Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, zabudla som v maili uviesť aj otázky, ktoré som posielala pred dvoma týždňami.
Odpoveď Dušana Zachara:
Ak sa zverejni informácia o oddlžení, tak v tom momente sa biznis so štátnymi nemocnicami stáva lukrativným, nastáva veľký pohyb s pohľadávkami, uzatvárajú sa nové zmluvy, keďže riziko nezaplatenia faktúr sa znižuje. Často vtedy ide o umelo indukovaný dopyt nemocníc po tovaroch a službách. To si musí ministersto zdravotníctva ako akcionár štátnych nemocníc strážiť. Mozno aj preto je skupe na slovo a zverejni konkretnejsie informacie az vtedy, ked bude mat pripraveny model oddlzovania a opatrenia, aby nedochadzalo k manipulovaniu s dlhom a roznym nezdravym spekulaciam, ale najma aby neprichadzalo k opatovnemu generovaniu dlhu.
Opakované oddlžovania predstavujú problém morálneho hazardu – aktérom sa neoplatí hospodáriť zodpovedne, ale naopak, môžu si žiť nad pomery, pričom pre nich neprichádza žiadny trest (restrukturalizacia, konkurz, exekúcie, odpredaj majetku, privatizácia, trestné stíhanie za spreneveru, nútená správa, opätovné nezvolenie do funkcie a pod.), ale pomoc od štátu. Preto je nevyhnutné, aby títo aktéri uverili, že v prípade nehospodárností už nebude nasledovať žiadna pomoc od štátu, ale trest. Ak sa to podarí ustanoviť prostredníctvom nutných systémových zmien a pravidiel pri hospodárení najmä štátnych nemocníc, tak potom sa môže uskutočniť oddlženie zdravotníctva, ktoré by však už malo byť skutočne posledným. Naakumulovaný súčasný dlh nemocníc vo výške viac ako pol miliardy eur je už totiz takou vysokou sumou, že ani pri dobrom priebežnom prevádzkovom hospodárení nemocníc sa nepodarí zmazať v dohľadnej dobe, čo prináša nemocniciam aj horšiu vyjednávaciu pozíciu pri vyjednávaní o cenách s dodávateľmi, ktorí si automaticky účtujú rizikovú prirážku za oneskorené platby. Oddlženie by vsak malo diferencovať medzi tými zariadeniami, ktoré už z prevádzkovej činnosti nevytvárajú stratu a tými, ktorí stále vytvárajú nové dlhy. Tým druhým by mal byť vyslaný signál trestu, a to že im nebude splatený celý dlh. Ide o naprávanie motivácií, aby sa viac oplatilo hospodáriť zodpovedne.
Kazde statne oddlzovanie pokrivuje trh a diskriminuje poctivo hospodariace subjekty, resp. subjekty, ktore sa k statnej pomoci nemozu dostat. Na jednej strane rozumiem nestatnym poskytovatelom, ze by sa citili ukrivdeni, keby statne nemocnice boli oddlzene a oni nie, avsak na druhej strane je tiez relevantny argument, preco by mal stat platit dlh sukromnikom. Potom su tu este zariadenia, kde su zriadovatelom sucasne aj verejne subjekty, aj sukromne, a tu je situacia o to komplikovanejsia. Spolocnym menovatelom pri oddlzovani by malo byt sledovanie verejneho zaujmu.
Ako najefektivnejsie oddlzovanie sa mi zdalo to za ministrovania R. Zajaca, kedy bola pre účely oddlžovania celého zdravotníctva (nielen nemocníc) vytvorená štátna akciová spoločnosť Veriteľ, prostredníctvom ktorej sa odkupovali pohľadávky veriteľov, vzájomné sa započítavali záväzky s pohľadávkami a platili sa dlhy zo štátneho rozpočtu, vacsinou nie v celej vyske. Tu je to popísané presne: http://www.veritel.sk/scheme_veritel.php Ale nebolo to bezpodmienečné oddlžovanie, nakoľko mala prebehnúť komplexná reforma systému zdravotníctva aj s transformáciou všetkých štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a so zavedením tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení pri ich hospodárení, čo malo zamedziť tvorbe ďalších dlhov. Aj pre politickú nestabilitu sa vsak všetky tieto systémové zmeny nestihli zrealizovať. Cize potencial tohto oddlzovacieho procesu nebol vyuzity naplno.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o vyjadrenie do clanku. Pisem o tom, ze ceny hospitalizacii, ktore ma zazmluvnene Nemocnica sv. Michala u VšZP su nad urovnou priemernych cien hospitalizacii v inych nemocniciach. Bez ohladu na to, ci robime porovnanie so vseobecnymi, univerzitnymi a fakultnymi alebo specializovanymi nemocnicami. Rovnako ma Nemocnica sv. Michala lepsie platby od VsZP aj pri porovnani cien zazmluvnenych u ostatnych zdravotnych poistovni. Ako jeden priklad za vsetky by som uviedla cenu ukoncenej hospitalizacie v odbore anesteziologia a intenzivna medicina – specializovane nemocnice 4 053 eur, UN a FN 5 102 eur, všeo nemocnice 2 880 eur, Nemocnica sv. Michala 5 474 eur. Cena pre Nemocnicu sv. Michala u VsZP 5 474 eur, v Dovere 2 814 eur, Unione ZP 2 848 eur. V tejto suvislosti by som Vas chcela poziadat o vyjadrenie, ci je v poriadku, ze tato nemocnica spadajuca pod ministerstvo vnutra ma zazmluvnene vyssie ceny u statnej VsZP ako ine nemocnice? Obstoji podla Vas zdovodnenie VsZP, ze Nemocnica sv. Michala je “pracovisko s komplexnou spickovou diagnostikou a modernym vybavenim, ktore umoznuju poskytovanie najnarocnejsej, komplexnej ZS” a ze “ide o nemocnicu siloveho rezortu, ktora ma plnit aj osobitne ulohy v pripade mimoriadnych situacii” Mala by mat pri takomto zdovodneni rovnake ceny aj napr. Ustredna vojenska nemocnica SNP v Ruzomberku, ktora spada pod ministerstvo obrany?
Odpoveď Dušana Zachara:
Bolo by zaujímavé pozrieť všetky ceny všetkých oddelení a všetkých poisťovní a až potom porovnávať, nakoľko sa často stáva, že ceny v jednotlivých typoch špecializácií sú nereálne a krížovo sa navzájom dotujú. Ale ak sa ukáže, že celkovo platí VšZP výrazne viac ako ostatné dve poisťovne, treba to ďalej kriticky sledovať a pýtať sa, lebo to nie je štandardná vec. Možno “musí” štátna poisťovňa splatiť štátnej nemocnici jej drahé prístrojové vybavenie, ktoré je pre tento typ nemocnice neobvyklé, a preto to celkom správne súkromné poisťovne nezohľadňujú v platbách.
Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, posielam otázky.
Odpoveď Dušana Zachara:
1. Ak by sa aj nejaké opatrenia začali robiť, môže sa to pri takýchto indikátoroch zdravia prajaviť na zlepšení až po uplynutí mnohých rokov, takže pozorovať nejaké medziročné zmeny v zlepšovaní zdravia sa nedajú, nakoľko je to veľmi krátky časový úsek. Mám však pocit, že v prípade prevencie, najmä tej primárnej sa urobilo v ostatnom období veľmi málo.
Chcel by som Vám dať do pozornosti našu štúdiu (najmä kapitolu 2), kde nájdete možno viaceré odpovede na Vaše otázky. Nižšie z nej citujem. Mozete aj Vy.
http://www.ineko.sk/file_download/875
Ľudské zdravie je ovplyvňované množstvom faktorov. Ich významnosť nie je možné odmerať, resp. testovať v laboratórnych podmienkach. Výskum v tejto oblasti preto vyžaduje dlhodobé sledovanie početných súborov ľudí (zdravých i chorých) a je časovo, organizačne i finančne náročný. Na Slovensku sa robí len minimálne, preto je nemožné nájsť jednoznačné, vedecky podložené odpovede na to, prečo odvrátiteľná úmrtnosť v SR patrí k najvyšším v EÚ alebo čo spôsobuje najnižší počet rokov prežitých v zdraví. Napriek tomu považujeme za mimoriadne dôležité hľadať pravdepodobné vysvetlenia a ponúkať ich ako podnety na zamyslenie, korekciu vzorcov zdravotného správania v rodinách, školách či na pracoviskách, či pozdvihnutie primárnej prevencie na jeden z prioritných nástrojov zdravotnej politiky. Práve odklon od rizikového správania má totiž potenciál významne predĺžiť roky života v zdraví. Zároveň by mohol sčasti eliminovať hroziaci rast deficitu vo financovaní zdravotnej starostlivosti, ktorý vyplýva zo starnutia populácie a rozširovania chronických chorôb.
Príčin výrazne kratšieho života v zdraví a vysokej odvrátiteľnej úmrtnosti je viacero, pravdepodobne najdôležitejšou je zlá životospráva. Mimoriadne veľká časť populácie SR vo veku nad 45 rokov necvičí, resp. nemá pravidelnú pohybovú aktivitu na potrebnej úrovni. Takýto životný štýl nielenže nepomáha eliminovať účinky stresu, ktorý negatívne pôsobí na zdravie, ale tiež zhoršuje následky nevyváženého stravovania (nevhodná skladba tukov, nadpríjem cukrov, soli i bielkovín, výrazný nedostatok vlákniny – napríklad zeleninu má denne v jedálnom lístku iba polovica populácie SR. To spolu s ďalšími faktormi popísanými v druhej časti tejto kapitoly prispieva k mimoriadne vysokej morbidite (chorobnosti) i mortalite na srdcovocievne choroby, ale aj na ochorenia tráviacej sústavy či tie nádorové ochorenia, ktoré s nevhodnou životosprávou úzko súvisia (napr. rakovina hrubého čreva i ďalších orgánov tráviacej sústavy).
Výrazne rastúce náklady na pacientov s chronickými chorobami (spolu za lieky, ambulantné vyšetrenia i hospitalizácie) doteraz priniesli iba nevýrazný pokles mortality na tieto choroby (jeden z najslabších v OECD, viď kapitola 2). Je tak zrejmé, že slovenské zdravotníctvo v boji s chronickými civilizačnými chorobami zatiaľ zlyháva. Nájsť a eliminovať dôvody tohto stavu by malo byť jeho najvyššou prioritou. Na základe dostupných údajov a porovnaní so zahraničím predpokladáme, že hlavným dôvodom zlyhávania je dlhodobé podceňovanie a zanedbávanie prevencie:
Najmä primárna prevencia v SR citeľne chýba a zostáva na okraji pozornosti rezortu zdravotníctva. Z jeho rozpočtu nie sú vyčleňované zdroje ani na krytie vládou schválených národných programov (napr. Národný program podpory zdravia, Národný program prevencie ochorení srdca a ciev a ďalšie), a tak spravidla zostávajú v rovine zámerov, bez adekvátneho plnenia. Nie sú vytvorené ani legislatívne podmienky na to, aby primárnu prevenciu významnejšie financovali zdravotné poisťovne zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Nevyužíva sa tak značný potenciál predlžovania života v zdraví a tým aj šetrenia verejných zdrojov, ktoré prináša vzdelávanie a podpora zdravého životného štýlu v mnohých vyspelých krajinách. Primárna prevencia na Slovensku sa paradoxne obmedzuje na aktivity Svetovej zdravotníckej organizácie a poradne zdravia na pracoviskách regionálnych úradov verejného zdravotníctva, pričom aj účasť Slovenska v medzinárodnom projekte CINDI (Countrywide Integrated Non-commmunicable Deseases Intervention Program) je pre nedostatok zdrojov obmedzená iba na dva okresy. Dosah je tak výrazne limitovaný a zďaleka nemôžu plniť úlohu plošnej (populačnej) intervenčnej stratégie, aká je v prípade najrozšírenejších chronických ochorení potrebná. Rovnako ju so značne limitovanými zdrojmi nedokážu nahradiť sporadické aktivity mimovládnych organizácií, aj keď viaceré sú nesporným prínosom. Biednu ponuku zdravotnej osvety tak čiastočne suplujú médiá z vlastnej iniciatívy, a tiež farmaceutické spoločnosti, ktoré však už popritom zákonite sledujú vlastné komerčné ciele.
2. Urcite je za vysokou spotrebou liekov aj relativne zly zdravotný stav obyvateľstva SR, ale to nie je zdaleka jediny dovod. Zlý zdravotny stav Slovakov tu bol aj v minulosti, no prave dnes tu dochadza pri niektorych ochoreniach dokonca k rychlejsim rastom v spotrebe liekov v porovnaní s vyspelými krajinami.
Za vysokou spotrebou moze byt aj starnutie populacie, technologicky pokrok, bohatnutie spolocnosti a z toho vyplyvajuce jej vyssie naroky na zdravotnicke sluzby.
Avsak na základe dostupných údajov a porovnaní so zahraničím predpokladáme, že hlavným dôvodom zlyhávania pri udrziavani spotreby liekov na uzde je dlhodobé podceňovanie a zanedbávanie prevencie. Vacsina chronickych chorob, ktorych vyskyt razantne stupa, sa nedá zvládnuť bez zmeny životného štýlu.
Okrem prevencie a osvety je mozne spotrebu liekov znizit tak, že nie pri každom ochorení treba navštíviť lekára a pýtať si recept na lieky, zavedením regulačných poplatkov pri návšteve ambulancie lekára, zvýšením doplatkov za lieky, dôsledným presadzovaním generickej preskripcie, dôslednou revíznou kontrolou zdravotných poisťovní pri predpísaných liekoch,
odmeňovaním ambulantných lekárov na základe výsledkov liečby, zavedením elektronických služieb, vrátane elektronickej karty poistenca, ktoré by upozorňovali na zbytočné duplicity a nebezpečné kontraindikácie liekov, zavedením štandardných diagnostických a liečebných postupov a pod.
3. Pozitivne by som hodnotil Programove vyhlasenie vlady v oblasti zdravotnictva, ktore spravne identifikovalo viacere zasadne problemy slovenskeho zdravotnictva a naznacilo opatrenia, ktore je nutne prijimat. Na zaklade neho a po prvych mesiacoch noveho ministra v urade sice neocakavame nejaku zasadnejsiu reformu, ale viaceré plany noveho ministra a zdravý manažérsky prístup a postupy môžu prispieť k zlepšeniu fungovania nášho zdravotníctva. Minister pripravil 26 projektov, ktorymi chce zlepsit nas zdravotnicky system a zacal ich rozpracovavat. Buduce obdobie bude klucove na to, ci sa veci pohnu spravnym smerom a navrhnute projekty sa zacnu realizovat v praxi. Zatial totizto ministerstvo stihlo presadit “len” konsenzualnu legislativnu upravu reexportu liekov, ktora ma od buduceho roku vyrazne znizit vyvozy nedostatkovych liekov za hranice Slovenska, zacalo porovnavat ceny nakupovanych tovarov nemocnic, pre holdingove riadenie svojich vyse 100 podriadenych organizacii zriadilo ministerstvo specialnu sekciu (Úrad pre riadenie podriadených organizácií), rozbehlo centralne obstaravanie CT-ciek a zrusilo PPP-projekt novej nemocnice, pricom este nepovedalo ako dalej s novou UNB.
Ministerstvo sa vyrazne zlepsilo v komunikacii a otvorenosti voci verejnosti, ako aj vnutri rezortu, kde sa mu zatial uspesne dari vzbudzovat doveru a nadeje a tlmit nespokojnost. Ovela ochotnejsie poskytuje informacie a rozne data.
Na zaciatku minister vymenil vysokych funkcionarov v instituciach, kde to “haprovalo” (VsZP, NCZI, UDZS), a nasadil manazerov, ktorym doveroval. Je mozne, ze pri poslednych personalnych rosadach na stolickach riaditelov statnych nemocnic vsak uz celil neuprosnej politickej realite a jej vplyvu a musel na pozicie dosadit ludi, ktorym ktovie ci vysostne doveruje.
Je treba povedat, ze mnohe opatrenia su zatial v stadiu rozpracovanosti a konzultacii, a preto bude az buduci rok a tie nasledujuce klucove pre zhodnotenie uspesnosti ci neuspesnosti noveho ministra zdravotnictva. Zatial je este predcasne vydavat nejake hodnotiace zavery.
Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosím o odpovede na otázky – témou je ročné zúčtovanie odvodov.
Odpoveď Petra Goliaša:
Rocne zuctovanie prinasa zmenu v tom, ze v danom roku zaplatia poistenci odvody adekvatne vyske prijmov v rovnakom obdobi. Bez rocneho zuctovania napriklad existuje pre zamestnancov moznost kumulovat prijmy do jedneho mesiaca a vdaka existujucemu maximalnemu vymeriavaciemu zakladu sa tak vyhnut plateniu casti socialnych odvodov. Zivnostnikom sa bez rocneho zuctovania moze stat, ze maju v jednom roku vyssi vymeriavaci zaklad, z ktoreho musia platit v dalsom roku vyssie socialne odvody a to aj vtedy, ak ich prijmy klesnu. Po zavedeni rocneho zuctovania by im stat v takom pripade cast zaplatenych odvodov vratil. Plati to samozrejme aj naopak, pokial maju dnes v jednom roku nizsi zaklad, tak platia v dalsom roku nizsie odvody a to aj vtedy, ak ich prijmy stupli. V rocnom zucstovani by v takom pripade museli adekvatnu sumu doplatit.
Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, VšZP včera zverejnila ozdravný plán. Budúci rok by mala ušetriť 115 mil. eur. Generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Miroslav Kočan však informoval, že VšZP bude nevyhnutné dofinancovať 150 mil. eur pre zabezpečenie platobnej schopnosti.
Odpoveď Dušana Zachara:
Ambíciou VšZP by malo byť, aby bez potreby štátnej pomoci vedela v priebehu pár rokov celú stratu vymazať a nehádzala zodpovednosť za zlyhania svojich predošlých manažmentov a politikov, ktorí bez okolkov odsúhlasujú opatrenia, ktoré nie sú v zdravotníctve kryté dostatočnými zdrojmi, a tým prehlbujú jeho zadlženosť, na platcov daní a odvodov. Okrem toho, že by daňoví poplatníci museli finančne sanovať nezodpovednosť štátnych manažérov a funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami, by de facto štátne oddlženie VšZP výrazným spôsobom krivilo trh s verejným zdravotným poistením, na ktorom sú ďalšie dve poisťovne, ktoré sa snažia hospodáriť zodpovedne a na podobnú štátnu pomoc nemôžu pomyslieť. VšZP by bola v takom prípade veľmi zvýhodnená. Neboli by to férové a rovnaké podmienky pre všetky poisťovne na trhu. Preto by si mala VšZP poradiť so stratou sama, tak ako ju sama zapríčinila.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela som sa len opytat, k tym skolkam mi odpovede neposlete?
Odpoveď Petra Goliaša:
Z medzinarodnych skusenosti vieme, ze predskolska vychova pomaha socialnej integracii deti a tiez vytvara lepsie predpoklady pre uspesny zivot. Preto je spravna snaha zvysit dostupnost predskolskych zariadeni pre co najväcsiu cast populacie. Vhodny ukazovatel je hruba zaskolenost deti v materskych skolach (pomer 3-5 rocnych deti v MS z celkoveho poctu deti v populacii), ktora je na Slovensku nizsia ako vo väcsine krajin EU. Pokles nastal najmä za poslednych 10 rokov, ked stupol pocet novorodencov a sucasne klesol pocet materskych skol. Pozrite aj tu: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=24095
Niektore udaje zverejnuje aj Eurostat:
Pupils in early childhood and primary education by education level and age – as % of corresponding age population
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, Denník SME si dal urobiť veľký prieskum vo Focuse na rôzne témy. Jednou z nich bolo aj hodnotenie ministra zdravotníctva Tomáša Druckera respondentmi. Otázka v prieskume znela: Je nový minister zdravotníctva T. Drucker schopný urobiť také zmeny, ktoré zefektívnia fungovanie zdravotníctva a zlepšia úroveň zdravotnej starostlivosti? Na túto otázku 48% respondentov (16% určite nie, 32% asi nie) odpovedalo, že nie je schopný urobiť takéto zmeny. Naopak 34% respondentov (5% určite áno, 29% asi áno) odpovedalo, že takéto zmeny je schopný urobiť. 18% respondentov na otázku nevedelo odpovedať. Počet respondentov: 1008. Zber dát: december 2016. Otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
2. Myslím, že zatiaľ nemusím veľa revidovať z mojich slov z mája tohto roku, že to vyzerá, že nejaká zásadná reforma systému nás v zdravotníctve nečaká, ale že viaceré deklarované návrhy opatrení a zdravý manažérsky prístup a postupy môžu prispieť k zlepšeniu fungovania nášho zdravotníctva. Otázka je, do akej miery sa to podarí. To bude závisieť aj od toho do akej miery sa podarí presadiť navrhované zmeny a implementovať ich úspešne v praxi. Podľa mňa teraz na konci roku identifikuje aj sám minister oveľa viac rizík splnenia tohto plánu, ako tomu bolo po voľbách na jar tohto roku.
3. Pozitivne by som hodnotil Programove vyhlasenie vlady v oblasti zdravotnictva, ktore spravne identifikovalo viacere zasadne problemy
slovenskeho zdravotnictva a naznacilo opatrenia, ktore je nutne prijimat. Na zaklade neho a po prvych mesiacoch noveho ministra v urade sice
neocakavame nejaku zasadnejsiu reformu, ale viaceré plany noveho ministra a zdravý manažérsky prístup a postupy môžu prispieť k
zlepšeniu fungovania nášho zdravotníctva. Minister pripravil 26 projektov, ktorymi chce zlepsit nas zdravotnicky system a zacal ich rozpracovavat.
Buduce obdobie bude klucove na to, ci sa veci pohnu spravnym smerom a navrhnute projekty sa zacnu realizovat v praxi. Zatial totizto ministerstvo
stihlo presadit “len” konsenzualnu legislativnu upravu reexportu liekov, ktora ma od buduceho roku vyrazne znizit vyvozy nedostatkovych liekov za hranice Slovenska, zacalo porovnavat ceny nakupovanych tovarov nemocnic, pre holdingove riadenie svojich vyse 100 podriadenych organizacii zriadilo ministerstvo specialnu sekciu (Úrad pre riadenie podriadených organizácií), rozbehlo centralne obstaravanie CT-ciek a zrusilo PPP-projekt novej nemocnice, pricom este nepovedalo ako dalej s novou UNB.
Ministerstvo sa vyrazne zlepsilo v komunikacii a otvorenosti voci verejnosti, ako aj vnutri rezortu, kde sa mu zatial uspesne dari vzbudzovat doveru a nadeje a tlmit nespokojnost. Ovela ochotnejsie poskytuje informacie a rozne data.
Na zaciatku minister vymenil vysokych funkcionarov v instituciach, kde to “haprovalo” (VsZP, NCZI, UDZS), a nasadil manazerov, ktorym doveroval.
Je mozne, ze pri poslednych personalnych rosadach na stolickach riaditelov statnych nemocnic vsak uz celil neuprosnej politickej realite a jej vplyvu a musel na pozicie dosadit ludi, ktorym ktovie ci vysostne doveruje.
Je treba povedat, ze mnohe opatrenia su zatial v stadiu rozpracovanosti a konzultacii, a preto bude az buduci rok a tie nasledujuce klucove pre zhodnotenie uspesnosti ci neuspesnosti noveho ministra zdravotnictva. Zatial je este predcasne vydavat nejake hodnotiace zavery.
Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deň, dnes mala VšZP tlačovú konferenciu. Generálny riaditeľ Miroslav Kočan uviedol, že tento rok VšZP očakáva stratu 225 až 250 mil. eur. Budúci rok chce ozdravnými opatreniami ušetriť cez 115 mil. eur. Napriek tomu bude VšZP potrebovať dofinancovať. Kočan odhaduje, že VšZP bude potrebovať 150 mil. eur. Ozdravný plán už vedenie VšZP predložilo ÚDZS. Plánuje ušetriť na znížovaní cien výkonov pre poskytovateľov za vyšetrovanie SVLZ (laboratorne vyš., magnetickou rezonanciou a pod.), znížením cien za špecializovaný zdravotnícky materiál, odzmluvnení neefektívnych zariadení, lepším výberom poistného – vysporiadanie sa s dlžníkmi, centrálnym nakupovaním liekov, lepšou revíznou činnosťou… Z toho dôvodu Vás chcem poprosiť o odpovede na otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
1. Neviem, ale v každom prípade je šetrenie nevyhnutnosťou, nakoľko sa ukazuje, že VšZP si žila v minulosti nad pomery a teraz nás dobieha nezodpovedné hospodárenie predošlých manažmentov VšZP a populizmus politikov, ktorí len tak šmahom ruky odsúhlasujú opatrenia, ktoré nie sú v zdravotníctve kryté dostatočnými zdrojmi. Spomeniem napríklad paušálne zvyšovanie platov zdravotníckych pracovníkov bez ohľadu na výsledky a kvalitu odvedenej práce. Treba tiež povedať, že navrhnuté úsporné opatrenia zmažú len polovicu straty VšZP. Ambíciou VšZP by však malo byť, aby bez potreby štátnej pomoci vedela v priebehu pár rokov celú túto stratu vymazať.
2. Nie je vylúčené, že racionalizačné opatrenia poisťovne pocítia aj pacienti napr. v horšej dostupnosti a kvalite liečby, hoci to nemusí byť na prvý pohľad zreteľné. Ak sa nepodarí zvýšiť efektívnosť vo využívaní zdrojov VšZP len úsporami na vlastnej réžii a platbách a rentách poskytovateľov a dodávateľov liekov, ŠZM, pomôcok a techniky, tak v takom prípade to pocíti aj pacient. Je to veľmi pravdepodobné. Otázne je, v akom rozsahu a intenzite to pocítia. Ale nie je možné, aby nehospodárne využívanie prostriedkov niekto nepocítil. Je v dobrom záujme VšZP, aby to pocítil pacient čo najmenej.
3. a 5. Hrozba nútenej správy. Ale skôr sa obávam, že by v éteri silneli hlasy na finančnú pomoc poisťovni zo strany štátu – čiže de facto štátne oddlženie. Niekoho nezodpovednosť by teda zaplatili opäť platcovia daní a odvodov, pričom by bol výrazným spôsobom pokrivený trh s verejným zdravotným poistením, na ktorom sú ďalšie dve poisťovne, ktoré sa snažia hospodáriť zodpovedne a na podobnú štátnu pomoc nemôžu pomyslieť. VšZP by bola v takom prípade veľmi zvýhodnená. Neboli by to férové a rovnaké podmienky pre všetky poisťovne na trhu.
4. Ešte to nie je nevyhnutné. Povinnosť vypracovať ozdravný plán, ako aj prípadná nútená správa sa riadia presnými pravidlami určenými v zákone.
Otázka (Filip Domovec, Pluska.sk)
Dobrý deň, Asociácia dodávateľov liekov vydala kritické stanovisko k novele zákona o liekoch, ktorá nadobudne platnosť od 1.1.2017. V tejto súvislosti vás prosím o odpovede na nasledujúce otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
5. Príslušná novela prináša potenciál na obmedzenie reexportu, avšak sú tu isté riziká, ako to bude vnímať Európska komisia. Či to nie je náhodou neprimeraný zásah do slobodného trhu s voľným pohybom tovarov, či to výrazne neobmedzuje niektoré subjekty pôsobiace na trhu. Ministerstvo zdravotníctva bude musieť argumentovať, že opatrenia sú dôležité na dostatočné poskytovanie liekov pacientom na Slovensku a že to nie je neproporcionálne zvýhodňovanie domáceho trhu.
Tiež nie je isté, či obmedzenie reexportu zlepší dostupnosť liekov na Slovensku v takej miere, ako sa očakáva. Chýbajú totiž analýzy, či práve reexport je tým najkľúčovejším faktorom nedostupnosti liekov. Určite je jeden z top príčin, ale sú tu aj iné, ako napríklad problémy na výrobných linkách, problémy s logistikou, alebo aj taktické jednanie farmafiriem, ktoré sa snažia čeliť nášmu prísnemu referencovaniu cien liekov.
Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v súvislosti s pripravovaným článkom o dozorných orgánoch, ktoré minister pripravuje by som na vás mala pár otázok.
Odpoveď Dušana Zachara:
Co sa tyka realnej dozornej funkcie nad nemocnicami, bude to zavisiet od kvality a moralnej integrity nominovanych a tiez od transparentnosti cinnosti dozornych a spravnych rad. Nie som vsak velky privrzenec toho, aby boli statne nemocnice ci ine institucie riadene dozornymi a spravnymi radami. Existuje tu totizto riziko, ze zodpovednost bude “rozmelnena” medzi viacerymi, nikto ju nebude citit a budu sa tazsie skladat ucty. – bude sa tazsie vyvodzovat priama osobna zodpovednost. Takisto mozu byt do riadenia vnesene mnohe roznorode zaujmy, ktore budu znizovat flexibilitu a stazovat riadenie. Ja by som radsej videl v nemocniciach kvalitne, vykonne a eticke manazmenty, ktore nesu jasnu zodpovednost a skladaju ucty verejnosti a svojim zriadovatelom. Nekale praktiky musia pre ne prinasat trest, naopak, kvalitna praca musi byt adekvatne odmenena.
Otázka (Martin Odkladal, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o krátke zhodnotenie. Natrafil som teraz na tieto dva chystané tendre (1, 2)
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Ziež som to včera zaregistroval. Sú to len predbežné oznámenia, ešte teda nie je isté, či Železnice SR ostré vyhlásenie tendrov naozaj načasujú takto absurdne.
Ak Železnice SR naozaj vyhlásia obidva chystané veľké tendre v rovnakom čase, je takmer isté, že výsledkom budú vyššie ceny. Podobne ako to bolo v tendroch NDS v rokoch 2013 a 2015. Časová kolízia najväčších tendrov totiž zákonite obmedzuje súťaž. Firmy totiž v rovnakom čase nestihnú pripraviť kvalitné ponuky na dve náročné stavby. Buď si teda vyberú iba jednu (a v každej súťaži bude menej ponúk), alebo narýchlo ocenia obidve ale do ceny si zarátajú vyššiu rezervu. To v prípade, ak by naozaj súťažili. No čím väčšia porcia zákaziek je v hre v rovnakom čase, tým ľahšie sa firmy dohodnú, že si zákazky podelia a namiesto súťaženia si koordinovane vypýtajú vyššie ceny.
Vyhlasovaním tendrov na dopravné stavby v časovej kolízii rezort dopravy vytvára ideálne podmienky pre kartelovú dohodu uchádzačov. A robí to už niekoľko rokov.
Nešťastné je tiež načasovanie, pri ktorom firmám časť z lehoty na prípravu ponúk ukroja sviatky. Ak lehota nie je s ohľadom na sviatky primerane predĺžená, časť záujemcov to môže odradiť, lebo usúdia, že na kvalitnú prípravu ponuky im zostáva príliš málo času.
Železnice SR obstarávajú ročne len jednu či dve takéto veľké stavby. Ak by zodpovedným záležalo na hospodárnom vynakladaní zdrojov, určite by ich nevyhlasovali naraz.
Otázka (Juliána Bieliková, TREND)
Zdravim, posielam cast clanku, kde sa vyjadrujete k vykupom pozemkov atd. Pokojne opravte, ak je nieco treba alebo doplnte, ak sa vam zda, ze nieco chyba.
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Posielam spresnené – takto je to výstižnejšie a dúfam, že aj zrozumiteľnejšie.
Príliš drahé: Vysoké ceny za výkup pozemkov pod diaľnice dlhodobo kritizuje napríklad Ján Kovalčík z INEKO. „Podľa legislatívy sa momentom územného rozhodnutia o líniovej stavbe menia pozemky na stavebné. Ich úradná hodnota sa tak doslova zo dňa na deň dramaticky zmení, obzvlášť ak išlo pôvodne o ornú pôdu či trávnaté porasty. Najmä v okolí miest sú z desiatok centov či pár eur za meter štvorcový zrazu desiatky eur. Sú to ceny blízke stavebným pozemkom pod rodinné domy, a to napriek tomu, že väčšinou ide o ornú pôdu či trávnaté porasty mimo obcí,“ vysvetľuje Kovalčík. Zákony tak nútia diaľničiarov vykupovať pozemky za hodnoty mnohonásobne vyššie než boli predtým. „To, že niekomu má cez pozemok prechádzať diaľnica, môže byť doslova výhrou v lotérii,“ myslí si Kovalčík. Vo väčšine krajín Európy to takto podľa neho nie je. „Kompenzácia je nastavená primeranejšie k hodnote okolitých pozemkov, aj u nás by sa to malo zmeniť,“ myslí si Kovalčík. „Napríklad suma za pozemky pod D4 a R7 sa priblíži k 400-miliónom eur. Nemalá časť z nej skončí u priekupníkov, ktorí si z toho urobili kšeft. Keby úradné ceny pozemkov pod diaľnice boli menej veľkorysé, štát by ušetril desiatky až stovky miliónov eur. Za tieto peniaze by mohol konečne vyplatiť tisícky doteraz neusporiadaných pozemkov pod jestvujúcimi cestami. Alebo opraviť stovky kilometrov štátnych ciest, ktoré máme po celom Slovensku v nevyhovujúcom stave,“ dodáva.
Časovaná bomba: Ako vysvetľuje, už v roku 2011, keď pôsobil na ministerstve dopravy, chceli túto anomáliu zmeniť. Upozorňoval, že ide o časovanú bombu, najmä keď sa budú odkupovať pozemky blízko veľkých miest. „Došlo však k výmene vlády a zjavne nebol záujem to riešiť. Ťažko posúdiť, či preto, lebo nové vedenie nedostatočne pochopilo, aký je to problém – čomu je ťažké uveriť – alebo preto, že to osobám blízkym vláde vyhovuje,“ zamýšľa sa Kovalčík. Ľudia podľa neho problém tak vážne nevnímajú, lebo diaľničiari prezentujú cenu výkupu ako 1,2 násobok hodnoty pozemku. „To by bolo primerané, ale nie je to tak,“ hovorí. „V skutočnosti cena môže vystreliť z desiatok centov či pár eur za meter štvorcový aj na desiatky eur,“ vysvetľuje.
Nevedomosť nahráva špekulantom: A práve to, že ľudia netušia, ako môže vďaka diaľnici narásť cena ich pozemkov, hrá podľa Kovalčíka do karát ľuďom, ktorí na tom zarábajú. „Stačilo by to správne komunikovať. Vysvetliť ľuďom, že mnohí môžu získať 20- aj 30-násobok, ak nenaletia priekupníkom “ dopĺňa s tým, že pre priekupníkov ide o legálne zarobené peniaze s výnosom v stovkách až tisíckach percent. Teda neporovnateľne vyšším v porovnaní s akýmkoľvek legálnym podnikaním či investovaním.
Pre bežných ľudí, najmä starších, môže byť ťažšie aj získavanie informácií o plánovaných stavbách diaľnic. Najmä v čase vytvárania presných trás, pred vydaním územného rozhodnutia, zvykne podľa Kovalčíka Národná diaľničná spoločnosť nedostatočne komunikovať. „Odmieta žiadosti o sprístupnenie informácií o projektoch s odôvodnením, že nechce nahrávať špekulantom. Paradoxne im takto nahráva možno ešte viac. Informácie sú totiž dostupné len pre užší okruh ľudí a tí ostatní o to ľahšie naletia priekupníkom,“ vysvetľuje. Podľa neho by pomohlo, keby boli ľudia v dotknutých obciach viac informovaní. Najmä v období, keď sa pripravuje dokumentácia na územné rozhodnutie a blíži sa čas, keď sa prudko zmení funkčné zaradenie i úradná cena pozemkov. Bola by tak menšia šanca, že sa stanú obeťami priekupníkov.
Otázka (Martin Odkladal, Aktuality.sk)
Pri tejto príležitosti by som mal pár otázok v súvislosti s cenami a suťažami na rýchlsotné komunikácie.
Odpoveď Jána Kovalčíka:
odpovede na Vaše otázky sú v skratke na konci (obr. 43-45) prezentácie, ktorú som Vám v piatok poslal. Detailnejšie sme to popísali ešte v lete najprv v blogu tu. Následne sme dopytovali cez infokákon nezverejnené kroky a termíny z procesu ver. obstarávania, doplnené údaje ešte podčiarkli nezmyselnú časovú kolíziu, ktorou NDS vedome obmedzila súťaž a vytvorila ideálne podmienky na to, aby si stavebné firmy vypýtali vyššie ceny – podrobnejšie tu. Uvedené info už boli medializované. Pravdou však je, že všade sa písalo iba o 3 tendroch NDS. V médiách nezaznelo, že v rovnakom čase tendrovali najväčšiu stavbu aj Železnice SR + finišoval tender na PPP projekt D4/R7.
A info o kolízii 5 tendrov na stavebných dozorov sa úplne stratila (nevidel som to nikde) – určite by to stálo za samostatný článok.
Tvrdiť, že to je kartel, nemôžeme, lebo to nevieme dokázať. Prečo?
Otázka (Filip Domovec, Plus 1 deň)
Dobrý deň, ambíciou ministra zdravotníctva bolo do konca roka 2016 predložiť na vládu návrh, ktorý by urobil “poriadok v poplatkoch” u lekárov. Hoci zatiaľ podobu konkrétneho návrhu nepoznáme, hovorilo sa o tom, že sa niektoré poplatky vrátia alebo nanovo zavedú – napr. poplatok za prednostné vyšetrenie, platby za pobyt v nemocnici, platby za vstup do ambulancie. Prosím o odpovede na nasledujúce otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás jednu otázku. Týka sa objednávania a poplatkov za vyšetrenie u lekára. Podľa vyjadrenia šéfa Asociácie súkromných lekárov Mariána Šotha existuje predbežná dohoda medzi lekármi a ministerstvom zdravotníctva, že objednávať u lekára sa bude dať aj za poplatok počas ordinačných hodín v presne stanovených časových zónach. Zároveň objednávanie u lekára za poplatok po ordinačných hodinách už podľa Šotha padlo ako nerealizovateľné. Otázka:
Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že pre ministra by bolo politicky pohodlnejšie, keby boli prednostné vyšetrenia realizovateľné po ordinačných hodinách, lebo v takom prípade by mohol dôvodiť, že “neplatiaci” pacienti nebudú odstrkovaní na druhú koľaj. Keď sa vrátime k podobnému systému, ktorý tu fungoval pred zrušením poplatkov, bude nevyhnutné stanoviť presné pravidlá, kedy a za akých podmienok budú prijímaní pacienti na prednostné vyšetrenia, aby sa nestávalo, že v čakárňach bude dochádzať k nevyjasneným situáciám, ktoré nie sú príjemné pre nikoho, a aby sa “neplatiacim” pacientom výrazne neznížila časová dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti. V každom prípade vítam možnosť navrátenia poplatku za prednostné vyšetrenie, ktorý celospoločensky zefektívňuje proces návštev u lekára.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o schvalenom rozpocte pre zdravotnictvo na buduci rok a rada by som v nom uviedla Vase stanovisko. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:
Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 4. Budúci rok bude v zdravotníctve mierne viac zdrojov ako tento rok, hoci sa znížia platby štátu za svojich poistencov, ktorých počet však klesá. Tento výpadok budú kompenzovať ekonomicky aktívni, z ktorých odvodov sa vyberie sumárne viac peňazí ako tento rok. Výdavky na zdravotníctvo patria znovu k najväčším negatívnym rizikám budúcoročného rozpočtu. Vláda navrhla v zdravotníctve nízke tempo rastu výdavkov na budúci rok, ktoré nekorešponduje so skúsenosťou založenou na historickom vývoji výdavkov, ktoré rástli v priemere rýchlejšie, ako je plánované na budúci rok. A nič nenasvedčuje tomu, že by sa práve budúci rok mal tento trend zastaviť a keďže ambiciózne plány MZ SR na úspory v sektore majú byť použité zase len v rezorte, s najväčšou pravdepodobnosťou nepríde k plánovanému pomalšiemu rastu výdavkov na zdravotníctvo v porovnaní s priemerným rastom za posledné roky. Čiže toto riziko, ktoré Rozpočtová rada vyčíslila na vyše 200 mil. EUR v roku 2017 sa môže prejaviť v horšom hospodárení zdravotných poisťovní a/alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Pacientom sa zas môžu napríklad predĺžiť čakacie doby na diagnostiku a liečebné výkony.
2. Je možné, že minister pochopil, že ak sa bude verbálne biť za vyšší rozpočet, tak sa mu bude ľahšie komunikovať so stakeholdermi v zdravotníctve, ktorí sú dôležití pre presadenie úsporných opatrení, ktorými má prísť k realokácii zdrojov v sektore. Takisto sa neočakávala taká vysoká účtovná strata vo VšZP, ktorá môže pribrzdiť snahy o úspešnú realizáciu racionalizačných krokov v rezorte. Existuje ešte veľmi veľa ďalších rizík (aj legislatívnych (viď napr. platy), ktoré nie sú dostatočne kryté zdrojmi), ktoré môžu determinovať úspešnosť naplánovaných cieľov, a preto mať k dispozícii rezervný finančný vankúš je pre každého politika vítaným prostriedkom.
3. Nemocnice, poistovne a lekari budu hovorit, ze penazi je malo. Je velmi pravdepodobne, ze aj keby islo do zdravotnictva o 100 % viac zdrojov, tak po par rokoch by sme znovu celili nespokojnosti s nedostatkom zdrojov. Naroky dokazu byt totizto smerom hore takmer neoobmedzene a velmi flexibilne, avsak penazi je len obmedzeny objem a neda sa pruzne nafukovat. Pre nas je ovela dolezitejsi ako absolutna suma penazi v zdravotnictve parameter, aku protihodnotu za jedno euro vlozene do zdravotnictva dostavame, cize inymi slovami, ake vysledky a efektivnost dosahuje nase zdravotnicto v porovnani s okolitymi krajinami. A v tomto porovnani stale zaostavame, hoci v relativnom objeme vynakladanych zdrojov do zdravotnictva nie sme pozadu. Cize za tie peniaze, ktore platime do zdravotnictva, by sme mali dostat viac, resp. davat za sucasnu uroven nasho zdravotnictva menej penazi. Je to otazka hodnoty za peniaze (value for money).
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, podľa mojich informácii sa bývalý šéf nemocnice v TT Neštický po abdikácii/odvolaní presunul len na pozíciu technického námestníka, ktorého robil už predtým.
Zaujímal by ma teda Váš názor, že čo hovoríte na to, že Drucker zatiaľ odvoláva riaditeľov len ich presunutím na iné (lukratívne) miesto?
Odpoveď Dušana Zachara:
Na začiatku funkčného obdobia vymenil minister zdravotníctva vysokých funkcionárov v inštitúciách, kde boli problémy (VšZP, NCZI, ÚDZS) (teda okrem nemocníc), a nasadil na tieto pozície manažérov, ktorým dôveroval.
Je však možné, že pri posledných personálnych rošádach na stoličkách riaditeľov štátnych zdravotníckych zariadení už čelil neúprosnej politickej realite a jej vplyvu a musel do funkcií dosadiť ľudí, ktorým ktovie či dôveruje v takej istej miere, ako to bolo pri nomináciách zo začiatku funkčného obdobia. Ale tiež je možné, že vhodných kandidátov na tieto miesta nie je veľa. Uvidíme, či sa do výberových konaní, ktoré majú nasledovať, prihlásia.
Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, chystám výrobu na obdobie sviatkov. Chcel by som Vás preto poprosiť o odpovede na pár otázok.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zajtra vychádza štúdia o celoeurópskom prieskumu o prevencii a liečbe kardiovaskulárnych ochorení v jednotlivých krajinách Európy. Z 30 hodnotených európskych krajín je Slovensko v rebríčku Euro Heart Index 2016 až na 26. mieste a všetky krajiny V4 sú v oblasti prevencie a liečby kardiovaskulárnych ochorení na tom lepšie ako naša krajina. Tu je link na štúdiu. V štúdii sme (Slovensko) na tom zle najmä v týchto ukazovateľoch:
Odpoveď Jána Kovalčíka:
1. a 2. To porovnanie je veľmi cenné, lebo túto inštitúciu ťažko niekto obviní zo zaujatosti (ako zvyknú niektorí politici odbiť kritické zistenia analýz doma).
Zlé výsledky Slovenska v tejto oblasti nie sú pre nás žiadnym prekvapením. Žiaľ, Slovensko sa síce pýši niekoľkými kvalitnými kardioústavmi, ale tie nemôžu stačiť na výrazné zlepšenie výsledkov v najrozšírenejšom chronickom ochorení, ktoré postihuje státisíce ľudí. Základ problému je v zanedbávaní programov primárnej prevencie, ktoré by účinne vysvetľovali následky zlej životosprávy, viedli ľudí k zmene rizikového správania a ponúkali pri tom aj praktickú pomoc. Nariekame teda, že zdravotníctvu chýbajú peniaze, ale najlacnejšie možnosti ako zlepšiť jeho výsledky a kvalitu života ľudí trestuhodne nevyužívame.
Na rozdiel od nákupu prístrojov, zdravotníckeho materiálu či liečiv prevencia neponúka zaujímavý biznis, možno aj preto zostáva na okraji pozornosti. Vládne stratégie prevencie ponúkajú síce pekné slohové cvičenia, ale pramálo praktických výsledkov. Viditeľné programy, ktoré by zasiahli väčšinu populácie, tu chýbajú. Naopak, aj tam, kde štát priamo vytvára stravovacie návyky mladých ľudí, teda v školskom stravovaní, sa doteraz ignorujú odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (deťom sa už od škôlky denne ponúka napríklad priveľa soli, a tiež príliš málo vlákniny).
3. Pozor, ten graf nehovorí o pokroku v liečbe ale v úmrtnosti na CVD. Je možné, že liečba sa zlepšila ale v predchádzaní sme na rozdiel od lepších zaspali.
Sú dáta o tom, že spotreba liečiv na CVD (aspoň tých masových na hypertenciu a cholesterol) stúpla v SR v uvedenom období mnohonásobne a v zásade sme sa dotiahli na priemer. Kardioústavy máme asi slušné, neviem posúdiť či nám ešte kríva včasná diagnostika. Ale čo je jednoznačné, prevenciu fatálne zanedbávame a bez nej je zásadný pokles mortality na CVD možný len ťažko.
Ešte jeden postreh:
Slovensko je myslím jediná krajina, ktorá má zelený výsledok iba pri jednom z posudzovaných kritérií.
Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, viete sa mi prosím vyjadriť aj k tej druhej časti?
Odpoveď Dušana Zachara:
Je možné, že minister pochopil, že ak sa bude biť za vyšší rozpočet, tak sa mu bude ľahšie komunikovať so stakeholdermi v zdravotníctve, ktorí sú dôležití pre presadenie úsporných opatrení, ktorými má prísť k realokácii zdrojov v sektore. Takisto sa neočakávala taká vysoká účtovná strata vo VšZP, ktorá môže pribrzdiť snahy o úspešnú realizáciu racionalizačných krokov v rezorte. Existuje ešte veľmi veľa ďalších rizík (aj legislatívnych (viď napr. platy), ktoré nie sú dostatočne kryté zdrojmi), ktoré môžu determinovať úspešnosť naplánovaných cieľov, a preto mať k dispozícii rezervný finančný vankúš je pre každého politika vítaným prostriedkom.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás dve otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že k nejakej forme dohody skôr či neskôr príde (nemusí ísť pritom o vrátenie peňazí), nakoľko sa obe strany, nachádzajúce sa v spore, navzájom potrebujú. Nebolo by prospešné pre nikoho, keby sa spor tiahol počas celej – ročnej výpovednej lehoty. Totižto, hoci by v priebehu výpovednej lehoty mali ešte platiť štandardné zmluvné podmienky, realita môže byť taká, že poskytovatelia budú oveľa citlivejšie posudzovať dohodnuté zmluvné objemy či limity a presúvať poistencov Unionu na neskôr a zdravotná poisťovňa na strane druhej by mohla byť voči dotyčným poskytovateľom oveľa prísnejšia, napríklad by im nemusela uznávať, a teda preplácať v rámci revíznej činnosti oveľa viac výkonov. A potom by spory len narastali a ÚDZS by mal o prácu postarané.
Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, Union dnes na tlačovke o 12.00 predstaví, čo ponúka Aliancii nemocníc, podľa nich je ponuka viac ako férová. Vedeli by ste mi prosím k tomu poskytnúť nejaké vyjadrenie?
Odpoveď Dušana Zachara:
Dohody treba plniť. Zaujímalo by ma, ako vníma príslušnú zmluvu a ustanovenie okolo vratiek Unionu v prípade nedofinancovania sektora ANS a MZ SR. Na vytvorenie si komplexného obrazu je to nevyhnutné. Ak by platila verzia a výklad Unionu, tak by sa znovu ukázalo, aká ťažká je v slovenskom zdravotníctve vymožiteľnosť nárokov a pravidiel. V kontexte tejto skúsenosti sa javí podmienečné navýšenie platieb nemocniciam zo strany Unionu ako značne rizikové. Avšak je tiež možné, že k takémuto kroku bola dotlačená aj konaním ďalších dvoch poisťovní v prípade navýšenia platieb nemocniciam aj z ich strany.
V každom prípade sa teraz ukazuje škodlivosť populistických opatrení smerujúcich k paušálnym zvyšovaniam miezd zdravotníckych pracovníkov (predovšetkým lekárov), ktoré nie sú dostatočne kryté zdrojmi
Otázka (Martin Kalužák, RTVS)
Dobrý deň, do dnešného popoludňajšieho vysielania Rádia Slovensko pripravujem materiál o problematike dozorných rád v nemocniciach. Rád by som s Vami nahral krátky rozhovor s týmito otázkami:
Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem presne, ake kompetencie maju dozorne rady, musel by som si to nastudovat.
Co sa tyka realnej dozornej funkcie nad nemocnicami, bude to zavisiet od kvality a moralnej integrity nominovanych a tiez od transparentnosti cinnosti dozornych a spravnych rad. Existuje tu vsak tiez riziko, ze bude “rozmelnena” zodpovednost medzi viacerymi a nikto ju nebude citit. Takisto mozu byt do riadenia vnesene mnohe roznorode zaujmy, ktore budu stazovat riadenie. Cize ja by som radsej videl v nemocniciach kvalitne a eticke manazmenty, ktore skladaju ucty verejnosti a zriadovatelom. Nekale praktiky musia pre ne prinasat trest, naopak, kvalitna praca musi byt adekvatne odmenena.
Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, mala by som na vás ako na analytika otázky týkajúce sa vypovedania zmlúv 39 nemocníc Unionu. Otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deń, minister Tomáš Drucker tento týždeň pre TASR uviedoll, že zdravotníctvo bude potrebovať viac peňazí, ako je v rozpočte. Len nedávno (aj pri tvorbe rozpočtu) ho obhajoval a tvrdil, že peňazí bude dosť, rozpočet navýšia ekonomickí aktívni ľudia. Dnes mu už nestačí ani 50 miliónova rezerva. Viete sa mi k tomu vyjadriť?
Odpoveď Dušana Zachara:
Výdavky na zdravotníctvo patria znovu k najväčším negatívnym rizikám budúcoročného rozpočtu. Vláda navrhla v zdravotníctve nízke tempo rastu výdavkov na budúci rok, ktoré nekorešponduje so skúsenosťou založenou na historickom vývoji výdavkov, ktoré rástli v priemere rýchlejšie, ako je plánované na budúci rok. A nič nenasvedčuje tomu, že by sa práve budúci rok mal tento trend zastaviť a keďže ambiciózne plány MZ SR na úspory v sektore majú byť použité zase len v rezorte, s najväčšou pravdepodobnosťou nepríde k plánovanému pomalšiemu rastu výdavkov na zdravotníctvo v porovnaní s priemerným rastom za posledné roky. Čiže toto riziko, ktoré Rozpočtová rada vyčíslila na vyše 200 mil. EUR v roku 2017 sa môže prejaviť v horšom hospodárení zdravotných poisťovní a/alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, robime anketu k vysledkom Smeru. A chcela som Vas poprosit poslali by ste mi odpoved na otazku:
Odpoveď Petra Goliaša:
Smer doplaca na kauzy prepojene na jeho vrcholnych predstavitelov a tiez na dlhodobe zanedbavanie rieseni spolocenskych problemov, ako napriklad neuspokojiva kvalita skolstva a zdravotnictva, nerovnost pred zakonom, korupcia ci neriesenie romskeho problemu. Rizikom je odliv frustrovanych volicov k extremistom. Vyzvou pre politikov je ponuknut ludom alternativu so skutocnymi rieseniami a presvedcit ich, ze extremizmus a odmietanie demokracie je cestou do pekla.
Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Ďakujem veľmi pekne, chcem vás ešte poprosiť o pár dodatočných otázok:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o Váš názor k dvom veciam:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, viacero nemocníc (zatiaľ 27), združených v ANS dnes vypovedalo zmluvy s poisťovňou Union a po uplynutí výpovednej lehoty nebudú jej poistencom poskytovať plánovanú zdravotnú starostlivosť, len akútnu.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Vlado Záborský, RTVS)
Dobrý deň, pripravujem reportáž,ku ktorej by som potreboval údaje o personálnom stave lekárov na Slovensku.
Odpoveď Dušana Zachara:
Tieto faktograficke udaje najdete tu:
ohladne poctu lekarov (aj porovnanie s OECD ci EU), absolventov a pod:
http://www.nczisk.sk/Publikacie/Edicia_roceniek/Pages/default.aspx
http://www.oecd.org/health/health-at-a-glance-europe-23056088.htm
http://www.oecd.org/health/health-data.htm
Ohladne nedostatku ci nezaujmu pri niektorych odbornostiach sa musite opytat MZ SR, VUC, poistovne alebo SLK.
V poslednej dobe chce MZ SR zatraktivnit najma povolanie vseobecneho lekara, kde eviduje prestarnutie a v niektorych regionoch aj ich nedostatok.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň,
Odpoveď Dušana Zachara:
INEKO zvyčajne nekomentuje personálne otázky, ale skôr sa zameriava na komentovanie a hodnotenie výsledkov práce zainteresovaných.
V tejto súvislosti by som chcel podotknúť, že FN Nitra, kde je pán Valocký riaditeľom, síce získala naše ocenenie Nemocnica roka 2016, čo je však ocenením aj práce celého zdravotníckeho personálu, nielen manažmentu nemocnice. V indexe transparentnosti však FN Nitra patrí medzi najhoršie nemocnice a to sa dá do veľkej miery pripísať na vrub manažmentu. Za mnohé kauzy nitrianskej nemocnice tiež môže jeho vedenie. A v neposlednom rade patrí nemocnica v Nitre medzi zdravotnícke zariadenia, v tendroch ktorých sa najmenej súťaží, čo je tiež problém predovšetkým manažmentu nemocnice.
Čo sa týka menovania pána Dolinského za šéfa projektu novej UNB, je otázne, či to nepredznamenáva, že sa MZ SR už rozhodlo, že ide stavať novú UNB čisto v réžii štátu, hoci o spôsobe výstavby a prevádzkovania sa malo rozhodnúť až na základe analýzy, ktorá má byť hotová do marca budúceho roku. V takom prípade by to nebol dobrý signál.
Na rozdiel od FN Nitra patrí NOÚ medzi top verejných obstarávateľov v zdravotníctve, kde je intenzita súťaživosti v tendroch relatívne nadpriemerne vysoká, preto bude o to dôležitejšie sledovať, aby sa to zmenou riaditeľa nezmenilo. Čo sa týka výšky tržieb od poisťovní, tam sú FN Nitra a NOÚ zhruba porovnateľné, avšak v type a špecializovanosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa dosť líšia, čo by mohlo navodzovať dojem a vnímanie, že pri NOÚ ide o akýsi typ elitnejšieho zdravotníckeho zariadenia. Kým Nitra pôsobí “len” ako krajské onkologické centrum, pri NOÚ už názov hovorí, že v onkológii ide o zariadenie koncového typu pre celé Slovensko. Tým narastá aj jeho význam.
Otázka (Martin Čeliga, Nový čas)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o reakciu ku zmenám na čele dvoch nemocníc. Pán Valocký z nemocnice v Nitre, ktorá je známa cez viaceré škandály bude šéfovať Národnému onkologickému ústavu. Pán Dolinský z NOÚ sa chopí žezla v novej Univerzitnej nemocnici v Bratislave.
Odpoveď Dušana Zachara:
INEKO zvyčajne nekomentuje personálne otázky, ale skôr sa zameriava na komentovanie a hodnotenie výsledkov práce zainteresovaných.
V tejto súvislosti by som chcel podotknúť, že FN Nitra, kde je pán Valocký riaditeľom, získala naše ocenenie Nemocnica roka 2016, čo je ocenením aj práce celého zdravotníckeho personálu, nielen manažmentu nemocnice. V indexe transparentnosti však FN Nitra patrí medzi najhoršie nemocnice a to sa dá do veľkej miery pripísať na vrub manažmentu. Za mnohé kauzy nitrianskej nemocnice tiež môže jeho vedenie. A v neposlednom rade patrí nemocnica v Nitre medzi zdravotnícke zariadenia, v tendroch ktorých sa najmenej súťaží, čo je tiež problém predovšetkým manažmentu nemocnice.
Čo sa týka menovania pána Dolinského za šéfa projektu novej UNB, je otázne, či to nepredznamenáva, že sa MZ SR už rozhodlo, že ide stavať novú UNB čisto v réžii štátu, hoci o spôsobe výstavby a prevádzkovania sa malo rozhodnúť až na základe analýzy, ktorá má byť hotová do marca budúceho roku. V takom prípade by to nebol dobrý signál.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit. Riesim nemocnicu sv. michala. MZSR povedalo, ze je na diskusiu preco maju tak spickovu techniku:
V tomto kontexte je možné objektívne diskutovať, či takéto niektoré vybavenie, ktoré nemajú k dispozícii žiadne zariadenia, vrátane našich špecializovaných ústavov na Slovensku sú potrebné v tejto nemocnici.
reakcia min. vnutra je: Ministerstvo aj vedenie nemocnice o nákupe high-endovej techniky do nemocnice informovali dopredu. Dôvodom je fakt, že nemocnica nemá financie na obnovu medicínskeho vybavenia každých 5 rokov ako to je napríklad v zahraničí. Napríklad MR prístroj, ktorý sme menili, mal 15 rokov. CT prístroj viac ako 15 rokov. Kúpili sme najvyššie rady prístrojov na trhu pretože vieme, že najbližších desať-pätnásť rokov k ich obmene nedôjde.
Odpoveď Dušana Zachara:
Súhlasím s IZP, že treba diskutovať o tom, či si môže taká relatívne malá, nekoncová nemocnica, ktorá len výnimočne preberá pacientov z iných nemocníc (tzv. prijaté preklady), ktorá nemá de facto ani urgentný príjem, a ktorá má výrazné negatívne hospodárenie (takmer 4 mil. EUR záväzkov po lehote splatnosti a vyše 6 mil. EUR stratu za minulý rok) dovoliť kupovať také drahé najšpičkovejšie prístroje. Tu ide zasa o príklad, že treba posudzovať, akú hodnotu vieme získať za vynaložené peniaze.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na to, že v posledných rokoch súťažia a víťazia v zdravotníckych tendroch buď personálne prepojené firmy alebo s ponukami, u ktorých je podozrenie, že sa na nich dohadovali. Mám na mysli napríklad tieto prípady:
1. Výstavba košického urgentu a kartel troch firiem
Link: http://domov.sme.sk/c/7951916/kosicky-urgent-a-postup-vysetrovatelov-preskuma-ciznar.htm
2. Zabezpečenie fyzickej bezpečnosti pre VšZP a prepojenie víťazného Bonulu a rovnaká chyba s firmou, ktorá skončila v tendri druhá?
Link: http://domov.sme.sk/c/8050563/dalsi-naznak-spriaznenosti-ochraniek-bonul-a-jej-super-urobili-tu-istu-chybu.html
3. Tender na vybavenie nemocnice sv. Michala, kde súťažili firmy E-BA tpz a MED LEADER, ktoré sú podľa Nadácie Zastavme korupciu prepojené cez osoby, ktoré im šéfujú.
4. Podozrenie na prepojenie je aj pri vlaňajšom (septembrovom) tendri ŠÚKL na kúpu osobného automobilu Škoda Superb, kde ponuky troch firiem A and M Trading, DKT System a Saar sa od seba líšili len v centoch a boli poslané z rovnakej IP adresy.
Link: https://dennikn.sk/blog/nemocnica-sv-michala-prilis-drahy-nakup-v-baliku-a-ludia-v-pozadi/
Odpoveď Dušana Zachara:
Je to súhra viacerých faktorov: štátne vlastníctvo nemocníc, nedostatočná kontrola a nevymáhanie pravidiel, nevyvodzovanie osobnej zodpovednosti a absencia trestnoprávnej dohry káuz, príliš veľa politických zásahov a záujmov v zdravotníctve, vysoká informačná asymetria, nedostatočné meranie kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, slabé politické líderstvo, nedostatočná morálna integrita aktérov a pod. To všetko predstavuje ideálne prostredie pre správanie sa, ktoré v teórii nazývame vyhľadávanie renty.
Čo proti tomu robiť? Začať odstraňovať alebo obmedzovať vyššie spomínané faktory – napríklad zvyšovaním transparentnosti. Infozákon a zverejňované zmluvy nám dali základný inštrument, aby sme sa mohli napríklad pozerať na to, čo sa v rezorte deje, čo sa nakupuje. Ministerstvo vnútra by mohlo napríklad zverejniť, v ktorých tendroch sa vyskytli uchádzači, ktorí podávali svoje cenové ponuky z rovnakých IP adries. Lebo takéto informácie sú k dispozícii. Atď.
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. Minister financii v plene povedal, ze sa musia baviť o tom, kde najst peniaze na dialnice po eurofondoch. Jednym z rieseni je zrusenie dlhovej brzdy.
Odpoveď Petra Goliaša:
Ak vlada hovori, ze nema od roku 2020 dost penazi na dialnice, priznava tym, ze dialnice nie su jej skutocnou prioritou. Penazi v rozpocte je totiz dost a v poslednych rokoch prijmy statu rastu vysoko nad ocakavania. Problem je, ze tieto necakane prijmy radovo v miliardach eur vlada ihned mina a nevyuziva ich na znizenie dlhu. Vysledkom je, ze dlh neklesa pod sankcne pasma dlhovej brzdy a vlada v snahe vyhnut sa sankciam a vytvorit si priestor na este väcsie minanie chce dlhovu brzdu zrusit alebo aspon uvolnit. Dlhova brzda je pritom v sucasnosti jedinym fungujucim nastrojom, ktory tlaci vladu k zodpovednej rozpoctovej politike. Ak by sa podarilo ju zrusit, vyrazne by stuplo riziko, ze vlady zadlzia Slovensko do vysky, pri ktorej nebude mozne bez radikalnych rezov celit buducim krizam ci starnutiu obyvatelstva.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Podľa výsledkov analýzy OECD sme len jemne nad priemerom EÚ v počte nemocničných postelí na 1000 obyvateľov, pričom ich počet od roku 2010 celkom rapídne klesol. Aj napriek tomu však podľa IFP máme postelí priveľa.
So znižovaním počtu postelí súvisí aj zníženie stavu lekárov a sestier, podľa IFP o 12 percent. Podľa OECD však máme v porovnaní s inými krajinami EÚ príliš málo lekárov a sestier na 1000 obyvateľov.
Našla som v tých materiáloch jednu zaujímavosť, a to že Slovenska je jediná z monitorovaných krajín, kde počet sestier od roku 2010 klesol, inde narástol.
Odpoveď Dušana Zachara:
Ked sa podrobnejsie pozriete na statistiky nemocnicnych posteli, tak uvidite, ze Slovensko ma sice len mierne nadpriemerny pocet vsetkych nemocnicnych posteli, ale vysoko nadpriemerny pocet posteli v akutnej zdravotnej starostlivosti a podpriemerny pri rehabilitacnej a dlhodobej starostlivosti. Cize IFP pravdepodobne poukazuje na relativne vysoky pocet akutnych nemocnicnych lozok. A je to aj v sulade so snahou MZ SR transformovat akutne lozka na lozka dlhodobej starostlivosti, kde za vyspelym svetom zaostavame.
Co sa tyka poctov lekarov a sestier, tak ovela akutnejsi problem zo statistik sa ukazuje pri zdravotnych sestrach, kde skutocne prislo na Slovensku medzi rokmi 2000 a 2014, z ktorych su dostupne udaje, ako u jedinej krajiny EU k vyraznemu poklesu poctu sestier. Moze to suvisiet s nezlepsujucimi sa, resp. len velmi pomaly sa zlepsujucimi pracovnymi podmienkami, atmosferou na pracovisku, nedostatocnymi kompetenciami a v neposlednom rade aj s frustraciou sestier, ktorym sa na rozdiel od lekarov nepodarilo presadit zakonom garantovane minimalne mzdove naroky (ktore vsak povazujem za skodlivy element v odmenovani zdravotnickeho personalu).
Co sa tyka poctu lekarov, tak na 1000 ludi mame na Slovensku priemerny pocet lekarov, ako je to v EU. To vsak neznamena, ze nemozeme mat pri niektorych specialistoch, resp. v niektorych nemocniciach relativny prebytok lekarov.
Zaujimava je aj statistika pomeru sestier k doktorom, kde patrime k vyraznemu podpriemeru Unie. Cize na jedneho doktora pracuje u nas velmi malo sestier. Cize ak treba setrit na personalnych nakladoch a nechceme, resp. nemozeme znizovat uroven miezd (kedze su ciastocne zakonom garantovane), tak podla statistik je tu skor priestor na redukciu lekarov.
Otázka (Andrea Šprochová, Markíza)
Dobrý deň, čítala som dnes vaše vyjadrenie ku kritike Roberta Fica, že máme málo žiakov v odborných školách. Hovorili ste, že štát potrebuje viac informácií na posúdenie toho ako sa uplatňujú absolventi. Pracujem teraz na téme analýz z národného projektu na ministerstve práce. V balíku za 800-tisíc eur sú aj analýzy uplatniteľnosti od Trexima Bratislava. Ani tieto analýzy podľa vás neposkytujú dostatočné informácie o uplatniteľnosti?
Odpoveď Petra Goliaša:
Nemam prehlad, co vsetko tie analyzy obsahuju. Ak skumali aj platy absolventov, predpokladam, ze ide o vyberove, nie plosne zistovanie. Neviem ani, ci ide o data za vysoke alebo aj stredne skoly. Nemam informaciu, ze by stat pracoval s udajmi za jednotlive skoly. Podla mojich vedomosti podobne udaje nie su ani verejne dostupne.
Ak stat uvazuje o obmedzeni niektorych skol/odborov, mal by take zamery najskor podlozit verejne dostupnou analyzou. Ak chce mat viac ziakov na odbornych skolach a menej na gymnaziach, mal by najskor na zaklade analyzy ukazat, ze je to pre stat efektivnejsie, cize ze ti absolventi na daniach zaplatia viac v pomere k nakladom na studium.
Otázka (Peter Adamovský, The Slovak Spectator)
Dobrý deň, pripravujem článok o Novom modeli spoplatnenia vysokých škôl a rád by som v ňom uviedol aj vyjadrenia INEKO. Chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Pre zvysenie kvality vysokych skol je klucove, aby stat zacal merat a zverejnovat ukazovatele kvality jednotlivych skol, fakult a odborov. Ide napriklad o platy absolventov, mieru nezamestnanosti, citovanost vedeckych publikacii v renomovanych casopisoch, uspesnost v ziskavani zahranicnych grantov a studentov, pocet ziskanych patentov a podobne. Ak stat nepozna kvalitu jednotlivych skol, fakult a odborov, nemoze ich ani motivovat k zlepsovaniu. V nadväznosti na meranie a zverejnovanie ukazovatelov kvality by stat mal pristupit aj k zmene financovania skol tak, aby tie kvalitnejsie dostavali viac penazi.
Spoplatnenie vysokoskolskeho studia je tiez spravnym krokom, ako do systemu dostat viac penazi a posilnit motivaciu studentov ziskat co najvyssiu hodnotu za ich peniaze. Vzhladom na informacnu asymetriu, ked studenti nepoznaju skutocnu kvalitu jednotlivych skol, fakult a odborov, vsak samotne spoplatnenie nemusi viest k zretelnemu zvyseniu kvality vysokeho skolstva. Prave pre odstranenie tejto asymetrie je dolezite merat a zverejnovat ukazovatele kvality.
Spoplatnenie vysokoskolskeho studia by malo byt realizovane sucasne s rozsirenim stipendii a vyhodnych poziciek pre platiacich studentov. Malo by ist o prospechove aj socialne nastroje tak, aby sa neznizila dostupnost vysokoskolskeho vzdelania. Spoplatnenie studia len pre slabsich studentov je filozoficky to iste ako spoplatnenie a sucasne zavedenie prospechovych stipendii a vyhodnych poziciek pre najlepsich studentov. Vhodne by bolo tento system rozsirit aj o socialne stipendia a pozicky, aby nedoslo k znevyhodneniu studentov zo socialne znevyhodneneho prostredia.
Otázka (Peter Kapitán, Nový čas)
Dobrý deň, na stránke INEKO som našiel, že sa venujete portálu základných a stredných škôl, a preto by som vás rád oslovil so zopár otázkami ohľadom včerajších vyjadrení Roberta Fica. Ten hovoril o zosúladení požiadaviek zamestnávateľov s tým, čo momentálne posúvajú na trh stredné školy. V praxi ide o dobre známy problém s nedostatkom kvalifikovanej pracovenj sily. Nebol síce konkrétny, no vo svojej podstate chce obmedziť kompetencie VÚC ako zriaďovateľov stredných škôl tak, aby sa štruktúra vzdelania na stredných školách prispôsobila potrebám praxe. Zatiaľ ale neprezradil, čo presne má v pláne, povedal len, že ak VUCky nebudú rešpektovať odbornosti, ktoré na trhu chýbajú, pôjde na to formou zákona. Preto by som sa vás chcel spýtať:
Odpoveď Petra Goliaša:
Pokial vlada nema udaje o platoch absolventov jednotlivych skol, nemoze vediet posudit, ako dobre sa vedia uplatnit na trhu prace. A preto ani nevie efektivne zasiahnut do struktury formou napriklad zrusenia niektorych skol ci studijnych odborov. Vlada by preto mala v prvom rade zbierat a zverejnovat udaje o platoch absolventov konkretnych skol aj odborov. Len tak moze v kombinacii s udajmi o miere nezamestnanosti zistit, po ktorych skolach/odboroch je najväcsi dopyt a ktore su zrele na zrusenie. Bez podobnej analyzy sa uz vobec neda tvrdit, ze by sme mali mat menej gymnazistov a viac odborne vzdelanych ludi.
Rad by som tiez upozornil na konflikt zaujmu zamestnavatelov, ktori chcu mat co najlacnejsich absolventov s pozadovanou kvalitou. Aby nemuseli zvysovat platy, moze byt pre niektorych vyhodne nasmerovat co najviac ludi do slabsie platenych odbornych smerov. Zaujmom statu je ale poskytnut mladym ludom vzdelanie, aby sa vedeli na trhu prace uplatnit co najlepsie, teda s co najvyssimi platmi. Popri tom samozrejme treba osobitne zohladnit potreby verejneho sektora, napriklad v zdravotnictve alebo skolstve, kde vyska platopv zaostava za priemerom v ekonomike.
Otázka (Henrieta Hajtová, Markíza)
Dobrý deň, zaujímalo by ma, či je v poriadku, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemá limity, do kedy musí rozhodnúť o prípadnej zanedbanej zdravotnej starostlivosti.Hovoria, že každý prípad je individuálny a podobne, posledný prípad, ktorý som riešila, im trval rok.
Odpoveď Dušana Zachara:
V slovenskej realite nie je neobvykle, ked rozhodnutia orgánov ci sudov trvajú prílis dlho. Urcite by bolo prinosne, keby rozhodnutia boli vydavane s co najmensim casovym odstupom, lebo vtedy je ucinok na napravu porusenia pravidiel ci krivdy a nastolenie spravodlivosti najvacsi. Ale na druhej strane tiez rozumiem argumentom, ze dokladne a kvalitne vysetrenie niektorych komplikovanych pripadov si vyzaduje cas, peniaze a kapacity, ktore nemaju urady neobmedzene mnozstvo. Niekedy je lepsie pockat na kvalitne odovodnene rozhodnutie, ako sa uspokojit s povrchnym a casto formalistickym rozhodnutim, hoci by prislo aj velmi rychlo.
Otázka (Filip Domovec, Pluska)
Dobrý deň, prepáčte, že ruším takto v nedeľu. Nedávno sme spolu robili rozhovor o
tom, akým spôsobom ste robili hodnotenie nemocníc. Mal by som jednu dodatočnú otázku, vzhľadom na nové okolnosti, o ktorých sme informovali v našich článkoch:
Nepríjemný zážitok čitateľky, ktorá bola svedkom zvláštneho prístupu lekárov, vyvolalo doslova lavínu a desiatky ľudí sa nám ozývajú do redakcie s podobnými skúsenosťami vo FN Nitra. Otázka na vás:
Ak by sa tento prípad a jeho medializácia stala v hodnotiacom období, umiestnila by sa FN Nitra napriek tomu ako najlepšia štátna nemocnica?
Odpoveď Dušana Zachara:
Ak by sa to prejavilo v nizsej spokojnosti pacientov, horsich cislach pri indikatoroch kvality alebo by UDZS udelil FN v Nitre viac a vyssich pokut za zle poskytnutu zdravotnu starostlivost ako inym univerzitnym a fakultnym nemocniciam, tak by v takom pripade aj bodove hodnotenie bolo nizsie.
Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deń, minister zravotníctva Tomáš Drucker sa vyjadril, že namiesto jednej veľkej modernej nemocnice s 1200 lôžkami bude dve menšie po 600 lôžok.. V súvislosti s touto témou Vás chcem poprosiť o informácie:
Odpoveď Dušana Zachara:
PPP nemocnica, ktorá sa mala pôvodne stavať na Patrónke, mala mať približne 880 lôžok, takže sa nehovorilo o jednej 1200 lôžkovej nemocnici. Nemusí platiť, že dve menšie nemocnice musia byť drahšie ako jedna veľká. Taktiež nie je isté, či po oznámení Penty, že ide stavať jednu nemocnicu v západnej časti Bratislavy so 400 lôžkami, bude musieť štát postaviť alebo vytendrovať dve menšie. Možno bude stačiť len jedna. Ale toto všetko by mala ukázať analýza, ktorú, veríme, že ministerstvo pripraví do marca budúceho roku.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, bola by som vám veľmi vďačná, keby ste mi mohli dať vyjadrenie. Nemocnice si niekedy cez elektronické trhovisko objednajú isté služby, či už je to oprava budovy, strechy, okien, alebo čohokoľvek iného s tým, že v danom momente na to nemajú peniaze. Vedia, že budú platiť až po dátume splatnosti faktúry.
Odpoveď Dušana Zachara:
Zdravotnícke zariadenia by si mali objednávať len to, čo sú schopné zo svojich príjmov načas uhradiť. V opačnom prípade ide o nezodpovedné hospodárenie. Navyše ak ide o nákupy, ktoré priamo nezachraňujú životy pacientov. Ak nemocnice neuhrádzajú svoje faktúry načas, predražujú sa im aj budúce nákupy, nakoľko dodávatelia tovarov a služieb toto riziko neskorej splatnosti faktúr zohľadnia vo svojich vyšších ponúkaných cenách. A samozrejme iné ako súkromné vlastníctvo nemocníc tiež zvyšuje riziko predražených nákupov.
Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v rámci pripravovaného článku o chýbajúcich liekoch na Slovensku by som na vás mala pár otázok:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň. V rámci dnešnej tlačovej konferencie Sveta zdravia o výstavbe novej nemocnice v Bratislave by som sa vás ako analytika chcela opýtať pár otázok.
Odpoveď Dušana Zachara:
Je pozitívom, že Bratislava dostane novú moderne vybavenú nemocnicu, ktorá bude financovaná zo súkromných zdrojov. Otázne však je, ako sa to prejaví na fungovaní starej štátnej UNB a na plánoch výstavby novej UNB a či nová nemocnica Sveta zdravia nebude vyžadovať garancie zmlúv so zdravotnými poisťovňami, garanciu dopytu od štátu alebo iné ústupky, čo by však malo byť potom predmetom tendra, aby sa nezvýhodňoval jeden súkromný subjekt. Podľa nášho názoru by bolo prínosné, keby Svet zdravia a skupina Penta dostala v zdravotníctve nového súkromného konkurenta, nakoľko len zdravá súťaž môže generovať lepšie služby a kvalitu pre pacientov a obmedzuje dominantné postavenie jedného subjektu na trhu. Štát totižto nevie dostatočne efektívne túto úlohu napĺňať, navyše má sám dominantné postavenie v zdravotníctve a zároveň mnohé konflikty záujmov v ňom.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpoved na otazky ohladne novej nemocnice v BA, ktoru planuje do roku 2021 postavit Penta.
Odpoveď Dušana Zachara:
Na jednej strane je pozitívom, že Bratislava dostane novú moderne vybavenú nemocnicu, ktorá bude financovaná zo súkromných zdrojov. Otázne je, ako sa to prejaví na fungovaní štátnej UNB a na plánoch výstavby novej UNB a či nová nemocnica Sveta zdravia nebude vyžadovať garancie zmlúv so zdravotnými poisťovňami, garanciu dopytu od štátu alebo iné ústupky, čo by však všetko malo byť predmetom tendra, aby sa nezvýhodňoval jeden súkromný subjekt. Podľa nášho názoru by bolo prínosné, keby Svet zdravia a skupina Penta dostala v zdravotníctve nového súkromného konkurenta, nakoľko len zdravá súťaž môže generovať lepšie služby a kvalitu pre pacientov a obmedzuje dominantné postavenie jedného subjektu na trhu. Štát totižto nevie dostatočne efektívne túto úlohu napĺňať, navyše má sám dominantné postavenie v zdravotníctve a zároveň mnohé konflikty záujmov v ňom.
Otázka (Daniela Krajanová, Denník N)
Dobrý deň prajem, posielam Vám v predstihu žiadosť o vyjadrenie. Jedná sa o obchvat Čadce – minister Érsek zajtra oznámi svoje rozhodnutie o tejto stavbe.
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Po súčasnej ceste cez Čadcu a obec Svrčinovec denne prejde v priemere takmer tritisíc vozidiel v najťažšej kategórii nad 12 ton. Toľko ťažkej dopravy nejazdí po 2-pruhovej ceste cez obec nikde inde na Slovensku. Preto ide o najpotrebnejší úsek diaľnice D3, ktorý sa mal dávno stavať. Verejnosť by si zaslúžila vysvetlenie, prečo sa finalizácia projektovej prípravy zdržala o celé roky a čo spôsobilo, že sa tento naliehavo potrebný úsek nezačal stavať už skôr.
Je to stavebne náročný a objektívne drahý úsek. Žiaľ, NDS ho ešte viac zdražila tým, že zbytočne obmedzila súťaž. Pred rokom si totiž vyžiadala od firiem ponuky na túto i ďalšie dve veľké stavby naraz, a zároveň na prípravu ponúk dala len krátky čas. Výsledkom boli až prekvapivo vysoké ponuky.
Žiaľ, v prípade úseku D3 už nie je čas na reparát, keďže ide o jediný projekt, ktorý NDS môže financovať z Fondu na prepájanie Európy. Na rozdiel od ostatných eurofondov, ktoré môžeme čerpať až do roku 2022, tento vyžaduje dokončenie projektu už do roku 2020. To pri 48-mesačnej lehote výstavby núti NDS začať túto stavbu ešte tento rok.
Rozhodnutie túto súťaž už neopakovať považujem za daných okolností za akceptovateľné, ak ostatné predražené tendre NDS čo najskôr zopakuje a obmedzovanie súťaží už nebude opakovať.
Vôbec najväčšia úspora (z doteraz neuzavretých súťaží) sa dá dosiahnuť novým, lepším tendrom na úsek D1 v Prešove. Tento úsek beztak čaká na nové posúdenie EIA a eurofondy naň možno čerpať až do roku 2022. Keby NDS ani tu súťaž nezopakovala, potvrdí, že záujmy vybraných stavebných firiem sú politickému vedeniu stále bližšie ako verejný záujem.
Otázka (Peter Kováč, SME)
Dobry den, chcel by som Vas poprosit o nazor k zvysovaniu, resp. zmrazovaniu platov ustavnych cinitelov, co je na Slovensku prax uz od roku 2011.
Odpoveď Petra Goliaša:
Na zmrazovanie platov uz nevidim dovod. Je davno po krize a ekonomika rastie. Kazdorocne zmrazovanie je populizmus, ktorym politici chcu ukazat, ako na sebe setria. Negativom ale je, ze klesa motivacia schopnych ludi vstupit do politiky a rastie motivacia politikov benefitovat z vykonu funkcii aj inym sposobom, mozno aj za hranou moralky a zakonnosti.
Navrh na zdanenie pausalnych nahrad je spravny, pre prijmy poslancov by mali platit rovnake danove pravidla ako pre vsetkych ostatnych.
Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator v sucasnosti pracujem na clanku o rozsirovani useku dialnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou (so zameranim najma na usek po Senec a krizovatku Blatne) a rada by som v nom uviedla Vase stanovisko. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Najprv jedno vysvetlenie: Pozor, nejde o 8 + 1 pruh ale normálny 8-pruh. To len NDS v správe pre médiá prehnane zdôrazňuje odstavné pruhy ako niečo navyše, hoci ide o štandardnú súčasť diaľnice. Chýbajú iba na úseku medzi BA a TT, kde sa odstavné pruhy využili na provizórne zvýšenie kapacity z pôvodných 4 na 6 pruhov. Súčasný zúžený 6-pruh bez odstavných pruhov teda nahradí riadny 8-pruh (s odstavnými pruhmi).
Otázka (Daniela Krajanová, Denník N)
Dobrý deň prajem, mám na Vás opäť niekoľko otázok z Denníka N. Zaujímal by ma Váš názor na ideálne riešenie križovatky Triblavina, napojenia D1/D4 a zvlášť napojenia priľahlého územia najmä od starej Seneckej cesty, o ktorom sa v poslednom čase diskutuje. Keďže pán minister Érsek sa tiež dnes vyjadril, že zvažuje rozšírenie koncesie pre projekt PPP D4, R7 aj o križovanie s D1, prípadne až po križovatku Triblavina, zaujímalo by ma, či je to podľa Vás správne riešenie alebo nie a prečo?
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Zverejnili k tomu aj niečo, čo sa dá vidieť (mapa – aspoň celková situácia navrhovaného riešenia) alebo aspoň prečítať? Ak nie, tak zatiaľ sa dá zodpovedne povedať asi len toto:
Odborná i laická verejnosť by si k Triblavine konečne zaslúžila viac než krátke vyhlásenia pre médiá. Ak zodpovední roky míňali milióny eur na projektovú prípravu riešenia, ktoré na konci hodia do koša a dajú úplne preprojektovať (dokonca až po začatí výstavby dôležitej križovatky), verejnosť si zaslúži vedieť, kto je za to zodpovedný. Objednávanie projektov vopred odsúdených na nerealizáciu je totiž v rezorte dopravy rozšírená prax, len pred verejnosťou zostáva toto mrhanie finančnými aj ľudskými zdrojmi skryté. Je dôležité chybnú prax pomenovať, obmedziť a koncentrovať kapacity i zdroje na užší okruh reálne financovateľných projektov, a pri nich dbať na vyššiu kvalitu a včasné doťahovanie prípravy. S tlakom na riešenia, ktoré prinesú najvyššiu hodnotu za peniaze.
Akú transparentnosť ponúkli NDS a ministerstvo, aby sa dalo zhodnotiť, či tentoraz ide o riešenie s lepším pomerom úžitkov k nákladom a nie naopak?
Je načase zverejniť poctivé informácie, aké varianty riešenia ministerstvo a NDS posúdili, aké argumenty pre a proti každému z možných riešení boli zvážené. A tiež prečo neboli zohľadnené už pred obstaraním zhotoviteľa križovatky Triblavina či aspoň v záverečných podkladoch pre PPP projekt D4R7.
Otázka (Alexandra Gallisová, Nový čas)
Dobrý deň, pripravujem článok o novej UNB.
Odpoveď Dušana Zachara:
Na Vašu otázku ohľadne výhodnosti lokality by mala dať odpoveď súťaž medzi viacerými lokalitami, ktoré by nemuseli byť výlučne v štátnom vlastníctve. Vylučovať už dopredu z hry Patrónku nemusí byť správne, keďže nevieme, akú veľkú alebo aké veľké dve nemocnice chce nová vláda presadzovať. Pre pôvodne veľkú PPP nemocnicu sa ukazovala Patrónka ako nie optimálny variant, ale to sa môže zmeniť, keď bude štát presadzovať výstavbu menšej alebo dvoch menších nemocníc.
MZ SR by malo predložiť dostatočne robustné dáta a argumenty, na základe ktorých sa rozhodla zrušiť PPP projekt a následne predstaviť komplexnú analýzu, ktorá nebude už dopredu favorizovať nejaký z variantov výstavby a prevádzkovania novej nemocnice, ako tomu bolo pri ostatných dvoch analýzach.
Otázka (Mária Zerzanová, News and Media Holding a.s.)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie k nasledujúcim otázkam ohľadne limitov na predpis liekov.
Odpoveď Dušana Zachara:
Na jednej strane tu ide o priznanie si skutočnosti, že sa môžeme prikrývať len takou perinou, na akú máme, ale na druhej strane môže priniesť zlá realizácia tohto opatrenia – limitovania preskripcie liekov, ktorého detaily zatiaľ nepoznáme, problémy v základnej dostupnosti liečby u niektorých pacientov, čo nie je optimálne, ani efektívne. Mäkšími opatreniami by mohla byť lepšia revízna činnosť poisťovní, určitá forma degresívnych platieb od určitej hranice, dôsledná generická preskripcia a substitúcia, ale najmä komunikácia a zverejňovanie údajov o predpisovaní liekov ambulantných lekárov, aj v rámci eHealth-u, a výsledkov ich liečby, ktoré by malo za cieľ vytvárať na lekárov verejný tlak, aby používali verejné zdroje efektívne a predpisovali len to, čo nevyhnutne treba.
Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o strate VsZP a rada by som v nom uviedla Vase stanovisko. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:
Odpoveď Dušana Zachara:
Nie je vylúčené, že racionalizačné opatrenia poisťovne môžu pocítiť aj pacienti napr. v horšej dostupnosti a kvalite liečby (hoci to nenemusí byť na prvý pohľad zreteľné), ak sa nepodarí VšZP získať úspory na vlastnej réžii a rentách poskytovateľov a dodávateľov liekov, ŠZM, pomôcok a techniky. Čiže ak sa nepodarí zvýšiť efektívnosť vo využívaní zdrojov VšZP.
Súčasné vedenie VšZP si môže zobrať príklady z ozdravných opatrení manažmentu štátnej poisťovne počas vlády I. Radičovej, kedy prevzal poisťovňu od Z. Zvolenskej s veľkými stratami a ÚDZS jej nariadil vypracovať ozdravný plán. Súčasná situácia je však ešte vypuklejšia, keďže účtovná strata v dôsledku nezodpovedného správania sa (nevytvárania technických rezerv) uplynulého vedenia VšZP narástla do ešte väčších výšok ako za prvej vlády R. Fica. Takže okrem zníženia cien za SVALZ-y, za lieky a ŠZM, bude musieť VšZP prehodnocovať zmluvy s poskytovateľmi a nastavovať postupne s nimi ceny na takej úrovni, ktorú si bude môcť poisťovňa dovoliť zafinancovať. Tu sa nedá vylúčiť aj možné odzmluvňovanie niektorých zariadení, resp. oddelení. Poisťovňa sa bude musieť pozrieť pravdepodobne aj na výber poistného a vymáhanie pohľadávok, zlepšiť svoju revíznu činnosť a možno riešiť aj svoje administratívne náklady.
VšZP sa musí zo situácie dostať sama racionalizačnými ozdravnými opatreniami, keďže sa do nej dostala nezodpovedným správaním sa vlastného bývalého vedenia, ktoré netvorilo potrebné technické rezervy na financovanie očakávanej zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. Samozrejme vedenie VšZP dozaista muselo tiež realizovať často populistické a financiami nekryté zvyšavanie platieb, ktoré odsúhlasovali vládni politici.
VšZP pôsobí v konkurenčnom (aj keď nie dokonalom) prostredí dvoch súkromných poisťovní, ktoré by boli poškodené, ak by štát dotoval štátnu poisťovňu. Otázne by bolo, či by vtedy nešlo o nepovolenú štátnu pomoc. Určite by to však diskriminovalo súkromné poisťovne, ktoré sa snažia hospodáriť zodpovedne a vytváralo by to morálny hazard pre budúcich manažérov štátnej poisťovne.
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, chcem vas poprosit o odpovedanie na nasledujuce otazky. NDS podla info SME sa rozhodla pustit do stavby usek Cadca – Svrcinovec.
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Ide o najpotrebnejší úsek diaľnice D3, ktorý sa mal dávno stavať. Verejnosť by si zaslúžila vysvetlenie, prečo sa finalizácia projektovej prípravy zdržala o celé roky.
O možnosť prijať naozaj dobré rozhodnutie sa NDS pripravila, keď zbytočne vypísala tender v časovej kolízii s ďalšími veľkými stavbami, čím obmedzila súťaž. Objektívne náročný úsek tak zbytočne ešte viac predražila. Žiaľ, v tomto prípade už nie je čas na reparát, keďže ide o jediný projekt, ktorý NDS môže financovať z Fondu na prepájanie Európy. Ten vyžaduje dokončenie do roku 2020, čo pri 48-mesačnej lehote výstavby núti NDS začať ešte tento rok. Za daných okolností rozhodnutie považujem za akceptovateľné, ak ostatné predražené tendre NDS zopakuje a obmedzovanie súťaží už nebude opakovať.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o vyjadrenie do clanku k aktualnej situacii vo VsZP – vysoke straty a zaporne vlastne imanie. Moje otazky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, prosím o vyjadrenie.
Odpoveď Dušana Zachara:
Nie je vylúčené, že racionalizačné opatrenia poisťovne môžu pocítiť aj pacienti napr. v horšej dostupnosti a kvalite liečby (hoci to nenemusí byť na prvý pohľad zreteľné), ak sa nepodarí VšZP získať úspory na vlastnej réžii a rentách poskytovateľov a dodávateľov liekov, ŠZM, pomôcok a techniky. Čiže ak sa nepodarí zvýšiť efektívnosť vo využívaní zdrojov VšZP.
Súčasné vedenie VšZP si môže zobrať príklady z ozdravných opatrení manažmentu štátnej poisťovne počas vlády I. Radičovej, kedy prevzal poisťovňu od Z. Zvolenskej s veľkými stratami a ÚDZS jej nariadil vypracovať ozdravný plán. Súčasná situácia je však ešte vypuklejšia, keďže účtovná strata v dôsledku nezodpovedného správania sa (nevytvárania technických rezerv) uplynulého vedenia VšZP narástla do ešte väčších výšok ako za prvej vlády R. Fica. Takže okrem zníženia cien za SVALZ-y, za lieky a ŠZM, bude musieť VšZP prehodnocovať zmluvy s poskytovateľmi a nastavovať postupne s nimi ceny na takej úrovni, ktorú si bude môcť poisťovňa dovoliť zafinancovať. Tu sa nedá vylúčiť aj možné odzmluvňovanie niektorých zariadení, resp. oddelení. Poisťovňa sa bude musieť pozrieť pravdepodobne aj na výber poistného a vymáhanie pohľadávok, zlepšiť svoju revíznu činnosť a možno riešiť aj svoje administratívne náklady.
Otázka (Lucia Brožová, SITA)
Zaujimal by ma nazor na poslancami schvaleny a prezidentom podpisany zakon o osobitnom odvode vybranych financnych institucii. Ze sadzba neklesne, ale ostane zachovana do roku 2020. Viacere subjekty a aj niektori poslanci hovoria, ze na to v konecnom dosledku doplati aj tak klient. Mozem poprosit par postrehov za vas?
Odpoveď Petra Goliaša:
Zavadzanie osobitnych dani a odvodov zhorsuje predvidatelnost podnikatelskeho prostredia a znizuje atraktivnost Slovenska v ociach investorov. Navyse sa deje v casoch rekordne rastucich prijmov statneho rozpoctu, ked by vlada mala skor dane znizovat. Dosledkom moze byt odchod najmä mensich investorov z trhu, zhorsenie sutaze a nasledne aj kvality sluzieb spolu so zvysenim cien pre ludi vyuzivajucich financne sluzby.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Ministerstvo zdravotníctva navrhuje zrušenie PPP projektu a aj súťažného dialógu na výstavbu novej nemocnice. Podľa analýzy Inštitútu zdravotnej politiky to je najmenej výhodné riešenie financovania výstavby.
Odpoveď Dušana Zachara:
Bez poznania analýzy IZP je ťažké sa vyjadrovať k rozhodnutiu MZ SR. Dobré rozhodnutie o tom, či pokračovať v obstarávaní nemocnice formou PPP, alebo ísť inou cestou by malo vychádzať z vyváženej analýzy a čo najreálnejších predpokladov, ktoré neboli ani pri štúdii uskutočniteľnosti PPP nemocnice od poradcov MZ SR, ani pri analýze IFP, ktorá favorizovala štátny variant výstavby. Kľúčové pre rozhodnutie, či má nemocnicu prevádzkovať súkromník alebo štát, je zodpovedanie si otázky, či štát dokáže navrhnúť takú nemocnicu, ktorá bude prevádzkovo efektívna, či bude vedieť eliminovať prezamestnanosť a odbúravať predražené nákupy rovnako efektívne ako súkromník? Ak áno, PPP projekt netreba. Ak by však rozdiel v schopnosti ustrážiť prevádzkové náklady bol viac ako 5-10 % v prospech súkromného investora, verejno-súkromné partnerstvo by z ekonomického hľadiska dávalo zmysel.
Otázka (Alena Klepochová, TASR)
Dobrý deň, revízia výdavkov v zdravotníctve počíta so zavedením preskripčných limitov na lieky pre všeobecných lekárov v budúcom roku. Dôvodom má byť nadštandardná preskripcia. Chcela by som sa preto opýtať:
Odpoveď Dušana Zachara:
Na jednej strane tu ide o priznanie si skutočnosti, že sa môžeme prikrývať len takou perinou, na akú máme, ale na druhej strane môže priniesť zlá realizácia tohto opatrenia, ktorého detaily zatiaľ nepoznáme, problémy v základnej dostupnosti liečby u niektorých pacientov, čo nie je optimálne, ani efektívne. Mäkšími opatreniami by mohla byť lepšia revízna činnosť poisťovní, určitá forma degresívnych platieb od určitej hranice, ale najmä zverejňovanie údajov o preskripcii liekov ambulantných lekárov a výsledkov ich liečby, ktoré by malo za cieľ vytvárať na lekárov verejný tlak, aby používali verejné zdroje efektívne a predpisovali len to, čo nevyhnutne treba.
Otázka (Táňa Rundesová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dovoľte mi krátko Vás osloviť v súvislosti s prípravou témy o pracovnej zdravotnej službe do odbornej prílohy v HN. Videla som v médiách, že ste sa – okrem iných aj v HN – vyjadrovali k téme tejto služby, preto Vám píšem.
Odpoveď Dušana Zachara:
Do takej hĺbky som sa temou nezaoberal, ale ani neverim, ze by o tychto veciach boli nejake relevantne vyskumy ci statistiky, resp. ze by Vam vedel niekto na Vase otazky odpovedat. A navyse je to tak kratke casove obdobie a taka marginalna zmena pri pohlade na milion faktorov, ktore mozu ovplyvnovat zdravotny stav, ze sa to ani technicky neda zistit, ci sa zvysili choroby z povolania, a ze dovod bolo prave zjemnenie PZS.
Otázka (Tomáš Zemko, Topky.sk)
Pozdravujem, chceli by sme sa spytat na tuto statistiku/prognozu OECD. Pracovne miesta Slovakov su najviac ohrozene automatizaciou z krajin OECD. Mohli by sme sa spytat:
Odpoveď Petra Goliaša:
Klucova je kvalita vzdelavania. Ak skoly produkuju ludi, ktori su schopni vykonavat len jednoduche alebo rutinne vykony, su automatizaciou viac zranitelni. Klucove je zlepsovat metodiku merania kvality skol, napriklad sledovat uplatnenie absolventov na trhu prace alebo pridanu hodnotu, ako aj rozsirit zaber standardizovanych testov. Skoly treba podla kvality porovnavat a o vysledkoch informovat verejnost, aby na trhu neostavali tie s najslabsimi vysledkami.
Otázka (Peter Kováč, SME)
Dobry den, chcel by som Vas poprosit o vyjadrenie k vacsej teme, ktoru spracuvam o tom, ze min. obrany pred letom vydalo pokyna na zatvorenie Vysokospecializovaneho ustavu plucnych chorob v Novej Polianke. Zariadenie dnes chatra bez toho, aby stat vedel, ako s nim dalej nalozi (aktualne vyjadrenie hovori, ze prebiehaju analyzy, ale o licenciu na prevadzku takehoto ustavu sa poziada opatovne). Temu by som rad doplnil krakym rozhovorom s Vami o problematike. Zaujimalo by ma:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, oficialna verzia je, ze stat ide cakat na EIA, ako aj cenu ide dat posudit Ustavu sudneho inzzinierstva. Stanovisko rezortu: Ministerstvo dopravy má záujem riešiť výstavbu diaľnic v okolí Prešova. Aktuálne na úseku D1 Prešov západ – Prešov juh prebieha doplnenie procesu EIA, ktorý je dôležitý pre zabezpečenie financovania z európskych fondov. Vzhľadom na prebiehajúce diskusie o cene požiadal minister dopravy výstavby a regionálneho rozvoja Ústav súdneho inžinierstva v Žiline o detailnejšiu analýzu ponúknutej ceny. Bežne prezentované prepočty na kilometer totiž vôbec nezohľadňujú špecifiká tohto projektu, ako je veľká križovatka pri Prešove (dĺžka jej vetiev je väčšia ako celého diaľničného úseku, vybudovanie strediska údržby alebo vysoký počet mostov vzhľadom na dĺžku úseku) Obe tieto procesy by mali byť hotové do jari roku 2017 a následne bude možné rozhodnúť o naštartovaní výstavby. Ako Vy tento krok hodnotite?
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Ako som predpokladal. EIA sa nevyhnú a posudok ústavu sa hodí ako alibi pred verejnosťou. Aké skúsenosti s oceňovaním stavieb diaľnic môže mať takýto ústav? Najskôr žiadne. Spĺňa tak obe podmienky: Znie dôveryhodne a cenu nespochybní.
Vedenie rezortu dopravy už dlhšie vedelo, že Európska únia projekt nebude financovať bez nového posúdenia vplyvov na životné prostredie (EIA). Keďže pred týmto faktom kompetentní strkali hlavy do piesku, nové enviro-posúdenie sa doteraz nezačalo. Preto je isté, že neskončí skôr ako na jar budúceho roka. Znamená to, že bol a stále je čas zopakovať tender na zhotoviteľa. Tentoraz bez zbytočného obmedzenia súťaže, ktoré navýšilo ponúknuté ceny. Za ušetrené peniaze by sa dalo Prešovu a celému regiónu pomôcť menšími opatreniami, ktoré by preťažené cesty aspoň sčasti odľahčili, a to oveľa skôr ako bude obchvat. Chce to však vôľu vedenia rezortu dopravy nielen stavať ale komplexne riešiť všetky problémy. Žiaľ, táto vôľa doteraz chýba. Je to veľká škoda pre Prešov, región i celé Slovensko. Smutné je, ako Prešovčanov používajú na pretlačenie záujmov konečných užívateľov výhod z predražených zákaziek. A ešte poznámky k vecne chybným tvrdeniam MD:
EÚ nebude financovať 80 % nákladov ale podstatne menej.
Dokončenie v r. 2020 je už vylúčené, keďže tender počítal s lehotou výstavby 4 roky a tento rok sa už určite nezačne.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Poisťovne už začali počítať, koľko ľudí im prestúpilo, Dôvera hovorí o 126 tisícoch prestúpencoch.
Odpoveď Dušana Zachara:
Každý človek má svoje vlastné preferencie, a preto si vyberá takú poisťovňu, ktorá sa s nimi čo najviac zhoduje. Hoci štát stále neurobil poriadok v tom, na čo všetko má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia, a preto poisťovne nemôžu medzi sebou tvrdo súťažiť pri nadštandarde, keďže formálne je v slovenskom zdravotníctve takmer všetko “zadarmo”, aj napriek tomu existujú medzi poisťovňami rozdiely. Kritériami pre výber poisťovne môžu byť napríklad dĺžka čakania na plánované operácie, zazmluvnené limity, rozsah hradených úkonov a zazmluvnených poskytovateľov, rôzne bonusové programy či úroveň orientácie na klienta a komfort pri komunikácii s poisťovňou.
Okrem týchto kritérií môže ovplyvňovať poistencov pri prestupoch vlastná zlá skúsenosť s poisťovňou, referencie od známych, marketingové akcie poisťovne, ale aj jej imidž.
Poisťovne sa snažia o poistencov aj z dôvodov, že budú disponovať s väčším objemom prostriedkov, ktoré budú viac pokrývať ich fixné náklady a tiež preto, že väčší balík peňazí je stabilnejší, ak treba finančne vykryť finančne nákladné diagnózy pacientov, ktoré sa vymykajú priemeru.
Otázka (Veronika Cosculluela, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, chcem sa opýtať:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Veronika Sokolová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v Hospodárskych novinách pripravujeme veľkú publicistickú prílohu na tému “Čo sa vlastne deje na slovenskom trhu práce?”. Chcela by som Vás preto osloviť s niekoľkými okruhmi otázok. Otázky:
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Otázka (Igor Stupňan, Pravda)
Dobrý deň, chcem sa spýtať, ako vnímate dnešné rozhodnutie parlamentu, že na posledné dva mesiace roka sa zvýši platba štátu za jeho poistencov z 4,3 na 4,96
percenta? “Vzhľadom na to, že očakávaný dopad odvodovej odpočítateľnej položky bol
vyšší, ako sa pôvodne odhadovalo, dochádza k dofinancovaniu systému o 35
miliónov eur,” píše sa v tejto súvislosti v pozmeňujúcom návrhu. K podobnej situácii došlo aj vlani, keď sa zvýšilo percento platieb za poistencov štátu na posledné dva mesiace na 5,85. Pokiaľ ide o rok 2017, aký vývoj očakávate v súvislosti s platbami štátu za ekonomicky neaktívnych ľudí?
Odpoveď Dušana Zachara:
Oveľa dôležitejšie ako debatovanie a “handrkovanie” sa o výške peňazí v rozpočte pre zdravotníctvo považujem to, akú zdravotnú starostlivosť za tieto verejné peniaze dostávame, s akými výsledkami, akej kvality, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti a pod.
Pre posudzovanie výšky verejných zdrojov plynúcich do zdravotníctva je dôležitý pohľad na vývoj celkových príjmov vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré kontinuálne stúpajú, a nie sa zameriavať oddelene len na jednu, menšiu časť zdrojov v zdravotníctve, ktorá medziročne často kolíše (aj pre pohyby v nezamestnanosti) a putuje do systému zo štátneho rozpočtu. Preto je možné konštatovať, že aj budúci rok bude slovenské zdravotníctvo disponovať s mierne väčším celkovým objemom prostriedkov, ako bolo plánované na tento rok. Čiže celkové zdroje v zdravotníctve budú rásť.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, v kontexte stále nedošetrenej kauzy piešťanského CT a vyplávania ďalších predražených tendrov na zdravotnícku techniku (CT) v žilinskej župe a v banskobystrickej nemocnici (CT a USG) v kontraste s trestným stíhaním pri braní úplatkov lekárov (naposledy Šálek a jeho 50 eur) by sme chceli napísať článok o tom, prečo sa na Slovensku v zdravotníctve chytajú len malé ryby a veľké kauzy zostávajú nepotrestané, nanajvyš sú ich aktéri odvolaní.
Odpoveď Dušana Zachara:
Je to aj preto, že pri veľkých kauzách ide o väčšie peniaze, o potenciálne väčšiu sankciu, a preto sú aktéri takýchto káuz obozretnejší, sú ochotní “investovať” viac peňazí, svojho času, know-how a použiť oveľa viac vysokopostavených kontaktov za účelom zakrytia kauzy a pod. Často bránia k úspešnému vyšetreniu takýchto káuz aj mnohé prepojenia a konflikty záujmov zainteresovaných a relatívny nedostatok odvážnych a čestných kontrolórov, vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Poslanec Beblavý prišiel s odhalením ďalšieho predraženého CT prístroja.
Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, dočasne môže centrálne nakupovanie CT-prístrojov priniesť obmedzenie výrazne predražených nákupov, najmä v súčasnej situácii. Ďalším opatrením, ktoré obmedzuje nehospodárnosti pri nákupoch, je zvýšenie transparentnosti napríklad zverejňovaním zmlúv, porovnávaním cien, vrátane tých zo zahraničia, vypracovanie nejakých guidelines s best practices pre verejných obstarávateľov a vyvodzovanie osobnej zodpovednosti pri nehospodárnom nakladaní s verejnými prostriedkami.
Otázka (Kristína Juričková, RTVS)
Dobrý deň, zo záverečnej správy revízie výdavkov na dopravu vyplýva, že štát prevádzkuje vyše 300km železničných tratí neefektívne. Analytici ministerstva financií odporúčajú trate buď predať, prioritne VÚCkam, zrušiť ich alebo zvýšiť ich atraktivitu pre cestujúcich v prípade tratí využívaných na osobnú dopravu.
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Netreba hľadať paušálne rovnaké riešenie pre všetkých 300 km najslabšie využívaných tratí. Skôr si to žiada stanoviť postup a pravidlá, za akých môžu tieto trate dostať ešte poslednú šancu v rámci siete ŽSR alebo byť ponúknuté iným záujemcom. Kde sa nenájde perspektívne využitie trate pre železnicu, mala by sa ponúknuť na iné dopravné využitie. Najčastejšie ním môže byť výstavba cyklocesty, keďže v ponuke ciest pre cyklistov s vylúčením motorovej dopravy Slovensko výrazne zaostáva (a ich rozvoj naráža na rozdrobenosť vlastníctva pozemkov, čo je problém, ktorý pri využití trás po rušených železniciach odpadá).
Dôležité je, aby sa po rokoch odsúvania tento problém naozaj začal systematicky riešiť. Lebo prežívanie tratí bez perspektívy iba zbytočne odčerpáva zdroje potrebné inde a zároveň blokuje potenciál iného využitia v doprave či v cestovnom ruchu.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň pán Zachar, robili sme si v SME prieskum o tom, koľko platia za ukončenú hospitalizáciu jednotlivé poisťovne vo vybraných nemocniciach. Chceli sme si tým overiť, že či je pravda, že Dôvera preferuje nemocnice Svetu zdravia. V prílohe Vám posielam tabuľky s ukončenou hospitalizáciou od VšZP a Union, zachvíľu mi príde aj Dôvera, tak Vám ju prepošlem. Porovnávali sme ukončené hospitalizácie v týchto nemocniciach:
Svet zdravia: Spišská Nová Ves, Michalovce, Galanta, Partizánske
Agel: Komárno, Zvolen, Levoča, Bánovce nad Bebravou
Ostatné regionálne – výber: Bardejov, Brezno, Piešťany, Dolný Kubín.
Zbežne to vyzerá, aj podľa toho, čo som videl v Dôvere, že rozdiely nie sú jednoznačné v prospech jednej skupiny nemocníc a rozdiely sú nanajvýš rádovo v desiatkach eur.
Odpoveď Dušana Zachara:
Rozdiely v zmluvných cenách sú prirodzeným javom voľnej tvorby cien medzi poskytovateľmi a poisťovňami. V ideálnom stave by mali reflektovať úroveň kvality poskytovaných zdravotných služieb nemocníc, ktoré si poisťovne objednávajú pre svojich poistencov.
Pre presnejšie porovnanie by však bolo oveľa vhodnejšie pozrieť sa na celkové skutočné finančné toky, ktoré smerujú od poisťovne k poskytovateľovi, nakoľko často zahŕňajú aj platby nad rámec zmlúv, takže ich nie je napriek zverejneniu zmlúv vidno.
Pri súčasnom mechanizme platieb za ústavnú zdravotnú starostlivosť sa tiež často stáva, že poisťovňa pri jednej špecializácii dohodne s poskytovateľom nižšiu cenu, ktorá je však vykompenzovaná vyššou cenou pri inej odbornosti, keďže pre nemocnicu je kľúčový celkový objem peňazí, ktorý dostane od poisťovne. Preto môže byť porovnateľnosť zmluvných cien za hospitalizáciu pri vybraných odbornostiach limitovaná touto nepresnosťou.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Ministri zdravotníctva krajín EÚ rokovali aj o možnej spoločnej metodike v oblasti očkovania. Rôzne krajiny totiž majú rôzne podmienky na očkovanie, niekde je povinné, niekde dobrovoľné, niekde iné choroby. V dôsledku globalizácie, ale napríklad aj uvoľnením pohybu čisto len v schengenskom priestore, sa však môže stať, že sa budú prenášať aj niektoré choroby.
Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že by to malo ostať na dobrovoľnej spolupráci medzi členskými štátmi. Je aj v ich záujme, aby medzi sebou spolupracovali a evolučne reagovali na zdravotné problémy, ktoré nepoznajú hranice. Ale celoplošná EÚ-harmonizácia nemusí byť tým najefektívnejším riešením.
Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosím vás o stanovisko. Včera v parlamente cez sociálny výbor presadil Vážny. Ide o zmenu vymeriavacieho základu pre poistné do Sociálnej poisťovne aj zmenu denného základu na nemocenskú.
Odpoveď Petra Goliaša:
Zvysovanie hornych stropov na odvody posilni motivaciu ludi s vyssimi prijmami vyhybat sa ich plateniu. Rozdiel v relativnom zdaneni prace a kapitalu sa este viac prehlbi v neprospech prace. Inymi slovami, poberanie prijmov z kapitalu bude este vyhodnejsie oproti poberaniu prijmov z prace. Najmä zamestnanci s vyssimi prijmami budu viac motivovani poberat aspon cast prijmu napriklad na zivnost alebo eserocku. Vyhybanie sa odvodom znizi ocakavany rast prijmov Socialnej poistovne, v konecnom dosledku sa tak opatrenie moze minut zamyslanemu ucinku.
Slovensko uz v sucasnosti patri medzi staty s najstedrejsou materskou davkou. Ta sa uz dnes pohybuje na hranici cistej mzdy pred odchodom na matersku dovolenku. Snaha statu by mala byt skor zamerana na podporu pracujucich rodicov, napriklad vyraznejsim zvysenim danoveho bonusu.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som Vas poprosit v rozpocte je Hodnota za peniaze, kde sa uvadza, ze UNB by mohla prepustit takmer 400 lekarov a 761 sestier, ktore su nadbytocne.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Z analýzy Hodnota za peniaze vyplýva, že optimalizáciou lôžkového fondu a počtu sestier a lekárov by sa dalo ušetriť 84 miliónov eur.
Odpoveď Dušana Zachara:
Rušením lôžok sa okrem energií dá ušetriť aj na minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie, ktoré sa viažu aj na počet postelí. A nezanedbateľným faktorom môže byť aj jav, že menší počet lôžok bude tlačiť na nemocnice hospitalizovať len tých pacientov, ktorí to naozaj potrebujú a nebudú ich umelo držať na lôžku viac dní, ako je to skutočne potrebné. Čiže by sa mal znížiť umelo indukovaný dopyt po hospitalizáciách.
Komory sú záujmové profesijné organizácie, ktoré pravdepodobne nebudú nikdy presadzovať razantné racionalizačné opatrenia, ktoré by sa týkali prepúšťania zamestnancov či zvyšovania produktivity práce, nakoľko by to bolo v ich členských základňach vnímané ako veľmi nepopulárne a funkcionári komôr by týmto ohrozovali svoj mandát.
Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o reakciu na vládou schválený návrh rozpočtu – konkrétne kapitolu zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) by malo mať v budúcom roku k dispozícií na svoje výdavky 1,37 mld. eur, V porovnaní s rozpočtom na tento rok ide o pokles, keďže výdavky pre kapitolu predstavovali 1,49 mld. eur. “My sme s ministerstvom financií diskutovali asi tri mesiace aj v rámci revízie výdavkov hodnoty za peniaze, takže rešpektujem tento návrh rozpočtu. Bude si vyžadovať významné reštrukturalizačné opatrenia,” zhodnotil po rokovaní vlády minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Poznamenal, že v návrhu rozpočtu je zahrnutý aj projekt hodnota za peniaze. “Takže sú vyčíslené šetrenia. Myslím, že je to okolo 150 miliónov eur, ktoré budeme musieť ušetriť v oblasti verejného zdravotného poistenia,” doplnil šéf rezortu zdravotníctva. Najväčšia časť výdavkov pôjde na zdravotnú starostlivosť, navrhuje sa na ňu vyčleniť 1,29 mld. eur. V tejto sume sú okrem iného zahrnuté aj platby za poistencov štátu, tie však nie sú v návrhu špecifikované. Na dobudovanie a inováciu záchrannej zdravotnej služby by malo ísť 14,26 mil. eur. Ďalšie peniaze majú smerovať na tvorbu a implementáciu politík, konkrétne sa navrhuje čiastka 45,26 mil. eur. Na prevenciu a ochranu zdravia sa predpokladá suma 32,62 mil. eur. Príjmy ministerstva sú rozpočtované na 34,96 mil. eur, čo je nárast oproti schválenému rozpočtu na tento rok, kde boli príjmy rezortu vo výške 34,47 mil. eur.
Odpoveď Dušana Zachara:
Pre posudzovanie výšky verejných zdrojov plynúcich do zdravotníctva je dôležitý pohľad na vývoj celkových príjmov vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré kontinuálne stúpajú. Budúci rok nebude výnimkou. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že aj budúci rok bude slovenské zdravotníctvo disponovať s mierne väčším objemom verejných prostriedkov, ako bolo plánované na tento rok. Pre komplexný pohľad nie je až tak dôležité, či bude štát za svojich poistencov platiť menej (preto pokles zdrojov v kapitole MZ SR), ale či celkové zdroje budú rásť a tie rastú. V dôsledku rastu ekonomiky a znižovania nezamestnanosti totižto klesá počet poistencov štátu, a teda vzniká zo strany štátu nižšia potreba platieb za svojich poistencov a zároveň ekonomicky aktívni občania odvádzajú viac do zdravotného poistenia, čo kompenzuje nižšiu platbu štátu.
Ale oveľa kľúčovejšie ako sólo debata o výške peňazí je to, akú zdravotnú starostlivosť za tieto verejné peniaze dostávame, s akými výsledkami, akej kvality, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti a pod.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, nakoľko včera nešla tá nová nemocnica do vydania, chcel by som dnes k nej dorobiť ešte jeden text s pracovným názvom: Kto bude pykať za spackanú Patrónku? A v tejto súvislosti by ma na túto situáciu zaujímal váš názor. Z vyjadrení ministra zdravotníctva Tomáša Druckera zo stretnutia s novinármi minulý týždeň je zrejmé, že PPP projekt na výstavbu a financovanie novej nemocnice, tak ako bol pripravený za minulej vlády je prakticky nezrealizovateľný. Zaujímal by ma váš názor na to, či a ak áno, kto by podľa vás mal pykať (sorry za bulvárne sloveso) za zlyhanie PPP projektu a či by malo ministerstvo niekomu zosobniť tých vyše 3,5 milióna eur, čo bolo minuté na analýzy a poradenstvo (štúdia uskutočniteľnosti 864-tisíc eur a poradenstvo pri obstarávaní 2,7 milióna eur)?
Odpoveď Dušana Zachara:
Pokým minister Drucker nepredloží hodnovernú analýzu, nie je možné hodnotiť ani jeho tvrdenie, že PPP projekt minulej vlády bol nerealizovateľný a navyše dovtedy sa potom nedá vylúčiť, že akékoľvek aktuálne rozhodnutie ohľadne novej UNB je politickým rozhodnutím, a nie kvalifikovaným rozhodnutím odôvodneným odbornými argumentami.
Otázka (Viera Ružinská, Plus 1 deň)
Dobrý deň, vláda dnes schvaľuje rozpočet na rok 2017. Podľa návrhu rozpočtu má rezort zdravotníctva dostať budúci rok o 120 miliónov eur menej. Chcela by som sa Vás spýtať, prečo štát šetrí na najkritickejšom rezorte?
Odpoveď Dušana Zachara:
Pre posudzovanie výšky verejných zdrojov plynúcich do zdravotníctva je dôležitý pohľad na vývoj celkových príjmov vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré kontinuálne stúpajú. Budúci rok nebude výnimkou. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že aj budúci rok bude slovenské zdravotníctvo disponovať s mierne väčším objemom verejných prostriedkov, ako bolo plánované na tento rok. Pre komplexný pohľad nie je až tak dôležité, či bude štát za svojich poistencov platiť menej (preto pokles zdrojov v kapitole MZ SR), ale či celkové zdroje budú rásť a tie rastú. V dôsledku rastu ekonomiky a znižovania nezamestnanosti totižto klesá počet poistencov štátu, a teda vzniká zo strany štátu nižšia potreba platieb za svojich poistencov a zároveň ekonomicky aktívni občania odvádzajú viac do zdravotného poistenia, čo kompenzuje nižšiu platbu štátu.
Ale oveľa kľúčovejšie ako sólo debata o výške peňazí je to, akú zdravotnú starostlivosť za tieto verejné peniaze dostávame, s akými výsledkami, akej kvality, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti a pod.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Minister Drucker dnes predloží na vláde návrh zmeny zákona o zdravotnej pracovnej službe, čím zamestnávateľom ušetrí balík peňazí.
Odpoveď Dušana Zachara:
Pracovná zdravotná služba by mala existovať na dobrovoľnej báze. V opačnom prípade predstavuje najmä pre malých a stredných podnikateľov a nízkorizikové povolania nezanedbateľnú finančnú, časovú a administratívnu záťaž, ktorá zbytočne predražuje zamestnávanie ludí, a vytvára tak bariéry pre rozvoj podnikania a trhu práce.
Povinné preventívne lekárske prehliadky hradené zamestnávateľmi a pracovná zdravotná služba by sa určite nemali týkať aspoň pracovníkov zaradených do najmenej rizikových kategórií I. a II., lebo to pre nich nepredstavuje signifikantný prínos a naopak neúmerne navyšuje zamestnávateľom neproduktívnu administratívnu záťaž.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na túto vec:
Odpoveď Dušana Zachara:
Kľúčové je, aby v prípade toho, ak si súkromník bude nárokovať nejakú garanciu kontraktu so VšZP, alebo garanciu dopytu – napr. zatvorením Kramárov a presunutím výkonov do svojej nemocnice, alebo akékoľvek iné zvýhodnenie, aby bola vypísaná riadna transparentná súťaž na takúto investíciu, do ktorej by sa mohli prihlásiť viacerí uchádzači.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Nedostatok liekov je celoeurópskym problémom posledných rokov, rokujú o ňom aj ministri zdravotníctva EÚ v rámci predsedníctva.
Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem, či tu máme celoeurópsky nedostatok liekov, alebo “len” bohatneme, a tým máme väčšie možnosti a nároky na zdravotníctvo, a preto citlivejšie vnímame akýkoľvek, hoci aj len dočasný, nedostatok liekov.
Dôvodom nedostatku liekov nebýva často primárne reexport, ale môžu to byť napríklad problémy vo výrobnom procese, nedostatky v akosti liekov a z toho vyplývajúce sťahovanie liekov z distribúcie, taktické obmedzovanie dodávok zo strany výrobcov, bežné obchodno-dodávateľské komplikácie medzi výrobcami, distribútormi a lekárňami a podobne.
Je pravdou, že problém reexportu spomínajú viaceré krajiny, ktoré svojou reguláciou cien, napr. prísnym referencovaním, spôsobujú na domácom trhu také nízke ceny, ktoré motivujú distribútorov ich vyvážať do krajín s vyššími cenami.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, Minister zdravotníctva Tomáš Drucker sa v utorok na raňajkách s novinármi vyjadril, že MZ SR rozmýšľa o tom, žeby schválilo na preplácanie aj lieky, ktoré nespĺňajú nákladovú efektivitu, aby mohli byť prístupné pacientom, ktorých ich potrebujú. Tí by si podľa neho zaplatili len rozdiel medzi tým, čo by za liek zaplatila zdravotná poisťovňa a jeho skutočnou cenou. Otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Kľúčové je, aby výška úhrady zdravotnej poisťovne za liek, hoci by bola aj len čiastočná, spĺňala parametre užitočnosti liečby definované v našej legislatíve prostredníctvom QALY. Ak totiž budeme z verejného zdravotného poistenia preplácať drahé lieky, ktoré majú relatívne malú účinnosť v takej výške, že náklady na získané roky života v štandardizovanej kvalite presiahnú hranicu, na ktorej sa dohodla spoločnosť, že je ochotná a schopná ufinancovať, tak táto neefektívnosť bude veľmi zjednodušene znamenať, že nepomôžeme dvom pacientom, ale len jednému.
Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, denník Pravda informoval o tom, že na ministerstve práce prebieha diskusia o znížení odvodov živnostníkov ako aj dohodárov.
Odpoveď Petra Goliaša:
S cielom zvysit zamestnanost by vlada mala znizit odvody pre ludi s nizkym prijmom – dohodarov, zivnostnikov aj zamestnancov. Vysoka odvodova zataz je pre nich barierou pri vstupe na pracovny trh. Ulava by mala klesat s rastucim prijmom. Prihliadat treba na subeh roznych foriem prijmov, aby sa ulava nezneuzivala. Nastavenie hranic a velkosti ulavy zavisi najmä od dopadu na verejne financie.
Vlada by tiez mala posilnit subeh socialnych davok a prijmu z prace tak, aby sa aj pri nizkych prijmoch viac oplatilo legalne pracovat. Ak clovek straca davky prilis rychlo, nie je motivovany zarabat legalne prijmy a radsej pracuje nacierno alebo vobec.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Na Slovensku je viac ako 100 pohotovostí a zo zákona ich má byť 50, minister Drucker sa rozhodol niektoré zrušiť, aby sme sa priblížili zákonnému počtu.
Odpoveď Dušana Zachara:
Zamýšľané kroky MZ SR ohľadne optimalizácie siete poskytovateľov lekárskej služby prvej pomoci (LSPP, resp. pohotovosti) sú logickým a legitímnym krokom, ktorý reaguje na problémy pohotovostí.
Problém LSPP spočíva vo viacerých veciach: štátom regulované platby, nízke platby lekárom slúžiacim na pohotovosti, zákonná povinnosť pre ambulantných lekárov zúčastňovať sa LSPP, nerovný právny vzťah – súkromník – lekár vs. súkromný poskytovateľ LSPP, otázna motivácia a kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti v rámci LSPP, nedostatočné prístrojové vybavenie amnulancií, slabšia návštevnosť v neskorých nočných hodinách.
Riešením by mohlo byť prehodnotenie a stanovenie minimálnej sieťe LSPP, ktorá bude okrem spádovosti brať ohľad aj na časovú dostupnosť pre pacienta, netrvať na poskytovaní non-stop LSPP počas celej noci, zároveň ale sieť LSPP skoordinovať s bodmi záchraniek a urgentnými príjmami nemocníc, aby mali pacienti dostupnú nepretržitú zdravotnú starostlivosť, odstrániť štátnu cenovú reguláciu a preniesť zodpovednosť za naplnenie minimálnej siete zo žúp na zdravotné poisťovne, ktoré by si dohadovali zmluvy a cenové podmienky buď s poskytovateľmi LSPP alebo aj priamo s lekármi, ktorým by to mohlo viac vyhovovať, keďže by mohli dostať vyššiu úhradu od poisťovní.
Otázka (Monika Toporcerová, Plus Jeden Deň)
Dobry den prajem, posielam avizovane otazky
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky.
Vcera TV Markiza odvysielala reportaz, v ktorej minister dopravy Arpad Ersek povedal, ze usek D1 Presov, zapad – Presov, juh posudit cez Hodnotu za peniaze.
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Oceňujeme takéto rozhodnutie. Je síce nepopulárne ale zodpovedné. Exminister Brecely a štátny tajomník Stromček sa posúdeniu najväčších už pripravených projektov bránili a radšej si presadili výnimku z posúdenia hodnoty za peniaze. Verejnosti však už nepriznali chyby v príprave, ktoré namieta Európska komisia. Zatajili aj fakt, že sotva 8-kilometrový úsek D1 odvedie z Prešova len málo vozidiel a že na odklon hlavného prúdu kamiónov z mesta by pri doteraz sľubovaných riešeniach s tromi tunelmi rezort dopravy potreboval až 900 miliónov eur, ktoré zrejme ešte veľa rokov nenájde. Pritom nemalú časť dopravných problémov v Prešove by ani celý luxusný obchvat nevyriešil.
Ak minister Ersék strkanie hlavy do piesku odmietne, paradoxne bude čeliť tlakom z regiónu i od politických špičiek v Bratislave lobujúcich za lukratívne zákazky pre stavbárov. Rozhodne by však mal mať spojenca v ministrovi financií, ktorému ponúka príležitosť demonštrovať praktické prínosy projektu revízie výdavkov. Podľa doterajších analýz INEKO sa Prešovu dá v doprave pomôcť podstatne skôr a obchvat následne dotiahnuť vo variante, ktorý ušetrí stovky miliónov eur. Tie sa dajú využiť na ďalšie dopravné riešenia potreby, z ktorých môže mať osoh celé východné Slovensko.
Poctivé posúdenie primeranosti projektu by ministra malo zaujímať aj tu. Je škoda, že pre odpor minulého vedenia rezortu sa stratil čas a doteraz nemáme jasné vysvetlenie, prečo má ísť o zrejme najdrahší netunelový úsek diaľnice v Európe (v prepočte na kilometer).
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Pracovná skupina zvažuje aj návrat poplatkov pri vstupe do ambulancie, namiesto dvadsaťkorunáčky by to bolo jedno euro. V roku 2003, keď sa zaviedla Zajacova dvadsaťkorunáčka, klesol počet návštev u lekára.
Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, tieto poplatky majú okrem iných funkcií aj relatívne nezanedbateľný regulačný charakter, ktorý by mohol odstrihnúť tie najvypuklejšie zbytočné návštevy u lekára, resp. obchádzanie štandardnej návštevy lekára cez deň návštevou urgentných príjmov a pohotovostí v noci, kedy sa nemusí dlho čakať. Aby poplatky neodradili pacientov s nižšími príjmami a aby si mohli návštevu lekára pri zdravotných problémoch dovoliť, treba pri zavádzaní poplatkov myslieť na stanovenie ochranného stropu pre sociálne odkázaných.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Mám takú informáciu, že minister Drucker sa stretol s vuckami a aj so Slovenskej lekárskou komorou a riešili zavedenie poplatkov v zdravotníctve. Diskutovalo sa o týchto piatich, ale vraj schvália len niektoré z nich:
1. objednanie na konkrétny čas
2. zvýšenie poplatkov za lekársku službu prvej pomoci a ústavná pohotovostná služba
3. vytvoriť pozitívny zoznam, to, čo nehradí poistenie, sa dá do zoznamu, napr. otec pri pôrode
4. manažment pacienta za návštevu ambulancie (20 Sk, 1 euro)
5. poplatok za hospitalizáciu
Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem zostaviť rebríček z navrhovaných poplatkov, všetky sa mi zdajú zmysluplné a mohli by byť prijaté. Vidím tam zavedenie regulačných paušálnych poplatkov, ktoré sú podobné tým, aké boli zavedené za ministra Zajaca. Takisto je dôležité vytvoriť pozitívny zoznam, kde bude explicitne uvedené, ktoré poplatky budú môcť byť vyberané od pacientov. Čo nebude na zozname, nebude sa môcť vyberať. Zvýši to istotu pacientov, poriadok v systéme a predvídateľnosť vyberania poplatkov. Okrem príjmu z poplatkov pre prevádzku poskytovateľov zvyšujú viaceré z nich efektívnosť, pričom obmedzujú zbytočný (umelo generovaný) dopyt po zdravotníckych službách, vrátane ich zneužívania a duplicity.
Pri zavádzaní poplatkov však treba myslieť aj na stanovenie ochranného stropu pre sociálne odkázaných.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, MZ potvrdilo, ze nebude stavat novu UNB na patronke, ale bud na Razsochach alebo v ruzinove.
Odpoveď Dušana Zachara:
Tak ako neexistovala pri zvolení lokality Patrónka poriadna analýza, prečo bolo vybraté práve toto miesto, ktoré malo svoje limity, nemáme vedomosť ani o tom, že by teraz existovala verejne dostupná analýza, ktorá by preukázala, prečo sú zrazu preferované iné lokality a prečo práve tieto. Do veľkej miery bude výber lokality závisieť aj od veľkosti novej nemocnice, čo je pravdepodobne nateraz po zmrazení projektu PPP nemocnice neistá veličina.
Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deň, dnes okolo obeda mal tlačovú konferenciu šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Novinárov na nej informoval ohľadom odčerpávania peňazí zo ZP Dôvera. Po zlúčení ZP Apollo a ZP Dôvera v roku 2009, ZP podľa neho precenila kmeň poistencov Dôvery, ktorý sa nesmie podľa zákona prevádzať na financie. Tento kmeň ocenila na približne 400 mil. eur. Následne bola táto suma prevedená ako zisk akcionárom do daňových rajov. Keďže išlo o fiktívne peniaze, musla si ZP Dôvera zobrať na výplatu ziskov úver. Ten ZP Dôvera spláca z úrokov zo zdravotného poistenia poistencov Dôvery. Visolajsky ďalej uviedol, že vychádza z analýzy BMBLeitner, ktorá nazvala tieto transakcie tunelom. Otázka:
Odpoveď Dušana Zachara:
Na Vaše otázky neviem dobre odpovedať, keďže nie som ani účtovník ani právnik. Povestná účtovná operácia s precenením hodnoty poistného kmeňa po zlúčení poisťovní Apollo a Dôvera a následná výplata “záväzkov voči akcionárom” bez zdanenia bola podľa viacerých posudkov v súlade so zákonom, hoci v etickej rovine je táto nezdanená výplata problematická. Treba však tiež povedať, že táto operácia mohla byť aj reakciou na škodlivú zdravotnú politiku vtedajšej Ficovej vlády, ktorá bola zameraná proti vyplácaniu zisku zdravotných poisťovní a za vytvorenie unitárneho systému zdravotného poistenia. Akcionári si teda možno aj takýmto spôsobom chceli ochrániť svoju investíciu. Zároveň mohla byť táto účtovná operácia aj dôsledkom vysporiadania sa s vlastníckou štruktúrou poisťovne po zlúčení, a teda vlastníckymi nárokmi akcionára jednej polovice Dôvery, pri ktorom doteraz nepoznáme skutočného konečného beneficienta a média hovorili o podnikateľovi Jurajovi Širokom, ktorý to však odmieta.
Pozn.: INEKO realizuje projekty i-Health.sk a nemocnice.ineko.sk, ktoré finančne podporila o.i. aj zdravotná poisťovňa Dôvera.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Dnes skúšam v bodoch zhrnúť možnosti, ako by mohli nemocnice šetriť pred oddlžením, čo včera prezentoval pán Smatana.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Menzelová Kateřina, LIDOVKY.cz)
Dobrý den, připravuji článek do Lidových novin o PPP projektech. V Česku nyní připravuje ministerstvo dopravy opětovné vypsání tendru na poradce PPP projektu na část dálnice D4. Často se za příklad země, kde PPP projekty fungují, uvádí Slovensko. Dívala jsem se na stránky INEKO a zjistila jsem, že se této problematice věnujete. Chtěla jsem Vás proto požádat o odpovědi na několik dotazů. Potřebovala bych je do zítřejšího dopoledne.
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Otázka (Katarína Šterbová, Hospodárske noviny)
Dobry den, dovolte sa nam opytat ku kategorizacii liekov, ktora je teraz tolko na pretrase. TIS nedavno zverejnila studiu podla ktorej kategorizacii liekov chyba viac transparentnosti a profesionality. Ludia v komisii neprechadzaju podla TIS verejnym vyberovym konanim, nezverejnuju svoje konflikty zaujmov…Otazna je podla nich aj kvalita spotreby liekov farmafirmami, ktore obsahuju ziadosti posudzovane komisiami (pri nahodnom vybere osmich liekov kategorizovaných v roku 2013 az 6 z nich malo nad- ci podstrelit realnu spotrebu o dva roky neskor aspon o 50 percent)
Odpoveď Dušana Zachara:
Súhlasím so zisteniami a identifikovanými problémami kategorizácie liekov v SR, ktoré prezentovala TIS. Na to, že ide o rozhodovanie o vyše miliarde eur, ktoré sú uhrádzané z verejných zdrojov zdravotných poisťovní, nie je kategorizačný proces pod takým drobnohľadom verejnosti, aký by si istotne zaslúžil. Čiastočne je to ovplyvnené aj nedokonalými pravidlami, ktoré obmedzujú verejnú kontrolu, ale najmä nedostatočným presadzovaním ducha jestvujúcich pravidiel a ich slabou vymožiteľnosťou.
Ak orgány v procese kategorizácie nedostatočne odôvodňujú svoje rozhodnutia, ak sú farmakoekonomické analýzy tendenčné a sú slabo oponované a verejnosť nie je dostatočne informovaná, nedokáže ani efektívne odkontrolovať, či náhodou neboli rozhodnutia v rámci liekovej politiky nekalo ovplyvnené nejakými obchodnými záujmami aktérov a nedokáže si vytvoriť ani relevantný názor, či treba alebo netreba tlačiť na vyvodenie osobnej zodpovednosti.
Systémovým riešením obmedzujúcim riziko konfliktu záujmov by bolo, tak ako je to vo viacerých vyspelých štátoch, že o stanovovaní maximálnych cien a úhrad za lieky by rozhodovala nestranná profesionálna agentúra, ktorej členovia sú za to platení, a nie politici na základe rád neplatených a často zaujatých zdravotníkov – insiderov.
Nie všetko sa však dá riešiť sebalepšími pravidlami. Dobre fungujúce systémy sa vyznačujú okrem dobre nastavených pravidiel aj dobrou morálkou. Kým pravidlá sa dajú relatívne ľahko prebrať od vyspelých krajín, pri morálke to nejde. A tá je rovnako, ak nie ešte aj dôležitejšia. Ľudia s dobrou morálkou nebudú totižto špekulovať ako obchádzať dobré pravidlá, ale budú sa snažiť konať v súlade s “duchom zákona”.
Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny)
Zdravím, chcem sa spýtať, či nám do 11. septembra môžete napísať príspevok k rozpočtu zdravotníctva pre rok 2017 – bude menej, bude viac, budú 4 percentá za poistencov štátu, bude viac od ekonomicky aktívnych…. Evidujete iný prístup k tvorbe rozpočtu? Kto má v ňom hlavné slovo – Kažimír alebo Drucker ? Čo čaká ústavných poskytovateľov?
Odpoveď Dušana Zachara:
Pre posudzovanie výšky verejných zdrojov plynúcich do zdravotníctva je dôležitý pohľad na vývoj celkových príjmov vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré kontinuálne stúpajú. Stúpajú samozrejme aj výdavky, ale vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že aj budúci rok bude slovenské zdravotníctvo disponovať s mierne väčším objemom prostriedkov, ako bolo plánované na tento rok. Pre komplexný pohľad nie je až tak dôležité, či bude štát za svojich poistencov platiť menej (preto pokles zdrojov v kapitole MZ SR), ale či celkové zdroje budú rásť. V dôsledku rastu ekonomiky a znižovania nezamestnanosti totižto klesá počet poistencov štátu, a teda vzniká zo strany štátu nižšia potreba platieb za svojich poistencov a zároveň ekonomicky aktívni občania odvádzajú viac do zdravotného poistenia, čo kompenzuje nižšiu platbu štátu.
Ale oveľa kľúčovejšie ako sólo debata o sume peňazí v rozpočte pre zdravotníctvo je to, akú zdravotnú starostlivosť za tieto verejné peniaze dostávame, s akými výsledkami, akej kvality, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti a pod. Ide o to, aby sa aj v zdravotníctve uplatňoval princíp hodnoty za peniaze, aby sa porovnávali alternatívy alokovania verejných zdrojov s cieľom, aby každé vynaložené euro bolo použité čo najefektívnejšie. Neefektívnosť totižto znamená neetické konanie, ktoré v prípade zdravotníctva môže viesť až k zbytočným úmrtiam pacientov.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Nezamestnanosť na Slovensku je v súčasnosti veľmi nízka, problémy skôr začínajú mať firmy s hľadaním nových ľudí. Napríklad Dopravný podnik Bratislava ponúka 1000 eur bonus pre každého, kto príde robiť.
Odpoveď Petra Goliaša:
Ľudský kapitál patrí medzi základné zdroje rastu. Ak krajina dokáže prilákať a integrovať obyvateľov iných štátov v aktívnom veku, môže z toho získať. Pracovní migranti môžu začať podnikať, vytvárať nové pracovné miesta, priniesť inovácie alebo obsadiť pozície, o ktoré už domáci nemajú záujem. Zahraniční pracovníci môžu kompenzovať negatívny vplyv starnutia obyvateľstva na verejné financie, keď treba čoraz viac peňazí na vyplácanie dôchodkov alebo na zdravotnú starostlivosť. Mnoho vyspelých štátov ako napríklad Švajčiarsko, Nemecko, Kanada, Austrália alebo USA má regulovaný, ale relatívne otvorený prístup k imigrantom, z čoho majú aj ekonomický prospech.
Na druhej strane rizikom imigrácie je náročná integrácia a nedostatok tolerantnosti pri strete rozličných kultúr, a to tak na strane imigrantov ako aj na strane domáceho obyvateľstva.
Pracovná migrácia v rámci krajín EÚ je relatívne otvorená a koordinovaná nadnárodnou legislatívou. Národné vlády riadia migráciu z tretích krajín.
Na Slovensku už niekoľko rokov klesá nezamestnanosť a rastie počet voľných pracovných miest. Zamestnávatelia začínajú pociťovať nedostatok voľnej pracovnej sily a čoraz častejšie vyhľadávajú pracovníkov v zahraničí. Najmenej uchádzačov na voľné pracovné miesto je v bratislavskom, trnavskom, trenčianskom a žilinskom kraji. V dôsledku starnutia obyvateľstva sa tento trend ešte zosilní. Preto sú potrebné zmeny v imigračnej politike, aby dokázala pružne reagovať na dopyt zamestnávateľov. Na Slovensku trvá migračný proces s občanmi tretích krajín neprimerane dlho a neposkytuje potrebnú pružnosť pre zamestnávateľov. Pri optimálnych podmienkach ubehne až 145 dní od momentu kedy sa cudzinec začne uchádzať o pracovnú pozíciu na Slovensku do chvíle, kedy môže nastúpiť do práce, čo je najviac spomedzi krajín OECD.
V záujme dlhodobého rastu je väčšia otvorenosť voči pracujúcim z tretích krajín. S cieľom minimalizovať riziká by malo ísť najmä o kvalifikovaných ľudí a v prípade nižšej kvalifikácie, ak o dané miesta domáci nemajú záujem, aj o ľudí z kultúrne blízkych štátov. Pri výbere imigrantov môže Slovensko zaviesť elektronický bodový systém, či iné metódy využívané vyspelými štátmi. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že prijatie kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia podporuje rast ekonomiky a dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Efektívnym spôsobom imigrácie je aj príchod zahraničných študentov na vysoké školy. Počas svojho štúdia sa naučia jazyk, spoznajú kultúru domácej krajiny, získajú kontakty a majú čas na hľadanie si práce, čo zvyšuje šance na ich úspešnú integráciu. V súčasnosti na slovenských vysokých školách študuje len necelých 6 % zahraničných študentov, čo je v medzinárodnom porovnaní podpriemer.
Starnutie obyvateľstva bude v dlhodobom horizonte hlavným motorom otvárania pracovných trhov. Kým v súčasnosti na jedného človeka v dôchodkovom veku pripadá na Slovensku 3,22 osoby vo veku 18 rokov až dôchodkový vek, v roku 2068 to bude iba 1,67 osoby. Bez prijatia adekvátnych opatrení môže starnutie obyvateľstva vyvolať nedostatok pracovnej sily, ohroziť finančnú stabilitu dôchodkového systému, zdravotníctva a tým aj celých verejných financií. Tento vplyv by aspoň čiastočne mohli zmierniť imigranti.
Pre ilustráciu, ak by sme chceli cielene dlhodobo zvýšiť podiel zahraničných študentov zo súčasných 6% na 20 %, potrebovali by sme každý rok prijať na naše vysoké školy ďalších približne 5 390 študentov s iným štátnym občianstvom. Za predpokladu, že by všetci zostali po skončení štúdia pracovať na Slovensku, by vďaka takto získaným imigrantom bolo možné v roku 2068 vyplácať až o 13,5 % vyššie starobné dôchodky z prvého piliera oproti prípadu, ak by sme dodatočných imigrantov k sebe nepúšťali. Podiel takto získaných imigrantov na celkovej populácii SR by postupne rástol k 10 % v roku 2068.
Viac informácií nájdete tu
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Každý rok cez leto klesá počet darcov krvi, jednak sú preč, ale aj keď sa vrátia z nejakej exotickejšej destinácie, tak krv darovať nemôžu. Keď sa ale pozerám na celkové ročné čísla, tak počet darcov krvi klesol medziročne o takmer 80 tisíc medzi rokmi 2014 a 2015.
Odpoveď Dušana Zachara:
Vo svete existujú rôzne systémy zberu krvi – dobrovoľné darcovstvo, platené odbery, ako aj kombinácia oboch systémov. Niektoré odborné štúdie hovoria, že optimálnym riešením je paralelná existencia systému tradičného bezplatného odberu plazmy či krvi a platených odberov. Tým sa môže docieliť zvýšenie základne darcov a väčšieho objemu vyzbieranej plazmy, čo v konečnej podobe pomôže v globále väčšiemu množstvu ľudí, ktorí sú liečený preparátmi z krvnej plazmy. Štúdie zatiaľ nedokázali, že by finančné odmeňovanie darcov viedlo k tzv. adverznému výberu donorov, teda k zhoršeniu kvality odobratého materiálu.
Ak nám darcovia krvi odchádzajú do zahraničia, kde za to dostanú peniaze alebo iné výhody a zároveň platí, že na Slovensku chýba krv či plazma, treba ju buď kúpiť zo zahraničia alebo motivovať, hoci aj finančne, domácich darcov.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, do pondelkového vydania denníka SME pripravujem veľkú tému o centrálnom verejnom obstarávaní CT prístrojov. Podľa aktualizovaných informácii chce cez tento tender kúpiť CT zatiaľ 16 zdravotníckych zariadení (UNB chce kúpiť 2 CT). Predpokladaná cena je zatiaľ 40,6 milióna eur. Zaujímal by ma Váš názor na toto centrálne verejné obstarávanie. V čom vidíte jeho prínos a/alebo jeho riziká?
Odpoveď Dušana Zachara:
Pri určitých tovaroch môže priniesť centrálne obstarávanie úspory, najmä z rozsahu. V slušnej spoločnosti by pravdepodobne taký relatívne komplikovaný produkt, akým sú CT-prístroje, nebol práve tým najideálnejším predmetom pre centrálne obstarávanie a rámcovú zmluvu (takým by boli napríklad lieky alebo špeciálny zdravotnícky materiál), nakoľko to môže znižovať flexibilitu obstarávateľov a značne zvyšovať nároky na presnú definíciu požiadaviek, kritérií a špecifikáciu obstarávaného prístroja spolu s asistenčnými službami pre všetky nemocnice zo strany centrálneho nákupcu, čo môže zvyšovať transakčné náklady a nemusí plne korešpondovať s odlišnými potrebami nemocníc.
Avšak naše historické poznanie a negatívna empirická skúsenosť s predraženými nákupmi CT-čiek hovorí, že prínosy centrálneho obstarávania týchto prístrojov môžu v našich súčasných podmienkach prevýšiť možné riziká. Po komunikácii s ministerstvom zdravotníctva, kedy nám podrobne vysvetlilo celý proces centrálneho obstarávania CT-prístrojov, sme nadobudli názor, že proces je kvalitne pripravený a je dobrý predpoklad, že aj v realite prínosy centrálneho nákupu predčia jeho možné riziká, preto tento krok ministerstva podporujeme. Ak sa to podarí, tak takýto postup môže obmedziť výrazne nehospodárne nákupy prístrojov a dať do budúcnosti návod pre jednotlivých obstarávateľov ako postupovať pri ďalších nákupoch, keďže ministerstvo nebude mať pravdepodobne kapacitu neprestajne organizovať na kvalitu prípravy náročné centrálne nákupy pri ďalších predmetoch obstarávania.
Problémom centrálnych nákupov je, či sa podarí dosiahnuť dlhodobá udržateľnosť rovnako kvalitne nastavených procesov, keďže nikde nie je garantované, že na ministerstve budú vždy len odborne fundovaní a čestní ľudia s poctivými záujmami, ktoré budú čo najbližšie tomu verejnému. Preto bude nevyhnutné, aby verejnosť mala k dispozícii dostatok informácií a možností dohliadať na to, aby sa centralizáciou nákupov náhodou necentralizovala aj korupcia
Otázka (Jozef Ryník, Hospodárske noviny)
Dobry den, pisem dnes clanok o 8% osobitnom odvode pre poistovne. Poprosim vas o strucne odpovede na par otázok. Štát chce od poisťovní vytiahnuť ďalšie peniaze. Navrhuje zaviesť nový špeciálny odvod 8 % z neživotného poistenia.
Odpoveď Petra Goliaša:
vyssie dane budu tlacit na zdrazenie poistiek a odchod najmä malych poistovni z trhu. To by znamenalo obmedzenie konkurencie s negativnym dopadom na klientov.
Otázka (Katarína Šterbová, Zdravotnícke noviny)
Dobry den, radi by sme Vas poziadali o nazor na novelu zakona o liekoch, ktory nedavno schvalila vlada.
Odpoveď Dušana Zachara:
Nový zákon má pravdepodobne potenciál obmedziť reexport liekov. Z reexportu rezultujúca nedostupnosť niektorých liekov na Slovensku je odvrátenou stránkou prísneho referencovania a nízkych cien liekov u nás.
Treba však povedať, že z celoeurópskeho pohľadu má reexport liekov pozitívny vplyv na znižovanie cien liekov a zvyšovanie ich dostupnosti pre väčší počet ľudí v Európe, a že voľný pohyb tovaru je jednou zo základných slobôd a pilierov spoločného trhu EÚ, a preto môžu členské štáty prijímať len také ochranné opatrenia domáceho trhu, ktoré budú spočívať len v tom najnevyhnutnejšom rozsahu a zásahu do voľného trhu. Uvidíme, ako vyhodnotí EK náš nový zákon, či už náhodou neobmedzuje neprimeraným spôsobom voľný pohyb tovaru, a či nie je náhodou príliš reštriktívnym zásahom proti ostatným subjektom na trhu. Argumentom slovenskej pozície môže byť skutočnosť, že pri liekoch ide o trh s regulovanými cenami, a preto je regulácia pravidiel fungovania tohto trhu s určitými obmedzeniami subjektov legitímna. Opatrenia však nesmú byť neproporcionálne. Ministerstvo zdravotníctva bude musieť tiež argumentovať verejným záujmom mať dostatok liekov na domácom trhu a ochranou verejného zdravia obyvateľov SR. Tu sa bude musieť MZ SR vysporiadať s okolnosťou, či naozaj existuje dostatočný robustný argument, že práve reexport liekov zapríčiňuje na Slovensku v najväčšej miere nedostatok liekov, a preto je nutné prijať navrhovaný zákon.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý večer, takže po vyše týždni hľadania idem pokračovať v kategorizácii liekov. Doteraz sa nám podarilo zistiť toto. Od roku 2011, kedy platí zákon, že všetky kategorizované lieky musia mať qaly, existujú desiatky liekov, ktoré qaly nemajú. Vybrali sme 13 príkladov, ktoré uvedieme. Už o tom vie aj MZSR a preveruje celú kategorizáciu za druhej vlády Roberta Fica. Ako viete, odchádza k 3.9. 2016 z MZ SR šéf kategorizačnej komisie Rastislav Pullman. Podarilo sa nám zistiť, že firme Pharmassist/Prephare, ktorú vlastnil do roku 2012, kým išiel na MZSR požičal 72 000 eur. Je to uvedené v súvahe z roku 2015. Vtedy už bol vysokým štátnym úradníkom na MZSR. No a prečo Vám to všetko píšem? Potreboval by som, aby ste mi cez Vaše odpovede pomohli čitateľom vysvetliť, prečo je to pre nich dôležité. Teda otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Alexandra Moštková, TASR)
Dobrý deň, rada by som vás poprosila o vyjadrenie v súvislosti s tlačovou správou pani poslankyne NR SR a primátorky Prievidze Kataríny Macháčkovej, v ktorej tvrdí, že NDS už rok prievidzskej samospráve po opakovaných neposkytla štúdiu realizovateľnosti R2 v Trenčianskom kraji – ide konkrétne o dokument (Križovatka D1 – Nováky).
Ešte v máji 2015 poskytla NDS starostke Dolných Vesteníc Kvetoslave Šimorovej stanovisko k termínu výstavby úseku rýchlostnej cesty R2 Pravotice – Dolné Vestenice. V ňom sa uvádzalo, že zo záverov a odporúčaní štúdie realizovateľnosti pri zohľadnení dopravnoinžinierskej analýzy vyplýva, že budovanie rýchlostnej cesty R2 v úseku Pravotice – Dolné Vestenice bude potrebné znova posúdiť a prehodnotiť po roku 2035.
O poskytnutie štúdie požiadala Macháčková v júli 2015, NDS jej vtedy, ako uviedla v tlačovej správe, štúdiu neposkytla s odvolaním sa na podmienky licenčnej zmluvy. Po opakovej žiadosti (keďže podľa licenčnej zmluvy ju môže posunúť samosprávam vo verejnom záujme), zaslalo mesto Prievidza žiadosť aj s doplnením bodov o preukázaní všeobecného verejného záujmu. Na to mala NDS napísať, že si žiada súhlas od zhotoviteľa. V ďalšej korešpondencii sa odvolala na to, že Prievidza nie je v zozname dotknutých obcí. Po roku, koncom júla tohto roka, poskytla mestu na základe opakovej žiadosti len grafické podklady na CD a poskytnutie celej štúdie podľa nej neprichádza do úvahy s tým, že sa má mesto obrátiť na kompetentného zamestnanca, ktorý im viaceré veci vysvetlí. To je podľa mesta “hlúposť”, keďže jeho zamestnanci vedia čítať s porozumením. Mesto Prievidza žiada štúdiu konkrétne pre to, aby zistilo, prečo má byť výstavba úseku Pravotice-Dolné Vestenice prehodnotená po roku 2035 (čím sa vlastne aj výstavba posúva).
Oslovila som aj starostku Dolných Vesteníc, ktorej obec je priamo dotknutá výstavbou R2. Obci NDS rovnako odmietla poskytnúť znenie štúdie realizovateľnosti.
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Nie je prijateľné, aby NDS zatajovala štúdie a dôležité údaje k plánovaných rýchlostným cestám. Osvedčené pravidlo „dôveruj ale preveruj“ tak NDS svojvoľne posúva do roviny „dôverujte nám, na preverovanie nemáte nárok“.
Žiaľ, tento prípad nie je výnimka, skôr vystihuje postoj NDS a politikov, ktorí ju v ostatných rokoch ovládajú. Aj na naše infožiadosti diaľničiari odpovedajú výhovorkami, prečo údaje nemusia, či dokonca nemôžu poskytnúť. Napríklad sa tvária, že potrebujú súhlas zhotoviteľa štúdie či dokumentácie – a vzápätí ho usmernia aby súhlas neposkytol.
Diaľničiarom nič nebráni dať si do každej zmluvy súhlas zhotoviteľa so zverejnením štúdie či dokumentácie. Projektanti by s tým problém nemali, záujem o transparentnosť chýba na strane zástupcov štátu. NDS i niektorým politikom to umožňuje prezentovať len tie informácie, ktoré sa im hodia. A úplne sa vyhnúť nepríjemným otázkam v prípadoch, keď svojvoľne uprednostnia projekty s nedostatočne preukázanými prínosmi.
Otázka (Nikola Richterová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela som sa Vás spýtať ku zavedeniu dane z dividend. Ministerstvo financií sa odvoláva proti kritike podnikateľov tým, že aj okolité krajiny majú zavedenú takúto daň a vo viacerých štátoch OECD je omnoho vyššia, pričom percentuálne sa vlastne „odvádzanie“ z dividend mení iba o jedno percento. Podnikatelia však namietajú, že sa ich to bude dotýkať omnoho viac, keďže doteraz bol 14% zdravotný odvod viazaný na sumu do 51480 eur, pričom 15% daň je viazaná na všetko bez hranice.
Odpoveď Petra Goliaša:
Nulova dan z dividend bola konkurencnou vyhodou Slovenska, ktoru teraz stratime. Zhorsi sa tak nasa atraktivnost pre investorov, co dlhodobo pribrzdi rast ekonomiky. Z pohladu majitela firmy je dolezite celkove zdanenie zisku, cize dan z prijmu v kombinacii s danou z dividend. V sucasnosti mame po Estonsku najnizsie celkove zdanenie zisku v OECD. Udaje najdete v kolonke Overall PIT + CIT rate: http://stats.oecd.org/Index.aspx?QueryId=59615
Dan z dividend postihne najmä stredne a väcsie firmy, negativa pre mensich podnikatelov totiz budu kompenzovane znizenim sadzby dane z prijmu a zrusenim zdravotnych odvodov z dividend.
Ak vlada pri rekordnom raste prijmov zvysuje dane, svedci to najmä o tom, ze nema alebo nechce mat pod kontrolou vydavky.
Otázka (Cosculluela Veronika, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, chceme sa opýtať, čo si myslíte o Akčnom pláne vlády na východe, ktorý predstavili od dnes do pondelka (a ktorý bude pokračovať do 14.9 aj po ďalších regiónoch). Celkovo chcú v okresoch Sobrance A Trebišov vytvoriť 2700 pracovných miest. Ide o projekty chovu a spracovania hydiny v sume 670.000 eur z regionálneho príspevku s očakávaným vznikom 600 pracovných miest + sedem sociálnych podnikov + kúpeľníctvo, športovo-relaxačné centrá, inkluzívne, centrá pre seniorov….
Odpoveď Petra Goliaša:
Rizikom dotovania pracovnych miest je, ze po vycerpani dotacie zaniknu. Navyse davaju ludom zly signal, ze sa oplati zamestnat aj tam, kde sa to v skutocnosti neoplati. Dalsou nevyhodou je deformacia trhu, kedze dotovane subjekty su zvyhodnene oproti tym, ktori dotaciu nedostanu. Namiesto priamej tvorby pracovnych miest by mali ist dotacie viac do vzdelavania ludi bez prace, treningu pracovnych zrucnosti a pomoci pri hladani prace. Dotacie by sa tiez mohli pouzit na verejno-prospesne prace, ktore by bez nich nemal kto vykonat.
Stat by mal zverejnovat prehlad vsetkych dotacii (ich vysku, ucel, poberatela) vratane spätneho vyhodnotenia ich efektivnosti. Verejnost by mala vediet, aku hodnotu prinasaju takto vynalozene peniaze.
S cielom znizit chudobu a nezamestnanost by mal stat pokracovat v znizovani odvodov pre ludi s nizkym prijmom, aby sa im viac oplatilo legalne pracovat. Znizenie by sa malo tykat dohodarov aj zivnostnikov, nie len zamestnancov. Dalsim nastrojom je zosuladenie socialnych davok a prijmu z prace tak, aby sa ludia nebali, ze po najdeni prace hoci aj za nizku mzdu sa kvoli strate naroku na davky ich zivotny standard este zhorsi.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Bývalý minister zdravotníctva Čislák ešte vo funkcii odklepol pomoc penťáckemu Pro Care na nákup CT prístroja. Od júla tohto roku tam robí poradcu.
Odpoveď Dušana Zachara:
Rýchle zamestnanie sa bývalého ministra zdravotníctva za SMER, ktorý svojimi deklaráciami a počas ministrovania prezentovanými predstavami o zdravotníctve nebol kompatibilný so zdravotníckou víziou finančnej skupiny Penta, spolu s poskytnutím štátneho finančného príspevku, z ktorého benefitoval Pro Care, vyvoláva celkom prirodzene pochybnosti o tom, čo bolo skutočnou motiváciou aktérov na uzavretie vzájomnej spolupráce. Myslím si, že príslušné ustanovenia zákona o konflikte záujmov by sa mali sprísniť (napr. znížiť prípustnú sumu, za ktorú sa môže bývalý vysoký verejný funkcionár zamestnať u toho, komu poskytol nejaký dar či inú výhodu, predĺžiť obdobie, kedy sa nie je možné zamestnať) a dôsledne dodržiavať a vynucovať si najmä ducha, čiže pôvodný zmysel zákona. A najmä verejnosť by potom mala vo voľbách sankcionovať tých politikov (a ich strany), ktorí obchádzajú, resp. porušujú duch zákona, hoci sú možno niekedy v súlade s formalisticky vnímaným znením zákona.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Rozpočet počíta s tým, že zdravotníctvo dostane budúci rok menej o 130 miliónov eur.
Odpoveď Dušana Zachara:
Pre posudzovanie výšky verejných zdrojov plynúcich do zdravotníctva je dôležitý pohľad na vývoj celkových príjmov vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré kontinuálne stúpajú. Stúpajú samozrejme aj výdavky, ale vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že aj budúci rok bude slovenské zdravotníctvo disponovať s mierne väčším objemom prostriedkov, ako bolo plánované na tento rok. Pre komplexný pohľad nie je až tak dôležité, či bude štát za svojich poistencov platiť menej (preto pokles zdrojov v kapitole MZ SR), ale či celkové zdroje budú rásť. V dôsledku rastu ekonomiky a znižovania nezamestnanosti totižto klesá počet poistencov štátu, a teda vzniká zo strany štátu nižšia potreba platieb za svojich poistencov a zároveň ekonomicky aktívni občania odvádzajú viac do zdravotného poistenia, čo kompenzuje nižšiu platbu štátu.
Ale oveľa kľúčovejšie ako sólo debata o výške peňazí je to, akú zdravotnú starostlivosť za tieto verejné peniaze dostávame, s akými výsledkami, akej kvality, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti a pod.
A ohľadne Vašej úvahy o solidarite si musíte uvedomiť, že “platba štátu za svojich poistencov” ide z daní, ktorých platcami sú v najväčšej miere zasa len ekonomicky aktívni.
Otázka (Veronika Šoltinská, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, pripravujeme článok o vyňatí NDS z verejných financií. Odpovedali by ste mi na pár otázok?
Odpoveď Petra Goliaša:
Dlhy NDS su dlhmi statu, kedze ide o 100%-nu statnu akciovku, ktora neposobi v trhovom prostredi a sama si nedokaze zarobit na splacanie dlhov. Vynatim NDS z okruhu verejnych financii by sa jej dlhy sice nezapocitavali do oficialneho verejneho dlhu, vytvarali by vsak skryty dlh, ktory by stat skor ci neskor musel zaplatit. Navyse, samotna NDS si nedokaze poziciavat tak lacno ako stat. Financovanie dialnic by sa tak cez drahsie uvery predrazilo.
V sucasnosti zadlzovanie statu obmedzuju sankcne pasma dlhovej brzdy. Snaha o vynatie NDS z okruhu verejnych financii je uctovnym trikom, ktory ma obist dlhovu brzdu. Stat si chce poziciavat na dialnice, hoci mu to ustavne pravidla nedovoluju. Namiesto uctovnych trikov by vlada mala znizit dlh zodpovednym hospodarenim. Potom by mala aj dost penazi na rychlejsiu stavbu dialnic. Priaznivy vyvoj ekonomiky jej to uz niekolko rokov umoznuje.
Davam Vam do pozornosti aj nedavne vyjadrenie IFP pre Radiozurnal:
Národná diaľničná spoločnosť však nevlastní majetok, ktorým by mohla ručiť. Diaľničná infraštruktúra je totiž nepredajná a nepodlieha ani konkurzom. Podľa Lucie Šrámkovej z Inštitútu finančnej politiky by preto musel záruku (za úver na stavbu diaľnic) poskytnúť akcionár, teda štát: “Dochádzalo by tak k realizácii skrytého dlhu, ktorý by s veľkou pravdepodobnosťou takto vnímaný bol aj nadnárodnými a národnými štatistickými autoritami.”
Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deň, ministerstvo zdravotníctva bude podľa návrhu na rok 2017 hospodáriť s 1,36 mld. eur. (minulý rok to bolo 1,49 mld eur. Na zdravotnú starostlivosť pôjde 1,29 mld. eur (minulý rok to bolo 1,41 eur). V tejto sume sú okrem iného zahrnuté aj platby za poistencov štátu, tie však nie sú v návrhu špecifikované…
Odpoveď Dušana Zachara:
Nie je pravdou, že v budúcom roku pôjde na zdravotnú starostlivosť menej verejných prostriedkov. Práveže ich celkovo pôjde do zdravotníctva viac. V dôsledku rastu ekonomiky a znižovania nezamestnanosti klesá počet poistencov štátu, a teda vzniká zo strany štátu nižšia potreba platieb za svojich poistencov (preto pokles zdrojov v kapitole MZ SR) a zároveň ekonomicky aktívni občania odvádzajú viac do zdravotného poistenia, čo kompenzuje nižšiu platbu štátu. Čiže vo verejnom zdravotnom poistení bude v budúcom roku viac zdrojov ako v tomto roku. Ale oveľa kľúčovejšie ako táto suma peňazí je to, akú zdravotnú starostlivosť za tieto verejné peniaze dostávame, s akými výsledkami, akej kvality, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti a pod.
Oveľa dôležitejšie ako oddlženie nemocníc je vytvorenie takých pravidiel a podmienok, aby už k ďalšiemu oddlžovaniu zo strany štátu nemuselo prísť. Až následne sa môžme baviť o prípadnom oddlžovaní. V opačnom prípade môžme rátať o ďalších 4-5 rokov s opätovným uhrádzaním dlhov nemocníc zo strany štátu.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Vláda schválila nový zákon, ktorý by mal zabrániť reexportu liekov.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Lucia Vanková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som Vás oslovila do článku ohľadom novely malého a stredného podnikania, ktorú dnes schvaľuje vláda. Novela má po prvý raz do legislatívy zaviesť tzv. SME test, čiže testovanie budúcich návrhov právnych predpisov na malých a stredných podnikoch a uplatnenie osobitných nastavení pre nich. Pokiaľ sa zistí, že plánovaná regulácia bude pre malé a stredné podniky nadmerná, je možné, že ich štát buď čiastočne alebo úplne oslobodí, prípadne uplatní aspoň dočasnú výnimku.
Posielam pre istotu aj link na novelu
Odpoveď Petra Goliaša:
Male firmy si casto nemozu dovolit vyclenit cloveka len na plnenie administrativnych povinnosti. Narast povinnosti byva casto najväcsi na zaciatku podnikania. Napriklad pri prijimani zamestnancov je narast administrativy najväcsi pri prvom zamestnancovi, pri dalsich sa uz zvysuje ovela menej. V porovnani s velkymi firmami maju preto male firmy neraz horsie podmienky na zvladnutie administrativnej zataze. Navrh, ktory by obmedzil zvysovanie zataze malych firiem, je preto krok spravnym smerom. Okrem buducich navrhov by testami mali prechadzat aj platne regulacie, aby doslo k znizeniu uz aj existujucej zataze.
V suvislosti s touto temou by som Vam rad dal do pozornosti este jedno zo zelani Podnikatelskej aliancie Slovenska: Pri novej legislatíve vyčísľovať dopady na podnikateľské prostredie a v prípade negatívnych dopadov automaticky odložiť účinnosť zákona aspoň o šesť mesiacov od schválenia v parlamente, aby podnikatelia mali čas sa na zmeny pripraviť. Zdroj
Otázka (Peter Kapitán, Nový čas)
Pozdravujem, ešte raz ďakujem za upozornenie, a teda by som sa rád spýtal na to, čo môže byť dôvodom o 100 miliónov eur nižšej sumy v rozpočtových zdrojoch ministerstva zdravotníctva, respektíve teda akési vysvetlenie rozdielu verejných zdrojov vs. rozpočtových kapitol v zdravotníctve (teda to o čom sme sa rozprávali). A zároveň ak by ste vedeli aspoň dve vety vo všeobecnosti k návrhu rozpočtu pre zdravotníctvo na rok 2017, bol by som rád.
Odpoveď Dušana Zachara:
Pre posudzovanie výšky verejných zdrojov plynúcich do zdravotníctva je dôležitý pohľad na vývoj celkových príjmov vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré kontinuálne stúpajú. Stúpajú samozrejme aj výdavky, ale vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že aj budúci rok bude slovenské zdravotníctvo disponovať s mierne väčším objemom prostriedkov, ako bolo plánované na tento rok. Pre komplexný pohľad nie je až tak dôležité, či bude štát za svojich poistencov platiť menej, ale či celkové zdroje budú rásť. V dôsledku rastu ekonomiky a znižovania nezamestnanosti torižto klesá počet poistencov štátu, a teda vzniká zo strany štátu nižšia potreba platieb za svojich poistencov a zároveň ekonomicky aktívni občania odvádzajú viac do zdravotného poistenia, čo kompenzuje nižšiu platbu štátu.
Ale to najkľúčovejšie je začať sa baviť o tom, aké verejné služby za tieto verejné peniaze dostávame, akú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, s akými výsledkami, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti vieme získať za danú sumu peňazí a porovnávať alternatívy alokovania verejných zdrojov, aby každé vynaložené euro bolo použité čo najefektívnejšie. Neefektívnosť znamená totižto neetické konanie, ktoré v prípade zdravotníctva môže viesť dokonca až k zbytočným úmrtiam pacientov.
Otázka (Pavlína Chalupková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, môj dotaz smeruje k novému nástroju pre krátkodobú nezamestnanosť, ktorú v Bruseli navrhol náš minister financií Kažimír. Išlo by o európsky fond, kde by si štáty šetrili.
Odpoveď Petra Goliaša:
Myslienka zalozit fond na vyrovnavanie asymetrickych sokov je spravna. V menovej unii su fiskalne nastroje klucom k udrziavaniu stability. Rizikom je, ze unia nema pravomoci riadit pruznost pracovnych trhov. Krajiny s menej pruznym trhom prace tak mozu vykazovat dlhodobo vyssiu nezamestnanost. Treba preto osetrit, aby sa spolocne poistenie v nezamestnaosti nestalo nastrojom dotovania menej pruznych krajin zo strany tych pruznejsich. Malo by ist o nastroj, ktory docasne pomoze ludom, ktori stratili pracu v dosledku nahlej krizy.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit. Minister Drucker pred par mesiacmi povedal, ze do konca roka oddlzi nemocnice. Dnes je dlh 600 mil. eur.
Odpoveď Dušana Zachara:
Oveľa dôležitejšie ako oddlženie nemocníc ešte tento rok je vytvoriť také podmienky a pravidlá, aby už k ďalšiemu oddlžovaniu zo strany štátu nemuselo prísť. Takéto opatrenia ale ministerstvo zdravotníctva pravdepodobne ešte nemá pripravené, takže nepredpokladám, že sa oddlženie, aj z dôvodu nevyčlenenia prostriedkov v štátnom rozpočte, uskutoční do konca tohto roka.
Myslím si, že väčšina veriteľov nemocníc očakáva oddlženie, a teda splatenie svojich pohľadávok v tomto volebnom období, takže budú ešte ochotní “úverovať” štátne nemocnice aj tento rok. Samozrejme, niektorí môžu svoje pohľadávky predať tretím subjektom, niektorí dodávatelia si zas môžu do cien zakalkulovať vyššiu rizikovú prirážku v dôsledku oneskorenia platieb. Niektorí radšej so štátnymi nemocnicami neuzavrú kontrakt. Naopak, ak sa napovrch dostane informácia o oddlžení, tak v tom momente sa biznis so štátnymi nemocnicami stáva lukrativným, nastáva veľký pohyb s pohľadávkami, uzatvárajú sa nové zmluvy, keďže riziko nezaplatenia faktúr sa znižuje. Často vtedy ide o umelo indukovaný dopyt nemocníc po tovaroch a službách. To si musí ministersto zdravotníctva ako akcionár štátnych nemocníc ustrážiť.
Ohľadne otázky kompenzácie poisťovní za výpadok prostriedkov v dôsledku odvodovo odpočítateľnej položky. Pri posudzovaní tejto otázky je nutné brať do úvahy vývoj celkových príjmov vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré rastú. V dôsledku zavedenia OOP štát navýšil platbu za svojich poistencov a napríklad vďaka znižovaniu nezamestnanosti a rastu ekonomiky získali minulý rok zdravotné poisťovne oproti rozpočtovaným, teda predpokladaným prostriedkom v skutočnosti navyše viac ako 180 mil. EUR. Je možné teda, že aj tento rok príde oproti predpokladom, ktoré boli naprojektované v rozpočte, k zvýšeniu zdrojov verejného zdravotného poistenia od ekonomicky aktívnych občanov (EAO). Preto treba vnímať úvahy o kompenzácii v kontexte vývoja celkových zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení. Treba tiež povedať, že ak by prípadné zvýšené príjmy od EAO nestačili pokryť výpadok z OOP, tak je zo strany štátu legitímnym krokom znížiť zdroje plynúce do zdravotníctva. V takom prípade to ale treba priznať, a nechať poisťovniam čas, aby sa na túto zmenenú situáciu pripravili, keďže zákonite, ak sa nezvýši efektívnosť, tak menej zdrojov v zdravotníctve bude mať za následok menej zdravotnej starostlivosti kontrahovanej poisťovňami pre svojich poistencov.
Otázka (Lucia Vanková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som Vás oslovila do článku ohľadom štátneho rozpočtu, ktorý by už dnes malo zverejniť MFSR. Posielam zopár otázok k očakávanej konsolidácii verejných výdavkov aj vzhľadom na rast ekonomiky.
Odpoveď Petra Goliaša:
Vlada chce zvysovat dane aj napriek prudkemu a neocakavanemu rastu prijmov. Svedci to najmä o tom, ze vlada nema pod kontrolou vydavky a narast prijmov nedokazala vyuzit na konsolidaciu. Ak vlada nedokaze znizit deficit v dobrych casoch, zmensuje sa priestor na riesenie buducich kriz bez prijimania radikalnych opatreni. Navrhnute zvysovanie dani zhorsuje atraktivnost Slovenska pre investorov a dlhodobo znizi rast ekonomiky a teda aj zivotnej urovne. Najväcsi priestor na uspory vidim v kvalitnejsej priprave a verejnej kontrole velkych projektov, kde dochadza aj k najväcsiemu plytvaniu verejnych zdrojov. Len v niekolkych tendroch na vystavbu dialnic institut INEKO odhalil predrazenie radovo v stovkach milionov eur. Kazdy projekt by mal byt osobitne posudeny z pohladu jeho potreby, moznych alternativ a efektivnosti.
Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, aktuálne pracujem na téme spoluúčasti. Slováci totiž doplácajú na zdravotnú starostlivosť zo svojho vrecka viac, ako je priemer krajín OECD. Vyplýva to zo štatistiky organizácie, ktorá vychádzala z údajov z roku 2013. Z ročných výdavkov slovenských domácností smeruje 3,2 % na doplatky. Priemer 34 krajín OECD je pritom 2,8 %. Z okolitých krajín je na tom horšie len Maďarsko, kde na zdravotnú starostlivosť idú 4 % všetkých výdavkov domácností. V Rakúsku je to 2,9 %, v Poľsku 2,5 % a v Českej republike 2,1 %. Najväčší podiel výdavkov musia na zdravotnú starostlivosť vydať domácnosti v Južnej Kórei, až 4,7 %. Doširoka musia otvárať peňaženky aj Švajčiari (4,5 %) a Gréci (4,1 %). Na rovnakej úrovni ako Slovensko, teda 3,2 %, sú na tom Írsko, Taliansko a Austrália.
Odpoveď Dušana Zachara:
Priame platby domácností v slovenskom zdravotníctve sú v rámci štatistík OECD nedokonalou metodikou zberu dát slovenskými autoritami nadhodnotené. Realita je nižšia. Náš expertný odhad (pozri kapitolu 4.1) je, že vykazované údaje ŠÚ SR o celkových výdavkoch domácností na starostlivosť o zdravie môžu byť oproti realite nadhodnotené približne o tretinu. Po tejto úprave sa dá konštatovať, že priame platby Slovákov na zdravie sú teda výrazne nižšie nielen oproti Maďarsku ale i Poľsku a iba mierne prevyšujú realitu v Česku. V skutočnosti sme teda pod priemerom OECD. Treba tiež povedať, že Slováci míňajú najviac z týchto priamych platieb v lekárňach, prevažne za voľnopredajný sortiment. Dá sa teda predpokladať, že podstatná časť populácie je pripravená vyčleniť na starostlivosť o zdravie viac výdavkov, ako sa od nich pri súčasnom systéme financovania
zdravotníctva vyžaduje.
Nedostatočnými pravidlami sa na Slovensku rozmohli v ostatnom období rôzne poplatky v zdravotníctve, ktoré sú len slabo a neúčinne regulované a absentuje pri nich ochranný horný strop pre sociálne odkázaných. Preto treba urobiť poriadok v poplatkoch, treba zaviesť menný zoznam poplatkov, ktoré môžu byť v zdravotníctve vyberané, aby sa predišlo akýmkoľvek nedorozumeniam a zaviesť ochranný limit.
Podľa nás by však bolo jednoduchším a kvôli starnutiu obyvateľstva a relatívnemu znižovaniu príjmov do sektora aj účinnejším krokom zaviesť sociálne únosnú, regulovanú spoluúčasť pacientov na hradení si výdavkov za ambulantnú i nemocničnú starostlivosť, ktorá má podľa nás najlepšie predpoklady zaistiť dlhodobú udržateľnosť slovenského zdravotného systému, a to bez enormného zvýšenia daňovej záťaže alebo dramaticky negatívneho vplyvu na iné výdavky štátu, napríklad starobné dôchodky. Okrem dodatočných zdrojov pre zdravotníctvo (najmä pre nemocničnú a ambulantnú sféru) má spoluúčasť potenciál eliminovať zbytočné výkony, obmedziť nadbytočnú preskripciu liečiv a tiež zvýšiť ochotu ľudí obmedziť rizikové faktory životného štýlu, nakoľko k hrozbe zdravotných ťažkostí by pribudla aj hrozba finančnej záťaže. A na toto riziko by sa dalo potom aj pripoistiť.
Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás touto cestou požiadať o vyjadrenie sa k nasledujúcej téme. Ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo výberové konanie na obsadenie funkcie členov predstavenstva VšZP. Podľa štatútu VšZP : “Prvých členov predstavenstva určí zriaďovateľ bez výberového konania”.
Odpoveď Dušana Zachara:
Určite by bolo lepšie, keby boli výberové konania uskutočnené ešte pred nástupom nových funkcionárov. Takto sa nedá vylúčiť, že výberové konania budú len formálnou záležitosťou. Súčasní noví manažéri si už stihli urobiť obraz o fungovaní daných inštitúcií, a preto budú mať oproti iným výhodu pri predkladaní požadovaných koncepcií rozvoja relevantných oblastí, ktoré sú jednou z požiadaviek výberového konania. Takto zvolený postup tiež podľa mňa odrádza potenciálnych vážnych uchádzačov o tendrované miesta, keďže tí si to vyhodnotia tak, že nemá význam sa niekde uchádzať, kde už minister dosadil svojich ľudí, ľudí, ktorým dôveruje, a preto je veľká pravdepodobnosť, že títo budú vo funkciách potvrdení. Relatívne krátke časové obdobie, ktoré je navyše v dovolenkovom období, môže tiež obmedziť počet uchádzačov.
Na záver by som rád vyslovil polemickú otázku, či je vôbec nutné robiť výberové konania na vrcholových manažérov VšZP a NCZI (ktoré musí korigovať a implementovať spackaný štátny projekt eHealth), ktorí nie sú podľa mňa klasickými “nezávislými” štátnymi úradníkmi, ale skôr sprostredkovatelia výkonu zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva (v prípade NCZI je to eHealth, ináč by to bol klasický úradnícky post), a preto považujem za prirodzené, že si na tieto miesta vybral minister zdravotníctva ľudí, ktorým dôveruje, a za ktorých berie plnú zodpovednosť. Či to urobí v rámci svojho vnútorného “výberového konania” napriamo, ak má dostatok tipov na vhodných a čestných ľudí, alebo verejným výberovým konaním, je podľa mňa v zásade jedno. Dôležitejšie je branie a vyvodzovanie zodpovednosti za konanie týchto ľudí, a nezbavovanie sa jej a nevyhováranie sa, že mi ich dosadila nejaká “nezávislá” výberová komisia, na ktorú som nemal žiadny vplyv.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. MZ vyhlasilo vyberove konania na viacere vysoke pozicie – napriklad na clenov predstavenstva VsZP alebo na sefa NCZI. Do funkcii vsak uz minister vymenoval ludi.
Odpoveď Dušana Zachara:
Určite by bolo lepšie, keby boli výberové konania uskutočnené ešte pred nástupom nových funkcionárov. Takto sa nedá vylúčiť, že výberové konania budú len formálnou záležitosťou. Súčasní noví manažéri si už stihli urobiť obraz o fungovaní daných inštitúcií, a preto budú mať oproti iným výhodu pri predkladaní požadovaných koncepcií rozvoja relevantných oblastí, ktoré sú jednou z požiadaviek výberového konania. Takto zvolený postup tiež podľa mňa odrádza potenciálnych vážnych uchádzačov o tendrované miesta, keďže tí si to vyhodnotia tak, že nemá význam sa niekde uchádzať, kde už minister dosadil svojich ľudí, ľudí, ktorým dôveruje, a preto je veľká pravdepodobnosť, že títo budú vo funkciách potvrdení. Relatívne krátke časové obdobie, ktoré je navyše v dovolenkovom období, môže tiež obmedziť počet uchádzačov.
Na záver by som rád vyslovil polemickú otázku, či je vôbec nutné robiť výberové konania na vrcholových manažérov VšZP a NCZI (ktoré musí korigovať a implementovať spackaný štátny projekt eHealth), ktorí nie sú podľa mňa klasickými “nezávislými” štátnymi úradníkmi, ale skôr sprostredkovatelia výkonu zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva (v prípade NCZI je to eHealth, ináč by to bol klasický úradnícky post), a preto považujem za prirodzené, že si na tieto miesta vybral minister zdravotníctva ľudí, ktorým dôveruje, a za ktorých berie plnú zodpovednosť. Či to urobí v rámci svojho vnútorného “výberového konania” napriamo, ak má dostatok tipov na vhodných a čestných ľudí, alebo verejným výberovým konaním, je podľa mňa v zásade jedno.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Komora sestier tvrdí, že niektoré konkrétne činnosti vykonávajú sestry pod tichým dohľadom lekára, ale v podstate nelegálne, pretože zákon ich k tomu neoprávňuje. Aktualizoval sa vraj pred 12 rokmi a od vtedy sa niektoré veci zmenili, preto by sa to malo zlegalizovať a sestry by mali dostať vyššie kompetencie aj zo zákona. Vraj sa tým znížia čakacie rady pre pacientov, motivujú zdravotníci a ušetria sa financie v systéme zdravotníctva. Dalo by sa toto všetko podľa vás dosiahnuť zákonným zvýšením kompetencií sestier? Ako? Nebolo by to vlastne to isté ako dnes, len legálne?
Odpoveď Dušana Zachara:
Určite treba urobiť poriadok v kompetenciách zdravotníckych pracovníkov a v požadovanom vzdelaní pre jednotlivé posty. Napríklad sestry s vysokoškolským vzdelaním vykonávajú často administratívne činnosti, ktoré by dokázal realizovať nižší zdravotnícky personál s nižším vzdelaním a nižšími platmi. Takisto treba urobiť poriadok v odmeňovaní. Nie je totižto správne, ak niekto dostáva plat aj za to, čo urobí zaňho niekto iný, ktorý za to odmenu nemá.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou udelil VšZP pokutu za pochybné zmluvy vo výške 15 tisíc eur. Je to dostatočná sankcia za milióny, ktoré ušli na týchto pochybných zmluvách? Kto tú pokutu podľa vás v konečnom dôsledku zaplatí? Ak to bude pokuta pre VšZP, tak to zaplatia zo zdravotných odvodov daňovníkov? Keďže VšZP je akciová spoločnosť, podlieha obchodnému zákonníku, takže nebolo by vhodnejšie, ak by si štát ako akcionár vymáhal túto sankciu od vtedajšieho vedenia poisťovne?
Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem posudit vysku sankcie, lebo nemam dostatocne informacie. Pokutu de facto zaplatia platcovia dani o odvodov. Z hladiska vyvodenia zodpovednosti a vyvarovania sa vzniku moralneho hazardu do buducnosti by bolo spravne nejakym sposobom sankcionovat aj veducich pracovnikov, ktori boli za pochybne zmluvy zodpovedni. Podla miery zavinenia by mali dostat aj zlte alebo cervene karty na obsadzovanie inych pozicii vo verejnom sektore a nemali by sme na ich preslapy zabudnut.
Otázka (Veronika Šoltinská, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dnes píšem o druhej rúre tunela Branisko. Odpovedali by ste mi na pár otázok?
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Dobrý deň, prečítal som si váš článok a ….. našiel som iba mozaiku názorov, bez dát, ktoré pritom hovoria jasnou rečou.
Že ste nevyužili šancu vysvetliť pointu je samozrejme Vaša vec. Mrzí ma, že aj z mojich komentov ste použili iba hodnotenia, bez argumentov z ktorých vychádzali. Potom vyzerám ako niekto, kto len predvádza svoje názory ale nemá ich ničím podložené. A len tak bezdôvodne si kopne do Siete (čo som riešil iba preto, lebo ste chceli odpoveď aj na 3. otázku. Navyše hneď v úvode na titulke to vyznieva tak, že spochybňujem dosiahnutie intenzity 10-tis. áut denne, ktorá tam je už dnes!
Prosím, dajte si veci radšej vysvetliť. Alebo skontrolovať pred zverejnením.
NDS netvrdí, že Braniskom prejde o 6 rokov viac ako 10-tis vozidiel denne. Toľko tam jazdilo už vlani. Oni tvrdia, že o 6 rokov to bude vyše 10 tis. v jednom jazdnom pruhu, čiže spolu vyše 20 tisíc. Za 7 rokov dvojnásobok! V tom je tá absurdnosť …. Tvrdím, že tých 20 tisíc – teda zdvojnásobenie za 7 rokov – nie je, resp. nebude pravda.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Podľa štatistík NCZI počet lôžok opätovne klesol, čo sa medziročne deje už dlhšiu dobu. Rovnako klesá aj počet sestier. Vzhľadom na klesajúci počet lôžok, môžeme hovoriť o nedostatku sestier, alebo ide o priamo úmerné klesanie? Na rozdiel od toho však narástol počet lekárov a podľa štatistík kým v roku 2010 pripadalo na jedno lekárske miesto 6 postelí, v minulom roku to bolo 4,9 postele. Prečo počet lekárov stúpa a počet sestier klesá? Môže za tým byť to, že aj zdravotné sestry už potrebujú vysokú školu, tak sa ľudia radšej rozhodnú už rovno pre medicínu? Alebo sú dôvodom platy? Je tam priepastný rozdiel v platoch?
Ešte jedna vec mi tu vyplávala. Keď si to rozdeľujem na samosprávne kraje, tak Bratislava má výrazne viac lekárov a sestier na 100 tisíc obyvateľov v porovnaní s inými krajmi. Je to kvôli tomu, že Bratislava je spádová a všetky ťažšie prípady končia tu? Oproti tomu, úplne najnižšie čísla v počte lekárov aj sestier na 100 tisíc obyvateľov sú v Trnavskom kraji. Môže to byť preto, že to je veľmi blízko Bratislavy a posiela sa sem veľa prípadov?
Odpoveď Dušana Zachara:
To, že klesá počet nemocničných lôžok, je správny trend, nakoľko v medzinárodnom porovnaní má Slovensko nadpriemerný počet akútnych lôžok. Zároveň platí, že pri klesajúcom počte lôžok sa nezvyšuje ich využiteľnosť (tzv. obložnosť), čo nehovorí v prospech efektívnosti využívania zdrojov a zároveň to naznačuje, že tu je aj ďalší priestor na redukciu lôžok. Obložnosť nemocničných lôžok sa na Slovensku pohybuje okolo 70 %, čím výrazne zaostávame za vyspelými krajinami. Podľa dát od Boston Consulting Group dosahoval v roku 2012 priemer obsadenosti nemocničných lôžok v západnej Európe 83 %, pričom tie najefektívnejšie systémy mávajú obložnosť vyššiu aj ako 90 %.
Pri porovnaní s okolitými porovnateľnými krajinami (V4) sa dá povedať, že v slovenských nemocniciach je počet lekárov výrazne nadpriemerný, na rozdiel od podpriemerného počtu zdravotných sestier. Jedným z najhlavnejších dôvodov úbytku zdravotných sestier v SR je určite aj platová otázka. Ďalšími z dôvodov môžu byť aj nevhodné pracovné podmienky, zlá atmosféra na pracovisku, vrátane vzťahu lekár – sestra, vysoká pracovná záťaž až preťaženosť (slovenské sestry vykonávajú aj také činnosti, ktoré v efektívnejších zdravotných systémoch robí nižší zdravotný personál) a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych.
Áno, Bratislava je pre mnoho prípadov nielen spádová oblasť (napr. pre obyvateľa Dunajskej Stredy (TTSK) sú najbližšie fakultné nemocnice v Bratislave (BSK) a v Nových Zámkoch (NSK), a až potom nasleduje FN vo vlastnej župe, pričom porovnateľne vzdialená ako trnavská je dokonca aj FN v Nitre), ale sú tu (v BA) aj zdravotnícke zariadenia koncového typu pre celé územie Slovenska. Trnavský kraj obklopuje Bratislavu a okolie, je tu relatívne ľahká dostupnosť dopravnou infraštruktúrou, a preto volia mnohí obyvatelia trnavského kraja, ktorí často aj pracujú v Bratislave, možno aj pri plánovanej odkladnej zdravotnej starostlivosti zariadenia v Bratislave. Aj preto tam nie je potreba takého vysokého počtu lekárov a sestier ako v Bratislave.
Otázka (Veronika Šoltinská, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, ak môžem, mala by som ešte jednu otázku: Železnice tvrdia, že nemajú informácie, že by v poslednom období bolo niečo také, že by zhotoviteľ neplnil svoje zmluvné záväzky voči podzhotoviteľom. Aký častý jav je to pri zákazkách na železniciach podľa Vás?
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Ad: Ochrana subdodávateľov pri najväčšej stavbe Železníc SR podpísanej v júli tohto roka
„Ide o to, ako – a či vôbec – je záruka reálne uplatniteľná pre dodávateľov v druhom, treťom či ďalšom rade. Tam môže byť problém. V minulosti podobné zámery stroskotali na tom, že obstarávateľ síce môže zabezpečiť riadne platenie najbližším subdodávateľom, ale v zásade nemá šancu právne vstupovať do vzťahov, ktoré sú pod tým. Nedokáže zabezpečiť férovosť vzťahov a včasné platenie za riadne vykonané práce v celom dodávateľskom reťazci. Členom konzorcia pritom nič nebráni v tom, aby najväčšie zákazky v prvej línii smerovali takmer výlučne k ich dcérskym a spriazneným spoločnostiam a ostatní subdodávatelia boli až pod nimi.“
Ad: Železnice tvrdia, že nemajú informácie, že by v poslednom období bolo niečo také, že by zhotoviteľ neplnil svoje zmluvné záväzky voči podzhotoviteľom. Aký častý jav je to pri zákazkách na železniciach podľa Vás?
,,V poslednom období Doprastav aj TSS Grade prešli vyrovnaním, v ktorom dodávateľom sľúbili vyplatiť iba 30 %, resp. 15 % ich pohľadávok. Dodávateľom teda nezaplatia 70 %, resp. až 85 % hodnoty dodaného tovaru či vykonaných prác. S posvätením slovenských súdov to bude legálne, ak budú niekoľko rokov nové záväzky riadne platiť.
Tvrdenie železníc aktuálne môže byť pravdivé, ale pri poznaní kontextu je tragikomcké. Doprastav aj TSS Grade sú aktuálne v režime, keď sa včasným platením nových záväzkov definitívne a legálne zbavujú starých záväzkov. Je teda prirodzené, že nové záväzky riadne platia, inak by sa pripravili o obrovské výhody, ktoré schválením reštrukturalizačného plánu získali. Ako si budú počínať o pár rokov, keď súdom sledované obdobie skončí, je otázne. Obzvlášť s ich skúsenosťou, ako sa im súdmi posvätené vyrovnanie vypláca.”
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie.
Odpoveď Dušana Zachara:
Je celkom určite za hranicou solidarity a slušnosti, aby sa poctiví platcovia odvodov a daní podieľali na financovaní neakútnej, odkladnej zdravotnej starostlivosti pre neplatičov odvodov. Už teraz sa podieľajú na uhrádzaní nákladov neplatičov za akútnu zdravotnú starostlivosť, ktorá predstavuje výraznú väčšinu celkovej zdravotnej starostlivosti. Ak by neplatiči odvodov dostávali “zadarmo” aj neakútnu zdravotnú starostlivosť, išlo by o falošnú solidaritu, pokrivenie motivácií a vytvorenie podmienok pre tzv. morálny hazard.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem do najblizsieho cisla TRENDU temu: Reforma zdravotneho poistenia – pripoistenie ano alebo nie? Kedze uz padli vyjadrenia ministra zdravotnictva a je aj v programovom vyhlaseni vlada zmienka, ze je ambiciou zaviest pripoistenie, chcela by som v clanku rozobrat, ake modely ZP su vo svete a ako by to mohlo vyzerat na Slovensku. V tejto suvislosti chcem poprosit o Vas komentar k nasledujucim otazkam:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Radovan Krčmárik, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, chcel by som Vás požiadať o reakciu na včerajšie vyhlásenia prezidenta Slovenskej lekárskej komory Mariana Kollára. Podľa neho je na Slovensku málo lekárov, najmä všeobecných, ktorých vraj chýba viac ako 2 000. Zaujímavé je však riešenie, ktoré navrhuje. Chce, aby sa povolanie lekára zatraktívnilo a na lekárskych fakultách študovalo viac medikov. Zároveň – aby neodchádzali do cudziny – je podľa Kollára nutné vytvoriť im podmienky – hlavne finančné, aby tu zostali, resp. sa sem vrátili. Takéto vyjadrenia mi pripadajú zvláštne, keďže niektorí experti doteraz hovorili skôr o tom, že treba zrušiť niektoré nemocnice a prepustiť časť lekárov. Nehovoriac o tom, že množstvo absolventov medicíny odchádza za lepším životom do zahraničia bezprostredne po skončení štúdia. Zaujímal by ma Váš názor na vec.
Je pravda, že v niektorých regiónoch a najmä v chudobnejších a odľahlejších častiach je problém s všeobecnými ambulantnými lekármi (pozor! nehovoríme o špecialistoch a lekároch z nemocníc). Buď ich je tam málo, alebo sú už v dôchodkovom veku. Je to spôsobené relatívne menšou atraktivitou všeobecného lekárstva v našich podmienkach, čomu chce ministerstvo čeliť rozširovaním kompetencií, a teda aj financií pre praktikov a tzv. rezidentským programom, kde chce o.i. zatraktívniť tento sektor zdravotníctva aj pre študujúcich medikov. Pre všeobecných lekárov sú málo atraktívne také oblasti, kde žije málo obyvateľov, nakoľko sú platení najmä podľa počtu poistencov v kartotéke (tzv. kapitačná platba), preto ak je to vo verejnom záujme, treba obsadenie tejto pozície v takýchto regiónoch finančne motivovať. V takom prípade by mala nastať spolupráca medzi poisťovňami, samosprávou a ministerstvom.
A mnohí mladí lekári odchádzajú zo Slovenska ani nie tak z finančných dôvodov (aj keď samozrejme aj to zohráva rolu), ale pre nemožnosť napredovania, uplatnenia sa a menenia vecí v prospech pacienta, nakoľko sú tu zabetónované určité kapacity a nastavené rigidné pravidlá, ktoré znemožňujú rozvoj talentu, odmeňovanie na základe kvality, postupovanie v hierarchii bez bočných úmyslov a protislužieb a pod.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Z revízie výdavkov IFP na zdravotníctvo vyplýva, že jedným z dôvodov míňania peňazí je to, že denne sedí priveľa ľudí v čakárni u lekára, čo má negatívny dopad na výdavky v zdravotníctve.
Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, “Zajacove 20-korunáčky” mali vplyv na pokles počtu návštev ľudí u lekára. Nie nadarmo sa nazývali aj regulačnými poplatkami. Mal sa nimi obmedziť nadmerný, často umelý dopyt po službách lekárov. Platí tiež, že výmenné lístky, ktoré “nahradili” 20-korunáčky, sú tiež určitým regulačným prvkom, ktorý má obmedzovať zbytočné návštevy pacientov u špecialistov, ktorí poskytujú zväčša drahšiu zdravotnú starostlivosť ako všeobecní lekári. Na druhej strane však výmenné lístky zapríčinili niekedy zbytočné návštevy u všeobecných lekárov. Preto by sa mohlo pripustiť, aby pacient mohol navštíviť špecialistu aj bez výmenného lístka, avšak musel by za tento “nadštandard” zaplatiť určitý poplatok.
Tiež platí, že príliš veľa návštev Slovákov u lekára generuje obrovský objem predpísaných liekov a ich konzumáciu a často zbytočné a duplicitné výkony na rôznych stupňoch poskytovania zdravotnej starostlivosti. To sa potom preklápa do vysokých nákladov na lieky a ostatnú zdravotnú starostlivosť, čo má vplyv aj na deficit verejných financií.
Samozrejme, dlhé čakanie pacientov v čakárňach ambulancií nevplýva pozitívne na zdravotný stav dotyčných, sú rizikom zbytočné nákazy, a to nehovorím o ďalších spoločenských alternatívnych nákladoch súvisiacich so stratou času v čakárni.
Určite je jedným z riešení presadiť sociálne únosnú (s hornými ochrannými stropmi pre odkázaných) finančnú spoluúčasť pacientov na svojej liečbe. Alebo vytvoriť poistné produkty, ktoré by tieto platby kryli v rámci pripoistenia.
Otázka (Martin Odkladal, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky. Vychádzam z blogu šéfa NDS, ktorý nedávno zverejnil..
Odpoveď Jána Kovalčika:
NDS väčšinu jej doterajšej existencie bola mimo okruhu verejných financií. A ukázalo sa, že to je len ilúzia riešenia. Za pár rokov vyčerpala celú svoju úverovú kapacitu, a vzápätí výstavba diaľnic ďalej závisela od peňazí zo štátneho rozpočtu a eurofondov.
Môžeme si to zopakovať, ale očakávania s tým spájané to opäť nenaplní. NDS by si mohla požičať a pár rokov míňať viac, ale to spôsobí, že aj to málo čo jej z mýta a diaľničných známok zostane na investície, bude musieť už čoskoro dávať na splátky úverov (už teraz časťou príjmov spláca úvery spred 10 rokov).
Problém je, že NDS míňa i do budúcna plánuje každoročne míňať a investovať násobne vyššie sumy ako si dokáže zarobiť. Jej ekonomická bilancia je neporovnateľne horšia oproti diaľničným spoločnostiam v Rakúsku či Slovinsku – tie príjmami od užívateľov kryjú oveľa významnejšiu časť svojich nákladov, vrátane investičných.
NDS drvivú väčšinu vlastných príjmov (hlavne zo známok a mýta) spotrebuje na prevádzku, údržbu a vlastnú réžiu. Investície tak kryje z vlastných zdrojov len v zanedbateľnej miere, a teda nemá silu ani na splácanie úverov v takom rozsahu, aby to výstavbou diaľnic mohlo viditeľne pohnúť.
Pokiaľ by mala byť NDS primárne financovaná z príjmov z mýta a elektronických známok, tak ako to píše p. Auxt vo svojom blogu, nestačilo by zdraženie známok. Muselo by dôjsť k zavedeniu mýta aj pre osobné vozidlá a teda k významnému zdraženiu využívania diaľnic pre všetkých užívateľov.
Teraz čítam Váš článok a tomuto nerozumiem:
,,Príliš veľké zdraženie mýta by nebolo politicky priechodné. Preto Auxt počíta aj s ďalším alternatívnym financovaním. NDS by mohla na diaľnice použiť aj úvery od bánk, ktoré sú v súčasnosti veľmi lacné. Prípadne by diaľničiari mohli vydávať vlastné dlhopisy. Na to by však musela byť NDS vyňatá z okruhu verejných financií. To znamená, aby sa jej dlhy nezapočítavali do štátneho rozpočtu.”
Prečo píšete o úveroch či dlhopisoch ako o alternatíve namiesto rozšíreniu a zdraženiu mýta? Takto to vôbec nie je! Ak by sa mala predstava pána Auxta naplniť, bude nutné jedno i druhé! Prečo?
A) Samotné výrazné zdraženie mýta a nálepiek (aj keby sa naň odhodlali) by zďaleka nestačilo.
B) Samotné čerpanie úverov či vydávanie dlhopisov by taktiež zakrátko narazilo – objem úverov, ktoré vie NDS zo súčasných príjmov splácať, je pomerne nízky, v pomere k jej investičným plánom zanedbateľný. Miliardy eur jej banky nepožičajú, lebo ich nemá z čoho splácať.
Vami prezentované alternatívne financovanie teda nie je alternatívou. Neexistuje voľba A alebo B, ale len A+B. Podstatné zvýšenie príjmov NDS by bolo totiž podmienkou na to, aby si NDS cez úvery alebo dlhopisy vôbec vedela požičať významnejšie sumy. Dnes si sotva dokáže s prijateľnými podmienkami požičať viac ako preinvestuje za jediný rok.
Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. V piatok GR Robert Auxt napisal, ze by NDS-ku chce vynal z okruhu verejnych financii.
Odpoveď Jána Kovalčika:
NDS väčšinu jej doterajšej existencie bola mimo okruhu verejných financií. A ukázalo sa, že to je len ilúzia riešenia. Za pár rokov vyčerpala celú svoju úverovú kapacitu, a tak výstavba diaľnic ďalej závisela od peňazí zo štátneho rozpočtu a eurofondov. Môžeme si to zopakovať, ale očakávania s tým spájané to opäť nenaplní. Problém je, že NDS míňa i do budúcna plánuje každoročne míňať násobne vyššie sumy ako si dokáže zarobiť. Jej ekonomická bilancia je neporovnateľne horšia oproti spoločnostiam v Rakúsku, Slovinsku či ďalších krajinách – tie príjmami od užívateľov kryjú oveľa významnejšiu časť svojich nákladov.
Otázka (Nikola Richterová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som Vas oslovit s otazkou tykajucou sa noveho vyberu z 2. Piliera. Ministerstvo prace meni podmienky a programovy vyber, ci docasny dochodok z 2. Piliera moze vyuzit od noveho roka viac ludi. Po najnovsom vsetci, ktory budu mat narok na dozivotny dochodok vyssi ako je priemerny starobny dochodok z 1. Piliera (s narokom po decembri 2003) teda v sucasnosti suma 428 eur. Ministerstvo tvrdi, ze sa bude mat po najnovsom narok na vyplacanie z 2. Piliera trojnasobne viac ludi ako v sucasnosti.
Odpoveď Petra Goliaša:
Rozsirenie moznosti programoveho vyberu je spravny krok, viac ludi tak bude moct rozhodnut o pouziti casti svojich dochodkovych uspor. Sucasne nehrozi, ze peniaze minu a budu odkazani na stat, kedze stale budu mat narok na dozivotnu rentu na urovni priemerneho dochodku.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela som Vas poprosit o odpovede na par otazok. MZ SR zvazuje zmeny v pohotovostiach, niektore by mali skratit ordinacne hodiny. Este nie je jasne, kedy a ktore. MZ SR chce pripravit siet, ktora by bola nepretrzite a ine by boli kratsie.
Odpoveď Dušana Zachara:
Problém LSPP spočíva vo viacerých veciach: štátom regulované platby, nízke platby lekárom slúžiacim na pohotovosti, zákonná povinnosť pre ambulantných lekárov zúčastňovať sa LSPP, nerovný právny vzťah – súkromník – lekár vs. súkromný poskytovateľ LSPP, otázna motivácia a kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti v rámci LSPP, nedostatočné prístrojové vybavenie amnulancií, slabšia návštevnosť v neskorých nočných hodinách. Toto všetko má vplyv na to, že župy majú často problémy nájsť lekárov a poskytovateľov LSPP v regiónoch.
Riešením by mohlo byť prehodnotenie a stanovenie minimálnej sieťe LSPP, ktorá bude okrem spádovosti brať ohľad aj na časovú dostupnosť pre pacienta, netrvať na poskytovaní non-stop LSPP počas celej noci, zároveň ale sieť LSPP skoordinovať s bodmi záchraniek a urgentnými príjmami nemocníc, aby mali pacienti dostupnú nepretržitú zdravotnú starostlivosť, odstrániť štátnu cenovú reguláciu a preniesť zodpovednosť za naplnenie minimálnej siete zo žúp na zdravotné poisťovne, ktoré by si dohadovali zmluvy a cenové podmienky buď s poskytovateľmi LSPP alebo aj priamo s lekármi, ktorým by to mohlo viac vyhovovať, keďže by mohli dostať vyššiu úhradu od poisťovní.
Otázka (Peter Adamovský, The Slovak Spectator)
Dobrý deň, pre periodikum o Slovensku v anglickom jazyku The Slovak Spectator pripravujem článok o predloženej novele zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a rád by som v ňom uviedol aj vyjadrenia INEKO. Chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Novela legalizuje obchadzanie danoveho vyboru pri rozpoctovani prijmov, ked vlada uz dva roky po sebe zahrnula do rozpoctu aj prijmy, ktore vybor neschvalil. Znizuje sa tym transparentnost pri tvorbe rozpoctu, kedze pod politickym tlakom sa rozpoctuju aj prijmy, ktore sa nemusia naplnit. Ako poistku pred zvysovanim deficitu novela predpoklada, ze pokial sa dodatocne prijmy nenaplnia, vlada ich ani nebude moct minut. Rizikom je, ze politicky tlak bude silnejsi a vlada rozpoctovane prijmy minie, hoci realne do statnej kasy nepritecu.
Efektivnym opatrenim na zlepsenie vyberu dani je odhalovanie a trestanie danovych podvodnikov. Kauza Basternak svedci o tom, ze Slovensko ma v tomto smere stale velke rezervy.
Vlada by tiez mala zasadne zvysit verejnu kontrolu pri vybere dani. Mohla by naprikald pravidelne zverejnovat rebricky firiem podla zaplatenej dane, alebo podla vysky vratiek DPH.
Zodpovedna vlada by mala neocakavane prijmy pouzit na znizenie deficitu. Novelou si vlada naopak otvara legalnu cestu, ako tieto peniaze minut. Znizuje sa tak sanca, ze dobre casy vyuzijeme, aby sme sa pripravili na buduce krizy a dosledky starnutia obyvatelstva.
Otázka (Lucia Brožová, SITA)
Ahoj. Zrejme si v mediach zachytil clanky tykajuce sa stavebneho sporenia. Dennik Pravda priniesol info, ze sa maju zmenit pravidla stavebneho sporenia. Statnu premiu by mali dostat uz len ludia s nizsim prijmom, teda do 1150 eur.
Odpoveď Petra Goliaša:
Dotovanie stavebneho sporenia treba zrusit, kedze deformuje trh (z dotacii profituju tri spolocnosti) a prostriedky sa nepouzivaju len na byvanie ale prakticky na akukolvek spotrebu. Byvanie je dnes relativne dostupne vdaka nizkym urokom. Dotovanie vlastneho byvania tiez znizuje motivaciu ludi hladat si najomne byvanie, co ide na ukor mobility pracovnej sily.
Testovanie prijmov zvysi administrativnu narocnost pri ziskani premie, na druhej strane znizi pocet poberatelov dotacie s vyssim prijmom, ktori na podporu statu nie su odkazani. Ide o konsolidacne opatrenie, kedze vlada usetri cast vydavkov na stavebnu premiu.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som Vas poprosit – EU pripravuje spolocne poistenie v nezamestnanosti. MFSR, ktore to presadzuje to opisalo takto:
“V princípe by sa však jednalo o založenie spoločného fondu, v ktorom by si krajiny šetrili na horšie časy, kedy by sa im zvýšila v dôsledku hospodárskeho šoku krátkodobá nezamestnanosť. Nemá teda ísť o riešenie problému štrukturálnej nezamestnanosti. V žiadnom prípade nebudeme podporovať krajiny, ktoré si neplnia „domáce úlohy“ a nerobia všetko, čo je v ich silách, aby znižovali svoju nezamestnanosť. Koniec koncov, Slovensko sa o to neustále snaží, takže nevidíme dôvod poskytovať nejakú pomoc krajinám, ktoré o to nedbajú. Spoločné európske poistenie v nezamestnanosti je určené na dočasnú podporu krajinám, ktoré sa nie vlastnou vinou dostanú do neľahkej situácie – teda zažijú tzv. asymetrické šoky.
Hlavným cieľom zavedenia takéto nástroja je poskytnúť stabilizačný efekt, keďže krajiny eurozóny stratili možnosť vyrovnať sa s dopadom šokov prostredníctvom výmenného kurzu. Pri spoločnom poistení nemusí pritom ísť o nahradenie národných systémov. Jednou z možností je, že by išlo iba o doplnkový prvok, ktorý by vyplácal časť dávok v prípade nezamestnania trvajúceho v dopredu stanovenom rozmedzí. Takisto sa nemá jednať o trvalé transfery – pozícia štátov voči fondu by mala byť v strednodobom horizonte vyrovnaná.”
Odpoveď Petra Goliaša:
Myslienka zalozit fond na vyrovnavanie asymetrickych sokov je spravna. V menovej unii su fiskalne nastroje klucom k udrziavaniu stability. Rizikom je, ze unia nema pravomoci riadit pruznost pracovnych trhov. Krajiny s menej pruznym trhom prace tak mozu vykazovat dlhodobo vyssiu nezamestnanost. Treba preto osetrit, aby sa spolocne poistenie v nezamestnaosti nestalo nastrojom dotovania menej pruznych krajin zo strany tych pruznejsich. Malo by ist o nastroj, ktory docasne pomoze ludom, ktori stratili pracu v dosledku nahlej krizy.
Otázka (Peter Krajčovič, Lekárnicke listy)
Dobrý deň, chceli by sme Vás poprosiť o stanovisko k príkazu ministra zdravotníctva č. 3/2016 zo dňa 7. júna 2016, ktorým o.i. prikazuje vypovedať nájomné zmluvy súkromným poskytovateľom lekárenskej starostlivosti v akciových spoločnostiach, štátnych príspevkových organizáciách, štátnych rozpočtových organizáciách a štátnych podnikoch v pôsobnosti MZ SR.
Odpoveď Dušana Zachara:
Pri všetkých takýchto zmluvách by sa manažmenty štátnych nemocníc a vedenie rezortu mali rozhodovať pragmaticky – ako zodpovední hospodári. Ak prinesie pre nemocnicu väčší osoh vypovedanie zmluvy, tak prosím, lenže pre to treba uskutočniť analýzu nákladov a prínosov. Vôbec nemusí byť pre nemocnicu vždy výhodnejšie prevádzkovať sama svoju lekáreň. Ide o to, koľko prostriedkov vie získať z doterajšej či novej nájomnej zmluvy a porovnať to s nákladmi, ak by lekárenskú starostlivosť chcela poskytovať sama. A tiež treba porovnať otázku kvality poskytovaných služieb a tiež časovej dostupnosti pre pacientov pri oboch alternatívach.
Otázka (Ivana Švajdlenková, TASR)
Dobrý deň, v TASR pripravujeme tému o centrách podnikových služieb na Slovensku, preto sa na vás obraciam s prosbou o vyjadrenie do správy. Ide o odvetvie, ktoré v SR zamestnáva desaťtisíce pracovníkov a stále rastie. Vláda sľubuje sektoru podporu a očakáva od neho ďalší rast zamestnanosti (v prílohe posielam minulý týždeň schválenú koncepciu). Zaujímal by ma váš pohľad na tento sektor ekonomiky, aký je jeho prínos pre štát, pre zamestnancov, ako vidíte jeho potenciál do budúcnosti. Ako hodnotíte podmienky pre podnikanie v tejto oblasti z pohľadu legislatívy a regulácie, čo by mal štát zmeniť?
Odpoveď Petra Goliaša:
Stat by sa nemal sustredit na podporu specifickych sektorov, kedze tym diskriminuje vsekty ostatne, ktore podporu nedostanu. Namiesto toho by mal plosne zlepsovat podnikatelske prostredie, kvalitu vzdelavania, ci otvorit trh vzdelanym pracovnikom zo zahranicia.
Pre investorov, ktori hladaju kvalifikovanu pracovnu silu, je osobitne dolezite kvalitne vysoke skolstvo. Stat by mal preto merat a zverejnovat kvalitu vysokych skol a odmenovat ich podla kvality. Len tak budu skoly motivovane vychovavat absolventov co najlepsie pripravenych na trh prace. Dnes je doraz na kvalitu nizky, co sa prejavuje aj vo vysokom pocte casto najlepsich studentov, ktori odchadzaju do zahranicia, ako aj v nespokojnosti zamestnavatelov s pripravenostou absolventov. Stat by mal tiez vytvorit vhodnejsie podmienky pre prichod zahranicnych vysokych skol na Slovensko a tym aj posilnenie sutaze medzi skolami.
Velky priestor je aj v pruznejsom prijimani kvalifikovanych pracovnikov zo zahranicia. Pripominam jedno zo zisteni z nasho seminara o pracovnej migracii:
“Migračný proces s občanmi tretích krajín trvá neprimerane dlho a neposkytuje potrebnú pružnosť pre zamestnávateľov. Pri optimálnych podmienkach ubehne až 145 dní od momentu kedy sa cudzinec začne uchádzať o pracovnú pozíciu na Slovensku do bodu kedy môže nastúpiť do práce, čo je najviac spomedzi krajín OECD.”
Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosím o stanovisko. MF dnes zverejnilo viacero daňových zmien. Zaujíma ma:
Zavedenie 15%-nej dane z dividend zhorsi atraktivnost Slovenska v ociach investorov a z dlhodobeho pohladu pribrzdi hospodarsky rast. Opatrenie sa negativne dotkne majitelov väcsich firiem s dividendami nad 50-tisic eur, mensim totiz novu zataz vykompenzuje zrusenie zdravotnych odvodov z dividend a tiez znizenie dane zo zisku z 22% na 21%. Skuste si este u nejakeho daniara overit, ci sa dan z dividend nebude dat lahko obist zalozenim zahranicnej pravnickej osoby, ktora by bola vlastnikom.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den pan, chcela by som Vas poprosit. MZSR pripravuje centralne obstaravanie na CT pristroje. Vysutazi ramcovu zmluvu, cez ktoru budu moct nakupovat statne nemocnice, neziskovky aj regionalne. MZ hovori s dodavatelmi, zdruzeniami a podobne. rozdelili pristroje na 4 skupiny (co som vam pisala) u kazdeho bude rozny pocet kategorii, ktore rozhodnu od vykonu az po ziarene a rezy. MZSR chce, aby sa zapajali priamo firmy, nie sprostredkovatelia. Vysledkom bude amcova zmluva, kde budu v kazdej kategorii 2 vitazi – ti pri konkretnych poziadavkach nemocncie budu mat el. aukciu. Este sa nevie, ci sa bude sutazit len cenou alebo aj kvalitou.
Odpoveď Dušana Zachara:
Pri určitých tovaroch môže priniesť centrálne obstarávanie úspory, najmä z rozsahu. V slušnej spoločnosti by pravdepodobne taký relatívne komplikovaný produkt, akým sú CT-prístroje, nebol práve tým najideálnejším predmetom pre centrálne obstarávanie a rámcovú zmluvu (takým by boli napríklad lieky alebo špeciálny zdravotnícky materiál), nakoľko to môže znižovať flexibilitu obstarávateľov a zvyšovať nároky na presnú definíciu obstarávaného prístroja spolu s asistenčnými službami pre všetky nemocnice, čo môže zvyšovať transakčné náklady a nemusí plne korešpondovať s odlišnými potrebami nemocníc. Ak bude navyše rámcová zmluva vyjednaná na viacročné obdobie, môže prísť k “zabetónovaniu” trhu, na ktorý môže medzičasom vstúpiť nový subjekt s inovatívnym, výkonnejším a prípadne i lacnejším produktom.
Avšak naše historické poznanie a negatívna empirická skúsenosť s predraženými nákupmi CT-čiek hovorí, že prínosy centrálneho obstarávania týchto prístrojov môže v našich súčasných podmienkach prevýšiť možné riziká. Do tejto hypotézy však vkladám predpoklad, že ľudia na ministerstve, ktorí budú zodpovední za centrálne obstarávanie, budú mať poctivé záujmy, ktoré budú čo najbližšie verejnému záujmu. Treba si teda dať pozor, aby sa centralizáciou nákupov necentralizovala aj korupcia. Ak sa to podarí, tak takýto postup môže obmedziť výrazne nehospodárne nákupy prístrojov.
Ale treba tiež dodať, že sa teoreticky nedá vylúčiť ani to, že niektoré nemocnice, ktoré hospodária vyrovnane a načas platia faktúry, by si vedeli možno CT-čko obstarať pre seba výhodnejšie, ako im to vyrokuje v rámci centrálneho obstarávania štát, ktorý združuje aj vysoko zadlžené a platobne neschopné zariadenia. Pre ne môže byť vysúťažená cena zase naopak výhodná. Čiže “rizikové prirážky” dodávateľov k cene za neskoré platby nemocníc sa v rámci centrálneho obstarávania spriemerujú. Pre niekoho to môže teoreticky znamenať vyššiu cenu, pre niekoho cenu nižšiu, a preto treba len dúfať, že faktory – úspory z rozsahu, slušní ľudia, ktorí budú centrálne obstarávať a vyššia transparentnosť celého procesu – budú znamenať, že pre žiadnu nemocnicu by z hľadiska nákladov nebolo výhodnejšie si CT-čko obstarávať samostatne.
A v neposlednom rade treba zaručiť, aby sa verejnosti dostávali včasné, úplné a relevantné informácie ohľadne tohto procesu obstarávania. Najlepším benchmarkom úspešnosti štátneho centrálneho obstarávania by bolo porovnanie sa s cenami nakupovaných prístrojov súkromnými poskytovateľmi.
Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deń, Všeobecná zdravotná poisťovňa predlžuje dvom medializovaným spoločnostiam Welix a SPV 40 zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti do konca tohto roka. Ide o firmy spájané s príbuznou exšéfa VšZP Marcela Foraia Annou Sučkovou. VšZp argumentuje že v niektorých odbornostiach by v takm prípade nebola zabezpečená zdravotná starostlivosť pre pacientov. Ďalšej firme Brilance nepredlžuje zmluvu a zredukuje zmluvu s CPKSB – ide tiež o firmy spájané s Annou Sučkovou. V súvislosti s týmto by som Vás chcela poprosiť o inormácie.
Ako vnímate, že VšZP predlžuje firmám Welix a SPV 40 zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti do konca roka, pritom predchodca súčasného generálneho riaditeľa Miroslava Vaďura uviedol, že nie je dôvod, aby boli zmluvy s týmito a ďalšími firmami spájanými s Foraivou príbuznou predlžované?
Odpoveď Dušana Zachara:
Lepším adresátom tejto otázky by mal byť pán Vaďura a súčasné vedenie VšZP, prípadne dohliadací orgán ÚDZS.
V každom prípade však platí, keďže pri kauze tety Anky prišlo minimálne ku konfliktu záujmov, že by mala byť potreba týchto zmlúv nadštandardným spôsobom vyargumentovaná, aby nevznikali ani najmenšie dôvody na pochybnosti o čistote takéhoto zmluvného vzťahu.
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky:
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Cena je veľmi priaznivá. Najmä vďaka tomu, že:
Porovnávanie cien PPP projektov je problematické, lebo obsahujú 30-ročné financovanie. To donedávna významne zvyšovalo cenu PPP projektov, aktuálne je táto zložka ceny výrazne nižšia. Všetky aktuálne uzatvárané projekty tak oproti starším vychádzajú priaznivejšie.
Otázka (Veronika Šoltinská, Hospodárske noviny)
Vážený pán Kovalčík, pripravujeme tému o rozšírení D1 do Trnavy. Odpovedali by ste mi v tejto súvislosti na pár otázok?
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Zdravím, tu sú moje odpovede k otázkam ohľadne rozšírenia D1. Konkrétnym návrhom som sa nateraz vyhol – nemám dostatok info na posúdenie ich relevantnosti, preto sú skôr na odbornú diskusiu (ak o ňu bude niekedy záujem).
3. Zatiaľ nemá podstatný vplyv – rozšírenie diaľnice mešká z iných dôvodov. Snaha NDS a ministerstva meniť dopravno-stavebné riešenie križovatky Triblavina teraz, počas výstavby, to dokazuje. Prezrádza zásadné koncepčné chyby v príprave celého rozšírenia D1, ktoré je pripravené horšie a jeho realizácia teda vzdialenejšia než sa verejnosti prezentovalo.
4. Predovšetkým by NDS a ministerstvo mali oboznámili verejnosť s tým, aké varianty rozšírenia D1 boli posúdené a aké sú odhadované náklady na ich realizáciou. Takisto verejnosť má právo vedieť, čo je doteraz projektovo pripravené a aké náklady a čas si zostávajúca príprava (projekty a hlavne výkupy pozemkov) a následná realizácia ešte vyžiada.
Odstránenie veľkej informačnej nerovnosti je základ pre konštruktívnu diskusiu. Žiaľ, tento problém zašiel tak ďaleko, že optimálne riešenie už nie je možné. Napadajú mi možné východiská. Ak bude záujem, rád ich navrhnem zainteresovaným.
Reakcia Jána Kovalčíka na uverejnený článok:
Dobrý deň, čítam, že Váš včerajší článok o D1 vyznieva, ako keby rozšírenie D1 bolo pripravené a viazlo iba pre križovatku Triblavina. Ale to predsa nie je pravda! Triblavina len ukázala, že to v skutočnosti pripravené nie je. Samozrejme rešpektujem, že ste nepoužili nič z mojich vyjadrení. Len ma prekvapuje, že ste v článku (hneď v jeho úvode na titulke) nechali pointu, ktorá je vyslovene zavádzajúca, hoci som na to jasne upozornil – v tlf rozhovore aj v odpovediach.
Mimochodom, aj Vami citované vyjadrenia k funkcii kolektorov sú mylné a k vplyvu Jaguaru prehnané. Aj keď na citovanie určite vďačné. Rozumiem, že to nemáte ako posúdiť. Ak budete mať nabudúce záujem, môžem Vám odporučiť skutočných odborníkov. Alebo aspoň poradiť, čo radšej necitovať. Obchodníci a expolitici médiám povedia kadečo (hlavne nech je publicita), skutoční odborníci (a tým nemyslím mňa) potom len nechápavo krútia hlavou.
Mimochodom, v utorkovom článku k našej TS ste uviedli, že za 100 mil. predraženia sa podľa mňa dá postaviť (namiesto opraviť) 500 km ciest I. triedy. Prosím, dajte nabudúce pozor na takéto chyby, nech aj moje vyjadrenia nepôsobia ako nekompetentné a zavádzajúce.
Ďakujem za pochopenie. S pozdravom
Ján Kovalčík
PS: Ešte k dnešnému článku o obchvate: Prvá fáza v roku 2019 určite nebude – 3,75 roka od finančného uzatvorenia uplynie na jar 2020. Mrzí ma, že aj na TB ministerstva sa prezentujú takéto dezinformácie, ale verejnosť by si zaslúžila fakty. Keďže v prvej fáze nebude ani most cez Dunaj na D4 ani začiatočný úsek R7, naozaj funkčná bude R7 aj obchvat až od jesene 2020.
Otázka (Petra Mikulajčíková, SME)
Dobrý deň, pracujem na ankete, v ktorej sa pýtam na otázku, či by sa mal premiér Robert Fico vysťahovať z bytu v komplexe Bonaparte vzhľadom na to, že aj samotný minister vnútra Robert Kaliňák priznal, že na odkúpený podiel nie je hrdý. Mohli by ste mi k tomu prosím vás podať svoje vyjadrenie do 500 znakov? Ďakujem veľmi pekne.
Odpoveď Petra Goliaša:
Premiér sa do toho bytu ani nemal nasťahovať. Už v tom čase totiž Bašternák inkasoval od štátu miliónové podozrivé vratky DPH. Je ťažké uveriť, že podnikateľ, s ktorým premiér vstupoval do tak významného zmluvného vzťahu, nebol dopredu preverený. Premiér by sa nemal len urýchlene vysťahovať, ale aj zverejniť doklady o platení nájomného. Aby nevznikali podozrenia, že od Bašternáka prijímal neprimerané výhody.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň pán, mám jednu otázku:
Pýtam sa to v súvislosti s tým medializovaným tendrom na ventilátory a defibrilátory pre košickú záchranku, kde ministerstvo vypočítalo, že predraženie (navýšenie ceny) je na úrovni 30 percent, čo je vraj v poriadku, lebo taká je vraj bežná marža. Príde mi to strašne veľa, len to neviem verifikovať. Zaujímalo by ma, čo si o tom myslíte vy a ak by ste vedeli aká je bežná marža pri takejto technike (aspoň jej interval alebo rádovo) veľmi by mi to pomohlo.
Odpoveď Dušana Zachara:
Ak by bol tender skutočnou súťažou, kde by si konkurovali viacerí uchádzači, a nielen jeden, tak by pravdepodobne aj marža bola nižšia ako 30%. Čím väčšia konkurencia, tým nižšia marža, a teda aj cena. Treba sa pýtať obstarávateľa, či náhodou nešpecifikoval obstarávaný produkt príliš úzko, teda tak, že špecifické podmienky vedel splniť len jeden alebo len úzky okruh dodávateľov. Treba sa tiež ministerstva pýtať, na základe čoho usudzuje, že uvedená 30%-ná marža je v poriadku, a či je výsledný nákup záchranky výhodný aj pri posúdení hodnoty za peniaze.
Ináč treba povedať, že ak štát reguluje obchodné marže v zdravotníctve (napr. pri liekoch alebo zdravotníckych pomôckach), tak ich výška v priemere nepresahuje 20%.
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Minister Drucker sa včera po rokovaní vlády vyjadril k problému s reexportom liekov a ja sa priznám, že som niektorým veciam nerozumela, nie som si istá, či chápem správne tomu, ako niektoré z tých vecí spolu súvisia…
Odpoveď Dušana Zachara:
Mnohe su to slovickove nuansy a nuansy pri beznom hovorovom vyjadrovani sa, a preto nie vzdy presne rozumiem, o co ide pri nazoroch Druckera a Vasich otazkach. V kazdom pripade:
Bezodôvodnený zákaz vyvážať dovezené lieky ďalej do krajín EÚ je v rozpore s jej základnou slobodou – voľným pohybom tovaru. Takže sa reexport môže obmedziť iba v nevyhnutnom rozsahu a pri súčasnej podmienke, že existuje systematický nedostatok určitého lieku, ktorý ohrozuje zdravie obyvateľov SR. Na to treba ale poskytnúť robustný dôkaz, aby sme sa neprevinili proti európskym pravidlám spoločného trhu.
Znevýhodniť reexport lieku sa okrem cenovej politiky dá aj rôznymi administratívnymi opatreniami, ktoré zvýšia náklady pre subjekty zúčastňujúce sa reexportu liekov. Či sú to zvýšené a prísnejšie kontroly, zvýšené a efektívne vymáhané sankcie za porušovanie už aj teraz platných pravidiel, napríklad pri nahlasovaní vývozov liekov, zvýšená administratívna záťaž pri kolobehu lieku, obmedzovanie subjektov, ktorí sú oprávnení obchodovať s liekmi a pod.
Otázka (Zuzana Matkovská, SME)
Prajem Vám príjemný deň, obraciam sa na Vás pretože pripravujeme anketu osobností k víkendovým udalostiam, ktoré rezonujú v spoločnosti. Budem Vám vďačná, ak by ste sa zapojili a či už telefonicky alebo takto mailom povedali Váš názor. Otázka znie:
Odpoveď Petra Goliaša:
Určite áno, zamlčaný konflikt záujmov a podozrenia z trestnej činnosti sú také silné, že ich nezávislé vyšetrenie s Kaliňákom ako ministrom vnútra si neviem predstaviť. Popri riadnom vyšetrení by kauza mala byť aj impulzom pre zavedenie systémových zmien na posilnenie nezávislosti a verejnej kontroly polície.
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Niektorí praktickí lekári poisťovne Dôvera cez projekt Medipartner dokážu objednať svojho pacienta ku konkrétnemu špecialistovi na konkrétny deň a dátum. V súčasnosti sa veľa diskutuje o poplatkoch u lekára, ktoré by mali byť zavedené a ktoré nie, pričom jeden z nich je práve objednávkový systém.
Odpoveď Dušana Zachara:
Bázu informovanosti lekárov by mal poskytovať eHealth. Možnosť objednávania pacienta medzi lekármi samotnými by mala zostať ako dobrovoľná možnosť, pre ktorú sa môže poistenec slobodne rozhodnúť. Musí zvážiť, či mu obmedzenie slobody výberu poskytovateľa stojí za bonusy, ktoré mu poskytuje táto manažovaná zdravotná starostlivosť.
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Minister Drucker včera povedal, že ak riaditeľ nemocnice bude dokázateľne zle hospodáriť, tak vyvodí zodpovednosť.
Odpoveď Dušana Zachara:
Doteraz sa väčšinou odvolávali riaditelia nemocníc po nástupe nových vlád, alebo ak vyplávala na povrch nejaká kauza či vyslovene nevýhodná zmluva. Pravdepodobne málokedy boli riaditelia odvolávaní za celkové stratové hospodárenie a generovanie nových dlhov nemocnice. Ak manažment nemocnice dlhodobo vytvára straty, dlhy a nevidno zlepšujúci sa trend, potom treba pristúpiť k zmene vedenia a možno aj ku kráteniu mzdy. Takýto zle hospodáriaci manažér by mal tiež dostať na určitý čas, povedzme minimálne na 5 rokov, stopku na zastávanie vysokej riadiacej funkcie vo verejnej správe. Ak riaditeľ poškodzoval štátnu nemocnicu s úmyslom, vtedy je to už trestný čin. Je to však ťažko dokázateľné.
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Union dnes odprezentovala systém poistenia v Holandsku, ktorý by istým spôsobom navrhovala zrecyklovať aj na Slovensku. K balíkom, ktoré by sa pripoisťovali nad rámec, navrhujú dať výkony, ktoré človek potrebuje pre vlastné chyby, napríklad starostlivosť o zuby – prečo by sa všetci solidárne mali skladať na chrup niekomu, kto sa nestará o zuby… Podobne by na tom mala byť napríklad fyzioterapia pre ľudí, ktorí majú sedavé zamestnanie a nešportujú.
Odpoveď Dušana Zachara:
Vzhľadom na finančnú neudržateľnosť zdravotníctva, ktorá sa ešte zvýrazní postupným starnutím obyvateľstva, bude nevyhnutné otvoriť verejnú diskusiu o tom, čo je z hľadiska solidarity a zodpovednosti vo verejnom záujme, aby bolo hradené z verejného zdravotného poistenia a čo už môže byť nad touto hranicou, a teda predmetom pripoistenia. Už aj dnes ľudia platia relatívne veľa na rôznych poplatkoch lekárom či poskytovateľom, pričom neraz sú tieto platby neformálneho charakteru. Ak by sa presnejšie stanovilo, že niečo, čo nie je životohrozujúce a aj tak sa za to v súčasnosti platí, alebo pripláca, resp. sa to reálne nedá získať, hoci mnohí veria, že je to teraz oficiálne “zadarmo” v rámci verejného poistenia, tak by sa tieto platby mohli postupne presunúť do transparentného systému pripoistenia.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem do TRENDU temu o tom, v ktorych odbornostiach na Slovensku absentuju lekari a v tejto suvislosti by som Vas chcela poziadat o komentar k nasledujucim otazkam:
Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 2. Ak je niekde nedostatok ambulantných lekárov, mohla by ich prilákať zvýšená platba od poisťovní, ktorá by im refundovala možno niekedy horšie podmienky na prácu a menšiu atraktivitu prostredia. Ak je vysoký dopyt po určitých odbornostiach, ale nízka ponuka lekárov, treba zvýšiť cenu. Ináč sa bude na vyšetrenia čakať veľmi dlho, alebo bude pacientom poskytovaná neúplná zdravotná starostlivosť. Samosprávy by mohli prilákať lekárov poskytnutím výhodného ubytovania a prenájmu priestorov pre ambulanciu. Štát už začal zvyšovať atraktivitu všeobecného lekárstva zvyšovaním kompetencií praktických lekárov, ako aj Rezidenčným programom pre mladých medikov. A samozrejme, štát má v rukách najväčšiu VšZP, ktorá by mohla aktívne meniť sieť poskytovateľov, keďže je “trendsetter-om” a ostatné poisťovne ju zväčša musia nasledovať. Ak sa uskutoční aj racionalizácia siete nemocníc, tak možno niektorí lekári budú voľní pre ambulantnú sféru.
3. Myslím si, že viac ako nejaké umelé územno-správne členenie na kraje či okresy by sa malo pri stanovovaní verejnej minimálnej siete brať do úvahy prirodzené spádové územie, najmä časová vzdialenosť poskytovateľa od bydliska pacientov, pričom by sa malo prihliadať na dopravnú infraštruktúru, hustotu osídlenia, určité demografické, chorobnostné či geografické špecifiká.
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Podľa najnovšej správy Európskej komisie zomrel jeden z troch ľudí pod 75 rokov v EÚ zbytočne vzhľadom na to, na akej úrovni v súčasnosti medicína je a aké sú možnosti liečby. Slovensko je pritom štvrtá najhoršia krajina, k zbytočným úmrtiam pod 75 rokov sa radí až 44,6 percenta úmrtí pod 75 rokov.
Odpoveď Dušana Zachara:
Na Slovensku nemáme dostatočné dáta a výskum, ktorý by dokázal nájsť jednoznačné, vedecky podložené odpovede na to, prečo patrí odvrátiteľná úmrtnosť v SR k najvyšším v EÚ. Príčin vysokej odvrátiteľnej úmrtnosti môže byť viacero, pravdepodobne jednou z najdôležitejších je zlá životospráva. Zdravšími stravovacími návykmi, dostatkom pohybu a menším stresom často dokážeme urobiť pre svoje zdravie oveľa viac, ako môžu lekári v rámci poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Určite máme obrovské rezervy najmä v primárnej (predchádzanie vzniku chronických ochorení osvetou na podporu zdravého životného štýlu) a terciárnej prevencii (dodržiavanie liečebného režimu a zmena životosprávy v záujme zlepšenia priebehu už získaného ochorenia).
V oblasti zdravotníckeho systému treba opätovne naštartovať prerušenú reformu zdravotníctva, ktorá by sa mala zamerať na narovnanie motivácií aktérov a dosahovanie výsledkov zdravotnej starostlivosti.
V rámci objektivity treba tiež overiť, či sú dáta z úmrtnostných štatistík reportované Slovenskom európskym autoritám dostatočne validné, nakoľko si viem predstaviť, keďže tu je značný neporiadok v dátach, že dôvod úmrtia – zlyhanie srdca – sa na Slovensku v rámci určitej lajdáckosti priraďuje častejšie, ako je “kóšer”, ku kardiovaskulárnym ochoreniam, ktoré hrajú v rámci odvrátiteľnej úmrtnosti jednoznačný prím, hoci pacient mohol v skutočnosti trpieť napríklad inou vážnou “neodvrátiteľnou” chorobou.
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o vyjadtenie. Sedim na tlacovke zdruzenia Slovensky pacient. Podla ich prieskumu ludia vedia, ze platit u lekara v mnohych pripadoch nemaju, lebo zakon pred rokom zrusili, ale aj tak platia, a stazuju sa na VUC, ale anonymne, lebo sa boja, ze ich uz lekar neosetri.
Odpoveď Dušana Zachara:
Aktualne platny zakon nezakazal vsetky poplatky. Lekar moze v sulade so zakonom, a ak to ma vypisane na cenniku, ktory je zverejneny, vyberat od pacientov poplatky. Nemoze ich vsak uz vyberat za tzv. prednostne vysetrenia, co sa vsak v realite obchadza cez inak znejuce poplatky. Ak dostane VUC podnet na nezakonnost takehoto poplatku, musi sa nim zaoberat a rozhodnut, ci je v sulade so zakonom alebo nie. Je pravdou, ze ostatna novela nepriniesla do poplatkov vacsi poriadok, ako si zaumienovala, ale naopak, prehlbil sa chaos v poplatkoch, nejasnosti za co mozu, resp. nemozu lekari
vyberat poplatky, a tym sa aj zvacsil priestor pre neformalne platby.
Preto bude nevyhnutne znovu otvorit prislusny zakon a presne stanovit, za ake sluzby ci vykony sa mozu vyberat poplatky. A ano, poplatok za prednostne vysetrenie by mal byt povoleny, nakolko umoznoval efektivnejsim sposobom cerpat zdravotnu starostlivost. Totizto hodnota cakania je pre kazdeho rozdielna. Samozrejme, nemalo by sa stavat, ze pacienti bez prednostneho vysetrenia by boli odsuvani na druhu kolaj. Na to je treba zabezpecit a aj vymahat regulacne pravidla pre tento typ poplatku.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, vcera Eurostat zverejnil pocet umrtim, ktorym sa dalo predist. Podla toho sme 4 najhorsi. viac ako 40 percentam umrtim sa dalo predist.
Odpoveď Dušana Zachara:
Na Slovensku nemáme dostatočné dáta a výskum, ktorý by dokázal nájsť jednoznačné, vedecky podložené odpovede na to, prečo patrí odvrátiteľná úmrtnosť v SR k najvyšším v EÚ. Príčin vysokej odvrátiteľnej úmrtnosti môže byť viacero, pravdepodobne jednou z najdôležitejších je zlá životospráva. Zdravšími stravovacími návykmi, dostatkom pohybu a menším stresom často dokážeme urobiť pre svoje zdravie oveľa viac, ako môžu lekári v rámci poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Určite máme obrovské rezervy najmä v primárnej (predchádzanie vzniku chronických ochorení osvetou na podporu zdravého životného štýlu) a terciárnej prevencii (dodržiavanie liečebného režimu a zmena životosprávy v záujme zlepšenia priebehu už získaného ochorenia).
V oblasti zdravotníckeho systému treba opätovne naštartovať prerušenú reformu zdravotníctva, ktorá by sa mala zamerať na narovnanie motivácií aktérov a dosahovanie výsledkov zdravotnej starostlivosti.
V rámci objektivity treba tiež overiť, či sú dáta z úmrtnostných štatistík reportované Slovenskom európskym autoritám dostatočne validné, nakoľko si viem predstaviť, keďže tu je značný neporiadok v dátach, že dôvod úmrtia – zlyhanie srdca – sa na Slovensku v rámci určitej lajdáckosti priraďuje častejšie, ako je “kóšer”, ku kardiovaskulárnym ochoreniam, ktoré hrajú v rámci odvrátiteľnej úmrtnosti jednoznačný prím, hoci pacient mohol v skutočnosti trpieť napríklad inou vážnou “neodvrátiteľnou” chorobou.
Otázka (Noema Hipká, Nový Čas)
Dobrý deň, na základe nášho telefonátu Vám zasielam štúdiu EK ohľadom podávania zdravotnej starostlivosti v členských štátoch EÚ. Zo štúdie vyplynuli tieto závery:
V roku 2013 v Európskej únii zomrelo 1,7 milióna ľudí mladších ako 75 rokov. Z toho až 577 tisíc úmrtí (čo predstavuje približne 34 percent celkových úmrtí) je možné považovať za predčasné vzhľadom na súčasné poznatky a technológie v medicíne. Infarkt (184 800 úmrtí) a mŕtvica (takmer 94 000 úmrtí) pritom tvorili až takmer polovicu týchto úmrtí ľudí mladších ako 75 rokov. V štatistikách úmrtí za rok 2013, ktorým sa dalo pri dnešných medicínskych poznatkoch predísť, patrí Slovensku štvrté najhoršie umiestnenie spomedzi 28 krajín EÚ. Podľa štatistík 44.6 percent všetkých úmrtí za tento rok patrilo na Slovensku do kategórie tých, ktorým sa dalo predísť. Vyšší počet v rámci členských štátov EÚ majú v tejto kategórii už len Rumunsko, Lotyšško a Litva.
OTÁZKY:
Odpoveď Dušana Zachara:
Treba povedať, že relatívne vysoké čísla odvrátiteľnej úmrtnosti nie sú pre Slovensko lichotivé. Upozorňujú nielen na to, že treba zlepšiť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a naštartovať opäť reformu zdravotníctva, ale aj na veľké rezervy v oblasti prevencie a osvety, keďže lepšou životosprávou, zdravšími stravovacími návykmi, dostatkom pohybu a menším stresom často urobíme viac pre svoje zdravie ako môžu lekári.
Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deň, mám ešte jednu otázku. Ministerstvo zdravotníctva od decembra porovnáva ceny prístrojovej techniky. Od apríla vydal Drucker nový príkaz pre nemocnice, ako majú postupovať pri nákupoch. Nemocnice musia najskôr ministerstvu poslať technické požiadavky, na základe nich MZ spracuje priemernu cenu zdravotníckej techniky a zašla nemocnici svoje stanovisko. Následne nemocnica uskutoční prieskum trhu a predloží ministerstvu žiadosť so všetkými detailami. Ministerstvo posúdi žiadosť a ešte raz porovná finálnu cenu s databázou, až potom vydá stanovisko.
Odpoveď Dušana Zachara:
Ak predpokládame, že na ministerstve sedia poctiví analytici a úradníci, môže takýto postup obmedziť výrazne nehospodárne nákupy. Aby si mohla aj verejnosť vytvoriť názor, či je to naozaj tak, je potrebné, aby boli tieto informácie aj zverejnené.
Otázka (Veronika Šoltinská, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, posielam vyjadrenia.
Úsek Svrčinovec-Skalité je extrémne drahý. Ten úsek bolo veľmi ťažké aj obhájiť. Argumentácia proti bola taká, prečo staviame Svrčinovec-Skalité, keď stačí komunikáciu prepojiť na Českú republiku, kde je rýchlostná cesta cez Český Tešín, ktorá
Prečo sa začal najprv stavať úsek Svrčinovec-Skalité a nie iné úseky na Kysuciach?
Lebo to bolo pripravené. Každá garnitúra vie stavať v zásade to, čo tie predchádzajúce pripravili. Prečo sa najprv pripravovali úseky od Čadce vyššie má tiež svoju logiku. Od Žiliny po Čadcu je dnes veľmi dobrá cesta. Nie je stará a vedie kompletne mimo obcí. Kedysi bola budovaná ako polovičný profil budúcej diaľnice.
+ k R3 parafráza
Ján Kovalčík pripúšťa predefinovanie R3 na cestu prvej triedy, no dodáva, že najprv treba posúdiť, koľko by na tom štát dokázal reálne ušetriť.
Je to takto v poriadku?
Odpoveď Jána Kovalčíka:
O ťažkom obhajovaní úseku Svrčinovec – Skalité to bola skôr bacground info pre Vás, takmer 4 roky pri tom nie som, nech to vysvetľuje MDVRR (ja mám len veľmi sprostredkované info).
Ja sa radšej vyjadrím k dopravnému významu a primeranosti riešení (verím, že si niečo vyberiete):
Úsek D3 Čadca – Svrčinovec vyrieši najužšie miesto na dôležitom tranzitnom ťahu do Poľska i ČR. Práve tu ťažká nákladná doprava nadmieru zaťažuje obce, ktorými prechádza. Je veľká škoda, že finále jeho projektovej a majetkovej prípravy sa pretiahlo o celé roky.
Pôvodne mal ísť úsek Čadca -Svrčinovec do výstavby čo najskôr po nadväzujúcom úseku Svrčinovec – Skalité, ktorý sa tento rok už dokončuje. Spolu umožnia skompletizovať D3-ku od tunela Horelica pri Čadci až po hranicu s Poľskom.
Ostatné úseky na D3 nie sú až tak akútne potrebné. Od Žiliny po Čadcu je veľmi dobrá cesta, ktorá vedie kompletne mimo obcí. Kedysi bola budovaná ako polovičný profil budúcej diaľnice. Aspoň tu je teda čas korigovať zbytočne drahé technické riešenie dvoch zostávajúcich úsekov D3, kde vidím veľký potenciál úspor a zvýšenia hodnoty za peniaze.
Mimoriadne zlá je situácia na Orave, hlavne v severnej časti. Neznamená to však, že je tam nutné stavať rýchlocestu. Predpokladám, že by stačila nová cesta prvej triedy vedúca mimo obcí, ktorá môže byť podstatne lacnejšia ako polprofil rýchlostnej cesty. Určite by som odporúčal takúto alternatívu riadne posúdiť a porovnať.
Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deń, v súvislosti s pripravovaným článkom o verejnom obstaravaní prístrojov, služieb aj zdravotníckeho materiálu, vás chcem poprosiť o informácie:
Odpoveď Dušana Zachara:
1. Ak tu máme štátne vlastníctvo nemocníc je potrebné mať vo funkciách buď rovných ľudí, ktorí sú zodpovední za obstarávanie a celé hospodárenie a fungovanie nemocníc alebo mať nastavené také automatické pravidlá a reguláciu, ktorá prinesie trest – sankcie či postihy, v prípade pochybení. A to absentuje. Namiesto toho prichádza odmena pre zle hospodáriacich – oddlženie. Všetko je o zle nastavených motiváciách aktérov.
2. Áno, často sa stáva, že podmienky tendra sú priam ušité na mieru určitému uchádzačovi, čo je bohužiaľ na škodu pacientov, ako aj celej spoločnosti. Konkurenti “šípia” často už vopred , že tender je koncipovaný v prospech jedného uchádzača, a tak ani nestrácajú čas, energiu a financie na zapájanie sa do takýchto tendrov. Iní sú zas v takýchto obstarávaniach často nasadzovaní len “do počtu”, aby sa fingovala súťaž. Príčinou je slabá morálka v spoločnosti, nedostatočná vymáhateľnosť práva, žiaden trest za zlé hospodárenie nemocníc, ale len sústavné oddlžovanie, štátne či verejné vlastníctvo nemocníc, neúčinná štátna regulácia a pod.
3. Môžme len veľmi orientačne odhadovať. V minulosti sme napríklad prezentovali teoretický predpoklad, že ak by vo všetkých jednoponukových tendroch nemocníc súťažili dvaja uchádzači, výsledné ceny týchto tendrov by v dôsledku súťaže mohli klesnúť o takmer 19 miliónov EUR ročne. Nemocnice by tak mohli ušetriť až 11,6 % z prostriedkov vynaložených na jednoponukové obstarávania.
4. a 5. Pri určitých komoditách môže priniesť centrálne obstarávanie určité úspory, najmä z rozsahu. Treba mať však na zreteli, aby sa centralizáciou nákupov necentralizovala aj korupcia. A tiež sa nedá vylúčiť, že niektoré nemocnice, ktoré hospodária vyrovnane a načas platia faktúry, by si vedeli niektoré tovary a služby obstarať pre seba výhodnejšie, ako by im to vyrokoval v rámci centrálneho obstarávania štát, ktorý združuje aj vysoko zadlžené a platobne neschopné zariadenia.
6. Neviem to odhadnúť.
Otázka (Lucia Tomečková, zenyvmeste.sk)
Dobrý deň, prosím Vás o odpoveď na dole uvedené otázky do článku, ďakujem pekne.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, sedim na tlacovke poistovne dovera a chcela by som vas poprosit o vyjadrenie. Podla rebricka dovery je najhorsie hodnotena univerzitna nemocnica bratislava.
Odpoveď Dušana Zachara:
Dozaista hrá aj prostredie svoju rolu, čo sa týka vnímania zo strany pacientov a ich spokojnosti s nemocnicou. Ak zo stien opadáva omietka, mnohé budovy a ich zariadenie nespĺňajú ani základné normy hygieny a štandardov kvality, na toaletách chýba WC papier, tak to neprispieva k dôvere pacienta v nemocnicu. Čisté prostredie s moderným zariadením a vybavením je jedným z predpokladov, že sa pacient bude cítiť spokojný, čo tiež pozitívne vplýva na progres v jeho liečbe. Samozrejme, ak nemocnica dlhodobo generuje straty a navyšuje dlh, a personálne náklady dosahujú niekedy až 80-90% príjmov od poisťovní, tak neostávajú nemocnici žiadne peniaze na svoju obnovu a investovanie do modernizácie infraštruktúry. To sa týka aj UNB.
Takéto rebríčky sú dôležité tak pre pacientov, ako aj pre poisťovne a iných stakeholderov, aby sa vedeli lepšie rozhodovať. Poisťovne, aby vedeli aj na základe tohto indikátora kvality odmeňovať poskytovateľov, pacienti, aby si pri plánovaných výkonoch mohli vyberať aj na základe tohto indikátora a ostatní, aby tlačili na poskytovateľov, aby zlepšovali svoje služby, prostredie a starostlivosť. Vzájomné porovnávanie motivuje a tlačí na zlepšovanie kvality.
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Slovensko je pomerne hlboko pod priemerom EÚ aj OECD, čo sa zdravých rokov života týka.
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Áno, zanedbávanie prevencie patrí k hlavným príčinám kratšieho života v zdraví a predčasnej úmrtnosti na Slovensku. Ale pozor, nejde len (ani hlavne) o sekundárnu prevenciu, teda preventívne prehliadky – tie ešte ako-tak fungujú, hoci tiež je čo zlepšovať.
Viac ako v sekundárnej prevencii, teda včasnom zachytávaní ochorení, na Slovensku zlyhávame v primárnej a terciárnej prevencii. Čo to znamená? Žalostne málo robíme v predchádzaní vzniku chronických ochorení osvetou na podporu zdravého životného štýlu (primárna prevencia). Nedostatočná pozornosť sa venuje aj potrebnej zmene životného štýlu a stravovacích návykov v záujme zlepšenie priebehu už získaného ochorenia (terciárna prevencia). V týchto oblastiach je priestor na zlepšovanie obrovský. Na jeho využitie paradoxne stačí oveľa menej zdrojov ako môže premyslená a účinná prevencia následne šetriť.
Pripájam aj pasáž z našej analýzy “Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva”. Možno tam nájdete niečo výstižnejšie do Vášho článku:
Nákladnou liečbou preplácame zanedbávanú prevenciu
Výrazne rastúce náklady na pacientov s chorobami srdca a ciev (spolu za lieky, ambulantné vyšetrenia i hospitalizácie) doteraz priniesli iba nevýrazný pokles mortality na tieto choroby (jeden z najslabších v OECD, viď kapitola 2). Je tak zrejmé, že slovenské zdravotníctvo v boji s najrozšírenejšou z chronických civilizačných chorôb zatiaľ zlyháva. Nájsť a eliminovať dôvody tohto stavu by malo byť jeho najvyššou prioritou.
Na základe dostupných údajov a porovnaní so zahraničím predpokladáme, že hlavným dôvodom zlyhávania je dlhodobé podceňovanie a zanedbávanie prevencie:
Najmä primárna prevencia v SR citeľne chýba a zostáva na okraji pozornosti rezortu zdravotníctva. Z jeho rozpočtu nie sú vyčleňované zdroje ani na krytie vládou schválených národných programov (napr. Národný program podpory zdravia, Národný program prevencie ochorení srdca a ciev a ďalšie), a tak spravidla zostávajú v rovine zámerov, bez adekvátneho plnenia. Nie sú vytvorené ani legislatívne podmienky na to, aby primárnu prevenciu významnejšie financovali zdravotné poisťovne zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Nevyužíva sa tak značný potenciál predlžovania života v zdraví a tým aj šetrenia verejných zdrojov, ktoré prináša vzdelávanie a podpora zdravého životného štýlu v mnohých vyspelých krajinách.
Primárna prevencia na Slovensku sa paradoxne obmedzuje na aktivity Svetovej zdravotníckej organizácie a poradne zdravia na pracoviskách regionálnych úradov verejného zdravotníctva, pričom aj účasť Slovenska v medzinárodnom projekte CINDI (Countrywide Integrated Non-commmunicable Deseases Intervention Program) je pre nedostatok zdrojov obmedzená iba na dva okresy. Dosah je tak výrazne limitovaný a zďaleka nemôžu plniť úlohu plošnej (populačnej) intervenčnej stratégie, aká je v prípade najrozšírenejších chronických ochorení potrebná. Rovnako ju so značne limitovanými zdrojmi nedokážu nahradiť sporadické aktivity mimovládnych organizácií, aj keď viaceré sú nesporným prínosom. Biednu ponuku zdravotnej osvety tak čiastočne suplujú médiá z vlastnej iniciatívy, a tiež farmaceutické spoločnosti, ktoré však už popritom zákonite sledujú vlastné komerčné ciele.
ODPORÚČANIA
….
Prevencia (osveta, vzdelávanie)
5 V súlade s názvom rezortu ,,zdravotníctva“ venovať adekvátnu pozornosť nielen chorým ale aj zatiaľ zdravým. V záujme starostlivosti o zdravie celej populácie podporovať primárnu prevenciu s dôrazom na podporu zdravého životného štýlu a elimináciu rizikových faktorov najrozšírenejších chronických chorôb v SR, a to nielen v rovine deklarácií a schvaľovania programov prevencie ale aj zabezpečením zdrojov na ich uskutočňovanie (v ostatných rokoch zostávajú iba na papieri, bez zdrojového krytia). Ak štát nemá kapacity na tvorbu a realizáciu aktivít, ktorými by účinne plnil programy prevencie, prípadne v tom nevie byť dostatočne efektívny, vytvoriť grantovú schému na podporu zdraviu prospešných projektov.
6 Úpravou legislatívy umožniť zdravotným poisťovniam, aby programy primárnej prevencie cielenej na zatiaľ zdravých i terciárnej prevencie pre chronicky chorých (zmena návykov zhoršujúcich priebeh už získaného ochorenia) mohli financovať rovnako ako sekundárnu prevenciu (skríningové vyšetrenia) či liečebnú starostlivosť. Napríklad umožniť vytváranie/podporu motivačných programov na podporu zmeny životného štýlu (nielen) u chronicky chorých – znižovanie nadváhy či vystavovania sa ďalším rizikovým faktorom. Ide o efektívny spôsob ako znižovať rozšírenie chronických chorôb, zmierňovať ich následky a redukovať riziko nezvládnuteľného rastu výdavkov a deficitu zdravotníctva.
7 Zvýšiť zdravotnú gramotnosť populácie. Výrazne zintenzívniť osvetu o zdravom životnom štýle a prevencii najrozšírenejších ochorení, vrátane potrebných úprav v obsahu vzdelávania (zavedenia výchovy ku zdraviu) už na základných školách. 8 Zosúladiť receptúry a iné usmernenia pre zariadenia spoločného stravovania detí v predškolskom a školskom veku so zásadami zdravej výživy a odporúčanými výživovými dávkami pre obyvateľstvo v SR v príslušných vekových skupinách.
9 Zabezpečiť ďalšie vzdelávanie pracovníkov zariadení spoločného stravovania (najmä školských a závodných jedální) v otázkach zdravej výživy a odporúčaní pre nutrične vyváženú stravu.
10 Odstraňovať chudobu a sústrediť sa na zlepšenie zdravotného stavu občanov žijúcich v horších životných podmienkach, resp. rómskej populácie. Pri boji s chudobou pokračovať v znižovaní odvodov pre ľudí s nízkym príjmom a v posilňovaní súbehu dávok v hmotnej núdzi a príjmu z práce tak, aby sa aj pri nízkom príjme či poberaní sociálnych dávok viac oplatilo pracovať.
11 Pravidelný monitoring zdravotného stavu a dodržiavania hygienických štandardov cieliť priamo na rizikové komunity, teda ľudí žijúcich v horších životných podmienkach. Pre takéto komunity zabezpečiť osvetu o ich hlavných rizikových faktoroch spôsobom, ktorému dokážu účinne porozumieť.
Otázka (Martin Benko, SITA)
Dobrý deň, prosím vás o kratšie vyjadrenie k otázkam:
Odpoveď Jána Kovalčíka:
1 a 2. Hlavné mesto bude potrebovať prepojenie popod Malé Karpaty. Nie však pre tranzit, ktorý je medzi D1 a D2 v smere do ČR veľmi slabý, ale pre oveľa silnejšiu dopravu medzi východom a západom metropoly, ktorá zbytočne zahlcuje oba diaľničné mosty cez Dunaj i hlavné ťahy v širšom centre mesta. Preto treba hľadať riešenie, ktoré má najväčší dopravný potenciál. V územnom pláne Bratislavy i kraja sú hneď tri prepojenia križujúce Malé Karpaty, pričom je zjavné že v najbližších desaťročiach je reálne postaviť iba jedno takéto prepojenie. Keďže zatiaľ chýba ich seriózne porovnanie, protežovať jeden konkrétny variant (najvzdialenejší od mesta) nie je namieste.
Považujem za unáhlené teraz sľubovať riešenie, ktorého prínos nebol riadne overený vierohodným dopravným modelom (staršie posúdenia D4 nemali ešte k dispozícii smerové dopravné prieskumy v Bratislave a celom dotknutom regióne). Ak nový minister dopravy nechce opakovať chyby svojho predchodcu, mal by zabezpečiť neskreslené porovnanie variantov východo-západného prepojenia v Bratislave, a to skôr, ako dá NDS pokyn pokračovať v príprave najdlhšieho a najdrahšieho prepojenia, ktorým je severná časť D4 (po vynaložení miliónov eur na projekty sa bude ťažšie priznávať, že iné z teraz prehliadaných riešením môže mať väčšie prínosy, navyše za menej peňazí).
3. Bývalé vedenie ministerstva sa zaviazalo odovzdať koncesionárovi potrebné pozemky a zabezpečiť stavebné povolenia v lehotách, ktoré sa nedali stihnúť. Za ich nedodržanie by musel štát koncesionára odškodniť. Alebo by tlačil úradníkov vydať všetky stavebné povolenia expresne aj za cenu porušenia zákonom vyžadovaného postupu. Tento týždeň schválené posuny termínov v koncesnej zmluve by tomu mali predísť.
Vítame, že pod vedením nového ministra sa zreálňujú lehoty, ktorými minulé vedenie chcelo zaviazať štát. Nebolo reálne ich dodržať a viedli by k vopred istým kompenzačným udalostiam, za ktoré by štát musel koncesionára odškodniť, čomu sa posunom termínov predišlo. Mrzí nás však, že väčšina ďalších rizík projektu, na ktoré sme upozornili, je aj novým vedením rezortu podceňovaná a naďalej neriešená. Napr. nedostatočné overenie vplyvu na dopravu v Bratislave, chybný výpočet socio-ekonomických prínosov projektu, uprednostnenie riešenia okrajového tranzitu pred rádovo významnejšou dopravou s cieľom v Bratislave, nejasne definovaná sankcia za oneskorené uvedenie úsekov do užívania, či vytváranie skrytého dlhu.
Protischránkové ustanovenia sa nám javia ako nedostatočne účinnné (marketingovo však zrejme poslúžili). Túto otázku však odporúčam položiť radšej právnikom, napr. a.leontiev@taylorwessing.com, alebo s Transparency Slovensko. V tejto oblasti sú oni experti a ja iba laik.
Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko.
Odpoveď Petra Goliaša:
Zanedbavanym protikorupcnym nastrojom je doraz na meranie a zverejnovanie vysledkov verejnej spravy. Korupcia prekvita najmä tam, kde nesledujete efektivnost a kvalitu. Napriklad ak sa nikto nepozera na prinos investicnych projektov vo vztahu k ich nakladom, prechadzaju aj projekty s velkou mierou plytvania v prospech casto dopredu urcenych skupin podnikatelov previazanych s politikmi. To iste plati o zakonoch. Ak nikto nehodnoti ich dopady, prechadzaju aj zakony zvyhodnujuce uzke zaujmove skupiny na ukor ostatnych. Podobne ak nikto nehodnoti efektivnost a kvalitu nemocnic, nemaju zabrany nakupovat predrazene tovary a sluzby. Dalsim prikladom je nefunkcna kontrola sudnej moci, prokuratury alebo policie.
Korupcia vznika zneuzitim moci. To je mozne vtedy, ked neexistuju alebo nefunguju pravidla na kontrolu a regulovanie vykonu moci. Ak ma niekto neobmedzenu moc, skor ci neskor ju zneuzije vo svoj prospech. Zaviest pravidla pre kontrolu vykonu moci je preto nevyhnutne. Ucinnou kontrolou vykonu moci je prave meranie a zverejnovanie vysledkov.
Slovensko urobilo velky pokrok v boji s korupciou zavedenim povinneho zverejnovania zmluv so statom. Vdaka tomu vyplavalo na povrch viacero skandalov. Väcsia otvorenost v porovnani s inymi statmi moze mat paradoxne negativny vplyv na uroven vnimania korupcie. Jednoducho, kde sa o korupcii viac hovori, tam ju ludia aj viac vnimaju. Udaje o vnimanej korupcii za Slovensko preto povazujem za ciastocne skreslene, cim vsak vobec nechcem podcenit skodlivost tohto problemu.
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovednaie na nasledujuce otazky. Slovensko ide stavat Narodny futbalovy stadion. Pritom podla zmluvy Slovensko uz ma kategoriu UEFA 4 ma.
Odpoveď Petra Goliaša:
Podobne investicie by sa mali vzdy obstaravat v transparentnej sutazi, z ktorej by pre stat vyplynula najvyhodnejsia cena. Ak stat odkupi uz existujuci stadion od sukromnika, pojde vlastne o obidenie sutaze s vysokym rizikom plytvania verejnych zdrojov.
Navyse si nemyslim, ze stat potrebuje vlastnit stadion. Staci si prenajat priestory pre zapasy reprezentacie. Samozrejme, tiez v sutazi.
Je pravom politikov rozhodnut, ci budeme vyuzivat jeden alebo viac stadionov, alebo dame peniaze radsej napriklad na vyssie platy ucitelov. A je pravom obcanov tieto rozhodnutia kritizovat alebo chvalit. V konecnom dosledku politici ponesu nasledky svojich rozhodnuti vo volbach.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Pripravujem clanok o zmene v CR, kde idu zaviest rozdelene hodiny matematiky (ako je to na jazykoch) a skolam zaplatia dvoch ucitelov miesto jedneho. Chcela som Vas poprosit o Vas nazor:
Odpoveď Petra Goliaša:
Podla OECD ma na vysledky vplyv skor kvalita ucitela nez velkost triedy. Slovensko ma navyse v medzinarodnom porovnani skor mensie triedy a nizsie platy ucitelov. Preto by som odporucil zvazit, ci by peniaze vyclenene navyse nebolo vhodnejsie pouzit na zvysenie platov existujucich ucitelov. Sucasne treba merat a zverejnovat pridanu hodnotu na skolach, aby sme vedeli lepsie vyhodnotit pracu konkretnych ucitelov.
Otázka (Marek Zgalinovič, RTVS)
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Komentár INEKO k dnes schváleným zmenám v koncesnej zmluve na D4R7
Došlo k výraznému posunu termínov, v ktorých sa ministerstvo zaväzuje odovzdať koncesionárovi potrebné pozemky a zabezpečiť stavebné povolenia. Bývalé vedenie ministerstva sa totiž zaviazalo k lehotám, ktoré sa nedali stihnúť. Za ich nedodržanie by musel štát koncesionára odškodniť (alebo by tlačil úradníkov vydať všetky stavebné povolenia expresne aj za cenu porušenia zákonom vyžadovaného postupu). Dnes schválené zmeny by tomu mali predísť.
K ostatným zmenám v komplikovanej zmluve (všetky boli žiaľ zverejnené až dnes) sa zatiaľ neviem zodpovedne vyjadriť. Napr. protischránkové ustanovenia sa mi zdajú neúčinné, ale musím ešte konzultovať s expertmi.
Celkovo:
Vítame, že pod vedením nového ministra sa zreálňujú lehoty, ku ktorým sa štát zaviazal, hoci ich nevedel splniť a musel by za to koncesionára odškodniť. Mrzí nás však, že väčšina ďalších rizík projektu, na ktoré sme upozornili, je aj novým vedením rezortu podceňovaná a naďalej neriešená.
Otázka (Jana Liptáková, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o iniciative, na ktorej sa podielal aj Martin Filko, Najlepsi z moznych svetov – Hodnota za peniaze, a rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO. Poprosila by som o odpovede:
Odpoveď Petra Goliaša:
Tu je nase stanovisko k iniciative. Projekt ma viacero rizik, klucove bude personalne obsadenie a autonomia analytickych centier, ktore by mali zverejnovat aj analyzy, ktore nebudu vzdy v sulade s predstavami politikov. Navyse bude tazke bojovat s administrativnymi prekazkami pri zavadzani novych cielov sledujucich efektivnost verejnych vydavkov a tiez pri merani plnenia tychto cielov. Z tychto dovodov nemam velke ocakavania, ale projektu drzim palce.
Otázka (Marek Poracký, Adam Valček, SME)
Dobrý deň, podľa Vášho dnešného článku o obchvate INEKO upozornilo, že “pri výstavbe cesty R1 nie je pevne stanovený termín ukončenia zmluvy medzi štátom a firmou”. Našu pripomienku ste otočili naruby – naopak pri R1 termín ukončenia stanovený bol, pri D4 to nie je. Prosím, opravte to aspoň na webe.
Keď už Vám píšem, tak aj k ďalším nepresnostiam v článku:
S pozdravom
Ján Kovalčík, INEKO
Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý, poprosím o stanovisko. Cez víkend Kažimír informoval o investičnej výnimke zo zákona o dlhovej brzde. Tvrdí, že bez nej bude problém zafinancovať stavby diaľníc, keďže po roku nebudeme mať už prístup k eurofondom.
Odpoveď Petra Goliaša:
Na hranici dlhovej brzdy sme kvoli nezodpovednemu minaniu verejnych zdrojov, ked vlada od roku 2014 nevyuzila dobre ekonomicke podmienky na znizenie dlhu aj deficitu. Uvolnit dlhovu brzdu a otvorit cestu dalsiemu minaniu by teda bolo len pokracovanie v nezodpovednej politike. Ak chce vlada investovat, musi si na to najskor vytvorit priestor vo verejnych financiach znizenim dlhu.
Dalsi problem je, ze na Slovensku nefunguje hodnotenie efektivnosti investicii. Verejne zdroje sa tak casto minaju na projekty s nizkou navratnostou, dochadza k ich plytvaniu. Navyse sa casto spajaju s prospechom uzkych skupin podnikatelov prepojenych s politikmi. Zavedenie investicnej vynimky by otvorilo dvere na realizaciu projektov, ktorych prinos pre krajinu je otazny. Problematicke identifikovanie rozumnych investicnych projektov by mohlo znefukcnit dlhovu brzdu, co by bolo hrozbou pre dlhodobu udrzatelnost verejnych financii.
Otázka (Nikola Richterová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, či sa mi viete vyjadriť k téme zvyšovanie veku odchodu do dôchodkov. Odborári majú požiadavky, podľa ktorých by mali mať ľudia s náročnejšou prácou možnosť ísť do predčasného dôchodku bez toho, aby sa im neskôr skrátil.
Odpoveď Petra Goliaša:
Narocnost povolania by sa pri odchode do dochodku nemala brat do uvahy, rozhodujuci by mal byt zdravotny stav pracujuceho. V pripade znizenej schopnosti pracovat by mal ist na ciastocny invalidny dochodok.
Predlzovat dochodvy vek je nevyhnutnost vzhladom na pokles porodnosti a starnutie obyvatelstva. Ak sa ludia dozivaju stale vyssieho veku a maju malo deti, musia sa zmierit s tym, ze budu dlhsie pracovat. Inak by dochodkovy system vytvaral stale väcsie deficity, ktore by ohrozovali stabilitu verejnych financii.
Aj pri planovanom predlzovani dochodkoveho veku penzijny system stale nie je dlhodobo stabilizovany a treba hladat dalsie opatrenia. Jednou z moznosti je pomalsi rast novopriznanych dochodkov, co by dlhodobo viedlo k znizeniu miery nahrady.
Otázka (Michal Lehuta, TREND)
Dobry den, pisem temu o nezavislych kontrolnych a regulacnych organoch. Vedeli by ste mi poslat par viet k UDZS, pripadne VSZP? Konkretne:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka nezávislosti je akútnejšia pri ÚDZS, nakoľko tento dohľadový orgán má mať pod palcom správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom zo strany poskytovateľov a tiež má kontrolovať zdravotné poisťovne, pričom tak pri poskytovateľoch, najmä čo sa týka ústavnej zdravotnej starostlivosti, ako aj pri verejnom zdravotnom poistení majú dominantné postavenie subjekty, kde má vplyv štát, konkrétne MZ SR. Ide tu o problém konfliktu záujmov, kde treba k tomu prirátať aj monopol štátu pri stanovovaní pravidiel fungovania sektora. Ak je šéf ÚDZS pod priamym vplyvom vlády, nemusí byť dostatočne “slobodný” vo svojom rozhodovaní a jeho (ne)konanie, ktoré je preto poväčšinou v súlade s predstavami a očakávaniami vládnych funkcionárov, môže byť na úkor verejného záujmu. Úrad môže byť z tohto dôvodu napríklad benevolentnejší k štátnym poskytovateľom či k štátnej poisťovni.
Funkcia predsedu ÚDZS bola pôvodne kreovaná tak, aby nemohla byť vládou kedykoľvek atakovaná hrozbou odvolania predsedu. Ficove vlády však opakovane znížili mieru nezávislosti ÚDZS tým, že výrazne uľahčili odvolanie predsedu ÚDZS. Zo šéfa Úradu si tak systémovo urobili vazala a klasického politického nominanta, od ktorého sa dá očakávať, že nebude prijímať rozhodnutia, ktoré by boli pre vládnu moc a jej záujmy nepopulárne, hoci pre spoločnosť potrebné.
Čiastočne by sa dala nezávislosť predsedu ÚDZS zvýšiť tým, že by bol volený v parlamente a odvolateľný tiež v parlamente, a to až po splnení v zákone taxatívne vymenovaných vážnych dôvodov previnenia sa.
Čo sa týka VšZP, najlepšie by bolo rozdeliť ju na viac častí a väčšinu z nich predať v transparentnom medzinárodnom tendri súkromným subjektom, ktorí tu dnes nepôsobia na trhu s verejným zdravotným poistením, aby sa zvýšila konkurencia a súťaž. Tým by sa odstránili aj možné konflikty záujmov. Tým ale, že VšZP je momentálne taká dominantná na trhu a je “trendsetter”, ktorý musia ostatné poisťovne nasledovať, je aj kľúčová pre prípadný úspech zmien chystaných novým ministrom zdravotníctva. Ak by minister nemal vplyv na VšZP, nemohol by ani sľubovať žiadnu optimalizáciu siete. Na druhej strane, ak by sme nemali štátnu poisťovňu a fungovala by ostrá súťaž medzi viacerými poisťovňami, optimálna sieť poskytovateľov by sa prirodzeným spôsobom vygenerovala pri interakcii na trhu, pričom podmienkou pre to by bol dobre fungujúci štátny alebo nezávislý dohľad (pre prípad zlyhania trhu) a najmä dostatok meraných a zverejňovaných dát a informácií o výsledkoch – o produkcii, kvalite a efektívnosti poskytovaných služieb poisťovní, ako aj poskytovateľov.
Najhoršie by bolo, keby sme tu mali hypoteticky úplne nezávislý ÚDZS a VšZP (politici by na ne nemali dosah) a zároveň nemerali a nezverejňovali výsledky (output) zdravotníctva, vrátane kvality a efektívnosti. Vtedy by takáto konštelácia totižto nemohla viesť k žiadnemu vyvodzovaniu zodpovednosti, ani k politickej zodpovednosti. Predpokladom zvyšovania nezávislosti úradov je preto meranie a zverejňovanie výsledkov. RRZ môže byť preto dosť nezávislá inštitúcia, lebo produkt jej záujmu – hospodárenie, deficit a dlh sa merajú a zverejňujú, rovnako tak jej analýzy a komentáre.
Ešte by som sa rád vyjadril k “outsourcing-u” zodpovednosti štátu pri dozorných radách štátnych subjektov a orgánov na mimovládky. Osobne mám s tým systémový problém. Je v poriadku, ak vláda sľubuje zastúpenie v dozorných radách predstaviteľom politickej opozície. Majú na to mandát. Avšak my, ako nezávislý – tretí sektor, nemáme na to jednak ani kapacitu, ani politický mandát, nenesieme žiadnu zodpovednosť, keďže sme neboli nikým zvolení. Pre nás by bolo oveľa vhodnejšie, keby nám ministerstvo a inštitúcie ako VšZP, NCZI, ÚDZS alebo štátne nemocnice nebránili v prístupe k informáciám, ktoré by sme od nich radi dostávali. Zbierajú neskutočné množstvá dát, ktoré ale nezverejňujú, a ktoré by sme my radi prezentovali a vysvetľovali verejnosti, a tak ich podrobovali verejnej kontrole.
Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň po telefonickom dohovore posielam otázky. MInister zdravotníctva nám včera na otázku, či hovoril s ministrom financií o tom, že by sa nemocnica nakoniec staval za štátne peniaze povedal:
„Bavlimi sme sa aj na túto tému, myslím si, že je nejaká zhoda na ministerstve fianancií aj u nás, že asi v súčasnosti je efektívnejšie využitie peňazí z rozpočtu na dostavbu novej nemocnice,“
Na otázku či nemocnica bude na Patrónke, alebo Rázsochách:
“Sú aj iné loklaity, aj Ružinov. My zohľadňujeme samozrejme aj geografickú dostupnosť, územné určenie miesta. To sú všetko veci, ktoré potrebujeme zohľadniť. To či dokážeme za behu napríklad v Ružinove postaviť. Toto všetko v súčasnosti je žiadané odomňa, aby sme na to dali odpovede.”
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Dúfame, že nový minister sa poučí z chýb svojich predchodcov a poloha novej univerzitnej nemocnice v Bratislave tentoraz už nebude vecou zákulisných rozhodnutí ale serióznej analýzy. Tú by malo ministerstvo zverejniť a dať primeraný čas na pripomienky odbornej verejnosti. Umožní to vychytať prípadné nedostatky ešte pred definitívnym rozhodnutím o voľbe lokality.
Považujem za vhodné posúdiť aj variant, v ktorom by sa namiesto jednej obrovskej nemocnice postavili dve stredne veľké – v rôznych častiach Bratislavy.
Opätovné zváženie možnosti financovať nemocnicu zo štátneho rozpočtu je úplne legitímne. Aj tu však platí, že očakávame korektné porovnanie, nie otočku od protežovania PPP k jeho zatracovaniu. Ak ministerstvo ukáže, ako navrhne prevádzkovo efektívnu nemocnicu, odbúra prezamestnanosť i predražené nákupy, nepotrebuje PPP. Ak si to len želá ale má k tomu ešte ďaleko, PPP môže byť lepším riešením.
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o vyjadrenie:
Podla informacie o vyvoji dlhu nemocnic je stav zavazkov spolu na urovni istiny v zdravotnickych zariadeniach v posobnosti ministerstva zdravotnictva 589,98 mil. eur. Ide o historicky dlh. Kde je podla vas ten najvacsi problem, preco sa nemocnice takto velmi zadlzili? Da sa tomu predist?
Odpoveď Dušana Zachara:
Na úvod, dôležitý je ukazovateľ stavu záväzkov po lehote splatnosti – teda načas nezaplatené faktúry nemocníc za dodané tovary a služby dodávateľov.
Predošlé ministerstvo zdravotníctva a vláda si na brzdenie zadlženosti vybrali namiesto prijímania systémových zmien skôr deklarácie a výzvy k zlepšenému manažérskemu prístupu a verili, že sa im lepším riadením štátnych zariadení podarí “ukočírovať” hospodárenie týchto subjektov. Tento prístup je však na rozdiel od systémových automatických pravidiel značne rizikovejší, čo sa týka trvalej udržateľnosti efektov takýchto opatrení, a ako sa ukázalo aj na aktuálnych číslach, počas minulej vlády nielenže neprišlo k zlepšeniu, ale dynamika tvorby nových dlhov sa ešte viac zrýchlila a medziročne ešte viac prehĺbila kumulatívna strata štátnych nemocníc.
Štátne nemocnice sa preto naďalej tak rýchlo zadlžujú, lebo sa napríklad zastavili reformné procesy smerujúce k trasformácii týchto príspevkových organizácií na moderne a transparentne manažované subjekty, ktoré sa riadia tzv. tvrdými rozpočtovými pravidlami pri ich hospodárení. Štátne nemocnice nevidia nad sebou hrozbu nútenej správy, exekúcií, konkurzu, predaja súkromnému investorovi, ak zle hospodária, a naopak, očakávajú oddlženie zo strany štátu, čo neprispieva k ich motivácii lepšie hospodáriť.
Otázka (Martin Sliz, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, poprosil by som odpovede na niekoľko otázok:
Rezort spravodlivosti plánuje predĺžiť povinné zverejňovanie zmlúv z 5 na 10 rokov. Ďalším krokom pre vyššiu transparentnosť by malo byť zverejňovanie životopisov a platov politických nominantov. Ako vnímate tieto kroky? Nemôžu sa politickí nominanti zaštítiť ochranou súkromia pri ich platoch? Je vôbec potrebné, aby sme poznali platy politických nominatov? Už dnes predsa zverejňjú majetkové priznania nielen ústavní činitelia, ale aj riaditelia štátnych podnikov, či členovia ich dozorných rád.
Opozícia volá aj po zverejnení registra diskvalifikácií, ktorý obsahuje informácie o osobách, ktorým súd zakázal výkon funkcie štatutárneho orgánu, člena dozornej rady, vedúceho organizačnej zložky, prokuristu v obchodných spoločnostiach alebo družstvách. Mala by si tento návrh osvojiť vláda?
Čo iné vám chýba v PVV a Národnom programe reforiem, čo by akútne potrebovalo Slovensko pre stransparentnenie fungovania štátnej správy?
Odpoveď Petra Goliaša:
Sme radi, presne k tymto krokom sme spolu s TIS a Alianciou Fair Play politicke strany vyzyvali pred volbami:
V druhej linke su aj dalsie nase spolocne poziadavky.
Otázka (Monika Toporcerová, Plus JEDEN DEŇ)
Dobry den, v suvislosti so záverom vcerajsieho rokovania Republikovej rady Jednoty dôchodcov na Slovensku o snahe dosiahnut 13. dôchodok poprosim o vyjadrenie za INEKO:
Odpoveď Petra Goliaša:
Z pohladu verejnych financii by to znamenalo znacnu zataz, ktora by zvysila tlak na rast dlhu a este by zhorsila udrzatelnost dochodkoveho systemu. Potrebne su skor opatrenia na znizenie deficitu v penzijnom systeme. Pri starnuti obyvatelstva jednoducho nebude dost penazi na vyssiu stedrost v penziach od statu.
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o vyjadrenie. Tento krat dve rozne temy.
1. Vlada si dala za ciel skratenie cakacich lehot na zdravotne aj osetrovatelske vykony, napriklad zavedenim maximalnych cakacich lehot na planovane vykony.
2. Vlada sa zaviazala aj k znizeniu spotreby liekov pri zachovani kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Akym sposobom by sa mohla znizit spotreba liekov? Slovensko patri ku krajinam, kde je ta spotreba vyrazne vyssia, ale nie je to dosledkom aj toho, ze je malo vseobecnych lekarov, vela pacientov, a tak je jednoduchsie dat im lieky a poslat ich domov a venovat sa dalsiemu pacientovi? Pripadne co su problemy, ktore zvysuju spotrebu liekov a bolo by treba ich odstranit?
Odpoveď Dušana Zachara:
1. Nie, dĺžka čakania nie je nevyhnutne odrazom celkovej kvality zdravotníctva, je najmä odrazom dostupnosti. V mnohých krajinách s vyspelejším zdravotníctvom, ako je to naše, sa čaká oveľa dlhšie na niektoré diagnostické či liečebné výkony. Druhým aspektom môže byť, že na najkvalitnejších lekárov či v najkvalitnejších zariadeniach sa čaká dlhšie z titulu obrovského záujmu – dopyt prevyšuje ponuku a táto nerovnosť sa rieši čakaním. Samozrejme cieľom každého zdravotníckeho systému je postupne skracovať lehoty na čakanie, nakoľko je bez pochýb, že to zvyšuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacienta, ako aj jeho komfort a spokojnosť, čo možno tiež považovať za určité kvalitatívne prvky zdravotníctva.
Stanovenie maximálnych čakacích dôb prispieva k definovaniu zákonného nároku poistenca a vytvára tiež možnosti napríklad na reguláciu zisku poisťovní a tvorbu rôznych poistných plánov. Samozrejme, kapacitné obmedzenia (personál, vybavenie a zdroje) treba mať pri stanovovaní týchto lehôt veľmi dôkladne na zreteli.
2. Prevenciou, osvetou, že nie pri každom ochorení treba navštíviť lekára a pýtať si recept na lieky, zavedením regulačných poplatkov pri návšteve ambulancie lekára, zvýšením doplatkov za lieky, dôsledným presadzovaním generickej preskripcie, dôslednou revíznou kontrolou zdravotných poisťovní pri predpísaných liekoch, odmeňovaním ambulantných lekárov na základe výsledkov liečby, zavedením elektronických služieb, vrátane elektronickej karty poistenca, ktoré by upozorňovali na zbytočné duplicity a nebezpečné kontraindikácie liekov, zavedením štandardných diagnostických a liečebných postupov a pod.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, minister Drucker povedal, ze bude verejne vypocutie noveho sefa VsZP.
Odpoveď Dušana Zachara:
Verejné vypočutie kandidáta ešte pred jeho vymenovaním do funkcie má okrem informatívneho významu aj zmysel v tom, že v prípade nejakých odhalení zo strany opozície či verejnosti, ktoré by vážne spochybnili či už po odbornej alebo etickej stránke osobu kandidáta, tu existuje časový priestor ho nevymenovať a hľadať nových adeptov. Ak by sa takéto spochybnenia vyriekli až po ujatí sa funkcie, odvolanie dotyčného býva spravidla ťažšie a finančne nákladnejšie.
Verím, že ma moji volení zástupcovia v parlamente – poslanci – zastúpia a budú sa zmysluplne pýtať. Ja sa potom rád sprostredkovane cez médiá dozviem, ako verejné vypočutie prebehlo, čo v ňom zaznelo a prípadne to okomentujem, ak si to situácia vyžiada.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, nenasli by ste si cas napisat mi, ktorych riaditelov statnych nemocnic by mal podla Vas minister odvolat a preco?
Odpoveď Dušana Zachara:
Politické nominácie riaditeľov štátnych zdravotníckych zariadení spolu s ich príliš častým striedaním a chybnými motiváciami pri hospodárení je jedným z veľkých neduhov slovenského zdravotníctva. Riaditelia nie sú motivovaní k poctivej koncepčnej práci, ktorá si vyžaduje viac rokov nepretržitého kvalitného manažovania.
Samozrejme, ak nie je predpoklad kvalitného a čestného manažovania, treba urobiť zmeny aj na riaditeľských postoch. Argumentami v prospech či neprospech toho-ktorého riaditeľa štátnej nemocnice by malo byť ako efektívne hospodári, či nastolil zmenu trendu pri zadlžovaní či tvorbe strát, pri pocesoch, aké výsledky dosahuje nemocnica pri liečbe pacientov, či sú pacienti s poskytnutou starostlivosťou spokojní, či sú spokojní zamestnanci, aké prehrešky sa nemocnica dopustila pri správnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ako hospodárne nakupuje tovary a služby, či boli nejaké kauzy, nedeklarované konflikty záujmov a pod.
Otázka (Tomáš Zemko, Topky.sk)
Zdravim Vas, chceli by sme sa spytat jednu otazku ohladom pana premiera a jeho hospitalizacie.
Odpoveď Dušana Zachara:
Rád by som upresnil informácie ohľadne čakacích dôb na plánované operácie na koronárnych artériách v NÚSCH. V posledných rokoch sledujeme výrazný trend znižovania doby čakania na plánované operácie. Je možné, že v súčasnosti sa na tento typ operácie už nečaká, resp. maximálne do 3 mesiacov, dokedy sa nemusia viesť žiadne čakacie zoznamy. Najaktuálnejšie dáta, ktoré máme k dispozícii o čakacích zoznamoch, sú za rok 2014 a v NÚSCH čakalo vtedy na operáciu na koronárnych artériách viac ako 3 mesiace len minimálny počet ľudí – išlo o 28 poistencov Dôvery, ktorí čakali vtedy v priemere 99 dní. Poistenci VšZP a Unionu pri operáciách na koronárnych artériách v NÚSCH buď nečakali v roku 2014 vôbec, alebo čakali maximálne do 3 mesiacov, čiže do 90 dní.
Myslím si, že je aj vo verejnom záujme, aby najvyšší verejní činitelia, v tomto prípade č. 2 a 3 v hierarchii, ktorí sú zároveň i predsedami dvoch najsilnejších strán v koalícii, boli pri plánovaných zákrokoch zoperovaní čo najskôr, keďže ich absencia vo funkciách do určitej miery obmedzuje fungovanie štátu, najmä čo sa týka rozhodovacích procesov.
Nepoznám podrobnosti diagnózy premiéra, nepoznám potrebu urgentnosti tohto zákroku, takže sa neviem vyjadriť.
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o vyjadrenie:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Jana Liptakova, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o jarnej notifikacii Eurostatu o deficite verejnych financii Slovenska za rok 2015. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO. Poprosila by som Vas o zaslanie odpovedi na doleuvedene otazky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Deficit:
Porusenie zaväzku znizit deficit v roku 2015 je pokracovanim nezodpovedneho vladnutia od roku 2014, kedy sa napriek priaznivemu vyvoju ekonomiky zastavilo ozdravovanie verejnych financii. Za posledné tri roky mala vďaka prudkému rastu daňových príjmov vhodné podmienky. Pred ozdravovaním verejných financií však dala prednosť väčšiemu míňaniu. Rovnaky vyvoj ocakavam aj v tomto roku, ked namiesto planovaneho deficitu 1,9% HDP sa opät dostaneme blizko urovne 3%. Pre novu vladu nie je konsolidacia verejnych financii prioritou, o com svedci odklad zaväzku dosiahnut vyrovnany rozpocet na rok 2020 ako aj snaha o zmäkcenie dlhovej brzdy. Rok 2020 je volebny, cize pred volbami nebudeme vediet vyhnodnotit splnenie tohto ciela. Ak by aj vlada naplanovala na rok 2020 vyrovnany rozpocet, realita moze byt vo volebnom roku uplne ina. V skutocnosti sa preto vyrovnany rozpocet posuva do nedohladna. Klucovy problem je, ze ani verejnost od vlady nepozaduje, aby viac konsolidovala. Naopak, program vlády aj požiadavky záujmových skupín vyvolávajú očakávania na prijímanie opatrení, ktoré by viedli k zvýšeniu deficitu aj dlhu. Konsolidovat by vlada pritom mala hned na začiatku volebného obdobia, lebo neskôr to už bude kvôli blížiacim sa voľbám ťažšie.
Dlhova brzda:
Teoreticky je naviazanie dlhovej brzdy na cisty dlh akceptovatelne, aby nebolo obmedzovane riadenie likvidity. Na druhej strane podobnych “dolezitych” vynimiek by sa naslo viac, napriklad uz aj ta o strategickych investiciach. Keby sme mali dlh dostatocne hlboko pod sankcnymi urovnami, tak by argument o riadeni likvidity ci investiciach nehral ziadnu rolu. Problem tiez je, ze Eurostat nerobi notifikaciu cisteho dlhu, cize by sme si museli vytvorit narodne pravidla. A tam je otazka, ako by sme definovali aktiva, ktore nemaju byt ratane do cisteho dlhu. Dalsi problem je, ze keby sme presli na sledovanie cisteho dlhu, tak by sa mali adekvatne znizit sankcne pasma, aby nedoslo k zmäkceniu dlhovej brzdy. Co sa tyka vplyvu zmeny metodologie, neutralizacia by mohla oslabit motivaciu znizovat skryte dlhy. Ale na druhej strane statisticke zvysenie HDP minulej vlade pomohlo. Zhrnutie – rokovat o cistom dlhu a vplyve metodologie ma zmysel, ak by druhej strane islo uprimne o zlepsenie, nie zmäkcenie pravidiel. Zatial mam skor pocit, ze vlade ide najmä o zmäkcovanie pravidiel. So zohladnovanim strategickych investicii nesuhlasim, kedze nie su pravidla, ktore by take investicie definovali a teoreticky by sa tam dalo zahrnut siroke spektrum vydavkov. Navyse si myslim, ze na strategicke investicie by si vlada mala najskor nasetrit. Tak to funguje aj v rodine. Ak si chcete kupit dom, tak najskor setrite. Nikto vam neda vynimku, ak uz ste po krk v dlhoch a nemate uspory.
Otázka (Veronika Sokolová, Hospodárske noviny)
Dobry den, v Hospodarskych novinach pripravujeme prilohu o zdravotnictve, kde by sme chceli cerpat informacie aj z vasich rebrickov nemocnic za rok 2015. Chcela by som sa k tejto teme opytat 4 otazky. Na stranke, kde uverejnujete rebricky nemocnic sa pise: “Hodnotenie nemocnic – ide o jednu z najvýznamnejších reforiem, ktorá môže za relatívne málo peňazí výrazne zlepšiť kvalitu života na Slovensku,”
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o vyjadrenie:
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Spomínate našu analýzu – v nej sú aj odpovede na Vaše otázky. Slovensko vykazuje mimoriadne zlé výsledky najmä v ochoreniach, ktoré sú preventabilnými zabijakmi. Zjednodušene – nezabíjajú nás horšie gény, ani zlá liečebná starostlivosť (hoci určite nie je optimálna) ale asi najviac životný štýl a zanedbávanie prevencie chronických ochorení, ktoré od spôsobu života výrazne závisia.
Závislosť srdcovo-cievnych chorób od životného štýlu je dobre známa. Aj medzi nádorovými ochoreniami Slovensko najviac prevyšuje európsky priemer práve pri tých, ktorým možno predchádzať, keďže súvisia so životným štýlom, najmä stravovacími návykmi (viď str. 27 analýzy dole, aj s poznámkami).
K príčinám určite dávam do pozornosti napr. úvod 2.kapitoly (str. 23),
potom podkapitolu 2.2. (hlavne str. 32-36).
Prípadne pozrite tiež odporúčania na konci analýzy (napr. č. 5-9 na str. 69.
Otázka (Lenka Ježová, TA3)
Zaujímalo by ma akým spôsobom by sa dala celoslovensky riešiť problém reexportu, nakoľko zakázať vývoz do iných krajín je nereálny pre voľný obchod v rámci EÚ.
Odpoveď Dušana Zachara:
Reexport liekov je v súlade so základnou slobodou EÚ, a to voľným pohybom tovarov a služieb na spoločnom trhu. Celoeurópsky pomáha znižovať ceny liekov, čo je celoeurópsky pozitívne pre dostupnosť liekov pre pacientov. Problém nastáva vtedy, ak má reexport za následok nedostatok niektorých liekov v nejakej krajine. Vtedy treba buď naplno využiť regulačný rámec, ktorý je k dispozícii, v našom prípade dôslednú kontrolu pravdivosti nahlasovania liekov vyvážaných do zahraničia a sledovanie dostupnosti liekov v SR a následné ochranné opatrenia zo strany ŠÚKL a MZ SR zabezpečujúce dostatok liekov pre pacientov v SR (napr. aj prípadný centrálny nákup liekov poisťovňami, mimoriadny dovoz zo zahraničia, v jednotlivých prípadoch po konzultáciách s revíznymi lekármi poisťovní umožniť nákup lieku s vyššou cenou, časovo obmedzené povolenie plošne zvýšiť cenu o určité percento nad referenčnú hodnotu pri chýbajúcich dôležitých liekoch), alebo v krajnom prípade, ak to nepomôže, a po dôslednej analýze s dôveryhodnými a robustnými údajmi, ktoré by ukázali, že na Slovensku existuje stály, celoplošný a systémový nedostatok veľkého množstva liekov, pouvažovať nad návratom k menej prísnemu modelu referencovania – napr. stanovovaniu cien liekov na úrovni priemeru 6 najlacnejších krajín EÚ.
K akceptácii posledne menovaného kroku však zatiaľ chýbajú relevantné údaje a argumenty. Podľa zákona o liekoch Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) nesmie povoliť vývoz lieku, ak je liek nedostatkový v SR a jeho vývoz by ohrozil jeho dostupnosť a poskytovanie zdravotnej starostlivosti v SR. Takže riešením “problému reexportu” je, nech sa dodržiava zákon, a nech si ŠÚKL dôsledne plní svoje povinnosti.
Otázka (Jana Trebulová, SME)
Dobrý deň, pred niekoľkými dňami sme robili rozhovor s p. Ivanom Švejnom, ktorý je štátnym tajomníkom na ministerstve práce. Otvorene povedal, že v budúcnosti sa zníži miera náhrady novopriznaných dôchodkov. Vyzval mladých, aby si šetrili, lebo oproti svojej pôvodnej mzde budú mať dôchodok nižší, ako je to v súčasnosti. V článku by sme sa chceli zamyslieť nad tým, akým spôsobom by sa dôchodky mali krátiť. Ako sa to dá urobiť, aby to bolo postupné, nie skokovité. Čo by sa vo vzorci pre výpočet dôchodkov muselo zmeniť a ako by to mohlo vyzerať. Preto Vás chcem požiadať, či by ste mi vedeli napísať, ako by to podľa Vás mohlo prebiehať. Prípadne ako to prebieha v iných krajinách, kde tiež obyvateľstvo starne a dôchodky už nemôžu byť také štedré ako kedysi. Máte predstavu, akým spôsobom by sa znižovanie dôchodkov oproti predošlej mzde dalo urobiť?
Odpoveď Petra Goliaša:
Staci zmenit valorizaciu aktualnej dochodkovej hodnoty (ADH) vo vzorci na vypocet dochodku. Dnes sa ADH valorizuje podla rastu miezd. Udrzatelnost dochodkoveho systemu by vyrazne posilnilo, ak by sme presli na valorizaciu podla inflacie alebo ak by sme pri valorizacii zohladnovali dynamiku starnutia obyvatelstva. Podobny navrh uz bol sucastou reformy prveho piliera, ktoru pripravila vlada Ivety Radicovej. Zmenu valorizacie ADH vsak z navrhu druha vlada Roberta Fica vyskrtla.
INEKO dlhodobo odporuca tuto zmenu ako konsolidacne opatrenie. Sucasne sme pred par rokmi poziadali RRZ o kvantifikaciu dopadov. Vysledkom je, ze zmena valorizacie ADH by mohla pomoct zlepsit bilanciu penzijneho systemu dlhodobo az o 0,75% HDP. Podrobnosti najdete tu
Pre istotu prikladam aj komentar RRZ k prepoctom:
Priebežný dôchodkový pilier funguje na tzv. bodovom princípe, kde výška priznaného dôchodku zjednodušene závisí od celkovej sumy mzdových bodov (závisí od dĺžky kariéry a výšky vymeriavacích základov) a hodnoty jedného takéhoto bodu (nazýva sa aktuálna dôchodková hodnota : ADH). Práve ADH je tým parametrom, ktorý determinuje úroveň mier náhrad, ktoré systém priznáva ľudom odchádzajúcim do dôchodku. Podľa platnej legislatívy sa ADH indexuje rastom miezd, čo prakticky znamená konštantu úroveň mier náhrad v čase. Jednou z možností zlepšenia dlhodobej udržateľnosti je postupne znižovať mieru náhrady priznaných dôchodkov spomalením rastu ADH pod úroveň rastu miezd v ekonomike. V kvantifikovanom scenári je rast ADH od roku 2017 upravovaný o tzv. koeficient udržateľnosti, ktorý zohľadňuje demografický vývoj. Konkrétne ide o 5-ročný kĺzavý priemer medziročných zmien podielu ľudí v dôchodkovom veku a zamestnaných. Citlivosť tohto parametra je upravovaná tzv. parametrom alfa (hodnoty 0-1). Kvantifikácia predpokladá alfu 0,3, čo znamená že 30% vývoja uvedeného podielu sa prejaví v spomalení rastu ADH. V horizonte rokov 2017-2060 je medziročný rast ADH v priemere znižovaný o 0,4 p.b. a miera náhrady dôchodcu iba v priebežnom pilieri (POMB=1, 40 rokov kariéry) poklesne o 7,7 p.b. Automatické mechanizmy vedúce k naviazaniu miery náhrady na vývoj demografie majú nesporne významne pozitívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. Pri úvahách o ich zavádzaní však bude potrebné taktiež detailnejšie analyzovať vplyvy z pohľadu medzigeneračnej spravodlivosti.
Zdroj prepočtov: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
Otázka (Peter Adamovský, The Slovak Spectator)
Dobrý deň, pre periodikum o Slovensku v anglickom jazyku The Slovak Spectator pripravujem článok o cieloch vlády v oblasti nezamestnanosti a rád by som v tomto článku uviedol aj vyjadrenia INEKO. Chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Nezamestnanost klesla pod 10% uz v marci, cize tento ciel je splneny.
V rokoch 2012-16 pocet nezamestnanych klesol zhruba o 100-tisic. Zopakovat to bude tazsie, kedze medzi nezamestnanymi je uz väcsina dlhodobo nezamestnanych, ktori su bez prace aspon jeden rok. Cim dlhsie su ludia bez prace, tym tazsie je obnovit ich pracovne navyky. Navyse dlhodobo nezamestnani maju aj horsie zrucnosti a na trhu prace je preto po nich nizsi dopyt.
Efektivnym opatrenim na znizovanie nezamestnanosti moze byt znizovanie odvodov pre ludi s nizkym prijmom vratane zivnostnikov a dohodarov. Vysoke odvody su totiz barierou, ktoru casto nie su ochotni prekonat a radsej pracuju nacierno alebo rezignuju a poberaju socialne davky. Odvody by sa mali znizit tak, aby klesli naklady na tvorbu pracovnych miest pre ludi s nizkou produktivitou. Bohuzial, vlada toto opatrenie do svojho programu nezaradila.
Namiesto znizovania odvodov vlada planuje priamo vytvarat pracovne miesta pre dlhodobo nezamestnanych cez socialne podniky a priame dotacie. Rizikom je, ze takto vytvorene miesta nebudu udrzatelne a po vycerpani dotacie zaniknu. Priama tvorba pracovnych miest statom preto nie je efektivny nastroj na znizovanie nezamestnanosti. Ako vsak vidime na priklade Madarska, kde stat dotuje pracu statisicom ludi, tento pristup moze umelo stlacit nezamestnanost na nizke urovne.
Na druhej strane, vlada tiez planuje zvysovat kvalifikaciu nezamestnanych cez vzdelavacie kurzy. Ide o dobry zamer, podmienkou je vsak zabezpecit kvalitne kurzy. Preto bude dolezite zaviest metodiku hodnotenia kurzov a pokracovat len v tych, ktore budu mat vysledky.
Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosím vás o stanovisko. Vláda sa zaviazala, že zamestná 100-tisíc ľudí. Ak sa to chce vláda podariť, musela by ale zamestnať výrazne veľa ľudí, ktorí sú na úrade práce dlhšie ako 12 mesiacov.
Odpoveď Petra Goliaša:
V rokoch 2012-16 pocet nezamestnanych klesol zhruba o 100-tisic. Zopakovat to bude tazsie, kedze medzi nezamestnanymi je uz väcsina dlhodobo nezamestnanych, ktori su bez prace aspon jeden rok. Cim dlhsie su ludia bez prace, tym tazsie je obnovit ich pracovne navyky. Navyse dlhodobo nezamestnani maju aj horsie zrucnosti a na trhu prace je preto po nich nizsi dopyt.
Efektivnym opatrenim na znizovanie nezamestnanosti moze byt znizovanie odvodov pre ludi s nizkym prijmom vratane zivnostnikov a dohodarov. Vysoke odvody su totiz barierou, ktoru casto nie su ochotni prekonat a radsej pracuju nacierno alebo rezignuju a poberaju socialne davky. Odvody by sa mali znizit tak, aby klesli naklady na tvorbu pracovnych miest pre ludi s nizkou produktivitou. Bohuzial, vlada toto opatrenie do svojho programu nezaradila.
Namiesto znizovania odvodov vlada planuje priamo vytvarat pracovne miesta pre dlhodobo nezamestnanych cez socialne podniky a priame dotacie. Rizikom je, ze takto vytvorene miesta nebudu udrzatelne a po vycerpani dotacie zaniknu. Priama tvorba pracovnych miest statom preto nie je efektivny nastroj na znizovanie nezamestnanosti. Ako vsak vidime na priklade Madarska, kde stat dotuje pracu statisicom ludi, tento pristup moze umelo stlacit nezamestnanost na nizke urovne.
Na druhej strane, vlada tiez planuje zvysovat kvalifikaciu nezamestnanych cez vzdelavacie kurzy. Ide o dobry zamer, podmienkou je vsak zabezpecit kvalitne kurzy. Preto bude dolezite zaviest metodiku hodnotenia kurzov a pokracovat len v tych, ktore budu mat vysledky.
Otázka (Lucia Vanková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som Vás oslovila do článku ohľadom znižovania daní pre firmy. Podľa zámerov vládnej koalície, ktoré včera formuloval Andrej Danko, je cieľ znížiť dane pre firmy ešte viac, a to pod úroveň okolitých štátov v rámci V4. Posielam zopár otázok k téme:
Odpoveď Petra Goliaša:
Z pohladu znizovania nezamestnanosti by malo vyraznejsi efekt, keby vlada pokracovala v znizovani odvodov pre ludi s nizkym prijmom, vratane zivnostnikov a dohodarov. Ak vlada ponecha aj 25-percentnu hornu sadzbu zdanenia zamestnancov aj zivnostnikov s vyssimi prijmami, bude sa este prehlbovat absurdny stav, ked niektori zamestnanci a zivnostnici platia podstatne vyssie sadzby ako velke firmy.
Pri porovnavani sadzieb s okolitymi krajinami treba brat do uvahy aj dan z dividend, ktora na Slovensku neexistuje. Aj pri vyssich sadzbach dane z prijmu tak z pohladu celkoveho zdanenia prijmu mozeme byt konkurencieschopni.
Prepocty dopadov na verejne financie vam budu vediet povedat na IFP.
Otázka (Branislav Toma, Pravda)
Dobrý deň, predseda SNS Andrej Danko vo včerajšej relácií o 5 minút 12 predstavil snahu súčasnej vlády znížiť za štyri roky daň z príjmu právnických osôb pod úroveň okolitých štátov. Za štyri roky by sa tak mala klesnúť zo súčasných 22 na 18 percent. Chcel by som vás poprosiť o odpovede:
Odpoveď Petra Goliaša:
Z pohladu znizovania nezamestnanosti by malo vyraznejsi efekt, keby vlada pokracovala v znizovani odvodov pre ludi s nizkym prijmom, vratane zivnostnikov a dohodarov. Ak vlada ponecha aj 25-percentnu hornu sadzbu zdanenia zivnostnikov s vyssimi prijmami, bude sa este prehlbovat absurdny stav, ked niektori zivnostnici platia podstatne vyssie sadzby ako velke firmy.
Otázka (Petr Šabata, SME)
Dobry den, mam malou prosbu: ve vladnim programu venovanem skolstvi se pise, ze vlada investuje dve miliardy eur za cele volebni obdobi a ze uroven verejnych zdroju vkladanych do skolstvi by mela byt v roce 2020 porovnatelna s prumerem zemi EU. Na prvni odhad mne vychazi, ze na to dve miliardy nemohou stracit. Mohl bych Vas poprosit o propocet?
Odpoveď Petra Goliaša:
Teoreticky to mozne je, ak by sa zo zaciatku zdroje nezvysovali a doslo by az k narazovemu zvyseniu zdrojov ku koncu volebneho obdobia. V realite sa ale zdroje budu zvysovat postupne, co si kumulativne bude vyzadovat vyssiu sumu.
Podla Eurostatu (COFOG) sme dali z verejnych zdrojov do skolstva 4,1% HDP v roku 2014, priemer EU bol 4,9% HDP. V roku 2014 sme mali HDP vo vyske 75,2 mld. EUR, do skolstva sme teda dali z verejnych zdrojov 3,08 mld. EUR. Podla odhadov IFP bude HDP v roku 2019 vo vyske 96,4 mld. EUR. Aby sme dovtedy zvysili zdroje do skolstva na 4,9% HDP, museli by sme nan z verejnych zdrojov vynalozit 4,72 mld. EUR. Zdroj
Este je mozne, ze pouziju ine data o financovani skolstva. Napriklad tu sa (tiez s odvolanim na Eurostat) hovori, ze na priemere EU vo vyske 5% HDP sme boli uz v roku 2013
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o vyjadrenie. Pripravujem clanok o dlhoch nemocnic.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Lucia Vanková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som Vás oslovila do článku ohľadom plánov vlády zakázať privatizáciu strategického majetku štátu. Posielam Vám k téme zopár otázok:
Odpoveď Petra Goliaša:
Nevidim dovod na podobne zakazy. Statne firmy, ktore posobia v konkurencnom prostredi, ako napriklad Tipos, Slovenska posta, ale napriklad uz aj zeleznicna doprava, by naopak mali byt privatizovane. Statu by tak odpadli konflikty zaujmov, ked sa rozhoduje ci podporit vlastne firmy alebo zdravu sutaz, ci z firmy vytazit co najväcsie dividendy alebo co najviac stlacit ceny pre jej odberatelov. Pokial je dobre nastavena regulacia, mozu byt privatizovane aj firmy s monopolnym postavenim.
Vlastnictvo statu ma vyznam najmä vtedy, ked firmy poskytuju verejne produkty, ktore nevieme meratelne definovat a teda ani nevieme vytvorit pravidla pre ich efektivnu regulaciu.
Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, ak budete mať čas, zhodnotili by ste prosím Vás schválené programové vyhlásenie vlády v časti zdravotníctvo pre agentúru SITA a zároveň pre portál vZdravotnictve.sk? Ako vnímate napríklad znižovanie administratívneho zaťaženia pri podnikaní, ktoré chce vláda dosiahnuť aj zrušením povinnej zdravotnej služby. Aspoň tak to deklaruje v schválenom materiáli. Minister si tiež dal za cieľ plné zavedenie eHealthu počas budúceho roka, zdá sa Vám tento termín reálny, prihliadnuc na správu z kontroly NKÚ. Za hlavné programové ciele v oblasti zdravotníctva si vláda dala pacienta na prvé miesto, zamerať sa chce aj na transparentnosť, efektívnosť a účelnosť, dôstojnosť povolania, či rozvoj, obnovu a modernizáciu. Podľa schváleného programového vyhlásenia by tiež mala vláda okamžite začať s postupnou centralizáciou obstarávania štátnych nemocníc na úrovni MZ SR a so zverejňovaním porovnávacích cenníkov.
Odpoveď Dušana Zachara:
Vítam, že vláda počíta so zrušením povinnej pracovnej zdravotnej služby. Aj keď sa zruší pravdepodobne len pre tie najmenej rizikové povolania, aj tak to bude mať pozitívny vplyv na znižovanie administratívnej záťaže, a to najmä pre malých podnikateľov a organizácie.
Fungovanie eHealthu v plnom formáte v roku 2017 je ambiciózny plán, ktorý je pravdepodobne možné stihnúť len pri kompetentnom a angažovanom líderstve a plnom nasadení. Dobrým príkladom môže byť zdravotná poisťovňa Dôvera, ktorá pri rozvoji svojich elektronických služieb potrebovala len zlomok času a peňazí štátneho eHealthu. Gro práce pri štátnom projekte bolo vykonané, ale ako sa hovorí, posledný krok býva najťažší. Je dôležité, že garantom eHealthu bude nový riaditeľ NCZI, ktorého si minister Drucker zobral z predstavenstva Slovenskej pošty, kde bol zodpovedný za informačné technológie, takže predpoklad odbornosti tu je.
Pozitívne hodnotím, že v Programovom vyhlásení vlády (PVV) sa objavujú zmienky o potrebe efektívnejšieho nakladania so zdrojmi, ako aj zvyšovania transparentnosti. Veľmi ambiciózne znie výrok, že “musí platiť princíp nulovej tolerancie voči nehospodárnemu vynakladaniu finančných prostriedkov na ktorejkoľvek úrovni poskytovania zdravotnej starostlivosti”. Lenže ako to docieliť a čo bude nasledovať v prípade nehospodárností už z PVV nie je také zrejmé.
Je dobré, že MZ SR chce postupne viac presadzovať centrálne obstarávania pri štátnych nemocniciach, čím sa môžu dosiahnuť úspory z rozsahu. Kvitujem, že sa pri tom majú zverejňovať a dôsledne porovnávať ceny pri obstarávaní, vrátane špeciálneho zdravotného materiálu a zdravotníckej techniky, čo sme aj my odporúčali.
Z programu vlády by som chcel veľmi vyzdvihnúť deklarovaný prístup, že “vláda bude pri zdravotníckych pracovníkoch podporovať a presadzovať odmeňovanie na základe zásluhového princípu”. A podľa zásluh, teda väčšmi podľa výsledkov liečby, spokojnosti pacientov a ďalších indikátorov kvality by mali byť odmeňovaní aj všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, čo však v PVV explicitne nie je vyjadrené.
Ohľadne potreby modernizácie infraštruktúry v slovenskom zdravotníctve nájdeme v PVV len nekonkrétne formulácie typu, že “je nutné vytvoriť účinné dlhodobé opatrenia na zabezpečovanie obnovy a modernizácie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti štátu”, a že “vláda vytvorí predpoklady pre pravidelnú ročnú investíciu do obnovy a rozvoja zdravotníckych zariadení v pôsobnosti štátu”. Ale o aké konkrétne opatrenia, o aké predpoklady pôjde, sa z programu vlády nedozvieme.
Otázka (Radovan Kopečný, Aktuálne.sk)
Pekný deň prajem, pripravujem článok o programovom vyhlásení vlády a rád by som vás poprosil o stanovisko k programovému vyhláseniu z ekonomického hľadiska.
Odpoveď Petra Goliaša:
Podnikatelske prostredie:
Pozitivne hodnotim zamer znizit administrativnu aj danovu zataz podnikatelov a zlepsovat postavenie Slovenska v rebricku Svetovej banky. Vela bude zalezat od realizacie konkretnych opatreni. Negativom je, ze vlada nebude znizovat odvody pre ludi s nizkym prijmom (vratane zivnostnikov) a ponecha aj 25-percentnu hornu sadzbu zdanenia zivnostnikov s vyssimi prijmami. Bude tak pokracovat absurdny stav, ked niektori zivnostnici platia podstatne vyssie sadzby ako velke firmy. Negativom je pokracovanie v osobitnom zdanovani regulovanych odvetvi, ku ktorym sa navyse maju pridat poistovne a zrejme aj obchodne retazce. Osobitne dane znizuju atraktivnost pre investorov a casto sa v podobe vyssich cien prenasaju na spotrebitelov. Dalsim negativom je slubovanie danovych vyhod, napriklad pre polnohospodarov. Vlada by skor mala rusit danove vynimky aj investicne stimuly, aby mali podnikatelia rovnake sance. Danovy zaklad by mal byt co najsirsi a sadzby dane co najnizsie.
Konsolidacia verejnych financii:
Negativom je odsunutie ciela dosiahnut vyrovnany rozpocet z roku 2017 na 2020. Je to dosledkom nezodpovedneho vladnutia od roku 2014, kedy sa napriek priaznivemu vyvoju ekonomiky zastavilo ozdravovanie verejnych financii. Rok 2020 je navyse volebny, cize pred volbami nebudeme vediet vyhnodnotit splnenie tohto ciela. Ak by aj vlada naplanovala na rok 2020 vyrovnany rozpocet, realita moze byt vo volebnom roku uplne ina. Podobne je tomu tak aj teraz, ked si vlada na rok 2016 sice naplanovala deficit 1,9% HDP, v realite vsak hrozi deficit az na urovni 3% HDP. V skutocnosti sa preto vyrovnany rozpocet posuva do nedohladna.
Dlhova brzda:
Teoreticky je naviazanie dlhovej brzdy na cisty dlh akceptovatelne, aby nebolo obmedzovane riadenie likvidity. Na druhej strane podobnych “dolezitych” vynimiek by sa naslo viac, napriklad uz aj ta o strategickych investiciach. Keby sme mali dlh dostatocne hlboko pod sankcnymi urovnami, tak by argument o riadeni likvidity ci investiciach nehral ziadnu rolu. Problem tiez je, ze Eurostat nerobi notifikaciu cisteho dlhu, cize by sme si museli vytvorit narodne pravidla. A tam je otazka, ako by sme definovali aktiva, ktore nemaju byt ratane do cisteho dlhu. Dalsi problem je, ze keby sme presli na sledovanie cisteho dlhu, tak by sa mali adekvatne znizit sankcne pasma, aby nedoslo k zmäkceniu dlhovej brzdy. Co sa tyka vplyvu zmeny metodologie, neutralizacia by mohla oslabit motivaciu znizovat skryte dlhy. Ale na druhej strane statisticke zvysenie HDP minulej vlade pomohlo. Zhrnutie – rokovat o cistom dlhu a vplyve metodologie ma zmysel, ak by druhej strane islo uprimne o zlepsenie, nie zmäkcenie pravidiel. So zohladnovanim strategickych investicii by som skor nesuhlasil, kedze tam by sa dalo zahrnut cokolvek. Navyse si myslim, ze na strategicke investicie by si vlada mala najskor nasetrit. Tak to funguje aj v rodine. Ak si chcete kupit dom, tak najskor setrite. Nikto vam neda vynimku, ak uz ste po krk v dlhoch a nemate uspory.
Skolstvo:
Ak by sa platy ucitelov zvysovali kazdy rok o 6%, znamenalo by to postupne dobiehanie platov za priemerom vysokoskolsky vzdelanych ludi. Ide o spravny krok, kedze nasi ucitelia zarabaju podla tohto ukazovatela ovela menej ako ich kolegovia vo vyspelom svete. Sucasne so zvysovanim platov by ale vlada mala zacat merat a zverejnovat kvalitu jednotlivych skol a zaviest silnu vykonovu zlozku v platoch ucitelov tak, aby napriklad 20% platu zaviselo od toho, ako vysledky ucitela posudi riaditel skoly. Zverejnovanim udajov o kvalite skol a zavedenim vykonovej zlozky v platoch by sa zasadne zmenili motivacie ucitelov aj skol poskytovat kvalitnejsie vzdelavanie. Vlada by tiez mala zvysovat platy rychlejsie mladym ucitelov a ucitelom vo velkych mestach, aby zvysila atraktivnost ucitelskeho povolania najmä pre mladych ludi.
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Cieľ vyrovnaného rozpočtu vláda opäť odsúva (za termín ďalších volieb), pričom ani nevysvetľuje, čo za to ponúka. Nesľubuje za to povedzme riešiť problém skrytých dlhov z doterajšieho podfinancovania údržby verejnej infraštruktúry (nevyhovujúci stav ciest či nemocníc). Ani postupne nahradiť míňajúce sa eurofondy na diaľnice navýšením investícií zo štátneho rozpočtu. Naopak, investície vláda vo svojom programe spája buď s eurofondami (tam kde ešte sú) alebo s ďalšími PPP projektmi (na rýchlostné cesty). Tie by znamenali nový skrytý dlh (nad rámec oficiálne priznaného deficitu) a o to výraznejšie prenášanie bremena na ďalšie generácie.
Program neukazuje, že by vláda vedela, kde ušetrí zamedzením plytvania a kde ušetrené zdroje investuje účelnejšie. Skôr prezentuje až 70-stranový súhrn zámerov a predstáv jednotlivých rezortov i rôznych záujmových skupín, ktorý akoby neprešiel kritickým posúdením. Až čas ukáže, čo z množstva deklarácií v mimoriadne dlhom programe vláda mieni a dokáže aj reálne naplniť a čo zostane len na papieri.
Otázka (Róbert Repka, SITA)
Dobry den, chcel by som Vas poprosit o stanovisko INEKO k programovemu vyhlaseniu vlady, konkretne k opatreniam pre podnikatelske prostredie.
Odpoveď Petra Goliaša:
Moj strucny nazor: Pozitivne hodnotim zamer znizit administrativnu aj danovu zataz podnikatelov a zlepsovat postavenie Slovenska v rebricku Svetovej banky. Vela bude zalezat od realizacie konkretnych opatreni. Negativom je, ze vlada nebude znizovat odvody pre ludi s nizkym prijmom (vratane zivnostnikov) a ponecha aj 25-percentnu hornu sadzbu zdanenia zivnostnikov s vyssimi prijmami. Bude tak pokracovat absurdny stav, ked niektori zivnostnici platia podstatne vyssie sadzby ako velke firmy. Negativom je pokracovanie v osobitnom zdanovani regulovanych odvetvi, ku ktorym sa navyse maju pridat poistovne a zrejme aj obchodne retazce. Osobitne dane znizuju atraktivnost pre investorov a casto sa v podobe vyssich cien prenasaju na spotrebitelov. Dalsim negativom je slubovanie danovych vyhod, napriklad pre polnohospodarov. Vlada by skor mala rusit danove vynimky aj investicne stimuly, aby mali podnikatelia rovnake sance. Danovy zaklad by mal byt co najsirsi a sadzby dane co najnizsie.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem temu o postaveni lekarov na Slovensku a o tom, ci zvysovanie platov zabranilo ich odlevu do zahranicia. Podla cisel, ktore mam z rakuskej, nemeckej a ceskej lekarskej komory sa pocet slovenskych lekarov v zahranici zvysuje. Kontaktovala som zopar lekarov, ktori odisli do zahranicia a vsetci zhodne hovoria, ze nielen mzdy, ale aj pracovne podmienky ci moznost menit zabehnute veci k lepsiemu je pre nich dolezite.Chcela by som Vas poprosit do tejto temy o komentar k nasledujucim otazkam:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Katarina Alberty, Slovenka)
Krasny den, velmi pekne by som vas chcela poprosit o rozhovor o teme zvysovania dochodkoveho veku. Mohla by som sa na vas obratit? Nasli by ste si v priebehu dnesneho dna cas na kratky rozhovor?
Doplnujuce otazky
Odpoveď Petra Goliaša:
Predlzovanie dochodkoveho veku je spolu s valorizaciou dochodkou podla inflacie klucovym opatrenim, ktore ma udrzat dlhodobu stabilitu penzijneho systemu. Kvoli nizkej porodnosti a starnutiu obyvatelstva bude penazi v prepocte na dochodcu stale menej. Ludia preto budu musiet dlhsie pracovat. Inak by hrozil kolaps celych verejnych financii. Dokonca aj pri sucasnom nastaveni stale nemame vyriesene financovanie buducich dochodkov a stale treba hladat dalsie opatrenia, ako v dlhodobom horizonte udrzat stabilitu.
Par cisiel od INEKO:
V súčasnosti je vo vekovej kategórii 18 až dôchodkový vek (DV) približne 3,39 milióna ľudí a vo veku DV+ 1,05 milióna obyvateľov SR. Za predpokladu predlžovania dôchodkového veku podľa dnes platných pravidiel bude v roku 2068 uvedený pomer 2,35 ku 1,41 miliónom. Kým v súčasnosti na jedného človeka vo veku DV+ pripadá 3,22 osoby vo veku 18-DV, v roku 2068 to bude iba 1,67. Relatívny pokles takto vypočítaného “indexu závislosti” počas nasledujúcich 52 rokov teda predstavuje 48 %. V záujme finančnej udržateľnosti by “ceteris paribus” (teda za predpokladu, že sa nezavedie iné opatrenie) bolo potrebné znížiť starobné dôchodky z prvého dôchodkového piliera až o 48 %.
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o vyjadrenie.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Lucia Vanková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, mohla by som Vás poprosiť o odpoveď na otázku, či považujete za reálne zavedenie systému e-Health do roku 2017, ako si to zaumienila vláda podľa dnes zverejneného programového vyhlásenia?
Odpoveď Dušana Zachara:
Pri kompetentnom a angažovanom líderstve je to pravdepodobne možné stihnúť. Dobrým príkladom môže byť zdravotná poisťovňa Dôvera, ktorá pri rozvoji svojich elektronických služieb potrebovala zlomok času štátneho eHealthu. Navyše gro práce pri štátnom projekte bolo vykonané. Ale ako sa hovorí, posledný krok býva najťažší. Je dôležité, že garantom eHealthu bude nový riaditeľ NCZI, ktorého si minister Drucker zobral z predstavenstva Slovenskej pošty, kde bol zodpovedný za informačné technológie.
Otázka (Lucia Vanková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som Vás oslovila do článku ohľadom dnes zverejneného programového vyhlásenia vlády (dostupné napr. na). Vláda sa v programovom vyhlásení teraz zaviazala dosiahnuť do r. 2020 vyrovnaný rozpočet. Je podľa Vás tento termín reálny? Aké veľké konsolidačné opatrenia bude musieť MF SR urobiť, aby sa do tohto termínu podarilo vyrovnaný rozpočet dosiahnuť? Pôvodne mal byť tento termín omnoho skôr, hovorili sa o r. 2018. – prečo sa podľa Vás tento termín posunul?
+ Ak by som Vás mohla poprosiť o všeobecné zhodnotenie programového vyhlásenia – je podľa Vás dostatočne odvážne, alebo je niečo v ňom pre Vás prekvapením?
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Vyrovnaný rozpočet je dosiahnuteľný aj skôr, keby sa oň vláda naozaj usilovala. Odsunutie tohto cieľa na rok 2020 však naznačuje skôr rezignáciu na tento záväzok (splnenie sa bude dať vyhodnotiť až začiatkom roku 2021, teda rok po budúcich parlamentných voľbách). Prechádzajúca vláda Roberta Fica sľubovala vyrovnaný rozpočet najprv do roku 2017, potom 2018, a hoci jej prial silný rast príjmov, dobrú šancu na zníženie deficitu v rokoch 2014 a 2015 vôbec nevyužila. Naopak hrozí, že ani málo ambiciózny cieľ 1,9 % HDP na rok 2016 nedosiahne.
Posun cieľa vyrovnaného rozpočtu je o to nebezpečnejší, že nevidno, čo za to vláda ponúka. Nespája to s vyššími zdrojmi zo štátneho rozpočtu napríklad na podfinancované investície. Nie je tam ani viac zdrojov na riadnu údržbu a rekonštrukcie nemocníc alebo dlho zanedbávaných ciest I. triedy, ani záväzok riešiť čoskoro vyčerpané zdroje z eurofondov na diaľnice navýšením investícií zo štátneho rozpočtu. Naopak, investície vláda vo svojom programe spája buď s eurofondami (tak kde ešte sú) alebo s ďalšími PPP projektmi (rýchlostné cesty), ktoré by znamenali nový skrytý dlh ešte nad rámec oficiálne priznaného deficitu.
Otázka (Tomáš Zemko, Topky.sk)
Zdravim Vas, chcel by som Vas poprosit, ci by ste nemohol okomentovat, resp. zhodnotit prvky ohladom zdravotnictva v novom programovom vyhlaseni vlady. Ma ho schvalit vlada dnes, ale Nko ho uz ma tu
Odpoveď Dušana Zachara:
Pozitívne hodnotím fakt, že v PVV pre oblasť zdravotníctva som nenašiel body, ktoré by som mal potrebu nejako zvlášť kritizovať. Na druhej strane by som však privítal, keby v zdravotníckom programe novej vlády boli ciele a následné opatrenia formulované konkrétnejšie, nakoľko relatívne všeobecné konštatovania a deklarácie potom dovoľujú rôznorodé vysvetľovanie zámerov a sťažovanie kontroly plnenia PVV po uplynutí 4 rokov. Často som mal pocit, že mnohé formulácie sú koncipované opatrne, nejednoznačne, ako keby nedokončene, čím budú umožňovať do budúcnosti rôzny výklad, alternatívne prístupy a prípadne aj otvorené “zadné vrátka”.
Vyzerá to tak, že nejaká zásadnejšia reforma systému nás v zdravotníctve nečaká, ale viaceré manažérske zmeny môžu prispieť k zlepšeniu fungovania nášho zdravotníctva. Ale samozrejme, konkrétne kroky, opatrenia a zákony, ktoré budú nasledovať, sú oveľa podstatnejšie na vytvorenie si reálneho obrazu o zdravotnej politike aktuálnej vlády, ktorý môže byť tak lepší, ako aj horší ako prezentované formulácie PVV. Koniec koncov, kolegovia z HPI vyrátali, že predošlá vláda nesplnila až 60 % zo svojich programových sľubov.
Pozitívne hodnotím, že v PVV sa objavujú zmienky o potrebe efektívnejšieho nakladania so zdrojmi, ako aj zvyšovania transparentnosti. Veľmi ambiciózne znie výrok, že “musí platiť princíp nulovej tolerancie voči nehospodárnemu vynakladaniu finančných prostriedkov na ktorejkoľvek úrovni poskytovania zdravotnej starostlivosti”. Lenže ako to docieliť a čo bude nasledovať v prípade nehospodárností už z PVV nie je také zrejmé. Je dobré, že MZ SR chce postupne viac presadzovať centrálne obstarávania pri štátnych nemocniciach, čím sa môžu dosiahnuť úspory z rozsahu. Kvitujem, že sa pri tom majú zverejňovať a dôsledne porovnávať ceny pri obstarávaní, vrátane špeciálneho zdravotného materiálu a zdravotníckej techniky, čo sme aj my odporúčali. Verím, že záväzok “všetko je verejné”, ak to neprináša neprimeranú komerčnú výhodu žiadnemu subjektu, bude znamenať väčšiu ochotu zverejňovať informácie o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktoré zbierajú MZ SR, NCZI, ÚDZS či VšZP.
Z programu vlády nie je známe, ako chce docieliť plánované zníženie spotreby liekov alebo obmedzenie zisku zdravotných poisťovní. Opätovne sa má urobiť poriadok pri platbách pacientov, čo je znakom toho, že ostatná poplatková novela predošlej Ficovej vlády nebola v tejto snahe úspešná. Z viacerých nie úplne jasných čŕt PVV sa dá obrysovo dedukovať, čo si MZ SR predstavuje pod vytvorením systému viaczdrojového financovania. Pravdepodobne myslí nový minister na systém dobrovoľného pripoistenia či hradenia si nákladov za nadštandardné výkony, služby, príp. zdravotnícky materiál. Tento systém tu však máme legislatívne vytvorený už aj dnes, avšak nedokonalo a súčasne príliš široko vymedzený “základný balík” hradený s povinného verejného poistenia nevytvára dostatočné motivácie pre poskytovanie týchto nadštandardných služieb a balíkov pripoistenia. Pacient tu stále nemá jasnú predstavu, na čo všetko, dokedy a kde má nárok, a myslím si, že ani po prečítaní PVV nebude o moc múdrejší v tom, na čo bude mať asi tak zákonný nárok z verejného zdravotného poistenia a či sa jeho definovania dočká. Snáď mu aspoň pri plánovaných výkonoch pomôže stanovenie maximálnych čakacích lehôt, čo by podľa MZ SR malo pomôcť zabezpečiť skrátenie čakacích lehôt na zdravotné a ošetrovateľské výkony.
Z programu by som chcel veľmi vyzdvihnúť deklarovaný prístup, že “vláda bude pri zdravotníckych pracovníkoch podporovať a presadzovať odmeňovanie na základe zásluhového princípu”. A podľa zásluh, teda väčšmi podľa výsledkov by mali byť odmeňovaní aj všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, čo však v PVV explicitne nie je vyjadrené.
DRG a eHealth fungujúce v plnom rozsahu sú povinnými jazdami.
V PVV sa opatrne hovorí aj o optimalizácii siete poskytovateľov, pričom pri optimistickom spôsobe čítania programu vlády by sa dalo dešifrovať, že možno príde aj k tomu, že nie všetky štátne nemocnice budú mať bezpodmienečnú istotu zmlúv so zdravotnými poisťovňami, a že sa menšie nemocnice budú reprofilovať z akútnej starostlivosti smerom k starostlivosti o chronických a dlhodobo chorých a tie väčšie budú poskytovať medicínsky náročné a špecializované činnosti. Je možné, že sa aj sieť špecialistov zmení. Je správne, že sa naďalej dáva dôraz na primárnu ambulantnú sféru a integrované poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Zaujímavo a inovatívne znie, že sa má zabezpečiť zastúpenie opozície v kontrolných orgánoch VšZP a v ÚDZS. Nezávislosť ÚDZS však treba posilniť aj tým spôsobom, aby nebol jeho riaditeľ odvolateľný bez udania závažných dôvodov vládou, pričom by stálo za to pouvažovať aj nad tým, či by ho nemala voliť napr. NR SR.
Ohľadne potreby modernizácie infraštruktúry v slovenskom zdravotníctve nájdeme v PVV len nekonkrétne deklarácie typu, že “je nutné vytvoriť účinné dlhodobé opatrenia na zabezpečovanie obnovy a modernizácie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti štátu”, a že “vláda vytvorí predpoklady pre pravidelnú ročnú investíciu do obnovy a rozvoja zdravotníckych zariadení v pôsobnosti štátu”. Ale aké opatrenia, aké predpoklady?! Pri otázke novej UNB vláda nehovorí, či ju postaví ako PPP alebo ako vlastnú investíciu. Isté je, že tu je záväzok jej vybudovania a odovzdania do prevádzky počas funkčného obdobia tejto vlády.
V PVV mi najviac chýba vysporiadanie sa s problémom obrovskej zadlženosti štátnych nemocníc, nastavenia správnych automatických pravidiel a motivácií, aby sa zadlžovanie v budúcnosti neopakovalo, ako aj s problémom dlhodobej finančnej neudržateľnosti zdravotníctva.
V PVV mi tiež chýba zmienka, že vláda bude podporovať zvyšovanie kvality a transparentnosti v zdravotníctve aj prostredníctvom zavedenia zrozumiteľného systému merania a zverejňovania produkcie, kvality a efektívnosti poskytovateľov a ich následného odmeňovania aj na základe indikátorov kvality a efektívnosti.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na Programové vyhlásenie vlády v oblasti zdravotníctva. Posielam Vám zdravotnícku časť PVV v prílohe. Zaujíma ma Váš názor na to, čo je tam napísané. Čo oceňujete, že je tam napísané a naopak čo tam podľa Vás chýba? Plus k akým opatreniam v zdravotníctve tieto načrtnuté kroky smerujú?
Odpoveď Dušana Zachara:
Pozitívne hodnotím fakt, že v PVV pre oblasť zdravotníctva som nenašiel body, ktoré by som mal potrebu nejako zvlášť kritizovať. Na druhej strane by som však privítal, keby v zdravotníckom programe novej vlády boli ciele a následné opatrenia formulované konkrétnejšie, nakoľko relatívne všeobecné konštatovania a deklarácie potom dovoľujú rôznorodé vysvetľovanie zámerov a sťažovanie kontroly plnenia PVV po uplynutí 4 rokov. Často som mal pocit, že mnohé formulácie sú koncipované opatrne, nejednoznačne, ako keby nedokončene, čím budú umožňovať do budúcnosti rôzny výklad, alternatívne prístupy a prípadne aj otvorené “zadné vrátka”.
Vyzerá to tak, že nejaká zásadnejšia reforma systému nás v zdravotníctve nečaká, ale viaceré manažérske zmeny môžu prispieť k zlepšeniu fungovania nášho zdravotníctva. Ale samozrejme, konkrétne kroky, opatrenia a zákony, ktoré budú nasledovať, sú oveľa podstatnejšie na vytvorenie si reálneho obrazu o zdravotnej politike aktuálnej vlády, ktorý môže byť tak lepší, ako aj horší ako prezentované formulácie PVV. Koniec koncov, kolegovia z HPI vyrátali, že predošlá vláda nesplnila až 60 % zo svojich programových sľubov.
Pozitívne hodnotím, že v PVV sa objavujú zmienky o potrebe efektívnejšieho nakladania so zdrojmi, ako aj zvyšovania transparentnosti. Veľmi ambiciózne znie výrok, že “musí platiť princíp nulovej tolerancie voči nehospodárnemu vynakladaniu finančných prostriedkov na ktorejkoľvek úrovni poskytovania zdravotnej starostlivosti”. Lenže ako to docieliť a čo bude nasledovať v prípade nehospodárností už z PVV nie je také zrejmé. Je dobré, že MZ SR chce postupne viac presadzovať centrálne obstarávania pri štátnych nemocniciach, čím sa môžu dosiahnuť úspory z rozsahu. Kvitujem, že sa pri tom majú zverejňovať a dôsledne porovnávať ceny pri obstarávaní, vrátane špeciálneho zdravotného materiálu a zdravotníckej techniky, čo sme aj my odporúčali. Verím, že záväzok “všetko je verejné”, ak to neprináša neprimeranú komerčnú výhodu žiadnemu subjektu, bude znamenať väčšiu ochotu zverejňovať informácie o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktoré zbierajú MZ SR, NCZI, ÚDZS či VšZP.
Z programu vlády nie je známe, ako chce docieliť plánované zníženie spotreby liekov alebo obmedzenie zisku zdravotných poisťovní. Opätovne sa má urobiť poriadok pri platbách pacientov, čo je znakom toho, že ostatná poplatková novela predošlej Ficovej vlády nebola v tejto snahe úspešná. Z viacerých nie úplne jasných čŕt PVV sa dá obrysovo dedukovať, čo si MZ SR predstavuje pod vytvorením systému viaczdrojového financovania. Pravdepodobne myslí nový minister na systém dobrovoľného pripoistenia či hradenia si nákladov za nadštandardné výkony, služby, príp. zdravotnícky materiál. Tento systém tu však máme legislatívne vytvorený už aj dnes, avšak nedokonalo a súčasne príliš široko vymedzený “základný balík” hradený s povinného verejného poistenia nevytvára dostatočné motivácie pre poskytovanie týchto nadštandardných služieb a balíkov pripoistenia. Pacient tu stále nemá jasnú predstavu, na čo všetko, dokedy a kde má nárok, a myslím si, že ani po prečítaní PVV nebude o moc múdrejší v tom, na čo bude mať asi tak zákonný nárok z verejného zdravotného poistenia a či sa jeho definovania dočká. Snáď mu aspoň pri plánovaných výkonoch pomôže stanovenie maximálnych čakacích lehôt, čo by podľa MZ SR malo pomôcť zabezpečiť skrátenie čakacích lehôt na zdravotné a ošetrovateľské výkony.
Z programu by som chcel veľmi vyzdvihnúť deklarovaný prístup, že “vláda bude pri zdravotníckych pracovníkoch podporovať a presadzovať odmeňovanie na základe zásluhového princípu”. A podľa zásluh, teda väčšmi podľa výsledkov by mali byť odmeňovaní aj všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, čo však v PVV explicitne nie je vyjadrené.
DRG a eHealth fungujúce v plnom rozsahu sú povinnými jazdami.
V PVV sa opatrne hovorí aj o optimalizácii siete poskytovateľov, pričom pri optimistickom spôsobe čítania programu vlády by sa dalo dešifrovať, že možno príde aj k tomu, že nie všetky štátne nemocnice budú mať bezpodmienečnú istotu zmlúv so zdravotnými poisťovňami, a že sa menšie nemocnice budú reprofilovať z akútnej starostlivosti smerom k starostlivosti o chronických a dlhodobo chorých a tie väčšie budú poskytovať medicínsky náročné a špecializované činnosti. Je možné, že sa aj sieť špecialistov zmení. Je správne, že sa naďalej dáva dôraz na primárnu ambulantnú sféru a integrované poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Zaujímavo a inovatívne znie, že sa má zabezpečiť zastúpenie opozície v kontrolných orgánoch VšZP a v ÚDZS. Nezávislosť ÚDZS však treba posilniť aj tým spôsobom, aby nebol jeho riaditeľ odvolateľný bez udania závažných dôvodov vládou, pričom by stálo za to pouvažovať aj nad tým, či by ho nemala voliť napr. NR SR.
Ohľadne potreby modernizácie infraštruktúry v slovenskom zdravotníctve nájdeme v PVV len nekonkrétne deklarácie typu, že “je nutné vytvoriť účinné dlhodobé opatrenia na zabezpečovanie obnovy a modernizácie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti štátu”, a že “vláda vytvorí predpoklady pre pravidelnú ročnú investíciu do obnovy a rozvoja zdravotníckych zariadení v pôsobnosti štátu”. Ale aké opatrenia, aké predpoklady?! Pri otázke novej UNB vláda nehovorí, či ju postaví ako PPP alebo ako vlastnú investíciu. Isté je, že tu je záväzok jej vybudovania a odovzdania do prevádzky počas funkčného obdobia tejto vlády.
V PVV mi najviac chýba vysporiadanie sa s problémom obrovskej zadlženosti štátnych nemocníc, nastavenia správnych automatických pravidiel a motivácií, aby sa zadlžovanie v budúcnosti neopakovalo, ako aj s problémom dlhodobej finančnej neudržateľnosti zdravotníctva.
V PVV mi tiež chýba zmienka, že vláda bude podporovať zvyšovanie kvality a transparentnosti v zdravotníctve aj prostredníctvom zavedenia zrozumiteľného systému merania a zverejňovania produkcie, kvality a efektívnosti poskytovateľov a ich následného odmeňovania aj na základe indikátorov kvality a efektívnosti.
Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosím vás o stanovisko. Ide o programové vyhlásenie. Väčšina vecí, ktoré tam sú – sú skôr uvedené, že vláda prehodnotí. Niektoré zmeny tam ale sú pomenované na priamo. Zaujíma ma:
Odpoveď Petra Goliaša:
Negativom je odsunutie ciela dosiahnut vyrovnany rozpocet z roku 2017 na 2020. Je to dosledkom nezodpovedneho vladnutia od roku 2014, kedy sa napriek priaznivemu vyvoju ekonomiky zastavilo ozdravovanie verejnych financii. Rok 2020 je navyse volebny, cize pred volbami nebudeme vediet vyhnodnotit splnenie tohto ciela. Ak by aj vlada naplanovala na rok 2020 vyrovnany rozpocet, realita moze byt vo volebnom roku uplne ina. Podobne je tomu tak aj teraz, ked si vlada na rok 2016 sice naplanovala deficit 1,9% HDP, v realite vsak hrozi deficit az na urovni 3% HDP. V skutocnosti sa preto vyrovnany rozpocet posuva do nedohladna.
Teoreticky je naviazanie dlhovej brzdy na cisty dlh akceptovatelne, aby nebolo obmedzovane riadenie likvidity. Na druhej strane podobnych “dolezitych” vynimiek by sa naslo viac, napriklad uz aj ta o strategickych investiciach. Keby sme mali dlh dostatocne hlboko pod sankcnymi urovnami, tak by argument o riadeni likvidity ci investiciach nehral ziadnu rolu. Problem tiez je, ze Eurostat nerobi notifikaciu cisteho dlhu, cize by sme si museli vytvorit narodne pravidla. A tam je otazka, ako by sme definovali aktiva, ktore nemaju byt ratane do cisteho dlhu. Dalsi problem je, ze keby sme presli na sledovanie cisteho dlhu, tak by sa mali adekvatne znizit sankcne pasma, aby nedoslo k zmäkceniu dlhovej brzdy. Co sa tyka vplyvu zmeny metodologie, neutralizacia by mohla oslabit motivaciu znizovat skryte dlhy. Ale na druhej strane statisticke zvysenie HDP minulej vlade pomohlo.
Zhrnutie – rokovat o cistom dlhu a vplyve metodologie ma zmysel, ak by druhej strane islo uprimne o zlepsenie, nie zmäkcenie pravidiel. So zohladnovanim strategickych investicii by som skor nesuhlasil, kedze tam by sa dalo zahrnut cokolvek. Navyse si myslim, ze na strategicke investicie by si vlada mala najskor nasetrit. Tak to funguje aj v rodine. Ak si chcete kupit dom, tak najskor setrite. Nikto vam neda vynimku, ak uz ste po krk v dlhoch a nemate uspory.
Otázka (Martina Chudá, Hosdpodárske noviny)
Dobrý deň, na základe nášho telefonátu by som Vás chcela poprosiť o zodpovedanie pár nasledujúcich otázok:
Prosím o uvedenie konkrétnych príkladov.
Odpoveď Petra Goliaša:
Ak by sa platy ucitelov zvysovali kazdy rok o 6%, znamenalo by to postupne dobiehanie platov za priemerom vysokoskolsky vzdelanych ludi. Ide o spravny krok, kedze nasi ucitelia zarabaju podla tohto ukazovatela ovela menej ako ich kolegovia vo vyspelom svete. Sucasne so zvysovanim platov by ale vlada mala zacat merat a zverejnovat kvalitu jednotlivych skol a zaviest silnu vykonovu zlozku v platoch ucitelov tak, aby napriklad 20% platu zaviselo od toho, ako vysledky ucitela posudi riaditel skoly. Zverejnovanim udajov o kvalite skol a zavedenim vykonovej zlozky v platoch by sa zasadne zmenili motivacie ucitelov aj skol poskytovat kvalitnejsie vzdelavanie.
Vlada by tiez mala zvysovat platy rychlejsie mladym ucitelov a ucitelom vo velkych mestach, aby zvysila atraktivnost ucitelskeho povolania najmä pre mladych ludi.
Pripajam tiez odporucania INEKO pre oblast skolstva:
Otázka (Silvia Majerová, Aktuality.sk)
Dobrý deň, toto je výňatok z programového vyhlásenia vlády ohľadne 6 % zvýšenia platov pre učiteľov:
- vykoná legislatívne úpravy tak, aby sa platová tarifa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1.9.2016 a následne, za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania, počínajúc dňom 1.1.2018 každoročne zvýšila priemerne o 6 %, na čo zabezpečí primerané zvýšenie finančných prostriedkov;
Moja otázka znie, či si myslíte, že takéto celoplošné zvýšenie bez ohľadu na výkon jednotlivých učiteľov môže byť motivačné a či je podľa vás 6 % nárast vôbec motivačný, alebo len utíšenie kruhu učiteľov, že po dohode sme vám platy zvýšili…
Odpoveď Petra Goliaša:
Ak by sa platy zvysovali kazdy rok o 6%, znamenalo by to postupne dobiehanie platov za priemerom vysokoskolsky vzdelanych ludi. Ide o spravny krok, kedze nasi ucitelia zarabaju podla tohto ukazovatela ovela menej ako ich kolegovia vo vyspelom svete. Sucasne so zvysovanim platov by ale vlada mala zacat merat a zverejnovat kvalitu jednotlivych skol a zaviest silnu vykonovu zlozku v platoch ucitelov tak, aby napriklad 20% platu zaviselo od toho, ako vysledky ucitela posudi riaditel skoly. Zverejnovanim udajov o kvalite skol a zavedenim vykonovej zlozky v platoch by sa zasadne zmenili motivacie ucitelov aj skol poskytovat kvalitnejsie vzdelavanie.
Vlada by tiez mala zvysovat platy rychlejsie mladym ucitelov a ucitelom vo velkych mestach, aby zvysila atraktivnost ucitelskeho povolania najmä pre mladych ludi.
Pripajam tiez odporucania INEKO pre oblast skolstva:
Otázka (Annamária Ondrejková, SME)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o spoluprácu. Veľmi by sa mi zišiel komentár k problematike, ktorú dole podrobne rozpisujem, od analytika z INEKO, ktorý má k tejto oblasti blízko. Pracujem na článku o tom, či je systém priamych platieb pre poľnohospodárov, ktoré sa vyplácajú v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, správne nastavený. Reagujem tým na správu Európskeho dvora audítorov, ktorí zistili, že systém Európskej komisie na hodnotenie toho, ako sa prostredníctvom opatrení EÚ v rámci spoločnej poľno politiky podporujú príjmy poľnohospodárov, nie je dobre navrhnutý a má výrazné obmedzenia. Audítori poukazujú na neexistenciu spoľahlivého systému, pomocou ktorého by bolo možné porovnať poľnohospodárske príjmy a príjmy v iných odvetviach hospodárstva s cieľom odôvodniť podporu príjmov pre poľnohospodárov. Jednoducho povedané: Táto oblasť môže byt v skutočnosti neprimerane podporovaná oproti ostatným oblastiam, čím môže dochádzať k znevýhodňovaniu iných pracovných odvetví na európskom trhu.
Tu je celá správa
Vo všeobecnosti je systém finančných intervencií do poľnohospodárstva v ekonomických kruhoch odsudzovaní, ale predsa len, máte aj vy pocit, že systém priamych platieb stojí na vode, čo sa týka nejakej spravodlivosti voči ostatným odvetviam na eu pracovnom trhu?
Čo by mohlo vylepšiť tento systém, aby bol spravodlivejší?
Hociaký ďalší komentár mi bude naozaj len a len prínosom.
Odpoveď Petra Goliaša:
Do systemu poskytovania priamych platieb by sa mala zaviest transparentnost, aby verejnost vedela, kto dostal ake velke dotacie. Verejna kontrola moze vytvorit potrebny tlak na zvysenie efektivnosti tak, aby dotacie nedeformovali podnikatelske prostredie.
Priame platby su barierou zvysovania efektivnosti, kedze umelo drzia pri zivote vyrobcov, ktori by inak kvoli vysokym nakladom nevedeli predat svoju produkciu. Navyse znevyhodnuju vsetkych farmarov, ktori sa z roznych dovodov k dotaciam nevedia dostat (napriklad nemaju patricne kontakty alebo su prilis mali). Nedaju sa vylucit ani prekrutene motivacie, ked farmari vyrabaju to, co sa najviac dotuje a nie to, po com je na trhu najväcsi dopyt.
Otázka (Martin Benko, SITA)
Dobrý deň, prosím niekoho z Vás alebo kolegov o krátke vyjadrenia k otázkam. Minister dopravy Roman Brecely v piatok odvolal gen. riaditeľa NDS Milana Gajdoša. Zdôvodnil to tým, že stratil jeho dôveru, lebo ho neinformoval o tom, že deň po vymenovaní ministra uzavrel zmluvu o rekonštrukcii križovatky Blatné na D1 Senec – Blatné za 23,3 mil. eur bez DPH. Zároveň poveril dočasným riadením NDS hospodárskeho experta Sieta Róberta Auxta.
Odpoveď Jána Kovalčíka:
Otázka (Zuzana Hrubá, Topky.sk)
Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o Váš názor k novele dôchodkového systému, resp. predlžovaniu dôchodkového veku od januára 2017. Bude podľa Vás tento model funkčný a stabilný? Po novom bude dôchodok súvisieť so strednou dĺžkou dožitia, keďže populácia neprestajne starne. V praxi to bude znamenať, že vek odchodu do dôchodku sa bude rátať každý rok nanovo a výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov. Sú dôchodky mladých ohrozené a môže sa stať, že sa odchodu do dôchodku vôbec nedožijú?
Odpoveď Petra Goliaša:
Predlzovanie dochodkoveho veku je spolu s valorizaciou dochodkou podla inflacie klucovym opatrenim, ktore ma udrzat dlhodobu stabilitu penzijneho systemu. Kvoli nizkej porodnosti a starnutiu obyvatelstva bude penazi v prepocte na dochodcu stale menej. Ludia preto budu musiet dlhsie pracovat. Inak by hrozil kolaps celych verejnych financii. Dokonca aj pri sucasnom nastaveni stale nemame vyriesene financovanie buducich dochodkov a stale treba hladat dalsie opatrenia, ako v dlhodobom horizonte udrzat stabilitu.
Par cisiel od INEKO:
V súčasnosti je vo vekovej kategórii 18 až dôchodkový vek (DV) približne 3,39 milióna ľudí a vo veku DV+ 1,05 milióna obyvateľov SR. Za predpokladu predlžovania dôchodkového veku podľa dnes platných pravidiel bude v roku 2068 uvedený pomer 2,35 ku 1,41 miliónom. Kým v súčasnosti na jedného človeka vo veku DV+ pripadá 3,22 osoby vo veku 18-DV, v roku 2068 to bude iba 1,67. Relatívny pokles takto vypočítaného “indexu závislosti” počas nasledujúcich 52 rokov teda predstavuje 48 %. V záujme finančnej udržateľnosti by “ceteris paribus” (teda za predpokladu, že sa nezavedie iné opatrenie) bolo potrebné znížiť starobné dôchodky z prvého dôchodkového piliera až o 48 %.
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o dalsie vyjadrenie. Minister Drucker vcera v diskusnej relacii na TA3 povedal, ze dodnes sme nechali otazku zdravotnictva len na strane statu a ze si nemysli, ze stat je schopny dlhodobo financovat vsetko, co sa v rozvoji zdravotnictva deje.
Odpoveď Dušana Zachara:
Určite je nutné zvyšovať efektívnosť vynakladaných zdrojov v zdravotníctve, ale vzhľadom na postupné starnutie obyvateľstva a relatívne znižovanie príjmov zdravotníctva z tohto titulu bude z dlhodobého hľadiska nevyhnutné hľadať aj nové zdroje financovania – napríklad aj zavedenie sociálne únosnej finančnej spoluúčasti pacientov s ochranným horným limitom.
Otázka (Lucia Krbtova, SME)
Dobry den, posielam otazky ku kratkemu rozhovoru, ktory sa tyka posobenia ministra skolstva P.Plavcana, v case, ked predsedal rade Studetnskeho pozickoveho fondu, ktory pozical 5,5 mil. eur Slavii Capital, kde v predstavenstve bola jeho manzelka Viera Plavcanova:
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Veronika Šoltinská, Hospodárske noviny)
Vážený pán Goliaš, pripravujeme článok o Value for Money. Vy ste jeden zo signatárov výzvy za toto opatrenie. Odpovedali by ste mi, prosím, na tieto otázky?
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/389075-ziga-chce-pre-velke-firmy-znizit-ceny-elektriny/
Odpoveď Petra Goliaša:
O cenach elektriny by mal rozhodovat nezavisly regulacny urad na zaklade analyz, nie politici. Oddelenie dotovania OZE od cien elektriny by bol spravny krok. Ak chce vlada dotovat OZE, nech tak robi transparentne zo statneho rozpoctu, nie skryto cez ceny elektriny na ukor jej odberatelov. Vysoke ceny elektriny pre firmy su jednou z barier zlepsovania podnikatelskeho prostredia na Slovensku.
Otázka (Jana Trebulová, SME)
Dobrý deň, prosím Vás, v článku riešime, ako sa môže zmeniť valorizácia dôchodkov. Richter včera naznačil, že sa má zmeniť mechanizmus a nevie, či “to bude vyjadrené pevnou čiastkou alebo percentuálne”. Ide mi len o Váš odhad:
Odpoveď Petra Goliaša:
Zavedenie inflacnej valorizacie dochodkov malo zasadne znizit dlhodobe deficity penzijneho systemu, ktore sa v nom budu tvorit kvoli starnutiu obyvatelstva. Ani s inflacnou valorizaciou dochodkovy system stale nie je stabilizovany, vlada by preto mala prichadzat s dalsimi opatreniami na znizovanie deficitu. Uvahy o stedrejsej valorizacii dochodkov idu presne opacnym smerom.
Otázka (Martina Chudá, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v súvislosti s pripravovaným článkom v redakcii Hospodárskych novín by sme Vás chceli poprosiť o vyjadrenie a stručné odpovede na nasledujúce otázky. Ide o tému ohľadne poskytovania grantového programu vysokoškolákom ministerstvom školstva. To tak vypisuje výzvy pre uchádzačov podľa rezortu od roku 2014. O štipendium sa môžu uchádzať občania SR prijatí na štúdium alebo už študenti niektorej z vysokých škôl umiestnenej do 200. miesta v rebríčku hodnotenia univerzít Shanghai Academic Ranking of World Universities 2015 alebo do 200. miesta v rebríčku RePEc. So žiadateľmi, ktorí uspejú uzatvoria zmluvu – poskytnú im grant na štúdium a odplatou je, že tri roky po absolvovaní štúdia budú pracovať 3 roky v štátnej správe. Na ministerstvách či úrade vlády. V roku 2014 boli podporení 3 uchádzači. Jedna z nich už robí na ministerstve hospodárstva, ďalší dvaja komunikujú s ministerstvami o svojich nástupcoch. V roku 2015 boli podporení 4 uchádzači. Plánovaný objem finančných prostriedkov vyčlenených na podporu študentov hlásiacich sa o štipendium na akademický rok 2016/17 je spolu 41 000 eur. V roku 2014 pritom poskytli uchádzačom viac peňazí – jednému: 400 EUR+ 18 050 GBP, druhému: 600 EUR+ 20 276 GBP, a tretiemu: 77 566 USD. V roku 2015 (18 050 GBP + 19 200 EUR + 500 EUR+13 050 GBP + 11 600 EUR+59 338 USD). V prípade, ak štipendista z vlastného zavinenia odpracuje vo verejnej správe menej ako tri roky alebo vysokoškolské štúdium neukončí, finančné prostriedky vo výške poskytnutého štipendia bude musieť vrátiť. Povinnosť odpracovať určené obdobie mu však zanikne, ak príslušné ministerstvo nebude môcť štipendistovi ponúknuť štátnozamestnanecké miesto a ani iné ministerstvá neprejavia záujem o jeho zamestnanie. Absolventi majú po zamestnaní sa na ministerstvách tabuľkové platy ako všetci zamestnanci v štátnej správe.
Odpoveď Petra Goliaša:
Poskytovanie stipendii by malo podliehat verejnej kontrole, aby nedochadzalo k ich zneuzivaniu. Verejnost by mala poznat mena stipendistov aj vysku ich stipendia, rovnako tiez fakty o ich posobeni vo verejnej sprave.
Systemovym riesenim prilakania sikovnych mladych ludi do verejnej spravy je ponuka atraktivnej prace s moznostou rastu a najmä s moznostou pozitivne ovplyvnovat vyvoj krajiny. Podmienkou vytvorenia takych miest je, ze aj veduce pozicie budu obsadene ludmi, ktorym zalezi na rozvoji Slovenska. Sikovni mladi ludia nepojdu pracovat do prostredia, kde nad tvorivostou vitazi byrokracia a nad zaujmami Slovenska vitazi presadzovanie osobnych zaujmov, casto aj s pomocou korupcie. Klucovou podmienkou prilakania sikovnych mladych ludi je tak ocistovanie verejneho zivota od necestnych praktik.
Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Dobrý deň prajem, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k pánovi Plavčanovi.
Odpoveď Petra Goliaša:
S panom Plavcanom mam osobnu skusenost len z jeho posobenia v Rade Studentskeho pozickoveho fondu, kde som bol jeho nastupcom. Bohuzial, ide o negativnu skusenost, podrobnosti najdete tu
Pan Plavcan bol dlhe roky na ministerstve skolstva spoluzodpovedny za kvalitu vysokeho skolstva. Sucasna realita, ked je Slovensko krajinou s najvyssim podielom studentov v zahranici a s nizkym podielom zahranicnych studentov u nas, nie je dobrou vizitkou jeho prace. Statistiky pozrite tu (od str. 18).
Zatial som nezachytil jeho predstavy o potrebnych reformach v skolstve. INEKO napriklad odporuca:
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o nazor na referencovanie cien zdravotnickych pomocok. IFP vypracoval ešte minuly rok analyzu o referencovani cien zdravotnickych pomocok, cim by sa malo usetrit od 7 do 20 milionov eur, pricom by sa postupovalo rovnako ako pri regulacii cien liekov.
Odpoveď Dušana Zachara:
Cieľom referencovania cien je obmedziť ekonomické renty, čiže z nedokonalosti trhového prostredia vyplývajúce nadmerné zisky producentov či distributérov, ktoré sa potom nemôžu použiť na liečbu ďalších pacientov. IFP porovnal naše štátom regulované maximálne ceny zdravotníckych pomôcok s okolitými krajinami a identifikoval priestor na zníženie našich cien na úrovni 7 až 20 mil. EUR, teda 5 až 14 %. Samozrejme, ak sa prísnosť referencovania prestrelí, môže dochádzať k nedostatku určitých pomôcok na našom trhu, keďže bude lákavé ich reexportovať do krajín s vyššími cenami. Na to by si však mali dávať pozor regulačné autority a účinnými opatreniami tomu čeliť, resp. nastaviť taký mechanizmus referencovania, ktorý by vedel peniaze ušetriť a zároveň by nepriniesol pacientom nedostatok pomôcok alebo ich dostupnosť len v nižšej kvalite.
Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o nazoroch na noveho ministra skolstva a jeho postoji k rieseniu problemov v skolstve. Chcela by som ho poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:
Odpoveď Petra Goliaša:
S panom Plavcanom mam osobnu skusenost len z jeho posobenia v Rade Studentskeho pozickoveho fondu, kde som bol jeho nastupcom. Bohuzial, ide o negativnu skusenost, podrobnosti najdete tu
Pan Plavcan bol dlhe roky na ministerstve skolstva spoluzodpovedny za kvalitu vysokeho skolstva. Sucasna realita, ked je Slovensko krajinou s najvyssim podielom studentov v zahranici a s nizkym podielom zahranicnych studentov u nas, nie je dobrou vizitkou jeho prace. Statistiky pozrite tu (od str. 18).
Zatial som nezachytil jeho predstavy o potrebnych reformach v skolstve. INEKO napriklad odporuca:
Otázka (Zuzana Matkovská, SME)
Prajem Vám príjemný deň, rada by som sa Vás opýtala, či by ste mi boli ochotná zhrnúť vaše zistenia počas pôsobenia v radách Študentského pôžičkového fondu.
Respektíve, vedeli by ste mi aspoň potvrdiť niektoré z nasledujúcich informácií?
Najmä by ma však zaujímal Váš názor na pôžičku Študentského pôžičkového fondu pre nebankovú finančnú skupinu Slavia Capital, ktorá prebehla bez akéhokoľvek výberového konania alebo skutočného zabezpečenia a jej výška nakoniec dosiahla až 5,5 milióna eur.
Odpoveď Petra Goliaša:
Vsetky podla nas dolezite informacie k tejto teme su zverejnene tu.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, pozreli by ste sa mi na par otazok? Pripravujem clanok o Monitore 9, ktory je v stredu.
Odpoveď Petra Goliaša:
Okrem ineho stat moze cez testy efektivne ovplyvnovat obsah vyucby. Nedavno sme napriklad zistili, ze v testoch z matematiky prakticky nie su otazky zamerane na financnu gramotnost. V medzinarodnom porovnani tu pritom patrime medzi najslabsie krajiny. Celkovo su podla mna otazky z matematiky stale malo zamerane na problemy z realneho zivota.
Ak sa tiez chceme zlepsit v medzinarodnych testoch OECD PISA, je spravne pouzivat podobne testy aj na nasich skolach. Testovanie 9 by sa preto malo napriklad rozsirit o prirodne vedy.
Vysledky narodnych testovani mozu tiez byt uzitocnou pomockou pre rodicov pri vybere skoly.
Uvahy o zruseni monitoru povazujem z tychto dovodov za skodlive.
Otázka (Jana Trebulová, SME)
Dobrý deň, rezort hospodárstva dal do pripomienkovania Koncepciu podpory centier podnikových služieb na Slovensku. V tejto sa píše aj to, že sa plánuje zmena zákona o investičnej pomoci a konkrétne podmienka, aby museli firmy obstarať majetok za 400-tisíc eur. Keďže sa predpokladá negatívny dopad na štát, je zrejmé, že sa táto hranica plánuje znížiť.
Odpoveď Petra Goliaša:
Kazdemu rozhodnutiu o investicnej podpore by mala predchadzat analyza efektivnosti, ktora by umoznila porovnat zamyslany projekt s uz realizovanymi podla takych kriterii ako vyska udelenej pomoci na vytvorene pracovne miesto, alebo na objem mzdovych prostriedkov vyplatenych novym zamestnancom v danom case, pripadne podla doby navratnosti. Vlada by mala zverejnovat rebricek podporenych projektov podla kriterii efektivnosti, aby mala verejnost lepsi obraz o ich prinose vo vztahu k vynalozenym verejnym zdrojom. Podnikatelske zamery by vlada mala dodatocne konfrontovat s realitou. Ak sa rozhoduje bez analyz, hrozi riziko plytvania verejnych zdrojov. Investicne stimuly navyse deformuju podnikatelske prostredie, kedze zvyhodnuju vybrane subjekty peniazmi, na ktore sa skladaju vsetci ostatni. Zamerom vlady by preto malo byt udelovat co najmenej stimulov a podnikatelov lakat hlavne lepsim podnikatelskym prostredim.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, dnes robím článok o tom, že Penta (Svet zdravia) má záujem zobrať do prenájmu ďalšiu nemocnicu v Topoľčanoch. V tejto súvislosti mám na Vás nasledujúce otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Pre Slovensko by bolo prínosom, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo. V súčasnosti má v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv štát. Táto dominancia nášmu zdravotníctvu neprospieva. Ak by podobné dominantné postavenie na trhu získal nejaký súkromný subjekt, predstavovalo by to zvýšené riziko zneužitia tohto postavenia a vzniku monopolnej renty, a teda spoločenskej neefektívnosti. Regulačné a kontrolné orgány (PMÚ SR, ÚDZS, NKÚ) by mali na to upozorňovať a konať v prípade zneužitia dominantného postavenia akéhokoľvek subjektu. Podobne nebezbečný je aj oligopol (trh, v ktorom dominuje malý počet konkurujúcich si subjektov).
Ak však na trhu existuje súťaž a kvalitná regulácia prostredia, vrátane merania a zverejňovania kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, nemusí ani vertikálna integrácia (vlastníctvo poisťovne, lekární a nemocníc jedným súkromným subjektom) predstavovať príliš veľké riziko pre spoločnosť. Naopak, môže prinášať na trh rôzne inovácie, ktoré umožňuje táto integrácia. Ak však tomu tak nie je, môže predstavovať aj vertikálna integrácia zvýšené riziko zneužívania dominantného postavenia. Na to treba pamätať a pozorne to sledovať a skúmať.
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o vyjadrenia, tyka sa to noveho ministra zdravotnictva a poziadaviek na neho. Asociacia nemocnic Slovenska sa s nim dnes rano stretla a medzi ich poziadavami je zavedenie systemu DRG, nesuhlasia vsak vraj s definiciou zakladnych sadzieb, ktore maju byt pre lozkove zdravotnicke zariadenia.
Odpoveď Dušana Zachara:
Nastavenie platobného mechanizmu medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami by malo byť podľa nášho názoru nastavené tak, aby sme nespravili krok smerom dozadu – k opätovnej štátnej regulácii cien, ale malo by dovoľovať zdravotným poisťovniam a poskytovateľom sa slobodne dohadovať o cenách, a to aj na základe kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Parametre kvality by mali poisťovne vedieť odzrkadliť v cene pre nemocnicu a nastavenie systému DRG by im v tom namalo zabraňovať.
Otázka (Jana Trebulová, SME)
Dobrý deň, medzi priority vlády sa dostalo aj to, že sa majú sprísniť podmienky pri poskytovaní dávok pre osoby, ktoré odmietajú pracovať. Toho sa týkajú aj moje otázky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Problemom je casto motivacia ludi s nizkou pridanou hodnotou pracovat nacierno, aby tak neprisli o cast cisteho prijmu kvoli odvodom alebo kvoli strate naroku na socialne davky. Riesenia by preto mali zahrnat znizovanie odvodov pre ludi s nizkym prijmom a pomalsie kratenie socialnych davok v pripade, ze si nezamestnany najde pracu a ziska legalny prijem. Dnes straca za kazde zarobene euro az 75 centov z davky, co je neumerne vela.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pisem clanok o novej UNB v BA, konkretne o tom, ze uz malo byt ukoncene verejne obstaravanie. Podla MZ SR maju pred sebou este dve sutazne kola, kedy by mal byt znamy vitaz, ministerstvo nespresnilo. V tejto suvislosti sa chcem spytat:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Peter Kapitán, Nový Čas)
Dobrý deň, chcel by som sa vás spýtať:
Odpoveď Dušana Zachara:
Zavedenie do ostrej prevádzky a v plnom formáte DRG a eHealth, aby neprišlo k ďalšiemu odsúvaniu. Popasovať sa s rastúcim dlhom štátnych nemocníc, ktorý je neudržateľný a predstavuje vážne riziko pre verejné financie. Nominovať čestných ľudí do funkcií, nastaviť pravidlá, ktoré budú sťažovať nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi. Začať zbierať a zverejňovať oveľa viac informácií o produkcii, kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, aby sme sa vedeli správnejšie rozhodovať v sektore plnom asymetrií v informáciách. Podporovať prevenciu a osvetu v prospech zdravého životného štýlu a stravovacích návykov, aby Slováci nemuseli chodiť tak často k lekárovi a do nemocníc.
Nepoznám názory pána Druckera na zdravotníctvo, preto sa nedá teraz hodnotiť, či bude dobrým ministrom. Nevieme ani, akými ľuďmi sa chce obklopiť. Zatiaľ je pre rezort zdravotníctva ako nepopísaná tabuľa. Nevýhodou je, že sa bude musieť určitý čas s cudzím rezortom len zoznamovať a tiež je nepravdepodobné, že má v šuplíku pripravenú komplexnú reformu zdravotníctva. Výhodou zas môže byť, že prinesie svoj nezaťažený manažérsky pohľad zvonka.
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. Strana Siet v tomto rozhovore hovori o PPP projektoch
Odpoveď Jana Kovalčíka:
Na priority (myslené vážne, nielen deklarované) treba hľadať peniaze v štátnom rozpočte. Nie vyrábať skryté dlhy cez PPP a hľadanie zdrojov nechávať na neskôr.
Niektoré kritické úseky ciest na Orave i v iných regiónoch si naozaj žiadajú riešenie. Poctivá odpoveď by mala aspoň načrtnúť, kde v rozpočte (dopravy či iných rezortov) chce nová vláda ušetriť zdroje, aby mohla financovať zatiaľ nekryté priority. Prípadne čo mieni urobiť, aby dopravné projekty boli menej veľkorysé a finančne dostupnejšie.
Žiaľ, PPP neponúka poctivé riešenie, iba jeho ilúziu. Dovoľuje uprednostniť vybrané projekty, ale na úkor potrieb v iných regiónoch, ktorým sa už žiadny PPP projekt neujde a riešenie ich problémov sa ešte viac oddiali. Splácanie PPP projektov bude totiž ďalších 30 rokov uberať zo zdrojov, za ktoré by sa mohli postupne stavať chýbajúce cesty v ďalších častiach Slovenska. Preto každý, kto na prvom mieste prezentuje ako riešenie PPP projekty, v skutočnosti prezrádza, že skutočné riešenie nemá ani nehľadá.
Otázka (Zuzana Matkovská, SME)
Príjemný deň, zaujímal by ma Váš názor na nominácie SNS v prípade ministra školstva – rozhoduje sa medzi Ľudovítom Hajdukom, Helenou Polákovou a Petrom Plavčanom.
Odpoveď Petra Goliaša:
Vseobecne si myslim, ze rezort by mal viest clovek, ktory s nim ma skusenosti a na funkciu sa predtym pripravoval. Inak sa moze pridlho zaucat a zmeskat cas na potrebne reformy, ktore je najlepsie presadzovat od zaciatku volebneho obdobia.
Otázka (Martin Benko, SITA)
Dobrý deň prosím Vás o kratšie vyjadrenie. Nominantom strany Sieť na ministra dopravy je Roman Brecely, vedúci stálej pracovnej skupiny strany pre energetiku. Podľa strany roky pôsobil na významných manažérskych pozíciách nadnárodných spoločností v priemysle a energetike na Slovensku a v Českej Republike.
Odpoveď Petra Goliaša:
Nerad by som hodnotil mena. Skor sa treba p. Brecelyho opytat, ake ma zamery v doprave a hodnotit ho podla tychto zamerov. Vseobecne si myslim, ze rezort by mal viest clovek, ktory s nim ma skusenosti a na funkciu sa predtym pripravoval. Inak sa moze pridlho zaucat a zmeskat cas na potrebne reformy, ktore je najlepsie presadzovat od zaciatku volebneho obdobia.
Otázka (Zuzana Matkovská, SME)
Príjemný deň, zaujímal by ma Váš názor na nominácie SNS v prípade ministra školstva – rozhoduje sa medzi Ľudovítom Hajdukom, Helenou Polákovou a Petrom Plavčanom.
Odpoveď Petra Goliaša:
Nerad by som hodnotil mena. Skor sa treba tych ludi pytat, ake su ich zamery v skolstve a hodnotit ich podla toho.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás niekoľko otázok:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, možno podľa Vás od novej vlády/hlavne ministerstva zdravotníctva očakávať, že sa doriešia kauzy v zdravotníctve ako masér Kostka, alebo sa podarí odstaviť obchodníkov so zdravím z Košíc? (Otázka súvisí aj s včerajším vyhlásením Bugára, že k minulým kauzám sa už nebudú vracať.)
Odpoveď Dušana Zachara:
Do značnej miery to bude závisieť od politickej vôle. Črtajúce sa zloženie vlády, kde budú mať navyše jednoznačnú prevahu SMER a SNS a vyjadrenia Bélu Bugára, že sa k minulým kauzám už nebudú vracať, naznačuje, že politická vôľa na vyriešenie a vyšetrenie káuz bude minimálna. Sústavný a silný verejný tlak, vrátane toho mediálneho by to však mohlo pomôcť zmeniť. Závisieť bude aj od morálnej výbavy prípadne novo nominovaných – napr. pri manažmentoch štátnych nemocníc a VšZP, či bude dochádzať k predraženým nákupom. Ak sa stane ministrom nestraník, nemôže očakávať príliš silné politické krytie a zvyšuje sa riziko, že pri vzniknutých problémoch sa nebude mať o koho oprieť, čo môže limitovať silu ministra, jeho akčnosť a prípadné návrhy na zmeny.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás niekoľko otázok k ministerstvu zdravotníctva. Otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
na uvod by som sa chcel vyjadrit k Vasmu spravodajskemu clanku, v ktorom viackrat citujete mna a kolegu Szalaya. V jeho uvode je hodnotiaca pasaz priorit vlady:
“Vyzerá to nádejne, dokonca reformne, ale v realizácii to môže byť aj veľkým sklamaním. Taká je v skratke prvotná charakteristika piatich programových priorít novovznikajúcej vlády Smeru, SNS, Mosta a Siete v oblasti zdravotníctva. Z väčšiny zdravotníckych priorít cítiť rukopis pravicových strán Most-Híd a Sieť. Práve zdravotnícky program prvej z nich analytici pred voľbami vysoko hodnotili.”
Z nasledujuceho kontextu to moze vyzerat tak, ako keby analytici hodnotili priority v hore uvedenej pasazi.
Ja som vsak inemu novinarovi hodnotil priority uplne opacne, ako je prvy odsek vo Vasom clanku. Pre Vasu informaciu, tu je moje hodnotenie priorit:
Programové priority hodnotím tak, že z nich vyplýva, že zdravotníctvo nebude prioritou nasledujúcej vlády. Chýba jasná predstava, kam má slovenské zdravotníctvo smerovať. Vôbec sa nehovorí o probléme finančnej (ne)udržateľnosti systému. Medzi prioritami sú samozrejmosti, s ktorými súhlasia všetci a mali tu už dávno fungovať (DRG, eHealth). Z dokumentu nie je známe, akými konkrétnymi opatreniami chcú strany dosiahnuť “viditeľný posun v kvalite poskytovania zdravotníckej starostlivosti a pri transparentnom nakladaní s verejnými zdrojmi”. A uverejnené programové tézy nedávajú náznaky, že by to malo nastať. Rovnako nie je jasné, ako chce budúca vláda docieliť skrátenie čakacích lehôt a zavedenie prehľadných pravidiel pri platbách pacientov. A to je práve podstatné, akým spôsobom to chce uskutočniť. Veď pri končiacej vláde sme boli svedkami, že namiesto deklarovaného poriadku v poplatkoch u lekára prišlo v realite k prehĺbeniu chaosu a zväčšeniu priestoru pre neformálne platby.
Pozitívne vnímam navrhované zastúpenie opozície v kontrolných orgánoch VšZP a ÚDZS. Priestor pre lepšie regulovanie zisku zdravotných poisťovní tu bezosporu existuje, avšak ideologická motivácia niektorých strán pri tomto bode môže mať za následok, že s krvavými očami síce manifestačne zasadíme ranu “triednemu nepriateľovi”, ale zároveň zabijeme aj súťaživosť medzi poisťovňami, zárodky konkurenčného prostredia a motiváciu efektívne nakupovať zdravotnú starostlivosť.
A teraz vyjadrenie k Vasim aktualnym otazkam:
Z internetu a životopisu pána Druckera som sa síce dozvedel, že bol odborným poradcom riaditeľa UNB pre procesné analýzy a transformáciu nemocnice za ministrovania Ivana Uhliarika, a že v minulosti pracoval aj ako poradca pri zlučovaní zdravotných poisťovní a dokonca sa spolupodieľal na koncepcii reformy financovania zdravotníctva, no napriek tomu nepoznám názory pána Druckera na zdravotníctvo, a preto sa nedá teraz hodnotiť, či bude dobrým ministrom. Nevieme ani, akými ľuďmi sa chce obklopiť. Nevýhodou je, že sa bude musieť pravdepodobne určitý čas s rezortom len zoznamovať a tiež je pravdepodobné, že nemá v šuflíku pripravenú komplexnú reformu zdravotníctva. Výhodou môže byť, že prinesie svoj nezaťažený manažérsky pohľad zvonka.
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás niekoľko otázok k programovým prioritám črtajúcej sa vlády, ktoré včera predstavila. Uvádzam Vám ich tu v skratke:
K tomu mám nasledovné otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, rodiaca sa nová vládna koalícia zložená zo strán Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť včera predstavila svoje programové priority. Nevynechali ani zdravotníctvo. O osobách ministrov a vedení parlamentu sa stále nehovorí. Budúci koaliční partneri však prejavujú záujem o jednotlivé rezorty. O ministerstvo zdravotníctva údajne neprejavila záujem žiadna zo štvorice strán. K spomínaným prioritám, v oblasti zdravotníctva nastala zhoda na tom, že opozícia bude mať zastúpenie v kontrolných orgánoch Všeobecnej zdravotnej poisťovne a v Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Posun má nastať v kvalite poskytovania zdravotníckej starostlivosti a pri transparentnom nakladaní s verejnými zdrojmi. Zisk súkromných poisťovní sa má obmedziť. Zavedený bude DRG systém. Majú sa
skrátiť čakacie lehoty na zdravotné a ošetrovateľské výkony. Zavedú sa prehľadné pravidlá pri platbách pacientov.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Lucia Brožová, SITA)
Ahoj. Potrebovali by sme v site pokryt buduce vladne priority formujucej sa koalicie. Jednou z oblasti, na ktorej sa strany dohadovali, su dane, odvody a verejne financie. Koalícia sa zhodla na znížení dane z príjmov právnických osôb na 21 percent. Túto výšku budú strany každý rok prehodnocovať. V roku 2020 by SR mala dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Daňové licencie majú byť zrušené v roku 2018. Živnostníci budú môcť očakávať zvýšenie limitov na paušálne výdavky. Znížiť by sa mala administratívna záťaž pri podnikaní. Bolo by mozne, ze by si nam k tomu poslal nejaku reakciu?
Odpoveď Petra Goliaša:
Negativom je odsunutie ciela dosiahnut vyrovnany rozpocet z roku 2017 na 2020. Je to dosledkom nezodpovedneho vladnutia od roku 2014, kedy sa napriek priaznivemu vyvoju ekonomiky zastavilo ozdravovanie verejnych financii. Rok 2020 je navyse volebny, cize pred volbami nebudeme vediet vyhnodnotit splnenie tohto ciela. Ak by aj vlada naplanovala na rok 2020 vyrovnany rozpocet, realita moze byt vo volebnom roku uplne ina. Podobne je tomu tak aj teraz, ked si vlada na rok 2016 sice naplanovala deficit 1,9% HDP, v realite vsak hrozi deficit az na urovni 3% HDP. V skutocnosti sa preto vyrovnany rozpocet posuva do nedohladna.
Znizovanie dane pre pravnicke osoby je dobry krok. Na druhej strane ale vlada chce pokracovat v osobitnych daniach a odvodoch v regulovanych odvetviach, ktore chce navyse aj rozsirit. Cielom by malo byt vytvaranie rovnakych podmienok pre vsetkych a podpora konkurencneho prostredia, aby sme mali monopolov co najmenej.
Ciel znizit administrativnu zataz pri podnikani napriklad aj zrusenim povinnej zdravotnej sluzby je spravny. Aby vsak doslo k vyraznemu zlepseniu viditelnemu napriklad v medzinarodnych rebrickoch kvality podnikatelskeho prostredia, treba realizovat mnoho dalsich krokov.
Otázka (Igor Surovčík, SITA)
Ahoj, chcel by som Ťa poprosiť o komentár k prioritám črtajúcej sa novej vlády v sociálnej oblasti. Konkrétne by ma zaujímal tvoj komentár (alebo komentár niekoho iného z INEKO) k týmto vytýčeným prioritám:
Považuješ tieto opatrenia za správne a splniteľné (v prípade vytvorenia 100 tisíc pracovných miest)?
Odpoveď Petra Goliaša:
Deklarovanie tvorby 100-tisic pracovnych miest je populizmus. Namiesto toho by vlada mala predstavit konkretne opatrenia, ako chce zvysovat zamestnanost. Ak by pokracoval rast ekonomiky z poslednych dvoch rokov, tak by pracovne miesta vznikali aj bez zasahov vlady. Najhorsi sposob zvysovania zamestnanosti je, ak vlada cez dane vezme peniaze od jednej skupiny obyvatelstva a cez dotacie ich da inej skupine na tvorbu pracovnych miest. Dotovanie tvorby umelych pracovnych miest brzdi rast ekonomiky a moze mat presne opacny dosledok. Po skonceni dotacii mozu takto vytvorene miesta zaniknut. Najlepsi sposob zvysovania zamestnanosti je zlepsovanie podnikatelskeho prostredia. Napriklad cez nizsie dane, menej byrokracie, jednoduche a nezavisle regulacie, fungujuce sudy. Pre zapojenie ludi s nizkou kvalifikaciou je tiez dolezite znizovanie odvodov pri nizkych prijmoch a posilnenie subehu socialnych davok a prijmu.
Minimalna mzda by mala skor stagnovat, aby vznikali pracovne miesta aj pre ludi s najnizsou kvalifikaciou, ktori tvoria jadro nezamestnanych.
Zvysne priority su spravne, avsak malo konkretne, preto je tazke ich hodnotit.
Otázka (Ivo Kokinda, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, mohli by sa nám prosím od vás vyjadriť k týmto otázkam:
Odpoveď Petra Goliaša:
INEKO sa plne stotoznuje s poziadavkami PAS, ktorych som aj ja sam spoluautorom.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. Minuly tyzden ministerstvo zdravotnictva prezentovalo v Nemocnici Malacky spustenie eHealthu. Okrem tejto nemocnice maju pilotne testovat eHealth aj Nemocnica Sv. Michala v Bratislave a Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v B. Bystrici. Podla MZ SR bolo vydanych niekolko desiatok elektronickych kariet zdravotnickych pracovnikov a citaciek. Presne cislo neuviedli, rovnako nateraz nemaju ani statistiky, kolko realne pacientov uz ma pristup do Narodneho portalu zdravia a maju vedenu elektronicky zdravotny zaznam.
Odpoveď Dušana Zachara:
Ide zatiaľ len o skúšobnú pilotnú verziu vo veľmi obmedzenom formáte, na veľmi malej vzorke subjektov.
V optimálnom prípade má elektronická výmena dát v zdravotníctve potenciál ušetriť spoločnosti mnoho peňazí a zvýšiť kvalitu, efektívnosť, dostupnosť, informovanosť a najmä bezpečnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Samozrejme si to vyžaduje, aby náklady a čas na zavádzanie týchto systémov neboli nafúknuté, čo v prípade nášho verejného sektora s veľkou pravdepodobnosťou nebude platiť. To výrazne zhoršuje efektívnosť štátneho programu elektronizácie zdravotníctva. Premrštené náklady a meškanie relativizujú potenciálne spoločenské úžitky z tohto projektu a pri porovnaní so súkromným sektorom vidno, že to ide robiť výrazne lacnejšie, lepšie a rýchlejšie. Súkromné iniciatívy boli dôsledkom otáľania štátu a čiastočne suplujú štát a jeho meškajúci eHealth. Ak by štát rozmýšľal ako riadny hospodár, mohol prevzatím súkromných riešení pri elektronizácii služieb dosiahnuť za menej peňazí rovnaké ciele, ako boli plánované pri štátnom eHealth-e.
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. Vlada Robert Fica chcela stavat Narodny futbalovy stadion zo statnych penazi.
Odpoveď Petra Goliaša:
Ak sa politici rozhodnu, ze Slovensko potrebuje narodny futbalovy stadion, mali by vyhlasit sutaz, v ktorej by zadefinovali minimalne parametre stadiona (aby splnal medzinarodne kriteria aj poziadavky statu na jeho uzivanie) a vitaza by vybrali podla toho, kto si na vystavbu vyziada od statu najmenej penazi. V sutazi by mala byt vybrana aj vhodna lokalita.
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o vyjadrenie pre Hospodarske noviny. Pracujem na clanku o cenovej kalkulacke, ktora ma vypocitat cenu nehnutelnosti. Hovorim o tejto kalkulacke. Vznikla, aby sa odhadovali ceny nehnutelnosti a nasledne aby sa zvysili dane z nehnutelnosti v pripade luxusnych nehnutelnosti. Nakoniec sa vsak o zvysovani dane nehovori a kalkulacka ostava ako informativny nastroj.
Odpoveď Petra Goliaša:
Podla OECD tvorili prijmy z dane z nehnutelnosti v roku 2014 na Slovensku 0,4% HDP, v Madarsku 0,6% HDP a v Polsku 1,2% HDP (2013). Napriklad v Dansku to bolo 1,4% HDP, v USA 2,6% HDP a v UK az 3,1% HDP. Priemer OECD bol 1,1% HDP (2013). To nasvedcuje, ze existuje priestor na vyssie dane z nehnutelnosti, co by vsak malo byt kompenzovane znizenim dani z prijmu a odvodov tak, aby sa viac oplatilo pracovat a aktivne vyuzivat majetky.
Vlada by mala zvazit aj progresivne nastavenie dani z nehnutelnosti napriklad naviazanim vysky dane na trhove ceny s pouzitim cenovych map.
Otázka (Ľubomíra Goljerová, Rádio Slovensko)
Dobrý deň, venujeme sa v Rádiu Slovensko téme zvolenia strany Mariána Kotlebu do parlamentu. Keďže niektorí voliči hovoria, že sa si ho vybrali aj kvôli tomu, ako hospodári v Banskobystrickom kraji, rozhodli sme sa na to pozrieť. Chceli by sme porovnanie krajov z hľadiska hospodárenia, zadlženosti, eurofondov…. Koľko jednotlivé kraje dostali eur a čo podporili, čo naopak zrušili…
Odpoveď Mateja Tunegu:
na úvod by som rád ozrejmil, že na našom portáli hospodarenieobci.sk prezentujeme vybrané finančné ukazovatele týkajúce sa samospráv, pričom najnovšie dostupné údaje máme zatiaľ iba za rok 2014 (údaje preberáme od Ministerstva financií SR a na ich základe si dopočítavame aj niektoré vlastné ukazovatele – napríklad známku finančného zdravia). Údaje za rok 2015 budú dostupné až približne v máji. Keďže Kotleba je predsedom BBSK od 20. decembra 2013, tak na posudzovanie jeho hospodárenia v úrade sú nateraz použiteľné iba údaje za rok 2014. To je časové obmedzenie údajov. Vecné je také, že z údajov ministerstva vidíme, napr. aké mal BBSK príjmy, výdavky, ako sa zmenil dlh, či a koľko faktúr bolo po dátume splatnosti a pod. Poznáme však iba čísla, a nie všetky súvislosti. Vieme, aké boli výdavky, no nevieme na aké účely a ako efektívne boli vynaložené. Dokážem teda zodpovedať iba časť Vašich otázok.
Na účel hodnotenia finančnej stability VÚC sme zostavili vlastnú metodiku, na základe ktorej je možné každému VÚC priradiť skóre, ktoré v sebe sumarizuje najdôležitejšie ukazovatele hospodárenia samosprávy a jeho cieľom je čo najlepšie odzrkadľovať finančné zdravie daného VÚC. Toto skóre je možné dosiahnuť v rozmedzí od 0 (najhorší možnývýsledok) až po +6 (najlepší výsledok). V tomto hodnotení u nás dosiahol BBSK skóre 3,55 (kategória dostatočného finančného zdravia, kde podľa nás hrozí nižšia finančná stabilita a potenciálne problémy do budúcnosti). Táto hodnota je najnižšia spomedzi všetkých VÚC (viď goo.gl/VbbKwI). Dôvodom, prečo má BBSK najnižšiu známku spomedzi všetkých VÚC, sú najmä faktúry neuhradené viac ako 60 dní po splatnosti. Ku koncu roka 2014 predstavovali takéto záväzky celkovo 1,91 milióna eur, zatiaľčo ku konca roka 2013 to bolo 0,37 milióna eur. Počas roku 2014 teda došlo k významnému zvýšeniu objemu nezaplatených faktúr. V porovnaní s ročnými (bežnými) príjmami BBSK na úrovni viac ako 137 miliónov eur to na prvý pohľad nie je kriticky veľa, je však potrebné dodať, že zákonné kritérium je v tomto prípade veľmi prísne (rovné nule). Ak má samospráva čo i len jednu faktúru viac ako 60 dní po splatnosti, už napĺňa jedno z dvoch kritérií, pri ktorých (ak sú súčasne obe naplnené) musí zaviesť ozdravný režim pod dohľadom ministerstva financií. BBSK tak jedno z tejto dvojice kritérií porušuje, a to sa odráža v našom hodnotení. Pre korektnosť dodávam, že BBSK má problém s plnením tohto kritéria dlhodobo, nielen pod vedením Kotlebu. Avšak je fakt, že výška týchto záväzkov počas roka 2014 dosť narástla. K nižšiemu hodnoteniu tiež prispela relatívne nízka likvidita v porovnaní s ostatnými krajmi (nižší pomer dostupných prostriedkov na účte ku všetkým krátkodobým záväzkom). Navyše, počas roku 2014 sa zhoršila aj bilancia bežného účtu. Kým v roku 2013 bol prebytok na bežnom účte na úrovni 11,8 mil. eur, v roku 2014 to bolo už iba 6,3 mil. eur. Toto je čiastka, ktorú môže župa následne využiť buď na zníženie dlhu, na zvýšenie majetku (investovanie), alebo kombináciu oboch. Kotlebovi sa podarilo znížiť zadlženie kraja o necelých 5 miliónov eur. No došlo k tomu na úkor výrazného obmedzenia investícií (kapitálové výdavky klesli z 23,4 mil. eur za rok 2013 na 9,6 mil. eur v roku 2014). V takomto prípade sa môže stať, že chýbajúce investície kraj dostihnú a bude ich potrebné tak či tak neskôr realizovať. Preto je potrebné prihliadať nielen na jednorazový pokles dlhu, ale najmä na uvedené okolnosti, teda že sa medziročne hospodárenie zhoršilo (dosiahnutý prebytok na bežnom účte) a zníženie dlhu bolo dosiahnuté výlučne na úkor obmedzenia investícií. Ďalšie informácie môžete nájsť v našej analýze hospodárenia VÚC za rok 2014, ktorú prikladám v prílohe (väčšinu pre Vás podstatných informácií som však už zhrnul tu). Informácie o čerpaní eurofondov nemáme k dispozícii, takisto ani sumár toho, akú štruktúru mala zmena hospodárenia v BBSK. Odpoveď na niektoré otázky možno čiastočne nájdete v záverečnom účte BBSK za rok 2014 (link: goo.gl/pQic4Q).
Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, otázky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Eurofondy by sme mali cerpat len na efektivne projekty. Je lepsie neminut peniaze nez ich minut korupcnym sposobom na aktivity s pochybnym uzitkom, ktore navyse deformuju moralku aj podnikatelske prostredie. Uplne zastavenie cerpania by bolo skodlive, kedze urcite sa medzi schvalenymi projektmi najdu aj uzitocne. Sok zo zastavenia by sme citili aj makroekonomicky na spomalenom raste ekonomiky aj zamestnanosti.
Otázka (Róbert Repka, SITA)
Dobrý deň, píšem Vám ohľadom vyjadrenia pre agentúru SITA o výsledkoch volieb. Chcel by som sa opýtať nasledovné otázky.
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Veronika Cosculluela, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, chcem sa len opýtať, čo si myslíte o odklepnutí stimulov firmám s čudným pozadím na vláde, dva dni pred voľbami. Je to normálne aj v iných demokraciách?
Odpoveď Petra Goliaša:
Kazdemu rozhodnutiu o investicnej podpore by mala predchadzat analyza efektivnosti, ktora by umoznila porovnat zamyslany projekt s uz realizovanymi podla takych kriterii ako vyska udelenej pomoci na vytvorene pracovne miesto, alebo na objem mzdovych prostriedkov vyplatenych novym zamestnancom v danom case, pripadne podla doby navratnosti. Vlada by mala zverejnovat rebricek podporenych projektov podla kriterii efektivnosti, aby mala verejnost lepsi obraz o ich prinose vo vztahu k vynalozenym verejnym zdrojom. Podnikatelske zamery by vlada mala dodatocne konfrontovat s realitou. Ak sa rozhoduje bez analyz, hrozi riziko plytvania verejnych zdrojov. Investicne stimuly navyse deformuju podnikatelske prostredie, kedze zvyhodnuju vybrane subjekty peniazmi, na ktore sa skladaju vsetci ostatni. Zamerom vlady by preto malo byt udelovat co najmenej stimulov a podnikatelov lakat hlavne lepsim podnikatelskym prostredim.
Otázka (Veronika Šoltinská, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, pripravujeme článok o opatreniach v zdravotníctve, ktoré zaviedla alebo sľubovala zaviesť vláda Roberta Fica. Odpovedali by ste mi, prosím, na nižšie položené otázky?
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás niekoľko otázok v súvislosti s aktuálnou správou EK aj o slovenskom zdravotníctve. Posielam Vám link na ňu. V správe sa konštatuje niekoľko zistení o našom zdravotníctve. Rád by som poznal Vašu reakciu na ne:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o jedno kratke vyjadrenie. Robim clanok o tom, ze niektore chirurgicke zakroky, ktore sa daju robit ako jednodnovka, su pre nemocnice vyhodnejsie, ked pacienta hospitalizuju a vyuctuju si ukoncenu hospitalizaciu.
Odpoveď Dušana Zachara:
Strážiť by si to mali samotné zdravotné poisťovne. V ostatných rokoch boli finančne motivované jednodňové ambulantné výkony, avšak môže sa stať, že nemocnici je finančne výhodnejšie nechať pacienta hospitalizovať. Ale ak sa daný výkon dá vykonať ambulantne a nemocnica radšej pacienta hospitalizuje, len preto aby získala pre seba vyššiu platbu, mali by prísť na rad kontrolné mechanizmy poisťovní, ako aj ÚDZS, nakoľko sa dá predpokladať, že takýto postup nie je v záujme pacienta, ani verejných financií. Toto lavírovanie je aj dôsledok ešte nezavedeného DRG systému v praxi.
Otázka (Katarína Zaťková, Plus 7 dní)
Dobrý deň, mohli by ste v priebehu dneška zhodnotiť známkou od 1 do 5 prácu slovenských ministerstiev za posledné 4 roky a ku každému hodnoteniu dať vysvetlenie 2 vetami?
Odpoveď Dušana Zachara:
Tu je moje strucne hodnotenie cinnosti ministerstva zdravotnictva za uplynule 4 roky:
školská známka: 4
Absencia systémových zmien je najväčším nedostatkom. Zadlženosť štátnych nemocníc sa zvýšila, prispeli k nej aj plošné regulované zvyšovania platov zdravotníkov. Projekty eHealth a DRG boli odsunuté na neskôr. Našťastie nezrealizovaný projekt jedinej zdravotnej poisťovne slúžil istý čas na zakrývanie očí verejnosti pred skutočnými problémami. Nepodarilo sa spraviť ani poriadok v poplatkoch pacientov u lekára, skôr naopak. Začal sa proces obstarávania súkromného partnera pre výstavbu novej univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorý je ale plný nejasností. A počas celého uplynulého 4-ročného obdobia sa vynárali na povrch väčšie či menšie kauzy, ktoré súviseli najmä s masívnou politizáciou rezortu a zlyhávaním roly štátu v zdravotníctve.
Otázka (Marek Poracký, Rádio Slovensko)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. V priebehu niekolkych dni vlada oznamuje investiciu – po RKN a Vojanoch, tentoraz do Nitry.
Odpoveď Petra Goliaša:
Kazdemu rozhodnutiu o investicnej podpore by mala predchadzat analyza efektivnosti, ktora by umoznila porovnat zamyslany projekt s uz realizovanymi podla takych kriterii ako vyska udelenej pomoci na vytvorene pracovne miesto, alebo na objem mzdovych prostriedkov vyplatenych novym zamestnancom v danom case, pripadne podla doby navratnosti. Vlada by mala zverejnovat rebricek podporenych projektov podla kriterii efektivnosti, aby mala verejnost lepsi obraz o ich prinose vo vztahu k vynalozenym verejnym zdrojom. Podnikatelske zamery by vlada mala dodatocne konfrontovat s realitou. Ak sa rozhoduje bez analyz, hrozi riziko plytvania verejnych zdrojov. Investicne stimuly navyse deformuju podnikatelske prostredie, kedze zvyhodnuju vybrane subjekty peniazmi, na ktore sa skladaju vsetci ostatni. Zamerom vlady by preto malo byt udelovat co najmenej stimulov a podnikatelov lakat hlavne lepsim podnikatelskym prostredim.
Otázka (Zuzana Kupcová, Rádio Slovensko)
Dobrý deň, prajem, spracúvam pre Rádio Slovensko príspevok v súvislosti s financovaním vysokých škôl.. a obracia sa na INEKO s prosbou o názor/vyjadrenie. Vzhľadom na výrazný úbytok študentov a stúpajúce výnosy (prípadne viac-menej zachovanú výšku štátnej dotácie) v predošlých rokoch razantne stúpol balík peňazí pripadajúceho na študenta. Porovnala som si údaje za roky 2010 a 2014:
Rok 2010:
počet študentov: 217 039
priemerný plat: 895 eur
celkové výnosy VŠ: 588 miliónov eur
peniaze na študenta v priemere: 2709 eur
Rok 2014:
počet študentov: 175 430
priemerný plat: 1042,60 eura
celkové výnosy VŠ: 684 miliónov eur
peniaze na študenta v priemere: 3900 eur
Samozrejme, peniaze sa vo vysokom školstve delia komplikovanejším spôsobom, než len podľa počtu študentov, no ten nárast v prepočte na hlavu sa zdá byť dostatočne výrazný, aby sa človek pýtal, čo vďaka nemu vysoké školy dosiahli.
Odpoveď Petra Goliaša:
Pocet skol nie je rozhodujuci, podstatna je kvalita v pomere k vynalozenym zdrojom. Kvalitu by malo ministerstvo merat a vysledky pravidelne zverejnovat a odovodnovat nimi pripadne zasahy do siete skol. Sucastou hodnotenia kvality by nemali byt len vysledky vedy a vyskumu, ci hodnotenie Akreditacnej komisie, ale aj informacie o vyske platov a miere nezamestnanosti absolventov. OECD na meranie efektivnosti pouziva aj dobu navratnosti sukromnych ci verejnych zdrojov (teda napriklad za aku dobu absolvent splati statu cez dane a odvody investiciu, ktoru stat vynalozil na jeho vzdelanie). Ministerstvo by malo tieto udaje pravidelne pocitat a zverejnovat za kazdu skolu osobitne. Peniaze by mali sledovat kvalitu, teda lepsie skoly by mali dostavat od statu viac zdrojov. Horsim skolam by mal hrozit zanik.
Pozrite, si prosim, nasu inflacnu kalkulacku
Podla nej je 588 mil. eur v roku 2010 v stalych cenach 641 mil. eur v roku 2014. Inymi slovami, ak by doslo k uvedenemu narastu (z 588 na 641), tak realne by sa pre VS vzhladom na inflaciu nic nezmenilo. Ak doslo k narastu na 684 mil. eur, tak to znamena skutocne viac penazi pre VS. Sucasne ale treba vidiet, ze SR dava v medzinarodnom porovnani na VS vyrazne menej penazi z verejnych zdrojov nez priemer OECD aj nez susedne staty s vynimkou Madarska. Aj v Madarsku pritom VS dostavaju spolu viac penazi vdaka stedrejsiemu financovaniu zo sukromnych zdrojov.
Preto v uvedenom naraste objemu zdrojov nevidim problem.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Minister Draxler napisal blog, kde pise: “Kým medzi súkromnými vysokými školami je priestor na dramatickejšie čistenie, žiadna z verejných vysokých škôl nemá takú katastrofálnu kvalitu, že by sme ju mali rušiť.”
Odpoveď Petra Goliaša:
Pocet skol nie je rozhodujuci, podstatna je kvalita v pomere k vynalozenym zdrojom. Kvalitu by malo ministerstvo merat a vysledky pravidelne zverejnovat a odovodnovat nimi pripadne zasahy do siete skol. Sucastou hodnotenia kvality by nemali byt len vysledky vedy a vyskumu, ci hodnotenie Akreditacnej komisie, ale aj informacie o vyske platov a miere nezamestnanosti absolventov. OECD na meranie efektivnosti pouziva aj dobu navratnosti sukromnych ci verejnych zdrojov (teda napriklad za aku dobu absolvent splati statu cez dane a odvody investiciu, ktoru stat vynalozil na jeho vzdelanie). Ministerstvo by malo tieto udaje pravidelne pocitat a zverejnovat za kazdu skolu osobitne. Peniaze by mali sledovat kvalitu, teda lepsie skoly by mali dostavat od statu viac zdrojov. Horsim skolam by mal hrozit zanik. Tiez chcem upozornit, ze sukromne skoly stat na rozdiel od verejnych nefinancuje dotaciami na studentov ci dotaciami za vysledky vo vede a vyskume. Z pohladu statu su teda vyrazne lacnejsie.
Otázka (Martina Raábová, SME)
Dobry den, pripravujem clanok vseobecne o rezerve predsedu vlady, v suvislosti s temou si Vam dovolujem poslat par otazok.
Odpoveď Petra Goliaša:
V sucasnej podobe je to nastroj politickeho marketingu. Ten by si strany nemali hradit z verejnych zdrojov ale z vlastnych. Verejne zdroje by sa mali pouzivat podla dopredu znamych kriterii, aby isli tam, kde ich najviac potrebuju a kde prinesu najväcsi uzitok. Sucasne je dolezite, aby verejnost vedela, kde, naco a kolko penazi sa tymto sposobom minulo. Aby sme aspon priblizne vedeli vyhodnotit prinos a aby sa potencialni prijimatelia vedeli porovnat s ostatnymi. Ak premier rozdava peniaze bez kriterii a nezverejnuje ich pouzitie, ide podla mna o zneuzitie verejnych zdrojov s cielom udrzat si co najväcsiu popularitu a moc.
Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, chceli by sme zhodnotiť štátne rozpočty za posledné štyri roky.
Odpoveď Petra Goliaša:
Vlada znizila strukturalny deficit verejnych financii zo 4,4% HDP v roku 2012 na zhruba 2,8% HDP a sucasne zastavila rast verejneho dlhu, ktory sa od roku 2013 znizil o 1,8 % HDP (z 54,6 % HDP v roku 2013 na ocakavanych 52,8 % HDP v roku 2015). Do velkej miery sa tak stalo vdaka jednorazovým opatreniam vrátane zásahov do druhého dôchodkového piliera (na ukor dlhodobej udrzatelnosti verejnych financii), superdividend (na ukor financneho zdravia statnych firiem) a privatizácie. V zavere funkcneho obdobia vlada schvalila PPP projekt na vystavbu obchvatu Bratislavy D4/R7, ktory vytvori skryty dlh na urovni 1,4% HDP, co do velkej miery neguje dosiahnute pozitivne vysledky pri znizovani deficitu a dlhu. Ak by sme k oficiálnym číslam verejného dlhu pripočítali skrytý dlh vytvorený tromi doteraz realizovanymi a schvalenymi PPP projektmi (R1, D4/R7 a dialnicne myto), dostaneme sa nad úroveň 57 % HDP, pri ktorej podľa dlhovej brzdy vláda nesmie predložiť Národnej rade SR rozpočet verejnej správy s deficitom. Blizsie informacie pozrite tu: http://ineko.blog.sme.sk/c/403847/dialnicne-ppp-projekty-obchadzaju-dlhovu-brzdu.html
Ozdravovanie verejnych financii sa v roku 2014 zastavilo a potrebne dalsie opatrenia sa nechali na dalsiu vladu, ktora by mala v priebehu dvoch rokov stlacit deficit na nulu. To nie je mozne bez prijatia razneho balicka uspor. Namiesto toho vlada ohlasila treti socialny balicek za jednu miliardu eur, cim akoby dala najavo, ze to s vyrovnanim rozpoctu nemysli vazne,
Slovensko je v sucasnosti v dobrej ekonomickej kondicii, ked klesa nezamestnanost, ekonomika pomerne rychlo rastie a zvysuju sa aj danove prijmy. Je chybou, ze sa toto priaznive obdobie nevyuzilo na razantnejsie ozdravovanie verejnych financii a na prijatie reforiem napriklad v skolstve a zdravotnictve. Dlh nemocnic sa nadalej zvysuje, doraz na zvysovanie kvality nie je dostatocny. Vlada by mala cielene merat a zverejnovat kvalitu a efektivnost poskytovatelov zdravotnej starostlivosti aj zdravotnych poistovni. Platy pracovnikov v zdravotnictve by mali zavisiet aj od dosiahnuteho vykonu. Sucasne je nevyhnutne investovat do obnovy viacerych nemocnic, ktore su v zlom stave. Doraz na meranie kvality ako aj na odmenovanie ucitelov podla dosiahnutych vysledkov chyba aj v skolstve.
Pri pohlade na priority financovane z verejnych zdrojov v porovnani s vyspelymi statmi je zrejme, ze Slovensko dava malo penazi do skolstva a dost penazi do zdravotnictva. Podfinancovanie skolstva sa prejavuje najmä vo vyraznom zaostavani v platoch pedagogov, osobitne zacinajucich. Nizka atraktivita ucitelskeho povolania je vyrazna najmä vo väcsich mestach a pri nastupe mladych absolventov pedagogickych fakult. Zvysenie zdrojov do skolstva je podla INEKO podmienkou nielen zvysenia ale uz aj udrzania kvality vzdelavania. Sucasne by stat ale mal zacat komplexne merat kvalitu skol a informovat o vysledkoch verejnost. Ucitelia potrebuju viac penazi ale aj väcsi dohlad nad kvalitou ich prace.
Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o par vyjadreni, pracujem na clanku o efektivite zdravotnictva a o tom, kde sa v zdravotnictve stracaju peniaze.
Odpoveď Petra Goliaša:
INEKO sa vypoctu efektivnosti zdravotnictva venovalo v tejto studii
Presnejšie výsledky závisia od použitého prístupu – ak pri modelovaní vôbec nezohľadníme existujúcu mieru chudoby, ktorá je naprieč krajinami rôzna, vychádza slovenské zdravotníctvo ako podpriemerne efektívne. Ak však začneme model rozširovať a spresňovať pridávaním štatistík, ktoré viac či menej dokážu aproximovať rozsah chudoby (ako napríklad údaje o príjmoch a životných podmienkach domácností a najmä údaje o podieloch rómskych populácií), slovenské zdravotníctvo sa začne javiť pri porovnaní s ostatnými krajinami V4 (s výnimkou ČR, kde je efektívnosť viditeľne vyššia) či celej EÚ ako podobne efektívne.
V analyzovanom časovom období (obdobie rokov 2001 až 2010) nedošlo na Slovensku k výraznejším zmenám v efektívnosti, zaznamenali sme iba postupný mierny pokles medzi rokmi 2003 a 2007 a následný nárast medzi rokmi 2007 a 2008. Pokles medzi rokmi 2003 a 2007 je ale zrejme dôsledkom podstatného zvýšenia finančných zdrojov v danom období. Ako totiž ukazujú medzinárodné porovnania, prudké zvyšovanie zdrojov do zdravotníctva nemá na podstatné zlepšenie indexu zdravia vplyv okamžitý a bezprostredne sa tak môže prejaviť skôr poklesom efektívnosti (za podstatne viac peňazí dostávame okamžite len mierne lepšie výsledky, avšak s výhľadom, že k patričnému zlepšovaniu dôjde neskôr).
Ukázalo sa zároveň, že občania SR majú v priemere jeden z najhorších zdravotných stavov spomedzi všetkých krajín OECD (napr. prežijú najmenej zdravých rokov života – pozri Graf 2), a to napriek výraznému zlepšeniu v posledných desiatich sledovaných rokoch.
Zdravotnemu stavu obyvatelov sa INEKO podrobne venovalo v tejto analyze
Napriek ilúzii tzv. bezplatného zdravotníctva zaplatia domácnosti v SR za zdravotnícke tovary a služby priamo zhruba miliardu eur ročne. Väčšinu z tejto sumy utratia v lekárňach, prevažne za voľnopredajné liečivá (registrované i neregistrované). Spolu s dominujúcimi verejnými výdavkami spotrebuje zdravotníctvo na Slovensku zdroje vo výške takmer 8 % HDP, čo je spolu s ČR najviac v rámci V4. Napriek tomu sa stredná dĺžka života v SR predlžuje za ostatné dve dekády najpomalšie spomedzi krajín V4.
Tzv. odvrátiteľná úmrtnosť (výskyt predčasných úmrtí, ktoré by nemali nastať pri adekvátnej liečbe) patrí k najvyšším v EÚ a po Maďarsku je druhá najhoršia v rámci OECD. Výrazne lepšie výsledky dosahuje ČR s porovnateľnými a Poľsko dokonca s nižšími výdavkami na zdravotnú starostlivosť. Najviac k tomu prispieva včasný nástup chorôb srdca a ciev v SR, ako aj fakt, že napriek enormnému rastu spotreby liečiv pre kardiakov za uplynulé desaťročie sa Slovensko ani nepriblížilo k výrazným poklesom mortality na choroby srdca a ciev, ktoré dosiahla väčšina krajín OECD.
Ešte horšiu pozíciu má Slovensko v porovnaniach kvality zdravia počas života. Obyvatelia SR prežívajú spolu s Lotyšmi najmenej rokov života v zdraví spomedzi 28 krajín EÚ (54 rokov – o 7 rokov kvalitného života menej ako je priemer EÚ, až o 15 rokov menej ako v Nórsku). Zo seniorov vo veku 65 a viac rokov na Slovensku až 78 % (najviac v EÚ) udáva dlhodobé obmedzenia v denných aktivitách. Podiel seniorov, ktorí môžu naďalej žiť plnohodnotný život, je tak v SR sotva polovičný v porovnaní s Českom, Poľskom, Rakúskom či Maďarskom a menej ako štvrtinový v porovnaní s Nórskom, Švédskom či Švajčiarskom.
Co sa tyka spotreby liekov, Slovensko vycnieva najmä kvoli prilis castym navstevam lekara, ktore sa vo väcsej miere v porovnani so zahranicim koncia predpisanim liekov. Po zavedeni referencovania uz nie je problem v cenach (predtym sme mali aj predrazene lieky, co uz dnes ale neplati). Hlavnou pricinou vysokej spotreby je nadmerne rozsirena kultura predpisovania a uzivania liekov.
Otázka (Martina Chudá, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v súvislosti s odporúčaním odborníkov z OECD, ktorí hodnotili stav slovenského školstva, by sme Vás chceli poprosiť o vyjadrenie. V jednom z bodov slovenskej vláde odporučili, že peniaze, ktoré je nutné „naliať“ do školstva, nemusíme výlučne hľadať z vonkajších zdrojov, ale aj vnútri, v rámci rozpočtu školstva. Odporúčajú rušiť a zlučovať malé školy. Mala by sa tým zvýšiť kvalita i objem financií, ktorý by sa mohol využiť v iných sférach v školstve. (odporúčajú sa napr. zamerať na predškolskú výchovu alebo vyššie stredné školstvo).
Nevieme, či ste nejakú podobnú štúdiu na túto tému už realizovali, ak áno prosíme o nasmerovanie, ale ak aj nie, skúsili by ste nám prosím zaslať Váš pohľad a náčrt ako by bolo možno riešiť tento problém?
Odpoveď Petra Goliaša:
Priestor existuje, kedze na Slovensku su stovky malych skol, casto v blizkosti velkych. Zvazit treba existenciu kazdej malej skoly, aj v pripade väcsich vzialenosti totiz moze byt efektivnejsie dotovat verejnu dopravu na odvoz deti do väcsich skol. Usetrili by sa vydavky na prevadzku skoly aj na normativy, kedze malotriedky dostavaju na ziaka viac penazi nez plneorganizovane skoly. Mozne uspory su napriek tomu prilis male na to, aby riesili nizke platy ucitelov. Na to budu stale potrebne dodatocne zdroje zo statneho rozpoctu. V pripade rusenia skol bude dolezite zohladnovat ich vysledky v porovnani s väcsimi skolami v ich susedstve tak, aby o pracu neprichadzali kvalitni ucitelia.
Otázka (Martina Štefanková, TASR)
Dobrý deň, obraciam sa na Vás s prosbou o vyjadrenie. V rámci predvolebného seriálu pripravujem správu s vyjadreniami analytikmi, kde sa ich pýtame na zhodnotenie ekonomického prostredie od nástupu súčasnej vlády. Pripájam moje otázky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Pozitivom je, ze vlada znizila strukturalny deficit verejnych financii zo 4,4% HDP v roku 2012 na zhruba 2,8% HDP a sucasne zastavila rast verejneho dlhu. Negativom je, ze ozdravovanie verejnych financii sa v roku 2014 zastavilo a potrebne dalsie opatrenia sa nechali na dalsiu vladu, ktora by mala v priebehu dvoch rokov stlacit deficit na nulu. To nie je mozne bez prijatia razneho balicka uspor. Negativom je tiez, ze si vlada pri znizovani deficitu aj dlhu vyznamne pomahala zasahmi na ukor druheho dochodkoveho piliera a teda na ukor dlhodobej udrzatelnosti verejnych financii. V zavere funkcneho obdobia tiez chce vlada podpisat PPP projekt na vystavbu obchvatu Bratislavy, ktory vytvori skryty dlh zhruba na urovni 1,5% HDP, co do velkej miery neguje dosiahnute pozitivne vysledky.
Slovensko je v sucasnosti v dobrej ekonomickej kondicii, ked klesa nezamestnanost, ekonomika pomerne rychlo rastie a zvysuju sa aj danove prijmy. Je chybou, ze sa toto priaznive obdobie nevyuzilo na razantnejsie ozdravovanie verejnych financii a na prijatie reforiem napriklad v skolstve a zdravotnictve. Dlh nemocnic sa nadalej zvysuje, doraz na zvysovanie kvality nie je dostatocny. Vlada by mala cielene merat a zverejnovat kvalitu a efektivnost poskytovatelov zdravotnej starostlivosti aj zdravotnych poistovni. Platy pracovnikov v zdravotnictve by mali zavisiet aj od dosiahnuteho vykonu. Sucasne je nevyhnutne investovat do obnovy viacerych nemocnic, ktore su v zlom stave. Doraz na meranie kvality ako aj na odmenovanie ucitelov podla dosiahnutych vysledkov chyba aj v skolstve.
Z pohladu buduceho rastu je klucove zlepsovanie podnikatelskeho prostredia. Tu by som vam chcel dat do pozornosti Wish List Podnikatelskej aliancie Slovenska.
Otázka (Martin Čeliga, Nový čas)
Dobrý deň prajem, chcel by som vás poprosiť o krátku odpoveď (dve-tri vety) na otázku Prečo idem voliť? Ide o predvolebnú anketu, ktorú robíme zverejňujeme každý deň.
Odpoveď Petra Goliaša:
Rozhodnutia politikov mozu zasadne ovplyvnit kvalitu zivota na dlhy cas dopredu. Preto nie je jedno, kto nam vladne. Nie je pravda, ze vsetci su rovnako zli, vsetci kradnu rovnako. Idem volit, aby som podporil tych slusnejsich, ktori maju lepsi program.
Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, prosím Vás o niekoľko odpovedí k lôžkovému fondu SR.
Odpoveď Dušana Zachara:
Dlhodobým trendom v lôžkovom fonde SR je postupné znižovanie počtu postelí. Podľa najnovších údajov NCZI bolo v SR v roku 2014 celkovo 31 619 nemocničných postelí. V roku 2001 bolo v slovenských nemocniciach evidovaných až 41 913 lôžok. Aj napriek tomuto znižovaniu, máme v porovnaní s ostatnými krajinami OECD nadpriemerný počet postelí, a to najmä čo sa týka akútnych lôžok. Ostatné krajiny V4 sú na tom podobne ako SR. Veľkými rezervami trpíme stále pri starostlivosti o chronických a dlhodobo chorých pacientov, kde chýbajú tzv. sociálne lôžka. Určite je správne postupne transformovať akútne lôžka na lôžka dlhodobej starostlivosti.
Otázka (Martin Čeliga, Nový čas)
Dobrý deň prajem, chcel by som vás poprosiť o krátku odpoveď (dve-tri vety) na otázku Prečo idem voliť? Ide o predvolebnú anketu, ktorú robíme zverejňujeme každý deň.
Odpoveď Dušana Zachara:
Lebo právo voliť považujem za jeden z darov Novembra ´89, ktorý si treba vážiť a chrániť ho. Zároveň to považujem za svoju osobnú zodpovednosť ovplyvniť aj takýmto spôsobom to, v akej krajine budeme žiť a v akom stave ju prenecháme našim deťom.
Otázka (Monika Toporcerová, Plus Jeden Deň)
Dobry den, k pripravovanej teme o dochodkovom veku, ktorý sa od buduceho roka zacne predlzovat, vas poprosim o vyjadrenie. Poda dochodkovej rerofmy z roku 2012 sa zacne penzijny vek predlzovat na zaklade statistickych udajov o priemernej dlzke dozitia – znamena to, ze napr. dnesni tridsiatnici tak môzu ist do dôchodku ako 67-rocni –
Odpoveď Petra Goliaša:
Naviazanie dochodkoveho veku na vek dozitia je jednym z klucovych opatreni na zmiernenie dopadov starnutia obyvatelstva na verejne financie. Ak by sa dochodkovy vek nepredlzoval, narastajuce vydavky na dochodky by zvysovali deficit verejnych financii aj verejny dlh a bez adekvatnych opatreni by mohli sposobit az bankrot krajiny.
Otázka (Martin Odkladal, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcel by som sa opýtať, či ste dostali v pondelok môj mail s otázkami a či môžem očakávať odpovede na ne.
Odpoveď Petra Goliaša:
V skratke ze pozitiva povazujem:
Vsetky tieto opatrenia maju potencial vytvorit pracovne miesta pre ludi s nizkou kvalifikaciou a znizit tak najmä dlhodobu nezamestnanost.
Negativom je, ze sa trvale znizenie odvodov netykalo aj zivnostnikov a dohodarov s nizkym prijmom. Ti dnes tale celia vysokym odvodom, ktore ich vytlacaju do sivej ekonomiky alebo na urady prace. Zniztenie odvodov tiez mohlo byt razantnejsie. Subeh socialnych davok a prijmu z prace sa mal riesit plosne a trvalo tak, aby davky klesali s rastucim prijmom pomalsie, ako je tomu dnes, ked za kazde euro zarobku klesne davka o 75 centov. Ak clovek straca davky prilis rychlo, nie je motivovany zarabat legalne prijmy a radsej pracuje nacierno alebo vobec.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na aktuálny vývoj akcie sestier týkajúcej sa hromadných výpovedí.
Odpoveď Dušana Zachara:
Kvitujem, že sa neprijalo memorandum protestujúcich sestier, nakoľko by ešte väčšmi zhoršilo finančnú stabilitu sektora, keďže by zvýšené platy neboli kryté zdrojmi. Zároveň si myslím, že protestujúce zdravotné sestry by nemali byť zvýhodňované na úkor sestier, ktoré zostali v nemocniciach, alebo ktoré boli novoprijaté. Je to dôležitý signál. Na Slovensku sa často stáva, a neplatí to len pre zdravotníctvo, že poctivý a verný zamestnanec či klient je oproti rebelujúcemu v nevýhode, čo by sa nemalo stávať, nakoľko to negatívne vplýva na budúcu lojalitu a zvyšuje to transakčné a celospoločenské náklady.
Vyjednávanie o mzdách by malo štandardne prebiehať buď na individuálnej úrovni alebo v rámci kolektívneho vyjednávania a malo by viac zohľadňovať aspekty výsledkov a kvality odvedenej práce.
Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, dovolte nam prosim obartit sa na Vas s otazkami. Ministerstvo zdravotnictva (aj ked ako Smer) nam v predvolebnej ankete odpovedalo aj na otazky o zdravotnictve. Chcela by som Vas poprosit odpovedali by ste mi na par otazok? Pozitiva, ktore vidi Smer:
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Katarina Sterbova, Zdravotnícke noviny)
Dobry den, dovolte nam prosim obartit sa na Vas s otazkami:
Odpoveď Dušana Zachara:
1. Chcel by som upozorniť, že údaje použité pri ocenení Nemocnica roka 2015 komplexne nehodnotia kvalitu zdravotníckych zariadení, ale informujú o fragmente ich činnosti na základe nateraz dostupných vybraných údajov od verejných orgánov a databáz, z vykázanej zdravotnej starostlivosti poskytovateľov poisťovniam, resp. z vlastného výskumu. Najmä indikátory kvality nezohľadňujú rozdiely v tom, akí pacienti do nemocníc prichádzajú (napr. zdravotný stav, diagnózy), a preto bez tzv. rizikového váženia (teda zohľadnenia stavu pacienta pri vstupe) nie sú vždy priamo porovnateľné medzi rôznymi zariadeniami.
Nemocnice, ktoré prešli základnými kvalifikačnými kritériami – komplexnosťou poskytovanej zdravotnej starostlivosti a dostatočnou veľkosťou vzorky skúmaných ukazovateľov, sme porovnávali v rámci dvoch kategórií – štátne fakultné a všeobecné nemocnice, a to na základe hodnôt dvanástich ukazovateľov v troch hlavných skupinách ukazovateľov: spokojnosť pacientov, kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti a hospodárenie a transparentnosť informácií. Každý z ukazovateľov mal určenú svoju váhu na celkovom hodnotení.
Primárnou ambíciou nášho projektu nie je, aby jeho výsledky boli zohľadňované poisťovňami pri nákupe zdravotnej starostlivosti, hoci ak bude niečo z nášho projektu pre ne inšpirujúce, budeme radi, nakoľko aj platná legislatíva, konkrétne zákon č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach hovorí, že poisťovne sú pri uzatváraní zmlúv povinné okrem rôznych iných faktorov a kritérií zohľadniť aj nimi vytvorené poradie poskytovateľov podľa ich úspešnosti pri plnení indikátorov kvality.
Meraním a zverejňovaním údajov chce INEKO pritiahnuť pozornosť verejnosti k diskusii o kvalite a efektívnosti zdravotníckych zariadení. Pokiaľ majú ľudia viac kvalitných informácií, dokážu sa na ich základe lepšie rozhodnúť a vytvoriť aj účinnejší tlak na zlepšovanie verejných služieb. Myslíme si preto, že projektom pomôžeme jednak pacientom a ich príbuzným, ale aj samotným zariadeniam sa zlepšovať. Zvyšovanie transparentnosti zverejňovaním relevantných informácií o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti je podľa nás jedným z kľúčových predpokladov na to, aby pacienti dostávali najlepšiu starostlivosť za najlepšiu cenu.
2. Na trhu jestvuje spústa rôznych certifikačných či akreditačných firiem, ktorým poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pravidelne platia za vydávanie akreditácií či certifikácie systémov riadenia kvality. Odhadom by som povedal, že nejaký certifikát má hádam už každá naša nemocnica, hoci je aj zadlžená a nemá práve najlepšie výsledky liečby. Často posudzujú certifikačné agentúry len formálnu zhodu procesov s nimi nastaveným štandardom, pričom sa v realite vôbec nemusí napĺňať. Limitom mnohých certifikácií či akreditácií je, že sa primárne nezaoberajú kvalitou a výsledkami liečby, ale najmä formálnou zhodou procesov so štandardom. Ak sú klinické a neklinické procesy, ktoré sa majú štandardizovať, vybrané vhodne a sú aj reálne zdravotníckymi pracovníkmi a manažmentom každodenne plnené, vytvárajú samozrejme predpoklad pre kvalitnú a bezpečnú liečbu pre pacientov. Toto je plus pre pacienta. Nevýhodou je, že sa podrobné výsledky akreditácie nemocnice väčšinou v našom prostredí nezverejňujú, a takisto verejnosť nevie rozlíšiť renomé jednotlivých agentúr. Nevie preto plnohodnotne porovnávať jednotlivé zdravotnícke zariadenia a nevie ani, aký štandard by mala spĺňať nemocnica s tým-ktorým certifikátom či akreditáciou. Svetovo uznávaná akreditačná autorita, akou je Joint Commision International, napríklad posudzuje pri komplexnej medzinárodnej akreditácii nemocnice stovky parametrov, pričom u nás sú bežné národné akreditácie, kde sa posudzujú “len” desiatky parametrov.
Samozrejme viac informácií o kvalite jednotlivých certifikácií a akreditácií majú zdravotné poisťovne, ktoré by mohli pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi tento aspekt zohľadňovať. Môže im to dať lepší a garantovanejší obraz o kvalite procesov jednotlivých zariadení.
Otázka (Martina Raábová, SME)
Dobrý deň, obraciam sa na Vás s prosbou. Momentálne riešim financovanie príprav predsedníctva SR v Rade EU, ktoré sa má konať tento rok. Vláda SR vydala uznesenie, ktorým nariaďuje jednotlivým rezortom, aby cez štátne firmy darovali peniaze na prípravu predsedníctva (napríklad opravy ciest, výsadba zelene a pod.). Celkovo má ísť o 14 miliónov eur, najväčšiu časť (12 miliónov) “zaplatí” SPP spadajúca pod rezort hospodárstva. Je podľa Vás postup ministerstva financií, resp. štátu v poriadku? Nemali by ísť peniaze na prípravy zo štátneho rozpočtu?
Odpoveď Petra Goliaša:
Ide o typicke vydavky, ktore by mali byt hradene zo statneho rozpoctu. Rizikom presuvania vydavkov na statne firmy je zhorsenie ich financneho zdravia. Ak ide o firmy, ktore su uctovne mimo okruhu verejnych financii, moze byt motivom vlady aj snaha o skryvanie realnych verejnych vydavkov tak, aby sa to neodrazilo vo vyssom deficite aj dlhu statu. Odporucam vam overit si na ministerstve financii, respektive v Rade pre rozpoctovu zodpovednost, ci je SPP uctovne sucastou vrejnych financii alebo nie.
Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deň, pripravujeme štvťrročné hodnotenie vlády a chcela som Vás poprosiť o analýzu, čo všetko sa podarilo vláde a čo sa je nepodarilo urobiť v zdravotníctve:
Odpoveď Dušana Zachara:
Hlavnými témami počas uplynulého 4-ročného volebného obdobia v oblasti zdravotníctva bolo najmä pokračovanie v neudržateľnom deficitnom hospodárení štátnych nemocníc, ktoré ešte zvýraznili plošné regulované zvyšovania platov zdravotníkov bez ohľadu na kvalitu odvedenej práce a finančné možnosti poskytovateľov, z toho vyplývajúce nespokojnosti verejnosti s úrovňou zdravotníctva, ďalej meškajúce a odsúvané projekty eHealth a DRG, téma na zakrývanie očí verejnosti pred skutočnými problémami zdravotníctva – našťastie nezrealizovaný projekt unitarizácie verejného zdravotného poistenia. Nepodarilo sa spraviť poriadok v poplatkoch pacientov u lekára, hoci vládni politici prijali príslušný zákon o ich regulácii, ktorý však priniesol ešte viac neprehľadnosti a zmätku. Téma integrovaných centier zdravotnej starostlivosti sa postupom času vytratila z éteru. Naštartoval sa proces obstarávania súkromného partnera pre štát, ktorý by naprojektoval, financoval, postavil, prevádzkoval a udržiaval novú univerzitnú nemocnicu v Bratislave, ktorej výstavba je potrebná. Sprevádzali a sprevádzajú ho mnohé tajnosti a nejasnosti a taký môže byť aj jeho osud. Vláde sa podarilo dokončiť prácu jej predchodkyne a zaviedol sa do prerozdeľovacieho mechanizmu poistného medzi zdravotné poisťovne parameter chorobnosti, tzv. PCG-model, ktorý medzi poisťovne spravodlivejšie rozdeľuje peniaze na základe finančnej náročnosti poistencov – cez prizmu predpísaných liekov. Pozitívne vnímam aj snahu vlády viac tlačiť na dôležitosť primárnej ambulantnej sféry, kde boli schválené viaceré opatrenia na posilnenie pozície všeobecných lekárov. Este som zabudol k pozitívnym krokom tejto vlády v zdravotníctve pridať legislatívu upravujúcu zverejňovanie informácií o peňažných či nepeňažných vzťahoch zdravotníckych pracovníkov s farmafirmami.
Otázka (Jana Liptakova, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre nase noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o posobeni vlady Roberta Fica v oblasti fiskalnej politiky a podnikatelskeho prostredia. Rada by som v tomto clanku uviedla aj vyjadrenia za Vasu organizaciu. Poprosila by som Vas o odpovede na nasledujuce otazky:
Odpoveď Petra Goliaša:
Pozrite si prosim tieto poziadavky PAS, ktorych som spoluautorom:
Hlavne prinosy vlady:
Hlavne negativa:
Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. Reagujem na infografiku, ktoru ste nam poslali. Uverejnime ju celu v printe, pricom text budeme pisat my. Ma to byt text o dialniciach na Slovensku, pricom postavime to na chystanom PPP projekte. Chceli by sme Vas vsak do toho textu oslovit. Zatial to vyzera tak, ze cena za chystany PPP projekt moze byt 1,7 miliardy eur. Rocna splatka by mala byt 56,72 miliona eur.
Odpoveď Jana Kovalčíka:
Do konca januára malo ministerstvo dopravy zverejniť podrobnejšie informácie o ponukách, ktoré v novembri predložili uchádzači o koncesiu na projekt PPP D4/R7 (prísľub ministra/ ŠT zaznel za TB po otvorení cenovej časti ponúk začiatkom decembra). Predpokladáme, že ministerstvo prísľub naplní v najbližších dňoch, nanajvýš týždňoch. Musí pritom zverejniť aj nové porovnanie výhodnosti, ktoré má ukázať, či najlepšia z predložených ponúk realizácie projektu formou PPP prinesie štátu vyššiu alebo nižšiu hodnotu oproti scenáru, keby štát stavbu obstaral, financoval a prevádzkoval tradičnou formou.
Pri obdobných porovnaniach v minulosti a aj pri prvom posúdení projektu D4/R7 ministerstvo dopravy výrazne skreslilo vstupné predpoklady a otočilo tak výsledky hodnotenia v prospech PPP. Preto je dôležité dozrieť na to, aby sa to už neopakovalo a tentoraz porovnanie stálo na korektných vstupoch.
Jedným z kľúčových je predpoklad nákladov na výstavbu pri tradičnom obstarávaní. V pôvodnom hodnotení ministerstvo počítalo s cenou až na úrovni 100 % štátnej expertízy. Už v októbri INEKO upozornilo, že takmer všetky stavby diaľnic obstarávané tradičnou formou sa stavajú za podstatne nižšie ceny. V priemere za ostatných osem rokov (2007 – 2014) zmluvné ceny predstavovali 65 % expertízy.
Medzičasom už poznáme aj skutočne dosiahnuté ceny prvých štyroch úsekov D1 zo zrušených PPP balíkov. Tie ukazujú, že aj po dodatkoch sa ceny udržali na úrovni od 48 % do 63 % štátnej expertízy. Aj v prípade, že by sme konečnú cenu úseku Dubná Skala – Turany navýšili o Váhostavom deklarovanú stratu 30 miliónov eur (mala byť dôvodom neplatenia subdodávateľom), neprevýšila by reálna cena úroveň 62 % štátnej expertízy.
Uvedené údaje jasne dokumentujú, že tradičnou formou je reálne stavať diaľnice za ceny pod úrovňou 65-70 % štátnej expertízy a rezort dopravy by mal s touto alebo nižšou úrovňou kalkulovať aj pri posudzovaní výhodnosti PPP ponúk.
Príznačné tiež je, že zo štyroch vlani dokončených úsekov D1 sa zmluvná cena najviac prekročila na prvej časti úseku Jánovce – Jablonov pri Levoči, kde došlo k fatálnemu nešťastiu pri Kurimanoch. Išlo o posledný úsek, ktorý sa staval v dovtedy zaužívanom režime – za prípadné nedostatky projektu bol zodpovedný investor (NDS).
Odvtedy rezort dopravy prešiel (začal za Figeľa a pokračuje aj teraz) na obstarávanie spôsobom naprojektuj a postav. Zhotoviteľ má priestor na optimalizáciu riešenia ale zároveň zaň nesie plnú zodpovednosť, čo podobne ako v prípade PPP výrazne znižuje riziko prípadných dodatkov zvyšujúcich zmluvnú cenu. Z troch úsekov D1, ktoré sa v roku 2015 dokončili v takomto režime, sa iba na jednom prekročila pôvodná zmluvná cena, a to pre nutnosť mimoriadne náročnej stabilizácie veľkých zosuvov.
Skutočné ceny (po dodatkoch a pokynoch na zmenu) tak na úsekoch stavaných aktuálne využívanou metódou „naprojektuj a postav“ dosiahli úrovne 51 %, 48 % a 62 % štátnej expertízy. Aj keď pripustíme, že uvedené ceny firmám nenechali priestor na tvorbu zisku a na takejto úrovni možno nie sú udržateľné, nie je dôvod predpokladať, že by férové ceny mali byť vyššie ako na úrovni 65 – 70 % štátnej expertízy. Nové posúdenie výhodnosti ponúk uchádzačov o koncesiu na projekt PPP D4/R7 by malo uvedenú realitu rešpektovať a korektne zohľadniť.
Otázka (František Múčka, Postoj)
Ahoj Jano, robime kratku anketu medzi ekonomami. Nasiel by si si 2 min na dve jednoduche otazky?
Odpoveď Jana Kovalčíka:
Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o stanovisko. Mesto Kežmerok zverejnilo ako prvé Akčný plán rozvoja. Ide o jedno z opatrení socialného balíčky, v rámnci ktorého vláda chce pomáhať regiónom s vysokou nezamestnanosťou. Bolo by možné, aby ste si ten plán pozreli a zhodnotili opatrenia, ktoré navrhujú? Ši sú dobre zvolené, či majú šancu na úspech. Prípadne, kt. opatrenie môže najviac problém a ktoré opatrenia môžu byť na druhú stranu veľmi problematické. Taktiež ma zaujíma – mnoho opatrení plánujete okres financovať z eurofondov – nebude to pre neho trošku problematické – minimálne, ak sa pozrieme na minulú úspešnosť čerpania eurofondov.
Odpoveď Petra Goliaša:
Pomerne velka cast aktivit je zamerana na priamu tvorbu pracovnych miest, kde je velke riziko ich neudrzatelnosti. Po vycerpani dotacie tieto miesta mozu zaniknut. Pri podpore sukromnych firiem je rizikom zvyhodnenie vybranych firiem a teda deformacia podnikatelskeho prostredia. Tieto peniaze by mali byt rozdelovane v transparentnej sutazi s cielom zamestnat co najviac ludi.
Prinosne mozu byt opatrenia zamerane na zlepsenie vzdelavacej, zdravotnickej a dopravnej infrastruktury ako aj na podporu dovzdelania ludi s nizkou kvalifikaciou.
Z dokumentu nie je jasne, ci by niektore aktivity neboli realizovane, aj ak by ziadny akcny plan neexistoval. Ide najmä o aktivne opatrenia na trhu prace, ktore standardne funguju na narodnej urovni, ale aj o zamery v oblasti budovania infrastruktury ci poskytovania investicnych stimulov. Preto neviem zhodnotit prinos akcneho planu.
Rizikom je schopnost okresu cerpat peniaze zo zdrojov mimo statneho rozpoctu, najmä z eurofondov. Z celkovej sumy 40 milionov eur by mal okres samostatne ziskat az 36 milionov eur.
Uvital by som, ak by jednym z vystupov bola aj analyza pricin vysokej nezamestnanosti v okrese s navrhom dlhodobych rieseni. Osobitne by sa mala venovat situacii romskej mensiny, kde je vela dlhodobo nezamestnanych ludi s nizkou kvalifikaciou.
Otázka (Jozef Ryník, Hospodárske noviny)
Dobry den, pripravujem članok o udržateľnosti verejného dlhu Slovenska. Poprosim vas o strucne odpovede na par otazok. Európska komisia tvrdí vo svojej štúdii o udržateľnosti verejných financií, že pokiaľ sa nič nezmení a naša ekonomika bude rásť predpokladaným tempom tak budem mať aj o desať rokov verejných dlh na úrovni 51 až 52% HDP čo je celkom dobré.
Odpoveď Petra Goliaša:
Na rast dlhu uz dnes tlaci starnutie obyvatelstva a s tym suvisiaci narast vydavkov najmä v zdravotnictve a dochodkovom systeme. Do buducnosti tento tlak este vyraznejsie stupne. Sucasne sa k nemu pridavaju zaväzky napriklad z PPP projektov. Slovensko by sa malo na tieto nepriaznive okolnosti pripravit co najrychlejsim znizenim verejneho dlhu aspon pod prvu uroven dlhovej brzdy a sucasne prijatim potrebnych reforiem najmä v zdravotnictve, kde by nemalo chybat zavedenie ciastocnej spoluucasti s ochrannymi stropmi pre chudobnejsich. Pripominam, ze hranice dlhovej brzdy zacnu od roku 2018 klesat kazdy rok o jeden percentualny bod. V roku 2026 uz teda bude prva uroven 41% HDP (oproti dnesnym 50%). Uvazovat v desatrocnom horizonte o dlhu nad 50% by teda znamenalo nedodrzanie zaväzkov zakona o rozpoctovej zodpovednosti, s cim sa spajaju adekvatne sankcie. Bolo by to tiez dokazom nezodpovedneho hospodarenia vlady. Okrem vyssie uvedenych nepriaznivych okolnosti treba pocitat aj s tym, ze svet skor ci neskor zasiahne ekonomicky kriza, ktora vytvori dalsi tlak na rast verejneho dlhu. Je preto dolezite, aby si Slovensko vytvorilo vankus (rezervu), ktory by dokazal zmiernit nasledky buducej krizy.
Otázka (Veronika Šoltinská, Plus 1 deň)
Dobrá deň, pripravujeme článok o prieskume v európskom zdravotníctve. Radi by sme mali v článku aj Váš názor. Boli by sme vďační, keby ste nám odpovedali na pár otázok:
Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 2.: Pokles v rebríčkoch naznačuje, že posledné vlády nepovažovali slovenské zdravotníctvo za priestor pre reformy znamenajúce v konečnom dôsledku zlepšujúci sa zdravotný stav populácie a predlžovanie jej dožitia v zdraví, ale ako priestor pre ničnerobenie, rozkrádanie, šafárenie, klientelizmus alebo politické obsadzovanie postov neschopnými “manažérmi”.
3. Tu by som len chcel upozorniť na nesprávne pozitívne hodnotenie tvorcov indexu pri Slovensku pri indikátore priamy prístup k špecialistom (bez nutnosti odporúčania všeob. lekárom), čo však už na Slovensku dlhší čas neplatí.
Najvýraznejšou slabinou Slovenska sú relatívne veľmi slabé výsledky zdravotnej starostlivosti, pričom vynakladáme na hlavu viac peňazí do zdravotníctva ako napríklad v Českej republike, ktorá sa spomedzi krajín bývalého východného bloku umiestnila v rebríčku najvyššie.
Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem do TRENDU vacsiu temu, kvazi analyzu o zdravotnictve a chcela by som Vas poprosit, ci by ste si nasli cas odpovedat mi na nasledujuce otazky.
Odpoveď Dušana Zachara:
Su to strasne narocne otazky na cas, takze Vam posielam taky mix, co som posielal davnejsie jednej novinarke k podobnym otazkam, ktora to vsak nakoniec nepouzila:
Analytický príspevok INEKO do debaty o efektívnosti v slovenskom zdravotníctve je zosumarizovaný v analýze, z ktorej vyberám:
Na rozdiel od štúdie IFP, výsledky našej analýzy ukazujú, že slovenské zdravotníctvo nemá výrazne nižšiu či vyššiu efektívnosť ako zdravotnícke systémy v porovnateľných krajinách, ak zahrnieme do modelu aj faktor chudoby. Presnejšie výsledky závisia od použitého prístupu – ak pri modelovaní vôbec nezohľadníme existujúcu mieru chudoby, ktorá je naprieč krajinami rôzna, vychádza slovenské zdravotníctvo ako podpriemerne efektívne. Ak však začneme model rozširovať a spresňovať pridávaním štatistík, ktoré viac či menej dokážu aproximovať rozsah chudoby (ako napríklad údaje o príjmoch a životných podmienkach domácností a najmä údaje o podieloch rómskych populácií), slovenské zdravotníctvo sa začne javiť pri porovnaní s ostatnými krajinami V4 či celej EÚ ako podobne efektívne.
Súhlasíme pritom s IFP, že občania SR majú v priemere jeden z najhorších zdravotných stavov spomedzi krajín OECD, no podľa nás je jednou z hlavných príčin vyšší podiel ľudí, ktorí na Slovensku žijú vo výrazne horších životných podmienkach (v porovnaní s podielmi v ostatných krajinách). Taktiež
nesúhlasíme, že by sa nárast výdavkov neodrazil v zlepšených výsledkoch.
Ak nemeriame výsledky iba očakávanou dĺžkou dožitia, teda ukazovateľom, ktorý má podľa nás otáznu kvalitu a výpovednú hodnotu, ale kompozitným indexom zahŕňajúcim zdravie populácie a úroveň zdravotnej starostlivosti, musíme jednoznačne konštatovať, že sa výsledky slovenského zdravotníctva v období rokov 2001 až 2010 výrazne zlepšovali. Pripúšťame však, že vzhľadom na výrazné zvyšovanie zdrojov by bolo možné očakávať aj ešte lepšie výsledky. Je pritom logické očakávať, že sa výsledky slovenského zdravotníctva budú ďalej zlepšovať vďaka dobiehajúcemu efektu výrazného zvýšenia zdrojov, ktoré sa nemohlo stihnúť hneď celé pretaviť do výsledkov.
Zároveň ale treba priznať, že sme nenapredovali až tak rýchlo, ako napr. v priemere všetky krajiny V4. V tejto súvislosti je nutné dodať, že v krajinách, ktoré prudko zvyšujú finančné zdroje do vybraných sektorov, sa výsledky často dostavujú postupne, teda aj s istým časovým oneskorením. Dá sa to ilustrovať na platoch lekárov. Ak im zo dňa na deň podstatne zvýšime platy, nemôžeme očakávať, že sa kvalita ich práce okamžite zlepší adekvátne rastu platov. Časom však do zdravotníctva môžu prísť vďaka lepším platom kvalitnejší absolventi, resp. sa môže znížiť odchod kvalitnejších lekárov do zahraničia, čo môže dlhodobo významne zlepšiť výsledky zdravotnej starostlivosti.
V našej publikácii nájdete v kapitole 5 vyše 30 konkrétnych odporúčaní INEKO, ktoré by podľa nášho názoru pomohli zmeniť slovenské zdravotníctvo k lepšiemu.
Iné staršie štúdie medzinárodných organizácií radia Slovensko medzi európske krajiny s najnižšou mierou efektívnosti zdravotníckeho systému. ( OECD (2010): Health care systems: Getting more value for money, OECD Economics Department Policy Notes, No. 2, OECD, Paríž, 2010
Ak by Slovensko dokázalo naplno využiť svoj potenciál na zvýšenie efektívnosti v zdravotníctve, ušetrili by sme podľa zistení OECD až 2,7% HDP ročne (OECD (2012): What are the Best Policy Instruments for Fiscal Consolidation?, OECD Economics Department Policy Notes, No. 12, OECD, Paríž, apríl 2012, čo je tretina verejných výdavkov v zdravotníctve. Podľa MMF by úspora zo zvýšenia efektívnosti dosiahla až 3,5% HDP za rok pri rovnakých výsledkoch zdravotníctva, resp. ak by Slovensko dosahovalo rovnaké úrovne efektívnosti zdravotníckeho systému ako najefektívnejšie štáty, ušetrilo by až 60% výdavkov smerujúcich do zdravotníctva. (GRIGOLI, Francesco: Public Expenditure in the Slovak Republic: Composition and Technical Efficiency, IMF Working Paper (WP/12/173), Medzinárodný menový fond, Washington, 2012. Povedané inak, za súčasnú úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zdravia by mali občania SR platiť oveľa menej. Alebo opačne, za peniaze, ktoré v súčasnosti SR vynakladá na zdravotníctvo, by jeho občania mali dostať oveľa viac – lepšiu zdravotnú starostlivosť a viac zdravia.
A samozrejme na Vaše otázky dávajú odpovede aj tieto texty a štúdie:
Podľa aktuálneho EHCI 2015 vidíme, že najvýraznejšou slabinou Slovenska sú relatívne veľmi slabé výsledky zdravotnej starostlivosti, pričom zároveň vynakladáme na hlavu najviac peňazí do zdravotníctva spomedzi ostatných krajín V4.
3. Negatívne vnímam, že akcionári Dôvery využili nedokonalosť našej legislatívy a vyplatili si dopredu, bez nutnosti zdanenia vyše 400 mil. eur. Je to minimálne z etickej stránky problematické.
6. Rozdielne výsledky sú jednak dané rôznym časovým obdobím, ale najmä použitou metodikou, niekedy veľmi zjednodušujúcou. Väčšina z meraní nezohľadňuje faktor chudoby, ktorý je medzi krajinami rozdielny, a SR vychádza preto z hľadiska efektívnosti podpriemerne.
Ak sa pozrieme na nedávno zverejnený EHCI 2015, tak v kapitole 4 je zverejnený rebríček krajín naznačujúci dosiahnutú hodnotu za vynaložené peniaze v zdravotníctve (value for money), čiže akási obdoba efektívnosti. A tu je Slovensko v strede spomedzi sledovaných európskych krajín.
Ale určite neurobíme chybu, keď budeme konštatovať, že Slovensko výrazne zaostáva v efektívnosti za svojim susedom spoza rieky Morava.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, asi už zrejme viete, že Health Consumer Powerhouse publikoval 2015 Euro Health Consumer Index (EHCI) – embargo do zajtrajška 26.1. 2015. Tu je link na analýzu. K tomu mám niekoľko otázok, niektoré len na overenie:
Odpoveď Dušana Zachara:
Posielam moju odpoved k bodu 1.:
Je dobré, že sa robia takéto rebríčky, hoci majú aj svoje metodické problémy (Slovensku bol napr. prirátaný vysoký počet bodov za priamy prístup k špecialistom (bez nutnosti odporúčania všeob. lekárom), čo však už na Slovensku dlhší čas neplatí), lebo dávajú určité informácie verejnosti a spätnú väzbu tvorcom politík, kde sú najväčšie slabiny nášho zdravotníckeho systému a kam a ako rýchlo sa uberá okolitý svet. A vyzerá to tak, že svet nám uniká. Slovensko nielenže medziročne pokleslo v rebríčku o štyri miesta, ale ako jedna z mála krajín zaznamenala aj úbytok v dosiahnutom bodovom skóre, a to už dva roky po sebe.
Najvýraznejšou slabinou Slovenska sú relatívne veľmi slabé výsledky zdravotnej starostlivosti, pričom vynakladáme na hlavu viac peňazí do zdravotníctva ako napríklad v Českej republike, ktorá sa spomedzi krajín bývalého východného bloku umiestnila v rebríčku najvyššie. Oproti predošlému hodnoteniu stratilo Slovensko body, a teda sa zhoršilo napríklad pri indikátoroch vysokého krvného tlaku dospelej populácie či dĺžke čakania na ošetrenie pri urgentných prípadoch.
Otázka (Jozef Rybár, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som jedného z Vás alebo niektorého z Vašich kolegov poprosiť o odpovede na pár otázok ohľadom takzvaného DRG financovania nemocníc na Slovensku. Pokiaľ sa nemýli, od nového roka bol u nás tento systém spustený ako v poslednej krajine EÚ.
Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 2.: Implementácia DRG-sytému je nevyhnutná. Už včera bolo neskoro. Platby nemocniciam na základe klasifikačného systému DRG a samotný DRG nesú v sebe potenciál vyššej transparentnosti, väčšieho poriadku, jasnejšie definujú produkt nemocnice, potenciálne zvyšujú efektívnosť, znižujú dobu hospitalizácie, zvyšujú počet odliečených pacientov a umožňujú lepšie porovnávanie výkonov vnútri nemocnice, ako aj medzi jednotlivými zariadeniami.
Tak ako aj pri eHealth, tak aj pri zavádzaní DRG-systému existujú latentní odporcovia tohto procesu vnútri zdravotníckeho sektora, nakoľko sa jeho implementovaním môžu zmeniť toky financií smerom k efektívnejším poskytovateľom a ešte väčšmi sa odkryje neporiadok v neefektívnych zariadeniach. Doplatiť by na to mohli aj štátne zariadenia. Tomu sa však štát bude snažiť aj v rámci DRG predísť, a preto existuje riziko opätovného zvýhodňovania štátnych nemocníc, aj keď určité prechodné obdobie v prípade hroziaceho výraznejšieho poklesu príjmov je opodstatnené. Kľúčové bude, aby DRG nepriniesol štátnu reguláciu cien, ale aby bolo zdravotným poisťovniam ponechaná možnosť selektívneho kontraktingu, nakoľko v opačnom prípade nebudú môcť lepšie odmeniť kvalitnejšieho poskytovateľa a prídu tak o jednu z mála možností ako medzi sebou súťažiť a odlišovať sa od seba.
3.: V roku 2016 začnú nemocnice klasifikovať a vykazovať zdravotnú starostlivosť aj podľa systému DRG, avšak s neutrálnym financovaním počas tohto roka. Niektorí odborníci však poukazujú na riziko, že toto prechodné obdobie sa môže predĺžiť o ďalší rok. Poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti uvidí v tomto prechodnom období úhradu za hospitalizačný paušál v systéme DRG, avšak reálna platba za ukončenú hospitalizáciu bude uskutočnená ešte podľa starého systému. Je to logický postup, aby sa všetci aktéri postupne pripravili na túto veľkú zmenu pri klasifikovaní a financovaní lôžkovej starostlivosti, aby neboli hneď “obarení vriacou vodou” bez možnosti spoznať systém DRG aj v praxi, a aby si uvedomili rozdiely. Tiež je v takom prípade väčší priestor na vychytanie rôznych problémov, ktoré určite vzniknú, ešte pred ostrým uplatňovaním DRG v plnej funkcionalite.
Z hľadiska financovania sa v tomto prechodnom období pre nemocnice nič nemení, avšak budú musieť začať vykazovať zdravotnú starostlivosť aj v systéme DRG, čo si vyžiada určite zvýšené počiatočné transakčné náklady z titulu personálnych a administratívnych nákladov nemocníc (viac času bude treba zo začiatku na adaptáciu sa na nový systém, duplicita vykazovania, softvér), ako aj z úvodných nepresností a korekcií pri kódovaní podľa predpísaných šablón.
Otázka (Barbora Krajčírovičová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, na základe nášho telefonického dohovoru by som Vám rada položila zopár otázok o problémoch v školstve, ktoré sa týkajú i dnešného začiatku štrajku učiteľov. Dúfam, že otázky nebudú problém.
Odpoveď Petra Goliaša:
Ucitelia na Slovensku zarabaju menej penazi nez vo vyspelych statoch a zvysenie ich platov je jednou z podmienok nielen zvysovania ale uz aj udrzania kvality vzdelavania. V medzinarodnej sutazi, napriklad podla vysledkov testov PISA, nas vzdelavaci system zaostava. Ak si chceme udrzat konkurencieschopnost, musime davat detom kvalitnejsie vzdelanie. Osobitne by pomohlo zvysenie platov mladych ucitelov, aby ti najlepsi z nich kvoli nedostatocnemu ohodnoteniu neodchadzali do inych profesii. Sucasne so zvysovanim platov by vlada mala merat a zverejnovat vysledky vzdelavania na jednotlivych skolach, aby sme vedeli, aku kvalitu za vynalozene peniaze dostavame. Zvysila by sa tak motivacia skol dosahovat lepsie vysledky. Klucove je zacat merat pridanu hodnotu na jednotlivych stupnoch vzdelavania a tiez zverejnovat uspesnost absolventov v prijimani na vyssi stupen studia ci v prechode na trh prace. Ministerstvo by napriklad malo zverejnovat vysku platov aj mieru nezamestnanosti absolventov strednych aj vysokych skol. Vysledky vzdelavania by sa postupne mali odrazit aj na financovani jednotlivych skol.
Otázka (Zuzana Matkovská, SME)
Dobrý deň, chcela by som Vás do pripravovaného článku poprosiť o Váš názor na pravdepodobnosť úspechu učiteľského štrajku.
Odpoveď Petra Goliaša:
Uspech strajku zavisi od tlaku, ktory ucitelia dokazu vyvinut. Pred volbami je vzdy väcsia sanca, ze vlada ustupi. Kazdopadne riadit stat pod tlakom ulice sa dlhodobo neda, rozhodovat by mali argumenty a nie hruby natlak nespokojnych skupin obyvatelstva.
Ucitelia na Slovensku zarabaju menej penazi nez vo vyspelych statoch a zvysenie ich platov je jednou z podmienok nielen zvysovania ale uz aj udrzania kvality vzdelavania. V medzinarodnej sutazi, napriklad podla vysledkov testov PISA, nas vzdelavaci system zaostava. Ak si chceme udrzat konkurencieschopnost, musime davat detom kvalitnejsie vzdelanie. Osobitne by pomohlo zvysenie platov mladych ucitelov, aby ti najlepsi z nich kvoli nedostatocnemu ohodnoteniu neodchadzali do inych profesii. Sucasne so zvysovanim platov by vlada mala merat a zverejnovat vysledky vzdelavania na jednotlivych skolach, aby sme vedeli, aku kvalitu za vynalozene peniaze dostavame. Zvysila by sa tak motivacia skol dosahovat lepsie vysledky.
Otázka (Mašlejová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, prosím, môžete nám odpovedať na nasledujúce otázky? Po vypuknutí kauzy krádež onkoliekov v NOU Bva vyzvalo MZ SR, aby ÚDZS urobil v ústave dohľad (kontrolu). UDZS však zatiaľ nič nerobí, do ústavu vôbec nešiel. Na kontrolu poslali najprv ŠUKL. ŠUKL na základe prezretia dokladov zistil, že všetko je v poriadku, že pacienti dostávali chemoterapiu v správnej koncentrácii.
Odpoveď Dušana Zachara:
Pri takej citlivej téme, kde je navyše vznesené obvinenie z krádeže voči niektorým zamestnancom NOÚ, ktorí sa k tomuto činu aj priznali, by mali byť uskutočnené všetky dostupné kontrolné činnosti, ktoré vnesú do tejto kauzy svetlo, aby bola obnovená momentálne otrasená dôvera pacientov pri onkologickej liečbe. Preto je pre mňa nepochopiteľné, prečo doteraz nezačal kontrolovať NOÚ náš najvyšší kontrolný orgán v zdravotníctve – ÚDZS – ktorý má vykonávať dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti. A keďže prišlo s najväčšou pravdepodobnosťou k pochybeniu pri príprave a likvidácii cytostatík, je tu určite aj priestor pre dohľad.
Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanky o aktualnej situacii v suvislosti s vypovedami sestier a este jeden, kde by som rada zhodnotila, ako sa vlada v uplynulom obdobi vysporiadala s problemami v zdravotnictve a co v tomto smere ponukaju politicke strany v ramci svojich volebnych programov. Rada by som v clankoch uviedla Vase stanovisko, ak by to bolo mozne. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na nasledujuce otazky:
Vypovede sestier:
Zdravotnictvo vo volebnom obdobi:
Odpoveď Dušana Zachara:
Vypovede sestier:
Nedá sa vylúčiť, že ak vydrží vo výpovediach v rámci jednej nemocnice a v jej najdôležitejších oddeleniach určité kritické množstvo sestier, môže táto nátlaková protestná akcia sesterských odborov a komory predstavovať lokálne, v zopár mestách a ich okolí nepríjemné komplikácie pre samotných pacientov. Už samotné presúvanie pacientov, či už v rámci nemocnice medzi oddeleniami alebo medzi rôznymi zariadeniami, predstavuje znížený komfort pre pacientov, zhoršenie podmienok pre ich liečbu a aj zhoršenú dostupnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je veľkým predpokladom, že aj plánované operácie budú musieť byť v takom prípade v zasiahnutých nemocniciach odsúvané v rámci krízového manažmentu na neskôr, aby sa sústredili kapacity na akútne prípady.
Náš dlhodobý názor je, že ani lekári, ani sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci by nemali mať špeciálne sektorové zákony upravujúce ich minimálne mzdové nároky, ale mali by byť adekvátne odmeňovaní na základe meranej a zverejňovanej kvality ich odvedenej práce pri súčasnom rešpektovaní ekonomických možností toho-ktorého zdravotníckeho zariadenia. Minimálne mzdové nároky v zdravotníctve, ako aj automatická valorizácia platov podľa odpracovaných rokov totižto deformujú motivácie aktérov a predstavujú prekážky pre efektívne používanie vzácnych zdrojov na liečenie chorých. A napokon, pri každej férovej verejnej diskusii o raste platov by nemal absentovať aj pohľad, čo za tie peniaze dostávame. Začnime sa baviť aj o tom.
Zdravotnictvo vo volebnom obdobi:
Hlavnými témami počas uplynulého 4-ročného volebného obdobia v oblasti zdravotníctva bolo najmä pokračovanie v neudržateľnom deficitnom hospodárení štátnych nemocníc, ktoré ešte zvýraznili plošné regulované zvyšovania platov zdravotníkov bez ohľadu na kvalitu odvedenej práce a finančné možnosti poskytovateľov, z toho vyplývajúce nespokojnosti verejnosti s úrovňou zdravotníctva, ďalej meškajúce a odsúvané projekty eHealth a DRG, téma na zakrývanie očí verejnosti pred skutočnými problémami zdravotníctva – našťastie nezrealizovaný projekt unitarizácie verejného zdravotného poistenia. Nepodarilo sa spraviť poriadok v poplatkoch pacientov u lekára, hoci vládni politici prijali príslušný zákon o ich regulácii, ktorý však priniesol ešte viac neprehľadnosti a zmätku. Téma integrovaných centier zdravotnej starostlivosti sa postupom času vytratila z éteru. Naštartoval sa proces obstarávania súkromného partnera pre štát, ktorý by naprojektoval, financoval, postavil, prevádzkoval a udržiaval novú univerzitnú nemocnicu v Bratislave. Sprevádzali a sprevádzajú ho mnohé tajnosti a nejasnosti a taký môže byť aj jeho osud. Vláde sa podarilo dokončiť prácu jej predchodkyne a zaviedol sa do prerozdeľovacieho mechanizmu poistného medzi zdravotné poisťovne parameter chorobnosti, tzv. PCG-model, ktorý medzi poisťovne spravodlivejšie rozdeľuje peniaze na základe finančnej náročnosti poistencov – cez prizmu predpísaných liekov. Pozitívne vnímam aj snahu vlády viac tlačiť na dôležitosť primárnej ambulantnej sféry, kde boli schválené viaceré opatrenia na posilnenie pozície všeobecných lekárov.
Vláda bude musieť v budúcom volebnom období urgentne riešiť dlh celého zdravotníctva, ktorý je rakovinou tohto rezortu, pričom bude zároveň konfrontovaná s nespokojnosťou pacientov s dostupnosťou a kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia.
Podľa mňa by bolo nutné:
Počas celého uplynulého 4-ročného volebného obdobia v oblasti zdravotníctva sa vynárali na povrch väčšie či menšie kauzy, ktoré súviseli najmä s masívnou politizáciou rezortu – predraženými nákupmi, netransparentným zazmluvňovaním poskytovateľov a konfliktami záujmov rôznych aktérov. Všetky kauzy hovoria o zlyhávaní štátu v zdravotníctve.
Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, mala by som na vás prosbu. Vzhľadom na to, že mnoho našich čitateľom nám posiela fotky a sťažuje sa na stav nemocníc, urobili sme k tomu fotočlánok. Plánujeme aj anketu, preto by som vás chcela poprosiť, či by ste sa zapojili? Stačí naozaj pár viet. Otázka je jednoduchá:
Odpoveď Dušana Zachara:
Strádanie štátnych nemocníc pripisujem najmä politizácii a prevládajúcim zlým motiváciám aktérov v sektore. Zriaďovateľovi najväčších nemocníc a ich manažmentom sa príliš neoplatí hospodáriť zodpovedne, nezadlžovať sa a obstarávať bez bočných úmyslov, keďže v prípade zlyhaní nie sú potrestaní súdmi, exekúciami, konkurzom, odpredajom majetku, osobnou odbornou diskvalifikáciou do budúcna či nezvolením do politickej funkcie.
Systém tu už dopredu vytvára predpoklady pre dlhodobé strádanie zdravotníctva, keďže legislatíva núti vykonávať zdravotné výkony bez finančného krytia, núti plošne zvyšovať platy zdravotníkom bez ohľadu na disponibilné zdroje a najmä na kvalitu nimi odvedenej práce a zdravotné poisťovne nezazmluvňujú poskytovateľov výlučne na základe parametrov kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, ale aj na základe rôznych politických a mocenských dohôd a legislatívnej diskriminácie.
Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš pohľad na situáciu s výpoveďami sestier.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Viera Mašlejová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, prosím, mohli by ste nám odpovedať na nasledujúce otázky? Terajší minister zdravotníctva Viliam Čislák nastúpil do kresla potom, čo sa prevalil škandál v nákupom CT v nemocnici v Piešťanoch. No, pod jeho vedením je počet škandálov, akoby ešte väčší ako za predchádzajúcej ministerky Zvolenskej. Pripomeňme ich v krátkosti:
Otázky:
Odpoveď Dušana Zachara:
Najväčším problémom súčasnej vládnej politiky v oblasti zdravotníctva je absencia potrebných reforiem, ktorými by sa postupne obmedzoval okrem iného aj priestor pre vznik podobných káuz. V tomto smere podľa mňa súčasná vláda absolútne zlyhala. Nemá už zmysel odvolávať súčasného ministra. Ten nech nesie do volieb politickú zodpovednosť za svoju činnosť, nech zloží účty verejnosti a tá nech vo voľbách rozhodne, či bola s výsledkami práce spokojná.
Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deń, pripravujem článok o nákupe CT prístrojov Kysuckej nemocnice v Čadci a potom aj v Trstenej a v Liptovskom Mikuláši. Nákupy sa konali ešte v roku 2011. V súťaži mala byť uprednostnená popradská spoločnosť Intes Poprad. Išlo o CT prístroj General Electrics Optima 660. Výsledná cena prístroja i so servisom dosiahla 894 tisíc bez DPH (1 073 000,05 s DPH) . V cene je cena prístroja, pacsy (dátové úložisko), ale aj dodanie na miesto určenia, spracovanie technologického projektu, spracovanie realizačného projektu nevyhnutných stavebných úprav, vlastných stavebných úprav vrátane k tomu potrebného materiálu, inštalácia prístroja a jeho uvedenie do prevádzky, odinštalovanie starého prístroja, zaškolenie zamestnancov ako správcov na obsluhu prístroja atď., sedemročný záručný a pozáručný servis vrátane výmeny RTG lámp. V nemocniciach v Trstenej a L. Mikuláši stál rovnaký prístroj rístroj 1 136 000 € s DPH. s príslušenstvom vrátane pacsov (dátových úložísk), virtuálnej kolonoskopie, súvisiacich stavebných úprav spojených s inštaláciou CT, záručným a pozáručným servisom na dobu 7 rokov vrátane výmeny RTG lámp. Článok pripravujem kvôli tomu, že prípad vyšetruje polícia.
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o stanovisko k hroziacemu štrajku učiteľov.
Odpoveď Petra Goliaša:
Zavisi to od tlaku, ktory ucitelia dokazu vyvinut. Pred volbami je vzdy väcsia sanca, ze vlada ustupi, ak je pod naozajstnym tlakom. Kazdopadne riadit stat pod tlakom ulice sa dlhodobo neda, rozhodovat by mali argumenty a nie natlak nespokojnych skupin obyvatelstva.
Ucitelia na Slovensku zarabaju menej penazi nez vo vyspelych statoch a zvysenie ich platov je jednou z podmienok nielen zvysovania ale uz aj udrzania kvality vzdelavania. V medzinarodnej sutazi, napriklad podla vysledkov testov PISA, nas vzdelavaci system zaostava. Ak si chceme udrzat konkurencieschopnost, musime davat detom kvalitnejsie vzdelanie. Osobitne by pomohlo zvysenie platov mladych ucitelov, aby ti najlepsi z nich kvoli nedostatocnemu ohodnoteniu neodchadzali do inych profesii. Sucasne so zvysovanim platov by vlada mala merat a zverejnovat vysledky vzdelavania na jednotlivych skolach, aby sme vedeli, aku kvalitu za vynalozene peniaze dostavame. Zvysila by sa tak motivacia skol dosahovat lepsie vysledky.
Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o infomrácie. IFP včera zverejnilo graf, z kt. vyplýva, že v roku 2014 odišlo v aktívnom veku (15-60) zo Slovenska viac ľudí, ako do krajiny prišlo. Od nežnej revolúcie emigruje najviac ľudí.
Odpoveď Petra Goliaša:
Jednym z impulzov k emigracii moze byt odchod studentov na zahranicne stredne alebo vysoke skoly. Ciastocne ide o prirodzeny dosledok otvorenia hranic, ciastocne vsak aj o chybajucu motivaciu nasich skol pritiahnut tych najlepsich studentov. Dnes totiz skoly nie su odmenovane podla uplatnenia ich absolventov na trhu prace. Ak by skoly naozaj sutazili v tom, kolko ich absolventov si najde pracu a za aky plat, urcite by si dali zalezat, aby im ti najlepsi studenti neodchadzali do zahranicia. Sucasne by sa snazili zlepsit kvalitu studia, cim by sa stali pre mladych ludi atraktivnejsie. Odmenovanie skol podla uplatnenia absolventov na trhu prace preto povazujem za dolezity nastroj boja proti uniku mozgov.