Otázky novinárov a odpovede INEKO 2016


  • 27.12.2016

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, zabudla som v maili uviesť aj otázky, ktoré som posielala pred dvoma týždňami.

  1. Prečo sa podľa vás pri tvorbe rozpočtu pre zdravotníctvo nebrala do úvahy zadĺženosť nemocníc?
  2. Aký postup by ste navrhovali?
  3. Čo si myslíte o vyjadreniach pána Petka, že ak sa oddlžovanie bude týkať iba štátnych nemocníc podnikne kroky?
  4. Ktoré z troch oddlžovaní nemocníc z minulosti by ste zhodnotili ako najefektívnejšie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak sa zverejni informácia o oddlžení, tak v tom momente sa biznis so štátnymi nemocnicami stáva lukrativným, nastáva veľký pohyb s pohľadávkami, uzatvárajú sa nové zmluvy, keďže riziko nezaplatenia faktúr sa znižuje. Často vtedy ide o umelo indukovaný dopyt nemocníc po tovaroch a službách. To si musí ministersto zdravotníctva ako akcionár štátnych nemocníc strážiť. Mozno aj preto je skupe na slovo a zverejni konkretnejsie informacie az vtedy, ked bude mat pripraveny model oddlzovania a opatrenia, aby nedochadzalo k manipulovaniu s dlhom a roznym nezdravym spekulaciam, ale najma aby neprichadzalo k opatovnemu generovaniu dlhu.

Opakované oddlžovania predstavujú problém morálneho hazardu – aktérom sa neoplatí hospodáriť zodpovedne, ale naopak, môžu si žiť nad pomery, pričom pre nich neprichádza žiadny trest (restrukturalizacia, konkurz, exekúcie, odpredaj majetku, privatizácia, trestné stíhanie za spreneveru, nútená správa, opätovné nezvolenie do funkcie a pod.), ale pomoc od štátu. Preto je nevyhnutné, aby títo aktéri uverili, že v prípade nehospodárností už nebude nasledovať žiadna pomoc od štátu, ale trest. Ak sa to podarí ustanoviť prostredníctvom nutných systémových zmien a pravidiel pri hospodárení najmä štátnych nemocníc, tak potom sa môže uskutočniť oddlženie zdravotníctva, ktoré by však už malo byť skutočne posledným. Naakumulovaný súčasný dlh nemocníc vo výške viac ako pol miliardy eur je už totiz takou vysokou sumou, že ani pri dobrom priebežnom prevádzkovom hospodárení nemocníc sa nepodarí zmazať v dohľadnej dobe, čo prináša nemocniciam aj horšiu vyjednávaciu pozíciu pri vyjednávaní o cenách s dodávateľmi, ktorí si automaticky účtujú rizikovú prirážku za oneskorené platby. Oddlženie by vsak malo diferencovať medzi tými zariadeniami, ktoré už z prevádzkovej činnosti nevytvárajú stratu a tými, ktorí stále vytvárajú nové dlhy. Tým druhým by mal byť vyslaný signál trestu, a to že im nebude splatený celý dlh. Ide o naprávanie motivácií, aby sa viac oplatilo hospodáriť zodpovedne.

Kazde statne oddlzovanie pokrivuje trh a diskriminuje poctivo hospodariace subjekty, resp. subjekty, ktore sa k statnej pomoci nemozu dostat. Na jednej strane rozumiem nestatnym poskytovatelom, ze by sa citili ukrivdeni, keby statne nemocnice boli oddlzene a oni nie, avsak na druhej strane je tiez relevantny argument, preco by mal stat platit dlh sukromnikom. Potom su tu este zariadenia, kde su zriadovatelom sucasne aj verejne subjekty, aj sukromne, a tu je situacia o to komplikovanejsia. Spolocnym menovatelom pri oddlzovani by malo byt sledovanie verejneho zaujmu.

Ako najefektivnejsie oddlzovanie sa mi zdalo to za ministrovania R. Zajaca, kedy bola pre účely oddlžovania celého zdravotníctva (nielen nemocníc) vytvorená štátna akciová spoločnosť Veriteľ, prostredníctvom ktorej sa odkupovali pohľadávky veriteľov, vzájomné sa započítavali záväzky s pohľadávkami a platili sa dlhy zo štátneho rozpočtu, vacsinou nie v celej vyske. Tu je to popísané presne: http://www.veritel.sk/scheme_veritel.php Ale nebolo to bezpodmienečné oddlžovanie, nakoľko mala prebehnúť komplexná reforma systému zdravotníctva aj s transformáciou všetkých štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a so zavedením tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení pri ich hospodárení, čo malo zamedziť tvorbe ďalších dlhov. Aj pre politickú nestabilitu sa vsak všetky tieto systémové zmeny nestihli zrealizovať. Cize potencial tohto oddlzovacieho procesu nebol vyuzity naplno.

  • 22.12.2016

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o vyjadrenie do clanku. Pisem o tom, ze ceny hospitalizacii, ktore ma zazmluvnene Nemocnica sv. Michala u VšZP su nad urovnou priemernych cien hospitalizacii v inych nemocniciach. Bez ohladu na to, ci robime porovnanie so vseobecnymi, univerzitnymi a fakultnymi alebo specializovanymi nemocnicami. Rovnako ma Nemocnica sv. Michala lepsie platby od VsZP aj pri porovnani cien zazmluvnenych u ostatnych zdravotnych poistovni. Ako jeden priklad za vsetky by som uviedla cenu ukoncenej hospitalizacie v odbore anesteziologia a intenzivna medicina – specializovane nemocnice 4 053 eur, UN a FN 5 102 eur, všeo nemocnice 2 880 eur, Nemocnica sv. Michala 5 474 eur. Cena pre Nemocnicu sv. Michala u VsZP 5 474 eur, v Dovere 2 814 eur, Unione ZP 2 848 eur. V tejto suvislosti by som Vas chcela poziadat o vyjadrenie, ci je v poriadku, ze tato nemocnica spadajuca pod ministerstvo vnutra ma zazmluvnene vyssie ceny u statnej VsZP ako ine nemocnice? Obstoji podla Vas zdovodnenie VsZP, ze Nemocnica sv. Michala je “pracovisko s komplexnou spickovou diagnostikou a modernym vybavenim, ktore umoznuju poskytovanie najnarocnejsej, komplexnej ZS” a ze “ide o nemocnicu siloveho rezortu, ktora ma plnit aj osobitne ulohy v pripade mimoriadnych situacii” Mala by mat pri takomto zdovodneni rovnake ceny aj napr. Ustredna vojenska nemocnica SNP v Ruzomberku, ktora spada pod ministerstvo obrany?

Odpoveď Dušana Zachara:
Bolo by zaujímavé pozrieť všetky ceny všetkých oddelení a všetkých poisťovní a až potom porovnávať, nakoľko sa často stáva, že ceny v jednotlivých typoch špecializácií sú nereálne a krížovo sa navzájom dotujú. Ale ak sa ukáže, že celkovo platí VšZP výrazne viac ako ostatné dve poisťovne, treba to ďalej kriticky sledovať a pýtať sa, lebo to nie je štandardná vec. Možno “musí” štátna poisťovňa splatiť štátnej nemocnici jej drahé prístrojové vybavenie, ktoré je pre tento typ nemocnice neobvyklé, a preto to celkom správne súkromné poisťovne nezohľadňujú v platbách.

  • 21.12.2016

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, posielam otázky.

  1. Zmenilo sa niečo oproti minulému roku, kedy IFP zasadilo medzi najväčšie problémy slovenskej ekonomiky fakt, že aj keď sa Slováci dožívajú vysokého veku, sme oveľa viac chorľavý ako v ostatných krajinách? Vtedy sa malo Slovensko na tento problém prioritne zamerať. Zamerali sa podľa vás dostatočne? S týmto súvisia aj šťastné roky života. Na Slovensku dosahujú najnižšiu úroveň spomedzi krajín EÚ. Čo je podľa vás za tým a ako tomu môžeme predchádzať?
  2. Prečo je podľa vás na Slovensku taká vysoká spotreba liekov a ako tomu môžeme predchádzať? Kto za to môže? Je to plytvaním liekov alebo vysokou chorľavosťou?
  3. V čom podľa vás spočíva najväčší úspech v slovenskom zdravotníctve za rok 2016 a v čom minister Drucker pohorel?
  4. Aký je vás názor na zavádzanie elektronického zdravotníctva? Prečo to celé tak mešká?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Ak by sa aj nejaké opatrenia začali robiť, môže sa to pri takýchto indikátoroch zdravia prajaviť na zlepšení až po uplynutí mnohých rokov, takže pozorovať nejaké medziročné zmeny v zlepšovaní zdravia sa nedajú, nakoľko je to veľmi krátky časový úsek. Mám však pocit, že v prípade prevencie, najmä tej primárnej sa urobilo v ostatnom období veľmi málo.

Chcel by som Vám dať do pozornosti našu štúdiu (najmä kapitolu 2), kde nájdete možno viaceré odpovede na Vaše otázky. Nižšie z nej citujem. Mozete aj Vy.
http://www.ineko.sk/file_download/875

Ľudské zdravie je ovplyvňované množstvom faktorov. Ich významnosť nie je možné odmerať, resp. testovať v laboratórnych podmienkach. Výskum v tejto oblasti preto vyžaduje dlhodobé sledovanie početných súborov ľudí (zdravých i chorých) a je časovo, organizačne i finančne náročný. Na Slovensku sa robí len minimálne, preto je nemožné nájsť jednoznačné, vedecky podložené odpovede na to, prečo odvrátiteľná úmrtnosť v SR patrí k najvyšším v EÚ alebo čo spôsobuje najnižší počet rokov prežitých v zdraví. Napriek tomu považujeme za mimoriadne dôležité hľadať pravdepodobné vysvetlenia a ponúkať ich ako podnety na zamyslenie, korekciu vzorcov zdravotného správania v rodinách, školách či na pracoviskách, či pozdvihnutie primárnej prevencie na jeden z prioritných nástrojov zdravotnej politiky. Práve odklon od rizikového správania má totiž potenciál významne predĺžiť roky života v zdraví. Zároveň by mohol sčasti eliminovať hroziaci rast deficitu vo financovaní zdravotnej starostlivosti, ktorý vyplýva zo starnutia populácie a rozširovania chronických chorôb.

Príčin výrazne kratšieho života v zdraví a vysokej odvrátiteľnej úmrtnosti je viacero, pravdepodobne najdôležitejšou je zlá životospráva. Mimoriadne veľká časť populácie SR vo veku nad 45 rokov necvičí, resp. nemá pravidelnú pohybovú aktivitu na potrebnej úrovni. Takýto životný štýl nielenže nepomáha eliminovať účinky stresu, ktorý negatívne pôsobí na zdravie, ale tiež zhoršuje následky nevyváženého stravovania (nevhodná skladba tukov, nadpríjem cukrov, soli i bielkovín, výrazný nedostatok vlákniny – napríklad zeleninu má denne v jedálnom lístku iba polovica populácie SR. To spolu s ďalšími faktormi popísanými v druhej časti tejto kapitoly prispieva k mimoriadne vysokej morbidite (chorobnosti) i mortalite na srdcovocievne choroby, ale aj na ochorenia tráviacej sústavy či tie nádorové ochorenia, ktoré s nevhodnou životosprávou úzko súvisia (napr. rakovina hrubého čreva i ďalších orgánov tráviacej sústavy).

Výrazne rastúce náklady na pacientov s chronickými chorobami (spolu za lieky, ambulantné vyšetrenia i hospitalizácie) doteraz priniesli iba nevýrazný pokles mortality na tieto choroby (jeden z najslabších v OECD, viď kapitola 2). Je tak zrejmé, že slovenské zdravotníctvo v boji s chronickými civilizačnými chorobami zatiaľ zlyháva. Nájsť a eliminovať dôvody tohto stavu by malo byť jeho najvyššou prioritou. Na základe dostupných údajov a porovnaní so zahraničím predpokladáme, že hlavným dôvodom zlyhávania je dlhodobé podceňovanie a zanedbávanie prevencie:

  • primárnej – predchádzanie vzniku ochorení podporou zdravého životného štýlu,
  • sekundárnej – skríningové programy na včasné zachytenie a liečbu chorôb,
  • i terciárnej – zmena životného štýlu a stravovacích návykov v záujme zlepšenia priebehu už získaného ochorenia.

Najmä primárna prevencia v SR citeľne chýba a zostáva na okraji pozornosti rezortu zdravotníctva. Z jeho rozpočtu nie sú vyčleňované zdroje ani na krytie vládou schválených národných programov (napr. Národný program podpory zdravia, Národný program prevencie ochorení srdca a ciev a ďalšie), a tak spravidla zostávajú v rovine zámerov, bez adekvátneho plnenia. Nie sú vytvorené ani legislatívne podmienky na to, aby primárnu prevenciu významnejšie financovali zdravotné poisťovne zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Nevyužíva sa tak značný potenciál predlžovania života v zdraví a tým aj šetrenia verejných zdrojov, ktoré prináša vzdelávanie a podpora zdravého životného štýlu v mnohých vyspelých krajinách. Primárna prevencia na Slovensku sa paradoxne obmedzuje na aktivity Svetovej zdravotníckej organizácie a poradne zdravia na pracoviskách regionálnych úradov verejného zdravotníctva, pričom aj účasť Slovenska v medzinárodnom projekte CINDI (Countrywide Integrated Non-commmunicable Deseases Intervention Program) je pre nedostatok zdrojov obmedzená iba na dva okresy. Dosah je tak výrazne limitovaný a zďaleka nemôžu plniť úlohu plošnej (populačnej) intervenčnej stratégie, aká je v prípade najrozšírenejších chronických ochorení potrebná. Rovnako ju so značne limitovanými zdrojmi nedokážu nahradiť sporadické aktivity mimovládnych organizácií, aj keď viaceré sú nesporným prínosom. Biednu ponuku zdravotnej osvety tak čiastočne suplujú médiá z vlastnej iniciatívy, a tiež farmaceutické spoločnosti, ktoré však už popritom zákonite sledujú vlastné komerčné ciele.

2. Urcite je za vysokou spotrebou liekov aj relativne zly zdravotný stav obyvateľstva SR, ale to nie je zdaleka jediny dovod. Zlý zdravotny stav Slovakov tu bol aj v minulosti, no prave dnes tu dochadza pri niektorych ochoreniach dokonca k rychlejsim rastom v spotrebe liekov v porovnaní s vyspelými krajinami.
Za vysokou spotrebou moze byt aj starnutie populacie, technologicky pokrok, bohatnutie spolocnosti a z toho vyplyvajuce jej vyssie naroky na zdravotnicke sluzby.
Avsak na základe dostupných údajov a porovnaní so zahraničím predpokladáme, že hlavným dôvodom zlyhávania pri udrziavani spotreby liekov na uzde je dlhodobé podceňovanie a zanedbávanie prevencie. Vacsina chronickych chorob, ktorych vyskyt razantne stupa, sa nedá zvládnuť bez zmeny životného štýlu.
Okrem prevencie a osvety je mozne spotrebu liekov znizit tak, že nie pri každom ochorení treba navštíviť lekára a pýtať si recept na lieky, zavedením regulačných poplatkov pri návšteve ambulancie lekára, zvýšením doplatkov za lieky, dôsledným presadzovaním generickej preskripcie, dôslednou revíznou kontrolou zdravotných poisťovní pri predpísaných liekoch,
odmeňovaním ambulantných lekárov na základe výsledkov liečby, zavedením elektronických služieb, vrátane elektronickej karty poistenca, ktoré by upozorňovali na zbytočné duplicity a nebezpečné kontraindikácie liekov, zavedením štandardných diagnostických a liečebných postupov a pod.

3. Pozitivne by som hodnotil Programove vyhlasenie vlady v oblasti zdravotnictva, ktore spravne identifikovalo viacere zasadne problemy slovenskeho zdravotnictva a naznacilo opatrenia, ktore je nutne prijimat. Na zaklade neho a po prvych mesiacoch noveho ministra v urade sice neocakavame nejaku zasadnejsiu reformu, ale viaceré plany noveho ministra a zdravý manažérsky prístup a postupy môžu prispieť k zlepšeniu fungovania nášho zdravotníctva. Minister pripravil 26 projektov, ktorymi chce zlepsit nas zdravotnicky system a zacal ich rozpracovavat. Buduce obdobie bude klucove na to, ci sa veci pohnu spravnym smerom a navrhnute projekty sa zacnu realizovat v praxi. Zatial totizto ministerstvo stihlo presadit “len” konsenzualnu legislativnu upravu reexportu liekov, ktora ma od buduceho roku vyrazne znizit vyvozy nedostatkovych liekov za hranice Slovenska, zacalo porovnavat ceny nakupovanych tovarov nemocnic, pre holdingove riadenie svojich vyse 100 podriadenych organizacii zriadilo ministerstvo specialnu sekciu (Úrad pre riadenie podriadených organizácií), rozbehlo centralne obstaravanie CT-ciek a zrusilo PPP-projekt novej nemocnice, pricom este nepovedalo ako dalej s novou UNB.

Ministerstvo sa vyrazne zlepsilo v komunikacii a otvorenosti voci verejnosti, ako aj vnutri rezortu, kde sa mu zatial uspesne dari vzbudzovat doveru a nadeje a tlmit nespokojnost. Ovela ochotnejsie poskytuje informacie a rozne data.

Na zaciatku minister vymenil vysokych funkcionarov v instituciach, kde to “haprovalo” (VsZP, NCZI, UDZS), a nasadil manazerov, ktorym doveroval. Je mozne, ze pri poslednych personalnych rosadach na stolickach riaditelov statnych nemocnic vsak uz celil neuprosnej politickej realite a jej vplyvu a musel na pozicie dosadit ludi, ktorym ktovie ci vysostne doveruje.

Je treba povedat, ze mnohe opatrenia su zatial v stadiu rozpracovanosti a konzultacii, a preto bude az buduci rok a tie nasledujuce klucove pre zhodnotenie uspesnosti ci neuspesnosti noveho ministra zdravotnictva. Zatial je este predcasne vydavat nejake hodnotiace zavery.

  • 21.12.2016

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosím o odpovede na otázky – témou je ročné zúčtovanie odvodov.

  • Čo by malo konkrétne ročné zúčtovanie ľuďom priniesť?
  • Aké sú jeho praktické dosahy?
  • Ako to ľuďom uľahčí život a v čom?
  • Je problémom, že vláda stále ročné zúčtovanie odkladá?

Odpoveď Petra Goliaša:
Rocne zuctovanie prinasa zmenu v tom, ze v danom roku zaplatia poistenci odvody adekvatne vyske prijmov v rovnakom obdobi. Bez rocneho zuctovania napriklad existuje pre zamestnancov moznost kumulovat prijmy do jedneho mesiaca a vdaka existujucemu maximalnemu vymeriavaciemu zakladu sa tak vyhnut plateniu casti socialnych odvodov. Zivnostnikom sa bez rocneho zuctovania moze stat, ze maju v jednom roku vyssi vymeriavaci zaklad, z ktoreho musia platit v dalsom roku vyssie socialne odvody a to aj vtedy, ak ich prijmy klesnu. Po zavedeni rocneho zuctovania by im stat v takom pripade cast zaplatenych odvodov vratil. Plati to samozrejme aj naopak, pokial maju dnes v jednom roku nizsi zaklad, tak platia v dalsom roku nizsie odvody a to aj vtedy, ak ich prijmy stupli. V rocnom zucstovani by v takom pripade museli adekvatnu sumu doplatit.

  • 20.12.2016

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, VšZP včera zverejnila ozdravný plán. Budúci rok by mala ušetriť 115 mil. eur. Generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Miroslav Kočan však informoval, že VšZP bude nevyhnutné dofinancovať 150 mil. eur pre zabezpečenie platobnej schopnosti.

  • Ako vnímate túto situáciu z Vášho odborného pohľadu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ambíciou VšZP by malo byť, aby bez potreby štátnej pomoci vedela v priebehu pár rokov celú stratu vymazať a nehádzala zodpovednosť za zlyhania svojich predošlých manažmentov a politikov, ktorí bez okolkov odsúhlasujú opatrenia, ktoré nie sú v zdravotníctve kryté dostatočnými zdrojmi, a tým prehlbujú jeho zadlženosť, na platcov daní a odvodov. Okrem toho, že by daňoví poplatníci museli finančne sanovať nezodpovednosť štátnych manažérov a funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami, by de facto štátne oddlženie VšZP výrazným spôsobom krivilo trh s verejným zdravotným poistením, na ktorom sú ďalšie dve poisťovne, ktoré sa snažia hospodáriť zodpovedne a na podobnú štátnu pomoc nemôžu pomyslieť. VšZP by bola v takom prípade veľmi zvýhodnená. Neboli by to férové a rovnaké podmienky pre všetky poisťovne na trhu. Preto by si mala VšZP poradiť so stratou sama, tak ako ju sama zapríčinila.

  • 20.12.2016

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela som sa len opytat, k tym skolkam mi odpovede neposlete?

Odpoveď Petra Goliaša:
Z medzinarodnych skusenosti vieme, ze predskolska vychova pomaha socialnej integracii deti a tiez vytvara lepsie predpoklady pre uspesny zivot. Preto je spravna snaha zvysit dostupnost predskolskych zariadeni pre co najväcsiu cast populacie. Vhodny ukazovatel je hruba zaskolenost deti v materskych skolach (pomer 3-5 rocnych deti v MS z celkoveho poctu deti v populacii), ktora je na Slovensku nizsia ako vo väcsine krajin EU. Pokles nastal najmä za poslednych 10 rokov, ked stupol pocet novorodencov a sucasne klesol pocet materskych skol. Pozrite aj tu: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=24095

Niektore udaje zverejnuje aj Eurostat:
Pupils in early childhood and primary education by education level and age – as % of corresponding age population

  • 19.12.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, Denník SME si dal urobiť veľký prieskum vo Focuse na rôzne témy. Jednou z nich bolo aj hodnotenie ministra zdravotníctva Tomáša Druckera respondentmi. Otázka v prieskume znela: Je nový minister zdravotníctva T. Drucker schopný urobiť také zmeny, ktoré zefektívnia fungovanie zdravotníctva a zlepšia úroveň zdravotnej starostlivosti? Na túto otázku 48% respondentov (16% určite nie, 32% asi nie) odpovedalo, že nie je schopný urobiť takéto zmeny. Naopak 34% respondentov (5% určite áno, 29% asi áno) odpovedalo, že takéto zmeny je schopný urobiť. 18% respondentov na otázku nevedelo odpovedať. Počet respondentov: 1008. Zber dát: december 2016. Otázky:

  1. Čo hovoríte na výsledky tohto prieskumu?
  2. Je podľa vás minister Drucker schopný urobiť také zmeny, ktoré zefektívnia fungovanie zdravotníctva a zlepšia úroveň zdravotnej starostlivosti? Ak áno/nie, prečo?
  3. Môžete konkrétne uviesť, ktorá vec/veci sa mu podarili od volieb doteraz urobiť a naopak, ktorú vec/veci sa mu nepodarilo podľa vás urobiť, respektíve to považuje za jeho zlyhanie?

Odpoveď Dušana Zachara:
2. Myslím, že zatiaľ nemusím veľa revidovať z mojich slov z mája tohto roku, že to vyzerá, že nejaká zásadná reforma systému nás v zdravotníctve nečaká, ale že viaceré deklarované návrhy opatrení a zdravý manažérsky prístup a postupy môžu prispieť k zlepšeniu fungovania nášho zdravotníctva. Otázka je, do akej miery sa to podarí. To bude závisieť aj od toho do akej miery sa podarí presadiť navrhované zmeny a implementovať ich úspešne v praxi. Podľa mňa teraz na konci roku identifikuje aj sám minister oveľa viac rizík splnenia tohto plánu, ako tomu bolo po voľbách na jar tohto roku.

3. Pozitivne by som hodnotil Programove vyhlasenie vlady v oblasti zdravotnictva, ktore spravne identifikovalo viacere zasadne problemy
slovenskeho zdravotnictva a naznacilo opatrenia, ktore je nutne prijimat. Na zaklade neho a po prvych mesiacoch noveho ministra v urade sice
neocakavame nejaku zasadnejsiu reformu, ale viaceré plany noveho ministra a zdravý manažérsky prístup a postupy môžu prispieť k
zlepšeniu fungovania nášho zdravotníctva. Minister pripravil 26 projektov, ktorymi chce zlepsit nas zdravotnicky system a zacal ich rozpracovavat.
Buduce obdobie bude klucove na to, ci sa veci pohnu spravnym smerom a navrhnute projekty sa zacnu realizovat v praxi. Zatial totizto ministerstvo
stihlo presadit “len” konsenzualnu legislativnu upravu reexportu liekov, ktora ma od buduceho roku vyrazne znizit vyvozy nedostatkovych liekov za hranice Slovenska, zacalo porovnavat ceny nakupovanych tovarov nemocnic, pre holdingove riadenie svojich vyse 100 podriadenych organizacii zriadilo ministerstvo specialnu sekciu (Úrad pre riadenie podriadených organizácií), rozbehlo centralne obstaravanie CT-ciek a zrusilo PPP-projekt novej nemocnice, pricom este nepovedalo ako dalej s novou UNB.
Ministerstvo sa vyrazne zlepsilo v komunikacii a otvorenosti voci verejnosti, ako aj vnutri rezortu, kde sa mu zatial uspesne dari vzbudzovat doveru a nadeje a tlmit nespokojnost. Ovela ochotnejsie poskytuje informacie a rozne data.
Na zaciatku minister vymenil vysokych funkcionarov v instituciach, kde to “haprovalo” (VsZP, NCZI, UDZS), a nasadil manazerov, ktorym doveroval.
Je mozne, ze pri poslednych personalnych rosadach na stolickach riaditelov statnych nemocnic vsak uz celil neuprosnej politickej realite a jej vplyvu a musel na pozicie dosadit ludi, ktorym ktovie ci vysostne doveruje.
Je treba povedat, ze mnohe opatrenia su zatial v stadiu rozpracovanosti a konzultacii, a preto bude az buduci rok a tie nasledujuce klucove pre zhodnotenie uspesnosti ci neuspesnosti noveho ministra zdravotnictva. Zatial je este predcasne vydavat nejake hodnotiace zavery.

  • 19.12.2016

Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deň, dnes mala VšZP tlačovú konferenciu. Generálny riaditeľ Miroslav Kočan uviedol, že tento rok VšZP očakáva stratu 225 až 250 mil. eur. Budúci rok chce ozdravnými opatreniami ušetriť cez 115 mil. eur. Napriek tomu bude VšZP potrebovať dofinancovať. Kočan odhaduje, že VšZP bude potrebovať 150 mil. eur. Ozdravný plán už vedenie VšZP predložilo ÚDZS. Plánuje ušetriť na znížovaní cien výkonov pre poskytovateľov za vyšetrovanie SVLZ (laboratorne vyš., magnetickou rezonanciou a pod.), znížením cien za špecializovaný zdravotnícky materiál, odzmluvnení neefektívnych zariadení, lepším výberom poistného – vysporiadanie sa s dlžníkmi, centrálnym nakupovaním liekov, lepšou revíznou činnosťou… Z toho dôvodu Vás chcem poprosiť o odpovede na otázky:

  1. VšZP aj v minulosti deklarovala, že šetrí. Pomôže ozdravný plán ušetriť cez 100 mil eur? Je to reálne?
  2. Môže sa ušetriť tak, aby sa to nedotklo pacientov?
  3. Čo bude hroziť, ak sa ušetriť nepodarí?
  4. Nemala by byť VšZP uvalená nútená správa?
  5. Čo to znamená, že VšZP bude potrebovať dofinancovať 150 mil. eur? Bude to stačiť?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Neviem, ale v každom prípade je šetrenie nevyhnutnosťou, nakoľko sa ukazuje, že VšZP si žila v minulosti nad pomery a teraz nás dobieha nezodpovedné hospodárenie predošlých manažmentov VšZP a populizmus politikov, ktorí len tak šmahom ruky odsúhlasujú opatrenia, ktoré nie sú v zdravotníctve kryté dostatočnými zdrojmi. Spomeniem napríklad paušálne zvyšovanie platov zdravotníckych pracovníkov bez ohľadu na výsledky a kvalitu odvedenej práce. Treba tiež povedať, že navrhnuté úsporné opatrenia zmažú len polovicu straty VšZP. Ambíciou VšZP by však malo byť, aby bez potreby štátnej pomoci vedela v priebehu pár rokov celú túto stratu vymazať.

2. Nie je vylúčené, že racionalizačné opatrenia poisťovne pocítia aj pacienti napr. v horšej dostupnosti a kvalite liečby, hoci to nemusí byť na prvý pohľad zreteľné. Ak sa nepodarí zvýšiť efektívnosť vo využívaní zdrojov VšZP len úsporami na vlastnej réžii a platbách a rentách poskytovateľov a dodávateľov liekov, ŠZM, pomôcok a techniky, tak v takom prípade to pocíti aj pacient. Je to veľmi pravdepodobné. Otázne je, v akom rozsahu a intenzite to pocítia. Ale nie je možné, aby nehospodárne využívanie prostriedkov niekto nepocítil. Je v dobrom záujme VšZP, aby to pocítil pacient čo najmenej.

3. a 5. Hrozba nútenej správy. Ale skôr sa obávam, že by v éteri silneli hlasy na finančnú pomoc poisťovni zo strany štátu – čiže de facto štátne oddlženie. Niekoho nezodpovednosť by teda zaplatili opäť platcovia daní a odvodov, pričom by bol výrazným spôsobom pokrivený trh s verejným zdravotným poistením, na ktorom sú ďalšie dve poisťovne, ktoré sa snažia hospodáriť zodpovedne a na podobnú štátnu pomoc nemôžu pomyslieť. VšZP by bola v takom prípade veľmi zvýhodnená. Neboli by to férové a rovnaké podmienky pre všetky poisťovne na trhu.

4. Ešte to nie je nevyhnutné. Povinnosť vypracovať ozdravný plán, ako aj prípadná nútená správa sa riadia presnými pravidlami určenými v zákone.

  • 18.12.2016

Otázka (Filip Domovec, Pluska.sk)
Dobrý deň, Asociácia dodávateľov liekov vydala kritické stanovisko k novele zákona o liekoch, ktorá nadobudne platnosť od 1.1.2017. V tejto súvislosti vás prosím o odpovede na nasledujúce otázky:

  1. ADL vyčíta novele “množstvo skrytých problémov”, napríklad aj zavedenie tzv. emergentného systému. Čo zavedie tento systém v praxi a bude podľa vás prínosom?
  2. Hlavnou výčitkou ADL je, že zmeny nabúrajú fungujúci systém dodávok liekov do lekární a nevyriešia nedostupnosť liekov pre pacientov. Je táto kritika opodstatnená?
  3. ADL tiež návrhu vyčíta tzv. včasnú dodávku liekov. Čo bude v praxi znamenať?
  4. Distribútori sa tiež sťažujú, že v novele “nie je riešená otázka dôkaznosti prijatia neanonymizovaných receptov, ktoré sa podľa Zákona na ochranu osobných údajov musia vymazať”. Môže to zvýšiť byrokraciu vybavovania jednotlivých receptov a predĺžiť čas komunikácie so zákazníkmi?
  5. Pomôže zákon o liekoch riešiť nedostupnosť liekov pre slovenských pacientov?

Odpoveď Dušana Zachara:
5. Príslušná novela prináša potenciál na obmedzenie reexportu, avšak sú tu isté riziká, ako to bude vnímať Európska komisia. Či to nie je náhodou neprimeraný zásah do slobodného trhu s voľným pohybom tovarov, či to výrazne neobmedzuje niektoré subjekty pôsobiace na trhu. Ministerstvo zdravotníctva bude musieť argumentovať, že opatrenia sú dôležité na dostatočné poskytovanie liekov pacientom na Slovensku a že to nie je neproporcionálne zvýhodňovanie domáceho trhu.

Tiež nie je isté, či obmedzenie reexportu zlepší dostupnosť liekov na Slovensku v takej miere, ako sa očakáva. Chýbajú totiž analýzy, či práve reexport je tým najkľúčovejším faktorom nedostupnosti liekov. Určite je jeden z top príčin, ale sú tu aj iné, ako napríklad problémy na výrobných linkách, problémy s logistikou, alebo aj taktické jednanie farmafiriem, ktoré sa snažia čeliť nášmu prísnemu referencovaniu cien liekov.

  • 16.12.2016

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v súvislosti s pripravovaným článkom o dozorných orgánoch, ktoré minister pripravuje by som na vás mala pár otázok.

  1. Aký ekonomický vplyv bude mať vytvorenie týchto dozorných orgánov? Aký máte názor na ich vytvorenie?
  2. Podarí sa podľa vás zamedziť plytvaniu v zdravotníctve alebo to budú len ďalšie výdavky navyše?
  3. Ministerstvo avizuje že jedno miesto bude obsadené odborníkov. Aký odborníci by to podľa vás mali byť? Lekári, ekonómovia alebo kto?
  4. Ako by mali byť finančne ohodnotený, aby nevznikali nejaké nezákonné obohacovania?

Odpoveď Dušana Zachara:
Co sa tyka realnej dozornej funkcie nad nemocnicami, bude to zavisiet od kvality a moralnej integrity nominovanych a tiez od transparentnosti cinnosti dozornych a spravnych rad. Nie som vsak velky privrzenec toho, aby boli statne nemocnice ci ine institucie riadene dozornymi a spravnymi radami. Existuje tu totizto riziko, ze zodpovednost bude “rozmelnena” medzi viacerymi, nikto ju nebude citit a budu sa tazsie skladat ucty. – bude sa tazsie vyvodzovat priama osobna zodpovednost. Takisto mozu byt do riadenia vnesene mnohe roznorode zaujmy, ktore budu znizovat flexibilitu a stazovat riadenie. Ja by som radsej videl v nemocniciach kvalitne, vykonne a eticke manazmenty, ktore nesu jasnu zodpovednost a skladaju ucty verejnosti a svojim zriadovatelom. Nekale praktiky musia pre ne prinasat trest, naopak, kvalitna praca musi byt adekvatne odmenena.

  • 16.12.2016

Otázka (Martin Odkladal, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o krátke zhodnotenie. Natrafil som teraz na tieto dva chystané tendre (1, 2)

  • Nie je to podobné ako pri tých diaľniciach, o ktorých ste hovorili?
  • ŽSR sa idú na konci roka ponáhlať s dvoma tendrami, čo môže znamenať obmedzenú súťaž v konečnom dôsledku?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Ziež som to včera zaregistroval. Sú to len predbežné oznámenia, ešte teda nie je isté, či Železnice SR ostré vyhlásenie tendrov naozaj načasujú takto absurdne.

Ak Železnice SR naozaj vyhlásia obidva chystané veľké tendre v rovnakom čase, je takmer isté, že výsledkom budú vyššie ceny. Podobne ako to bolo v tendroch NDS v rokoch 2013 a 2015. Časová kolízia najväčších tendrov totiž zákonite obmedzuje súťaž. Firmy totiž v rovnakom čase nestihnú pripraviť kvalitné ponuky na dve náročné stavby. Buď si teda vyberú iba jednu (a v každej súťaži bude menej ponúk), alebo narýchlo ocenia obidve ale do ceny si zarátajú vyššiu rezervu. To v prípade, ak by naozaj súťažili. No čím väčšia porcia zákaziek je v hre v rovnakom čase, tým ľahšie sa firmy dohodnú, že si zákazky podelia a namiesto súťaženia si koordinovane vypýtajú vyššie ceny.

Vyhlasovaním tendrov na dopravné stavby v časovej kolízii rezort dopravy vytvára ideálne podmienky pre kartelovú dohodu uchádzačov. A robí to už niekoľko rokov.
Nešťastné je tiež načasovanie, pri ktorom firmám časť z lehoty na prípravu ponúk ukroja sviatky. Ak lehota nie je s ohľadom na sviatky primerane predĺžená, časť záujemcov to môže odradiť, lebo usúdia, že na kvalitnú prípravu ponuky im zostáva príliš málo času.

Železnice SR obstarávajú ročne len jednu či dve takéto veľké stavby. Ak by zodpovedným záležalo na hospodárnom vynakladaní zdrojov, určite by ich nevyhlasovali naraz.

  • 15.12.2016

Otázka (Juliána Bieliková, TREND)
Zdravim, posielam cast clanku, kde sa vyjadrujete k vykupom pozemkov atd. Pokojne opravte, ak je nieco treba alebo doplnte, ak sa vam zda, ze nieco chyba.

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Posielam spresnené – takto je to výstižnejšie a dúfam, že aj zrozumiteľnejšie.
Príliš drahé: Vysoké ceny za výkup pozemkov pod diaľnice dlhodobo kritizuje napríklad Ján Kovalčík z INEKO. „Podľa legislatívy sa momentom územného rozhodnutia o líniovej stavbe menia pozemky na stavebné. Ich úradná hodnota sa tak doslova zo dňa na deň dramaticky zmení, obzvlášť ak išlo pôvodne o ornú pôdu či trávnaté porasty. Najmä v okolí miest sú z desiatok centov či pár eur za meter štvorcový zrazu desiatky eur. Sú to ceny blízke stavebným pozemkom pod rodinné domy, a to napriek tomu, že väčšinou ide o ornú pôdu či trávnaté porasty mimo obcí,“ vysvetľuje Kovalčík. Zákony tak nútia diaľničiarov vykupovať pozemky za hodnoty mnohonásobne vyššie než boli predtým. „To, že niekomu má cez pozemok prechádzať diaľnica, môže byť doslova výhrou v lotérii,“ myslí si Kovalčík. Vo väčšine krajín Európy to takto podľa neho nie je. „Kompenzácia je nastavená primeranejšie k hodnote okolitých pozemkov, aj u nás by sa to malo zmeniť,“ myslí si Kovalčík. „Napríklad suma za pozemky pod D4 a R7 sa priblíži k 400-miliónom eur. Nemalá časť z nej skončí u priekupníkov, ktorí si z toho urobili kšeft. Keby úradné ceny pozemkov pod diaľnice boli menej veľkorysé, štát by ušetril desiatky až stovky miliónov eur. Za tieto peniaze by mohol konečne vyplatiť tisícky doteraz neusporiadaných pozemkov pod jestvujúcimi cestami. Alebo opraviť stovky kilometrov štátnych ciest, ktoré máme po celom Slovensku v nevyhovujúcom stave,“ dodáva.

Časovaná bomba: Ako vysvetľuje, už v roku 2011, keď pôsobil na ministerstve dopravy, chceli túto anomáliu zmeniť. Upozorňoval, že ide o časovanú bombu, najmä keď sa budú odkupovať pozemky blízko veľkých miest. „Došlo však k výmene vlády a zjavne nebol záujem to riešiť. Ťažko posúdiť, či preto, lebo nové vedenie nedostatočne pochopilo, aký je to problém – čomu je ťažké uveriť – alebo preto, že to osobám blízkym vláde vyhovuje,“ zamýšľa sa Kovalčík. Ľudia podľa neho problém tak vážne nevnímajú, lebo diaľničiari prezentujú cenu výkupu ako 1,2 násobok hodnoty pozemku. „To by bolo primerané, ale nie je to tak,“ hovorí. „V skutočnosti cena môže vystreliť z desiatok centov či pár eur za meter štvorcový aj na desiatky eur,“ vysvetľuje.

Nevedomosť nahráva špekulantom: A práve to, že ľudia netušia, ako môže vďaka diaľnici narásť cena ich pozemkov, hrá podľa Kovalčíka do karát ľuďom, ktorí na tom zarábajú. „Stačilo by to správne komunikovať. Vysvetliť ľuďom, že mnohí môžu získať 20- aj 30-násobok, ak nenaletia priekupníkom “ dopĺňa s tým, že pre priekupníkov ide o legálne zarobené peniaze s výnosom v stovkách až tisíckach percent. Teda neporovnateľne vyšším v porovnaní s akýmkoľvek legálnym podnikaním či investovaním.
Pre bežných ľudí, najmä starších, môže byť ťažšie aj získavanie informácií o plánovaných stavbách diaľnic. Najmä v čase vytvárania presných trás, pred vydaním územného rozhodnutia, zvykne podľa Kovalčíka Národná diaľničná spoločnosť nedostatočne komunikovať. „Odmieta žiadosti o sprístupnenie informácií o projektoch s odôvodnením, že nechce nahrávať špekulantom. Paradoxne im takto nahráva možno ešte viac. Informácie sú totiž dostupné len pre užší okruh ľudí a tí ostatní o to ľahšie naletia priekupníkom,“ vysvetľuje. Podľa neho by pomohlo, keby boli ľudia v dotknutých obciach viac informovaní. Najmä v období, keď sa pripravuje dokumentácia na územné rozhodnutie a blíži sa čas, keď sa prudko zmení funkčné zaradenie i úradná cena pozemkov. Bola by tak menšia šanca, že sa stanú obeťami priekupníkov.

  • 13.12.2016

Otázka (Martin Odkladal, Aktuality.sk)
Pri tejto príležitosti by som mal pár otázok v súvislosti s cenami a suťažami na rýchlsotné komunikácie.

  • Na základe čoho tvrdíte, že momenátlne súťaže, ktoré urobila NDS, nie sú skutočnými súťažami?
  • Dá sa povedať, o koľko takýmto spôsobom vzrástli ceny za diaľnice a rýchlostné komunikácie?
  • Dá sa v tomto prípade hovoriť o karteli stavebných spoločností? Opakuje sa tak situácia spred niekoľkých rokov, keď niektoré stavebné firmy vytvorili kartel?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
odpovede na Vaše otázky sú v skratke na konci (obr. 43-45) prezentácie, ktorú som Vám v piatok poslal. Detailnejšie sme to popísali ešte v lete najprv v blogu tu. Následne sme dopytovali cez infokákon nezverejnené kroky a termíny z procesu ver. obstarávania, doplnené údaje ešte podčiarkli nezmyselnú časovú kolíziu, ktorou NDS vedome obmedzila súťaž a vytvorila ideálne podmienky na to, aby si stavebné firmy vypýtali vyššie ceny – podrobnejšie tu. Uvedené info už boli medializované. Pravdou však je, že všade sa písalo iba o 3 tendroch NDS. V médiách nezaznelo, že v rovnakom čase tendrovali najväčšiu stavbu aj Železnice SR + finišoval tender na PPP projekt D4/R7.
A info o kolízii 5 tendrov na stavebných dozorov sa úplne stratila (nevidel som to nikde) – určite by to stálo za samostatný článok.

Tvrdiť, že to je kartel, nemôžeme, lebo to nevieme dokázať. Prečo?

  • Tak babrácky, ako v roku 2005, to už nerobia
  • NDS nemá záujem prešetriť, či nešlo o kartel (a kolíziou termínov sama poskytla kartelistom aliby pre prípad, že by predsa niekto dal podnet)
  • PMÚ je už spacifikovaný, kartel s pravdepodobným vysokým krytím dokazovať nebude

  • 12.12.2016

Otázka (Filip Domovec, Plus 1 deň)
Dobrý deň, ambíciou ministra zdravotníctva bolo do konca roka 2016 predložiť na vládu návrh, ktorý by urobil “poriadok v poplatkoch” u lekárov. Hoci zatiaľ podobu konkrétneho návrhu nepoznáme, hovorilo sa o tom, že sa niektoré poplatky vrátia alebo nanovo zavedú – napr. poplatok za prednostné vyšetrenie, platby za pobyt v nemocnici, platby za vstup do ambulancie. Prosím o odpovede na nasledujúce otázky:

  1. Ste za zavedenie niektorých poplatkov u lekárov?
  2. Aké konkrétne poplatky by podľa vás bolo/nebolo dobré zaviesť a prečo?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Áno, súhlasím so sociálne únosnými regulačnými poplatkami (s ochrannými stropmi), ktoré budú obmedzovať zbytočnú spotrebu zdravotníckych služieb, budú zvyšovať efektívnosť a zároveň nebudú znižovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Ani dnes nie je slovenské zdravotníctvo bezplatné, ale často sú rôzne platby neodôvodnené, nedeklarované, polooficiálne alebo až korupčného charakteru. Preto je nutné urobiť v nich poriadok, aby pacienti vedeli, na čom sú, lekári tieto príjmy zdaňovali a nemali z nich profit len vybrané skupiny, ale celý systém. Paradoxne sa môže stať, že pre mnohých sa návšteva u lekára môže zlacniť a zefektívniť, keďže vyššie polooficiálne a neoficiálne platby budú nahradené nižšími regulovanými oficiálnymi poplatkami a bude sa kratšie čakať.
  2. Neviem zostaviť rebríček preferovaných poplatkov, nakoľko ešte nepoznáme celý návrh. Tak ako bolo zatiaľ prezentované, vidím tam zavedenie regulačných paušálnych poplatkov, ktoré sú podobné tým, aké tu boli v minulosti. Je dôležité vytvoriť pozitívny zoznam poplatkov, t.j. taký zoznam, kde bude explicitne uvedené, aké poplatky budú môcť byť vyberané od pacientov. Čo nebude na zozname, nebude sa môcť vyberať. Zvýši to istotu pacientov, poriadok v systéme a predvídateľnosť vyberania poplatkov. Okrem príjmu z poplatkov pre prevádzku poskytovateľov môžu viaceré z nich zvyšovať efektívnosť, pričom obmedzujú zbytočný (umelo generovaný) dopyt po zdravotníckych službách, vrátane ich zneužívania a duplicity.
    Pri zavádzaní poplatkov však treba myslieť aj na stanovenie ochranného stropu pre sociálne odkázaných. To je veľmi dôležité na to, aby neexistovali prípady, kedy by si pacienti museli odoprieť návštevu lekára z dôvodu, že nemajú na zaplatenie nejakého poplatku.

  • 12.12.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás jednu otázku. Týka sa objednávania a poplatkov za vyšetrenie u lekára. Podľa vyjadrenia šéfa Asociácie súkromných lekárov Mariána Šotha existuje predbežná dohoda medzi lekármi a ministerstvom zdravotníctva, že objednávať u lekára sa bude dať aj za poplatok počas ordinačných hodín v presne stanovených časových zónach. Zároveň objednávanie u lekára za poplatok po ordinačných hodinách už podľa Šotha padlo ako nerealizovateľné. Otázka:

  • Čo hovoríte na to, že minister Drucker sa prinajmenšom v úvahách vracia k fungovaniu objednávania za poplatok u lekára k praxi, aká tu bola za druhej Ficovej vlády do roku 2015, keď sa poplatky za prednostné vyšetrenie zrušili? (Dovtedy sa tiež dalo objednávať počas ordinačných hodín, len Most vtedy presadil, že medzi dvomi časovými zónami na objednávanie za poplatok musia byť dve hodiny určené pre neplatiacich pacientov.)

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že pre ministra by bolo politicky pohodlnejšie, keby boli prednostné vyšetrenia realizovateľné po ordinačných hodinách, lebo v takom prípade by mohol dôvodiť, že “neplatiaci” pacienti nebudú odstrkovaní na druhú koľaj. Keď sa vrátime k podobnému systému, ktorý tu fungoval pred zrušením poplatkov, bude nevyhnutné stanoviť presné pravidlá, kedy a za akých podmienok budú prijímaní pacienti na prednostné vyšetrenia, aby sa nestávalo, že v čakárňach bude dochádzať k nevyjasneným situáciám, ktoré nie sú príjemné pre nikoho, a aby sa “neplatiacim” pacientom výrazne neznížila časová dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti. V každom prípade vítam možnosť navrátenia poplatku za prednostné vyšetrenie, ktorý celospoločensky zefektívňuje proces návštev u lekára.

  • 11.12.2016

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)

  1. Aký je dôvod, prečo sa naši žiaci zhoršili vo výsledkoch PISA?
  2. Aké tri konkrétne zmeny by sa mali urobiť, aby boli výsledky našich žiakov v testoch PISA lepšie?

Odpoveď Petra Goliaša:

  1. Smer aj SNS, ktoré viedli rezort školstva takmer celý čas za uplynulých 10 rokov, dlhodobo zanedbávajú reformy vo verejnom sektore, málo sa starajú o kvalitu verejných služieb. Pri vzdelávaní by cynik povedal, že populisti nepotrebujú vzdelaných voličov, práve naopak. Druhý problém je, že vo verejnej diskusii o reforme vzdelávania len málo počujeme požiadavky na lepšie meranie výsledkov a vyvodzovanie zodpovednosti voči školám aj učiteľom. Prevládajú požiadavky na zvýšenie financovania a väčšiu slobodu pre školy. To však podľa medzinárodných skúseností nemusí stačiť. Sloboda bez zodpovednosti môže viesť k excelentnosti, ale pri absencii vnútornej motivácie aj k voľnému pádu. Mnohí odborníci u nás meranie výsledkov škôl na základe štandardizovaného testovania vyslovene odmietajú, dokonca ministerstvo nedávno navrhlo zastaviť zverejňovanie týchto výsledkov. Niekedy mám z verejnej diskusie u nás dojem, akoby sme sa sami nechceli testovať a keď nás otestujú iní a máme zlé výsledky, tak nariekame.
  2. Treba zmeniť otázky v národných testoch, aby čo najviac skúmali pripravenosť žiakov na bežný život. Do veľkej miery to znamená, že by sa mali viac podobať testom PISA. Testované oblasti by mali byť rozšírené o prírodné vedy a angličtinu. Pokusy o podvádzanie treba systematicky odhaľovať a verejne pranierovať. Výsledky národných testov by mal štát naďalej zverejňovať a využívať na meranie pridanej hodnoty konkrétnych škôl. Voči školám treba následne vyvodzovať zodpovednosť, prijímať cielené opatrenia na ich podporu, reformu alebo zánik, podporovať výmenu najlepších skúseností. To je trend vo väčšine štátov OECD. Mimochodom, hodnotenie škôl, učiteľov či študentov patrí medzi priority aj v Estónsku, ktoré je európskym lídrom v testoch PISA.

  • 9.12.2016

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o schvalenom rozpocte pre zdravotnictvo na buduci rok a rada by som v nom uviedla Vase stanovisko. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:

  1. Ako vnimate schvaleny rozpocet pre zdravotnictvo na buduci rok? Kde su jeho najvacsie rizika?
  2. Ako vnimate fakt, ze kritika ministra prisla az po schvaleni rozpoctu?
  3. Drucker naznacil, ze sa pokusi este s ministerstvom financii rokovat o dofinancovani sektora na buduci rok. Kolko minimalne by bolo podla Vas treba, aby sa pokryli vydavky v sektore v buducom roku?
  4. Ako sa moze nedostatok financii prejavit na zdravotnej starostlivosti?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 4. Budúci rok bude v zdravotníctve mierne viac zdrojov ako tento rok, hoci sa znížia platby štátu za svojich poistencov, ktorých počet však klesá. Tento výpadok budú kompenzovať ekonomicky aktívni, z ktorých odvodov sa vyberie sumárne viac peňazí ako tento rok. Výdavky na zdravotníctvo patria znovu k najväčším negatívnym rizikám budúcoročného rozpočtu. Vláda navrhla v zdravotníctve nízke tempo rastu výdavkov na budúci rok, ktoré nekorešponduje so skúsenosťou založenou na historickom vývoji výdavkov, ktoré rástli v priemere rýchlejšie, ako je plánované na budúci rok. A nič nenasvedčuje tomu, že by sa práve budúci rok mal tento trend zastaviť a keďže ambiciózne plány MZ SR na úspory v sektore majú byť použité zase len v rezorte, s najväčšou pravdepodobnosťou nepríde k plánovanému pomalšiemu rastu výdavkov na zdravotníctvo v porovnaní s priemerným rastom za posledné roky. Čiže toto riziko, ktoré Rozpočtová rada vyčíslila na vyše 200 mil. EUR v roku 2017 sa môže prejaviť v horšom hospodárení zdravotných poisťovní a/alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Pacientom sa zas môžu napríklad predĺžiť čakacie doby na diagnostiku a liečebné výkony.
2. Je možné, že minister pochopil, že ak sa bude verbálne biť za vyšší rozpočet, tak sa mu bude ľahšie komunikovať so stakeholdermi v zdravotníctve, ktorí sú dôležití pre presadenie úsporných opatrení, ktorými má prísť k realokácii zdrojov v sektore. Takisto sa neočakávala taká vysoká účtovná strata vo VšZP, ktorá môže pribrzdiť snahy o úspešnú realizáciu racionalizačných krokov v rezorte. Existuje ešte veľmi veľa ďalších rizík (aj legislatívnych (viď napr. platy), ktoré nie sú dostatočne kryté zdrojmi), ktoré môžu determinovať úspešnosť naplánovaných cieľov, a preto mať k dispozícii rezervný finančný vankúš je pre každého politika vítaným prostriedkom.
3. Nemocnice, poistovne a lekari budu hovorit, ze penazi je malo. Je velmi pravdepodobne, ze aj keby islo do zdravotnictva o 100 % viac zdrojov, tak po par rokoch by sme znovu celili nespokojnosti s nedostatkom zdrojov. Naroky dokazu byt totizto smerom hore takmer neoobmedzene a velmi flexibilne, avsak penazi je len obmedzeny objem a neda sa pruzne nafukovat. Pre nas je ovela dolezitejsi ako absolutna suma penazi v zdravotnictve parameter, aku protihodnotu za jedno euro vlozene do zdravotnictva dostavame, cize inymi slovami, ake vysledky a efektivnost dosahuje nase zdravotnicto v porovnani s okolitymi krajinami. A v tomto porovnani stale zaostavame, hoci v relativnom objeme vynakladanych zdrojov do zdravotnictva nie sme pozadu. Cize za tie peniaze, ktore platime do zdravotnictva, by sme mali dostat viac, resp. davat za sucasnu uroven nasho zdravotnictva menej penazi. Je to otazka hodnoty za peniaze (value for money).

  • 9.12.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, podľa mojich informácii sa bývalý šéf nemocnice v TT Neštický po abdikácii/odvolaní presunul len na pozíciu technického námestníka, ktorého robil už predtým.

Zaujímal by ma teda Váš názor, že čo hovoríte na to, že Drucker zatiaľ odvoláva riaditeľov len ich presunutím na iné (lukratívne) miesto?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na začiatku funkčného obdobia vymenil minister zdravotníctva vysokých funkcionárov v inštitúciách, kde boli problémy (VšZP, NCZI, ÚDZS) (teda okrem nemocníc), a nasadil na tieto pozície manažérov, ktorým dôveroval.
Je však možné, že pri posledných personálnych rošádach na stoličkách riaditeľov štátnych zdravotníckych zariadení už čelil neúprosnej politickej realite a jej vplyvu a musel do funkcií dosadiť ľudí, ktorým ktovie či dôveruje v takej istej miere, ako to bolo pri nomináciách zo začiatku funkčného obdobia. Ale tiež je možné, že vhodných kandidátov na tieto miesta nie je veľa. Uvidíme, či sa do výberových konaní, ktoré majú nasledovať, prihlásia.

  • 8.12.2016

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, chystám výrobu na obdobie sviatkov. Chcel by som Vás preto poprosiť o odpovede na pár otázok.

  1. Ako hodnotíte vývoj v rezorte zdravotníctva v tomto roku? Kde vidíte pozitíva/negatíva? (Zmenil sa minister, predstavil viaceré projekty, zrušil PPP projekt, elektronické zdravotné preukazy atd…)
  2. Rozpočet je schválený, zdravotníctvo dostalo rezervu 50 mil. eur, zároveň zrušením stropu na platenie zdravotných odvodov sa presunulo do kapitoly ďalších 70 mil. eur, ktoré by sa mali použiť na obnovu nemocníc. Bude v roku 2017 v zdravotníctve dostatok peňazí? Kde by sa podľa Vás dalo ušetriť? Na druhej strane, kde najviac chýbajú peniaze?
  3. Čo bude podľa Vás najväčšou výzvou pre rezort v roku 2017?
  4. DRG systém by mal začať fungovať v ostrej prevádzke od začiatku roka. Do konca roka 2017 má byť plošne nasadený eHealth. Ministerstvo má v marci predložiť návrh projektu novej UNB. Máme tu dlhodobý problém s rastúcim dlhom nemocníc, nemôžeme vynechať ani stratu VšZP. Sadzba za poistencov štátu klesne na 3,78%. Čo by ste v týchto oblastiach odporučili ministerstvu zdravotníctva?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Pozitivne by som hodnotil Programove vyhlasenie vlady v oblasti zdravotnictva, ktore spravne identifikovalo viacere zasadne problemy
    slovenskeho zdravotnictva a naznacilo opatrenia, ktore je nutne prijimat. Na zaklade neho a po prvych mesiacoch noveho ministra v urade sice
    neocakavame nejaku zasadnejsiu reformu, ale viaceré plany noveho ministra a zdravý manažérsky prístup a postupy môžu prispieť k
    zlepšeniu fungovania nášho zdravotníctva. Minister pripravil 26 projektov, ktorymi chce zlepsit nas zdravotnicky system a zacal ich rozpracovavat.
    Buduce obdobie bude klucove na to, ci sa veci pohnu spravnym smerom a navrhnute projekty sa zacnu realizovat v praxi. Zatial totizto ministerstvo
    stihlo presadit “len” konsenzualnu legislativnu upravu reexportu liekov, ktora ma od buduceho roku vyrazne znizit vyvozy nedostatkovych liekov za hranice
    Slovenska, zacalo porovnavat ceny nakupovanych tovarov nemocnic, pre holdingove riadenie svojich vyse 100 podriadenych organizacii zriadilo ministerstvo
    specialnu sekciu (Úrad pre riadenie podriadených organizácií), rozbehlo centralne obstaravanie CT-ciek a zrusilo PPP-projekt novej nemocnice, pricom este
    nepovedalo ako dalej s novou UNB.
    Ministerstvo sa vyrazne zlepsilo v komunikacii a otvorenosti voci verejnosti, ako aj vnutri rezortu, kde sa mu zatial uspesne dari vzbudzovat doveru a nadeje
    a tlmit nespokojnost. Ovela ochotnejsie poskytuje informacie a rozne data.
    Na zaciatku minister vymenil vysokych funkcionarov v instituciach, kde to “haprovalo” (VsZP, NCZI, UDZS), a nasadil manazerov, ktorym doveroval.
    Je mozne, ze pri poslednych personalnych rosadach na stolickach riaditelov statnych nemocnic vsak uz celil neuprosnej politickej realite a jej vplyvu a
    musel na pozicie dosadit ludi, ktorym ktovie ci vysostne doveruje.
    Je treba povedat, ze mnohe opatrenia su zatial v stadiu rozpracovanosti a konzultacii, a preto bude az buduci rok a tie nasledujuce klucove pre zhodnotenie
    uspesnosti ci neuspesnosti noveho ministra zdravotnictva. Zatial je este predcasne vydavat nejake hodnotiace zavery.
  2. Nemocnice, poistovne a lekari budu hovorit, ze penazi je malo. Je velmi pravdepodobne, ze aj keby islo do zdravotnictva o 100 % viac zdrojov, tak po par
    rokoch by sme znovu celili nespokojnosti s nedostatkom zdrojov. Naroky dokazu byt totizto smerom hore takmer neoobmedzene a velmi flexibilne,
    avsak penazi je len obmedzeny objem a neda sa pruzne nafukovat. Pre nas je ovela dolezitejsi ako absolutna suma penazi v zdravotnictve parameter,
    aku protihodnotu za jedno euro vlozene do zdravotnictva dostavame, cize inymi slovami, ake vysledky a efektivnost dosahuje nase zdravotnicto v porovnani
    s okolitymi krajinami. A v tomto porovnani stale zaostavame, hoci v relativnom objeme vynakladanych zdrojov do zdravotnictva nie sme pozadu. Cize za tie
    peniaze, ktore platime do zdravotnictva, by sme mali dostat viac, resp. davat za sucasnu uroven nasho zdravotnictva menej penazi. Je to otazka hodnoty
    za peniaze.
  3. Napredovanie v naplanovanych 26 projektoch, postavenie sa bezutesnemu hospodareniu statnych nemocnic a VsZP, presadenie DRG a eHealthu do praxe v co
    najvacsom rozsahu, stratifikacia nemocnicnej siete, uprava poplatkov, nova nemocnica v Bratislave a v neposlednom rade meranie a zverejnovanie produkcie,
    kvality a efektivnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti v slovenskom zdravotnictve.
  4. Aby vyuzilo doposial relativne prajnu atmosferu v sektore, ktora nepochybne vznikla aj vdaka zlepsenej komunikacii ministra a ministerstva,
    na presadenie dolezitych, ale niekedy nie velmi popularnych zmien, ktore so sebou prinesu aj viac nespokojnosti, kritiky a tlakov na rezort.
    Tu bude potrebne uz aj silne liderstvo vrchnych predstavitelov a dostatocna, aj proaktivna politicka podpora realizatorom zmien. A tu vidim urcite riziko.
    Neprial by som si totizto, aby po skonceni volebneho obdobia bol minister Drucker hodnoteny ako sikovny komunikator, ktory ale toho zas az tak vela
    nespravil a neposunul slovenske zdravotnictvo dopredu.

  • 7.12.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zajtra vychádza štúdia o celoeurópskom prieskumu o prevencii a liečbe kardiovaskulárnych ochorení v jednotlivých krajinách Európy. Z 30 hodnotených európskych krajín je Slovensko v rebríčku Euro Heart Index 2016 až na 26. mieste a všetky krajiny V4 sú v oblasti prevencie a liečby kardiovaskulárnych ochorení na tom lepšie ako naša krajina. Tu je link na štúdiu. V štúdii sme (Slovensko) na tom zle najmä v týchto ukazovateľoch:

  • vo výskyte obezity u dospelých
  • v telesnej výchove počas povinnej školskej dochádzky
  • v konzumácii čerstvého ovocia a zeleniny
  • vo výskyte zvýšeného krvného tlaku
  • prednemocničná trombolýza, podanie účinného lieku pri príznakoch mozgovej porážky
  • domáca starostlivosť prístupná pre kardiakov
  • nasadenie statínu (liek proti zvýšenej hladine cholesterolu v krvi)
  • nasadenie clopidogrelu (liek na predchádzanie vzniku krvných zrazenín (trombus) formujúcich sa v skôrnatených cievach)
  • čakacie lehoty na echografiu a diagnostiku
  • podpora rodiny s vrodenou srdcovou vadou
  • štandardizovaná úmrtnosť na srdcovocievne ochorenia
  1. Čo hovoríte ako experti INEKO na to, že nám tento prieskum vyčíta tieto oblasti? V čom je podľa Vás problém?
  2. Prečo podľa vás je Slovensko v prevencii a liečbe srdcovocievnych chorôb na posledných miestach? V čom je podľa vás problém?
  3. Ako vnímate to, že v liečbe ischemickej choroby srdca (graf 8.4. na 46 strane) sme za roky 1998 až 2014 urobili spolu s Maďarskom aj s Českom najmenší pokrok?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
1. a 2. To porovnanie je veľmi cenné, lebo túto inštitúciu ťažko niekto obviní zo zaujatosti (ako zvyknú niektorí politici odbiť kritické zistenia analýz doma).

Zlé výsledky Slovenska v tejto oblasti nie sú pre nás žiadnym prekvapením. Žiaľ, Slovensko sa síce pýši niekoľkými kvalitnými kardioústavmi, ale tie nemôžu stačiť na výrazné zlepšenie výsledkov v najrozšírenejšom chronickom ochorení, ktoré postihuje státisíce ľudí. Základ problému je v zanedbávaní programov primárnej prevencie, ktoré by účinne vysvetľovali následky zlej životosprávy, viedli ľudí k zmene rizikového správania a ponúkali pri tom aj praktickú pomoc. Nariekame teda, že zdravotníctvu chýbajú peniaze, ale najlacnejšie možnosti ako zlepšiť jeho výsledky a kvalitu života ľudí trestuhodne nevyužívame.

Na rozdiel od nákupu prístrojov, zdravotníckeho materiálu či liečiv prevencia neponúka zaujímavý biznis, možno aj preto zostáva na okraji pozornosti. Vládne stratégie prevencie ponúkajú síce pekné slohové cvičenia, ale pramálo praktických výsledkov. Viditeľné programy, ktoré by zasiahli väčšinu populácie, tu chýbajú. Naopak, aj tam, kde štát priamo vytvára stravovacie návyky mladých ľudí, teda v školskom stravovaní, sa doteraz ignorujú odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (deťom sa už od škôlky denne ponúka napríklad priveľa soli, a tiež príliš málo vlákniny).
3. Pozor, ten graf nehovorí o pokroku v liečbe ale v úmrtnosti na CVD. Je možné, že liečba sa zlepšila ale v predchádzaní sme na rozdiel od lepších zaspali.
Sú dáta o tom, že spotreba liečiv na CVD (aspoň tých masových na hypertenciu a cholesterol) stúpla v SR v uvedenom období mnohonásobne a v zásade sme sa dotiahli na priemer. Kardioústavy máme asi slušné, neviem posúdiť či nám ešte kríva včasná diagnostika. Ale čo je jednoznačné, prevenciu fatálne zanedbávame a bez nej je zásadný pokles mortality na CVD možný len ťažko.

Ešte jeden postreh:
Slovensko je myslím jediná krajina, ktorá má zelený výsledok iba pri jednom z posudzovaných kritérií.

  • 5.12.2016

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, viete sa mi prosím vyjadriť aj k tej druhej časti?

  • Čo si myslíte o poslednom vyhlásení ministerstva zdrav. o potrebe navýšenia rozpočtu, predtým však tvrdil že ich je dostatok na splnenie záväzkov.

Odpoveď Dušana Zachara:
Je možné, že minister pochopil, že ak sa bude biť za vyšší rozpočet, tak sa mu bude ľahšie komunikovať so stakeholdermi v zdravotníctve, ktorí sú dôležití pre presadenie úsporných opatrení, ktorými má prísť k realokácii zdrojov v sektore. Takisto sa neočakávala taká vysoká účtovná strata vo VšZP, ktorá môže pribrzdiť snahy o úspešnú realizáciu racionalizačných krokov v rezorte. Existuje ešte veľmi veľa ďalších rizík (aj legislatívnych (viď napr. platy), ktoré nie sú dostatočne kryté zdrojmi), ktoré môžu determinovať úspešnosť naplánovaných cieľov, a preto mať k dispozícii rezervný finančný vankúš je pre každého politika vítaným prostriedkom.

  • 5.12.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás dve otázky:

  • Myslíte si, že sa Union dohodne/nedohodne s nemocnicami z ANS na vrátení peňazí alebo budú nemocnice úspešné vo svojom tlaku cez výpovede?
  • Dôjde podľa Vás k ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti v týchto nemocniciach kvôli sporu o peniaze?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že k nejakej forme dohody skôr či neskôr príde (nemusí ísť pritom o vrátenie peňazí), nakoľko sa obe strany, nachádzajúce sa v spore, navzájom potrebujú. Nebolo by prospešné pre nikoho, keby sa spor tiahol počas celej – ročnej výpovednej lehoty. Totižto, hoci by v priebehu výpovednej lehoty mali ešte platiť štandardné zmluvné podmienky, realita môže byť taká, že poskytovatelia budú oveľa citlivejšie posudzovať dohodnuté zmluvné objemy či limity a presúvať poistencov Unionu na neskôr a zdravotná poisťovňa na strane druhej by mohla byť voči dotyčným poskytovateľom oveľa prísnejšia, napríklad by im nemusela uznávať, a teda preplácať v rámci revíznej činnosti oveľa viac výkonov. A potom by spory len narastali a ÚDZS by mal o prácu postarané.

  • 5.12.2016

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, Union dnes na tlačovke o 12.00 predstaví, čo ponúka Aliancii nemocníc, podľa nich je ponuka viac ako férová. Vedeli by ste mi prosím k tomu poskytnúť nejaké vyjadrenie?

  1. Čo si o tejto ponuke myslíte? Je naozaj viac ako férová?
  2. Mala by Aliancia ponuku prijať alebo ďalej vyjednávať?
  3. Má Aliancia podľa vás právo vyjednávať ďalšie podmienky?

Odpoveď Dušana Zachara:
Dohody treba plniť. Zaujímalo by ma, ako vníma príslušnú zmluvu a ustanovenie okolo vratiek Unionu v prípade nedofinancovania sektora ANS a MZ SR. Na vytvorenie si komplexného obrazu je to nevyhnutné. Ak by platila verzia a výklad Unionu, tak by sa znovu ukázalo, aká ťažká je v slovenskom zdravotníctve vymožiteľnosť nárokov a pravidiel. V kontexte tejto skúsenosti sa javí podmienečné navýšenie platieb nemocniciam zo strany Unionu ako značne rizikové. Avšak je tiež možné, že k takémuto kroku bola dotlačená aj konaním ďalších dvoch poisťovní v prípade navýšenia platieb nemocniciam aj z ich strany.
V každom prípade sa teraz ukazuje škodlivosť populistických opatrení smerujúcich k paušálnym zvyšovaniam miezd zdravotníckych pracovníkov (predovšetkým lekárov), ktoré nie sú dostatočne kryté zdrojmi

  • 5.12.2016

Otázka (Martin Kalužák, RTVS)
Dobrý deň, do dnešného popoludňajšieho vysielania Rádia Slovensko pripravujem materiál o problematike dozorných rád v nemocniciach. Rád by som s Vami nahral krátky rozhovor s týmito otázkami:

  1. Majú dozorné rady v nemocniciach reálnu možnosť vplývať napr. na rozpočtovú disciplínu nemocníc? – Z hľadiska kompetencií môžu napr. stopnúť nákup, pri ktorom je podozrenie, že je predražený a pod? Reálne dozorné rady túto možnosť využívajú?
  2. Ako hodnotíte kreovanie dozorných rád z hľadiska reálne „dozornej” funkcie nad nemocnicami?
  3. Sú odmeny pre členov dozorných rád opodstatnené?

Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem presne, ake kompetencie maju dozorne rady, musel by som si to nastudovat.
Co sa tyka realnej dozornej funkcie nad nemocnicami, bude to zavisiet od kvality a moralnej integrity nominovanych a tiez od transparentnosti cinnosti dozornych a spravnych rad. Existuje tu vsak tiez riziko, ze bude “rozmelnena” zodpovednost medzi viacerymi a nikto ju nebude citit. Takisto mozu byt do riadenia vnesene mnohe roznorode zaujmy, ktore budu stazovat riadenie. Cize ja by som radsej videl v nemocniciach kvalitne a eticke manazmenty, ktore skladaju ucty verejnosti a zriadovatelom. Nekale praktiky musia pre ne prinasat trest, naopak, kvalitna praca musi byt adekvatne odmenena.

  • 2.12.2016

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, mala by som na vás ako na analytika otázky týkajúce sa vypovedania zmlúv 39 nemocníc Unionu. Otázky:

  1. Existuje podľa vás väčšia možnosť,že Union ustúpi alebo nie? Poisťovňa potrebuje určitý počet zazmluvnených nemocníc, aby mohla fungovať?(vedeli by ste mi objasniť túto problematiku, prosím?)
  2. Aké môže mať kauza pre poisťovňu následky? (čo sa týka finančného hľadiska, prípadne odchodu pacientov, atď.)
  3. Váš analytický názor: čo by bolo pre poisťovňu v tejto fáze výhodnejšie ustúpiť alebo nie?
  4. Je možnosť, že poisťovňa nemá peniaze pre nemocnice? Asociácia nemocníc totiž avizuje, že dá podnet pre Úrad pre pohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Menšiu vyjednávaciu silu tu má v tomto prípade pravdepodobne zdravotná poisťovňa Union, keďže tie peniaze už zaplatila a bude ťažké ich získať od nemocníc naspäť, a keďže bez zmlúv s takým veľkým počtom nemocníc by nenaplnila verejnú minimálnu sieť, ktorú je každá poisťovňa povinná mať zabezpečenú, teda mať ju pod zmluvami. Samozrejme, aj takéto hromadné vypovedanie zmlúv zo strany poskytovateľov by bolo preskúmateľné príslušnými orgánmi, či bolo opodstatnené.
  2. Pre Union, ktorému mimochodom stúpa počet poistencov, hoci je stále najmenšou zdravotnou poisťovňou na trhu, to určite nepridáva na popularite, a je to pre ňu určité reputačné riziko, avšak na druhej strane musí poisťovňa zo zákona dodržiavať aj pravidlá solventnosti, pričom Union vykázal za ostatné dva roky stratu, takže z toho dôvodu chápem snahu poisťovne dostať späť peniaze, keďže sa podľa nej dostatočne nenaplnil prísľub štátu na dofinancovanie sektora v dôsledku vyšších výdavkov zo zvyšovania platov a výpadkov príjmov z odvodovo-odpočítateľnej položky.
  3. Pri naťahovaní tohto sporu môže byť reputačné riziko pre poisťovňu dosť vysoké. Union pritom nemá z nedávnej minulosti práve dobré skúsenosti s “vydieraním” zo strany štátnych nemocníc práve v prepoisťovacom období, kedy bola donútená ustúpiť tlaku kartelu a tiež to negatívne poznačilo saldo príchodov a odchodov poistencov.
  4. Malo by platiť nielen pre poisťovne, ale aj pre nemocnice, lekárov a politikov, že prikrývať sa môžeme len takou perinou, na akú máme. Ignorovanie tohto aspektu je nezodpovedné, neetické a populistické.

  • 2.12.2016

Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deń, minister Tomáš Drucker tento týždeň pre TASR uviedoll, že zdravotníctvo bude potrebovať viac peňazí, ako je v rozpočte. Len nedávno (aj pri tvorbe rozpočtu) ho obhajoval a tvrdil, že peňazí bude dosť, rozpočet navýšia ekonomickí aktívni ľudia. Dnes mu už nestačí ani 50 miliónova rezerva. Viete sa mi k tomu vyjadriť?

  • Čo hovoríte na to, že Drucker prakticky zo dňa na deň zmenil názor na to, že v zdravotníctve bude treba navýšiť rozpočet? Musel predsa vedieť, aký je stav v rezorte a čo ho na budúci rok čaká…
  • Kde sú najväčšie riziká buducoročného rozpočtu?
  • O koľko peňazí navyše by sa mohol rozpočet navýšiť? koľko by reálne potrebovalo zdravotníctvo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Výdavky na zdravotníctvo patria znovu k najväčším negatívnym rizikám budúcoročného rozpočtu. Vláda navrhla v zdravotníctve nízke tempo rastu výdavkov na budúci rok, ktoré nekorešponduje so skúsenosťou založenou na historickom vývoji výdavkov, ktoré rástli v priemere rýchlejšie, ako je plánované na budúci rok. A nič nenasvedčuje tomu, že by sa práve budúci rok mal tento trend zastaviť a keďže ambiciózne plány MZ SR na úspory v sektore majú byť použité zase len v rezorte, s najväčšou pravdepodobnosťou nepríde k plánovanému pomalšiemu rastu výdavkov na zdravotníctvo v porovnaní s priemerným rastom za posledné roky. Čiže toto riziko, ktoré Rozpočtová rada vyčíslila na vyše 200 mil. EUR v roku 2017 sa môže prejaviť v horšom hospodárení zdravotných poisťovní a/alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

  • 1.12.2016

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, robime anketu k vysledkom Smeru. A chcela som Vas poprosit poslali by ste mi odpoved na otazku:

  • Čím si vysvetľujete pokles preferencií Smeru a aký trend očakávate v tomto volebnom cykle?

Odpoveď Petra Goliaša:
Smer doplaca na kauzy prepojene na jeho vrcholnych predstavitelov a tiez na dlhodobe zanedbavanie rieseni spolocenskych problemov, ako napriklad neuspokojiva kvalita skolstva a zdravotnictva, nerovnost pred zakonom, korupcia ci neriesenie romskeho problemu. Rizikom je odliv frustrovanych volicov k extremistom. Vyzvou pre politikov je ponuknut ludom alternativu so skutocnymi rieseniami a presvedcit ich, ze extremizmus a odmietanie demokracie je cestou do pekla.

  • 1.12.2016

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Ďakujem veľmi pekne, chcem vás ešte poprosiť o pár dodatočných otázok:

  1. Súvisí prípad z Ilavy s vypovedaním zmlúv s Unionom?
  2. Podľa čoho stanovujú poisťovne zdravotníckym zariadeniam limity a čo sa stane po ich prečerpaní?
  3. K výpovediam zmlúv s Unionom: Kam až môže tento problém zájsť? Je dôvod na to, aby mali pacienti obavy?
  4. Kto v tomto prípade pochybil: štát, nemocnice alebo poisťovňa?
  5. Môže pacient poisťovňu zažalovať, ak ho v nemocnici odmietnu vyšetriť? Veď si predsa riadne platí odvody…

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Nie. Zmluvy vypovedali niektoré nemocnice. V prípade Ilavy nejde o nemocnicu, ale o súkromnú ambulanciu, ktorá má zmluvu aj s Unionom, len už vyčerpala za daný mesiac v zmluve dohodnutý objem výkonov pre pacientov Unionu.
  2. Ide o zmluvnú voľnosť. Poisťovne by mali reflektovať potrebu, kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti aj v zmluvách. Otázne je, či to robia dostatočne, a či len nekopírujú historický objem zdrojov a medziročne pridajú či odoberú pár percent k tomuto objemu.
    Niektoré poisťovne nemajú limity v tom pravom zmysle, ale po prekročení určitej hranice začnú poskytovateľovi platiť menej.
  3. Počas poväčšine ročnej výpovednej lehoty sa pacienti nemusia obávať, lebo by mali dostať rovnakú zdravotnú starostlivosť ako doteraz.
  4. Nemáme dostatok informácií, aby sme to vedeli posúdiť.
  5. Myslím si, že ak platí zmluva medzi poisťovňou a poskytovateľom, čo v prípade výpovednej lehoty tomu tak je, tak má pacient nárok na akúkoľvek zazmluvnenú zdravotnú starostlivosť. Ak ju nedostane, mal by sa sťažovať u poskytovateľa, poisťovne, na MZ SR, ak je zriaďovateľom nemocnice, a na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
    Ak bude zmluva medzi poskytovateľom a poisťovňou už neplatná (po uplynutí výpovednej lehoty), v takom prípade si musí pacient hľadať pri neakútnej zdravotnej starostlivosti zariadenie, ktoré má s poisťovňou platnú zmluvu. V akútnych stavoch má pacient nárok na starostlivosť aj v nezazmluvnených zariadeniach.

  • 1.12.2016

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o Váš názor k dvom veciam:

  1. MZ SR plánuje posielať zdravotníkov zo štátnych zdravotníckych zariadení na zahraničné edukatívne pobyty. Pracovníci z manažmentov nemocníc sa budú vzdelávať na manažérskych pozíciách a lekári budú získavať skúsenosti v rámci svojich odborov. Čo si myslíte o takýchto stážach? Zaujíma ma hlavne Váš názor pokiaľ ide o manažérov. Pomôže im to, aby prestali štátne ZZ vytvárať dlhy / aby boli lepšie manažované?
  2. Minister už avizoval oddlženie nemocníc v dvoch fázach. Najskôr majú byť vyrovnané dlhy staršie ako rok, v druhom kroku by malo ísť o návratnú finančnú pomoc. Čo si myslíte o takomto modeli oddlženia, alebo o ďalšom oddlžení ako takom?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Dobré vzdelanie určite nie je na škodu, avšak automaticky nezaručuje dobré manažovanie a hospodárenie. Toho sme svedkami dennodenne. Daný človek musí mať aj vhodnú morálnu výbavu a v prostredí musia byť nastavené také pravidlá a motivácie, aby k nehospodárnemu vynakladaniu prostriedkov nedochádzalo, resp. dochádzalo čo najmenej.
  2. Každá štátna pomoc vo forme oddlžovania predstavuje riziko vzniku morálneho hazardu a pokrivenia trhu. Aby sa toto riziko minimalizovalo, je nevyhnutné, aby prípadné oddlženie nebolo bezpodmienečné, aby de facto netrestalo poctivých hospodárov, a aby boli nastavené systémové zmeny, pravidlá a motivácie, ktoré by do budúcnosti garantovali, že už k ďalšiemu oddlženiu nepríde. Treba veľmi jasne komunikovať, že v budúcnosti k oddlženiu nepríde a zariadenia, ktoré budú znovu tvoriť dlhy, budú musieť čeliť štandardným trhovým ozdravným procesom – nútená správa, exekúcie, reštrukturalizácia, odpredaj majetku či privatizácia, konkurz.

  • 30.11.2016

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, viacero nemocníc (zatiaľ 27), združených v ANS dnes vypovedalo zmluvy s poisťovňou Union a po uplynutí výpovednej lehoty nebudú jej poistencom poskytovať plánovanú zdravotnú starostlivosť, len akútnu.

  1. S akými problémami sa v najbližších dňoch môžu stretnúť poistenci Union v daných nemocniciach?
  2. Kedy očakávate, že to reálne pacienti pocítia?
  3. Čo všetko spadá pod plánovanú zdravotnú starostlivosť?
  4. Aké možnosti má pacient, ak mu v nemocnici odmietnu urobiť napríklad preventívnu prehliadku alebo odborné vyšetrenie?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Nemali by sa so žiadnymi, keďže väčšina z tých nemocníc má s Unionom ročnú výpovednú lehotu, v rámci ktorej sa poistencom poskytuje akútna, ako aj plánovaná zdravotná starostlivosť v normálnom zmluvnom rozsahu.
  2. Ak by v rámci výpovednej lehoty neprišlo k dohode medzi nemocnicami a poisťovňou a zmluvy by následne po roku prestali platiť.
  3. Napríklad výmena kolenného či bedrového kĺbu, niektoré operácie očí, niektoré vyšetrenia u špecialistu a pod. Také výkony, ktoré znesú časový odklad.
  4. Ak by po roku prestala platiť zmluva medzi poskytovateľom a poisťovňou, tak by v tom zariadení dostal poistenec len akútnu, čiže neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Pri neakútnej starostlivosti by si musel hľadať také zdravotnícke zariadenie, ktoré má zmluvu s danou poisťovňou.

  • 30.11.2016

Otázka (Vlado Záborský, RTVS)
Dobrý deň, pripravujem reportáž,ku ktorej by som potreboval údaje o personálnom stave lekárov na Slovensku.

  • Aký je v súčasnosti počet lekárov na Slovensku (napr. v porovnaní s priemerom OECD), ak chýbajú pri akých profesiách je to najvýraznejšie?
  • Koľko nových lekárov ročne v priemere ukončí štúdium a či odbornosti, ktoré študujú zodpovedajú potrebám rezortu?
  • Ak nie, o ktoré odbornosti je nedostatočný záujem?
  • Prípadne ak disponujete informáciou aká časť nových lekárov odchádza do zahraničia a ktoré krajiny sú ich najčastejším cieľom?

Odpoveď Dušana Zachara:
Tieto faktograficke udaje najdete tu:

ohladne poctu lekarov (aj porovnanie s OECD ci EU), absolventov a pod:
http://www.nczisk.sk/Publikacie/Edicia_roceniek/Pages/default.aspx
http://www.oecd.org/health/health-at-a-glance-europe-23056088.htm
http://www.oecd.org/health/health-data.htm

Ohladne nedostatku ci nezaujmu pri niektorych odbornostiach sa musite opytat MZ SR, VUC, poistovne alebo SLK.
V poslednej dobe chce MZ SR zatraktivnit najma povolanie vseobecneho lekara, kde eviduje prestarnutie a v niektorych regionoch aj ich nedostatok.

  • 29.11.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň,

  1. Zaujímal by ma Váš názor na to, že Jozef Valocký, za ktorého sa v nitrianskej fakultnej nemocnici bielila karta novorodenca, kupoval stôl pre poltonových pacientov či mala opakovane problémy s nedostatkom anesteziológov, bol síce z tohto postu odvolaný, ale stane sa od 1. decembra šéfom Národného onkologického ústavu v Bratislave. Čo na to hovoríte?
  2. Dá sa čisto faktograficky povedať, že šéf Národného onkologického ústavu, ktorý je jediným na Slovensku je vyššia, reprezentatívnejšia funkcia, ako šéf fakultnej nemocnice?

Odpoveď Dušana Zachara:
INEKO zvyčajne nekomentuje personálne otázky, ale skôr sa zameriava na komentovanie a hodnotenie výsledkov práce zainteresovaných.
V tejto súvislosti by som chcel podotknúť, že FN Nitra, kde je pán Valocký riaditeľom, síce získala naše ocenenie Nemocnica roka 2016, čo je však ocenením aj práce celého zdravotníckeho personálu, nielen manažmentu nemocnice. V indexe transparentnosti však FN Nitra patrí medzi najhoršie nemocnice a to sa dá do veľkej miery pripísať na vrub manažmentu. Za mnohé kauzy nitrianskej nemocnice tiež môže jeho vedenie. A v neposlednom rade patrí nemocnica v Nitre medzi zdravotnícke zariadenia, v tendroch ktorých sa najmenej súťaží, čo je tiež problém predovšetkým manažmentu nemocnice.

Čo sa týka menovania pána Dolinského za šéfa projektu novej UNB, je otázne, či to nepredznamenáva, že sa MZ SR už rozhodlo, že ide stavať novú UNB čisto v réžii štátu, hoci o spôsobe výstavby a prevádzkovania sa malo rozhodnúť až na základe analýzy, ktorá má byť hotová do marca budúceho roku. V takom prípade by to nebol dobrý signál.

Na rozdiel od FN Nitra patrí NOÚ medzi top verejných obstarávateľov v zdravotníctve, kde je intenzita súťaživosti v tendroch relatívne nadpriemerne vysoká, preto bude o to dôležitejšie sledovať, aby sa to zmenou riaditeľa nezmenilo. Čo sa týka výšky tržieb od poisťovní, tam sú FN Nitra a NOÚ zhruba porovnateľné, avšak v type a špecializovanosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa dosť líšia, čo by mohlo navodzovať dojem a vnímanie, že pri NOÚ ide o akýsi typ elitnejšieho zdravotníckeho zariadenia. Kým Nitra pôsobí “len” ako krajské onkologické centrum, pri NOÚ už názov hovorí, že v onkológii ide o zariadenie koncového typu pre celé Slovensko. Tým narastá aj jeho význam.

  • 29.11.2016

Otázka (Martin Čeliga, Nový čas)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o reakciu ku zmenám na čele dvoch nemocníc. Pán Valocký z nemocnice v Nitre, ktorá je známa cez viaceré škandály bude šéfovať Národnému onkologickému ústavu. Pán Dolinský z NOÚ sa chopí žezla v novej Univerzitnej nemocnici v Bratislave.

  • Ako hodnotíte tieto personálne zmeny?
  • Bude to mať vplyv na kvalitu nemocníc respektíve sú tieto zmeny vhodné?

Odpoveď Dušana Zachara:
INEKO zvyčajne nekomentuje personálne otázky, ale skôr sa zameriava na komentovanie a hodnotenie výsledkov práce zainteresovaných.
V tejto súvislosti by som chcel podotknúť, že FN Nitra, kde je pán Valocký riaditeľom, získala naše ocenenie Nemocnica roka 2016, čo je ocenením aj práce celého zdravotníckeho personálu, nielen manažmentu nemocnice. V indexe transparentnosti však FN Nitra patrí medzi najhoršie nemocnice a to sa dá do veľkej miery pripísať na vrub manažmentu. Za mnohé kauzy nitrianskej nemocnice tiež môže jeho vedenie. A v neposlednom rade patrí nemocnica v Nitre medzi zdravotnícke zariadenia, v tendroch ktorých sa najmenej súťaží, čo je tiež problém predovšetkým manažmentu nemocnice.

Čo sa týka menovania pána Dolinského za šéfa projektu novej UNB, je otázne, či to nepredznamenáva, že sa MZ SR už rozhodlo, že ide stavať novú UNB čisto v réžii štátu, hoci o spôsobe výstavby a prevádzkovania sa malo rozhodnúť až na základe analýzy, ktorá má byť hotová do marca budúceho roku. V takom prípade by to nebol dobrý signál.

  • 25.11.2016

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit. Riesim nemocnicu sv. michala. MZSR povedalo, ze je na diskusiu preco maju tak spickovu techniku:

V tomto kontexte je možné objektívne diskutovať, či takéto niektoré vybavenie, ktoré nemajú k dispozícii žiadne zariadenia, vrátane našich špecializovaných ústavov na Slovensku sú potrebné v tejto nemocnici.

reakcia min. vnutra je: Ministerstvo aj vedenie nemocnice o nákupe high-endovej techniky do nemocnice informovali dopredu. Dôvodom je fakt, že nemocnica nemá financie na obnovu medicínskeho vybavenia každých 5 rokov ako to je napríklad v zahraničí. Napríklad MR prístroj, ktorý sme menili, mal 15 rokov. CT prístroj viac ako 15 rokov. Kúpili sme najvyššie rady prístrojov na trhu pretože vieme, že najbližších desať-pätnásť rokov k ich obmene nedôjde.

  • Chcela som vas poprosit o reakciu. ma min. vnutra pravdu?
  • Malo by takto postupovat?

Odpoveď Dušana Zachara:
Súhlasím s IZP, že treba diskutovať o tom, či si môže taká relatívne malá, nekoncová nemocnica, ktorá len výnimočne preberá pacientov z iných nemocníc (tzv. prijaté preklady), ktorá nemá de facto ani urgentný príjem, a ktorá má výrazné negatívne hospodárenie (takmer 4 mil. EUR záväzkov po lehote splatnosti a vyše 6 mil. EUR stratu za minulý rok) dovoliť kupovať také drahé najšpičkovejšie prístroje. Tu ide zasa o príklad, že treba posudzovať, akú hodnotu vieme získať za vynaložené peniaze.

  • 24.11.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na to, že v posledných rokoch súťažia a víťazia v zdravotníckych tendroch buď personálne prepojené firmy alebo s ponukami, u ktorých je podozrenie, že sa na nich dohadovali. Mám na mysli napríklad tieto prípady:

1. Výstavba košického urgentu a kartel troch firiem
Link: http://domov.sme.sk/c/7951916/kosicky-urgent-a-postup-vysetrovatelov-preskuma-ciznar.htm
2. Zabezpečenie fyzickej bezpečnosti pre VšZP a prepojenie víťazného Bonulu a rovnaká chyba s firmou, ktorá skončila v tendri druhá?
Link: http://domov.sme.sk/c/8050563/dalsi-naznak-spriaznenosti-ochraniek-bonul-a-jej-super-urobili-tu-istu-chybu.html
3. Tender na vybavenie nemocnice sv. Michala, kde súťažili firmy E-BA tpz a MED LEADER, ktoré sú podľa Nadácie Zastavme korupciu prepojené cez osoby, ktoré im šéfujú.
4. Podozrenie na prepojenie je aj pri vlaňajšom (septembrovom) tendri ŠÚKL na kúpu osobného automobilu Škoda Superb, kde ponuky troch firiem A and M Trading, DKT System a Saar sa od seba líšili len v centoch a boli poslané z rovnakej IP adresy.
Link: https://dennikn.sk/blog/nemocnica-sv-michala-prilis-drahy-nakup-v-baliku-a-ludia-v-pozadi/

  • Prečo podľa Vás dochádza k takýmto podozrivým súťažiam a kontroverzným víťazstvám a čo by sa s tým dalo robiť?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je to súhra viacerých faktorov: štátne vlastníctvo nemocníc, nedostatočná kontrola a nevymáhanie pravidiel, nevyvodzovanie osobnej zodpovednosti a absencia trestnoprávnej dohry káuz, príliš veľa politických zásahov a záujmov v zdravotníctve, vysoká informačná asymetria, nedostatočné meranie kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, slabé politické líderstvo, nedostatočná morálna integrita aktérov a pod. To všetko predstavuje ideálne prostredie pre správanie sa, ktoré v teórii nazývame vyhľadávanie renty.

Čo proti tomu robiť? Začať odstraňovať alebo obmedzovať vyššie spomínané faktory – napríklad zvyšovaním transparentnosti. Infozákon a zverejňované zmluvy nám dali základný inštrument, aby sme sa mohli napríklad pozerať na to, čo sa v rezorte deje, čo sa nakupuje. Ministerstvo vnútra by mohlo napríklad zverejniť, v ktorých tendroch sa vyskytli uchádzači, ktorí podávali svoje cenové ponuky z rovnakých IP adries. Lebo takéto informácie sú k dispozícii. Atď.

  • 24.11.2016

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. Minister financii v plene povedal, ze sa musia baviť o tom, kde najst peniaze na dialnice po eurofondoch. Jednym z rieseni je zrusenie dlhovej brzdy.

  • Ako hodnotite tento napad?
  • Do akej miery je to zrealizovatene?
  • Stat hovori, ze ide hladat peniaze na dialnice po eurofondoch. Kde tie peniaze su?
  • Ako by stat mal v tomto zmysle postupovat?
  • Preco prave takto by z Vasho pohladu mal postupovat?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ak vlada hovori, ze nema od roku 2020 dost penazi na dialnice, priznava tym, ze dialnice nie su jej skutocnou prioritou. Penazi v rozpocte je totiz dost a v poslednych rokoch prijmy statu rastu vysoko nad ocakavania. Problem je, ze tieto necakane prijmy radovo v miliardach eur vlada ihned mina a nevyuziva ich na znizenie dlhu. Vysledkom je, ze dlh neklesa pod sankcne pasma dlhovej brzdy a vlada v snahe vyhnut sa sankciam a vytvorit si priestor na este väcsie minanie chce dlhovu brzdu zrusit alebo aspon uvolnit. Dlhova brzda je pritom v sucasnosti jedinym fungujucim nastrojom, ktory tlaci vladu k zodpovednej rozpoctovej politike. Ak by sa podarilo ju zrusit, vyrazne by stuplo riziko, ze vlady zadlzia Slovensko do vysky, pri ktorej nebude mozne bez radikalnych rezov celit buducim krizam ci starnutiu obyvatelstva.

  • 24.11.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Podľa výsledkov analýzy OECD sme len jemne nad priemerom EÚ v počte nemocničných postelí na 1000 obyvateľov, pričom ich počet od roku 2010 celkom rapídne klesol. Aj napriek tomu však podľa IFP máme postelí priveľa.

  • Ako sa podľa vás dá vysvetliť tento rozdiel?
  • Prečo u nás ten počet postelí považujeme za prebytok, pričom v iných krajinách ich je ešte viac?

So znižovaním počtu postelí súvisí aj zníženie stavu lekárov a sestier, podľa IFP o 12 percent. Podľa OECD však máme v porovnaní s inými krajinami EÚ príliš málo lekárov a sestier na 1000 obyvateľov.

  • Ako je možný tento rozdiel?
  • Máme ich podpriemerne, ale stačí nám ich menej – znamená to, že my nepotrebujeme toľko zdravotníckeho personálu a postelí, ako potrebujú iné krajiny?

Našla som v tých materiáloch jednu zaujímavosť, a to že Slovenska je jediná z monitorovaných krajín, kde počet sestier od roku 2010 klesol, inde narástol.

  • Čo považujete za dôvod, je to neatraktivita toho povolania na Slovensku?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ked sa podrobnejsie pozriete na statistiky nemocnicnych posteli, tak uvidite, ze Slovensko ma sice len mierne nadpriemerny pocet vsetkych nemocnicnych posteli, ale vysoko nadpriemerny pocet posteli v akutnej zdravotnej starostlivosti a podpriemerny pri rehabilitacnej a dlhodobej starostlivosti. Cize IFP pravdepodobne poukazuje na relativne vysoky pocet akutnych nemocnicnych lozok. A je to aj v sulade so snahou MZ SR transformovat akutne lozka na lozka dlhodobej starostlivosti, kde za vyspelym svetom zaostavame.

Co sa tyka poctov lekarov a sestier, tak ovela akutnejsi problem zo statistik sa ukazuje pri zdravotnych sestrach, kde skutocne prislo na Slovensku medzi rokmi 2000 a 2014, z ktorych su dostupne udaje, ako u jedinej krajiny EU k vyraznemu poklesu poctu sestier. Moze to suvisiet s nezlepsujucimi sa, resp. len velmi pomaly sa zlepsujucimi pracovnymi podmienkami, atmosferou na pracovisku, nedostatocnymi kompetenciami a v neposlednom rade aj s frustraciou sestier, ktorym sa na rozdiel od lekarov nepodarilo presadit zakonom garantovane minimalne mzdove naroky (ktore vsak povazujem za skodlivy element v odmenovani zdravotnickeho personalu).

Co sa tyka poctu lekarov, tak na 1000 ludi mame na Slovensku priemerny pocet lekarov, ako je to v EU. To vsak neznamena, ze nemozeme mat pri niektorych specialistoch, resp. v niektorych nemocniciach relativny prebytok lekarov.

Zaujimava je aj statistika pomeru sestier k doktorom, kde patrime k vyraznemu podpriemeru Unie. Cize na jedneho doktora pracuje u nas velmi malo sestier. Cize ak treba setrit na personalnych nakladoch a nechceme, resp. nemozeme znizovat uroven miezd (kedze su ciastocne zakonom garantovane), tak podla statistik je tu skor priestor na redukciu lekarov.

  • 23.11.2016

Otázka (Andrea Šprochová, Markíza)
Dobrý deň, čítala som dnes vaše vyjadrenie ku kritike Roberta Fica, že máme málo žiakov v odborných školách. Hovorili ste, že štát potrebuje viac informácií na posúdenie toho ako sa uplatňujú absolventi. Pracujem teraz na téme analýz z národného projektu na ministerstve práce. V balíku za 800-tisíc eur sú aj analýzy uplatniteľnosti od Trexima Bratislava. Ani tieto analýzy podľa vás neposkytujú dostatočné informácie o uplatniteľnosti?

Odpoveď Petra Goliaša:
Nemam prehlad, co vsetko tie analyzy obsahuju. Ak skumali aj platy absolventov, predpokladam, ze ide o vyberove, nie plosne zistovanie. Neviem ani, ci ide o data za vysoke alebo aj stredne skoly. Nemam informaciu, ze by stat pracoval s udajmi za jednotlive skoly. Podla mojich vedomosti podobne udaje nie su ani verejne dostupne.

Ak stat uvazuje o obmedzeni niektorych skol/odborov, mal by take zamery najskor podlozit verejne dostupnou analyzou. Ak chce mat viac ziakov na odbornych skolach a menej na gymnaziach, mal by najskor na zaklade analyzy ukazat, ze je to pre stat efektivnejsie, cize ze ti absolventi na daniach zaplatia viac v pomere k nakladom na studium.

  • 22.11.2016

Otázka (Peter Adamovský, The Slovak Spectator)
Dobrý deň, pripravujem článok o Novom modeli spoplatnenia vysokých škôl a rád by som v ňom uviedol aj vyjadrenia INEKO. Chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky:

  • Ako vnímate súčasnú diskusiu o Novom modeli spoplatnenia vysokých škôl na Slovensku, ktorý by mohol poskytovať v budúcnosti bezplatné štúdium iba pre tých, ktorí preukážu dostatočné znalosti?
  • Mohli by ste uviesť dopady, ktoré by, podľa Vás, malo rozdelenie študentov na platiacich a neplatiacich a zároveň získanie dodatočných prostriedkov do rozpočtov škôl na kvalitu vysokých škôl na Slovensku? Má model potenciál zvýšiť kvalitu vysokoškolského vzdelávania na Slovensku? Ak áno, mohli by ste špecifikovať?
  • Aké ďalšie nástroje by, podľa Vás, mohli zlepšiť situáciu vo vysokoškolskom vzdelávaní na Slovensku?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pre zvysenie kvality vysokych skol je klucove, aby stat zacal merat a zverejnovat ukazovatele kvality jednotlivych skol, fakult a odborov. Ide napriklad o platy absolventov, mieru nezamestnanosti, citovanost vedeckych publikacii v renomovanych casopisoch, uspesnost v ziskavani zahranicnych grantov a studentov, pocet ziskanych patentov a podobne. Ak stat nepozna kvalitu jednotlivych skol, fakult a odborov, nemoze ich ani motivovat k zlepsovaniu. V nadväznosti na meranie a zverejnovanie ukazovatelov kvality by stat mal pristupit aj k zmene financovania skol tak, aby tie kvalitnejsie dostavali viac penazi.

Spoplatnenie vysokoskolskeho studia je tiez spravnym krokom, ako do systemu dostat viac penazi a posilnit motivaciu studentov ziskat co najvyssiu hodnotu za ich peniaze. Vzhladom na informacnu asymetriu, ked studenti nepoznaju skutocnu kvalitu jednotlivych skol, fakult a odborov, vsak samotne spoplatnenie nemusi viest k zretelnemu zvyseniu kvality vysokeho skolstva. Prave pre odstranenie tejto asymetrie je dolezite merat a zverejnovat ukazovatele kvality.

Spoplatnenie vysokoskolskeho studia by malo byt realizovane sucasne s rozsirenim stipendii a vyhodnych poziciek pre platiacich studentov. Malo by ist o prospechove aj socialne nastroje tak, aby sa neznizila dostupnost vysokoskolskeho vzdelania. Spoplatnenie studia len pre slabsich studentov je filozoficky to iste ako spoplatnenie a sucasne zavedenie prospechovych stipendii a vyhodnych poziciek pre najlepsich studentov. Vhodne by bolo tento system rozsirit aj o socialne stipendia a pozicky, aby nedoslo k znevyhodneniu studentov zo socialne znevyhodneneho prostredia.

  • 22.11.2016

Otázka (Peter Kapitán, Nový čas)
Dobrý deň, na stránke INEKO som našiel, že sa venujete portálu základných a stredných škôl, a preto by som vás rád oslovil so zopár otázkami ohľadom včerajších vyjadrení Roberta Fica. Ten hovoril o zosúladení požiadaviek zamestnávateľov s tým, čo momentálne posúvajú na trh stredné školy. V praxi ide o dobre známy problém s nedostatkom kvalifikovanej pracovenj sily. Nebol síce konkrétny, no vo svojej podstate chce obmedziť kompetencie VÚC ako zriaďovateľov stredných škôl tak, aby sa štruktúra vzdelania na stredných školách prispôsobila potrebám praxe. Zatiaľ ale neprezradil, čo presne má v pláne, povedal len, že ak VUCky nebudú rešpektovať odbornosti, ktoré na trhu chýbajú, pôjde na to formou zákona. Preto by som sa vás chcel spýtať:

  • Asi súhlasíte, že čím ďalej tým viac na Slovensku chýba kvalifikovaná pracovná sila. Viete povedať, v ktorých oblastiach?
  • Je podľa vás správne, aby sa k zmenám pristupovalo vo forme zmien legislatívy, alebo existuje aj iná možnosť?
  • Čo by sa dalo urobiť z vášho pohľadu, aby sme mali menej gymnazistov a viac odborne vzdelaných mladých ľudí?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pokial vlada nema udaje o platoch absolventov jednotlivych skol, nemoze vediet posudit, ako dobre sa vedia uplatnit na trhu prace. A preto ani nevie efektivne zasiahnut do struktury formou napriklad zrusenia niektorych skol ci studijnych odborov. Vlada by preto mala v prvom rade zbierat a zverejnovat udaje o platoch absolventov konkretnych skol aj odborov. Len tak moze v kombinacii s udajmi o miere nezamestnanosti zistit, po ktorych skolach/odboroch je najväcsi dopyt a ktore su zrele na zrusenie. Bez podobnej analyzy sa uz vobec neda tvrdit, ze by sme mali mat menej gymnazistov a viac odborne vzdelanych ludi.

Rad by som tiez upozornil na konflikt zaujmu zamestnavatelov, ktori chcu mat co najlacnejsich absolventov s pozadovanou kvalitou. Aby nemuseli zvysovat platy, moze byt pre niektorych vyhodne nasmerovat co najviac ludi do slabsie platenych odbornych smerov. Zaujmom statu je ale poskytnut mladym ludom vzdelanie, aby sa vedeli na trhu prace uplatnit co najlepsie, teda s co najvyssimi platmi. Popri tom samozrejme treba osobitne zohladnit potreby verejneho sektora, napriklad v zdravotnictve alebo skolstve, kde vyska platopv zaostava za priemerom v ekonomike.

  • 22.11.2016

Otázka (Henrieta Hajtová, Markíza)
Dobrý deň, zaujímalo by ma, či je v poriadku, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemá limity, do kedy musí rozhodnúť o prípadnej zanedbanej zdravotnej starostlivosti.Hovoria, že každý prípad je individuálny a podobne, posledný prípad, ktorý som riešila, im trval rok.

  • Ľudí to odrádza, na čo nám je taký Úrad pre dohľad potom?
  • Aký na to máte názor, poprípade ako to funguje inde – v zahraničí?

Odpoveď Dušana Zachara:
V slovenskej realite nie je neobvykle, ked rozhodnutia orgánov ci sudov trvajú prílis dlho. Urcite by bolo prinosne, keby rozhodnutia boli vydavane s co najmensim casovym odstupom, lebo vtedy je ucinok na napravu porusenia pravidiel ci krivdy a nastolenie spravodlivosti najvacsi. Ale na druhej strane tiez rozumiem argumentom, ze dokladne a kvalitne vysetrenie niektorych komplikovanych pripadov si vyzaduje cas, peniaze a kapacity, ktore nemaju urady neobmedzene mnozstvo. Niekedy je lepsie pockat na kvalitne odovodnene rozhodnutie, ako sa uspokojit s povrchnym a casto formalistickym rozhodnutim, hoci by prislo aj velmi rychlo.

  • 21.11.2016

Otázka (Filip Domovec, Pluska)
Dobrý deň, prepáčte, že ruším takto v nedeľu. Nedávno sme spolu robili rozhovor o
tom, akým spôsobom ste robili hodnotenie nemocníc. Mal by som jednu dodatočnú otázku, vzhľadom na nové okolnosti, o ktorých sme informovali v našich článkoch:

  • http://www.pluska.sk/regiony/zapadne-slovensko/skandal-najlepsej-slovenskej-nemocnici-pacientka-takmer-vykrvacala-chodbe-neuveritelny-pristup-sestriciek.html
  • http://www.pluska.sk/regiony/zapadne-slovensko/pacientku-nitrianskej-nemocnici-nechali-krvacat-chodbe-kde-boli-lekari-ktori-mali-sluzbu.html
  • http://www.pluska.sk/regiony/zapadne-slovensko/skusenosti-pacientov-najlepsou-slovenskou-nemocnicou-je-fabrika-mrtvoly.html?utm_source=pluska&utm_medium=topbox&utm_campaign=sprava-topbox

Nepríjemný zážitok čitateľky, ktorá bola svedkom zvláštneho prístupu lekárov, vyvolalo doslova lavínu a desiatky ľudí sa nám ozývajú do redakcie s podobnými skúsenosťami vo FN Nitra. Otázka na vás:

Ak by sa tento prípad a jeho medializácia stala v hodnotiacom období, umiestnila by sa FN Nitra napriek tomu ako najlepšia štátna nemocnica?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak by sa to prejavilo v nizsej spokojnosti pacientov, horsich cislach pri indikatoroch kvality alebo by UDZS udelil FN v Nitre viac a vyssich pokut za zle poskytnutu zdravotnu starostlivost ako inym univerzitnym a fakultnym nemocniciam, tak by v takom pripade aj bodove hodnotenie bolo nizsie.

  • 18.11.2016

Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deń, minister zravotníctva Tomáš Drucker sa vyjadril, že namiesto jednej veľkej modernej nemocnice s 1200 lôžkami bude dve menšie po 600 lôžok.. V súvislosti s touto témou Vás chcem poprosiť o informácie:

  • Ako sa pozeráte na tento zámer postaviť dve menšie nemocnice namiesto jednej väčšej?
  • Nevyjde takáto realizácia drahšie? Všetko bude musieť byť dvojnásobné, napríklad infraštruktúra, vybavenie či prístroje a podobne, hlavne čo sa týka operačných sál, JISiek či traumatologických oddelení…

Odpoveď Dušana Zachara:
PPP nemocnica, ktorá sa mala pôvodne stavať na Patrónke, mala mať približne 880 lôžok, takže sa nehovorilo o jednej 1200 lôžkovej nemocnici. Nemusí platiť, že dve menšie nemocnice musia byť drahšie ako jedna veľká. Taktiež nie je isté, či po oznámení Penty, že ide stavať jednu nemocnicu v západnej časti Bratislavy so 400 lôžkami, bude musieť štát postaviť alebo vytendrovať dve menšie. Možno bude stačiť len jedna. Ale toto všetko by mala ukázať analýza, ktorú, veríme, že ministerstvo pripraví do marca budúceho roku.

  • 16.11.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, bola by som vám veľmi vďačná, keby ste mi mohli dať vyjadrenie. Nemocnice si niekedy cez elektronické trhovisko objednajú isté služby, či už je to oprava budovy, strechy, okien, alebo čohokoľvek iného s tým, že v danom momente na to nemajú peniaze. Vedia, že budú platiť až po dátume splatnosti faktúry.

  • Neprekáža im ale, že v tom prípade tam nabiehajú úroky z omeškania a že to, čo si objednali, sa môže poriadne predražiť?
  • Keby nemocnice platili načas, neušetrili by práve na týchto úrokoch?
  • Nebolo by teda logickejšie, keby si objednávali len to, na čo majú peniaze?
  • Alebo oni tie úroky z omeškania nejakým spôsobom obchádzajú a neplatia?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zdravotnícke zariadenia by si mali objednávať len to, čo sú schopné zo svojich príjmov načas uhradiť. V opačnom prípade ide o nezodpovedné hospodárenie. Navyše ak ide o nákupy, ktoré priamo nezachraňujú životy pacientov. Ak nemocnice neuhrádzajú svoje faktúry načas, predražujú sa im aj budúce nákupy, nakoľko dodávatelia tovarov a služieb toto riziko neskorej splatnosti faktúr zohľadnia vo svojich vyšších ponúkaných cenách. A samozrejme iné ako súkromné vlastníctvo nemocníc tiež zvyšuje riziko predražených nákupov.

  • 14.11.2016

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v rámci pripravovaného článku o chýbajúcich liekoch na Slovensku by som na vás mala pár otázok:

  1. Odkedy má platiť novela zákona o vývoze liekov?
  2. Dokáže reálne zabrániť vývozu liekov do zahraničia? Aký je váš názor na novelu?
  3. Zaznamenali ste informácie o hromadnom skupovaní liekov a ich reexportovaní pred plánovanou novelou?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Tak sa mi marí, že od začiatku 2017. Ale overte si to.
  2. Novela prináša potenciál na obmedzenie reexportu, avšak sú tu isté riziká, ako to bude vnímať Európska komisia. Či to nie je náhodou neprimeraný zásah do slobodného trhu s voľným pohybom tovarov, či to výrazne neobmedzuje niektoré subjekty pôsobiace na trhu. Ministerstvo zdravotníctva bude musieť argumentovať, že opatrenia sú dôležité pre dostatočné poskytovanie liekov pacientom na Slovensku, pre ochranu verejného zdravia a že to nie je neproporcionálne zvýhodňovanie domáceho trhu. Zároveň sa budúci rok ukáže, ak príde k výpadku niektorých liekov, či bol reexport tým najdôležitejším faktorom nedostatku liekov na Slovensku.
  3. Áno, dostávajú sa ku mne informácie, že distibučné firmy chcú ešte na poslednú chvíľu využiť možnosť reexportovať podľa starej, voľnejšej právnej úpravy, a tak si zvýšiť zisky z týchto obchodných operácií.

  • 11.11.2016

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň. V rámci dnešnej tlačovej konferencie Sveta zdravia o výstavbe novej nemocnice v Bratislave by som sa vás ako analytika chcela opýtať pár otázok.

  1. Čo si myslíte o projekte výstavby tejto nemocnice a celkovo o spoločnosti Svet zdravia?(prikladám aj link tlačovej správy:http://svetzdravia.com/aktuality/a507_svet-zdravia-postavi-do-roka-2021-prvu-koncovu-nemocnicu-novej-generacie-v-bratislave)
  2. Aký máte názor na prienik súkromného sektora do zdravotníctva?Jeden z bývalých ministrov zdravotníctva Rudolf Zajac otvoril zdravotníctvo pre súkromných investorov, čo ale kritizoval jeho nástupca Ivan Valentovič. Čo si o tom myslíte?
  3. Má práve súkromný sektor moc zlepšiť zdravotníctvo na Slovensku?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je pozitívom, že Bratislava dostane novú moderne vybavenú nemocnicu, ktorá bude financovaná zo súkromných zdrojov. Otázne však je, ako sa to prejaví na fungovaní starej štátnej UNB a na plánoch výstavby novej UNB a či nová nemocnica Sveta zdravia nebude vyžadovať garancie zmlúv so zdravotnými poisťovňami, garanciu dopytu od štátu alebo iné ústupky, čo by však malo byť potom predmetom tendra, aby sa nezvýhodňoval jeden súkromný subjekt. Podľa nášho názoru by bolo prínosné, keby Svet zdravia a skupina Penta dostala v zdravotníctve nového súkromného konkurenta, nakoľko len zdravá súťaž môže generovať lepšie služby a kvalitu pre pacientov a obmedzuje dominantné postavenie jedného subjektu na trhu. Štát totižto nevie dostatočne efektívne túto úlohu napĺňať, navyše má sám dominantné postavenie v zdravotníctve a zároveň mnohé konflikty záujmov v ňom.

  • 11.11.2016

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpoved na otazky ohladne novej nemocnice v BA, ktoru planuje do roku 2021 postavit Penta.

  • Ako hodnotite, ze Penta postavi novu nemocnice v BA?
  • Nezlyhal stat v tom, ze ju nepostavil skor?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na jednej strane je pozitívom, že Bratislava dostane novú moderne vybavenú nemocnicu, ktorá bude financovaná zo súkromných zdrojov. Otázne je, ako sa to prejaví na fungovaní štátnej UNB a na plánoch výstavby novej UNB a či nová nemocnica Sveta zdravia nebude vyžadovať garancie zmlúv so zdravotnými poisťovňami, garanciu dopytu od štátu alebo iné ústupky, čo by však všetko malo byť predmetom tendra, aby sa nezvýhodňoval jeden súkromný subjekt. Podľa nášho názoru by bolo prínosné, keby Svet zdravia a skupina Penta dostala v zdravotníctve nového súkromného konkurenta, nakoľko len zdravá súťaž môže generovať lepšie služby a kvalitu pre pacientov a obmedzuje dominantné postavenie jedného subjektu na trhu. Štát totižto nevie dostatočne efektívne túto úlohu napĺňať, navyše má sám dominantné postavenie v zdravotníctve a zároveň mnohé konflikty záujmov v ňom.

  • 11.11.2016

Otázka (Daniela Krajanová, Denník N)
Dobrý deň prajem, posielam Vám v predstihu žiadosť o vyjadrenie. Jedná sa o obchvat Čadce – minister Érsek zajtra oznámi svoje rozhodnutie o tejto stavbe.

  • Zaujímalo by ma, či súhlasíte s tým, aby štát podpísal zmluvu s najlacnejším uchádzačom alebo nie a prečo?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Po súčasnej ceste cez Čadcu a obec Svrčinovec denne prejde v priemere takmer tritisíc vozidiel v najťažšej kategórii nad 12 ton. Toľko ťažkej dopravy nejazdí po 2-pruhovej ceste cez obec nikde inde na Slovensku. Preto ide o najpotrebnejší úsek diaľnice D3, ktorý sa mal dávno stavať. Verejnosť by si zaslúžila vysvetlenie, prečo sa finalizácia projektovej prípravy zdržala o celé roky a čo spôsobilo, že sa tento naliehavo potrebný úsek nezačal stavať už skôr.

Je to stavebne náročný a objektívne drahý úsek. Žiaľ, NDS ho ešte viac zdražila tým, že zbytočne obmedzila súťaž. Pred rokom si totiž vyžiadala od firiem ponuky na túto i ďalšie dve veľké stavby naraz, a zároveň na prípravu ponúk dala len krátky čas. Výsledkom boli až prekvapivo vysoké ponuky.

Žiaľ, v prípade úseku D3 už nie je čas na reparát, keďže ide o jediný projekt, ktorý NDS môže financovať z Fondu na prepájanie Európy. Na rozdiel od ostatných eurofondov, ktoré môžeme čerpať až do roku 2022, tento vyžaduje dokončenie projektu už do roku 2020. To pri 48-mesačnej lehote výstavby núti NDS začať túto stavbu ešte tento rok.

Rozhodnutie túto súťaž už neopakovať považujem za daných okolností za akceptovateľné, ak ostatné predražené tendre NDS čo najskôr zopakuje a obmedzovanie súťaží už nebude opakovať.

Vôbec najväčšia úspora (z doteraz neuzavretých súťaží) sa dá dosiahnuť novým, lepším tendrom na úsek D1 v Prešove. Tento úsek beztak čaká na nové posúdenie EIA a eurofondy naň možno čerpať až do roku 2022. Keby NDS ani tu súťaž nezopakovala, potvrdí, že záujmy vybraných stavebných firiem sú politickému vedeniu stále bližšie ako verejný záujem.

  • 10.11.2016

Otázka (Peter Kováč, SME)
Dobry den, chcel by som Vas poprosit o nazor k zvysovaniu, resp. zmrazovaniu platov ustavnych cinitelov, co je na Slovensku prax uz od roku 2011.

  • je podla Vas system vypocitavania platov ustavnych cinitelov nastaveny dobre?
  • ma z ekonomickeho hladisky zmysel kazdorocne ich zmrazovat? (aj s prihliadnutim na to, ze raz, ked sa rozmrazia, naozaj poskocia o niekolko sto eur)?
  • bol by podla Vas vhodnym riesenim system navrhovany M. Beblavym

Odpoveď Petra Goliaša:
Na zmrazovanie platov uz nevidim dovod. Je davno po krize a ekonomika rastie. Kazdorocne zmrazovanie je populizmus, ktorym politici chcu ukazat, ako na sebe setria. Negativom ale je, ze klesa motivacia schopnych ludi vstupit do politiky a rastie motivacia politikov benefitovat z vykonu funkcii aj inym sposobom, mozno aj za hranou moralky a zakonnosti.

Navrh na zdanenie pausalnych nahrad je spravny, pre prijmy poslancov by mali platit rovnake danove pravidla ako pre vsetkych ostatnych.

  • 9.11.2016

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator v sucasnosti pracujem na clanku o rozsirovani useku dialnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou (so zameranim najma na usek po Senec a krizovatku Blatne) a rada by som v nom uviedla Vase stanovisko. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:

  1. Ako hodnotite rozhodnutie rozsirit dialnicny usek medzi Bratislavou a Sencom na osem plnohodnotnych pruhov, plus jeden odstavny?
  2. Vyriesi tento projekt sucasne problemy s dopravou okolo hlavneho mesta alebo skor vytvori nove? Ako by sa dali vyriesit sucasne dopravne problemy podla Vas?
  3. Vnimate namietky Bratislavskeho samospravneho kraja a aktivistov, ktori kritizuju zamietnutie variantu s kolektormi, ako opodstatnene?
  4. Rozsirenie jednej casti D1 by mala dostat aj spolocnost, ktora ziskala zakazku postavit obchvat Bratislavy. Je podla Vas taketo rozhodnutie v poriadku?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Najprv jedno vysvetlenie: Pozor, nejde o 8 + 1 pruh ale normálny 8-pruh. To len NDS v správe pre médiá prehnane zdôrazňuje odstavné pruhy ako niečo navyše, hoci ide o štandardnú súčasť diaľnice. Chýbajú iba na úseku medzi BA a TT, kde sa odstavné pruhy využili na provizórne zvýšenie kapacity z pôvodných 4 na 6 pruhov. Súčasný zúžený 6-pruh bez odstavných pruhov teda nahradí riadny 8-pruh (s odstavnými pruhmi).

  1. „Rozšírenie D1 na 8-pruh po nový exit Blatné (15 km za Bratislavou, resp. 3 km za exitom Senec) považujem za primerané riešenie. Ale až trestuhodne oneskorené. Navrhoval som ho už v roku 2011, vtedy to NDS odmietla a ďalej chystala luxusné a drahé riešenie so 6-pruhom a súbežnými 2 + 2 pruhmi (spolu 10 pruhov!) až po Trnavu. Odpor zodpovedných k včasnej zmene predraženého riešenia znamenal premárnené roky a vyhodenie miliónov eur na projektovú dokumentáciu, ktorú teraz hodia do koša.“
  2. „Vyrieši preťaženosť D1 pred Bratislavou, lenže neskoro. NDS už stavia na tomto úseku dve nové križovatky (Triblavina a Blatné). Tie na preťažený úsek D1 pred Bratislavou privedú ďalšiu dopravu skôr, ako sa zvýši jej kapacita sľubovaným rozšírením na 8-pruh. Odborníkom na dopravu je jasné, že postup mal byť opačný, alebo aspoň časovo zladený. Žiaľ, politické vedenie ministerstva dopravy a NDS v uplynulých rokoch varovania odborníkov ignorovalo. To zhorší dopad obmedzení, ktoré budú nutné počas rozširovania diaľnice D1. Diaľnica nemôže vyriešiť všetky problémy s dopravou. V okolí D1 je potrebná dostavba regionálnych ciest, a tiež odporúčam aspoň sčasti odľahčiť cesty lepšou ponukou vlakov z regiónu do Bratislavy, či efektívnejším zladením regionálnych autobusov, vlakov i mestskej dopravy v hlavnom meste.“
  3. „Čiastočne. Veľkou chybou je, že NDS dlho akceptovala požiadavky, aby župou a developermi zanedbávaný rozvoj dopravnej infraštruktúry suplovala – na účet štátu, drahými kolektormi popri diaľnici. Dlhé roky tak živila nereálne očakávania, ktorých nenaplnenie teraz mobilizuje všetkých, ktorí sa cítia zmenou poškodení.“
  4. „Zahrnutie rozšírenia úseku D1 pri krížení s D4 do kontraktu na obchvat Bratislavy dáva zmysel. Ale prečo to ministerstvo neurobilo už počas koncesného dialógu? Kompetentným muselo byť jasné, že NDS už nestihne pripraviť, obstarať a dokončiť rozšírenie v termíne, v akom to štát sľúbil koncesionárovi (aby ten mohol vybudovať križovatku D1 s D4). Neviem či na to kompetentní z NDS neupozornili alebo ich varovanie politické vedenie ministerstva dopravy ignorovalo. Po týchto chybách pripúšťam, že dnes už možno nie je iná možnosť, ako situáciu zachrániť. Verejnosť by si však zaslúžila poctivé vysvetlenie a informáciu, kto je za takúto nekoordináciu pri najväčšej zákazke zodpovedný, aby sa podobné prešľapy neopakovali.“

  • 3.11.2016

Otázka (Daniela Krajanová, Denník N)
Dobrý deň prajem, mám na Vás opäť niekoľko otázok z Denníka N. Zaujímal by ma Váš názor na ideálne riešenie križovatky Triblavina, napojenia D1/D4 a zvlášť napojenia priľahlého územia najmä od starej Seneckej cesty, o ktorom sa v poslednom čase diskutuje. Keďže pán minister Érsek sa tiež dnes vyjadril, že zvažuje rozšírenie koncesie pre projekt PPP D4, R7 aj o križovanie s D1, prípadne až po križovatku Triblavina, zaujímalo by ma, či je to podľa Vás správne riešenie alebo nie a prečo?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Zverejnili k tomu aj niečo, čo sa dá vidieť (mapa – aspoň celková situácia navrhovaného riešenia) alebo aspoň prečítať? Ak nie, tak zatiaľ sa dá zodpovedne povedať asi len toto:

Odborná i laická verejnosť by si k Triblavine konečne zaslúžila viac než krátke vyhlásenia pre médiá. Ak zodpovední roky míňali milióny eur na projektovú prípravu riešenia, ktoré na konci hodia do koša a dajú úplne preprojektovať (dokonca až po začatí výstavby dôležitej križovatky), verejnosť si zaslúži vedieť, kto je za to zodpovedný. Objednávanie projektov vopred odsúdených na nerealizáciu je totiž v rezorte dopravy rozšírená prax, len pred verejnosťou zostáva toto mrhanie finančnými aj ľudskými zdrojmi skryté. Je dôležité chybnú prax pomenovať, obmedziť a koncentrovať kapacity i zdroje na užší okruh reálne financovateľných projektov, a pri nich dbať na vyššiu kvalitu a včasné doťahovanie prípravy. S tlakom na riešenia, ktoré prinesú najvyššiu hodnotu za peniaze.

Akú transparentnosť ponúkli NDS a ministerstvo, aby sa dalo zhodnotiť, či tentoraz ide o riešenie s lepším pomerom úžitkov k nákladom a nie naopak?
Je načase zverejniť poctivé informácie, aké varianty riešenia ministerstvo a NDS posúdili, aké argumenty pre a proti každému z možných riešení boli zvážené. A tiež prečo neboli zohľadnené už pred obstaraním zhotoviteľa križovatky Triblavina či aspoň v záverečných podkladoch pre PPP projekt D4R7.

  • 2.11.2016

Otázka (Alexandra Gallisová, Nový čas)
Dobrý deň, pripravujem článok o novej UNB.

  • Chcela by som sa spýtať, aké vidíte plusy a mínusy v tom, keby stála nUNB na Rázsochoch a keby v Ružinove?
  • Sú to podľa Vás dobré lokality?
  • Je dobré, že sa vylúčila Patrónka?
  • Čo by nUNB mala určite mať?
  • Je podľa Vás dobré, že vláda podporila zrušenie PPP projektu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na Vašu otázku ohľadne výhodnosti lokality by mala dať odpoveď súťaž medzi viacerými lokalitami, ktoré by nemuseli byť výlučne v štátnom vlastníctve. Vylučovať už dopredu z hry Patrónku nemusí byť správne, keďže nevieme, akú veľkú alebo aké veľké dve nemocnice chce nová vláda presadzovať. Pre pôvodne veľkú PPP nemocnicu sa ukazovala Patrónka ako nie optimálny variant, ale to sa môže zmeniť, keď bude štát presadzovať výstavbu menšej alebo dvoch menších nemocníc.

MZ SR by malo predložiť dostatočne robustné dáta a argumenty, na základe ktorých sa rozhodla zrušiť PPP projekt a následne predstaviť komplexnú analýzu, ktorá nebude už dopredu favorizovať nejaký z variantov výstavby a prevádzkovania novej nemocnice, ako tomu bolo pri ostatných dvoch analýzach.

  • 31.10.2016

Otázka (Mária Zerzanová, News and Media Holding a.s.)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie k nasledujúcim otázkam ohľadne limitov na predpis liekov.

  • Aké sú najčastejšie príčiny nehospodárneho výdaja, resp. predpisovania liekov?
  • Myslíte si, že to čo chce MZ limitovaním predpisovania liekov ušetriť, stojí za to?
  • Môže sa stať, že sa napríklad dlhodobo chorý alebo ťažko chorý pacient nebude vedieť dostať k svojmu lieku?
  • Nie je iné riešenie, ako zefektívniť nadspotrebu liekov? Napríklad iHealth a pod.

Odpoveď Dušana Zachara:
Na jednej strane tu ide o priznanie si skutočnosti, že sa môžeme prikrývať len takou perinou, na akú máme, ale na druhej strane môže priniesť zlá realizácia tohto opatrenia – limitovania preskripcie liekov, ktorého detaily zatiaľ nepoznáme, problémy v základnej dostupnosti liečby u niektorých pacientov, čo nie je optimálne, ani efektívne. Mäkšími opatreniami by mohla byť lepšia revízna činnosť poisťovní, určitá forma degresívnych platieb od určitej hranice, dôsledná generická preskripcia a substitúcia, ale najmä komunikácia a zverejňovanie údajov o predpisovaní liekov ambulantných lekárov, aj v rámci eHealth-u, a výsledkov ich liečby, ktoré by malo za cieľ vytvárať na lekárov verejný tlak, aby používali verejné zdroje efektívne a predpisovali len to, čo nevyhnutne treba.

  • 28.10.2016

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o strate VsZP a rada by som v nom uviedla Vase stanovisko. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:

  • Aky moze mat predpokladana strata VsZP dopad na fungovanie nemocnic a lekarske ukony? Bude mat strata, napriek uisteniam poistovne i ministerstva, vplyv na starostlivost o pacientov?
  • Co sa podla Vas mohlo podpisat pod taku vysoku stratu?
  • Ake scenare podla Vas teraz ma k dispozicii poistovna, aby sa opat vratila do zisku? Moze byt v hre opatovne pomoc statu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nie je vylúčené, že racionalizačné opatrenia poisťovne môžu pocítiť aj pacienti napr. v horšej dostupnosti a kvalite liečby (hoci to nenemusí byť na prvý pohľad zreteľné), ak sa nepodarí VšZP získať úspory na vlastnej réžii a rentách poskytovateľov a dodávateľov liekov, ŠZM, pomôcok a techniky. Čiže ak sa nepodarí zvýšiť efektívnosť vo využívaní zdrojov VšZP.
Súčasné vedenie VšZP si môže zobrať príklady z ozdravných opatrení manažmentu štátnej poisťovne počas vlády I. Radičovej, kedy prevzal poisťovňu od Z. Zvolenskej s veľkými stratami a ÚDZS jej nariadil vypracovať ozdravný plán. Súčasná situácia je však ešte vypuklejšia, keďže účtovná strata v dôsledku nezodpovedného správania sa (nevytvárania technických rezerv) uplynulého vedenia VšZP narástla do ešte väčších výšok ako za prvej vlády R. Fica. Takže okrem zníženia cien za SVALZ-y, za lieky a ŠZM, bude musieť VšZP prehodnocovať zmluvy s poskytovateľmi a nastavovať postupne s nimi ceny na takej úrovni, ktorú si bude môcť poisťovňa dovoliť zafinancovať. Tu sa nedá vylúčiť aj možné odzmluvňovanie niektorých zariadení, resp. oddelení. Poisťovňa sa bude musieť pozrieť pravdepodobne aj na výber poistného a vymáhanie pohľadávok, zlepšiť svoju revíznu činnosť a možno riešiť aj svoje administratívne náklady.

VšZP sa musí zo situácie dostať sama racionalizačnými ozdravnými opatreniami, keďže sa do nej dostala nezodpovedným správaním sa vlastného bývalého vedenia, ktoré netvorilo potrebné technické rezervy na financovanie očakávanej zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. Samozrejme vedenie VšZP dozaista muselo tiež realizovať často populistické a financiami nekryté zvyšavanie platieb, ktoré odsúhlasovali vládni politici.
VšZP pôsobí v konkurenčnom (aj keď nie dokonalom) prostredí dvoch súkromných poisťovní, ktoré by boli poškodené, ak by štát dotoval štátnu poisťovňu. Otázne by bolo, či by vtedy nešlo o nepovolenú štátnu pomoc. Určite by to však diskriminovalo súkromné poisťovne, ktoré sa snažia hospodáriť zodpovedne a vytváralo by to morálny hazard pre budúcich manažérov štátnej poisťovne.

  • 28.10.2016

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, chcem vas poprosit o odpovedanie na nasledujuce otazky. NDS podla info SME sa rozhodla pustit do stavby usek Cadca – Svrcinovec.

  • Povazujete to za spravne rozhodnutie?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Ide o najpotrebnejší úsek diaľnice D3, ktorý sa mal dávno stavať. Verejnosť by si zaslúžila vysvetlenie, prečo sa finalizácia projektovej prípravy zdržala o celé roky.

O možnosť prijať naozaj dobré rozhodnutie sa NDS pripravila, keď zbytočne vypísala tender v časovej kolízii s ďalšími veľkými stavbami, čím obmedzila súťaž. Objektívne náročný úsek tak zbytočne ešte viac predražila. Žiaľ, v tomto prípade už nie je čas na reparát, keďže ide o jediný projekt, ktorý NDS môže financovať z Fondu na prepájanie Európy. Ten vyžaduje dokončenie do roku 2020, čo pri 48-mesačnej lehote výstavby núti NDS začať ešte tento rok. Za daných okolností rozhodnutie považujem za akceptovateľné, ak ostatné predražené tendre NDS zopakuje a obmedzovanie súťaží už nebude opakovať.

  • 26.10.2016

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o vyjadrenie do clanku k aktualnej situacii vo VsZP – vysoke straty a zaporne vlastne imanie. Moje otazky:

  1. Je podla Vas mozne, aby sa z tejto situcie VsZP dostala bez financnej pomoci MZ SR / statu? Alebo moze VsZP vykonat ozdravne opatrenia bez toho, aby sa to dotklo pacientov?
  2. ÚDZS by mal kontrolovat zdravotne poistovne, no v jeho Sprave o vykonavani verejneho zdravotneho poistenia za rok 2015 nie je ani zmienka o podhodnoteni technickych rezerv. Ako v tomto kontexte hodnotite pracu ÚDZS a malo by dojst na urade k nejakym zmenam?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. VšZP sa musí zo situácie dostať sama racionalizačnými ozdravnými opatreniami, keďže sa do nej dostala nezodpovedným správaním sa vlastného bývalého vedenia, ktoré netvorilo potrebné technické rezervy na financovanie očakávanej zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. Samozrejme vedenie VšZP dozaista muselo tiež realizovať často populistické a financiami nekryté zvyšavanie platieb, ktoré odsúhlasovali vládni politici.
    VšZP pôsobí v konkurenčnom (aj keď nie dokonalom) prostredí dvoch súkromných poisťovní, ktoré by boli poškodené, ak by štát dotoval štátnu poisťovňu. Otázne by bolo, či by vtedy nešlo o nepovolenú štátnu pomoc. Určite by to však diskriminovalo súkromné poisťovne, ktoré sa snažia hospodáriť zodpovedne a vytváralo by to morálny hazard pre budúcich manažérov štátnej poisťovne.
    Za zamyslenie stojí, či by namiesto prípadného vkladania štátnych peňazí do VšZP nebolo rozumnejšie tieto peniaze ušetriť, rozdeliť ju na viac častí, ktoré by sa odpredali novým súkromným subjektom na trhu s verejným zdravotným poistením, čím by sme zabili dve muchy jednou ranou – priznali by sme si, že štát nevie zo stredno- a dlhodobého hľadiska efektívne riadiť VšZP, čím prichádzame buď o peniaze alebo o možnosť mať lepšiu zdravotnú starstlivosť a zároveň privatizáciou VšZP by sa oligopolistický trh rozbil a vznikli by nové poisťovne, ktoré by podnecovali väčšiu súťaž a lepšie služby pre poistencov.
  2. Ukázalo sa, že štát nedokáže ani vykonávať poctivý dohľad nad poisťovňami, ktorý by na niečo podstatné prišiel. Je to aj odzrkadlením sústavného politického okliešťovania nezávislosti a významu ÚDZS, ktorý mal byť najtvrdším strážnym psom v zdravotníctve. Jeho úlohy však v súčasnosti často suplujú média, opoziční poslanci či mimovládky.

  • 26.10.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, prosím o vyjadrenie.

  • Môžu obrovskú stratu VšZP nejakým spôsobom pocítiť aj poistenci?
  • Je možné, že VšZP nebude mať na preplácanie zdravotnej starostlivosti?
  • Aké ozdravné opatrenia si viete predstaviť? Kočan spomínal zníženie cien bodu CT a MR, alebo aj nižšie ceny špeciálneho zdravotníckeho materiálu.
  • Sú také opatrenia dostatočné?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nie je vylúčené, že racionalizačné opatrenia poisťovne môžu pocítiť aj pacienti napr. v horšej dostupnosti a kvalite liečby (hoci to nenemusí byť na prvý pohľad zreteľné), ak sa nepodarí VšZP získať úspory na vlastnej réžii a rentách poskytovateľov a dodávateľov liekov, ŠZM, pomôcok a techniky. Čiže ak sa nepodarí zvýšiť efektívnosť vo využívaní zdrojov VšZP.
Súčasné vedenie VšZP si môže zobrať príklady z ozdravných opatrení manažmentu štátnej poisťovne počas vlády I. Radičovej, kedy prevzal poisťovňu od Z. Zvolenskej s veľkými stratami a ÚDZS jej nariadil vypracovať ozdravný plán. Súčasná situácia je však ešte vypuklejšia, keďže účtovná strata v dôsledku nezodpovedného správania sa (nevytvárania technických rezerv) uplynulého vedenia VšZP narástla do ešte väčších výšok ako za prvej vlády R. Fica. Takže okrem zníženia cien za SVALZ-y, za lieky a ŠZM, bude musieť VšZP prehodnocovať zmluvy s poskytovateľmi a nastavovať postupne s nimi ceny na takej úrovni, ktorú si bude môcť poisťovňa dovoliť zafinancovať. Tu sa nedá vylúčiť aj možné odzmluvňovanie niektorých zariadení, resp. oddelení. Poisťovňa sa bude musieť pozrieť pravdepodobne aj na výber poistného a vymáhanie pohľadávok, zlepšiť svoju revíznu činnosť a možno riešiť aj svoje administratívne náklady.

  • 25.10.2016

Otázka (Lucia Brožová, SITA)
Zaujimal by ma nazor na poslancami schvaleny a prezidentom podpisany zakon o osobitnom odvode vybranych financnych institucii. Ze sadzba neklesne, ale ostane zachovana do roku 2020. Viacere subjekty a aj niektori poslanci hovoria, ze na to v konecnom dosledku doplati aj tak klient. Mozem poprosit par postrehov za vas?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zavadzanie osobitnych dani a odvodov zhorsuje predvidatelnost podnikatelskeho prostredia a znizuje atraktivnost Slovenska v ociach investorov. Navyse sa deje v casoch rekordne rastucich prijmov statneho rozpoctu, ked by vlada mala skor dane znizovat. Dosledkom moze byt odchod najmä mensich investorov z trhu, zhorsenie sutaze a nasledne aj kvality sluzieb spolu so zvysenim cien pre ludi vyuzivajucich financne sluzby.

  • 24.10.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Ministerstvo zdravotníctva navrhuje zrušenie PPP projektu a aj súťažného dialógu na výstavbu novej nemocnice. Podľa analýzy Inštitútu zdravotnej politiky to je najmenej výhodné riešenie financovania výstavby.

  • Čo si o tom myslíte, je to najmenej výhodné?
  • Čo presne je na tom nevýhodné, ako by sa to dalo vysvetliť, že prečo je PPP projekt na výstavbu nemocnice nevýhodný?
  • A ako inak by sa financovať podľa vás dala?

Odpoveď Dušana Zachara:
Bez poznania analýzy IZP je ťažké sa vyjadrovať k rozhodnutiu MZ SR. Dobré rozhodnutie o tom, či pokračovať v obstarávaní nemocnice formou PPP, alebo ísť inou cestou by malo vychádzať z vyváženej analýzy a čo najreálnejších predpokladov, ktoré neboli ani pri štúdii uskutočniteľnosti PPP nemocnice od poradcov MZ SR, ani pri analýze IFP, ktorá favorizovala štátny variant výstavby. Kľúčové pre rozhodnutie, či má nemocnicu prevádzkovať súkromník alebo štát, je zodpovedanie si otázky, či štát dokáže navrhnúť takú nemocnicu, ktorá bude prevádzkovo efektívna, či bude vedieť eliminovať prezamestnanosť a odbúravať predražené nákupy rovnako efektívne ako súkromník? Ak áno, PPP projekt netreba. Ak by však rozdiel v schopnosti ustrážiť prevádzkové náklady bol viac ako 5-10 % v prospech súkromného investora, verejno-súkromné partnerstvo by z ekonomického hľadiska dávalo zmysel.

  • 21.10.2016

Otázka (Alena Klepochová, TASR)
Dobrý deň, revízia výdavkov v zdravotníctve počíta so zavedením preskripčných limitov na lieky pre všeobecných lekárov v budúcom roku. Dôvodom má byť nadštandardná preskripcia. Chcela by som sa preto opýtať:

  • Ako hodnotíte toto opatrenie?
  • Je podľa vás potrebné?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na jednej strane tu ide o priznanie si skutočnosti, že sa môžeme prikrývať len takou perinou, na akú máme, ale na druhej strane môže priniesť zlá realizácia tohto opatrenia, ktorého detaily zatiaľ nepoznáme, problémy v základnej dostupnosti liečby u niektorých pacientov, čo nie je optimálne, ani efektívne. Mäkšími opatreniami by mohla byť lepšia revízna činnosť poisťovní, určitá forma degresívnych platieb od určitej hranice, ale najmä zverejňovanie údajov o preskripcii liekov ambulantných lekárov a výsledkov ich liečby, ktoré by malo za cieľ vytvárať na lekárov verejný tlak, aby používali verejné zdroje efektívne a predpisovali len to, čo nevyhnutne treba.

  • 19.10.2016

Otázka (Táňa Rundesová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dovoľte mi krátko Vás osloviť v súvislosti s prípravou témy o pracovnej zdravotnej službe do odbornej prílohy v HN. Videla som v médiách, že ste sa – okrem iných aj v HN – vyjadrovali k téme tejto služby, preto Vám píšem.

  • Máte, prosím, nejaké fakty o tom, ako sa zmenila zdravotná situácia na pracoviskách po tom, ako sa v období od januára 2012 až do konca roka 2014, teda za 3 roky, počas ktorých sa “zjemnili” zákonné podmienky s PZS, keď sa táto povinnosť pre pracoviská s 1. a 2. kategóriou rizika zrušila?
  • Vyskočili nejaké fakty o tom, žeby bolo v danom období viac napríklad chorôb z povolania, resp. iných zdravotných problémov súvisiacich s pracovnými podmienkami?

Odpoveď Dušana Zachara:
Do takej hĺbky som sa temou nezaoberal, ale ani neverim, ze by o tychto veciach boli nejake relevantne vyskumy ci statistiky, resp. ze by Vam vedel niekto na Vase otazky odpovedat. A navyse je to tak kratke casove obdobie a taka marginalna zmena pri pohlade na milion faktorov, ktore mozu ovplyvnovat zdravotny stav, ze sa to ani technicky neda zistit, ci sa zvysili choroby z povolania, a ze dovod bolo prave zjemnenie PZS.

  • 18.10.2016

Otázka (Tomáš Zemko, Topky.sk)
Pozdravujem, chceli by sme sa spytat na tuto statistiku/prognozu OECD. Pracovne miesta Slovakov su najviac ohrozene automatizaciou z krajin OECD. Mohli by sme sa spytat:

  • Z akeho dovodu je Slovensko na chvoste tejto statistiky?
  • Co by mala podla vas spravit vlada, aby zabranila „likvidacii“ najviac ohrozenych miest, resp. pripravila ekonomiku na automatizaciu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Klucova je kvalita vzdelavania. Ak skoly produkuju ludi, ktori su schopni vykonavat len jednoduche alebo rutinne vykony, su automatizaciou viac zranitelni. Klucove je zlepsovat metodiku merania kvality skol, napriklad sledovat uplatnenie absolventov na trhu prace alebo pridanu hodnotu, ako aj rozsirit zaber standardizovanych testov. Skoly treba podla kvality porovnavat a o vysledkoch informovat verejnost, aby na trhu neostavali tie s najslabsimi vysledkami.

  • 14.10.2016

Otázka (Peter Kováč, SME)
Dobry den, chcel by som Vas poprosit o vyjadrenie k vacsej teme, ktoru spracuvam o tom, ze min. obrany pred letom vydalo pokyna na zatvorenie Vysokospecializovaneho ustavu plucnych chorob v Novej Polianke. Zariadenie dnes chatra bez toho, aby stat vedel, ako s nim dalej nalozi (aktualne vyjadrenie hovori, ze prebiehaju analyzy, ale o licenciu na prevadzku takehoto ustavu sa poziada opatovne). Temu by som rad doplnil krakym rozhovorom s Vami o problematike. Zaujimalo by ma:

  1. Cim sa da vysvetlovat nahly koniec takehoto ustavu? Podla vyrocnych sprav obsadenost prudko klesla v ostatnych rokoch (vlani na cca 30% v priemere)… (ide mi o to, do akej miery si jednotlive zariadenia dokazu ovplyvnit taketo udaje a do akej su zavisle napr. od poistovni)
  2. Zamerom manazmentu, pre ktory ustav skoncil , bolo“skomercenit” ustav, teda transformovat ho na kupele s hotelom. Je toto model, ktory by podla Vas mohol pomoct liecebniam s financnymi problemami?
  3. Agendu rozvoja kupelnictva ohlasila SNS a presadila ju aj do programu sucasnej vlady. Ako vnimate zamer zaviest danove zvyhodnenia ci dalsie stimuly pre slovenske kupele?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Neviem presne, o aké záujmy išlo v prípade tohto ústavu, ale za nízku obsadenosť postelí si môže primárne najmä poskytovateľ, niekedy externé faktory (napr. zrušenie povinnej vojenskej služby). Samozrejme, sekundárne ovplyvňujú obsadenosť postelí aj zdravotné poisťovne, ktoré zazmluvňujú liečebne. Často však zazmluvneným objemom a cenami reagujú na úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti a dopyt po zdravotníckych službách týchto zariadení. A problém potom nastáva, keď tieto ukazovatele klesajú.
  2. Kúpele s hotelom, kde hrajú nezanedbateľnú rolu priame platby od kúpeľných hostí, je už iný “produkt” ako špecializovaný liečebný ústav, kde za liečbu pacientov platí prevažne zdravotná poisťovňa, preto sa to ťažko porovnáva. Transformácia na kúpele s hotelom nie je záchranou špecializovaného liečebného ústavu, ale vybudovaním nového konceptu. Nemusí to byť ale hneď nelegitímne.
  3. Vnímam to ako marketingovú a lobistickú PR-akciu SNS, ktorá prinesie Slovensku viac škôd ako osohu. Ďalej sa pokrivuje daňový systém, stáva sa menej prehľadným a spravodlivým, zvýhodňuje sa nejaké odvetvie, diskriminujú iní konkurenti na trhu – zvyšuje sa neefektívnosť. A túto neefektívnosť nakoniec zaplatia platcovia daní a odvodov na Slovensku.

  • 14.10.2016

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, oficialna verzia je, ze stat ide cakat na EIA, ako aj cenu ide dat posudit Ustavu sudneho inzzinierstva. Stanovisko rezortu: Ministerstvo dopravy má záujem riešiť výstavbu diaľnic v okolí Prešova. Aktuálne na úseku D1 Prešov západ – Prešov juh prebieha doplnenie procesu EIA, ktorý je dôležitý pre zabezpečenie financovania z európskych fondov. Vzhľadom na prebiehajúce diskusie o cene požiadal minister dopravy výstavby a regionálneho rozvoja Ústav súdneho inžinierstva v Žiline o detailnejšiu analýzu ponúknutej ceny. Bežne prezentované prepočty na kilometer totiž vôbec nezohľadňujú špecifiká tohto projektu, ako je veľká križovatka pri Prešove (dĺžka jej vetiev je väčšia ako celého diaľničného úseku, vybudovanie strediska údržby alebo vysoký počet mostov vzhľadom na dĺžku úseku) Obe tieto procesy by mali byť hotové do jari roku 2017 a následne bude možné rozhodnúť o naštartovaní výstavby. Ako Vy tento krok hodnotite?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Ako som predpokladal. EIA sa nevyhnú a posudok ústavu sa hodí ako alibi pred verejnosťou. Aké skúsenosti s oceňovaním stavieb diaľnic môže mať takýto ústav? Najskôr žiadne. Spĺňa tak obe podmienky: Znie dôveryhodne a cenu nespochybní.
Vedenie rezortu dopravy už dlhšie vedelo, že Európska únia projekt nebude financovať bez nového posúdenia vplyvov na životné prostredie (EIA). Keďže pred týmto faktom kompetentní strkali hlavy do piesku, nové enviro-posúdenie sa doteraz nezačalo. Preto je isté, že neskončí skôr ako na jar budúceho roka. Znamená to, že bol a stále je čas zopakovať tender na zhotoviteľa. Tentoraz bez zbytočného obmedzenia súťaže, ktoré navýšilo ponúknuté ceny. Za ušetrené peniaze by sa dalo Prešovu a celému regiónu pomôcť menšími opatreniami, ktoré by preťažené cesty aspoň sčasti odľahčili, a to oveľa skôr ako bude obchvat. Chce to však vôľu vedenia rezortu dopravy nielen stavať ale komplexne riešiť všetky problémy. Žiaľ, táto vôľa doteraz chýba. Je to veľká škoda pre Prešov, región i celé Slovensko. Smutné je, ako Prešovčanov používajú na pretlačenie záujmov konečných užívateľov výhod z predražených zákaziek. A ešte poznámky k vecne chybným tvrdeniam MD:
EÚ nebude financovať 80 % nákladov ale podstatne menej.
Dokončenie v r. 2020 je už vylúčené, keďže tender počítal s lehotou výstavby 4 roky a tento rok sa už určite nezačne.

  • 13.10.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Poisťovne už začali počítať, koľko ľudí im prestúpilo, Dôvera hovorí o 126 tisícoch prestúpencoch.

  • Za minulé roky sa odchádzalo najmä zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, čo to podľa vás spôsobuje?
  • Prečo ľudia menia zdravotnú poisťovňu, čo ich k tomu motivuje?
  • Aký vplyv majú tieto prestupy na samotné poisťovne?

Odpoveď Dušana Zachara:
Každý človek má svoje vlastné preferencie, a preto si vyberá takú poisťovňu, ktorá sa s nimi čo najviac zhoduje. Hoci štát stále neurobil poriadok v tom, na čo všetko má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia, a preto poisťovne nemôžu medzi sebou tvrdo súťažiť pri nadštandarde, keďže formálne je v slovenskom zdravotníctve takmer všetko “zadarmo”, aj napriek tomu existujú medzi poisťovňami rozdiely. Kritériami pre výber poisťovne môžu byť napríklad dĺžka čakania na plánované operácie, zazmluvnené limity, rozsah hradených úkonov a zazmluvnených poskytovateľov, rôzne bonusové programy či úroveň orientácie na klienta a komfort pri komunikácii s poisťovňou.
Okrem týchto kritérií môže ovplyvňovať poistencov pri prestupoch vlastná zlá skúsenosť s poisťovňou, referencie od známych, marketingové akcie poisťovne, ale aj jej imidž.
Poisťovne sa snažia o poistencov aj z dôvodov, že budú disponovať s väčším objemom prostriedkov, ktoré budú viac pokrývať ich fixné náklady a tiež preto, že väčší balík peňazí je stabilnejší, ak treba finančne vykryť finančne nákladné diagnózy pacientov, ktoré sa vymykajú priemeru.

  • 13.10.2016

Otázka (Veronika Cosculluela, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, chcem sa opýtať:

  1. Či očakávate, že niekto z káuz CT (BB, Piešťany, Žilina), alebo z ľudí, ktorí sú zodpovední za predražené a protizákonné obstarávania podľa NKÚ, budú potrestaní? Prečo sa podľa vás tak nestalo doteraz? Je dokazovanie v takýchto prípadoch zložité?
  2. Ktoré sú podľa vás prvé opatrenia, ktoré by mali začať platiť, aby sa každý deň neobjavovala nová kauza v zdravotníctve?
  3. Prečo je zdravotníctvo také príťažlivé pre firmy? Čo podľa vás majú z drahých nákupov politici, zodpovední riaditelia nemocníc…výhody alebo provízie…?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Ak išlo o protizákonnú činnosť, určite by mali byť aktéri potrestaní. Najskôr to však musí byť preukázané orgánmi na to určenými. Aj bez toho sa však môže na tieto kauzy spoločnosť pozerať, či išlo o dostatočne etické konanie alebo nie. Aj z toho sa dá vyvodzovať zodpovednosť. Pre zdravý vývin spoločnosti je určite najvyšší čas na to, aby sa už konečne vyslali signály, že nezodpovedne hospodáriť sa bude oplácať stále menej a menej, a že za takéto konanie bude prichádzať stále častejšie a častejšie adekvátny trest.
    V súčasnosti bránia úspešnému vyšetreniu káuz často mnohé prepojenia a konflikty záujmov zainteresovaných a relatívny nedostatok odvážnych a čestných kontrolórov, vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov.
  2. Zvyšovať transparentnosť, a tým aj informovanosť verejnosti.
  3. Lebo zdravotníctvo je jeden z najväčších rezortov, točia sa v ňom každoročne miliardy eur, neplatia v ňom dostatočne pravidlá, resp. nie sú vôbec k dispozícii, existuje v ňom nezanedbateľne rozsiahla šedá zóna, panuje v ňom veľká asymetria informácií, nedostatočná konkurencia, veľký vplyv štátu a politikov, a to všetko umožňuje, aby si zainteresovaní vyberali z koláča neúmerne veľké sústa – v ekonómii sa to nazýva renta.

  • 12.10.2016

Otázka (Veronika Sokolová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v Hospodárskych novinách pripravujeme veľkú publicistickú prílohu na tému “Čo sa vlastne deje na slovenskom trhu práce?”. Chcela by som Vás preto osloviť s niekoľkými okruhmi otázok. Otázky:

  1. Máme od roku 1994 najnižšiu mieru nezamestnanosti (9,6%). Čím to je? Deje sa v súčasnosti v slovenskej ekonomike a na trhu práce niečo prelomové? Alebo je za týmto číslom iný spôsob vykazovania nezamestnanosti? Ako sa to dá vysvetliť?
  2. Cieľom tejto vlády v oblasti zamestnanosti je podporou hospodárskeho rastu vytvoriť ďalších 100 000 pracovných miest a znížiť nezamestnanosť pod hranicu 10%. Je tento cieľ z pohľadu dnešnej situácie na trhu práce odvážny, alebo naopak málo ambiciózny? Bol počet “nastavený” dobre? Dalo by sa ešte viac/menej?
  3. Veľké podniky a korporácie ako Volkswagen a Dopravný podnik hľadajú ľudí prostredníctvom kampaní, kde im ponúkajú rôzne nástupné benefity, vyššie platy ako starým zamestnancom a iné výhody. Zároveň sú často dotované aj štátom.
    Na druhej strane sú tu ale menšie podniky a rodinné firmy napr. v regiónoch, ktoré zrejme nemajú také možnosti ako veľké automobilky či reťazce. Ako vnímate tento nepomer? je správne, že veľké firmy majú vďaka dotáciám možnosti preplatiť zamestnancov z malých firiem? Sú aspoň nejaké legislatívne/byrokratické obmedzenia, ktorých odstránenie by práve týmto menším firmám pomohlo v ich situácii zamestnávať? Môžete uviesť príklady?
  4. Podľa ekonómov je problémom Slovenska najmä dlhodobá nezamestnanosť, nezamestnanosť ľudí s nízkou kvalifikáciou a nezamestnanosť mladých. Akú úlohu hrá v tejto situácii minimálna mzda a jej zvyšovanie? Je prirýchle, kopíruje vývoj trhu práce alebo škodí? Ak áno, ako konkrétne?
  5. V minulosti minister práce Richter hovoril o sektorovej minimálnej mzde, o regionálnej minimálnej mzde ale zdá sa vláda neuvažuje. Bolo by to riešenie pre Slovensko? Ak áno/nie- prečo? Existuje iný spôsob ako uľahčiť situáciu zamestnávateľom v regiónoch?
  6. Hovorí sa o nezamestnanosti mladých, ktorú máme jednu z najhorších v EÚ. Neškodí mladým, keď sa neustále reguluje práca na dohodu, keďže tento úväzok využívajú? Nestrácajú možnosť získavať pracovné návyky? Ako inak sa im dá pomôcť? Je duálne vzdelávanie riešením tohto problému podľa vás?
  7. Slovensko prešlo zavedením aktivačných príspevkov (II. Dzurindova vláda) niekoľkými novelami Zákoníka práce, zavedením sociálnych podnikov (I. Ficova vláda), prijímaním eurofondov z Operačných programov, rôzne sa upravovali podmienky výpovednej lehoty, dohôd a pod. Môžete vymenovať 2 opatrenia alebo reformy, ktoré boli podľa vás najviac užitočne pre trh práce a ktoré boli naopak najviac škodlivé a prečo?
  8. Je niečo, čo som sa neopýtala ale považujete to za dôležité v súvislosti so stavom trhu práce na Slovensku? (štatistiky, porovnanie so zahraničím a pod.)

Odpoveď Jána Kovalčíka:

  1. Nemáme, v druhej polovici roku 2008 bola ešte nižšia, nástup krízy ju však od roku 2009 opäť vystrelil nahor
  2. Zníženie miery nezamestnanosti pod 10 % bolo istých už v čase, keď vláda písala svoj program. 100-tis. pracovných miest je odvážnejší ale nevhodný cieľ, lebo nie je v rukách vlády – môže sa dosiahnuť aj bez výrazného prispenia vlády (ak porastie ekonomika EÚ) ale aj nedosiahnuť napriek dobrej politike vlády (ak v EÚ príde recesia). Vláda by nemala sľubovať tvorbu pracovných miest ale zlepšovanie podmienok na to, aby ich vytvárali podnikatelia. Vhodnejším cieľom, ktorého dosiahnutie je plne v rukách vlády, by mohlo byť napríklad zníženie počtu administratívnych úkonov vyžadovaných štátom od podnikateľov pri zamestnaní 1 zamestnanca. Alebo zavedenie merania a zverejňovania pridanej hodnoty škôl, aby si deti a ich rodičia ľahšie mohli zvoliť školu, ktorá výrazne zvyšuje šance mladých ľudí uspieť na trhu práce (vysoká nezamestnanosť mladých je stále vážny problém).
  3. Nepovažujem za správne, že štát rôznymi formami otvorenej i skrytej štátnej pomoci výrazne dotuje pracovné miesta u vybraných investorov. Je ich množstvo, rôzne združenia podnikateľov poukazujú na konkrétne absurdnosti, žiaľ nemáme zdroje to analyzovať. Tu by mala byť aktívna vláda – mapovať a odbúravať prekážky zamestnávania pre všetkých, nie kompenzovať ich dotáciami pre vybraných investorov.
  4. Rýchle zvyšovanie minimálnej mzdy v ekonomicky slabších regiónoch ohrozuje tie pracovné miesta, ktoré už dnes balansujú na hrane ekonomickej udržateľnosti. A tiež znižuje novú ponuku práce pre ľudí s nízkou kvalifikáciou a obmedzenými zručnosťami.
  5. Veľké regionálne rozdiely v rámci Slovenska sú fakt. Nemal by sa ignorovať, je namieste ho zohľadniť aj stanovaním rôznych úrovní minimálnej mzdy. Rovnaká minimálna mzda platy v regiónoch nevyrovná, naopak chudobných regiónom môže ešte viac poškodiť – práve tam najčastejšie hrozí, že najmenej zarábajúci nezískajú zvýšenú mzdu ale prídu o prácu. Najmä obmedziť nadmernú byrokraciu spojenú so zamestnávaním, časté zmeny zákonov a iných predpisov. A tiež minimalizovať hrozby neprimerane vysokých postihov za nesplnenie niektorej z množstva povinností (aj keď sa uplatňujú málo, znamenajú pre podnikateľov neistotu pre prípad, ak niečo neustriehnu).
  6. Duálne vzdelávanie sa na Slovensku dlho zanedbávalo, aktuálne sa naopak až nezdravo velebí. Nie je to všeliek, má svoje limity aj riziká, ktoré by sa mali brať do úvahy. Širšie prínosy za menej peňazí by malo dôsledné prepájanie a zverejňovanie informácií o úspešnosti (aj platoch) absolventov jednotlivých škôl. Kvalitné a v praxi využiteľné vzdelanie je dôležité, ak chceme zvyšovať zamestnanosť mladých. Čo najkomplexnejšie porovnávanie škôl podľa úspešnosti absolventov by preto malo byť samozrejmosťou.
  7. Jasne najužitočnejšia bola reforma Zákonníka práce z roku 2003, ktorá priniesla pružnejšie pravidlá zamestnávania, nižšie náklady na prepúšťanie, slabšie odbory i ďalšie nepopulárne zmeny. A hlavne výsledky, z ktorých ťažili aj mnohí kritici tejto reformy. Spolu so vstupom Slovenska do EÚ od roku 2004 i ďalšími reformami prispel pružnejší Zákonník práce k výraznému zníženiu miery nezamestnanosti z cca 18 % na polovicu (9% v druhom polroku 2008). Našťastie podobne zásadné škodlivé opatrenie sme tu asi nemali. Žiaľ, celý rad zmien legislatívy ovplyvňujúcej zamestnávanie ľudí – často populistických a prakticky nedomyslených – v súhrne pôsobí na trh práce výrazne škodlivo. Aj preto pokles nezamestnanosti na Slovensku v tomto desaťročí nebol taký rýchly ako po veľkej reforme, ktorá krajinu pred vyše desaťročím naštartovala k rekordným rastom HDP i zamestnanosti.
  8. Dávam Vám do pozornosti výstupy zo seminárov k zamestnanosti, ktoré INEKO pred časom organizovalo spolu so Zastúpením EK na Slovensku: http://www.ineko.sk/projekty/ako-znizit-nezamestnanost. http://www.ineko.sk/projekty/ako-udrzatelne-zvysovat-zamestnanost

  • 12.10.2016

Otázka (Igor Stupňan, Pravda)
Dobrý deň, chcem sa spýtať, ako vnímate dnešné rozhodnutie parlamentu, že na posledné dva mesiace roka sa zvýši platba štátu za jeho poistencov z 4,3 na 4,96
percenta? “Vzhľadom na to, že očakávaný dopad odvodovej odpočítateľnej položky bol
vyšší, ako sa pôvodne odhadovalo, dochádza k dofinancovaniu systému o 35
miliónov eur,” píše sa v tejto súvislosti v pozmeňujúcom návrhu. K podobnej situácii došlo aj vlani, keď sa zvýšilo percento platieb za poistencov štátu na posledné dva mesiace na 5,85. Pokiaľ ide o rok 2017, aký vývoj očakávate v súvislosti s platbami štátu za ekonomicky neaktívnych ľudí?

Odpoveď Dušana Zachara:
Oveľa dôležitejšie ako debatovanie a “handrkovanie” sa o výške peňazí v rozpočte pre zdravotníctvo považujem to, akú zdravotnú starostlivosť za tieto verejné peniaze dostávame, s akými výsledkami, akej kvality, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti a pod.

Pre posudzovanie výšky verejných zdrojov plynúcich do zdravotníctva je dôležitý pohľad na vývoj celkových príjmov vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré kontinuálne stúpajú, a nie sa zameriavať oddelene len na jednu, menšiu časť zdrojov v zdravotníctve, ktorá medziročne často kolíše (aj pre pohyby v nezamestnanosti) a putuje do systému zo štátneho rozpočtu. Preto je možné konštatovať, že aj budúci rok bude slovenské zdravotníctvo disponovať s mierne väčším celkovým objemom prostriedkov, ako bolo plánované na tento rok. Čiže celkové zdroje v zdravotníctve budú rásť.

  • 11.10.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, v kontexte stále nedošetrenej kauzy piešťanského CT a vyplávania ďalších predražených tendrov na zdravotnícku techniku (CT) v žilinskej župe a v banskobystrickej nemocnici (CT a USG) v kontraste s trestným stíhaním pri braní úplatkov lekárov (naposledy Šálek a jeho 50 eur) by sme chceli napísať článok o tom, prečo sa na Slovensku v zdravotníctve chytajú len malé ryby a veľké kauzy zostávajú nepotrestané, nanajvyš sú ich aktéri odvolaní.

  • Zaujímal by ma preto Váš názor na to, prečo sa podľa vás v zdravotníctve u nás trestá len malá korupcia a veľká ide do stratena?
  • V čom je podľa vás problém a čo by sa s tým dalo urobiť?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je to aj preto, že pri veľkých kauzách ide o väčšie peniaze, o potenciálne väčšiu sankciu, a preto sú aktéri takýchto káuz obozretnejší, sú ochotní “investovať” viac peňazí, svojho času, know-how a použiť oveľa viac vysokopostavených kontaktov za účelom zakrytia kauzy a pod. Často bránia k úspešnému vyšetreniu takýchto káuz aj mnohé prepojenia a konflikty záujmov zainteresovaných a relatívny nedostatok odvážnych a čestných kontrolórov, vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov.

  • 10.10.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Poslanec Beblavý prišiel s odhalením ďalšieho predraženého CT prístroja.

  • Aké opatrenia by pomohli, aby sa v zdravotníctve dalo takýmto predraženým nákupom predísť?
  • Pomôže ministrove plánované centrálne nakupovanie?
  • Neviete o nejakom dôvode, prečo sa vlastne zdravotnícka technika nenakupovala cez elektronické trhovisko, tým by sa nedalo takýmto predraženým nákupom predísť?

Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, dočasne môže centrálne nakupovanie CT-prístrojov priniesť obmedzenie výrazne predražených nákupov, najmä v súčasnej situácii. Ďalším opatrením, ktoré obmedzuje nehospodárnosti pri nákupoch, je zvýšenie transparentnosti napríklad zverejňovaním zmlúv, porovnávaním cien, vrátane tých zo zahraničia, vypracovanie nejakých guidelines s best practices pre verejných obstarávateľov a vyvodzovanie osobnej zodpovednosti pri nehospodárnom nakladaní s verejnými prostriedkami.

  • 10.10.2016

Otázka (Kristína Juričková, RTVS)
Dobrý deň, zo záverečnej správy revízie výdavkov na dopravu vyplýva, že štát prevádzkuje vyše 300km železničných tratí neefektívne. Analytici ministerstva financií odporúčajú trate buď predať, prioritne VÚCkam, zrušiť ich alebo zvýšiť ich atraktivitu pre cestujúcich v prípade tratí využívaných na osobnú dopravu.

  1. Ku ktorému variantu by sa podľa Vás malo prikloniť ministerstvo?
  2. Akými spôsobmi by sa dali tieto málo využívané trate zatraktívniť pre cestujúcu verejnosť ?
  3. Malo by sa podľa Vás ministerstvo snažiť o zachovanie tratí, ktoré slúžia len na nákladnú prepravu?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Netreba hľadať paušálne rovnaké riešenie pre všetkých 300 km najslabšie využívaných tratí. Skôr si to žiada stanoviť postup a pravidlá, za akých môžu tieto trate dostať ešte poslednú šancu v rámci siete ŽSR alebo byť ponúknuté iným záujemcom. Kde sa nenájde perspektívne využitie trate pre železnicu, mala by sa ponúknuť na iné dopravné využitie. Najčastejšie ním môže byť výstavba cyklocesty, keďže v ponuke ciest pre cyklistov s vylúčením motorovej dopravy Slovensko výrazne zaostáva (a ich rozvoj naráža na rozdrobenosť vlastníctva pozemkov, čo je problém, ktorý pri využití trás po rušených železniciach odpadá).

Dôležité je, aby sa po rokoch odsúvania tento problém naozaj začal systematicky riešiť. Lebo prežívanie tratí bez perspektívy iba zbytočne odčerpáva zdroje potrebné inde a zároveň blokuje potenciál iného využitia v doprave či v cestovnom ruchu.

  • 7.10.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň pán Zachar, robili sme si v SME prieskum o tom, koľko platia za ukončenú hospitalizáciu jednotlivé poisťovne vo vybraných nemocniciach. Chceli sme si tým overiť, že či je pravda, že Dôvera preferuje nemocnice Svetu zdravia. V prílohe Vám posielam tabuľky s ukončenou hospitalizáciou od VšZP a Union, zachvíľu mi príde aj Dôvera, tak Vám ju prepošlem. Porovnávali sme ukončené hospitalizácie v týchto nemocniciach:
Svet zdravia: Spišská Nová Ves, Michalovce, Galanta, Partizánske
Agel: Komárno, Zvolen, Levoča, Bánovce nad Bebravou
Ostatné regionálne – výber: Bardejov, Brezno, Piešťany, Dolný Kubín.
Zbežne to vyzerá, aj podľa toho, čo som videl v Dôvere, že rozdiely nie sú jednoznačné v prospech jednej skupiny nemocníc a rozdiely sú nanajvýš rádovo v desiatkach eur.

  • Zaujímal by ma Váš názor, či takéto rozdiely (rádovo v desiatkach eur) sú prípustné alebo nie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Rozdiely v zmluvných cenách sú prirodzeným javom voľnej tvorby cien medzi poskytovateľmi a poisťovňami. V ideálnom stave by mali reflektovať úroveň kvality poskytovaných zdravotných služieb nemocníc, ktoré si poisťovne objednávajú pre svojich poistencov.
Pre presnejšie porovnanie by však bolo oveľa vhodnejšie pozrieť sa na celkové skutočné finančné toky, ktoré smerujú od poisťovne k poskytovateľovi, nakoľko často zahŕňajú aj platby nad rámec zmlúv, takže ich nie je napriek zverejneniu zmlúv vidno.
Pri súčasnom mechanizme platieb za ústavnú zdravotnú starostlivosť sa tiež často stáva, že poisťovňa pri jednej špecializácii dohodne s poskytovateľom nižšiu cenu, ktorá je však vykompenzovaná vyššou cenou pri inej odbornosti, keďže pre nemocnicu je kľúčový celkový objem peňazí, ktorý dostane od poisťovne. Preto môže byť porovnateľnosť zmluvných cien za hospitalizáciu pri vybraných odbornostiach limitovaná touto nepresnosťou.

  • 7.10.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Ministri zdravotníctva krajín EÚ rokovali aj o možnej spoločnej metodike v oblasti očkovania. Rôzne krajiny totiž majú rôzne podmienky na očkovanie, niekde je povinné, niekde dobrovoľné, niekde iné choroby. V dôsledku globalizácie, ale napríklad aj uvoľnením pohybu čisto len v schengenskom priestore, sa však môže stať, že sa budú prenášať aj niektoré choroby.

  • Bolo by teda lepšie, keby sa harmonizovala metodika na vakcináciu pre krajiny Európskej únie?
  • Je vôbec možné to zosúladiť, aby sa očkovalo vo všetkých krajinách proti tým istým chorobám?
  • A nie je to zbytočné, keďže do Európy prichádzajú aj ľudia, ktorí nepochádzajú z krajín EÚ?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že by to malo ostať na dobrovoľnej spolupráci medzi členskými štátmi. Je aj v ich záujme, aby medzi sebou spolupracovali a evolučne reagovali na zdravotné problémy, ktoré nepoznajú hranice. Ale celoplošná EÚ-harmonizácia nemusí byť tým najefektívnejším riešením.

  • 7.10.2016

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosím vás o stanovisko. Včera v parlamente cez sociálny výbor presadil Vážny. Ide o zmenu vymeriavacieho základu pre poistné do Sociálnej poisťovne aj zmenu denného základu na nemocenskú.

  1. Ako hodnotíte zmenu vymeriavacieho základu pre poistné, teda zvýšenie jeho maximálnej výšky?
  2. Je toto podľa vás správny spôsob, ako naliať do Sociálnej poisťovne ďalšie peniaze?
  3. Zvyšovať sa aj maximálna materská. Je to podľa vás správne? Prečo?
  4. Zvyšovať sa má aj nemocenská. Nemôže to ľudí viac motivovať k tomu, aby nepracovali a dávali sa viac na marodku?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zvysovanie hornych stropov na odvody posilni motivaciu ludi s vyssimi prijmami vyhybat sa ich plateniu. Rozdiel v relativnom zdaneni prace a kapitalu sa este viac prehlbi v neprospech prace. Inymi slovami, poberanie prijmov z kapitalu bude este vyhodnejsie oproti poberaniu prijmov z prace. Najmä zamestnanci s vyssimi prijmami budu viac motivovani poberat aspon cast prijmu napriklad na zivnost alebo eserocku. Vyhybanie sa odvodom znizi ocakavany rast prijmov Socialnej poistovne, v konecnom dosledku sa tak opatrenie moze minut zamyslanemu ucinku.

Slovensko uz v sucasnosti patri medzi staty s najstedrejsou materskou davkou. Ta sa uz dnes pohybuje na hranici cistej mzdy pred odchodom na matersku dovolenku. Snaha statu by mala byt skor zamerana na podporu pracujucich rodicov, napriklad vyraznejsim zvysenim danoveho bonusu.

  • 6.10.2016

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som Vas poprosit v rozpocte je Hodnota za peniaze, kde sa uvadza, ze UNB by mohla prepustit takmer 400 lekarov a 761 sestier, ktore su nadbytocne.

  • Chcela by som Vas poprosit, co si myslite o tychto cislach?
  • Je realne, aby nemocnica prepustila tolko ludi?
  • Preco je taka prezamestnanost v UNB?
  • Mohli by ste mi vysvetlit, preco na napriklad nemozu spojit niektore oddelenia/kliniky?

Odpoveď Dušana Zachara:

  • Viaceré analýzy aj názory prevádzkovateľov podobných nemocníc v zahraničí už ukázali, že v súčasnej UNB existuje prezamestnanosť a dobre fungujúca univerzitná nemocnica v Bratislave môže poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť s oveľa nižším počtom zamestnancov, ako je tomu v súčasnosti. K presným číslam sa neviem vyjadriť, ale ponuky uchádzačov v zmrazenom PPP tendri by naznačili, kam až možno zájsť s redukciou personálu. A tento poznatok či “know-how” už štát od nich získal.
  • Tu vidím obrovské riziko. Bezpochybne vznikne veľký odpor vnútri rezortu, od samotných zdravotníkov, odborov a bude vyvýjaný veľký tlak na politikov. Ale bez účinných racionalizačných opatrení, medzi ktoré patrí aj redukcia zamestnancov, bude verejná investícia do výstavby novej UNB jedným z posledných klincov do rakvy zadlženého slovenského verejného zdravotníctva.
    Ak by sa ale racionalizačné opatrenia podarilo presadiť, tak potom treba zároveň merať kvalitu, aby sme vedeli neskôr vyhodnotiť, ako a či sa podobné opatrenia odrazia na úrovni poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Aby náhodou neprišlo k zhoršeniu kvality.
  • Trochu odľahčene: lebo každé oddelenie, resp. klinika má svojho primára, prednostu a ich zástupcov a ich počet a vplyv by sa musel znížiť, a to nie je medzi nimi populárne. V UNB, a nielen v nej, ale tam je to najvypuklejšie, neexistujú tzv. tvrdé rozpočtové obmedzenia pri hospodárení. Výška dlhu, ako aj jeho kontinuálny rast je neudržateľný, a ako keby všetci manažéri UNB rezignovali na zmenu trendu v hospodárení a očakávajú namiesto toho pomoc od štátu. Ale táto pomoc by nemala byť bezpodmienečná a mala by byť vo forme “niečo za niečo”.

  • 6.10.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Z analýzy Hodnota za peniaze vyplýva, že optimalizáciou lôžkového fondu a počtu sestier a lekárov by sa dalo ušetriť 84 miliónov eur.

  • Čo sa dá dosiahnuť rušením neobsadzovaných lôžok?
  • Ušetrí sa na energiách, alebo aj platoch personálu, ktorý inak musí lôžka nejako okupovať?
  • Ako je možné, že analýza našla prebytok lekárov a sestier, keď komora sestier stále tvrdí, že ich je málo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Rušením lôžok sa okrem energií dá ušetriť aj na minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie, ktoré sa viažu aj na počet postelí. A nezanedbateľným faktorom môže byť aj jav, že menší počet lôžok bude tlačiť na nemocnice hospitalizovať len tých pacientov, ktorí to naozaj potrebujú a nebudú ich umelo držať na lôžku viac dní, ako je to skutočne potrebné. Čiže by sa mal znížiť umelo indukovaný dopyt po hospitalizáciách.
Komory sú záujmové profesijné organizácie, ktoré pravdepodobne nebudú nikdy presadzovať razantné racionalizačné opatrenia, ktoré by sa týkali prepúšťania zamestnancov či zvyšovania produktivity práce, nakoľko by to bolo v ich členských základňach vnímané ako veľmi nepopulárne a funkcionári komôr by týmto ohrozovali svoj mandát.

  • 5.10.2016

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o reakciu na vládou schválený návrh rozpočtu – konkrétne kapitolu zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) by malo mať v budúcom roku k dispozícií na svoje výdavky 1,37 mld. eur, V porovnaní s rozpočtom na tento rok ide o pokles, keďže výdavky pre kapitolu predstavovali 1,49 mld. eur. “My sme s ministerstvom financií diskutovali asi tri mesiace aj v rámci revízie výdavkov hodnoty za peniaze, takže rešpektujem tento návrh rozpočtu. Bude si vyžadovať významné reštrukturalizačné opatrenia,” zhodnotil po rokovaní vlády minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Poznamenal, že v návrhu rozpočtu je zahrnutý aj projekt hodnota za peniaze. “Takže sú vyčíslené šetrenia. Myslím, že je to okolo 150 miliónov eur, ktoré budeme musieť ušetriť v oblasti verejného zdravotného poistenia,” doplnil šéf rezortu zdravotníctva. Najväčšia časť výdavkov pôjde na zdravotnú starostlivosť, navrhuje sa na ňu vyčleniť 1,29 mld. eur. V tejto sume sú okrem iného zahrnuté aj platby za poistencov štátu, tie však nie sú v návrhu špecifikované. Na dobudovanie a inováciu záchrannej zdravotnej služby by malo ísť 14,26 mil. eur. Ďalšie peniaze majú smerovať na tvorbu a implementáciu politík, konkrétne sa navrhuje čiastka 45,26 mil. eur. Na prevenciu a ochranu zdravia sa predpokladá suma 32,62 mil. eur. Príjmy ministerstva sú rozpočtované na 34,96 mil. eur, čo je nárast oproti schválenému rozpočtu na tento rok, kde boli príjmy rezortu vo výške 34,47 mil. eur.

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre posudzovanie výšky verejných zdrojov plynúcich do zdravotníctva je dôležitý pohľad na vývoj celkových príjmov vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré kontinuálne stúpajú. Budúci rok nebude výnimkou. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že aj budúci rok bude slovenské zdravotníctvo disponovať s mierne väčším objemom verejných prostriedkov, ako bolo plánované na tento rok. Pre komplexný pohľad nie je až tak dôležité, či bude štát za svojich poistencov platiť menej (preto pokles zdrojov v kapitole MZ SR), ale či celkové zdroje budú rásť a tie rastú. V dôsledku rastu ekonomiky a znižovania nezamestnanosti totižto klesá počet poistencov štátu, a teda vzniká zo strany štátu nižšia potreba platieb za svojich poistencov a zároveň ekonomicky aktívni občania odvádzajú viac do zdravotného poistenia, čo kompenzuje nižšiu platbu štátu.

Ale oveľa kľúčovejšie ako sólo debata o výške peňazí je to, akú zdravotnú starostlivosť za tieto verejné peniaze dostávame, s akými výsledkami, akej kvality, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti a pod.

  • 5.10.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, nakoľko včera nešla tá nová nemocnica do vydania, chcel by som dnes k nej dorobiť ešte jeden text s pracovným názvom: Kto bude pykať za spackanú Patrónku? A v tejto súvislosti by ma na túto situáciu zaujímal váš názor. Z vyjadrení ministra zdravotníctva Tomáša Druckera zo stretnutia s novinármi minulý týždeň je zrejmé, že PPP projekt na výstavbu a financovanie novej nemocnice, tak ako bol pripravený za minulej vlády je prakticky nezrealizovateľný. Zaujímal by ma váš názor na to, či a ak áno, kto by podľa vás mal pykať (sorry za bulvárne sloveso) za zlyhanie PPP projektu a či by malo ministerstvo niekomu zosobniť tých vyše 3,5 milióna eur, čo bolo minuté na analýzy a poradenstvo (štúdia uskutočniteľnosti 864-tisíc eur a poradenstvo pri obstarávaní 2,7 milióna eur)?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pokým minister Drucker nepredloží hodnovernú analýzu, nie je možné hodnotiť ani jeho tvrdenie, že PPP projekt minulej vlády bol nerealizovateľný a navyše dovtedy sa potom nedá vylúčiť, že akékoľvek aktuálne rozhodnutie ohľadne novej UNB je politickým rozhodnutím, a nie kvalifikovaným rozhodnutím odôvodneným odbornými argumentami.

  • 5.10.2016

Otázka (Viera Ružinská, Plus 1 deň)
Dobrý deň, vláda dnes schvaľuje rozpočet na rok 2017. Podľa návrhu rozpočtu má rezort zdravotníctva dostať budúci rok o 120 miliónov eur menej. Chcela by som sa Vás spýtať, prečo štát šetrí na najkritickejšom rezorte?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre posudzovanie výšky verejných zdrojov plynúcich do zdravotníctva je dôležitý pohľad na vývoj celkových príjmov vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré kontinuálne stúpajú. Budúci rok nebude výnimkou. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že aj budúci rok bude slovenské zdravotníctvo disponovať s mierne väčším objemom verejných prostriedkov, ako bolo plánované na tento rok. Pre komplexný pohľad nie je až tak dôležité, či bude štát za svojich poistencov platiť menej (preto pokles zdrojov v kapitole MZ SR), ale či celkové zdroje budú rásť a tie rastú. V dôsledku rastu ekonomiky a znižovania nezamestnanosti totižto klesá počet poistencov štátu, a teda vzniká zo strany štátu nižšia potreba platieb za svojich poistencov a zároveň ekonomicky aktívni občania odvádzajú viac do zdravotného poistenia, čo kompenzuje nižšiu platbu štátu.

Ale oveľa kľúčovejšie ako sólo debata o výške peňazí je to, akú zdravotnú starostlivosť za tieto verejné peniaze dostávame, s akými výsledkami, akej kvality, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti a pod.

  • 5.10.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Minister Drucker dnes predloží na vláde návrh zmeny zákona o zdravotnej pracovnej službe, čím zamestnávateľom ušetrí balík peňazí.

  • Aké sú podľa vás najväčšie problémy pracovnej zdravotnej služby v súčasnosti?
  • Nie je v niektorých nerizikových povolaniach zbytočná?
  • Nekryje sa napríklad s preventívnymi prehliadkami o všeobecného lekára, ktoré bývajú hradené z verejného zdravotného poistenia?
  • Mali by sa prehodnotiť kategórie povolaní, pre ktoré je zdravotná pracovná služba povinná?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pracovná zdravotná služba by mala existovať na dobrovoľnej báze. V opačnom prípade predstavuje najmä pre malých a stredných podnikateľov a nízkorizikové povolania nezanedbateľnú finančnú, časovú a administratívnu záťaž, ktorá zbytočne predražuje zamestnávanie ludí, a vytvára tak bariéry pre rozvoj podnikania a trhu práce.

Povinné preventívne lekárske prehliadky hradené zamestnávateľmi a pracovná zdravotná služba by sa určite nemali týkať aspoň pracovníkov zaradených do najmenej rizikových kategórií I. a II., lebo to pre nich nepredstavuje signifikantný prínos a naopak neúmerne navyšuje zamestnávateľom neproduktívnu administratívnu záťaž.

  • 4.10.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na túto vec:

  • Čo hovoríte na to, že v Bratislave by mali nakoniec byť zrejme postavené dve nové nemocnice? Jedna štátna nUNB na Rászoschoch alebo v Ružinove (prestavba a prístavba aktuálnej nemocnice) a druhú by pri nákupnom centre v Boroch mala postaviť Penta.

Odpoveď Dušana Zachara:
Kľúčové je, aby v prípade toho, ak si súkromník bude nárokovať nejakú garanciu kontraktu so VšZP, alebo garanciu dopytu – napr. zatvorením Kramárov a presunutím výkonov do svojej nemocnice, alebo akékoľvek iné zvýhodnenie, aby bola vypísaná riadna transparentná súťaž na takúto investíciu, do ktorej by sa mohli prihlásiť viacerí uchádzači.

  • 4.10.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Nedostatok liekov je celoeurópskym problémom posledných rokov, rokujú o ňom aj ministri zdravotníctva EÚ v rámci predsedníctva.

  • Čo môže nedostatok liekov v EÚ spôsobovať?
  • Na Slovensku je problém napríklad s reexportom, je to problém aj inde?
  • Alebo sú iné dôvody, prečo lieky vo viacerých krajinách chýbajú?
  • A kde v celom to dodávateľskom reťazci to vlastne viazne?
  • A existuje spôsob, ako takýmto problémom zabrániť do budúcnosti?

Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem, či tu máme celoeurópsky nedostatok liekov, alebo “len” bohatneme, a tým máme väčšie možnosti a nároky na zdravotníctvo, a preto citlivejšie vnímame akýkoľvek, hoci aj len dočasný, nedostatok liekov.
Dôvodom nedostatku liekov nebýva často primárne reexport, ale môžu to byť napríklad problémy vo výrobnom procese, nedostatky v akosti liekov a z toho vyplývajúce sťahovanie liekov z distribúcie, taktické obmedzovanie dodávok zo strany výrobcov, bežné obchodno-dodávateľské komplikácie medzi výrobcami, distribútormi a lekárňami a podobne.
Je pravdou, že problém reexportu spomínajú viaceré krajiny, ktoré svojou reguláciou cien, napr. prísnym referencovaním, spôsobujú na domácom trhu také nízke ceny, ktoré motivujú distribútorov ich vyvážať do krajín s vyššími cenami.

  • 30.9.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, Minister zdravotníctva Tomáš Drucker sa v utorok na raňajkách s novinármi vyjadril, že MZ SR rozmýšľa o tom, žeby schválilo na preplácanie aj lieky, ktoré nespĺňajú nákladovú efektivitu, aby mohli byť prístupné pacientom, ktorých ich potrebujú. Tí by si podľa neho zaplatili len rozdiel medzi tým, čo by za liek zaplatila zdravotná poisťovňa a jeho skutočnou cenou. Otázky:

  1. Čo si myslíte o takomto návrhu? Vidíte nejaké riziká? Ak áno, aké?
  2. Je podľa vás možné, že by takýmto spôsobom mohli mať pacienti lepší prístup k inovatívnym liekom?

Odpoveď Dušana Zachara:
Kľúčové je, aby výška úhrady zdravotnej poisťovne za liek, hoci by bola aj len čiastočná, spĺňala parametre užitočnosti liečby definované v našej legislatíve prostredníctvom QALY. Ak totiž budeme z verejného zdravotného poistenia preplácať drahé lieky, ktoré majú relatívne malú účinnosť v takej výške, že náklady na získané roky života v štandardizovanej kvalite presiahnú hranicu, na ktorej sa dohodla spoločnosť, že je ochotná a schopná ufinancovať, tak táto neefektívnosť bude veľmi zjednodušene znamenať, že nepomôžeme dvom pacientom, ale len jednému.

  • 29.9.2016

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, denník Pravda informoval o tom, že na ministerstve práce prebieha diskusia o znížení odvodov živnostníkov ako aj dohodárov.

  1. Čo na tento návrh hovoríte? Myslíte, že je potrebné znižovať dohodárom odvody? Ak áno, prečo?
  2. Je potrebné znižovať odvody pre živnosntíkov? Prečo?
  3. Kde je primeraná hranica, na platenie odvodov pre tieto dve skupiny?

Odpoveď Petra Goliaša:
S cielom zvysit zamestnanost by vlada mala znizit odvody pre ludi s nizkym prijmom – dohodarov, zivnostnikov aj zamestnancov. Vysoka odvodova zataz je pre nich barierou pri vstupe na pracovny trh. Ulava by mala klesat s rastucim prijmom. Prihliadat treba na subeh roznych foriem prijmov, aby sa ulava nezneuzivala. Nastavenie hranic a velkosti ulavy zavisi najmä od dopadu na verejne financie.

Vlada by tiez mala posilnit subeh socialnych davok a prijmu z prace tak, aby sa aj pri nizkych prijmoch viac oplatilo legalne pracovat. Ak clovek straca davky prilis rychlo, nie je motivovany zarabat legalne prijmy a radsej pracuje nacierno alebo vobec.

  • 28.9.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Na Slovensku je viac ako 100 pohotovostí a zo zákona ich má byť 50, minister Drucker sa rozhodol niektoré zrušiť, aby sme sa priblížili zákonnému počtu.

  • Prečo je problém, keď je viac pohotovostí, ako zákon káže?
  • Je problém v ich financovaní, že sú drahé a poisťovne na to nemajú?
  • Z toho dôvodu sa hovorí aj o zmene financovania, že by sa možno mali platiť ako záchranky, ktoré majú paušál?
  • Myslíte si, že existuje nejaký kľúč, podľa ktorého sa dá postupovať pri výbere, ktoré pohotovosti zrušiť?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zamýšľané kroky MZ SR ohľadne optimalizácie siete poskytovateľov lekárskej služby prvej pomoci (LSPP, resp. pohotovosti) sú logickým a legitímnym krokom, ktorý reaguje na problémy pohotovostí.

Problém LSPP spočíva vo viacerých veciach: štátom regulované platby, nízke platby lekárom slúžiacim na pohotovosti, zákonná povinnosť pre ambulantných lekárov zúčastňovať sa LSPP, nerovný právny vzťah – súkromník – lekár vs. súkromný poskytovateľ LSPP, otázna motivácia a kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti v rámci LSPP, nedostatočné prístrojové vybavenie amnulancií, slabšia návštevnosť v neskorých nočných hodinách.

Riešením by mohlo byť prehodnotenie a stanovenie minimálnej sieťe LSPP, ktorá bude okrem spádovosti brať ohľad aj na časovú dostupnosť pre pacienta, netrvať na poskytovaní non-stop LSPP počas celej noci, zároveň ale sieť LSPP skoordinovať s bodmi záchraniek a urgentnými príjmami nemocníc, aby mali pacienti dostupnú nepretržitú zdravotnú starostlivosť, odstrániť štátnu cenovú reguláciu a preniesť zodpovednosť za naplnenie minimálnej siete zo žúp na zdravotné poisťovne, ktoré by si dohadovali zmluvy a cenové podmienky buď s poskytovateľmi LSPP alebo aj priamo s lekármi, ktorým by to mohlo viac vyhovovať, keďže by mohli dostať vyššiu úhradu od poisťovní.

  • 27.9.2016

Otázka (Monika Toporcerová, Plus Jeden Deň)
Dobry den prajem, posielam avizovane otazky

  1. Na ministerstve zdravotnictva sa diskutuje o novych, resp. staronovych poplatkoch. Súhlasíte s opätovným zavedením niektorých poplatkov (za prednostné vyšetrenie, za návštevu ambulancie, za hospitalizaciu)?
  2. Pacienti hovoria, že podľa ústavy majú nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a veľká časť je proti platbám. Aká je teda pravda o bezplatnom zdravotníctve?
  3. Ďalšia skupina pacientov hovorí, že by boli ochotní si priplatiť, ale nie horibilné sumy. Aká výška poplatku napr. za prednostné vyšetrenie by bola podľa vášho názoru sociálne únosná?
  4. Podľa štatistík chodíme k lekárom často, každý Slovák v priemere 12-krát ročne. Môžu poplatky odradiť hypochondrov od návštevy lekára? Neodradia skôr seniorov a sociálne slabšie skupiny obyvateľov?
  5. Považujete za reálne, aby tretia vláda Roberta Fica zaviedla poplatky, ktoré v minulosti zrušila? (2006 – Zajacove 20-korunáčky, poplatok za hospitalizáciu, 2015 – poplatok za prednostné vyšetrenie atď)

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Áno, súhlasím so sociálne únosnými regulačnými poplatkami, ktoré budú obmedzovať zbytočnú spotrebu zdravotníckych služieb, budú zvyšovať efektívnosť a zároveň nebudú znižovať dostupnosť pre pacientov.
  2. Pravda je, že ani dnes nie je slovenské zdravotníctvo bezplatné, ale často sú rôzne platby neodôvodnené, nedeklarované, polooficiálne alebo až korupčného charakteru. Preto je nutné urobiť v nich poriadok, aby pacienti vedeli, na čom sú, lekári tieto príjmy zdaňovali a nemali z nich profit len vybrané skupiny, ale celý systém.
  3. To je individuálne, neviem Vám na to odpovedať, ale nedávna história nám ukázala v akých regiónoch je zhruba aká “trhová” cena týchto poplatkov. V každom prípade treba zaviesť ochranný horný strop pre sociálne odkázaných, aby ich poplatky neodrádzali od potrebnej návštevy lekára, lebo v konečnom dôsledku by potom zhoršenie zdravotného stavu týchto osôb bolo pre systém oveľa nákladnejšie.
  4. viď odpovede vyššie
  5. Pravdepodobne vznikne klasický odpor voči poplatkom, avšak časť verejnosti bude chcieť radšej platiť v zdravotníctve na základe jasných pravidiel a oficiálne na úkor netransparentných a neoficiálnych platieb, a preto sa možno aj s ich podporou niektoré poplatky presadia.

  • 26.9.2016

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky.
Vcera TV Markiza odvysielala reportaz, v ktorej minister dopravy Arpad Ersek povedal, ze usek D1 Presov, zapad – Presov, juh posudit cez Hodnotu za peniaze.

  • Ako toto rozhodnutie vnimate?
  • Do akej miery by mal minister k tomuto kroku pristupit aj pri useku D3 Cadca, Bukov – Svrcinovec?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Oceňujeme takéto rozhodnutie. Je síce nepopulárne ale zodpovedné. Exminister Brecely a štátny tajomník Stromček sa posúdeniu najväčších už pripravených projektov bránili a radšej si presadili výnimku z posúdenia hodnoty za peniaze. Verejnosti však už nepriznali chyby v príprave, ktoré namieta Európska komisia. Zatajili aj fakt, že sotva 8-kilometrový úsek D1 odvedie z Prešova len málo vozidiel a že na odklon hlavného prúdu kamiónov z mesta by pri doteraz sľubovaných riešeniach s tromi tunelmi rezort dopravy potreboval až 900 miliónov eur, ktoré zrejme ešte veľa rokov nenájde. Pritom nemalú časť dopravných problémov v Prešove by ani celý luxusný obchvat nevyriešil.

Ak minister Ersék strkanie hlavy do piesku odmietne, paradoxne bude čeliť tlakom z regiónu i od politických špičiek v Bratislave lobujúcich za lukratívne zákazky pre stavbárov. Rozhodne by však mal mať spojenca v ministrovi financií, ktorému ponúka príležitosť demonštrovať praktické prínosy projektu revízie výdavkov. Podľa doterajších analýz INEKO sa Prešovu dá v doprave pomôcť podstatne skôr a obchvat následne dotiahnuť vo variante, ktorý ušetrí stovky miliónov eur. Tie sa dajú využiť na ďalšie dopravné riešenia potreby, z ktorých môže mať osoh celé východné Slovensko.

Poctivé posúdenie primeranosti projektu by ministra malo zaujímať aj tu. Je škoda, že pre odpor minulého vedenia rezortu sa stratil čas a doteraz nemáme jasné vysvetlenie, prečo má ísť o zrejme najdrahší netunelový úsek diaľnice v Európe (v prepočte na kilometer).

  • 26.9.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Pracovná skupina zvažuje aj návrat poplatkov pri vstupe do ambulancie, namiesto dvadsaťkorunáčky by to bolo jedno euro. V roku 2003, keď sa zaviedla Zajacova dvadsaťkorunáčka, klesol počet návštev u lekára.

  • Myslíte si, že by teda jednoeurový poplatok mohol aj v súčasnosti odbúrať zbytočné návštevy lekára?
  • Že by si ľudia rozmysleli, či tam naozaj idú, a tým pádom by lekár mal viac času venovať sa pacientom, ktorí pomoc naozaj potrebujú?
  • Uvažuje sa aj o zvýšení poplatkov za lekársku službu prvej pomoci. Ako sa menil tento poplatok za Rudolfa Zajaca?
  • Zvykli pred zavedením poplatku ľudia chodiť na pohotovosť s banalitami, ktoré mohli riešiť aj u všeobecného lekára, ale nechcelo sa im tam ísť cez deň, keď bolo treba odbehnúť z práce?

Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, tieto poplatky majú okrem iných funkcií aj relatívne nezanedbateľný regulačný charakter, ktorý by mohol odstrihnúť tie najvypuklejšie zbytočné návštevy u lekára, resp. obchádzanie štandardnej návštevy lekára cez deň návštevou urgentných príjmov a pohotovostí v noci, kedy sa nemusí dlho čakať. Aby poplatky neodradili pacientov s nižšími príjmami a aby si mohli návštevu lekára pri zdravotných problémoch dovoliť, treba pri zavádzaní poplatkov myslieť na stanovenie ochranného stropu pre sociálne odkázaných.

  • 23.9.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Mám takú informáciu, že minister Drucker sa stretol s vuckami a aj so Slovenskej lekárskou komorou a riešili zavedenie poplatkov v zdravotníctve. Diskutovalo sa o týchto piatich, ale vraj schvália len niektoré z nich:

1. objednanie na konkrétny čas
2. zvýšenie poplatkov za lekársku službu prvej pomoci a ústavná pohotovostná služba
3. vytvoriť pozitívny zoznam, to, čo nehradí poistenie, sa dá do zoznamu, napr. otec pri pôrode
4. manažment pacienta za návštevu ambulancie (20 Sk, 1 euro)
5. poplatok za hospitalizáciu

  • Ktoré z týchto poplatkov sú podľa vás najlepším riešením a mohli by pomôcť zdravotníctvu pozbierať sa nielen z finančnej krízy, ale aj zlepšiť efektivitu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem zostaviť rebríček z navrhovaných poplatkov, všetky sa mi zdajú zmysluplné a mohli by byť prijaté. Vidím tam zavedenie regulačných paušálnych poplatkov, ktoré sú podobné tým, aké boli zavedené za ministra Zajaca. Takisto je dôležité vytvoriť pozitívny zoznam, kde bude explicitne uvedené, ktoré poplatky budú môcť byť vyberané od pacientov. Čo nebude na zozname, nebude sa môcť vyberať. Zvýši to istotu pacientov, poriadok v systéme a predvídateľnosť vyberania poplatkov. Okrem príjmu z poplatkov pre prevádzku poskytovateľov zvyšujú viaceré z nich efektívnosť, pričom obmedzujú zbytočný (umelo generovaný) dopyt po zdravotníckych službách, vrátane ich zneužívania a duplicity.
Pri zavádzaní poplatkov však treba myslieť aj na stanovenie ochranného stropu pre sociálne odkázaných.

  • 22.9.2016

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, MZ potvrdilo, ze nebude stavat novu UNB na patronke, ale bud na Razsochach alebo v ruzinove.

  • Chcela som vas pprosit o kratku reakciu (kedze ma tlaci cas) ako to hodnotite?
  • Ci je dobre, aby to nebolo na patronke a preco a ktora lokalita je podla vas lepsia?

Odpoveď Dušana Zachara:
Tak ako neexistovala pri zvolení lokality Patrónka poriadna analýza, prečo bolo vybraté práve toto miesto, ktoré malo svoje limity, nemáme vedomosť ani o tom, že by teraz existovala verejne dostupná analýza, ktorá by preukázala, prečo sú zrazu preferované iné lokality a prečo práve tieto. Do veľkej miery bude výber lokality závisieť aj od veľkosti novej nemocnice, čo je pravdepodobne nateraz po zmrazení projektu PPP nemocnice neistá veličina.

  • 21.9.2016

Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deň, dnes okolo obeda mal tlačovú konferenciu šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Novinárov na nej informoval ohľadom odčerpávania peňazí zo ZP Dôvera. Po zlúčení ZP Apollo a ZP Dôvera v roku 2009, ZP podľa neho precenila kmeň poistencov Dôvery, ktorý sa nesmie podľa zákona prevádzať na financie. Tento kmeň ocenila na približne 400 mil. eur. Následne bola táto suma prevedená ako zisk akcionárom do daňových rajov. Keďže išlo o fiktívne peniaze, musla si ZP Dôvera zobrať na výplatu ziskov úver. Ten ZP Dôvera spláca z úrokov zo zdravotného poistenia poistencov Dôvery. Visolajsky ďalej uviedol, že vychádza z analýzy BMBLeitner, ktorá nazvala tieto transakcie tunelom. Otázka:

  • Mohlo sa stať, že ZP Dôvera precenila kmeň poistencov na financie (hodnota 400 mil. eur) a tie potom vyplatila akcionárom ako zisk do daňového raja? Mohla si ZP Dôvera takto umelo (papierovo) navýšiť zisk?
  • Kto to môže skontrolovať? Dá sa to zistiť?
  • Môže zisk z verejných peňazí rozdeliť akcionárom? Kto o tom rozhoduje? Valné zhromaždenie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na Vaše otázky neviem dobre odpovedať, keďže nie som ani účtovník ani právnik. Povestná účtovná operácia s precenením hodnoty poistného kmeňa po zlúčení poisťovní Apollo a Dôvera a následná výplata “záväzkov voči akcionárom” bez zdanenia bola podľa viacerých posudkov v súlade so zákonom, hoci v etickej rovine je táto nezdanená výplata problematická. Treba však tiež povedať, že táto operácia mohla byť aj reakciou na škodlivú zdravotnú politiku vtedajšej Ficovej vlády, ktorá bola zameraná proti vyplácaniu zisku zdravotných poisťovní a za vytvorenie unitárneho systému zdravotného poistenia. Akcionári si teda možno aj takýmto spôsobom chceli ochrániť svoju investíciu. Zároveň mohla byť táto účtovná operácia aj dôsledkom vysporiadania sa s vlastníckou štruktúrou poisťovne po zlúčení, a teda vlastníckymi nárokmi akcionára jednej polovice Dôvery, pri ktorom doteraz nepoznáme skutočného konečného beneficienta a média hovorili o podnikateľovi Jurajovi Širokom, ktorý to však odmieta.

Pozn.: INEKO realizuje projekty i-Health.sk a nemocnice.ineko.sk, ktoré finančne podporila o.i. aj zdravotná poisťovňa Dôvera.

  • 21.9.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Dnes skúšam v bodoch zhrnúť možnosti, ako by mohli nemocnice šetriť pred oddlžením, čo včera prezentoval pán Smatana.

  1. Vidíte potenciál v novovzniknutom Útvare pre riadenie podriadených organizácií? Môže takéto centrálne riadenie prispieť k šetreniu? Je to napríklad aj to, že niektoré nemocnice majú drahšiu elektrinu ako iné nemocnice? Spadá do toho aj centrálny nákup? Dokázal by sa centrálny nákup postarať o to, aby sme v budúcnosti predišli kauzám CT a podobným?
  2. Aké oddlženie by podľa vás malo budúci rok prísť? Viete odhadnúť sumu, ktorú treba do zdravotníctva takýmto spôsobom naliať?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Vznik ÚRPO bol logickou a legitímnou reakciou ministerstva aj na negatívnu skúsenosť pri nakupovaní tovarov a služieb zo strany manažmentov štátnych nemocníc, ktoré boli často motivované iným ako verejným záujmom. Prichádzalo k eklatantnému predražovaniu nákupov, čo prehlbovalo hospodársku agóniu štátnych nemocníc. Nový odbor na ministerstve (ÚRPO) môže tiež efektívnejšie riadiť celú sieť štátnych poskytovateľov a centrálnymi nákupmi využívať svoju vyjednávaciu silu a úspory z rozsahu.
    Sú tam však tiež určité riziká, napríklad v určitej zníženej flexibilite obstarávania, zjednodušení vzniku kartelových dohôd medzi uchádzačmi tendrov a zvýšené riziko centralizácie korupcie. Nikde nie je totižto garantované, že na ministerstve budú vždy len odborne fundovaní a čestní ľudia s poctivými záujmami, ktoré budú čo najbližšie tomu verejnému. Preto bude nevyhnutné, aby verejnosť mala k dispozícii dostatok informácií a možností dohliadať na to, aby sa centralizáciou nákupov náhodou necentralizovala aj korupcia.
  2. Doteraz to ani MZ SR presnejšie nedefinovalo, takže sa k tomu neviem vyjadriť. Výška nezaplatených faktúr, t.j. záväzkov po lehote splatnosti sa pohybuje približne na úrovni pol miliardy eur.

  • 21.9.2016

Otázka (Menzelová Kateřina, LIDOVKY.cz)
Dobrý den, připravuji článek do Lidových novin o PPP projektech. V Česku nyní připravuje ministerstvo dopravy opětovné vypsání tendru na poradce PPP projektu na část dálnice D4. Často se za příklad země, kde PPP projekty fungují, uvádí Slovensko. Dívala jsem se na stránky INEKO a zjistila jsem, že se této problematice věnujete. Chtěla jsem Vás proto požádat o odpovědi na několik dotazů. Potřebovala bych je do zítřejšího dopoledne.

  1. Jak hodnotíte dosavadní zkušensot Slovenska s PPP projekty?
  2. Považujete za správné rozhodnutí, že se obchvat Bratislavy provádí metodou PPP? Bylo by lepší, kdyby tato metoda nebyla využita, nebo kdyby byly lépe nastaveny parametry PPP projektu?
  3. V čem obecně vidíte největší úskalí PPP projektů?

Odpoveď Jána Kovalčíka:

  1. Je to veľmi poučná skúsenosť. Zatiaľ skôr odstrašujúca, ale poskytujúca bohatý materiál na poučenie sa. No treba pritom ísť hlbšie a nerobiť si názor na základe hodnotení politikov. V skratke: Tri megalomanské diaľničné PPP projekty z rokov 2008-2010 boli ukážkou, ako PPP nerobiť a ako (dovtedy nepredstaviteľne) sa môžu PPP v rukách nezodpovedných politikov predražiť. Aktuálny PPP projekt D4/R7 je oproti nim pripravený a vysúťažený podstatne lepšie, ale tiež má viaceré nedostatky, ktoré nateraz prekryla nečakane priaznivá ponuka víťazného konzorcia.
  2. Nepovažujem to za správne rozhodnutie ani pre daňových poplatníkov a ani v záujme primeraného riešenia dopravných problémov. Ak by sa na obchvat museli hľadať peniaze v štátnom rozpočte, teda na úkor iných výdavkov už v najbližších rokoch, nebolo by také ľahké presadiť výstavbu nákladného obchvatu. Viac by sa poukazovalo na to, že tranzitná doprava je v meste skôr okrajová a treba najprv efektívne riešiť dopravu do mesta a z mesta, či v rámci mesta (zlepšenie ponuky verejnej dopravy, obmedzenie možností bezplatného parkovania, menej nákladné investície do ciest …). Nezapočítavanie záväzkov z PPP projektov do oficiálne vykazovaného deficitu znamená, že takto financované projekty sa vyhnú situ rozpočtových obmedzení, ktoré sa uplatňuje na ostatné výdavky. Umožňuje tak uprednostniť menej efektívne či prehnane veľkorysé riešenia pred riešeniami s podstatne vyššou hodnotou za peniaze. Áno, aj konkrétne parametre mohli byť stanovené inak. Naliehavo potrebné úseky z balíka mohol štát žiadať skôr (pri tradičnom financovaní by skôr reálne boli). Štát sa tiež nemal zmluvne zaväzovať k dodaniu všetkých stavebných povolení v šibeničných termínoch, ktoré zrejme nestihne, za čo bude musieť koncesionára kompenzovať. Bolo by toho viac.
  3. PPP projekty vytvaraju skryty verejny dlh, kedze podla pravidiel Eurostatu nemusia byt zaradene na suvahu statu. Navonok teda akoby nezatazovali verejne financie. V skutocnosti vsak dlh vytvaraju, kedze stat bude musiet najst peniaze na splatky sukromnemu investorovi, do ktorých sa okrem nákladov na výstavbu, prevádzku a údržbu premietne aj drahšie financovanie koncesionára v porovnaní s tým, keby si požičiaval priamo štát. Pravidla Eurostatu by mali zmysel, keby boli dialnice spoplatnene tak, ze vynosy z ich pouzivania by kryli podstatnu cast buducich splatok. Na Slovensku to tak nie je, drvivu väcsinu splatok bude musiet stat zaplatit zo statneho rozpoctu (obdobne to bude zrejme aj v CR). Politici preto casto rozbiehaju PPP projekty s cielom obist pravidla rozpoctovej zodpovednosti a nie preto, ze su pre stat efektivne. Vedenie projektov mimo bilancie statu oslabuje aj pozornost verejnosti pri kontrole, ci su dobre pripravene a ci prinasaju dostatocnu hodnotu za peniaze. Rastie tak riziko, ze sa zanedba priprava a projekty budu predrazene. Dalsim rizikom je komplikovanost projektov, pri ktorych treba dohodnut pravidla spoluprace na desatrocia dopredu. Na take dlhe obdobie sa nikdy neda spolahlivo predvidat, co sa moze stat a dohodnut podmienky riesenia pripadnych problemov.

  • 16.9.2016

Otázka (Katarína Šterbová, Hospodárske noviny)
Dobry den, dovolte sa nam opytat ku kategorizacii liekov, ktora je teraz tolko na pretrase. TIS nedavno zverejnila studiu podla ktorej kategorizacii liekov chyba viac transparentnosti a profesionality. Ludia v komisii neprechadzaju podla TIS verejnym vyberovym konanim, nezverejnuju svoje konflikty zaujmov…Otazna je podla nich aj kvalita spotreby liekov farmafirmami, ktore obsahuju ziadosti posudzovane komisiami (pri nahodnom vybere osmich liekov kategorizovaných v roku 2013 az 6 z nich malo nad- ci podstrelit realnu spotrebu o dva roky neskor aspon o 50 percent)

  • ako vidite kategorizaciu liekov u nas Vy?

Odpoveď Dušana Zachara:
Súhlasím so zisteniami a identifikovanými problémami kategorizácie liekov v SR, ktoré prezentovala TIS. Na to, že ide o rozhodovanie o vyše miliarde eur, ktoré sú uhrádzané z verejných zdrojov zdravotných poisťovní, nie je kategorizačný proces pod takým drobnohľadom verejnosti, aký by si istotne zaslúžil. Čiastočne je to ovplyvnené aj nedokonalými pravidlami, ktoré obmedzujú verejnú kontrolu, ale najmä nedostatočným presadzovaním ducha jestvujúcich pravidiel a ich slabou vymožiteľnosťou.

Ak orgány v procese kategorizácie nedostatočne odôvodňujú svoje rozhodnutia, ak sú farmakoekonomické analýzy tendenčné a sú slabo oponované a verejnosť nie je dostatočne informovaná, nedokáže ani efektívne odkontrolovať, či náhodou neboli rozhodnutia v rámci liekovej politiky nekalo ovplyvnené nejakými obchodnými záujmami aktérov a nedokáže si vytvoriť ani relevantný názor, či treba alebo netreba tlačiť na vyvodenie osobnej zodpovednosti.

Systémovým riešením obmedzujúcim riziko konfliktu záujmov by bolo, tak ako je to vo viacerých vyspelých štátoch, že o stanovovaní maximálnych cien a úhrad za lieky by rozhodovala nestranná profesionálna agentúra, ktorej členovia sú za to platení, a nie politici na základe rád neplatených a často zaujatých zdravotníkov – insiderov.

Nie všetko sa však dá riešiť sebalepšími pravidlami. Dobre fungujúce systémy sa vyznačujú okrem dobre nastavených pravidiel aj dobrou morálkou. Kým pravidlá sa dajú relatívne ľahko prebrať od vyspelých krajín, pri morálke to nejde. A tá je rovnako, ak nie ešte aj dôležitejšia. Ľudia s dobrou morálkou nebudú totižto špekulovať ako obchádzať dobré pravidlá, ale budú sa snažiť konať v súlade s “duchom zákona”.

  • 6.9.2016

Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny)
Zdravím, chcem sa spýtať, či nám do 11. septembra môžete napísať príspevok k rozpočtu zdravotníctva pre rok 2017 – bude menej, bude viac, budú 4 percentá za poistencov štátu, bude viac od ekonomicky aktívnych…. Evidujete iný prístup k tvorbe rozpočtu? Kto má v ňom hlavné slovo – Kažimír alebo Drucker ? Čo čaká ústavných poskytovateľov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre posudzovanie výšky verejných zdrojov plynúcich do zdravotníctva je dôležitý pohľad na vývoj celkových príjmov vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré kontinuálne stúpajú. Stúpajú samozrejme aj výdavky, ale vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že aj budúci rok bude slovenské zdravotníctvo disponovať s mierne väčším objemom prostriedkov, ako bolo plánované na tento rok. Pre komplexný pohľad nie je až tak dôležité, či bude štát za svojich poistencov platiť menej (preto pokles zdrojov v kapitole MZ SR), ale či celkové zdroje budú rásť. V dôsledku rastu ekonomiky a znižovania nezamestnanosti totižto klesá počet poistencov štátu, a teda vzniká zo strany štátu nižšia potreba platieb za svojich poistencov a zároveň ekonomicky aktívni občania odvádzajú viac do zdravotného poistenia, čo kompenzuje nižšiu platbu štátu.

Ale oveľa kľúčovejšie ako sólo debata o sume peňazí v rozpočte pre zdravotníctvo je to, akú zdravotnú starostlivosť za tieto verejné peniaze dostávame, s akými výsledkami, akej kvality, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti a pod. Ide o to, aby sa aj v zdravotníctve uplatňoval princíp hodnoty za peniaze, aby sa porovnávali alternatívy alokovania verejných zdrojov s cieľom, aby každé vynaložené euro bolo použité čo najefektívnejšie. Neefektívnosť totižto znamená neetické konanie, ktoré v prípade zdravotníctva môže viesť až k zbytočným úmrtiam pacientov.

  • 6.9.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Nezamestnanosť na Slovensku je v súčasnosti veľmi nízka, problémy skôr začínajú mať firmy s hľadaním nových ľudí. Napríklad Dopravný podnik Bratislava ponúka 1000 eur bonus pre každého, kto príde robiť.

  • Nedosiahli sme už hranicu, že nezamestnaní sú už len tí dlhodobo nezamestnaní, ktorí záujem o prácu nemajú?
  • Nepomohlo by ekonomike, keby na Slovensku pracovalo viac migrantov?
  • Keby obsadzovali rôzne pracovné pozície od vodičov električiek aj bez vstupného bonusu, možno až po špecializované povolania?
  • Aký vplyv by to malo na rast ekonomiky, keby sa zmiernili pravidlá pre migrantov prichádzajúcich na Slovensko a keby sme ich trochu viac vítali?
  • A ešte vyhliadka do budúcnosti, keby sme prijímali viac migrantov, ktorí by tu pracovali, nepomohlo by nám to aj do budúcnosti, keďže Slovensko starne a Európa vymiera a o pár rokov nebude mať kto robiť na dôchodky?
  • Vieme odhadnúť, koľko novej pracovnej sily by to dokázalo zvrátiť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ľudský kapitál patrí medzi základné zdroje rastu. Ak krajina dokáže prilákať a integrovať obyvateľov iných štátov v aktívnom veku, môže z toho získať. Pracovní migranti môžu začať podnikať, vytvárať nové pracovné miesta, priniesť inovácie alebo obsadiť pozície, o ktoré už domáci nemajú záujem. Zahraniční pracovníci môžu kompenzovať negatívny vplyv starnutia obyvateľstva na verejné financie, keď treba čoraz viac peňazí na vyplácanie dôchodkov alebo na zdravotnú starostlivosť. Mnoho vyspelých štátov ako napríklad Švajčiarsko, Nemecko, Kanada, Austrália alebo USA má regulovaný, ale relatívne otvorený prístup k imigrantom, z čoho majú aj ekonomický prospech.

Na druhej strane rizikom imigrácie je náročná integrácia a nedostatok tolerantnosti pri strete rozličných kultúr, a to tak na strane imigrantov ako aj na strane domáceho obyvateľstva.

Pracovná migrácia v rámci krajín EÚ je relatívne otvorená a koordinovaná nadnárodnou legislatívou. Národné vlády riadia migráciu z tretích krajín.

Na Slovensku už niekoľko rokov klesá nezamestnanosť a rastie počet voľných pracovných miest. Zamestnávatelia začínajú pociťovať nedostatok voľnej pracovnej sily a čoraz častejšie vyhľadávajú pracovníkov v zahraničí. Najmenej uchádzačov na voľné pracovné miesto je v bratislavskom, trnavskom, trenčianskom a žilinskom kraji. V dôsledku starnutia obyvateľstva sa tento trend ešte zosilní. Preto sú potrebné zmeny v imigračnej politike, aby dokázala pružne reagovať na dopyt zamestnávateľov. Na Slovensku trvá migračný proces s občanmi tretích krajín neprimerane dlho a neposkytuje potrebnú pružnosť pre zamestnávateľov. Pri optimálnych podmienkach ubehne až 145 dní od momentu kedy sa cudzinec začne uchádzať o pracovnú pozíciu na Slovensku do chvíle, kedy môže nastúpiť do práce, čo je najviac spomedzi krajín OECD.

V záujme dlhodobého rastu je väčšia otvorenosť voči pracujúcim z tretích krajín. S cieľom minimalizovať riziká by malo ísť najmä o kvalifikovaných ľudí a v prípade nižšej kvalifikácie, ak o dané miesta domáci nemajú záujem, aj o ľudí z kultúrne blízkych štátov. Pri výbere imigrantov môže Slovensko zaviesť elektronický bodový systém, či iné metódy využívané vyspelými štátmi. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že prijatie kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia podporuje rast ekonomiky a dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Efektívnym spôsobom imigrácie je aj príchod zahraničných študentov na vysoké školy. Počas svojho štúdia sa naučia jazyk, spoznajú kultúru domácej krajiny, získajú kontakty a majú čas na hľadanie si práce, čo zvyšuje šance na ich úspešnú integráciu. V súčasnosti na slovenských vysokých školách študuje len necelých 6 % zahraničných študentov, čo je v medzinárodnom porovnaní podpriemer.

Starnutie obyvateľstva bude v dlhodobom horizonte hlavným motorom otvárania pracovných trhov. Kým v súčasnosti na jedného človeka v dôchodkovom veku pripadá na Slovensku 3,22 osoby vo veku 18 rokov až dôchodkový vek, v roku 2068 to bude iba 1,67 osoby. Bez prijatia adekvátnych opatrení môže starnutie obyvateľstva vyvolať nedostatok pracovnej sily, ohroziť finančnú stabilitu dôchodkového systému, zdravotníctva a tým aj celých verejných financií. Tento vplyv by aspoň čiastočne mohli zmierniť imigranti.

Pre ilustráciu, ak by sme chceli cielene dlhodobo zvýšiť podiel zahraničných študentov zo súčasných 6% na 20 %, potrebovali by sme každý rok prijať na naše vysoké školy ďalších približne 5 390 študentov s iným štátnym občianstvom. Za predpokladu, že by všetci zostali po skončení štúdia pracovať na Slovensku, by vďaka takto získaným imigrantom bolo možné v roku 2068 vyplácať až o 13,5 % vyššie starobné dôchodky z prvého piliera oproti prípadu, ak by sme dodatočných imigrantov k sebe nepúšťali. Podiel takto získaných imigrantov na celkovej populácii SR by postupne rástol k 10 % v roku 2068.

Viac informácií nájdete tu

  • 5.9.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Každý rok cez leto klesá počet darcov krvi, jednak sú preč, ale aj keď sa vrátia z nejakej exotickejšej destinácie, tak krv darovať nemôžu. Keď sa ale pozerám na celkové ročné čísla, tak počet darcov krvi klesol medziročne o takmer 80 tisíc medzi rokmi 2014 a 2015.

  • Nemôže to byť aj tým, že mladí ľudia chodia radšej darovať plazmu do Hainburgu, kde za to dostanú nejaké peniaze?
  • Je v zahraničí darcovstvo nejakým spôsobom podporované?
  • Pomohla by nejaká forma odplaty aj u nás?

Odpoveď Dušana Zachara:
Vo svete existujú rôzne systémy zberu krvi – dobrovoľné darcovstvo, platené odbery, ako aj kombinácia oboch systémov. Niektoré odborné štúdie hovoria, že optimálnym riešením je paralelná existencia systému tradičného bezplatného odberu plazmy či krvi a platených odberov. Tým sa môže docieliť zvýšenie základne darcov a väčšieho objemu vyzbieranej plazmy, čo v konečnej podobe pomôže v globále väčšiemu množstvu ľudí, ktorí sú liečený preparátmi z krvnej plazmy. Štúdie zatiaľ nedokázali, že by finančné odmeňovanie darcov viedlo k tzv. adverznému výberu donorov, teda k zhoršeniu kvality odobratého materiálu.

Ak nám darcovia krvi odchádzajú do zahraničia, kde za to dostanú peniaze alebo iné výhody a zároveň platí, že na Slovensku chýba krv či plazma, treba ju buď kúpiť zo zahraničia alebo motivovať, hoci aj finančne, domácich darcov.

  • 31.8.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, do pondelkového vydania denníka SME pripravujem veľkú tému o centrálnom verejnom obstarávaní CT prístrojov. Podľa aktualizovaných informácii chce cez tento tender kúpiť CT zatiaľ 16 zdravotníckych zariadení (UNB chce kúpiť 2 CT). Predpokladaná cena je zatiaľ 40,6 milióna eur. Zaujímal by ma Váš názor na toto centrálne verejné obstarávanie. V čom vidíte jeho prínos a/alebo jeho riziká?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pri určitých tovaroch môže priniesť centrálne obstarávanie úspory, najmä z rozsahu. V slušnej spoločnosti by pravdepodobne taký relatívne komplikovaný produkt, akým sú CT-prístroje, nebol práve tým najideálnejším predmetom pre centrálne obstarávanie a rámcovú zmluvu (takým by boli napríklad lieky alebo špeciálny zdravotnícky materiál), nakoľko to môže znižovať flexibilitu obstarávateľov a značne zvyšovať nároky na presnú definíciu požiadaviek, kritérií a špecifikáciu obstarávaného prístroja spolu s asistenčnými službami pre všetky nemocnice zo strany centrálneho nákupcu, čo môže zvyšovať transakčné náklady a nemusí plne korešpondovať s odlišnými potrebami nemocníc.

Avšak naše historické poznanie a negatívna empirická skúsenosť s predraženými nákupmi CT-čiek hovorí, že prínosy centrálneho obstarávania týchto prístrojov môžu v našich súčasných podmienkach prevýšiť možné riziká. Po komunikácii s ministerstvom zdravotníctva, kedy nám podrobne vysvetlilo celý proces centrálneho obstarávania CT-prístrojov, sme nadobudli názor, že proces je kvalitne pripravený a je dobrý predpoklad, že aj v realite prínosy centrálneho nákupu predčia jeho možné riziká, preto tento krok ministerstva podporujeme. Ak sa to podarí, tak takýto postup môže obmedziť výrazne nehospodárne nákupy prístrojov a dať do budúcnosti návod pre jednotlivých obstarávateľov ako postupovať pri ďalších nákupoch, keďže ministerstvo nebude mať pravdepodobne kapacitu neprestajne organizovať na kvalitu prípravy náročné centrálne nákupy pri ďalších predmetoch obstarávania.

Problémom centrálnych nákupov je, či sa podarí dosiahnuť dlhodobá udržateľnosť rovnako kvalitne nastavených procesov, keďže nikde nie je garantované, že na ministerstve budú vždy len odborne fundovaní a čestní ľudia s poctivými záujmami, ktoré budú čo najbližšie tomu verejnému. Preto bude nevyhnutné, aby verejnosť mala k dispozícii dostatok informácií a možností dohliadať na to, aby sa centralizáciou nákupov náhodou necentralizovala aj korupcia

  • 30.8.2016

Otázka (Jozef Ryník, Hospodárske noviny)
Dobry den, pisem dnes clanok o 8% osobitnom odvode pre poistovne. Poprosim vas o strucne odpovede na par otázok. Štát chce od poisťovní vytiahnuť ďalšie peniaze. Navrhuje zaviesť nový špeciálny odvod 8 % z neživotného poistenia.

  • Môže to zvýšiť cenu poistiek?
  • Môžu niektoré najmä menšie poisťovne odísť z trhu?
  • Aké iné bočné efekty môže mať tento odvod?

Odpoveď Petra Goliaša:
vyssie dane budu tlacit na zdrazenie poistiek a odchod najmä malych poistovni z trhu. To by znamenalo obmedzenie konkurencie s negativnym dopadom na klientov.

  • 26.8.2016

Otázka (Katarína Šterbová, Zdravotnícke noviny)
Dobry den, radi by sme Vas poziadali o nazor na novelu zakona o liekoch, ktory nedavno schvalila vlada.

  • Zabrani podla Vas reexportu?
  • Zvysi dostupnost liekov pre pacientov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nový zákon má pravdepodobne potenciál obmedziť reexport liekov. Z reexportu rezultujúca nedostupnosť niektorých liekov na Slovensku je odvrátenou stránkou prísneho referencovania a nízkych cien liekov u nás.

Treba však povedať, že z celoeurópskeho pohľadu má reexport liekov pozitívny vplyv na znižovanie cien liekov a zvyšovanie ich dostupnosti pre väčší počet ľudí v Európe, a že voľný pohyb tovaru je jednou zo základných slobôd a pilierov spoločného trhu EÚ, a preto môžu členské štáty prijímať len také ochranné opatrenia domáceho trhu, ktoré budú spočívať len v tom najnevyhnutnejšom rozsahu a zásahu do voľného trhu. Uvidíme, ako vyhodnotí EK náš nový zákon, či už náhodou neobmedzuje neprimeraným spôsobom voľný pohyb tovaru, a či nie je náhodou príliš reštriktívnym zásahom proti ostatným subjektom na trhu. Argumentom slovenskej pozície môže byť skutočnosť, že pri liekoch ide o trh s regulovanými cenami, a preto je regulácia pravidiel fungovania tohto trhu s určitými obmedzeniami subjektov legitímna. Opatrenia však nesmú byť neproporcionálne. Ministerstvo zdravotníctva bude musieť tiež argumentovať verejným záujmom mať dostatok liekov na domácom trhu a ochranou verejného zdravia obyvateľov SR. Tu sa bude musieť MZ SR vysporiadať s okolnosťou, či naozaj existuje dostatočný robustný argument, že práve reexport liekov zapríčiňuje na Slovensku v najväčšej miere nedostatok liekov, a preto je nutné prijať navrhovaný zákon.

  • 25.8.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý večer, takže po vyše týždni hľadania idem pokračovať v kategorizácii liekov. Doteraz sa nám podarilo zistiť toto. Od roku 2011, kedy platí zákon, že všetky kategorizované lieky musia mať qaly, existujú desiatky liekov, ktoré qaly nemajú. Vybrali sme 13 príkladov, ktoré uvedieme. Už o tom vie aj MZSR a preveruje celú kategorizáciu za druhej vlády Roberta Fica. Ako viete, odchádza k 3.9. 2016 z MZ SR šéf kategorizačnej komisie Rastislav Pullman. Podarilo sa nám zistiť, že firme Pharmassist/Prephare, ktorú vlastnil do roku 2012, kým išiel na MZSR požičal 72 000 eur. Je to uvedené v súvahe z roku 2015. Vtedy už bol vysokým štátnym úradníkom na MZSR. No a prečo Vám to všetko píšem? Potreboval by som, aby ste mi cez Vaše odpovede pomohli čitateľom vysvetliť, prečo je to pre nich dôležité. Teda otázky:

  1. Prečo je dôležité, aby sa pri všetkých liekov počítalo qaly?
  2. Je možné, že keď sa obchádza qaly, ktoré je povinné, môže sa stať, že sa do kategorizácie dostanú lieky, ktoré sú drahé a neefektívne na úkor lacnejších a efektívnejších, ktoré by pomohli viac pacientom, ktorí to potrebujú?
  3. Považujete za prípustné, že šéf kategorizačnej komisie požičia svojej bývalej firme, ktorej predmet činnosti (veľkodistribúcia humánnych liekov) môže byť v konflikte s predmetom činnosti kategorizačnej komisie?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Lebo v zdravotníctve nedisponujeme s bezodnou nádobou, ale máme obmedzené zdroje, ktoré musíme rozdeliť tak, aby prinášali čo najväčší úžitok čo najväčšiemu počtu ľudí. QALY nám v tomto pomáha, pričom zákon definuje prahovú nákladovú hodnotu, ktorú je krajina ochotná a schopná vynaložiť na získanie jedného roka života štandardizovanej (rozumej: zlepšenej) kvality života pacienta. QALY zavádza transparentnejšie a účinnejšie pravidlá do rozhodovacieho procesu o úhradách liekov, ktorý sa stáva menej svojvoľným, hoci aj tento inštitút má svoje limity.
  2. Áno. Inštitút QALY nám totižto pomáha sa kvalifikovanejšie rozhodnúť, kam v zdravotníctve nasmerovať limitované zdroje, a to tak, aby boli z verejného zdravotného poistenia uhrádzané prednostne tie lieky či technológie, ktoré nám prinášajú najväčší úžitok na jednotku vynaložených prostriedkov, a nie tie, ktoré majú za sebou len dostatočne silné a vplyvné záujmové skupiny. V opačnom prípade ide o neefektívne nakladanie s verejnými zdrojmi. A neefektívnosť znamená neetické konanie, ktoré v prípade zdravotníctva môže viesť dokonca až k zbytočným úmrtiam pacientov.
  3. Odborníci pracujúci v minulosti vo farmaceutickom priemysle by nemali byť a priori diskvalifikovaní z práce pre štát v rámci liekovej politiky. Samozrejme, v takýchto prípadoch tu existuje väčšie riziko konfliktov záujmov. Na to si treba dávať pozor a deklarovať a zverejňovať možné konflikty záujmov zainteresovaných, čo napríklad v prípade pána Pullmanna nie je pravdepodobne úplne stopercentné, keďže v jeho zverejnenom životopise nie je napríklad zmienka o tom, že bol vlastníkom firmy, ktorá je aktívna aj v procese kategorizácie a distribúcie liekov. To, že jej požičal peniaze, zvyšuje samozrejme tento konflikt ešte viac, keďže jeho osobným záujmom bude prosperita tejto firmy, čo môže byť v protiklade s verejným záujmom efektívnosti liekovej a kategorizačnej politiky. V životopise som nenašiel zmienku o členstve pána Pullmanna v dozornej rade VšZP, čo je informácia, ktorá by tam tiež nemala chýbať.
    Ak nie je verejnosť dostatočne informovaná, nedokáže ani efektívne odkontrolovať, či náhodou neboli rozhodnutia v rámci liekovej politiky nekalo ovplyvnené nejakými obchodnými záujmami aktérov a urobiť si názor, či treba alebo netreba tlačiť na vyvodenie osobnej zodpovednosti a odvolanie verejného funkcionára a jeho umiestnenie na pomyselnú čiernu listinu.
    Systémovým riešením obmedzujúcim riziko konfliktu záujmov by však bolo, tak ako je to vo viacerých vyspelých štátoch, že o stanovovaní maximálnych cien a úhrad za lieky by rozhodovala nestranná profesionálna agentúra, ktorej členovia sú za to platení, a nie politici na základe rád neplatených a často zaujatých zdravotníkov.

  • 25.8.2016

Otázka (Alexandra Moštková, TASR)
Dobrý deň, rada by som vás poprosila o vyjadrenie v súvislosti s tlačovou správou pani poslankyne NR SR a primátorky Prievidze Kataríny Macháčkovej, v ktorej tvrdí, že NDS už rok prievidzskej samospráve po opakovaných neposkytla štúdiu realizovateľnosti R2 v Trenčianskom kraji – ide konkrétne o dokument (Križovatka D1 – Nováky).

Ešte v máji 2015 poskytla NDS starostke Dolných Vesteníc Kvetoslave Šimorovej stanovisko k termínu výstavby úseku rýchlostnej cesty R2 Pravotice – Dolné Vestenice. V ňom sa uvádzalo, že zo záverov a odporúčaní štúdie realizovateľnosti pri zohľadnení dopravnoinžinierskej analýzy vyplýva, že budovanie rýchlostnej cesty R2 v úseku Pravotice – Dolné Vestenice bude potrebné znova posúdiť a prehodnotiť po roku 2035.

O poskytnutie štúdie požiadala Macháčková v júli 2015, NDS jej vtedy, ako uviedla v tlačovej správe, štúdiu neposkytla s odvolaním sa na podmienky licenčnej zmluvy. Po opakovej žiadosti (keďže podľa licenčnej zmluvy ju môže posunúť samosprávam vo verejnom záujme), zaslalo mesto Prievidza žiadosť aj s doplnením bodov o preukázaní všeobecného verejného záujmu. Na to mala NDS napísať, že si žiada súhlas od zhotoviteľa. V ďalšej korešpondencii sa odvolala na to, že Prievidza nie je v zozname dotknutých obcí. Po roku, koncom júla tohto roka, poskytla mestu na základe opakovej žiadosti len grafické podklady na CD a poskytnutie celej štúdie podľa nej neprichádza do úvahy s tým, že sa má mesto obrátiť na kompetentného zamestnanca, ktorý im viaceré veci vysvetlí. To je podľa mesta “hlúposť”, keďže jeho zamestnanci vedia čítať s porozumením. Mesto Prievidza žiada štúdiu konkrétne pre to, aby zistilo, prečo má byť výstavba úseku Pravotice-Dolné Vestenice prehodnotená po roku 2035 (čím sa vlastne aj výstavba posúva).

Oslovila som aj starostku Dolných Vesteníc, ktorej obec je priamo dotknutá výstavbou R2. Obci NDS rovnako odmietla poskytnúť znenie štúdie realizovateľnosti.

  • Mala by podľa vás Národná diaľničná spoločnosť poskytnúť celé znenie štúdie realizovateľnosti za asi 200.000 eur, ktorá bola zaplatená z verejných zdrojov?
  • Ako vnímate postup štátnej NDS? Podľa primátorky nejde o dokument, ktorého poskytnutie samospráve by malo spôsobiť problémy, keď sa vlastne poskytne tretej strane.

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Nie je prijateľné, aby NDS zatajovala štúdie a dôležité údaje k plánovaných rýchlostným cestám. Osvedčené pravidlo „dôveruj ale preveruj“ tak NDS svojvoľne posúva do roviny „dôverujte nám, na preverovanie nemáte nárok“.

Žiaľ, tento prípad nie je výnimka, skôr vystihuje postoj NDS a politikov, ktorí ju v ostatných rokoch ovládajú. Aj na naše infožiadosti diaľničiari odpovedajú výhovorkami, prečo údaje nemusia, či dokonca nemôžu poskytnúť. Napríklad sa tvária, že potrebujú súhlas zhotoviteľa štúdie či dokumentácie – a vzápätí ho usmernia aby súhlas neposkytol.

Diaľničiarom nič nebráni dať si do každej zmluvy súhlas zhotoviteľa so zverejnením štúdie či dokumentácie. Projektanti by s tým problém nemali, záujem o transparentnosť chýba na strane zástupcov štátu. NDS i niektorým politikom to umožňuje prezentovať len tie informácie, ktoré sa im hodia. A úplne sa vyhnúť nepríjemným otázkam v prípadoch, keď svojvoľne uprednostnia projekty s nedostatočne preukázanými prínosmi.

  • 24.8.2016

Otázka (Nikola Richterová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela som sa Vás spýtať ku zavedeniu dane z dividend. Ministerstvo financií sa odvoláva proti kritike podnikateľov tým, že aj okolité krajiny majú zavedenú takúto daň a vo viacerých štátoch OECD je omnoho vyššia, pričom percentuálne sa vlastne „odvádzanie“ z dividend mení iba o jedno percento. Podnikatelia však namietajú, že sa ich to bude dotýkať omnoho viac, keďže doteraz bol 14% zdravotný odvod viazaný na sumu do 51480 eur, pričom 15% daň je viazaná na všetko bez hranice.

  1. Chcela som sa Vás spýtať, či je relevantné porovnávanie dani z dividend s ostatnými krajinami alebo by sa radšej mal porovnávať súbor všetkých podnikateľských daní dohromady? (V EÚ sme 5. krajinou s najvyššou celkovou daňovou sadzbou pre PO)
  2. Podnikatelia sa tiež sťažujú, že dividendy budú zdaňované dvakrát – prvýkrát (novou) sazdbou dane z príjmu PO 21% a druhýkrát to bude daňou z dividend 15%. Súhlasíte? A ak by ste mi vedeli aj povedať, či je to vlastne bežné aj v iných krajinách?
  3. Zaujímal by ma Váš názor, prečo sa mení zdravotný odvod na obyčajnú daň? Odhaduje sa, že zdravotníctvo príde kvôli tejto zmene v roku 2019 o 20 miliónov eur, máte názor na to, prečo ministerstvo financií rozhodlo o tom, že dividendy budú podliehať odvádzaniu daní?

Odpoveď Petra Goliaša:
Nulova dan z dividend bola konkurencnou vyhodou Slovenska, ktoru teraz stratime. Zhorsi sa tak nasa atraktivnost pre investorov, co dlhodobo pribrzdi rast ekonomiky. Z pohladu majitela firmy je dolezite celkove zdanenie zisku, cize dan z prijmu v kombinacii s danou z dividend. V sucasnosti mame po Estonsku najnizsie celkove zdanenie zisku v OECD. Udaje najdete v kolonke Overall PIT + CIT rate: http://stats.oecd.org/Index.aspx?QueryId=59615

Dan z dividend postihne najmä stredne a väcsie firmy, negativa pre mensich podnikatelov totiz budu kompenzovane znizenim sadzby dane z prijmu a zrusenim zdravotnych odvodov z dividend.

Ak vlada pri rekordnom raste prijmov zvysuje dane, svedci to najmä o tom, ze nema alebo nechce mat pod kontrolou vydavky.

  • 24.8.2016

Otázka (Cosculluela Veronika, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, chceme sa opýtať, čo si myslíte o Akčnom pláne vlády na východe, ktorý predstavili od dnes do pondelka (a ktorý bude pokračovať do 14.9 aj po ďalších regiónoch). Celkovo chcú v okresoch Sobrance A Trebišov vytvoriť 2700 pracovných miest. Ide o projekty chovu a spracovania hydiny v sume 670.000 eur z regionálneho príspevku s očakávaným vznikom 600 pracovných miest + sedem sociálnych podnikov + kúpeľníctvo, športovo-relaxačné centrá, inkluzívne, centrá pre seniorov….

  • Má význam takýmito projektami investovať do „periférnych regiónov s vysokou nezamestnanosťou“?
  • Robí sa to podobným spôsobom aj v zahraničí?
  • Aké majú iné možnosti tieto regióny, aby si znížili nezamestnanosť?
  • Čo by bolo možno podľa vás efektívnejšie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Rizikom dotovania pracovnych miest je, ze po vycerpani dotacie zaniknu. Navyse davaju ludom zly signal, ze sa oplati zamestnat aj tam, kde sa to v skutocnosti neoplati. Dalsou nevyhodou je deformacia trhu, kedze dotovane subjekty su zvyhodnene oproti tym, ktori dotaciu nedostanu. Namiesto priamej tvorby pracovnych miest by mali ist dotacie viac do vzdelavania ludi bez prace, treningu pracovnych zrucnosti a pomoci pri hladani prace. Dotacie by sa tiez mohli pouzit na verejno-prospesne prace, ktore by bez nich nemal kto vykonat.

Stat by mal zverejnovat prehlad vsetkych dotacii (ich vysku, ucel, poberatela) vratane spätneho vyhodnotenia ich efektivnosti. Verejnost by mala vediet, aku hodnotu prinasaju takto vynalozene peniaze.

S cielom znizit chudobu a nezamestnanost by mal stat pokracovat v znizovani odvodov pre ludi s nizkym prijmom, aby sa im viac oplatilo legalne pracovat. Znizenie by sa malo tykat dohodarov aj zivnostnikov, nie len zamestnancov. Dalsim nastrojom je zosuladenie socialnych davok a prijmu z prace tak, aby sa ludia nebali, ze po najdeni prace hoci aj za nizku mzdu sa kvoli strate naroku na davky ich zivotny standard este zhorsi.

  • 23.8.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Bývalý minister zdravotníctva Čislák ešte vo funkcii odklepol pomoc penťáckemu Pro Care na nákup CT prístroja. Od júla tohto roku tam robí poradcu.

  • Nie je to príklad toho, ako sa v zdravotníctve za štátne peniaze buduje budúca kariéra?
  • Nedá sa to považovať za porušenie zákona, keďže ešte neubehli dva roky, od kedy skončil vo funkcii ministra zdravotníctva, a už začal pracovať vo firme, ktorej odklepol finančnú pomoc?
  • Ak to nie je porušenie zákona, ale len jeho obídenie, nemali by sa sprísniť pravidlá, aby sa takéto veci nestávali?

Odpoveď Dušana Zachara:
Rýchle zamestnanie sa bývalého ministra zdravotníctva za SMER, ktorý svojimi deklaráciami a počas ministrovania prezentovanými predstavami o zdravotníctve nebol kompatibilný so zdravotníckou víziou finančnej skupiny Penta, spolu s poskytnutím štátneho finančného príspevku, z ktorého benefitoval Pro Care, vyvoláva celkom prirodzene pochybnosti o tom, čo bolo skutočnou motiváciou aktérov na uzavretie vzájomnej spolupráce. Myslím si, že príslušné ustanovenia zákona o konflikte záujmov by sa mali sprísniť (napr. znížiť prípustnú sumu, za ktorú sa môže bývalý vysoký verejný funkcionár zamestnať u toho, komu poskytol nejaký dar či inú výhodu, predĺžiť obdobie, kedy sa nie je možné zamestnať) a dôsledne dodržiavať a vynucovať si najmä ducha, čiže pôvodný zmysel zákona. A najmä verejnosť by potom mala vo voľbách sankcionovať tých politikov (a ich strany), ktorí obchádzajú, resp. porušujú duch zákona, hoci sú možno niekedy v súlade s formalisticky vnímaným znením zákona.

  • 22.8.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Rozpočet počíta s tým, že zdravotníctvo dostane budúci rok menej o 130 miliónov eur.

  • Ako to hodnotíte? Myslíte si, že sa tento rozdiel dá vykryť rastom ekonomiky a zamestnanosti a tým pádom aj rastom príjmov zo zdravotných odvodov?
  • Nebude to pre zdravotné poisťovne už trochu šok, keďže sa im teraz prejavuje aj zmena v odpočítateľnej položke na zdravotné odvody? Poisťovne totiž aj pred zverejnením rozpočtu avizovali výpadok financií…
  • Možno uvažujem úplne zle, ale predsa len, nedá sa to povedať aj takto? Ekonomicky aktívne obyvateľstvo platí zdravotné odvody do solidárneho systému. Štát platí za poistencov štátu, teda deti, študentov, dôchodcov, nezamestnaných a podobne. Budúci rok štát plánuje vďaka rastu ekonomiky zarobiť viac na zdravotných odvodoch od pracujúcich ľudí, ale bude platiť menej v podstate za svojich poistencov, čo znamená, že ekonomicky aktívni budú ešte viac solidárni, ako boli v tomto roku, lebo z ich platieb štát zaplatí aj za svojich poistencov? Nebolo by lepšie neznížiť platbu z rozpočtu a radšej sa za peniaze navyše postarať o skvalitnenie zdravotnej starostlivosti?
  • Kým v roku 2016 bolo na zdravotnú starostlivosť, ktorá zahŕňa napríklad poistencov štátu, zdravotné a liečebné výkony, modernizáciu zdravotných pracovísk a podobne, bolo v roku 2016 vyhradených 1,42 miliardy eur. V roku 2017 je to 1,29 miliardy eur. Prečo práve na tomto sa má šetriť? Čo to v praxi znamená? Súvisí to s tým, že ekonomicky aktívne obyvateľstvo to bude preplácať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre posudzovanie výšky verejných zdrojov plynúcich do zdravotníctva je dôležitý pohľad na vývoj celkových príjmov vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré kontinuálne stúpajú. Stúpajú samozrejme aj výdavky, ale vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že aj budúci rok bude slovenské zdravotníctvo disponovať s mierne väčším objemom prostriedkov, ako bolo plánované na tento rok. Pre komplexný pohľad nie je až tak dôležité, či bude štát za svojich poistencov platiť menej (preto pokles zdrojov v kapitole MZ SR), ale či celkové zdroje budú rásť. V dôsledku rastu ekonomiky a znižovania nezamestnanosti totižto klesá počet poistencov štátu, a teda vzniká zo strany štátu nižšia potreba platieb za svojich poistencov a zároveň ekonomicky aktívni občania odvádzajú viac do zdravotného poistenia, čo kompenzuje nižšiu platbu štátu.

Ale oveľa kľúčovejšie ako sólo debata o výške peňazí je to, akú zdravotnú starostlivosť za tieto verejné peniaze dostávame, s akými výsledkami, akej kvality, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti a pod.

A ohľadne Vašej úvahy o solidarite si musíte uvedomiť, že “platba štátu za svojich poistencov” ide z daní, ktorých platcami sú v najväčšej miere zasa len ekonomicky aktívni.

  • 19.8.2016

Otázka (Veronika Šoltinská, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, pripravujeme článok o vyňatí NDS z verejných financií. Odpovedali by ste mi na pár otázok?

  1. Čo by znamenalo vyňatie NDS pre rozpočet a deficit?
  2. Teraz je požičať si výhodné, ale ak by sa dvíhali v budúcnosti úrokové sadzby a NDS by zistila, že na to nemá, neskončilo by to tak, že by to zaplatil štát?
  3. Nehrozí riziko predražovania projektov diaľnic, keď bude NDS vyňatá?

Odpoveď Petra Goliaša:
Dlhy NDS su dlhmi statu, kedze ide o 100%-nu statnu akciovku, ktora neposobi v trhovom prostredi a sama si nedokaze zarobit na splacanie dlhov. Vynatim NDS z okruhu verejnych financii by sa jej dlhy sice nezapocitavali do oficialneho verejneho dlhu, vytvarali by vsak skryty dlh, ktory by stat skor ci neskor musel zaplatit. Navyse, samotna NDS si nedokaze poziciavat tak lacno ako stat. Financovanie dialnic by sa tak cez drahsie uvery predrazilo.

V sucasnosti zadlzovanie statu obmedzuju sankcne pasma dlhovej brzdy. Snaha o vynatie NDS z okruhu verejnych financii je uctovnym trikom, ktory ma obist dlhovu brzdu. Stat si chce poziciavat na dialnice, hoci mu to ustavne pravidla nedovoluju. Namiesto uctovnych trikov by vlada mala znizit dlh zodpovednym hospodarenim. Potom by mala aj dost penazi na rychlejsiu stavbu dialnic. Priaznivy vyvoj ekonomiky jej to uz niekolko rokov umoznuje.

Davam Vam do pozornosti aj nedavne vyjadrenie IFP pre Radiozurnal:

Národná diaľničná spoločnosť však nevlastní majetok, ktorým by mohla ručiť. Diaľničná infraštruktúra je totiž nepredajná a nepodlieha ani konkurzom. Podľa Lucie Šrámkovej z Inštitútu finančnej politiky by preto musel záruku (za úver na stavbu diaľnic) poskytnúť akcionár, teda štát: “Dochádzalo by tak k realizácii skrytého dlhu, ktorý by s veľkou pravdepodobnosťou takto vnímaný bol aj nadnárodnými a národnými štatistickými autoritami.”

  • 18.8.2016

Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deň, ministerstvo zdravotníctva bude podľa návrhu na rok 2017 hospodáriť s 1,36 mld. eur. (minulý rok to bolo 1,49 mld eur. Na zdravotnú starostlivosť pôjde 1,29 mld. eur (minulý rok to bolo 1,41 eur). V tejto sume sú okrem iného zahrnuté aj platby za poistencov štátu, tie však nie sú v návrhu špecifikované…

  • Ako hodnotíte nižší rozpočet na zdravotnú starostlivosť? Ako sa to môže prejaviť v poskytovaní zdravotnej starostlivosti?
  • Kde sa bude škrtiť? ktoré oblasôti na to doplatia?
  • Aký je Váš odhlad na platbu za poistenca štátu?
  • Bude v budúcom roku reálne odlžovanie nemocníc? akým spôsobom by to mohlo MZ vyriešiť?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nie je pravdou, že v budúcom roku pôjde na zdravotnú starostlivosť menej verejných prostriedkov. Práveže ich celkovo pôjde do zdravotníctva viac. V dôsledku rastu ekonomiky a znižovania nezamestnanosti klesá počet poistencov štátu, a teda vzniká zo strany štátu nižšia potreba platieb za svojich poistencov (preto pokles zdrojov v kapitole MZ SR) a zároveň ekonomicky aktívni občania odvádzajú viac do zdravotného poistenia, čo kompenzuje nižšiu platbu štátu. Čiže vo verejnom zdravotnom poistení bude v budúcom roku viac zdrojov ako v tomto roku. Ale oveľa kľúčovejšie ako táto suma peňazí je to, akú zdravotnú starostlivosť za tieto verejné peniaze dostávame, s akými výsledkami, akej kvality, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti a pod.

Oveľa dôležitejšie ako oddlženie nemocníc je vytvorenie takých pravidiel a podmienok, aby už k ďalšiemu oddlžovaniu zo strany štátu nemuselo prísť. Až následne sa môžme baviť o prípadnom oddlžovaní. V opačnom prípade môžme rátať o ďalších 4-5 rokov s opätovným uhrádzaním dlhov nemocníc zo strany štátu.

  • 18.8.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Vláda schválila nový zákon, ktorý by mal zabrániť reexportu liekov.

  1. Je podľa vás dostatočné obmedzenie, keď po novom budú môcť lieky hradené z verejného zdravotného poistenia vyvážať len výrobcovia a držitelia registrácií, nie distribučné firmy?
  2. Aký je rozdiel medzi tým, keď liek vyváža distribučná spoločnosť a keď ho vyváža držiteľ registrácie?
  3. Prečo sú slovenské lieky atraktívne na vývoz do zahraničia? Stojí za tým zákon, podľa ktorého nesmie cena na Slovensku presiahnuť tri najnižšie v EÚ?
  4. Vidíte nejakú inú možnosť, ako zastaviť reexport liekov?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Nový zákon má pravdepodobne potenciál obmedziť reexport liekov. Treba však povedať, že voľný pohyb tovaru je jednou zo základných slobôd a pilierov spoločného trhu EÚ, a preto môžu členské štáty prijímať len také ochranné opatrenia domáceho trhu, ktoré budú len v tom najnevyhnutnejšom rozsahu a zásahu do voľného trhu. Uvidíme, ako vyhodnotí EK náš nový zákon, či už náhodou neobmedzuje neprimeraným spôsobom voľný pohyb tovaru, a či nie je náhodou príliš reštriktívnym zásahom proti ostatným subjektom na trhu. Ministerstvo zdravotníctva bude musieť argumentovať verejným záujmom mať dostatok liekov na domácom trhu a ochranou verejného zdravia obyvateľov SR. Tu sa bude musieť MZ SR vysporiadať s okolnosťou, či naozaj existuje dostatočný robustný argument, že práve reexport liekov zapríčiňuje na Slovensku v najväčšej miere nedostatok liekov.
  2. Držitelia registrácie sú zo zákona zodpovední zabezpečiť dostatok liekov na slovenskom trhu, inak prídu o povolenie. Distribučky takúto povinnosť nemajú, preto môžu ľahšie reexportovať a nijakým spôsobom ich to negatívne neovplyvní, čiže sa nemusia obávať o stratu licencie.
  3. Áno, slovenské referencovanie cien liekov na úrovni priemeru troch najnižších v rámci EÚ na jednej strane zabezpečuje nízke ceny liekov, ale na strane druhej aj vysokú atraktivitu ich ďalšieho vývozu do drahších krajín.
  4. Reexport liekov má z celoeurópskeho pohľadu pozitívny vplyv na znižovanie cien liekov a zvyšovanie ich dostupnosti pre väčší počet ľudí, takže reexport by som určite nezastavoval. Kvôli pravidlám EÚ to ani nie je možné. Ak však reexport skutočne zapríčiňuje nedostatok niektorých liekov na nejakom trhu, tak určité obmedzenia sú legitímne. Nesmú byť však neproporcionálne. Znevýhodniť reexport lieku sa okrem cenovej politiky (čiže v našom prípade uvoľnenie referencovania napríklad na úroveň priemeru 6 najlacnejších krajín v EÚ) dá aj rôznymi administratívnymi opatreniami, ktoré zvýšia náklady pre subjekty zúčastňujúce sa reexportu liekov. Či sú to zvýšené a prísnejšie kontroly, zvýšené a efektívne vymáhané sankcie za porušovanie už aj teraz platných pravidiel, napríklad pri nahlasovaní vývozov liekov, zvýšená administratívna záťaž pri kolobehu lieku, obmedzovanie subjektov, ktorí sú oprávnení obchodovať s liekmi a pod.

  • 17.8.2016

Otázka (Lucia Vanková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som Vás oslovila do článku ohľadom novely malého a stredného podnikania, ktorú dnes schvaľuje vláda. Novela má po prvý raz do legislatívy zaviesť tzv. SME test, čiže testovanie budúcich návrhov právnych predpisov na malých a stredných podnikoch a uplatnenie osobitných nastavení pre nich. Pokiaľ sa zistí, že plánovaná regulácia bude pre malé a stredné podniky nadmerná, je možné, že ich štát buď čiastočne alebo úplne oslobodí, prípadne uplatní aspoň dočasnú výnimku.

  1. Pociťujú dnes malé a stredné podniky nadmernú administratívnu záťaž oproti veľkým firmám? Môžete uviesť nejaký príklad?
  2. Ako pomôže testovanie tejto nadmernej regulácie malým a stredným podnikom?
  3. Sú takéto testy bežnou praxou v zahraničí?

Posielam pre istotu aj link na novelu

Odpoveď Petra Goliaša:
Male firmy si casto nemozu dovolit vyclenit cloveka len na plnenie administrativnych povinnosti. Narast povinnosti byva casto najväcsi na zaciatku podnikania. Napriklad pri prijimani zamestnancov je narast administrativy najväcsi pri prvom zamestnancovi, pri dalsich sa uz zvysuje ovela menej. V porovnani s velkymi firmami maju preto male firmy neraz horsie podmienky na zvladnutie administrativnej zataze. Navrh, ktory by obmedzil zvysovanie zataze malych firiem, je preto krok spravnym smerom. Okrem buducich navrhov by testami mali prechadzat aj platne regulacie, aby doslo k znizeniu uz aj existujucej zataze.

V suvislosti s touto temou by som Vam rad dal do pozornosti este jedno zo zelani Podnikatelskej aliancie Slovenska: Pri novej legislatíve vyčísľovať dopady na podnikateľské prostredie a v prípade negatívnych dopadov automaticky odložiť účinnosť zákona aspoň o šesť mesiacov od schválenia v parlamente, aby podnikatelia mali čas sa na zmeny pripraviť. Zdroj

  • 16.8.2016

Otázka (Peter Kapitán, Nový čas)
Pozdravujem, ešte raz ďakujem za upozornenie, a teda by som sa rád spýtal na to, čo môže byť dôvodom o 100 miliónov eur nižšej sumy v rozpočtových zdrojoch ministerstva zdravotníctva, respektíve teda akési vysvetlenie rozdielu verejných zdrojov vs. rozpočtových kapitol v zdravotníctve (teda to o čom sme sa rozprávali). A zároveň ak by ste vedeli aspoň dve vety vo všeobecnosti k návrhu rozpočtu pre zdravotníctvo na rok 2017, bol by som rád.

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre posudzovanie výšky verejných zdrojov plynúcich do zdravotníctva je dôležitý pohľad na vývoj celkových príjmov vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré kontinuálne stúpajú. Stúpajú samozrejme aj výdavky, ale vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že aj budúci rok bude slovenské zdravotníctvo disponovať s mierne väčším objemom prostriedkov, ako bolo plánované na tento rok. Pre komplexný pohľad nie je až tak dôležité, či bude štát za svojich poistencov platiť menej, ale či celkové zdroje budú rásť. V dôsledku rastu ekonomiky a znižovania nezamestnanosti torižto klesá počet poistencov štátu, a teda vzniká zo strany štátu nižšia potreba platieb za svojich poistencov a zároveň ekonomicky aktívni občania odvádzajú viac do zdravotného poistenia, čo kompenzuje nižšiu platbu štátu.

Ale to najkľúčovejšie je začať sa baviť o tom, aké verejné služby za tieto verejné peniaze dostávame, akú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, s akými výsledkami, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti vieme získať za danú sumu peňazí a porovnávať alternatívy alokovania verejných zdrojov, aby každé vynaložené euro bolo použité čo najefektívnejšie. Neefektívnosť znamená totižto neetické konanie, ktoré v prípade zdravotníctva môže viesť dokonca až k zbytočným úmrtiam pacientov.

  • 16.8.2016

Otázka (Pavlína Chalupková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, môj dotaz smeruje k novému nástroju pre krátkodobú nezamestnanosť, ktorú v Bruseli navrhol náš minister financií Kažimír. Išlo by o európsky fond, kde by si štáty šetrili.

  • V čom vidíte prínos a v čom hrozby takého nápadu? Čo by sa všetko muselo urobiť, aby to fungovalo?
  • Ako by ste zhodnotili možnú efektivitu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Myslienka zalozit fond na vyrovnavanie asymetrickych sokov je spravna. V menovej unii su fiskalne nastroje klucom k udrziavaniu stability. Rizikom je, ze unia nema pravomoci riadit pruznost pracovnych trhov. Krajiny s menej pruznym trhom prace tak mozu vykazovat dlhodobo vyssiu nezamestnanost. Treba preto osetrit, aby sa spolocne poistenie v nezamestnaosti nestalo nastrojom dotovania menej pruznych krajin zo strany tych pruznejsich. Malo by ist o nastroj, ktory docasne pomoze ludom, ktori stratili pracu v dosledku nahlej krizy.

  • 15.8.2016

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit. Minister Drucker pred par mesiacmi povedal, ze do konca roka oddlzi nemocnice. Dnes je dlh 600 mil. eur.

  • Je to podla Vas realne?
  • Mal by ich oddlzit tento rok?
  • ZP hovoria, ze vypadok kvoli OOP bude tento rok 150 mil. eur. Mal by to stat kompenzovat?
  • Je podla Vas mozne, aby MFSR nasla tento rok 750 mil. na odfinancovanie zdravotnictva?
  • Je to potrebne?
  • Ak neoddlzi nemocnice ako sa to prejavi podla vas?
  • Ako sa prejavy ak nevykryju vypadok z OOP?

Odpoveď Dušana Zachara:
Oveľa dôležitejšie ako oddlženie nemocníc ešte tento rok je vytvoriť také podmienky a pravidlá, aby už k ďalšiemu oddlžovaniu zo strany štátu nemuselo prísť. Takéto opatrenia ale ministerstvo zdravotníctva pravdepodobne ešte nemá pripravené, takže nepredpokladám, že sa oddlženie, aj z dôvodu nevyčlenenia prostriedkov v štátnom rozpočte, uskutoční do konca tohto roka.
Myslím si, že väčšina veriteľov nemocníc očakáva oddlženie, a teda splatenie svojich pohľadávok v tomto volebnom období, takže budú ešte ochotní “úverovať” štátne nemocnice aj tento rok. Samozrejme, niektorí môžu svoje pohľadávky predať tretím subjektom, niektorí dodávatelia si zas môžu do cien zakalkulovať vyššiu rizikovú prirážku v dôsledku oneskorenia platieb. Niektorí radšej so štátnymi nemocnicami neuzavrú kontrakt. Naopak, ak sa napovrch dostane informácia o oddlžení, tak v tom momente sa biznis so štátnymi nemocnicami stáva lukrativným, nastáva veľký pohyb s pohľadávkami, uzatvárajú sa nové zmluvy, keďže riziko nezaplatenia faktúr sa znižuje. Často vtedy ide o umelo indukovaný dopyt nemocníc po tovaroch a službách. To si musí ministersto zdravotníctva ako akcionár štátnych nemocníc ustrážiť.

Ohľadne otázky kompenzácie poisťovní za výpadok prostriedkov v dôsledku odvodovo odpočítateľnej položky. Pri posudzovaní tejto otázky je nutné brať do úvahy vývoj celkových príjmov vo verejnom zdravotnom poistení, ktoré rastú. V dôsledku zavedenia OOP štát navýšil platbu za svojich poistencov a napríklad vďaka znižovaniu nezamestnanosti a rastu ekonomiky získali minulý rok zdravotné poisťovne oproti rozpočtovaným, teda predpokladaným prostriedkom v skutočnosti navyše viac ako 180 mil. EUR. Je možné teda, že aj tento rok príde oproti predpokladom, ktoré boli naprojektované v rozpočte, k zvýšeniu zdrojov verejného zdravotného poistenia od ekonomicky aktívnych občanov (EAO). Preto treba vnímať úvahy o kompenzácii v kontexte vývoja celkových zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení. Treba tiež povedať, že ak by prípadné zvýšené príjmy od EAO nestačili pokryť výpadok z OOP, tak je zo strany štátu legitímnym krokom znížiť zdroje plynúce do zdravotníctva. V takom prípade to ale treba priznať, a nechať poisťovniam čas, aby sa na túto zmenenú situáciu pripravili, keďže zákonite, ak sa nezvýši efektívnosť, tak menej zdrojov v zdravotníctve bude mať za následok menej zdravotnej starostlivosti kontrahovanej poisťovňami pre svojich poistencov.

  • 15.8.2016

Otázka (Lucia Vanková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som Vás oslovila do článku ohľadom štátneho rozpočtu, ktorý by už dnes malo zverejniť MFSR. Posielam zopár otázok k očakávanej konsolidácii verejných výdavkov aj vzhľadom na rast ekonomiky.

  1. Ministerstvo financií predstavilo nedávno balíček daňových zákonov, ktoré budú mať za výsledok zvýšenie objemu štátneho rozpočtu (budú sa zvyšovať dane na tabak, poplatky za registráciu vozidiel, regulovaný odvod pre veľké firmy, atp.), Je podľa Vás naozaj potrebné konsolidovať verejné financie práve prostredníctvom zvyšovania daní, najmä v čase, keď ekonomika zažíva priaznivý vývoj a rastie?
  2. Podľa posledných správ z EK dosiahol náš deficit takmer tri percentá, pôvodne sa očakával približne 2,6-percentný deficit. Ako hodnotíte zámer rezortu financií priviesť viac príjmov do štátneho rozpočtu cez zvyšovanie daní? Je práve toto podľa Vás cesta? A ako by mal štát financie ozdravovať?
  3. Jedným z cieľov projektu Value for money je eliminovať nadbytočné štátne výdavky a tak konsolidovať verejné financie. Kde vidíte najväčší priestor na škrtanie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vlada chce zvysovat dane aj napriek prudkemu a neocakavanemu rastu prijmov. Svedci to najmä o tom, ze vlada nema pod kontrolou vydavky a narast prijmov nedokazala vyuzit na konsolidaciu. Ak vlada nedokaze znizit deficit v dobrych casoch, zmensuje sa priestor na riesenie buducich kriz bez prijimania radikalnych opatreni. Navrhnute zvysovanie dani zhorsuje atraktivnost Slovenska pre investorov a dlhodobo znizi rast ekonomiky a teda aj zivotnej urovne. Najväcsi priestor na uspory vidim v kvalitnejsej priprave a verejnej kontrole velkych projektov, kde dochadza aj k najväcsiemu plytvaniu verejnych zdrojov. Len v niekolkych tendroch na vystavbu dialnic institut INEKO odhalil predrazenie radovo v stovkach milionov eur. Kazdy projekt by mal byt osobitne posudeny z pohladu jeho potreby, moznych alternativ a efektivnosti.

  • 12.8.2016

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, aktuálne pracujem na téme spoluúčasti. Slováci totiž doplácajú na zdravotnú starostlivosť zo svojho vrecka viac, ako je priemer krajín OECD. Vyplýva to zo štatistiky organizácie, ktorá vychádzala z údajov z roku 2013. Z ročných výdavkov slovenských domácností smeruje 3,2 % na doplatky. Priemer 34 krajín OECD je pritom 2,8 %. Z okolitých krajín je na tom horšie len Maďarsko, kde na zdravotnú starostlivosť idú 4 % všetkých výdavkov domácností. V Rakúsku je to 2,9 %, v Poľsku 2,5 % a v Českej republike 2,1 %. Najväčší podiel výdavkov musia na zdravotnú starostlivosť vydať domácnosti v Južnej Kórei, až 4,7 %. Doširoka musia otvárať peňaženky aj Švajčiari (4,5 %) a Gréci (4,1 %). Na rovnakej úrovni ako Slovensko, teda 3,2 %, sú na tom Írsko, Taliansko a Austrália.

  • Ako vnímate aktuálne nastavenie spoluúčasti? (Odporúčate znížiť, zvýšiť, ponechať)
  • Aké následky na systém by mali zmeny, ako napríklad zníženie, či zvýšenie spoluúčasti?
  • Ako možno odľahčiť záťaž pre domácnosti, resp. pacientov? Pretože z okolitých krajín, okrem Maďarska, máme najvyššiu úroveň doplatkov.

Odpoveď Dušana Zachara:
Priame platby domácností v slovenskom zdravotníctve sú v rámci štatistík OECD nedokonalou metodikou zberu dát slovenskými autoritami nadhodnotené. Realita je nižšia. Náš expertný odhad (pozri kapitolu 4.1) je, že vykazované údaje ŠÚ SR o celkových výdavkoch domácností na starostlivosť o zdravie môžu byť oproti realite nadhodnotené približne o tretinu. Po tejto úprave sa dá konštatovať, že priame platby Slovákov na zdravie sú teda výrazne nižšie nielen oproti Maďarsku ale i Poľsku a iba mierne prevyšujú realitu v Česku. V skutočnosti sme teda pod priemerom OECD. Treba tiež povedať, že Slováci míňajú najviac z týchto priamych platieb v lekárňach, prevažne za voľnopredajný sortiment. Dá sa teda predpokladať, že podstatná časť populácie je pripravená vyčleniť na starostlivosť o zdravie viac výdavkov, ako sa od nich pri súčasnom systéme financovania
zdravotníctva vyžaduje.

Nedostatočnými pravidlami sa na Slovensku rozmohli v ostatnom období rôzne poplatky v zdravotníctve, ktoré sú len slabo a neúčinne regulované a absentuje pri nich ochranný horný strop pre sociálne odkázaných. Preto treba urobiť poriadok v poplatkoch, treba zaviesť menný zoznam poplatkov, ktoré môžu byť v zdravotníctve vyberané, aby sa predišlo akýmkoľvek nedorozumeniam a zaviesť ochranný limit.
Podľa nás by však bolo jednoduchším a kvôli starnutiu obyvateľstva a relatívnemu znižovaniu príjmov do sektora aj účinnejším krokom zaviesť sociálne únosnú, regulovanú spoluúčasť pacientov na hradení si výdavkov za ambulantnú i nemocničnú starostlivosť, ktorá má podľa nás najlepšie predpoklady zaistiť dlhodobú udržateľnosť slovenského zdravotného systému, a to bez enormného zvýšenia daňovej záťaže alebo dramaticky negatívneho vplyvu na iné výdavky štátu, napríklad starobné dôchodky. Okrem dodatočných zdrojov pre zdravotníctvo (najmä pre nemocničnú a ambulantnú sféru) má spoluúčasť potenciál eliminovať zbytočné výkony, obmedziť nadbytočnú preskripciu liečiv a tiež zvýšiť ochotu ľudí obmedziť rizikové faktory životného štýlu, nakoľko k hrozbe zdravotných ťažkostí by pribudla aj hrozba finančnej záťaže. A na toto riziko by sa dalo potom aj pripoistiť.

  • 11.8.2016

Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás touto cestou požiadať o vyjadrenie sa k nasledujúcej téme. Ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo výberové konanie na obsadenie funkcie členov predstavenstva VšZP. Podľa štatútu VšZP : “Prvých členov predstavenstva určí zriaďovateľ bez výberového konania”.

  • Ako hodnotíte, že ministerstvo pod vedením pána Druckera ide robiť výberové konanie na členov predstavenstva?
  • Spomínate si na niektorého z predchodcov ministra Druckera, ktorý by takto postupoval?

Odpoveď Dušana Zachara:
Určite by bolo lepšie, keby boli výberové konania uskutočnené ešte pred nástupom nových funkcionárov. Takto sa nedá vylúčiť, že výberové konania budú len formálnou záležitosťou. Súčasní noví manažéri si už stihli urobiť obraz o fungovaní daných inštitúcií, a preto budú mať oproti iným výhodu pri predkladaní požadovaných koncepcií rozvoja relevantných oblastí, ktoré sú jednou z požiadaviek výberového konania. Takto zvolený postup tiež podľa mňa odrádza potenciálnych vážnych uchádzačov o tendrované miesta, keďže tí si to vyhodnotia tak, že nemá význam sa niekde uchádzať, kde už minister dosadil svojich ľudí, ľudí, ktorým dôveruje, a preto je veľká pravdepodobnosť, že títo budú vo funkciách potvrdení. Relatívne krátke časové obdobie, ktoré je navyše v dovolenkovom období, môže tiež obmedziť počet uchádzačov.
Na záver by som rád vyslovil polemickú otázku, či je vôbec nutné robiť výberové konania na vrcholových manažérov VšZP a NCZI (ktoré musí korigovať a implementovať spackaný štátny projekt eHealth), ktorí nie sú podľa mňa klasickými “nezávislými” štátnymi úradníkmi, ale skôr sprostredkovatelia výkonu zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva (v prípade NCZI je to eHealth, ináč by to bol klasický úradnícky post), a preto považujem za prirodzené, že si na tieto miesta vybral minister zdravotníctva ľudí, ktorým dôveruje, a za ktorých berie plnú zodpovednosť. Či to urobí v rámci svojho vnútorného “výberového konania” napriamo, ak má dostatok tipov na vhodných a čestných ľudí, alebo verejným výberovým konaním, je podľa mňa v zásade jedno. Dôležitejšie je branie a vyvodzovanie zodpovednosti za konanie týchto ľudí, a nezbavovanie sa jej a nevyhováranie sa, že mi ich dosadila nejaká “nezávislá” výberová komisia, na ktorú som nemal žiadny vplyv.

  • 11.8.2016

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. MZ vyhlasilo vyberove konania na viacere vysoke pozicie – napriklad na clenov predstavenstva VsZP alebo na sefa NCZI. Do funkcii vsak uz minister vymenoval ludi.

  • Je takyto postup standardny, ze minister niekoho dosadi a potom vypise vyberove konanie na tuto poziciu?
  • Nebude to len vyberove konanie na oko?
  • Mali by sa robit vyberove konania takt nacasovane (teda potom, ako uz minister niekoho dosadi?)
  • Na ake pozicie by este podla Vas mal vyhlasit vyberove konanie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Určite by bolo lepšie, keby boli výberové konania uskutočnené ešte pred nástupom nových funkcionárov. Takto sa nedá vylúčiť, že výberové konania budú len formálnou záležitosťou. Súčasní noví manažéri si už stihli urobiť obraz o fungovaní daných inštitúcií, a preto budú mať oproti iným výhodu pri predkladaní požadovaných koncepcií rozvoja relevantných oblastí, ktoré sú jednou z požiadaviek výberového konania. Takto zvolený postup tiež podľa mňa odrádza potenciálnych vážnych uchádzačov o tendrované miesta, keďže tí si to vyhodnotia tak, že nemá význam sa niekde uchádzať, kde už minister dosadil svojich ľudí, ľudí, ktorým dôveruje, a preto je veľká pravdepodobnosť, že títo budú vo funkciách potvrdení. Relatívne krátke časové obdobie, ktoré je navyše v dovolenkovom období, môže tiež obmedziť počet uchádzačov.
Na záver by som rád vyslovil polemickú otázku, či je vôbec nutné robiť výberové konania na vrcholových manažérov VšZP a NCZI (ktoré musí korigovať a implementovať spackaný štátny projekt eHealth), ktorí nie sú podľa mňa klasickými “nezávislými” štátnymi úradníkmi, ale skôr sprostredkovatelia výkonu zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva (v prípade NCZI je to eHealth, ináč by to bol klasický úradnícky post), a preto považujem za prirodzené, že si na tieto miesta vybral minister zdravotníctva ľudí, ktorým dôveruje, a za ktorých berie plnú zodpovednosť. Či to urobí v rámci svojho vnútorného “výberového konania” napriamo, ak má dostatok tipov na vhodných a čestných ľudí, alebo verejným výberovým konaním, je podľa mňa v zásade jedno.

  • 11.8.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Komora sestier tvrdí, že niektoré konkrétne činnosti vykonávajú sestry pod tichým dohľadom lekára, ale v podstate nelegálne, pretože zákon ich k tomu neoprávňuje. Aktualizoval sa vraj pred 12 rokmi a od vtedy sa niektoré veci zmenili, preto by sa to malo zlegalizovať a sestry by mali dostať vyššie kompetencie aj zo zákona. Vraj sa tým znížia čakacie rady pre pacientov, motivujú zdravotníci a ušetria sa financie v systéme zdravotníctva. Dalo by sa toto všetko podľa vás dosiahnuť zákonným zvýšením kompetencií sestier? Ako? Nebolo by to vlastne to isté ako dnes, len legálne?

Odpoveď Dušana Zachara:
Určite treba urobiť poriadok v kompetenciách zdravotníckych pracovníkov a v požadovanom vzdelaní pre jednotlivé posty. Napríklad sestry s vysokoškolským vzdelaním vykonávajú často administratívne činnosti, ktoré by dokázal realizovať nižší zdravotnícky personál s nižším vzdelaním a nižšími platmi. Takisto treba urobiť poriadok v odmeňovaní. Nie je totižto správne, ak niekto dostáva plat aj za to, čo urobí zaňho niekto iný, ktorý za to odmenu nemá.

  • 10.8.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou udelil VšZP pokutu za pochybné zmluvy vo výške 15 tisíc eur. Je to dostatočná sankcia za milióny, ktoré ušli na týchto pochybných zmluvách? Kto tú pokutu podľa vás v konečnom dôsledku zaplatí? Ak to bude pokuta pre VšZP, tak to zaplatia zo zdravotných odvodov daňovníkov? Keďže VšZP je akciová spoločnosť, podlieha obchodnému zákonníku, takže nebolo by vhodnejšie, ak by si štát ako akcionár vymáhal túto sankciu od vtedajšieho vedenia poisťovne?

Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem posudit vysku sankcie, lebo nemam dostatocne informacie. Pokutu de facto zaplatia platcovia dani o odvodov. Z hladiska vyvodenia zodpovednosti a vyvarovania sa vzniku moralneho hazardu do buducnosti by bolo spravne nejakym sposobom sankcionovat aj veducich pracovnikov, ktori boli za pochybne zmluvy zodpovedni. Podla miery zavinenia by mali dostat aj zlte alebo cervene karty na obsadzovanie inych pozicii vo verejnom sektore a nemali by sme na ich preslapy zabudnut.

  • 9.8.2016

Otázka (Veronika Šoltinská, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dnes píšem o druhej rúre tunela Branisko. Odpovedali by ste mi na pár otázok?

  1. NDS tvrdí, že intenzity dopravy sa do roku 2022 zvýšia tak, že ak chceme dodržať bezpečnostné limity, treba druhú rúru dovtedy postaviť. ) http://ndsas.sk/aktuality-ak-chceme-bezpecnost—druha-rura-braniska-by-mala-stat-v-roku-2022/44372s49282c ) Je to podľa Vás pravda?
  2. Nemáme na Slovensku iné úseky, kde sú intenzity dopravy vyššie a ktoré treba riešiť prioritne? Alebo teba prioritne riešiť Branisko, lebo hoci inde sú intenzity vyššie, tu ide o tunel a nariadenia pre tunel sú iné?
  3. Prečo podľa Vás prichádzajú diaľničiari so správami Branisku teraz?

Odpoveď Jána Kovalčíka:

  1. Je to úplný nezmysel. Takto skoro druhú rúru Braniska určite netreba. NDS stavia svoju chybnú úvahu, ktorú nazýva prognózou, na aktuálne výraznom náraste intenzity dopravy na severnej časti D1 oproti roku 2015. Úplne však ignoruje okolnosti: V závere minulého roka zvýšila atraktívnosť D1 rekordne veľká porcia dokončených úsekov v dĺžke až 46 km – pribudli všetky tri chýbajúce úseky medzi Ivachnovou a Prešovom, krátko predtým aj dôležitý úsek pri Martine. Takéto skokové zvýšenie atraktivity D1 v regióne Spiša sa už nebude opakovať. K rastu využívania diaľnice zrejme prispelo aj zrušenie štátnych IC vlakov a teda zmenšenie ponuky rýchleho železničného spojenia medzi východom a západom Slovenska. Ani táto podstatná zmena sa v ďalších rokoch nezopakuje. V období takmer dvojciferného hospodárskeho rastu Slovenska narástla intenzita dopravy v tuneli Branisko za 5 rokov o 32 %. Za uplynulých päť rokov (2010 – 2015) to bolo iba o 16 %. Dokončenie D1 na Spiši prináša teraz skokové zvýšenie intenzít, ale je vylúčené, aby sa čo i len priblížili tomu čo prezentuje NDS. Ak NDS zavádza širokú verejnosť nekvalifikovanou úvahou, podľa ktorej intenzita dopravy v tuneli Branisku za 5 rokov vystrelí o 70 % a za sedem rokov dokonca o 96 %, iba demonštruje svoju nekompetentnosť a nedôveryhodnosť v práci s dátami. A podčiarkuje naliehavú potrebu zabezpečiť, aby na prácu s dátami a tiež na prognózy v NDS i celom rezorte dopravy aktívne dohliadal niekto kompetentný, napríklad analytici ministerstva financií.
  2. V rôznych častiach Slovenska je mnoho úsekov ciest, ktorých súčasné parametre nevyhovujú už aktuálnej intenzite dopravy. Nepodložené úvahy o tom, že sa doprava v Branisku sa za krátky čas zdvojnásobí a potom už jedna rúra nebude stačiť, sú zarážajúce. Je to ďalší príklad uprednostňovania najviac nákladných projektov. Na úkor veľkého počtu menších a v súčte oveľa prínosnejších riešení, ktoré sa aktuálnym politikom vo vedení rezortu dopravy asi zdajú málo veľkolepé.
  3. Samozrejme medzi zamestnancami NDS sú takí, ktorí sú o potrebe dvojrúrového Braniska presvedčení. Snívajú o ideálnom svete a niečo ako limitovanosť zdrojov a potreba iných stavieb ako sú tunely neriešia. Generálny riaditeľ NDS by však mal vedieť zaujaté a argumentmi nepodložené názory filtrovať, nie ich sám šíriť a zbytočne vyvolávať nereálne očakávania.

Dobrý deň, prečítal som si váš článok a ….. našiel som iba mozaiku názorov, bez dát, ktoré pritom hovoria jasnou rečou.
Že ste nevyužili šancu vysvetliť pointu je samozrejme Vaša vec. Mrzí ma, že aj z mojich komentov ste použili iba hodnotenia, bez argumentov z ktorých vychádzali. Potom vyzerám ako niekto, kto len predvádza svoje názory ale nemá ich ničím podložené. A len tak bezdôvodne si kopne do Siete (čo som riešil iba preto, lebo ste chceli odpoveď aj na 3. otázku. Navyše hneď v úvode na titulke to vyznieva tak, že spochybňujem dosiahnutie intenzity 10-tis. áut denne, ktorá tam je už dnes!

Prosím, dajte si veci radšej vysvetliť. Alebo skontrolovať pred zverejnením.
NDS netvrdí, že Braniskom prejde o 6 rokov viac ako 10-tis vozidiel denne. Toľko tam jazdilo už vlani. Oni tvrdia, že o 6 rokov to bude vyše 10 tis. v jednom jazdnom pruhu, čiže spolu vyše 20 tisíc. Za 7 rokov dvojnásobok! V tom je tá absurdnosť …. Tvrdím, že tých 20 tisíc – teda zdvojnásobenie za 7 rokov – nie je, resp. nebude pravda.

  • 9.8.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Podľa štatistík NCZI počet lôžok opätovne klesol, čo sa medziročne deje už dlhšiu dobu. Rovnako klesá aj počet sestier. Vzhľadom na klesajúci počet lôžok, môžeme hovoriť o nedostatku sestier, alebo ide o priamo úmerné klesanie? Na rozdiel od toho však narástol počet lekárov a podľa štatistík kým v roku 2010 pripadalo na jedno lekárske miesto 6 postelí, v minulom roku to bolo 4,9 postele. Prečo počet lekárov stúpa a počet sestier klesá? Môže za tým byť to, že aj zdravotné sestry už potrebujú vysokú školu, tak sa ľudia radšej rozhodnú už rovno pre medicínu? Alebo sú dôvodom platy? Je tam priepastný rozdiel v platoch?

Ešte jedna vec mi tu vyplávala. Keď si to rozdeľujem na samosprávne kraje, tak Bratislava má výrazne viac lekárov a sestier na 100 tisíc obyvateľov v porovnaní s inými krajmi. Je to kvôli tomu, že Bratislava je spádová a všetky ťažšie prípady končia tu? Oproti tomu, úplne najnižšie čísla v počte lekárov aj sestier na 100 tisíc obyvateľov sú v Trnavskom kraji. Môže to byť preto, že to je veľmi blízko Bratislavy a posiela sa sem veľa prípadov?

Odpoveď Dušana Zachara:
To, že klesá počet nemocničných lôžok, je správny trend, nakoľko v medzinárodnom porovnaní má Slovensko nadpriemerný počet akútnych lôžok. Zároveň platí, že pri klesajúcom počte lôžok sa nezvyšuje ich využiteľnosť (tzv. obložnosť), čo nehovorí v prospech efektívnosti využívania zdrojov a zároveň to naznačuje, že tu je aj ďalší priestor na redukciu lôžok. Obložnosť nemocničných lôžok sa na Slovensku pohybuje okolo 70 %, čím výrazne zaostávame za vyspelými krajinami. Podľa dát od Boston Consulting Group dosahoval v roku 2012 priemer obsadenosti nemocničných lôžok v západnej Európe 83 %, pričom tie najefektívnejšie systémy mávajú obložnosť vyššiu aj ako 90 %.

Pri porovnaní s okolitými porovnateľnými krajinami (V4) sa dá povedať, že v slovenských nemocniciach je počet lekárov výrazne nadpriemerný, na rozdiel od podpriemerného počtu zdravotných sestier. Jedným z najhlavnejších dôvodov úbytku zdravotných sestier v SR je určite aj platová otázka. Ďalšími z dôvodov môžu byť aj nevhodné pracovné podmienky, zlá atmosféra na pracovisku, vrátane vzťahu lekár – sestra, vysoká pracovná záťaž až preťaženosť (slovenské sestry vykonávajú aj také činnosti, ktoré v efektívnejších zdravotných systémoch robí nižší zdravotný personál) a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych.

Áno, Bratislava je pre mnoho prípadov nielen spádová oblasť (napr. pre obyvateľa Dunajskej Stredy (TTSK) sú najbližšie fakultné nemocnice v Bratislave (BSK) a v Nových Zámkoch (NSK), a až potom nasleduje FN vo vlastnej župe, pričom porovnateľne vzdialená ako trnavská je dokonca aj FN v Nitre), ale sú tu (v BA) aj zdravotnícke zariadenia koncového typu pre celé územie Slovenska. Trnavský kraj obklopuje Bratislavu a okolie, je tu relatívne ľahká dostupnosť dopravnou infraštruktúrou, a preto volia mnohí obyvatelia trnavského kraja, ktorí často aj pracujú v Bratislave, možno aj pri plánovanej odkladnej zdravotnej starostlivosti zariadenia v Bratislave. Aj preto tam nie je potreba takého vysokého počtu lekárov a sestier ako v Bratislave.

  • 5.8.2016

Otázka (Veronika Šoltinská, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, ak môžem, mala by som ešte jednu otázku: Železnice tvrdia, že nemajú informácie, že by v poslednom období bolo niečo také, že by zhotoviteľ neplnil svoje zmluvné záväzky voči podzhotoviteľom. Aký častý jav je to pri zákazkách na železniciach podľa Vás?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Ad: Ochrana subdodávateľov pri najväčšej stavbe Železníc SR podpísanej v júli tohto roka

„Ide o to, ako – a či vôbec – je záruka reálne uplatniteľná pre dodávateľov v druhom, treťom či ďalšom rade. Tam môže byť problém. V minulosti podobné zámery stroskotali na tom, že obstarávateľ síce môže zabezpečiť riadne platenie najbližším subdodávateľom, ale v zásade nemá šancu právne vstupovať do vzťahov, ktoré sú pod tým. Nedokáže zabezpečiť férovosť vzťahov a včasné platenie za riadne vykonané práce v celom dodávateľskom reťazci. Členom konzorcia pritom nič nebráni v tom, aby najväčšie zákazky v prvej línii smerovali takmer výlučne k ich dcérskym a spriazneným spoločnostiam a ostatní subdodávatelia boli až pod nimi.“

Ad: Železnice tvrdia, že nemajú informácie, že by v poslednom období bolo niečo také, že by zhotoviteľ neplnil svoje zmluvné záväzky voči podzhotoviteľom. Aký častý jav je to pri zákazkách na železniciach podľa Vás?

,,V poslednom období Doprastav aj TSS Grade prešli vyrovnaním, v ktorom dodávateľom sľúbili vyplatiť iba 30 %, resp. 15 % ich pohľadávok. Dodávateľom teda nezaplatia 70 %, resp. až 85 % hodnoty dodaného tovaru či vykonaných prác. S posvätením slovenských súdov to bude legálne, ak budú niekoľko rokov nové záväzky riadne platiť.
Tvrdenie železníc aktuálne môže byť pravdivé, ale pri poznaní kontextu je tragikomcké. Doprastav aj TSS Grade sú aktuálne v režime, keď sa včasným platením nových záväzkov definitívne a legálne zbavujú starých záväzkov. Je teda prirodzené, že nové záväzky riadne platia, inak by sa pripravili o obrovské výhody, ktoré schválením reštrukturalizačného plánu získali. Ako si budú počínať o pár rokov, keď súdom sledované obdobie skončí, je otázne. Obzvlášť s ich skúsenosťou, ako sa im súdmi posvätené vyrovnanie vypláca.”

  • 4.8.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie.

  1. Ako je to s neplatičmi zdravotných odvodov? Keď prídu na vyšetrenie, ktoré nie je akútne, môže lekár od nich požadovať preplatenie výkonu?
  2. Návrh zákona o zdravotnom poistení totiž hovorí o tom, že by už poisťovne boli povinné preplatiť starostlivosť aj neplatičom odvodov, vraj ide o akt humánnosti. Nie je však už trochu cez čiaru solidarity, aby sa ľudia, ktorí poctivo odvádzajú zdravotné, museli skladať na neplatičov? A nenaštartuje to ďalších špekulantov, ktorí si povedia, že veď na čo budem platiť odvody, keď ma aj tak musia ošetriť?
  3. Kto sú neplatiči? Sú to sociálne prípady poberajúce dávky, alebo ide o ľudí, ktorí majú dlh a splácajú ho v splátkovom kalendári? Alebo o SZČO, ktorí sa občas pozabudnú zaplatiť za jeden mesiac? Alebo o špekulantov, ktorí na to kašlú?
  4. Keby som si teda povedala, že ja platiť odvody nebudem, aj tak ma ošetria, čo sa mi môže stať? Aký postih ma čaká? Dostanem pokutu, a keď ju nezaplatím? Ide mi o to, že či moju motiváciu neplatiť odvody môže niečo prekaziť, niečo, na základe čoho by som si povedala, že ok, toto mi za to nestojí. Napríklad keby ma mohli zavrieť, alebo keby mi exekútor prišiel vziať všetko, čo mám.

Odpoveď Dušana Zachara:
Je celkom určite za hranicou solidarity a slušnosti, aby sa poctiví platcovia odvodov a daní podieľali na financovaní neakútnej, odkladnej zdravotnej starostlivosti pre neplatičov odvodov. Už teraz sa podieľajú na uhrádzaní nákladov neplatičov za akútnu zdravotnú starostlivosť, ktorá predstavuje výraznú väčšinu celkovej zdravotnej starostlivosti. Ak by neplatiči odvodov dostávali “zadarmo” aj neakútnu zdravotnú starostlivosť, išlo by o falošnú solidaritu, pokrivenie motivácií a vytvorenie podmienok pre tzv. morálny hazard.

  • 3.8.2016

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem do najblizsieho cisla TRENDU temu: Reforma zdravotneho poistenia – pripoistenie ano alebo nie? Kedze uz padli vyjadrenia ministra zdravotnictva a je aj v programovom vyhlaseni vlada zmienka, ze je ambiciou zaviest pripoistenie, chcela by som v clanku rozobrat, ake modely ZP su vo svete a ako by to mohlo vyzerat na Slovensku. V tejto suvislosti chcem poprosit o Vas komentar k nasledujucim otazkam:

  1. Je podla Vas potrebne na Slovensku zaviest pripoistenie, alebo by malo byt vsetko hradene z verejneho zdravotneho poistenia? Ake argumenty hovoria za aj proti?
  2. Vo svete existuje niekolko modelov pripoistenia. Ktory by bol podla Vas vhody pre Slovensko a preco? Pripadne, ake miestne specifika bude nutne vziat do uvahy?
  3. Ako mozno nastavit model pripoistenia tak, aby neboli socialne slabsie skupiny obyvatelstva ohrozene nedostupnostou ZS?
  4. Je realne, ze tato vlada zavedie novy model zdravotneho poistenia? Da sa to stihnut do konca funkcneho obdobia? A to, ze je to v programovom vyhlaseni vlady dava garanciu, ze na to naozaj bude politicka vola?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Relatívne rýchle starnutie obyvateľstva, a tým ešte väčšie roztváranie nožníc medzi príjmami a výdavkami zdravotníctva si bude vyžadovať prijímanie opatrení na zabezpečenie finančnej udržateľnosti systému verejného zdravotníctva, v prvej etape aspoň na dosiahnutie určitej stabilizácie. Podľa našich analýz na to nebude stačiť len zvýšiť efektívnosť využívania disponibilných zdrojov v zdravotníctve. Zavedenie regulovanej spoluúčasti pacientov na hradení výdavkov za ambulantnú i nemocničnú starostlivosť má podľa nás najlepšie predpoklady zaistiť dlhodobú udržateľnosť slovenského zdravotného systému, a to bez enormného zvýšenia daňovej záťaže alebo dramaticky negatívneho vplyvu na iné výdavky štátu, napríklad starobné dôchodky. Okrem dodatočných zdrojov pre zdravotníctvo má spoluúčasť potenciál eliminovať zbytočné výkony, obmedziť nadbytočnú preskripciu liečiv a tiež zvýšiť ochotu ľudí obmedziť rizikové faktory životného štýlu, nakoľko k hrozbe zdravotných ťažkostí by pribudla aj hrozba finančnej záťaže. A na toto riziko by sa dalo potom aj pripoistiť.
  2. Podľa nás by bolo prínosné, keby mohli zdravotné poisťovne súťažiť aj výškou sadzby poistného, aby sa súťaž, ktorá je teraz obmedzená a prebieha len na strane nákupu zdravotnej starostlivosti, rozšírila aj na stranu výberu poistného. Z intenzívnejšej súťaže na trhu by profitoval poistenec – adresnejšími a kvalitnejšími službami poisťovní pri dobrých cenách. Nám najbližší systém, ktorý takto funguje, sa dá nájsť v Holandsku.
  3. Tak, že štát definuje sociálne odkázané skupiny obyvateľstva, pričom niektorým z nich bude poistky preplácať a niektorým na ne prispievať.
  4. Myslím si, že z Programového vyhlásenia vlády SR sa dá len veľmi obrysovo dedukovať, čo si MZ SR predstavuje pod vytvorením „systému viaczdrojového financovania”. Pravdepodobne myslí nový minister na systém dobrovoľného pripoistenia či hradenia si nákladov za nadštandardné výkony, služby, príp. kvalitnejší zdravotnícky materiál. Tento systém tu však máme legislatívne vytvorený už aj dnes, avšak nedokonalo a súčasne príliš široko vymedzený “základný balík” hradený z povinného verejného zdravotného poistenia nevytvára dostatočné motivácie pre poskytovanie týchto nadštandardných služieb a balíkov pripoistenia. Pacient tu stále nemá jasnú predstavu, na čo všetko, dokedy a kde má nárok, pričom ani po prečítaní PVV nie je o moc múdrejší v tom, na čo bude mať asi tak zákonný nárok z verejného zdravotného poistenia a či sa jeho definovania dočká.
    Skôr si myslím, že môže prísť k určitým parciálnym zmenám v základnom balíku hradenom z verejného zdravotného poistenia (vypadnúť môžu z neho napríklad určité drahé zdravotnícke materiály či postupy liečby, ktoré sa dajú nahradiť v štandarde lacnejšími variantami), avšak k nejakej väčšej revolúcii v tejto oblasti za súčasnej vlády asi nepríde.

  • 2.8.2016

Otázka (Radovan Krčmárik, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, chcel by som Vás požiadať o reakciu na včerajšie vyhlásenia prezidenta Slovenskej lekárskej komory Mariana Kollára. Podľa neho je na Slovensku málo lekárov, najmä všeobecných, ktorých vraj chýba viac ako 2 000. Zaujímavé je však riešenie, ktoré navrhuje. Chce, aby sa povolanie lekára zatraktívnilo a na lekárskych fakultách študovalo viac medikov. Zároveň – aby neodchádzali do cudziny – je podľa Kollára nutné vytvoriť im podmienky – hlavne finančné, aby tu zostali, resp. sa sem vrátili. Takéto vyjadrenia mi pripadajú zvláštne, keďže niektorí experti doteraz hovorili skôr o tom, že treba zrušiť niektoré nemocnice a prepustiť časť lekárov. Nehovoriac o tom, že množstvo absolventov medicíny odchádza za lepším životom do zahraničia bezprostredne po skončení štúdia. Zaujímal by ma Váš názor na vec.

  • Súhlasíte s tým, že je lekárov málo?
  • Čo si myslíte o krokoch, ktoré navrhuje Kollár?
  • Aké riešenie a opatrenia by ste navrhli Vy?

Je pravda, že v niektorých regiónoch a najmä v chudobnejších a odľahlejších častiach je problém s všeobecnými ambulantnými lekármi (pozor! nehovoríme o špecialistoch a lekároch z nemocníc). Buď ich je tam málo, alebo sú už v dôchodkovom veku. Je to spôsobené relatívne menšou atraktivitou všeobecného lekárstva v našich podmienkach, čomu chce ministerstvo čeliť rozširovaním kompetencií, a teda aj financií pre praktikov a tzv. rezidentským programom, kde chce o.i. zatraktívniť tento sektor zdravotníctva aj pre študujúcich medikov. Pre všeobecných lekárov sú málo atraktívne také oblasti, kde žije málo obyvateľov, nakoľko sú platení najmä podľa počtu poistencov v kartotéke (tzv. kapitačná platba), preto ak je to vo verejnom záujme, treba obsadenie tejto pozície v takýchto regiónoch finančne motivovať. V takom prípade by mala nastať spolupráca medzi poisťovňami, samosprávou a ministerstvom.

A mnohí mladí lekári odchádzajú zo Slovenska ani nie tak z finančných dôvodov (aj keď samozrejme aj to zohráva rolu), ale pre nemožnosť napredovania, uplatnenia sa a menenia vecí v prospech pacienta, nakoľko sú tu zabetónované určité kapacity a nastavené rigidné pravidlá, ktoré znemožňujú rozvoj talentu, odmeňovanie na základe kvality, postupovanie v hierarchii bez bočných úmyslov a protislužieb a pod.

  • 2.8.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Z revízie výdavkov IFP na zdravotníctvo vyplýva, že jedným z dôvodov míňania peňazí je to, že denne sedí priveľa ľudí v čakárni u lekára, čo má negatívny dopad na výdavky v zdravotníctve.

  • Akým spôsobom sa s tým dá popasovať?
  • Počet návštev u lekára výrazne klesol napríklad v období, keď sa platila povestná “dvacka”, pomohlo by zavedenie poplatkov?
  • IFP špekuluje aj o vplyve zavedenia výmenných lístkov, že možno preto sedí veľa ľudí v čakárni u všeobecného lekára, lebo potrebujú lístok k špecialistovi. Môžu byť výmenné lístky dôvodom návštev a pomohlo by ich zrušenie?
  • Na čo všetko má sedenie u lekára vplyv?
  • Napríklad sa zvýši aj spotreba liekov, dá sa poukázať ešte na niečo iné?

Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, “Zajacove 20-korunáčky” mali vplyv na pokles počtu návštev ľudí u lekára. Nie nadarmo sa nazývali aj regulačnými poplatkami. Mal sa nimi obmedziť nadmerný, často umelý dopyt po službách lekárov. Platí tiež, že výmenné lístky, ktoré “nahradili” 20-korunáčky, sú tiež určitým regulačným prvkom, ktorý má obmedzovať zbytočné návštevy pacientov u špecialistov, ktorí poskytujú zväčša drahšiu zdravotnú starostlivosť ako všeobecní lekári. Na druhej strane však výmenné lístky zapríčinili niekedy zbytočné návštevy u všeobecných lekárov. Preto by sa mohlo pripustiť, aby pacient mohol navštíviť špecialistu aj bez výmenného lístka, avšak musel by za tento “nadštandard” zaplatiť určitý poplatok.
Tiež platí, že príliš veľa návštev Slovákov u lekára generuje obrovský objem predpísaných liekov a ich konzumáciu a často zbytočné a duplicitné výkony na rôznych stupňoch poskytovania zdravotnej starostlivosti. To sa potom preklápa do vysokých nákladov na lieky a ostatnú zdravotnú starostlivosť, čo má vplyv aj na deficit verejných financií.
Samozrejme, dlhé čakanie pacientov v čakárňach ambulancií nevplýva pozitívne na zdravotný stav dotyčných, sú rizikom zbytočné nákazy, a to nehovorím o ďalších spoločenských alternatívnych nákladoch súvisiacich so stratou času v čakárni.
Určite je jedným z riešení presadiť sociálne únosnú (s hornými ochrannými stropmi pre odkázaných) finančnú spoluúčasť pacientov na svojej liečbe. Alebo vytvoriť poistné produkty, ktoré by tieto platby kryli v rámci pripoistenia.

  • 1.8.2016

Otázka (Martin Odkladal, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky. Vychádzam z blogu šéfa NDS, ktorý nedávno zverejnil..

  • Myslíte si, že by mala byť NDS vyňatá z okruhu verejných financií, ako to navrhuje?
  • Súhlasíte s tými zdrojmi financovania, ako to je uvedené v blogu?
  • Pokiaľ by mala byť NDS primárne financovaná z príjmov z mýta a elektronických známok, tak ako to píše p. Auxt vo svojom blogu, myslíte si, že by muselo prísť k ich zdraženiu?

Odpoveď Jána Kovalčika:
NDS väčšinu jej doterajšej existencie bola mimo okruhu verejných financií. A ukázalo sa, že to je len ilúzia riešenia. Za pár rokov vyčerpala celú svoju úverovú kapacitu, a vzápätí výstavba diaľnic ďalej závisela od peňazí zo štátneho rozpočtu a eurofondov.

Môžeme si to zopakovať, ale očakávania s tým spájané to opäť nenaplní. NDS by si mohla požičať a pár rokov míňať viac, ale to spôsobí, že aj to málo čo jej z mýta a diaľničných známok zostane na investície, bude musieť už čoskoro dávať na splátky úverov (už teraz časťou príjmov spláca úvery spred 10 rokov).

Problém je, že NDS míňa i do budúcna plánuje každoročne míňať a investovať násobne vyššie sumy ako si dokáže zarobiť. Jej ekonomická bilancia je neporovnateľne horšia oproti diaľničným spoločnostiam v Rakúsku či Slovinsku – tie príjmami od užívateľov kryjú oveľa významnejšiu časť svojich nákladov, vrátane investičných.

NDS drvivú väčšinu vlastných príjmov (hlavne zo známok a mýta) spotrebuje na prevádzku, údržbu a vlastnú réžiu. Investície tak kryje z vlastných zdrojov len v zanedbateľnej miere, a teda nemá silu ani na splácanie úverov v takom rozsahu, aby to výstavbou diaľnic mohlo viditeľne pohnúť.

Pokiaľ by mala byť NDS primárne financovaná z príjmov z mýta a elektronických známok, tak ako to píše p. Auxt vo svojom blogu, nestačilo by zdraženie známok. Muselo by dôjsť k zavedeniu mýta aj pre osobné vozidlá a teda k významnému zdraženiu využívania diaľnic pre všetkých užívateľov.

Teraz čítam Váš článok a tomuto nerozumiem:

,,Príliš veľké zdraženie mýta by nebolo politicky priechodné. Preto Auxt počíta aj s ďalším alternatívnym financovaním. NDS by mohla na diaľnice použiť aj úvery od bánk, ktoré sú v súčasnosti veľmi lacné. Prípadne by diaľničiari mohli vydávať vlastné dlhopisy. Na to by však musela byť NDS vyňatá z okruhu verejných financií. To znamená, aby sa jej dlhy nezapočítavali do štátneho rozpočtu.”

Prečo píšete o úveroch či dlhopisoch ako o alternatíve namiesto rozšíreniu a zdraženiu mýta? Takto to vôbec nie je! Ak by sa mala predstava pána Auxta naplniť, bude nutné jedno i druhé! Prečo?

A) Samotné výrazné zdraženie mýta a nálepiek (aj keby sa naň odhodlali) by zďaleka nestačilo.

B) Samotné čerpanie úverov či vydávanie dlhopisov by taktiež zakrátko narazilo – objem úverov, ktoré vie NDS zo súčasných príjmov splácať, je pomerne nízky, v pomere k jej investičným plánom zanedbateľný. Miliardy eur jej banky nepožičajú, lebo ich nemá z čoho splácať.

Vami prezentované alternatívne financovanie teda nie je alternatívou. Neexistuje voľba A alebo B, ale len A+B. Podstatné zvýšenie príjmov NDS by bolo totiž podmienkou na to, aby si NDS cez úvery alebo dlhopisy vôbec vedela požičať významnejšie sumy. Dnes si sotva dokáže s prijateľnými podmienkami požičať viac ako preinvestuje za jediný rok.

  • 1.8.2016

Otázka (Kristína Böhmer, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie.

  1. Minimálna sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je nastavená na samosprávne kraje. Nestáva sa niekedy, že všetci špecialisti sa sústreďujú v krajskom meste a keď obyvatelia menších miest potrebujú navštíviť špecialistu, musia za ním cestovať? Ako sa podľa vás dá táto situácia riešiť?
  2. Ak je niekde málo špecialistov, predlžujú sa aj čakacie doby, keď sa pacient chce k nim objednať. Pomohlo by, keby sa nastavili maximálne čakacie lehoty?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Minimálna sieť by nemala byť koncipovaná na umelom administratívnom členení Slovenska, ale mala by byť nastavená na prirodzené regióny, s prirodzenou spádovou oblasťou, bez ohľadu na hranice okresov či samosprávnych krajov. Do úvahy treba brať a definovať najmä časovú dostupnosť poskytovateľa pre pacienta, a to rôznymi spôsobmi dopravy (osobná, hromadná, záchranka).
  2. Stanovenie maximálnych čakacích dôb prispeje k definovaniu toho, na čo má pacient v zdravotníctve nárok, takže to môže prispieť k väčšiemu poriadku. Avšak skrátenie čakania to samo osebe neprinesie. Musí to byť kombinované s motivačnými zložkami pre špecialistov a zdravotné poisťovne, aby zmenili súčasné správanie. Ide to napríklad finančným motivovaním, predlžovaním ordinačných hodín, lepším manažovaním pacienta, liečením v zahraničí, ak je nedostatok špecialistov a pod.

  • 1.8.2016

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. V piatok GR Robert Auxt napisal, ze by NDS-ku chce vynal z okruhu verejnych financii.

  • Kde v tomto napade vidite rizika? Ake konkretne
  • Vidite v tomto napade aj pozitiva?
  • Co tento napad moze urobit pripadne s verejnymi financiami?

Odpoveď Jána Kovalčika:
NDS väčšinu jej doterajšej existencie bola mimo okruhu verejných financií. A ukázalo sa, že to je len ilúzia riešenia. Za pár rokov vyčerpala celú svoju úverovú kapacitu, a tak výstavba diaľnic ďalej závisela od peňazí zo štátneho rozpočtu a eurofondov. Môžeme si to zopakovať, ale očakávania s tým spájané to opäť nenaplní. Problém je, že NDS míňa i do budúcna plánuje každoročne míňať násobne vyššie sumy ako si dokáže zarobiť. Jej ekonomická bilancia je neporovnateľne horšia oproti spoločnostiam v Rakúsku, Slovinsku či ďalších krajinách – tie príjmami od užívateľov kryjú oveľa významnejšiu časť svojich nákladov.

  • 29.7.2016

Otázka (Nikola Richterová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som Vas oslovit s otazkou tykajucou sa noveho vyberu z 2. Piliera. Ministerstvo prace meni podmienky a programovy vyber, ci docasny dochodok z 2. Piliera moze vyuzit od noveho roka viac ludi. Po najnovsom vsetci, ktory budu mat narok na dozivotny dochodok vyssi ako je priemerny starobny dochodok z 1. Piliera (s narokom po decembri 2003) teda v sucasnosti suma 428 eur. Ministerstvo tvrdi, ze sa bude mat po najnovsom narok na vyplacanie z 2. Piliera trojnasobne viac ludi ako v sucasnosti.

  • Vnimate takuto novelu za pozitivnu voci ludom a pozitivnu voci udrzatelnosti systemu?
  • Tiez by a zaujimalo, ci sa neobavate, ze ludia zacnu mohutne vyuzivat jednorazovy vyber celych uspor naraz?
  • Keby ste mali vy tu pravomoc, zostavili by ste novelu inak?

Odpoveď Petra Goliaša:
Rozsirenie moznosti programoveho vyberu je spravny krok, viac ludi tak bude moct rozhodnut o pouziti casti svojich dochodkovych uspor. Sucasne nehrozi, ze peniaze minu a budu odkazani na stat, kedze stale budu mat narok na dozivotnu rentu na urovni priemerneho dochodku.

  • 28.7.2016

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela som Vas poprosit o odpovede na par otazok. MZ SR zvazuje zmeny v pohotovostiach, niektore by mali skratit ordinacne hodiny. Este nie je jasne, kedy a ktore. MZ SR chce pripravit siet, ktora by bola nepretrzite a ine by boli kratsie.

  • Chcela som sa Vas opytat, ako to hodnotite?
  • Podobnu zmenu do 22. chcel presadit aj minister Ivan Uhliarik, ale nevyslo mu to. Myslite, ze Drucker to presadi?
  • Dokedy by mali byt otvorene podla vas pohotovosti? Mali by byt rozdelene – niektore dlhsie ine kratsie?
  • Ma to zmysel skracovat ordinacne hodiny pohotovosti?
  • Casto sa proti tomu postavia pacienti, preco?
  • Ake mozu byt pozitiva a negativa skracovania ordinacnych hodin?

Odpoveď Dušana Zachara:
Problém LSPP spočíva vo viacerých veciach: štátom regulované platby, nízke platby lekárom slúžiacim na pohotovosti, zákonná povinnosť pre ambulantných lekárov zúčastňovať sa LSPP, nerovný právny vzťah – súkromník – lekár vs. súkromný poskytovateľ LSPP, otázna motivácia a kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti v rámci LSPP, nedostatočné prístrojové vybavenie amnulancií, slabšia návštevnosť v neskorých nočných hodinách. Toto všetko má vplyv na to, že župy majú často problémy nájsť lekárov a poskytovateľov LSPP v regiónoch.
Riešením by mohlo byť prehodnotenie a stanovenie minimálnej sieťe LSPP, ktorá bude okrem spádovosti brať ohľad aj na časovú dostupnosť pre pacienta, netrvať na poskytovaní non-stop LSPP počas celej noci, zároveň ale sieť LSPP skoordinovať s bodmi záchraniek a urgentnými príjmami nemocníc, aby mali pacienti dostupnú nepretržitú zdravotnú starostlivosť, odstrániť štátnu cenovú reguláciu a preniesť zodpovednosť za naplnenie minimálnej siete zo žúp na zdravotné poisťovne, ktoré by si dohadovali zmluvy a cenové podmienky buď s poskytovateľmi LSPP alebo aj priamo s lekármi, ktorým by to mohlo viac vyhovovať, keďže by mohli dostať vyššiu úhradu od poisťovní.

  • 19.7.2016

Otázka (Peter Adamovský, The Slovak Spectator)
Dobrý deň, pre periodikum o Slovensku v anglickom jazyku The Slovak Spectator pripravujem článok o predloženej novele zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a rád by som v ňom uviedol aj vyjadrenia INEKO. Chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky:

  • Ako vnímate novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, po prijatí ktorej sa do štátneho rozpočtu v poslednej chvíli môžu dostať daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli obsiahnuté v zohľadnenej prognóze výboru pre daňové prognózy?
  • Aké bude mať, podľa Vás, táto novela dopady na štátny rozpočet v nasledujúcich rokoch aj s ohľadom na prerozdeľovanie prostriedkov do jednotlivých oblastí verejnej správy?
  • Aké iné kroky navrhujete na zlepšenie výberu príjmov do štátneho rozpočtu v nasledujúcich rokoch a zníženia samotného deficitu štátneho rozpočtu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Novela legalizuje obchadzanie danoveho vyboru pri rozpoctovani prijmov, ked vlada uz dva roky po sebe zahrnula do rozpoctu aj prijmy, ktore vybor neschvalil. Znizuje sa tym transparentnost pri tvorbe rozpoctu, kedze pod politickym tlakom sa rozpoctuju aj prijmy, ktore sa nemusia naplnit. Ako poistku pred zvysovanim deficitu novela predpoklada, ze pokial sa dodatocne prijmy nenaplnia, vlada ich ani nebude moct minut. Rizikom je, ze politicky tlak bude silnejsi a vlada rozpoctovane prijmy minie, hoci realne do statnej kasy nepritecu.

Efektivnym opatrenim na zlepsenie vyberu dani je odhalovanie a trestanie danovych podvodnikov. Kauza Basternak svedci o tom, ze Slovensko ma v tomto smere stale velke rezervy.

Vlada by tiez mala zasadne zvysit verejnu kontrolu pri vybere dani. Mohla by naprikald pravidelne zverejnovat rebricky firiem podla zaplatenej dane, alebo podla vysky vratiek DPH.

Zodpovedna vlada by mala neocakavane prijmy pouzit na znizenie deficitu. Novelou si vlada naopak otvara legalnu cestu, ako tieto peniaze minut. Znizuje sa tak sanca, ze dobre casy vyuzijeme, aby sme sa pripravili na buduce krizy a dosledky starnutia obyvatelstva.

  • 15.7.2016

Otázka (Lucia Brožová, SITA)
Ahoj. Zrejme si v mediach zachytil clanky tykajuce sa stavebneho sporenia. Dennik Pravda priniesol info, ze sa maju zmenit pravidla stavebneho sporenia. Statnu premiu by mali dostat uz len ludia s nizsim prijmom, teda do 1150 eur.

  • Co by to znamenalo pre stavebnych sporitelov a pre samotne stavebne sporitelne, keby takyto navrh presiel?
  • Je system stavebneho sporenia efektivny a ma zmysel?
  • Co by sa stalo v pripade uplneho zrusenia systemu podpory stavebneho sporenia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Dotovanie stavebneho sporenia treba zrusit, kedze deformuje trh (z dotacii profituju tri spolocnosti) a prostriedky sa nepouzivaju len na byvanie ale prakticky na akukolvek spotrebu. Byvanie je dnes relativne dostupne vdaka nizkym urokom. Dotovanie vlastneho byvania tiez znizuje motivaciu ludi hladat si najomne byvanie, co ide na ukor mobility pracovnej sily.

Testovanie prijmov zvysi administrativnu narocnost pri ziskani premie, na druhej strane znizi pocet poberatelov dotacie s vyssim prijmom, ktori na podporu statu nie su odkazani. Ide o konsolidacne opatrenie, kedze vlada usetri cast vydavkov na stavebnu premiu.

  • 15.7.2016

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som Vas poprosit – EU pripravuje spolocne poistenie v nezamestnanosti. MFSR, ktore to presadzuje to opisalo takto:

“V princípe by sa však jednalo o založenie spoločného fondu, v ktorom by si krajiny šetrili na horšie časy, kedy by sa im zvýšila v dôsledku hospodárskeho šoku krátkodobá nezamestnanosť. Nemá teda ísť o riešenie problému štrukturálnej nezamestnanosti. V žiadnom prípade nebudeme podporovať krajiny, ktoré si neplnia „domáce úlohy“ a nerobia všetko, čo je v ich silách, aby znižovali svoju nezamestnanosť. Koniec koncov, Slovensko sa o to neustále snaží, takže nevidíme dôvod poskytovať nejakú pomoc krajinám, ktoré o to nedbajú. Spoločné európske poistenie v nezamestnanosti je určené na dočasnú podporu krajinám, ktoré sa nie vlastnou vinou dostanú do neľahkej situácie – teda zažijú tzv. asymetrické šoky.

Hlavným cieľom zavedenia takéto nástroja je poskytnúť stabilizačný efekt, keďže krajiny eurozóny stratili možnosť vyrovnať sa s dopadom šokov prostredníctvom výmenného kurzu. Pri spoločnom poistení nemusí pritom ísť o nahradenie národných systémov. Jednou z možností je, že by išlo iba o doplnkový prvok, ktorý by vyplácal časť dávok v prípade nezamestnania trvajúceho v dopredu stanovenom rozmedzí. Takisto sa nemá jednať o trvalé transfery – pozícia štátov voči fondu by mala byť v strednodobom horizonte vyrovnaná.”

  • chcela som Vas poprosit, co si o tom myslite?
  • je to potrebne?
  • ake ot moze mat pozitiva/negativa?

Odpoveď Petra Goliaša:
Myslienka zalozit fond na vyrovnavanie asymetrickych sokov je spravna. V menovej unii su fiskalne nastroje klucom k udrziavaniu stability. Rizikom je, ze unia nema pravomoci riadit pruznost pracovnych trhov. Krajiny s menej pruznym trhom prace tak mozu vykazovat dlhodobo vyssiu nezamestnanost. Treba preto osetrit, aby sa spolocne poistenie v nezamestnaosti nestalo nastrojom dotovania menej pruznych krajin zo strany tych pruznejsich. Malo by ist o nastroj, ktory docasne pomoze ludom, ktori stratili pracu v dosledku nahlej krizy.

  • 13.7.2016

Otázka (Peter Krajčovič, Lekárnicke listy)
Dobrý deň, chceli by sme Vás poprosiť o stanovisko k príkazu ministra zdravotníctva č. 3/2016 zo dňa 7. júna 2016, ktorým o.i. prikazuje vypovedať nájomné zmluvy súkromným poskytovateľom lekárenskej starostlivosti v akciových spoločnostiach, štátnych príspevkových organizáciách, štátnych rozpočtových organizáciách a štátnych podnikoch v pôsobnosti MZ SR.

  • Ako vnímate tento krok ministra zdravotníctva?
  • Prečo je podľa Vás príkaz ministra zameraný výhradne voči poskytovateľom lekárenskej starostlivosti a nie aj voči iným druhom súkromných poskytovateľov (pecializované ambulancie, laboratória, záchranky, dialýzy, zobrazovacie metódy, dopravná služba)?
  • Aké očakávate dopady a prínosy z tohto príkazu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pri všetkých takýchto zmluvách by sa manažmenty štátnych nemocníc a vedenie rezortu mali rozhodovať pragmaticky – ako zodpovední hospodári. Ak prinesie pre nemocnicu väčší osoh vypovedanie zmluvy, tak prosím, lenže pre to treba uskutočniť analýzu nákladov a prínosov. Vôbec nemusí byť pre nemocnicu vždy výhodnejšie prevádzkovať sama svoju lekáreň. Ide o to, koľko prostriedkov vie získať z doterajšej či novej nájomnej zmluvy a porovnať to s nákladmi, ak by lekárenskú starostlivosť chcela poskytovať sama. A tiež treba porovnať otázku kvality poskytovaných služieb a tiež časovej dostupnosti pre pacientov pri oboch alternatívach.

  • 13.7.2016

Otázka (Ivana Švajdlenková, TASR)
Dobrý deň, v TASR pripravujeme tému o centrách podnikových služieb na Slovensku, preto sa na vás obraciam s prosbou o vyjadrenie do správy. Ide o odvetvie, ktoré v SR zamestnáva desaťtisíce pracovníkov a stále rastie. Vláda sľubuje sektoru podporu a očakáva od neho ďalší rast zamestnanosti (v prílohe posielam minulý týždeň schválenú koncepciu). Zaujímal by ma váš pohľad na tento sektor ekonomiky, aký je jeho prínos pre štát, pre zamestnancov, ako vidíte jeho potenciál do budúcnosti. Ako hodnotíte podmienky pre podnikanie v tejto oblasti z pohľadu legislatívy a regulácie, čo by mal štát zmeniť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Stat by sa nemal sustredit na podporu specifickych sektorov, kedze tym diskriminuje vsekty ostatne, ktore podporu nedostanu. Namiesto toho by mal plosne zlepsovat podnikatelske prostredie, kvalitu vzdelavania, ci otvorit trh vzdelanym pracovnikom zo zahranicia.

Pre investorov, ktori hladaju kvalifikovanu pracovnu silu, je osobitne dolezite kvalitne vysoke skolstvo. Stat by mal preto merat a zverejnovat kvalitu vysokych skol a odmenovat ich podla kvality. Len tak budu skoly motivovane vychovavat absolventov co najlepsie pripravenych na trh prace. Dnes je doraz na kvalitu nizky, co sa prejavuje aj vo vysokom pocte casto najlepsich studentov, ktori odchadzaju do zahranicia, ako aj v nespokojnosti zamestnavatelov s pripravenostou absolventov. Stat by mal tiez vytvorit vhodnejsie podmienky pre prichod zahranicnych vysokych skol na Slovensko a tym aj posilnenie sutaze medzi skolami.

Velky priestor je aj v pruznejsom prijimani kvalifikovanych pracovnikov zo zahranicia. Pripominam jedno zo zisteni z nasho seminara o pracovnej migracii:

“Migračný proces s občanmi tretích krajín trvá neprimerane dlho a neposkytuje potrebnú pružnosť pre zamestnávateľov. Pri optimálnych podmienkach ubehne až 145 dní od momentu kedy sa cudzinec začne uchádzať o pracovnú pozíciu na Slovensku do bodu kedy môže nastúpiť do práce, čo je najviac spomedzi krajín OECD.”

Zdroj

  • 12.7.2016

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosím o stanovisko. MF dnes zverejnilo viacero daňových zmien. Zaujíma ma:

  1. Spotrebná daň z tabaku – dá sa povedať, o koľko sa dvihnú náklady na jednu krabičku cigariet ako aj koľko by mohli cigarety zdražieť?
  2. Je podľa vás potrební takéto zdražovanie cigariet? Skutočne za nich ľudia platia málo?
  3. Kam by mali podľa vás peniaze z dane smerovať?
  4. DPPO – vláda navrhuje znížiť korporátnu daň na 21 percent. zrušenie licencií však nenavrhuje.
  5. Čo na to hovoríte? Nakoľko to môže firmám pomôcť?
  6. Môže to znížiť snahu o optimalizácie výdavkov?
  7. 5. Dividendy sa majú zdaniť a majú sa zrušiť odvody z nich. Ako hodnotíte tento krok?
  8. V čom je zdanenie lepšie/horšie ako odvody?

Zavedenie 15%-nej dane z dividend zhorsi atraktivnost Slovenska v ociach investorov a z dlhodobeho pohladu pribrzdi hospodarsky rast. Opatrenie sa negativne dotkne majitelov väcsich firiem s dividendami nad 50-tisic eur, mensim totiz novu zataz vykompenzuje zrusenie zdravotnych odvodov z dividend a tiez znizenie dane zo zisku z 22% na 21%. Skuste si este u nejakeho daniara overit, ci sa dan z dividend nebude dat lahko obist zalozenim zahranicnej pravnickej osoby, ktora by bola vlastnikom.

  • 12.7.2016

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den pan, chcela by som Vas poprosit. MZSR pripravuje centralne obstaravanie na CT pristroje. Vysutazi ramcovu zmluvu, cez ktoru budu moct nakupovat statne nemocnice, neziskovky aj regionalne. MZ hovori s dodavatelmi, zdruzeniami a podobne. rozdelili pristroje na 4 skupiny (co som vam pisala) u kazdeho bude rozny pocet kategorii, ktore rozhodnu od vykonu az po ziarene a rezy. MZSR chce, aby sa zapajali priamo firmy, nie sprostredkovatelia. Vysledkom bude amcova zmluva, kde budu v kazdej kategorii 2 vitazi – ti pri konkretnych poziadavkach nemocncie budu mat el. aukciu. Este sa nevie, ci sa bude sutazit len cenou alebo aj kvalitou.

  • V com to podla vas moze pomoct?
  • Moze to podla vas zarucit, ze tu nebudu pripady ako v piestanskej nemocnici?
  • Ake to moze mat rizika?
  • Na co si podla vas treba davat pozor, aby sa nestalo, ze pristroje budu predrazene?
  • Napriklad maju 4 kategorie prostrojov – podla typu nemocnice – regionalne, fakultne, univerzitne a kardio ustavy. Je to dobry postup?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pri určitých tovaroch môže priniesť centrálne obstarávanie úspory, najmä z rozsahu. V slušnej spoločnosti by pravdepodobne taký relatívne komplikovaný produkt, akým sú CT-prístroje, nebol práve tým najideálnejším predmetom pre centrálne obstarávanie a rámcovú zmluvu (takým by boli napríklad lieky alebo špeciálny zdravotnícky materiál), nakoľko to môže znižovať flexibilitu obstarávateľov a zvyšovať nároky na presnú definíciu obstarávaného prístroja spolu s asistenčnými službami pre všetky nemocnice, čo môže zvyšovať transakčné náklady a nemusí plne korešpondovať s odlišnými potrebami nemocníc. Ak bude navyše rámcová zmluva vyjednaná na viacročné obdobie, môže prísť k “zabetónovaniu” trhu, na ktorý môže medzičasom vstúpiť nový subjekt s inovatívnym, výkonnejším a prípadne i lacnejším produktom.
Avšak naše historické poznanie a negatívna empirická skúsenosť s predraženými nákupmi CT-čiek hovorí, že prínosy centrálneho obstarávania týchto prístrojov môže v našich súčasných podmienkach prevýšiť možné riziká. Do tejto hypotézy však vkladám predpoklad, že ľudia na ministerstve, ktorí budú zodpovední za centrálne obstarávanie, budú mať poctivé záujmy, ktoré budú čo najbližšie verejnému záujmu. Treba si teda dať pozor, aby sa centralizáciou nákupov necentralizovala aj korupcia. Ak sa to podarí, tak takýto postup môže obmedziť výrazne nehospodárne nákupy prístrojov.

Ale treba tiež dodať, že sa teoreticky nedá vylúčiť ani to, že niektoré nemocnice, ktoré hospodária vyrovnane a načas platia faktúry, by si vedeli možno CT-čko obstarať pre seba výhodnejšie, ako im to vyrokuje v rámci centrálneho obstarávania štát, ktorý združuje aj vysoko zadlžené a platobne neschopné zariadenia. Pre ne môže byť vysúťažená cena zase naopak výhodná. Čiže “rizikové prirážky” dodávateľov k cene za neskoré platby nemocníc sa v rámci centrálneho obstarávania spriemerujú. Pre niekoho to môže teoreticky znamenať vyššiu cenu, pre niekoho cenu nižšiu, a preto treba len dúfať, že faktory – úspory z rozsahu, slušní ľudia, ktorí budú centrálne obstarávať a vyššia transparentnosť celého procesu – budú znamenať, že pre žiadnu nemocnicu by z hľadiska nákladov nebolo výhodnejšie si CT-čko obstarávať samostatne.

A v neposlednom rade treba zaručiť, aby sa verejnosti dostávali včasné, úplné a relevantné informácie ohľadne tohto procesu obstarávania. Najlepším benchmarkom úspešnosti štátneho centrálneho obstarávania by bolo porovnanie sa s cenami nakupovaných prístrojov súkromnými poskytovateľmi.

  • 1.7.2016

Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deń, Všeobecná zdravotná poisťovňa predlžuje dvom medializovaným spoločnostiam Welix a SPV 40 zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti do konca tohto roka. Ide o firmy spájané s príbuznou exšéfa VšZP Marcela Foraia Annou Sučkovou. VšZp argumentuje že v niektorých odbornostiach by v takm prípade nebola zabezpečená zdravotná starostlivosť pre pacientov. Ďalšej firme Brilance nepredlžuje zmluvu a zredukuje zmluvu s CPKSB – ide tiež o firmy spájané s Annou Sučkovou. V súvislosti s týmto by som Vás chcela poprosiť o inormácie.

Ako vnímate, že VšZP predlžuje firmám Welix a SPV 40 zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti do konca roka, pritom predchodca súčasného generálneho riaditeľa Miroslava Vaďura uviedol, že nie je dôvod, aby boli zmluvy s týmito a ďalšími firmami spájanými s Foraivou príbuznou predlžované?

Odpoveď Dušana Zachara:
Lepším adresátom tejto otázky by mal byť pán Vaďura a súčasné vedenie VšZP, prípadne dohliadací orgán ÚDZS.
V každom prípade však platí, keďže pri kauze tety Anky prišlo minimálne ku konfliktu záujmov, že by mala byť potreba týchto zmlúv nadštandardným spôsobom vyargumentovaná, aby nevznikali ani najmenšie dôvody na pochybnosti o čistote takéhoto zmluvného vzťahu.

  • 22.6.2016

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky:

  • Ako hodnotite cenu za obchvat Bratislavy?
  • Daju sa tieto ceny porovnat so zahranicim?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Cena je veľmi priaznivá. Najmä vďaka tomu, že:

  1. v tomto tendri sa uchádzači nedohodli a naozaj súťažili
  2. podmienky financovania na trhoch sa od novembra, kedy sa predkladali ponuky, ešte viac zlepšili
  3. financovanie bolo navyše zlacnené zapojením EIB a tiež použitím časti eurofondov pre SR na lacnejší úver koncesionárovi (cez Slovenský investičný holding)

Porovnávanie cien PPP projektov je problematické, lebo obsahujú 30-ročné financovanie. To donedávna významne zvyšovalo cenu PPP projektov, aktuálne je táto zložka ceny výrazne nižšia. Všetky aktuálne uzatvárané projekty tak oproti starším vychádzajú priaznivejšie.

  • 21.6.2016

Otázka (Veronika Šoltinská, Hospodárske noviny)
Vážený pán Kovalčík, pripravujeme tému o rozšírení D1 do Trnavy. Odpovedali by ste mi v tejto súvislosti na pár otázok?

  1. Koľko rokov je rozšírenie D1 Bratislava-Trnava v sklze?
  2. Neznižujú chýbajúce odstavné pruhy bezpečnosť?
  3. Do akej miery brzdí projekt rozšírenia situácia okolo križovatky Triblavina?
  4. Aké riešenie by sa malo podľa Vás prijať pri križovatke Triblavina?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Zdravím, tu sú moje odpovede k otázkam ohľadne rozšírenia D1. Konkrétnym návrhom som sa nateraz vyhol – nemám dostatok info na posúdenie ich relevantnosti, preto sú skôr na odbornú diskusiu (ak o ňu bude niekedy záujem).

3. Zatiaľ nemá podstatný vplyv – rozšírenie diaľnice mešká z iných dôvodov. Snaha NDS a ministerstva meniť dopravno-stavebné riešenie križovatky Triblavina teraz, počas výstavby, to dokazuje. Prezrádza zásadné koncepčné chyby v príprave celého rozšírenia D1, ktoré je pripravené horšie a jeho realizácia teda vzdialenejšia než sa verejnosti prezentovalo.
4. Predovšetkým by NDS a ministerstvo mali oboznámili verejnosť s tým, aké varianty rozšírenia D1 boli posúdené a aké sú odhadované náklady na ich realizáciou. Takisto verejnosť má právo vedieť, čo je doteraz projektovo pripravené a aké náklady a čas si zostávajúca príprava (projekty a hlavne výkupy pozemkov) a následná realizácia ešte vyžiada.

Odstránenie veľkej informačnej nerovnosti je základ pre konštruktívnu diskusiu. Žiaľ, tento problém zašiel tak ďaleko, že optimálne riešenie už nie je možné. Napadajú mi možné východiská. Ak bude záujem, rád ich navrhnem zainteresovaným.

Reakcia Jána Kovalčíka na uverejnený článok:
Dobrý deň, čítam, že Váš včerajší článok o D1 vyznieva, ako keby rozšírenie D1 bolo pripravené a viazlo iba pre križovatku Triblavina. Ale to predsa nie je pravda! Triblavina len ukázala, že to v skutočnosti pripravené nie je. Samozrejme rešpektujem, že ste nepoužili nič z mojich vyjadrení. Len ma prekvapuje, že ste v článku (hneď v jeho úvode na titulke) nechali pointu, ktorá je vyslovene zavádzajúca, hoci som na to jasne upozornil – v tlf rozhovore aj v odpovediach.

Mimochodom, aj Vami citované vyjadrenia k funkcii kolektorov sú mylné a k vplyvu Jaguaru prehnané. Aj keď na citovanie určite vďačné. Rozumiem, že to nemáte ako posúdiť. Ak budete mať nabudúce záujem, môžem Vám odporučiť skutočných odborníkov. Alebo aspoň poradiť, čo radšej necitovať. Obchodníci a expolitici médiám povedia kadečo (hlavne nech je publicita), skutoční odborníci (a tým nemyslím mňa) potom len nechápavo krútia hlavou.

Mimochodom, v utorkovom článku k našej TS ste uviedli, že za 100 mil. predraženia sa podľa mňa dá postaviť (namiesto opraviť) 500 km ciest I. triedy. Prosím, dajte nabudúce pozor na takéto chyby, nech aj moje vyjadrenia nepôsobia ako nekompetentné a zavádzajúce.

Ďakujem za pochopenie. S pozdravom
Ján Kovalčík

PS: Ešte k dnešnému článku o obchvate: Prvá fáza v roku 2019 určite nebude – 3,75 roka od finančného uzatvorenia uplynie na jar 2020. Mrzí ma, že aj na TB ministerstva sa prezentujú takéto dezinformácie, ale verejnosť by si zaslúžila fakty. Keďže v prvej fáze nebude ani most cez Dunaj na D4 ani začiatočný úsek R7, naozaj funkčná bude R7 aj obchvat až od jesene 2020.

  • 19.6.2016

Otázka (Petra Mikulajčíková, SME)
Dobrý deň, pracujem na ankete, v ktorej sa pýtam na otázku, či by sa mal premiér Robert Fico vysťahovať z bytu v komplexe Bonaparte vzhľadom na to, že aj samotný minister vnútra Robert Kaliňák priznal, že na odkúpený podiel nie je hrdý. Mohli by ste mi k tomu prosím vás podať svoje vyjadrenie do 500 znakov? Ďakujem veľmi pekne.

Odpoveď Petra Goliaša:
Premiér sa do toho bytu ani nemal nasťahovať. Už v tom čase totiž Bašternák inkasoval od štátu miliónové podozrivé vratky DPH. Je ťažké uveriť, že podnikateľ, s ktorým premiér vstupoval do tak významného zmluvného vzťahu, nebol dopredu preverený. Premiér by sa nemal len urýchlene vysťahovať, ale aj zverejniť doklady o platení nájomného. Aby nevznikali podozrenia, že od Bašternáka prijímal neprimerané výhody.

  • 16.6.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň pán, mám jednu otázku:

  • Neviete mi povedať, ako sa percentuálne pohybuje marža pri zdravotníckej technike?

Pýtam sa to v súvislosti s tým medializovaným tendrom na ventilátory a defibrilátory pre košickú záchranku, kde ministerstvo vypočítalo, že predraženie (navýšenie ceny) je na úrovni 30 percent, čo je vraj v poriadku, lebo taká je vraj bežná marža. Príde mi to strašne veľa, len to neviem verifikovať. Zaujímalo by ma, čo si o tom myslíte vy a ak by ste vedeli aká je bežná marža pri takejto technike (aspoň jej interval alebo rádovo) veľmi by mi to pomohlo.

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak by bol tender skutočnou súťažou, kde by si konkurovali viacerí uchádzači, a nielen jeden, tak by pravdepodobne aj marža bola nižšia ako 30%. Čím väčšia konkurencia, tým nižšia marža, a teda aj cena. Treba sa pýtať obstarávateľa, či náhodou nešpecifikoval obstarávaný produkt príliš úzko, teda tak, že špecifické podmienky vedel splniť len jeden alebo len úzky okruh dodávateľov. Treba sa tiež ministerstva pýtať, na základe čoho usudzuje, že uvedená 30%-ná marža je v poriadku, a či je výsledný nákup záchranky výhodný aj pri posúdení hodnoty za peniaze.
Ináč treba povedať, že ak štát reguluje obchodné marže v zdravotníctve (napr. pri liekoch alebo zdravotníckych pomôckach), tak ich výška v priemere nepresahuje 20%.

  • 16.6.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Minister Drucker sa včera po rokovaní vlády vyjadril k problému s reexportom liekov a ja sa priznám, že som niektorým veciam nerozumela, nie som si istá, či chápem správne tomu, ako niektoré z tých vecí spolu súvisia…

  1. Podľa Druckera by teda nemala v zákone ostať možnosť zakázať vývoz liekov, ale chce zabrániť skôr ekonomickej motivácii vyvážať lieky. Dá sa to vôbec urobiť bez toho, aby sa manipulovala s cenami liekov?
  2. Podľa ministra ak má farmafirma zodpovednosť za dovoz lieku, mala by mať zodpovednosť aj za vývoz lieky. Kto má v súčasnosti zodpovednosť za vývoz lieku?
  3. Minister spomínal ešte to, že ak farmafirma dobrovoľne požiadala o kategorizáciu liekov, tak sa vlastne zaručila, že bude poskytovať nepretržitú dodávku liekov. Tým pádom by mala byť zodpovedná za to, aby v lekárňach lieky nechýbali, pričom zodpovednosť má dnes distribučná firma. Chápem tomu správne, že tým len chcel poukázať na to, že týmto akýmsi upísaním sa nepretržitej dodávke by sa farmafirma mala postarať o to, aby nevyvážala lieky, ktorých je nedostatok? Alebo medzi kategorizáciou liekov a reexportom do zahraničia je ešte nejaký iný vzťah?

Odpoveď Dušana Zachara:
Mnohe su to slovickove nuansy a nuansy pri beznom hovorovom vyjadrovani sa, a preto nie vzdy presne rozumiem, o co ide pri nazoroch Druckera a Vasich otazkach. V kazdom pripade:

Bezodôvodnený zákaz vyvážať dovezené lieky ďalej do krajín EÚ je v rozpore s jej základnou slobodou – voľným pohybom tovaru. Takže sa reexport môže obmedziť iba v nevyhnutnom rozsahu a pri súčasnej podmienke, že existuje systematický nedostatok určitého lieku, ktorý ohrozuje zdravie obyvateľov SR. Na to treba ale poskytnúť robustný dôkaz, aby sme sa neprevinili proti európskym pravidlám spoločného trhu.
Znevýhodniť reexport lieku sa okrem cenovej politiky dá aj rôznymi administratívnymi opatreniami, ktoré zvýšia náklady pre subjekty zúčastňujúce sa reexportu liekov. Či sú to zvýšené a prísnejšie kontroly, zvýšené a efektívne vymáhané sankcie za porušovanie už aj teraz platných pravidiel, napríklad pri nahlasovaní vývozov liekov, zvýšená administratívna záťaž pri kolobehu lieku, obmedzovanie subjektov, ktorí sú oprávnení obchodovať s liekmi a pod.

  • 13.6.2016

Otázka (Zuzana Matkovská, SME)
Prajem Vám príjemný deň, obraciam sa na Vás pretože pripravujeme anketu osobností k víkendovým udalostiam, ktoré rezonujú v spoločnosti. Budem Vám vďačná, ak by ste sa zapojili a či už telefonicky alebo takto mailom povedali Váš názor. Otázka znie:

  • Myslíte si, že by mal Robert Kaliňák odstúpiť zo svojej funkcie? (prečo áno či nie?)

Odpoveď Petra Goliaša:
Určite áno, zamlčaný konflikt záujmov a podozrenia z trestnej činnosti sú také silné, že ich nezávislé vyšetrenie s Kaliňákom ako ministrom vnútra si neviem predstaviť. Popri riadnom vyšetrení by kauza mala byť aj impulzom pre zavedenie systémových zmien na posilnenie nezávislosti a verejnej kontroly polície.

  • 8.6.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Niektorí praktickí lekári poisťovne Dôvera cez projekt Medipartner dokážu objednať svojho pacienta ku konkrétnemu špecialistovi na konkrétny deň a dátum. V súčasnosti sa veľa diskutuje o poplatkoch u lekára, ktoré by mali byť zavedené a ktoré nie, pričom jeden z nich je práve objednávkový systém.

  • Nebola by možno jedna z možností práve objednávanie medzi lekármi samotnými, pričom by to bolo na tričku poisťovne?
  • Možno v rámci základného balíka, prípadne ako doplnková služba, možno za príplatok… Nie je to lepšie aj pre lekárov, že by potom mali prehľad o tom, kde všade sa lieči ich pacient?

Odpoveď Dušana Zachara:
Bázu informovanosti lekárov by mal poskytovať eHealth. Možnosť objednávania pacienta medzi lekármi samotnými by mala zostať ako dobrovoľná možnosť, pre ktorú sa môže poistenec slobodne rozhodnúť. Musí zvážiť, či mu obmedzenie slobody výberu poskytovateľa stojí za bonusy, ktoré mu poskytuje táto manažovaná zdravotná starostlivosť.

  • 6.6.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Minister Drucker včera povedal, že ak riaditeľ nemocnice bude dokázateľne zle hospodáriť, tak vyvodí zodpovednosť.

  • Ako to bolo doteraz? Riaditeľ zle hospodáril, dajme tomu prenajal dosť nevýhodne parkoviská pred nemocnicou, prípadne chcel predať heliport a podobne… Čo z toho takpovediac “mal”?
  • Ako by podľa vás mohlo vyzerať vyvodenie zodpovednosti v zdravotníctve?
  • Išlo by o vyhodenie?
  • Prípadne aj nejaké odškodnenie?
  • Alebo čo by to mohlo znamenať?
  • Nehrozia nejaké zlaté padáky?

Odpoveď Dušana Zachara:
Doteraz sa väčšinou odvolávali riaditelia nemocníc po nástupe nových vlád, alebo ak vyplávala na povrch nejaká kauza či vyslovene nevýhodná zmluva. Pravdepodobne málokedy boli riaditelia odvolávaní za celkové stratové hospodárenie a generovanie nových dlhov nemocnice. Ak manažment nemocnice dlhodobo vytvára straty, dlhy a nevidno zlepšujúci sa trend, potom treba pristúpiť k zmene vedenia a možno aj ku kráteniu mzdy. Takýto zle hospodáriaci manažér by mal tiež dostať na určitý čas, povedzme minimálne na 5 rokov, stopku na zastávanie vysokej riadiacej funkcie vo verejnej správe. Ak riaditeľ poškodzoval štátnu nemocnicu s úmyslom, vtedy je to už trestný čin. Je to však ťažko dokázateľné.

  • 2.6.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Union dnes odprezentovala systém poistenia v Holandsku, ktorý by istým spôsobom navrhovala zrecyklovať aj na Slovensku. K balíkom, ktoré by sa pripoisťovali nad rámec, navrhujú dať výkony, ktoré človek potrebuje pre vlastné chyby, napríklad starostlivosť o zuby – prečo by sa všetci solidárne mali skladať na chrup niekomu, kto sa nestará o zuby… Podobne by na tom mala byť napríklad fyzioterapia pre ľudí, ktorí majú sedavé zamestnanie a nešportujú.

  • Do akej miery to podľa vás bol možný takýto model na Slovensku?
  • Čo by sa ešte napríklad mohlo poskytovať nad rámec základného zdravotného poistenia?
  • A čo s nezamestnanými, ktorí by neplatili žiadne poistenie? Lebo v Holandsku je to vraj finančne prístupné aj pre ľudí, ktorí žijú zo sociálnych dávok, ale úprimne, neviem si predstaviť, že by všetci ľudia žijúci z dávok boli ochotní platiť zdravotné poistenie…

Odpoveď Dušana Zachara:
Vzhľadom na finančnú neudržateľnosť zdravotníctva, ktorá sa ešte zvýrazní postupným starnutím obyvateľstva, bude nevyhnutné otvoriť verejnú diskusiu o tom, čo je z hľadiska solidarity a zodpovednosti vo verejnom záujme, aby bolo hradené z verejného zdravotného poistenia a čo už môže byť nad touto hranicou, a teda predmetom pripoistenia. Už aj dnes ľudia platia relatívne veľa na rôznych poplatkoch lekárom či poskytovateľom, pričom neraz sú tieto platby neformálneho charakteru. Ak by sa presnejšie stanovilo, že niečo, čo nie je životohrozujúce a aj tak sa za to v súčasnosti platí, alebo pripláca, resp. sa to reálne nedá získať, hoci mnohí veria, že je to teraz oficiálne “zadarmo” v rámci verejného poistenia, tak by sa tieto platby mohli postupne presunúť do transparentného systému pripoistenia.

  • 1.6.2016

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem do TRENDU temu o tom, v ktorych odbornostiach na Slovensku absentuju lekari a v tejto suvislosti by som Vas chcela poziadat o komentar k nasledujucim otazkam:

  1. O tom, ze lekarov v urcitych odbornostiach a mestach je nedostatok sa rozprava dlho. Preco sa z Vasho pohladu doteraz nepodarilo s tym nic spravit? Chybali dobre navrhy, peniaze, chut, realizatori.. ?
  2. Co sa s tym da spravit? Ake opatrenia treba zaviest na urovni legislativy, co pripadne mozu spravit samospravy ci zdravotne poistovne, aby dostali lekarov do oblasti, kde absentuju, alebo vobec mladych motivovali studovat urite odbornosti?
  3. Povazujete nariadenie o verejne minimalnej sieti ambulantnej ZS za dostatocne, alebo by ste navrhovali nejaku reviziu? Aku? Co si myslite napriklad o rozsireni odbornosti, pri ktorych sa stanovuje minimalny pocet lekarov v ramci okresov a nie krajov tak, ako je to v sucasnosti pri vsetkych odbornostiach (s vynimkou styroch)?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 2. Ak je niekde nedostatok ambulantných lekárov, mohla by ich prilákať zvýšená platba od poisťovní, ktorá by im refundovala možno niekedy horšie podmienky na prácu a menšiu atraktivitu prostredia. Ak je vysoký dopyt po určitých odbornostiach, ale nízka ponuka lekárov, treba zvýšiť cenu. Ináč sa bude na vyšetrenia čakať veľmi dlho, alebo bude pacientom poskytovaná neúplná zdravotná starostlivosť. Samosprávy by mohli prilákať lekárov poskytnutím výhodného ubytovania a prenájmu priestorov pre ambulanciu. Štát už začal zvyšovať atraktivitu všeobecného lekárstva zvyšovaním kompetencií praktických lekárov, ako aj Rezidenčným programom pre mladých medikov. A samozrejme, štát má v rukách najväčšiu VšZP, ktorá by mohla aktívne meniť sieť poskytovateľov, keďže je “trendsetter-om” a ostatné poisťovne ju zväčša musia nasledovať. Ak sa uskutoční aj racionalizácia siete nemocníc, tak možno niektorí lekári budú voľní pre ambulantnú sféru.

3. Myslím si, že viac ako nejaké umelé územno-správne členenie na kraje či okresy by sa malo pri stanovovaní verejnej minimálnej siete brať do úvahy prirodzené spádové územie, najmä časová vzdialenosť poskytovateľa od bydliska pacientov, pričom by sa malo prihliadať na dopravnú infraštruktúru, hustotu osídlenia, určité demografické, chorobnostné či geografické špecifiká.

  • 1.6.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Podľa najnovšej správy Európskej komisie zomrel jeden z troch ľudí pod 75 rokov v EÚ zbytočne vzhľadom na to, na akej úrovni v súčasnosti medicína je a aké sú možnosti liečby. Slovensko je pritom štvrtá najhoršia krajina, k zbytočným úmrtiam pod 75 rokov sa radí až 44,6 percenta úmrtí pod 75 rokov.

  • Jednoznačne ide o ukazovateľ kvality zdravotnej starostlivosti, ale v akom význame presne?
  • O čom toto číslo vypovedá?
  • Akým spôsobom by sa to dalo do budúcnosti zlepšiť?
  • Je chyba celkovo v systéme, alebo v lekároch, v podmienkach, v akých pracujú, alebo v čom?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na Slovensku nemáme dostatočné dáta a výskum, ktorý by dokázal nájsť jednoznačné, vedecky podložené odpovede na to, prečo patrí odvrátiteľná úmrtnosť v SR k najvyšším v EÚ. Príčin vysokej odvrátiteľnej úmrtnosti môže byť viacero, pravdepodobne jednou z najdôležitejších je zlá životospráva. Zdravšími stravovacími návykmi, dostatkom pohybu a menším stresom často dokážeme urobiť pre svoje zdravie oveľa viac, ako môžu lekári v rámci poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Určite máme obrovské rezervy najmä v primárnej (predchádzanie vzniku chronických ochorení osvetou na podporu zdravého životného štýlu) a terciárnej prevencii (dodržiavanie liečebného režimu a zmena životosprávy v záujme zlepšenia priebehu už získaného ochorenia).
V oblasti zdravotníckeho systému treba opätovne naštartovať prerušenú reformu zdravotníctva, ktorá by sa mala zamerať na narovnanie motivácií aktérov a dosahovanie výsledkov zdravotnej starostlivosti.
V rámci objektivity treba tiež overiť, či sú dáta z úmrtnostných štatistík reportované Slovenskom európskym autoritám dostatočne validné, nakoľko si viem predstaviť, keďže tu je značný neporiadok v dátach, že dôvod úmrtia – zlyhanie srdca – sa na Slovensku v rámci určitej lajdáckosti priraďuje častejšie, ako je “kóšer”, ku kardiovaskulárnym ochoreniam, ktoré hrajú v rámci odvrátiteľnej úmrtnosti jednoznačný prím, hoci pacient mohol v skutočnosti trpieť napríklad inou vážnou “neodvrátiteľnou” chorobou.

  • 31.5.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o vyjadtenie. Sedim na tlacovke zdruzenia Slovensky pacient. Podla ich prieskumu ludia vedia, ze platit u lekara v mnohych pripadoch nemaju, lebo zakon pred rokom zrusili, ale aj tak platia, a stazuju sa na VUC, ale anonymne, lebo sa boja, ze ich uz lekar neosetri.

  • Co si myslite o tom, ze lekari vybrraju poplatky, aj ked je zakon zruseny?
  • Je tam nejaka diera v zakone?
  • Mali by sme poplatky podla vas opat zaviest, napriklad za prednostne osetrenie na objednany cas?
  • V akom rozsahu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Aktualne platny zakon nezakazal vsetky poplatky. Lekar moze v sulade so zakonom, a ak to ma vypisane na cenniku, ktory je zverejneny, vyberat od pacientov poplatky. Nemoze ich vsak uz vyberat za tzv. prednostne vysetrenia, co sa vsak v realite obchadza cez inak znejuce poplatky. Ak dostane VUC podnet na nezakonnost takehoto poplatku, musi sa nim zaoberat a rozhodnut, ci je v sulade so zakonom alebo nie. Je pravdou, ze ostatna novela nepriniesla do poplatkov vacsi poriadok, ako si zaumienovala, ale naopak, prehlbil sa chaos v poplatkoch, nejasnosti za co mozu, resp. nemozu lekari
vyberat poplatky, a tym sa aj zvacsil priestor pre neformalne platby.

Preto bude nevyhnutne znovu otvorit prislusny zakon a presne stanovit, za ake sluzby ci vykony sa mozu vyberat poplatky. A ano, poplatok za prednostne vysetrenie by mal byt povoleny, nakolko umoznoval efektivnejsim sposobom cerpat zdravotnu starostlivost. Totizto hodnota cakania je pre kazdeho rozdielna. Samozrejme, nemalo by sa stavat, ze pacienti bez prednostneho vysetrenia by boli odsuvani na druhu kolaj. Na to je treba zabezpecit a aj vymahat regulacne pravidla pre tento typ poplatku.

  • 25.5.2016

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, vcera Eurostat zverejnil pocet umrtim, ktorym sa dalo predist. Podla toho sme 4 najhorsi. viac ako 40 percentam umrtim sa dalo predist.

  • Chcela som vas poprosit, preco mame tak vysoky pocet odvratitelnych umrti?
  • V com sme o tolko horsi ako napr. krajiny V4, ktore ich maju menej ako my?
  • Ako by sa tomu dalo zabranit?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na Slovensku nemáme dostatočné dáta a výskum, ktorý by dokázal nájsť jednoznačné, vedecky podložené odpovede na to, prečo patrí odvrátiteľná úmrtnosť v SR k najvyšším v EÚ. Príčin vysokej odvrátiteľnej úmrtnosti môže byť viacero, pravdepodobne jednou z najdôležitejších je zlá životospráva. Zdravšími stravovacími návykmi, dostatkom pohybu a menším stresom často dokážeme urobiť pre svoje zdravie oveľa viac, ako môžu lekári v rámci poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Určite máme obrovské rezervy najmä v primárnej (predchádzanie vzniku chronických ochorení osvetou na podporu zdravého životného štýlu) a terciárnej prevencii (dodržiavanie liečebného režimu a zmena životosprávy v záujme zlepšenia priebehu už získaného ochorenia).
V oblasti zdravotníckeho systému treba opätovne naštartovať prerušenú reformu zdravotníctva, ktorá by sa mala zamerať na narovnanie motivácií aktérov a dosahovanie výsledkov zdravotnej starostlivosti.
V rámci objektivity treba tiež overiť, či sú dáta z úmrtnostných štatistík reportované Slovenskom európskym autoritám dostatočne validné, nakoľko si viem predstaviť, keďže tu je značný neporiadok v dátach, že dôvod úmrtia – zlyhanie srdca – sa na Slovensku v rámci určitej lajdáckosti priraďuje častejšie, ako je “kóšer”, ku kardiovaskulárnym ochoreniam, ktoré hrajú v rámci odvrátiteľnej úmrtnosti jednoznačný prím, hoci pacient mohol v skutočnosti trpieť napríklad inou vážnou “neodvrátiteľnou” chorobou.

  • 25.5.2016

Otázka (Noema Hipká, Nový Čas)
Dobrý deň, na základe nášho telefonátu Vám zasielam štúdiu EK ohľadom podávania zdravotnej starostlivosti v členských štátoch EÚ. Zo štúdie vyplynuli tieto závery:
V roku 2013 v Európskej únii zomrelo 1,7 milióna ľudí mladších ako 75 rokov. Z toho až 577 tisíc úmrtí (čo predstavuje približne 34 percent celkových úmrtí) je možné považovať za predčasné vzhľadom na súčasné poznatky a technológie v medicíne. Infarkt (184 800 úmrtí) a mŕtvica (takmer 94 000 úmrtí) pritom tvorili až takmer polovicu týchto úmrtí ľudí mladších ako 75 rokov. V štatistikách úmrtí za rok 2013, ktorým sa dalo pri dnešných medicínskych poznatkoch predísť, patrí Slovensku štvrté najhoršie umiestnenie spomedzi 28 krajín EÚ. Podľa štatistík 44.6 percent všetkých úmrtí za tento rok patrilo na Slovensku do kategórie tých, ktorým sa dalo predísť. Vyšší počet v rámci členských štátov EÚ majú v tejto kategórii už len Rumunsko, Lotyšško a Litva.

OTÁZKY:

  1. Ako vnímate stav zdravotníctva na Slovenku v súvislosti s podávaním adekvátnej zdravotnej starostlivosti?
  2. Považujete číslo vyše 11-tisíc(44,6%) predčasných úmrtí za adekvátne?
  3. Kde vidíte najväčšie problémy nášho zdravotníctva v súvislosti s predčasným úmrtím pacientov?
  4. Čo by mohlo situáciu zlepšiť?

Odpoveď Dušana Zachara:
Treba povedať, že relatívne vysoké čísla odvrátiteľnej úmrtnosti nie sú pre Slovensko lichotivé. Upozorňujú nielen na to, že treba zlepšiť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a naštartovať opäť reformu zdravotníctva, ale aj na veľké rezervy v oblasti prevencie a osvety, keďže lepšou životosprávou, zdravšími stravovacími návykmi, dostatkom pohybu a menším stresom často urobíme viac pre svoje zdravie ako môžu lekári.

  • 23.5.2016

Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deň, mám ešte jednu otázku. Ministerstvo zdravotníctva od decembra porovnáva ceny prístrojovej techniky. Od apríla vydal Drucker nový príkaz pre nemocnice, ako majú postupovať pri nákupoch. Nemocnice musia najskôr ministerstvu poslať technické požiadavky, na základe nich MZ spracuje priemernu cenu zdravotníckej techniky a zašla nemocnici svoje stanovisko. Následne nemocnica uskutoční prieskum trhu a predloží ministerstvu žiadosť so všetkými detailami. Ministerstvo posúdi žiadosť a ešte raz porovná finálnu cenu s databázou, až potom vydá stanovisko.

  • Môže také nariadenie ministra zabrániť, aby sa nakupovalo netransparentne?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak predpokládame, že na ministerstve sedia poctiví analytici a úradníci, môže takýto postup obmedziť výrazne nehospodárne nákupy. Aby si mohla aj verejnosť vytvoriť názor, či je to naozaj tak, je potrebné, aby boli tieto informácie aj zverejnené.

  • 19.5.2016

Otázka (Veronika Šoltinská, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, posielam vyjadrenia.

Úsek Svrčinovec-Skalité je extrémne drahý. Ten úsek bolo veľmi ťažké aj obhájiť. Argumentácia proti bola taká, prečo staviame Svrčinovec-Skalité, keď stačí komunikáciu prepojiť na Českú republiku, kde je rýchlostná cesta cez Český Tešín, ktorá

Prečo sa začal najprv stavať úsek Svrčinovec-Skalité a nie iné úseky na Kysuciach?

Lebo to bolo pripravené. Každá garnitúra vie stavať v zásade to, čo tie predchádzajúce pripravili. Prečo sa najprv pripravovali úseky od Čadce vyššie má tiež svoju logiku. Od Žiliny po Čadcu je dnes veľmi dobrá cesta. Nie je stará a vedie kompletne mimo obcí. Kedysi bola budovaná ako polovičný profil budúcej diaľnice.

+ k R3 parafráza

Ján Kovalčík pripúšťa predefinovanie R3 na cestu prvej triedy, no dodáva, že najprv treba posúdiť, koľko by na tom štát dokázal reálne ušetriť.

Je to takto v poriadku?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
O ťažkom obhajovaní úseku Svrčinovec – Skalité to bola skôr bacground info pre Vás, takmer 4 roky pri tom nie som, nech to vysvetľuje MDVRR (ja mám len veľmi sprostredkované info).

Ja sa radšej vyjadrím k dopravnému významu a primeranosti riešení (verím, že si niečo vyberiete):

Úsek D3 Čadca – Svrčinovec vyrieši najužšie miesto na dôležitom tranzitnom ťahu do Poľska i ČR. Práve tu ťažká nákladná doprava nadmieru zaťažuje obce, ktorými prechádza. Je veľká škoda, že finále jeho projektovej a majetkovej prípravy sa pretiahlo o celé roky.

Pôvodne mal ísť úsek Čadca -Svrčinovec do výstavby čo najskôr po nadväzujúcom úseku Svrčinovec – Skalité, ktorý sa tento rok už dokončuje. Spolu umožnia skompletizovať D3-ku od tunela Horelica pri Čadci až po hranicu s Poľskom.

Ostatné úseky na D3 nie sú až tak akútne potrebné. Od Žiliny po Čadcu je veľmi dobrá cesta, ktorá vedie kompletne mimo obcí. Kedysi bola budovaná ako polovičný profil budúcej diaľnice. Aspoň tu je teda čas korigovať zbytočne drahé technické riešenie dvoch zostávajúcich úsekov D3, kde vidím veľký potenciál úspor a zvýšenia hodnoty za peniaze.

Mimoriadne zlá je situácia na Orave, hlavne v severnej časti. Neznamená to však, že je tam nutné stavať rýchlocestu. Predpokladám, že by stačila nová cesta prvej triedy vedúca mimo obcí, ktorá môže byť podstatne lacnejšia ako polprofil rýchlostnej cesty. Určite by som odporúčal takúto alternatívu riadne posúdiť a porovnať.

  • 19.5.2016

Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deń, v súvislosti s pripravovaným článkom o verejnom obstaravaní prístrojov, služieb aj zdravotníckeho materiálu, vás chcem poprosiť o informácie:

  1. Nemocnice tvrdia, že pri tendroch postupujú v súlade so zákonom, tendre nad 10-tisíc eurim schvaľuje ministerstvo zdravotníctva, no napriek tomu, čo nákup, to kauza. Postele v nitrainskej nemocnici, sonograf v košickej, cétečko v piešťanskej, stravovacie tendre vo viacerých nemocniciach. Z akého dôvodu dochádza aj napriek týmto opatreniam k predraženým nákupom?
  2. Tendroch sa v mnohých prípadoch zúčastňuje málo firiem, dokonca iba jedna. Môže to byť tým, že je tender ušitý pre jednú firmu? Nemocnica si dá také technické požiadavky, že ich spĺňa len jedna spoločnosť?
  3. Dá s určiť, o koľko by mohli nemocnice ušetriť, ak by sa tendrov zúčastnilo viac firiem, to znamená, že by bola vyššia konkurencia, ktorá by tlačila ceny dolu?
  4. Ministerstvo zdravotníctva hovorí o centrálnom nakupovaní prístrojovej techniky. Pomôže to odstrániť tieto predražené nákupy, a nákupy šité pre jednú firmu? Nie je to aj o zlyhaní ľudského faktora a v tom prípade by mali nasledovať sankcie a postihy?
  5. Nemali by sa centrálne nakupovať aj služby a zdravotnícky materiál? (Zdravotníci uvádzajú, že nemocnice prerábajú aj na nákupoch zdravotníckych materiálov. Od obväzov, ihiel až po defibrilátory a katétre.)
  6. O koľko by sa mohlo ušetriť centrálnym nakupovaním? dá sa odhanúť suma?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Ak tu máme štátne vlastníctvo nemocníc je potrebné mať vo funkciách buď rovných ľudí, ktorí sú zodpovední za obstarávanie a celé hospodárenie a fungovanie nemocníc alebo mať nastavené také automatické pravidlá a reguláciu, ktorá prinesie trest – sankcie či postihy, v prípade pochybení. A to absentuje. Namiesto toho prichádza odmena pre zle hospodáriacich – oddlženie. Všetko je o zle nastavených motiváciách aktérov.
2. Áno, často sa stáva, že podmienky tendra sú priam ušité na mieru určitému uchádzačovi, čo je bohužiaľ na škodu pacientov, ako aj celej spoločnosti. Konkurenti “šípia” často už vopred , že tender je koncipovaný v prospech jedného uchádzača, a tak ani nestrácajú čas, energiu a financie na zapájanie sa do takýchto tendrov. Iní sú zas v takýchto obstarávaniach často nasadzovaní len “do počtu”, aby sa fingovala súťaž. Príčinou je slabá morálka v spoločnosti, nedostatočná vymáhateľnosť práva, žiaden trest za zlé hospodárenie nemocníc, ale len sústavné oddlžovanie, štátne či verejné vlastníctvo nemocníc, neúčinná štátna regulácia a pod.
3. Môžme len veľmi orientačne odhadovať. V minulosti sme napríklad prezentovali teoretický predpoklad, že ak by vo všetkých jednoponukových tendroch nemocníc súťažili dvaja uchádzači, výsledné ceny týchto tendrov by v dôsledku súťaže mohli klesnúť o takmer 19 miliónov EUR ročne. Nemocnice by tak mohli ušetriť až 11,6 % z prostriedkov vynaložených na jednoponukové obstarávania.
4. a 5. Pri určitých komoditách môže priniesť centrálne obstarávanie určité úspory, najmä z rozsahu. Treba mať však na zreteli, aby sa centralizáciou nákupov necentralizovala aj korupcia. A tiež sa nedá vylúčiť, že niektoré nemocnice, ktoré hospodária vyrovnane a načas platia faktúry, by si vedeli niektoré tovary a služby obstarať pre seba výhodnejšie, ako by im to vyrokoval v rámci centrálneho obstarávania štát, ktorý združuje aj vysoko zadlžené a platobne neschopné zariadenia.
6. Neviem to odhadnúť.

  • 18.5.2016

Otázka (Lucia Tomečková, zenyvmeste.sk)
Dobrý deň, prosím Vás o odpoveď na dole uvedené otázky do článku, ďakujem pekne.

  1. V porovnaní s vašim rebríčkom, ako hodnotíte tieto výsledky?
  2. Je to vôbec potrebné takéto rebríčky, keďže ľudia majú pocit, že situácia v zdravotníctve sa zhoršuje? Môžu reálne aj niečo ovplyvniť?
  3. Ako sú rebríčky relevantné, keďže zákon jasne nedefinuje indikátory kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Ak myslíte rebríček INEKO – Nemocnica roka 2015, indikátor spokojnosti pacientov v ňom tvorí 25% celkovej hodnoty “ratingu” nemocnice, pričom komprimujeme dáta od všetkých troch poisťovní. Sledujeme v rámci neho však i mnoho ďalších indikátorov kvality, efektívnosti a transparentnosti. Takže je to s aktuálnym rebríčkom spokojnosti hospitalizovaných poistencov Dôvery neporovnateľné, hoci tak v našom, ako aj v ich rebríčku sú napríklad na horných priečkach nemocnice z Ružomberka, Martina, Košíc-Šace či Levoče. Dá sa povedať, že spokojnosť pacientov je jedným z prvkov celkovej kvality nemocnice.
  2. Určite sú veľmi potrebné, lebo znižujú informačnú nerovnosť, ktorá je v zdravotníctve extrémne vysoká. Vysoká informačná nerovnosť má potom za následok vyššie riziko neefektívneho používania zdrojov a menej kvalifikovaných rozhodnutí pacientov a ďalších aktérov v sektore. Takéto rebríčky sú dôležité pre poisťovne, aby vedeli aj na základe indikátorov kvality odmeňovať poskytovateľov, pacienti, aby si pri plánovaných výkonoch mohli vyberať aj na základe ukazovateľov kvality a ostatní, aby tlačili na poskytovateľov, aby zlepšovali svoje služby, prostredie a starostlivosť. Vzájomné porovnávanie motivuje a tlačí na zlepšovanie kvality poskytovateľov.
  3. Zákon definuje, aké indikátory sa majú zbierať, aj z čoho sa skladajú, ale je pravda, že v mnohých oblastiach je nutné viac precizovať ich definíciu, ako aj spôsob zberu dát a pri spokojnosti pacientov aj mieru reprezentatívnosti vzorky, aby mali informácie z týchto dát relevantnejšiu výpovednú hodnotu. Napríklad hodnoty výskytu preležanín a nemocničných nákaz jednotlivých nemocníc sa nedajú brať vážne, nakoľko sú nerealisticky nízke, čo neznamená super opateru a čistotu v našich nemocniciach, ale nekorektné vykazovanie týchto dát zo strany poskytovateľov. Zverejňovanie týchto dát však prinieslo na svetlo sveta tento problém, ktorý by sme mali riešiť. Ak by sme tieto dáta nezverejňovali, ani by sme neprišli na to, že sú chybné. Postupom času sa aj vďaka verejnému tlaku budú tieto dáta precizovať a potom získame aj vernejší obraz o stave v našom zdravotníctve.

  • 17.5.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, sedim na tlacovke poistovne dovera a chcela by som vas poprosit o vyjadrenie. Podla rebricka dovery je najhorsie hodnotena univerzitna nemocnica bratislava.

  • Preco podla vas prave najvacsia koncova nemocnica s najvacsim dlhom ma este aj takyto nelichotivy vysledok od pacientov?
  • Moze to byt aj strava alebo izby?
  • Su taketo rebricky dolezite pre nemocnicu alebo pre pacientov, aby si vybrali, kam pojdu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Dozaista hrá aj prostredie svoju rolu, čo sa týka vnímania zo strany pacientov a ich spokojnosti s nemocnicou. Ak zo stien opadáva omietka, mnohé budovy a ich zariadenie nespĺňajú ani základné normy hygieny a štandardov kvality, na toaletách chýba WC papier, tak to neprispieva k dôvere pacienta v nemocnicu. Čisté prostredie s moderným zariadením a vybavením je jedným z predpokladov, že sa pacient bude cítiť spokojný, čo tiež pozitívne vplýva na progres v jeho liečbe. Samozrejme, ak nemocnica dlhodobo generuje straty a navyšuje dlh, a personálne náklady dosahujú niekedy až 80-90% príjmov od poisťovní, tak neostávajú nemocnici žiadne peniaze na svoju obnovu a investovanie do modernizácie infraštruktúry. To sa týka aj UNB.
Takéto rebríčky sú dôležité tak pre pacientov, ako aj pre poisťovne a iných stakeholderov, aby sa vedeli lepšie rozhodovať. Poisťovne, aby vedeli aj na základe tohto indikátora kvality odmeňovať poskytovateľov, pacienti, aby si pri plánovaných výkonoch mohli vyberať aj na základe tohto indikátora a ostatní, aby tlačili na poskytovateľov, aby zlepšovali svoje služby, prostredie a starostlivosť. Vzájomné porovnávanie motivuje a tlačí na zlepšovanie kvality.

  • 16.5.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. Slovensko je pomerne hlboko pod priemerom EÚ aj OECD, čo sa zdravých rokov života týka.

  • Znamená to, že máme možno horšiu prevenciu ako iné krajiny?
  • A nie je práve prevencia omnoho lacnejšie ako samotná liečba?
  • Znamená to teda, že keby Slováci chodili viac na preventívne prehliadky, tak by boli dlhšie zdraví a celkovo by zdravotníctvo na Slovensku nebolo až také drahé?
  • Myslíte si, že sa dá nejakými krokmi zo strany ministerstva postarať sa o to, aby ľudia na preventívne prehliadky chodili?
  • Možno aspoň nejakou osvetou, prípadne aj dôraznejšie do toho zasiahnuť?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Áno, zanedbávanie prevencie patrí k hlavným príčinám kratšieho života v zdraví a predčasnej úmrtnosti na Slovensku. Ale pozor, nejde len (ani hlavne) o sekundárnu prevenciu, teda preventívne prehliadky – tie ešte ako-tak fungujú, hoci tiež je čo zlepšovať.

Viac ako v sekundárnej prevencii, teda včasnom zachytávaní ochorení, na Slovensku zlyhávame v primárnej a terciárnej prevencii. Čo to znamená? Žalostne málo robíme v predchádzaní vzniku chronických ochorení osvetou na podporu zdravého životného štýlu (primárna prevencia). Nedostatočná pozornosť sa venuje aj potrebnej zmene životného štýlu a stravovacích návykov v záujme zlepšenie priebehu už získaného ochorenia (terciárna prevencia). V týchto oblastiach je priestor na zlepšovanie obrovský. Na jeho využitie paradoxne stačí oveľa menej zdrojov ako môže premyslená a účinná prevencia následne šetriť.

Pripájam aj pasáž z našej analýzy “Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva”. Možno tam nájdete niečo výstižnejšie do Vášho článku:

Nákladnou liečbou preplácame zanedbávanú prevenciu
Výrazne rastúce náklady na pacientov s chorobami srdca a ciev (spolu za lieky, ambulantné vyšetrenia i hospitalizácie) doteraz priniesli iba nevýrazný pokles mortality na tieto choroby (jeden z najslabších v OECD, viď kapitola 2). Je tak zrejmé, že slovenské zdravotníctvo v boji s najrozšírenejšou z chronických civilizačných chorôb zatiaľ zlyháva. Nájsť a eliminovať dôvody tohto stavu by malo byť jeho najvyššou prioritou.
Na základe dostupných údajov a porovnaní so zahraničím predpokladáme, že hlavným dôvodom zlyhávania je dlhodobé podceňovanie a zanedbávanie prevencie:

  • primárnej – predchádzanie vzniku ochorení podporou zdravého životného štýlu,
  • sekundárnej – skríningové programy na včasné zachytenie a liečbu chorôb,
  • i terciárnej – zmena životného štýlu a stravovacích návykov v záujme zlepšenia priebehu už získaného ochorenia.

Najmä primárna prevencia v SR citeľne chýba a zostáva na okraji pozornosti rezortu zdravotníctva. Z jeho rozpočtu nie sú vyčleňované zdroje ani na krytie vládou schválených národných programov (napr. Národný program podpory zdravia, Národný program prevencie ochorení srdca a ciev a ďalšie), a tak spravidla zostávajú v rovine zámerov, bez adekvátneho plnenia. Nie sú vytvorené ani legislatívne podmienky na to, aby primárnu prevenciu významnejšie financovali zdravotné poisťovne zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Nevyužíva sa tak značný potenciál predlžovania života v zdraví a tým aj šetrenia verejných zdrojov, ktoré prináša vzdelávanie a podpora zdravého životného štýlu v mnohých vyspelých krajinách.

Primárna prevencia na Slovensku sa paradoxne obmedzuje na aktivity Svetovej zdravotníckej organizácie a poradne zdravia na pracoviskách regionálnych úradov verejného zdravotníctva, pričom aj účasť Slovenska v medzinárodnom projekte CINDI (Countrywide Integrated Non-commmunicable Deseases Intervention Program) je pre nedostatok zdrojov obmedzená iba na dva okresy. Dosah je tak výrazne limitovaný a zďaleka nemôžu plniť úlohu plošnej (populačnej) intervenčnej stratégie, aká je v prípade najrozšírenejších chronických ochorení potrebná. Rovnako ju so značne limitovanými zdrojmi nedokážu nahradiť sporadické aktivity mimovládnych organizácií, aj keď viaceré sú nesporným prínosom. Biednu ponuku zdravotnej osvety tak čiastočne suplujú médiá z vlastnej iniciatívy, a tiež farmaceutické spoločnosti, ktoré však už popritom zákonite sledujú vlastné komerčné ciele.

ODPORÚČANIA
….
Prevencia (osveta, vzdelávanie)
5 V súlade s názvom rezortu ,,zdravotníctva“ venovať adekvátnu pozornosť nielen chorým ale aj zatiaľ zdravým. V záujme starostlivosti o zdravie celej populácie podporovať primárnu prevenciu s dôrazom na podporu zdravého životného štýlu a elimináciu rizikových faktorov najrozšírenejších chronických chorôb v SR, a to nielen v rovine deklarácií a schvaľovania programov prevencie ale aj zabezpečením zdrojov na ich uskutočňovanie (v ostatných rokoch zostávajú iba na papieri, bez zdrojového krytia). Ak štát nemá kapacity na tvorbu a realizáciu aktivít, ktorými by účinne plnil programy prevencie, prípadne v tom nevie byť dostatočne efektívny, vytvoriť grantovú schému na podporu zdraviu prospešných projektov.

6 Úpravou legislatívy umožniť zdravotným poisťovniam, aby programy primárnej prevencie cielenej na zatiaľ zdravých i terciárnej prevencie pre chronicky chorých (zmena návykov zhoršujúcich priebeh už získaného ochorenia) mohli financovať rovnako ako sekundárnu prevenciu (skríningové vyšetrenia) či liečebnú starostlivosť. Napríklad umožniť vytváranie/podporu motivačných programov na podporu zmeny životného štýlu (nielen) u chronicky chorých – znižovanie nadváhy či vystavovania sa ďalším rizikovým faktorom. Ide o efektívny spôsob ako znižovať rozšírenie chronických chorôb, zmierňovať ich následky a redukovať riziko nezvládnuteľného rastu výdavkov a deficitu zdravotníctva.

7 Zvýšiť zdravotnú gramotnosť populácie. Výrazne zintenzívniť osvetu o zdravom životnom štýle a prevencii najrozšírenejších ochorení, vrátane potrebných úprav v obsahu vzdelávania (zavedenia výchovy ku zdraviu) už na základných školách. 8 Zosúladiť receptúry a iné usmernenia pre zariadenia spoločného stravovania detí v predškolskom a školskom veku so zásadami zdravej výživy a odporúčanými výživovými dávkami pre obyvateľstvo v SR v príslušných vekových skupinách.

9 Zabezpečiť ďalšie vzdelávanie pracovníkov zariadení spoločného stravovania (najmä školských a závodných jedální) v otázkach zdravej výživy a odporúčaní pre nutrične vyváženú stravu.

10 Odstraňovať chudobu a sústrediť sa na zlepšenie zdravotného stavu občanov žijúcich v horších životných podmienkach, resp. rómskej populácie. Pri boji s chudobou pokračovať v znižovaní odvodov pre ľudí s nízkym príjmom a v posilňovaní súbehu dávok v hmotnej núdzi a príjmu z práce tak, aby sa aj pri nízkom príjme či poberaní sociálnych dávok viac oplatilo pracovať.

11 Pravidelný monitoring zdravotného stavu a dodržiavania hygienických štandardov cieliť priamo na rizikové komunity, teda ľudí žijúcich v horších životných podmienkach. Pre takéto komunity zabezpečiť osvetu o ich hlavných rizikových faktoroch spôsobom, ktorému dokážu účinne porozumieť.

  • 12.5.2016

Otázka (Martin Benko, SITA)
Dobrý deň, prosím vás o kratšie vyjadrenie k otázkam:

  1. Minister dopravy včera po vláde povedal, že plánovaný ďalší úsek D4 s tunelom Karpaty cez Malé Karpaty (Bratislava, Rača – Bratislava, Záhorská Bystrica, severná časť vonkajšieho obchvatu Bratislavy) je ďalším horúcim adeptom na financovanie cez PPP projekt a že má ambíciu vybrať poradcu pre tento projekt.
    Nakoľko je stavba tohto severného úseku D4 vôbec potrebná z pohľadu vplyvov na objem dopravy, najmä tranzitnej, v Bratislave a okolí a usporený čas pre motoristov?
  2. Príprava tohto úseku je iba v štádiu vypracovania technickej správy, takže je veľmi otázne, kedy by sa začala výstavba. Máte predstavu, kedy by sa mohlo začať so stavbou tohto úseku a aké by mohli byť predpokladané stavebné náklady? Nehovoriac o nákladoch na majetkovo-právne vysporiadanie a projektovú prípravu…
  3. Čo hovoríte na to, že vláda schválila návrh koncesnej zmluvy pre aktuálny projekt D4/R7 aj so zmenami na obmedzenie účasti schránkových firiem, ale aj s posunom termínov na majetkovo-právne vysporiadanie a stavebné povolenia? Máte k tomu nejaké výhrady, pripomienky, návrhy?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
1 a 2. Hlavné mesto bude potrebovať prepojenie popod Malé Karpaty. Nie však pre tranzit, ktorý je medzi D1 a D2 v smere do ČR veľmi slabý, ale pre oveľa silnejšiu dopravu medzi východom a západom metropoly, ktorá zbytočne zahlcuje oba diaľničné mosty cez Dunaj i hlavné ťahy v širšom centre mesta. Preto treba hľadať riešenie, ktoré má najväčší dopravný potenciál. V územnom pláne Bratislavy i kraja sú hneď tri prepojenia križujúce Malé Karpaty, pričom je zjavné že v najbližších desaťročiach je reálne postaviť iba jedno takéto prepojenie. Keďže zatiaľ chýba ich seriózne porovnanie, protežovať jeden konkrétny variant (najvzdialenejší od mesta) nie je namieste.

Považujem za unáhlené teraz sľubovať riešenie, ktorého prínos nebol riadne overený vierohodným dopravným modelom (staršie posúdenia D4 nemali ešte k dispozícii smerové dopravné prieskumy v Bratislave a celom dotknutom regióne). Ak nový minister dopravy nechce opakovať chyby svojho predchodcu, mal by zabezpečiť neskreslené porovnanie variantov východo-západného prepojenia v Bratislave, a to skôr, ako dá NDS pokyn pokračovať v príprave najdlhšieho a najdrahšieho prepojenia, ktorým je severná časť D4 (po vynaložení miliónov eur na projekty sa bude ťažšie priznávať, že iné z teraz prehliadaných riešením môže mať väčšie prínosy, navyše za menej peňazí).

3. Bývalé vedenie ministerstva sa zaviazalo odovzdať koncesionárovi potrebné pozemky a zabezpečiť stavebné povolenia v lehotách, ktoré sa nedali stihnúť. Za ich nedodržanie by musel štát koncesionára odškodniť. Alebo by tlačil úradníkov vydať všetky stavebné povolenia expresne aj za cenu porušenia zákonom vyžadovaného postupu. Tento týždeň schválené posuny termínov v koncesnej zmluve by tomu mali predísť.

Vítame, že pod vedením nového ministra sa zreálňujú lehoty, ktorými minulé vedenie chcelo zaviazať štát. Nebolo reálne ich dodržať a viedli by k vopred istým kompenzačným udalostiam, za ktoré by štát musel koncesionára odškodniť, čomu sa posunom termínov predišlo. Mrzí nás však, že väčšina ďalších rizík projektu, na ktoré sme upozornili, je aj novým vedením rezortu podceňovaná a naďalej neriešená. Napr. nedostatočné overenie vplyvu na dopravu v Bratislave, chybný výpočet socio-ekonomických prínosov projektu, uprednostnenie riešenia okrajového tranzitu pred rádovo významnejšou dopravou s cieľom v Bratislave, nejasne definovaná sankcia za oneskorené uvedenie úsekov do užívania, či vytváranie skrytého dlhu.

Protischránkové ustanovenia sa nám javia ako nedostatočne účinnné (marketingovo však zrejme poslúžili). Túto otázku však odporúčam položiť radšej právnikom, napr. a.leontiev@taylorwessing.com, alebo s Transparency Slovensko. V tejto oblasti sú oni experti a ja iba laik.

  • 12.5.2016

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko.

  1. Akým spôsobom by bolo možné znížiť korupciu vo verejnej správe?
  2. MMF vydalo správu, podľa ktorej Korupcia vo verejnom sektore odčerpáva z globálnej ekonomiky na úplatkoch 1,5 bilióna až 2 bilióny dolárov ročne, teda asi dve percentá HDP. Je možné povedať, o koľko peňazí odhadom príde Slovensko?
  3. Slovensko patrí v rámci únie k 5. najhoršie umiestnenej krajine v rebríčku korupcie. Za nami skončili len Grécko, Rumunsko, Taliansko a ako posledné Bulharsko. Kde vidíte príčiny tohto umiestnenia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zanedbavanym protikorupcnym nastrojom je doraz na meranie a zverejnovanie vysledkov verejnej spravy. Korupcia prekvita najmä tam, kde nesledujete efektivnost a kvalitu. Napriklad ak sa nikto nepozera na prinos investicnych projektov vo vztahu k ich nakladom, prechadzaju aj projekty s velkou mierou plytvania v prospech casto dopredu urcenych skupin podnikatelov previazanych s politikmi. To iste plati o zakonoch. Ak nikto nehodnoti ich dopady, prechadzaju aj zakony zvyhodnujuce uzke zaujmove skupiny na ukor ostatnych. Podobne ak nikto nehodnoti efektivnost a kvalitu nemocnic, nemaju zabrany nakupovat predrazene tovary a sluzby. Dalsim prikladom je nefunkcna kontrola sudnej moci, prokuratury alebo policie.

Korupcia vznika zneuzitim moci. To je mozne vtedy, ked neexistuju alebo nefunguju pravidla na kontrolu a regulovanie vykonu moci. Ak ma niekto neobmedzenu moc, skor ci neskor ju zneuzije vo svoj prospech. Zaviest pravidla pre kontrolu vykonu moci je preto nevyhnutne. Ucinnou kontrolou vykonu moci je prave meranie a zverejnovanie vysledkov.

Slovensko urobilo velky pokrok v boji s korupciou zavedenim povinneho zverejnovania zmluv so statom. Vdaka tomu vyplavalo na povrch viacero skandalov. Väcsia otvorenost v porovnani s inymi statmi moze mat paradoxne negativny vplyv na uroven vnimania korupcie. Jednoducho, kde sa o korupcii viac hovori, tam ju ludia aj viac vnimaju. Udaje o vnimanej korupcii za Slovensko preto povazujem za ciastocne skreslene, cim vsak vobec nechcem podcenit skodlivost tohto problemu.

  • 12.5.2016

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovednaie na nasledujuce otazky. Slovensko ide stavat Narodny futbalovy stadion. Pritom podla zmluvy Slovensko uz ma kategoriu UEFA 4 ma.

  • Neznamena to, ze Slovensko si ide kupovat to, co uz ma?
  • Ako vy vnimate tuto shanu o vystavbu narodneho futbaloveho stadiona?
  • Su to najlepsie vynalozene peniaze? Do akej miery to povazujete za tieto peniaze?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podobne investicie by sa mali vzdy obstaravat v transparentnej sutazi, z ktorej by pre stat vyplynula najvyhodnejsia cena. Ak stat odkupi uz existujuci stadion od sukromnika, pojde vlastne o obidenie sutaze s vysokym rizikom plytvania verejnych zdrojov.

Navyse si nemyslim, ze stat potrebuje vlastnit stadion. Staci si prenajat priestory pre zapasy reprezentacie. Samozrejme, tiez v sutazi.

Je pravom politikov rozhodnut, ci budeme vyuzivat jeden alebo viac stadionov, alebo dame peniaze radsej napriklad na vyssie platy ucitelov. A je pravom obcanov tieto rozhodnutia kritizovat alebo chvalit. V konecnom dosledku politici ponesu nasledky svojich rozhodnuti vo volbach.

  • 11.5.2016

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Pripravujem clanok o zmene v CR, kde idu zaviest rozdelene hodiny matematiky (ako je to na jazykoch) a skolam zaplatia dvoch ucitelov miesto jedneho. Chcela som Vas poprosit o Vas nazor:

  • Je to dobra zmena?
  • Mali by sme sa inspirovat a zaviest nieco podobne?
  • Ake su ne/vyhody?
  • Mohlo by to pomoct, aby sme mali lepsie vysledky v testovaniach? (napr. Pisa)

Odpoveď Petra Goliaša:
Podla OECD ma na vysledky vplyv skor kvalita ucitela nez velkost triedy. Slovensko ma navyse v medzinarodnom porovnani skor mensie triedy a nizsie platy ucitelov. Preto by som odporucil zvazit, ci by peniaze vyclenene navyse nebolo vhodnejsie pouzit na zvysenie platov existujucich ucitelov. Sucasne treba merat a zverejnovat pridanu hodnotu na skolach, aby sme vedeli lepsie vyhodnotit pracu konkretnych ucitelov.

  • 11.5.2016

Otázka (Marek Zgalinovič, RTVS)

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Komentár INEKO k dnes schváleným zmenám v koncesnej zmluve na D4R7

Došlo k výraznému posunu termínov, v ktorých sa ministerstvo zaväzuje odovzdať koncesionárovi potrebné pozemky a zabezpečiť stavebné povolenia. Bývalé vedenie ministerstva sa totiž zaviazalo k lehotám, ktoré sa nedali stihnúť. Za ich nedodržanie by musel štát koncesionára odškodniť (alebo by tlačil úradníkov vydať všetky stavebné povolenia expresne aj za cenu porušenia zákonom vyžadovaného postupu). Dnes schválené zmeny by tomu mali predísť.

K ostatným zmenám v komplikovanej zmluve (všetky boli žiaľ zverejnené až dnes) sa zatiaľ neviem zodpovedne vyjadriť. Napr. protischránkové ustanovenia sa mi zdajú neúčinné, ale musím ešte konzultovať s expertmi.

Celkovo:
Vítame, že pod vedením nového ministra sa zreálňujú lehoty, ku ktorým sa štát zaviazal, hoci ich nevedel splniť a musel by za to koncesionára odškodniť. Mrzí nás však, že väčšina ďalších rizík projektu, na ktoré sme upozornili, je aj novým vedením rezortu podceňovaná a naďalej neriešená.

  • 10.5.2016

Otázka (Jana Liptáková, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o iniciative, na ktorej sa podielal aj Martin Filko, Najlepsi z moznych svetov – Hodnota za peniaze, a rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO. Poprosila by som o odpovede:

  • Ako vnimate iniciativu Najlepsi z moznych svetov – Hodnota za peniaze, aj s ohladom na fakt, ze doteraz politici pri rozhodovani nemali k dispozicii dostatocne analyticke podklady? Ktore su, podla Vas, silne a ktore su slabe stranky tejto iniciativy?
  • Ako vnimate rozsah, v akom boli navrhy z tejto iniciativy zaradene do programoveho vyhlasie vlady?
  • Ake podmienky musia byt, podla Vas, vytvorene, aby prijate navrhy aj priniesli ocakavane efekty?
  • Co by podla Vas mohlo ohrozit zavadzanie opatreni z iniciativy Najlepsi z moznych svetov ci dosiahnutie realnych benefitov?
  • Ako vnimate plany vlady urobit reviziu vydavkov v zdravotnictve, doprave a informaticazii na zaklade iniciativy Hodnoty za peniaze?

Odpoveď Petra Goliaša:
Tu je nase stanovisko k iniciative. Projekt ma viacero rizik, klucove bude personalne obsadenie a autonomia analytickych centier, ktore by mali zverejnovat aj analyzy, ktore nebudu vzdy v sulade s predstavami politikov. Navyse bude tazke bojovat s administrativnymi prekazkami pri zavadzani novych cielov sledujucich efektivnost verejnych vydavkov a tiez pri merani plnenia tychto cielov. Z tychto dovodov nemam velke ocakavania, ale projektu drzim palce.

  • 10.5.2016

Otázka (Marek Poracký, Adam Valček, SME)
Dobrý deň, podľa Vášho dnešného článku o obchvate INEKO upozornilo, že “pri výstavbe cesty R1 nie je pevne stanovený termín ukončenia zmluvy medzi štátom a firmou”. Našu pripomienku ste otočili naruby – naopak pri R1 termín ukončenia stanovený bol, pri D4 to nie je. Prosím, opravte to aspoň na webe.

Keď už Vám píšem, tak aj k ďalším nepresnostiam v článku:

  • nie je pravda, že v prípade nepodpísania zmluvy do 13 mája by sa musel celý proces výberu staviteľa zopakovať – je to možno pravdepodobné ale vôbec nie isté,
  • 500 mil. € na projekt schválila EIB, nie EBOR ktorú spomínate (tá sa asi pridá menšou sumou),
  • štvrtina celkových nákladov? úvery EIB a EBOR má zmysel porovnávať k celkovým zdrojom financovania – z nich by úvery týchto dvoch inštitúcií mohli tvoriť viac ako polovicu.

S pozdravom
Ján Kovalčík, INEKO

  • 9.5.2016

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý, poprosím o stanovisko. Cez víkend Kažimír informoval o investičnej výnimke zo zákona o dlhovej brzde. Tvrdí, že bez nej bude problém zafinancovať stavby diaľníc, keďže po roku nebudeme mať už prístup k eurofondom.

  1. O vyčerpaní eurofondov hovorí Kažimír už v roku 2018 alebo 2019 – prečo?
  2. Akú veľkú sumu, ak hovorime o stavbe dialnic, by si tak Slovensko muselo zafinancovat sama – teda o aku sumu by sa nam v pripade pouzitia vynimky mohol zvysit dlh?
  3. Ak hovoríme o výnimku – znamena to, ze by sme ju mohli pouzit a neriadit sa tak sakcnymi pasmami ale vyska dlhu by sa nam normalen zvysila o danu sumu?
  4. Aké hrozby pre verejné financie by mohla výnimka priniesť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Na hranici dlhovej brzdy sme kvoli nezodpovednemu minaniu verejnych zdrojov, ked vlada od roku 2014 nevyuzila dobre ekonomicke podmienky na znizenie dlhu aj deficitu. Uvolnit dlhovu brzdu a otvorit cestu dalsiemu minaniu by teda bolo len pokracovanie v nezodpovednej politike. Ak chce vlada investovat, musi si na to najskor vytvorit priestor vo verejnych financiach znizenim dlhu.

Dalsi problem je, ze na Slovensku nefunguje hodnotenie efektivnosti investicii. Verejne zdroje sa tak casto minaju na projekty s nizkou navratnostou, dochadza k ich plytvaniu. Navyse sa casto spajaju s prospechom uzkych skupin podnikatelov prepojenych s politikmi. Zavedenie investicnej vynimky by otvorilo dvere na realizaciu projektov, ktorych prinos pre krajinu je otazny. Problematicke identifikovanie rozumnych investicnych projektov by mohlo znefukcnit dlhovu brzdu, co by bolo hrozbou pre dlhodobu udrzatelnost verejnych financii.

  • 6.5.2016

Otázka (Nikola Richterová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, či sa mi viete vyjadriť k téme zvyšovanie veku odchodu do dôchodkov. Odborári majú požiadavky, podľa ktorých by mali mať ľudia s náročnejšou prácou možnosť ísť do predčasného dôchodku bez toho, aby sa im neskôr skrátil.

  • Viete mi povedať, či sú tieto požiadavky reálne?
  • Existujú obdobné možnosti v iných dôchodkových systémov v iných krajinách EÚ, ktoré by mohli byť pre nás inšpiráciou?
  • V súvislosti so zvyšovaním veku od januára 2017, kedy by mali ľudia odchádzať do dôchodku som sa vás chcela spýtať, či považujete za potrebné vytvoriť vekový dôchodkový strop?
  • Taktiež by ma zaujímal Vás názor na znižovanie dôchodkov teraz pracujúcich ľudí, myslíte si, že je to jediná možnosť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Narocnost povolania by sa pri odchode do dochodku nemala brat do uvahy, rozhodujuci by mal byt zdravotny stav pracujuceho. V pripade znizenej schopnosti pracovat by mal ist na ciastocny invalidny dochodok.

Predlzovat dochodvy vek je nevyhnutnost vzhladom na pokles porodnosti a starnutie obyvatelstva. Ak sa ludia dozivaju stale vyssieho veku a maju malo deti, musia sa zmierit s tym, ze budu dlhsie pracovat. Inak by dochodkovy system vytvaral stale väcsie deficity, ktore by ohrozovali stabilitu verejnych financii.

Aj pri planovanom predlzovani dochodkoveho veku penzijny system stale nie je dlhodobo stabilizovany a treba hladat dalsie opatrenia. Jednou z moznosti je pomalsi rast novopriznanych dochodkov, co by dlhodobo viedlo k znizeniu miery nahrady.

  • 5.5.2016

Otázka (Michal Lehuta, TREND)
Dobry den, pisem temu o nezavislych kontrolnych a regulacnych organoch. Vedeli by ste mi poslat par viet k UDZS, pripadne VSZP? Konkretne:

  • Preco je dolezite, aby boli tieto urady nezavisle?
  • Su, ci nie su a ako sa to potom prejavuje?
  • S akym renome do UDZS vstupuje Tomáš Haško?
  • Ako by sa situacia dala riesit?
  • Pozname nejake dobre priklady zo zahranicia?

Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka nezávislosti je akútnejšia pri ÚDZS, nakoľko tento dohľadový orgán má mať pod palcom správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom zo strany poskytovateľov a tiež má kontrolovať zdravotné poisťovne, pričom tak pri poskytovateľoch, najmä čo sa týka ústavnej zdravotnej starostlivosti, ako aj pri verejnom zdravotnom poistení majú dominantné postavenie subjekty, kde má vplyv štát, konkrétne MZ SR. Ide tu o problém konfliktu záujmov, kde treba k tomu prirátať aj monopol štátu pri stanovovaní pravidiel fungovania sektora. Ak je šéf ÚDZS pod priamym vplyvom vlády, nemusí byť dostatočne “slobodný” vo svojom rozhodovaní a jeho (ne)konanie, ktoré je preto poväčšinou v súlade s predstavami a očakávaniami vládnych funkcionárov, môže byť na úkor verejného záujmu. Úrad môže byť z tohto dôvodu napríklad benevolentnejší k štátnym poskytovateľom či k štátnej poisťovni.
Funkcia predsedu ÚDZS bola pôvodne kreovaná tak, aby nemohla byť vládou kedykoľvek atakovaná hrozbou odvolania predsedu. Ficove vlády však opakovane znížili mieru nezávislosti ÚDZS tým, že výrazne uľahčili odvolanie predsedu ÚDZS. Zo šéfa Úradu si tak systémovo urobili vazala a klasického politického nominanta, od ktorého sa dá očakávať, že nebude prijímať rozhodnutia, ktoré by boli pre vládnu moc a jej záujmy nepopulárne, hoci pre spoločnosť potrebné.
Čiastočne by sa dala nezávislosť predsedu ÚDZS zvýšiť tým, že by bol volený v parlamente a odvolateľný tiež v parlamente, a to až po splnení v zákone taxatívne vymenovaných vážnych dôvodov previnenia sa.

Čo sa týka VšZP, najlepšie by bolo rozdeliť ju na viac častí a väčšinu z nich predať v transparentnom medzinárodnom tendri súkromným subjektom, ktorí tu dnes nepôsobia na trhu s verejným zdravotným poistením, aby sa zvýšila konkurencia a súťaž. Tým by sa odstránili aj možné konflikty záujmov. Tým ale, že VšZP je momentálne taká dominantná na trhu a je “trendsetter”, ktorý musia ostatné poisťovne nasledovať, je aj kľúčová pre prípadný úspech zmien chystaných novým ministrom zdravotníctva. Ak by minister nemal vplyv na VšZP, nemohol by ani sľubovať žiadnu optimalizáciu siete. Na druhej strane, ak by sme nemali štátnu poisťovňu a fungovala by ostrá súťaž medzi viacerými poisťovňami, optimálna sieť poskytovateľov by sa prirodzeným spôsobom vygenerovala pri interakcii na trhu, pričom podmienkou pre to by bol dobre fungujúci štátny alebo nezávislý dohľad (pre prípad zlyhania trhu) a najmä dostatok meraných a zverejňovaných dát a informácií o výsledkoch – o produkcii, kvalite a efektívnosti poskytovaných služieb poisťovní, ako aj poskytovateľov.

Najhoršie by bolo, keby sme tu mali hypoteticky úplne nezávislý ÚDZS a VšZP (politici by na ne nemali dosah) a zároveň nemerali a nezverejňovali výsledky (output) zdravotníctva, vrátane kvality a efektívnosti. Vtedy by takáto konštelácia totižto nemohla viesť k žiadnemu vyvodzovaniu zodpovednosti, ani k politickej zodpovednosti. Predpokladom zvyšovania nezávislosti úradov je preto meranie a zverejňovanie výsledkov. RRZ môže byť preto dosť nezávislá inštitúcia, lebo produkt jej záujmu – hospodárenie, deficit a dlh sa merajú a zverejňujú, rovnako tak jej analýzy a komentáre.

Ešte by som sa rád vyjadril k “outsourcing-u” zodpovednosti štátu pri dozorných radách štátnych subjektov a orgánov na mimovládky. Osobne mám s tým systémový problém. Je v poriadku, ak vláda sľubuje zastúpenie v dozorných radách predstaviteľom politickej opozície. Majú na to mandát. Avšak my, ako nezávislý – tretí sektor, nemáme na to jednak ani kapacitu, ani politický mandát, nenesieme žiadnu zodpovednosť, keďže sme neboli nikým zvolení. Pre nás by bolo oveľa vhodnejšie, keby nám ministerstvo a inštitúcie ako VšZP, NCZI, ÚDZS alebo štátne nemocnice nebránili v prístupe k informáciám, ktoré by sme od nich radi dostávali. Zbierajú neskutočné množstvá dát, ktoré ale nezverejňujú, a ktoré by sme my radi prezentovali a vysvetľovali verejnosti, a tak ich podrobovali verejnej kontrole.

  • 5.5.2016

Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň po telefonickom dohovore posielam otázky. MInister zdravotníctva nám včera na otázku, či hovoril s ministrom financií o tom, že by sa nemocnica nakoniec staval za štátne peniaze povedal:

„Bavlimi sme sa aj na túto tému, myslím si, že je nejaká zhoda na ministerstve fianancií aj u nás, že asi v súčasnosti je efektívnejšie využitie peňazí z rozpočtu na dostavbu novej nemocnice,“

Na otázku či nemocnica bude na Patrónke, alebo Rázsochách:

“Sú aj iné loklaity, aj Ružinov. My zohľadňujeme samozrejme aj geografickú dostupnosť, územné určenie miesta. To sú všetko veci, ktoré potrebujeme zohľadniť. To či dokážeme za behu napríklad v Ružinove postaviť. Toto všetko v súčasnosti je žiadané odomňa, aby sme na to dali odpovede.”

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Dúfame, že nový minister sa poučí z chýb svojich predchodcov a poloha novej univerzitnej nemocnice v Bratislave tentoraz už nebude vecou zákulisných rozhodnutí ale serióznej analýzy. Tú by malo ministerstvo zverejniť a dať primeraný čas na pripomienky odbornej verejnosti. Umožní to vychytať prípadné nedostatky ešte pred definitívnym rozhodnutím o voľbe lokality.

Považujem za vhodné posúdiť aj variant, v ktorom by sa namiesto jednej obrovskej nemocnice postavili dve stredne veľké – v rôznych častiach Bratislavy.

Opätovné zváženie možnosti financovať nemocnicu zo štátneho rozpočtu je úplne legitímne. Aj tu však platí, že očakávame korektné porovnanie, nie otočku od protežovania PPP k jeho zatracovaniu. Ak ministerstvo ukáže, ako navrhne prevádzkovo efektívnu nemocnicu, odbúra prezamestnanosť i predražené nákupy, nepotrebuje PPP. Ak si to len želá ale má k tomu ešte ďaleko, PPP môže byť lepším riešením.

  • 4.5.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o vyjadrenie:

Podla informacie o vyvoji dlhu nemocnic je stav zavazkov spolu na urovni istiny v zdravotnickych zariadeniach v posobnosti ministerstva zdravotnictva 589,98 mil. eur. Ide o historicky dlh. Kde je podla vas ten najvacsi problem, preco sa nemocnice takto velmi zadlzili? Da sa tomu predist?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na úvod, dôležitý je ukazovateľ stavu záväzkov po lehote splatnosti – teda načas nezaplatené faktúry nemocníc za dodané tovary a služby dodávateľov.
Predošlé ministerstvo zdravotníctva a vláda si na brzdenie zadlženosti vybrali namiesto prijímania systémových zmien skôr deklarácie a výzvy k zlepšenému manažérskemu prístupu a verili, že sa im lepším riadením štátnych zariadení podarí “ukočírovať” hospodárenie týchto subjektov. Tento prístup je však na rozdiel od systémových automatických pravidiel značne rizikovejší, čo sa týka trvalej udržateľnosti efektov takýchto opatrení, a ako sa ukázalo aj na aktuálnych číslach, počas minulej vlády nielenže neprišlo k zlepšeniu, ale dynamika tvorby nových dlhov sa ešte viac zrýchlila a medziročne ešte viac prehĺbila kumulatívna strata štátnych nemocníc.
Štátne nemocnice sa preto naďalej tak rýchlo zadlžujú, lebo sa napríklad zastavili reformné procesy smerujúce k trasformácii týchto príspevkových organizácií na moderne a transparentne manažované subjekty, ktoré sa riadia tzv. tvrdými rozpočtovými pravidlami pri ich hospodárení. Štátne nemocnice nevidia nad sebou hrozbu nútenej správy, exekúcií, konkurzu, predaja súkromnému investorovi, ak zle hospodária, a naopak, očakávajú oddlženie zo strany štátu, čo neprispieva k ich motivácii lepšie hospodáriť.

  • 3.5.2016

Otázka (Martin Sliz, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, poprosil by som odpovede na niekoľko otázok:

Rezort spravodlivosti plánuje predĺžiť povinné zverejňovanie zmlúv z 5 na 10 rokov. Ďalším krokom pre vyššiu transparentnosť by malo byť zverejňovanie životopisov a platov politických nominantov. Ako vnímate tieto kroky? Nemôžu sa politickí nominanti zaštítiť ochranou súkromia pri ich platoch? Je vôbec potrebné, aby sme poznali platy politických nominatov? Už dnes predsa zverejňjú majetkové priznania nielen ústavní činitelia, ale aj riaditelia štátnych podnikov, či členovia ich dozorných rád.

Opozícia volá aj po zverejnení registra diskvalifikácií, ktorý obsahuje informácie o osobách, ktorým súd zakázal výkon funkcie štatutárneho orgánu, člena dozornej rady, vedúceho organizačnej zložky, prokuristu v obchodných spoločnostiach alebo družstvách. Mala by si tento návrh osvojiť vláda?

Čo iné vám chýba v PVV a Národnom programe reforiem, čo by akútne potrebovalo Slovensko pre stransparentnenie fungovania štátnej správy?

Odpoveď Petra Goliaša:
Sme radi, presne k tymto krokom sme spolu s TIS a Alianciou Fair Play politicke strany vyzyvali pred volbami:

V druhej linke su aj dalsie nase spolocne poziadavky.

  • 28.4.2016

Otázka (Monika Toporcerová, Plus JEDEN DEŇ)
Dobry den, v suvislosti so záverom vcerajsieho rokovania Republikovej rady Jednoty dôchodcov na Slovensku o snahe dosiahnut 13. dôchodok poprosim o vyjadrenie za INEKO:

  • Považujete zavedenie 13. dôchodku pre starobných dôchodcov na Slovensku za oprávnenú požiadavku?
  • Čo by to znamenalo pre dôchodkový systém na Slovensku?

Odpoveď Petra Goliaša:
Z pohladu verejnych financii by to znamenalo znacnu zataz, ktora by zvysila tlak na rast dlhu a este by zhorsila udrzatelnost dochodkoveho systemu. Potrebne su skor opatrenia na znizenie deficitu v penzijnom systeme. Pri starnuti obyvatelstva jednoducho nebude dost penazi na vyssiu stedrost v penziach od statu.

  • 27.4.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o vyjadrenie. Tento krat dve rozne temy.

1. Vlada si dala za ciel skratenie cakacich lehot na zdravotne aj osetrovatelske vykony, napriklad zavedenim maximalnych cakacich lehot na planovane vykony.

  • Je podla vas dlzka cakania odrazom kvality zdravotnej starostlivosti? Napriklad aj sa caka kratsie, tak je zdravotnictvo kvalitnejsie? alebo to moze byt, naopak, dosledok aj toho, ze sa caka na kvalitnych lekarov ci zariadenia?
  • Je mozne zaviest maximalne cakacie lehoty? Nenarazi to na kapacitny problem v niektorych pripadoch, napriklad ze by nebol dostatocny pocet specialistov vykonavajucich tie zakroky, a pritom vela pacientov?

2. Vlada sa zaviazala aj k znizeniu spotreby liekov pri zachovani kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Akym sposobom by sa mohla znizit spotreba liekov? Slovensko patri ku krajinam, kde je ta spotreba vyrazne vyssia, ale nie je to dosledkom aj toho, ze je malo vseobecnych lekarov, vela pacientov, a tak je jednoduchsie dat im lieky a poslat ich domov a venovat sa dalsiemu pacientovi? Pripadne co su problemy, ktore zvysuju spotrebu liekov a bolo by treba ich odstranit?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Nie, dĺžka čakania nie je nevyhnutne odrazom celkovej kvality zdravotníctva, je najmä odrazom dostupnosti. V mnohých krajinách s vyspelejším zdravotníctvom, ako je to naše, sa čaká oveľa dlhšie na niektoré diagnostické či liečebné výkony. Druhým aspektom môže byť, že na najkvalitnejších lekárov či v najkvalitnejších zariadeniach sa čaká dlhšie z titulu obrovského záujmu – dopyt prevyšuje ponuku a táto nerovnosť sa rieši čakaním. Samozrejme cieľom každého zdravotníckeho systému je postupne skracovať lehoty na čakanie, nakoľko je bez pochýb, že to zvyšuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacienta, ako aj jeho komfort a spokojnosť, čo možno tiež považovať za určité kvalitatívne prvky zdravotníctva.

Stanovenie maximálnych čakacích dôb prispieva k definovaniu zákonného nároku poistenca a vytvára tiež možnosti napríklad na reguláciu zisku poisťovní a tvorbu rôznych poistných plánov. Samozrejme, kapacitné obmedzenia (personál, vybavenie a zdroje) treba mať pri stanovovaní týchto lehôt veľmi dôkladne na zreteli.

2. Prevenciou, osvetou, že nie pri každom ochorení treba navštíviť lekára a pýtať si recept na lieky, zavedením regulačných poplatkov pri návšteve ambulancie lekára, zvýšením doplatkov za lieky, dôsledným presadzovaním generickej preskripcie, dôslednou revíznou kontrolou zdravotných poisťovní pri predpísaných liekoch, odmeňovaním ambulantných lekárov na základe výsledkov liečby, zavedením elektronických služieb, vrátane elektronickej karty poistenca, ktoré by upozorňovali na zbytočné duplicity a nebezpečné kontraindikácie liekov, zavedením štandardných diagnostických a liečebných postupov a pod.

  • 27.4.2016

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, minister Drucker povedal, ze bude verejne vypocutie noveho sefa VsZP.

  • Preco je to dobre?
  • Zucastnite sa ho?
  • Co moze priniest verejne vypocutie?
  • Pri UDZS to uz nestihnu, a bude to az po menovani, je to v poriadku?
  • Mali by byt verejne vypocuvani aj ini ludia v zdravotnictve? (sefovia nemocnic,…)

Odpoveď Dušana Zachara:
Verejné vypočutie kandidáta ešte pred jeho vymenovaním do funkcie má okrem informatívneho významu aj zmysel v tom, že v prípade nejakých odhalení zo strany opozície či verejnosti, ktoré by vážne spochybnili či už po odbornej alebo etickej stránke osobu kandidáta, tu existuje časový priestor ho nevymenovať a hľadať nových adeptov. Ak by sa takéto spochybnenia vyriekli až po ujatí sa funkcie, odvolanie dotyčného býva spravidla ťažšie a finančne nákladnejšie.
Verím, že ma moji volení zástupcovia v parlamente – poslanci – zastúpia a budú sa zmysluplne pýtať. Ja sa potom rád sprostredkovane cez médiá dozviem, ako verejné vypočutie prebehlo, čo v ňom zaznelo a prípadne to okomentujem, ak si to situácia vyžiada.

  • 26.4.2016

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, nenasli by ste si cas napisat mi, ktorych riaditelov statnych nemocnic by mal podla Vas minister odvolat a preco?

Odpoveď Dušana Zachara:
Politické nominácie riaditeľov štátnych zdravotníckych zariadení spolu s ich príliš častým striedaním a chybnými motiváciami pri hospodárení je jedným z veľkých neduhov slovenského zdravotníctva. Riaditelia nie sú motivovaní k poctivej koncepčnej práci, ktorá si vyžaduje viac rokov nepretržitého kvalitného manažovania.
Samozrejme, ak nie je predpoklad kvalitného a čestného manažovania, treba urobiť zmeny aj na riaditeľských postoch. Argumentami v prospech či neprospech toho-ktorého riaditeľa štátnej nemocnice by malo byť ako efektívne hospodári, či nastolil zmenu trendu pri zadlžovaní či tvorbe strát, pri pocesoch, aké výsledky dosahuje nemocnica pri liečbe pacientov, či sú pacienti s poskytnutou starostlivosťou spokojní, či sú spokojní zamestnanci, aké prehrešky sa nemocnica dopustila pri správnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ako hospodárne nakupuje tovary a služby, či boli nejaké kauzy, nedeklarované konflikty záujmov a pod.

  • 26.4.2016

Otázka (Tomáš Zemko, Topky.sk)
Zdravim Vas, chceli by sme sa spytat jednu otazku ohladom pana premiera a jeho hospitalizacie.

Odpoveď Dušana Zachara:
Rád by som upresnil informácie ohľadne čakacích dôb na plánované operácie na koronárnych artériách v NÚSCH. V posledných rokoch sledujeme výrazný trend znižovania doby čakania na plánované operácie. Je možné, že v súčasnosti sa na tento typ operácie už nečaká, resp. maximálne do 3 mesiacov, dokedy sa nemusia viesť žiadne čakacie zoznamy. Najaktuálnejšie dáta, ktoré máme k dispozícii o čakacích zoznamoch, sú za rok 2014 a v NÚSCH čakalo vtedy na operáciu na koronárnych artériách viac ako 3 mesiace len minimálny počet ľudí – išlo o 28 poistencov Dôvery, ktorí čakali vtedy v priemere 99 dní. Poistenci VšZP a Unionu pri operáciách na koronárnych artériách v NÚSCH buď nečakali v roku 2014 vôbec, alebo čakali maximálne do 3 mesiacov, čiže do 90 dní.

Myslím si, že je aj vo verejnom záujme, aby najvyšší verejní činitelia, v tomto prípade č. 2 a 3 v hierarchii, ktorí sú zároveň i predsedami dvoch najsilnejších strán v koalícii, boli pri plánovaných zákrokoch zoperovaní čo najskôr, keďže ich absencia vo funkciách do určitej miery obmedzuje fungovanie štátu, najmä čo sa týka rozhodovacích procesov.

Nepoznám podrobnosti diagnózy premiéra, nepoznám potrebu urgentnosti tohto zákroku, takže sa neviem vyjadriť.

  • 26.4.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o vyjadrenie:

  1. Vlada vcera schvalila zmenu zakona, cim sa posunul termin na preukazy poistenca s elektronickym cipom a aj implementaciu eHealthu. Vsetky terminy su posunute o jeden rok, takze naprilad poistovne maju poslat tieto preukazy svojim poistencom do 31. decembra 2017, nie 2016. Myslite si, ze tento termin uz je realnejsi a ze sa konecne po tolkych rokoch podari zinformatizovat zdravotnictva?
  2. Co je podla vas najvacsou stopkou, alebo spomalovacom implementacie eHealthu?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Ak na nové vedenie rezortu už nečakajú ďalšie míny, tak by sa snáď opätovne posunutý termín nábehu eHealth pri kompetentnom a angažovanom líderstve dal stihnúť. V tejto súvislosti je dôležité, že garantom eHealthu bude nový riaditeľ NCZI, ktorého si minister Drucker zobral z predstavenstva Slovenskej pošty, kde bol zodpovedný za informačné technológie, takže minimálne odborný potenciál tu je.
  2. To, že štátny projekt eHealth nemal doteraz reálne svojho pána, ktorý by za všetko niesol i reálnu zodpovednosť. Keďže eHealth je financovaný z eurofondov, bol tlak na efektívnosť ešte viac utlmený, resp. to bola pre mnohých výzva, ako z tohto projektu získať čo najväčšiu rentu. V súkromnom sektore by sa to ťažko mohlo stať. Dobrým príkladom je elektronizácia služieb zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá potrebovala na realizáciu zlomok času a peňazí štátneho eHealthu.

  • 26.4.2016

Otázka (Jana Liptakova, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o jarnej notifikacii Eurostatu o deficite verejnych financii Slovenska za rok 2015. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO. Poprosila by som Vas o zaslanie odpovedi na doleuvedene otazky:

  • Ako vnimate schodok verejnych financii za rok 2015 na urovni 2.97 percent? Ake dovody vidite za tym, ze Slovensku sa nepodarilo dosiahnut planovany ciel, i.e. 2.49 percent?
  • Ako vnimate fakt, ze Eurostat nezaradil niektore tranzakcie do prijmov statu?
  • Aky vplyv ocakavate, ze schodok verejnych financiii za rok 2015 bude mat na ekonomiku a verejne financie Slovenska?
  • Ako s ohladom na deficit za rok 2015 a programove vyhlasenie vlady vnimate posunuty plan vlady dosiahnut vyrovnany rozpocet v roku 2020?
  • Ako vnimate plan vlady R. Fica zmiernit aktualne nastavenie dlhovej brzdy?
  • Ake opatrenia by Slovensko malo, podla Vas, urobit, aby dosiahlo vyrovnany rozpocet v roku 2020?

Odpoveď Petra Goliaša:

Deficit:
Porusenie zaväzku znizit deficit v roku 2015 je pokracovanim nezodpovedneho vladnutia od roku 2014, kedy sa napriek priaznivemu vyvoju ekonomiky zastavilo ozdravovanie verejnych financii. Za posledné tri roky mala vďaka prudkému rastu daňových príjmov vhodné podmienky. Pred ozdravovaním verejných financií však dala prednosť väčšiemu míňaniu. Rovnaky vyvoj ocakavam aj v tomto roku, ked namiesto planovaneho deficitu 1,9% HDP sa opät dostaneme blizko urovne 3%. Pre novu vladu nie je konsolidacia verejnych financii prioritou, o com svedci odklad zaväzku dosiahnut vyrovnany rozpocet na rok 2020 ako aj snaha o zmäkcenie dlhovej brzdy. Rok 2020 je volebny, cize pred volbami nebudeme vediet vyhnodnotit splnenie tohto ciela. Ak by aj vlada naplanovala na rok 2020 vyrovnany rozpocet, realita moze byt vo volebnom roku uplne ina. V skutocnosti sa preto vyrovnany rozpocet posuva do nedohladna. Klucovy problem je, ze ani verejnost od vlady nepozaduje, aby viac konsolidovala. Naopak, program vlády aj požiadavky záujmových skupín vyvolávajú očakávania na prijímanie opatrení, ktoré by viedli k zvýšeniu deficitu aj dlhu. Konsolidovat by vlada pritom mala hned na začiatku volebného obdobia, lebo neskôr to už bude kvôli blížiacim sa voľbám ťažšie.

Dlhova brzda:
Teoreticky je naviazanie dlhovej brzdy na cisty dlh akceptovatelne, aby nebolo obmedzovane riadenie likvidity. Na druhej strane podobnych “dolezitych” vynimiek by sa naslo viac, napriklad uz aj ta o strategickych investiciach. Keby sme mali dlh dostatocne hlboko pod sankcnymi urovnami, tak by argument o riadeni likvidity ci investiciach nehral ziadnu rolu. Problem tiez je, ze Eurostat nerobi notifikaciu cisteho dlhu, cize by sme si museli vytvorit narodne pravidla. A tam je otazka, ako by sme definovali aktiva, ktore nemaju byt ratane do cisteho dlhu. Dalsi problem je, ze keby sme presli na sledovanie cisteho dlhu, tak by sa mali adekvatne znizit sankcne pasma, aby nedoslo k zmäkceniu dlhovej brzdy. Co sa tyka vplyvu zmeny metodologie, neutralizacia by mohla oslabit motivaciu znizovat skryte dlhy. Ale na druhej strane statisticke zvysenie HDP minulej vlade pomohlo. Zhrnutie – rokovat o cistom dlhu a vplyve metodologie ma zmysel, ak by druhej strane islo uprimne o zlepsenie, nie zmäkcenie pravidiel. Zatial mam skor pocit, ze vlade ide najmä o zmäkcovanie pravidiel. So zohladnovanim strategickych investicii nesuhlasim, kedze nie su pravidla, ktore by take investicie definovali a teoreticky by sa tam dalo zahrnut siroke spektrum vydavkov. Navyse si myslim, ze na strategicke investicie by si vlada mala najskor nasetrit. Tak to funguje aj v rodine. Ak si chcete kupit dom, tak najskor setrite. Nikto vam neda vynimku, ak uz ste po krk v dlhoch a nemate uspory.

  • 22.4.2016

Otázka (Veronika Sokolová, Hospodárske noviny)
Dobry den, v Hospodarskych novinach pripravujeme prilohu o zdravotnictve, kde by sme chceli cerpat informacie aj z vasich rebrickov nemocnic za rok 2015. Chcela by som sa k tejto teme opytat 4 otazky. Na stranke, kde uverejnujete rebricky nemocnic sa pise: “Hodnotenie nemocnic – ide o jednu z najvýznamnejších reforiem, ktorá môže za relatívne málo peňazí výrazne zlepšiť kvalitu života na Slovensku,”

  1. Ake kroky by v tomto smere mala podla vas nova vlada a minister zdravotnictva urobit? Ako by mala vyzerat spomenuta reforma a ako velmi by tato zmena zatazila statny rozpocet?
  2. Pri vasich hodnoteniach vychadzate hlavne z informacii od uradov a poistovni. Preco si stat nevie vytvorit podobne rebricky hodnotenia aj sam, ked ma na tieto institucie dosah?
  3. V rebrickoch hodnoteni statnych nemocnic za minuly rok vysla pozitivne Ustredna vojenska nemocnica SNP Ružomberok, Fakultná nemocnica (FN) Nitra a Univerzitná nemocnica Martin. Viete zovseobecnit, aka forma uspor alebo manazmentu stoji za uspechom nemocnic? Ako je mozne, ze niektore su manazovane bez dlhov a ine funguju neefektivne?
  4. Jednym z kriterii pri hodnoteni je aj hospodarenie- konkretne schopnost nemonic generovat vlastne zdroje a ich zadlzenost. Mozete prosim vysvetlit, preco je prave toto dolezity ukazovatel?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Kvantifikáciu dopadov na štátny rozpočet si netrúfam povedať, ale vzhľadom na to aké obrovské prínosy môže mať meranie kvality a efektívnosti verejných služieb pre celú spoločnosť, sú jeho náklady marginálne.
    Mninisterstvo by si malo vytvoriť analytický tím ľudí, ktorí budú rozmýšľať nad tým ako najlepšie merať produkciu, kvalitu a efektívnosť zdravotníctva, ako implementovať najlepšie skúsenosti s meraním zo zahraničia, ako na to naviazať odmeňovanie aktérov v zdravotníctve a ako tieto informácie zverejňovať a vysvetľovať širokej verejnosti. Na základe zozbieraných merateľný dát a ich analýzy by sa malo uskotočňovať efektívne alokovanie verejných zdrojov, čím by sme predchádzali nehospodárnostiam v sektore.
  2. Lebo je sám často v konflikte záujmov a viaceré ukazovatele nemusia dávať úplne ružový obraz o stave v našom zdravotníctve. Nastavenie si pravdivého zrkadla je niekedy veľmi nepopulárna záležitosť, ktorá môže vyvolávať konflikty, ktorým chce vláda prirodzene predchádzať. Navyše niektorým záujmovým skupinám môže chaos a neznalosť vyhovovať, nakoľko im to môže vytvárať predpoklady pre vyhľadávanie renty, z čoho profitujú na úkor spoločnosti.
  3. Nedá sa to zovšeobecniť, nakoľko celkové hodnotenie pozostáva z viacerých ukazovateľov týchto troch základných skupín – spokojnosť pacientov, kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti a hospodárenie a transparentnosť, pričom každá z nemocníc mohla mať silné stránky v inej kategórii.
    Napríklad Ružomberská vojenská nemocnica dominovala medzi štátnymi univerzitnými a fakultnými nemocnicami v celkovej spokojnosti pacientov, pri ukazovateľoch úmrtnosti po operáciách a po mozgových príhodách. Silná stránka nemocnice je aj v transparentnosti informácií pre pacientov a hospodárskych informácií. Vyriešiť si však musí problém s relatívne vysokým dlhom po lehote splatnosti.
    Doménou FN v Nitre sú najmä suverénne najlepšie hospodárske čísla spomedzi štátnych nemocníc, ale môže sa pochváliť aj nízkou reoperovanosťou pacientov a úmrtnosťou na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS). Na druhej strane, slabiny tejto nemocnice sú relatívne početné sťažnosti pacientov a nízka miera transparentnosti.
    Univerzitka v Martine zabodovala spokojnosťou jej pacientov. Pozitívne ju hodnotia a nesťažujú sa. Nižšie body získala za viaceré indikátory kvality, čo však môže byť aj dôsledkom toho, že rieši komplikovanejšie prípady, pri ktorých prichádza častejšie ku zdravotným komplikáciám a úmrtiam.
    A keďže Slovensko ešte nemá zavedený systém DRG a chýbajú informácie o tom, s akými náročnými diagnózami a zdravotným stavom sú v jednotlivých nemocniciach hospitalizovaní pacienti (tzv. Case Mix), nemožno brať výsledky ocenenia Nemocnica roka 2015 ako komplexný obraz o kvalite zdravotníckych zariadení. Bez tzv. rizikového váženia, teda zohľadnenia stavu pacienta pri vstupe, sa môže stať, že nemocnice s komplikovanejšími prípadmi môžu byť znevýhodnené, a preto nemusia byť vždy priamo porovnateľné s ostatnými zariadeniami, kde prevládajú ľahšie diagnózy.
  4. Je to dôležité preto, lebo nemocnice, ktoré nedokážu generovať vlastné zdroje na svoju obnovu a tvoria samé dlhy, nemôžu poskytovať svojim pacientom plnohodnotnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť v súlade s modernými trendmi. Neustále generovanie dlhov a opätovné oddlžovania zo strany štátu prehlbujú neefektívnosti. A neefektívne alokovanie zdrojov v zdravotníctve je neetické – spôsobuje horšie zdravie a niekedy aj smrť pacientov.

  • 22.4.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o vyjadrenie:

  1. V analyze INEKO Ako Slovensko zaplati za neliecenie zdravotnictva sa pise, ze kym v inych krajinach EU sa vyrazne znizil pocet umrti na ischemicku chorobu srdca, niekde aj o 40 percent, ako v susednom Cesku, u nas to bolo znizenie o menej percent. Co za tym podla vas stoji? Aka je uroven kardiologie a kardiochirurgie na Slovensku v porovnani s ostatnymi krajinami?
  2. Takisto sa tam pise, ze co sa tyka umrti na rakovinu, tak rozdiel medzi nami a ostatnymi krajinami EU a OECD nie je taky priepastny. Suvisi to s kvalitou zdravotne starostlivosti?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Spomínate našu analýzu – v nej sú aj odpovede na Vaše otázky. Slovensko vykazuje mimoriadne zlé výsledky najmä v ochoreniach, ktoré sú preventabilnými zabijakmi. Zjednodušene – nezabíjajú nás horšie gény, ani zlá liečebná starostlivosť (hoci určite nie je optimálna) ale asi najviac životný štýl a zanedbávanie prevencie chronických ochorení, ktoré od spôsobu života výrazne závisia.

Závislosť srdcovo-cievnych chorób od životného štýlu je dobre známa. Aj medzi nádorovými ochoreniami Slovensko najviac prevyšuje európsky priemer práve pri tých, ktorým možno predchádzať, keďže súvisia so životným štýlom, najmä stravovacími návykmi (viď str. 27 analýzy dole, aj s poznámkami).

K príčinám určite dávam do pozornosti napr. úvod 2.kapitoly (str. 23),
potom podkapitolu 2.2. (hlavne str. 32-36).

Prípadne pozrite tiež odporúčania na konci analýzy (napr. č. 5-9 na str. 69.

  • 21.4.2016

Otázka (Lenka Ježová, TA3)
Zaujímalo by ma akým spôsobom by sa dala celoslovensky riešiť problém reexportu, nakoľko zakázať vývoz do iných krajín je nereálny pre voľný obchod v rámci EÚ.

Odpoveď Dušana Zachara:
Reexport liekov je v súlade so základnou slobodou EÚ, a to voľným pohybom tovarov a služieb na spoločnom trhu. Celoeurópsky pomáha znižovať ceny liekov, čo je celoeurópsky pozitívne pre dostupnosť liekov pre pacientov. Problém nastáva vtedy, ak má reexport za následok nedostatok niektorých liekov v nejakej krajine. Vtedy treba buď naplno využiť regulačný rámec, ktorý je k dispozícii, v našom prípade dôslednú kontrolu pravdivosti nahlasovania liekov vyvážaných do zahraničia a sledovanie dostupnosti liekov v SR a následné ochranné opatrenia zo strany ŠÚKL a MZ SR zabezpečujúce dostatok liekov pre pacientov v SR (napr. aj prípadný centrálny nákup liekov poisťovňami, mimoriadny dovoz zo zahraničia, v jednotlivých prípadoch po konzultáciách s revíznymi lekármi poisťovní umožniť nákup lieku s vyššou cenou, časovo obmedzené povolenie plošne zvýšiť cenu o určité percento nad referenčnú hodnotu pri chýbajúcich dôležitých liekoch), alebo v krajnom prípade, ak to nepomôže, a po dôslednej analýze s dôveryhodnými a robustnými údajmi, ktoré by ukázali, že na Slovensku existuje stály, celoplošný a systémový nedostatok veľkého množstva liekov, pouvažovať nad návratom k menej prísnemu modelu referencovania – napr. stanovovaniu cien liekov na úrovni priemeru 6 najlacnejších krajín EÚ.

K akceptácii posledne menovaného kroku však zatiaľ chýbajú relevantné údaje a argumenty. Podľa zákona o liekoch Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) nesmie povoliť vývoz lieku, ak je liek nedostatkový v SR a jeho vývoz by ohrozil jeho dostupnosť a poskytovanie zdravotnej starostlivosti v SR. Takže riešením “problému reexportu” je, nech sa dodržiava zákon, a nech si ŠÚKL dôsledne plní svoje povinnosti.

  • 20.4.2016

Otázka (Jana Trebulová, SME)
Dobrý deň, pred niekoľkými dňami sme robili rozhovor s p. Ivanom Švejnom, ktorý je štátnym tajomníkom na ministerstve práce. Otvorene povedal, že v budúcnosti sa zníži miera náhrady novopriznaných dôchodkov. Vyzval mladých, aby si šetrili, lebo oproti svojej pôvodnej mzde budú mať dôchodok nižší, ako je to v súčasnosti. V článku by sme sa chceli zamyslieť nad tým, akým spôsobom by sa dôchodky mali krátiť. Ako sa to dá urobiť, aby to bolo postupné, nie skokovité. Čo by sa vo vzorci pre výpočet dôchodkov muselo zmeniť a ako by to mohlo vyzerať. Preto Vás chcem požiadať, či by ste mi vedeli napísať, ako by to podľa Vás mohlo prebiehať. Prípadne ako to prebieha v iných krajinách, kde tiež obyvateľstvo starne a dôchodky už nemôžu byť také štedré ako kedysi. Máte predstavu, akým spôsobom by sa znižovanie dôchodkov oproti predošlej mzde dalo urobiť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Staci zmenit valorizaciu aktualnej dochodkovej hodnoty (ADH) vo vzorci na vypocet dochodku. Dnes sa ADH valorizuje podla rastu miezd. Udrzatelnost dochodkoveho systemu by vyrazne posilnilo, ak by sme presli na valorizaciu podla inflacie alebo ak by sme pri valorizacii zohladnovali dynamiku starnutia obyvatelstva. Podobny navrh uz bol sucastou reformy prveho piliera, ktoru pripravila vlada Ivety Radicovej. Zmenu valorizacie ADH vsak z navrhu druha vlada Roberta Fica vyskrtla.

INEKO dlhodobo odporuca tuto zmenu ako konsolidacne opatrenie. Sucasne sme pred par rokmi poziadali RRZ o kvantifikaciu dopadov. Vysledkom je, ze zmena valorizacie ADH by mohla pomoct zlepsit bilanciu penzijneho systemu dlhodobo az o 0,75% HDP. Podrobnosti najdete tu

Pre istotu prikladam aj komentar RRZ k prepoctom:

Priebežný dôchodkový pilier funguje na tzv. bodovom princípe, kde výška priznaného dôchodku zjednodušene závisí od celkovej sumy mzdových bodov (závisí od dĺžky kariéry a výšky vymeriavacích základov) a hodnoty jedného takéhoto bodu (nazýva sa aktuálna dôchodková hodnota : ADH). Práve ADH je tým parametrom, ktorý determinuje úroveň mier náhrad, ktoré systém priznáva ľudom odchádzajúcim do dôchodku. Podľa platnej legislatívy sa ADH indexuje rastom miezd, čo prakticky znamená konštantu úroveň mier náhrad v čase. Jednou z možností zlepšenia dlhodobej udržateľnosti je postupne znižovať mieru náhrady priznaných dôchodkov spomalením rastu ADH pod úroveň rastu miezd v ekonomike. V kvantifikovanom scenári je rast ADH od roku 2017 upravovaný o tzv. koeficient udržateľnosti, ktorý zohľadňuje demografický vývoj. Konkrétne ide o 5-ročný kĺzavý priemer medziročných zmien podielu ľudí v dôchodkovom veku a zamestnaných. Citlivosť tohto parametra je upravovaná tzv. parametrom alfa (hodnoty 0-1). Kvantifikácia predpokladá alfu 0,3, čo znamená že 30% vývoja uvedeného podielu sa prejaví v spomalení rastu ADH. V horizonte rokov 2017-2060 je medziročný rast ADH v priemere znižovaný o 0,4 p.b. a miera náhrady dôchodcu iba v priebežnom pilieri (POMB=1, 40 rokov kariéry) poklesne o 7,7 p.b. Automatické mechanizmy vedúce k naviazaniu miery náhrady na vývoj demografie majú nesporne významne pozitívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. Pri úvahách o ich zavádzaní však bude potrebné taktiež detailnejšie analyzovať vplyvy z pohľadu medzigeneračnej spravodlivosti.

Zdroj prepočtov: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

  • 19.4.2016

Otázka (Peter Adamovský, The Slovak Spectator)
Dobrý deň, pre periodikum o Slovensku v anglickom jazyku The Slovak Spectator pripravujem článok o cieloch vlády v oblasti nezamestnanosti a rád by som v tomto článku uviedol aj vyjadrenia INEKO. Chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky:

  • Ako vnímate ciele vlády z programového vyhlásenia znížiť v najbližších rokoch mieru nezamestnanosti pod 10 percent a vytvoriť do roku 2020 ďalších 100000 pracovných miest?
  • Od akých faktorov, podľa Vás, závisí to, či sa naplniť tieto ciele vláde za najbližšie štyri roky podarí?
  • Mohli by ste, prosím, porovnať súčasné opatrenia vlády smerované na zníženie nezamestnanosti s opatreniami z programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády (2012-2016)? Aké zásadné rozdiely, podľa Vás, prináša programové vyhlásenie novej vlády?
  • Aké ďalšie opatrenia navrhujete na zníženie nezamestnanosti (predovšetkým tej dlhodobej) na Slovensku?

Odpoveď Petra Goliaša:
Nezamestnanost klesla pod 10% uz v marci, cize tento ciel je splneny.

V rokoch 2012-16 pocet nezamestnanych klesol zhruba o 100-tisic. Zopakovat to bude tazsie, kedze medzi nezamestnanymi je uz väcsina dlhodobo nezamestnanych, ktori su bez prace aspon jeden rok. Cim dlhsie su ludia bez prace, tym tazsie je obnovit ich pracovne navyky. Navyse dlhodobo nezamestnani maju aj horsie zrucnosti a na trhu prace je preto po nich nizsi dopyt.

Efektivnym opatrenim na znizovanie nezamestnanosti moze byt znizovanie odvodov pre ludi s nizkym prijmom vratane zivnostnikov a dohodarov. Vysoke odvody su totiz barierou, ktoru casto nie su ochotni prekonat a radsej pracuju nacierno alebo rezignuju a poberaju socialne davky. Odvody by sa mali znizit tak, aby klesli naklady na tvorbu pracovnych miest pre ludi s nizkou produktivitou. Bohuzial, vlada toto opatrenie do svojho programu nezaradila.

Namiesto znizovania odvodov vlada planuje priamo vytvarat pracovne miesta pre dlhodobo nezamestnanych cez socialne podniky a priame dotacie. Rizikom je, ze takto vytvorene miesta nebudu udrzatelne a po vycerpani dotacie zaniknu. Priama tvorba pracovnych miest statom preto nie je efektivny nastroj na znizovanie nezamestnanosti. Ako vsak vidime na priklade Madarska, kde stat dotuje pracu statisicom ludi, tento pristup moze umelo stlacit nezamestnanost na nizke urovne.

Na druhej strane, vlada tiez planuje zvysovat kvalifikaciu nezamestnanych cez vzdelavacie kurzy. Ide o dobry zamer, podmienkou je vsak zabezpecit kvalitne kurzy. Preto bude dolezite zaviest metodiku hodnotenia kurzov a pokracovat len v tych, ktore budu mat vysledky.

  • 19.4.2016

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosím vás o stanovisko. Vláda sa zaviazala, že zamestná 100-tisíc ľudí. Ak sa to chce vláda podariť, musela by ale zamestnať výrazne veľa ľudí, ktorí sú na úrade práce dlhšie ako 12 mesiacov.

  • Je podľa vás naplnenie tohto plánu reálne? Poprosím aj zdôvodnenie odpovede.
  • Ako hodnotíte doterajšie opatrenie, ktorými vláda chcela zamestnať dlhodobo nezamestnaných?
  • Ako hodnotíte opatrenia, ktoré vláda plánuje (napríklad spustenie sociálnych podnikov)

Odpoveď Petra Goliaša:
V rokoch 2012-16 pocet nezamestnanych klesol zhruba o 100-tisic. Zopakovat to bude tazsie, kedze medzi nezamestnanymi je uz väcsina dlhodobo nezamestnanych, ktori su bez prace aspon jeden rok. Cim dlhsie su ludia bez prace, tym tazsie je obnovit ich pracovne navyky. Navyse dlhodobo nezamestnani maju aj horsie zrucnosti a na trhu prace je preto po nich nizsi dopyt.

Efektivnym opatrenim na znizovanie nezamestnanosti moze byt znizovanie odvodov pre ludi s nizkym prijmom vratane zivnostnikov a dohodarov. Vysoke odvody su totiz barierou, ktoru casto nie su ochotni prekonat a radsej pracuju nacierno alebo rezignuju a poberaju socialne davky. Odvody by sa mali znizit tak, aby klesli naklady na tvorbu pracovnych miest pre ludi s nizkou produktivitou. Bohuzial, vlada toto opatrenie do svojho programu nezaradila.

Namiesto znizovania odvodov vlada planuje priamo vytvarat pracovne miesta pre dlhodobo nezamestnanych cez socialne podniky a priame dotacie. Rizikom je, ze takto vytvorene miesta nebudu udrzatelne a po vycerpani dotacie zaniknu. Priama tvorba pracovnych miest statom preto nie je efektivny nastroj na znizovanie nezamestnanosti. Ako vsak vidime na priklade Madarska, kde stat dotuje pracu statisicom ludi, tento pristup moze umelo stlacit nezamestnanost na nizke urovne.

Na druhej strane, vlada tiez planuje zvysovat kvalifikaciu nezamestnanych cez vzdelavacie kurzy. Ide o dobry zamer, podmienkou je vsak zabezpecit kvalitne kurzy. Preto bude dolezite zaviest metodiku hodnotenia kurzov a pokracovat len v tych, ktore budu mat vysledky.

  • 19.4.2016

Otázka (Lucia Vanková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som Vás oslovila do článku ohľadom znižovania daní pre firmy. Podľa zámerov vládnej koalície, ktoré včera formuloval Andrej Danko, je cieľ znížiť dane pre firmy ešte viac, a to pod úroveň okolitých štátov v rámci V4. Posielam zopár otázok k téme:

  1. Čo by takéto zníženie daní pre firmy znamenalo pre štátny rozpočet? O koľko by štátny rozpočet prišiel znížením dane o 1 percento?
  2. Je podľa Vás znižovanie daní pre firmy pod úroveň okolitých štátov z V4 dobrým krokom?
  3. Akými spôsobmi by sa dal vykompenzovať výpadok príjmov v štátnom rozpočte, pokiaľ by skutočne k avizovanému znižovaniu daní pod úroveň ďalších štátov V4 došlo?

Odpoveď Petra Goliaša:
Z pohladu znizovania nezamestnanosti by malo vyraznejsi efekt, keby vlada pokracovala v znizovani odvodov pre ludi s nizkym prijmom, vratane zivnostnikov a dohodarov. Ak vlada ponecha aj 25-percentnu hornu sadzbu zdanenia zamestnancov aj zivnostnikov s vyssimi prijmami, bude sa este prehlbovat absurdny stav, ked niektori zamestnanci a zivnostnici platia podstatne vyssie sadzby ako velke firmy.

Pri porovnavani sadzieb s okolitymi krajinami treba brat do uvahy aj dan z dividend, ktora na Slovensku neexistuje. Aj pri vyssich sadzbach dane z prijmu tak z pohladu celkoveho zdanenia prijmu mozeme byt konkurencieschopni.

Prepocty dopadov na verejne financie vam budu vediet povedat na IFP.

  • 18.4.2016

Otázka (Branislav Toma, Pravda)
Dobrý deň, predseda SNS Andrej Danko vo včerajšej relácií o 5 minút 12 predstavil snahu súčasnej vlády znížiť za štyri roky daň z príjmu právnických osôb pod úroveň okolitých štátov. Za štyri roky by sa tak mala klesnúť zo súčasných 22 na 18 percent. Chcel by som vás poprosiť o odpovede:

  • Ako hodnotíte snahu vlády o výraznejšie zníženie dane z príjmu právnických osôb?
  • Nebolo pre ekonomický rast Slovenska lepšie ak by sa vláda vybrala radšej cestou znižovania odvodov a nie dane z príjmu právnických osôb?
  • V čom vidíte výhodu znižovania odvodov?

Odpoveď Petra Goliaša:
Z pohladu znizovania nezamestnanosti by malo vyraznejsi efekt, keby vlada pokracovala v znizovani odvodov pre ludi s nizkym prijmom, vratane zivnostnikov a dohodarov. Ak vlada ponecha aj 25-percentnu hornu sadzbu zdanenia zivnostnikov s vyssimi prijmami, bude sa este prehlbovat absurdny stav, ked niektori zivnostnici platia podstatne vyssie sadzby ako velke firmy.

  • 18.4.2016

Otázka (Petr Šabata, SME)
Dobry den, mam malou prosbu: ve vladnim programu venovanem skolstvi se pise, ze vlada investuje dve miliardy eur za cele volebni obdobi a ze uroven verejnych zdroju vkladanych do skolstvi by mela byt v roce 2020 porovnatelna s prumerem zemi EU. Na prvni odhad mne vychazi, ze na to dve miliardy nemohou stracit. Mohl bych Vas poprosit o propocet?

Odpoveď Petra Goliaša:
Teoreticky to mozne je, ak by sa zo zaciatku zdroje nezvysovali a doslo by az k narazovemu zvyseniu zdrojov ku koncu volebneho obdobia. V realite sa ale zdroje budu zvysovat postupne, co si kumulativne bude vyzadovat vyssiu sumu.

Podla Eurostatu (COFOG) sme dali z verejnych zdrojov do skolstva 4,1% HDP v roku 2014, priemer EU bol 4,9% HDP. V roku 2014 sme mali HDP vo vyske 75,2 mld. EUR, do skolstva sme teda dali z verejnych zdrojov 3,08 mld. EUR. Podla odhadov IFP bude HDP v roku 2019 vo vyske 96,4 mld. EUR. Aby sme dovtedy zvysili zdroje do skolstva na 4,9% HDP, museli by sme nan z verejnych zdrojov vynalozit 4,72 mld. EUR. Zdroj

Este je mozne, ze pouziju ine data o financovani skolstva. Napriklad tu sa (tiez s odvolanim na Eurostat) hovori, ze na priemere EU vo vyske 5% HDP sme boli uz v roku 2013

  • 15.4.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o vyjadrenie. Pripravujem clanok o dlhoch nemocnic.

  1. Dlhy nemocnic uz dosahuju pol miliardy. Je oddlzovanie v tomto stadiu nutnostou alebo by existovala aj ina cesta? Minister chce najprv pripravit plan, aby sme predisli opatovnemu zadlzovaniu, a potom sa bude oddlzovat. To vsak vyzera na velmi odvazny plan, pripravit nieco taketo?
  2. Ako vyzera oddlzovanie nemocnic v praxi? Napriklad ako to vyzeralo za Radicovej vlady, pripadne niektore z tych predchadzujich?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Opakované oddlžovania predstavujú problém morálneho hazardu – aktérom sa neoplatí hospodáriť zodpovedne, ale naopak, môžu si žiť nad pomery, pričom pre nich neprichádza žiadny trest (konkurz, bankrot, exekúcie, odpredaj majetku, privatizácia, trestné stíhanie za spreneveru, nútená správa, opätovné nezvolenie do funkcie a pod.), ale pomoc od štátu. Preto je nevyhnutné, aby títo aktéri uverili, že v prípade nehospodárností už nebude nasledovať žiadna pomoc od štátu, ale trest. Ak sa to podarí ustanoviť prostredníctvom nutných systémových zmien a pravidiel pri hospodárení najmä štátnych nemocníc, tak potom sa môže uskutočniť oddlženie zdravotníctva, ktoré by však už malo byť skutočne posledným. Naakumulovaný súčasný dlh nemocníc vo výške viac ako pol miliardy eur totiž je už takou vysokou sumou, že ani pri dobrom priebežnom prevádzkovom hospodárení nemocníc sa nepodarí zmazať v dohľadnej dobe, čo prináša nemocniciam aj horšiu vyjednávaciu pozíciu pri vyjednávaní o cenách s dodávateľmi, ktorí si automaticky účtujú rizikovú prirážku za oneskorené platby. Súčasne by prípadné oddlženie nemalo diskriminovať neštátnych poskytovateľov a tiež by sa malo diferencovať medzi tými zariadeniami, ktoré už z prevádzkovej činnosti nevytvárajú stratu a tými, ktorí stale vytvárajú nové dlhy. Tým druhým by mal byť vyslaný signál trestu, a to že im nebude splatený celý dlh. Ide o naprávanie motivácií, aby sa viac oplatilo hospodáriť zodpovedne.
  2. Napríklad za ministrovania R. Zajaca bola pre účely oddlžovania celého zdravotníctva (nielen nemocníc) vytvorená štátna akciová spoločnosť Veriteľ, prostredníctvom ktorej sa odkupovali pohľadávky veriteľov, vzájomné sa započítavali záväzky s pohľadávkami a platili sa dlhy zo štátneho rozpočtu. Tu je to popísané presne: http://www.veritel.sk/scheme_veritel.php Ale nebolo to bezpodmienečné oddlžovanie, nakoľko mala prebehnúť komplexná reforma systému zdravotníctva aj s transformáciou všetkých štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a so zavedením tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení pri ich hospodárení, čo malo zamedziť tvorbe ďalších dlhov. Aj pre politickú nestabilitu sa všetky tieto systémové zmeny nestihli zrealizovať. Za Radičovej vlády sa malo pristúpiť k dokončeniu transformácie štátnych nemocníc a z toho dôvodu malo prísť aj oddlženie. Oddlženie prišlo, avšak transformácia sa znovu nestihla, a to kvôli hromadným protestom lekárov a následnému pádu vlády. Lekári si hromadnými výpoveďami vymohli zastavenie transformácie nemocníc a zvýšenie platov, ktoré neboli dostatočne kryté zdrojmi, a tak hneď po oddlžení začal nový dlh nemocníc znovu rapídne narastať.

  • 15.4.2016

Otázka (Lucia Vanková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som Vás oslovila do článku ohľadom plánov vlády zakázať privatizáciu strategického majetku štátu. Posielam Vám k téme zopár otázok:

  1. Čo si myslíte o zákaze privatizácie strategického majetku štátu? Je to podľa Vás správne riešenie?
  2. Ktorých odvetví by sa podľa Vás takýto zákon mohol týkať?
  3. Sú nejaké odvetvia, pri ktorých by mal takýto zákaz privatizácie zmysel a naopak – také, pri ktorých je tento zákon “zbytočnosťou”?

Odpoveď Petra Goliaša:
Nevidim dovod na podobne zakazy. Statne firmy, ktore posobia v konkurencnom prostredi, ako napriklad Tipos, Slovenska posta, ale napriklad uz aj zeleznicna doprava, by naopak mali byt privatizovane. Statu by tak odpadli konflikty zaujmov, ked sa rozhoduje ci podporit vlastne firmy alebo zdravu sutaz, ci z firmy vytazit co najväcsie dividendy alebo co najviac stlacit ceny pre jej odberatelov. Pokial je dobre nastavena regulacia, mozu byt privatizovane aj firmy s monopolnym postavenim.

Vlastnictvo statu ma vyznam najmä vtedy, ked firmy poskytuju verejne produkty, ktore nevieme meratelne definovat a teda ani nevieme vytvorit pravidla pre ich efektivnu regulaciu.

  • 14.4.2016

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, ak budete mať čas, zhodnotili by ste prosím Vás schválené programové vyhlásenie vlády v časti zdravotníctvo pre agentúru SITA a zároveň pre portál vZdravotnictve.sk? Ako vnímate napríklad znižovanie administratívneho zaťaženia pri podnikaní, ktoré chce vláda dosiahnuť aj zrušením povinnej zdravotnej služby. Aspoň tak to deklaruje v schválenom materiáli. Minister si tiež dal za cieľ plné zavedenie eHealthu počas budúceho roka, zdá sa Vám tento termín reálny, prihliadnuc na správu z kontroly NKÚ. Za hlavné programové ciele v oblasti zdravotníctva si vláda dala pacienta na prvé miesto, zamerať sa chce aj na transparentnosť, efektívnosť a účelnosť, dôstojnosť povolania, či rozvoj, obnovu a modernizáciu. Podľa schváleného programového vyhlásenia by tiež mala vláda okamžite začať s postupnou centralizáciou obstarávania štátnych nemocníc na úrovni MZ SR a so zverejňovaním porovnávacích cenníkov.

Odpoveď Dušana Zachara:
Vítam, že vláda počíta so zrušením povinnej pracovnej zdravotnej služby. Aj keď sa zruší pravdepodobne len pre tie najmenej rizikové povolania, aj tak to bude mať pozitívny vplyv na znižovanie administratívnej záťaže, a to najmä pre malých podnikateľov a organizácie.

Fungovanie eHealthu v plnom formáte v roku 2017 je ambiciózny plán, ktorý je pravdepodobne možné stihnúť len pri kompetentnom a angažovanom líderstve a plnom nasadení. Dobrým príkladom môže byť zdravotná poisťovňa Dôvera, ktorá pri rozvoji svojich elektronických služieb potrebovala len zlomok času a peňazí štátneho eHealthu. Gro práce pri štátnom projekte bolo vykonané, ale ako sa hovorí, posledný krok býva najťažší. Je dôležité, že garantom eHealthu bude nový riaditeľ NCZI, ktorého si minister Drucker zobral z predstavenstva Slovenskej pošty, kde bol zodpovedný za informačné technológie, takže predpoklad odbornosti tu je.

Pozitívne hodnotím, že v Programovom vyhlásení vlády (PVV) sa objavujú zmienky o potrebe efektívnejšieho nakladania so zdrojmi, ako aj zvyšovania transparentnosti. Veľmi ambiciózne znie výrok, že “musí platiť princíp nulovej tolerancie voči nehospodárnemu vynakladaniu finančných prostriedkov na ktorejkoľvek úrovni poskytovania zdravotnej starostlivosti”. Lenže ako to docieliť a čo bude nasledovať v prípade nehospodárností už z PVV nie je také zrejmé.

Je dobré, že MZ SR chce postupne viac presadzovať centrálne obstarávania pri štátnych nemocniciach, čím sa môžu dosiahnuť úspory z rozsahu. Kvitujem, že sa pri tom majú zverejňovať a dôsledne porovnávať ceny pri obstarávaní, vrátane špeciálneho zdravotného materiálu a zdravotníckej techniky, čo sme aj my odporúčali.

Z programu vlády by som chcel veľmi vyzdvihnúť deklarovaný prístup, že “vláda bude pri zdravotníckych pracovníkoch podporovať a presadzovať odmeňovanie na základe zásluhového princípu”. A podľa zásluh, teda väčšmi podľa výsledkov liečby, spokojnosti pacientov a ďalších indikátorov kvality by mali byť odmeňovaní aj všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, čo však v PVV explicitne nie je vyjadrené.

Ohľadne potreby modernizácie infraštruktúry v slovenskom zdravotníctve nájdeme v PVV len nekonkrétne formulácie typu, že “je nutné vytvoriť účinné dlhodobé opatrenia na zabezpečovanie obnovy a modernizácie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti štátu”, a že “vláda vytvorí predpoklady pre pravidelnú ročnú investíciu do obnovy a rozvoja zdravotníckych zariadení v pôsobnosti štátu”. Ale o aké konkrétne opatrenia, o aké predpoklady pôjde, sa z programu vlády nedozvieme.

  • 14.4.2016

Otázka (Radovan Kopečný, Aktuálne.sk)
Pekný deň prajem, pripravujem článok o programovom vyhlásení vlády a rád by som vás poprosil o stanovisko k programovému vyhláseniu z ekonomického hľadiska.

Odpoveď Petra Goliaša:

Podnikatelske prostredie:
Pozitivne hodnotim zamer znizit administrativnu aj danovu zataz podnikatelov a zlepsovat postavenie Slovenska v rebricku Svetovej banky. Vela bude zalezat od realizacie konkretnych opatreni. Negativom je, ze vlada nebude znizovat odvody pre ludi s nizkym prijmom (vratane zivnostnikov) a ponecha aj 25-percentnu hornu sadzbu zdanenia zivnostnikov s vyssimi prijmami. Bude tak pokracovat absurdny stav, ked niektori zivnostnici platia podstatne vyssie sadzby ako velke firmy. Negativom je pokracovanie v osobitnom zdanovani regulovanych odvetvi, ku ktorym sa navyse maju pridat poistovne a zrejme aj obchodne retazce. Osobitne dane znizuju atraktivnost pre investorov a casto sa v podobe vyssich cien prenasaju na spotrebitelov. Dalsim negativom je slubovanie danovych vyhod, napriklad pre polnohospodarov. Vlada by skor mala rusit danove vynimky aj investicne stimuly, aby mali podnikatelia rovnake sance. Danovy zaklad by mal byt co najsirsi a sadzby dane co najnizsie.

Konsolidacia verejnych financii:
Negativom je odsunutie ciela dosiahnut vyrovnany rozpocet z roku 2017 na 2020. Je to dosledkom nezodpovedneho vladnutia od roku 2014, kedy sa napriek priaznivemu vyvoju ekonomiky zastavilo ozdravovanie verejnych financii. Rok 2020 je navyse volebny, cize pred volbami nebudeme vediet vyhnodnotit splnenie tohto ciela. Ak by aj vlada naplanovala na rok 2020 vyrovnany rozpocet, realita moze byt vo volebnom roku uplne ina. Podobne je tomu tak aj teraz, ked si vlada na rok 2016 sice naplanovala deficit 1,9% HDP, v realite vsak hrozi deficit az na urovni 3% HDP. V skutocnosti sa preto vyrovnany rozpocet posuva do nedohladna.

Dlhova brzda:
Teoreticky je naviazanie dlhovej brzdy na cisty dlh akceptovatelne, aby nebolo obmedzovane riadenie likvidity. Na druhej strane podobnych “dolezitych” vynimiek by sa naslo viac, napriklad uz aj ta o strategickych investiciach. Keby sme mali dlh dostatocne hlboko pod sankcnymi urovnami, tak by argument o riadeni likvidity ci investiciach nehral ziadnu rolu. Problem tiez je, ze Eurostat nerobi notifikaciu cisteho dlhu, cize by sme si museli vytvorit narodne pravidla. A tam je otazka, ako by sme definovali aktiva, ktore nemaju byt ratane do cisteho dlhu. Dalsi problem je, ze keby sme presli na sledovanie cisteho dlhu, tak by sa mali adekvatne znizit sankcne pasma, aby nedoslo k zmäkceniu dlhovej brzdy. Co sa tyka vplyvu zmeny metodologie, neutralizacia by mohla oslabit motivaciu znizovat skryte dlhy. Ale na druhej strane statisticke zvysenie HDP minulej vlade pomohlo. Zhrnutie – rokovat o cistom dlhu a vplyve metodologie ma zmysel, ak by druhej strane islo uprimne o zlepsenie, nie zmäkcenie pravidiel. So zohladnovanim strategickych investicii by som skor nesuhlasil, kedze tam by sa dalo zahrnut cokolvek. Navyse si myslim, ze na strategicke investicie by si vlada mala najskor nasetrit. Tak to funguje aj v rodine. Ak si chcete kupit dom, tak najskor setrite. Nikto vam neda vynimku, ak uz ste po krk v dlhoch a nemate uspory.

Skolstvo:
Ak by sa platy ucitelov zvysovali kazdy rok o 6%, znamenalo by to postupne dobiehanie platov za priemerom vysokoskolsky vzdelanych ludi. Ide o spravny krok, kedze nasi ucitelia zarabaju podla tohto ukazovatela ovela menej ako ich kolegovia vo vyspelom svete. Sucasne so zvysovanim platov by ale vlada mala zacat merat a zverejnovat kvalitu jednotlivych skol a zaviest silnu vykonovu zlozku v platoch ucitelov tak, aby napriklad 20% platu zaviselo od toho, ako vysledky ucitela posudi riaditel skoly. Zverejnovanim udajov o kvalite skol a zavedenim vykonovej zlozky v platoch by sa zasadne zmenili motivacie ucitelov aj skol poskytovat kvalitnejsie vzdelavanie. Vlada by tiez mala zvysovat platy rychlejsie mladym ucitelov a ucitelom vo velkych mestach, aby zvysila atraktivnost ucitelskeho povolania najmä pre mladych ludi.

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Cieľ vyrovnaného rozpočtu vláda opäť odsúva (za termín ďalších volieb), pričom ani nevysvetľuje, čo za to ponúka. Nesľubuje za to povedzme riešiť problém skrytých dlhov z doterajšieho podfinancovania údržby verejnej infraštruktúry (nevyhovujúci stav ciest či nemocníc). Ani postupne nahradiť míňajúce sa eurofondy na diaľnice navýšením investícií zo štátneho rozpočtu. Naopak, investície vláda vo svojom programe spája buď s eurofondami (tam kde ešte sú) alebo s ďalšími PPP projektmi (na rýchlostné cesty). Tie by znamenali nový skrytý dlh (nad rámec oficiálne priznaného deficitu) a o to výraznejšie prenášanie bremena na ďalšie generácie.

Program neukazuje, že by vláda vedela, kde ušetrí zamedzením plytvania a kde ušetrené zdroje investuje účelnejšie. Skôr prezentuje až 70-stranový súhrn zámerov a predstáv jednotlivých rezortov i rôznych záujmových skupín, ktorý akoby neprešiel kritickým posúdením. Až čas ukáže, čo z množstva deklarácií v mimoriadne dlhom programe vláda mieni a dokáže aj reálne naplniť a čo zostane len na papieri.

  • 14.4.2016

Otázka (Róbert Repka, SITA)
Dobry den, chcel by som Vas poprosit o stanovisko INEKO k programovemu vyhlaseniu vlady, konkretne k opatreniam pre podnikatelske prostredie.

Odpoveď Petra Goliaša:
Moj strucny nazor: Pozitivne hodnotim zamer znizit administrativnu aj danovu zataz podnikatelov a zlepsovat postavenie Slovenska v rebricku Svetovej banky. Vela bude zalezat od realizacie konkretnych opatreni. Negativom je, ze vlada nebude znizovat odvody pre ludi s nizkym prijmom (vratane zivnostnikov) a ponecha aj 25-percentnu hornu sadzbu zdanenia zivnostnikov s vyssimi prijmami. Bude tak pokracovat absurdny stav, ked niektori zivnostnici platia podstatne vyssie sadzby ako velke firmy. Negativom je pokracovanie v osobitnom zdanovani regulovanych odvetvi, ku ktorym sa navyse maju pridat poistovne a zrejme aj obchodne retazce. Osobitne dane znizuju atraktivnost pre investorov a casto sa v podobe vyssich cien prenasaju na spotrebitelov. Dalsim negativom je slubovanie danovych vyhod, napriklad pre polnohospodarov. Vlada by skor mala rusit danove vynimky aj investicne stimuly, aby mali podnikatelia rovnake sance. Danovy zaklad by mal byt co najsirsi a sadzby dane co najnizsie.

  • 14.4.2016

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem temu o postaveni lekarov na Slovensku a o tom, ci zvysovanie platov zabranilo ich odlevu do zahranicia. Podla cisel, ktore mam z rakuskej, nemeckej a ceskej lekarskej komory sa pocet slovenskych lekarov v zahranici zvysuje. Kontaktovala som zopar lekarov, ktori odisli do zahranicia a vsetci zhodne hovoria, ze nielen mzdy, ale aj pracovne podmienky ci moznost menit zabehnute veci k lepsiemu je pre nich dolezite.Chcela by som Vas poprosit do tejto temy o komentar k nasledujucim otazkam:

  1. Ake konkretne opatrenia by sa mali zaviest, aby sa zlepsilo pracovne prostredie pre zdravotnikov? Ako ich motivovat, aby zostali na Slovensku?
  2. Preco je klucove, aby slovenski lekari natrvalo neodchadzali do zahranicia?
  3. Ako hodnotite, ze napriek zvysovaniu platov lekarov sa stale zvysuje pocet tych, ktori odisli?
  4. Ake ma podla Vas lekar postavenie na Slovensku – pokial ide o pracovne podmienky, ohodnotenie, vnimanie u spolocnosti?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Treba im odňať zbytočnú administratívnu záťaž, ktorú by mal na seba prebrať lacnejší nižší zdravotnícky personál. Lekár je príliš drahý na to, aby sa zaoberal byrokraciou. Nech len lieči pacienta a ďalej sa vzdeláva. V o trochu menšej miere to platí aj pre zdravotné sestry. Ďalej im treba vytvoriť pri odmeňovaní za prácu také podmienky, ktoré by ich motivovali dosahovať čo najlepšie výsledky pri čo najspokojnejších pacientoch. Nie je riešením, aby mali všetci lekári a ostatní zdravotnícki pracovníci vo svojej kategórii rovnaké mzdy, ale aby bolo možné ich viac diferencovať na základe rôznych merateľných výsledkov a indikátorov kvality ich práce. Nech sú tí najkvalitnejší aj najlepšie odmeňovaní, nech sú im rozšírené kompetencie meniť svoje oddelenia k lepšiemu, k lepšej kultúre a prístupe k pacientom, a nech môžu viesť ostatných pracovníkov k dosahovaniu týchto cieľov. To by mohlo byť jedným zo základných pilierov toho, aby nám tí najkvalitnejší neodchádzali do zahraničia, prípadne sa nám zo zahraničia vracali späť.
  2. Vzhľadom na to, že v niektorých nemocniciach máme v rámci akútnej starostlivosti určitú prezamestnanosť lekárov, je dôležité, aby do zahraničia neodchádzali prevažne tí kvalitnejší lekári, nakoľko sa potom nutne znižuje kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti u nás a chýbajú tu cenné skúsenosti týchto lekárov, ktoré by od nich prevzali napríklad mladí nastupujúci lekári. Taktiež sa potom znižuje potenciál na zmenu zvnútra, na ktorú by mohli títo kvalitní a skúsení lekári tlačiť.
  3. Vzhľadom na otvorený vnútorný trh EÚ a slobodu v pohybe pracovných síl to považujem za prirodzený jav. Na Západe je stále mzdová úroveň často výrazne vyššia ako u nás, takže aj za cenu prípadne nižšieho profesného zaradenia, opustenia rodiny a známeho prostredia volia lekári odchod do zahraničia za lepšími pracovnými podmienkami a mzdou. Niekedy môže byť za odchodom aj motivácia jasných pravidiel a vzťahov na novom pracovnom mieste v zahraničí, kde zdravotnícky systém funguje lepšie.

  • 14.4.2016

Otázka (Katarina Alberty, Slovenka)
Krasny den, velmi pekne by som vas chcela poprosit o rozhovor o teme zvysovania dochodkoveho veku. Mohla by som sa na vas obratit? Nasli by ste si v priebehu dnesneho dna cas na kratky rozhovor?

Doplnujuce otazky

  1. Na jednej strane je udržateľnost verejnych financii a penzijného systému na druhej strane udrzatelnost zivotnej urovne dochodcov a riziko ich padu pod hranicu chudoby. Neznamena zvysovanie dochodkov uz iba o mieru inflkaciie, ktora sa poslednych niekolko rokov pohybuje okolo nuly zvysenie tohoto rizika?
  2. Podla jednej z poslednych studii patri slovensky penzijny system k najmenej udrzatelnym v Europe. Museli sme byt v tejto situacii, aj ak by sa neoslaboval druhy pilier. Do akej miery je jeho znovuposilnenie najma pre buducich dochodcov riesenim?

Odpoveď Petra Goliaša:
Predlzovanie dochodkoveho veku je spolu s valorizaciou dochodkou podla inflacie klucovym opatrenim, ktore ma udrzat dlhodobu stabilitu penzijneho systemu. Kvoli nizkej porodnosti a starnutiu obyvatelstva bude penazi v prepocte na dochodcu stale menej. Ludia preto budu musiet dlhsie pracovat. Inak by hrozil kolaps celych verejnych financii. Dokonca aj pri sucasnom nastaveni stale nemame vyriesene financovanie buducich dochodkov a stale treba hladat dalsie opatrenia, ako v dlhodobom horizonte udrzat stabilitu.

Par cisiel od INEKO:

V súčasnosti je vo vekovej kategórii 18 až dôchodkový vek (DV) približne 3,39 milióna ľudí a vo veku DV+ 1,05 milióna obyvateľov SR. Za predpokladu predlžovania dôchodkového veku podľa dnes platných pravidiel bude v roku 2068 uvedený pomer 2,35 ku 1,41 miliónom. Kým v súčasnosti na jedného človeka vo veku DV+ pripadá 3,22 osoby vo veku 18-DV, v roku 2068 to bude iba 1,67. Relatívny pokles takto vypočítaného “indexu závislosti” počas nasledujúcich 52 rokov teda predstavuje 48 %. V záujme finančnej udržateľnosti by “ceteris paribus” (teda za predpokladu, že sa nezavedie iné opatrenie) bolo potrebné znížiť starobné dôchodky z prvého dôchodkového piliera až o 48 %.

  1. Ochranu dochodcov pred chudobou treba riesit adresne, napriklad vhodnym nastavenim minimalneho dochodku, pripadne vianocneho prispevku pre dochodcov s najnizsim prijmom. Plosna ochrana cez vyssiu valorizaciu dochodkov nie je efektivna, kedze pomaha aj ludom s vyssimi penziami. Mimochodom, chudobou je na Slovensku ohrozenych priblizne 7% dochodcov, ale napriklad az 22% deti, 35% rodin s najmenej troma detmi a az 45% nezamestnanych. Pomoc statu by mala smerovat na najviac ohrozene skupiny obyvatelstva.
  2. Po zavedeni inflacnej valorizacie a naviazani dochodkoveho veku na vek dozitia uz patrime medzi staty so strednym rizikom. Posilnenie druheho piliera pomaha stabilizovat dochodkovy system vo velmi dlhodobom horizonte, citelne az po roku 2060. Aj keby sme druhy pilier neoslabovali, predlzovaniu dochodkoveho veku ani obmedzeniu valorizacie by sme sa nevyhli.
  • 14.4.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o vyjadrenie.

  1. Minister Drucker hovoril o tom, ze do dnesneho dna sme prenechali financovanie zdravotnictva len statu. Podla jeho slov tym vsak nemyslel vstup sukromnych investorov do zdravotnictva, ale skor vystvorenie systemu, ktori by okrem verejnych prostriedkov bol postaveny na baze nominalneho poistenia a pripoistenia za to, co nesluzi ako verejny zaujem. Co presne si podla vas pod tymto mozeme predstavit? Vidite v tom moznost zlepsenia financovania zdravotnictva?
  2. Minister by chcel vytvorit jasne pravidla v poplatkoch, ktore by neobmedzovali dostupnost zdravotnej starostlivosti, ale zaroven by zaviedli isty typ poriadku. O ake poplatky by podla vas mohlo ist? Znamenalo by to, ze pojem bezplatne zdravotnictvo, ktore uz davno stratilo vyznam, ale nehovorilo sa o tom nahlas, by teraz uz stratilo vyznam oficialne? Co okrem poplatkov za objednanie sa na vysetrenie by to este mohlo byt?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Tzv. nominálne poistné, teda určitá časť odvodov nezávislá na príjme, ale platená v rovnakej sume každým poistencom (na hlavu), je relatívne veľká zmena poistného systému, ktorá však nebola takto explicitne pomenovaná v Programovom vyhlásení vlády. Veľa závisí od samotnej výšky a konštrukcie nominálneho poistného, ako aj systému pripoistenia, ale v princípe ide o to, aby sa popri presnejšie definovanom zákonnom nároku poistenca a prípadne aj zúžení základného balíka financovaného z verejného zdravotného poistenia priniesli z dlhodobého hľadiska nové zdroje do financovania zdravotníctva (od pacientov), aby sa stalo udržateľnejším aj po postupnom starnutí obyvateľstva, a aby sa umožnilo zdravotným poisťovniam medzi sebou viac súťažiť vo výške poistného a najmä v produktoch poistenia (napr. rôzne zdravotné plány pre poistencov s rôznou výškou nominálneho poistného a samozrejme aj rôznym poistným krytím).
    V prípade nominálneho poistného ide vo všeobecnosti o veľmi progresívny nápad, ktorý napríklad dobre funguje v Holandsku, avšak nie som si istý, či môže z ideologických dôvodov prejsť cez najsilnejšiu stranu súčasnej vládnej koalície.
  2. Pri tomto bode si skôr myslím, že pôjde o napravenie spackanej “poplatkovej novely” predošlej vlády, ktorá priniesla do poplatkov najmä u ambulantných lekárov ešte väčší chaos ako dovtedy, a bude presnejšie definované, či už pozitívnym alebo negatívnym zoznamom, aké poplatky smú alebo nesmú lekári a poskytovatelia vyberať od pacientov. Nemyslím si, že za súčasnej vlády by sa podarila zaviesť celoplošná finančná spoluúčasť pacienta na liečbe alebo zavedenie nejakých plošných regulačných poplatkov ako za ministrovania Rudolfa Zajaca.

  • 13.4.2016

Otázka (Lucia Vanková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, mohla by som Vás poprosiť o odpoveď na otázku, či považujete za reálne zavedenie systému e-Health do roku 2017, ako si to zaumienila vláda podľa dnes zverejneného programového vyhlásenia?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pri kompetentnom a angažovanom líderstve je to pravdepodobne možné stihnúť. Dobrým príkladom môže byť zdravotná poisťovňa Dôvera, ktorá pri rozvoji svojich elektronických služieb potrebovala zlomok času štátneho eHealthu. Navyše gro práce pri štátnom projekte bolo vykonané. Ale ako sa hovorí, posledný krok býva najťažší. Je dôležité, že garantom eHealthu bude nový riaditeľ NCZI, ktorého si minister Drucker zobral z predstavenstva Slovenskej pošty, kde bol zodpovedný za informačné technológie.

  • 13.4.2016

Otázka (Lucia Vanková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som Vás oslovila do článku ohľadom dnes zverejneného programového vyhlásenia vlády (dostupné napr. na). Vláda sa v programovom vyhlásení teraz zaviazala dosiahnuť do r. 2020 vyrovnaný rozpočet. Je podľa Vás tento termín reálny? Aké veľké konsolidačné opatrenia bude musieť MF SR urobiť, aby sa do tohto termínu podarilo vyrovnaný rozpočet dosiahnuť? Pôvodne mal byť tento termín omnoho skôr, hovorili sa o r. 2018. – prečo sa podľa Vás tento termín posunul?

+ Ak by som Vás mohla poprosiť o všeobecné zhodnotenie programového vyhlásenia – je podľa Vás dostatočne odvážne, alebo je niečo v ňom pre Vás prekvapením?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Vyrovnaný rozpočet je dosiahnuteľný aj skôr, keby sa oň vláda naozaj usilovala. Odsunutie tohto cieľa na rok 2020 však naznačuje skôr rezignáciu na tento záväzok (splnenie sa bude dať vyhodnotiť až začiatkom roku 2021, teda rok po budúcich parlamentných voľbách). Prechádzajúca vláda Roberta Fica sľubovala vyrovnaný rozpočet najprv do roku 2017, potom 2018, a hoci jej prial silný rast príjmov, dobrú šancu na zníženie deficitu v rokoch 2014 a 2015 vôbec nevyužila. Naopak hrozí, že ani málo ambiciózny cieľ 1,9 % HDP na rok 2016 nedosiahne.

Posun cieľa vyrovnaného rozpočtu je o to nebezpečnejší, že nevidno, čo za to vláda ponúka. Nespája to s vyššími zdrojmi zo štátneho rozpočtu napríklad na podfinancované investície. Nie je tam ani viac zdrojov na riadnu údržbu a rekonštrukcie nemocníc alebo dlho zanedbávaných ciest I. triedy, ani záväzok riešiť čoskoro vyčerpané zdroje z eurofondov na diaľnice navýšením investícií zo štátneho rozpočtu. Naopak, investície vláda vo svojom programe spája buď s eurofondami (tak kde ešte sú) alebo s ďalšími PPP projektmi (rýchlostné cesty), ktoré by znamenali nový skrytý dlh ešte nad rámec oficiálne priznaného deficitu.

  • 13.4.2016

Otázka (Tomáš Zemko, Topky.sk)
Zdravim Vas, chcel by som Vas poprosit, ci by ste nemohol okomentovat, resp. zhodnotit prvky ohladom zdravotnictva v novom programovom vyhlaseni vlady. Ma ho schvalit vlada dnes, ale Nko ho uz ma tu

Odpoveď Dušana Zachara:
Pozitívne hodnotím fakt, že v PVV pre oblasť zdravotníctva som nenašiel body, ktoré by som mal potrebu nejako zvlášť kritizovať. Na druhej strane by som však privítal, keby v zdravotníckom programe novej vlády boli ciele a následné opatrenia formulované konkrétnejšie, nakoľko relatívne všeobecné konštatovania a deklarácie potom dovoľujú rôznorodé vysvetľovanie zámerov a sťažovanie kontroly plnenia PVV po uplynutí 4 rokov. Často som mal pocit, že mnohé formulácie sú koncipované opatrne, nejednoznačne, ako keby nedokončene, čím budú umožňovať do budúcnosti rôzny výklad, alternatívne prístupy a prípadne aj otvorené “zadné vrátka”.

Vyzerá to tak, že nejaká zásadnejšia reforma systému nás v zdravotníctve nečaká, ale viaceré manažérske zmeny môžu prispieť k zlepšeniu fungovania nášho zdravotníctva. Ale samozrejme, konkrétne kroky, opatrenia a zákony, ktoré budú nasledovať, sú oveľa podstatnejšie na vytvorenie si reálneho obrazu o zdravotnej politike aktuálnej vlády, ktorý môže byť tak lepší, ako aj horší ako prezentované formulácie PVV. Koniec koncov, kolegovia z HPI vyrátali, že predošlá vláda nesplnila až 60 % zo svojich programových sľubov.

Pozitívne hodnotím, že v PVV sa objavujú zmienky o potrebe efektívnejšieho nakladania so zdrojmi, ako aj zvyšovania transparentnosti. Veľmi ambiciózne znie výrok, že “musí platiť princíp nulovej tolerancie voči nehospodárnemu vynakladaniu finančných prostriedkov na ktorejkoľvek úrovni poskytovania zdravotnej starostlivosti”. Lenže ako to docieliť a čo bude nasledovať v prípade nehospodárností už z PVV nie je také zrejmé. Je dobré, že MZ SR chce postupne viac presadzovať centrálne obstarávania pri štátnych nemocniciach, čím sa môžu dosiahnuť úspory z rozsahu. Kvitujem, že sa pri tom majú zverejňovať a dôsledne porovnávať ceny pri obstarávaní, vrátane špeciálneho zdravotného materiálu a zdravotníckej techniky, čo sme aj my odporúčali. Verím, že záväzok “všetko je verejné”, ak to neprináša neprimeranú komerčnú výhodu žiadnemu subjektu, bude znamenať väčšiu ochotu zverejňovať informácie o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktoré zbierajú MZ SR, NCZI, ÚDZS či VšZP.

Z programu vlády nie je známe, ako chce docieliť plánované zníženie spotreby liekov alebo obmedzenie zisku zdravotných poisťovní. Opätovne sa má urobiť poriadok pri platbách pacientov, čo je znakom toho, že ostatná poplatková novela predošlej Ficovej vlády nebola v tejto snahe úspešná. Z viacerých nie úplne jasných čŕt PVV sa dá obrysovo dedukovať, čo si MZ SR predstavuje pod vytvorením systému viaczdrojového financovania. Pravdepodobne myslí nový minister na systém dobrovoľného pripoistenia či hradenia si nákladov za nadštandardné výkony, služby, príp. zdravotnícky materiál. Tento systém tu však máme legislatívne vytvorený už aj dnes, avšak nedokonalo a súčasne príliš široko vymedzený “základný balík” hradený s povinného verejného poistenia nevytvára dostatočné motivácie pre poskytovanie týchto nadštandardných služieb a balíkov pripoistenia. Pacient tu stále nemá jasnú predstavu, na čo všetko, dokedy a kde má nárok, a myslím si, že ani po prečítaní PVV nebude o moc múdrejší v tom, na čo bude mať asi tak zákonný nárok z verejného zdravotného poistenia a či sa jeho definovania dočká. Snáď mu aspoň pri plánovaných výkonoch pomôže stanovenie maximálnych čakacích lehôt, čo by podľa MZ SR malo pomôcť zabezpečiť skrátenie čakacích lehôt na zdravotné a ošetrovateľské výkony.

Z programu by som chcel veľmi vyzdvihnúť deklarovaný prístup, že “vláda bude pri zdravotníckych pracovníkoch podporovať a presadzovať odmeňovanie na základe zásluhového princípu”. A podľa zásluh, teda väčšmi podľa výsledkov by mali byť odmeňovaní aj všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, čo však v PVV explicitne nie je vyjadrené.

DRG a eHealth fungujúce v plnom rozsahu sú povinnými jazdami.

V PVV sa opatrne hovorí aj o optimalizácii siete poskytovateľov, pričom pri optimistickom spôsobe čítania programu vlády by sa dalo dešifrovať, že možno príde aj k tomu, že nie všetky štátne nemocnice budú mať bezpodmienečnú istotu zmlúv so zdravotnými poisťovňami, a že sa menšie nemocnice budú reprofilovať z akútnej starostlivosti smerom k starostlivosti o chronických a dlhodobo chorých a tie väčšie budú poskytovať medicínsky náročné a špecializované činnosti. Je možné, že sa aj sieť špecialistov zmení. Je správne, že sa naďalej dáva dôraz na primárnu ambulantnú sféru a integrované poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Zaujímavo a inovatívne znie, že sa má zabezpečiť zastúpenie opozície v kontrolných orgánoch VšZP a v ÚDZS. Nezávislosť ÚDZS však treba posilniť aj tým spôsobom, aby nebol jeho riaditeľ odvolateľný bez udania závažných dôvodov vládou, pričom by stálo za to pouvažovať aj nad tým, či by ho nemala voliť napr. NR SR.

Ohľadne potreby modernizácie infraštruktúry v slovenskom zdravotníctve nájdeme v PVV len nekonkrétne deklarácie typu, že “je nutné vytvoriť účinné dlhodobé opatrenia na zabezpečovanie obnovy a modernizácie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti štátu”, a že “vláda vytvorí predpoklady pre pravidelnú ročnú investíciu do obnovy a rozvoja zdravotníckych zariadení v pôsobnosti štátu”. Ale aké opatrenia, aké predpoklady?! Pri otázke novej UNB vláda nehovorí, či ju postaví ako PPP alebo ako vlastnú investíciu. Isté je, že tu je záväzok jej vybudovania a odovzdania do prevádzky počas funkčného obdobia tejto vlády.

V PVV mi najviac chýba vysporiadanie sa s problémom obrovskej zadlženosti štátnych nemocníc, nastavenia správnych automatických pravidiel a motivácií, aby sa zadlžovanie v budúcnosti neopakovalo, ako aj s problémom dlhodobej finančnej neudržateľnosti zdravotníctva.

V PVV mi tiež chýba zmienka, že vláda bude podporovať zvyšovanie kvality a transparentnosti v zdravotníctve aj prostredníctvom zavedenia zrozumiteľného systému merania a zverejňovania produkcie, kvality a efektívnosti poskytovateľov a ich následného odmeňovania aj na základe indikátorov kvality a efektívnosti.

  • 13.4.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na Programové vyhlásenie vlády v oblasti zdravotníctva. Posielam Vám zdravotnícku časť PVV v prílohe. Zaujíma ma Váš názor na to, čo je tam napísané. Čo oceňujete, že je tam napísané a naopak čo tam podľa Vás chýba? Plus k akým opatreniam v zdravotníctve tieto načrtnuté kroky smerujú?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pozitívne hodnotím fakt, že v PVV pre oblasť zdravotníctva som nenašiel body, ktoré by som mal potrebu nejako zvlášť kritizovať. Na druhej strane by som však privítal, keby v zdravotníckom programe novej vlády boli ciele a následné opatrenia formulované konkrétnejšie, nakoľko relatívne všeobecné konštatovania a deklarácie potom dovoľujú rôznorodé vysvetľovanie zámerov a sťažovanie kontroly plnenia PVV po uplynutí 4 rokov. Často som mal pocit, že mnohé formulácie sú koncipované opatrne, nejednoznačne, ako keby nedokončene, čím budú umožňovať do budúcnosti rôzny výklad, alternatívne prístupy a prípadne aj otvorené “zadné vrátka”.

Vyzerá to tak, že nejaká zásadnejšia reforma systému nás v zdravotníctve nečaká, ale viaceré manažérske zmeny môžu prispieť k zlepšeniu fungovania nášho zdravotníctva. Ale samozrejme, konkrétne kroky, opatrenia a zákony, ktoré budú nasledovať, sú oveľa podstatnejšie na vytvorenie si reálneho obrazu o zdravotnej politike aktuálnej vlády, ktorý môže byť tak lepší, ako aj horší ako prezentované formulácie PVV. Koniec koncov, kolegovia z HPI vyrátali, že predošlá vláda nesplnila až 60 % zo svojich programových sľubov.

Pozitívne hodnotím, že v PVV sa objavujú zmienky o potrebe efektívnejšieho nakladania so zdrojmi, ako aj zvyšovania transparentnosti. Veľmi ambiciózne znie výrok, že “musí platiť princíp nulovej tolerancie voči nehospodárnemu vynakladaniu finančných prostriedkov na ktorejkoľvek úrovni poskytovania zdravotnej starostlivosti”. Lenže ako to docieliť a čo bude nasledovať v prípade nehospodárností už z PVV nie je také zrejmé. Je dobré, že MZ SR chce postupne viac presadzovať centrálne obstarávania pri štátnych nemocniciach, čím sa môžu dosiahnuť úspory z rozsahu. Kvitujem, že sa pri tom majú zverejňovať a dôsledne porovnávať ceny pri obstarávaní, vrátane špeciálneho zdravotného materiálu a zdravotníckej techniky, čo sme aj my odporúčali. Verím, že záväzok “všetko je verejné”, ak to neprináša neprimeranú komerčnú výhodu žiadnemu subjektu, bude znamenať väčšiu ochotu zverejňovať informácie o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktoré zbierajú MZ SR, NCZI, ÚDZS či VšZP.

Z programu vlády nie je známe, ako chce docieliť plánované zníženie spotreby liekov alebo obmedzenie zisku zdravotných poisťovní. Opätovne sa má urobiť poriadok pri platbách pacientov, čo je znakom toho, že ostatná poplatková novela predošlej Ficovej vlády nebola v tejto snahe úspešná. Z viacerých nie úplne jasných čŕt PVV sa dá obrysovo dedukovať, čo si MZ SR predstavuje pod vytvorením systému viaczdrojového financovania. Pravdepodobne myslí nový minister na systém dobrovoľného pripoistenia či hradenia si nákladov za nadštandardné výkony, služby, príp. zdravotnícky materiál. Tento systém tu však máme legislatívne vytvorený už aj dnes, avšak nedokonalo a súčasne príliš široko vymedzený “základný balík” hradený s povinného verejného poistenia nevytvára dostatočné motivácie pre poskytovanie týchto nadštandardných služieb a balíkov pripoistenia. Pacient tu stále nemá jasnú predstavu, na čo všetko, dokedy a kde má nárok, a myslím si, že ani po prečítaní PVV nebude o moc múdrejší v tom, na čo bude mať asi tak zákonný nárok z verejného zdravotného poistenia a či sa jeho definovania dočká. Snáď mu aspoň pri plánovaných výkonoch pomôže stanovenie maximálnych čakacích lehôt, čo by podľa MZ SR malo pomôcť zabezpečiť skrátenie čakacích lehôt na zdravotné a ošetrovateľské výkony.

Z programu by som chcel veľmi vyzdvihnúť deklarovaný prístup, že “vláda bude pri zdravotníckych pracovníkoch podporovať a presadzovať odmeňovanie na základe zásluhového princípu”. A podľa zásluh, teda väčšmi podľa výsledkov by mali byť odmeňovaní aj všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, čo však v PVV explicitne nie je vyjadrené.

DRG a eHealth fungujúce v plnom rozsahu sú povinnými jazdami.

V PVV sa opatrne hovorí aj o optimalizácii siete poskytovateľov, pričom pri optimistickom spôsobe čítania programu vlády by sa dalo dešifrovať, že možno príde aj k tomu, že nie všetky štátne nemocnice budú mať bezpodmienečnú istotu zmlúv so zdravotnými poisťovňami, a že sa menšie nemocnice budú reprofilovať z akútnej starostlivosti smerom k starostlivosti o chronických a dlhodobo chorých a tie väčšie budú poskytovať medicínsky náročné a špecializované činnosti. Je možné, že sa aj sieť špecialistov zmení. Je správne, že sa naďalej dáva dôraz na primárnu ambulantnú sféru a integrované poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Zaujímavo a inovatívne znie, že sa má zabezpečiť zastúpenie opozície v kontrolných orgánoch VšZP a v ÚDZS. Nezávislosť ÚDZS však treba posilniť aj tým spôsobom, aby nebol jeho riaditeľ odvolateľný bez udania závažných dôvodov vládou, pričom by stálo za to pouvažovať aj nad tým, či by ho nemala voliť napr. NR SR.

Ohľadne potreby modernizácie infraštruktúry v slovenskom zdravotníctve nájdeme v PVV len nekonkrétne deklarácie typu, že “je nutné vytvoriť účinné dlhodobé opatrenia na zabezpečovanie obnovy a modernizácie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti štátu”, a že “vláda vytvorí predpoklady pre pravidelnú ročnú investíciu do obnovy a rozvoja zdravotníckych zariadení v pôsobnosti štátu”. Ale aké opatrenia, aké predpoklady?! Pri otázke novej UNB vláda nehovorí, či ju postaví ako PPP alebo ako vlastnú investíciu. Isté je, že tu je záväzok jej vybudovania a odovzdania do prevádzky počas funkčného obdobia tejto vlády.

V PVV mi najviac chýba vysporiadanie sa s problémom obrovskej zadlženosti štátnych nemocníc, nastavenia správnych automatických pravidiel a motivácií, aby sa zadlžovanie v budúcnosti neopakovalo, ako aj s problémom dlhodobej finančnej neudržateľnosti zdravotníctva.

V PVV mi tiež chýba zmienka, že vláda bude podporovať zvyšovanie kvality a transparentnosti v zdravotníctve aj prostredníctvom zavedenia zrozumiteľného systému merania a zverejňovania produkcie, kvality a efektívnosti poskytovateľov a ich následného odmeňovania aj na základe indikátorov kvality a efektívnosti.

  • 13.4.2016

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosím vás o stanovisko. Ide o programové vyhlásenie. Väčšina vecí, ktoré tam sú – sú skôr uvedené, že vláda prehodnotí. Niektoré zmeny tam ale sú pomenované na priamo. Zaujíma ma:

  1. Bude mať vláda na tieto zmeny dostatok financií? Ak to takto nie je možné v súčansosit povedať – je možné povedať, za akých ekonomikcých podmienok by splnenie týchto sľubov mohol byť problém?
  2. V súčasnosti sa ekonomike darí, vláda ale aj tak sľubuje vyrovnaný rozpočet až do roku 2020, teda posúva termín. Má takýto krok podľa vás zmysel?
  3. Zároveň vláda zmieňuje zmeny v zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Hovorí tiež o “dosiahnú neutrality tzv. dlhovej brzdy pri riadení verejného dlhu naviazaním sankčných pásiem ústavného zákona na čistý verejný dlh namiesto hrubého verejného dlhu, zohľadnenie strategických verejných investícií pri uplatňovaní sankcií a nastavenie parametrov sankčných pásiem podporujúcich hospodársky rozvoj Slovenska. Diskusia by sa tiež mala zamerať na neutralizáciu vplyvu metodologických zmien na výšku dlhu.”
  • Čo by takéto zmeny v praxi znamenali a priniesli?
  • Sú vobec takéto zmeny potrebné, kedze nasej ekonomike sa dari?
  • Mohli by takéto zmeny vadit OECD ci EK? – porusila by zmenami Slovensko nejaké europske pravidlá?

Odpoveď Petra Goliaša:
Negativom je odsunutie ciela dosiahnut vyrovnany rozpocet z roku 2017 na 2020. Je to dosledkom nezodpovedneho vladnutia od roku 2014, kedy sa napriek priaznivemu vyvoju ekonomiky zastavilo ozdravovanie verejnych financii. Rok 2020 je navyse volebny, cize pred volbami nebudeme vediet vyhnodnotit splnenie tohto ciela. Ak by aj vlada naplanovala na rok 2020 vyrovnany rozpocet, realita moze byt vo volebnom roku uplne ina. Podobne je tomu tak aj teraz, ked si vlada na rok 2016 sice naplanovala deficit 1,9% HDP, v realite vsak hrozi deficit az na urovni 3% HDP. V skutocnosti sa preto vyrovnany rozpocet posuva do nedohladna.

Teoreticky je naviazanie dlhovej brzdy na cisty dlh akceptovatelne, aby nebolo obmedzovane riadenie likvidity. Na druhej strane podobnych “dolezitych” vynimiek by sa naslo viac, napriklad uz aj ta o strategickych investiciach. Keby sme mali dlh dostatocne hlboko pod sankcnymi urovnami, tak by argument o riadeni likvidity ci investiciach nehral ziadnu rolu. Problem tiez je, ze Eurostat nerobi notifikaciu cisteho dlhu, cize by sme si museli vytvorit narodne pravidla. A tam je otazka, ako by sme definovali aktiva, ktore nemaju byt ratane do cisteho dlhu. Dalsi problem je, ze keby sme presli na sledovanie cisteho dlhu, tak by sa mali adekvatne znizit sankcne pasma, aby nedoslo k zmäkceniu dlhovej brzdy. Co sa tyka vplyvu zmeny metodologie, neutralizacia by mohla oslabit motivaciu znizovat skryte dlhy. Ale na druhej strane statisticke zvysenie HDP minulej vlade pomohlo.

Zhrnutie – rokovat o cistom dlhu a vplyve metodologie ma zmysel, ak by druhej strane islo uprimne o zlepsenie, nie zmäkcenie pravidiel. So zohladnovanim strategickych investicii by som skor nesuhlasil, kedze tam by sa dalo zahrnut cokolvek. Navyse si myslim, ze na strategicke investicie by si vlada mala najskor nasetrit. Tak to funguje aj v rodine. Ak si chcete kupit dom, tak najskor setrite. Nikto vam neda vynimku, ak uz ste po krk v dlhoch a nemate uspory.

  • 13.4.2016

Otázka (Martina Chudá, Hosdpodárske noviny)
Dobrý deň, na základe nášho telefonátu by som Vás chcela poprosiť o zodpovedanie pár nasledujúcich otázok:

  1. Ako hodnotíte programové vyhlásenie vlády za oblasť školstva?
  2. Čo Vám v ňom chýba?
  3. A čo naopak vítate?

Prosím o uvedenie konkrétnych príkladov.

Odpoveď Petra Goliaša:
Ak by sa platy ucitelov zvysovali kazdy rok o 6%, znamenalo by to postupne dobiehanie platov za priemerom vysokoskolsky vzdelanych ludi. Ide o spravny krok, kedze nasi ucitelia zarabaju podla tohto ukazovatela ovela menej ako ich kolegovia vo vyspelom svete. Sucasne so zvysovanim platov by ale vlada mala zacat merat a zverejnovat kvalitu jednotlivych skol a zaviest silnu vykonovu zlozku v platoch ucitelov tak, aby napriklad 20% platu zaviselo od toho, ako vysledky ucitela posudi riaditel skoly. Zverejnovanim udajov o kvalite skol a zavedenim vykonovej zlozky v platoch by sa zasadne zmenili motivacie ucitelov aj skol poskytovat kvalitnejsie vzdelavanie.

Vlada by tiez mala zvysovat platy rychlejsie mladym ucitelov a ucitelom vo velkych mestach, aby zvysila atraktivnost ucitelskeho povolania najmä pre mladych ludi.

Pripajam tiez odporucania INEKO pre oblast skolstva:

  • merat a zverejnovat uplatnenie absolventov strednych a vysokych skol na trhu prace (vyska platov, miera nezamestnanosti, vzdy po zohladneni o regionalne a sektorove rozdiely)
  • zdokonalit meranie a zverejnovanie vedecko-vyskumnych vysledkov vysokych skol (a nasledne aj ich financovanie) tak, aby boli viac motivovane dosahovat spickove vysledky
  • zverejnovat informacie o uplatneni absolventov pri prechode na vyssi stupen vzdelavania (t.j. sledovat vzdelavacie cesty ziakov a studentov)
  • otazky v narodnych testoch deviatakov na zakladnych skolach ako aj maturantov zamerat viac na riesenie problemov z realneho zivota. Napriklad v otazkach z matematiky sme za posledne styri roky nenasli prakticky ziadne otazky na financnu gramotnost. Prave vo financnej gramotnosti pritom SR podla OECD testov PISa z roku 2012 vyrazne zaostava za inymi statmi.
  • rozsirit narodne testovanie tak, aby pokryvalo aj prirodne vedy, nielen matematiku a slovencinu
  • zacat testovat aj ucitelov, nakolko dobre zvladaju ucivo, ktore maju ucit deti
  • zaviest silnu motivacnu zlozku platu ucitelov (napriklad 20%), o ktorej by rozhodoval riaditel skoly
  • merat a zverejnovat pridanu hodnotu skol, to je rozdiely vo vysledkoch ziakov pri vstupe a vystupe zo skoly
  • upravit financovanie strednych a vysokych skol tak, aby peniaze nasledovali kvalitu. Skoly s lepsimi vysledkami by mali dostavat viac penazi a naopak.
  • vypracovat program na podporu alebo utlm skol so slabymi vysledkami
  • podstatne zvysit platy ucitelom, najmä mladym a tym z velkych miest, aby sa zvysila atraktivita ucitelskeho povolania
  • pri kontolach Statnej skolskej inspekcie menovat skoly so zistenymi nedostatkami
  • systematicky odhalovat podvadzanie pri narodnom testovani, menovat skoly, ktore podvadzaju
  • zefektivnit siet skol znizenim poctu malych skol
  • vytvorit vhodne podmienky, aby na Slovensko prichadzali spickove zahranicne univerzity

  • 13.4.2016

Otázka (Silvia Majerová, Aktuality.sk)
Dobrý deň, toto je výňatok z programového vyhlásenia vlády ohľadne 6 % zvýšenia platov pre učiteľov:

- vykoná legislatívne úpravy tak, aby sa platová tarifa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1.9.2016 a následne, za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania, počínajúc dňom 1.1.2018 každoročne zvýšila priemerne o 6 %, na čo zabezpečí primerané zvýšenie finančných prostriedkov;

Moja otázka znie, či si myslíte, že takéto celoplošné zvýšenie bez ohľadu na výkon jednotlivých učiteľov môže byť motivačné a či je podľa vás 6 % nárast vôbec motivačný, alebo len utíšenie kruhu učiteľov, že po dohode sme vám platy zvýšili…

Odpoveď Petra Goliaša:
Ak by sa platy zvysovali kazdy rok o 6%, znamenalo by to postupne dobiehanie platov za priemerom vysokoskolsky vzdelanych ludi. Ide o spravny krok, kedze nasi ucitelia zarabaju podla tohto ukazovatela ovela menej ako ich kolegovia vo vyspelom svete. Sucasne so zvysovanim platov by ale vlada mala zacat merat a zverejnovat kvalitu jednotlivych skol a zaviest silnu vykonovu zlozku v platoch ucitelov tak, aby napriklad 20% platu zaviselo od toho, ako vysledky ucitela posudi riaditel skoly. Zverejnovanim udajov o kvalite skol a zavedenim vykonovej zlozky v platoch by sa zasadne zmenili motivacie ucitelov aj skol poskytovat kvalitnejsie vzdelavanie.

Vlada by tiez mala zvysovat platy rychlejsie mladym ucitelov a ucitelom vo velkych mestach, aby zvysila atraktivnost ucitelskeho povolania najmä pre mladych ludi.

Pripajam tiez odporucania INEKO pre oblast skolstva:

  • merat a zverejnovat uplatnenie absolventov strednych a vysokych skol na trhu prace (vyska platov, miera nezamestnanosti, vzdy po zohladneni o regionalne a sektorove rozdiely)
  • zdokonalit meranie a zverejnovanie vedecko-vyskumnych vysledkov vysokych skol (a nasledne aj ich financovanie) tak, aby boli viac motivovane dosahovat spickove vysledky
  • zverejnovat informacie o uplatneni absolventov pri prechode na vyssi stupen vzdelavania (t.j. sledovat vzdelavacie cesty ziakov a studentov)
  • otazky v narodnych testoch deviatakov na zakladnych skolach ako aj maturantov zamerat viac na riesenie problemov z realneho zivota. Napriklad v otazkach z matematiky sme za posledne styri roky nenasli prakticky ziadne otazky na financnu gramotnost. Prave vo financnej gramotnosti pritom SR podla OECD testov PISa z roku 2012 vyrazne zaostava za inymi statmi.
  • rozsirit narodne testovanie tak, aby pokryvalo aj prirodne vedy, nielen matematiku a slovencinu
  • zacat testovat aj ucitelov, nakolko dobre zvladaju ucivo, ktore maju ucit deti
  • zaviest silnu motivacnu zlozku platu ucitelov (napriklad 20%), o ktorej by rozhodoval riaditel skoly
  • merat a zverejnovat pridanu hodnotu skol, to je rozdiely vo vysledkoch ziakov pri vstupe a vystupe zo skoly
  • upravit financovanie strednych a vysokych skol tak, aby peniaze nasledovali kvalitu. Skoly s lepsimi vysledkami by mali dostavat viac penazi a naopak.
  • vypracovat program na podporu alebo utlm skol so slabymi vysledkami
  • podstatne zvysit platy ucitelom, najmä mladym a tym z velkych miest, aby sa zvysila atraktivita ucitelskeho povolania
  • pri kontolach Statnej skolskej inspekcie menovat skoly so zistenymi nedostatkami
  • systematicky odhalovat podvadzanie pri narodnom testovani, menovat skoly, ktore podvadzaju
  • zefektivnit siet skol znizenim poctu malych skol
  • vytvorit vhodne podmienky, aby na Slovensko prichadzali spickove zahranicne univerzity

  • 12.4.2016

Otázka (Annamária Ondrejková, SME)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o spoluprácu. Veľmi by sa mi zišiel komentár k problematike, ktorú dole podrobne rozpisujem, od analytika z INEKO, ktorý má k tejto oblasti blízko. Pracujem na článku o tom, či je systém priamych platieb pre poľnohospodárov, ktoré sa vyplácajú v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, správne nastavený. Reagujem tým na správu Európskeho dvora audítorov, ktorí zistili, že systém Európskej komisie na hodnotenie toho, ako sa prostredníctvom opatrení EÚ v rámci spoločnej poľno politiky podporujú príjmy poľnohospodárov, nie je dobre navrhnutý a má výrazné obmedzenia. Audítori poukazujú na neexistenciu spoľahlivého systému, pomocou ktorého by bolo možné porovnať poľnohospodárske príjmy a príjmy v iných odvetviach hospodárstva s cieľom odôvodniť podporu príjmov pre poľnohospodárov. Jednoducho povedané: Táto oblasť môže byt v skutočnosti neprimerane podporovaná oproti ostatným oblastiam, čím môže dochádzať k znevýhodňovaniu iných pracovných odvetví na európskom trhu.
Tu je celá správa

Vo všeobecnosti je systém finančných intervencií do poľnohospodárstva v ekonomických kruhoch odsudzovaní, ale predsa len, máte aj vy pocit, že systém priamych platieb stojí na vode, čo sa týka nejakej spravodlivosti voči ostatným odvetviam na eu pracovnom trhu?
Čo by mohlo vylepšiť tento systém, aby bol spravodlivejší?
Hociaký ďalší komentár mi bude naozaj len a len prínosom.

Odpoveď Petra Goliaša:
Do systemu poskytovania priamych platieb by sa mala zaviest transparentnost, aby verejnost vedela, kto dostal ake velke dotacie. Verejna kontrola moze vytvorit potrebny tlak na zvysenie efektivnosti tak, aby dotacie nedeformovali podnikatelske prostredie.

Priame platby su barierou zvysovania efektivnosti, kedze umelo drzia pri zivote vyrobcov, ktori by inak kvoli vysokym nakladom nevedeli predat svoju produkciu. Navyse znevyhodnuju vsetkych farmarov, ktori sa z roznych dovodov k dotaciam nevedia dostat (napriklad nemaju patricne kontakty alebo su prilis mali). Nedaju sa vylucit ani prekrutene motivacie, ked farmari vyrabaju to, co sa najviac dotuje a nie to, po com je na trhu najväcsi dopyt.

  • 11.4.2016

Otázka (Martin Benko, SITA)
Dobrý deň, prosím niekoho z Vás alebo kolegov o krátke vyjadrenia k otázkam. Minister dopravy Roman Brecely v piatok odvolal gen. riaditeľa NDS Milana Gajdoša. Zdôvodnil to tým, že stratil jeho dôveru, lebo ho neinformoval o tom, že deň po vymenovaní ministra uzavrel zmluvu o rekonštrukcii križovatky Blatné na D1 Senec – Blatné za 23,3 mil. eur bez DPH. Zároveň poveril dočasným riadením NDS hospodárskeho experta Sieta Róberta Auxta.

  1. Aká je vaša reakcia na odvolanie riaditeľa NDS a jeho zdôvodnenie? Je oprávnené? Nemohlo to byť len účelové rozhodnutie, zámienka, aby mohol byť za riaditeľa NDS vymenovaný nominant Siete?
  2. Mali by štátne spoločnosti povinne informovať nového ministra o uzatváraní zmlúv po voľbách, resp. po vymenovaní ministra? Existujú na to nejaké záväzné pravidlá nielen v rezorte dopravy, alebo všeobecne?
  3. Môže byť poverený dočasným riadením štátnej spoločnosti iba ten, kto dovtedy v danej spoločnosti pôsobil, alebo to môže byť aj niekto mimo spoločnosti? Je to nejako upravené?
  4. Čo hovoríte na to, že riadením NDS bol poverený práve Róbert Auxt? Má na to predpoklady? Možno očakávať, že Auxt sa stane riaditeľom NDS aj po výberovom konaní? Nebude to už len formalita?

Odpoveď Jána Kovalčíka:

  1. Nepoznám detaily a nevidím dôvod o nich špekulovať. Viem však o viacerých rozhodnutiach, pre ktoré je doterajšiemu vedeniu NDS ťažké dôverovať. Aj súťaž na zhotoviteľa križovatky Blatné bola načasovaná tak, že časovo kolidovala s termínmi na predkladanie ponúk na ďalšie najmenej tri veľké stavby NDS, čo indikuje nezáujem o skutočnú súťaž (firmy si museli vybrať, o ktorú zákazku zabojujú, na všetky by ponuky nestihli pripraviť).
  2. Pravidlá na to nie sú, obvykle sa to rieši pokynom nového ministra, ktorý dočasne obmedzí podpisovanie zmlúv vo vyššej hodnote. Kým sa preverením aspoň časti pripravených kontraktov nepresvedčí, že môže manažérom vo firmách i na ministerstve dôverovať. Predchádzajúci minister Počiatek na nejaký čas stopol aj podpisovanie drobných zmlúv za tisícky eur (Milan Gajdoš bol už vtedy vo vedení NDS, počiatočná nedôvera ho preto teraz nemohla prekvapiť).
    Aj bez osobitného pokynu by som považoval za samozrejmosť, že o zmluve v hodnote vyše 20 miliónov eur je minister informovaný vopred. Doprava je síce veľký rezort, ale takéto kontrakty sa ani tam nepodpisujú každý deň.
  3. Nič nebráni tomu, aby bol vedením NDS poverený niekto, kto tam doteraz nepôsobil. Čaká ho však mimoriadne ťažká úloha.
  4. V prípade ministra Brecelyho zatiaľ nevidím dôvod predpokladať, že by výberové konania mali byť len formalita.

  • 11.4.2016

Otázka (Zuzana Hrubá, Topky.sk)
Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o Váš názor k novele dôchodkového systému, resp. predlžovaniu dôchodkového veku od januára 2017. Bude podľa Vás tento model funkčný a stabilný? Po novom bude dôchodok súvisieť so strednou dĺžkou dožitia, keďže populácia neprestajne starne. V praxi to bude znamenať, že vek odchodu do dôchodku sa bude rátať každý rok nanovo a výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov. Sú dôchodky mladých ohrozené a môže sa stať, že sa odchodu do dôchodku vôbec nedožijú?

Odpoveď Petra Goliaša:
Predlzovanie dochodkoveho veku je spolu s valorizaciou dochodkou podla inflacie klucovym opatrenim, ktore ma udrzat dlhodobu stabilitu penzijneho systemu. Kvoli nizkej porodnosti a starnutiu obyvatelstva bude penazi v prepocte na dochodcu stale menej. Ludia preto budu musiet dlhsie pracovat. Inak by hrozil kolaps celych verejnych financii. Dokonca aj pri sucasnom nastaveni stale nemame vyriesene financovanie buducich dochodkov a stale treba hladat dalsie opatrenia, ako v dlhodobom horizonte udrzat stabilitu.

Par cisiel od INEKO:

V súčasnosti je vo vekovej kategórii 18 až dôchodkový vek (DV) približne 3,39 milióna ľudí a vo veku DV+ 1,05 milióna obyvateľov SR. Za predpokladu predlžovania dôchodkového veku podľa dnes platných pravidiel bude v roku 2068 uvedený pomer 2,35 ku 1,41 miliónom. Kým v súčasnosti na jedného človeka vo veku DV+ pripadá 3,22 osoby vo veku 18-DV, v roku 2068 to bude iba 1,67. Relatívny pokles takto vypočítaného “indexu závislosti” počas nasledujúcich 52 rokov teda predstavuje 48 %. V záujme finančnej udržateľnosti by “ceteris paribus” (teda za predpokladu, že sa nezavedie iné opatrenie) bolo potrebné znížiť starobné dôchodky z prvého dôchodkového piliera až o 48 %.

  • 11.4.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o dalsie vyjadrenie. Minister Drucker vcera v diskusnej relacii na TA3 povedal, ze dodnes sme nechali otazku zdravotnictva len na strane statu a ze si nemysli, ze stat je schopny dlhodobo financovat vsetko, co sa v rozvoji zdravotnictva deje.

  • Myslite si, ze je lepsie hladat nove financne zdroje, alebo robit skrty v doterajsich vydavkoch?
  • Vidite niekde priestor na skrtanie vydavkov?
  • A naopak, priestor, kde je tych financii viac a dali by sa pouzit tam, kde chybaju? Lebo napriklad podla Druckera su nemocnice, kde 90 percent ich financnych zdrojov ide len na mzdy.

Odpoveď Dušana Zachara:
Určite je nutné zvyšovať efektívnosť vynakladaných zdrojov v zdravotníctve, ale vzhľadom na postupné starnutie obyvateľstva a relatívne znižovanie príjmov zdravotníctva z tohto titulu bude z dlhodobého hľadiska nevyhnutné hľadať aj nové zdroje financovania – napríklad aj zavedenie sociálne únosnej finančnej spoluúčasti pacientov s ochranným horným limitom.

  • 7.4.2016

Otázka (Lucia Krbtova, SME)
Dobry den, posielam otazky ku kratkemu rozhovoru, ktory sa tyka posobenia ministra skolstva P.Plavcana, v case, ked predsedal rade Studetnskeho pozickoveho fondu, ktory pozical 5,5 mil. eur Slavii Capital, kde v predstavenstve bola jeho manzelka Viera Plavcanova:

  1. Patrili ste medzi odbornikov tretieho sektora, ktorych v 2010 vymenoval vtedajsi minister Jurzyca do kontrolnych organov pozickovych fondov a na zaklade podnetov bol odvolany vtedajsi sef fondu L. Zburin. Do akej miery mohol byt do celej veci zainteresovany minister skolstva Peter Plavcan? (podpisoval nieco aj on, mohlo sa stat, ze o tom nevedel…?)
  2. P. Sipos podla blogu M. Beblaveho povedal, ze Plavcan na prvom zasadnuti novych kontrolnych organov cinnost fondu obhajoval. Mate podobnu skusenost? Ako si spominate na jeho vtedajsiu reakciu Vy?
  3. Vtedajsie vedenie fondu malo rozhodnutie poziciat peniaze Slavii Capital obhajovat tym, ze urokova sadzba bola vemi vyhodna. Davalo to fondu na zaklade tohto tvrdenia opravnenie peniaze posunut Slavii? Ake boli rizika fondu pri tychto pozickach?
  4. Plavcan tvrdi, ze medializovane informacie z blogu p. Beblaveho boli predmetom podania pred piatimi rokmi a policia aj prokuratura ich oznacila za neodvodene. Ako hodnotite toto jeho vyjadrenie?
  5. Je podla Vas v poriadku, ak by nadalej bol ministrom skolstva po tychto medializovanych informaciach?
  6. Aky signal by jeho zotrvanie vo funkcii dalo smerom k verejnosti?

Odpoveď Petra Goliaša:

  1. Urcite o vsetkom vedel, kedze cele obdobie pred nami posobil striedavo na cele rady fondu a dozornej rady Studentskeho pozickoveho fondu a tiez Pozickoveho fondu pre zacinajucich podegogov, kde sa diali obdobne veci.
  2. Ano, boli tam aj vtedajsi auditori fondu, ktorych sme neskor vymenili. Vsetci tvrdili, ze je vsetko v poriadku. Vtedajsi riaditel doslova tvrdil, ze fond riadi ako vlastnu firmu.
  3. V zakone o fonde sa jasne pisalo, ze volne peniaze maju byt v banke. Cize porusovali zakon.
  4. Policia nami podane trestne oznamenie prijala a zacala tresne stihanie vo veci porusovania povinnosti pri sprave cudzieho majetku. Nasledne to zamrzlo na prokurature.
  5. Nemyslim si to. Treba vidiet, ze neslo len o nezakonne ulozky v Slavii Capital, ale aj o dlhodobe vyplacanie nezakonnych odmien clenom organov, ktorych funkcie mali byt cestne, teda bez naroku na odmenu. Dalej boli ignorovane zakony o verejnom obstaravani a o slobodnom pristupe k informaciam. Ocenujem, ze Plavcan neopravnene odmeny rychlo po nasich zisteniach vratil. To ale nic nemeni na jeho spoluzodpovednosti za vytvorenie a udrziavanie systemu, ktory porusoval zakon a znefunkcnil kontrolu fondu.
  6. Ze ani viacnasobne porusovanie zakona nebrani istym ludom dostat tie najvyssie funkcie v state. Vyzdvihovanie takych ludi rozleptava moralku spolocnosti, co nie je dobre.

  • 7.4.2016

Otázka (Veronika Šoltinská, Hospodárske noviny)
Vážený pán Goliaš, pripravujeme článok o Value for Money. Vy ste jeden zo signatárov výzvy za toto opatrenie. Odpovedali by ste mi, prosím, na tieto otázky?

  1. Od čoho závisí úspešnosť takéhoto projektu?
  2. Ako musí kontrola prebiehať, aby skutočne priniesla požadované výsledky?
  3. Aké sú podľa Vás reálne šance, že sa projekt naštartuje v plnej verzii, resp. čo z neho sa môže reálne presadiť?
  4. Začalo sa už na Slovensku s implementáciou niektorých častí projektu? V správe EK sa totiž uvádza, že Slovensko plánuje v roku 2016 spustiť pilotné projekty týkajúce sa preskúmaní výdavkov na základných a stredných školách, vo finančnej správe, na úradoch práce. Viete o tom niečo?

Odpoveď Petra Goliaša:

  1. Predovsetkym od vole politikov. Ci prevazi zaujem robit rozhodnutia v prospech verejnosti nad zaujmom robit rozhodnutia v prospech spriaznenych ludi.
  2. Uplne najdolezitejsie je, aby vysledky analyz boli verejne. Tlak verejnosti vytvori aj tlak na potrebnu kvalitu, co si vyziada zapojenie sikovnych ludi. Hned na zaciatku bude klucove personalne obsadenie veducich pozicii. Mali by ich zastavat uznavani ekonomovia, najlepsie iniciatori reformy. Dalej bude dolezite, aby bola do reformy zapojena rozpoctova sekcia ministerstva financii. Pravidelnym analyzam by mali podliehat vsetky vydavky statneho rozpoctu. Na jednotlivych rezortoch, ako aj na urade vlady treba zriadit vykonne analyticke centra. Tie by mali hodnotit efektivnost planovanych vydavkov, investicii ci regulacii vratane moznych alternativ. Rozhodnutia by mali byt hodnotene aj nasledne s odstupom casu, co by mohlo byt ulohou NKU, ktory by sa mal tiez analyticky zasadne posilnit.
  3. Je to dobre rozbehnute, ale ide o zlozity projekt s mnohymi rizikami. Navyse bude musiet pokracovat bez Martina Filka, ktory bol jeho hlavnym protagononistom na verejnosti a asi aj medzi politikmi. Dufam, ze sa podari posilnit analyticke kapacity statu a zaviest metodiku do rozhodovania politikov tak, aby sa opierali o kvalitne analyzy. Uspechom by bolo zavedenie pravidelnej revizie vydavkov statneho rozpoctu. Netreba si ale robit iluzie, ze stat zrazu pride s komplexnym hodnotenim efektivnosti. Mnohe informacie su politicky citlive a politici budu proti ich zverejneniu. Dolezitu ulohu v tomto smere by mal plnit treti sektor.
  4. Viem len o prvych krokoch pri revizii vydavkov v zdravotnictve, doprave a IT sektore. Uz davnejsie som tiez zachytil utrzkove informacie o hodnoteni uradov prace, policie alebo investicnych stimulov. Podrobnosti ani vysledky hodnotenia ale nepoznam.

  • 7.4.2016

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/389075-ziga-chce-pre-velke-firmy-znizit-ceny-elektriny/

  • Minister Peter Ziga oznamil, ze cena elektriny pre firmy by sa mohla znizit. Ako hodnotite tento krok?
  • Ako konkretne by sa to z vasho pohladu mohlo urobit?
  • O kolko by sa mohla elektrina znizit?
  • Ziga zaroven povedal, ze cast OZE by sa mohla spolufinancovat z rozpoctu. Je to z vasho pohladu ufinancovatelne?
  • Ak by to tak bolo, muselo by sa to tykat aj domacnosti? Do akej miery?
  • Da sa pripadne povedat, ak by sa tak stalo, o kolko by sa znizila cena elektriny pre domanosti?

Odpoveď Petra Goliaša:
O cenach elektriny by mal rozhodovat nezavisly regulacny urad na zaklade analyz, nie politici. Oddelenie dotovania OZE od cien elektriny by bol spravny krok. Ak chce vlada dotovat OZE, nech tak robi transparentne zo statneho rozpoctu, nie skryto cez ceny elektriny na ukor jej odberatelov. Vysoke ceny elektriny pre firmy su jednou z barier zlepsovania podnikatelskeho prostredia na Slovensku.

  • 7.4.2016

Otázka (Jana Trebulová, SME)
Dobrý deň, prosím Vás, v článku riešime, ako sa môže zmeniť valorizácia dôchodkov. Richter včera naznačil, že sa má zmeniť mechanizmus a nevie, či “to bude vyjadrené pevnou čiastkou alebo percentuálne”. Ide mi len o Váš odhad:

  • Ako by sa dala zmeniť valorizácia dôchodkov tak, aby sa dôchodcom nestalo, že sa im penzie v januári zvýšia o euro, ak vôbec?
  • Ak by sa do úvahy nemala brať inflácia, tak potom čo?
  • Ako by sa to podľa Vás malo počítať, aby to bolo spravodlivé aj pre nízkopríjmových aj pre tých, čo majú dôchodky vyššie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zavedenie inflacnej valorizacie dochodkov malo zasadne znizit dlhodobe deficity penzijneho systemu, ktore sa v nom budu tvorit kvoli starnutiu obyvatelstva. Ani s inflacnou valorizaciou dochodkovy system stale nie je stabilizovany, vlada by preto mala prichadzat s dalsimi opatreniami na znizovanie deficitu. Uvahy o stedrejsej valorizacii dochodkov idu presne opacnym smerom.

  • 7.4.2016

Otázka (Martina Chudá, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v súvislosti s pripravovaným článkom v redakcii Hospodárskych novín by sme Vás chceli poprosiť o vyjadrenie a stručné odpovede na nasledujúce otázky. Ide o tému ohľadne poskytovania grantového programu vysokoškolákom ministerstvom školstva. To tak vypisuje výzvy pre uchádzačov podľa rezortu od roku 2014. O štipendium sa môžu uchádzať občania SR prijatí na štúdium alebo už študenti niektorej z vysokých škôl umiestnenej do 200. miesta v rebríčku hodnotenia univerzít Shanghai Academic Ranking of World Universities 2015 alebo do 200. miesta v rebríčku RePEc. So žiadateľmi, ktorí uspejú uzatvoria zmluvu – poskytnú im grant na štúdium a odplatou je, že tri roky po absolvovaní štúdia budú pracovať 3 roky v štátnej správe. Na ministerstvách či úrade vlády. V roku 2014 boli podporení 3 uchádzači. Jedna z nich už robí na ministerstve hospodárstva, ďalší dvaja komunikujú s ministerstvami o svojich nástupcoch. V roku 2015 boli podporení 4 uchádzači. Plánovaný objem finančných prostriedkov vyčlenených na podporu študentov hlásiacich sa o štipendium na akademický rok 2016/17 je spolu 41 000 eur. V roku 2014 pritom poskytli uchádzačom viac peňazí – jednému: 400 EUR+ 18 050 GBP, druhému: 600 EUR+ 20 276 GBP, a tretiemu: 77 566 USD. V roku 2015 (18 050 GBP + 19 200 EUR + 500 EUR+13 050 GBP + 11 600 EUR+59 338 USD). V prípade, ak štipendista z vlastného zavinenia odpracuje vo verejnej správe menej ako tri roky alebo vysokoškolské štúdium neukončí, finančné prostriedky vo výške poskytnutého štipendia bude musieť vrátiť. Povinnosť odpracovať určené obdobie mu však zanikne, ak príslušné ministerstvo nebude môcť štipendistovi ponúknuť štátnozamestnanecké miesto a ani iné ministerstvá neprejavia záujem o jeho zamestnanie. Absolventi majú po zamestnaní sa na ministerstvách tabuľkové platy ako všetci zamestnanci v štátnej správe.

  1. Ako vnímate grantový program a jeho úspešnosť, na základe počtu uchádzačov a vyplatených odmien?
  2. Oplatí sa štátu? (tisícové granty vs. 3 roky práce v štátnej správe za tabuľkové platy)
  3. Oplatí sa študentom? (3 roky v štátnej správe vs. vyštudovať za hrnaicami a zostať tam pracovať)
  4. Čo môže byť za tým, že pominulé roky sa pre uchádzačov vyčlenilo na granty viac peňazí ako na tento rok?

Odpoveď Petra Goliaša:
Poskytovanie stipendii by malo podliehat verejnej kontrole, aby nedochadzalo k ich zneuzivaniu. Verejnost by mala poznat mena stipendistov aj vysku ich stipendia, rovnako tiez fakty o ich posobeni vo verejnej sprave.

Systemovym riesenim prilakania sikovnych mladych ludi do verejnej spravy je ponuka atraktivnej prace s moznostou rastu a najmä s moznostou pozitivne ovplyvnovat vyvoj krajiny. Podmienkou vytvorenia takych miest je, ze aj veduce pozicie budu obsadene ludmi, ktorym zalezi na rozvoji Slovenska. Sikovni mladi ludia nepojdu pracovat do prostredia, kde nad tvorivostou vitazi byrokracia a nad zaujmami Slovenska vitazi presadzovanie osobnych zaujmov, casto aj s pomocou korupcie. Klucovou podmienkou prilakania sikovnych mladych ludi je tak ocistovanie verejneho zivota od necestnych praktik.

  • 6.4.2016

Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Dobrý deň prajem, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k pánovi Plavčanovi.

  • Čo si myslíte o jeho vymenovaní do funkcie ministra školstva?
  • Ako hodnotíte jeho pôsobenie v radách pôžičkových fondov?
  • Sám ste boli v tejto rade, aký bol stav týchto fondov po ňom?

Odpoveď Petra Goliaša:
S panom Plavcanom mam osobnu skusenost len z jeho posobenia v Rade Studentskeho pozickoveho fondu, kde som bol jeho nastupcom. Bohuzial, ide o negativnu skusenost, podrobnosti najdete tu

Pan Plavcan bol dlhe roky na ministerstve skolstva spoluzodpovedny za kvalitu vysokeho skolstva. Sucasna realita, ked je Slovensko krajinou s najvyssim podielom studentov v zahranici a s nizkym podielom zahranicnych studentov u nas, nie je dobrou vizitkou jeho prace. Statistiky pozrite tu (od str. 18).

Zatial som nezachytil jeho predstavy o potrebnych reformach v skolstve. INEKO napriklad odporuca:

  • merat a zverejnovat uplatnenie absolventov strednych a vysokych skol na trhu prace (vyska platov, miera nezamestnanosti, vzdy po zohladneni o regionalne a sektorove rozdiely)
  • zdokonalit meranie a zverejnovanie vedecko-vyskumnych vysledkov vysokych skol (a nasledne aj ich financovanie) tak, aby boli viac motivovane dosahovat spickove vysledky.
  • zverejnovat informacie o uplatneni absolventov pri prechode na vyssi stupen vzdelavania (t.j. sledovat vzdelavacie cesty ziakov a studentov)
  • otazky v narodnych testoch deviatakov na zakladnych skolach ako aj maturantov zamerat viac na riesenie problemov z realneho zivota. Napriklad v otazkach z matematiky sme za posledne styri roky nenasli prakticky ziadne otazky na financnu gramotnost. Prave vo financnej gramotnosti pritom SR podla OECD testov PISa z roku 2012 vyrazne zaostava za inymi statmi.
  • rozsirit narodne testovanie tak, aby pokryvalo aj prirodne vedy, nielen matematiku a slovencinu
  • zacat testovat aj ucitelov, nakolko dobre zvladaju ucivo, ktore maju ucit deti
  • zaviest silnu motivacnu zlozku platu ucitelov (napriklad 20%), o ktorej by rozhodoval riaditel skoly
  • merat a zverejnovat pridanu hodnotu skol, to je rozdiely vo vysledkoch ziakov pri vstupe a vystupe zo skoly
  • upravit financovanie strednych a vysokych skol tak, aby peniaze nasledovali kvalitu. Skoly s lepsimi vysledkami by mali dostavat viac penazi a naopak.
  • vypracovat program na podporu alebo utlm skol so slabymi vysledkami
  • podstatne zvysit platy ucitelom, najmä mladym a tym z velkych miest, aby sa zvysila atraktivita ucitelskeho povolania
  • pri kontolach Statnej skolskej inspekcie menovat skoly so zistenymi nedostatkami
  • systematicky odhalovat podvadzanie pri narodnom testovani, menovat skoly, ktore podvadzaju
  • zefektivnit siet skol znizenim poctu malych skol
  • vytvorit vhodne podmienky, aby na Slovensko prichadzali spickove zahranicne univerzity

  • 6.4.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o nazor na referencovanie cien zdravotnickych pomocok. IFP vypracoval ešte minuly rok analyzu o referencovani cien zdravotnickych pomocok, cim by sa malo usetrit od 7 do 20 milionov eur, pricom by sa postupovalo rovnako ako pri regulacii cien liekov.

  • Setrit by tym mali zdravotne poistovne, ale znamena to setrenie aj pre pacienta?
  • Nemoze to mat negativne dopady? Napr. ze by sa pomocky zacali vyvazat do zahranicia a u nas by sa nedali dostat?
  • Co s malymi firmami? nebude pre nich vyhodnejsie stiahnut sa z trhu? Nehrozi naprilad to, ze pomocok bude menej, budu menej kvalitne a bude tazsie ich zohnat?

Odpoveď Dušana Zachara:
Cieľom referencovania cien je obmedziť ekonomické renty, čiže z nedokonalosti trhového prostredia vyplývajúce nadmerné zisky producentov či distributérov, ktoré sa potom nemôžu použiť na liečbu ďalších pacientov. IFP porovnal naše štátom regulované maximálne ceny zdravotníckych pomôcok s okolitými krajinami a identifikoval priestor na zníženie našich cien na úrovni 7 až 20 mil. EUR, teda 5 až 14 %. Samozrejme, ak sa prísnosť referencovania prestrelí, môže dochádzať k nedostatku určitých pomôcok na našom trhu, keďže bude lákavé ich reexportovať do krajín s vyššími cenami. Na to by si však mali dávať pozor regulačné autority a účinnými opatreniami tomu čeliť, resp. nastaviť taký mechanizmus referencovania, ktorý by vedel peniaze ušetriť a zároveň by nepriniesol pacientom nedostatok pomôcok alebo ich dostupnosť len v nižšej kvalite.

  • 5.4.2016

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o nazoroch na noveho ministra skolstva a jeho postoji k rieseniu problemov v skolstve. Chcela by som ho poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:

  • Ako vnimate osobu noveho ministra skolstva Petra Plavcana? Bola podla Vas jeho volba vhodna pre ministerstvo?
  • Da sa predpokladat, ze sa niekam posunie riesenie problemov v skolstve?
  • Ako mozno hodnotit fakt, ze ma ministerstvo opat v rukach SNS?
  • Co by podla Vas mal minister spravit ako prve?

Odpoveď Petra Goliaša:
S panom Plavcanom mam osobnu skusenost len z jeho posobenia v Rade Studentskeho pozickoveho fondu, kde som bol jeho nastupcom. Bohuzial, ide o negativnu skusenost, podrobnosti najdete tu

Pan Plavcan bol dlhe roky na ministerstve skolstva spoluzodpovedny za kvalitu vysokeho skolstva. Sucasna realita, ked je Slovensko krajinou s najvyssim podielom studentov v zahranici a s nizkym podielom zahranicnych studentov u nas, nie je dobrou vizitkou jeho prace. Statistiky pozrite tu (od str. 18).

Zatial som nezachytil jeho predstavy o potrebnych reformach v skolstve. INEKO napriklad odporuca:

  • merat a zverejnovat uplatnenie absolventov strednych a vysokych skol na trhu prace (vyska platov, miera nezamestnanosti, vzdy po zohladneni o regionalne a sektorove rozdiely)
  • zdokonalit meranie a zverejnovanie vedecko-vyskumnych vysledkov vysokych skol (a nasledne aj ich financovanie) tak, aby boli viac motivovane dosahovat spickove vysledky.
  • zverejnovat informacie o uplatneni absolventov pri prechode na vyssi stupen vzdelavania (t.j. sledovat vzdelavacie cesty ziakov a studentov)
  • otazky v narodnych testoch deviatakov na zakladnych skolach ako aj maturantov zamerat viac na riesenie problemov z realneho zivota. Napriklad v otazkach z matematiky sme za posledne styri roky nenasli prakticky ziadne otazky na financnu gramotnost. Prave vo financnej gramotnosti pritom SR podla OECD testov PISa z roku 2012 vyrazne zaostava za inymi statmi.
  • rozsirit narodne testovanie tak, aby pokryvalo aj prirodne vedy, nielen matematiku a slovencinu
  • zacat testovat aj ucitelov, nakolko dobre zvladaju ucivo, ktore maju ucit deti
  • zaviest silnu motivacnu zlozku platu ucitelov (napriklad 20%), o ktorej by rozhodoval riaditel skoly
  • merat a zverejnovat pridanu hodnotu skol, to je rozdiely vo vysledkoch ziakov pri vstupe a vystupe zo skoly
  • upravit financovanie strednych a vysokych skol tak, aby peniaze nasledovali kvalitu. Skoly s lepsimi vysledkami by mali dostavat viac penazi a naopak.
  • vypracovat program na podporu alebo utlm skol so slabymi vysledkami
  • podstatne zvysit platy ucitelom, najmä mladym a tym z velkych miest, aby sa zvysila atraktivita ucitelskeho povolania
  • pri kontolach Statnej skolskej inspekcie menovat skoly so zistenymi nedostatkami
  • systematicky odhalovat podvadzanie pri narodnom testovani, menovat skoly, ktore podvadzaju
  • zefektivnit siet skol znizenim poctu malych skol
  • vytvorit vhodne podmienky, aby na Slovensko prichadzali spickove zahranicne univerzity

  • 5.4.2016

Otázka (Zuzana Matkovská, SME)
Prajem Vám príjemný deň, rada by som sa Vás opýtala, či by ste mi boli ochotná zhrnúť vaše zistenia počas pôsobenia v radách Študentského pôžičkového fondu.
Respektíve, vedeli by ste mi aspoň potvrdiť niektoré z nasledujúcich informácií?

  • fondy podliehali zákonu o verejnom obstarávaní, ale žiadne verejné obstarávania nerobili. Riaditeľ jednoducho nakúpil, od koho chcel a ako chcel.
  • takmer všetky vonkajšie služby, ktoré tak fond nakupoval, boli brutálne predražené. Príklad – fond platil ročne na každého zamestnanca 875 eur za pracovnú zdravotnú službu, obdobné predraženie boli pri právnych službách aj informačných systémoch
  • fondy podliehali zákonu o povinnom zverejňovaní zmlúv, ale žiadne zmluvy, ani faktúry či objednávky nezverejňovali. Zo zákonného hľadiska to znamenalo, že na tieto zmluvy by sa malo hľadieť, ako by k ich uzavretiu nikdy nedošlo.
  • fondy vyplácali zamestnancom 13. a 14. platy a riaditeľ si dal odhlasovať plat, ktorý spolu s odmenami dosahoval medzi 6 a 7 tisíc eúr mesačne. Pre riaditeľa inštitúcie so zopár zamestnancami, ktorej jedinou úlohou bolo administrovať papiere a zbierať splátky na základe zákonom veľmi jasne vyznačeného mandátu, to bol zarážajúci plat vysoko presahujúci príjmy premiéra a ministrov.
  • fond zriadený na požičiavanie študentom a začínajúcim učiteľom si kúpil za 16 miliónov korún budovu v centre Bratislavy, v ktorej zriadil galériu (naozaj, nerobím si srandu) a nakúpil do nej umelecké diela za viac ako 600 tisíc vtedajších korún.

Najmä by ma však zaujímal Váš názor na pôžičku Študentského pôžičkového fondu pre nebankovú finančnú skupinu Slavia Capital, ktorá prebehla bez akéhokoľvek výberového konania alebo skutočného zabezpečenia a jej výška nakoniec dosiahla až 5,5 milióna eur.

Odpoveď Petra Goliaša:
Vsetky podla nas dolezite informacie k tejto teme su zverejnene tu.

  • 4.4.2016

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, pozreli by ste sa mi na par otazok? Pripravujem clanok o Monitore 9, ktory je v stredu.

  • Je podľa vás monitor potrebný?
  • Tento rok je ovplyvneny aj strajk, nemoze sposobit, ze studenti z roznych skol budu mat rozdielne podmienky (lebo niekde boli strajky a inde nie)?
  • Nemal by byt tento rok monitor zruseny?
  • Ak nie, preco?
  • Z monitoru sa robia rozne zavery o kvalitach skoly, je to spravne, ak z jedneho testu chcem vyvodit tolko zaverov?
  • Co podla vas dokazu ukazat vysledky Monitoru 9?
  • Čo robí žiakom v monitore najväčší problém?
  • Zuzana Zimenová na svojom blogu napríkald píše, že ministerstvo by si najskor malo ujasnit, co chce monitorom ziskat, az potom ho robit. Co na to hovorite?
  • Je podla vas Monitor zmysluplny?
  • Ake vidite pozitiva a negativa monitoru?

Odpoveď Petra Goliaša:
Okrem ineho stat moze cez testy efektivne ovplyvnovat obsah vyucby. Nedavno sme napriklad zistili, ze v testoch z matematiky prakticky nie su otazky zamerane na financnu gramotnost. V medzinarodnom porovnani tu pritom patrime medzi najslabsie krajiny. Celkovo su podla mna otazky z matematiky stale malo zamerane na problemy z realneho zivota.

Ak sa tiez chceme zlepsit v medzinarodnych testoch OECD PISA, je spravne pouzivat podobne testy aj na nasich skolach. Testovanie 9 by sa preto malo napriklad rozsirit o prirodne vedy.

Vysledky narodnych testovani mozu tiez byt uzitocnou pomockou pre rodicov pri vybere skoly.

Uvahy o zruseni monitoru povazujem z tychto dovodov za skodlive.

  • 4.4.2016

Otázka (Jana Trebulová, SME)
Dobrý deň, rezort hospodárstva dal do pripomienkovania Koncepciu podpory centier podnikových služieb na Slovensku. V tejto sa píše aj to, že sa plánuje zmena zákona o investičnej pomoci a konkrétne podmienka, aby museli firmy obstarať majetok za 400-tisíc eur. Keďže sa predpokladá negatívny dopad na štát, je zrejmé, že sa táto hranica plánuje znížiť.

  • Chcem sa Vás opýtať, či považujete za dobré, ak sa zákon o investičnej pomoci mení vždy, keď k nám štát chce pritiahnuť nejakú firmu? (príklad Jaguaru, teraz príklad centier podnikových služieb)
  • Stále sa štátu oplatí lákať k nám firmy zo zahraničia, aj za cenu toho, že im stále zmierňuje podmienky?
  • Je niekde hranica, za ktorú by sa už ísť nemalo a neoplatí sa to?

Odpoveď Petra Goliaša:
Kazdemu rozhodnutiu o investicnej podpore by mala predchadzat analyza efektivnosti, ktora by umoznila porovnat zamyslany projekt s uz realizovanymi podla takych kriterii ako vyska udelenej pomoci na vytvorene pracovne miesto, alebo na objem mzdovych prostriedkov vyplatenych novym zamestnancom v danom case, pripadne podla doby navratnosti. Vlada by mala zverejnovat rebricek podporenych projektov podla kriterii efektivnosti, aby mala verejnost lepsi obraz o ich prinose vo vztahu k vynalozenym verejnym zdrojom. Podnikatelske zamery by vlada mala dodatocne konfrontovat s realitou. Ak sa rozhoduje bez analyz, hrozi riziko plytvania verejnych zdrojov. Investicne stimuly navyse deformuju podnikatelske prostredie, kedze zvyhodnuju vybrane subjekty peniazmi, na ktore sa skladaju vsetci ostatni. Zamerom vlady by preto malo byt udelovat co najmenej stimulov a podnikatelov lakat hlavne lepsim podnikatelskym prostredim.

  • 1.4.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, dnes robím článok o tom, že Penta (Svet zdravia) má záujem zobrať do prenájmu ďalšiu nemocnicu v Topoľčanoch. V tejto súvislosti mám na Vás nasledujúce otázky:

  1. Ako vnímate rozširovanie siete Svetu zdravia v jednotlivých župách? Aké sú podľa vás plusy a mínusy tohto procesu?
  2. Okrem Siete nemocníc má Penta aj sieť lekární Dr. Max a sieť polikliník ProCare a ZP Dôveru. Ako vnímate koncentráciu jednej súkromnej spoločnosti v takých rôznych segmentoch poskytovania zdravotnej starostlivosti? Je to podľa Vás v poriadku? Ak áno, prečo – ak nie, aké vidíte riziká?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre Slovensko by bolo prínosom, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo. V súčasnosti má v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv štát. Táto dominancia nášmu zdravotníctvu neprospieva. Ak by podobné dominantné postavenie na trhu získal nejaký súkromný subjekt, predstavovalo by to zvýšené riziko zneužitia tohto postavenia a vzniku monopolnej renty, a teda spoločenskej neefektívnosti. Regulačné a kontrolné orgány (PMÚ SR, ÚDZS, NKÚ) by mali na to upozorňovať a konať v prípade zneužitia dominantného postavenia akéhokoľvek subjektu. Podobne nebezbečný je aj oligopol (trh, v ktorom dominuje malý počet konkurujúcich si subjektov).
Ak však na trhu existuje súťaž a kvalitná regulácia prostredia, vrátane merania a zverejňovania kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, nemusí ani vertikálna integrácia (vlastníctvo poisťovne, lekární a nemocníc jedným súkromným subjektom) predstavovať príliš veľké riziko pre spoločnosť. Naopak, môže prinášať na trh rôzne inovácie, ktoré umožňuje táto integrácia. Ak však tomu tak nie je, môže predstavovať aj vertikálna integrácia zvýšené riziko zneužívania dominantného postavenia. Na to treba pamätať a pozorne to sledovať a skúmať.

  • 31.3.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o vyjadrenia, tyka sa to noveho ministra zdravotnictva a poziadaviek na neho. Asociacia nemocnic Slovenska sa s nim dnes rano stretla a medzi ich poziadavami je zavedenie systemu DRG, nesuhlasia vsak vraj s definiciou zakladnych sadzieb, ktore maju byt pre lozkove zdravotnicke zariadenia.

  • Aky je vas pohlad na doterajsie nastavenie systemu DRG? Ako v nom boli zatial nastavovane sadzby a ceny, hoci ho este v praxi vobec nepozname?
  • K transparentnosti by urcite pomohol aj eHealth, ktory napriek niekolkorocnej priprave tiez este nie je spusteny. Je podla vas este nieco, co by mohlo zdravotnictvu pomoct a co by mal novy minister zvazit? Vyzera to tak, ze zacina s celkom slusnymi cistkami.

Odpoveď Dušana Zachara:
Nastavenie platobného mechanizmu medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami by malo byť podľa nášho názoru nastavené tak, aby sme nespravili krok smerom dozadu – k opätovnej štátnej regulácii cien, ale malo by dovoľovať zdravotným poisťovniam a poskytovateľom sa slobodne dohadovať o cenách, a to aj na základe kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Parametre kvality by mali poisťovne vedieť odzrkadliť v cene pre nemocnicu a nastavenie systému DRG by im v tom namalo zabraňovať.

  • 30.3.2016

Otázka (Jana Trebulová, SME)
Dobrý deň, medzi priority vlády sa dostalo aj to, že sa majú sprísniť podmienky pri poskytovaní dávok pre osoby, ktoré odmietajú pracovať. Toho sa týkajú aj moje otázky:

  • Ako to vidíte Vy – ľudia, ktorí dnes nechcú pracovať a prácu si vôbec nehľadajú, sú štátom nejako postihovaní?
  • Stará sa štát o to, aby títo ľudia stratili rôzne výhody alebo naopak, necháva ich, aby ostávali doma a problém tlačí pred sebou? Ako hodnotíte aktuálny stav?
  • Premiér načrtol, že sa majú sprísniť podmienky pri poskytovaní dávok pre ľudí, ktorí odmietajú pracovať. Čo pod tým podľa Vás myslí? Zvýši sa počet hodín, ktoré ľudia budú musieť odpracovať, siahnu im na ďalšie dávky, zavolajú si ich častejšie na úrady alebo čo sa dá pod tým predstaviť?
  • Vy súhlasíte s tým, aby sa podmienky pre získavanie dávok ešte sprísňovali? Aké plusy aj mínusy to môže priniesť?
  • Je tento problém v súčasnosti vypuklý, keď si ho zaradili medzi priority? Že skutočne niekoľko tisíc ľudí vyciciava tento štát a sedí doma, ako sa často hovorí medzi bežnými ľuďmi?

Odpoveď Petra Goliaša:
Problemom je casto motivacia ludi s nizkou pridanou hodnotou pracovat nacierno, aby tak neprisli o cast cisteho prijmu kvoli odvodom alebo kvoli strate naroku na socialne davky. Riesenia by preto mali zahrnat znizovanie odvodov pre ludi s nizkym prijmom a pomalsie kratenie socialnych davok v pripade, ze si nezamestnany najde pracu a ziska legalny prijem. Dnes straca za kazde zarobene euro az 75 centov z davky, co je neumerne vela.

  • 22.3.2016

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pisem clanok o novej UNB v BA, konkretne o tom, ze uz malo byt ukoncene verejne obstaravanie. Podla MZ SR maju pred sebou este dve sutazne kola, kedy by mal byt znamy vitaz, ministerstvo nespresnilo. V tejto suvislosti sa chcem spytat:

  1. Podari sa podla Vas nakoniec postavit novu UNB v BA, alebo to dopadne tak ako s Razsochami?
  2. IFP uviedlo, ze PPP projekt novej nemocnice nie je ten najvyhodnejsi variant. Aky je Vas nazor? Mal by rezort zrusit aktualne VO a mal by si stat poziciat peniaze na vystavbu novej UNB?
  3. Ake su pozitiva a negativa projektu novej UNB podla toho, co je o nom nateraz zname?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Neviem, či sa podarí postaviť nová UNB v rámci tohto prebiehajúceho verejného obstarávania PPP partnera. Bude to závisieť od rozhodnutia nového vedenia rezortu a veru neviem, aký pohľad na tento projekt bude mať.
  2. IFP zároveň konštatoval, že neposudzoval pri svojom výpočte výhodnosti jednotlivých variantov možné rozdiely v schopnosti efektívne prevádzkovať novú nemocnicu z pohľadu zahraničného súkromného know how verzus domácich štátnych manažérov. To by zas mohlo prikloniť misky váh výhodnosti jednotlivých variantov skôr k riešeniu so súkromným partnerom. Je možné, že pre spoločnosť najvýhodnejší variat by mohol byť nejakým hybridom viacerých možných riešení financovania, výstavby a prevádzkovania novej nemocnice.
  3. Na to, aký je to dôležitý a z hľadiska objemu zákazky veľký projekt, tak na verejnosť preniká zúfalo málo informácií o postupe rokovaní s uchádzačmi a ani nevieme, kam sa po obsahovej línii posunul celý projekt. Je možné, že súčasné predstavy štátu o obsahu a forme projektu sú značne odlišné od tých, ktoré boli rámcovo prezentované na začiatku celého procesu.
    Ale v princípe je možné povedať, že najväčšími rizikami tohto projektu je obtiažnosť definovania obstarávaného produktu a následného merania, či sa napĺňa, ďalej sú to už zmieňované náklady na financovanie, nevhodná lokalita na Patrónke, ako aj riziko, že nová nemocnica bude pri zmluvách zvýhodňovaná, a že sa ministerstvu nepodarí dosiahnuť úspory z plánovanej redukcie nemocničných budov v Bratislave a personálneho stavu.
    Výhodou by bola nová moderná koncová nemocnica, ktorá v Bratislave chýba, s modernými procesmi liečby a riadenia, ktorá by nemala vytvárať straty a dlhy a mala by pre pacientov priniesť kvalitnú, efektívnu zdravotnú starostlivosť.

  • 22.3.2016

Otázka (Peter Kapitán, Nový Čas)
Dobrý deň, chcel by som sa vás spýtať:

  • Čo považujete za najväčšiu výzvu pre nového ministra zdravotníctva a taktiež čo by mali byť podľa vás jeho prvé kroky?
  • Čo si myslíte o nominácii pána Druckera na post ministra zdravotníctva? Je to podľa vás dobrá voľba?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zavedenie do ostrej prevádzky a v plnom formáte DRG a eHealth, aby neprišlo k ďalšiemu odsúvaniu. Popasovať sa s rastúcim dlhom štátnych nemocníc, ktorý je neudržateľný a predstavuje vážne riziko pre verejné financie. Nominovať čestných ľudí do funkcií, nastaviť pravidlá, ktoré budú sťažovať nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi. Začať zbierať a zverejňovať oveľa viac informácií o produkcii, kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, aby sme sa vedeli správnejšie rozhodovať v sektore plnom asymetrií v informáciách. Podporovať prevenciu a osvetu v prospech zdravého životného štýlu a stravovacích návykov, aby Slováci nemuseli chodiť tak často k lekárovi a do nemocníc.

Nepoznám názory pána Druckera na zdravotníctvo, preto sa nedá teraz hodnotiť, či bude dobrým ministrom. Nevieme ani, akými ľuďmi sa chce obklopiť. Zatiaľ je pre rezort zdravotníctva ako nepopísaná tabuľa. Nevýhodou je, že sa bude musieť určitý čas s cudzím rezortom len zoznamovať a tiež je nepravdepodobné, že má v šuplíku pripravenú komplexnú reformu zdravotníctva. Výhodou zas môže byť, že prinesie svoj nezaťažený manažérsky pohľad zvonka.

  • 21.3.2016

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. Strana Siet v tomto rozhovore hovori o PPP projektoch

  • Je to vobec realne z Vasho pohladu? Do akej miery je to realne?
  • Ake ine moznosti by stat mal vyuzit na vystavbu ciest?

Odpoveď Jana Kovalčíka:
Na priority (myslené vážne, nielen deklarované) treba hľadať peniaze v štátnom rozpočte. Nie vyrábať skryté dlhy cez PPP a hľadanie zdrojov nechávať na neskôr.

Niektoré kritické úseky ciest na Orave i v iných regiónoch si naozaj žiadajú riešenie. Poctivá odpoveď by mala aspoň načrtnúť, kde v rozpočte (dopravy či iných rezortov) chce nová vláda ušetriť zdroje, aby mohla financovať zatiaľ nekryté priority. Prípadne čo mieni urobiť, aby dopravné projekty boli menej veľkorysé a finančne dostupnejšie.

Žiaľ, PPP neponúka poctivé riešenie, iba jeho ilúziu. Dovoľuje uprednostniť vybrané projekty, ale na úkor potrieb v iných regiónoch, ktorým sa už žiadny PPP projekt neujde a riešenie ich problémov sa ešte viac oddiali. Splácanie PPP projektov bude totiž ďalších 30 rokov uberať zo zdrojov, za ktoré by sa mohli postupne stavať chýbajúce cesty v ďalších častiach Slovenska. Preto každý, kto na prvom mieste prezentuje ako riešenie PPP projekty, v skutočnosti prezrádza, že skutočné riešenie nemá ani nehľadá.

  • 21.3.2016

Otázka (Zuzana Matkovská, SME)
Príjemný deň, zaujímal by ma Váš názor na nominácie SNS v prípade ministra školstva – rozhoduje sa medzi Ľudovítom Hajdukom, Helenou Polákovou a Petrom Plavčanom.

  • Vidíte v niektorom z kandidátov možný prínos pre rezort, prípadne máte s niektoru z nominácií vyslovene problém?
  • Je tento výber adekvátny v situácii akú zažíva školstvo?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vseobecne si myslim, ze rezort by mal viest clovek, ktory s nim ma skusenosti a na funkciu sa predtym pripravoval. Inak sa moze pridlho zaucat a zmeskat cas na potrebne reformy, ktore je najlepsie presadzovat od zaciatku volebneho obdobia.

  • 21.3.2016

Otázka (Martin Benko, SITA)
Dobrý deň prosím Vás o kratšie vyjadrenie. Nominantom strany Sieť na ministra dopravy je Roman Brecely, vedúci stálej pracovnej skupiny strany pre energetiku. Podľa strany roky pôsobil na významných manažérskych pozíciách nadnárodných spoločností v priemysle a energetike na Slovensku a v Českej Republike.

  1. Čo si myslíte o tomto nominantovi Siete na post ministra dopravy? Poznáte ho, viete o ňom niečo? Aké má predpoklady riadiť ministerstvo dopravy?
  2. Aký je váš názor na to, že Sieť prijala vo vláde práve funkciu ministra dopravy? tejto oblasti sa pritom predtým zvlášť nevenovala…

Odpoveď Petra Goliaša:
Nerad by som hodnotil mena. Skor sa treba p. Brecelyho opytat, ake ma zamery v doprave a hodnotit ho podla tychto zamerov. Vseobecne si myslim, ze rezort by mal viest clovek, ktory s nim ma skusenosti a na funkciu sa predtym pripravoval. Inak sa moze pridlho zaucat a zmeskat cas na potrebne reformy, ktore je najlepsie presadzovat od zaciatku volebneho obdobia.

  • 21.3.2016

Otázka (Zuzana Matkovská, SME)
Príjemný deň, zaujímal by ma Váš názor na nominácie SNS v prípade ministra školstva – rozhoduje sa medzi Ľudovítom Hajdukom, Helenou Polákovou a Petrom Plavčanom.

  • Vidíte v niektorom z kandidátov možný prínos pre rezort, prípadne máte s niektoru z nominácií vyslovene problém?
  • Je tento výber adekvátny v situácii akú zažíva školstvo?

Odpoveď Petra Goliaša:
Nerad by som hodnotil mena. Skor sa treba tych ludi pytat, ake su ich zamery v skolstve a hodnotit ich podla toho.

  • 21.3.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás niekoľko otázok:

  1. Ako by ste laikovi stučne a jednoducho vysvetlili: Čo to je krízový manažér v zdravotníctve? (O ktorom ako o novom ministrovi hovoria budúce koaličné strany).
  2. Aké veci by mal podľa Vás nový minister zdravotníctva ako krízový manažér (čo najskôr) urobiť a prečo? Ideálne by bolo, keby ste mi napísali päť, ale stačia aj tri.
  3. Cez víkend Radoslav Procházka (Sieť) povedal, že si vie predstaviť, že by novým šéfom VšZP mohol byť Miroslav Beblavý. Koho by ste si vy (z opozície alebo nezávislých odborníkov) vedeli predstaviť na pozíciách šéfa VšZP, ÚDZS alebo v ich kontrólnych orgánoch a prečo. Stačia mi dve mená, každé za jednu ištitúciu.

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Človek, ktorý musí hasiť požiare rôznej intenzity na rôznych miestach a dbať na to, aby nevznikali nové. Prijatie nejakej zásadnej a komplexnej reformy zdravotníctva sa od neho neočakáva. Očakáva sa od neho zlepšovanie procesov a kvality riadenia.
  2. Zavedenie do ostrej prevádzky a v plnom formáte DRG a eHealth, aby neprišlo k ďalšiemu odsúvaniu. Popasovať sa s rastúcim dlhom štátnych nemocníc, ktorý je neudržateľný a predstavuje vážne riziko pre verejné financie. Nominovať čestných ľudí do funkcií, nastaviť pravidlá, ktoré budú sťažovať nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi. Začať zbierať a zverejňovať oveľa viac informácií o produkcii, kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, aby sme sa vedeli správnejšie rozhodovať v sektore plnom asymetrií v informáciách.
  3. Toto nie je naša parketa.

  • 18.3.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, možno podľa Vás od novej vlády/hlavne ministerstva zdravotníctva očakávať, že sa doriešia kauzy v zdravotníctve ako masér Kostka, alebo sa podarí odstaviť obchodníkov so zdravím z Košíc? (Otázka súvisí aj s včerajším vyhlásením Bugára, že k minulým kauzám sa už nebudú vracať.)

Odpoveď Dušana Zachara:
Do značnej miery to bude závisieť od politickej vôle. Črtajúce sa zloženie vlády, kde budú mať navyše jednoznačnú prevahu SMER a SNS a vyjadrenia Bélu Bugára, že sa k minulým kauzám už nebudú vracať, naznačuje, že politická vôľa na vyriešenie a vyšetrenie káuz bude minimálna. Sústavný a silný verejný tlak, vrátane toho mediálneho by to však mohlo pomôcť zmeniť. Závisieť bude aj od morálnej výbavy prípadne novo nominovaných – napr. pri manažmentoch štátnych nemocníc a VšZP, či bude dochádzať k predraženým nákupom. Ak sa stane ministrom nestraník, nemôže očakávať príliš silné politické krytie a zvyšuje sa riziko, že pri vzniknutých problémoch sa nebude mať o koho oprieť, čo môže limitovať silu ministra, jeho akčnosť a prípadné návrhy na zmeny.

  • 17.3.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás niekoľko otázok k ministerstvu zdravotníctva. Otázky:

  1. Podľa informácii SME jedným z ľudí, ktorí sa spomínali ako kandidáti na post ministra zdravotníctva bol Tomáš Drucker, aktuálny šéf pošty. V minulosti bol napríklad poradcom pri zlučovaní VšZP s SZP a Dôvery s Apolom. Poznáte tohto človeka, myslíte si, že by mohol byť dobrým ministrom zdravotníctva? Ak áno/nie, prečo?
  2. Bugár dnes v rádiu Expres povedal, že minister zrejme bude krízový manažér, ktorý nemá nič spoločné so zdravotníctvom a vraj jeho úlohou na to, aby sa ozdravilo zdravotníctvo bude aj urobiť nejaké neštandardné kroky? Aké (neštandardné) kroky by podľa Vás mal urobiť, aby pomohol zdravotníctvu? Myslím v štýle redukcie nemocníc alebo rozdelenia ZS na štandard/nadštandard alebo…?

Odpoveď Dušana Zachara:
na uvod by som sa chcel vyjadrit k Vasmu spravodajskemu clanku, v ktorom viackrat citujete mna a kolegu Szalaya. V jeho uvode je hodnotiaca pasaz priorit vlady:
“Vyzerá to nádejne, dokonca reformne, ale v realizácii to môže byť aj veľkým sklamaním. Taká je v skratke prvotná charakteristika piatich programových priorít novovznikajúcej vlády Smeru, SNS, Mosta a Siete v oblasti zdravotníctva. Z väčšiny zdravotníckych priorít cítiť rukopis pravicových strán Most-Híd a Sieť. Práve zdravotnícky program prvej z nich analytici pred voľbami vysoko hodnotili.”

Z nasledujuceho kontextu to moze vyzerat tak, ako keby analytici hodnotili priority v hore uvedenej pasazi.

Ja som vsak inemu novinarovi hodnotil priority uplne opacne, ako je prvy odsek vo Vasom clanku. Pre Vasu informaciu, tu je moje hodnotenie priorit:
Programové priority hodnotím tak, že z nich vyplýva, že zdravotníctvo nebude prioritou nasledujúcej vlády. Chýba jasná predstava, kam má slovenské zdravotníctvo smerovať. Vôbec sa nehovorí o probléme finančnej (ne)udržateľnosti systému. Medzi prioritami sú samozrejmosti, s ktorými súhlasia všetci a mali tu už dávno fungovať (DRG, eHealth). Z dokumentu nie je známe, akými konkrétnymi opatreniami chcú strany dosiahnuť “viditeľný posun v kvalite poskytovania zdravotníckej starostlivosti a pri transparentnom nakladaní s verejnými zdrojmi”. A uverejnené programové tézy nedávajú náznaky, že by to malo nastať. Rovnako nie je jasné, ako chce budúca vláda docieliť skrátenie čakacích lehôt a zavedenie prehľadných pravidiel pri platbách pacientov. A to je práve podstatné, akým spôsobom to chce uskutočniť. Veď pri končiacej vláde sme boli svedkami, že namiesto deklarovaného poriadku v poplatkoch u lekára prišlo v realite k prehĺbeniu chaosu a zväčšeniu priestoru pre neformálne platby.
Pozitívne vnímam navrhované zastúpenie opozície v kontrolných orgánoch VšZP a ÚDZS. Priestor pre lepšie regulovanie zisku zdravotných poisťovní tu bezosporu existuje, avšak ideologická motivácia niektorých strán pri tomto bode môže mať za následok, že s krvavými očami síce manifestačne zasadíme ranu “triednemu nepriateľovi”, ale zároveň zabijeme aj súťaživosť medzi poisťovňami, zárodky konkurenčného prostredia a motiváciu efektívne nakupovať zdravotnú starostlivosť.

A teraz vyjadrenie k Vasim aktualnym otazkam:

Z internetu a životopisu pána Druckera som sa síce dozvedel, že bol odborným poradcom riaditeľa UNB pre procesné analýzy a transformáciu nemocnice za ministrovania Ivana Uhliarika, a že v minulosti pracoval aj ako poradca pri zlučovaní zdravotných poisťovní a dokonca sa spolupodieľal na koncepcii reformy financovania zdravotníctva, no napriek tomu nepoznám názory pána Druckera na zdravotníctvo, a preto sa nedá teraz hodnotiť, či bude dobrým ministrom. Nevieme ani, akými ľuďmi sa chce obklopiť. Nevýhodou je, že sa bude musieť pravdepodobne určitý čas s rezortom len zoznamovať a tiež je pravdepodobné, že nemá v šuflíku pripravenú komplexnú reformu zdravotníctva. Výhodou môže byť, že prinesie svoj nezaťažený manažérsky pohľad zvonka.

  • 16.3.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)

  1. Dobry den, prosim vas, potrebovala by som si overit jednu informaciu. Medzi prioritami vlady sa objavilo zakazanie zisku sukromnych zdravotnych poistovni. Vy ste riesili volebne programy jednotlivych stran, prosim vas, kto to tam mal? Lebo mam pocit, ze SNS mala v programe zavedenie len jednej statnej zdravotnej poistovne a Siet a Most o nicom takomto nehovorili.
  2. A kto mal v programe obmedzenie zisku sukromnych poistovni? Koho to bol vlastne napad?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Opravim Vas. V prioritach je napisane: obmedzenie zisku súkromných zdravotných poisťovní, a nie zakazanie. To je velmi velky rozdiel. Jedine SNS mala v programe jednu poistovnu bez moznosti vytvarania zisku. SMER program nemal, ale asi by so SNS suhlasil, keby to nebolo protiustavne.
  2. SNS mala de facto zakaz zisku, SMER nemal program, ale zakaz a neskor obmedzenie zisku v minulosti chcel. Siet ani Most sa v programoch regulacii zisku nevenovali. Najviac mi to teda vychadza, ze tento bod v prioritach presadzovali asi najviac SMER a SNS.

  • 16.3.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás niekoľko otázok k programovým prioritám črtajúcej sa vlády, ktoré včera predstavila. Uvádzam Vám ich tu v skratke:

  1. Sprístupníme kontrolne orgány VšZP a ÚDZS opozícii
  2. Chceme obmedziť zisk súkromných zdravotných poisťovní
  3. Zaviesť systém DRG
  4. Plnú aplikáciu systému eHealth
  5. Skrátiť čakacie lehoty na zdravotné a ošetrovateľské výkony

K tomu mám nasledovné otázky:

  1. Ako by podľa Vás mala vyzerať kontrola VšZP a ÚDZS opozíciou, aby bola účinná? Mal by napríklad šéf ÚDZS byť z opozície a volený v parlamente? Pomohlo by to? Alebo šéf dozornej rady VšZP by mal byť z opozíce?
  2. Mali by byť a ak áno, ako do tohto výberu kontroly týchto dvoch inštitúcii zapojení odborníci/mimovládne organizácie?
  3. Myslíte si, že tak nastavené pravidlá pri vyplácaní zisku zdravotných poisťovní, ako ich zaviedol kabinet Ivety Radičovej sú dostatočné alebo je podľa vás ešte priestor na ich vylepšenie? Ak áno, môžete to špecifikovať?
  4. Považujete za reálne, že sa DRG a eHelath spustia v roku 2017 ako to tvrdí súčasné MZ SR?
  5. Aké by sa podľa vás mali prijať opatrenia, aby sa skrátili čakacie lehoty na zdravotné a ošetrovateľské úkony?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Predseda ÚDZS by mohol byť volený v parlamente. Charakter činnosti tohto kontrolného orgánu v zdravotníctve si nevyžaduje, aby jeho najvyšší post bol odsadzovaný politickým nominantom, nakoľko cez ÚDZS sa nemá vytvárať zdravotná politika vlády, na ktorú by mal mať dosah minister či vláda. Predseda Úradu by nemal byť odvolateľný prakticky bez akýchkoľvek prekážok vládou. Viem si predstaviť, že opozícia by mohla nominovať zastupcov do kontrolných orgánov týchto inštitúcií.
  2. Čo sa týka mimovládnych organizácií, si myslím, že ich úlohou nemá byť preberanie zodpovednosti za politikov, ktorí na riadenie štátu dostali mandát od voličov v demokratických voľbách. Mimovládky nedisponujú jednak týmto mandátom, kapacitami ani zdrojmi, aby túto úlohu prebrali. Mimovládne organizácie dokážu efektívne kontrolovať verejný sektor, ak je ten otvorený a nehádže im polená pod nohy, napríklad cez nespristúpňovanie informácií alebo rôzne ďalšie obštrukcie.
  3. Priestor pre lepšie regulovanie zisku zdravotných poisťovní tu bezosporu existuje, avšak ideologická motivácia niektorých strán pri tomto bode môže mať za následok, že s krvavými očami síce manifestačne zasadíme ranu “triednemu nepriateľovi”, ale zároveň zabijeme aj súťaživosť medzi poisťovňami, zárodky konkurenčného prostredia a motiváciu efektívne nakupovať zdravotnú starostlivosť.
    Myslím si, že jednou z možností ako regulovať zisk poisťovní je postupné rozširovanie okruhu zdravotných výkonov, na ktoré sa dlho čaká, do regulačného rámca. Ak by mala poisťovňa pri týchto výkonoch čakajúcich, nemohla by si vyplatiť zisk. Inými slovami a trochu komplexnejšie by sa to dalo definovať tak, že zisk by si mohla vyplatiť poisťovňa len vtedy, keď bude mať splnené všetky nároky všetkých svojich poistencov. Samozrejme, predtým treba ešte precízne definovať nárok poistencov, čo nie je banalita.
  4. Pravdepodobne pôjde len o politickú vôľu, či sa to spustí v roku 2017. Technické prekážky by tomu nemali brániť.
  5. Treba merať produkciu, kvalitu a efektívnosť zdravotnej starostlivosti, aby sme vedeli správne nasmerovať zdroje, kde prinesú najväčší úžitok. Regulovaná finančná spoluúčasť pacientov by tiež prispela k skráteniu čakania.

  • 16.3.2016

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, rodiaca sa nová vládna koalícia zložená zo strán Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť včera predstavila svoje programové priority. Nevynechali ani zdravotníctvo. O osobách ministrov a vedení parlamentu sa stále nehovorí. Budúci koaliční partneri však prejavujú záujem o jednotlivé rezorty. O ministerstvo zdravotníctva údajne neprejavila záujem žiadna zo štvorice strán. K spomínaným prioritám, v oblasti zdravotníctva nastala zhoda na tom, že opozícia bude mať zastúpenie v kontrolných orgánoch Všeobecnej zdravotnej poisťovne a v Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Posun má nastať v kvalite poskytovania zdravotníckej starostlivosti a pri transparentnom nakladaní s verejnými zdrojmi. Zisk súkromných poisťovní sa má obmedziť. Zavedený bude DRG systém. Majú sa
skrátiť čakacie lehoty na zdravotné a ošetrovateľské výkony. Zavedú sa prehľadné pravidlá pri platbách pacientov.

  1. Ako hodnotíte predstavené priority, na ktorých sa zhodla možná koalícia? Nikde sa nespomína oddlženie nemocníc, eHealth, ďalší postup v procese PPP pri novej UNB, úprava platov zdravotníckych pracovníkov atď.
  2. Čím si vysvetľujete údajný nezáujem spomínaných štyroch strán o rezort zdravotníctva?
  3. Kto by mohol byť podľa Vás novým ministrom/ministerkou zdravotníctva pri pohľade na zloženie koalície? Dá sa predpokladať, že nominujú nestraníka?
  4. Kam, a či vôbec, sa zdravotníctvo posunie vo funkčnom období 2016-2020 novej vlády?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Pozn.: eHealth sa v prioritách spomína.
    Programové priority hodnotím tak, že z nich vyplýva, že zdravotníctvo nebude prioritou nasledujúcej vlády. Chýba jasná predstava, kam má slovenské zdravotníctvo smerovať. Vôbec sa nehovorí o probléme finančnej (ne)udržateľnosti systému. Medzi prioritami sú samozrejmosti, s ktorými súhlasia všetci a mali tu už dávno fungovať (DRG, eHealth). Z dokumentu nie je známe, akými konkrétnymi opatreniami chcú strany dosiahnuť “viditeľný posun v kvalite poskytovania zdravotníckej starostlivosti a pri transparentnom nakladaní s verejnými zdrojmi”. A uverejnené programové tézy nedávajú náznaky, že by to malo nastať. Rovnako nie je jasné, ako chce budúca vláda docieliť skrátenie čakacích lehôt a zavedenie prehľadných pravidiel pri platbách pacientov. A to je práve podstatné, akým spôsobom to chce uskutočniť. Veď pri končiacej vláde sme boli svedkami, že namiesto deklarovaného poriadku v poplatkoch u lekára prišlo v realite k prehĺbeniu chaosu a zväčšeniu priestoru pre neformálne platby.
    Pozitívne vnímam navrhované zastúpenie opozície v kontrolných orgánoch VšZP a ÚDZS. Priestor pre lepšie regulovanie zisku zdravotných poisťovní tu bezosporu existuje, avšak ideologická motivácia niektorých strán pri tomto bode môže mať za následok, že s krvavými očami síce manifestačne zasadíme ranu “triednemu nepriateľovi”, ale zároveň zabijeme aj súťaživosť medzi poisťovňami, zárodky konkurenčného prostredia a motiváciu efektívne nakupovať zdravotnú starostlivosť.
  2. Ide o horúce kreslo. Žiadny minister zdravotníctva v histórii SR nebol vo verejnosti obľúbený. Zdravotníctvo navyše nie je v dobrom stave, je potrebné prijímať nepopulárne opatrenia, efekty ktorých bude vidno až po skončení funkčného obdobia. Zároveň žiadna z týchto štyroch strán nemá lídra, ktorý by mal jasný reformný plán pre zdravotníctvo.
  3. Neviem. Je to celkom možné. Nedá sa to vylúčiť.
  4. Myslím si, že budeme všetci radi, keď bude naše zdravotníctvo stagnovať, resp. keď nám okolitý svet príliš ďaleko neujde. Nepredpokladám nejaké výraznejšie zlepšenie stavu.

  • 16.3.2016

Otázka (Lucia Brožová, SITA)
Ahoj. Potrebovali by sme v site pokryt buduce vladne priority formujucej sa koalicie. Jednou z oblasti, na ktorej sa strany dohadovali, su dane, odvody a verejne financie. Koalícia sa zhodla na znížení dane z príjmov právnických osôb na 21 percent. Túto výšku budú strany každý rok prehodnocovať. V roku 2020 by SR mala dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Daňové licencie majú byť zrušené v roku 2018. Živnostníci budú môcť očakávať zvýšenie limitov na paušálne výdavky. Znížiť by sa mala administratívna záťaž pri podnikaní. Bolo by mozne, ze by si nam k tomu poslal nejaku reakciu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Negativom je odsunutie ciela dosiahnut vyrovnany rozpocet z roku 2017 na 2020. Je to dosledkom nezodpovedneho vladnutia od roku 2014, kedy sa napriek priaznivemu vyvoju ekonomiky zastavilo ozdravovanie verejnych financii. Rok 2020 je navyse volebny, cize pred volbami nebudeme vediet vyhnodnotit splnenie tohto ciela. Ak by aj vlada naplanovala na rok 2020 vyrovnany rozpocet, realita moze byt vo volebnom roku uplne ina. Podobne je tomu tak aj teraz, ked si vlada na rok 2016 sice naplanovala deficit 1,9% HDP, v realite vsak hrozi deficit az na urovni 3% HDP. V skutocnosti sa preto vyrovnany rozpocet posuva do nedohladna.

Znizovanie dane pre pravnicke osoby je dobry krok. Na druhej strane ale vlada chce pokracovat v osobitnych daniach a odvodoch v regulovanych odvetviach, ktore chce navyse aj rozsirit. Cielom by malo byt vytvaranie rovnakych podmienok pre vsetkych a podpora konkurencneho prostredia, aby sme mali monopolov co najmenej.

Ciel znizit administrativnu zataz pri podnikani napriklad aj zrusenim povinnej zdravotnej sluzby je spravny. Aby vsak doslo k vyraznemu zlepseniu viditelnemu napriklad v medzinarodnych rebrickoch kvality podnikatelskeho prostredia, treba realizovat mnoho dalsich krokov.

  • 16.3.2016

Otázka (Igor Surovčík, SITA)
Ahoj, chcel by som Ťa poprosiť o komentár k prioritám črtajúcej sa novej vlády v sociálnej oblasti. Konkrétne by ma zaujímal tvoj komentár (alebo komentár niekoho iného z INEKO) k týmto vytýčeným prioritám:

  • vytvorenie 100 tisíc pracovných miest a zníženie miery nezamestnanosti pod 10 %
  • primerané zvyšovanie minimálnej mzdy
  • adresné sociálne opatrenia
  • možnosť programového výberu v druhom dôchodkovom pilieri
  • sprísnenie podmienok pri poskytovaní sociálnych dávok pre osoby, ktoré odmietajú pracovať

Považuješ tieto opatrenia za správne a splniteľné (v prípade vytvorenia 100 tisíc pracovných miest)?

Odpoveď Petra Goliaša:
Deklarovanie tvorby 100-tisic pracovnych miest je populizmus. Namiesto toho by vlada mala predstavit konkretne opatrenia, ako chce zvysovat zamestnanost. Ak by pokracoval rast ekonomiky z poslednych dvoch rokov, tak by pracovne miesta vznikali aj bez zasahov vlady. Najhorsi sposob zvysovania zamestnanosti je, ak vlada cez dane vezme peniaze od jednej skupiny obyvatelstva a cez dotacie ich da inej skupine na tvorbu pracovnych miest. Dotovanie tvorby umelych pracovnych miest brzdi rast ekonomiky a moze mat presne opacny dosledok. Po skonceni dotacii mozu takto vytvorene miesta zaniknut. Najlepsi sposob zvysovania zamestnanosti je zlepsovanie podnikatelskeho prostredia. Napriklad cez nizsie dane, menej byrokracie, jednoduche a nezavisle regulacie, fungujuce sudy. Pre zapojenie ludi s nizkou kvalifikaciou je tiez dolezite znizovanie odvodov pri nizkych prijmoch a posilnenie subehu socialnych davok a prijmu.

Minimalna mzda by mala skor stagnovat, aby vznikali pracovne miesta aj pre ludi s najnizsou kvalifikaciou, ktori tvoria jadro nezamestnanych.

Zvysne priority su spravne, avsak malo konkretne, preto je tazke ich hodnotit.

  • 15.3.2016

Otázka (Ivo Kokinda, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, mohli by sa nám prosím od vás vyjadriť k týmto otázkam:

  • Čo by mohli v novej vláde presadiť pravicové strany?
  • Čo im určite neprejde?
  • Na čom by mala nová vláda najviac zapracovať z ekonomického hľadiska? * Myslíte si, že sa niečo zmení k lepšiemu?

Odpoveď Petra Goliaša:
INEKO sa plne stotoznuje s poziadavkami PAS, ktorych som aj ja sam spoluautorom.

  • 10.3.2016

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. Minuly tyzden ministerstvo zdravotnictva prezentovalo v Nemocnici Malacky spustenie eHealthu. Okrem tejto nemocnice maju pilotne testovat eHealth aj Nemocnica Sv. Michala v Bratislave a Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v B. Bystrici. Podla MZ SR bolo vydanych niekolko desiatok elektronickych kariet zdravotnickych pracovnikov a citaciek. Presne cislo neuviedli, rovnako nateraz nemaju ani statistiky, kolko realne pacientov uz ma pristup do Narodneho portalu zdravia a maju vedenu elektronicky zdravotny zaznam.

  • Chcem Vas poprosit o komentar, ako hodnotite spustenie eHealthu?
  • Je vysledok prace umerny peniazom, ktore boli doteraz na to vynalozene (47 mil. eur)?
  • Ako si vysvetlujete, ze zdravotne poistovne dokazali zaviest elektronicke pobocky, jedna sukromna aj mobilnu aplikaciu s elektronickou kartickou poistenca a prepojila elektronicky ambulancie a lekarne skor a za menej penazi ako NCZI?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ide zatiaľ len o skúšobnú pilotnú verziu vo veľmi obmedzenom formáte, na veľmi malej vzorke subjektov.

V optimálnom prípade má elektronická výmena dát v zdravotníctve potenciál ušetriť spoločnosti mnoho peňazí a zvýšiť kvalitu, efektívnosť, dostupnosť, informovanosť a najmä bezpečnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Samozrejme si to vyžaduje, aby náklady a čas na zavádzanie týchto systémov neboli nafúknuté, čo v prípade nášho verejného sektora s veľkou pravdepodobnosťou nebude platiť. To výrazne zhoršuje efektívnosť štátneho programu elektronizácie zdravotníctva. Premrštené náklady a meškanie relativizujú potenciálne spoločenské úžitky z tohto projektu a pri porovnaní so súkromným sektorom vidno, že to ide robiť výrazne lacnejšie, lepšie a rýchlejšie. Súkromné iniciatívy boli dôsledkom otáľania štátu a čiastočne suplujú štát a jeho meškajúci eHealth. Ak by štát rozmýšľal ako riadny hospodár, mohol prevzatím súkromných riešení pri elektronizácii služieb dosiahnuť za menej peňazí rovnaké ciele, ako boli plánované pri štátnom eHealth-e.

  • 10.3.2016

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. Vlada Robert Fica chcela stavat Narodny futbalovy stadion zo statnych penazi.

  • Mala by v tom tato vlada pokracovat?
  • Za akych okolnosti by mala?
  • Mala by v tomto pokracovat aj stara vlada?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ak sa politici rozhodnu, ze Slovensko potrebuje narodny futbalovy stadion, mali by vyhlasit sutaz, v ktorej by zadefinovali minimalne parametre stadiona (aby splnal medzinarodne kriteria aj poziadavky statu na jeho uzivanie) a vitaza by vybrali podla toho, kto si na vystavbu vyziada od statu najmenej penazi. V sutazi by mala byt vybrana aj vhodna lokalita.

  • 9.3.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o vyjadrenie pre Hospodarske noviny. Pracujem na clanku o cenovej kalkulacke, ktora ma vypocitat cenu nehnutelnosti. Hovorim o tejto kalkulacke. Vznikla, aby sa odhadovali ceny nehnutelnosti a nasledne aby sa zvysili dane z nehnutelnosti v pripade luxusnych nehnutelnosti. Nakoniec sa vsak o zvysovani dane nehovori a kalkulacka ostava ako informativny nastroj.

  1. Ake su dane z nehnutelnosti na Slovensku v porovnani s inymi europskymi krajinami? Stale plati, ze platime najnizsie dane z nehnutelnosti?
  2. Mali by sa tieto dane zvysit? Ak ano, celoplosne, alebo len v pripade luxusnych nehnutelnosti?
  3. Je forma platenia dane z nehnutelnosti v prepocte na meter stvorcovy spravodliva? Alebo by sa naozaj malo zaviest pravidlo, ze cim luxusnejsi byt, tym viac majitel odvedie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podla OECD tvorili prijmy z dane z nehnutelnosti v roku 2014 na Slovensku 0,4% HDP, v Madarsku 0,6% HDP a v Polsku 1,2% HDP (2013). Napriklad v Dansku to bolo 1,4% HDP, v USA 2,6% HDP a v UK az 3,1% HDP. Priemer OECD bol 1,1% HDP (2013). To nasvedcuje, ze existuje priestor na vyssie dane z nehnutelnosti, co by vsak malo byt kompenzovane znizenim dani z prijmu a odvodov tak, aby sa viac oplatilo pracovat a aktivne vyuzivat majetky.

Vlada by mala zvazit aj progresivne nastavenie dani z nehnutelnosti napriklad naviazanim vysky dane na trhove ceny s pouzitim cenovych map.

  • 8.3.2016

Otázka (Ľubomíra Goljerová, Rádio Slovensko)
Dobrý deň, venujeme sa v Rádiu Slovensko téme zvolenia strany Mariána Kotlebu do parlamentu. Keďže niektorí voliči hovoria, že sa si ho vybrali aj kvôli tomu, ako hospodári v Banskobystrickom kraji, rozhodli sme sa na to pozrieť. Chceli by sme porovnanie krajov z hľadiska hospodárenia, zadlženosti, eurofondov…. Koľko jednotlivé kraje dostali eur a čo podporili, čo naopak zrušili…

Odpoveď Mateja Tunegu:
na úvod by som rád ozrejmil, že na našom portáli hospodarenieobci.sk prezentujeme vybrané finančné ukazovatele týkajúce sa samospráv, pričom najnovšie dostupné údaje máme zatiaľ iba za rok 2014 (údaje preberáme od Ministerstva financií SR a na ich základe si dopočítavame aj niektoré vlastné ukazovatele – napríklad známku finančného zdravia). Údaje za rok 2015 budú dostupné až približne v máji. Keďže Kotleba je predsedom BBSK od 20. decembra 2013, tak na posudzovanie jeho hospodárenia v úrade sú nateraz použiteľné iba údaje za rok 2014. To je časové obmedzenie údajov. Vecné je také, že z údajov ministerstva vidíme, napr. aké mal BBSK príjmy, výdavky, ako sa zmenil dlh, či a koľko faktúr bolo po dátume splatnosti a pod. Poznáme však iba čísla, a nie všetky súvislosti. Vieme, aké boli výdavky, no nevieme na aké účely a ako efektívne boli vynaložené. Dokážem teda zodpovedať iba časť Vašich otázok.

Na účel hodnotenia finančnej stability VÚC sme zostavili vlastnú metodiku, na základe ktorej je možné každému VÚC priradiť skóre, ktoré v sebe sumarizuje najdôležitejšie ukazovatele hospodárenia samosprávy a jeho cieľom je čo najlepšie odzrkadľovať finančné zdravie daného VÚC. Toto skóre je možné dosiahnuť v rozmedzí od 0 (najhorší možnývýsledok) až po +6 (najlepší výsledok). V tomto hodnotení u nás dosiahol BBSK skóre 3,55 (kategória dostatočného finančného zdravia, kde podľa nás hrozí nižšia finančná stabilita a potenciálne problémy do budúcnosti). Táto hodnota je najnižšia spomedzi všetkých VÚC (viď goo.gl/VbbKwI). Dôvodom, prečo má BBSK najnižšiu známku spomedzi všetkých VÚC, sú najmä faktúry neuhradené viac ako 60 dní po splatnosti. Ku koncu roka 2014 predstavovali takéto záväzky celkovo 1,91 milióna eur, zatiaľčo ku konca roka 2013 to bolo 0,37 milióna eur. Počas roku 2014 teda došlo k významnému zvýšeniu objemu nezaplatených faktúr. V porovnaní s ročnými (bežnými) príjmami BBSK na úrovni viac ako 137 miliónov eur to na prvý pohľad nie je kriticky veľa, je však potrebné dodať, že zákonné kritérium je v tomto prípade veľmi prísne (rovné nule). Ak má samospráva čo i len jednu faktúru viac ako 60 dní po splatnosti, už napĺňa jedno z dvoch kritérií, pri ktorých (ak sú súčasne obe naplnené) musí zaviesť ozdravný režim pod dohľadom ministerstva financií. BBSK tak jedno z tejto dvojice kritérií porušuje, a to sa odráža v našom hodnotení. Pre korektnosť dodávam, že BBSK má problém s plnením tohto kritéria dlhodobo, nielen pod vedením Kotlebu. Avšak je fakt, že výška týchto záväzkov počas roka 2014 dosť narástla. K nižšiemu hodnoteniu tiež prispela relatívne nízka likvidita v porovnaní s ostatnými krajmi (nižší pomer dostupných prostriedkov na účte ku všetkým krátkodobým záväzkom). Navyše, počas roku 2014 sa zhoršila aj bilancia bežného účtu. Kým v roku 2013 bol prebytok na bežnom účte na úrovni 11,8 mil. eur, v roku 2014 to bolo už iba 6,3 mil. eur. Toto je čiastka, ktorú môže župa následne využiť buď na zníženie dlhu, na zvýšenie majetku (investovanie), alebo kombináciu oboch. Kotlebovi sa podarilo znížiť zadlženie kraja o necelých 5 miliónov eur. No došlo k tomu na úkor výrazného obmedzenia investícií (kapitálové výdavky klesli z 23,4 mil. eur za rok 2013 na 9,6 mil. eur v roku 2014). V takomto prípade sa môže stať, že chýbajúce investície kraj dostihnú a bude ich potrebné tak či tak neskôr realizovať. Preto je potrebné prihliadať nielen na jednorazový pokles dlhu, ale najmä na uvedené okolnosti, teda že sa medziročne hospodárenie zhoršilo (dosiahnutý prebytok na bežnom účte) a zníženie dlhu bolo dosiahnuté výlučne na úkor obmedzenia investícií. Ďalšie informácie môžete nájsť v našej analýze hospodárenia VÚC za rok 2014, ktorú prikladám v prílohe (väčšinu pre Vás podstatných informácií som však už zhrnul tu). Informácie o čerpaní eurofondov nemáme k dispozícii, takisto ani sumár toho, akú štruktúru mala zmena hospodárenia v BBSK. Odpoveď na niektoré otázky možno čiastočne nájdete v záverečnom účte BBSK za rok 2014 (link: goo.gl/pQic4Q).

  • 7.3.2016

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, otázky:

  1. Či je možné nečerpať eurofondy – myslím v tomto programovom období, dke sú už zmluvy dohodnuté?
  2. Či ak by krajina prestala čerpať eurofndy dokázala by ´dalej fingovať bez väčších problémov. Ako je pokles hodpodárskeho rastu ži napríklad životnej úrovne či iných problémov?
  3. Bolo by dobrým riešením prestať ich čerpať , ak ted ahovoríme o tom, že doteraz boli kritizovnaé za to, že sú často predmetom korupcie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Eurofondy by sme mali cerpat len na efektivne projekty. Je lepsie neminut peniaze nez ich minut korupcnym sposobom na aktivity s pochybnym uzitkom, ktore navyse deformuju moralku aj podnikatelske prostredie. Uplne zastavenie cerpania by bolo skodlive, kedze urcite sa medzi schvalenymi projektmi najdu aj uzitocne. Sok zo zastavenia by sme citili aj makroekonomicky na spomalenom raste ekonomiky aj zamestnanosti.

  • 6.3.2016

Otázka (Róbert Repka, SITA)
Dobrý deň, píšem Vám ohľadom vyjadrenia pre agentúru SITA o výsledkoch volieb. Chcel by som sa opýtať nasledovné otázky.

  • Ako si myslíte, že volebné výsledky a ďalšie udalosti ovplyvnia ekonomickú situáciu a jej vývoj na Slovensku?
  • Aký si myslíte, že výsledky volieb a ďalšie udalosti budú mať dopad na podnikateľské prostredie na Slovensku
  • Aké si myslíte, že sú príčiny volebného prepadu strany Smer-SD, napríklad aj napriek sociálnym balíčkom?
  • Myslíte si, že volebné výsledky viac ovplyvnili spoločensko-politické témy ako samotné programy politických strán?

Odpoveď Petra Goliaša:

  • Vyznamne sa zvysilo riziko politickej nestability, co znizuje sance na prijimanie potrebnych reforiem. Sanca na vytvorenie proreformnej vlady extistuje, je to vsak malo pravdepodobne, resp. jej stabilita by bola velmi krehka. Dokonca aj kontinuita vlady Smeru je otazna, kedze je mozne, ze nenajde potrebnych partnerov. Patova situacia moze skoncit predcasnymi volbami. Klucovym jazyckom na vahach moze byt strana Most-Hid. Nestabilita v kazdom pripade nie je dobra perspektiva pre ekonomicky rozvoj.
  • Zda sa, ze nas caka skor stagnacia a odkladanie potrebnych rieseni.
  • Nespokojnost ludi s riesenim korupcnych kauz, ako aj problemov v skolstve, zdravotnictve ci justicie. Tiez unava z dlheho obdobia vlady Smeru. Preferencie mladych ludi, z ktorych mnohi sa priklonili k extremizmu tiez svedcia o zlyhaniach vzdelavacieho systemu, ktory by mal pestovat pozitivny vztah mladych ludi k demokracii.
  • V pripade SaS bol klucovy program strany, myslim, ze ju podporili najmä volici, ktori hladaju riesenia. V mensej miere to plati aj o Moste-Hid. Neuspech Siete tiez zrejme suvisi s mensou schopnostou oslovit programovych volicov. Pri zvysnych stranach programy nehrali klucovu ulohu.

  • 2.3.2016

Otázka (Veronika Cosculluela, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, chcem sa len opýtať, čo si myslíte o odklepnutí stimulov firmám s čudným pozadím na vláde, dva dni pred voľbami. Je to normálne aj v iných demokraciách?

Odpoveď Petra Goliaša:
Kazdemu rozhodnutiu o investicnej podpore by mala predchadzat analyza efektivnosti, ktora by umoznila porovnat zamyslany projekt s uz realizovanymi podla takych kriterii ako vyska udelenej pomoci na vytvorene pracovne miesto, alebo na objem mzdovych prostriedkov vyplatenych novym zamestnancom v danom case, pripadne podla doby navratnosti. Vlada by mala zverejnovat rebricek podporenych projektov podla kriterii efektivnosti, aby mala verejnost lepsi obraz o ich prinose vo vztahu k vynalozenym verejnym zdrojom. Podnikatelske zamery by vlada mala dodatocne konfrontovat s realitou. Ak sa rozhoduje bez analyz, hrozi riziko plytvania verejnych zdrojov. Investicne stimuly navyse deformuju podnikatelske prostredie, kedze zvyhodnuju vybrane subjekty peniazmi, na ktore sa skladaju vsetci ostatni. Zamerom vlady by preto malo byt udelovat co najmenej stimulov a podnikatelov lakat hlavne lepsim podnikatelskym prostredim.

  • 2.3.2016

Otázka (Veronika Šoltinská, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, pripravujeme článok o opatreniach v zdravotníctve, ktoré zaviedla alebo sľubovala zaviesť vláda Roberta Fica. Odpovedali by ste mi, prosím, na nižšie položené otázky?

  1. Čo bolo najlepšie opatrenie/najväčší úspech poslednej Ficovej vlády v zdravotníctve?
  2. Čo Fico sľuboval, ale nesplnil?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Vláde sa podarilo dokončiť prácu jej predchodkyne a zaviedol sa do prerozdeľovacieho mechanizmu poistného medzi zdravotné poisťovne parameter chorobnosti, tzv. PCG-model, ktorý medzi poisťovne spravodlivejšie rozdeľuje peniaze na základe finančnej náročnosti poistencov – cez prizmu predpísaných liekov. Pozitívne vnímam aj snahu vlády viac tlačiť na dôležitosť primárnej ambulantnej sféry, kde boli schválené viaceré opatrenia na posilnenie pozície všeobecných lekárov, ako aj legislatívu sprehľadňujúci finančné a nefinančné vzťahy medzi zdravotníkmi a farmabiznisom.
  2. Vláde sa absolútne nepodarilo naplniť sľub zo svojho programového vyhlásenia, že “zavedie prísnu kontrolu hospodárenia
    nemocníc, čím sa zabráni neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov”. Boli a sme svedkami mnohých káuz, kde boli odkryté obrovské predraženia, schránkové firmy a konflikty záujmov. Zadlženosť štátnych nemocníc sa nepodarilo dostať pod kontrolu a naďalej rapídne stúpa. Neprišlo tiež k zaznamenaniahodnej optimalizácii siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Štátny projekt eHealth stále nie je spustený a aj DRG bolo odsúvané na neskôr a zatiaľ nefunguje v plnom formáte.
    Nepodarilo sa spraviť ani poriadok v poplatkoch pacientov u lekára, hoci vládni politici prijali príslušný zákon o ich regulácii, ktorý však priniesol ešte viac neprehľadnosti a zmätku.
    Našťastie sa nezrealizoval projekt jedinej zdravotnej poisťovne, ktorý slúžil istý čas na zakrývanie očí verejnosti pred skutočnými problémami.

  • 1.3.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás niekoľko otázok v súvislosti s aktuálnou správou EK aj o slovenskom zdravotníctve. Posielam Vám link na ňu. V správe sa konštatuje niekoľko zistení o našom zdravotníctve. Rád by som poznal Vašu reakciu na ne:

  1. Čo hovoríte na tvrdenie EK, že niekoľko nemocníc je v zlej finančnej situácii, čo môže súvisieť aj s nedokonalosťami pri verejnom obstarávaní? Môže to podľa vás súvisieť s tým, že do veľa tendrov sa hlási a vyhráva len jeden záujemca?
  2. Čo hovoríte na to, že priemerná doba, v ktorej sa ženy u nás môžu tešiť dobrému zdraviu je najnižšia v Európskej únii? Ak sa nemýlim podobné zistenia ste mali aj vy v minuloročnej správe Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva.
  3. Čo hovoríte na to, že hotovostné doplatky na celkových výdavkoch na zdravotníctvo sú na Slovensku nad priemerom EÚ (22% SK a 16 % priemer EÚ) a rozšírená je aj korupcia/úplatky?
  4. Systém našej dlhodobej zdravotnej starostlivosti je podľa EK rozdrobený a výdavky na ňu sú jedny z najnižších v EÚ. Okrem toho sa o dlhodobo chorých podľa EK často musia starať príbuzní, najmä ženy, čo negatívne vplýva na ich prácu. Súhlasíte?
  5. “Aj napriek vysokému počtu na mieru šitých predražených zákaziek v zdravotníctve v roku 2015, bolo na riešenie nedostatkov prijatých len niekoľko systémových opatrení,” píše sa v správe. Súhlasíte?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Hlavnými príčinami sú pokrivené motivácie manažérov štátnych nemocníc a absencia trestu v prípade pochybení a neefektívností. S tým samozrejme súvisia aj manipulované tendre, našité na mieru konkrétnym uchádzačom, pri ktorých sa nakupuje za vyššiu cenu, než by vygenerovala skutočná súťaž konkurujúcich si ponúk.
  2. Áno, odkázal by som Vás na našu analýzu: http://www.ineko.sk/file_download/875
    Je to aj objektívne dané historicky zlým zdravotným stavom našej populácie, ale aj chýbajúcou osvetou, preventívnymi programami, motivovaním pacientov a neriešním problémov zdravotníctva, ktoré stále odsúvame na neskôr.
  3. Čiastočne je to dôsledok, že tu stále absentuje legislatívny poriadok v poplatkoch u lekára a v nemocniciach a jasne definovaný nárok pacienta. Keďže tu existuje nerovnováha v ponuke a dopyte po zdravotníckych službách a chýba účinná štátna regulácia, vyrovnáva sa tento nesúlad medzi dopytom a ponukou dlhším čakaním alebo zavádzaním rôznych platieb, z ktorých je časť v sivej zóne.
  4. Súhlasím, že dlhodobá integrovaná starostlivosť, ktorá v sebe zahŕňa i poskytovanie sociálnych aj zdravotných služieb, má na Slovensku veľké deficity a tie deficity naďalej zostávajú aj po 4 rokoch tejto vlády. Podarilo sa síce prijať novelu zákona, ktorá umožnila zdravotným poisťovniam uzatvoriť zmluvu so zariadeniami sociálnych služieb, vďaka ktorej by im mohli preplácať 9
    špecifikovaných ošetrovateľských výkonov (ošetrovanie rán, preležaniny a pod.), ale je to len smietka v mori. Zle pripravený model integrovaných zdravotných centier zostal evidentne len na papieri, čo je však dobré, lebo by nepriniesol do tejto témy nejaké výraznejšie zlepšenie, ale zato by sa minulo spústu betónu a peňazí.
  5. Súhlasím. Deklarované prísnejšie pravidlá pri nákupoch v štátnych nemocniciach prišli vždy až po prevalených kauzách, ktoré sa kontinuálne tiahli skoro počas celého funkčného obdobia. Mnohé z nich zostali, ak vôbec, len na papieri, prípadne ich realizácia bola úplne bezzubá a neúčinná (viď napr. porovnávanie cien zemiakov v nemocniciach).
    Naposledy spracovaný plán porovnávania cien nakupovaných tovarov a služieb a ich analýzy nákladov a prínosov od analytikov MZ SR je sľubný, avšak prišiel až v úplnom závere funkčného obdobia, pričom ešte nie sú nikde zverejnené reálne výsledky tohto procesu, takže verejnosti ostáva len dúfať, že sa to v skutočnosti aj realizuje.

  • 29.2.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o jedno kratke vyjadrenie. Robim clanok o tom, ze niektore chirurgicke zakroky, ktore sa daju robit ako jednodnovka, su pre nemocnice vyhodnejsie, ked pacienta hospitalizuju a vyuctuju si ukoncenu hospitalizaciu.

  • Je to podla vas tak?
  • Dokazu nemocnice vdaka zmluvam s poistovnami ekonomicky lavirovat?

Odpoveď Dušana Zachara:
Strážiť by si to mali samotné zdravotné poisťovne. V ostatných rokoch boli finančne motivované jednodňové ambulantné výkony, avšak môže sa stať, že nemocnici je finančne výhodnejšie nechať pacienta hospitalizovať. Ale ak sa daný výkon dá vykonať ambulantne a nemocnica radšej pacienta hospitalizuje, len preto aby získala pre seba vyššiu platbu, mali by prísť na rad kontrolné mechanizmy poisťovní, ako aj ÚDZS, nakoľko sa dá predpokladať, že takýto postup nie je v záujme pacienta, ani verejných financií. Toto lavírovanie je aj dôsledok ešte nezavedeného DRG systému v praxi.

  • 29.2.2016

Otázka (Katarína Zaťková, Plus 7 dní)
Dobrý deň, mohli by ste v priebehu dneška zhodnotiť známkou od 1 do 5 prácu slovenských ministerstiev za posledné 4 roky a ku každému hodnoteniu dať vysvetlenie 2 vetami?

Odpoveď Dušana Zachara:
Tu je moje strucne hodnotenie cinnosti ministerstva zdravotnictva za uplynule 4 roky:

školská známka: 4

Absencia systémových zmien je najväčším nedostatkom. Zadlženosť štátnych nemocníc sa zvýšila, prispeli k nej aj plošné regulované zvyšovania platov zdravotníkov. Projekty eHealth a DRG boli odsunuté na neskôr. Našťastie nezrealizovaný projekt jedinej zdravotnej poisťovne slúžil istý čas na zakrývanie očí verejnosti pred skutočnými problémami. Nepodarilo sa spraviť ani poriadok v poplatkoch pacientov u lekára, skôr naopak. Začal sa proces obstarávania súkromného partnera pre výstavbu novej univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorý je ale plný nejasností. A počas celého uplynulého 4-ročného obdobia sa vynárali na povrch väčšie či menšie kauzy, ktoré súviseli najmä s masívnou politizáciou rezortu a zlyhávaním roly štátu v zdravotníctve.

  • 29.2.2016

Otázka (Marek Poracký, Rádio Slovensko)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. V priebehu niekolkych dni vlada oznamuje investiciu – po RKN a Vojanoch, tentoraz do Nitry.

  • Ako Vy toto ohlasovanie investicii vnimate?
  • Do akej miery ide z vasho pohladu o “kupovanie” volicov?
  • Na zaklade akych argumentov to tvrdite?
  • Je toto ohlasovanie investicii vacsie ako napr. pred dvoma rokmi?

Odpoveď Petra Goliaša:
Kazdemu rozhodnutiu o investicnej podpore by mala predchadzat analyza efektivnosti, ktora by umoznila porovnat zamyslany projekt s uz realizovanymi podla takych kriterii ako vyska udelenej pomoci na vytvorene pracovne miesto, alebo na objem mzdovych prostriedkov vyplatenych novym zamestnancom v danom case, pripadne podla doby navratnosti. Vlada by mala zverejnovat rebricek podporenych projektov podla kriterii efektivnosti, aby mala verejnost lepsi obraz o ich prinose vo vztahu k vynalozenym verejnym zdrojom. Podnikatelske zamery by vlada mala dodatocne konfrontovat s realitou. Ak sa rozhoduje bez analyz, hrozi riziko plytvania verejnych zdrojov. Investicne stimuly navyse deformuju podnikatelske prostredie, kedze zvyhodnuju vybrane subjekty peniazmi, na ktore sa skladaju vsetci ostatni. Zamerom vlady by preto malo byt udelovat co najmenej stimulov a podnikatelov lakat hlavne lepsim podnikatelskym prostredim.

  • 29.2.2016

Otázka (Zuzana Kupcová, Rádio Slovensko)
Dobrý deň, prajem, spracúvam pre Rádio Slovensko príspevok v súvislosti s financovaním vysokých škôl.. a obracia sa na INEKO s prosbou o názor/vyjadrenie. Vzhľadom na výrazný úbytok študentov a stúpajúce výnosy (prípadne viac-menej zachovanú výšku štátnej dotácie) v predošlých rokoch razantne stúpol balík peňazí pripadajúceho na študenta. Porovnala som si údaje za roky 2010 a 2014:

Rok 2010:
počet študentov: 217 039
priemerný plat: 895 eur
celkové výnosy VŠ: 588 miliónov eur
peniaze na študenta v priemere: 2709 eur

Rok 2014:
počet študentov: 175 430
priemerný plat: 1042,60 eura
celkové výnosy VŠ: 684 miliónov eur
peniaze na študenta v priemere: 3900 eur

Samozrejme, peniaze sa vo vysokom školstve delia komplikovanejším spôsobom, než len podľa počtu študentov, no ten nárast v prepočte na hlavu sa zdá byť dostatočne výrazný, aby sa človek pýtal, čo vďaka nemu vysoké školy dosiahli.

  1. Prečo by nemal by s ubúdajúcim počtom študentov klesať aj rozpočet vysokého školstva?
  2. Prejavil sa podľa Vás rast zdrojov v prepočte na študenta na kvalite vzdelávania? Ak áno, v čom?
  3. Bolo by podľa Vás správne zrušiť niektoré verejné vysoké školy a peniaze sa sústrediť na tých, ktoré ostanú? Ako by sa to mohlo pozitívne prejaviť v kvalite vzdelávania vysokoškolákov?
  4. Je v poriadku, že do vysokého školstva ide prinajmenšom rovnako veľa peňazí a pritom študentov ubúda? Ak je to v poriadku, tak prečo podľa Vás?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pocet skol nie je rozhodujuci, podstatna je kvalita v pomere k vynalozenym zdrojom. Kvalitu by malo ministerstvo merat a vysledky pravidelne zverejnovat a odovodnovat nimi pripadne zasahy do siete skol. Sucastou hodnotenia kvality by nemali byt len vysledky vedy a vyskumu, ci hodnotenie Akreditacnej komisie, ale aj informacie o vyske platov a miere nezamestnanosti absolventov. OECD na meranie efektivnosti pouziva aj dobu navratnosti sukromnych ci verejnych zdrojov (teda napriklad za aku dobu absolvent splati statu cez dane a odvody investiciu, ktoru stat vynalozil na jeho vzdelanie). Ministerstvo by malo tieto udaje pravidelne pocitat a zverejnovat za kazdu skolu osobitne. Peniaze by mali sledovat kvalitu, teda lepsie skoly by mali dostavat od statu viac zdrojov. Horsim skolam by mal hrozit zanik.

Pozrite, si prosim, nasu inflacnu kalkulacku

Podla nej je 588 mil. eur v roku 2010 v stalych cenach 641 mil. eur v roku 2014. Inymi slovami, ak by doslo k uvedenemu narastu (z 588 na 641), tak realne by sa pre VS vzhladom na inflaciu nic nezmenilo. Ak doslo k narastu na 684 mil. eur, tak to znamena skutocne viac penazi pre VS. Sucasne ale treba vidiet, ze SR dava v medzinarodnom porovnani na VS vyrazne menej penazi z verejnych zdrojov nez priemer OECD aj nez susedne staty s vynimkou Madarska. Aj v Madarsku pritom VS dostavaju spolu viac penazi vdaka stedrejsiemu financovaniu zo sukromnych zdrojov.

Zdroj: str. 230

Preto v uvedenom naraste objemu zdrojov nevidim problem.

  • 29.2.2016

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok. Minister Draxler napisal blog, kde pise: “Kým medzi súkromnými vysokými školami je priestor na dramatickejšie čistenie, žiadna z verejných vysokých škôl nemá takú katastrofálnu kvalitu, že by sme ju mali rušiť.”

  • Chcela som sa vas opytat, ako to hodnotite?
  • Je to podla Vas tak?
  • Nemali by sa rusit aj statne VS?
  • Ak ano, ktore podla vas a kolko?
  • Kolko by bol idealny pocet VS u nas? (alebo, kolko VS by nam stacilo?)

Odpoveď Petra Goliaša:
Pocet skol nie je rozhodujuci, podstatna je kvalita v pomere k vynalozenym zdrojom. Kvalitu by malo ministerstvo merat a vysledky pravidelne zverejnovat a odovodnovat nimi pripadne zasahy do siete skol. Sucastou hodnotenia kvality by nemali byt len vysledky vedy a vyskumu, ci hodnotenie Akreditacnej komisie, ale aj informacie o vyske platov a miere nezamestnanosti absolventov. OECD na meranie efektivnosti pouziva aj dobu navratnosti sukromnych ci verejnych zdrojov (teda napriklad za aku dobu absolvent splati statu cez dane a odvody investiciu, ktoru stat vynalozil na jeho vzdelanie). Ministerstvo by malo tieto udaje pravidelne pocitat a zverejnovat za kazdu skolu osobitne. Peniaze by mali sledovat kvalitu, teda lepsie skoly by mali dostavat od statu viac zdrojov. Horsim skolam by mal hrozit zanik. Tiez chcem upozornit, ze sukromne skoly stat na rozdiel od verejnych nefinancuje dotaciami na studentov ci dotaciami za vysledky vo vede a vyskume. Z pohladu statu su teda vyrazne lacnejsie.

  • 26.2.2016

Otázka (Martina Raábová, SME)
Dobry den, pripravujem clanok vseobecne o rezerve predsedu vlady, v suvislosti s temou si Vam dovolujem poslat par otazok.

  1. Myslite si, ze rezerva predsedu vlady je dobry a efektivny nastroj? Mina vlada tieto prostriedky efektivne (na vystavbu multifunkcnych ihrisk, na rekostrukciu sportovych hal a podobne)?
  2. Vedeli by ste mi, prosim, povedat, ci nieco take ako rezervu predsedu vlady maju aj okolite staty?
  3. Zrusili by ste rezervu, alebo by ste skor sprisnili podmienky jej vyuzivania?

Odpoveď Petra Goliaša:
V sucasnej podobe je to nastroj politickeho marketingu. Ten by si strany nemali hradit z verejnych zdrojov ale z vlastnych. Verejne zdroje by sa mali pouzivat podla dopredu znamych kriterii, aby isli tam, kde ich najviac potrebuju a kde prinesu najväcsi uzitok. Sucasne je dolezite, aby verejnost vedela, kde, naco a kolko penazi sa tymto sposobom minulo. Aby sme aspon priblizne vedeli vyhodnotit prinos a aby sa potencialni prijimatelia vedeli porovnat s ostatnymi. Ak premier rozdava peniaze bez kriterii a nezverejnuje ich pouzitie, ide podla mna o zneuzitie verejnych zdrojov s cielom udrzat si co najväcsiu popularitu a moc.

  • 25.2.2016

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, chceli by sme zhodnotiť štátne rozpočty za posledné štyri roky.

  1. Išlo za posledné 4 roky podľa vás dosť peňazí na školstvo a zdravotníctvo?
  2. Boli podľa vás rozpočty dosť odvážne? Konsolidovala vláda či robila štrukturálne opatrenie ako mohla?
  3. Darilo sa jej dodržiavať naplánované deficity či dlhy?
  4. Kde sa podľa vás zbytočne míňalo?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vlada znizila strukturalny deficit verejnych financii zo 4,4% HDP v roku 2012 na zhruba 2,8% HDP a sucasne zastavila rast verejneho dlhu, ktory sa od roku 2013 znizil o 1,8 % HDP (z 54,6 % HDP v roku 2013 na ocakavanych 52,8 % HDP v roku 2015). Do velkej miery sa tak stalo vdaka jednorazovým opatreniam vrátane zásahov do druhého dôchodkového piliera (na ukor dlhodobej udrzatelnosti verejnych financii), superdividend (na ukor financneho zdravia statnych firiem) a privatizácie. V zavere funkcneho obdobia vlada schvalila PPP projekt na vystavbu obchvatu Bratislavy D4/R7, ktory vytvori skryty dlh na urovni 1,4% HDP, co do velkej miery neguje dosiahnute pozitivne vysledky pri znizovani deficitu a dlhu. Ak by sme k oficiálnym číslam verejného dlhu pripočítali skrytý dlh vytvorený tromi doteraz realizovanymi a schvalenymi PPP projektmi (R1, D4/R7 a dialnicne myto), dostaneme sa nad úroveň 57 % HDP, pri ktorej podľa dlhovej brzdy vláda nesmie predložiť Národnej rade SR rozpočet verejnej správy s deficitom. Blizsie informacie pozrite tu: http://ineko.blog.sme.sk/c/403847/dialnicne-ppp-projekty-obchadzaju-dlhovu-brzdu.html

Ozdravovanie verejnych financii sa v roku 2014 zastavilo a potrebne dalsie opatrenia sa nechali na dalsiu vladu, ktora by mala v priebehu dvoch rokov stlacit deficit na nulu. To nie je mozne bez prijatia razneho balicka uspor. Namiesto toho vlada ohlasila treti socialny balicek za jednu miliardu eur, cim akoby dala najavo, ze to s vyrovnanim rozpoctu nemysli vazne,

Slovensko je v sucasnosti v dobrej ekonomickej kondicii, ked klesa nezamestnanost, ekonomika pomerne rychlo rastie a zvysuju sa aj danove prijmy. Je chybou, ze sa toto priaznive obdobie nevyuzilo na razantnejsie ozdravovanie verejnych financii a na prijatie reforiem napriklad v skolstve a zdravotnictve. Dlh nemocnic sa nadalej zvysuje, doraz na zvysovanie kvality nie je dostatocny. Vlada by mala cielene merat a zverejnovat kvalitu a efektivnost poskytovatelov zdravotnej starostlivosti aj zdravotnych poistovni. Platy pracovnikov v zdravotnictve by mali zavisiet aj od dosiahnuteho vykonu. Sucasne je nevyhnutne investovat do obnovy viacerych nemocnic, ktore su v zlom stave. Doraz na meranie kvality ako aj na odmenovanie ucitelov podla dosiahnutych vysledkov chyba aj v skolstve.

Pri pohlade na priority financovane z verejnych zdrojov v porovnani s vyspelymi statmi je zrejme, ze Slovensko dava malo penazi do skolstva a dost penazi do zdravotnictva. Podfinancovanie skolstva sa prejavuje najmä vo vyraznom zaostavani v platoch pedagogov, osobitne zacinajucich. Nizka atraktivita ucitelskeho povolania je vyrazna najmä vo väcsich mestach a pri nastupe mladych absolventov pedagogickych fakult. Zvysenie zdrojov do skolstva je podla INEKO podmienkou nielen zvysenia ale uz aj udrzania kvality vzdelavania. Sucasne by stat ale mal zacat komplexne merat kvalitu skol a informovat o vysledkoch verejnost. Ucitelia potrebuju viac penazi ale aj väcsi dohlad nad kvalitou ich prace.

  • 24.2.2016

Otázka (Kristína Grebačová, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o par vyjadreni, pracujem na clanku o efektivite zdravotnictva a o tom, kde sa v zdravotnictve stracaju peniaze.

  1. Aky je dlhodoby vyvoj slovenskeho zdravotnictva? Ako je hodnotena jeho efektivita? Kedy doslo k najvacsiemu prepadu a co mohlo byt dovodom?
  2. V com najviac zaostavame v porovnani s krajinami V4?
  3. Vedeli by ste povedat, aky vplyv ma na efektivitu zdravotnictva spotreba liekov? Podla udajov OECD totiz na Slovensku miname na lieky viac ako priemer OECD a v ramci krajin V4 miname rocne na lieky najviac na hlavu.

Odpoveď Petra Goliaša:
INEKO sa vypoctu efektivnosti zdravotnictva venovalo v tejto studii

Presnejšie výsledky závisia od použitého prístupu – ak pri modelovaní vôbec nezohľadníme existujúcu mieru chudoby, ktorá je naprieč krajinami rôzna, vychádza slovenské zdravotníctvo ako podpriemerne efektívne. Ak však začneme model rozširovať a spresňovať pridávaním štatistík, ktoré viac či menej dokážu aproximovať rozsah chudoby (ako napríklad údaje o príjmoch a životných podmienkach domácností a najmä údaje o podieloch rómskych populácií), slovenské zdravotníctvo sa začne javiť pri porovnaní s ostatnými krajinami V4 (s výnimkou ČR, kde je efektívnosť viditeľne vyššia) či celej EÚ ako podobne efektívne.

V analyzovanom časovom období (obdobie rokov 2001 až 2010) nedošlo na Slovensku k výraznejším zmenám v efektívnosti, zaznamenali sme iba postupný mierny pokles medzi rokmi 2003 a 2007 a následný nárast medzi rokmi 2007 a 2008. Pokles medzi rokmi 2003 a 2007 je ale zrejme dôsledkom podstatného zvýšenia finančných zdrojov v danom období. Ako totiž ukazujú medzinárodné porovnania, prudké zvyšovanie zdrojov do zdravotníctva nemá na podstatné zlepšenie indexu zdravia vplyv okamžitý a bezprostredne sa tak môže prejaviť skôr poklesom efektívnosti (za podstatne viac peňazí dostávame okamžite len mierne lepšie výsledky, avšak s výhľadom, že k patričnému zlepšovaniu dôjde neskôr).

Ukázalo sa zároveň, že občania SR majú v priemere jeden z najhorších zdravotných stavov spomedzi všetkých krajín OECD (napr. prežijú najmenej zdravých rokov života – pozri Graf 2), a to napriek výraznému zlepšeniu v posledných desiatich sledovaných rokoch.

Zdravotnemu stavu obyvatelov sa INEKO podrobne venovalo v tejto analyze

Napriek ilúzii tzv. bezplatného zdravotníctva zaplatia domácnosti v SR za zdravotnícke tovary a služby priamo zhruba miliardu eur ročne. Väčšinu z tejto sumy utratia v lekárňach, prevažne za voľnopredajné liečivá (registrované i neregistrované). Spolu s dominujúcimi verejnými výdavkami spotrebuje zdravotníctvo na Slovensku zdroje vo výške takmer 8 % HDP, čo je spolu s ČR najviac v rámci V4. Napriek tomu sa stredná dĺžka života v SR predlžuje za ostatné dve dekády najpomalšie spomedzi krajín V4.

Tzv. odvrátiteľná úmrtnosť (výskyt predčasných úmrtí, ktoré by nemali nastať pri adekvátnej liečbe) patrí k najvyšším v EÚ a po Maďarsku je druhá najhoršia v rámci OECD. Výrazne lepšie výsledky dosahuje ČR s porovnateľnými a Poľsko dokonca s nižšími výdavkami na zdravotnú starostlivosť. Najviac k tomu prispieva včasný nástup chorôb srdca a ciev v SR, ako aj fakt, že napriek enormnému rastu spotreby liečiv pre kardiakov za uplynulé desaťročie sa Slovensko ani nepriblížilo k výrazným poklesom mortality na choroby srdca a ciev, ktoré dosiahla väčšina krajín OECD.

Ešte horšiu pozíciu má Slovensko v porovnaniach kvality zdravia počas života. Obyvatelia SR prežívajú spolu s Lotyšmi najmenej rokov života v zdraví spomedzi 28 krajín EÚ (54 rokov – o 7 rokov kvalitného života menej ako je priemer EÚ, až o 15 rokov menej ako v Nórsku). Zo seniorov vo veku 65 a viac rokov na Slovensku až 78 % (najviac v EÚ) udáva dlhodobé obmedzenia v denných aktivitách. Podiel seniorov, ktorí môžu naďalej žiť plnohodnotný život, je tak v SR sotva polovičný v porovnaní s Českom, Poľskom, Rakúskom či Maďarskom a menej ako štvrtinový v porovnaní s Nórskom, Švédskom či Švajčiarskom.

Co sa tyka spotreby liekov, Slovensko vycnieva najmä kvoli prilis castym navstevam lekara, ktore sa vo väcsej miere v porovnani so zahranicim koncia predpisanim liekov. Po zavedeni referencovania uz nie je problem v cenach (predtym sme mali aj predrazene lieky, co uz dnes ale neplati). Hlavnou pricinou vysokej spotreby je nadmerne rozsirena kultura predpisovania a uzivania liekov.

  • 24.2.2016

Otázka (Martina Chudá, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v súvislosti s odporúčaním odborníkov z OECD, ktorí hodnotili stav slovenského školstva, by sme Vás chceli poprosiť o vyjadrenie. V jednom z bodov slovenskej vláde odporučili, že peniaze, ktoré je nutné „naliať“ do školstva, nemusíme výlučne hľadať z vonkajších zdrojov, ale aj vnútri, v rámci rozpočtu školstva. Odporúčajú rušiť a zlučovať malé školy. Mala by sa tým zvýšiť kvalita i objem financií, ktorý by sa mohol využiť v iných sférach v školstve. (odporúčajú sa napr. zamerať na predškolskú výchovu alebo vyššie stredné školstvo).

  1. Zaujímalo by nás tak, či je podľa Vás na Slovensku priestor pre rušenie menších škôl a v čom tkvie základný problém.
  2. Koľko takých škôl by mohlo z celkového počtu u nás zaniknúť, nie však na úkor kvality, ale zefektívnenia školského prostredia. Prípadne o aké percento by mohlo ísť, v akých oblastiach by mohlo najmä k rušeniu prípadne zlúčeniu škôl dôjsť.
  3. Ide vôbec o dobrý nápad?
  4. Kedy a za akých podmienok by k tomu mohlo prísť?
  5. A ak by sa k takémuto kroku pristúpilo, ako by bolo nutné a vhodné vyriešiť situáciu napríklad v obciach, kde by sa školy zrušili a žiaci by museli do škôl dochádzať do vzdialenejších obcí. (školské autobusy,…) Aké náklady by tak vznikli, kto by to mal podľa vás financovať, ako by to mohlo vyzerať.

Nevieme, či ste nejakú podobnú štúdiu na túto tému už realizovali, ak áno prosíme o nasmerovanie, ale ak aj nie, skúsili by ste nám prosím zaslať Váš pohľad a náčrt ako by bolo možno riešiť tento problém?

Odpoveď Petra Goliaša:
Priestor existuje, kedze na Slovensku su stovky malych skol, casto v blizkosti velkych. Zvazit treba existenciu kazdej malej skoly, aj v pripade väcsich vzialenosti totiz moze byt efektivnejsie dotovat verejnu dopravu na odvoz deti do väcsich skol. Usetrili by sa vydavky na prevadzku skoly aj na normativy, kedze malotriedky dostavaju na ziaka viac penazi nez plneorganizovane skoly. Mozne uspory su napriek tomu prilis male na to, aby riesili nizke platy ucitelov. Na to budu stale potrebne dodatocne zdroje zo statneho rozpoctu. V pripade rusenia skol bude dolezite zohladnovat ich vysledky v porovnani s väcsimi skolami v ich susedstve tak, aby o pracu neprichadzali kvalitni ucitelia.

  • 17.2.2016

Otázka (Martina Štefanková, TASR)
Dobrý deň, obraciam sa na Vás s prosbou o vyjadrenie. V rámci predvolebného seriálu pripravujem správu s vyjadreniami analytikmi, kde sa ich pýtame na zhodnotenie ekonomického prostredie od nástupu súčasnej vlády. Pripájam moje otázky:

  • V akej ekonomickej kondícii sa nachádza Slovensko v súčasnosti v porovnaní s rokom 2012?
  • Ktoré opatrenia a udalosti, ktoré sa odohrali v slovenskej ekonomike v tomto období považujete za najdôležitejšie?
  • Kde naopak slovenská ekonomika stále stráca alebo má slabé miesto?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pozitivom je, ze vlada znizila strukturalny deficit verejnych financii zo 4,4% HDP v roku 2012 na zhruba 2,8% HDP a sucasne zastavila rast verejneho dlhu. Negativom je, ze ozdravovanie verejnych financii sa v roku 2014 zastavilo a potrebne dalsie opatrenia sa nechali na dalsiu vladu, ktora by mala v priebehu dvoch rokov stlacit deficit na nulu. To nie je mozne bez prijatia razneho balicka uspor. Negativom je tiez, ze si vlada pri znizovani deficitu aj dlhu vyznamne pomahala zasahmi na ukor druheho dochodkoveho piliera a teda na ukor dlhodobej udrzatelnosti verejnych financii. V zavere funkcneho obdobia tiez chce vlada podpisat PPP projekt na vystavbu obchvatu Bratislavy, ktory vytvori skryty dlh zhruba na urovni 1,5% HDP, co do velkej miery neguje dosiahnute pozitivne vysledky.

Slovensko je v sucasnosti v dobrej ekonomickej kondicii, ked klesa nezamestnanost, ekonomika pomerne rychlo rastie a zvysuju sa aj danove prijmy. Je chybou, ze sa toto priaznive obdobie nevyuzilo na razantnejsie ozdravovanie verejnych financii a na prijatie reforiem napriklad v skolstve a zdravotnictve. Dlh nemocnic sa nadalej zvysuje, doraz na zvysovanie kvality nie je dostatocny. Vlada by mala cielene merat a zverejnovat kvalitu a efektivnost poskytovatelov zdravotnej starostlivosti aj zdravotnych poistovni. Platy pracovnikov v zdravotnictve by mali zavisiet aj od dosiahnuteho vykonu. Sucasne je nevyhnutne investovat do obnovy viacerych nemocnic, ktore su v zlom stave. Doraz na meranie kvality ako aj na odmenovanie ucitelov podla dosiahnutych vysledkov chyba aj v skolstve.

Z pohladu buduceho rastu je klucove zlepsovanie podnikatelskeho prostredia. Tu by som vam chcel dat do pozornosti Wish List Podnikatelskej aliancie Slovenska.

  • 16.2.2016

Otázka (Martin Čeliga, Nový čas)
Dobrý deň prajem, chcel by som vás poprosiť o krátku odpoveď (dve-tri vety) na otázku Prečo idem voliť? Ide o predvolebnú anketu, ktorú robíme zverejňujeme každý deň.

Odpoveď Petra Goliaša:
Rozhodnutia politikov mozu zasadne ovplyvnit kvalitu zivota na dlhy cas dopredu. Preto nie je jedno, kto nam vladne. Nie je pravda, ze vsetci su rovnako zli, vsetci kradnu rovnako. Idem volit, aby som podporil tych slusnejsich, ktori maju lepsi program.

  • 16.2.2016

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, prosím Vás o niekoľko odpovedí k lôžkovému fondu SR.

  1. V akom stave sa podľa Vás momentálne nachádza lôžkový fond SR? (dostatok, nedostatok, nadkapacity). Aký je trend za ostatné roky? Prípadne riešenie nedostatku/nadbytku z Vášho pohľadu?
  2. Hovorilo sa o transformácii akútnych na chronické lôžka. Aký vplyv by to malo na vývoj lôžkového fondu? Bol by to správny krok?
  3. Ako sme na tom pri porovnaní s okolitými štátmi?
  4. V otázke personálnych síl, aká je aktuálna situácia? Ktoré špecializácie sú podľa Vás kritické z hľadiska počtu? (Dôvod, riešenie)

Odpoveď Dušana Zachara:
Dlhodobým trendom v lôžkovom fonde SR je postupné znižovanie počtu postelí. Podľa najnovších údajov NCZI bolo v SR v roku 2014 celkovo 31 619 nemocničných postelí. V roku 2001 bolo v slovenských nemocniciach evidovaných až 41 913 lôžok. Aj napriek tomuto znižovaniu, máme v porovnaní s ostatnými krajinami OECD nadpriemerný počet postelí, a to najmä čo sa týka akútnych lôžok. Ostatné krajiny V4 sú na tom podobne ako SR. Veľkými rezervami trpíme stále pri starostlivosti o chronických a dlhodobo chorých pacientov, kde chýbajú tzv. sociálne lôžka. Určite je správne postupne transformovať akútne lôžka na lôžka dlhodobej starostlivosti.

  • 16.2.2016

Otázka (Martin Čeliga, Nový čas)
Dobrý deň prajem, chcel by som vás poprosiť o krátku odpoveď (dve-tri vety) na otázku Prečo idem voliť? Ide o predvolebnú anketu, ktorú robíme zverejňujeme každý deň.

Odpoveď Dušana Zachara:
Lebo právo voliť považujem za jeden z darov Novembra ´89, ktorý si treba vážiť a chrániť ho. Zároveň to považujem za svoju osobnú zodpovednosť ovplyvniť aj takýmto spôsobom to, v akej krajine budeme žiť a v akom stave ju prenecháme našim deťom.

  • 15.2.2016

Otázka (Monika Toporcerová, Plus Jeden Deň)
Dobry den, k pripravovanej teme o dochodkovom veku, ktorý sa od buduceho roka zacne predlzovat, vas poprosim o vyjadrenie. Poda dochodkovej rerofmy z roku 2012 sa zacne penzijny vek predlzovat na zaklade statistickych udajov o priemernej dlzke dozitia – znamena to, ze napr. dnesni tridsiatnici tak môzu ist do dôchodku ako 67-rocni –

  • POVAZUJETE TENTO TREND ZA SPRAVNY?
  • JE SUCASNY PENZIJNY VEK 62 ROK DLHODOBO UDRZATELNY?
  • JE V NIEKTOREJ Z EUROPSKYCH KRAJIN PODOBNE NIZKY VEK ODCHODU DO DOCHODKU AKO U NAS?

Odpoveď Petra Goliaša:
Naviazanie dochodkoveho veku na vek dozitia je jednym z klucovych opatreni na zmiernenie dopadov starnutia obyvatelstva na verejne financie. Ak by sa dochodkovy vek nepredlzoval, narastajuce vydavky na dochodky by zvysovali deficit verejnych financii aj verejny dlh a bez adekvatnych opatreni by mohli sposobit az bankrot krajiny.

  • 10.2.2016

Otázka (Martin Odkladal, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcel by som sa opýtať, či ste dostali v pondelok môj mail s otázkami a či môžem očakávať odpovede na ne.

Odpoveď Petra Goliaša:
V skratke ze pozitiva povazujem:

  • znizenie zdravotnych odvodov pre zamestnancov s nizkym prijmom, pre jeho sirsie vyuzivanie je ale potrebne uplatnovat ho automaticky, nie na zaklade formalnych ziadosti
  • docacne znizenie socialnych odvodov pre dlhodobo nezamestnanych ludi, ktori si nasli pracu (odvodoav ulava)
  • docasne posilnenie subehu prijmu z prace a davky v hmotnej nudze pre dlhodobo nezamestnanych ludi, ktori si nasli pracu

Vsetky tieto opatrenia maju potencial vytvorit pracovne miesta pre ludi s nizkou kvalifikaciou a znizit tak najmä dlhodobu nezamestnanost.

Negativom je, ze sa trvale znizenie odvodov netykalo aj zivnostnikov a dohodarov s nizkym prijmom. Ti dnes tale celia vysokym odvodom, ktore ich vytlacaju do sivej ekonomiky alebo na urady prace. Zniztenie odvodov tiez mohlo byt razantnejsie. Subeh socialnych davok a prijmu z prace sa mal riesit plosne a trvalo tak, aby davky klesali s rastucim prijmom pomalsie, ako je tomu dnes, ked za kazde euro zarobku klesne davka o 75 centov. Ak clovek straca davky prilis rychlo, nie je motivovany zarabat legalne prijmy a radsej pracuje nacierno alebo vobec.

  • 8.2.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na aktuálny vývoj akcie sestier týkajúcej sa hromadných výpovedí.

  1. Čo hovoríte na to, že sestry ustúpili od presadzovania memoranda s vládou a poslúchli Fica a o zmluvách začali dnes rokovať s jednotlivými riaditeľmi?
  2. Nie je to podľa vás zo strany sestier prehra, že ustúpili od presadzovania memoranda a od rokovania s Ficom? Ak nie, prečo?
  3. Čo je podľa vás za ústupom sestier? Nie náhodou to, že sú tlačené termínmi z úradu práce, podľa ktorých sa musia na ňom do určitého času prihlásiť a ak odmietnu jeho ponuku voľných pracovných miest môžu ich z evidencie vyradiť?

Odpoveď Dušana Zachara:
Kvitujem, že sa neprijalo memorandum protestujúcich sestier, nakoľko by ešte väčšmi zhoršilo finančnú stabilitu sektora, keďže by zvýšené platy neboli kryté zdrojmi. Zároveň si myslím, že protestujúce zdravotné sestry by nemali byť zvýhodňované na úkor sestier, ktoré zostali v nemocniciach, alebo ktoré boli novoprijaté. Je to dôležitý signál. Na Slovensku sa často stáva, a neplatí to len pre zdravotníctvo, že poctivý a verný zamestnanec či klient je oproti rebelujúcemu v nevýhode, čo by sa nemalo stávať, nakoľko to negatívne vplýva na budúcu lojalitu a zvyšuje to transakčné a celospoločenské náklady.
Vyjednávanie o mzdách by malo štandardne prebiehať buď na individuálnej úrovni alebo v rámci kolektívneho vyjednávania a malo by viac zohľadňovať aspekty výsledkov a kvality odvedenej práce.

  • 8.2.2016

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, dovolte nam prosim obartit sa na Vas s otazkami. Ministerstvo zdravotnictva (aj ked ako Smer) nam v predvolebnej ankete odpovedalo aj na otazky o zdravotnictve. Chcela by som Vas poprosit odpovedali by ste mi na par otazok? Pozitiva, ktore vidi Smer:

  1. Dostali sme peniaze do nemocnic, opravuju sa (“V minulom roku nemocnice získali financie na riešenie havarijného stavu – myslím si, že v tomto trende by sa malo pokračovať, veď mnohé nemocnice už vymenili zastarané lôžka, majú nové okná, sanitu, rekonštruujú sa oddelenia” Čo na to hovorite? Urobil Smer v tomto dost za styri roky? Vidiet to na nasich nemocniiach?
  2. Chvalia nakup techniky: “Prirodzene, keď hovoríme o kontinuite, určite by som pokračoval aj v nastavených pravidlách pri nákupe zdravotníckej techniky v nemocniciach.” Ako to hodnotite?
  3. “Sme presvedčení o potrebe kontinuity v rozhodnutiach a zmenách, ktoré sú pre rezort prospešné, preto považujem za dôležité ďalej aplikovať tzv. „reformu zdola“, ktorú MZ SR začalo realizovať.” Vidite tam nejaku reformu zdola? Je dobre aby sa v zdravotnictve pokracoval tak ako tieto styri roky?
  4. “ Okrem iného to znamená aj presunúť pacientov z nemocníc do ambulantnej sféry, od špecialistov k všeobecným lekárom.” pise Smer – podarilo sa im v tomto nieco urobit za 4 roky?
  5. “Ďalšie posilňovanie kompetencie všeobecných lekárov, pričom v rezorte bude potrebná aj obnova infraštruktúry lôžkových zariadení,” Su uz dnes posilnene kompetencie vseob. lekarov dost? Zvladaju to vseob. lekari? Urobil Smer dost v obnove lozok?
  6. Tvrdia, ze “treba nové prístupy v sociálnej, hospodárskej a zdravotníckej politike; to znamená aj nárast výkonov zdravotno-sociálnej starostlivosti, presadzovanie integrovaného modelu poskytovania zdravotnej starostlivosti” urobil Smer v tejto otazke dost za 4 roky? Ake kroky tam z ich strany vidite?
  7. “Úlohou dňa bude aj zvýšenie efektivity využitia existujúcich finančných zdrojov v zdravotníctve, produktivity najmä v nemocniciach” Urobili v tomto nieco za 4 roky? Vidiet uz dnes ich snahy z tohto volebneho obdobia?
  8. “Presun starostlivosti z akútnych nemocníc do ambulantných centier, potrebná bude aj redukcia počtu akútnych nemocníc a skrátenie doby hospitalizácie v týchto nemocniciach.” Robil taketo zmeny za 4 roky? Nemal s tym uz zacat?
  9. Pokiaľ ide o odbornú sféru – tú čaká aj dôsledné prepracovanie štandardných diagnostických a terapeutických postupov pre jednotlivé diagnózy, štandardizácia postupov prispeje k zvýšeniu kvality zdravotnej starostlivosti. Robili za tieto 4 roky nejake standardy? Vidiet to uz? Kde chybaju najviac?
  10. Smer hovori, že ich caka znižovanie čakacích dôb na operácie, VšZP naskočila na nový trend, vďaka čomu sa „čakačky“ výrazne znížili. Je to tak? Podarilo sa im to?
  11. “Ďalším pozitívom sú objednávacie systémy v nemocniciach, po ich zavedení pacient presne vie, kedy príde na rad v ambulancii a zbytočne nečaká (zatiaľ je tento systém v detských nemocniciach), treba ich rozšíriť aj ďalej” Nie je malo, ze to je len v detskych nemocniciach? Mohli stihnut viac?
  12. “Teší ma, že táto vláda už spustila eHealth, ide o skúšobnú prevádzku a po obmedzeniach v rokoch 2010-2012 sa všetko rozbehlo podľa plánu.” Nemal podla vas uz eHealth fungovat? Naozaj je toto pozitivne, ze funguje len skusobna prevadzka?
  13. “Pokiaľ ide o DRG, zbierajú sa dáta, aby nemocnice presne vedeli špecifikovať, aký finančný prínosom im prinesie DRG.” Ako hodnotite posun v DRG? Je to nieco, co Smer zvladol za tieto 4 roky?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Štúdia vypracovaná pre MZ SR hovorí o „investičnej medzere“ v porovnaní s Českou republikou na úrovni 137 mil. EUR ročne a v porovnaní s Rakúskom až o výške 441 mil. EUR ročne, takže vyčlenených 30 mil. EUR na technickú obnovu zastaraných spoločných priestorov nemocníc je len smietkou. Problémom je, že iba tretine slovenských nemocníc zostáva z objemu tržieb aspoň 5 % na obnovu a modernizáciu majetku.
  2. Prísnejšie pravidlá pri nákupoch v štátnych nemocniciach prišli vždy až po prevalených kauzách. Naposledy spracovaný plán porovnávania cien nakupovaných tovarov a služieb a ich analýzy nákladov a prínosov od analytikov MZ SR je sľubný, avšak prišiel až v úplnom závere funkčného obdobia, pričom ešte nie sú nikde zverejnené reálne výsledky tohto procesu, takže verejnosť musí len dúfať, že sa to v skutočnosti aj realizuje.
  3. Pozitívom je, že SMER chce tlačiť na presun pacientov z ústavnej do ambulantnej starostlivosti a ďalej do ošetrovateľskej starostlivosti či domácej liečby a od špecialistov k všeobecným lekárom, ktorým sa majú zvyšovať kompetencie. Priniesť by to malo úspory a pacientom väčší komfort a lepšiu dostupnosť.
  4. Rozšírili sa kompetencie všeobecných lekárov o vykonávanie komplexných predoperačných vyšetrení, ako aj o liečbu chronických pacientov s vysokým krvným tlakom. Platby za tieto výkony im idú nad rámec kapitácie. Bolo rozpracované tiež rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov o starostlivosť o pacientov s problémami s cholesterolom a dnou. Diskutuje sa aj o presune časti starostlivosti o cukrovkárov. Bol prijatý rezidenčný program, ktorý má zatraktívniť povolanie všeobecného lekára u študentov medicíny, nakoľko máme na Slovensku regionálne problémy s dostupnosťou týchto lekárom, ako aj ich vekom.
  5. Vid odpovede vyssie.
  6. Dlhodobá integrovaná starostlivosť, ktorá v sebe zahŕňa i poskytovanie sociálnych aj zdravotných služieb, má na Slovensku veľké deficity a tie deficity naďalej zostávajú aj po 4 rokoch tejto vlády. Výrazné zmeny som nezachytil. Podarilo sa prijať novelu zákona, ktorá umožnila zdravotným poisťovniam uzatvoriť zmluvu so zariadeniami sociálnych služieb, vďaka ktorej by im mohli preplácať 9
    špecifikovaných ošetrovateľských výkonov (ošetrovanie rán, preležaniny a pod.).
    Zle pripravený model integrovaných zdravotných centier zostal evidentne len na papieri, čo je však dobré.
  7. Nenastal zvrat v zlom hospodárení štátnych nemocníc, ktorým stále rapídnym tempom rastie dlh po lehote splatnosti. Aj keď nejaké pokusy lepšie manažovať zariadenia boli ministerstvom prezentované.
    Čakacie doby, ktoré sa zákonom sledujú len pri veľmi malom počte plánovaných operačných výkonov, boli v priemere znížené, nakoľko sa relatívne výrazne zvýšili platby najmä od VšZP. Nakoľko chýba analýza, nie je jasné, či by tieto dodatočné eurá nepriniesli väčší osoh niekde inde, napríklad pri liečení akútnych alebo chronických ochorení, kde Slovensko najviac zaostáva.
  8. O integrovaných centrách som sa vyjadril vyššie a optimalizácia siete nemocníc nenastala, aj keď na začiatku volebného obdobia sa s týmto plánom operovalo. Veľmi rýchlo však bola zaradená spiatočka a exriaditeľ VšZP Marcel Forai hovoril, že v prípade výraznejších škrtov sa obával o stratu klientov, takže k žiadnej redukcii počtu akútnych nemocníc neprišlo. Na konci volebného obdobia bol prezentovaný pilotný projekt, ktorý sa má sústrediť na trenčiansky kraj a má ukázať ako odborne postupovať pri definovaní optimálnej siete ústavných poskytovateľov. Čo však z toho reálne vzíde, je vo hviezdach.
  9. Ak sa v tom niečo robilo, tak málo, nakoľko je to stále otázka dňa.
  10. Vid odpovede vyssie.
  11. Myslím si, že ak by boli zavedené regulačné paušálne poplatky pri vstupe do ambulancie (podobne, ako boli “zajacovky”) a/alebo sociálne únosná regulovaná finančná spoluúčasť pacienta na nákladoch za liečbu pri niektorých diagnózach, samozrejme pri stanovení ochranného finančného stropu prie tieto priame platby, v takom prípade by lekári už neboli odkázaní na ostatné poplatky, a v oveľa väčšej miere by bolo potom aj v ich prirodzenom záujme nastaviť taký systém objednávania pacientov na presný čas bez príplatku, ktorý by bol pre pacientov, ako aj lekárov komfortný a efektívny – aby sa v čakárni dlho nečakalo a lekár nemal počas svojich ordinačných hodín hluché miesta.
    V každom prípade prijatá legislatíva plánujúca regulovať poplatky u lekára a urobiť v nich poriadok mala v realite presne opačný efekt – zvýraznil sa ešte väčšmi chaos v poplatkoch a zväčšil sa priestor pre rôzne neformálne platby.
  12. Projekt eHealth, ktorý tu už mal fungovať dávno, sa presúval na neskôr a ostrú prevádzku má zažiť až nasledujúca vláda. Súkromné subjekty pôsobiace v našom zdravotníctve ukázali, ako efektívne sa dajú vytvoriť rôzne funkčné elektronické služby, ktoré prinášajú benefity tak pacientom, ako aj poskytovateľom a verejným financiám. Štátny eHealth spotreboval už také množstvo zdrojov, ktoré značne relativizujú jeho celkový prínos.
  13. Aj tu už mohol fungovať DRG skôr. Je však faktom, že už sa od tohto roku zbierajú dáta podľa tohto systému a nemocnice uvidia, koľko peňazí by dostali, ak by boli financované podľa nového platobného mechanizmu. Minimálne tento rok bude fungovať DRG v skúšobnom, prechodnom režime. Mnoho zásadných vecí, ktoré môžu výrazne zmeniť charakteristiku a efekty nášho DRG, je však stále otvorených, a tak dúfam, že sa DRG nestane v našich podmienkach prostriedkom pre návrat štátnej regulácie cien.

  • 5.2.2016

Otázka (Katarina Sterbova, Zdravotnícke noviny)
Dobry den, dovolte nam prosim obartit sa na Vas s otazkami:

  1. Akym sposobom hodnotite kvalitu v ustavnych zdravot. zariadeniach (ZZ)?
    - ako su vysledky hodnotenia zohladnene napriklad poistovnou? pacientmi?
  2. V Cesku kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti v ZZ hodnotia aj akreditacne komisie, ktore im udelia certifikat, ktory ma garantovat, ze zdravot. zariadenia sa riadia postupmi podla presne stanovenych kriterii. Ziskanie certifikatu ma odrazat kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a mieru bezpecnosti v ZZ. U nas ho uz ziskali tri polikliniky zo siete ProCare.
    - Ako vnimate taketo certifikovanie nemocnic?
    - Ako by to mohlo zdravot. zariadeniu pomoct?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Chcel by som upozorniť, že údaje použité pri ocenení Nemocnica roka 2015 komplexne nehodnotia kvalitu zdravotníckych zariadení, ale informujú o fragmente ich činnosti na základe nateraz dostupných vybraných údajov od verejných orgánov a databáz, z vykázanej zdravotnej starostlivosti poskytovateľov poisťovniam, resp. z vlastného výskumu. Najmä indikátory kvality nezohľadňujú rozdiely v tom, akí pacienti do nemocníc prichádzajú (napr. zdravotný stav, diagnózy), a preto bez tzv. rizikového váženia (teda zohľadnenia stavu pacienta pri vstupe) nie sú vždy priamo porovnateľné medzi rôznymi zariadeniami.
Nemocnice, ktoré prešli základnými kvalifikačnými kritériami – komplexnosťou poskytovanej zdravotnej starostlivosti a dostatočnou veľkosťou vzorky skúmaných ukazovateľov, sme porovnávali v rámci dvoch kategórií – štátne fakultné a všeobecné nemocnice, a to na základe hodnôt dvanástich ukazovateľov v troch hlavných skupinách ukazovateľov: spokojnosť pacientov, kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti a hospodárenie a transparentnosť informácií. Každý z ukazovateľov mal určenú svoju váhu na celkovom hodnotení.

Primárnou ambíciou nášho projektu nie je, aby jeho výsledky boli zohľadňované poisťovňami pri nákupe zdravotnej starostlivosti, hoci ak bude niečo z nášho projektu pre ne inšpirujúce, budeme radi, nakoľko aj platná legislatíva, konkrétne zákon č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach hovorí, že poisťovne sú pri uzatváraní zmlúv povinné okrem rôznych iných faktorov a kritérií zohľadniť aj nimi vytvorené poradie poskytovateľov podľa ich úspešnosti pri plnení indikátorov kvality.

Meraním a zverejňovaním údajov chce INEKO pritiahnuť pozornosť verejnosti k diskusii o kvalite a efektívnosti zdravotníckych zariadení. Pokiaľ majú ľudia viac kvalitných informácií, dokážu sa na ich základe lepšie rozhodnúť a vytvoriť aj účinnejší tlak na zlepšovanie verejných služieb. Myslíme si preto, že projektom pomôžeme jednak pacientom a ich príbuzným, ale aj samotným zariadeniam sa zlepšovať. Zvyšovanie transparentnosti zverejňovaním relevantných informácií o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti je podľa nás jedným z kľúčových predpokladov na to, aby pacienti dostávali najlepšiu starostlivosť za najlepšiu cenu.

2. Na trhu jestvuje spústa rôznych certifikačných či akreditačných firiem, ktorým poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pravidelne platia za vydávanie akreditácií či certifikácie systémov riadenia kvality. Odhadom by som povedal, že nejaký certifikát má hádam už každá naša nemocnica, hoci je aj zadlžená a nemá práve najlepšie výsledky liečby. Často posudzujú certifikačné agentúry len formálnu zhodu procesov s nimi nastaveným štandardom, pričom sa v realite vôbec nemusí napĺňať. Limitom mnohých certifikácií či akreditácií je, že sa primárne nezaoberajú kvalitou a výsledkami liečby, ale najmä formálnou zhodou procesov so štandardom. Ak sú klinické a neklinické procesy, ktoré sa majú štandardizovať, vybrané vhodne a sú aj reálne zdravotníckymi pracovníkmi a manažmentom každodenne plnené, vytvárajú samozrejme predpoklad pre kvalitnú a bezpečnú liečbu pre pacientov. Toto je plus pre pacienta. Nevýhodou je, že sa podrobné výsledky akreditácie nemocnice väčšinou v našom prostredí nezverejňujú, a takisto verejnosť nevie rozlíšiť renomé jednotlivých agentúr. Nevie preto plnohodnotne porovnávať jednotlivé zdravotnícke zariadenia a nevie ani, aký štandard by mala spĺňať nemocnica s tým-ktorým certifikátom či akreditáciou. Svetovo uznávaná akreditačná autorita, akou je Joint Commision International, napríklad posudzuje pri komplexnej medzinárodnej akreditácii nemocnice stovky parametrov, pričom u nás sú bežné národné akreditácie, kde sa posudzujú “len” desiatky parametrov.

Samozrejme viac informácií o kvalite jednotlivých certifikácií a akreditácií majú zdravotné poisťovne, ktoré by mohli pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi tento aspekt zohľadňovať. Môže im to dať lepší a garantovanejší obraz o kvalite procesov jednotlivých zariadení.

  • 4.2.2016

Otázka (Martina Raábová, SME)
Dobrý deň, obraciam sa na Vás s prosbou. Momentálne riešim financovanie príprav predsedníctva SR v Rade EU, ktoré sa má konať tento rok. Vláda SR vydala uznesenie, ktorým nariaďuje jednotlivým rezortom, aby cez štátne firmy darovali peniaze na prípravu predsedníctva (napríklad opravy ciest, výsadba zelene a pod.). Celkovo má ísť o 14 miliónov eur, najväčšiu časť (12 miliónov) “zaplatí” SPP spadajúca pod rezort hospodárstva. Je podľa Vás postup ministerstva financií, resp. štátu v poriadku? Nemali by ísť peniaze na prípravy zo štátneho rozpočtu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ide o typicke vydavky, ktore by mali byt hradene zo statneho rozpoctu. Rizikom presuvania vydavkov na statne firmy je zhorsenie ich financneho zdravia. Ak ide o firmy, ktore su uctovne mimo okruhu verejnych financii, moze byt motivom vlady aj snaha o skryvanie realnych verejnych vydavkov tak, aby sa to neodrazilo vo vyssom deficite aj dlhu statu. Odporucam vam overit si na ministerstve financii, respektive v Rade pre rozpoctovu zodpovednost, ci je SPP uctovne sucastou vrejnych financii alebo nie.

  • 2.2.2016

Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deň, pripravujeme štvťrročné hodnotenie vlády a chcela som Vás poprosiť o analýzu, čo všetko sa podarilo vláde a čo sa je nepodarilo urobiť v zdravotníctve:

  • Čo zanedbali, pobabrali oproti plánom, ktoré mala za štyri roky?
  • Čo bol jej najväčší prešľap?
  • Čo naopak, ktoré kroky hodnotíte ako pozitívne?

Odpoveď Dušana Zachara:
Hlavnými témami počas uplynulého 4-ročného volebného obdobia v oblasti zdravotníctva bolo najmä pokračovanie v neudržateľnom deficitnom hospodárení štátnych nemocníc, ktoré ešte zvýraznili plošné regulované zvyšovania platov zdravotníkov bez ohľadu na kvalitu odvedenej práce a finančné možnosti poskytovateľov, z toho vyplývajúce nespokojnosti verejnosti s úrovňou zdravotníctva, ďalej meškajúce a odsúvané projekty eHealth a DRG, téma na zakrývanie očí verejnosti pred skutočnými problémami zdravotníctva – našťastie nezrealizovaný projekt unitarizácie verejného zdravotného poistenia. Nepodarilo sa spraviť poriadok v poplatkoch pacientov u lekára, hoci vládni politici prijali príslušný zákon o ich regulácii, ktorý však priniesol ešte viac neprehľadnosti a zmätku. Téma integrovaných centier zdravotnej starostlivosti sa postupom času vytratila z éteru. Naštartoval sa proces obstarávania súkromného partnera pre štát, ktorý by naprojektoval, financoval, postavil, prevádzkoval a udržiaval novú univerzitnú nemocnicu v Bratislave, ktorej výstavba je potrebná. Sprevádzali a sprevádzajú ho mnohé tajnosti a nejasnosti a taký môže byť aj jeho osud. Vláde sa podarilo dokončiť prácu jej predchodkyne a zaviedol sa do prerozdeľovacieho mechanizmu poistného medzi zdravotné poisťovne parameter chorobnosti, tzv. PCG-model, ktorý medzi poisťovne spravodlivejšie rozdeľuje peniaze na základe finančnej náročnosti poistencov – cez prizmu predpísaných liekov. Pozitívne vnímam aj snahu vlády viac tlačiť na dôležitosť primárnej ambulantnej sféry, kde boli schválené viaceré opatrenia na posilnenie pozície všeobecných lekárov. Este som zabudol k pozitívnym krokom tejto vlády v zdravotníctve pridať legislatívu upravujúcu zverejňovanie informácií o peňažných či nepeňažných vzťahoch zdravotníckych pracovníkov s farmafirmami.

  • 2.2.2016

Otázka (Jana Liptakova, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre nase noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o posobeni vlady Roberta Fica v oblasti fiskalnej politiky a podnikatelskeho prostredia. Rada by som v tomto clanku uviedla aj vyjadrenia za Vasu organizaciu. Poprosila by som Vas o odpovede na nasledujuce otazky:

  • Ako hodnotite posobenie vlady Roberta Fica za konciace volebne obdobie v oblasti fiskalnej politiky? Ktore kroky, zmeny ci opatrenia vnimate pozitivne a ktore negativne?
  • Ako hodnotite posobenie vlady Roberta Fica za konciace volebne obdobie s ohladom na podnikatelske prostredie? Ktore kroky, zmeny ci opatrenia vnimate pozitivne a ktore negativne?
  • Ktorym problemom v tychto oblastiach sa nova vlada bude musiet/mala by sa zaoberat? Ako by ste Vy nastavili priority novej vlady na roky 2016-2020?
  • Ked sa pozriete na ponuku stran vo volebnej kampani, na ich volebne programy, predpokladate, ze vsetky alebo aspon niektore z tychto priorit sa budu riesit, resp budu vyriesene?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pozrite si prosim tieto poziadavky PAS, ktorych som spoluautorom:

Hlavne prinosy vlady:

  • reforma prveho dochodkoveho piliera – naplanovanie predlzovania dochodkoveho veku podla veku dozitia, postupne zavedenie valorizacie dochodkov podla rastu cien tovarov nakupovanych dochodcami
  • obmedzenie stedrosti vysluhovych dochodkov
  • zasadne zlepsenie efektivnosti pri vybere dani, najmä DPH
  • zastavenie rastu verejneho dlhu a znizenie deficitu verejnych financii pod 3% HDP

Hlavne negativa:

  • zastavenie ozdravovania verejnych financii (znizovania strukturalneho deficitu) od roku 2014
  • absencia klucovych reforiem v zdravotnictve, ktore by zastavili rast dlhu v nemocniciach a zmiernili dopady starnutia obyvatelstva na rast verejnych vydavkov, co je v sucasnosti hlavnou hrozbou pre dlhodobu udrzatelnost verejnych financii
  • zvysenie priamych dani a odvodov
  • neefektivnost vo verejnom obstaravani, podozrenia z plytvania penazi a neferovej sutaze napriklad v zdravotnictve alebo IT tendroch
  • slaby doraz na strukturalne reformy v skolstve, zdravotnictve, alebo na trhu prace

  • 29.1.2016

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. Reagujem na infografiku, ktoru ste nam poslali. Uverejnime ju celu v printe, pricom text budeme pisat my. Ma to byt text o dialniciach na Slovensku, pricom postavime to na chystanom PPP projekte. Chceli by sme Vas vsak do toho textu oslovit. Zatial to vyzera tak, ze cena za chystany PPP projekt moze byt 1,7 miliardy eur. Rocna splatka by mala byt 56,72 miliona eur.

  • Povazujete tuto cenu za adekvatnu? Preco? (ak ju nepovazujete, preco ju nepovazujete?)
  • V porovnani s cenami dialnic za Jana Figela a Jana Pociatka, era lacnych dialnic skoncila. Co to ovplyvnilo z vasho pohladu?
  • Momentalne sa sutazia tri useky dialnic. Aky vyvoj cien odhadujete v tychto sutaziach? Preco?

Odpoveď Jana Kovalčíka:
Do konca januára malo ministerstvo dopravy zverejniť podrobnejšie informácie o ponukách, ktoré v novembri predložili uchádzači o koncesiu na projekt PPP D4/R7 (prísľub ministra/ ŠT zaznel za TB po otvorení cenovej časti ponúk začiatkom decembra). Predpokladáme, že ministerstvo prísľub naplní v najbližších dňoch, nanajvýš týždňoch. Musí pritom zverejniť aj nové porovnanie výhodnosti, ktoré má ukázať, či najlepšia z predložených ponúk realizácie projektu formou PPP prinesie štátu vyššiu alebo nižšiu hodnotu oproti scenáru, keby štát stavbu obstaral, financoval a prevádzkoval tradičnou formou.

Pri obdobných porovnaniach v minulosti a aj pri prvom posúdení projektu D4/R7 ministerstvo dopravy výrazne skreslilo vstupné predpoklady a otočilo tak výsledky hodnotenia v prospech PPP. Preto je dôležité dozrieť na to, aby sa to už neopakovalo a tentoraz porovnanie stálo na korektných vstupoch.
Jedným z kľúčových je predpoklad nákladov na výstavbu pri tradičnom obstarávaní. V pôvodnom hodnotení ministerstvo počítalo s cenou až na úrovni 100 % štátnej expertízy. Už v októbri INEKO upozornilo, že takmer všetky stavby diaľnic obstarávané tradičnou formou sa stavajú za podstatne nižšie ceny. V priemere za ostatných osem rokov (2007 – 2014) zmluvné ceny predstavovali 65 % expertízy.

Medzičasom už poznáme aj skutočne dosiahnuté ceny prvých štyroch úsekov D1 zo zrušených PPP balíkov. Tie ukazujú, že aj po dodatkoch sa ceny udržali na úrovni od 48 % do 63 % štátnej expertízy. Aj v prípade, že by sme konečnú cenu úseku Dubná Skala – Turany navýšili o Váhostavom deklarovanú stratu 30 miliónov eur (mala byť dôvodom neplatenia subdodávateľom), neprevýšila by reálna cena úroveň 62 % štátnej expertízy.

Uvedené údaje jasne dokumentujú, že tradičnou formou je reálne stavať diaľnice za ceny pod úrovňou 65-70 % štátnej expertízy a rezort dopravy by mal s touto alebo nižšou úrovňou kalkulovať aj pri posudzovaní výhodnosti PPP ponúk.
Príznačné tiež je, že zo štyroch vlani dokončených úsekov D1 sa zmluvná cena najviac prekročila na prvej časti úseku Jánovce – Jablonov pri Levoči, kde došlo k fatálnemu nešťastiu pri Kurimanoch. Išlo o posledný úsek, ktorý sa staval v dovtedy zaužívanom režime – za prípadné nedostatky projektu bol zodpovedný investor (NDS).

Odvtedy rezort dopravy prešiel (začal za Figeľa a pokračuje aj teraz) na obstarávanie spôsobom naprojektuj a postav. Zhotoviteľ má priestor na optimalizáciu riešenia ale zároveň zaň nesie plnú zodpovednosť, čo podobne ako v prípade PPP výrazne znižuje riziko prípadných dodatkov zvyšujúcich zmluvnú cenu. Z troch úsekov D1, ktoré sa v roku 2015 dokončili v takomto režime, sa iba na jednom prekročila pôvodná zmluvná cena, a to pre nutnosť mimoriadne náročnej stabilizácie veľkých zosuvov.

Skutočné ceny (po dodatkoch a pokynoch na zmenu) tak na úsekoch stavaných aktuálne využívanou metódou „naprojektuj a postav“ dosiahli úrovne 51 %, 48 % a 62 % štátnej expertízy. Aj keď pripustíme, že uvedené ceny firmám nenechali priestor na tvorbu zisku a na takejto úrovni možno nie sú udržateľné, nie je dôvod predpokladať, že by férové ceny mali byť vyššie ako na úrovni 65 – 70 % štátnej expertízy. Nové posúdenie výhodnosti ponúk uchádzačov o koncesiu na projekt PPP D4/R7 by malo uvedenú realitu rešpektovať a korektne zohľadniť.

  • 28.1.2016

Otázka (František Múčka, Postoj)
Ahoj Jano, robime kratku anketu medzi ekonomami. Nasiel by si si 2 min na dve jednoduche otazky?

  1. Hoci na juhu Európy je situácia naďalej veľmi ťažká, zdá sa, akoby eurokríza už pominula, aj na Slovensku zažívame v posledných rokoch rast. Čaká nás obdobie síce pomalšieho, ale stabilného rastu, alebo je to falošný dojem a opäť môže nastať výbuch a hospodársky prepad?
  2. Čo je podľa vás hlavný ekonomický problém Slovenska?

Odpoveď Jana Kovalčíka:

  1. V najbližších rokoch je pravdepodobnejší rast. Ale s neistou perspektívou. Nie je totiž výsledkom reforiem, ktoré potrebujeme, ak chceme rásť dlhodobo a udržateľne. Naopak, je živený dočasnými stimulmi — cez eurofondy a cez umelo nízke úroky, ktoré lákajú firmy i jednotlivcov viac investovať a utrácať.
    Priaznivé roky rastu z lacných peňazí treba využiť na zefektívnenie fungovania štátu, skvalitnenie súdnictva, vzdelávania, zdravotníctva či iných verejných služieb. A tiež zlepšenie podmienok podnikania a zamestnávania ľudí. Krajiny, ktoré tak urobia, môžu rásť dlhodobo a aj prípadné budúce šoky zvládnuť lepšie. Naopak krajiny, ktoré sa uspokoja so sociálnymi balíčkami a riešením nezamestnanosti cez dotované miesta a investičné stimuly, budú zraniteľnejšie a v budúcnosti sa nevyhnú prepadu či stagnácii.
  2. Únos štátu – ľuďmi, ktorých víziou nie je dobre spravované, prosperujúce Slovensko, ale moc a jej zneužívanie na ekonomický prospech. Krajinu riadia ľudia, ktorí zbohatli na obchodoch so štátom a nič nenasvedčuje, že by v tom mienili prestať. Aj mlčanie či podporu ostatných si kupujú rozdávaním verejných zdrojov. Predražené a nezriedka celkom zbytočné nákupy či investície vysávajú každoročne enormné zdroje, za ktoré by sme mohli mať slušne zaplatených a motivovaných učiteľov, zdravotníkov i úradníkov a dostávať podstatne kvalitnejšie služby.

  • 28.1.2016

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o stanovisko. Mesto Kežmerok zverejnilo ako prvé Akčný plán rozvoja. Ide o jedno z opatrení socialného balíčky, v rámnci ktorého vláda chce pomáhať regiónom s vysokou nezamestnanosťou. Bolo by možné, aby ste si ten plán pozreli a zhodnotili opatrenia, ktoré navrhujú? Ši sú dobre zvolené, či majú šancu na úspech. Prípadne, kt. opatrenie môže najviac problém a ktoré opatrenia môžu byť na druhú stranu veľmi problematické. Taktiež ma zaujíma – mnoho opatrení plánujete okres financovať z eurofondov – nebude to pre neho trošku problematické – minimálne, ak sa pozrieme na minulú úspešnosť čerpania eurofondov.

Odpoveď Petra Goliaša:
Pomerne velka cast aktivit je zamerana na priamu tvorbu pracovnych miest, kde je velke riziko ich neudrzatelnosti. Po vycerpani dotacie tieto miesta mozu zaniknut. Pri podpore sukromnych firiem je rizikom zvyhodnenie vybranych firiem a teda deformacia podnikatelskeho prostredia. Tieto peniaze by mali byt rozdelovane v transparentnej sutazi s cielom zamestnat co najviac ludi.

Prinosne mozu byt opatrenia zamerane na zlepsenie vzdelavacej, zdravotnickej a dopravnej infrastruktury ako aj na podporu dovzdelania ludi s nizkou kvalifikaciou.

Z dokumentu nie je jasne, ci by niektore aktivity neboli realizovane, aj ak by ziadny akcny plan neexistoval. Ide najmä o aktivne opatrenia na trhu prace, ktore standardne funguju na narodnej urovni, ale aj o zamery v oblasti budovania infrastruktury ci poskytovania investicnych stimulov. Preto neviem zhodnotit prinos akcneho planu.

Rizikom je schopnost okresu cerpat peniaze zo zdrojov mimo statneho rozpoctu, najmä z eurofondov. Z celkovej sumy 40 milionov eur by mal okres samostatne ziskat az 36 milionov eur.

Uvital by som, ak by jednym z vystupov bola aj analyza pricin vysokej nezamestnanosti v okrese s navrhom dlhodobych rieseni. Osobitne by sa mala venovat situacii romskej mensiny, kde je vela dlhodobo nezamestnanych ludi s nizkou kvalifikaciou.

  • 27.1.2016

Otázka (Jozef Ryník, Hospodárske noviny)
Dobry den, pripravujem članok o udržateľnosti verejného dlhu Slovenska. Poprosim vas o strucne odpovede na par otazok. Európska komisia tvrdí vo svojej štúdii o udržateľnosti verejných financií, že pokiaľ sa nič nezmení a naša ekonomika bude rásť predpokladaným tempom tak budem mať aj o desať rokov verejných dlh na úrovni 51 až 52% HDP čo je celkom dobré.

  • Nie je to v protiklade s tým, že by sa malo šetriť?
  • Bude sa tempo znižovania dlhu v nasledujúcich rokoch znižovať alebo zvyšovať? * Aké krátkodobé riziká vidíte pre vývoj verejného dlhu?
  • EK tiež tvrdí, že ak by sme dodržiavali Pakt Stability a Rastu tak by verejných dlh klesol na 39% v roku 2026. Nie je to optimistické?
  • Z dlhodobého hľadiska nám dlh môže podľa EK ohroziť vyššie výdavky na penzie a zdravotnú starostlivosť. Aké riziká vidíte vy?

Odpoveď Petra Goliaša:
Na rast dlhu uz dnes tlaci starnutie obyvatelstva a s tym suvisiaci narast vydavkov najmä v zdravotnictve a dochodkovom systeme. Do buducnosti tento tlak este vyraznejsie stupne. Sucasne sa k nemu pridavaju zaväzky napriklad z PPP projektov. Slovensko by sa malo na tieto nepriaznive okolnosti pripravit co najrychlejsim znizenim verejneho dlhu aspon pod prvu uroven dlhovej brzdy a sucasne prijatim potrebnych reforiem najmä v zdravotnictve, kde by nemalo chybat zavedenie ciastocnej spoluucasti s ochrannymi stropmi pre chudobnejsich. Pripominam, ze hranice dlhovej brzdy zacnu od roku 2018 klesat kazdy rok o jeden percentualny bod. V roku 2026 uz teda bude prva uroven 41% HDP (oproti dnesnym 50%). Uvazovat v desatrocnom horizonte o dlhu nad 50% by teda znamenalo nedodrzanie zaväzkov zakona o rozpoctovej zodpovednosti, s cim sa spajaju adekvatne sankcie. Bolo by to tiez dokazom nezodpovedneho hospodarenia vlady. Okrem vyssie uvedenych nepriaznivych okolnosti treba pocitat aj s tym, ze svet skor ci neskor zasiahne ekonomicky kriza, ktora vytvori dalsi tlak na rast verejneho dlhu. Je preto dolezite, aby si Slovensko vytvorilo vankus (rezervu), ktory by dokazal zmiernit nasledky buducej krizy.

  • 27.1.2016

Otázka (Veronika Šoltinská, Plus 1 deň)
Dobrá deň, pripravujeme článok o prieskume v európskom zdravotníctve. Radi by sme mali v článku aj Váš názor. Boli by sme vďační, keby ste nám odpovedali na pár otázok:

  1. Podľa prieskumu Health Consumer Powerhouse úroveň zdravotníctva na Slovensku od roku 2013 klesá, kým napríklad v Česku rastie. V roku 2013 sme pritom boli v tomto rebríčku pred ČR. Čím to je podľa Vás spôsobené?
  2. Keby sme podľa prieskumu mali lepšiu zdravotnú starostlivosť, mohli by sme na Slovensku žiť v priemere až o 12 rokov dlhšie. Čo si o tom myslíte?
  3. Medzi plusy, ktoré nám štúdia priznáva patrí napríklad znižovanie potratovosti, zaočkovanosť detí, online objednávanie u lekárov či dobrý prístup k špecialistovi bez návštevy všeobecného lekára. Medzi mínusy zase dlhé čakacie lehoty na operácie alebo neúspešný boj s chorobami srdca a mŕtvicou. Ktoré najväčšie plusy a mínusy vidíte v našom zdravotníctve vy?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 2.: Pokles v rebríčkoch naznačuje, že posledné vlády nepovažovali slovenské zdravotníctvo za priestor pre reformy znamenajúce v konečnom dôsledku zlepšujúci sa zdravotný stav populácie a predlžovanie jej dožitia v zdraví, ale ako priestor pre ničnerobenie, rozkrádanie, šafárenie, klientelizmus alebo politické obsadzovanie postov neschopnými “manažérmi”.

3. Tu by som len chcel upozorniť na nesprávne pozitívne hodnotenie tvorcov indexu pri Slovensku pri indikátore priamy prístup k špecialistom (bez nutnosti odporúčania všeob. lekárom), čo však už na Slovensku dlhší čas neplatí.
Najvýraznejšou slabinou Slovenska sú relatívne veľmi slabé výsledky zdravotnej starostlivosti, pričom vynakladáme na hlavu viac peňazí do zdravotníctva ako napríklad v Českej republike, ktorá sa spomedzi krajín bývalého východného bloku umiestnila v rebríčku najvyššie.

  • 26.1.2016

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem do TRENDU vacsiu temu, kvazi analyzu o zdravotnictve a chcela by som Vas poprosit, ci by ste si nasli cas odpovedat mi na nasledujuce otazky.

  1. Kolko sa podla Vasich odhadov rocne neefektivne minie z verejnych zdrojov na zdravotnictvo? (Nemam na mysli len v netransparentnych tendroch, ale v ramci vsetkych oblasti)
  2. Mozete vymenovat pat hlavnych oblasti, kde sa plytva zdrojmi a zaroven ku kazdej uviest, akymi systemovymi opatreniami mozno dane plytvanie odstranit?
  3. Bolo legitimne, ze si majitelia poistovne Dovera pri zlucovani Apolla a Dovery vytvorili “vankus”, z ktoreho si postupne vyberaju peniaze (zavazok voci akcionarom)? Mozno povazovat tento krok majitela Dovery za efektivny pre pacientov? Mali ist tieto peniaze spat do systemu?
  4. Politici tvrdia, ze v zdravotnictve nie je dostatok penazi. Co si myslite Vy – je alebo nie je? Kolko rocne prostriedkov potrebuje slov. zdravotnictvo za predpokladu, ze by bolo efektivne?
  5. Ak porovname zdroje, ktore su v zdravotnictve s vysledkami zdravia Slovakov, co nam to hovori?
  6. Este otazka k efektivite – stale to podla Vas plati, ze slovenske zdravotnictvo je priemerne efektivne ako krajiny EU? Pytam sa kvoli tomu, ze dana analyza sledovala obdobie 2001-2010 a ako aj nizsie uvadzate, OECD radi Slovensko medzi europske krajiny s najnizsou mierou efektivnosti zdr. systemu (ma nepresne parametre?).

Odpoveď Dušana Zachara:
Su to strasne narocne otazky na cas, takze Vam posielam taky mix, co som posielal davnejsie jednej novinarke k podobnym otazkam, ktora to vsak nakoniec nepouzila:

Analytický príspevok INEKO do debaty o efektívnosti v slovenskom zdravotníctve je zosumarizovaný v analýze, z ktorej vyberám:

Na rozdiel od štúdie IFP, výsledky našej analýzy ukazujú, že slovenské zdravotníctvo nemá výrazne nižšiu či vyššiu efektívnosť ako zdravotnícke systémy v porovnateľných krajinách, ak zahrnieme do modelu aj faktor chudoby. Presnejšie výsledky závisia od použitého prístupu – ak pri modelovaní vôbec nezohľadníme existujúcu mieru chudoby, ktorá je naprieč krajinami rôzna, vychádza slovenské zdravotníctvo ako podpriemerne efektívne. Ak však začneme model rozširovať a spresňovať pridávaním štatistík, ktoré viac či menej dokážu aproximovať rozsah chudoby (ako napríklad údaje o príjmoch a životných podmienkach domácností a najmä údaje o podieloch rómskych populácií), slovenské zdravotníctvo sa začne javiť pri porovnaní s ostatnými krajinami V4 či celej EÚ ako podobne efektívne.

Súhlasíme pritom s IFP, že občania SR majú v priemere jeden z najhorších zdravotných stavov spomedzi krajín OECD, no podľa nás je jednou z hlavných príčin vyšší podiel ľudí, ktorí na Slovensku žijú vo výrazne horších životných podmienkach (v porovnaní s podielmi v ostatných krajinách). Taktiež
nesúhlasíme, že by sa nárast výdavkov neodrazil v zlepšených výsledkoch.
Ak nemeriame výsledky iba očakávanou dĺžkou dožitia, teda ukazovateľom, ktorý má podľa nás otáznu kvalitu a výpovednú hodnotu, ale kompozitným indexom zahŕňajúcim zdravie populácie a úroveň zdravotnej starostlivosti, musíme jednoznačne konštatovať, že sa výsledky slovenského zdravotníctva v období rokov 2001 až 2010 výrazne zlepšovali. Pripúšťame však, že vzhľadom na výrazné zvyšovanie zdrojov by bolo možné očakávať aj ešte lepšie výsledky. Je pritom logické očakávať, že sa výsledky slovenského zdravotníctva budú ďalej zlepšovať vďaka dobiehajúcemu efektu výrazného zvýšenia zdrojov, ktoré sa nemohlo stihnúť hneď celé pretaviť do výsledkov.

Zároveň ale treba priznať, že sme nenapredovali až tak rýchlo, ako napr. v priemere všetky krajiny V4. V tejto súvislosti je nutné dodať, že v krajinách, ktoré prudko zvyšujú finančné zdroje do vybraných sektorov, sa výsledky často dostavujú postupne, teda aj s istým časovým oneskorením. Dá sa to ilustrovať na platoch lekárov. Ak im zo dňa na deň podstatne zvýšime platy, nemôžeme očakávať, že sa kvalita ich práce okamžite zlepší adekvátne rastu platov. Časom však do zdravotníctva môžu prísť vďaka lepším platom kvalitnejší absolventi, resp. sa môže znížiť odchod kvalitnejších lekárov do zahraničia, čo môže dlhodobo významne zlepšiť výsledky zdravotnej starostlivosti.

V našej publikácii nájdete v kapitole 5 vyše 30 konkrétnych odporúčaní INEKO, ktoré by podľa nášho názoru pomohli zmeniť slovenské zdravotníctvo k lepšiemu.

Iné staršie štúdie medzinárodných organizácií radia Slovensko medzi európske krajiny s najnižšou mierou efektívnosti zdravotníckeho systému. ( OECD (2010): Health care systems: Getting more value for money, OECD Economics Department Policy Notes, No. 2, OECD, Paríž, 2010

Ak by Slovensko dokázalo naplno využiť svoj potenciál na zvýšenie efektívnosti v zdravotníctve, ušetrili by sme podľa zistení OECD až 2,7% HDP ročne (OECD (2012): What are the Best Policy Instruments for Fiscal Consolidation?, OECD Economics Department Policy Notes, No. 12, OECD, Paríž, apríl 2012, čo je tretina verejných výdavkov v zdravotníctve. Podľa MMF by úspora zo zvýšenia efektívnosti dosiahla až 3,5% HDP za rok pri rovnakých výsledkoch zdravotníctva, resp. ak by Slovensko dosahovalo rovnaké úrovne efektívnosti zdravotníckeho systému ako najefektívnejšie štáty, ušetrilo by až 60% výdavkov smerujúcich do zdravotníctva. (GRIGOLI, Francesco: Public Expenditure in the Slovak Republic: Composition and Technical Efficiency, IMF Working Paper (WP/12/173), Medzinárodný menový fond, Washington, 2012. Povedané inak, za súčasnú úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zdravia by mali občania SR platiť oveľa menej. Alebo opačne, za peniaze, ktoré v súčasnosti SR vynakladá na zdravotníctvo, by jeho občania mali dostať oveľa viac – lepšiu zdravotnú starostlivosť a viac zdravia.

A samozrejme na Vaše otázky dávajú odpovede aj tieto texty a štúdie:

Podľa aktuálneho EHCI 2015 vidíme, že najvýraznejšou slabinou Slovenska sú relatívne veľmi slabé výsledky zdravotnej starostlivosti, pričom zároveň vynakladáme na hlavu najviac peňazí do zdravotníctva spomedzi ostatných krajín V4.

3. Negatívne vnímam, že akcionári Dôvery využili nedokonalosť našej legislatívy a vyplatili si dopredu, bez nutnosti zdanenia vyše 400 mil. eur. Je to minimálne z etickej stránky problematické.
6. Rozdielne výsledky sú jednak dané rôznym časovým obdobím, ale najmä použitou metodikou, niekedy veľmi zjednodušujúcou. Väčšina z meraní nezohľadňuje faktor chudoby, ktorý je medzi krajinami rozdielny, a SR vychádza preto z hľadiska efektívnosti podpriemerne.
Ak sa pozrieme na nedávno zverejnený EHCI 2015, tak v kapitole 4 je zverejnený rebríček krajín naznačujúci dosiahnutú hodnotu za vynaložené peniaze v zdravotníctve (value for money), čiže akási obdoba efektívnosti. A tu je Slovensko v strede spomedzi sledovaných európskych krajín.
Ale určite neurobíme chybu, keď budeme konštatovať, že Slovensko výrazne zaostáva v efektívnosti za svojim susedom spoza rieky Morava.

  • 25.1.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, asi už zrejme viete, že Health Consumer Powerhouse publikoval 2015 Euro Health Consumer Index (EHCI) – embargo do zajtrajška 26.1. 2015. Tu je link na analýzu. K tomu mám niekoľko otázok, niektoré len na overenie:

  1. Aspoň v hrubých rysoch ma zaujíma váš názor na hodnotenie zdravotnej starostlivosti na Slovensku podľa tejto štúdie? Či je to objektívne podľa vás alebo ani nie. Trendovo sa medziročne stále viac prepadáme a sme v celkovom hodnotení ďaleko za Čechmi.
  2. Medzi vecami, ktoré nám štúdia vyčíta sú aj niektoré na, ktoré ste upozornili vlani vo vašej analýze o slovenskom zdravotníctve. Napríklad, že nám neklesá počet úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia, či neklesá počet mŕtvic. Kritizujú nás však aj za Potential Years of Life Lost a to som si nie istý, či sa dá preložiť ako predčasná úmrtnosť alebo Odvrátiteľná úmrtnosť, o ktorej ste písali vo vašej štúdii, že ju máme jednu z najvyšších. Môžete mi to vysvetliť alebo povedať, ako toto kritérium vidíte vy a takisto aj všetky veci, ktoré nám vyčítajú? Čo sa s nimi zhodujete alebo nie.

Odpoveď Dušana Zachara:
Posielam moju odpoved k bodu 1.:

Je dobré, že sa robia takéto rebríčky, hoci majú aj svoje metodické problémy (Slovensku bol napr. prirátaný vysoký počet bodov za priamy prístup k špecialistom (bez nutnosti odporúčania všeob. lekárom), čo však už na Slovensku dlhší čas neplatí), lebo dávajú určité informácie verejnosti a spätnú väzbu tvorcom politík, kde sú najväčšie slabiny nášho zdravotníckeho systému a kam a ako rýchlo sa uberá okolitý svet. A vyzerá to tak, že svet nám uniká. Slovensko nielenže medziročne pokleslo v rebríčku o štyri miesta, ale ako jedna z mála krajín zaznamenala aj úbytok v dosiahnutom bodovom skóre, a to už dva roky po sebe.

Najvýraznejšou slabinou Slovenska sú relatívne veľmi slabé výsledky zdravotnej starostlivosti, pričom vynakladáme na hlavu viac peňazí do zdravotníctva ako napríklad v Českej republike, ktorá sa spomedzi krajín bývalého východného bloku umiestnila v rebríčku najvyššie. Oproti predošlému hodnoteniu stratilo Slovensko body, a teda sa zhoršilo napríklad pri indikátoroch vysokého krvného tlaku dospelej populácie či dĺžke čakania na ošetrenie pri urgentných prípadoch.

  • 25.1.2016

Otázka (Jozef Rybár, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som jedného z Vás alebo niektorého z Vašich kolegov poprosiť o odpovede na pár otázok ohľadom takzvaného DRG financovania nemocníc na Slovensku. Pokiaľ sa nemýli, od nového roka bol u nás tento systém spustený ako v poslednej krajine EÚ.

  1. Prečo táto zmena prišla tak neskoro? Pomôže tento systém zabezpečiť lepšie financovanie slovenského zdravotníctva?
  2. Ako hodnotíte proces jeho implementácie? Čo od jeho zavedenia môžu čakať na jednej strane nemocnice a na druhej pacient?
  3. Ministerstvo tvrdí, že systém spustilo, avšak zároveň dodáva, že začalo len so zberom dát? Čo to znamená? Je to len verejné vyhlásenie pred voľbami, že niečo funguje, ale v realite to tak nie je. Alebo systém už naozaj beží? V podstate sa snažím dopracovať k odpovedi, kedy jeho fungovanie pocítime v praxi.

Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 2.: Implementácia DRG-sytému je nevyhnutná. Už včera bolo neskoro. Platby nemocniciam na základe klasifikačného systému DRG a samotný DRG nesú v sebe potenciál vyššej transparentnosti, väčšieho poriadku, jasnejšie definujú produkt nemocnice, potenciálne zvyšujú efektívnosť, znižujú dobu hospitalizácie, zvyšujú počet odliečených pacientov a umožňujú lepšie porovnávanie výkonov vnútri nemocnice, ako aj medzi jednotlivými zariadeniami.
Tak ako aj pri eHealth, tak aj pri zavádzaní DRG-systému existujú latentní odporcovia tohto procesu vnútri zdravotníckeho sektora, nakoľko sa jeho implementovaním môžu zmeniť toky financií smerom k efektívnejším poskytovateľom a ešte väčšmi sa odkryje neporiadok v neefektívnych zariadeniach. Doplatiť by na to mohli aj štátne zariadenia. Tomu sa však štát bude snažiť aj v rámci DRG predísť, a preto existuje riziko opätovného zvýhodňovania štátnych nemocníc, aj keď určité prechodné obdobie v prípade hroziaceho výraznejšieho poklesu príjmov je opodstatnené. Kľúčové bude, aby DRG nepriniesol štátnu reguláciu cien, ale aby bolo zdravotným poisťovniam ponechaná možnosť selektívneho kontraktingu, nakoľko v opačnom prípade nebudú môcť lepšie odmeniť kvalitnejšieho poskytovateľa a prídu tak o jednu z mála možností ako medzi sebou súťažiť a odlišovať sa od seba.

3.: V roku 2016 začnú nemocnice klasifikovať a vykazovať zdravotnú starostlivosť aj podľa systému DRG, avšak s neutrálnym financovaním počas tohto roka. Niektorí odborníci však poukazujú na riziko, že toto prechodné obdobie sa môže predĺžiť o ďalší rok. Poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti uvidí v tomto prechodnom období úhradu za hospitalizačný paušál v systéme DRG, avšak reálna platba za ukončenú hospitalizáciu bude uskutočnená ešte podľa starého systému. Je to logický postup, aby sa všetci aktéri postupne pripravili na túto veľkú zmenu pri klasifikovaní a financovaní lôžkovej starostlivosti, aby neboli hneď “obarení vriacou vodou” bez možnosti spoznať systém DRG aj v praxi, a aby si uvedomili rozdiely. Tiež je v takom prípade väčší priestor na vychytanie rôznych problémov, ktoré určite vzniknú, ešte pred ostrým uplatňovaním DRG v plnej funkcionalite.

Z hľadiska financovania sa v tomto prechodnom období pre nemocnice nič nemení, avšak budú musieť začať vykazovať zdravotnú starostlivosť aj v systéme DRG, čo si vyžiada určite zvýšené počiatočné transakčné náklady z titulu personálnych a administratívnych nákladov nemocníc (viac času bude treba zo začiatku na adaptáciu sa na nový systém, duplicita vykazovania, softvér), ako aj z úvodných nepresností a korekcií pri kódovaní podľa predpísaných šablón.

  • 25.1.2016

Otázka (Barbora Krajčírovičová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, na základe nášho telefonického dohovoru by som Vám rada položila zopár otázok o problémoch v školstve, ktoré sa týkajú i dnešného začiatku štrajku učiteľov. Dúfam, že otázky nebudú problém.

  • Aké systémové chyby v školstve treba vyriešiť, okrem zvýšenia platu učiteľov?
  • Aké sú iné hlavné problémy školstva okrem spomenutých nízkych platov?
  • Aké reformy by pomohli zlepšiť úroveň nášho školstva?
  • Myslíte si, že všetky tieto problémy by vyriešil vyšší prisuň peňazí?
  • Vedeli by ste povedať, koľko percent HDP ide na školstvo u nás a koľko napríklad v iných krajinách?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ucitelia na Slovensku zarabaju menej penazi nez vo vyspelych statoch a zvysenie ich platov je jednou z podmienok nielen zvysovania ale uz aj udrzania kvality vzdelavania. V medzinarodnej sutazi, napriklad podla vysledkov testov PISA, nas vzdelavaci system zaostava. Ak si chceme udrzat konkurencieschopnost, musime davat detom kvalitnejsie vzdelanie. Osobitne by pomohlo zvysenie platov mladych ucitelov, aby ti najlepsi z nich kvoli nedostatocnemu ohodnoteniu neodchadzali do inych profesii. Sucasne so zvysovanim platov by vlada mala merat a zverejnovat vysledky vzdelavania na jednotlivych skolach, aby sme vedeli, aku kvalitu za vynalozene peniaze dostavame. Zvysila by sa tak motivacia skol dosahovat lepsie vysledky. Klucove je zacat merat pridanu hodnotu na jednotlivych stupnoch vzdelavania a tiez zverejnovat uspesnost absolventov v prijimani na vyssi stupen studia ci v prechode na trh prace. Ministerstvo by napriklad malo zverejnovat vysku platov aj mieru nezamestnanosti absolventov strednych aj vysokych skol. Vysledky vzdelavania by sa postupne mali odrazit aj na financovani jednotlivych skol.

  • Cisla o platoch ucitelov najdete v tejto analyze
  • Cisla o pomere k HDP najdete napriklad tu
  • 24.1.2016

Otázka (Zuzana Matkovská, SME)
Dobrý deň, chcela by som Vás do pripravovaného článku poprosiť o Váš názor na pravdepodobnosť úspechu učiteľského štrajku.

  • Predpokladáte, že učitelia dokážu dlhodobo pracovať s neobmedzenosťou štrajku do naplnenia ich požiadaviek, alebo je skôr pravdepodobné prijatie kompromisu, či postupný rozklad síl a podpory štrajku?
  • Aké udalosti môžu ovplyvniť účasť?
  • Je podľa Vás štrajk v spoločneskom záujme a aké výsledky by bolo možné pokladať za úspech?

Odpoveď Petra Goliaša:
Uspech strajku zavisi od tlaku, ktory ucitelia dokazu vyvinut. Pred volbami je vzdy väcsia sanca, ze vlada ustupi. Kazdopadne riadit stat pod tlakom ulice sa dlhodobo neda, rozhodovat by mali argumenty a nie hruby natlak nespokojnych skupin obyvatelstva.

Ucitelia na Slovensku zarabaju menej penazi nez vo vyspelych statoch a zvysenie ich platov je jednou z podmienok nielen zvysovania ale uz aj udrzania kvality vzdelavania. V medzinarodnej sutazi, napriklad podla vysledkov testov PISA, nas vzdelavaci system zaostava. Ak si chceme udrzat konkurencieschopnost, musime davat detom kvalitnejsie vzdelanie. Osobitne by pomohlo zvysenie platov mladych ucitelov, aby ti najlepsi z nich kvoli nedostatocnemu ohodnoteniu neodchadzali do inych profesii. Sucasne so zvysovanim platov by vlada mala merat a zverejnovat vysledky vzdelavania na jednotlivych skolach, aby sme vedeli, aku kvalitu za vynalozene peniaze dostavame. Zvysila by sa tak motivacia skol dosahovat lepsie vysledky.

  • 21.1.2016

Otázka (Mašlejová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, prosím, môžete nám odpovedať na nasledujúce otázky? Po vypuknutí kauzy krádež onkoliekov v NOU Bva vyzvalo MZ SR, aby ÚDZS urobil v ústave dohľad (kontrolu). UDZS však zatiaľ nič nerobí, do ústavu vôbec nešiel. Na kontrolu poslali najprv ŠUKL. ŠUKL na základe prezretia dokladov zistil, že všetko je v poriadku, že pacienti dostávali chemoterapiu v správnej koncentrácii.

  1. Je podľa vás takýto spôsob kontroly – metodika – správna, dostatočná? Veď tí, čo kradli lieky, určite do záznamov uviedli, že u každého pacienta otvorili novú ampulku, že každému namiešali správnu koncentráciu….(Určite nenapísali, že u daného pacienta neotvorili novú ampulku, že mu liek miešali zo zvyškov.)
  2. Prečo UDZS nezisťuje, ako je vôbec možné, že zamestnanci mohli kradnúť lieky? Prečo nezisťujú tú “dieru” v NOU Bva, vďaka, ktorej mohli kradnúť lieky?
  3. Mal by podľa vášho názoru ísť UDZS na kontrolu do NOU Bva? Čo by mal kontrolovať a akým spôsobom?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pri takej citlivej téme, kde je navyše vznesené obvinenie z krádeže voči niektorým zamestnancom NOÚ, ktorí sa k tomuto činu aj priznali, by mali byť uskutočnené všetky dostupné kontrolné činnosti, ktoré vnesú do tejto kauzy svetlo, aby bola obnovená momentálne otrasená dôvera pacientov pri onkologickej liečbe. Preto je pre mňa nepochopiteľné, prečo doteraz nezačal kontrolovať NOÚ náš najvyšší kontrolný orgán v zdravotníctve – ÚDZS – ktorý má vykonávať dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti. A keďže prišlo s najväčšou pravdepodobnosťou k pochybeniu pri príprave a likvidácii cytostatík, je tu určite aj priestor pre dohľad.

  • 19.1.2016

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanky o aktualnej situacii v suvislosti s vypovedami sestier a este jeden, kde by som rada zhodnotila, ako sa vlada v uplynulom obdobi vysporiadala s problemami v zdravotnictve a co v tomto smere ponukaju politicke strany v ramci svojich volebnych programov. Rada by som v clankoch uviedla Vase stanovisko, ak by to bolo mozne. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na nasledujuce otazky:

Vypovede sestier:

  • Ako hodnotite sucasnu situaciu v nemocniciach, kde sestry podali hromadne vypovede?
  • Su obavy, ze situacia po 1. februari, kedy zacnu platit prve vypovede, bude kriticka, opravnene?
  • Ako vnimate vyjadrenia ministra zdravotnictva o zabezpeceni zdravotnej starostlivosti v nemocniciach, kde sestry podali vypovede?

Zdravotnictvo vo volebnom obdobi:

  • Co bolo za uplynule volebne obdobie hlavnymi temami na Slovensku v oblasti zdravotnictva? Co sa vlade z Vasho pohladu podarilo vyriesit, uplne alebo ciastocne?
  • Ktorym problemom v tejto oblasti sa nova vlada bude musiet, resp. mala by sa zaoberat? Ako by ste nastavili priority novej vlady na nasledujuce styri roky Vy?
  • Ked sa pozriete na ponuku stran vo volebnej kampani, na ich volebne programy, predpokladate, ze vsetky alebo aspon niektore z tychto priorit sa budu riesit, resp. budu vyriesene?

Odpoveď Dušana Zachara:
Vypovede sestier:
Nedá sa vylúčiť, že ak vydrží vo výpovediach v rámci jednej nemocnice a v jej najdôležitejších oddeleniach určité kritické množstvo sestier, môže táto nátlaková protestná akcia sesterských odborov a komory predstavovať lokálne, v zopár mestách a ich okolí nepríjemné komplikácie pre samotných pacientov. Už samotné presúvanie pacientov, či už v rámci nemocnice medzi oddeleniami alebo medzi rôznymi zariadeniami, predstavuje znížený komfort pre pacientov, zhoršenie podmienok pre ich liečbu a aj zhoršenú dostupnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je veľkým predpokladom, že aj plánované operácie budú musieť byť v takom prípade v zasiahnutých nemocniciach odsúvané v rámci krízového manažmentu na neskôr, aby sa sústredili kapacity na akútne prípady.

Náš dlhodobý názor je, že ani lekári, ani sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci by nemali mať špeciálne sektorové zákony upravujúce ich minimálne mzdové nároky, ale mali by byť adekvátne odmeňovaní na základe meranej a zverejňovanej kvality ich odvedenej práce pri súčasnom rešpektovaní ekonomických možností toho-ktorého zdravotníckeho zariadenia. Minimálne mzdové nároky v zdravotníctve, ako aj automatická valorizácia platov podľa odpracovaných rokov totižto deformujú motivácie aktérov a predstavujú prekážky pre efektívne používanie vzácnych zdrojov na liečenie chorých. A napokon, pri každej férovej verejnej diskusii o raste platov by nemal absentovať aj pohľad, čo za tie peniaze dostávame. Začnime sa baviť aj o tom.

Zdravotnictvo vo volebnom obdobi:
Hlavnými témami počas uplynulého 4-ročného volebného obdobia v oblasti zdravotníctva bolo najmä pokračovanie v neudržateľnom deficitnom hospodárení štátnych nemocníc, ktoré ešte zvýraznili plošné regulované zvyšovania platov zdravotníkov bez ohľadu na kvalitu odvedenej práce a finančné možnosti poskytovateľov, z toho vyplývajúce nespokojnosti verejnosti s úrovňou zdravotníctva, ďalej meškajúce a odsúvané projekty eHealth a DRG, téma na zakrývanie očí verejnosti pred skutočnými problémami zdravotníctva – našťastie nezrealizovaný projekt unitarizácie verejného zdravotného poistenia. Nepodarilo sa spraviť poriadok v poplatkoch pacientov u lekára, hoci vládni politici prijali príslušný zákon o ich regulácii, ktorý však priniesol ešte viac neprehľadnosti a zmätku. Téma integrovaných centier zdravotnej starostlivosti sa postupom času vytratila z éteru. Naštartoval sa proces obstarávania súkromného partnera pre štát, ktorý by naprojektoval, financoval, postavil, prevádzkoval a udržiaval novú univerzitnú nemocnicu v Bratislave. Sprevádzali a sprevádzajú ho mnohé tajnosti a nejasnosti a taký môže byť aj jeho osud. Vláde sa podarilo dokončiť prácu jej predchodkyne a zaviedol sa do prerozdeľovacieho mechanizmu poistného medzi zdravotné poisťovne parameter chorobnosti, tzv. PCG-model, ktorý medzi poisťovne spravodlivejšie rozdeľuje peniaze na základe finančnej náročnosti poistencov – cez prizmu predpísaných liekov. Pozitívne vnímam aj snahu vlády viac tlačiť na dôležitosť primárnej ambulantnej sféry, kde boli schválené viaceré opatrenia na posilnenie pozície všeobecných lekárov.

Vláda bude musieť v budúcom volebnom období urgentne riešiť dlh celého zdravotníctva, ktorý je rakovinou tohto rezortu, pričom bude zároveň konfrontovaná s nespokojnosťou pacientov s dostupnosťou a kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia.
Podľa mňa by bolo nutné:

  • zavádzať tvrdé rozpočtové pravidlá (hard budget constraints) pre hospodárenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,
  • meranie a transparentné informovanie pacientov a poisťovní o výsledkoch – nákladoch, objeme a kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti napr. i zverejňovaním rebríčkov kvality a efektívnosti poskytovateľov aj poisťovní na internete a podľa toho aj ich odmeňovanie – lepšie informovaná verejnosť môže totižto účinnejšie tlačiť na zvyšovanie kvality zdravotníctva,
  • presnejšie definovať, vrátane časovej dostupnosti, a prípadne aj zúžiť základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný z povinného verejného zdravotného poistenia – tým sa vytvoria lepšie podmienky na dobrovoľné pripoistenie,
  • zavedenie spoluúčasti pacientov pri ambulantnej i nemocničnej starostlivosti so stropmi na ochranu pred neúnosnými výdavkami,
  • urobiť poriadok v priamych platbách obyvateľstva a umožniť vyberať paušálne regulačné poplatky pri návšteve lekára či hospitalizácii,
  • zavádzanie a dodržiavanie diagnostických a liečebných štandardov (guidelines),
  • zavedenie katalógu výkonov a DRG-systému pri odmeňovaní v lôžkovej starostlivosti do praxe,
  • elektronizácia služieb, e-preskripcia a pod.
  • znížiť koncentráciu a štátny vplyv na trhu s verejným zdravotným poistením rozdelením a privatizáciou časti Všeobecnej zdravotnej poisťovne; podporovať vstup nových hráčov na trh,
  • dokončiť transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a umožniť vstup súkromného kapitálu do nich – strategickí investori môžu priniesť do nemocníc lepšie (rozumej: dlhodobo udržateľné) hospodárenie, vyššiu kultúru aj know-how,
  • odstrániť politické nominácie neodborníkov – vyberať manažérov štátnych nemocníc a iných zdravotníckych zariadení odborníkmi na základe transparentného verejného výberového konania,
  • zrušiť zákonom definované minimálne mzdové nároky zdravotníkov,
  • zrušiť tzv. koncovú sieť nemocníc, t.j. zoznam všetkých štátnych ústavných zariadení, s ktorými musia zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvu,
  • razantnejšie postupovať pri racionalizácii a optimalizácii lôžkovej starostlivosti,
  • posilniť nezávislosť ÚDZS, atď. (ďalšie naše odporúčania nájdete na str. 68-71 v tejto analýze: http://www.ineko.sk/file_download/875)

Počas celého uplynulého 4-ročného volebného obdobia v oblasti zdravotníctva sa vynárali na povrch väčšie či menšie kauzy, ktoré súviseli najmä s masívnou politizáciou rezortu – predraženými nákupmi, netransparentným zazmluvňovaním poskytovateľov a konfliktami záujmov rôznych aktérov. Všetky kauzy hovoria o zlyhávaní štátu v zdravotníctve.

  • 19.1.2016

Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, mala by som na vás prosbu. Vzhľadom na to, že mnoho našich čitateľom nám posiela fotky a sťažuje sa na stav nemocníc, urobili sme k tomu fotočlánok. Plánujeme aj anketu, preto by som vás chcela poprosiť, či by ste sa zapojili? Stačí naozaj pár viet. Otázka je jednoduchá:

  • Čomu pripisujete zlý technický stav štátnych nemocníc, resp. prečo nie je sú peniaze na investície do nemocníc?

Odpoveď Dušana Zachara:
Strádanie štátnych nemocníc pripisujem najmä politizácii a prevládajúcim zlým motiváciám aktérov v sektore. Zriaďovateľovi najväčších nemocníc a ich manažmentom sa príliš neoplatí hospodáriť zodpovedne, nezadlžovať sa a obstarávať bez bočných úmyslov, keďže v prípade zlyhaní nie sú potrestaní súdmi, exekúciami, konkurzom, odpredajom majetku, osobnou odbornou diskvalifikáciou do budúcna či nezvolením do politickej funkcie.
Systém tu už dopredu vytvára predpoklady pre dlhodobé strádanie zdravotníctva, keďže legislatíva núti vykonávať zdravotné výkony bez finančného krytia, núti plošne zvyšovať platy zdravotníkom bez ohľadu na disponibilné zdroje a najmä na kvalitu nimi odvedenej práce a zdravotné poisťovne nezazmluvňujú poskytovateľov výlučne na základe parametrov kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, ale aj na základe rôznych politických a mocenských dohôd a legislatívnej diskriminácie.

  • 14.1.2016

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš pohľad na situáciu s výpoveďami sestier.

  1. Myslíte si, že hromadné výpovede sestie môžu lokálne (Prešov, Žilina) zhoršiť dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti alebo skôr veríte MZ SR, že to zvládne presúvaním pacientov v rámci dotknutej nemocnice alebo medzi nemocnicami?
  2. Myslíte si, že sestry v svojom odhodlaní vydržia až do 1. februára, kedy prvým z nich končí výpovedná lehota, alebo ich tlak bude postupne slabnúť?
  3. Čo hovoríte na to, že lekári aspoň v Prešove a Žiline sa húfne zastali sestier, čo je pod dlhom čase iný prístup ako doteraz?
  4. Viem, že nie ste politológ, ale myslíte si, že aspoň lokálne v tých regiónoch, v ktorých sa môže zhoršiť zdravotná starostlivosť mesiac pred voľbami to môže mať vplyv na výsledky volieb?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Už samotné presúvanie pacientov, či už v rámci nemocnice alebo medzi rôznymi zariadeniami, predstavuje znížený komfort pre pacientov, zhoršenie podmienok pre ich liečbu a aj zhoršenú dostupnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je veľkým predpokladom, že aj plánované operácie budú musieť byť v zasiahnutých nemocniciach odsúvané na neskôr, aby sa sústredili kapacity na akútne prípady.
  2. Neviem to odhadnúť, ale je isté, že protestná akcia sestier je rozpačitá, je lokálneho charakteru a menej úderná ako tá odborársko-lekárska.
  3. Je možné, že v týchto nemocniciach sú relatívne silnejšie a bojovne naladené aj lekárske odbory a ich podpora je aj podporou kolegiálnou v rámci odborového hnutia.
  4. Myslím si, že nie alebo len minimálne. Horšie kauzy v zdravotníctve nepohli alebo ak, tak len minimálne s preferenciami vládnej strany.

  • 13.1.2016

Otázka (Viera Mašlejová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, prosím, mohli by ste nám odpovedať na nasledujúce otázky? Terajší minister zdravotníctva Viliam Čislák nastúpil do kresla potom, čo sa prevalil škandál v nákupom CT v nemocnici v Piešťanoch. No, pod jeho vedením je počet škandálov, akoby ešte väčší ako za predchádzajúcej ministerky Zvolenskej. Pripomeňme ich v krátkosti:

  1. akutálne výpovede sestier
  2. ohrozenie prevádzky vo FN Prešov (kvôli výpovediam sestier)
  3. úplatky – aktuálne FN Skalica – primár urológie (predtým DFNsP MUDr. Polák, NUSCCH Bva prof. Fischer)
  4. kauza Krádež onkoliekov v NOÚ Bva
  5. problémy vo FN Žilina, kde pre neúnosné hygienické podmienky dalo výpovede 13 lekárov a neskôr sa k nim pridalo 64 sestier
  6. nemocnica Antolská v Bva – výpadky kúrenia
  7. prípad tety Anky riaditeľa VšZP Marcela Foraia
  8. Včera odpadla pani v Košiciach a šesť hodín ležala mrtva pri výťahu, pretože k nej nemohol prísť žiadny lekár – žiadny nebol k dispozícii

Otázky:

  1. Nemyslíte si, že tých káuz – kauzičiek je akosi prieľa? Nemal by minister Čislák odstúpiť? V marci sú síce voľby, ale potom znova zasadne do kresla minister z víťaznej strany – čo je s najväčšou pravdepodobnosťou nominant Smeru
  2. Ako celkovo hodnotíte pomery v zdravotníctve? Nie je to chaos a kolaps?
  3. Čo s tým?

Odpoveď Dušana Zachara:
Najväčším problémom súčasnej vládnej politiky v oblasti zdravotníctva je absencia potrebných reforiem, ktorými by sa postupne obmedzoval okrem iného aj priestor pre vznik podobných káuz. V tomto smere podľa mňa súčasná vláda absolútne zlyhala. Nemá už zmysel odvolávať súčasného ministra. Ten nech nesie do volieb politickú zodpovednosť za svoju činnosť, nech zloží účty verejnosti a tá nech vo voľbách rozhodne, či bola s výsledkami práce spokojná.

  • 12.1.2016

Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deń, pripravujem článok o nákupe CT prístrojov Kysuckej nemocnice v Čadci a potom aj v Trstenej a v Liptovskom Mikuláši. Nákupy sa konali ešte v roku 2011. V súťaži mala byť uprednostnená popradská spoločnosť Intes Poprad. Išlo o CT prístroj General Electrics Optima 660. Výsledná cena prístroja i so servisom dosiahla 894 tisíc bez DPH (1 073 000,05 s DPH) . V cene je cena prístroja, pacsy (dátové úložisko), ale aj dodanie na miesto určenia, spracovanie technologického projektu, spracovanie realizačného projektu nevyhnutných stavebných úprav, vlastných stavebných úprav vrátane k tomu potrebného materiálu, inštalácia prístroja a jeho uvedenie do prevádzky, odinštalovanie starého prístroja, zaškolenie zamestnancov ako správcov na obsluhu prístroja atď., sedemročný záručný a pozáručný servis vrátane výmeny RTG lámp. V nemocniciach v Trstenej a L. Mikuláši stál rovnaký prístroj rístroj 1 136 000 € s DPH. s príslušenstvom vrátane pacsov (dátových úložísk), virtuálnej kolonoskopie, súvisiacich stavebných úprav spojených s inštaláciou CT, záručným a pozáručným servisom na dobu 7 rokov vrátane výmeny RTG lámp. Článok pripravujem kvôli tomu, že prípad vyšetruje polícia.

  1. Na Slovensku je už takmer bežné, že takmer každý nákup CT prístroja je opradený nejakým škandálom. Sú na Slovensku tendre so zdravotníckou technickou šité priamo na určité firmy. Prečo je to tak?
  2. Cétečka nie sú lacnou záležitosťou hlavne pre nemocnice, ktoré zápasia s každou korunou. Dá sa odhadnúť koľko by nemocnice mohli ušetriť, ak by nakupovali zdravotnícku techniku naozaj hospodárne?
  3. V tejto konkrétnej súťaži v roku 2011 (Čadca, Trstená a Liptovský Mikuláš) boli prihlásené štyri spoločnosti. Napriek tomu je podozrenie, že bola uprednostnená jedná firma. Ako sa dá “našiť” súťaž na jednu spoločnosť?
  4. Vedia vôbec správne nastaviť nemocnice parametre prístrojov pri vyhlasení súťaže? alebo nie je záujem?
  5. Čo by pomohlo zlepšiť nákupy cetečiek? Ako by to malo fungovať, ak by mala súťaž byť transpartentná a prebehnúť bez škandálov a polície?
  6. Kto by mal určiť a kontrolovať pravidla?

Odpoveď Dušana Zachara:

  1. Indície naznačujú, že “šitie tendrov na mieru” určitému uchádzačovi nie je výnimočným javom v slovenskom verejnom zdravotníctve, čo je bohužiaľ na škodu pacientov, ako aj celej spoločnosti. Konkurenti “šípia” často už vopred , že tender je koncipovaný v prospech jednécho uchádzača, a tak ani nestrácajú čas, energiu a financie na zapájanie sa do takýchto tendrov. Iní sú zas v takýchto obstarávaniach často nasadzovaní len “do počtu”, aby sa fingovala súťaž. Príčinou je slabá morálka v spoločnosti, nedostatočná vymáhateľnosť práva, žiaden trest za zlé hospodárenie nemocníc, ale len sústavné oddlžovanie, štátne či verejné vlastníctvo nemocníc, neúčinná štátna regulácia a pod.
  2. Ťažko to presne vyčísliť, ale bola by to určite vysoká suma, rádovo v miliónoch euro. V minulosti sme napríklad prezentovali teoretický predpoklad, že ak by vo všetkých jednoponukových tendroch nemocníc súťažili dvaja uchádzači, výsledné ceny týchto tendrov by v dôsledku súťaže mohli klesnúť o takmer 19 miliónov EUR ročne. Nemocnice by tak mohli ušetriť až 11,6 % z prostriedkov vynaložených na jednoponukové obstarávania.
  3. Napríklad tak, že sa veľká váha pri hodnotení ponúk udelí takej vlastnosti prístroja, ktorú má jeden uchádzač lepšiu ako ostatní, alebo sa špecifikujú také vlastnosti požadovaného produktu, ktoré najlepšie spĺňa práve ten preferovaný uchádzač. Ak chce niekto nekalo obstarávať, možností má viacero. Nedá sa tomu úplne predísť.
  4. Samozrejme, že kto chce a môže (politický tlak a iný tlak lobistov a sponzorov), dokáže obstarávať čestne a dokáže stanovovať špecifikácie obstarávaného predmetu tak, aby to prinieslo čo najmenej obmedzovanú súťaž ponúk a čo najväčší úžitok pre pacientov za čo najmenší peniaz. Je možné, že strnulosť predpisov pri verejnom obstarávaní v určitých prípadoch môže trochu znižovať efektívnosť celého procesu, najmä ak to porovnávame s nákupmi súkromných zariadení, ale čestné verejné obstarávanie má potenciál približovať sa výsledkom súkromníkov.
  5. a 6. Verejné obstarávanie a celé hospodárenie nemocníc štátu a samospráv by malo podliehať tzv. tvrdým rozpočtovým obmedzeniam, aj s následnými konzekvenciami (ako napr. exekúcie, konkurz, predaj majetku), ktoré by vytvorili správne motivácie, ako aj prísnejšiemu dohľadu jednak zo strany ich zriaďovateľov, iných kontrolných orgánov (ÚVO) a verejnosti. Ministerstvo zdravotníctva SR ako hlavný zriaďovateľ veľkých fakultných nemocníc by mal zaviesť pravidelné porovnávanie (benchmarking) a zverejňovanie cien nákupov väčších položiek nemocníc, čím by sa zvýšila cenová transparentnosť a zároveň obmedzil priestor pre výrazne nevýhodné obchody. A porovnávať by malo aj s cenami v zahraničí. Ministerstvo by sa malo zasadiť za vyššiu otvorenosť nemocníc verejnej kontrole a malo by si vytvoriť model pre automatizovanú, proaktívnu kontrolu podozrivých tendrov podľa vopred stanovených kritérií v súčinnosti s NKÚ SR, ÚVO a PMÚ SR. V neposlednom rade by malo podporovať meranie a zverejňovanie ukazovateľov kvality a efektívnosti nemocníc. Polícia a prokuratúra by mali zvýšiť svoje úsilie pri odhaľovaní a stíhaní korupcie v zdravotníckom obstarávaní, keďže podozriví nebývajú postavení pred súd.

  • 12.1.2016

Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o stanovisko k hroziacemu štrajku učiteľov.

  • Myslíte si, že hroziaci štrajk učiteľov by mohol byť úspešnejší ako ten v roku 2012?
  • Ak áno, prečo?
  • Ak nie, prečo?
  • Majú dnes štrajkujúci inú pozíciu ako mali v roku 2012?
  • Čo hrá v ich prospech/neprospech?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zavisi to od tlaku, ktory ucitelia dokazu vyvinut. Pred volbami je vzdy väcsia sanca, ze vlada ustupi, ak je pod naozajstnym tlakom. Kazdopadne riadit stat pod tlakom ulice sa dlhodobo neda, rozhodovat by mali argumenty a nie natlak nespokojnych skupin obyvatelstva.

Ucitelia na Slovensku zarabaju menej penazi nez vo vyspelych statoch a zvysenie ich platov je jednou z podmienok nielen zvysovania ale uz aj udrzania kvality vzdelavania. V medzinarodnej sutazi, napriklad podla vysledkov testov PISA, nas vzdelavaci system zaostava. Ak si chceme udrzat konkurencieschopnost, musime davat detom kvalitnejsie vzdelanie. Osobitne by pomohlo zvysenie platov mladych ucitelov, aby ti najlepsi z nich kvoli nedostatocnemu ohodnoteniu neodchadzali do inych profesii. Sucasne so zvysovanim platov by vlada mala merat a zverejnovat vysledky vzdelavania na jednotlivych skolach, aby sme vedeli, aku kvalitu za vynalozene peniaze dostavame. Zvysila by sa tak motivacia skol dosahovat lepsie vysledky.

  • 7.1.2016

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o infomrácie. IFP včera zverejnilo graf, z kt. vyplýva, že v roku 2014 odišlo v aktívnom veku (15-60) zo Slovenska viac ľudí, ako do krajiny prišlo. Od nežnej revolúcie emigruje najviac ľudí.

  1. Čo takýto trend môže prakticky znamenať pre Slovensko, pre našu ekonomiku?
  2. Prečo ľudia najčastejšie emigrujú?
  3. Bude tento trend pokračovať? Čo by ho mohlo zastaviť?
  4. Nakoľko môže byť takýto veľký únik ľudí pre krajinu v budúcnosti problémom?

Odpoveď Petra Goliaša:
Jednym z impulzov k emigracii moze byt odchod studentov na zahranicne stredne alebo vysoke skoly. Ciastocne ide o prirodzeny dosledok otvorenia hranic, ciastocne vsak aj o chybajucu motivaciu nasich skol pritiahnut tych najlepsich studentov. Dnes totiz skoly nie su odmenovane podla uplatnenia ich absolventov na trhu prace. Ak by skoly naozaj sutazili v tom, kolko ich absolventov si najde pracu a za aky plat, urcite by si dali zalezat, aby im ti najlepsi studenti neodchadzali do zahranicia. Sucasne by sa snazili zlepsit kvalitu studia, cim by sa stali pre mladych ludi atraktivnejsie. Odmenovanie skol podla uplatnenia absolventov na trhu prace preto povazujem za dolezity nastroj boja proti uniku mozgov.