Otázky novinárov a odpovede INEKO 2017


​* 6.7.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobrý deň, chcela by som Vás požiadať o komentár do článku. Podľa mojich informácií MZ SR pripravilo novelu zákona č. 363/2011, ktorá by sa mala tento týždeň dostať do MPK a má zmeniť pravidlá uhrádzania liekov na výnimku. Konkrétne sa má zaviesť spoluúčasť výrobcov a poskytovateľov ZS. Po novom by mala zdravotná poisťovňa preplácať 70% ceny lieku, 5% by mal uhradiť poskytovateľ ZS a zvyšok výrobca lieku. Ďalšou zmenou má byť, že moderné a inovatívne lieky bude MZ zaraďovať už iba do tzv. podmienenej kategorizácie. Tá sa má týkať všetkých liekov, ktoré budú mať významný vplyv na verejné prostriedky = ZP za ne uhradia za rok 1,5 mil. eur a viac. Ak liečba týmto liekom prekročí stanovenú hranicu, rozdiel bude musieť doplatiť výrobca, inak bude liek ministerstvom vyradený z kategorizačného zoznamu. Zároveň po novom bude môcť MZ z dôvodu vplyvu na VZP presunúť do tzv. podmienenej kategorizácie aj tie lieky, ktoré už sú aktuálne riadne zakategorizované. Dotkne sa to teda aj originálnych aj generických liekov. Novela rovnako umožní, aby výrobca uzavrel so ZP zmluvu, ktorou si dohodnú podmienky delenia terapeutického rizika a celkovú sumu úhrady za konkrétny liek. Informácie v zmluve týkajúce sa ceny a podmienok delenia terapeutického rizika by mohli byť označené ako dôverné, prípadne ako obchodné tajomstvo. Verejnosť by tieto zmluvy teda nemala možnosť skontrolovať. Moje otázky

  1. Čo si myslíte o tom, že by sa výrobcovia liekov a poskytovatelia ZS (nemocnice, ambulancie) mali podieľať na uhrádzaní liekov? Aký dopad môže mať zavedenie tohto opatrenia na poskytovateľov, výrobcov a pacientov?
  2. Viete o tom, že by obdobné opatrenie bolo zavedené aj v zahraničí?
  3. Aký vplyv by mohlo mať opatrenie, ktoré by zaviedlo, že pri liekoch, ktoré predstavujú pre zdravotné poisťovne náklad viac ako 1,5 mil. eur ročne, by rozdiel uhrádzali ich výrobcovia? Pre výrobcov a pre pacientov. Čo si myslíte o tomto nápade?
  4. Je podľa vás dôvod na utajovanie zmluvných podmienok medzi výrobcami liekov a ZP?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ale ak majú navrhované opatrenia MZ SR za nedeklarovaný cieľ obídenie, resp. výrazné znefunkčnenie posudzovania nákladovej efektívnosti liekov prostredníctvom QALY, rýchle ad-hoc zahrnutie drahých a neefektívnych liekov do automatického systému preplácania z verejného zdravotného poistenia, ktoré by následne nebolo súčasťou komplexného prístupu zbierania a hodnotenia dát o preplácaných liekoch a celých zdravotníckych technológií, dohľadu nad celým procesom, ak majú výrazne znížiť mieru informovanosti verejnosti a transparentnosti v rozhodovacom procese o preplácaní liekov, a ak majú pri obmedzených zdrojoch na ne doplatiť lacné generiká s overenými účinkami a efektívnosťou liečby, nemožno s nimi súhlasiť.

Rôznorodé systémy Managed Entry Agreements (MEA) fungujú v celej Európe a silne sa rozvíjajú. Rozšírené sú napríklad v Taliansku, Portugalsku, Holandsku, Veľkej Británii či Švédsku. Napriek tomu ešte neexistujú robustné dôkazy o ich úspešnosti, aj keď napríklad vo Francúzsku odhadujú, že priniesli úspory.

Utajovanie cenových podmienok v rámci MEA je vo svete štandardom (cenová transparentnosť by totižto demotivovala výrobcov liekov poskytovať zľavy pri jednaniach s poisťovňami o cenách). Pri ostatných zmluvných podmienkach je to však vo svete rozdielne. Existujú systémy, kde je všetko ostatné okrem ceny verejné, sú však aj krajiny, kde sú značné časti MEA predmetom obchodného tajomstva.

  • 30.6.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na to, čo si myslíte o tom, že minister zdravotníctva v priebehu pár mesiacov stiahol už druhý návrh zákona? Prvým bol návrh na doplnkové ordinačné hodiny, v rámci ktorých sa pacienti mohli objednať na konkrétnu hodinu a druhý bol oddĺženie nemocníc, ktoré stiahol túto stredu. Stiahnutie prvého návrhu vysvetlil tým, že keď je 99 percent ľudí/lekárov proti nemu, tak on ho nebude nasilu pretláčať. Proti oddĺženiu zase protestovali dodávatelia zdravotnícych pomôcok združených v SK-MEDe, ktorým sa nepáči, že Drucker chcel, aby nemocniciam dávali zľavy.

  • Čo teda hovoríte na to, že keď minister Drucker vidí nejaký nesúhlas alebo tlak od nejakej skupiny, tak stiahne svoj návrh?
  • Nie to to podľa vás na škodu, že nepresadzuje potrebné veci napriek odporu záujmových skupín?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je to odzrkadlením dvoch skutočností. Minister Drucker má slabú politickú podporu na presadzovanie potrebných, ale často nepopulárnych opatrení. Symbolicky sa to ukázalo pri telefonáte premiéra Fica generálnemu riaditeľovi VšZP, ktorého nalákal do tejto funkcie priamo minister Drucker. Zdravotníctvo sa v tejto vláde nestalo témou s premiérskym statusom a nemá ani aktívnu podporu zo strany koaličných partnerov. Aj najsilnejšia vládna strana je v podpore ministra vlažná, a niekedy dokonca aj zásadne protirečí (viď problematika poplatkov u lekára).
Druhým faktorom je, že minister Drucker verí, a je to aj v súlade s predstavou strany SMER- SD, že prvoradou úlohou je udržať v rezorte zmier, aby neboli žiadne výrazné spory a škandály. Niečo sa potom dá aj presadiť, ale zásadné reformy, ktoré by aj niekomu stúpli na otlak a boli by účinné, sa nepodarí zrealizovať, keďže idú často proti týmto cieľom. Na to treba jasné líderstvo s veľkou podporou vlastnej strany, ako aj koaličných partnerov.
Len dobrá komunikácia nestačí. Môže na verejnosť, aj na tú odbornú, platiť v krátkodobom časovom horizonte, ale zo strednodobého pohľadu bude už verejnosť očakávať konkrétne výsledky a citeľné zlepšenie stavu v zdravotníctve, a to sa obávam, že nebude vidieť.

  • 28.6.2017

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň prajem, minister zdravotníctva minulý týždeň predstavil plán dofinancovania sektoru zdravotníctva na tento rok. Túto stredu by ho mal predložiť na vládu. Sadzba za poistencov štátu by sa od novembra do decembra mala zvýšiť zo súčasných 3,78 % na 4,73 %.Do zdravotníctva by sa tak malo dostať 50 miliónov eur. Drucker avizoval, že spomínané číslo sa bude ešte spresnené, po tom, ako novela zákona o zdravotnom poistení prejde legislatívnym procesom a po výsledkoch daňovej prognózy. Minister zdôraznil, že nepôjde o zdroje naviac. “Toto sú zdroje na zaplatenie účtu, ktorý tu je. Tieto peniaze nebudú vytvárať predpoklad na zvýšené úhrady pre poskytovateľov, nevytvárajú predpoklady na valorizácie miezd nad rámec,” povedal. Šéf rezortu sa viackrát vyjadril, že oproti schválenému rozpočtu na tento rok by sektor zdravotníctva potreboval zhruba 150 miliónov eur. “Na tomto nemáme zhodu s ministerstvom financií,” povedal Drucker. Cieľom dofinancovania je zabezpečenie finančnej stability výdavkov na zdravotnú starostlivosť v súlade s aktivitami projektu Hodnota za peniaze. “K dnešnému kroku sme sa dostali na základe niekoľkomesačného dialógu, detailného zisťovania, mapovania situácie v sektore zdravotníctva,” poznamenal minister financií Kažimír.

  • Aký je Váš názor na takýto spôsob dofinancovania? (Každý rok zvyšovanie sadzby na posledné dva mesiace v roku)
  • Aká by bola podľa Vás optimálna výška sadzby za poistencov štátu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Už dopredu bolo jasné, že na tento rok sa dohodlo, že ohľadom zdrojov v zdravotníctve sa bude uplatňovať princíp “ručného riadenia”, tak ako to hovorí aj minister Drucker. Vnímam to z hľadiska zodpovedného nakladania s verejnými peniazmi ako určitú poistku voči nejasnosti v príjmoch a nákladoch, ktoré sa v ostatných rokoch vyvýjajú dosť turbulentne a ťažko sa dopredu dajú presne odhadnúť. Na jednej strane tu máme zvyšujúce sa výdavky aj v dôsledku platového automatu zdravotníckych pracovníkov, zatiaľ nejasné výsledky úsporných opatrení v zdravotníctve, ktoré boli projektované v rámci projektu Hodnoty za peniaze a na druhej strane tu pozorujeme výrazne sa zvyšujúce príjmy zo zdravotných odvodov od ekonomicky aktívnych občanov, ktoré smerujú do zdravotníctva. Je preto zmysluplné urobiť niekedy na jeseň saldo, aby sme vedeli, koľko skutočne naše zdravotníctvo potrebuje.
Napríklad v minulom roku išlo do zdravotníctva v skutočnosti medziročne o 325 miliónov eur viac. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2016 sa objem peňazí navýšil o 268 miliónov eur, z toho zo štátneho rozpočtu išlo do kapitoly zdravotníctva 60 miliónov eur.

N.B.: Je viacmenej jedno, či sa balík financií pre zdravotníctvo naplní z odvodov ekonomicky aktívnych alebo z daňových príjmov štátu (platba za poistencov štátu). Sadzba za poistencov štátu je len technické pomocné číslo, ktoré sa flexibilne posúva podľa toho koľko sa vyberie na zdravotných odvodoch a koľko ešte chýba na dofinancovanie sektora. Netreba z jeho výšky robiť mantru. Dôležité sú celkové verejné zdroje, ktoré idú do zdravotníctva.

  • 28.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, viem, že sa ozývam neskoro, ale informácia ku mne prišla až teraz. Zväz ambulantných poskytovateľov totiž dáva poisťovni Dôvera k 1. júlu výpovede. So zvyšnými dvoma poisťovňai rokujú. Od Unionu a Dôvery požadujú vyššie platby pre špecialistov o 10 percent, od Všzp o 14.

  • Chcela by som sa opýtať, ako tieto výpovede vnímate?
  • Je to podľa vás iba silové gesto, aby Dôvera ustúpila? Ako to vnímate?
  • Kto má v tomto prípade navrch a ustúpi podľa vás?

Odpoveď Dušana Zachara:
Vyjednávanie o cenách je štandardným trhovým mechanizmom. V zdravotníctve je však ovplyvňované rôznymi vyjednávacími silami aktérov, asymetriou informácií, ako aj reguláciou zo strany štátu. Na to, aby sme kompetentnejšie vedeli posudzovať požiadavky ambulantných lekárov a ponuku poisťovní, potrebovali by sme vedieť skutočné príjmy týchto lekárov, ich náklady, a to v dlhšom časovom slede a najmä výsledky ich práce, vrátame ukazovateľov kvality a efektívnosti. Často pri diskusiách o platbách totižto absentuje kľúčová informácia, čo za poskytnuté peniaze dostávame.

  • 27.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň. Na vládu sa v stredu okrem konceptu oddlženia dostane aj materiál týkajúci sa dofinancovania sektora, teda zvýšenie platby štátu za svojich poistencov. Stále však nie je jasná presná suma, rezort zatiaľ narába s 50 miliónmi, avšak všetko sa bude odvíjať od daňovej prognózy v septembri a suma sa bude pravdepodobne upravovať pri druhom čítaní v parlamente (bližšie info je v prezentácii, ktorú som posielala v piatok) Zaujímalo by ma preto:

  • Ak nakoniec pôjde o spomínaných 50 miliónov, platba za poistencov štátu by sa tak zvýšilo z terajších 3,78 % na 4,73 %. Považujete to za dostatočné?
  • Čo si myslíte o tom, že rezort to nestanovil hneď v úvode roka, ale zdravotníctvo sa dofinancuváva, čo u nás nie je ojedinelé?
  • Čo hovoríte na to, že stále nie je jasná suma, o koľko platba za poistencov štátu navýši? Je rozumné, že sa čaká na daňovú prognózu a do úvahy sa berie aj to, že ekonomicky aktívni občania prilejú dodatočné peniaze?

Odpoveď Dušana Zachara:
Už dopredu bolo jasné, že na tento rok sa dohodlo, že ohľadom zdrojov v zdravotníctve sa bude uplatňovať princíp “ručného riadenia”, tak ako to hovorí aj minister Drucker. Vnímam to z hľadiska zodpovedného nakladania s verejnými peniazmi ako určitú poistku voči nejasnosti v príjmoch a nákladoch, ktoré sa v ostatných rokoch vyvýjajú dosť turbulentne a ťažko sa dopredu dajú presne odhadnúť. Na jednej strane tu máme zvyšujúce sa výdavky aj v dôsledku platového automatu zdravotníckych pracovníkov, zatiaľ nejasné výsledky úsporných opatrení v zdravotníctve, ktoré boli projektované v rámci projektu Hodnoty za peniaze a na druhej strane tu pozorujeme výrazne sa zvyšujúce príjmy zo zdravotných odvodov od ekonomicky aktívnych občanov, ktoré smerujú do zdravotníctva. Je preto zmysluplné urobiť niekedy na jeseň saldo, aby sme vedeli, koľko skutočne naše zdravotníctvo potrebuje.
Napríklad v minulom roku išlo do zdravotníctva v skutočnosti medziročne o 325 miliónov eur viac. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2016 sa objem peňazí navýšil o 268 miliónov eur, z toho zo štátneho rozpočtu išlo do kapitoly zdravotníctva 60 miliónov eur.

N.B.: Je viacmenej jedno, či sa balík financií pre zdravotníctvo naplní z odvodov ekonomicky aktívnych alebo z daňových príjmov štátu (platba za poistencov štátu). Sadzba za poistencov štátu je len technické pomocné číslo, ktoré sa flexibilne posúva podľa toho koľko sa vyberie na zdravotných odvodoch a koľko ešte chýba na dofinancovanie sektora. Netreba z jeho výšky robiť mantru. Dôležité sú celkové verejné zdroje, ktoré idú do zdravotníctva.

  • 27.6.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, neviem, či si ešte pamätáte, ale na začiatku mája som Vás oslovil s témou ohľadom výberového konania na štvrtého člena predstavenstva VšZP. Tento post už od decembra zastáva Tibor Papp, ktorý sa mohol prihlásiť aj do výberka. Výberko malo mäkšie kritériá a predchádzajúce minulý rok, kedy sa členmi predstavenstva stali Kočan a spol. Tu je link na článok, ktorý vznikol o tom výberku aj vďaka Vašim vyjadreniam. Vy ste v tom článku okrem iného povedali: “Je veľká pravdepodobnosť, že výberové konania sú formálne alebo urobené tak, aby bol potvrdený človek, ktorý je funkciou dočasne poverený,” hovorí analytik Zachar. No a už to asi viete, Vaše slová sa potvrdili a Papp sa stal na základe výberka štvrtým členom predstavenstva VšZP. K tomu mám na Vás len jednu aktualizačnú otázku:

  • Čo hovoríte na to, že Papp, ktorý bol doteraz povereným štvrtým členom predstavenstva VšZP sa stal po výberku aj jeho riadnym členom?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nevýhodou takýchto výberových konaní, ktoré vykazujú črty formálneho výberu, je to, že nikto nevie, kto za takéhoto nominanta berie priamu politickú zodpovednosť. Minister sa môže odvolať na “no name” komisiu, ktorá vybrala kandidáta. Avšak sotva niekto môže očakávať, že táto výberová komisia môže prevziať nejakú zodpovednosť za budúce konania vybratého kandidáta. Nebolo by poctivejšie si radšej priznať, že pán Papp je niečí nominant, ktorý zaňho zároveň preberá jasnú politickú zodpovednosť? V takom prípade by potom aj verejnosť vedela, kam má adresovať svoju prípadnú nespokojnosť alebo pochvalu. Podobne, ako je, myslím, všetkým jasné, že súčasný generálny riaditeľ VšZP je nominantom ministra Druckera, ktorý sa môže naňho spoľahnúť, lebo ho pozná, ktorému skladá účty, pričom za jeho úspechy, ako aj neúspechy priamo zodpovedá (verejnosti) a na základe toho potom získava alebo stráca politické body.

  • 23.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, Eurostat minulý týždeň zverejnil rebríček týkajúci sa odvrátiteľnej úmrtnosti v krajinách EÚ. Ukázalo sa, že sme piaty v poradí, čo sa týka množstva odvrátiteľných úmrtí. A zatiaľ čo v EÚ zomrie v priemere zbytočne 33,3% ľudí, na Slovensku je to číslo na úrovni 43,1 %.

  • O čom to svedčí, prečo máme tak veľa odvrátiteľných úmrtí?
  • Je to nedostatočnými financiami, nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou alebo tým, že ľudia sa o seba menej starajú ako v iných krajinách?
  • Ktorému činiteľu to pripisujete v najväčšej miere? Ako to, že zvyšné krajiny V4 sú pred nami, čím sa odlišujú?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ľudské zdravie je ovplyvňované množstvom faktorov. Ich významnosť nie je možné odmerať, resp. testovať v laboratórnych podmienkach. Výskum v tejto oblasti preto vyžaduje dlhodobé sledovanie početných súborov ľudí (zdravých i chorých) a je časovo, organizačne i finančne náročný. Na Slovensku sa robí len minimálne, preto je nemožné nájsť jednoznačné, vedecky podložené odpovede na to, prečo odvrátiteľná úmrtnosť v SR patrí k najvyšším v EÚ.
Príčin výrazne kratšieho života v zdraví a vysokej odvrátiteľnej úmrtnosti je viacero, pravdepodobne najdôležitejšou je zlá životospráva. Mimoriadne veľká časť populácie SR vo veku nad 45 rokov necvičí, resp. nemá pravidelnú pohybovú aktivitu na potrebnej úrovni. Takýto životný štýl nielenže nepomáha eliminovať účinky stresu, ktorý negatívne pôsobí na zdravie, ale tiež zhoršuje následky nevyváženého stravovania (nevhodná skladba tukov, nadpríjem cukrov, soli i bielkovín, výrazný nedostatok vlákniny – napríklad zeleninu má denne v jedálnom lístku iba polovica populácie SR.
To spolu s ďalšími faktormi prispieva k mimoriadne vysokej morbidite (chorobnosti) i mortalite na srdcovocievne choroby, ale aj na ochorenia
tráviacej sústavy či tie nádorové ochorenia, ktoré s nevhodnou životosprávou úzko súvisia (napr. rakovina hrubého čreva i ďalších orgánov tráviacej sústavy). Vysoká chorobnosť mužov i žien už v preddôchodkovom veku znižuje aj ich atraktivitu na trhu práce, čo je zdrojom ďalších stresov negatívne vplývajúcich na zdravie. Umocňuje to aj relatívne vysoká spotreba alkoholu.
Ďalšie faktory môžu byť aj genetické predispozície. A samozrejme medzi faktory ovplyvňujúce výšku odvrátiteľnej úmrtnosti patrí aj nedostatočná osveta v populácii, na školách, prevencia a samotné poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Štatistiky ukazujú, že výška zdrojov smerujúcich do zdravotníctva, nemusí mať priamy vplyv na výšku odvrátiteľnej úmrtnosti. Napríklad Maďarsko a Poľsko, ktoré dávajú na zdravotníctvo menej peňazí ako Slovensko, vykazujú naproti tomu lepšie a v prípade Poľska dokonca oveľa lepšie (rozumej: nižšie) čísla odvrátiteľnej, resp. presnejšie povedané liečiteľnej úmrtnosti ako Slovensko.

  • 23.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobry den, minister zdravotnictva dnes spolu s ministrom financii o 10 predstavia sposob, akym oddlzia nemocnice (pravdepodobne to bude davat aj ta3, ak by ste si chceli pozriet). Mozem sa potom ozvat s otazkami? Ak nestihate sledovat, tak vam poslem tlacovu spravu alebo vysvetlim sposob do mailu. Zaujimal by ma potom vas nazor najma v porovnani s inymi oddlzeniami co je lepsie/horsie aj celkovy nazor.

Odpoveď Dušana Zachara:
Oceňujem, že MZ SR zvolilo nediskriminačný princíp zaobchádzania s dlžníkmi, ako aj veriteľmi, t.j. neuprednostňuje nejakú skupinu nemocníc alebobo veriteľov. Tiež je pozitívne, že nepôjde o bezpodmienečné oddlžovanie. Ministerstvo si stanoví kritériá, ktoré bude musieť každý oddlžený subjekt plniť – vypracovať ozdravný plán, nevytvárať stratu a nové dlhy. Kľúčové bude, kto (aby neboli veľké konflikty záujmov), kedy (aby to nebolo až po voľbách), akým spôsobom, ako prísne bude plnenie týchto kritérií posudzované, vynucované ich plnenie a udeľované sankcie. To sa týka najmä štátnych univerzitných a fakultných nemocníc. Tu sa obávam, že ani zvolené podmienky na oddlžovanie nemusia motivovať zainteresovaných k lepšiemu hospodáreniu v budúcnosti. Tu si viem predstaviť ešte prísnejšie sankcie za nedodržanie zvolených kritérií – napríklad povinnosť znižovať personálne a iné náklady a v krajnom prípade ponúknutie časti nemocnice v medzinárodnom tendri na predaj alebo dlhodobý prenájom. Je dôležité, aby boli do dobrého hospodárenia nemocnice zainteresovaní okrem manažmentu aj zdravotnícki pracovníci, ale aj politici – ak ho nedokážu pozitívne ovplyvniť, musí prísť pre každého z nich nejaká odstrašujúca konzekvencia. Len tak sa dá motivovať zainteresovaných k tomu, aby sme tu mali dlhodobo udržateľné financovanie zdravotníctva, ktoré tak bude môcť poskytovať kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť väčšiemu počtu pacientov.

  • 23.6.2017

Otázka (Richard Nemec, Nový Čas)
Dobrý deň, minister Drucker a inister Kažimír dnes predstavili plán oddlžovania nemocníc. V skratke:

  • nemocnice budú oddlžovať dohodou o fixnom diskonte a elektronickou aukciou
  • parlament by mal vyčleniť 585 miliónov eur zo štátnych finančných aktív
  • malo by to stačiť na pôvodný dlh (po lehote splatnosti) vo výške 647 miliónov eur
  • je to na báze dobrovoľnosti
  • nemocnice musia schváliť ozdravný plán, ktorý zaručí, že nebudú generovať nové dlhy po lehote splatnosti
  • peniaze budú dostávať vo viacerých balíkoch
  • ak ho nedodržia, prídu sankcie – nezvyšovanie miezd zamestnancom nemocnice, nedostanú ďalšie peniaze, môže sa siahnuť na pozíciu štatutára, neodpustí sa nemocnici dlh
  • je toto správny a uskutočniteľný postup?
  • zabráni sa tým ďalšiemu zadlžovaniu nemocníc a ďalšiemu oddlžovaniu?
  • aké sú najväčšie riziká tohto postupu

Odpoveď Dušana Zachara:
Oceňujem, že MZ SR zvolilo nediskriminačný princíp zaobchádzania s dlžníkmi, ako aj veriteľmi, t.j. neuprednostňuje nejakú skupinu nemocníc alebobo veriteľov. Tiež je pozitívne, že nepôjde o bezpodmienečné oddlžovanie. Ministerstvo si stanoví kritériá, ktoré bude musieť každý oddlžený subjekt plniť – vypracovať ozdravný plán, nevytvárať stratu a nové dlhy. Kľúčové bude, kto (aby neboli veľké konflikty záujmov), kedy (aby to nebolo až po voľbách), akým spôsobom, ako prísne bude plnenie týchto kritérií posudzované, vynucované ich plnenie a udeľované sankcie. To sa týka najmä štátnych univerzitných a fakultných nemocníc. Tu sa obávam, že ani zvolené podmienky na oddlžovanie nemusia motivovať zainteresovaných k lepšiemu hospodáreniu v budúcnosti. Tu si viem predstaviť ešte prísnejšie sankcie za nedodržanie zvolených kritérií – napríklad povinnosť znižovať personálne a iné náklady a v krajnom prípade ponúknutie časti nemocnice v medzinárodnom tendri na predaj alebo dlhodobý prenájom. Je dôležité, aby boli do dobrého hospodárenia nemocnice zainteresovaní okrem manažmentu aj zdravotnícki pracovníci, ale aj politici – ak ho nedokážu pozitívne ovplyvniť, musí prísť pre každého z nich nejaká odstrašujúca konzekvencia. Len tak sa dá motivovať zainteresovaných k tomu, aby sme tu mali dlhodobo udržateľné financovanie zdravotníctva, ktoré tak bude môcť poskytovať kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť väčšiemu počtu pacientov.

  • 22.6.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vas o stanovisko. Sario spolupracuje s firmami a ministerstvom prace na plane, ako prilakat spat Slovakov z Britanie. Ludi chcu oslovit viacerymi kanalmi, primarne cez socialne siete. Zvazuju aj podporu, napríklad preplatenie nakladov na to, aby sa etablovali ludia zase doma. Zvazuju tiez preplacanie rekvalifikacnych kurzov. Dufaju, ze sa im tak podari dostat spat desattisice ludi. Kolko financii na to planuju dat, nesprecifikovali. Zaujima ma:

  • Co na tento plan hovorite?
  • Ma takato dotacia navratov zmysel?
  • Ma zmysel vobec, ak sa stat takto zapaja do toho, aby lakal ludi spat domov? A kedy to ma zmysel?
  • Nakolko moze byt uspesny?
  • Robia nieco taketo aj v zahranici?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ludia odchadzaju do zahranicia najmä kvoli nespokojnosti s platom a kvalitou verejnych sluzieb. Ak to chce stat zmenit, mal by zavadzat reformy, ktore zlepsia podnikatelske prostredie a prilakaju investorov, zlepsia kvalitu skolstva ci zdravotnictva, odstrania zneuzivanie moci a korupciu vo verejnej sfere. Pokial sa neudeju tieto zmeny, neda sa ocakavat navrat vyraznejsieho poctu ludi. Preto by nebolo efektivne, aby stat minal vela penazi na priame dotacie pre ludi, ktori sa potencialne mozu vratit. Prinosom mozu byt lacne opatrenia, napriklad informovanie o konkretnych pracovnych moznostiach, ktore by “postrcili” tych, ktori navrat zvazuju uz aj v sucasnosti.

  • 21.6.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. Pripravujem temu o sukromnych investiciach v nemocniciach, teda o financnych prispevkov zo zbierok / OZ / jednotlivcov, vdaka ktorym nemocnice modernizuju svoje vybavenie ci priestory. Kolko takychto sukromnych zdrojov islo do stanych nemocnic je tazke sumarne vycislit, nakolko to zvacsa ide cez obcianske zdruzenia, ktore si zakladaju jednotlive oddelenia v nemocniciach. Kapitalove vydavky pridelene zo statneho rozpoctu za roky 2007-2016 do prispevkovych organizacii v posobnosti MZ boli podla dat, ktore mi zaslalo MZ 1,2 mld. eur. Najviac penazi islo v roku 2009 takmer 29 mil. eur, najmenej v roku 2014 iba 62-tis. eur. Urcene boli na modernizacie a rekonstrukcie. Z EU fondov za posledne dve programovacie obd. islo do statnych nemocnic 217 mil. eur. Chcela by som sa Vas spytat:

  • Na zaklade tychto dat investoval podla Vas stat do svojich nemocnic dostatocne alebo malo?
  • Odraza sa vyska zdrojov na stave nemocnic? Vyzeraju a su vybavene adekvatne na to, kolko sa do nich investovalo?
  • Mal by stat do nemocnic investovat viac, alebo co by mal urobit, aby bola vyska investicii umerna stavu nemocnic?
  • Vyuzivaju nemocnice prostriedky z eurofondov dostatocne, alebo by sa dali vyuzivat aj vo vacsej miere?
  • Sukromne zdroje plynuce z roznych zbierok a podobne su zrejme bezne aj v zahranici. Neviete ale nahodou, ci su v inych krajinach na tieto prostriedky nemocnice odkazane viac alebo menej ako u nas?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na uvod poznamka: nevychadza mi to matematicky, ze za 10 rokov dalo MZ SR na nemocnice na kapitalove vydavky 1,2 mld. EUR, ked zaroven pisete, ze najviac dalo ministerstvo roku 2009 takmer 29 mil. eur. Aj keby davalo kazdy rok tuto maximalnu sumu, za 10 rokov by to bolo “len” 290 mil. eur, a nie 1,2 mld. eur.

Výraznou slabinou slovenského zdravotníctva je po dobu mnohých rokov mimoriadne zlý stav infraštruktúry nemocníc. Popri rastúcich záväzkoch štátnych nemocníc po lehote splatnosti predstavuje dlhodobo podfinancovaná údržba a odkladané investície ďalší významný deficit a skryto kumulovaný dlh v slovenskom zdravotníctve. Na rozdiel od explicitného dlhu štátnych nemocníc, ktorý sa riadne eviduje, investičný dlh sa nikde nevyčísľuje, ani neeviduje. Kým so záväzkami po lehote splatnosti pomôže štátnym nemocniciam raz za niekoľko rokov vláda oddlžením (štátnou pomocou), skrytý investičný dlh sa kumuluje už desaťročia a štátna pomoc z neho rieši len malé fragmenty, najčastejšie investíciami z eurofondov
či inými jednorazovými dotáciami. Systematické riešenie doteraz neprišlo.

Štúdia vypracovaná pre ministerstvo zdravotníctva definovala „investičnú medzeru“ v porovnaní s Českou republikou na úrovni 137 mil. EUR ročne a v porovnaní s Rakúskom až na 441 mil. EUR ročne. Štúdia ďalej konštatovala, že infraštruktúra slovenských nemocníc je v súčasnej podobe ekonomicky neudržateľná, že slovenské nemocnice nedosahujú medzinárodné štandardy a väčšina nemocníc disponuje príliš veľkými plochami s veľkým počtom budov, ktoré sú staré a v zlom technickom stave.

MZ SR konštatovalo v roku 2013 v rámci vo vláde predloženej Informácii o stave investícií v akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku a o zámere realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave, že vzhľadom k zastaranosti infraštruktúry a nevyhovujúcemu logistickému usporiadaniu nemocníc sú možnosti zvyšovania ich produktivity rekonštrukciami existujúcich budov takmer vyčerpané, a „preto je potrebné priniesť koncept postupnej výstavby nových moderných nemocníc.“ Rezort odhadol investičnú potrebu vo výške 3,94 mld. EUR.

Pri alokovaní zdrojov do výstavby nových pavilónov, urgentov či modernizácie oddelení treba vždy postupovať v zmysle myšlienky hodnoty za peniaze, aby sa tieto obmedzené zdroje vedeli využiť čo najúčelnejšie – čiže tam, kde to najviac treba a kde to prinesie pacientom čo najväčší úžitok.
Obávam sa, že rozhodovanie na základe týchto princípov je pri investíciách do slovenských nemocníc na vedľajšej koľaji a ide skôr o politické rozhodnutia, ktoré v sebe už z definície nesú potenciál vyššieho rizika neefektívnosti.

  • 21.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, aký máte názor na ďalšie z opatrení ozdravného plánu Všzp. Ide o znižovanie cien výkonov hemodialýzy, dopravnej služby(o 1 cent za kilometer) a tiež zníženie bodov u zobrazovacích vyšetrení CT a MR. v roku 2017 plánuje ušetriť 14 miliónov. Chcela by som sa vás opýtať, aký máte na to názor a čo to bude znamenať pre pacientov? Budú tak poskytovatelia prinútení k tomu, aby ich ošetrili viac, ak chcú zarobiť toľko ako predtým? Prípadne čo si o tom myslíte? Vedeli by ste mi prosím poslať odpoveď do 14.30? Vopred veľmi pekne ďakujem.
Podľa Všzp sú CT a MR vyšetrenia jedny z mála, na ktorom môžu poskytovatelia zarábať, keďže ceny v tejto oblasti boli v minulosti nastavené tak, že pokrývali aj investičné náklady poskytovateľa. Čiže keď nemocnica kúpila CT za milión a splatila ho za dva roky, po tomto období už vedeli slušne zarobiť, keďže Všzp im aj potom vyplácala ceny, ktoré zohľadňujú aj kúpu tohto CT. Ceny CT a MR však v poslednom období klesli ale ceny zostali rovnaké ako v minulosti. A tak tu nastal priestor pre šetrenie. Súhlasíte, že v tejto oblasti boli vysoké marže? Nemocnice si vraj vedeli takto vykryť iné stratové oddelenia.

Odpoveď Dušana Zachara:
Podľa zistení Aliancie Fair-play patria firmy poskytujúce prístrojovú diagnostiku (MR a CT) medzi subjekty, ktoré majú v zdravotníctve najvyššiu výnosnosť – rentabilitu tržieb. U niektorých z nich presahuje dokonaca 45%-nú hranicu, čo je už skutočne vysoké číslo, ktoré nedosahuje často ani špekulatívny kapitál. Takže priestor na zníženie cien v tomto segmente určite je, pričom sa zároveň môže o trochu menej znížiť aj celkový finančný objem poisťovňou objednaných výkonov a pri predpoklade, že poskytovateľovi sa bude naďalej oplácať poskytovať pacientom svoje služby, nemusí pacient pocítiť toto zníženie v horšej dostupnosti a pacientov môže byť diagnostikovaných dokonca aj vyšší počet, a to za menej peňazí.

  • 16.6.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den, dakujem pekne za odpoved. Myslim, ze iste nedorozumenie v tej diskusii medi SOPK a MF spociva aj v tom, ze SOPK zrejme trapi osobitne zatazenie podnikatelov. Aj ked si vsak porovnam dane z prijmu pravnickych osob a dan z dividend, tak z toho nevychadzame ako krajina s nadmernym zatazenim (v porovnani s EU).

  • Naozaj sa v tomto pripade SOPK myli a ta zataz v medzinarodnom porovnani vlastne nie je nicim vynimocna?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podnikatelov trapia aj dane a odvody zo mzdy, lebo im zvysuju naklady na pracu.

Este sa musim ospravedlnit, tie porovnania, co som vam zaslal v texte mailu, platia len pre priemer krajin EU, ktore su clenom OECD. Porovnanie s priemerom OECD je ine: SR ma v porovnani s priemerom OECD vyssiu zataz vo vsetkych kategoriach domacnosti, pricom:

  • podstatne vyssiu zataz pre jednotlivcov s nizkym alebo priemernym prijmom s detmi aj bez deti, ako aj pre dvojicu s dvoma detmi, kde jeden rodic ma priemerny prijem a druhy nizky prijem
  • mierne vyssiu zataz pre jednotlivcov bez deti s vysokym prijmom, ako aj pre dvojicu s dvoma detmi, kde jeden rodic ma priemerny prijem a druhy ziadny prijem

Takze sa SOPK az tak velmi nemyli.

Rozdiely nie su vyrazne, ak sa porovname s priemerom EU (s vynimkou jednotlivcov s detmi a nizkym prijmom, kde ma SR podstatne vyssiu zataz). Rozdiely su vsak zretelne pri porovnani s OECD, co je sposobene vyrazne nizsou zatazou v tych statoch OECD, ktore nie su clenmi EU.

  • 16.6.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den, posielam slubene otazky. SOPK pred par mesiacmi kritizovala vysku danovoodvodoveho zatazenia na Slovensku, podla nich je jedna z najvyssich v EU. Ministerstvo financii na to reagovalo listom, v ktorom tvrdi, ze SOPK zavadza a v skutocnosti mame jedno z najnizsich zatazeni v OECD. Vcera SOPK odpovedalo, ze pre podnikatelov nie je makropohlad podstatny, dolezite su konkretne danove sadzby. Rad by som sa opytal na Vas pohlad.

  • Mame teda v ramci EU skor vyssie alebo skor nizsie danovoodvodove zatazenie?

SOPK taktiez reagovala na slova prezidenta Kisku, podla ktorych je tu priestor na mzdy zamestnancov vyssie o 10%, s cim priemyselna komora nesuhlasi a upozornuje ze su adekvatne stavu ekonomiky a tiez sa obava, ze prilis rychly narast miezd moze sposobit nizsiu atraktivitu pre investorov.

  • Povazujete mzdy Slovakov za adekvatne alebo ma skor pravdu prezident Kiska a mohli by byt vyssie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pri danovo-odvodovej zatazi je podstatne porovnat danovy klin, t.j. aku cast prijmov tvoria dane a odvody. Udaje v porovnani k HDP totiz mozu byt skreslene roznou efektivnostou vyberu, vyuzivanim vynimiek, alebo roznych rezimov zdanovania. Udaje OECD o danovom kline najdete tu. Vyplyva z nich, ze SR ma v porovnani s priemerom OECD (aj v porovani s priemerom za EU clenov OECD):

  • podstatne vyssiu zataz pre jednotlivca s nizkym prijmom a dvoma detmi
  • mierne vyssiu zataz pre jednotlivcov s nizkym alebo priemernym prijmom a bez deti, ako aj pre dvojicu s dvoma detmi, kde jeden rodic ma priemerny prijem a druhy nizky prijem
  • mierne nizsiu zataz pre jednotlivcov bez deti s vysokym prijmom, ako aj pre dvojicu s dvoma detmi, kde jeden rodic ma priemerny prijem a druhy ziadny prijem

Problemom na Slovensku je najmä vysoka zataz pre zivnostnikov a dohodarov s nizkym hrubym prijmom. Dalsim problemom je vysoka miera chudoby v neuplnych rodinach a rodinach s tromi a viacerymi detmi, ktoru by mohlo zmiernit prave znizenie danovo-odvodovej zataze pracujucich rodicov.

K druhej otazke – rast platov v sukromnej sfere treba nechat na trh, stat by do toho nemal zasahovat. Realne mzdy v poslednych rokoch rastu rekordne rychlo, takmer o 4 % rocne. Rast miezd je pritom v poslednom obdobi rychlejsi ako rast produktivity prace. Umele zvysovanie miezd by preto poskodilo firmy a zhorsilo nasu konkurencieschopnost.

  • 16.6.2017

Otázka (P. Krajčovič, Lekárnické listy)
Dobrý deň prajem, v súvislosti s prehľadom o spotrebe liekov za rok 2016, ktoré zverejnilo Národné centrum zdravotníckych informácií, by som sa chcel spýtať:

  • Aký je názor Váš na spotrebu liekov na Slovensku a v porovnaní so zahraničím?
  • Považujete počet spotrebovaných liekov za vysoký?
  • Aké opatrenia by podľa Vás mali byť prijaté v oblasti liekovej politiky?

Štatistický prehľad NCZI o spotrebne humánnych liekov

Odpoveď Dušana Zachara:
Co sa tyka udajov o spotrebe liekov, ktore zverejnilo NCZI, je zaujimave, ze v ostatnych rokoch sledujeme postupne znizovanie spotreby predpisanych a vydanych liekov hradenych z verejneho zdravotneho poistenia v mnozstevnom vyjadreni – v pocte baleni. Zaroven vsak rastu uhrady zdravotnych poistovni a minuly rok tiez aj doplatky pacientov.
Tento jav moze byt vysvetleny dvoma faktormi, ktore mozu posobit aj sucasne – postupne sa mozu zvacsovat balenia liekov a moze stupat v celoeuropskom meradle cena liekov.
Na to, aby sme lepsie vedeli ohodnotit trend v spotrebe liekov, by bolo vhodnejsie merat spotrebu na zaklade definovanej dennej davky (DDD), tak ako to sleduje napriklad OECD alebo WHO. Tu sme vsak zistili, ze v pripade slovenskej statistiky v OECD sa v nedostatocnej miere preberaju aktualizacie hodnot DDD, ktore stanovuje WHO, a preto sa moze stat, ze slovenske udaje mozu byt pri medzinarodnom porovnani pokrivene. Medzinarodne porovnanie tiez do znacnej miery limituju rozne pristupy jednotlivych krajin k zbieraniu dat o spotrebe liekov. Niektore krajiny, vratane Slovenska, reportuju data o spotrebe liekov z hlaseni distributorov, co moze mat za nasledok urcite nadhodnotenie, ine zasa na zaklade “realnejsich udajov” o v lekarnach vydanych a poistovnami uhradenych liekoch.

Bez ohladu na to by sme sa vsak mali snazit o to, aby sme vhodnymi opatreniami obmedzovali spotrebu liekov, ktora urcite nepatri v Europe medzi najnizsie, skor naopak. Zacat treba osvetou (zivotosprava, sport, stravovacie navyky a pod.), prevenciou, motivaciami, nevynimajuc aj tie financne, aby Slovaci menej casto navstevovali lekara, a aby nie kazda navsteva lekara koncila predpisanim lieku ci odoslanim k inemu specialistovi, tiez treba zlepsit reviznu cinnost poistovni, informovat lekarov a mozno aj citlivo zverejnovat, kto sa pri predpisovani velmi vymyka priemeru, kto ma ake prijmy od farmafiriem a konflikty zaujmov, odmenovat lekarov na zaklade vysledkov liecby, na zaklade toho, ako vyuzivaju genericku preskripciu lieciv atd.

  • 8.6.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som o stanovisko. ŽM sa má od júla zvýšiť na 199,48 eura. Zaujíma ma :

  • Čo hovoríte na tento posun? Nemal by štát zasiahnuť a napríklad nejakou vyhláškou ho aspoň raz zvýšiť viac, keďže 4 roky ŽM stagnovalo?
  • O koľko sa zvýšia rôzne dávky, ktoré štát dáva rodinám – pôjde o pár centov? Vdeli by ste mi poslať aspoň jeden prepočet?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ide o minimalne zvysenie, ktore neriesi problem rizika chudoby casti obyvatelstva. Vlada by mala hladat cesty, ako znizit pocet rodin s detmi zijucich v ohrozeni chudobou. Kazda tretia rodina s tromi a viac detmi je dnes v riziku chudoby. Kazde piate dieta vo veku do 18 rokov je v riziku chudoby. Klucove je preto zvysit socialne davky adresovane tymto ludom. Ide najmä o danovy bonus na deti, ktory sa uz styri roky nemenil, kedze je naviazany prave na vysku zivotneho minima. Danovy bonus pritom podporuje len pracujucich rodicov, jeho zvysenie by preto este posilnilo motivaciu ludi legalne pracovat. Riesenim je zasadnejsie zvysenie danoveho bonusu a jeho naviazanie na rast prijmov, nie na rast zivotneho minima.

Od zivotneho minima zavisi aj nezdanitelna cast zakladu dane. Kedze sa v poslednych rokoch nemeni, ludia si z rastucich prijmov mozu odpocitat stale len rovnaku sumu, cim rastie ich danovo-odvodova zataz. Problem je to najmä pre ludi s nizkym prijmom, pre ktorych su vysoke dane a odvody barierou vstupu na trh prace. Riesenim je zasadnejsie znizenie odvodov pre ludi s nizkym prijmom vratane zivnostnikov a dohodarov.

  • 7.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobré ráno, neviem ako ste na tom s časom dnes, ale dúfam že si nájdete čas na zodpovedanie otázok týkajúcich sa finančnej skupiny Penta a jej pôsobenia na trhu.

  • Čo si myslíte o ich pridanej spoločenskej hodnote?
  • Sú to oni, čo posúvajú slovenské zdravotníctvo alebo si naopak vyberajú len hrozienka?
  • Aký je potenciál Penty?
  • Je vôbec možné, aby na Slovensku prišiel nový súkromník s potenciálom rozbiť výsadné postavenie štátu a Penty v slovenskom zdravotníctve?
  • V čom tkvie podľa vás zisk nemocníc Penty keďže štátne sa čoraz viac zadlžujú. Jeden z dôvodov Penta uvádza prezamestnanosť v štátnych nemocniciach alebo drahšie nákupy. Čo na to hovoríte?

Odpoveď Dušana Zachara:
Bolo by potrebné definovať, čo sú to hrozienka, lebo existuje na zdravotníckom trhu spústa subjektov, ktoré majú v súčasnosti oveľa vyššiu mieru ziskovosti, ako majú zdravotnícke subjekty patriace pod skupinu Penta. Treba uznať, že Svet zdravia (ak odmyslíme “Kaliňákovu” predraženú malú nemocnicu v centre Bratislavy, ktorá nemá de facto ani urgentný príjem) je zatiaľ jediná spoločnosť, ktorá na Slovensku stavia novú nemocnicu (Michalovce). Tiež treba oceniť, že súkromníci prinášajú mnohé inovácie či už v oblasti elektronizácie alebo v manažovanej starostlivosti o pacienta.

Pre Slovensko by bolo prínosom, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo. V súčasnosti má v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv štát. Táto dominancia nášmu zdravotníctvu neprospieva. Ak by podobné dominantné postavenie na trhu získal nejaký súkromný subjekt, predstavovalo by to zvýšené riziko zneužitia tohto postavenia a vzniku monopolnej renty, a teda spoločenskej neefektívnosti. Regulačné a kontrolné orgány (PMÚ SR, ÚDZS, NKÚ) by mali na to upozorňovať a konať v prípade zneužitia dominantného postavenia akéhokoľvek subjektu. Podobne nebezpečný je aj oligopol (trh, v ktorom dominuje malý počet konkurujúcich si subjektov).

Ak však na trhu existuje súťaž a kvalitná regulácia prostredia, vrátane merania a zverejňovania kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, nemusí ani vertikálna integrácia (vlastníctvo poisťovne, lekární, polikliník a nemocníc jedným súkromným subjektom) predstavovať príliš veľké riziko pre spoločnosť. Naopak, môže prinášať na trh rôzne inovácie, ktoré umožňuje táto integrácia. Ak však tomu tak nie je, môže predstavovať aj vertikálna integrácia zvýšené riziko zneužívania dominantného postavenia. Na to treba pamätať a pozorne to sledovať a skúmať.

Je možné, že vizuálne môže pôsobiť celkový počet nemocníc patriacich pod Svet zdravia ako veľké číslo, ale keď si pozrieme ich celkové tržby spolu, tak sú nižšie ako tržby jednej štátnej Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Ano, mozu to byt aj tieto priciny, rovnako tak prilis velka ingerencia politikov a roznych zaujmovych skupin do fungovania statnych nemocnic, politicke nominacie a s tym suvisiaca kratka zivotnost manazerov statnych zariadeni, makke rozpoctove obmedzenia a pod.

  • 7.6.2017

Otázka (Tomáš Zemko, Topky.sk)
Pozdravujem, radi by sme sa spytali par otazok na nove video od Richarda Sulika. Video vyvolalo vlnu reakcii, vacsinou posmesnych. Chceli by sme si tak trochu overit tie grafy, co tam ukazal.

Odpoveď Petra Goliaša:
Je mi luto, ale tento tyzden nestiham grafy overit. Inak som si vsimol pod niektorymi grafmi podpis Eugena Jurzycu, ktory, ako ho poznam, urcite cerpal z relevantnych zdrojov. Druha vec je, ci tieto grafy mozno pouzit ako argument proti dalsej integracii v ramci EU. Podla mna nie, kedze suvis medzi integraciou a ukazovatelmi prezentovanymi v grafoch nie je podlozeny a vo viacerych pripadoch zrejme ani neexistuje. Prave naopak, pre Slovensko moze byt dalsia integracia ekonomicky prospesna, najmä ak by smerovala k hlbsiemu otvaraniu trhov so sluzbami, prisnejsim pravidlam pre strazenie verejnych financii alebo lepsim dohladom nad kvalitou a nezavislostou demokratickych institucii. Mozno suhlasit, ze vyssie priame dane by ekonomike skodili. Nerozumiem ale, preco pan Sulik spaja europsku integraciu so zvysovanim priamych dani.

  • 6.6.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus 1 deň)
Dobrý deň, v rozpočte na rok 2016 bola vyčlenená rezerva vo výške 50 mil. eur určená na krytie rizika horšieho hospodárenia nemocníc. Ako upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, až 47 mil. eur z tejto rezervy bolo nakoniec použitých na iné účely:

Vyše 8,8 milióna eur Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (NASES), Viac ako 7,1 milióna zinkasoval Štátny ústav pre kontrolu liečiv, Viac ako 5,1 milióna eur na bezpečnostné opatrenia počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ, Vyše 1,1 milióna eur na realizáciu mediálneho zabezpečenia národného vysielania RTVS, 1,1 milióna na Slovenskú informačnú službu, Viac ako milión eur išlo na 40 nových zamestnancov ministerstva spravodlivosti, 268 tis. eur na zabezpečenie stretnutia predsedov parlamentov členských štátov EÚ, 71 tis. eur ekonomické a právne poradenstvo pre spoločnosť Jaguar Land Rover, 10 tisíc eur na zabezpečenie financovania koncertu vo Vatikáne

  • Ako hodnotíte fakt, že peniaze nešli na krytie rizika horšieho hospodárenia nemocníc, keď k nemu skutočne došlo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nevnímam pozitívne, že napriek prísľubu, očakávaniam a tomu, že v rozpočte bola vytvorená rezerva pre prípad zhoršeného vývoja v zdravotníckych zariadeniach, ktorý aj nastal, bola rezerva použitá na iné účely. Aj zo správy RRZ vyplýva, že zvýšené príjmy oproti rozpočtu nedokázali pokryť oveľa rýchlejšie rastúce a vyššie výdavky v zdravotníctve. Ale možno ministerstvo financií pripravuje veľký balík peňazí na oddlženie nemocníc a vyhodnotilo to tak, že radšej vyčlení peniaze v rámci tohto mechanizmu, ktorý by mal byť podmienený plnením ozdravných opatrení zo strany nemocníc, ako rezervu rozpustiť teraz v “čiernej diere”. V takom prípade by sa to dalo pochopiť.

  • 5.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala, na váš názor na spoločnosť Magellan.

  1. Čo si myslíte o činnosti spoločnosti Magellan, ktorá na Slovensku, Česku a Poľsku skupuje pohľadávky nemocníc? Má na trhu svoje opodstatnenie?
  2. Košická nemocnica jej už vyše troch rokov nespláca dlhy. Aký na to máte názor? Môže to byť spôsobené vidinou oddlženia alebo aké môžu byť motivácie nemocnice, aby nesplácala? (ak o tom totiž rozhodne súd zo zákona bude musieť platiť úroky z omeškania, zatiaľ čo Magellan im ponúkal bezúročný kalendár splátok) Nemá byť aj v záujme nemocnice, aby sa dohodla a nemusela potom vynakladať dodatočné peniaze?

Odpoveď Dušana Zachara:
Obchodovanie s pohľadávkami je štandardným trhovým prvkom. V prípade pohľadávok voči neplatiacim nemocniciam umožňuje tento inštitút, aby sa veritelia dostali k svojim peniazom, aj keď nie v ich celej výške. Treba si uvedomiť, že problém je neplatenie faktúr nemocnicami, a nie to, že veritelia v snahe dostať sa k likvidite, používajú legitímny nástroj apoň na čiastočné naplnenie si svojich oprávnených nárokov. Ak by nemocnice platili načas, tak by ani obchod s pohľadávkami neprekvital. Problém je teda na strane štátnych nemocníc.
Nemám žiadne indície, ale ak by sa teoreticky chcelo nekalo špekulovať pri inak legitímnom obchodovaní s pohľadávkami, tak si to vyžaduje určité (ne)konanie zo strany štátnej nemocnice. Na to by sme si mali dať skôr pozor.

  • 2.6.2017

Otázka (Richard Nemec, Nový Čas)
Dobrý deň, zaujala ma nasledovná správa.

  • Je bežné, aby rezerva na krytie straty nemocníc bola použitá úplne inak? Najmä, ak vyplýva, že nemocnice naozaj hospodárili horšie ako sa plánovalo…
  • Čo na tú situáciu vôbec hovoríte?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nevnímam pozitívne, že napriek prísľubu, očakávaniam a tomu, že v rozpočte bola vytvorená rezerva pre prípad zhoršeného vývoja v zdravotníckych zariadeniach, ktorý aj nastal, bola rezerva použitá na iné účely. Aj zo správy RRZ vyplýva, že zvýšené príjmy oproti rozpočtu nedokázali pokryť oveľa rýchlejšie rastúce a vyššie výdavky v zdravotníctve. Ale možno ministerstvo financií pripravuje veľký balík peňazí na oddlženie nemocníc a vyhodnotilo to tak, že radšej vyčlení peniaze v rámci tohto mechanizmu, ktorý by mal byť podmienený plnením ozdravných opatrení zo strany nemocníc, ako rezervu rozpustiť teraz v “čiernej diere”. V takom prípade by sa to dalo pochopiť.

  • 2.6.2017

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o stanovisko ako analytika zameraného na zdravotníctvo. Ako vnímate, že rezerva (50 mil. eur), ktorá mala aspoň čiastočne pomôcť hospodáreniu nemocníc, skončila niekde úplne inde (NASES, SIS, predsedníctvo, financovanie koncertu vo Vatikáne)? Ministerstvo zdravotníctva sa k téme nevyjadrilo, iba nás odkázalo na Ministerstvo financií SR. Rezort financií tvrdí nasledovné: “použitie predmetnej rezervy bolo v súlade s vtedy aktuálnymi potrebami jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu a v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.” Výsledky zdravotníckych zariadení patriacich do sektora verejnej správy boli za rok 2016 zaznamenané plne v súlade s metodikou ESA 2010 do notifikovaného schodku rozpočtu verejnej správy.

  • Ako by sa podľa Vás mal k tejto téme postaviť minister zdravotníctva?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nevnímam pozitívne, že napriek prísľubu, očakávaniam a tomu, že v rozpočte bola vytvorená rezerva pre prípad zhoršeného vývoja v zdravotníckych zariadeniach, ktorý aj nastal, bola rezerva použitá na iné účely. Aj zo správy RRZ vyplýva, že zvýšené príjmy oproti rozpočtu nedokázali pokryť oveľa rýchlejšie rastúce a vyššie výdavky v zdravotníctve. Ale možno ministerstvo financií pripravuje veľký balík peňazí na oddlženie nemocníc a vyhodnotilo to tak, že radšej vyčlení peniaze v rámci tohto mechanizmu, ktorý by mal byť podmienený plnením ozdravných opatrení zo strany nemocníc, ako rezervu rozpustiť teraz v “čiernej diere”. V takom prípade by sa to dalo pochopiť.

  • 26.5.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko ohľadom základného garantovaného príjmu. Z analýzy OECD vyplýva, že niektoré štáty by mohli na zavedení takéhoto príjmu získať.

  • Ako to vidíte so Slovenskom? MOhlo by na tom získať?
  • Vo všeobecnosti – aké sú pozitíva a negatíva základného príjmu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Analyza OECD predpoklada financovanie zakladneho prijmu zo zoskrtania danovych ulav a roznych socialnych davok s vynimkou davok v hmotnej nudzi, prispevkov na byvanie a dochodkov. Podla tejto metodiky by system bolo mozne financovat najmä v krajinach s rozsiahlymi danovymi ulavami a mnozstvom nestandardnych socialnych davok. Slovensko ma skor menej danovych ulav a väcsina socialnej pomoci ide na dochodky a davky v hmotnej nudzi, preto by u nas taky system bez zvysovania dani pravdepodobne nebol financne udrzatelny.

Nevyhodou zakladneho prijmu je popri nakladnosti aj to, ze nerozlisuje medzi roznou socialnou situaciou poberatelov. Osamela matka s dietatom ci zdravotne postihnuty clovek je na pomoc statu odkazany viac ako zdravy slobodny mlady muz. Pre niektorych nezamestnanych by zakladny prijem znamenal tiez zvysenie davok, cim by este viac oslabil ich motivaciu hladat si pracu.

Efektivnejsou cestou je zjednodusovat socialny system rusenim malo vyuzivanych socialnych davok, davok vyplacanych bohatsim ludom, ktori na ne nie su odkazani a rusenim danovych vynimiek.

  • 26.5.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, prosím o stanovisko k nasledujúcej téme. Ministerstvo zdravotníctva predložilo na pripomienkovanie novelu zákona o zdravotníckej starostlivosti. Oproti pôvodnému návrhu z nej vypadli tzv. doplnkové ordinačné hodiny, ktoré mali umožniť pacientom objednať sa k lekárovi za úhradu na konkrétny čas po riadnych ordinačných hodinách. Namiesto toho zavádza rezort hrozbu pokuty 10 000 eur pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za vyberanie nepovolených poplatkov.

  1. Mali by mať pacienti možnosť zaplatiť si nejaký nadštandard, napr. možnosť objednať sa na konkrétnu hodinu alebo zaplatiť si kratší termín na vyšetrenie k špecialistovi?
  2. Pomôže hrozba vysokých pokút v boji proti čiernym platbám a úplatkom v zdravotníctve?
  3. Zlepší alebo zhorší chystaná novela dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov, a v čom?
  4. Mali ste nejaké konkrétne pripomienky k tomuto návrhu, aké?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Určite áno. Zároveň musí platiť, že “neplatiaci” pacienti nebudú odsúvaní a posielaní na druhú koľaj. Súčasné znenie návrhu novely ignoruje potreby jednej skupiny pacientov, ktorí sú ochotní si za nečakanie, resp. presný a nimi zvolený termín u lekára priplatiť, čo je momentálne na Slovensku v praktickej rovine považované za nadštandard. Je nesporné, že ak sa na Slovensku nestane štandardom objednávanie sa na presný termín pre všetkých pacientov a u všetkých lekárov alebo nebude zavedená regulovaná možnosť priplatiť si za nečakanie, tak je to pre spoločnosť neefektívna situácia, ktorá bude mať za následok obchádzanie pravidiel a úplatky alebo márnenie času mnohých ľudí, ktorí mohli namiesto neproduktívneho čakania u lekára vytvoriť pre spoločnosť mnohé cenné hodnoty.
  2. Myslím si, že výška navrhovanej sankcie môže byť pre niektorých súkromných lekárov priam likvidačná. Zdá sa mi, že nie je proporčná k celospoločenskej hrozbe vyplývajúcej z neoprávneného vyberania poplatkov od pacientov. Zrušenie mnohých poplatkov zapríčiní, že namiesto možnosti mať regulované poplatky, ktoré sú transparentné, kontrolovateľné a sú zdaňované, tu vznikne priestor pre úplatky. Síce nebudú poplatky, ale budú úplatky. A ten, kto nechce uplácať, bude musieť neproduktívne čakať.
  3. Skôr si myslím, že zhorší, nakoľko mnohých pacientov odradí dlhé čakanie pred ambulanciami. Je to tiež určitá forma regulácie nadbytočného dopytu po zdravotnej starostlivosti, ale je neefektívna. Je to ako trhať fialky dynamitom.

  • 23.5.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa informovala, ako vnímate možnosť zavedenia doplnkového zdravotného poistenia regulovaného štátom. V súčasnosti nad tým totiž rezort uvažuje.

  • Aké by mohli byť výhody a nevýhody?
  • Mohol by to byť jeden zo spôsobov, ako priniesť viac peňazí do systému?
  • Ako je to s doplnkovým zdravotným poistením u našich susedov, je to v EÚ bežná prax?
  • Myslíte si, že je stanovenie základného balíka verejného zdravotného poistenia priechodné za súčasnej vlády? Zatiaľ totiž túto tému analyzujú a ďalšie kroky urobia až po analýze.

Odpoveď Dušana Zachara:
Už aj dnešná legislatíva umožňuje uzatvárať individuálne (doplnkové) zdravotné poistenie. V praxi však nie je veľmi využívané. Dôvodom je, že základný balík zdravotnej starostlivosti, ktorý je hradený z povinného verejného zdravotného poistenia nie je dostatočne presne definovaný, resp. umožňuje výklad, že takmer všetko má byť hradené z odvodov a daní. A keď môže byť takmer všetko hradené z verejného zdravotného poistenia, nie je ani dostatočne veľký priestor pre poskytovanie doplnkového poistenia. Ak by ministerstvo začalo presnejšie definovať nároky poistencov z verejného poistenia, čiže by zreálnilo základný balík, ktorý v súčasnosti de iure obsahuje takmer všetko, tak by mohol vzniknúť priestor pre doplnkové poistenie. A to by samozrejme prinieslo sektoru nové čisté peniaze, z ktorých by mali prínos všetci, a nie len tí vyvolení ako pri úplatkoch. Doplnkové poistenie je preto aj spôsob, ako znížiť mieru úplatkov. Pre kvalitnejší zdravotnícky materiál, kratšie čakanie, lepšie služby či inovatívne lieky by stačilo platiť si doplnkové poistenie, a nie úplatky.
Stanovenie základného balíka verejného zdravotného poistenia nie je priechodné za súčasnej vlády. Stanovenie čiastkových definícií štandardných diagnostických a liečebných postupov pri niektorých diagnózach je však možné presadiť.

  • 23.5.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. Minister Richter začína hovoriť o novom nástroji, cez ktorý chce podporiť mobilitu za prácou. Ide o nový príspevok na presťahovanie. Nejaké veľké podrobnosti k tomu zatiaľ nie sú. Posielam ale vyjadrenia ministra.

“To znamená otázka mobility, tak jak je pomenovaná, že ju musíme riešiť v sociálnom balíku, aj toto potvrdzuje, že je nevyhnutné ďaleko viacej zvýhodniť, vytvoriť podmienky pre to, aby ľudia, ktorí majú záujem pracovať, využili tie nástroje, ktoré sú tri, to je cestovné, preplácanie ubytovania a teraz ideme ponúknuť možno aj 4‑tisíc, pokiaľ bude mať záujem sa presťahovať za prácou, tak kde práce je dostatok a samozrejmá vec, že presťahovať sa aj s kompletne s celou rodinou.”

“Cez to nechceme ale riešiť nejaké zabezpečenie nábytku, ale priame náklady na auto, prepravu nejakého nábytku a tých ďalších vecí, aby sme absolútne pokryli náklady pre rodinu, ktorá sa rozhodne presťahovať za prácou do miesta, kde tej práce je jednoducho dostatok.”

Otázky:

  1. Čo hovoríte na takýto nástroj? Môže to skutočne pomôcť mobilite?
  2. Je to takýto nástroj nesystematickým vyhadzovaním peňazí?
  3. Podporuje sa takto podobne mobilita aj vo svete?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podpora mobility je spravny ciel, jednorazove davky sa vsak na Slovensku zatial neosvedcili. Terajsi prispevok na prestahovanie vyuziva minimum rodin. Vyrazne zvysenie prispevku pravdepodobne prilaka viac poberatelov. Dolezite bude zachovat adresnost, aby davku dostavali len ludia bez prace alebo s nizkymi prijmami. Pre zasadnu zmenu by vlada musela pristupit k dlhodobym opatreniam, ako napriklad znizenie odvodov pre ludi s nizkym prijmom, alebo preplacanie casti nakladov na byvanie pre rodiny s nizkym prijmom.

  • 19.5.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den, pripravujem clanok o avizovanych zmenach v dlhovej brzde a rad by som sa Vas k tejto teme opytal niekolko otazok.

  • Ministerstvo financii bolo poverene pripravou novely zakona o rozpoctovej zodpovednosti. Sankcne pasma by mali byt po novom naviazane na cisty verejny dlh namiesto hrubeho verejneho dlhu. Aky je Vas nazor na takuto zmenu zakona?
  • Vlada chce vdaka uvolnenej dlhovej brzde dobudovat infrastrukturu v zaostalych regionoch. Je podla Vas podpora tychto regionov adekvatnym dovodom na vyssie vladne vydavky a pomalsie tempo znizovania verejneho dlhu?
  • Ako sa da podla Vas inym sposobom okrem uvolnenia dlhovej brzdy co najefektivnejsie pomoct zaostalym regionom?
  • Aku vysku verejneho dlhu by si malo Slovensko stanovit ako svoj ciel a ake su rizika, ak sa jeho hodnota bude pohybovat nad 50 %?

Odpoveď Petra Goliaša:
Na uvolnenie dlhovej brzdy nie je dovod. Ak vlada splni rozpoctove ciele, bude dlh klesat dostatocne prudko na to, aby sa vytvoril priestor pre potrebne investicie, napriklad do infrastruktury. Uvolnenie dlhovej brzdy by navyse viedlo k zvyseniu verejneho dlhu s negativnym dopadom na udrzatelnost verejnych financii.

Pokial dojde k prechodu na cisty dlh, mali by adekvatne klesnut sankcne pasma, aby nedoslo k uvolneniu dlhovej brzdy.

Odporucam Vam pozriet si tiez vysledky nedavneho prieskumu KEA k tejto teme. V otazke c. 4 spolu 13 analytikov suhlasilo s prechodom na cisty dlh pri pouziti metodiky Eurostatu a 8 nesuhlasilo. Pri pouziti metodiky MF SR suhlasilo 11 analytikov a 10 nesuhlasilo.V kazdom pripade by vsak mali klesnut sankcne pasma. S prechodom na cisty dlh bez poklesu sankcnych pasiem nesuhlasilo 20 analytikov, len 1 vyslovil mierny suhlas.

Co sa tyka znizovania regionalnych rozdielov, za prioritne povazujeme znizenie odvodov pre ludi s nizkym prijmom, ako aj investicie do oprav ciest prvej triedy. Pozrite si tiez nasu nedavnu analyzu k tejto teme vratane odporucani na str. 5: http://www.ineko.sk/file_download/1119

  • 19.5.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. MZ sa vyjadril, ze od januara DRG realne funguje, tak som si pozrela, ako sa nakoniec nastavili zakladne sadzby pre nemocnice. Povodne sa hovorilo o tom, ze bude pat zakladnych sadzieb, no nakoniec ich je osem s tym, ze este v ramci kazdeho typu ZZ su nastavene individualne zakladne sadzby pre kazdu jednu nemocnicu). Chcem sa s Vami poradit, co si o tom myslite. Je pochopitelne, ze pre nemocnice by to bol sok, ak by z roka na rok mali prejst na uplne novy platobny mechanizmus. No cielom DRG ma byt spravodlivejsie odmenovanie nemocnic.

  • Mozno ho docielit, ak ma kazda nemocnica aj v ramci DRG nakoniec individualnu sadzbu?
  • Je podla Vas lepsie, ak by bolo iba pat zakladych sadzieb, ako sa povodne hovorilo, alebo pre zaciatok je lepsi model aj s individulanymi zakladnymi sadzbami?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je veľmi dôležité, aby DRG-systém nespôsobil štátnu reguláciu cien. Som za to, aby mali zdravotné poisťovne možnosť selektívne kontrahovať poskytovateľov a pri zmluvách zohľadňovali kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Myslím si, že zdravotné poisťovne by mali mať možnosť stanoviť si svoje vlastné základné sadzby a medzi poskytovateľmi diferencovať. Rôzne nemocnice vedia totižto rovnaký zákrok u rovnakého pacienta uskutočniť s rozdielnou mierou kvality a efektívnosti. Za rozdielnu kvalitu by sa nemalo platiť rovnako.

  • 15.5.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, keďže v stredu to bude rok od nástupu pána Kočana do funkcie šéfa Všzp chcela by som vás najprv poprosiť stručne všeobecne zhodnotiť jeho rok z vášho pohľadu, ako si počínal.(max. 3-4 vetičky do ankety) a potom konkrétnejšie do článku by ma zaujímalo:

  • Ako sa podľa vás popasoval s dlhom poisťovne a čo bolo jeho najväčším úspechom za ten rok, ak sa dá niečo vypichnúť.
  • Tiež by ma zaujímalo, čo hodnotíte negatívne v rámci jeho vedenia a čo by ste od neho ešte očakávali. Naplnil niektoré z očakávaní, ktoré sa do neho vkladali?

Odpoveď Dušana Zachara:
Veľmi oceňujem zvýšenú otvorenosť poisťovne voči verejnosti. Posilnila sa transparentnosť pri zverejňovaní dát a dokumentov, hoci aj tu si viem predstaviť ešte väčší rozsah zverejňovaných informácií zo strany poisťovne. Nové vedenie VšZP zdedilo po svojich predchodcoch zlé zmluvy, neľahkú finančnú situáciu a obrovský dlh, s čím sa bude musieť pasovať viac rokov a to aj ovplyvní a obmedzí činnosť nového manažmentu. Priestor na nejaké rozvojové aktivity bude minimálny. Bude treba šetriť a racionalizovať. Myslím si, že ozdravný plán VšZP mohol a mal byť ambicióznejší, aj keď po telefonáte Roberta Fica generálnemu riaditeľovi je sotva predstaviteľné, že by ešte niekto z manažmentu v tomto úsilí chcel pritvrdiť. Tieto politické mantinely budú do značnej miery determinovať budúce kroky súčasného vedenia VšZP, a preto ani neočakávam, že prinesú rýchly a veľký zázrak.

  • 15.5.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. Dlhodobo nezamestnaných (viac ako 48 mesiacov) budú hľadať prácu agentúry dočasného zamestnania. A to tak, že ich oni normálne zamestnajú na pracovnú zmluvu a potom budú mať mesiac na to, aby mu našli prácu, napríklad ho môžu niekam aj prideliť na dohodu. Ak sa im to podarí, dostanú za zamestnanca mesačne príspevok 439 eur. ADZ takto bude na nezamestnaného dostávať peniaze 9 mesiacov. Nezamestnaný, kt. sa rozhodne nezúčastniť projektu, bude vyradený z evidencie.

Dlhodobo nezamestnaný uchádzač o zamestnanie (DN UoZ) sa stáva riadnym zamestnancom agentúry dočasného zamestnávania (ADZ), čo ADZ preukazuje pracovnou zmluvou. Na nájdenie práce – umiestnenie u užívateľského zamestnávateľa má ADZ prvý mesiac. Druhý mesiac ADZ musí preukázať úradu PSVR, že má uzatvorenú dohodu/dohody o dočasnom pridelení agentúrneho zamestnanca s užívateľským zamestnávateľom, ktorá/ktoré pokrýva/pokrývajú najmenej 15 kalendárnych dní v každom z týchto kalendárnych mesiacov. Ak taká zmluva nebude predložená, resp. ak sa ADZ po mesiaci nepodarí umiestniť tohto zamestnanca u užívateľského zamestnávateľa po stanovenú dobu (min 120 hodín v mesiaci), nedostane za tuto osobu príspevok.

ADZ bude poskytovaný príspevok aj po druhom a v ďalších mesiacoch zamestnávania dlhodobo nezamestnaného uchádzača o zamestnanie (DN UoZ) v prípade, ak ho pridelí dočasnému užívateľskému zamestnávateľovi. V prípade, že sa ADZ nepodarí ďalej umiestňovať DN UoZ na trhu práce, môže sa vrátiť do evidencie úradu.

  1. Čo hovoríte na projekt? Ako ho hodnotíte? Môže takto nastavený skutočne pomôcť dlhodobo nezamestnaným z hľadaním práce či so získaním pracovných návykov?
  2. Kde vidíte úskalia projektu?
  3. Nie je projekt len nástrojom ako znížiť evidovanú nezamestnanosť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zapojenie sukromneho sektora do aktivacie nezamestnanych je spravny krok. Sukromne agentury budu motivovane najst nezamestnanym pracu, aby im ostala co najvacsia cast statneho prispevku. Rizikom je vznik fiktivnych pracovnych miest, na zaklade ktorych by si agentura delila prispevok s uzivatelskym zamestnavatelom a nezamestnanym. Stat by mal preto kontrolovat, ci su vzniknute pracovne miesta realne.

  • 12.5.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobré ráno, chcela by som sa opýtať na to, čo si myslíte o garantovaní minimálnej hodinovej mzdy lekárom na LSPP. Má sa to odvíjať od minimálnej mzdy v hospodárstve a vychádza to cca 12 eur na hodinu. V súčasnosti sa práve na platy na tomto type pohotovostí sťažujú a niektorí vraj pracujú aj zadarmo. Na garantovanie minimálnej mzdy 12 e zákonom však reaguje Asociácia nemocníc Slovenska, podľa ktorej je potrebné garantovať min. mzdu aj lekárom na urgentoch a mala by byť vyššia ako na pohotovostiach.

  • Čo si o tom myslíte?
  • Je to spravodlivé, prípadne, sú požiadavky ANS oprávnené? Tvrdia, že sa ta riešia ťažšie prípady a očakávajú tiež väčší nápor, ak bude LSPP iba do 23, takže by mali mať garantovanú vyššiu minimálku.

Odpoveď Dušana Zachara:
Tvorba cien za prácu zdravotníkov by sa mala odvíjať od jednania medzi poskytovateľom a platcom. Nie som prívržencom regulácie miezd. Argumentom pri vyjednávaní o cenách by mala byť najmä kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

  • 11.5.2017

Otázka (Branislav Toma, Pravda)
Dobrý deň, pripravujeme článok o tom, či treba silný II. pilier aj v časoch rastúcej zamestnanosti. Chcel by som vás poprosiť o odpovede:

  • Potrebuje Slovensko silný II. pilier aj v časoch rastúcej zamestnanosti?
  • Môže rastúca zamestnanosť vykompenzovať rastúci počet dôchodcov?
  • Komu sa oplatí a neoplatí byť v II. pilieri?
  • Ako hodnotíte nízke dôchodky vyplácané súkromnými poisťovňami v II. pilieri?
  • Aké zmeny treba podľa vás prijať pre lepšie fungovanie II. piliera?
  • Pomôže II. pilier dlhodobej udržateľnosti verejných financií?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zmeny v zamestnanosti mozu byt len docasne, preto by nemali ovplyvnovat zakladne nastavenie dochodkoveho systemu. Prinosom druheho piliera je rozlozenie zdrojov buduceho dochodku medzi domaci trh prace a financne trhy, co posilnuje stabilitu dochodkoveho systemu. Domaci trh prace bude pod vplyvom starnutia obyvatelstva produkovat menej zdrojov na financovanie dochodkov, druhy pilier preto v dlhodobom horizonte pomaha zlepsit udrzatelnost verejnych financii. Nedostatkom sucasneho nastavenia je, ze zhruba dve tretiny mladych ludi nevstupuje do druheho piliera, co vyrazne oslabuje jeho prinosy pre verejne financie. Dalsim nedostatkom je, ze väcsina sporitelov drzi svoje uspory v nizko vynosnych fondoch, preto nezarabaju na raste globalnych financnych trhov. V sucasnosti poberaju z druheho piliera dochodky ludia, ktori si tam nesporili dostatocne dlhu dobu na to, aby mali vysoke dochodky. Da sa ale ocakavat, ze s kazdym dalsim rokom budu dochodky z druheho piliera vyssie.

  • 11.5.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobré ráno, ak by ste si našli čas dnes by som sa na vás chcela obrátiť s otázkou týkajúcou sa programu zdravotnej poisťovne Dôvera. Počet ľudí s diabetom rastie a tak rastú aj náklady poisťovní. Dôvera má projekt, kde týchto pacientov odmeňujú za starostlivosť(napr. odmeny za pravidelné prehliadky a splnenie cieľov, ktoré si dajú a po splnení kritérií získavajú body, za ktoré vedia nakupovať knihy či v lekárni. Od 1.7 tiež prechádzajú na nové platby pre lekárov, kedy budú od poisťovne dostávať peniaze za starostlivosť o pacienta, časom majú byť odmeňovaní aj podľa výsledkov liečby.

  • Čo si myslíte o motivovaní pacientov?
  • Myslíte si, že im to vie pomôcť v liečbe a vo väčšej starostlivosti o svoje zdravie?
  • Tiež by som sa chcela opýtať, aký máte názor na takéto zmeny v platbách pre lekárov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Oceňujem inovatívny smer, ktorým sa vydala zdravotná poisťovňa Dôvera pri liečbe pacientov s cukrovkou a súvisiacich platbách lekárov. Ide o vytváranie správnych motivácií tak pre pacientov, ako aj lekárov, aby boli peniaze využívané čo najúčelnejšie a pacientom bola poskytnutá za ne čo najväčšia hodnota. Manažovanie pacienta a postupné posilovanie odmeňovania za dosiahnuté výsledky liečby je trendom vo vyspelom svete, preto je dobré, že sa aj u nás objavujú takéto prvé lastovičky.

  • 10.5.2017

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. Ministerstvo dopravy prichadza so zmenou zakona, ktory sa tyka sa jednorazovych mimoriadnych opatreni v priprave niektorych stavieb dialnic a ciest pre motorove vozidla. Rezort dopravy v nom zavadza novy pravny institut predbeznej drzy.

  • Ako tento navrh vnimate?
  • Je takyto institut bezny v inych europskych krajinach?
  • V ktorych krajinach sa takyto pravny institut nachadza?
  • Ako vobec hodnotite zavadzanie tohto institutu?
  • Vlastnicke pravo je garantovane Ustavou. Nehrozi rozpor s Ustavou Slovenskej republiky? Preco?

Posielam linky na navrh zakona
Navrh na skratene legislativne konanie

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Nemal som si kedy preštudovať, čo takto expresne navrhujú, a už vôbec nie konzultovať to s právnikmi. Takto sa v slušnej krajine zákony netvoria. Ale dôležitejší (a v tejto fáze jediný zhodnotiteľný) je podľa mňa nasledovný kontext tejto témy:

Pravidlá, ktorými sa na Slovensku riadi oceňovanie a vykupovanie pozemkov pod diaľnice, sú magnetom pre špekulantov. Žiaľ, tento problém vláda dlhodobo nerieši. Navyše vedenie rezortu dopravy špekulantov samo kryje tým, že odmieta zverejňovať zmluvy o kúpe pozemkov. Tie by umožnili ukázať, ktoré osoby a subjekty na lacno skúpených pozemkoch rýchlo zarobili milióny až desiatky miliónov eur. Ak sa rezort dopravy vyhovára na špekulantov, prečo odmieta z infozákona vypustiť výnimku zo zverejňovania zmlúv, ktorá aj špekulantov naďalej zakrýva?

Vláda dlhé roky nerieši jadro problému ale iba jeden z neželaných následkov zlého systému, aj to len v prípade, že ide o PPP projekty (prvá vláda R. Fica pred cca 10 rokmi i 3. vláda R. Fica teraz). Môže to mať dve vysvetlenia:
Prvé je, že na priekupníctve s pozemkami pod diaľnice zarába viac osôb blízkych vládnym špičkám. Medializovaný prípad Bélu Bugára, je len slabým odvarom iných transakcií, cez ktoré sa na diaľničných pozemkoch zarába rýchlejšie a viac. Druhé vysvetlenie je, že vládne strany za mnoho rokov pôsobenia vo viacerých vládach neboli schopné porozumieť, v čom je podstata problému, a tak znova riešia len symptómy. Navyše veľmi neskoro a neštandardne – bez verejnej, ba ani primeranej odbornej diskusie. Dokonca s obídením postupov, ktorými sa riadi príprava všetkých ostatných zákonov.
Teoreticky je možné i tretie vysvetlenie: Vláda už pred rokmi požiadala špičkových expertov na ústavné právo, aby hľadali riešenie, ktoré bude rýchle, férové a v súlade s ústavou. A teraz ho konečne našli. Žiaľ, takéto vysvetlenie zrejme vylúči každý, kto pozná štýl práce minulého i súčasného vedenia rezortu dopravy. A hoci znie najlepšie, prvé dve vysvetlenia sú reálnejšie. Čo je vážnym dôvodom na zamyslenie a domáhanie sa vysvetlenia a nápravy.

  • 10.5.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den. Podla zamestnavatelov doplatia na vladou pripravovane socialne balicky obycajni ludia a firmy posobiace predovsetkym v chudobnych krajoch. Tie podla nich mozu sposobit krach firiem a celkove zvysovanie cien. S balickami nesuhlasia aj z toho dovodu, ze v pripade ekonomickej krizy by sa nasa ekonomika dostala do problemov, na co by sme sa mali pripravit. Naopak, podla vlady a odborarov sa nasej ekonomike dari a je teda prirodzene, ze sa to premietne do miezd a zivotnej urovne ludi.

  • Chcel by som sa opytat na Vas nazor. Mozeme si v dnesnej situacii taketo balicky dovolit alebo maju pravdu skor zamestnavatelia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pre regiony je skodlive najma prudke zvysovanie minimalnej mzdy. Ohrozuje totiz pracu pre ludi s nizkou kvalifikaciou. Firmy za minimalnu mzdu zamestnaju len tych, ktori dokazu vytvorit adekvatnu hodnotu. Ak minimalna mzda prudko stupne, mozu firmy riesit zvysene naklady rusenim pracovnych miest. Ako prvi budu na rade najmenej vzdelani ludia, ci ludia pracujuci na ciastocne uvazky.

Ak chce vlada pomoct ludom s nizkym prijmom, mala by im znizit odvody, aby stupla ich cista mzda. Dnes odvody ukrajuju takmer 40% z nakladov prace pri minimalnej mzde. Este vyssie odvody platia ludia pracujuci na dohodu ci zivnostnici s nizkymi hrubymi prijmami. Mnohym sa za tychto podmienok neoplati pracovat, alebo pre nich ani neexistuju pracovne miesta. Aj preto mame vysoku dlhodobu nezamestnanost a malo moznosti zamestnat sa na ciastocny uvazok.

  • 3.5.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. Niektorí členovia vlády hovoria o možnosti zaviesť odvetvoú minimálnu mzdu. Zaujíma ma:

  1. Čo na tento nápad hovoríte? Čo to môže Slovensku priniesť?
  2. Ak by sa skutočne zaviedla odvetvová minimálna mzda, ako by to bolo možné, cez kolektívne vyjadnávania?
  3. Existuje niečo také (teda minimálna mzda podľa odvetví) v zahraničí? Kde? A čo to tam prináša, čo na to v zahraničí hovoria?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vsetko zavisi od vysky minimalnej mzdy. Ak by bolo vysledkom znizenie minimalnej mzdy v odvetviach s nizsou pridanou hodnotou, bol by to impulz k tvorbe pracovnych miest. Napriklad v polnohospodarstve by vzhladom na nizsiu pridanu hodnotu aj kvalifikacnu narocnost pri vykonavani beznych prac mohla byt minimalna mzda podstatne nizsia ako v IT sektore.

Este efektivnejsie by bolo znizit odvody ludom s nizkym prijmom, aby sa im viac oplatilo legalne pracovat. Popri zamestnancoch by nizsie odvody mali platit aj dohodari a zivnostnici, ktori maju nizke hrube prijmy. Ich odvody su dnes take vysoke, ze nizko kvalifikovani ludia radsej pracuju nacierno, alebo len poberaju socialne davky. Aj preto mame na Slovensku vysoku dlhodobu nezamestnanost. Popri znizeni odvodov je tiez potrebne posilnit subeh socialnych davok a prijmu z prace tak, aby platil pre vsetkych poberatelov davok a bez casoveho obmedzenia. Tieto opatrenia by pomohli znizit dlhodobu nezamestnanost, chudobu aj regionalne rozdiely.

  • 3.5.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcel by som Vas poprosit o zaslanie odpovede na otazku, ktoru sme riesili telefonicky:

  • Aky je Vas nazor na navrh Mostu zvysit nezdanitelnu cast zakladu dane?

Odpoveď Petra Goliaša:
Politici by mali pri kazdom navrhu na znizenie prijmov alebo zvysenie vydavkov prezentovat aj kompenzacne opatrenia, ktore by garantovali, ze nedojde k zvyseniu deficitu verejnych financii.

Znizenie priamych dani by podporilo rast zamestnanosti, ak by teda neslo na ukor vyssieho deficitu, bol by to krok spravnym smerom. Este efektivnejsie by bolo znizit odvody len ludom s nizkym prijmom, aby sa im viac oplatilo legalne pracovat. Popri zamestnancoch by nizsie odvody mali platit aj dohodari a zivnostnici, ktori maju nizke hrube prijmy. Ich odvody su dnes take vysoke, ze nizko kvalifikovani ludia radsej pracuju nacierno, alebo len poberaju socialne davky. Aj preto mame na Slovensku vysoku dlhodobu nezamestnanost. Popri znizeni odvodov je tiez potrebne posilnit subeh socialnych davok a prijmu z prace tak, aby platil pre vsetkych poberatelov davok a bez casoveho obmedzenia. Tieto opatrenia by pomohli znizit dlhodobu nezamestnanost, chudobu aj regionalne rozdiely.

  • 3.5.2017

Otázka (Richard Nemec, Nový Čas)
Dobrý deň, vláda dnes prerokuje materiál o dlhu nemocníc. V súvislosti s materiálom by som sa Vás rád spýtal na nasledujúce otázky:

  1. čo podľa Vás spôsobuje neustály nárast dlhu najmä fakultných nemocníc?
  2. kde by mohli nemocnice svoje výdavky znižovať?
  3. aký by mal byť postup ministerstva, príp. vlády (legislatívne), ako zabrániť nárastu dlhov v budúcnosti?
  4. sú návrhy MZ SR v predmetnom materiáli správnou a realizovateľnou cestou ako znížiť výdavky nemocníc?
  5. je niečo podľa Vás podstatné, čo predmetný materiál neobsahuje (podnety, návrhy, dôvody súčasného stavu)?
  6. čo hrozí bežným ľuďom pokiaľ sa dlh bude navyšovať (zatváranie nemocníc, štrajky, ….)? Môže to ohroziť chod nemocníc?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Nárast dlhu v ostatných rokoch bol istotne zapríčinený aj každoročným povinným zvyšovaním miezd zdravotníckych pracovníkov, ktoré nebolo zo strany štátu dostatočne kryté dodatočnými zdrojmi, avšak najväčší problém vidím v pokrivených motiváciách aktérov štátneho zdravotníctva (čo s predošlým bodom úzko súvisí). Manažéri a personál v štátnych zariadeniach nie sú dostatočne motivovaní, aby hospodárili účelne, aby poskytovali spoločnosti čo najväčšiu hodnotu za vynaložené peniaze, aby sa zlepšovali. Ak prichádza k pochybeniu, zhoršovaniu stavu či stagnácii, neprichádza pre týchto aktérov žiadny trest (exekúcie, prepúšťanie, predaj majetku, konkurz). Namiesto toho prichádza pravidelné oddlžovanie, pravidelné nárasty miezd, pravidelné znovuzvolenie politikov-populistov.
  2. V mnohých štátnych nemocniciach je priestor na znižovanie personálnych nákladov, ktoré tvoria väčšinu nákladov nemocnice, potom sú to úspory z účelnejšieho používania liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, z lepšieho nastavenia procesov v nemocnici a z manažovania pacienta. Nemocnice by tiež mali chcieť zvyšovať svoje príjmy z poskytovania zdravotnej starostlivosti.
  3. Transformovať štátne nemocnice z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti, zavádzať tzv. tvrdé rozpočtové obmedzenia pri ich hospodárení, zrušiť platový automat pre zdravotníckych pracovníkov a odmeňovať ich viac na základe zásluhovosti, merať a zverejňovať kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
  4. Zlepšením kvality manažovania nemocníc môže prísť k zlepšeniu situácie, ale obávam sa, že to nebude stačiť. Bude treba prijať systémové opatrenia z predošlého bodu.
  5. Materiál neuvádza, že jedným z hlavných dôvodov zlého hospodárenia v štátnych nemocniciach môže byť aj prílišná ingerencia politikov do ich fungovania.
  6. V súčasnosti je problémom, že štátne nemocnice, možno s výnimkou jednej – dvoch, sú príliš veľké a dôležité na to, aby sa mohli hneď zavrieť. A to si uvedomujú a využívajú to. Neprispieva to k tlaku na lepšie hospodárenie. Majú prakticky v mnohých oblastiach monopolné postavenie.
    Ľudia však môžu pocítiť dlhodobé zadlžovanie nemocníc horším servisom, zastarávaným prostredím a vybavením, nižšou kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti, neinovovaním, dlhším čakaním, horšou dostupnosťou liekov, zdravotníckeho materiálu a prístrojov a pod.
    Ale v dlhšom horizonte, ak sa nezmení trend, hrozí takýmto zariadeniam postupný upadok až zánik, prípadne môžu ešte dúfať, alebo budú prinútené hľadať pomoc od súkromných investorov.

  • 2.5.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den, posielam slubene otazky, tykaju sa informacii v “sprave Rady pre rozpoctovu zodpovednost o udrzatelnosti verejnych financii“http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/349/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-april-2017. Podla RRZ dosiahli verejne financie v roku 2016 prvykrat stav udrzatelnosti.

  • Suhlasite s tymto hodnotenim? Co su podla Vas hlavne dovody, ktore k tomu prispeli?
  • Ake su podla Vas hlavne rizika, ktorym budeme celit v buducnosti a ktore mozu ohrozit dlhodobu udrzatelnost?
  • Umoznuje podla Vas momentalny dobry stav verejnych financii uvolnenie dlhovej brzdy alebo by ste takyto krok neodporucali?
  • Co su hlavne opatrenia, na ktore by sa mala vlada zamerat, aby boli verejne financie dlhodobo udrzatelne?

Odpoveď Petra Goliaša:

  1. Plati to, pokial vlada dodrzi strednodobe rozpoctove ciele, buduce vlady budu rozumne hospodarit a nesplnia sa rizika napriklad v raste vydavkov v zdravotnictve. K zlepseniu ukazovatela dlhodobej udrzatelnosti doslo najmä vdaka poklesu deficitu verejnych financii, lepsej predikcii danovych prijmov a zmene demografickej prognozy, ked stupol odhad porodnosti. Za nedostatok povazujem, ze prognoza vidi len do roku 2066, pricom prave v dalsom obdobi dojde kvoli zasahom do druheho dochodkoveho piliera k prudkemu rastu verejneho dlhu.
  2. Hlavnym rizikom je, ze politici neodolaju pokuseniu zvysovat verejne vydavky nad ramec prognozy. Klucove budu zasahy do valorizacie dochodkov, upravy dochodkoveho veku ako aj vyvoj vydavkov v zdravotnictve a dlhodobej starostlivosti. Okrem toho treba ratat s buducimi krizami, ktore mozu zamavat s verejnym dlhom. Otazne tiez je, ako sa nas vzdelavaci system dokaze prisposobit potrebam buducnosti, ci nase skoly dokazu vychovat konkurencieschopnych pracovnikov.
  3. Na uvolnenie dlhovej brzdy nie je dovod. Ak vlada splni rozpoctove ciele, bude dlh klesat dostatocne prudko na to, aby sa vytvoril priestor pre potrebne investicie, napriklad do infrastruktury. Uvolnenie dlhovej brzdy by navyse bolo precedensom, ktory by mohol brzdu znefunkcnit, co by ohrozilo udrzatelnost.
  4. Vlada predovsetkym musi splnit svoj ciel dosiahnut vyrovnany rozpocet v roku 2019. Nasledne este budu potrebne konsolidacne opatrenia vo vyske asi 0,3% HDP. Potom bude najdolezitejsie, aby vlady situaciu nezhorsovali a aby dokazali celit rizikam, pokial sa zacnu naplnat. Klucove tiez budu reformy v zdravotnictve a skolstve, kde rastie dopyt po verejnych zdrojoch, kvalita je vsak neuspojiva.

  • 27.4.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som opýtať na váš názor na úpravu zákona, ktorý má zabrániť vyberaniu nelegálnych poplatok za objednanie na konkrétny čas. Minister Drucker sa minulý piatok vyjadril: Ktokoľvek kto akýmkoľvek spôsobom podmieňuje objednanie na zdravotnú starostlivosť bude sankcionovaný až do výšky 10 000 eur v prvom a druhom prípade a v treťom až do výšky 20 000. Aj tretia strana.

Sankcie by tak mohli hroziť aj externým firmám, ktoré objednávanie za poplatok zabezpečujú. Čo si o tom myslíte? Nemalo by ministerstvo radšej pracovať na systéme, kde by sa pacienti objednávali k lekárovi zadarmo? Niečo také funguje napríklad v Žilinskom samosprávnom kraji(kraj platí firmu, ktorá to spravuje).

Údajne sú aj prípady, kedy lekár nevyužíva klasicky firmu, ktorá to zabezpečuje, ale sám si vytvorí S.R.Očku a takýmto spôsobom si objednáva pacientov za poplatok. Stretli ste sa s tým?

Odpoveď Dušana Zachara:
Príde mi to, ako keby ministerstvo chcelo hroziacimi obrovskými sankciami prekryť svoje zlyhanie v tom, že rezignovalo na urobenie poriadku pri platbách pacientov, ako sľubovalo v Programovom vyhlásení vlády. Navrhovaná výška sankcií bude pravdepodobne hodnotená mnohými ako neopodstatnene vysoká, ba až likvidačná. Myslím si, že ministerstvo malo vytvoriť pozitívny zoznam poplatkov, t.j. taký zoznam, kde by bolo explicitne uvedené, aké poplatky by mohli byť vyberané od pacientov. Čo by nebolo na zozname, nemohlo by sa vôbec vyberať. Zvýšilo by to istotu pacientov, poriadok v systéme a predvídateľnosť vyberania poplatkov.

Výška sankcií možno niekoho od vyberania poplatkov na začiatku odradí, ale mnoho poskytovateľov bude poplatky vyberať naďalej, akurát budú viac nútení investovať do právneho poradenstva (a nie napr. do lepších prístrojov), aby vymysleli, ako správne nastaviť svoje poplatky tak, aby boli konformné so zákonom a nebolo nimi podmieňované objednanie sa na vyšetrenie. Časom sa nejaký tolerovaný systém vyberania poplatkov nájde a postupne budú naňho prechádzať zostávajúci poskytovatelia a budeme zasa na začiatku. Potom príde ministerstvo zasa s nejakou ad-hoc záplatou a celý proces sa bude zasa opakovať.

  • 26.4.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem clanok o tom, ze ministerstvo zdravotnictva vytvorilo zoznam nemocnic, ktore chce dlhodobo rozvijat a finacne podporovat, a preto im aj umozni cerpat prostriedky z eurofondov. Ide o 44 ZZ, okrem statnych je v tomto zozname aj zopar sukromnych ZZ a v posobnosti VÚC. Kriteriami pre zaradenie do zoznamu boli napriklad casova dostupnost, spadovost, pocty hospitalizacii a prevozov zachrannej zdravotnej sluzby, pocty chirurgickych zakrokov a porodov, socialna situacia v regione (nezamestnanost). Chcem sa spytat na Vas nazor:

  • Ci je v poriadku selekcia nemocnic, ktore (ne)mozu cerpat EU fondy?
  • Ak ano, preco?
  • Ak nie, ake rizika / negativa to pre nemocnice / pacientov / stat to so sebou nesie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím, že je správne, že ministerstvo vyselektovalo nemocnice na základe viacerých merateľných ukazovateľov a použila prístup “evidence-based referrals”. Bolo by totižto neefektívne umiestňovať zdroje z eurofondov do nemocníc, s ktorými sa zo strednodobého hľadiska neráta ako so zariadeniami poskytujúcimi akútnu zdravotnú starostlivosť. Ak je ťarcha na ministerstve, aby zoptimalizovala sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, môže byť toto jeden z prvých krokov k jej stratifikácii. Je dobré, že boli použité jasné kritériá. Optimalizáciu siete by bolo možné realizovať aj “evolučne” postupným (ne)zazmluvňovaním nemocníc či oddelení zo strany poisťovní, avšak dominantné postavenie tu má štátna VšZP, ktorú musia menšie poisťovne často nasledovať, preto bude zodpovednosť za optimalizáciu siete musieť niesť jej akcionár – ministerstvo zdravotníctva.

  • 24.4.2017

Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcela aby som Vás požiadať o stanovisko k nasledovnej téme. V piatok minister zdravotníctva T. Drucker ohlásil projekt Integrované centrá zdravotnej starostlivosti. Integrované centrá zdravotnej starostlivosti- budovanie a infraštruktúrna obnova malých zdravotníckych stredísk (praktickí lekári dospelí a pediatri a špecialisti) – má ísť o budovanie a infraštruktúrnu obnovu malých zdravotníckych stredísk, kde sa budú nachádzať praktickí lekári dospelí a pediatri a špecialisti. Centrá sa majú nachádzať dostupnosť mimo okresných a krajských miest. Mal by na to ísť balík 130 až 150 miliónov eur. “Od tohto si sľubujeme oveľa lepšiu distribúciu špecialistov a všeobecných lekárov, kde budú môcť spolu so samosprávou vytvoriť dôstojné, adekvátne prostredie,” povedal minister.

  • Ako hodnotíte tento projekt?
  • Môže pomôcť k väčšej dostupnosti lekárov v obciach a mestách, kde je aktuálne problém s dostupnosťou lekárov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Integrované poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako aj integrovanie zdravotnej starostlivosti so sociálnou je trendom vo vyspelom svete a malo by prinášať benefity tak pre pacienta, ako aj pre verejné financie. Zmyslom je zvyšovanie efektívnosti poskytovaných služieb a zároveň zvyšovanie ich kvality pre pacientov a klientov, ktorí by dostali čo najviac služieb na jednom mieste, a preto by nemuseli chodiť od lekára k lekárovi a potom ešte k sociálnym pracovníkom a prípadne ani byť hospitalizovaní v nemocnici. Na to však nie je nevyhnutne nutná centralizácia týchto služieb v jednej budove, ktorá sa má navyše vybudovať či zrekonštruovať z verejných zdrojov a z rozhodnutia centrálnej autority.

Štát často plytvá zdrojmi, a aj preto by sa namiesto aktívneho organizovania poskytovania ambulantnej zdravotnej starostlivosti, čo sme tu už v minulosti mali, a namiesto betónovania mal radšej sústrediť na vytváranie jasných pravidiel a zabezpečenie ich vykonateľnosti, ktoré by viedli k želateľným procesom integrácie rôznych starostlivostí. Prostriedkom k tomu by mohla slúžiť napríklad ešte stále absentujúca elektronizácia zdravotníctva. Ak sú nastavené dobré pravidlá, vrátane platobných mechanizmov a motivácií, o integráciu sa môže kľudne postarať aj súkromný sektor bez nutnosti štátnej ingerencie.

A netreba zabúdať ani na riziká projektu ministerstva zdravotníctva, ktoré spočívajú najmä v deformácii už existujúceho trhu so zdravotnými, ako aj sociálnymi službami v regióne, ktoré poskytujú vo veľkej miere súkromní poskytovatelia. Tí, ak zostanú vo svojej ambulancii, do vybavenia ktorej investovali nemalé prostriedky, môžu byť výrazne znevýhodnení oproti konkurencii využívajúcej infraštruktúru financovanú daňovými poplatníkmi.

Čo si povedia starostovia a občania obcí, ktorí zodpovedne hospodárili, šetrili a následne investovali do obnovy miestneho zdravotného strediska, keď zadlžené iné mesto či obec dostane do vienka takýto nezaslúžený dar od ministerstva. Aký signál sa to vysiela? Že sa oplatí natŕčať ruky a spoliehať sa na pomoc štátu.

Pri tomto projekte existuje mnoho otáznikov, nejasností a rizík. Je toto skutočne najefektívnejší spôsob, ako pomôcť ambulantnej sfére na Slovensku? Aby sa potom náhodou nestalo, že jediným výsledkom tohto projektu bude akurát to, že viacerí primárni lekári v obci budú mať rovnakú adresu a nič viac.

  • 24.4.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, zaujímal by ma váš názor na protikorupčné linky v nemocniciach. Čo sa týka korupcie, slovenskí občania najviac vnímajú v zdravotníctve. Podľa minuloročného prieskumu Transparency International u nás úplatok v zdravotníctve zaplatí každá desiata domácnosť. V roku 2015 zriadilo ministerstvo zdravotníctvo vo všetkých fakultných a univerzitných nemocniciach protikorupčné linky. Žiadna z nich však neeviduje podnet týkajúci sa korupcie.

  • V čom môže byť podľa vás problém?
  • Boja sa ľudia nahlasovať ju v nemocniciach alebo prečo neplnia účel?
  • Ako by mohli byť linky efektívnejšie a pomôcť občanom?
  • Nemôžu byť nemocnice v konflikte záujmov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Korupcia v zdravotníctve je nepochybne problémom na Slovensku, najmä tá veľká, odohrávajúca sa mimo vzťahu lekár – pacient.
Systémovým a najúčinnejším prvkom je nahlasovať korupciu na políciu, ktorá má zákonné páky na to, aby kauzu dotiahla do nejakého záveru. Nemocnice sú často v konflikte záujmov a neviem si veľmi predstaviť, pre koho by bolo vhodné sa obracať na protikorupčnú linku nemocnice na úkor kontaktovania polície. Nemocnica musí tak či tak podnet posunúť na preskúmanie polícii, takže ísť na to takouto obkľukou je zbytočné. Navyše pri “malej korupcii” ide väčšinou o dobrovoľný akt zo strany pacienta, takže sa nebude sám nahlasovať.
Avšak zriadenie protikorupčného mailu či telefonickej linky pravdepodobne nič nestojí, alebo len zanedbateľné prostriedky, takže to nie je z hľadiska nákladov podstatné a možno tam niekto raz za čas s nejakým oprávneným podnetom zablúdi. A v takom prípade je to potom prínosom, hoci zanedbateľným. Prínosom môže byť už aj len určité posolstvo, že korupcia nám vadí. Prezentovať však protikorupčné linky ako systémový a účinný nástroj v boji proti korupcii je prisilná káva.

  • 20.4.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala, aký je váš názor na to, aby sa legislatívne upravili minimálne ordinačné hodiny všeobecných lekárov. Nedostatočné zabezpečenie primárnej zdravotnej starostlivosti ku ktorým patria aj ordinačné hodiny nám totiž vyčíta aj OECD. Asociácia nemocníc Slovenska preto žiada, aby sa stanovilo, že všeobecný lekár musí poskytovať zdravotnú starostlivosť minimálne 30 hodín týždenne a dvakrát do týždňa do 14-15 hodiny. Chcú to najmä v súvislosti s novelou LSPP, keďže podľa nich pohotovosti navštevujú ľudia v prevažnej miere kvôli tomu, že veľakrát už poobede nenájdu svojho lekára ordinovať. Čo si o tom myslíte a čo by ste navrhovali?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zaiste je to záležitosť hodná na diskusiu. V určitých prípadoch môže prispieť stanovenie minimálnej dĺžky ordinačných hodín k zlepšeniu dostupnosti primárnej zdravotnej starostlivosti pre občanov, a tým k obmedzeniu využívania drahšej sekundárnej (nemocničnej) sféry na riešenie zdravotných problémov, ktoré patria do pôsobnosti lekára prvého kontaktu (všeobecného lekára).
Podstatnou otázkou je však, ako k tomuto kroku prinútiť, resp. motivovať samotných všeobecných lekárov, a to najmä v regiónoch, kde ich je nedostatok, a teda je tam obmedzená, ak nie celkom absentujúca súťaž medzi poskytovateľmi. Či nejakým centrálnym nariadením zo strany MZ SR, definovaním nároku pacienta v oblasti dostupnosti, presnejšou špecifikáciou verejnej minimálnej siete, navýšením platieb alebo prostredníctvom zmluvných podmienok od poisťovne. Určite by k predĺženiu ordinačných hodín motivovala samotných všeobecných lekárov zmena modelu odmeňovania, ktorá by na úkor kapitačných platieb posilnila zložku príjmu odvodenú od výsledkov liečby, od výkonnosti, od kvality liečby, ktorá by mala byť zároveň meraná a pre účely verejnej kontroly a informácií aj zverejňovaná.

  • 12.4.2017

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, chcela by som sa pripomenut s otazkami, ktore som posielala v pondelok a opytat sa, ci mozem cakat v priebehu dneska odpovede? Pre istotu ich este raz pripajam:

  • Sukromne zdravotne poistovne nedavno zverejnili rebricky spokojnosti ich poistencov so zdravotnickymi zariadeniami. Nakolko su tieto vysledky relevatne, ci uz z hladiska pouzitych kriterii alebo oslovenych poistencov?
  • Kde su najvacsie nedostatky tychto rebrickov? Na co by si pri ich interpretacii mali davat ludia pozor?

Odpoveď Dušana Zachara:
Meranie spokojnosti pacientov ukladá zdravotným poisťovniam legislatíva. Je to jeden z dôležitých indikátorov kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a nastavuje im zrkadlo, dáva im spätnú väzbu. Takisto to poskytuje cenné informácie samotným poisťovniam, ktoré majú aj na základe indikátorov kvality zazmluvňovať poskytovateľov. Takisto sa týmito informáciami o trošku znižuje informačná asymetria pacientov, ktorí sa potom môžu lepšie rozhodovať (pri neakútnej zdravotnej starostlivosti) pri výbere poskytovateľa. Informácie z indikátorov kvality sú takisto dôležité pre zriaďovateľov a regulátora.

Problémom dát o spokojnosti pacientov môže byť v niektorých prípadoch nedostatočná veľkosť vzorky respondentov, čo môže výrazným spôsobom deformovať reálny stav. Hoci legislatíva píše, že poisťovne majú zabezpečiť reprezentatívnosť vzorky respondentov (a vrátených dotazníkov) dokonca na úrovni oddelení, zďaleka to poisťovne nedokážu naplniť. Problémom je, ak je celá nemocnica hodnotená napríklad na základe 7 či 19 vrátených dotazníkov. Vtedy je to málo výpovedné.

Ale ak si pozriete náš portál nemocníc – nemocnice.ineko.sk, tak tam nájdete agregované dáta za všetky poisťovne a za viac rokov (rok 2016 ešte nie je k dispozícii), kde je už vzorka relatívne veľká a relevantnosť údajov preto aj vyššia. Takisto tam uvidíte aj jednotlivé výsledky po otázkach, ktoré poisťovne musia jednotne zo zákona klásť respondentom.

Problémom je rôzna metodika zberu dát poisťovní, keďže tá nie je v legislatíve stanovená, čo môže tiež pokrivovať obraz. Je iné, keď oslovujete pacientov cez mail, telefonicky, aplikáciou, listom, anketárom alebo online dotazníkom na internete. Metodických problémov môže byť viac – napríklad, ako sa vyberajú pacienti, ktorí budú oslovení. Sú to všetci alebo je použitý nejaký iný kľúč? Sú to len v IT zbehlí pacienti alebo tí, ktorí majú čas vyplniť dotazník v papierovej forme, alebo sú to pacienti z vybraných oddelení nemocníc atď.?

  • 11.4.2017

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, nasli by ste si cas na odpovede na par otazok? Ide o nemocnicu sv. michala.

  1. Nemocnica sa chce rozsirit o 100 lozok z penazi z predaja Patronky. Ale Koncepcia novej nemocnice v BA o tom neuvazuje. MZSR o tom ani nevie (podla ich vyjadreni). Je podla Vas v poriadku, ze nemocnica min. vnutra funguje uplne mimo MZSR? Nemali by spolupracovat? Mala by sa nemocnica min. vnutra rozsirovat podla Vas, je to potrebne? Najma v dobe, ked sa pripravuje nova nemocnica?
  2. Zverejnili uz financne vysledky za minuly rok https://www.finstat.sk/44570783 nemocnici sa zvysili trzby o 25 percent, ale strata sa zvysila o 16 percent. Ako to hodnotite? Je to len odpismi?

Odpoveď Dušana Zachara:
Urcite by mala nemocnica koordinovat svoj postup so zamermi MZ SR, aby sa nahodou nestalo, ze tu budeme mat taky pocet akutnych lozok, ktore si nebudeme moct dovolit financovat, resp. na ich financovanie budeme musiet vzhladom na obmedzeny celkovy balik zdrojov zobrat inym nemocniciam z inych regionov alebo lekarom.

  • 10.4.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o stanovisko k 13.platu. Danko nedávno spresnil, že by chcel, aby firmy motivovať zaviesť 13. plat tak, že by podnikom, ktoré to urobia dal daňové a odvodové zvýhodnenia.

  • Bolo by podľa vás peínosné zaviesť takéto zvýhodnenia pre firmy, ktoré by platili zamestnancom 13. plat? Poprosím o zdôvodnenie odpovede.
  • Je možné odhadnúť, koľko by takéto oaptrenie mohlo štát stáť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Prinosom by bolo znizenie danovo-odvodovej zataze firiem, negativom vypadok vo verejnych prijmoch, kedze firmy by zacali spekulovat, ako co najväcsiu cast kompenzacii preniest do 13. platu. Pripadne ulavy by preto mali byt zhora obmedzene. Otazna je tiez efektivnost, kedze ulavy by pomahali aj ludom s vysokymi prijmami, ktori na taku pomoc od statu nie su odkazani. Efektivnejsie by bolo znizit odvody len pre ludi s nizkym prijmom, aby stat najmä ludom s nizkou kvalifikaciou ulahcil vstup na pracovny trh. Popri zamestnancoch by malo ist aj o zivnostnikov a dohodarov, na ktorych sa dnes odpocitatelna polozka pri zdravotnych odvodoch nevztahuje a vysoke odvody su pre nich casto neprekonatelnou barierou pri vstupe na trh prace.

  • 7.4.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa sa opýtala, ako vplýva nedostatok pohybu na zdravie a na celkový rozpočet. Podľa prieskumu spoločnosti Deloitte sa každé štátom investované euro investované do lepšej fyzickej kondície ľudí prejaví ušetrenými 2,53 eura na neskoršom liečení.

  • Čo si o tejto súvislosti myslíte?
  • Myslíte si, že vláda preto robí dostatok? V súčasnosti je totiž v medzirezortnom pripomienkovom konaní Akčný plán pohybovej aktivity.
  • Hýbu sa Slováci dostatocne?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Najprv si dovolím jedno odporúčanie: posvieťte si na to, ako sa (ne)plnia doterajšie stratégie a akčné plány v oblasti primárnej prevencie (obezity, srdcovo-cievnych chorôb a iné). A pýtajte sa, ako zabezpečia, aby nový akčný plán nebol len ďalším slohovým cvičením a neskončil iba na papieri ako väčšina doterajších. Vládnych materiálov i dobre znejúcich zámerov v nich má Slovensko neúrekom, no reálne plnenie a výsledky chýbajú. Ak máte záujem niečo citovať, prosím, vyberte z našej analýzy Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva.

  • K pohybovej aktivite – viď str. 34 – 36 analýzy
  • K prevencii všeobecne aj s našimi odporúčaniami pripájam nižšie vybrané pasáže z analýzy nižšie (žltou podfarbené majú asi najbližšie k téme, o ktorej teraz píšete)

Nákladnou liečbou preplácame zanedbávanú prevenciu
Výrazne rastúce náklady na pacientov s chorobami srdca a ciev (spolu za lieky, ambulantné vyšetrenia i hospitalizácie) doteraz priniesli iba nevýrazný pokles mortality na tieto choroby (jeden z najslabších v OECD, viď kapitola 2). Je tak zrejmé, že slovenské zdravotníctvo v boji s najrozšírenejšou z chronických civilizačných chorôb zatiaľ zlyháva. Nájsť a eliminovať dôvody tohto stavu by malo byť jeho najvyššou prioritou.
Na základe dostupných údajov a porovnaní so zahraničím predpokladáme, že hlavným dôvodom zlyhávania je dlhodobé podceňovanie a zanedbávanie prevencie:

  • primárnej – predchádzanie vzniku ochorení podporou zdravého životného štýlu,
  • sekundárnej – skríningové programy na včasné zachytenie a liečbu chorôb,
  • i terciárnej – zmena životného štýlu a stravovacích návykov v záujme zlepšenia priebehu už získaného ochorenia.

Najmä primárna prevencia v SR citeľne chýba a zostáva na okraji pozornosti rezortu zdravotníctva. Z jeho rozpočtu nie sú vyčleňované zdroje ani na krytie vládou schválených národných programov (napr. Národný program podpory zdravia, Národný program prevencie ochorení srdca a ciev a ďalšie), a tak spravidla zostávajú v rovine zámerov, bez adekvátneho plnenia. Nie sú vytvorené ani legislatívne podmienky na to, aby primárnu prevenciu významnejšie financovali zdravotné poisťovne zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Nevyužíva sa tak značný potenciál predlžovania života v zdraví a tým aj šetrenia verejných zdrojov, ktoré prináša vzdelávanie a podpora zdravého životného štýlu v mnohých vyspelých krajinách.

Primárna prevencia na Slovensku sa paradoxne obmedzuje na aktivity Svetovej zdravotníckej organizácie a poradne zdravia na pracoviskách regionálnych úradov verejného zdravotníctva, pričom aj účasť Slovenska v medzinárodnom projekte CINDI (Countrywide Integrated Non-commmunicable Deseases Intervention Program) je pre nedostatok zdrojov obmedzená iba na dva okresy. Dosah je tak výrazne limitovaný a zďaleka nemôžu plniť úlohu plošnej (populačnej) intervenčnej stratégie, aká je v prípade najrozšírenejších chronických ochorení potrebná. Rovnako ju so značne limitovanými zdrojmi nedokážu nahradiť sporadické aktivity mimovládnych organizácií, aj keď viaceré sú nesporným prínosom. Biednu ponuku zdravotnej osvety tak čiastočne suplujú médiá z vlastnej iniciatívy, a tiež farmaceutické spoločnosti, ktoré však už popritom zákonite sledujú vlastné komerčné ciele.

ODPORÚČANIA

Prevencia (osveta, vzdelávanie)
5 V súlade s názvom rezortu ,,zdravotníctva“ venovať adekvátnu pozornosť nielen chorým ale aj zatiaľ zdravým. V záujme starostlivosti o zdravie celej populácie podporovať primárnu prevenciu s dôrazom na podporu zdravého životného štýlu a elimináciu rizikových faktorov najrozšírenejších chronických chorôb v SR, a to nielen v rovine deklarácií a schvaľovania programov prevencie ale aj zabezpečením zdrojov na ich uskutočňovanie (v ostatných rokoch zostávajú iba na papieri, bez zdrojového krytia). Ak štát nemá kapacity na tvorbu a realizáciu aktivít, ktorými by účinne plnil programy prevencie, prípadne v tom nevie byť dostatočne efektívny, vytvoriť grantovú schému na podporu zdraviu prospešných projektov.

6 Úpravou legislatívy umožniť zdravotným poisťovniam, aby programy primárnej prevencie cielenej na zatiaľ zdravých i terciárnej prevencie pre chronicky chorých (zmena návykov zhoršujúcich priebeh už získaného ochorenia) mohli financovať rovnako ako sekundárnu prevenciu (skríningové vyšetrenia) či liečebnú starostlivosť. Napríklad umožniť vytváranie/podporu motivačných programov na podporu zmeny životného štýlu (nielen) u chronicky chorých – znižovanie nadváhy či vystavovania sa ďalším rizikovým faktorom. Ide o efektívny spôsob ako znižovať rozšírenie chronických chorôb, zmierňovať ich následky a redukovať riziko nezvládnuteľného rastu výdavkov a deficitu zdravotníctva.

7 Zvýšiť zdravotnú gramotnosť populácie. Výrazne zintenzívniť osvetu o zdravom životnom štýle a prevencii najrozšírenejších ochorení, vrátane potrebných úprav v obsahu vzdelávania (zavedenia výchovy ku zdraviu) už na základných školách.

8 Zosúladiť receptúry a iné usmernenia pre zariadenia spoločného stravovania detí v predškolskom a školskom veku so zásadami zdravej výživy a odporúčanými výživovými dávkami pre obyvateľstvo v SR v príslušných vekových skupinách.

9 Zabezpečiť ďalšie vzdelávanie pracovníkov zariadení spoločného stravovania (najmä školských a závodných jedální) v otázkach zdravej výživy a odporúčaní pre nutrične vyváženú stravu.

10 Odstraňovať chudobu a sústrediť sa na zlepšenie zdravotného stavu občanov žijúcich v horších životných podmienkach, resp. rómskej populácie. Pri boji s chudobou pokračovať v znižovaní odvodov pre ľudí s nízkym príjmom a v posilňovaní súbehu dávok v hmotnej núdzi a príjmu z práce tak, aby sa aj pri nízkom príjme či poberaní sociálnych dávok viac oplatilo pracovať.

11 Pravidelný monitoring zdravotného stavu a dodržiavania hygienických štandardov cieliť priamo na rizikové komunity, teda ľudí žijúcich v horších životných podmienkach. Pre takéto komunity zabezpečiť osvetu o ich hlavných rizikových faktoroch spôsobom, ktorému dokážu účinne porozumieť.

  • 5.4.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa informovala, ako vnímate návrh na obmedzenie zisku poisťovní, ktorý je v programovom vyhlásení vlády. Zdalo sa mi, že k tejto téme sa vyjadroval aj pán Goliaš v minulosti, tak ho dávam do kópie. Vedeli by ste sa mi, prosím k tejto téme vyjadriť? Ďakujem.

  1. Aký máte názor na avizované rušenie Spoločnosti pre zavedenie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia, ktoré ohlásilo ministerstvo v pondelok? (od roku 2013 vykazovala stratu). Zaujímalo by ma ešte, aký máte názor na to, prečo sa doteraz nenašla vôľa na zrušenie tejto spoločnosti, keď je už od svojho vzniku stratová. Celkovo od roku 2013 vykázala stratu viac ako 25 000 eur.
  2. Čo vravíte na to, že ministerstvo už neuvažuje o zavedení jednej poisťovne? Prípadne, čo ste si o tomto návrhu mysleli v minulosti?
  3. Je reálne, aby ministerstvo zasahovalo do zisku ZP, keďže sú akciové spoločnosti a dve z nich súkromné poisťovne? Bolo by to podľa vás správne riešenie?
  4. V minulosti po tom, ako sa zakázal zisk poisťovní sa akcionár Unionu(Achmea) obrátil na Ústav súd, ktorý im dal za pravdu. Neskôr jeho rozsudok potvrdil aj arbitrážny súd. Je teda teraz možné, aby sa zisk aspoň obmedzil?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 2. Zrušenie Spoločnosti pre zavedenie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia považujem za nevyhnutnosť. Že sa to neudialo skôr, je asi dôsledkom toho, že do tohto PR-projektu bola intenzívne zatiahnutá ideológia a agenda premiéra Fica a príliš skoré zrušenie by oveľa častejšie navodzovalo otázky a dojem z neúspešnej realizácie. Projekt unitarizácie a z toho vyplývajúce finančné škody predsatvujú zbytočný účet za nepremyslenú a škodlivú zdravotnú politiku predošlej vlády. Zavedenie systému s jedinou poisťovňou by v slovenských podmienkach nebolo garanciou lepšie fungujúceho zdravotníctva, zlepšenia zdravotných výsledkov a starostlivosti pre pacientov, skôr naopak. Je možné, že projekt „unitár“ nebol nikdy myslený vážne a mal poslúžiť len na prekrytie nemohúcnosti vlády riešiť skutočné problémy v zdravotníctve.

3. a 4. Regulácia zisku zdravotných poisťovní je legitímna, nakoľko ide v súčasnosti jednak o koncentrovaný trh s malým počtom konkurentov, s obmedzeným vstupom naň a zároveň na ňom dominuje štátna poisťovňa a po druhé ide o nakladanie s verejnými zdrojmi (odvodmi a daňami), ktoré majú poisťovne garantované zákonom. Čiže ide o dosť regulovaný trh. Priestor pre lepšie regulovanie zisku zdravotných poisťovní tu bezpochybne existuje. Myslím si, že jednou z možností ako regulovať zisk poisťovní je postupné rozširovanie okruhu zdravotných výkonov, na ktoré sa dlho čaká, do regulačného rámca. Ak by mala poisťovňa pri týchto výkonoch čakajúcich, nemohla by si vyplatiť zisk. Inými slovami a trochu komplexnejšie by sa to dalo definovať tak, že zisk by si mohla vyplatiť poisťovňa len vtedy, keď bude mať splnené všetky nároky všetkých svojich poistencov. Samozrejme, predtým treba ešte precízne definovať nárok poistencov, čo nie je banalita.

  • 5.4.2017

Otázka (Branislav Toma, Pravda)
Dobrý deň, pripravujeme článok ohľadne diskusií o možných zmenách v zákone o rozpočtovej zodpovednosti. ,,Minulý rok boli výnosy slovenských dlhopisov na úplnom dne. V septembri sme mali podľa emisného plánu vydať 30-ročný dlhopis v hodnote 1 miliardy eur s nákladovým úrokom približne 2 percentá za rok. Na jeseň boli z viacerých dôvodov očakávania rastu výnosov štátnych dlhopisov, napriek tomu sa kvôli dlhovej brzde transakcia neuskutočnila. V roku 2017 sa v tejto hodnote 30-ročný dlhopis zatiaľ vôbec nedá vydať, ak áno, výnos by bol niekde na úrovni 2,5 percenta za rok. Počas platnosti dlhovej brzdy úroky väčšinou klesali, v niektorých obdobiach rástli, ako napríklad v súčasnosti. Na absolútnych kumulovaných úrokoch nás dlhová brzda zatiaľ stála rádovo niekoľko sto miliónov eur,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Daniel Bytčánek. Chcel by som vás poprosiť o odpovede:

  • Aký je váš názor na takzvanú technickú novelu zákona o rozpočtovej zodpovednosti?
  • Môžu technické zmeny v ústavnom zákone naozaj ušetriť stovky miliónov eur?
  • Aké zmeny v zákone o rozpočtovej zodpovednosti pomôžu podľa vás Agentúre pre riadenie dlhu a likvidity efektívnejšie riadiť vydávanie dlhopisov Slovenskej republiky?
  • Aký je váš názor na prijatie zmeny v podobe nezapočítavania hotovostnej rezervy do výšky verejného dlhu?
  • Vylepšil by zákon o rozpočtovej zodpovednosti prechod na čistý dlh?
  • V čom vidíte riziká, prípadne výhody technického riešenia, ktoré by umožnilo od záväzkov štátu odrátať finančné aktíva štátu? (Teda, že by peniaze získané vydaním slovenských dlhopisov v prípade uloženia na účte rezerv, nezvyšovali verejný dlh Slovenskej republiky a započítali by sa do neho až potom ako ich vláda reálne minie)

Odpoveď Petra Goliaša:
Odporucam Vam pozriet si vysledky nedavneho prieskumu KEA k tejto teme

V otazke c. 4 spolu 13 analytikov suhlasilo s prechodom na cisty dlh pri pouziti metodiky Eurostatu a 8 nesuhlasilo. Pri pouziti metodiky MF SR suhlasilo 11 analytikov a 10 nesuhlasilo.

V diskusii o technickej novele je podla INEKO klucove hladat pravidla, ktore by eliminovali riziko manipulacie pri rozhodovani o tom, ktore aktiva by mali byt odpocitane z hrubeho verejneho dlhu. Jednou moznostou je odpocitavat likvidne aktiva, ktore pravidelne zverejnuje Eurostat. Bohuzial, cisty dlh sa neda jednoducho prevziat z Eurostatu, kedze ten ho stale nezverejnuje. Sposob vypoctu cisteho dlhu by mal definovat ustavny zakon. Udaje o vypocte cisteho dlhu by sa mali pravidelne zverejnovat. Dolezite je tiez, aby adekvatne klesli sankcne pasma dlhovej brzdy, aby nedoslo k jej uvolneniu.

Zodpovednost za pripadne straty na urokovych nakladoch ci problemy s riadenim likvidity nesu vladni politici a nie ustavny zakon o rozpoctovej zodpovednosti. Politici vo vlade totiz nevyuzili priaznive podmienky v ekonomike a rekordny rast prijmov statneho rozpoctu na adekvatny pokles verejneho dlhu.

  • 5.4.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden den)
Dobrý deň, robili sme s ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom rozhovor, ktorý vyjde v stredajšom (5.4.) vydaní denníka Plus JEDEN DEŇ. Minister načrtol niektoré zaujímavé témy, ku ktorým som Vás chcel poprosiť o stručný komentár.

Okresanie pohotovostí:

Pohotovosti nakoniec podľa ministra nebudú okresané na 51, ale ostanú v každom okresnom meste, bude ich 73 v pevnej sieti.
„Dnes asi nemá zmysel strašiť ľudí, že niekde budú pohotovosti nedostupné. Urobme pevnú sieť vo všetkých okresných mestách, nemusíme ju mať do siedmej rána, stačí nám, keď bude povedzme do jedenástej v noci. A majme dostupnú ambulantnú pohotovostnú službu pre všetkých pacientov,” povedal Drucker v rozhovore.

  • Je to dobrá správa pre pacientov, že pohotovosti síce budú v každom okrese, ale nebudú otvorené celú noc?

Doplnkové ordinačné hodiny:

Doplnkové ordinačné hodiny nakoniec nebudú.
„Lekári by možno mali záujem, aby sa spoplatnila časť zdravotníctva, ale nie je to vo verejnom záujme. Nateraz sme nenašli zhodu, to znamená, že takýto návrh predkladať nebudem,” povedal Drucker v rozhovore.

  • Pacienti tak nebudú mať možnosť priplatiť si a legálne sa objednať na konkrétny termín. Je to škoda?
  • Akým spôsobom by mal minister riešiť chaos v poplatkoch a ich časté vyberanie na čierno?

Odpoveď Dušana Zachara:
Tie návrhy sa tak dynamicky menia, že neviem, ktorá verzia je práve aktuálna, a na ktorú reagujem.
Ale vo všeobecnosti by bolo vhodné brať do úvahy pri stanovovaní minimálnej siete namiesto územnosprávneho členenia Slovenska reálnu časovú dostupnosť pacienta z miesta bydliska k poskytovateľovi cestnou a železničnou infraštruktúrou a prihliadať samozrejme aj na hustotu zaľudnenia. Takisto by malo byť samozrejmosťou posudzovať v tých regiónoch, kde by nemala fungovať nepretržitá LSPP, či je v akceptovateľnej vzdialenosti dostupný funkčný urgentný príjem nemocnice a prípadne aj stanica Rýchlej lekárskej pomoci (čiže záchranka s lekárom).

Veľkou škodou, neúspechom a sklamaním by bolo, ak by súčasné vedenie MZ SR po stiahnutí návrhu o doplnkových ordinačných hodinách (ktorý nebol dokonalý) rezignovalo na uskutočnenie zmien pri problematike vyberania poplatkov u lekára. Nebol by naplnený jeden z bodov Programového vyhlásenia vlády SR. Ale najmä by sa predlžovalo obdobie, kedy panuje pri poplatkoch neporiadok, určitá šedá zóna, ktorá umožňuje manévrovať s poplatkami, pričom pacienti nemajú istotu, či sú vyberané poplatky opodstatnené alebo nie.

  • 4.4.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, IFP hodnotilo analýzu novej univerzitnej nemocnice Bratislava a zaujímal by ma váš názor na jednu časť. Investície do rekonštrukcie Starého mesta a Podunajských Biskupíc sa odhadujú na 17 mil. eur, projekt ich nekonkretizuje. Súčasťou projektu je reorganizácia UNB a vytvorenie samostatných nemocníc v Petržalke (Antolská), Staré mesto (Mickiewiczova) a Podunajské Biskupice. Predovšetkým nemocnica v Starom meste má výrazne zmeniť špecializáciu, čo bude aj kvôli zlému technickému stavu vyžadovať investičné náklady (spolu s Podunajskými Biskupicami okolo 17 mil. eur). Projekt výpočet tejto sumy nešpecifikuje. Geriatria sa má presunúť zo špecializovanej geriatrickej nemocnice v Biskupiciach do nemocnice Staré mesto, tento presun nie je zdôvodnený. Nemocnica v Starom meste má ostať v prevádzke ako samostatná príspevková organizácia, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť v geriatrii, neurológii a psychiatrii. Špecializovaná geriatrická nemocnica je momentálne v Podunajských Biskupiciach (odkiaľ má byť geriatria presunutá), budova UNB Staré mesto je v zlom technickom stave a bude vyžadovať výrazné investície pre zmenu špecializácie. Pri rozhodovaní o budove UNB Staré mesto by mali byť zvážené aj alternatívy predaja a využitia budovy na iné účely a ponechanie geriatrie v Podunajských Biskupiciach. K analýze je potrebné odhadnúť aj jej finančnú hodnotu a potrebné náklady na jej rekonštrukciu a transformáciu. Odporúčanie: Zdôvodniť ponechanie Starého mesta ako špecializovanej nemocnice demografickou, finančnou a kvalitatívnou analýzou, posúdiť možnosť jej predaja.

Mňa by zaujímalo, čo hovoríte na to, že ministerstvo nezvážilo predaj nemocnice Starého mesta, a či by nebolo výhodnejšie nemocnicu predať. Viem, že v minulosti ste kladne hodnotili to, že tam majú byť lôžka pre dlhodobo chorých, ktorých je na Slovensku nedostatok. Myslíte si, že práve toto bol dôvod, prečo chce ministerstvo túto nemocnicu ponechať? Čo hovoríte na návrhy IFP? Rekonštrukcia Starého mesta a Podunajských Biskupíc si podľa nich vyžiada 17 miliónov, ktoré v analýze ministerstva zdravotníctva neboli vôbec konkretizované, čo je podľa nich chyba.

Odpoveď Dušana Zachara:
Považujem za správne, že IFP odporúča zdôvodniť ponechanie Nemocnice Staré Mesto ako špecializovanej nemocnice demografickou, finančnou a kvalitatívnou analýzou a posúdiť aj možnosť jej predaja. O to viac je to nutné, keďže v predošlom PPP projekte sa rátalo so zrušením nemocníc Kramáre, Staré Mesto, ako aj Ružinov. Očakával by som preto zdôvodnenie, prečo je teraz výhodné postupovať inak.
Projekt výstavby nUNB a nového funkčného usporiadania zvyšných starých budov UNB mal aj podľa nás obsahovať zanalyzované rôzne alternatívy, aby boli verejnosti známe argumenty za a proti.
Čo sa týka dlhodobých lôžok, my upozorňujeme, že je ich v SR nedostatok, že sa akútne lôžka majú transformovať na lôžka pre dlhodobú sociálno-zdravotnú starostlivosť, pričom nepreferujeme pre tento typ lôžok nejakú konkrétnu lokalitu.

  • 3.4.2017

Otázka (Michal Lehuta, TREND)
Dobry den, v TRENDE by som chcel rozobrat navrh SNS na povinne 13. platy. Preto by som sa Vas ako analytikov k teme rad opytal niekolko otazok:

  1. Ma podla Vas takyto navrh nejake ekonomicke opodstatnenie/racio?
  2. Co by mohol znamenat pre firmy, zamestnancov a celu ekonomiku? Bude to skor prerozdelenie 12 platov na 13, alebo by to naozaj zatlacilo na zvysenie podielu miezd na ekonomike? Hrozi v druhom pripade strata investicnej konkurencieschopnosti SR?
  3. Ma takuto regulaciu v legislative nejaka ina krajina? Ako to tam posobi? Vieme, kolko % firiem vyplaca 13. platy v SR uz dnes a v akej vyske?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ide o nebezpecny populizmus. Navrh vytvara dojem, ze stat ma urcovat, kolko penazi maju platit firmy svojim zamestnancom. V trhovej ekonomike ale o platoch rozhoduje ponuka a dopyt.
Ak by opatrenie bolo schvalene, znamenalo by zvysenie nakladov pre mnohe firmy a teda tlak na rast cien ich produktov a oslabenie konkurencieschopnosti. Firmy by sa pravdepodobne snazili kompenzovat rast nakladov napriklad znizenim mesacnej mzdy alebo prepustanim zamestnancov. Nic z toho ludom nepomaha, naopak, skodi im to.
Ak politici chcu, aby ludia viac zarabali, mali by najmä zlepsovat podmienky na podnikanie, bojovat proti korupcii a presadzovat reformy zvysujuce rast ekonomiky.

  • 3.4.2017

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. PSA Groupe Slovakia ziada o poskytnutie investicneho stimulu vo forme danovych ulav sume cca 18 mil. eur. Na jedno pracovne miesto ide o sumu cca 44-tisic eur.

  • Da sa to povazovat za predrazene?
  • Z akych konkretnych okolnosti?

Odpoveď Petra Goliaša:
Kazdemu rozhodnutiu o investicnej podpore by mala predchadzat analyza efektivnosti, ktora by umoznila porovnat zamyslany projekt s uz realizovanymi podla takych kriterii ako vyska udelenej pomoci na vytvorene pracovne miesto, alebo na objem mzdovych prostriedkov vyplatenych novym zamestnancom v danom case, pripadne podla doby navratnosti. Vlada by mala zverejnovat rebricek podporenych projektov podla kriterii efektivnosti, aby mala verejnost lepsi obraz o ich prinose vo vztahu k vynalozenym verejnym zdrojom. Podnikatelske zamery by vlada mala dodatocne konfrontovat s realitou. Ak sa rozhoduje bez analyz, hrozi riziko plytvania verejnych zdrojov. Investicne stimuly navyse deformuju podnikatelske prostredie, kedze zvyhodnuju vybrane subjekty peniazmi, na ktore sa skladaju vsetci ostatni. Zamerom vlady by preto malo byt udelovat co najmenej stimulov a podnikatelov lakat hlavne lepsim podnikatelskym prostredim.

  • 31.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa na vás obrátila s ďalšou témou, a to výstavbou novej UNB. Zaujímalo by ma, čo si myslíte o počte akútnych lôžok v hlavných nemocniciac (ktoré sú teraz súčasťou UNB) v roku 2023 (tých bude trochu menej, keďže niektoré sa pretransformujú na lôžka dlhodobo chorých). Nemal by sa naopak navýšiť počet lôžok, keďže pôjde o koncovú nemocnicu, ktorá bude riešiť tie najakútnejšie prípady? Teda, že možno nebude v takej miere zameraná na jednodňovú zdr.star., aj keď tá je trendom vo svete.

Tiež by ma zaujímalo, čo si myslíte o tom, že z hľadiska lôžkového fondu sa v analýze ministerstva nachádza výstavba nemocnice Penty a aj v minulosti sa ministrov poradca vyjadril, že treba rátať aj s ich lôžkami. Mal by štát brať do úvahy výstavbu súkromnej nemocnice? Neničí to konkurenčné prostredie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je v poriadku, ak by sa počet akútnych lôžok znižoval, keďže je ich prebytok, a namiesto nich sa posilňovala jednodňová zdravotná starostlivosť a lôžka dlhodobej starostlivosti, ktoré chýbajú. Treba povedať, že zrušený PPP projekt počítal s oveľa väčšou redukciou – mali sa zavrieť nemocnice Kramáre, Staré Mesto, ako aj Ružinov.
Pri aktuálnom projekte sa práveže obávame rizika, že nepríde k dostatočnému zvýšeniu efektívnosti po štátnej investícii výstavby novej UNB, keďže sa v projekte v rámci celej UNB nepočíta s výraznejšou redukciou lôžok a nič sa tam nepíše o očakávanom nižšom stave zdravotníckeho personálu. Nakoniec sa môže stať, že výsledkom v Bratislave bude po výstavbe nUNB a novej nemocnice Sveta zdravia v Boroch výrazne vyšší počet nemocničných lôžok a pracovných miest lekárov a sestier ako doteraz, pričom však balík financií na hradenie poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa nezmení, a preto bude nutné ubrať z peňazí regiónom.
My sme upozorňovali na fakt, že každý zodpovedný investor, bez ohľadu na to, či ide o súkromného alebo verejného, musí brať pri svojom rozhodovaní do úvahy projekty konkurentov. O to viac, keď ide o rozdelenie obmedzených zdrojov verejného zdravotného poistenia, ktoré sa nedajú nafúknuť. Ak by sa na Rázsochách uskutočňovala súkromná investícia, nemal by som žiadne obavy, keďže by išlo o čistú súťaž medzi dvoma súkromnými subjektmi. Ak by sa jeden z nich prerátal a skrachoval, verejným financiám by sa v zásade neprihoršilo. Ak by sa však prerátal so svojou investíciou štát, postihlo by to platcov odvodov a daní. Štát by mal zároveň tendenciu pokrivovať konkurenčné prostredie zvýhodňovaním svojej nemocnice, ktorá by nevedela držať krok so súkromníkom, súkromníkovi by mohla dávať rôzne prekážky do cesty a to všetko by zvyšovalo celospoločenskú neefektívnosť.

  • 31.3.2017

Otázka (Stanislava Harkotová, Aktuality.sk)
Zdravím, v dokumente rezortu školstva Učiace sa Slovensko sa objavuje návrh, aby sa – okrem externého posudzovania – školy sebahodnotili. Ako by to malo podľa vás fungovať v praxi, aby to školám prinášalo efekt? Lebo ak si škola nastaví latku nízko alebo nebude existovaž záujem rodičov, tak nemusí reflektovať problémy, ktoré na nej sú.

Odpoveď Petra Goliaša:
Skoly by mali byt hodnotene najmä externe, aby nevznikal konflikt zaujmov a aby tam nebolo riziko manipulacie. Stat alebo nezavisla institucia by mali hodnotit uspesnost absolventov v prijimani na vyssi stupen vzdelavania ci na trh prace, ako aj pridanu hodnotu skoly na zaklade plosnych testov z matematiky, slovenciny, anglictiny a prirodnych vied. Bohuzial tento zamer dokument Uciace sa Slovensko jasne nepomenoval, co povazujem za jeho najslabsiu stranku. Dokument predpoklada pre skoly väcsiu slobodu aj viac penazi, nepredpoklada ale, akym sposobom sa spolocnost dozvie, co za tie peniaze dostava.

Doplnkom externeho hodnotenia moze byt aj sebahodnotenie na zaklade dopredu stanovenej metodiky, ktora obmedzi moznosti manipulacie. V podstatnej casti by metodika mala byt rovnaka pre vsetky skoly, aby umoznovala vzajomne porovnavanie skol. Sebahodnotenie moze obsahovat zber spätnej väzby od ucitelov, ziakov a rodicov, reflexiu naplnania dopredu stanovenych cielov, ale aj interne testovanie ziakov.

Podstatna cast vysledkov externeho hodnotenia ci sebahodnotenia by mala byt verejna, aby studenti aj danovi poplatnici vedeli, aku hodnotu od skol dostavaju.

  • 30.3.2017

Otázka (Veronika Cosculluela, Plus 7 dní)
Dobrý deň, chceme sa opýtať, či je podľa vás v poriadku, keď je na Slovensku možné, aby primátor 20-tisícového mesta zarábal viac ako poslanec, či minister.

  • Nemá mestské zastupiteľstvo príliš veľký manévrovací priestor, keď mu zákon dovoľuje zvýšiť základný plat primátora až o 70 percent?
  • Nemal by sa nájsť spôsob, akým túto anomáliu odstrániť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Klucove je, aby sa informaciu o plate primatora dozvedeli obyvatelia mesta. Nasledne je na primatorovi, aby vysvetlil, ci a preco si taku odmenu/plat zasluzi. Ak to nedokaze, obyvatelia sa mozu rozhodnut, ze ho v najblizsich volbach uz nezvolia.

Poskodeni su v pripade neumerne vysokeho platu primatora prave obyvatelia mesta, kedze vydavky na plat odkrajuju z inych vydavkov, co moze mat vplyv na kvalitu sluzieb poskytovanych mestom. Je dolezite, aby o vyske platu primatora prebehla v meste demokraticka debata. O zakonnom stanoveni stropov mozno uvazovat, ak by sa vo viacerych pripadoch preukazalo zjavne neumerne zvysovanie platu primatora na ukor poskytovanych verejnych sluzieb.

Osobne si tiez myslim, ze platy premiera a poslancov NR SR by mali byt vyssie, aby sme do tychto funkcii dokazali prilakat viac kvalitnych ludi.

  • 22.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa informovala o tom, čo si myslíte o zavedení preskripčných limitov na lieky. Chce ich zaviesť Všzp a Dôvera. V hodnote za peniaze je odhadovaná ročná úspora pri zavedení 20 miliónov eur, lekári s tým však nesúhlasia. Aký je váš názor na zavedenie limitov? Môžu spôsobiť nedostupnosť pre pacienta, prípadne aké by mohli byť dôsledky(pozitívne/negatívne).

Odpoveď Dušana Zachara:
Ide o kontroverzný nástroj. Na jednej strane limity predstavujú priznanie si skutočnosti, že sa môžeme prikrývať len takou perinou, na akú máme, ale na druhej strane môže priniesť zlá realizácia tohto opatrenia, ktorého detaily zatiaľ nepoznáme, problémy v základnej dostupnosti liečby u niektorých pacientov, čo nie je optimálne, ani efektívne. Veľa bude závisieť od toho, či pôjde o nekompromisné tvrdé limitovanie preskripcie liekov bez výnimky alebo nejaký mäkší variant, ktorý bude zohľadňovať rôzne faktory. Ďalšími mäkšími opatreniami ako držať na uzde preskripciu liekov by mohla byť lepšia revízna činnosť poisťovní, určitá forma degresívnych platieb od určitej hranice, dôsledná generická preskripcia, lepšie odmeňovanie pri želateľnom správaní sa lekárov a ich dobrých výsledkov pri liečbe a komunikácia a zverejňovanie údajov o predpisovaní liekov ambulantných lekárov, aj v rámci eHealth-u, a výsledkov ich liečby, ktoré by malo za cieľ vytvárať na lekárov verejný tlak, aby používali verejné zdroje efektívne a predpisovali len to, čo nevyhnutne treba.

  • 22.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, našli by ste si dneska čas vyjadriť sa mi k téme doplnkových ordinačných hodín? Zaujímalo by ma najmä to, čo si myslíte o možnosti, že návrh sa úplne zruší. Minister Drucker totiž avizoval, že ak s tým nebude väčšina lekárov súhlasiť, tak sa to nezavedie. Momentálne s tým väčšina lekárov nesúhlasí, čo ukázali aj stretnutia po Slovensku minulý týždeň. Aký máte k návrhu postoj vy? Minister stále odmieta poplatok za prednostné vyšetrenie, čo uprednostňujú zase lekári, je toto lepšia možnosť? Podľa lekárov by bolo zároveň prijateľnejšie, ak by bola úhrada vyššia (viac ako 30 eur). Myslíte si, že by boli pacienti ochotní takto priplácať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Možno určitá nechuť lekárov k aktuálnemu návrhu regulácie poplatkov vychádza z toho, že sa od úvodného náčrtu, kedy sa ešte hovorilo o poplatku za prednostné vyšetrenie, výrazne sprísnil a stal sa pre lekárov menej lukratívnym. Museli by viac ordinovať, poplatky vyberať v obmedzenej miere a len po ordinačných hodinách, pričom nie je jasné, čo by im v takom prípade preplatila zdravotná poisťovňa.

Na druhej strane treba brať pri rozhodovaní do úvahy aj potreby pacientov, ktorí sú ochotní si za nečakanie, resp. presný a nimi zvolený termín u lekára priplatiť. Je nesporné, že ak nebude na Slovensku štandardom objednávanie sa na presný termín pre všetkých pacientov a u všetkých lekárov alebo nebude zavedená regulovaná možnosť priplatiť si za nečakanie, tak je to pre spoločnosť neefektívna situácia, ktorá bude mať za následok obchádzanie pravidiel alebo márnenie času mnohých ľudí, ktorí mohli namiesto neproduktívneho čakania u lekára vytvoriť pre spoločnosť mnohé hodnoty.

  • 21.3.2017

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o nedavnych obvineniach strany SaS voci skupine Penta a rada by som v clanku uviedla Vase stanovisko. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:

  • Ako vnimate obvinenia, ktore zaciatkom minuleho tyzdna vzniesla strana SaS voci Pente a jej narastajucemu vplyvu v zdravotnictve, aj za pomoci Smeru? Su ich argumenty legitimne?
  • Penta sa v reakcii ohradila, ze sukromne investicie su nevyhnutne na zlepsenie situacie v sektore. Suhlasite s takymto tvrdenim? Treba investovat do nemocnic aj zo sukromnych zdrojov a kde by mala byt nejaka hranica?
  • Ako vnimate celkove postavenie Penty v oblasti zdravotnictva na Slovensku? Su podobne rozsiahle aktivity, ktore financna skupina v tomto sektore ma, bezne v inych krajinach?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre Slovensko by bolo prínosom, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo. V súčasnosti má v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv štát. Táto dominancia nášmu zdravotníctvu neprospieva. Ak by podobné dominantné postavenie na trhu získal nejaký súkromný subjekt, predstavovalo by to zvýšené riziko zneužitia tohto postavenia a vzniku monopolnej renty, a teda spoločenskej neefektívnosti. Regulačné a kontrolné orgány (PMÚ SR, ÚDZS, NKÚ) by mali na to upozorňovať a konať v prípade zneužitia dominantného postavenia akéhokoľvek subjektu. Podobne nebezpečný je aj oligopol (trh, v ktorom dominuje malý počet konkurujúcich si subjektov).

Ak však na trhu existuje súťaž a kvalitná regulácia prostredia, vrátane merania a zverejňovania kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, nemusí ani vertikálna integrácia (vlastníctvo poisťovne, lekární, polikliník a nemocníc jedným súkromným subjektom) predstavovať príliš veľké riziko pre spoločnosť. Naopak, môže prinášať na trh rôzne inovácie, ktoré umožňuje táto integrácia. Ak však tomu tak nie je, môže predstavovať aj vertikálna integrácia zvýšené riziko zneužívania dominantného postavenia. Na to treba pamätať a pozorne to sledovať a skúmať.

Je možné, že vizuálne môže pôsobiť celkový počet nemocníc patriacich pod Svet zdravia ako veľké číslo, ale keď si pozrieme ich celkové tržby spolu, tak sú nižšie ako tržby jednej štátnej Univerzitnej nemocnice Bratislava.

  • 21.3.2017

Otázka (Ján Krempaský SME )
Dobrý deň, včera poobede a dnes som začal robiť na tom, že čo bude s nemocnicou na Patronke. Či ju zbúrajú alebo tam budú nejaké ambulancie? V tejto súvislosti by ma zaujímal Váš názor na to, čo hovoríte na to, že Kramáre majú podľa tej koncepcii novej UNB skončiť. Či je to podľa vás dobrý nápad (napríklad z pohľadu financovania, lôžok a dostupnosti ZS v Bratislave a okolí)?

Odpoveď Dušana Zachara:
Čo sa týka lokality Patrónka, tam prebehlo štvrté kolo tendra na odkúpenie pozemkov a vyhrala ho finančná skupina J&T, ktorá predpokladám, že nebude v tejto lokalite chcieť stavať nejaké zdravotnícke zariadenie.

Čo sa týka nemocnice na Kramároch, je jej zrušenie nevyhnutnosťou, ak postavíme novú, resp., nové nemocnice v Bratislave. Technologicky, aj usporiadaním procesov je zastaraná, navyše po vybudovaní nových nemocníc tu budeme mať prebytok kapacít – tak posteľových, ako aj personálnych, ktoré je nutné financovať z obmedzených zdrojov. Čo spraví ministerstvo s budovou na Kramároch nie je ešte teraz známe, môže celú nehnuteľnosť predať, môže ju prenajať, môže ju čiastočne zrekonštruovať a ponechať v nej neakútne lôžka alebo iný typ sociálno-zdravotnej starostlivosti. Ale to bude do veľkej miery závisieť od disponibilných zdrojov.

Treba však tiež dodať, že zrušený PPP projekt počítal s oveľa väčšou redukciou – mali sa zavrieť nemocnice Kramáre, Staré Mesto, ako aj Ružinov.

  • 20.3.2017

Otázka (Ján Krempaský SME )
Dobrý deň, platí to, čo ste mi v piatok povedali, že mi už viete dať stanovisko k tej koncepcii novej UNB? Môžem s tým dnes počítať? Platia tie Vase výhrady k cene a k počtu posteli?

Odpoveď Dušana Zachara:
Základná myšlienka hybridného modelu – štát zafinancuje lacnými peniazmi výstavbu a najatý súkromník bude nemocnicu prevádzkovať a v porovnaní so štátnym prevádzkovateľom dosahovať vyššiu efektívnosť – je sympatická, ale v mnohom bude jeho úspešnosť veľmi záležať od realizácie a pokračovaní v tomto modele projektu, aj po úvodných 5 rokoch fungovania nemocnice.

Projektu podľa nás chýba lepšie spracovaná analýza finančných dopadov, z ktorej by sme mohli verifikovať základné predpoklady, ktoré vstupovali do modelu. Chýba analýza citlivosti (senzitivity), na základe ktorej by sme vedeli zmenami podstatných premenných posudzovať, kedy je ktorý model výstavby a prevádzky nemocnice pre spoločnosť výhodný. V aktuálnom projekte sa napríklad uvádza, že PPP projekt by bol oproti štátu efektívnejší v prevádzke len o 5 %, čo je sporné. Nie je nám známe, na základe akého prepočtu dospelo ministerstvo k ročnej platbe súkromníkovi vo výške 2,5 mil. eur. V projekte nám chýbajú aj predpoklady pri nákladoch na financovanie zo strany štátu.

Ďalšia oblasť, kde sa vynára mnoho otázok, na ktoré projekt nUNB neodpovedá, je samotná realizácia hybridného modelu, teda spôsob fungovania súkromného manažéra nemocnice v prostredí štátnej nemocnice – od fázy projektovania a stavby nemocnice až po následnú prevádzku. Nie je jasné, kto a aké riziká nesie v tomto modeli. Zatiaľ projekt predstavuje v tejto veci ako keby mačku vo vreci.

Po tretie, v projekte absentujú ciele, akú kvalitu a efektívnosť má nová nemocnica spĺňať a na základe čoho ju budeme merať. A v neposlednom rade je tu obrovské riziko, že nepríde k zvýšeniu efektívnosti, keďže sa v rámci UNB takmer nepočíta s redukciou lôžok a v projekte sa nič nepíše o očakávanom nižšom stave zdravotníckeho personálu. Nakoniec sa môže stať, že výsledkom v Bratislave bude po výstavbe nUNB a novej nemocnice Sveta zdravia v Boroch výrazne vyšší počet nemocničných lôžok a pracovných miest lekárov a sestier ako doteraz, pričom však balík financií na hradenie poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa nezmení, a preto bude nutné ubrať z peňazí regiónom.

Výhodnosť jednotlivých alternatív výstavby a prevádzkovania nUNB by mal prepočítať a zhodnotiť Útvar hodnoty za peniaze pri MF SR.

  • 16.3.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. MZ SR planuje upravit minimalnu siet ambulantnych specialistov na okresy. Slubuje si od toho lepsi pristup pacientov k ZS. Sukromne ZP, ktorym by hrozili sankcie, ak by nezabezpecili min. siet, to kritizuju. Hovoria, ze najskor by malo MZ vychovat novych speciliatov, lebo ich je nedostatok a ze hrozi zhorsenie kvality, lebo sa budu uzatvarat zmluvy s kazdym, len aby mali naplnenu min. siet v kazdom okrese. VsZP zase uvadza, ze uz v roku 2014 zmenila pravidla tak, aby mala zazmluvnenych specialistov na okresy. Chcela som sa spytat na Vas nazor:

  • Ci je lepsie mat min. siet ambulantnych specialistov na kraje alebo na okresy?
  • Ci su hrozby, ktore pomenuvaju sukromne ZP realne?
  • Pripradne vidite ine a ako sa im da vyhnut tak, aby aj pacienti mali lepsi pristup k ZS, aj poistovne to mohli zabezpecit?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pri stanovovaní minimálnej siete by bolo vhodné brať do úvahy namiesto územnosprávneho členenia Slovenska reálnu časovú dostupnosť pacienta z miesta bydliska k poskytovateľovi cestnou a železničnou infraštruktúrou a prihliadať samozrejme aj na hustotu zaľudnenia. Samozrejme, regulátor by nemal skokovito zahusťovať sieť, ak tu roky existuje objektívny nedostatok určitých typov špecialistov, ale pristupovať k tomu postupnými krokmi, ak je vo verejnom záujme mať hustejšiu sieť špecialistov. Verejným záujmom je však aj dosiahnutá určitá minimálna úroveň kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, čo môže v prípade nedostatku lekárov a zdrojov viesť k nerovnováhe medzi týmito dvomi aspektmi.

  • 16.3.2017

Otázka (Katarína Gécziová, denník KORZÁR)
Dobrý deň, prosím vá so zhodnotenie situácie, ktorá vyplynula zo zistovania statistického úradu a síce, že z východného Slovenska viac ľudí odchádza ako prichádza. (viď nižšie údaje)

  • Čomu to možno pripísať?
  • A aké sú možnosti, aby sa ´dalšiemu odlivu pracovných síl z východu zabránilo?

Východ Slovenska je tradične migračne stratovým regiónom, meniť bydlisko kvôli pracovným, či iným príležitostiam poskytovaných v iných okresoch, najmä na západnom Slovensku, či v zahraničí, sa každoročne rozhoduje čoraz viac ľudí. Z Košíc sa každoročne viac obyvateľov vysťahováva, než prisťahováva. V roku 2016 migráciou ubudlo 389 obyvateľov Košíc, rovnako ako pred rokom. Pozitívom demografického vývoja je nižší počet potratov oproti predchádzajúcemu roku (o 113). Zaznamenalo sa 523 potratov, z toho takmer 42 % tvorili umelé potraty.

V roku 2016 oproti predchádzajúcemu roku poklesol celkový počet trvalo bývajúceho obyvateľstva mesta Prešov o 341 obyvateľov, čím sa úbytok obyvateľov ešte prehĺbil (v roku 2015 bol celkový úbytok obyvateľstva 228 osôb). Z Prešova sa vysťahovalo 1 529 osôb, prisťahovaných bolo o 486 osôb menej.

V roku 2016 oproti predchádzajúcemu roku poklesol celkový počet trvalo bývajúceho obyvateľstva mesta Poprad o 287 obyvateľov, čím sa úbytok obyvateľov ešte prehĺbil (v roku 2015 bol celkový úbytok obyvateľstva 279 osôb). Z Popradu sa vysťahovalo 997 osôb, prisťahovaných bolo o 363 osôb menej.

Odpoveď Petra Goliaša:
Pocet uchadzacov o zamestnanie na volne pracovne miesto je dlhodobo najnizsi v bratislavskom kraji a naopak najvyssi v presovskom, kosickom a banskobystrickom kraji. Je to dane roznym stupnom ekonomickeho rozvoja regionov, ktory zavisi najmä od atraktivity z pohladu investorov. Do velkej miery tu hra rolu blizkost trhov pre export produktov a kvalita infrastruktury. Vychodne Slovensko trpi nizkym ekonomickym rozvojom susediacich regionov na Ukrajine, v Polsku aj Madarsku. Naproti tomu zapad ziskava z blizkosti Rakuska alebo CR. Do velkej miery ide o faktory, ktore stat nevie ovplyvnit, odchodu ludi za lepsimi zarobkami sa preto neda uplne zabranit. Napriek tomu by sa stat mal snazit zmiernovat regionalne rozdiely napriklad investiciami do dopravnej infrastruktury a vytvaranim vhodnych podmienok pre tvorbu pracovnych miest. Pre chudobne regiony je klucove znizit odvody pre ludi s nizkym prijmom, aby sa im viac oplatilo legalne pracovat. Pomohli by aj motivacne pravidla pre samospravy, aby sa viac snazili prilakat investorov, ktori sa zaujimaju napriklad o tazbu nerastnych surovin.

  • 15.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, prikladám otázky k téme UNB a novom materiáli, ktorý je vonku.

  1. Čo si myslíte o konečnom pláne, dvoch nemocniciach v oblastiach Ružinov a Rázsochy, ktoré sa majú navzájom dopĺňať?
  2. Je podľa vás reálne, že začne fungovať do roku 2023?
  3. Ako najrizikovejší faktor je v analýze zhodnotené konkurenčné prostredie vo vzťahu k zdravotníckemu personálu v súvislosti s výstavbou nemocnice Penty. Je podľa vás možné, že UNB bude mať problém so zamestnancami, prípadne ako by ich mala motivovať, aby dokázala konkurovať Pente?
  4. Predpokladané náklady na UNB sú vo výške 578 miliónov, zatiaľ čo náklady na výstavby nemocnice Penty sú vo výške 400miliónov. (počet lôžok UNB- 578, počet lôžok Penta- 400). Ako hodnotíte toto porovnanie, prípadne celkové náklady? Dá sa to porovnať, prípadne zhodnotiť, či je to veľa/ málo…..
  5. Prípadne, zaujalo vás v materiáli niečo, ak ste si to už stihli prejsť ?

Odpoveď Dušana Zachara:
Bohuzial nestihnem sa k tomu vyjadrit. Je to taky dolezity a obsiahly material, ze si to vyziada dokladne prestudovanie, na ktore teraz nemam cas.
Pri plánovaní a kalkulovaní kapacity novej nemocnice je podľa mňa nevyhnutné brať do úvahy jestvujúce, plánované rušené, ako aj plánované novovytvorené nemocničné lôžka a pracovné pozície tak z verejnej, neziskovej, ako aj súkromnej sféry.

  • 14.3.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, včerajšia tlačovka SaS k akvizícii topolčianskej nemocnice Pentou vyvolala v médiách aj polemiku spolupráce Smeru a Penty v zdravotníctve. Hoci Fico verbálne vystupuje proti Pente, kroky/rozhodnutia alebo nekonanie jeho vlád pri niektorých udalostiach svedčí skôr v prospech Penty. Konkrétne mám na mysli najmä tieto udalosti:

  • Mlčanie ÚZDS (jej šéf je menovaný vládou) za prvej vlády Roberta Fica, keď si Penta pri zlúčení Dôvery s Apollom diskutabilnou účtovnou transakciou vytvorila vyše 400 miliónovy vankúš.
  • Nominovanie Zuzany Zvolenskej, ktorá bola predtým v Dôvere, za ministerku zdravotníctva za druhej Ficovej vlády
  • Udelenie výmimky pre firmu Wesper Zvolenskou, aby polikliniku v Prešove mohla predať Pente
  • Schválenie nenávratného finančného príspevku ministrom Viliamom Čislákom pre ProCare, kde sa po odchode z vlády zamestnal

K tomu mám nasledovné otázky:

  1. Ako sa vy ako analytik pozeráte na rozpor medzi Ficovými vyjadreniami, ktoré sú zvyčajne namierené proti Pente, a prinajmenšom nekonanie jeho vlád v situáciách, keď sa mal štát prejaviť ako regulátor?
  2. Neobávate sa ako SaS, žeby Penta akvizíciou ďalších nemocníc mohla získať monopol v nemocničnom biznise? Ak nie, prečo?
  3. Nie je pre dobré fungovanie zdravotníctva podľa Vás ohrozením, že Penta má vo vlastníctve kompletný reťazec: poisťovňu, nemocnice, polikliniky aj lekárne? Ak nie, prečo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre Slovensko by bolo prínosom, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo. V súčasnosti má v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv štát. Táto dominancia nášmu zdravotníctvu neprospieva. Ak by podobné dominantné postavenie na trhu získal nejaký súkromný subjekt, predstavovalo by to zvýšené riziko zneužitia tohto postavenia a vzniku monopolnej renty, a teda spoločenskej neefektívnosti. Regulačné a kontrolné orgány (PMÚ SR, ÚDZS, NKÚ) by mali na to upozorňovať a konať v prípade zneužitia dominantného postavenia akéhokoľvek subjektu. Podobne nebezbečný je aj oligopol (trh, v ktorom dominuje malý počet konkurujúcich si subjektov).

Ak však na trhu existuje súťaž a kvalitná regulácia prostredia, vrátane merania a zverejňovania kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, nemusí ani vertikálna integrácia (vlastníctvo poisťovne, lekární, polikliník a nemocníc jedným súkromným subjektom) predstavovať príliš veľké riziko pre spoločnosť. Naopak, môže prinášať na trh rôzne inovácie, ktoré umožňuje táto integrácia. Ak však tomu tak nie je, môže predstavovať aj vertikálna integrácia zvýšené riziko zneužívania dominantného postavenia. Na to treba pamätať a pozorne to sledovať a skúmať.

Je možné, že vizuálne môže pôsobiť celkový počet nemocníc patriacich pod Svet zdravia ako veľké číslo, ale keď si pozrieme ich celkové tržby spolu, tak sú nižšie ako tržby jednej štátnej Univerzitnej nemocnice Bratislava.

  • 10.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dneska riešim tému potreby dofinancovania sektora kvôli vyšším platom zamestnancov. Chcela by som sa preto opýtať, či môžem citovať z vášho staršieho vyjadrenie nižšie. Tiež by ma zaujímalo, čo si myslíte o tom, že by ANS podala návrh na Ústavný súd ako tomu bolo v roku 2013, ak štát nedá nemocniciam prostriedky na vynahradenie zvýšených platov. (http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/292600-sud-vyssie-platy-sestier-by-ohrozili-sukromnikov/) Vyjadrenie z 18.1.2017:

Je legitímne, keď zástupcovia ANS požadujú vyššie platby pre lôžkovú starostlivosť a taktiež je legitímne, keď poisťovne presadzujú efektívne nakladanie s prostriedkami a požadujú úspory. Máme tu slobodnú tvorbu cien a ich výška je vygenerovaná pri vzájomných rokovaniach, pri ktorých by v optimálnom prípade mali zohrávať rozhodujúcu rolu výsledky a kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti jednotlivých poskytovateľov. Súhlasím s názorom, že ak štát naloží na poskytovateľov väčšie bremeno v podobe vyšších obligatórnych výdavkov (napr. vyššie mzdy zdravotníkov) alebo pre poisťovne legislatívnymi úpravami zníži príjem (napr. odvodovo odpočítateľná položka) alebo zvýši výdavky (napr. rozsiahlejšie preplácanie doplatkov za lieky pacientom) a zároveň nekompenzuje tieto svoje opatrenia zvýšenými zdrojmi, tak to v sektore prináša pnutie, nakoľko na nezmenený, resp. stále sa zväčšujúci (aj v dôsledku starnutia obyvateľstva) balík starostlivosti musí byť rozdelený relatívne menší objem peňazí. Podobnému problému bude čeliť aj VšZP v dôsledku nutnosti dodržiavať svoj ozdravný plán, keďže v minulosti si žila výrazne nad svojimi možnosťami a nesprávala sa zodpovedne. Štát to však musí svojim občanom priznať.

Odpoveď Dušana Zachara:
Samozrejme mozete pouzit starsie vyjadrenie.
K prípadnému podaniu ANS na ÚS SR sa neviem vyjadriť, ale chápem nemocnice, že sú nespokojné, lebo na jednej strane im štát v legislatíve nariadil zvyšovať platy zdravotníckym pracovníkom, ale na strane druhej už na to nevyčlenil zdroje. To je neudržateľný stav.

  • 10.3.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na jednu vec. Ako vy ako zdravotnícky analytik vnímate, že minister zdravotníctva Tomáš Drucker bol ako nestranník v stredu na straníckej akcii Smeru k MDŽ. Zaujíma ma to hlavne v tom zmysle, že nakoľko takýto jeho krok podľa Vás môže mať vplyv na to, že sa eventuálne môže oslabiť jeho prvotná vôľa vyberať do riadiacich funkcii v zdravotníctve len/najmä ľudí na základe profesionáleneho profilu, ale bude ešte viac prihliadať aj na ich politický background?

Odpoveď Dušana Zachara:
Rozumiem Vašej otázke, je legitímna a môže navodzovať dojem, o ktorom píšete v otázke. Musím povedať, že som si všimol účasť nestraníckeho ministra zdravotníctva na straníckej akcii SMERu k MDŽ a trochu ma to prekvapilo. Kiežby bola táto účasť jedinou daňou za možnosť voľných rúk pri rozhodovaní a nomináciách ministra. Môže však ísť aj o isté politické zbližovanie aj na straníckej úrovni, ale tiež môže ísť o určitý “pragmatický obchod”, keďže jednou z dôležitých agend ministra v tomto a nasledujúcich rokoch bude vyjednať dodatočné peniaze do zdravotníctva, kde sú štátni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a verejného poistenia v obrovských stratách. Tiež treba priznať, že pozícia ministra, ktorý nie je straník, a má presadzovať dôležité zmeny, je neľahká, keďže na tieto kroky je nevyhnutná silná politická podpora, najmä ak ide o nepopulárne opatrenia. Možno minister Drucker hľadá aj takýmto spôsobom u šéfa strany a zároveň vlády túto podporu.

  • 8.3.2017

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, pripravujeme špeciálnu tému k prvému roku súčasnej vlády. Obraciam sa preto na Vás s niekoľkými otázkami:

  1. Ako hodnotíte 1. rok pôsobenia ministra zdravotníctva Tomáša Druckera? V čom je lepší/horší oproti predchodcom?
  2. Kde vidíte pozitívne zmeny za prvý rok jeho šéfovania MZ?
  3. Na druhej strane, v čom vnímate rezervy?
  4. Čo by ste odporučili ministrovi do ďalších rokov jeho funkčného obdobia?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nehnevajte sa, ale pre nedostatok casu Vas musim len odkazat na to, co som Vam uz pisal v decembri, lebo je to 90% to iste, co by som Vam pisal aj dnes.
Plus pribudli navrhy na zmenu fungovania LSPP, poplatkov na urgentoch a u lekarov, kde so zakladnym smerovanim navrhov vo vseobecnosti suhlasim, hoci realizacia do legislativnej podoby moze priniest este mnoho problemov. Vazna situacia vo financiách VsZP nam dava tusit, ze znacna cast energie rezortu bude v tomto roku smerovana na jej vyriesenie, resp. aspon stabilizovanie.

  • 8.3.2017

Otázka (Júlia Mekyňová, NeoVízia)
Pekný deň, z Očnej kliniky NeoVízia máme na Vás malú prosbu. Pre mesačník Zdravie pripravujem – redaktorsky – tému o certifikátoch kvality slovenských nemocníc a zdravotníckych zariadení. Našej klinike pribudol okrem ISO ešte jeden, ale nechceme z toho robiť žiadnu pr správu, ale skutočný poradenský článok.

Téma znie: “Certifikáty nemocníc – vyznáte sa v nich?”
Z malého prieskumu vyšlo (interného), že pacienti nemajú šajnu, čo je ISO, čo je certifikát INEKO atd….

Od Vás (p. Zachar) som čítala viaceré vyjadrenia na tému certifikácií nemocníc, aj šéfredaktorka ZDRAVIA by bola vďačná za Váš názor za INEKO.
Bol by niekto z Vás ochotný odpovedať nám na nižšie 4 otázky? Prípadne ak by ste mali nejaké doplňujúce materiály, budeme za ne vďační.
Vďaka veľmi pekne,

  1. Vyzná sa podľa vás slovenský pacient v certifikátoch kvality zdravotníckych zariadení?
  2. Môže certifikát kvality skutočne objektívne zaručiť vyššiu kvalitu zdravotníckeho zariadenia ako v z. zariadení, ktoré certifikát nemá?
  3. V čom vidíte pozitíva / prípadne negatíva certifkácii nemocníc, kliník?
  4. Aké certifkáty by si mali pacienti všímať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na trhu jestvuje spústa rôznych certifikačných či akreditačných firiem, ktorým poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pravidelne platia za vydávanie akreditácií či certifikácie systémov riadenia kvality. Odhadom by som povedal, že nejaký certifikát má hádam už každá naša nemocnica, hoci je aj zadlžená a nemá práve najlepšie výsledky liečby. Často posudzujú certifikačné agentúry len formálnu zhodu procesov s nimi nastaveným štandardom, pričom sa v realite vôbec nemusí napĺňať. Limitom mnohých certifikácií či akreditácií je, že sa primárne nezaoberajú kvalitou a výsledkami liečby, ale najmä formálnou zhodou procesov so štandardom. Ak sú klinické a neklinické procesy, ktoré sa majú štandardizovať, vybrané vhodne a sú aj reálne zdravotníckymi pracovníkmi a manažmentom každodenne plnené, vytvárajú samozrejme predpoklad pre kvalitnú a bezpečnú liečbu pre pacientov. Toto je plus pre pacienta. Nevýhodou je, že sa podrobné výsledky akreditácie nemocnice väčšinou v našom prostredí nezverejňujú, a takisto verejnosť nevie rozlíšiť renomé jednotlivých agentúr. Nevie preto plnohodnotne porovnávať jednotlivé zdravotnícke zariadenia a nevie ani, aký štandard by mala spĺňať nemocnica s tým-ktorým certifikátom či akreditáciou. Svetovo uznávaná akreditačná autorita, akou je Joint Commision International, napríklad posudzuje pri komplexnej medzinárodnej akreditácii nemocnice stovky parametrov, pričom u nás sú bežné národné akreditácie, kde sa posudzujú “len” desiatky parametrov.

Naše hodnotenie – Nemocnica roka – nepredstavuje certifikáciu ani akreditáciu poskytovateľov, ale ocenenie nemocníc inštitútom INEKO podľa vybraných ukazovateľov spokojnosti pacientov, kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, hospodárenia a transparentnosti. Viac sa dočítate tu.

  • 8.3.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujíma ma Váš názor na video a telefonát Fica Kocanovi.

  • Čo na to hovoríte a aj na to, že ma stiahnuť ozdravný plán?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že adresát telefonátu nebol správne zvolený. Boli to totižto nominanti predošlej vlády vo VšZP, ktorí zapríčinili tieto obrovské finančné problémy VšZP spolu s populizmom vlády a politikov, ktorí presadzovali legislatívu a opatrenia zvyšujúce výdavky v zdravotníctve nekryté zdrojmi, a nie súčasné vedenie poisťovne, ktoré sa toto všetko snaží riešiť (možno niekedy pomaly a nešikovne ako slon v porceláne, ale celkovo sa snaží zlepšiť zlý stav VšZP).

Podľa mňa stiahnutím ozdravného plánu mal premiér na mysli stianutie medializovaných návrhov (piercing, tetovanie, operácie očí, plienky a matrace), ktoré ani nie sú priamo súčasťou úsporných opatrení ozdravného plánu. Ak by sa totižto neplnil samotný ozdravný plán, alebo by ho VšZP nevypracovala, alebo ho ÚDZS neschválil, tak by musela prísť na rad nútená správa poisťovne.

  • 6.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať na váš názor k návrhu všzp aby sa uvažovalo o zrušení možnosti uzatvárať zmluvy so zariadeniami sociálnych služieb a preplácať v nich ošetrovateľskú starostlivosť sestier. Tie hlásajú, že už teraz je to nedostatočné a na platy sestier nemajú aj tak(preplácajú totiž iba 9 výkonov). Čo si o tomto návrhu myslíte?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je nesporné, že dlhodobá zdravotno-sociálna starostlivosť o zdravotne ťažko postihnutých má na Slovensku obrovské medzery, nevynímajúc jej kvalitatívne a finančné parametre.
VšZP musí šetriť, ale navrhované opatrenie je, ako keby sme chceli s vodou z vaničky vyliať aj dieťa.
Mnohí ľudia by nemuseli ležať vo finančne nákladných nemocničných oddeleniach, ale stačilo by im poskytovanie odbornej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá býva lacnejšia. V tomto smere bolo pozitívne, že sa umožnilo zdravotným poisťovniam uhrádzať špecifikované ošetrovateľské výkony v zariadeniach sociálnych služieb, čo by mohlo viesť v dlhodobejšom horizonte k lepšej možnosti manažmentu pacientov zo strany poisťovní a ich väčšej diferenciácii v ponúkaných a preplácaných službách poistencom.
Nerozumiem, prečo rušiť túto možnosť (pozor! nie povinnosť) poisťovniam. Ak VšZP nemá zdroje na dobrovoľné zazmluvnenie tých pár výkonov v pár zariadeniach sociálnych služieb, tak nech zruší svoje zmluvy, ale nech sa nezruší táto možnosť pre ostatné poisťovne.

  • 6.3.2017

Otázka (Miroslav Grman, Aktuality.sk)
Dobrý deň, obraciam sa na Vás s prosbou o vyjadrenie k hospodáreniu zdravotných poisťovní. Riaditeľ VšZP Kočan zdôvodňoval rekordnú stratu VšZP v závere minulého roka najmä tým, že v posledných rokoch rastli výdavky na zdravotnú starostlivosť rýchlejšie než príjmy. Potvrdzujú to aj údaje z výročných správ, a to aj v prípade dvoch súkromných poisťovní a aj východiská verejného rozpočtu:

VšZP:
rok výdavky rast výdavkov príjmy rast príjmov
2015 2,901 102 miliónov eur 2,925 166 miliónov eur
2014 2,800 miliardy eur 148 miliónov eur 2,759 miliardy eur 54 miliónov eur
2013 2,652 miliardy eur 68 miliónov eur 2,705 miliardy eur 61 miliónov eur

Dôvera
Príjmy vzrástli medzi rokmi 2013 až 2015 o 59 miliónov eur (z 1,098 miliady eur na 1,157 miliardy eur).
Náklady na zdravotnú starostlivosť v rovnakom období stúpli o 98 miliónov eur (z 848 miliónov eur na 946 miliónov eur).
výpadok” vo výške 39 miliónov eur

Union
Príjmy vzrástli medzi rokmi 2013 až 2015 o 18,9 milióna eur (z 263,9 milióna eur na 282,8 milióna eur).
Náklady na zdravotnú starostlivosť v rovnakom období stúpli o 30,5 milióna eur (z 227,2 milióna eur na 257,7 milióna eur). “výpadok” vo výške 11,6 milióna eur (za rok 2014 Union vykázal stratu 8,9 milióna eur)

verejný rozpočet:
Minulý rok podľa východísk verejného rozpočtu vzrástli medziročne zdroje v zdravotníctve o zhruba 121 miliónov eur na 4,64 miliardy eur. Tento rok by mali zdroje stúpnuť o 47 miliónov eur.
Výdavky išli nahor ešte prudšie – minulý rok o 194 miliónov eur, tento rok sa očakáva nárast o 54 miliónov eur.

  1. Dokedy (koľko rokov) môže pokračovať takýto vývoj, kým systém neskolabuje? (keďže pri VšZP sa spomína požiadavka o štátnu pomoc vo výške 150 miliónov eur, z laického pohľadu asi nie veľmi dlho).
  2. Ako je možné, že súkromné poisťovne sa neocitli v takých vážnych problémoch ako štátna poisťovňa?
  3. Odpoveď Dôvery k tejto problematike je až prekvapujúco pokojná v duchu “hospodárime zodpovedne a aj budeme”. Pri takomto rozdiele medzi príjmami a výdavkami by som očakával omnoho vyplašenejšiu/ odráždenejšiu reakciu.
    Čím to môže byť? Očakávajú aj súkormné poisťovne mimoriadnu dotáciu, keďže keby ju štát udelil len štátnej poisťovni, asi by (z laického pohľadu) porušil pravidlá EÚ?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Čo sa týka VšZP, musí prísť k realizovaniu úsporných opatrení, nakoľko ak sa hospodárenie VšZP nezlepší, bude musieť byť na ňu ako ďalší krok uvalená nútená správa. VšZP počíta aj s finančnou injekciou zo strany štátu, aby vyriešila problém nedostatočnej likvidity. K zadlženosti treba ešte prirátať aj dlhy nemocníc, ktoré sa už šplhajú k sume 600 mil. EUR. Že to ešte ako-tak funguje, je pravdepodobne “zásluhou” trpezlivosti veriteľov, ktorí veria, že im nakoniec budú ich pohľadávky uhradené a očakávajú oddlženie zo strany štátu.
    Celý tento stav je zapríčinený do veľkej miery populizmom väčšiny politikov, ktorí presadzujú legislatívu a opatrenia zvyšujúce výdavky v zdravotníctve, ktoré však nie sú kryté zdrojmi.
  2. Je to pravdepodobne lepším riadením súkromných poisťovní, ktoré nemôžu očakávať pri problémoch, na rozdiel od VšZP, pomoc od štátu, ale len konkurz, prípadne reštrukturalizáciu. Štátne vlastníctvo dominantnej VšZP prináša so sebou aj ďalšie neduhy – konflikty záujmov štátu, pokrivené motivácie, nehospodárne nákupy a zazmluvňovanie pochybných poskytovateľov – je to správanie v ekonómii nazývané ako vyhľadávanie renty (rent-seeking).
  3. Je možné, že očakávajú, že štát pristúpi v rámci dofinancovania sektoru k navýšeniu platieb za poistencov štátu, z čoho by profitovali všetky tri poisťovne.

  • 2.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, aký je váš názor na lobing farmaceutických firiem u lekárov? Môže to byť dôvodom prečo preferujú určitú značku lieku? Na recepte sa totiž pri vybraných druhoch píše účinná látka a konkrétny liek sa len odporúča, lekárnici chcú však aby sa tam písala iba účinná látka a lekár pacientovi urobil osvetu v tom, aké má možnosti. Lekárnici si myslia, že nedostatočná osveta pacientov spočíva aj v tom, že sú niektorí lekári s farmafirmami dohodnutí. Čo si o tomto myslíte, je to podľa vás v niektorých prípadoch takto?

Odpoveď Dušana Zachara:
Samozrejme, lobing farmafiriem u lekárov nesie so sebou aj riziko z neho rezultujúceho, resp. vyvolaného predpisovania určitého lieku alebo zvyšovania predpisovaného objemu, čo môže byť v rozpore so záujmom pacienta. Preto je nevyhnutné zvyšovať transparentnosť tohto vzťahu (lekár a farmafirma). Súhlasím s lekárnikmi, že by sa mala obmedziť možnosť predpisovania určitého konkrétneho názvu lieku (hoci je na recepte len v zátvorke) a mala by sa posilniť tzv. generická preskripcia, t.j. predpisovanie liekov len na úrovni účinnej látky.

  • 1.3.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus 1 deň)
Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o vyjadrenie k téme. VšZP pozastavuje návrhy na obmedzenie indikačných kritérií pri liečbe vekom podmienenej degenerácie makuly a pri poškodení zraku v dôsledku diabetického makulárneho edému. VšZP rovnako pozastavuje návrh na obmedzenie indikačných kritérií pri liečbe chronickej hepatitídy typu C.

  • Ako hodnotíte tento krok VšZP?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je to buď dôsledok toho, že sa z témy stala citlivá potitická vec, do ktorej vkročil premiér, keďže mala potenciál byť nepopulárnou medzi voličmi, alebo odborné medicínske argumenty boli natoľko presvedčivé, že primäli zodpovedných stiahnuť predmetné návrhy. A možno to bola aj kombinácia oboch dôvodov.

  • 27.2.2017

Otázka (Alena Klepochová, TASR)
Pekný deň, viem, že ste si to preštudovali, mala by som v tejto súvislosti viacero otázok:

  1. Pocítia podľa Vás pacienti ozdravný plán VšZP na poskytovaní zdravotnej starostlivosti? (napr. pre nepreplácanie nadlimitov, zmeny v predpisovaní zdravotníckych pomôcok, liekové opatrenia)
  2. Pokiaľ áno, je podľa Vás možné ozdraviť VšZP bez toho, aby to pocítili pacienti?
  3. Ozdravný plán počíta s neschváleným dofinancovaním vo výške 150 miliónov eur rovnako s viacerými externými opatreniami (napr. zníženie DPH na lieky) , je podľa vás reálne, že sa podarí dosiahnuť všetky opatrenia z ozdravného plánu?
  4. Je správne, že ozdravný plán bol schválený, aj keď jeho základy nie sú ničím garantované?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. a 2. Nie je to vylúčené. Je totižto málo pravdepodobné, že celú ťarchu úspor budú na svojich pleciach schopní a ochotní niesť subjekty podnikajúce v zdravotníctve, či už sú to lekári, nemocnice, dodávatelia pomôcok, farmafirmy, laboratóriá, vo forme nižších marží a ziskov.
  2. Komunikované to síce tak môže byť, ale je to málo pravdepodobné. Potom by celú ťarchu úspor musel niesť na sebe niekto iný. A napokon, ak štát VšZP pomôže finančne, tak aj to bude mať dopad na pacientov – daňových poplatníkov.
    Ale nejaká forma ťarchy by mala spočinúť aj na pleciach väčšiny politikov, ktorí populisticky a nezodpovedne presadzujú zdrojmi nekryté zvyšovanie výdavkov v zdravotníctve. Oni sú hlavnou príčinou zlej situácie, ktorej musí teraz nové vedenie VšZP čeliť.
  3. Neviem odhadnúť, čo všetko sa podarí, avšak úsporné opatrenia sú prevažne koncipované tak, aby sa dali na papieri relatívne ľahko splniť, lebo v opačnom prípade by od ÚDZS hrozila nútená správa. Myslím si, že VšZP počíta s určitosťou aj s nejakou formou pomoci od štátu. A externé opatrenia (typu zníženia DPH na lieky) by boli iba bonusom. S nimi sa pravdepodobne príliš neráta.
  4. To je dobrá otázka, na ktorú by mal dať odpoveď najvyšší kontrolný orgán v zdravotníctve – ÚDZS. Ten mal tiež posúdiť, či sú navrhované opatrenia dostatočne robustné na to, že privedú poisťovňu do lepšej finančnej kondície. Je možné, že Úrad mohol byť trochu prísnejší. Aj on má však maslo na hlave v tom, že si nevšimol nedostatočnú tvorbu technických rezerv za čias Foraia a Vaďuru a tiež je otázna jeho reálna nezávislosť od vládnucich politikov, keďže bola rokmi vládami Róberta Fica systematicky okresávaná. Preto možno Úrad až tak vysoko nevyskakuje a príliš hlasno nekričí.

  • 24.2.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, zaujímal by ma váš názor na plán ministerstva, reformu primárneho kontaktu – do roku 2030 chce znížiť posielanie pacientov od všeobecného lekára k špecialistovi. (z 80% prípadov v roku 2013 by to malo klesnúť na 30%)

  1. Je to podľa vás reálne? Ak nie, prečo?
  2. Reforma tiež súvisí s rozširovaním kompetencií všeobecných lekárov, rozšírili sa už v roku 2015, zmenilo sa podľa vás niečo alebo je ešte skoro to hodnotiť?
  3. V odosielaní lekárov od všeobecného k špecialistovi sme ako krajina dosť zaostalí. Počula som, že niekde v zahraničí pacienta pošlú za špecialistom až keď je to veľmi vážne. Neviete mi uviesť príklad? V čom sa odlišujeme ako krajina?

Odpoveď Dušana Zachara:
Základné smerovanie reformy primárneho kontaktu je správne. Presun kompetencií na všeobecných lekárov je pozitívom. Treba v tom pokračovať. Cieľom by malo byť, aby praktickí lekári – “gatekeepers” – viac liečili a menej predpisovali lieky a posielali pacientov ďalej k špecialistom. Dobré by bolo, keby si rezort stanovil aj merateľný cieľ v horizonte volebného obdobia, nakoľko v roku 2030 si už nikto nespomenie, kto všetko bol zodpovedný za prípadné nesplnenie cieľa. Aby sa tento cieľ podarilo naplniť, bude nevyhnutné stanoviť taký mechanizmus financovania ambulantnej sféry, ktorý bude motivovať a odmeňovať lekárov za kvalitnú liečbu a vyriešenie, resp. zlepšenie zdravotného problému pacienta a predchádzanie ochorení, a nie za produkciu bez ohľadu na ukazovatele kvality.

  • 17.2.2017

Otázka (Mária Zerzanová, Pluska.sk)
Dobrý deň, chcela by som sa Vás opýtať na druhý názor lekára. Majú pacienti na niečo takéto právo? V Čechách to už zaviedli, no používa sa to len rozpačito, v západných krajinách je to bežná vec. Najmä pri diagnózach, ktoré sa ťažko určujú by to mohlo mať zmysel. Robili by to u nás lekári? Mohlo by sa to ujať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Explicitne nie je na Slovensku v legislatíve upravené všeobecné právo pacienta na odborný názor druhého lekára. Inak je to v Českej republike, kde inštitút “second opinion” zakotvili v zákone v roku 2012. Tam teda majú pacienti nárok, aby im bola z verejného zdravotného poistenia hradená konzultácia (a prípadne aj doplňujúce vyšetrenia) u iného lekára rovnakej špecializácie. Malo by to prispieť k väčšej istote a bezpečnosti pacienta, ale aj adekvátnosti zvolenej liečby. Keďže inštitút druhého názoru môže v jednotlivých prípadoch znamenať vyššie verejné výdavky (napr. zbytočná duplicita), ale aj nižšie výdavky v budúcnosti (napr. predídenie výdavkom pri zle zvolenej liečbe a následných komplikáciách), bolo by preto potrebné na základe analýzy ukázať, čo prevažuje a podľa toho sa rozhodnúť, či by bol takýto inštitút u nás prínosom.

  • 16.2.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. Pisem o NsP Nove Mesto nad Vahom, ktora si vzala pozicku 220-tis. eur na nakup pristrojovej techniky od spolocnosti Magellan. Zrejme Vam je znama, len pripomeniem, ze zvacsa sa zaoberaju odkupovanim pohladavok. Toto je prva zmluva o pozicke, ktoru som nasla v Centralnom registri zmluv, no Magellan hovori, ze v minulosti uz poskytovali nemocniciam pozicky. Pozicka pre NsM Nove Mesto nad Vahom ma splatnost 36 mesiacov, urokovu sadzbu 5,2% a nemocnica do splatenia pozicky ruci svojim nehnutelnym majetkom (budovou polikliniky). Podla off record vyjadrenia z bankoveho sektora by vedeli banky poskytnut pozicku s nizsou urokovu sadzbou, aj ked zrejme zalezi, komu by poziciavaju. Nemocnica tvrdi, ze banky ich odmietli a preto vyuzili ponuku od Magellanu. V tejto suvislosti sa chcem spytat:

  • Vidite riziko v tom, ak si nemocnice poziciavaju peniaze od takychto nebankovych subjektov? Ak ano, ake?
  • Mala podla Vas nemocnica ine moznosti, ako ziskat peniaze na nakup pristrojovej techniky, ak je pravdou, ze banky jej odmietli dat pozicku?
  • V clanku budem sponinat aj oddlzenie, ktore sa planuje a ktoreho detaily MZ SR zatial neuvadza. Viem, ze INEKO nie je zastancom oddlzovania, no chcem sa spytat, ak uz ma k nemu dojst, za akych podmienok? Ake pravidla by sa mali nastavit, aby sa na tom neobohatili napr. pochybni skupovaci pohladavok? A maju byt oddlzene len nemocnice v sprave MZ, alebo aj VUC a sukromne?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nepoznám, o nákup akej prístrojovej techniky ide, ale v prvom rade sa treba pozrieť na to, či je tento nákup nevyhnutný a či prinesie nemocnici a pacientom hodnotu, ktorá prevýši vynaložené prostriedky. Narážam aj na riziko, že nemocnica v Novom Meste nad Váhom nebude zaradená medzi prijímateľov nových eurofondových zdrojov a následne s ňou štát nebude počítať v rámci stratifikácie ústavných zariadení ako s nemocnicou poskytujúcou akútnu zdravotnú starostlivosť.
Nečudujem sa bankám, že sa zdráhali poskytnúť tejto nemocnici štandardný úver. Stačí sa pozrieť na náš portál nemocnice.ineko.sk, kde vidno, že nemocnica nemá práve dobré finančné zdravie, pričom čo je ešte dôležitejšie, trend je zhoršujúci sa. Dlh po lehote splatnosti sa zvyšuje (na konci roku 2015 dosahoval sumu 2,3 mil. EUR, čo je úroveň skoro polovice ročných tržieb nemocnice), podiel dlhu k tržbám sa rokmi tiež zvyšuje, tržby stagnujú (tržby všeobecných nemocníc pritom v priemere rokmi mierne stúpajú) a strata sa rokmi prehlbuje. Nemocnica bola v ostatných rokoch (možno je aj v súčasnosti) zaťažená úverom/úvermi vo výške presahujúcej 300-tisíc eur.
Neodsudzoval by som a priori pôžičky od iných subjektov, ako sú banky. Len sa treba pýtať, či je nemocnica schopná splatiť svoje úvery, resp. či na úkor splatenia úveru nebudú škodovať iní veritelia, ktorým nemocnica nebude mať z čoho zaplatiť faktúry a/alebo pacienti, ktorí budú dostávať horšiu zdravotnú starostlivosť. Keďže pôžička od Magellanu je zabezpečená nehnuteľnosťou nemocnice, existuje tu tiež riziko, že o ňu nemocnica príde, ak nebude pôžičku splácať. Výška úrokovej sadzby a k tomu zábezpeka nehnuteľnosťou je odzrkadlením vysokej rizikovosti dlžníka – NsP v Novom Meste nad Váhom.

  • 15.2.2017

Otázka (Veronika Kováčová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, mala by som na vás dve otázky skrz dnes veľmi aktuálnu tému a to ohľadne 4 nemocníc (Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb a Východoslovenský onkologický ústav) ktorých časť akcií má prejsť pod VSŽP. V súvislosti s tým ma zaujíma:

  1. Existuje riziko, že pacienti poistení v iných poisťovniach, ako je VSŽP, budú mať v týchto nemocniciach horší prístup k zdravotnej starostlivosti vzhľadom na to, že VSŽP v nich bude mať časť akcií?
  2. VŠZP je momentálne vo výraznej strate, avšak ako povedal dnes na tlačovke aj poslanec Beblavý, tak spomínané nemocnice sú ekonomicky lukratívne a platobne schopné. Aký to môže mať pre tieto nemocnice dopad, ak by nastala situácia, že by VŠZP skončila v exekúcii?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Nemalo by sa to stávať. Ošetrujúci lekári by nemali pozerať ináč na pacienta, ktorý je poistený vo VšZP a ináč na pacienta z Dôvery či Unionu. Avšak určité riziko zvýhodňovania tu môže nastať, keďže VšZP ako dominantná poisťovňa sa tu dostáva do obrovského konfliktu záujmov. Na jednej strane musí šetriť, ale bude šetriť aj na vlastných zariadeniach, kde sa stane akcionárom?
  2. Existuje tu určité riziko, že v prípade, ak nebude vedieť VšZP uhrádzať svoje záväzky, že by aj akcie kardioústavov a onkoústavu v Košiciach mohli byť použité na uspokojenie nárokov veriteľov, čiže tieto akcie by prešli do vlastníctva veriteľov. Štát by tak prišiel o podiely v týchto zariadeniach. Išlo by o absolútne zlyhanie pôsobenia štátu v zdravotníctve a de facto o netransparentnú privatizáciu, z ktorej by štát získal menej peňazí ako pri štandardnej otvorenej privatizácii, kde by férovo súťažili o cenu viacerí uchádzači.

  • 13.2.2017

Otázka (Dárius Haraksin, TV JOJ)
Dobry den, v nadvaznosti na nas telefonat posielam slubeny clanok Dennika N, kde by sa hodila vasa reakcia, resp nazor INEKO k tejto veci.

Odpoveď Petra Goliaša:
Nemame teraz cas studovat podmienky tendra. Vieme tak poskytnut iba vseobecne vyhlasenie, ze je nestastne, ak sa take velke statne zakazky udeluju bez sutaze a vyvolava to otazky, ci medzi obstaravatelom a dodavatelom nie je sucinnost, najmä ak uz tam existuju ci v minulosti existovali osobne aj stranicke väzby. Systemovym risenim by bola privatizacia osobneho dopravcu ZSSK, alebo aspon vpustenie sukromnych konkurentov, aby bola ZSSK nutena nakupovat efektivne. Pokial ma statna ZSSK monopol na trhu, riziko trestu za potencialne predrazene nakupy je nizke.

  • 13.2.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala na vás názor. Dneska mám stretnutie s Asociáciou, ktorá zastupuje niektoré distribučné spoločnosti. Tie idú využiť všetky legálne prostriedky voči zákonu o reexporte (Európska komisia, Protimonopolný úrad). Dôvodom má byť, že štát nikdy nedokázal, že reexport u nás môže za nedostatok liekov, údajne nie až v takom rozsahu, ako tvrdí štát. Nemáme systém alebo oficiálny register, ktorý by ukazoval, koľko liekov sa doviezlo a koľko vyviezlo (ktoré sa spotrebovali a ktoré chýbajú). Naopak, nový zákon sa javí ako efektívny. Čo si o tom myslíte?

Distribučky vidia problém v tom, že držitelia licencií nevedia presne určiť, ktorý liek je nedostatkový. Predchádzajúci systém, kedy si podali žiadosť o vývoz a ŠÚKL to vyhodnotil bol podľa nich lepší, pretože to posudzoval štát a nie súkromné firmy, ktoré si sledujú svoje záujmy( môžu udeliť povolenie iba „svojim distribučným spol.“) Momentálne tak majú problém aj s vývozom liekov, ktorých by mohol byť nadbytok, ale držitelia licencií sa nemajú na základe čoho rozhodnúť, keďže nie je register, ktorý by určil, ktoré lieky momentálne chýbajú. Radšej teda povolenie častokrát neudelia z obavy o pokutu. Do 7 dní majú štát upozorniť, že sa vyviezol ten ktorý liek a až vtedy to štát vyhodnotí.

Odpoveď Dušana Zachara:
V tomto prípade sa medzi sebou bije verejný záujem mať pre pacientov na Slovensku dostatok liekov, a tým chrániť verejné zdravie, so slobodou voľného pohybu tovarov na trhu EÚ. Slobodný pohyb tovaru je možné obmedziť, ak by malo ísť o ochranu verejného zdravia obyvateľstva. Zásah do voľného pohybu tovarov a príslušné opatrenia však nesmú byť neprimerané a môžu obmedzovať subjekty pôsobiace na trhu len do takej miery, do ktorej je to skutočne nevyhnutné. Nie viac, ako je nutné.
Reexport liekov bol celkom určite jedným z hlavných faktorov nedostupnosti niektorých liekov na našom domácom trhu. To ukázala prax. Súčasná prax zatiaľ tiež ukazuje, že dostupnosť niektorých v minulosti ťažko dostupných liekov sa po účinnosti novely v priemere zlepšila. Je však otázne, do akej miery vplýval práve reexport na nedostatok liekov. Slovenská lekárnická komora síce zmonitorovala nedostatok liekov, avšak zo strany štátu chýbala nejaká komplexná a robustná analýza príčin nedostatku liekov v SR. Preto môže byť pozícia slovenskej vlády, ktorá bude musieť pred európskymi inštanciami argumentovať o primeranosti ochranných opatrení, sťažená.

  • 13.2.2017

Otázka (Lucia Vanková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som Vás oslovila do článku ohľadom pripravovaného zákona o zákaze privatizácie strategických podnikov, ale aj o snahe koalície na vytvorenie štátneho energetického holdingu. Posielam zopár otázok, môžem Vás poprosiť o odpoveď?

  1. Aký je Váš názor na pripravovaný zákaz privatizácie strategických podnikov? Čo to podľa Vás prinesie?
  2. Ktoré podniky je v súčasnosti možno podľa Vás považovať za strategické?
  3. V súčasnosti sa zvažuje aj o vytvorení štátneho energetického holdingu – či už formou vytvorenia úplne novej spoločnosti, prostredníctvom ktorej by bol štát vlastníkom akcií v energopodnikoch, alebo prostredníctvom niektorej už existujúcej spoločnosti, ktorá by to celé zastrešila (premiér hovoril napr. o matke SPP). Ako sa pozeráte na takéto nastavenie a v čom vidíte najväčšie výhody a naopak, najväčšie riziká?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zakaz privatizovat povazujem za populizmus, ktory odvadza pozornost od problemov ako napriklad neprimerane vysoke ceny elektriny alebo neuspokojiva kvalita zdravotnictva. Tam, kde podniky posobia v konkurencnom prostredi, alebo kde stat vie merat kvalitu a efektivnost ich produktov, by privatizacia praveze pomohla. Umoznila by vstup sukromneho kapitalu a know-how, stat by stratil konflikt zaujmov pri regulacii tychto podnikov a vytvorili by sa podmienky na zvysovanie ich efektivnosti.

Konkretnejsie sa neviem vyjadrit, kedze som navrh zakona este nevidel.

  • 13.2.2017

Otázka (Lucia Brožová, SITA)
Ahoj, Ministerstvo financii SR pripravuje zmenu podpory hypotek pre mladych. Po novom by si ludia mohli o zaplatene splatky hypotek znizovat zaklad dane a vysledkom by mala byt nizsia zaplatena dan statu. Zaroven by sa mala zrusit dotacia na tieto hypoteky. Co hovorite na tuto planovanu zmenu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Stat by mal podporu hypotek zrusit, kedze dnes su na trhu rekordne nizke uroky a cerpanie hypotekarnych uverov prudko stupa, coho dosledkom rastu aj ceny nehnutelnosti. Podpora hypotek navyse deformuje najomne byvanie, ktore je z pohladu pruznosti pracovneho trhu efektivnejsie.

Ak chcu politici podporovat byvanie, mali by najmä chudobnejsim ludom priamo preplacat vydavky na byvanie, pripadne aspon cast tychto vydavkov.

  • 9.2.2017

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj Peter, chcela by som ta poziadat o tvoj nazor, resp. o odpoved na nizsie uvedenu otazku (touto anketovou otazkou oslovujem zopar uznavanych ekonomov):

  • Ako by sme mali pristupovat k dovozu pracovnej sily z lacnejsich krajin vnutri EU a mimo EU?
  • Vies mi poradit nejaku studiu, ktora sa tejto problematike venuje?

Odpoveď Petra Goliaša:
Posielam svoj nazor, vyber si, co sa ti hodi:

Ľudský kapitál patrí medzi základné zdroje rastu. Ak krajina dokáže prilákať a integrovať obyvateľov iných štátov v aktívnom veku, môže z toho získať. Aj vzhľadom na starnutie obyvateľstva je v záujme dlhodobého rastu väčšia otvorenosť voči pracujúcim zo zahraničia. Na druhej strane rizikom imigrácie je náročná integrácia a nedostatok tolerantnosti pri strete rozličných kultúr, a to tak na strane imigrantov ako aj na strane domáceho obyvateľstva. Ďalším rizikom je pomalší rast miezd, najmä v pozíciách s nízkou pridanou hodnotou, čomu sa ale dá predísť testovaním, či o dané miesto majú záujem domáci uchádzači o prácu.

Vnútri EÚ už funguje voľný pohyb osôb. Bariérou imigrácie sú najmä regulácie týkajúce sa tretích krajín. Pri optimálnych podmienkach ubehne až 145 dní od momentu kedy sa cudzinec začne uchádzať o pracovnú pozíciu na Slovensku do chvíle, kedy môže nastúpiť do práce, čo je najviac spomedzi krajín OECD. Slovensko by sa malo snažiť získať najmä kvalifikovaných ľudí. V prípade nižšej kvalifikácie, ak o dané miesta domáci nemajú záujem, by mali prednosť získať ľudia z kultúrne blízkych štátov. Pri výbere imigrantov môže Slovensko zaviesť elektronický bodový systém či iné metódy využívané vyspelými štátmi. Efektívnym spôsobom imigrácie je tiež príchod zahraničných študentov na vysoké školy.

  • My sme vlani mali na tuto temu seminar: http://www.ineko.sk/projekty/potrebuje-slovensky-pracovny-trh-migraciu
  • Je tam aj zoznam studii: http://www.ineko.sk/ostatne/odborna-literatura
  • Pozri tiez spravu o hlavnych vystupoch seminara: http://www.ineko.sk/file_download/982
  • Osobitne sme sa venovali aj suvislosti so starnutim obyvatelstva: http://www.ineko.sk/file_download/966
  • 8.2.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vám opýtala na váš názor týkajúci sa darcovstva krvi.

  • V minulosti mali darcovia viaceré výhody, ktoré sa im však zrušili. Neviete mi vysvetliť prečo?
  • Myslíte si, že by práve benefity pomohli vyriešiť problém nedostatočného počtu darcov, prípadne čo môže darcov u nás odrádzať?
  • Môže to byť práve finančný bonus, ktorý dostanú napríklad v susednom Rakúsku pri darovaní plazmy?

Odpoveď Dušana Zachara:
Vo svete existujú rôzne systémy zberu krvi – dobrovoľné darcovstvo, platené odbery, ako aj kombinácia oboch systémov. Niektoré odborné štúdie hovoria, že optimálnym riešením je paralelná existencia systému tradičného bezplatného odberu plazmy či krvi a platených odberov. Tým sa môže docieliť zvýšenie základne darcov a väčšieho objemu vyzbieraného materiálu, čo v konečnej podobe pomôže v globále väčšiemu množstvu ľudí, ktorí potrebujú náhradnú krv, alebo sú liečení preparátmi z krvnej plazmy. Štúdie zatiaľ nedokázali, že by finančné odmeňovanie darcov viedlo k tzv. adverznému výberu donorov, teda k zhoršeniu kvality odobratého materiálu.

Ak nám darcovia krvi odchádzajú do zahraničia, kde za to dostanú peniaze alebo iné výhody a zároveň platí, že na Slovensku chýba krv či plazma, treba ju buď kúpiť zo zahraničia alebo motivovať, hoci aj finančne, domácich darcov.

  • 7.2.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň po rozhovore s pánom Petkom by som chcela moju otázku upresniť. Údajne nám majú z EÚ pritiecť peniaze na budovanie akútnych nemocníc a časť z nich by mala byť použitá na urgentné príjmy. Vraj ich nemáme dostatok, je ich minimum. Pán Petko z ANS teda žiada, aby sa najprv dobudovali urgenty v takej podobe ako majú fungovať (rozlišuje to s ústavnou pohotovostnou službou, kde to nefunguje tak ako na urgentoch.) Pacienti tak po 22 hodine podľa neho majú chodiť na neexistujúce urgenty. Čo si o tom myslíte, je to naozaj tak? Vraj ideme proti nariadeniam EÚ. S redukciou LSS súhlasí avšak až potom čo sa dobudujú urgenty. Zároveň hovorí, že keď lekári nebudú mať povinnosť na LSPP slúžiť, tak tam slúžiť nebudú (Zajac zrušil povinnosť špecialistov slúžiť na urgentoch odvtedy tam neslúžia). To isté sa vraj môže stať aj s obvodnými lekármi.

Odpoveď Dušana Zachara:
Nepochybne treba dobudovať urgenty nemocníc, ktoré často fungujú v realite len na papieri. Tu Slovensko veľmi zaostáva za vyspelým svetom, a aj preto pôjdu na tento účel prostriedky z eurofondov. Ale nemyslím si, že je nevyhnutné, aby sa s úpravou LSPP muselo nevyhnutne čakať na výstavbu nových urgentov. Pacienti LSPP sú pacientmi s menej vážnymi (menej urgentnými) zdravotnými problémami, ako sú pacienti, ktorí majú byť riešení na urgentoch. Je predpoklad, že mnohé body pevnej siete nepretržitej LSPP zostanú v nemocniciach, preto by nemali byť noční pacienti s jednoduchšími diagnózami (chrípka, závraty, alergické reakcie, menšie rany) posielaní na oddelenie urgentného príjmu, ale na LSPP, ktorá funguje v rámci alebo blízko nemocnice. Takisto poplatok 10 EUR za “neodvôvodnenú” návštevu urgentu by mal demotivovať pacientov, aby preťažovali urgentné príjmy.
Súhlasím so stanoviskom ANS, že by lekári slúžiaci LSPP nemali mať garantovanú špeciálnu minimálnu mzdu, ale nesúhlasím, aby bola ponechaná povinnosť všeobecných lekárov slúžiť LSPP s demotivujúcou malou, štátom regulovanou platbou. Za úvahu by možno mohlo stáť, či by pevnú sieť ambulantných pohotovostí namali dostať za povinnosť naplniť zdravotné poisťovne, ktoré by museli s poskytovateľmi LSPP, resp. lekármi vyjednávať adekvátne cenové podmienky.

  • 7.2.2017

Otázka (Simona Gulisová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, na dnešnej tlačovej konferencii KOZ bola odprezentovaná štatistika, podľa ktorej Slovensko nikdy nedobehne Švajčiarsko čo sa týka miezd (pri súčasnom tempe zvyšovania). Podľa KOZ hrozí, že napríklad Rumunsko nás dobehne už o 18 rokov, čo by mohlo znamenať odliv “lacnejšej” pracovnej sily.

  • Súhlasíte s týmito štatistikami KOZ?
  • Môžeme porovnávať krajiny ako Slovensko a Švajčiarsko na úrovni miezd, keďže náklady na život sú odlišné?

Odpoveď Petra Goliaša:
My sme na temu dobiehania pripravili tuto webovu stranku, ktoru mozte pouzit aj z nej citovat.

Ako vidite, vychadzali sme z udajov o HDP na obyvatela po zohladneni cenovych rozdielov. Ak by sa tento ukazovatel vyvijal tak ako v priemere za poslednych 5 rokov, naozaj by sme Svajciarsko nedobehli nikdy a Rumunsko by nas dobehlo uz v roku 2031. Ak by sme zobrali do uvahy poslednych 10 rokov, ked Rumunsko rastlo v porovnani s nami este rychlejsie, dobehlo by nas dokonca uz v roku 2025.

Skutocny vyvoj bude zavisiet od kvality podnikatelskeho prostredia, kvality demokracie, potierania korupcie, kvality vzdelavania a mnohych dalsich faktorov.

  • 6.2.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, neviem či ste už zachytili, prípadne čítali najnovšie vydanie Euro health consumer index 2016, mala by som k nej na vás nejaké otázky.

  • Po dvoch rokoch pádu sme sa posunulo o jednu priečku v rebríčku vyššie​. Čomu to pripisovať?
  • Môžeme to brať tak, že sa naše zdravotníctvo pomaly zlepšuje?
  • Čo by ste na tejto štúdii vyzdvihli, prípadne na čo upozornili?
  • Ako je možné, že Česko vynakladá menej peňazí a sú v rebríčkoch kvality oveľa vyššie, kde robíme chybu, to v porovnaní s ČR až také zlé?
  • Ako hodnotíte celkovo túto štúdiu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nestiham si prestudovat najnovsi index. Ze sa zlepsujeme, sa neda konstatovat z posunu o jedno miesto, navyse ked sme v indexe 2015 klesli o styri miesta.
Ale mozem skusit vseobecne:

Je dobré, že sa robia takéto rebríčky, hoci majú aj svoje metodické problémy (Slovensku bol napr. opätovne prirátaný vysoký počet bodov za priamy prístup k špecialistom (bez nutnosti odporúčania všeob. lekárom), čo však už na Slovensku dlhší čas neplatí), lebo dávajú určité informácie verejnosti a spätnú väzbu tvorcom politík, kde sú najväčšie slabiny nášho zdravotníckeho systému a kam a ako rýchlo sa uberá okolitý svet.

  • 6.2.2017

Otázka (Martin Odkladal, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky.

  1. Vzhľadom na to, že ministerstvo dopravy momentálne už vyčerpalo všetky eurofondy na diaľnice a rýchlostné komunikácie do roku 2020, rezort chce otvoriť debatu o zvýšení dlhovej brzdy, čím by sa mohli komunikácie stavať aj zo štátneho rozpočtu. Považujete takéto financovanie za správane a vhodné?
  2. Koľko by si muselo Slovensko požičať, aby dobudovalo sieť diaľnic a rýchlostných komunikácií podľa plánov?
  3. Ktoré z nezačatých úsekov sú dôležité pre Slovensko a ktoré plánované úseky sú zbytočné?
  4. Ministerstvo dopravy tvrdí, že najlepšie pripravené úseky sú momentálne R2 Košice Šaca – Košice Oľšany, R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou (Soroška), R2 Kriváň – Lovinobaňa, R4 severný obchvat Prešova. Tieto úseky by aj chcelo v prvom rade financovať z dodatočných zdrojov, ktoré by si Slovensko mohlo požičať. Sú tieto úseky nevyhnutné a potrebné?

Odpoveď Jána Kovalčíka:

  1. Je správne a vhodné financovať nové diaľnice a rýchlostné cesty aj zo štátneho rozpočtu. Na to však netreba uvoľniť pravidlá o dlhovej brzde.
    Vôbec nie je nutné oslabovať ústavnú poistku proti nadmernému zadlžovaniu vlády. Výrazný rast príjmov v ostatných rokoch dáva vláde veľký priestor na vyššie financovanie priorít aj pri znižovaní deficitu. Ak vláda aj v dobrých rokoch v kampani opakuje, že 80 % investície financuje z eurofondov, vlastne iba priznáva že rýchlo rastúce príjmy z daní radšej prejedá ako by ich investovala. Tzv. investičná výnimka z dlhovej brzdy by vláde umožnila v tom pokračovať, na čo nevidím dôvod.
    Podobne ako v štátnom IT či v zdravotníctve, ani v doprave nie je hlavným problémom nedostatočný balík financií ale spôsob, ako sa rozdeľujú a vynakladajú. Rezort dopravy istotne vie minúť viac peňazí. Ale pri doterajšom spôsobe riadenia je mizivá šanca, že za to daňovým poplatníkom dodá optimálne dopravné riešenia s vysokou hodnotou za peniaze. Skôr ich minie na nákladné projekty predstavujúce veľkorysé riešenie niekoľkých málo vybraných problémov. Väčšine ostatných regiónov a potrieb sa ujdú len ďalšie sľuby.
  2. Spolu sa plánujú diaľnice a rýchlocesty za cca 18 miliárd eur. Ak nerátame rozostavané projekty z eurofondov, ku ktorým tiež ešte treba spolufinancovanie, či PPP projekty, ktoré budeme ešte dlhé roky splácať koncesionárom.

Posúvam link na blog Ľuda Ódora, člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť – k tejto téme najlepšie čo som čítal. Odporúčam citovať i pripojiť k článku link na tento blog

  • 6.2.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, aký je váš názor na úhradu pacienta za objednávanie mimo ordinačných hodín. Pred časom sa hovorilo o tom, že by pre pacientov na objednávanie mohli byť vyhradené hodiny počas ordinačných hodín. Diskutovalo sa o poplatku cca 5 eur.

  • Tým, že sa teraz debatuje o objednávaní po ordinačných hodinách, je podľa vás práve vyšší poplatok spôsobený tým, že výkon nebudú preplácať poisťovne, resp. je to úhrada pacienta za výkon?
  • Nie je to pre pacientov problém?
  • Nebolo by efektívnejšie objednávať sa počas vyhradených hodín v rámci ordinačných hodín kedy by mu samotný výkon hradila poisťovňa?
  • Čo si o tomto riešení myslíte resp. čo by ste navrhovali?

Odpoveď Dušana Zachara:
Podporujem znovuzavedenie poplatku za prednostné vyšetrenie, resp. na objednanie na presný čas podľa výberu pacienta. Myslím si, že vyhradením času po ordinačných hodinách pre “platiacich pacientov” sa ministerstvo snaží navodiť dojem, že ide o akúsi nadštandardnú službu, za ktorú bude pacient platiť, a na ktorú nebudú doplácať “neplatiaci pacienti”. Podľa mojich informácií však budú lieky a liečbu aj “platiacich pacientov” preplácať poisťovne. A ministerstvo hovorí podľa mňa o stanovení HORNÉHO limitu na poplatok vo výške niekde v rozmedzí od 15-30 EUR. Ale ešte to asi nie je stanovené. (Overte si to.)

  • 2.2.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus 1 deň)
Dobrý deň, v súvislosti so zmenami v oblasti ambulantnej pohotovosti, ktoré včera predstavil minister Tomáš Drucker vás prosím o odpovede na nasledujúce otázky:

  1. Ako hodnotíte navrhovanú zmenu, aby lekári nemali povinnosť pracovať na ambulantných pohotovostiach po 22:00?
  2. Hrozí podľa vás, že väčšina ambulantných pohotovostí bude preto v noci zatvorená?

Odpoveď Dušana Zachara:
Hodnotím to ako správny krok. Po 22. hodine sú pohotovosti (LSPP) využívané relatívne málo. V tom čase býva ošetrených len 6 až 8 % pacientov. Lekári neradi slúžia pohotovosti, lebo to majú prikázané zákonom a dostávajú za to malú regulovanú odplatu.
Pripravovaný nový systém pohotovostí má okrem doplnkovej nepovinnej siete pohotovostí otvorených do 22:00 stanoviť tzv. pevnú sieť ambulancií lekárskej služby prvej pomoci (LSPP), ktoré by mali byť otvorené celú noc. Hoci ich bude menej ako v súčasnosti, 98 % pacientov sa do nich dostane do 30 minút (všetci do 45 minút). Navyše ľudia môžu využiť cez noc vo veľmi vážnych prípadoch záchrannú zdravotnú službu (záchranky) a ústavnú pohotovostnú službu (urgent) nemocníc, ktoré fungujú non-stop.

  • 31.1.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala na váš názor k téme katalógu výkonov, podľa ktorého preplácajú poisťovne výkony ambulantným lekárom. Ten sučasný je podľa mojich informácií v platnosti od roku 2004, s čím lekári spokojní nie sú. Preto aj v súčasnosti ministerstvo plánuje v tejto veci konať. Lekárom sa nepáči, že nie je prispôsobený súčasnej podobe zdravotnej starostlivosti (pacient veľakrát nevie, na čo má nárok z poistenia a čo si musí doplácať, takisto sa lekárom na niektoré výkony náklady zvýšili, avšak od poisťovní dostávajú toľko, ako v minulosti, keď tie náklady mali nižšie).

  • Ako sa pozeráte na tento problém, mohol by nový katalóg výkonov pomôcť pacientom zorientovať sa a tiež lekárom dostávať od poisťovní viac peňazí?
  • Ako to teda je, je potrebné prekopať celý systém financovania ambulantných lekárov alebo môže sčasti pomôcť aj aktualizácia katalógu výkonov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zmeniť platobný mechanizmus majú v rukách zdravotné poisťovne a samotní ambulantní poskytovatelia, keďže na Slovensku máme voľnú tvorbu cien, do ktorej štát formálne nezasahuje. Súhlasím, že kapitačné platby a najmä platby za výkony nie sú optimálnym spôsobom odmeňovania, lebo nemotivujú aktérov k takým vzorcom správania, aké by boli celospoločensky prínosné. V budúcnosti by preto malo hrať väčšiu rolu odmeňovanie na základe kvality, na základe výsledkov liečby. Napríklad Dôvera už začala pilotne odmeňovať skupinu lekárov starajúcich sa o diabetikov na základe kvalitatívnych parametrov. Samozrejme štandardizácia diagnostických a liečebných postupov by otvorila nové rozmery pre poisťovne v súvislosti s porovnávaním poskytovateľov a možnosťami rôzneho odmeňovania.

Na to, aby sme vedeli určiť, ktoré všeobecné, diagnostické a terapeutické výkony sa môžu pri konkrétnej diagnóze vykonať štandardne, na to potrebujeme nový Katalóg výkonov (pravdepodobne nie je optimálnym riešením len plátanie dier starého katalógu) a Zoznam zdravotníckych výkonov, ktorý predstavuje súhrn zdravotných výkonov uvedených v Katalógu zdravotných výkonov, ktoré sú indikované pri jednotlivých chorobách, kde je uvedená ich charakteristika, definícia, materiálno-technické a personálne predpoklady, trvanie a frekvencia výkonu, súvisiaca medikácia či potreba zdravotnej pomôcky, indikačné obmedzenia.

Štandardizácia, teda stanovenie štandardných diagnostických a terapeutických postupov predstavuje nevyhnutný predpoklad na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a je zároveň jedným z dôležitých predpokladov zvyšovania bezpečnosti pacientov, kvality a efektívnosti. Vytvára tiež priestor na definovanie výkonov a rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá bude hradená z verejného zdravotného poistenia, a ktorá bude môcť byť predmetom pripoistenia, keďže už bude “nadštandardom”.

  • 30.1.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, pripravujem článok o ozdravnom pláne VšZP a chcel by som sa Vás opýtať, čo si myslíte o informáciách z dnešnej tlačovky. VšZP dnes predstavila tri opatrenia, ktorými chce eliminovať nepriaznivý vývoj svojho hospodárstva. Ide o elimináciu súbehu praxí lekárov – 100 ambulancií je navrhnutých na odzmluvnenie, odzmluvnenie neefektívnych zariadení – cca 20 ambulancií a zavedenie služby eRecept – elektronické predpisovanie liekov.

  • Čo si myslíte o týchto opatreniach?
  • Ide o efektívny spôsob ako znížiť zadlženie poisťovne?
  • Ako sa tieto opatrenia môžu dotknúť pacientov? Nezníži sa kvôli nim dostupnosť lekárskej starostlivosti?

Odpoveď Dušana Zachara:
VšZP je v strate vyše 200 mil. EUR, preto sú úsporné opatrenia nevyhnutnosťou. Prezentované opatrenia sú potrebné, avšak v merítku obrovskej straty a nárastu výdavkov sa javí ich rozmer ako veľmi malý, málo amiciózny. Cítiť, že poisťovňa nechce ísť do otvoreného konfliktu s poskytovateľmi a pacientmi, ktorých by razantnejšie úsporné opatrenia boleli viac a boli by viac na očiach.
V takom prípade je tu však riziko, že nezodpovedné hospodárenie štátnej poisťovne z minulosti vykryjú “skryto” občania z daní.

  • 27.1.2017

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, pozreli by ste sa mi na par otazok prosim? Min. Drucker nam dnes hovoril, ze by sa cakacie lehoty mali rozsirit aj na specialistov.

  • Ako to hodnotite?
  • Mali by sa zaviest postupy, ktore aj urcia, ako dlho by sa na jednotlive vysetrenia malo cakat. Napriklad ak ma niekto onko nalez malo by byt MR do dna, ale ak niekoho boli koleno a potrebuje MR, tak by mohol pockat do tyzdna. Co na to hovorite?
  • Kolko sa dnes v priemere caka na vysetrenie u specialistov?
  • A ako dlho je podla Vas primerane, aby sa na specialistov cakalo?
  • Okrem riesenia cakania pacientov to ma dat moznost na urcenie standardu a nadstandardu. Napriklad podla standardu sa bude moct cakat na dane vysetrenie, naprikald na CT tyzden (to preplati aj ZP), ale ak bude chciet pacient ist do 24 hodin, bude si to moct priplatit. Je to podla Vas dobry napad? Da sa to podla Vas urobit? Ake to ma rizika?

Odpoveď Dušana Zachara:
S navrhovaným smerom absolútne súhlasím. Pomôže to viac definovať v jednej zložke poskytovania ZS nárok poistenca. Ak sa takýto postup rozšíri aj do iných sfér poskytovania ZS, môže to vytvoriť priestor pre rôzne poistné produkty. Rizikom môže byť, ak sa stanoví štandard, resp. hranica na takej úrovni, ktorá nie je optimálna. Ak sa teraz na nejaké vyšetrenie čaká v priemere napríklad 1 mesiac, a ministerstvo stanoví štandard do 1 týždňa, tak to bude mať za následok presmerovanie oveľa väčšej sumy prostriedkov na tieto vyšetrenia, ktorá bude musieť byť zobratá niekde inde zo zdravotníctva a nemusí ísť o efektívnu realokáciu peňazí. Naopak, ak ministerstvo stanoví štandard 2 mesiace, tak to bude motivovať poskytovateľov a aj poisťovne predlžovať čakanie až k tomuto limitu, aby boli pacienti ochotní si priplatiť za skorší termín.

  • 25.1.2017

Otázka (Veronika Kováčová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, strana Sloboda a Solidarita oznámila, že bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac sa stal členom ich tímu pre zdravotníctvo. V súvislosti s tým by som vás chcela poprosiť o zhodnotenie toho, či Rudolf Zajac, aj vzhľadom na jeho výsledky a prínos v oblasti zdravotníctva z minulosti, má perspektívu priniesť nápady a riešenia, ktoré by posunuli zdravotníctvo vpred.

Odpoveď Dušana Zachara:
Rudolf Zajac ako jeden z mála politikov, ak nie vôbec jediný mal jasnú predstavu, kam má slovenské zdravotníctvo smerovať a začal túto víziu aj v praxi uskutočňovať. Hoci sa nie všetko podarilo a najmä nestihlo všetko z navrhnutých reforiem dokončiť, Rudolfa Zajaca považujem doteraz za najlepšieho ministra zdravotníctva, za ministra, ktorý bol najviac reformný. Preto si myslím, že má potenciál aj v súčasnosti prispieť podnetnými radami k tomu, aby sa naše zdravotníctvo posunulo dopredu.

  • 24.1.2017

Otázka (Richard Nemec, Nový čas)
Dobrý deň, strana SaS mala dnes TB o tom, že vytvorila tím pre zdravotníctvo a dala si za cieľ do konca roka pripraviť reformu zdravotníctva po vzore odvodového bonusu.

  1. ako vnímate návrh zo strany SaS?
  2. na čo by sa mala podľa Vás pri tvorbe takejto reformy zamerať?
  3. čo hovoríte na angažovanie p. Zajaca, má pre zdravotníctvo ešte čo priniesť?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Je ešte priskoro hodnotiť návrh, o ktorom nie je dosť informácií. Z prezentovaného je akurát možné dedukovať, že sa možno obmedzí solidarita bohatých ľudí v rámci zdravotného poistenia, keďže SaS chce stanoviť relatívne nízko položený horný strop na platenie odvodov. Z akých príjmov a od ktorých ľudí bude tento výpadok kompenzovaný, keďže má ísť do zdravotníctva rovnaký objem prostriedkov, nie je zatiaľ známe.
  2. Na finančnú udržateľnosť zdravotníckeho systému a nastavenie správnych motivácií aktérov.
  3. Ako jeden z mála, ak nie vôbec jediný mal jasnú predstavu, kam má slovenské zdravotníctvo smerovať a začal túto víziu aj v praxi uskutočňovať, hoci sa nie všetko podarilo a najmä nestihlo dokončiť. Rudolfa Zajaca považujem doteraz za najlepšieho ministra zdravotníctva, za ministra, ktorý bol najviac reformný.

  • 23.1.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus 1 deň)
Dobrý deň, prosím o odpovede na nasledujúce otázky:

  1. Ako hodnotíte plánované zvýšenie poplatkov na Ústavnej
    pohotovostnej službe na avizovaných 10 eur?
  2. Máte relevantné údaje o tom, koľko percent prípadov, ktorí skončia
    na ÚPS je neopodstatnených?
  3. Odradí zvýšenie poplatkov na urgentoch ľudí, ktorí ich zneužívajú?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 3.: Zvýšené poplatky za návštevu urgentu môžu obmedziť zbytočné využívanie týchto služieb niektorými pacientmi. Ide o to, aby si pacienti s neakútnymi stavmi začali riešiť svoje zdravotné problémy v ambulantnej zložke a v bežných denných ordinačných hodinách. Týmto spôsobom uvoľnené kapacity a zdroje budú môcť byť potom lepšie využité na liečbu tých pacientov, ktorí odbornú zdravotnú starostlivosť skutočne potrebujú a nie je možný časový odklad ich zdravotného problému. Následne sa môže skrátiť aj ich čakanie na diagnostiku a liečbu. Je dôležité tiež povedať, že pri oprávnených návštevách urgentov nemocníc nebudú pacienti platiť žiadny poplatok.

2.: Predstavitelia záchrannej zdravotnej služby hovoria o obrovskom počte výjazdov, ktoré končia na urgentných príjmoch nemocníc, pričom by nemuseli. Podľa nich môže ísť až o 60-70 % percent všetkých ich výjazdov.

  • 19.1.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, momentálne by ma zaujímala téma starnutia zubárov na Slovensku. Podľa komory Takmer 50 % zubných lekárov registrovaných na Slovensku má nad 50 rokov, viac ako 60 rokov má takmer 30 %.

  • Môže generácia zubárov týmto tempom vymrieť, ak áno kedy? Ako vážny je tento problém?
  • Ako by sa tento problém podľa vás dal efektívne riešiť a ako hodnotíte prácu ministerstva v tomto( riešia to nejako?)
  • V súvislosti s týmto by ma tiež zaujímal názor na zubárov zo zahraničia konkrétne Ukrajiny, ktorí na Slovensko v poslednom čase hojne chodia, komora im chce podmienky sprísniť. Je to správne? Naozaj nemajú dostatočnú kvalifikáciu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, je pravda, že nám zubári starnú a mierne klesá aj ich počet. Kým v roku 2004 tvorili zubný lekári vo veku 60 a viac rokov 14 %, o desať rokov neskôr je tento podiel už 36 %-ný (zdroj: NCZI). Na druhej strane je potešujúce, že mierne narástol aj podiel mladých stomatológov do 40 rokov – v roku 2004 tvorili 23 %, v roku 2014 to bolo 27 %, pričom najviac narástol počet vo vekovej skupine 25 až 29 rokov. To dáva mierny optimizmus, avšak tento trend musí byť dlhodobý, a aj tak sám nemusí stačiť na to, aby sa prechodne nevyskytli problémy s dostupnosťou zubných lekárov. Preto je z tohto dôvodu nepochopiteľné, že slovenská komora zubných lekárov chce ešte sprísniť podmienky príchodu zubárov zo zahraničia, ktorí by saturovali nedostatok kapacít v niektorých regiónoch Slovenska. Z pohľadu komory je však takýto ochranársky postup pochopiteľný, keďže si obmedzovaním vstupu na trh chráni svoje pozície. Je však v konflikte záujmov. Samozrejme, je nevyhnutné, aby lekári zo zahraničia spĺňali, resp. preukázali alebo nadobudli minimálne odborné štandardy, aké sú u nás.
Treba tiež povedať, že trh by si s nedostatkom zubárov vedel poradiť, keďže pri nedostatku stúpa cena, resp. platby pre zubárov a to motivuje mladých medikov voliť kariéru stomatológov a zahraničných lekárov prísť na Slovensko. Len netreba trhu klásť veľké polená pod nohy.

  • 18.1.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o vyjadrenie k téme rokovaní s ANS a VšZP. Je podľa vás správne, že ANS chce od poisťovní navýšenie platieb za lôžkovú starostlivosť? VšZP im zároveň v decembri navrhovala naopak zníženie platieb o 20 percent za zobrazovacie vyšetrenia, v rámci šetrenia. Včera sa o tom rokovalo aj s ministerstvom, keďže to ANS prisľúbilo na tripartite kompenzáciu. Nemalo s tými peniazmi navyše počítať skôr ministerstvo pri zostavovaní rozpočtu a kompenzovať to nemocniciam?( alebo čo sa týka súkromných nemocníc to funguje inak?) Ako sa na situáciu pozeráte, kto je skôr v práve? Poisťovne alebo ANS? Dnes sa tiež rokuje s Unionom.

Odpoveď Dušana Zachara:
Je legitímne, keď zástupcovia ANS požadujú vyššie platby pre lôžkovú starostlivosť a taktiež je legitímne, keď poisťovne presadzujú efektívne nakladanie s prostriedkami a požadujú úspory. Máme tu slobodnú tvorbu cien a ich výška je vygenerovaná pri vzájomných rokovaniach, pri ktorých by v optimálnom prípade mali zohrávať rozhodujúcu rolu výsledky a kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti jednotlivých poskytovateľov. Súhlasím s názorom, že ak štát naloží na poskytovateľov väčšie bremeno v podobe vyšších obligatórnych výdavkov (napr. vyššie mzdy zdravotníkov) alebo pre poisťovne legislatívnymi úpravami zníži príjem (napr. odvodovo odpočítateľná položka) alebo zvýši výdavky (napr. rozsiahlejšie preplácanie doplatkov za lieky pacientom) a zároveň nekompenzuje tieto svoje opatrenia zvýšenými zdrojmi, tak to v sektore prináša pnutie, nakoľko na nezmenený, resp. stále sa zväčšujúci (aj v dôsledku starnutia obyvateľstva) balík starostlivosti musí byť rozdelený relatívne menší objem peňazí. Podobnému problému bude čeliť aj VšZP v dôsledku nutnosti dodržiavať svoj ozdravný plán, keďže v minulosti si žila výrazne nad svojimi možnosťami a nesprávala sa zodpovedne. Štát to však musí svojim občanom priznať.

  • 17.1.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa opýtala na váš názor na centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti, momentálne projekt znova ožíva, tak ma zaujíma:

  • Čo si o tom myslíte a kde vidíte výhody a naopak nevýhody tohto projektu.
  • Bude to mať nejaký zmysel?
  • Prípadne neviete mi povedať, ako je to v súčasnosti s tým koľko pacientov posielajú naši všeobecní lekári k špecialistom v porovnaní s inými krajinami?
  • Ministerka Zvolenská v roku 2014 hovorila o 80percentách pacientov, ktorí sú posielaní k špecialistom. Je to veľa alebo málo v porovnaní s inými?

Odpoveď Dušana Zachara:
Integrované poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako aj integrovanie zdravotnej starostlivosti so sociálnou je trendom vo vyspelom svete a malo by prinášať benefity tak pre pacienta, ako aj pre verejné financie. Zmyslom je zvyšovanie efektívnosti poskytovaných služieb a zároveň zvyšovanie ich kvality pre pacientov a klientov, ktorí by dostali čo najviac služieb na jednom mieste, a preto by nemuseli chodiť od lekára k lekárovi a potom ešte k sociálnym pracovníkom a prípadne ani byť hospitalizovaní v nemocnici.

Na to však nie je nevyhnutne nutná centralizácia týchto služieb v jednej budove, ktorá by sa vybudovala či zrekonštruovala z verejných zdrojov a z rozhodnutia centrálnej autority, ako to bolo navrhované počas predošlej vlády. Projekt predošlého ministerstva zdravotníctva niesol v sebe riziká, ktoré spočívali najmä v deformácii už existujúceho trhu so zdravotnými, ako aj sociálnymi službami v regióne, ktoré poskytujú vo veľkej miere súkromní poskytovatelia.

Štát často plytvá zdrojmi, a aj preto by sa namiesto aktívneho organizovania poskytovania ambulantnej zdravotnej starostlivosti, čo sme tu už v minulosti mali, a namiesto betónovania mal radšej sústrediť na vytváranie jasných pravidiel a zabezpečenie ich vykonateľnosti, ktoré by viedli k želateľným procesom integrácie rôznych starostlivostí. Prostriedkom k tomu by mohla slúžiť napríklad ešte stále absentujúca elektronizácia zdravotníctva. Ak sú nastavené dobré pravidlá, vrátane platobných mechanizmov a motivácií, o integráciu sa môže kľudne postarať aj súkromný sektor bez nutnosti štátnej ingerencie.

Miera posielania pacientov od všeobecných lekárov na ďalšiu liečbu k špecialistom je podľa zistení štúdie WHO z roku 2012 na Slovensku vysoká a dosahuje približne 245 odporúčaní pri 1000 návštevách pacientov za rok. Až dve tretiny návštev pacientov u lekára vedie k predpísaniu liekov. Ministerka Zvolenská hovorila v roku 2014 o výrazne vyššom percente aj preto, lebo od roku 2013 bol obnovený systém povinných odporúčacích lístkov, ak pacient chce alebo musí navštíviť špecialistu. To samozrejme zvyšuje podiel návštev u všeobecných lekárov, ktoré končia poslaním, resp. vypísaním tzv. výmenného lístka pre špecialistu.

  • 16.1.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, pred nejakým časom bola publikovaná štúdia, podľa ktorej na Slovensku klesol počet sestier v prepočte na počet obyvateľov, na rozdiel od lekárov, ktorí sa “počtovo” stabilizovali. K tomu mám na Vás dve otázky:

  1. Prečo podľa vás na Slovensku klesá počet sestier? Čím je to spôsobené, akými dôvodmi?
  2. Aké systémové opatrenia by sa mali podľa vás urobiť, aby sa zastavil tento pokles, respektíve, aby bolo u nás dostatok sestier?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Jedným z najhlavnejších dôvodov úbytku zdravotných sestier v SR je určite platová otázka. Avšak sú aj ďalšie dôležité faktory – napr. nevhodné pracovné podmienky, zlá atmosféra na pracovisku, vrátane vzťahu lekár – sestra, vysoká pracovná záťaž až preťaženosť (slovenské sestry vykonávajú aj také činnosti, ktoré v efektívnejších zdravotných systémoch robí nižší zdravotnícky personál), na druhej strane relatívne malé kompetencie a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych.
  2. Sú to opatrenia, ktoré zlepšujú celý zdravotnícky systém – napríklad zavádzanie tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení (Hard Budget Constraints). Okrem nich (ktoré však s nimi súvisia) treba zaviesť pre všetkých zdravotníckych pracovníkov také odmeňovanie, ktoré bude môcť lepšie ohodnocovať kvalitnejšie výkony. Treba zvýšiť podiel pohyblivej – motivačnej zložky mzdy. Treba prehodnotiť vzdelávanie a kompetencie zdravotných sestier, aby neboli zavalené administratívnou prácou, ktorú zvládne nižší zdravotnícky personál, a mohli vykonávať výkony, ktoré sú teraz de jure vyhradené lekárom, hoci ich dokážu a často aj v realite vykonávajú zdravotné sestry, hoci za ne nie sú odmeňované.

  • 12.1.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás jednu otázku:

  • Čo hovoríte na to, že Drucker chce zvýšiť poplatok za návštevu urgentu z 1,99 eura na päť eur a pohotovosti z 1,99 eura na 2 až 3 eurá?(Oslobodený od tejto povinnosti by mali byť ako doteraz tí, ktorí sú po vyšetrení na urgente hospitalizovaní alebo idú na expektačné lôžko).

Odpoveď Dušana Zachara:
Súhlasím so zvýšenými poplatkami za návštevu pohotovosti a urgentu. Môžu obmedziť zbytočné využívanie týchto služieb niektorými pacientmi. Veď napríklad len samotné záchranky hovoria o obrovskom počte výjazdov, ktoré končia na urgentných príjmoch nemocníc, pričom by nemuseli. Môže ísť až o 60-70 % percent ich výjazdov. Uvoľnené kapacity a zdroje by mohli byť lepšie využité na liečbu tých pacientov, ktorí odbornú zdravotnú starostlivosť skutočne potrebujú a nie je možný časový odklad ich zdravotného problému. Ide o klasický regulačný mechanizmus, ktorý funguje aj v zahraničí. Obmedzuje sa ním nadspotreba či také návštevy, ktoré je možné riešiť v bežných denných ordinačných hodinách.

  • 12.1.2017

Otázka (Nikola Richterová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som Vás osloviť v súvislosti s avizovanými vyššími poplatkami na pohotovostiach, ktoré včera oznámil minister zdravotníctva.

  1. Považujete takéto rozhodnutie za správne?
  2. Myslíte si, že vyššie poplatky dokážu „zaučiť“ pacientov, aby správne využívali pohotovosti, ambulancie a urgentný príjem?
  3. V čom je podľa Vás momentálne problém?
  4. Myslíte si, že by bolo taktiež potrebné zvýšiť vybrané poplatky?
  5. Zaujímalo by ma tiež, či si myslíte, že by situácii pomohla nejaká iná novela?

Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, myslím si, že zvýšené poplatky za návštevu pohotovosti a urgentu môžu obmedziť zbytočné využívanie týchto služieb niektorými pacientmi. Tým pádom budú môcť byť kapacity a zdroje lepšie využité na liečbu tých pacientov, ktorí zdravotnú starostlivosť nevyhnutne potrebujú a nie je možný časový odklad ich zdravotného problému. Ide o klasický regulačný mechanizmus, ktorý obmedzuje nadspotrebu a funguje aj v zahraničí.

Problém LSPP (t.j. pohotovostí) spočíva vo viacerých veciach: štátom regulované platby, nízke platby lekárom slúžiacim na pohotovosti, zákonná povinnosť pre ambulantných lekárov zúčastňovať sa LSPP, nerovný právny vzťah – súkromník – lekár vs. súkromný poskytovateľ LSPP, otázna motivácia a kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti v rámci LSPP, nedostatočné prístrojové vybavenie amnulancií, slabšia návštevnosť v neskorých nočných hodinách.

Riešením by mohlo byť prehodnotenie a stanovenie minimálnej sieťe LSPP, ktorá bude okrem spádovosti brať ohľad aj na časovú dostupnosť pre pacienta, netrvať na poskytovaní non-stop LSPP počas celej noci, zároveň ale sieť LSPP skoordinovať s bodmi záchraniek a urgentnými príjmami nemocníc, aby mali pacienti dostupnú nepretržitú zdravotnú starostlivosť, odstrániť štátnu cenovú reguláciu a preniesť zodpovednosť za naplnenie minimálnej siete zo žúp na zdravotné poisťovne, ktoré by si dohadovali zmluvy a cenové podmienky buď s poskytovateľmi LSPP alebo aj priamo s lekármi, ktorým by to mohlo viac vyhovovať, keďže by mohli dostať vyššiu úhradu od poisťovní.

  • 12.1.2017

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujucu otazku. Sukromnici nechcu nahradit RJ po jeho odchode z linky Ba – KE.

  • Je vobec sanca, aby sa na Slovensku prevadzkovala zeleznicna doprava na Slovensku za sucasnych podmienok na komercnej baze?
  • Co by sa muselo zmenit, aby sa tak stalo?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ak uz stat dotuje osobnu zeleznicnu dopravu, mali by sa hlavne zmenit pravidla dotovania tak, aby vsetky subjekty dostavali rovnake dotacie na prepraveneho cestujuceho bez ohladu na vlastnika.

  • 12.1.2017

Otázka (Richard Nemec, Nový čas)
Dobrý deň, pripravujeme skladačku ministrov, v ktorej sme sa ich pýtali jednoduchú otázku, čo pripravujú pre ľudí v tomto roku v rámci svojho rezortu. Rád by som Vás požiadal o zhodnotenie ich sľubov – či sú reálne a či sa zameriavajú na správne tézy, ktoré naozaj ľuďom môžu pomôcť alebo by sa mali venovať skôr niečomu inému. Preposielam Vám skrátenú formu, akú uvedieme v novinách.

Tomáš Drucker (Smer), Ministerstvo zdravotníctva:

  • zabezpečíme pre pacientov prístup k moderným liekom
  • investujeme 70 miliónov eur do modernizácie slovenských nemocníc, ktorých hospodárenie budeme účinejšie kontrolovať
  • zavedieme elektronické zdravotníctvio do ambulancií (e-Health)
  • zlepšíme systém vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, čo bude znamenať viac lekárov a sestier

Odpoveď Dušana Zachara:
Predstavené plány ministerstva na rok 2017 nepredstavujú nejakú revolúciu či zásadnú komplexnú reformu, avšak mnohé z nich triafajú do čierneho a v prípade úspešnej implementácie môžu prispieť k zlepšeniu fungovania slovenského zdravotníctva.

  • 11.1.2017

Otázka (Filip Domovec, Pluska.sk)
Dobrý deň, podľa prieskumu agentúry GfK (v prílohe) čakajú pacienti priemerne na termín u špecialistu 7,3 týždňa. Približne 15 % pacientov čaká viac ako 3 mesiace.
V tejto súvislosti vás prosím o odpovede na nasledujúce otázky:

  • Sú čakacie lehoty na termíny u špecialistov na Slovensku neštandardne dlhé?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je nutné konštatovať, že dlhé čakanie na špecializovanú zdravotnú starostlivosť je bežné aj vo vyspelých systémoch. Je to zapríčinené obmedzenými kapacitami a zdrojmi. Často sa stáva, že aj na Západe čakajú pacienti na termín u špecialistu viac ako 50 dní.

  • 11.1.2017

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, MZ ide zmenit zakon o lieku kvoli liekom na vynimku. Chcela som sa vas poprosit:

  • Su dnes lieky na vynimu podla vas problem?
  • Ako to funguje v inych krajinach s takymito liekmi?

MZ hovori o pripravovanej novele toto: “Novela zákona č. 363/2011 Z. z. počíta so zadefinovaním pojmu inovatívny liek a s definíciou systému hodnotenia inovatívnych liekov a inovatívnych terapeutických postupov tak, aby sa inovatívne lieky mohli stať súčasťou zoznamu kategorizovaných liekov. Pojem inovácia, inovatívny liek, inovatívna liečba a spôsob ich hodnotenia ako zdravotníckej technológie sa aktuálne diskutuje v pracovnej skupine a bude následne validovaný.

  • Ako hodnotite takyto navrh?
  • Zodpovednost by mala niest aj farmaceuticka firma, napriklad by preplatila liek, ak by liecba nezabrala. Bol by to dobry navrh?

Odpoveď Dušana Zachara:
Liekov, ktoré neprešli kategorizáciou, alebo sa jej úmyselne vyhli, a sú preplácané pacientom zdravotnými poisťovňami na výnimky, z roka na rok rastie. Stúpa počet žiadostí pacientov, ako aj celková suma preplatených liekov na výnimky. Problém je, že neexistujú jasné pravidlá na úhradu nekategorizovaných liekov na výnimky. Môže prichádzať k nespravodlivostiam a neefektívnostiam.

Na druhej strane však treba byť ostražitý aj pri návrhoch, ktoré hovoria, že znížia mieru úhrad na výnimky tým, že definujú pojem “inovatívne lieky”, aby sa tieto mohli ľahšie stať súčasťou zoznamu kategorizovaných liekov. Tu existuje oprávnené riziko, že sa jedna výnimka nahradí výnimkou druhou, keďže tzv. inovatívne lieky budú mať svoju vlastnú kategóriu. Martin Filko, ktorý sa spolupodieľal na stanovení kritéria QALY pre vstup liekov do kategorizačného úhradového mechanizmu, by možno povedal, že pojem inovatívne lieky je eufemizmom a často sa pod ním skrývajú príliš drahé lieky, ktoré prinášajú pacientom relatívne malý úžitok. Ak budeme z verejného zdravotného poistenia preplácať drahé lieky, ktoré majú relatívne malú účinnosť v takej výške, že náklady na získané roky života v štandardizovanej kvalite výrazne presiahnú hranicu, na ktorej sa dohodla spoločnosť, že je ochotná a schopná ufinancovať, tak táto neefektívnosť bude veľmi zjednodušene znamenať, že z disponibilných zdrojov pomôžeme menšiemu počtu pacientov. Klasický problém hodnoty za peniaze.

Touto obavou však nechcem zároveň povedať, že kritérium QALY musí zostať ako jediné, že k nemu nemôžu pribudnúť aj ďalšie kritériá, že sa nemá meniť jeho hranica a pod. Len treba mať na mysli, že jasné pravidlá a kritériá na zaraďovanie liekov, ktoré budú preplácané z verejných zdrojov, nám majú pomáhať sa kvalifikovanejšie rozhodnúť, kam máme nasmerovať limitované zdroje, a to tak, aby boli z verejného zdravotného poistenia uhrádzané prednostne tie lieky či technológie, ktoré nám prinášajú najväčší úžitok na jednotku vynaložených prostriedkov, a nie tie, ktoré majú za sebou len dostatočne silné a vplyvné záujmové skupiny. V opačnom prípade ide o neefektívne nakladanie s verejnými zdrojmi. A neefektívnosť znamená neetické konanie, ktoré v prípade zdravotníctva môže viesť dokonca až k zbytočným úmrtiam pacientov.

  • 11.1.2017

Otázka (Lenka Ježová, TA3)
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, či by ste sa mi vedeli vyjadriť k tomu, čo si myslíte o základnom príjme ako ho plánuje zaviesť v pilotnom projekte napríklad Fínsko. To si od toho sľubuje, že náhodne vybraná vzorka ľudí z radov nezamestnaných bude garantovaným, nepodmieneným príjmom bez nutnosti hlásiť sa na úradoch motivovaná pracovať, poprípade si nájsť prácu a ovplyvní to pozitívne celú národnú ekonomiku.

  • Je vôbec spoločnosť na Slovensku pripravená, niečo také vôbec vyskúšať?
  • Vedeli by ste si to predstaviť na Slovensku?
  • Aké podmienky by bolo potrebné pripraviť na to, aby sa vôbec niečo také dalo zaviesť?
  • Aké sú úskalia?
  • Mohlo by niečo také mať u nás úspech a motivovať ľudí pracovať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Hlavnou vyhodou zakladneho prijmu je zjednodusenie administrativy, kedze pre jeho poberatelov sa rusia vsetky ostatne socialne davky a teda nemusia byt testovani, ci na ne maju narok. Nevyhodou je, ze system nerozlisuje socialnu situaciu jednotlivca a teda ani jeho potreby. Niekto tak moze dostavat prilis vela a niekto prilis malo penazi vzhladom na jeho socialnu situaciu. Dalsou nevyhodou moze byt dopad na verejne financie, pokial je system nastaveny prilis stedro.

Z pohladu motivacie pracovat je klucovy cisty prijem cloveka pri pasivite a pri nastupe do prace. Problemom Finska je, ze ak si nezamestnany najde pracu, jeho socialne davky klesaju prilis rychlo. Za nizky prijem sa mu preto neoplati pracovat, lepsie je pre neho poberat socialne davky. Mimochodom, rovnaky problem mame aj na Slovensku a INEKO na to uz dlhodobo upozornuje. Riesenim je spomalit kratenie socialnych davok pri rastucom legalnom prijme, k comu vlada najnopsie aj pristupila v pripade dlhodobo nezamestnanych. Dalsim riesenim je znizenie odvodov pre ludi s nizkym prijmom, co INEKO tiez dlhodobo odporuca. To sa tyka prace na dohodu, zivnost aj riadne zamestnanie.

  • 10.1.2017

Otázka (Simona Gulisová, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, pripravujem článok o materiáli Agenda 2030, o ktorom bude v stredu rokovať vláda. V rámci prvého cieľu sa Slovensko zaviazalo ukončiť chudobu všade a vo všetkých formách.

  • Ako by mohlo Slovensko konkrétne prispieť k naplneniu týchto cieľov?
  • Aké nástroje používa vláda na skoncovanie s chudobou u nás?
  • Môžu stanovené ciele nadobudnúť reálne kontúry alebo ich skôr považujeme len za formálne?

Odpoveď Petra Goliaša:
Znizovaniu chudoby by pomohlo, keby sa ludia s najnizsou kvalifikaciou lahsie dostavali na trh prace. Dnes su pre nich vyznamnou barierou vysoke odvody, v dosledku coho ich cisty prijem z legalneho zarobku klesa na hranicu, pri ktorej pre nich moze byt atraktivnejsia praca nacierno alebo poberanie socialnych davok. Klucovym opatrenim je teda znizovanie odvodov pre ludi s nizkym prijmom a to dohodarov, zivnostnikov aj riadnych zamestnancov. Sucasne je potrebne podporovat zvysovanie kvalifikacie najmä dlhodobo nezamestnanych ludi prostrednictvom dovzdelavania a treningov ako aj pomahat im pri hladani si prace.

Stat by mal sledovat, porovnavat a zverejnovat uspesnost uradov prace pri zaradovani nezamestnanych na trh prace.

Pre marginalizovane skupiny obyvatelstva je dolezita dostupnost zdravotnej starostlivosti a tiez formalnej vychovy a vzdelavania uz od predskolskeho veku.

  • 3.1.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak na nové vedenie rezortu už nečakajú ďalšie míny, tak by sa snáď opätovne posunutý termín nábehu eHealth pri kompetentnom a angažovanom líderstve dal stihnúť. Minimálne jeho oklieštenejšia verzia. V tejto súvislosti je dôležité, že garantom eHealthu bude nový riaditeľ NCZI, ktorého si minister Drucker zobral z predstavenstva Slovenskej pošty, kde bol zodpovedný za informačné technológie, takže minimálne odborný potenciál tu je.

Najvacsou stopkou, alebo spomalovacom implementacie eHealthu bolo to, že štátny projekt eHealth nemal doteraz reálne svojho pána, ktorý by za všetko niesol i reálnu zodpovednosť. Keďže eHealth je financovaný z eurofondov, bol tlak na efektívnosť ešte viac utlmený, resp. to bola pre mnohých výzva, ako z tohto projektu získať čo najväčšiu rentu. V súkromnom sektore by sa to ťažko mohlo stať. Dobrým príkladom je elektronizácia služieb zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá potrebovala na realizáciu zlomok času a peňazí štátneho eHealthu.