Otázka (Simone Brunner, WirtschaftsBlatt):
I am writing an article today about the plans of the government to create 1200 new jobs (http://www.topky.sk/cl/7/1335003/Kabinet-sumou-225-mil—eur-podpori-vytvorenie-1200-pracovnych-miest). Could you please be so kind and give me a short assessment of these measure? Do you think this to be useful for the Slovak job market? How do you evaluate job policy of PM Fico in general?
Odpoveď Dušana Zachara:
Nachhaltig besser für den Arbeitsmarkt und für das Wirtschaftswachstum als solche staatliche Förderungspläne, bei denen meistens finanzielle Mittel ineffizient allokiert werden und die nicht geförderte Konkurrenz diskriminiert und de-facto beschädigt wird, was wirtschaftliche Rahmenbedingungen für alle verschlechtert, ist es, sich auf kontinuierliche Vervollkommnung der Arbeitsmarkt- und Unternehmensgesetzgebung durch flexibles Arbeitsrecht, attraktiv gestaltetes nicht kompliziertes Steuersystem mit niedrigen Einkommensteuern und Kranken- und Sozialversicherungsbeiträgen, auf eine unabhängige funktionierende Justiz, auf Infrastruktur aller Art, auf die Qualität der Arbeitskräfte und auf gesunde Staatsfinanzen zu konzentrieren. Die Regierung von Robert Fico macht allerdings meistens gerade das Gegenteil.
Otázka (Miroslav Pejko, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcel by som vas poprosit o odpoved na otazky do ankety, ktoru si
HN robia v suvislosti s koncom roka 2012. Ide viac-menej o zhodnotenie.
1. Aký bol pre vas rok 2012 – z osobneho aj pracovneho hladiska?
2. Aké sú vaše očakávania v roku 2013? (z osobneho aj pracovneho hladiska?)
3. Co by ste HN zapriali k 20. rokom ich fungovania?
Odpoveď Petra Goliaša:
1. Z osobneho hladiska islo o uspesny rok. Z pohladu perspektiv rozvoja slovenskej ekonomiky ho vsak hodnotim negativne. Najväcsie trhliny zaznamenal nepisany kontrakt medzi vladou a klucovymi danovymi poplatnikmi, co zhorsuje perspektivu stability verejnych financii.
2. INEKO sa bude zameriavat na podporu udrzatelnosti verejnych financii a na zvysovanie transparentnosti a efektivnosti v zdravotnictve aj skolstve. Dodrzanie planovaneho deficitu verejnych financii pre rok 2013 bude rozhodujuce z pohladu kredibility Slovenska na financnych trhoch aj medzi partnermi v EU.
3. Aby sa vam darilo tvorit kvalitne a objektivne spravodajstvo, ktore sa bude drzat dolezitych tem a ziska si co najviac citatelov. Kvalitne nezavisle media patria medzi klucove faktory ekonomickeho aj socialneho rozvoja.
Otázka (Jana Čunderlíková, SITA):
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať ešte o stanovisko k nasledovnej veci:
VšZP plánuje od budúceho roka centrálne nakupovať SVaLZ pre desať najväčších objednávateľov takýchto vyšetrení. Prikladám vyjadrenie VšZP:
“Pilotný centrálny nákup SVLZ vyšetrení je plánovaný pre 10 najväčších odberateľov týchto vyšetrení.Zavedením centrálnych nákupov na SVLZ výkony VšZP predpokladá ročnú úsporu do 5 mil. Eur. Ušetrené finančné prostriedky budú použité na zdravotnú starostlivosť. VšZP už realizuje centrálny nákup liekov, vďaka ktorému sa poisťovni podarilo za prvých 9 mesiacov tohto roka ušetriť takmer 8,5 mil. Eur, do konca roka predpokladáme sumu až vo výške viac ako 11
mil. Eur. V budúcom roku plánujeme zoznam centrálne nakupovaných liekov rozšíriť o ďalšie skupiny, ktoré môžu zvýšiť úsporu o
ďalšie 4 mil. Eur.”
Považujete centrálne nákupy SVaLZ prípadne i liekov zo strany VšZP za správny krok?
Má takáto forma nákupov nejaké nástrahy, negatíva?
Odpoveď Dušana Zachara:
Najmä pri často sa opakujúcich nákupoch jednoducho špecifikovateľných tovarov a služieb, ktoré sú potrebné pre všetky alebo viaceré nemocnice, čo SVaLZ a lieky väčšinou spĺňajú, môže ich centrálne obstarávanie priniesť vyššiu efektívnosť využívania verejných zdrojov. Využívajú sa tým úspory z rozsahu a obmedzuje sa priestor pre nehospodárne nákupy, ktoré sú častým problémom slovenských nemocníc. Z nášho nedávneho výskumu tiež vyplynulo, že elektronické aukcie, ktoré plánuje VšZP pri týchto centrálnych nákupoch používať, generujú väčšiu súťaž a nižšie ceny. Na základe všetkých týchto dôvodov možno rozhodnutie VšZP vnímať pozitívne.
Centrálne nákupy určitým spôsobom znižujú flexibilitu obstarávania a hodia sa väčšinou len na jednoduchšie tovary a služby. Rizikom by teoreticky tiež mohlo byť, že VšZP, ako štátnej inštitúcii s možnými pokrivenými motiváciami, by sa podarilo nakúpiť drahšie ako niektorým nemocniciam, ktoré by inak obstarávali samostatne. Avšak aj štátne nemocnice môžu mať podobné pokrivené motivácie pri nákupoch, čo sa aj v médiách neustále preukazuje, a tak ide v konečnom dôsledku o to, či budú vedieť pokrivené motivácie pri nákupoch obmedziť skôr štátne nemocnice alebo štátna VšZP.
Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny):
Dobry den, pripravujem ku koncu roka analyzu o zmenach, ktore sa v zdravotnictve tento rok udiali. Chcem Vas v tejto suvislosti poziadat o kratky komentar, ktory by som pouzila do clanku.
1. Ktore zmeny, ktore zaviedlo tento rok ministerstvo zdravotnictva povazujete za pozitivne a ktore naopak za negativne a preco?
2. Ako sa podla Vas bude vyvijat situacia v rezorte o rok?
3. Trufnete si zhodnotit, ci drzal rezort v rukach pevnejsie exminister Ivan Uhliarik alebo sucasna ministerka zdravotnictva Zuzana Zvolenska? Ak ano, poprosim aj o zdovodnenie.
Odpoveď Dušana Zachara:
1. Rok 2012 v zdravotníctve vnímam ako obdobie strateného času a mnohých spiatočníckych krokov a návrhov, ktoré budú negatívne ovplyvňovať slovenské zdravotníctvo aj v nasledujúcich rokoch. Napr.: znovuzavedenie tzv. koncovej siete len štátnych nemocníc, ktoré majú garanciu zazmluvnenia, zjemnenie podmienok vykazovania platobnej schopnosti zdravotných poisťovní, masívne výmeny a politické nominácie riaditeľov zdravotníckych zariadení po výmene vlády, umožnenie odvolania riaditeľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vládou prakticky z akéhokoľvek dôvodu, nepokračovanie v transformácii nemocníc na akciové spoločnosti, zrušenie možnosti vytvárať lekárenské siete, zrušenie vernostných systémov na predpisové lieky a ich nahradenie systémom zliav na doplatky za lieky, ktoré však nešetrí verejné financie a deformuje cenotvorbu liekov, nedostatočne odôvodnená zmena mechanizmu referencovania cien liekov, návrh na finančne náročnú dostavbu nemocnice Rázsochy v Bratislave a najmä ideologický, finančne veľmi nákladný a nevyargumentovaný návrh na zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia v SR, ktorý už teraz napáchal mnoho škôd, napríklad v podobe odlákania súkromných zahraničných investorov ochotných poskytnúť svoje know-how a financie na zlepšenie slovenského zdravotníctva.
Ministerke zdravotníctva zobralo a stále berie mnoho času operatívne riešenie situácie so zvýšenými platmi lekárov a zdravotných sestier, za ktoré počas predošlého volebného obdobia zahlasovala aj strana SMER-SD. Na takéto výrazné plošné zvýšenie platov však nie je dostatok peňazí, a tak sa nemocnice, najmä tie štátne, vysokým tempom zadlžujú. Aj to núti manažmenty štátnych nemocníc, ako aj samotné ministerstvo zdravotníctva uvažovať nad prijímaním nevyhnutných racionalizačných opatrení v personálnej, procesnej, organizačnej a obstarávacej oblasti, čo treba kvitovať.
Za najpozitívnejšie opatrenie súčasnej vlády v zdravotníctve považujem dokončenie zavádzania parametra chorobnosti do prerozdeľovacieho mechanizmu poistného medzi zdravotné poisťovne, tzv. PCG-model, ktorý bude medzi poisťovne spravodlivejšie rozdeľovať peniaze na základe finančnej náročnosti poistencov – cez prizmu predpísaných liekov.
2. Ministerka zdravotníctva bude musieť aj v budúcom roku riešiť dlh celého zdravotníctva, ktorý je rakovinou tohto rezortu, pričom bude konfrontovaná s nespokojnosťou pacientov s dostupnosťou a kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. V zdravotníctve je preto nutné zavádzať tvrdé rozpočtové pravidlá pre hospodárenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj pre poisťovne, transparentné informovanie pacientov a poisťovní o nákladoch, objeme a kvalite poskytovanej starostlivosti zverejňovaním rebríčkov kvality poskytovateľov aj poisťovní na internete, zavádzanie a dodržiavanie štandardov pre kvalitnú diagnostiku a liečbu, zavedenie katalógu výkonov a DRG-systému pri odmeňovaní v lôžkovej starostlivosti, znížiť koncentráciu a štátny vplyv na poistnom trhu napríklad rozdelením a privatizáciou časti Všeobecnej zdravotnej poisťovne, dokončiť transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a prípadne umožniť i vstup súkromného kapitálu do nich, vyberať manažérov štátnych nemocníc a iných zdravotníckych zariadení odborníkmi na základe transparentného verejného výberového konania, zrušiť zákonom definované minimálne mzdové nároky lekárov a zdravotných sestier, presnejšie definovať, vrátane časovej dostupnosti, a prípadne aj zúžiť základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný z povinného verejného zdravotného poistenia, vytvoriť lepšie podmienky na dobrovoľné pripoistenie, zaviesť paušálne regulačné poplatky pri návšteve lekára či hospitalizácii, atď.
3. Ak berieme do úvahy politickú podporu, tak silnejšiu ju má bezpochybne súčasná ministerka. Avšak čo sa týka prínosu pre zdravotníctvo a celú spoločnosť, tak by som činnosť exministra Uhliarika hodnotil určite lepšie ako prácu súčasnej ministerky. Vyplýva to z porovnania hodnotení tohto roka (pozri bod 1.) a roka 2011 (pozri TU). Za predošlej vlády prevládali pozitívne opatrenia zvyšujúce transparentnosť a poriadok v zdravotníctve (reforma liekovej politiky, racionalizácia nemocničných lôžok a oddelení a ostatné úsporné kroky, zrušenie koncovej siete nemocníc, značný posun v procese implementovania PCG a DRG systémov do zdravotníctva), zatiaľ čo súčasná vláda vracia mnohé veci naspäť (pozri bod 1.), čo bude mať za následok finančne menej stabilné zdravotníctvo, viac zadlžené, menej efektívne, viac etatistické, politicky závislejšie a menej predvídateľné.
Otázka (Jana Čunderlíková, SITA):
Dobrý deň, pripravujem na záver roka zhodnotenie toho, čo sa dialo v zdravotníctve v roku 2012 a bola by som rada, ak by ste sa mi k tomu vyjadili aj vy.
Ako ste vnímali dianie v zdravotníctve v tomto roku?
čo sa podľa vás ministerke zdravotníctva podarilo a čo naopak nie?
Dalo by sa povedať, že v roku 2012 sa odohralo v zdravotníctve niečo
čo malo naň zásadný vplyv? ak áno, čo?
Aké zásadné výzvy stoja v roku 2013 z vášho pohľadu pred
zdravotníctvom? – čo bude potrebné urobiť a čoho sa bude treba
vyvarovať?
Odpoveď Dušana Zachara:
Rok 2012 v zdravotníctve vnímam ako obdobie strateného času a mnohých spiatočníckych krokov a návrhov, ktoré budú negatívne ovplyvňovať slovenské zdravotníctvo aj v nasledujúcich rokoch. Napr.: znovuzavedenie tzv. koncovej siete len štátnych nemocníc, ktoré majú garanciu zazmluvnenia, zjemnenie podmienok vykazovania platobnej schopnosti zdravotných poisťovní, masívne výmeny a politické nominácie riaditeľov zdravotníckych zariadení po výmene vlády, umožnenie odvolania riaditeľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vládou prakticky z akéhokoľvek dôvodu, nepokračovanie v transformácii nemocníc na akciové spoločnosti, zrušenie možnosti vytvárať lekárenské siete, zrušenie vernostných systémov na predpisové lieky a ich nahradenie systémom zliav na doplatky za lieky, ktoré však nešetrí verejné financie a deformuje cenotvorbu liekov, nedostatočne odôvodnená zmena mechanizmu referencovania cien liekov, návrh na finančne náročnú dostavbu nemocnice Rázsochy v Bratislave a najmä ideologický, finančne veľmi nákladný a nevyargumentovaný návrh na zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia v SR, ktorý už teraz napáchal mnoho škôd, napríklad v podobe odlákania súkromných zahraničných investorov ochotných poskytnúť svoje know-how a financie na zlepšenie slovenského zdravotníctva.
Ministerke zdravotníctva zobralo a stále berie mnoho času operatívne riešenie situácie so zvýšenými platmi lekárov a zdravotných sestier, za ktoré počas predošlého volebného obdobia zahlasovala aj strana SMER-SD. Na takéto výrazné plošné zvýšenie platov však nie je dostatok peňazí, a tak sa nemocnice, najmä tie štátne, vysokým tempom zadlžujú. Aj to núti manažmenty štátnych nemocníc, ako aj samotné ministerstvo zdravotníctva uvažovať nad prijímaním nevyhnutných racionalizačných opatrení v personálnej, procesnej, organizačnej a obstarávacej oblasti, čo treba kvitovať.
Za najpozitívnejšie opatrenie súčasnej vlády v zdravotníctve považujem dokončenie zavádzania parametra chorobnosti do prerozdeľovacieho mechanizmu poistného medzi zdravotné poisťovne, tzv. PCG-model, ktorý bude medzi poisťovne spravodlivejšie rozdeľovať peniaze na základe finančnej náročnosti poistencov – cez prizmu predpísaných liekov.
Ministerka zdravotníctva bude musieť aj v budúcom roku riešiť dlh celého zdravotníctva, ktorý je rakovinou tohto rezortu, pričom bude konfrontovaná s nespokojnosťou pacientov s dostupnosťou a kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. V zdravotníctve je preto nutné zavádzať tvrdé rozpočtové pravidlá pre hospodárenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj pre poisťovne, transparentné informovanie pacientov a poisťovní o nákladoch, objeme a kvalite poskytovanej starostlivosti zverejňovaním rebríčkov kvality poskytovateľov aj poisťovní na internete, zavádzanie a dodržiavanie štandardov pre kvalitnú diagnostiku a liečbu, zavedenie katalógu výkonov a DRG-systému pri odmeňovaní v lôžkovej starostlivosti, znížiť koncentráciu a štátny vplyv na poistnom trhu napríklad rozdelením a privatizáciou časti Všeobecnej zdravotnej poisťovne, dokončiť transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a prípadne umožniť i vstup súkromného kapitálu do nich, vyberať manažérov štátnych nemocníc a iných zdravotníckych zariadení odborníkmi na základe transparentného verejného výberového konania, zrušiť zákonom definované minimálne mzdové nároky lekárov a zdravotných sestier, presnejšie definovať, vrátane časovej dostupnosti, a prípadne aj zúžiť základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný z povinného verejného zdravotného poistenia, vytvoriť lepšie podmienky na dobrovoľné pripoistenie, zaviesť paušálne regulačné poplatky pri návšteve lekára či hospitalizácii, atď.
Otázka (Ján Kováč, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, mám prosbu. Popoludní budem písať článok o možnostiach konsolidácie, ktoré vláda bude mať v budúcom roku v prípade ak sa opätovne zhorší prognóza daňových príjmov. Mal by som tieto otázky:
Aké riešenia má vláda k dispozícii na konsolidáciu verejných financií v prípade, ak sa zhorší výhľad daňových príjmov?
Ktoré opatrenia by boli najlepšie podľa vás na príjmovej a na výdavkovej strane?
Odpoveď Petra Goliaša:
Vzhladom na existujuce rizika by vlada mala pripravovat dodatocne opatrenia uz teraz. Tu je priklad, z coho moze vyberat:
1. Vlada by mala zmenit svoj nepriatelsky postoj k privatizacii a z vynosov splacat verejny dlh, cim by usetrila na urokoch.
2. Mala by obmedzit a v niektorych pripadoch uplne zastavit poskytovanie investicnych stimulov a dotacii sukromnym firmam, vratane dotovania uholneho priemyslu, obnovitelnych zdrojov energie, ci polnohospodarov.
3. Dalej by mala presunut zaciatok predlzovania dochodkoveho veku z roku 2017 uz na rok 2013 a obmedzit stedrost pri vyplacani vysluhovych dochodkov.
4. Uspory su mozne aj v znizeni objemu nakupov vo verejnom obstaravani, prehodnotene by mali byt najmä velke zakazky v oblasti IT a investicii.
5. Priestor na znizenie vydavkov vidim v krateni alebo aj zruseni dotovania stavebneho sporenia, bonifikacie hypotek, ci danovych ulav v tretom pilieri.
6. Uspory mozno dosiahnut aj optimalizaciou siete skol (najmä zlucenim malotriedok s väcsimi skolami v ich bezprostrednej blizkosti) a optimalizaciou siete zdravotnickych zariadeni podla kriterii kvality a efektivnosti, ako aj zvysenim transparentnosti a sutazivosti pri verejnom obstaravani v nemocniciach.
7. Vyplacanie vianocnych prispevkov by sa malo obmedzit na dochodcov ohrozenych chudobou.
8. Priestor na uspory je aj v adresnejsom vyplacani socialnych davok najmä v rodinnej politike tak, aby ich nedostavali ludia, ktori na ne nie su odkazani.
9. Odporucam tiez znizit centralne prijmy samosprav a motivovat ich tak k zvysovaniu dane z nehnutelnosti, resp. inych miestnych dani.
10. V krajnom pripade prichadza do uvahy aj zvysovanie nepriamych dani, najmä DPH a spotrebnych dani, ktore poskodzuju rast ekonomiky menej nez priame dane z prace ci zo zisku.
Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den prajem, chcela som Vas poprosit. IFP zverejnilo analyzu efektivnosti naseho zdravotnictva http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8386&documentId=8751
Chcela som sa opytat na vas nazor, potvrdzuje podla vas tato analyza, ze unitarny system usetri tolko zdrojov ako hovori vlada?
Podla vas je studia v prospech ci neprospech zavedenia unitarneho systemu?
Odpoveď Dušana Zachara:
V hlavných zisteniach analýzy IFP som nenašiel žiadne silné argumenty v
prospech zavedenia unitárneho systému zdravotného poistenia na
Slovensku. Rovnako tak analýza nepotvrdzuje, že by unitárny systém
ušetril zdravotníctvu toľko zdrojov, ako tvrdí vláda. Ale to nebolo ani
jej ambíciou.
Otázka (Igor Surovčík, Podnikam.sk):
Pripravujeme článok pre portál podnikam.sk o tom, či sa oplatí alebo neoplatí vystúpiť z druhého piliera a chcel by som tam mať aj názory odborníkov na to, pre koho je druhý pilier výhodný a pre koho nie-vzhľadom na príjem a vek.
Odpoveď Petra Goliaša:
Kvoli castym legislativnym zmenam, chybajucej anuitnej novele aj kvoli neistej situacii na financnych trhoch nie je mozne s dostatocnou presnostou predpovedat vysku dochodkov a teda z pohladu jednotlivca ani vyhodnost druheho piliera v porovnani s prvym.
Vzhladom na vladou presadzovane oslabovanie zasluhovosti sa sporenie v druhom pilieri stava vyhodnejsie najmä pre ludi s vyssim nez priemernym prijmom.
Otázka (Andrej Barat, Pravda):
Dobry den, pripravujem clanok o odvolavani dalsich riaditelov nemocnic
ministerkou Zvolenskou a par otazok by som mal aj na Vas.
1. Je podla Vas v poriadku, ze sa riaditelia nemocnic menia takmer
vzdy s prichodom novej vlady?
2. Je v poriadku, ze sa niektore vymeny udiali bez vyberoveho konania?
(naposledy sa to udialo v psychiatrickej nemocnici vo Velkom
Zaluzi…) Moze to nemocnici uskodit?
3. Aky politicky vyznam ma vymena riaditela v nemocnici, co sa tym
moze dosiahnut, ak ide o cloveka nakloneneho politickej strane?
Odpoveď Dušana Zachara:
Pri riaditeľoch nemocníc sa jedná o pozície, ktoré priamo netvoria štátnu zdravotnú politiku, takže by sa manažmenty nemocníc nemali meniť s nástupom každej novej vlády, ak samozrejme súčasne platí, že nemocnica je vedená dobre. Ak je však nemocnica manažovaná zle, a minister chce takéhoto riadiaceho pracovníka odvolať, treba zverejniť dôvody odvolania, najlepšie s relevantnými argumentmi a dôkazmi. V opačnom prípade vyvstáva podozrenie, že odvolávajúcemu ide skôr o umiestnenie určitých ľudí na vrcholové manažérske miesta ako o dobré fungovanie nemocnice. Optimálnym riešením by bolo vyberať manažérov štátnych nemocníc a iných zdravotníckych zariadení odborníkmi na základe transparentného verejného výberového konania.
Príliš časté striedanie manažmentov štátnych nemocníc a iných štátnych inštitúcií v zdravotníctve, je popri mäkkých pravidlách hospodárenia v príspevkových organizáciách jednou z najzásadnejších príčin zlých hospodárskych čísel štátnych zariadení. Motivácia riaditeľov, ktorí vedia, že môžu byť o pár mesiacov odvolaní, je potom taká, že nebudú pracovať na strategických dlhodobých plánoch udržateľného rozvoja nemocníc a nebudú provokovať prijímaním nepopulárnych, ale potrebných opatrení, čo má za následok konzervovanie nepriaznivého stavu.
Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som sa spytat zopar otazok k vysledkom agentury Focus, ktore pre nas robila pred par tyzdnami k ocakvaniam pre buduci rok.
1. Podla preskumov su Slovaci stale pesimistickejsi pri ocakavaniach o ich zivotnej urovni v buducom roku. Kde su podla vas zakladne faktory, ktore v buducom roku priamo zhorsia zivotnu uroven ludi?
2. Ake dalsie faktory mozu nepiamo, spotredkovane zhorsiti zivot Slovakov (teda legislativne opatrenia, ktore nezasiahnu priamo ludi, ale dotknu sa ich sprostredkovanie, cez dosahy tychto opatreni)?
3. Ktora skupina ludi – pracujichc pociti v buducom roku najvyraznejsie pokles zivotnej urovne, ci uz vplyvom legislativnych opatreni alebo ekonomickeho vyvoja a v ktorych odvetviach?
4. Ake priamo dosahy ma na ekonomiku zhorsovanie zivotnej urovne ludi? Teda na progres spolocnosti, ale aj verejne financie? Ktore z prijimanych opatreni mozu v konecnom dosledku v najvyraznejsej mier eposoboti kontraproduktivne (bud tym, ze sa nevyzbiera tolko, co sa planovalo alebo dlhodobejsimi negativnymi efektmi)?
Odpoveď Petra Goliaša:
Negativna nalada pravdepodobne suvisi s tym, ze na Slovensku uz druhy rok klesaju realne mzdy. Vlani klesla priemerna realna mzda v hospodarstve o 1,7%, na tento rok ministerstvo financii ocakava pokles o 1,2%, pricom niektore banky su este pesimistickejsie. V buducom roku budu podla aktualnych predpovedi realne mzdy stagnovat alebo sa len mierne zvysia, pricom prognozy sa mozu este zhorsit.
Pokles realnych miezd suvisi s oslabovanim ekonomickeho rastu nasich hlavnych obchodnych partnerov a s aktualnou recesiou v eurozone. Dalsim dovodom su opatrenia, ktore viedli k radikalnemu znizeniu deficitu verejnych financii v roku 2011, vratane redukcie verejnych vydavkov a zvysovania niektorych dani. Z pohladu buduceho roka bude mat rozhodujuci vplyv na zivotnu uroven vyvoj v eurozone a tiez zvysovanie dani a odvodov, ktore priamo postihne dohodarov, zivnostnikov aj ludi s vyssimi prijmami, nepriamo sa vsak kvoli usporam vo firmach dotkne vsetkych zamestnancov.
Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, Idem pisat dnes opat o zlavach v lekarnach. Mali by o tom dnes rokovat v nrsr.
Ake nebezpecenstvo vidite v tomto navrhu, co to podla vas moze sposobit?
Ako to podla vas ovplyvni spotrebu?
Ake v nom vidite vyhody?
A este jedno pre vysvetlenie. Dobre tomu rozumiem, ze pri kategorizacii to vyzera tak, ze ak chce dat firma znizit doplatok o 1 euro, (a berieme ze pomer je 80 – ZP a 20% doplatok) tak 4 eura musi znizit doplatok aj pre ZP. Tak? Takze musi znizit cenu o 5 eur dokopy. Je to tak spravne?
Odpoveď Dušana Zachara:
V aktuálnom návrhu vidím nebezpečenstvo, že verejné výdavky na lieky budú vyššie, ako by boli v situácii, keby bol dodržaný systém tzv. fixného doplatku, t.j. stáleho pomeru úhrady zdravotnej poisťovne a doplatku poistenca za predpísaný liek. Umožnením výnimky z fixného doplatku, t.j. vytvorením možnosti variabilného pomeru medzi úhradou poisťovne a doplatkom pacienta za receptové lieky sa deformuje cenotvorba liekov uhrádzaných z verejného zdravotného poistenia. Farmaceutické firmy nebudú motivované, resp. budú menej motivované súťažiť o výšku doplatku pacienta znížením cien liekov v rámci štandardnej kategorizácie liečiv, pričom sa radšej individuálne dohodnú s lekárňami na poskytovaní zliav, čo im prinesie väčšie benefity a pacientom väčšie zľavy. Zároveň to však tiež znamená, že o väčšiu zľavu prídu verejné financie administrované zdravotnými poisťovňami, ktoré tak budú musieť uhrádzať za lieky viac, ako by museli, keby bol ponechaný mechanizmus fixného doplatku alebo dokonca aj práve rušený vernostný systém, kedy si mohli poisťovne ponechať zo zľavy aspoň tretinu. Verejné financie, a teda my všetci tak prídeme o úspory z titulu znižovania cien liekov v rámci kategorizácie a lekárenské zľavy zafinancujeme všetci solidárne cez zdravotné odvody a dane. Z takto nastaveného systému budú profitovať niektorí výrobcovia liekov, niektoré lekárne a niektorí pacienti, ale nie verejné financie, a teda celá spoločnosť, čo by malo byť práve cieľom štátnej zdravotnej politiky.
Spotrebu predpisových liekov ovplyvňujú najviac lekári, ktorí ich predpisujú.
V návrhu vidím oveľa viac nevýhod ako výhod. Ale ak chcete predsa len nejakú výhodu v porovnaní s rušenými vernostnými systémami, tak je to pravdepodobne nižšia administratívna náročnosť účtovania a vykazovania zliav.
Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som sa spytat zopar otazok k zvysovaniu odvodov na dividendy.
1. Slovensko dnes schvalilo zvysenie zdravotnych odvodov z dividend z 10 na 14 percent. Do akej miery je tento fakt pre podnikatelov problematicky napriklad v porovnani s ostatnymi opatrenami sucasnej vlady, t.j. zvysovanie DPPO, Zakonnik prace a podobne? Bude mat tento krok podla vas nejake konkretne dosahy na slovenskych podnikatelov? Ak ano, ake?
2. Vo vseobecnosti prevlada nazor, ze zdanenie/zodvodnenie dividend poskodzuje podnikatelske prostredie. Maju ho vsak v mnohych europksych krajinach, konkretne aj vsetky krajiny V4. Existuju nejake konkretne priklady, ako zatazenie komplikuje podnikatelske prostredie. resp. ako sa k nim podnikatelia stavaju (pripadne vybanie sa danovej povinnosti a podobne)? Je realne, ze by si slovenske firmy zacali dividendy vo velkom vyplacat este pred zaciatkom buduceho roka?
3. Da sa ocakavat, ze by slovenski podnikatelia zacali z dovodu vyssich odvodov na dividendy vyraznejsie menit krajiny, v ktorej platia dane a odvody a preniesli sa do danovych rajov? Je takyto scenat realny a ktora skupina podnikatelov by sa mohla zacat svojej povinnosti vyhybat tymto sposobom?
Odpoveď Petra Goliaša:
Hlavnym problemom navrhovanej zmeny bolo, ze sa na vymeriavaci zaklad pre ZO z dividend vztahoval iny (podstatne vyssi) strop nez v pripade prijmov zo zamestnania resp. SZCO. Cize podnikatel v pripade, ze bol sucasne zamestnanec, mal platit ZO dvakrat, raz z riadneho prijmu ako zamestnanec, druhy raz z dividend. Neviem, v akej podobe to nakoniec preslo, ale po spravnosti by mal existovat subeh vsetkych prijmov, na ktory by sa vztahoval len jeden strop.
Druhym problemom je, ze v kombinacii so zvysenim dane zo zisku a maximalnych stropov na odvody zamestnancov ide o dalsie zvysenie priamej danovej zataze pre podnikatelov, co ma negativny vplyv na ich cinnost, napriklad pri investovani ci tvorbe pracovnych miest. Vyssie priame dane tiez firmy motivuju k optimalizacii vymeriavacich zakladov. Tieto dva faktory sa mozu prejavit v nizsom nez ocakavanom vybere dani v statnom rozpocte.
Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som sa spytat zopar otazok k vypadkom v rozpocte na buduci rok.
1. Minister financii avizoval vypadok prijmov pre tento rokna urovni 276 milionov eur. Je podla vas realne, aby sa takyto vypadok vykryl za posledny mesiac tohto roka? Ake ma realne vlada moznost pri usporach pre tento rok?
2. Rovnako je avizovany 250 milionovy vypadok pre buduci rok a na zapracovanie dodatocnych opatreni do buducorocneho rozpoctu ma vlada realne niekolko tyzdnov. Ake uopatrenia by podla vas mala/mohla prijat a ktroych konretnych poloziek by sa mali v prvom rade dotknut? Je lepsie v sucansosti siahnut na rezevru alebo prijat dodatocne opatrenia?
3. Koncia tymto podla vas vypadky v buducorocnom rozpocte alebo bude potrebne prijimat dodatocne opatrenia aj v buducom roku? Ktore dane su v buducom roku najvyraznejsie ohrozene? Je tam riziko ich vypadku z vacsej miery pre spomalovanie ekonomiky alebo ciastocne aj pre prijate konsolidacne opatrenia?
Odpoveď Petra Goliaša:
1. Neviem.
2. Odporucam prijat dodatocne opatrenia, vzhladom na existujuce vnutorne aj vonkajsie rizika je totiz pravdepodobne, ze pohltia celu rezervu. Vlada by mala zmenit svoj nepriatelsky postoj k privatizacii a z vynosov splacat verejny dlh, cim by usetrila na urokoch. Mala by obmedzit a v niektorych pripadoch uplne zastavit poskytovanie investicnych stimulov a dotacii sukromnym firmam, vratane dotovania uholneho priemyslu, obnovitelnych zdrojov energie, ci polnohospodarov. Dalej by mala presunut zaciatok predlzovania dochodkoveho veku z roku 2017 uz na rok 2013. Uspory su mozne aj v znizeni objemu nakupov vo verejnom obstaravani, v krateni alebo aj zruseni dotovania stavebneho sporenia, bonifikacie hypotek, ci danovych ulav v tretom pilieri. Uspory mozno dosiahnut aj optimalizaciou siete skol (najmä zlucenim malotriedok s väcsimi skolami v ich bezprostrednej blizkosti) a optimalizaciou siete zdravotnickych zariadeni, ako aj zvysenim transparentnosti a sutazivosti pri verejnom obstaravani v nemocniciach. Vyplacanie vianocnych prispevkov by sa malo obmedzit na dochodcov ohrozenych chudobou. Priestor na uspory je aj v adresnejsom vyplacani socialnych davok najmä v rodinnej politike tak, aby ich nedostavali ludia, ktori na ne nie su odkazani. Odporucam tiez znizit centralne prijmy samosprav a motivovat ich tak k zvysovaniu dane z nehnutelnosti, resp. inych miestnych dani. V krajnom pripade prichadza do uvahy aj zvysovanie nepriamych dani, najmä DPH a spotrebnych dani, ktore poskodzuju rast ekonomiky menej nez priame dane z prace ci zo zisku.
3. V buducorocnom rozpocte vidim popri externych ako hlavne vnutorne rizika plnenie prijmov zo zvysenych priamych dani a odvodov (vzhladom na moznosti optimalizacie), rast dlhu v zdravotnictve a dodrzanie uspor v samospravach, na ktore vlada nema dosah. Rizikom je tiez narast nezamestnanosti, ktory sa v oktobri prudko zrychlil a jeho medzimesacna dynamika sa dostala az na urovne z polovice roka 2009. Moze ist uz o vplyv prisnejsieho zakonnika prace, ked firmy predcasne prepustaju ludi s cielom vyhnut sa vyssim vydavkom na odstupnom a vypovednej lehote. Ekonomike aj tvorbe pracovnych miest by naopak pomohol pruznejsi zakonnik prace.
Otázka (Eva Mihočkové, Plus7dni):
Dobry den, prosim Vas o kratke vyjadrenie do clanku o vymenovani noveho
vicepremiera pre investicie L. Vazneho. – Je takyto post nevyhnutny z hladiska koordinacie velkych investicnych projektov, alebo je mozne tuto funkciu zastresit aj kompetentnym funkcionarom na ministerstve hospodarstva?
Odpoveď Petra Goliaša:
Zakladanie novych uradov alebo funkcii nie je ziadnou zarukou, ze velke tendre uz nebudu predrazene alebo ze sa znizi byrokracia v eurofondoch. Skutocnymi rieseniami je zverejnovanie analyz vyhodnosti investicnych projektov, transparentna sutaz pri udelovani zakaziek a odburavanie byrokratickej zataze.
Otázka (Michaela Kušnírová, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som vas poprosit o stanovisko. Ide o pohladavky zdravotnickych zariadeni voci Socialnej poistovni. Tie podla materialu na urade vlady vzrastli aj tento rok o viac ako 30 milionov. U zdravotnych zariadeni v posobnosti MZ je to narast o 27 milionov.
1. Co je podla vas pricinov toho, ze statne zdravotnicke zariadenia neplatia odvody za svojich zamestnancov, a teda maju neustale vysoke pohladavky voci Socialnej poistovni?
2. Moze byt dovodom tohto narastu zvysovanie platov lekarov?
3. Ako by sa dal tento problem riesit?
4. Je spravne, ak sa stat rozhodne nemocnice oddlzit?
Odpoveď Dušana Zachara:
Za najhlavnejšiu príčinu nárastu záväzkov štátnych nemocníc voči Sociálnej poisťovni považujem absenciu tvrdých rozpočtových obmedzení, t.j. prísnych pravidiel v hospodárení zdravotníckych zariadení, ktoré by limitovali zdrojmi nekryté výdavky. Súčasná právna forma veľkých štátnych nemocníc ako príspevkových organizácií vytvára obrovský priestor na netransparentné a zlé hospodárenie. Prísnejšie pravidlá hospodárenia, vykazovania či účtovania, ako sú pri akciových spoločnostiach, by tento priestor “čiernej diery” dozaista aspoň čiastočne zúžil.
Legislatívou vynútené výdavky na zvýšenie platov lekárov neboli kryté zdrojmi, takže naplnenie zákona na jednej strane bolo “riešené” porušením pravidiel a zákonov na druhej strane – neuhrádzaním záväzkov nemocníc.
Určite aj “historické” vedomie, že štát beztak oddlží svoje nemocnice, neprispieva k motivácii riaditeľov nemocníc sa veľmi snažiť o vyrovnané hospodárenie. Pri opakujúcom sa oddlžovaní nemocníc dochádza k tzv. morálnemu hazardu. Štátnym nemocniciam navyše chýba tak potrebný stabilný manažment, keďže do riadiacich funkcií sa mnohokrát dosadzujú politickí nominanti, ktorí majú krátku “životnosť” a nerozmýšľajú dlhodobo strategicky. Problémom je tiež stav, že univerzitné a fakultné nemocnice si uvedomujú, že sú až príliš veľké a dôležité na to, aby ich štát nechal zbankrotovať, a to nehrá v prospech vyjednávacej sily veriteľov, Sociálnu poisťovňu nevynímajúc, ktorá navyše na rozdiel od iných veriteľov nemôže nemocniciam obmedziť napríklad dodávku liekov, zdravotníckeho materiálu či vody a elektriny.
V zdravotníctve je potrebné zavádzať tvrdé rozpočtové pravidlá pre hospodárenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj pre zdravotné poisťovne, transparentné informovanie pacientov a poisťovní o nákladoch, objeme a kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti zverejňovaním rebríčkov kvality poskytovateľov aj poisťovní na internete, dokončiť transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a umožniť i vstup súkromného kapitálu do nich, vyberať manažérov štátnych nemocníc odborníkmi na základe transparentného verejného výberového konania, zrušiť zákonom definované minimálne mzdové nároky lekárov a sestier, presnejšie definovať, vrátane časovej dostupnosti, a prípadne aj zúžiť základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný z povinného zdravotného poistenia, vytvoriť lepšie podmienky na dobrovoľné pripoistenie, zaviesť paušálne regulačné poplatky pri návšteve lekára či hospitalizácii, atď.
Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, ci by ste si dnes nenasli cas na komentar do mojho clanku. Ide o temu – centralny nakup externych SVLZ cez VsZP.
VsZP od noveho roka planuje spustit (zatial) v 10 najvacsich nemocniciach centralny nakup (elektronickou aukciou) externych SVLZ. Usporu odhaduje na 6-7 mil. eur rocne na desat nemocnic.
1. Moze toto opatrenie prispiet k efektivnejsiemu vyuzivaniu zdrojov? Je odhadovana uspora realna?
2. Ake rizika by to naopak mohla tato novinka priniest?
3. Zabrani elektronicka akucia tomu, aby nedoslo k dohadovaniu biznisov medzi VsZP a vyvolenymi uchadzacmi?
Odpoveď Dušana Zachara:
1. Najmä pri často sa opakujúcich nákupoch jednoducho špecifikovateľných tovarov a služieb, ktoré sú potrebné pre všetky alebo viaceré nemocnice (čo SVaLZ v podstate spĺňajú), môže centrálne obstarávanie priniesť vyššiu efektívnosť využívania verejných zdrojov. Využívajú sa tým úspory z rozsahu a obmedzuje sa priestor pre nehospodárne nákupy, ktoré sú častým problémom slovenských nemocníc. Z nášho nedávneho výskumu tiež vyplynulo, že elektronické aukcie generujú väčšiu súťaž a nižšie ceny. Na základe všetkých týchto dôvodov možno rozhodnutie VšZP vnímať pozitívne.
2. Centrálne nákupy určitým spôsobom znižujú flexibilitu obstarávania a hodia sa väčšinou len na jednoduchšie tovary a služby. Rizikom by teoreticky tiež mohlo byť, že VšZP, ako štátnej inštitúcii s možnými pokrivenými motiváciami, by sa podarilo nakúpiť drahšie ako niektorým nemocniciam, ktoré by inak obstarávali samostatne.
3. Žiadna elektronická aukcia nedokáže úplne zabrániť kolúznemu správaniu sa aktérov, ale znižuje toto riziko tým, že podnecuje vyššiu účasť uchádzačov v obstarávaní a pri zvyšujúcom sa počte súťažiacich dochádza ťažšie k nekalému správaniu sa, resp. nekalé správanie sa oplatí menej.
Otázka (Marek Poracký, Hospodárske noviny):
Dobry den, prosim Vas o reakciu k miestnym daniam. Kosice uz oznamili, ze miestne dane, najma dane z nehnutelnosti, pojdu o buduceho roka hore. Pre dane za byt to bude znamenat az stvrtinovy narast oproti sucasnemu stavu. Ostatne dane maju ist tiez hore, avsak budu sa len zaokruhlovat na cele eura nahor. To znamena, ze teraz dan za psa je v Kosiciach cca 39,70, tak po novom to bude 40 eur. Okrem mesta a obce musia buduci rok usetrit 15 percent.
- ako hodnotite vy tento krok Kosic? – ocakavate podobny krok aj zo strany ostatnych miest na Slovensku? kolkych miest? – ak ano, ktore dane pojdu podla vas hore? a da sa povedat aj o kolko by oproti sucasnemu stavu mohli stupnut?
Odpoveď Petra Goliaša:
Po mimoriadne zlych hospodarskych vysledkoch obci za roky 2009 a 2010, ktore boli poznacene krizou v narodnom hospodarstve aj koncom volebneho cyklu, zacali obce ozdravovat hospodarenie hned po komunalnych volbach v zavere roku 2010. Na daniach z nehnutelnosti sa to prejavilo az v roku 2012, ked v priemere stupli o 13,5% (islo o prve vyrazne zvysenie po styroch rokoch – Zdroj: http://www.alianciapas.sk/menu_projekty_dan_z_nehnutelnosti_2012.htm), nakolko o daniach na rok 2011 sa rozhodovalo este pred volbami v roku 2010. Vzhladom na volebny cyklus je pravdepodobne, ze obce vyuziju na dalsie konsolidacne opatrenia vratane zvysovania dani aj rok 2013, avsak v roku 2014, kedy sa budu konat najblizsie volby, sa da opät ocakavat stagnacia dani a zhorsenie financnej situacie obci.
Zvysovanie dane z nehnutelnosti ako nastroj na ozdravenie verejnych financii je spomedzi zvysovania dani najmenej skodlivy krok, nakolko najmenej spomaluje ekonomicky rast. Slovensko navyse patri medzi vyspele staty, ktore najmenej vyuzivaju dane z nehnutelnosti, ked sa pozrieme na ich vynos v pomere k HDP.
Otázka (Dmitry Kristofor, Svoy Business – www.mybiz.ru):
I represent a Russian business magazine “Svoy Business” (www.mybiz.ru). Now I’m working with an article, which is concerned with Slovakia economy transformation in 1993-2000s and the present days. As you are a great expert in that topic, may I ask you to comment some questions? I appreciate in advance. Then we will publish your comments like an expert opinion.
Odpoveď Petra Goliaša:
1. How could Slovakia attrach a huge volume of foreign investments in last years?
It was mainly thanks to the privatization launched after 1998, reform process launched after 2002 and entry to the EU in 2004. The major reform was a tax reform adopted in 2004 introducing 19% flat tax, radical simplification of the tax code and shifting the tax burden from direct labor taxes to VAT and consumtion taxes. Another important reform was a labor market reform improving flexibility of the Labor Code and weakening power of unions.
2. Why the automobile industry became the leading sector in the economy?
During socialism Slovakia built strong defense machinery industry (e.g. constructing tanks) which collapsed after 1989, but the skilled work force remained. The new investors in automobile industry used both advantages of skilled and relatively cheap work force.
3. How could Slovakia keep the low rate of inflation? Low rate of Public Debt?
Inflation was successfully guarded by the National Bank of Slovakia (which kept its independence from the government) and its strict monetary policy – relatively high interest rates. Relatively low level of public debt was held manily thanks to the revenues from privatization and the GDP growth that was the fastest from among EU countries in a decade after 2000. However Slovakia recorded relatively high public finance deficits every year which proves irresponsible budget policy.
4. Why Slovakia has the high unemployment rate?
Probably because of a high tax burden for people with low income. It pays off for those people to stay unemployed, not to pay any labor taxes and social security contributions, to work in a shadow economy and to take social assistance benefits from the state. Majority of unemployed are non-educated people or people with just elementary education who cannot find better paid jobs.
5. Which are the key points of suffessful transformation from administrative (“socialist”) economy to the market one in Slovakia after its independence in 1993?
Opening borders for free trade, price liberalization, privatization (especially transparent international tenders in privitizing banks, telecom, and energy industry), structural reforms (tax, labor market, pensions) and improving transparency in providing public services and spending .
6. Which are the main strenghts and weaknesses of the transformation said above?
Strenghts: Improving standard of living, building social capital
Weaknessess: Transformation produces winners and losers. The state must secure some minimum living standard for the losers. Unrepeated games such as privatization create opportunity for cheating and corruption. Some people became rich thanks to their connections and corrupt behavior not thanks to their working results.
7. Which are the main strenghts and weaknesses of the current policy of Slovakian government?
Strenghts: Commitment to reduce public finance deficit under 3% of GDP by the end of 2013. Political stability.
Weaknesses: Consolidation of public finances by raising direct labor taxes will reduce economic growth. Focus on job rather than people protection (more rigid Labor Code) will have negative effect on empoyment. History of corruption and clientelism.
8. How do you see the future of Slovakian economy?
Economic growth will be much slower than in the past decade. The country loses its attractiveness for foreign investors. It will be very difficult to bring down public finance deficit to sustainable levels. Unemployment will remain high. Very much will depend on the external development in the eurozone countries which are main trade partners of Slovakia (especially Germany).
9. What can other countries learn from Slovakian experience of transformation and current policy?
Foreign investors with good governance and know-how can bring relatively rapid improvement of the business environment. The best way how to attract them are transparent international tenders. Very important attribute of improvement is a healthy and transparent financial sector. Structural reforms (aiming at simple tax system, low labor and corporate taxes, flexible labor code) are an engine for the GDP growth, help to improve countrys competitiveness. Transparent public services and public spending is key in fight against corruption. Independent media and active civil sector (mainly NGOs) play a crucial role in supporting the reform process and increasing transparency.
10. Is there a country in the world, that could “replicate” the Slovakian experience in practice?
Yes, I think every country can learn from our experience.
Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit. Dnes by mali na vlade hovorit predstavitelia krajov s ministerkou o reg. zdravotnictve. V prilohe posielam material.
V com ma podla vas reg. zdravotnictvo najvacsie problemy a preco?
Ako hodnotite navrhy samospravnych krajov a reakciu ministerstva?
Pomohli by reg. zdravotnictvu peniaze, ktore ziadali? 580-tisic na prenesene kompetencie a oddlzenie nemocnic?
Co sa podla vas stane s reg. zdravotnictvom, ak nedostane peniaze, ktore VUC ziadali?
Malo by prejst naspat pod stat (napriklad nemocnice)?
Odpoveď Dušana Zachara:
Menšie regionálne nemocnice hospodária v priemere efektívnejšie ako veľké štátne fakultné či univerzitné nemocnice, ktoré sú navyše zvýhodňované pri zazmluvňovaní a platbách za výkony, ich majetok je ťažšie exekuovateľný a sú zo strany štátu častejšie oddlžované. Preto do istej miery chápem nespokojnosť samosprávnych krajov ako zriaďovateľov zdravotníckych zariadení. Kľúčom k zlepšeniu situácie však určite nie je, aby sa do regionálneho zdravotníctva (ale ani do štátneho) nalievali verejné peniaze paušálne bez súvisu s kvalitou, efektívnosťou a výsledkami nemocníc , aby sa oddlžovalo a chránil sa majetok pred exekúciami. Kľúčom je presný opak. Nech zverejňované výsledky nemocníc, čo sa týka kvality a efektívnosti, rozhodujú o tom, ktoré nemocnice, oddelenia, v akom rozsahu a za aké ceny budú zdravotnými poisťovniami zazmluvnené, a nie to, či je tá-ktorá nemocnica štátna, krajská, obecná či súkromná, alebo či je veľká alebo malá.
Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok.
Ministerka Zvolenska dnes predstavila svoj navrh, ako by sa mohli upravit zlavy v lekarnach (kedze rusi vernostne systemy). Lekarne by mali mat moznost dat zlavu do 50% doplatku zo svojej marze. Tato zlava by sla len pacientovi. Nejde teda ani jej cast do poistovni.
Ako to hodnotite? Je to dobre opatrenie?
Nemala by sa zlava podla vas rozdelovat medzi pacienta aj poistovnu?
Bude toto vyhodnetjsie pre mensie lekarne ci pre siete lekarni?
Bude to podla vas vyhodnejsie pre siete ako dnes existujuce vernostne systemy?
Myslite si, ze ide o ustupok velkym lekarnam ako je Dr. Max?
Odpoveď Dušana Zachara:
Po mesiaci rezort zdravotníctva pravdepodobne radikálne prehodnotil svoj názor, že vernostné systémy na predpisové lieky v lekárňach podnecujú spotrebu liekov pacientmi, čo malo byť podľa MZ SR v rozpore s cieľmi štátnej zdravotnej politiky, keďže aktuálne navrhuje zaviesť “super vernostné systémy”, ktoré prinesú do systému paradoxne oveľa viac negatív ako práve rušené vernostné systémy prijaté predošlou vládou.
Negatíva spočívajú najmä v tom, že pri nedodržaní tzv. fixného doplatku, t.j. stáleho pomeru úhrady zdravotnej poisťovne a doplatku poistenca za predpísaný liek, sa deformuje cenotvorba liekov uhrádzaných z verejného zdravotného poistenia. Farmaceutické firmy nebudú totižto motivované, resp. budú menej motivované súťažiť o výšku doplatku pacienta znížením cien liekov v rámci štandardnej kategorizácie liečiv, pričom sa radšej individuálne dohodnú s lekárňami na poskytovaní zliav, čo im prinesie väčšie benefity a pacientom väčšie zľavy. Zároveň to však tiež znamená, že o väčšiu zľavu prídu verejné financie administrované zdravotnými poisťovňami, ktoré tak budú musieť uhrádzať za lieky viac, ako by museli, keby bol ponechaný mechanizmus fixného doplatku alebo dokonca aj práve rušený systém, kedy si mohli poisťovne ponechať zo zľavy aspoň tretinu. Verejné financie, a teda my všetci tak prídeme o úspory z titulu znižovania cien liekov v rámci kategorizácie a lekárenské zľavy zafinancujeme všetci solidárne cez zdravotné odvody a dane. Z takto nastaveného systému budú profitovať niektorí výrobcovia liekov, niektoré lekárne a niektorí pacienti, ale nie verejné financie, a teda celá spoločnosť, čo by malo byť práve cieľom štátnej zdravotnej politiky.
A práve to bol jeden z dôvodov, prečo sa pred pár rokmi exminister Zajac správne rozhodol zaviesť do úhradového mechanizmu systém fixného doplatku – t.j. keď sa doplatok za liek zníži pacientom napríklad o 5%, rovnako o 5% sa musí znížiť aj úhrada zdravotných poisťovní. Aktuálny návrh ministerky Zvolenskej a poslanca Rašiho je návratom do kritizovanej praxe o pár rokov dozadu, kedy mohli farmafirmy znížiť doplatky pre pacientov, pričom zdravotná poisťovňa hradila stále tú istú, nezmenenú vysokú sumu za liek a nič neušetrila na výdavkoch. Prečo nechce súčasná vláda šetriť na verejných výdavkoch zdravotných poisťovní?
Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som sa spytat zopar otazok k public social expenditures na rok 2012, ktore zverejnilo OECD (dokument o vyvvoji vydavkov v OECD od rokou 2007 ako aj tabulku s prehladom vydavkov posielam pre istotu v prilohe.
1. Podla porovnani OECD by malo Slovensko v roku 2012 dat na socialne vydavky (dochodky, socialne davky, zdravotnictvo a ine socialne sluzby) minut ako % HDP namenej spomedzi europskych statov OECD. Kde su podla vas dovodoy, ze Slovensko ma takyto nizky podiel vydavkov?
2. Je pomer 17,6% HDP public social expenditures vzhladom na velkost slovenskej ekonomiky optimalne, pripadne ake dalsie faktory vyraznejsie ovplyvnuju, ci je system realne nastaveny optimalne alebo nie? Su prave oblasti socialnej podpory a zdravotnictva tymi oblastami, kde by stat pri hlbsej analyze mohol v buducnosti konslidovat efektivne a zaroven menej bolestivo ako v sucasnosti?
3. OECD rovnako v minulosti odhadovalo, ze SR by mohlo usetri nemale zdroje prave na zefektivneni zdravotnictva. Kde sa daju podla vas najst vyraznejsie uspory, myslim tym socialne davky a zdravotnictvo a tym aj vyraznejsie pomoct dlhodobej udrzatelnosti verejnych financii? Ktore z tychto dvoch oblasti su vo vyraznejsej miere akousi achilkovou patou do buducnosti, ktroa moze statu sposobit vyraznejsie problemy?
4. V porovnani so stavom v roku 2007 mame mat v roku realne vydavky (ocistene o vplyv inflacie) vyssie o 15 percent. Bolo by pokracovanie takehoto narastu podla vas udrzatelne, resp. ake problemy by to mohlo sposobit statu v najblizsich rokoch?
Odpoveď Petra Goliaša:
1. Suvisi to s tym, ze Slovensko malo v rokoch 2000 az 2010 najrychlejsi rast HDP v EU, pricom rast danovych prijmov a nasledne aj vydavkov bol pomalsi nez rast ekonomiky. Za vypovednejsi preto povazujem ukazovatel o absolutnom raste vydavkov, podla ktoreho realne vydavky do socialnej sfery po roku 2000 rastli priblizne rovnako rychlo ako v priemere za vsetky staty OECD a podstatne rychlejsie nez napriklad v Rakusku, Cesku alebo Madarsku.
2. Slovensko si prinajmensom od roku 1995 udrzuje 16-19%-ny pomer socialnych vydavkov na HDP. V uvedenom obdobi vsak Slovensko ani raz nebolo v rozpoctovom prebytku, naopak z pohladu vysky deficitu verejnych financii patri medzi najmenej zodpovedne staty EU. Takyto vyvoj nie je dlhodobo udrzatelny a preto bude nutne bud znizit verejne vydavky alebo zvysit dane.
3. V zdravotnictve vidim najväcsie uspory v efektivnejsom hospodareni. To si vyzaduje odpolitizovanie zdravotnictva, informovanie pacientov o kvalite liecby ako aj posilnenie sutaze a transparentnosti na poistnom trhu (vlada robi zavadzanim unitarneho systemu presny opak!) aj pri nakupoch v nemocniciach. Za klucovy povazujem vstup sukromneho kapitalu do poskytovatelov zdravotnej starostlivosti, ktory sa da dosiahnut aspon ciastocnou privatizaciou nemocnic. Ak do zdravotnictva nepustime sukromny kapital, musime sa spoliehat na kvalitne riadenie zo strany statu, s cim vsak na Slovensku nemame dobre skusenosti. V dochodkovom systeme je klucove postupne predlzovat dochodkovy vek, co vlada odsunula az na rok 2017.
4. S ohladom na zvysovanie priamych dani a odvodov, nepriatelsky postoj vlady k privatizacii, znepruznenie zakonnika prace ako aj na dalsie opatrenia vlady zhorsujuce podnikatelske prostredie nemozme ocakavat, ze na Slovensku bude pokracovat taky rychly rast ekonomiky ako doteraz. Preto povazujem za nerealne udrzat rovnako rychly rast vydavkov do socialnej sfery.
Otázka (Daniela Krajanová, SME):
Dobrý deň prajem, keďže sa množia informácie o príchode investorov z východu na Slovensko, zaujímal by ma aj Váš názor na to, aký dopad to môže mať na slovenskú ekonomiku a jej vnímanie zo zahraničia – najmä z pohľadu potenciálnych alebo aktuálnych západných investorov. Na mysli mám najmä kúpu U.S. Steelu ukrajinským podnikateľom, vstup PPF pod vedením pána Kellnera s väzbami na Rusko do SPP, avizovaný príchod Rosatomu ako budúceho partnera slovenskej vlády pri stavby novej atómovej elektrárne apod.
1. Ako to zmení vnímanie Slovenska zo strany zahraničných západných investorov?
2. Vyplývajú z takýchto východných investorov nejaké riziká pre Slovensko a jeho ekonomiku?
3. Sú takíto partneri niečím iní než západní a ak áno, v čom?
4. Môže podľa Vás príchod takýchto “rizikových” investorov na Slovensko odradiť investorov z iných západnejších kultúr? Áno, nie a prečo?
Odpoveď Petra Goliaša:
Z pohladu prinosu novych investorov je pre krajinu popri financiach a technologiach klucova ich kultura. Ak je kultura zalozena na transparentnosti a cestnom podnikani, bude investor tieto hodnoty sirit priamo vo firme aj do celej spolocnosti. Ak investor naopak pochadza z prostredia s vysokou korupciou, da sa ocakavat sirenie skodliveho vplyvu. Rusko (143. miesto v CPI TI 2011) aj Ukrajina (152. miesto v CPI TI 2011) patria medzi staty s najvyssou mierou korupcie vo svete, prichod investorov priamo z tychto statov pripadne so silnymi väzbami na tieto staty sa preto z pohladu ich kulturneho vplyvu javi ako vysoko rizikovy. Riziko je samozrejme tym väcsie, cim vyznamnejsie su firmy, ktore novi investori ovladnu.
Zapadni investori budu opatrnejsi, najmä ak by mali s rizikovymi firmami priamo prichadzat do obchodneho styku. Ak by sa vplyv novych investorov premietol do vyssej miery korupcie, zhorsilo by sa podnikatelske prostredie a tym padom aj obraz celej krajiny v ociach kulturne vyspelejsich podnikatelov.
Otázka (Miroslav Hargaš, TASR):
Dobry den prajem, ohľadne pripravovanej správy by som rád poprosil nejakého odborníka INEKO o pár viet ku zajtrajsiemu stretnutiu euroskupiny ku Grecku. Myslíte si, že krajina dostane ďalšiu tranžu pomoci, prípadne dôljde ku posunu termínov a odpusteniu ďalšej častiu dlhu?
Aké riešenie by bolo podľa Vás v súčasnej situácii najlepšie pre eurozónu?
Odpoveď Petra Goliaša:
Pozrite si prosim nasu anketu
tu vyberam hlavne veci, na ktore sa pytate:
1. Z finančnej pomoci poskytnutej v rámci druhého balíka Grécku sa veriteľom podľa výsledkov ankety INEKO medzi 12 ekonómami vráti iba polovica a z prvého balíka, na ktorom sa Slovensko nezúčastňuje, len zhruba tretina zdrojov.
2. Za najlepšie riešenie dlhovej krízy v EÚ považujú ekonómovia podľa ankety INEKO pomoc zadlženým krajinám, ktorá by však mala byť podmienená najmä štrukturálnymi reformami (t.j. napríklad spružnením zákonníkov práce, posunom veku odchodu do dôchodku, efektívnejším spoplatnením zdravotníctva a školstva, zvýšením transparentnosti verejného obstarávania), obmedzením verejných výdavkov a privatizáciou.
a pripajam aj komentar:
Eurozóna už súhlasila s dvojročným posunom termínu na zníženie rozpočtového deficitu Grécka na požadovanú úroveň. Na financovanie vyššieho než plánovaného deficitu však Grécko bude potrebovať ďalšie peniaze a teraz sa očakáva rozhodnutie, akým spôsobom ich Grécko získa. Keďže ide o pomerne veľkú sumu (takmer 33 mld. eur), jednou z možností je schválenie tretieho balíka pomoci Grécku. Druhou zásadnou otázkou je, či a akým spôsobom bude znížený verejný dlh Grécka na udržateľnú úroveň. Nielen ekonómovia v ankete INEKO, ale aj viacerí kľúčoví predstavitelia v eurozóne (napríklad šéf Bundesbanky Jens Weidmann) už priznali, že Grécku bude musieť byť odpustená časť dlhu. Otázkou je len kedy a aká veľká časť to bude a tiež za akých podmienok. Príliš skoré a benevolentné odpustenie dlhu by zvýšilo riziko morálneho hazardu, to znamená opakovaného rastu dlhu na neudržateľné úrovne. Je preto potrebné ďalej vyžadovať od Grécka reformy a potrebné škrty vo verejných výdavkoch, ktoré troika vyčíslila na dodatočné 4 mld. eur pre roky 2015-16.
Otázka (Ján Krempaský, SME):
Dobrý deň, v prílohe Vám posielam intervaly platov lekárov v nemocniciach aj ich úväzky. Mám na Vás nasledujúce otázky:
1. Máte vedomosť, aké iné úväzky zvyknú mať nemocniční lekári okrem nemocnice? Mám na mysli napríklad prednášanie na lekárskej fakulte, alebo prax v súkromnej ambulancii
2. Máte vedomosť, aké špecializácie lekárov majú najčastejšie úväzky aj mimo nemocnice? Mám na mysli napríklad pôrodník, gynekológ,….
3. Koľko uväzkov zvykne mať taký bežný lekár? 1,2,3? Dá sa to zistiť? Ak nie, prečo je to problém?
Odpoveď Dušana Zachara:
Mnoho “neplnoúväzkových, resp. viacúväzkových” lekárov z nemocníc zvykne mávať ďalšie úväzky u súkromných poskytovateľov alebo prevádzkujú svoju vlastnú lekársku prax. Ide predovšetkým o špecialistov, ktorých odbornosti sa dajú vykonávať aj ambulantným spôsobom. Negatívom práce lekára pre viacerých zamestnávateľov naraz môže byť zneužívanie takéhoto stavu na vyberanie si hrozienok (rozumej priamych platieb od pacientov a/alebo poisťovňami dobre hradených jednoduchých výkonov) pri liečbe pacienta v súkromnej praxi a zároveň uskutočňovanie komplikovaných, drahých a často stratových súvisiacich vyšetrení či zákrokov toho istého pacienta s tou istou diagnózou vo verejnej nemocnici, kde dotyčný lekár tiež pôsobí. Ak má jeden lekár viacero plných úväzkov, je pravdepodobné, že nemôže z kapacitných dôvodov vykonávať všetky svoje práce plnohodnotne a kvalitne, ako by sa očakávalo, pričom zamestnávatelia si toho často ani nie sú vedomí a vyplácajú “lietajúcemu” lekárovi na základe (ne)odvedenej práce neadekvátne vysokú mzdu. České médiá zverejnili minulý rok zistenia z jednej pražskej fakultnej nemocnice, ktorej lekár mal až 6,2 úväzkov. Riaditeľ nemocnice to okomentoval slovami, že tento lekár musel klamať v pracovnej dobe budťo ich alebo iných zamestnávateľov.
MZ SR by sa malo preto usilovať zverejniť zoznam lekárov aj s ich úväzkami, tak ako to pred časom urobilo MŠ SR so zamestnancami vysokých škôl, aby bola verejnosť jednak informovaná o tom, kde všade pôsobí ich doktor, alebo či neexistuje odôvodnené riziko, že nebude ich lekár stíhať kvalitne liečiť. Verejnosť a možno aj manažmenty nemocníc by tiež dostali pravdivejší obraz o všetkých príjmoch lekárov, síce možno nie o celej sume, ale aj tak by vedeli kvalifikovanejšie reagovať na požiadavky vyšších miezd niektorých lekárov.
Otázka (Vanda Vavrová, Pravda):
Dobrý deň posielam otázky k téme ktorú pripravujem – čo čaká pacientov na
čakacích listinách keď dôjde k zlúčeniu poisťovní a od roku 2014 bude už
iba jedna.
1. Aký to bude mať vplyv na čakanie na operácie pre pacientov predĺží sa ?
2. Čo to bude znamenať pre samotných pacientov?
3. Ako hodnotíte verejný prísľub VšZP , že jej vyše 6-tisíc pacientov na
čakačkách nezostane do konca roka ani jeden?
4. Máte predstavu ako to bude VšZP riešiť, že pacient mal už termín, ale
jeho súkromná poisovňa zanikne a on bude musieť ísť na novú čakaciu listinu
a operácia sa mu zase odsunie?
5. V minulosti už polícia aj súdy riešili korupciu najmä pri čakačkách pri
ortopedických operáciách. Ak bude znovu len jeden zoznam nezvýši sa možnosť
korupcie, aby sa
pacient dostal skôr na operáciu?
Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 2.: Niektorí poistenci, najmä tí zo súkromných poisťovní, a hlavne z Unionu, by v prípade vytvorenia systému jednej štátnej zdravotnej poisťovne čakali na svoje operácie dlhšie, keďže v súčasnosti je na čakacích zoznamoch najviac pacientov z VšZP, ktorí zároveň aj na zákroky najdlhšie čakajú. Najmenej musia čakať práve poistenci Unionu.
Dobu čakania na operačný zákrok by skrátila napríklad väčšia intenzita súťaže medzi poisťovňami, vstup nových hráčov na trh, rozdelenie VšZP na viac častí a ich privatizácia, privatizácia nemocníc, meranie a zverejňovanie kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, definovanie základného balíka a pod.
3. VšZP robí len to, čo jej a ostatným zdravotným poisťovniam ukladá zákon. Ak totižto poisťovňa vytvorí zisk (VšZP momentálne zisk vykazuje) a zároveň má svojich poistencov na čakacích listinách na určité plánované zákroky, musí zisk použiť práve na úhradu týchto výkonov. Druhá vec je, koľko pacientov dovolia odoperovať kapacity nemocníc, ktoré sú z objektívnych príčin obmedzené. Takže sa môže veľmi ľahko stať, že na “čakačkách” VšZP zostanú pacienti aj ku koncu roka.
4. Neviem presne, či toto rieši príslušná legislatíva, ale viem si predstaviť, že by bol prijatý relatívne spravodlivý mechanizmus “zipsovania” čakateľov všetkých troch poisťovní do jedného čakacieho zoznamu, čo by zabezpečilo, že napríklad každý pacient, ktorý je na čakačke svojej poisťovne prvý, by bol v zjednotenom jedinom zozname najhoršie na treťom mieste. V takom prípade by sa mu nemusela operácia posunúť výrazne na neskôr. Pacientom však môže hroziť dlhšie čakanie na niektoré plánované operácie, ak by monopolná VšZP manažovala starostlivosť o pacienta, ako aj úhrady za poskytovanú zdravotnú starostlivosť menej efektívnym spôsobom, ako to robí teraz, resp., ako to robia súkromné poisťovne, čo predstavuje veľké a reálne riziko. To môže mať potom v konečnom dôsledku v dlhšom časovom horizonte za následok menej peňazí pre poskytovateľov.
5. Korupciu pri čakacích zoznamoch a predbiehanie sa pri operáciách môžu čiastočne riešiť dobre nastavené legislatívne pravidlá, avšak lepším riešením je odstraňovať informačné nerovnosti v zdravotníctve. Pri čakačkách to znamená viac zverejňovať. Tým sa možnosti kontroly rozšíria na väčší okruh dobre informovaných, na celú verejnosť, čím sa obmedzí priestor pre nekalé praktiky. Ale v zásade tiež platí, že ak je na trhu rozvinutá konkurencia a funguje súťaž, priestor pre korupciu sa automaticky zmenšuje, nakoľko súťažiace subjekty uspokojujú dopyt ľudí lepšie ako absolútny monopol.
Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som sa spytat zopar otazok k dohodarom, kedze ich vo svojej prvej sprave ako mozne potencialne riziko spomina aj Rada pre rozpoctovu zodpovednost.
1. Najvyraznejsie sa od buduceho roka meni zatazenie dohodarov, ked im danovy klin v niektorych pripadoch vzrastie az dvojnasobne. Maju pri takomto nastveni zdanenia prace na dohodu vobec zmysel? Ake dosahy takehoto kroku sa daju ockavat, teda skor prechod dohodarov na TPP alebo prechod do sivej ekonomiky?
2. Do akej miery realne skomplikuje takyto postup zivot firmam a v ktorych odvetvia zodvodnenie dohod prinesie najvacsie problemy? Nedochadza na druhej strane v sucasnosti k zneuzivaniu institutu dohody, teda vyhnutie sa plateniu odvodov? Je zodvodnenie dohod vacsi/mensi problem ako zavedenie progresivnej dane + zvysenie odvodov pre zamestnancov a preco?
3. Je sucasne nastavenie odvodov dostatocne, pripadne ake zmeny pri dohodaroch pri mali byt prijate? Maju sa problemy s dohodami riesit cez ich zodvodnenie alebo skor upravami Zakonnika prace?
Odpoveď Petra Goliaša:
Neplatenie odvodov z dohod vytvaralo priestor pre spekulacie, ako sa vyhnut odvodovej povinnosti (to iste plati kvoli nizsej danovo-odvodovej zatazi aj pre zivnosti). Zavedenie odvodov z dohod bol preto potrebny krok. Chybou vsak je, ze sucasne neboli zavedene nizsie odvody pre ludi s nizkymi prijmami, napriklad formou odpocitatelnej odvodovej polozky. Ludia s nizkymi prijmami doteraz casto vyuzivali prave dohody, pripadne zivnosti. Po novom budu mnohi z nich nuteni odist do sivej ekonomiky, pripadne sa stanu nezamestnanymi. Nizke danovo-odvodove zatazenie pre ludi s nizkymi prijmami je jednym z klucovych nastrojov na znizovanie sivej ekonomiky, ktory napriklad vo svojej najnovsej analyze odporuca aj Svetova banka: http://documents.worldbank.org/curated/en/2012/06/16439042/shadow-integrating-europes-informal-labor
Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcem poprosit o Vas komentar k navrhu MZ SR, podla ktoreho by mal po nom vydavat povolenia na prevadzku vsebecnych nemocnic rezort namiesto samosprav. MZ to odovodnuje tym, ze tak bude moct vykonavat dozor nad danymi nemocnicami.
Moze to pomoct k tomu, aby sa v nemocniciach lepsie hospodarilo, prip. aby mohlo MZ zasiahnut v prospech zamestnancov zariadeni?
Ako inak by MZ mohlo ziskat kontrolu nad vseobecnymi nemocnicami?
Odpoveď Dušana Zachara:
Najúčinnejším liekom ako dohliadať na činnosť nemocníc je odstraňovať informačné nerovnosti v zdravotníctve. Tým sa možnosti kontroly rozširujú na väčší okruh dobre informovaných, na celú verejnosť, a klesá tak potreba dohliadať na činnosť všeobecných nemocníc, ktorých zriaďovateľom sú župy a obce, centrálne z jedného miesta, čo má svoje veľké riziká v možnej nedostatočnej kapacite, kompetencii či zneužití právomocí dohliadajúcich úradníkov a politikov.
Návrh MZ SR by navyše negoval časť decentralizačného procesu spred 10 rokov, kedy viaceré nemocnice prešli pod správu územných samospráv s cieľom zvýšiť ich efektívnosť, zlepšiť manažment, racionalizovať sieť zdravotníckych zariadení podľa potrieb regiónov a zlepšiť kvalitu a kontrolu poskytovateľov.
Treba tiež podotknúť, že najvážnejším problémom slovenského verejného sektora ústavných zdravotníckych zariadení je hospodárenie a činnosť veľkých štátnych fakultných nemocníc, ktoré má pod priamym patronátom MZ SR, a nie menšie regionálne nemocnice, ktoré vedia hospodáriť efektívnejšie. Aj podľa našej nedávnej štúdie o verejnom obstarávaní slovenských nemocníc sú najproblematickejšími práve veľké štátne nemocnice, v tendroch ktorých sa zúčastňujú v priemere menej ako dvaja uchádzači, čo prináša so sebou efekt predražených nákupov a neefektívneho vynakladania verejných prostriedkov. Takže MZ SR by sa malo v prvom rade sústrediť na nemocnice pod vlastnou zriaďovateľskou pôsobnosťou!
Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry, chcela som sa spytat k TIS blogu o CT. TIS pise, ze je tam malo uchadzacov. Preco podla Vas?
Rozdelili si podla vas trh?
Alebo su diskriminacne podmienky?
Odpoveď Dušana Zachara:
Nízky počet súťažiacich ponúk v nemocničných tendroch, obstarávania CT-prístrojov nevynímajúc, môže mať viaceré príčiny. Jednou z nich môžu byť úzko špecifické predmety obstarávania, ako to často tvrdia obstarávatelia. No napriek tomu existujú príklady v súkromnej sfére na Slovensku a v Česku aj vo verejnom sektore, kde si riaditelia nemocníc pravidelne vyberajú z viacerých ponúk, pričom v porovnateľných tendroch v slovenských verejných nemocniciach často “súťaží” len jeden dodávateľ. Ďalšou príčinou malého počtu ponúk v slovenských nemocničných tendroch môžu byť rôzne pokrivenia trhu – napr. slabá platobná disciplína obstarávateľov, dlhé splatnosti, korupcia, zmanipulované výberové kritériá, politické prepojenia, konflikty záujmov štátu, silná regulácia či kolúzne správanie sa firiem.
Najčastejším dôvodom nízkeho počtu uchádzačov v tendroch na CT-čka bývajú pravdepodobne na konkrétnu firmu “našité” výberové kritériá, a tak sa ostatní konkurenti radšej do “súťaže” ani neprihlásia, keďže by v nej robili iba štatistov.
V prípade, že sú tendre zmanipulované, strácajú svoj pôvodný význam, že sa súťažou vygenerujú nižšie ceny.
Otázka (Elena Poleková, Korzár, Košice):
Dobrý deň, pripravujem článok o hospodárení samospráv na Slovensku. Z analýzy Slovak Credit Bureau vyplýva, že šetria čoraz viac a menej sa zadlžujú. Chcela by som Vás preto poprosiť o krátke stanovisko. Čo je podľa Vás príčinou tohto stavu? Predpokladáte, že aj v nasledujúcom polroku (roku) budú samosprávy postupovať rovnako opatrne alebo ešte opatrnejšie, resp. už si budú môcť dovoliť začať aj viac míňať?
Odpoveď Petra Goliaša:
Obce najhorsie hospodarili v rokoch 2009 a 2010, teda ku koncu volebneho obdobia. K obratu doslo v roku 2011, ked novo zvoleni starostovia zacali menej minat a prijimat ozdravne opatrenia. Otazkou teda je, ci sa zopakuje vplyv volebneho cyklu aj v tomto volebnom obdobi a ci opätovne dojde k zhorseniu hospodarenia v rokoch 2013 a 2014. Cielom nasho projektu www.obce.ineko.sk je informovat verejnost o hospodareni obci tak, aby sa okrem ineho znizilo aj riziko nezodpovedneho hospodarenia v zavislosti od fazy volebnych cyklov.
Otázka (D. Teliščáková, Pravda):
Dobrý deň, pripravujeme väčší článok o prenájme, resp. predaji polikliník samosprávnymi krajmi. Poprosila by som vás o odpovede na nasledujúce
otázky:
1. Je dobré, že sa samosprávne kraje zbavujú polikliník predajom a
prenájmom?
2. Aké hrozia riziká v prípade predaja a v prípade prenájmu?
3. Ako zabezpečiť, aby polikliniky neprestali plniť funkcie zdravotníckeho
zariadenia (napr. poliklinika v Poltári)?
4. Ako by sa v tomto smere dala zhodnotiť situácia s poliklinikami
(predanými a prenajatými samosprávnymi krajmi) z celoslovenského pohľadu?
Odpoveď Dušana Zachara:
Predaj či dlhodobý prenájom samosprávnych polikliník súkromným subjektom môže byť prospešným krokom pre všetkých – samospráva sa zbaví zodpovednosti za riadenie zdravotníckeho zariadenia, ktoré nedokáže manažovať efektívne, ušetrí verejné zdroje, je predpoklad a empirické skúsenosti tomu dávajú za pravdu, že súkromník bude spravovať polikliniku efektívnejšie a bude prinášať pacientom dostupnejšiu a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. To je optimálny scenár, ktorý však predpokladá čestnú motiváciu samosprávnych orgánov predať či prenajať zdravotnícke zariadenie transparentne, za čo najvýhodnejších podmienok pre župu a serióznemu záujemcovi – teda vo verejnom záujme. Regionálni politici majú voči svojim voličom zodpovednosť, aby bola v kraji zabezpečovaná kvalitná a dostupná ambulantná zdravotná starostlivosť, a ak hrozí, že môže prísť k nedostatku zdravotníckych kapacít, tak by malo byť v ich, ako aj vo verejnom záujme, aby bol z ich strany predaj alebo dlhodobý prenájom zmluvne podmienený pokračovaním poskytovania zdravotnej starostlivosti v rozsahu a kvalite, ktorá by garantovala v regióne udržateľný požadovaný stav zdravotníckych služieb.
Otázka (Jana Liptáková, The Slovak Spectator):
Dobry den, pre nas tyzdennik The Slovak Spectator pripravujem clanok o schvalenej novelizacii Zakonnika prace. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO. – Ako vnimate schvalenie novely Zakonnika prace? – Ktore zmeny v Zakonniku prace pokladate za najvyznamnejsie ci najproblematickejsie a preco? – Boli do aktualnej novelizacie Zakonnika prace, podla Vas, implementovane aj nejake pozitivne zmeny? Ak ano, mohli by ste specifikovat? – Ake reakcie ocakavate, ze novelizovany Zakonnik prace vyvola vo firmach a aky vplyv bude mat vo vseobecnosti na ekonomiku Slovenska do konca tohto roka a v buducom roku? – Ako vnimate vyjadrenia ministra Richtera, ze nie Zakonnik prace ale kriza vyhana ludi z prace?
Odpoveď Petra Goliaša:
Novela obsahuje seriu opatreni, ktore zhorsuju pruznost zakonnika prace, co ma pravdepodobne uz teraz negativny vplyv na zamestnanost. Najhorsie hodnotim znovuzavedenie subehu odstupneho a vypovednej lehoty, co zamestnavatelom zvysuje naklady na zanik pracovnych miest a motivuje ich k skorsiemu prepustaniu ludi. Negativom je aj posilnovanie odborarov a to aj ak nevedia vo firme preukazat svoju reprezentativnost. Prave v tazsich casoch pre ekonomiku by vlada mala ist presne opacnym smerom a presadit vyssiu pruznost v pracovnych vztahoch tak, aby co najviac podporila tvorbu novych pracovnych miest.
Pozitivne hodnotim napriklad predlzenie takzvaneho vyrovnavacieho obdobia pri flexikonte z 12 na 30 mesiacov.
Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som sa spytat zopar otazok k rozdeleniu vybranych dani na Slovensku.
1. Slovensko ma v porovnani s priemerom krajin OECD vyrazne nizsi podiel majetkovych dani. Kym priemer OECD je cca 1,8 percenta (v roku 2010), na Slovensku bol vlani 0,4 percenta. Je podla vas prave tato oblast tou, kde by sa mali v pripade, ze je nutne zvysovat dane siahnut? Ake dosahy ma taketo opatrenie napriklad v porovnani so zvysovanim priamych dani? Preco sa vo vseobecnosti oznacuje dvihanie napr. majetkovych dani za menej skodlive pre ekonomiku?
2. Na druhej strane mame pomerne vyssi podiel odvodov, ked na Slovenku tvoria 12,3 percenta z danovo-odvodovych prijmov, priemer OECD bol 9,5 percenta. Napr. pri priprave danovo-odvodovej reformy sa argumentovlao, ze problem Slovenska nie su vysoke dane, ale odvody. Preco by teda vlada mala siahnut prave na odvody? Do akej miery je napr. pre zamestnavatelov dolezite rozdelenie ich povinnosti na dane a odvody, pripadne nie je dolezitejsie clekove zatazenie prace?
3. Aj po avizovanom zvysovani dani budeme v porovnani s OECD priemerom niekde prave na jeho urovni, teda na urovni priemeru OECD. Do akej miery teda vyssie dane znevyhodnia poziciu Slovenska? Zrejme nepojde o znevyhodnenie vo ci vsetkym statom. Ktore krajiny tak mozu byt superom Slovenska v hre o udrzanie, resp. prilakanie novych investorov? Ake dalsie faktory budu v tomto pripade pre investorov najdolezitejsie, po vyske dani?
Odpoveď Petra Goliaša:
1. Spomedzi danovych opatreni poskodzuje ekonomicky rast najmenej zvysovanie dani z majetku, naopak najviac ho poskodzuju dane z prijmu, ktore zatazuju priamo pracu. Dovodom je, ze majetkove dane najmenej odradzaju ludi od ekonomickej aktivity, dane z prijmu naopak najviac. V medzinarodnom porovnani Slovensko zaostava vo vyuzivani majetkovych dani, prave tento priestor by preto mala vyuzit vlada, pokial chce zvysovat dane.
2. Socialne a zdravotne odvody su podobne daniam z prijmu, priamo totiz zatazuju prijmy z prace a z pohladu ekonomickej aktivity maju takmer rovnaky demotivacny ucinok. Rozdiely su hlavne v pripade socialnych odvodov v ich vyssej zasluhovosti, v porovnani s danou z prijmu teda nejde o cisto solidarne platby. Z pohladu vplyvu dani a odvodov na ekonomicku aktivitu je preto dobre sledovat celkove zatazenie prace.
3. Vlada podstatnu cast konsolidacie riesi prostrednictvom zvysovania priamych dani z prace a odvodov. Da sa preto ocakavat negativny vplyv tychto opatreni na hospodarsky rast aj tvorbu pracovnych miest.
Este jedna poznamka – to tvrdenie z bodu 1 plati pri porovnatelnom zatazeni roznymi danami a kratkodobom az strednodobom horizonte.
A este jedna vyhoda majetkovych dani – da sa pri nich tazsie podvadzat. Mimochodom, uplne najhorsi vplyv na hospodarksy rast ma podla OECD zvysovanie dane zo zisku firmam.
A spresnujem bod 3: Vlada podstatnu cast konsolidacie riesi prostrednictvom zvysovania priamych dani z prace a odvodov a tiez zo zisku firiem.
Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, Robert Fico dnes na MZ povedal, ze budu bud razsochy alebo nova nemocnica v BA. Chcela som Vas poprosit, o vas nazor.
Co si myslite, co by bolo lepsie? Nova nemocnica ci Razsochy?
Spominal mozne financovanie cez PPP. Ako to hodnotite?
Aky sposob financovania novej nemocnice by ste si vedeli predstavit? (PPP, z rozpoctu,…?) Premier hovori o sume 500-600 mil. eur. Je to podla vas realny odhad?
Odpoveď Dušana Zachara:
Bez podrobnej analýzy, ktorá by vysvetľovala potrebnosť a náklady výstavby novej nemocnice je nemožné povedať, či sa nám ju v dnešnej situácii konsolidácie verejných rozpočtov oplatí financovať v lokalite Rázsochy v takej veľkosti a architektonickej podobe, ako bolo navrhnuté ešte v časoch komunizmu, alebo by bolo vhodnejšie stavať pre súčasné potreby radšej menší objekt niekde inde na zelenej lúke alebo radšej počkať s výstavbou novej nemocnice na pokrízové časy a za splnenia podmienky, že bude v slovenskom zdravotníctve urobený poriadok v systéme – vo financovaní, v meraní kvality, vo verejnom obstarávaní. Inak totiž existuje veľké riziko, že veľká časť peňazí vynaložených do novej nemocnice by sa mohla stratiť v “čiernej diere”.
Je pozoruhodné, že premiér hovorí v súvislosti s novou nemocnicou ako prvé o preinvestovaní 500 až 600 mil. EUR prostredníctvom PPP-projektu, a nie o tom, či novú a akú nemocnicu skutočne potrebujeme, čo a akých pacientov bude liečiť, aký prínos bude mať pre zdravie občanov, a či alternatívne náklady takéhoto kroku nebudú privysoké, a či nebudú niekde chýbať oveľa viac.
Financovanie projektov cez PPP je často pre nezodpovedných politikov pokušením ako sa zapáčiť a zavďačiť voličom a sponzorom, keďže takéto projekty sú často skrytým zadlžovaním štátu, ktorého dôsledky ponesú budúce generácie.
Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcem poziadat o vyjadrenie do clanku. Premier R. Fico sa na dnesnom kontrolnom dni na MZ vyjadril, ze v blizkej dobe planuju na vladu predlozit plan predaja statnych aktiv, z ktoreho prostriedky by mali ist na vytvorenie unitarneho systemu ZP. Nepovedal ale priamo, aky statny podnik by sa mal predat. Naznacil iba, ze ide o podnik, nad ktorym nemaju kontrolu a pri ktorom su brzdeni dividendovou politikou statu.
1. Mate tipy, ktore statne podniky by podla tohto vyjadrenia mohli byt odpredane?
2. Ma podla Vas zmysel uz pripravovat odpredaj statnych aktiv, ked sa este ani nevie, kolko by mali sukromne poistovne stat a neprebehli s nimi este ani ziadne rokovania o tychto zameroch?
Odpoveď Dušana Zachara:
Slovak Telekom. Samotná privatizácia telekomu je správna, hoci vláda R.Fica vo svojom programe rezolútne odmietla akúkoľvek privatizáciu. Výnos z privatizácie by však mal ísť na zníženie verejného dlhu, ktorý prekročí tento rok hranicu 52% HDP. Aby nemusela dlhová brzda v budúcnosti brzdiť príliš prudko. Použiť privatizačné príjmy tam (rozumej: na vytvorenie unitárneho systému ZP), kde nás topánka vôbec netlačí, a prínos z takéhoto kroku nedokáže ani samotné MZ SR hodnoverne preukázať, je nezodpovedným “huncútstvom” nezodpovedných politikov, ktoré si odskáču platcovia daní a odvodov vyššou finančnou záťažou a pacienti vyššími priamymi platbami a horšou zdravotnou starostlivosťou verejného zdravotníctva.
Otázka (Michal Čabák, Slovenský rozhlas):
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o stanovisko / názor INEKO do pripravovanej reportáže – vychádza z námetu / otázky poslucháča, ktorému prišla zo zdravotnej poisťovne informácia o ročnom zúčtovaní – mal preplatok 1 cent a jeho manželka 4 centy. Informácia im prišla poštou do vlastných rúk. Upravuje to takto legislatíva. Tá tiež hovorí, že ak výška preplatku/nedoplatku nedosiahne 5 eur, povinnosť odviesť nedoplatok alebo vrátiť preplatok nevzniká.
Otázky:
Nevytvárajú takto nastavené pravidlá priestor na neefektívne vynakladanie prostriedkov zdravotného poistenia?
Je riešením úprava legislatívy tak, aby zdravotné poisťovne nemuseli informovať poistenca ak má preplatok / nedoplatok do 5 eur?
Preco je dolezite/potrebne aby poistenci vzdy dostali informaciu o vysledku rocneho zuctovania?
Odpoveď Dušana Zachara:
Povinnosť vykonávať ročné zúčtovanie zdravotných odvodov prešla od poistencov na zdravotné poisťovne, ktoré majú k dispozícii všetky potrebné informácie a vedia zúčtovanie urobiť rýchlejšie, presnejšie a tým pádom i efektívnejšie ako samotní poistenci. Povinnosť poisťovní informovať svojich klientov o výsledku zúčtovania je daná legislatívou a je to aj nevyhnutné a správne. Poistenec si totižto môže prekontrolovať správnosť zúčtovania, prípadne reklamovať jeho výšku a navyše získava informáciu o výške mesačných platieb zdravotných odvodov v budúcom zúčtovacom období. Povinnosť zasielať výsledok ročného zúčtovania klasickou poštou doporučene a do vlastných rúk, aj keď je výsledkom suma nižšia ako 5 EUR, je nevyhnutné aj z právnych dôvodov, z ochrany osobných údajov poistenca, pričom náklady na poštovné sú zanedbateľné v porovnaní s prínosom dobre informovaného poistenca o výsledku zúčtovania, ktorý bude navyše na základe zúčtovania platiť správnu výšku odvodov, a tým sa zamedzí množstvu budúcich sporov a ich následnej administrácii – a tým pádom zvýšeným nákladom.
Otázka (Lucia Franková, HNonline.sk):
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o krátke vyjadrenie. Svetová banka vydala rebríček podnikania Doing Business, v ktorom sme si pohoršili.
V čom vidíte hlavné príčiny nedostatkov zo strany štátu pri podpore podnikania?
Odpoveď Petra Goliaša:
Slovensko sa medzirocne posunulo zo 48. na 46. miesto a to najmä vdaka zlepseniu konkurznej legislativy, zrychleniu konania sudov, posilneniu elektronizacie pri plateni dani a zavedeniu jednotneho kontaktneho miesta pre zacinajucich podnikatelov. Studia tiez pozitivne hodnoti zmeny veduce k spruzneniu zakonnika prace. Pozrite tiez str. 142.
Napriek tymto zmenam podla najnovsej studie Doing Business zaostavame v medzinarodnom porovnani najmä v ochrane investicii (konkretne v transparentnosti firiem, ide napriklad o zverejnovanie firemnych vykazov, v pravnej zodpovednosti manazmentu, atd.), v administrativnej narocnosti suvisiacej s platenim dani a odvodov, vo vyske danoveho a odvodoveho zatazenia, v pristupe k elektrickemu pripojeniu (vratane ceny elektriny), nakladoch na cezhranicny obchod, v barierach pre zacinajucich podnikatelov a vo vymozitelnosti prava. Naopak nasimi silnymi strankami je pristup k registracii majetku, pristup k uverom a riesenie nesolventnosti obchodnych partnerov. Pozrite tiez str. 194 studie.
Vlada by mala cielene sledovat vsetky indikatory a navrhnut opatrenia na zlepsenie pozicie Slovenska.
Doplnené:
Prave som zistil, ze po zohladneni zmien v metodike sme si oproti vlanajsku udrzali rovnaku poziciu, t.j. 46: http://doingbusiness.org/data/exploreeconomies/slovakia/
Zlepsenie bolo najmä pri platene dani (elektronizacia), male zhorsenie pri zakladani firiem. Inak platia vsetky moje predosle komentare.
Otázka (Pavel Sibyla, Trend):
Zdravim Vas, dnes som si vsimol, ze ustanovenie umoznujuce ministerstvu odmedzit medzirocny narast novoprijatych studentov na verejne vysoke skoly, je uz v zakone aj teraz. Rozdiel oproti teraz Caplovicom predlozenej novely je 5-percentna hranica v sucasnom zneni. Po novom by tam nemala byt tato hranica a tiez sa vypustaju slova “v odovodnenych pripadoch.”
Viete o tom, ze by sa to ustanovenie v dnes platnom zneni niekedy aj vyuzilo?
A odkedy to ustanovenie v zakone je?
Odpoveď Eugen Jurzycu:
1. Neviem o tom, že by sa toto ustanovenie niekedy využilo.
2. Neviem, odkedy tam ustanovenie je. Bude to určite vedieť Jurkovič zo sekcie VŠ. My sme ho tam nedávali.
3. Okrajové využitie nemôže narobiť veľké škody, ale aj to sa bude zdôvodňovať ťažko.
3.a) Ak má byť cieľom nastaviť počet študentov podľa potrieb praxe, treba najprv vyrátať potreby praxe. To je nielen vyrátať, koľko budeme potrebovať absolventov pre konkrétnu profesiu, ale aj to, koľko absolventov sa umiestní v profesiách, ktoré sa len ťažko dajú priradiť k nejakému študijnému odboru (pretože nevadí, že absolvent pedagogického študijného odboru nejde učiť, možno sa stará o vzdelávanie zamestnancov súkromnej firmy).
3.b) Ak má byť cieľom zvýšiť kvalitu škôl znížením počtu študentov tak: počet študentov sa už znižuje a ministerstvo podľa vlastných vyjadrení nevie prečo (možno proces skvalitňovania cez pokles počtu študentov práve prebieha); nižší počet študentov vôbec nemusí znamenať vyššiu kvalitu (menej hostí v reštaurácii neznamená vždy lepši jedlo), kľúčové je pokračovať v budovaní systému znižovanie informačnej nerovnosti (zverejňovať informácie o nezamestnanosti absolventov, ich platoch, ich životopisy, výsledkoch v testoch Ahelo..). Podľa mňa je jedným z dôvodov poklesu počtu študentov aj zmena metodiky rozdeľovania financií pre VŠ. Menej peňazí dnes ide podľa počtu študentov, viac podľa výkonu vo výskume, než tomu bolo pred pár rokmi. Teda, posun správnym smerom zrejme dosahujeme aj bez toho, aby štát stanovoval numerus clausus.
4. Pán minister chcel, aby sa aj na úrovni stredných škôl stanovili počty žiakov na základe prognózy. Kolegovia z SMERu mu však vrátili loptičku na jeho stranu kurtu, keď, tuším, poslanec Blanár dostal do zákona ustanovenie, že za prognózu a de facto aj za stanovenie numerus clasus je v konečnom dôsledku zodpovedné ministerstvo. Bude zaujímavé sledovať, s akou prognózou a s akými číslami príde ministerstvo.
Záver: Ministerstvo má už dnes možnosť navrhnúť numerus clausus a to aj pre stredné školy a tento návrh aj verejne zdôvodniť. Ak sa mu to podarí, môže presadiť zákonnú zmenu. Prečo by takýto postu nebol lepší?
Otázka (Dorota Hudecová, Pravda):
Dobrý deň, obraciam sa na Vás s prosbou o odpoveď na otázku:
Penzijný systém čakajú od januára výrazné zmeny. Ktoré považujete za
správne a o ktorých si myslíte, že sú zbytočné alebo úplne zlé a prečo?
Odpoveď Petra Goliaša:
Celkovo opatrenia v penzijnom systeme, pokial budu zrealizovane, zlepsuju dlhodobu udrzatelnost verejnych financii. Povazujem vsak za chybu, ze sa spustenie automatickeho predlzovania dochodkoveho veku odklada o 5 rokov, pricom k vyraznej redukcii druheho piliera doslo okamzite. Odkladanie zmien v prvom pilieri totiz zvysuje riziko, ako sa k tomuto opatreniu postavi buduca vlada. Cim viac tiez odkladame zmeny v prvom pilieri, tym viac musime dotovat dochodky z dani alebo na ukor vyssieho dlhu, co v konecnom dosledku spomaluje rast celej ekonomiky.
Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny):
Príjemný deň, chcem Vás poprosiť o stanoviská k návrhu rozpočtu zdravotníctva pre rok 2013, kde sa okrem iného ráta so zvýšením platby za poistencov štátu na 4,25 %. Prosím do piatku, resp. soboty rána, za čo Vám vopred ďakujem.
Odpoveď Dušana Zachara:
Verejné výdavky na zdravotníctvo rástli na Slovensku v ostatnej dekáde v reálnych hodnotách oveľa rýchlejším tempom ako priemer OECD, rýchlejšie ako napríklad v Českej republike či Maďarsku. Problémom slovenského zdravotníctva nie je nedostatok peňazí, ale ich neúčelné využívanie. Potvrdzujú to aj štúdie OECD, ktoré radia Slovensko medzi európske krajiny s najnižšou mierou efektívnosti zdravotníckeho systému. Ak by Slovensko dokázalo naplno využiť svoj potenciál na zvýšenie efektívnosti v zdravotníctve, ušetrili by sme podľa zistení OECD až 2,7% HDP ročne, čo je tretina verejných výdavkov v zdravotníctve. Podľa MMF by úspora zo zvýšenia efektívnosti dosiahla až 3,5% HDP za rok pri rovnakých výsledkoch zdravotníctva, resp. ak by Slovensko dosahovalo rovnaké úrovne efektívnosti zdravotníckeho systému ako najefektívnejšie štáty, ušetrilo by až 60% výdavkov smerujúcich do zdravotníctva. Za peniaze, ktoré v súčasnosti SR vynakladá na zdravotníctvo, by teda jeho občania mali dostávať oveľa viac – lepšiu zdravotnú starostlivosť a viac zdravia. A práve dôraz na kvalitu a výsledky zdravotníctva mi pri debate o rozpočte chýba najviac. Ak chceme, aby sa z každého dodatočného eura v zdravotníctve vyťažilo maximum, nesmie diskusia skĺznuť len na úroveň “handrkovania” sa o desatiny pri výške platieb štátu za svojich poistencov, ale treba sa neustále pýtať, čo za to.
Otázka (Roman Cuprik, The Slovak Spectator):
Dobrý deň, V týždenníku The Slovak Spectator pripravujeme článok o náraste chudoby na Slovensku s ohľadom na posledné zverejnené výsledky prieskumu SILC 2011 a rád by som v ňom uviedol aj názory INEKO. Môžete mi odpovedať na niekoľko otázok?
Aké sú dôvody faktu, že sa počet ľudí žijúcich na hranici chudoby medziročne zvýšil o 50 000 ľudí? Bude podľa Vás tento trend pokračovať? Ktoré opatrenia vlády vnímate z pohľadu znižovania chudoby na Slovensku pozitívne a ktoré naopak negatívne?
Aké opatrenia by mala vláda prijať aby zabráníla zvyšovaniu chudoby na Slovensku, ak sa zameriame na najrizikovejšie skupiny tj. nezamestnaných, nízkokvalifikovaných ľudí a dôchodcov?
Odpoveď Petra Goliaša:
Zaujimave je, ze dochodcovia patria medzi najmenej chudobou ohrozene skupiny, ich miera ohrozenia klesla uz stvrty rok po sebe na 6,3%. Rovnako nizko ohrozeni su pracujuci. Naproti tomu najviac ohrozeni su nezamestnani ludia (riziko chudoby 42,6%), rodiny s tromi a viac detmi (32,6%), neuplne rodiny (26,4%) a deti do 18 rokov (21,2%).
Celkova miera rizika chudoby rastie uz piaty rok po sebe, ked sme sa dostali z 10,5% v roku 2007 na 13% v roku 2011. Akoby sme sa tak vratili spät do roku 2005, ked bolo riziko 13,3%.
Narast miery chudoby pravdepodobne suvisi s rastom miery nezamestnanosti, ktora stupla z rekordne nizkych 7,7% v roku 2008 na 13,2% v roku 2011 (podla evidovanych uchadzacov o pracu). Ide najmä o dosledok krizy, ktora prisla na Slovensko v roku 2009. Kedze nezamestnanost zatial rastie medzirocne aj v roku 2012, da sa ocakavat, ze v tomto roku bude pokracovat aj narast miery rizika chudoby.
Z pohladu verejnych politik je pri boji s chudobou klucove vytvarat priaznive podmienky pre tvorbu pracovnych miest, co znamena zlepsovat podnikatelske prostredie, prilakat zahranicne investicie, potlacat korupciu, zlepsovat vymozitelnost prava a podobne. Bohuzial podnikatelske prostredie sa na Slovensku podla viacerych ukazovatelov uz niekolko rokov zhorsuje, k comu najnovsie prispeje aj zvysovanie priamych dani a odvodov ci sprisnovanie zakonnika prace. Vzhladom na vysoku mieru rizika chudoby u nezamestnanych by im mala vlada poskytovat aj adresnu pomoc prioritne formou treningu a rekvalifikacnych kurzov. Vzhladom na to, ze nezamestnanost patri dlhodobo medzi hlavne spolocenske problemy na Slovensku, je zarazajuce, ze doteraz ziadna vlada nevypracovala serioznu analyzu jej pricin a nasledne aj moznych rieseni.
Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, mala by som jednu prosbu. Ide o kategorizacnu komisiu a mozne konflikty zaujmov. Ide o dvoch ludi – Adam Hloska a Rastislav Pullmann. Obaja boli vymenovani do kategorizacnej komisie pre lieky. Obaja vsak predtym robili vo farmceutickom biznise. (zivotopisy tu: http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=5&cad=rja&ved=0CDoQFjAE&url=http%3A%2F%2Fwww.health.gov.sk%2FZdroje%3F%2Fkategorizacia%2Fkomisie%2Fkkl%2FCV-Hloska.pdf&ei=06tHUMTdD6jP4QSQuICAAQ&usg=AFQjCNEKQDVsUqQBhlnIngY16sS0BG-cSg
http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=7&ved=0CEUQFjAG&url=http%3A%2F%2Fwww.health.gov.sk%2FZdroje%3F%2Fkategorizacia%2Fkomisie%2Fkkdp%2FPullmann.pdf&ei=NqxHUPSsNMjU4QT_9IC4BQ&usg=AFQjCNGYShEHhxwu4F1T58aH6IBLgEJjtA )
Z kategorizacnej komisie odisli. Napriek tomu vsak su na MZ SR :
SEKCIA FARMÁCIE A LIEKOVEJ POLITIKY MUDr. Adam Hlôška
Odbor farmácie RNDr. Jozef Slaný, CSc
Odbor kategorizácie, cenotvorby a liekovej politiky PharmDr. Rastislav Pullmann
http://www.health.gov.sk/?veduci-zamestnanci-
Pritom na MZSR maju pravomoc o liekoch vyraznejsie rozhodovat ako v KK (nielen o cenach ale celkovom nastaveni systemu). Chcela som sa ta spytat, ci je podla vas v poriadku, ze ostali na MZSR aj ked museli odist z KK.
Mali by takyto ludia rozhodovat o liekoch?
Nie su v konflikte zaujmov?
Kto moze viac pomoct alebo poskodit farmaceutickym firmam (vybramnym, spriaznenym) clen KK alebo sef liekov na MZSR?
Odpoveď Dušana Zachara:
Nemyslím si, že by odborníci pracujúci v minulosti vo farmaceutickom priemysle mali byť a priori diskvalifikovaní z práce pre štát v rámci liekovej politiky. Samozrejme, v takýchto prípadoch tu existuje väčšie riziko konfliktov záujmov. Na to si treba dávať pozor a zverejňovať možné konflikty záujmov zainteresovaných, na čo myslí čiastočne aj legislatíva. Informovaná verejnosť môže totiž ľahšie odkontrolovať, či boli rozhodnutia v rámci liekovej politiky nekalo ovplyvnené nejakými obchodnými záujmami aktérov. Ak áno, vtedy treba tlačiť na vyvodenie osobnej zodpovednosti a odvolanie verejného funkcionára a jeho umiestnenie na pomyselnú čiernu listinu.
Systémovým riešením obmedzujúcim riziko konfliktu záujmov by bolo, tak ako je to vo viacerých vyspelých štátoch, že o stanovovaní maximálnych cien a úhrad za lieky by rozhodovala nestranná profesionálna agentúra, ktorej členovia sú za to platení, a nie politici na základe rád neplatených odborníkov.
Otázka (Marcel Lincényi, Zdravotnícke noviny):
Dobrý deň, pripravujem analýzu prehľadu vlastníctva lekární na Slovensku, ktorá je pokračovaním seriálu Trh zdravotníckych služieb (prehľad zdravotných poisťovní prinášame v 33 čísle ZdN) a ponúkam vám, alebo z INEKO priestor pre vyjadrenie. (rozsah do 50 riadkov). Pomocné otázky, ktorých sa samozrejme nemusíte držať:
Analýza:
Siete lekární na Slovensku
Prevádzkovateľ Názov Počet lekární
Mirakl (Penta) Dr. Max 177
Schneider 38 (od r. 1994)
Sunpharma Group Sunpharma 37 (od r. 1994)
Farmakol Farmakol 54
Dokopy verejných lekární 2000
Poznámka: spracované na základe dostupných údajov
Odpoveď Dušana Zachara:
Bez nároku na úplnosť považujem za verejný záujem v lekárenstve najmä poskytovanie kvalifikovaných odborných rád a upozornení pacientom pri vydávaní liekov pri dobrej dostupnosti lekárenskej siete a služieb lekární. Nemám dojem, a absencia hodnoverných analýz či štúdií napríklad o sťažnostiach a úrovni odbornosti či kvality poskytovaných lekárenských služieb v SR tento názor potvrdzuje, že by prítomnosť sietí lekární na našom trhu predstavovala výraznejšie riziko pri napĺňaní tohto verejného záujmu. Ani Protimonopolný úrad SR nekonštatuje, že by prevádzkovateľ najsilnejšej lekárenskej siete – Dr. Max – spoločnosť Penta, ktorá vlastní necelých 9% lekární na Slovensku, disponovala takým dominantným postavením, ktorého dôsledkom by boli významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na trhu.
Mnohé siete lekární naopak prispievajú k lepšej dostupnosti lekárenských služieb napríklad i tým, že plnia vo večerných hodinách, kedy sú ostatné lekárne už zatvorené, často de facto funkciu pohotovostných lekární. Mnohí prevádzkovatelia “malých” lekární tvrdia, že ich reťazce vytláčajú z trhu. Je to prirodzený jav, ktorý sledujeme aj v iných odvetviach hospodárstva, pričom však nemusí byť v neprospech pacienta. Ak malé lekárne nevedia držať krok so sieťovými v cenovej oblasti, tak musia nájsť medzeru na trhu a musia si pacienta udržať inými nefinančnými benefitmi, napríklad kvalitnejším poradenstvom, osobným prístupom a službami našitými na mieru konkrétneho pacienta, ktoré sieťové lekárne nedokážu poskytovať. Víťazom v takomto konkurenčnom boji a súťaži by mal byť potom pacient.
Každé zavádzanie regulácií v akomkoľvek odvetví by malo byť dostatočne zdôvodnené, podporené argumentmi a malo by byť v súlade s verejným záujmom. Štát by mal zasahovať do trhového prostredia až ako posledná inštancia, keď sa zdá, že vývoj na trhu sa vymyká verejnému záujmu. Zavádzanie nových plošných regulácií, ktoré by obmedzovali otvorenie novej lekárne plnením demografických či geografických kritérií, by preto bolo v súčasnosti, keď nie je zrejmé, že by bol ohrozovaný verejný záujem pri poskytovaní lekárenských služieb, kontraproduktívne. Doplatili by na to samotní pacienti znižujúcou sa dostupnosťou a kvalitou služieb lekární a paradoxne aj malí prevádzkovatelia lekární, ktorí by mohli oveľa ťažšie vstupovať na trh a konkurovať veľkým sieťam.
Otázka (Tomáš Nejedlý, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, MZ SR predstavilo cestu k systému jednej štátnej zdravotnej poisťovne, počíta pri tom aj s vyvlastnením súkromných ZP. Mohli by ste mi prosím poslať váš názor? Zaujímalo by ma, či ide o ústavné riešenie, či nebude výsledkom arbitrážny súd, koľko môžu ZP v prípade vyvlastnenia žiadať ako odškodné/ušlý zisk, akú šancu majú ZP na úspech po verdikte o ústavnosti zákazu zisku ZP a pod.
Odpoveď Dušana Zachara:
Na prípadné vyvlastnenie súkromných zdravotných poisťovní, ktoré by bolo v súlade s Ústavou SR, je nutné, aby bol preukázaný verejný záujem na takéto konanie. Podľa môjho názoru na to štát nemá dostatok relevantných argumentov. Neviem totižto o tom, že by niekto hodnoverne preukázal, že zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia by bolo na Slovensku garanciou lepšie fungujúceho zdravotníctva, a že systém s jedinou štátnou poisťovňou prinesie do systému celkovo viac peňazí, ako je to pri dnešnom pluralitnom modeli. Aj preto sa nazdávam, že súkromné poisťovne by mohli mať v prípade vyvlastnenia dobré šance uspieť pred súdom, čo by pre štát predstavovalo ďalšie finančné riziko.
Otázka (Jana Čunderlíková, SITA):
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o stanovisko. MZ na web stránke zverejnilo výsledky výberových konaní na post riaditeľa niekoľkých zdravotníckych zariadení, pričom vo väčšine prípadov bol len jeden uchádzač. Čím si vysvetľuje, že o riaditeľskú stoličku v 3 nemocniciach (NR,
BB,NZ) a v ZDZS BA a NOÚ BA mal záujem vždy len jeden uchádzač?
Odpoveď Dušana Zachara:
Tak ako sme prednedávnom poukázali na fakt, že vo verejnom obstarávaní nemocníc je intenzita súťaže dodávateľov veľmi nízka – že viac ako dve tretiny z celkového obstaraného objemu nemocníc boli realizované v tendroch, kde sa zúčastnil iba jeden uchádzač, tak isto platí, že ak sa vo výberových konaniach na posty riaditeľov zdravotníckych zariadení zúčastňuje len jeden uchádzač, nejde o žiadnu súťaž, ktorá by vygenerovala najlepšieho kandidáta spomedzi viacerých, ale môže ísť len o formálny výber vopred dohodnutého uchádzača. Verejnosti sa však odkomunikuje, že išlo o štandardné výberové konanie.
Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny):
Pan Zachar, pripravujeme vacsi material k ZP, ktoreho sucastou by mala byt aj anketa medzi odbornikmi. Chceli by sme Vas do nej zaradit a poziadat o nazor k otazke:
Čo sa zmení, ak bude na trhu len jedna zdravotná poisťovňa?
Odpoveď Dušana Zachara:
Prípadné zavedenie unitárneho systému by nebolo garanciou lepšie fungujúceho zdravotníctva, skôr naopak. Dnešný zlý stav zdravotníctva je dôsledkom zlyhania štátu, ktorý má v súčasnosti najzásadnejší vplyv v zdravotníctve, a to cez najväčšiu poisťovňu, najväčšie nemocnice, regulátora a normotvorcu. Z historickej skúsenosti vieme, že štát na Slovensku neriadi svoje firmy transparentne a efektívne. Zavedením systému s jednou poisťovňou by si ešte väčšmi posilnil svoj monopol a konflikt záujmov so všetkými negatívami, ktoré tieto javy sprevádzajú. Monopol jednej štátnej poisťovne, štátnych poskytovateľov a politikmi ovplyvňovaných štátnych kontrolných orgánov by už vôbec nebol tlačený konkurenčným prostredím a v oveľa menšej miere by bol motivovaný hospodáriť efektívne. Vytratil by sa nesmierne dôležitý tlak súkromných poisťovní na poskytovateľov, aby liečili pacientov kvalitnejšie a efektívnejšie. Z trhu by odišlo inovatívne know-how, napríklad pri manažovaní pacienta a zavreli by sa dvere pred novými zahraničnými investormi, ktorí by mohli pomôcť rozvoju slovenského zdravotníctva.
Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcem poziadat o vyjadrenie, ci podla Vas unitarny system poistenia napomoze k vyrieseniu problemu odmenovania zdravotnikov? Bude viac penazi v systeme na ich platy?
Odpoveď Dušana Zachara:
Prípadné zavedenie unitárneho systému by nebolo garanciou lepšie fungujúceho zdravotníctva, skôr naopak. Výnimkou v tomto by nebolo ani odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov. Dnešný zlý stav zdravotníctva je dôsledkom zlyhania štátu, ktorý má v súčasnosti najzásadnejší vplyv v zdravotníctve, a to cez najväčšiu poisťovňu, najväčšie nemocnice, regulátora a normotvorcu.
Z historickej skúsenosti vieme, že štát na Slovensku neriadi svoje firmy transparentne a efektívne. Zavedením systému s jednou poisťovňou by si ešte väčšmi posilnil svoj monopol a konflikt záujmov so všetkými negatívami, ktoré tieto javy sprevádzajú. Monopol jednej štátnej poisťovne, štátnych poskytovateľov a politikmi ovplyvňovaných štátnych kontrolných orgánov by už vôbec nebol tlačený konkurenčným prostredím a v oveľa menšej miere by bol motivovaný hospodáriť efektívne.
Tiež sa nedá mechanicky predpokladať, že prevzatím poistných kmeňov či odkúpením Dôvery a Unionu by VšZP automaticky aj generovala tie zisky, ktoré dosahovali v ostatnom čase súkromné poisťovne, takže sa tiež nedá povedať, že systém s jedinou štátnou poisťovňou prinesie do systému celkovo viac peňazí, ako je to pri dnešnom pluralitnom modeli.
Otázka (Veronika Folentová , SME):
Dobry den, len som Vas chcela na kratko poprosit. Kde vidite moznosti, kde by mohli nemocnice racionalizovat a najst peniaze napriklad na platenie odvodov Socialnej positovni?
Odpoveď Dušana Zachara:
Okrem často spomínanej optimalizácie lôžok a nemocničných oddelení sa dajú v nemocniciach racionalizovať personálne náklady, ktoré tvoria najväčší podiel nákladov nemocníc, a to tým, že sa zvýši produktivita práce, odstránia sa personálne, ako aj procesné duplicity pri liečbe pacientov. Nemalý priestor na šetrenie sa dá nájsť aj pri nákupoch nemocníc a pri využívaní prístrojového vybavenia a zdravotníckeho materiálu.
Otázka (Pavel Sibyla, Trend):
Vážené dáma/páni, spoločnosť TNS Slovakia spolu so združením Manageria a týždenníkom TREND uskutočnili prieskum verejnej mienky zameraný na školstvo, z ktorého okrem iného vyplynulo, že viac než polovica Slovákov považuje nedostatok financií vo vzdelávaní za prekážku v snahe zvyšovať kvalitu slovenského školstva. Aj rôzne medzinárodné porovnania ukazujú, že ak chce Slovensko v kvalite vzdelávania dobehnúť krajiny, ktoré sú pred ním, bez väčšej investície do školstva sa to zrejme nezaobíde. Na čo prieskum neodpovedá je otázka, čo sú zdroje, kde financie pre školstvo možno nájsť. Keďže sa problematike školstva, resp. verejných financií dlhodobo venujete, s touto (a ešte dvomi otázkami) sa obraciam na Vás.
1. Kde by podľa Vás mala vláda hľadať financie na zvýšenie rozpočtu ministerstva školstva?
a. v daniach – zvýšil by som sadzby niektoré druhov daní (ak viete, uveďte ktoré)
b. v rozpočte iných ministerstiev (uveďte ktorých)
c. zavedením školného pre denné vysokoškolské štúdium
d. obmedzením počtu študentov prijímaných na VŠ štúdium
e. inak – uveďte ako
f. nijak. V školstve je peňazí dosť, len sa míňajú neefektívne.
Svoju odpoveď môžete (a budeme radi, ak tak spravíte) doplniť aj o komentár
2. Keby sa štátu podarilo trvalo zvýšiť objem financií investovaných do školstva, čo najmä by podľa Vás bolo potrebné urobiť, aby sa to prejavilo aj na kvalite vzdelávania? (T.j. kam tieto peniaze investovať)
3. Čo je podľa Vás hlavný dôvod, pre ktorý vzdelávanie doteraz nebolo pre žiadnu vládu top prioritou?
Odpoveď Petra Goliaša:
1.b – Podla Eurostatu davame z verejnych vydavkov na vzdelavanie vyznamne menej, nez je priemer EU, ale napriklad na udrziavanie verejneho poriadku davame viac.
1.c – Zavedenie skolneho by malo sprevadzat rozsirenie systemu stipendii a poziciek tak, aby sa nezhorsila dostupnost vzdelania pre socialne slabsich a uspesnych studentov.
1.e – Privatizaciou statneho majetku a nasledne znizenim verejneho dlhu. Optimalizaciou siete skol, napriklad uzatvaranim malotriedok, ktore su blizko plneorganizovanych skol. Stat by tiez mal vypocitat efektivnost (t.j. navratnost statnych dotacii) skol/studijnych odborov a neefektivnym skolam/odborom znizovat normativ, resp. ich uzatvarat. V ramci merania efektivnosti by mal stat merat kvalitu jednotlivych skol, napriklad pomocou merania pridanej hodnoty vzdelavacich stupnov (testy na vstupe a vystupe) alebo zamestnanosti a vysky platu absolventov (pre stredne a vysoke skoly) a o vysledkoch informovat verejnost. Zvysil by sa tym tlak verejnosti na zvysovanie kvality, resp. na uzatvaranie nekvalitnych skol a tym aj na celkove zvysovanie efektivnosti v sektore.
2. Zvysit platy ucitelom, hlavne tym lepsim. V zaujme identifikacie lepsich ucitelov je potrebne presnejsie merat ich vysledky. Na to je potrebne merat pridanu hodnotu skoly a rozsirit celonarodne testy aj na ine predmety alebo vzdelavacie oblasti. Viac penazi by malo ist aj na predskolske vzdelavanie tak, aby sa zvysila jeho dostupnost najmä pre ludi zo socialne slabsieho prostredia.
3. K prepadu doslo najmä v druhej polovici 90-tych rokov. Podla OECD sa verejne vydavky na vzdelavanie znizili zo 4,6% HDP v roku 1995 na 3,9% HDP v roku 2000 a 3,8% HDP v roku 2005, nasledne sa zvysili na 4,1% HDP v roku 2009. V pomere k celkovym verejnym vydavkom klesli verejne vydavky na vzdelavanie z 9,4% v roku 1995 na 7,5% v roku 2000, nasledne stupli na 10,1% v roku 2005 a klesli na 9,8% v roku 2009. Top prioritou nie su mozno preto, lebo investicia do vzdelavania ma dlhodobu navratnost, ktora presahuje volebne obdobie a teda aj zaujmy jednej vlady (to ze sa neivestuje do skolstva nevidno hned a preto to politici odkladaju). Okrem toho existuju studie, podla ktorych staty s vyssou mierou korupcie, medzi ktore patri aj Slovensko, investuju menej do vzdelavania a viac do sektorov, kde sa realizuju velke projekty, typickym prikladom je stavebnictvo.
Otázka (Petr Zenkner, Demokratický střed):
Dobrý den, dovoluji si Vás oslovit jménem redakce nového časopisu Demokratický střed. Číslo vyjde začátkem října. Náš časopis se věnuje tematice střední Evropy. Tématem tohoto čísla je Slovensko a vládnutí Roberta Fica. Pro číslo děláme mezi zástupci slovenské think-tankové scény anketu k prvnímu půlroku jeho vlády. Chtěli bychom požádat o spolupráci i Vás. Otázky do ankety jsou:
Odpoveď Petra Goliaša:
Otázka (Alžbeta Lozovská, Pravda):
Dobry den, pan Zachar, rada by som Vas poziadala o vyjadrenie k dnesnemu verejnemu prislubu VsZP zdravotnickym zariadeniam, a sice, ze: “im nad rámec zmluvne dohodnutého finančného objemu uhradí všetky operačné zákroky poistencov VšZP, ktorí sú aktuálne zaradení na čakacích listinách. VšZP poskytovateľom zdravotnej starostlivosti garantuje, že im uhradí náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške potrebnej na to, aby na čakacej listine do konca tohto roka nezostal ani jeden jej poistenec, (ktorý je ku dňu dania verejného prísľubu zaradený na čakacej listine). Celková suma, potrebná na ich operácie predstavuje približne 15,2 mil. EUR. VšZP je pripravená okamžite uvoľniť tieto finančné prostriedky, získané z kladného hospodárskeho výsledku, ktorý k 31. júlu 2012 predstavuje 20,9 mil. EUR.
Odpoveď Dušana Zachara:
VšZP robí len to, čo jej a ostatným zdravotným poisťovniam ukladá zákon. Ak totižto poisťovňa vytvorí zisk a zároveň má svojich poistencov na čakacích listinách na určité plánované zákroky, musí zisk použiť práve na úhradu týchto výkonov.
Otázka (Veronika Klindova, Trend):
Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka (Daniela Krajanová, SME):
Dobrý deň prajem, mám na Vás niekoľko otázok ohľadom pomoci pre mladých nezamestnaných. Pán Šípoš z Transparency International upozornil, že podľa štatistík to s nezamestnanosťou mladých nevyzerá tak zle ako sa o tom hovorí. Pri výpočtoch podľa metodiky EÚ sa totiž neberú do úvahy mladí vysokoškoláci. Keď sa táto skupina zoberie do úvahy, percento mladých nezamestnaných klesne na zhruba 10 percent čo je číslo podobné nezamestnanosti maldých napríklad v Británii. Zaujímalo by ma preto:
1. Je takto v poriadku, že sa mladí nezamestnaní riešia prioritne a presúvajú sa kvôli nim eurofondy? Áno alebo nie a prečo?
2. Nemala by sa teda ako priorita riešiť nezamestnanosť iných skupín ľudí? Áno, nie a prečo – napríklad dlhodobo nezamestnaných či nezamestnaných v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti?
Odpoveď Petra Goliaša:
Je to priklad, ako mozu nespravne pochopene statistiky viest k chybnemu nastaveniu vladnych priorit. Dlhodobym problemom Slovenska je vysoka miera celkovej nezamestnanosti a specialne tej dlhodobej. Vlada by mala spracovat analyzu pricin tohto problemu a nasledne rozhodovat o rieseniach. Osobitne treba analyzovat vysku danoveho a odvodoveho zatazenia ludi s nizkym prijmom, vplyv socialnych davok na motivaciu ludi pracovat, ale aj existenciu skol, ktore dlhodobo produkuju najviac nezamestnanych absolventov. Dotovanie tvorby pracovnych miest ma len docasny ucinok, otazne je totiz udrzanie pracovneho miesta po ukonceni dotacie.
Este by som dodal, ze je prinajmensom zarazajuce, ze ziadna vlada doteraz nespracovala analyzu pricin vysokej nezamestnanosti, hoci ide dlhodobo o jeden z najväcsich spolocenskych problemov.
Otázka (Branislav Janík, Zdravotnícke noviny):
Príjemný deň, môžem Vás poprosiť o odpoveď na otázku:
Popri zrejme najväčšom hráčovi na “zdravotnom” trhu Pente pôsobia v jednotlivých segmentoch aj ďalší – AGEL SK, Medirex, Unipharma, HPL, Falck a ďalší. Sú takéto skupiny pre jednotlivých poskytovateľov prínosom, zárukou efektívnejšej spolupráce a lepšieho finančného ohodnotenia, mali by svoje portfóliá rozširovať a vytvára im štát optimálne legislatívne podmienky?
Odpoveď Dušana Zachara:
V roku 1989 sme sa rozhodli, že už viac nechceme neefektívny systém štátom centrálne plánovanej ekonomiky a uprednostnili sme, celkom správne, trhové hospodárstvo. Súčasťou trhovej ekonomiky sú nevyhnutne aj súkromní podnikatelia, podnikateľské skupiny nevynímajúc. A zdravotníctvo nemá byť prečo výnimkou. Tak to funguje aj vo vyspelom svete. Ak podnikateľské skupiny pôsobiace v zdravotníctve podnikajú v rámci pravidiel a ich hlavnou motiváciou pri podnikaní a tvorbe zisku nie je úmyselná deformácia trhu, sú takéto skupiny prínosom pre konkurenčné prostredie, rozvoj inovácií a väčšiu efektívnosť poskytovaných služieb. Prípadnému zneužívaniu dominantného postavenia silných podnikateľských subjektov treba čeliť transparentnosťou a vhodne zvolenou reguláciou, ktorej tvorcom a realizátorom je väčšinou štát. Tu však vidím veľké deficity.
Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som poziadat o Vas nazor do clanku.
1. Co podla Vas sposobuje, ze VsZP ma na cakacich listinach najviac pacientov?
2. Moze to byt sposobene tym (ako dnes na stretnuti s novinarmi naznacil riaditel VsZP), ze poskytovatelia uprednostnuju poistencov sukromnych poistovni? Co by z toho mali? Je to pravdepodobne?
Odpoveď Dušana Zachara:
Jednou z príčin rozsiahlejších čakacích zoznamov u VšZP môže byť fakt, že štátna poisťovňa má vo svojom poistnom kmeni väčší počet chorých pacientov s finančne najnáročnejšími diagnózami. Ďalšou príčinou však môže byť menej efektívny systém manažovania pacienta, ako aj úhrady za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, čo môže v konečnom dôsledku v dlhšom časovom horizonte znamenať menej peňazí pre poskytovateľov alebo tvorbu dlhu. Čakacie zoznamy vznikajú vtedy, keď sa nestretá dopyt s ponukou.
Užitočné by bolo, keby riaditeľ VšZP aj povedal, z akého dôvodu uprednostňujú poskytovatelia poistencov súkromných poisťovní.
Otázka (Alžbeta Lozovská, Pravda):
Dobry den, rada by som Vas poziadala o vyjadrenie. Pripravujeme material o tom, ako poistovne superia o klientov, ake kampane robia a pod. Zatial mam konkretne cisla len od VsZP, ktora na tohtorocnu kampan dala cca 420 tisic eur. Minuly rok to bola cca polovica z toho. Odovodnuju to tym, ze teraz maju aj TV a rozhl. spoty, novu www stranku, a pod. Cakam na odpovede od ostatnych poistovni, ale moj predpoklad je taky, ze u nich to bude pododne. Mohli by ste, prosim, odpovedat na nasledujuce otazky?
1. Je ten predpoklad podla Vas spravny? Snazia sa tento rok poistovne “usilovnejsie” ziskat pre seba klientov?
2 . Ak je to tak, suvisi to podla Vas so zamerom vlady vytvorit jedinu statnu ZP?
Odpoveď Dušana Zachara:
V doterajšej histórii prepoisťovacích kampaní zdravotných poisťovní nikdy neboli do nich priamo vtiahnutí politici v takej miere ako v súčasnosti. Je dosť pravdepodobné, že to súvisí s rôznymi politickými vyhláseniami reagujúcimi na deklarované plány vládnucej strany vytvoriť systém s jedinou štátnou poisťovňou. Súkromné zdravotné poisťovne sa preto pravdepodobne domnievajú, že musia týmto politickým plánom a vyhláseniam čeliť o to masívnejšou kampaňou a VšZP zasa môže cítiť šancu nákladnejším marketingom vyťažiť z tejto politikmi vytvorenej situácie čo najviac prihlášok.
Otázka (Jana Čunderlíková, SITA):
Dobrý deň, chcela by som vás touto cestou požiadať o stanovisko pre agentúru SITA. Na Slovensku aktuálne pôsobia tri zdravotné poisťovne. Prinášajú podľa vás jednotlivé ZP pre svojich poistencov v rámci svojich možností všetko čo by mohli, alebo je tu ešte priestor pre zlepšovanie služieb, produktov? Ak áno čo konkrétne?
Je podľa vás dostatočná konkurencia medzi týmito zdravotnými poisťovňami?
Ak nie, ako je možné zlepšiť súťaž na trhu verejného zdravotného poistenia?
Od rozhodnutia poistenca zmeniť ZP až do obdobia kedy sa stáva jej klientom, môže uplynúť aj celý jeden rok. Mobilita poistencov medzi ZP tak nie je taká frekventovaná. Je podľa vás z hľadiska konkurencie správne, že poistenec sa môže rozhodnúť zmeniť ZP len raz ročne, pričom klientom novej ZP sa stane
až od nasledujúceho roka?
Odpoveď Dušana Zachara:
Zdravotné poisťovne majú veľký priestor na zlepšovanie a zefektívňovanie svojich činností. Či už je to pri celkovom manažovaní pacienta – od čakacích zoznamov, cez komunikáciu s klientom, informovanosť, až po poradenstvo a programy prevencie – alebo pri odmeňovaní poskytovateľov či revíznej činnosti. Bohužiaľ, naša legislatíva nedefinovaním základného balíka zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia neumožňuje poisťovniam sa výrazne od seba odlišovať na strane rozsahu uhrádzaných výkonov či rôznym poistným.
Konkurencia na trhu zdravotného poistenia je nízka, trh je príliš koncentrovaný, s dominantným postavením štátnej VšZP. Rozšíreniu súťaže na tomto trhu by prospelo, keby sa relevantné politické sily na Slovensku zhodli, že ideme dlhodobo pokračovať v budovaní pluralitného systému v zdravotnom poistení, že sa nebude zakazovať zisk pre poisťovne, že sa nebudú zvýhodňovať štátni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a pod. Súťaži by tiež pomohlo rozdelenie VšZP na viac častí a ich privatizácia najlepšie na trh novovstupujúcimi súkromnými subjektmi. Presne definovaný základný balík, možnosť sa pripoistiť na neprioritné diagnózy, mať rôzne zdravotné plány či odlišné poistné by dozaista tiež prospelo súťaži medzi zdravotnými poisťovňami a podnecovalo by vstupovanie nových investorov na náš trh aj zo zahraničia.
Možnosť zmeniť poisťovňu raz za rok považujem za rozumný kompromis medzi potrebou istej stability a kontinuity, ktoré pomáhajú poisťovniam si lepšie naplánovať svoju činnosť (vrátane rozsahu zazmluvňovania poskytovateľov) na nasledujúce obdobie, akceptovateľnou administratívnou záťažou a nevyhnutnou slobodou výberu zo strany verejnosti, ktorá tlačí na poisťovne výrazne nepodliezať latku určitej kvalitatívnej úrovne.
Otázka (Daniela Rifaiová, eTrend):
Dobrý deň, rada by som Vás oslovila, aby ste stručne vyjadrili svoj názor na nižšie uvedenú otázku do ankety ZdravéZdravotníctvo.sk.
Pomôže podľa Vás slovenskému zdravotníctvu prechod na systém jedinej zdravotnej poisťovne? V čom vidíte pozitíva alebo negatíva takejto zmeny?
Odpoveď Dušana Zachara:
Prípadné zavedenie unitárneho systému by nebolo garanciou lepšie fungujúceho zdravotníctva, skôr naopak. Štát, ktorý má aj v súčasnosti najzásadnejší vplyv v zdravotníctve, a to cez najväčšiu poisťovňu, najväčšie nemocnice, regulátora a normotvorcu, by si ešte väčšmi posilnil svoj monopol a konflikt záujmov so všetkými negatívami, ktoré tieto javy sprevádzajú. Vytratil by sa nesmierne dôležitý tlak súkromných poisťovní na poskytovateľov liečiť pacientov kvalitnejšie a efektívnejšie. Z trhu by odišlo inovatívne know-how, napr. pri manažovaní pacienta, a zavreli by sa dvere pred novými zahraničnými investormi, ktorí by mohli pomôcť rozvoju slovenského zdravotníctva.
Otázka (Stanislava Harkotova, Aktuálne.sk):
Opat raz vam pisem kvoli poistovniam. A sice, do 30. sept. je mozne sa
prehlasit do inej poistovne. Vzhladom na vselijake politicke vyhlasenia pana premiera o jednej poistovni a dalej aktivitach typu: „prehlaste sa do VsZP, aby sme Pente nemuseli platit…“ plus vyjadrenia pana Lipsica o darcekoch a tak, da sa predpokladat, ze sa tento rok poistenci sukromnych poistovni budu nejako „hufne“ prehlasovat prave do VsZP?
Ak ano, preco si to mysliet, ak nie, takisto preco? Podla coho si
poistenec vybera poistovnu?
Odpoveď Dušana Zachara:
Poistenci by si mali vyberat zdravotnu poistovnu podla svojich vlastnych preferencii, teda podla toho, ktora z poistovni splna najviac vlastne kriteria poistenca. Moze byt medzi nimi napriklad dlzka cakania na planovane operacie, dalej rozsah hradenych ukonov a zazmluvnenych poskytovatelov, rozne bonusove programy ci uroven orientacie na klienta a komfort pri komunikacii s poistovnou. Napriek tomu, ze doterajsia legislativa nedefinovanim zakladneho balika zdravotnej starostlivosti hradenej z verejneho zdravotneho poistenia neumoznuje poistovniam sa vyrazne od seba odlisovat na strane rozsahu uhradzanych vykonov ci roznym poistnym, existuju medzi poistovnami odlisnosti napriklad v dlzke cakania na operacie, v tlaku na poskytovatelov na efektivne liecenie, v manazovani pacienta a poradenstve, v administrativnom styku s klientmi, vo vybere poistneho, v celkovom hospodareni. Ak by sa poistenci neriadili tymito kriteriami, ale len “radami” politikov, mohli by byt neskor rozcarovani, ze zmenili svoju doterajsiu poistovnu za inu, ktora im vyhovuje menej, navyse ked dnes vobec nie je iste, ze sa plany na zrusenie pluralitneho systemu poistovni aj uskutocnia. A keby aj ano, co dufam, ze sa nestane, nie je z tohto titulu vobec ziadnou vyhodou pre poistenca byt uz teraz poisteny vo VsZP a podstupovat zbytocnu byrokraticku zataz prepoistovania. V pripade vytvorenia unitarneho systemu, by bol poistenec totizto automaticky zaradeny do jedinej poistovne.
Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, ci by ste sa mi nepozreli na jednu vec. v novele zakona o liekoch MZSR navrhuje, ab sa zverejnovali plany stretnuti farmafiriem a lekarov na webe MZSR. (ods. 5 až 7 § 74 a) https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=5379&langEID=1
MHSR, aj farmafirmy a lekari v pripomienkach namietaju, ze ti treba vypustit kvoli ochrane osobnych udajov. Chcela som Vas poprosit o nazor.
Moze toto zlapsit transparentnost vztahov lekarov a farmabiznisu?
Je to dobre opatrenie?
Alebo sa priklanate na stranu, ze sa tym moze byt ohrozena osobnych udajov?
Malo by to MZSR vypustit?
Odpoveď Dušana Zachara:
Pravidelné zverejňovanie stretnutí reprezentantov farmafiriem a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vnímam ako prospešný krok upozorňujúci na možné konflikty záujmov lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov. Znižuje to informačnú nerovnosť, čo je prínosné pre pacientov, kontrolné orgány, zriaďovateľov, ako aj zdravotné poisťovne.
Ku konkrétnemu legislatívnemu návrhu: Pravdepodobne by stačilo zverejňovať raz mesačne uskutočnené stretnutia, a nie aj plánované. Znížilo by to byrokratickú záťaž a riziko vmanipulovania nepohodlných osôb do plánu stretnutí s lobistami, hoci relevantná osoba nejaví záujem o pozvanie na stretnutia. Tiež je asi zbytočné uvádzať pri mene a priezvisku reprezentanta farmafirmy či dodávateľa aj jeho dátum narodenia. Veď na identifikáciu reprezentanta stačí uviesť jeho celé meno a firmu, ktorú zastupuje. Naopak, v návrhu mi chýba povinnosť uvádzať účel stretnutia.
Otázka (Mašlejová, Plus 1 deň):
Dobrý deň, chceli by sme sa opýtať:
1. Aký máte názor na plánovanú redukciu lôžok a zlučovanie oddelení v nemocniciach, ktoré chystá ministerka Zuzana Zvolenská?
2. Exminister Ivan Uhliarik zrušil 3300 lôžok a 150 oddelení. Koľko postelí podľa vás môže ešte zrušiť ministerka Zvolenská?
3. Aké výhody to prinesie nemocniciam?
4. Ako sa toto ďalšie rušenie dotke pacienta? Nepredĺžia sa doby čakania na operáciu, ošetrenie, hospitalizáciu?
Odpoveď Dušana Zachara:
Priestor na ďalšiu redukciu, najmä akútnych nemocničných postelí, či na spájanie duplicitných oddelení tu pravdepodobne ešte je. Slovensko totižto patrí medzi krajiny s najnižšou efektívnosťou zdravotníctva, čo konštatujú i renomované medzinárodné organizácie ako OECD alebo Medzinárodný menový fond (IMF). Redukciou nepotrebných lôžok a oddelení by sa mala zvýšiť efektívnosť hospodárenia nemocníc, čo by mal pacient pocítiť v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte aj na kvalitnejšej poskytovanej zdravotnej starostlivosti. V prechodnom období môže v určitých prípadoch prísť k dočasnému zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
V medzinárodných štatistikách je Slovensko pri počte lôžok na 1000 obyvateľov nad priemernou úrovňou krajín OECD. A treba tiež pripomenúť, že za prvej vlády Roberta Fica bolo vtedajším ministerstvom zdravotníctva plánované rušenie ešte väčšieho počtu lôžok (6500) , ako bolo uskutočnené predošlou vládou.
Otázka (Jana Čunderlíková, SITA ):
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o stanovisko. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by mal mať novú funkciu v oblasti nákupu zdravotnej starostlivosti, konkrétne funkciu arbitra v zmluvných vzťahoch medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami. Prinesie táto nová nová úloha ÚDZS do zmluvných vzťahov viac transparentnosti? Prípadne aký prínos by mohla mať?
Odpoveď Dušana Zachara:
Ak by bol slovenský regulačný orgán nezávislý a profesionálny ako v niektorých vyspelých štátoch, mohol by zohrať pri sporoch medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi rolu efektívneho arbitra. Keďže však súčasný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nespĺňa dostatočne tieto kritériá, navyše ostatnou novelou mu bola ešte väčšmi obmedzená nezávislosť, nová rozhodovacia právomoc Úradu by ešte viac posilnila konflikt záujmov štátu v zdravotníctve. V prípade zneužitia tejto právomoci a silného vplyvu štátu by na to mohli najviac doplatiť súkromní poskytovatelia a poisťovne.
Otázka (Veronika Folentová, SME):
Pekny den prajem. chcela by som vas poprosit. Dnes predstavili rozpocet. Na poistencov statu navrhuju 4 percenta (tak ako za Radicovej vlady). Co este Rasi v aprili kritizoval.
Ako hodnotite 4percenta za poistencov statu?
Je to dost?
Bude sa dat vykryt zvysenie platov lekarov a sestier?
Kolko by stat mal podla vas platit za svojich poistencov?
Podla financneho vyjadrenia zaplati stat za svojich poistencov menej o 10 centov, oproti tomuto roku. Bude podla vas udrzatelny system zdr. positenia?
Co to moze podla vas sposobit?
Odpoveď Petra Goliaša:
Predstavy politikov o navysovani platieb statu narazili na rozpoctovu realitu. Vdaka rastu prijmov od ekonomicky aktivnych osob pojde celkovo do zdravotnictva v roku 2013 len o nieco malo viac (o 0,6%) penazi nez v tomto roku (ale oproti rozpoctu na rok 2012 ide o 4,7%-ny narast). Podla medzinarodnych porovnani vsak nie je problemom nasho zdravotnictva nedostatok penazi, ale najmä ich neefektivne minanie. Klucovou prioritou je teda zvysovat efektivnost napriklad racionalizaciou siete poskytovatelov, ci zvysenim transparentnosti pri nakupoch zdravotnickeho materialu, pristrojov alebo liekov. Ak sa nepodari zvysit efektivnost, da sa vzhladom na stagnaciu celkovych prijmov ocakavat, ze tohtorocne zvysovanie platov lekarov a sestier zvysi dlhy zdravotnickych zariadeni.
Otázka (Stanka Harkotová, Aktualne.sk):
Zdravím, mám jednu otázočku ohľadne jednej poisťovne a čakacích zoznamov. Dá sa predpokladať, že vznikom jednej poisťovne budú poistenci na výkony čakať podstatne dlhšie alebo to ostane v približne rovnakej časovej rovine, ako je to dnes pri troch poisťovniach? Čo by podľa vás skrátilo dobu čakania na výkon?
Odpoveď Dušana Zachara:
Niektorí poistenci, najmä tí zo súkromných poisťovní, a hlavne z Unionu, by v prípade vytvorenia jedinej štátnej zdravotnej poisťovne čakali na svoje operácie dlhšie, keďže v súčasnosti je na čakacích zoznamoch najviac pacientov z VšZP, ktorí zároveň aj na zákroky najdlhšie čakajú. Najmenej musia čakať práve poistenci Unionu.
Dobu čakania na operačný zákrok by skrátila napríklad väčšia intenzita súťaže medzi poisťovňami, vstup nových hráčov na trh, rozdelenie VšZP na viac častí a ich privatizácia, privatizácia nemocníc, meranie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, definovanie základného balíka a pod.
Otázka (Ján Krempaský, SME):
Dobrý deň, mám na Vás zopár otázok.
1. Zaujímalo by ma, čo si myslíte o akcii, ktorú dnes spustil LOZ: Ďakujem, úplatky neberiem?
2. Očakávate, že akcia bude mať medzi lekármi masívnu podporu?
3. Môže byť akcia prospešná pre verejnosť alebo ide len o PR akciu LOZ? Odpoveď Áno/Nie poprosím vysvetliť prečo.
4. Vo Vašej vlaňajšej analýze lekárskych platov na Slovensku ste napísali, že lekári si mesačne môžu prísť mimo príjmu zo zdravotných poisťovní na približne 500 eur. Napísali ste, že v tejto sume môžu byť príjmy od farmaceutických firiem či poplatky od pacientov. Môžu byť v tejto sume aj úplatky alebo tie odhadujete mimo tejto sumy? Máte nejaké odhady, v ktorých lekárskych profesiách sa dáva najviac úplatkov? Existuje nejaký “odhadový” interval, na koľko si môže prísť lekár mesačne vďaka úplatkom? Aspoň odhad alebo rádovo, či ide o desiatky, stovky či tisícky eur.
Odpoveď Petra Goliaša:
Je to sympaticka iniciativa, ale na riesenie korupcie v zdravotnictve to stacit nebude. Zasadnym riesenim by bolo, keby vlada priznala, ze obmedzene verejne zdroje nestacia na financovanie neobmedzeneho rozsahu zdravotnej starostlivosti a definovala, co bude hradene prioritne a za co sa bude doplacat.
V nasej analyze sme uvazovali o platbach v hotovosti, cize mimo prijmov od zdravotnych poistovni. Do platieb v hotovosti patria aj neoficialne platby, ich vysku sme ale samostatne neodhadovali.
Otázka (Branislav Toma, Pravda):
Dobrý deň, parlament v piatok schválil zmeny v zákone o sociálnom poistení. Súčasná vláda argumentuje hlavne tým, že pri znížení odvodov do druhého piliera,
zaviedla zmeny v prvom pilieri a tak zlepšila celkovú udržateľnosť dôchodkového systému Slovenska. Chcel by som vás poprosiť o odpovede:
Zlepšila súčasná reforma ľavicovej vlády udržateľnosť penzijného systému Slovenska?
Ako hodnotíte zníženie odvodov do druhého piliera z deväť na štyri percentá?
Považujete za správne ak poplatok za správu majetku ostal nakoniec rovnaký
(0,3 %) v garantovaných i negarantovaných fondoch?
Je pri nízkych výnosoch druhého piliera pre ľudí sporiť si takýmto spôsobom
na svoju starobu?
Prečo sú výnosy druhého piliera také nízke?
Odpoveď Petra Goliaša:
Oslabenie druheho piliera dlhodobu udrzatelnost penzijneho systemu zhorsuje, zmeny v prvom pilieri ju naopak zlepsuju. Problemom je, ze klucove zmeny v prvom pilieri maju platit az od roku 2017, zatial co druhy pilier bude mensi uz od septembra. Vlada zrejme vyhodnotila, ze okamzite oslabenie druheho piliera je menej nepopularne, nez napriklad okamzite predlzovanie dochodkoveho veku. Z pohladu verejnych financii si vsak vybrala to horsie riesenie.
Druhy pilier napriek oslabeniu pomaha udrzatelnosti penzijneho systemu. Podla nasich prepoctov 9%-ny druhy pilier by znizil deficit penzijneho systemu v rokoch 2060-2070 o dva az tri percentualne body, zatial co 4%-ny len o viac nez jeden percentualny bod. Celkovy dosah bude ale vyznamne zalezat od toho, aky podiel mladych ludi sa rozhodne vstupit do druheho piliera.
Nizke vynosy v druhom pilieri su zapricinene jednak krizou, ale aj neodbornou regulaciou prijatou v roku 2008 predoslou vladou Roberta Fica. Ta zaviedla garancie viazane na porovnavanie vynosov v polrocnych intervaloch, co je pri dochodkovych usporach nezmyselne kratke investicne obdobie. Nasledkom tohto opatrenia fondy v case poklesu vypredali akcie aj väcsinu dlhopisov a investovali ultra konzervativne. Sporitelia tak stratili sancu zarobit na neskorsom raste vynosov z cennych papierov. Do buducna uz ma byt porovnavacie obdobie predlzene na 10 az 15 rokov, co dava sancu na zvysenie vynosov.
Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, urcite ste postrehli, ze MZ SR v utorok zverejnilo novelu zakona o lieku v MPK. Cakalo sa, ci nieco zmenia v generickej preskripcie, no nakoniec nic zasadne nezmenili. Ako to hodnotite?
Malo MZ zrusit moznost predpisovat na recept obchodny nazov lieku? Ma sucasny model zmysel? Preco?
Kolko sa nasim modelom gen. preskripcie usetrilo penazi? Kto konkretne na tom usetril – pacienti alebo ZP?
Kolko by sa mohlo usetrit, ak by sme zaviedli cistu gen. preskripciu?
Su medicinsky opodstatnene argumenty casti lekarov, ktori odmietaju cistu genericku preskripciu?
Odpoveď Dušana Zachara:
Na jednej strane hodnotím pozitívne, že MZ SR sa neodhodlalo k zrušeniu generickej preskripcie, na strane druhej je škoda, že nemalo ambíciu zaviesť skutočnú povinnú generickú preskripciu, ktorá by neumožňovala lekárom, okrem presne stanovených výnimiek, predpisovať konkrétny obchodný názov lieku, ale len účinnú látku.
Za jednu z najväčších výhod skutočnej povinnej generickej preskripcie považujem, že nesie v sebe potenciál znižovania výdavkov pacientov na doplatky za predpísané lieky. A zároveň so zvyšujúcou sa intenzitou súťaže medzi farmaceutickými firmami je možné očakávať aj určitú úsporu vo verejných financiách (aj keď samozrejme v menšom rozsahu ako pri doplatkoch pacientov), keďže je predpoklad, že ceny liekov sa postupne znížia, nakoľko výrobcovia najmä generických liekov sa budú snažiť byť čo najlacnejší, aby boli lekárňami ponúkané ako prvá alternatíva, čo pozitívne pocítia aj zdravotné poisťovne na nižších úhradách za tieto lieky. (Martin Filko, bývalý poradca ministra zdravotníctva, a súčasný šéf IFP na MF SR v marci 2011 predpokladal, že generická preskripcia by mohla ušetriť asi 4% z nákladov na lieky a asi 13% z doplatkov pacientov.)
Generiká sú odskúšanými a mnohými odbornými autoritami odsúhlasenými bioekvivalentnými náhradami za originálne lieky, a teda sú bezpečné a s originálmi takmer totožné (rozdielne sú väčšinou len prídavné látky), s rovnakou účinnosťou, takže obavy zo zdravotných problémov sú prehnané. Navyše na recepte povinne uvádzaná účinná látka sa týka len približne tretiny liekov, ktoré sú z hľadiska generickej preskripcie bezproblémové, a lekári dostali dokonca aj v pôvodnom prísnejšom návrhu povinnej generickej preskripcie možnosť zakázať po medicínskom zdôvodnení výdaj konkrétneho lieku v lekárni.
Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobry den, pripravujeme vacsiu temu k zmenam v druhom pilieri a chcela by som sa vas spytat zopar otazok.
1. Po zmenach v druhom pilieri, pre koho je este sporenie si na dochodkov touto formou stale vyhodne (myslim tym z pohladu veku a prijmu)? Ma este stale druhy pilier ako taky po tychto zmenach stale vyznamny dosah na lepsiu udrzatelnost penzijenho sytstemu?
2. V zakone je tiez moznost pripoistit sa o dve percenta. Je podla vas taketo nastavenie spravne, resp. komu sa realne oplati pripoistit? Vyuzije podla vas tuto moznost velke mnozstvo ludi?
3. Ma sa rovnako obmedzit aj pocet fondov na dva – garantovany a negarantovany. Je podla vas taketo rozdelenie dostacujuce, pripadne ako vyhody ci nevyhody ma vacsia pluralita fondov? Ked si porovnate nastavenie fondov v inych krjainach, kde je podla vas toto nastavenie najlepsie a z akych dovodov?
Odpoveď Petra Goliaša:
1. Vzhladom na vladou avizovane oslabovanie zasluhovosti sa sporenie v druhom pilieri stava vyhodnejsie najmä pre ludi s vyssim nez priemernym prijmom. Aj oslabeny druhy pilier citelne pomaha udrzatelnosti penzijneho systemu. Podla nasich prepoctov 9%-ny druhy pilier znizuje deficit penzijneho systemu v rokoch 2060-2070 o dva az tri percentualne body a 4%-ny stale o viac nez jeden percentualny bod. Celkovy dosah bude ale vyznamne zalezat od toho, aky podiel mladych ludi sa rozhodne vstupit do druheho piliera.
2. Atraktivitu dobrovolneho platenia odvodov do druheho piliera znizuje najmä riziko politicky motivovanych zasahov do regulacie, ktore je podla doterajsich skusenosti znacne.
3. Sporitelia by mali mat moznost pokracovat v sporeni v nimi zvolenych fondoch. V opacnom pripade mozu stratit doveru v udrzanie systemu a hladat cesty, ako sa mu vyhnut. Pripadne zmeny v strukture fondov by sa preto mali tykat len novych sporitelov. Chybou by bolo najmä zrusenie indexoveho akcioveho fondu, ktory je lacny na spravu a transparentne rozklada investicne riziko.
Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, riesi sa teraz exekucna imunita statu (ten nalez ustavneho sudu) chcela som Vas len poprosit, chcem pripravit, ako to dnes funguje v nemocniciach, ked sa chce niekto domoct svojich penazi. Chcela som vas poprosit cii by ste mi mohli napisat vas nazor, ake najvacsie problemy vidite, aksi chce niekto vymost svoje pohladavky, ak ide o nemocnicu pod MZSR (teda sa na nu nevztahuje moznost exekvovat ju)
A ci je tam priestor na korupciu? Aky?
A ci by pomohlo, keby im mohla hrozit exekucia?
Odpoveď Dušana Zachara:
Ochrana štátnych nemocníc pred exekúciami je nesystémovým riešením, ktorým sa vlády dlhodobo snažia odsúvať riešenie zadlženosti týchto zariadení vždy na neskôr. Ochranou pred exekúciami sa znevýhodňuje jedna skupina veriteľov a zvýhodňuje jedna skupina dlžníkov, čo vytvára nerovnosť medzi zmluvnými partnermi. Nemožnosť veriteľa efektívne si uplatniť svoje pohľadávky predstavuje deformáciu trhového prostredia a nemotivuje dlžníkov k racionálnemu a efektívnemu hospodáreniu, čo u nich vytvára typ správania sa známy ako tzv. morálny hazard. A práve takéto tzv. mäkké rozpočtové obmedzenia chtiac-nechtiac podporujú korupčné správanie, neefektívnosti a narastanie dlhov, čo iba predlžuje agóniu slovenského zdravotníctva. Exekúcie predstavujú v ekonomike potrebný varovný nástroj, ktorý pripomína dlžníkom, že ak budú naďalej hospodáriť neefektívne a nebudú splácať svoje dlhy veriteľom, čaká ich zánik.
Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, mohla by som Vas poprosit o strucny komentar k nasledujucej otazke?
1. Je podla Vas vo fakultnych nemocniciach priestor na dalsiu redukciu lozok a oddeleni? Kolko lozok a oddeleni sa moze este zredukovat?
Odpoveď Dušana Zachara:
Priestor na ďalšiu redukciu, najmä akútnych nemocničných postelí, tu pravdepodobne ešte je. Slovensko totižto patrí medzi krajiny OECD s najnižšou efektívnosťou zdravotníctva, pričom pri počte lôžok na 1000 obyvateľov sme nad priemernou úrovňou OECD. A treba tiež pripomenúť, že za prvej vlády Roberta Fica bolo vtedajším ministerstvom zdravotníctva plánované rušenie ešte väčšieho počtu lôžok, ako bolo uskutočnené predošlou vládou.
Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, mam na vas prosbu. Nedalo by sa vam poslat mi vas predpoklad o ake ciastky by mohlo ist v arbitrazach, ak by bola 1 poistovna a akcionari by sa obratili na arbitrazny sud? (aky by sa napr. vychadzalo z arbitrazi, ktore boli kvoli zakazu zisku). A teda kolko by si na to stat mal vyclenit?
Odpoveď Dušana Zachara:
Sumu pre arbitráž nedokážeme odhadnúť, nakoľko nevieme, za koľko by štát súkromné poisťovne vyvlastnil a tiež nevieme ani to, akú celkovú hodnotu majú samotné súkromné poisťovne. So značnou istotou však vieme povedať, že pre ekonomiku a spoločnosť by bolo omnoho lepšie využiť stovky miliónov eur, ktoré by si podľa všetkého vyžiadala “akcia Jedna poisťovňa” na to, aby sa použili na konsolidáciu verejných financií a nemuseli by sa tak vyťahovať z vrecák obyčajných ľudí vo forme zvyšovania daní, odvodov a rôznych iných poplatkov či drastického okresania dôchodkových úspor ľudí.
Otázka (Jana Čunderlíková, SITA):
Dobrý deň, chcela by som vás touto cestou požiadať o stanovisko pre agentúru SITA. Pacientske organizácie pred časom zasielali otvorený list Vláde SR, MZ
SR ako i členmom zdravotníckeho výboru NR SR. Žiadajú ich o to, aby
zástupcovia pacientov boli začlenení do kontrolného a rozhodovacieho
procesu úhrad liekov, do Kategorizačnej komisie pre lieky ako jeden z
poradných orgánov. Sú požiadavky pacientských organizácií opodstatnené?
Mali byť aj pacienti mať svojich zástupcov v kategorizačnej komisii a
teda možnosť vyjadriť sa k doplatkom za lieky?
Poznáte príklady zo zahraničia, kde sa pacienti podieľajú na
kategorizácií liekov?
Odpoveď Dušana Zachara:
V súvislosti s potrebou stransparentnenia kategorizačného procesu a jeho verejnej kontroly môže byť prítomnosť pacientskych organizácií určitým prínosom, avšak najlepšia prax zo zahraničia je, že o stanovovaní maximálnych cien a úhrad za lieky rozhoduje nestranná profesionálna agentúra, ktorej členovia sú za to platení. Na Slovensku je kategorizačná komisia poradným orgánom ministra zdravotníctva a členstvo v nej je čestné, bez nároku na odmenu, čo vytvára priestor pre rôzne lobistické tlaky.
Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som Vas poziadat o kratku analyzu v suvislosti s planmi vytvorit jednu zdravotnu poistovnu.
Aku financnu usporu vytvorenim jednej ZP mozno podla Vas ocakavat?
Na com konkretne by sa dalo usetrit?
Naopak, ake vydavky a zhruba v akej vyske bude mat stat pri vytvoreni jednej ZP?
Do kolkych rokov mozno ocakavat navratnost investicii vlozenych do vytvorenia jednej ZP?
Ak by sa vytvorila jedna ZP, mozno hovorit o nejakej uspore v suvislosti so zdrojmi, ktore by neboli vynakladane na spravu zvysnych dvoch poistovni a ziskami, ktore by si neponechavali?
Odpoveď Dušana Zachara:
Nerozumiem ekonomickej logike plánu vlády vytvoriť jedinú štátnu zdravotnú poisťovňu, keď je nevyhnutné tvrdo konsolidovať a skúsenosti so štátnym riadením v zdravotníctve nie sú práve pozitívne. Ak má vláda prebytočné stovky miliónov, alebo ich môže získať z privatizácie, nech ich radšej použije na splatenie dlhu. Nedá sa mechanicky predpokladať, že prevzatím poistných kmeňov či odkúpením Dôvery a Unionu sa automaticky budú generovať aj zisky, ktoré dosahovali v ostatnom čase súkromné poisťovne.
Ak si vláda myslí, že je zlé, ak súkromné spoločnosti vytvárajú zisk pri nakladaní aj s verejnými prostriedkami, prečo potom neodkúpi napríklad ziskové stavebné spoločnosti, ktoré stavajú diaľnice či rekonštruujú štátne nemocnice, a zisk nevleje sama do výstavby objektov vo verejnom záujme? Ak sa údajne oplatí štátu kúpiť ziskovú firmu a dá sa údajne automaticky rátať s párročnou návratnosťou, prečo štát potom neodkúpi aj najziskovejšiu spoločnosť v IT sektore, všetky tri automobilky či sieť hypermarketov. Veď podľa chybnej vládnej logiky statických prepočtov sa musí vstupná investícia predsa v dohľadnej dobe vrátiť…
Otázka (Erik Kapsdorfer, Hospodárske noviny):
Dobry den, pan Golias, dnes popoludni sa uskutocni mimoriadne zasadnutie vlady, na ktorom by mali ministri hladat chybajuce peniaze potrebne na udrzanie naplanovaneho deficitu na urovni 4,6% v tomto roku. Minister financii Peter Kazimir chce tieto peniaze najst cez skrty vo vydavkovych kapitolach jednotlivych ministerstiev.
Kde vy osobne vidite priestor na toto skrtanie v tomto roku bez toho, aby toto skrtanie malo nejake negativne dosledky na fungovanie statu/cinnost jednotlivych ministerstiev? V ktorych rezortoch je na to najvacsi priestor a preco?
Odpoveď Petra Goliaša:
Nemam informacie o rezervach jednotlivych rezortov, preto len strucny vseobecny komentar: Vlada by mala hladat uspory najmä v znizeni nakupov cez verejne obstaravanie (najmä kapitalove investicie, nakupy informacnych systemov, atd.) a v zruseni alebo aspon obmedzeni dotacii sukromnym firmam (vratane investicnych stimulov). Sucasne by mala spustit rozsiahly program privatizacie.
Otázka (Maria Hunkova , Hospodárske noviny):
Dobry den, ministerstvo zdravotnictvo planuje obnovit koncovu minimalnu siet, do ktorej chce zaradit spat 36 zdravotnickych zariadeni v posobnosti MZ. Chcela by som v tejto suvislosti poziadat o Vasu analyzu.
Co to bude znamenat pre nemocnice, resp. ako sa budu podla Vas nemocnice spravat, ked budu mat iste zmluvy so ZP?
Preco by mali aj / prave statne nemocnice bojovat o zmluvy so ZP?
MZ SR argumentuje obnovenie siete tym, ze dane zariadenia maju strategicky vyznam pre stat. Mal by podla Vas stat garantovat dostupnost ZS takymto sposobom, ze donuti ZP, aby tieto zariadenia zazmluvnili?
Ako je to v inych krajinach? Kde maju statne zdravotnicke zariadenia garantovane zmluvy so ZP?
Odpoveď Dušana Zachara:
Znovuprijatie konceptu menného zoznamu nemocníc, ktoré majú zo zákona automatický nárok na zmluvy so všetkými zdravotnými poisťovňami – teda tzv. koncovú sieť – považujem za nesprávny krok, pretože garantuje určitej skupine nemocníc, v tomto prípade štátnym, výsadné postavenie a obrovskú vyjednávaciu silu bez ohľadu na úroveň kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti v týchto zariadeniach, čo sa potom odráža vo vyšších cenách za výkony, ktoré musia platcovia daní a odvodov platiť týmto nemocniciam cez zdravotné poisťovne. Na to potom samozrejme doplácajú finančne aj ostatné – neštátne zariadenia, hoci tie môžu poskytovať často i kvalitnejšiu a lacnejšiu zdravotnú starostlivosť ako štátni poskytovatelia.
Už v súčasnosti platí koncept pevnej siete, ktorého zmyslom má byť štátom garantované zabezpečenie priblžne rovnako časovo dostupnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti z každého kúta SR. Kritériami sú určený minimálny základný rozsah poskytovanej starostlivosti a geografické spádové územie reálne vo veľkosti okresu alebo zhluku menších okresov. Vlastníctvo poskytovateľa medzi kritériami na zaradenie do pevnej siete nie je. Súčasná podoba pevnej siete má viaceré nedostatky, ktoré prakticky zaručujú všetkým štátnym nemocniciam nárokovateľnosť zmluvy so zdravotnými poisťovňami, avšak je to mierne lepší koncept ako rigidná koncová sieť, ktorá explicitne menuje zariadenia s povinnosťou zazmluvnenia.
Optimálnym riešením by bolo zrušiť koncept pevnej siete, neprijať koncovú sieť a ponechať len požiadavky na verejnú minimálnu sieť, ktorá relatívne najmenej deformuje súťažné prostredie medzi nemocnicami a poisťovňami a na druhej strane zaručuje pacientom dostupnosť zdravotnej starostlivosti určením minimálneho počtu lekárov v tej-ktorej špecializácii či nemocničných lôžok v každom okrese či kraji.
Otázka (Mária Hunková, Hospodárske noviny):
Zdravotne poistovne robia teraz pred prepoistovacim obdobim masivny nabor poistencov, aj telefonicky. Moze to mat suvis aj s avizovanou snahou vlady odkupit poistny kmen sukromnych poistovni? Plati, ze cim je poistny kmen vacsi, tym je pre potencialneho kupcu aj drahsi?
Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, v zásade platí, že čím je poistný kmeň väčší, tým je aj drahší. Pred zavedením parametra chorobnosti do prerozdeľovania poistného platilo tiež, že čím je poistný kmeň zdravší, tým je drahší, toto však už v súčasnosti úplne neplatí.
Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som sa spytat zopar otazok k vyraznejsiemu zdaneniu nehnutelnosti.
1. Podla posledneho navrhu ministerstva financii by sa nova, centralna dan z nehnutelnosti mala vztahovat len na byty nad priblizne 65 metrov stvorcovych a nad priblizne 100 metrov stvorcovych pri domoch, pricom sadzba by sa mala postupne zvysovat s rastucou vymerou. Aky dosah bud mat podla vas taketo nastavenie? Je podla vas zavadzanie nove dane nad ramec uz v sucasnosti exitujucej dobrym, resp. spravnym opatrenim?
2. Dane z nehnutelnosti nam odporuca dvihat aj OECD, kedze ich vyska je na Slovensku v porovnani so zvyskom krajin OECD pomerne nizka. Je podla vas prave toto oblast, ktora by mala byt, ak hovorime o zvysovani dani, realnej tou, po ktorej by mala ist vlada skor ako napriklad po priamych daniach ci DPH?
3. Nemoze to v konencom dosledku vyvolat tlak na kupu mensich nehnutelnosti? Je podla vas mozne, ze by taketo obmedzenia mohli v konecnom dosledku vyraznejsie nafuknut ceny v casti daneho segmentu, ktora je od platenia dane oslobodena?
Odpoveď Petra Goliaša:
Vlada by sa mala viac sustredit na znizovanie neefektivnych vydavkov, reformy v poskytovani socialnych davok a tiez spustit rozsiahlejsiu privatizaciu. Ak uz ma vlada zvysovat dane, tak prave majetkove, ktore aj podla OECD najmenej poskodzuju hospodarsky rast. Na tretiu otazku tiez odpovedam kladne, vplyv ale bude zavisiet od konecneho nastavenia danovej zataze.
Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, MZSR pripravilo material na vznik jednej poistovne. Ako ho hodnotite? Ako hodnotite tri moznosti o ktorych material hovori?
a) dohodu o správe zdravotnej poisťovne (poistného kmeňa);
b) dohodu o odkúpení akcií súkromných zdravotných poisťovní alebo vymedzených aktív; a/alebo
c) proces vyvlastnenia
Ktora je podla vas najspravnejsia? Ktora najriskantnejsia?
Odpoveď Petra Goliaša:
Z pohľadu fungovania zdravotníctva sú všetky možnosti zlé, pretože zavedením unitárneho systému vkladajú zdravotníctvo do rúk štátneho monopolu, pričom zo skúseností vieme, že štát na Slovensku neriadi svoje firmy transparentne a efektívne. Z pohľadu rizika budúcich právnych sporov s vlastníkmi súkromných poisťovní je najlepšia možnosť dohody o odkúpení, najhoršia zrejme vyvlastnenie. Z pohľadu transparentnosti môže byť problémová dohoda o správe poistného kmeňa, keďže ako sám návrh uvádza: “Tento prostriedok realizácie je doposiaľ neotestovaným, a z tohto dôvodu rizikovým právnym hybridom. Naviac je na mieste pochybnosť jeho korešpondencie s cieľmi zavádzania unitárneho systému keďže štát by za možnosť spravovať (riadiť) poisťovne naďalej poskytoval akcionárom súkromných zdravotných poisťovní odplatu. “
Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den prajem, chcela by som vas poprosit, ci by ste sa mi nepozreli na par otazok.
OECD vydalo spravu o stave zdravotnictva. http://www.oecd.org/dataoecd/43/3/40905158.pdf (slovenko) http://www.oecd.org/document/30/0,3746,en_2649_37407_12968734_1_1_1_37407,00.html cele
Vidiet tam, ze na Slovensku je viac lekarov (ako priemer OECD), ale menej sestier. Preco podla Vas?
Ako by sa to malo riesit?
Sne na tretom mieste v vydavkoch na lieky. (po Madarsku a Mexiku) Preco mame tak vysoke vydavky na lieky?
Ako by sa im dalo zabranit?
Podla spravy mame aj velky pocet akutnych lozok (oproti priemeru OECD) o kolko by sa podla vas mal znizit pocet lozok?
Odpoveď Petra Goliaša:
Nadpriemerne vysoke ukazovatele, ako je spotreba liekov, pocet akutnych lozok ci pocet lekarov su dlhodobe problemy, ktore poukazuju na neefektivnosti v slovenskom zdravotnictve. V pripade liekov je to zrejme najmä dosledok toho, ze na Slovensku pretrvava medzi lekarmi aj pacientmi kultura predpisovania a spotreby liekov a to aj v pripadoch, ked to nie je nevyhnutne. Ciastocne to moze suvisiet s roznymi motivaciami lekarov predpisovat lieky (najmä originalne), ale aj so zanedbavanim osvety o zdravom zivotnom style a o ucinkoch jednotlivych liekov. Co sa tyka poctu lozok a lekarov ide o dosledok predimenzovanych kapacit zdravotnictva este z cias socializmu, ale aj o dosledok viacnasobneho odmietnutia racionalizacie siete poskytovatelov z politickych dovodov (ide o nepopularne rozhodnutia). Napriemerny pocet lekarov a podpriemerny pocet sestier moze poukazovat na skutocnost, ze mnohe cinnosti, ktore v zahranici vykonavaju sestry, su u nas vykonavane lekarmi.
Pozitivom je, ze podiel vydavkov na lieky aj pocet akutnych lozok na Slovensku v poslednom desatroci postupne klesa, hoci len velmi pomaly. V pripade liekov ide zrejme o zefektivnenie cenovej regulacie liekov (referencovanie), ktora bola donedavna zanedbavana, coho dosledkom boli predrazene lieky.
Do pozornosti davam este tvrdenie OECD, ze na Slovensku v rokoch 2000 az 2009 rasti vydavky na zdravotnictvo najrychlejsie v ramci celej OECD – v priemere realne o 10,9 rocne. Ide teda o obrovsky narast zdrojov, ktory pravdepodobne ludia necitia v adekvatnom zvyseni kvality poskytovanej starostlivosti. Navyse je tento narast v rozpore s aktualnymi poziadavkami zdravotnikov na plosne zvysovanie platov.
Otázka (Maria Hunkova, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, ci by sa mi niekto z INEKO mohol vyjadrit k nasledujucim otazkam.
Co podla Vas sposobuje, ze kym spotreba liekov na Slovensku postupne klesa, doplatky pacientov naopak stupaju?
Co by mohlo tento trend zastavit?
Zdielate nazor FNN, ze doplatky stupaju kvoli tomu, ze v pripade generickej preskripcie sa do zakona dostala moznost predpisovat aj konkretny nazov lieku?
Ak sa zrusia vernostne systemu, ako planuje MZ SR, da sa ocakavat, ze radikalnejsie stupnu doplatky pacientov?
Odpoveď Petra Goliaša:
Pricinou su zrejme kategorizacne zmeny, ale aj pretrvavajuce preferovanie drahsich originalnych liekov pred lacnejsimi generikami. Klucovu ulohu tu zohravaju lekari, ktori mozu byt roznym sposobom motivovani predpisovat drahsie lieky. Kedze lekari maju vo vztahu k pacientom informacnu prevahu, ich odporucanie pacienti zväcsa respektuju. Riesenim moze byt zavedenie skutocnej generickej preskripcie tak, aby uz lekari s presne stanovenymi vynimkami nemali moznost predpisovat konkretny liek, ale len ucinnu latku. Dalsou moznostou je zohladnit podiel predpisovanych generik vo vyske odmeny, ktoru lekari dostavaju od zdravotnych poistovni.
Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som sa vas spytat zopar otazok k novele zakonnika prace a jej dosahom na zahranicnych investorov.
1. Podla upozornenia viacerych obchodynych komor moze priniest novela Zakonnika prace viacero problemov. Ktore body su najrpobmelatickej podla vas a aky bude ich dosah? Aky celkovy dosah ocakavate od novely Zakonnika prace, aj v kontexte sucasnej neistej ekonomickej situacie? Je mozne, ze pojdu o jeden z faktorov, ktory moze urobit Slovensko pre zahranicnych investorov menej atraktivnym?
2. V praxi podla obchodnych komor moze prist koncom roak vlna prepustania, prave z dovodu, ze sa firmy pokusia vyuzit este platnost sucasnej legislativy. Je podla vas takyto scenar pravdepodobny? Moze zakonnik obmedzit prijimanie novych zamestnancov, resp. ako sa mozuv firmy tymto regulaciam vyhnut? Ake ine formy prace podla vas zacnu vyuzivat?
3. Ake prakticke dosahy podla vas moze mat obmedzenie poctu nadcasov a znizenie vyrovnavacieho obdobia pre nadcasy na tri mesiace? Je podla vas realne, ze sa firmybudu snazit tieto obmedzenia nejak obchodzat, aby pritom neporusili zakon?
Odpoveď Petra Goliaša:
Pruznejsie pravidla pre trh prace su jednym z predpokladov riesenia dlhovej krizy v Europe. Slovensko sa dnes v pruznosti radi medzi tie uspesnejsie staty OECD. Vladne zamery vsak pruznost zhorsia, coho vysledkom bude menej vytvorenych pracovnych miest, menej investicii a tym aj pomalsi rast ekonomiky a zivotnej urovne. Najhorsie dopady bude mat zrejme znovuzavedenie subehu odstupneho a vypovednej lehoty, kedze sa tym vyznamne zvysia naklady na rozviazanie pracovneho pomeru. Zamestnavatelia tak budu menej ochotni uzatvarat pracovne zmluvy, zvysi sa tiez motivacia pracovat nacierno.
Otázka (Marek Poracký, Hospodárske noviny):
Dobry den, prosim Vas o reakciu, ktora sa tyka zmeny investicnych stimulov. Ministerstvo hospodarstva pripravuje zmenu zakona o investicnych stimuloch.
- ako by sa mali zmenit udelovanie investicnyc stimulov podla Vas? – co by bolo najlepsie pri tychto krokoch?
Odpoveď Petra Goliaša:
Dotovanie firiem cez investicne stimuly poskodzuje konkurenciu a je tam vysoke riziko zneuzitia. Stat by mal preto tuto formu podpory minimalizovat. Ulohou statu je zlepsovat podnikatelske prostredie cez kvalitnu legislativu a jej vymahanie, atraktivne danove podmienky, zdrave verejne financie, ci kvalitnu pracovnu silu a infrastrukturu. Ak ma vlada volne zdroje, mala by ich pouzit na znizenie deficitu a verejneho dlhu, nie na dotovanie sukromnych firiem.
Ak stat bude napriek tomu nadalej poskytovat stimuly, mali by ich dostavat len najefektivnejsie projekty. Stat by mal efektivnost vycislovat a zverejnovat v porovnani so vsetkymi v minulosti poskytnutymi dotaciami. Mal by byt teda vytvoreny a zverejnovany rebricek efektivnosti uz uskutocnenych aj planovanych projektov a to na urovni statu aj regionov. Pri vycisleni efektivnosti by mal stat v prinosoch zohladnit najmä pocet vytvorenych pracovnych miest a buduce prijmy verejnych financii (z dani a odvodov), v nakladoch by mal zohladnit okrem dotacie aj dopady na konkurenciu. Dotacie by nemali byt poskytovane opakovane tej istej firme, ci jej nastupcovi.
Otázka (Katarína Daniela Krajanová, SME):
Dobrý deň, chcem Vás poprosiť, či by ste sa nám nevyjadrili k pomoci pre spoločnosť Delta Electronics. Navrhuje sa pomoc cca. 40-tisíc na 1 pracovné miesto vo forme daňových úľav. Ide pritom o región s cca 7-percentnou nezamestnanosťou a pre spoločnosť, ktorá už raz pomoc dostala, a to v oveľa nižšej výške a ešte ani neuplynula lehota na jej zrealizovanie (2014). Ide vraj o high -tech sektor, tvrdí ministerstvo. Výroba, ktorú tu Delta plánuje tu na druhej strane nemá konkurenta. Myslíte si, že toto je taký projekt aký by sme mali podporiť cez daňové úľavy alebo nie a prečo?
Odpoveď Petra Goliaša:
Stat by nemal dotovat firmy cez investicne stimuly, kedze tym poskodzuje konkurenciu a navyse ide casto o bohate medzinarodne spolocnosti. Ulohou statu je zlepsovat podnikatelske prostredie cez kvalitnu legislativu a jej vymahanie, atraktivne danove podmienky, ci kvalitnu pracovnu silu a infrastrukturu. Prostriedky vynakladane na investicne stimuly by vlada mala radsej pouzit na znizenie verejneho dlhu.
Otázka (Katarína Doktorová Šimurková, Hospodárske noviny):
Dobry den, pripravujeme do prilohy Poradca v Hospodarskych novinach temu o vysluhovych dochodkoch. Chcela som sa spytat, ci by ste si nasli par minut na odpoved na dve otazky do ankety.
1. Súhlasíte, aby sa z výsluhových dôchodkov platila daň alebo špeciálny odvod? Prečo?
2. Mal by sa podľa vášho názoru zmeniť princíp vzniku nároku a vyplácania výsluhových dôchodkov? Ako?
Odpoveď Petra Goliaša:
Vysluhove dochodky su deformaciou v odmenovani zdedenou z minulosti, ked stat namiesto vyssej mzdy zvysuje atraktivitu tzv. silovych povolani cez dochodkove privilegia. Problem je, ze v minulosti dane sluby by sa nemali rusit. Dochodky, na ktore uz vznikol narok, by sa preto mali nadalej vyplacat. Kedze vsak v podstate ide o neskorsie priznanie prijmu, mali by sa tieto dochodky zdanit ako riadny prijem. To iste plati aj pre specialne dochodkove priplatky sudcom a prokuratorom. Systemova zmena by mala spocivat vo zvyseni riadnych platov prislusnych povolani a v sucasnom znizeni dochodkovych narokov tak, aby tieto povolania boli nadalej atraktivne a primerane odmenovane.
System vysluhovych dochodkov je drahy, kazdorocne ho treba dotovat zo statneho rozpoctu. Navyse je diskriminacny voci ostatnym povolaniam. Vysluhove dochodky by z tychto dovodov mali byt postupne zrusene a nahradene osobitnym poistenim pre rizikove zamestnania, pripadne by atraktivita dotknutych zamestnani mala byt udrziavana vyssimi platmi. Zmrazenie valorizacie by dlhodobo prinieslo vyznamne uspory. Viem si tiez predstavit, ze by sa vysluhove dochodky zapocitavali s inymi prijmami a riadne zdanovali.
Problematicky je tiez sposob vypoctu vysluhoveho dochodku, ktory sa pocita na zaklade jedneho roka s najlepsim zarobkom v obdobi 10 rokov pred ukoncenim pracovneho pomeru. To motivuje ku spekulaciam, kedy aj umelym sustredenim prijmov do jedneho roka moze clovek dosiahnut velmi slusny dochodok po zbytok svojho zivota. Zakladom by preto mal byt priemerny zarobok za cele obdobie trvania pracovneho pomeru.
Otázka (Branislav Toma, Pravda):
Dobrý deň, pripravujeme článok o druhom pilieri v ktorom by sa malo rozobrať prečo dnes nie je dostatok peňazí na financovanie druhého piliera a štát si na
jeho chod musí požičiavať na finančnom trhu. Podľa predstaviteľov vládneho
Smeru bolo už od začiatku jasné že príjmy z privatizácie nevydržia na
financovanie deväť percentných odvodov a tie mali byť už od začiatku
nižšie.
Chcel by som vás poprosiť o odpovede:
Prečo príjmy z privatizácie nevydržali dlhšie financovať schodok v
sociálnej poisťovni vytváraný deväť percentnými odvodmi do druhého piliera?
Čo by mal štát urobiť preto aby pri súčasnej konsolidácií v budúcnosti bolo
možné opäť zaviesť deväť percentné odvody do druhého piliera?
Aký je váš názor na poslednú reformu druhého piliera z dielne Smeru?
Odpoved Petra Goliaša:
Prijmy z privatizacie poskytli dostatocne dlhy cas (cca do roku 2010) na to, aby sa Slovensko pripravilo na financovanie transformacnych nakladov spojenych so zavedenim druheho piliera. Bohuzial, minule vlady tuto prilezitost nevyuzili, hoci najmä v rokoch 2006 az 2008 im priali aj rekordne hospodarske rasty. Teraz sa ukazuje, ze vlada nedokaze znizovat deficit bez toho, aby znizila odvody do druheho piliera. Znizovanie vydavkov ci zvysovanie dani je zrejme z pohladu vlady viac nepopularne nez redukcia druheho piliera. Redukciu druheho piliera a sucasne odkladanie zasadnej reformy prveho piliera az na rok 2017 povazujem za nezodpovedny postoj, kedze tym nezlepsujeme, ale naopak zhorsujeme dlhodobu udrzatelnost dochodkoveho systemu a tym aj celych verejnych financii.
Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den, cez vikend premier povedal ze chce odklupúit poist. kmen sukr. poistovni alebo ze ich moze aj vyvlastnit, lebo chce jednu statnu poistovnu.
Chcela som vas poprosit o reakciu.
Ake ne/vyhody podla vas prinesie jedna poistovna?
Mala by byt jedna poistovna?
Kolko by to podla vas mohlo stat? (odkupenie poist. kmenov Dovery a Unionu)
Co tym podla vas premier ziska?
A neviete mi prosim povedat, ako je to v krajinach EU? Popripade poradit nejaku studiu? Ze v ktorych krajinach je jedna statna positovna a v ktorych su aj sukromne poistovne?
Odpoved Dušana Zachara:
Co sa tyka studie, napadla mi hned ostatna studia P.Goliasa:
Citujem z 13. strany:
“Väčšina vyspelých štátov využíva pluralitu v zdravotnom poistení, keď na trhu pôsobí viacero subjektov. Tieto štáty najčastejšie regulujú povinné zdravotné poistenie podobne ako Slovensko, t.j. tak, že súťaž medzi poisťovňami prakticky neexistuje alebo je výrazne obmedzená (napr. Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Rakúsko). Niektoré štáty však už aj do povinného poistenia zaviedli prvky súťaže, pričom z pohľadu kvality zdravotnej starostlivosti dosahujú veľmi dobré výsledky (Holandsko, Švajčiarsko). Najlepšie je súťaž rozvinutá v USA, kde pôsobí viac ako tisíc zdravotných poisťovní. Ďalšia skupina štátov používa namiesto zdravotného poistenia tzv. systém jedného platcu („single payer system“), v ktorom neexistuje pluralita poisťovní, keďže zdravotníctvo financuje prevažne z daní jedna štátna agentúra (napr. Veľká Británia, Švédsko, Fínsko).”
http://www.ineko.sk/clanky/ako-zlepsit-sutaz-na-trhu-zdravotneho-poistenia
Odpoved Petra Goliaša:
Ako odpoved zasielam dalsi citat z tej istej studie:
Výhody systému jedného platcu v porovnaní s pluralitným systémom s fungujúcou súťažou:
Nevýhody systému jedného platcu v porovnaní s pluralitným systémom s fungujúcou súťažou:
Z uvedeného vyplýva, že dnešný systém má aj napriek vyššie uvedeným obmedzeniam viaceré výhody (príležitosti) v porovnaní so systémom jedného platcu:
Z týchto dôvodov neodporúčame zrušiť pluralitu v zdravotnom poistení a zavádzať systém jedného platcu. Naopak, odporúčame prijať opatrenia na posilnenie súťaže
Zdroj: http://www.ineko.sk/clanky/ako-zlepsit-sutaz-na-trhu-zdravotneho-poistenia
Otázka (Stanislava Harkotová, Aktuálne.sk):
Dobrý deň, vedeli by ste mi za INEKO okomentovat plany premiera Fica co sa zdravotnych poistovni tyka?
Ako vnimate to, ze by na trhu bola iba jedna, velka statna poistovne, kde su pozitiva, kde naopak negativa? Na druhej strane, co by pre Slovensko znamenalo „znarodnenie“ sukromnych poistovni? Mozeme opat ocakavat nejake medzinarodne sudy? Bude to nejako posudzovat EU?
Odpoved Petra Goliaša:
Ako odpoved zasielam citat z nasej nedavno zverejnenej studie:
Napriek nedostatkom má slovenský systém zdravotného poistenia relatívne blízko k väčšej pluralite a teda aj k súťaži. Príležitosťou je príchod nových investorov s lepšou kultúrou aj know-how, spestrenie možností voľby poisťovne alebo poistných plánov ako aj intenzívnejšie zavádzanie inovácií. Bezradnosť štátu riešiť dnešné problémy zdravotníctva ako aj negatívne skúsenosti Slovenska pri výkone štátnej správy (najmä nízka transparentnosť a vysoká korupcia), naproti tomu znižujú pravdepodobnosť efektívneho fungovania systému jedného platcu v porovnaní napríklad so Škandináviou.
INEKO preto neodporúča zrušiť pluralitu v zdravotnom poistení, ale naopak, odporúčame prijať opatrenia na posilnenie súťaže.
Este presnejsie menujeme vyhody a nevyhody tu:
Výhody systému jedného platcu v porovnaní s pluralitným systémom s fungujúcou súťažou:
Nevýhody systému jedného platcu v porovnaní s pluralitným systémom s fungujúcou súťažou:
Z uvedeného vyplýva, že dnešný systém má aj napriek vyššie uvedeným obmedzeniam viaceré výhody (príležitosti) v porovnaní so systémom jedného platcu:
Z týchto dôvodov neodporúčame zrušiť pluralitu v zdravotnom poistení a zavádzať systém jedného platcu. Naopak, odporúčame prijať opatrenia na posilnenie súťaže
Zdroj: http://www.ineko.sk/clanky/ako-zlepsit-sutaz-na-trhu-zdravotneho-poistenia
Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som sa spytat zopar otazok k minimalnej mzde.
1. V sucasnosti sa rokuje o zvysovani minimalnej mzdy. V kontexte sucasneho ekonomickeho vyvoja, aka by bola podla vas adekvatna hranica minimalnej mzdy? Ake dosahy by moholo mat jej pripadne zmrazenie, pripadne az vyrazne navysenie?
2. V suvislosti s ohlasenymi konsolidacnymi opatreniami, ake dosahy moze mat zvysenie minimalnej mzdy dosah pre firmy? Moze to sposobit priapdne zrmazenie rastu miezd inych pracovnikov, pripadne pokels ziskovosti firiem? Aky segment firiem podla vas zvysenie minimalnej mzdy zasiahne najvyraznejsie?
3. Ake zmeny by podla vas boli potrebne v samotnom institute minimalnej mzdy? Malo by sa nejak zmenit jej nastavenie, pripadne je este stale institut minimalnej mzdy legitimny nastroj?
Odpoved Petra Goliaša:
Vyssia minimalna mzda zvysuje naklady na zamestnavanie ludi, ktorych sa dotyka, teda ludi s najnizsimi prijmami. Mnohi tak mozu prist o pracu, kedze ich zamestnavatelia nebudu schopni a ochotni niest tuto zvysenu zataz. Ak chce stat zvysit prijmy pracujucim chudobnym, nech im znizi odvody, napriklad zavedenim odpocitatelnej odvodovej polozky. Osobitne po zavedeni odvodov aj z dohod sa totiz najmä ludom s najnizsimi prijmami znizi cisty prijem a tym aj ich motivacia legalne pracovat.
Otázka (Marek Poracký, Hospodárske noviny):
Dobry den, prosim Vas o reakciu, ktora sa tyka druheho piliera. Vlada chce otvorit druhy pilier, a to na 6 mesiacov.
Odpoved Petra Goliaša:
Dobry den, vnimam to ako sucast krokov, ktorymi chce vlada ziskat z druheho piliera co najviac penazi na financovanie deficitu. Nejde pritom o ozdravovanie verejnych financii, iba o docasnu ulavu, ktora bude znamenat este väcsie bremeno do buducnosti. Je krajne nezodpovedne, ak vlada postupne destruuje druhy pilier a pritom odklada reformu prveho piliera, ktory je uz dnes v miliardovom deficite.
Otázka (Iris Kopcsayová, PLUS Jeden Deň):
Dobry den. Mohli by ste mi, prosim, poslat vas nazor na valorizaciu dochodkov pevnou sumou, ako to navrhuje vlada a uviest nejake priklady, ako by sa to pri urcitej inflacii prejavilo na konkretnom nizkom a vysokom dochodku?
Odpoved Petra Goliaša:
Pri valorizacii dochodkov o pevnu sumu ide ciastocne o politicke rozhodnutie, ci chceme mat viac zasluhovy alebo solidarny dochodkovy system. Napriek tomu pri valorizacii o pevnu sumu vidim rozpor v tom, ze by sme ludom priznavali zasluhove dochodky a nasledne by sme tuto zasluhovost prostrednictvom valorizacie odstranovali. Okrem toho ak oslabime zasluhovost, znizime aj motivaciu ludi s vyssim prijmom platit odvody.
Navrhnuty sposob valorizacie neriesi problem financnej neudrzatelnosti penzijneho systemu, kedze neprinesie uspory pre Socialnu poistovnu.
Dlhodoba financna udrzatelnost penzijneho systemu by sa podla nasich prepoctov vyznamne zlepsila po zavedeni inflacnej valorizacie. Samozrejme, dolezite je tiez chranit dochodcov pred chudobou, napriklad upravou neprimerane nizkych dochodkov. To by sa ale malo docielit uz pri vypocte dochodku, nie az pri jeho valorizacii.
Otázka (Iris Kopcsayová, PLUS Jeden Deň ):
Dobry den, chcem Vas poprosit o Vas nazor na to, ze ministerka Zvolenska do dnesneho dna odvolala velky pocet riaditelov nemocnic. Argumentuje tym, ze si na jednotlivych postoch predstavuje manazerov s vysledkamia a praxou a zaroven ma “viacere indicie z roznych zvlastnych praktik, Ktore MZ preveruje”.
Je podla Vas dovod na taketo rozsiahle personalne vymeny? Prospeje to nemocniciam? Ide podla Vas nazaj o odborne dovody, alebo skor o politicke cistky? Islo naozaj o neschopnych manazerov a stacia indicie na odvolanie?
Odpoveď Dušana Zachara:
Pri riaditeľoch nemocníc sa jedná o pozície, ktoré priamo netvoria štátnu zdravotnú politiku, takže by sa manažmenty nemocníc nemali meniť s nástupom každej novej vlády, ak samozrejme súčasne platí, že nemocnica je vedená dobre. Ak je však nemocnica manažovaná zle, a minister chce takéhoto riadiaceho pracovníka odvolať, treba zverejniť dôvody odvolania, najlepšie s relevantnými argumentmi a dôkazmi. V opačnom prípade vyvstáva podozrenie, že odvolávajúcemu ide skôr o umiestnenie určitých ľudí na vrcholové manažérske miesta ako o dobré fungovanie nemocnice. Optimálnym riešením by bolo vyberať manažérov štátnych nemocníc a iných zdravotníckych zariadení odborníkmi na základe transparentného verejného výberového konania.
Príliš časté striedanie manažmentov štátnych nemocníc a iných štátnych inštitúcií v zdravotníctve, je popri mäkkých pravidlách hospodárenia v príspevkových organizáciách jednou z najzásadnejších príčin zlých hospodárskych čísel štátnych zariadení. Motivácia riaditeľov, ktorí vedia, že môžu byť o pár mesiacov odvolaní, je potom taká, že nebudú pracovať na strategických dlhodobých plánoch udržateľného rozvoja nemocníc a nebudú provokovať prijímaním nepopulárnych, ale potrebných opatrení, čo má za následok konzervovanie nepriaznivého stavu.
Otázka (Daniela Krajanová, SME):
Dobrý deň prajem, chcem Vás poprosiť, či sa nám vyjadríte k plánovaným zmenám vo verejnom obstarávaní (viď správa nižšie). Rada by som poznala Váš názor na to, či je to filozoficky správny postoj a či nemôžu vzniknúť nejaké komplikácie pri takomto verejnom obstarávaní v praxi, aké a prečo?
Kaliňák: Obstarávanie štátu by malo zohľadňovať pokles cien
Odpoveď Petra Goliaša:
Optimalnu cenu generuje sutaz, v ktorej si uchadzaci premietaju do vlastnej ponuky mnozstvo parametrov vratane rizika znizenia cien. Ak je riziko na strane obstaravatela, co je aj dnesny stav, dodavatiela maju na potencialnom znizeni cien sancu zarobit, co im vytvara priestor na znizenie ceny v ich ponuke. Ak im zoberieme moznost zarobit na znizeni cien, co je aktualny navrh, zohladnia tuto zmenu vo zvyseni vlastnej ponuky. Inymi slovami, potencialne uspory pre stat zo znizenia cien sa vo fungujucej sutazi premietnu do zvysenia cien pri uzatvarani kontraktu. Navyse sa musime spolahnut, ze v pripade znizenia cien minister naozaj dokaze vyjednat adekvatne znizenie aj v zmluvach. Dlhodobo tak su potencialne uspory pre stat blizke nule, pripadne zaporne (ak minister nevyrokuje adekvatne znizenie).
Na druhej strane nezijeme v idealnom svete a nie vsetky zmeny cien su predvidatelne a teda zohladnene vo vysutazenej ponuke. Stat by preto mal mat moznost pri vyznamnej zmene ceny z objektivnych pricin (napriklad pri poklese svetovych cien ropy) upravit dohodnute ceny podla zmluvne definovaneho postupu.
Dane pravidlo by som z tychto dovodov neodporucal uplatnovat plosne, ale len v individualnych pripadoch podla co najpresnejsie zmluvne dohodnuteho postupu (t.j. definovat, ake ceny budeme sledovat a v akej zavislosti nasledne budu upravene zmluvne ceny).
Otázka (Branislav Toma, Pravda):
Dobrý deň, opozičná strana SDKÚ navrhuje pri druhom piliery vytvorenie štátnej DSS čí špeciálnych účtov v prvom piliery. Na nich by sa aj naďalej ukladali peniaze zobrané druhému pilieru v rámci konsolidačných opatrení. Výhodou takéhoto riešenia by bolo, že takto vynaložené peniaze by nezvyšovali deficit a naopak nedostatkom, že by tieto výdavky aj naďalej zvyšovali dlh (pre potrebu dotovania prvého piliera), čím by reálne mohlo prísť k aktivovaniu dlhovej brzdy. Súčasnou vládou navrhované riešenie zoberie totiž druhému pilier v prospech prvého približne 500 miliónov eur ročne a o túto sumu nebude musieť štátny rozpočet dotovať sociálnu poisťovňu. To je dôvod prečo s riešením SDKÚ nesúhlasí Smer.
Chcel by som vás poprosiť o odpovede:
Aký je váš názor na vytvorenie štátnej DSS či špeciálnych účtov ľudí v prvom piliery?
Keďže štát by v takomto prípade aj naďalej musel dotovať prvý pilier dokázalo by sa Slovensko pri aktuálnom hospodárskom raste a potrebe konsolidovať vyhnúť aktivovaniu dlhovej brzdy?
Na aké iné konsolidačné opatrenia by sa vláda mala zamerať namiesto znižovania odvodov do druhého piliera?
Odpoveď Petra Goliaša:
Je pravda, ze statna DDS-ka by uctovne riesila problem s deficitom, nie vsak s dlhom.
Co sa tyka konsolidacie, vlada by napriklad mohla prijat reformu prveho piliera uz od roku 2013 a necakat do roku 2016. S okamzitou platnostou by tiez mohla zastavit vyplacanie investicnych stimulov, dotovanie hypotek alebo stavebneho sporenia, ci vyplacanie vianocnych prispevkov. Sucasne by mohla vo velkom rozbehnut privatizaciu, ktora nema socialne dopady, v opodstatnenych pripadoch je prospesna pre ekonomiku a prinasa zdroje na splatenie dlhov.
Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den pan Zachar, mam na vas prosbu. Aj napriek zvysenym platom sestier sa platobna disciplina nemocnic vyrazne nezmenila. Nestalo sa teda, ze by sa pre vyssie platy vyrazne zvysil ich dlh a nezaplatene faktury. Ako si to vysvetlujete?
Odpoveď Dušana Zachara:
Môže to byť len prechodný jav, navyše možno platný len pre určitých dodávateľov. Na seriózne posúdenie úrovne zadlženosti treba zobrať do úvahy dlhší časový úsek. V princípe mohli nemocnice dočasne udržať platobnú disciplínu na nezmenenej úrovni napriek zákonom stanovenému zvýšeniu základných platov lekárov a sestier z týchto dôvodov: prepúšťanie najmä sestier, krátenie úväzkov, znižovanie osobných príplatkov, nevyplácanie miezd, veľké oddlženie nemocníc pred nedokončenou transformáciou, navýšenie platieb nemocniciam zo strany zdravotných poisťovní (najmä VšZP), vnútorné rezervy nemocníc, prvé úspory z reformy liekovej politiky, menej obstarávania, poskytovanie zliav z dlhu nemocníc veriteľmi, predlžovanie splatnosti faktúr, vytváranie splátkových kalendárov a podobne.
Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den pan Zachar, mohla by som Vas poprosit, pozreli by ste sa mi na par otazok? NRSR dnes rokuje o navrhu Rasiho (rozpustenie rezervy, PCG,…) a do tohto navrhu dali aj znovuzavedenie koncovej siete nemocnic. Ta bola zrusena vlani v septmbri. Co podla vas prinesie zavedenie koncovej siete, ako to hodnotite? Zlepsi alebo zhorsi to system zdravotnictva?
Odpoveď Dušana Zachara:
Prijatie konceptu menného zoznamu nemocníc, ktoré majú zo zákona automatický nárok na zmluvy so všetkými zdravotnými poisťovňami – teda tzv. koncovú sieť – považujem za nesprávny krok, pretože garantuje určitej skupine nemocníc, a predpokladám, že len štátnym, výsadné postavenie a obrovskú vyjednávaciu silu bez ohľadu na úroveň kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti v týchto zariadeniach, čo sa potom odráža vo vyšších cenách za výkony, ktoré musia platcovia daní a odvodov platiť týmto nemocniciam cez zdravotné poisťovne.
Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobry den,chcela by som sa vas spytat zopar otazok k zmrazeniu valorizacii vysluhovych dochodkov.
1. V ramci uspor vlada planuje/zvazuje zmrazenie valorizacie vysluhovych dochodkov. Je to podla vas v kontexte uspor spravny krok? Moze mat taketo opatrenie nejake negativne dosahy?
2.Ake ine zmeny by ste pri vysluhovych dochodkov navrhovali? Bolo by podla vas potrebne zmenit aj ine paramtre ako dobu, po ktorej je vysluhovy dochodkok vyplacany, pripadne ine podmienky jeho poskytovania?
3. Je podla vas institu vysluhoveho dochodku v sucasnosti este relevantny sposob socialneho zabezpecenia vojakov, policajtov ci hasicov? Ake dosahy by podla vas malo zrusenie tohto institutu?
Odpoveď Petra Goliaša:
System vysluhovych dochodkov je drahy, kazdorocne ho treba dotovat zo statneho rozpoctu. Navyse je diskriminacny voci ostatnym povolaniam. Vysluhove dochodky by z tychto dovodov mali byt postupne zrusene a nahradene osobitnym poistenim pre rizikove zamestnania, pripadne by atraktivita dotknutych zamestnani mala byt udrziavana vyssimi platmi. Zmrazenie valorizacie by dlhodobo prinieslo vyznamne uspory. Viem si tiez predstavit, ze by sa vysluhove dochodky zapocitavali s inymi prijmami a riadne zdanovali.
Problematicky je tiez sposob vypoctu vysluhoveho dochodku, ktory sa pocita na zaklade jedneho roka s najlepsim zarobkom v obdobi 10 rokov pred ukoncenim pracovneho pomeru. To motivuje ku spekulaciam, kedy aj umelym sustredenim prijmov do jedneho roka moze clovek dosiahnut velmi slusny dochodok po zbytok svojho zivota. Zakladom by preto mal byt priemerny zarobok za cele obdobie trvania pracovneho pomeru.
Otázka (Miro Grman, TVNOVINY.sk):
Dobrý deň, obraciam sa na Vás s prosbou o vyjadrenie k problematike dotácii do poľnohospodárstva.
Vlani boli len priame dotácie do poľnohospodárstva na úrovni 357,7 milióna eur. Ak to prepočítame na zhruba 90-tisíc ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve a potravinárstve, vychádza na jedno miesto podpora vo výške asi 4000 eur ročne. Nie je to také zlé, ako v prípade baníctva http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/banikom-sa-zvysni-slovaci-skladaju-na-plat-sumou-1800-eur-mesacne_comment_p2_a26.html?&page=2&p_all_items=26 (aj keď tú štúdiu potom tuším kritizovali ako neobjektívnu), ale keby sme tých ľudí mali na úradoch práce s podporou v hmotnej núdzi, stálo by to daňových poplatníkov 726 eur ročne (teda u bezdetných jednotlivcov).
1. Je podľa Vás poľnohospodárstvo takým dôležitým sektorom, že sa nám z dlhodobého hľadiska oplatí investovať také peniaze na jeho udržanie? Sú oprávnené námietky poľnohospodárov, že ak by u nás poľnohospodárstvo zaniklo, ostali by sme úplne závislí na zahraničí a cudzí dodávatelia by nám vzápätí zvýšili ceny až tak, že by sme sa museli opäť vrátiť k dotovaniu poľnohospodárstva, pretože by to bolo výhodnejšie?
2. Poľnohospodárska komora mi poskytla graf, aké sú dotácie na hektár pôdy v EÚ. Prekvapením pre mňa bolo, že najviac dotujú poľnohospodárov na juhu – v Grécku a na Malte. Možno nejako laikom vysvetliť, prečo sú južanské štáty ochotné „vrážať“ také peniaze do poľnohospodárstva, keď by človek očakával, že práve na juhu vzhľadom na klímu nič také potrebné nebude? (napríklad Španielsko a Porugalsko dotujú tento sektor podstatne menej)
3. Vzhľadom na to, že veľkú časť Európy nastupujúca kríza ochudobní, možno očakávať, že spomínané Grécko, ale napríklad aj Taliansko či Maďarsko znížia dotácie do poľnohospodárstva, čo by mohlo pomôcť slovenským poľnohospodárom?
4. Je oprávnená obava, že ak by Európa ponechala poľnohospodárstvo absolútne bez dotácií, zaplavili by náš kontinent už úplne potraviny z Číny či Brazílie?
Odpoveď Petra Goliaša:
Efektivnym riesenim na europskej aj narodnej urovni je postupne znizovanie dotacii do polnohospodarstva a v pripade potreby dovazanie kvalitnych a lacnejsich potravin z inych statov. Problem by mohol nastat, ak by ine staty tiez zrusili alebo vyznamne znizili dotacie (ich produkty by teda zdrazeli) a my by sme medzi casom stratili produkcne kapacity. Dotacnu politiku preto treba riesit na urovni EU tak, aby smerovala k postupnemu znizovaniu dotacii. Argument sebestacnosti sa dnes najmä v ramci EU precenuje, co ma zrejme historicke priciny z cias, ked bolo zasobovanie potravin casto ohrozovane napriklad vojenskymi konfliktmi.
Otázka (Erik Kapsdorfer, Hospodárske noviny):
Dobry den, po vcerajsom rokovani Rady pre rozvoj a solidaritu je uz istejsie, ze sucasna vlada bude bude konsolidovat verejne finacnie aj cez zvysovanie dane z prijmov pravnickych osob (plosne na urovni 23%) a odvodov (clenovia Rady maju na stole vladny navrh na zjednotenie stropov vymeriavacich zakladov pre platenie odvodov na patnasobok priemernej mzdy). To by v pripade zamestnanca s platom 2500 eur znamenalo zvysenie odvodovej zataze o cca 65 eur mesacne, v pripade zamestnanca s platom 3500 eur az o cca 342 eur…
1. Co by tato kombinacia vyssich dani z prijmov a vyssich odvodov mohla v konecnom dosledku znamenat pre slovensku ekonomiku?
2. Ako by sa mohli samotni zamestnavatelia postavit k plateniu vyssich odvodov za svojich zamestnancov? Existuju sposoby ako by platenie tychto odvodov mohli obchadzat?
3. Mozeme predpokladat, ze toto zvysenie odvodoveho zatazenia bude mat za nasledok vacsiu neochotu zamestnavatelov zamestnavat novych ludi prip. znizovanie platov?
4. Vy osobne este vidite priestor pre zvysovanie odvodov na Slovensku?
Odpoveď Petra Goliaša:
Slovensko malo v rokoch 2000 az 2010 najrychlejsi rast ekonomiky v EU a to do vyznamnej miery aj vdaka danovej reforme z roku 2004. Avizovane zvysovanie priamych dani a odvodov prispeje k tomu, ze sa v tomto desatroci tento uspech s najvyssou pravdepodobnostou nezopakuje a Slovensko sa zaradi skor do priemeru.
Aby sa ozdravovanie verejnych financii co najmenej dotklo hospodarskeho rastu (a teda aj tvorby pracovnych miest a rastu zivotnej urovne), mala by vlada presadit namiesto zvysovania priamych dani a odvodov najmä tieto opatrenia: reformu prveho dochodkoveho piliera (postupne predlzovanie dochodkoveho veku a spomalenie rastu buducich dochodkov), zaviest odvodovu neutralitu tak, aby sa zuzili moznosti uniku pred odvodmi, zvysit transparentnost v zdravotnictve (najmä pri nakupoch nemocnic) tak, aby sa tam menej kradlo a aby sa zastavil rast dlhu, osekat socialne davky pre bohatsich ludi, zrusit investicne stimuly, obmedzit alebo zrusit podporu stavebneho sporenia, tretieho piliera, ci bonifikaciu hypotek, zverejnit poberatelov davok v hmotnej nudzi a sprisnit podmienky ich poskytovania, spustit rozsiahlejsiu privatizaciu statneho majetku a v pripade potreby zvysit dane z majetku a zo spotreby.
Otázka (Beata Balogova, The Slovak Spectator):
Dobry den, rada by som citovala INEKO v clanku o avizovanych zmenach dochodkovych schem na Slovensku. Poprosila by som Vas o odpovede na nasledujuce otazky:
1. Vlada avizovala zmeny prveho, priebezne financovaneho dochodkoveho systemu ako napriklad posuvanie veku odchodu do dochodku. Ako vnimate tuto planovanu zmenu?
2. Vlada tiez planuje posilnovat solidaritu v dochodkovom systeme tym, ze by sa redukovali dochodkove naroky tych, ktorych zarobky su nad urovnou priemernej mzdy na Slovensku. Vlada povazuje sucasne nastavenie za prilis zasluhove. Aky vplyv moze mat, podla Vas, podobna zmena na system?
3. Ake su, podla Vas, potrebne reformne kroky, ak su take kroky potrebne, ktore by vlada mala vykonat v priebezne financovanom systeme?
Odpoveď Petra Goliaša:
1. Postupne predlzenie dochodkoveho veku aspon na 65 rokov a spomalenie rastu dochodkov na uroven inflacie by podla nasich prepoctov zabezpecilo udrzatelnost penzijneho systemu zhruba do roku 2040.
2. Povedie k oslabeniu motivacie ludi s vyssim prijmom platit odvody.
3. Uvadzam v prvej odpovedi.
Otázka (Branislav Toma, Pravda):
Dobrý deň, Vláda plánuje okrem zníženie odvodov do druhého piliera i zlúčenie všetkých štyroch súčasných fondov do jedného s tým, že v takto vytvorenom fonde by boli opäť zavedené garancie. Hodnotenie výkonnosti by malo byť na päť ročnom časovom horizonte. Zároveň pre ľudí ochotných podstúpiť vyššiu mieru rizika by sa mal vytvoriť nový akciový fond. Od budúceho roku by už nemal byť vstup nových ľudí do druhého piliera automatický ale dobrovoľný. Tiež by malo prísť k väčšiemu využívaniu peňazí z druhého piliera na podporu rastu slovenskej ekonomiky?
Chcel by som vás poprosiť o odpovede:
1. Aké bude mať dôsledky pre sporiteľov zavedenie garancií vo všetkých štyroch súčasných fondoch?
2. Čo spôsobí druhému pilieru dobrovoľný vstup mladých ľudí?
3. Aký dopad bude mať na penzijný systém zníženie odvodov do druhého piliera v prospech prvého?
4. Je podľa vás z pohľadu sporiteľov výhodné aby peniaze z druhého piliera slúžili viac na podporu rastu slovenskej ekonomiky?
5. Je pre sporiteľov výhodné ak sa za peniaze druhého piliera bude podporovať výstavba diaľnic či nových bytov?
Odpoveď Petra Goliaša:
1. V porovnani so sucasnostou sa oslabi sanca sporitelov v akciovom a indexovom fonde na dosahovanie dlhodobo vyssich vynosov a tym aj na vyssie dochodky z druheho piliera. Okrem toho prilis caste zasadne zmeny v druhom pilieri oslabuju doveru ludi v tento system a tiez v kvalitu vykonu statnej moci. Dosledkom moze byt vyssi sklon ludi k individualnemu zabezpeceniu na ukor danovych a odvodovych povinnosti.
2. Ak sa potvrdi predosly vyvoj, ked do druheho piliera vstupovala dobrovolne len desatina mladych ludi, bude to znamenat zasadne zhorsenie dlhodobej udrzatelnosti penzijneho systemu.
3. Kratkodobo to pomoze Socialnej poistovni, dlhodobo sa vsak prehlbi deficit penzijneho systemu. Toto opatrenie, ak ma byt prijate, by preto malo byt len docasne a podmienene zmenami v prvom pilieri smerom k udrzatelnosti.
4. Peniaze v druhom pilieri by mali ist tam, kde budu najlepsie zhodnotene. Cielom spravcov by malo byt co najlepsie zhodnotenie uspor s primeranou mierou rizika, nie sledovanie rastu domacej ekonomiky ci inych politickych cielov.
5. Dochodky z druheho piliera by nemali prilis zavisiet od jedneho ci dvoch projektov, alebo od stavu verejnych financii jedneho statu. Politicky tlak na smerovanie investicii v druhom pilieri je skodlivy, kedze neumoznuje dosahovat co najvyssie zhodnotenie uspor pri optimalnom rozlozeni rizika.
Otázka (Mária Hunková, Pravda):
Dobry den, mam dnes napisat clanok o vymenach riaditelov nemocnic a inych statnych zdravot. institucii. Malo by ist o zhodnotenie, ci ministerka spravila spravne, ked povymienala ludi, ci to spravila dobre a pod. V tejto suvislosti Vam chcem polozit nasledujuce otazky:
Povazujete vymenu riaditelov nemocnic, zdravotnickych organizacii a VsZP ci obmenu veducich na jednotlivych usekoch MZ SR za prinosne?
Boli podla Vas na veduce posty dosadzovaci odbornici, alebo mozno skor hovorit o politickych nominaciach?
Ake negativa (pripadne aj pozitiva) moze mat tato obmena veducich pracovnikov?
Ak ministerka odovodnuje vymenu riaditelov tym, ze uprednostnuje odbornikov s dlhodobou praxou, nespochybnuje tym pracu ich predchodcov?
Nemala by v takomto pripade mat ich vymenu podlozenu nejakym pripadom, kedy pochybili alebo pod.?
Odpoveď Dušana Zachara:
V zásade by sa dalo povedať, že ak ide o pozície, ktoré priamo netvoria štátnu zdravotnú politiku, ktorá sa môže s každou novou vládou meniť, čo je legitímne, nemali by sa riaditelia či úradníci meniť s nástupom novej vlády, ak samozrejme súčasne platí, že zariadenie či inštitúcia je vedená dobre (viď Sociálna poisťovňa). To sa vzťahuje napríklad na štátne nemocnice a iné zdravotnícke zariadenia, ale napríklad aj na NCZI. Ak je takýto subjekt manažovaný zle, a minister chce takéhoto riadiaceho pracovníka odvolať, treba zverejniť dôvody odvolania, najlepšie s relevantnými argumentmi a dôkazmi. V opačnom prípade vyvstáva podozrenie, že odvolávajúcemu ide skôr o umiestnenie určitých ľudí na vrcholové manažérske miesta ako o dobré fungovanie organizácie. Optimálnym riešením by bolo vyberať manažérov štátnych nemocníc a iných zdravotníckych zariadení odborníkmi na základe transparentného verejného výberového konania.
Príliš časté striedanie manažmentov štátnych nemocníc a iných štátnych inštitúcií v zdravotníctve, je popri mäkkých pravidlách hospodárenia v príspevkových organizáciách jednou zo zásadných príčin zlých hospodárskych čísel štátnych zariadení. Motivácia riaditeľov, ktorí vedia, že môžu byť o pár mesiacov odvolaní, je potom taká, že nebudú pracovať na strategických dlhodobých plánoch udržateľného rozvoja nemocníc a nebudú provokovať prijímaním nepopulárnych, ale potrebných opatrení, čo má za následok konzervovanie nepriaznivého stavu.
Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som sa vas spytat zopar otazok k ludom, pracujucim na dohodu a k pripadnej regulacii tejto formy prace.
1. V sucasnosti sa zvazuje obmedzenie prace na dohou, a to bud cez zavedenie odvodov alebo cez upravy v zakonniku prace. Ktora moznost je podla vas lepsia, resp. ake by malo byt nove nastavenie podla vas?
2. Rovnako sa objavuju navrhy, aby sa moznost pracovat na dohodu uplne zrusila. Je podla vas legitimne, resp. spravne ponechavat moznost pracovat na dohodu a z akych dovodov?
Odpoveď Petra Goliaša:
Dohody umoznuju flexibilnu formu zamestnavania na ciastocne uväzky alebo na jednorazove prace. Sucasne su vsak casto zneuzivane, pretoze sa z nich neplatia ziadne odvody. Mnohi ludia tak namiesto pracovnej zmluvy poberaju prijmy na dohody, len aby sa vyhli plateniu odvodov. Riesenim moze byt obmedzenie dohod hornou hranicou prijmov tak, aby ludia po prekroceni tejto hranice platili rovnake odvody, ako v riadnom zamestnani. Inou moznostou je zavedenie odvodov aj z prijmu na zaklade dohod. Pre zachovanie flexibility by vsak bolo potrebne sucasne znizit odvodovu zataz pre ludi s nizkym prijmom.
Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som sa spytat zopar otazok k novemu nastaveniu zdravotnych odvodov.
1. Podla posledneho navrhu by mali od noveho roka stupnut maximalne vymeriavacie zaklady pre platenie zdravotnych odvodov zo sucasneho 3 nasobku priemernej mzdy na 4 nasobok. Ake dosahy podla vas moze mat takyto navrh? Maju vobec maximalne vymeriavacie zaklady pre zdravotne odvody zmysel, kedze ide o plne solidarnu platbu?
2. Ake zmeny by bolo v oblasti zdravotnych odvodov potrebne urobit, aby realne splnali svoj ucel? Vlani sa objavil navrh, ze by sa mali stopit v daniach. Je podla vas taykto navrh lepsim riesenim ako sucasne nastavenei a ake by boli jeho dosahy?
3. Do akej miery sa takato zmena prejavi na cistych mzdach lepsie zarabajucich zamestnancov? Je podla vas realne, ze si zvysenie zakladov na seba prevezmu zamestnavatelia alebo si budu radsej znizovat celkove naklady prace a tym aj cistu mzdu zamestnancov?
Odpoveď Petra Goliaša:
1. Zvysenie maximalneho vymeriavacieho zakladu by zvysilo motivaciu ludi s vyssim prijmom vyuzit diery v odvodovom systeme a vyhnut sa plateniu odvodov. Priestor pre ziskanie dodatocnych zdrojov tymto sposobom je preto obmedzeny. Efektivnejsie by bolo spoplatnenie niektorych sluzieb, napriklad za pobyt a stravovanie v nemocnici, samozrejme s ochrannymi stropmi pre chudobnych ludi. Okrem toho zdravotnictvo potrebuje najmä reformy na strane vydavkov, napriklad redukciu rozsahu preplacanych sluzieb, rusenie nadbytocnych nemocnicnych lozok alebo zvysenie transparentnosti pri obstaravani tovarov a sluzieb.
2. V zdravotnych odvodoch by mal byt vytvoreny priestor pre sutaz, aby sa poistovne mohli odlisovat vo vyske poistneho. To by sa dalo dosiahnut po vzore Holandska tak, ze by sme cast odvodov platili v pausalnej sume nezavislej na vyske prijmu (ide o tzv. nominalne poistne, poistovne by sa navzajom odlisovali vo vyske tejto platby) a zvysok by sme financovali z dani.
3. Vo väcsine pripadov by zrejme islo o kombinovany efekt, cast zataze by sa prejavila na zvyseni nakladov prace, co by znizilo konkurencieschopnost zamestnavatelov, cast zataze by isla na ukor cistej mzdy.
Otázka (Veronika Folentová, SME):
Dobry den,chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok.
Za ministra Uhliarika presla novela zakona o rozsahu, kde boli aj konflikty zaujmov clenov kategorizacnych komisii. Uhliarik nic nezverejnil ku konfliktom, ministerka Zvolenska dala na stranku aspon zivotopisy clenov. Chcela som Vas poprosit o vas nazor, je podla vas dolezite, aby informacie o ludoch, kt. rozhoduju o liekoch a ich cenach boli zverejnene?
Do akej miery by podla vas mali byt zverejnene?
Ak ano, preco, naco je to dobre?
Ako hodnotite, ze zatial sa tomu ministri brania?
Preco podla vas?
Zaroven, na stranke mzsr. je kalendar stretnuti s farmaceutickymi firmami: http://www.health.gov.sk/?kalendar-stretnuti-kategorizacnej-komisie-pre-lieky-a-lieciva-s-farmaceutickymi-firmami-december-2011
ale od devembra 2011 tam nie su doplnane veci. Je to podla vas spravne?
Mali by sa zverejnovat tieto udaje, a preco?
Odpoveď Dušana Zachara:
Potreba transparentnosti celého procesu cenotvorby liekov vyplýva zo skutočnosti, že ide z hľadiska verejných financií o nákladnú oblasť, o ktorej by sa malo rozhodovať na základe verejného záujmu, ak nechceme prichádzať o značné zdroje a zdravie občanov. Dobre nastavené pravidlá zverejňovania môžu obmedziť prípadné bočné úmysly aktérov pri cenotvorbe liekov. Zverejňovanie údajov o cenových konaniach (kompletné záznamy zo stretnutí) a o členoch kategorizačných komisií a iných poradných orgánov (životopisy, stretnutia s farmaceutickými firmami, deklarovanie spolupráce, účastí na konferenciách, príjmov a darov od farmafiriem a pod.) môže upozorňovať na prípadné konflikty záujmov jednotlivých členov, čo ale nutne nemusí znamenať, že takýto člen nerozhoduje v súlade s verejným záujmom.
Ak by prísnosť zverejňovania údajov o aktéroch cenotvorby liekov demotivovala renomovaných odborníkov zúčastňovať sa kategorizačného procesu, účasť na ktorom je dnes bez nároku na odmenu, oplatilo by sa začať seriózne uvažovať nad vznikom profesionálneho, teda plateného, nezávislého orgánu, ktorý by z odborného hľadiska zastrešoval celý kategorizačný proces liekov, tak ako to funguje aj v niektorých vyspelých krajinách.
Otázka (Stanka Harkotova, Aktuálne.sk):
Dobry den, mam otazku k nemocnici Razsochy. Smer-SD si ju zadal aj do programoveho vyhlasenia vlady. SDKU-DS ustami V. Novotneho hovori, ze v dnesnej ekonomickej situacii Smer ostane iba pri slube.
Ma dnes, ked sa hovori o utahovani opaskov, takato stavba pre Slovensko opodstatnenie? Pomohla by krajine takato specializovana centralna nemocnica? Ak ano, ako? Ak nie, akou cestou by skor vlada mala ist?
Odpoveď Dušana Zachara:
Z viacerých zdravotníckych kruhov zaznievajú hlasy, že Bratislava, resp. Slovensko potrebuje jedno moderné vysoko špecializované zdravotnícke centrum s funkcionalitou výuky mladých lekárov. Bez podrobnej analýzy je však nemožné povedať, či sa nám takýto megaprojekt v dnešnej situácii oplatí financovať, či je vhodné ho stavať v lokalite Rázsochy v takej veľkosti a architektonickej podobe, ako bolo navrhnuté ešte v časoch komunizmu, či nie je vhodnejšie stavať pre súčasné potreby radšej menší objekt niekde inde na zelenej lúke a pod. Navyše v situácii, keď nie je v slovenskom zdravotníctve urobený poriadok v systéme – vo financovaní, v meraní kvality a efektívnosti, existuje veľké riziko, že peniaze vynakladané do novej nemocnice sa môžu strácať v “čiernej diere”.
V prípade otvorenia novej modernej nemocnice v Bratislave by pravdepodobne vyvstala otázka zavretia iných pracovísk Univerzitnej nemocnice – napr. na Mickiewiczovej ulici či na Kramároch.
Otázka (Matúš Kollár, Hospodárske noviny):
Dobry den, tak ako sme sa dohodli Vam posielam otazky:
1. Jednym z navrhov novej vlady pri reforme penzijneho systemu je znovuzavedenie moznosti znizit si danovy zaklad o peniaze, odlozene v tretom pilieri pre tych sporitelov, ktori maju zaroven aj druhy pilier. Ako hodnodtite takyto navrh?
2. Rovnako je v hre podobna moznost nastavenia odvodov do druheho pileira ako v CR, teda zaviest nizsi odvod, ale dat ludom moznost nad ramec pripoistit sa. Je to podla vas rozumne riesenie, nechat sporitelom moznost odkladat si v priprade vlastneho zaujmu viac na dochodok alebo je lepsou alternativou nechat sucasne nastavenie odvodov do druheho piliera?
Odpoveď Petra Goliaša:
1. Danove ulavy v tretom pilieri povazujem za neefektivne, kedze odcerpavaju verejne financie na podporu uz etablovaneho biznisu a navyse pomahaju aj tym, ktori na to nie su odkazani.
2. Zaujem o dobrovolne platby do druheho piliera by bol zrejme minimalny vzhladom na to, ze existuje mnozstvo atraktivnejsich sposobov zabezpecenia staroby.
Otázka (Daniela Krajanová, SME):
Dobrý deň, píšem článok ohľadom investícií, ktoré plánuje táto vláda. Pán Fico sa v relácii o 5 minút 12 vyjadril, že keď sa má škrtať deficit a šetriť tak len vtedy, ak sa budú zároveň vytvárať pracovné miesta a podporovať hospodársky rast. Preto je podľa neho potrebné podporovať investície. Vyjadril sa tiež, že dúfa, že ak bude francúzskym prezidentom socialista pán Hollande, čo sa aj stalo, očakáva vyššiu podporu investícií aj v rámci EÚ. Preto by ma zaujímal Váš názor:
1. Sú pre Slovensko dnes potrebné masívne investície a ak áno, potom ktoré a za akých podmienok? – zdroje financovania apod.
2. Ako si viete predstaviť zvýšenú podporu investícií zo strany EK?
Odpoveď Petra Goliaša:
Pre podporu hospodarskeho rastu a tvorbu pracovnych miest Slovensko potrebuje najmä reformy napriklad v prvom dochodkovom pilieri, v odvodoch alebo v skolstve. Rozsah verejnych investicii limituju moznosti statneho rozpoctu, navyse je otazna ich efektivnost. Aj na europskej urovni by bolo chybou, ak by pri rieseni dlhovej krizy prevazilo zvysovanie vladnej spotreby nad reformami a liberalizaciou napriklad sluzieb vo financnom sektore alebo na trhu prace.
Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som sa vas spytat zopar otazok k navrhu navysit maximalne vymeriavacie odvody pre platenie odvodov.
1. Jedna z alternativ MF SR (zatial bez podprobnosti) hovori o moznosti zvysit maximalny vymeriavaci zaklad pre platenie odvodov. Aky dosah by podla vas malo taketo opatrenie? Ide podla vas realne (ako sa obcas uvadza) deformaciu v odvodovom systeme? Ak ano ,preco?
2. Jednym zo zakladnych problemov v odvodovo – danovom zatazeni prace je podla vacsiny odbornikov vysoka odvodova zataz. Neprehlbilo by taketo opatrenie este vyraznejsie tento problem? V kombinacii so zyvedenim vyssich dani pre vysokoprijmove skupiny ludi, nemohlo by realne dojst k snahe vyhybat sa odvodovo-danovym povinnostiam, teda ze by stat v konecnom dosledku vybral este menej?
3. Malo by taketo opatrenie podla vas vyrazny prinos pre rozpocet v buducom roku, kedze by malo ist o jedno z potencialnych konsolidacnych opatreni? Je zyvsovanie maximalneho vymeriavacieho zakladu podla vas lepsim opatrenim ako zavadzanie progrsivnej dane ( z pohladu jednoduchosti danovo-odvodoveho systemu)?
Odpoveď Petra Goliaša:
Zamestnanci maju uz dnes relativne vysoku danovo-odvodovu zataz. Zvysenie odvodov pre zamestnancov s vyssimi prijmami by zvysilo ich motivaciu vyhybat sa plateniu odvodov. Napriklad poberanim casti alebo vsetkych prijmov cez dohody, zivnosti alebo eserocky. Vlada by preto mala hladat cesty, ako upchat diery v odvodovom systeme tak, aby sa zmensili rozdiely v danovo-odvodovej zatazi ludi poberajucich rozne formy prijmov.
Otázka (Beata Balogová, The Slovak Spectator):
Dobry den, pracujem na clanku o vladnom programe a rada by som uviedla reakciu INEKO na program alebo aj jeho casti. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na nasledujuce otazky:
1. V oblasti zdravotnictva, ktore celi zasadnym vyzvam, vlada nebude transformovat verejne a fakultne nemocnice na akciove spolocnosti. Ako vnimate tieto deklarovane ciele?
2. V oblasti zdravotnictva prijme opatrenia s cielom maximalneho vyuzitia prostriedkov ktore zo zakona vyberaju zdravotne poistovne od obcanov. Ako vnimate tieto deklarovane ciele?
3. Ake nastroje (policies) na zlepsenie stavu zdravotnictva by podla Vas mali byt zahrnute v programe vlady a nie su?
Odpoveď Dušana Zachara:
1. Súčasná právna forma veľkých štátnych nemocníc ako príspevkových organizácií vytvára obrovský priestor na netransparentné a zlé hospodárenie. Prísnejšie pravidlá hospodárenia, vykazovania či účtovania pri akciových spoločnostiach by tento priestor “čiernej diery” zúžil.
2. Tu mala súčasná vláda asi na mysli obmedzenie zisku zdravotných poisťovní, ale formulácia, ako je napísaná v PVV, je veľmi nekonkrétna a môže byť interpretovaná skutočne všakovakými spôsobmi. Zakázať zdravotným poisťovniam zisk považujem za kontraproduktívny krok. Diskutovať o regulácii tvorby a vyplácania zisku v štátom regulovanom prostredí zdravotníctva a povinného zdravotného poistenia, ktoré je značne koncentrované, je však legitímne. Postupne by mohli napríklad pribúdať do regulačného rámca ako podmienka na vyplácanie zisku prázdne čakacie zoznamy i pri ďalších diagnózach. Alebo by štát mohol podmieniť vyplácanie zisku plnením ďalších kvalitatívnych parametrov. Prílišná regulácia zisku – za hranicami optima – však môže mať na slovenský trh zdravotného poistenia negatívny vplyv v podobe nižšej motivácie pôsobiť a rozvíjať svoje služby na takomto trhu.
3. V zdravotníctve je nutné: zavádzať tvrdé rozpočtové pravidlá pre hospodárenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj pre poisťovne, transparentné informovanie pacientov a poisťovní o nákladoch, objeme a kvalite poskytovanej starostlivosti zverejňovaním rebríčkov kvality poskytovateľov aj poisťovní na internete, zavádzanie a dodržiavanie štandardov pre kvalitnú diagnostiku a liečbu (pozn.: diagnostické a liečebné štandardy sú v PVV spomínané), zavedenie katalógu výkonov a DRG systému pri odmeňovaní v lôžkovej starostlivosti, znížiť koncentráciu a štátny vplyv na poistnom trhu napríklad rozdelením a privatizáciou časti Všeobecnej zdravotnej poisťovne, dokončiť transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a prípadne umožniť i vstup súkromného kapitálu do nich, vyberať manažárov štátnych nemocníc a iných zdravotníckych zariadení odborníkmi na základe transparentného verejného výberového konania, zrušiť zákonom definované minimálne mzdové nároky lekárov a sestier, presnejšie definovať, vrátane časovej dostupnosti, a prípadne aj zúžiť základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný z povinného zdravotného poistenia, vytvoriť lepšie podmienky na dobrovoľné pripoistenie, zaviesť paušálne regulačné poplatky pri návšteve lekára či hospitalizácii, atď.
Otázka (Mária Hunková, Pravda):
Dobry den, pan Zachar, chcem poziadat o Vasu analyzu v suvislosti so vznikom sukromnej spolocnosti Sanapharma, ktora odobera u nas ludom krvnu plazmu a potom ju predava do zahranicia. Narodna transfuzna spolocnost tvrdi, ze jej tak odobraju darcov.
Ako sa divate na fakt, ze bola udelena sukromnej spolocnosti licencia na tuto cinnost?
Mal by sa trh s odberom krvnej plazmy u nas otvorit, alebo ma monopol statnej Narodnej transfuznej svoj vyznam?
Odpoveď Dušana Zachara:
Podľa informácií z médií sa krvná plazma bezplatne získaná od darcov v slovenských nemocniciach a v Národnej transfúznej službe (NTS) z menšej časti minie v slovenských nemocniciach a väčšia časť, ktorú už nemocnice nepotrebujú, sa predáva súkromnej farmaceutickej spoločnosti Imuna Pharm zo Šarišských Michalian, ktorá ju ďalej distribuuje na spracovanie do zahraničia, aby z nej následne vedela vyrábať finálne produkty. Vyzerá to teda tak, že krvnej plazmy je na Slovensku pre potreby liečby v nemocniciach dostatok a s odobratou bezplatnou plazmou sa obchoduje aj v súčasnosti.
Podobné súkromné spoločnosti na zber plazmy, ako je Sanaplasma, sú bežné aj v okolitých krajinách – ČR, Rakúsko alebo Nemecko.
Existujú odborné názory), ktoré tvrdia, že optimálnym riešením je paralelná existencia systému tradičného bezplatného odberu plazmy či krvi a platených odberov. Tým sa môže docieliť zvýšenie základne darcov a väčšieho objemu vyzbieranej plazmy, čo v konečnej podobe pomôže v globále väčšiemu množstvu ľudí, ktorí sú liečený preparátmi z krvnej plazmy. Štúdie zatiaľ nedokázali, že by finančné odmeňovanie darcov viedlo k tzv. adverznému výberu donorov, teda k zhoršeniu kvality odobratého materiálu.
Ak by čiastočné otvorenie trhu s plazmou malo dopad na nedostatok krvnej plazmy v slovenských nemocniciach, bolo by potrebné uvažovať o opatreniach, ktoré by tomu zabránili.
Otázka (Dorota Hudecová, Pravda):
Dobrý deň, pán Goliaš, opäť sa na Vás obraciam s prosbou o odpoveď na otázku: Vláda vo svojom Programovom vyhlásení hovorí, že chce zlepšiť život starších ľudí napríklad aj tým, že zavedie inštitút minimálneho dôchodku. Je to na jednej strane fajn nápad, pretože to zabráni tomu, aby ľudia, ktorí pracovali, sa po odchode do dôchodku prehupli do systému sociálnych dávok, avšak hrozí, že napríklad človek, ktorý odpracoval 40 rokov bude mať rovnaký dôchodok ako ten, čo nikdy nepracoval. Aký systém by ste navrhovali vy, resp. ako by sa dal inštitút minimálneho dôchodku nastaviť, aby bol spravodlivý? Respektíve ste za to, aby bol minimálny dôchodok zavedený?
Odpoveď Petra Goliaša:
Pocet dochodcov ohrozenych chudobou v poslednych rokoch klesa (podla SU SR z 9,7% v roku 2008 na 6,7% v roku 2010), co znizuje akutnost tohto problemu. Napriek tomu by sucastou dochodkoveho systemu mal byt aj nastroj na ochranu dochodcov pred chudobou, pricom moze ist aj o minimalny dochodok. Dolezite ale je, aby mali ludia, ktori odpracovali viac rokov a poctivo platili odvody zretelne vyssie dochodky nez ti, ktori nepracovali alebo sa plateniu odvodov vyhybali.
Otázka (Mária Hunková, Pravda):
Dobry den, zverejnili uz programove vyhlasenie vlady. Mohli by ste mi nieco k tejto teme napisat? Prikladam par otazok, co by som zhruba potrebovala:
1. Aky mate dojem z tohto PVV? Je dostatocne konkretne, alebo je sklamanim?
2. Nikde sa nespomina zamer zaviest pripoistenie. Vidite tam iny systemovy krok, ktory by mohol pomoct dofinancovat zdravotnictvo?
3. Co hovorite na plan zastavit rast specializovanych ambulancii?
Odpoveď Dušana Zachara:
Programové vyhlásenie vlády SR (PVV) v oblasti zdravotníctva je takmer úplným okopírovaním volebného programu strany Smer-SD. Od programu vlády by som očakával väčšiu mieru konkrétnosti. V PVV prevládajú všeobecné formulácie. Po ukončení vládnutia tejto vlády bude pri zdravotníctve veľmi ťažké ohodnotiť, ako naplnila svoj program, keďže je nekonkrétny. Dám príklad: vláda chce v medziach ekonomických možností zaviesť “také mechanizmy do spôsobu riadenia a financovania rezortu, aby bol primeraný dostatok prostriedkov na zvyšovanie odmeňovania” zdravotníkov. Ale aké konkrétne mechanizmy má na mysli, sa už z PVV bohužiaľ nedozvieme. A takých príkladov je mnoho. Vláda síce deklaruje, že chce efektívnejšie, kvalitnejšie a dostupnejšie zdravotníctvo pre pacienta, ale ako to chce dosiahnuť, nevidno. Sľub neuskutočňovania transformácie a privatizácie nemocníc a ich celkov, čo vlastne zachováva dnešné status quo, zdravotníctvo nezlepší.
V PVV nevidím konkrétne systémové kroky, ktoré by mohli pomôcť finančnej udržateľnosti systému. Vláda sa v PVV zmohla len na konštatovanie, že bude “hľadať možnosti a zdroje dofinancovania výpadkov…” Vôbec sa nezaoberá rozsahom základného balíka zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia.
Ak by sa rast ambulancií špecialistov obmedzil dôsledným kontrolovaním a prehodnocovaním paralelných úväzkov lekárov, ktorí si vyberajú do svojej súkromnej praxe často len hrozienka a finančne náročné výkony toho istého pacienta nechávajú štátnej nemocnici, privítal by som to. Pozitíva PVV vidím ešte v zavádzaní diagnostických a liečebných štandardov a v PCG. Nerozumiem, prečo v PVV chýba zavádzanie DRG.
Otázka (Marek Ročkár, Hospodárske noviny):
Zdravím, posielam niekoľko otázok k stavebnému sporeniu. V dokumente Národný program reforiem, ktorý by mala schváliť vláda sa píše:
„Aj napriek štandardne fungujúcemu úverovému trhu existuje niekoľko neefektívnych a trhové konkurenčné prostredie deformujúcich štátnych subvencií, ktoré budú revidované. Táto netrhová štátna podpora narúša zdravé konkurenčné prostredie, neprináša reálne výnosy pre klientov a v mnohých aspektoch pôsobí procyklicky. Ceny nehnuteľností aj s prispením týchto faktorov pred krízou výrazne rástli, pričom v čase krízy prišlo k miernemu poklesu cien. V súčasnosti sú však ceny nehnuteľností na Slovensku stále relatívne vysoké, najmä v pomere k príjmom. Vláda SR obmedzí poskytovanie štátnej prémie pri stavebnom sporení.“
1. Ako hodnotíte podporu stavebného sporenia prostredníctvom štátnej prémie? V čom vidíte jej pozitíva a v čom jej negatíva?
2. Mala by sa štátna prémia pri stavebnom sporení obmedziť? Prečo áno/nie?
3. Mala by sa štátna prémia pri stavebnom sporení zrušiť? Prečo áno/nie?
Odpoveď Petra Goliaša:
statna podpora stavebneho sporenia ma viacero nevyhod: – deformuje uverovy trh tym, ze dotovane stavebne uvery mozu poskytovat len vybrane subjekty (stavebne sporitelne) – konkurencia na trhu stavebnych sporitelni je obmedzena, co vplyva na vysku poplatkov (vyznamna cast dotacie tecie cez neprimerane vysoke poplatky do stavebnych sporitelni) – prispieva k vyssiemu dopytu po nehnutelnostiach a tym aj zvysovaniu ich cien – prostriedky zo stavebneho sporenia sa daju vyuzit aj na beznu spotrebu, nie len na zabezpecenie byvania – podporu dostavaju vsetci ludia bez ohladu na ich socialnu situaciu, to znamena aj ti, ktori na nu nie su odkazani – podporuje kulturu zadlzovania s cielom ziskat nehnutelnost do vlastnictva, pricom v mnohych pripadoch by bolo pre domacnosti efektivnejsie si nehnutelnost prenajimat
Za efektivnejsiu podporu byvania zo strany statu povazujem vystavbu najomnych bytov.
Otázka (Tomáš Nejedlý, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, počet nezamestnaných mladých ľudí do 25 rokov presiahol vo februári 2012 číslo 70-tisíc (34 %). Nový minister školstva chce problém riešiť presmerovaním žiakov z gymnázií na stredné odborné školy a zvýšením počtu absolventov technických odborov na vysokých školách.
Mohli by ste mi prosím napísať odpoveď na 2 otázky:
1. Pomôžu uvedené opatrenia v oblasti vzdelávania vyriešiť problém s nezamestnanosťou mladých? Ak nie, ako by mal minister školstva, resp. vláda pomôcť pri riešení tohto problému?
2. Na MPSVR SR smeruje cca 66 miliónov eur z EÚ na riešenie uvedeného problému. Ako by malo vedenie rezortu využiť uvedené prostriedky, aby dosiahlo zlepšenie situácie, resp. ako by ich nemalo minúť?
Odpoveď Petra Goliaša:
1. Urcite nie. Nezamestnanost absolventov gymnazii je zhruba 5%, strednych odbornych skol zhruba 20%. Dostupne ukazovatele naznacuju, ze gymnazia su efektivnejsie, cize maju lepsie vysledky za menej penazi. Rovnako zvyhodnovanie konkretnych odborov nie je fakticky podlozene. Dany odbor navyse moze byt na roznych skolach vyucovany s roznou kvalitou. Namiesto nepremyslenych plosnych rezov by stat mal indentikovat konkretne skoly, ktore produkuju najviac nezamestnanych a zakrocit voci nim.
2. Peniaze treba vyuzit na rekvalifikaciu nezamestnanych tak, aby si aj bez statnej podpory vedeli najst pracu. Do rekvalifikacie mozu byt zapojene kvalitne skoly a v pripade spolufinancovania aj firmy. Chybou by bolo, keby sa tato podpora zmenila na dotaciu vybranych firiem, ktore by nezamestnanych nenaucili potrebnym zrucnostiam.
Otázka (Marek Ročkár, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, chcel by som vás osloviť s anketovými otázkami k prieskumu verejnej mienky k ekonomickým témam.
Výrazná väčšina ľudí podľa spomínaného prieskumu súhlasí so zrušením rovnej dane, taktiež súhlasia aj so znížením príspevkov do druhého piliera. Na druhej strane sa im nepozdáva nápad obmedziť paušálne výdavky pre živnostníkov.
1. Ako hodnotíte iniciatívu vlády zrušiť rovnú daň v rámci konsolidácie verejných financií?
2. Mali by sa podľa vás obmedziť paušálne výdavky pre živnostníkov? Prečo áno, prečo nie?
Odpoveď Petra Goliaša:
1.Vnimam to najmä ako darcek lavicovym volicom. Statu to prinesie asi len desatinu potrebnej sumy, ale autorom sa zvysi popularita. Otazna je vyska novych sadzieb. Cim vyssie budu, tym viac sa budu dotknuti vyhybat plateniu dani, tym menej budu investovat a v konecnom dosledku sa tym viac spomali rast ekonomiky aj zivotnej urovne.
2. Rozdielnu odvodovu zataz zamestnancov a zivnostnikov treba riesit prioritne zrusenim tzv. bulharskych konstant na kratenie vymeriavacich zakladov a upravou sadzieb.
Otázka (Matúš Kollár, Hospodárske noviny):
Dobry den, znovu mam na Vas par otazok ohladom jedneho projektu na podporu zamestnanosti mladych nezamestnanych, ktory vcera na tlacovke spominal pan minister. Ten tvrdil, ze firmy, v ktorych aspon 50% novo vzniknutych pracovnych miest je obsadenyh mladymi ludmi dostanu nahradu mzdy za tychto zamestnancov na dva roky.
1. Ako hodnotite takuto podporu zamestnanosti mladych ludi? Je to podla Vas ucinne?
2. Aky to moze mat podla Vas dopad? Kolko nezamestnanych si tak podla Vas moze najst pracu?
3. Ako by ste navrhovali vy podporovat zamestnanost mladych?
Odpoveď Petra Goliaša:
Problemom je diskriminacia uchadzacov o pracu podla veku, ako aj diskriminacia firiem, ktore zamestnaju menej nez 50% mladych ludi. Problem nezamestnanych mladych treba riesit rekvalifikaciou a znizovanim poctu skol, ktore produkuju najviac nezamestnanych absolventov.
Otázka (Marcela Šimková, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcela by som sa vas spytat zopar otazok k moznosti zefektivnenia zdravotnictva. Rozoberame dnes jednu analyzu OECD, podla ktorej by efektivnejsim fungovani zdravotnictva mohlo Slovensko potencialne usetrit necele tri percenta HDP.
1. Podla vseobecneho odporucania OECD pre vsetky krajiny zdravotnictvu pomoze vyraznejsia uloha trhovych mechanizmov ci nove formy financovania. Ako by bolo mozne dosiahnut tieto dva ciele v Slovenskom prostredi podla vas, teda ktore bariery ci mechanizmy by bolo potrebne odburat a akymi mechanizmami by ich bolo potrebne nahradit?
2. Rovnako sa odporucaju vydavkove stropy pre financovanie zdravotnictvo. Aky dosah by malo taketo opatrenie podla vas na Slovensku v situacii zadlzovania sa zdravotnickych zariadeni? Bolo by to vobec mozne pri sucasnom nastaveni aplikovat alebo by bolo potrebne v prvom rade oddlzit zdravoticke zariadenia?
3. Ake by mali byt z pohladu novej vlady prve opatrenia, ktore by mala prijat, aby doslo aspon k ciastocnej reforme zdravotnickeho systemu?
Odpoveď Dušana Zachara:
1. Väčšiu úlohu trhových mechanizmov možno na Slovensku dosiahnuť odstraňovaním bariér súťaže, ako sú napríklad zlá informovanosť pacientov aj poisťovní o nákladoch a kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, vysoká koncentrácia a štátne vlastníctvo na trhu poisťovní aj poskytovateľov, nemožnosť poisťovní odlíšiť sa vo výške poistných platieb alebo široko a nejasne definovaný základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný na základe verejného zdravotného poistenia.
3. Zavádzať tvrdé rozpočtové pravidlá pre hospodárenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj pre poisťovne, transparentné informovanie pacientov a poisťovní o nákladoch, objeme a kvalite poskytovanej starostlivosti zverejňovaním rebríčkov kvality poskytovateľov aj poisťovní na internete, zavádzanie štandardov pre kvalitnú diagnostiku a liečbu, zavedenie katalógu výkonov a DRG systému pri odmeňovaní v lôžkovej starostlivosti, znížiť koncentráciu a štátny vplyv na poistnom trhu napríklad rozdelením a privatizáciou časti Všeobecnej zdravotnej poisťovne, dokončiť transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a prípadne umožniť i vstup súkromného kapitálu do nich, vyberať manažárov štátnych nemocníc a iných zdravotníckych zariadení odborníkmi na základe transparentného verejného výberového konania, zrušiť zákonom definované minimálne mzdové nároky lekárov a sestier, presnejšie definovať, vrátane časovej dostupnosti, a prípadne aj zúžiť základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný z povinného zdravotného poistenia, vytvoriť lepšie podmienky na dobrovoľné pripoistenie, zaviesť paušálne regulačné poplatky pri návšteve lekára či hospitalizácii, atď.
Otázka (Mária Hunková, Pravda):
Dobry den, pisem dnes o vykryti zvysovania miezd sestier a
lekarov. MZ SR ako riesenie problemu uvadza novelu zakona o ZP, ktora by mala zmenit system prerozdelenia poistneho a uvolnit pravidla na vykazovanie platobnej schopnosti poistovni, cim by VsZP ziskala a vzapati poskytovatelom uvolnila viac penazi ako v sucasnosti. Podla UDZS novy system prerozdelovania pocitia poistovne az v oktobri, no nemocnice
potrebuju peniaze na platy uz v maji.
Je sposob, ako do oktobra pomoct nemocniciach vykryt zvysene vydavky? Mala by sa podla Vas uvolnit 50 milionova rezerva a ak ano, akym sposobom (cez ZP/ priamo k poskytovatelom/ inym sposobom?)?
Odpoveď Dušana Zachara:
Podľa nášho názoru treba novelou čo najrýchlejšie zrušiť legislatívou garantované minimálne mzdové nároky tak lekárov, ako aj zdravotných sestier.
Otázka (Mária Hunková, Pravda):
Dobry den, chcela by som poziadat o Vas nazor na poslanecky navrh Richarda Rasiho, podla ktoreho by malo byt mozne odvolat riaditela Uradu pre dohlad nad zdravotnou starostlivostou na zaklade akehokolvek dovodu. V navrhu sa argumentuje tym, ze sucasny zakon umoznuje sefa UDZS odvolat iba ak bol pravoplatne odsudeny, zbaveny pravnej sposobilosti, alebo zacal vykonavat funkciu nezlucitelnu s postavenim predsedu uradu a neumoznuje tak spravit napriklad v pripade nedostatocnej praci riaditela.
1. Ak bude mozne riaditela UDZS po novom odvolat z akehokolvek dovodu, moze to nejakym sposobom ovplyvnit fungovanie UDZS? Moze to zasiahnut do nezavislosti uradu?
Chcem sa spytat aj na Vas nazor v suvislosti so sucasnou rychlou obmenu riaditelov nemocnic a inych statnych zdravotnickych organizacii.
2. Ako vnimate fakt, ze s ministrom zdravotnictva sa vzdy menia aj riaditelia nemocnic? Ake negativa, pripadne pozitiva to prinasa pre rezort?
Odpoveď Dušana Zachara:
1. ÚDZS je jediným nezávislým kontrolným a regulačným orgánom v sektore zdravotníctva, v ktorom majú silné postavenie štátni poskytovatelia, ako aj štátna zdravotná poisťovňa. Preto bolo rozumné, aby zákon garantoval predsedovi ÚDZS nezávislosť na štátnej moci, čo sa dosiahlo tým, že mohol byť odvolaný len na základe v zákone taxatívne uvedených závažných dôvodov. Legislatívny návrh na umožnenie odvolania predsedu ÚDZS z akýchkoľvek dôvodov považujem za hrubý politický zásah do nezávislosti Úradu, ktorý doteraz fungoval relatívne dobre. Vzniká tak riziko, že regulačný úrad bude pod politickým vplyvom a tlakom dohliadať na niektoré subjekty v zdravotníctve s prižmúrenými očami.
2. Príliš časté striedanie manažmentov štátnych nemocníc, nevynímajúc keď je motivované výmenou vlád, je popri mäkkých pravidlách hospodárenia v príspevkových organizáciách jednou zo zásadných príčin zlých hospodárskych čísel štátnych zariadení. Motivácia riaditeľov, ktorí vedia, že môžu byť o pár mesiacov odvolaní, je potom taká, že nebudú pracovať na strategických dlhodobých plánoch udržateľného rozvoja nemocníc a nebudú zbytočne “provokovať” prijímaním nepopulárnych opatrení, čo má za následok konzervovanie nepriaznivého stavu.
Otázka (Matúš Kollár, Hospodárske noviny):
Dobry den, chcel by som Vas poprosit o odpovede na par otazok ohladom predlzovania veku odchodu do dochodku. Dnes novy minister prace vyhlasil, ze najblizsie styri roky nebudu predlzovat vek odchodu do dochodku, ale ze budu pripravovat riesenia, ktore by vosli do platnost neskor, kde by dochodkovy vek bol naviazany na stredny vek dozitia. Zaroven potvrdil planovanu zmenu valorizacie dochodkov o pevnu sumu.
1. Ako hodnotite to, ze najblizsie styri roky nepride k predlzeniu veku odchodu do dochodku? ake to bude mat nasledky na ekonomiku?
2. Ako hodnotite plan predlzenia veku odchodu do dochodku v zavislosti od strednej dlzky dozitia?
3. Preco je potrebne predlzit vek odchodu do dochodku?
4. Je podla Vas valorizacia o pevnu sumu spravny krok? Preco?
Odpoveď Petra Goliaša:
1. Cim viac sa tento krok odklada, tym viac musime dotovat dochodky z dani alebo na dlh. Ostava tak menej penazi na skolstvo, zdravotnictvo alebo ine verejne vydavky. Stale väcsim dotovanim dochodkov tiez spomalujeme ekonomicky rast a teda aj rast zivotnej urovne.
2. Je to dolezite opatrenie z pohladu udrzatelnosti dochodkoveho systemu, avsak nebude stacit. Uspory treba dosiahnut aj zmenou valorizacie dochodkov a spomalenim rastu novopriznavanych dochodkov.
3. Uz dnes dotujeme prvy pilier sumou zhruba 700 milionov eur rocne a to po odpocitani vplyvu druheho piliera. Bez napravnych opatreni sa tato suma bude dalej zvysovat a to najmä vplyvom rychlejsieho starnutia obyvatelstva. Ak by sme nic neurobili, hrozil by nam v horizonte najblizsich desatroci kolaps verejnych financii.
4. Ciastocne ide o politicke rozhodnutie, ci chceme mat viac zasluhovy alebo solidarny dochodkovy system. Napriek tomu pri valorizacii o pevnu sumu vidim rozpor v tom, ze by sme ludom priznavali zasluhove dochodky a nasledne by sme tuto zasluhovost prostrednictvom valorizacie odstranovali. Okrem toho ak oslabime zasluhovost, znizime aj motivaciu ludi s vyssim prijmom platit odvody.
Dlhodoba financna udrzatelnost penzijneho systemu by sa podla nasich prepoctov vyznamne zlepsila po zavedeni inflacnej valorizacie. Samozrejme, dolezite je tiez chranit dochodcov pred chudobou, napriklad upravou neprimerane nizkych dochodkov. To by sa ale malo docielit uz pri vypocte dochodku, nie az pri jeho valorizacii.
Otázka (Mária Hunková, Pravda):
Pan Zachar, chcela by som Vas poziadat o vyjadrenie v suvislosti s dnesnym vyhlasenim premiera Roberta Fica. Ten poveril ministerku zdravotnictva, aby
nasla pravnu formu, ako obmedzit tvorbu zisku zdravotnych poistovni a pripravila legislativu pre novy system prerozdelovania poistneho.
1. Je podla Vas este priestor na obmedzenie tvorby zisku ZP, alebo je sucasna legislativa dostatocne prisna?
2. Ake rizika moze predstavovat novy system prerozdelovania poistneho, ak by bol schvaleny narychlo uz tento mesiac?
3. Nova vlada chce ziskat peniaze na platy sestier, okrem ineho, cez volnejsie podmienky na vykazovanie platobnej schopnosti zdravotnych poistovni, ktore by uvolnili miliony eur z VsZP. Vidite v tom nejake rizika?
Odpoveď Dušana Zachara:
1. Zakázať zdravotným poisťovniam zisk považujem za kontraproduktívny krok. Diskutovať o regulácii tvorby a vyplácania zisku v štátom regulovanom prostredí zdravotníctva a povinného zdravotného poistenia, ktoré je značne koncentrované, je však legitímne. Postupne by mohli napríklad pribúdať do regulačného rámca ako podmienka na vyplácanie zisku prázdne čakacie zoznamy i pri ďalších diagnózach. Alebo by štát mohol podmieniť vyplácanie zisku plnením ďalších kvalitatívnych parametrov. Prílišná regulácia zisku – za hranicami optima – však môže mať na slovenský trh zdravotného poistenia negatívny vplyv v podobe nižšej motivácie pôsobiť a rozvíjať svoje služby na takomto trhu.
2. Zavedenie ďalšieho kritéria do prerozdeľovacieho mechanizmu zdravotných odvodov, a to parameter chorobnosti, považujem za dobrý krok vedúci k spravodlivejšiemu prerozdeleniu verejných zdrojov medzi jednotlivé zdravotné poisťovne, keďže presnejšie zohľadňuje skutočnú nákladovú štruktúru poistného kmeňa poisťovní. Vzhľadom na to, že nový mechanizmus prerozdelenia odvodov môže mať významné dopady na zmenu tokov peňazí medzi zdravotnými poisťovňami a môže predstavovať významnú administratívnu záťaž, musia mať poisťovne (najmä tie, ktoré prídu o značnú sumu peňazí) k dispozícii dostatočný časový priestor na to, aby prípadne upravili svoje zmluvné vzťahy s poskytovateľmi a pripravili sa na zmenenú finančnú situáciu. Ináč by nemuseli byť schopné, hlavne v krátkodobom horizonte, plnohodnotne financovať zdravotnú starostlivosť pre svojich pacientov. Chybou by bolo, keby sa zavedenie nového parametra prerozdelenia poistného umelo uponáhľalo, a keby bolo motivované len rýchlym získaním dodatočných zdrojov pre VšZP, ktorými by potom mohla štátna poisťovňa zaplatiť poskytovateľom vyššie platby pre mzdy zdravotných sestier.
3. Pravidlá pre platobnú schopnosť zdravotných poisťovní majú dôležitý význam pre finančnú stabilitu celého zdravotníckeho sektora, pre veriteľov a v neposlednom rade i pre samotných poistencov. Vytvárané rezervy poskytujú totiž väčšiu istotu v prípade krízových situácií domôcť sa nárokov či už veriteľských alebo pacientskych. Pri zmäkčovaní pravidiel solventnosti poisťovní sa zvyšuje riziko, že poisťovňa nebude vedieť zabezpečovať vlastnými zdrojmi úhradu svojich záväzkov.
Otázka (Stanka Harkotová, Aktuálne.sk):
Vedeli by ste sa mi vyjadriť k téme, s ktorou prichádza nová ministerka zdravotníctva a síce zavedenie parametra chorobnosti do systému prerozdeľovania poisteného? VšZP má „najviac chorý kmeň“, takže predpokladám, že by dostala najviac. Môže toto opatrenie nejako systému prospieť?
Odpoveď Dušana Zachara:
Zavedenie ďalšieho kritéria do prerozdeľovacieho mechanizmu zdravotných odvodov, a to parameter chorobnosti, považujem za dobrý krok vedúci k spravodlivejšiemu prerozdeleniu verejných zdrojov medzi jednotlivé zdravotné poisťovne, keďže presnejšie zohľadňuje skutočnú nákladovú štruktúru poistného kmeňa poisťovní. Vzhľadom na to, že nový mechanizmus prerozdelenia odvodov môže mať významné dopady na zmenu tokov peňazí medzi zdravotnými poisťovňami a môže predstavovať významnú administratívnu záťaž, musia mať poisťovne (najmä tie, ktoré prídu o značnú sumu peňazí) k dispozícii dostatočný časový priestor na to, aby prípadne upravili svoje zmluvné vzťahy s poskytovateľmi a pripravili sa na zmenenú finančnú situáciu. Ináč by nemuseli byť schopné, hlavne v krátkodobom horizonte, plnohodnotne financovať zdravotnú starostlivosť pre svojich pacientov. Chybou by bolo, ak by sa zavedenie nového parametra prerozdelenia poistného umelo uponáhľalo, a keby bolo motivované len rýchlym získaním dodatočných zdrojov pre VšZP, ktorými by potom mohla štátna poisťovňa zaplatiť poskytovateľom vyššie platby pre mzdy zdravotných sestier.
Otázka (Ratko Sudecký, Hospodárske noviny):
V utorok má Raši dať do NRSR ako poslanecký návrh dva zákony. Jeden o zavedení chorobnosti ako ďalšieho faktora pri prerozdeľovaní poistného. Druhý o tom, že sa nemá zavádzať prísnejšie posudzovanie platobnej schopnosti VšZP, ktoré malo platiť od júna. Moja otázka je, čo si o tom myslíte? Načo je to dobré, čo tým získa VšZP, čo pacient? Dajú sa týmto vôbec ušetriť nejaké peniaze, keď v podstate sa tým má len zachovať aktuálny stav? Zvolenská argumentuje tým, že VšZP nebude zbytočne kumulovať veľké sumy na účte.
Odpoveď Dušana Zachara:
Pravidlá pre platobnú schopnosť zdravotných poisťovní majú dôležitý význam pre finančnú stabilitu celého zdravotníckeho sektora, pre veriteľov a v neposlednom rade i pre samotných poistencov. Vytvárané rezervy poskytujú totiž väčšiu istotu v prípade krízových situácií či bankrotu poisťovne domôcť sa nárokov či už veriteľských alebo pacientskych. Nedostatočné pravidlá platobnej schopnosti a absencia regulátora (ÚDZS) viedla v minulosti pri krachu ZP Perspektíva k tomu, že oprávnené pohľadávky poskytovateľov bola vláda nútená uhradiť zo štátneho rozpočtu. Pri zmäkčovaní pravidiel solventnosti poisťovní sa teda zvyšuje riziko, že poisťovňa nebude vedieť zabezpečovať vlastnými zdrojmi úhradu svojich záväzkov.
Otázka (Peter Podstupka, Hospodárske noviny):
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o rýchlu reakciu na niekoľko otázok o podpore zamestnanosti mladých ľudí na Slovensku.
Anketová otázka: Prečo má slovenko tak veľa mladých ľudí bez práce?
1) Ako by sa podľa vás mala podporiť zamestnnaosť mladých ľudí? (ide mi hlavne o krátkodobé opatrenia)
2) Ak by sa išlo formou priamej podpory, je podľa vás lepšie vyplácať priamu dotáciu alebo vytvoriť odvodové prázdnini pre maldých zamestnancov.
3) Mal by si štát určiť konkrétne sektory ekonomiky, ktoré chce takto podporovať, aelbo by tieto dotácie mali byť nastavené čo najširšie?
4) Je podľa vás možné takýmito dotáciami dlhodobo podporiť zamestnanosť ?
Odpoveď Petra Goliaša:
Medzi hlavne priciny patria vysoke odvody pre zamestnancov s nizkym prijmom, nizka efektivnost rekvalifikacnych kurzov a chybajuca strategia statu pri vyhladavani a podpore, resp. utlme skol, ktore produkuju najviac nezamestnanych absolventov. Priame dotacie su neefektivne, pretoze nemenia kvalifikaciu ludi. Ako uz ktosi povedal, chudobnym netreba davat ryby ale treba ich naucit ryby chytat.
Telefonická otázka (Ratko Sudecký, Hospodárske noviny):
Otazka ohladne noveho prediktora a planu Zvolenskej a Rasiho (poslanecky pozmenovak + zrychlene konanie bez standardneho pripomienkoveho konania)
Odpoveď Dušana Zachara:
Zavedenie ďalšieho kritéria – chorobnosti poistencov – meranej či už na základe predpísaných liekov (tzv. PCG-model) a/alebo na základe diagnóz (tzv. DCG-model), do prerozdeľovacieho mechanizmu zdravotných odvodov má potenciál presnejšie zohľadniť skutočnú nákladovú štruktúru poistného kmeňa jednotlivých poisťovní, čo je predpokladom pre spravodlivejšie prerozdelenie zdrojov zo zdravotného poistenia medzi zdravotné poisťovne. Negatívom je relatívne vysoká administratívna náročnosť, vysoké nároky na aktuálnosť a presnosť dát a pri zle nastavenom systéme a výbere diagnóz aj riziko menšej motivácie dohliadať napríklad na objem preskripcie liekov.
Chybou by bolo, keby sa zavedenie nového parametra prerozdelenia poistného umelo uponáhľalo, a keby bolo motivované len rýchlym získaním dodatočných zdrojov pre VšZP, ktorými by potom mohla štátna poisťovňa zaplatiť poskytovateľom vyššie platby pre mzdy zdravotných sestier. Nový „prerozdeľovák“ môže mať totižto významné dopady na zmenu tokov peňazí medzi zdravotnými poisťovňami, ktoré sa musia v dostatočnom predstihu na túto skutočnosť pripraviť, napríklad aj úpravami zmlúv s poskytovateľmi, aby boli schopné plnohodnotne financovať zdravotnú starostlivosť.
Otázka (Vladimír Vanko, Hospodárske noviny):
Dobrý deň pán Zachar, pracujem na téme priority novej ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej a bol by som rád, kedy ste sa mohli vyjadriť k jednej z priorít a to odvody (zvýšenie zdravotných odvodov za poistencov štátu, zvýšenie zdravotných odvodov pre ostatných, znovuzavedenie poplatkov za návštevu lekára,…..) Dať ministerke radu čo by mala podľa vás urobiť v tejto oblasti, čo treba zlepšiť, čo nefunguje,….
Odpoveď Dušana Zachara:
Problémom slovenského zdravotníctva nie je nedostatok zdrojov, ale ich neefektívne používanie. Hovoria to aj renomované medzinárodné inštitúcie ako napríklad OECD. Skôr ako výška percenta odvodu štátu za svojich poistencov je zmysluplnejšie porovnávať celkový objem peňazí, ktoré dáva štát do zdravotníctva, teda aj vo forme neustáleho oddlžovania.
Aby sme mohli plnohodnotne diskutovať o tom, či je nutné zvyšovať prostriedky do zdravotníctva, je najskôr potrebné vedieť, akú kvalitu za vynakladané peniaze do zdravotníctva vlastne dostávame. Preto považujem za kľúčovú úlohu novej ministerky začať v oveľa väčšej miere merať a hodnotiť kvalitu zdravotníctva a informovať o výsledkoch verejnosť.
Paušálne poplatky za návštevu lekára, tak ako fungujú v mnohých krajinách EÚ, vrátane Českej republiky, považujem za vhodný nástroj na obmedzenie nadspotreby po zdravotníckych službách a ako efektívnu reguláciu dopytu. Nezanedbateľným efektom sú aj dodatočné zdroje pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Samozrejme, paralelne treba prijať mechanizmy, aby poplatky nezaťažovali neúmerným spôsobom sociálne odkázaných občanov.
Otázka (Hospodárske noviny):
Čo sú podľa Vás priority v rezorte, ktoré by mala akútne riešiť nová ministerka zdravotníctva?
Odpoveď Dušana Zachara:
Budúca ministerka bude musieť najprv operatívne riešiť situáciu s platmi zdravotných sestier, najlepšie by bolo odstránenie plošnej regulácie miezd zrušením zákonom garantovaných minimálnych mzdových nárokov sestier, ale aj lekárov. Dlhodobo bude musieť riešiť dlh celého zdravotníctva, ktorý je rakovinou tohto rezortu. Čaká ju zavádzanie DRG-systému, teda systému odmeňovania nemocníc na základe skupín diagnóz, ako aj nový mechanizmus prerozdelenia poistného medzi zdravotné poisťovne, ktorý bude viac odzrkadľovať chorobnosť poistencov cez prizmu predpísaných liekov (tzv. PCG). A v neposlednom rade by sa nemalo zabúdať na hodnotenie kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a informovanie pacientov o cene a kvalite poskytovanej starostlivosti – teda o efektívnosti slovenského zdravotníctva, čo dlhodobo absentuje, ale je kľúčové.