo jej rodinní príslušníci či blízki do styku so zdravotníctvom. Môže to pomôcť pri predchádzaní zbytočných pochybností v budúcnosti.

  • 22.3.2018

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, prezident SR dnes vymenoval novú ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú.

  • Ako tento krok vníma INEKO?
  • Čo od novej ministerky očakávate?

Odpoveď Dušana Zachara:
V prvom rade by som chcel upozorniť na fakt, že posledný minister zdravotníctva, ktorý vydržal vo vláde celé 4-ročné funkčné obdobie, bol Rudolf Zajac. Odvtedy sa to na tomto poste strieda ako na bežiacom páse, čo určite nevytvára dobrý obraz o kontinuite a o tom, že zdravotníctvo má byť prioritou. Je škoda, že minister Drucker, zišiel z polcesty a nedokončí svoje plány v zdravotníctve. Nie je to dobrá správa pre vyvodzovanie zodpovednosti. Bude niesť nová ministerka celý diel zodpovednosti za predošlé Druckerove rozhodnutia a nominácie? To je veľmi otázne.

Na druhej strane je dobré, že štafetu preberie osoba, ktorá bola účastná na činnosti ministerstva počas ministrovania Tomáša Druckera, preto sa nebude musieť s ministerstvom a agendou nanovo zoznamovať a bude môcť plynule pokračovať v nedokončenej práci svojho predchodcu. Podľa nás by nová ministerka mala pokračovať v rozbehnutých projektoch, keďže času na vymýšľanie niečoho zásadne iného alebo nového tu už v druhej polovici volebného obdobia nie je. Treba dokončiť, čo sa dokončiť dá. Nie je toho málo.

Zároveň by sme ocenili, keby ministerka zdravotníctva pokračovala v nastúpenom trende dobrej komunikácie a dátovej otvorenosti voči verejnosti.

  • 22.3.2018

Otázka (Richard Nemec, Nový Čas)
Dobrý deň, radi by sme sa vás opýtali, čo je najväčšou výzvou (nášlapnou mínou) novej ministerky zdravotníctva (skúsme jednu vec, čo by ste vypichli), prečo a čo musí urobiť (pár viet, je to do skladačky)

Odpoveď Dušana Zachara:
Najväčšou výzvou, s ktorou by sa mala nová ministerka popasovať a kde doposiaľ neprišlo k uspokojivému zlepšovaniu stavu, je nastaviť finančnú udržateľnosť sektora. Môžeme sa totižto prikrývať len takou perinou, na akú máme. To býva bohužiaľ ignorované – stačí sa pozrieť na stratové hospodárenie štátnych nemocníc, starý dlh VšZP, neudržateľný platový automat zdravotníckych pracovníkov, hroziaci vysoký nárast výdavkov na lieky a pod. Momentálne sú tieto štruktúrne problémy čiastočne prekryté nadpriemerným rastom ekonomiky a tým pádom aj zdrojov v rezorte, to však postupne pominie a problémy s financovaním zdravotnej starostlivosti začnú znova eskalovať.

  • 21.3.2018

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, v súvislosti s nomináciou Andrey Kalavskej na post ministerky zdravotníctva vás prosím o stanovisko:

  1. Andrea Kalavská má viacero prepojení na ľudí aktívnych v zdravotníctve – jej manžel Erich dlhé roky robil manažéra vo farmaceutickej firme Pfizer, ona ako štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva má na starosti lieky. Jej svokra Jozefa Kalavského súdia v Česku pre podozrenie, že dal úplatok riaditeľovi nemocnice. Navyše jeho niekdajšia firma dodala ešte v roku 2010 Univerzitnej nemocnici v Bratislave údajne predražené ultrazvuky za vyše 630-tisíc eur za kus, pričom nemocnica v Česku zaplatila za rovnaký prístroj 255-tisíc eur. Sú tieto prepojenia najväčším problémom pri jej nominácii?
  2. Aj s ohľadom na tieto skutočnosti, je podľa Vás Andrea Kalavská vhodným človekom na post ministra zdravotníctva?

Odpoveď Dušana Zachara:
V prvom rade by som chcel upozorniť na fakt, že posledný minister zdravotníctva, ktorý vydržal vo vláde celé 4-ročné funkčné obdobie, bol Rudolf Zajac. Odvtedy sa to na tomto poste strieda ako na bežiacom páse, čo určite nevytvára dobrý obraz o kontinuite a o tom, že zdravotníctvo má byť prioritou. Je škoda, že minister Drucker, ak prezident novú vládu vymenuje, zíde z polcesty a nedokončí svoje plány v zdravotníctve. Nie je to dobrá správa pre vyvodzovanie zodpovednosti. Bude niesť nová ministerka celý diel zodpovednosti za predošlé Druckerove rozhodnutia a nominácie? Sotva.

K pani Kalavskej. Bezpochyby je prínosom, keď novinári píšu a odkrývajú rôzne prepojenia, na ktoré si budeme musieť dávať zvlášť pozor, ak by sa nejakým spôsobom týkali rozhodovania novej ministerky. Dopredu by som ich nepovažoval za diskvalifikačné kritérium pre novú ministerku, ale o to dôslednejšie budeme musieť na to dávať pozor. Bolo by dobré, keby nová ministerka verejne deklarovala, hoci aj nad rámec zákona, všetky potenciálne konflikty záujmov a rodinné prepojenia, aby v budúcnosti nevznikali zbytočné pochybnosti.

  • 16.3.2018

Otázka (Jana Liptáková, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre anglicke noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o vplyvoch sucasnej politickej situacie na ekonomiku Slovenska. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO. Poprosila by som Vas o strucne odpovede na pre Vas relevantne otazky:

  • Mala doterajsia politicka situacia nejaky vplyv na ekonomiku Slovenska? Ak ano, mohli by ste specifikovat?
  • Ake rizika Vy vidite v sucasnej politickej situacii do buducna pre ekonomiku Slovenska ci uz v pripade udrzania sucasnej vladnej koalicie alebo predcasnych volieb (z pohladu dalsich investicii, stability podnikatelskeho prostredia, prijimania novych zakonov, vplynu na spotrebu domacnosti, atd)
  • Ako vnimate obavy ratingovej agentury Moody’s, ktora upozornuje na mozne dosahy aktualnej politickej krizy?
  • Ohrozuje, podla Vas, sucasny politicky vyvoj sance Slovenska dostat sa do jadra EU? Ak ano, co by to pre Slovensko mohlo znamenat?

Odpoveď Petra Goliaša:
Udalosti poslednych tyzdnov zhorsili imidz Slovenska v zahranici, co urcite vnimaju aj podnikatelia a potencialni investori. Podozrenia z korupcie ci mafie siahajucej medzi politicke spicky oslabuju doveryhodnost krajiny. To v buducnosti moze mat vplyv pri rozhodovani o investiciach ale napriklad aj dalsich eurofondoch pre Slovensko. Stane sa tak najmä vtedy, ak nedojde k zasadnejsiemu potlacaniu korupcie vo verejnej sfere a k doveryhodnemu vysetreniu vzniknutych kauz.

Korupcia ma negativne ekonomicke dosledky, pretoze krivi podnikatelske prostredie, odcerpava verejne zdroje a kazi moralku v krajine. Tieto vplyvy sa vsak na Slovensku prejavuju dlhodobo. K citelnejsiemu zhorseniu by doslo zrejme az v pripade dlhsie trvajucej politickej nestability, ktora by narusila standardny chod krajiny.

  • 16.3.2018

Otázka (Jana Vargová, KOŠICE: DNES)
Dobrý deň, v súvislosti s hodnotením nemocníc, ktoré každoročne robíte, by sme chceli vedieť, aký význam má toto hodnotenie a či má vplyv aj na podmienky napríklad pri uzatváraní zmlúv medzi poisťovňami a nemocnícami.

Odpoveď Dušana Zachara:
Poskytovaním objektívnych údajov chceme pritiahnuť pozornosť verejnosti k diskusii o kvalite a efektívnosti zdravotníckych zariadení. Pokiaľ majú ľudia viac kvalitných informácií, dokážu sa na ich základe lepšie rozhodnúť a vytvoriť aj účinnejší tlak na zlepšovanie verejných služieb. Myslíme si, že porovnávaním nemocníc pomôžeme jednak pacientom a ich príbuzným, ale aj samotným zariadeniam.
Zaujíma nás hodnota (pre pacientov) za peniaze (ktoré idú do zdravotníctva). Občania majú právo vedieť, aké služby dostávajú za svoje peniaze, ktoré platia štátu vo forme daní a odvodov. Práve meranie a zverejňovanie kvality a efektívnosti je jednou z dôležitých ciest vedúcich k odstraňovaniu informačnej asymetrie, čo následne vedie k menšiemu plytvaniu verejných zdrojov.

Čo sa týka uzatvárania zmlúv medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami, aj legislatíva prikazuje poisťovniam prihliadať na indikátory kvality poskytovateľov, ktoré zbierajú poisťovne, a ktoré my agregujeme do nášho rebríčka a sú podstatnou časťou nášho hodnotenia. Takže poisťovne by pri kontraktingu mali na tieto kritériá prihliadať. Čiastočne to aj robia. Musí sa to však ešte viac udomácniť v praxi. Zatiaľ je to len na začiatku cesty.

  • 1.3.2018

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme článok o regionálnych rozdieloch na trhu práce a rada by som sa Vás spýtala na pár otázok.

  1. Údaje, ktoré zverejnila Profesia iba potvrdzujú to, o čom sa už dlho hovorí. Trh v Bratislave a na Východe nemá nič spoločné. A to nielen v počte ponúk ale aj v ich zameraní. Kým na Západe sa ponúkajú hlavne administratívne pozície, na zvyšku Slovenska je to hlavne operátor strojov a zariadení. Je aj podľa Vašich informácii väčšina Slovenska zameraná na výrobu a na to, aby prešla do tretieho sektora bude potrebný ešte dlhý čas?
  2. Prečo existuje tento rozdiel? Je bežný aj v iných krajinách?
  3. Aké opatrenia by boli potrebné, aby sa tento stav zmenil?
  4. Údaje Eurostatu ukazujú, že ak sa pozrieme na regionálne HDP, bratislavský kraj predbieha mnohé regióny v západných a omnoho „bohatších“ krajinách. Súviísí vyššie opísaný stav (západ zameraný viac na služby, administratívu, východ na výrobu) aj s týmto?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pricinou moze byt rozdielny pokrok v miere industrializacie. Oblasti s dokoncenou industrializaciou, teda rozvinutym priemyslom, uz vytvaraju viac pracovnych ponuk v sektore sluzieb. Oblasti, kde stale existuje priestor pre rozvoj priemyslu, ponukaju najmä pracovne miesta v priemyselnej vyrobe. Bez rozvinuteho priemyslu chyba zakladna, na ktorej by sa mohol rozvijat sektor sluzieb.

Dalsou pricinou mozu byt rozdiely v kvalifikacnej strukture. Najmä sluzby s vyssou pridanou hodnotou si totiz vyzaduju pracovnu silu s vyssou kvalifikaciou, ktora moze byt koncentrovana v hlavnom meste a naopak nemusi byt dostupna v chudobnejsich regionoch.

  • 26.2.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás jednu otázku k prípadu medicínskeho riaditeľa UNLP Petra Linkescha. Hoci je Linkesch medicínsky riaditeľ UNLP je aj jediným spoločníkom firmy Dermagyn. Tá na svojej webovej stránke ponúka aj „možnosť individuálnej, nadštandardnej starostlivosti v prípade hospitalizácie v spolupráci s UNLP Košice“. V centrálnom registri zmlúv sa však nenachádza žiadna zmluva medzi Dermagynom a UNLP. Linkesch pre SME aj potvrdil, že nemá s nemocnicou na ponúkané hospitalizácie žiadnu zmluvu.

  • Čo na to hovoríte?
  • Je podľa vás v poriadku, že súkromná gynekologická ambulancia ponúka hospitalizáciu v štátnej nemocnici bez toho, aby mala s ňou zmluvu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Vždy treba byť obozretný, keď nejaký lekár pracuje zároveň v nemocnici a má aj svoju súkromnú ambulantnú prax. O to viac to platí, keď ide o vrcholového manažéra štátnej nemocnice. Ide o to, aby nezneužíval svoje postavenie vo svoj prospech (rozumej: v prospech súkromnej ambulancie na úkor štátnej nemocnice alebo jej pacientov. Určite by bolo štandardnejšie, keby bola spolupráca medzi ambulanciou a UNLP definovaná zmluvou. Keď nie je zmluva, môžu vznikať rôzne výklady toho, ktorý subjekt v skutočnosti profituje z “možnosti individuálnej, nadštandardnej starostlivosti v prípade hospitalizácie”.

  • 15.2.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, v piatok pripravujem do SME analýzu dvoch rokov ministra zdravotníctva Tomáša Druckera. Posielam Vám k tomu niekoľko otázok. Nemusíte, ak nechcete odpovedať na každú otázku, ale bol by som rád, keby ste v svojom stanovisku zohľadnili odpovede na ne. Zaujímal by ma Váš pohľad na Druckera:

  1. Prečo si ho podľa vás Smer vybral za ministra?
  2. Čo na ňom oceňujete a naopak, čo sa Vám na ňom nepáči?
  3. Myslíte si, že je dobré, že nie je členom Smeru alebo mu kvôli tomu podľa vás chýba politická podpora pre potrebné zmeny?
  4. Naplnil Vaše očakávania ako minister alebo skôr nie? Prečo?

V analýze sa chcem zamerať aj na to, že relatívne veľa vecí síce spravil, respektíve ohlásil, ale následne pod tlakom odbornej či laickej verejnosti ich opravil alebo rovno zrušil (napríklad návrh o doplnkových ordinačných hodinách). Preto by som bol rád, keby ste v svojom komentári jeho dvoch rokov zohľadnili aj odpovede na tieto otázky:

  1. Ako vnímate jeho personálnu politiku? Na začiatku odvolal Pažinkovú a Vaďuru a otvoril dozornú radu VšZP aj tretiemu sektoru, ale neskôr „povýšil“ Valockého na šéfa NOU.
  2. Ako sa pozeráte na sprísnenie zákona o lieku, ktorý sťažil reexport liekov do zahraničia a následne ho ide korigovať, lebo sa zistilo, že niektoré firmy zákon obchádzajú
  3. Ako vnímate jeho návrh doplnkových ordinačných hodín? Ktorých prvý návrh po odpore lekárov „zahodil do koša“, potom ich však pretlačil cez pozmeňujúci návrh a zdravotnícky výbor. A teraz po ich schválení v parlamente ich chce opäť povzbudzovaný Ficom zrušiť.
  4. Ako vnímate jeho rozdelenie nemocníc (na tzv. prvú a ostatné ligy) podľa toho, či budú môcť mať nový urgentný príjem a následne zachraňovanie pôrodnice v Svidníku, ktorá nepatrí medzi navrhované nemocnice s urgentom?
  5. Ako vnímate zavedenie desaťeurových poplatkov na urgente a následnú zmenu, že tehotných žien sa to netýka?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Je to možno preto, že sa im Tomáš Drucker osvedčil ako šéf Slovenskej pošty, zároveň kreslo ministra zdravotníctva bolo po kauzách v predošlej vláde ostro sledované a očakávalo sa, že sa v zdravotníctve skutočne niečo urobí, aby sa otupil hnev verejnosti. Zároveň sa nedalo očakávať, že v danej situácii prinesie pozícia ministra zdravotníctva nejaké zásadné plusové politické body pre straníka, preto možno SMER vytiahol nestraníckeho “krízového” manažéra.
  2. Oceňujem jeho ambiciózny plán načrtnutý v Programovom vyhlásení vlády, ako aj veľmi dobrú komunikáciu a otvorenosť. Nepáči sa mi, že príliš intenzívne vníma mediálnu kritiku a reaguje na ňu často veľmi rýchlou zmenou kritizovaných krokov, za ktorými si pôvodne stál, len aby otupil kritiku, nespokojnosť v rezorte či hroziaci negatívny mediálny obraz.
  3. Na jednej strane sa môže do istej miery cítiť slobodný v tom, čo navrhuje, ale na druhej strane vie z najsilnejšej vládnej strany veľmi rýchlo pocítiť, kde má mantinely. Určite by sa premiérovi Ficovi ťažšie telefonovalo šéfovi VšZP, ktorý by bol nominantom straníka – napríklad pána Rašiho.
    Myslím si, že na zásadné reformy v zdravotníctve je nutné silné politické líderstvo, ktoré sa však bez dostatočnej politickej podpory, najlepšie od celej koalície nezaobíde. Výhodou nestraníka môže byť to, že nie je až tak zapletený do všakovakých straníckych a politických záujmov.
  4. Moje očakávania minister zatiaľ plus-mínus napĺňa, nakoľko som si ich programovo už na začiatku volebného obdobia upravil smerom dole pri porovnaní s dobrými deklarovanými cieľmi. Očakával som, že sa mu nepodarí všetko presadiť a zároveň som veril a stále verím, že aj napriek tomu sa môže stať najlepším ministrom zdravotníctva Ficových vlád.

2. časť:

  1. Vnímam to ako kompromis a daň za to, že na určité pozície si mohol dosadiť svojich ľudí, ľudí ktorým dôveruje. Zároveň je vo verejnej správe často ťažké nájsť na niektoré pozície kvalitných ľudí, lebo oficiálny plat je pre nich neatraktívny a politické záujmy príliš zväzujúce. Niekde preto minister Drucker musel alebo aj privítal nominácie, ktoré asi sám nevymyslel.
  2. Myslím, že legislatíva obmedzujúca reexport liekov sa vcelku podarila a citeľným spôsobom zvýšila dostupnosť niektorých liekov, ktoré sa v minulosti často vyvážali mimo hranice Slovenska a chýbali pre pacientov. Ak už niektoré firmy prišli na to, ako zákon obísť, a je to v rozpore s verejným záujmom, tak v tomto prípade je korekcia zákona opodstatnená.
  3. Celé je to veľmi neprehľadné. Cieľom je napraviť veľmi zlý stav, kedy boli zrušené poplatky za prednostné vyšetrenie, ktoré akceptovali lekári, ako aj väčšina obyvateľov. Vymýšľajú sa však opatrenia, ktoré sú “second” až “third best” a ohýba sa systém solidárneho verejného zdravotného poistenia, ktorý v určitý čas dňa pre povinne poisteného zrazu nemá platiť.
  4. Optimalizácia a reprofilizácia lôžkových zariadení je nevyhnutnosťou a je dobré, že sa do toho ministerstvo čiastočne pustilo. Nie som však zástancom stanovenia pevného menného zoznamu zariadení, ktoré budú mať urgenty I. a II. typu. Stačilo, aby ministerstvo stanovilo kritériá na urgent I. a II. typu, vrátane kritérií dostupnosti, a nech si ich poisťovne slobodňe zazmluvňujú.
    Prípad púrodnice vo Svidníku je ukážkovým príkladom, kedy politické záujmy ignorujú odborné medicínske a ekonomické argumenty. Môže to znamenať neefektívne využitie verejných zdrojov, ktoré budú chýbať inde v zdravotníctve a riziko zvýšených komplikácií pre pacientov, keďže aj z medzinárodných skúseností vieme, že pre bezpečnosť pacientov je nevyhnutný pri jednotlivých zákrokoch určitý počet výkonov za rok, ktorý generuje dostatočnú skúsenosť operatérov.
  5. Zavedenie 10-eurových poplatkov na urgente vnímam pozitívne, keďže regulujú zbytočnú nadspotrebu tohto typu zdravotníckej starostlivosti, ktorá môže byť riešená inak, a tým neblokuje kapacity pre skutočne akútne stavy. Un bloc vyňatie tehotných z tohto poplatku vnímam ako populistickú reakciu na zvýšenú mediálnu kritiku. Nehovoriac o komplikovanej a administratívne náročnej štruktúre tohto opatrenia. Aká skupina pacientov sa ďalej pridá a bude žiadať o výnimku tiež? Kto ďalší bude mať dostatočný mediálny výtlak?
  • 15.2.2018

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som vas poprosit, vo Fakultnej nemocnici v ZA sa pokazilo kurenie, potrebuju na opravi 2,5 mil. eur. kuria el. ohrievacmi na 7 izbach. Tam, kde nie su pacienti, sa nekuri vobec, lebo maju poruchu este aj na elektroinstalacii.

  • Tak som vas chcela poprosit o reakciu, ci si myslite, ze je v poriadku ak v takomto rezime nemocnica funguje?
  • A ci by sa malo MZ viac zaujimat o stav budov ich nemocnici a ci je dostatocne ak vyclenia kapitalky a riesia sa len havarie.

Odpoveď Dušana Zachara:
Dobre spravované nemocnice mávajú v prípade porúch pripravené náhradné riešenia, záložné zdroje kúrenia či elektriny a celkový krízový manažment. Samozrejme je problém, ak poruchy vznikajú ako dôsledok chýbajúcich investícií do obnovy zariadenia. To, že sa na údržbe šetrí, je zas dôsledok dlhodobého stratového hospodárenia, ktoré neumožňuje nemocnici generovať vlastné zdroje na obnovu. Tu sa v priamom prenose ukazuje, že stratové hospodárenie väčšiny štátnych nemocníc môže reálne poškodzovať pacienta – znižovaním kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Tu sa nezodpovednosť a populizmus politikov a nereálne očakávania ľudí, ktorí nechcú akceptovať nutnosť, že sa môžeme prikrývať len takou perinou, na akú máme, dostali do vlastnej pasce. Toto nastavené zrkadlo, resp. memento by mohlo byť dokonca v stredno- a dlhodobom horizonte aj prínosom, ak by sa z toho dotiční poučili a nehľadali znovu príčiny tam, kde naozaj nie sú. Momentálne je však len málo náznakov toho, že takáto sebareflexia bude nasledovať.

  • 12.2.2018

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala na váš názor týkajúci sa podmienok, za akých je možné pristúpiť k oddlženiu. Okrem vypracovania ozdravného plánu a súhlasu s podmienkami oddlžovania sa tam nachádza napríklad aj povinnosť vytvoriť dozorné orgány s predsedom, ktorým bude zástupca nominovaný ministerstvom zdravotníctva. To spôsobuje problém najmä pre súkromné nemocnice, mnohé už avizovali, že sa nezapoja.

  • Prekvapuje vás to?
  • Čo na túto podmienku hovoríte?
  • Myslíte si, že túto klauzulu tam rezort dal práve preto, aby sa súkr.nem nezapojili?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že ak štát ponúka verejné zdroje na oddlženie, dokonca aj pre súkromné subjekty, čo nie je nárokovateľná a bežná vec, tak má mať aj právo stanoviť si podmienky kontroly využitia týchto zdrojov. Ak chce využiť súkromná nemocnica oddlženie z verejných zdrojov, musí strpieť aj štátnu kontrolu a ingerernciu do tohto procesu. Považujem to za logické. Možno by sa dalo diskutovať o spôsobe, ako chce štát docieliť kontrolný vplyv na oddlžovaný subjekt.

  • 12.2.2018

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme článok o plánovanom zľahčení čerpania eurofondov, ktoré avizoval na dnešnej tlačovej konferencii premiér Robert Fico. Pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok ohľadne eurofondov a ich čerpania.

  1. Fico vyhlásil, že pod tlakom médií a mimovládiek sa náš systém priveľmi skomplikoval a dnes trvá okolo 680 dní, v susednom Česku však maximálne 200 dní. Preto chce celý proces zjednodušiť. Ako hodnotíte toto rozhodnutie? Naozaj komplikovaný proces bráni čerpaniu?
  2. Toto zjednodušenie a teda minimalizovanie ľudí, ktorí do procesu zasahujú však podľa opozície môže viesť k zvýšeniu korupcie. Je podľa Vás väčší počet „očí“, ktoré čerpanie preveria zárukou odstránenia korupcie? Prečo?
  3. Fico spomínal aj čerpanie eurofondov v budúcnosti. K dispozícii by totiž malo byť menej peňazí. Fico je názoru, že by bolo lepšie čerpať síce menej peňazí ale mať väčšiu voľnosť, keďže napríklad Slovensko má iné priority ako Španielsko či Francúzsko. Bola by väčšia voľnosť lepšia? Prečo? Je podľa Vás pravdepodobné, že Brusel tento nápad prijme?

Odpoveď Petra Goliaša:
Klucove je, aby zjednodusenie administrativy neslo na ukor transparentnosti. Verejnost musi mat prehladne informacie o sposobe cerpania, kto, kedy a kolko penazi ziskal, na zaklade akych podmienok a tiez ako peniaze pouzil. Pri kontrole pouzitia zdrojov by mala rozhodujucu ulohu hrat Europska unia, kedze ide o jej peniaze. Slaby doraz na potieranie korupcie a neferovych praktik pri rozdelovani eurofondov znamena nielen plytvanie verejnymi zdrojmi, ale aj kazi moralku v spolocnosti a krivi podnikatelske prostredie.

  • 9.2.2018

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa informovala, aký máte názor na doplnkové zdravotné poistenie na Slovensku a ako si predstavujete jeho fungovanie? V poslednom čase o tom rozpráva aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Čo je v tejto veci potrebné urobiť a aké výhody/nevýhidy by to prinieslo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zatraktívnenie systému doplnkového zdravotného poistenia predstavuje dôležitý krok k viaczdrojovému financovaniu zdravotníctva a dlhodobej finančnej udržateľnosti celého zdravotníckeho systému. Predpokladom na to je, aby sa stanovili nároky pacientov, ktoré sú financované z povinného zdravotného poistenia. Nutné je stanoviť, čo, v akej kvalite, v akom časovom horizonte a v akom finančnom rámci bude pacientom hradené zo základného balíka. To ostatné, ktoré však musí byť svojim rozsahom a štruktúrou pre poisťovateľov atraktívne, by potom mohlo byť predmetom doplnkového zdravotného poistenia. Postupné stanovovanie štandardných liečebných a diagnostických postupov môže byť jedným z prvých krokov.

  • 9.2.2018

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme článok o pomalom čerpaní eurofondov a rizikách, ktoré to prináša. Pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok ohľadne tejto témy.

  1. Európska komisia vo svojej zimnej prognóze upozorňuje, že nízke čerpanie eurofondov môže byť rizikom pre rast v nasledujúcich rokoch, keďže investície z veľkej časti závisia na európskych peniazoch. Naozaj môže byť toto pomalé čerpanie problémom?
  2. Do konca programového obdobia chýbajú už iba dva roky, no vyčerpaných je iba minimum alokovaných zdrojov. Podľa posledných štatistických údajov zverejnených ministerstvom financií (posielam v prílohe) je napríklad vidieť, že ani v jednom z operačných programov nedosiahli prečerpané peniaze ani polovicu z alokovaných zdrojov. Prečo podľa Vás čerpanie ide tak pomaly?
  3. Máme vôbec šancu alokované peniaze do roku 2020 prečerpať?
  4. V roku 2016 sme zažili veľký prepad investícií, aké sú očakávania na najbližšie roky?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pomale cerpanie sme mali aj v programovom obdobi 2007-13, ked sme vyznamnu cast penazi cerpali az na poslednu chvilu v roku 2015. Podobne aj v tomto obdobi budeme mat cas cerpat prostriedky do roku 2023. Pre ekonomiku by bolo lepsie rovnomernejsie rozlozenie cerpania, aby nedochadzalo k pretazeniu napriklad stavebnych kapacit alebo k velkym vykyvom v investiciach. Este dolezitejsie je, aby eurofondy sli na naozaj uzitocne projekty a aby nedochadzalo k zrychleniu cerpania na ukor efektivnosti.

  • 9.2.2018

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o kvotach pre osemrocne gymnazia a rada by som v nom uviedla Vas nazor. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:

  • Ako hodnotite nedavno prijate zvysenie kvot pre osemrocne gymnazia v Bratislavskom kraji?
  • Riesia kvoty problem s osemrocnymi gymnaziami alebo by ste prijali ine riesenia?
  • Preco sa podla Vas zacal riesit problem az teraz, hoci sa o kvotach hovori uz od roku 2008?
  • Osemrocne gymnazia vznikli ako vyberove skoly pre najnadanejsie deti. Splnili tento ciel alebo skor deformovali system?
  • Ministerka skolstva Lubyova hovori o pretransformovani systemu tak, aby bol viac inkluzivny, podobne ako vo Finsku. Je toto podla Vas riesenie? Mali by byt osemrocne gymnazia zrusene?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podla zisteni OECD prilis skore delenie ziakov na lepsich a horsich prehlbuje nerovnosti vo vzdelavacom systeme a prehlbuje zavislost vysledkov od socialno-ekonomickeho zazemia rodin. Inymi slovami, zvysuje sa riziko, ze deti zo socialne slabsich rodin neziskaju dobre vzdelanie. Podla OECD tiez skora selekcia ziakov nevedie k lepsim vysledkom vzdelavacieho systemu. OECD preto odporuca zvysovat vek, ked dochadza k selekcii ziakov podla vysledkov tak, aby k triedeniu nedochadzalo na prvom ani druhom stupni vzdelavania. Na Slovensku je prva selekcia uz v 11 rokoch, priemer OECD je 14 rokov a trendom je zvyšovanie tohto veku. V Austrálii, Novom Zélande, Kanade, Dánsku, Fínsku, Švédsku, Nórsku, Španielsku alebo v Poľsku začínajú žiakov triediť do rôznych škôl až v 16 rokoch.

Podla nasich zisteni ziaci 8-rocnych gymnazii na Slovensku nedosahuju v maturitach lepsie vysledky v porovnani so ziakmi 4-rocnych gymnazii. Vynimkou su maturity z cudzieho jazyka, kde vsak maju ziaci 8-rocnych gymnazii vyssiu casovu dotaciu.

Z tychto dovodov povazujeme za spravne, ze sa v Bratislavskom kraji znizuje podiel ziakov, ktori nastupia na 8-rocne gymnazia. Kriticky vsak hodnotime nacasovanie rozhodnutia, ktore spada do obdobia prihlasovania ziakov na jednotlive skoly a zneistuje tak skoly aj rodicov. Navyse prislusne rezorty nezverejnili podklady, podla ktorych rozhodovali o tom, ktore skoly stratia moznost otvorit triedy. Podla dostupnych informacii su neprimerane postihnute cirkevne a sukromne skoly, medzi nimi aj skoly s velmi dobrymi vysledkami.

  • 9.2.2018

Otázka (Monika Toporcerová, Zdravotnícke noviny)
Dobry den prajem, v suvislosti s pripravovanym clankom o zvyseni zakladneho imania VsZP zo strany statu, ktore avizoval minister zdravotnictva v objeme 45 miliónov eur, poprosim o vase vyjadrenie k otazkam:

  1. Ako vnímate rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci nedovolenej štátnej pomoci Všeobecnej a Spoločnej zdravotnej poisťovne? Ide o precedens, ktorý by mal štát rešpektovať a zohľadniť ho aj pri riešení problémov vo VšZP?
  2. Minister T. Drucker už avizoval zvýšenie záporného vlastného imania VšZP vo výške 45 miliónov eur. Považujete to za správny a legitímny postup v súvislosti s aktuálnym rozsudkom Súdneho dvora EÚ?

Odpoveď Dušana Zachara:
Inštitút INEKO privítal rozsudok Všeobecného súdu EÚ, keďže má vo veci podobný názor. Európsky súd konštatoval, že poskytovanie povinného zdravotného poistenia na Slovensku má navzdory svojim nesporným sociálnym, solidárnym a regulačným prvkom evidentný charakter ekonomickej činnosti a súťaživosti zdravotných poisťovní. Súd rozhodol, že v zmysle pravidiel EÚ pre štátnu pomoc majú byť zdravotné poisťovne vnímané ako podniky, a preto musí Európska komisia (EK) posúdiť, či navyšovania základného imania, splácanie dlhov či ostatné dotácie zo strany štátu pre štátnu Spoločnú zdravotnú poisťovňu a VšZP v období rokov 2003-2010 nebolo nepovolenou štátnou pomocou. V kontexte tohto rozsudku by mal minister zdravotníctva s už avizovaným navyšovaním základného imania VšZP počkať aspoň do rozhodnutia EK, keďže sa nedá vylúčiť, že selektívne dotovanie VšZP zo strany štátu môže byť posúdené ako nepovolená štátna pomoc.

Podľa nášho názoru nie je momentálne štátna pomoc VšZP nevyhnutná. Štátna poisťovňa je podľa jej slov a slov ministra likvidná, spláca svoje záväzky načas, navyše sa aj pre tento rok očakáva výrazný, dokonca ešte vyšší rast ekonomiky, a teda aj odvodov, čo by v kombinácii s pokračovaním ozdravných opatrení umožnilo poisťovni dostať sa postupne z vlastných problémov vlastnými silami.

Podľa nás by bolo prínosom, keby ozdravný plán pokračoval aj v nasledujúcich rokoch. Predstavoval by totižto akýsi obranný štít manažmentu VšZP pred politikmi a tlakmi na neudržateľné zvyšovanie výdavkov poisťovne, ktorá ešte nie je úplne vyliečená.

Nutnosť ozdravovania poisťovne je daňou za zlé hospodárenie v minulosti a malo by byť zároveň mementom do budúcnosti. Ak by teraz štát poisťovni pomohol, tak by to jednak pokrivovalo konkurenčné prostredie a férovú súťaž medzi poisťovňami a jednak by to vytváralo živnú pôdu pre zadlžovanie poisťovne do budúcnosti, lebo by sa touto štátnou pomocou “oklamal”, resp. obišiel proces prirodzeného ozdravovania poisťovne cez nutné úsporné opatrenia a negatívne dôsledky šafárenia z minulosti by už neboli tak na očiach. Boli by rýchlo zabudnuté. To by pre politikov znamenalo nízke politické náklady, vznik morálneho hazardu a riziko pre hospodárenie VšZP do budúcnosti, kedy by sa v prípade problémov znovu očakávala pomoc zo strany štátu.

  • 8.2.2018

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem temu k stratifikacii nemocnic a chcela by som Vas poprosit o komentar k nasledujucim otazkam:

  1. Potrebuju slovenske nemocnice reprofilovat? Ak ano, z coho tak usudzujete?
  2. Co povazujete za benefity a uskalia stratifikacie nemocnic?
  3. Ake by mali byt parametre, na zaklade ktorych by sa malo rozhodovat, ake nemocnice potrebujeme v jednotlivych regionoch?
  4. Ako hodnotite stratifikaciu nemocnic, ktoru pripravovalo a komunikovalo MZ SR?

Odpoveď Dušana Zachara:
Potrebujú slovenské nemocnice reprofilovať? Niektoré určite áno. Dobrou praxou vo vyspelých zdravotníckych systémoch a trendom je špecializácia, vytváranie centier excelentnosti. Slovensko má v porovnaní s vyspelými krajinami príliš hustú sieť akútnych nemocníc. Doteraz chceli všetky nemocnice robiť všetko. A to nejde pri zachovaní bezpečnosti pacienta, dostatočnej kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Nie je možné, aby malo skoro každé okresné mesto nemocnicu, ktorá bude mať ambíciu poskytovať komplexnú zdravotnú starostlivosť. Naopak, Slovensku chýbajú zariadenia dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti. Niektoré nemocnice, ktoré doteraz poskytujú akútnu starostlivosť, ale počet ich pacientov, operačných výkonov alebo pôrodov je pod hranicou, ktorá je v odbornej literatúre považovaná už za zvýšené riziko komplikácií pre pacienta, by mali ísť týmto smerom – smerom reprofilizácie. Je nesporné, že vyššia miera bezpečnosti a kvality zdravotnej starostlivosti výrazne preváži určitý diskomfort pacientov, ktorí by museli cestovať do nemocnice o pár minút dlhšie. Ak národní a najmä regionálni politici tvrdohlavo bojujú proti odborným medicínskym argumentom hovoriacim v prospech reprofilizácie nemocníc, tak síce možno krátkozrako získajú nejaké politické body z regiónov od neinformovaných voličov, ale v dlhodobom horizonte sa to určite nevyplatí. Pacienti však na to doplatia už hneď, aj keď si to mnohí neuvedomujú. Krátkodobosť volebného cykla a z toho rezultujúca vysoká politická citlivosť témy je najväčším rizikom presadenia potrebnej stratifikácie nemocníc. Na prelomenie tohto rizika je potrebné jasné politické líderstvo, ktoré sa neobmedzuje na populizmus a krátkodobý pohľad.
Kroky MZ SR, ktoré začali posúvať tému stratifikácie nemocníc dopredu, považujem za potrebné a dobré, a malo by sa v nich pokračovať ďalej. Je to na prospech pacienta.

  • 7.2.2018

Otázka (Pavol Hirka, Topky.sk)
Dobrý deň, portál sme.sk informoval o tom, že zdravotná poisťovňa Dôvera zaslala ministerstvu zdravotníctva list, v ktorom navrhuje zníženie cien liekov, ktoré uhrádza v rámci verejného zdravotného poistenia, čo by znamenalo väčšie doplatky pre pacientov. Chcel by som sa opýtať na pár otázok.

  1. Videli ste v INEKO tento zoznam?
  2. Bol s vami nejakým spôsobom konzultovaný?
  3. Ak áno, vedeli by ste ho zaslať?
  4. Ak nie, o aké lieky podľa vás môže ísť? Nie sú tam lieky, ktoré užíva množstvo Slovákov?
  5. Ako môže tento krok ovplyvniť najchudobnejšiu vrstvu?

Odpoveď Dušana Zachara:
1., 2., 3. Nie
4. Nevieme.
5. Ak sú správne medializované informácie, tak podľa vyhlášky MZ SR sa pri porovnateľných skupinách liekov zosúlaďujú úhrady poisťovní, a ak sú v nejakej náhodou vyššie, tak sa znížia na nižšiu úroveň, ktorá platí v skupine porovnateľných liekov. Ak sú tie lieky navzájom substituovateľné, tak by to nemuselo mať veľký dopad na pacientov. Navyše výrobcovia liekov tak budú mať motiváciu znížiť celkovú cenu liekov, keď by mal byť doplatok pacientov v prípade ich lieku príliš vysoký a zhoršoval by ich konkurenčné postavenie na trhu.

  • 6.2.2018

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. INESS zverejnil analyzu poskytnutia investicnych stimulov na Slovensku za rok 2017. Z analyzy vyplyva, ze stat/vlada najviac podporila jedno pracovne miesto na zapadnom Slovensku.

  • Je to prekvapenie?
  • Cim si to vysvetlujete?
  • Vlada na zapadnom Slovensku napriklad podporila PSA Groupe. Povazujete to za spravne?
  • Ak by stimul neprisiel, co by to v praxi nielen pre PSA Groupe, ale aj ostatne pracovne miesta a firmy znamenalo?
  • Nemal by štát podporovať investičné stimuly viac na východe?
  • Ako vnímate nový zákon o investičných stimuloch, ktorý je teraz v parlamente?
  • Mali by sa investičné stimuly ďalej poskytovať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Investicne stimuly deformuju podnikatelske prostredie, kedze zvyhodnuju vybrane subjekty peniazmi, na ktore sa skladaju vsetci ostatni. Zamerom vlady by preto malo byt udelovat co najmenej stimulov a podnikatelov podporovat lepsim podnikatelskym prostredim. V case rekordne nizkej nezamestnanosti uz neplati ani argument o potrebe zvysovat zamestnanost cez dotacie. Naopak, politici budu musiet coraz castejsie vysvetlovat, preco dotuju firmy, ktore dovazaju pracovnu silu zo zahranicia.

Kazdemu rozhodnutiu o investicnej podpore by mala predchadzat analyza efektivnosti, ktora by umoznila porovnat zamyslany projekt s uz realizovanymi podla takych kriterii ako vyska udelenej pomoci na vytvorene pracovne miesto, alebo na objem mzdovych prostriedkov vyplatenych novym zamestnancom v danom case, pripadne podla doby navratnosti. Vlada by mala zverejnovat rebricek podporenych projektov podla kriterii efektivnosti, aby mala verejnost lepsi obraz o ich prinose vo vztahu k vynalozenym verejnym zdrojom. Podnikatelske zamery by vlada mala dodatocne konfrontovat s realitou. Pri rozhodovani bez analyz rastie riziko plytvania verejnymi zdrojmi.

Opakovana pomoc vybranym firmam naznacuje, ze nie su konkurencieschopne alebo su spriaznene s politickymi spickami, ktore o podpore rozhoduju. Vlada by nemala podporovat podniky, ktore sa samostatne nevedia udrzat na trhu. Je to mrhanie verejnymi zdrojmi. Navyse je to diskriminacne, kedze ini podnikatelia zo zaplatenych dani prostrednictvom stimulov zivia firmy, s ktorymi sutazia o ludske zdroje a mozno aj klientov. Inymi slovami stat berie peniaze od tych, co sa vedia udrzat na trhu a dava ich tym, co to nedokazu, alebo si u vlady dokazu vylobovat stimuly. Je to vlastne trestanie poctiveho podnikania v prospech neschopnych podnikatelov alebo zaujmovych skupin.

  • 29.1.2018

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, preposielam vám pôvodnú otázku z minulého týždňa. Rada by som sa vás opýtala, ako hodnotíte priebežné plnenie Revízie výdavkov v zdravotníctve. (https://www.facebook.com/health.gov.sk/). Z priebežnej z leta bolo vidno, že rezort zdravotníctva plnil svoje fiškálne ciele stanovené v Revízii výdavkov len na 31 %​, no pri tejto najnovšej správe sa ukazuje, že je to tesne nad 50 percent.

  • Ako zatiaľ hodnotíte úspechy/neúspechy Revízie a kde vidíte ešte rezervy?
  • Je to podľa vás dostatočné?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, že rezort zdravotníctva zlepšil plnenie revízie výdavkov pri porovnaní s predošlým obdobím. Dôležitý je tento pozitívny trend. Priestor na zlepšovanie tu však stále zostáva veľký. Rezervy vidím najmä v nákladoch nemocničného sektora, kde sa nedarí optimalizovať, za čo je do veľkej miery zodpovedný platový automat. Preto vítam snahy ministerstva o jeho modifikáciu v prospech väčšieho vplyvu zásluhového odmeňovania zdravotníkov.

  • 25.1.2018

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, ak by ste dnes stihli, vedeli by ste sa mi namiesto Revízie výdavkov vyjadriť k téme príplatkov? Poslanec Smeru Erik Tomáš dnes predstavil pozmeňujúci návrh k príplatkom za prácu v noci, na ktorom sa už vopred dohodol s ministerstvom financií a ministerstvom práce. Príplatky by sa po novom mali týkať aj zamestnancov štátu. Ovplyvnili by to teda napríklad aj štátne nemocnice, ktoré sa už teraz sťažujú na nedostatok zdrojov a každoročné povinné zvyšovanie miezd(platový automat)

  • Ako toto rozhodnutie vnímate?
  • Kde vidíte plusy/ mínusy?
  • Aký to môže mať dopad?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak by museli zvýšené príplatky za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov platiť aj nemocnice, je samozrejmé, že by im to nie nezanedbateľne zvýšilo personálne náklady, ktoré sa beztak každoročne zvyšujú vďaka platovému automatu, ktorý nepoznajú pracovníci už nikde inde vo verejnej správe na Slovensku. Vyššie príplatky samozrejme generujú v hospodárstve aj vyššie odvody ekonomicky aktívnych, ktoré poputujú naspäť do zdravotníctva. Ale nemusí to stačiť na kompenzáciu zvýšených personálnych nákladov a v takom prípade by mal štát pristúpiť k zvýšeniu platby za “svojich poistencov”, aby nemuseli nemocnice vytvárať z titulu administratívnej zmeny nové dlhy.

  • 22.1.2018

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala, čo si myslíte o exekučnej amnestii, ktorú vyhlásila zdravotná poisťovňa Dôvera minulý rok. Na exekučnú amnestiu od Dôvery reagovalo vyše 4000 dlžníkov. Dokopy zaplatili 2 milióny eur a vďaka amnestii sa ukončilo 11 000 exekučných konaní.

  • Kde sú nástrahy resp. nevýhody tejto amnestie a kde sú výhody?
  • Aký na to máte názor?

Odpoveď Dušana Zachara:
Každá exekučná amnestia nesie v sebe riziko vzniku tzv. morálneho hazardu. Ak by sa totižto amnestie pravidelne opakovali, dlžníci by si na to zvykli, očakávali by to aj v budúcnosti, čo by ich nemotivovalo riadne si plniť svoje záväzky. Na druhej strane rozumiem poisťovniam, že odpúšťajú časť starého dlhu svojim poistencom, keďže tieto dlhy sa zväčša ťažko a nákladne vymáhajú a je lepšie mať vrabca v hrsti ako holuba na streche. Často ide pritom o pragmatické a ekonomické rozhodnutie – či poisťovni prinesie viac peňazí odpustenie časti dlhov alebo vymáhanie celého dlhu, ktoré má svoje administratívne, časové a personálne náklady, pričom vymoženie pohľadávky nie je navyše zaručené.

  • 19.1.2018

Otázka (Peter Adamovský, The Slovak Spectator)
Dobrý deň, redakcia periodika v anglickom jazyku The Slovak Spectator pripravuje ročenku Career Guide týkajúcu sa slovenského trhu práce a ľudských zdrojov. Do tejto ročenky pripravujem článok zameraný na súčasný prístup cudzincov na slovenský trh a rád by som v tomto článku uviedol aj vyjadrenia INEKO. Preto by som Vás chcel poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky:

  • Ako vnímate súčasný záujem firiem na Slovensku prijímať cudzincov pochádzajúcich z EÚ a z tretích krajín? Od akých faktorov, podľa Vás, závisí tento záujem?
  • Ako vnímate možnosti samotných cudzincov na uplatnenie sa na Slovensku? Aké bariéry im zabraňujú v pracovnej činnosti na Slovensku?
  • Vláda pripravila a schválila zmeny v cudzineckej politike s cieľom jednoduchšej výmeny mozgov v rámci Európy. Ako vnímate tieto najnovšie zmeny s ohľadom na záujem cudzincov zamestnať sa na Slovensku, resp. firiem na Slovensku o zamestnávanie cudzincov?

Odpoveď Petra Goliaša:
zaujem firiem o zamestnancov z tretich krajin suvisi s prudkym poklesom nezamestnanosti na Slovensku za posledne roky, co viedlo k ubytku volnych pracovnych sil predovsetkym na zapadnom Slovensku. Sucasne pokracuje rast dopytu po produktoch firiem s vyrobnymi kapacitami na Slovensku. Dosledkom je prudky rast miezd a teda aj nakladov tychto firiem, co moze viest k zhorseniu ich konkurencieschopnosti. Dovozom lacnejsej pracovnej sily zo zahranicia by si mohli udrzat konkurencieschopnost a sucasne zvysit vlastnu vyrobu. Snahou vlady by malo byt najst rovnovahu medzi rastom miezd a prilevom lacnejsich pracovnikov zo zahranicia tak, aby Slovensko zostalo atraktivnym miestom pre investicie.

Slovensko patri medzi staty OECD, ktore su najviac uzavrete prijimaniu pracovnikov z tretich krajin. Pricinou je najmä zdlhavy administrativny proces prijimania pracovnikov a to aj v pripade, ze pre nich existuje volne pracovne miesto. Pod tlakom firiem sa situacia za posledny rok mierne zlepsila a pocet zamestnancov z tretich krajin prudko stupol. Rast ekonomiky, dopyt firiem, ako aj starnutie obyvatelstva vytvaraju coraz väcsi tlak, aby sme sa viac otvorili beznym pracovnikom. Uzavretie sa pred imigraciou najmä z nam kulturne blizkych krajin by bolo chybou s negativnym dopadom na ekonomiku aj zivotnu uroven beznych ludi.

Viac si mozte precitat na stranke nasho seminara o pracovnej migracii z roku 2016

Napriklad tam najdete aj toto:

“Migračný proces s občanmi tretích krajín trvá neprimerane dlho a neposkytuje potrebnú pružnosť pre zamestnávateľov. Pri optimálnych podmienkach ubehne až 145 dní od momentu kedy sa cudzinec začne uchádzať o pracovnú pozíciu na Slovensku do bodu kedy môže nastúpiť do práce, čo je najviac spomedzi krajín OECD. Pripomíname, že toto je minimálna doba na získanie pracovného povolenia. Zamestnanec takisto musí minimálne 3 mesiace pred vypršaním pracovného pomeru, požiadať o nové pracovné povolenie. Toto povolenie sa viaže na konkrétnu pracovnú pozíciu. V prípade straty zamestnania má žiadateľ iba 30 dní na nájdenie novej pracovnej pozície, v opačnom prípade mu zaniká povolenie na pobyt. Nárok na sociálne výhody získava cudzinec tretej krajiny až po 5-tich rokoch, a zároveň nemá nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť.”
Zdroj

  • 19.1.2018

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala, či si myslíte, že rieši rezort a poisťovne problém s nedostatkom lekárov v odľahlých oblastiach dostatočne. Ako by sa dali doktori prilákať na vidiek? V čom je najväčší problém? Poisťovne napr. Tvrdia, že minimálnu sie´t majú naplnenú. Ako je to možné?

Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem posúdiť, či dostatočne, pravdepodobne sa dá vždy robiť ešte viac, ale je dôležité, že ministerstvo v tejto veci podniká kroky na zlepšenie. Pokračuje v rezidentskom programe, zvyšuje kompetencie pre všeobecných lekárov, plánuje umožniť špecialistom, aby si v zrýchlenom režime urobili atestáciu zo všeobecného lekárstva, chce, aby minimálna sieť bola na báze okresov, a nie krajov a pod. Kto by ešte mohol motivovať ambulantných lekárov pôsobiť na vidieku, sú samotné územné samosprávy (kraje, obce alebo skupina obcí), ktoré to môžu dosiahnuť napríklad tým, že poskytnú výhodne priestory pre ambulancie, prispejú na jej vybavenie alebo zabezpečia pre lekárov bývanie.
Pre mňa je nepochopiteľné, že v čase, kedy je na Slovensku nedostatok zdravotníckeho personálu, tak sme predčasom sprísnili podmienky pre vstup lekárov a sestier z cudziny k nám, čo zapríčinilo, že napríklad lekári a sestry z Ukrajiny k nám prestali prichádzať.

  • 18.1.2018

Otázka (Stanislava Harkotová, Aktuality.sk)
Pozdravujem, riešime v redakciu tému rušenia 1. ročníkov 8-ročných gymnázií a chcela by som sa vás spýtať na názor, ako vnímate aktuálnu diskusiu a celkovo opatrenie rušenia tried. Do akej miery je podľa vás oprávnená kritika, že osemročné gym. izolujú najšikovnejích žiakov od tých menej zdatných na ZŠ, čo má teda údajen škodiť všetkým? Prispela k aktuálnemu rozruchu viac rezort Lubyovej alebo Kaliňáka? Je to naozaj téma, ktorá školstvo primárne trápi?

Odpoveď Petra Goliaša:
Niektore medzinarodne skusenosti ukazuju, ze skora selekcia ziakov moze byt skodliva z pohladu kvality vzdelavacieho systemu. Sikovnejsie deti totiz dokazu potiahnut k lepsim vykonom aj tie ostatne, pokial su spolu v triede. Odporucania su preto ponechat deti na prvom a druhom stupni vzdelavania bez triedenia na lepsich a horsich. To je argument v prospech obmedzenia ci zrusenia osemrocnych gymnazii.

Problematicky je sposob redukcie, ktory teraz prenikol na verejnost. Nie je totiz podlozeny ziadnou metodikou, na zaklade ktorej malo ministerstvo vnutra o redukcii rozhodnut. Na prvy pohlad sa zda, ze pri rozhodovani zavazil typ zriadovatela skoly, kedze redukcia sa tyka najviac cirkovenych a nasledne sukromnych skol, najmenej statnych skol. Taky pristup nema oporu vo vysledkoch ziakov, kedze podla zriadovatela medzi skolami nie su vo vysledkoch ziakov zasadne rozdiely. Tiez nas prekvapilo, ze redukcia sa ma tykat aj skol s vybornymi vysledkami ziakov, ako su napriklad gymnazia na Grosslingovej a Teplickej ci Evanjelicke lyceum v Petrzalke. Vyraznu redukciu maju aj dve skoly s velmi dobrym hodnotenim INEKO – Pankuchova a Tilgnerova.

  • 18.1.2018

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela som vas poprosit. Viacere cirkevne a sukromne 8-rocne gymnazia nebudu moct otvorit od septembra triedu. Minister Kalinak hovori, ze sa riadil aj vasimi tabulkami. Chcela som vas poprosit, posielam gymnazia, kde nebudu triedy, napisalil by ste mi vas nazor na to? Ci naozaj podla vas nedostali studentov menej kvalitne skoly?

Odpoveď Petra Goliaša:
Oprava a ospravedlnenie:
Ospravedlnenie

Inštitút INEKO sa ospravedlňuje 8-ročnému Gymnáziu Vincenta de Paul na Bachovej ulici v Bratislave za to, že sme ho v článku Denníka N zo 17.1.2018 označili za školu „so slabším hodnotením výsledkov žiakov“. K uvedenému označeniu došlo mylnou zámenou za gymnázium s rovnakým menom a sídlom v Topoľčanoch. Hodnotenie bratislavského gymnázia Vincenta de Paul podľa metodiky INEKO je dostupné tu.

Dakujem!

Peter Golias
riaditel INEKO

ak je to mozne, prosim, z tejto vety vyskrtnite skolu Vincenta de Paul:

„Spomedzi škôl so slabším hodnotením výsledkov žiakov nedostali triedy Gymnázium sv. Uršule, Vincenta de Paul a športové gymnázium na Ostredkovej,“ hovorí Goliaš.
https://dennikn.sk/1001018/cirkevne-a-sukromne-gymnazia-v-bratislavskom-kraji-mozu-prist-o-vacsinu-tried/

Vcera som totiz v rychlosti nespravne pozrel profil danej skoly (zamenil som si ho za Gymnazium Vincenta de Paul v Topolcanoch). Bratislavske gymnazium hodnotime ako skolu s “dobrymi vysledkami ziakov”, ale len sivym odtienom, kedze nema dostatocny pocet absolventov.

Nevidim tam silnu suvislost s nasim hodnotenim. Medzi skolami s vyraznou redukciou su aj skoly s vysokym hodnotenim vysledkov ziakov podla metodiky INEKO, ako napriklad gymnazia na Grosslingovej a Teplickej ci Evanjelicke lyceum v Petrzalke. Vyraznu redukciu maju aj dve skoly s velmi dobrym hodnotenim INEKO – Pankuchova a Tilgnerova. Spomedzi skol so slabsim hodnotenim vysledkov ziakov nedostali triedy Gymnazium svätej Ursule, Vicenta de Paul a sportove gymnazium na Ostredkovej.

Ministerstvo by malo zverejnit metodiku, podla ktorej sa rozhodovalo. Tiez treba zdoraznit, ze pri 8-rocnych gymnaziach nepozname udaje o pridanej hodnote, kedze tu nebezi Testovanie 9, nemame preto potrebne udaje o kvalite.

Hodnotenie INEKO nevypoveda komplexne o kvalite skoly, treba ho brat ako pomocny ukazovatel pri vybere skoly. Urcite by to nemal byt jediny zdroj pri rozhodovani o velkosti skol.

Este pripajam dnesny komentar kolegu Mateja Tunegu:

V bratislavskom kraji hodnotíme podľa výsledkov ich žiakov celkovo 26 gymnázií (práve takýto počet gymnázií spĺňa podmienku na dostatočný počet žiakov, aby im bolo možné podľa našej metodiky prideliť hodnotenie). Z toho gymnáziá, ktorých zriaďovateľom je cirkev, sa umiestnili na piatom, šiestom, štrnástom a dvadsiatom piatom mieste.

Vo všeobecnosti platí, že neidentifikujeme významné rozdiely medzi výsledkami škôl v závislosti od ich zriaďovateľa. To platí nielen na základe výsledkov škôl v bratislavskom kraji, ale vyplýva to aj z malej analýzy, ktorú sme pripravili v roku 2014 na základe údajov za školy z celej SR. Rozdiely medzi školami boli veľmi malé, pričom cirkevné školy dosahovali priemerné až mierne nadpriemerné výsledky.

  • 15.1.2018

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, asi sa nedal očakávať bezproblémový nábeh na ezdravie, predsa len tých výhrad od lekárov je dosť, prosím preto o stanovisko:

  • Možno už po prvých dňoch označiť slovenský projekt ezdravie za fiasko?
  • Štát označil tento rok za nábehový. Robí ministerstvo zdravotníctva a NCZI dosť, aby v budúcom roku už všetko fungovalo tak ako má?

Odpoveď Dušana Zachara:
Fiaskom by som nazval minulosť tohto projektu, kedy sa spackalo, čo sa dalo. Súčasné vedenie rezortu zdravotníctva a NCZI muselo za pár mesiacov investovať veľa času, úsilia a peňazí na to, aby sa spred 10 rokov zle nadizajnovaný projekt, v ktorom nefiguroval pacient v stredobode záujmu, opravil a jeho funkcionality zosúladili tak, aby sme ho v oklieštenej podobe a rozsahu mohli spustiť od tohto roku. Pamätám sa, že na začiatku, keď sa súčasné vedenie rezortu ujímalo funkcií, málokto veril, že sa pokročí v príprave projektu eHealth natoľko, že ho bude možné spustiť od začiatku tohto roka. Nakoniec sa to podarilo (aj keď nie v úplnom funkčnom rozsahu), takže to je možné pochváliť a oceniť.
Implementácia projektu sa za posledné obdobie urýchlila, ale samozrejme sa nedalo očakávať že pri projekte, ktorý bol od jeho začiatku roky sprevádzaný mnohými problémami, sa jeho implementačná fáza podarí realizovať bez ťažkostí. Bolo takmer isté, že problémy nastanú. Tento rok bude nábehový a progres bude postupný, evolučný a dúfajme, že na konci roka bude do eZdravia zapojených viac poskytovateľov a pacientov ako na jeho začiatku.

  • 12.1.2018

Otázka (Daša Račková, TASR)
Dobrý deň, rada by som vedela Váš názor na prezentovanú informáciu ministra Druckera o tom, že VšZP uzatvorí rok 2017 so ziskom. Spýtam sa Vás to ako laik.

  • Máme sa z toho tešiť, alebo sú tam nejaké úskalia, o ktorých minister nehovorí Napríklad imanie.
  • Čo si o tom myslíte?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, ak poisťovňa vykáže za minulý rok z bežnej činnosti zisk. Okrem úsporných opatrení v rámci ozdravného plánu tomu dopomohol aj dobrý vývoj ekonomiky, teda vyšší rast príjmov, ako sa očakávalo. Do toho treba zarátať aj koncoročné dofinancovanie sektora zvýšením platby za poistencov štátu. Verme, že vedenie poisťovne vytvára v súlade s princípmi zodpovedného hospodára, ako aj v súlade s právnymi predpismi technické rezervy v dostatočnej výške, aby sa nezopakovala prax predošlých vedení VšZP, ktoré zanechali za sebou mínové polia a straty, na ktoré súčasné vedenie poisťovne teraz naráža a dopláca na ne.

Štátna poisťovňa sa bude musieť vyrovnať so svojou neblahou minulosťou, ktorá ju doviedla do pásma negatívneho vlastného imania. To je pre každý hospodáriaci subjekt veľký problém, keďže nevykazuje primeranú kapitálovú vybavenosť, teda stabilitu, ktorá má slúžiť v krízových situáciách na to, aby boli nároky veriteľov – poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a následne nepriamo aj pacientov zabezpečené.

Ak však VšZP zopakuje aj v nasledujúcich rokoch dobré hospodárske výsledky, tak sa postupne vráti aj do pozitívnych čísel pri vlastnom imaní. Treba pokračovať v úsporných opatreniach. V tejto súvislosti by bolo dokonca prínosom, keby ozdravný plán pokračoval aj v nasledujúcich rokoch. Predstavoval by totižto akýsi obranný štít pred politikmi a tlakmi na neudržateľné zvyšovanie výdavkov poisťovne, ktorá ešte nie je úplne vyliečená.

Nutnosť ozdravovania poisťovne je daňou za zlé hospodárenie v minulosti a malo by byť zároveň mementom do budúcnosti. Ak by teraz štát poisťovni pomohol pri navýšení základného imania, tak by to jednak pokrivovalo konkurenčné prostredie a jednak by to vytváralo živnú pôdu pre zadlžovanie poisťovne do budúcnosti, lebo by sa touto štátnou pomocou “oklamal”, resp. obišiel proces ozdravovania poisťovne cez nutné úsporné opatrenia a negatívne dôsledky šafárenia z minulosti by už neboli tak na očiach, boli by rýchlo zabudnuté. To by pre politikov znamenalo nízke politické náklady, vznik morálneho hazardu a riziko pre hospodárenie VšZP do budúcnosti, kedy by sa v prípade problémov znovu očakávala pomoc zo strany štátu.

Ešte je tu aj možnosť, aby si VšZP vyriešila zlú kapitálovú vybavenosť vzatím si úveru vo forme tzv. podriadeného dlhu.

  • 10.1.2018

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala na názor týkajúci sa záporného vlastného imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

  • Ako by to malo podľa vás ministerstvo riešiť?
  • Je vôbec možné vložiť peniaze prípadne majetok do vlastníctva Všzp bez toho, aby to bolo zvýhodňovanie oproti zvyšným dvom poisťovniam?
  • Člen dozornej rady Marcel Klimek sa vyjadril, že ak sa tento problém nevyrieši tak formálne hrozí ďalšie vykazovanie straty poisťovne a je možné, že Všzp bude musieť predložiť znova ďalší ozdravný plán.
  • Minister Drucker tiež na fb zverejnil že koniec 2017 skončila všzp so ziskom. Myslíte si, že sa im podarí udržať tento stav?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, že poisťovňa vykáže za minulý rok z bežnej činnosti zisk. Okrem úsporných opatrení v rámci ozdravného plánu tomu dopomohol aj dobrý vývoj ekonomiky, teda vyšší rast príjmov, ako sa očakávalo. Ak to VšZP zopakuje aj v ďalších rokoch, tak sa postupne vráti aj do pozitívnych čísel pri vlastnom imaní. Treba pokračovať v úsporných opatreniach. V tejto súvislosti by bolo dokonca prínosom, keby ozdravný plán pokračoval aj v nasledujúcich rokoch. Predstavoval by totižto akýsi obranný štít pred politikmi a tlakmi na neudržateľné zvyšovanie výdavkov poisťovne, ktorá ešte nie je úplne vyliečená. Nutnosť ozdravovania poisťovne je daňou za zlé hospodárenie v minulosti a malo by byť zároveň mementom do budúcnosti. Ak by teraz štát poisťovni pomohol pri navýšení základného imania, tak by to jednak pokrivovalo konkurenčné prostredie a jednak by to vytváralo živnú pôdu pre zadlžovanie poisťovne do budúcnosti, lebo by sa touto štátnou pomocou “oklamal”, resp. obišiel proces ozdravovania poisťovne cez nutné úsporné opatrenia a negatívne dôsledky šafárenia by už neboli tak na očiach. To by pre politikov znamenalo nízke politické náklady, vznik morálneho hazardu a riziko pre hospodárenie VšZP do budúcnosti, kedy by sa v prípade problémov znovu očakávala pomoc zo strany štátu.

Ešte je tu možnosť, aby si VšZP vyriešila zlú kapitálovú vybavenosť vzatím si úveru vo forme tzv. podriadeného dlhu.

  • 10.1.2018

Otázka (Lucia Brožová, SITA)
Ahoj. Vedel by si mi poslat par viet / reakciu na material v MPK o zdanovani poistenia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Nepovazujem za spravne, ak vlada zavadza nove dane, ked sa jej rekordne zvysuju prijmy do rozpoctu. Na druhej strane doterajsi odvod z nezivotneho poistenia bol nesystemovy, preto je lepsie, ked bude teraz nahradeny danou. Este lepsie by ale bolo, keby ho vlada zrusila bez nahrady. Nova dan sa dotkne starych aj novych zmluv, prejavi sa teda v drahsich poistkach, ktore v koncenom dosledku zaplatia klienti poistovni.

  • 9.1.2018

Otázka (Jarmila Horáková, SME)
Vážený pán riaditeľ Goliaš, v redakcii SME pripravujeme tematickú prílohu o stredných školách, ktorá je určená deviatakom, ktorí si budú na SŠ podávať prihlášky. Mala by tam byt aj téma o rebríčkoch, ktoré každoročne zostavujete. Mal by to byt rozhovor s vami, v ktorom by sme rodičom vysvetlili či tento rebríček môže byt pre nich pomôckou pri výbere školy.

  1. Každoročný rebríček INEKO informuje o výsledkoch žiakov v školskom roku. Odporučili by ste rodičom, aby sa ním pri výbere strednej školy pre svojho potomka riadili?
  2. V čom im váš portál môže byť nápomocný?
  3. Aké kritériá by mal rodič spolu s deviatakom pri výbere strednej školy brať do úvahy?
  4. Nedávno som čítala, že rodičia venujú viac času výberu mobilu pre potomka ako výberu strednej školy. Je na tom podľa vás čosi pravdy?
  5. Stretávam sa aj s názorom, že váš rebríček a zverejňované informácie nie sú objektívne…..
  6. Ak by ste vy boli v úlohe rodiča deviataka ako by ste postupovali pri rozhodovaní o jeho vzdelaní?

Odpoveď Petra Goliaša:

  1. Odporúčame rodičom, aby rebríček používali ako pomocný ukazovateľ pri výbere školy. Výsledky žiakov napovedajú o tom, do akého kolektívu prídu ich deti, čo je pre vývoj jednotlivca dôležitý faktor. Vypovedajú o získaných vedomostiach v matematike, slovenskom jazyku a cudzích jazykoch, ďalej o úspešnosti absolventov na trhu práce, ako aj o úspešnosti študentov vo vybraných predmetových súťažiach. Rodičia by si tiež mali pozrieť ďalšie údaje zverejňované na portáli http://skoly.ineko.sk/, predovšetkým údaje o pridanej hodnote zo slovenského jazyka, úspešnosti v prijímaní absolventov na vysoké školy ako aj výsledky štátnej inšpekcie. Pre získanie presnejšieho obrazu o kvalite by rodičia mali navštíviť konkrétnu školu, rozprávať sa s učiteľmi a pýtať sa napríklad na významné úspechy školy, zahraničnú či firemnú spoluprácu, technické vybavenie alebo štruktúru predmetov. Dobrým zdrojom sú nepochybne aj názory absolventov či rodičov študentov, ktorí už so školou majú reálnu skúsenosť.
  2. Okrem rýchleho zobrazenia kľúčových informácií o zvolenej škole je výhodou možnosť porovnať ktorúkoľvek školu s ostatnými podľa vybraných ukazovateľov. Či už podľa celkového hodnotenia, alebo podľa výsledkov maturít v konkrétnom predmete, miery nezamestnanosti absolventov s ohľadom na regionálne rozdiely, ale napríklad aj podľa toho, koľko peňazí na žiaka má škola k dispozícii. Porovnanie možno zobraziť v rebríčku škôl podľa zvolených kritérií alebo s pomocou priameho výberu konkrétnych škôl. Rodičia si napríklad môžu zvoliť porovnanie výsledkov v maturite z anglického jazyka za všetky gymnáziá v okruhu do 20 kilometrov od určitej školy.
  3. Rodičom sa snažíme uľahčiť výber zostavením celkového hodnotenia INEKO, do ktorého vstupujú tri ukazovatele. Ide o výsledky maturít, mieru nezamestnanosti absolventov a mimoriadne výsledky žiakov v rôznych súťažiach. Okrem toho osobitne odporúčame pozrieť sa na výsledky pridanej hodnoty zo slovenského jazyka, ktorá vypovedá o tom, ako škola dokázala posunúť vedomosti žiakov od vstupu na školu až po výstup. Škola s veľmi dobrým hodnotením INEKO a súčasne vysokou pridanou hodnotou bude pravdepodobne kvalitnejšia. Ako významný ukazovateľ kvality sa ukazuje byť aj celková atmosféra školy. Ak je škola otvorená diskusii so študentmi aj rodičmi, ak sa nebojí otvorene hovoriť o výsledkoch študentov a absolventov aj v porovnaní s inými a ak učitelia na škole navzájom spolupracujú a dobre vychádzajú, svedčí to v jej prospech. Samozrejme, podstatným kritériom je aj vzdialenosť školy od bydliska či práce rodičov.
  4. Z vlastnej skúsenosti to nemôžem potvrdiť, vychádzam však z veľmi malej vzorky mojich známych. Každopádne rozdiely medzi školami sú veľké a nie je jedno, kam rodičia dajú svoje dieťa. Aj preto im chceme pomôcť s našim portálom. Veríme, že lepšia informovanosť rodičov v konečnom dôsledku zvýši motiváciu škôl zlepšovať sa a tiež pomôže riešiť príčiny zaostávania niektorých škôl. To sa iste nepodarí aj bez zásahov štátu či zriaďovateľa. Privítali by sme, keby štát venoval meraniu výsledkov žiakov, informovaniu rodičov o výsledkoch a riešeniu priepastných rozdielov medzi školami podstatne väčšiu pozornosť ako doteraz. Napríklad je pre nás nepochopiteľné, prečo verejnosť stále nepozná platy absolventov jednotlivých škôl, hoci tieto údaje je možné pomerne ľahko získať zo Sociálnej poisťovne.
  5. Kritika väčšinou vychádza z toho, že hodnotenie INEKO vypovedá len o výsledkoch na výstupe zo školy, čo je pravda. Škola, ktorá si už na vstupe vybrala najlepších žiakov, tak zrejme bude aj v našom hodnotení patriť medzi najlepšie. Hodnotenie preto nemusí vždy vypovedať o kvalite práce učiteľov, ale skôr o kvalite študentov. Práve preto odporúčame pozerať sa aj na pridanú hodnotu. Tú však zatiaľ máme k dispozícii len za slovenský jazyk a za menšiu vzorku škôl, preto nie je súčasťou celkového hodnotenia. Ďalšia kritika smeruje k tomu, že hodnotíme len úzky výsek ukazovateľov. Na školách sa učí mnoho predmetov, významnou súčasťou výsledkov školy sú aj mäkké zručnosti ako napríklad hodnoty a postoje študentov, schopnosť spolupracovať, diskutovať či vyhľadávať informácie. Naše hodnotenie tieto výsledky nezohľadňuje, pretože k tomu nemáme potrebné dáta. Preto je dobré brať naše rebríčky len ako pomôcku pri výbere školy a nie ako definitívnu výpoveď o kvalite škôl.
  6. Už som tento proces absolvoval pri výbere základnej školy a predpokladám, že pri výbere strednej školy bude podobný. Najskôr som vyhľadal školy v prijateľnej vzdialenosti od bydliska. Potom som si na našom portáli pozrel ich výsledky. Súčasne som bral do úvahy skúsenosti iných rodičov a tiež možnosť pokračovať v štúdiu v podobnom kolektíve. Samozrejme, zohľadnil som aj danosti dieťaťa. Rozhodovanie nebolo ťažké, zvolenú školu som totiž poznal a viackrát navštívil už predtým, navyše je blízko a na prvom stupni má výborné výsledky. Predpokladám, že pri výbere strednej školy budem klásť menší dôraz na vzdialenosť a zachovanie kolektívu a vyšší na výsledky.

  • 9.1.2018

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobry den, rada by som sa informovala, co hovorite na spustenie ehealthu a problemy, ktore v poslednych mesiacoch priniesol. Ako hodnotite projekt celkovo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Elektronické zdravotníctvo je veľmi dôležité pre zvýšenie bezpečnosti pacienta, skvalitnenie a zefektívnenie liečby. Na Slovensku sa zo začiatku využije len zlomok tohto potenciálu, keďže sa závadza len pár funkcionalít a jeho rozšírenie limituje tiež fakt, že nie všetci poskytovatelia budú od začiatku do systému pripojení a nie všetci pacienti majú aktivované elektronické občianske preukazy.

Projekt eZdravia, ktorý sa vyvýja už celé desaťročie, nemal od začiatku v stredobode záujmu pacienta, ale iné rôzne parciálne, často technokratické ciele, ktoré spolu neladili. Súčasné vedenie MZ SR a NCZI muselo za pár mesiacov investovať veľa času, úsilia a peňazí na to, aby sa takto suboptimálne nadizajnovaný projekt opravil a jeho funkcionality zosúladili, aby sme ho v oklieštenej podobe a rozsahu mohli spustiť od tohto roku. Implementácia sa urýchlila, ale nedalo sa očakávať že pri projekte, ktorý bol od jeho začiatku roky sprevádzaný mnohými problémami, sa jeho implementačná fáza podarí realizovať bez ťažkostí. Bolo takmer isté, že problémy nastanú. Niektoré sú zapríčinené poskytovateľmi, ktorí si nestihli vybaviť potrebné formality, software, prípadne hardware, niektoré zas Národným centrom zdravotníckych informácií, ktoré to aj pri niektorých nedokonalostiach, oneskoreniach a výpadkoch priznáva. Implementácia bude nejaký čas trvať, nie je možné očakávať hneď na úvod 100%-nú funkčnosť celého systému, aj keď by si to každý prial a pri pohľade na použité milióny eur by sa to malo za normálnych okolností aj vyžadovať. Progres bude pravdepodobne postupný, evolučný a dúfajme, že na konci roka bude do eZdravia zapojených viac poskytovateľov ako na jeho začiatku.

  • 8.1.2018

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o nedavnych zmenach na ministerstve skolstva a rada by som v nom uviedla Vase stanovisko. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:

  • Ako vnimate zmeny, ktore nedavno nastali na ministerstve skolstva (vytvorenie noveho odboru pre celozivotne vzdelavanie a analyzy vzdelavacej politiky a zmena v kompetenciach veducich predstavitelov ministerstva)?
  • O com podla Vas vypoveda zmena kompetencii na najvyssich postoch ministerstva?
  • Institut vzdelavacej politiky bol sucastou iniciativy Hodnota za peniaze. Ako jeho presun podla Vas ovplyvni jeho ulohy a fungovanie?
  • Moze mat nejakym sposobom zrusenie institutu vplyv na reformu vzdelavacieho sektora?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ministerstvo by malo mat silny samostatny analyticky institut, ktory by podliehal priamo ministrovi a venoval by sa prierezovo vsetkym dolezitym temam. Zaclenenie institutu pod odbor celozivotneho vzdelavania a suvisiace personalne zmeny vnimam ako vyrazne oslabenie institutu. Rizikom je, ze dojde k preruseniu doterajsej cinnosti, vdaka ktorej vedenie rezortu mohlo ziskavat kvalitnejsie podklady pre rozhodovanie a verejnost kvalitnejsie informacie o potrebnych reformach. Vnimam to tiez ako krok v rozpore s projektom Hodnota za peniaze, ku ktoremu sa vlada oficialne prihlasila.

  • 8.1.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, minulý týždeň som Vám písal o manželovi štátnej tajomníčky Andrea Kalavskej Erichovi, ktorý pracoval, keď už bola vo funkcii pre farmaceutickú spoločnosť Pfizer. Medzitým sa ukázalo, že ešte zaujímavejšie väzby na zdravotníctvo má jej svokor Jozef Kalavský. Ministerstvo mi príbuzenský vzťah potvrdilo. Kalavský je známy tým, že jeho niekdajšia firma Transkontakt v roku 2010 predala predražené ultrazvuky (o približne 630 tisíc eur oproti nemocnici Tomáša baťu v Zlíne) UNB a UN Martin. UNB vtedy šéfoval Miroslav Vaďura, ktorý sa neskôr stal šéfom VšZP za druhej Ficovej vlády. Kalavského firma Transkontakt Medical zas v Cesku predala Nemocnici na Homolce gama nôž, pri ktorom mal dať Kalavský podľa obžaloby úplatok takmer 6 000 000 českých korún. Mal kvôli tomu aj súd. Okrem toho Kalavského firma Transkontakt prebrala v roku 2008 od firmy RF Development výstavbu bytov v Rusovciach. Firmu pôvodne zakladal Robert Fico. A nakoniec Kalavského spoločník z Transkontaktu Ivan Zizič bol osem rokov spoločníkom vo firme IP Kontakt Ivana Piterku. Ten bol spoločníkom Baštrnáka vo firme N-Bonaparte.

  • Čo si myslíte o týchto prepojeniach a ako by sa k tomu mala podľa Vás postaviť štátna tajomníčka Kalavská?

Odpoveď Dušana Zachara:
V každom prípade je dobré, že sa o prepojeniach a možných konfliktoch záujmov vysokej verejnej funkcionárky na MZ SR hovorí. Mala by sa k nim vyjadriť aj sama štátna tajomníčka. Pre ešte vyššiu transparentnosť by možno bolo na zváženie, či by podobné prepojenia nemali vysokí štátni úradníci deklarovať proaktívne ešte pred vstupom do funkcie, aby bola verejnosť dopredu informovaná a vedela lepšie dohliadať na potenciálne citlivé rozhodnutia. Myslím si, že je to aj v záujme dotknutých osôb. V opačných prípadoch, teda pri zatajovaní, resp. nedeklarovaní možných konfliktov záujmov totižto vznikajú často pochybnosti, otázky a niekedy možno aj zbytočné a neodôvodnené podozrenia z nekalých motivácií.