Otázky novinárov a odpovede INEKO 2017


  • 6.12.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus 1 deň)
Zdravím, parlament dnes hlasuje o viacerých zmenách v zdravotníctve v rámci novely zákona o zdravotnej starostlivosti. Meniť sa má fungovanie urgentných príjmov, zavádzajú sa tzv. doplnkové ordinačné hodiny, zmeny nastanú v zazmluvňovaní zariadení sociálnych služieb zdravotnými poisťovňami, či v systéme obhliadania mŕtvych a novela má tiež umožniť používanie len elektronických namiesto papierových predpisov.

  • Ktoré z týchto opatrení je pre pacientov DOBROU správou, a prečo?
  • Ktoré z týchto opatrení je pre pacientov ZLOU správou a prečo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Všetky navrhované opatrenia majú potenciál zlepšiť situáciu oproti dnešku, avšak až prax ukáže, či k využitiu potenciálu aj skutočne príde. Napríklad doplnkové ordinačné hodiny, ktoré prinášajú mierny posun vpred, sú podľa nás horším opatrením , ako boli zrušené poplatky za prednostné vyšetrenie. Ľudia budú mať menší výber a pritom si za to isté oveľa viac priplatia.

  • 5.12.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, kopírujem vám moju otázku ešte z minulého týždňa, ktorú som posielala keď ste mali dovolenku, tak asi ste to nezaregistrovali. Téma je však stále aktuálna, tak ak máte dnes čas, vedeli by ste sa mi prosím vyjadriť? Zajtra sa majú schvaľovať doplnkové ordinačné hodiny. Poistenci by si v rámci nich hradili celé vyšetrenie samy (poplatok má byť v maximálnej výške 30 eur). Pôvodne to malo byť 50 eur.

  • Čo na tento koncept hovoríte? Vyšetrenie nemajú vôbec hradiť zdravotné poisťovne. * Vyrieši podľa vás nezákonný výber poplatkov u lekára? Resp. nebudú už lekári pýtať takéto poplatky, ak dostanú takúto možnosť?
  • Predpokladáte, že tento model bude mať úspech aj u poistencov, resp. môžu ušetriť napríklad aj zdravotné poisťovne, keďže za časť svojich poistencov vyšetrenia hradiť nebudú?

Odpoveď Dušana Zachara:
Kým pred rokmi sa mohli pacienti za poplatok 10 EUR objednať k lekárovi na vyšetrenie na nimi zvolený presný deň a čas a vyšetrenie mohlo byť aj ráno, po teraz navrhovanej zmene si pacienti budú môcť vybrať len hodiny, resp. hodinu poobede, navyše si za to pravdepodobne priplatia, keďže okrem možnosti byť vyšetrení počas doplnkových ordinačných hodín si zaplatia aj celý zdravotný výkon, ktorý predtým preplácala zdravotná poisťovňa, pričomv pôvodných plánoch ministerstva to tak mimochodom malo zostať. Ak sa lekárom majú oplácať doplnkové ordinačné hodiny a budú chcieť mať z návštevy pacienta “zisk” 10 EUR, musia pri predpokladanej hodnote výkonu 10 EUR stanoviť cenu pre pacienta na úrovni 20 EUR. Z verejne zdravotne poisteného pacienta, ktorému štandardne prepláca takmer všetko zdravotná poisťovňa, sa počas návštevy a vyšetrenia v rámci doplnkových ordinačných hodín stane 100%-ný priamy platca. Jeden pacient o 12:30 nezaplatí za vyšetrenie nič, druhý pacient o 13:00 zaplatí za ten istý výkon namiesto poisťovne všetko, plus asi ešte aj niečo navyše, aby sa lekárom oplácalo otvárať aj poobede. Je otázne, či nie je takáto úprava protiústavná. Je nesporné, že pre pacientov doplnkových ordinačných hodín sa týmto výrazne zužuje základný balík zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. Ktovie, či sa aj celkovo nezníži objem poisťovňami preplácaných výkonov, keďže nárast plne platiacich “doplnkových” pacientov nemusí byť dostatočne vyvážený zvýšeným počtom pacientov vyšetrených v bežných ordinačných hodinách. To by potom nebolo optimálne.
Negatívom bude veľmi obtiažne kontrolovanie dodržiavania navrhnutých ustanovení o doplnkových ordinačných hodinách, na ktoré nedisponujú župy dostatočnými kapacitami. Preto budú kontroly nanajvýš formálne.

  • 5.12.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, mala by som ešte otázku k odvodovej odpočítateľnej položke, na ktorú som sa pýtala aj minulý týždeň. Ovplyvní podľa vás zrušenie oop rozdiely medzi regiónmi? Niektorí odborníci totiž hovoria, že práve najmenej rozvinuté regióny môžu najviac utrpieť. Čo si o tom myslíte?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zrusenie odvodovej ulavy pocitia viac zaostavajuce regiony, pretoze v nich zije vyssi podiel ludi bez prace alebo s nizkym prijmom, ktorych zamestnavanie bude po zruseni ulavy menej financne vyhodne. Bude preto pre nich tazsie zaradit sa do pracovneho trhu.

  • 1.12.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, čo hovoríte na fakt, že budúci rok bude historicky najnižšia platba za poistencov štátu? Do zdravotníctva majú síce pritiecť peniaze navyše keďže sa plánuje zrušiť odvodová odpočítateľná položka, ale ako upozorňujú zamestnávatelia, vyšší rozpočet ide opäť na úkor ekonomicky aktívnych. Tak to bolo aj v minulom roku, kedy sa zrušil strop na platenie zdravotných odvodov. Čo na tento postup zo strany štátu hovoríte a ako vnímate tieto zmeny na úkor ekonomicki aktívnych za ostatné roky?​ Ešte som sa zabudla opýtať zásadnú vec: predpokladáte, že bude budúci rok potrebné opäť dofinancovanie zdravotníctva alebo to podľa návrhu rozpočtu vyzerá že systém bude stabilizovaný? Ktorá verzia je podľa vás pravdepodobnejšia?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je nepochybné, že nie je optimálnym stavom, keď aktéri pôsobiaci v zdravotníctve nevedia, s akým balíkom zdrojov môžu do budúcna počítať, a aký bude dopad navrhovaných nových opatrení v zdravotnej politike. Táto nepredvídateľnosť sťažuje prípravu rozpočtových plánov a rozhodnutí, vrátane tých investičných všetkých subjektov v zdravotníctve.
Ak by nižšiu platbu za poistencov štátu kompenzoval vyšší výber poistného od ekonomicky aktívnych len v dôsledku zvyšovania zamestnanosti a zvyšovania príjmov ľudí, tak by to nebol problém, lebo podstatné sú celkové verejné zdroje v zdravotníctve. Lenže ak je táto kompenzácia konštruovaná tak, že sa zruší časť odvodovo odpočítateľnej položky, a tak sa zvýšia odvody, nemožno s tým súhlasiť, lebo takéto kroky idú proti zamestnávaniu nízkopríjmových pracovníkov, ktorí bývajú často aj dlhodobo nezamestnaní, s čím má Slovensko vážny problém.
Obávam sa, že plánovaný nárast celkových verejných zdrojov (platba za poistencov štátu + odvody ekonomicky aktívnych) v budúcom roku nevykryje ešte väčší nárast výdavkov, ktorý bude generovaný najmä pravidelným navýšením platov zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach, výrazným zvýšením výdavkov na lieky v dôsledku zmeny zákona o liekoch, očakávaniami vyšších platieb v ambulantnom sektore, modernizovaním urgentných príjmov, zvýšením platieb pre lekárov slúžiacich v ambulantných pohotovostiach či nárastom platieb pre ošetrovateľskú starostlivosť. Preto bude pravdepodobne znova nutné v budúcom roku sektor dofinancovať.

  • 29.11.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobré ráno, zaujímalo by ma, čo si myslíte o opatreniach, ktoré urobili nemocnice po poslednom oddlžení v roku 2011. Ich dlh však stále stúpa.

  • Myslíte si, že opatrenia neboli dostatočné alebo sú problémom nízke platby od poisťovní?
  • Ktoré zo štátnych nemocníc viete vyzdvihnúť, že ich opatrenia sú účinné?
  • Čo by mali robiť riaditelia, resp. čo by pomohlo?

Odpoveď Dušana Zachara:
V ostatných rokoch sa zvyšovali zdroje najmä do nemocničného sektora. Pri štátnych fakultných a univerzitných nemocniciach však neprichádza k nejakému viditeľnému zlepšovaniu hospodárenia. Ostatné oddlženie v roku 2011 malo byť podmienené tým, že sa štátne nemocnice budú transformovať na transparentnejšie akciové spoločnosti v spojitosti so zavádzaním tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení. To sa však pre pád vlády nepodarilo realizovať, a tak pokrivené motivácie a systémové nedostatky v štátnych nemocniciach zostali a dlhy narastajú.

  • 29.11.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, zaujímalo by ma, čo hovoríte na plány rezortu zdravotníctva zrušiť odvodovú odpočítateľnú položku.

  1. Čo je podľa vás dôvodom, pre ktorý to robia? Môže to byť spôsobené zlou finančnou situáciou vo Všzp? Ak sa oop zruší, tak ona aj ostatné poisťovne dostanú viac peňazí, ak tomu správne rozumiem.
  2. Ako to ovplyvní zamestnávateľov a zamestancov?
  3. Aký je váš názor? Vidíte v tom pozitíva/ negatíva?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pravdepodobne ide o sucast opatreni na zachranu VsZP, ktora je vo financnej krize. Dosledkom budu vyssie naklady prace pre zamestnavanie nizkokvalifikovanych ludi, pre ktorych je najtazsie si najst pracu. Posilni sa tak bariera pre ludi s nizkym prijmom uplatnit sa na trhu prace a vymanit sa z chudoby ci dlhodobej nezamestnanosti.

Predkladanie cez poslanecku novelu bez pripomienkovania svedci o tom, ze sa vlada snazi vyhnut podrobnej verejnej diskusii a nechce predlozit ani seriozny prehlad dopadov opatrenia. Ide o ukazkovy priklad, ako by sa nemali prijimat systemove zmeny.

Pozoruhodne tiez je, ze vlada rusi opatrenie, ktore pred par rokmi sama zaviedla, pricom ho viackrat uvadzala ako priklad politiky, ktora pomaha znizovat nezamestnanost na Slovensku. Protichodne vyjadrenia a nahle zmeny postojov svedcia o absencii systematickeho riesenia klucovych problemov v spolocnosti.

  • 27.11.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa dnes na vás obrátila s dvoma témami (oddlženie+ doplnkové ordinačné hodiny).

ODDLŽENIE
Dodávatelia špecializovaného zdravotníckeho materiálu posielali minulý týždeň list poslancom NR SR, kde ich vyzvali aby nehlasovali za oddlženie nemocníc, ktoré sa bude predkladať tento týždeň v parlamente. Majú ku konceptu viacero výhrad a tvrdia, že ich pripomienky neboli do finálneho návrhu zapracované. Sú najväčším držiteľom pohľadávok nemocníc (až 38 % všetkých dlhov). TVRDIA, že neiktorí sa do oddlženia nezapoja, ak bude schválené v takejto podobe. Ako to môže ovplyvniť nemocnice, ak sa dodávatelia šzm nezapoja?
Nepáči sa im napríklad to, že prvé kolo oddlženia by malo riešiť len pohľadávky za roky 2013 a 2014, tiež zľava ktorú majú poskytnúť.

DOPLNKOVÉ ORDINAČNÉ HODINY
Zajtra sa budú na zdravotníckom výbore prejednávať doplnkové ordinačné hodiny. Poistenci by si v rámci nich hradili celé vyšetrenie samy (poplatok má byť v maximálnej výške 50 eur). Čo na tento koncept hovoríte? Vyrieši podľa vás nezákonný výber poplatkov u lekára? Resp. nebudú už lekári pýtať takéto poplatky, ak dostanú takúto možnosť? Predpokladáte, že tento model bude mať úspech aj u poistencov, resp. môžu ušetriť napríklad aj zdravotné poisťovne, keďže za časť svojich poistencov vyšetrenia hradiť nebudú?

Odpoveď Dušana Zachara:
TVRDIA, že neiktorí sa do oddlženia nezapoja, ak bude schválené v takejto podobe. Ako to môže ovplyvniť nemocnice, ak sa dodávatelia šzm nezapoja?”

Nemocnice to ovplyvní tak, že tieto dlhy nebudú z verejných prostriedkov oddlžené, a tak nemocnice budú musieť nájsť na ich urovnanie vlastné zdroje. To však môže určitý čas trvať. Ak nebudú veritelia ochotní už dlhšie čakať, svoje pohľadávky môžu predať obchodníkom s pohľadávkami, alebo si začnú svoje nároky uplatňovať napríklad cez exekúcie.

  • 22.11.2017

Otázka (Romana Gogová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dnes sa venujem téme novej nemocnice v Michalovciach. Bola by som vám vďačná, ak by ste mi odpovedali na moje otázky, ktoré uvádzam nižšie. Otázky:

  1. Na čom bude nemocnica v Michalovciach zarábať?
  2. Ako je možné, že súkromné nemocnice zarábajú a sú v zisku, keď štátne sú v strate?
  3. V čom bude pre pacienta zmena, ak si namiesto štátnej nemocnice vyberie súkromnú?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Tak ako všetky všeobecné nemocnice – na poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorá bude v prevažnej miere financovaná z verejného zdravotného poistenia.
  2. Nemožno porovnávať veľké koncové univerzitné a fakultné nemocnice s menšími regionálnymi všeobecnými nemocnicami, lebo je to trochu ako miešanie jabĺk s hruškami, ale v princípe sa dá vo všeobecnosti povedať, že súkromníci dokážu efektívnejšie a lepšie riadiť svoje zariadenia ako v súčasnom prostredí na Slovensku štát (viď nUNB na Patrónke, Rázsochách, predražená Nemocnica sv. Michala, zadlžené a stratové veľké štátne nemocnice), keďže súkromník je motivovaný v dlhodobom horizonte dosahovaním zisku, pričom motivácie na strane štátu sú často ohraničené len krátkym obdobím volebného cyklu a ziskové či vyrovnané hospodárenie a prínos pre spoločnosť a pacienta nie je v skutočnosti najvyššou prioritou, nakoľko práve tento cieľ stojí často ako bariéra pri saturovaní iných úžitkov rôznych záujmových skupín pôsobiacich v zdravotníctve, ktoré nie sú zväčša oficiálne deklarované (politické nominácie, moc, vplyv, korupcia, klientelizmus, populizmus, lajdáckosť, nepoctivosť, nezodpovednosť, neproduktivita, neflexibilnosť, diskriminácia, uprednostňovanie a pod.). To vytvára potom všadeprítomné neefektívnosti.
  3. V tomto prípade bude rozdiel najmä v skutočnosti, že pôjde o novú nemocnicu s moderným a logickým usporiadaním procesov, čo by malo pre pacienta znamenať väčšiu bezpečnosť a lepší manažment toku pacienta.

  • 21.11.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás len v podstate jednu otázku, ktorá sa natíska pri otvorení novej nemocnice v Michalovciach, ktorú dnes otvára Penta. Michalovskú nemocnicu Penta postavila za 34 miliónov eur a MZ SR chce nemocnicu v Trnave postaviť za 80 miliónov eur. Chápem, že Trnava bude fakultná nemocnica avšak ten rozdiel mi pripadá aj tak veľký. Otázka:

  • Môžete uviesť dôvody, prečo súkromník (v tomto prípade Penta) dokáže nemocnicu postaviť lacnejšie a rýchlejšie ako štát?

Odpoveď Dušana Zachara:
Natíska sa odpoveď, že súkromník dokáže efektívnejšie a lepšie riadiť svoje investičné aktivity ako v súčasnom prostredí na Slovensku štát (viď nUNB na Patrónke, Rázsochách, predražená Nemocnica sv. Michala), keďže je motivovaný v dlhodobom horizonte dosahovaním zisku, pričom motivácie na strane štátu sú často ohraničené len krátkym obdobím volebného cyklu a ziskové či vyrovnané hospodárenie a prínos pre spoločnosť a pacienta nie je v skutočnosti najvyššou prioritou, nakoľko práve tento cieľ stojí často ako bariéra pri saturovaní iných úžitkov rôznych záujmových skupín pôsobiacich v zdravotníctve, ktoré nie sú zväčša oficiálne deklarované (politické nominácie, moc, vplyv, korupcia, klientelizmus, populizmus, lajdáckosť, nepoctivosť, nezodpovednosť, neproduktivita, neflexibilnosť, diskriminácia, uprednostňovanie a pod.). To vytvára potom všadeprítomné neefektívnosti.

  • 20.11.2017

Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, mohla by som vás poprosiť o pár slov k Európskej liekovej agentúre.

  • Ak by EMA získala Slovenská republika, čo okrem prestíže to podľa vás prinesie našej krajine/obyvateľom?
  • Keby ste to mohli rozdeliť na pozitíva, prípadne negatíva (ak by z toho nejaké plynuli)?

Odpoveď Dušana Zachara:
Treba si uvedomiť, že EMA je európskou agentúrou, ktorá poskytuje svoje služby viac než 500 miliónom ľudí žijúcich v EÚ. Čiže z jej činnosti primárne profituje celá EÚ, a nie krajina, kde sídli. Samozrejme, krajina, resp. mesto, kde bude sídliť táto veľká agentúra s približne 900 zamestnancami, získava ale aj tratí. Čo preváži, nie je jasné a bude závisieť aj od podmienok, ktoré agentúre ponúka SR. Lebo sa kľudne môže stať, že slovenskí platcovia odvodov a daní zaplatia agentúre nájom kancelárskych priestorov, ktorý poputuje do vrecák súkromným developerom. To môže mierne pohnúť aj s cenami administratívnych priestorov, ale aj nehnuteľností na bývanie – pre niekoho plus, pre iného mínus. Samozrejme sa zvýši “kongresový turizmus”, zvýšia sa prenocovania v hoteloch, na Slovensko prídu alebo sa vrátia, či už ako zamestnanci EMA alebo ich rodinní príslušníci, zaujímaví ľudia, ktorí tu dostanú šancu na uplatnenie svojho umu. Možno sa aj viac Slovákov zamestná v EMA. Ale na druhej strane, nebude pre Slovensko škoda, keď napríklad z MZ SR odíde do EMA niekto šikovný? Viac tunajších prekladateľov a tlmočníkov nájde prácu, a/alebo bude lepšie platená – znovu – pre niekoho pozitívne, ale pre ostatných, ktorým sa cena za tlmočenie a preklady oproti dnešku zvýši – negatívum. A takto by sa dalo pokračovať ďalej.

  • 17.11.2017

Otázka (Michal Lehuta, TREND)
Dobry den, pripravujem pre tyzdenik TREND temu o dalsom dobiehani zapadnych krajin, preto by som sa Vas velmi rad opytal niekolko otazok, odpovede na ktore by som pripadne citoval v clanku. Zaujimal by ma najma Vas nazor na nasledovne. Slovensko podľa štúdie NBS dobieha už len veľmi pomaly.

  • Vyčerpal sa rastový model založený na lacnej pracovnej sile? Je to výsledok reformnej únavy alebo nejaká pasca stredných príjmov?
  • Čo s tým? Ktoré reformy by pomohli nakopnúť rast v čase rekordne nízkej nezamestnanosti (ide teda najmä o rast produktivity práce)?
  • Ako najlepšie uzavrieť nožnice medzi dopytom a ponukou na trhu práce?
  • Akými kauzálnými kanálmi by ekonomike a životnej úrovni mohla pomôcť vyššia kvalita verejnej správy?

Odpoveď Petra Goliaša:
Doplacame najmä na dlhorocnu absenciu zasadnych reforiem v podnikatelskom prostredi. Problemom su vysoke odvody, neferove sutaze vo verejnom obstaravani, ako aj jedna z najhorsich priecok v EU co sa tyka digitalnej komunikacie vlady s podnikatelmi a z toho vyplyvajuca byrokraticka zataz. Brzdou rastu su aj nepotrestane danove uniky, korupcia a slabost institucii, ktore maju chranit sutaz a vymozitelnost prava. Pozoruhodny je odliv priamych zahranicnych investicii v rokoch 2013-16. Vidim za tym najmä stagnaciu alebo zhorsovanie podnikatelskeho prostredia spolu so zastavenim privatizacie. Dalsou dolezitou pricinou su chybajuce reformy vo vzdelavani. Stat nerobi takmer nic v merani a vyzadovani kvality od jednotlivych skol. Slaba uroven vysokych skol, ktore stat nemotivuje zlepsovat sa, je pricinou odchodu casto tych najlepsich studentov do zahranicia. Zostavajuci absolventi casto nesplnaju poziadavky zamestnavatelov. Bez kvalifikovanej pracovnej sily Slovensko nemoze uspiet v globalnej sutazi o investicie s vyssou pridanou hodnotou.

Zarazajuce je, ze k zastaveniu dobiehania dochadza v case vysokeho prilivu dotacii z eurofondov, ktore predstavuju kazdorocne miliardove impulzy pre ekonomiku. Je pravdepodobne, ze Slovensko po roku 2020 pride o podstatnu cast tychto impulzov, co este zhorsi nasu trajektoriu dobiehania. Ak nedojde k potrebnym reformam, neda sa vylucit ani zvratenie trendu smerom k prehlbovaniu nasho zaostavania za vyspelym svetom.

Ku kauzalnym vztahom: Ak by verejni obstaravalia neboli v zajati uzkych ekonomickych zaujmov a ak by dobre fungoval Protimonopolny urad aj Urad pre verejne obstaravanie, nemohli by vznikat a byt uspesne kartely napriklad v IT sektore alebo v tedroch na vystavbu dialnic. Slovensko by tak za posledne desatrocie usterilo stovky milionov eur, ktore by mohlo pouzit na potrebne reformy. Sucasne by sme mali podstatne skor zavedene informacne systemy, ktore by vlade dovolovali efektivne komunikovat so sukromnym sektorom, cim by sa vyrazne znizila byrokraticka zataz a zlepsilo podnikatelske prostredie. Podstatne rychlejsie by sme tiez vybudovali dlhsie useky dialnic, alebo by sme mohli opravit cesty nizsej triedy, cim by sme zvysili atraktivnost zaostalejsich regionov. Podobne bez kvalitnych uradnikov stat nevytvori system merania a vymahania kvality jednotlivych skol ci nemocnic.

  • 14.11.2017

Otázka (Martina Štefanková, TASR)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie. V piatok cestuje premiér Fico do Švédska na sociálny summit, ktorý je zameraný na rast a férové odmeňovanie. Pripravujem so k tomu článok, kde sa chcem zamerať na to, že v čom sa môže SR inšpirovať od severských krajín pri nastavení sociálneho a daňového systému.

  1. Severské krajiny mnohí dávajú za príklad dobre prepracovaného sociálneho modelu, ktorý pomáha krajinám rásť v konkurencieschopnosti a raste. V čom by sa SR mohlo inšpirovať od severských krajín v oblasti platenia daní a sociálneho zabezpečenia (napr. neplatenie daní je veľmi prísne trestané)?
  2. Severské krajiny sú oceňované za integráciu žien do pracovnej oblasti, otvorený pracovný trh, progresívne enviromentálne zákony, ale aj dôverou občanov v úrady. Vláda v rámci sociálnych balíčkov avizovala rôzne opatrenia- napríklad zavedenie otcovskej dovolenky, vo Švédsku funguje rovnosť pohlaví a rodičia sa tak môžu striedať pri starostlivosti o deti. Dal by sa podľa vás aplikovať švédsky model aj na Slovensku, prispel by k rozvoju ekonomiky, resp. mohlo by to prispieť k zníženiu platových rozdielov medzi mužmi a ženami? Ako môže ekonomika prosperovať zo silnej rodovej rovnosti?
  3. Švédska ekonomika patrí dlhodobo medzi krajiny s vysokým rastom ako aj životnou úrovňou, vďaka čomu sa podľa vás krajine darí?
  4. Švédsko je známe aj vysokým daňovým zaťažením, v porovnaní s inými krajinami EÚ sa im však za ne dostávajú dostatočné služby a štedrý sociálny systém. Prečo Patrí Švédsko aj napriek vysokým daniam medzi prosperujúce krajiny, keď niektorí kritici tvrdia, že práve vysoké daňové zaťaženie spomaľuje ekonomický rast a konkurencieschopnosť krajiny?

Odpoveď Petra Goliaša:
Inspiraciou pre nas moze byt danova transparentnost. Vo viacerych severskych krajinach je verejne dostupna informacia, kto ake plati statu dane. Minimalizuje sa tak riziko, ze ludia s velkym bohatstvom budu obchadzat svoje danove povinnosti. Inak by sa totiz dostali pod palbu neprijemnych otazok verejnosti.

Dalsou inspiraciou moze byt boj proti korupcii. Severske krajiny patria medzi najmenej skorumpovane krajiny na svete, coho dosledkom je vysoka dovera medzi ludmi, inymi slovami vysoky socialny kapital. Sucasne je tu podstatne tazsie zneuzivat moc, napriklad na prihravanie statnych zakaziek alebo dotacii spriaznenym firmam. Uspesne sa da bojovat proti korupcii, ak v state funguju institucie, ktore maju korupciu odhalovat a trestat. Nejde len o policiu, prokuraturu a sudy, ale napriklad aj funkcny Urad pre verejne obstaravanie ci Protimonopolny urad.

Prave nizky vyskyt korupcie a nizke riziko zneuzivania moci povazujem za hlavnu pricinu ekonomickeho uspechu severskych krajin.

Este dodavam, ze severske krajiny mozu byt pre nas prikladom aj v kvalite podnikatelskeho prostredia. Napriklad v najnovsom vydani rebricka Svetovej banky Doing Business 2018 je Dansko na 3. mieste, Norsko na 8. mieste, Svedsko na 10. mieste, Estonsko na 12. mieste a Finsko na 13. mieste. Pre porovnanie, Slovensko je na 39. mieste.

Premier by preto mohol navstevu vyuzit aj na ziskanie navodu na zlepsenie umiestnenia v tomto rebricku a vratit sa s navrhom konkretnych opatreni ako zlepsit podnikatelske prostredie na Slovensku.

V tejto suvislosti by som chcel upravit aj moj predosly citat takto:

Prave nizky vyskyt korupcie a nizke riziko zneuzivania moci v kombinacii s kvalitnym podnikatelskym prostredim povazujem za hlavnu pricinu ekonomickeho uspechu severskych krajin.

  • 13.11.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, od nového roka by sa podľa informácií z ministerstva zdravotníctva mal zmeniť vzorec na prerozdeľovanie peňazí medzi poisťovňami. Ministerstvo zdravotníctva totiž zistilo nejakú chybu z minulosti, že pôvodné prerozdeľovanie znevýhodňovalo Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, aj keď má najchorľavejší poistný kmeň. Po novom by tak mala v roku 2018 dostať približne o 10-15 miliónov eur viac. (takisto vraj má prísť nezávislý analytik, ktorý má prepočítať a zhodnotiť druhý rozmer tohto prepočtu a to by sa malo premietnuť do nového prerozdelenia až v roku 2019), podľa ministerstva zdravotníctva pri tomto pôjde pre Všzp v roku 2019 navyše 20 miliónov. Celkovo za dva roky dostane podľa ich prepočtov o cca 30-35 miliónov oproti súčasnému stavu.

  • Ako je možné, že sa doteraz peniaze prerozdeľovali zle? Čím si vysvetľujete nájdenie tejto chyby práve v období keď je Všzp v dlhu?
  • Ako môžu nové skutočnosti ovplyvniť činnosť Všzp a tiež súkromných poisťovní, ktoré by po novom dostali menej?

Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem, v čom spočíva zmena prepoisťovacieho mechanizmu, ani kde nastala chyba, preto je ťažké sa k tomu vyjadrovať.

Každý “prerozdeľovák” má svoje nedokonalosti, svoje limity a tiež nie je možné docieliť úplne presnú kompenzáciu rizikovej štruktúry poistného kmeňa a odhad nákladového rizika poistencov. Naposledy sa do prerozdeľovacieho systému pridal prediktor PCG, čo zlepšilo odhad rizika nákladov poistencov z 3-4 percent na približne 10-15 percent. Ak sa zmenou prerozdeľováka má dosiahnuť ešte lepšia predikcia nákladov a bude vernejšie odzrkadľovať realitu, vtedy je to možné kvitovať. Cieľom je, aby bolo pre poisťovne v princípe jedno, či má v kmeni starších, nákladnejších alebo mladých a nízkonákladových poistencov. Aby nepreferovali len určité skupiny poistencov. Dobrý prerozdeľovák musí byť preto neutrálny a nesmie niekoho zvýhodňovať napríklad v zmysle, že je výhodné mať vo svojom kmeni napríklad poistencov s určitou diagnózou.

Preto s trochou nadsázky glosujem, že je zvláštne najať si nezávislého analytika, ktorý má prepočítať časť prerozdeľováka, keď zároveň ministerstvo už dopredu hovorí o predpokladanej sume, ktorú budú musieť súkromné poisťovne zaplatiť zadlženej VšZP.

Tak ako pri zavádzaní PCG do prerozdeľováka, kedy boli do rozhodovacieho procesu zapojené všetky poisťovne a so zmenou prerozdeľováka súhlasili, tak by sa malo postupovať aj teraz. Aby nevznikali pochybnosti, že zmena prerozdeľovania poistného je motivovaná zištne – ako nesystémová pomoc zadlženej VšZP. V takom prípade by to nebolo ono.

  • 10.11.2017

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme článok o budúcnosti MH manažmentu a rada by som sa Vás ako odborníka na verejné financie spýtala na pár otázok k tejto téme.

  1. Minister hospodárstva avizoval rušenie tejto inštitúcie. Súhlasíte s týmto nápadom? Prečo?
  2. Pod MH manažmentom je 26 podnikov, ktoré štát vlastní úplne alebo v nich má podiel. Čo by sa podľa Vás s týmto podnikmi malo stať po zrušení MH manažmentu? Mali by sa prerozdeliť medzi jednotlivými ministerstvami?
  3. Medzi týmto podnikmi sú hlavne regionálne SAD-ky či teplárne. Je naozaj dôležité, aby v nich mal štát podiel, alebo by bolo lepšie, aby boli v čisto súkromných rukách?

Odpoveď Petra Goliaša:
INEKO dlhodobo odporuca privatizaciu firiem, ktore posobia v konkurencnom prostredi alebo kde je jasne definovany regulacny ramec. Medzi take patria aj SAD-ky a teplarne. Ak ich stat nepreda, bude lepsie, ak budu priamo pod ministerstvami, aby bola pri ich spravovani jasna politicka zodpovednost.
Este doplnam, ze privatizacia by odstranila konflikt zaujmov statu ako vlastnika a sucasne regulatora. Sukromny vlastnik by tiez bol v konkurencnom prostredi nuteny zvysovat efektivnost a investovat do inovacii.

  • 6.11.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem temu tykajucu sa ambulantneho sektora – preco sa pacienti niekedy tyzdne nevedia dostat do ambulancii a ako zreformovat tento sektor, aby boli spokojni pacienti aj lekari. V tejto suvislosti by som Vas chcela poprosit o komentar do clanku:

  1. Okrem nadpriemerneho poctu navstev pacientov a nedostatku lekarov, vidite este dalsie dovody, pre ktore je problem dostat sa do ordinacii ambulantnych lekarov?
  2. Motivuju podla Vas zdravotne poistovne dostatocne ambulantnych lekarov, aby efektivne vyuzivali svoje kapacity? Co viac vedia urobit?
  3. Zvysovali sa kompetencie ambulantnym lekarom, no vraj ich v praxi az tak velmi nevyuzivaju. Cim to moze byt?
  4. Ambulantni lekari sa stale stazuju na nedostatocne prijmy. Tvrdia, ze po vyplateni najmu a platu sestricky im zostane 500-600 eur. Je z vasho pohladu ambulantny sektor podfinancovany? Alebo nizke prijmy lekarov odrazaju, ze robia malo?
  5. Kedy budu pacienti pred ordinaciami cakat kratsie? Co sa musi zmenit v systeme?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Problém vidím v tom, že dopyt (pacienti) sa málo reguluje a ponuka (lekári) nie je motivovaná rozširovať svoje kapacity. Nožnice sa tým roztvárajú. Pomôcť by tomu mohlo zavedenie sociálne únosnej finančnej spoluúčasti pacienta na liečbe.
  2. Vždy sa dá robiť viac. Poisťovne vedia motivovať finančne, nastavením rôznych cieľov a kritérií (aj zazmluvňovania) pre poskytovateľov, meraním výsledkov a ich zverejňovaním.
  3. Nábeh býva vždy pomalší, všetci aktéri (aj pacienti, aj špecialisti, aj ústavné zariadenia, aj poisťovne) si musia na to zvyknúť, lepšie začať financovať a využívať.
  4. Zvýšené zdroje do nemocníc a neudržateľný platový automat pre zdravotníkov v nich pôsobiacich malo za následok, že sa začína pre niekoho oplácať viac pracovať v nemocnici ako v súkromnej ambulancii. Aj to vytvára tlak zo strany ambulantného sektora na zvýšené financovanie. Na druhej strane, ak sa pozrieme na Register účtovných závierok a pozrieme si právnické osoby prevádzkujúce ambulancie, tak uvidíme obraz o relatívne slušných ziskových maržiach týchto spološností.
  5. Napr. viď bod 1. Z dlhodobého pohľadu je však dosť možné, že čakať budú dlhšie, aj keď urobíme opatrenia proti tomu. Ľudia budú starší, viac chorí, viac bohatí, budú chcieť a môcť viac spotrebuvávať, vrátane zdravotnej starostlivosti. V porovnaní s vyspelým zahraničím nečakáme momentálne na zdravotnú starostlivosť v ambulantnom sektore viac.

  • 6.11.2017

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, obraciam sa na Vás s otázkami k téme sadzba za poistencov štátu. Sadzba za poistencov štátu sa od začiatku tohto roka znížila na 3,78 % z vymeriavacieho základu. Od začiatku roka 2016 bola na úrovni 4,30 % z vymeriavacieho základu, avšak na posledné dva mesiace roku, od 1. novembra do 31. decembra, stúpla na 4,96 %. V roku 2015 pritom platba za poistencov štátu dosiahla 4,13 %, na posledné dva mesiace stúpla na 5,85 % z priemernej mzdy na Slovensku. Prezident SR Andrej Kiska podpísal nedávno novelu zákona o zdravotnom poistení. Novelou sa sadzba za poistencov štátu od 1. novembra do konca tohto roka zvýšila na 5,67 %. Do zdravotníctva sa tak ešte v tomto roku dostane 100 miliónov eur. Novela pôvodne predpokladala nárast sadzby zo súčasných 3,78 % na 4,73 %.

  1. Ako vnímate neustále zmeny sadzby za poistencov štátu?
  2. V akej výške si predstavujete ideálnu hodnotu sadzby?
  3. Ste za stanovenie fixnej sadzby na určité obdobie?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. To, že celý sektor nevie do poslednej chvíle, s akým objemom prostriedkov môže počítať určite neprispieva k predvídateľnosti, a tým pádom sťažuje všetkým tvorbu rozpočtov, finančných plánov a modelov. Oveľa ťažšie sa dajú naplánovať investície, keďže racionálne hospodáriace subjekty musia rátať aj s variantom, že na konci roka nepríde k “dofinancovaniu” sektora, resp. nie je jasná jeho výška. V oveľa väčšej miere však považujem za problém, keď vláda, ministerstvo zdravotníctva či politici v parlamente prijímajú zákony a opatrenia, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady, ale nepremietnu ich do vyššieho rozpočtu. Takto potom vzniká dlh.
  2. Neexistuje ideálna sadzba za poistencov štátu. Je to technické číslo, premenná, ktorá sa odvíja aj od (ne)zamestnanosti a výšky zdrojov vybratých od ekonomicky aktívnych občanov vo forme odvodov. Dôležité sú celkové verejné zdroje v zdravotníctve.
  3. Ak myslíte sadzbu za poistencov štátu, tak nie. Odpoveď sa dá nájsť v predošlom bode. Ak by sa sadzba nemenila, mohlo by to v určitej konštelácii (napr. v kríze) znamenať aj zníženie celkových zdrojov do zdravotníctva. To si málokto uvedomuje.

  • 6.11.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dnes by som sa na vás chcela obrátiť s otázkou týkajúcou sa najdrahšej liečby v jednotlivých poisťovniach za rok 2016. Za najdrahšieho pacienta dala Všzp 918-tisíc eur, Union takmer 613-tisíc a Dôvera cca pol milióna.

  • Je podľa vás prekvapujúce, že to bola Všzp ktorá dala najviac alebo to môžme pripísať na vrub toho, že ma najdrahší poistný kmeň?
  • Myslíte si, že ľudia trpiaci nákladnými ochoreniami uprednostňujú Všzp (niektorí odborníci, napr. p Visolajský tvrdia, že štátna poisťovňa prepláca najviac a až keď má človek zdravotné problémy uvedomí si to). Aký je váš názor?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ktorá poisťovňa má vo svojom kmeni najnákladnejšieho pacienta môže byť náhoda, avšak platí, že v priemere má najnákladnejší poistný kmeň VšZP. To ale zároveň tiež znamená, že v rámci prerozdeľovacieho mechanizmu odvodov dostáva každoročne od zvyšných poisťovní milióny eur ako “kompenzáciu” tejto skutočnosti. Netrúfal by som si povedať, že VšZP prepláca najviac. Je však faktom, že VšZP má starší, a tým pádom aj finančne nákladnejší poistný kmeň ako zostávajúce poisťovne. Na to, že ju vyhľadávajú starší a nákladnejší poistenci môže byť viac dôvodov – od väčšieho konzervativizmu starších (nechuť meniť poisťovňu, v ktorej je človek od začiatku) až po vieru, že VšZP nebude na pacientovi šetriť, čo často deklarujú niektorí lekári, ktorým títo poistenci dôverujú. Len pre informáciu, poisťovňa, ktorá je v strate, však šetriť musí. Je otázne, či to pacient nepocíti. Je tiež faktom, že z dlhodobého hľadiska VšZP poistencov postupne stráca.

  • 2.11.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcel by som sa opytat, ci by ste nemali cas na dve, tri otazky, tykali by sa vyvoja regionalnych rozdielov na Slovensku a toho, ci a ako mozu tento vyvoj ovplyvnit VUC:

  1. Darí sa na Slovensku znižovať regionálne rozdiely alebo je vývoj skôr opačný?
  2. Čo je hlavným dôvodom stále pretrvávajúcich rozdielov?
  3. Do akej miery vedia ovplyvniť ekonomický rozvoj regiónov župani a poslanci VÚC? Ktoré opatrenia sú v ich kompetencii a dokážu najvýraznejšie zvýšiť životnú úroveň obyvateľov jednotlivých regiónov?

Odpoveď Petra Goliaša:

  1. Regionalne rozdiely vo vyske prijmov, miere chudoby ci tvorbe novych pracovnych miest su dlhodobo vysoke a nezmensuju sa. Od roku 2013 dochadza len k znizovaniu rozdielov v miere nezamestnanosti, co je do velkej miery v dosledku migracie za pracou.
  2. Pricin je viacero, medzi najdolezitejsie patri vysoka odvodova zataz pri nizkych prijmoch, ako aj demotivacny subeh prijmov z prace a socialnych davok, coho dosledkom je pre menej kvalifikovanych ludi casto vyhodnejsie pracovat nacierno. Tento problem sa este zväcsuje pri rychlom raste minimalnej mzdy, za ktoru uz zamestnavatelia nemusia byt ochotni platit slabo kvalifikovanych pracovnikov. Riesenim su odvodove ulavy pre nizke prijmy, pomalsi rast minimalnej mzdy, alebo silnejsi subeh pracovnych prijmov a socialnych davok. Osobitnym problemom je rozsirenie marginalizovanych skupin obyvatelstva s nizkym vzdelanim a chybajucimi pracovnymi navykmi. Tu pomoze len ich systemova integracia, pomoc pri zabezpeceni zakladnych zivotnych potrieb a vzdelavanie. Dalsou pricinou je zanedbavanie investicii do ciest prvej a nizsich tried.
  3. Vplyv zup na okamzite riesenie regionalnych rozdielov je obmedzeny, kedze nemaju kompetencie na zmenu socialnych a danovych zakonov. Na druhej strane maju v kompetencii starostlivost o cesty nizsich tried, socialne a zdravotne zariadenia, stredne skoly, ci planovanie pouzitia eurofondov na regionalny rozvoj. Mozu tak ovplyvnovat dlhodoby rozvoj regionov a tiez ochranu obyvatelstva pred chudobou.

  • 20.10.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v piatok budem pripravovať článok, ktorý sa týka výročia schválenia 6 reformných zákonov Zajaca (parlament 21.októbra 2004 prelomil prezidentské veto), a v súvislosti s tým mám na vás pár otázok:

  1. Ktorý zo 6 reformných zákonov považujete za najúspešnejší a ktorý/ktoré ostali nedokončené? Ktorý nás najviac ovplyvnil či už v dobrom alebo v zlom?
  2. Je tam niečo, čo by malo byť prioritou ministra Druckera, teda je nevyhnutné dotiahnuť a za tých 13 rokov sa nedokončilo?
  3. Ako ministra Zajaca hodnotíte a prečo sa podľa vás jeho reformy stretli s nevôľou?
  4. Dajú sa opatrenia ministra Zajaca porovnať s tými, ktoré robí minister Drucker?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Toto neviem posúdiť.
  2. Napríklad dokončiť transformáciu štátnych nemocníc – príspevkových organizácií na akciové spoločnosti alebo pokúsiť sa definovať nároky pacientov na základnú zdravotnú starostlivosť – štandard-nadštandard. Posilniť princípy zdravej súťaživosti vo všetkých oblastiach sektora, odmeňovanie na základe zásluhovosti, udržateľné hospodárenie.
  3. Ako ministra, ktorý mal jasnú víziu a doteraz najzásadnejším spôsobom posunul zdravotnícky systém na Slovensku dopredu, hoci mnohé jeho kroky neboli dokončené. Základné piliere jeho reformy sa postupne ohlodávajú, ale stále stoja a nimi je podopierané slovenské zdravotníctvo aj v súčasnosti. Exministra Zajaca považujem za doposiaľ nášho najlepšieho ministra zdravotníctva. Jeho reformy sa stretávali s nevôľou z rôznych príčin. Jednak nemal toľkú trpezlivosť a ani čas investovať do lepšej PR a komunikácie problémov, ktoré riešil a jednak reforma prinášala skutočne výrazné zmeny, ktoré vymetali rôzne pavučiny a zužovali priestor pre neefektívnosti v systéme, čo pre mnohých aktérov prinášalo stratu renty – čiže budúcich neodôvodnene vysokých a nezaslúžených príjmov. Mnohým záujmovým skupinám v zdravotníctve vyhovoval neporiadok v systéme, ktorý im umožňoval zarábať alebo zaháľať, a preto bolo počuť vtedy toľko protestných hlasov.
  4. Kým Zajac systém zmenil, Drucker ho “len” upravuje, čo však nemusí byť zlé. Niektoré opatrenia súčasného ministra idú v súlade s myšlienkami Zajacovej reformy, niektoré sú však s nimi aj v protiklade.

  • 16.10.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa na vás obrátila s témou odlivu zdravotných sestier do zahraničia.

  • Čo je podľa vás najväčším problémom, pre ktorý odchádzajú?
  • Pomohlo by podľa vás len zvýšenie platov alebo sú potrebné zásadné zmeny v slovenskom zdravotníctve?

Odpoveď Dušana Zachara:
Jedným z najhlavnejších dôvodov úbytku zdravotných sestier v SR je zaiste aj platová otázka, hoci v ostatných rokoch rastú mzdy zdravotným sestrám pôsobiacim najmä v lôžkových zariadeniach pravidelne. Avšak sú tu i ďalšie dôležité faktory – napr. nevhodné pracovné podmienky, zlá atmosféra na pracovisku, vrátane vzťahu lekár – sestra, vysoká pracovná záťaž až preťaženosť (slovenské sestry vykonávajú aj také činnosti, ktoré v efektívnejších zdravotných systémoch robí nižší zdravotnícky personál), na druhej strane relatívne malé kompetencie a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych. Tým sa tiež obmedzuje profesijný rast sestier a najmä napĺňanie ich ambícií. V súčasnom systéme sestry ťažko menia veci na pracovisku, aj keď majú nápady na zlepšenia. V mnohých slovenských nemocniciach sa nedokážu týmto smerom dostatočne uplatniť, čo tiež mnohé sestry demotivuje, resp. motivuje odísť do zahraničia.

  • 13.10.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, pripravujem článok o vládou avizovanom zvýšení opatrovateľského príspevku a chcel by som sa opýtať, či by ste nemali čas na niekoľko otázok. Zaujímalo by ma:

  • Ako hodnotíte súčasné nastavenie podpory ľudí, ktorí opatrujú doma svojich rodinných príslušníkov?
  • Vláda chce zvýšiť opatrovateľský príspevok na úroveň čistej minimálnej mzdy. Ako hodnotíte toto opatrenia? Aké budú podľa Vás jeho dopady?
  • Ako hodnotíte tento krok z pohľadu verejných financií? Dotkne sa to štátu len v podobe zvýšenia verejných výdavkov alebo to môže mať aj pozitívny ekonomický dopad?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je nesporné, že dlhodobá zdravotno-sociálna starostlivosť o zdravotne ťažko postihnutých má na Slovensku obrovské medzery, nevynímajúc jej kvalitatívne a finančné parametre. Taktiež je nespochybniteľné, a je to aj moderný trend vo vyspelých štátoch, že v drvivej väčšine prípadov je domáce poskytovanie opatrovania z hľadiska kvality života opatrovaného výrazne prínosnejšie a lacnejšie ako napríklad v domovoch sociálnych služieb, nehovoriac o pobytoch v nemocnici. Pri výške príspevku na opatrovanie je preto nutné zobrať na vedomie všetky tieto aspekty – teda prínos domáceho opatrovateľstva pre zvýšenie kvality života daného človeka a náklady s tým spojené a porovnať to s úžitkom, ktoré prinášajú verejné výdavky na inštitucionálnu starostlivosť. A je dosť pravdepodobné, že dodatočné euro by prinieslo väčší spoločenský úžitok, ak by bolo použité pre zvýšenie príspevku na opatrovanie.
Zvýšenie opatrovateľského príspevku by bolo tiež v súlade so snahou ostatných vlád postupne tlačiť na presun pacientov z ústavnej do ambulantnej starostlivosti a ďalej do ošetrovateľskej starostlivosti či domácej liečby. Priniesť by to malo úspory a pacientom väčší komfort a lepšiu dostupnosť.

  • 11.10.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku o eHealthe. O tri mesiace maju byt do systemu podla zakona zapojeni vsetci poskytovatelia. Podla NCZI by mali byt vsetky nemocnice, no ambulancii stihnu zapojit len 40%. Zaroven nebudu dostupne vsetky sluzby, ako mali byt v ramci projektu eSO1. Chcem sa spytat:

  1. Ako vo vseobecnosti hodnotite tento dlhorocny projekt?
  2. Mohlo urobit sucasne vedenie NCZI viac, aby bolo do elektronickeho zdravotnictva zapojenych viac poskytovatelov a k dispozicii bolo viac sluzieb? Alebo urobili aj tak dost prace?
  3. Ktore funkcionality eHealthu povazujete pre system a pacientov za najdolezitejsie a mali byt uz spustene?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Ak hodnotíme celý projekt od začiatku až po koniec, ktorý ešte presne nevieme, kedy bude, tak ide o ukážkový príklad spackaného štátneho projektu. Ubehlo toľko času a bolo na tento štátny a eurofondový projekt vyčlenených toľko verejných zdrojov, že výsledná hodnota za peniaze nebude príliš oslnivá.
  2. Som toho názoru, že ak by bolo súčasné vedenie NCZI, ale aj ministerstva pri projekte eHealth od začiatku, mali by sme funkčný systém oveľa skôr. Súčasné vedenie totižto hasí zdedené problémy a snaží sa naprávať chyby z minulosti. Začalo oveľa intenzívnejšie spolupracovať so zdravotnými poisťovňami. Myslím si, že pred nástupom nového vedenia málokto veril, že sa eHealth v krátkej dobe spustí, hoci aj keď len v jeho oklieštenej podobe. Hovorí sa, že posledný krok býva najťažší, ale akcelerácia prác pre dofinalizovanie projektu a uvedenie eHealth-u do života je pri súčasnom vedení zjavná.
  3. Pre bezpečnosť pacienta považujem za najdôležitejšie moduly eMedikácia, eVyšetrenie a čiastočne aj eLab, ktoré môžu pacientovi aj zachrániť život, nakoľko v elektronickom zázname budú informácie o alergiách pacienta, vážnych chorobách, braných liekoch, upozornenia na interakcie liekov, záznamy z vyšetrní, prepúšťacie správy a pod.

  • 11.10.2017

Otázka (Mária Zerzanová, Plus jeden deň)
Dobrý deň, na dnešnej TK zástupcovia lekární Dr. Max a Benu pripomienkovali návrh zákona o lekárňach. SLeK tvrdí, že momentálne môže za lekáreň ktokoľvek a chcú to zmeniť tým, že lekárnici budú zároveň fyzickou osobou alebo členmi štatutárneho orgánu. Siete lekární sa ohradili, že to nezvýši kvalitu poskytovaných služieb, naopak, skomplikuje sa to pre tých lekárnikov, ktorí chcú vykonávať prax len vo farmaceutickom odbore a nemajú ekonomické a ďalšie skúsenosti súvisiace s podnikaním.

  • Aký je váš názor?
  • Prinesie novela zvýšenie kvality poskytovania liekov alebo je to prekážka pre tých farmaceutov, ktorí nechcú byť zároveň konateľmi?

Odpoveď Dušana Zachara:
Za verejný záujem v lekárenstve považujem najmä poskytovanie kvalifikovaných odborných rád a upozornení pacientom pri vydávaní liekov pri dobrej dostupnosti lekárenskej siete a služieb lekární. Nemám dojem, a absencia hodnoverných analýz či štúdií napríklad o sťažnostiach a úrovni odbornosti či kvality poskytovaných lekárenských služieb v SR tento názor potvrdzuje, že by prítomnosť sietí lekární na našom trhu predstavovala výraznejšie riziko pri napĺňaní tohto verejného záujmu. Štát by mal zasahovať do trhového prostredia až ako posledná inštancia, keď sa zdá, že vývoj na trhu sa vymyká verejnému záujmu. Myslím si, že momentálne takýto stav na Slovensku nemáme.

Ak neexistujú robustné argumenty, že v určitom type lekární dochádza k pochybeniam, na čo by mimochodom mali upozorniť zodpovedné orgány, tak zavádzanie prísnejších regulácií obmedzuje efektívnu súťaž na trhu a dostupnosť a tiež aj kvalitu lekárenských služieb pre verejnosť, nakoľko nižšia konkurencia nenúti zabetónované subjekty na trhu inovovať a skvalitňovať služby.

Suma, sumárum sa teda prikláňam k názoru, že navrhovaná regulácia nebude prínosom, skôr naopak.

  • 10.10.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dnes sa na vás obraciam s dvoma vecami, keďže neviem, ktorá z nich dnes zarezonuje v parlamente viac. Možno to však spojím.

  1. Chcela by som sa opýtať, aký máte názor na obnovenie poplatku za vyšetrenie na konkrétny čas. Ich obnovenie navrhol zdravotnícky výbor v rámci novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú prerokuje parlament už dnes. Čo si o tom myslíte? Smer bol totiž dlhodobo proti. Je podľa vás možné, že na to pristúpia? Čo to prinesie pre zdravotníctvo? Bližšie info
  2. Taktiež sa dne bude hlasovať o dofinancovaní zdravotníctva. Pôvodná vládna norma hovorila o 50 miliónoch, na pôde zdravotníckeho výboru však prešiel pozmeňujúci návrh Štefana Zelníka. Druckerov rezort najskôr navrhol, aby sadzba za poistencov štátu posledné dva mesiace v roku stúpla z 3,78 na 4,73 percenta z vymeriavacieho základu. Poslanci však odobrili Zelníkov návrh, aby sadzba vzrástla na 5,67 percenta. Čo si o tomto zvýšení myslíte? Aký máte názor na každoročné dofinancovanie zdravotníctva?

Odpoveď Dušana Zachara:
Súčasný legislatívny stav ignoruje potreby obrovskej skupiny pacientov, ktorí sú ochotní si za nečakanie, resp. presný a nimi zvolený termín u lekára dobrovoľne priplatiť, čo je momentálne na Slovensku v praktickej rovine považované za nadštandard. Je nesporné, že ak sa na Slovensku nestane štandardom objednávanie sa na presný termín pre všetkých pacientov a u všetkých lekárov (Dôvera sa o to už pokúša pri nových, navýšených zmluvách s ambulantnými lekármi) alebo nebude zavedená regulovaná možnosť priplatiť si za nečakanie (aktuálne stiahnutý poslanecký návrh v parlamente), tak je to pre spoločnosť neefektívna situácia, ktorá bude mať za následok obchádzanie pravidiel a úplatky alebo márnenie času mnohých ľudí, ktorí mohli namiesto neproduktívneho čakania u lekára vytvoriť pre spoločnosť mnohé cenné hodnoty. Preto vítam snahu Dôvery, ktorá by za viac peňazí pre lekárov priniesla pacientom benefit objednať sa bezplatne na presný čas, ale podporujem aj návrhy prinášajúce obnovenie poplatku za objednanie na presný čas, čo je pre spoločnosť efektívnejšie ako súčasný stav. V druhom prípade musí platiť, že “neplatiaci” pacienti nebudú odsúvaní a posielaní na druhú koľaj.

  • 9.10.2017

Otázka (Simona Gulisová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, aj keď v súčasnosti zúri v médiách téma stále rastúcej ceny masla, rada by som sa na túto tému pozrela zo strany priemernej mzdy. A teda napríklad aká bola situácia pred 20 rokmi: môžeme zhodnotiť, že aj keď sa spotrebiteľské ceny v roku 1996 pohybovali na nižšej úrovni ako v súčasnosti, ľudia si toho pre nižšiu mzdu mohli dovoliť menej ako teraz? Je naozaj situácia na trhu mliečnych výrobkov najhoršia v histórii Slovenska? Môžeme vidieť za rastúcou cenou v súčasnosti aj politiku nadnárodných reťazcov (teda, že oni skôr tlačia cenu nahor svojimi maržami)? Je známe, že ceny by sa mali zastabilizovať okolo decembra, začnú však aj klesať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pre zohladnenie roznych cien v case mozte pouzit INEKO inflacnu kalkulacku. Je spravne, ze EK zrusila kvoty na maslo. Vytvorila sa tak sutaz na trhu, ktora mohla viest k zaniku neefektivnych vyrobcov. Ak je sucasny narast cien neprimerany, povedie skor ci neskor k rozsireniu vyroby a teda zvyseniu ponuky, co bude tlacit na znizenie cien. Maslo sa tak zaradi k mnozstvu inych vyrobkov, o ktorych cene bude rozhodovat ponuka a dopyt a nie regulacie. Konecny vysledok by mal viest k efektivnej vyrobe a z pohladu spotrebitela aj k nizsim cenam.

  • 9.10.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala, čo si myslíte o doterajšom plnení revízie výdavkov na zdravotníctvo. V prílohe posielam predbežné plnenie.

  • Sú podľa vás tieto výsledky dostatočné?
  • V ktorých oblastiach podľa vás rezort zaostáva, resp. oblasť, v ktorej ste očakávali lepšie výsledky?
  • Čo naopak môžete pochváliť? Ako hodnotíte tento projekt celkovo?

Ministerstvo je zatiaľ s výsledkami spokojné. Dôvodov, prečo meškajú je podľa nich viacero: nástup DRG, časový posun v opatreniach, metodologické nezrovnalosti, zmena politiky atď.

Odpoveď Dušana Zachara:
Veľmi oceňujem, že vznikla priebežná správa o stave plnenia opatrení Revízie výdavkov v zdravotníctve. Je to nevyhnutnou súčasťou celej myšlienky hodnoty za peniaze a nastavuje zrkadlo rezortu, či ide správnym smerom, kde a ako veľmi treba pridať. Aj keď treba polročné hodnotenie brať s určitou rezervou a nutnými obmedzeniami, dáva nám informáciu o trende a základnom smerovaní plnenia cieľov. Z priebežnej správy vidno, že rezort zdravotníctva plní zatiaľ svoje fiškálne ciele stanovené v Revízii výdavkov len na 31 %, čo dáva veľký priestor na zlepšenie. Treba však povedať, že zo sledovaných oblastí (zdravotníctvo, doprava a IT), má zdravotníctvo z finančného hľadiska najambicióznejšie ciele, pričom potenciálne úspory vysoko prevyšujú zvyšné dva rezorty, čiže aj podpriemerná implementácia úsporných opatrení oproti plánu predstavuje oveľa viac ušetrených peňazí ako pri doprave či IT.

  • 9.10.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň. mám na Vás otázky k zrušeniu emergentného výdaja liekov cez víkend, ktorý navrhuje MZ SR:

  1. Čo hovoríte na návrh zrušenia emergentného výdaja liekov cez víkend s tým, že ak liek bude chýbať, lekáreň je povinná ho zabezpečiť prvý pracovný deň, čiže v pondelok (nie do 48 hodín, ako je to teraz)?
  2. Nehrozí týmto opatrením podľa Vás to, že pacientovi cez víkend môže chýbať dôležitý liek a bude musieť čakať do pondelka, čím sa mu môže ohroziť zdravie a život?
  3. Nie je tento návrh MZ SR neprimeraným ústupkom rezortu distribútorom liekov, ktorí tak cez víkend nebudú musieť mať službu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Navrhované zmeny vyplývajú z aplikačnej praxe a nemožnosti dodať liek pacientovi v stanovenej lehote do 48 hodín, keď má lekáreň cez víkend alebo sviatok zatvorené. Lekáreň bude mať možnosť požiadať o dodanie lieku až v najbližší pracovný deň, ak by koniec lehoty mal pripadnúť na deň pracovného voľna. Z tohto dôvodu ide o pochopiteľné logické opatrenie. Lekárne, ktoré bývajú cez víkend zatvorené, tak nebudú otáľať objednávať lieky pre pacientov aj v piatok, keďže sa lehota posunie až na pondelok. Zvýši to reálnu dostupnosť liekov pre pacientov.
Toto uvoľnenie sa však nebude týkať výrobcov liekov a distribútorov (držiteľov registrácie lieku), ktorí budú musieť byť k dispozícii aj cez dni pracovného pokoja pre tie lekárne, ktoré o presunutie lehoty na najbližší pracovný deň nepožiadajú. Im sa preto náklady pravdepodobne neznížia, alebo ak áno, tak len vo veľmi malej miere. Tým sa však docieli stav, že pacient nepríde o možnosť vyzdvihnúť si dôležitý liek v lekárni, ktorá je otvorená aj cez víkend.

  • 3.10.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám jednu otázku:

  • Čo si myslíte o tom, že teraz Drucker robí tender na prenájom 152 sanitiek pre štátne záchranky v BA a KE a pritom o dva roky (2019) bude výberové konanie na stanovištia záchraniek.
  • Čo si myslíte o tej istote MZ SR, že už teraz počíta s tým, že obháji všetky svoje stanovištia od dva roky?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je možné, že práve týmto krokom výrazne napomáha štátnym záchrankám k tomu, aby boli o dva roky z hľadiska vozového parku konkurencieschopné a mali vtedy lepšie šance obhájiť v tendroch svoje súčasné stanovištia.
Ak by neobhájili, vozidlá sa dajú vždy predať, resp. nepokračovať v nájme. Otázka je možno, či je z ekonomického hľadiska optimálne kupovať, resp. prenajímať si naraz také veľké množstvo vozidiel. Či by nebolo vhodnejšie na základe rámcovej zmluvy postupne po uplynutí životnosti jednotlivých vozidiel ich nahrádzať novými.

  • 3.10.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť, či by ste mi na otázky vedeli odpovedať takto v poradí. Radi by sme to totiž dali ako mini rozhovor (vôbec to nemusí byť dlhé, stačí kratšie odpovede).

  1. Ako vnímate rokovania medzi Dôverou a Zväzom ambulantných poskytovateľov, ktorý poisťovni vypovedal zmluvy?
  2. Kto má v tomto prípade lepšiu vyjednávaciu pozíciu?
  3. Ako očakávate, že sa situácia skončí?
  4. Očakávate, že tlak lekárov na poisťovňu môže mať vplyv aj na prestupy poistencov?
  5. Ku koncu leta totiž viedla v prestupoch Dôvera, myslíte si, že je možné, aby prilákala najviac ľudí aj napriek situácii s lekármi?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Nátlakový spôsob, aký zvolil ZAP mi nie je sympatický, nakoľko namiesto poctivej argumentácie založenej na faktoch a merateľných výsledkoch práce vyhrala u nich metóda presadzovania si záujmov, ktorá využíva neistotu a malú informovanosť poistencov práve vo vrcholiacom prepoisťovacom období, čím zástupcovia časti ambulantných lekárov cielili na emócie, strach ľudí z neistoty a zvyšovali si tým vyjednávaciu silu pri rokovaniach.
  2. Neviem to odvážiť na váhach, ale vyjednávacia sila zmluvných partnerov zdravotných poisťovní v období, kedy kulminuje prepoisťovanie, je vtedy logicky najväčšia. Pre spoločnosť je najlepšie, keď nemá ani jedna strana príliš silné postavenie, ktoré by vedela zneužívať a vyťahovať si tak ekonomickú rentu.
  3. Je málo pravdepodobné, že by to neskončilo dohodou. Obe strany sa navzájom potrebujú. Je to otázkou času.
  4. Nedá sa to vylúčiť. Aj z nedávnej histórie máme na Slovensku podobný precedens, kedy v roku 2013 dominantné štátne nemocnice odmietli práve v septembri uzavrieť zmluvy s najmenšou zdravotnou poisťovňou Union, pokým im nezvýši ceny. Union vtedy musela ustúpiť. V tom roku mala negatívne saldo z prepoisťovania, pritom roky predtým aj potom vykazovala pozitívne saldá. Preto sa dá vtedajší úbytok poistencov pripísať aj na vrub nátlaku štátnych nemocníc.
  5. Nepríjemná situácia so zmluvami s členmi ZAP je jedna vec, ale poistenci sa môžu rozhodovať aj na základe iných kritérií. Dohoda medzi Dôverou a ďalšou časťou ambulantných lekárov združených v Asociácii súkromných lekárov a Zdravite napríklad prináša za vyššie platby lekárom zároveň benefity pre pacientov v podobe bezplatného objednania sa na konkrétny čas alebo garancie, že termín na prvovyšetrenie u špecialistu bude najneskôr do troch týždňov. U týchto poskytovateľov získajú poistenci za svoje odvody vyššiu hodnotu. Alebo mladé rodiny môže motivovať pre výber Dôvery finančne zaujímavý koncept vrátenia doplatkov za lieky v hodnote do 200 EUR ročne pre každého člena rodiny. Uvidíme, ktorý z týchto efektov prevážil v rozhodovaní poistencov.

  • 29.9.2017

Otázka (Kristina Bohmer, Aktuality.sk)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o vyjadrenie pre Aktuality.sk.

  1. Uz niekolko rokov pretrvava trend, ze lekari sa presuvaju z vychodu na zapad – vystuduju vo svojej domovskej krajine, ale o par kilometrov dalej na zapad mozu mat o dost lepsie vyplaty, preto sa presunu. Ako je mozne, ze vychod stale produkuje tak vela lekarov, ze mozu zasobovat polovicu Europy? Nehrozi, ze sa lekari na vychode takpovediac minu, a na zapade nebude mat kto robit?
  2. Ako je mozne, ze si na zapade nevedia vychovat dostatok lekarov? Moze to byt sposobene tym, ze v porovnani s inymi profesiami maju lekari v danej krajine nizke mzdy (hoci lekarom z vychodnej Europy sa zdaju vysoke), a tak nie je tato kariera pre domacich zaujimava?
  3. Populacia v celej Europe starne. Moze sa teda stat, ze lekarov bude o 20 alebo 30 rokov tak malo, ze sa napriklad ani nedostanem do nemocnice, ked to budem potrebovat, lebo tam bude natresk?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Neviem, či Východ produkuje veľa lekárov, ktorí zásobujú polovicu Európy. Aj práca je normálny ekonomický statok, ktorého dostupnosť je závislá od jej ceny. Ak bude chcieť mať krajina, región či nejaké zdravotnícke zariadenie dostatok lekárov a bude si to môcť zároveň dovoliť, tak zjednodušene, bude musieť zvýšiť cenu práce lekárov. Bude to otázka dopytu a ponuky.
  2. Neviem, či platí, že špeciálne na Západe si nevedia vychovať dostatok lekárov, ale atraktivitu tohto povolania určite determinuje v mnohých štátoch dlhé a ťažké štúdium, za ktoré je nutné platiť, robiť prijímačky, následné roky prípravy na atestáciu a, áno, v niektorých krajinách aj relatívne nízka mzda, ktorá je však v absolútnych hodnotách pre slovenských lekárov stále veľmi atraktívna. V niektorých západných štátoch EÚ dosahuje totižto plat lekára v porovnaní s priemernou mzdou v danom hospodárstve rovnaký alebo dokonca nižší násobok ako na Slovensku.
  3. Ak nebudú mať štáty, resp. pacienti dostatok financií na lepšie zaplatenie zdravotníkov a celkovo na zvýšenie výdavkov do zdravotníctva, tak pri starnutí populácie skutočne existuje riziko, že to nevyrieši len zvýšenie efektívnosti, resp. produktivity práce a pacienti si budú musieť zvykať na dlhšie čakanie na zdravotnú starostlivosť, ktorým sa bude vyrovnávať nesúlad medzi dopytom a ponukou.

  • 29.9.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, ZAP sa zatiaľ s Dôverou nedohodol, ale keďže som k tomu písala len kratší článok na web a riešim inú tému, rada by som sa na vás obrátila práve s touto.

  • Aký máme podľa vás zákon, ktorý sa týka zriaďovania lekární? Niektorí tvrdia, že je to príliš benevolentné a aj prto máme príliš veľa lekární.
  • Čo si o tom myslíte?

Pýtam sa to vzhľadom ku zmenám, ktoré avizuje rezort, novela je momentálne v MPK. Okrem iného sa tam píše, že :

Verejná lekáreň bude môcť byť po novom zriadená len fyzickou osobou – atestovaným farmaceutom alebo farmaceutom s najmenej 5 ročnou praxou alebo právnickou osobou, kde odborný zástupca konkrétnej lekárne – tiež atestovaný farmaceut prípadne farmaceut s minimálne 5 ročnou praxou bude členom štatutárneho orgánu, vo väčšine prípadov konateľom. Odborník – farmaceut bude musieť zároveň zastupovať a konať v mene spoločnosti, ktorá prevádzkuje lekáreň.

Podľa ministerstva sa to bude týkať nie len nových lekární. A tak budú niektoré z už existujúcich musieť požiadať svojho hlavného odborníka alebo iného farmaceuta, ktorý spĺňa požiadavky o to, aby sa stal konateľom​.

  • Zvýši podľa vás tneto krok odbornosť lekární?
  • Prípadne boli potrebné podobné zmeny, prípadne trošku prísnejšie kritériá, čo sa týka lekární??

Odpoveď Dušana Zachara:
Za verejný záujem v lekárenstve považujem najmä poskytovanie kvalifikovaných odborných rád a upozornení pacientom pri vydávaní liekov pri dobrej dostupnosti lekárenskej siete a služieb lekární. Nemám dojem, a absencia hodnoverných analýz či štúdií napríklad o sťažnostiach a úrovni odbornosti či kvality poskytovaných lekárenských služieb v SR tento názor potvrdzuje, že by prítomnosť sietí lekární na našom trhu predstavovala výraznejšie riziko pri napĺňaní tohto verejného záujmu. Štát by mal zasahovať do trhového prostredia až ako posledná inštancia, keď sa zdá, že vývoj na trhu sa vymyká verejnému záujmu. Myslím si, že momentálne takýto stav na Slovensku nemáme.

Ak neexistujú robustné argumenty, že v určitom type lekární dochádza k pochybeniam, na čo by mimochodom mali upozorniť zodpovedné orgány, tak zavádzanie prísnejších regulácií obmedzuje efektívnu súťaž na trhu a dostupnosť a tiež aj kvalitu lekárenských služieb pre verejnosť, nakoľko nižšia konkurencia nenúti zabetónované subjekty na trhu inovovať a skvalitňovať služby.

  • 29.9.2017

Otázka (Peter Kováč, SME)
Dobry den, chcel by som Vas poprosit o vyjadrenie do clanku, ktory pripravujem o zatvorenej liecebni v Novej Polianke, o ktorej sme pisali uz pred casom. Podla najnovsieho vyjadrenia ministerstva obrany zariadenie prislo uz nenavratne o licenciu na prevadzkovanie zdravotnickeho zariadenia a bude prenajaté Ústrednej vojenskej nemocnici SNP v Ruzomberku. Zariadenie ma v buducnosti okrem poskytovania specifickej zdr. starostlivosti poskytovat aj rekondicno-rehabilitacne sluzby pre vojakov.

  • co si myslite o takomto rozsireni nemocnice v RK?
  • byvaly riaditel liecebne v Polianke upozornuje, ze len naklady na jej prevadzku su na urovni asi 15-tis. € mesacne + nemocnica bude zrejme musiet platit nejaky najom (vysku obrana nespecifikovala). Zda sa vam to ako efektivne riesenie problemu, co s Novou Poliankou?

Odpoveď Dušana Zachara:
Bolo by prínosom, keby si rezort obrany spravil analýzu podľa konceptu hodnoty za peniaze, na základe ktorej by sme si potom mohli vedieť vytvoriť lepší prehľad o možných alternatívach rozvoja zariadenia v Novej Polianke, vrátane jeho predaja, a ich výhodnosti pre spoločnosť. V opačnom prípade sa môže stať, ak išlo o čisto politické rozhodnutie bez ekonomického rácia, že to môže finančne poškodiť ÚVN SNP v Ružomberku.
V čom spočíva viera, že vojenská nemocnica v Ružomberku bude vedieť lepšie viesť zariadenie v Novej Polianke ako predošlý prevádzkovateľ – štátna akciová spoločnosť Horezza, ktoré sú obe zriadené rezortom obrany?

  • 29.9.2017

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobrý den, Chcela by som vás poprosit. Ministerka Lubyova sa vyjadrovala k 8-ročným gymnaziam a povedala, “že nástupom na 8-ročné gymnázia sa niektoré z týchto detí už nemôžu zapojiť do štúdia na stredných odborných školách v prípade, ak oň prejavia záujem a následne pokračujú v štúdiu na VŠ. Časť študentov 8-ročných gymnázií tak nevyužije svoje nadanie, ktoré by si vedeli rozvíjať na stredných odborných školách, pričom trh práce hlási čoraz viac chýbajúcich kvalifikovaných zamestnancov s odborným vzdelaním.” A “Veľa talentovaných detí odchádzalo zo základných škôl a išlo na tieto osemročné gymnáziá. Problém je v tom, že tieto deti sa potom nevedia zapájať na trh práce, pretože z gymnázií už nevedie cesta do odborného školstva.”

  • Ako hodnotite tieto vyjadrenia?
  • Ma podla štatistík pravdu?

Povedala tiež, ze absolventi gymnazii potom idu na VS a “a preto máme nadbytok absolventov, ktorí sa nemajú kde uplatniť”.

  • Ako tento výrok hodnotite?
  • Súhlasíte s nim?

Nechce tiež povoliť výnimku, aby mohli prijať viac ako 5% deti s vysvetlením: “detská populácia je rovnomerná a tak je podiel talentovaných detí porovnateľný v rámci celého územia SR. Okrem toho zastávame názor, že povolenie výnimky pre Bratislavský kraj by bolo diskriminačné voči ostatným krajom.”

  • Ma v tomto tvrdení podľa vás pravdu?
  • Ako ho hodnotite?

Odpoveď Petra Goliaša:
Niektore medzinarodne skusenosti ukazuju, ze skora selekcia ziakov moze byt skodliva z pohladu kvality vzdelavacieho systemu. Sikovnejsie deti totiz dokazu potiahnut k lepsim vykonom aj tie ostatne, pokial su spolu v triede. Odporucania su preto ponechat deti na prvom a druhom stupni zakladnych skol bez triedenia na lepsich a horsich. To je argument v prospech obmedzenia ci zrusenia osemrocnych gymnazii.

Nadbytok absolventov skol, ktori sa nemaju kde uplatnit, by vlada mala riesit predovsetkym pravidelnym zverejnovanim udajov o platoch a miere nezamestnanosti absolventov jednotlivych strednych aj vysokych skol. Tieto informacie su klucove pri rozhodovani studentov aj rodicov pri vybere skoly. Potrebne je tiez posilnit zasluhovost pri financovani strednych a vysokych skol tak, aby skoly dostavali menej penazi na studijne programy, ktorych absolventi maju problem najst si dobru pracu. Direktivne presuvanie studentov z gymnazii do odbornych skol bez poznania faktov o ich uplatneni na trhu prace je velkym hazardom s buducnostou tychto deti. Doteraz zname statistiky ukazuju, ze absolventi vysokych skol maju v priemere podstatne nizsiu nezamestnanost nez absolventi strednych skol. Priemer je vsak casto skreslujuci, medzi jednotlivymi skolami existuju velke rozdiely. Inymi slovami, existuju aj stredne odborne skoly s nizsou nezamestnanostou nez niektore vysoke skoly. Navyse, porovnanie priemeru je ciastocne skreslene tym, ze na vysokych skolach studuje cast populacie, ktora ma lepsie predpoklady zamestnat sa.

  • 29.9.2017

Otázka (Tomáš Zemko, Topky.sk)
Dobry den, opat sa hlasim, tento raz s touto otazockou ake dopady budu mat dnes ohlasene vladne zmeny v ramci „socialneho balicku“. Ide o tieto zmeny:

  1. Rast minimálnej mzdy. Do roku 2020 by mala vzrásť nad sumu 500 eur.
  2. Zavedenie 13. a 14. platu bez platenia odvodov. Pôjde o dobrovoľný inštitút.
  3. Zvýšenie príspevku na opatrovanie
  4. Navýšenie príplatkov za prácu v noci a za prácu počas soboty a nedele. Príplatky za prácu v noci by sa mali podľa Fica dotknúť 240 tisíc ľudí.
  5. Zavedenie príspevkov na presťahovanie sa za prácou do iného regiónu
  6. Zvýšiť sa má aj príspevok na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutých. Ten, kto sa stará o ZŤP, môže dostať príspevok na úrovni čistej minimálnej mzdy
  7. Dôchodcovia majú byť pri práci na dohodu oslobodení od odvodov do výšky 200 eur mesačne, ako je to v súčasnosti pri študentoch. Toto opatrenie sa dotkne takmer 100 tisíc ľudí.

Tu su otazky:

  • Ake budu mat tieto zmeny dopady na slovensku ekonomiku?
  • Pomozu realne tieto zmeny cielenym skupinam – teda dotknute vrstvy obyvatelstva?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zvysenie minimalnej mzdy aj priplatkov za pracu v noci, cez vikendy a sviatky zvysi naklady zamestnavatelom, co sa moze prejavit v poklese ich zisku, raste cien, nizsich investiciach ale aj v pomalsom raste zamestnanosti. Na druhej strane stupnu prijmy zamestnancov. V sucasnom obdobi pomerne rychleho rastu ekonomiky aj zamestnanosti by opatrenia nemali zasadne poskodit ekonomiku. Negativne ich pocitia najmä firmy s nizsou pridanou hodnotou napriklad v maloobchode, alebo cestovnom ruchu. Prudke zvysovanie minimalnej mzdy je barierou pre zapajanie slabo kvalifikovanych ludi na trhu prace. Vlada by preto mala rozsirovat odvodove ulavy, ktore sa tykaju prave ludi s nizkym prijmom a to najmä v ekonomicky aktivnom veku, nie len studentov a dochodcov. Pripadne by mala zaviest nizsiu minimalnu mzdu napriklad pre mladych ludi alebo pre odvetvia s nizkou pridanou hodnotou. Vlada by tiez mala vycislit a zverejnit dopady opatreni cim skor, aby o nich mohla prebehnut kvalitna verejna diskusia.

Za chybu povazujem, ze opatrenia nie su cielene na rodiny s viacerymi detmi a nezamestnanych, co su skupiny najviac ohrozene chudobou.

  • 28.9.2017

Otázka (Veronika Kováčová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, kontaktujem vás v otázke 9 nových stavieb, v ktorých plánuje ministerstvo dopravy do konca roka 2019 minimálne vypísať súťaž. V tejto súvislosti by som vás chcela poprosiť o krátke stanovisko k dvom veciam:

  1. Sú úseky diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré si ministerstvo dopravy vybralo ako prioritné (Bratislava – Senec, skapacitnenie, I. etapa (BA – Triblavina), Mýtna – Lovinobaňa, Košice, Šaca – Košické Oľšany, Kriváň – Mýtna, Rožňava – Jabloňov nad Turňou, Zacharovce – Bátka, Bátka – Figa, Prešov – severný obchvat I.etapa, Prešov – severný obchvat II.etapa) z vážho pohľadu správne zvolené, alebo sa mal rezort prioritne orientovať na iné úseky?
  2. Rezort dopravy avizoval, že bude potrebovať nad rámec štátneho rozpočtu približne 510 miliónov eur. Je reálne, aby aj z ohľadom na financovanie mohlo ministerstvo splniť svoj cieľ, a to minimálne vypísať do konca roka 2019 súťaže?

Odpoveď Jána Kovalčíka:

  1. Výber úsekov, ktoré prezentoval minister Érsek, ilustruje nízku kompetentnosť politického vedenia rezortu a presadzovanie subjektívnych záujmov namiesto verejného.
    Hoci časť zoznamu je opodstatnená, sú v ňom aj úseky, ktoré medzi prioritami nemajú čo hľadať. Ide najmä o tri úseky rýchlostnej cesty R2 za Rimavskou Sobotou, kde denne prejde iba do 6-tisíc vozidiel. Napríklad na prvých úsekoch od Trenčína v smere na Prievidzu je dopravná záťaž dvojnásobne vyššia, na Kysuciach až trojnásobná.
    Dá sa pochopiť, prečo v zozname úsekov na začatie v najbližších rokoch nie je úsek D1 Turany – Hubová, ktorý sa v novej trase tak rýchlo pripraviť nestihne. Ale je absurdné, že v zozname nie je napríklad rozšírenie D1 z Bratislavy aspoň po Senec, či D3 zo Žiliny aspoň po Kysucké Nové Mesto. Úseky, ktoré sú jednoznačne potrebnejšie ako časť z prezentovaných “priorít”, sa nájdu aj v ďalších regiónoch Slovenska.
  2. Možno vypísať súťaže stihne, len mám obavy, ako budú pripravené. A určite na týchto úsekoch za dva roky nestihne prestavať sumy, aké prezentuje. Optimistické termíny začatia výstavby by boli ťažko dosiahnuteľné aj v prípade veľmi dobrého riadenia ministerstva a NDS. Po vlne personálnych výmien a nástupe množstva ľudí bez potrebnej kvalifikácie a skúseností na všetky úrovne riadenia NDS nezvláda ani riadenie malého počtu aktuálne rozostavaných úsekov.

  • 27.9.2017

Otázka (Veronika Cosculluela, Plus 7 dní)
Dobrý deň, v mnohých slovenských štátnych nemocniciach chýbajú sestry a nemocnice nové lákajú na náborový príspevok, ten sa pohybuje niekde aj okolo 700 eur.

  • Čo si o tom myslíte?
  • Je to štandardné riešenie alebo by bolo lepšie, keby sa vec riešila systémovo?
  • Vidíte nejaký pohyb nového vedenia ministerstva zdravotníctva v riešení nedostatku sestier?

Odpoveď Dušana Zachara:
Platová otázka, hoci sa mzdy zdravotníkov v poslednej dobe výrazne zvýšili, patrí určite medzi hlavné dôvody nedostatku zdravotných sestier v niektorých zariadeniach na Slovensku. Avšak sú aj ďalšie dôležité faktory – napr. nevhodné pracovné podmienky, zlá atmosféra na pracovisku, vrátane vzťahu lekár – sestra, vysoká pracovná záťaž až preťaženosť (slovenské sestry vykonávajú aj také činnosti, ktoré v efektívnejších zdravotných systémoch robí nižší zdravotnícky personál), na druhej strane relatívne malé kompetencie a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neoceňuje poctivých, kvalitných a efektívnych.

Treba zaviesť pre všetkých zdravotníckych pracovníkov také odmeňovanie, ktoré bude môcť lepšie ohodnocovať kvalitnejšie výkony. Treba zvýšiť podiel pohyblivej – motivačnej zložky mzdy. Treba prehodnotiť vzdelávanie a kompetencie zdravotných sestier, aby neboli zavalené administratívnou prácou, ktorú zvládne nižší zdravotnícky personál, a mohli vykonávať výkony, ktoré sú teraz de iure vyhradené lekárom, hoci ich dokážu a často aj v realite vykonávajú zdravotné sestry, hoci za ne nie sú v súčasnosti odmeňované.
Je celospoločensky neefektívne, keď niečo vykonáva lekár, pričom to dokáže aj zdravotná sestra a pod. Každý nech robí to, k čomu ho jeho profesia, vzdelanie a prax predurčujú. Je neefektívne, keď niekto vykonáva činnosti, na ktoré je príliš vzdelaný (“nadvzdelaný”) a rovnako je zlé, ak platí opak.
Tiež si myslím, že povolanie zdravotnej sestry by nemalo byť povinne závislé od absolvovania vysokej školy. Napríklad ani v Nemecku to tak nemajú. Stačí absolvovať 3-ročné odborné vzdelávanie.

Ministerstvo zdravotníctva začalo s prípravou zvyšovania kompetencií zdravotných sestier. Má ísť o tzv. reformu zdola, keď by mali byť kompetencie pridané zdravotníckym asistentom, sestrám, ako aj všeobecným lekárom.

  • 26.9.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Momentálne sa min.financií a zdravotníctva dohadujú na rozpočte na budúci rok. Jasné je zatiaľ to, že bude potrebných viac peňazí ako rok 2017. Je to potrebné aj preto, že minimálna mzda narastie a teda bude treba viac peňazí na platy pre zdravotníkov. V tomto roku bol práve s týmto problém, keďže podľa zákona musia napr. nemocnice vždy zvyšovať platy, ale nebolo to kryté zvýšenými peniazmi od štátu., na čo sa sťažovala napr. Asociácia nemocníc. Chcela by som sa opýtať, ký máte názor na platový automat, keďže Pri jednej z posledných zdravotníckych noviel to kritizovalo aj ministerstvo financií, ktoré napísalo​. Drucker teraz na platy požaduje 50-70 miliónov viac oproti minulému roku, minister financií zatiaľ prisľúbil 30-50 miliónov. Chcela by som sa vás preto okrem názoru na platový automat opýtať j na to, či si myslíte, že je možné dohodnúť rozpočet zdravotníctva tak, aby počas 2018 nebolo potrebné dofinancovanie ako každý rok.

Odpoveď Dušana Zachara:
Zákonom garantované minimálne mzdové nároky zdravotníckych pracovníkov pôsobiacich v ústavných zariadeniach, ktoré sú priamo naviazané na vývoj priemernej mzdy v celom hospodárstve SR, čo mimochodom nie je v žiadnej inej oblasti verejného sektora SR, považujem za veľkú brzdu zdravého rozvoja slovenských nemocníc do budúcnosti. Súhlasím s názorom MF SR, že tento inštitút pravidelného automatického valorizovania miezd povedie v súčasnosti k neudržateľnému nárastu mzdových nákladov a bude mať negatívny vplyv na snahu o ozdravenie hospodárenia nemocníc. Súčasný rýchly rast miezd v ekonomike totižto predbieha rast produktivity práce a tvorbu pridanej hodnoty v sektore zdravotníctva.
Negociovanie miezd by sa malo diať individuálne a vrátiť sa reálne späť do nemocníc, kde riaditelia a vedúci pracovníci najlepšie vedia adresným spôsobom odmeňovať odvedenú prácu svojich zamestnancov, a tým ich motivovať. Súčasný rovnostársky prístup k odmeňovaniu totižto demotivuje skutočne kvalitných pracovníkov zostávať na Slovensku alebo v štátnych zariadeniach, a na druhej strane tých podpriemerných nenúti sa zlepšovať, lebo majú zákonom garantovanú slušnú úroveň príjmu. Platový automat vytvára problémy s predvídateľnosťou nákladov a cash flow, zadlžuje nemocnice, je tu neustála potreba dofinancovania sektoru, sťažuje diferencované odmeňovanie pracovníkov a ich motiváciu.

“Ručné riadenie” zdrojov v zdravotníctve vnímam z hľadiska zodpovedného nakladania s verejnými peniazmi ako určitú poistku voči nejasnosti v príjmoch a nákladoch, ktoré sa v ostatných rokoch vyvíjajú dosť turbulentne a ťažko sa dopredu dajú presne odhadnúť. Na jednej strane tu máme zvyšujúce sa výdavky aj v dôsledku platového automatu zdravotníckych pracovníkov, zatiaľ nejasné výsledky úsporných opatrení v zdravotníctve, ktoré boli projektované v rámci projektu Hodnoty za peniaze a na druhej strane tu pozorujeme výrazne sa zvyšujúce príjmy zo zdravotných odvodov od ekonomicky aktívnych občanov, ktoré smerujú do zdravotníctva. Je preto zmysluplné urobiť niekedy na jeseň saldo, aby sme vedeli, koľko skutočne naše zdravotníctvo potrebuje.
Napríklad v minulom roku išlo do zdravotníctva v skutočnosti medziročne o 325 miliónov eur viac. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2016 sa objem peňazí navýšil o 268 miliónov eur, z toho zo štátneho rozpočtu išlo do kapitoly zdravotníctva 60 miliónov eur. Podobné, vyššie čísla, ako sa pôvodne predpokladalo, sa dá očakávať aj v tomto roku.

  • 25.9.2017

Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o stanovisko do pripravovaného článku.

  1. Je prodpoklad, že sa Penta bude znažiť získať pre svoju nemocnicu v lokalite Bory aj zdravotníkov z fakultných a univerzitných nemocníc, nakoľko má ambíciu riešiť najnáročnejších pacientov z celého Slovenska?
  2. Je reálne, aby Penta, alebo štát dokázali napríklad výrazne preplatiť zdravotníkov (ktorých bude chcieť získať/ ktorých si budú chcieť udržať)?
  3. Môže nová nemocnica Penty v Bratislave výrazne skomplikovať situáciu v štátnych nemocniach, čo sa týka personálneho zabezpečenia?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Ano, je to pravdepodobne. Nevidim to vsak ako problem. Prinasa to vacsiu sutaz o dobrych zdravotnikov, ktori tak maju moznost si platovo polepsit. Pacienti potom mozu dufat, ze sa zlepsi aj pristup k nim, nakolko sa v praxi ukaze, ze vacsia snaha zdravotnickych pracovnikov sa dokaze odrazit aj v lepsej mzde.
    Svet zdravia avizoval, ze ma tiez ambiciu prilakat lepsimi pracovnymi podmienkami a moznostami rastu zdravotnikov, ktori v minulosti odisli zo Slovenska a pracuju v zahranici.
  2. V tomto smere ma lepsie karty v rukach sukromnik, kedze ako vieme, Univerzitna nemocnica v Bratislave je na tom z financneho hladiska katastrofalne, a kazde zvysovanie personalnych nakladov bez skrtania inych vydavkov iba zvysuje jej extremnu zadlzenost. Navyse, ak by UNB ziskala moznost na oddlzenie, musela by plnit ozdravny plan a v pripade jeho neplnenia by bola jedna zo sankcii nemoznost zvysovania miezd nad uroven zakonneho minima.
    Ale na druhej strane je kludne mozne, ze sa z pretekov o kvalitnych pracovnikov stane politicky vybusna tema a vtedy mozu byt rozhodnutia politikov a ich nominantov v statnych zariadeniach ovplyvnene verejnym tlakom a napriek zlej situacii v UNB sa jej dlh este vyraznejsie navysi, kedze bude chciet stat s Pentou s mzdami sutazit. To predstavuje urcite riziko.
  3. Ano, ciastocne moze, ale nemusi to byt na skodu. Pre ludi je dolezite, nech je z verejnych zdrojov financovana ta zdravotna starostlivost, ktora je kvalitnejsia a efektivnejsia, pricom pacientom je jedno, ci je poskytovatelom stat, zupa, mesto alebo sukromny subjekt. V UNB panuje prezamestnanost, a kedze balik financii na zdravotnictvo je urceny, je obmedzeny a neda sa nafuknut, preto logicky vychadza, ze nova nemocnica, ak bude poskytovat kvalitnejsiu zdravotnu starostlivost pre pacientov, musi ukrojit financie inym prijimatelom v sektore.

  • 22.9.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobry den, rada by som sa vas opytala na vas nazor tykajuci sa zmien ktore chysta ministerstvo zdravotnictva v ramci emergentneho systemu. V sucasnosti musi lekaren zabezpecit liek do 48 hodin co sposobovalo problemy s vikendovymi dodavkami kedze vela lekarni otvorenych nebolo nevyuzivalo sa to v takej velkej miere a aj napriek tomu museli distriutori drzat v pohotovosti vela ludi s cim sa spajali zvysene naklady. Rezort teraz planuje obmedzut tieto vikendove dodavky a tiez dodavky pocas sviatkov.

  • Ako turo zmenu vnimate?
  • Kde vidite vyhody pripade nevyhody

Odpoveď Dušana Zachara:
Navrhované zmeny vyplývajú z aplikačnej praxe a nemožnosti dodať liek pacientovi v stanovenej lehote do 48 hodín, keď má lekáreň cez víkend alebo sviatok zatvorené. Lekáreň bude mať možnosť požiadať o dodanie lieku až v najbližší pracovný deň, ak by koniec lehoty mal pripadnúť na deň pracovného voľna. Z tohto dôvodu ide o pochopiteľné logické opatrenie. Lekárne, ktoré bývajú cez víkend zatvorené, tak nebudú otáľať objednávať lieky pre pacientov aj v piatok, keďže sa lehota posunie až na pondelok. Zvýši to reálnu dostupnosť liekov pre pacientov.
Toto uvoľnenie sa však nebude týkať výrobcov liekov a distribútorov (držiteľov registrácie lieku), ktorí budú musieť byť k dispozícii aj cez dni pracovného pokoja pre tie lekárne, ktoré o presunutie lehoty na najbližší pracovný deň nepožiadajú. Im sa preto náklady pravdepodobne neznížia, alebo ak áno, tak len vo veľmi malej miere.

  • 22.9.2017

Otázka (Jana Pšenková, Nový Čas)
Dobrý deň, od kolegu som na Vás dostala kontakt a chcela by som Vás poprosiť o pomoc. Neviem či je toto nejaká Vaša oblasť, resp. či pôsobí niekto v INEKO na koho by som sa mohla obrátiť, ale riešim akurát tému sociálnych štipendií. Podľa informácií ministerstva školstva počet vysokoškolských študentov poberajúcich sociálne štipendium každý rok o niečo klesá, avšak v minulom roku bol ten pokles oproti predchádzajúcim o niečo výraznejší. Viete mi prosím povedať k tomutu nejaký Váš názor, že čo to môže spôsobovať? Kľudne to môže byť aj viac teórií.

Odpoveď Petra Goliaša:
Narok na socialne stipendium pre vysokoskolskych studentov sa urcuje na zaklade posudzovania prijmov domacnosti, v ktorej student zije. Hranica pre vznik naroku zavisi od vysky zivotneho minima, ktore sa v rokoch 2013-2016 nemenilo. Prijmy obyvatelstva v danom case prudko rastli, preto ma kazdym rokom narok na stipendium menej studentov. Cim rychlejsie prijmy rastu, tym rychlejsie klesa pocet studentov, ktorym na stipendium vznika narok. Od roku 2014 pritom na Slovensku rastie priemerna mzda rychlym tempom. Inymi slovami, za poklesom poctu poberatelov stipendia je roztvaranie noznic medzi prudko rastucim priemernym prijmom a stagnujucim zivotnym minimom. Pokial sa nezmenia pravidla pre vypocet zivotneho minima, resp. pre vypocet vysky socialneho stipendia, bude tento trend pokracovat.

  • 20.9.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem tento tyzden clanok, v ktorom chcem porovnat, ake podmienky vytvara stat a sukromni prevadzkovatelia pre zdravotnikov, aby ich motivovali pracovat v ich zdravotnickych zariadeniach. Napadla mi tato tema v kontexte odchodov zdravotnikov z NÚSCH, ale aj v kontexte anonymneho listu ohladne odchodov lekarov z DFN BA. Chcem sa spytat na Vas nazor:

  1. Ake vidite zakladne rozdiely v pracovnych podmienkach, ktore poskytuju zdravotnikom štátne, súkromné a prípadne aj VÚC nemocnice?
  2. Ake su vyhody vlastnej sukromnej praxe oproti praci v statnej nemocnici?
  3. Napada Vam argument, preco by mali zdravotnici uprednostnit pracu v štátnom ZZ pred pracou v sukromnom ZZ alebo pred vlastnou sukromnou praxou?

Odpoveď Dušana Zachara:
V slovenských podmienkach vidím najzákladnejší rozdiel medzi štátnymi a súkromnými zariadeniami v tom, v akom časovom horizonte vnímajú svoju činnosť jednotliví aktéri. Pri súkromných poskytovateľoch je väčšinou fokus na dlhodobosť, pričom štátne zariadenia trpia na krátkodobé ciele. Je to ovplyvnené 4-ročným volebným cyklom, pričom nie je zriedkavosťou, že ministri či riaditelia sa menia ešte častejšie. To všetko potom vytvára iné motivácie “prežitia” pre obe skupiny poskytovateľov. Súkromníci musia hospodáriť so ziskom, aby mohli dlhodobo fungovať na trhu, investovať, inovovať, rozvíjať sa. Pri manažérskych zlyhaniach a stratách im štát nepomôže (hoci plánované oddlženie je výnimkou), straty znášajú akcionári, resp. vlastníci. Štátne zariadenia väčšmi sledujú viac či menej deklarované ciele, ktoré idú často proti sebe. Pôsobí v nich oveľa viac záujmových skupín, ktoré často brzdia rozvoj a zdravé smerovanie nemocnice. K tomu treba priradiť aj rôzne politické ciele, slabšiu kontrolu a vyvodzovanie zodpovednosti. Je tam nižší tlak na hospodárne využívanie zdrojov a kapacít – finančných, personálnych, know-how, priestorových či prístrojových. Z toho rezultujú neefektívnosti a väčší neporiadok v širšom zmysle slova.

Väčšinou platí, že súkromné zariadenia fungujú efektívnejšie, dvakrát si rozmyslia, ako použijú zverené peniaze. Nie je v nich prezamestnanosť, obstarávania fungujú ekonomickejšie, procesy sú viac optimalizované, je jednoduchšie v nich presadiť inovatívne postupy. Línia zodpovednosti je jednoznačnejšia, kompetencie a úlohy jednotlivých pracovníkov sú jasnejšie stanovené, a tým pádom aj vynútiteľnejšie. Toto všetko umožňuje dobre manažovanému zariadeniu generovať vlastné zdroje, ktoré môže použiť na vlastný rozvoj, ako aj na lepšie ohodnotenie svojich zamestnancov.

Štátne nemocnice majú z minulosti tú výhodu, že sú zariadeniami koncového typu, kde sa vykonáva aj tá najobtiažnejšia, vysoko špecializovaná medicína, ktorá dáva zdravotníckym pracovníkom lepšie možnosti nadobúdať cenné skúsenosti z liečby najťažších diagnóz, umožňuje im byť pri inovatívnych operáciách, čím sa potencuje ich profesijný rast a intelektuálna saturácia. To samozrejme potenciálne zvyšuje ich hodnotu a uplatniteľnosť na trhu, a nielen na slovenskom. Pravdepodobne bude tiež platiť, že veda a výskum sa na Slovensku viac realizuje v štátnych zdravotníckych zariadeniach ako v tých súkromných.

Plusy vlastnej súkromnej praxe: – sám sebe pánom – lepšia sebarealizácia – možnosť rýchlejšieho rastu a vyššieho príjmu – zvýšenie produkcie a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa rýchlejšie odrazí v lepšej reputácii, v príleve pacientov a zvýšení príjmov – neplatí mzdový automat – odmeňovanie na základe zásluhovosti a udržateľnosti

Mínusy: – počiatočné vysoké náklady, neistota príjmov, vysoká zodpovednosť, ručenie v prípade neúspechu, administratívne náklady, nutnosť viac sledovať legislatívne zmeny – v niektorých odbornostiach a sídlach veľká konkurencia – odstrihnutie sa od vedy a výskumu a špičkovej medicíny v ústavných zariadeniach

Treba povedať, že zákonom garantovaný mzdový automat v nemocniciach, ktorý sa odvíja od výšky priemernej mzdy v hospodárstve SR, a s tým súvisiace výrazné zvyšovanie miezd zamestnancov ústavných zariadení, prináša okrem zvyšujúcich sa dlhov aj postupne sa meniaci pohľad na to, či sa oplatí lekárom otvoriť si vlastnú súkromnú prax. So zvyšujúcimi sa garantovanými mzdami v nemocniciach úzko súvisí nižšia atraktívnosť postupovania rizika s neistými príjmami v súkromnej ambulancii.

  • 20.9.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus jeden deň)
Dobrý deň, niektorí predstavitelia lekárov aktívne vstúpili do prepoisťovacej kampane zdravotných poisťovní. Šéf LOZ Peter Visolajský napísal blog, v ktorom otvorene hovorí, prečo by sa ľudia mali prepoistiť do VšZP. Zväz ambulantných poskytovateľov na čele s Mariánom Kollárom zase vydal tlačovú správu (v prílohe), v ktorej nabáda ľudí, aby si rozmysleli, či budú platiť zdravotné odvody poisťovni Dôvera. V tejto súvislosti Vás chcem poprosiť o vyjadrenie:

  • Je správne, keď sa predstavitelia lekárov, ktorí reprezentujú profesijné združenia, aktívne zapájajú do prepoisťovacej kampane?
  • Z pohľadu slovenskej legislatívy, je stanovené, čo je v prepoisťovacej kampani dovolené a čo už nie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že každý má mať slobodu vo vyjadrovaní svojich názorov. Platí to aj o lekároch. Samozrejme, pre mnohých ľudí sú lekári autoritami, ktorých vnímajú a často rešpektujú, keďže predpokladajú, že sa v problematike zdravotníctva dobre vyznajú. O to väčšia má byť ich zodpovednosť pri formulovaní svojich názorov. Nevyhnutnosťou má byť, aby svoje tvrdenia opierali o fakty, aby ich neohýbali, aby si ich nevymýšľali, nezamlčiavali iné skutočnosti – celkovo, aby nefaulovali v diskusii. Tieto neduhy sa však na Slovensku vo verejnej diskusii o zdravotníctve bohužiaľ často vyskytujú.

  • 14.9.2017

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, mohli by ste sa prosím vyjadriť ako zdravotnícky odborník ku koncepcii oddlženia zdravotníckych zariadení, ktorú v stredu schválila vláda?

  • Urobilo podľa Vás ministerstvo dobre, že prístupilo k oddlženiu zdravotníckych zariadení?
  • Ako vnímate, že koncepciu vláda schválila aj napriek výhradam Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok (SK+MED)?

Odpoveď Dušana Zachara:
Každé oddlžovanie, ktoré sa pravidelne opakuje, predstavuje riziko morálneho hazardu. Oceňujem však, že nepôjde o bezpodmienečné oddlženie. Ministerstvo nastavilo pár sankčných mechanizmov, ktoré môžu v určitej miere motivovať niektoré zdravotnícke zariadenia, aby po oddlžení hospodárili lepšie. Obávam sa však, že pre niektoré veľké štátne nemocnice to nebude dostatočná výstraha a budú aj naďalej vytvárať nové dlhy. Chýbajú totižto také systémové opatrenia a reformy v zdravotníctve, ktoré by toto riziko účinnejšie obmedzovali.

Čo sa týka diskontu pohľadávok veriteľov, chápem obe strany sporu – štát sa musí snažiť narábať so svojimi prostriedkami a štátnou pomocou čo najhospodárnejšie (tak to bolo aj pri oddlžovaní za Zajaca), ale na druhej strane chápem aj frustráciu tých veriteľov, ktorí si k dodávanej službe či tovaru neprihodili žiadnu rizikovú prirážku za pravdepodobné oneskorené platby štátnych nemocníc, a preto sa teraz cítia ukrivdení. Tí sa budú musieť rozhodnúť, či sa uspokoja radšej s vrabcom v hrsti, alebo si počkajú ktovie ako dlho na holuba na streche.

  • 14.9.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa informovala:

  • Ako v súčasnosti vnímate prepoisťovanie poistencov a aké sú rozdiely napr. oproti minulosti?
  • Myslíte si, že existuje spojitosť medzi vynaloženými finančnými prostriedkami na marketing a celkovo marketingom a záujmom pacientov prepoistiť sa?
  • Aké sú podľa vás najčastejšie dôvody k zmene poisťovne a prečo si myslíte, že v minulom roku sa najlepšie darilo poisťovni Union?(prestúpilo tam najviac ľudí).

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že prepoisťovacia kampaň beží v zásade podobne ako minulý rok. Miera nekalých praktík sa pravdepodobne udrží na znesiteľnej úrovni, ktorá zásadnejším spôsobom neovplyvní poistencov, aby húfne prestupovali. Samozrejme, novinkou oproti minulému roku je to, že sa prevalila informácia o zlom hospodárení VšZP, čo zapríčinilo, že štátna poisťovňa sa dostala na titulky novín a do ozdravného režimu, ktorý jej dáva len obmedzený manévrovací priestor, a tým pádom aj menší priestor na rozvoj svojich služieb a ponuky. To všetko môžu poistenci zohľadniť vo svojom rozhodovaní. Poistenci sa rozhodujú rôzne, niektorí majú zlú osobnú skúsenosť, preto prestupujú, alebo dajú na pozitívnu či negatívnu referenciu známych alebo svojich lekárov, iní reflektujú na rôzne bonusové programy, programy refundácie doplatkov za lieky, krátke čakacie lehoty, väčší rozsah preplácaných výkonov, vakcín, liekov – nadštandardu, sieť zazmluvnených poskytovateľov, lepšiu komunikáciu, imidž a pod.

Marketingové akcie (reklama) v prepoisťovacom období majú svoj zmysel, najmä ten informačný, avšak myslím si, že nefungujú ako hlavný faktor, ktorý ovplyvňuje ľudí na prestup medzi poisťovňami. Môžu byť však doplnkovým nástrojom na presviedčanie a utvrdzovanie poistencov.

Union ZP zaznamenala za posledných 7 rokov, s výnimkou roku 2013, kedy sa stala terčom štátnych nemocníc, ktoré s ňou odmietali uzavrieť zmluvy práve v kritickom čase vrcholiaceho prepoisťovacieho obdobia, stále relatívne vysoké prírastky poistencov. Na dôvody prírastkov pre Union nemám analýzu, avšak jeden z nich môže byť ten, že Union využíva na aktívne lákanie poistencov v najväčšej miere maklérov (má na to know-how aj v dôsledku toho, že skupina Union pôsobí aj v iných sférach poistenia) a jej meno na rozdiel od Dôvery a VšZP nevytvára v spoločnosti kontroverzné asociácie.

  • 14.9.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem temu, ktora sa tyka prevencie a v tejto suvislosti Vas chcem poprosit o vyjadrenie k nasledujucim otazkam:

  1. Ako pristupuju Slovaci, ale aj samotni lekari k prevencii ochoreni? Chodi dostatok ludi na preventivne vysetrenia a zameriavaju sa lekari dostatocne na to, aby ich pacienti absolovavali?
  2. Mame na Slovensku preventivne programy, ktore su podla Vas uzitocne a maju meratelne vysledky? Alebo nase narodne preventivne programy zostavaju len na papiery?
  3. Viete uviest nejaky priklad zo zahranicia, ktorym by sme sa mohli inspirovat, ako tam riesia otazku prevencie? Maju niekde nejaky zaujimavy program / projekt?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zlé výsledky zdravia Slovákov najmä pri preventabilných diagnózach ukazujú výrazne aj na nedostatky vo vzdelávaní, osvete a prevencii. Rizikovým správaním totiž svoje zdravie ohrozuje u nás stále priveľa občanov, ktorí nie sú nastavenými pravidlami zdravotníckeho systému dostatočne (de)motivovaní ho meniť. Treba však priznať, že ministerstvo zdravotníctva, ako aj zdravotné poisťovne podnikajú kroky k tomu, aby sa to pomaly menilo. Otázna je len miera a rýchlosť týchto zmien, pričom asi nenájdeme na Slovensku zainteresovaného človeka, ktorý by tvrdil, že je to dostatočné.

Na príklade narozšírenejšieho chronického civilizačného ochorenia a najväčšieho zabijaka ľudí na Slovensku – na príklade chorôb srdca a ciev – je možné úkázať, že niekde v systéme je problém. Výrazne rastúce náklady na pacientov s chorobami srdca a ciev (spolu za lieky, ambulantné vyšetrenia i hospitalizácie) za ostatné roky priniesli doteraz iba nevýrazný pokles mortality na tieto choroby, pričom bol jeden z najslabších v OECD. To znamená, že slovenské zdravotníctvo a celá verejná politika zdravia, ale aj vzdelávania si v tomto boji zatiaľ nevie dať rady. Na základe dostupných údajov a porovnaní so zahraničím predpokladáme, že hlavným dôvodom tohto zlyhávania je dlhodobé podceňovanie a zanedbávanie
prevencie:
• primárnej – predchádzanie vzniku ochorení podporou zdravého životného štýlu,
• sekundárnej – skríningové programy na včasné zachytenie a liečbu chorôb a
• terciárnej – zmena životného štýlu a stravovacích návykov v záujme zlepšenia priebehu už získaného ochorenia.

Najmä primárna prevencia v SR doposiaľ citeľne zaostáva a bývala na okraji pozornosti rezortu zdravotníctva. Z jeho rozpočtu neboli vyčleňované zdroje ani na krytie vládou schválených národných programov, ako sú napr. Národný program podpory zdravia, Národný program prevencie ochorení srdca a ciev a pod. Aj preto potom spravidla zostávali v rovine zámerov, bez adekvátneho plnenia. Nie je ani vytvorené vhodné legislatívne
prostredie na to, aby primárnu prevenciu významnejšie financovali poisťovne zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. A v neposlednom rade sú tu oblasti mimo rezortu zdravotníctva, najmä vzdelávanie v širokom zmysle slova, ktoré by mohli v šírení informácií, pozitívnych príkladov a v osvete tiež oveľa viac pridať.

  • 13.9.2017

Otázka (Jozef Čavojec, Nový Čas)
Dobrý deň, volám sa Jozef Čavojec, som redaktorom servisného oddelenia denníka Nový čas. Ak to je možné, prosím veľmi stručne odpovedzte na jednu sériu otázok. Vláda dnes schválila Koncepciu oddlženia zdravotníckych zariadení z dielne ministra zdravotníctva.

  • Ako plán oddlženia hodnotíte?
  • Je odhad vývoja dlhu realistický?
  • Na čom môže plán stroskotať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Oceňujem, že nepôjde o bezpodmienečné oddlženie. Ministerstvo nastavilo pár sankčných mechanizmov, ktoré môžu v určitej miere motivovať niektoré zdravotnícke zariadenia, aby po oddlžení hospodárili lepšie. Obávam sa však, že pre niektoré veľké štátne nemocnice to nebude dostatočná výstraha a budú aj naďalej vytvárať nové dlhy. Chýbajú totižto také systémové opatrenia a reformy v zdravotníctve, ktoré by toto riziko účinnejšie obmedzovali.

  • 8.9.2017

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok ohladne zrusenia Testovania 5.

  • Ako to hodnotite?
  • Ako by ste rodicom, ktori casto za tym vidia len stres deti vysvetlili, naco je to dobre?
  • Kolko testovanie stoji a aka je jeho pridana hodnota?
  • Mala by ministerka Matecna najst peniaze na Testovanie 5?

Odpoveď Petra Goliaša:
Hodnotím to ako krok dozadu, ktorý je v rozpore s princípom projektu “Hodnota za peniaze”. Testovanie 5 je kľúčovým predpokladom pre zistenie pridanej hodnoty zo slovenského jazyka a matematiky na druhom stupni základných škôl, čo je dôležitý indikátor kvality, alebo “hodnoty”, ktorú tieto školy prinášajú za verejné zdroje. Bez vstupného testovania pridanú hodnotu neodmeriame. Zavádzanie štandardizovaných testov považujem za jednu z najdôležitejších zmien v školstve za posledné roky, ktoré zlepšujú údajovú základňu o výsledkoch žiakov a môžu vypovedať o kvalite škôl. Namiesto rušenia testov by ministerstvo malo začať o žiakoch zbierať ďalšie údaje, ako napríklad sociálno-ekonomické charakteristiky, ktoré by pomohli očistiť výsledky o vplyv mimoškolských faktorov. INEKO tiež odporúča preskúmať možnosti rozšírenia testovania o angličtinu, prírodné vedy alebo hodnotové otázky týkajúce sa napríklad vnímania demokracie, aby sme získali širší obraz o kvalite vzdelávania.

Ministerstvo na Testovanie 5 nevyčlenilo peniaze, hoci medziročne rozpočtové zdroje kapitoly stúpli o 154 miliónov eur. Náklady na Testovanie 5 sú zlomkom tejto sumy, napríklad v roku 2015 išlo o 352-tisíc eur. Podľa môjho názoru je informácia o výsledkoch Testovania 5 mnohonásobne hodnotnejšia. Možnosť porovnávať výsledky v čase, medzi školami či triedami je užitočná pre učiteľov (získavajú spätnú väzbu), riaditeľov škôl (získavajú podklady pre hodnotenie práce učiteľov), rodičov (získavajú doplnkový zdroj informácií pri výbere školy) aj štát (môže prijímať opatrenia na znižovanie neželaných rozdielov medzi školami). Ako píšem vyššie, vstupné Testovanie 5 navyše umožňuje v budúcnosti získať údaje o pridanej hodnote, ktorá už priamo indikuje kvalitu vzdelávania.

Ak je ešte možné stihnúť plošné testovanie v tomto roku, mala by zastupujúca ministerka urýchlene uvoľniť potrebné zdroje.

  • 7.9.2017

Otázka (Terézia Ferjančeková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, pripravujem článok pre Hospodárske noviny o exekučnej amnestii, ktorú vyhlásila poisťovňa dôvera. Mohli by ste mi poskytnúť vyjadrenie o tomto ich kroku. Ide o to, že ak dlžníci zaplatia polovicu z svojho dlhu, druhú polovicu dlhu dlžníkov poisťovňa odpustí a tiež zastaví exekúciu.

  • Myslíte si, že je to cesta na získanie aspoň čiastky dlhu? Mali by tak pokračovať aj ďalšie poisťovne?
  • Môže byť toto konanie úspešné, oplatí sa to Dôvere?
  • Máte skúsenosti už s exekučnými amnestiami iných poisťovní? Diali sa, ako dopadli?

Odpoveď Dušana Zachara:
V každom prípade ide o tzv. morálny hazard. Ak sa budú takéto exekučné amnestie vyhlasovať pravidelne, bude to pre poistencov signál, že sa vlastne až tak neoplatí byť zodpovedným a poctivo si platiť odvody. Veď nabudúce príde ďalšia amnestia. Tento morálny hazard ešte viac umocňuje prax, na základe ktorej si dlžník po prestupe do novej poisťovne čerpá aj odkladnú zdravotnú starostlivosť, na ktorú nemal nárok, keď bol poistený v poisťovni, ktorej dlžil peniaze. Poisťovne by si preto mali podľa mňa zoznam dlžníkov, ktorý je dostupný, preverovať a aplikovať ho aj na svojich nových poistencov (starých dlžníkov). Tým môžu čiastočne do budúcna obmedziť špekulatívne účelové prestupy medzi poisťovňami a zvýšiť motiváciu platiť odvody.

Na druhej strane rozumiem poisťovniam, že odpúšťajú časť dlhu svojim poistencom, keďže tieto dlhy sa zväčša ťažko a nákladne vymáhajú a je lepšie mať vrabca v hrsti ako holuba na streche. Často ide pritom o pragmatické a ekonomické rozhodnutie – či poisťovni prinesie viac preňazí odpustenie časti dlhov alebo vymáhanie celého dlhu, ktoré má svoje administratívne, časové a personálne náklady, pričom vymoženie pohľadávky nie je navyše zaručené.

Podľa medializovaných informácií (zdroj: TREND) úroky z omeškania v prípade, že dlžník zaplatí istinu, už dlhšie odpúšťajú aj VšZP a Union.

  • 7.9.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, v súvislosti so včerajšou tlačovkou ministra Druckera a riaditeľ NÚSCH Msollyho, kde odzneli aj informácie o platoch lekárov, Vás prosím o odpovede na nasledujúce otázky:

  1. Dá sa vo všeobecnosti povedať, kde sú vyššie platy lekárov – v súkromných alebo v štátnych zdravotníckych zariadeniach?
  2. Ako je možné, že by boli niekde platy vyššie, keď aj štátne aj súkromné zariadenia sa pohybujú v tom istom prostredí, a väčšina ich príjmov závisí na platbách od poisťovní?
  3. Čo je podľa vás hlavným dôvodom odchodu lekárov z NÚSCH?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Nedá. Na komplexné posúdenie nám chýbajú dáta. Ostávajú nám potom len anekdotické porovnania. Viem si ale predstaviť modelovú situáciu, že napríklad v štátnom zariadení majú lekári v priemere viac ako v súkromnom, ktoré ale má oveľa lepšie zaplatených pár špičkových odborníkov. Myslím si, že v súkromnom sektore je väčšia chuť, možnosti a nižší protitlak rôznych záujmových skupín na odmeňovanie pracovníkov na základe ich zásluh, t.j. aj podľa kvality odvedenej práce.
  2. Väčšinou platí, že súkromné zariadenia fungujú efektívnejšie, dvakrát si rozmyslia, ako použijú zverené peniaze. Nie je v nich prezamestnanosť, obstarávanie funguje ekonomickejšie, procesy sú viac optimalizované. Toto všetko umožňuje dobre manažovanému zariadeniu aj lepšie ohodnotiť svojich zamestnancov.
    Niektoré súkromné kliniky a ambulancie majú tiež nezanedbateľný príjem priamo od pacientov v podobe priamych platieb, resp. ich finančnej spoluúčasti na liečbe. Tým pádom majú aj potenciálne viac peňazí na odmeňovanie zamestnancov.
  3. Podľa medializovaných informácií je to kombinácia viacerých faktorov – lepšie finančné ohodnotenie, lepšie technické vybavenie, lepšie možnosti rozvoja nového špecializovaného centra, a tým pádom aj kariérneho rastu.

  • 6.9.2017

Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deň, v parlamente dnes poslanci prerokovali návrh zákona (580/2004), ktorý rieši dofinancovanie zdravotníctva cez vyššie percento za poistenca štátu. Ide o zvýšenie o 50 mil. eur (4,78%). Ministerstvo zdravotníctva tento návrh odôvodňuje tým, že v rezorte chýbajú peniaze, poskytovatelia sa zadlžujú. Z toho dôvodu Vás chcem poprosiť o odpovede na otázky:

  • Je toto dofinancovanie 50 mil eur dostatočné?
  • Bude stačiť na to, aby poistne za poistencov štátu postačilo systému a na kvalitné poskytovanie zdravotnej starostlivosti?
  • Koľko reálne treba dofinancovať rezort? a aké by malo byť skutočne percento za poistenca štátu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na tento rok sa minister financií s ministrom zdravotníctva dohodli, že v súvislosti s objemom zdrojov v zdravotníctve sa bude uplatňovať princíp “ručného riadenia”. Vnímam to z hľadiska zodpovedného nakladania s verejnými peniazmi ako určitú poistku voči nejasnosti v príjmoch a nákladoch, ktoré sa v ostatných rokoch vyvíjajú dosť turbulentne a ťažko sa dopredu dajú presne odhadnúť. Na jednej strane tu máme zvyšujúce sa výdavky aj v dôsledku platového automatu zdravotníckych pracovníkov, zatiaľ nejasné výsledky úsporných opatrení v zdravotníctve, ktoré boli projektované v rámci projektu Hodnoty za peniaze a na druhej strane tu pozorujeme výrazne sa zvyšujúce príjmy zo zdravotných odvodov od ekonomicky aktívnych občanov, ktoré smerujú do zdravotníctva. Je preto zmysluplné, aby verejnosť vedela, aké sú náklady, koľko z nich je podmienených legislatívnymi zmenami, koľko nad plán vyzbierali poisťovne od ekonomicky aktívnych občanov a potom z toho urobiť saldo. (Napríklad v minulom roku išlo do zdravotníctva v skutočnosti medziročne o 325 miliónov eur viac. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2016 sa objem peňazí navýšil o 268 miliónov eur, z toho zo štátneho rozpočtu išlo do kapitoly zdravotníctva 60 miliónov eur.)

A to pritom abstrahujeme od najdôležitejšieho aspektu hodnotenia dodatočne vynaložených peňazí – čo za ne dostávame. Treba si stále pri téme a diskusii o zdrojoch v zdravotníctve toto pripomínať a skúšať sa pozerať aj na to, či pri zvyšujúcom sa objeme financií v zdravotníctve sa zvyšuje aj jeho kvalita.

K výške sadzby za poistencov štátu:
Je viacmenej jedno, či sa balík financií pre zdravotníctvo naplní z odvodov ekonomicky aktívnych alebo z daňových príjmov štátu (platba za poistencov štátu). Sadzba za poistencov štátu je len technické pomocné číslo, ktoré sa flexibilne posúva podľa toho koľko sa vyberie na zdravotných odvodoch a koľko ešte chýba na dofinancovanie sektora. Netreba z jeho výšky robiť mantru. Dôležité sú celkové verejné zdroje, ktoré idú do zdravotníctva. Tie medziročne stále stúpajú.

  • 4.9.2017

Otázka (Ján Karásek, Hospodárske noviny)
Dobry den. HN pripravuju temu k menej rozvinutym okresom (MRO) SR (zakon, akcne plany, implementacia v praxi…). Radi by ste do toho zahrnuli aj INEKO. Mohli by ste odpovedať na nasledovny okruh otázok?

  • Od schvalenia akcnych planov uplynul prakticky rok. Ako hodnotite toto obdobie? Myslite si, ze nastroje akými su zakon ci napr. akcne plany su pre MRO O.K? Ich realizaciu pokladate tiez za dostatocnu?
  • Su planove fin. prostriedky postacujuce? Ak nie, do akej vysky by mali ist, aby boli efektivne?
  • Ako sa zatial podarilo zamery implementovat do praxe? Ludia v regiónoch zatial opatrenia nepocituju – dovody? Odhad casoveho horizontu – podla vas – kedy by mohlo prist k zmazaniu podstatných rozdielov medzi regiónmi?
  • Povazujete nastroje ako VVP, Miestne akcne skupiny, socialne podniky, atd za dostatocne? Mali by sa niektore z nich obmenit, resp. uplne zaniknut? Ake nastroje by ste navrhoval vy?
  • Studiu ohladne vystavby ciest publikoval pred par tyzdnami aj IFP. Poukazali na to, ze vystavba ciest v MRO by nebola až tak rentabilnou, ako sa od nej očakáva. Suhlasite? Specialne R2?
  • plus ak pokladate za nieco podstatne, co by sa v teme malo spomenut.
  • Ak by INEKO malo k dispozicii nejake data ohladne danej temy, vhodne do infografiky HN, uvital by som ich.

Odpoveď Petre Goliaša:
Co sa tyka znizovania regionalnych rozdielov, za prioritne povazujeme znizenie odvodov pre ludi s nizkym prijmom, ako aj investicie do oprav ciest prvej triedy. Pozrite si tiez nasu nedavnu analyzu k tejto teme vratane odporucani na str. 5

Este pripajam aj jeden nas starsi komentar:

Pocet uchadzacov o zamestnanie na volne pracovne miesto je dlhodobo najnizsi v bratislavskom kraji a naopak najvyssi v presovskom, kosickom a banskobystrickom kraji. Je to dane roznym stupnom ekonomickeho rozvoja regionov, ktory zavisi najmä od atraktivity z pohladu investorov. Do velkej miery tu hra rolu blizkost trhov pre export produktov a kvalita infrastruktury. Vychodne Slovensko trpi nizkym ekonomickym rozvojom susediacich regionov na Ukrajine, v Polsku aj Madarsku. Naproti tomu zapad ziskava z blizkosti Rakuska alebo CR. Do velkej miery ide o faktory, ktore stat nevie ovplyvnit, odchodu ludi za lepsimi zarobkami sa preto neda uplne zabranit. Napriek tomu by sa stat mal snazit zmiernovat regionalne rozdiely napriklad investiciami do dopravnej infrastruktury a vytvaranim vhodnych podmienok pre tvorbu pracovnych miest. Pre chudobne regiony je klucove znizit odvody pre ludi s nizkym prijmom, aby sa im viac oplatilo legalne pracovat. Pomohli by aj motivacne pravidla pre samospravy, aby sa viac snazili prilakat investorov, ktori sa zaujimaju napriklad o tazbu nerastnych surovin.

  • 1.9.2017

Otázka (Annamária Ondrejková, SME)
Dobrý deň, pripravujem článok, v ktorom plánujem porovnávať jednotlivé poisťovne na Slovensku (blíži sa september). Preto by som Vás chcela poprosiť o komentár k tejto tematike. Konkrétne by ma zaujímalo:

  • Dá sa jednoznačne povedať, či ísť do súkromnej alebo do štátnej poisťovne?
  • Dá sa kategorizovať skupina pacientov, pre ktorých je lepšie byť poistencom súkromnej poisťovne /štátnej poisťovne?
  • V čom štátna poisťovňa zlyháva? Ktoré oblasti zdravotnej starostlivosti nemá dostatočne podchytené?
  • Ktorá poisťovňa podľa vás udáva na Slovensku tempo – v zmysle nejakých inovácii v zdravotnej starostlivosti?
  • Nemáte nejakú analýzu, ktorá porovnáva zdravotnú starostlivosť jednotlivých poisťovní?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, že existuje na Slovensku možnosť výberu zdravotnej poisťovne. Ak by sa v SR presadil monopol jednej štátnej poisťovne, štátnych poskytovateľov a politikmi ovplyvňovaných štátnych kontrolných orgánov, takýto model by už vôbec nebol tlačený konkurenčným prostredím a ešte v oveľa väčšej miere by bol motivovaný hospodáriť neefektívne. Vytratil by sa nesmierne dôležitý tlak súkromných poisťovní na poskytovateľov liečiť pacientov kvalitnejšie a efektívnejšie. Z trhu by odišlo inovatívne know-how a investície.

Nedá sa paušálne povedať, že tá alebo oná poisťovňa je najlepšia. Dnes nemáme bohužiaľ dostatočné informácie na to, aby sme to vedeli posúdiť. Určite by však aj verejnosť ocenila nejakú formu zhodnotenia „výkonu“ zdravotných poisťovní, ako to napríklad robí INEKO u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Posledné ohodnotenie poisťovní zrealizoval ešte v roku 2008 inštitút HPI. Poradie v tom roku bolo nasledovné: 1. Dôvera, 2. Union, 3. Apollo (dnes Dôvera), 4. Spoločná ZP (dnes VšZP), 5. VšZP. V nasledujúcom roku však už HPI musel konštatovať, že ma vážne pochybnosti o validite zverejňovaných údajov, a že štátne zdravotné poisťovne (SZP a VšZP) odmietali poskytovať o sebe údaje. Preto s hodnotením poisťovní skončil.

Nič to však nemení na tom, že každý človek má svoje vlastné preferencie, podľa ktorých by si mal vyberať takú poisťovňu, ktorá sa s nimi čo najviac zhoduje. Hoci štát stále neurobil poriadok v tom, na čo všetko má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia, a preto poisťovne nemôžu medzi sebou tvrdo súťažiť pri nadštandarde, keďže formálne je v slovenskom zdravotníctve takmer všetko “zadarmo”, aj napriek tomu existujú medzi poisťovňami pozorovateľné rozdiely. Kritériami ľudí pre výber poisťovne môžu byť okrem vlastnej ci už pozitívnej alebo negatívnej skúsenosti a referencií známych napríklad i dĺžka čakania na plánované operácie, rozsah a typ hradených úkonov a zazmluvnených poskytovateľov, vrátane nadštandardných služieb a výkonov (napríklad rôzne vakcíny, pobyt v kúpeľoch ci možnosť objednania sa k lekárovi na presný čas), ochoty preplácať zdravotnú starostlivosť v zahraničí a drahé lieky na výnimku, rôzne bonusové programy, zľavy, refundácie doplatkov za lieky či úroveň orientácie na klienta, elektronické služby a komfort pri komunikácii s poisťovňou.

Myslím si, že lídrom v zavádzaní inovácií medzi zdravotnými poisťovňami je Dôvera. Je pionierkou pri implementácii elektronických služieb a manažovaní pacienta (vid napríklad program pre diabetikov). Súkromné poisťovne vykazujú lepšiu úspešnosť výberu poistného a majú lepšie finančné zdravie ako štátna VšZP, ktorá sa pravidelne musí vyhrabávať z „ekonomického bahna“ (tak ako je to aj v súčasnosti), ktoré jej často pripravujú rôzni politickí nominanti na jej čele, ako aj samotní politici. Čiže často má naša najväčšia poisťovňa čo robiť sama so sebou, a preto jej nezostávajú potrebný čas, kapacity a financie na rozvoj. Z dlhodobejšieho pohľadu aj preto postupne stráca poistencov.

  • 28.8.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobré ráno, rada by som sa opýtala na váš názor týkajúci sa e-healthu. Do konca októbra si musia zdravotníci požiadať o prístupovú kartu k e-healthu, zatiaľ tak urobilo len 25 percent.

  • Myslíte si, že by mali byť nastavené aj nejaké sankcie, ak tak niekto neurobí? Hoci je to ich zákonná povinnosť NCZI zatiaľ nič také neavizuje.
  • Takisto nebudú pokutovať ani tých, ktorý sa od januára do e-healthu nepripoja. Myslíte si, že je to správne riešenie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre pacientov je prínosom, ak fungujú elektonické služby a elektronický prenos informácií v zdravotníctve. Také zdravotníctvo je pre pacienta bezpečnejšie a je zároveň aj efektívnejšie. Je to vo verejnom záujme. Najlepším motivátorom pre lekárov požiadať si o prístup do e-Healthu by mala byť “súťaž” o pacienta. Malo by fungovať, že ten lekár, ktorý nebude zapojený do e-Healthu, by mal z toho mať komparatívnu nevýhodu a pacienti by to mali zohľadňovať pri výbere lekára. Ak to tak nie je, mohli by potom zdravotné poisťovne motivovať lekárov, ktorí sa zapoja do e-Healthu, vyššími platbami alebo demotivovať tých, ktorí sa nezapoja, nižšími platbami.

NCZI má v prípade ukladania sankcií ťažké postavenie z morálneho hľadiska, lebo v minulosti malo veľa masla na hlave a je spoluzodpovedné za časový sklz, otáznu funkčnosť a najmä obrovskú predraženosť systému e-Health na Slovensku. Z tohto pohľadu by som chápal určitú rezervovanosť v otázke sankcií zo strany NCZI, nakoľko by to mohlo vyvolať veľkú vlnu nevôle niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí by mohli byť pobúrení tým, že niekto, kto tu v minulosti urobil X (iks) prešľapov, tu odrazu ukladá nové povinnosti, zvyšuje náklady a pokutuje napríklad malých a poctivých lekárov, ktorí bojujú o každé euro a snažia si udržať svoju ambulanciu a zdravotnú sestru. Ťažko by sa to vysvetľovalo, najmä ak by išlo o lekárov v dôchodkovom veku.

Myslím si, že postupom času bude úplne prirodzené a chcené zo strany poskytovateľov zapájať sa do e-Helthu, nakoľko to aj pre nich bude zjednodušovať prácu a zvyšovať kvalitu práce. Nakoniec budú všetci alebo takmer všetci súčasťou e-Healthu.

  • 25.8.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, minister Drucker mal práve konferencie, kde povedal, že z NÚSCH hromadne odchádza 11 zdravotníckych pracovníkov. Končiť majú k 1. novembru. Presunúť sa majú do Medissima, ktoré im prenajme priestory, budú však samostantným súkr. zariadením. Jedná sa o oddelenie rádiodiagnostickej a intervenčnej rádiologie, aj o špecialistov aj o zdravotné sestry. Chcela by som sa vás preto opýtať:

  • Ako veľmi to môžu pacienti pocítiť, resp. či je nejaká možnosť, že ministerstvo do toho času nájde potrebný počet odborníkov aby miesta zaplnili?
  • Čo podľa vás môže v najbližších mesiacoch nastať?
  • Prečo si myslíte, že situácia nastala?
  • NÚSCH je totiž jedno zo špičkových zariadení na Slovensku. Môže tam byť ohrozené poskytovanie zdr. starostlivosti?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nepovažujem za problém, keď zdravotnícki pracovníci idú za lepšími podmienkami, a pritom neodchádzajú zo Slovenska a dokonca ani z mesta, kde teraz pôsobia. Pacienti tak neprídu o týchto ľudí a zdravotnú starostlivosť, akurát nebudú vyšetrení na Kramároch v NÚSCH, ale v Petržalke v budove Medissima. Podporuje to súťaživosť medzi poskytovateľmi, čo je vítané a môže z toho profitovať nakoniec pacient zlepšenou dostupnosťou a kvalitou služieb.

  • 24.8.2017

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, chcel by som Vas poprosit o odpovedanie na nasledujucu otazku.

  • Cim si vysvetlujete, ze vystavba dialnic na Slovensku meska?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Politici Smeru-SD dlhé roky sľubovali termíny, ktoré boli už v tom čase mimo reality. O čo viac v porovnaní s reálne možným sľubovali, o to menej naozaj dosiahli. V pozadí veľkolepých sľubov išlo v praktickom riadení rezortu dopravy často viac o súkromné záujmy. A tak diaľnice D1 a D3 i najpotrebnejšie úseky rýchlociest výrazne meškajú nielen za planými sľubmi Róberta Fica. Mnoho rokov meškajú aj za triezvymi odhadmi, ktoré sa dali naplniť pri zodpovednom riadení rezortu dopravy.

Napríklad kompletná D1 po Košice do roku 2010 bola úplný blud, avšak do roku 2015 sa pri dobrom riadení dala stihnúť. Pri nástupe 2. vlády R. Fica bolo reálne dokončenie tunela Višňové do roku 2018 a celej D1 do roku 2020. V dôsledku zlého riadenia ani v roku 2020 nebude hotový kľúčový úsek s tunelom Višňové a ďalšie tri úseky D1. Jeden z nich (Turany – Hubová) sa dovtedy ani nezačne stavať.

Na kysuckej diaľnici D3 sa zase uprednostnili najmenej potrebné a najviac predražené úseky. Naopak z dvoch najpotrebnejších sa úsek pri Čadci len začína stavať a úsek od Žiliny po Kysucké Nové Mesto doteraz nie je ani pripravený.

Súčasné vedenie rezortu dopravy a NDS väčšinu problémov zdedilo. Žiaľ, zatiaľ neprináša viac odbornosti ani zodpovednosti, skôr naopak. Pod pláštikom ďalších sľubov pokračuje degradácia odbornosti a ešte väčšie ovládnutie NDS nominantmi bez odbornej reputácie, z ktorých mnohí sú len figúrkami na vykonanie transakcií v prospech silných persón v pozadí vládnych strán.

  • 24.8.2017

Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Dobrý deň prajem, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie. Ministerstvo zdravotníctva ohlásilo, že chce od septembra začať s budovaním siete centier integrovanej zdravotnej starostlivosti. Mali by združovať všeobecných lekárov a špecialistov v oblastiach, kde je menší počet obyvateľov – 2 všeobecných, pediatra, špecialistu a miesto pre zubára.

  • Ako vnímate tento krok?
  • Podobný projekt sa už snažila spustiť ministerka Zvolenská, no neúspešne. Kde vidíte najväčšie problémy?

Odpoveď Dušana Zachara:
Integrované poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako aj integrovanie zdravotnej starostlivosti so sociálnou je trendom vo vyspelom svete a malo by prinášať benefity tak pre pacienta, ako aj pre verejné financie. Zmyslom je zvyšovanie efektívnosti poskytovaných služieb a zároveň zvyšovanie ich kvality pre pacientov a klientov, ktorí by dostali čo najviac služieb na jednom mieste, a preto by nemuseli chodiť od lekára k lekárovi a potom ešte k sociálnym pracovníkom a prípadne ani byť hospitalizovaní v nemocnici.

Na to však nie je nevyhnutne nutná centralizácia týchto služieb v jednej budove, ktorá by sa vybudovala či zrekonštruovala z verejných zdrojov a z rozhodnutia centrálnej autority, ako to bolo navrhované už aj počas predošlej vlády. Projekt nesie v sebe riziká, ktoré spočívajú najmä v deformácii už existujúceho trhu so zdravotnými, ako aj sociálnymi službami v regióne, ktoré poskytujú vo veľkej miere súkromní poskytovatelia. Tí, ak zostanú vo svojej ambulancii, do vybavenia ktorej investovali nemalé prostriedky, môžu byť výrazne znevýhodnení oproti konkurencii využívajúcej infraštruktúru financovanú európskymi daňovými poplatníkmi.

A čo asi povedia starostovia a občania obcí, ktorí zodpovedne hospodárili, šetrili a následne investovali do obnovy miestneho zdravotného strediska, keď zadlžené iné mesto či obec dostane do vienka takýto nezaslúžený dar od ministerstva. Aký signál sa tým vysiela? Že sa oplatí natŕčať ruky a spoliehať sa na pomoc štátu.

Štát často plytvá zdrojmi, a aj preto by sa namiesto aktívneho organizovania poskytovania ambulantnej zdravotnej starostlivosti, čo sme tu už v minulosti mali, a namiesto betónovania mal radšej sústrediť na vytváranie jasných pravidiel a zabezpečenie ich vykonateľnosti, ktoré by viedli k želateľným procesom integrácie rôznych starostlivostí. Prostriedkom k tomu by mohla slúžiť napríklad ešte stále absentujúca elektronizácia zdravotníctva. Ak sú nastavené dobré pravidlá, vrátane platobných mechanizmov a motivácií, o integráciu sa môže kľudne postarať aj súkromný sektor bez nutnosti štátnej ingerencie.

  • 23.8.2017

Otázka (Daniela Krajanová, Denník N)
Dobrý deň prajem, mám na vás opäť niekoľko otázok, tentokrát ohľadom investičnej pomoci. Podľa zoznamu poskytnutých pomocí MH SR sa ukazuje, že viacerým firmám je investičná pomoc poskytovaná opakovane. Napríklad aj na pôvodne na dnes plánované zasadnutie vlády bola zaradená pomoc pre SCA Hygiene Products – v poradí už tretia investičná pomoc pre túto spoločnosť. Zaujímal by ma preto váš názor na takéto opakované poskytovania pomoci.

  • Je to podľa vás v poriadku?
  • Nedostáva sa štát takto do ľahko vydierateľnej pozície?
  • Nemôže sa stať, že štát v snahe prisľúbiť pracovné miesta v nejakom regióne a získať politické body schváli investičnú pomoc aj tam, kde sa dá očakávať, že ju bude podnik pýtať opäť a neoprávnene? (bude však vo výhode, pretože môže hroziť zrušením pracovných miest apod.)
  • Neodrádza podľa vášho názoru takýto prístup k poskytovaniu investičnej pomoci o žiadosti o takúto pomoc menej vplyvných podnikateľov alebo takých, ktorí ju ešte nedostali?
  • Navrhovali by ste v tejto oblasti nejaké legislatívne zmeny? Ak áno, aké?

Odpoveď Petra Goliaša:
Opakovana pomoc naznacuje, ze dany podnik nie je konkurencieschopny alebo je spriazneny s politickymi spickami, ktore o podpore rozhoduju. Vlada by nemala podporovat podniky, ktore sa dlhodobo nevedia udrzat na trhu. Je to mrhanie verejnymi zdrojmi. Navyse je to diskriminacne, kedze ini podnikatelia zo zaplatenych dani prostrednictvom stimulov zivia firmy, s ktorymi sutazia o ludske zdroje a mozno aj klientov. Inymi slovami stat berie peniaze od tych, co sa vedia udrzat na trhu a dava ich tym, co to nedokazu, alebo si u vlady dokazu vylobovat stimuly. Je to vlastne trestanie poctiveho podnikania v prospech neschopnych podnikatelov alebo zaujmovych skupin.

Okrem toho, kazdemu rozhodnutiu o investicnej podpore by mala predchadzat analyza efektivnosti, ktora by umoznila porovnat zamyslany projekt s uz realizovanymi podla takych kriterii ako vyska udelenej pomoci na vytvorene pracovne miesto, alebo na objem mzdovych prostriedkov vyplatenych novym zamestnancom v danom case, pripadne podla doby navratnosti. Vlada by mala zverejnovat rebricek podporenych projektov podla kriterii efektivnosti, aby mala verejnost lepsi obraz o ich prinose vo vztahu k vynalozenym verejnym zdrojom. Podnikatelske zamery by vlada mala dodatocne konfrontovat s realitou. Ak sa rozhoduje bez analyz, hrozi riziko plytvania verejnych zdrojov. Investicne stimuly navyse deformuju podnikatelske prostredie, kedze zvyhodnuju vybrane subjekty peniazmi, na ktore sa skladaju vsetci ostatni. Zamerom vlady by preto malo byt udelovat co najmenej stimulov a podnikatelov lakat hlavne lepsim podnikatelskym prostredim. V case rekordne nizkej nezamestnanosti je navyse potreba udrziavat zamestnanost cez dotacie omnoho mensia nez napriklad v case krizy.

  • 23.8.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, posielam bližšie informácie k téme, ku ktorej som vám písala ráno. O tento zalezitosti sa uz co to pisalo.

  1. Je transparentne, ze statne nemocnice nebudu moct cerpat eurofondy?
  2. Co si myslite o podmienke, ze zadlzene nemocnice nebudu moct cerpat? Ek hovori, ze podniky v tazkostiach nemozu cerpat eurofondy, avsak LOZ tvrdi ze statne nemocnice nie su a nemozu byt podniky v tazkostiach. V susednom cesku udajne cerpaju nemocnice s dlhmi eurofondy bez problemov. Co na to hovorite??
  3. Su tieto podmienky podla vas nastavene spravidlivo?? Cerpat budu moct len 4 statne nemocnice zo 44, ktore boli urcene ako siet, ktora sa moze uchadzat. Takze vecsina ma byt sukromnych. LOZ to krizituje.

Odpoveď Dušana Zachara:
Motivácia štátnych nemocníc hospodáriť vyrovnane je v súčasnom nastavení a fungovaní systému zdravotníctva obmedzená, a preto vítam akékoľvek opatrenia, ktoré túto motiváciu potencujú. Myslím, že je správnym krokom aspoň týmto spôsobom “oceniť” tie nemocnice, ktoré nevytvárajú straty a dlhy a dať im prednosť. Mohol by to byť určitý signál, ktorý hovorí, že hospodáriť vyrovnane sa opláca.

  • 21.8.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala, aký je váš názor na zvyšovanie kompetencií zdravotných sestier. Má isť o tzv. reformu zdola, kedy boli pridané kompetencie asistentom, plánuje sa to tiež u sestier a tiež všeobecným lekárov.

  • Kedy si myslíte, že sa ukážu výsledky?
  • Je to beh na dlhú trať alebo môžu byť viditeľné výsledky hneď po úprave kompetencií?
  • Čo si o celom procese myslíte?
  • Je zvýšenie kompetencií spôsob, ako motivovať sestry, aby neodchádzali do zahraničia?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že ide o správny smer. Zvyšovanie kompetencií jednotlivých zdravotníckych pracovníkov by malo mať za cieľ, aby sa aktivity realizovali čo najefektívnejšie. Je celospoločensky neefektívne, keď niečo vykonáva lekár, pričom to dokáže aj zdravotná sestra a pod. Každý nech robí to, k čomu ho jeho profesia, vzdelanie a prax predurčujú. Je neefektívne, keď niekto vykonáva činnosti, na ktoré je príliš vzdelaný (“nadvzdelaný”) a rovnako je zlé, ak platí opak.
Tiež si myslím, že povolanie zdravotnej sestry by nemalo byť závislé od absolvovania vysokej školy. Napríklad ani v Nemecku to tak nemajú. Stačí absolvovať 3-ročné odborné vzdelávanie.

  • 17.8.2017

Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, v troch nemocniciach, ktoré patria pod Trenčiansky samosprávny kraj (Myjava, Bojnice, Považská Bystrica, je už dlhodobo nepriaznivá ekonomická situácia. Východiskom z nej malo byť podľa TSK riadenie nemocníc externým manažérom. Od roku 2015 však kraj nedokázal ukončiť proces verejného obstarávania, pričom nemocnica v Považskej Bystrici je aktuálne najzadĺženejšia na Slovensku.

  • Aký je váš názor na tento spôsob riadenia zdravotníckych zariadení (vo všeobecnosti)?
  • Aké kroky by podľa vás pomohli oddlžiť tieto zdravotnícke zariadenia?

Odpoveď Dušana Zachara:
Externý manažment nemocnice môže ale nemusí pomôcť, nie je to všeliek. Všetko závisí od kvality a etickej výbavy manažérov a tiež od toho, aké voľné ruky budú mať a či na druhej strane budú dostatočne kontrolovaní a braní na zodpovednosť. Na jednej strane môže byť externý manažment viac “nezávislý” od rôznych tlakov miestnych politikov a záujmových skupín, ale na druhej strane nemusí byť jasná línia zodpovednosti týchto manažérov, ako aj zriaďovateľa týchto nemocníc. Vina sa môže ľahšie zvaliť na toho druhého. Verejnosť bude možno ťažšie hľadať adresáta komu smerovať svoju prípadnú nespokojnosť.
Ak by externý manažment mohol riadiť viacero župných nemocníc ako sieť, mohol by napríklad ušetriť pri centrálnych nákupoch tovarov a služieb, vedel by flexibilnejšie manažovať pacientov a zdravotnícky personál prípadnými presunmi medzi nemocnicami, mal by jasnejší prehľad, kde by sa dalo ušetriť, ktorá nemocnica by sa mala na čo špecializovať, ktoré oddelenia by sa dali zrušiť, zlúčiť, resp. lepšie využiť a pod.

  • 17.8.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, ako som avizovala, posielam otazky k teme kvality a efektivity slovenskych nemocnic. V prilohe pripajam tabulku s nejakymi datami od NCZI za rok 2016. Nie je ich vela. Mnohe z tych indikatorov kvality, ktore ste mi vymenovali na nasom stretnuti, totiz nesleduju. Ale to uz urcite davno viete. Moje otazky:

  1. Dlhodobo sa venujete zbieraniu dat a porovnavaniu nemocnic. Ako hodnotite uroven slovenkych ustavnych ZZ napriklad v porovnani so zahranicim v oblasti kvality? V com zaostavame a v com naopak sme porovnatelni so zahranicim?
  2. Kvoli comu podla Vas nemocnice pri niektorych parametroch zaostavaju?
  3. Co moze / mal by urobit stat, aby boli slovenske nemocnice kvalitnejsie / dosahovali medzinarodnu uroven?
  4. Su podla Vas stanovene ISO standardy pre nemocnice dostatocne?
  5. Ak si chce pacient vybrat kvalitnu nemocnicu, na zaklade coho si ma vyberat?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Na túto otázku by sa dalo fundovane a jednoznačne odpovedať v prípade, keby existoval konsenzus v tom, čo všetko je kvalita a ako sa má merať, a následne že dáta, ktorými kvalitu porovnávame, sú porovnateľné a dá sa na ne spoľahnúť, že odzrkadľujú realitu. A to v mnohých prípadoch kvôli rôznej definícii a výkladu pojmov, kvôli rôznej metodike zberu dát, ich spracovaniu a reportovaniu a kvôli nedôslednosti na mnohých úrovniach vzniku dát a následných ukazovateľov, v súčasnosti nie je dosiahnuté. Ak by sme napríklad verili slovenským oficiálnym dátam, ktoré poskytovatelia zdravotnej starostlivosti reportujú úradom verejného zdravotníctva a iným inštitúciám ohľadom výskytu nemocničných nákaz alebo preležanín, a boli by pravdivé, tak by ku nám húfne prúdili epidemiológovia a hygienici z celého vyspelého sveta, aby sa od nás podučili, ako to robíme, že v našich nemocniciach je výskyt nemocničných nákaz 10-násobne nižší ako v najkvalitnejších klinikách na Západe. Lenže západní odborníci nechodia, lebo je každému jasné, že naše dáta nesedia, a preto sú pre medzinárodné porovnanie nepoužiteľné.
  2. Niečo môže byť dané historicky ako ťarcha minulého režimu (infraštruktúra, kultúra, mentalita), horším zdravotným stavom obyvateľstva, ale aj nekvalitným riadením a nastavením procesov, nedostatočnou konkurenciou, nedostatočnou motiváciou zlepšovať sa, nedostatočným zameraním sa na potreby pacienta, zle nastavenou reguláciou zo strany štátu atď.
  3. Zamerať sa na odstraňovanie problémov z bodu 2. a začať intenzívnejšie merať a zverejňovat údaje o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, lebo ak veci nemeriame, nevieme ich ani riadiť – čiže ani zlepšovať stav.
  4. Na trhu jestvuje mnoho rôznych certifikačných či akreditačných firiem, ktorým poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pravidelne platia za vydávanie akreditácií či certifikácie systémov riadenia kvality. Odhadom by som povedal, že nejaký certifikát má hádam už každá naša nemocnica, hoci je aj zadlžená a nemá práve najlepšie výsledky liečby. Často posudzujú certifikačné agentúry len formálnu zhodu procesov, často najmä tých neklinických, s nimi nastaveným štandardom, pričom sa v realite vôbec nemusia napĺňať. Limitom mnohých certifikácií či akreditácií je, že sa primárne nezaoberajú kvalitou a výsledkami liečby, ale najmä formálnou zhodou procesov so štandardom. Ak sú klinické a neklinické procesy, ktoré sa majú štandardizovať, vybrané vhodne a sú aj reálne zdravotníckymi pracovníkmi a manažmentom každodenne plnené, vytvárajú samozrejme predpoklad pre kvalitnú a bezpečnú liečbu pre pacientov. Toto je plus pre pacienta. Nevýhodou je, že sa podrobné výsledky akreditácie nemocnice väčšinou v našom prostredí nezverejňujú, takisto ani podrobné kritériá a metodika hodnotenia a takisto verejnosť nevie rozlíšiť renomé jednotlivých agentúr. Nevie preto plnohodnotne porovnávať jednotlivé zdravotnícke zariadenia a nevie ani, aký štandard by mala spĺňať nemocnica s tým-ktorým certifikátom či akreditáciou. Svetovo uznávaná akreditačná autorita, akou je Joint Commision International, napríklad posudzuje pri komplexnej medzinárodnej akreditácii nemocnice stovky parametrov, pričom u nás sú bežné národné akreditácie, kde sa posudzujú “len” desiatky parametrov.
  5. Optimálnym stavom by bolo, keby pri svojom výbere mohol zohľadňovať viacero atribútov, na ktoré sa môže spoľahnúť – počínajúc od vlastnej skúsenosti, cez referencie známych a odborníkov až po zverejnené “tvrdé dáta” o kvalite toho-ktorého zariadenia pri liečbe danej diagnózy.

  • 17.8.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobre rano, rada by som sa vas opytala na vas nazor na vypovede lekarov zdruzenych v ZAP. Uz totiz rokovali so vsetkymi poistovnami, ale dohodli sa iba s Unionom. Pozadovali od neho pritom rovnake navysenie ako od Dovery s ktorou sa nedohodli.

  • Moze to by sposobene tym ze je Union najmensi a preto ustupil alebo je v tom nieco ine?
  • Vidite poziadavky lekarov realne, pripadne opravnene?
  • Kto ma v tomto pripade podla vas vacsiu vyjednavaciu silu?

Dobrý deň, dostala som nové info, že teda ZAP sa nedohodol ani s Unionom takže na tú časť otázky, kde sa pýtam čo hovoríte na to, že sa dohodli s Unionom reagovať nemusíte. Asi som to ráno nesprávne pochopila.

Odpoveď Dušana Zachara:
Vyjednávanie o cenách je štandardným trhovým mechanizmom. V zdravotníctve je však ovplyvňované rôznymi vyjednávacími silami aktérov, asymetriou informácií, ako aj reguláciou zo strany štátu. Na to, aby sme kompetentnejšie vedeli posudzovať požiadavky ambulantných lekárov a ponuku poisťovní, potrebovali by sme vedieť skutočné príjmy týchto lekárov, ich náklady, a to v dlhšom časovom slede a najmä výsledky ich práce, vrátame ukazovateľov kvality a efektívnosti. Často pri diskusiách o platbách totižto absentuje kľúčová informácia, čo za poskytnuté peniaze dostávame.

Preto by som chcel privítať dohodu medzi zdravotnou poisťovňou Dôvera a Asociáciou súkromných lekárov a Zdravitou, ktorá za vyššie platby lekárom prináša zároveň benefity pre pacientov v podobe objednatia sa na konkrétny čas alebo garancie, že termín na prvovyšetrenie u špecialistu bude najneskôr do troch týždňov. V takejto dohode je jasná vyššia hodnota za vyššiu sumu peňazí. A tak by to malo byť.

  • 4.8.2017

Otázka (Peter Dlhopolec, The Slovak Spectator)
Dobrý deň, dokončujem článok, ktorý sa dotýka absolventov (novinárov) vysokých škôl pre The Slovak Spectator. Mohli by ste mi odpovedať pár vetami na dve doleuvedené otázky?

  • “Čo je najväčším problémom pri financovaní vysokého školstva?” (počet vysokých škôl, rovnakých odborov, počet študentov, samotný systém,..)
  • “Existuje prepojenie medzi systémom financovania akreditovaných odborov a nepripravenosťou absolventov na povolanie?”

Odpoveď Petra Goliaša:
Najväcsi problem pri financovani vysokeho skolstva je, ze statne dotacie su len minimalne zasluhove, cize len minimalne odrazaju uspechy skoly v uplatneni absolventov na trhu prace ci vo vyskume. Vo vzorci na vypocet dotacie treba zvysit vahu ukazovatela nezamestnanosti absolventov, doplnit ukazovatel vysky platu absolventov a pri vedeckych citaciach treba zvysit vahu citacii v medzinarodne uznavanych publikaciach. Sucasne by stat mal pravidelne zverejnovat vysledky jednotlivych skol vratane miery nezamestnanosti, platov absloventov a vysledkov vedeckeho vyskumu v prehladnej a lahko zrozumitelnej forme. Je dolezite, aby sa tieto informacie dostali k studentom a ich rodicom a pomohli im pri vybere skoly. Len tak moze vzniknut ucinny verejny tlak na zlepsovanie vysokoskolskeho vzdelavania. Stat by mal tiez zacat pocitat navratnost dotacii, ktorymi financuje jednotlive skoly. Stat by mal mat väcsi zaujem podporovat skoly, ktorych absolventi sa uspesne uplatnia na pracovnom trhu a cez dane a odvody rychlejsie vratia statu peniaze na ich studium. Samozrejme, uvedeny system vypoctu navratnosti treba citlivo nastavit s ohladom na rozne regiony ako aj studijne odbory. Skolstvo ci zdravotnictvo nemoze sutazit s informatikou ci ekonomiou. Ak sa ale v tejto oblasti nic nezmeni, mozme len tazko ocakavat pozitivnu zmenu motivacie skol, ktora je klucovou podmienkou zvysenia kvality vzdelavania.

  • 31.7.2017

Otázka (Katarína Ragáčová, TREND)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o pár odpovedí k revízii výdavkov na politiky trhu práce a sociálne politiky:

  • v revízii výdavkov na politiky trhu práce a sociálne politiky identifikovali vládni analytici možnosť ušetriť cca 160 miliónov eur ročne. A to najmä na rodinnej politike.
    Hodnota za peniaze odporúča napríklad zaviezť postupné znižovanie daňového bonusu podľa výšky príjmu daňovníka, ktorý si ho uplatňuje. Hovoria o šetrení cca 20 mil. eur. Súhlasíte s týmto návrhom? Môžete vysvetliť Váš názor prosím?
  • nedá sa to však chápať aj tak, že sa uplatňovanie bonusu presunie z lepšie zarábajúceho manžela na horšie zarábajúceho? ale napríklad osamelí rodičia, ktorí zarábajú nad stanovenú hranicu, by boli v nevýhodnejšom postavení (príjmovom) oproti manželom, kde súhrnný príjem tvorí rádovo vyššiu čiastku alebo jednotlivo (horšie zarábajúci) môže dosiahnuť na daňový bonus. Čo si o tomto myslíte?
  • okrem toho sa uvažuje o vekovom obmedzení prídavkov na deti aj daňového bonusu, kde by naň nemali nárok rodičia detí študujúcich na VŠ. Tieto peniaze by sa následne preniesli do kapitoly sociálnych štipendií, ktoré by sa asi nejakým spôsobom trasformovali (resp. by sa zmenila výška a asi aj okruh tých, čo na ne majú nárok).
  • v revízii sa neuvažuje o tom, že by pre rozpočet bolo dobré zrušiť vyšší príspevok pri narodení prvého až tretieho dieťaťa. Rádovo by sa dalo ušetriť cca 37 miliónov eur ročne (možno aj viac, keďže stúpa pôrodnosť). Alebo jeho obmedzení len na prvé dieťa? Čo si o tomto myslíte?
  • Analytici z Hodnoty za peniaze okrem iného odporúčajú ušetrené prostriedky použiť na výstavbu jaslí. Odporúčajú však idenfifikovať, kde a koľko kapacít je nevyhnutných.
  • vidíte vy niekde inde priestor na získanie prostriedkov, aby sa nastavila politika trhu práce lepšie ako v škrtaní rodinných dávok?

Odpoveď Petra Goliaša:
Socialne slabsi obcania by mali dostavat vyssie socialne davky, kedze su viac ohrozeni chudobou. Princip adresnosti, ked stat znizuje davky ludom s vyssim prijmom a zvysuje ich pre tych nizkoprijmovych, je preto spravny. Dolezite je, aby stat neposudzoval iba prijmy jednotlivca, ale prijmy celej rodiny prepocitane na pocet clenov domacnosti. Aby sa napriklad nestavalo, ze malopocetne rodiny dostanu vyssiu davku ako viacdetne rodiny s nizsim prijmom na clena domacnosti.

Stat by mal tiez podporovat pracujucich rodicov, aby davky viac motivovali ludi zapajat sa do trhu prace. To sa da dosiahnut zvysenim danoveho bonusu na deti (v sulade s principom adresnosti najmä pre rodiny s nizsim prijmom na clena domacnosti), alebo znizenim odvodov pre ludi s nizkym prijmom vratane zivnostnikov a dohodarov. Potrebne zdroje by stat v sucasnosti dokazal najst vo vyssich nez ocakavanych prijmoch verejnych financii. Stat tiez moze zrusit investicne stimuly, ktore v case rekordne nizkej nezamestnanosti stracaju vyznam a navyse krivia podnikatelske prostredie. Dalsie zdroje moze ziskat rusenim danovych vynimiek. Do uvahy prichadza aj kratenie davok pre rodiny s vyssim prijmom ci rusenie jednorazovych davok, ktore nie su viazane na pracovnu aktivitu, napriklad priplatky pri narodeni dietata, ide vsak o nepopularne opatrenia, ktorych presadenie je v sucasnych dobrych casoch tazko predstavitelne.

  • 26.7.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, Slovensko sa nachádza nad priemerom v dĺžke pobytu v nemocnici po pôrode. Chcela by som sa opýtať:

  • Prečo je to podľa vás tak a aké sú dôsledky? Neplatíme za to príliš zbytočné peniaze navyše?
  • Ako by sa to dalo zlepšiť? Rozšíriť starostlivosť v domácom prostredí po pôrodoch alebo kde sú ešte podľa vás rezervy?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že pridlhý pobyt zdravých novorodičiek so zdravým dieťaťom, kde bolo tehotensto, ako aj samotný pôrod bez komplikácií, je relikt nášho zdravotníctva a výsledok absencie definície moderného štandardu, a teda defenzívnej medicíny, ktorá ale môže so sebou prinášať mnohé neefektívnosti – zvýšené náklady, menší komfort a spokojnosť hospitalizovaných a ich rodiny, zvýšené riziko vzniku nemocničných nákaz a pod. Zanedbateľný počet ambulantných pôrodov na Slovensku, v kontraste s vyspelým zahraničím, môže tiež súvisieť s platobnými motiváciami, ktoré znevýhodňujú ambulantné pôrody.

  • 19.7.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den, posielam slubene otazky k vcerajsiemu blogu IFP k majetkovym daniam

  • Zaujimalo by ma, aky je Vas nazor na nastaveniu danoveho mixu na Slovensku. Ake by bolo podla Vas idealne nastavenie priamych, nepriamych a majetkovych dani?
  • Ak by doslo k presunu danoveho zatazenia z prace na majetok, kto by z toho benefitoval a koho zatazenie by sa naopak zvysilo?
  • Ak je takyto posun odporucany medzinarodnymi instituciami a samotnym rezortom financii, co je podla Vas dovodom toho, ze k nej zatial nedoslo?

Odpoveď Petra Goliaša:
INEKO dlhodobo upozornuje, ze dane z nehnutelnosti tvoria u nas podstatne nizsi podiel na verejnych prijmoch v porovnani s inymi statmi OECD. Sucasne upozornujeme na vysoke danovo-odvodove zatazenie pracujucich, najmä zivnostnikov a dohodarov s nizkym prijmom, co je barierou v ich zapajani do pracovneho zivota a jednou z pricin vysokej dlhodobej nezamestnanosti. Vysoke dane z prace su brzdou ekonomickeho rastu, na rozdiel od dani z majetku priamo znevyhodnuju pracovnu aktivitu. Preto odporucame presunut danovu zataz z prace na majetok, konkretne formou odvodovych ulav pre ludi s nizkym prijmom a zvysenim dani z nehnutelnosti, ktora by mohla byt progresivna.

Dan z nehnutelnosti je najmä v rukach miestnych politikov, ktori nie vzdy vyuzivaju jej potencial, kedze si navykli na prijmy z centralne zbieranych dani a zvysovat dane je nepopularne. Pre kompenzaciu negativnych dosledkov je potrebna sucinnost centralnej vlady, ktora by napriklad mohla znizit odvody ludom s nizkym prijmom. Druhym problemom su chybajuce udaje o hodnote nehnutelnosti, co komplikuje zavadzanie progresivity.

  • 6.7.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobrý deň, chcela by som Vás požiadať o komentár do článku. Podľa mojich informácií MZ SR pripravilo novelu zákona č. 363/2011, ktorá by sa mala tento týždeň dostať do MPK a má zmeniť pravidlá uhrádzania liekov na výnimku. Konkrétne sa má zaviesť spoluúčasť výrobcov a poskytovateľov ZS. Po novom by mala zdravotná poisťovňa preplácať 70% ceny lieku, 5% by mal uhradiť poskytovateľ ZS a zvyšok výrobca lieku. Ďalšou zmenou má byť, že moderné a inovatívne lieky bude MZ zaraďovať už iba do tzv. podmienenej kategorizácie. Tá sa má týkať všetkých liekov, ktoré budú mať významný vplyv na verejné prostriedky = ZP za ne uhradia za rok 1,5 mil. eur a viac. Ak liečba týmto liekom prekročí stanovenú hranicu, rozdiel bude musieť doplatiť výrobca, inak bude liek ministerstvom vyradený z kategorizačného zoznamu. Zároveň po novom bude môcť MZ z dôvodu vplyvu na VZP presunúť do tzv. podmienenej kategorizácie aj tie lieky, ktoré už sú aktuálne riadne zakategorizované. Dotkne sa to teda aj originálnych aj generických liekov. Novela rovnako umožní, aby výrobca uzavrel so ZP zmluvu, ktorou si dohodnú podmienky delenia terapeutického rizika a celkovú sumu úhrady za konkrétny liek. Informácie v zmluve týkajúce sa ceny a podmienok delenia terapeutického rizika by mohli byť označené ako dôverné, prípadne ako obchodné tajomstvo. Verejnosť by tieto zmluvy teda nemala možnosť skontrolovať. Moje otázky

  1. Čo si myslíte o tom, že by sa výrobcovia liekov a poskytovatelia ZS (nemocnice, ambulancie) mali podieľať na uhrádzaní liekov? Aký dopad môže mať zavedenie tohto opatrenia na poskytovateľov, výrobcov a pacientov?
  2. Viete o tom, že by obdobné opatrenie bolo zavedené aj v zahraničí?
  3. Aký vplyv by mohlo mať opatrenie, ktoré by zaviedlo, že pri liekoch, ktoré predstavujú pre zdravotné poisťovne náklad viac ako 1,5 mil. eur ročne, by rozdiel uhrádzali ich výrobcovia? Pre výrobcov a pre pacientov. Čo si myslíte o tomto nápade?
  4. Je podľa vás dôvod na utajovanie zmluvných podmienok medzi výrobcami liekov a ZP?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ale ak majú navrhované opatrenia MZ SR za nedeklarovaný cieľ obídenie, resp. výrazné znefunkčnenie posudzovania nákladovej efektívnosti liekov prostredníctvom QALY, rýchle ad-hoc zahrnutie drahých a neefektívnych liekov do automatického systému preplácania z verejného zdravotného poistenia, ktoré by následne nebolo súčasťou komplexného prístupu zbierania a hodnotenia dát o preplácaných liekoch a celých zdravotníckych technológií, dohľadu nad celým procesom, ak majú výrazne znížiť mieru informovanosti verejnosti a transparentnosti v rozhodovacom procese o preplácaní liekov, a ak majú pri obmedzených zdrojoch na ne doplatiť lacné generiká s overenými účinkami a efektívnosťou liečby, nemožno s nimi súhlasiť.

Rôznorodé systémy Managed Entry Agreements (MEA) fungujú v celej Európe a silne sa rozvíjajú. Rozšírené sú napríklad v Taliansku, Portugalsku, Holandsku, Veľkej Británii či Švédsku. Napriek tomu ešte neexistujú robustné dôkazy o ich úspešnosti, aj keď napríklad vo Francúzsku odhadujú, že priniesli úspory.

Utajovanie cenových podmienok v rámci MEA je vo svete štandardom (cenová transparentnosť by totižto demotivovala výrobcov liekov poskytovať zľavy pri jednaniach s poisťovňami o cenách). Pri ostatných zmluvných podmienkach je to však vo svete rozdielne. Existujú systémy, kde je všetko ostatné okrem ceny verejné, sú však aj krajiny, kde sú značné časti MEA predmetom obchodného tajomstva.

  • 30.6.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na to, čo si myslíte o tom, že minister zdravotníctva v priebehu pár mesiacov stiahol už druhý návrh zákona? Prvým bol návrh na doplnkové ordinačné hodiny, v rámci ktorých sa pacienti mohli objednať na konkrétnu hodinu a druhý bol oddĺženie nemocníc, ktoré stiahol túto stredu. Stiahnutie prvého návrhu vysvetlil tým, že keď je 99 percent ľudí/lekárov proti nemu, tak on ho nebude nasilu pretláčať. Proti oddĺženiu zase protestovali dodávatelia zdravotnícych pomôcok združených v SK-MEDe, ktorým sa nepáči, že Drucker chcel, aby nemocniciam dávali zľavy.

  • Čo teda hovoríte na to, že keď minister Drucker vidí nejaký nesúhlas alebo tlak od nejakej skupiny, tak stiahne svoj návrh?
  • Nie to to podľa vás na škodu, že nepresadzuje potrebné veci napriek odporu záujmových skupín?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je to odzrkadlením dvoch skutočností. Minister Drucker má slabú politickú podporu na presadzovanie potrebných, ale často nepopulárnych opatrení. Symbolicky sa to ukázalo pri telefonáte premiéra Fica generálnemu riaditeľovi VšZP, ktorého nalákal do tejto funkcie priamo minister Drucker. Zdravotníctvo sa v tejto vláde nestalo témou s premiérskym statusom a nemá ani aktívnu podporu zo strany koaličných partnerov. Aj najsilnejšia vládna strana je v podpore ministra vlažná, a niekedy dokonca aj zásadne protirečí (viď problematika poplatkov u lekára).
Druhým faktorom je, že minister Drucker verí, a je to aj v súlade s predstavou strany SMER- SD, že prvoradou úlohou je udržať v rezorte zmier, aby neboli žiadne výrazné spory a škandály. Niečo sa potom dá aj presadiť, ale zásadné reformy, ktoré by aj niekomu stúpli na otlak a boli by účinné, sa nepodarí zrealizovať, keďže idú často proti týmto cieľom. Na to treba jasné líderstvo s veľkou podporou vlastnej strany, ako aj koaličných partnerov.
Len dobrá komunikácia nestačí. Môže na verejnosť, aj na tú odbornú, platiť v krátkodobom časovom horizonte, ale zo strednodobého pohľadu bude už verejnosť očakávať konkrétne výsledky a citeľné zlepšenie stavu v zdravotníctve, a to sa obávam, že nebude vidieť.

  • 28.6.2017

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň prajem, minister zdravotníctva minulý týždeň predstavil plán dofinancovania sektoru zdravotníctva na tento rok. Túto stredu by ho mal predložiť na vládu. Sadzba za poistencov štátu by sa od novembra do decembra mala zvýšiť zo súčasných 3,78 % na 4,73 %.Do zdravotníctva by sa tak malo dostať 50 miliónov eur. Drucker avizoval, že spomínané číslo sa bude ešte spresnené, po tom, ako novela zákona o zdravotnom poistení prejde legislatívnym procesom a po výsledkoch daňovej prognózy. Minister zdôraznil, že nepôjde o zdroje naviac. “Toto sú zdroje na zaplatenie účtu, ktorý tu je. Tieto peniaze nebudú vytvárať predpoklad na zvýšené úhrady pre poskytovateľov, nevytvárajú predpoklady na valorizácie miezd nad rámec,” povedal. Šéf rezortu sa viackrát vyjadril, že oproti schválenému rozpočtu na tento rok by sektor zdravotníctva potreboval zhruba 150 miliónov eur. “Na tomto nemáme zhodu s ministerstvom financií,” povedal Drucker. Cieľom dofinancovania je zabezpečenie finančnej stability výdavkov na zdravotnú starostlivosť v súlade s aktivitami projektu Hodnota za peniaze. “K dnešnému kroku sme sa dostali na základe niekoľkomesačného dialógu, detailného zisťovania, mapovania situácie v sektore zdravotníctva,” poznamenal minister financií Kažimír.

  • Aký je Váš názor na takýto spôsob dofinancovania? (Každý rok zvyšovanie sadzby na posledné dva mesiace v roku)
  • Aká by bola podľa Vás optimálna výška sadzby za poistencov štátu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Už dopredu bolo jasné, že na tento rok sa dohodlo, že ohľadom zdrojov v zdravotníctve sa bude uplatňovať princíp “ručného riadenia”, tak ako to hovorí aj minister Drucker. Vnímam to z hľadiska zodpovedného nakladania s verejnými peniazmi ako určitú poistku voči nejasnosti v príjmoch a nákladoch, ktoré sa v ostatných rokoch vyvýjajú dosť turbulentne a ťažko sa dopredu dajú presne odhadnúť. Na jednej strane tu máme zvyšujúce sa výdavky aj v dôsledku platového automatu zdravotníckych pracovníkov, zatiaľ nejasné výsledky úsporných opatrení v zdravotníctve, ktoré boli projektované v rámci projektu Hodnoty za peniaze a na druhej strane tu pozorujeme výrazne sa zvyšujúce príjmy zo zdravotných odvodov od ekonomicky aktívnych občanov, ktoré smerujú do zdravotníctva. Je preto zmysluplné urobiť niekedy na jeseň saldo, aby sme vedeli, koľko skutočne naše zdravotníctvo potrebuje.
Napríklad v minulom roku išlo do zdravotníctva v skutočnosti medziročne o 325 miliónov eur viac. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2016 sa objem peňazí navýšil o 268 miliónov eur, z toho zo štátneho rozpočtu išlo do kapitoly zdravotníctva 60 miliónov eur.

N.B.: Je viacmenej jedno, či sa balík financií pre zdravotníctvo naplní z odvodov ekonomicky aktívnych alebo z daňových príjmov štátu (platba za poistencov štátu). Sadzba za poistencov štátu je len technické pomocné číslo, ktoré sa flexibilne posúva podľa toho koľko sa vyberie na zdravotných odvodoch a koľko ešte chýba na dofinancovanie sektora. Netreba z jeho výšky robiť mantru. Dôležité sú celkové verejné zdroje, ktoré idú do zdravotníctva.

  • 28.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, viem, že sa ozývam neskoro, ale informácia ku mne prišla až teraz. Zväz ambulantných poskytovateľov totiž dáva poisťovni Dôvera k 1. júlu výpovede. So zvyšnými dvoma poisťovňai rokujú. Od Unionu a Dôvery požadujú vyššie platby pre špecialistov o 10 percent, od Všzp o 14.

  • Chcela by som sa opýtať, ako tieto výpovede vnímate?
  • Je to podľa vás iba silové gesto, aby Dôvera ustúpila? Ako to vnímate?
  • Kto má v tomto prípade navrch a ustúpi podľa vás?

Odpoveď Dušana Zachara:
Vyjednávanie o cenách je štandardným trhovým mechanizmom. V zdravotníctve je však ovplyvňované rôznymi vyjednávacími silami aktérov, asymetriou informácií, ako aj reguláciou zo strany štátu. Na to, aby sme kompetentnejšie vedeli posudzovať požiadavky ambulantných lekárov a ponuku poisťovní, potrebovali by sme vedieť skutočné príjmy týchto lekárov, ich náklady, a to v dlhšom časovom slede a najmä výsledky ich práce, vrátame ukazovateľov kvality a efektívnosti. Často pri diskusiách o platbách totižto absentuje kľúčová informácia, čo za poskytnuté peniaze dostávame.

  • 27.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň. Na vládu sa v stredu okrem konceptu oddlženia dostane aj materiál týkajúci sa dofinancovania sektora, teda zvýšenie platby štátu za svojich poistencov. Stále však nie je jasná presná suma, rezort zatiaľ narába s 50 miliónmi, avšak všetko sa bude odvíjať od daňovej prognózy v septembri a suma sa bude pravdepodobne upravovať pri druhom čítaní v parlamente (bližšie info je v prezentácii, ktorú som posielala v piatok) Zaujímalo by ma preto:

  • Ak nakoniec pôjde o spomínaných 50 miliónov, platba za poistencov štátu by sa tak zvýšilo z terajších 3,78 % na 4,73 %. Považujete to za dostatočné?
  • Čo si myslíte o tom, že rezort to nestanovil hneď v úvode roka, ale zdravotníctvo sa dofinancuváva, čo u nás nie je ojedinelé?
  • Čo hovoríte na to, že stále nie je jasná suma, o koľko platba za poistencov štátu navýši? Je rozumné, že sa čaká na daňovú prognózu a do úvahy sa berie aj to, že ekonomicky aktívni občania prilejú dodatočné peniaze?

Odpoveď Dušana Zachara:
Už dopredu bolo jasné, že na tento rok sa dohodlo, že ohľadom zdrojov v zdravotníctve sa bude uplatňovať princíp “ručného riadenia”, tak ako to hovorí aj minister Drucker. Vnímam to z hľadiska zodpovedného nakladania s verejnými peniazmi ako určitú poistku voči nejasnosti v príjmoch a nákladoch, ktoré sa v ostatných rokoch vyvýjajú dosť turbulentne a ťažko sa dopredu dajú presne odhadnúť. Na jednej strane tu máme zvyšujúce sa výdavky aj v dôsledku platového automatu zdravotníckych pracovníkov, zatiaľ nejasné výsledky úsporných opatrení v zdravotníctve, ktoré boli projektované v rámci projektu Hodnoty za peniaze a na druhej strane tu pozorujeme výrazne sa zvyšujúce príjmy zo zdravotných odvodov od ekonomicky aktívnych občanov, ktoré smerujú do zdravotníctva. Je preto zmysluplné urobiť niekedy na jeseň saldo, aby sme vedeli, koľko skutočne naše zdravotníctvo potrebuje.
Napríklad v minulom roku išlo do zdravotníctva v skutočnosti medziročne o 325 miliónov eur viac. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2016 sa objem peňazí navýšil o 268 miliónov eur, z toho zo štátneho rozpočtu išlo do kapitoly zdravotníctva 60 miliónov eur.

N.B.: Je viacmenej jedno, či sa balík financií pre zdravotníctvo naplní z odvodov ekonomicky aktívnych alebo z daňových príjmov štátu (platba za poistencov štátu). Sadzba za poistencov štátu je len technické pomocné číslo, ktoré sa flexibilne posúva podľa toho koľko sa vyberie na zdravotných odvodoch a koľko ešte chýba na dofinancovanie sektora. Netreba z jeho výšky robiť mantru. Dôležité sú celkové verejné zdroje, ktoré idú do zdravotníctva.

  • 27.6.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, neviem, či si ešte pamätáte, ale na začiatku mája som Vás oslovil s témou ohľadom výberového konania na štvrtého člena predstavenstva VšZP. Tento post už od decembra zastáva Tibor Papp, ktorý sa mohol prihlásiť aj do výberka. Výberko malo mäkšie kritériá a predchádzajúce minulý rok, kedy sa členmi predstavenstva stali Kočan a spol. Tu je link na článok, ktorý vznikol o tom výberku aj vďaka Vašim vyjadreniam. Vy ste v tom článku okrem iného povedali: “Je veľká pravdepodobnosť, že výberové konania sú formálne alebo urobené tak, aby bol potvrdený človek, ktorý je funkciou dočasne poverený,” hovorí analytik Zachar. No a už to asi viete, Vaše slová sa potvrdili a Papp sa stal na základe výberka štvrtým členom predstavenstva VšZP. K tomu mám na Vás len jednu aktualizačnú otázku:

  • Čo hovoríte na to, že Papp, ktorý bol doteraz povereným štvrtým členom predstavenstva VšZP sa stal po výberku aj jeho riadnym členom?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nevýhodou takýchto výberových konaní, ktoré vykazujú črty formálneho výberu, je to, že nikto nevie, kto za takéhoto nominanta berie priamu politickú zodpovednosť. Minister sa môže odvolať na “no name” komisiu, ktorá vybrala kandidáta. Avšak sotva niekto môže očakávať, že táto výberová komisia môže prevziať nejakú zodpovednosť za budúce konania vybratého kandidáta. Nebolo by poctivejšie si radšej priznať, že pán Papp je niečí nominant, ktorý zaňho zároveň preberá jasnú politickú zodpovednosť? V takom prípade by potom aj verejnosť vedela, kam má adresovať svoju prípadnú nespokojnosť alebo pochvalu. Podobne, ako je, myslím, všetkým jasné, že súčasný generálny riaditeľ VšZP je nominantom ministra Druckera, ktorý sa môže naňho spoľahnúť, lebo ho pozná, ktorému skladá účty, pričom za jeho úspechy, ako aj neúspechy priamo zodpovedá (verejnosti) a na základe toho potom získava alebo stráca politické body.

  • 23.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, Eurostat minulý týždeň zverejnil rebríček týkajúci sa odvrátiteľnej úmrtnosti v krajinách EÚ. Ukázalo sa, že sme piaty v poradí, čo sa týka množstva odvrátiteľných úmrtí. A zatiaľ čo v EÚ zomrie v priemere zbytočne 33,3% ľudí, na Slovensku je to číslo na úrovni 43,1 %.

  • O čom to svedčí, prečo máme tak veľa odvrátiteľných úmrtí?
  • Je to nedostatočnými financiami, nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou alebo tým, že ľudia sa o seba menej starajú ako v iných krajinách?
  • Ktorému činiteľu to pripisujete v najväčšej miere? Ako to, že zvyšné krajiny V4 sú pred nami, čím sa odlišujú?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ľudské zdravie je ovplyvňované množstvom faktorov. Ich významnosť nie je možné odmerať, resp. testovať v laboratórnych podmienkach. Výskum v tejto oblasti preto vyžaduje dlhodobé sledovanie početných súborov ľudí (zdravých i chorých) a je časovo, organizačne i finančne náročný. Na Slovensku sa robí len minimálne, preto je nemožné nájsť jednoznačné, vedecky podložené odpovede na to, prečo odvrátiteľná úmrtnosť v SR patrí k najvyšším v EÚ.
Príčin výrazne kratšieho života v zdraví a vysokej odvrátiteľnej úmrtnosti je viacero, pravdepodobne najdôležitejšou je zlá životospráva. Mimoriadne veľká časť populácie SR vo veku nad 45 rokov necvičí, resp. nemá pravidelnú pohybovú aktivitu na potrebnej úrovni. Takýto životný štýl nielenže nepomáha eliminovať účinky stresu, ktorý negatívne pôsobí na zdravie, ale tiež zhoršuje následky nevyváženého stravovania (nevhodná skladba tukov, nadpríjem cukrov, soli i bielkovín, výrazný nedostatok vlákniny – napríklad zeleninu má denne v jedálnom lístku iba polovica populácie SR.
To spolu s ďalšími faktormi prispieva k mimoriadne vysokej morbidite (chorobnosti) i mortalite na srdcovocievne choroby, ale aj na ochorenia
tráviacej sústavy či tie nádorové ochorenia, ktoré s nevhodnou životosprávou úzko súvisia (napr. rakovina hrubého čreva i ďalších orgánov tráviacej sústavy). Vysoká chorobnosť mužov i žien už v preddôchodkovom veku znižuje aj ich atraktivitu na trhu práce, čo je zdrojom ďalších stresov negatívne vplývajúcich na zdravie. Umocňuje to aj relatívne vysoká spotreba alkoholu.
Ďalšie faktory môžu byť aj genetické predispozície. A samozrejme medzi faktory ovplyvňujúce výšku odvrátiteľnej úmrtnosti patrí aj nedostatočná osveta v populácii, na školách, prevencia a samotné poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Štatistiky ukazujú, že výška zdrojov smerujúcich do zdravotníctva, nemusí mať priamy vplyv na výšku odvrátiteľnej úmrtnosti. Napríklad Maďarsko a Poľsko, ktoré dávajú na zdravotníctvo menej peňazí ako Slovensko, vykazujú naproti tomu lepšie a v prípade Poľska dokonca oveľa lepšie (rozumej: nižšie) čísla odvrátiteľnej, resp. presnejšie povedané liečiteľnej úmrtnosti ako Slovensko.

  • 23.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobry den, minister zdravotnictva dnes spolu s ministrom financii o 10 predstavia sposob, akym oddlzia nemocnice (pravdepodobne to bude davat aj ta3, ak by ste si chceli pozriet). Mozem sa potom ozvat s otazkami? Ak nestihate sledovat, tak vam poslem tlacovu spravu alebo vysvetlim sposob do mailu. Zaujimal by ma potom vas nazor najma v porovnani s inymi oddlzeniami co je lepsie/horsie aj celkovy nazor.

Odpoveď Dušana Zachara:
Oceňujem, že MZ SR zvolilo nediskriminačný princíp zaobchádzania s dlžníkmi, ako aj veriteľmi, t.j. neuprednostňuje nejakú skupinu nemocníc alebobo veriteľov. Tiež je pozitívne, že nepôjde o bezpodmienečné oddlžovanie. Ministerstvo si stanoví kritériá, ktoré bude musieť každý oddlžený subjekt plniť – vypracovať ozdravný plán, nevytvárať stratu a nové dlhy. Kľúčové bude, kto (aby neboli veľké konflikty záujmov), kedy (aby to nebolo až po voľbách), akým spôsobom, ako prísne bude plnenie týchto kritérií posudzované, vynucované ich plnenie a udeľované sankcie. To sa týka najmä štátnych univerzitných a fakultných nemocníc. Tu sa obávam, že ani zvolené podmienky na oddlžovanie nemusia motivovať zainteresovaných k lepšiemu hospodáreniu v budúcnosti. Tu si viem predstaviť ešte prísnejšie sankcie za nedodržanie zvolených kritérií – napríklad povinnosť znižovať personálne a iné náklady a v krajnom prípade ponúknutie časti nemocnice v medzinárodnom tendri na predaj alebo dlhodobý prenájom. Je dôležité, aby boli do dobrého hospodárenia nemocnice zainteresovaní okrem manažmentu aj zdravotnícki pracovníci, ale aj politici – ak ho nedokážu pozitívne ovplyvniť, musí prísť pre každého z nich nejaká odstrašujúca konzekvencia. Len tak sa dá motivovať zainteresovaných k tomu, aby sme tu mali dlhodobo udržateľné financovanie zdravotníctva, ktoré tak bude môcť poskytovať kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť väčšiemu počtu pacientov.

  • 23.6.2017

Otázka (Richard Nemec, Nový Čas)
Dobrý deň, minister Drucker a inister Kažimír dnes predstavili plán oddlžovania nemocníc. V skratke:

  • nemocnice budú oddlžovať dohodou o fixnom diskonte a elektronickou aukciou
  • parlament by mal vyčleniť 585 miliónov eur zo štátnych finančných aktív
  • malo by to stačiť na pôvodný dlh (po lehote splatnosti) vo výške 647 miliónov eur
  • je to na báze dobrovoľnosti
  • nemocnice musia schváliť ozdravný plán, ktorý zaručí, že nebudú generovať nové dlhy po lehote splatnosti
  • peniaze budú dostávať vo viacerých balíkoch
  • ak ho nedodržia, prídu sankcie – nezvyšovanie miezd zamestnancom nemocnice, nedostanú ďalšie peniaze, môže sa siahnuť na pozíciu štatutára, neodpustí sa nemocnici dlh
  • je toto správny a uskutočniteľný postup?
  • zabráni sa tým ďalšiemu zadlžovaniu nemocníc a ďalšiemu oddlžovaniu?
  • aké sú najväčšie riziká tohto postupu

Odpoveď Dušana Zachara:
Oceňujem, že MZ SR zvolilo nediskriminačný princíp zaobchádzania s dlžníkmi, ako aj veriteľmi, t.j. neuprednostňuje nejakú skupinu nemocníc alebobo veriteľov. Tiež je pozitívne, že nepôjde o bezpodmienečné oddlžovanie. Ministerstvo si stanoví kritériá, ktoré bude musieť každý oddlžený subjekt plniť – vypracovať ozdravný plán, nevytvárať stratu a nové dlhy. Kľúčové bude, kto (aby neboli veľké konflikty záujmov), kedy (aby to nebolo až po voľbách), akým spôsobom, ako prísne bude plnenie týchto kritérií posudzované, vynucované ich plnenie a udeľované sankcie. To sa týka najmä štátnych univerzitných a fakultných nemocníc. Tu sa obávam, že ani zvolené podmienky na oddlžovanie nemusia motivovať zainteresovaných k lepšiemu hospodáreniu v budúcnosti. Tu si viem predstaviť ešte prísnejšie sankcie za nedodržanie zvolených kritérií – napríklad povinnosť znižovať personálne a iné náklady a v krajnom prípade ponúknutie časti nemocnice v medzinárodnom tendri na predaj alebo dlhodobý prenájom. Je dôležité, aby boli do dobrého hospodárenia nemocnice zainteresovaní okrem manažmentu aj zdravotnícki pracovníci, ale aj politici – ak ho nedokážu pozitívne ovplyvniť, musí prísť pre každého z nich nejaká odstrašujúca konzekvencia. Len tak sa dá motivovať zainteresovaných k tomu, aby sme tu mali dlhodobo udržateľné financovanie zdravotníctva, ktoré tak bude môcť poskytovať kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť väčšiemu počtu pacientov.

  • 22.6.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vas o stanovisko. Sario spolupracuje s firmami a ministerstvom prace na plane, ako prilakat spat Slovakov z Britanie. Ludi chcu oslovit viacerymi kanalmi, primarne cez socialne siete. Zvazuju aj podporu, napríklad preplatenie nakladov na to, aby sa etablovali ludia zase doma. Zvazuju tiez preplacanie rekvalifikacnych kurzov. Dufaju, ze sa im tak podari dostat spat desattisice ludi. Kolko financii na to planuju dat, nesprecifikovali. Zaujima ma:

  • Co na tento plan hovorite?
  • Ma takato dotacia navratov zmysel?
  • Ma zmysel vobec, ak sa stat takto zapaja do toho, aby lakal ludi spat domov? A kedy to ma zmysel?
  • Nakolko moze byt uspesny?
  • Robia nieco taketo aj v zahranici?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ludia odchadzaju do zahranicia najmä kvoli nespokojnosti s platom a kvalitou verejnych sluzieb. Ak to chce stat zmenit, mal by zavadzat reformy, ktore zlepsia podnikatelske prostredie a prilakaju investorov, zlepsia kvalitu skolstva ci zdravotnictva, odstrania zneuzivanie moci a korupciu vo verejnej sfere. Pokial sa neudeju tieto zmeny, neda sa ocakavat navrat vyraznejsieho poctu ludi. Preto by nebolo efektivne, aby stat minal vela penazi na priame dotacie pre ludi, ktori sa potencialne mozu vratit. Prinosom mozu byt lacne opatrenia, napriklad informovanie o konkretnych pracovnych moznostiach, ktore by “postrcili” tych, ktori navrat zvazuju uz aj v sucasnosti.

  • 21.6.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. Pripravujem temu o sukromnych investiciach v nemocniciach, teda o financnych prispevkov zo zbierok / OZ / jednotlivcov, vdaka ktorym nemocnice modernizuju svoje vybavenie ci priestory. Kolko takychto sukromnych zdrojov islo do stanych nemocnic je tazke sumarne vycislit, nakolko to zvacsa ide cez obcianske zdruzenia, ktore si zakladaju jednotlive oddelenia v nemocniciach. Kapitalove vydavky pridelene zo statneho rozpoctu za roky 2007-2016 do prispevkovych organizacii v posobnosti MZ boli podla dat, ktore mi zaslalo MZ 1,2 mld. eur. Najviac penazi islo v roku 2009 takmer 29 mil. eur, najmenej v roku 2014 iba 62-tis. eur. Urcene boli na modernizacie a rekonstrukcie. Z EU fondov za posledne dve programovacie obd. islo do statnych nemocnic 217 mil. eur. Chcela by som sa Vas spytat:

  • Na zaklade tychto dat investoval podla Vas stat do svojich nemocnic dostatocne alebo malo?
  • Odraza sa vyska zdrojov na stave nemocnic? Vyzeraju a su vybavene adekvatne na to, kolko sa do nich investovalo?
  • Mal by stat do nemocnic investovat viac, alebo co by mal urobit, aby bola vyska investicii umerna stavu nemocnic?
  • Vyuzivaju nemocnice prostriedky z eurofondov dostatocne, alebo by sa dali vyuzivat aj vo vacsej miere?
  • Sukromne zdroje plynuce z roznych zbierok a podobne su zrejme bezne aj v zahranici. Neviete ale nahodou, ci su v inych krajinach na tieto prostriedky nemocnice odkazane viac alebo menej ako u nas?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na uvod poznamka: nevychadza mi to matematicky, ze za 10 rokov dalo MZ SR na nemocnice na kapitalove vydavky 1,2 mld. EUR, ked zaroven pisete, ze najviac dalo ministerstvo roku 2009 takmer 29 mil. eur. Aj keby davalo kazdy rok tuto maximalnu sumu, za 10 rokov by to bolo “len” 290 mil. eur, a nie 1,2 mld. eur.

Výraznou slabinou slovenského zdravotníctva je po dobu mnohých rokov mimoriadne zlý stav infraštruktúry nemocníc. Popri rastúcich záväzkoch štátnych nemocníc po lehote splatnosti predstavuje dlhodobo podfinancovaná údržba a odkladané investície ďalší významný deficit a skryto kumulovaný dlh v slovenskom zdravotníctve. Na rozdiel od explicitného dlhu štátnych nemocníc, ktorý sa riadne eviduje, investičný dlh sa nikde nevyčísľuje, ani neeviduje. Kým so záväzkami po lehote splatnosti pomôže štátnym nemocniciam raz za niekoľko rokov vláda oddlžením (štátnou pomocou), skrytý investičný dlh sa kumuluje už desaťročia a štátna pomoc z neho rieši len malé fragmenty, najčastejšie investíciami z eurofondov
či inými jednorazovými dotáciami. Systematické riešenie doteraz neprišlo.

Štúdia vypracovaná pre ministerstvo zdravotníctva definovala „investičnú medzeru“ v porovnaní s Českou republikou na úrovni 137 mil. EUR ročne a v porovnaní s Rakúskom až na 441 mil. EUR ročne. Štúdia ďalej konštatovala, že infraštruktúra slovenských nemocníc je v súčasnej podobe ekonomicky neudržateľná, že slovenské nemocnice nedosahujú medzinárodné štandardy a väčšina nemocníc disponuje príliš veľkými plochami s veľkým počtom budov, ktoré sú staré a v zlom technickom stave.

MZ SR konštatovalo v roku 2013 v rámci vo vláde predloženej Informácii o stave investícií v akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku a o zámere realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave, že vzhľadom k zastaranosti infraštruktúry a nevyhovujúcemu logistickému usporiadaniu nemocníc sú možnosti zvyšovania ich produktivity rekonštrukciami existujúcich budov takmer vyčerpané, a „preto je potrebné priniesť koncept postupnej výstavby nových moderných nemocníc.“ Rezort odhadol investičnú potrebu vo výške 3,94 mld. EUR.

Pri alokovaní zdrojov do výstavby nových pavilónov, urgentov či modernizácie oddelení treba vždy postupovať v zmysle myšlienky hodnoty za peniaze, aby sa tieto obmedzené zdroje vedeli využiť čo najúčelnejšie – čiže tam, kde to najviac treba a kde to prinesie pacientom čo najväčší úžitok.
Obávam sa, že rozhodovanie na základe týchto princípov je pri investíciách do slovenských nemocníc na vedľajšej koľaji a ide skôr o politické rozhodnutia, ktoré v sebe už z definície nesú potenciál vyššieho rizika neefektívnosti.

  • 21.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, aký máte názor na ďalšie z opatrení ozdravného plánu Všzp. Ide o znižovanie cien výkonov hemodialýzy, dopravnej služby(o 1 cent za kilometer) a tiež zníženie bodov u zobrazovacích vyšetrení CT a MR. v roku 2017 plánuje ušetriť 14 miliónov. Chcela by som sa vás opýtať, aký máte na to názor a čo to bude znamenať pre pacientov? Budú tak poskytovatelia prinútení k tomu, aby ich ošetrili viac, ak chcú zarobiť toľko ako predtým? Prípadne čo si o tom myslíte? Vedeli by ste mi prosím poslať odpoveď do 14.30? Vopred veľmi pekne ďakujem.
Podľa Všzp sú CT a MR vyšetrenia jedny z mála, na ktorom môžu poskytovatelia zarábať, keďže ceny v tejto oblasti boli v minulosti nastavené tak, že pokrývali aj investičné náklady poskytovateľa. Čiže keď nemocnica kúpila CT za milión a splatila ho za dva roky, po tomto období už vedeli slušne zarobiť, keďže Všzp im aj potom vyplácala ceny, ktoré zohľadňujú aj kúpu tohto CT. Ceny CT a MR však v poslednom období klesli ale ceny zostali rovnaké ako v minulosti. A tak tu nastal priestor pre šetrenie. Súhlasíte, že v tejto oblasti boli vysoké marže? Nemocnice si vraj vedeli takto vykryť iné stratové oddelenia.

Odpoveď Dušana Zachara:
Podľa zistení Aliancie Fair-play patria firmy poskytujúce prístrojovú diagnostiku (MR a CT) medzi subjekty, ktoré majú v zdravotníctve najvyššiu výnosnosť – rentabilitu tržieb. U niektorých z nich presahuje dokonaca 45%-nú hranicu, čo je už skutočne vysoké číslo, ktoré nedosahuje často ani špekulatívny kapitál. Takže priestor na zníženie cien v tomto segmente určite je, pričom sa zároveň môže o trochu menej znížiť aj celkový finančný objem poisťovňou objednaných výkonov a pri predpoklade, že poskytovateľovi sa bude naďalej oplácať poskytovať pacientom svoje služby, nemusí pacient pocítiť toto zníženie v horšej dostupnosti a pacientov môže byť diagnostikovaných dokonca aj vyšší počet, a to za menej peňazí.

  • 16.6.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den, dakujem pekne za odpoved. Myslim, ze iste nedorozumenie v tej diskusii medi SOPK a MF spociva aj v tom, ze SOPK zrejme trapi osobitne zatazenie podnikatelov. Aj ked si vsak porovnam dane z prijmu pravnickych osob a dan z dividend, tak z toho nevychadzame ako krajina s nadmernym zatazenim (v porovnani s EU).

  • Naozaj sa v tomto pripade SOPK myli a ta zataz v medzinarodnom porovnani vlastne nie je nicim vynimocna?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podnikatelov trapia aj dane a odvody zo mzdy, lebo im zvysuju naklady na pracu.

Este sa musim ospravedlnit, tie porovnania, co som vam zaslal v texte mailu, platia len pre priemer krajin EU, ktore su clenom OECD. Porovnanie s priemerom OECD je ine: SR ma v porovnani s priemerom OECD vyssiu zataz vo vsetkych kategoriach domacnosti, pricom:

  • podstatne vyssiu zataz pre jednotlivcov s nizkym alebo priemernym prijmom s detmi aj bez deti, ako aj pre dvojicu s dvoma detmi, kde jeden rodic ma priemerny prijem a druhy nizky prijem
  • mierne vyssiu zataz pre jednotlivcov bez deti s vysokym prijmom, ako aj pre dvojicu s dvoma detmi, kde jeden rodic ma priemerny prijem a druhy ziadny prijem

Takze sa SOPK az tak velmi nemyli.

Rozdiely nie su vyrazne, ak sa porovname s priemerom EU (s vynimkou jednotlivcov s detmi a nizkym prijmom, kde ma SR podstatne vyssiu zataz). Rozdiely su vsak zretelne pri porovnani s OECD, co je sposobene vyrazne nizsou zatazou v tych statoch OECD, ktore nie su clenmi EU.

  • 16.6.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den, posielam slubene otazky. SOPK pred par mesiacmi kritizovala vysku danovoodvodoveho zatazenia na Slovensku, podla nich je jedna z najvyssich v EU. Ministerstvo financii na to reagovalo listom, v ktorom tvrdi, ze SOPK zavadza a v skutocnosti mame jedno z najnizsich zatazeni v OECD. Vcera SOPK odpovedalo, ze pre podnikatelov nie je makropohlad podstatny, dolezite su konkretne danove sadzby. Rad by som sa opytal na Vas pohlad.

  • Mame teda v ramci EU skor vyssie alebo skor nizsie danovoodvodove zatazenie?

SOPK taktiez reagovala na slova prezidenta Kisku, podla ktorych je tu priestor na mzdy zamestnancov vyssie o 10%, s cim priemyselna komora nesuhlasi a upozornuje ze su adekvatne stavu ekonomiky a tiez sa obava, ze prilis rychly narast miezd moze sposobit nizsiu atraktivitu pre investorov.

  • Povazujete mzdy Slovakov za adekvatne alebo ma skor pravdu prezident Kiska a mohli by byt vyssie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pri danovo-odvodovej zatazi je podstatne porovnat danovy klin, t.j. aku cast prijmov tvoria dane a odvody. Udaje v porovnani k HDP totiz mozu byt skreslene roznou efektivnostou vyberu, vyuzivanim vynimiek, alebo roznych rezimov zdanovania. Udaje OECD o danovom kline najdete tu. Vyplyva z nich, ze SR ma v porovnani s priemerom OECD (aj v porovani s priemerom za EU clenov OECD):

  • podstatne vyssiu zataz pre jednotlivca s nizkym prijmom a dvoma detmi
  • mierne vyssiu zataz pre jednotlivcov s nizkym alebo priemernym prijmom a bez deti, ako aj pre dvojicu s dvoma detmi, kde jeden rodic ma priemerny prijem a druhy nizky prijem
  • mierne nizsiu zataz pre jednotlivcov bez deti s vysokym prijmom, ako aj pre dvojicu s dvoma detmi, kde jeden rodic ma priemerny prijem a druhy ziadny prijem

Problemom na Slovensku je najmä vysoka zataz pre zivnostnikov a dohodarov s nizkym hrubym prijmom. Dalsim problemom je vysoka miera chudoby v neuplnych rodinach a rodinach s tromi a viacerymi detmi, ktoru by mohlo zmiernit prave znizenie danovo-odvodovej zataze pracujucich rodicov.

K druhej otazke – rast platov v sukromnej sfere treba nechat na trh, stat by do toho nemal zasahovat. Realne mzdy v poslednych rokoch rastu rekordne rychlo, takmer o 4 % rocne. Rast miezd je pritom v poslednom obdobi rychlejsi ako rast produktivity prace. Umele zvysovanie miezd by preto poskodilo firmy a zhorsilo nasu konkurencieschopnost.

  • 16.6.2017

Otázka (P. Krajčovič, Lekárnické listy)
Dobrý deň prajem, v súvislosti s prehľadom o spotrebe liekov za rok 2016, ktoré zverejnilo Národné centrum zdravotníckych informácií, by som sa chcel spýtať:

  • Aký je názor Váš na spotrebu liekov na Slovensku a v porovnaní so zahraničím?
  • Považujete počet spotrebovaných liekov za vysoký?
  • Aké opatrenia by podľa Vás mali byť prijaté v oblasti liekovej politiky?

Štatistický prehľad NCZI o spotrebne humánnych liekov

Odpoveď Dušana Zachara:
Co sa tyka udajov o spotrebe liekov, ktore zverejnilo NCZI, je zaujimave, ze v ostatnych rokoch sledujeme postupne znizovanie spotreby predpisanych a vydanych liekov hradenych z verejneho zdravotneho poistenia v mnozstevnom vyjadreni – v pocte baleni. Zaroven vsak rastu uhrady zdravotnych poistovni a minuly rok tiez aj doplatky pacientov.
Tento jav moze byt vysvetleny dvoma faktormi, ktore mozu posobit aj sucasne – postupne sa mozu zvacsovat balenia liekov a moze stupat v celoeuropskom meradle cena liekov.
Na to, aby sme lepsie vedeli ohodnotit trend v spotrebe liekov, by bolo vhodnejsie merat spotrebu na zaklade definovanej dennej davky (DDD), tak ako to sleduje napriklad OECD alebo WHO. Tu sme vsak zistili, ze v pripade slovenskej statistiky v OECD sa v nedostatocnej miere preberaju aktualizacie hodnot DDD, ktore stanovuje WHO, a preto sa moze stat, ze slovenske udaje mozu byt pri medzinarodnom porovnani pokrivene. Medzinarodne porovnanie tiez do znacnej miery limituju rozne pristupy jednotlivych krajin k zbieraniu dat o spotrebe liekov. Niektore krajiny, vratane Slovenska, reportuju data o spotrebe liekov z hlaseni distributorov, co moze mat za nasledok urcite nadhodnotenie, ine zasa na zaklade “realnejsich udajov” o v lekarnach vydanych a poistovnami uhradenych liekoch.

Bez ohladu na to by sme sa vsak mali snazit o to, aby sme vhodnymi opatreniami obmedzovali spotrebu liekov, ktora urcite nepatri v Europe medzi najnizsie, skor naopak. Zacat treba osvetou (zivotosprava, sport, stravovacie navyky a pod.), prevenciou, motivaciami, nevynimajuc aj tie financne, aby Slovaci menej casto navstevovali lekara, a aby nie kazda navsteva lekara koncila predpisanim lieku ci odoslanim k inemu specialistovi, tiez treba zlepsit reviznu cinnost poistovni, informovat lekarov a mozno aj citlivo zverejnovat, kto sa pri predpisovani velmi vymyka priemeru, kto ma ake prijmy od farmafiriem a konflikty zaujmov, odmenovat lekarov na zaklade vysledkov liecby, na zaklade toho, ako vyuzivaju genericku preskripciu lieciv atd.

  • 8.6.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som o stanovisko. ŽM sa má od júla zvýšiť na 199,48 eura. Zaujíma ma :

  • Čo hovoríte na tento posun? Nemal by štát zasiahnuť a napríklad nejakou vyhláškou ho aspoň raz zvýšiť viac, keďže 4 roky ŽM stagnovalo?
  • O koľko sa zvýšia rôzne dávky, ktoré štát dáva rodinám – pôjde o pár centov? Vdeli by ste mi poslať aspoň jeden prepočet?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ide o minimalne zvysenie, ktore neriesi problem rizika chudoby casti obyvatelstva. Vlada by mala hladat cesty, ako znizit pocet rodin s detmi zijucich v ohrozeni chudobou. Kazda tretia rodina s tromi a viac detmi je dnes v riziku chudoby. Kazde piate dieta vo veku do 18 rokov je v riziku chudoby. Klucove je preto zvysit socialne davky adresovane tymto ludom. Ide najmä o danovy bonus na deti, ktory sa uz styri roky nemenil, kedze je naviazany prave na vysku zivotneho minima. Danovy bonus pritom podporuje len pracujucich rodicov, jeho zvysenie by preto este posilnilo motivaciu ludi legalne pracovat. Riesenim je zasadnejsie zvysenie danoveho bonusu a jeho naviazanie na rast prijmov, nie na rast zivotneho minima.

Od zivotneho minima zavisi aj nezdanitelna cast zakladu dane. Kedze sa v poslednych rokoch nemeni, ludia si z rastucich prijmov mozu odpocitat stale len rovnaku sumu, cim rastie ich danovo-odvodova zataz. Problem je to najmä pre ludi s nizkym prijmom, pre ktorych su vysoke dane a odvody barierou vstupu na trh prace. Riesenim je zasadnejsie znizenie odvodov pre ludi s nizkym prijmom vratane zivnostnikov a dohodarov.

  • 7.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobré ráno, neviem ako ste na tom s časom dnes, ale dúfam že si nájdete čas na zodpovedanie otázok týkajúcich sa finančnej skupiny Penta a jej pôsobenia na trhu.

  • Čo si myslíte o ich pridanej spoločenskej hodnote?
  • Sú to oni, čo posúvajú slovenské zdravotníctvo alebo si naopak vyberajú len hrozienka?
  • Aký je potenciál Penty?
  • Je vôbec možné, aby na Slovensku prišiel nový súkromník s potenciálom rozbiť výsadné postavenie štátu a Penty v slovenskom zdravotníctve?
  • V čom tkvie podľa vás zisk nemocníc Penty keďže štátne sa čoraz viac zadlžujú. Jeden z dôvodov Penta uvádza prezamestnanosť v štátnych nemocniciach alebo drahšie nákupy. Čo na to hovoríte?

Odpoveď Dušana Zachara:
Bolo by potrebné definovať, čo sú to hrozienka, lebo existuje na zdravotníckom trhu spústa subjektov, ktoré majú v súčasnosti oveľa vyššiu mieru ziskovosti, ako majú zdravotnícke subjekty patriace pod skupinu Penta. Treba uznať, že Svet zdravia (ak odmyslíme “Kaliňákovu” predraženú malú nemocnicu v centre Bratislavy, ktorá nemá de facto ani urgentný príjem) je zatiaľ jediná spoločnosť, ktorá na Slovensku stavia novú nemocnicu (Michalovce). Tiež treba oceniť, že súkromníci prinášajú mnohé inovácie či už v oblasti elektronizácie alebo v manažovanej starostlivosti o pacienta.

Pre Slovensko by bolo prínosom, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo. V súčasnosti má v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv štát. Táto dominancia nášmu zdravotníctvu neprospieva. Ak by podobné dominantné postavenie na trhu získal nejaký súkromný subjekt, predstavovalo by to zvýšené riziko zneužitia tohto postavenia a vzniku monopolnej renty, a teda spoločenskej neefektívnosti. Regulačné a kontrolné orgány (PMÚ SR, ÚDZS, NKÚ) by mali na to upozorňovať a konať v prípade zneužitia dominantného postavenia akéhokoľvek subjektu. Podobne nebezpečný je aj oligopol (trh, v ktorom dominuje malý počet konkurujúcich si subjektov).

Ak však na trhu existuje súťaž a kvalitná regulácia prostredia, vrátane merania a zverejňovania kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, nemusí ani vertikálna integrácia (vlastníctvo poisťovne, lekární, polikliník a nemocníc jedným súkromným subjektom) predstavovať príliš veľké riziko pre spoločnosť. Naopak, môže prinášať na trh rôzne inovácie, ktoré umožňuje táto integrácia. Ak však tomu tak nie je, môže predstavovať aj vertikálna integrácia zvýšené riziko zneužívania dominantného postavenia. Na to treba pamätať a pozorne to sledovať a skúmať.

Je možné, že vizuálne môže pôsobiť celkový počet nemocníc patriacich pod Svet zdravia ako veľké číslo, ale keď si pozrieme ich celkové tržby spolu, tak sú nižšie ako tržby jednej štátnej Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Ano, mozu to byt aj tieto priciny, rovnako tak prilis velka ingerencia politikov a roznych zaujmovych skupin do fungovania statnych nemocnic, politicke nominacie a s tym suvisiaca kratka zivotnost manazerov statnych zariadeni, makke rozpoctove obmedzenia a pod.

  • 7.6.2017

Otázka (Tomáš Zemko, Topky.sk)
Pozdravujem, radi by sme sa spytali par otazok na nove video od Richarda Sulika. Video vyvolalo vlnu reakcii, vacsinou posmesnych. Chceli by sme si tak trochu overit tie grafy, co tam ukazal.

Odpoveď Petra Goliaša:
Je mi luto, ale tento tyzden nestiham grafy overit. Inak som si vsimol pod niektorymi grafmi podpis Eugena Jurzycu, ktory, ako ho poznam, urcite cerpal z relevantnych zdrojov. Druha vec je, ci tieto grafy mozno pouzit ako argument proti dalsej integracii v ramci EU. Podla mna nie, kedze suvis medzi integraciou a ukazovatelmi prezentovanymi v grafoch nie je podlozeny a vo viacerych pripadoch zrejme ani neexistuje. Prave naopak, pre Slovensko moze byt dalsia integracia ekonomicky prospesna, najmä ak by smerovala k hlbsiemu otvaraniu trhov so sluzbami, prisnejsim pravidlam pre strazenie verejnych financii alebo lepsim dohladom nad kvalitou a nezavislostou demokratickych institucii. Mozno suhlasit, ze vyssie priame dane by ekonomike skodili. Nerozumiem ale, preco pan Sulik spaja europsku integraciu so zvysovanim priamych dani.

  • 6.6.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus 1 deň)
Dobrý deň, v rozpočte na rok 2016 bola vyčlenená rezerva vo výške 50 mil. eur určená na krytie rizika horšieho hospodárenia nemocníc. Ako upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, až 47 mil. eur z tejto rezervy bolo nakoniec použitých na iné účely:

Vyše 8,8 milióna eur Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (NASES), Viac ako 7,1 milióna zinkasoval Štátny ústav pre kontrolu liečiv, Viac ako 5,1 milióna eur na bezpečnostné opatrenia počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ, Vyše 1,1 milióna eur na realizáciu mediálneho zabezpečenia národného vysielania RTVS, 1,1 milióna na Slovenskú informačnú službu, Viac ako milión eur išlo na 40 nových zamestnancov ministerstva spravodlivosti, 268 tis. eur na zabezpečenie stretnutia predsedov parlamentov členských štátov EÚ, 71 tis. eur ekonomické a právne poradenstvo pre spoločnosť Jaguar Land Rover, 10 tisíc eur na zabezpečenie financovania koncertu vo Vatikáne

  • Ako hodnotíte fakt, že peniaze nešli na krytie rizika horšieho hospodárenia nemocníc, keď k nemu skutočne došlo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nevnímam pozitívne, že napriek prísľubu, očakávaniam a tomu, že v rozpočte bola vytvorená rezerva pre prípad zhoršeného vývoja v zdravotníckych zariadeniach, ktorý aj nastal, bola rezerva použitá na iné účely. Aj zo správy RRZ vyplýva, že zvýšené príjmy oproti rozpočtu nedokázali pokryť oveľa rýchlejšie rastúce a vyššie výdavky v zdravotníctve. Ale možno ministerstvo financií pripravuje veľký balík peňazí na oddlženie nemocníc a vyhodnotilo to tak, že radšej vyčlení peniaze v rámci tohto mechanizmu, ktorý by mal byť podmienený plnením ozdravných opatrení zo strany nemocníc, ako rezervu rozpustiť teraz v “čiernej diere”. V takom prípade by sa to dalo pochopiť.

  • 5.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala, na váš názor na spoločnosť Magellan.

  1. Čo si myslíte o činnosti spoločnosti Magellan, ktorá na Slovensku, Česku a Poľsku skupuje pohľadávky nemocníc? Má na trhu svoje opodstatnenie?
  2. Košická nemocnica jej už vyše troch rokov nespláca dlhy. Aký na to máte názor? Môže to byť spôsobené vidinou oddlženia alebo aké môžu byť motivácie nemocnice, aby nesplácala? (ak o tom totiž rozhodne súd zo zákona bude musieť platiť úroky z omeškania, zatiaľ čo Magellan im ponúkal bezúročný kalendár splátok) Nemá byť aj v záujme nemocnice, aby sa dohodla a nemusela potom vynakladať dodatočné peniaze?

Odpoveď Dušana Zachara:
Obchodovanie s pohľadávkami je štandardným trhovým prvkom. V prípade pohľadávok voči neplatiacim nemocniciam umožňuje tento inštitút, aby sa veritelia dostali k svojim peniazom, aj keď nie v ich celej výške. Treba si uvedomiť, že problém je neplatenie faktúr nemocnicami, a nie to, že veritelia v snahe dostať sa k likvidite, používajú legitímny nástroj apoň na čiastočné naplnenie si svojich oprávnených nárokov. Ak by nemocnice platili načas, tak by ani obchod s pohľadávkami neprekvital. Problém je teda na strane štátnych nemocníc.
Nemám žiadne indície, ale ak by sa teoreticky chcelo nekalo špekulovať pri inak legitímnom obchodovaní s pohľadávkami, tak si to vyžaduje určité (ne)konanie zo strany štátnej nemocnice. Na to by sme si mali dať skôr pozor.

  • 2.6.2017

Otázka (Richard Nemec, Nový Čas)
Dobrý deň, zaujala ma nasledovná správa.

  • Je bežné, aby rezerva na krytie straty nemocníc bola použitá úplne inak? Najmä, ak vyplýva, že nemocnice naozaj hospodárili horšie ako sa plánovalo…
  • Čo na tú situáciu vôbec hovoríte?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nevnímam pozitívne, že napriek prísľubu, očakávaniam a tomu, že v rozpočte bola vytvorená rezerva pre prípad zhoršeného vývoja v zdravotníckych zariadeniach, ktorý aj nastal, bola rezerva použitá na iné účely. Aj zo správy RRZ vyplýva, že zvýšené príjmy oproti rozpočtu nedokázali pokryť oveľa rýchlejšie rastúce a vyššie výdavky v zdravotníctve. Ale možno ministerstvo financií pripravuje veľký balík peňazí na oddlženie nemocníc a vyhodnotilo to tak, že radšej vyčlení peniaze v rámci tohto mechanizmu, ktorý by mal byť podmienený plnením ozdravných opatrení zo strany nemocníc, ako rezervu rozpustiť teraz v “čiernej diere”. V takom prípade by sa to dalo pochopiť.

  • 2.6.2017

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o stanovisko ako analytika zameraného na zdravotníctvo. Ako vnímate, že rezerva (50 mil. eur), ktorá mala aspoň čiastočne pomôcť hospodáreniu nemocníc, skončila niekde úplne inde (NASES, SIS, predsedníctvo, financovanie koncertu vo Vatikáne)? Ministerstvo zdravotníctva sa k téme nevyjadrilo, iba nás odkázalo na Ministerstvo financií SR. Rezort financií tvrdí nasledovné: “použitie predmetnej rezervy bolo v súlade s vtedy aktuálnymi potrebami jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu a v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.” Výsledky zdravotníckych zariadení patriacich do sektora verejnej správy boli za rok 2016 zaznamenané plne v súlade s metodikou ESA 2010 do notifikovaného schodku rozpočtu verejnej správy.

  • Ako by sa podľa Vás mal k tejto téme postaviť minister zdravotníctva?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nevnímam pozitívne, že napriek prísľubu, očakávaniam a tomu, že v rozpočte bola vytvorená rezerva pre prípad zhoršeného vývoja v zdravotníckych zariadeniach, ktorý aj nastal, bola rezerva použitá na iné účely. Aj zo správy RRZ vyplýva, že zvýšené príjmy oproti rozpočtu nedokázali pokryť oveľa rýchlejšie rastúce a vyššie výdavky v zdravotníctve. Ale možno ministerstvo financií pripravuje veľký balík peňazí na oddlženie nemocníc a vyhodnotilo to tak, že radšej vyčlení peniaze v rámci tohto mechanizmu, ktorý by mal byť podmienený plnením ozdravných opatrení zo strany nemocníc, ako rezervu rozpustiť teraz v “čiernej diere”. V takom prípade by sa to dalo pochopiť.

  • 26.5.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko ohľadom základného garantovaného príjmu. Z analýzy OECD vyplýva, že niektoré štáty by mohli na zavedení takéhoto príjmu získať.

  • Ako to vidíte so Slovenskom? MOhlo by na tom získať?
  • Vo všeobecnosti – aké sú pozitíva a negatíva základného príjmu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Analyza OECD predpoklada financovanie zakladneho prijmu zo zoskrtania danovych ulav a roznych socialnych davok s vynimkou davok v hmotnej nudzi, prispevkov na byvanie a dochodkov. Podla tejto metodiky by system bolo mozne financovat najmä v krajinach s rozsiahlymi danovymi ulavami a mnozstvom nestandardnych socialnych davok. Slovensko ma skor menej danovych ulav a väcsina socialnej pomoci ide na dochodky a davky v hmotnej nudzi, preto by u nas taky system bez zvysovania dani pravdepodobne nebol financne udrzatelny.

Nevyhodou zakladneho prijmu je popri nakladnosti aj to, ze nerozlisuje medzi roznou socialnou situaciou poberatelov. Osamela matka s dietatom ci zdravotne postihnuty clovek je na pomoc statu odkazany viac ako zdravy slobodny mlady muz. Pre niektorych nezamestnanych by zakladny prijem znamenal tiez zvysenie davok, cim by este viac oslabil ich motivaciu hladat si pracu.

Efektivnejsou cestou je zjednodusovat socialny system rusenim malo vyuzivanych socialnych davok, davok vyplacanych bohatsim ludom, ktori na ne nie su odkazani a rusenim danovych vynimiek.

  • 26.5.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, prosím o stanovisko k nasledujúcej téme. Ministerstvo zdravotníctva predložilo na pripomienkovanie novelu zákona o zdravotníckej starostlivosti. Oproti pôvodnému návrhu z nej vypadli tzv. doplnkové ordinačné hodiny, ktoré mali umožniť pacientom objednať sa k lekárovi za úhradu na konkrétny čas po riadnych ordinačných hodinách. Namiesto toho zavádza rezort hrozbu pokuty 10 000 eur pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za vyberanie nepovolených poplatkov.

  1. Mali by mať pacienti možnosť zaplatiť si nejaký nadštandard, napr. možnosť objednať sa na konkrétnu hodinu alebo zaplatiť si kratší termín na vyšetrenie k špecialistovi?
  2. Pomôže hrozba vysokých pokút v boji proti čiernym platbám a úplatkom v zdravotníctve?
  3. Zlepší alebo zhorší chystaná novela dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov, a v čom?
  4. Mali ste nejaké konkrétne pripomienky k tomuto návrhu, aké?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Určite áno. Zároveň musí platiť, že “neplatiaci” pacienti nebudú odsúvaní a posielaní na druhú koľaj. Súčasné znenie návrhu novely ignoruje potreby jednej skupiny pacientov, ktorí sú ochotní si za nečakanie, resp. presný a nimi zvolený termín u lekára priplatiť, čo je momentálne na Slovensku v praktickej rovine považované za nadštandard. Je nesporné, že ak sa na Slovensku nestane štandardom objednávanie sa na presný termín pre všetkých pacientov a u všetkých lekárov alebo nebude zavedená regulovaná možnosť priplatiť si za nečakanie, tak je to pre spoločnosť neefektívna situácia, ktorá bude mať za následok obchádzanie pravidiel a úplatky alebo márnenie času mnohých ľudí, ktorí mohli namiesto neproduktívneho čakania u lekára vytvoriť pre spoločnosť mnohé cenné hodnoty.
  2. Myslím si, že výška navrhovanej sankcie môže byť pre niektorých súkromných lekárov priam likvidačná. Zdá sa mi, že nie je proporčná k celospoločenskej hrozbe vyplývajúcej z neoprávneného vyberania poplatkov od pacientov. Zrušenie mnohých poplatkov zapríčiní, že namiesto možnosti mať regulované poplatky, ktoré sú transparentné, kontrolovateľné a sú zdaňované, tu vznikne priestor pre úplatky. Síce nebudú poplatky, ale budú úplatky. A ten, kto nechce uplácať, bude musieť neproduktívne čakať.
  3. Skôr si myslím, že zhorší, nakoľko mnohých pacientov odradí dlhé čakanie pred ambulanciami. Je to tiež určitá forma regulácie nadbytočného dopytu po zdravotnej starostlivosti, ale je neefektívna. Je to ako trhať fialky dynamitom.

  • 23.5.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa informovala, ako vnímate možnosť zavedenia doplnkového zdravotného poistenia regulovaného štátom. V súčasnosti nad tým totiž rezort uvažuje.

  • Aké by mohli byť výhody a nevýhody?
  • Mohol by to byť jeden zo spôsobov, ako priniesť viac peňazí do systému?
  • Ako je to s doplnkovým zdravotným poistením u našich susedov, je to v EÚ bežná prax?
  • Myslíte si, že je stanovenie základného balíka verejného zdravotného poistenia priechodné za súčasnej vlády? Zatiaľ totiž túto tému analyzujú a ďalšie kroky urobia až po analýze.

Odpoveď Dušana Zachara:
Už aj dnešná legislatíva umožňuje uzatvárať individuálne (doplnkové) zdravotné poistenie. V praxi však nie je veľmi využívané. Dôvodom je, že základný balík zdravotnej starostlivosti, ktorý je hradený z povinného verejného zdravotného poistenia nie je dostatočne presne definovaný, resp. umožňuje výklad, že takmer všetko má byť hradené z odvodov a daní. A keď môže byť takmer všetko hradené z verejného zdravotného poistenia, nie je ani dostatočne veľký priestor pre poskytovanie doplnkového poistenia. Ak by ministerstvo začalo presnejšie definovať nároky poistencov z verejného poistenia, čiže by zreálnilo základný balík, ktorý v súčasnosti de iure obsahuje takmer všetko, tak by mohol vzniknúť priestor pre doplnkové poistenie. A to by samozrejme prinieslo sektoru nové čisté peniaze, z ktorých by mali prínos všetci, a nie len tí vyvolení ako pri úplatkoch. Doplnkové poistenie je preto aj spôsob, ako znížiť mieru úplatkov. Pre kvalitnejší zdravotnícky materiál, kratšie čakanie, lepšie služby či inovatívne lieky by stačilo platiť si doplnkové poistenie, a nie úplatky.
Stanovenie základného balíka verejného zdravotného poistenia nie je priechodné za súčasnej vlády. Stanovenie čiastkových definícií štandardných diagnostických a liečebných postupov pri niektorých diagnózach je však možné presadiť.

  • 23.5.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. Minister Richter začína hovoriť o novom nástroji, cez ktorý chce podporiť mobilitu za prácou. Ide o nový príspevok na presťahovanie. Nejaké veľké podrobnosti k tomu zatiaľ nie sú. Posielam ale vyjadrenia ministra.

“To znamená otázka mobility, tak jak je pomenovaná, že ju musíme riešiť v sociálnom balíku, aj toto potvrdzuje, že je nevyhnutné ďaleko viacej zvýhodniť, vytvoriť podmienky pre to, aby ľudia, ktorí majú záujem pracovať, využili tie nástroje, ktoré sú tri, to je cestovné, preplácanie ubytovania a teraz ideme ponúknuť možno aj 4‑tisíc, pokiaľ bude mať záujem sa presťahovať za prácou, tak kde práce je dostatok a samozrejmá vec, že presťahovať sa aj s kompletne s celou rodinou.”

“Cez to nechceme ale riešiť nejaké zabezpečenie nábytku, ale priame náklady na auto, prepravu nejakého nábytku a tých ďalších vecí, aby sme absolútne pokryli náklady pre rodinu, ktorá sa rozhodne presťahovať za prácou do miesta, kde tej práce je jednoducho dostatok.”

Otázky:

  1. Čo hovoríte na takýto nástroj? Môže to skutočne pomôcť mobilite?
  2. Je to takýto nástroj nesystematickým vyhadzovaním peňazí?
  3. Podporuje sa takto podobne mobilita aj vo svete?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podpora mobility je spravny ciel, jednorazove davky sa vsak na Slovensku zatial neosvedcili. Terajsi prispevok na prestahovanie vyuziva minimum rodin. Vyrazne zvysenie prispevku pravdepodobne prilaka viac poberatelov. Dolezite bude zachovat adresnost, aby davku dostavali len ludia bez prace alebo s nizkymi prijmami. Pre zasadnu zmenu by vlada musela pristupit k dlhodobym opatreniam, ako napriklad znizenie odvodov pre ludi s nizkym prijmom, alebo preplacanie casti nakladov na byvanie pre rodiny s nizkym prijmom.

  • 19.5.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den, pripravujem clanok o avizovanych zmenach v dlhovej brzde a rad by som sa Vas k tejto teme opytal niekolko otazok.

  • Ministerstvo financii bolo poverene pripravou novely zakona o rozpoctovej zodpovednosti. Sankcne pasma by mali byt po novom naviazane na cisty verejny dlh namiesto hrubeho verejneho dlhu. Aky je Vas nazor na takuto zmenu zakona?
  • Vlada chce vdaka uvolnenej dlhovej brzde dobudovat infrastrukturu v zaostalych regionoch. Je podla Vas podpora tychto regionov adekvatnym dovodom na vyssie vladne vydavky a pomalsie tempo znizovania verejneho dlhu?
  • Ako sa da podla Vas inym sposobom okrem uvolnenia dlhovej brzdy co najefektivnejsie pomoct zaostalym regionom?
  • Aku vysku verejneho dlhu by si malo Slovensko stanovit ako svoj ciel a ake su rizika, ak sa jeho hodnota bude pohybovat nad 50 %?

Odpoveď Petra Goliaša:
Na uvolnenie dlhovej brzdy nie je dovod. Ak vlada splni rozpoctove ciele, bude dlh klesat dostatocne prudko na to, aby sa vytvoril priestor pre potrebne investicie, napriklad do infrastruktury. Uvolnenie dlhovej brzdy by navyse viedlo k zvyseniu verejneho dlhu s negativnym dopadom na udrzatelnost verejnych financii.

Pokial dojde k prechodu na cisty dlh, mali by adekvatne klesnut sankcne pasma, aby nedoslo k uvolneniu dlhovej brzdy.

Odporucam Vam pozriet si tiez vysledky nedavneho prieskumu KEA k tejto teme. V otazke c. 4 spolu 13 analytikov suhlasilo s prechodom na cisty dlh pri pouziti metodiky Eurostatu a 8 nesuhlasilo. Pri pouziti metodiky MF SR suhlasilo 11 analytikov a 10 nesuhlasilo.V kazdom pripade by vsak mali klesnut sankcne pasma. S prechodom na cisty dlh bez poklesu sankcnych pasiem nesuhlasilo 20 analytikov, len 1 vyslovil mierny suhlas.

Co sa tyka znizovania regionalnych rozdielov, za prioritne povazujeme znizenie odvodov pre ludi s nizkym prijmom, ako aj investicie do oprav ciest prvej triedy. Pozrite si tiez nasu nedavnu analyzu k tejto teme vratane odporucani na str. 5: http://www.ineko.sk/file_download/1119

  • 19.5.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. MZ sa vyjadril, ze od januara DRG realne funguje, tak som si pozrela, ako sa nakoniec nastavili zakladne sadzby pre nemocnice. Povodne sa hovorilo o tom, ze bude pat zakladnych sadzieb, no nakoniec ich je osem s tym, ze este v ramci kazdeho typu ZZ su nastavene individualne zakladne sadzby pre kazdu jednu nemocnicu). Chcem sa s Vami poradit, co si o tom myslite. Je pochopitelne, ze pre nemocnice by to bol sok, ak by z roka na rok mali prejst na uplne novy platobny mechanizmus. No cielom DRG ma byt spravodlivejsie odmenovanie nemocnic.

  • Mozno ho docielit, ak ma kazda nemocnica aj v ramci DRG nakoniec individualnu sadzbu?
  • Je podla Vas lepsie, ak by bolo iba pat zakladych sadzieb, ako sa povodne hovorilo, alebo pre zaciatok je lepsi model aj s individulanymi zakladnymi sadzbami?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je veľmi dôležité, aby DRG-systém nespôsobil štátnu reguláciu cien. Som za to, aby mali zdravotné poisťovne možnosť selektívne kontrahovať poskytovateľov a pri zmluvách zohľadňovali kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Myslím si, že zdravotné poisťovne by mali mať možnosť stanoviť si svoje vlastné základné sadzby a medzi poskytovateľmi diferencovať. Rôzne nemocnice vedia totižto rovnaký zákrok u rovnakého pacienta uskutočniť s rozdielnou mierou kvality a efektívnosti. Za rozdielnu kvalitu by sa nemalo platiť rovnako.

  • 15.5.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, keďže v stredu to bude rok od nástupu pána Kočana do funkcie šéfa Všzp chcela by som vás najprv poprosiť stručne všeobecne zhodnotiť jeho rok z vášho pohľadu, ako si počínal.(max. 3-4 vetičky do ankety) a potom konkrétnejšie do článku by ma zaujímalo:

  • Ako sa podľa vás popasoval s dlhom poisťovne a čo bolo jeho najväčším úspechom za ten rok, ak sa dá niečo vypichnúť.
  • Tiež by ma zaujímalo, čo hodnotíte negatívne v rámci jeho vedenia a čo by ste od neho ešte očakávali. Naplnil niektoré z očakávaní, ktoré sa do neho vkladali?

Odpoveď Dušana Zachara:
Veľmi oceňujem zvýšenú otvorenosť poisťovne voči verejnosti. Posilnila sa transparentnosť pri zverejňovaní dát a dokumentov, hoci aj tu si viem predstaviť ešte väčší rozsah zverejňovaných informácií zo strany poisťovne. Nové vedenie VšZP zdedilo po svojich predchodcoch zlé zmluvy, neľahkú finančnú situáciu a obrovský dlh, s čím sa bude musieť pasovať viac rokov a to aj ovplyvní a obmedzí činnosť nového manažmentu. Priestor na nejaké rozvojové aktivity bude minimálny. Bude treba šetriť a racionalizovať. Myslím si, že ozdravný plán VšZP mohol a mal byť ambicióznejší, aj keď po telefonáte Roberta Fica generálnemu riaditeľovi je sotva predstaviteľné, že by ešte niekto z manažmentu v tomto úsilí chcel pritvrdiť. Tieto politické mantinely budú do značnej miery determinovať budúce kroky súčasného vedenia VšZP, a preto ani neočakávam, že prinesú rýchly a veľký zázrak.

  • 15.5.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. Dlhodobo nezamestnaných (viac ako 48 mesiacov) budú hľadať prácu agentúry dočasného zamestnania. A to tak, že ich oni normálne zamestnajú na pracovnú zmluvu a potom budú mať mesiac na to, aby mu našli prácu, napríklad ho môžu niekam aj prideliť na dohodu. Ak sa im to podarí, dostanú za zamestnanca mesačne príspevok 439 eur. ADZ takto bude na nezamestnaného dostávať peniaze 9 mesiacov. Nezamestnaný, kt. sa rozhodne nezúčastniť projektu, bude vyradený z evidencie.

Dlhodobo nezamestnaný uchádzač o zamestnanie (DN UoZ) sa stáva riadnym zamestnancom agentúry dočasného zamestnávania (ADZ), čo ADZ preukazuje pracovnou zmluvou. Na nájdenie práce – umiestnenie u užívateľského zamestnávateľa má ADZ prvý mesiac. Druhý mesiac ADZ musí preukázať úradu PSVR, že má uzatvorenú dohodu/dohody o dočasnom pridelení agentúrneho zamestnanca s užívateľským zamestnávateľom, ktorá/ktoré pokrýva/pokrývajú najmenej 15 kalendárnych dní v každom z týchto kalendárnych mesiacov. Ak taká zmluva nebude predložená, resp. ak sa ADZ po mesiaci nepodarí umiestniť tohto zamestnanca u užívateľského zamestnávateľa po stanovenú dobu (min 120 hodín v mesiaci), nedostane za tuto osobu príspevok.

ADZ bude poskytovaný príspevok aj po druhom a v ďalších mesiacoch zamestnávania dlhodobo nezamestnaného uchádzača o zamestnanie (DN UoZ) v prípade, ak ho pridelí dočasnému užívateľskému zamestnávateľovi. V prípade, že sa ADZ nepodarí ďalej umiestňovať DN UoZ na trhu práce, môže sa vrátiť do evidencie úradu.

  1. Čo hovoríte na projekt? Ako ho hodnotíte? Môže takto nastavený skutočne pomôcť dlhodobo nezamestnaným z hľadaním práce či so získaním pracovných návykov?
  2. Kde vidíte úskalia projektu?
  3. Nie je projekt len nástrojom ako znížiť evidovanú nezamestnanosť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zapojenie sukromneho sektora do aktivacie nezamestnanych je spravny krok. Sukromne agentury budu motivovane najst nezamestnanym pracu, aby im ostala co najvacsia cast statneho prispevku. Rizikom je vznik fiktivnych pracovnych miest, na zaklade ktorych by si agentura delila prispevok s uzivatelskym zamestnavatelom a nezamestnanym. Stat by mal preto kontrolovat, ci su vzniknute pracovne miesta realne.

  • 12.5.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobré ráno, chcela by som sa opýtať na to, čo si myslíte o garantovaní minimálnej hodinovej mzdy lekárom na LSPP. Má sa to odvíjať od minimálnej mzdy v hospodárstve a vychádza to cca 12 eur na hodinu. V súčasnosti sa práve na platy na tomto type pohotovostí sťažujú a niektorí vraj pracujú aj zadarmo. Na garantovanie minimálnej mzdy 12 e zákonom však reaguje Asociácia nemocníc Slovenska, podľa ktorej je potrebné garantovať min. mzdu aj lekárom na urgentoch a mala by byť vyššia ako na pohotovostiach.

  • Čo si o tom myslíte?
  • Je to spravodlivé, prípadne, sú požiadavky ANS oprávnené? Tvrdia, že sa ta riešia ťažšie prípady a očakávajú tiež väčší nápor, ak bude LSPP iba do 23, takže by mali mať garantovanú vyššiu minimálku.

Odpoveď Dušana Zachara:
Tvorba cien za prácu zdravotníkov by sa mala odvíjať od jednania medzi poskytovateľom a platcom. Nie som prívržencom regulácie miezd. Argumentom pri vyjednávaní o cenách by mala byť najmä kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

  • 11.5.2017

Otázka (Branislav Toma, Pravda)
Dobrý deň, pripravujeme článok o tom, či treba silný II. pilier aj v časoch rastúcej zamestnanosti. Chcel by som vás poprosiť o odpovede:

  • Potrebuje Slovensko silný II. pilier aj v časoch rastúcej zamestnanosti?
  • Môže rastúca zamestnanosť vykompenzovať rastúci počet dôchodcov?
  • Komu sa oplatí a neoplatí byť v II. pilieri?
  • Ako hodnotíte nízke dôchodky vyplácané súkromnými poisťovňami v II. pilieri?
  • Aké zmeny treba podľa vás prijať pre lepšie fungovanie II. piliera?
  • Pomôže II. pilier dlhodobej udržateľnosti verejných financií?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zmeny v zamestnanosti mozu byt len docasne, preto by nemali ovplyvnovat zakladne nastavenie dochodkoveho systemu. Prinosom druheho piliera je rozlozenie zdrojov buduceho dochodku medzi domaci trh prace a financne trhy, co posilnuje stabilitu dochodkoveho systemu. Domaci trh prace bude pod vplyvom starnutia obyvatelstva produkovat menej zdrojov na financovanie dochodkov, druhy pilier preto v dlhodobom horizonte pomaha zlepsit udrzatelnost verejnych financii. Nedostatkom sucasneho nastavenia je, ze zhruba dve tretiny mladych ludi nevstupuje do druheho piliera, co vyrazne oslabuje jeho prinosy pre verejne financie. Dalsim nedostatkom je, ze väcsina sporitelov drzi svoje uspory v nizko vynosnych fondoch, preto nezarabaju na raste globalnych financnych trhov. V sucasnosti poberaju z druheho piliera dochodky ludia, ktori si tam nesporili dostatocne dlhu dobu na to, aby mali vysoke dochodky. Da sa ale ocakavat, ze s kazdym dalsim rokom budu dochodky z druheho piliera vyssie.

  • 11.5.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobré ráno, ak by ste si našli čas dnes by som sa na vás chcela obrátiť s otázkou týkajúcou sa programu zdravotnej poisťovne Dôvera. Počet ľudí s diabetom rastie a tak rastú aj náklady poisťovní. Dôvera má projekt, kde týchto pacientov odmeňujú za starostlivosť(napr. odmeny za pravidelné prehliadky a splnenie cieľov, ktoré si dajú a po splnení kritérií získavajú body, za ktoré vedia nakupovať knihy či v lekárni. Od 1.7 tiež prechádzajú na nové platby pre lekárov, kedy budú od poisťovne dostávať peniaze za starostlivosť o pacienta, časom majú byť odmeňovaní aj podľa výsledkov liečby.

  • Čo si myslíte o motivovaní pacientov?
  • Myslíte si, že im to vie pomôcť v liečbe a vo väčšej starostlivosti o svoje zdravie?
  • Tiež by som sa chcela opýtať, aký máte názor na takéto zmeny v platbách pre lekárov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Oceňujem inovatívny smer, ktorým sa vydala zdravotná poisťovňa Dôvera pri liečbe pacientov s cukrovkou a súvisiacich platbách lekárov. Ide o vytváranie správnych motivácií tak pre pacientov, ako aj lekárov, aby boli peniaze využívané čo najúčelnejšie a pacientom bola poskytnutá za ne čo najväčšia hodnota. Manažovanie pacienta a postupné posilovanie odmeňovania za dosiahnuté výsledky liečby je trendom vo vyspelom svete, preto je dobré, že sa aj u nás objavujú takéto prvé lastovičky.

  • 10.5.2017

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. Ministerstvo dopravy prichadza so zmenou zakona, ktory sa tyka sa jednorazovych mimoriadnych opatreni v priprave niektorych stavieb dialnic a ciest pre motorove vozidla. Rezort dopravy v nom zavadza novy pravny institut predbeznej drzy.

  • Ako tento navrh vnimate?
  • Je takyto institut bezny v inych europskych krajinach?
  • V ktorych krajinach sa takyto pravny institut nachadza?
  • Ako vobec hodnotite zavadzanie tohto institutu?
  • Vlastnicke pravo je garantovane Ustavou. Nehrozi rozpor s Ustavou Slovenskej republiky? Preco?

Posielam linky na navrh zakona
Navrh na skratene legislativne konanie

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Nemal som si kedy preštudovať, čo takto expresne navrhujú, a už vôbec nie konzultovať to s právnikmi. Takto sa v slušnej krajine zákony netvoria. Ale dôležitejší (a v tejto fáze jediný zhodnotiteľný) je podľa mňa nasledovný kontext tejto témy:

Pravidlá, ktorými sa na Slovensku riadi oceňovanie a vykupovanie pozemkov pod diaľnice, sú magnetom pre špekulantov. Žiaľ, tento problém vláda dlhodobo nerieši. Navyše vedenie rezortu dopravy špekulantov samo kryje tým, že odmieta zverejňovať zmluvy o kúpe pozemkov. Tie by umožnili ukázať, ktoré osoby a subjekty na lacno skúpených pozemkoch rýchlo zarobili milióny až desiatky miliónov eur. Ak sa rezort dopravy vyhovára na špekulantov, prečo odmieta z infozákona vypustiť výnimku zo zverejňovania zmlúv, ktorá aj špekulantov naďalej zakrýva?

Vláda dlhé roky nerieši jadro problému ale iba jeden z neželaných následkov zlého systému, aj to len v prípade, že ide o PPP projekty (prvá vláda R. Fica pred cca 10 rokmi i 3. vláda R. Fica teraz). Môže to mať dve vysvetlenia:
Prvé je, že na priekupníctve s pozemkami pod diaľnice zarába viac osôb blízkych vládnym špičkám. Medializovaný prípad Bélu Bugára, je len slabým odvarom iných transakcií, cez ktoré sa na diaľničných pozemkoch zarába rýchlejšie a viac. Druhé vysvetlenie je, že vládne strany za mnoho rokov pôsobenia vo viacerých vládach neboli schopné porozumieť, v čom je podstata problému, a tak znova riešia len symptómy. Navyše veľmi neskoro a neštandardne – bez verejnej, ba ani primeranej odbornej diskusie. Dokonca s obídením postupov, ktorými sa riadi príprava všetkých ostatných zákonov.
Teoreticky je možné i tretie vysvetlenie: Vláda už pred rokmi požiadala špičkových expertov na ústavné právo, aby hľadali riešenie, ktoré bude rýchle, férové a v súlade s ústavou. A teraz ho konečne našli. Žiaľ, takéto vysvetlenie zrejme vylúči každý, kto pozná štýl práce minulého i súčasného vedenia rezortu dopravy. A hoci znie najlepšie, prvé dve vysvetlenia sú reálnejšie. Čo je vážnym dôvodom na zamyslenie a domáhanie sa vysvetlenia a nápravy.

  • 10.5.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den. Podla zamestnavatelov doplatia na vladou pripravovane socialne balicky obycajni ludia a firmy posobiace predovsetkym v chudobnych krajoch. Tie podla nich mozu sposobit krach firiem a celkove zvysovanie cien. S balickami nesuhlasia aj z toho dovodu, ze v pripade ekonomickej krizy by sa nasa ekonomika dostala do problemov, na co by sme sa mali pripravit. Naopak, podla vlady a odborarov sa nasej ekonomike dari a je teda prirodzene, ze sa to premietne do miezd a zivotnej urovne ludi.

  • Chcel by som sa opytat na Vas nazor. Mozeme si v dnesnej situacii taketo balicky dovolit alebo maju pravdu skor zamestnavatelia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pre regiony je skodlive najma prudke zvysovanie minimalnej mzdy. Ohrozuje totiz pracu pre ludi s nizkou kvalifikaciou. Firmy za minimalnu mzdu zamestnaju len tych, ktori dokazu vytvorit adekvatnu hodnotu. Ak minimalna mzda prudko stupne, mozu firmy riesit zvysene naklady rusenim pracovnych miest. Ako prvi budu na rade najmenej vzdelani ludia, ci ludia pracujuci na ciastocne uvazky.

Ak chce vlada pomoct ludom s nizkym prijmom, mala by im znizit odvody, aby stupla ich cista mzda. Dnes odvody ukrajuju takmer 40% z nakladov prace pri minimalnej mzde. Este vyssie odvody platia ludia pracujuci na dohodu ci zivnostnici s nizkymi hrubymi prijmami. Mnohym sa za tychto podmienok neoplati pracovat, alebo pre nich ani neexistuju pracovne miesta. Aj preto mame vysoku dlhodobu nezamestnanost a malo moznosti zamestnat sa na ciastocny uvazok.

  • 3.5.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. Niektorí členovia vlády hovoria o možnosti zaviesť odvetvoú minimálnu mzdu. Zaujíma ma:

  1. Čo na tento nápad hovoríte? Čo to môže Slovensku priniesť?
  2. Ak by sa skutočne zaviedla odvetvová minimálna mzda, ako by to bolo možné, cez kolektívne vyjadnávania?
  3. Existuje niečo také (teda minimálna mzda podľa odvetví) v zahraničí? Kde? A čo to tam prináša, čo na to v zahraničí hovoria?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vsetko zavisi od vysky minimalnej mzdy. Ak by bolo vysledkom znizenie minimalnej mzdy v odvetviach s nizsou pridanou hodnotou, bol by to impulz k tvorbe pracovnych miest. Napriklad v polnohospodarstve by vzhladom na nizsiu pridanu hodnotu aj kvalifikacnu narocnost pri vykonavani beznych prac mohla byt minimalna mzda podstatne nizsia ako v IT sektore.

Este efektivnejsie by bolo znizit odvody ludom s nizkym prijmom, aby sa im viac oplatilo legalne pracovat. Popri zamestnancoch by nizsie odvody mali platit aj dohodari a zivnostnici, ktori maju nizke hrube prijmy. Ich odvody su dnes take vysoke, ze nizko kvalifikovani ludia radsej pracuju nacierno, alebo len poberaju socialne davky. Aj preto mame na Slovensku vysoku dlhodobu nezamestnanost. Popri znizeni odvodov je tiez potrebne posilnit subeh socialnych davok a prijmu z prace tak, aby platil pre vsetkych poberatelov davok a bez casoveho obmedzenia. Tieto opatrenia by pomohli znizit dlhodobu nezamestnanost, chudobu aj regionalne rozdiely.

  • 3.5.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcel by som Vas poprosit o zaslanie odpovede na otazku, ktoru sme riesili telefonicky:

  • Aky je Vas nazor na navrh Mostu zvysit nezdanitelnu cast zakladu dane?

Odpoveď Petra Goliaša:
Politici by mali pri kazdom navrhu na znizenie prijmov alebo zvysenie vydavkov prezentovat aj kompenzacne opatrenia, ktore by garantovali, ze nedojde k zvyseniu deficitu verejnych financii.

Znizenie priamych dani by podporilo rast zamestnanosti, ak by teda neslo na ukor vyssieho deficitu, bol by to krok spravnym smerom. Este efektivnejsie by bolo znizit odvody len ludom s nizkym prijmom, aby sa im viac oplatilo legalne pracovat. Popri zamestnancoch by nizsie odvody mali platit aj dohodari a zivnostnici, ktori maju nizke hrube prijmy. Ich odvody su dnes take vysoke, ze nizko kvalifikovani ludia radsej pracuju nacierno, alebo len poberaju socialne davky. Aj preto mame na Slovensku vysoku dlhodobu nezamestnanost. Popri znizeni odvodov je tiez potrebne posilnit subeh socialnych davok a prijmu z prace tak, aby platil pre vsetkych poberatelov davok a bez casoveho obmedzenia. Tieto opatrenia by pomohli znizit dlhodobu nezamestnanost, chudobu aj regionalne rozdiely.

  • 3.5.2017

Otázka (Richard Nemec, Nový Čas)
Dobrý deň, vláda dnes prerokuje materiál o dlhu nemocníc. V súvislosti s materiálom by som sa Vás rád spýtal na nasledujúce otázky:

  1. čo podľa Vás spôsobuje neustály nárast dlhu najmä fakultných nemocníc?
  2. kde by mohli nemocnice svoje výdavky znižovať?
  3. aký by mal byť postup ministerstva, príp. vlády (legislatívne), ako zabrániť nárastu dlhov v budúcnosti?
  4. sú návrhy MZ SR v predmetnom materiáli správnou a realizovateľnou cestou ako znížiť výdavky nemocníc?
  5. je niečo podľa Vás podstatné, čo predmetný materiál neobsahuje (podnety, návrhy, dôvody súčasného stavu)?
  6. čo hrozí bežným ľuďom pokiaľ sa dlh bude navyšovať (zatváranie nemocníc, štrajky, ….)? Môže to ohroziť chod nemocníc?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Nárast dlhu v ostatných rokoch bol istotne zapríčinený aj každoročným povinným zvyšovaním miezd zdravotníckych pracovníkov, ktoré nebolo zo strany štátu dostatočne kryté dodatočnými zdrojmi, avšak najväčší problém vidím v pokrivených motiváciách aktérov štátneho zdravotníctva (čo s predošlým bodom úzko súvisí). Manažéri a personál v štátnych zariadeniach nie sú dostatočne motivovaní, aby hospodárili účelne, aby poskytovali spoločnosti čo najväčšiu hodnotu za vynaložené peniaze, aby sa zlepšovali. Ak prichádza k pochybeniu, zhoršovaniu stavu či stagnácii, neprichádza pre týchto aktérov žiadny trest (exekúcie, prepúšťanie, predaj majetku, konkurz). Namiesto toho prichádza pravidelné oddlžovanie, pravidelné nárasty miezd, pravidelné znovuzvolenie politikov-populistov.
  2. V mnohých štátnych nemocniciach je priestor na znižovanie personálnych nákladov, ktoré tvoria väčšinu nákladov nemocnice, potom sú to úspory z účelnejšieho používania liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, z lepšieho nastavenia procesov v nemocnici a z manažovania pacienta. Nemocnice by tiež mali chcieť zvyšovať svoje príjmy z poskytovania zdravotnej starostlivosti.
  3. Transformovať štátne nemocnice z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti, zavádzať tzv. tvrdé rozpočtové obmedzenia pri ich hospodárení, zrušiť platový automat pre zdravotníckych pracovníkov a odmeňovať ich viac na základe zásluhovosti, merať a zverejňovať kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
  4. Zlepšením kvality manažovania nemocníc môže prísť k zlepšeniu situácie, ale obávam sa, že to nebude stačiť. Bude treba prijať systémové opatrenia z predošlého bodu.
  5. Materiál neuvádza, že jedným z hlavných dôvodov zlého hospodárenia v štátnych nemocniciach môže byť aj prílišná ingerencia politikov do ich fungovania.
  6. V súčasnosti je problémom, že štátne nemocnice, možno s výnimkou jednej – dvoch, sú príliš veľké a dôležité na to, aby sa mohli hneď zavrieť. A to si uvedomujú a využívajú to. Neprispieva to k tlaku na lepšie hospodárenie. Majú prakticky v mnohých oblastiach monopolné postavenie.
    Ľudia však môžu pocítiť dlhodobé zadlžovanie nemocníc horším servisom, zastarávaným prostredím a vybavením, nižšou kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti, neinovovaním, dlhším čakaním, horšou dostupnosťou liekov, zdravotníckeho materiálu a prístrojov a pod.
    Ale v dlhšom horizonte, ak sa nezmení trend, hrozí takýmto zariadeniam postupný upadok až zánik, prípadne môžu ešte dúfať, alebo budú prinútené hľadať pomoc od súkromných investorov.

  • 2.5.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den, posielam slubene otazky, tykaju sa informacii v “sprave Rady pre rozpoctovu zodpovednost o udrzatelnosti verejnych financii“http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/349/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-april-2017. Podla RRZ dosiahli verejne financie v roku 2016 prvykrat stav udrzatelnosti.

  • Suhlasite s tymto hodnotenim? Co su podla Vas hlavne dovody, ktore k tomu prispeli?
  • Ake su podla Vas hlavne rizika, ktorym budeme celit v buducnosti a ktore mozu ohrozit dlhodobu udrzatelnost?
  • Umoznuje podla Vas momentalny dobry stav verejnych financii uvolnenie dlhovej brzdy alebo by ste takyto krok neodporucali?
  • Co su hlavne opatrenia, na ktore by sa mala vlada zamerat, aby boli verejne financie dlhodobo udrzatelne?

Odpoveď Petra Goliaša:

  1. Plati to, pokial vlada dodrzi strednodobe rozpoctove ciele, buduce vlady budu rozumne hospodarit a nesplnia sa rizika napriklad v raste vydavkov v zdravotnictve. K zlepseniu ukazovatela dlhodobej udrzatelnosti doslo najmä vdaka poklesu deficitu verejnych financii, lepsej predikcii danovych prijmov a zmene demografickej prognozy, ked stupol odhad porodnosti. Za nedostatok povazujem, ze prognoza vidi len do roku 2066, pricom prave v dalsom obdobi dojde kvoli zasahom do druheho dochodkoveho piliera k prudkemu rastu verejneho dlhu.
  2. Hlavnym rizikom je, ze politici neodolaju pokuseniu zvysovat verejne vydavky nad ramec prognozy. Klucove budu zasahy do valorizacie dochodkov, upravy dochodkoveho veku ako aj vyvoj vydavkov v zdravotnictve a dlhodobej starostlivosti. Okrem toho treba ratat s buducimi krizami, ktore mozu zamavat s verejnym dlhom. Otazne tiez je, ako sa nas vzdelavaci system dokaze prisposobit potrebam buducnosti, ci nase skoly dokazu vychovat konkurencieschopnych pracovnikov.
  3. Na uvolnenie dlhovej brzdy nie je dovod. Ak vlada splni rozpoctove ciele, bude dlh klesat dostatocne prudko na to, aby sa vytvoril priestor pre potrebne investicie, napriklad do infrastruktury. Uvolnenie dlhovej brzdy by navyse bolo precedensom, ktory by mohol brzdu znefunkcnit, co by ohrozilo udrzatelnost.
  4. Vlada predovsetkym musi splnit svoj ciel dosiahnut vyrovnany rozpocet v roku 2019. Nasledne este budu potrebne konsolidacne opatrenia vo vyske asi 0,3% HDP. Potom bude najdolezitejsie, aby vlady situaciu nezhorsovali a aby dokazali celit rizikam, pokial sa zacnu naplnat. Klucove tiez budu reformy v zdravotnictve a skolstve, kde rastie dopyt po verejnych zdrojoch, kvalita je vsak neuspojiva.

  • 27.4.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som opýtať na váš názor na úpravu zákona, ktorý má zabrániť vyberaniu nelegálnych poplatok za objednanie na konkrétny čas. Minister Drucker sa minulý piatok vyjadril: Ktokoľvek kto akýmkoľvek spôsobom podmieňuje objednanie na zdravotnú starostlivosť bude sankcionovaný až do výšky 10 000 eur v prvom a druhom prípade a v treťom až do výšky 20 000. Aj tretia strana.

Sankcie by tak mohli hroziť aj externým firmám, ktoré objednávanie za poplatok zabezpečujú. Čo si o tom myslíte? Nemalo by ministerstvo radšej pracovať na systéme, kde by sa pacienti objednávali k lekárovi zadarmo? Niečo také funguje napríklad v Žilinskom samosprávnom kraji(kraj platí firmu, ktorá to spravuje).

Údajne sú aj prípady, kedy lekár nevyužíva klasicky firmu, ktorá to zabezpečuje, ale sám si vytvorí S.R.Očku a takýmto spôsobom si objednáva pacientov za poplatok. Stretli ste sa s tým?

Odpoveď Dušana Zachara:
Príde mi to, ako keby ministerstvo chcelo hroziacimi obrovskými sankciami prekryť svoje zlyhanie v tom, že rezignovalo na urobenie poriadku pri platbách pacientov, ako sľubovalo v Programovom vyhlásení vlády. Navrhovaná výška sankcií bude pravdepodobne hodnotená mnohými ako neopodstatnene vysoká, ba až likvidačná. Myslím si, že ministerstvo malo vytvoriť pozitívny zoznam poplatkov, t.j. taký zoznam, kde by bolo explicitne uvedené, aké poplatky by mohli byť vyberané od pacientov. Čo by nebolo na zozname, nemohlo by sa vôbec vyberať. Zvýšilo by to istotu pacientov, poriadok v systéme a predvídateľnosť vyberania poplatkov.

Výška sankcií možno niekoho od vyberania poplatkov na začiatku odradí, ale mnoho poskytovateľov bude poplatky vyberať naďalej, akurát budú viac nútení investovať do právneho poradenstva (a nie napr. do lepších prístrojov), aby vymysleli, ako správne nastaviť svoje poplatky tak, aby boli konformné so zákonom a nebolo nimi podmieňované objednanie sa na vyšetrenie. Časom sa nejaký tolerovaný systém vyberania poplatkov nájde a postupne budú naňho prechádzať zostávajúci poskytovatelia a budeme zasa na začiatku. Potom príde ministerstvo zasa s nejakou ad-hoc záplatou a celý proces sa bude zasa opakovať.

  • 26.4.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem clanok o tom, ze ministerstvo zdravotnictva vytvorilo zoznam nemocnic, ktore chce dlhodobo rozvijat a finacne podporovat, a preto im aj umozni cerpat prostriedky z eurofondov. Ide o 44 ZZ, okrem statnych je v tomto zozname aj zopar sukromnych ZZ a v posobnosti VÚC. Kriteriami pre zaradenie do zoznamu boli napriklad casova dostupnost, spadovost, pocty hospitalizacii a prevozov zachrannej zdravotnej sluzby, pocty chirurgickych zakrokov a porodov, socialna situacia v regione (nezamestnanost). Chcem sa spytat na Vas nazor:

  • Ci je v poriadku selekcia nemocnic, ktore (ne)mozu cerpat EU fondy?
  • Ak ano, preco?
  • Ak nie, ake rizika / negativa to pre nemocnice / pacientov / stat to so sebou nesie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím, že je správne, že ministerstvo vyselektovalo nemocnice na základe viacerých merateľných ukazovateľov a použila prístup “evidence-based referrals”. Bolo by totižto neefektívne umiestňovať zdroje z eurofondov do nemocníc, s ktorými sa zo strednodobého hľadiska neráta ako so zariadeniami poskytujúcimi akútnu zdravotnú starostlivosť. Ak je ťarcha na ministerstve, aby zoptimalizovala sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, môže byť toto jeden z prvých krokov k jej stratifikácii. Je dobré, že boli použité jasné kritériá. Optimalizáciu siete by bolo možné realizovať aj “evolučne” postupným (ne)zazmluvňovaním nemocníc či oddelení zo strany poisťovní, avšak dominantné postavenie tu má štátna VšZP, ktorú musia menšie poisťovne často nasledovať, preto bude zodpovednosť za optimalizáciu siete musieť niesť jej akcionár – ministerstvo zdravotníctva.

  • 24.4.2017

Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcela aby som Vás požiadať o stanovisko k nasledovnej téme. V piatok minister zdravotníctva T. Drucker ohlásil projekt Integrované centrá zdravotnej starostlivosti. Integrované centrá zdravotnej starostlivosti- budovanie a infraštruktúrna obnova malých zdravotníckych stredísk (praktickí lekári dospelí a pediatri a špecialisti) – má ísť o budovanie a infraštruktúrnu obnovu malých zdravotníckych stredísk, kde sa budú nachádzať praktickí lekári dospelí a pediatri a špecialisti. Centrá sa majú nachádzať dostupnosť mimo okresných a krajských miest. Mal by na to ísť balík 130 až 150 miliónov eur. “Od tohto si sľubujeme oveľa lepšiu distribúciu špecialistov a všeobecných lekárov, kde budú môcť spolu so samosprávou vytvoriť dôstojné, adekvátne prostredie,” povedal minister.

  • Ako hodnotíte tento projekt?
  • Môže pomôcť k väčšej dostupnosti lekárov v obciach a mestách, kde je aktuálne problém s dostupnosťou lekárov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Integrované poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako aj integrovanie zdravotnej starostlivosti so sociálnou je trendom vo vyspelom svete a malo by prinášať benefity tak pre pacienta, ako aj pre verejné financie. Zmyslom je zvyšovanie efektívnosti poskytovaných služieb a zároveň zvyšovanie ich kvality pre pacientov a klientov, ktorí by dostali čo najviac služieb na jednom mieste, a preto by nemuseli chodiť od lekára k lekárovi a potom ešte k sociálnym pracovníkom a prípadne ani byť hospitalizovaní v nemocnici. Na to však nie je nevyhnutne nutná centralizácia týchto služieb v jednej budove, ktorá sa má navyše vybudovať či zrekonštruovať z verejných zdrojov a z rozhodnutia centrálnej autority.

Štát často plytvá zdrojmi, a aj preto by sa namiesto aktívneho organizovania poskytovania ambulantnej zdravotnej starostlivosti, čo sme tu už v minulosti mali, a namiesto betónovania mal radšej sústrediť na vytváranie jasných pravidiel a zabezpečenie ich vykonateľnosti, ktoré by viedli k želateľným procesom integrácie rôznych starostlivostí. Prostriedkom k tomu by mohla slúžiť napríklad ešte stále absentujúca elektronizácia zdravotníctva. Ak sú nastavené dobré pravidlá, vrátane platobných mechanizmov a motivácií, o integráciu sa môže kľudne postarať aj súkromný sektor bez nutnosti štátnej ingerencie.

A netreba zabúdať ani na riziká projektu ministerstva zdravotníctva, ktoré spočívajú najmä v deformácii už existujúceho trhu so zdravotnými, ako aj sociálnymi službami v regióne, ktoré poskytujú vo veľkej miere súkromní poskytovatelia. Tí, ak zostanú vo svojej ambulancii, do vybavenia ktorej investovali nemalé prostriedky, môžu byť výrazne znevýhodnení oproti konkurencii využívajúcej infraštruktúru financovanú daňovými poplatníkmi.

Čo si povedia starostovia a občania obcí, ktorí zodpovedne hospodárili, šetrili a následne investovali do obnovy miestneho zdravotného strediska, keď zadlžené iné mesto či obec dostane do vienka takýto nezaslúžený dar od ministerstva. Aký signál sa to vysiela? Že sa oplatí natŕčať ruky a spoliehať sa na pomoc štátu.

Pri tomto projekte existuje mnoho otáznikov, nejasností a rizík. Je toto skutočne najefektívnejší spôsob, ako pomôcť ambulantnej sfére na Slovensku? Aby sa potom náhodou nestalo, že jediným výsledkom tohto projektu bude akurát to, že viacerí primárni lekári v obci budú mať rovnakú adresu a nič viac.

  • 24.4.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, zaujímal by ma váš názor na protikorupčné linky v nemocniciach. Čo sa týka korupcie, slovenskí občania najviac vnímajú v zdravotníctve. Podľa minuloročného prieskumu Transparency International u nás úplatok v zdravotníctve zaplatí každá desiata domácnosť. V roku 2015 zriadilo ministerstvo zdravotníctvo vo všetkých fakultných a univerzitných nemocniciach protikorupčné linky. Žiadna z nich však neeviduje podnet týkajúci sa korupcie.

  • V čom môže byť podľa vás problém?
  • Boja sa ľudia nahlasovať ju v nemocniciach alebo prečo neplnia účel?
  • Ako by mohli byť linky efektívnejšie a pomôcť občanom?
  • Nemôžu byť nemocnice v konflikte záujmov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Korupcia v zdravotníctve je nepochybne problémom na Slovensku, najmä tá veľká, odohrávajúca sa mimo vzťahu lekár – pacient.
Systémovým a najúčinnejším prvkom je nahlasovať korupciu na políciu, ktorá má zákonné páky na to, aby kauzu dotiahla do nejakého záveru. Nemocnice sú často v konflikte záujmov a neviem si veľmi predstaviť, pre koho by bolo vhodné sa obracať na protikorupčnú linku nemocnice na úkor kontaktovania polície. Nemocnica musí tak či tak podnet posunúť na preskúmanie polícii, takže ísť na to takouto obkľukou je zbytočné. Navyše pri “malej korupcii” ide väčšinou o dobrovoľný akt zo strany pacienta, takže sa nebude sám nahlasovať.
Avšak zriadenie protikorupčného mailu či telefonickej linky pravdepodobne nič nestojí, alebo len zanedbateľné prostriedky, takže to nie je z hľadiska nákladov podstatné a možno tam niekto raz za čas s nejakým oprávneným podnetom zablúdi. A v takom prípade je to potom prínosom, hoci zanedbateľným. Prínosom môže byť už aj len určité posolstvo, že korupcia nám vadí. Prezentovať však protikorupčné linky ako systémový a účinný nástroj v boji proti korupcii je prisilná káva.

  • 20.4.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala, aký je váš názor na to, aby sa legislatívne upravili minimálne ordinačné hodiny všeobecných lekárov. Nedostatočné zabezpečenie primárnej zdravotnej starostlivosti ku ktorým patria aj ordinačné hodiny nám totiž vyčíta aj OECD. Asociácia nemocníc Slovenska preto žiada, aby sa stanovilo, že všeobecný lekár musí poskytovať zdravotnú starostlivosť minimálne 30 hodín týždenne a dvakrát do týždňa do 14-15 hodiny. Chcú to najmä v súvislosti s novelou LSPP, keďže podľa nich pohotovosti navštevujú ľudia v prevažnej miere kvôli tomu, že veľakrát už poobede nenájdu svojho lekára ordinovať. Čo si o tom myslíte a čo by ste navrhovali?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zaiste je to záležitosť hodná na diskusiu. V určitých prípadoch môže prispieť stanovenie minimálnej dĺžky ordinačných hodín k zlepšeniu dostupnosti primárnej zdravotnej starostlivosti pre občanov, a tým k obmedzeniu využívania drahšej sekundárnej (nemocničnej) sféry na riešenie zdravotných problémov, ktoré patria do pôsobnosti lekára prvého kontaktu (všeobecného lekára).
Podstatnou otázkou je však, ako k tomuto kroku prinútiť, resp. motivovať samotných všeobecných lekárov, a to najmä v regiónoch, kde ich je nedostatok, a teda je tam obmedzená, ak nie celkom absentujúca súťaž medzi poskytovateľmi. Či nejakým centrálnym nariadením zo strany MZ SR, definovaním nároku pacienta v oblasti dostupnosti, presnejšou špecifikáciou verejnej minimálnej siete, navýšením platieb alebo prostredníctvom zmluvných podmienok od poisťovne. Určite by k predĺženiu ordinačných hodín motivovala samotných všeobecných lekárov zmena modelu odmeňovania, ktorá by na úkor kapitačných platieb posilnila zložku príjmu odvodenú od výsledkov liečby, od výkonnosti, od kvality liečby, ktorá by mala byť zároveň meraná a pre účely verejnej kontroly a informácií aj zverejňovaná.

  • 12.4.2017

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, chcela by som sa pripomenut s otazkami, ktore som posielala v pondelok a opytat sa, ci mozem cakat v priebehu dneska odpovede? Pre istotu ich este raz pripajam:

  • Sukromne zdravotne poistovne nedavno zverejnili rebricky spokojnosti ich poistencov so zdravotnickymi zariadeniami. Nakolko su tieto vysledky relevatne, ci uz z hladiska pouzitych kriterii alebo oslovenych poistencov?
  • Kde su najvacsie nedostatky tychto rebrickov? Na co by si pri ich interpretacii mali davat ludia pozor?

Odpoveď Dušana Zachara:
Meranie spokojnosti pacientov ukladá zdravotným poisťovniam legislatíva. Je to jeden z dôležitých indikátorov kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a nastavuje im zrkadlo, dáva im spätnú väzbu. Takisto to poskytuje cenné informácie samotným poisťovniam, ktoré majú aj na základe indikátorov kvality zazmluvňovať poskytovateľov. Takisto sa týmito informáciami o trošku znižuje informačná asymetria pacientov, ktorí sa potom môžu lepšie rozhodovať (pri neakútnej zdravotnej starostlivosti) pri výbere poskytovateľa. Informácie z indikátorov kvality sú takisto dôležité pre zriaďovateľov a regulátora.

Problémom dát o spokojnosti pacientov môže byť v niektorých prípadoch nedostatočná veľkosť vzorky respondentov, čo môže výrazným spôsobom deformovať reálny stav. Hoci legislatíva píše, že poisťovne majú zabezpečiť reprezentatívnosť vzorky respondentov (a vrátených dotazníkov) dokonca na úrovni oddelení, zďaleka to poisťovne nedokážu naplniť. Problémom je, ak je celá nemocnica hodnotená napríklad na základe 7 či 19 vrátených dotazníkov. Vtedy je to málo výpovedné.

Ale ak si pozriete náš portál nemocníc – nemocnice.ineko.sk, tak tam nájdete agregované dáta za všetky poisťovne a za viac rokov (rok 2016 ešte nie je k dispozícii), kde je už vzorka relatívne veľká a relevantnosť údajov preto aj vyššia. Takisto tam uvidíte aj jednotlivé výsledky po otázkach, ktoré poisťovne musia jednotne zo zákona klásť respondentom.

Problémom je rôzna metodika zberu dát poisťovní, keďže tá nie je v legislatíve stanovená, čo môže tiež pokrivovať obraz. Je iné, keď oslovujete pacientov cez mail, telefonicky, aplikáciou, listom, anketárom alebo online dotazníkom na internete. Metodických problémov môže byť viac – napríklad, ako sa vyberajú pacienti, ktorí budú oslovení. Sú to všetci alebo je použitý nejaký iný kľúč? Sú to len v IT zbehlí pacienti alebo tí, ktorí majú čas vyplniť dotazník v papierovej forme, alebo sú to pacienti z vybraných oddelení nemocníc atď.?

  • 11.4.2017

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, nasli by ste si cas na odpovede na par otazok? Ide o nemocnicu sv. michala.

  1. Nemocnica sa chce rozsirit o 100 lozok z penazi z predaja Patronky. Ale Koncepcia novej nemocnice v BA o tom neuvazuje. MZSR o tom ani nevie (podla ich vyjadreni). Je podla Vas v poriadku, ze nemocnica min. vnutra funguje uplne mimo MZSR? Nemali by spolupracovat? Mala by sa nemocnica min. vnutra rozsirovat podla Vas, je to potrebne? Najma v dobe, ked sa pripravuje nova nemocnica?
  2. Zverejnili uz financne vysledky za minuly rok https://www.finstat.sk/44570783 nemocnici sa zvysili trzby o 25 percent, ale strata sa zvysila o 16 percent. Ako to hodnotite? Je to len odpismi?

Odpoveď Dušana Zachara:
Urcite by mala nemocnica koordinovat svoj postup so zamermi MZ SR, aby sa nahodou nestalo, ze tu budeme mat taky pocet akutnych lozok, ktore si nebudeme moct dovolit financovat, resp. na ich financovanie budeme musiet vzhladom na obmedzeny celkovy balik zdrojov zobrat inym nemocniciam z inych regionov alebo lekarom.

  • 10.4.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o stanovisko k 13.platu. Danko nedávno spresnil, že by chcel, aby firmy motivovať zaviesť 13. plat tak, že by podnikom, ktoré to urobia dal daňové a odvodové zvýhodnenia.

  • Bolo by podľa vás peínosné zaviesť takéto zvýhodnenia pre firmy, ktoré by platili zamestnancom 13. plat? Poprosím o zdôvodnenie odpovede.
  • Je možné odhadnúť, koľko by takéto oaptrenie mohlo štát stáť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Prinosom by bolo znizenie danovo-odvodovej zataze firiem, negativom vypadok vo verejnych prijmoch, kedze firmy by zacali spekulovat, ako co najväcsiu cast kompenzacii preniest do 13. platu. Pripadne ulavy by preto mali byt zhora obmedzene. Otazna je tiez efektivnost, kedze ulavy by pomahali aj ludom s vysokymi prijmami, ktori na taku pomoc od statu nie su odkazani. Efektivnejsie by bolo znizit odvody len pre ludi s nizkym prijmom, aby stat najmä ludom s nizkou kvalifikaciou ulahcil vstup na pracovny trh. Popri zamestnancoch by malo ist aj o zivnostnikov a dohodarov, na ktorych sa dnes odpocitatelna polozka pri zdravotnych odvodoch nevztahuje a vysoke odvody su pre nich casto neprekonatelnou barierou pri vstupe na trh prace.

  • 7.4.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa sa opýtala, ako vplýva nedostatok pohybu na zdravie a na celkový rozpočet. Podľa prieskumu spoločnosti Deloitte sa každé štátom investované euro investované do lepšej fyzickej kondície ľudí prejaví ušetrenými 2,53 eura na neskoršom liečení.

  • Čo si o tejto súvislosti myslíte?
  • Myslíte si, že vláda preto robí dostatok? V súčasnosti je totiž v medzirezortnom pripomienkovom konaní Akčný plán pohybovej aktivity.
  • Hýbu sa Slováci dostatocne?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Najprv si dovolím jedno odporúčanie: posvieťte si na to, ako sa (ne)plnia doterajšie stratégie a akčné plány v oblasti primárnej prevencie (obezity, srdcovo-cievnych chorôb a iné). A pýtajte sa, ako zabezpečia, aby nový akčný plán nebol len ďalším slohovým cvičením a neskončil iba na papieri ako väčšina doterajších. Vládnych materiálov i dobre znejúcich zámerov v nich má Slovensko neúrekom, no reálne plnenie a výsledky chýbajú. Ak máte záujem niečo citovať, prosím, vyberte z našej analýzy Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva.

  • K pohybovej aktivite – viď str. 34 – 36 analýzy
  • K prevencii všeobecne aj s našimi odporúčaniami pripájam nižšie vybrané pasáže z analýzy nižšie (žltou podfarbené majú asi najbližšie k téme, o ktorej teraz píšete)

Nákladnou liečbou preplácame zanedbávanú prevenciu
Výrazne rastúce náklady na pacientov s chorobami srdca a ciev (spolu za lieky, ambulantné vyšetrenia i hospitalizácie) doteraz priniesli iba nevýrazný pokles mortality na tieto choroby (jeden z najslabších v OECD, viď kapitola 2). Je tak zrejmé, že slovenské zdravotníctvo v boji s najrozšírenejšou z chronických civilizačných chorôb zatiaľ zlyháva. Nájsť a eliminovať dôvody tohto stavu by malo byť jeho najvyššou prioritou.
Na základe dostupných údajov a porovnaní so zahraničím predpokladáme, že hlavným dôvodom zlyhávania je dlhodobé podceňovanie a zanedbávanie prevencie:

  • primárnej – predchádzanie vzniku ochorení podporou zdravého životného štýlu,
  • sekundárnej – skríningové programy na včasné zachytenie a liečbu chorôb,
  • i terciárnej – zmena životného štýlu a stravovacích návykov v záujme zlepšenia priebehu už získaného ochorenia.

Najmä primárna prevencia v SR citeľne chýba a zostáva na okraji pozornosti rezortu zdravotníctva. Z jeho rozpočtu nie sú vyčleňované zdroje ani na krytie vládou schválených národných programov (napr. Národný program podpory zdravia, Národný program prevencie ochorení srdca a ciev a ďalšie), a tak spravidla zostávajú v rovine zámerov, bez adekvátneho plnenia. Nie sú vytvorené ani legislatívne podmienky na to, aby primárnu prevenciu významnejšie financovali zdravotné poisťovne zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Nevyužíva sa tak značný potenciál predlžovania života v zdraví a tým aj šetrenia verejných zdrojov, ktoré prináša vzdelávanie a podpora zdravého životného štýlu v mnohých vyspelých krajinách.

Primárna prevencia na Slovensku sa paradoxne obmedzuje na aktivity Svetovej zdravotníckej organizácie a poradne zdravia na pracoviskách regionálnych úradov verejného zdravotníctva, pričom aj účasť Slovenska v medzinárodnom projekte CINDI (Countrywide Integrated Non-commmunicable Deseases Intervention Program) je pre nedostatok zdrojov obmedzená iba na dva okresy. Dosah je tak výrazne limitovaný a zďaleka nemôžu plniť úlohu plošnej (populačnej) intervenčnej stratégie, aká je v prípade najrozšírenejších chronických ochorení potrebná. Rovnako ju so značne limitovanými zdrojmi nedokážu nahradiť sporadické aktivity mimovládnych organizácií, aj keď viaceré sú nesporným prínosom. Biednu ponuku zdravotnej osvety tak čiastočne suplujú médiá z vlastnej iniciatívy, a tiež farmaceutické spoločnosti, ktoré však už popritom zákonite sledujú vlastné komerčné ciele.

ODPORÚČANIA

Prevencia (osveta, vzdelávanie)
5 V súlade s názvom rezortu ,,zdravotníctva“ venovať adekvátnu pozornosť nielen chorým ale aj zatiaľ zdravým. V záujme starostlivosti o zdravie celej populácie podporovať primárnu prevenciu s dôrazom na podporu zdravého životného štýlu a elimináciu rizikových faktorov najrozšírenejších chronických chorôb v SR, a to nielen v rovine deklarácií a schvaľovania programov prevencie ale aj zabezpečením zdrojov na ich uskutočňovanie (v ostatných rokoch zostávajú iba na papieri, bez zdrojového krytia). Ak štát nemá kapacity na tvorbu a realizáciu aktivít, ktorými by účinne plnil programy prevencie, prípadne v tom nevie byť dostatočne efektívny, vytvoriť grantovú schému na podporu zdraviu prospešných projektov.

6 Úpravou legislatívy umožniť zdravotným poisťovniam, aby programy primárnej prevencie cielenej na zatiaľ zdravých i terciárnej prevencie pre chronicky chorých (zmena návykov zhoršujúcich priebeh už získaného ochorenia) mohli financovať rovnako ako sekundárnu prevenciu (skríningové vyšetrenia) či liečebnú starostlivosť. Napríklad umožniť vytváranie/podporu motivačných programov na podporu zmeny životného štýlu (nielen) u chronicky chorých – znižovanie nadváhy či vystavovania sa ďalším rizikovým faktorom. Ide o efektívny spôsob ako znižovať rozšírenie chronických chorôb, zmierňovať ich následky a redukovať riziko nezvládnuteľného rastu výdavkov a deficitu zdravotníctva.

7 Zvýšiť zdravotnú gramotnosť populácie. Výrazne zintenzívniť osvetu o zdravom životnom štýle a prevencii najrozšírenejších ochorení, vrátane potrebných úprav v obsahu vzdelávania (zavedenia výchovy ku zdraviu) už na základných školách.

8 Zosúladiť receptúry a iné usmernenia pre zariadenia spoločného stravovania detí v predškolskom a školskom veku so zásadami zdravej výživy a odporúčanými výživovými dávkami pre obyvateľstvo v SR v príslušných vekových skupinách.

9 Zabezpečiť ďalšie vzdelávanie pracovníkov zariadení spoločného stravovania (najmä školských a závodných jedální) v otázkach zdravej výživy a odporúčaní pre nutrične vyváženú stravu.

10 Odstraňovať chudobu a sústrediť sa na zlepšenie zdravotného stavu občanov žijúcich v horších životných podmienkach, resp. rómskej populácie. Pri boji s chudobou pokračovať v znižovaní odvodov pre ľudí s nízkym príjmom a v posilňovaní súbehu dávok v hmotnej núdzi a príjmu z práce tak, aby sa aj pri nízkom príjme či poberaní sociálnych dávok viac oplatilo pracovať.

11 Pravidelný monitoring zdravotného stavu a dodržiavania hygienických štandardov cieliť priamo na rizikové komunity, teda ľudí žijúcich v horších životných podmienkach. Pre takéto komunity zabezpečiť osvetu o ich hlavných rizikových faktoroch spôsobom, ktorému dokážu účinne porozumieť.

  • 5.4.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa informovala, ako vnímate návrh na obmedzenie zisku poisťovní, ktorý je v programovom vyhlásení vlády. Zdalo sa mi, že k tejto téme sa vyjadroval aj pán Goliaš v minulosti, tak ho dávam do kópie. Vedeli by ste sa mi, prosím k tejto téme vyjadriť? Ďakujem.

  1. Aký máte názor na avizované rušenie Spoločnosti pre zavedenie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia, ktoré ohlásilo ministerstvo v pondelok? (od roku 2013 vykazovala stratu). Zaujímalo by ma ešte, aký máte názor na to, prečo sa doteraz nenašla vôľa na zrušenie tejto spoločnosti, keď je už od svojho vzniku stratová. Celkovo od roku 2013 vykázala stratu viac ako 25 000 eur.
  2. Čo vravíte na to, že ministerstvo už neuvažuje o zavedení jednej poisťovne? Prípadne, čo ste si o tomto návrhu mysleli v minulosti?
  3. Je reálne, aby ministerstvo zasahovalo do zisku ZP, keďže sú akciové spoločnosti a dve z nich súkromné poisťovne? Bolo by to podľa vás správne riešenie?
  4. V minulosti po tom, ako sa zakázal zisk poisťovní sa akcionár Unionu(Achmea) obrátil na Ústav súd, ktorý im dal za pravdu. Neskôr jeho rozsudok potvrdil aj arbitrážny súd. Je teda teraz možné, aby sa zisk aspoň obmedzil?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 2. Zrušenie Spoločnosti pre zavedenie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia považujem za nevyhnutnosť. Že sa to neudialo skôr, je asi dôsledkom toho, že do tohto PR-projektu bola intenzívne zatiahnutá ideológia a agenda premiéra Fica a príliš skoré zrušenie by oveľa častejšie navodzovalo otázky a dojem z neúspešnej realizácie. Projekt unitarizácie a z toho vyplývajúce finančné škody predsatvujú zbytočný účet za nepremyslenú a škodlivú zdravotnú politiku predošlej vlády. Zavedenie systému s jedinou poisťovňou by v slovenských podmienkach nebolo garanciou lepšie fungujúceho zdravotníctva, zlepšenia zdravotných výsledkov a starostlivosti pre pacientov, skôr naopak. Je možné, že projekt „unitár“ nebol nikdy myslený vážne a mal poslúžiť len na prekrytie nemohúcnosti vlády riešiť skutočné problémy v zdravotníctve.

3. a 4. Regulácia zisku zdravotných poisťovní je legitímna, nakoľko ide v súčasnosti jednak o koncentrovaný trh s malým počtom konkurentov, s obmedzeným vstupom naň a zároveň na ňom dominuje štátna poisťovňa a po druhé ide o nakladanie s verejnými zdrojmi (odvodmi a daňami), ktoré majú poisťovne garantované zákonom. Čiže ide o dosť regulovaný trh. Priestor pre lepšie regulovanie zisku zdravotných poisťovní tu bezpochybne existuje. Myslím si, že jednou z možností ako regulovať zisk poisťovní je postupné rozširovanie okruhu zdravotných výkonov, na ktoré sa dlho čaká, do regulačného rámca. Ak by mala poisťovňa pri týchto výkonoch čakajúcich, nemohla by si vyplatiť zisk. Inými slovami a trochu komplexnejšie by sa to dalo definovať tak, že zisk by si mohla vyplatiť poisťovňa len vtedy, keď bude mať splnené všetky nároky všetkých svojich poistencov. Samozrejme, predtým treba ešte precízne definovať nárok poistencov, čo nie je banalita.

  • 5.4.2017

Otázka (Branislav Toma, Pravda)
Dobrý deň, pripravujeme článok ohľadne diskusií o možných zmenách v zákone o rozpočtovej zodpovednosti. ,,Minulý rok boli výnosy slovenských dlhopisov na úplnom dne. V septembri sme mali podľa emisného plánu vydať 30-ročný dlhopis v hodnote 1 miliardy eur s nákladovým úrokom približne 2 percentá za rok. Na jeseň boli z viacerých dôvodov očakávania rastu výnosov štátnych dlhopisov, napriek tomu sa kvôli dlhovej brzde transakcia neuskutočnila. V roku 2017 sa v tejto hodnote 30-ročný dlhopis zatiaľ vôbec nedá vydať, ak áno, výnos by bol niekde na úrovni 2,5 percenta za rok. Počas platnosti dlhovej brzdy úroky väčšinou klesali, v niektorých obdobiach rástli, ako napríklad v súčasnosti. Na absolútnych kumulovaných úrokoch nás dlhová brzda zatiaľ stála rádovo niekoľko sto miliónov eur,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Daniel Bytčánek. Chcel by som vás poprosiť o odpovede:

  • Aký je váš názor na takzvanú technickú novelu zákona o rozpočtovej zodpovednosti?
  • Môžu technické zmeny v ústavnom zákone naozaj ušetriť stovky miliónov eur?
  • Aké zmeny v zákone o rozpočtovej zodpovednosti pomôžu podľa vás Agentúre pre riadenie dlhu a likvidity efektívnejšie riadiť vydávanie dlhopisov Slovenskej republiky?
  • Aký je váš názor na prijatie zmeny v podobe nezapočítavania hotovostnej rezervy do výšky verejného dlhu?
  • Vylepšil by zákon o rozpočtovej zodpovednosti prechod na čistý dlh?
  • V čom vidíte riziká, prípadne výhody technického riešenia, ktoré by umožnilo od záväzkov štátu odrátať finančné aktíva štátu? (Teda, že by peniaze získané vydaním slovenských dlhopisov v prípade uloženia na účte rezerv, nezvyšovali verejný dlh Slovenskej republiky a započítali by sa do neho až potom ako ich vláda reálne minie)

Odpoveď Petra Goliaša:
Odporucam Vam pozriet si vysledky nedavneho prieskumu KEA k tejto teme

V otazke c. 4 spolu 13 analytikov suhlasilo s prechodom na cisty dlh pri pouziti metodiky Eurostatu a 8 nesuhlasilo. Pri pouziti metodiky MF SR suhlasilo 11 analytikov a 10 nesuhlasilo.

V diskusii o technickej novele je podla INEKO klucove hladat pravidla, ktore by eliminovali riziko manipulacie pri rozhodovani o tom, ktore aktiva by mali byt odpocitane z hrubeho verejneho dlhu. Jednou moznostou je odpocitavat likvidne aktiva, ktore pravidelne zverejnuje Eurostat. Bohuzial, cisty dlh sa neda jednoducho prevziat z Eurostatu, kedze ten ho stale nezverejnuje. Sposob vypoctu cisteho dlhu by mal definovat ustavny zakon. Udaje o vypocte cisteho dlhu by sa mali pravidelne zverejnovat. Dolezite je tiez, aby adekvatne klesli sankcne pasma dlhovej brzdy, aby nedoslo k jej uvolneniu.

Zodpovednost za pripadne straty na urokovych nakladoch ci problemy s riadenim likvidity nesu vladni politici a nie ustavny zakon o rozpoctovej zodpovednosti. Politici vo vlade totiz nevyuzili priaznive podmienky v ekonomike a rekordny rast prijmov statneho rozpoctu na adekvatny pokles verejneho dlhu.

  • 5.4.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden den)
Dobrý deň, robili sme s ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom rozhovor, ktorý vyjde v stredajšom (5.4.) vydaní denníka Plus JEDEN DEŇ. Minister načrtol niektoré zaujímavé témy, ku ktorým som Vás chcel poprosiť o stručný komentár.

Okresanie pohotovostí:

Pohotovosti nakoniec podľa ministra nebudú okresané na 51, ale ostanú v každom okresnom meste, bude ich 73 v pevnej sieti.
„Dnes asi nemá zmysel strašiť ľudí, že niekde budú pohotovosti nedostupné. Urobme pevnú sieť vo všetkých okresných mestách, nemusíme ju mať do siedmej rána, stačí nám, keď bude povedzme do jedenástej v noci. A majme dostupnú ambulantnú pohotovostnú službu pre všetkých pacientov,” povedal Drucker v rozhovore.

  • Je to dobrá správa pre pacientov, že pohotovosti síce budú v každom okrese, ale nebudú otvorené celú noc?

Doplnkové ordinačné hodiny:

Doplnkové ordinačné hodiny nakoniec nebudú.
„Lekári by možno mali záujem, aby sa spoplatnila časť zdravotníctva, ale nie je to vo verejnom záujme. Nateraz sme nenašli zhodu, to znamená, že takýto návrh predkladať nebudem,” povedal Drucker v rozhovore.

  • Pacienti tak nebudú mať možnosť priplatiť si a legálne sa objednať na konkrétny termín. Je to škoda?
  • Akým spôsobom by mal minister riešiť chaos v poplatkoch a ich časté vyberanie na čierno?

Odpoveď Dušana Zachara:
Tie návrhy sa tak dynamicky menia, že neviem, ktorá verzia je práve aktuálna, a na ktorú reagujem.
Ale vo všeobecnosti by bolo vhodné brať do úvahy pri stanovovaní minimálnej siete namiesto územnosprávneho členenia Slovenska reálnu časovú dostupnosť pacienta z miesta bydliska k poskytovateľovi cestnou a železničnou infraštruktúrou a prihliadať samozrejme aj na hustotu zaľudnenia. Takisto by malo byť samozrejmosťou posudzovať v tých regiónoch, kde by nemala fungovať nepretržitá LSPP, či je v akceptovateľnej vzdialenosti dostupný funkčný urgentný príjem nemocnice a prípadne aj stanica Rýchlej lekárskej pomoci (čiže záchranka s lekárom).

Veľkou škodou, neúspechom a sklamaním by bolo, ak by súčasné vedenie MZ SR po stiahnutí návrhu o doplnkových ordinačných hodinách (ktorý nebol dokonalý) rezignovalo na uskutočnenie zmien pri problematike vyberania poplatkov u lekára. Nebol by naplnený jeden z bodov Programového vyhlásenia vlády SR. Ale najmä by sa predlžovalo obdobie, kedy panuje pri poplatkoch neporiadok, určitá šedá zóna, ktorá umožňuje manévrovať s poplatkami, pričom pacienti nemajú istotu, či sú vyberané poplatky opodstatnené alebo nie.

  • 4.4.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, IFP hodnotilo analýzu novej univerzitnej nemocnice Bratislava a zaujímal by ma váš názor na jednu časť. Investície do rekonštrukcie Starého mesta a Podunajských Biskupíc sa odhadujú na 17 mil. eur, projekt ich nekonkretizuje. Súčasťou projektu je reorganizácia UNB a vytvorenie samostatných nemocníc v Petržalke (Antolská), Staré mesto (Mickiewiczova) a Podunajské Biskupice. Predovšetkým nemocnica v Starom meste má výrazne zmeniť špecializáciu, čo bude aj kvôli zlému technickému stavu vyžadovať investičné náklady (spolu s Podunajskými Biskupicami okolo 17 mil. eur). Projekt výpočet tejto sumy nešpecifikuje. Geriatria sa má presunúť zo špecializovanej geriatrickej nemocnice v Biskupiciach do nemocnice Staré mesto, tento presun nie je zdôvodnený. Nemocnica v Starom meste má ostať v prevádzke ako samostatná príspevková organizácia, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť v geriatrii, neurológii a psychiatrii. Špecializovaná geriatrická nemocnica je momentálne v Podunajských Biskupiciach (odkiaľ má byť geriatria presunutá), budova UNB Staré mesto je v zlom technickom stave a bude vyžadovať výrazné investície pre zmenu špecializácie. Pri rozhodovaní o budove UNB Staré mesto by mali byť zvážené aj alternatívy predaja a využitia budovy na iné účely a ponechanie geriatrie v Podunajských Biskupiciach. K analýze je potrebné odhadnúť aj jej finančnú hodnotu a potrebné náklady na jej rekonštrukciu a transformáciu. Odporúčanie: Zdôvodniť ponechanie Starého mesta ako špecializovanej nemocnice demografickou, finančnou a kvalitatívnou analýzou, posúdiť možnosť jej predaja.

Mňa by zaujímalo, čo hovoríte na to, že ministerstvo nezvážilo predaj nemocnice Starého mesta, a či by nebolo výhodnejšie nemocnicu predať. Viem, že v minulosti ste kladne hodnotili to, že tam majú byť lôžka pre dlhodobo chorých, ktorých je na Slovensku nedostatok. Myslíte si, že práve toto bol dôvod, prečo chce ministerstvo túto nemocnicu ponechať? Čo hovoríte na návrhy IFP? Rekonštrukcia Starého mesta a Podunajských Biskupíc si podľa nich vyžiada 17 miliónov, ktoré v analýze ministerstva zdravotníctva neboli vôbec konkretizované, čo je podľa nich chyba.

Odpoveď Dušana Zachara:
Považujem za správne, že IFP odporúča zdôvodniť ponechanie Nemocnice Staré Mesto ako špecializovanej nemocnice demografickou, finančnou a kvalitatívnou analýzou a posúdiť aj možnosť jej predaja. O to viac je to nutné, keďže v predošlom PPP projekte sa rátalo so zrušením nemocníc Kramáre, Staré Mesto, ako aj Ružinov. Očakával by som preto zdôvodnenie, prečo je teraz výhodné postupovať inak.
Projekt výstavby nUNB a nového funkčného usporiadania zvyšných starých budov UNB mal aj podľa nás obsahovať zanalyzované rôzne alternatívy, aby boli verejnosti známe argumenty za a proti.
Čo sa týka dlhodobých lôžok, my upozorňujeme, že je ich v SR nedostatok, že sa akútne lôžka majú transformovať na lôžka pre dlhodobú sociálno-zdravotnú starostlivosť, pričom nepreferujeme pre tento typ lôžok nejakú konkrétnu lokalitu.

  • 3.4.2017

Otázka (Michal Lehuta, TREND)
Dobry den, v TRENDE by som chcel rozobrat navrh SNS na povinne 13. platy. Preto by som sa Vas ako analytikov k teme rad opytal niekolko otazok:

  1. Ma podla Vas takyto navrh nejake ekonomicke opodstatnenie/racio?
  2. Co by mohol znamenat pre firmy, zamestnancov a celu ekonomiku? Bude to skor prerozdelenie 12 platov na 13, alebo by to naozaj zatlacilo na zvysenie podielu miezd na ekonomike? Hrozi v druhom pripade strata investicnej konkurencieschopnosti SR?
  3. Ma takuto regulaciu v legislative nejaka ina krajina? Ako to tam posobi? Vieme, kolko % firiem vyplaca 13. platy v SR uz dnes a v akej vyske?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ide o nebezpecny populizmus. Navrh vytvara dojem, ze stat ma urcovat, kolko penazi maju platit firmy svojim zamestnancom. V trhovej ekonomike ale o platoch rozhoduje ponuka a dopyt.
Ak by opatrenie bolo schvalene, znamenalo by zvysenie nakladov pre mnohe firmy a teda tlak na rast cien ich produktov a oslabenie konkurencieschopnosti. Firmy by sa pravdepodobne snazili kompenzovat rast nakladov napriklad znizenim mesacnej mzdy alebo prepustanim zamestnancov. Nic z toho ludom nepomaha, naopak, skodi im to.
Ak politici chcu, aby ludia viac zarabali, mali by najmä zlepsovat podmienky na podnikanie, bojovat proti korupcii a presadzovat reformy zvysujuce rast ekonomiky.

  • 3.4.2017

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. PSA Groupe Slovakia ziada o poskytnutie investicneho stimulu vo forme danovych ulav sume cca 18 mil. eur. Na jedno pracovne miesto ide o sumu cca 44-tisic eur.

  • Da sa to povazovat za predrazene?
  • Z akych konkretnych okolnosti?

Odpoveď Petra Goliaša:
Kazdemu rozhodnutiu o investicnej podpore by mala predchadzat analyza efektivnosti, ktora by umoznila porovnat zamyslany projekt s uz realizovanymi podla takych kriterii ako vyska udelenej pomoci na vytvorene pracovne miesto, alebo na objem mzdovych prostriedkov vyplatenych novym zamestnancom v danom case, pripadne podla doby navratnosti. Vlada by mala zverejnovat rebricek podporenych projektov podla kriterii efektivnosti, aby mala verejnost lepsi obraz o ich prinose vo vztahu k vynalozenym verejnym zdrojom. Podnikatelske zamery by vlada mala dodatocne konfrontovat s realitou. Ak sa rozhoduje bez analyz, hrozi riziko plytvania verejnych zdrojov. Investicne stimuly navyse deformuju podnikatelske prostredie, kedze zvyhodnuju vybrane subjekty peniazmi, na ktore sa skladaju vsetci ostatni. Zamerom vlady by preto malo byt udelovat co najmenej stimulov a podnikatelov lakat hlavne lepsim podnikatelskym prostredim.

  • 31.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa na vás obrátila s ďalšou témou, a to výstavbou novej UNB. Zaujímalo by ma, čo si myslíte o počte akútnych lôžok v hlavných nemocniciac (ktoré sú teraz súčasťou UNB) v roku 2023 (tých bude trochu menej, keďže niektoré sa pretransformujú na lôžka dlhodobo chorých). Nemal by sa naopak navýšiť počet lôžok, keďže pôjde o koncovú nemocnicu, ktorá bude riešiť tie najakútnejšie prípady? Teda, že možno nebude v takej miere zameraná na jednodňovú zdr.star., aj keď tá je trendom vo svete.

Tiež by ma zaujímalo, čo si myslíte o tom, že z hľadiska lôžkového fondu sa v analýze ministerstva nachádza výstavba nemocnice Penty a aj v minulosti sa ministrov poradca vyjadril, že treba rátať aj s ich lôžkami. Mal by štát brať do úvahy výstavbu súkromnej nemocnice? Neničí to konkurenčné prostredie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je v poriadku, ak by sa počet akútnych lôžok znižoval, keďže je ich prebytok, a namiesto nich sa posilňovala jednodňová zdravotná starostlivosť a lôžka dlhodobej starostlivosti, ktoré chýbajú. Treba povedať, že zrušený PPP projekt počítal s oveľa väčšou redukciou – mali sa zavrieť nemocnice Kramáre, Staré Mesto, ako aj Ružinov.
Pri aktuálnom projekte sa práveže obávame rizika, že nepríde k dostatočnému zvýšeniu efektívnosti po štátnej investícii výstavby novej UNB, keďže sa v projekte v rámci celej UNB nepočíta s výraznejšou redukciou lôžok a nič sa tam nepíše o očakávanom nižšom stave zdravotníckeho personálu. Nakoniec sa môže stať, že výsledkom v Bratislave bude po výstavbe nUNB a novej nemocnice Sveta zdravia v Boroch výrazne vyšší počet nemocničných lôžok a pracovných miest lekárov a sestier ako doteraz, pričom však balík financií na hradenie poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa nezmení, a preto bude nutné ubrať z peňazí regiónom.
My sme upozorňovali na fakt, že každý zodpovedný investor, bez ohľadu na to, či ide o súkromného alebo verejného, musí brať pri svojom rozhodovaní do úvahy projekty konkurentov. O to viac, keď ide o rozdelenie obmedzených zdrojov verejného zdravotného poistenia, ktoré sa nedajú nafúknuť. Ak by sa na Rázsochách uskutočňovala súkromná investícia, nemal by som žiadne obavy, keďže by išlo o čistú súťaž medzi dvoma súkromnými subjektmi. Ak by sa jeden z nich prerátal a skrachoval, verejným financiám by sa v zásade neprihoršilo. Ak by sa však prerátal so svojou investíciou štát, postihlo by to platcov odvodov a daní. Štát by mal zároveň tendenciu pokrivovať konkurenčné prostredie zvýhodňovaním svojej nemocnice, ktorá by nevedela držať krok so súkromníkom, súkromníkovi by mohla dávať rôzne prekážky do cesty a to všetko by zvyšovalo celospoločenskú neefektívnosť.

  • 31.3.2017

Otázka (Stanislava Harkotová, Aktuality.sk)
Zdravím, v dokumente rezortu školstva Učiace sa Slovensko sa objavuje návrh, aby sa – okrem externého posudzovania – školy sebahodnotili. Ako by to malo podľa vás fungovať v praxi, aby to školám prinášalo efekt? Lebo ak si škola nastaví latku nízko alebo nebude existovaž záujem rodičov, tak nemusí reflektovať problémy, ktoré na nej sú.

Odpoveď Petra Goliaša:
Skoly by mali byt hodnotene najmä externe, aby nevznikal konflikt zaujmov a aby tam nebolo riziko manipulacie. Stat alebo nezavisla institucia by mali hodnotit uspesnost absolventov v prijimani na vyssi stupen vzdelavania ci na trh prace, ako aj pridanu hodnotu skoly na zaklade plosnych testov z matematiky, slovenciny, anglictiny a prirodnych vied. Bohuzial tento zamer dokument Uciace sa Slovensko jasne nepomenoval, co povazujem za jeho najslabsiu stranku. Dokument predpoklada pre skoly väcsiu slobodu aj viac penazi, nepredpoklada ale, akym sposobom sa spolocnost dozvie, co za tie peniaze dostava.

Doplnkom externeho hodnotenia moze byt aj sebahodnotenie na zaklade dopredu stanovenej metodiky, ktora obmedzi moznosti manipulacie. V podstatnej casti by metodika mala byt rovnaka pre vsetky skoly, aby umoznovala vzajomne porovnavanie skol. Sebahodnotenie moze obsahovat zber spätnej väzby od ucitelov, ziakov a rodicov, reflexiu naplnania dopredu stanovenych cielov, ale aj interne testovanie ziakov.

Podstatna cast vysledkov externeho hodnotenia ci sebahodnotenia by mala byt verejna, aby studenti aj danovi poplatnici vedeli, aku hodnotu od skol dostavaju.

  • 30.3.2017

Otázka (Veronika Cosculluela, Plus 7 dní)
Dobrý deň, chceme sa opýtať, či je podľa vás v poriadku, keď je na Slovensku možné, aby primátor 20-tisícového mesta zarábal viac ako poslanec, či minister.

  • Nemá mestské zastupiteľstvo príliš veľký manévrovací priestor, keď mu zákon dovoľuje zvýšiť základný plat primátora až o 70 percent?
  • Nemal by sa nájsť spôsob, akým túto anomáliu odstrániť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Klucove je, aby sa informaciu o plate primatora dozvedeli obyvatelia mesta. Nasledne je na primatorovi, aby vysvetlil, ci a preco si taku odmenu/plat zasluzi. Ak to nedokaze, obyvatelia sa mozu rozhodnut, ze ho v najblizsich volbach uz nezvolia.

Poskodeni su v pripade neumerne vysokeho platu primatora prave obyvatelia mesta, kedze vydavky na plat odkrajuju z inych vydavkov, co moze mat vplyv na kvalitu sluzieb poskytovanych mestom. Je dolezite, aby o vyske platu primatora prebehla v meste demokraticka debata. O zakonnom stanoveni stropov mozno uvazovat, ak by sa vo viacerych pripadoch preukazalo zjavne neumerne zvysovanie platu primatora na ukor poskytovanych verejnych sluzieb.

Osobne si tiez myslim, ze platy premiera a poslancov NR SR by mali byt vyssie, aby sme do tychto funkcii dokazali prilakat viac kvalitnych ludi.

  • 22.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa informovala o tom, čo si myslíte o zavedení preskripčných limitov na lieky. Chce ich zaviesť Všzp a Dôvera. V hodnote za peniaze je odhadovaná ročná úspora pri zavedení 20 miliónov eur, lekári s tým však nesúhlasia. Aký je váš názor na zavedenie limitov? Môžu spôsobiť nedostupnosť pre pacienta, prípadne aké by mohli byť dôsledky(pozitívne/negatívne).

Odpoveď Dušana Zachara:
Ide o kontroverzný nástroj. Na jednej strane limity predstavujú priznanie si skutočnosti, že sa môžeme prikrývať len takou perinou, na akú máme, ale na druhej strane môže priniesť zlá realizácia tohto opatrenia, ktorého detaily zatiaľ nepoznáme, problémy v základnej dostupnosti liečby u niektorých pacientov, čo nie je optimálne, ani efektívne. Veľa bude závisieť od toho, či pôjde o nekompromisné tvrdé limitovanie preskripcie liekov bez výnimky alebo nejaký mäkší variant, ktorý bude zohľadňovať rôzne faktory. Ďalšími mäkšími opatreniami ako držať na uzde preskripciu liekov by mohla byť lepšia revízna činnosť poisťovní, určitá forma degresívnych platieb od určitej hranice, dôsledná generická preskripcia, lepšie odmeňovanie pri želateľnom správaní sa lekárov a ich dobrých výsledkov pri liečbe a komunikácia a zverejňovanie údajov o predpisovaní liekov ambulantných lekárov, aj v rámci eHealth-u, a výsledkov ich liečby, ktoré by malo za cieľ vytvárať na lekárov verejný tlak, aby používali verejné zdroje efektívne a predpisovali len to, čo nevyhnutne treba.

  • 22.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, našli by ste si dneska čas vyjadriť sa mi k téme doplnkových ordinačných hodín? Zaujímalo by ma najmä to, čo si myslíte o možnosti, že návrh sa úplne zruší. Minister Drucker totiž avizoval, že ak s tým nebude väčšina lekárov súhlasiť, tak sa to nezavedie. Momentálne s tým väčšina lekárov nesúhlasí, čo ukázali aj stretnutia po Slovensku minulý týždeň. Aký máte k návrhu postoj vy? Minister stále odmieta poplatok za prednostné vyšetrenie, čo uprednostňujú zase lekári, je toto lepšia možnosť? Podľa lekárov by bolo zároveň prijateľnejšie, ak by bola úhrada vyššia (viac ako 30 eur). Myslíte si, že by boli pacienti ochotní takto priplácať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Možno určitá nechuť lekárov k aktuálnemu návrhu regulácie poplatkov vychádza z toho, že sa od úvodného náčrtu, kedy sa ešte hovorilo o poplatku za prednostné vyšetrenie, výrazne sprísnil a stal sa pre lekárov menej lukratívnym. Museli by viac ordinovať, poplatky vyberať v obmedzenej miere a len po ordinačných hodinách, pričom nie je jasné, čo by im v takom prípade preplatila zdravotná poisťovňa.

Na druhej strane treba brať pri rozhodovaní do úvahy aj potreby pacientov, ktorí sú ochotní si za nečakanie, resp. presný a nimi zvolený termín u lekára priplatiť. Je nesporné, že ak nebude na Slovensku štandardom objednávanie sa na presný termín pre všetkých pacientov a u všetkých lekárov alebo nebude zavedená regulovaná možnosť priplatiť si za nečakanie, tak je to pre spoločnosť neefektívna situácia, ktorá bude mať za následok obchádzanie pravidiel alebo márnenie času mnohých ľudí, ktorí mohli namiesto neproduktívneho čakania u lekára vytvoriť pre spoločnosť mnohé hodnoty.

  • 21.3.2017

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o nedavnych obvineniach strany SaS voci skupine Penta a rada by som v clanku uviedla Vase stanovisko. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:

  • Ako vnimate obvinenia, ktore zaciatkom minuleho tyzdna vzniesla strana SaS voci Pente a jej narastajucemu vplyvu v zdravotnictve, aj za pomoci Smeru? Su ich argumenty legitimne?
  • Penta sa v reakcii ohradila, ze sukromne investicie su nevyhnutne na zlepsenie situacie v sektore. Suhlasite s takymto tvrdenim? Treba investovat do nemocnic aj zo sukromnych zdrojov a kde by mala byt nejaka hranica?
  • Ako vnimate celkove postavenie Penty v oblasti zdravotnictva na Slovensku? Su podobne rozsiahle aktivity, ktore financna skupina v tomto sektore ma, bezne v inych krajinach?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre Slovensko by bolo prínosom, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo. V súčasnosti má v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv štát. Táto dominancia nášmu zdravotníctvu neprospieva. Ak by podobné dominantné postavenie na trhu získal nejaký súkromný subjekt, predstavovalo by to zvýšené riziko zneužitia tohto postavenia a vzniku monopolnej renty, a teda spoločenskej neefektívnosti. Regulačné a kontrolné orgány (PMÚ SR, ÚDZS, NKÚ) by mali na to upozorňovať a konať v prípade zneužitia dominantného postavenia akéhokoľvek subjektu. Podobne nebezpečný je aj oligopol (trh, v ktorom dominuje malý počet konkurujúcich si subjektov).

Ak však na trhu existuje súťaž a kvalitná regulácia prostredia, vrátane merania a zverejňovania kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, nemusí ani vertikálna integrácia (vlastníctvo poisťovne, lekární, polikliník a nemocníc jedným súkromným subjektom) predstavovať príliš veľké riziko pre spoločnosť. Naopak, môže prinášať na trh rôzne inovácie, ktoré umožňuje táto integrácia. Ak však tomu tak nie je, môže predstavovať aj vertikálna integrácia zvýšené riziko zneužívania dominantného postavenia. Na to treba pamätať a pozorne to sledovať a skúmať.

Je možné, že vizuálne môže pôsobiť celkový počet nemocníc patriacich pod Svet zdravia ako veľké číslo, ale keď si pozrieme ich celkové tržby spolu, tak sú nižšie ako tržby jednej štátnej Univerzitnej nemocnice Bratislava.

  • 21.3.2017

Otázka (Ján Krempaský SME )
Dobrý deň, včera poobede a dnes som začal robiť na tom, že čo bude s nemocnicou na Patronke. Či ju zbúrajú alebo tam budú nejaké ambulancie? V tejto súvislosti by ma zaujímal Váš názor na to, čo hovoríte na to, že Kramáre majú podľa tej koncepcii novej UNB skončiť. Či je to podľa vás dobrý nápad (napríklad z pohľadu financovania, lôžok a dostupnosti ZS v Bratislave a okolí)?

Odpoveď Dušana Zachara:
Čo sa týka lokality Patrónka, tam prebehlo štvrté kolo tendra na odkúpenie pozemkov a vyhrala ho finančná skupina J&T, ktorá predpokladám, že nebude v tejto lokalite chcieť stavať nejaké zdravotnícke zariadenie.

Čo sa týka nemocnice na Kramároch, je jej zrušenie nevyhnutnosťou, ak postavíme novú, resp., nové nemocnice v Bratislave. Technologicky, aj usporiadaním procesov je zastaraná, navyše po vybudovaní nových nemocníc tu budeme mať prebytok kapacít – tak posteľových, ako aj personálnych, ktoré je nutné financovať z obmedzených zdrojov. Čo spraví ministerstvo s budovou na Kramároch nie je ešte teraz známe, môže celú nehnuteľnosť predať, môže ju prenajať, môže ju čiastočne zrekonštruovať a ponechať v nej neakútne lôžka alebo iný typ sociálno-zdravotnej starostlivosti. Ale to bude do veľkej miery závisieť od disponibilných zdrojov.

Treba však tiež dodať, že zrušený PPP projekt počítal s oveľa väčšou redukciou – mali sa zavrieť nemocnice Kramáre, Staré Mesto, ako aj Ružinov.

  • 20.3.2017

Otázka (Ján Krempaský SME )
Dobrý deň, platí to, čo ste mi v piatok povedali, že mi už viete dať stanovisko k tej koncepcii novej UNB? Môžem s tým dnes počítať? Platia tie Vase výhrady k cene a k počtu posteli?

Odpoveď Dušana Zachara:
Základná myšlienka hybridného modelu – štát zafinancuje lacnými peniazmi výstavbu a najatý súkromník bude nemocnicu prevádzkovať a v porovnaní so štátnym prevádzkovateľom dosahovať vyššiu efektívnosť – je sympatická, ale v mnohom bude jeho úspešnosť veľmi záležať od realizácie a pokračovaní v tomto modele projektu, aj po úvodných 5 rokoch fungovania nemocnice.

Projektu podľa nás chýba lepšie spracovaná analýza finančných dopadov, z ktorej by sme mohli verifikovať základné predpoklady, ktoré vstupovali do modelu. Chýba analýza citlivosti (senzitivity), na základe ktorej by sme vedeli zmenami podstatných premenných posudzovať, kedy je ktorý model výstavby a prevádzky nemocnice pre spoločnosť výhodný. V aktuálnom projekte sa napríklad uvádza, že PPP projekt by bol oproti štátu efektívnejší v prevádzke len o 5 %, čo je sporné. Nie je nám známe, na základe akého prepočtu dospelo ministerstvo k ročnej platbe súkromníkovi vo výške 2,5 mil. eur. V projekte nám chýbajú aj predpoklady pri nákladoch na financovanie zo strany štátu.

Ďalšia oblasť, kde sa vynára mnoho otázok, na ktoré projekt nUNB neodpovedá, je samotná realizácia hybridného modelu, teda spôsob fungovania súkromného manažéra nemocnice v prostredí štátnej nemocnice – od fázy projektovania a stavby nemocnice až po následnú prevádzku. Nie je jasné, kto a aké riziká nesie v tomto modeli. Zatiaľ projekt predstavuje v tejto veci ako keby mačku vo vreci.

Po tretie, v projekte absentujú ciele, akú kvalitu a efektívnosť má nová nemocnica spĺňať a na základe čoho ju budeme merať. A v neposlednom rade je tu obrovské riziko, že nepríde k zvýšeniu efektívnosti, keďže sa v rámci UNB takmer nepočíta s redukciou lôžok a v projekte sa nič nepíše o očakávanom nižšom stave zdravotníckeho personálu. Nakoniec sa môže stať, že výsledkom v Bratislave bude po výstavbe nUNB a novej nemocnice Sveta zdravia v Boroch výrazne vyšší počet nemocničných lôžok a pracovných miest lekárov a sestier ako doteraz, pričom však balík financií na hradenie poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa nezmení, a preto bude nutné ubrať z peňazí regiónom.

Výhodnosť jednotlivých alternatív výstavby a prevádzkovania nUNB by mal prepočítať a zhodnotiť Útvar hodnoty za peniaze pri MF SR.

  • 16.3.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. MZ SR planuje upravit minimalnu siet ambulantnych specialistov na okresy. Slubuje si od toho lepsi pristup pacientov k ZS. Sukromne ZP, ktorym by hrozili sankcie, ak by nezabezpecili min. siet, to kritizuju. Hovoria, ze najskor by malo MZ vychovat novych speciliatov, lebo ich je nedostatok a ze hrozi zhorsenie kvality, lebo sa budu uzatvarat zmluvy s kazdym, len aby mali naplnenu min. siet v kazdom okrese. VsZP zase uvadza, ze uz v roku 2014 zmenila pravidla tak, aby mala zazmluvnenych specialistov na okresy. Chcela som sa spytat na Vas nazor:

  • Ci je lepsie mat min. siet ambulantnych specialistov na kraje alebo na okresy?
  • Ci su hrozby, ktore pomenuvaju sukromne ZP realne?
  • Pripradne vidite ine a ako sa im da vyhnut tak, aby aj pacienti mali lepsi pristup k ZS, aj poistovne to mohli zabezpecit?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pri stanovovaní minimálnej siete by bolo vhodné brať do úvahy namiesto územnosprávneho členenia Slovenska reálnu časovú dostupnosť pacienta z miesta bydliska k poskytovateľovi cestnou a železničnou infraštruktúrou a prihliadať samozrejme aj na hustotu zaľudnenia. Samozrejme, regulátor by nemal skokovito zahusťovať sieť, ak tu roky existuje objektívny nedostatok určitých typov špecialistov, ale pristupovať k tomu postupnými krokmi, ak je vo verejnom záujme mať hustejšiu sieť špecialistov. Verejným záujmom je však aj dosiahnutá určitá minimálna úroveň kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, čo môže v prípade nedostatku lekárov a zdrojov viesť k nerovnováhe medzi týmito dvomi aspektmi.

  • 16.3.2017

Otázka (Katarína Gécziová, denník KORZÁR)
Dobrý deň, prosím vá so zhodnotenie situácie, ktorá vyplynula zo zistovania statistického úradu a síce, že z východného Slovenska viac ľudí odchádza ako prichádza. (viď nižšie údaje)

  • Čomu to možno pripísať?
  • A aké sú možnosti, aby sa ´dalšiemu odlivu pracovných síl z východu zabránilo?

Východ Slovenska je tradične migračne stratovým regiónom, meniť bydlisko kvôli pracovným, či iným príležitostiam poskytovaných v iných okresoch, najmä na západnom Slovensku, či v zahraničí, sa každoročne rozhoduje čoraz viac ľudí. Z Košíc sa každoročne viac obyvateľov vysťahováva, než prisťahováva. V roku 2016 migráciou ubudlo 389 obyvateľov Košíc, rovnako ako pred rokom. Pozitívom demografického vývoja je nižší počet potratov oproti predchádzajúcemu roku (o 113). Zaznamenalo sa 523 potratov, z toho takmer 42 % tvorili umelé potraty.

V roku 2016 oproti predchádzajúcemu roku poklesol celkový počet trvalo bývajúceho obyvateľstva mesta Prešov o 341 obyvateľov, čím sa úbytok obyvateľov ešte prehĺbil (v roku 2015 bol celkový úbytok obyvateľstva 228 osôb). Z Prešova sa vysťahovalo 1 529 osôb, prisťahovaných bolo o 486 osôb menej.

V roku 2016 oproti predchádzajúcemu roku poklesol celkový počet trvalo bývajúceho obyvateľstva mesta Poprad o 287 obyvateľov, čím sa úbytok obyvateľov ešte prehĺbil (v roku 2015 bol celkový úbytok obyvateľstva 279 osôb). Z Popradu sa vysťahovalo 997 osôb, prisťahovaných bolo o 363 osôb menej.

Odpoveď Petra Goliaša:
Pocet uchadzacov o zamestnanie na volne pracovne miesto je dlhodobo najnizsi v bratislavskom kraji a naopak najvyssi v presovskom, kosickom a banskobystrickom kraji. Je to dane roznym stupnom ekonomickeho rozvoja regionov, ktory zavisi najmä od atraktivity z pohladu investorov. Do velkej miery tu hra rolu blizkost trhov pre export produktov a kvalita infrastruktury. Vychodne Slovensko trpi nizkym ekonomickym rozvojom susediacich regionov na Ukrajine, v Polsku aj Madarsku. Naproti tomu zapad ziskava z blizkosti Rakuska alebo CR. Do velkej miery ide o faktory, ktore stat nevie ovplyvnit, odchodu ludi za lepsimi zarobkami sa preto neda uplne zabranit. Napriek tomu by sa stat mal snazit zmiernovat regionalne rozdiely napriklad investiciami do dopravnej infrastruktury a vytvaranim vhodnych podmienok pre tvorbu pracovnych miest. Pre chudobne regiony je klucove znizit odvody pre ludi s nizkym prijmom, aby sa im viac oplatilo legalne pracovat. Pomohli by aj motivacne pravidla pre samospravy, aby sa viac snazili prilakat investorov, ktori sa zaujimaju napriklad o tazbu nerastnych surovin.

  • 15.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, prikladám otázky k téme UNB a novom materiáli, ktorý je vonku.

  1. Čo si myslíte o konečnom pláne, dvoch nemocniciach v oblastiach Ružinov a Rázsochy, ktoré sa majú navzájom dopĺňať?
  2. Je podľa vás reálne, že začne fungovať do roku 2023?
  3. Ako najrizikovejší faktor je v analýze zhodnotené konkurenčné prostredie vo vzťahu k zdravotníckemu personálu v súvislosti s výstavbou nemocnice Penty. Je podľa vás možné, že UNB bude mať problém so zamestnancami, prípadne ako by ich mala motivovať, aby dokázala konkurovať Pente?
  4. Predpokladané náklady na UNB sú vo výške 578 miliónov, zatiaľ čo náklady na výstavby nemocnice Penty sú vo výške 400miliónov. (počet lôžok UNB- 578, počet lôžok Penta- 400). Ako hodnotíte toto porovnanie, prípadne celkové náklady? Dá sa to porovnať, prípadne zhodnotiť, či je to veľa/ málo…..
  5. Prípadne, zaujalo vás v materiáli niečo, ak ste si to už stihli prejsť ?

Odpoveď Dušana Zachara:
Bohuzial nestihnem sa k tomu vyjadrit. Je to taky dolezity a obsiahly material, ze si to vyziada dokladne prestudovanie, na ktore teraz nemam cas.
Pri plánovaní a kalkulovaní kapacity novej nemocnice je podľa mňa nevyhnutné brať do úvahy jestvujúce, plánované rušené, ako aj plánované novovytvorené nemocničné lôžka a pracovné pozície tak z verejnej, neziskovej, ako aj súkromnej sféry.

  • 14.3.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, včerajšia tlačovka SaS k akvizícii topolčianskej nemocnice Pentou vyvolala v médiách aj polemiku spolupráce Smeru a Penty v zdravotníctve. Hoci Fico verbálne vystupuje proti Pente, kroky/rozhodnutia alebo nekonanie jeho vlád pri niektorých udalostiach svedčí skôr v prospech Penty. Konkrétne mám na mysli najmä tieto udalosti:

  • Mlčanie ÚZDS (jej šéf je menovaný vládou) za prvej vlády Roberta Fica, keď si Penta pri zlúčení Dôvery s Apollom diskutabilnou účtovnou transakciou vytvorila vyše 400 miliónovy vankúš.
  • Nominovanie Zuzany Zvolenskej, ktorá bola predtým v Dôvere, za ministerku zdravotníctva za druhej Ficovej vlády
  • Udelenie výmimky pre firmu Wesper Zvolenskou, aby polikliniku v Prešove mohla predať Pente
  • Schválenie nenávratného finančného príspevku ministrom Viliamom Čislákom pre ProCare, kde sa po odchode z vlády zamestnal

K tomu mám nasledovné otázky:

  1. Ako sa vy ako analytik pozeráte na rozpor medzi Ficovými vyjadreniami, ktoré sú zvyčajne namierené proti Pente, a prinajmenšom nekonanie jeho vlád v situáciách, keď sa mal štát prejaviť ako regulátor?
  2. Neobávate sa ako SaS, žeby Penta akvizíciou ďalších nemocníc mohla získať monopol v nemocničnom biznise? Ak nie, prečo?
  3. Nie je pre dobré fungovanie zdravotníctva podľa Vás ohrozením, že Penta má vo vlastníctve kompletný reťazec: poisťovňu, nemocnice, polikliniky aj lekárne? Ak nie, prečo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre Slovensko by bolo prínosom, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo. V súčasnosti má v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv štát. Táto dominancia nášmu zdravotníctvu neprospieva. Ak by podobné dominantné postavenie na trhu získal nejaký súkromný subjekt, predstavovalo by to zvýšené riziko zneužitia tohto postavenia a vzniku monopolnej renty, a teda spoločenskej neefektívnosti. Regulačné a kontrolné orgány (PMÚ SR, ÚDZS, NKÚ) by mali na to upozorňovať a konať v prípade zneužitia dominantného postavenia akéhokoľvek subjektu. Podobne nebezbečný je aj oligopol (trh, v ktorom dominuje malý počet konkurujúcich si subjektov).

Ak však na trhu existuje súťaž a kvalitná regulácia prostredia, vrátane merania a zverejňovania kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, nemusí ani vertikálna integrácia (vlastníctvo poisťovne, lekární, polikliník a nemocníc jedným súkromným subjektom) predstavovať príliš veľké riziko pre spoločnosť. Naopak, môže prinášať na trh rôzne inovácie, ktoré umožňuje táto integrácia. Ak však tomu tak nie je, môže predstavovať aj vertikálna integrácia zvýšené riziko zneužívania dominantného postavenia. Na to treba pamätať a pozorne to sledovať a skúmať.

Je možné, že vizuálne môže pôsobiť celkový počet nemocníc patriacich pod Svet zdravia ako veľké číslo, ale keď si pozrieme ich celkové tržby spolu, tak sú nižšie ako tržby jednej štátnej Univerzitnej nemocnice Bratislava.

  • 10.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dneska riešim tému potreby dofinancovania sektora kvôli vyšším platom zamestnancov. Chcela by som sa preto opýtať, či môžem citovať z vášho staršieho vyjadrenie nižšie. Tiež by ma zaujímalo, čo si myslíte o tom, že by ANS podala návrh na Ústavný súd ako tomu bolo v roku 2013, ak štát nedá nemocniciam prostriedky na vynahradenie zvýšených platov. (http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/292600-sud-vyssie-platy-sestier-by-ohrozili-sukromnikov/) Vyjadrenie z 18.1.2017:

Je legitímne, keď zástupcovia ANS požadujú vyššie platby pre lôžkovú starostlivosť a taktiež je legitímne, keď poisťovne presadzujú efektívne nakladanie s prostriedkami a požadujú úspory. Máme tu slobodnú tvorbu cien a ich výška je vygenerovaná pri vzájomných rokovaniach, pri ktorých by v optimálnom prípade mali zohrávať rozhodujúcu rolu výsledky a kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti jednotlivých poskytovateľov. Súhlasím s názorom, že ak štát naloží na poskytovateľov väčšie bremeno v podobe vyšších obligatórnych výdavkov (napr. vyššie mzdy zdravotníkov) alebo pre poisťovne legislatívnymi úpravami zníži príjem (napr. odvodovo odpočítateľná položka) alebo zvýši výdavky (napr. rozsiahlejšie preplácanie doplatkov za lieky pacientom) a zároveň nekompenzuje tieto svoje opatrenia zvýšenými zdrojmi, tak to v sektore prináša pnutie, nakoľko na nezmenený, resp. stále sa zväčšujúci (aj v dôsledku starnutia obyvateľstva) balík starostlivosti musí byť rozdelený relatívne menší objem peňazí. Podobnému problému bude čeliť aj VšZP v dôsledku nutnosti dodržiavať svoj ozdravný plán, keďže v minulosti si žila výrazne nad svojimi možnosťami a nesprávala sa zodpovedne. Štát to však musí svojim občanom priznať.

Odpoveď Dušana Zachara:
Samozrejme mozete pouzit starsie vyjadrenie.
K prípadnému podaniu ANS na ÚS SR sa neviem vyjadriť, ale chápem nemocnice, že sú nespokojné, lebo na jednej strane im štát v legislatíve nariadil zvyšovať platy zdravotníckym pracovníkom, ale na strane druhej už na to nevyčlenil zdroje. To je neudržateľný stav.

  • 10.3.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na jednu vec. Ako vy ako zdravotnícky analytik vnímate, že minister zdravotníctva Tomáš Drucker bol ako nestranník v stredu na straníckej akcii Smeru k MDŽ. Zaujíma ma to hlavne v tom zmysle, že nakoľko takýto jeho krok podľa Vás môže mať vplyv na to, že sa eventuálne môže oslabiť jeho prvotná vôľa vyberať do riadiacich funkcii v zdravotníctve len/najmä ľudí na základe profesionáleneho profilu, ale bude ešte viac prihliadať aj na ich politický background?

Odpoveď Dušana Zachara:
Rozumiem Vašej otázke, je legitímna a môže navodzovať dojem, o ktorom píšete v otázke. Musím povedať, že som si všimol účasť nestraníckeho ministra zdravotníctva na straníckej akcii SMERu k MDŽ a trochu ma to prekvapilo. Kiežby bola táto účasť jedinou daňou za možnosť voľných rúk pri rozhodovaní a nomináciách ministra. Môže však ísť aj o isté politické zbližovanie aj na straníckej úrovni, ale tiež môže ísť o určitý “pragmatický obchod”, keďže jednou z dôležitých agend ministra v tomto a nasledujúcich rokoch bude vyjednať dodatočné peniaze do zdravotníctva, kde sú štátni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a verejného poistenia v obrovských stratách. Tiež treba priznať, že pozícia ministra, ktorý nie je straník, a má presadzovať dôležité zmeny, je neľahká, keďže na tieto kroky je nevyhnutná silná politická podpora, najmä ak ide o nepopulárne opatrenia. Možno minister Drucker hľadá aj takýmto spôsobom u šéfa strany a zároveň vlády túto podporu.

  • 8.3.2017

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, pripravujeme špeciálnu tému k prvému roku súčasnej vlády. Obraciam sa preto na Vás s niekoľkými otázkami:

  1. Ako hodnotíte 1. rok pôsobenia ministra zdravotníctva Tomáša Druckera? V čom je lepší/horší oproti predchodcom?
  2. Kde vidíte pozitívne zmeny za prvý rok jeho šéfovania MZ?
  3. Na druhej strane, v čom vnímate rezervy?
  4. Čo by ste odporučili ministrovi do ďalších rokov jeho funkčného obdobia?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nehnevajte sa, ale pre nedostatok casu Vas musim len odkazat na to, co som Vam uz pisal v decembri, lebo je to 90% to iste, co by som Vam pisal aj dnes.
Plus pribudli navrhy na zmenu fungovania LSPP, poplatkov na urgentoch a u lekarov, kde so zakladnym smerovanim navrhov vo vseobecnosti suhlasim, hoci realizacia do legislativnej podoby moze priniest este mnoho problemov. Vazna situacia vo financiách VsZP nam dava tusit, ze znacna cast energie rezortu bude v tomto roku smerovana na jej vyriesenie, resp. aspon stabilizovanie.

  • 8.3.2017

Otázka (Júlia Mekyňová, NeoVízia)
Pekný deň, z Očnej kliniky NeoVízia máme na Vás malú prosbu. Pre mesačník Zdravie pripravujem – redaktorsky – tému o certifikátoch kvality slovenských nemocníc a zdravotníckych zariadení. Našej klinike pribudol okrem ISO ešte jeden, ale nechceme z toho robiť žiadnu pr správu, ale skutočný poradenský článok.

Téma znie: “Certifikáty nemocníc – vyznáte sa v nich?”
Z malého prieskumu vyšlo (interného), že pacienti nemajú šajnu, čo je ISO, čo je certifikát INEKO atd….

Od Vás (p. Zachar) som čítala viaceré vyjadrenia na tému certifikácií nemocníc, aj šéfredaktorka ZDRAVIA by bola vďačná za Váš názor za INEKO.
Bol by niekto z Vás ochotný odpovedať nám na nižšie 4 otázky? Prípadne ak by ste mali nejaké doplňujúce materiály, budeme za ne vďační.
Vďaka veľmi pekne,

  1. Vyzná sa podľa vás slovenský pacient v certifikátoch kvality zdravotníckych zariadení?
  2. Môže certifikát kvality skutočne objektívne zaručiť vyššiu kvalitu zdravotníckeho zariadenia ako v z. zariadení, ktoré certifikát nemá?
  3. V čom vidíte pozitíva / prípadne negatíva certifkácii nemocníc, kliník?
  4. Aké certifkáty by si mali pacienti všímať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na trhu jestvuje spústa rôznych certifikačných či akreditačných firiem, ktorým poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pravidelne platia za vydávanie akreditácií či certifikácie systémov riadenia kvality. Odhadom by som povedal, že nejaký certifikát má hádam už každá naša nemocnica, hoci je aj zadlžená a nemá práve najlepšie výsledky liečby. Často posudzujú certifikačné agentúry len formálnu zhodu procesov s nimi nastaveným štandardom, pričom sa v realite vôbec nemusí napĺňať. Limitom mnohých certifikácií či akreditácií je, že sa primárne nezaoberajú kvalitou a výsledkami liečby, ale najmä formálnou zhodou procesov so štandardom. Ak sú klinické a neklinické procesy, ktoré sa majú štandardizovať, vybrané vhodne a sú aj reálne zdravotníckymi pracovníkmi a manažmentom každodenne plnené, vytvárajú samozrejme predpoklad pre kvalitnú a bezpečnú liečbu pre pacientov. Toto je plus pre pacienta. Nevýhodou je, že sa podrobné výsledky akreditácie nemocnice väčšinou v našom prostredí nezverejňujú, a takisto verejnosť nevie rozlíšiť renomé jednotlivých agentúr. Nevie preto plnohodnotne porovnávať jednotlivé zdravotnícke zariadenia a nevie ani, aký štandard by mala spĺňať nemocnica s tým-ktorým certifikátom či akreditáciou. Svetovo uznávaná akreditačná autorita, akou je Joint Commision International, napríklad posudzuje pri komplexnej medzinárodnej akreditácii nemocnice stovky parametrov, pričom u nás sú bežné národné akreditácie, kde sa posudzujú “len” desiatky parametrov.

Naše hodnotenie – Nemocnica roka – nepredstavuje certifikáciu ani akreditáciu poskytovateľov, ale ocenenie nemocníc inštitútom INEKO podľa vybraných ukazovateľov spokojnosti pacientov, kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, hospodárenia a transparentnosti. Viac sa dočítate tu.

  • 8.3.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujíma ma Váš názor na video a telefonát Fica Kocanovi.

  • Čo na to hovoríte a aj na to, že ma stiahnuť ozdravný plán?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že adresát telefonátu nebol správne zvolený. Boli to totižto nominanti predošlej vlády vo VšZP, ktorí zapríčinili tieto obrovské finančné problémy VšZP spolu s populizmom vlády a politikov, ktorí presadzovali legislatívu a opatrenia zvyšujúce výdavky v zdravotníctve nekryté zdrojmi, a nie súčasné vedenie poisťovne, ktoré sa toto všetko snaží riešiť (možno niekedy pomaly a nešikovne ako slon v porceláne, ale celkovo sa snaží zlepšiť zlý stav VšZP).

Podľa mňa stiahnutím ozdravného plánu mal premiér na mysli stianutie medializovaných návrhov (piercing, tetovanie, operácie očí, plienky a matrace), ktoré ani nie sú priamo súčasťou úsporných opatrení ozdravného plánu. Ak by sa totižto neplnil samotný ozdravný plán, alebo by ho VšZP nevypracovala, alebo ho ÚDZS neschválil, tak by musela prísť na rad nútená správa poisťovne.

  • 6.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať na váš názor k návrhu všzp aby sa uvažovalo o zrušení možnosti uzatvárať zmluvy so zariadeniami sociálnych služieb a preplácať v nich ošetrovateľskú starostlivosť sestier. Tie hlásajú, že už teraz je to nedostatočné a na platy sestier nemajú aj tak(preplácajú totiž iba 9 výkonov). Čo si o tomto návrhu myslíte?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je nesporné, že dlhodobá zdravotno-sociálna starostlivosť o zdravotne ťažko postihnutých má na Slovensku obrovské medzery, nevynímajúc jej kvalitatívne a finančné parametre.
VšZP musí šetriť, ale navrhované opatrenie je, ako keby sme chceli s vodou z vaničky vyliať aj dieťa.
Mnohí ľudia by nemuseli ležať vo finančne nákladných nemocničných oddeleniach, ale stačilo by im poskytovanie odbornej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá býva lacnejšia. V tomto smere bolo pozitívne, že sa umožnilo zdravotným poisťovniam uhrádzať špecifikované ošetrovateľské výkony v zariadeniach sociálnych služieb, čo by mohlo viesť v dlhodobejšom horizonte k lepšej možnosti manažmentu pacientov zo strany poisťovní a ich väčšej diferenciácii v ponúkaných a preplácaných službách poistencom.
Nerozumiem, prečo rušiť túto možnosť (pozor! nie povinnosť) poisťovniam. Ak VšZP nemá zdroje na dobrovoľné zazmluvnenie tých pár výkonov v pár zariadeniach sociálnych služieb, tak nech zruší svoje zmluvy, ale nech sa nezruší táto možnosť pre ostatné poisťovne.

  • 6.3.2017

Otázka (Miroslav Grman, Aktuality.sk)
Dobrý deň, obraciam sa na Vás s prosbou o vyjadrenie k hospodáreniu zdravotných poisťovní. Riaditeľ VšZP Kočan zdôvodňoval rekordnú stratu VšZP v závere minulého roka najmä tým, že v posledných rokoch rastli výdavky na zdravotnú starostlivosť rýchlejšie než príjmy. Potvrdzujú to aj údaje z výročných správ, a to aj v prípade dvoch súkromných poisťovní a aj východiská verejného rozpočtu:

VšZP:
rok výdavky rast výdavkov príjmy rast príjmov
2015 2,901 102 miliónov eur 2,925 166 miliónov eur
2014 2,800 miliardy eur 148 miliónov eur 2,759 miliardy eur 54 miliónov eur
2013 2,652 miliardy eur 68 miliónov eur 2,705 miliardy eur 61 miliónov eur

Dôvera
Príjmy vzrástli medzi rokmi 2013 až 2015 o 59 miliónov eur (z 1,098 miliady eur na 1,157 miliardy eur).
Náklady na zdravotnú starostlivosť v rovnakom období stúpli o 98 miliónov eur (z 848 miliónov eur na 946 miliónov eur).
výpadok” vo výške 39 miliónov eur

Union
Príjmy vzrástli medzi rokmi 2013 až 2015 o 18,9 milióna eur (z 263,9 milióna eur na 282,8 milióna eur).
Náklady na zdravotnú starostlivosť v rovnakom období stúpli o 30,5 milióna eur (z 227,2 milióna eur na 257,7 milióna eur). “výpadok” vo výške 11,6 milióna eur (za rok 2014 Union vykázal stratu 8,9 milióna eur)

verejný rozpočet:
Minulý rok podľa východísk verejného rozpočtu vzrástli medziročne zdroje v zdravotníctve o zhruba 121 miliónov eur na 4,64 miliardy eur. Tento rok by mali zdroje stúpnuť o 47 miliónov eur.
Výdavky išli nahor ešte prudšie – minulý rok o 194 miliónov eur, tento rok sa očakáva nárast o 54 miliónov eur.

  1. Dokedy (koľko rokov) môže pokračovať takýto vývoj, kým systém neskolabuje? (keďže pri VšZP sa spomína požiadavka o štátnu pomoc vo výške 150 miliónov eur, z laického pohľadu asi nie veľmi dlho).
  2. Ako je možné, že súkromné poisťovne sa neocitli v takých vážnych problémoch ako štátna poisťovňa?
  3. Odpoveď Dôvery k tejto problematike je až prekvapujúco pokojná v duchu “hospodárime zodpovedne a aj budeme”. Pri takomto rozdiele medzi príjmami a výdavkami by som očakával omnoho vyplašenejšiu/ odráždenejšiu reakciu.
    Čím to môže byť? Očakávajú aj súkormné poisťovne mimoriadnu dotáciu, keďže keby ju štát udelil len štátnej poisťovni, asi by (z laického pohľadu) porušil pravidlá EÚ?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Čo sa týka VšZP, musí prísť k realizovaniu úsporných opatrení, nakoľko ak sa hospodárenie VšZP nezlepší, bude musieť byť na ňu ako ďalší krok uvalená nútená správa. VšZP počíta aj s finančnou injekciou zo strany štátu, aby vyriešila problém nedostatočnej likvidity. K zadlženosti treba ešte prirátať aj dlhy nemocníc, ktoré sa už šplhajú k sume 600 mil. EUR. Že to ešte ako-tak funguje, je pravdepodobne “zásluhou” trpezlivosti veriteľov, ktorí veria, že im nakoniec budú ich pohľadávky uhradené a očakávajú oddlženie zo strany štátu.
    Celý tento stav je zapríčinený do veľkej miery populizmom väčšiny politikov, ktorí presadzujú legislatívu a opatrenia zvyšujúce výdavky v zdravotníctve, ktoré však nie sú kryté zdrojmi.
  2. Je to pravdepodobne lepším riadením súkromných poisťovní, ktoré nemôžu očakávať pri problémoch, na rozdiel od VšZP, pomoc od štátu, ale len konkurz, prípadne reštrukturalizáciu. Štátne vlastníctvo dominantnej VšZP prináša so sebou aj ďalšie neduhy – konflikty záujmov štátu, pokrivené motivácie, nehospodárne nákupy a zazmluvňovanie pochybných poskytovateľov – je to správanie v ekonómii nazývané ako vyhľadávanie renty (rent-seeking).
  3. Je možné, že očakávajú, že štát pristúpi v rámci dofinancovania sektoru k navýšeniu platieb za poistencov štátu, z čoho by profitovali všetky tri poisťovne.

  • 2.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, aký je váš názor na lobing farmaceutických firiem u lekárov? Môže to byť dôvodom prečo preferujú určitú značku lieku? Na recepte sa totiž pri vybraných druhoch píše účinná látka a konkrétny liek sa len odporúča, lekárnici chcú však aby sa tam písala iba účinná látka a lekár pacientovi urobil osvetu v tom, aké má možnosti. Lekárnici si myslia, že nedostatočná osveta pacientov spočíva aj v tom, že sú niektorí lekári s farmafirmami dohodnutí. Čo si o tomto myslíte, je to podľa vás v niektorých prípadoch takto?

Odpoveď Dušana Zachara:
Samozrejme, lobing farmafiriem u lekárov nesie so sebou aj riziko z neho rezultujúceho, resp. vyvolaného predpisovania určitého lieku alebo zvyšovania predpisovaného objemu, čo môže byť v rozpore so záujmom pacienta. Preto je nevyhnutné zvyšovať transparentnosť tohto vzťahu (lekár a farmafirma). Súhlasím s lekárnikmi, že by sa mala obmedziť možnosť predpisovania určitého konkrétneho názvu lieku (hoci je na recepte len v zátvorke) a mala by sa posilniť tzv. generická preskripcia, t.j. predpisovanie liekov len na úrovni účinnej látky.

  • 1.3.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus 1 deň)
Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o vyjadrenie k téme. VšZP pozastavuje návrhy na obmedzenie indikačných kritérií pri liečbe vekom podmienenej degenerácie makuly a pri poškodení zraku v dôsledku diabetického makulárneho edému. VšZP rovnako pozastavuje návrh na obmedzenie indikačných kritérií pri liečbe chronickej hepatitídy typu C.

  • Ako hodnotíte tento krok VšZP?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je to buď dôsledok toho, že sa z témy stala citlivá potitická vec, do ktorej vkročil premiér, keďže mala potenciál byť nepopulárnou medzi voličmi, alebo odborné medicínske argumenty boli natoľko presvedčivé, že primäli zodpovedných stiahnuť predmetné návrhy. A možno to bola aj kombinácia oboch dôvodov.

  • 27.2.2017

Otázka (Alena Klepochová, TASR)
Pekný deň, viem, že ste si to preštudovali, mala by som v tejto súvislosti viacero otázok:

  1. Pocítia podľa Vás pacienti ozdravný plán VšZP na poskytovaní zdravotnej starostlivosti? (napr. pre nepreplácanie nadlimitov, zmeny v predpisovaní zdravotníckych pomôcok, liekové opatrenia)
  2. Pokiaľ áno, je podľa Vás možné ozdraviť VšZP bez toho, aby to pocítili pacienti?
  3. Ozdravný plán počíta s neschváleným dofinancovaním vo výške 150 miliónov eur rovnako s viacerými externými opatreniami (napr. zníženie DPH na lieky) , je podľa vás reálne, že sa podarí dosiahnuť všetky opatrenia z ozdravného plánu?
  4. Je správne, že ozdravný plán bol schválený, aj keď jeho základy nie sú ničím garantované?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. a 2. Nie je to vylúčené. Je totižto málo pravdepodobné, že celú ťarchu úspor budú na svojich pleciach schopní a ochotní niesť subjekty podnikajúce v zdravotníctve, či už sú to lekári, nemocnice, dodávatelia pomôcok, farmafirmy, laboratóriá, vo forme nižších marží a ziskov.
  2. Komunikované to síce tak môže byť, ale je to málo pravdepodobné. Potom by celú ťarchu úspor musel niesť na sebe niekto iný. A napokon, ak štát VšZP pomôže finančne, tak aj to bude mať dopad na pacientov – daňových poplatníkov.
    Ale nejaká forma ťarchy by mala spočinúť aj na pleciach väčšiny politikov, ktorí populisticky a nezodpovedne presadzujú zdrojmi nekryté zvyšovanie výdavkov v zdravotníctve. Oni sú hlavnou príčinou zlej situácie, ktorej musí teraz nové vedenie VšZP čeliť.
  3. Neviem odhadnúť, čo všetko sa podarí, avšak úsporné opatrenia sú prevažne koncipované tak, aby sa dali na papieri relatívne ľahko splniť, lebo v opačnom prípade by od ÚDZS hrozila nútená správa. Myslím si, že VšZP počíta s určitosťou aj s nejakou formou pomoci od štátu. A externé opatrenia (typu zníženia DPH na lieky) by boli iba bonusom. S nimi sa pravdepodobne príliš neráta.
  4. To je dobrá otázka, na ktorú by mal dať odpoveď najvyšší kontrolný orgán v zdravotníctve – ÚDZS. Ten mal tiež posúdiť, či sú navrhované opatrenia dostatočne robustné na to, že privedú poisťovňu do lepšej finančnej kondície. Je možné, že Úrad mohol byť trochu prísnejší. Aj on má však maslo na hlave v tom, že si nevšimol nedostatočnú tvorbu technických rezerv za čias Foraia a Vaďuru a tiež je otázna jeho reálna nezávislosť od vládnucich politikov, keďže bola rokmi vládami Róberta Fica systematicky okresávaná. Preto možno Úrad až tak vysoko nevyskakuje a príliš hlasno nekričí.

  • 24.2.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, zaujímal by ma váš názor na plán ministerstva, reformu primárneho kontaktu – do roku 2030 chce znížiť posielanie pacientov od všeobecného lekára k špecialistovi. (z 80% prípadov v roku 2013 by to malo klesnúť na 30%)

  1. Je to podľa vás reálne? Ak nie, prečo?
  2. Reforma tiež súvisí s rozširovaním kompetencií všeobecných lekárov, rozšírili sa už v roku 2015, zmenilo sa podľa vás niečo alebo je ešte skoro to hodnotiť?
  3. V odosielaní lekárov od všeobecného k špecialistovi sme ako krajina dosť zaostalí. Počula som, že niekde v zahraničí pacienta pošlú za špecialistom až keď je to veľmi vážne. Neviete mi uviesť príklad? V čom sa odlišujeme ako krajina?

Odpoveď Dušana Zachara:
Základné smerovanie reformy primárneho kontaktu je správne. Presun kompetencií na všeobecných lekárov je pozitívom. Treba v tom pokračovať. Cieľom by malo byť, aby praktickí lekári – “gatekeepers” – viac liečili a menej predpisovali lieky a posielali pacientov ďalej k špecialistom. Dobré by bolo, keby si rezort stanovil aj merateľný cieľ v horizonte volebného obdobia, nakoľko v roku 2030 si už nikto nespomenie, kto všetko bol zodpovedný za prípadné nesplnenie cieľa. Aby sa tento cieľ podarilo naplniť, bude nevyhnutné stanoviť taký mechanizmus financovania ambulantnej sféry, ktorý bude motivovať a odmeňovať lekárov za kvalitnú liečbu a vyriešenie, resp. zlepšenie zdravotného problému pacienta a predchádzanie ochorení, a nie za produkciu bez ohľadu na ukazovatele kvality.

  • 17.2.2017

Otázka (Mária Zerzanová, Pluska.sk)
Dobrý deň, chcela by som sa Vás opýtať na druhý názor lekára. Majú pacienti na niečo takéto právo? V Čechách to už zaviedli, no používa sa to len rozpačito, v západných krajinách je to bežná vec. Najmä pri diagnózach, ktoré sa ťažko určujú by to mohlo mať zmysel. Robili by to u nás lekári? Mohlo by sa to ujať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Explicitne nie je na Slovensku v legislatíve upravené všeobecné právo pacienta na odborný názor druhého lekára. Inak je to v Českej republike, kde inštitút “second opinion” zakotvili v zákone v roku 2012. Tam teda majú pacienti nárok, aby im bola z verejného zdravotného poistenia hradená konzultácia (a prípadne aj doplňujúce vyšetrenia) u iného lekára rovnakej špecializácie. Malo by to prispieť k väčšej istote a bezpečnosti pacienta, ale aj adekvátnosti zvolenej liečby. Keďže inštitút druhého názoru môže v jednotlivých prípadoch znamenať vyššie verejné výdavky (napr. zbytočná duplicita), ale aj nižšie výdavky v budúcnosti (napr. predídenie výdavkom pri zle zvolenej liečbe a následných komplikáciách), bolo by preto potrebné na základe analýzy ukázať, čo prevažuje a podľa toho sa rozhodnúť, či by bol takýto inštitút u nás prínosom.

  • 16.2.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. Pisem o NsP Nove Mesto nad Vahom, ktora si vzala pozicku 220-tis. eur na nakup pristrojovej techniky od spolocnosti Magellan. Zrejme Vam je znama, len pripomeniem, ze zvacsa sa zaoberaju odkupovanim pohladavok. Toto je prva zmluva o pozicke, ktoru som nasla v Centralnom registri zmluv, no Magellan hovori, ze v minulosti uz poskytovali nemocniciam pozicky. Pozicka pre NsM Nove Mesto nad Vahom ma splatnost 36 mesiacov, urokovu sadzbu 5,2% a nemocnica do splatenia pozicky ruci svojim nehnutelnym majetkom (budovou polikliniky). Podla off record vyjadrenia z bankoveho sektora by vedeli banky poskytnut pozicku s nizsou urokovu sadzbou, aj ked zrejme zalezi, komu by poziciavaju. Nemocnica tvrdi, ze banky ich odmietli a preto vyuzili ponuku od Magellanu. V tejto suvislosti sa chcem spytat:

  • Vidite riziko v tom, ak si nemocnice poziciavaju peniaze od takychto nebankovych subjektov? Ak ano, ake?
  • Mala podla Vas nemocnica ine moznosti, ako ziskat peniaze na nakup pristrojovej techniky, ak je pravdou, ze banky jej odmietli dat pozicku?
  • V clanku budem sponinat aj oddlzenie, ktore sa planuje a ktoreho detaily MZ SR zatial neuvadza. Viem, ze INEKO nie je zastancom oddlzovania, no chcem sa spytat, ak uz ma k nemu dojst, za akych podmienok? Ake pravidla by sa mali nastavit, aby sa na tom neobohatili napr. pochybni skupovaci pohladavok? A maju byt oddlzene len nemocnice v sprave MZ, alebo aj VUC a sukromne?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nepoznám, o nákup akej prístrojovej techniky ide, ale v prvom rade sa treba pozrieť na to, či je tento nákup nevyhnutný a či prinesie nemocnici a pacientom hodnotu, ktorá prevýši vynaložené prostriedky. Narážam aj na riziko, že nemocnica v Novom Meste nad Váhom nebude zaradená medzi prijímateľov nových eurofondových zdrojov a následne s ňou štát nebude počítať v rámci stratifikácie ústavných zariadení ako s nemocnicou poskytujúcou akútnu zdravotnú starostlivosť.
Nečudujem sa bankám, že sa zdráhali poskytnúť tejto nemocnici štandardný úver. Stačí sa pozrieť na náš portál nemocnice.ineko.sk, kde vidno, že nemocnica nemá práve dobré finančné zdravie, pričom čo je ešte dôležitejšie, trend je zhoršujúci sa. Dlh po lehote splatnosti sa zvyšuje (na konci roku 2015 dosahoval sumu 2,3 mil. EUR, čo je úroveň skoro polovice ročných tržieb nemocnice), podiel dlhu k tržbám sa rokmi tiež zvyšuje, tržby stagnujú (tržby všeobecných nemocníc pritom v priemere rokmi mierne stúpajú) a strata sa rokmi prehlbuje. Nemocnica bola v ostatných rokoch (možno je aj v súčasnosti) zaťažená úverom/úvermi vo výške presahujúcej 300-tisíc eur.
Neodsudzoval by som a priori pôžičky od iných subjektov, ako sú banky. Len sa treba pýtať, či je nemocnica schopná splatiť svoje úvery, resp. či na úkor splatenia úveru nebudú škodovať iní veritelia, ktorým nemocnica nebude mať z čoho zaplatiť faktúry a/alebo pacienti, ktorí budú dostávať horšiu zdravotnú starostlivosť. Keďže pôžička od Magellanu je zabezpečená nehnuteľnosťou nemocnice, existuje tu tiež riziko, že o ňu nemocnica príde, ak nebude pôžičku splácať. Výška úrokovej sadzby a k tomu zábezpeka nehnuteľnosťou je odzrkadlením vysokej rizikovosti dlžníka – NsP v Novom Meste nad Váhom.

  • 15.2.2017

Otázka (Veronika Kováčová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, mala by som na vás dve otázky skrz dnes veľmi aktuálnu tému a to ohľadne 4 nemocníc (Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb a Východoslovenský onkologický ústav) ktorých časť akcií má prejsť pod VSŽP. V súvislosti s tým ma zaujíma:

  1. Existuje riziko, že pacienti poistení v iných poisťovniach, ako je VSŽP, budú mať v týchto nemocniciach horší prístup k zdravotnej starostlivosti vzhľadom na to, že VSŽP v nich bude mať časť akcií?
  2. VŠZP je momentálne vo výraznej strate, avšak ako povedal dnes na tlačovke aj poslanec Beblavý, tak spomínané nemocnice sú ekonomicky lukratívne a platobne schopné. Aký to môže mať pre tieto nemocnice dopad, ak by nastala situácia, že by VŠZP skončila v exekúcii?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Nemalo by sa to stávať. Ošetrujúci lekári by nemali pozerať ináč na pacienta, ktorý je poistený vo VšZP a ináč na pacienta z Dôvery či Unionu. Avšak určité riziko zvýhodňovania tu môže nastať, keďže VšZP ako dominantná poisťovňa sa tu dostáva do obrovského konfliktu záujmov. Na jednej strane musí šetriť, ale bude šetriť aj na vlastných zariadeniach, kde sa stane akcionárom?
  2. Existuje tu určité riziko, že v prípade, ak nebude vedieť VšZP uhrádzať svoje záväzky, že by aj akcie kardioústavov a onkoústavu v Košiciach mohli byť použité na uspokojenie nárokov veriteľov, čiže tieto akcie by prešli do vlastníctva veriteľov. Štát by tak prišiel o podiely v týchto zariadeniach. Išlo by o absolútne zlyhanie pôsobenia štátu v zdravotníctve a de facto o netransparentnú privatizáciu, z ktorej by štát získal menej peňazí ako pri štandardnej otvorenej privatizácii, kde by férovo súťažili o cenu viacerí uchádzači.

  • 13.2.2017

Otázka (Dárius Haraksin, TV JOJ)
Dobry den, v nadvaznosti na nas telefonat posielam slubeny clanok Dennika N, kde by sa hodila vasa reakcia, resp nazor INEKO k tejto veci.

Odpoveď Petra Goliaša:
Nemame teraz cas studovat podmienky tendra. Vieme tak poskytnut iba vseobecne vyhlasenie, ze je nestastne, ak sa take velke statne zakazky udeluju bez sutaze a vyvolava to otazky, ci medzi obstaravatelom a dodavatelom nie je sucinnost, najmä ak uz tam existuju ci v minulosti existovali osobne aj stranicke väzby. Systemovym risenim by bola privatizacia osobneho dopravcu ZSSK, alebo aspon vpustenie sukromnych konkurentov, aby bola ZSSK nutena nakupovat efektivne. Pokial ma statna ZSSK monopol na trhu, riziko trestu za potencialne predrazene nakupy je nizke.

  • 13.2.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala na vás názor. Dneska mám stretnutie s Asociáciou, ktorá zastupuje niektoré distribučné spoločnosti. Tie idú využiť všetky legálne prostriedky voči zákonu o reexporte (Európska komisia, Protimonopolný úrad). Dôvodom má byť, že štát nikdy nedokázal, že reexport u nás môže za nedostatok liekov, údajne nie až v takom rozsahu, ako tvrdí štát. Nemáme systém alebo oficiálny register, ktorý by ukazoval, koľko liekov sa doviezlo a koľko vyviezlo (ktoré sa spotrebovali a ktoré chýbajú). Naopak, nový zákon sa javí ako efektívny. Čo si o tom myslíte?

Distribučky vidia problém v tom, že držitelia licencií nevedia presne určiť, ktorý liek je nedostatkový. Predchádzajúci systém, kedy si podali žiadosť o vývoz a ŠÚKL to vyhodnotil bol podľa nich lepší, pretože to posudzoval štát a nie súkromné firmy, ktoré si sledujú svoje záujmy( môžu udeliť povolenie iba „svojim distribučným spol.“) Momentálne tak majú problém aj s vývozom liekov, ktorých by mohol byť nadbytok, ale držitelia licencií sa nemajú na základe čoho rozhodnúť, keďže nie je register, ktorý by určil, ktoré lieky momentálne chýbajú. Radšej teda povolenie častokrát neudelia z obavy o pokutu. Do 7 dní majú štát upozorniť, že sa vyviezol ten ktorý liek a až vtedy to štát vyhodnotí.

Odpoveď Dušana Zachara:
V tomto prípade sa medzi sebou bije verejný záujem mať pre pacientov na Slovensku dostatok liekov, a tým chrániť verejné zdravie, so slobodou voľného pohybu tovarov na trhu EÚ. Slobodný pohyb tovaru je možné obmedziť, ak by malo ísť o ochranu verejného zdravia obyvateľstva. Zásah do voľného pohybu tovarov a príslušné opatrenia však nesmú byť neprimerané a môžu obmedzovať subjekty pôsobiace na trhu len do takej miery, do ktorej je to skutočne nevyhnutné. Nie viac, ako je nutné.
Reexport liekov bol celkom určite jedným z hlavných faktorov nedostupnosti niektorých liekov na našom domácom trhu. To ukázala prax. Súčasná prax zatiaľ tiež ukazuje, že dostupnosť niektorých v minulosti ťažko dostupných liekov sa po účinnosti novely v priemere zlepšila. Je však otázne, do akej miery vplýval práve reexport na nedostatok liekov. Slovenská lekárnická komora síce zmonitorovala nedostatok liekov, avšak zo strany štátu chýbala nejaká komplexná a robustná analýza príčin nedostatku liekov v SR. Preto môže byť pozícia slovenskej vlády, ktorá bude musieť pred európskymi inštanciami argumentovať o primeranosti ochranných opatrení, sťažená.

  • 13.2.2017

Otázka (Lucia Vanková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som Vás oslovila do článku ohľadom pripravovaného zákona o zákaze privatizácie strategických podnikov, ale aj o snahe koalície na vytvorenie štátneho energetického holdingu. Posielam zopár otázok, môžem Vás poprosiť o odpoveď?

  1. Aký je Váš názor na pripravovaný zákaz privatizácie strategických podnikov? Čo to podľa Vás prinesie?
  2. Ktoré podniky je v súčasnosti možno podľa Vás považovať za strategické?
  3. V súčasnosti sa zvažuje aj o vytvorení štátneho energetického holdingu – či už formou vytvorenia úplne novej spoločnosti, prostredníctvom ktorej by bol štát vlastníkom akcií v energopodnikoch, alebo prostredníctvom niektorej už existujúcej spoločnosti, ktorá by to celé zastrešila (premiér hovoril napr. o matke SPP). Ako sa pozeráte na takéto nastavenie a v čom vidíte najväčšie výhody a naopak, najväčšie riziká?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zakaz privatizovat povazujem za populizmus, ktory odvadza pozornost od problemov ako napriklad neprimerane vysoke ceny elektriny alebo neuspokojiva kvalita zdravotnictva. Tam, kde podniky posobia v konkurencnom prostredi, alebo kde stat vie merat kvalitu a efektivnost ich produktov, by privatizacia praveze pomohla. Umoznila by vstup sukromneho kapitalu a know-how, stat by stratil konflikt zaujmov pri regulacii tychto podnikov a vytvorili by sa podmienky na zvysovanie ich efektivnosti.

Konkretnejsie sa neviem vyjadrit, kedze som navrh zakona este nevidel.

  • 13.2.2017

Otázka (Lucia Brožová, SITA)
Ahoj, Ministerstvo financii SR pripravuje zmenu podpory hypotek pre mladych. Po novom by si ludia mohli o zaplatene splatky hypotek znizovat zaklad dane a vysledkom by mala byt nizsia zaplatena dan statu. Zaroven by sa mala zrusit dotacia na tieto hypoteky. Co hovorite na tuto planovanu zmenu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Stat by mal podporu hypotek zrusit, kedze dnes su na trhu rekordne nizke uroky a cerpanie hypotekarnych uverov prudko stupa, coho dosledkom rastu aj ceny nehnutelnosti. Podpora hypotek navyse deformuje najomne byvanie, ktore je z pohladu pruznosti pracovneho trhu efektivnejsie.

Ak chcu politici podporovat byvanie, mali by najmä chudobnejsim ludom priamo preplacat vydavky na byvanie, pripadne aspon cast tychto vydavkov.

  • 9.2.2017

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj Peter, chcela by som ta poziadat o tvoj nazor, resp. o odpoved na nizsie uvedenu otazku (touto anketovou otazkou oslovujem zopar uznavanych ekonomov):

  • Ako by sme mali pristupovat k dovozu pracovnej sily z lacnejsich krajin vnutri EU a mimo EU?
  • Vies mi poradit nejaku studiu, ktora sa tejto problematike venuje?

Odpoveď Petra Goliaša:
Posielam svoj nazor, vyber si, co sa ti hodi:

Ľudský kapitál patrí medzi základné zdroje rastu. Ak krajina dokáže prilákať a integrovať obyvateľov iných štátov v aktívnom veku, môže z toho získať. Aj vzhľadom na starnutie obyvateľstva je v záujme dlhodobého rastu väčšia otvorenosť voči pracujúcim zo zahraničia. Na druhej strane rizikom imigrácie je náročná integrácia a nedostatok tolerantnosti pri strete rozličných kultúr, a to tak na strane imigrantov ako aj na strane domáceho obyvateľstva. Ďalším rizikom je pomalší rast miezd, najmä v pozíciách s nízkou pridanou hodnotou, čomu sa ale dá predísť testovaním, či o dané miesto majú záujem domáci uchádzači o prácu.

Vnútri EÚ už funguje voľný pohyb osôb. Bariérou imigrácie sú najmä regulácie týkajúce sa tretích krajín. Pri optimálnych podmienkach ubehne až 145 dní od momentu kedy sa cudzinec začne uchádzať o pracovnú pozíciu na Slovensku do chvíle, kedy môže nastúpiť do práce, čo je najviac spomedzi krajín OECD. Slovensko by sa malo snažiť získať najmä kvalifikovaných ľudí. V prípade nižšej kvalifikácie, ak o dané miesta domáci nemajú záujem, by mali prednosť získať ľudia z kultúrne blízkych štátov. Pri výbere imigrantov môže Slovensko zaviesť elektronický bodový systém či iné metódy využívané vyspelými štátmi. Efektívnym spôsobom imigrácie je tiež príchod zahraničných študentov na vysoké školy.

  • My sme vlani mali na tuto temu seminar: http://www.ineko.sk/projekty/potrebuje-slovensky-pracovny-trh-migraciu
  • Je tam aj zoznam studii: http://www.ineko.sk/ostatne/odborna-literatura
  • Pozri tiez spravu o hlavnych vystupoch seminara: http://www.ineko.sk/file_download/982
  • Osobitne sme sa venovali aj suvislosti so starnutim obyvatelstva: http://www.ineko.sk/file_download/966
  • 8.2.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vám opýtala na váš názor týkajúci sa darcovstva krvi.

  • V minulosti mali darcovia viaceré výhody, ktoré sa im však zrušili. Neviete mi vysvetliť prečo?
  • Myslíte si, že by práve benefity pomohli vyriešiť problém nedostatočného počtu darcov, prípadne čo môže darcov u nás odrádzať?
  • Môže to byť práve finančný bonus, ktorý dostanú napríklad v susednom Rakúsku pri darovaní plazmy?

Odpoveď Dušana Zachara:
Vo svete existujú rôzne systémy zberu krvi – dobrovoľné darcovstvo, platené odbery, ako aj kombinácia oboch systémov. Niektoré odborné štúdie hovoria, že optimálnym riešením je paralelná existencia systému tradičného bezplatného odberu plazmy či krvi a platených odberov. Tým sa môže docieliť zvýšenie základne darcov a väčšieho objemu vyzbieraného materiálu, čo v konečnej podobe pomôže v globále väčšiemu množstvu ľudí, ktorí potrebujú náhradnú krv, alebo sú liečení preparátmi z krvnej plazmy. Štúdie zatiaľ nedokázali, že by finančné odmeňovanie darcov viedlo k tzv. adverznému výberu donorov, teda k zhoršeniu kvality odobratého materiálu.

Ak nám darcovia krvi odchádzajú do zahraničia, kde za to dostanú peniaze alebo iné výhody a zároveň platí, že na Slovensku chýba krv či plazma, treba ju buď kúpiť zo zahraničia alebo motivovať, hoci aj finančne, domácich darcov.

  • 7.2.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň po rozhovore s pánom Petkom by som chcela moju otázku upresniť. Údajne nám majú z EÚ pritiecť peniaze na budovanie akútnych nemocníc a časť z nich by mala byť použitá na urgentné príjmy. Vraj ich nemáme dostatok, je ich minimum. Pán Petko z ANS teda žiada, aby sa najprv dobudovali urgenty v takej podobe ako majú fungovať (rozlišuje to s ústavnou pohotovostnou službou, kde to nefunguje tak ako na urgentoch.) Pacienti tak po 22 hodine podľa neho majú chodiť na neexistujúce urgenty. Čo si o tom myslíte, je to naozaj tak? Vraj ideme proti nariadeniam EÚ. S redukciou LSS súhlasí avšak až potom čo sa dobudujú urgenty. Zároveň hovorí, že keď lekári nebudú mať povinnosť na LSPP slúžiť, tak tam slúžiť nebudú (Zajac zrušil povinnosť špecialistov slúžiť na urgentoch odvtedy tam neslúžia). To isté sa vraj môže stať aj s obvodnými lekármi.

Odpoveď Dušana Zachara:
Nepochybne treba dobudovať urgenty nemocníc, ktoré často fungujú v realite len na papieri. Tu Slovensko veľmi zaostáva za vyspelým svetom, a aj preto pôjdu na tento účel prostriedky z eurofondov. Ale nemyslím si, že je nevyhnutné, aby sa s úpravou LSPP muselo nevyhnutne čakať na výstavbu nových urgentov. Pacienti LSPP sú pacientmi s menej vážnymi (menej urgentnými) zdravotnými problémami, ako sú pacienti, ktorí majú byť riešení na urgentoch. Je predpoklad, že mnohé body pevnej siete nepretržitej LSPP zostanú v nemocniciach, preto by nemali byť noční pacienti s jednoduchšími diagnózami (chrípka, závraty, alergické reakcie, menšie rany) posielaní na oddelenie urgentného príjmu, ale na LSPP, ktorá funguje v rámci alebo blízko nemocnice. Takisto poplatok 10 EUR za “neodvôvodnenú” návštevu urgentu by mal demotivovať pacientov, aby preťažovali urgentné príjmy.
Súhlasím so stanoviskom ANS, že by lekári slúžiaci LSPP nemali mať garantovanú špeciálnu minimálnu mzdu, ale nesúhlasím, aby bola ponechaná povinnosť všeobecných lekárov slúžiť LSPP s demotivujúcou malou, štátom regulovanou platbou. Za úvahu by možno mohlo stáť, či by pevnú sieť ambulantných pohotovostí namali dostať za povinnosť naplniť zdravotné poisťovne, ktoré by museli s poskytovateľmi LSPP, resp. lekármi vyjednávať adekvátne cenové podmienky.

  • 7.2.2017

Otázka (Simona Gulisová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, na dnešnej tlačovej konferencii KOZ bola odprezentovaná štatistika, podľa ktorej Slovensko nikdy nedobehne Švajčiarsko čo sa týka miezd (pri súčasnom tempe zvyšovania). Podľa KOZ hrozí, že napríklad Rumunsko nás dobehne už o 18 rokov, čo by mohlo znamenať odliv “lacnejšej” pracovnej sily.

  • Súhlasíte s týmito štatistikami KOZ?
  • Môžeme porovnávať krajiny ako Slovensko a Švajčiarsko na úrovni miezd, keďže náklady na život sú odlišné?

Odpoveď Petra Goliaša:
My sme na temu dobiehania pripravili tuto webovu stranku, ktoru mozte pouzit aj z nej citovat.

Ako vidite, vychadzali sme z udajov o HDP na obyvatela po zohladneni cenovych rozdielov. Ak by sa tento ukazovatel vyvijal tak ako v priemere za poslednych 5 rokov, naozaj by sme Svajciarsko nedobehli nikdy a Rumunsko by nas dobehlo uz v roku 2031. Ak by sme zobrali do uvahy poslednych 10 rokov, ked Rumunsko rastlo v porovnani s nami este rychlejsie, dobehlo by nas dokonca uz v roku 2025.

Skutocny vyvoj bude zavisiet od kvality podnikatelskeho prostredia, kvality demokracie, potierania korupcie, kvality vzdelavania a mnohych dalsich faktorov.

  • 6.2.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, neviem či ste už zachytili, prípadne čítali najnovšie vydanie Euro health consumer index 2016, mala by som k nej na vás nejaké otázky.

  • Po dvoch rokoch pádu sme sa posunulo o jednu priečku v rebríčku vyššie​. Čomu to pripisovať?
  • Môžeme to brať tak, že sa naše zdravotníctvo pomaly zlepšuje?
  • Čo by ste na tejto štúdii vyzdvihli, prípadne na čo upozornili?
  • Ako je možné, že Česko vynakladá menej peňazí a sú v rebríčkoch kvality oveľa vyššie, kde robíme chybu, to v porovnaní s ČR až také zlé?
  • Ako hodnotíte celkovo túto štúdiu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nestiham si prestudovat najnovsi index. Ze sa zlepsujeme, sa neda konstatovat z posunu o jedno miesto, navyse ked sme v indexe 2015 klesli o styri miesta.
Ale mozem skusit vseobecne:

Je dobré, že sa robia takéto rebríčky, hoci majú aj svoje metodické problémy (Slovensku bol napr. opätovne prirátaný vysoký počet bodov za priamy prístup k špecialistom (bez nutnosti odporúčania všeob. lekárom), čo však už na Slovensku dlhší čas neplatí), lebo dávajú určité informácie verejnosti a spätnú väzbu tvorcom politík, kde sú najväčšie slabiny nášho zdravotníckeho systému a kam a ako rýchlo sa uberá okolitý svet.

  • 6.2.2017

Otázka (Martin Odkladal, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky.

  1. Vzhľadom na to, že ministerstvo dopravy momentálne už vyčerpalo všetky eurofondy na diaľnice a rýchlostné komunikácie do roku 2020, rezort chce otvoriť debatu o zvýšení dlhovej brzdy, čím by sa mohli komunikácie stavať aj zo štátneho rozpočtu. Považujete takéto financovanie za správane a vhodné?
  2. Koľko by si muselo Slovensko požičať, aby dobudovalo sieť diaľnic a rýchlostných komunikácií podľa plánov?
  3. Ktoré z nezačatých úsekov sú dôležité pre Slovensko a ktoré plánované úseky sú zbytočné?
  4. Ministerstvo dopravy tvrdí, že najlepšie pripravené úseky sú momentálne R2 Košice Šaca – Košice Oľšany, R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou (Soroška), R2 Kriváň – Lovinobaňa, R4 severný obchvat Prešova. Tieto úseky by aj chcelo v prvom rade financovať z dodatočných zdrojov, ktoré by si Slovensko mohlo požičať. Sú tieto úseky nevyhnutné a potrebné?

Odpoveď Jána Kovalčíka:

  1. Je správne a vhodné financovať nové diaľnice a rýchlostné cesty aj zo štátneho rozpočtu. Na to však netreba uvoľniť pravidlá o dlhovej brzde.
    Vôbec nie je nutné oslabovať ústavnú poistku proti nadmernému zadlžovaniu vlády. Výrazný rast príjmov v ostatných rokoch dáva vláde veľký priestor na vyššie financovanie priorít aj pri znižovaní deficitu. Ak vláda aj v dobrých rokoch v kampani opakuje, že 80 % investície financuje z eurofondov, vlastne iba priznáva že rýchlo rastúce príjmy z daní radšej prejedá ako by ich investovala. Tzv. investičná výnimka z dlhovej brzdy by vláde umožnila v tom pokračovať, na čo nevidím dôvod.
    Podobne ako v štátnom IT či v zdravotníctve, ani v doprave nie je hlavným problémom nedostatočný balík financií ale spôsob, ako sa rozdeľujú a vynakladajú. Rezort dopravy istotne vie minúť viac peňazí. Ale pri doterajšom spôsobe riadenia je mizivá šanca, že za to daňovým poplatníkom dodá optimálne dopravné riešenia s vysokou hodnotou za peniaze. Skôr ich minie na nákladné projekty predstavujúce veľkorysé riešenie niekoľkých málo vybraných problémov. Väčšine ostatných regiónov a potrieb sa ujdú len ďalšie sľuby.
  2. Spolu sa plánujú diaľnice a rýchlocesty za cca 18 miliárd eur. Ak nerátame rozostavané projekty z eurofondov, ku ktorým tiež ešte treba spolufinancovanie, či PPP projekty, ktoré budeme ešte dlhé roky splácať koncesionárom.

Posúvam link na blog Ľuda Ódora, člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť – k tejto téme najlepšie čo som čítal. Odporúčam citovať i pripojiť k článku link na tento blog

  • 6.2.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, aký je váš názor na úhradu pacienta za objednávanie mimo ordinačných hodín. Pred časom sa hovorilo o tom, že by pre pacientov na objednávanie mohli byť vyhradené hodiny počas ordinačných hodín. Diskutovalo sa o poplatku cca 5 eur.

  • Tým, že sa teraz debatuje o objednávaní po ordinačných hodinách, je podľa vás práve vyšší poplatok spôsobený tým, že výkon nebudú preplácať poisťovne, resp. je to úhrada pacienta za výkon?
  • Nie je to pre pacientov problém?
  • Nebolo by efektívnejšie objednávať sa počas vyhradených hodín v rámci ordinačných hodín kedy by mu samotný výkon hradila poisťovňa?
  • Čo si o tomto riešení myslíte resp. čo by ste navrhovali?

Odpoveď Dušana Zachara:
Podporujem znovuzavedenie poplatku za prednostné vyšetrenie, resp. na objednanie na presný čas podľa výberu pacienta. Myslím si, že vyhradením času po ordinačných hodinách pre “platiacich pacientov” sa ministerstvo snaží navodiť dojem, že ide o akúsi nadštandardnú službu, za ktorú bude pacient platiť, a na ktorú nebudú doplácať “neplatiaci pacienti”. Podľa mojich informácií však budú lieky a liečbu aj “platiacich pacientov” preplácať poisťovne. A ministerstvo hovorí podľa mňa o stanovení HORNÉHO limitu na poplatok vo výške niekde v rozmedzí od 15-30 EUR. Ale ešte to asi nie je stanovené. (Overte si to.)

  • 2.2.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus 1 deň)
Dobrý deň, v súvislosti so zmenami v oblasti ambulantnej pohotovosti, ktoré včera predstavil minister Tomáš Drucker vás prosím o odpovede na nasledujúce otázky:

  1. Ako hodnotíte navrhovanú zmenu, aby lekári nemali povinnosť pracovať na ambulantných pohotovostiach po 22:00?
  2. Hrozí podľa vás, že väčšina ambulantných pohotovostí bude preto v noci zatvorená?

Odpoveď Dušana Zachara:
Hodnotím to ako správny krok. Po 22. hodine sú pohotovosti (LSPP) využívané relatívne málo. V tom čase býva ošetrených len 6 až 8 % pacientov. Lekári neradi slúžia pohotovosti, lebo to majú prikázané zákonom a dostávajú za to malú regulovanú odplatu.
Pripravovaný nový systém pohotovostí má okrem doplnkovej nepovinnej siete pohotovostí otvorených do 22:00 stanoviť tzv. pevnú sieť ambulancií lekárskej služby prvej pomoci (LSPP), ktoré by mali byť otvorené celú noc. Hoci ich bude menej ako v súčasnosti, 98 % pacientov sa do nich dostane do 30 minút (všetci do 45 minút). Navyše ľudia môžu využiť cez noc vo veľmi vážnych prípadoch záchrannú zdravotnú službu (záchranky) a ústavnú pohotovostnú službu (urgent) nemocníc, ktoré fungujú non-stop.

  • 31.1.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala na váš názor k téme katalógu výkonov, podľa ktorého preplácajú poisťovne výkony ambulantným lekárom. Ten sučasný je podľa mojich informácií v platnosti od roku 2004, s čím lekári spokojní nie sú. Preto aj v súčasnosti ministerstvo plánuje v tejto veci konať. Lekárom sa nepáči, že nie je prispôsobený súčasnej podobe zdravotnej starostlivosti (pacient veľakrát nevie, na čo má nárok z poistenia a čo si musí doplácať, takisto sa lekárom na niektoré výkony náklady zvýšili, avšak od poisťovní dostávajú toľko, ako v minulosti, keď tie náklady mali nižšie).

  • Ako sa pozeráte na tento problém, mohol by nový katalóg výkonov pomôcť pacientom zorientovať sa a tiež lekárom dostávať od poisťovní viac peňazí?
  • Ako to teda je, je potrebné prekopať celý systém financovania ambulantných lekárov alebo môže sčasti pomôcť aj aktualizácia katalógu výkonov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zmeniť platobný mechanizmus majú v rukách zdravotné poisťovne a samotní ambulantní poskytovatelia, keďže na Slovensku máme voľnú tvorbu cien, do ktorej štát formálne nezasahuje. Súhlasím, že kapitačné platby a najmä platby za výkony nie sú optimálnym spôsobom odmeňovania, lebo nemotivujú aktérov k takým vzorcom správania, aké by boli celospoločensky prínosné. V budúcnosti by preto malo hrať väčšiu rolu odmeňovanie na základe kvality, na základe výsledkov liečby. Napríklad Dôvera už začala pilotne odmeňovať skupinu lekárov starajúcich sa o diabetikov na základe kvalitatívnych parametrov. Samozrejme štandardizácia diagnostických a liečebných postupov by otvorila nové rozmery pre poisťovne v súvislosti s porovnávaním poskytovateľov a možnosťami rôzneho odmeňovania.

Na to, aby sme vedeli určiť, ktoré všeobecné, diagnostické a terapeutické výkony sa môžu pri konkrétnej diagnóze vykonať štandardne, na to potrebujeme nový Katalóg výkonov (pravdepodobne nie je optimálnym riešením len plátanie dier starého katalógu) a Zoznam zdravotníckych výkonov, ktorý predstavuje súhrn zdravotných výkonov uvedených v Katalógu zdravotných výkonov, ktoré sú indikované pri jednotlivých chorobách, kde je uvedená ich charakteristika, definícia, materiálno-technické a personálne predpoklady, trvanie a frekvencia výkonu, súvisiaca medikácia či potreba zdravotnej pomôcky, indikačné obmedzenia.

Štandardizácia, teda stanovenie štandardných diagnostických a terapeutických postupov predstavuje nevyhnutný predpoklad na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a je zároveň jedným z dôležitých predpokladov zvyšovania bezpečnosti pacientov, kvality a efektívnosti. Vytvára tiež priestor na definovanie výkonov a rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá bude hradená z verejného zdravotného poistenia, a ktorá bude môcť byť predmetom pripoistenia, keďže už bude “nadštandardom”.

  • 30.1.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, pripravujem článok o ozdravnom pláne VšZP a chcel by som sa Vás opýtať, čo si myslíte o informáciách z dnešnej tlačovky. VšZP dnes predstavila tri opatrenia, ktorými chce eliminovať nepriaznivý vývoj svojho hospodárstva. Ide o elimináciu súbehu praxí lekárov – 100 ambulancií je navrhnutých na odzmluvnenie, odzmluvnenie neefektívnych zariadení – cca 20 ambulancií a zavedenie služby eRecept – elektronické predpisovanie liekov.

  • Čo si myslíte o týchto opatreniach?
  • Ide o efektívny spôsob ako znížiť zadlženie poisťovne?
  • Ako sa tieto opatrenia môžu dotknúť pacientov? Nezníži sa kvôli nim dostupnosť lekárskej starostlivosti?

Odpoveď Dušana Zachara:
VšZP je v strate vyše 200 mil. EUR, preto sú úsporné opatrenia nevyhnutnosťou. Prezentované opatrenia sú potrebné, avšak v merítku obrovskej straty a nárastu výdavkov sa javí ich rozmer ako veľmi malý, málo amiciózny. Cítiť, že poisťovňa nechce ísť do otvoreného konfliktu s poskytovateľmi a pacientmi, ktorých by razantnejšie úsporné opatrenia boleli viac a boli by viac na očiach.
V takom prípade je tu však riziko, že nezodpovedné hospodárenie štátnej poisťovne z minulosti vykryjú “skryto” občania z daní.

  • 27.1.2017

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, pozreli by ste sa mi na par otazok prosim? Min. Drucker nam dnes hovoril, ze by sa cakacie lehoty mali rozsirit aj na specialistov.

  • Ako to hodnotite?
  • Mali by sa zaviest postupy, ktore aj urcia, ako dlho by sa na jednotlive vysetrenia malo cakat. Napriklad ak ma niekto onko nalez malo by byt MR do dna, ale ak niekoho boli koleno a potrebuje MR, tak by mohol pockat do tyzdna. Co na to hovorite?
  • Kolko sa dnes v priemere caka na vysetrenie u specialistov?
  • A ako dlho je podla Vas primerane, aby sa na specialistov cakalo?
  • Okrem riesenia cakania pacientov to ma dat moznost na urcenie standardu a nadstandardu. Napriklad podla standardu sa bude moct cakat na dane vysetrenie, naprikald na CT tyzden (to preplati aj ZP), ale ak bude chciet pacient ist do 24 hodin, bude si to moct priplatit. Je to podla Vas dobry napad? Da sa to podla Vas urobit? Ake to ma rizika?

Odpoveď Dušana Zachara:
S navrhovaným smerom absolútne súhlasím. Pomôže to viac definovať v jednej zložke poskytovania ZS nárok poistenca. Ak sa takýto postup rozšíri aj do iných sfér poskytovania ZS, môže to vytvoriť priestor pre rôzne poistné produkty. Rizikom môže byť, ak sa stanoví štandard, resp. hranica na takej úrovni, ktorá nie je optimálna. Ak sa teraz na nejaké vyšetrenie čaká v priemere napríklad 1 mesiac, a ministerstvo stanoví štandard do 1 týždňa, tak to bude mať za následok presmerovanie oveľa väčšej sumy prostriedkov na tieto vyšetrenia, ktorá bude musieť byť zobratá niekde inde zo zdravotníctva a nemusí ísť o efektívnu realokáciu peňazí. Naopak, ak ministerstvo stanoví štandard 2 mesiace, tak to bude motivovať poskytovateľov a aj poisťovne predlžovať čakanie až k tomuto limitu, aby boli pacienti ochotní si priplatiť za skorší termín.

  • 25.1.2017

Otázka (Veronika Kováčová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, strana Sloboda a Solidarita oznámila, že bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac sa stal členom ich tímu pre zdravotníctvo. V súvislosti s tým by som vás chcela poprosiť o zhodnotenie toho, či Rudolf Zajac, aj vzhľadom na jeho výsledky a prínos v oblasti zdravotníctva z minulosti, má perspektívu priniesť nápady a riešenia, ktoré by posunuli zdravotníctvo vpred.

Odpoveď Dušana Zachara:
Rudolf Zajac ako jeden z mála politikov, ak nie vôbec jediný mal jasnú predstavu, kam má slovenské zdravotníctvo smerovať a začal túto víziu aj v praxi uskutočňovať. Hoci sa nie všetko podarilo a najmä nestihlo všetko z navrhnutých reforiem dokončiť, Rudolfa Zajaca považujem doteraz za najlepšieho ministra zdravotníctva, za ministra, ktorý bol najviac reformný. Preto si myslím, že má potenciál aj v súčasnosti prispieť podnetnými radami k tomu, aby sa naše zdravotníctvo posunulo dopredu.

  • 24.1.2017

Otázka (Richard Nemec, Nový čas)
Dobrý deň, strana SaS mala dnes TB o tom, že vytvorila tím pre zdravotníctvo a dala si za cieľ do konca roka pripraviť reformu zdravotníctva po vzore odvodového bonusu.

  1. ako vnímate návrh zo strany SaS?
  2. na čo by sa mala podľa Vás pri tvorbe takejto reformy zamerať?
  3. čo hovoríte na angažovanie p. Zajaca, má pre zdravotníctvo ešte čo priniesť?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Je ešte priskoro hodnotiť návrh, o ktorom nie je dosť informácií. Z prezentovaného je akurát možné dedukovať, že sa možno obmedzí solidarita bohatých ľudí v rámci zdravotného poistenia, keďže SaS chce stanoviť relatívne nízko položený horný strop na platenie odvodov. Z akých príjmov a od ktorých ľudí bude tento výpadok kompenzovaný, keďže má ísť do zdravotníctva rovnaký objem prostriedkov, nie je zatiaľ známe.
  2. Na finančnú udržateľnosť zdravotníckeho systému a nastavenie správnych motivácií aktérov.
  3. Ako jeden z mála, ak nie vôbec jediný mal jasnú predstavu, kam má slovenské zdravotníctvo smerovať a začal túto víziu aj v praxi uskutočňovať, hoci sa nie všetko podarilo a najmä nestihlo dokončiť. Rudolfa Zajaca považujem doteraz za najlepšieho ministra zdravotníctva, za ministra, ktorý bol najviac reformný.

  • 23.1.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus 1 deň)
Dobrý deň, prosím o odpovede na nasledujúce otázky:

  1. Ako hodnotíte plánované zvýšenie poplatkov na Ústavnej
    pohotovostnej službe na avizovaných 10 eur?
  2. Máte relevantné údaje o tom, koľko percent prípadov, ktorí skončia
    na ÚPS je neopodstatnených?
  3. Odradí zvýšenie poplatkov na urgentoch ľudí, ktorí ich zneužívajú?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 3.: Zvýšené poplatky za návštevu urgentu môžu obmedziť zbytočné využívanie týchto služieb niektorými pacientmi. Ide o to, aby si pacienti s neakútnymi stavmi začali riešiť svoje zdravotné problémy v ambulantnej zložke a v bežných denných ordinačných hodinách. Týmto spôsobom uvoľnené kapacity a zdroje budú môcť byť potom lepšie využité na liečbu tých pacientov, ktorí odbornú zdravotnú starostlivosť skutočne potrebujú a nie je možný časový odklad ich zdravotného problému. Následne sa môže skrátiť aj ich čakanie na diagnostiku a liečbu. Je dôležité tiež povedať, že pri oprávnených návštevách urgentov nemocníc nebudú pacienti platiť žiadny poplatok.

2.: Predstavitelia záchrannej zdravotnej služby hovoria o obrovskom počte výjazdov, ktoré končia na urgentných príjmoch nemocníc, pričom by nemuseli. Podľa nich môže ísť až o 60-70 % percent všetkých ich výjazdov.

  • 19.1.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, momentálne by ma zaujímala téma starnutia zubárov na Slovensku. Podľa komory Takmer 50 % zubných lekárov registrovaných na Slovensku má nad 50 rokov, viac ako 60 rokov má takmer 30 %.

  • Môže generácia zubárov týmto tempom vymrieť, ak áno kedy? Ako vážny je tento problém?
  • Ako by sa tento problém podľa vás dal efektívne riešiť a ako hodnotíte prácu ministerstva v tomto( riešia to nejako?)
  • V súvislosti s týmto by ma tiež zaujímal názor na zubárov zo zahraničia konkrétne Ukrajiny, ktorí na Slovensko v poslednom čase hojne chodia, komora im chce podmienky sprísniť. Je to správne? Naozaj nemajú dostatočnú kvalifikáciu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, je pravda, že nám zubári starnú a mierne klesá aj ich počet. Kým v roku 2004 tvorili zubný lekári vo veku 60 a viac rokov 14 %, o desať rokov neskôr je tento podiel už 36 %-ný (zdroj: NCZI). Na druhej strane je potešujúce, že mierne narástol aj podiel mladých stomatológov do 40 rokov – v roku 2004 tvorili 23 %, v roku 2014 to bolo 27 %, pričom najviac narástol počet vo vekovej skupine 25 až 29 rokov. To dáva mierny optimizmus, avšak tento trend musí byť dlhodobý, a aj tak sám nemusí stačiť na to, aby sa prechodne nevyskytli problémy s dostupnosťou zubných lekárov. Preto je z tohto dôvodu nepochopiteľné, že slovenská komora zubných lekárov chce ešte sprísniť podmienky príchodu zubárov zo zahraničia, ktorí by saturovali nedostatok kapacít v niektorých regiónoch Slovenska. Z pohľadu komory je však takýto ochranársky postup pochopiteľný, keďže si obmedzovaním vstupu na trh chráni svoje pozície. Je však v konflikte záujmov. Samozrejme, je nevyhnutné, aby lekári zo zahraničia spĺňali, resp. preukázali alebo nadobudli minimálne odborné štandardy, aké sú u nás.
Treba tiež povedať, že trh by si s nedostatkom zubárov vedel poradiť, keďže pri nedostatku stúpa cena, resp. platby pre zubárov a to motivuje mladých medikov voliť kariéru stomatológov a zahraničných lekárov prísť na Slovensko. Len netreba trhu klásť veľké polená pod nohy.

  • 18.1.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o vyjadrenie k téme rokovaní s ANS a VšZP. Je podľa vás správne, že ANS chce od poisťovní navýšenie platieb za lôžkovú starostlivosť? VšZP im zároveň v decembri navrhovala naopak zníženie platieb o 20 percent za zobrazovacie vyšetrenia, v rámci šetrenia. Včera sa o tom rokovalo aj s ministerstvom, keďže to ANS prisľúbilo na tripartite kompenzáciu. Nemalo s tými peniazmi navyše počítať skôr ministerstvo pri zostavovaní rozpočtu a kompenzovať to nemocniciam?( alebo čo sa týka súkromných nemocníc to funguje inak?) Ako sa na situáciu pozeráte, kto je skôr v práve? Poisťovne alebo ANS? Dnes sa tiež rokuje s Unionom.

Odpoveď Dušana Zachara:
Je legitímne, keď zástupcovia ANS požadujú vyššie platby pre lôžkovú starostlivosť a taktiež je legitímne, keď poisťovne presadzujú efektívne nakladanie s prostriedkami a požadujú úspory. Máme tu slobodnú tvorbu cien a ich výška je vygenerovaná pri vzájomných rokovaniach, pri ktorých by v optimálnom prípade mali zohrávať rozhodujúcu rolu výsledky a kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti jednotlivých poskytovateľov. Súhlasím s názorom, že ak štát naloží na poskytovateľov väčšie bremeno v podobe vyšších obligatórnych výdavkov (napr. vyššie mzdy zdravotníkov) alebo pre poisťovne legislatívnymi úpravami zníži príjem (napr. odvodovo odpočítateľná položka) alebo zvýši výdavky (napr. rozsiahlejšie preplácanie doplatkov za lieky pacientom) a zároveň nekompenzuje tieto svoje opatrenia zvýšenými zdrojmi, tak to v sektore prináša pnutie, nakoľko na nezmenený, resp. stále sa zväčšujúci (aj v dôsledku starnutia obyvateľstva) balík starostlivosti musí byť rozdelený relatívne menší objem peňazí. Podobnému problému bude čeliť aj VšZP v dôsledku nutnosti dodržiavať svoj ozdravný plán, keďže v minulosti si žila výrazne nad svojimi možnosťami a nesprávala sa zodpovedne. Štát to však musí svojim občanom priznať.

  • 17.1.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa opýtala na váš názor na centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti, momentálne projekt znova ožíva, tak ma zaujíma:

  • Čo si o tom myslíte a kde vidíte výhody a naopak nevýhody tohto projektu.
  • Bude to mať nejaký zmysel?
  • Prípadne neviete mi povedať, ako je to v súčasnosti s tým koľko pacientov posielajú naši všeobecní lekári k špecialistom v porovnaní s inými krajinami?
  • Ministerka Zvolenská v roku 2014 hovorila o 80percentách pacientov, ktorí sú posielaní k špecialistom. Je to veľa alebo málo v porovnaní s inými?

Odpoveď Dušana Zachara:
Integrované poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako aj integrovanie zdravotnej starostlivosti so sociálnou je trendom vo vyspelom svete a malo by prinášať benefity tak pre pacienta, ako aj pre verejné financie. Zmyslom je zvyšovanie efektívnosti poskytovaných služieb a zároveň zvyšovanie ich kvality pre pacientov a klientov, ktorí by dostali čo najviac služieb na jednom mieste, a preto by nemuseli chodiť od lekára k lekárovi a potom ešte k sociálnym pracovníkom a prípadne ani byť hospitalizovaní v nemocnici.

Na to však nie je nevyhnutne nutná centralizácia týchto služieb v jednej budove, ktorá by sa vybudovala či zrekonštruovala z verejných zdrojov a z rozhodnutia centrálnej autority, ako to bolo navrhované počas predošlej vlády. Projekt predošlého ministerstva zdravotníctva niesol v sebe riziká, ktoré spočívali najmä v deformácii už existujúceho trhu so zdravotnými, ako aj sociálnymi službami v regióne, ktoré poskytujú vo veľkej miere súkromní poskytovatelia.

Štát často plytvá zdrojmi, a aj preto by sa namiesto aktívneho organizovania poskytovania ambulantnej zdravotnej starostlivosti, čo sme tu už v minulosti mali, a namiesto betónovania mal radšej sústrediť na vytváranie jasných pravidiel a zabezpečenie ich vykonateľnosti, ktoré by viedli k želateľným procesom integrácie rôznych starostlivostí. Prostriedkom k tomu by mohla slúžiť napríklad ešte stále absentujúca elektronizácia zdravotníctva. Ak sú nastavené dobré pravidlá, vrátane platobných mechanizmov a motivácií, o integráciu sa môže kľudne postarať aj súkromný sektor bez nutnosti štátnej ingerencie.

Miera posielania pacientov od všeobecných lekárov na ďalšiu liečbu k špecialistom je podľa zistení štúdie WHO z roku 2012 na Slovensku vysoká a dosahuje približne 245 odporúčaní pri 1000 návštevách pacientov za rok. Až dve tretiny návštev pacientov u lekára vedie k predpísaniu liekov. Ministerka Zvolenská hovorila v roku 2014 o výrazne vyššom percente aj preto, lebo od roku 2013 bol obnovený systém povinných odporúčacích lístkov, ak pacient chce alebo musí navštíviť špecialistu. To samozrejme zvyšuje podiel návštev u všeobecných lekárov, ktoré končia poslaním, resp. vypísaním tzv. výmenného lístka pre špecialistu.

  • 16.1.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, pred nejakým časom bola publikovaná štúdia, podľa ktorej na Slovensku klesol počet sestier v prepočte na počet obyvateľov, na rozdiel od lekárov, ktorí sa “počtovo” stabilizovali. K tomu mám na Vás dve otázky:

  1. Prečo podľa vás na Slovensku klesá počet sestier? Čím je to spôsobené, akými dôvodmi?
  2. Aké systémové opatrenia by sa mali podľa vás urobiť, aby sa zastavil tento pokles, respektíve, aby bolo u nás dostatok sestier?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Jedným z najhlavnejších dôvodov úbytku zdravotných sestier v SR je určite platová otázka. Avšak sú aj ďalšie dôležité faktory – napr. nevhodné pracovné podmienky, zlá atmosféra na pracovisku, vrátane vzťahu lekár – sestra, vysoká pracovná záťaž až preťaženosť (slovenské sestry vykonávajú aj také činnosti, ktoré v efektívnejších zdravotných systémoch robí nižší zdravotnícky personál), na druhej strane relatívne malé kompetencie a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych.
  2. Sú to opatrenia, ktoré zlepšujú celý zdravotnícky systém – napríklad zavádzanie tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení (Hard Budget Constraints). Okrem nich (ktoré však s nimi súvisia) treba zaviesť pre všetkých zdravotníckych pracovníkov také odmeňovanie, ktoré bude môcť lepšie ohodnocovať kvalitnejšie výkony. Treba zvýšiť podiel pohyblivej – motivačnej zložky mzdy. Treba prehodnotiť vzdelávanie a kompetencie zdravotných sestier, aby neboli zavalené administratívnou prácou, ktorú zvládne nižší zdravotnícky personál, a mohli vykonávať výkony, ktoré sú teraz de jure vyhradené lekárom, hoci ich dokážu a často aj v realite vykonávajú zdravotné sestry, hoci za ne nie sú odmeňované.

  • 12.1.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás jednu otázku:

  • Čo hovoríte na to, že Drucker chce zvýšiť poplatok za návštevu urgentu z 1,99 eura na päť eur a pohotovosti z 1,99 eura na 2 až 3 eurá?(Oslobodený od tejto povinnosti by mali byť ako doteraz tí, ktorí sú po vyšetrení na urgente hospitalizovaní alebo idú na expektačné lôžko).

Odpoveď Dušana Zachara:
Súhlasím so zvýšenými poplatkami za návštevu pohotovosti a urgentu. Môžu obmedziť zbytočné využívanie týchto služieb niektorými pacientmi. Veď napríklad len samotné záchranky hovoria o obrovskom počte výjazdov, ktoré končia na urgentných príjmoch nemocníc, pričom by nemuseli. Môže ísť až o 60-70 % percent ich výjazdov. Uvoľnené kapacity a zdroje by mohli byť lepšie využité na liečbu tých pacientov, ktorí odbornú zdravotnú starostlivosť skutočne potrebujú a nie je možný časový odklad ich zdravotného problému. Ide o klasický regulačný mechanizmus, ktorý funguje aj v zahraničí. Obmedzuje sa ním nadspotreba či také návštevy, ktoré je možné riešiť v bežných denných ordinačných hodinách.

  • 12.1.2017

Otázka (Nikola Richterová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som Vás osloviť v súvislosti s avizovanými vyššími poplatkami na pohotovostiach, ktoré včera oznámil minister zdravotníctva.

  1. Považujete takéto rozhodnutie za správne?
  2. Myslíte si, že vyššie poplatky dokážu „zaučiť“ pacientov, aby správne využívali pohotovosti, ambulancie a urgentný príjem?
  3. V čom je podľa Vás momentálne problém?
  4. Myslíte si, že by bolo taktiež potrebné zvýšiť vybrané poplatky?
  5. Zaujímalo by ma tiež, či si myslíte, že by situácii pomohla nejaká iná novela?

Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, myslím si, že zvýšené poplatky za návštevu pohotovosti a urgentu môžu obmedziť zbytočné využívanie týchto služieb niektorými pacientmi. Tým pádom budú môcť byť kapacity a zdroje lepšie využité na liečbu tých pacientov, ktorí zdravotnú starostlivosť nevyhnutne potrebujú a nie je možný časový odklad ich zdravotného problému. Ide o klasický regulačný mechanizmus, ktorý obmedzuje nadspotrebu a funguje aj v zahraničí.

Problém LSPP (t.j. pohotovostí) spočíva vo viacerých veciach: štátom regulované platby, nízke platby lekárom slúžiacim na pohotovosti, zákonná povinnosť pre ambulantných lekárov zúčastňovať sa LSPP, nerovný právny vzťah – súkromník – lekár vs. súkromný poskytovateľ LSPP, otázna motivácia a kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti v rámci LSPP, nedostatočné prístrojové vybavenie amnulancií, slabšia návštevnosť v neskorých nočných hodinách.

Riešením by mohlo byť prehodnotenie a stanovenie minimálnej sieťe LSPP, ktorá bude okrem spádovosti brať ohľad aj na časovú dostupnosť pre pacienta, netrvať na poskytovaní non-stop LSPP počas celej noci, zároveň ale sieť LSPP skoordinovať s bodmi záchraniek a urgentnými príjmami nemocníc, aby mali pacienti dostupnú nepretržitú zdravotnú starostlivosť, odstrániť štátnu cenovú reguláciu a preniesť zodpovednosť za naplnenie minimálnej siete zo žúp na zdravotné poisťovne, ktoré by si dohadovali zmluvy a cenové podmienky buď s poskytovateľmi LSPP alebo aj priamo s lekármi, ktorým by to mohlo viac vyhovovať, keďže by mohli dostať vyššiu úhradu od poisťovní.

  • 12.1.2017

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujucu otazku. Sukromnici nechcu nahradit RJ po jeho odchode z linky Ba – KE.

  • Je vobec sanca, aby sa na Slovensku prevadzkovala zeleznicna doprava na Slovensku za sucasnych podmienok na komercnej baze?
  • Co by sa muselo zmenit, aby sa tak stalo?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ak uz stat dotuje osobnu zeleznicnu dopravu, mali by sa hlavne zmenit pravidla dotovania tak, aby vsetky subjekty dostavali rovnake dotacie na prepraveneho cestujuceho bez ohladu na vlastnika.

  • 12.1.2017

Otázka (Richard Nemec, Nový čas)
Dobrý deň, pripravujeme skladačku ministrov, v ktorej sme sa ich pýtali jednoduchú otázku, čo pripravujú pre ľudí v tomto roku v rámci svojho rezortu. Rád by som Vás požiadal o zhodnotenie ich sľubov – či sú reálne a či sa zameriavajú na správne tézy, ktoré naozaj ľuďom môžu pomôcť alebo by sa mali venovať skôr niečomu inému. Preposielam Vám skrátenú formu, akú uvedieme v novinách.

Tomáš Drucker (Smer), Ministerstvo zdravotníctva:

  • zabezpečíme pre pacientov prístup k moderným liekom
  • investujeme 70 miliónov eur do modernizácie slovenských nemocníc, ktorých hospodárenie budeme účinejšie kontrolovať
  • zavedieme elektronické zdravotníctvio do ambulancií (e-Health)
  • zlepšíme systém vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, čo bude znamenať viac lekárov a sestier

Odpoveď Dušana Zachara:
Predstavené plány ministerstva na rok 2017 nepredstavujú nejakú revolúciu či zásadnú komplexnú reformu, avšak mnohé z nich triafajú do čierneho a v prípade úspešnej implementácie môžu prispieť k zlepšeniu fungovania slovenského zdravotníctva.

  • 11.1.2017

Otázka (Filip Domovec, Pluska.sk)
Dobrý deň, podľa prieskumu agentúry GfK (v prílohe) čakajú pacienti priemerne na termín u špecialistu 7,3 týždňa. Približne 15 % pacientov čaká viac ako 3 mesiace.
V tejto súvislosti vás prosím o odpovede na nasledujúce otázky:

  • Sú čakacie lehoty na termíny u špecialistov na Slovensku neštandardne dlhé?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je nutné konštatovať, že dlhé čakanie na špecializovanú zdravotnú starostlivosť je bežné aj vo vyspelých systémoch. Je to zapríčinené obmedzenými kapacitami a zdrojmi. Často sa stáva, že aj na Západe čakajú pacienti na termín u špecialistu viac ako 50 dní.

  • 11.1.2017

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, MZ ide zmenit zakon o lieku kvoli liekom na vynimku. Chcela som sa vas poprosit:

  • Su dnes lieky na vynimu podla vas problem?
  • Ako to funguje v inych krajinach s takymito liekmi?

MZ hovori o pripravovanej novele toto: “Novela zákona č. 363/2011 Z. z. počíta so zadefinovaním pojmu inovatívny liek a s definíciou systému hodnotenia inovatívnych liekov a inovatívnych terapeutických postupov tak, aby sa inovatívne lieky mohli stať súčasťou zoznamu kategorizovaných liekov. Pojem inovácia, inovatívny liek, inovatívna liečba a spôsob ich hodnotenia ako zdravotníckej technológie sa aktuálne diskutuje v pracovnej skupine a bude následne validovaný.

  • Ako hodnotite takyto navrh?
  • Zodpovednost by mala niest aj farmaceuticka firma, napriklad by preplatila liek, ak by liecba nezabrala. Bol by to dobry navrh?

Odpoveď Dušana Zachara:
Liekov, ktoré neprešli kategorizáciou, alebo sa jej úmyselne vyhli, a sú preplácané pacientom zdravotnými poisťovňami na výnimky, z roka na rok rastie. Stúpa počet žiadostí pacientov, ako aj celková suma preplatených liekov na výnimky. Problém je, že neexistujú jasné pravidlá na úhradu nekategorizovaných liekov na výnimky. Môže prichádzať k nespravodlivostiam a neefektívnostiam.

Na druhej strane však treba byť ostražitý aj pri návrhoch, ktoré hovoria, že znížia mieru úhrad na výnimky tým, že definujú pojem “inovatívne lieky”, aby sa tieto mohli ľahšie stať súčasťou zoznamu kategorizovaných liekov. Tu existuje oprávnené riziko, že sa jedna výnimka nahradí výnimkou druhou, keďže tzv. inovatívne lieky budú mať svoju vlastnú kategóriu. Martin Filko, ktorý sa spolupodieľal na stanovení kritéria QALY pre vstup liekov do kategorizačného úhradového mechanizmu, by možno povedal, že pojem inovatívne lieky je eufemizmom a často sa pod ním skrývajú príliš drahé lieky, ktoré prinášajú pacientom relatívne malý úžitok. Ak budeme z verejného zdravotného poistenia preplácať drahé lieky, ktoré majú relatívne malú účinnosť v takej výške, že náklady na získané roky života v štandardizovanej kvalite výrazne presiahnú hranicu, na ktorej sa dohodla spoločnosť, že je ochotná a schopná ufinancovať, tak táto neefektívnosť bude veľmi zjednodušene znamenať, že z disponibilných zdrojov pomôžeme menšiemu počtu pacientov. Klasický problém hodnoty za peniaze.

Touto obavou však nechcem zároveň povedať, že kritérium QALY musí zostať ako jediné, že k nemu nemôžu pribudnúť aj ďalšie kritériá, že sa nemá meniť jeho hranica a pod. Len treba mať na mysli, že jasné pravidlá a kritériá na zaraďovanie liekov, ktoré budú preplácané z verejných zdrojov, nám majú pomáhať sa kvalifikovanejšie rozhodnúť, kam máme nasmerovať limitované zdroje, a to tak, aby boli z verejného zdravotného poistenia uhrádzané prednostne tie lieky či technológie, ktoré nám prinášajú najväčší úžitok na jednotku vynaložených prostriedkov, a nie tie, ktoré majú za sebou len dostatočne silné a vplyvné záujmové skupiny. V opačnom prípade ide o neefektívne nakladanie s verejnými zdrojmi. A neefektívnosť znamená neetické konanie, ktoré v prípade zdravotníctva môže viesť dokonca až k zbytočným úmrtiam pacientov.

  • 11.1.2017

Otázka (Lenka Ježová, TA3)
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, či by ste sa mi vedeli vyjadriť k tomu, čo si myslíte o základnom príjme ako ho plánuje zaviesť v pilotnom projekte napríklad Fínsko. To si od toho sľubuje, že náhodne vybraná vzorka ľudí z radov nezamestnaných bude garantovaným, nepodmieneným príjmom bez nutnosti hlásiť sa na úradoch motivovaná pracovať, poprípade si nájsť prácu a ovplyvní to pozitívne celú národnú ekonomiku.

  • Je vôbec spoločnosť na Slovensku pripravená, niečo také vôbec vyskúšať?
  • Vedeli by ste si to predstaviť na Slovensku?
  • Aké podmienky by bolo potrebné pripraviť na to, aby sa vôbec niečo také dalo zaviesť?
  • Aké sú úskalia?
  • Mohlo by niečo také mať u nás úspech a motivovať ľudí pracovať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Hlavnou vyhodou zakladneho prijmu je zjednodusenie administrativy, kedze pre jeho poberatelov sa rusia vsetky ostatne socialne davky a teda nemusia byt testovani, ci na ne maju narok. Nevyhodou je, ze system nerozlisuje socialnu situaciu jednotlivca a teda ani jeho potreby. Niekto tak moze dostavat prilis vela a niekto prilis malo penazi vzhladom na jeho socialnu situaciu. Dalsou nevyhodou moze byt dopad na verejne financie, pokial je system nastaveny prilis stedro.

Z pohladu motivacie pracovat je klucovy cisty prijem cloveka pri pasivite a pri nastupe do prace. Problemom Finska je, ze ak si nezamestnany najde pracu, jeho socialne davky klesaju prilis rychlo. Za nizky prijem sa mu preto neoplati pracovat, lepsie je pre neho poberat socialne davky. Mimochodom, rovnaky problem mame aj na Slovensku a INEKO na to uz dlhodobo upozornuje. Riesenim je spomalit kratenie socialnych davok pri rastucom legalnom prijme, k comu vlada najnopsie aj pristupila v pripade dlhodobo nezamestnanych. Dalsim riesenim je znizenie odvodov pre ludi s nizkym prijmom, co INEKO tiez dlhodobo odporuca. To sa tyka prace na dohodu, zivnost aj riadne zamestnanie.

  • 10.1.2017

Otázka (Simona Gulisová, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, pripravujem článok o materiáli Agenda 2030, o ktorom bude v stredu rokovať vláda. V rámci prvého cieľu sa Slovensko zaviazalo ukončiť chudobu všade a vo všetkých formách.

  • Ako by mohlo Slovensko konkrétne prispieť k naplneniu týchto cieľov?
  • Aké nástroje používa vláda na skoncovanie s chudobou u nás?
  • Môžu stanovené ciele nadobudnúť reálne kontúry alebo ich skôr považujeme len za formálne?

Odpoveď Petra Goliaša:
Znizovaniu chudoby by pomohlo, keby sa ludia s najnizsou kvalifikaciou lahsie dostavali na trh prace. Dnes su pre nich vyznamnou barierou vysoke odvody, v dosledku coho ich cisty prijem z legalneho zarobku klesa na hranicu, pri ktorej pre nich moze byt atraktivnejsia praca nacierno alebo poberanie socialnych davok. Klucovym opatrenim je teda znizovanie odvodov pre ludi s nizkym prijmom a to dohodarov, zivnostnikov aj riadnych zamestnancov. Sucasne je potrebne podporovat zvysovanie kvalifikacie najmä dlhodobo nezamestnanych ludi prostrednictvom dovzdelavania a treningov ako aj pomahat im pri hladani si prace.

Stat by mal sledovat, porovnavat a zverejnovat uspesnost uradov prace pri zaradovani nezamestnanych na trh prace.

Pre marginalizovane skupiny obyvatelstva je dolezita dostupnost zdravotnej starostlivosti a tiez formalnej vychovy a vzdelavania uz od predskolskeho veku.

  • 3.1.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak na nové vedenie rezortu už nečakajú ďalšie míny, tak by sa snáď opätovne posunutý termín nábehu eHealth pri kompetentnom a angažovanom líderstve dal stihnúť. Minimálne jeho oklieštenejšia verzia. V tejto súvislosti je dôležité, že garantom eHealthu bude nový riaditeľ NCZI, ktorého si minister Drucker zobral z predstavenstva Slovenskej pošty, kde bol zodpovedný za informačné technológie, takže minimálne odborný potenciál tu je.

Najvacsou stopkou, alebo spomalovacom implementacie eHealthu bolo to, že štátny projekt eHealth nemal doteraz reálne svojho pána, ktorý by za všetko niesol i reálnu zodpovednosť. Keďže eHealth je financovaný z eurofondov, bol tlak na efektívnosť ešte viac utlmený, resp. to bola pre mnohých výzva, ako z tohto projektu získať čo najväčšiu rentu. V súkromnom sektore by sa to ťažko mohlo stať. Dobrým príkladom je elektronizácia služieb zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá potrebovala na realizáciu zlomok času a peňazí štátneho eHealthu.