INEKO: Mediálne výstupy

25.10.2021, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 25. októbra – 17.30 – Novela o verejnom obstarávaní zahŕňa návrhy INEKO na posilnenie nezávislosti ÚVO

25.10.2021, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 25. októbra – 14.30 – Novela o verejnom obstarávaní zahŕňa návrhy INEKO na posilnenie nezávislosti ÚVO

25.10.2021, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 25. októbra – 14.30 – Novela o verejnom obstarávaní zahŕňa návrhy INEKO na posilnenie nezávislosti ÚVO

25.10.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Národná diaľničná spoločnosť opäť posunula termín

25.10.2021, mnt.sk
Do vznikajúcej sekcie pre plán obnovy na úrade vlády pribúdajú ľudia

25.10.2021, Rádio Slovensko
Ranný rádiožurnál 07:00 – NDS opäť posunula termín verejného obstarávania

25.10.2021, openiazoch.zoznam.sk
Novela o verejnom obstarávaní zahŕňa návrhy INEKO na posilnenie nezávislosti ÚVO

25.10.2021, dnes24.sk
Novela o verejnom obstarávaní zahŕňa návrhy INEKO na posilnenie nezávislosti ÚVO

25.10.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – NDS posunula termín verejného obstarávania

25.10.2021, Tasr
Novela o verejnom obstarávaní zahŕňa návrhy INEKO na posilnenie nezávislosti ÚVO

25.10.2021, Tasr
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 25. októbra – 21.00 – Novela o verejnom obstarávaní zahŕňa návrhy INEKO na posilnenie nezávislosti ÚVO

24.10.2021, eduworld.sk
Michal Rehúš: Určovanie toho, čo sa majú žiaci učiť, je zásadná otázka pre celý spoločenský systém

24.10.2021, hlavnydennik.sk
Juraj Draxler našiel recept, ako môže byť Slovensko prvé v akomkoľvek rebríčku

23.10.2021, TA3
Hlavné správy 18:30 – Spojenie dlhovej a daňovej brzdy

22.10.2021, dennikn.sk
Hegerov reformný semafor: Gröhling má jednu červenú, Kolíková a Lengvarský oranžovú

22.10.2021, blog.sme.sk/ineko
Finančné zdravie žúp sa kvôli koronakríze začalo zhoršovať, významne im narástol dlh

21.10.2021, hnonline.sk
Lieková legislatíva: Dlhoočakávaná novela sa odkladá

21.10.2021, blog.sme.sk/ineko
Koronakríza sa v roku 2020 podpísala pod nárast dlhu miest zo 180 na 197 eur na obyvateľa

21.10.2021, Zdravotnícke noviny
Dlhoočakávaná novela sa odkladá

21.10.2021, Denník N
Rovnosť šancí je dnes väčší problém ako sloboda

20.10.2021, plus7dni.sk
Vláda podľa mimovládok poľavila v transparentnosti: O tomto nominantovi nevieme dokopy nič!

20.10.2021, dennikn.sk
Newsfilter: Zabudnime na scenár, že po Dušičkách začne delta ustupovať

20.10.2021, mnt.sk
Ekonomický newsfilter: Plán obnovy je pre zdravotníctvo príležitosť, aká sa nebude opakovať

20.10.2021, Új szó
Márai Sándor Magyar Tanítási Nyelvű Gimnázium és Alapiskola, Kassa

20.10.2021, SME
Upozorňujú na nepriehľadný výber do funkcií

20.10.2021, dennikn.sk
Ekonomický newsfilter: Reformný tím premiéra Hegera sa rozrastá, posilniť ho idú Goliaš a Kovalčík z Ineko

20.10.2021, topky.sk
Bude na platy? Polmiliardový balík je vo hviezdach, dohoda chýba: Šéf školstva musí zabrať! Z učiteľa je rukojemník

20.10.2021, spravy.pozri.sk
Mimovládky žiadajú Hegera o splnenie sľubov, znepokojujú ich netransparentné výberové konania

20.10.2021, ereport.sk
Vláda kašle na svoje sľuby! Mimovládky sú znepokojené, pri Hegerovom kabinete hovoria o úpadku

19.10.2021, hlavnydennik.sk
Mimovládky vyzývajú Hegerovu vládu: Plňte konečne to, k čomu ste sa zaviazali!

19.10.2021, Tasr
Mimovládky vyzývajú na transparentné obsadzovanie postov do štátnych inštitúcií

19.10.2021, egoodwill.sk
Mimovládky žiadajú Hegera o splnenie sľubov, znepokojujú ich netransparentné výberové konania

19.10.2021, dnes24.sk
Mimovládky vyzývajú na transparentné obsadzovanie postov do štátnych inštitúcií

19.10.2021, teraz.sk
Mimovládky vyzývajú na transparentné obsadzovanie postov do inštitúcií

19.10.2021, hlavnespravy.sk
Mimovládky vyzývajú na transparentné obsadzovanie postov do štátnych inštitúcií

19.10.2021, topky.sk
Mimovládky obúchali Hegerovi a spol. o hlavu vlastné slová: TOTO sľubovali…a REALITA?!—

19.10.2021, trend.sk
Trend konferencia: Ako ďalej so slovenským zdravotníctvom po pandémii covid-19?

19.10.2021, finreport.sk
Mimovládky žiadajú Hegera o splnenie sľubov, znepokojujú ich netransparentné výberové konania

19.10.2021, financnik.sk
Mimovládky žiadajú Hegera o splnenie sľubov, znepokojujú ich netransparentné výberové konania

19.10.2021, mnt.sk
Transparency, Ineko, Slovensko.Digital a Nadácia Zastavme korupciu vyzvali vládu, aby naplnila sľub otvorených výberových konaní

19.10.2021, aktuality.maxivyber.sk
Mimovládky žiadajú Hegera o splnenie sľubov, znepokojujú ich netransparentné výberové konania

19.10.2021, 24hod.sk
Mimovládky žiadajú Hegera o splnenie sľubov, znepokojujú ich netransparentné výberové konania

19.10.2021, sportdnes.sk
Mimovládky žiadajú Hegera o splnenie sľubov, znepokojujú ich netransparentné výberové konania

19.10.2021, parlamentnelisty.sk
Mimovládky žiadajú Hegera o splnenie sľubov, znepokojujú ich netransparentné výberové konania

19.10.2021, sme.sk
Mimovládky upozorňujú na netransparentnosť výberových konaní

19.10.2021, cas.sk
Transparency International a iné mimovládky kritizujú Hegerovu vládu: Znepokojivý úpadok

19.10.2021, dennikn.sk
Newsfilter: Poslanec Taraba porušil tabu, podhodil prezidentkinu dcéru internetovému davu

19.10.2021, Tovar & predaj
Prečo nemóžu byť lieky na pultoch?

19.10.2021, akcnezeny.sk
Mimovládky žiadajú Hegera o splnenie sľubov, znepokojujú ich netransparentné výberové konania

19.10.2021, tipyprezdravie.sk
Mimovládky žiadajú Hegera o splnenie sľubov, znepokojujú ich netransparentné výberové konania

19.10.2021, economics.sk
Mimovládky žiadajú Hegera o splnenie sľubov, znepokojujú ich netransparentné výberové konania

19.10.2021, euronovinky.eu
Mimovládky žiadajú Hegera o splnenie sľubov, znepokojujú ich netransparentné výberové konania

19.10.2021, sme.sk
News digest: Slovakia reports more than 1,000 Covid hospitalisations

19.10.2021, dennikn.sk
Peter Goliaš po 20 rokoch v Ineko: Rovnosť šancí je dnes ešte väčší problém ako sloboda

19.10.2021, mnt.sk
Peter Goliaš odchádza po 20 rokoch z Ineko a ide robiť na pláne obnovy, kde by mal mať na starosti školstvo a verejné financie

19.10.2021, hnonline.sk
Stavbári sú nervózni. Diaľnice sa nepripravujú napriek jasným prioritám

18.10.2021, Rádio Expres
Infoexpres 12:00 – Snaha urýchliť stavbu diaľnic

18.10.2021, postoj.sk
Kým analytici sú za, Visolajský varuje, že optimalizácia problémy ešte prehĺbi

17.10.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Zdravotníkov čaká aj každoročná valorizácia platov

17.10.2021, Rádio Regina
Správy RTVS 17:00 – Zdravotníkov čaká valorizácia platov

17.10.2021, Rádio Slovensko
Ranný rádiožurnál 07:00 – Platy zdravotníkov by sa mali navyšovať

17.10.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Zdravotníkov čaká aj každoročná valorizácia platov

17.10.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Na reforme nemocníc sa koalícia zatiaľ nedohodla

15.10.2021, ma7.sk
Közös összefogással a komáromi kórházért

15.10.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Analytici porovnávajú naše platy so zvyškom EÚ

15.10.2021, aktuality.sk
Populizmus, komunikácia, chýbajúca vízia aj peniaze. Prečo sa nedarí roky presadiť reformu nemocníc? (anketa)

14.10.2021, Rádio Expres
Braňo Závodský naživo 12:00 – Rýchlejšie tendre za štátne miliardy a lepšia kontrola

14.10.2021, Rádio Slovensko
Z prvej ruky 12:27 – Pripravovaný štátny rozpočet

14.10.2021, piestanskydennik.sk
Piešťanská nemocnica patrí medzi najhoršie v rebríčkoch spokojnosti pacientov

14.10.2021, Zdravotnícke noviny
Opatreniami môžeme ušetriť desiatky miliónov eur ročne

13.10.2021, teraz.sk
ODBORNÍCI: Slovensko je málo pripravené na nový koncept zdravotníctva

13.10.2021, lekari.sk
ITAPA: Slovensko je na nový koncept zdravotníctva VBHC málo pripravené

13.10.2021, Tasr
ITAPA: Slovensko je na nový koncept zdravotníctva VBHC málo pripravené

13.10.2021, pravda.sk
Na liekoch štát môže ušetriť milióny. Chýbajú však mechanizmy na kontrolu nemocníc

13.10.2021, Rádio Slovensko
K veci 18:15 – Štát v prípade potreby dofinancuje zdravotníctvo, rokovania o rozpočte pokračujú

13.10.2021, dnes24.sk
ITAPA: Slovensko je na nový koncept zdravotníctva VBHC málo pripravené

13.10.2021, rtvs.sk
K veci: Rozpočet zdravotníctva na rok 2022

13.10.2021, blog.sme.sk/ineko
Generík prichádza čoraz menej, ich spotreba stagnuje

13.10.2021, Hospodárske noviny
České aj poľské diaľnice sa blížia. My však zaostávame

12.10.2021, dnes24.sk
INEKO: Zdravotníctvo by mohlo v oblasti liekovej politiky ušetriť 40 mil. eur

12.10.2021, info.sk
INEKO: Zdravotníctvo by mohlo ušetriť 40 miliónov, kľúčom sú lieky

12.10.2021, tvnoviny.sk
Odborníci varujú, že rozpočtom pre zdravotníctvo si koledujeme o kolaps

12.10.2021, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Kritika rozpočtu

12.10.2021, Tasr
INEKO: Zdravotníctvo by mohlo v oblasti liekovej politiky ušetriť 40 mil. eur

12.10.2021, teraz.sk
ANALÝZA: Zdravotníctvo by mohlo v oblasti liekovej politiky ušetriť

12.10.2021, lekari.sk
INEKO: Zdravotníctvo by mohlo v oblasti liekovej politiky ušetriť 40 mil. eur

12.10.2021, veci-verejne.sk
Prehľad udalostí na utorok 12. októbra – Analýza stavu a možností využívania generických a biosimilárnych liekov na Slovensku

12.10.2021, hnonline.sk
INEKO: Zdravotníctvo by mohlo v liekovej politike ušetriť štyridsať miliónov eur

12.10.2021, cas.sk
Analýza INEKO hovorí za všetko: Zdravotníctvo by mohlo v tejto oblasti ušetriť 40 miliónov eur

12.10.2021, hlavnespravy.sk
Zdravotníctvo by mohlo v oblasti liekovej politiky ušetriť 40 mil. eur, vyplýva z analýzy

12.10.2021, dnes24.sk
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 12. októbra – 21.00 – INEKO: Zdravotníctvo by mohlo v oblasti liekovej politiky ušetriť 40 mil. eur

12.10.2021, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 12. októbra – 17.30 – INEKO: Zdravotníctvo by mohlo v oblasti liekovej politiky ušetriť 40 mil. eur

12.10.2021, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 12. októbra – 14.30 – INEKO: Zdravotníctvo by mohlo v oblasti liekovej politiky ušetriť 40 mil. eur

12.10.2021, hnonline.sk
INEKO: V liekovej politike by sme mohli ušetriť štyridsať miliónov eur

12.10.2021, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 12. októbra – 21.00 – INEKO: Zdravotníctvo by mohlo v oblasti liekovej politiky ušetriť 40 mil. eur

12.10.2021, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 12. októbra – 17.30 – INEKO: Zdravotníctvo by mohlo v oblasti liekovej politiky ušetriť 40 mil. eur

12.10.2021, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 12. októbra – 14.30 – INEKO: Zdravotníctvo by mohlo v oblasti liekovej politiky ušetriť 40 mil. eur

12.10.2021, Tasr
Prehľad udalostí na utorok 12. októbra
09.30 Okrúhly stôl INEKO a spoločnosti Genas
Téma: Analýza stavu a možností využívania generických a biosimilárnych liekov na Slovensku.

12.10.2021, blog.sme.sk/ineko
Vďaka biosimilárnym liekom Slovensko ušetrí 32 miliónov eur ročne

11.10.2021, womanman.sk
CENTRÁLNE NÁKUPY MÔŽU UŠETRIŤ MILIÓNY EUR NA LIEKY. CHÝBAJÚ MECHANIZMY NA KONTROLU NEMOCNÍC

11.10.2021, Tasr
Doplnený prehľad udalostí na utorok 12. októbra
09.30 Okrúhly stôl INEKO a spoločnosti Genas
Téma: Analýza stavu a možností využívania generických a biosimilárnych liekov na Slovensku.

11.10.2021, mozaikazdravia.sk
Centrálne nákupy môžu ušetriť milióny eur na lieky. Chýbajú však mechanizmy na kontrolu nemocníc. Nájde sa účinné riešenie?

8.10.2021, Tasr
Týždenný prehľad udalostí v SR na 41. týždeň
12.10.2021: Okrúhly stôl Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO a spoločnosti GENAS
Téma: Analýza stavu a možností využívania generických a biosimilárnych liekov na Slovensku.

8.10.2021, Tasr
Aktualizovaný týždenný prehľad udalostí v SR na 41. týždeň
12.10.2021: Okrúhly stôl Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO a spoločnosti GENAS
Téma: Analýza stavu a možností využívania generických a biosimilárnych liekov na Slovensku.

8.10.2021, hnonline.sk
Nové české aj poľské diaľnice sa blížia k Slovensku. My zaostávame, riešime len privádzač

7.10.2021, Pravda
Krajniakov rodičovský bonus pomôže najviac bohatým

7.10.2021, Pravda
Kollár dáva zatiaľ reforme nemocníc červenú

7.10.2021, pravda.sk
Kollár zatiaľ dáva reforme nemocníc červenú

6.10.2021, dennikn.sk
Komárno – mesto, v ktorom postavili most cez Dunaj na nesprávnej strane

6.10.2021, pravda.sk
ANKETA: Rodičovské dôchodky? Prinesú vyššie odvody, zadlženie a diskrimináciu

6.10.2021, pravda.sk
Prepočítali Krajniakov rodičovský bonus: Dôchodky budú nižšie a najviac pomôžu bohatým (+ presné sumy)

6.10.2021, Plus jeden deň
Matovičovo šetrenie stopne operácie

29.9.2021, Pravda
Problémom zdravotníctva nie je zisk. Ale straty

29.9.2021, regiony.zoznam.sk
Primátor Dolného Kubína sa obáva zatvorenia nemocnice: Spustil petíciu!

28.9.2021, cas.sk
Veľké zmeny v nemeckej politike zasiahnu aj Slovensko: Čo nás čaká po porážke Merkelovej CDU?!

28.9.2021, Nový Čas
Čo nás čaká po porážke Merkelovej CDU?!

27.9.2021, hnonline.sk
Bezzubý príkaz

27.9.2021, vlaky.net
Prečo v tendroch ZSSK vyhrávajú firmy zo Slovenska a ČR

27.9.2021, hnonline.sk
Len ex ministerka zdravotníctva myslela na kontrolu plnenia príkazu o biologicky podobných liekoch

27.9.2021, SME
Štát sa zadlžuje čoraz viac

25.9.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Banskobystrický kraj odmieta reformu Ústavnej starostlivosti

25.9.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Banskobystrický samosprávny kraj odmieta reformu ústavnej starostlivosti

25.9.2021, Rádio Slovensko
Ranný rádiožurnál 07:00 – BBSK odmieta reformu ústavnej starostlivosti

25.9.2021, pravda.sk
O Matovičovom rozpočte je zatiaľ ticho. Termín dodržíme, sľubuje rezort

24.9.2021, netky.sk
Igor Matovič finalizuje štátny rozpočet na budúci rok. Ekonómovia varujú pred rozhadzovaním!

24.9.2021, hlavnespravy.sk
Príprava rozpočtu je podľa MF vo finálnej fáze, ekonómovia vyzývajú na ozdravovanie verejných financií

24.9.2021, dennikn.sk
Prečo na slovenských koľajach stretávame najmä vlaky vyrobené a modernizované na Slovensku a v Čechách?

23.9.2021, pravda.sk
ANKETA: Experti hovoria o dôchodkovej reforme SaS: Je lepší ako Krajniakov návrh a ktorý prinesie vyššie penzie?

23.9.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Záchrana nemocnice v Dolnom Kubíne

23.9.2021,Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – Petičný výbor na záchranu Dolnooravskej nemocnice

23.9.2021, Zdravotnícke noviny
Len Kalavská myslela na kontrolu plnenia príkazu

23.9.2021, Zdravotnícke noviny
Bezzubý príkaz

23.9.2021, Pravda
Expert na dôchodky Šebo: Ťažko povedať, či je pre ľudí lepší návrh SaS alebo Krajniakov

23.9.2021, Pravda
Nový spor koalície: dôchodky

22.9.2021, rtvs.sk
Klub komunálnej politiky – Regina Východ – Reforma nemocničnej siete

22.9.2021, pravda.sk
Bez rodičovského bonusu a 13. dôchodku. Saskári ukázali svoje predstavy o penziách, chcú ich pretlačiť do ústavy

22.9.2021, Hospodárske noviny
Železnice na Záhorí prejdú veľkou modernizáciou

21.9.2021, MY Oravské noviny
VZNIKLA PETÍCIA ZA ZÁCHRANU NEMOCNICE

21.9.2021, sme.sk
Dlh stále rastie. Čo zmení novela, do ktorej sa nikomu nechcelo?

21.9.2021, Hospodárske noviny
Výstavba diaľnic skokovo zdražie. Dôvodom je oceľ

20.9.2021, dnes24.sk
INEKO: Z. Krajčovičová je veľmi dobrou kandidátkou na podpredsedníčku ÚVO

20.9.2021, teraz.sk
Kovalčík: Z. Krajčovičová je dobrou kandidátkou na podpredsedníčku ÚVO

20.9.2021, openiazoch.zoznam.sk
Z. Krajčovičová je veľmi dobrou kandidátkou na podpredsedníčku ÚVO

20.9.2021, hlavnespravy.sk
INEKO: Zuzana Krajčovičová je veľmi dobrou kandidátkou na podpredsedníčku ÚVO

20.9.2021, Tasr
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 20. septembra – 21.00 – INEKO: Z. Krajčovičová je veľmi dobrou kandidátkou na podpredsedníčku ÚVO

20.9.2021, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 20. septembra – 21.00 – INEKO: Z. Krajčovičová je veľmi dobrou kandidátkou na podpredsedníčku ÚVO

20.9.2021, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 20. septembra – 17.30 – INEKO: Z. Krajčovičová je veľmi dobrou kandidátkou na podpredsedníčku ÚVO

20.9.2021, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 20. septembra – 17.30 – INEKO: Z. Krajčovičová je veľmi dobrou kandidátkou na podpredsedníčku ÚVO

20.9.2021, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 20. septembra – 17.30 – INEKO: Z. Krajčovičová je veľmi dobrou kandidátkou na podpredsedníčku ÚVO

20.9.2021, bleskovky.zoznam.sk
Zuzana Krajčovičová svojou odbornosťou a integritou preukázala, že je veľmi dobrou kandidátkou na podpredsedníčku ÚVO

20.9.2021, dnesky.sk
Z. Krajčovičová je dobrou kandidátkou na podpredsedníčku ÚVO

20.9.2021, sme.sk
Vznikla petícia za záchranu Dolnooravskej nemocnice

20.9.2021, postoj.sk
Krajčovičová je veľmi dobrou kandidátkou, tvrdí Ján Kovalčík z inštitútu INEKO

20.9.2021, aktuality.sk
INEKO: Zuzana Krajčovičová je veľmi dobrou kandidátkou na podpredsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie

20.9.2021, uvo.gov.sk
INEKO: Z. Krajčovičová je veľmi dobrou kandidátkou na podpredsedníčku ÚVO

20.9.2021, dnes24.sk
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 20. septembra – 21.00 – INEKO: Z. Krajčovičová je veľmi dobrou kandidátkou na podpredsedníčku ÚVO

20.9.2021, dnes24.sk
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 20. septembra – 21.00 – INEKO: Z. Krajčovičová je veľmi dobrou kandidátkou na podpredsedníčku ÚVO

20.9.2021, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 20. septembra – 14.35 – INEKO: Z. Krajčovičová je veľmi dobrou kandidátkou na podpredsedníčku ÚVO

20.9.2021, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 20. septembra – 14.35 – INEKO: Z. Krajčovičová je veľmi dobrou kandidátkou na podpredsedníčku ÚVO

20.9.2021, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 20. septembra – 14.30 – INEKO: Z. Krajčovičová je veľmi dobrou kandidátkou na podpredsedníčku ÚVO

20.9.2021, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 20. septembra – 14.30 – INEKO: Z. Krajčovičová je veľmi dobrou kandidátkou na podpredsedníčku ÚVO

20.9.2021, Tasr
INEKO: Z. Krajčovičová je veľmi dobrou kandidátkou na podpredsedníčku ÚVO

20.9.2021, Hospodárske noviny
Šéfom diaľničiarov bude bývalý manažér U. S. Steel

20.9.2021, Hospodárske noviny
Chlieb alebo hry. Prejeme si dane?

17.09.2021, STV2
Regina – Optimalizácia siete nemocníc

17.9.2021, pravda.sk
Krajniakova penzijná reforma prinesie nižšie dôchodky. Aj o desiatky eur

17.9.2021, hnonline.sk
O post riaditeľa NDS sa pobili dvaja. Získal ho bývalý topmanažér U. S. Steel

17.9.2021, Hospodárske noviny
Diaľničiarov dobehol spor okolo Višňového

17.9.2021, hnonline.sk
Pri očkovacej lotérii efekt nevieme odhadnúť

14.9.2021, Talkie o zdraví
Aký význam v liekovej politike majú centrálne nákupy?

14.9.2021, aktuality.sk
Štát rozbehol doprivatizáciu, chce sa zbaviť svojich podielov v SAD-kách

14.9.2021, hnonline.sk
Zistenie HN: Nové diaľnice zasiahla drahšia oceľ. Doplatí na to estakáda na južnej R2

13.9.2021, trend.sk
Majetok nikto neskryje. Trojnásobné dane z majetku by umožnili zásadné zníženie daní z príjmu

13.9.2021, hnonline.sk
Diaľničiarov dobehol spor na Višňovom. Doprastavu musia doplatiť státisíce eur

10.9.2021, Diaľnica na Zemplín
Pracovné stretnutie s analytikom Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO – Jánom Kovalčíkom

10.9.2021, sme.sk
Budúcnosť oravských nemocníc je neistá. Ministerstvo informácie tají

10.9.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Kroky pre ozdravenie verejných financií

10.9.2021, rtvs.sk
Dlhodobá udržateľnosť verejných financií je najhoršia v Únii

9.9.2021, pluska.sk
Porovnali sme benefity poisťovní: KDE vám vrátia 300 eur za lieky či preplatia zubára!

9.9.2021, hnonline.sk
Covid-19 priniesol rekordný rast platov v zdravotníctve

9.9.2021, Zdravotnícke noviny
COVID-19 priniesol rekordný rast platov

9.9.2021, Hospodárske noviny
Analytici vidia diaľnice inak, ako plánuje minister Doležal

9.9.2021, Zdravotnícke noviny
Hromadné výpovede lekárov pacientom nepomôžu

8.9.2021, Plus jeden deň
Komu sa oplatí zmeniť zdravotnú poisťovňu?

8.9.2021, Hospodárske noviny
Diaľničná megastavba sa pohla

8.9.2021, hnonline.sk
Plytvanie alebo väčšia efektivita? Diaľnice budú mať po novom dvoch pánov

7.9.2021, MY Oravské noviny
BUDÚCNOSŤ ORAVSKÝCH NEMOCNÍC

7.9.2021, pravda.sk
Aké bude Slovensko po pandémii? Vysoké dlhy, sociálne opatrenia, práca z domu a topiace sa firmy

3.9.2021, hnonline.sk
Konflikt utíchol. Diaľničná megastavba sa pohla a hneď má najmenej jedného záujemcu

3.9.2021, Rádio Expres
Infoexpres 17:00 – Dostavba križovatky diaľnic D1 a D4 dostala zelenú

2.9.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Úrad by mohol byť nezávislý od vlády

2.9.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by mohol byť nezávislý od vlády

2.9.2021, aktuality.sk
Doležal a Matovič sa dostali do sporu o najdôležitejšiu diaľničnú križovatku. Jej výstavba stojí

1.9.2021, hnonline.sk
Analytici verzus minister. Boje o šetrenie prebiehajú aj po Ficovi

30.8.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Najmenej diaľnic je v Košickom kraji

30.8.2021, rtvs.sk
Košický kraj má najmenej diaľnic a rýchlostných ciest, zrejme sa to skoro nezmení

30.8.2021, MY Týždenník pre Záhorie
NÁZOR

27.8.2021, SME
Koleno či bedro vám už nezoperujú všade

27.8.2021, KORZÁR, košický denník
Koleno ci bedro vám už nezoperujú všade

26.8.2021, sme.sk
Koleno vám už všade neodoperujú. Slovensko čaká redukcia akútnych nemocníc

24.8.2021, Hospodárske noviny
Budovanie rýchlociest na hornej Nitre viazne

24.8.2021, Hospodárske noviny
Rýchlocesty obchádzajú hornú Nitru. Za nízkou prioritou je prehnané nacenenie

22.8.2021, nazahori.sk
Skalica chce zobrať úver 730.000 eur, v dôvodovej správe chýba na čo

21.8.2021, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Predpisovanie liekov po novom

20.8.2021, Rádio Slovensko
Ranný rádiožurnál 07:00 – Odvolanie zástupcov zamestnancov z dozornej rady

19.8.2021, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – Odvolanie zamestnancov dozornej rady

19.8.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – MZ odvolalo z VšZP zástupcov

18.8.2021, hnonline.sk
Dva pruhy alebo štyri? Štát druhýkrát rieši kľúčové podklady pre výstavbu diaľnic

17.8.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Spravodlivá výška penzie

17.8.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Reforma z dielne rezortu sociálnych vecí chce garantovať spravodlivú výšku penzie

17.8.2021, pravda.sk
Koniec trhu

17.8.2021, hnonline.sk
Rýchlociest sa horná Nitra skoro nedočká. Štát tu chce riešiť cesty prvej triedy

17.8.2021, Pravda
Koniec trhu

15.8.2021, dennikstandard.sk
Aj sedem rokov prípravy

14.8.2021, kosicednes.sk
Toto je rebríček najlepších škôl v Košiciach za školský rok 2019/2020

13.8.2021, dennikstandard.sk
Analytik Kovalčík: Aj sedem rokov prípravy nás čaká pri niektorých prioritných stavbách ciest

13.8.2021, Hospodárske noviny
Drahšia oceľ uz zvyšuje cenu našich autostrád o milióny

11.8.2021, ma7.sk
Az egészségügyi tárca lefokozná az egyre korszerűbbé váló komáromi kórházat

11.8.2021, hnonline.sk
Stavebné megafirmy trápi zdraženie materiálov. Problém na diaľniciach hlási aj Višňové

10.8.2021, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Štát bude dotovať ambulancie

10.8.2021, sme.sk
Výber rozhovorov: O sile vedy, daňovej reforme či životnom šťastí

10.8.2021, bumm.sk
Az egészségügyi minisztérium leépítené a komáromi kórházat?

10.8.2021, bumm.sk
A Híd reakciója az egészségügyi reformra

10.8.2021, KORZÁR, košický denník
Reforma daní od januára nebude

10.8.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – Jedno z najmodernejšie vybavených onkológií na Slovensku

10.8.2021, lekom.sk
INFORMÁCIE V MÉDIÁCH – Analytik inštitútu INEKO pripomína, že komárňanská nemocnica bola v rebríčku najlepších nemocníc minulého roka na siedmom mieste. Preto by pri reforme uvítal vopred nastavené kritériá, ktoré by nemocnice transparentne rozdeľovali

10.8.2021, aktuality.sk
Slovenská pošta zrušila 20-miliónovú zmluvu s firmou oligarchu Výboha

10.8.2021, SME
Reforma daní od januára nebude

10.8.2021, MY Turčianske noviny
TROCHU INAK

9.8.2021, pravda.sk
Krajniakova (ne)reforma? Pozrite sa, čo hovoria na avizované zmeny v dôchodkoch odborníci

9.8.2021, Hospodárske noviny
Osvedčený dôchodkový automat je späť v hre

9.8.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Potrebujú dlhodobý investičný plán

9.8.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Reforma nemocníc zmarí moliónové investície

8.8.2021, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Začína sa bitka o pacienta

8.8.2021, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – Diaľnica D4 a rýchlostná cesta R7 ide do finále

8.8.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Jeden z najväčších infraštruktúrnych projektov v histórii diaľnica D4 a rýchlostná cesta R7 ide do finále

6.8.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Liberalizácia vlakovej dopravy na Slovensku

6.8.2021, Pravda
Tance okolo zisku poisťovní

5.8.2021, sme.sk
Daňovú reformu treba, na nehnuteľnostiach vyberáme len tretinu (rozhovor)

5.8.2021, Rádio Slovensko
Aj tento rok dostanú poberatelia dôchodku riadny trinásty dôchodok

5.8.2021, rtvs.sk
Trinásty dôchodok z biedy nevytrhne, pomoc musí byť adresnejšia, tvrdia odborníci

5.8.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Aj tento rok dostanú poberatelia dôchodku riadny trinásty dôchodok

4.8.2021, hnonline.sk
Návrat jednej oceňovanej reformy: dôchodkový automat je späť v hre

4.8.2021, pravda.sk
Nemocnice sa stanú obeťami slabej zaočkovanosti

4.8.2021, Pravda
Nemocnice sa stanú obeťami slabej zaočkovanosti

3.8.2021, ujszo.com
Hatékonyabb gyógyszerpolitikával csökkenteni lehetne a gyógyszerek árát

3.8.2021, Új szó
Reform előtt a gyógyszerek szabályozása

3.8.2021, Új szó
Hatékonyabb gyógyszerpolitikával csökkenteni lehetne a gyógyszerek árát

2.8.2021, Rádio Expres
Infoexpres 17:00 – Registrácia do očkovacej lotérie

2.8.2021, Rádio Expres
Infoexpres 12:00 – O očkovaciu prémiu je obrovský záujem

2.8.2021, Hospodárske noviny
Ako na zisk poisťovní?

2.8.2021, Šport
Zisk len po splnení nárokov poistencov?

1.8.2021, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 1. augusta – 14.30 – Analytik D. Zachar: Regulácia zisku zdravotných poisťovní je legitímnou agendou

1.8.2021, dnes24.sk
Analytik D. Zachar: Regulácia zisku zdravotných poisťovní je legitímnou agendou

1.8.2021, lekari.sk
Analytik D. Zachar: Regulácia zisku zdravotných poisťovní je legitímnou agendou

1.8.2021, teraz.sk
Analytik: Regulácia zisku zdravotných poisťovní je legitímnou agendou

1.8.2021, cas.sk
Pomohla by pacientom regulácia zisku zdravotných poisťovní? Prekvapivá odpoveď analytika

1.8.2021, trend.sk
Podľa analytika Dušana Zachara je regulácia zisku zdravotných poisťovní legitímnou agendou

1.8.2021, hlavnydennik.sk
Regulácia zisku zdravotných poisťovní je legitímnou agendou, tvrdí analytik

1.8.2021, hnonline.sk
Analytik: Regulácia zisku zdravotných poisťovní je legitímnou agendou

1.8.2021, dnesky.sk
Regulácia zisku zdravotných poisťovní je legitímnou agendou

1.8.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Očkovacia lotéria začína

1.8.2021, Tasr
Analytik D. Zachar: Regulácia zisku zdravotných poisťovní je legitímnou agendou

1.8.2021, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 1. augusta – 20.00 – Analytik D. Zachar: Regulácia zisku zdravotných poisťovní je legitímnou agendou

1.8.2021, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 1. augusta – 17.30 – Analytik D. Zachar: Regulácia zisku zdravotných poisťovní je legitímnou agendou

1.8.2021, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 1. augusta – 14.30 – Analytik D. Zachar: Regulácia zisku zdravotných poisťovní je legitímnou agendou

30.7.2021, iness.sk
Podnety INESS k liekovej novele

30.7.2021, Hospodárske noviny
Mosty sa idú opraviť cez súkromné zdroje

30.7.2021, Hospodárske noviny
Krajina čelí rýchlej skaze mostov, štát hľadá zdroje

29.7.2021, Hospodárske noviny
Najlepšia škola predbehla dobu

29.7.2021, hnonline.sk
Začalo sa to za Radičovej, pokračovalo pri Ficovi a Pellegrinim. Kľúčové cestné stavby upadajú

29.7.2021, hnonline.sk
Západ Slovenska hlási kritický stav. Doležal chce opraviť mosty zo súkromných peňazí

28.7.2021, TV JOJ
Krimi 19:00 – Šaľa: Obchvat je nateraz v nedohľadne

27.7.2021, 24hod.sk
Rast HDP samosprávnych krajov podľa analýzy súvisí aj investíciami do výskumu či vzdelaním obyvateľov

27.7.2021, aktuality.maxivyber.sk
Rast HDP samosprávnych krajov podľa analýzy súvisí aj investíciami do výskumu či vzdelaním obyvateľov

27.7.2021, akcnezeny.sk
Rast HDP samosprávnych krajov podľa analýzy súvisí aj investíciami do výskumu či vzdelaním obyvateľov

27.7.2021, parlamentnelisty.sk
Rast HDP samosprávnych krajov podľa analýzy súvisí aj investíciami do výskumu či vzdelaním obyvateľov

27.7.2021, dnesky.sk
Rast HDP samosprávnych krajov podľa analýzy súvisí aj investíciami do výskumu či vzdelaním obyvateľov

27.7.2021, spravy.pozri.sk
Rast HDP samosprávnych krajov podľa analýzy súvisí aj investíciami do výskumu či vzdelaním obyvateľov

27.7.2021, finreport.sk
Rast HDP samosprávnych krajov podľa analýzy súvisí aj investíciami do výskumu či vzdelaním obyvateľov

27.7.2021, egoodwill.sk
Rast HDP samosprávnych krajov podľa analýzy súvisí aj investíciami do výskumu či vzdelaním obyvateľov

27.7.2021, deed.sk
Rast HDP samosprávnych krajov podľa analýzy súvisí aj investíciami do výskumu či vzdelaním obyvateľov

27.7.2021, financnik.sk
Rast HDP samosprávnych krajov podľa analýzy súvisí aj investíciami do výskumu či vzdelaním obyvateľov

27.7.2021, euronovinky.eu
Rast HDP samosprávnych krajov podľa analýzy súvisí aj investíciami do výskumu či vzdelaním obyvateľov

27.7.2021, pravda.sk
Politici vyhrali nad odborníkmi. Epidemiológ Pavelka: Vírus to rozdelí za nás

27.7.2021, Pravda
Politici vyhrali nad odborníkmi

26.7.2021, hnonline.sk
Riaditeľ najlepšej školy na Slovensku pre HN: Predbehli sme dobu. Kľúčové sú dve veci

26.7.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Aj napriek očkovaniu sa môžu infikovať

26.7.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – Nízka zaočkovanosť

26.7.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Problémy s termínmi testovania

26.7.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – V očkovaní stále zaostávame

26.7.2021, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – Vakcinácia na Slovensku

26.7.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Stále patríme ku krajinám s nízkou zaočkovanosťou

23.7.2021, lekari.sk
Zdravie: GENAS víta záujem MZ SR riešiť dostupnosť liekov na Slovensku

23.7.2021, Tasr
Zdravie: GENAS víta záujem MZ SR riešiť dostupnosť liekov na Slovensku

23.7.2021, cas.sk
Ministerstvo zdravotníctva chce riešiť dostupnosť liekov na Slovensku: Smelé plány

23.7.2021, teraz.sk
GENAS víta záujem rezortu zdravotníctva riešiť dostupnosť liekov

23.7.2021, dnes24.sk
Zdravie: GENAS víta záujem MZ SR riešiť dostupnosť liekov na Slovensku

22.7.2021, hnonline.sk
Potenciál generických liekov na Slovensku ostáva stále nevyužitý

22.7.2021, rtvs.sk
Impflotterie: Gesund sein ist (auch) ein Gewinn

22.7.2021, dennikn.sk/blog
Na učebnice ide málo peňazí, financie treba zdvojnásobiť

22.7.2021, netky.sk
Čo si myslí Igor Matovič o prijatí odškodňovacieho zákona?

22.7.2021, Hospodárske noviny
Cargo žiada 12-miliónovú dotáciu

21.7.2021, spravy.pozri.sk
Na odškodňovací zákon nie sú v rozpočte peniaze a Matovič hádže vinu na Sulíkovu SaS

21.7.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Od 1. augusta sa spustí lotéria aj bonusy

21.7.2021, akcnezeny.sk
Na odškodňovací zákon nie sú v rozpočte peniaze a Matovič hádže vinu na Sulíkovu SaS

21.7.2021, financnik.sk
Na odškodňovací zákon nie sú v rozpočte peniaze a Matovič hádže vinu na Sulíkovu SaS

21.7.2021, pravda.sk
Rozpočet s odškodňovacím zákonom nepočíta, neprešlo to cez SaS, tvrdí Matovič

21.7.2021, aktuality.maxivyber.sk
Na odškodňovací zákon nie sú v rozpočte peniaze a Matovič hádže vinu na Sulíkovu SaS

21.7.2021, 24hod.sk
Na odškodňovací zákon nie sú v rozpočte peniaze a Matovič hádže vinu na Sulíkovu SaS

21.7.2021, hlavnespravy.sk
Na prijatie odškodňovacieho zákona je potrebné mať podľa Matoviča peniaze v štátnom rozpočte

21.7.2021, parlamentnelisty.sk
Na odškodňovací zákon nie sú v rozpočte peniaze a Matovič hádže vinu na Sulíkovu SaS

21.7.2021, euronovinky.eu
Na odškodňovací zákon nie sú v rozpočte peniaze a Matovič hádže vinu na Sulíkovu SaS

21.7.2021, deed.sk
Na odškodňovací zákon nie sú v rozpočte peniaze a Matovič hádže vinu na Sulíkovu SaS

21.7.2021, finreport.sk
Na odškodňovací zákon nie sú v rozpočte peniaze a Matovič hádže vinu na Sulíkovu SaS

21.7.2021, egoodwill.sk
Na odškodňovací zákon nie sú v rozpočte peniaze a Matovič hádže vinu na Sulíkovu SaS

21.7.2021, hnonline.sk
Vyskladané vlaky ťahajú Cargo do mínusu. Od štátu chce miliónové kompenzácie

21.7.2021, Hospodárske noviny
Vlaky na juhu zrýchlia na 140-ku

20.7.2021, hlavnespravy.sk
Univerzálny odškodňovací zákon stále nie je vypracovaný, diskusie s podnikateľmi podľa MF pokračujú

20.7.2021, deed.sk
Matovičovo ministerstvo diskutuje s podnikateľmi o odškodňovacom zákone, ale môže ho pochovať vnútrokoaličný spor

20.7.2021, spravy.pozri.sk
Matovičovo ministerstvo diskutuje s podnikateľmi o odškodňovacom zákone, ale môže ho pochovať vnútrokoaličný spor

20.7.2021, akcnezeny.sk
Matovičovo ministerstvo diskutuje s podnikateľmi o odškodňovacom zákone, ale môže ho pochovať vnútrokoaličný spor

20.7.2021, finreport.sk
Matovičovo ministerstvo diskutuje s podnikateľmi o odškodňovacom zákone, ale môže ho pochovať vnútrokoaličný spor

20.7.2021, egoodwill.sk
Matovičovo ministerstvo diskutuje s podnikateľmi o odškodňovacom zákone, ale môže ho pochovať vnútrokoaličný spor

20.7.2021, pravda.sk
Podnikatelia márne čakajú na Matovičov odškodňovací zákon. Nie je isté, či vôbec bude

20.7.2021, financnik.sk
Matovičovo ministerstvo diskutuje s podnikateľmi o odškodňovacom zákone, ale môže ho pochovať vnútrokoaličný spor

20.7.2021, sme.sk
Matovičov odškodňovací zákon je stále v nedohľadne, možno ani nebude

20.7.2021, 24hod.sk
Matovičovo ministerstvo diskutuje s podnikateľmi o odškodňovacom zákone, ale môže ho pochovať vnútrokoaličný spor

20.7.2021, aktuality.maxivyber.sk
Matovičovo ministerstvo diskutuje s podnikateľmi o odškodňovacom zákone, ale môže ho pochovať vnútrokoaličný spor

20.7.2021, parlamentnelisty.sk
Matovičovo ministerstvo diskutuje s podnikateľmi o odškodňovacom zákone, ale môže ho pochovať vnútrokoaličný spor

20.7.2021, euronovinky.eu
Matovičovo ministerstvo diskutuje s podnikateľmi o odškodňovacom zákone, ale môže ho pochovať vnútrokoaličný spor

17.7.2021, hnonline.sk
Ako poraziť cholesterol? Prinášame návod na boj s liekmi i bez nich

16.7.2021, SME
Štátne tajomstvo

15.7.2021, trend.sk
Slováci sa už nedozvedia o finančnej spotrebe tisícok liekov. Kam ide viac ako miliarda eur?

15.7.2021, Zdravotnícke noviny
Potenciál generických liekov ostáva stále nevyužitý

15.7.2021, Lekárske listy
Hodnota a zachovanie zdravia súvisí aj s preskripciou generických liekov

14.7.2021, trend.sk
Lepšie je pracovať, ako niečo vlastniť. Vyššia daň z nehnuteľností bude tŕňom reformy Matoviča

13.7.2021, dnes24.sk
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 13. júla – 20.00 – Štát už nezverejňuje údaje o verejných výdavkoch za lieky

13.7.2021, cas.sk
Štát už nezverejňuje údaje o výdavkoch za lieky: Vlani takto odhalili plytvanie za milióny

13.7.2021, zivotpo.sk
INEKO: Štát už nezverejňuje údaje o verejných výdavkoch za lieky

13.7.2021, ineko.blog.sme.sk
Štát prestal zverejňovať údaje o verejných výdavkoch za lieky

13.7.2021, banky.sk
Štát prestal zverejňovať údaje o verejných výdavkoch za lieky, upozorňuje INEKO

13.7.2021, dnesky.sk
Štát už nezverejňuje údaje o verejných výdavkoch za lieky

13.7.2021, Tasr
INEKO: Štát už nezverejňuje údaje o verejných výdavkoch za lieky

13.7.2021, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 13. júla – 20.00 – Štát prestal zverejňovať údaje o verejných výdavkoch za lieky

13.7.2021, bleskovky.zoznam.sk
Štát prestal zverejňovať údaje o verejných výdavkoch za lieky

13.7.2021, sme.sk
Štát už nezverejňuje údaje o verejných výdavkoch za lieky, upozorňuje INEKO

13.7.2021, dennikn.sk
Matovičovi úradníci ukázali, čo Heger zarátal do vládnej pomoci za 8 miliárd

13.7.2021, trend.sk
Štát už nezverejňuje údaje o verejných výdavkoch za lieky, upozornilo INEKO

13.7.2021, hlavnespravy.sk
1,5 miliardy eur utajených: Štát prestal zverejňovať údaje o verejných výdavkoch za lieky, upozorňuje INEKO

13.7.2021, teraz.sk
NEKO: Štát už nezverejňuje údaje o verejných výdavkoch za lieky

13.7.2021, dnes24.sk
INEKO: Štát už nezverejňuje údaje o verejných výdavkoch za lieky

13.7.2021, lekari.sk
INEKO: Štát už nezverejňuje údaje o verejných výdavkoch za lieky

9.7.2021, HN magazín
Ako poraziť cholesterol

8.7.2021, indexmag.sk
Prešovskí elektrotechnici majstrami sveta v programovaní robotov

8.7.2021, Trend
Vyššia daň z nehnuteľností by mohla bolieť menej

8.7.2021, mojekysuce.sk
Pripravte sa na dopravnú povodeň -na ambasáde v Poľsku rokovali aj o D3 na Kysuciach

6.7.2021, ta3.com
Vláda sľúbila väčšiu transparentnosť výberových konaní, sľub však neplní

6.7.2021, slovenskypacient.sk
Osvetová kampaň upozorňuje na potenciál generických liekov: Čo o nich viete? Aká je hodnota zdravia? Väčšina Slovákov generikám dôveruje

6.7.2021, TA3
Hlavné správy 18:30 – Nedostatky v transparentnosti

3.7.2021, dnesky.sk
Vláda zaostáva za svojimi sľubmi, transparentné výberové konania sa podľa INEKO dosiaľ značne nekonali

3.7.2021, pravda.sk
Mal by Matovič platiť ľuďom za očkovanie? Štát by neprerobil, ale získal by veľa

3.7.2021, pravda.sk
Anketa: Odmena 10-tisíc eur za očkovanie? Odborníci hovoria, ako by mal štát motivovať ľudí

3.7.2021, Pravda
Platiť ľuďom za očkovanie? Štát by získal

3.7.2021, mnt.sk
Jednou z najlepších škôl podľa rebríčkov INEKO je Základná škola J. T. Moussona v Michalovciach

2.7.2021, dennikn.sk
Jedna z najlepších škôl: angličtinu majú už prváci, robia veľa pokusov a učitelia zostávajú aj po vyučovaní

2.7.2021, trend.sk
O vás bez vás. Reforma dane z nehnuteľností má diery, podnikatelia volajú po kompenzáciách

1.7.2021, topky.sk
Neziskovka poriadne zvozila vládu: Sľubovali transparentnú politiku, pohoreli a najviac si to zlízol Doležal!

1.7.2021, spravy.pozri.sk
Vláda zaostáva za svojimi sľubmi, transparentné výberové konania sa podľa INEKO zatiaľ veľmi nekonali

1.7.2021, deed.sk
Vláda zaostáva za svojimi sľubmi, transparentné výberové konania sa podľa INEKO zatiaľ veľmi nekonali

1.7.2021, euronovinky.eu
Vláda zaostáva za svojimi sľubmi, transparentné výberové konania sa podľa INEKO zatiaľ veľmi nekonali

1.7.2021, tvojtrebisov.sk
Vláda zaostáva za svojimi sľubmi, transparentné výberové konania sa podľa INEKO zatiaľ veľmi nekonali

1.7.2021, topky.sk
Neziskovka poriadne zvozila vládu: Sľubovali transparentnú politiku, pohoreli a najviac si zo zlízol Doležal!-

1.7.2021, 24hod.sk
Vláda zaostáva za svojimi sľubmi, transparentné výberové konania sa podľa INEKO zatiaľ veľmi nekonali

1.7.2021, aktuality.maxivyber.sk
Vláda zaostáva za svojimi sľubmi, transparentné výberové konania sa podľa INEKO zatiaľ veľmi nekonali

1.7.2021, akcnezeny.sk
Vláda zaostáva za svojimi sľubmi, transparentné výberové konania sa podľa INEKO zatiaľ veľmi nekonali

1.7.2021, financnik.sk
Vláda zaostáva za svojimi sľubmi, transparentné výberové konania sa podľa INEKO zatiaľ veľmi nekonali

1.7.2021, parlamentnelisty.sk
INEKO: Vláda za sľubmi s výberovými konaniami zaostáva. Najviac ignoruje transparentnosť Doležal

1.7.2021, finreport.sk
Vláda zaostáva za svojimi sľubmi, transparentné výberové konania sa podľa INEKO zatiaľ veľmi nekonali

1.7.2021, sme.sk
Vláda zaostáva podľa INEKO za sľubmi o transparentných výberoch

1.7.2021, ineko.blog.sme.sk
Ministri neplnia sľuby o transparentnom výbere šéfov štátnych firiem

30.6.2021, pravda.sk
Povinné očkovanie je možné, tvrdí Kolíkovej rezort. Má byť? Pýtame sa odborníkov

30.6.2021, Hospodárske noviny
Obnovu na Považí trápia príplatky

30.6.2021, Pravda
Ľudia sa zabudli hýbať, pribúda úrazov

29.6.2021, Obecné noviny
Posilňovanie pozície miest a obcí by malo pokračovať

29.6.2021, d4r7.com
Prepojenie diaľnic D1 a D4 sa odďaluje- obchvat Bratislavy

29.6.2021, dennikn.sk
Majú najviac obchodov na východe, futbal a hokej dostali do prvej ligy a okrem Bratislavy majú jediní novú nemocnicu

29.6.2021, hnonline.sk
Spor o megaprojekt na Považí. Dobehol ho nútený nárast platov z čias Fica

28.6.2021, tyzden.sk
Panel zdravotníckych expertov: Smatana, Vlachynský, Zachar a Pramuk o akútnom a potenciálne fatálnom nedostatku zdravotníkov

28.6.2021, Hospodárske noviny
Vlaky na Považí zrýchlia až o rok

28.6.2021, Denník N
Tam, kde sa šport spojil s miestnym biznisom

28.6.2021, Hospodárske noviny
Vlaky trpia, spomaľuje ich Považie

26.6.2021, postoj.sk
Decentralizáciou by Slovensko zbohatlo o desatinu

26.6.2021, Postoj TV – youtube
Peter Goliaš z INEKO / Decentralizáciou by Slovensko zbohatlo o desatinu

25.6.2021, hnonline.sk
Vlaky do Košíc trpia na Považí. Rýchlosť 160 km sa zasekla v tuneli

24.6.2021, dennikn.sk
Najznámejší slovenskí ekonómovia radia, ako pomôcť očkovaniu (panel expertov)

24.6.2021, jarovce.sk
PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA MESTSKEJ ČASTI JAROVCE 2021-2027

24.6.2021, Hospodárske noviny
Kamióny na sídlisku. Kysuce stále čakajú

23.6.2021, hnonline.sk
Problematickej diaľnici hrozia ďalšie zmätky. Vrátilo sa im, že sa snažili obísť pravidlá, tvrdí odborník

23.6.2021, hnonline.sk
Doležalova priorita sa vzďaluje. Kysuckú diaľnicu dobieha minulosť

22.6.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Bratislavská Univerzitná nemocnica začne už v auguste splácať 1 zo svojich dlhov

22.6.2021, nazahori.sk
SK8 J. Viskupič: Dlhodobo poukazujeme na podfinancovanosť krajov Featured

22.6.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Nemocnica začne splácať jeden zo svojich dlhov

22.6.2021, Rádio Slovensko
Ranný rádiožurnál 07:00 – UNB začala splácať svoj dlh

21.6.2021, spravy.pozri.sk
Generické lieky môžu byť prospešné nie len pre pacientov, ale aj celý zdravotnícky systém

20.6.2021, parlamentnelisty.sk
Osvetová kampaň upozorňuje na potenciál generických liekov

20.6.2021, dnesky.sk
SK8 víta závery analýzy súvisiace s reformou verejnej správy

19.6.2021, hnonline.sk
Do Bratislavy sa vrátili kolóny. Vytúžený nový diaľničný uzol sa zasekol u Matoviča

19.6.2021, openiazoch.zoznam.sk
SK8 vidí prieniky s pohľadom podnikateľov na reformu verejnej správy

19.6.2021, 24hod.sk
Kraje sú podľa Viskupiča brzdené, rýchlejšiemu rozvoju môže pomôcť viaczdrojové financovanie

19.6.2021, aktuality.maxivyber.sk
Kraje sú podľa Viskupiča brzdené, rýchlejšiemu rozvoju môže pomôcť viaczdrojové financovanie

19.6.2021, akcnezeny.sk
Kraje sú podľa Viskupiča brzdené, rýchlejšiemu rozvoju môže pomôcť viaczdrojové financovanie

19.6.2021, finreport.sk
Kraje sú podľa Viskupiča brzdené, rýchlejšiemu rozvoju môže pomôcť viaczdrojové financovanie

19.6.2021, deed.sk
Kraje sú podľa Viskupiča brzdené, rýchlejšiemu rozvoju môže pomôcť viaczdrojové financovanie

19.6.2021, spravy.pozri.sk
Kraje sú podľa Viskupiča brzdené, rýchlejšiemu rozvoju môže pomôcť viaczdrojové financovanie

19.6.2021, euronovinky.eu
Kraje sú podľa Viskupiča brzdené, rýchlejšiemu rozvoju môže pomôcť viaczdrojové financovanie

19.6.2021, trnava-vuc.sk
J. Viskupič: Vidíme prieniky s pohľadom podnikateľov na reformu verejnej správy

19.6.2021, parlamentnelisty.sk
Samosprávne kraje sú podfinancované, Viskupič vidí riešenie

19.6.2021, teraz.sk
Viskupič: SK8 víta závery analýzy súvisiace s reformou verejnej správy

19.6.2021, cas.sk
Samosprávne kraje bijú na poplach: Sú podfinancované, Viskupič vidí jedno riešenie

19.6.2021, dnes24.sk
J.Viskupič: SK8 vidí prieniky s pohľadom podnikateľov na reformu verejnej správy

19.6.2021, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 19. júna – 14.30 – J.Viskupič: SK8 vidí prieniky s pohľadom podnikateľov na reformu verejnej správy

19.6.2021, financnik.sk
Kraje sú podľa Viskupiča brzdené, rýchlejšiemu rozvoju môže pomôcť viaczdrojové financovanie

19.6.2021, tvojtrebisov.sk
Kraje sú podľa Viskupiča brzdené, rýchlejšiemu rozvoju môže pomôcť viaczdrojové financovanie

19.6.2021, Tasr
J.Viskupič: SK8 vidí prieniky s pohľadom podnikateľov na reformu verejnej správy

19.6.2021, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 19. júna – 14.30 – J.Viskupič: SK8 vidí prieniky s pohľadom podnikateľov na reformu verejnej správy

19.6.2021, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 19. júna – 17.35 – J.Viskupič: SK8 vidí prieniky s pohľadom podnikateľov na reformu verejnej správy

19.6.2021, Tasr
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 19. júna – 20.10 – J.Viskupič: SK8 vidí prieniky s pohľadom podnikateľov na reformu verejnej správy

18.6.2021, sme.sk
Aj v Turci nájdeme špičkové školy

18.6.2021, Pravda
Zničí vírus prázdniny?

18.6.2021, pravda.sk
Zničí vírus prázdniny? Delta mutácia môže zabiť aj zaočkovaných

18.6.2021, obecne-noviny.sk
ÚMS: Podnikatelia podporujú decentralizáciu

18.6.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Tender na nového prevádzkovateľa mýta sa posúva

17.6.2021, bleskovky.zoznam.sk
Pri lepšom využívaní generických a biosimilárnych liekov je potenciál z verejných zdrojov ušetriť 50 miliónov eur ročne

17.6.2021, teraz.sk
Goliaš: Úspora pri využívaní generických liekov môže pomôcť pacientom

17.6.2021, info.sk
Goliaš: Úspora pri lepšom využívaní generických liekov môže pomôcť pacientom

17.6.2021, sme.sk
Efektívnejšie využívanie generických liekov môže ušetriť desiatky miliónov

17.6.2021, dnesky.sk
Úspora pri využívaní generických liekov smie pomôcť pacientom

17.6.2021, lekari.sk
P. Goliaš: Úspora pri lepšom využívaní generických liekov môže pomôcť pacientom

17.6.2021, Tasr
P. Goliaš: Úspora pri lepšom využívaní generických liekov môže pomôcť pacientom

17.6.2021, dnes24.sk
P. Goliaš: Úspora pri lepšom využívaní generických liekov môže pomôcť pacientom

17.6.2021, dennikstandard.sk
Úspora pri lepšom využívaní generických liekov môže pomôcť ušetriť 50 miliónov eur ročne

17.6.2021, hlavnespravy.sk
Goliaš: Úspora pri lepšom využívaní generických liekov môže pomôcť pacientom

17.6.2021, Hospodárske noviny
Bratislava získa dopravný uzol. Ten rozpustí kolóny

16.6.2021, hnonline.sk
Megakrižovatka pri Bratislave sa môže súťažiť. Chýbajú však peniaze

16.6.2021, hnonline.sk
Od neho závisí, či si Bratislava vydýchne. Významný diaľničný uzol dostal zelenú, má to však háčik

16.6.2021, dennikstandard.sk
Odborníci: Slovensko potrebuje ďalšiu decentralizáciu, mali by sme sa lepšie

15.6.2021, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 15. júna – 14.30 – Ďalšia vlna decentralizácie môže zrýchliť ekonomický rast aj rozvoj regiónov

15.6.2021, Tasr
Analýza: Ďalšia vlna decentralizácie môže zrýchliť rast aj rozvoj regiónov

15.6.2021, Tasr
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 15. júna – 21.00 – Ďalšia vlna decentralizácie môže zrýchliť ekonomický rast aj rozvoj regiónov

15.6.2021, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 15. júna – 17.30 – Ďalšia vlna decentralizácie môže zrýchliť ekonomický rast aj rozvoj regiónov

15.6.2021, dnes24.sk
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 15. júna – 21.00 – Ďalšia vlna decentralizácie môže zrýchliť ekonomický rast aj rozvoj regiónov

15.6.2021, banky.sk
Slovensko zaostáva v miere decentralizácie, jej ďalšia vlna môže priniesť zrýchlenie ekonomického rastu

15.6.2021, MY Turčianske noviny
AJ V TURCI NÁJDEME ŠPIČKOVÉ ŠKOLY

15.6.2021, blog.sme.sk
Vládna reforma verejnej správy je nevyhnutná, sú za ňu samosprávy i podnikatelia

15.6.2021, Tasr
Prehľad ekonomických udalostí na utorok 15.júna – Diskusia o výstupoch projektu Podnikateľskej aliancie Slovenska a INEKO

15.6.2021, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 15. júna – 17.30 – Ďalšia vlna decentralizácie môže zrýchliť ekonomický rast aj rozvoj regiónov

15.6.2021, obecne-noviny.sk
Žilinský kraj nesúhlasí s navrhovaným reformným plánom nemocníc

15.6.2021, openiazoch.zoznam.sk
Ďalšia vlna decentralizácie môže zrýchliť rast aj rozvoj regiónov

15.6.2021, spravy.pozri.sk
Úseky D4 a R7 všetky dopravné problémy v okolí Bratislavy nevyriešia. Prínosom mohla byť aj širšia cesta na Senec

15.6.2021, rebeca.sk
Žilinský kraj nesúhlasí s navrhovaným reformným plánom nemocníc

15.6.2021, aktuality.sk
Priveľká centrálizácia škodí slovenskej ekonomike. Odborníci radia, ako to zmeniť

15.6.2021, teraz.sk
Ďalšia vlna decentralizácie môže zrýchliť rast aj rozvoj regiónov

15.6.2021, dnes24.sk
Analýza: Ďalšia vlna decentralizácie môže zrýchliť rast aj rozvoj regiónov

15.6.2021, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 15. júna – 14.30 – Ďalšia vlna decentralizácie môže zrýchliť ekonomický rast aj rozvoj regiónov

15.6.2021, ineko.blog.sme.sk
Ako zmeniť financovanie samospráv

15.6.2021, sme.sk
Ľudia sa boja, že prídu o nemocnicu

14.6.2021, zilinskazupa.sk
Žilinský kraj nesúhlasí s navrhovaným reformným plánom nemocníc

14.6.2021, zilinak.sk
Žilinská župa odmieta návrh reformy nemocníc, obáva sa zatvárania oddelení v Kubíne a Mikuláši

14.6.2021, Tasr
Predbežný prehľad ekonomických udalostí na utorok 15.júna – Diskusia o výstupoch projektu Podnikateľskej aliancie Slovenska a INEKO

14.6.2021, e.dennikn.sk
Ekonomický newsfilter: Na pôdohospodárstve sa už začalo personálne zemetrasenie

14.6.2021, Denník N
Tunel Višňové už skúmajú noví stavbári

14.6.2021, dennikstandard.sk
Z jednorazových pandemických výdavkov môžu byť trvalé, hrozí nám zvyšovanie daní, varujú experti

11.6.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – Rozsah činnosti nemocníc podstatne užší

11.6.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Mestá nesúhlasia, aby…

11.6.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Obavy zo znižovania počtu lôžok

11.6.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – ZSSK chce upraviť vlaky zadarmo

11.6.2021, Tasr
Týždenný prehľad ekonomických udalostí v SR na 24. týždeň – 15.6.2021 – Diskusia o výstupoch projektu Podnikateľskej aliancie Slovenska a INEKO

11.6.2021, dennikn.sk
Tunel Višnové už skúmajú noví stavbári. Kedy bude D1 do Košíc zatiaľ minister nesľubuje (+video)

10.6.2021, mnt.sk
Diaľnica D3 na Kysuciach má problém s dokumentáciou. Ak chceme jej stavbu financovať z európskych zdrojov, potrebujeme novú alebo aktualizovanú

10.6.2021, mnt.sk
Naživo: Diskusia Denníka N v Martine s ministrom dopravy Andrejom Doležalom a analytikom INEKO Jánom Kovalčíkom o tom, kedy bude diaľnica do Košíc a či bude Martin dopravným uzlom

10.6.2021, mnt.sk
Minister dopravy Andrej Doležal nechce sľubovať, kedy bude hotová D1 medzi Bratislavou a Košicami

10.6.2021, blog.sme.sk
Stavebné konanie je príliš zdĺhavé a zložité, tvrdia podnikatelia

10.6.2021, Plus jeden deň
Musíme to urobiť, ak chceme lepšie zdravotníctvo

10.6.2021, Pravda
Vírus mal v apríli menej obetí. Chýli sa druhá vlna k záveru?

8.6.2021, rtvs.sk
K veci: Modernizácia železničnej infraštruktúry

8.6.2021, biznis.sk
Zachránia cudzinci aktuálnu situáciu v maloobchode?

8.6.2021, pravda.sk
Slovensko v júni zavalia vakcíny, pritom čochvíľa nebude koho očkovať

8.6.2021, Rádio Slovensko
K veci 18:15 – Železničná infraštruktúra na Slovensku je dlhodobo zanedbaná

7.6.2021, retailmagazin.sk
Zachránia cudzinci aktuálnu situáciu v maloobchode?

7.6.2021, Denník N
Sever Slovenska čaká, či zlomí smolu s diaľničnými tunelmi

7.6.2021, Pravda
Záujem o očkovanie klesá. Centrá sa budú zatvárať

7.6.2021, Denník N
Žiaci aj učitelia tu nájdu pokoj

6.6.2021, dennikn.sk
V obci s menej ako 5-tisíc obyvateľmi sídli jedno z najlepších gymnázií: Máme žiakov z Košíc aj Bratislavy

6.6.2021, dennikn.sk
Sever čaká, či zlomí smolu s diaľničnými tunelmi. Črtá sa aj súboj medzi Martinom a Ružomberkom

3.6.2021, e.dennikn.sk
Ekonomický newsfilter: Harmonogram prípravy a výstavby ciest je pre biznis nepoužiteľný

3.6.2021, dennikn.sk
Tam, kde sú najčastejšie zápchy, plánujú diaľnicu stavať o dva roky neskôr ako by mohli, hodnotí diaľničný expert

3.6.2021, spectator.sme.sk
MPs okayed record-high budget deficit. Critics expect future tax hike

3.6.2021, dennikn.sk
Kedy bude Turany – Hubová? Mala by stáť miliardu? Ako čítať nový plán diaľnic?

3.6.2021, dennikn.sk
Na rýchlotrati do Česka hrozí najväčšia strata eurofondov v dejinách Slovenska

3.6.2021, Trend
USA skúšajú obrať svet o daňovú suverenitu

2.6.2021, priemyseldnes.sk
Exkluzívne Rozhovory – AGEL SK, a.s.

1.6.2021, Denník N
Máme sa báť, že ceny budú dlho rásť?

31.5.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Niektorí deviataci sa monitoru nevyhnú

31.5.2021, postoj.sk
Podarí sa Lengvarskému s nemocnicami to, čo nevyšlo exministerke Kalavskej?

31.5.2021, jarovce.sk
Plánu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mestskej časti Bratislava – Jarovce pre programové obdobie 2021 – 2027

30.5.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Nemocnice chcú šetriť

28.5.2021, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Zrušili testovanie deviatakov

28.5.2021, TV Markíza
Prvé televízne noviny 17:00 – Zrušili testovanie deviatakov

27.5.2021, rtvs.sk
K veci: Pripravovaná reforma zdravotníctva

27.5.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – Fakultná nemocnica v Nových Zámkoch nahrádza desiatky rokov staré neúsporné zariadenia

27.5.2021, Rádio Expres
Infoexpres 12:00 – Ministerstvo zdravotníctva pripravuje najväčšiu reformu v rezorte za posledných 15 rokov

27.5.2021, trend.sk
USA skúšajú obrať svet o daňovú suverenitu. Slovensku hrozí strata možnosti znižovať dane

27.5.2021, Rádio Slovensko
K veci 18:15 – Dlho očakávaná veľká reforma zdravotníctva naberá reálne kontúry

27.5.2021, dennikn.sk
Ekonomický newsfilter: Tento chaos sa raz skončí, ale nikdy to už nebude ako predtým

27.5.2021, SME
Ako obodovali pandemické opatrenia

26.5.2021, dnesky.sk
Zvýšenie výdavkov rozpočtu je potrebné, no podľa odborníkov je dôležité aj ozdravenie verejných financií

26.5.2021, dennikn.sk
Panel expertov: Čo sa deje s cenami? Máme sa báť, že budú rást dlho?

25.5.2021, cas.sk
Slovensko zabodovalo v hodnotení transparentnosti v boji s pandémiou, ale…Toto odborníci vyčítajú vláde

25.5.2021, dennikn.sk
Odchádzajúci Ján Mičovský: slušňák, ktorý hovoril, že chce pomôcť strane tam, kde treba

25.5.2021, hlavnespravy.sk
Slovensko nebolo v boji s pandémiou dostatočne transparentné, aj tak však patrí do prvej tretiny 120 hodnotených štátov

25.5.2021, ineko.blog.sme.sk
V boji s pandémiou malo Slovensko rezervy v transparentnosti, aj tak však patríme k lepším

24.5.2021, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Projekt Rázsochy v ohrození

24.5.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Tender na nový mýtny systém mešká

24.5.2021, rtvs.sk
Takmer polka vybratých peňazí ide Skytollu, tender na nový mýtny systém sa však posúva

24.5.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Tender na nový mýtny systém mešká

23.5.2021, pravda.sk
Mestá odmietajú Holého návrhy stavebných zákonov. Treba ich prepracovať, tvrdia

22.5.2021, Pravda
Mestá odmietajú Holého návrhy stavebných zákonov

21.5.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – Návrh nového stavebného zákona

21.5.2021, dnes24.sk
Prieskum: Stavebné konanie je príliš zdĺhavé a zložité, sťažujú sa podnikatelia

21.5.2021, pravda.sk
Stavebné konanie je príliš zdĺhavé a zložité, sťažujú sa podnikatelia

21.5.2021, indexmag.sk
Úspech žiakov SPŠE Prešov na celoslovenskom kole súťaže Robocup

21.5.2021, openiazoch.zoznam.sk
Stavebné konanie je príliš zdĺhavé a zložité, sťažujú sa podnikatelia

21.5.2021, hlavnespravy.sk
Viac ako 90 percent podnikateľov nepovažuje stavebné konanie za efektívne, kvalitné a rýchle

21.5.2021, podnikatelskecentrum.sk
Prieskum: Stavebné konanie je príliš zdĺhavé a zložité, sťažujú sa podnikatelia

21.5.2021, asb.sk
Stavebníctvo potrebuje zmenu, odkazujú podnikatelia. Toto sú ich výhrady

21.5.2021, Tasr
Prieskum: Stavebné konanie je príliš zdlhavé a zložité, sťažujú sa podnikatelia

21.5.2021, teraz.sk
Podnikatelia: Stavebné konanie je príliš zdĺhavé a zložité

21.5.2021, trend.sk
Stavebné konanie je príliš zdĺhavé a zložité, podnikatelia sa sťažujú

21.5.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – ZMOS odmieta návrh stavebného zákona

21.5.2021, TV Markíza
Prvé televízne noviny 17:00 – S návrhmi nesúhlasia

21.5.2021, cas.sk
Podnikatelia sa sťažujú! Stavebné konanie je príliš zdĺhavé a zložité: V čom vidia riešenia?

21.5.2021, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – S návrhmi nesúhlasia

21.5.2021, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – Návrh nového stavebného zákona

21.5.2021, Hospodárske noviny
Milióny pre top firmy „požiera“ štátna kasa

21.5.2021, SME
Ministerstvo nemá plán, ako si udržať sestry a lekárov

20.5.2021, Tasr
Kompromisná evolúcia verejného obstarávania je lepšia, zhodli sa mimovládky

20.5.2021, zastavmekorupciu.sk
Nebezpečnú „revolúciu“ vo verejnom obstarávaní sa podarilo zastaviť

20.5.2021, TA3
Analýzy a trendy 21:30 – Odborníci o zvyšovaní výdavkov

20.5.2021, sme.sk
Sestry aj lekári môžu dávať výpovede, ministerstvo ešte len vymýšľa, ako si ich udržať

20.5.2021, teraz.sk
Mimovládky: Kompromisná evolúcia verejného obstarávania je lepšia

20.5.2021, openiazoch.zoznam.sk
Kompromisná evolúcia verejného obstarávania je lepšia, zhodli sa mimovládky

20.5.2021, ta3.com
Odborníci o zvyšovaní výdavkov

20.5.2021, sme.sk
Ranný brífing: Za ľudí sa láme na Remišovej

20.5.2021, dnes24.sk
Kompromisná evolúcia verejného obstarávania je lepšia, zhodli sa mimovládky

20.5.2021, europskenoviny.sk
Ivan Štefanec: Budovanie cyklotrás pomôže každému druhu dopravy

20.5.2021, dnesky.sk
ÚVO rokoval o novele zákona o verejnom obstarávaní s tretím sektorom

20.5.2021, Pravda
Ľuďom meškajú penzie

20.5.2021, Plus jeden deň
Kde vziať peniaze na vyššie výdavky?

20.5.2021, pravda.sk
Ľuďom meškajú penzie. Fico hovorí o desaťtisícoch, Krajniak o stovke

19.5.2021, dnes24.sk
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 19. mája – 21.00 – ÚVO rokoval o novele zákona o verejnom obstarávaní s tretím sektorom

19.5.2021, TA3
Téma dňa 19:50 – Očkovacie certifikáty a stratégia

19.5.2021, Tasr
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 19. mája – 21.00 – ÚVO rokoval o novele zákona o verejnom obstarávaní s tretím sektorom

19.5.2021, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 19. mája – 17.30 – ÚVO rokoval o novele zákona o verejnom obstarávaní s tretím sektorom

19.5.2021, Tasr
ÚVO rokoval o novele zákona o verejnom obstarávaní s tretím sektorom

19.5.2021, hnonline.sk
Boj o milióny: majú ich dostať firmy, „požiera“ ich však štát

19.5.2021, openiazoch.zoznam.sk
ÚVO rokoval o novele zákona o verejnom obstarávaní s tretím sektorom

19.5.2021, teraz.sk
ÚVO rokoval o novele zákona o verejnom obstarávaní s tretím sektorom

19.5.2021, zemavek.sk
Repríza koaličnej krízy? Matovič chce navýšiť rozpočet

19.5.2021, mojekysuce.sk
Rozhodnutiu dobudovať D3 na Kysuciach predchádzali protesty

19.5.2021, dnes24.sk
ÚVO rokoval o novele zákona o verejnom obstarávaní s tretím sektorom

19.5.2021, uvo.gov.sk
ÚVO rokoval o novele zákona o verejnom obstarávaní s tretím sektorom

19.5.2021, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 19. mája – 17.30 – ÚVO rokoval o novele zákona o verejnom obstarávaní s tretím sektorom

18.5.2021, aktuality.sk
Ekonómovia kritizujú vládu, že chce zaťať priveľkú sekeru v rozpočte

17.5.2021, hnonline.sk
Veľká analýza daňovej reformy: Matovič musí vyriešiť jeden zásadný problém

17.5.2021, Pravda
Nová koaličná kríza? Matovič chce narýchlo meniť rozpočet

17.5.2021, pravda.sk
Koaličná kríza? Matovič chce zrýchlene meniť rozpočet, Sulík nesúhlasí

17.5.2021, hnonline.sk
Lengvarský ide v Krajčího šľapajách. Presne stanoví, koľko peňazí pôjde nemocniciam a ambulanciám

16.5.2021, dennikn.sk
Firmám politikov zakážu obchodovať so štátom, mimovládky hovoria, že to ublíži slušným

15.5.2021, startitup.sk
Trnavčania navrhli dokonalú premenu časti mesta. Primátor ich vypočul a obľúbená lokalita sa mení na nepoznanie

14.5.2021, ujszo.com
A kormány rábólintott, hogy 2028-ig az R7-es és az R2-es sem épül tovább

14.5.2021, rimava.sk
Tornaľa v rebríčku finančného zdravia stúpla o 15. priečok, predbehla väčšinu okolitých miest

14.5.2021, cas.sk
Štát pošle príspevok rodinám v zlej finančnej situácii: Kto dostane na dieťa 333 eur?

14.5.2021, trend.sk
Čaká Slovensko prudké zvýšenie daní podľa scenára MMF? Hovorí sa o férovom zdanení všetkých

14.5.2021, Új szó
A kormány rábólintott, hogy 2028-ig az R7-es és az R2-es sem épül tovább

14.5.2021, Nový Čas
Kto dostane na dieťa 333 eur?!

13.5.2021, Kompendium medicíny
Reumatologický UpDate – aktuality z reumatológie

13.5.2021, 40plus.sk
Rozhodnutie, ktoré môže pomôcť zachrániť aj vašu obľúbenú reštauráciu je na dobrej ceste…

13.5.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Ministerstvo dopravy predstavilo očakávaný investičný plán výstavby ciest na najbližších 10 rokov

13.5.2021, menucka.sk
Aliancia Slovenskej Gastronómie avizuje širokú podporu zníženia DPH pre gastro v ekonomických aj politických kruhoch

13.5.2021, pravda.sk
Gastropodnikatelia chcú rokovať s Matovičom. Nižšiu DPH už podporil Kollár i Sulík

13.5.2021, rtvs.sk
Rezort dopravy predstavil očakávaný plán výstavby ciest na najbližších 10 rokov

13.5.2021, trend.sk
Do peňaženky načrieme veľmi hlboko. Vláda a Brusel sa čoskoro postarajú o nové a vyššie dane

13.5.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Investičný plán výstavby ciest

13.5.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Vláda schválila plán výstavby kľúčových ciest

13.5.2021, Zdravotnícke noviny
Minulý rok nebol horší ako predošlé

12.5.2021, hnonline.sk
Zoznam top diaľnic, do ktorých štát naleje milióny. Začnú sa stavať v najbližších rokoch

12.5.2021, postoj.sk
Zisťujeme, že národné testovanie má na naše školstvo sériu negatívnych dosahov

12.5.2021, hnonline.sk
Doležalov zásadný dokument: na tri kľúčové cesty nepôjde tento rok ani euro

12.5.2021, pravda.sk
Matovič mení rozpočet. Rezerva na pandémiu sa zvýši o 2,4 miliardy eur

11.5.2021, Hospodárske noviny
Arriva stratila cennú baštu. Opustí mesto pod Zoborom

10.5.2021, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Oddlžení sa zase zadlžili

10.5.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Obnovili práce na tuneli Višňové

10.5.2021, karierainfo.zoznam.sk
Zvýšenie DPH na 25%: Čo by to znamenalo pre vašu peňaženku?-

10.5.2021, tyzden.sk
poučiteľní? Nemusíme znova objavovať teplú vodu. Potrebujeme liečbu problémov, ktorá ale nebude bezbolestná

10.5.2021, dennikstandard.sk
Ďalšia funkcia štátu v rukách EÚ. Úradníci z Bruselu chcú vypočítavať minimálnu mzdu

10.5.2021, hnonline.sk
Známa firma prišla o kľúčovú baštu. A Nitre sa podarilo niečo, čo nezvláda ani štát

10.5.2021, Týždeň
Poučenie nepoučiteľného

9.5.2021, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 9. mája – 17.30 – Centrálne financovanie zdravotníctva prinesie viac problémov ako úžitku

9.5.2021, hlavnespravy.sk
Analytik: Centrálne financovanie zdravotníctva prinesie viac problémov ako úžitku

9.5.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Štát plánuje opäť oddlžovať nemocnice

9.5.2021, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 9. mája – 20.00 – Centrálne financovanie zdravotníctva prinesie viac problémov ako úžitku

9.5.2021, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 9. mája – 17.30 – Centrálne financovanie zdravotníctva prinesie viac problémov ako úžitku

9.5.2021, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 9. mája – 14.30 – Centrálne financovanie zdravotníctva prinesie viac problémov ako úžitku

9.5.2021, Tasr
Analytik: Centrálne financovanie zdravotníctva prinesie viac problémov ako úžitku

9.5.2021, lekari.sk
Analytik:Centrálne financovanie zdravotníctva prinesie viac problémov ako úžitku

9.5.2021, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 9. mája – 14.30 – Analytik:Centrálne financovanie zdravotníctva prinesie viac problémov ako úžitku

9.5.2021, sme.sk
Analytik INEKO: Centrálne financovanie zdravotníctva prinesie viac problémov ako úžitku

9.5.2021, dnes24.sk
Analytik:Centrálne financovanie zdravotníctva prinesie viac problémov ako úžitku

9.5.2021, teraz.sk
Analytik: Centrálne financovanie zdravotníctva prinesie viac problémov

8.5.2021, bleskovky.zoznam.sk
Pandémia koronavírusu vlani ovplyvnila fungovanie nemocníc vrátane ich hospodárenia

8.5.2021, dennikstandard.sk
8. mája, 08:27 – Pandémia nového koronavírusu vlani ovplyvnila fungovanie nemocníc vrátane ich hospodárenia

8.5.2021, dnes24.sk
D. Zachar: Pandémia ovplyvnila aj hospodárenie nemocníc

8.5.2021, mnt.sk
Pandémia ovplyvnila aj hospodárenie nemocníc, povedal analytik INEKO Dušan Zachar

8.5.2021, trend.sk
Pandémia ovplyvnila aj hospodárenie nemocníc, tvrdí Zachar

8.5.2021, ereport.sk
Ako pandémia zasiahla hospodárenie nemocníc? Žiadna sláva, analytik ale vypichol aj pozitívne dáta

8.5.2021, pluska.sk
Odborník NA ROVINU: Ako ovplyvnila pandémia koronavírusu naše NEMOCNICE?

8.5.2021, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 8. mája – 17.30 – D. Zachar: Pandémia ovplyvnila aj hospodárenie nemocníc

8.5.2021, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 8. mája – 14.30 – D. Zachar: Pandémia ovplyvnila aj hospodárenie nemocníc

8.5.2021, tyzden.sk
Poučenie z pandémie: Dušan Zachar

8.5.2021, ta3.com
Pandémia ovplyvnila aj fungovanie nemocníc. Štátne zariadenia zvýšili svoj dlh

8.5.2021, lekari.sk
D. Zachar: Pandémia ovplyvnila aj hospodárenie nemocníc

8.5.2021, cas.sk
Pandémia ovplyvnila hospodárenie nemocníc: O koľko zvýšili svoj dlh? Odborník prezradil konkrétne číslo

8.5.2021, teraz.sk
Analytik Zachar: Pandémia ovplyvnila aj hospodárenie nemocníc

8.5.2021, dnesky.sk
Pandémia ovplyvnila aj hospodárenie nemocníc

8.5.2021, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 8. mája – 20.00 – D. Zachar: Pandémia ovplyvnila aj hospodárenie nemocníc

8.5.2021, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 8. mája – 17.30 – D. Zachar: Pandémia ovplyvnila aj hospodárenie nemocníc

8.5.2021, Tasr
D. Zachar: Pandémia ovplyvnila aj hospodárenie nemocníc

8.5.2021, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 8. mája – 14.30 – D. Zachar: Pandémia ovplyvnila aj hospodárenie nemocníc

7.5.2021, dennikstandard.sk
Goliaš: Matovičova reforma môže viesť k nárastu sivej ekonomiky

7.5.2021, rebeca.sk
Mesto Martin vstupovalo do pandémie s najväčším prírastkom finančného zdravia na Slovensku

6.5.2021, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – Minister dopravy odvolal šéfku Slovenskej správy ciest

6.5.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Minister dopravy odvolal šéfku SSC

6.5.2021, parlamentnelisty.sk
Zrušenie paušálnych výdavkov by prudko zvýšilo daňovú aj administratívnu záťaž, upozorňuje riaditeľ INEKO

6.5.2021, dennikn.sk
Potrebujeme vedieť, ktoré cesty treba stavať hneď, hovorilo sa už pred štyrmi rokmi. Kľúčový dokument opäť čaká

6.5.2021, martin.sk
Mesto Martin vstupovalo do pandémie s najväčším prírastkom finančného zdravia na Slovensku

6.5.2021, startitup.sk
Otázky a odpovede: Matovičov Veľký tresk je skôr veľký trest, vraví odborník. Reforma priškrtí biznis a dvihne ceny

6.5.2021, sme.sk
Matovič chce zrušiť paušálne výdavky, v SaS si to nevedia predstaviť

6.5.2021, Trend
Zabudnite na odchod do penzie vo veku 64 rokov

6.5.2021, Trend
Slovensko sa zmení na krajinu prázdnych bytov a domov

5.5.2021, Denník N
Vyššími prídavkami pôrodnosť nezvýšite

4.5.2021, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Po kritike odvolali šéfa NCZI

4.5.2021, TV Markíza
Prvé televízne noviny 17:00 – Po kritike odvolali riaditeľa NCZI

4.5.2021, postoj.sk
Nižšie dane nie sú zadarmo, otázka je, čoho sme ochotní sa vzdať

4.5.2021, dennikstandard.sk
DPH, Matovič a rodiny. Obrovské množstvo detí sa rodí v osadách. Plán má predložiť Krajniak, upozorňuje šéf INESS

4.5.2021, dennikn.sk
Ekonomický newsfilter: Ani Heger nepodržal Matovičov plán záchrany pôrodnosti

4.5.2021, Nový Čas
Zvýši vláda DPH až na 25 %?!

4.5.2021, Hospodárske noviny
Arbitráž za Višňové. Spor mieri do Paríža

3.5.2021, dennikstandard.sk
Zvýši Matovič DPH? Odpor v koalícii a varovanie odborníka: Pozrime sa na okolité štáty

3.5.2021, dennikn.sk
Vyššími príspevkami na deti pôrodnosť nezvýšite, odkazujú Matovičovi ekonómovia

3.5.2021, Hospodárske noviny
Diaľnica predbehla iné. Nemala byť prioritou

3.5.2021, hnonline.sk
Štát má na krku arbitráž za diaľničný tunel Višňové. Zo Žiliny ide kauza do Paríža

3.5.2021, aktuality.sk
Matovičovo zvyšovanie DPH kritizujú ekonómovia. SaS to chce vetovať

3.5.2021, Týždeň
Ryby namiesto udice

2.5.2021, akcnezeny.sk
Takmer polovica Slovákov nie je spokojná s kvalitou demokracie, opak si myslia najmä mladší

2.5.2021, sportdnes.sk
Takmer polovica Slovákov nie je spokojná s kvalitou demokracie, opak si myslia najmä mladší

2.5.2021, tipyprezdravie.sk
Takmer polovica Slovákov nie je spokojná s kvalitou demokracie, opak si myslia najmä mladší

2.5.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Týždeň v skratke

2.5.2021, 24hod.sk
Takmer polovica Slovákov nie je spokojná s kvalitou demokracie, opak si myslia najmä mladší

2.5.2021, spravy.pozri.sk
Takmer polovica Slovákov nie je spokojná s kvalitou demokracie, opak si myslia najmä mladší

2.5.2021, aktuality.maxivyber.sk
Takmer polovica Slovákov nie je spokojná s kvalitou demokracie, opak si myslia najmä mladší

2.5.2021, financnik.sk
Takmer polovica Slovákov nie je spokojná s kvalitou demokracie, opak si myslia najmä mladší

2.5.2021, egoodwill.sk
Takmer polovica Slovákov nie je spokojná s kvalitou demokracie, opak si myslia najmä mladší

2.5.2021, TA3
Správy TA3 15:00 – Globálna minimálna daň pre firmy

2.5.2021, startitup.sk
Igor Matovič chce zvýšiť DPH a pridať peniaze rodinám: Idem do boja. Bez ohľadu na cenu a následky

2.5.2021, STV1
Občan za dverami 12:55 – (ne)Dôvera

2.5.2021, finreport.sk
Takmer polovica Slovákov nie je spokojná s kvalitou demokracie, opak si myslia najmä mladší

2.5.2021, euronovinky.eu
Takmer polovica Slovákov nie je spokojná s kvalitou demokracie, opak si myslia najmä mladší

1.5.2021, tyzden.sk
Plán obnovy v zdravotníctve: Ryby namiesto udice

30.4.2021, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – Čakáreň aj pre mladšie ročníky

30.4.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Otvorenie čakárne spôsobilo rozruch

30.4.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Otvorenie čakárne na očkovanie spôsobilo rozruch

30.4.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Otvorenie čakárne na očkovanie pre najmladšie ročníky spôsobilo rozruch

30.4.2021, sme.sk
Zvýšenie daní by uškodilo dôchodcom a nezamestnaným, upozornil analytik

30.4.2021, hlavnespravy.sk
Zvýšenie DPH by poškodilo dôchodcov a nezamestnaných, upozorňuje analytik

30.4.2021, aktuality.maxivyber.sk
Koho by najviac poškodilo zvýšenie DPH? Pre pracujúceho človeka je na konci dňa rozhodujúci čistý príjem

30.4.2021, spravy.pozri.sk
Koho by najviac poškodilo zvýšenie DPH? Pre pracujúceho človeka je na konci dňa rozhodujúci čistý príjem

30.4.2021, finreport.sk
Koho by najviac poškodilo zvýšenie DPH? Pre pracujúceho človeka je na konci dňa rozhodujúci čistý príjem

30.4.2021, egoodwill.sk
Koho by najviac poškodilo zvýšenie DPH? Pre pracujúceho človeka je na konci dňa rozhodujúci čistý príjem

30.4.2021, financnik.sk
Koho by najviac poškodilo zvýšenie DPH? Pre pracujúceho človeka je na konci dňa rozhodujúci čistý príjem

30.4.2021, 24hod.sk
Koho by najviac poškodilo zvýšenie DPH? Pre pracujúceho človeka je na konci dňa rozhodujúci čistý príjem

30.4.2021, akcnezeny.sk
Koho by najviac poškodilo zvýšenie DPH? Pre pracujúceho človeka je na konci dňa rozhodujúci čistý príjem

30.4.2021, euronovinky.eu
Koho by najviac poškodilo zvýšenie DPH? Pre pracujúceho človeka je na konci dňa rozhodujúci čistý príjem

30.4.2021, deed.sk
Koho by najviac poškodilo zvýšenie DPH? Pre pracujúceho človeka je na konci dňa rozhodujúci čistý príjem

30.4.2021, netky.sk
Zvýšenie DPH by poškodilo dôchodcov a nezamestnaných, upozorňuje analytik

30.4.2021, cas.sk
Analytik varuje: Zvýšenie DPH by poškodilo viaceré skupiny ľudí

30.4.2021, hnonline.sk
Patrila medzi menej dôležité cesty. Aj tak sa dostala medzi diaľnice, ktoré chce štát stavať

29.4.2021, mnt.sk
Dnes na Denník E

29.4.2021, spectator.sme.sk
Democracy is the best option, believe an increasing number of people in Slovakia

28.4.2021, dnes24.sk
PRIESKUM: Na Slovensku prevláda nespokojnosť s kvalitou demokracie

28.4.2021, Plus jeden deň
Riaditeľ napriek konfliktu záujmov?

28.4.2021, Denník N
Mičovský ignoroval výsledok svojho tendra

28.4.2021, Hospodárske noviny
Polovica ľudí je nespokojná s demokraciou

28.4.2021, dennikn.sk
Ekonomický newsfilter: Richard Sulík pozor, Matovič má v rukách novú rozbušku

27.4.2021, bumm.sk
INEKO: A lakosságnak csaknem a fele elégedetlen a hazai demokrácia minőségével

27.4.2021, parameter.sk
A lakosság csaknem fele elégedetlen a demokrácia minőségével Szlovákiában

27.4.2021, trend.sk
Neblúznite o nižších daniach. Matovič chystá svoju reformu, klbko sa rozmotáva

27.4.2021, ereport.sk
Šokujúci prieskum. Takmer polovica Slovákov nie je spokojná s úrovňou demokracie

27.4.2021, dennikn.sk
Nič podobné som nezažil, nech z toho nie je precedens, hovorí riaditeľ INEKO o výbere u Mičovského

27.4.2021, mnt.sk
Riaditeľ INEKO Peter Goliaš hovorí, že dosiaľ nemá od ministerstva pôdohospodárstva odpoveď, prečo zamlčalo jedného z dvoch kandidátov

27.4.2021, ereport.sk
Slovákom prekáža, že politici nepracujú vo verejnom záujme. Heger: Počujeme volanie občanov!

27.4.2021, ta3.com
Nespokojnosť Slovákov s demokraciou stúpla, ukázal prieskum

27.4.2021, dennikn.sk
Ekonomický newsfilter: Mičovský odignoroval vlastný výber riaditeľa

27.4.2021, ta3.com
Treba zamedziť nadmerné míňanie, ekonómovia chcú výdavkové stropy

27.4.2021, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 27. apríla – 14.30 – Takmer polovica obyvateľov nie je spokojná s kvalitou demokracie na Slovensku

27.4.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Stručne z domova

27.4.2021, hlavnespravy.sk
Prieskum: Takmer polovica obyvateľov nie je spokojná s kvalitou demokracie v SR

27.4.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Stručne z domova

27.4.2021, tasr.sk
Premier: No Surprise People Are Critical of Perception of Democracy

27.4.2021, dnes24.sk
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 27. apríla – 21.00 – Takmer polovica obyvateľov nie je spokojná s kvalitou demokracie na Slovensku

27.4.2021, TA3
Hlavné správy 18:30 – Podvodníkom obmedzia podnikanie

27.4.2021, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 27. apríla – 17.30 – Takmer polovica obyvateľov nie je spokojná s kvalitou demokracie na Slovensku

27.4.2021, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 27. apríla – 14.30 – Takmer polovica obyvateľov nie je spokojná s kvalitou demokracie na Slovensku

27.4.2021, tasr.sk
SUMMARY-Tuesday, April 27, 2021 – 10 p.m. – Premier: No Surprise People Are Critical of Perception of Democracy

27.4.2021, refresher.sk
80 percent Slovákov si myslí, že politici nepracujú vo verejnom záujme, ale vo svojom vlastnom, ukázal prieskum

27.4.2021, info.sk
Premiér: Nie je prekvapením, že ľudia sú vo vnímaní demokracie kritickí

27.4.2021, hotky.sk
Nič podobné som nezažil, nech z toho nie je precedens, hovorí riaditeľ INEKO o výbere u Mičovského

27.4.2021, trend.sk
Nie je prekvapením, že ľudia sú vo vnímaní demokracie kritickí, uviedol Heger

27.4.2021, teraz.sk
Heger: Nie je prekvapením, že ľudia sú vo vnímaní demokracie kritickí

27.4.2021, dnes24.sk
Premiér: Nie je prekvapením, že ľudia sú vo vnímaní demokracie kritickí

27.4.2021, rtvs.sk
Nespokojnosť s kvalitou demokracie na Slovensku vyjadrila takmer polovica obyvateľov

27.4.2021, netky.sk
Prieskum odhalil, že takmer polovica Slovákov nie je spokojná s fungovaním demokracie

27.4.2021, extraplus.sk
TAKMER POLOVICA SLOVÁKOV NIE JE SPOKOJNÁ S DEMOKRACIOU NA SLOVENSKU

27.4.2021, teraz.sk
Prieskum: Ako sú obyvatelia spokojní s kvalitou demokracie v SR?

27.4.2021, info.sk
Takmer polovica obyvateľov nie je spokojná s kvalitou demokracie na Slovensku

27.4.2021, parlamentnelisty.sk
Prieskum: Takmer polovica obyvateľov nie je spokojná s kvalitou demokracie

27.4.2021, dennikn.sk
Nič podobné som nezažil, nech z toho nie je precedens, hovorí riaditeľ INEKO o výbere Mičovského

27.4.2021, cas.sk
Premiér Heger na rovinu: Nie je prekvapením, že ľudia sú vo vnímaní demokracie kritickí

27.4.2021, konzervativnyweb.sk
S kvalitou demokracie na Slovensku je nespokojných 45 percent opýtaných

27.4.2021, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 27. apríla – 17.30 – Takmer polovica obyvateľov nie je spokojná s kvalitou demokracie na Slovensku

27.4.2021, Tasr
Premiér: Nie je prekvapením, že ludia sú vo vnímaní demokracie kritickí

27.4.2021, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 27. apríla – 21.00 – Takmer polovica obyvatelov nie je spokojná s kvalitou demokracie na Slovensku

27.4.2021, Tasr
Prieskum: Takmer polovica obyvatelov nie je spokojná s kvalitou demokracie v SR

27.4.2021, ineko.blog.sme.sk
Takmer polovica občanov nie je spokojná s kvalitou demokracie

27.4.2021, automagazin.sk
Tunel Višňové bude, podpísali zmluvu na dostavbu

27.4.2021, dennikn.sk
Ekonomický newsfilter: Minister z OĽaNO pol roka organizoval transparentný výber, aby si napokon aj tak urobil po svojom

26.4.2021, mnt.sk
Ministerstvo pôdohospodárstva nepresne informuje o výsledkoch výberového konania

24.4.2021, Rádio Slovensko
Ranný rádiožurnál 07:00 – Slovenské gastro je na kolenách

23.4.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Podnikatelia v gastre žiadajú nižšie dane

23.4.2021, STV1
Správy RTVS 16:00 – Podnikatelia v gastre žiadajú nižšie dane

23.4.2021, systemylogistiky.sk
Dostavba tunela Višňové sa začína

23.4.2021, zilinak.sk
Pri tuneli Višňové dnes došlo k podpisu zmluvy s novým zhotoviteľom, zúčastnili sa aj členovia vlády

23.4.2021, Rádio Slovensko
K veci 18:15 – Najzložitejší a aj najproblematickejší diaľničný úsek vo výstavbe

23.4.2021, trend.sk
Cesta z tieňa pandémie. Malé firmy menia príležitosti na realitu

23.4.2021, TV Markíza
Prvé televízne noviny 17:00 – Žiadajú nižšiu DPH

23.4.2021, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – Pomoc od vlády je podľa podnikateľov nedostatočná

23.4.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Riešenie vidia v znížení DPH

23.4.2021, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Žiadajú nižšiu DPH

23.4.2021, turieconline.sk
Višňové bude, NDS podpísala zmluvu na dostavbu úseku

23.4.2021, rtvs.sk
K veci: Tunel Višňové

23.4.2021, TA3
Hlavné správy 18:30 – Podniky hrozia zvyšovaním cien

22.4.2021, postoj.sk
Žiaci dnes potrebujú skôr evanjelizáciu než katechézu, no výziev je viacero

22.4.2021, trend.sk
Zabudnite na odchod do penzie vo veku 64 rokov. Za pätnásť rokov pribudne 200-tisíc dôchodcov

21.4.2021, trend.sk
Slovensko sa zmení na krajinu prázdnych bytov a domov. Nehnuteľnosti nebudú až také terno

21.4.2021, startitup.sk
Ako vyzerá Kotlebova tradičná rodina? Rozvod, vzťahy s mladistvými aj škandál s odvedením syna od matky v Egypte

21.4.2021, hnonline.sk
Multimiliónový problém na diaľniciach. Prečo musí štátna firma vracať eurofondy a čo s nimi bude?

19.4.2021, indexmag.sk
Žiaci SPŠE víťazmi na celoslovenskej súťaži SYGA 2021

19.4.2021, Týždeň
Chudoba je zlá, osamelosť horšia

18.4.2021, tyzden.sk
Chudoba je zlá, osamelosť horšia

18.4.2021, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Pandemická injekcia pre rodiny

16.4.2021, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – Slovensko zápasí nielen s nedostatkom očkovacích látok

16.4.2021, hnonline.sk
Na čo by sa mal minister zdravotníctva najskôr sústrediť?

16.4.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – SR zápasí nielen s nedostatkom očkovacích látok

16.4.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – NKÚ: Kontrola na ÚVZ odhalila nedostatky

15.4.2021, Hospodárske noviny
Za chyby sa platí. A účet za diaľnice je 160 miliónov

15.4.2021, Hospodárske noviny
NDS dobieha minulosť. Za chyby uhradí 165 miliónov

15.4.2021, Trend
Cesta z tieňa pandémie. Malé firmy menia príležitosti na realitu

15.4.2021, hnonline.sk
Diaľničiarov dobieha minulosť. Za chyby doplatia 165 miliónov

15.4.2021, Zdravotnícke noviny
Na čo by sa mal minister zdravotníctva najskôr sústrediť?

15.4.2021, Trend
Vláde chýba plán na záchranu ekonomiky

14.4.2021, kosice.sk
Košice investujú do svojich základných a materských škôl takmer 11 miliónov eur

14.4.2021, trend.sk
Cesta z tieňa pandémie. Malé firmy menia príležitosti na realitu

13.4.2021, MY Topoľčianske noviny
ZÁKLADNÁ ŠKOLA SARATOVSKÁ 85 LEVICE – LÍDER VZDELÁVANIA V LEVICKOM OKRESE

12.4.2021, MY Nitrianske noviny
ZÁKLADNÁ ŠKOLA SARATOVSKÁ 85 LEVICE – LÍDER VZDELÁVANIA V LEVICKOM OKRESE

12.4.2021, sme.sk
Základná škola Saratovská 85 Levice – líder vzdelávania v Levickom okrese

11.4.2021, TA3
Hlavné správy 18:30 – Na verejné financie vláda zabudla

9.4.2021, pravda.sk
ANKETA: Krajniak sa vracia na ministerstvo práce. Pozrite si, aké sú prvé reakcie

9.4.2021, Hospodárske noviny
Príprava diaľnice je v plnom prúde. No štát chystá štúdiu

8.4.2021, e.dennikn.sk
20 elitných ekonómov píše koalícii, aby nebrzdila ústavný zákon o dôchodkoch a dlhovej brzde

8.4.2021, pravda.sk
Venujte sa rozpočtu a opravte dôchodkovú reformu, odkazujú ekonómia vláde

8.4.2021, trend.sk
Ekonomické oživenie je nečkane pomalé. Slováci viac šetria a menej si požičiavajú

8.4.2021, Hospodárske noviny
Železničná spoločnosť sa počas pandémie ocitla v zisku vďaka zvláštnemu manévru

8.4.2021, Hospodárske noviny
Štátne vlaky v zisku. No vďaka sporu s podnikom z Cypru

8.4.2021, hnonline.sk
Príprava diaľnice na Kysuciach je plnom prúde. Štát sa však rozhodol pre prekvapujúci krok

7.4.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Výpadok daňovo-odvodových príjmov zrejme nebude taký veľký

7.4.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Výpadok daňovo-odvodových príjmov zrejme nebude taký veľký ako analytici pôvodne očakávali

7.4.2021, indexmag.sk
Historický úspech SPŠ elektrotechnickej v Prešove na krajskej prehliadke SOČ

7.4.2021, Plus jeden deň
Na HTA agentúru nemá vplývať politické dianie

7.4.2021, Hospodárske noviny
Bratislave po sčítaní cinknú milióny

6.4.2021, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 6. apríla – 17.30 – Je dôležité, aby HTA agentúra bola nezávislá od politického vplyvu

6.4.2021, teraz.sk
Zachar: Je dôležité, aby HTA agentúra bola politicky nezávislá

6.4.2021, lekari.sk
D. Zachar: Je dôležité, aby HTA agentúra bola nezávislá od politického vplyvu

6.4.2021, 24hod.sk
Za Bitcoin si už kúpite takmer všetko. Oplatí sa však do neho investovať?

6.4.2021, hlavnespravy.sk
Dušan Zachar: Je dôležité, aby HTA agentúra bola nezávislá od politického vplyvu

6.4.2021, dnes24.sk
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 6. apríla – 21.00 – Je dôležité, aby HTA agentúra bola nezávislá od politického vplyvu

6.4.2021, hnonline.sk
Bratislave cinknú milióny, prilepšiť by si mohli aj priľahlé satelity

6.4.2021, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 6. apríla – 21.00 – Je dôležité, aby HTA agentúra bola nezávislá od politického vplyvu

6.4.2021, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 6. apríla – 17.30 – Je dôležité, aby HTA agentúra bola nezávislá od politického vplyvu

6.4.2021, trend.sk
Slovensko zbytočne premárnilo šancu na tvrdý lockdown

6.4.2021, sme.sk
INEKO: Štátna agentúra pre efektívnejšie zdravotníctvo musí byť apolitická

6.4.2021, dnes24.sk
D. Zachar: Je dôležité, aby HTA agentúra bola nezávislá od politického vplyvu

6.4.2021, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 6. apríla – 14.35 – Je dôležité, aby HTA agentúra bola nezávislá od politického vplyvu

6.4.2021, trend.sk
V Pláne obnovy v oblasti zdravotníctva sa nástroje často vydávajú za ciele

6.4.2021, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Preverili Ruskovu péenku

6.4.2021, Tasr
D. Zachar: Je dôležité, aby HTA agentúra bola nezávislá od politického vplyvu

6.4.2021, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 6. apríla – 14.35 – Je dôležité, aby HTA agentúra bola nezávislá od politického vplyvu

6.4.2021, Hospodárske noviny
Financovanie obchvatu idú meniť za pochodu

6.4.2021, hnonline.sk
Pri obchvate Prešova idú robiť zmeny za pochodu

5.4.2021, tvojtrebisov.sk
Akú stratégiu preferuje Matovič? Verejné financie stoja podľa analytika pred obrovskou výzvou

4.4.2021, TA3
Hlavné správy 18:30 – Na výstavbu trate sa prihlásili ôsmi

4.4.2021, TA3
Hlavné správy 18:30 – Spotreba domácností zaostáva

1.4.2021, dennikn.sk
Diaľnica na Ukrajinu? Naša len pod Karpaty, poľská až do Kyjeva

1.4.2021, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Úlohy pre Matoviča

1.4.2021, TA3
Heger, Matovič a ekonomika

1.4.2021, pravda.sk
ANKETA: Matovič ako minister financií? Pozrite sa, čo hovoria odborníci a exministri

1.4.2021, Denník N
Nekonfliktnosť môže byť skôr výhodou

31.3.2021, cas.sk
Kto sú budúci ministri? Krajniaka nahradí bývalý asistent poslankyne, Krajčího armádny generál

31.3.2021, Nový Čas
Toto musia splniť noví ministri!

31.3.2021, dennikn.sk
Ekonomický newsfilter: Štát začína nebezpečne natŕčať uši. Zaujímajú ho naše účty aj počítače

31.3.2021, Trend
Betón za miliardu

31.3.2021, Trend
Slovensko premárnilo šancu na tvrdý lockdown

30.3.2021, 24hod.sk
Akú stratégiu preferuje Matovič? Verejné financie stoja podľa analytika pred obrovskou výzvou

30.3.2021, aktuality.maxivyber.sk
Akú stratégiu preferuje Matovič? Verejné financie stoja podľa analytika pred obrovskou výzvou

30.3.2021, finreport.sk
Akú stratégiu preferuje Matovič? Verejné financie stoja podľa analytika pred obrovskou výzvou

30.3.2021, egoodwill.sk
Akú stratégiu preferuje Matovič? Verejné financie stoja podľa analytika pred obrovskou výzvou

30.3.2021, trend.sk
V Pláne obnovy v oblasti zdravotníctva sa nástroje často vydávajú za ciele

30.3.2021, trend.sk
Betón za miliardu. To je výsledok investícií plánu obnovy do zdravotníctva

30.3.2021, dennikn.sk
Ekonómovia hodnotia Hegera: Aj o Merkelovej sme počúvali, že je Kohlovo dievčatko a je najvplyvnejšia politička na svete

30.3.2021, euronovinky.eu
Akú stratégiu preferuje Matovič? Verejné financie stoja podľa analytika pred obrovskou výzvou

30.3.2021, financnik.sk
Akú stratégiu preferuje Matovič? Verejné financie stoja podľa analytika pred obrovskou výzvou

30.3.2021, akcnezeny.sk
Akú stratégiu preferuje Matovič? Verejné financie stoja podľa analytika pred obrovskou výzvou

30.3.2021, deed.sk
Akú stratégiu preferuje Matovič? Verejné financie stoja podľa analytika pred obrovskou výzvou

29.3.2021, banky.sk
Dlhy štátnych nemocníc presahujú 613 miliónov eur, pandémia ich však neospravedlňuje

29.3.2021, TA3
Téma dňa 19:50 – Nádej a riziko pre verejné financie

29.3.2021, TA3
Hlavné správy 18:30 – Nádej a riziko pre verejné financie

29.3.2021, netky.sk
Štátne nemocnice sú zadĺžené. Ich dlhy presahujú 613 miliónov eur

29.3.2021, 24hod.sk
Dlhy štátnych nemocníc presahujú 613 miliónov eur. Budú stačiť zdroje, ktoré štát vyčlenil na oddlženie?

29.3.2021, trend.sk
Výdavkové stropy roky meškajú mali tu byť už dávno

29.3.2021, hlavnespravy.sk
Dlhy štátnych nemocníc presahujú 613 miliónov eur, pandémia ich však neospravedlňuje

29.3.2021, hlavnespravy.sk
Verejná kasa stojí podľa analytika pred obrovskou výzvou, riešiť ju musí celá koalícia nielen nový minister financií

27.3.2021, Plus jeden deň
Doplatia na to pacienti

27.3.2021, piestanskydennik.sk
Vyše polovica podnikateľov hodnotí spoluprácu medzi mestom Piešťany a podnikateľmi zle

26.3.2021, poleblog.sk
Analýza počtu mediálnych výstupov vybraných think tankov

26.3.2021, pluska.sk
Miliardu eur chcú rozdeliť iba trom nemocniciam! Doplatia na to pacienti, upozorňujú odborníci

25.3.2021, Zdravotnícke noviny
Liek náš každodenný

25.3.2021, Hospodárske noviny
Prvé kolo: hľadá sa šéf diaľničiarov

25.3.2021, Trend
Výdavkové stropy tu mali byť už dávno

24.3.2021, bakurier.sk
Spoznávame stredné školy INAK. Ako vybrať tú pravú?

24.3.2021, trend.sk
Národná banka varuje: Dlhodobý lockdown spôsobí slovenskej ekonomike škody za dve miliardy eur

24.3.2021, hnonline.sk
Výber šéfa diaľničiarov má jasného favorita. Toto sú najväčšie cestné výzvy pre nové vedenie

24.3.2021, Hospodárske noviny
Doležal vyberá šéfov štátnych firiem. V hre sú známe mená

24.3.2021, dennikstandard.sk
Oproti vyspelej Európe ekonomicky padáme, musíme zrýchliť

23.3.2021, hnonline.sk
Doležal ide vyberať šéfov štátnych firiem. V hre sú známe mená

23.3.2021, zpiestan.sk
Viktor Nižňanský: Prieskum potvrdil naše obavy a potrebu zmien

22.3.2021, teraz.sk
TASR a AFP upozorňujú na HOAX ohľadom dane z nehnuteľností

22.3.2021, ta3.com
Budú sa zvyšovať dane z nehnuteľností? Rezort vysvetlil, ako to je

22.3.2021, teraz.sk
HOAX: Rezort financií sa nechystá zvýšiť daň z nehnuteľností

22.3.2021, dnes24.sk
HOAX: MF SR sa nechystá zvýšiť daň z nehnuteľností na 1,6 % z trhovej hodnoty

22.3.2021, dnes24.sk
Budeme draho platiť za daň z nehnuteľnosti? Tu je odpoveď ministerstva Budeme draho platiť za daň z nehnuteľnosti? Tu je odpoveď ministerstva

22.3.2021, ereport.sk
Niečo tu nesedí: Bude sa zvyšovať daň z nehnuteľností?

22.3.2021, bratislavskenoviny.sk
HOAX: MF SR sa nechystá zvýšiť daň z nehnuteľností na 1,6 % z trhovej hodnoty

22.3.2021, lekom.sk
INFORMÁCIE V MÉDIÁCH – Minister zdravotníctva pandémiu nezvládol

22.3.2021, povecernik.sk
Hodnotenie nemocníc za rok 2020

22.3.2021, info.sk
Správu o zvyšovaní dane z nehnuteľností zdieľali stovky Slovákov. Ako je to naozaj?

22.3.2021, Tasr
HOAX: MF SR sa nechystá zvýšiť daň z nehnutelností na 1,6 % z trhovej hodnoty

22.3.2021, Hospodárske noviny
Juh má na dosah výstavbu ciest. Košice sa priblížia

22.3.2021, TREND Prime
Bratislava staví na rozvoj koľajovej dopravy

22.3.2021, Hospodárske noviny
Gemer je k výstavbe ciest bližšie ako Kysuce

21.3.2021, hnonline.sk
Juh má na dosah výstavbu ciest. Košice sa priblížia

21.3.2021, hnonline.sk
Koronavírus odhalil vypuklý problém. Štát dá na riešenie 100 miliónov eur

21.3.2021, hnonline.sk
Liek náš každodenný

20.3.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Minister zdravotníctva pandémiu nezvládol

19.3.2021, banky.sk
Ekonómovia a podnikatelia hodnotia Hegera po roku rozpačito

19.3.2021, profini.sk
Daňová brzda v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti rozdeľuje aj ekonómov

19.3.2021, hlavnespravy.sk
Ekonómovia a podnikatelia hodnotia Hegera po roku rozpačito

19.3.2021, sme.sk
Ekonómovia a podnikatelia hodnotia Hegerov rok rozpačito

19.3.2021, pravda.sk
Automobilky trápi čipová kríza. Prerušujú výrobu pre nedostatok súčiastok

19.3.2021, Pravda
Automobilky trápi čipová kríza. Prerušujú výrobu

18.3.2021, parameter.sk
Mikor nyithatnak az éttermek, az üzletek, és meddig kell számolnunk a korlátozásokkal? Szakértők válaszolnak

18.3.2021, hlavnespravy.sk
Daňová brzda v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti rozdeľuje aj ekonómov

18.3.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Prvý rok v rezorte dopravy

18.3.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Prvý rok Andreja Doležala v kresle ministra dopravy

18.3.2021, banky.sk
Daňová brzda v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti rozdeľuje aj ekonómov

18.3.2021, hnonline.sk
Nového ministra zdravotníctva stále nepoznáme. Predošlého odborníci a zdravotníci kritikou nešetria

18.3.2021, spravy.pozri.sk
Daňová brzda v ústavnom zákone? Okrem politikov SaS a OĽaNO rozdeľuje tento návrh aj ekonómov

18.3.2021, dennikn.sk
Ekonomický newsfilter: Ak veríte ekonómom, tešte sa na májové veľké uvoľnenie

18.3.2021, Zdravotnícke noviny
Krajčí ani nie po roku skončil

17.3.2021, Bratislavský kuriér
Chuť učiť sa zásadná zručnosť budúcnosti

17.3.2021, Bratislavský kuriér
Kam na strednú školu v Bratislave?

17.3.2021, dennikn.sk
Desať odborníkov odpovedá, kedy by sa mohli otvoriť obchody, reštaurácie a dokedy treba rátať s covid opatreniami

17.3.2021, Hospodárske noviny
Milióny nespasia naše duše. Personál však áno

17.3.2021, hnonline.sk
Milióny nespasia naše duše. Personál však áno

16.3.2021, Tasr
Prieskum: Podnikatelia v okrese Piešťany chcú viac spolupracovať so samosprávou

16.3.2021, podnikatelskecentrum.sk
PRIESKUM: Podnikatelia v okrese Piešťany chcú viac spolupracovať so samosprávou

16.3.2021, teraz.sk
Podnikatelia v okrese Piešťany chcú viac spolupracovať so samosprávou

16.3.2021, trend.sk
Eduard Heger odpískal daňovú reformu obrátenú naruby. Bude úplne iná, ako sa čakalo

16.3.2021, sme.sk
Korupciu a klientelizmus považujú za vážny problém

16.3.2021, regiony.zoznam.sk
Podnikatelia v okrese Piešťany chcú viac spolupracovať so samosprávou

16.3.2021, dnes24.sk
Prieskum: Podnikatelia v okrese Piešťany chcú viac spolupracovať so samosprávou

16.3.2021, lekom.sk
INFORMÁCIE V MÉDIÁCH – Ministerstvo za jeden zo svojich úspechov označilo aj to, že sa podarilo čerpať peniaze z európskych fondov

15.3.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Tento týždeň uplynie rok od nástupu vlády Igora Matoviča

15.3.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Odpočet činnosti rezortu zdravotníctva

15.3.2021, sme.sk
Zdieľajte dobré ekonomické príklady

15.3.2021, d4r7.com
Obchvat Bratislavy D4R7 sa blíži ku kľúčovému míľniku

15.3.2021, SME
Plán je pekný, ale dôležité je ho vykonať

14.3.2021, euronovinky.eu
Ministerstvo spravodlivosti dostalo stovky pripomienok voči zákonu o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní

14.3.2021, egoodwill.sk
Ministerstvo spravodlivosti dostalo stovky pripomienok voči zákonu o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní

14.3.2021, tipyprezdravie.sk
Ministerstvo spravodlivosti dostalo stovky pripomienok voči zákonu o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní

14.3.2021, aktuality.maxivyber.sk
Ministerstvo spravodlivosti dostalo stovky pripomienok voči zákonu o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní

14.3.2021, sportdnes.sk
Ministerstvo spravodlivosti dostalo stovky pripomienok voči zákonu o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní

14.3.2021, hlavnespravy.sk
Voči zákonu o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní vzniesli subjekty 483 pripomienok

14.3.2021, financnik.sk
Ministerstvo spravodlivosti dostalo stovky pripomienok voči zákonu o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní

14.3.2021, spravy.pozri.sk
Ministerstvo spravodlivosti dostalo stovky pripomienok voči zákonu o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní

14.3.2021, 24hod.sk
Ministerstvo spravodlivosti dostalo stovky pripomienok voči zákonu o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní

14.3.2021, korkep.sk
Nem lesz vágsellyei elkerülő sem, megint északra irányítják át a fejlesztési pénzeket

13.3.2021, SME
Po Krajčím nemá prísť prevrat

13.3.2021, KORZÁR, košický denník
Po Krajčím nemá prísť prevrat

12.3.2021, klikkout.sk
A vállalkozók felélték tartalékaikat, üzletnyitást és a gyors oltást szorgalmaznak

12.3.2021, ujszo.com
Kilátástalan helyzetben a vállalkozók

12.3.2021, cas.sk
Podľa analytika bol Krajčí slušný, no často osamotený: Kritika vlády na čele s Matovičom

12.3.2021, hlavnespravy.sk
Na dobré manažovanie takého ťažkého rezortu nestačí dobrosrdečný a slušný človek, uviedol na adresu Krajčího analytik

12.3.2021, spravy.pozri.sk
Budú Slováci do leta zaočkovaní ako tvrdí Krajčí? Vakcín je dosť, ale experti to označujú za nereálne

12.3.2021, rimavskasobota.sk
Základná škola Pavla Dobšinského – Prečo má Váš prváčik zasadnúť do lavice našej základnej školy?

12.3.2021, sme.sk
Kto nahradí Krajčího? Možno Lipšicov človek alebo reformátorka od Zajaca

12.3.2021, spravy.pozri.sk
Krajčí bol podľa analytika dobrosrdečný a slušný človek, to ale na dobré manažovanie ministerstva nestačí

12.3.2021, tyzden.sk
Na dobré manažovanie takého ťažkého rezortu nestačí dobrosrdečný a slušný človek, uviedol na adresu Krajčího analytik

12.3.2021, 24hod.sk
Budú Slováci do leta zaočkovaní ako tvrdí Krajčí? Vakcín je dosť, ale experti to označujú za nereálne

12.3.2021, Új szó
Kilátástalan helyzetben a vállalkozók

12.3.2021, hnonline.sk
Obchvat Bratislavy sa blíži ku kľúčovému míľniku. Je známy jeho termín

11.3.2021, dunaszerdahelyi.sk
A vállalkozók felélték tartalékaikat, üzletnyitást és a gyors oltást szorgalmaznak

11.3.2021, akcnezeny.sk
Podnikatelia prišli o úspory a chcú otvoriť obchody, volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii ľudí

11.3.2021, financnik.sk
Podnikatelia prišli o úspory a chcú otvoriť obchody, volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii ľudí

11.3.2021, deed.sk
Podnikatelia prišli o úspory a chcú otvoriť obchody, volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii ľudí

11.3.2021, tvojtrebisov.sk
Podnikatelia prišli o úspory a chcú otvoriť obchody, volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii ľudí

11.3.2021, info.sk
Podnikatelia volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii obyvateľstva

11.3.2021, aktuality.maxivyber.sk
Podnikatelia prišli o úspory a chcú otvoriť obchody, volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii ľudí

11.3.2021, kosicednes.sk
Podnikatelia volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii obyvateľstva

11.3.2021, profini.sk
Podnikatelia volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii obyvateľstva

11.3.2021, dnes24.sk
PAS: Podnikatelia volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii obyvateľstva

11.3.2021, trend.sk
Podnikatelia volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii obyvateľstva

11.3.2021, hotky.sk
Podnikatelia volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii obyvateľstva

11.3.2021, egoodwill.sk
Podnikatelia prišli o úspory a chcú otvoriť obchody, volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii ľudí

11.3.2021, euronovinky.eu
Podnikatelia prišli o úspory a chcú otvoriť obchody, volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii ľudí

11.3.2021, pravda.sk
Podnikatelia volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii obyvateľstva

11.3.2021, topky.sk
Podnikatelia volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii obyvateľstva

11.3.2021, Tasr
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 11. marca – 21.00 – PAS: Podnikatelia volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii obyvateľstva

11.3.2021, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 11. marca – 17.30 – PAS: Podnikatelia volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii obyvateľstva

11.3.2021, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 11. marca – 14.30 – PAS: Podnikatelia volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii obyvateľstva

11.3.2021, Tasr
PAS: Podnikatelia volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii obyvateľstva

11.3.2021, spravy.pozri.sk
Podnikatelia prišli o úspory a chcú otvoriť obchody, volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii ľudí

11.3.2021, dnes24.sk
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 11. marca – 21.00 – Pandémia nového koronavírusu výrazne zhoršila podmienky na podnikanie

11.3.2021, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 11. marca – 17.30 – Pandémia nového koronavírusu výrazne zhoršila podmienky na podnikanie

11.3.2021, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 11. marca – 14.30 – Pandémia nového koronavírusu výrazne zhoršila podmienky na podnikanie

11.3.2021, netky.sk
Podnikatelia chcú čo najrýchlejšiu vakcináciu obyvateľstva

11.3.2021, finreport.sk
Podnikatelia prišli o úspory a chcú otvoriť obchody, volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii ľudí

11.3.2021, 24hod.sk
Podnikatelia prišli o úspory a chcú otvoriť obchody, volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii ľudí

11.3.2021, teraz.sk
PAS: Podnikatelia volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii obyvateľstva

11.3.2021, postoj.sk
Podnikatelia volajú po čo najrýchlejšej vakcinácii obyvateľstva

11.3.2021, sme.sk
Minulý rok sa nesmie zopakovať. Podnikatelia žiadajú urýchlenie očkovania

11.3.2021, trend.sk
Top 5 udalostí dňa: Krajčí skončí na poste šéfa zdravotníctva a Pčolinského obvinili z korupcie

11.3.2021, Denník N
Očkovací plán zabudol na chorých

11.3.2021, Denník N
Na koho sa zas zabudlo

10.3.2021, dennikn.sk
Čo na Slovensku funguje – aj keď to nestačí

10.3.2021, sme.sk
Experti hodnotia Plán obnovy. Čo si o ňom myslí Mikloš či Kažimír? (anketa)

10.3.2021, dennikn.sk
Má 33 rokov, transplantovanú pečeň a zaočkujú ho v predposlednej fáze, očkovací plán zabudol na chorých

9.3.2021, hotky.sk
Na chronických pacientov sa pri vakcinácii po novom zabudlo

9.3.2021, mnt.sk
Na chronických pacientov sa pri vakcinácii po novom zabudlo, píše Dušan Zachar z INEKO

9.3.2021, humenne.sk
Hodnotenie škôl: najvyššie OBCHODNÁ AKADÉMIA

9.3.2021, dennikn.sk
Na chronických pacientov sa pri vakcinácii po novom zabudlo

8.3.2021, Tasr
J. Mičovský: Výberový rozhovor na generálneho riaditela PPA bude 19. apríla

8.3.2021, teraz.sk
J. Mičovský: Výberový rozhovor na generálneho riaditeľa PPA bude 19.4.

8.3.2021, rno.sk
Výberový rozhovor na generálneho riaditeľa PPA bude 19. apríla

8.3.2021, hlavnespravy.sk
Agrorezort vyhlásil výberový rozhovor na pozíciu generálneho riaditeľa PPA

8.3.2021, dalito.sk
Slovensko hľadá šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry SR

8.3.2021, polnoinfo.sk
Predseda výberovej komisie na šéfa PPA: Latka náročnosti nie je až tak vysoko

8.3.2021, Hospodárske noviny
Prekvapenie: obchvat Šale sa odsúva a nahradil ho Prešov

7.3.2021, TA3
V politike 11:00 – Spory pri reforme vysokých škôl

5.3.2021, pravda.sk
Rebríčky: Ktoré stredné školy sú úspešné

5.3.2021, hnonline.sk
Obchvat Šale sa odsúva. Nahradil ho Prešov

4.3.2021, Trend
10 dôvodov, prečo Slovensko nezvláda boj s koronavírusom

3.3.2021, pluska.sk
Krajčí má obrovský problém, lekári sa vzbúrili: Sputnik nebudeme pichať na vlastné riziko!

3.3.2021, Pravda
Čaputová o ruskej vakcíne: Je to rezignácia

2.3.2021, lekom.sk
INFORMÁCIE V MÉDIÁCH – Nové opatrenia a očkovanie seniorov

2.3.2021, hnonline.sk
Má ísť naprieč Európou. Dôležitý koridor viazne u nás

2.3.2021, Hospodárske noviny
Z Pobaltia na Balkán. Koridor viazne u nás

2.3.2021, tvnoviny.sk
Zdravý taxikár dostane vakcínu skôr ako starší cukrovkár. Ministerstvo nechce meniť očkovací plán

2.3.2021, Denník N
Očkovanie na Slovensku – dedko aj vnuk v rovnakej očkovacej fáze

1.3.2021, trend.sk
Vláda húta, z čoho zaplatí koronakrízové účty? Zvýšenie DPH je stávka na istotu

1.3.2021, bumm.sk
Kiegyensúlyozott lesz Fülek idei költségvetése

1.3.2021, mnt.sk
Očkovanie na slovenský spôsob – dedko aj vnuk v rovnakej očkovacej fáze

1.3.2021, TA3
Téma dňa 19:50 – Nové opatrenia a očkovanie seniorov

1.3.2021, tyzden.sk
Zdravotnícky analytik Zachar: Očkovaciu stratégiu treba čo najskôr zmeniť, Krajčí často len improvizuje

1.3.2021, dennikn.sk
Očkovanie na slovenský spôsob – dedko aj vnuk v rovnakej očkovacej fáze

1.3.2021, Denník N
Mali by mať zaočkovaní proti covidu výhody?

1.3.2021, Pravda
Nezamestnanosť delí krajinu

1.3.2021, pravda.sk
Pandémia trápi hladové doliny. Nezamestnanosť tam vyskočila najviac

28.2.2021, nechala.blog.sme.sk
Dôchodcovia prehrávajú

28.2.2021, tlacovespravy.sme.sk
Cirkevné gymnázium v Snine patrí medzi najlepšie v kraji

26.2.2021, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Riziko, ktoré vypnúť nevieme

26.2.2021, TV Markíza
Prvé televízne noviny 17:00 – Riziko, ktoré vypnúť nevieme

26.2.2021, Zdravie
Originál alebo kópia?

26.2.2021, trend.sk
Hegerova mapa odhalí, kto čo vlastní. Daň z bývania cez tisíc eur môže byť realitou

25.2.2021, biznis.sk
Predčasné vs. pozastavené očkovanie

25.2.2021, Trend
Vláda húta, z čoho zaplatí koronakrízové účty

25.2.2021, Breznianske ECHO
Brezno už štvrtýkrát po sebe patrí medzi mestá s výborným finančným zdravím

24.2.2021, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Predčasné vs. pozastavené očkovanie

24.2.2021, reformazdravotnictva.sk
10 dôvodov, prečo Slovensko nezvláda boj s koronavírusom

24.2.2021, trend.sk
10 dôvodov, prečo Slovensko nezvláda boj s koronavírusom

24.2.2021, trend.sk
Stovky eur navyše za veľký dom či byt? Daň z bývania môže byť o rok až trikrát vyššia

24.2.2021, dennikn.sk
Mali by mať ľudia zaočkovaní proti covidu-19 nejaké výhody? Áno, ale nie exkluzivitu

24.2.2021, Új szó
Gymnázium a základná škola Sándora Máraiho s VJM – Márai Sándor Magyar Tanítási Nyelvű Gimnázium és Alapiskola, Kassa

24.2.2021, Denník N
Budeme musieť zatvoriť podniky?

24.2.2021, hnonline.sk
Tunel pod Donovalmi alebo pri Kremnici. Rozhodnutie padne podľa veľkej štúdie

24.2.2021, Hospodárske noviny
Tunel pod Donovalmi alebo pri Kremnici. Rozhodnutie padne podľa veľkej štúdie

23.2.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Ľudí od 65 do 75 rokov predbehli aj mladší

23.2.2021, rtvs.sk
Ako uspeli považskobystrické školy?

23.2.2021, dennikn.sk
Budeme musieť napokon zatvoriť podniky? Minimálne v niektorých regiónoch áno

23.2.2021, pravda.sk
Mobilné odberové miesta: zo služby sa stáva biznis

23.2.2021, piestanskydennik.sk
Piešťany v hodnotení finančného zdravia miest na štyridsiatom piatom mieste so 141 hodnotených

23.2.2021, Pravda
Mobilné odberové miesta: zo služby sa stáva biznis

22.2.2021, aktuality.sk
Časť koalície chce Krajčího hlavu za katastrofu v zdravotníctve. Rozhovor s Jánom Kuciakom (podcast)

22.2.2021, MY Trenčianske noviny
Trenčianska župa je vo výbornej finančnej kondícii

22.2.2021, MY Noviny stredného Považia
Spravodajstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja – Trenčianska župa je vo výbornej finančnej kondícii

22.2.2021, MY Hornonitrianske noviny
Spravodajstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja – Trenčianska župa je vo výbornej finančnej kondícii

22.2.2021, hnonline.sk
Diaľničný megatender zahrnie nový osempruh. Vzniká najväčšia križovatka na Slovensku

22.2.2021, Hospodárske noviny
Diaľničný megatender zahrnie nový osempruh

20.2.2021, Pravda
Fond na odškodnenie stále chýba

19.2.2021, TA3
Hlavné správy 18:30 – Komu zrušia doplatky za lieky

19.2.2021, hnonline.sk
Mýto bola za Fica multimiliónová blamáž. Teraz nová súťaž viazne, ale cena prekvapivo padla

19.2.2021, Hospodárske noviny
Mýto mešká, nahradiť SkyToll bude natesno

19.2.2021, Hospodárske noviny
83 otázok pribrzdilo otvorený mýtny tender

18.2.2021, mynovezamky.sme.sk
Hodnotenie INEKO: Najlepšou v krajisa stala Základná škola Hradná

17.2.2021, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – Tunel Višňové bude stavať Skanska

17.2.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Tunel Višňové je už len krôčik od podpísania zmluvy o obnovení stavebných prác

17.2.2021, turieconline.sk
D1 s tunelom Višňové: Máme regulárneho víťaza

17.2.2021, dennikn.sk
Piati odborníci hovoria, prečo by podnikateľov neodškodňovali podľa straty, čo navrhuje Sulík

17.2.2021, pravda.sk
Plné nemocnice, zmätok v údajoch. Mal by Krajčí odstúpiť?

17.2.2021, hnonline.sk
Očakávaná križovatka prepojí už na jar kľúčové diaľnice

17.2.2021, Hospodárske noviny
Očakávaná križovatka prepojí už na jar kľúčové diaľnice

16.2.2021, mediweb.hnonline.sk
Odmeňujme viac na základe výsledkov

16.2.2021, dnes24.sk
Obchodná akadémia nie je len škola, ale aj životný štýl

16.2.2021, MY Topoľčianske noviny
Hodnotenie INEKO: Najlepšou v kraji sa stala Základná škola Hradná

16.2.2021, MY Horehronie
Brezno už štvrtýkrát po sebe patrí mestá s výborným finančným zdravím

16.2.2021, hnonline.sk
Krajčí plánuje zvýšiť platy zdravotníkom až na budúci rok

16.2.2021, priemyseldnes.sk
Višňové bude, dostavia ho Skanska za cenu 255 miliónov eur

15.2.2021, MY Žilinské noviny
SPŠ STAVEBNÁ V ŽILINE? DOBRÁ VOĽBA PRE DEVIATAKOV

15.2.2021, dennikn.sk
Heger kritizuje Sulíkov návrh na odškodňovanie firiem podľa straty. Podľa Sulíka ide asi o nedorozumenie

15.2.2021, MY Hornonitrianske noviny
Základná škola v Nitrianskom Rudne patrí už dlhodobo k najúspešnejším školám

15.2.2021, MY Nitrianske noviny
Hodnotenie INEKO: Najlepšou v kraji sa stala Základná škola Hradná

15.2.2021, MY Trenčianske noviny
ZŠ v Brezovej pod Bradlom je najlepšou školou na Kopaniciach

15.2.2021, myhornanitra.sme.sk
Základná škola v Nitrianskom Rudne patrí už dlhodobo k najúspešnejším školám

15.2.2021, chmurny.blog.sme.sk
Hádka za miliardu a ďalší mŕtvy obvinený

15.2.2021, cas.sk
Svätý Jur získal prvenstvo v hodnotení INEKO: Najlepšia škola na Slovensku!

15.2.2021, Nový Čas
Toto je najlepšia škola na Slovensku!

15.2.2021, myzahorie.sme.sk
ZŠ v Brezovej pod Bradlomje najlepšou školou na Kopaniciach

14.2.2021, sionline.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

14.2.2021, trnava.virtualne.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

14.2.2021, mytrnava.sme.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest

13.2.2021, aktuality.maxivyber.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, sportdnes.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, hlohovecko.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, spisiakoviny.eu
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, inforaj.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, zilinaden.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, topspravy.eu
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, financnik.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, bossmedia.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, dennikpolitika.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, spravy.izaz.eu
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, akcnezeny.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, newsy.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, tipyprezdravie.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, egoodwill.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, tpn.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, spravy.pozri.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, sportx.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, slovak.press
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, ekonomickydennik.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, fotonovinky.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, bleskovespravy.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, euronovinky.eu
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, tvojtrebisov.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, finreport.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, aktualizovane.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, 24hod.sk
Trnava hospodári najlepšie z krajských miest, v hodnotení INEKO obsadila prvé miesto už po tretí raz

13.2.2021, hnonline.sk
Nebezpečné jedlo: Aké choroby si môžeme privodiť zdanlivo neškodnými potravinami?

13.2.2021, startitup.sk
Trnava dostane atrakciu, aká na Slovensku nemá obdobu. Bročka plánuje investovať milióny eur

12.2.2021, trnava-live.sk
Trnava má už tretí raz najlepšie finančné zdravie spomedzi krajských miest

12.2.2021, HN magazín
Nebezpečné jedlo

12.2.2021, hnonline.sk
Diaľnica do Košíc najviac viazne v Turci. Doležal rozbieha plány na PPP projekt

12.2.2021, Hospodárske noviny
Diaľnica do Košíc najviac viazne v Turci. Minister rozbieha plány na PPP projekt

12.2.2021, Hospodárske noviny
Pri bratislavskom obchvate hráme o 120 miliónov

12.2.2021, trnavskyhlas.sk
Trnava podľa INEKO hospodári najlepšie z krajských miest, celkovo je devätnásta

12.2.2021, zastavmekorupciu.sk
Ministerka Kolíková zvolá okrúhly stôl k zmenám pri verejenom obstarávaní, reaguje tak na našu výzvu

12.2.2021, ivo.sk
K 30. výročiu vyhlásenia Slovenskej národnej rady k odsunu slovenských Nemcov

11.2.2021, Hospodárske noviny
Dopravu v Žiline ozdraví bypass od Metrostavu

11.2.2021, Hospodárske noviny
Lavína sa už odtrhla a berie všetko

11.2.2021, Zdravotnícke noviny
Platy sa majú zvýšiť od budúceho roka

11.2.2021, obecne-noviny.sk
MVO žiadajú odložiť návrh zmien vo verejnom obstarávaní a prepracovať ich

11.2.2021, mytrencin.sme.sk
Hodnotenie INEKO: ZŠ Gorazdova je najlepšou školou v okrese

11.2.2021, hnonline.sk
Višňové? Tunela sa až tak nebojím. Zabúda sa na to, čo je pred ním, hovorí v HNtelevízii Doležal

11.2.2021, hnonline.sk
Kovařík pre HN o zatýkaní: Lavína sa už odtrhla a berie všetko

11.2.2021, trnava.sk
Trnava má už tretí raz najlepšie finančné zdravie spomedzi krajských miest

11.2.2021, hnonline.sk
Dopravu v Žiline ozdraví bypass od Metrostavu

10.2.2021, Tasr
MVO žiadajú odložiť návrh zmien vo verejnom obstarávaní a prepracovať ich

10.2.2021, trend.sk
Mimovládne organizácie žiadajú odložiť návrh zmien vo verejnom obstarávaní a prepracovať ich

10.2.2021, sme.sk
Mimovládky žiadajú Kolíkovú o odloženie návrhov zmien vo verejnom obstarávaní

10.2.2021, parlamentnelisty.sk
Mimovládky žiadajú odložiť návrh zmien vo verejnom obstarávaní a prepracovať ich

10.2.2021, Rádio FM
Správy 15:00 – Mimovládne organizácie žiadajú ministerku spravodlivosti, aby odložila návrh zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní

10.2.2021, dennikstandard.sk
Mimovládne organizácie žiadajú odloženie návrhov zmien

10.2.2021, region-bsk.sk
Lucia Vidanová hodnotí svoje prvé tri roky v župnom parlamente

10.2.2021, zastavmekorupciu.sk
Žiadame odložiť Kolíkovej návrhy zmien vo verejnom obstarávaní

10.2.2021, teraz.sk
Mimovládky žiadajú odložiť návrh zmien vo verejnom obstarávaní

10.2.2021, hlavnespravy.sk
Mimovládky žiadajú Kolíkovú o odloženie návrhov zmien vo verejnom obstarávaní

10.2.2021, postoj.sk
Osloboďte Navaľného a zadržiavaných aktivistov, odkazujú mimovládky

9.2.2021, ma7.sk
Az INEKO értékelésében Fülek a régió legjobbjai között szerepel

9.2.2021, zmos.sk
Návrh na posilnenie nezávislosti ÚVO Vytlačiť

9.2.2021, MY Turčianske noviny
GYMLET ako inovatívna škola

9.2.2021, MY Novohradské noviny
MEDZI NAJLEPŠÍCH HOSPODÁROV V NOVOHRADE PATRIA POLTÁR A FIĽAKOVO

9.2.2021, MY Topoľčianske noviny
INEKO zverejnilo nový rebríček škôl: Základná škola na Nábrežnej je druhá v Nitrianskom kraji!

9.2.2021, MY Topoľčianske noviny
Obchodná akadémia Zlaté Moravce v celoslovenskom rebríčku INEKO na vynikajúcom 4. mieste

9.2.2021, dnes24.sk
Aj primátor Bročka má radosť: Trnava VLÁDNE krajským mestám tretí rok po sebe!

9.2.2021, Hospodárske noviny
Doležal pohrozil, že Váhostavu vezme D1

9.2.2021, hnonline.sk
Ďalší problém na severnej D1. Doležal chce zobrať Váhostavu kľúčový úsek

8.2.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – O peniaze z balíka plánu obnovy, ktoré posiela Európska komisia, sa uchádza aj Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline

8.2.2021, zlatemoravce.info
Obchodná akadémia Zlaté Moravce v celoslovenskom rebríčku INEKO na vynikajúcom 4. mieste

8.2.2021, Rádio Expres
Braňo Závodský naživo 12:00 – Rozhovor s ministrom dopravy Andrejom Doležalom

8.2.2021, MY Nitrianske noviny
INEKO zverejnilo nový rebríček škôl: Základná škola na Nábrežnej je druhá v Nitrianskom kraji!

8.2.2021, MY Nitrianske noviny
Obchodná akadémia Zlaté Moravce v celoslovenskom rebríčku INEKO na vynikajúcom 4. mieste

8.2.2021, zahori.sk
Lucia Vidanová hodnotí svoje prvé tri roky v župnom parlamente: #nekecamemakame

8.2.2021, mynovezamky.sme.sk
Nový rebríček škôl INEKO: Základná škola na Nábrežnej je druhá v Nitrianskom kraji!

8.2.2021, myturiec.sme.sk
Sú úspešní, reflektujú trendy vzdelávania

7.2.2021, Rádio Slovensko
Ranný rádiožurnál 07:00 – Možnosť výroby vakcíny na Slovensku

6.2.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Obchodný zákonník na ceste do 21. storočia

6.2.2021, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – Na Slovensku by sa tiež mohla vyrábať vakcína

6.2.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Na Slovensku by sa mohla vyrábať vakcína proti novému koronavírusu

5.2.2021, piestanskydennik.sk
Základná škola Brezová je v hodnotení INEKO druhá najlepšia škola v kraji

5.2.2021, ivo.sk
Odkaz ruskému režimu: Osloboďte Navaľného a zadržiavaných občanov

5.2.2021, obecne-noviny.sk
ZŠ Pod hájom najlepšia v kraji a v prvej desiatke top škôl na Slovensku

5.2.2021, hnonline.sk
Sulík ide prekopať vlastnú schému. Pre firmy je to nádej na záchranu

5.2.2021, Tasr
M. Hlivák: V ČR sme predstavili náš návrh na posilnenie nezávislosti ÚVO

5.2.2021, dennikstandard.sk
Predseda Úradu pre verejné obstarávanie: Teší ma, že aj v Česku hľadajú legislatívne spôsoby na posilňovanie nezávislosti

5.2.2021, hlavnespravy.sk
Hlivák: Pred českou odbornou verejnosťou sme predstavili náš návrh na posilnenie nezávislosti ÚVO

5.2.2021, openiazoch.zoznam.sk
V ČR sme predstavili náš návrh na posilnenie nezávislosti ÚVO

5.2.2021, malacky.sk
Lucia Vidanová hodnotí svoje prvé tri roky v župnom parlamente: #nekecamemakame

5.2.2021, uvo.gov.sk
M. Hlivák: Pred českou odbornou verejnosťou sme predstavili náš návrh na posilnenie nezávislosti ÚVO

5.2.2021, teraz.sk
Hlivák: V ČR sme predstavili náš návrh na posilnenie nezávislosti ÚVO

5.2.2021, dnes24.sk
M. Hlivák: V ČR sme predstavili náš návrh na posilnenie nezávislosti ÚVO

5.2.2021, sme.sk
Fiľakovo najlepším hospodárom v regióne

4.2.2021, parameter.sk
Fülek a régió legjobbjai között szerepel gazdálkodás szempontjából

4.2.2021, bumm.sk
Az INEKO értékelésében Fülek a régió legjobbjai között szerepel

4.2.2021, obecne-noviny.sk
V hodnotení INEKO Fiľakovo uspelo najlepšie z regiónu

4.2.2021, spravy.pozri.sk
Daňový bonus na dieťa bude dostupnejší, podmienky pre rodičov sa zmiernia

4.2.2021, Trend
Miestnej samosprávy je možno priveľa, myslia si podnikatelia

4.2.2021, Hospodárske noviny
Višňové dostavia Skanska. Firma uspela už druhýkrát

3.2.2021, topky.sk
MIMORIADNE vyhlásenie Doležala: VIDEO Tunel Višňové bude, dostavba za 255 miliónov eur

3.2.2021, Malacký hlas
Aj drobnosť vie potešiť

3.2.2021, autobild.sk
Novinky A. Doležal: Višňové bude, dostavia ho Skanska za cenu 255 miliónov eur

3.2.2021, zilina.dnes24.sk
Tunel Višňové bude! Minister Doležal dúfa, že nenastane najhorší prípad

3.2.2021, hnonline.sk
Boj o Višňové má víťaza. Najdlhší tunel dostavia Skanska

3.2.2021, sme.sk
Doležal oznámil dostavbu tunela Višňové, vybrali zhotoviteľa

3.2.2021, sme.sk
Najdôležitejšie správy dňa: NAKA zasahovala u Žigovcov, Brhel skončil na psychiatrii

3.2.2021, trend.sk
Doležal informoval, že Višňové bude. Dostavia ho Skanska za cenu 255 miliónov eur

3.2.2021, info.sk
Doležal: Višňové bude, dostavia ho Skanska za cenu 255 miliónov eur

3.2.2021, puchovskenoviny.sk
Podnikatelia chcú viac práv pre mestá

3.2.2021, Malacký hlas
Lucia Vidanová hodnotí svoje prvé tri roky v župnom parlamente: #nekecamemakame

3.2.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Tunel Višňové dostavia Skanska za 255 miliónov eur

3.2.2021, spectator.sme.sk
Slovakia interested in the production of coronavirus vaccines

3.2.2021, sme.sk
Zníži nulová DPH na respirátory ich cenu? Pri potravinách to nefungovalo

3.2.2021, postoj.sk
Tunel Višňové dostavia Skanska za cenu 255 miliónov eur

3.2.2021, dnes24.sk
A. Doležal: Višňové bude, dostavia ho Skanska za cenu 255 miliónov eur

3.2.2021, rozhlas.sk
Višňové bude, oznámil Doležal. Tunel dostavia Skanska za 255 miliónov

3.2.2021, tlacovespravy.sme.sk
INEKO zverejnilo nový rebríček škôl

3.2.2021, sme.sk
Tunel Višňové bude, dostavia ho Skanska za cenu 255 miliónov eur

3.2.2021, Tasr
A. Doležal: Višňové bude, dostavia ho Skanska za cenu 255 miliónov eur

3.2.2021, parlamentnelisty.sk
Doležal: Višňové bude, dostavia ho Skanska

2.2.2021, MY Kysucké noviny
VÝŠKA PLATOV V IT SEKTORE PATRÍ K ŠPIČKE

2.2.2021, dennikn.sk
Nespoliehajte sa, že bude štát rozdávať respirátory. Zatiaľ ich len odporúča, povinné nie sú ani v MHD

2.2.2021, Nový Čas
Budeme vakcíny vyrábať aj u nás?!

2.2.2021, cas.sk
Štát má veľký záujem o výrobu vakcín proti COVID-19: Virológ Pastorek si o tom myslí svoje

1.2.2021, MY Žilinské noviny
VÝŠKA PLATOV V IT SEKTORE PATRÍ K ŠPIČKE

1.2.2021, MY Trnavské noviny
ZLEPŠILI SVOJE FINANČNÉ ZDRAVIE NA NAJVYŠŠIU ÚROVEŇ

1.2.2021, MY Noviny stredného Považia
HODNOTENIE INEKO JE PRE ZŠ GORAZDOVA ODMENOU

1.2.2021, MY Hornonitrianske noviny
HODNOTENIE INEKO JE PRE ZŠ GORAZDOVA ODMENOU

1.2.2021, MY Týždenník pre Záhorie
ZLEPŠILI SVOJE FINANČNÉ ZDRAVIE NA NAJVYŠŠIU ÚROVEŇ

1.2.2021, MY Trenčianske noviny
HODNOTENIE INEKO JE PRE ZŠ GORAZDOVA ODMENOU

1.2.2021, fonyzciny.sk
Slovensko by mohlo vyrábať vakcíny proti koronavírusu. Štát má eminentný záujem

1.2.2021, parameter.sk
Lehet, hogy Szlovákiában is beindul a koronavírus elleni vakcina gyártása

1.2.2021, hlavnespravy.sk
Vakcíny proti ochoreniu COVID-19 by sa mohli vyrábať na Slovensku, štát už rokuje s farmafirmami

1.2.2021, startitup.sk
Vakcíny proti COVID-19 by sa mohli vyrábať na Slovensku

1.2.2021, dennikslovensko.sk
Štát rokuje s farmafirmami o výrobe vakcín na Slovensku

1.2.2021, interez.sk
Vakcíny proti ochoreniu COVID-19 by sa mohli vyrábať na Slovensku, štát už rokuje s farmafirmami

1.2.2021, fontech.startitup.sk
Slovensko by mohlo vyrábať vakcíny proti koronavírusu. Štát má eminentný záujem

1.2.2021, pravda.sk
Vakcíny proti covidu by sa mohli vyrábať na Slovensku, štát už rokuje s farmafirmami

1.2.2021, aktuality.sk
Šéf ÚVO Hlivák: Holého tvorba legislatívy „pokus – omyl“ je neprípustná

1.2.2021, rtvs.sk
Les vaccins COVID-19 pourraient etre produits également en Slovaquie

1.2.2021, dnes24.sk
Riaditeľ „nového gympla“ Dušan Nebus ukončil svoju kariéru, odišiel do dôchodku

1.2.2021, spravy.pozri.sk
Vakcíny proti COVID-19 by sa mohli vyrábať na Slovensku. Krajčí potvrdil, že začali rokovať s Pfizerom a Modernou

1.2.2021, cas.sk
Budú sa vakcíny proti COVID-19 vyrábať na Slovensku? Krajčí potvrdil rokovania s Pfizerom aj Modernou

1.2.2021, Rádio Expres
Infoexpres 12:00 – Minister zdravotníctva by chcel, aby sa vakcíny Pfizeru či Moderny vyrábali aj u nás

1.2.2021, tyzden.sk
Vakcíny proti ochoreniu covid-19 by sa mohli vyrábať na Slovensku, štát už rokuje s farmafirmami

1.2.2021, extraplus.sk
VAKCÍNY PROTI COVID-19 BY SA MOHLI VYRÁBAŤ NA SLOVENSKU

1.2.2021, sme.sk
Vakcíny by sa mohli vyrábať na Slovensku, štát už rokuje s farmafirmami

1.2.2021, sme.sk
Tretia najlepšia škola Slovenska je v Nových Zámkoch!

31.1.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Kontrola verejných financií dostáva stopku

31.1.2021, Rádio Slovensko
Ranný rádiožurnál 07:00 – Konflikt medzi Ministerstvom dopravy a ÚHP

30.1.2021, korkep.sk
Felvidéki magyar települések is vannak a legeladósodottabb tíz szlovákiai város között

30.1.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Rozpočtová zodpovednosť sa odkladá

30.1.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Železničiari sa zrejme nebudú skôr očkovať

29.1.2021, region-bsk.sk
INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku

29.1.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Zatvorené prevádzky by mali dostať novú pomoc

29.1.2021, podnikatelskecentrum.sk
Podnikateľská aliancia Slovenska a INEKO: Podnikatelia požadujú ďalši decentralizáciu

29.1.2021, teraz.sk
Prieskum PAS a INEKO: Podnikatelia požadujú ďalšiu decentralizáciu

29.1.2021, dnes24.sk
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 29. januára – 21.00 – Prieskum PAS a INEKO: Podnikatelia požadujú ďalšiu decentralizáciu

29.1.2021, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 29. januára – 17.30 – Prieskum PAS a INEKO: Podnikatelia požadujú ďalšiu decentralizáciu

29.1.2021, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 29. januára – 14.30 – Prieskum PAS a INEKO: Podnikatelia požadujú ďalšiu decentralizáciu

29.1.2021, dnes24.sk
Prieskum PAS a INEKO: Podnikatelia požadujú ďalšiu decentralizáciu

29.1.2021, hlavnespravy.sk
Podnikatelia požadujú ďalšiu decentralizáciu

29.1.2021, Tasr
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 29. januára – 21.00 – Prieskum PAS a INEKO: Podnikatelia požadujú ďalšiu decentralizáciu

29.1.2021, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 29. januára – 17.30 – Prieskum PAS a INEKO: Podnikatelia požadujú ďalšiu decentralizáciu

29.1.2021, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 29. januára – 14.30 – Prieskum PAS a INEKO: Podnikatelia požadujú ďalšiu decentralizáciu

29.1.2021, Tasr
Prieskum PAS a INEKO: Podnikatelia požadujú ďalšiu decentralizáciu

29.1.2021, mnt.sk
Najnovšie z kategórie: Ekonomika , Slovensko

29.1.2021, Pravda
Ktoré školy sú úspešné

28.1.2021, STV1
Správy RTVS 19:00 – Analytici: Železnice nakupujú vlaky nevýhodne

28.1.2021, dennikn.sk
Riaditeľka Pogádlová: Aj po 34 rokoch ma to v školstve stále baví

28.1.2021, uvo.gov.sk
ÚVO má vážne výhrady aj k návrhu zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní

28.1.2021, obecne-noviny.sk
ÚVO má vážne výhrady aj k návrhu zákona o súdnej ochrane vo VO

28.1.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Očkovanie proti koronavírusu

28.1.2021, dennikn.sk
Osem rokov riadi školu v meste baníkov a rapu: Vývoj ide dopredu, musíme s ním držať krok

28.1.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Na očkovanie proti koronavírusu sa prihlásilo viac ako 11 000 ľudí nad 85 rokov

28.1.2021, Pezinské ECHO
Základná škola Svätý Jur je najlepšia na Slovensku

27.1.2021, mykysuce.sme.sk
Štúdium informačných technológií v Kysuckom Novom Meste je určite investíciou do budúcnosti

27.1.2021, SME
S výberom školy môže pomôcť rebríček

27.1.2021, ludiapremalacky.sk
Hospodárenie Malaciek ocenili na výbornú

27.1.2021, sme.sk
Aké nové odbory sa otvárajú pre budúcich stredoškolákov

27.1.2021, dnes24.sk
Odborníci sa pozreli na finančné zdravie miest: Považská Bystrica je naspodku

26.1.2021, MY Kysucké noviny
ŠTÚDIUM INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ V KYSUCKOM NOVOM MESTE JE URČITE VEĽKOU INVESTÍCIOU DO BUDÚCNOSTI

26.1.2021, Obecné noviny
Samosprávy vstupovali do koronakrízy s dosiaľ najnižším dlhom

25.1.2021, MY Žilinské noviny
ŠTÚDIUM INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ V KYSUCKOM NOVOM MESTE JE URČITE VEĽKOU INVESTÍCIOU DO BUDÚCNOSTI

25.1.2021, zlatemoravce.info
Zlatomoravecká nemocnica získala 1. miesto v rebríčku Index transparentnosti 2020

25.1.2021, dnes24.sk
Nitrianskemu kraju sa darí: Patrí k samosprávam s najlepším finančným zdravím

25.1.2021, MY Trenčianske noviny
INEKO VYZDVIHOL ŽUPU

25.1.2021, MY Naše novosti
ŠKOLY ZABODOVALI V OKRESE, AJ NA CELONÁRODNEJ ÚROVNI

25.1.2021, MY Hornonitrianske noviny
DOBRÉ FINANČNÉ ZDRAVIE

25.1.2021, teraz.sk
Nitriansky kraj patrí k samosprávam s najlepším finančným zdravím

25.1.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Slovensko má za sebou víkend v znamení skríningového testovania

25.1.2021, infovojna.sk
Peniaze od štátu meškajú a na úradoch práce je zmätok. Prežijú firmy lockdown?

25.1.2021, Tasr
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 25. januára – 21.00 – NSK patrí k samosprávam s najlepším finančným zdravím

25.1.2021, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 25. januára – 17.30 – NSK patrí k samosprávam s najlepším finančným zdravím

25.1.2021, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 25. januára – 14.30 – NSK patrí k samosprávam s najlepším finančným zdravím

25.1.2021, Tasr
NSK patrí k samosprávam s najlepším finančným zdravím

25.1.2021, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 25. januára – 17.30 – NSK patrí k samosprávam s najlepším finančným zdravím

25.1.2021, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 25. januára – 14.30 – NSK patrí k samosprávam s najlepším finančným zdravím

25.1.2021, dnes24.sk
NSK patrí k samosprávam s najlepším finančným zdravím

25.1.2021, Pravda
Peniaze od štátu meškajú. Prežijú firmy lockdown?

25.1.2021, Denník N
Je čas zvýšiť pomoc firmám a ľuďom?

25.1.2021, Hospodárske noviny
Heger cieli na luxusné vily nielen v Bratislave

25.1.2021, pravda.sk
Peniaze od štátu meškajú a na úradoch práce je zmätok. Prežijú firmy lockdown?

25.1.2021, sme.sk
INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku

24.1.2021, virtualne.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

24.1.2021, spravy.izaz.eu
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

24.1.2021, iden.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, aktuality.maxivyber.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, spisiakoviny.eu
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, akcnezeny.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, dennikpolitika.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, newsy.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, ekonomickydennik.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, euronovinky.eu
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, slovak.press
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, zilinaden.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, inforaj.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, bossmedia.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, deed.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, topspravy.eu
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, spravy.pozri.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, Pravda
Prvá pomoc odvrátila prepúšťanie, tvrdí Krajniak

23.1.2021, hlohovecko.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, fotonovinky.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, bleskovespravy.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, egoodwill.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, sportx.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, infozona.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, tvojtrebisov.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, financnik.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, 24hod.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, spravy.pozri.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

23.1.2021, finreport.sk
Trenčiansky kraj je na tom finančne dobre, samospráve sa podarilo znížiť dlh o vyše tri percentá

22.1.2021, mnt.sk
Minúta po minúte – Obce, mestá a samosprávne kraje pred pandémiou znížili dlh na historicky najnižšie úrovne

22.1.2021, topky.sk
Kraje zlepšili svoje finančné zdravie na historicky najvyššiu úroveň, tvrdí združenie SK 8

22.1.2021, teraz.sk
Kraje zlepšili svoje finančné zdravie na historicky najvyššiu úroveň

22.1.2021, Tasr
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 22. januára – 21.00 – SK 8: Kraje zlepšili svoje finančné zdravie na historicky najvyššiu úroveň

22.1.2021, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 22. januára – 17.30 – SK 8: Kraje zlepšili svoje finančné zdravie na historicky najvyššiu úroveň

22.1.2021, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 22. januára – 14.30 – SK 8: Kraje zlepšili svoje finančné zdravie na historicky najvyššiu úroveň

22.1.2021, Tasr
SK 8: Kraje zlepšili svoje finančné zdravie na historicky najvyššiu úroveň

22.1.2021, dnes24.sk
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 22. januára – 21.00 – SK 8: Kraje zlepšili svoje finančné zdravie na historicky najvyššiu úroveň

22.1.2021, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 22. januára – 17.30 – SK 8: Kraje zlepšili svoje finančné zdravie na historicky najvyššiu úroveň

22.1.2021, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 22. januára – 14.33 – SK 8: Kraje zlepšili svoje finančné zdravie na historicky najvyššiu úroveň

22.1.2021, dnes24.sk
SK 8: Kraje zlepšili svoje finančné zdravie na historicky najvyššiu úroveň

22.1.2021, hotky.sk
Kraje zlepšili svoje finančné zdravie na historicky najvyššiu úroveň, tvrdí združenie SK 8

22.1.2021, pravda.sk
Prvá pomoc odvrátila prepúšťanie, tvrdí Krajniak. Firmy čaká skúška po jej vypnutí

21.1.2021, mytrnava.sme.sk
Riaditeľ nemocnice: Dúfam, že o dva roky poklepávame v Trnave základný kameň

21.1.2021, mytrencin.sme.sk
Podľa inštitútu INEKO má Trenčiansky samosprávny kraj výborné finančné zdravie

21.1.2021, dennikn.sk
Je čas zvýšiť pomoc firmám a ľuďom? Odpovedajú Heger, Remišová, Kremský, Mikloš, Viskupič a ďalší

21.1.2021, Zdravotnícke noviny
Čo priniesol rok 2020 pre GENAS?

20.1.2021, hlavnespravy.sk
Podľa inštitútu INEKO má Trenčiansky samosprávny kraj výborné finančné zdravie

19.1.2021, MY Liptovské noviny
KRÁTKE SPRÁVY Z REGIÓNU: MESTÁ, OBCE, ULICE

19.1.2021, zahori.sk
Bilingválne štúdium v Senici? Nie je problém

19.1.2021, ineko.blog.sme.sk
Samosprávy vstupovali do koronakrízy s dosiaľ najnižším dlhom

18.1.2021, MY Trnavské noviny
RIADITEĽ ŠROJTA: DÚFAM, ŽE UŽ O DVA ROKY POKLEPÁVAME V TRNAVE ZÁKLADNÝ KAMEŇ NEMOCNICE

18.1.2021, dunaszerdahelyi.sk
Kevesebbet adózhatnának az alacsony jövedelmű munkavállalók

18.1.2021, Denník N
Otvoria najdrahší úsek diaľnice D1

17.1.2021, TA3
Hlavné správy 18:30 – Chaos okolo verejného obstarávania

17.1.2021, deti.sk
Ak máte doma deviataka, začnite vyberať strednú školu

16.1.2021, TA3
Správy TA3 15:00 – Prepadlo už 1,5 miliardy EUR

16.1.2021, TA3
Hlavné správy o 12:00 – Prepadlo už 1,5 miliardy eur

15.1.2021, ujszo.com
Gömörben található a legkevésbé transzparens kórház

15.1.2021, hlohovecko.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, inforaj.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, newsy.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, bossmedia.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, bleskovespravy.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, deed.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, spisiakoviny.eu
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, virtualne.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, 24hod.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, fotonovinky.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, ekonomickydennik.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, egoodwill.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, slovak.press
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, aktuality.maxivyber.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, dennikpolitika.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, akcnezeny.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, sportx.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, euronovinky.eu
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, zilinaden.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, tvojtrebisov.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, finreport.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, spravy.pozri.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, spravy.izaz.eu
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, financnik.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, infozona.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, topspravy.eu
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, iden.sk
Ľudia s malým príjmom si zaslúžia nižšie odvody, INEKO má pre vládu niekoľko návrhov

15.1.2021, dennikn.sk
Otvoria najdrahší úsek D1. Žiline pomôže aj uškodí, Strečnu sa nevyhnete

15.1.2021, sme.sk
Daňová reforma by mala znížiť odvody ľudom s nízkym príjmom, odporúča INEKO

15.1.2021, Új szó
Legkevésbé átlátható kórházak délen

15.1.2021, hnonline.sk
Korona škrtá maturantom robotu

15.1.2021, Hospodárske noviny
Korona škrtá maturantom robotu

14.1.2021, spectator.sme.sk
Gov’t promised transparency, deputy PM now proposes to curb it

14.01.2021, Breznianske ECHO
Ocenenie transparentnosti

13.01.2021, bleskovky.zoznam.sk
Mimovládne organizácie žiadajú ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (Za ľudí) o diskusiu k navrhovanej novele zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní-

13.01.2021, dnes24.sk
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 13. januára – 21.00 – Mimovládky žiadajú M. Kolíkovú o diskusiu k novele zákona o súdnej ochrane

13.01.2021, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 13. januára – 17.35 – Mimovládky žiadajú M. Kolíkovú o diskusiu k novele zákona o súdnej ochrane

13.01.2021, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 13. januára – 14.35 – Mimovládky žiadajú M. Kolíkovú o diskusiu k novele zákona o súdnej ochrane

13.01.2021, cas.sk
Géniovia z najlepšieho gympla na Slovensku: Tínedžeri vyhrávajú prestížne súťaže a podnikajú

13.01.2021, hlavnydennik.sk
Mimovládne organizácie chcú diskutovať s Kolíkovou o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní

13.01.2021, dnes24.sk
Mimovládky žiadajú M. Kolíkovú o diskusiu k novele zákona o súdnej ochrane

13.01.2021, hlavnespravy.sk
Mimovládky žiadajú Kolíkovú o diskusiu k novele zákona o súdnej ochrane

13.01.2021, teraz.sk
Mimovládky žiadajú Kolíkovú o diskusiu k novele zákona súdnej ochrany

13.01.2021, Tasr
Mimovládky žiadajú M. Kolíkovú o diskusiu k novele zákona o súdnej ochrane

13.01.2021, cas.sk
List ministerke: Mimovládky žiadajú Kolíkovú o diskusiu k novele zákona o súdnej ochrane

13.01.2021, sme.sk
Mimovládky žiadajú Kolíkovú o diskusiu k novele zákona o súdnej ochrane

13.01.2021, trend.sk
Mimovládky žiadajú Kolíkovú o diskusiu k novele zákona o súdnej ochrane

13.01.2021, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 13. januára – 21.00 – Mimovládky žiadajú M. Kolíkovú o diskusiu k novele zákona o súdnej ochrane

13.01.2021, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 13. januára – 17.35 – Mimovládky žiadajú M. Kolíkovú o diskusiu k novele zákona o súdnej ochrane

13.01.2021, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 13. januára – 14.35 – Mimovládky žiadajú M. Kolíkovú o diskusiu k novele zákona o súdnej ochrane

13.1.2021, hnonline.sk
Hotely sú na kolenách. Pomoc im len kvapká

13.1.2021, virtualne.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

13.1.2021, Hospodárske noviny
Hotely sú na kolenách. Pomoc im len kvapká

13.1.2021, Pravda
Ekonomiku zachráni až vakcína

13.1.2021, Nový Čas
Géniovia z najlepšieho gympla na Slovensku

13.1.2021, pravda.sk
Ekonomiku zachráni až vakcína

13.1.2021, iden.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

13.1.2021, financnik.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, MY Banskobystrické noviny
TRANSPARENTNÁ NEMOCNICA

12.1.2021, spisiakoviny.eu
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, newsy.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, deed.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, zilinaden.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, slovak.press
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, MY Novohradské noviny
NEMOCNICA V LUČENCI JE V HODNOTENÍ NA 10. PRIEČKE

12.1.2021, MY Turčianske noviny
NEMOCNICA OBHÁJILA BRONZ

12.1.2021, tvojtrebisov.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, topspravy.eu
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, MY Banskobystrické noviny
NEBOL TO IBA ROK OBÁV Z DOVTEDY NEZNÁMEJ SITUÁCIE. ZAŽILI SME AJ RADOSTI

12.1.2021, bossmedia.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, sportx.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, fotonovinky.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, euronovinky.eu
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, spravy.izaz.eu
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, aktuality.maxivyber.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, ekonomickydennik.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, hlohovecko.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, akcnezeny.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, egoodwill.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, inforaj.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, dennikpolitika.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, bleskovespravy.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, infozona.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, spravy.pozri.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, 24hod.sk
Mimovládky majú vážne obavy, k novele o verejnom obstarávaní podali hromadnú pripomienku

12.1.2021, hlavnespravy.sk
Mimovládky podali hromadnú pripomienku k novele zákona o verejnom obstarávaní. Hlivák sa kvôli tomu obrátil na ministerku Kolíkovú

12.1.2021, sme.sk
Mimovládky podali hromadnú pripomienku k novele o verejnom obstarávaní

12.1.2021, pravda.sk
Lockdown vyjde ekonomiku na vyše miliardu, tvrdia Hegerovi analytici. Dajú sa zmierniť straty?

12.1.2021, hnonline.sk
Analytici neuspeli. Drahú cestu na juhu začnú stavať

12.1.2021, Hospodárske noviny
Analytici neuspeli. Drahú cestu na juhu začnú stavať

12.1.2021, Hospodárske noviny
Slovensko prekonalo hranicu tritisíc obetí

12.1.2021, hnonline.sk
Slovensko prekonalo hranicu tritisíc obetí

11.1.2021, rimava.sk
Ako má vyzerať transparentná samospráva? Rimavská Sobota bola v rebríčku na 95. mieste zo 100

11.1.2021, bystricoviny.sk
Rooseveltka je aj najtransparentnejšia nemocnica na Slovensku za rok 2020

9.1.2021, sme.sk
Rooseveltova nemocnica je najviac transparentnou nemocnicou Slovenska

8.1.2021, transparency.blog.sme.sk
Prečo by nemocnice mala zaujímať transparentnosť aj v čase pandémie?

8.1.2021, ta3.com
Riaditeľ INEKO P. Goliaš k novele zákona o verejných súťažiach

7.1.2021, sme.sk
Aký bol rok 2020 v našom regióne? Prinášame veľký prehľad

7.1.2021, Trend
Ideológia v dlhovej brzde narobí viac škody ako osohu

7.1.2021, piestanskydennik.sk
V rebríčku INEKO sa piešťanská nemocnica prepadla o štyri miesta, trnavská je stále najhoršia

6.1.2021, trend.sk
Ideológia v dlhovej brzde narobí viac škody ako osohu

5.1.2021, STV
Správy RTVS 19:00 – Pri zmene poisťovne nezabudnite na povinnosti

4.1.2021, dennikn.sk
Idú aj Lasica, Kiska, Radičová, Vášáryová, Huba, Čekan, Zvolenský. Osobnosti hovoria, prečo sa dajú zaočkovať

4.1.2021, Týždeň
Politikom chýba odvaha

2.1.2021, tyzden.sk
Rozhovor s Elenou Májekovou: Politikom chýba odvaha

2.1.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Európska únia vyhlásila rok 2021 rokom železnice

2.1.2021, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Európska únia vyhlásila rok 2021 rokom železnice

2.1.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Rok 2021 Rokom železnice

1.1.2021, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Povinné zaškolenie päťročných detí

Otázky novinárov a odpovede INEKO za rok 2021

20.12.2021

Otázka (Šimon Jeseňák, .týždeň)
Pozdravujem Vás, chcel by som vás poprosiť o zapojenie sa do ankety o povinnom očkovaní a spoluúčasti pacienta na vlastnej liečbe.

Nastal čas na povinné očkovanie? Ak áno/nie, prečo? Vyčerpali sme už všetky zvyšné možnosti ako motivovať ľudí k očkovaniu?
Súhlasili / podporili by ste spoluúčasť neočkovaných pacientov na vlastnej liečbe?

Odpoveď Dušana Zachara:

Pravdepodobne sme ešte navyčerpali všetky možnosti ako motivovať ľudí k očkovaniu, ešte sme určite neboli s vakcínou v každej dedine, aby najmä starší občania nemuseli prekonávať pre nich často neprekonateľné bariéry s registráciou a cestovaním za vakcínou do najbližšieho mesta, ale podľa mňa si treba začať intenzívne klásť otázky, či je napríklad z morálno-etického, ale aj právneho hľadiska v poriadku, aby sa v blízkosti napríklad zraniteľných pacientov v nemocniciach či klientov v zariadeniach sociálnych služieb pohybovali nezaočkované osoby, vrátane obslužného personálu. Zamestnávatelia, vrátane štátu či samosprávy ako zamestnávateľa, by mali mať, podľa mňa, možnosť podmieniť výkon povolania, kde je zamestnanec v úzkom kontakte s inými ľuďmi, očkovaním, alebo takými povinnými opatreniami, ktoré by čo najviac minimalizovali riziko nákazy druhých – napr. pravidelné testovanie a nosenie “skafandra” a FFP3 respirátora bez výdychového ventilu počas celej doby, kedy je nezaočkovaný zamestnanec v kontakte s inými ľuďmi. Podobne, ako sa vyjadril Jürgen Klopp, tréner Liverpool FC, že nebude podpisovať zmluvy s nezaočkovanými futbalistami.
Rozumiem síce logike tohto návrhu, ale ak sa redukuje len na neočkovaných a na diagnózu COVID-19, tak to nesie v sebe viaceré úskalia a nesystémovosti. Nemali by potom platiť aj nezodpovední zaočkovaní, ktorí nedodržiavaju protipandemické opatrenia, nakazia sa a musia byť hospitalizovaní? Nemali by podľa tejto logiky potom platiť aj “nezodpovední” pacienti pri iných odvrátiteľných ochoreniach, ktorí sú príliš tuční, ale aj príliš chudí, aj tí, čo nešportujú alebo príliš veľa športujú? Nemali by platiť aj tí, ktorí sedia príliš často a dlho za počítačom aj tí, ktorí sa v práci alebo osobnom živote vystavujú zvýšenému stresu? Nemali by sa na liečbe finančne spolupodieľať aj tí, ktorí svoju kožu príliš vystavujú slnečnému žiareniu, ale a aj tí, ktorí majú nedostatok vitamínu D? Nemali by platiť aj tí, ktorí nemajú peniaze na kvalitnú a vyváženú stravu a vitamíny, alebo aj tí, ktorí sa neodsťahovali z mesta s uhoľnou tepelnou elektrárňou a naďalej fajčia? Pri všetkých týchto príkladoch ide o veľmi tenkú čiaru a aj z odborného hľadiska o komplikovanú otázku, najmä ak ide o akútne a nákladné ochorenia a liečbu. Som za systémové zavedenie spoluúčasti pacienta, ale tá by mala byť najmä pri tzv. neprioritných diagnózach, kde nejde o akútnu záchranu života, a/alebo by mala byť nastavená platba napríklad za ubytovacie služby v nemocnici či pri návšteve lekára pri zachovaní sociálnej ochrany vo forme horného ročného limitu a limitu pri jednorázovej platbe a pod.
Za vhodnejšiu motiváciu, resp. postrčenie nezaočkovaných, aby o vakcinácii začali intenzívnejšie uvažovať, považujem skôr, aby bol ich rizikový a nákladový profil pre spoločnosť reflektovaný v prijímaných opatreniach, ktoré budú viac zvýhodňovať zaočkovaných, resp. znevýhodňovať nezaočkovaných v bežnom živote, vrátane ich pravidelného testovania na ich náklady. Byť zaočkovaným je pre spoločnosť pozitívnou externalitou, byť nezaočkovaným negatívnou. Nezaočkovaní sú pre spoločnosť rizikovejší a nákladnejší, a preto musia strpieť obmedzenia, ktoré sú určitou cenou, resp. daňou za ich rizikový status, a ktorými sa toto riziko aspoň čiastočne limituje. Zahrňovať by mali aj spoluúčasť nezaočkovaných na nákladoch za testovanie. Týmto spôsobom by sa internalizovala časť nákladov rizikovejšieho statusu nezaočkovaných ešte pred bránami nemocníc. Mladý infikovaný nezaočkovaný človek totižto nemusí skončiť v nemocnici, čím by sa vyhol prípadnej platbe za hospitalizáciu, ale môže nakaziť plne zaočkovaného seniora s pridruženými chorobami, ktorý vinou infikovaného nezaočkovaného skončí na kovidovom lôžku.

16.12.2021

Otázka (Filip Domovec, Plus JEDEN DEŇ)
Dobrý deň pán Zachar, dve doplňujúce otázky, ak sa dá e-mailom:

Ukazuje sa, že už niekoľko rokov sa na špici držia tí istí. V čom vynikajú víťazi a sú ďaleko pred ostatnými zariadeniami?
Zohľadnil tohtoročný rebríček aj pandémiu koronavírusu? Ako zamiešala poradím?

Odpoveď Dušana Zachara:

V našom hodnotení Nemocnica roka sú úspešné tie zariadenia, ktoré vedia najlepšie skĺbiť rôzne posudzované oblasti a výrazne v nich bodovať. Sú to ukazovatele kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, operačné skúsenosti lekárskych tímov, medicínsko-ekonomická náročnosť liečených diagnóz, spokojnosť pacientov, hospodárenie a transparentnosť. Úspešné nemocnice, vedia, čo najlepšie funguje, že sa im nastavené procesy a postupy osvedčili, preto sa môžu sústreďovať na ich udržiavanie, resp. zveľaďovanie, avšak nesmú zaspať na vavrínoch, nakoľko ani v rebríčku nižšie postavené nemocnice nespia a snažia sa zlepšovať. Každý rok sledujeme, že sú zariadenia, ktoré výrazne stúpajú nahor. V ostatných dvoch rokoch to bola napríklad komárňanská nemocnica.
Hodnotenie Nemocnica roka 2021 vychádza predovšetkým z dát rokov 2017 až 2020 (pri transparentnosti je to aj rok 2021). Pandémia koronavírusu sa v slovenských nemocniciach v roku 2020 negatívne podpísala na plošnom zhoršení úrovne všetkých sledovaných indikátorov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Kvôli pandémii sa znížil počet realizovaných operačných výkonov. Medziročne klesol celoplošne o takmer štvrtinu. Na druhej strane sa zvýšila reportovaná spokojnosť pacientov, hospodárenie, ako aj transparentnosť nemocníc. Nepreukázalo sa, že by nemocnice s vyšším počtom kovidových hospitalizácií boli pri hodnotení znevýhodnené alebo zvýhodnené.

6.12.2021

Otázka (Jana Andelová, Zdravotnícke noviny)
Srdecne pozdravujem, prosim o reakciu k nasledovnemu:
STATNA DISTRIBUCKA

Suhlasite, resp. podporujete/ocenujete vznik statnej distribucnej spolocnosti na lieky a zdrav. material?

Odpoveď Dušana Zachara:

Nevidím dôvod na to, aby štát vytváral vlastnú distribučnú spoločnosť na dodávanie liekov, zdravotníckeho materiálu a zdravotníckych pomôcok. Neregistrujem v tejto oblasti nejaké vážnejšie systémové zlyhania. Distribúcia liekov funguje u nás podľa mňa dobre, je promptná a flexibilná. Ak dochádza niekedy k ad hoc nedostatku liekov na trhu, tak to nebýva zapríčinené zlou distribúciou, ale problémami na strane výrobcov, menšou atraktivitou nášho malého trhu, vrátane prísneho referencovania cien liekov, bariérami pre vstup na trh a pod.
Najčastejšie uvádzaný dôvod predkladateľov, že sa zjednoduší a zefektívny centrálny nákup liekov sa dá bez problémov docieliť aj v dnešnej situácii. A nemusíme vynakladať úplne zbytočné desiatky miliónov eur z verejných financií na vytvorenie a chod štátnej distribučky. Po vyše 30 rokov po páde komunizmu a skrachovaného centrálneho plánovaného hospodárstva a po nespočetných príkladoch zle fungujúcich štátnych firiem, pričom sektor zdravotníctva je priam odstrašujúcim príkladom, ma udivuje toľká nepodložená viera predkladateľov návrhu, že “štátny prístup” prinesie viac prínosov, efektívnosti a nižších cien ako súťaž na trhu, ktorý môže štát navyše regulovať v prípade krízových situácií. Domnievam sa, že niektorí riaditelia štátnych nemocníc sa už teraz obávajú, že by museli odoberať lieky, zdravotnícky materiál a pomôcky od štátnej distribučnej spoločnosti, tak ako je to plánované v predloženom návrhu. Naviac je otázne, či by takéto diskriminačné obmedzenie na trhu vôbec prešlo cez únijné právo. Ak by štátna distribučka fungovala ako štátna vakcinačná kampaň alebo štátne eZdravie, tak sa pacienti štátnych nemocníc musia pripraviť, že si okrem toaletného papiera budú musieť do nemocnice priniesť pre istotu aj lieky, obväzy a injekčné ihly.

6.12.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň pán Zachar,
Podľa premiéra je cestou z pandémie povinné očkovanie ľudí nad 60 rokov na ochorenie COVID-19. Nemecko či Rakúsko sa cestou povinného očkovania vyberajú.

Chcem sa preto spýtať, hoci už dopredu je zrejmé, že povinné očkovanie politickú podporu na Slovensku nemá, tak či by bolo v súčasnej situácii vhodné očkovať ľudí nad 60 rokov?
Prospelo by to?
Malo by sa povinné očkovanie sústrediť len na seniorov alebo by to bolo podľa vás diskriminačné?

Odpoveď Dušana Zachara:

Ak nechceme, aby sme boli dlhé obdobia opakovane zatváraní doma a mali obmedzenia lockdownov, ak nechceme, aby nám tu zbytočne umierali ľudia v podobnej miere ako v málo rozvinutých krajinách tretieho sveta, tak jediným reálnym a efektívnym riešením pri súčasnom poznaní je masívne očkovanie. Najvyšší úžitok pre celú spoločnosť je, keď sú primárne zaočkovaní rizikoví ľudia – jednak tí, pre ktorých môže koronavírus ľahšie spôsobiť až fatálne následky, čiže starší ľudia a pacienti s vážnymi pridruženými aj chronickými ochoreniami a tí, ktorí sú v častom a/alebo intenzívnom kontakte práve s týmito najviac ohrozenými skupinami obyvateľstva (zdravotníci, pracovníci v sociálnych službách a pod.).

1.12.2021

Otázka (Šimon Jeseňák, .týždeň)
Píšem momentálne článok o nápade vlády vytvoriť štátnu distribučnú spoločnosť na dodávanie liekov, zdravotníckeho materiálu a zdravotníckych pomôcok v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Chcel by som vás poprosiť o zhodnotenie tohto nápadu. Vopred vám všetkým ďakujem za reakcie.

Myslíte si, že je vhodné aby štát vytvoril takúto spoločnosť?
Trpíme na Slovensku akýmkoľvek problémom v oblasti distribúcie liekov?
Aké intencie vidíte za týmto zámerom?

Odpoveď Dušana Zachara:

Nevidím na to dôvod. Najčastejšie uvádzaný dôvod predkladateľov, že sa zjednoduší a zefektívny centrálny nákup liekov sa dá bez problémov docieliť aj v dnešnej situácii. A nemusíme vynakladať úplne zbytočné desiatky miliónov eur z verejných financií na vytvorenie a chod štátnej distribučky. Po vyše 30 rokov po páde komunizmu a skrachovaného centrálneho plánovaného hospodárstva a po nespočetných príkladoch zle fungujúcich štátnych firiem, pričom sektor zdravotníctva je priam odstrašujúcim príkladom, ma udivuje toľká nepodložená viera predkladateľov návrhu, že “štátny prístup” prinesie viac prínosov, efektívnosti a nižších cien ako súťaž na trhu, ktorý môže štát navyše regulovať v prípade krízových situácií. Domnievam sa, že niektorí riaditelia štátnych nemocníc sa už teraz obávajú, že by museli odoberať lieky, zdravotnícky materiál a pomôcky od štátnej distribučnej spoločnosti, tak ako je to plánované v predloženom návrhu. Naviac je otázne, či by takéto diskriminačné obmedzenie na trhu vôbec prešlo cez únijné právo. Ak by štátna distribučka fungovala ako štátna vakcinačná kampaň alebo štátne eZdravie, tak sa pacienti štátnych nemocníc musia pripraviť, že si okrem toaletného papiera budú musieť do nemocnice priniesť pre istotu aj lieky, obväzy a injekčné ihly.
Neregistrujem v tejto oblasti nejaké vážnejšie systémové zlyhania. Distribúcia liekov funguje u nás podľa mňa dobre, je promptná a flexibilná. Ak dochádza niekedy k ad hoc nedostatku liekov na trhu, tak to nebýva zapríčinené zlou distribúciou, ale problémami na strane výrobcov, menšou atraktivitou nášho malého trhu, vrátane prísneho referencovania cien liekov, bariérami pre vstup na trh a pod.
Vnímam, že viacerí čelní predstavitelia najsilnejšej koaličnej strany nedôverujú trhovým princípom, riešeniam a iniciatíve v zdravotníctve, nedôverujú rôznym aktérom v tomto sektore, nechápu ich zisky ako férovú odmenu za ich prácu, kapitál a investície a chcú mať všetko pod kontrolou, chcú všetko centralizovať, všetko riadiť, regulovať, všetko určovať. Chcú byť hráčmi na ihrisku, trénermi, ako aj rozhodcami v jednom. Je veľmi pravdepodobné, že na taký futbal by sa nedalo pozerať…

26.11.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň pán Zachar,
Minister financií Igor Matovič navrhol ľudí nad 60 rokov odmeniť za očkovanie proti covidu poukazom vo výške 500 eur.
Nárok na poukazy budú mať seniori, ktorí do polovice decembra budú zaočkovaní aspoň jednou dávkou. Týkať by sa to malo aj tých, ktorí už majú nárok na druhú, prípadne tretiu dávku a ešte si ju nenechali aplikovať. Matovič chce dať možnosť využiť poukazy aj tým, ktorí už tretiu dávku majú. Ide o viac ako 200-tisíc ľudí. Používať poukaz však budú môcť seniori až vtedy, keď budú zaočkovaní treťou dávkou, teda niektorí až budúci rok. https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/608391-matovic-nuka-dochodcom-500-eur-za-ockovanie/
Prevádzky by tak mohli cez poukazy získať až 500 miliónov eur.

Máme na to peniaze?
Ako to vnímate, je to rozumné riešenie?

Odpoveď Dušana Zachara:

Peniaze, resp. peňažné poukazy môžu byť pre niektorých ľudí istotne motivátorom k očkovaniu. Intuitívne by som povedal, že začať by sme mali s nižšou sumou, aby sme videli, ako to funguje a zbytočne nemíňali obrovské sumy peňazí pri súčasnom deficitnom hospodárení štátu. Verejná kasa nie je bezodná a vždy treba za akýmkoľvek použitím verejných financií vidieť aj alternatívne možnosti, ktoré nemohli byť verejnými zdrojmi saturované. A prínos týchto alternatív, resp. ich hodnôt pre spoločnosť treba porovnávať.

12.11.2021

Otázka (Benita Feketeová, Nový Čas)
Dobrý deň, v redakcii pracujem na článku o reforme zdravotníctva. Týmto by som Vás chcela veľmi pekne poprosiť o vyjadrenie k zdravotníckej reforme.

Ako ju vnímate?
Ktorú časť považujete za najpodstatnejšiu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Optimalizácia siete nemocníc je nevyhnutný krok k tomu, aby sme tu mali pre pacienta udržateľnú kvalitnejšiu, bezpečnejšiu a dostupnú zdravotnú starostlivosť. Základnú ideu, že sa sa vytvoria centrá excelentnosti a všetky nemocnice nebudú robiť všetko, ale len to, v čom sú adekvátne skúsené, kvalitné, personálne a materiálne vybavené, podporujem. Ide aj o to, že pripravovanou, riadenou optimalizáciou s prechodnými obdobiami a posilnením záchrannej zložky a následnej zdravotnej starostlivosti (ideálne aj ambulantnej sféry) v dotknutých oblastiach predídeme šokovému, neriadenému zatváraniu oddelení a možno aj celých nemocníc, čo by mohlo mať fatálne následky na dostupnosť zdravotnej starostlivosti a zdravie mnohých ľudí.

Moja najväčšia výhrada je, že štát – ministerstvo zdravotníctva nebude len nastavovať pravidlá, resp. mantinely pre tvorbu siete, ale bude do veľkej miery aj samo určovať, koho konkrétneho vpustí, resp. nevpustí do siete, a s kým budú zdravotné poisťovne musieť, resp. nebudú smieť uzavrieť kontrakt. Poisťovne sa tak v tomto smere stanú skôr štatistami a vykonávateľmi vôle ministerstva zdravotníctva ako samostatnými reálnymi hráčmi, ktorí by formovali sieť a slobodne zazmluvňovali poskytovateľov pre svojich poistencov v rámci štátom stanovených kritérií a mantinelov. Štát sa tak okrem pozície tvorcu pravidiel a rozhodcu plánuje usadiť aj na stoličky trénerov a diktovať zostavy tímov, ich taktiku a spôsob hry. Takýto prístup znižuje súťaživosť, konkurenciu a v dlhšom horizonte môže spôsobovať stratu motivácií inovovať a rýchlejšie sa zlepšovať.

Pre úspech reformy, z môjho uhla pohľadu, bude teda kľúčové, aby sa proces stanovovania optimálnej siete riadil nediskriminačnými pravidlami a kritériami, na podklade transparentných a kvalitných dát, aby sa nezahatala cesta k súťaživosti rôznych, aj nových, poskytovateľov, ktorí by mali mať možnosť sa porovnávať a uchádzať sa o vstup do siete na všetkých úrovniach, aby sa na ministerstve zdravotníctva necentralizovalo to, čo sa dokáže efektívnejšie rozhodovať na poli zdravotných poisťovní, aby fungovalo meranie a zverejňovanie výsledkov, ukazovateľov kvality a efektívnosti a pod. A aby sa čo najviac rozhodovalo automaticky na základe dopredu stanovených kritérií, ktoré boli vopred odkomunikované a dohodnuté s odbornou verejnosťou, odbornými spoločnosťami a samotnými poskytovateľmi, a aby sa minimalizoval priestor pre svojvoľné posudzovanie siete od úradníckeho stola. Komunikácia ministerstva zdravotníctva by mohla a mala byť v súvislosti s plánovanou reformou určite lepšia a viac prítomná v mnohých segmentoch laickej, ale aj odbornej verejnosti. Mnoho dôležitých prvkov reformy zatiaľ nepoznáme, nakoľko podrobnosti o podmienkach tvorby siete, o postupe pri kategorizácii nemocníc a metodiku vyhodnotenia siete, vrátane prípadných minimálnych počtov výkonov či indikátorov kvality určí až ministerstvom zdravotníctva vydaný všeobecne záväzný predpis, takže aj v tejto fáze procesu môžu prísť rôzne prekvapenia.

10.11.2021

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, Mám na vás jednu otázku. Oslovujem s ňou viacerých odborníkov.

Mali by si nezaočkovaní platiť za liečbu covidu, ak sa dostanú do nemocnice? Poprosím odpoveď Áno/Nie a prečo? Ak nie, tak nebolo by namieste, aby si ju platili aspoň sčasti, keď sa nedali zaočkovať? (Pýtam sa to preto, lebo niektoré krajiny už zavádzajú platbu za liečbu u nezaočkovaných).

Odpoveď Dušana Zachara:
Nie. Rozumiem síce logike tohto návrhu a oprávnenému hnevu až bezmocnosti navrhovateľov, ale nesie v sebe viaceré úskalia a nesystémovosti. Platili by aj nezodpovední zaočkovaní, ktorí nedodržiavaju protipandemické opatrenia, nakazia sa a musia byť hospitalizovaní? Podľa tejto logiky by potom mali platiť aj “nezodpovední” pacienti pri iných odvrátiteľných ochoreniach, ktorí sú príliš tuční, ale aj príliš chudí, aj tí, čo nešportujú alebo príliš veľa športujú? Platili by aj tí, ktorí sedia príliš často a dlho za počítačom aj tí, ktorí sa v práci alebo osobnom živote vystavujú zvýšenému stresu? Platili by aj tí, ktorí svoju kožu príliš vystavujú slnečnému žiareniu a aj tí, ktorí majú nedostatok vitamínu D? Platili by aj tí, ktorí nemajú peniaze na kvalitnú a vyváženú stravu a vitamíny, alebo aj tí, ktorí sa neodsťahovali z mesta s uhoľnou tepelnou elektrárňou a naďalej fajčia? Tu ide o veľmi tenkú čiaru a aj z odborného hľadiska o komplikovanú otázku, najmä ak ide o akútne a nákladné ochorenia a liečbu. Som za systémové zavedenie spoluúčasti pacienta, ale tá by mala byť najmä pri tzv. neprioritných diagnózach, kde nejde o akútnu záchranu života, a/alebo by mala byť nastavená platba napríklad za ubytovacie služby v nemocnici či pri návšteve lekára pri zachovaní sociálnej ochrany vo forme horného ročného limitu a limitu pri jednorázovej platbe a pod.
Za vhodnejšiu motiváciu, resp. postrčenie nezaočkovaných, aby o vakcinácii začali intenzívnejšie uvažovať, považujem skôr aktuálne návrhy Konzília odborníkov. Nezaočkovaní sú pre spoločnosť rizikovejší a nákladnejší, a preto musia strpieť určité obmedzenia v bežnom živote, ktorými sa toto riziko aspoň čiastočne limituje. Zahrňovať by mali aj spoluúčasť nezaočkovaných na nákladoch za testovanie. Mladý infikovaný nezaočkovaný človek nemusí totižto skončiť v nemocnici (čím by sa vyhol navrhovanej platbe za hospitalizáciu), ale môže nakaziť očkovaného seniora s pridruženými chorobami, ktorý nezavinene skončí na kovidovom lôžku.

5.11.2021

Otázka (Andrea Macoskova, TV Markiza)
Dobry den, rada by som vas oslovila k aktualnej teme. LOZ mali dnes TB, hrozia vypovedami sluzieb, cca 2500 lekarov to uz podpisalo, ak ministerstvo nesplni poziadavky, ktore komunikovali uz v septembri. Chcu vyssie mzdy, viac lekarov a sestier ci pre nemocnice platby zo zdravotnych poistovni, tak,aby boli pokryte vsetky naklady na starostlivost.

Ako to vnimate,je tu realne problem, funguje to teraz naozaj len preto, ze su ochotni robit nadcas?
Ako je to v porovnani s okolitymi krajinami, utekaju tam nasi lekari a sestry pre lepsie zarobky?
Malo by s tym nieco ministerstvo robit? Su ich poziadavky relevantne?

Odpoveď Dušana Zachara:
Určite nie je v poriadku, keď sa nedodržiavajú legislatívne či zmluvné pravidlá a zdravotnícki pracovníci nie sú zaplatení za odvedenú prácu, alebo keď sa nedodržiavajú či pokrivujú personálne normatívy. Ocenil by som, ak by sa začala viesť korektná debata o výške platov zdravotníkov, o produktivite práce, o výsledkoch zdravotníctva, o oprávnených nákladoch, o efektívnosti, o spokojnosti pacienta a pod. Len takýto ucelený a komplexný pohľad nám umožní hovoriť si pravdu a nežiť v sebaklame, že je možné všetky neobmedzené a neobmedzované nároky pacientov a aktérov v zdravotníctve vykrývať obmedzeným objemom verejných zdrojov, ktoré sú v rozpočte vyčleňované.

4.11.2021

Otázka (Filip Domovec, Plus JEDEN DEŇ)
Dobrý deň, radi by sme Vás požiadali o stručné vyjadrenie ku knihe R. Zajaca a P. Pažitného Slovenské zdravotníctvo v post-covidovej ére.

V čom je prínos tejto publikácie pre slovenské zdravotníctvo?
Môže byť táto kniha dobrým podkladom pre tých, ktorí sa chystajú robiť reformu zdravotníctva?

Odpoveď Dušana Zachara:
Robil som pre tuto knihu oponentsky posudok a tiez som mal aj prihovor pri jej uvedeni do zivota, takze v prilohe Vam zasielam jednak oponenturu, ako aj prihovor, z ktorych mozete citovat, a kde urcite najdete odpovede na Vase otazky.

4.11.2021

Otázka (Veronika Galvánková, Hospodárske noviny)
Dobry den, Asociacia zamestnavatelskych zdruzeni upozornuje, ze navrh rozpočtu pre zdravotníctvo v budúcom roku výrazne zhorší už tak zlú situáciu v podfinancovanom sektore. Zároveň s rozhodnutím Ministerstva financií znížiť ešte v tomto roku platbu za poistencov štátu o 232,5 miliónov eur, bude znamenať, že sa slovenské zdravotníctvo prepadne do krízovej situácie. Chcem sa spytat:

Je dnes realne sektor zdravotnictva podfinancovany? Periodicky sa oddlzuju nemocnice atd. Ide do rezortu historicky malo penazi?
Min. financii tvrdi, ze tie prostriedky len presuva lebo predpoklada ze sa nebudu teraz tolko robit klasicke vykony, zdruzenia poskytovatelov zdr. starostlivosti ale hovoria ze sa tym ohrozi poskytovanie zdr. starostlivosti a ze to ohrozi vyplacanie miezd personalu. Kto je blizsie pravde?
Cez pandemiu sa odlozil vykon planovanych hospitalizacii, znizil sa pocet novodiagnostikovanych pacientov. Ti teraz budu prichadzat v neskorsich stadiach a je predpoklad, ze liecba bude narocnejsia a drahsia. Reflektuje to podla vas ten navrhovany rozpocet?
Je v poriadku, ze ludia maju povinnost platit povinne odvody tu a teraz a ministerstvo financii presuva peniaze do buducna a rata s tym, ze sa precerpa menej na klasicke zakroky? Ved odvody sa neplatia len kvoli covidu.
Otvorena otazka- v com vidite hlavny/najvacsi problem pri financovani zdravotnictva vy?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na to, či je zdravotnícky sektor podfinancovaný, sa nedá zodpovedať jednoznačne a krátko. Podľa toho, z akého uhlu pohľadu sa na to pozeráme, s kým, kedy a ako sa porovnávame, dokážeme nájsť argumenty, ktoré hovoria áno aj nie. Ja by som však chcel oveľa viac akcentovať aspekt, čo a v akej kvalite za vyčlenené peniaze v zdravotníctve pacient dostáva a aké sú výsledky slovenského zdravotníctva. To vo verejnej debate o rozpočte často chýba, pritom by to malo byť jej neoddeliteľnou súčasťou. Tak ako sa hodnota za peniaze nedá posudzovať bez informácií o vyčlenených peniazoch, nedá sa hodnotiť ani bez informácií o získanej hodnote pre spoločnosť.
Najväčším problémom financovania zdravotníctva je jeho malá predvídateľnosť a časté ad hoc zmeny, ktoré potom rezultujú do neistoty aktérov a nedovoľujú odvážnejšie a strategickejšie plánovanie investičných, nákupných a organizačno-procesných stratégií na dlhšie časové obdobie. Stabilita a predvídateľnosť medziročných nárastov celkového objemu verejných prostriedkov idúcich do zdravotníctva by pomohla všetkým. Ďalším veľkým problémom je, že často politici prijímajú legislatívu, ktorá si vyžaduje zvýšené obligatórne výdavky v zdravotníctve, avšak dodatočné príjmy na ich vykrytie už nealokujú. Žijeme v klame a mnohí populisti ho ešte viac umocňujú, keď požadujú, aby všetky neobmedzené a neobmedzované nároky kryli vyčlenené obmedzené zdroje. To nejde.

2.11.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň, v posledných dňoch sa intenzívnejšie rieši, koľko stojí pacient a koľko stojí vakcína. Tak sa chcem spýtať:

Čo je lepšie pre zdravotnícky systém, mať zaočkovaných ľudí alebo hospitalizovaných pacientov?
Dá sa hovoriť o pharmalobby za vakcínu, alebo by bol skôr reálny lobbing za to mať chorého pacienta? Kto tým môže niečo podľa vás získať, lebo zdá sa že stratový je len štát a občania.
Môže mať niekto dôvod na to mať chorých pacientov? Dá sa takéto niečo sledovať pri pandémii?

Odpoveď Dušana Zachara:
Vo verejnom záujme, teda v spoločnom záujme nás všetkých občanov, je, aby ležalo čo najmenej ľudí v nemocniciach na ochorenie COVID-19. V mnohých prípadoch ide v tejto fáze pandémie o odvrátiteľné hospitalizácie a bohužiaľ niekedy aj úmrtia. Najúčinnejšie a najlacnejšie pre spoločnosť ako im predchádzať je vakcinácia. Neočkovaní sú pre spoločnosť mnohonásobne nákladnejší ako vakcinovaní. Jednak ich leží v nemocniciach omnoho viac ako zaočkovaných, blokujú kapacity pre liečbu iných ochorení, majú ťažší priebeh s vyšším rizikom úmrtia alebo postovidovým syndrómom, oveľa viac šíria vírus, nehovoriac o pridružených ekonomicko-sociálnych nákladoch rezultujúcich do obmedzení bežného chodu spoločnosti.

29.10.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň, chcel by som dnes spraviť krátku anketu k súboju posledných dvoch ministrov zdravotníctva. Tento týždeň som mal dovolenku tak vytiahnem trošku staršiu kauzičku: minister financií Igor Matovič pre Nový čas uviedol, že “Lengvarský je horší minister ako Krajčí. Nebol moja voľba”. Bývalý minister Krajčí sa v poslednom čase prestal skrývať a dáva rozhovory do médií a stále viac a viac sa špekuluje o jeho návrate. Chcem sa preto spýtať:

Je Vladimír Lengvarský horší minister zdravotníctva ako Marek Krajčí?
Mal by sa Marek Krajčí vrátiť späť na stoličku ministra zdravotníctva?

Odpoveď Dušana Zachara:
Moja odpoveď na obidve otázky je nie. Súčasný minister zdravotníctva komunikuje lepšie, aj keď nehovorí tak veľa ako jeho predchodca. V oblasti kvality komunikácie celého rezortu však treba určite pridať. Súčasný minister vyzerá ako lepší manažér, jeho kroky sú logickejšie a predvídateľnejšie. V rámci reformy nemocničnej siete vypočul niektoré výtky stakeholderov a na základe toho ju čiastočne vylepšil. Najväčšie výzvy však aktuálneho ministra ešte len čakajú, či už je to zvládanie tretej vlny pandémie alebo prijímanie a najmä implementácia opatrení súvisiacich s Plánom obnovy.

26.10.2021

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na vás niekoľko otázok ohľadom exekúcii/dlhov nemocníc a firmy BFF Central Europe (BFF CE):

Ako vnímate firmu BFF CE, ktorá skupuje dlhy nemocníc a potom ich neraz aj s vysokými úrokmi vymáha od nemocníc (niekedy v rámci exekúcii – ako teraz od UNB za 33 miliónov (20 istina, 13 úroky)?
Myslíte si, že MZ SR a jej nemocnice sa dostatočne bránia proti takýmto zmluvám o uznanie dlhu a splátkové kalendáre, v ktorých sú vysoké úroky, ktoré v konečnom dôsledku zaplatíme my všetci?
Od januára v podstate neexistuje exekučná amnestia, ktorá chránila nemocnice pred takýmito zmluvami s vysokými úrokmi. Ako by podľa vás malo MZ SR uchrániť nemocnice predtým, aby neplatili takéto vysoké úroky?
Príde vám normálne, že BFF CE od UNB žiada 9 až 10% úroky, keď zvykom sú 2-3 percentá?

Odpoveď Dušana Zachara:
Obchodovanie s pohľadávkami je štandardným trhovým prvkom. V prípade pohľadávok voči neplatiacim nemocniciam umožňuje tento inštitút, aby sa veritelia, teda napríklad dodávatelia liekov, zdravotníckych pomôcok, materiálu či prístrojov, dostali k svojim peniazom rýchlejšie, aj keď nie v ich celej výške, keďže za to obetujú skupujúcej firme určitú čiastku zo svojej ťažko dobytnej pohľadávky. Treba si uvedomiť, že nie je problém to, že veritelia v snahe dostať sa k likvidite, používajú legitímny nástroj odpredaja svojich pohľadávok voči nemocniciam apoň na čiastočné naplnenie si svojich oprávnených nárokov, ale skutočným problémom je dlhodobé neplatenie faktúr niektorými, prevažne štátnymi, nemocnicami. Ak by nemocnice platili načas, tak by ani obchod s pohľadávkami neprekvital. Problém je teda v tomto smere na strane nemocníc, ktorým z rôznych dôvodov neustále stúpajú záväzky po lehote splatnosti. Dlhoročná exekučná amnestia a opakované oddlžovania niektorých nemocníc tento efekt ešte viac potencovali. Primárnym problémom je, že od reforiem exministra Zajaca dôležité reformy v zdravotníctve absentovali a štát robil len veľmi málo, ak vôbec, aby štátne zariadenia nevytvárali dlhy, ktoré nevedia potom splácať.

Výška úrokovej sadzby je pravdepodobne odzrkadlením vysokej rizikovosti dlžníka.

19.10.2021

Otázka (Adriána Majerčínová, Topky.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o stručné vyjadrenie k téme daňovej brzdy. Daňová brzda je súčasťou dlhovej brzdy, presadzuje ju minister hospodárstva Richard Sulík. Minister financií je však proti daňovej brzde. Ak však neprejde táto ústavná zmena, Matovič povedal, že tým pádom nevznikne balík 504 milióna eur, ktoré b mohli ministri použiť na svoje priority. Jednou z nich je aj zvyšovanie platov učiteľov.

Je podľa vás daňová brzda dobrý nápad?
Ak áno, prečo?
Ak nie, prečo?
Mal by Sulík ustúpiť alebo sa dá v tejto veci nájsť iný kompromis?

Odpoveď Petra Goliaša:
Daňová brzda do ústavného zákona nepatrí, pretože nie je odborná zhoda na optimálnej výške daňového zaťaženia. To sa navyše môže v čase meniť. Výška daní je predmetom politického súboja a tak by to aj malo ostať. Pokiaľ by sa daňová brzda dostala do ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, stratil by širokú politickú podporu, na ktorej bol postavený. To by zvýšilo riziko ďalších politických zásahov a tým aj stabilitu samotného zákona. Pokiaľ súčasná vláda chce občanom garantovať, že nedôjde k zvyšovaniu daňovej záťaže, môže tak spraviť formou spoločného memoranda koaličných strán, prípadne aj jednoduchého zákona. Do ústavy ale daňová brzda nepatrí.

18.10.2021

Otázka (Lukáš Kekelák, Postoj.sk)
Dobrý deň, v denníku Postoj pripravujeme anketu k reforme zdravotníctva, ktorú už schválila vláda a smeruje do parlamentu. K téme sme oslovili viacero odborníkov. Poprosil by som Vás o odpoveď/komentár k nasledujúcim otázkam:

Reforma zdravotníctva počíta s optimalizáciou siete nemocníc, na základe ktorej by viaceré regionálne nemocnice prišli o svoje oddelenia a posunuli sa tak na nižšiu komunitnú úroveň. Voči tomu sa ozýva nesúhlas z viacerých strán. Treba bojovať za zachovanie siete regionálnych nemocníc v podobe, v akej fungujú dnes?
Aká je vaša najväčšia výhrada voči pripravovanej reforme zdravotníctva?

Odpoveď Dušana Zachara:

Optimalizácia siete nemocníc je nevyhnutný krok k tomu, aby sme tu mali pre pacienta udržateľnú kvalitnejšiu, bezpečnejšiu a dostupnú zdravotnú starostlivosť. Základnú ideu, že sa sa vytvoria centrá excelentnosti a všetky nemocnice nebudú robiť všetko, ale len to, v čom sú adekvátne skúsené, kvalitné, personálne a materiálne vybavené, podporujem. Ide aj o to, že pripravovanou, riadenou optimalizáciou s prechodnými obdobiami a posilnením záchrannej zložky a následnej zdravotnej starostlivosti (ideálne aj ambulantnej sféry) v dotknutých oblastiach predídeme šokovému, neriadenému zatváraniu oddelení a možno aj celých nemocníc, čo by mohlo mať fatálne následky na dostupnosť zdravotnej starostlivosti a zdravie mnohých ľudí.
Moja najväčšia výhrada je, že štát – ministerstvo zdravotníctva nebude len nastavovať pravidlá, resp. mantinely pre tvorbu siete, ale bude aj samo určovať, koho konkrétneho vpustí, resp. nevpustí do siete, a s kým budú zdravotné poisťovne musieť, resp. nebudú smieť uzavrieť kontrakt. Poisťovne sa tak v tomto smere stanú skôr štatistami a vykonávateľmi vôle ministerstva zdravotníctva ako samostatnými reálnymi hráčmi, ktorí by formovali sieť a slobodne zazmluvňovali poskytovateľov pre svojich poistencov v rámci štátom stanovených kritérií a mantinelov. Štát sa tak okrem pozície tvorcu pravidiel a rozhodcu plánuje usadiť aj na stoličky trénerov a diktovať zostavy tímov, ich taktiku a spôsob hry. Takýto prístup znižuje súťaživosť, konkurenciu a v dlhšom horizonte môže spôsobovať stratu motivácií inovovať a rýchlejšie sa zlepšovať.

13.10.2021

Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcela by som Vás touto cestou osloviť do ankety ohľadom reformy nemocníc, nakoľko je to dnes opäť aktuálna téma. No chcela by sa na tému reformy ako takej opýtať v širšom kontexte. Otázka znie do ankety znie:

Prečo sa v zdravotníctve nedarí roky presadiť reformu nemocníc?

Odpoveď Dušana Zachara:
Počas druhej Dzurindovej vlády získalo Slovensko punc reformnej krajiny. Na konci roka 2004 sme uskutočnili prieskum, v ktorom sme sa pýtali odborníkov, aké faktory hrali kľúčovú rolu v prospech prijatia rozsiahlych reforiem v tom období. Najviac respondentov sa vyslovilo, že najpodstatnejšími činiteľmi boli výsledky parlamentných volieb v roku 2002 a prítomnosť proreformnej orientácie malej, ale vplyvnej skupiny ľudí. Ďalšími často menovanými faktormi bola zlá východisková situácia ako živná pôda pre reformy, relatívne nízka úroveň rozvíjajúcej sa demokracie v SR, ktorá umožnila ľahšie prijímanie a realizáciu reforiem aj bez širokej podpory verejnosti, slabá politická a odborná opozícia voči reformám a prijatie jasného vládneho programu.

Toto všetko v dnešnej situácii na Slovensku viac či menej absentuje. V ostatných parlamentných voľbách boli na čele subjekty, ktoré nesľubovali voličom skutočnú reformu zdravotníctva. Vo vláde chýbajú zdravotnícki reformátori a zdravé politické líderstvo presadzovania reforiem. O rezort zdravotníctva nebol záujem. Ani vládny program nepredstavil žiadne zdravotnícke reformné cunami. Pred takmer dvadsiatimi rokmi bola situácia v zdravotníctve horšia ako v súčasnosti, vývojové štádium demokracie pokročilo, sme pevne integrovaní v EÚ, dobre sa tu darí opozícii, rôznym stavovským, odborárskym a iným záujmovým a lobistickým skupinám, ktoré často predstavujú rezistenciu voči reformám a ani dopyt verejnosti po zásadných zmenách v zdravotníctve nie je zatiaľ príliš viditeľný. Aj v dôsledku toho narastá populizmus ako úspešná brzda potrebných zmien, ktoré nemajú v krátkodobom horizonte len víťazov. Preto tu máme od dôb Zajaca len reformnú stagnáciu.

11.10.2021

Otázka (Ivana Štefúnová, TASR)
Dobrý deň, chcela by som Vás veľmi pekne poprosiť o vyjadrenie. Dnes bola diskusia v rámci podujatia ITAPA Digital Talk o novom koncepte zdravotníctva Value Based Healthcare (VBHC).

Chcela by som Vás poprosiť o vysvetlenie, čo je podstatou tohto konceptu?
Bol by tento koncept aplikovateľný aj na SR v budúcnosti?

Odpoveď Dušana Zachara:
Tento koncept má v stredobode faktor kvality, resp. dosiahnutých zdravotných výsledkov pacientov, na základe ktorých sú potom odmeňovaní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. “Value”, resp. hodnota je definovaná ako dosiahnuté zdravotné výsledky pacientov pomerované k nákladom za poskytnutú starostlivosť. Je to moderný prístup, z ktorého môžu v strednodobom a dlhodobom horizonte benefitovať pacienti, poskytovatelia, ako aj platcovia, čiže zdravotné poisťovne. Nevyhnutným predpokladom je kvalitné meranie kvality a dosahovaných výsledkov, elektronické zdieľanie informácií a integrované poskytovanie starostlivosti naprieč jednotlivými článkami zdravotníckeho reťazca. Tento model by bol aj na Slovensku prínosom, avšak museli by sme sa začať viac odkláňať od súčasného financovania zdravotníctva na základe vykonaných objemov, čiže kvantity alebo na základe paušálnych platieb. Museli by sme prejsť zmenou aj v uvažovaní a do centra postaviť pacienta a jeho vyliečenie, resp. kontinuálne zlepšovanie zdravotného stavu pri čo najnižších nákladoch. Momentálne sme však na Slovensku od takéhoto stavu príliš vzdialení a mnohé politiky v zdravotníctve sa od neho skôr vzďaľujú a v popredí stále ostáva produkcia a kvantita, a nie výsledok a kvalita.

5.10.2021

Otázka (Mária Zerzanová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, Chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie k plánovanému zníženiu platby za poistencov štátu o 232 miliónov eur na 1,2 miliardy.

Čo spôsobí takýto výpadok peňazí v zdravotníctve?
Ako sa to môže dotknúť pacienta?
Môže to nejakým spôsobom narušiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti?

Odpoveď Dušana Zachara:
Najhoršie na koncoročnom dofinancovávaní a zmrazovaní zdrojov pre zdravotníctvo je neistota v očakávaniach aktérov, ktorí potom oveľa ťažsie vedia plánovať a robiť nákupné a investičné rozhodnutia. To môže mať aj efekt na pacienta v tom smere, že sa radšej váha a odsúva, čo je potrebné. Veľmi dôležité pre všetkých aktérov v zdravotníctve je predvídateľnosť a stabilita vo financovaní.

28.9.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň, Vláda bude mať v stredu na stole otázku potreby regulácie ziskov zdravotných poisťovní.

Zdravotné poisťovne by mohli po novom tvoriť zisk do výšky desať percent z vloženého kapitálu spoločnosti za rok. Čo to znamená?
Je potrebné zisky regulovať zo strany štátu? Sú zisky zdravotných poisťovní morálne?
Prečo je potrebné, aby sa takáto regulácia zaviedla? Znamená to, že sa peniaze zo zdravotných poisťovní neefektívne strácali?
Zisky nad desať percent by mali putovať do Fondu kvalitného života. Podľa predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáty Bláhovej by prostriedky mohli byť použité napríklad na onkologické skríningy či lieky na výnimky. Myslíte si, že takýto fond bude užitočný?

Odpoveď Dušana Zachara:

Tento aktuálny návrh ÚDZS je lepší ako jej deštrukčné predošlé návrhy, nakoľko umožňuje zdravotným poisťovniam vyplatiť si o trochu vyšší zisk, a to v závislosti od výšky vlastného imania, teda investovaného kapitálu. Či však táto odmena za investovaný kapitál bude poisťovniam stačiť a bude ich dostatočne motivovať, aby zostali na našom trhu a ďalej inovovali, to je otázne a až čas ukáže, aké to bude v realite. Je dobré, že tento horný limit sa bude môcť výhľadovo zvýšiť v závislosti od plnenia kvalitatívnych ukazovateľov zdravotných poisťovní. Bolo by veľmi krátkozraké, ak by sme príliš prísnou reguláciou zisku udusili poisťovne, ktoré by odišli z trhu a zostala by tu jediná štátna poisťovňa. Pluralita poisťovní totižto tlačí na efektívnosť využívania peňazí v zdravotníctve, na inovácie a lepšiu komunikáciu smerom k pacientovi.
Treba povedať, že zdravotné poisťovne nepatria v sektore zdravotníctva medzi subjekty s najvyššími ziskami, ani s najvyššími ziskovými maržami či rentabilitou. Zisk v zdravotníctve je vo všeobecnosti určite morálny. Nemorálne sú straty, ktoré rezultujú do nezaplatených dlhov. Ale je určite legitímne zisk zdravotných poisťovní regulovať, nakoľko ide o koncentrovaný trh a riziko vyberania si monopolnej renty.
Nie. Viď predošlý bod.
Už teraz platia zdravotné poisťovne mnohé náklady v týchto oblastiach z regulovaných zdrojov vlastnej prevádzkovej činnosti. Takto sa to akurát presunie.

28.9.2021

Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Dobrý deň, riešim tému možného zvyšovania platov poslancov na budúci rok 2022 a chcel by som vás poprosiť o pomoc. Podľa zákona 120/1993 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov je mzda poslanca vyrátaná ako trojnásobok priemernej mzdy zamestnanca SR za predchádzajúci kalendárny rok. V druhom odseku sú vymenované podmienky toho, kedy sa tento plat znižuje. Je to odstupňované od 0,15 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mzdy až po 0,05. Naviazané to je na podiel schodku rozpočtu verejnej správy SR a HDP SR od 0,03.

Dá sa povedať ako tento odsek zasiahne do platov poslancov v budúcom roku 2022
Bude sa tento poslanecký plat krátiť na základe zníženia podľa podielu schodku rozpočtu a HDP?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podľa augustového odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by deficit verejnej správy mohol v tomto roku dosiahnuť 7,1 % HDP. Zákon predpokladá krátenie platu poslancov už pri 3-percentnom deficite, pričom krátenie sa stupňuje podľa výšky deficitu. Pri deficite prevyšujúcom 7 % HDP je krátenie najvyššie a to o 15 % trojnásobku priemernej mzdy zamestnanca za predchádzajúci rok. Presné sumy krátenia budú známe až v apríli 2022, keď Eurostat zverejní oficiálne údaje o deficite. Pri maximálnom krátení by poslanci mohli dostávať približne o 500 eur nižšie platy oproti úrovni bez krátenia.

24.9.2021

Otázka (Ján Zošák, Lekárnik)
Dobrý deň, radi by sme vás touto cestou oslovili a požiadali o vyjadrenie do rubriky Ako to vidím ja odborno-informačného časopisu Lekárnik. Téma je: Reforma nemocníc a jej dopady na lekárne. Vo svojom vyjadrení by ste sa mali zamerať na vyjadrenie názoru k plánovanej reforme nemocníc od ministra Lengvarského a zároveň sa aj zamyslieť, aký by to malo dopad na pacientov a lekárne v okolí nemocníc.

Odpoveď Dušana Zachara:
Zámery optimalizácie sietí nemocníc, ambulantnej a následnej zdravotnej starostlivosti nespomínajú explicitne dopady na chod lekární, ale nedá sa vylúčiť, že nejaké efekty lekárne pocítia. Pravdepodobne však nebudú veľké, nebudú plošné a budú rozložené v čase. Či sa vôbec nejaké efekty na lekárne dostavia a akého rozsahu a druhu budú, bude závisieť aj od miery úspešnosti zamýšľaného presunu zdravotnej starostlivosti z akútnej ústavnej do ambulantnej, následnej alebo domácej starostlivosti. Ak by sa podarilo dosiahnuť, že pacienti budú ležať v akútnych nemocniciach kratšie a nebudú do nich chodiť tak často, tak sa časť zdravotnej starostlivosti, vrátane medikamentóznej liečby môže presunúť do následnej, ambulantnej alebo domácej sféry. Teoreticky to môže mať určitý vplyv na to, že nemocničné lekárne akútnych zariadení nebudú mať potrebu vydávať lieky na také dlhé obdobie hospitalizácie pacienta, čím sa čiastočne môže zmeniť aj štruktúra ich sortimentu. Môže sa stať, že lieky, ktoré by boli pacientovi na oddelení podané teraz cez nemocničnú lekáreň a/alebo následne po hospitalizácii vydané vo verejnej lekárni v okolí akútnej nemocnice, budú po reforme viac vydávané pri komunitnej nemocnici, poliklinike, pri ambulancii lekára alebo v blízkosti obydlia pacienta, kde bude prebiehať následná starostlivosť či domáca liečba.
Ale najväčším prínosom pre odbremenenie nemocníc a ambulancií a pre lepšiu dostupnosť pre pacientov by bolo, keby verejné lekárne boli viac integrované pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a získali by viac kompetencií, vrátane vakcinovania, prevencie a pod.

22.9.2021

Otázka (Zuzana Kullová, Trend)
Dobrý deň prajem, dovoľujem si Vás osloviť z ekonomického týždenníka Trend s aktuálnou témou.

V máji sa navýšil štátny rozpočet o 3,4 miliardy eur výdavkov, aj kvôli pomoci v pandémii. Tá sa v posledných dňoch zhoršuje, väčšina okresov je bordová, črtá sa, že bude čierna, ako avizujú analytici. To prinesie zásadné zmeny aj pre fungovanie firiem, napríklad gastro segment bude fungovať len výdajom cez okienko atď. Teda nejde o štandardné podnikanie bez obmedzení. Rezort práce ani rezort financií nespomínajú žiadnu ďalšiu pomoc pre najviac ohrozené sektory, hoci avizovali, že pri zhoršení situácie môže vláda stanoviť vyššie či ďalšie vyplácanie príspevkov zo schém Prvej pomoci, ale žiadny návrh nepadol. Je takýto postup vlády v tejto situácii v poriadku, alebo tam ostávajú iné možnosti v súčasnosti, ktoré by štát mohol zabezpečiť a systémov využiť? Aký je váš názor?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ako kompenzácia obmedzení by mal nabehnúť systém prvej pomoci pre postihnuté firmy tak, ako fungoval na jar tohto roka.

21.9.2021

Otázka (Lucia Brožová, SITA)
Dobrý deň, Minister financií Igor Matovič pred pár týždňami spomenul, že už rokuje s jednotlivými ministrami o budúcoročnom rozpočte. Skonštatoval však len, že ministri žiadajú navýšenie prostriedkov. Podľa šéfa rezortu financií by mali však navrhnúť aj to, kde budú šetriť a nemali by len pýtať peniaze. Matovič zároveň potvrdil, že je možné očakávať na Slovensku reformy, ale bližšie detaily neozrejmil.

Ako by mal vyzerať rozpočet verejnej správy na budúci rok?
Aké by mali byť hlavné priority?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vláda by mala predstaviť plán ozdravovania verejných financií podopretý konkrétnymi opatreniami v horizonte najbližších troch rokov. Ozdravovanie by sa malo začať už v budúcom roku v objeme najmenej 0,5 % HDP, optimálne v objeme 1 % HDP. Malo by ísť najmä o škrty neefektívnych výdavkov, zlepšenie výberu daní a reformy v dôchodkoch, zdravotníctve a daniach. Inšpiráciou môžu byť doteraz vykonané revízie výdavkov ako aj Plán obnovy či Národný plán reforiem.

Pokiaľ sa ozdravovanie odloží o ďalší rok, hrozí, že v tomto volebnom období k žiadnemu ozdravovaniu nedôjde. Zostával by totiž už len rok 2023, ktorý je predvolebný a politici už krátko pred voľbami nechcú prijímať nepopulárne opatrenia. Bez ozdravných opatrení a reforiem by vláda odovzdala krajinu s vysokým štrukturálnym deficitom aj verejným dlhom, navyše s neudržateľnými verejnými financiami. Namiesto postupného ozdravovania by nová vláda bola pod tlakom prijímať radikálnejšie a tým aj bolestivejšie opatrenia.

20.9.2021

Otázka (Lucia Lauková, Pravda)
Dobrý deň, veľmi pekne by som Vás opäť chcela poprosiť o pomoc v otázke dôchodkovej legislatívy. V prílohe je návrh materiálu, ktorý plánuje presadiť SaS, budúcu stredu k tomu ohlásili konferenciu. Zaujímal by ma preto názor odborníkov na porovnanie tohto návrhu s doteraz avizovanými reformami z dielne aktuálneho šéfa rezortu práce Krajniaka.

Odpoveď Petra Goliaša:
Zásadný rozdiel je v tom, že návrh SAS neobsahuje zavedenie rodičovského bonusu, ktorý v pôvodnom návrhu ministerstva práce významne zvyšoval deficit penzijného systému.

Ministerský aj poslanecký návrh obsahujú zavedenie možnosti odchodu do predčasného dôchodku po odpracovaní 40 rokov, pokiaľ výška dôchodku presiahne určitú zákonom stanovenú sumu. Vplyv na deficit bude závisieť od miery krátenia dôchodku pri jeho skoršom poberaní. Poslanecký návrh predpokladá v dôvodovej správe zavedenie princípu tzv. aktuárnej neutrality, podľa ktorého bude suma doživotných dôchodkov rovnaká bez ohľadu na skorší či neskorší odchod do dôchodku. Inými slovami pri skoršom odchode bude dôchodok nižší a pri neskoršom odchode vyšší tak, aby sa ľuďom neoplatilo špekulovať, keďže to nebude mať vplyv na sumu ich doživotných dôchodkov. V prípade dodržania tohto princípu skorší odchod do dôchodku nebude v dlhodobom horizonte zvyšovať deficit.

Poslanecký návrh ústavného zákona definuje základné rámce dôchodkového systému, ktoré majú zlepšiť jeho finančnú udržateľnosť a obmedziť neodborné zásahy. Jedná sa najmä o naviazanie dôchodkového veku na vek dožitia, ale napríklad aj o minimálne garancie pre výšku odvodov do druhého piliera, pravidlá pre vstup a výstup z druhého piliera, nastavenie sporiacej stratégie či výplatnej fázy. To všetko sú oblasti, kde v minulosti došlo k viacerým zásahom, ktoré zhoršili finančnú stabilitu penzijného systému alebo poškodili sporiteľov. Zakotvenie týchto rámcov do ústavného zákona je dôležité práve preto, aby ich už nebolo možné meniť jednoduchou väčšinou v parlamente.

Kriticky vnímam, že sa taký dôležitý zákon nepripravuje vo vláde, ale cez poslancov. Riadny legislatívny proces by zahrnul potrebnú odbornú debatu, ktorá je dôležitá pre odstránenie prípadných nedostatkov návrhu.

17.9.2021

Otázka (Dorota Hudecová, Pravda)
Dobrý večer, obraciam sa na vás s prosbou o odpoveď na otázku:

V návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý by mal teraz niekedy schvaľovať parlament sa, okrem iného, hovorí aj o korekcii aktuálnej dôchodkovej hodnoty na 95 % jej sumy čo spôsobí, že budúce penzie budú nižšie. Už tie, priznané v roku 2023 približne o 30 eur. Neskôr by tento krok mal priniesť zníženie dôchodkov o takmer 9 %. Je tento krok, podľa vášho názoru správny?

Odpoveď Petra Goliaša:
Spomalenie rastu budúcich dôchodkov patrí medzi dôležité opatrenia pre finančnú stabilizáciu penzijného systému v čase starnutia obyvateľstva. Návrh, podľa ktorého sa bude aktuálna dôchodková hodnota zvyšovať o 95 % rastu priemernej mzdy, spôsobí pomalší rast budúcich dôchodkov a ich vzďaľovanie sa od priemernej mzdy. Zníži sa tak miera náhrady, teda pomer dôchodku k priemernej mzde. Aby nedošlo k sústavnému znižovaniu tohto podielu, bolo by vhodné zadefinovať spodnú hranicu, pod ktorú by miera náhrady nemala klesnúť. Zvážiť treba aj dopady na ľudí s nízkymi dôchodkami, aby sa časom nedostali do rizika chudoby. Na ich ochranu sú vhodným nástrojom minimálne dôchodky. Správne by tiež bolo naviazať rast budúcich dôchodkov na demografický vývoj, napríklad na vývoj podielu ľudí v aktívnom veku a dôchodcov. Pokiaľ obyvateľstvo starne, je namieste spomaľovať rast ADH. Ak podiel pracujúcich stúpa, môže aj ADH, a teda budúce dôchodky, rásť rýchlejšie.

Kľúčové bude tiež prijať ďalšie opatrenia na stabilizáciu systému, najmä naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života.

7.9.2021

Otázka (Tatiana Kapitánová, Tovar&Predaj)
Dobrý deň prajem, v časopise Tovar&Predaj pripravujem tému o potenciáli predaja voľnopredajných liekov v maloobchode a rada by som sa opýtala pár otázok:

Vo viacerých krajinách je možné predávať voľnopredajné lieky v maloobchode. Kde vidíte hlavné bariéry toho, že to na Slovensku nejde?
Aké sú plusy a mínusy by to mohlo priniesť?
Znamenalo by to automaticky zvýšenú spotrebu liekov?
Mala by väčšia konkurencia predajcov vplyv na cenu liekov?

Odpoveď Dušana Zachara:

Chýbajúca kultúra takéhoto predaja v našom prostredí. Možno silný vplyv lekárnickej loby, možno slabá odvaha politických lídrov, a možno mix oboch, resp. viacerých faktorov. Do úvahy treba brať aj populizmus, ktorý sa odvoláva na zníženú bezpečnosť konzumentov.
Plusy: väčšia dostupnosť a ponuka voľnopredajných liekov pre ľudí, nižšie ceny
Mínusy: väčšie riziko nesprávneho užívania týchto liekov, predávkovania; ľahšie sa dostanú lieky do rúk detí, v dôsledku konkurenčného tlaku môžu skrachovať niektoré lekárne, ktorých marže pri väčšine sortimentu sú regulované, a tak pacienti môžu mať horšiu dostupnosť pri receptových liekoch
Je predpoklad, že pri voľnopredajných liekoch by spotreba stúpla, keďže by sa zvýšila ich dostupnosť – tak geografická, časová, ako aj finančná.
Áno, pri voľnopredajných liekoch, kde nie je cena ani marža regulovaná, prinesie väčšia konkurencia tlak na zníženie cien týchto liekov.

7.9.2021

Otázka (Veronika Galvánková, Hospodárske noviny)
Dobry den, rada by som vas oslovila do pripravovaneho clanku s niekolkymi otazkami. Ockovacia loteria, blockova loteria, srotovne, Olympiada. S kaydou vladou prichadza novy napad, ako motivovat ludi k zelanemu spravaniu ci narodnej hrdosti.

Prejedame si tymito hrami verejne financie zbytocne alebo maju podla vas aj nejaky pozitivny efekt?
Je objem penazi urcenych na tieto “hry” zasadny z pohladu verejnych penazi? Alebo je tak male ze sa to neoplati sledovat? (Loterie budu asi radovo inde ako napad s Olympiadou)
Sleduje stat dostatocne efektivitu sutazi? Ak ano/nie, preco? (Pri blockovej loterii napr. Minfin tvrdi, ze ma exaktne data a na zaklade nich ukoncil loteriu, pri ockovacej Matovic hovori ye, sa to zmerat neda.)
Poznate pripad krajiny, kde by takato forma motivacie dobre zafungovala ( v zmysle hodnoty za peniaze)?
Dava podla vas zmysel opatrenie typu srotovne? Ak ano/nie, preco?

Odpoveď Dušana Zachara:

O tom by mali rozhodovať dáta, analýzy, a preto bol založený Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý má vo svojej náplni práce práve posudzovanie účelnosti verejných politík, regulácií, investícií a prevádzky štátu, aby používané peniaze platcov daní a odvodov prinášali čo najväčšiu hodnotu, úžitok pre spoločnosť. V každom prípade však tieto “hry” prinášajú jej tvorcom – politikom agendu, o ktorej sa hovorí a píše, čo vedie k záujmu verejnosti a následne k možným politickým bodom. V to aspoň politici dúfajú.
Samozrejme, že “akcie” s vyššou peňažnou dotáciou majú potenciál prinášať väčšie neefektívnosti, ale aj vyšší prínos, preto sa aj analytici ÚHP zameriavajú na väčšie investície, resp. používanie zdrojov. Ale posudzovali už aj aj očkovaciu lotériu.
Je veľmi dôležité sledovať efektivitu vynakladaných peňazí. Merať sa dá takmer všetko, samozrejme s rozdielnou mierou presnosti a výpovednej sily. Určite sa nebude dať presne vyrátať prínos očkovacej lotérie, avšak absolútne rezignovať na posúdenie jej efektu by sme nemali. Dáva nám to totižto určitú spätnú väzbu, z ktorej by sa osvietení politici mohli poučiť do budúcnosti. A tiež aj voliči pri volebnom akte.
Očkovacie lotérie boli, sú alebo budú realizované vo viacerých štátoch USA, v provinciách Kanady, v Poľsku, v rakúskom Burgenlande. Vládni analytici z ÚHP vo svojej správe konštatujú, že na základe rôznych miestnych výskumov sa efekt lotérií v zahraničí nedá jednoznačne preukázať, lebo na motiváciu vplývajú mnohé okolnosti a udalosti, ktoré sa dajú od seba len veľmi ťažko odfiltrovať. Ak nejaký prínos nastal, tak bol relatívne malý, pričom najväčší efekt trval len krátko po ohlásení či spustení lotérií. Podľa prieskumu vedcov SAV 7 % opýtaných, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať, uviedlo, že by ich slovenská očkovacia lotéria mohla presvedčiť na vakcináciu. Ak by sa to pretavilo do reality, bol by to skvelý úspech. Podľa posledných údajov je však veľká pravdepodobnosť, že taký veľký úspech to nebude, ak vôbec.

7.9.2021

Otázka (Mária Zerzanová, Plus jeden deň)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie k zmene poisťovne, ktorá je možná do konca septembra.

Komu sa oplatí zmeniť poisťovňu?
Na základe čoho by sa mal človek rozhodovať?
Na čo by si mal dať pozor?

Odpoveď Dušana Zachara:
Každý človek má svoje vlastné preferencie, a preto by si mal vyberať takú poisťovňu, ktorá sa s nimi čo najviac zhoduje. Slobodný výber medzi viacerými poisťovňami je veľmi dôležitý prvok v systéme, ktorý motivuje zdravotné poisťovne sa zlepšovať, inovovať, lebo poistenci im svojimi príchodmi a odchodmi dávajú veľmi jasno najavo svoju spokojnosť či nespokojnosť s poskytovanými službami alebo komunikáciou.

Osoba, ktorá plánuje zmeniť poisťovňu, by si mala zistiť, či jej nová poisťovňa má uzavretú zmluvu s lekármi, resp. zdravotníckymi zariadeniami, kam často chodí, lebo v opačnom prípade by tam musela pri neakútnej zdravotnej starostlivosti hradiť náklady sama. Ďalšími kritériami pri výbere poisťovne môžu byť napríklad dĺžka čakania na plánované operácie, rozsah hradených výkonov, liekov, zdravotníckych pomôcok a zazmluvnených poskytovateľov, rôzne bonusové programy či úroveň orientácie na klienta, jeho manažovanie a komfort pri komunikácii s poisťovňou.

27.8.2021

Otázka (Dominika Grebeníčková, MY Záhorie)
Dobry den, pripravujem clanok o situácii v Skalici, kde si samosprava zobrala uver na nielen na kapitalove polozky, investicie ale aj na bezne vydavky. Cela situacia je opisana v clanku ktory zasielam. Velmi rada by som vas poprosila o vas odborny nazor k tejto teme. Posielam aj naozaj zopar otazok:

ako vnimate krok samospravy pokryt bezne vydavky castou uveru?
poslanci, ktorí boli proti to hodnotili ako riskatne? dokonca ako otvorenie pandorinej skrinky. Je to tak?
myslite si ze je to pochybenie samospravy nepokryt prijmom bezne vydavky?
aky je vas predpoklad ohladom výpadkov z prijmu z podielovych dani?

Odpoveď Petra Goliaša:
Skalica mala podla metodiky INEKO v rokoch 2015-19 dobre financne zdravie. Celkovy dlh podla zakonnej definicie bol v roku 2019 nieco viac ako 3 miliony eur, co predstavovalo necelych 20 % beznych prijmov. Podla uctovnej zavierky celkovy dlh voci komercnym bankam za rok 2020 klesol na 2,8 miliona eur. Kvoli vypadku prijmov na dani z prijmu fyzickych osob ale Skalica vlani cerpala bezurocnu navratnu financnu vypomoc od ministerstva financii vo vyske 0,39 miliona eur. Spolu s touto vypomocou tak dlh mierne stupol. Cerpanie noveho uveru vo vyske 0,73 mil. eur dlh dalej zvysi, stale vsak bude v relativne bezpecnom pasme. Hradenie casti beznych vydavkov z komercneho uveru je nestandardne, samosprava by preto mala potrebu takeho konania odovodnit na konkretnych cislach o vyvoji rozpoctu v roku 2021.

26.8.2021

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, v SME robíme tému o pripravovanej reforme Optimalizácie siete nemocníc (OSN), ktorá sa momentálne nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
K tomu mám na vás niekoľko otázok.

Aký je váš názor na OSN? Aké sú podľa vás jeho plusy a mínusy?
V čom je Lengvarského OSN lepšie/horšie ako bola Kalavskej stratifikácia?
Je podľa vás opodstatnená obava pacientov v niektorých regiónoch, že sa im zhorší dostupnosť zdravotnej starostlivosti?
Platí podľa vás téza MZ SR, že zmenšením počtu akútnych nemocníc a väčšou centralizáciou niektorých medicínskych výkonov sa zlepší kvalita zdravotnej starostlivosti?
V súčasnosti má Slovensko podľa MZ SR 78 nemocníc. Koľko akútnych nemocníc z nich unesie naše zdravotníctvo podľa vás?

Kľúčové však bude, aby sa proces stanovovania optimálnej siete riadil nediskriminačnými pravidlami a kritériami, na základe transparentných a kvalitných dát, aby sa nezahatala cesta k súťaživosti rôznych, aj nových, poskytovateľov, ktorí by mali mať možnosť sa porovnávať a uchádzať sa o vstup do siete na všetkých úrovniach, aby sa na ministerstve zdravotníctva necentralizovalo to, čo sa dokáže efektívnejšie rozhodovať na poli zdravotných poisťovní, aby fungovalo meranie a zverejňovanie výsledkov, ukazovateľov kvality a efektívnosti a pod. A aby sa čo najviac rozhodovalo automaticky na základe dopredu stanovených kritérií, ktoré boli vopred odkomunikované a dohodnuté s odbornou verejnosťou, odbornými spoločnosťami a samotnými poskytovateľmi, a aby sa minimalizoval priestor pre svojvoľné posudzovanie siete od úradníckeho stola ministerstva na Kramároch.

A práve tu vidím úskalia, keďže navrhovaný zákon o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti výrazne posilňuje pole pôsobnosti a právomoci ministerstva zdravotníctva a samotného ministra pri tvorbe nemocničnej siete, umožňuje im rozhodovať o sieti aj v protiklade s odbornými stanoviskami poradných kategorizačných orgánov, pričom výrazne obmedzuje manévrovací priestor pre zdravotné poisťovne v tejto oblasti. Poisťovne sa tak v tomto smere stanú skôr štatistami a vykonávateľmi vôle ministerstva zdravotníctva ako samostatnými reálnymi hráčmi, ktorí by formovali sieť a slobodne zazmluvňovali poskytovateľov pre svojich poistencov na základe štátom stanovených mantinelov. Štát sa tak okrem pozície tvorcu pravidiel a rozhodcu plánuje usadiť aj na stoličky trénerov a diktovať zostavy tímov, ich taktiku a spôsob hry. To nemusí dopadnúť dobre.

Mnoho kľúčových vecí zatiaľ nepoznáme, nakoľko podrobnosti o podmienkach tvorby siete, o postupe pri kategorizácii nemocníc a metodiku vyhodnotenia siete, vrátane prípadných minimálnych počtov výkonov či indikátorov kvality určí až ministerstvom zdravotníctva vydaný všeobecne záväzný predpis.

19.8.2021

Otázka (Kamila Olahova, Webnoviny.sk)
Dobrý deň, pripravujem článok o internetovom bojkote firmy Sedita a bola by som rada, keby ste mi odpovedali na niekoľko otázok.

Vyjadrenia majiteľa firmy Sedita, Pavla Jakubca o očkovaných a neočkovaných v rámci rozhovoru na Denníku E (“Kto je zaočkovaní, nech si slobodne ide kam chce, kto nie nech sedí doma”) pobúrili časť spotrebiteľov natoľko, že sa na sociálnych sieťach rozhodli firmu bojkotovať a vyhlasujú, že ich výrobky nebudú kupovať. Môže takýto bojkot spotrebiteľov spoločnosti ublížiť alebo ju skôr nepostihne a zopakuje sa scenár ako pri spoločnosti Billa, ktorú svojho času chceli bojkotovať čitatelia časopisu Zem a vek, ktorý prestala predávať?
Môžu vôbec spotrebitelia bojkotovať veľké firmy? Ak áno, ako? Podarilo sa to niekedy?
Ak nie, čím je to spôsobené? Záleží na veľkosti firmy či krajiny? Alebo stále časť spotrebiteľov firmu podrží, ako je to pri Sedite? (Časť spoločnosti, ktorá je za očkovanie sa postavila na sociálnych sieťach na jej stranu.)

Odpoveď Petra Goliaša:
Zalezi od sily emocii, ktore bojkot vyvolava a tiez od poctu a presvedcenia jeho podporovatelov. Napriklad na jar bol bojkot cestovnej kancelarie Bubo dost silny na to, aby jej sef korigoval svoje vyjadrenia o dovolenkovani elity kdesi na juhu, kym tu budu obycajni ludia zapasit s koronou. Podobne tlak spotrebitelov na firmy, aby menej poskodzovali zivotne prostredie, vyrabali bio produkty ci nevyuzivali detsku pracu dlhodobo meni podnikanie sirokeho spektra firiem. Postoj spotrebitelov je teda dolezity faktor ovplyvnujuci podnikanie, najmä v etickych otazkach, kde dochadza k zhode velkej casti spolocnosti.

V pripade horaliek tieto predpoklady splnene nie su. Ockovanie sice vyvolava silne emocie u casti populacie, podla prieskumov ale ide pri odporcoch o mensinu, kedze ockovanie väcsina ludi podporuje. Da sa tiez predpokladat, ze aj medzi odporcami je vyznamna cast takych, ktorych bojkot nechyti za srdce. Skor si preto myslim, ze bojkot nebude mat velky vplyv na hospodarenie firmy.

4.8.2021

Otázka (Mária Dvořáčková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, ak by ste si našli chvíľu čas, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie k pripravovanému článku o dôchodkovej reforme.

Minister práce Milan Krajniak predložil do medzirezortného pripomienkového konania časť dôchodkovej reformy. Súčasťou návrhu je rodičovský bonus/dôchodok, vďaka ktorému by dôchodcovia, ktorí majú pracujúce deti, dostali viac peňazí. Je to podľa vás dobré riešenie?
Dôchodkový vek sa má meniť opäť podľa automatu, ktorý bude zohľadňovať vývoj strednej dĺžky dožitia. Okrem toho sa má zaviesť možnosť odísť do dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. Pomôžu tieto opatrenia zlepšiť udržateľnosť systému?
Ako hodnotíte návrh ministra práce zrušiť strop pre platenie sociálnych odvodov?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zásadným problémom novely je, že prehlbuje deficit verejnej správy o 553 miliónov eur v roku 2023 a o 592 miliónov v roku 2024. Príčinou je najmä zavedenie rodičovského dôchodku a čiastočne aj možnosti odchodu do dôchodku po odpracovaní 40 rokov. V pokrízových rokoch, keď by Slovensko malo znižovať deficit verejných financií aj verejný dlh by teda novela priniesla jeho zvýšenie. Pritom je pravdepodobné, že zavedenie rodičovského dôchodku zásadne nezmení motiváciu mladých ľudí mať deti. Tí sa budú skôr rozhodovať podľa dostupnosti bývania a predškolských zariadení, pracovných príležitostí či podľa výšok sociálnych dávok na podporu rodiny. Kompenzácia rodičov za výchovu detí by mala byť zavedená cez vyššie vymeriavacie základy, z ktorých za osoby starajúce sa o deti platí dôchodkové poistenie štát.

Negatívny vplyv na verejné financie novela zmierňuje najmä zrušením maximálnych stropov na sociálne poistenie, čo však nestačí na krytie vzniknutého deficitu. Navyše sa dá očakávať únik významnej časti postihnutých zamestnancov do iných foriem poberania príjmov, čím by očakávaný výnos ešte klesol.

Pozitívom novely je opätovné naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života a tiež spomalenie rastu novopriznaných dôchodkov. Tieto opatrenia zlepšujú dlhodobú udržateľnosť penzijného systému. Novela tiež zavádza viacero opatrení zlepšujúcich situáciu sociálne znevýhodnených ľudí.

3.8.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)

Obávate sa, že práve nízka zaočkovanosť v regiónoch odstaví v častiach Slovenska zdravotnú starostlivosť?
Aký dopad to bude mať na zariadenia, kde nebudú môcť operovať?
Tieto regióny budú mať aj zložitejšie prípady – aký dopad bude mať slabá zaočkovanosť na financie nemocnice?
Dá sa povedať, že v nezaočkovaných oblastiach budú nemocnice na to doplácať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na nízku mieru zaočkovanosti v niektorých regiónoch Slovenska nebudú doplácať len tieto regióny, resp. len nemocnice v týchto regiónoch, ale celé Slovensko, keďže náš systém zdravotníctva má prvky solidarity a niektoré zdravotné výkony sa realizujú len v koncových nemocniciach, čiže v centrách Slovenska, kde je zaočkovanosť relatívne vyššia. Ak bude v ďalšej vlne pandémie nával na infekčné kovidové nemocničné lôžka, určite sa to prejaví negatívne aj na nekovidovej zdravotnej starostlivosti, ktorá bude musieť byť odsúvaná. Ale keďže máme slobodný výber poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, môžu nekovidoví neakútni pacienti viac prúdiť do nemocníc, kde nebudú toľkí kovidoví pacienti, a tak tam môžu vznikať dlhšie čakacie doby a horšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

3.8.2021

Otázka (Miroslav Homola, Pravda)
Dobrý deň, pripravujeme anketu s reakciami odborníkov na prvú časť dôchodkovej reformy ministra práce Milana Krajniaka, ktorú predložil do pripomienkovania. Chcem vás teda poprosiť o názor na tento návrh. Otázky:

Aký máte názor na dôchodkovú reformu (návrh v MPK) ako celok?
Aký máte názor na podmienky, zavedenie a výšku rodičovského bonusu?
Aký máte názor na zrušenie maximálnych vymeriavacích základov pri sociálnom poistení?

29.7.2021

Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť, či by ste nám vedeli poskytnúť stanovisko k téme obmedzenia zisku zdravotných poisťovní.

Odpoveď Dušana Zachara:
Regulácia zisku zdravotných poisťovní je legitímna agenda, nakoľko máme v súčasnosti na Slovensku pri verejnom zdravotnom poistení jednak koncentrovaný trh s malým počtom konkurentov a dominantnou štátnou poisťovňou, s obmedzeným vstupom naň a zároveň ide o nakladanie s verejnými zdrojmi (odvodmi a daňami), ktoré majú poisťovne garantované zákonom. Je to regulované trhové prostredie s mnohými reštrikciami tak na strane výnosov, ako aj na strane nákladov.

Zo strany ÚDZS pôvodné navrhované stanovenie presného fixného horného limitu pre výplatu zisku poisťovní nepovažujem za dobrý spôsob regulácie, keďže pri suboptimálnom stanovení hranice (nájsť optimálnu hranicu od úradníckeho stola je takmer nemožné) bude predstavovať pokrivené motivácie, demotiváciu poisťovní kontrahovať a platiť zdravotnú starostlivosť svojim poistencom efektívne a inovatívne. Pacient tak z regulácie nezíska vyššiu hodnotu. Skôr by pri takto nastavenej regulácii zisku hrozila postupne nižšia hodnota pre pacienta.

Preto je pri regulácii zisku skôr vhodné sa zamerať na plnenie nárokov pacientov a týmto plnením podmieňovať výplatu zisku poisťovní. Štát takýmto spôsobom dokáže flexibilne (a verme, že aj udržateľne) upravovať a definovať, obsahovo aké nároky, v akej kvalite a v akej geografickej a časovej dostupnosti majú zdravotné poisťovne svojim klientom zabezpečiť. Relatívne rýchlo by sa dalo do regulačného rámca pre zisk poisťovní zakomponovať postupné rozširovanie okruhu zdravotných výkonov, na ktoré pacient dlho čaká. Ak by mala poisťovňa pri týchto výkonoch čakajúcich, nemohla by si vyplatiť zisk. Inými slovami a trochu komplexnejšie by sa to dalo definovať tak, že zisk by si mohla vyplatiť poisťovňa len vtedy, keď bude mať splnené všetky nároky všetkých svojich poistencov. Samozrejme, predtým treba precízne definovať nároky poistencov, čo síce nie je také ľahké ako stanoviť hornú hranicu 0,2 % z úhrnu poistného, ale je to poctivejší prístup, ktorý môže priniesť pre pacienta a spoločnosť vyššiu hodnotu za peniaze. Toto by malo byť cieľom štátu pri tvorbe zdravotnej poitiky.

Pozn.: INEKO realizuje v oblasti zdravotnictva projekty, ktore financne podporuju aj zdravotne poistovne Dovera a Union.

26.7.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň, Slovensku sa nedarí zvyšovať mieru zaočkovanosti ani cez pápeža, ani cez lotériu a kampaň už asi nemá zmysel. Minister Lengvarský chcel novelou zákona, tzv. očkovacieho zákona motivovať ľudí k očkovaniu skrz to že štát by preplácal len dva PCR testy mimo indikáciu. S tým nesúhlasilo hnutie Sme rodina a vydupalo si zadarmo antigénové testy do práce, školy a do základných obchodov bez. Nechceli totižto deliť ľudí na zaočkovaných a nezaočkovaných, teraz ich delia na zaočkovaných, nezaočkovaných, otestovaných s pcr a tých s antigénom.

Myslíte si že to je správne, že sa Slovensko vracia späť k antigénovému testovaniu?
Dá sa nejako obísť ten fakt, že Slovensko nemá dostatok zaočkovaných no všetci chcú mať všetky práva?
Myslite si že preplácanie len dvoch PCR testov je diskriminácia?
Jeden antigénový test stojí 3,5 eur, pfizer/biontech 15,5 eur a PCR test približne 50 eur. Ktorý model je dlhodobo udržateľný? Očkovanie či testovanie?

Odpoveď Dušana Zachara:

Myslím si, že teraz, keď sa ďalšia vlna pandémie na Slovensku ešte nerozvinula v plnej sile, bol ideálny priestor na to, aby hrali v prípade testovania prím presnejšie PCR-testy, ktoré sú pri testovaní zlatým štandardom. Ale aj testovanie pomocou Ag-testov je lepšie, ako žiadne testovanie v prípade nezaočkovaných.
Treba si uvedomiť, že väčšina práv nie je bezpodmienečných. Súčasný stav na Slovensku v prípade očkovania a protipandemických opatrení je klasickým problémom “čierneho pasažierstva” či pozitívnych (v prípade zaočkovaných a tých, ktorí dodržiavajú opatrenia) a negatívnych (v prípade nezaočkovaných a tých, ktorí nedodržiavajú opatrenia) externalít. Ak sa náklady v prípade týchto fenoménov rozkladajú v spoločnosti okato nespravodlivo a neefektívne, tak taká spoločnosť bude v dlhšom časovom horizonte upadať – nebudú sa dodržiavať pravidlá a každý bude mať tendenciu vyberať si zo systému len čerešničky. A doplatia na to všetci.
Otázka je, či to nie je náhodou diskriminácia zaočkovaných. Nezaočkovaní predstavujú pre spoločnosť väčšie riziko – či už zdravotné, ale aj sociálno-ekonomické. Časť nákladov (a nemyslím tým len finančných) by mali preto niesť.
Jednoznačne očkovanie.

29.6.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň, na Slovensku sa v poslednej dobe dosť diskutuje o tom, že by malo byť očkovanie pre určité skupiny obyvateľstva povinné. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková tvrdí, že legislatívny rámec tu na to je a zaviesť povinné očkovania pre dospelých nie je problém, len by to niekto musel spraviť. Chcem sa preto spýtať, bolo by to rozumné a pre aké skupiny obyvateľstva si myslíte, že by malo byť očkovanie povinné? Klienti DSS, všetci starší ako 80 rokov, onko pacienti?

Odpoveď Dušana Zachara:
Otázka povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19 je legitímna. Už teraz existuje na Slovensku systém povinného očkovania, najmä detí, proti mnohým vážnym chorobám. Aj povinné očkovanie stojí za prosperitou a blahobytom rozvinutého sveta. COVID-19 je jednak infekčná smrteľná choroba, ktorej možno veľmi účinne predchádzať, resp. ju odvrátiť očkovaním, jednak priniesla obrovské ekonomické škody a obmedzenia pre celé spoločnosti, preto je v záujme ochrany verejného zdravia, životov a hodnôt, aby bolo čo najviac ľudí zaočkovaných, a aby sa vírus prestal nekontrolovateľne šíriť. Očkovanie je klasická pozitívna externalita, z ktorej benefituje celá spoločnosť, dokonca čiastočne aj tí nezaočkovaní. Preto je vhodným postupom uľahčovať život a uvoľňovať opatrenia pre zaočkovaných s tým, že nezaočkovaní budú musieť strpieť prísnejšie opatrenia, keďže sú pre celú spoločnosť viac rizikoví. Takisto sa prihováram, aby bolo zavedené povinné očkovanie zamestnancov zdravotníckych zariadení, školských zariadení a tiež u klientov a zamestnancov zariadení sociálnych služieb. Vo všetkých týchto zariadeniach sa nachádzajú zraniteľné, resp. nechránené skupiny obyvateľstva, ktoré majú právo byť v čo najmenej infekčnom prostredí. Taktiež podniky by mohli v záujme bezpečného pracovného miesta vyžadovať od svojich zamestnancov očkovanie.

28.6.2021

Otázka (Martin Benko, SITA)
Dobrý deň, prosím Vás o kratšie vyjadrenie k téme:

Aké možné nástrahy, problémy vidíte pri budúcej realizácii Plánu obnovy, resp. pri využívaní z neho zdrojov EÚ do roku 2026? Napríklad, aj pre paralené čerpanie bežných eurofondov – dočerpanie PO 2014 – 2020 do konca roka 2023 a príprava čerpania nového PO 2021 – 2027.
Nakoľko to môže skomplikovať využívanie zdrojov z Plánu obnovy?
Čo by malo umožniť riadne čerpanie pomoci z Plánu obnovy rovnomerne a načas?

Odpoveď Petra Goliaša:
Kľúčové je dobre pripraviť investičné projekty a vytvoriť dostatočnú manažérsku kapacitu na implementáciu investícií a reforiem. Jadro riadiacej kapacity by malo byť na Úrade vlády, aby mali kompetentní ľudia adekvátne právomoci a tiež dosah na viaceré rezorty. Ide o náročnú výzvu, keďže Slovensko malo doteraz vždy problém s riadnym čerpaním aj štandardných eurofondov, pri ktorých dochádza k dočerpaniu zvyčajne nárazovo až na poslednú chvíľu a nadpriemerné sú aj korekcie, kedy kvôli rôznym pochybeniam musíme vracať peniaze EÚ. Teraz je potrebné v krátkom čase mobilizovať ľudí schopných zabezpečiť transparentné a efektívne použitie dodatočných miliárd, ktoré ponúka EÚ. Pokiaľ to bude možné, malo by ísť o ľudí, ktorí už majú skúsenosti s prípravou a implementáciou náročných projektov a reforiem z verejného aj súkromného sektora. Takých ľudí je vždy nedostatok, najmä ak ich potrebujeme nájsť relatívne rýchlo.

23.6.2021

Otázka (Miroslav Homola, Pravda)
Dobrý deň, pripravujeme anketu k téme odmeňovania očkovania. Chcem vás preto poprosiť o vaše prípadne vyjadrenie názoru. Otázky:

Mal by štát odmeňovať očkovanie jednorazovým finančným príspevkom? Ak áno, v akej výške?
Ako by podľa vás štát mohol odmeňovať očkovanie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Finančné odmeny zatiaľ netreba, keďže existujú efektívnejšie nástroje, ktoré sme doteraz nevyužili. Očkovaní by mali byť odmenení väčšou slobodou napríklad pri návšteve reštaurácií, kultúrnych a športových podujatí, pri cestovaní. Súčasne treba znížiť bariéry pre očkovanie, napríklad zapojiť všeobecných lekárov, zdravotné sestry z domácich ošetrovateľských služieb či mobilné očkovacie jednotky. Ľudí netreba uplácať, ale motivovať, uľahčiť im prístup k očkovaniu a využiť aj zapojenie známych osobností do očkovacej kampane.

17.6.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň, chcem sa spýtať, Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský včera nevylúčil lotériu ako motiváciu pre zaočkovaných. “Dnes padla na vláde diskusia o hmotnom odmenení, takže je možné, že dôjde k nejakej forme finančného príspevku alebo nejakej lotérii pre očkovaných,” povedal. Doplnil, že pôjde buď o plošnú odmenu pre všetkých, ktorí sa očkovali alebo určitú formu lotérie.

Čo si myslíte o takejto forme motivácie?
Tápa ministerstvo zdravotníctva vo zvyšovaní motivácie alebo sú ich kroky v kampani jasný kalkul?
Mali by mať zaočkovaní výhody? Kedy a aké? Dá sa to vôbec odkomunikovať v tak antivaxerskej spoločnosti?

Ďalšou témou ktorou sa dnes zaoberá Ústredný Krízový Štáb je kontrola hraníc. Po roku opäť musia vyriešiť ako odsledovať z ktorej krajiny človek prichádza. UVZ ak žiada dáta od operátorov tak dostanú len čiastkové informácie, pretože kvôli legislatíve im operátor nemôže poskytnúť v ktorej krajine sa číslo zaregistrovalo. Navyše zapísanie sa do eHranice je síce povinné ale za to nikto ho nekontroluje a v Maďarsku je na fotbale s Portugalskom Teraz keď už aj v Európskej únii sú čierne krajiny riziko zavlečenia nových mutácii je o to vyššie.

Ako sa to dá vyriešiť?
Má zmysel mať cestovateľský semafor ktorý deklaroval, že všetky členské štáty budú zelené a týždeň na to to už neplatí?
Ako by mala vyzerať podľa vás kontrola opatrení na hraniciach?

Odpoveď Dušana Zachara:
Polozili ste velmi vela otazok. Odpoviem len na niektore z nich.

Keďže očkovanie je už otvorené pre všetkých, nastal moment, aby sme diskutovali aj o výhodách pre zaočkovaných. Byť zaočkovaným je totižto pozitívna externalita, z ktorej benefituje celá spoločnosť, aj tí nezaočkovaní, preto ju treba podnecovať a zodpovednosť nejakým spôsobom odmeňovať. Preto vítam, že sa ministerstvo zdravotníctva zaoberá rôznymi spôsobmi odmeňovania a motivovania. Myslím si, že viac ako nejaká lotéria, ktorá môže byť v našom kultúrnom prostredí vnímaná kontroverzne, by očkovaní mohli byť motivovaní uvoľnením pravidiel pre nich, resp. výhodami uľahčujúcimi ich bežný život. Ale samozrejme, nevylučujem, že existuje aj množstvo ľudí, ktorí môžu byť motivovaní aj nejakými hmotnými či finančnými benefitmi. Ale pravdepodobne najlepším spôsobom motivácie v čase zlepšujúcich sa pandemických čísel by mal byť čo najjednoduchší prístup k očkovaniu, vrátane ľahkej alebo dokonca žiadnej registrácie vopred, čo predpokladá vakcináciu aj mimo kamenných vakcinačných centier – vakcíny by sa mali priblížiť občanom, mali by byť podávané u všeobecných lekárov, v mobilných očkovacích jednotkách, pri rôznych masových podujatiach, vo firmách.

Okrem podielu zaočkovaných bude určite jedným z dôležitých faktorov, v akej miere sa u nás rozvinie na jeseň tretia vlna pandémie, aj dôsledné kontrolovanie a vynucovanie karanténnych a testovacích pravidiel, čo sa týka prichádzajúcich zo zahraničia. Musia byť nasadené viaceré kontrolné mechanizmy, vrátane informácií od mobilných operátorov. Momentálne napríklad prebiehajú futbalové majstrovstvá Európy a mnohé zápasy sa konajú aj v červených a čiernych krajinách. Mnohí fanúšikovia cestujú letecky organizovane cez cestovné kancelárie, preto treba využívať rôzne zdroje informácií pri dodržiavaní pravidiel ochrany osobných údajov. Na základe týchto informácií treba dohľadávať kontakty, kontrolovať dodržiavanie pravidiel a v prípade ich nedodržiavania aj represívne a sankčne konať a informovať o tom verejnosť.

16.6.2021

Otázka (Šimon Jeseňák, .týždeň)
Pozdravujem vás priatelia, pracujem na téme, ktorá má zatiaľ názov Exodus zdravotníkov s podtitulom ako von z konopy. Chcel by som vás poprosiť o vaše odpovede na otázky:

Ako by sme mali riešiť alebo riešime problém nedostatku zdravotného personálu (lekárov, sestier a iného zdravotného personálu).
Existuje akákoľvek štátna či súkromná stratégia ako pritiahnuť expatov späť na Slovensko alebo ako prilákať zdravotnícky personál na Slovensko?
Hrozí akútne zrútenie sa systému poskytovania zdravotnej starostlivosti pre vysoký vek (dôchodkový vek).

Odpoveď Dušana Zachara:

Je na to viacero opatrení, nie je jedno zázračné. Treba si tiež uvedomiť, že o nedostatku zdravotníckeho personálu sa hovorí aj vo vyspelej Európe. Podľa medzinárodného porovnania, ak berieme do úvahy pomer príjmu lekára k k priemernému platu v národnom hospodárstve, tak to na Slovensku vôbec nie je zlé. Samozrejme, existujú rozdiely medzi jednotlivými zdravotníckymi profesiami, ale už aj zdravotné sestry, najmä tie v nemocniciach, zarábajú viac ako je národný priemer v hospodárstve SR. Odmeňovací systém však nemotivuje, nepodnecuje k zvyšovaniu kvality a efektívnosti, betónuje stagnujúci stav, čo môže odrádzať excelentných pracovníkov k zotrvaniu na Slovensku, resp. k väčšej snahe niečo zlepšovať či meniť. K tomu sa pridružujú často nedobré podmienky a atmosféra na pracovisku, ťažšia možnosť napredovania a profesijnej sebarealizácie. Je nevyhnutné prekopať organizáciu práce, jednotlivé kompetencie, procesy, lebo v našom zdravotníctve prichádza k obrovským neefektívnostiam – napríklad na mnohé úkony, vrátane administratívnych, využívame zbytočne kvalifikovaných pracovníkov, pričom to hravo zvládne aj nižší zdravotnícky personál. Vhodné by bolo systémovo zavádzať plnohodnotné formy telemedicíny, integrovanej zdravotnej starostlivosti a presun väčšieho podielu zdravotnej starostlivosti z akútnych nemocníc do následnej, ambulantnej a domácej starostlivosti. Mali by sme zjednodušiť a uvoľniť pravidlá pri príchode a začleňovaní zdravotníkov zo zahraničia do našich zariadení a pod.
Je možné, že existujú jednotlivé snahy viacerých poskytovateľov, ktorí majú už nadviazané svoje kontakty najmä na Ukrajine, avšak nejakú štátnu stratégiu som nezachytil. V prvom kroku by možno stačilo, keby štát uvoľnil pravidlá a neboli sme pri príchode zdravotníkov zo zahraničia v porovnaní s ostatnými krajinami na západ od nás pápežskejší ako pápež. Niektorým záujmovým skupinám v slovenskom zdravotníctve však vyhovuje “monopolné” postavenie slovenských zdravotníkov a ich nedostatok, čo im zvyšuje váhu pri politickom vyjednávaní a vytvára vhodné prostredie na neustále stanovovanie ultimatívnych mzdových a personálnych požiadaviek.
Neviem. Bolo by nevyhnutné definovať, čo už rozumieme pod termínom “zrútenie systému”. A ak nebudeme dostatočne dobre merať výsledky zdravotníctva, kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti, tak ani nebudeme mať fundovanú odpoveď na to, či k zrúteniu systému prichádza alebo nie.

9.6.2021

Otázka (Filip Domovec, Plus JEDEN DEŇ)
Dobrý deň, radi by sme Vás požiadali o vyjadrenie k reforme nemocníc, ktorú dnes na tlačovej besede kritizoval aj exminister Richard Raši. Podľa neho sa má optimalizáciou zrušiť 10 500 lôžok a 22 nemocníc, ktoré by podľa návrhu ministerstva zdravotníctva mali poskytovať iba určitú formu urgentnej starostlivosti na mieste, jednodňovú starostlivosť, stacionáre, ale čo sa týka lôžkovej starostlivosti, poskytovali by iba následnú alebo rehabilitačnú starostlivosť.

Naozaj hrozí, že reformou prídu pacienti o 22 nemocníc, ako to tvrdí exminister Raši?
Dá sa vôbec urobiť „bezbolestná” reforma bez rušenia lôžok, transformácie nemocníc, ak áno, ako to urobiť?

Odpoveď Dušana Zachara:

Nie, netreba strašiť ľudí. Nemyslím si, že zoznam nemocníc, ktorý bol na tlačovej besede prezentovaný zo strany predstaviteľov Hlas-SD, je relevantný. Figurujú v ňom totiž aj dôležité, relatívne veľké regionálne nemocnice, pričom v ňom na druhej strane chýbajú mnohé menšie zariadenia, ktoré by sa mohli a mali transformovať na poskytovanie následnej, dlhodobej a paliatívnej ústavnej zdravotnej starostlivosti a ambulantnej starostlivosti. Optimalizácia siete nemocníc je nevyhnutný krok k tomu, aby sme tu mali pre pacienta udržateľnú kvalitnejšiu, bezpečnejšiu a dostupnú zdravotnú starostlivosť.
Cieľom je, aby reforma priniesla pacientom a celej spoločnosti prínosy, a nie bolesť. Niektoré záujmové a politické skupiny síce na nej môžu stratiť, tých to môže zabolieť, ale prvoradou cieľovou skupinou snaženia vlády majú byť všetci občania SR a ľudia, ktorí potrebujú kvalitnú, bezpečnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť v dlhodobo udržateľnom formáte. Tí majú z reformy benefitovať. Dôležité je, aby mala reforma stanovené prechodné obdobia, aby sa stanovili nediskriminačné pravidlá a kritériá pre vstup do siete, a aby sa poctivo merala a zverejňovala výkonnosť a kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti v optimalizovanej sieti, aby sme videli, či sú verejné zdroje používané s najvyššou možnou hodnotou, a či výsledky slovenského zdravotníctva dobiehajú vyspelý svet, alebo ešte väčšmi zaostávajú. Táto spätná väzba je kľúčovým faktorom na to, aby sme vedeli vyhodnocovať úspešnosť reformy, resp. potrebu jej úpravy alebo zmeny.

8.6.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň, mám na vás krátku anketovú otázku. Už dlhšie máme nízke prírastky infikovaných a podľa štatistického úradu v apríli zomrelo na Slovensku najmenej ľudí za sedem mesiacov, COVID-19 už nebol najčastejšou príčinou.

Chcem sa teda spýtať, či sa už dá sa povedať, že na Slovensku druhá vlna skončila?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak teraz neberieme do úvahy otázku definície “vlny”, jej vrcholov a číslovania, možno povedať, že sa momentálne nachádzame vo fáze zostupu z jedného z vrcholov pandémie. Koronavírus však nezmizol, vo svete, ale aj na Slovensku stále cirkuluje. Od miery zaočkovania, dodržiavania protipandemických opatrení a od rozšírenia nových infekčnejších variantov, ktoré si na Slovensko importujeme po dovolenkách a pobyte v zahraničí, bude závisieť, kedy príde a aký veľký bude ďalší vrchol, alebo ak chcete, ďalšia vlna pandémie.

31.5.2021

Otázka (Jana Liptáková, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o schvaleni navysenia statneho rozpoctu na tento rok. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO.

Ako vnimate, ze navysenie rozpoctu je este vyssie nez bolo povodne planovane? Bolo, podla Vas, taketo navysenie nevyhnutne?
Je, podla Vas realisticke, ze navysene vydavky statneho rozpoctu budu aj naozaj spotrebovane?
Aky vplyv ocakavate, ze takto navysene vydavky budu mat na stav verejnych financii ci celkovy dlh krajiny?
Ako vnimate obavy, ze takto zvyseny rozpocet bude mat za nasledok zvysenie danoveho zatazenia, pripadne zvysenie ktorých dani ocakavate?
V uplynulych rokoch politici slubovali vyrovnany rozpocet. Kedy by, podla Vas, Slovensko mohlo mat vyrovnany rozpocet a od akych faktorov to bude zavisiet?

Odpoveď Petra Goliaša:
Novela zákona o štátnom rozpočte zvyšuje výdavky o 3,7 miliardy eur a schodok štátneho rozpočtu z 8,1 mld. eur na 11,8 mld. eur. Z celkovej sumy nových výdavkov zhruba miliarda nebude zvyšovať deficit verejných financií, keďže ide o presuny aktív v rámci subjektov verejnej správy. Deficit verejných financií sa zvýši zo 7,4 % HDP na viac ako 10 % HDP.

Oproti vládnemu návrhu došlo v parlamente k zvýšeniu výdavkov zhruba o 350 miliónov eur. Podrobná štruktúra opatrení nebola v oficiálnych dokumentoch zverejnená. Podľa neoficiálnych zdrojov došlo k zvýšeniu výdavkov najmä kvôli vytvoreniu ďalšej rezervy pre prípad zhoršenia pandemickej situácie (244 mil. eur), ale aj o vyčlenenie peňazí na jednorazové prídavky vo výške 333 eur na dieťa pre rodiny s nízkym príjmom (132 mil. eur). Ďalej došlo k dofinancovaniu ministerstva spravodlivosti a zvýšeniu dotácií na regionálny rozvoj.

Novela je objektívne potrebná, keďže pôvodne vyčlenená rezerva na riešenie pandémie vo výške zhruba miliardy eur už bola minutá a silná druhá vlna pandémie zo začiatku roka vyvolala ďalšie výdavky štátu na pomoc postihnutým ľuďom a firmám. Ide najmä o dotácie na udržanie zamestnanosti, výdavky v zdravotníctve a pomoc postihnutým sektorom. S cieľom zabezpečiť čo najmenší dopad na deficit by sa vláda mala snažiť, aby čo najviac týchto výdavkov bolo hradených z eurofondov. Súčasne by mali byť opatrenia čo najviac cielené na pomoc postihnutým ľuďom a firmám.

Z celkovej sumy výdavkov súvisí s pandémiou 2,7 mld. eur, zvyšná miliarda ide na nepandemické výdavky. Najväčšiu časť nepandemických výdavkov predstavujú transfery pre železničné spoločnosti, ktoré sú dlhodobo v strate a ich pravidelné dotovanie zaťažuje verejné financie. Druhou najväčšou položkou je nešpecifikovaná rezerva, pričom rizikom sú požiadavky rezortov na dofinancovanie, ktoré by mohli zvyšovať deficit.

Čo sa týka formy, novela neobsahuje informácie o použití pôvodne vyčlenenej miliardovej rezervy na riešenie pandémie a neobsahuje ani podrobný prehľad zvyšovaných výdavkov. Súčasne chýba vyčíslenie dopadu na rozpočet verejnej správy a verejný dlh po zapracovaní zmien prijatých v parlamente. To sťažuje politikom aj verejnosti porozumieť dôvodom prijímania novely, oprávnenosti konkrétnych výdavkov aj dôsledkom pre verejné financie. Jedným z dôsledkov sú aj rozpory medzi koaličnými partnermi, ktoré z veľkej časti vyplývajú práve z nedostatočnej komunikácie.

Chybou je aj prijímanie novely v skrátenom legislatívnom konaní. Bez diskusie o jednotlivých opatreniach sa môže stať, že budú schválené aj menej potrebné výdavky a deficit bude vyšší ako je nevyhnutne potrebné.

O skutočnom zdraví verejných financií vypovedá štrukturálny deficit, ktorý neberie do úvahy vplyv jednorazových opatrení ani ekonomického cyklu. Podľa aktuálneho Programu stability stúpne štrukturálny deficit verejných financií z 2,9 % HDP v roku 2020 na 5,5 % HDP v roku 2021. Vláda pritom odkladá ozdravovanie verejných financií až na predvolebný rok 2023. V tom čase bude ale vôľa politikov prijímať nepopulárne opatrenia nízka. Reálne preto hrozí, že v tomto volebnom období k ozdravovaniu nedôjde a vízia vyrovnaného rozpočtu sa odsunie do nedohľadna. Súčasne rastie riziko, že najneskôr v ďalšom volebnom období dôjde k zvyšovaniu daní. Verejnosť tak môže dostať bolestivú lekciu, že vyšší verejný dlh dnes znamená hrozbu zvyšovania daní zajtra.

Popri jednorazových výdavkoch na riešenie dôsledkov pandémie by preto mala vláda čím skôr riešiť aj štrukturálne problémy, ktoré zhoršujú udržateľnosť verejných financií. Ide napríklad o hospodárenie železničných spoločností, rastúce výdavky v zdravotníctve či dôchodkovom systéme. Vláda by tiež mala prijať plán ozdravovania verejných financií podopretý konkrétnymi opatreniami s výhľadom do konca volebného obdobia. Pre udržanie stability verejných financií je potrebné schváliť aj novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá zavádza výdavkové limity a tiež reformovať dôchodkový systém tak, aby bol dôchodkový vek naviazaný na dobu dožitia a aby ľudia v druhom pilieri mali vyššie výnosy.

31.5.2021

Otázka (Lukáš Kekelák, Denník Postoj)
Dobrý deň, v Denníku Postoj pripravujeme anketu na tému plánovanej reformy zdravotníctva, ktorú tento týždeň predstavilo ministerstvo zdravotníctva. K téme sme oslovili viacero odborníkov. Poprosil by som Vás o odpoveď/komentár k nasledujúcim otázkam:

Podporujete navrhovanú reformu ministerstva zdravotníctva?
V čom vidíte jej úskalia a ste k nej kritický.

Odpoveď Dušana Zachara:

Áno, základný náčrt reformy, ktorý bol prezentovaný, podporujeme. Môže prispieť k vyššej kvalite a bezpečnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom a lepšej udržateľnosti systému. Podrobnosti však zatiaľ nepoznáme. Postupom času, keď bude tento plán konkrétnejší, sa bude dať vysloviť aj informovanejší názor. Bude dôležité sledovať celý proces kreovania tejto reformy, nakoľko diabol sa môže skrývať aj v detailoch.
Kľúčové bude, aby sa proces stanovovania optimálnej siete riadil nediskriminačnými pravidlami, na základe transparentných a kvalitných dát, aby sa nezahatala cesta k súťaživosti rôznych, aj nových, poskytovateľov, ktorí by mali mať možnosť sa porovnávať a uchádzať sa o vstup do siete na všetkých úrovniach, aby sa necentralizovalo to, čo sa dokáže efektívnejšie rozhodovať na poli zdravotných poisťovní, aby fungovalo meranie a zverejňovanie výsledkov, ukazovateľov kvality a efektívnosti a pod. Ak sa to neudeje, tak tam vidím úskalia.

28.5.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň, chcem sa spýtať: na mediálnu kampaň k očkovaniu minulo ministerstvo zdravotníctva zatiaľ 2,2 milióna eur. Avšak na východe krajiny musia zatvárať očkovacie centrá.

Ľudia z odľahlých regiónov skôr tvrdia, že aj by sa dali zaočkovať, len čakajú na mobilné tímy, ktoré by prišli za nimi, nemyslíte si, že štát investuje do zlých prostriedkov pri vakcinačnej stratégii?
Z európskych krajín sú horšie zaočkovaní len v Rumunsku, Bulharsku a v Chorvátsku, robí ministerstvo dobré kroky?
Podarí sa dosiahnuť aspoň 60 percent zaočkovanosti alebo budú slová odchádzajúceho riaditeľa NCZI o tom, že čoskoro nebude v čakárni nikto, pravdivé?
Suma, ktorú očkovacie centrum dostane za pichnutú vakcínu je 7,5 eur. Tomáš Szalay tvrdí, že reálne náklady s jedným zaočkovaným sú podľa jeho odhadu 1,5 eura, zvyšných 6 eur je zisk. Je táto čiastka dostatočne motivačná očkovať, alebo otvára možnosť špekulantom?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ukazuje sa, že okrem tradičných metód marketingovej kampane cez masmédiá bude nevyhnutné používať aj alternatívne a inovatívne spôsoby komunikovania s verejnosťou. Takisto bude musieť vakcína prísť bližšie k občanom – napríklad cez mobilné vakcinačné jednotky, očkovanie v ambulanciách všeobecných lekárov, hromadné očkovania vo veľkých firmách na rôznych podujatiach a pod. Tiež by sme mali otvoriť možnosť vakcinácie pre cudzincov nachádzajúcich sa na území Slovenska. Mnoho cudzích občanov tu dlhodobo pracuje, napr. z Ukrajiny, pričom vo svojej domovskej krajine nemajú taký dobrý prístup k očkovaniu a koronavírus nerozlišuje medzi národnosťami či občianstvom. Aj takto môžeme bojovať proti silnej tretej vlne na Slovensku.

K vyššej zaočkovanosti by dozaista prispelo aj to, keby vrcholní predstavitelia hlavných opozičných strán – Hlasu a Smeru – neboli v otázke očkovania vlažní, resp. úplne odmietaví a nešírili konšpirácie. Je to z ich strany veľmi krátkozraké a protislovenské uvažovanie.

A v neposlednom rade už nastal moment, keďže očkovanie je už otvorené pre všetkých, aby sme diskutovali aj o výhodách pre zaočkovaných. Byť zaočkovaným je totižto pozitívna externalita, z ktorej benefituje celá spoločnosť, aj tí nezaočkovaní, preto ju treba podnecovať a zodpovednosť nejakým spôsobom odmeňovať.

27.5.2021

Otázka (Mária Zerzanová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie k plánovanej reforme nemocníc.

Je reforma nemocníc potrebná? Prečo?
Aké výhody to prinesie pre pacienta?
V čom je iná „optimalizácia nemocníc“ ministra V. Lengvarského od „stratifikácie nemocníc“ exministerky A. Kalavskej?
Budú sa rušiť lôžka aj niektoré oddelenia, čo môže vyvolať nevôľu verejnosti. Podarí sa to tentokrát presadiť?

Odpoveď Dušana Zachara:

Áno, je. Aby sme sa prikrývali takou perinou, na akú máme a vyťažili z toho pre pacienta čo najviac. Ide o dlhodobú udržateľnosť systému a zvýšenie efektívnosti. Posilňujú sa aj oblasti následnej zdravotnej starostlivosti, čo je spolu s reformou ambulantnej sféry kľúčovým aspektom pre úspešnosť optimalizácie nemocničnej siete.
Skvalitnenie poskytovanej zdravotnej starostlivosti, vrátane jej bezpečnosti pre pacienta, presnejšie stanovený nárok pacienta, lepšie definovanú cestu pacienta, väčší poriadok v systéme, predvídateľnosť, štandardizáciu a špecializáciu.
Vychádza z podobných premís, avšak detaily ešte nepoznáme. Diskusia sa len začína. Dúfam, že bude dostatočne otvorená a transparentná.
Presadenie a implementácia reformy bude jej najzásadnejším faktorom a problémom. Nedá sa očakávať, že prebehne bez protitlakov z najrôznejších strán. Výhodou je, že spolu s optimalizačnými opatreniami prináša so sebou aj obrovský balík peňazí na investície do zdravotníckej infraštruktúry, čo zvyšuje šancu na jej priechodnosť. Ale zaiste sa nájdu aj “porazení”, ktorí nezostanú ticho.

25.5.2021

Otázka (Branislav Toma, Trend)
Dobrý deň, Spojené štáty americké presadzujú zavedenie globálnej minimálnej dane pre firmy. Jej sadzba má byť podľa posledných zverejnených informácií vo výške 15. Systém má zároveň fungovať tak, že ak spoločnosť zaplatí minimálne peniaze v daňovom raji, tak rozdiel chýbajúci do sadzby 15 doplatí tam, kde má oficiálnu centrálu. Chcem vás poprosiť o odpovede:

Aký je váš názor na zavedenie globálnej minimálnej dane pre firmy a je reálne ju presadiť?
V slovenskej ekonomike dnes platia firmy vysoké dane aj odvody. Je z tohto uhla pohľadu v našom záujme zavedenie globálnej firemnej dane vo výške 15 percent. Ak nie priblížite prosím prečo?
Je pri pohľade na zlú demografiu v slovenskej ekonomike priestor na znižovanie daní alebo odvodov?
Ak áno, aké zmeny v daňovo-odvodovom systéme odporúčate spraviť?

Odpoveď Petra Goliaša:

Komentáre k daňovej reforme
Čo sa týka globálnej firemnej dane, zdaňovať by sa mali zisky tam, kde sú vytvorené a nie tam, kde majú firmy centrály. Z medzinárodného pohľadu je dôležité obmedziť fungovanie daňových rajov, najmä pokiaľ umožňujú netransparentný presun kapitálu a zdaňovanie ziskov tam, kde neboli vytvorené. Minimálna firemná daň nesmie byť príliš vysoká, aby neobmedzovala férovú súťaž rôznych daňových systémov pri stanovení sadzby dane. Návrh na 15-percentnú sadzbu môže byť takým kompromisom.

21.5.2021

Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Pozdravujem, chcela by som vás požiadať o reakciu na slová analytika M. Smatanu a tiež AIFP, ktorí poukazujú na to, že na Slovensko vlani pribudol len jeden inovatívny liek na liečbu onkologických ochorení. Zároveň Smatana hovorí o tom, že situácia by sa mohla zmeniť. Aký je na túto tému pohľad vás, ako analytika?

Odpoveď Dušana Zachara:
Posielam Vam ako odpoved vyjadrenie riaditeľa INEKO Petra Goliaša:

Kľúčové je zhodnotiť, akú hodnotu za peniaze prinášajú nové onkologické lieky a podľa toho ich pripustiť do kategorizácie alebo odmietnuť. Nastavenie štandardných pravidiel posudzovania liekov je efektívnejšie ako postupovať bez pravidiel a lieky preplácať na výnimky len niektorým pacientom.
Korektné porovnanie dostupnosti liekov v rôznych štátoch by malo zohľadniť množstvá spotrebovaných liekov v prepočte na obyvateľa. Veľa nových liekov totiž na Slovensku dostávajú pacienti mimo kategorizácie, na základe výnimky udelenej zdravotnou poisťovňou.

21.5.2021

Otázka (Martin Benko, SITA)
Dobrý deň, prosím Vás alebo iného zástupcu INEKO o vyjadrenie pre portál Webnoviny.sk k téme zvyšovania výdavkov štátneho rozpočtu.

Je podľa Vás potrebné, možné zvyšovanie výdavkov štátneho rozpočtu na tento rok o navrhovaných 3,4 mld. eur, resp. v akej miere a na aké účely? Môžeme si to dovoliť, aké sú riziká?
Nehovorí sa pritom veľmi o opatreniach na obmedzenie výdavkov štátnej správy, resp. na zvyšovanie príjmov rozpočtu. Čo na to hovoríte, bolo by to potrebné, možné?

Odpoveď Petra Goliaša:
Novela zákona o štátnom rozpočte zvyšuje výdavky o 3,4 miliardy eur a deficit verejných financií zo 7,4 % HDP na 9,9 % HDP. Z celkovej sumy nových výdavkov zhruba miliarda nebude zvyšovať deficit, keďže ide o presuny aktív v rámci subjektov verejnej správy.

Z celkovej sumy výdavkov súvisí s pandémiou 2,4 mld. eur, zvyšná takmer miliarda ide na nepandemické výdavky. Najväčšiu časť nepandemických výdavkov predstavujú transfery pre železničné spoločnosti, ktoré sú dlhodobo v strate a ich pravidelné dotovanie zaťažuje verejné financie. Druhou najväčšou položkou je nešpecifikovaná rezerva, pričom rizikom sú požiadavky rezortov na dofinancovanie, ktoré by mohli zvyšovať deficit.

Čo sa týka formy, novela neobsahuje informácie o použití pôvodne vyčlenenej miliardovej rezervy na riešenie pandémie a neobsahuje ani podrobný prehľad zvyšovaných výdavkov. To sťažuje politikom aj verejnosti porozumieť dôvodom prijímania novely a tiež oprávnenosti konkrétnych výdavkov. Dôkazom toho sú aj rozpory medzi koaličnými partnermi, ktoré vyplývajú z nedostatočnej komunikácie.

Podľa aktuálneho Programu stability stúpne štrukturálny deficit verejných financií z 2,9 % HDP v roku 2020 na 5,5 % HDP v roku 2021. Vláda pritom odkladá ozdravovanie verejných financií až na predvolebný rok 2023. V tom čase bude ale vôľa politikov prijímať nepopulárne opatrenia nízka. Reálne preto hrozí, že v tomto volebnom období k ozdravovaniu nedôjde.

20.5.2021

Otázka (Michal Katuška, Denník SME)
Dobrý deň, pripravujem článok k odchodu sestier a lekárov zo zdravotníctva po pandémií. Chcel by som vás poprosiť, ak by ste si našli čas, o váš komentár k otázke, či je možné pri klesajúcom množstve zdravotného personálu (najmä sestier) udržať kvalitu zdravotnej starostlivosti a či je možné podľa vás priamo povedať, že pri súčasnom trende bude kvalita klesať, čo na konci dňa znamená viac úmrtí.

Odpoveď Dušana Zachara:
Nie je na to jedna jednoznačná odpoveď. Závisí to od mnohých faktorov a situácie v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach.
Samozrejme, zdravotnícky personál je hlavným predpokladom pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Musíme sa však pripravovať na to, že ho v dohľadnej dobe nebude “dostatok”. A nie je to špecifikom len Slovenska. Musíme tomu čeliť rozumnou politikou odmeňovania, motivovania, zlepšovaním pracovného prostredia, odbremeňovaním zamestnancov od byrokracie, elektronizáciou, telemedicínou, umelou inteligenciou, vertikálnym presunom kompetencií, prijímaním zdravotníckeho personálu zo zahraničia, zvyšovaním efektívnosti procesov a rastom produktivity práce. Ak sa to podarí, tak sa nemusí kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti znížiť pri klesajúcim počte zdravotníkov. Samozrejme to má však svoje hranice a záleží aj od miery a štruktúry odchádzajúcich. Ak by nastal skokovitý masívny odchod kvalifikovaných a kvalitných zdravotníkov a neprišla by adekvátna náhrada, tak sa to prejaví v zhoršení dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti.

17.5.2021

Otázka (Denisa Funtíková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o odpoveď.

Envirofond vypláca kompenzácie podnikom, ktoré majú kvôli emisným povolenkám vysoké náklady. Tie sa však sťažujú, že kompenzácie sú nízke. Napríklad v roku 2020 do envirofondu pribudlo 242 miliónov eur. Podľa schémy v legislatíve by malo byť podnikom vyplatených približne 18,3 milióna eur, za rok 2020 však fond podnikom prerozdelil štyri milióny eur. Je toto legislatívne v poriadku? Má na to envirofond právo?
Rezort môže podľa zákona v odôvodnených prípadoch meniť výšku percentuálnej distribúcie výnosu z dražieb kvót. MŽP hovorí, že zákon tieto dôvody nestanovuje, ale že zmena je možná výlučne po dohode s MF. MF zas hovorí, že prerozdelenie výdavkov z fondu medzi jednotlivé oblasti je plne v kompetencii envirofondu. Ani jeden rezort však nevysvetlil, prečo peniaze podnikom nešli v dostatočnej výške.
Štátny tajomník MH Karol Galek sa vyjadril, že minulé vlády používali envirofond na vykrytie schodku štátneho rozpočtu. Príjem takéhoto fondu sa vykázal ako aktívum na strane štátneho rozpočtu. Reálne sa teda podľa neho peniaze minuli, aj keď fyzicky na účte stále ležia. Je takéto vysvetlenie možné? Ako by to mohlo fungovať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Prebytkami envirofondu sa dá účtovne znižovať schodok verejných financií, čo aj využívali minulé vlády. Nižšie prerozdeľovanie výnosov fondu medzi firmy vládam umožňovalo rozdávať viac peňazí na vlastné priority. Ak by teraz malo dôjsť k zvýšeniu prerozdeľovania medzi firmy, museli by adekvátne klesnúť vládne výdavky na iné priority napríklad v sociálnej oblasti. To je často nepopulárne a preto aj ťažšie politicky priechodné.

17.5.2021

Otázka (Martin Odkladal, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky.

Ako hodnotíte krok vlády, ktorá chce zvýšiť deficit rozpočtu v priebehu tohto roka?
Je tento krok podľa Vás nevyhnutný, tak ako to prezentuje vláda a ministerstvo financií? Tí tvrdia, že vlastne ide o peňažné prostriedky, ktoré si Slovensko už požičalo v minulom roku, ale nestihlo ich minúť, a tak sa presúvajú do tohtoročného rozpočtu?
Považujete za správne, ako plánuje tieto peniaze navyše vláda minúť? Do ktorých oblastí by ste radili, aby ich vláda nasmerovala?
Prípadne, čo by ste radili, ako má vláda naložiť s tými peniazmi, ktoré nestihla minúť vlani? Nemala by ich radšej vrátiť a nespotrebovať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ide o masívne zvýšenie deficitu verejných financií a následne aj verejného dlhu. Vláda si tým vytvára priestor na rozsiahle kompenzácie osôb aj firiem poškodených pandémiou. Pritom plánuje aj ďalšie výdavky, ktoré s pandémiou nesúvisia a neboli plánované v rozpočte, ako napríklad dofinancovanie železničných spoločností v celkovej sume 353 milióna eur či ďalších nekrytých výdavkov v celkovej sume 336 milióna eur, kde spadá napríklad dofinancovanie správy väzníc či odchodného v policajnom zbore. Efektívnosť týchto opatrení je otázna, keďže ju nikto nevyhodnotil, prípadne nie je známy ich podrobný popis. Sumy v miliardách eur sú nadsadené, na efektívnu kompenzáciu ľudí a firiem poškodených pandémiou by postačovalo navýšenie výdavkov o pár stoviek miliónov. Podľa programu stability vláda neplánuje minúť všetky peniaze, vytvára si aj rezervu pre prípadné zhoršenie vývoja. Konečný deficit tak môže byť nižší. Do budúcnosti je dôležité, aby nedošlo k trvalému zvyšovaniu výdavkov, ale aby boli nové opatrenia realizované jednorazovo len v tomto roku. Inak by došlo k ďalšiemu zhoršeniu udržateľnosti verejných financií, ktoré sú už aj tak v pásme vysokého rizika.

14.5.2021

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, chcem ťa poprosiť o odpoveď na otázku. Vicepremiér Holý v novom návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní navrhuje, aby sa firmy verejných funkcionárov nemohli uchádzať o štátne zákazky. Platí to aj o subdodávky. Nebude sa to vzťahovať na zákonodarnú moc na rôznej úrovni. Je to dobrý nápad? Čo si o tom myslíš?

Odpoveď Petra Goliaša:
Striktný zákaz nie je správny, keďže bude odrádzať slušných podnikateľov od vstupu do politiky. Tí menej slušní zákaz ľahko obídu prepísaním firiem na blízke osoby. Výnimka pre zákonodarnú moc je tak trochu alibizmom, keďže poslanci majú často významný vplyv na exekutívu. Riešením potenciálneho konfliktu záujmov by v tomto prípade nemal byť jeho zákaz, ale zvýšenie požiadaviek na transparentnosť. Verejní funkcionári by mali v majetkových priznaniach pravidelne zverejňovať podrobné informácie o svojich majetkových účastiach. Napríklad predseda parlamentu Boris Kolár má v majetkovom priznaní za rok 2019 (novšie zatiaľ nie je dostupné) v časti o majetkových účastiach uvedené len tieto informácie: “akcie v akciových spoločnostiach, podiel: 1/1; obchodné podiely v s.r.o. s podielom 100%, 90%, 85%, 67%, 51%, 49%, 48%, 25% a menej ako 25%, podiel: 1/1”.

12.5.2021

Otázka (Zdenka Kollárová, Pravda)
Dobrý deň, rada by som Vás poprosila o odpovede na nasledujúce otázky. Minister financií predložil na rokovanie vlády návrh, ktorý mení rozpočet na rok 2021. navýšiť sa o 2,4 miliardy má rezerva na pandémiu. Ministerstvo dôvodí tým, že rozpočtovaná suma 1,04 miliarda sa už minula. Zmena sa má schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Zaujímalo by ma ako hodnotíte takýto krok?
Je odôvodnenie hospodárskymi škodami dostatočné na skrátené legislatívne konanie?
Zasiahla pandémia Slovensko tak výrazne, že sa peniaze musia navýšiť, alebo ide skôr o zlé hospodárenie?
Čo takéto navýšenie znamená pre krajinu do budúcna?

11.5.2021

Otázka (Funtíková Denisa, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o odpoveď. Reforma daní a odvodov má podľa informácií HN viaceré piliere. Chceli by sme vás poprosiť, či by ste nám ich vedeli okomentovať.

Vyššie príjmy štátu (niekde v kombinácii s vyššími výdavkami)
Zaplátanie daňových dier a výnimiek pri DPH, spotrebných daniach, daniach z príjmov (je v programe vlády) a zjednotenie sadzieb. Vraj sa takto dá získať až 500 mil. eur ročne – je to dobrá cesta? Kde by boli dosahy príliš tvrdé a kde naopak sú potrebné? Aký efekt týchto opatrení na štátnu kasu si viete predstaviť?
Zvýšenie základnej sadzby DPH a zrušenie výnimiek pri sadzbe a jej zjednotenie na úrovni niekde medzi 21-25 % (podľa nastavenia výdavkov, aby reforma bola fiškálne neutrálna)
Zvýšenie dane z nehnuteľnosti a nastavenie nových sadzieb – byty v lukratívnych zónach by mali vyššie sadzby, a ak by v nich žili starší ľudia s nižšími príjmami, tí by mali odloženú daňovú povinnosť, ktorá by sa mohla riešiť až pri dedení. Zmenil by sa výber dane tak, že buď by celá putovala do štátnej kasy, alebo len určitá časť a časť by zostala samosprávam
Zjednotenie sociálnych a zdravotných odvodov do napríklad 25 % odvodu
Zjednotenie dane z príjmu do jednej sadzby na úrovni napríklad 20 %
Nastavenie daňového bonusu alebo iných mechanizmov odpočítateľných tak, aby sa po zmene dani z príjmu nikomu neznižoval čistý príjem
Zrušia sa paušálne výdavky pre živnostníkov
Vyššie výdavky štátu
dávka na dieťa sa bude zvyšovať zrejme postupne (podľa možností príjmovej stránky) s cieľom 200 eur na dieťa s tým, že pri vyššom počte detí by výška dávky klesala
koncesionarske poplatky klesnu (zrusia sa)

Odpoveď Petra Goliaša:
Daňová reforma by mala byť postavená na znížení daňovo-odvodového zaťaženia príjmov a kompenzovaní výpadkov odstránením daňových výnimiek, lepším výberom daní a tiež zvyšovaním daní, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomický rast, teda napríklad aj daní z nehnuteľností, spotreby či environmentálnych daní. Efektívne je najmä znížiť odvody pre ľudí s nízkym príjmom, aby pre nich vzniklo viac pracovných miest a mohli sa vymaniť z rizika chudoby. Pomohlo by sa tak aj menej rozvinutým regiónom.

Pokiaľ dôjde k zvyšovaniu DPH či iných daní, mali by adekvátne klesnúť dane a odvody z príjmu. Znížením daní z príjmu, ktoré najviac brzdia ekonomickú aktivitu, by sa podporil rast ekonomiky. Rozpočtovo by daňové opatrenia mali byť neutrálne, aby nedošlo k nárastu celkovej daňovo-odvodovej záťaže. To znamená, že prípadné rušenie daňových výnimiek, zvyšovanie daní z luxusu, nehnuteľností, spotreby alebo environmentálnych daní by malo byť kompenzované znížením daní, ktoré najviac spomaľujú ekonomický rast, teda predovšetkým daní a odvodov z pracovných príjmov.

Efektívnym nástrojom na podporu rodín je daňový bonus na deti. Jeho zvýšením by sa znížila daňová záťaž rodín s nezaopatrenými deťmi. Ide tiež o administratívne jednoduché opatrenie. Nevýhodou je, že podporuje rodiny bez ohľadu na veľkosť príjmu. Masívne zvýšenie podpory všetkých rodín by bolo príliš drahé. Vláda by preto mala zaviesť cielenú podporu rodín ohrozených chudobou. Podľa medzinárodnej metodiky EU SILC bolo v roku 2019 v riziku chudoby 19 % detí do 17 rokov. Ide predovšetkým o deti z neúplných rodín (z ktorých 32,1 % bolo v riziku chudoby) a o deti z úplných rodín s aspoň troma deťmi (z ktorých 37,8 % bolo v riziku chudoby, čo je najviac v doterajších meraniach). Je úplne legitímne a bolo by aj pre spoločnosť prospešné, keby vláda upravila rodinnú politiku tak, aby viac pomáhala práve týmto rodinám, aby sa vymanili z rizika chudoby.

INEKO tiež dlhodobo odporúča znížiť odvody ľuďom s nízkym príjmom prostredníctvom odpočítateľných položiek s cieľom uľahčiť ich zapájanie do pracovného trhu. Ide o efektívny nástroj na riešenie stále vysokej dlhodobej nezamestnanosti a prekonanie bariér zamestnávania ľudí so slabou kvalifikáciou. Ľuďom s nízkym príjmom by tiež pomohlo posilnenie súbehu sociálnych dávok a príjmu z práce. Ak si človek nájde prácu s nízkym príjmom, mal by nárok na sociálne dávky strácať postupne podľa výšky príjmu, nie skokovo. Minulá vláda už dočasne posilnila súbeh pre dlhodobo nezamestnaných. Preskúmať treba možnosti trvalého posilnenia pre všetkých ľudí poberajúcich sociálne dávky.

Úplné zrušenie paušálnych výdavkov by prudko zvýšilo daňovú aj administratívnu záťaž väčšiny živnostníkov či všetkých autorov. Skokové veľké zmeny, ktoré môžu ohroziť životnú úroveň ľudí, nie sú správne. Ak aj sú opodstatnené, je lepšie ich rozvrhnúť na dlhšie obdobie, aby ľudia mali čas sa na ne pripraviť. Princíp, aby sa priblížila miera zdanenia rôznych foriem práce, je v poriadku. Treba dať ale pozor najmä na ľudí s nízkym príjmom, aby neplatili demotivačne vysoké dane a odvody. Presne to hrozí pri zrušení paušálnych výdavkov a zavedení odvodovej neutrality, teda platenie rovnakých odvodov zo všetkých druhov príjmov. Navyše zrušením paušálnych výdavkov stúpne administratívna záťaž pri účtovaní výdavkov. Dôsledkom môže byť nárast sivej ekonomiky kvôli vykazovaniu fiktívnych nákladov či zatajovaniu príjmov. Paušálne výdavky by preto mali byť v primeranej výške ponechané.

10.5.2021

Otázka (Miroslav Homola, Pravda)
Dobrý deň, pripravujem článok o dôsledkoch pandémie na slovenské dôchodky a dôchodcov. Chcem vás preto poprosiť o odborný názor na vec. Otázky:

Ovplyvní pandémia rast starobných dôchodkov v blízkej budúcnosti? Alebo už dôchodkové dávky pandémia ovplyvnila?
Ako podľa vás vo všeobecnosti ovplyvnila dôchodcov pandémia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pandémia nemá priamy vplyv na dôchodkové dávky. Životnej úrovne dôchodcov sa dotkne nepriamo cez nárast verejných dlhov postihnutých štátov. Vyššie dlhy zvyšujú riziko vyšších daní a výdavkov na ich splácanie, čo už v strednodobom horizonte spomalí ekonomický rast a teda aj príjmy verejných financií. Finančné možnosti na rast dôchodkov do budúcnosti tak budú obmedzené.

Krátkodobo pocítia dôchodcovia rastúce ceny spotrebiteľských tovarov v súvislosti s prudkým oživením ekonomík po skončení pandémie. Vyššia inflácia by sa mala premietnuť do valorizácie dôchodkov, takže by sa životnej úrovne dôchodcov nemala zásadne dotknúť.

10.5.2021

Otázka (Toporcerová Monika, Zdravotnícke noviny)
Pozdravujem, nájdete si čas na krátky komentár k správe o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2020, ktorú dnes prerokovala vláda?

Ak áno, poprosím stručne okomentovať celkový nárast záväzkov štátnych fakultných a univerzitných nemocníc za minulý rok, do akej miery je to zapríčinené vplyvom pandémie?
Sedí argument MZ SR, že je to spôsobené najmä tým, že v týchto zariadeniach sa uskutočňuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov poskytovanej zdravotnej starostlivosti?
MZ SR tvrdí, že popri projektoch smerujúcich k optimalizácii nákladov, ako aj zlepšovaní procesov v nemocniciach, je nevyhnutné navýšenie výnosov zo zdravotných poisťovní za poskytovanú zdravotnú starostlivosť predovšetkým v univerzitných a fakultných nemocniciach na takú úroveň, ktorá pokryje reálne oprávnené náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Považujete to za reálne v období po pandémii?
Očakávate tento rok dofinancovanie? Ak áno, akým spôsobom by sa malo udiať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pandémia koronavírusu nepochybne ovplyvnila fungovanie nemocníc. Jej vplyv na hospodárenie nemocníc však nie je z dostupných informácií zrejmý. Štátne nemocnice vytvorili síce v minulom roku nový dlh po lehote splatnosti vo výške 67 mil. eur, čo nie je dobrá správa, avšak kvitovať treba fakt, že sa aj napriek pandémii podarilo spomaliť tempo zadlžovania v porovnaní s predošlými rokmi. Po očistení od vplyvu oddlžovania rástli záväzky po lehote splatnosti za predošlých vlád SMERu pravidelne ročným tempom viac ako 100 mil. eur. Minulý rok vykázalo 13 štátnych nemocníc v pôsobnosti MZ SR stratu 76,5 mil. eur. V roku 2019 však bola ich strata (bez zohľadnenia oddlženia) oveľa vyššia – takmer 178 mil. eur. Z tohto pohľadu by sa dalo konštatovať, že minulý rok nebolo hospodárenie štátnych nemocníc horšie ako po predošlé roky.
Ešte lepšou správou je, že aj v čase pandémie sa župným a mestským nemocniciam a neziskovkám podarilo medziročne znížiť stav svojho dlhu po lehote splatnosti, a že nemocnice – akciovky dlhodobo pokračujú vo výbornom hospodárení a splácajú svoje faktúry v plnej výške a načas.
Za pozornosť stojí skutočnosť, že celý medziročný nárast výnosov štátnych nemocníc od zdravotných poisťovní stačil pokryť len 55 % medziročného nárastu personálnych nákladov nemocníc. Osobné náklady predstavovali v roku 2020 podiel 77 % na výnosoch od poisťovní. Tento podiel sa medziročne neustále zvyšuje, čo značne sťažuje situáciu pri zlepšovaní finančnej kondície nemocníc. Problémom je neudržateľne nastavený platový automat, neochota vlád dofinancovať oprávnené náklady vyplývajúce z legislatívy, úhradový mechanizmus, ktorý paušálne odzrkadľuje neistotu a absentujúce poznanie, čo sú oprávnené náklady a zisk, a teda obojstranne férová platba, ale aj nezodpovedné plošné zvyšovania platov v stratových a zadlžených nemocniciach nad rámec zákona v rámci kolektívneho vyjednávania, ktoré nie sú kryté zdrojmi, a tiež neefektívnosti a malý tlak na zvyšovanie produktivity práce.

6.5.2021

Otázka (Igor Surovčík, SITA)
Dobrý deň, minister financií Igor Matovič na tlačovej besede hovoril o zavedení férových daní medzi zamestnancami a živnostníkmi, teda vyrovnanie alebo priblíženie daní a odvodov pri pracovnom pomere a živnosti.

Aký je váš názor na tento krok?
Akým spôsobom tento zámer ovplyvní podnikanie na Slovensku?
Možno podľa vás očakávať zrušenie paušálnych výdavkov pre SZČO?

Odpoveď Petra Goliaša:
Úplné zrušenie paušálnych výdavkov by prudko zvýšilo daňovú aj administratívnu záťaž väčšiny živnostníkov či všetkých autorov. Skokové veľké zmeny, ktoré môžu ohroziť životnú úroveň ľudí, nie sú správne. Ak aj sú opodstatnené, je lepšie ich rozvrhnúť na dlhšie obdobie, aby ľudia mali čas sa na ne pripraviť. Princíp, aby sa priblížila miera zdanenia rôznych foriem práce, je v poriadku. Treba dať ale pozor najmä na ľudí s nízkym príjmom, aby neplatili demotivačne vysoké dane a odvody. Presne to hrozí pri zrušení paušálnych výdavkov a zavedení odvodovej neutrality. Navyše zrušením paušálnych výdavkov stúpne administratívna záťaž pri účtovaní výdavkov. Dôsledkom môže byť nárast sivej ekonomiky kvôli účtovaniu fiktívnych nákladov či zatajovaniu príjmov.

6.5.2021

Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Zdravím ešte raz, dala by sa prosím, pribaliť aj reakcia na najnovšiu info o tom, že štát chce od budúceho roka určovať zdravotným poisťovniam, koľko peňazí má ísť na nemocničnú či ambulantnú starostlivosť. V stredu to avizoval minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) s tým, že suma by sa uviedla v štátnom rozpočte. Tento aj budúci rok chce opäť oddlžovať nemocnice.

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že takéto centralizované určenie peňazí do konkrétnych segmentov zdravotníctva prinesie viac problémov ako úžitku. Je to popretie systému, kde má štát definovať pravidlá, vrátane určenia minimálnej siete poskytovateľov, kontrolovať ich plnenie, pričom zdravotné poisťovne majú pri dodržaní pravidiel, vrátane naplnenia minimálnej siete, slobodne zazmluvňovať poskytovateľov a platiť im za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich poistencom. Obmedzuje to možnosť manažovania pacientov zo strany zdravotných poisťovní a ich priestor pre využívanie rôznych motivačných nástrojov a inovácií, ktoré by mohli viesť napríklad k žiaducemu presunu určitej starostlivosti z ústavnej do ambulantnej alebo domácej starostlivosti.
Ak má byť cieľom, aby platby poisťovní pokrývali reálne náklady nemocníc, a aby tie potom nevytvárali dlhy, tak by ministerstvo malo ísť radšej cestou transparentného zisťovania, aké sú reálne, resp. oprávnené náklady, ale aj zisk a zdravotné výsledky nemocníc a tiež zdravotných poisťovní. Ak to férovo a bez ideologických nánosov nezistíme, tak potom bude mať každý aktér svoj vlastný názor na výšku “oprávnených nákladov”, pričom bude každým rokom nekontrolovateľne stúpať. A potom rovnako tak bude stúpať aj potreba ďalšieho a ďalšieho oddlžovania.

6.5.2021

Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, z materiálu, predloženého na zajtrajšie rokovanie vlády vyplýva, že dlh v zdravotníctve na konci minulého roka dosiahol 666,63 milióna eur. Chcela by som vás v tejto súvislosti poprosiť, či by ste boli ochotný napísať k tejto téme pár múdrych a zrozumiteľných slov z pohľadu analytika, ktorý by som následne transformovala na agentúrny článok, ako to zvykneme robiť.

Odpoveď Dušana Zachara:
Treba konštatovať viacero vecí. Pandémia koronavírusu nepochybne ovplyvnila fungovanie nemocníc, vrátane ich hospodárenia v minulom roku. Avšak v akom smere a rozsahu to bolo, nie je na základe zverejnených dát o zadlženosti nemocníc zrejmé. Určite nie je dobrou správou, že netransformované zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti štátu (nemocnice – príspevkové organizácie) zvýšili v minulom roku svoj dlh po lehote splatnosti o vyše 67 miliónov eur. Kvitovať však treba aspoň to, že sa spomalilo tempo zadlžovania v porovnaní s predošlými rokmi (samozrejme po očistení od vplyvu oddlžovania), kedy záväzky po lehote splatnosti pravidelne rástli ročným tempom viac ako 100 miliónov eur. Kým napríklad v minulom roku rástli záväzky po lehote splatnosti 13 najväčších štátnych nemocníc (v pôsobnosti MZ SR) priemerným mesačným tempom 5,29 mil. eur, vroku 2019 (pri nebraní efektu oddlžovania do úvahy) to bol nárast až o 12,24 mil. EUR mesačne. Minulý rok hospodárili tieto štátne nemocnice so stratou 76,5 mil. EUR, pričom v roku 2019 bol ich hospodársky výsledok bez zohľadnenia oddlženia strata takmer 178 mil. EUR. Z tohto pohľadu možno konštatovať, že minulý rok nebolo hospodárenie štátnych nemocníc horšie ako po predošlé roky.
Dobrou správou je, že napriek pandémii sa nemocniciam delimitovaným na obce a VÚC alebo transformovaným na neziskové organizácie podarilo medziročne znížiť stav svojho dlhu po lehote splatnosti, a že zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti dlhodobo pokračujú vo výbornom hospodárení a splácajú svoje faktúry v plnej výške a načas.

Za pozornosť určite stojí skutočnosť, že celý medziročný nárast výnosov štátnych nemocníc od zdravotných poisťovní stačil pokryť len 55 % medziročného nárastu personálnych nákladov nemocníc. Podiel osobných nákladov v pomere k výnosom od poisťovní sa medziročne neustále zvyšuje. Osobné náklady predstavovali vroku 2020 podiel 77 % na výnosoch od zdravotných poisťovní, zatiaľ čo vroku 2019 to bolo 72 %. To samozrejme “značne komplikuje situáciu pri zlepšovaní finančnej kondície nemocníc”, ako sa píše v správe MZ SR o vývoji dlhu v rezorte. Problémom je neudržateľný platový automat, tak ako je nadizajnovaný, neochota vlád dofinancovať oprávnené náklady vyplývajúce z legislatívy, úhradový mechanizmus, ktorý paušálne odzrkadľuje neistotu a absentujúce poznanie, čo znamenajú oprávnené náklady a zisk, a teda obojstranne férová platba, ale aj nezodpovedné plošné zvyšovania platov v stratových a zadlžených nemocniciach nad rámec zákona v rámci kolektívneho vyjednávania, ktoré nie sú kryté zdrojmi, a tiež neefektívnosti a malý tlak na zvyšovanie produktivity práce.

5.5.2021

Otázka (Šimon Jeseňák, .týždeň)
Pozdravujem Vás, pracuje momentálne na téme a článku, ktorý bude uverejnený v printe a na webe časopisu týždeň a chcel by som vás poprosiť o vaše vyjadrenia a odpovede na nasledujúce otázky:

Vyzerá to tak, že postupne odznieva druhá vlna pandémie covid-19. Aké problémy odhalila a zvýraznila pandémia v našom zdravotníctve?
Hovorí sa, že kríza je zároveň príležitosťou. Využili sme krízu na zlepšenie nášho zdravotníctva?
Aké nedostatky demonštrovala pandémia ohľadne personálneho obsadenia v našom zdravotníctve (nedostatok zdravotníckeho personálu a lekárov)?
Ako hodnotíte manažment pandémie zo strany štátu a ministerstva zdravotníctva?
Aké pokroky sme za takmer rok a pol urobili v oblasti zdravotníctva a starostlivosti o pacienta?
Ako hodnotíte doterajší progres a tempo očkovania? Prečo sme do očkovania viac nezapojili zdravotné poisťovne, napríklad po vzore Izraela?
Je naše zdravotníctvo pripravené na potenciálnu tretiu vlnu covidu?

Odpoveď Dušana Zachara:

Okrem často spomínaného nedostatku kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov v oblasti intenzivistickej medicíny a epidemiológie ukázala pandémia, aké dôležité sú dobre nastavené procesy fungovania aktérov v systéme. Tie často haprovali a museli sa nastavovať na kolene a často boli len ad hoc riešením a improvizáciou. Preto prichádzali niektoré opatrenia a intervencie neskôr, ako mohli a mali a niektoré boli suboptimálne. Pandémia tiež ukázala, že štát by sa mal oveľa viac sústrediť na svoju úlohu regulátora a autority stanovujúcej dobré pravidlá, pričom by si mal rozmyslieť, čo je dobré riešiť z centrálnej úrovne a čo je lepšie decentralizovať a prenechať na iné subjekty.
Pandémia tiež ukázala, že sa nedostatočne využil potenciál ambulantného sektora, ktorý mal zohrať úlohu, aby sa kovidoví pacienti nedostávali v takom veľkom počte na hospitalizácie do nemocníc.
To si ešte netrúfam hodnotiť. Ukáže to čas. Pandémia nás vyzliekla donaha a donútila nás pozrieť sa do zrkadla. Zároveň však platí, že ľudia sú veľmi zábudliví a keď pritečú nové miliardy eur do zdravotníctva, tak to môže zakryť mnohým oči a potrebné reformy sa znova odsunú.
Viď. aj 1. Pred pandémiou boli atestovaní lekári – epidemiológovia v nemocniciach dosť veľkou vzácnosťou. Spolu s verejnými zdravotníkmi boli v nemocniciach na vedľajšej koľaji. Je možné to demonštrovať na tom, akú okrajovú rolu hralo sledovanie epidemiologickej situácie a výskytu nemocničných nákaz a následné prijímané intervencie v nemocniciach, ale aj na národnej úrovni. Podobné možno povedať aj o poddimenzovaných úradoch verejného zdravotníctva.
Prevažne ako chaotický, nedôveryhodný, plný improvizácie a systému pokus-omyl. Samozrejme, boli prijaté aj mnohé dobré opatrenia. Tesne sme sa vyhli úplnému kolapsu nemocníc, aký sme videli v prvej vlne v Bergame a teraz vídame v mnohých neeurópskych krajinách. Určite nemožno nevidieť snahu, ale tá samotná nestačí. Výsledky v podobe obrovského počtu úmrtí ľudí hovorí za veľa.
Viď. aj 2. To sa ukáže až neskôr. Dúfam, že sa posilní úloha epidemiológov v nemocniciach a začnú sa konečne poctivo sledovať a reportovať tzv. nozokomiálne (nemocničné) nákazy, ktoré boli aj v súčasnej pandémii na Slovensku jedným z vážnych faktorov šírenia koronavírusu a následných hospitalizácii s ťažkým až smrteľným priebehom ochorenia. Dúfam, že sa telemedicína rozšíri z jej jednoduchej podoby mailového či telefonického kontaktu so všeobecným lekárom aj na sofistikovanejšie formy prenosu dát a sledovania pacientov, aby mohli byť liečení čo najviac v bezpečnom domácom prostredí a eliminovali sa zbytočné návštevy a hospitalizácie v zdravotníckych zariadeniach. Všimol som si, že napríklad Univerzitná nemocnica Martin sledovala takto na diaľku zdravotný stav kovidových pacientov pomocou mobilnej aplikácie. Palec hore.
Pri stratégii očkovania a jej realizácii ide o podobné charakteristiky ako v prvých dvoch vetách bodu 4. Určite by som privítal, keby sme sa na Slovensku viac inšpirovali dobrými skúsenosťami a praktikami zo zahraničia a neskúšali rôzne neoverené postupy. Ak by sme tak postupovali, bolo by aj očkovanie efektívnejšie, rýchlejšie a dôvera spoločnosti vyššia. Čo sa týka zapojenia zdravotných poisťovní, súhlasím, že mohli a mali byť viac involvované, a nielen do procesu vakcinácie. Možno by som očakával aj od nich samotných viac aktivity. V celej pandémii boli relatívne málo viditeľné, pričom možno cítili, že štát s nimi v tomto príliš neráta.
Určite je pripravené lepšie ako pred rokom.

3.5.2021

Otázka (Katka Runnová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás veľmi pekne poprosiť o pomoc pri príprave jednej témy. Chcela by som napísať článok o tom, aký vplyv by mohlo mať zvýšenie DPH, ktoré sa snaží presadiť minister financií Igor Matovič, na činnosť podvodníkov, v zmysle, či by si mohli ulievať ešte viac než v súčasnosti/ o koľko peňazí by Slovensko mohlo takýmto spôsobom prísť.

Odpoveď Petra Goliaša:
Daňovú medzeru na DPH sa darí v posledných rokoch výrazne znižovať, stále je však o dosť vyššia ako priemer EÚ. Od roku 2012, kedy sme dosiahli najhoršiu efektívnosť pri výbere DPH, klesla medzera zhruba na polovicu. Dnes už sme zhruba na úrovni roku 2006, keď sa efektívnosť výberu začala prudko zhoršovať. Ak by sa medzeru podarilo ďalej znížiť až na priemer EÚ, prinieslo by to do rozpočtu viac ako pol miliardy eur ročne.

Zvýšením sadzby DPH by stúpla motivácia vyhýbať sa jej plateniu. Na druhej strane Finančná správa zavádza opatrenia proti daňovým únikom. Tie sú zamerané najmä proti podvodom pri nadmerných vratkách, kde sa priestor na úniky postupne zužuje. Oveľa ťažšie je skontrolovať nepriznávanie príjmov najmä pri malých transakciách, kde bude časom spadať podstatná časť únikov. Aj tu však môžu fungovať námatkové kontroly a transparentné sankcie. Pokiaľ sa budú využívať tieto opatrenia, prípadné zvýšenie sadzieb DPH o pár percentuálnych bodov by nemalo mať zásadný vplyv na zhoršenie efektívnosti výberu a zvrátenie trendu poklesu daňovej medzery.

* 3.5.2021

Otázka (Tomáš Pilz, Denník Štandard)
Pekný deň, v rámci prípravy článku pre Štandard by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, či by ste nám mohli z vášho pohľadu stručne povedať, čo hovoríte na plán ministra financií na zvyšovanie DPH na 25 %, ktorým by sa podľa neho vykryli výdavky na zvýšenie pomoci pre rodiny a slabších.

Rád by som sa vás opýtal, čo si o takomto pláne Igora Matoviča myslíte?
Aké by to malo dopady na ľudí, na ceny tovarov, služieb, konkurencieschopnosť a podobne?

Odpoveď Petra Goliaša:
Priestor na zvyšovanie DPH je obmedzený úrovňou DPH v okolitých štátoch. Základná sadzba DPH je 20 % v Rakúsku, 21 % v Česku, 23 % v Poľsku a 27 % v Maďarsku. Okrem toho platia znížené sadzby na vybrané produkty, napríklad na potraviny a reštaurácie – v Rakúsku 10 %, v Česku 15 %, v Maďarsku 5 % alebo 18 %. Ak by bola sadzba na Slovensku výrazne vyššia, hrozila by zvýšená cezhraničná nákupná turistika a tým aj výpadok príjmov v štátnom rozpočte.

Dane zo spotreby sú menej škodlivé pre ekonomický rast, preto by v rámci daňovej reformy mohli byť využité na kompenzáciu poklesu príjmov v prípade zníženia iných daní. Pokiaľ dôjde k zvyšovaniu DPH, mali by adekvátne klesnúť dane a odvody z príjmu. Znížením daní z príjmu, ktoré najviac brzdia ekonomickú aktivitu, by sa podporil rast ekonomiky. Rozpočtovo by daňové opatrenia mali byť neutrálne, aby nedošlo k nárastu celkovej daňovo-odvodovej záťaže.

INEKO tiež dlhodobo odporúča znížiť odvody ľuďom s nízkym príjmom prostredníctvom odpočítateľných položiek s cieľom uľahčiť ich zapájanie do pracovného trhu. Výpadok príjmov odporúčame kompenzovať cez rušenie daňových výnimiek, lepší výber daní a vyššie dane z majetku, spotreby a environmentálne dane. Podľa nás ide o efektívny nástroj na riešenie stále vysokej dlhodobej nezamestnanosti a prekonanie bariér zamestnávania ľudí so slabou kvalifikáciou. Ľuďom s nízkym príjmom by tiež pomohlo posilnenie súbehu sociálnych dávok a príjmu z práce. Ak si človek nájde prácu s nízkym príjmom, mal by nárok na sociálne dávky strácať postupne podľa výšky príjmu, nie skokovo. Minulá vláda už dočasne posilnila súbeh pre dlhodobo nezamestnaných. Preskúmať treba možnosti trvalého posilnenia pre všetkých ľudí poberajúcich sociálne dávky.

* 30.4.2021

Otázka (Martin Odkladal, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky. Vláda chce zvýšiť sadzbu DPH na 22 alebo 23 percent.

Považujete takýto návrh na zvýšenie DPH za vhodný v tomto čase?
Je nevyhnutné, aby štát, ktorý deklaruje, že má nižšie príjmy, zvýšil preto DPH?
Pokiaľ k tomu reálne príde, o koľko naviac by mohol štát vybrať vďaka vyššej sadzbe DPH?
Čo to bude znamenať pre slovenskú ekonomiku, nemôže to spomaliť ekonomický rast?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pokiaľ dôjde k zvyšovaniu DPH, mali by adekvátne klesnúť dane a odvody z príjmu. Rozpočtovo by daňové opatrenia mali byť neutrálne. Znížením daní z príjmu, ktoré najviac brzdia ekonomickú aktivitu, by sa podporil rast ekonomiky.

Pre ozdravenie verejných financií je dôležité prijať dôchodkovú reformu, predovšetkým naviazať dôchodkový vek na vek dožitia. Ďalej je potrebné prijímať odporúčania z revízií výdavkov a upúšťať od bezplatného poskytovania niektorých služieb v zdravotníctve alebo doprave.

* 29.4.2021

Otázka (Igor Surovčík, SITA)
Dobrý deň, predseda SaS Richard Sulík včera hovoril o tom, že minister financií Igor Matovič má plány zvýšiť DPH na 25 percent alebo násobne zvýšiť daň z nehnuteľností.

Čo si o týchto plánoch myslíte?
Akým spôsobom by sa mali konsolidovať verejné financie?
Aký daňový mix by bol podľa vás v rámci pripravovanej daňovej reformy najvhodnejší?
Ide o nižšie zdanenie práce a vyššie zdanenie majetku, ako dávnejšie avizoval bývalý minister financií a terajší premiér Eduard Heger?

Odpoveď Petra Goliaša:
Daňová reforma by mala byť postavená na znížení daňovo-odvodového zaťaženia príjmov a kompenzovaní výpadkov odstránením daňových výnimiek, lepším výberom daní a tiež zvyšovaním daní, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomický rast, teda napríklad aj daní z nehnuteľností, spotreby či environmentálne dane. Efektívne je najmä znížiť odvody pre ľudí s nízkym príjmom, aby pre nich vzniklo viac pracovných miest a mohli sa vymaniť z rizika chudoby. Pomohlo by sa tak aj menej rozvinutým regiónom.

Daňová reforma by mala byť rozpočtovo neutrálna. To znamená, že prípadné rušenie daňových výnimiek, zvyšovanie daní z luxusu, nehnuteľností alebo environmentálnych daní by malo byť kompenzované znížením daní, ktoré najviac spomaľujú ekonomický rast, teda predovšetkým daní a odvodov z pracovných príjmov.

* 27.4.2021

Otázka (Zdenka Kollárová, Pravda)
Dobrý deň, rada by som Vás poprosila o odpovede na nasledujúce otázky:

Nakoľko podľa Vás zmení pandémia fungovanie ekonomiky? A ako?
Ktoré odvetvia a oblasti čaká najväčšia zmena?
Ktoré sociálne skupiny pocítia dôsledky pandémie najviac (ľudia z regiónov, ženy, dlhodobo nezamestnaní, starší ľudia, menej kvalifikovaní)? A ako?
Aké zmeny možno čakať na pracovnom trhu (zhoršenie práv zamestnancov, zánik povolaní, viac práce z domu, zmena pracovného času)? Ako sa pandémia dotkne platov?
Aké zmeny očakávate v prioritách vlády – napríklad presun k „sociálnejším“ opatreniam? Prečo áno/nie?
Kde vidíte najväčšie riziká budúceho vývoja? A kde ležia možnosti?

Odpoveď Petra Goliaša:
Hlavnou zmenou bude väčšie využívanie činností na diaľku. Jednak práce z domu, donášok jedál či online nakupovania, pravdepodobne aj vzdelávacích a zdravotníckych činností. Dôsledkom bude pokles dopytu po kancelárskych priestoroch, ako aj návštev kamenných obchodov a zrejme tiež reštaurácií. Tieto zmeny pandémia urýchlila, čiastočne už ale prebiehali aj pred krízou. Ďalšou zmenou budú intenzívnejšie investície do automatizácie výroby a tiež vyšší dopyt po tvorbe aplikácií a mechanizmov, ktoré nahradia manuálne činnosti. Zrýchli sa tak očakávaný úbytok pracovných miest s rutinnou náplňou práce alebo založených na úkonoch, ktoré sa dajú automatizovať. Potrebná bude rekvalifikácia dotknutých ľudí, aby neprišli o prácu. Dá sa tiež očakávať zvýšenie dopytu po ľuďoch schopných tvoriť a používať nové technológie. Dlhodobo je kľúčové, aby sa tomuto dopytu prispôsobil vzdelávací systém.

* 22.4.2021

Otázka (Nina Janešíková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň prajem, pripravujem článok o prvých týždňoch pána ministra Lengvarského vo funkcii a chcela by som Vás veľmi pekne poprosiť o odpovede na otázky:

Všimli ste si už nejaké pozitívne alebo negatívne zmeny v riadení rezortu zdravotníctva alebo pandémie odkedy nastúpil nový minister v porovnaní s predchádzajúcim vedením? Ak áno, aké?
Aké zmeny očakávate, že urobí v porovnaní s predchádzajúcimi vedeniami rezortu (v porovnaní s Marekom Krajčím, ale aj ministrami predchádzajúcich vlád)?
Aké najväčšie výzvy nového ministra čakajú v najbližšom období a aké v rámci dlhodobých cieľov rezortu?

Odpoveď Dušana Zachara:

Minister hovorí zatiaľ len to, čo je nevyhnutné. Neplytvá slovami. Prvé verbálne vyjadrenia ohľadne očkovacej stratégie dávajú nádej, že reflektuje na problémy, ktoré sú s ňou spojené, a chce ich riešiť.
Že nebude realizovať zdravotnú politiku s nánosmi ideológie, ale bude sa na problémy pozerať technokraticky, s jasným cieľom ich čo najefektívnejšie riešiť. A že sa obklopí múdrymi ľuďmi, ktorí mu budú vedieť dobre poradiť a odbremeniť ho.
Nový minister by sa mal najskôr sústrediť na zlepšenie celého procesu vakcinácie obyvateľstva – od nákupu vakcín, vyriešenia otázok okolo Sputnika V, cez priorizáciu starších a chronicky chorých, registráciu, objednávanie občanov a komunikáciu s nimi, distribúciu naprieč Slovenskom, aby reflektovala dopyt, až po osvetovú kampaň a očkovanie imobilných, odlúčených a deti. Musí popritom „manažovať“ pandémiu, ktorá ešte neodznela.
Ďalšou dôležitou oblasťou bude potreba začatia s implementovaním opatrení obsiahnutých v Pláne obnovy, ktoré sa dotýkajú mnohých boľavých miest v rezorte. Rozsah, ako aj administratívna náročnosť a plnenie míľnikov jednotlivých „reforiem“ a investícií načas nebude vôbec triviálnou úlohou. Veľa komplikovaných opatrení je sústredených v relatívne krátkom časovom období. Napríklad návrh optimálnej siete nemocníc mal byť hotový do konca marca a legislatívne schválený do konca tohto roka…

22.4.2021

Otázka (Zuzana Kullová, Trend)
Dobrý deň prajem, dovoľujem si Vás osloviť z ekonomického týždenníka Trend, kde pripravujem najbližšiu tému, kde Vás radi budeme citovať.

Minister financií odmietol úvahy o znižovaní daní z príjmov v tomto čase, hoci s nimi počíta daňový mix v pláne obnovy. Tam sa uvádza zvyšovanie majetkových či nepriamych daní a možné znižovanie priamych daní. Kde vidíte v tomto prípade priestor vy a ktorým smerom by sa malo Slovensko uberať a prečo? Kde vnímate naopak riziká? Skúste to objasniť…
Jedna otázka k európskej téme. Ministri financií skupiny G20 diskutujú o európskej minimálnej firemnej dani. Bohaté firmy, ktorým sa počas pandémie darilo, môžu platiť vyššie dane, aby financovali obnovu po koronakríze, uviedol Medzinárodný menový fond. Čo hovoríte na túto myšlienku a do akej miery je možné jej aplikovanie aj u nás (pozitívne či negatívne)? Kde vidíte isté riziká pre náš trh?
Plán obnovy prináša nové dane. Aké dane Slovákov teda najbližšie čakajú a čo bude pre nich z vášho pohľadu najťažšie? Budú to musieť všetko ľudia zaplatiť z vlastného vrecka, alebo na čo sa majú pripraviť? Mnohí sa možno spoliehajú na to, že EÚ im dáva peniaze na plán obnovy…
Veľké polemiky vyvolalo avizované zvyšovanie dane z nehnuteľností či teoretické obnovenie iných majetkových daní, ktoré boli predtým zrušené. Vytvorenie cenových máp zrejme pár rokov potrvá, nie je iná cesta, ako napríklad viac zdaniť luxus, napríklad po vzore zo zahraničia? Kde v tomto prípade vnímate priestor, ktoré by štát mohol využiť v prospech všetkých…?

Odpoveď Petra Goliaša:

Daňová reforma by mala byť postavená na znížení daňovo-odvodového zaťaženia príjmov a kompenzovaní výpadkov odstránením daňových výnimiek a tiež zvyšovaním daní, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomický rast, teda napríklad aj daní z nehnuteľností. Efektívne je najmä znížiť odvody pre ľudí s nízkym príjmom, aby pre nich vzniklo viac pracovných miest a mohli sa vymaniť z rizika chudoby. Pomohlo by sa tak aj menej rozvinutým regiónom.
Z medzinárodného pohľadu je dôležité obmedziť fungovanie daňových rajov, najmä pokiaľ umožňujú netransparentný presun kapitálu a sú v rozpore s princípom, podľa ktorého majú byť zisky zdaňované v krajine, kde boli vytvorené. Pokiaľ by minimálna firemná daň viedla k obmedzeniu podobných daňových rajov, bola by prínosom. Na druhej strane ale minimálna daň nesmie byť príliš vysoká, aby neobmedzovala férovú súťaž rôznych daňových systémov pri stanovení sadzby dane.
Osobitné zdaňovanie bohatých firiem by bolo diskriminačné. Myšlienka skôr zrejme súvisí so zavedením digitálnej dane, ktorá by postihla najmä nadnárodné internetové firmy, ktoré sa v dnešných podmienkach dokážu vyhýbať daňovým povinnostiam.
EÚ im dáva peniaze na plán obnovy…
Na Plán obnovy si EÚ požičiava na finančných trhoch. Tieto peniaze raz bude potrebné vrátiť, na európskej úrovni sa preto dá očakávať zavádzanie nových daní. Hovorí sa najmä o digitálnej dani, uhlíkovom cle, zdaňovaní plastov či iných environmentálnych poplatkoch.
Riziko zavádzania nových daní zvyšuje aj rastúci verejný dlh. Preto je dôležité ozdravovať verejné financie, prijať dôchodkovú reformu, obmedziť plytvanie, zefektívniť výber daní a prijímať reformy podporujúce ekonomický rast vrátane daňovej reformy, zlepšovania podnikateľského prostredia ako aj kvality vzdelávania, vedy a výskumu. Pokiaľ by došlo k zvyšovaniu daní bez týchto reforiem, rýchlo by sme narazili na limity v podobe pomalšieho ekonomického rastu a tým aj daňových príjmov.
Daňová reforma by mala byť rozpočtovo neutrálna. To znamená, že prípadné rušenie daňových výnimiek, zvyšovanie daní z luxusu, nehnuteľností alebo environmentálnych daní by malo byť kompenzované znížením daní, ktoré najviac spomaľujú ekonomický rast, teda predovšetkým daní a odvodov z pracovných príjmov.

20.4.2021

Otázka (Branislav Toma, Trend)
Dobrý deň, pripravujeme článok o udržateľnosti slovenského dôchodkového systému. Počet poberateľov starobných dôchodkov stúpol na takmer 1,1 milióna a v najbližších rokoch má prudko rásť. Chcem vás poprosiť o odpovede:

Pri súčasnom nastavení systému, kedy začne mať štátny rozpočet problémy s vyplácaním dôchodkov?
Aké reformy je podľa vás kľúčové spraviť pre dlhodobé udržanie slovenského penzijného systému?
Čo sa stane v prípade, ak vláda nenájde v parlamente dosť hlasov na naviazanie veku odchodu do penzie na očakávanú dĺžku života v starobe?
Môže demografický problém vyriešiť masívny príchod pracovníkov zo zahraničia a ak áno, koľko cudzincov musí Slovensko prijať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Problém s financovaním dôchodkov bol pred krízou tlmený hospodárskym rastom a poklesom nezamestnanosti. Počas krízy prudko stúpol deficit Sociálnej poisťovne a štát v rozpočte musel pre rok 2020 vyčleniť takmer 1,3 miliardy eur na krytie deficitu účtu dôchodkového poistenia. Aj v najbližších troch rokoch vláda na tento účel plánuje použiť takmer miliardu eur každý rok. Tieto transfery zvyšujú deficit verejných financií a tým aj verejný dlh.

Momentálne štát dokáže splácať svoj dlh bez problémov, avšak len vďaka mimoriadnym opatreniam Európskej centrálnej banky, ktorá na sekundárnych trhoch nakupuje dlhopisy členských štátov eurozóny a tým stláča úrokové sadzby na nízke úrovne. Takáto politika ale raz bude musieť skončiť, čo sa odrazí na raste úrokových sadzieb a tým aj zvýšení nákladov na splácanie štátneho dlhu. Vlády budú nútené znižovať deficity, pričom sa pravdepodobne nevyhnú škrtom vo výdavkoch a zvyšovaniu daní. To bude mať za následok pomalší hospodársky rast.

So starnutím obyvateľstva bude deficit dôchodkového systému rásť. Pokiaľ nedôjde k reformám, dlhové bremeno bude čím ďalej tým viac spomaľovať rast životnej úrovne a spôsobovať ekonomické zaostávanie. Preto sú potrebné reformy, ktoré zabezpečia finančnú udržateľnosť dôchodkového systému. Kľúčové je naviazať dôchodkový vek na vek dožitia, prípadne aj znížiť rast novopriznávaných dôchodkov. V druhom pilieri je potrebné motivovať mladých ľudí, aby aspoň časť svojich úspor vkladali do výnosnejších aktív.

Imigrácia môže zmierniť problém starnutia obyvateľstva, nemôže ho však vyriešiť. Ak by sme sa totiž chceli spoľahnúť len na imigráciu, museli by na Slovensko prísť milióny cudzincov, aby nebolo potrebné znižovať dôchodky. To je nereálne, riadená imigrácia by však mal byť súčasťou riešenia. V roku 2016 sme napríklad vypočítali, že ak by podiel zahraničných študentov na všetkých VŠ študentoch narástol zo 6 % na 20 % (a tí by tu po skončení VŠ ostali žiť), bolo by bolo možné v roku 2068 vyplácať až o 13,5 % vyššie starobné dôchodky z 1. piliera oproti prípadu, ak by sme dodatočných imigrantov k sebe nepúšťali.

Citujem z našej predošlej štúdie k tejto téme:

“Za najužitočnejších považujeme zahraničných študentov vysokých škôl v SR, ktorí sa rozhodnú na Slovensku žiť aj po ukončení štúdia. Pri týchto ľuďoch totiž možno predpokladať vyššiu produktivitu práce (vzhľadom na vysokoškolské štúdium, možnosť naučiť sa počas štúdia domáci jazyk a prispôsobiť sa kultúre hostiteľskej krajiny) a zároveň veľa odpracovaných rokov pred odchodom do dôchodku. Vďaka tomu, že noví imigranti vo veku vysokoškolských študentov pôjdu do dôchodku po roku 2065, potenciálne dokážu pomôcť rozložiť dopady demografickej krízy, keďže obdobie, kedy sa najrýchlejšie bude zhoršovať upravený index závislosti bude od súčasnosti do roku 2050. Každý imigrant, ktorý bude počas tohto obdobia pracovať a odvádzať odvody v SR a do dôchodku odíde až po roku 2050, prispeje k dočasnému zmierneniu demografického problému a jeho rozloženiu v čase.”

Zdroj

12.4.2021

Otázka (Kamila Oláhová, SITA)
Dobrý deň, pripravujem článok o spotrebe slovenských domácností a bola by som rada, keby ste mi odpovedali na niekoľko otázok:

Mohlo by slovenskej ekonomike uškodiť aj prílišné šetrenie, teda stagnovala by keby ľudia nemíňali?
Mali by teda ľudia, ak už musia, míňať zdroje v slovenskom maloobchode a službách?
Ako sa to vráti spotrebiteľom? (Napr. prostredníctvom rastu životnej úrovne alebo rastu pracovných miest)

Odpoveď Petra Goliaša:
Prepad spotreby v prvom štvrťroku bol hlavnou príčinou revízie predpovedí vývoja ekonomiky v tomto období do červených čísel. Príčinou sú pravdepodobne najmä uzatvorené prevádzky, teda nemožnosť nákupov v štandardnom režime. Oživenie sa dá očakávať ihneď po otvorení obchodov. Zvýšená spotreba domácností znamená zvýšené príjmy obchodov, prevádzok služieb či reštaurácií, ktorých majitelia aj dodávatelia zamestnávajú ľudí, investujú a všetci spolu sú tiež spotrebitelia konkrétnych domácností. Opätovný nárast spotreby po otvorení prevádzok tak povzbudí celú ekonomiku.

12.4.2021

Otázka (Michal Oláh, .týždeň)
Dobrý deň, prosíme Vás o vyjadrenie do článku o pomoci chudobným seniorom. 25. marca bola medializovaná informácia, že až 260 000 seniorov na Slovensku si nedokáže uspokojiť základné potreby zo starobného dôchodku. Máte o tom bližšie informácie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Neviem, o aké ide údaje.

Podľa údajov na stránke ŠÚ SR bolo v roku 2019 podľa medzinárodnej metodiky EU SILC v riziku chudoby 8,6 % dôchodcov, čo je nárast zo 7 % v roku 2018 a súčasne najviac od roku 2009, keď bol tento údaj na úrovni 8,9 %. Riziko chudoby sa týka najmä dôchodcov žijúcich osamote v 1-členných domácnostiach, kde dosahuje pri ľuďoch nad 65 rokov až 20,1 %. Pri dvojčlenných domácnostiach, z ktorých aspoň jeden má viac ako 65 rokov, žije v riziku chudoby 5,2 % dôchodcov.

Uvedený podiel je počítaný podľa výšky príjmu dôchodcov v porovnaní s mediánovým príjmom všetkých obyvateľov. Podľa tejto metodiky patria dôchodcovia k najmenej ohrozeným sociálnym skupinám. Pre porovnanie, v roku 2019 bolo v riziku chudoby 56,7 % nezamestnaných, čo je doteraz najvyššia nameraná hodnota. Súčasne bolo v roku 2019 v riziku chudoby 19 % detí do 17 rokov (najmenej od roku 2010), 32,1 % neúplných rodín s najmenej jedným dieťaťom (najmenej od roku 2015) a 37,8 % úplných rodín s aspoň troma deťmi, čo je najviac v doterajších meraniach.

Okrem toho sa miera chudoby zisťuje aj podľa materiálnej deprivácie, čiže podľa materiálneho nedostatku v konkrétnych položkách. V roku 2019 malo materiálnu depriváciu v aspoň 4 položkách 7,9 % dôchodcov, čo je nárast zo 7 % v roku 2018. Dlhodobo ale podiel ohrozených ľudí vo veku viac ako 65 rokov v tejto metodike klesá, keď napríklad v roku 2009 bol na úrovni 9,7 %. Ak sa pozrieme na materiálnu depriváciu v aspoň 3 položkách, v roku 2019 ju malo 18,9 % dôchodcov, v roku 2018 ju malo 21,5 % a v roku 2009 až 30 % dôchodcov. Práve tento údaj môže zodpovedať počtu dôchodcov, ktorý uvádzate v otázke. Každopádne práve na tomto údaji je zreteľný dlhodobý pokles rizika chudoby dôchodcov.

V roku 2020 boli významne zvýšené minimálne dôchodky, takže je realistické očakávať pokles podielu dôchodcov ohrozených chudobou.

9.4.2021

Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Srdecne podravujem, chcela by som vas poziadat o reakciu:

Mame noveho ministra. Ake najdolezitejsie rady a odporucania by ste mu adresovali a co povazujete za najvacsi problem v rezorte, aby bolo potrebne riesit?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nový minister by sa mal najskôr sústrediť na zlepšenie celého procesu vakcinácie obyvateľstva – od nákupu vakcín, vyriešenia otázok okolo Sputnika V, cez priorizáciu starších a chronicky chorých, registráciu, objednávanie občanov a komunikáciu s nimi, distribúciu naprieč Slovenskom, aby reflektovala dopyt, až po osvetovú kampaň a očkovanie imobilných, odlúčených a deti. Musí popritom „manažovať“ pandémiu, ktorá ešte neodznela, zatiaľ čo celkom iste odoznieva ochota ľudí akceptovať reštriktívne opatrenia.

Ďalšou dôležitou oblasťou bude potreba začatia s implementovaním opatrení obsiahnutých v Pláne obnovy, ktoré sa dotýkajú mnohých boľavých miest v rezorte. Rozsah, ako aj administratívna náročnosť a plnenie míľnikov jednotlivých „reforiem“ a investícií načas nebude vôbec triviálnou úlohou. Veľa komplikovaných opatrení je sústredených v relatívne krátkom časovom období. Napríklad návrh optimálnej siete nemocníc mal byť hotový do konca marca a legislatívne schválený do konca tohto roka…

8.4.2021

Otázka (Zdenka Kollárová, Pravda)
Dobrý deň, rada by som Vás opätovne poprosila o odpoveď do ankety denníka Pravda:

Ako hodnotíte návrat Milana Krajniaka na post ministra práce?

Odpoveď Petra Goliaša:
Prioritou pre rezort práce by mala byť príprava dôchodkovej reformy tak, aby bol penzijný systém dlhodobo udržateľný. Najskôr treba dokončiť návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe a následne vypracovať novely zákonov o jednotlivých dôchodkových pilieroch. V záujme finančnej stability penzijného systému by minister nemal trvať na zavedení štedrého rodičovského bonusu. Kľúčovou zmenou by malo byť opätovné naviazanie dôchodkového veku na vek dožitia. V druhom pilieri tiež treba zmeniť stratégiu sporenia tak, aby mladí ľudia nemali dlhé roky celé úspory v málo výnosných garantovaných fondoch.

7.4.2021

Otázka (Branislav Toma, Trend)
Dobrý deň, slovenskej ekonomike v tomto roku pomôže podpora vo výške 2 miliárd eur. Diskusiu o masívnej finančnej pomoci štátu otvorila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Chcem vás poprosiť o odpovede:

Aký je váš názor na zvýšenie tohtoročnej finančnej pomoci zo strany štátu o 2 miliardy eur?
V príde, že sa vláda nakoniec rozhodne zvýšiť finančnú pomoc, ako by podľa vás mala distribuovať peniaze a sú lepšie plošné alebo adresné opatrenia?
Čo sa stane v prípade, že vláda nakoniec nezvýši súčasnú výšku pomoci a nepomôže viac majiteľom zatvorených obchodov?

Odpoveď Petra Goliaša:
Prioritou by malo byť postupné uvoľňovanie opatrení, keďže sa zlepšuje epidemiologická situácia. Najefektívnejšou pomocou pre firmy je, aby mohli čím skôr nerušene podnikať.

Ďalšou prioritou by malo byť odškodnenie firiem napríklad preplatením časti ich fixných nákladov za obdobie pandémie, osobitne v najviac postihnutých sektoroch ako je gastro, cestovný ruch, maloobchod, dopravcovia či kultúra. Súvisiaca legislatíva je pripravená, čaká sa len na politickú dohodu ohľadom technického riešenia. Môže ísť o odškodnenie v závislosti od poklesu tržieb alebo dosiahnutého hospodárskeho výsledku. Vďaka ustupujúcej pandémii tento nástroj nemusí stáť miliardy eur, bude postačovať aj niekoľko stovák miliónov.

Do tretice vláda rozširuje pomoc pre cestovný ruch, najnovšie o 120 miliónov eur po vlaňajšej podpore v objeme 100 miliónov eur.

Popri týchto opatreniach treba zrýchliť čerpanie eurofondov a čím skôr realizovať aj Plán obnovy. Súvisiace investície by podporili najmä stavebníctvo, ktoré patrí medzi krízou najviac postihnuté sektory. V eurofondoch sú dostupné miliardy eur, ktoré len treba správne použiť.

3.4.2021

Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Pozdravujem, od roku 2022 by mal na Slovensku fungovať nový Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve. Chcela by som vás preto požiadať, či by ste pre TASR mohli poskytnúť stanovisko o prínosoch tejto inštitúcie na zdravotnícky systém na Slovensku.

Myslíte si, že je reálne, aby vznikol do r. 2022? Môžete prípadne uviesť aj príklady z iných krajín, kde takýto inštitút funguje?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ľudstvo má len obmedzené zdroje na uspokojovanie svojich rastúcich nárokov a potrieb. Preto je veľmi prínosné, ak sa pri rozhodovaní o smerovaní týchto vzácnych zdrojov využívajú dáta, analýzy a dôkazy. Zdravotníctvo je veľmi komplexný sektor, s veľkou informačnou asymetriou, v ktorom sa objavujú inovácie, nové metódy, technológie a molekuly veľmi často. Často sú aj finančne veľmi náročné, a preto je dobrou praxou, keď sa poctivo posudzuje prínos, resp. hodnota alokácie zdrojov do rôznych alternatív, pričom sa súčasne berie do úvahy aj ochota a schopnosť štátu a celej spoločnosti posudzované technológie, postupy, prístroje či lieky financovať z verejných zdrojov. Posudzovanie zdravotníckych technológií znižuje asymetriu informácií, čím pomáha, aby boli verejné zdroje v zdravotníctve používané viac v súlade s myšlienkou hodnoty za peniaze. Takýto postup je v prospech pacientov a celej spoločnosti.
Bude dôležité, aby slovenská HTA agentúra bola profesionálna a nezávislá od ministerstva zdravotníctva, ako aj od politického vplyvu. Malý štát, ako je Slovensko, si síce nebude môcť z kapacitných dôvodov vybudovať takú početnú, odborne silnú a komplexnú agentúru, aké sú napríklad vo Veľkej Británii, USA či Nemecku, ale ak sa dobre nastavia procesy, kompetencie a personálne obsadenie, tak dokáže z medzinárodnej spolupráce ťažiť pre účely domáceho posudzovania zdravotníckych technológií. Rozhodovanie v zdravotníctve sa tak môže stať kvalifikovanejším a menej založeným na svojvôli politikov, dojmoch, pocitoch a improvizácii.

31.3.2021

Otázka (Zdenka Kollárová, Pravda)
Dobrý deň, rada by som Vás poprosila o odpoveď do ankety denníka Pravda:

Ako hodnotíte návrh (a vymenovanie) bývalého premiéra Igora Matoviča za ministra financií?

Odpoveď Petra Goliaša:
Je to politické rozhodnutie, ktoré musíme rešpektovať. Minister sa môže spoľahnúť na kvalitné analytické tímy na rezorte. Prioritou je ozdravovanie verejných financií, aby sa rast verejného dlhu nevymkol spod kontroly. To si vyžaduje sériu opatrení. Predovšetkým zavedenie výdavkových limitov do ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, prípravu daňovej a dôchodkovej reformy ale aj plnenie odporúčaní z revízií výdavkov smerom k efektívnejšiemu míňaniu verejných zdrojov. Nový zákon o štátnom rozpočte už musí obsahovať dôveryhodný plán ozdravovania verejných financií s výhľadom do konca volebného obdobia podopretý konkrétnymi opatreniami. Nebude to ľahké, pretože s blížiacimi voľbami bude klesať motivácia politikov prijímať náročné a nepopulárne opatrenia.

30.3.2021

Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Dobrý deň prajem, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie do článku o novom ministrovi práce Jozefovi Hlinkovi.

Dá sa z vášho pohľadu povedať, aké výzvy stoja pred novým ministrom?
Kde bude treba urobiť zásadné kroky v rezorte práce a na čo by sa mal sústrediť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Hlavnou agendou bude naďalej poskytovanie pomoci ľuďom a firmám postihnutých pandémiou. Význam tejto agendy ale bude klesať s očakávaným ústupom pandémie. Ministerstvo práce by malo predložiť komplexné vyhodnotenie pomoci z pohľadu jej adresnosti, transparentnosti aj efektívnosti.

Do popredia sa dostane dôchodková reforma. Na ministerstve je už niekoľko mesiacov zaseknutý návrh ústavného zákona o primeranom dôchodkovom zabezpečení v starobe, ktorý má určiť princípy reformy. Z pohľadu udržateľnosti verejných financií ide o kľúčovú tému. Doterajšie diskusie vzbudzovali pochybnosti či návrh zákona pomôže k finančnej stabilite dôchodkového systému. Bývalý minister práce si doň totiž chcel presadiť rodičovský bonus, na základe ktorého by deti odvádzali časť odvodov priamo svojim rodičom na dôchodku. Podľa avizovaných parametrov bonusu by tým ale vznikla diera v dôchodkovom systéme vo výške takmer miliardy eur, čo by zhoršilo jeho finančnú udržateľnosť. Prioritou je preto opraviť tento návrh a presadiť jeho schválenie v parlamente. V nadväznosti na to bude potrebné pripraviť aj ďalšie zákony v rámci dôchodkovej reformy, ktoré napríklad naviažu dôchodkový vek na dobu dožitia alebo upravia parametre druhého piliera tak, aby v ňom ľudia dosahovali vyššie výnosy.

30.3.2021

Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k novému ministrovi zdravotníctva.

Považujete vymenovanie generála Vladimíra Lengvarského za správnu voľbu na post ministra zdravotníctva?
Aké úlohy ho v rezorte čakajú a na čo by sa mal sústrediť prioritne?

Odpoveď Dušana Zachara:
Súčasný riaditeľ Ústrednej vojenskej nemocnice si zaslúži šancu, aby ukázal, či sa vie úspešne popasovať s krízovou situáciou v zdravotníctve. V prvom rade sa musí samozrejme sústrediť na zvládnutie pandémie koronavírusu, vrátane momentálne kľúčového celého procesu vakcinácie. Súbežne musí pracovať už aj na implementácii veľkého množstva opatrení z Plánu obnovy, aby nehrozilo prepadnutie takmer 1,5 miliardy eur prislúchajúcich politikám v oblasti zdravotníctva.

29.3.2021

Otázka (Martin Dargaj, SITA)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o reakciu na dnešné oznámenie vlády, že ministrom financií sa stane Igor Matovič:

Myslíte si, že Igor Matovič zvládne funkciu ministra financií?
Je to dobrá správa pre verejné financie?

Odpoveď Petra Goliaša:
My sa budeme vyjadrovať až k reálnym krokom, nie k osobám.

26.3.2021

Otázka (Mária Hunková, Webnoviny.sk)
Dobrý deň, mám na Vás aj ďalšie otázky, ale k oddlženiu nemocníc? Pýtala som si od MZ SR aktuálne čísla zadlženosti (dáta pod otázkami) a chcela by som sa spýtať na Váš názor:

Ako hodnotíte vývoj záväzkov po lehote splatnosti v porovnaní s ich výškou ku koncu roka 2019? Ich výšku / tempo zadlžovania…
Je možné na základe údajov z novembra 2020 a januára 2021 predikovať ďalší vývoj zadlžovania štátnych nemocníc? Aké čísla by sme bez oddlženia mohli ku koncu roka očakávať?
INEKO sa v minulosti stavalo negatívne k oddlženiam nemocníc. Zmenila niečo pandémia, resp. je to dôvod, pre ktorý možno súhlasiť s plánom ministerstva tento rok opäť oddlžovať nemocnice?
Pýtala som sa ministerstva (vlani v lete), či budú musieť nemocnice vrátiť prostriedky z posledného oddlženia, keďže bolo podmienené dodržiavaním ozdravných plánov k čomu nedošlo, lebo nemocnice ďalej vytvárajú straty a ďalej sa zadlžujú. Odpovedali mi, že Koncepcia oddlženia a mandátna zmluva, ktorú s jednotlivými nemocnicami uzatváralo ministerstvo, verejnosť zavádzal. Prvé kolo oddlženia totiž bolo ponúknuté aj bez splnenia hlavnej podmienky ozdravného plánu – kladnej EBITDA. Čo na to hovoríte? Jednak na to, že to bolo takto za minulej vlády nastavené a jednak, či je to dostatočný argument pre to, aby sa nevyvodili dôsledky z nedodržania ozdravných plánov nemocníc.

záväzky	záväzky po lehote splatnosti k 30.11.2020	záväzky po lehote splatnosti k 31.01.2021
Univerzitná nemocnica Bratislava	188 998 775	201 534 791
Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice	99 169 382	108 313 637
Univerzitná nemocnica Martin	60 331 224	64 092 909
Národný ústav detských chorôb Bratislava	27 745 840	28 949 718
Detská fakultná nemocnica Košice	6 157 548	6 359 272
Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica	2 135 057	2 389 290
Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica	42 464 670	44 636 674
Fakultná nemocnica Trnava	16 015 613	17 664 689
Fakultná nemocnica Trenčín	20 976 379	22 700 906
Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov	66 347 287	69 669 626
Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina	28 074 153	29 922 671
Fakultná nemocnica Nitra	52 070	14 173
Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky	15 670 056	16 972 706

Celá odpoveď MZ SR, júl 2020 (podklad k poslednej otázke): “Ministerstvo zdravotníctva v súvislosti s procesom oddlženia zdravotníckych zariadení postupovalo v súlade s Koncepciou oddlženia a mandátnou zmluvou, ktorú s jednotlivými nemocnicami uzatvorilo. Išlo však o materiál, ktorý verejnosť zavádzal. Prvé kolo oddlženia totiž bolo ponúknuté aj bez splnenia hlavnej podmienky ozdravného plánu nemocnice. Je ním kladná EBITDA. Nastavenie hospodárenia nemocníc však zohľadňuje aj príjmy z oddlženia. Vďaka oddlženiu vo viacerých etapách tak nemocnice formálne splnili podmienku oddlženia, avšak v reálne manažmenty jednotlivé nemocnice naďalej masívne zadlžovali.”

Odpoveď Dušana Zachara:

Pri väčšine nemocníc medziročne stúpli záväzky po lehote splatnosti. Pri niektorých rástli rýchlejším tempom, niektoré nemocnice sa snažili udržať len mierny nárast a niektorým sa dokonca podarilo dočasne znížiť stav nesplatených faktúr (napr. Žilina, Trnava). Aj napriek pandémii sa ukazuje, že napríklad FN Nitra sa dlhodobo darí splácať svoje záväzky načas.
Neviem to predikovať, ale je vysoko pravdepodobné, že v priemere príde k tvorbe ďalších nových dlhov po lehote splatnosti, čiže nebudeme tento rok svedkami toho, že sa veľké štátne nemocnice prestanú zadlžovať.
Gro nesplatených dlhov nepochádza z obdobia pandémie. Je otázne, aký vplyv mala pandémia na hospodárenie jednotlivých nemocníc. Ak sa kvantifikuje tento dopad, tak by štát mal dofinancovať touto sumou celý sektor. Pandémia nemusí akcelerovať oddlžovanie. Stále vidíme v oddlžovaní veľké riziká. Bez prijatia systémových zmien a záruk, prinesie len zvýšenie morálneho hazardu a oddiaľovanie riešenia udržateľného financovania a hospodárenia štátnych nemocníc.
Projekt oddlženia nemocníc iniciované predošlou vládou bolo obrovským zlyhaním. Pravdepodobne sa už dopredu rátalo s tým, že sa pravidlá a určité zábezpeky v prípade následného zlého hospodárenia oddlžovaných nemocníc nebudú uplatňovať v praxi. Aj utajenie ozdravných plánov pred verejnosťou do toho zapadalo. Bol to ukážkový príklad toho, čo sa stane, keď sa nevymáhajú pravidlá a sankcie.

26.3.2021

Otázka (Ronald Ižip, Trend)
Dobrý deň, chcel by so sa Vás opýtať, či by ste si našli priestor na vyjadrenie sa do TRENDu ohľadom investovania prostriedkov RRF do nemocničnej siete. Píšem o tom hlavný článok na budúci týždeň a Váš názor by bol prínosný. Rád by som ho použil ako box v celistvosti, takže nebudem Vám dávať konkrétne otázky, ale ak je Vám lepšie môžem poslať. V článku budem reagovať najmä na postoj ANS k diskriminácii neštátnych nemocníc.

Odpoveď Dušana Zachara:
Reformy a investície v oblasti zdravotníctva by mali sledovať primárny cieľ – dostupná kvalitnejšia zdravotná starostlivosť pre pacienta, ktorá je dlhodobo udržateľná. Dobre riadenému a osvietenému štátu by malo ísť “len” o to, kto a ako tento cieľ najlepšie splní, bez bez ohľadu na právnu formu a vlastníctvo poskytovateľov, bez ohľadu na to, či ide o štátneho poskytovateľa, súkromníka, neziskovku alebo cirkev. Štát má nastaviť jasné nediskriminačné pravidlá, stanoviť pevné mantinely a merateľné ciele, nastaviť regulácie a tie potom prísne vymáhať. Má mať páskou previazané oči ako starorímska bohyňa Justícia, má zobrať do ruky váhy, nestranne nimi posúdiť projekty a mečom ich “rozseknúť” podľa toho, ktorý akú hodnotu za aké peniaze ponúka spoločnosti.

V Pláne obnovy v oblasti zdravotníctva nájdeme sem-tam tézy ako napríklad, že „investíciami do moderných budov a technického vybavenia sa zefektívnia klinické a prevádzkové procesy, dosiahne sa lepší komfort pre pacientov a personál a zníži sa riziko nozokomiálnych nákaz“, alebo že hlavným cieľom reforiem a investícií v nemocničnom sektore “je zabezpečiť kvalitnú, dostupnú a efektívnu ústavnú zdravotnú starostlivosť”, ktorá zníži “počet úmrtí, opakovaných hospitalizácií a operácií a komplikácií spôsobených nevhodne poskytnutou starostlivosťou”. To by bolo super. Lenže problém je, že nič z toho nie je v Pláne obnovy stanovené ako míľnik, resp. cieľ. Slovenský Plán obnovy zato určuje ako míľniky a ciele napr. – schválenie stratégie, akčného plánu, legislatívy, počet nových či zrekonštruovaných lôžok, počet nakúpených nových prístrojov, preinvestované milióny eur stavebných nákladov, počet nových dotovaných ambulancií, nových sanitiek a pod. Lenže to sú “len” nástroje, prostredníctvom ktorých by sa mali dosahovať dobre navolené merateľné ciele prospešné pre pacienta a celú spoločnosť. A tie chýbajú.

Prečo nemeriame, akú hodnotu pre spoločnosť prinášajú investície do budov, prístrojov, personálu, prečo sa nesnažíme zistiť, či sa po týchto obrovských investíciách skutočne aj zlepšila kvalita a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, klinických a prevádzkových procesov poskytovateľov, či sa zlepšila spokojnosť pacientov a zdravotníckeho personálu, ako sa vyvíja štatistika odvrátiteľných úmrtí, nežiaducich udalostí, reoperácií, rehospitalizácií, aký je trend výskytu tzv. nozokomiálnych (nemocničných) nákaz či dekubitov (preležanín) v našich ústavných zdravotníckych zariadeniach a pod.?

V Pláne obnovy v oblasti zdravotníctva sa nástroje bohužiaľ často vydávajú za ciele a obrovské rezervy sú pri stanovení si, ako chceme merať úspech či neúspech navrhovaných opatrení, a aký efekt majú priniesť pre pacienta. Je to nepochopenie myšlienky hodnoty za peniaze. Pokiaľ sa nebudeme snažiť metodicky správne merať skutočný prínos jednotlivých opatrení pre spoločnosť (zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre pacientov, kvality života ľudí a zdravotných výsledkov populácie), tak európske miliardy budú predstavovať len premárnenú šancu na skutočnú reformu zdravotníctva. Obrovským balíkom peňazí sa síce možno na určitý čas prekryjú najvypuklejšie problémy slovenského zdravotníckeho systému, avšak len na úkor drahšej, a o to bolestivejšej reformy v budúcnosti.

26.3.2021

Otázka (Michaela Heráková, Plus JEDEN DEŇ)
Dobrý deň, pred malou chvíľou skončila TK zástupcov ANS, na ktorej vyslovili vážny nesúhlas s Plánom obnovy SR, a síce faktom, že podľa plánu sa má 1,2 miliardy eur naliať len do 3 štátnych nemocníc a ostatné nedostanú nič. Rozhodla som sa Vás preto osloviť s tým, aký názor máte Vy na Plán obnovy pre zdravotníctvo, či je spravodlivý a prečo si pacient, ktorý žije v nedostupnosti štátnych nemocníc nezaslúži lepšiu zdravotnú starostlivosť.

Odpoveď Dušana Zachara:
Reformy a investície v oblasti zdravotníctva by mali sledovať primárny cieľ – dostupná kvalitnejšia zdravotná starostlivosť pre pacienta, ktorá je dlhodobo udržateľná. Dobre riadenému a osvietenému štátu by malo ísť “len” o to, kto tento cieľ najlepšie splní, bez ohľadu na to, či ide o štátneho poskytovateľa, súkromníka, neziskovku alebo cirkev. Štát má nastaviť jasné pravidlá, stanoviť pevné mantinely a merateľné ciele, nastaviť regulácie a tie potom prísne vymáhať. A to všetko bez ohľadu na právnu formu a vlastníctvo poskytovateľov.

Mne v Pláne obnovy v oblasti zdravotníctva najviac prekáža, že dokument sem-tam uvedie tézy, napríklad že „investíciami do moderných budov a technického vybavenia sa zefektívnia klinické a prevádzkové procesy, dosiahne sa lepší komfort pre pacientov a personál a zníži sa riziko nozokomiálnych nákaz“, alebo že hlavným cieľom reforiem a investícií “je zabezpečiť kvalitnú, dostupnú a efektívnu ústavnú zdravotnú starostlivosť”, ktorá zníži “počet úmrtí, opakovaných hospitalizácií a operácií a komplikácií spôsobených nevhodne poskytnutou starostlivosťou”. To by bolo super. Lenže najväčší problém je, že nič z toho nie je v pláne obnovy stanovené ako míľnik, resp. cieľ. Slovenský Plán obnovy však vydáva za ciele nástroje – schválenie stratégie, legislatívy, počet nových či zrekonštruovaných lôžok, počet nakúpených nových prístrojov, preinvestované milióny eur stavebných nákladov, počet nových dotovaných ambulancií, nových sanitiek a pod.

Prečo nemeriame, akú hodnotu pre spoločnosť prinášajú tieto investície do budov, prístrojov, personálu, prečo sa nesnažíme zistiť, či sa po týchto obrovských investíciách skutočne aj zlepšila kvalita a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, klinických a prevádzkových procesov poskytovateľov, či sa zlepšila spokojnosť pacientov a zdravotníckeho personálu, ako sa vyvíja štatistika odvrátiteľných úmrtí, nežiaducich udalostí, reoperácií, rehospitalizácií, aký je trend výskytu tzv. nozokomiálnych (nemocničných) nákaz či dekubitov (preležanín) v našich ústavných zdravotníckych zariadeniach a pod.?

25.3.2021

Otázka (Kamila Olahova, SITA)
Dobrý deň, pripravujem článok na tému bitcoinov a bola by som rada, keby ste mi odpovedali na niekoľko otázok.

Bitcoin je tu už cez 10 rokov, dá sa povedať, že ho už čas prevereli a že tu minimálne s nami ešte nejakú dobu ostane?
Myslíte si, že sa z neho môže stať uznávaná mena? Za akých okolností by k tomu mohlo dôjsť?
Existujú aj iné krypromeny. Čím je bitcoin taký špecifický?
Ako si vybrať platformu pre jeho nákup alebo je jedno, kde na internete si ho človek kúpi? Na čo si dať pozor?
Za akých okolností sa ho oplatí nakúpiť a použiť a kedy by ste to rozhodne neodporúčali?

Odpoveď Petra Goliaša:
Výhodou konkrétnych kryptomien je, že sa nedajú falšovať a majú len obmedzenú ponuku. Pokiaľ teda ľudia začnú veriť konkrétnej kryptomene, budú ju viac nakupovať a jej hodnota bude stúpať. To je aj aktuálny prípad bitcoinu. Treba si ale uvedomiť, že táto dôvera stojí na krehkých základoch. Kryptomeny totiž nemajú žiadnu reálnu hodnotu, napríklad v porovnaní s drahými kovmi alebo umeleckými dielami. Nestojí za nimi ani žiadna ekonomika ako v prípade národných mien. Navyše môže vznikať prakticky neobmedzený počet rôznych kryptomien, ktoré si navzájom konkurujú. Investori teda môžu prelievať svoje peniaze z jednej kryptomeny do druhej. So vznikom nových kryptomien sa môže dopyt po nich rozptyľovať tak, že nakoniec hodnota všetkých klesne na minimum. To je riziko, ktoré by si mali uvedomiť bežní ľudia, ktorí zvažujú ich nákup. Reálny vplyv tohto rizika sa môže ukázať až v dlhšom časovom období. Praktickou nevýhodou už v súčasnosti je ale vysoká variabilita, teda prudké rasty aj poklesy hodnoty v krátkom čase. Investície do kryptomien sú preto skôr vhodné pre ľudí, ktorí sú ochotní akceptovať vysokú mieru rizika.

23.3.2021

Otázka (Branislav Toma, Trend)
Dobrý deň, pripravujeme text o hospodárskych dopadoch dlhodobého lockdownu. Chcem vás poprosiť o odpovede:

Aké dopady bude mať na slovenskú ekonomiku už viac ako tri mesiace trvajúci lockdown?
Nebolo by nakoniec ekonomicky menej nákladné v rámci lockdownu na niekoľko týždňov prerušiť výrobu vo fabrikách a potom za prísnych hygienických pravidiel otvoriť celú ekonomiku vrátane obchodov?
Priblížite prosím, aké veľké straty utrpí slovenská ekonomika, ak by vláda na mesiac prerušila výrobu vo väčšine fabrík s výnimkou kritickej infraštruktúry?
Čo mohla vláda spraviť lepšie v rámci snahy minimalizovať hospodárske dopady druhej vlny pandémie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Hlavnou chybou sa ukázalo byť príliš rýchle otváranie ekonomiky a spoločnosti po plošných testovaniach na prelome októbra a novembra. V kombinácii s nástupom britskej mutácie vírusu a ľahkovážnym prístupom časti obyvateľstva viedlo príliš rýchle otváranie k prudkému šíreniu choroby, čo sa zhruba od polovice decembra začalo prejavovať aj na vysokom počte úmrtí. Nasledujúci lockdown a pravidelné testovanie pomohli stabilizovať situáciu a od začiatku marca je už zreteľné spomaľovanie šírenia nákazy. Vďaka tomu nie je potrebné pristupovať k prísnejším opatreniam vrátane zatvárania výrobných podnikov. Ekonomické dopady tak budú podstatne miernejšie, hoci dvojitej recesii sa pravdepodobne nevyhneme. Zatvorenie výrobných firiem by znamenalo prudký prepad ekonomiky podobný tomu, čo sme zažili vlani na jar. Navyše by to malo medzinárodné dosahy, keďže iné štáty k takým opatreniam nepristupujú. Zatvorenie našich firiem by prerušilo mnohé významné reťazce dodávateľov a odberateľov napríklad v automobilovom priemysle, čím by utrpela naša dôveryhodnosť.

Platné reštriktívne opatrenia nepostihujú celú ekonomiku, ale najmä vybrané sektory ako napríklad cestovný ruch, gastro a maloobchod. Svedčí o tom už aj rekordne prudký pokles spotreby zo začiatku roka. Pokiaľ bude pokračovať trend v spomaľovaní šírenia nákazy, bude možné pristúpiť k postupnému uvoľňovaniu už v máji. Dovtedy je potrebné, aby štát pomáhal firmám a ľuďom z najviac postihnutých sektorov.

19.3.2021

Otázka (Robert Barca, AFP Slovakia)
Dobrý deň, oslovujem Vás ako nezávislého experta za globálnu tlačovú agentúru Agence France-Presse, ktorá sa v partnerstve s Facebookom na Slovensku venuje vyvracaniu dezinformácií a hoaxov.

Na Facebooku zdieľalo viac ako 45-tisíc ľudí tvrdenie, že Ministerstvo financií, resp. Eduard Heger, pripravuje reformu daňového systému, ktorej dôsledkom bude zvýšenie dane z nehnuteľností na úroveň 1,6% z trhovej hodnoty majetku. Mimo iných zdieľali takéto tvrdenia hudobník Marián Greksa či Anna Belousovová. Informáciu medzičasom dementovalo ministerstvo i Polícia SR.

Budem veľmi vďačný za Vaše stanovisko či názor ohľadne pravdivostnej hodnoty týchto tvrdení.

Odpoveď Petra Goliaša:
Oficiálne boli zatiaľ predstavené len rámce reformy bez konkrétnych parametrov. Uvažuje sa najmä o znížení daňovo-odvodového zaťaženia príjmov a kompenzovaní výpadkov odstránením daňových výnimiek a tiež zvyšovaním daní, ktoré sú menej škodlivé pre ekonomický rast, teda napríklad aj daní z nehnuteľností. Dezinformácia vznikla chybnou zámenou percenta priemerného výnosu na dani z nehnuteľností v štátoch OECD s percentuálnou sadzbou dane, ktorú by po reforme mali na Slovensku platiť vlastníci nehnuteľností z ich trhovej hodnoty. Táto sadzba dnes nie je známa a je vylúčené, aby dosahovala 1,6 % z trhovej ceny nehnuteľností, keďže to by znamenalo mnohonásobné zvýšenie sadzby dane. Pre ilustráciu, daň za starší 3-izbový byt v Bratislave by musela stúpnuť približne na 35-násobok. Pritom pre zvýšenie výnosu z dane na úroveň priemeru OECD by postačovalo zvýšenie sadzieb približne na 3-násobok. Pokiaľ bude reforma prijatá, bude zvýšenie sadzieb pravdepodobne ešte miernejšie, pričom sa dá očakávať aj ich progresívne nastavenie tak, aby boli chránení majitelia menej hodnotných nehnuteľností.

Ťažko povedať či išlo o zámer alebo len nedorozumenie. Každopádne ide o nepravdivú informáciu, ktorá zavádza občanov.

17.3.2021

Otázka (Kamila Olahova, SITA)
Dobrý deň, pripravujem článok a daňovej a dlhovej brzde a bola by som rada, keby ste mi odpovedali na niekoľko otázok:

Súhlasíte so zavedením dlhovej brzdy ústavným zákonom? Ak áno, prečo?
Ako sa jej zavedenie respektíve nezavedenie prejaví v živote bežných občanov? Pocítia to vôbec?
Súhlasíte so zavedením daňovej brzdy ústavným zákonom? Ak áno prečo?
Uľahčilo by situáciu, keby sa táto brzda zaviedla len prostredníctvom “obyčajného” zákona?
Pocítia jej zavedenie respektíve nezavedenie občania v bežnom živote?

Odpoveď Petra Goliaša:
Dlhová brzda už je 10 rokov súčasťou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti aj dopady krízy na verejný dlh je ale potrebná jej úprava. Jednak prechodom z hrubého na čistý dlh, aby nedochádzalo k problémom pri tvorbe finančnej rezervy na splácanie dlhu, jednak úpravou sankčných pásiem a tiež samotných sankcií, aby zodpovedali reálnym možnostiam vlád a tiež potrebe postupne ozdravovať verejné financie. Úlohou dlhovej brzdy je chrániť občanov pred nadmerným zadlžovaním. Pokiaľ by brzda neexistovala, mohlo by dôjsť k rastu dlhu na úrovne, pri ktorých by bol príliš veľkou záťažou ekonomiky, brzdil by jej rast a tým aj rast životnej úrovne. V krajnom prípade by hrozila “grécka cesta”, keď by boli budúce vlády nútené znižovať dlh radikálnymi opatreniami na strane výdavkov aj príjmov, čo by viedlo k náhlemu zníženiu životnej úrovne veľkej časti obyvateľstva.

Daňová brzda do ústavného zákona nepatrí, pretože nie je odborná zhoda na optimálnej výške daňového zaťaženia. To sa navyše môže v čase meniť. Výška daní je predmetom politického súboja a tak by to aj malo ostať. Pokiaľ by sa daňová brzda dostala do ústavného zákona, stratil by širokú politickú podporu, na ktorej bol postavený. To by zvýšilo riziko ďalších politických zásahov a tým aj stabilitu samotného zákona. Pokiaľ súčasná vláda chce občanom garantovať, že nedôjde k zvyšovaniu daňovej záťaže, môže tak spraviť formou spoločného memoranda koaličných strán, prípadne aj jednoduchého zákona. Do ústavy ale daňová brzda nepatrí.

17.3.2021

Otázka (Ján Beracka, TREND)
Dobrý deň, pre Trend pripravujem text o výdavkových stropoch, o ktorých ministerstvo financií hovorí v Pláne obnovy. Veľmi rád by som Vás k téme oslovil. Chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky:

Čo bude podľa Vášho názoru kľúčové pre nastavenie výdavkových stropov, aby plnili svoju úlohu v súčasnej situácii?
Aké ciele by si vláda mala stanoviť v čase keď verejné financie rozvrátila pandémia a spomalenie uzavretej ekonomiky?
Má vôbec zmysel tento druh opatrenia v súčasnosti nastavovať?
Ako by malo optimálne vyzerať nastavenie výdavkových stropov? Dá sa v súčasnosti kvantifikovať rozumné výdavkové obmedzenie, ako by mohlo vyzerať?
Ako by malo ministerstvo pracovať s dĺžkou plánovaných stropov? Postačuje podľa Vás určenie stropu vždy na nasledujúci rok, alebo je potrebné nastavovať viacročný horizont?
V roku 2020 už mali platiť výdavkové stropy, nastavovala ich ešte predchádzajúca vláda a počas minulého roku sa zrušili. Bolo toto opatrenie v roku 2020 nastavené správne? Aké úpravy je oproti tej podobe vhodné urobiť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Výdavkové limity sú potrebné, aby zabránili procyklickej rozpočtovej politike. Teda aby vlády v dobrých časoch nadmerne nemíňali, ale skôr šetrili na horšie časy. Do súčasnej krízy sme prišli po ekonomicky výborných rokoch, ktoré však vlády nevyužili na pokles verejného dlhu. Do rozpočtu síce v dobrých rokoch prišli podstatne vyššie príjmy, vlády ich však minuli a teraz v kríze majú menej peňazí na pomoc ľuďom. Výdavky na pomoc tak idú na úkor prudko rastúceho dlhu, ktorý už prekračuje dlhodobo udržateľné úrovne.

Ministerstvo financií pripravilo návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý zavádza výdavkové limity. Ide o dobrý návrh, ktorý počíta s limitmi určenými na celé volebné obdobie tak, aby odrážali potrebnú mieru ozdravovania verejných financií aj s ohľadom na ich dlhodobú udržateľnosť. Návrh určuje presné pravidlá výpočtu limitov aj ich neskoršej aktualizácie, čím predchádza riziku ich ohýbania. Zavedenie výdavkových limitov v navrhovanej podobe by výrazne zvýšilo šance na postupné ozdravenie verejných financií.

17.3.2021

Otázka (Zdenka Kollárová, Pravda)
Dobrý deň, rada by som Vás poprosila o odpovede na nasledovné otázky:

Automobilky posledne dni prerušujú výrobu pre chýbajúce diely. Zaujímalo by ma aký vývoj očakávate?
Ide o vážnejší problém, alebo len prechodné obdobie?
Aký dopad budú mať problémy s dielmi na slovenskú ekonomiku?
Aké škody by dlhodobejší výpadok výroby znamenal pre ekonomiku?
Čo môže situáciu zhoršiť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zatiaľ sa zdá, že ide len o dočasné výpadky spôsobené nečakaným zvýšením dopytu po niektorých súčiastkach, čo spôsobuje ich nedostatok na trhu. V takom prípade sa dá očakávať, že zvýšená výroba týchto súčiastok problémy v dohľadnej dobe vyrieši a nedôjde k dlhodobejším výpadkom vo výrobe automobiliek.

15.3.2021

Otázka (Michal Oláh, .týždeň)
Vážený pán, som redaktorom časopisu .týždeň a rád by som Vás poprosil o informácie vyplývajúce z vašich výskumov o kvalite pôrodníckej a tehotenskej starostlivosti v slovenských nemocniciach.

Odpoveď Dušana Zachara:
INEKO doteraz neanalyzovalo specialne len porodnice. Vieme, ze porodnice hodnotili v minulosti kolegovia z HPI spolu s portalom rodinka.sk.
Z nasho portalu kdesaliecit.sk (ktory je v pilotnej faze) mozete vycitat vybrane ukazovatele, ktore sa tykaju oddeleni suvisiacich s porodom (gynekologicko-porodnicke oddelenie a neonatologia).

15.3.2021

Otázka (Jana Andelova, Zdravotnicke noviny)
Srdecne pozdravujem, pred viac ako rokom som pisala prosbu o kratky komentar v suvislosti s novym ministrom, ake predstavy/priania mali vybrani predstavitelia posobiaci v zdravotníctve (konkretne – aku osobu by ste si zelali ako sefa ministerstva zdravotnictva? mal by to byt lekar/nelekar? ake vlastnosti by mal mat? na co by sa mal hlavne zamerat v prvych 100 dnoch? Jednoducho, aky by mal byt novy minister/ka…)

Kedze sa blizi rocne posobenie ministra vo funkcii, teraz by som vas chcela poziadat o kratke zhodnotenie, ci tieto vase predstavy/priania sucasny minister naplnil, cize take kratke zhodnotenie, ci sa naplnili vase ocakavania.

Odpoveď Dušana Zachara:
Aj vzhľadom na úroveň predvolebného programu OĽaNO a Programového vyhlásenia vlády, som neočakával žiadnu reformnú smršť v zdravotníctve. Nebola tu vízia, plán, priveľmi sa improvizovalo, neskoro reagovalo ad hoc riešeniami, chýbali manažérske a líderské schopnosti. Druhá vlna pandémie tieto nedostatky vizualizovala v podobe obrovského nárastu úmrtí ľudí.

12.3.2021

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na vás jednu otázku:

Môžete mi napísať, čo by mal ako prvé urobiť nový minister zdravotníctva? (Tých vecí, ktoré by mal urobiť, môžete uviesť aj viac.)

Odpoveď Dušana Zachara:
Ako prvé by mal začať dôrazne presadzovať, aby sa začali uplatňovať závery z niekoľkodňového rokovania priemiéra s vedcami a odborníkmi na úrade vlády, mal by zaradiť chronicky chorých s vážnymi chorobami zvyšujúcimi riziko ťažkého priebehu ochorenia COVID-19 medzi priorizované skupiny pri vakcinácii a mal by sa sústrediť na celý proces očkovania, lebo až nasledujúce týždne a mesiace, kedy k nám budú prichádzať dodávky vakcín vo väčšom objeme, sa ukáže, či sme sa na masívne očkovanie dobre pripravili.

11.3.2021

Otázka (Monika Hudecová, SITA)
Dobrý deň, chcela by som požiadať o reakciu na odchod ministra zdravotníctva Mareka Krajčího z funkcie.

Ako vnímate tento krok?
Môže to podľa Vás negatívne ovplyvniť chod rezortu zdravotníctva?
Považujete to za dobré alebo zlé riešenie v aktuálnej pandemickej situácii?
Bude môcť podľa Vás jeho nástupca “naskočiť” na riadenie pandémie ľahko?

Odpoveď Dušana Zachara:
Rezort zdravotníctva, navyše v časoch pandémie, si vyžaduje silných krízových manažérov, ktorí sú kompetentní, rozhodní, vedia sa presadiť, majú politickú podporu a na druhej strane počúvajú aj iné názory a zároveň vedia spoločnosť svojou dobrou a presnou komunikáciou a argumentmi upokojovať a presviedčať o opodstatnenosti a logickosti prijímaných opatrení. To sa počas uplynulého roka, a najmä v jeho druhej polovici, veľmi nepodarilo. No nebola to vina len Mareka Krajčího, ale celej vlády na čele s premiérom, ktorý nesie za to najväčšiu zodpovednosť. Členovia vlády riešili často len svoje, niekedy protichodné rezortné alebo osobné či politické záujmy na úkor širšieho pohľadu na riešenie ťažkej krízovej situácie na Slovensku. Na dobré manažovanie takého ťažkého rezortu, ktorý za ostatné roky vlád SMER-u zostal ako skamenelý, bez reforiem, však nestačí dobrosrdečný a slušný človek, ktorý nedisponuje vlastnosťami uvedenými v prvej vete. Na obranu odchádzajúceho ministra zdravotníctva však treba dodať, že spomedzi ministrov Matovičovej vlády bol tým, ktorý presadzoval tvrdšie protiepidemické opatrenia a skorší a tvrdší lockdown, “len” to nedokázal dostatočne presadiť a viackrát zostal so svojimi návrhmi vo vláde osamotený, pričom niekedy nemal podporu ani od premiéra.

11.3.2021

Otázka (Petra Lániková, SITA)
Dobrý deň, pripravujeme článok o tempe očkovania, do ktorého by sme radi zaradili aj Váš názor na to, či sa podľa Vás očkuje dostatočne rýchlo. Doteraz sme sa Národnej očkovacej stratégie veľmi nedržali, opäť sme sa k nej však vrátili. Myslíte si, že to bolo dobré rozhodnutie? Nemali sme sa radšej držať stratégie od začiatku? V čom si myslíte, že je úspech iných štátov, ktoré už majú zaočkované naozaj podstatné percento obyvateľstva, ako sú Izrael, Spojené arabské emiráty či Srbsko? Minister Krajčí mal včera večer tlačovú konferenciu, kde predstavili aj plán dodávok vakcín a spustenia očkovania pre rôzne vekové hranice. Technické problémy by mali byť podľa jeho slov vyriešené. Avšak už aj Johnson and Johnson, ktorých vakcínu má tento týždeň EMA schváliť, oznámila meškanie dodávok, myslíte si, že tento plán je reálny? (50-nici sa budú očkovať v apríli, 40-nici v máji) Minister tiež povedal, že všetci, čo budú chcieť byť zaočkovaní, budú mať očkovanie za sebou do leta. Je to podľa Vás reálny sľub? Očkujeme podľa Vás dostatočne rýchlo? Nemali by sme sa sústrediť primárne na túto úlohu aktuálne?

Odpoveď Dušana Zachara:
Momentálne je tempo očkovania závislé od počtu disponibilných dávok vakcín dodaných na Slovensko a aj medzinárodné porovnania ukazujú, že si v rýchlosti očkovania nepočíname zle. Veľmi dôležité je však aj to, koho očkujeme, ako a či nie je obmedzený prístup na nahlásenie sa na očkovanie pre ohrozené skupiny obyvateľstva. A tu podľa mňa veľmi zlyhávame. Viackrát sme upozorňovali na to, že ak chceme, aby sa na Slovensku čo najrýchlejšie znížil tlak na preťažené nemocnice, a aby klesli počty hospitalizovaných s COVID-19, počty ľudí s ťažkým priebehom tohto ochorenia a hlavne následných úmrtí, musíme priorizovať pri očkovaní tých najzraniteľnejších – seniorov a ľudí s vážnymi chronickými ochoreniami. Oceňujeme, že sa po novom bude pri vakcinácii postupovať (s výnimkou nadmerne nafúknutej “kritickej” infraštruktúry) postupovať podľa veku, avšak bohužiaľ sa priorizácii očkovacích skupín zabudlo na osoby, ktorých choroby významne zvyšujú riziko závažného priebehu ochorenia COVID-19 (napr. onkologickí pacienti, diabetici, ľudia s autoimunitnými ochoreniami, po transplantácii orgánov, so zlyhávaním pľúc, obličiek, pečene či srdca a pod.). Osamelí seniori, resp. osoby, ktoré nemajú prístup k elektronickým službám, majú rozhodne veľmi sťažený prístup k vakcíne, lebo sa nevedia ľahko registrovať na očkovanie. Takisto sú obrovské rezervy v tom, ako bezpečné sú z hľadiska šírenia koronavírusu samotné vakcinačné priestory a celý proces čakania a ručného vypisovania formulárov, ktoré by sa mali zautomatizovať a vykonávať, pokiaľ možno, mimo vakcinačných centier, aby sa stal celý priebeh očkovania viac bezpečný a rýchlejší. Vyššie dodávky vakcín, ktoré prídu v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch na Slovensko, ešte len preveria, či sme sa na plošné očkovanie dobre pripravili.

11.3.2021

Otázka (Lucia Brožová, SITA)
Ahoj. Do pripomienkoveho konania dali konecne cely dokument a prilohy k Planu obnovy.

Ako hodnotis tento plan z pohladu verejnych financii a rozpoctu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Posielam odpoveď, hoci ako člen konzília poradcov ministra financií som trochu v konflikte záujmov:

Pozitívom sú otvorené výberové konania na niektoré dôležité posty vrátane vedenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť alebo Finančnej správy. Viaceré opatrenia vo finančnej oblasti tiež uľahčujú firmám a daňovým poplatníkom zvládať dopady pandémie. Príkladom sú odklady splátok daní aj úverov, alebo rozšírenie štátnych garancií na firemné úvery. Prínosom je aj zrušenie bankového odvodu, ktorý neúmerne zaťažoval finančný sektor. Ministerstvo tiež presadilo 10-percentné úspory na prevádzke centrálnej vlády, avšak chýba systematický plán ozdravovania verejných financií a odbúravania neefektívnych či neudržateľných výdavkov. Verejnosť stále nepozná presnejšiu podobu daňovej či dôchodkovej reformy. Ide o náročné zmeny, ktoré budú s blížiacimi sa voľbami ťažšie realizovateľné.

10.3.2021

Otázka (Jozef Tvardzík, SME)
Pekný deň, chcel by som Vás osloviť do ankety, ktorú pripravuje k téme Plánu obnovy, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Nechcem od vás, aby ste si to samozrejme do detailov študovali, ale mám v rámci ankety skôr všeobecnejšiu otázku:

Povedzte nám, ktorá časť plánu obnovy vás osobne najviac potešila v pláne, pretože ju považujete za kľúčovú (predpokladám v rámci zdravotníctva). Čo vám v pláne možno chýba a uvítali by ste to tam.

Odpoveď Dušana Zachara:
Viaceré konkrétne oblasti zdravotníctva, kde nás tlačí topánka, sú v Pláne obnovy identifikované. Tie najpodstatnejšie problémy však chýbajú. Škoda, že sa v pláne nehovorí, resp. veľmi málo, o riešení problému s definovaním nároku pacienta a rozsahu zdravotných služieb hradených z verejných zdrojov, o zdravých motiváciách aktérov v zdravotníctve, o udržateľnom financovaní a o meraní a vyhodnocovaní kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

V textovej časti materiálu nájdeme napríklad tézu, že „investíciami do moderných budov a technického vybavenia sa zefektívnia klinické a prevádzkové procesy, dosiahne sa lepší komfort pre pacientov a personál a zníži sa riziko nozokomiálnych nákaz“. V poriadku, ale prečo potom chceme merať tento cieľ počtom nových či zrekonštruovaných lôžok, počtom nakúpených nových prístrojov, preinvestovanými miliónmi eur stavebných nákladov, a nie ukazovateľmi, ktoré budú skutočne ukazovať, či sa zlepšila kvalita a efektívnosť klinických a prevádzkových procesov poskytovateľov, spokojnosťou pacientov alebo nepokrivenou štatistikou a trendom výskytu tzv. nozokomiálnych (nemocničných) nákaz či dekubitov (preležanín) v našich ústavných zdravotníckych zariadeniach?

Pri navrhovaných opatreniach treba posudzovať skutočnú hodnotu za vynaložené peniaze, aby sme mali účelnosť použitých verejných prostriedkov pod väčšou kontrolou. Na to by mal Plán obnovy klásť oveľa väčší dôraz. Primárnym cieľom zdravotnej politiky by mala byť kvalitnejšia poskytovaná zdravotná starostlivosť pre PACIENTOV, ktorá je dlhodobo udržateľná, a nie určitý, presne stanovený nárast počtu zdravotníckych pracovníkov, nových budov, nových lôžok, nových dotovaných ambulancií, nových sanitiek, nových prístrojov, novej legislatívy, novovytvorených orgánov, stratégií, koncepcií, štúdií, akčných plánov a pod. Posledne menované položky majú byť “len” nástrojom pre napĺňanie primárneho cieľa, ktorého plnenie treba správne merať. Takú ambíciu však v Pláne obnovy bohužiaľ nevidno.

Pokiaľ sa nebudeme snažiť metodicky správne merať skutočný prínos jednotlivých opatrení pre spoločnosť (zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre pacientov, kvality života ľudí a zdravotných výsledkov populácie), tak európske miliardy budú predstavovať len premárnenú šancu na skutočnú reformu zdravotníctva. Obrovským balíkom peňazí sa síce možno na určitý čas prekryjú najvypuklejšie problémy slovenského zdravotníckeho systému, avšak len na úkor drahšej, a o to bolestivejšej reformy v budúcnosti.

Pozn.: Bol som externým expertom, ktorý v auguste a septembri 2020 pripomienkoval Plán obnovy v oblasti zdravotníctva.

2.3.2021

Otázka (Mária Zerzanová, News and Media Holding a.s.)
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať na Váš názor na neregistrovanú vakcínu Sputnik V, ktorou sa má v najbližších týždňoch začať očkovať na Slovensku.

Vítate krok vlády, ktorá sa rozhodla aj napriek členstvu v EÚ či autorite akou je EMA použiť na očkovanie Slovákov neregistrovanú vakcínu?
Mohlo by byť zaočkovanie sa touto vakcínou v budúcnosti prekážkou napríklad pri cestovaní v rámci EÚ?
Brusel zvažuje zaviesť očkovacie pasy. Je možné, že ľuďom zaočkovaným neregistrovanou vakcínou Sputnik V nebudú očkovanie uznávať?
Ako v praxi funguje, ak ošetrujúci lekár nesie zodpovednosť za očkovanie neregistrovanou vakcínou a pacientovi by sa niečo stalo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Verejnosť by mala byť korektne informovaná, že ak by sa začala na Slovensku plošne očkovať celá populácia (nie len v rámci klinického skúšania) touto vakcínou ešte pred jej registráciou orgánmi EÚ, tak pôjde o neštandardný, de iure o experimentálny, dostatočne neoverený postup a najmä o politické rozhodnutie slovenskej exekutívy, na ktoré nebude potrebné ani žiadne odobrenie zo strany slovenského Štátneho ústavu na kontrolu liečiv (ŚÚKL). Podľa našej benevolentnej legislatívy totiž stačí podpis ministra zdravotníctva o povolení používania neregistrovanej vakcíny na Slovensku. Zodpovednosť za aplikáciu neregistrovaného liečiva, a za dôsledky liečby preberá v takom prípade na seba ošetrujúci lekár. Musí informovať pacienta o všetkých výhodách a rizikách podávanej neregistrovanej vakcíny.

Podľa vyjadrení šéfky ŠÚKL však bude ústav požiadaný o stanovisko k bezpečnosti, účinnosti a kvalite vakcíny Sputnik V. Už ale vopred hovorí, že je určite bezpečnejšie spoliehať sa na posúdenie vakcíny Európskou liekovou agentúrou (EMA), ktorá má na tento proces dostatok odborných kapacít a jej registračný proces je oveľa viac komplexný a hĺbkový, než na aký by si mohla trúfnuť akákoľvek národná lieková agentúra porovnateľných ale aj väčších štátov v Európe.

Otázok okolo ruskej vakcíny, ak aj odhliadneme od jej možných propagandistických a geopolitických cieľov (v Rusku je percento zaočkovaných o polovicu nižšie ako v EÚ…), je stále mnoho. Štandardný registračný proces cez EMA (ak oňho vôbec majú Rusi záujem) by ich pomohol odstrániť. Ak si naň nepočkáme, musia si byť občania vedomí toho, že pri Sputniku V existuje väčšia miera neistoty, čo sa týka jej bezpečnosti, účinnosti a farmaceutickej kvality. Neistota neprispieva k dôvere. Dôvera je pritom pre úspech vakcinácie obyvateľstva kľúčová.

Ak by išlo vakcináciou Sputnikom o klinické skúšanie, resp. experimentálnu liečbu, čo by z hľadiska opatrnosti malo byť, museli by s tým súhlasiť prihlásení dobrovoľníci, ktorí by mali byť komplexne informovaní o rizikách a mali by byť následne zdravotne sledovaní. Preto by musel existovať paralelný zoznam, kde by bolo jasné, že ide o očkovanie práve Sputnikom V. Je to eticky nevyhnutné pri podávaní neregistrovaného liečiva komukoľvek. Je však veľmi otázne, či to tak v podmienkach Slovenska a súčasnej situácii bude.

Kto by spadal do prípadného covid green pass-u musí rozhodnúť EÚ, pričom musí rozhodnúť napr. aj o ľuďoch mimo EÚ, ktorí budú očkovaní v zahraničí v EÚ neregistrovanou vakcínou a chceli by sa pohybovať v EÚ. Viem si predstaviť, že by EÚ stanovila na základe odborného posúdenia zoznam v EÚ neregistrovaných vakcín, ktoré by tolerovala, ak by nimi boli ľudia očkovaní a chceli sa pohybovať v EÚ.

2.3.2021

Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, píšem Vám v súvislosti s návrhom novely vysokoškolského zákona a situáciou, ktorá nastala v vysokoškolskom prostredí. Chcela by som Vás poprosiť o odpovede na tieto otázky:

Ako hodnotíte reakcie vysokých škôl (protest UK a Trnavskej univerzity) a vysokoškolských zástupcov akými je Rada vysokých škôl?
Aké sú podľa Vás najpálčivejšie problémy vysokých škôl? A ako by sa podľa Vás mohli zmeniť?
Aké zmeny by sa mali určite v rámci novely vysokoškolského zákona zaviesť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pokiaľ vysoká škola funguje najmä vďaka príspevkom od štátu, je prirodzené, aby mali zástupcovia štátu väčšie právomoci pri jej riadení aj kontrole. To ale neznamená, že by štát mal školu ovládnuť tak, že si bude podľa ľubovôle vyberať jej vedúcich predstaviteľov. Vrcholní predstavitelia škôl by mali byť vyberaní transparentným spôsobom tak, aby sa výberu zúčastnilo pokiaľ možno čo najviac kandidátov. Vo výberových komisiách by mali byť zastúpení predstavitelia štátu ale aj odbornej verejnosti, prípadne tiež súkromných investorov a významných inštitúcií spolupracujúcich so školou. Samozrejmosťou by mala byť otvorená výzva na prihlasovanie kandidátov a tiež ich verejné vypočutie.

K reforme riadenia vysokých škôl sme už dávnejšie napísali analýzu, ktorá je v mnohých častiach stále aktuálna. V rámci analýzy sme sformulovali napríklad tieto odporúčania:

Zvýšiť efektívnosť riadenia škôl vytvorením štíhlejšieho riadiaceho orgánu s obmedzeným počtom členov, ktorý by získal rozhodovacie právomoci akademického senátu. Členovia by vzhľadom na nižší počet niesli vyššiu zodpovednosť, preto by mali byť odborníkmi na riadenie, získať zodpovedajúci pracovný pomer i plat. V záujme odbornosti i akcieschopnosti by v riadiacom orgáne mala byť zastúpená akademická obec i rektor.
Pretvoriť akademický senát do podoby poradného a dozorného orgánu, ktorý by zároveň dozeral na kvalitu vedy a výskumu.
Preniesť právomoci vedeckých rád, ktoré by zanikli, na riadiaci orgán. Získal by tak právomoci korešpondujúce s jeho zodpovednosťou za chod a kvalitu vysokej školy. Akademický senát by mal získať poradnú funkciu, riadiaci orgán sa v akademických otázkach môže radiť i s externými odborníkmi.
Posilniť väzby medzi vysokými školami a spoločnosťou zvýšením vplyvu externých aktérov. Predstavitelia spoločnosti by mali získať možnosť stať sa členmi riadiaceho orgánu a tým napríklad aj posilniť kontrolu nad zdrojmi, ktoré by investovali do rozvoja školy.
Posilniť transparentnosť a sledovateľnosť rozhodovania zverejňovaním včasných, podrobných a prehľadných informácií o úlohách, činnosti a členoch všetkých orgánov, ktoré sa podieľajú na riadení škôl, na internetových stránkach jednotlivých škôl.

2.3.2021

Otázka (Zdenka Kollárová, Pravda)
Dobrý deň, rada by som Vás poprosila o odpovede na nasledujúce otázky. Od 21.3. hrozí tvrdý lockdown aj so zatvorením fabrík. Nie je jasné, za akých čísel k nemu dôjde, hovorí sa len o zlepšení.

Zaujímalo by ma preto, čo by pre našu ekonomiku znamenal tvrdý lockdown (so zatvorením fabrík)?
Aké škody by to boli denne?
Môže si to Slovensko dovoliť?
V akej kondícii by bola naša ekonomika po takomto zásahu?
Za akých okolností, prípadne so zatvorením, ktorých fabrík, by to bolo podľa Vás možné?

Odpoveď Petra Goliaša:
podniky by sa mali zatvárať iba v zúfalej situácii, keby sa šírenie nákazy vymklo spod kontroly. Malo by ísť o jedno z posledných riešení, lebo je veľmi drahé. Jednak tým trpia ľudia, ktorí dočasne stratia prácu. Drahé je to aj pre štát, ktorý by musel ľuďom kompenzovať stratené príjmy. Vypadli by sme z medzinárodných výrobných a obchodných reťazcov, čo by zhoršilo našu dôveryhodnosť z pohľadu zahraničných partnerov. Škody by boli obrovské. Videli sme to už vlani na jar, keď boli zhruba mesiac zatvorené aj veľké firmy a prepad priemyselnej výroby bol v apríli cez 40 %. Podobné zatváranie by prakticky vymazalo rast ekonomiky v tomto roku, verejný dlh by sa zvyšoval ešte rýchlejšie.

Aby nemuselo prísť k zatváraniu firiem, treba na pracoviskách dodržiavať preventívne opatrenia vrátane častého testovania, dodržiavania odstupov a hygieny, okamžitej karantény nakazených ľudí. Štát by mal tieto opatrenia podporovať a kontrolovať ich dodržiavanie. Pri viacnásobných porušeniach môžu platiť odstupňované sankcie, ktoré by mohli vrcholiť povinným zatvorením firiem.

V rámci celého štátu musí byť prioritou čo najrýchlejšie očkovanie rizikových skupín obyvateľstva a odľahčenie nemocníc.

1.3.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň, dnes píšem trošku neskôr lebo až teraz mi prišla odpvoeď z MZ. Pýtal som sa čo vlastne prívozom sputnika v získame, keďže pacient si aj tak nemôže vybrať vakcínu ktorou ho zaočkujú: Stále platí, očkovanie je dobrovoľné. Kto sa očkuje prioritne dostáva vakcínu, ktoré je k dispozícii. ak si chce vakcínu vybrať, môže počkať neskôr, keď ich bude na Slovensku dostatok. Opäť však len po konzultácii s lekárom – keďže vakcína je ako liek, ide o typ preventívnej liečby.

Má potom argument premiéra, že sputnik v priláka viac ľudí k očkovaniu zmysel?
Veď oni nevedia, že si ho nevedia vybrať?
Ak by tu teda bol a nebol by registrovaný, nemal by sa vytvoriť ďalší paralelný zoznam záujemcov o ruskú látku?
Uvažuje sa, že nezaregistrované vakcíny by nemali dostať covid green pass na voľný pohyb po EU – myslíte si že je to správne?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak by išlo vakcináciou Sputnikom o klinické skúšanie, resp. experimentálnu liečbu, čo by z hľadiska opatrnosti malo byť, museli by s tým súhlasiť prihlásení dobrovoľníci, ktorí by mali byť informovaní o rizikách. Preto by musel existovať paralelný zoznam, kde by bolo jasné, že ide o očkovanie práve Sputnikom V. Je to eticky nevyhnutné pri podávaní neregistrovaného liečiva komukoľvek.

1.3.2021

Otázka (Kamila Oláhová, SITA)
Dobrý deň, pripravujem článok o nových opatreniach, ktoré sa týkajú koronakrízy a bola by som rada, keby ste mi odpovedali na niekoľko otázok:

Vláda chce zaviesť v rámci nových opatrení COVID-príplatok, aby motivovala občanov karanténu dodržiavať. Považujete to za dobrý nápad z hľadiska podpory ekonomiky a domácnosti, ktorých členovia musia ostať v karanténe?
Má vôbec takýto príplatok v súčasnej ekonomickej situácií zmysel? Nemala by takáto pomoc prísť oveľa skôr?
Ako by podľa Vás mala byť nastavená pomoc domácnostiam, ktoré kvôli koronavírusu prišli o príjem?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vyššia finančná podpora ľudí v karanténe alebo na pandemickej PN a OČR zvýši ich motiváciu dodržiavať karanténne opatrenia. Ich mobilita sa zníži, čím klesne aj riziko šírenia nákazy. V čase vrcholiacej epidémie je to správne opatrenie. Malo by byť ale len dočasné, kým sa situácia nezlepší. Negatívom je totiž, že aj zdraví ľudia, ktorí by mohli chodiť do práce, ostanú častejšie doma. Znižuje sa tak výkon ekonomiky a štátny rozpočet to stojí viac peňazí.

Pri finančnej pomoci je dôležité nájsť a v dostatočnej výške podporiť aj ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nesplnili kritériá pre poskytnutie existujúcich príspevkov. Podpora by ich mala ochrániť pred rizikom chudoby. Dnes tento účel spĺňa napríklad SOS dotácia, ktorá je vo výške 300 eur mesačne, najviac 1800 eur ročne. Za zváženie by stálo zvýšenie podpory najmä pre ľudí, ktorí pred krízou platili primerane vyššie dane a odvody.

26.2.2021

Otázka (Roman Pataj, Denník N)
Dobrý deň, nechcelo by sa Vám, prosím, vrátiť k téme očkovania a okomentovať jeho doterajší priebeh?

Odpoveď Dušana Zachara:
Dobry den, slubeny komentar posielam v prilohe.

26.2.2021

Otázka (Kamila Oláhová, SITA)
Dobrý deň, v súvislosti s blížiacim sa rokom vlády Igora Matoviča by sme Vás chceli poprosiť o Váš názor a odpovede na nasledujúce anketové otázky:

Ako hodnotíte rok vlády Igora Matoviča?
Čo sa tejto vláde podarilo?
V čom naopak zlyháva?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pozitívom je uvoľnenie rúk polícii a prokuratúre pri výkone spravodlivosti ako aj väčšia otvorenosť pri výbere čelných funkcionárov do viacerých inštitúcií. Až do novembra boli pozitívom aj dobré výsledky pri zvládaní pandémie. Od decembra sa epidemiologická situácia začala prudko zhoršovať a momentálne patrí Slovensko medzi najhoršie štáty na svete. Príčin je mnoho, ale určite medzi ne patrí aj slabé vymáhanie opatrení na zníženie mobility, účinnú prevenciu či ochranu hraníc, čo sú všetko veci, na ktoré má vláda priamy vplyv. Vládu oslabujú vnútorné spory, čoho dôsledkom je vyššie riziko politickej nestability. V ekonomickej oblasti je pozitívom zrušenie stropov na dôchodkový vek, zavádzanie balíčka opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia a tiež udržanie pomerne nízkej nezamestnanosti napriek pandémii. Na druhej strane stále nebola prijatá novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti ani reforma dôchodkov, vláda predložila škodlivé návrhy zmien vo verejnom obstarávaní, transparentnosť pri prijímaní legislatívy sa kvôli nadmernému využívaniu zrýchlených konaní zhoršila.

24.2.2021

Otázka (Ronald Ižip, Trend)
Dobrý deň, mohol by som Vás poprosiť o krátku reakciu na otázku:

Čo sú hlavné dôvody, prečo je Slovensko aktuálnym lídrom v počte úmrtí aj hospitalizácii?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na to, aby sme vedeli pomenovať jeden najhlavnejší dôvod aktuálnej zlej situácie, je potrebné mať dostatok kvalitných dát, kvalitný výskum a určitý časový odstup. Toto zatiaľ nemáme, preto sa môžeme teraz viac či menej “len” kvalifikovane dohadovať, že je za tým mix rôznych faktorov, ktoré majú na finálny stav rozdielny dopad. Bez nároku na úplnosť a bez poradia dôležitosti uvádzam príklady, ktoré môžu mať na aktuálnu zlú pandemickú situáciu na Slovensku vplyv: koncoročný neskorý a slabý lockdown, nedostatočné trasovanie kontaktov, suboptimálne nasadzovanie rôznych typov testovania a pokrivovaná interpretácia ich výsledkov tak zo strany niektorých vládnych predstaviteľov, ako aj verejnosti (behaviorálne aspekty ľudí po testovaní), nízka dôvera verejnosti v prijímané opatrenia, nedodržiavanie prijatých opatrení, ich obchádzanie alebo prispôsobovanie, veľmi zlá komunikácia opatrení zo strany vlády a štátnych orgánov, toxická komunikácia medzi politikmi aj v rámci koalície, antisystémová parlamentná opozícia, nedostatočné kontroly dodržiavania opatrení, ich vymáhanie a sankcionovanie, vrátane karantény, nedostatočná ochrana hraníc, chýbajúce elektronické služby pomáhajúce ľuďom v orientácii a dodržiavaní nariadení, ako aj ich kontrole, otázna dostupnosť primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, nedostatok epidemiológov a špecialistov na intenzívnu medicínu, vrátane intenzivistických zdravotných sestier, slabá štandardizácia liečenia ochorenia COVID-19 naprieč rôznymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, nozokomiálne nákazy, objektívne relatívne horší zdravotný stav obyvateľstva na Slovensku, tí najzraniteľnejší neumreli na rozdiel od iných štátov na jar 2020, ale až teraz, vysoký podiel priemyslu a nízky podiel práce z domu na Slovensku, návrat veľkého počtu našich ľudí pracujúcich v zahraničí domov na Vianoce, vysoký podiel infekčnejšieho britského viariantu koronavírusu, a tak ďalej.

23.2.2021

Otázka (Miroslav Homola, Pravda)
Dobrý deň, opäť sa chcem povenovať číslam nezamestnanosti. Preto ma zaujíma Váš názor na túto problematiku. Otázky:

Na Slovensku začínajú vznikať okresy s nezamestnanosťou nad 20 percent. Čo pre tieto okresy znamená, že ich pandémia opäť v číslach vrátila desať rokov späť?
Čo môže ešte pandémia spôsobiť v najhorších okresoch v nezamestnanosti a ako dlho sa z toho budú spamätávať?
Prečo sa v týchto okresoch zhoršuje situácia oveľa viac ako v iných?
Čo by mohlo okresom s najvyššou nezamestnanosťou pomôcť a čo im naopak v súčasnosti škodí?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vysoká miera nezamestnanosti znamená horšie životné podmienky pre veľkú časť populácie s dlhodobými negatívnymi dôsledkami na psychiku ľudí ako aj na dôveru v štát a oficiálne pravidlá. Keď sa ľuďom neoplatí pracovať legálne, budú prechádzať do sivej ekonomiky. Vytvoria si vlastný svet mimo oficiálnych štruktúr. V horšom prípade upadnú do chudoby a apatie.

Situáciu zhoršuje vysoké odvodové zaťaženie príjmov z práce, keď ľuďom v čistom ostáva podstatne menej peňazí, ako keby pracovali načierno. Citliví sú na to najmä ľudia s nízkym príjmom, pre ktorých je každé euro v peňaženke cennejšie. Ďalším negatívnym faktorom je prudký rast minimálnej mzdy, ktorý zvyšuje cenu práce. Práve v najchudobnejších regiónoch to má najhoršie dôsledky, pretože zamestnávatelia si rýchlo rastúce náklady práce často nemôžu dovoliť. Znižuje sa teda ponuka pracovných miest a ľudia sú nútení prechádzať do sivej ekonomiky či na úrady práce.

Riešením je zníženie odvodov pre ľudí s nízkym príjmom a spomalenie rastu minimálnej mzdy, prípadne aj jej dočasné zmrazenie. Klesli by tým náklady na tvorbu pracovných miest, ľudia by tiež v čistom dostávali viac. Viac by sa im teda oplatilo pracovať legálne a menej v sivej ekonomike. Na trhu by vznikalo viac pracovných miest pre menej kvalifikovaných ľudí. V konečnom dôsledku by klesla miera nezamestnanosti najmä v chudobnejších regiónoch, kde žije viac ľudí v riziku chudoby.

Zníženie odvodov pre ľudí s nízkym príjmom by malo byť súčasťou širšej daňovo-odvodovej reformy. Bude totiž znamenať významné výpadky v príjmoch zdravotných poisťovní a tiež Sociálnej poisťovne. Štát by mal tieto výpadky kompenzovať zvýšením iných daní, najmä z nehnuteľností a spotreby.

23.2.2021

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)

Smeruje vývoj pandemickej situácie k tomu, že sa budú musieť na nejaký čas zatvoriť na Slovensku aj podniky, alebo máme ešte iné možnosti, ktoré by sme mali využiť?
Mal by byť očkovací preukaz podmienkou, ktorý umožní zaočkovaným ľuďom využívať niektoré služby, chodiť do reštaurácií a podobne? Tí, čo sa nebudú chcieť očkovať, dokedy by mali mať takú nevýhodu?

Odpoveď Petra Goliaša:

Podniky by sa mali zatvárať už iba v zúfalej situácii, keby sa to úplne vymklo spod kontroly. Malo by to byť jedno z posledných riešení, lebo je to veľmi drahé. Jednak tým trpia ľudia, ktorí stratia prácu a štát by im to potom musel kompenzovať. Vypadli by sme tiež z medzinárodných výrobných a obchodných reťazcov, stali by sme sa nespoľahlivý partner pre zahraničných partnerov. Malo by to dlhodobé následky, škody by boli obrovské. Videli sme to už vlani na jar, keď boli zatvorené niektoré firmy, že prepad priemyselnej výroby bol krátkodobo aj cez 40 %.
Teraz sa treba sústrediť na čo najlepšie využívanie nástrojov, ktoré už poznáme. Na prvom mieste je očkovanie, treba tiež stabilizovať nemocnice. Zdá sa, že sú naplnené personálne aj lôžkové kapacity a musíme zlepšiť liečbu. Dôležité je cielené testovanie v najrizikovejších oblastiach, karanténa pozitívnych ľudí a dodržiavanie hygieny.
Teraz už treba nad tým rozmýšľať, lebo nám rastie počet očkovaných. Máme ich takmer 300-tisíc, čo už začína byť zaujímavá skupina. Čím viac bude očkovaných ľudí už len tou prvou dávkou, tým je táto otázka naliehavejšia, aby mohli fungovať v normálnejšom režime. Reštaurácie a obchody, ktoré sú teraz zavreté, by sa pre týchto ľudí mohli otvoriť. Ako bude rásť počet očkovaných, mohlo by to mať význam. Takisto reštaurácie, obchody či hotely by sa časom mohli otvoriť aj pre tých, ktorí už prekonali chorobu a majú protilátky. Ale musela by fungovať kontrola, aby sa to nezneužívalo.
Čo s tými, čo sa nebudú chcieť očkovať, ovplyvní epidemiologická situácia. Keď sa dostaneme tam, kde sme boli minulé leto, tak to nebude problém. Pokiaľ budú počty nakazených na podobných úrovniach ako teraz, ľudia, ktorí nebudú zaočkovaní, nebudú môcť mať takú slobodu pohybu.
Neviem presne posúdiť, ako to bude s cestovaním. Predpokladám, že sa bude požadovať negatívny výsledok testu, možno aj očkovací preukaz.

22.2.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň, chcel by som sa vás spýtať ako vnímate mobilné odberové miesta. Nestáva sa z toho tak skôr biznis ako užitočná vec pre epidémiu? Neustále sa otvárajú nové a nové mobilné odberové miesta. V autobusoch, vo vchodoch a zdá sa že šikovní na nich ryžujú. Ak chce súkromník zriadiť MOM musí splniť pár podmienok. Mobilné odberové miesto musí mať päť zamestnancov. Štát mu zabezpečí testy a zmluva neurčje minimálny počet ľudí, ktorí sa musia otestovať. Nemusí sa otestovať ani jeden a peniaze dostanú. Musia ručiť že otestujú 250 ľudí denne. Ak otestujú viac ako 250 dostanú 2,50 eura za otestovaného. Súkromník za zriadenie jedného centra dostane:
Jednorazový príplatok 1118,87 eur
Odmena za každý pracovný deň 844,52 eur ak je v exteriéri 871,05 eur
Odmena za deň pracovného pokoja 1156,10 eur ak je v exteriéri 1295,35 eur
Za mesiac sa paušálna odmena môže vyšplhať aj na 30 000 tisíc eur.

Pri odberových centrách miest a obcí je to inak. Päť eur za každého otestovaného, no narozdiel od súkromníka oni musia mať otvorené a fungujú cez objednávkové systémy a zväčša sú pred týmito centrami rady.

Myslíte si, že je spravodlivo nastavené financovanie mobilných odberových miest?
Ako z toho von?
Zvýhodňuje štát špekulantov?
Mal by štát viac regulovať mobilné odberové miesta?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je jasné, že vytváranie, schvaľovanie a odmeňovanie súkromných MOM-iek sa dialo v časovom strese, keďže boli veľmi žiadané, preto je možné, že to prináša mnohé suboptimality a otázniky. Teraz prichádza čas, aby sme sa lepšie pozreli na fungovanie MOM-iek, na dodržiavanie hygienických a protiepidemiologických pravidiel pri odberoch. Dobré by bolo, keby to RÚVZ kontrolovali a zverejňovali aj štatistiku, či nedochádza pri odberoch k nežiaducim udalostiam v súvislosti s možným infikovaním. Takisto sa dá už lepšie porovnávať, keďže tu máme viac informácií aj od samosprávnych odberových miest, ako je to s financovaním tohto procesu, aké sú náklady, riziká a podobne. Preto sa dá už kvalifikovanejšie posúdiť, či je systém financovania optimálne nastavený. Štát chce, aby boli MOM-ky rovnomerne rozmiestnené po Slovensku a vytvárali akúsi minimálne potrebnú sieť, aby mal každý občan dostupné bezplatné testovanie, berie na seba riziko dopytu a platí súkromníkom určitú paušálnu sumu bez ohľadu na to, koľko ľudí sa príde otestovať. Zároveň musí ale nastavovať pravidlá, koľko hodín musí byť MOM-ka otvorená, že by to malo byť aj cez víkend, koľko MOM-iek stačí v regióne a pod. Tiež finančne motivuje MOM-ky, aby otestovali čo najviac ľudí a za to je variabilná zložka platby. Takto nahrubo to dáva logiku. K výške a hraniciam platieb sa neviem vyjadriť.

19.2.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň, chcem sa spýtať či podľa vás mal mať štát zriadený odškodňovací fond za prípadné vedľajšie účinky vakcíny?
Pýtam sa preto, lebo mi nie je vôbec jasné že kto na seba pri takom divnom schvaľovacom procese ako je pri sputniku v berie zodpovednosť za vedlajšie účinky.
Obdobný fond sa aj spomínal, ale teraz je o ňom ticho tak ma zaujíma či by mal byť samozrejmosťou,

Odpoveď Dušana Zachara:
Štátny odškodňovací fond pri vážnejších nežiaducich účinkoch registrovaných vakcín je rozumný nástroj pre zvýšenie dôvery obyvateľstva v očkovanie. Pri neregistrovaných liekoch, vrátane vakcíny Sputnik V, však nesie zodpovednosť za podaný liek či vakcínu ošetrujúci lekár a pacient musí byť s touto okolnosťou uzrozumený. Ide de iure o experimentálnu liečbu. Preto by bolo veľmi otázne hradiť zo štátneho kompenzačného fondu prípadné negatívne účinky vakcíny, ktorá neprešla štandardným posúdením a registračnou procedúrou akceptovanou na Slovensku – teda cez Európsku liekovú agentúru.

18.2.2021

Otázka (Branislav Toma, Trend)
Dobrý deň, pripravujeme článok o zmene daňové mixu na Slovensku. Ministerstvo financií zatiaľ deklarovalo snahu o zníženie daňového zaťaženia práce a zvýšenie majetku. Chcem vás poprosiť o odpovede:

Je rozumnejšie z pohľadu zvýšenia konkurencie slovenskej ekonomiky znižovať dane z príjmu alebo odvody?
Na druhej strane, je pre zlú demografickú krivku priestor na znižovanie odvodov?
V susednom Maďarsku je firemná daň na úrovni 10 percent. Má z tohto pohľadu zmysel znižovať firemné dane na Slovensku, keďže našim južným susedom aj tak nedokážeme konkurovať?
Zhodnotíte prosím pár vetami minuloročný výber daní a odvodov?
Pri pohľade na minuloročný výber daní, aké dane bude najlepšie zvýšiť v snahe vykompenzovať výpadky spôsobené znížením daňovo-odvodového zaťaženia práce?
V mnohých slovenských dedinách vo veľkých domoch žijú dôchodcovia. Dokáže táto skupina ľudí zaplatiť prípadné zvýšenie dane z nehnuteľností a nehrozí, že zvýšenie tejto dane neprinesie štátu očakávané výnosy?

Odpoveď Petra Goliaša:

Efektívne je znížiť záťaž ľudí s nízkym príjmom, aby pre nich vzniklo viac pracovných miest a mohli sa vymaniť z rizika chudoby. Pre dane z príjmu už máme zavedené pomerne vysoké nezdaniteľné minimum. Jeho zvýšením alebo znížením sadzby dane by stúpol čistý príjem všetkým pracujúcim. Efekt by sa rozpočítal na všetkých, jednotlivec by ho preto veľmi nepocítil. Paradoxne ľudia s nízkym príjmom by ho pocítili najmenej, keďže už dnes platia vďaka nezdaniteľnému minimu nízke dane. Pre nich sú hlavnou záťažou sociálne a zdravotné odvody. Efektívne je preto znížiť odvody pre ľudí s nízkym príjmom, napríklad cez odvodové odpočítateľné položky.
Daňovo-odvodová reforma by mala byť rozpočtovo neutrálna. Výpadky vo verejných príjmoch by mali byť nahradené zvýšením iných daní alebo znížením výdavkov. Vzhľadom na vysoký štrukturálny deficit verejných financií bude v najbližších rokoch nevyhnutná konsolidácia. Pre ekonomiku by bolo najlepšie, keby prebehla cez zefektívnenie výdavkov aj výberu daní a cez reformy dôchodkov či zdravotníctva smerom k dlhodobej udržateľnosti. Ak to ale nebude stačiť, bude potrebné znížiť výdavky alebo zvýšiť dane. V tejto chvíli ale treba konsolidáciu oddeliť od daňovej reformy. Zvyšovanie daní zamaskované v reforme by totiž mohlo vážne ohroziť jej priechodnosť.
Pred znižovaním daní z kapitálu by malo dostať prednosť znižovanie odvodov z pracovných príjmov, osobitne pre ľudí s nízkym príjmom. Tam sme z medzinárodného pohľadu v nevýhodnej pozícii. Odľahčenie práce pocítia aj podnikatelia, najmä tí s väčším počtom menej kvalifikovaných zamestnancov. Treba zvážiť aj mierne zníženie daní pre všetkých, ak na to v rozpočte ostane priestor. Dlhodobo sa ale treba skôr sústrediť na iné formy zlepšovania podnikateľského prostredia.
Minulý rok bol poznačený krízou a teda aj vysokým výpadkom vo verejných príjmoch. Daňové a odvodové príjmy boli podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť oproti rozpočtu nižšie zhruba o 1,8 miliardy eur. Najhoršie očakávania ale hovorili až o dvojnásobku. To sa našťastie nenaplnilo a výber bol nakoniec lepší vďaka miernejšiemu poklesu ekonomiky aj spotreby. K najväčšiemu výpadku za takmer 0,8 miliardy eur došlo pri dani z príjmov právnických osôb. Ďalšia viac ako pol miliarda eur pripadá na sociálne a zdravotné odvody ako aj daň z príjmov fyzických osôb. Pozitívnym prekvapením je mierny zhruba 80-miliónový výpadok príjmov z DPH.
Rozhodujúcim kritériom by mal byť vplyv na motivácie pracovať a na konkurencieschopnosť. Medzinárodné štúdie hovoria, že najmenej škodlivé pre rast ekonomiky sú dane z majetku a spotrebné dane. Do úvahy treba brať aj vplyv na životné prostredie, ktoré pomáha chrániť zvyšovanie environmentálnych daní. Tam možno zaradiť poplatky za odpad a jeho skládkovanie ale aj rôzne formy uhlíkovej dane.
Politicky je ťažko priechodné zvýšiť dane pre množstvo dôchodcov. Riziko nižších okamžitých výnosov je preto reálne. Jednou z možností je odklad splatnosti dane alebo jej časti na moment dedenia alebo predaja nehnuteľnosti. Iným riešením môžu byť pôžičky vo forme akejsi reverznej hypotéky, ktorá by majiteľom poskytla potrebnú hotovosť na splátku daní.

17.2.2021

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, aj keď sme sa už o tom trochu bavili, chcem ťa aj takto poprosiť o odpoveď na otázku:

Ako by mal štát nastaviť pravidlá pre kompenzácie podnikateľom, ktoré majú slúžiť na úhradu fixných nákladov?
Malo by sa zohľadňovať aj to, či bol podnikateľ / firma vlani v strate? Alebo by malo ísť o plošnú pomoc?

Odpoveď Petra Goliaša:
Výška pomoci by mala závisieť od miery poklesu tržieb počas krízy a tiež od predkrízovej úrovne fixných nákladov. Firmy s vyšším poklesom tržieb a vyššími fixnými nákladmi by mali byť kompenzované vo väčšej miere. Naopak firmy s menším poklesom tržieb a nízkymi fixnými nákladmi by mali byť kompenzované menej alebo vôbec. Optimálne je vytvoriť rovnaké pravidlá pre všetkých, alebo aspoň pre firmy z najviac postihnutých sektorov. Pokiaľ má byť pomoc vyplatená rýchlo, nie je vhodné ju viazať na hospodársky výsledok za rok 2020, keďže ten sa dozvieme najskôr v polovici roka a pokiaľ dôjde k odkladu podávania účtovných závierok, tak ešte neskôr. Tiež by to mohlo motivovať firmy k umelému vykazovaniu čo najväčších strát.

16.2.2021

Otázka (Petra Lániková, vZdravotnictve.sk/SITA)
Dobrý deň, veľmi krátko by som mala len jednu otázku k vyhláške pána ministra Krajčího, ktorá sa týka financovania potratov žien po 40-tke. Z VšZP máme info, že takéto umelé prerušenia tehotenstiev žien vo veku 40 rokov a viac poisťovňu stáli za rok 2019 približne 50-tisíc eur, za rok 2020 to bolo ešte menej (necelých 35-tisíc). Je podľa Vás aktuálne vzhľadom na všetky výdavky v zdravotníctve zmysluplné sa takýmto niečím zaoberať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pri tejto otázke idú pri diskusii často do popredia ideologické preferencie. Ak od nich odhliadneme, tak si myslím, že treba aj tento zdravotný výkon, ako každý iný, zaradiť do takej skupiny (ne)hradených výkonov z verejného zdravotného poistenia, ktorej z hľadiska priority a prínosu k zlepšeniu zdravotného stavu prináleží. Ak ide o medicínsky (umelý) potrat, ktorý nie je indikovaný zo zdravotných dôvodov, ale na žiadosť ženy, nemal by byť hradený z verejného zdravotného poistenia. Ide vtedy totiž skôr o sociálny, a nie zdravotný problém. Tento prístup platí v súčasnosti pre ženy do 40 rokov. Samozrejme, vyšší vek je rizikovou kategóriou pri tehotenstve, preto môžu byť v tejto kategórii lekárom indikované interrupcie častejšie. Tie by mali byť hradené z verejného zdravotného poistenia. Avšak o tom, či bude umelý potrat hradený z verejného zdravotného poistenia by mala rozhodovať zdravotná indikácia, a nie automaticky nejaká presne stanovená veková hranica bez ohľadu na konkrétne zdravotné riziko tehotnej ženy, resp. jej plodu.

16.2.2021

Otázka (Peter Madro, Pravda)
Dobrý deň, chcel by som dnes spraviť anketu o tom, či si myslíte, že by mal minister zdravotníctva Marek Krajčí odstúpiť.

Zvláda podľa vás pozíciu ministra počas pandémie?
Čo sa mu podarilo?
Čo robí zle ktorú chybu považujete za najvážnejšiu?
Nemal by ho nahradiť niekto iný?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že v momentálnej situácii by odstúpenie ministra zdravotníctva nič neriešilo. Na skladanie účtov bude čas v pokojnejšej atmosfére. Je pravdou, že čas pandémie si vyžaduje krízových manažérov, ktorí sú rozhodní a na druhej strane počúvajú aj iné názory a zároveň vedia spoločnosť svojou dobrou a presnou komunikáciou a argumentmi upokojovať a presviedčať o opodstatnenosti a logickosti prijímaných opatrení. To sa nie vždy darilo. Ale treba tiež dodať, že spomedzi ministrov Matovičovej vlády bol minister zdravotníctva Marek Krajčí ten, ktorý presadzoval tvrdšie protiepidemické opatrenia a skorší a tvrdší lockdown. Niekedy zostal so svojimi návrhmi vo vláde osamotený, pričom niekedy nemal podporu ani od premiéra.

8.2.2021

Otázka (Monika Toporcerová, Zdravotnícke noviny)
Pozdravujem, pripravujem analýzu na tému Platy zdravotníkov so zameraním na sestry a lekárov a chcem poprosiť o Váš komentár k tejto téme. Vláda má v programovom vyhlásení zvýšenie platov sestier na 110% priem.mzdy, návrh zákona bol pôvodne v pláne legislatívnych úloh na posledný kvartál minulého roka, ale presunul sa a v novom pláne legislatívnych úloh vlády figuruje novelizácia zákona 578 až v decembri 2021 s tým, že má prioritne riešiť odmeňovanie sestier a pôrodných asistentiek. Vedeli by ste zhrnúť pre ZdN, na čom by malo stáť odmeňovanie lekárov a zdravotníckeho personálu, na čo sa podľa Vás treba zamerať a či stačí jednoduché navýšenie koeficientov základnej mzdy.

Odpoveď Dušana Zachara:
Odmeňujme viac na základe výsledkov

6.2.2021

Otázka (Vivien Cosculluela, Hospodárske noviny)
Dobrý deň prajem, pripravujem článok o duševnom zdraví v rámci Plánu obnovy. Mal by som pár otázok k celkovému stavu tohto sektora na Slovensku, k možným vylepšeniam a k plánu ako takému. Bol by som vám veľmi vďačný, keby ste sa k tomu vyjadrili.

Myslíte si, že 100-miliónová investícia do starostlivosti o duševné zdravie môže – tak ako sa uvádza v Pláne obnovy – pomôcť šetriť miliardy eur ročne? Myslíte si, že plánovaná 100-miliónová investícia je dostatočná, aby bola starostlivosť o duševné zdravie na Slovensku uspokojujúca?
Prečo na Slovensku nikdy neprebehol riadny epidemiologický prieskum duševných chorôb? Nie je problém v tom, že sa dlho nepovažovali tieto problémy za „ekonomicky nezaujímavé“?
Prečo nebola od revolúcie reforma psychiatrickej starostlivosti? Neprichádza podľa vás neskoro?
Čo si myslíte o 4 pilieroch reformy? Môžu podľa vás pomôcť naozaj vylepšiť starostlivosť o duševne chorých?

Prikladám spomínané 4 piliere (kapitolu Plánu obnovy pripájam v prílohe):

Vytvorenie funkčného nadrezortného koordinačného orgánu. Cieľom je koordinovať politiky štátu vo všetkých oblastiach dušeného zdravia naprieč rezortmi. Vrátane zriadenia nadrezortných stavovských organizácií pre psychológov, logopédov a liečebných pedagógov. Cieľom je viac podporovať psychoterapiu a bojovať proti nadmernej preskripcii a nevhodnému predpisovaniu.
Stratégia rozvoja poddimenzovaných kapacít v zdravotnej starostlivosti. Cieľom je vytvoriť vhodné miesta na rôzne typy liečby (centrá pre chronicky chorých pacientov, komunitná starostlivosť, denné kliniky, zariadenie pre pacientov s poruchami autistického spektra, detenčné centrá atď.)
Modernizácia diagnostických metód a liečebných postupov a ich zavádzanie do praxe. Cieľom je bojovať proti slabej diagnostike, nevyhovujúcim postupom či chýbajúcim dátam.
Prehodnotenie vzdelávania personálu v starostlivosti o duševné zdravie. Cieľom je vylepšiť vzdelávanie personálu a viac sa inšpirovať zahraničím.

Odpoveď Dušana Zachara:
Je nesporné, že oblasť starostlivosti o duševné zdravie, ktorá presahuje rezort zdravotníctva, bola dlhodobo zanedbávaná. Navrhované investície v rámci európskeho Plánu obnovy “len” vyrovnávajú tento investičný dlh z minulosti, aby sme sa približovali k bodu “nula” a mohli sa začať zdravo rozvíjať a rásť. Za kľúčové považujem, aby Plán obnovy definoval ciele s merateľnými ukazovateľmi, ktoré budú znamenať pre pacientov a občanov prínos a zlepšenie starostlivosti, kvality života a výsledkov. Toto však v oblasti nazývanej “Reforma starostlivosti o duševné zdravie” absentuje. Namiesto cieľov, ktoré by jasne ukazovali aký prínos dané opatrenia znamenajú pre pacientov a občanov, sa v dokumente uvádzajú takmer výlučne len nástroje, ktoré sa vydávajú za ciele.
Síce si možno splníme v Pláne navrhované míľniky a vytvoríme nadrezortný koordinačný orgán a stavovské organizácie, vybudujeme alebo zrekonštrujeme rôzne typy zariadení, nakúpime do nich moderné vybavenie, vytvoríme X nových štandardných diagnostických a liečebných postupov, preškolíme X odborníkov na duševné zdravie, celkovo zvýšime ich počet, vypracujeme X stratégií, koncepcií, konceptov, štúdií a akčných plánov, ale nebudeme vedieť, či a v akom rozsahu tieto nástroje vedú k napĺňaniu skutočných cieľov, ktoré predstavujú merateľný prínos pre spoločnosť. Mali by sme preto merať, či sa nám danými nástrojmi napríklad znižuje kriminalita v dôsledku duševných porúch, či sa nám znižuje počet samovrážd a úmrtí spojených s duševným zdravým, či nám klesá podiel šikanovaných detí v školách, či sa znižuje záškoláctvo, či rastie zamestnanosť, produktivita práce, počet odpracovaných hodín bez PN vďaka zlepšeniu duševného aj fyzického zdravia pracovnej sily, či sa znižuje preskripcia psychofarmák na jedného pacienta, či sa skrátila čakacia doba na poskytnutie odbornej starostlivosti, či sa zvýšil podiel pacientov liečených vo svojom prirodzenom prostredí, či sa zvýšila ich spokojnosť, a tak ďalej, a tak ďalej.
Len tak totižto budeme vedieť posúdiť efektívnosť vynaložených verejných prostriedkov – skutočnú hodnotu za peniaze.

3.2.2021

Otázka (Jozef Tvardzík, SME)
Pekný deň, oslovujem Vás k jednej téme. Vláda navrhla zaviesť nulovú sadzbu dane z DPH na respirátory. Chcel by som to prepojiť trošku so zníženou DPH na potraviny, ktorá bola zavedená od začiatku 2020 na vybrané typy potravín

Myslíte si, že nulová DPH na respirátory bude mať efekt na zníženie jej ceny alebo sa len zvýšia marže obchodníkov? Čo ak sa ocitneme v budúcnosti vo fáze, kedy výrobcovia respirátorov nebudú stíhať plniť požiadavky dopytu a ceny sa aj tak zvýšia?
Mala znížená DPH na potraviny vo výsledku nejaký efekt? Nebude sa to týkať aj respirátorov, ktorých cena sa zníži v konečnom dôsledku len krátkodobo?
Je podľa vás nulová DPH na tejto typ produktu koncepčným a zmysluplným riešením? Takto by sme mohli uvažovať aj nad dezinfekciou alebo klasickými rúškami.

Odpoveď Petra Goliaša:
Pri dostatočne konkurenčnom trhu po znížení DPH klesne aj cena. To sa týka aj respirátorov, kde je na trhu viac výrobcov aj dodávateľov. Problém je výpadok príjmov vo verejných financiách. Ten je pri plošnom znižovaní daní vyšší, ako by boli výdavky na pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú. Plošné znižovanie DPH je neefektívne, pretože je drahé, pričom efekt sa rozdrobí na všetkých spotrebiteľov. Ak by sa pomoc štátu sústredila len na tých, čo ju najviac potrebujú, bola by pre nich vyššia a celkovo by to bolo pre štát lacnejšie.

1.2.2021

Otázka (Branislav Toma, Trend)
Dobrý deň, pripravujeme článok o možnosti prestupovať medzi jednotlivými Dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Rozdielne výnosy sú totiž nielen medzi jednotlivými typmi fondov ale aj Dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Chcem vás poprosiť o odpovede:

Oplatí sa klientom II. piliera prestúpiť za vyššími výnosmi do konkurenčnej Dôchodkovej správcovskej spoločnosti?
Ak áno, dokáže im v minulosti lepšie zarábajúca DSS-ka aj v budúcnosti priniesť vyššie výnosy ako konkurencia?
Ak nie, prečo nemá zmysel prestúpiť napríklad do akciového fondu DSS Poštovej banky s ročným výnosom takmer 17 percent?
Na základe akých kritérií si vie človek vstupujúci do II. piliera vybrať najlepšiu Dôchodkovú správcovskú spoločnosť?
Aké legislatívne zmeny môže podľa vás prijať vláda pre zlepšenie výnosov v II. pilieri?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pri investovaní platí, že výnosy z minulosti nie sú garanciou výnosov v budúcnosti. Napriek tomu je dobré, ak sporitelia v druhom pilieri sledujú a porovnávajú výkonnosť rôznych fondov aj správcovských spoločností. Dôležité sú porovnania za viac rokov, nie len krátkodobé výkyvy. Krátkodobo vyššie výnosy sa totiž môžu ľahko zmeniť na krátkodobo hlbšie prepady. Pri výbere investičnej stratégie preto treba zohľadniť aj ochotu akceptovať riziko. Ľudia s perspektívou sporenia aspoň 20 rokov môžu uprednostniť aj rizikovejšie aktíva, ktoré dlhodobo ponúkajú vyššie výnosy. Pre mladých teda pravdepodobne budú výhodnejšie skôr akciové než dlhopisové fondy. Štát by mal v tomto zmysle nastaviť aj základnú investičnú stratégiu, aby mladí pasívni ľudia neboli v príliš konzervatívnych fondoch, keďže potom si na dôchodky nasporia menej peňazí.

1.2.2021

Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor na vyjadrenie ministra práce Milana Krajniaka. Ten povedal, že by bol rád, aby sa schéma s preplácaním nájomného mohla využiť aj na iné fixné náklady prevádzky – teda napríklad platby za energie.

Je toto podľa vás dobrý nápad a niečo, čo teraz prevádzky potrebujú?
Ako by podľa vás mali byť nastavené pravidlá, aby to bolo efektívne?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vytvorenie jednotných pravidiel na preplácanie časti fixných nákladov by bolo správne. Aj podnikatelia s vlastnými priestormi musia hradiť energie a údržbu či splácať úvery na kúpu priestorov. Výška pomoci by mala byť naviazaná na výpadok tržieb a mala by zohľadňovať predkrízovú úroveň fixných nákladov.

1.2.2021

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, chcela by som ťa poprosiť o tvoj názor, či by štát mal buď cenovo regulovať alebo rozdávať respirátory FFP2 aspoň niektorým skupinám občanov zadarmo:

Mal by poskytovať štát občanom alebo aspoň niektorým skupinám respirátory FFP2 zadarmo?
Mal by zaviesť prípadne cenovú reguláciu?
Ako by mal štát o tom rozhodovať / uvažovať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Cenová regulácia je tvrdý zásah, ktorý poškodzuje distribútorov aj výrobcov a pri zlom nastavení môže viesť až k nedostatku respirátorov. Pokiaľ je na trhu viac dodávateľov a teda funguje súťaž, regulácia cien nie je vhodným nástrojom. Štátny nákup respirátorov a následne ich rozdávanie vybraným skupinám obyvateľstva zvyšuje dopyt po respirátoroch. Pokiaľ by výrobcovia nestihli zareagovať vyššou ponukou, stúpla by aspoň dočasne aj cena. Bežní občania by si tak na respirátory museli priplatiť. Pri fungujúcej súťaži to ale nemusí trvať dlho, výrobcovia by totiž na trh poslali ďalšie dodávky, čím by cena klesla. Minimalizovať negatívny vplyv na ceny by štát mohol rozložením svojich objednávok v čase, aby vedeli výrobcovia pružne zareagovať. V každom prípade by mal štát zdôvodniť, prečo sú podobné intervencie vo verejnom záujme a aký je prínos respirátorov v porovnaní s nosením bežných rúšok.

26.1.2021

Otázka (Petra Lániková, SITA)
Dobrý deň, pripravujem článok o výrobe vakcín na Slovensku, ktorú nedávno spomenul minister Krajčí. Podľa jeho slov Slovensko rieši aj možnosť, že by sa vakcíny proti ochoreniu COVID-19 vyrábali na Slovensku.

Moja otázka na Vás je, či si myslíte, že by to ešte teraz malo zmysel? Predsa len, kým sa niečo oficiálne dohodne, logisticky vyrieši, trvalo by to dlho.
Nie je v tejto fáze už neskoro?
A zároveň, čo by z toho Slovenko podľa Vášho názoru mohlo získať?
Oplatilo by sa nám to?

Odpoveď Dušana Zachara:
(Pravdepodobne ste mysleli pri otázke vývoj a následnú výrobu vlastnej vakcíny, nie výrobu napr. vakcíny od Pfizer-u na Slovensku, však?)
Podľa medializovaných informácií slovenskí vedci vyvíjajúci vakcínu nedostali od štátu nejakú výraznejšiu podporu, čo je určite jeden z dôvodov, prečo tu výskum nenapreduje tak rýchlo ako u premiantov v zahraničí. Pri vývoji a výrobe vakcíny proti ochoreniu COVID-19 ide o celosvetovú súťaž, kde “slabší” (finančne, kapacitne, odborne) nemajú šancu, zaostávajú a je tam riziko, že ich investícia nebude efektívna. Cestou by mohlo byť začlenenie slovenského tímu do medzinárodnej spolupráce, kde je “silný” partner, aby sa dosiahol efekt zdieľania kapacít a know-how a minimalizovalo sa riziko neúspešnej investície. Zapojenie sa do vedeckých výskumných projektov a klinických štúdií nám môže priniesť efekt v lepšom poznaní a lepšom prístupe k inováciám a technológiám, ktoré sú špičkou vo svetovom meradle. V konečnom dôsledku by to potom malo zlepšovať kvalitu života, zdravia a v prípade kovidu aj zachraňovať životy ľudí.

25.1.2021

Otázka (Zuzana Kullová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dovoľujem si Vás osloviť z ekonomického týždenníka Trend s ďalšou aktuálnou témou, do printu i na web.

Mestá a obce v roku 2020 zvýšili dane z nehnuteľnosti v priemere o tretinu, prioritne podnikateľom. Samosprávy tento krok obhajovali s tým, že sa im znížili príjmy z dane fyzických osôb a zároveň stúpli výdavky spojené so zvyšovaním minimálnej mzdy a ďalších nových opatrení. Ako spätne hodnotíte tento krok samospráv, s prihliadnutím na pandémiu?
V tomto roku zrejme samosprávy vo väčšine prípadov nepristúpili k zvýšeniu daní z nehnuteľností. OECD však tvrdí, že
máme jedny z najnižších daní z nehnuteľností, čiže je predpoklad, že pôjde časom hore, čo pripravuje aj rezort financií. Ako sa pozeráte na tieto zámery a do akej miery sú nevyhnutné? Mala by táto daň stúpnuť najmä majetným ľuďom a prečo?
Už dlhšie sa hovorí vo vláde o tom, že daň z nehnuteľností sa bude určovať podľa trhovej hodnoty nehnuteľností. Toto už bolo na stole myslím v r. 2015. Je toto tá správna cesta, ktorou by sme sa mali vybrať? Skúste to zdôvodniť. Funguje to podobne aj v zahraničí, alebo čo by mohlo byť pre nás inšpiráciou? Mnohí seniori sa napríklad obávajú, že hoci získali za socializmu lacné bývanie, teraz sa na tejto dani pomaly nedoplatia….
Rezort financií plánuje viac teda zaťažiť daňami majetok a spotrebu, napríklad zavedením tzv. dane z luxusu. Je to podľa vás dobrý nápad v čase pandémie, kedy podnikatelia majú obmedzené fungovanie a ľudia často nemajú financií nazvyš? Aký je váš názor a čo by bolo potrebné urobiť z vášho pohľadu?

Odpoveď Petra Goliaša:

Priamym impulzom k zvyšovaniu daní z nehnuteľností bol nárast nezdaniteľného minima, ktorý schválil parlament koncom roka 2019. Tým došlo k poklesu výnosu na dani z príjmov fyzických osôb, čo je hlavný zdroj príjmov samospráv. Súčasne prudko stúpla minimálna mzda a tým aj časť výdavkov samospráv. Samosprávam teda ešte pred pandémiou hrozilo prudké zhoršenie hospodárenia, čomu sa chceli vyhnúť najmä zvýšením daní z nehnuteľností. V konečnom dôsledku tak klesli dane z príjmov a stúpli dane z nehnuteľností. Pri vysokom daňovom zaťažení práce a nízkych daniach z nehnuteľností to je správna daňová politika. Podporuje totiž motivácie aktívne sa zapájať do pracovného trhu a efektívne využívať nehnuteľný majetok, čím prispieva k rastu ekonomiky. Následný nástup pandémie spôsobil prudký prepad príjmov samospráv, na čo museli reagovať najmä úspornými opatreniami, čerpaním rezerv a niektoré aj čerpaním pôžičiek od centrálnej vlády.
Pripravovaná daňová reforma by mala výrazne odľahčiť daňovo-odvodovú záťaž príjmov z práce, čo spôsobí masívne výpadky verejných príjmov. Tie bude treba kompenzovať nielen lepším výberom daní a rušením daňových výnimiek ale aj zvyšovaním niektorých daní. Z pohľadu ekonomického rastu patrí zvyšovanie daní z nehnuteľností medzi najmenej škodlivé, keďže najmenej tlmí aktivitu. Navyše Slovensko má v medzinárodnom porovnaní príjmy z majetkových daní stále podpriemerné. Medzinárodné organizácie odporúčajú zaviesť progresívnu daň z nehnuteľností, to znamená vyššie sadzby pri nehnuteľnostiach s vyššou trhovou hodnotou. Preto sú potrebné cenové mapy nehnuteľností. Príjem daní z nehnuteľností dnes ide samosprávam, po ich zvýšení sa ale tok bude musieť čiastočne presmerovať. Zvýšené príjmy by mali dostávať inštitúcie, ktoré pocítia najväčšie výpadky, teda pri znižovaní odvodov najmä sociálna a zdravotné poisťovne.
Naviazanie dane z nehnuteľností na ich trhovú cenu je štandardným riešením vo vyspelom svete. Vyššiu daň tak platia ľudia s hodnotnejším majetkom. Primerane vysoká daň motivuje vlastníkov k efektívnemu využívaniu ich nehnuteľností. Progresivita dane zmierňuje negatívne vplyvy na sociálne slabších obyvateľov.
Prioritným cieľom daňovej reformy by mala byť podpora ekonomického rastu. To znamená pokles daní, ktoré sú pre rast najškodlivejšie a nárast daní, ktoré sú menej škodlivé. Medzi najškodlivejšie patria dane a odvody z príjmov. Medzi najmenej škodlivé patria dane z majetku a tiež zo spotreby a to najmä luxusných produktov, ako aj produktov ktoré poškodzujú zdravie alebo životné prostredie. Daňová reforma by mala byť rozpočtovo neutrálna, aby nezvýšila celkové daňové bremeno. V konečnom dôsledku by teda malo dôjsť k zmene daňového mixu, nie k zvýšeniu celkovej daňovej záťaže.

22.1.2021

Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor na plánovanú daňovú reformu. Jej súčasťou by mali byť aj zvýšené majetkové dane. Pripravuje sa cenová mapa, ktorá by mala zabezpečiť, aby zvýšenie zasiahlo iba hodnotné nehnuteľnosti.

Ako hodnotíte tento plán rámcovo, aké úskalia má?
Ako sa bude musieť zmeniť systém, aby bolo zvýšenie funkčné (teraz v kompetencií samospráv)?

Odpoveď Petra Goliaša:
Daňová reforma by mala výrazne odľahčiť daňovo-odvodovú záťaž príjmov z práce, čo spôsobí masívne výpadky verejných príjmov. Tie bude treba kompenzovať nielen lepším výberom daní a rušením daňových výnimiek ale aj zvyšovaním niektorých daní. Z pohľadu ekonomického rastu patrí zvyšovanie daní z nehnuteľností medzi najmenej škodlivé, keďže najmenej tlmí aktivitu. Navyše Slovensko má v medzinárodnom porovnaní príjmy z majetkových daní stále podpriemerné. Medzinárodné organizácie odporúčajú zaviesť progresívnu daň z nehnuteľností, to znamená vyššie sadzby pri nehnuteľnostiach s vyššou trhovou hodnotou. Preto sú potrebné cenové mapy nehnuteľností. Príjem daní z nehnuteľností dnes ide samosprávam, po ich zvýšení sa ale tok bude musieť čiastočne presmerovať. Zvýšené príjmy by mali dostávať inštitúcie, ktoré pocítia najväčšie výpadky, teda pri znižovaní odvodov najmä sociálna a zdravotné poisťovne.

22.1.2021

Otázka (Miroslav Homola, Pravda)
Dobrý večer, pripravujem článok o aktuálnej situácii na trhu práce a o meškaní vyplácania štátnych dotácií na mzdy. Touto cestou by som chcel poprosiť o Váš odborný pohľad na vec. Otázky:

Ako zatiaľ hodnotíte vývoj na trhu práce, respektíve čísla za december a november minulého roka?
Ako hodnotíte doterajšie fungovanie Prvej pomoci a Prvej pomoci plus? Je pomoc efektívna?
Niektorým podnikateľom meškali a ešte meškajú dotácie za minuloročný október. Ako by to mohlo ovplyvniť zamestnanosť, resp. nezamestnanosť?
Môžeme ešte očakávať, že sa bude prepúšťať v najbližších mesiacoch?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vzhľadom na rozsah krízy je malý nárast nezamestnanosti prekvapením, k čomu určite prispeli masívne dotácie na udržanie zamestnanosti. Vývoj nezamestnanosti potvrdzuje, že bolo správne prijímať opatrenia cielené na najviac postihnuté firmy a nie plošné opatrenia. Konečným testom efektívnosti bude až postupné vypínanie záchranných opatrení pri doznievaní krízy. Dočasná pomoc bude efektívna, pokiaľ sa podporené firmy po odznení pandémie dokážu udržať na vlastných nohách aj bez pomoci štátu.

21.1.2021

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj Peter, chcem ťa poprosiť o odpoveď na uvedenú otázku.

Vzhľadom na silnú druhú vlnu pandémie je podľa teba čas na zvýšenie pomoci firmám a ľuďom?

Odpoveď Petra Goliaša:
Hlavne treba upchávať diery, cez ktoré môžu niektorí jednotlivci alebo firmy prepadávať. A tiež preveriť možnosti rozšírenia pomoci pri úhrade režijných nákladov. Zvážil by som aj úpravu maximálnej prvej pomoci pre podnikateľov v závislosti od ich vymeriavacích základov spred krízy. Dnes môžu pri výraznom poklese tržieb, pokiaľ nezatvorili prevádzku, dostať najviac 810 eur mesačne na osobu bez ohľadu na to, aké v minulosti platili odvody. Pri podnikateľoch, ktorí pred krízou platili dostatočne vysoké dane a odvody, by pomoc mohla byť vyššia. To by sa malo vzťahovať aj na jednoosobové eseročky, ktoré dnes môžu dostať od štátu najviac 315 eur mesačne.

14.1.2021

Otázka (Igor Surovčík, SITA)
Dobrý deň, ministerstvo financií pripravuje daňovo-odvodovú reformu, ktorej základný návrh chce predstaviť v najbližších týždňoch. Rezort hovorí o vyššom zdanení majetku a spotreby a nižšom zdanení pracovnej aktivity.

Aký daňový mix by ste uvítali? Zvýšenie DPH, zrušenie nižšej sadzby DPH na potraviny, zvýšenie spotrebných dani alebo zavedenie nových ekologických daní?
Aké opatrenia by sa mali podľa vás prijať na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia? * Malo by ísť o zníženie sadzieb daní z príjmov fyzických osôb, či o zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane?
Je podľa vás priestor aj na znižovanie odvodového zaťaženia? Ak áno, mali by sa znižovať odvody pre zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby alebo aj pre zamestnávateľov?
Mala by vláda uvažovať aj o znížení sadzieb daní z príjmov právnických osôb?

Odpoveď Petra Goliaša:
INEKO dlhodobo odporuca znizit odvody ludom s nizkym prijmom, aby sa im lahsie vstupovalo a udrzalo na trhu prace. Technickym riesenim moze byt odvodova odpocitalna polozka na zdravotne aj socialne odvody. Ta by mala platit pre zamestnancov, dohodarov aj zivnostnikov s nizkym prijmom. Pri razantnom znizeni by doslo k masivnemu vypadku prijmov vo verejnych financiach. Potrebne by boli kompenzacie v podobe kombinacie zrusenia danovych vynimiek, vyssich dani z majetku, zrusenia spodnych sadzieb DPH a zavedenia environmentalnych dani. Z takto vyzbieranych zdrojov by mali byt kompenzovane zdravotne poistovne aj Socialna poistovna, ktorym by po znizeni odvodov klesli prijmy. Znizenie socialnych odvodov pre ludi s nizkym prijmom by malo prebehnut tak, aby im sucasne neboli kratene buduce dochodky. Jednym z alternativnych rieseni je, ze by tymto ludom cast odvodov preplacal stat.

12.1.2021

Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dnes sa na vás obraciam tak trochu už klasicky s prosbou o komentár štátnej pomoci. Rezort dopravy otvoril 15.12. schému pre cestovný ruch, ktorá mala reštauráciám, hotelom ale aj cestovným kanceláriám poskytnúť cez 100 miliónov eur. K minulému štvrtku zatiaľ vyplatili 6,2 miliónov eur, v legislatívnych dokumentoch pritom na 2020 rátali s vplyvom 17,7 miliónov.

Ako hodnotíte takéto tempo pomoci?
Ako všeobecne hodnotíte prístup vlády k schémam pomoci? Máme za sebou už takmer celý rok, počas ktorého sa podnikatelia sťažovali na pomalú a nedostatočnú pomoc. Zároveň sme ale nezachytili veľké krachy a nezamestnanosť je tiež porovnateľná s inými krajinami EÚ. Môžeme z toho vyvodiť, že pomoc bola dostatočná? Alebo nás efekty dostihnú keď vyprší dočasná ochrana, ktorá bola teraz predĺžená do konca januára?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vzhladom na rozsah krizy je maly narast nezamestnanosti prekvapenim, k comu urcite prispeli zachranne opatrenia. Testom efektivnosti bude ich postupne vypinanie pri doznievani krizy. Docasna pomoc bude efektivna, pokial sa podporene firmy po odzneni pandemie dokazu udrzat na vlastnych nohach aj bez pomoci statu.

K cerpaniu schemy pre cestovny ruch sa neviem vyjadrit, kedze nemam podrobnejsie informacie.

12.1.2021

Otázka (Zdenka Kollárová, Pravda)
Dobrý deň, rada by som Vás poprosila o odpovede na nasledujúce otázky. IFP vyrátal, že lockdown vyjde slovenskú ekonomiku na 1,1 % HDP z roku 2019. Ráta pritom s obmedzeniami až do konca februára. Za 11 dní decembra prišla ekonomika podľa prepočtov IFP o 230 miliónov eur. Lockdown d konca februára bude mať dopad ďalších 800 miliónov eur.

Zaujímalo by ma preto, či považujete tieto čísla za realistické? Prečo áno/nie?
Aké škody napáchajú protipandemické opatrenia v ekonomike podľa Vás? V ktorých odvetviach, regiónoch či skupinách obyvateľstva najviac?
Ako by sa dalo podľa Vás škody minimalizovať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vela moznosti na eliminaciu skod nemame. Uz tradicne treba co najcastejsie testovat rizikove oblasti a dodrziavat hygienicke a preventivne opatrenia. Klucove je zabranit zatvaraniu priemyselnych fabrik, ktore tvoria najviac pridanej hodnoty. Uspechom by bolo aj otvorenie materskych skol a aspon zakladnych skol prveho stupna na zaklade pravidelneho testovania. Zasadny zlom k lepsiemu ale prinesie zrejme az vakcina a zaockovanie velkej casti populacie, na co si este musime par mesiacov pockat. Dolezite je, aby sa prednostne ockovali najviac rizikovi ludia, teda najmä zdravotnici a socialni pracovnici v prvom kontakte s nakazenymi a nasledne seniori od tych najstarsich. Taky postup pri ockovani moze najrychlejsie odlahcit pretazene nemocnice a zabranit zbytocnym umrtiam.

11.1.2021

Otázka (Petra Lániková, SITA)
Dobrý deň, pripravujem článok o “súboji”, ktorí aktuálne autority vedú ohľadom hospitalizovaných pacientov v nemocniciach. Premiér tvrdí, že nemocnice v súkromných rukách nedostatočne pomáhajú štátnym zvládať nápor pacientov s COVID-19. Asociácia nemocníc Slovenska sa bráni, že 44 % všetkých takýchto pacientov leží v ich nemocniciach, zároveň reprofilizujú veľký počet lôžok (aj celé nemocnice). Zároveň pán Visolajský z Lekárskeho odborového združenia obhajuje postoj premiéra a tvrdí, že na súkromné nemocnice treba zatlačiť. Ministerstvo zdravotníctva nám nevie poskytnúť údaje o tom, koľko pacientov leží konkrétne v ktorej nemocnici (či už štátnej, univerzitnej alebo súkromnej).

Chcela by som sa Vás preto opýtať na názor. Je pomoc nemocníc v súkromných rukách v tejto kritickej situácii dostatočná? Pomohla by reprofilizácia ďalších súkromných nemocníc? Aj dnes sa minister Krajčí vyjadril na tlačovke, že lôžka problém nie sú, ale personál je. Avšak personál zo súkromných nemocníc sa už do boja proti pandémii zapojil, respektíve museli sa zapojiť. Kde je teda pravda? Sú kroky, ktoré by ste vy odporučili a ktoré by pomohli vyriešiť túto kritickú situáciu v nemocniciach? Nemali by skôr nájsť riešenia spolupráce, ako ukazovať prstom?

Odpoveď Dušana Zachara:
Solidarita naprieč nemocnicami bez rozdielu toho, či sú v rukách štátu, žúp, miest, neziskoviek či súkromných subjektov, je v tejto krízovej situácii pre pacienta veľmi dôležitá. Je dobré, že sa ministerstvo zdravotníctva snaží koordinovať tento proces. Bez poznania dát o počtoch hospitalizácií je ťažké urobiť záver, že by súkromné zariadenia menej pomáhali s kovidovými pacientmi. Aktuálne zverejnené informácie od vedcov na portáli webnoviny.sk práveže hovoria, že súkromné zariadenia majú proporčne k svojej celkovej kapacite porovnateľný počet hospitalizovaných pacientov s ochorením COVID-19 ako štátne nemocnice.
Takisto treba zobrať do úvahy, že takmer v každej štátnej fakultnej a univerzitnej nemocnici je infekčné oddelenie alebo pneumológia, ktoré sú pre liečenie kovidových pacientov, čo sa týka špecializácie personálu, najvhodnejšie, preto je logické, keď pocienti s COVIDom-19 smerujú najprv tam. Po vyčerpaní ich kapacít však treba, aby pomáhali aj také nemocnice, ktoré dané oddelenia nemajú. Zo všeobecných nemocníc majú infekčné oddelenia len v Michalovciach a Lučenci a pľúcne ešte aj v Trebišove a Bojniciach.

11.1.2021

Otázka (Rastislav Tinák, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem článok pre Hospodárske noviny na aktuálny počet obetí koronavírusu. Chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie na pár mojich otázok.

Aktuálne sme prekročili počet 3000 úmrtí na koronavírus. Počet prípadov obmedzujeme lockdownom. Prišlo toto opatrenie včas, resp. dalo sa zabrániť takýmto číslam? Nemali sme prudšie zareagovať na zhoršujúcu sa situáciu?
Nemocnice majú takmer vyčerpané kapacity. Majú pacienti adekvátnu starostlivosť, je dostatok lôžok na JISkách, nie je to ďalší faktor, ktorý zapríčinil vyšší počet obetí?
Aký je ideálny spôsob, ako znížiť počet obetí koronavírusu?

Odpoveď Dušana Zachara:

Áno, čiastočne sa dalo určitému počtu úmrtí predísť cielenejšími protiepidemickými opatreniami, testovaním, lepšou komunikáciou opatrení, skorším lockdownom bez toľkých výnimiek a najmä dodržiavaním a vynucovaním už prijatých opatrení.
Je logické, že súčasný nával kovidových pacientov do slovenských nemocníc, ktoré nie sú navyše v takej dobrej kondícii ako napríklad tie nemecké, musí zapríčiniť v priemere zhoršenie dostupnosti a kvality celkovej zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom aj s inými ochoreniami. S tým súvisí samozrejme aj vyšší počet úmrtí, ktoré by neboli, keby nenastal súčasný krízový stav.
Aby sa na Slovensku už konečne začali očkovať proti COVID-19 aj najohrozenejšie skupiny obyvateľstva – seniori, starší klienti zariadení sociálnych služieb a ľudia s vážnymi chronickými ochoreniami. Musí sa prehodnotiť slovenský očkovací plán, ktorý momentálne uprednostňuje pri vakcinácii pred seniormi aj menej rizikové skupiny – napr. vojakov, policajtov, hasičov, energetikov, politikov a zdravotníkov, ktorí neprichádzajú do bezprostredného kontaktu s kovidovými pacientmi.

Otázky novinárov a odpovede INEKO 2020

21.12.2020

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, práve som si prečítal váš blog na eNku o slovenskom očkovacom pláne.
Mám k tomu pár otázok na Vás, lebo práve dnes robím túto tému:

Dobre som pochopil váš názor, že Slovensko by malo svoj očkovací plán, čo sa týka prioritizácie očkovaných v rámci jednotlivých vĺn upraviť podľa nemeckého plánu?
Nepochopil som vaše tvrdenie: “Testovanie je podľa všetkého pre bezpečnosť vakcinácie zbytočné.” Môžete mi vysvetliť prečo si to myslíte?
Prečo si myslíte, že pred očkovaním sa nebude dať testovať priamo vo vakcinačnom centre? Aký tam predpokladáte problém?

Odpoveď Dušana Zachara:

Nemusíme prevziať nevyhnutne celý nemecký očkovací plán jedna k jednej, ale mali by sme upraviť pri našej stratégii prioritizáciu niektorých skupín obyvateľstva. V oficiálnom materáli, ktorý bol vládou vzatý na vedomie s pripomienkami (Národná stratégia očkovania proti ochoreniu covid-19 v podmienkach Slovenskej republiky), sú totižto pred najrizikovejšími skupinami obyvateľstva uprednostnené napríklad aj silové zložky, pracovníci kritickej infraštruktúry a zdravotnícki pracovníci, ktorí nie sú vystavení vysokému riziku nákazy koronavirusom ani ho sami intenzívne nešíria na zraniteľné osoby (napr. pracovníci v laboratóriách, zdravotných poisťovniach či na ÚDZS alebo riaditeľstvách nemocníc). Tu samozrejme nehovorím o zdravotníkoch, ktorí sú v bezprostrednom kontakte s pacientmi, najmä s tými s potvrdeným ochorením COVID-19.
Vraj už aj pán profesor Jarčuška oznámil, že od povinného testu na koronavírus pred očkovaním sa aj na Sovensku upúšťa, lebo také je odporúčanie medzinárodných autorít. Nemecké autority píšu, že test pred vakcináciou bezpríznakových nie je potrebný, lebo vedecké poznatky nepreukázali, že by očkovanie proti kovidu prinášalo ťažkosti pre asymptomatických ľudí, aj keby boli pozitívni. Samozrejme, neodporúča sa očkovať ľudí, ktorí sú chorí (nemyslím tým chronické ochorenia), resp. pociťujú nejaké príznaky náhleho ochorenia.
Lebo to povedali predstavitelia štátu na tlačovej besede. Pôvodne platilo, že testovanie si budú musieť ľudia pred vakcináciou sami zaobstarať. Je pravda, že MOM-ky a pevné odberové miesta sú aj v/pri nemocniciach, kde budú aj vakcinačné centrá, ale sú to personálne aj priestorovo samostatné jednotky, pričom nie je jasné, či by mali ľudia pred vakcináciou garantované miesto pri testoch, alebo by to bolo ponechané na nich samých, ako si to zariadia. Pri terajšej dostupnosti testovania by nemuselo byť úplne banálnou úlohou si zaobstarať test na koronavírus nie starší ako 24 hodín pred očkovaním. A hlavne, ešte viac by sa znížila dostupnosť testovania pre tých, ktorí síce nejdú na očkovanie, ale testovanie skutočne potrebujú.

19.12.2020

Otázka (Mária Dvořáčková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie k pripravovanému článku o príprave Slovenska na očkovanie.

Ako hodnotíte očkovaciu stratégiu, ktorú vydalo ministerstvo zdravotníctva?
Napríklad Nemecko má očkovací plán už od októbra a má postavené očkovacie centrá. My ani nevieme, kedy začnú u nás centrá pripravovať a kedy ich rozšíria. Nerobí naša krajina málo? Nekríva trochu slovenský plán?
Čo hovoríte na to, že zatiaľ nezačala žiadna očkovacia kampaň? Bude o očkovanie dostatočný záujem?
Zdravotníci budú očkovaní prioritne. Nemalo by byť podľa vás pre nich očkovanie povinné, keďže sú vystavení veľkému riziku?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, že Slovensko má očkovaciu stratégiu. Z evolučného princípu a z dôvodov nedostatočných kapacít malého Slovenska by však bolo prínosnejšie, keby sme sa pri nej inšpirovali vyspelejšími krajinami, ktoré disponujú širokým analytickým potenciálom, ako je napríklad Nemecko a nevymýšľali vlastné postupy, ktoré môžu byť neefektívne a môžu viesť k vyšším počtom úmrtí. Nemecko pristúpilo k tvorbe svojej stratégie odborne a vedecky. Vypočítalo si “hodnotu za peniaze” rôznych očkovacích stratégií a prioritizácie skupín obyvateľstva a vybralo takú, ktorá ušetrí čo najviac hospitalizačných dní pacientov s COVID-19 a úmrtí na túto chorobu. Veľmi rozumne. Uprednostnili najmä starých ľudí, ktorí sú z definície najviac rizikoví, a potom zdravotníkov, ktorí sú v prvej línii a sú v styku s kovidovými pacientmi (ostatní zdravotníci sú zaradení v nižších stupňoch priority očkovania), ale aj personál v zariadeniach sociálnych služieb, ktorý sa stará o starých ľudí. U nás sa však v prvej vlne nenachádzajú tí najzraniteľnejší – občania nad 80 rokov – sú až v druhej vlne. Ale zato v prvej vlne sú študenti medicíny, vojaci, policajti, hasiči, úradníci zdravotných poisťovní, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako aj členovia vlády a zamestnanci ostatnej kritickej infraštruktúry štátu. Napríklad v Nemecku sú zamestnanci kritickej infraštruktúry v predposlednej skupine (piatej zo šiestich). Partneri tehotných sú v Nemecku v tretej skupine zo šiestich. Na Slovensku v poslednej… Na Slovensku prevládol stavovský princíp pred princípom vedeckým a demokratickým. Škoda. Ak by sme začali očkovať najskôr starších ľudí (pričom aj ich treba viac diferencovať podľa veku), tak by bol nižší tlak na hospitalizácie v nemocniciach a následné úmrtia. My však uprednostníme aj také skupiny obyvateľstva, ktorých nedostatok nie je kritický pre liečenie chorých. Veľmi chybné uvažovanie, ktoré bude stáť zbytočné úmrtia.
Ďalšia nevysvetliteľná je podmienka negatívneho antigénového testu nie staršieho ako 24 hodín, ktorý si bude musieť každý očkovaný zadovážiť a nebudú sa dať uskutočniť pred očkovaním priamo vo vakcinačnom centre. Nie je jasné, či budú takýto ľudia mať v odberových miestach garanciu testovania, alebo budú musieť dúfať a mať šťastie, že to všetko stihnú načas. Tie logistické problémy sa dajú už teraz predvídať. Navyše, napríklad Nemecko žiadny test pred očkovaním nevyžaduje. My sme v tomto zase raz pápežskejší ako pápež, pričom takéto rozhodnutie môže mať negatívne efekty na iných ľudí, ktorí testovanie skutočne potrebujú. Im sa zhorší dostupnosť testovania.

16.12.2020

Otázka (Katarína Chrenková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, mohli by ste mi, prosím Vás, napísať Vaše vyjadrenie na nasledujúcu otázku?

Aký nával nás čaká? A či nemocnice dokážu zvládnuť nápor, čo ide z hľadiska počtu lôžok, lekárov, ktorých majú k dispozícii?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ten nával je postupný a signifikantný, pričom bude pokračovať, keďže aj počet pozitívnych na koronavírus sa neustále zvyšuje. Už teraz je v mnohých nemocniciach situácia kritická. Problém nebude s počtom ventilátorov a fyzickou dostupnosťou lôžok, avšak úzkym hrdlom bude zdravotnícky personál, ktorý by sa vedel o COVID-pacientov odborne postarať. Rozširovanie červených zón v nemocniciach samozrejme negatívne ovplyvňuje aj “bielu” medicínu, ktorej horšia dostupnosť môže zapríčiňovať vyššie počty úmrtí alebo zhoršenie zdravotného stavu pacientov. Od osobnej zodpovednosti ľudí dodržiavať protiepidemiologické zásady a opatrenia bude závisieť, ako túto vlnu pandémie nemocnice a vlastne my všetci zvládneme.

16.12.2020

Otázka (Nina Janešíková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň prajem, dnes na vláde bol predstavený plán pre nový COVID automat). Chcela by som Vás preto veľmi pekne poprosiť o zhodnotenie:

Ako hodnotíte tento materiál? Obsahuje podľa Vás všetky potrebné informácie?
Vnímate nejaké rezervy, nedostatočné či problematické časti?
Čo pre Slovensko znamená prijatie tohto automatu? Aké hlavné výhody to prinesie pre ľudí a podnikateľov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre kratkost casu na dokladne prestudovanie automatu odpoviem len vseobecne:

Je prínosom, že Slovensko bude mať konečne plán, ktorý zvyšuje predvídateľnosť prijímania obmedzujúcich, resp. uvoľňujúcich opatrení podľa závažnosti pandemickej situácie, pričom sa do úvahy berie aj regionálny aspekt. Takto bude každý vedieť, čo je možné kedy očakávať a zariadiť si podľa toho svoj osobný, zamestnanecký či podnikateľský život. Samozrejme, vždy sa dá odborne diskutovať o konkrétnych jednotlivostiach, či by to alebo ono nemalo byť v červenej zóne alebo naopak v oranžovej a pod., ale prijatie automatu je prvým krokom, aby ľudia začali viac dôverovať prijímaným opatreniam, a tým pádom ich aj dodržiavať. Kvalitne informovaná verejnosť je totižto toho základom.

16.12.2020

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj Peter, chcem ťa poprosiť o odpoveď na otázku:

Považuješ zavedenie daňovej brzdy do ústavného zákona o dlhovej brzde za dobrý nápad? Ako by mala byť nastavená, aké percento by to malo byť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ahoj, už som sa k tomu vyjadril na FB

Posielam mierne upravený text:

Prečo daňová brzda v ústavnom zákone nie je dobrý nápad

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol prijatý na základe zhody naprieč politickým spektrom. Súčasťou zhody bola zásada, že nebude obmedzovať vlády pri voľbe nástrojov na dosiahnutie udržateľných verejných financií. Pravicovým vládam teda dáva slobodu pri znižovaní výdavkov a ľavicovým pri zvyšovaní daní. Ani plánované zavedenie výdavkových limitov tento princíp neporušuje. Ľavicové vlády budú môcť naďalej zvyšovať výdavky, pokiaľ si na to v rozpočte vytvoria priestor napríklad zvýšením daní.

Zapracovanie daňovej brzdy do zákona by ale tento koncept zrušilo, keďže by za istých okolností zakázalo zvyšovanie daní. Zákon by tak stratil podporu širokého politického spektra, čo by výrazne oslabilo jeho stabilitu. Pri najbližšom nástupe k moci by sa ľavicové vlády pokúšali o jeho zmenu. A mohli by navrhovať napríklad zavedenie výdavkového pravidla, podľa ktorého by sa výdavky nemohli znižovať pod istú úroveň. Ústavný zákon by sa tak stal obeťou ideologických sporov.

Zavedenie daňovej brzdy do ústavného zákona je škodlivé aj ekonomicky. Optimálne daňové zaťaženie sa v čase mení a nedá sa presne vypočítať. Na expertnej úrovni nie je zhoda na jeho výške. Napríklad v časoch kríz a vojen stúpa, jednak kvôli poklesu HDP a tiež preto, aby vlády mohli lepšie chrániť občanov. V dobrých časoch naopak môže klesať, pretože zásahy vlády napríklad na ochranu slabších či na zbrojenie sú menej potrebné a menej efektívne. Striktné ústavné pravidlo o maximálnej daňovej záťaži sa môže v budúcnosti ukázať ako nepružné a brzdiace potrebné zásahy vlády. Daňová brzda by preto nemala byť súčasťou ústavného zákona.

Pokiaľ sa vládne strany zhodnú na potrebe zavedenia daňovej brzdy, nech tak spravia obyčajným zákonom. Vyšlú tým jasný signál o svojom zámere v daňovej politike a ponechajú aj potrebnú flexibilitu pre prípad zmeny ekonomických aj politických podmienok.

15.12.2020

Otázka (Tomáš Garai, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, Holandsko, ktoré je na podobnej ceste ako mi od zajtra zavádza tvrdý lockdown.

Nie je podľa vás váhanie spojené s opatreniami kontraproduktívne?
Nemali sme konať skôr?
Nie sú škody, ktoré vznikajú čakaním na riešenie príliš vysoké?

Odpoveď Dušana Zachara:
Najhoršia je nepredvídateľnosť opatrení, ktoré sa (ne)prijímajú podľa dopredu odkonzultovaného plánu, aby každý aspoň tušil, čo bude nasledovať, ak sa splnia také a také podmienky. Dôležitá je aj obsahová logika a logická súslednosť prijímaných opatrení, aby nevzbudzovali selektívne obmedzenia, resp. uvoľňovania zbytočnú nedôveru spoločnosti, keďže tá môže významne zhoršovať aj pandemickú situáciu tým, že verejnosť nebude rozumieť logike prijímaných opatrení a nebude ich rešpektovať.

14.12.2020

Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať na váš názor na možnosť prijatia ďalšej pomoci pre gastro, prípadne jej zmohutnenie. Prevádzky volajú po modeli podobnom ako má Rakúsko, kde sanujú až 80% podiel minuloročných tržieb, než pripravovaná schéma rezortu dopravy. Aj vicepremiérka Remišová v svojom poslednom statuse napísala, že ďalšia schéma (nad rámec ohlásených) musí prísť tento týždeň.

Myslíte si, že je v tejto situácií forma objemnej, ale dočasnej pomoci vhodná?
Zvládli by naše verejné financie rakúsky model? Prípadne to nestojí za to riskovať, keďže gastro u nás nemá taký veľký podiel na HDP? Budú to „akceptovateľné straty“?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zvážil by som ešte zvýšenie maximálnej prvej pomoci pre podnikateľov v závislosti od ich vymeriavacích základov spred krízy. Dnes môžu pri výraznom poklese tržieb, pokiaľ nezatvorili prevádzku, dostať najviac 810 eur mesačne na osobu bez ohľadu na to, aké v minulosti platili odvody. Pri podnikateľoch, ktorí pred krízou platili dostatočne vysoké odvody, by pomoc mohla byť vyššia. To by sa malo vzťahovať aj na jednoosobové eseročky, ktoré dnes môžu dostať od štátu najviac 315 eur mesačne.

Osobitnú podporu vybraného sektora nepreferujem, keďže by to vyvolalo reťazové požiadavky aj iných sektorov. Skôr treba hľadať systémové nediskriminačné riešenia. Medzi také patrí aj kompenzácia časti fixných nákladov napríklad prostredníctvom príspevku na nájomné alebo chystaného príspevku naviazaného na výšku tržieb.

14.12.2020

Otázka (Miroslav Homola, Pravda)
Dobrý deň, pripravujem článok o pozmeňujúcich návrhoch o dôchodkoch, ktoré prešli spolu s novelou Ústavy SR z dielne rezortu spravodlivosti. Chcem Vás preto poprosiť o doplňujúce informácie. Otázky:

Má zaviesť právo odísť do dôchodku po stanovenom počte odpracovaných rokov dobe účasti v systéme.

Ako hodnotíte individuálny vek stanovený na 40 rokov naviazaný na platenie dôchodkového poistenia?
Do výpočtu sa tým pádom bude rátať aj obdobie pred rokom 2004, kedy štát platil dôchodkové poistenie aj za ľudí na úrade práce či študentov. Nebude to nespravodlivé?

Starostlivosť o dieťa po novom nebude mať negatívny vplyv na výpočet dôchodku matky či otca.

Kompenzácia obdobia starostlivosti okrem materskej dovolenky aj rodičovskej dovolenky. Ako by teda podľa vás mohol vyzerať priemerný osobný mzdový bod matky či otca za rok na rodičovskej a materskej dovolenke?

Okrem toho cez reformu prešiel aj takzvaný rodičovský bonus, ktorý by mal garantovať, že každý bude môcť časť svojich daní alebo odvodov odviesť pre svojich rodičov, ktorí sú v dôchodku.

Ako hodnotíte tento nástroj?
Nebude zavedenie tohto nástroja znamenať nižší dôchodok pre dieťa, ktoré časť svojich odvodov posunie dôchodcovi-rodičovi?
Nebude to zároveň znamenať výpadok z priebežného dôchodkového systému?
Ako by mohol štát tento výpadok financovať?

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) by mala podľa návrhu hodnotiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Môže sa stať, že pri zlom hospodárení budúcich vlád sa budú kvôli negatívnemu hodnotenie dlhodobej udržateľnosti zvyšovať odvody, zrýchľovať tempo rastu
Nemalo by sa hodnotenie RRZ napojiť len na dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému a osobitne na verejné financie?

Odpoveď Petra Goliaša:
klucovou zmenou v ustave je vypustenie fixnych stropov na dochodkoyy vek, ktore zaviedla predosla vlada tesne pred volbami. Ide o spravny krok, kedze stropy nezohladnovali ocakavane starnutie obyvatelstva a tym zasadne zhorsovali financnu udrzatelnost dochodkoveho systemu aj celych verejnych financii.

Popri tejto zmene boli do ustavy zapracovane principy, ktore za istych okolnosti mozu zhorsit financnu udrzatelnost. Ide najmä o vznik naroku na dochodok po urcitom pocte odpracovanych rokov, kompenzaciu rodicov ktori sa starali o deti a tiez prispevok pre rodicov z dani alebo odvodov, ktore platia ich deti. Tieto principy su v ustave zapisane vseobecne, dnes sa preto neda urcit, aky dopad budu mat na verejne financie. Zalezi to od konkretnej formulacie v zakonoch, ktore vlada pripravi v nadväznosti na zmenu ustavy. Dolezite bude, aby pripadny negativny vplyv na udrzatelnost bol co najmensi.

Do ustavy pribudla aj vseobecna fomulka, podla ktorej Slovensko chrani dlhodobu udrzatelnost svojho hospodarenia s odkazom na ustavny zakon o rozpoctovej zodpovednosti.

11.12.2020

Otázka (Branislav Toma, TREND)
Dobrý deň, zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti podmieňuje SaS zavedením takzvanej daňovej brzdy. Tá má podľa predstavy Richarda Sulíka zabezpečiť, že v budúcnosti nebude môcť prísť k celkovému zvýšeniu daňového zaťaženia na Slovensku. V takom prípade sa konsolidácia bude môcť odohrávať len na výdavkovej strane rozpočtu.Chcem vás poprosiť o odpovede:

Ako hodnotíte nápad na zavedenie takzvanej daňovej brzdy?
V čom vidíte plusy a prípadné mínusy takejto zmeny?
Je z pohľadu ekonomického rastu slovenskej ekonomiky rozumné v budúcnosti konsolidovať rozpočet len na strane výdavkov?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol prijatý na základe zhody naprieč politickým spektrom. Súčasťou zhody bola zásada, že nebude obmedzovať vlády pri voľbe nástrojov na dosiahnutie udržateľných verejných financií. Pravicovým vládam teda dáva slobodu pri znižovaní výdavkov a ľavicovým pri zvyšovaní daní. Ani plánované zavedenie výdavkových limitov tento princíp neporušuje. Ľavicové vlády budú môcť naďalej zvyšovať výdavky, pokiaľ si na to v rozpočte vytvoria priestor napríklad zvýšením daní.

Zavedenie daňovej brzdy do ústavného zákona je škodlivé aj ekonomicky. Optimálne daňové zaťaženie sa v čase mení a nedá sa presne vypočítať. Napríklad v časoch kríz a vojen stúpa, jednak kvôli poklesu HDP a tiež preto, aby vlády mohli lepšie chrániť občanov. V dobrých časoch naopak môže klesať, pretože zásahy vlády sú menej potrebné a málo efektívne. Striktné ústavné pravidlo o maximálnej daňovej záťaži sa môže v budúcnosti ukázať ako nepružné a brzdiace potrebné zásahy vlády. Daňová brzdy by preto nemala byť súčasťou ústavného zákona.

10.12.2020

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, chcem ťa poprosiť o odpoveď na anketovú otázku.

Potrebuje gastro sektor špeciálnu pomoc nad rámec tej, ktorá je teraz (napríklad nižšiu DPH, príspevok na fixné náklady, priamu platbu a pod.). Má taká špeciálna pomoc zmysel?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zvážil by som zvýšenie maximálnej prvej pomoci pre podnikateľov v závislosti od ich vymeriavacích základov spred krízy. Dnes môžu pri výraznom poklese tržieb, pokiaľ nezatvorili prevádzku, dostať najviac 810 eur mesačne na osobu bez ohľadu na to, aké v minulosti platili odvody. Pri podnikateľoch, ktorí pred krízou platili dostatočne vysoké odvody, by pomoc mohla byť vyššia.

Ešte dodávam, že osobitnú podporu vybraného sektora nepreferujem, keďže by to vyvolalo reťazové požiadavky aj iných sektorov. Skôr treba hľadať systémové nediskriminačné riešenia.

9.12.2020

Otázka (Mária Dvořáčková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie k pripravovanému článku. Na základe nášho telefonátu vám posielam otázku.

V rozpočte na rok 2021 sú investície z viacerých rezortov presmerované pod Všeobecnú pokladničnú správu. Všetky výdavky nad milión eur bude kontrolovať Útvar hodnoty za peniaze na rezorte financií. Výrazne si posvietia na obranu, kde majú takto budúci rok preveriť investície za 447 miliónov. Okrem obrany budú takto hodnotiť aj zdravotníctvo. Ide pritom o rezorty, ktoré zažili v minulosti viacero škandálov. Prečo podľa vás súčasná vláda zvolila túto taktiku? Je to správny krok? Mali by byť niektoré investície pod väčšou kontrolou?

Odpoveď Petra Goliaša:
Je to správny krok. Pečiatka Útvaru hodnoty za peniaze zvyšuje šancu, že realizované investície prinesú čo najväčší úžitok pre občanov a nebudú predražené. V tomto smere sa zvyšujú nároky na prípravu investičných projektov aj do budúcnosti.

9.12.2020

Otázka (Jozef Tvardzík, SME)
Dobrý deň, práve bol schválený rozpočet na budúci rok. Chcel by som sa Vás spýtať na riziká, ktoré v ňom vidíte. Zrejme ide o vysoký deficit a nulová snaha o konsolidáciu.

Odpoveď Petra Goliaša:
Rozpočtu chýba dôveryhodný plán ozdravovania verejných financií podopretý konkrétnymi opatreniami s výhľadom do konca volebného obdobia. Na základe schváleného rozpočtu vláda v roku 2021 nezníži štrukturálny deficit verejných financií. K postupnému ozdravovaniu by malo dôjsť až neskôr, rozpočet však neuvádza, na základe akých opatrení. Vláda mala na konsolidáciu využiť už začiatok volebného obdobia, keď sa ľahšie prijímajú aj nepopulárne opatrenia. To sa nevylučuje s dočasnou podporou ekonomiky v časoch krízy, keďže tieto výdavky nevstupujú do štrukturálneho deficitu. S blížiacimi sa voľbami šance na akékoľvek ozdravenie klesajú. Naopak, stúpa riziko, že vláda odovzdá svojim nástupcom rozpočet s vysokým deficitom aj dlhom. Najbližšia šanca na zvrátenie tohto vývoja príde až o rok pri schvaľovaní ďalšieho rozpočtu.

9.12.2020

Otázka (Michaela Barcíková, Denník N)
Dobrý deň, som redaktorkou Denníka N a pripravujeme každoročnú anketu s dvoma otázkami o osobnosti a udalosti roka, radi by sme vás do nej oslovili. Ideálne by bolo, keby ste krátko vysvetlili, koho považujete za osobnosť a separátne v druhej odpovedi zodpovedali, čo považujete za najdôležitejšiu udalosť. Rada by som vás poprosila o odpoveď, ktorá by sa zmestila do piatich viet na každú otázku.

Kto je osobnosť roka 2020?
Čo je udalosť roka 2020?

Odpoveď Petra Goliaša:

Ako osobnosť vyniká v dobrom aj zlom Igor Matovič. Vyhral voľby a zostavil demokratickú vládu, čím otvoril cestu k odhaleniu a potrestaniu špičiek, ktoré dlho zneužívali verejnú moc. S relatívne malými stratami životov a pracovných miest previedol Slovensko cez prvú aj druhú vlnu epidémie, prinajmenšom do konca novembra. Súčasne ale ukázal svoj deštruktívny potenciál v agresívnej komunikácii, urážaní názorových oponentov, ignorovaní dobre mienených rád odborníkov a zaujatosťou mikromanažmentom na úkor strategického riadenia. Je len začiatok volebného obdobia, držím mu preto palce, aby tieto nedostatky čím skôr odstránil.
Popri pandémii, ktorá poznačila životy nás všetkých, je pre mňa udalosťou roka činnosť polície a prokuratúry. Tá vedie k zatýkaniu o obvineniu bývalých vysoko postavených a vplyvných ľudí, ktorí zneužívali moc a morálne rozkladali spoločnosť. Pri menách ako Jankovská, Kováčik, Gašpar, Lučanský, Bödör, Haščák a mnohých ďalších sme si pred rokom len ťažko vedeli predstaviť, že sa budú tak rýchlo zodpovedať pred vyšetrovateľmi. Spravodlivé vyrovnanie sa so zneužívaním moci je kľúčovou podmienkou úspešného fungovania Slovenska a rozvoja demokracie.

9.12.2020

Otázka (Tamara Leontievová, vedanadosah.sk)
Dobrý deň, na portál vedanadosah.cvtisr.sk chystáme koncoročnú anketu, v ktorej sa pýtame odborníkov na to, čo nás podľa nich čaká v budúcom roku z ekonomického hľadiska. Chcela by som Vás preto veľmi pekne poprosiť o stručné odpovede na tri otázky:

Aký rok nás čaká z ekonomického hľadiska? Budeme čeliť finančnej kríze?
Dá sa na nastávajúce udalosti nejako pripraviť? Ako?
Čo považujete za svoj najväčší odborný úspech v tomto roku a aké pracovné výzvy Vás čakajú v tom budúcom?

Odpoveď Petra Goliaša:

Rok 2021 ešte bude poznačený koronakrízou, ktorá spustila recesiu takmer na celom svete. Hrozba zatvárania škôl, obchodov a v najhoršom aj iných firiem bude trvať najmä v chladných mesiacoch na začiatku roka. Uvoľnenie príde v neskoršej jari s oteplením a tiež s očakávaným hromadným očkovaním proti vírusu. Po ústupe pandémie nastane rýchle a prudké ekonomické oživenie. Do popredia sa dostane potreba znižovať verejný dlh, ktorý kvôli kríze rastie na rekordné úrovne.
Dôležité je uvedomiť si dočasnosť súčasnej krízy a nádej, že s príchodom vakcíny sa život rýchlo vráti do normálu. Jednoducho treba vydržať to najhoršie s čo najnižšími stratami. Preto sú potrebné reštriktívne a preventívne opatrenia, ktoré musíme dodržiavať. A tiež nutnosť fungovať súkromne aj pracovne viac na diaľku a menej v osobnom styku.
Rok 2020 sme mali pracovne nabitý. V tíme OECD sme dokončili revíziu činnosti Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Vydali sme tretiu analýzu liekovej politiky a tiež tretie hodnotenie nezávislosti verejných inštitúcií a ich odolnosti voči zneužitiu. Priamo sme sa podieľali na organizácii aj realizácii otvoreného výberu šéfa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť či Rady Úradu pre verejné obstarávanie. V ekonomickom krízovom štábe sme vláde radili, ako zefektívniť prvú pomoc ľuďom aj firmám postihnutým krízou či aké priority by mala zohľadniť pri čerpaní peňazí z európskeho fondu obnovy. Niektoré z našich úspešných projektov vyvážame do Moldavska a na Ukrajinu. Vo väčšine aktivít budeme pokračovať aj v budúcom roku. Hlavnou výzvou je ako zvyčajne zabezpečenie finančných zdrojov, keďže fungujeme ako nezisková organizácia z darov a projektových grantov.

3.12.2020

Otázka (Jozef Tvardzík, SME)
Dobrý deň, neviem, či ste postrehli, ale Implementačná jednotka sa presúva z Úradu vlády pod minfin, ale de facto sa ruší, pretože bude mať len jedného človeka. Čo si osobne myslíte o tomto kroku, keďže IJ pod premiérom mala zmysel, aby nezávisle kontrolovala plnenia úloh jednotlivých ministerstiev.

Odpoveď Petra Goliaša:
Neviem, preco sa tak deje. Implementacna jednotka pod premierom urcite mala zmysel, kedze ma dohliadat na viacere rezorty. Tuto funkciu by mohla plnit aj pod ministerstvom financii, cim by sa posilnil vplyv tohto rezortu. To ale moze fungovat len vtedy, ked bude mat minister financii silnu podporu premiera. Kazdopadne jednotku treba zasadne posilnit aj vzhladom na ocakavany prilev penazi z fondu obnovy a tym padom potrebu dohliadat nad implementaciou suvisiacich projektov. Popritom by bolo vhodne posilnit aj dohlad nad implementaciou existujucich odporucani plynucich z revizii vydavkov, ktore vykonava rezort financii.

2.12.2020

Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dnes ráno na vládu pribudol plán oddlžovania nemocníc a s ním spojeného finančného ozdravenia. Keďže sa tejto téme venujete, chcela by som vás poprosiť o všeobecné zhodnotenie.

Je tento plán dostatočne ambiciózny, môžeme sa vďaka nemu vyhnúť ďalšiemu oddlžovaniu?
Sú sankcie „dlhovej brzdy“ dostatočne prísne nastavené?
Vidíte tam nejaké nástrahy, prípadne chýba tam niečo podstatné?

Odpoveď Dušana Zachara:
Návrh budúceho oddlžovania nemocníc nesie v sebe znaky ostatného oddlžovania počas pôsobenia ministrov Druckera a Kalavskej, avšak pridáva k nemu ďalšie podmienky, ktoré by mali viac zabezpečiť, že diery vo vedre po napustení vody, v tomto prípade peňazí na oddlžovanie, nebudú až také veľké, že naliaté peniaze nemocniciam vydržia len na krátky čas a opäť sa budú zadlžovať. Či však budú diery dostatočne upchaté, resp. zmenšené, bude do veľkej miery závisieť od skutočnej vymáhateľnosti navrhnutých sankčných opatrení a transparentnosti údajov o činnosti oddlžovaných nemocníc. Veď napokon aj predošlá vláda mala pri oddlžovaní poschvaľované rôzne sankčné opatrenia, ktoré sa však vôbec neuplatňovali a povinné ozdravné plány nemocníc verejnosť vôbec nevidela a nemohla tak konfrontovať zodpovedných, či si plnia stanovené ciele. Druhou otázkou zostáva, či budú plánované sankcie dostatočné a zmenia spôsob motivácií aktérov. Samotné ministerstvo priznáva, že podmienky pri oddlžovaní “nemajú a nemôžu nahradiť komplexné opatrenia na systémové riešenie nahromadených príčin nepriaznivého hospodárenia zdravotníckych zariadení, najmä nemocníc, ktoré budú pripravené Ministerstvom zdravotníctva vroku 2021”. To je zároveň aj veľkou mačkou vo vreci a potenciálnym rizikom, že bez dostatočnej a účinnej reformy príde v budúcnosti opätovne k potrebe oddlžovania.

1.12.2020

Otázka (Miroslav Homola, Pravda)
Dobrý deň, v rámci článkového seriálu opäť pripravujem panel s expertami. Tentokrát ide o: 1. návrh dôchodkovej reformy z dielne ministra práce Milana Krajniaka a 2. novinku pri gastrolístkoch, v rámci ktorej si po novom zamestnanci budú môcť vybrať medzi peniazmi a lístkami. Chcel by som Vás teda poprosiť, či by ste mohli prispieť svojim odborným názorom. Ak budete mať čas a záujem. Keďže avizovaných zmien je veľa, otázky sú skôr všeobecné.

Ako hodnotíte návrh ústavného zákona o dôchodkovom systéme, ktorý načrtol reformné zmeny v dôchodkovom systéme?
Ako hodnotíte zmenu pri stravných lístkoch, v rámci ktorej si po novom zamestnanci budú môcť vybrať medzi peniazmi a gastrolístkami?

Odpoveď Petra Goliaša:
Posielam vyjadrenie k prvej otazke:

Dochodkovy system je dlhodobo neudrzatelny a potrebuje zmeny, ktore znizia buduce vydavky radovo v percentach hrubeho domaceho produktu, co su miliardy eur rocne. Zmeny avizovane v navrhu ustavneho zakona tieto uspory negarantuju, ale obsahuju viacero opatreni smerujucich k dosiahnutiu financnej udrzatelnosti. Zasadnym krokom je naviazanie dochodkoveho veku na strednu dlzku zivota. Zaujimavy je tiez navrh na automaticke upravy systemu, pokial su verejne financie v pasme vysokeho rizika udrzatelnosti. Navrh hovori o zvyseni odvodov, docasnom zmrazeni alebo spomaleni rastu dochodkovych davok a tiez o predlzeni dochodkoveho veku. Detaily ale chybaju, preto sa neda vyhodnotit funkcnost tohto mechanizmu.

Navrh obsahuje aj dalsie pozitivne zmeny ako napriklad garanciu minimalnych odvodov do druheho piliera vo vyske najmenej stvrtiny povinnych odvodov, automaticky vstup do druheho piliera pre mladych, odstranenie znevyhodnenia pre rodicov starajucich sa o malolete deti ci pravidelne informovanie o dochodkoch.

Na druhej strane rizikom je zvysenie vydavkov v dosledku zavedenia rodicovskeho priplatku a pripadne aj skorsieho odchodu do dochodku. Presne dopady na udrzatelnost sa nedaju vyhodnotit, kedze predstavene navrhy su len ramcove bez potrebnych detailov. Tie budu zrejme zname az pri predlozeni navrhu uprav nadväzujucich zakonov. Zvysenie dochodku rodicom najmenej o jednu pätinu odvodov, ktore platia ich deti, bude mat urcite negativny dopad na udrzatelnost. Tie peniaze v systeme budu chybat. Novinkou je tiez umoznenie odchodu do dochodku po 40 odpracovanych rokoch. V pripade nizkeho veku by mal byt adekvatne znizeny dochodok, inak by tato zmena zhorsila udrzatelnost systemu.

Navrh predpoklada aj prakticke zrusenie moznosti jednorazoveho vyberu aspon casti nasporenej sumy v druhom pilieri. To sa bude dat len ak si clovek naspori velmi nizku sumu alebo ak sa dostane do tazkej zivotnej situacie. Pravdepodobne sa tym obmedzi alebo aj zrusi moznost dedenia casti uspor vo vyplatnej faze.

Predstavene tezy predpokladaju vyznamne zasahy do dochodkoveho systemu, pricom vo viacerych bodoch nie su zname detaily. Pred schvalovanim ustavneho zakona by preto mala prebehnut verejna diskusia podporena prepoctami dopadov, aby bolo zrejme, ako navrh ovplyvni verejne financie.

30.11.2020

Otázka (Kristína Votrubová, denník Postoj)
Dobrý deň, píšem Vám z denníka Postoj v súvislosti s nedávnou tlačovou konferenciou zástupcov zdravotníkov a nemocníc. Na nej už tradične žiadali viac zdrojov pre zdravotníctvo než ako je v návrhu rozpočtu na budúci rok. Rada by som sa Vás v tejto súvislosti spýtala na pár otázok.

Lekári aj zdravotníci upozorňujú, že peňazí v zdravotníctve bude na budúci rok nedostatok. Táto situácia sa opakuje každoročne, RRZ však tento rok ocenila návrh rozpočtu s tým, že je vcelku realistický. Potrebuje teda zdravotníctvo na svoje fungovanie viac ako je to, čo naň plánuje dať štát v budúcom roku? Prečo?
Predstavitelia zdravotníkov okrem iného vláde vyčítali, že kým v susedných krajinách sa platy zdravotníkov budú v budúcom roku zvyšovať, u nás sa nič také neplánuje. Je podľa Vás potrebné, aby sa platy v sektore ďalej zvyšovali?
Ktorá oblasť v zdravotníctve je najviac podfinancovaná?
Na nedávnej tlačovej konferencii šéf Lekárskej komory Marián Kollár okrem iného upozornil, že kým na Slovensku štát za poistencov štátu platí 39 eur, v susednom Česku je to 65 eur. Je toto porovnanie korektné? Ako je vôbec možné, že odlišnosť je taká veľká?
Ako hodnotíte samotný systém poistencov štátu a to, ako sa určuje akou čiastkou za nich bude štát prispievať. Dal by sa tento systém nejako vylepšiť?

Odpoveď Dušana Zachara:

To je vždy relatívne. Zdravotníctvo vie využiť aj o 100 percent vyššie zdroje. Kardinálna otázka však je, či hodnota, ktorú poskytuje zdravotníctvo spoločnosti, je adekvátna peniazom, ktoré sú vyčlenené. Revízie výdavkov na zdravotníctvo konštatujú, že Slovensko dáva na zdravotníctvo väčší podiel HDP, ako je priemer krajín V3, no vo výsledkoch zaostáva. Verejné výdavky na zdravotníctvo budú v roku 2021 predstavovať 6,2 % HDP, čo je viac ako priemer ostatných krajín V3 (5,1 %). Slovenské zdravotníctvo je z hľadiska jeho podielu na celkových verejných výdavkoch štátu relatívne veľkým rezortom, pričom tento podiel prevyšuje priemer EÚ. Verejné výdavky na zdravotníctvo kontinuálne rastú, rastú viac ako inflácia a zodpovedajú možnostiam ekonomiky. V roku 2021 dosiahnu verejné zdroje do zdravotníctva takmer 6 mld. eur. Zdravotnícke výdavky narástli za posledných 5 rokov o 27 %, pričom HDP o 18 %, pričom návrh rozpočtu predpokladá, že výdavky narastú za desať rokov, od roku 2014 do 2023, o 48 %, zatiaľ čo HDP podľa prognózy za rovnaké obdobie “len” o 38 %.
Na Slovensku máme v ústavných zdravotníckych zariadeniach tzv. platový automat, ktorý každoročne valorizuje platy zdravotníckym pracovníkom na základe vývoja priemernej mzdy v hospodárstve. Problém je, že je dlhodobo neudržateľný, keďže rast platov zdravotníkov je výrazne rýchlejší ako rast produktivity práce. Platový automat nepotencuje lepší výkon, keďže riaditeľom neostávajú peniaze na motivačnú variabilnú zložku platu. Platový automat je jedným z hlavných faktorov zadlžovania štátnych nemocníc. Podiel mzdových nákladov na celkových nákladoch nemocníc je na Slovensku výrazne vyšší ako napríklad v Česku. Výrazná väčšina tržieb od zdravpotných poisťovní sa vyplatí v mzdách pracovníkom, pričom však už neostáva dostatok peňazí na hradenie faktúr dodávateľom, na odvody do Sociálnej poisťovne, nehovoriac o investíciách do modernizácie či obnovy budov a zariadenia.
To je tiež veľmi relatívne, lebo by sme potrebovali definíciu toho, čo znamená “podfinancované”. Ale trúfol by som si povedať, že následná zdravotná starostlivosť a dlhodobá starostlivosť má u nás obrovský priestor pre zlepšenie financovania.
Oveľa dôležitejšie ako výška platby za poistencov štátu sú celkové verejné zdroje v zdravotníctve a ich vývoj. V dobrých časoch, pri raste ekonomiky a príjmov od ekonomicky aktívnych môžu klesať príjmy za štátnych poistencov, ale v zlých časoch by sa mal pokles príjmov od ekonomicky aktívnych kompenzovať zvýšením platby za štátnych poistencov. A dobré by bolo, keby bol rast celkových verejných zdrojov stabilný a predvídateľný a nemuselo sa každým rokom handrkovať o výške platby za poistencov štátu.

30.11.2020

Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť, či by ste sa pre TASR mohli vyjadriť k otázke oddlžovania nemocníc. Minister zdravotníctva ešte v utorok na TK uviedol, že na oddlženie nemocníc v budúcom roku by malo ísť 575 miliónov eur. Nespresnil však, aké budú tento raz pravidlá.

Aký je názor na tento krok vás – ako analytika?
Myslíte si, že tento raz by mohlo ísť o definitívne oddlženie, alebo predpokladáte, že budú potrebné ďalšie kolá?
Prečo sa nepodarilo nemocnice oddlžiť v predchádzajúcich kolách? Kde vzniká tento “začarovaný kruh”?
Ak by ste mohli vysvetliť z vášho pohľadu aj príčinu tohto procesu, v ktorom sa nemocnice zadĺžili, vyslovene na priblíženie čitateľovi, budem rada.

Odpoveď Dušana Zachara:

Predpokladám, že nejaké pravidlá a podmienky budú neskôr prezentované. Bez pravidiel a tvrdých podmienok by to bol úplný “klondajk”, ktorý by ešte viac prehĺbil tzv. morálny hazard v zdravotníctve, čo má negatívny dopad na efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti a finančnú udržateľnosť systému. Z dlhodobého hľadiska by sa to potom negatívne prejavilo aj na kvalite zdravotníckych služieb pre pacientov. Účinná, vymáhateľná a nie bezzubá dlhová brzda musí byť jednou zo záruk, že sa to nestane. Ale nemôže zostať osamotená, lebo to nemusí stačiť.
Ak v zdravotníctve nebudú realizované reformy a ak poskytovatelia, politici a iní aktéri nenadobudnú presvedčenie, že ide o skutočne posledné oddlženie, a že v prípade tvorby ďalších strát a dlhov prídu tvrdé sankčné konzekvencie, tak sa oddlžovania budú periodicky opakovať.
Tie základné dôvody môžu byť dva: zle nastavené motivácie a nedostatočné financovanie. Môže to byť aj mix oboch dôvodov. Pri jednotlivých nemocniciach, ako aj pri ich rôznych právnych formách a forme vlastníctva môžu tieto dôvody hrať rozdielnu rolu.
Z minulosti vieme, že najväčšími dlžníkmi sú veľké štátne nemocnice. Máme tu príklad z ostatného oddlženia, kedy sa po ňom ešte zvýšilo tempo zadlžovania nemocníc a medzi neplatičov pribudli aj také zariadenia, ktoré sa dovtedy snažili svoje záväzky plniť v plnej výške a načas. Uvažovanie niektorých môže byť také, že veď načo neustále len škrtiť výdavky a čeliť tak nespokojnosti z radov zamestnancov, nižšej popularite a väčším politickým tlakom a pod., keď za to nepríde adekvátna odmena a naopak popustenie uzdy pri hospodárení sa oplatí, lebo nepríde adekvátna sankcia, ale naopak pomoc zo strany štátu, kedy štát, resp. platcovia daní v dohľadnej dobe vytvorené dlhy vyrovnajú. To je morálny hazard a prvý dôvod.
Ale netreba zabúdať ani na legitímnu otázku, či nemocnice dostávajú dostatočné množstvo peňazí za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, či ich výnosy postačujú na krytie oprávnených nákladov. Otázka znie: sú tržby od zdravotných poisťovní primerané tomu, akú zdravotnú starostlivosť, aké výsledky, akú kvalitu, dostupnosť a efektivitu poskytujú jednotlivé nemocnice spoločnosti? Na to musí dať odpoveď poctivá, ideologicky nezaujatá odborná diskusia a analýza. A pravdepodobne aj zreálnenie, sfunkčnenie a dokončenie DRG systému. Ak sa ukáže, že treba niektorým nemocniciam pridať, tak to môže znamenať, že za ich zadlžovaním mohol byť aj vyššie spomenutý druhý dôvod nedostatočného financovania.

25.11.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, na oddlženie nemocníc pôjde vyše pol miliardy. Záruk zatiaľ niet . Zažili sme to už štyrikrát a zažijeme aj piaty raz. Slovensko sa opäť nevyhne finančnej injekcii do nemocníc. Za posledných 20 rokov pritom na ich oddlženie išlo už 1,7 miliardy eur, posledná nedávna vlna mala objem 588 miliónov, teraz dostal Krajčí od Hegera 575 miliónov. Všetky oddlžovania boli pritom s prísľubom, že to bude naposledy. Ešte v lete Krajčís Hegerom hovorili, že to pôjde ruka v ruke s reformou zdravotníctva. SaS sa zase prsila, že oddlžovania povolí len vtedy, ak prejde dlhová brzda nemocncí. Žiadne legisaltívne zmeny však neprešli.

Je oddlženie správny krok? ako ho treba urobiť a s čím musí byť sprevádzané?
Čo budú záruky toho že sa to nebude opakovať?
Aké by mali byť podmienky oddlžovania?
Nemocnice v dlhoch nemajú šancu investovať do inovácií, dokážu sa niekedy z tohto dostať? nemocnice najviac míňajú na personálne mzdy a opravy starých budov a predtým nemajú šancu ujsť.

Odpoveď Dušana Zachara:
Tak často sa opakujúce oddlžovania v takom obrovskom objeme už treba považovať za bohužiaľ očakávanú náhradu financovania časti nemocničného sektora. Treba to prirátavať k celkovým verejným zdrojom v zdravotníctve. Je to ale neefektívny a nesystémový spôsob, ešte viac zvyšujúci tzv. morálny hazard do budúcnosti. Veď máme eklatantný príklad z ostatného oddlženia, kedy sa po ňom ešte zvýšilo tempo zadlžovania nemocníc a medzi neplatičov pribudli aj také nemocnice, ktoré sa dovtedy snažili svoje záväzky plniť. Odkladá sa tým aj potreba systémového a odborne poctivého pohľadu na to, koľko dostávajú a koľko míňajú nemocnice, či to stačí, a aké výsledky, akú kvalitu, dostupnosť a efektivitu zdravotnej starostlivosti za to dostáva spoločnosť.

Je to aj veľmi nespravodlivé voči tým ústavným zariadeniam, ktoré hospodária vyrovnane a sú medzi nimi aj štátne, pološtátne či samosprávne nemocnice. Tie na dodatočnú injekciu nemajú nárok, lebo netvoria dlhy. Koľko z nich si nabudúce už povie, že nebude viac škrtiť výdavky a čeliť možno aj nespokojnosti z radov zamestnancov, nižšej popularite a väčším politickým tlakom a pod. a popustí uzdu v hospodárení v presvedčení, že im štát, teda platcovia daní aj tak dlhy vyrovnajú v čoskorej budúcnosti?

Ak nenadobudnú poskytovatelia, politici a iní aktéri v zdravotníctve presvedčenie, že ide o skutočne posledné oddlženie, a že v prípade tvorby ďalších strát a dlhov prídu tvrdé sankčné konzekvencie, tak sa oddlžovania budú periodicky opakovať. Účinná, vymáhateľná a nie bezzubá dlhová brzda musí byť tou prvou esenciálnou zárukou. Ale samotná nemusí stačiť.

23.11.2020

Otázka (Zina Olahova, SITA)
Pekny den, chcela by som sa opytat… minister hospodarstva Richard Sulik na dnesnej TB predstavil ich vlastny pandemicky plan. Jeho sucastou je aj cast venovana prevazdkam a v nej sa uvadza…Navrhujeme preto na potrebnú pomoc štátu:

vytvoriť univerzálny legislatívny rámec (tzv. odškodňovací zákon), na základe ktorého by jednotlivé rezorty mohli v zmysle kompetenčného zákona alebo rozhodnutia vlády poskytovať dotácie na pokrytie aspoň časti vzniknutých škôd,
vytvoriť dočasné kompetenčné centrum, ktoré by v spolupráci s jednotlivými rezortami pripravili konkrétnu „objednávku“ pomoci pre príslušné segmenty, – toto kompetenčné centrum by v zmysle horeuvedeného zadania sprocesovalo potrebné schémy a výzvy pomoc, vrátane ich implementácie

Je podla vas napad na vytvorenie takehoto zakona dobry? Pomohlo by to podnikatelom?

Odpoveď Petra Goliaša:
Nemam o tom zatial dost informacii, preto len vseobecne: Pripadne odskodnovanie a jeho vysku limituje najmä zly stav verejnych financii. Akekolvek odskodnovanie by malo byt zalozene na podrobnom vycisleni skod sposobenych krizou. Problemom moze byt dokazovanie, co suvisi s krizou a co nie. Informacia o vycisleni skod aj vyske odskodnenia by mala byt za kazdy subjekt zverejnena.

20.11.2020

Otázka (Barbora Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dnes by som sa Vás chcela spýtať na konvergenciu Slovenska voči Česku, ale aj celkovo Európe. Päť rokov dozadu boli správy, že v tomto roku naša ekonomika tú českú dobehne.

Prečo sa to podľa vás nestalo, čo sa malo urobiť inak?
Ako to podľa vás ovplyvní koronakríza? Vzdialime sa od priemeru EÚ ešte viac? Bude významná v porovnaní s Českom posledná investícia Volkswagenu? Čo by mohlo tento vývoj zvrátiť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Cesko sme prestali dobiehat uz v roku 2010. Je to najmä dosledkom vyprchania efektu reforiem prijatych po roku 2000. Naopak, pocas uplynulej dekady doslo k ciastocnej deformacii vo viacerych oblastiach vratane danoveho systemu ci trhu prace. Predosle vlady pod vedenim Roberta Fica zanedbali potrebne zmeny vo vzdelavani a podnikatelskom prostredi. Dolezitou pricinou je aj zneuzivanie moci statnymi organmi a tiez vplyvnymi podnikatelmi napojenymi na politikov. Na zaklade uniknutych zaznamov a prebiehajucich vysetrovani mozno hovorit doslova o zajati klucovych institucii statu vratane policie, prokuratury a sudov. Ak v state nefunguje spravodlivost, nemoze fungovat ani ferova sutaz a inovacie, ktore by hnali ekonomiku dopredu. Do prostredia s vysokou mierou korupcie a slabymi vysledkami vzdelavania, vedy a vyskumu nebudu prichadzat zahranicni investori s vysokou pridanou hodnotou.

Koronakriza ma cyklicky charakter, jej efekt pravdepodobne vyprcha v priebehu buduceho roka. Preto nebude mat zasadny vplyv na konvergenciu. Klucove bude, ci sa vlade podari presadit reformy vo vzdelavani, podnikatelskom prostredi, v daniach a dochodkoch. A tiez ci bude Slovensko pravnym statom alebo statom, kde verejne institucie sluzia uzkym skupinam mocnych na ukor obcanov.

20.11.2020

Otázka (Petra Lániková, SITA)
Dobrý deň, pripravujeme článok o novele zákona, v rámci ktorej by mal byť majetok poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vylúčený z exekúcií. Chcela by som Vás poprosť o odpovede na nasledujúce otázky:

Spĺňa podľa Vás novela test proporcionality pokiaľ ide o požiadavku vhodnosti právnej úpravy z hľadiska dosiahnutia sledovaného účelu?
Myslíte si, že by schválený návrh novely mal zostať v platnosti aj po ukončení pandémie?
V čom vidíte zlepšenie oproti pôvodnému návrhu z roku 2018?
Exekučná imunita bola prijatá v súvislosti s plánovaným odlžovaním nemocníc. Ako sa podľa Vás darí napĺňať oddlžovanie v čase pandémie?
Bola by táto novela podľa Vás riešením vzniknutej situácie?
Je podľa vášho názoru táto téma dôležitá vzhľadom na aktuálne akútne problémy, ktoré sa v nemocniciach v súvislosti s pandémiou objavili?

Odpoveď Dušana Zachara:
Tak pravidelne sa opakujúce oddlžovanie nemocníc zo strany štátu, ako aj pravidelné predlžovanie ochrany nemocníc pred exekúciami prehlbujú tzv. morálny hazard, čo má negatívny dopad na efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti a finančnú udržateľnosť systému. Z dlhodobého hľadiska sa to potom negatívne prejaví aj na kvalite zdravotníckych služieb pre pacientov. Roky sme svedkami toho, že tieto opatrenia zhoršujú platobnú disciplínu mnohých nemocníc. Ich zadlženosť rastie a motivácia zvrátiť tento trend chýba. Súčasná pandémia koronavírusu poskytuje argument pre politikov, že je nevyhnutné chrániť majetok nemocníc pred exekúciami, aby počas pandémie neprišlo k ohrozeniu zdravia a životov ľudí. Obávam sa však, že exekučná imunita pretrvá aj po pandémii, keďže veľká časť politikov sleduje len krátkodobé ciele, ktoré sa im menej prísnou finančnou disciplínou nemocníc podarí ľahšie splniť. Z dlhodobého hľadiska však bude mať toto opatrenie negatívny efekt vedúci k zaostávaniu alebo prinajlepšom k stagnácii slovenského zdravotníctva.

13.11.2020

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, minister práce pán Krajniak na tlačovej konferencii zverejnil 10 zásad ústavného zákona o dôchodkovom systéme.

Čo si o zatiaľ zverejnenom návrhu myslíš?
Je tam niečo, s čím máš zásadnejší problém?
Na čo prípadne potrebuješ detailnejšiu odpoveď?

Odpoveď Petra Goliaša:
Dochodkovy system je dlhodobo neudrzatelny a potrebuje zmeny, ktore znizia buduce vydavky radovo v miliardach rocne, alebo percentach hrubeho domaceho produktu. Avizovane zmeny nevytvaraju podmienky pre potrebne uspory. Naopak, rizikom je zvysenie vydavkov v dosledku rodicovskeho bonusu pripadne aj skorsieho odchodu do dochodku. Presne dopady na udrzatelnost sa nedaju vyhodnotit, kedze predstavene tezy su len ramcove bez potrebnych detailov. Pokial by napriklad odchod do dochodku po 40 rokoch garantoval len minimalnu vysku dochodku, moze ist o opatrenie posilnujuce udrzatelnost systemu. Rovnako pokial by sa rodicom nezvysil dochodok o celu sumu odvodov od ich deti, moze byt negativny dopad na udrzatelnost financovatelny. Ak by ale rodicia dostali celu sumu navyse, chybalo by v systeme okolo 700 milionov eur rocne.

Rizikom je davat do ustavy nevyskusane zmeny. Odchod do dochodku po 40 odpracovanych rokoch ci rodicovsky bonus su novinky, pri ktorych nevieme, ako budu fungovat. Ak vlada na nich trva, nech ich najskor zavedie obycajnym zakonom. Keby sa osvedcili, mozeme uvazovat o ich zavedeni do ustavy. Pokial sa ale napisu do ustavy a v praxi sa neosvedcia, bude ovela tazsie ich napravit.

Zasadnym opatrenim, ktore moze zlepsit financnu udrzatelnost, je naviazanie dochodkoveho veku na strednu dlzku zivota. Opatrenie je sucastou predstavenych tez, nie je ale zrejme, ako sa bude doplnat s garantovanym odchodom do dochodku po 40 odpracovanych rokoch.

Tezy obsahuju aj pozitivne zmeny ako napriklad garanciu minimalnych odvodov do druheho piliera, automaticky vstup do druheho piliera pre mladych, prisnejsiu regulaciu poplatkov, odstranenie znevyhodnenia pre rodicov starajucich sa o malolete deti ci pravidelne informovanie o dochodkoch. Zaujimavy je aj navrh na automaticke upravy systemu, pokial nie je dlhodobo udrzatelny, hoci aj tu chybaju detaily. Na druhej strane chce vlada zriadit statny organ, ktory by rozhodoval o investicnej strategii v druhom pilieri. S tym je spojene riziko politickych zasahov s moznym negativnym vplyvom na zhodnocovanie uspor.

Predstavene tezy predpokladaju vyznamne zasahy do dochodkoveho systemu, pricom vo viacerych bodoch nie su zname detaily, dokonca ani len smer uvazovania predkladatelov. Rozhodovat bez znalosti detailov by bolo hazardom. Preto treba navrhy riadne prediskutovat a tezy, pri ktorych budu pochybnosti o ich implementacii, z navrhu ustavneho zakona vypustit.

10.11.2020

Otázka (Miroslav Homola, Pravda)
Dobrý deň, pripravujem článok na tému trhu práce a koronakrízy. Chcem Vás preto poprosiť o doplňujúce informácie.

Zamestnanosť klesla v septembri najviac v ubytovaní o 16,7 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 9,1 %. Očakávate v najbližších mesiacoch ďalší prepad zamestnanosti v najviac zasiahnutých odvetviach?
Štát spustil Prvú pomoc plus. Do akej miery môže pomôcť táto kompenzačná schéma udržať zamestnanosť?
Ako hodnotíte doterajšie kroky vlády v oblasti udržania zamestnanosti a pomoci pre firmy?
Priemerná mzda dokonca klesla v oblasti ubytovania. Je príčinou koronakríza a ako dlho bude trvať, kým sa v tejto oblasti začne priemerná mzda opäť zvyšovať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vladne opatrenia vyrazne pomahaju brzdit rast nezamestnanosti. Ide najmä o prvu pomoc na udrzanie pracovnych miest, ktora sa vyplaca od zaciatku pandemie a od oktobra sa vyrazne zvysuje aj rozsiruje na viacerych uchadzacov. Tiez boli zavedene prispevky na podporu zamestnavania mladych ludi vratane absolventov skol. Podnikatelom pomaha aj ciastocne preplacanie najomneho a odsuvanie splatok dani, odvodov ci uverov.

Bez uvedenych opatreni by bol pocet nezamestnanych o niekolko desiatok tisic ludi vyssi. Narast nezamestnanosti v tomto roku mohol byt aj dvojnasobny.

Druha vlna je sice silnejsia co sa tyka poctu chorych ludi, na ekonomiku by ale mala mat miernejsi dopad, kedze zatial nedoslo k obmedzeniu vyroby v priemyselnych firmach. Karantenne opatrenia v kombinacii s rozsiahlym testovanim davaju nadej na vyrazne spomalenie sirenia nakazy. Ak by pocet novonakazenych v najblizsich dvoch tyzdnoch klesol stabilne pod 500 denne, prichadza do uvahy opatrne uvolnovanie opatreni vratane otvarania restauracii, prinajmensom v okresoch s najlepsimi vysledkami. Tym by sa zlepsila aj situacia v gastrosektore, ktory patri medzi najzasiahnutejsie.

9.11.2020

Otázka (Branislav Toma, Trend)
Dobrý deň, ministerstvo práce zvažuje zmeniť súčasnú valorizáciu penzií. Prezentovaná idea je taká, že nový systém v časoch prosperity zabezpečí, aby sa nezabudlo na dôchodcov a v časoch bude naopak valorizácia výrazne nižšia. Chcem vás poprosiť o odpovede:

Je rozumné zmeniť valorizáciu dôchodkov tak, aby sa v časoch krízy nezvyšovali a naopak v časoch prosperity viac rástli?
Ako hodnotíte súčasný systém valorizácie penzií?
Čo podľa vás v II. pilieri spôsobí rozhodnutie ústavného súdu o tom, že ľuďom nachádzajúcim sa v II. pilieri nemôžu byť krátené minimálne dôchodky?
Aké zmeny by podľa vás mala súčasná vláda spraviť v slovenskom dôchodkovom systéme?

Odpoveď Petra Goliaša:
Klucovy je dopad na dlhodobu udrzatelnost dochodkoveho systemu a tym aj verejnych financii. Zmena valorizacie by mala byt nastavena tak, aby nezhorsila udrzatelnost. Pre stabilitu prijmu dochodcov je dolezite zabezpecit ich kupyschopnost, teda aby dochodky nerastli pomalsie ako zivotne naklady. Preto by valorizacia mala byt viazana na rast zivotnych nakladov. Pokial je dochodkovy system dlhodobo udrzatelny, moze byt aj vyssia.

Bohuzial, v sucasnosti je udrzatelnost dochodkoveho systemu v pasme vysokeho rizika. Hrozi teda, ze stat v budusnosti nebude mat peniaze na vyplacanie dochodkov bez zmeny zakladnych parametrov ako je dochodkovy vek, vyska dochodkov alebo vyska dani a odvodov. Najvyssou prioritou pre vladu by malo byt zlepsit udrzatelnost dochodkoveho systemu. Klucovou zmenou je zrusenie ustavnych stropov na dochodkovy vek a jeho naviazanie na priemernu ocakavanu dlzku zivota. Ludia, ktori z objektivnych dovodov nevladzu plnohodnotne pracovat, by mali mat moznost skorsieho odchodu do dochodku alebo vyplacania ciastocneho dochodku.

Aby som to teda zhrnul, klucovym parametrom by pri valorizacii nemal byt momentalny stav ekonomiky, ale rast zivotnych nakladov a tiez dlhodoba udrzatelnost verejnych financii. Ak rastu naklady na zivot rychlejsie a mame udrzatelny system, moze byt aj valorizacia vyssia. Ak rastu naklady pomalsie a navyse nemame udrzatelny system, co je aj nasa dnesna situacia, mala by byt valorizacia nizsia. Bolo by chybou nadmerne zvysovat dochodky v neudrzatelnom systeme, hoci aj v docasne dobrych casoch.

5.11.2020

Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodarske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš momentálny názor na prístup štátu k pomoci pre firmy. Jednak vyšli štatistiky, že Slovensko je v objeme pomoci na chvoste rebríčka, keď sa sleduje v porovnaní s HDP. Vláda síce prijala zvýšené limity na prvú pomoc plus a pomoc v cestovnom ruchu, ale podnikatelia v prieskumoch stále ohlasujú prepúšťanie, požadujú podmienky ako v Česku. Aj tá schéma pomoci z rezortu dopravy tento rok plánuje vyplatiť len 17,7 miliónov.

Ako to celé teraz hodnotíte?
Súhlasíte, že pomoc je vlastne veľmi efektívna, lebo nezamestnanosť je na tom dobre?
Nečakáte, že pôjde kvôli druhej vlne dolu?
A možno všeobecnejšie, nemyslíte si, že teraz by bolo vhodné firmy podporiť, nech sa nerozprávame o tom, či nehrozí prepúšťanie, ale nech majú aj možnosť investovať napríklad, nech nás má čo ťahať dopredu?
Možno aj vzhľadom na to, že RRZ odhaduje výrazne nižšie saldo, než vláda v rozpočte?

Odpoveď Petra Goliaša:
Medzinarodny prehlad zahrna aj prislubenu pomoc, nejde teda o porovnanie realne cerpanej pomoci. Na cisla o realne poskytnutej pomoci si este musime pockat.

Od maja sme v ekonomickom krizovom stabe odporucali vyrazne zvysit priamu pomoc postihnutym firmam aj ludom a rozsirit ju na viacere subjekty, ktore zo schemy vypadavali napriklad kvoli subehu prijmov. K zvyseniu aj rozsireniu pomoci nakoniec doslo s ucinnostou od oktobra, co sme privitali. Napriek pomerne nizkej pomoci v prvej vlne sa potvrdila jej ucinnost, kedze prispela k udrzaniu desiatok tisic pracovnych miest a tym aj k miernejsiemu rastu nezamestnanosti.

30.10.2020

Otázka (Martina Klasekova, Denník N)
Ahoj Peto, mozem ta poprosit o nazor?

Bolo by dobre v tejto situacii uvazovat o predlzeni odkladu splatok uveov na viac ako 9 mesiacov, alebo umoznit poziadat o odklad druhy raz? (pisem o tom, lebo MF to asi zvazuje – zatial komunikuju, ze nevylucuju tuto moznost)

Odpoveď Petra Goliaša:
Kedze ide o plosne opatrenie, nemalo by sa dalej predlzovat. Plosnu pomoc totiz mozu vyuzivat aj ti, ktori ju nepotrebuju. V porovnani s prvou vlnou zatial funguje podstatne viac firiem. Na pomoc statu by tak malo byt odkazanych menej ludi, aspon pokial nedojde k rozsiahlejsiemu zatvaraniu ekonomiky. Okrem toho mozu ludia postihnuti krizou cerpat pomoc na udrzanie zamestnanosti, ktora sa od oktobra vyrazne zvysuje. Napriek tomu sa da ocakavat, ze cast ludi bude mat kvoli krize problemy s opätovnym splacanim. Na riesenie ich situacie by vlada mala zvazit adresnejsie formy pomoci v spolupraci s bankami.

30.10.2020

Otázka (Peter Revús, TA3)
Dobrý deň, nemám na Vás kontakt, tak skúsim aspoň takto. Žilinská nemocnica opäť otvorila tému infekčného a pľúcneho oddelenia, ktoré boli v rámci stratifikácie v roku 2011 zrušené. Nemocnica sa snaží oddelenia obnoviť a argumentuje tým, že aj mimo pandémie špecializované lôžka v Žiline chýbajú. Prejavuje sa to najmä preťaženým interným oddelením. V kraji sú tri veľké nemocnice, z toho dve ÚVN a UNM majú pľúcne aj infekčné kliniky, oddelenia.

Zaujíma ma, či je z pohľadu zdravotníckej starostlivosti a stratégie v kraji správne uvažovať nad obnovením týchto oddelení v ŽIline. Aký je Váš názor?
Je lôžkový fond infekčných a pľúcnych oddelení v rámci Žilinského kraja dostatočný alebo práve naopak zostal dlh z minulosti po stratifikácii?

Odpoveď Dušana Zachara:
Regulator stanovuje pre regiony a SR verejnu minimalnu siet pri jednotlivych typoch zdravotnej starostlivosti a zdravotne poistovne potom zazmluvnuju poskytovatelov (idealne takych, ktori splnaju personalne, materialno-technicke a kvalitativne kriteria), aby naplnili tuto siet. Mozu samozrejme zazmluvnit aj nad ramec siete. Je mozne, ze pandemia ukaze, ze sa verejna siet bude musiet upravovat, a ze sa reprofillizuju viacere nemocnice ci lozka. Ci a ako sa to dotkne FNsP Zilina, to neviem. Je však faktom, že po dobudovani dialnicneho tunela Visnove, bude Univerzitna nemocnica v Martine dobre dostupna este zo sirsieho okolia, co moze mat dopad aj na zilinsku nemocnicu.

30.10.2020

Otázka (Ján Zošák, Lekárnik)
Dobrý deň, tadi by sme Vás opäť oslovili a požiadali o vyjadrenie do novembrovej polemiky časopisu Lekárnik na tému: Robotizácia v lekárenstve. Aké sú výhody a riziká? V minulosti sme sa v polemike pozreli na predajný automat výživových doplnkov jednej súkromnej spoločnosti, ktorá ich namontovala do vitrín svojich sieťových lekární. Teraz prišla táto spoločnosť s automatom, ktorý má zabezpečiť prípravu liekov pre všetkých pacientov v nemocnici. Ide o centrálnu prípravovňu liekov. Po novom tak lekári predpíšu medikácie elektronicky cez nemocničný informačný systém a robotický automat na základe toho pripraví pre každého pacienta balíček liekov s jeho jedinečným čiarovým kódom. Ide už o druhú nemocnicu tejto spoločnosti s takýmto zariadením. Podrobnejší text o automate priniesli webnoviny tu

OTÁZKY:

Aký je Váš názor na zavádzanie robotizácie do zdravotníctva a špeciálne do lekárenstva?
Nahradí podľa Vás zavedenie robotizácie v tomto segmente odborný personál? Aké sú výhody a riziká?
Čo hovoríte na tento konkrétny príklad?

Odpoveď Dušana Zachara:
Liekové chyby sú vážnym problémom aj vo vyspelých zdravotníckych systémoch. Väčšina z nich je preventabilných, preto sa nimi treba zaoberať a minimalizovať ich. V porovnateľnom Nórsku, čo sa týka počtu obyvateľov, bolo nemocnicami za dva roky reportovaných takmer 3600 liekových chýb, z ktorých malo vyše 60 % viac či menej škodlivý efekt na pacienta, niektoré boli fatálne. Skoro 70 % liekových chýb bolo zapríčinených chybnou administráciou. Najčastejšími pochybeniami boli nesprávne dávkovanie, opomenutie podania lieku a podanie nesprávneho lieku. (Mulac et al., 2020)

Elektronizácia, v tomto prípade robotická centrálna prípravovňa liekov v nemocnici má potenciál zvýšiť bezpečnosť pacienta, obmedziť liekové chyby a ušetriť náklady vyplývajúce z následných prípadných zdravotných komplikácií pacienta, čím sa zároveň zlepší efektívnosť celého procesu, čo predstavuje jeden z vhodných spôsobov ako čeliť obmedzenému počtu zdravotníckych pracovníkov a ich narastajúcej vyťaženosti. Povedal by som, že je to také win-win opatrenie.

28.10.2020

Otázka (Filip Vačko, .týždeň)
Dobrý deň, tu sú otázky k rozpočtu:

V návrhu vládneho rozpočtu na budúci rok vláda počíta s príjmami 15,8 mld. eur a plánuje výdavky 23,9 mld. eur. Vláda teda plánuje minúť až o 51% viac ako vyberie na daniach. Nie je to príliš nezodpovedné?
Vládny rozpočet bol 3 z posledných 7 rokov na podobnej alebo nižšej úrovni ako vláda odhaduje príjmy na budúci rok. Konkrétne – 2018 – 15,96 mld. eur, 2016 – 15,26 mld. eur, 2014 – 15,42 mld. eur. Myslíte si, že by vláda mohla realisticky vrátiť budúcoročné výdavky na jednu z týchto úrovní, a teda pripraviť vyrovnaný rozpočet?
Aktuálne nevieme ako dlho bude trvať pandémia koronavírusu, ako dlho bude trvať súčasný lockdown a či prípadne nebude sprísnený. Vzhľadom na to môže skrachovať ešte množstvo ďalších firiem, prípadne môžu klesnúť ich tržby a môžeme očakávať aj ďalší nárast nezamestnanosti. Vzhľadom na to, že to bude mať za následok ďalší pokles príjmov a nárast výdavkov v štátnom rozpočte, nie je vhodné, aby sa vláda na túto situáciu pripravila drastickým znížením svojich výdavkov?
Kde by podľa vás mala vláda začať šetriť, ktoré časti vládnych výdavkov považujete za najmenej prioritné?
Ste za to, aby vláda v boji proti ekonomickému poklesu využila aj možnosť zníženia celkového daňového zaťaženia? Obzvlášť vzhľadom na to, že ako hovorí Lafferova krivka, pokles daňových sadzieb nemusí automaticky viesť k poklesu výnosov z daní.

Odpoveď Petra Goliaša:
1. Klucovy je rozpocet celej verejnej spravy, nie len statneho rozpoctu. Aj v celkovom rozpocte bude hospodarenie statu vysoko deficitne. Dovodom su najmä dosahy krizy a zly stav verejnych financii zdedeny po predoslej vlade. Vlada v buducom roku tento stav nezlepsi, co povazujem za chybu. Neskor sa uz totiz budu blizit volby a bude tazsie prijimat napravne opatrenia, ktore su casto nepopularne. Vysoke deficity vyustia do vysokej dynamiky rastu verejneho dlhu, ktory bude tazsie dostat pod kontrolu.
2. Vyrovnany rozpocet je v najblizsich rokoch nerealny. Deficity su prilis velke. Nahle vyrovnanie rozpoctu by si vyzadovalo drasticke skrty alebo zvysovanie dani co by takmer urcite viedlo k prehlbeniu recesie, rastu nezamestnanosti a pravdepodobne aj k socialnym nepokojom a politickej nestabilite. Sucasna vlada by mala aspon stalcit deficit k 3 % HDP. Vyrovnanie rozpoctu bude v lepsom pripade uloha pre buducu vladu.
3. Drasticke opatrenia este nie su nevyhnutne. Dolezitejsie je vytvorit dlhodoby plan na ozdravenie verejnych financii, ktory bude podoprety konkretnymi opatreniami.

Citujem z clanku:

Priestor na zodpovednejšie hospodárenie je veľký. V prvom rade by vláda mala zamedziť plytvaniu tam, kde sa to zásadným spôsobom nedotkne kvality života ľudí. Môže ísť o rušenie predražených alebo nepotrebných nákupov, predaj nepotrebného majetku, reformy podporujúce rast ekonomiky či efektívnejšie vynakladanie verejných zdrojov. Jeden z príkladov prinášame v čerstvej analýze INEKO, kde opisujeme, ako môže lepšie využívanie generík a biosimilárnych liekov priniesť v zdravotníctve 50 miliónov eur ročne pri rovnakej kvalite aj rozsahu zdravotnej starostlivosti.

Oficiálne revízie výdavkov, ktoré pravidelne vykonáva ministerstvo financií, ponúkajú širší okruh možností, ako šetriť alebo zefektívňovať výdavky vo väčšine rezortov. Okrem menej bolestivých opatrení však musia v časoch vysokého deficitu aj dlhu prísť na rad aj tie menej populárne. Na ilustráciu uvádzame vybrané opatrenia v celkovom objeme takmer 1 % HDP. Nejde o prehľad tých najefektívnejších riešení, ale skôr o rýchly výber príkladov, o ktorých sa už dlhšie verejne diskutuje a ktoré sú dôsledkom silnejúceho populizmu v politike:

Ak by sa nezvyšovali vianočné príspevky pre dôchodcov, bolo by v rozpočte na budúci rok o 157 miliónov eur viac. Ak by sa neznižoval dôchodkový vek žien, ktoré vychovali deti, ušetrila by Sociálna poisťovňa 105 miliónov eur. Bez novej tehotenskej dávky by ušetrila ďalších 34 miliónov eur.
Ak by sa nezrušili doplatky za lieky pre dôchodcov a deti, ktorí boli už aj doteraz chránení maximálnymi limitmi spoluúčasti, boli by verejné výdavky o 37 miliónov eur nižšie.
Ak by sa nezaviedli autobusy zadarmo pre študentov a dôchodcov, ušetril by štát najmenej 70 miliónov eur. Ak by sa zrušili vlaky zadarmo, získali by železnice aspoň 30 miliónov eur ročne. Ďalšie milióny by mohli získať, ak by sa zvýšilo cestovné, ktoré je zmrazené od roku 2011. Ak by sa na spoplatnených cestách zrušila nulová sadzba dane pre autodopravcov za prejazdy intravilánmi obcí, získali by verejné financie takmer 40 miliónov eur, z toho polovicu od zahraničných dopravcov.
Zrušenie daňového zvýhodnenia živnostníkov a malých firiem by do rozpočtu prinieslo 63 miliónov eur. Ak by sa zrušila nižšia sadzba DPH na potraviny, stúpli by príjmy štátu o viac ako 200 miliónov eur.
Ak by sa zrušili výnimky z daní pri spotrebe elektriny, uhlia a minerálneho oleja, získal by rozpočet 36 miliónov eur. Zrušením nulovej dane z vína by získal 27 miliónov eur. Zrušenie daňového oslobodenia 13. a 14. platov by prinieslo 50 miliónov eur a zrušenie oslobodenia rekreačných poukazov 37 miliónov eur ročne.

Súčasne bude dôležité presadiť zmeny v dôchodkovom systéme, ktoré by mali zlepšiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

4. Uvadzam v predoslej odpovedi.
5. Klucove je prijat fiskalne neutralnu danovu reformu, ktora znizi priame dane a odvody z prace, zlepsi vyber dani, zrusi danove vynimky a zvysi spotrebne, majetkove a environmentalne dane. Taka reforma by zvysila atraktivnost Slovenska v ociach investorov, zvysila motivacie pracovat a investovat a v konecnom dosledku podporila rast ekonomiky.

28.10.2020

Otázka (Jozef Hajko)
Prvý ekonomický príspevok do denníka Štandard, ktorý spustíme na www.dennikstandard.sk 1. novembra, píšem ja. Budem sa v ňom zaoberať vyhliadkami Slovenska po vypuknutí druhej vlny pandémie a niektorými dopadmi na obyvateľov. Budem ti vďačný, keď mi pošleš odpovede na otázky:

OECD vo výhľade pre Slovensko z júna 2020 (https://china-e.eu/2020/07/07/slovakia-economy-briefing-new-economic-outlook-for-slovakia/) predpokladá, že ak Slovensko postihne ďalšia vlna koronavírusu bez toho, aby bola k dispozícii očkovacia látka (čo sa už stalo, sme v druhej vlne), postihne ho pád HDP o 11 % a vysoká nezamestnanosť. Váš názor?
OECD tvrdí, že takýto negatívny dopad sa dá do určitej miery zmierniť fiškálnymi opatreniami. Aké by mali byť tie najdôležitejšie?
Firmy, živnostníci, zamestnávatelia dostávajú od štátu pomoc na preklenutie obdobia počas koronakrízového roku, vláda avizuje ďalšiu pomoc. Dokedy možno takúto pomoc poskytovať bez toho, aby negatívne dôsledky (napríklad na rast zadlžovania) neprevýšili predpokladaný úžitok z týchto opatrení?
Popri vládnej pomoci sa očakáva vyššia pomoc z EÚ, čo znamená prílev nových peňazí do ekonomiky. Môžu sa obyvatelia Slovenska obávať zvýšenej inflácie? Aká miera inflácie je pre slovenskú spoločnosť ešte únosná (napríklad z hľadiska udržania politicky prijateľnej kúpnej sily osôb závislých od dávok – dôchodkov, sociálnych dávok, materskej)?

Odpoveď Petra Goliaša:

Vsetko bude zalezat od toho, ci sa podari ekonomiku udrzat bez tvrdeho lockdownu, teda bez vynuteneho zatvarania firiem ci uz z dovodu vladnych opatreni alebo vypadku produkcie v medzinarodnych retazcoch. Ak ano, bude dosah na ekonomiku, zamestnanost aj verejne financie miernejsi. Momentalne sa dynamika sirenia virusu zrychluje takmer v celej Europe, preto sa negativny scenar neda vylucit.
Predovsetkym opatrenia prvej pomoci pre postihnutych podnikatelov, pandemicke OCR a PN-ky, odklady splatok dani, odvodov a uverov ci poskytovanie statnych garancii za firemne uvery. Vsetky tieto nastroje su na Slovensku dostupne, viacere bolo potrebne rozsirit alebo predlzit. V ekonomickom krizovom stabe sme od maja navrhovali vyrazne zvysenie a rozsirenie prvej pomoci, k comu nakoniec doslo od oktobra. Stale pomaly sa cerpaju statne garancie na uvery.
Tie peniaze sa prevazne cerpaju z eurofondov, preto s vynimkou spolufinancovania nezatazuju verejne financie. Preto je vo verejnom zaujme vyuzivat ich v co najvyssej miere.
Inflacia momentalne nie je hlavnou hrozbou. Oslabeny dopyt ju skor stlaca nadol. Vplyvom uvolnenej menovej aj rozpoctovej politiky, ktorou centralne banky a vlady reaguju na krizu ale dochadza k prudkemu rastu verejnych dlhov. Pokial nedojde k zvrateniu tohto trendu co najskor po skonceni krizy, hrozi v dlhodobom horizonte narast inflacie. Ta sice pri nizkych urokoch pomaha vladam znizovat dlhy, avsak poskodzuje uspory aj veritelov, cim spomaluje hospodarsky rast. Po odzneni krizy nas teda pravdepodobne caka era vyssej inflacie a pomaleho rastu alebo aj stagnacie ekonomiky a teda aj zivotnej urovne. Lepsie na tom budu krajiny s nizsim dlhom, ktore presadia potrebne reformy zvysujuce konkurencieschopnost.

27.10.2020

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, chcem ťa poprosiť o tvoj názor na porovnanie výšky pomoci, ktoré zverejnilo MMF

Je to podľa teba potvrdením toho, že pomoc firmám a občanom nebola dostatočná?
Je vynovený plán pomoci, ktorý vláda predstavila v polovici októbra, z vášho pohľadu už postačujúci? Alebo ako to čítaš?

Odpoveď Petra Goliaša:
Medzinarodny prehlad zahrna aj prislubenu pomoc, nejde teda o porovnanie realne cerpanej pomoci. Na cisla o realne poskytnutej pomoci si este musime pockat.

26.10.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k víkendovému testovaniu. Už je skoro na konci a nezdá sa, že to dopadlo ako fiasko. Dobrý deň, môžete aj dnes zhodnotiť, budem vám len vďačný.

Odpoveď Dušana Zachara:
Napisal som take zhodnotenie/uvahu, ktoru mozno zverejnime na nasom FB. Mozte si z toho nieco vybrat:

Najväčšou chybou v súčasnej situácii by bolo emotívne dvíhať ruky na znak víťazstva tak ako prednedávnom cyklistický majster sveta Julian Alaphilippe, ktorý bol nakoniec tesne pred cieľovou páskou predstihnutý. My sa však momentálne nenachádzame ani v cieľovej rovinke.

V nej budeme, keď bude na Slovensku dostupná bezpečná vakcína proti COVID-19. A o tom, či sa úspešne dovalíme do cieľa, bude rozhodovať miera vakcinácie celej populácie. Pomáhať vláde v presviedčaní obyvateľstva o prínose vakcíny budú zaiste chcieť aj tí odborníci, ktorí stihli od premiéra dostať rôzne nálepky ako mudrlanti, múdrosráči, kuvici, a to len preto, že kriticky uvažujú o limitáciách a rizikách plošného testovania celého Slovenska antigénovými testami.

Hoci sa môže zdať, že pilotný projekt testovania na Orave a v Bardejove bol celkovo úspešný, zodpovedne môžeme nateraz povedať, že bol úspešný najmä z politického hľadiska a ukázal tiež mimoriadnu flexibilitu a nasadenie miestnej samosprávy, ktorá de facto plošné testovanie exekuovala. Či bolo úspešné a v akej miere aj pri boji s pandémiou, ukáže až čas a následný vývoj. Tak veľmi chválená vysoká účasť a odhodlanie ľudí na testovaní by bola o to cennejšia, keby nebola sčasti vynútená tým, že bez testu nemožno pracovať, ani poberať dávky v práceneschopnosti. Prezentovaná miera účasti na testovaní – 91 % – je nadhodnotená „cezpoľnými“ a seniormi nad 65 rokov, ktorí sa testovania síce zúčastnili, ale sa s nimi v množine „testovateľných“ nerátalo.

V každom prípade sme z plošného testovania v pilotnom projekte mohli získať neoceniteľné poznatky, ak by sme na reprezentatívnej úrovni nechali pár stoviek ľudí, ktorí sa podrobili antigénovými testami na Orave a v Bardejove, pretestovať v referenčnom laboratóriu aj presnejšími PCR testami. Je to trestuhodne zahodená šanca. Pred uskutočnením celoslovenského testovania by sme tak vedeli presnejšiu informáciu o senzitivite a špecificite antigénového testovania v našich podmienkach, ako aj o tom, či je zmysluplné testovať vo všetkých regiónoch Slovenska.

Či sa tento víkend uskutoční plošné testovanie ľudí vo všetkých regiónoch Slovenska môže závisieť aj od (ne)dostatku zdravotníckych pracovníkov, ktorí by boli ochotní dobrovoľne, ale aj po prípadnom nariadení pracovnej povinnosti odoberať ľuďom vzorky. Treba si tiež uvedomiť, že ani armáda na celé Slovensko stačiť nebude a zásoba administratívnych pracovníkov a dobrovoľníkov tiež nemusí optimálne kryť potreby všetkých odberných miest. Na Orave a v Bardejove sa mobilizovali totižto aj kapacity z iných kútov Slovenska, preto sa to dalo zvládnuť. Otázky a pochybnosti pred nasledujúcim víkendom preto budú vznikať.

A aj keby obe kolá plošného testovania dopadli relatívne dobre, tak nesmieme zaspať na vavrínoch ako po prvej vlne, nesmieme poľaviť v protiepidemických opatreniach a prístupoch, nesmieme zabudnúť na hranice a importy zo zahraničia a nesmieme sa predčasne samochváliť, že sme znova majstri sveta, a utešovať sa, že o nás zrazu píše The Wall Street Journal alebo The Lancet, a že ostatné krajiny sa chcú inšpirovať, lebo plošným testovaním a následnými karanténami šírenie koronavírusu prinajlepšom „len“ trochu utlmíme, ale stále tu s nami bude. Preto bude zásadné si uvedomiť, že s pandémiou budeme musieť bojovať ešte dlhé mesiace, a to dennodennou tvrdou protiepidemickou prácou, ktorá nebude možno navonok tak „sexy“ prezentovateľná, ale o to potrebnejšia.

22.10.2020

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na vás ako zdravotníckeho analytika dve otázky:

Čím si vysvetľujte, že vláda upustila od celoplošného testovania (okrem Oravy a Bardejova) a chystá sa prepnúť na lockdown?
Je za tým skôr podľa vás to, že si uvedomila, že celoplošné testovanie je problematické zrealizovať alebo sa epidemiologická situácia za posledný týždeň zhoršila tak veľmi, že si uvedomila, že už celoplošné testovanie nepomôže a treba ísť rovno do lockdownu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Obidva faktory, ktoré uvádzate, môžu zohrávať rolu. Momentálne nedisponujem dostatkom relevantných validných informácií, preto neviem zodpovedne posúdiť, ktorá alternatíva, resp. ich variácia či kombinácia je v súčasnej situácii pre Slovensko najvhodnejšia. Treba oveľa viac počúvať odborníkov z viacerých vedných odborov a na základe ich odborných a vyargumentovaných úsudkov prijímať rozhodnutia. Je suboptimálne, keď si politici selektívne vyberajú len také odborné názory, ktoré im v tom čase vyhovujú v potvrdení ich už dopredu vymyslených a neprekonzultovaných návrhov.

Celoplošný lockdown má byť poslednou záchranou, keďže má drastický dopad na ekonomiku, aj životnú úroveň ľudí a pri dlhodobejšom pohľade môže negatívne vplývať aj na zdravotníctvo (menej zdrojov, terciárna úmrtnosť). Predtým majú byť použité menej invazívne opatrenia (veď napríklad doteraz majú niektoré vysoké školy ešte stále prezenčnú formu štúdia…). Priestor na sprísňovanie opatrení stále existuje (školy, hranice, obmedzovanie pohybu zákazníkov v obchodoch a pod.). Nevylučujem však, že môže nastať situácia, a možno už nastala, že budeme musieť preskočiť túto postupnosť, keď sa ukáže, že doterajšie opatrenia a ich exekúcia spoločnosťou nepostačujú a nedá sa rozumne očakávať, že ďalšie postupné sprísnenie opatrení prinesie zvrat v nežiaducich trendoch. To však nech posúdia relevantní odborníci a spolu s politikmi nech to zrozumiteľne komunikujú verejnosti. Ale jednako, keď sledujeme dynamiku vývoja pandemickej situácie u nás, v Česku, ako aj v ostatnej Európe, určite sa musíme pripraviť na tvrdšie protiepidemické opatrenia.

22.10.2020

Otázka (Michal Szentivanyi, Topky.sk)
Dobrý deň, chcel by som sa Vás ako ekonóma opýtať:

Ako vnímate a nazeráte na nový zákon z dielne Za ľudí o zaisťovaní majetku?
Neovplyvní to zahraničných podnikateľov na Slovensku?

Prikladám tlačovú správu:

TLAČOVÁ SPRÁVA Za ľudí k zákonu

Kolíková: Bohatnúť trestnou činnosťou prestáva byť lukratívne

Národná rada včera večer schválila zákon o zaisťovaní majetku, ktorý zabráni tomu, aby podvodníci prepisovali majetky na svojich príbuzných a kamarátov, ako to urobili napríklad Kočner alebo Bašternák. Návrh predložila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) a schválili poslanci 86 hlasmi.
Zákon tiež zavádza dve nové skutkové podstaty trestných činov, a to trestný čin ohýbania práva a trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody (tzv. prikrmovanie).

„Plníme sľuby, ktoré sme dali našim voličom, veľmi sa z toho teším. Prijatím zákona sme vyslali jasný signál, že nadobúdať majetok trestnou činnosťou už prestane byť lukratívne na Slovensku,“ povedala Mária Kolíková, ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka strany Za ľudí.

Veronika Remišová, predsedníčka strany Za ľudí: „Mafiáni a gauneri sa boja najviac toho, že prídu o svoje nakradnuté majetky a nelegálne zarobené peniaze. Strana Za ľudí, v boji proti korupcii plní svoje sľuby. A toto je len začiatok, naša strana bude neúnavne ďalej bojovať proti korupcii a nečestným praktikám.“

„Na konci sa do rozpravy v parlamente zapojil Fico, ktorý nám hovoril, že nevieme, čo činíme. Hovoril to preto, že sa bojí,. Súčasťou novely, ktorú sme prijali je aj trestný čin prikrmovania, to sú všetky tie kaštiele, kde on chodí. Sú to všetky drahé autá, ktoré niektorí politici využívali. Odteraz sme im klepli po prstoch, odteraz nikto nebude môcť využívať nenáležitú výhodu. Nikto, ani Fico nebude môcť ísť do kaštieľa len tak, ak nepovie, kto mu to platí a či za to nepoberá nejakú výhodu,“ povedal Juraj Šeliga, podpredseda strany Za ľudí a podpredseda Národnej rady.

Aké ďalšie nové a dôležité veci sa zavádzajú do trestného práva:

TRESTNÝ ČIN OHÝBANIA PRÁVA

Podstatou pre spáchanie tohto trestného činu je, že sudca, prísediaci či rozhodca svojvoľným uplatnením práva rozhodne v zjavnom rozpore so zákonom v prospech či neprospech účastníka konania na súde. V prípade takéhoto konania sa bude môcť potrestať odňatím slobody na jeden až päť rokov.

TRESTNÝ ČIN PRIJATIA A POSKYTNUTIA NENÁLEŽITEJ VÝHODY (PRIKRMOVANIE)

Zjednodušene povedané, ide o prijímanie akejkoľvek výhody verejným činiteľom (poslanec, sudca, prokurátor, …) v hodnote viac ako 200 eur, pričom nezáleží na tom, či príjemca výhody urobil niečo, čo by inak, bez poskytnutia nenáležitej výhody, neurobil. Už samotné prijatie výhody bez ohľadu na súvislosti a bez podmienky bezprostredného porušenia svojich povinností je „prikrmovaním“ a naplnením obligatórneho znaku skutkovej podstaty.

ZVEREJŇOVANIE HLASOVANIA SUDCOV A ODLIŠNÝCH STANOVÍSK

Rozsudky senátov budú po novom obsahovať aj pomer hlasov, akým bol prijatý výrok o vine, výrok o treste a výrok o ochrannom opatrení. Zároveň sa do Trestného poriadku zavádza aj právo na vyjadrenie odlišného názoru v prípade rozsudkov súdu v trestných veciach.

ÚPRAVA VÝŠKY TRESTOV POČAS NÚDZOVÉHO STAVU

Po novom sa prísnejší postih bude aplikovať len u tých trestných činov, ktoré boli spáchané v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom. Doterajšie trestné sadzby boli drakonické, osobitne pri krádeži.

Odpoveď Petra Goliaša:
Povinnost deklarovat zdroj prijatych vyhod verejnych funkcionarov v hodnote nad 200 eur je dobrou prevenciou klientelizmu a korupcie. Prijimanie podobnych vyhod stavia funkcionara do konfliktu zaujmov, ktory neskor moze ovplyvnovat jeho rozhodovanie. Podobne opatrenie je bezne aj v sukromnom sektore. Ked som napriklad pred zhruba 20 rokmi pracoval ako ekonomicky redaktor v jednom denniku, zaviedli sme medzi prvymi pravidlo, podla ktoreho sme nemohli v suvilosti s pracou prijimat akekolvek dary nad 300 korun. Pravidlo sa osvedcilo, pretoze sme boli naozaj slobodni voci roznym zaujmom zvonka.

K zvysnym temam sa neviem kvalifikovane vyjadrit.

21.10.2020

Otázka (Adriána Majerčínová, Topky.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o pár odpovedí k téme lockdownu, ktorý dnes spomenul premiér Matovič, do pripravovaného článku o tom, čo by to pre Slovensko znamenalo.

Čo vlastne znamená lockdown v ekonomickom slova zmysle?
Čo všetko je možné v prípade lockdownu obmedziť? (Konkrétne príklady, ak sa dá.)
Súhlasíte s prípadným lockdownom?
Je to podľa vás dobré riešenie? Prípadne, aké riešenie by ste navrhovali, ak by už k lockdownu došlo, čo všetko by malo byť obmedzené podľa vás.
Premiér dnes uviedol, že v hre je kvôli rastúcemu počtu prípadov spomínaný lockdown. V tom prípade by sa zrejme zrušilo plánované plošné testovanie. Malo by sa plošné testovanie zrušiť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Priestor na sprisnovanie opatreni stale existuje. Moze ist o obmedzovanie pohybu zakaznikov v obchodoch alebo ziakov v skolach ci vyzadovanie negativnych testov na hraniciach. Zatvaranie firiem by malo prist az ako posledny variant, kedze to ma drasticky dopad na ekonomiku aj zivotnu uroven ludi.

21.10.2020

Otázka (Ria Gehrerová, Denník N)
Dobrý deň, premiér Igor Matovič dnes priputil, že plošné testovanie možno nebude, a namiesto neho bude v krajine lockdown. Preto Vám posielam nasledujúcu otázku.

Ktoré z riešení v tejto situácii považujete za lepšie? Plošné testovanie, alebo lockdown?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nie som si istý, či presne takto dnes stojí otázka, keďže nemám dostatok relevantných validných informácií. Treba oveľa viac počúvať odborníkov z viacerých vedných odborov a na základe ich odborných a vyargumentovaných úsudkov prijímať rozhodnutia. Je suboptimálne, keď si politici selektívne vyberajú len také odborné názory, ktoré im v tom čase vyhovujú v potvrdení ich už dopredu vymyslených a neprekonzultovaných návrhov.

Celoplošný lockdown má byť poslednou záchranou. Predtým majú byť použité menej invazívne opatrenia (veď napríklad doteraz majú niektoré vysoké školy ešte stále prezenčnú formu štúdia…). Je ešte čo obmedziť. Nevylučujem však, že môže nastať situácia, a možno už nastala, že budeme musieť preskočiť túto postupnosť, keď sa ukáže, že doterajšie opatrenia a ich exekúcia spoločnosťou nepostačujú a nedá sa rozumne očakávať, že ďalšie postupné sprísnenie opatrení prinesie zvrat v nežiaducich trendoch. To však nech posúdia relevantní odborníci. Ale jednako, keď sledujeme dynamiku vývoja pandemickej situácie u nás, v Česku, ako aj v ostatnej Európe, musíme sa pripraviť na tvrdšie protiepidemické opatrenia.

Antigénové testy by sa mohli využiť pre rizikové skupiny obyvateľstva, pre rizikové regióny s vysokou incidenciou a na ochranu zdravotníckych pracovníkov a pacientov v nemocniciach a ambulanciách.

21.10.2020

Otázka (Zuzana Hrubá, SITA)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie k dnešnému odhadu Igora Matoviča – premiér tento týždeň očakáva prírastok 3-tisíc nových infikovaných koronavírusom, budúci týždeň 4-tisíc a ďalší 5-tisíc. Do mesiaca by podľa neho mohlo byť v nemocniciach aj 5 000 ľudí. Dnes je v nemocniciach okolo 850 pacientov.

Zvládnu podľa Vás slovenské nemocnice taký veľký nápor pacientov s koronavírusom?
Nie sú personálne kapacity nemocníc už dnes na hranici?

Odpoveď Dušana Zachara:
Momentálne slovenské nemocnice situáciu zvládajú, avšak nebezpečne sa blížia ku svojej hranici. Treba konštatovať, že stav sa líši naprieč regiónmi. Napríklad obsadenosť infekčných lôžok v Bratislave je relatívne nižšia ako na severe Slovenska, kde sú niektoré nemocnice už za svojou hranicou. Treba tiež poznamenať, že úzkym hrdlom nebude počet lôžok, ktoré sú momentálne reprofilizované na úrovni 2000 miest pre infikovaných pacientov, ale počtom kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú pre pacientov k dispozícii. Tu by bolo potrebné zverejňovať čísla.

19.10.2020

Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, ešte v auguste som Vás oslovovala s témou stupňov minimálnej mzdy, otváram to znovu, pretože ministerstvo hospodárstva sa znovu pokúša o ich úplné zrušenie. Vtedy ste mi napísali, že „doterajšie analýzy poukázali na slabé využívanie najmä vyšších pásiem minimálnej mzdy“, nepodarilo sa mi ale takéto analýzy dohľadať, vedeli by ste ma prosím na ne nasmerovať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vidno to napriklad z distribucie miezd v analyze IFP z roku 2016. Z grafu vidno, ze minimalnu mzdu (352 eur v roku 2014) poberalo priblizne 7 % zamestnancov so standardnym pracovnym kontaktom. Este pri 1,2-nasobku a 1,4-nasobku vidno male zuby (cca 1% a 0,3%), ktore nasvedcuju, ze sa tam (najmä pri prvom pasme) ciastocne dodrziavaju pasma minimalnej mzdy. Pri vyssich mzdach uz ziadne zuby nevidno, cize pasma tam uz nehraju ziadnu rolu.

19.10.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcem sa spýtať či je podľa vás rozumné použiť antigénne testy na pretestovanie celej populácie a či by nemali podľa vás lepšie využitie keby sme viackrát testovali zdravotníkov ako naraz celú krajinu?

Koľko bude celá táto paráda podľa vás stáť, keď už testy stáli 54 miliónov a voľby stoja okolo 20, presiahne čiastka stomiliónov? V česku minister zdravotníctva Prymula uviedol, že to bude stáť aspoň 128 miliónov eur – bude cena u nás podobná?

Odpoveď Dušana Zachara:
Obávam sa najmä logistiky a epidemiologických rizík navrhovaného plošného testovania celej spoločnosti. Samozrejme, aj náklady na takúto operáciu sú nezanedbateľné. Ale omnoho viac obáv vo mne vyvoláva to, ako sa bude zabezpečovať také veľké množstvo zdravotníkov na odbery, ako sa budú zaškoľovať, aby výtery boli správne odobraté, a aby nepredstavovali riziko nákazy pre občanov, ako sa budú zabezpečovať úradníci a úradníčky z miestnych a obecných úradov, ktorí budú takisto vystavení zvýšenému riziku nákazy a v neposlednom rade sa obávam, že z odberových miest sa stanú lokálne ohniská nákazy, keďže sa zatiaľ hovorí o testovaní v uzavretých miestnostiach, kde sa konajú voľby. Zároveň predpokladám, že by sa týmto zvýšila mobilita a najmä zhromažďovanie ľudí pred odberovými miestami, kde budú čakať na testy, resp. na ich výsledok. To všetko považujem z hľadiska šírenia koronavírusu za mimoriadne rizikové a v protiklade s prijatými protiepidemickými opatreniami.

Mnohé otázky vznikajú aj ohľadne (ne)presnosti testov, behaviorálnych aspektov v dôsledku falošnej negativity, resp. pozitivity testovaných a rizika nárazového zahltenia kapacít PCR-testovania a celého zdravotníckeho systému.

Myslím si, že antigénové testy by sa mali použiť na plošné testovanie rizikových skupín obyvateľstva – zdravotníci a nezdravotnícki pracovníci v zdravotníckych zariadeniach, hospitalizovaní pacienti, pacienti v ambulanciách, klienti a zamestnanci zariadení sociálnych služieb, učitelia, policajti, vojaci, hasiči a podobné skupiny pracovníkov kritickej infraštruktúry a pracujúcich vo väčších kolektívoch, resp. s väčším množstvom ľudí.

19.10.2020

Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Srdecne pozdravujem, ak by bolo mozne, chcela by som poziadat o reakciu k nasledovnemu. Možno ste zachytili, implementačna jednotka sa presuva pod UHP.

Chcela som sa opýtat, ako hodnotíte to, že tento utvar sa presúva pod UHP MF. Je to transparentný krok, prípadne, či nejde o konflikt záujmov.?
A ako hodnotíte to, že implementačná správa nebola súčasťou rozpočtu, hoci mala? (a v podstate od roku 2021 uz ani nebude vdaka novej legislative..)

Odpoveď Dušana Zachara:
Nepoznám presné plány vlády, resp. ministerstva financií s Implementačnou jednotkou (IJ). Keďže IJ nehodnotí prácu Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), ale výsek práce jednotlivých ministerstiev a rezortov, ktoré boli podrobené revízii výdavkov, tak nie je, podľa môjho názoru, IJ v konflikte záujmov s ÚHP. Ich koexistencia je skôr spolupracujúceho a dopĺňajúceho sa charakteru. V každom prípade by vplyvu a významu IJ pomohlo, keby za ňou stál premiér, ktorému by sa zodpovedala. Bolo by to osožné pri presadzovaní a implementácii reforiem v rôznych oblastiach, ktoré majú uskutočňovať rôzni ministri, o.i. aj v súvislosti s Plánom obnovy. Váha IJ by tak bola väčšia, než aká by bola pod ministerstvom financií.

16.10.2020

Otázka (Branislav Toma, TREND)
Dobrý deň, pripravujeme článok o slovenskom štátnom rozpočte. Chcem vás poprosiť o odpovede:

Ako hodnotíte návrh rozpočtu?
V čom vidíte jeho najväčšie plusy a mínusy?
Kde vidíte najväčšie riziká rozpočtu?
Ako hodnotíte návrh na zmrazenie platov a prepúšťanie štátnych úradníkov?
Ktoré oblasti by vláda mala viac podporiť a kde by naopak mohla ubrať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Hlavnym negativom je, ze navrh neobsahuje doveryhodny plan na ozdravovanie verejnych financii. Vlada sa pre buduci rok rozhodla ist cestou stimulov aj na ukor rastuceho dlhu. Pre dalsie roky pocita s miernym znizenim strukturalneho deficitu, avsak bez konkretizacie opatreni.

Ciastocnym vysvetlenim su zle vychodiska vzhladom na krizu, ale aj nekryte vydavky zdedene po predoslej vlade a napriklad aj dosledky zrusenia nesystemoveho bankoveho odvodu. Na druhej strane rozpocet obsahuje zdvojnasobenie vydavkov na vianocne prispevky pre dochodcov, zavedenie autobusov zadarmo ci novej tehotenskej davky.

Pozitivom je, ze vlada sa snazi setrit na sebe, konkretne na platoch v statnej sprave aj beznej spotrebe. Tieto uspory vsak nekryju narast spominanych socialnych vydavkov.

Kym este v maji vlada v Programe stability avizovala stlacenie deficitu verejnych financii pod 3 % HDP a dlhu na 60 % HDP do roku 2023, predlozeny navrh pocita s deficitom 5,72 % HDP a dlhom 69,4 % HDP do roku 2023. Rozpoctove ciele su o cosi lepsie, ale chybaju opatrenia, ktore by podopreli ich doveryhodnost.

Stupa tak riziko, ze vlada odovzda svojim nastupcom rozpocet s vysokym deficitom aj dlhom. Ak totiz vláda nenájde vôľu a odvahu ozdravovať rozpočet na začiatku volebného obdobia, klesajú s blížiacimi sa voľbami šance na akékoľvek ozdravenie.

Preto je dolezite, aby vlada cim skor pripravila plan ozdravovania rozpoctu podlozeny konkretnymi opatreniami.

V rozpocte nie su este zaratane peniaze z fondu obnovy EU, konecne cisla tak v pripade ich efektivneho cerpania mozu byt lepsie. Pozitivne hodnotim, ze vlada vyclenila rezervu na buduci rok vo vyske 1,04 miliady eur na krytie vydavkov v pripade pokracovania pandemie. Pokial by epidemia ustupila, vlada by rezervu nemusela pouzit, cim by rozpocet skoncil v lepsich cislach.

14.10.2020

Otázka (Katarína Gécziová, denník KORZÁR)
Dobrý deň, potrebujem názor/komentár odborníka zorientovaného v zdravotníctve na obsah videa uvedený v tomto linku. Prosím zamerajte sa v ňom na 6. minútu, potom na ccca 15. minútu, ale pokojne si ho môžete pozrieť aj celé. V skratke ide o šesť rokov nevyužívaný nemocničný pavilón v nemocničnom areáli Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice na Rastislavovej ulici. Bol “vysťahovaný” v roku 2014, kedy sa celá Klinika úrazovej chirurgie presunula do moderných priestorov nového urgentu postaveného v tom istom areáli. Budova ostala opustená, zatvorená, ale ako teraz ukazuje video s plným vybavením, funkčnými prístrojmi, zdravotnou dokumentáciou a podobne.

Vidíte pri tejto budove, jej stave a to, čo jej interiér obsahuje zlyhanie manažmentu nemocnice? V čom?
Čo si podľa vás pomyslí bežný občan pri pohľade na toto video, ponechané vybavenie nemocnice bez využitia, najmä ak si vezmeme do úvahy, v akom stave sa slovenské zdravotníctvo nachádza? A ak si zoberieme do úvahy aj napríklad zadlženosť nemocníc? (UNLP Košice aktuálne cca 90 miliónová zadĺženosť)

Linky na bližšie objasnenie sú tu a tu

Argumentácia nemocnice (odpoved hovorkyne) k videu tuto:

Pekný deň prajem, posielam Vám vyjadrenie UNLP Košice k Vašej téme:

Pavilón II. je v noci zabezpečený. Objekt slúžil dlhé roky ako traumatológia. Veľká časť objektu bola v roku 2014 presťahovaná. Jedná operačná sála je aj po presťahovaní stále využívaná (preto výťah, voda a inžinierske siete musia byť funkčné v celom objekte). Vstup nepovolaným osobám je do objektu zakázaný!

To, čo zistili autori videa, je jednoznačný obraz spôsobu riadenia nemocnice, ktorý nám zanechalo predchádzajúce vedenie. Roky v tejto nemocnici nebol reálny facility manažér s plnými kompetenciami a zodpovednosťou. Mnohé veci nie sú v nemocnici doriešené, neexistuje možnosť zobrať na zodpovednosť konkrétnych pracovníkov. Tak je tomu aj pri stave Pavilónu II.

Nové vedenie od prvých mesiacov po nástupe rieši akútne technické, finančné, organizačné a zmluvné problémy UNLP Košice. Od 1. septembra vznikla nová organizačná štruktúra s novými zodpovednými a kompetentnými pracovníkmi. Potrebujú čas a priestor, aby si spravované úseky zmonitorovali a určili prioritu v úlohách, ktoré sa musia postupne riešiť.

UNLP Košice eviduje viac ako 100 tisíc kusov hnuteľného majetku. Jeho evidencia vykazuje veľké nedostatky. Archívny poriadok sa nedodržiava dostatočne. Stav niektorých priestorov je neprimeraný. Je možné, že v najbližších mesiacoch sa objavia ďalšie videá. Hoci sme začali situáciu v UNLP Košice riešiť, nevylučujeme, že obdobné problémy sa môžu objaviť aj inde. UNLP Košice spravuje viac ako 120 tisíc metrov štvorcových, mnohé priestory roky nie sú pod kontrolou. Našli sme ich v havarijnom, až dezolátnom stave.

Aktuálny stav Pavilónu II. nás mrzí. Nie je v silách žiadneho vedenia vyriešiť všetky problémy, ktoré tu vznikali desiatky rokov v priebehu štyroch mesiacov.

Čo sa týka budúcnosti Pavilón II, nové vedenie už v lete pripravilo projekt – Pavilón duševného zdravia, ktorý je súčasťou plánu strategického rozvoja UNLP. Ponúka moderné riešenie poskytovania psychiatrickej zdravotnej starostlivosti v regióne celého východného Slovenska. Do budúcna by mal zabezpečiť viac ako 100 lôžok pre pacientov. Výška investícií by mala byť 12,7 mil. eur. Objekt sa nestal majetkom VOU, a.s.. Nové vedenie v lete vstúpilo do rokovania s VOU, a.s. a Ministerstvom zdravotníctva. Rokuje sa o riešeniach, ktoré budú vyhovovať obom zariadeniam. K predbežnej dohode už došlo, postupne pracujeme na jej formalizovaní.

Objekt Pavilónu II, do ktorého podľa UNLP Košice nezákonným spôsobom vnikli nepovolané osoby, je od roku 2014 z väčšej časti nevyužívaný. V roku 2014 sa Klinika úrazovej chirurgie a OAIM presťahovali do budovy nového moderného urgentného príjmu. V objekte ostala jedna funkčná operačná sála, ktorá je priebežne využívaná.

Od jari tohto roka, od vypuknutia pandémie koronavírusu až do 23. septembra, sa ďalšia časť objektu využívala pre potreby MOM – mobilné odberové miesto. Po presťahovaní MOM na Ipeľskú ulicu, bola táto časť objektu opäť uzatvorená.

UNLP Košice po zistení, že došlo k neoprávnenému vstupu do jej objektu, opätovne celý objekt prekontrolovala a v uplynulých dňoch realizovala efektívnejšie zabezpečenie, aby do objektu znovu neprenikli nepovolané osoby.

Po uvedených zisteniach začala nemocnica okamžite riešiť posilnenie ochrany a zabezpečenia uvedené objektu. Vstup cudzích osôb do objektu považuje UNLP Košice za neoprávnený a pohyb po pracoviskách za zakázaný, čomu nasvedčujú všeobecne platné známe opatrenia vzťahujúce sa na pohyb osôb v priestoroch nemocnice po vyhlásení núdzového stavu. Zdôrazňujeme, že operačné sály, sú verejne neprístupné vždy. Preto za mimoriadne nebezpečný a nezákonný považuje UNLP Košice pohyb a konanie osôb v priestoroch bývalých operačných sál pavilónu II. Skúmanie ich úmyslu a dôvodov vzniku do objektu bude predmetom trestného stíhania.

Všetok majetok, ktorí sa v objekte nachádza mal byť vyradený. Zdravotná dokumentácia sa nachádzala v uzamknutej budove, kde nie je povolený prístup ľudí. Súčasti stroja sú zostatkom nefunkčného CT prístroj, ktorý sa bol rozobratý za účelom využitia niektorých jeho častí v inom CT prístroji, ktorý slúži v UNLP. Zostávajúce súčiastky boli ponechané s úmyslom ich využívať ako náhradné diely akútnych poruchách iných zariadení.

Odpoveď Dušana Zachara:
Z videa sú jasné dve veci, ktoré možné považovať za zlyhanie: 1. budova je nedostatočne zabezpečená a chránená a 2. neporiadok, resp. ponechanie viacerých odpísaných prístrojov, zariadenia a dokumentácie na mieste nepoužívanej budovy, a teda absencia ich bezpečnej likvidácie či recyklácie. Myslím si, že tieto staré prístroje, ako aj zariadenie sú v 21. storočí v nemocnici už nepoužiteľné (snáď s výnimkou polohovateľnej postele, ale ani pri nej nevieme dostatočne preukázať, či nevykazuje iné poruchy či nebezpečné vlastnosti). Ak by sa tam predsalen našlo niečo použiteľné, tak to treba predať alebo darovať, ak o to UNLP už nestojí. Ale pochybujem, že by sa tam našlo veľa takých vecí.

14.10.2020

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás niekoľko otázok k hroziacemu kolapsu nemocníc, o ktorom hovoril pred pár dňami premiér Igor Matovič aj minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Súhlasíte s názorom Matoviča a Krajčího, že hrozí kolaps nemocníc? Ak áno, prečo?
Čo by podľa vás znamenalo, keby nejaká nemocnica skolabovala? Žeby nemala dostatok lôžok a/alebo zdravotníkov a/alebo by nebola schopná poskytovať akútnu zdravotnú starostlivosť?
Ktorým nemocniciam podľa vás hrozí kolaps? Ako vidíte riziko kolapsu napríklad v UN Martin, ktorá už neprijíma pacientov z iných regiónov len z Turca? Ďalej ako vidíte riziko kolapsu pri nemocnici v Ružomberku či v Poprade?
Premiér Matovič predčasom povedal, že sa Slovensko musí pripraviť aj na to, že zdravotnú starostlivosť budú poskytovať zdravotníci infikovaní Covidom. Zhodujete sa s týmto tvrdením premiéra? Akú formu nákazy u zdravotníkov v prípade potreby je podľa vás rozumné akceptovať? Napríklad iba tých, ktorí sú infikovaní a nemajú príznaky?

Odpoveď Dušana Zachara:

Samozrejme, nedá sa to vylúčiť. COVID-19 je infekčné ochorenie, preto si jeho šírenie vyžaduje špeciálne podmienky na priestor (pre suspektných pacientov treba mať vyčlenené jednolôžkové izby) a dostatok personálu. Treba mať vytvorené dostatočné kapacity a protiepidemiologické opatrenia, ktoré potom chýbajú inde, resp. obmedzujú inú zdravotnú starostlivosť, momentálne zatiaľ “len” tú plánovanú, odkladnú.
Áno, sú to všetky tieto faktory. Najužšie hrdlo bude pravdepodobne nedostatok kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, nie prístrojové vybavenie či ochranné pomôcky. Aj lôžka by sa dali ďalej reprofilizovať, resp. nájsť nové priestory, lenže by to bolo zbytočné, keď by pacientov na nich nemal kto liečiť a ošetrovať. Zároveň potom hrozí tiež, že okrem plánovaných pacientov by sa obmedzovali aj akútne prípady a muselo by sa rozhodovať, ktorého akútneho pacienta uprednostniť.
Konkrétne sa k jednotlivým nemocniciam neviem vyjadriť. Každá nemocnica má inú kapacitu infekčného oddelenia a príslušného personálu. Preto treba v prípade krízy sledovať väčšie územie či spádové oblasti, v rámci ktorých je možné pacienta bez signifikantného zhoršenia zdravotného stavu previezť alebo nasmerovať do viacerých od jeho bydliska možno trochu vzdialenejších, ale pripravených nemocníc s menej napätou kapacitou.
Súhlasím. Treba sa na to pripraviť. Práca bezpríznakových pozitívne testovaných zdravotníkov v nemocniciach má byť však posledné, krajné, núdzové riešenie, ktoré by sa malo uplatniť, ak už nie sú k dispozícii žiadne ďalšie a riziko nákazy spolupracovníkov a ďalších pacientov je nižšie ako riziko zo zbytočných úmrtí v dôsledku nedostatku personálu. Čiže napríklad v podobnej situácii, aká bola na jar v severnom Taliansku.
Pozitívne testovaní zdravotnícki pracovníci by sa v takom prípade mali starať len o pacientov s COVID-19 a počas celého pobytu v nemocnici by mali nosiť také respirátory, ktoré neprepúšťajú vírus (resp. úplné minimum) smerom od infikovaného pracovníka von.

14.10.2020

Otázka (Martina Raábová, SME a INDEX)
Dobrý deň prajem, v súvislosti so schválením návrhu rozpočtu na dnešnom zasadnutí vlády si Vám dovoľujem poslať otázky s prosbou o odpovede.

Ako by ste zhodnotili návrh rozpočtu Matovičovej vlády? V čom je návrh súčasnej vlády lepší/horší ako po minulé roky?
Zároveň by som sa chcela spýtať, je návrh rozpočtu navrhnutý realisticky, t. j. zohľadňuje podľa Vás aj súčasnú pandemickú a neistú situáciu?
Čo by sa malo podľa Vás v návrhu vylepšiť?
Práve pozerám TK p. Hegera a hovorí, že do roku 2023 budeme mať vyrovnaný rozpočet, preto si dovolím ešte dodatočnú otázku: je to podľa Vás reálne? Nie je takéto vyjadrenie odvážne vzhľadom k súčasnej situácii, pričom aj predchádzajúca vláda sa o vyrovnaný rozpočet snažila, no nakoniec sa jej to nepodarilo (a to pandémia nebola ešte)?

Odpoveď Petra Goliaša:
Navrh rezignuje na ozdravovanie rozpoctu. Vlada sa rozhodla ist cestou stimulov aj na ukor rastuceho dlhu. Kym este v maji vlada v Programe stability avizovala stlacenie deficitu verejnych financii pod 3 % HDP a dlhu na 60 % HDP do roku 2023, predlozeny navrh pocita s deficitom 5,72 % HDP a dlhom 69,4 % HDP do roku 2023. Ozdravovanie teda pocka na dalsiu vladu.

Mozete pouzit citaciu z rozpoctu:

“Vzhľadom na výšku prognózovaného hrubého verejného dlhu vláda nesmie po uplynutí tohto obdobia predložiť národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy so schodkom v roku 2023. Rozpočtovým cieľom na rok 2023 sa tak v súčasných podmienkach automaticky stáva vyrovnaný rozpočet, čo by si však pri aktuálnych parametroch fiškálneho rámca vyžadovalo prijatie konsolidačných opatrení v objeme takmer 6 mld. eur. Takáto prudká fiškálna reštrikcia by mala závažné devastačné účinky na ekonomiku i celú spoločnosť vrátane sociálneho zmieru a politickej stability.”

Mne z toho vyplyva, ze ten ciel vyrovnaneho rozpoctu je tam len formalne.

14.10.2020

Otázka (Lucia Brožová, SITA)
Ahoj, objavila sa prva lastovicka zverejneneho navrhu rozpoctu na buduci rok a dalsie roky. MF zatial material nezverejnilo. Chcela by som ta velmi pekne poprosit, ci by si si nasiel chvilku cas a poslal nazor. Vlada zacina rokovat uz o siestej rano a rozpocet je prvym bodom. Cize nejake tie reakcie by sme chceli dat hned rano.

13.10.2020

Otázka (Branislav Toma, TREND)
Dobrý deň, pripravujeme text o možnostiach zmeny daňovo-odvodového systému na Slovensku. Chcem vás poprosiť o odpovede:

Aké zmeny v daňovo-odvodovom systéme môžu naštartovať dlhodobý rast slovenskej ekonomiky?
Je lepšie znižovať súčasné sadzby odvodov, tak ako navrhuje Sme Rodina, alebo viac pomôže reforma v podobe odvodového bonusu od SaS?
V susednom Maďarsku má daň z príjmov právnických osôb sadzbu vo výške 9 percent. Pomohlo by Slovensku zaviesť ešte nižšiu sadzbu a môže si slovenský rozpočet vôbec dovoliť tak razantné znižovanie daní?
Ste za návrat rovnej dane? Ak nie prečo? Ak áno, v akej sadzbe a čo Slovensko získa presadení tejto zmeny?

Odpoveď Petra Goliaša:

Znizenie priamych dani a odvodov, predovsetkym pre ludi s nizkym prijmom. Vypadok v prijmoch by mal byt kompenzovany lepsim vyberom dani, najmä DPH, zrusenim roznych vynimiek a zvysenim dani, ktore su menej skodlive pre ekonomicky rast a Slovensko ich vyuziva menej ako vyspele staty. Teda najmä dani z majetku, environmentalnych dani a ciastocne aj spotrebnych dani.
Sme Rodina navrhuje zrusit sadzby odvodov na invalidne, nemocenske, urazove a garancne poistenie. Neuvadza, z coho by sa platili prislusne davky, pravdepodobne vsak z vyssich dani. Treba preto povedat, ktore dane by sa mali zvysovat a o kolko. Podla tohto navrhu by sa odvody plosne znizili vsetkym o rovnaku sadzbu. Ide o pomerne drahe riesenie, ktore nebude jednoduche kompenzovat na strane prijmov statu. Odovodovy bonus SAS je zlozita reforma, ktora sa dotyka vyplacania vsetkych socialnych davok vratane dochodkov. Na takej rozsiahlej reforme nie je odborna zhoda, nie su zname ani jej dopady na verejne financie. Realnejsie je uvazovat o ciastkovych zmenach. Napriklad o zavedeni odvodovych odpocitatelnych poloziek, pripadne znizeni existujucich sadzieb priamych dani.
Slovensky rozpocet je v hlbokom deficite. Kazdy pokles dani ci odvodov treba kompenzovat zvysenim inych prijmov. Na dan z prijmu pravnickych osob sa treba pozerat v kombinacii s danou z dividend. Na Slovensku platia firmy vyrazne vyssie dane ako v Polsku ci Madarsku. Znizenim sadzieb by sme zmensili nasu konkurencnu nevyhodu. Efektivnejsie by ale bolo znizenie odvodov, ktore priamo zatazuju prijmy z prace a teda spomaluju ekonomicku aktivitu.
Jednotna sadzba dane z prijmov fyzickych a pravnickych osob by zjednodusila danovy system. Pokial by pre väcsinu danovnikov klesla, bol by danovy system aj atraktivnejsi pre investorov a pracujucich. Este väcsim prinosom by bol pokles odvodov najmä pre ludi s nizkym prijmom. Pre nich su totiz vysoke odvody casto barierou v hladani prace a pricinou uviaznutia v pasivite alebo sivej ekonomike.

12.10.2020

Otázka (Adriána Majerčínová, Topky.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o odpovede na niekoľko otázok k prijatiu nových opatrení. Zrejme najväčší dosah budú mať na gastropriemysel, fitnescentrá, kultúru a menšie prevádzky.

Ktoré oblasti to podľa vás najviac zasiahne a ako?
Do akej miery likvidačnú budú podľa vás tieto opatrenia? (a pre koho najviac)
Dali sa nastaviť opatrenia inak?
Ako by mala vláda nastaviť pomoc?
Čo to celkovo znamená pre ekonomiku z dlhodobého hľadiska?

Odpoveď Petra Goliaša:
Prudko rastuci pocet nakazenych aj hospitalizovanych ludi si vyziadal prisnejsie opatrenia. Za uvahu stoji, ci by obmedzenia a zatvaranie prevadzok, kde je mensie riziko sirenia nakazy (napriklad obchody, kulturne a sportove centra), nemali byt uplatnene len v najviac postihnutych regionoch. Sirenie nakazy totiz nie je geograficky rovnomerne, vyrazne najhorsie cisla su v niekolkych okresoch najmä na severe Slovenska. Restrikcie by mala sprevadzat adekvatna pomoc postihnutym ludom a firmam. Treba na to vyuzit opatrenia prvej pomoci na udrzanie zamestnanosti, ktore ale treba upravit, aby z pomoci nevypadavali ludia so subehom prijmov alebo niektore slobodne povolania. Pomoc by tiez mala byt vyrazne vyssia ako doteraz a odstupnovana podla vypadku prijmov.

12.10.2020

Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Srdecne pozdravujem, idem poprosit s jednou temou. Asi ste zachytili tento post.

Prosim, poslete mi strucny sumar, zhodnotenie pozitiva, negativa?

Odpoveď Dušana Zachara:
Viaceré konkrétne oblasti zdravotníctva, kde nás tlačí topánka, sú v Národnom integrovanom reformnom pláne identifikované. Tie najpodstatnejšie problémy však chýbajú. Škoda, že sa v pláne nehovorí, resp. veľmi málo, o riešení problému s definovaním nároku pacienta a rozsahu zdravotných služieb hradených z verejných zdrojov, o zdravých motiváciách aktérov v zdravotníctve, o udržateľnom financovaní a o meraní a vyhodnocovaní kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Veľké rezervy sú v materiáli pri stanovení si, ako chceme merať úspech či neúspech navrhovaných opatrení, a aký efekt majú priniesť pre pacienta. Lebo darmo budeme mať vyšší počet zdravotných sestier, keď sa to neprejaví vo väčšej spokojnosti pacientov, v nižšom výskyte preležanín, nemocničných nákaz, menšom počte ďalších nežiaducich udalostí pri liečbe pacientov v nemocniciach a pod. Darmo budeme mať vyšší počet všeobecných lekárov, keď budú napríklad ordinovať kratšie a nebudú pri platbách čiastočne motivovaní aj dosiahnutými výsledkami liečby. Darmo budeme mať viac psychológov a psychiatrov, keď nebudeme merať a porovnávať ich prínos pre spoločnosť.

Pri navrhovaných opatreniach treba posudzovať hodnotu za vynaložené peniaze, aby sme mali efektívnosť použitých verejných prostriedkov pod väčšou kontrolou. Na to by mal Plán obnovy klásť väčší dôraz. Cieľom zdravotnej politiky by mala byť primárne kvalitnejšia poskytovaná zdravotná starostlivosť pre pacientov, ktorá je dlhodobo udržateľná, a nie určitý, presne stanovený nárast počtu zdravotníckych pracovníkov. Tí majú byť “len” nástrojom pre napĺňanie tohto cieľa. A pokým budeme, aj v rámci Plánu obnovy, preferovať prevažne opatrenia zakladajúce do budúcnosti obrovský nárast personálnych nákladov v zdravotníctve a nebudeme merať ich prínos a na základe neho odmeňovať a pokým neprinesieme do systému nové zdroje (pripoistenie, nominálne poistné, spoluúčasť pacienta) a tzv. tvrdé rozpočtové obmedzenia, tak všetky európske miliardy budú predstavovať len premárnenú šancu na skutočnú reformu zdravotníctva. Obrovským balíkom peňazí sa síce možno na určitý čas prekryjú najvypuklejšie problémy slovenského zdravotníckeho systému, avšak len na úkor drahšej a o to bolestivejšej reformy v budúcnosti.

Pozn.: Bol som externým expertom, ktorý pripomienkoval Plán obnovy v oblasti zdravotníctva.

9.10.2020

Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o reakciu na reformný plán obnovy slovenského zdravotníctva.

Je podľa vášho názoru dostatočne rozpracovaný?
Myslíte si, že je zrealizovateľný v časovom horizonte najbližších rokov?
Čo považujete za najdôležitejšie v reforme?
Čo by malo MZ SR spraviť, aby vedelo zadefinovať nárok pacienta?
Vidíte zmysel v pripoistení vzhľadom na slovenské obyvateľstvo?
Nestalo by sa pripoistenie dostupným len pre úzku skupinu ľudí?

Odpoveď Dušana Zachara:
Mnohé konkrétne oblasti zdravotníctva, kde nás tlačí topánka, sú v Národnom integrovanom reformnom pláne identifikované. Škoda len, že sa viac nehovorí o riešení problému s definovaním nároku pacienta a rozsahom zdravotných služieb hradených z verejných zdrojov, o motiváciách aktérov v zdravotníctve a o udržateľnom financovaní. Veľké rezervy v materiáli sú aj pri stanovení si, ako budeme merať úspech či neúspech prijímaných oatrení a aký efekt majú priniesť pre pacienta. Lebo darmo budeme mať vyšší počet zdravotných sestier, keď sa to neprejaví vo väčšej spokojnosti pacientov, v nižšom výskyte preležanín, nemocničných nákaz, menšom počte ďalších nežiaducich udalostí pri liečbe pacientov v nemocniciach. Darmo budeme mať vyšší počet všeobecných lekárov, keď budú napríklad ordinovať kratšie a nebudú pri platbách čiastočne motivovaní aj dosiahnutými výsledkami liečby a pod. Darmo budeme mať viac psychológov a psychiatrov, keď nebudeme merať ich prínos pre spoločnosť. Treba oveľa viac posudzovať hodnotu za vynaložené peniaze, aby sme mali efektívnosť použitých verejných prostriedkov pod kontrolou. Na to by mal Plán obnovy dať vačší dôraz. Cieľom by mala byť primárne kvalitnejšia poskytovaná zdravotná starostlivosť pre pacienta, a nie určitý presne stanovený nárast počtu zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú predsa “len” nástrojom pre napĺňanie tohto cieľa.

Pozn.: Bol som externym expertom, ktory pripomienkoval Plan obnovy v oblasti zdravotnictva.

8.10.2020

Otázka (Filip Domovec, Plus JEDEN DEŇ)
Dobrý deň, v súvislosti so včerajšou TB premiéra Igora Matoviča Vás chcem poprosiť o komentár k niektorým jeho vyjadreniam.

Je súčasný systém zdravotného poistenia k VšZP nespravodlivý, ako to tvrdí premiér Igor Matovič?
Je možné, že VšZP poskytla takmer 69 percent zdravotnej starostlivosti, no dostala len necelých 68 percent z celkového balíka peňazí? (Aj vzhľadom na to, že súkromné poisťovne každý rok v rámci prerozdeľovania prispievajú VšZP miliónmi eur.)
Ktorý systém je podľa Vás lepší – viac vzájomne si konkurujúcich zdravotných poisťovní alebo jedna štátna poisťovňa?

Odpoveď Dušana Zachara:

Na to sa ťažko odpovedá, lebo by sme potrebovali vedieť presnejšiu definíciu spravodlivosti systému. V každom prípade máme na Slovensku tzv. prerozdeľovací mechanizmus, ktorý má za úlohu solidárne prerozdeliť poistné od poisťovní, ktoré majú menej nákladný poistný kmeň smerom k poisťovniam, v našom prípade k VšZP, ktoré majú nákladnejších pacientov. Nedávno bol tento mechanizmus vylepšený smerom k tomu, že lepšie predikuje rizikovosť poistného kmeňa, a teda aj budúce náklady poisťovne. To malo pozitívny dopad v miliónoch na rozpočet VšZP.
Priestor na vylepšovanie prerozdeľovacieho mechanizmu je v každom zdravotníckom systéme, len by sa malo konať racionálne, bez nánosov ideológie, na základe dopredu dohodnutých nediskriminačných pravidiel.
Keďže v prerozdeľovacom systéme prevláda ex ante prerozdeľovanie, tak to samozrejme je možné, že poisťovni stúpnu výdavky viac ako sú príjmy. Dôvody môžu byť rôzne – potitické tlaky, externé vplyvy (krízy), legislatívne zmeny nekryté zdrojmi, neefektívnosť. Ak by mali poisťovne dostávať toľko, koľko minú, tak by nebol žiadny tlak na účelné používanie obmedzených zdrojov. Spoločnosť by tak získala nižšiu hodnotu za peniaze.
Pluralitný. Treba posilniť súťaž a konkurenciu na trhu, treba obmedzovať bariéry (aj politické) pre vstup nových hráčov, treba zlepšiť kontrolu a regulačnú úlohu štátu, treba začať porovnávať poisťovne na základe rôznych parametrov kvality a efektívnosti a pod.

Pozn.: Inštitút INEKO realizuje projekty, ktoré podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Nezasahujú do obsahu výstupov a komentárov inštitútu INEKO.

8.10.2020

Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodarske noviny)
Dobrý deň, Ministerstvo práce už zverejnilo predbežnú informáciu o dôchodkovom systéme a dostal sa tam aj rodičovský bonus, takto:

ustanovenie rodičovského bonusu vo výške odvodu do rezervného fondu solidarity na rodičov poberajúcich starobný dôchodok z priebežne financovaného dôchodkového systému (rodinná medzigeneračná solidarita)

Zaujímal by ma váš názor na to, prípadne odhad, koľko takéto niečo môže stáť (je realistické, že to budú stovky miliónov ročne?). Vidíte v tej predbežnej informácií niečo, čo by to dokázalo zaplatiť, alebo myslíte, že sa eventuálne kvôli tomu budú musieť nejaké odvody zvyšovať?

Celkovo možno otázka aj na stratégiu nezvyšovania odvodov, ale využívanie existujúcich odvodov na nové účely (minister práce už niečo podobné navrhuje v trvalom kurzarbeite – teda vziať odvod poistenia v nezamestnanosti a použiť ho na niečo iné, aj keď sa teraz používa na sanovanie strát v iných fondoch, takže sa síce odvody nezvýšia, ale sociálnej poisťovne vznikne strata).

Odpoveď Petra Goliaša:
V roku 2019 boli prijmy SP v rezervnom fonde solidarity 1,254 mld. eur. Ak by bola vyska rodicovskeho bonusu stanovena na urovni odvodu do tohto fondu, slo by urcite o stovky milionov eur rocne. Zavisi to od poctu platitelov poistneho, ktori by prispievali na svojich rodicov a tiez od ich vymeriavacich zakladov.

Prispevky v takejto vyske su nerealne, kedze verejne financie su uz dnes v pasme vysokeho rizika a stat na to nema peniaze. Nerealne je financovat take prispecky z rozpoctu SP ako aj zo statneho rozpoctu.

Z pohladu rodinnej politiky je efektivnejsie podporit rodicov v case, ked vychovavaju deti a ked su dopady na rozpocty domacnosti najvyssie. Vlada by mala podporit pruzne zamestnavanie rodicov pocas, resp. kratko po materskej a rodičovskej dovolenke, rozsirit kapacity predskolskych zariadeni, pripadne aj zvysit rodinne davky. Ak chce vlada zvysit rodicom ich buduce dochodky, mala by zvysit vymeriavaci zaklad, z ktoreho stat plati odvody za rodicov pocas riadnej starostlivosti o dieta.

SP nema priestor vyuzivat existujuce odvody na ine ucely, pretoze bude vzhladom na dopady koronakrizy a dlhodobo aj vzhladom na deficitny dochodkovy system sustavne odkazana na dotacie zo statneho rozpoctu.

Este jedna vec – ta nerealnost plati len v pripade, ze by malo ist o peniaze navyse na vyplacanie dochodkov. Teoreticky je mozne, ze by niekomu dochodky klesli alebo stupali pomalsie a teda by doslo len k zmene prerozdelovania. V takom pripade by to bolo realne.

Doplnam, ze zostatok v rezervnom fonde solidarity je kazdorocne nula, pretoze vsetky peniaze sa pouzivaju na vyplatu starobnych dochodkov.

8.10.2020

Otázka (Vlado Maťo, TREND)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o stručný komentár a odpovede na otázky k téme. Ide o reformu verejného obstarávania. Vláda v utorok predstavila koncepciu z dielne úradu vicepremiéra, avšak súbežne od minulého roka prebieha príprava novely aj na ÚVO, na príprave ktorej sa (v oblasti posilnenia nezávislosti) podieľal aj INEKO.

Ako vnímate fakt, že napriek prebiehajúcej príprave legislatívy na ÚVO, pripravil úrad vicepremiéra duplicitne vlastnú koncepciu?
Podieľal sa INEKO akýmkoľvek spôsobom na príprave reformy z dielne úradu vicepremiéra? Alebo máte informáciu o tom, že by boli do prípravy zapojení iní zástupcovia tretieho sektora?
Aký je Váš názor na opatrenia a zmeny, ktoré vláda v utorok predstavila – vidíte v predsatavenom návrhu nedostatky?

Odpoveď Petra Goliaša:
S UVO sme zacali spolupracovat na tvorbe odporucani pre posilnenie nezavislosti a odbornosti uradu uz v decembri 2019. Nasa spolupraca vyustila do spolocneho navrhu novely zakona, ktory sme predstavili na tlacovej konferencii v juni 2020.

Od jula 2020 zacala po skratenom legislativnom konani platit novela kompetencneho zakona, podla ktorej UVO ale aj ostatne ustredne organy statnej spravy stratili pravomoc legislativnej iniciativy. Ta presla na urad podpredsedu vlady pre legislativu a strategicke planovanie. UVO tak nemohol nas spolocny navrh posunut do medirezortneho pripomienkoveho konania. Navrh sme preto poslali na urad podpredsedu vlady Holeho. Ten sa s nasim navrhom zjavne nestatoznil a pripravil vlastny navrh, ktory okliestuje pravomoci UVO a ziadnym sposobom neposilnuje jeho nezavislost ani odbornost. Institut INEKO sa na priprave navrhu z dielne podpredsedu vlady nepodielal, neboli sme ani osloveni k diskusii o spolocnom navrhu UVO a INEKO napriek tomu, ze sme emailom podpredsedovi vlady takuto moznost ponukli.

Na prvy pohlad vnimame negativne, ze navrh z dielne podpredsedu vlady vyrazne okliestuje pravomoci UVO pri kontrole verejnych zakaziek. Urad straca pravo iniciovat konanie ci prijimat staznosti a podnety od uchadzacov alebo verejnosti a rozhodovat o nich. Prakticky sa tak znemozni verejna kontrola obstaravania. Navrh tiez vyznamne zvysuje limity pre priame zakazky, ktore budu moct bezat akejkolvek kontroly. Kombinacia nizsej transparentnosti a znemoznenia verejnej kontorly su zivnou podou pre narast korupcie a klientalizmu. Navrh tiez rusi Radu UVO a teda aj moznost podania namietok a odvolania sa voci prvostupnovym rozhodnutiam. Nespokojni ucastnici verejneho obstaravania budu moct len podavat zaloby na sudy. Rizikom je spomalenie napravneho konania, kedze cinnost sudov bude pravdepodobne trvat podstatne dlhsie. Ak pred rozhodnutim sudov dojde k podpisaniu a plneniu zmluvy, neda sa vylucit ani riziko kompenzacii v pripade, ze sudy rozhodnu v prospech zalujucich stran. Tieto rizika ako aj dalsie zmeny mali byt prediskutovane s odbornikmi na verejne obstaravanie este pred finalizaciou navrhu.

7.10.2020

Otázka (Lenka Dale, ParlamentneListy.sk)
Dobry den, prosim Vas vedeli by ste zareagovat na dnesnu vládu, ktorá priklepla 100 miliónov pre štátnu poisťovnu? Či je to podľa vás v poriadku? Pri úvahe o 300 miliónoch ste napísali toto: Ak by vláda týmto spôsobom chcela v dôsledku výpadku príjmov pre koronakrízu dofinancovať len VšZP a zároveň chcela sanovať jej tohtoročnú stratu, tak tým okrem nerovného, diskriminačného prístupu k zdravotným poisťovniam hádže cez palubu vyše 40 % občanov, ktorí sú poistení v súkromných zdravotných poisťovniach, čo môže byť vyhodnotené ako protiprávny postup.

Vláda sa odvoláva že o diskrimináciu nejde vzhladom na spor rieseny na Sudnom dvore v Luxemburgu, kde Dovera neuspela so zalobou ze statne opatrenia v prospech statnych poistovni neporusili pravidla statnej pomoci…
Ako pomoze 100 milionov, ked potrebuju aspon 300? Asi by mali mat nejaky plan v statnej poistovni?
Preco by podla Vas nebolo vhodne aby existovala len jedna statna poistovna?
Co hovorite na vyjadrenia ministra financii Hegera, ze ked sa sukromne poistovne nedelili so ziskom, preco by sa mali delit so stratou so statom?

Odpoveď Dušana Zachara:
Dobry den, posielam moj clanok pisany pre ZdN, mozete z neho citovat. Ak by ste potrebovali zodpovedat este nejake ine otazky navyse, napiste.

7.10.2020

Otázka (Ronald Ižip, TREND)
Dobrý deň, Minister zdravotníctva vydal tento status

Súhlasíte s ním?
Ak nie, prečo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je zaujímavé sledovať, že minister zdravotníctva argumentuje podľa jeho slov dobrými číslami VšZP za rok 2019, teda za rok, kedy bola generálnou riaditeľkou Ľubica Hlinková, ktorú odvolal pre nespokojnosť, konkrétne “z dôvodu identifikovania potreby zefektívnenia činnosti poisťovne”. Pričom tento rok hrozí poisťovni strata, ktorá bude sanovaná schválenými 100 miliónmi eur.

Nie je kumštom zvyšovať platby a výdavky, resp. vykazovať zisky, keď má niektorá z poisťovní nerovné postavenie na trhu, keďže môže takmer vždy očakávať pomoc zo strany štátu alebo nedôslednú kontrolu regulačných a dohľadových orgánov či dokonca orgánov činných v trestnom konaní. Kumštom je dosahovať dobré výsledky, vrátane spokojných pacientov, pri existujúcej férovej súťaži a dlhodobo udržateľnom financovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré si môžeme ako spoločnosť dovoliť.

Posielam moj prispevok pre ZdN k tejto teme, z ktoreho mozete tiez cerpat, ako aj z FB statusu kolegu P.Goliasa (https://lnk.sk/bxfk):

Ako uvazujem o navrhu na naliatie 300 milionov eur do zakladneho imania VsZP:

Vlada ma zabezpecit stabilne (a nediskriminacne) financovanie zdravotnictva. V dobrych casoch pri raste prijmov od ekonomicky aktivnych tak klesali prijmy za statnych poistencov (my sme to podporovali, hoci sukromne poistovne s tym nesuhlasili). V zlych casoch by sa mal pokles prijmov od ekonomicky aktivnych kompenzovat zvysenim prispevkov za statnych poistencov.
Sukromni akcionari nemozu sutazit so statom v nalievani kapitalu do poistovni. Vzhladom na rozdiel v dostupnych zdrojoch je to neferova sutaz. Rizikom nalievania penazi do statnej poistovne je obmedzenie alebo aj zrusenie plurality v zdravotnom poisteni co povazujeme za zhorsenie oproti sucasnosti. Vynimku si viem predstavit pri hradeni starych dlhov za predpokladu ozdravenia (ale pozor na paralelu s oddlzovanim nemocnic – moralny hazard).
Odlev 400 milionov eur sukromnymi akcionarmi z Dovery je problem, ktory treba riesit pravnou cestou (nadhodnotene ocenenie kmena poistencov, nezdanenie). Tento problem by sme mali oddelit od riesenia dopadu koronakrizy. Principialne, ale napriklad uz aj kvoli poistovni Union, ktorej akcionari maju “ciste ruky”.
Je legitimne regulovat zisky poistovni, kedze funguju ako oligopol. Problem neoptimalnej regulacie by sme tiez mali oddelit od riesenia dopadov koronakrizy.

PS: Som v konflikte zaujmov, kedze sukromne poistovne Dovera aj Union dlhodobo podporuju projekt INEKO o zdravotnictve (Nemocnica roka, portaly kdesaliecit.sk a i-health.sk), ale nemozu zasahovat do nasich vystupov.

6.10.2020

Otázka (Lucia Brozova, SITA)
Ahoj, co hovoris na refomny plan, ktory zverejnilo MF?

Odpoveď Petra Goliaša:
Je to ambiciozny plan, ktoreho splnenie by vyrazne prispelo k stabilite verejnych financii aj lepsej kvalite zivota na Slovensku. Je dobre, ze dokument pripravovali analytici z ministerstva financii, ktory uz maju skusenost s reviziami vydavkov v jednotlivych rezortoch a teda aj vedia, ake reformy su potrebne. Predstaveny dokument obsahuje najmä ramcove zmeny, na konkretne navrhy si az na niektore vynimky musime pockat. Otazne je, co vsetko a v akej podobe sa podari pretavit do reality.

Prvym signalom bude dochodkova reforma a novela zakona o rozpoctovej zodpovednosti, ktore by mali prejst parlamentom este v tomto roku. Je tam viacero nepopularnych zmien vratane zrusenia stropov na dochodkovy vek ci zavedenie vydavkovych limitov. Politicky moze byt tazke tieto reformy presadit, najmä ak je potrebna ustavna väcsina. Su vsak klucove pre navrat dlhodobej stability verejnych financii z pasma vysokeho do nizkeho rizika.

Nepopularne bude aj zvysovanie spotrebnych ci majetkovych dani, ku ktoremu by malo dojst az v druhej polovici volebneho obdobia ako kompenzacia za znizenie priamych dani a odvodov. Zvysovanie dani je tesne pred volbami tazko priechodne, preto by bolo lepsie zrealizovat danovu reformu co najskor.

Z vydavkovych priorit by sa do Planu obnovy podla mojho osobneho nazoru mali dostat nasledovne (zoradene podla mojich preferencii):

Investície do vzdelávania, vedy a výskumu:
- pri vysokých školách, vede a výskume podľa princípu “peniaze nasledujú kvalitu”, teda vyššie investície (aj kapitálové) do kvalitnejších inštitúcií, podmienkou je meranie kvality
- reforma obsahu vzdelávania na základných a stredných školách a nastavenie merania kvality (napr. cez pridanú hodnotu)
- budovanie kapacít predškolských zariadení podľa regionálnych potrieb a demografie (cieľ je čo najvyššia zaškolenosť v predškolskom veku)
- zabezpečenie online výučby
Integrácia sociálne vylúčených skupín obyvateľstva:
- bývanie, inžinierske siete, kanalizácia, vodovody
- prístup k vzdelávaniu a zdravotníctvu
Obnova a výstavba nových nemocníc a polikliník, telemedicína, meranie kvality
Investície do obnovy budov (najmä verejných) a vykurovacích systémov s cieľom zvýšiť energetickú efektívnosť a zlepšiť kvalitu ovzdušia
Investície do ekologickej dopravy (železnice, hromadná doprava, cyklotrasy)
Digitálna komunikácia štátu s občanmi

V konecnom dosledku vsak rozhodnu politici, preto si netrufam predpovedat, co sa dostane do finalnej verzie.

Co sa tyka priorit, ktore sa nedostanu do Planu obnovy, stale je moznost cast z nich financovat zo standardnych eurofondov, teda najmä z koheznych fondov. Skor ako problem z nedostatku penazi bude problem s nasou schopnostou ziskane peniaze minut efektivne a bez korupcnych skandalov.

Riziko, ze peniaze nestihneme vycerpat, je vzhladom na doterajsie skusenosti realne. Preto treba vyberat uz pripravene investicne projekty, zrychlit uzemne aj stavebne konania ako aj verejne obstaravanie. Pritom je dolezite, aby rychlost nesla na ukor transparentnosti a oslabenia kontrolnych institucii. To by totiz znamenalo vyssie riziko korupcie a teda aj plytvania verejnymi zdrojmi.

5.10.2020

Otázka (Viktor Kniš, REFRESHER.sk)
Dobrý deň, som Viktor Kniš z redakcie portálu Refresher a chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k dnes predstavenému strategickému plánu MF:

Ako hodnotíte tento strategický zámer ako celok v kontexte toho, kedy prichádza, akým spôsobom ho MF zverejnilo a kto sa na ňom podieľal.
Časť tohto plánu by malo ministerstvo financií pretaviť do Plánu obnovy, ktorý nám bude schvaľovať Brusel. Z toho, čo vieme, čo vidíte ako konkrétne veci, ktoré by sa tam mohli dostať a zároveň ako vidíte šancu, že peniaze úspešne vyčerpáme.
Kde zoberie Slovensko zvyšných približne 24 miliárd eur do konca roka 2030? Je teda tento plán skutočne reálny a naplniteľný?
Vieme, že Slovensko má s čerpaním klasických Eurofondov dlhodobo problém. Aká je perspektíva v tomto prípade? Budeme musieť meniť zákony?

Z vydavkovych priorit by sa do Planu obnovy podla mojho osobneho nazoru mali dostat nasledovne (zoradene podla mojich preferencii):

Investície do vzdelávania, vedy a výskumu:
- pri vysokých školách, vede a výskume podľa princípu “peniaze nasledujú kvalitu”, teda vyššie investície (aj kapitálové) do kvalitnejších inštitúcií, podmienkou je meranie kvality
- reforma obsahu vzdelávania na základných a stredných školách a nastavenie merania kvality (napr. cez pridanú hodnotu)
- budovanie kapacít predškolských zariadení podľa regionálnych potrieb a demografie (cieľ je čo najvyššia zaškolenosť v predškolskom veku)
- zabezpečenie online výučby
Integrácia sociálne vylúčených skupín obyvateľstva:
- bývanie, inžinierske siete, kanalizácia, vodovody
- prístup k vzdelávaniu a zdravotníctvu
Obnova a výstavba nových nemocníc a polikliník, telemedicína, meranie kvality
Investície do obnovy budov (najmä verejných) a vykurovacích systémov s cieľom zvýšiť energetickú efektívnosť a zlepšiť kvalitu ovzdušia
Investície do ekologickej dopravy (železnice, hromadná doprava, cyklotrasy)
Digitálna komunikácia štátu s občanmi

V konecnom dosledku vsak rozhodnu politici, preto si netrufam predpovedat, co sa dostane do finalnej verzie.

5.10.2020

Otázka (Branislav Toma, TREND)
Dobrý deň, ministerstvo financií dnes predstavilo strategický materiál Moderné a úspešné Slovensko. Chcem vás poprosiť o odpovede:

Ako hodnotíte ministerstvom financií predstavený plán obnovy?
V čom vidíte najväčšie plusy a v čom mínusy?
Nie je predstavený plán príliš všeobecný a má potenciál naštartovať hospodársky rast na Slovensku?

Odpoveď Petra Goliaša:
Je to ambiciozny plan, ktoreho splnenie by vyrazne prispelo k stabilite verejnych financii aj lepsej kvalite zivota na Slovensku. Predstaveny dokument obsahuje najmä ramcove zmeny, na konkretne navrhy si az na niektore vynimky musime pockat. Otazne je, co vsetko a v akej podobe sa podari pretavit do reality.

5.10.2020

Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodarske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na dve veci zo zverejneného plánu obnovy.

Peter Kažimír predstavil svoje priority ako guvernér NBS a nezaradil medzi ne zdravotníctvo. Je podľa vás zdravie kandidátom na kapitolu, ktorá by sa do finálneho výberu nedostala? Prečo áno, prečo nie?
Ako čítam kapitolu o školstve, ktorá je profilovaná ako kľúčová v rámci prechodu na vzdelanostnú ekonomiku, veľa z opatrení ma opakujúci sa charakter – platy učiteľov, pomocného personálu. Myslíte si, že toto prejde v EK ako „reforma“? Ktoré body z tejto kapitoly podľa vás najviac spĺňajú požiadavku na štrukturálne zmeny?

Odpoveď Petra Goliaša:
V mojom osobnom rebricku vydavkovych priorit je zdravotnictvo hned na tretom mieste po podpore vzdelavania a integracii socialne vylucenych komunit

V zdravotnictve je potrebna obnova a vystavba novych nemocnic a poliklinik, ich reprofilacia podla kriterii kvality a dostupnosti ci zavedenie telemediciny. Prakticky vsetky univerzitne nemocnice su este z cias socializmu a nevyhovuju potrebam modernej liecby, minimalizovaniu sirenia nemocnicnych infekcii ci energetickej efektivnosti. Zastarana infrastruktura spolu s nizkym dorazom na kvalitu sa odraza vo vysokom pocte predcasnych umrti. Dolezita je aj prevencia a podpora zdraveho zivotneho stylu. Ich zanedbavanie sa odraza napriklad v nizkom priemernom pocte rokov, ktore sa dozivame v zdravi.

Ak sa vlada pokusi vyjednat prechodne krytie nakladov na skokove zvysenie platov v skolstve, mala by doveryhodne garantovat ich udrzatelne financovanie. Cize treba tie peniaze niekde usetrit alebo zaviest nove prijmy, z ktorych sa vydavky na platy budu dlhodobo uhradzat. Osobne povazujem za priority v skolstve:

pri vysokých školách, vede a výskume zaviesť financovanie podľa princípu “peniaze nasledujú kvalitu”, teda vyššie investície (aj kapitálové) do kvalitnejších inštitúcií, podmienkou je meranie kvality
reforma obsahu vzdelávania na základných a stredných školách a nastavenie merania kvality (napr. cez pridanú hodnotu)
budovanie kapacít predškolských zariadení podľa regionálnych potrieb a demografie (cieľ je čo najvyššia zaškolenosť v predškolskom veku)
zabezpečenie online výučby

Kapitola z predstaveneho planu s uvedenymi prioritami pocita. Napriklad predpoklada spresnit meranie pridanej hodnoty na zakladnych a strednych skolach, navysit zdroje pre vysoke skoly, vedu a vyskum a sledovat ich kvalitu ci posilnit predskolske vzdelavanie.

2.10.2020

Otázka (Juliána Bieliková, Plus 7 dní)
Pekný deň, chcela by som sa opýtať na Váš pohľad, ako odborníka, na návrh, ktorý predložil na vláde minister Krajčí o dofinancovaní VšZP.

Môže byť za týmto návrhom snaha vytlačiť súkromné zdravotné poisťovne?
Ako hodnotíte tento krok ministerstva zdravotníctva?
Ak by to prešlo, čo to môže spôsobiť?
Potrebuje VšZP až 300 miliónov eur?
Súkromné poisťovne hovoria, že majú v kmeni vysoký podiel poistencov štátu (obe viac ako polovicu), ktorý na nich platí 32 eur mesačne. Kvôli OČR a zvyšujúcej sa nezamestnanosti pribúda aj poistencov štátu a teda aj príjmov pre poisťvne. Aké by bolo lepšie riešenie situácie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Návrh na navýšenie základného imania VšZP o kolosálnych 300 miliónov eur, ktorý je predložený na vláde, predstavuje neprimeraný zásah štátu do fungovania pluralitného systému verejného zdravotného poistenia na Slovensku. Ak by vláda týmto spôsobom chcela v dôsledku výpadku príjmov pre koronakrízu dofinancovať len VšZP a zároveň chcela sanovať jej tohtoročnú stratu (mimochodom, dohľadový orgán – ÚDZS by mal byť v strehu), tak tým okrem nerovného, diskriminačného prístupu k zdravotným poisťovniam hádže cez palubu vyše 40 % občanov, ktorí sú poistení v súkromných zdravotných poisťovniach, čo môže byť vyhodnotené ako protiprávny postup.

Neustálym dotovaním stratových činností zo strany štátu, bez prijímania adekvátnych reforiem smerujúcich k dlhodobo udržateľnej dostupnosti, vyššej kvalite a efektívnosti verejných zdravotníckych služieb a pri navodzovaní dojmu bezodného pohára (VšZP „nerobí rozdiely a každému poistencovi zabezpečuje potrebnú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na to, koľko stojí“, VšZP „bude schopná reflektovať na požiadavky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti“ (zdroj: vládny materiál)) sa populizmom a tzv. morálnym hazardom rútime do priepasti dlhodobej prinajlepšom stagnácie slovenského zdravotníctva.

Optimálnou (spravodlivou/nediskriminačnou) kompenzáciou dôsledkov koronakrízy by bolo zvýšenie platieb za poistencov štátu.

Pozn.: Inštitút INEKO realizuje projekty, ktoré podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Nemajú žiaden vplyv na obsah výstupov a komentárov inštitútu INEKO.

2.10.2020

Otázka (Katarína Gécziová, denník KORZÁR)
Dobrý deň, oslovujem vás v súvislosti s touto témou, možno mi k nej budete vedieť povedať viac, respektíve povedať svoj názor. Ide o tieto výberové konania vyhlásené MZ SR:

Zaujala nás skutočnosť, že kým pri výberovom konaní na generálneho riaditeľa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice nie je od MZ SR kladená požiadavka preukázanej praxe v riadiacej funkcii v dĺžke minimálne 5 rokov (stačí odborná prax 5 rokov), pri výberovom konaní na člena predstavenstva štátnej akciovej spoločnosti Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb takáto požiadavka (preukázaná prax v riadiacich funkciách v dĺžke najmenej 5 rokov) už je.

Prečo je alebo nie je podľa vášho názoru potrebné, aby budúci manažér nemocnice/generálny riaditeľ mal skúsenosti s riadiacou funkciou? Alebo teda naozaj na tento post stačí “len! odborná prax 5 rokov?
Prečo podľa vás je alebo nie je potrebné. aby budúci člen predstavenstva štátnej akciovej spoločnosti pod gesciou MZ SR mal 5 ročnú skúsenosť v riadiacej funkcii?
Moja ďalšia otázka teda znie, prečo sa táto podmienka v týchto výberových konaniach líši a či je podľa vás táto podmienka pri týchto výberových konaniach nastavená správne? V čom sa teda podľa vás líšia tieto výberové konania vyhlásené MZ SR?

Odpoveď Dušana Zachara:
Jedná sa o veľmi dôležité, relatívne veľké zdravotnícke zariadenia, ktoré hospodária s relatívne veľkými zdrojmi a liečia pacientov s relatívne ťažkými diagnózami, sú v mnohých prípadoch koncovými zariadeniami, preto by som očakával, že úspešný kandidát bude mať adekvátnu skúsenosť s riadiacou funkciou a manažérskou prácou s veľkým kolektívom ľudí. Je rizikom, ak nominant v takej exponovanej pozícii len nadobúda riadiace skúsenosti. Nakoniec sa môže ukázať, že nemá talent a schopnosti manažovať taký veľký a komplikovaný subjekt, prípadne nemá cit pre prácu s veľkým počtom rôznorodých ľudí. Toto riziko môžeme sčasti eliminovať, ak budeme pri výberových konaniach na riadiace funkcie požadovať o.i. i adekvátnu riadiacu prax uchádzačov a budeme posudzovať ich referencie, dosiahnuté výsledky, úspechy, resp. pochybenia, ako aj morálnu integritu.
Nedáva mi zmysel, prečo kandidáti na riaditeľa a manažérov UNLP – druhej najväčšej nemocnice na Slovensku nemusia mať riadiacu skúsenosť, pričom člen predstavenstva menšieho východoslovenského kardioústavu ju mať musí. Potom to vzbudzuje, možno zbytočne, podozrenia z toho, že sú v rámci výberového konania ministerstvom už dopredu favorizovaní niektorí uchádzači. V takom prípade by to potom bola len hra na otvorené a transparentné výberové konanie.

2.10.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, vláda v stredu na svojom zasadnutí prerušila rokovanie o materiáli z dielne Ministerstva zdravotníctva, ktorým by sa zvýšilo základné imanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) o 300 miliónov eur. Minister financií Eduard Heger to zdôvodnili tým, že ide o vážnu tému a chcú o nej dorokovať v pokoji. V materiály ktorý predložil minister zdravotníctva Marek Krajčí sa spomína: Prioritou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. je stáť pri poistencoch a pacientoch vždy, keď to potrebujú. Nerobí rozdiely a každému poistencovi zabezpečuje potrebnú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na to, koľko stojí. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. má dostatok odborných skúseností, širokú sieť pobočiek dostupných na celom Slovensku a spolupracuje so špičkovými zdravotníckymi zariadeniami, ktoré sú zárukou kvality. Vyhratý súdny spor im dal možnosť postupovať takto a nemusia sa báť ďalších sporov. Nechcú dofinancovať iba jednu poisťovňu no ponúkajú im možnosť kapitálovej pomoci, čím by následne získali podiel u súkromníka.

Mali by sa súkromníci obrátiť o pomoc k svojmu akcionárovi alebo by im mal pomôcť štát?
Prečo podľa vás takto konajú?
Komu to pomôže a komu vlastne uškodí?

Optimálnou (spravodlivou/nediskriminačnou) kompenzáciou dôsledkov koronakrízy by bolo zvýšenie platieb za poistencov štátu.

Pozn.: Inštitút INEKO realizuje projekty, ktoré podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Nemajú žiaden vplyv na obsah výstupov a komentárov inštitútu INEKO.

30.9.2020

Otázka (Ronald Ižip, Trend)
Dobrý deň, ak by ste sa mali chuť vyjadriť k tejto téme. Budem veľmi rád.

Čo to znamená?
Môže znamenať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Návrh na navýšenie základného imania VšZP o kolosálnych 300 miliónov eur, ktorý je predložený na vláde, predstavuje neprimeraný zásah štátu do fungovania pluralitného systému verejného zdravotného poistenia na Slovensku. Ak by vláda týmto spôsobom chcela v dôsledku výpadku príjmov pre koronakrízu dofinancovať len VšZP a zároveň chcela sanovať jej tohtoročnú stratu, tak tým okrem nerovného, diskriminačného prístupu k zdravotným poisťovniam hádže cez palubu vyše 40 percent občanov, ktorí sú poistení v súkromných zdravotných poisťovniach, čo môže byť vyhodnotené ako protiprávny postup.

Obávam sa, že predloženým materiálom sa mentálne nebezpečne blížime k naplneniu určitých snáh niektorých vládnych politikov o vyhladovaní súkromných zdravotných poisťovní, ktorým by sa malo začať neoplácať poskytovať ľuďom verejné zdravotné poistenie, čo by ich následne malo motivovať odísť z trhu. Je to zaslepenosť, krátkodobé uvažovanie a odklon od poskytovania najvyššej hodnoty za peniaze pre spoločnosť. Naopak, neustálym dotovaním stratových činností zo strany štátu, bez prijímania adekvátnych reforiem smerujúcich k vyššej kvalite a efektívnosti verejných služieb a pri navodzovaní dojmu bezodného pohára (VšZP „nerobí rozdiely a každému poistencovi zabezpečuje potrebnú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na to, koľko stojí“ a „bude schopná reflektovať na požiadavky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti“ (zdroj: vládny materiál)) sa populizmom a tzv. morálnym hazardom rútime do priepasti dlhodobej prinajlepšom stagnácie zdravotníctva.

Inštitút INEKO realizuje projekty, ktoré podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Nemajú žiaden vplyv na obsah výstupov a komentárov inštitútu INEKO.

30.9.2020

Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, prichádzam z tlačovej konferencie NBS, v ktorej guvernér Kažimír argumentoval, že vzhľadom na priaznivejší vývoj ekonomiky sa vláde vytvára priestor na mohutnejšiu fiškálnu pomoc pre podnikateľov. Deficit totiž vidí tento rok len na šiestich percentách.

Aj vzhľadom na nové ohlásené opatrenia, mala by podľa vás vláda pristúpiť k novým formám pomoci, nad rámec toho, čo už je predstavené?
Ak áno, akú formu by to malo dostať?
Zvýšiť limit na kurzarbeit, ako požadujú priemyselníci? Alebo sanovať stratené tržby zasiahnutým sektorom – hotelom, kultúre?

Odpoveď Petra Goliaša:
Najhorucejsimi kandidatmi na pomoc su odvetvia kultury, sportu a hotelovych sluzieb, ktore su opatreniami postihnute najviac. Pomoc na zaklade poklesu trzieb je adresna. Treba ale dat pozor, aby z nej nevypadli postihnute subjekty kvoli napriklad nizkemu subehu prijmov, inej pravnej forme ci dalsim formalnym podmienkam. Prispevky by mali financovat aj cast rezijnych nakladov, nie len udrziavanie zamestnanosti. S prichodom druhej vlny sa opät otvara aj otazka zvysenia jednotlivych prispevkov, najmä pokial by sa citelne oslabila ekonomicka aktivita.

30.9.2020

Otázka (Mária Zerzanová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie. Podľa našich informácií môžu v nemocniciach pracovať zdravotníci, ktorí boli pozitívne testovaní na koronavírus, ale nemajú žiadne príznaky. Dodržiavajú určite ochranné opatrenia ako minimálny kontakt či respirátory.

Neohrozí to ďalších zamestnancov zdravotného zariadenia a pacientov, že sa nakazia tiež?
Mohlo by dôjsť prerušeniu plynulého poskytovania zdravotnej starostlivosti, ak by vypadli lekári či sestry?

Odpoveď Dušana Zachara:

Práca bezpríznakových pozitívne testovaných zdravotníkov v nemocniciach má byť posledné, krajné, núdzové riešenie, ktoré by sa malo uplatniť, ak už nie sú k dispozícii žiadne ďalšie a riziko nákazy spolupracovníkov a ďalších pacientov je nižšie ako riziko zo zbytočných úmrtí v dôsledku nedostatku personálu. Čiže napríklad v podobnej situácii, aká bola na jar v severnom Taliansku.
Pozitívne testovaní zdravotnícki pracovníci by sa v takom prípade mali starať len o pacientov s COVID-19 a počas celého pobytu v nemocnici by mali nosiť také respirátory, ktoré neprepúšťajú vírus (resp. úplné minimum) smerom od infikovaného pracovníka von.
Samozrejme. Aj preto prijímame také prísne protiepidemické opatrenia.

28.9.2020

Otázka (Nina Janešíková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, do zajtrajšieho vydania Hospodárskych novín pripravujem materiál o šírení koronavírusu. Počas prvej vlny vypracoval Inštitút zdravotnej politiky niekoľko modelov šírenia koronavírusu a predikcie, ktoré napokon nekorešpondovali celkom s realitou. Chcela by som sa preto opýtať:

Mali by podobné modely aj teraz zmysel?
Prečo by bolo/nebolo dobré ich mať k dispozícii?
V čom nám pomohli pri prvej vlne pandémie?
Je vôbec možné na základe aktuálnych dát takéto modely teraz vytvoriť?
Aké sú aktuálne Vaše odhady? S akým počtom nakazených môžeme v najbližších mesiacoch počítať?
Ako vnímate aktuálnu situáciu? Čo stojí za súčasnými rekordnými prírastkami nakazených? Sú to absentujúce obmedzenia, nezodpovednosť ľudí alebo niečo iné?

Odpoveď Dušana Zachara:

Treba povedať, že každý model má svoje obmedzenia, to je prirodzené. Je samozrejme limitovaný dostupnosťou a kvalitou vstupných dát v tom období. Aj ten pri predpovedi počasia. A napriek tomu modely používame, aby sme sa vedeli lepšie pripraviť na možné budúce scenáre vývoja. Pôvodný IZP predal štafetu SAV, preto som očakával, ako bolo komunikované, že akademici budú v modelovaní pokračovať a prezentovať, hoci aj upravený, model vývoja pandémie na Slovensku. Kritikov výstupov pôvodného modelu bolo totiž neúrekom…
Mimochodom, ostatný model IZP výrazne presnejšie predikoval vývoj pandémie ako ten úvodný, ktorý mal pôvodne zostať pracovným variantom.
Ak vychádzajú z kvalitných a dostatočných dát, tak pomáhajú spoločnosti pripraviť sa na krízové scenáre, pomáhajú, aby sme nezostali prekvapení a nepripravení. V optimálnom variante znižujú potom celospoločenské náklady, vrátane zbytočných úmrtí a zdravotných komplikácií ľudí.
Poukázali na vážnosť situácie a zdynamizovali prípravy na príchod pandémie. Nemocnice sa začali pripravovať na nápor, pričom museli rozpracovať viacero alternatív ich fungovania v závislosti od obsadenosti lôžok infekčnými pacientmi. Zlepšilo sa vybavenie prvých línií ochrannými pomôckami, ako aj prístrojovým vybavením.
Matematickí modelári by to vedeli zodpovedať asi lepšie, ale určite je momentálne k dispozícii viac kvalitnejších dát ako na začiatku pandémie, takže aj modely by mohli byť asi presnejšie. Postupom času vie celosvetová veda oveľa viac ako na začiatku.
Takéto odhady prenechám na to povolaným odborníkom a vedcom – epidemiológom, virológom a pod.
Situáciu vnímam ako vážnu. Ak by sme ju masívne podcenili, mohlo by sa nám to vypomstiť nekontrolovaným nárastom infikovaných, ktorí zahltia kapacity našich nemocníc, čo sa s určitým časovým posunom prejaví na náraste úmrtí nielen na COVID-19, ale aj na iné ochorenia, ktoré nemohli byť dostatočne liečené pre vyťaženie nemocničných a iných kapacít. To by malo samozrejme negatívny vplyv aj na hospodárstvo.
A čo stojí za súčasnými rekordnými prírastkami nakazených? Viaceré faktory. Tie by mali vysvetľovať najmä vedci a odborníci, ktorí pandémiu študujú a skúmajú. Ja by som len replikoval ich slová.

25.9.2020

Otázka (Zuzana Hrubá, vZdravotnictve.sk/SITA)
Dobrý deň, prosím Vás o vyjadrenie k nápadu premiéra Igora Matoviča, o ktorom informoval Denník N

Bolo by podľa Vás prínosné vytvoriť jednu sociálno-zdravotnú poisťovňu?
Aké plusy a mínusy by to prinieslo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak nehovoríme o jednotnom výbere poistenia pri ponechaní plurality zdravotných poisťovní, ale o úplnom zrušení systému viacerých zdravotných poistení a nastolení jednej poisťovne, ktorá by vyberala, ako aj rozdeľovala o.i. aj peniaze z verejného zdravotného poistenia, tak podobnú neplodnú diskusiu sme tu už mali za čias Roberta Fica. Takéto diskusie negarantujú pacientom lepšiu zdravotnú starostlivosť, akurát sú výhodné pre vládnucich politikov, ktorí tým získavajú politickú agendu, ktorou dokážu zahlcovať verejnú diskusiu a prekrývať skutočné problémy slovenského zdravotníctva, kde nevidno progres, ktorý budú voliči očakávať.
Aj keď by sme zmenili systém sociálneho a zdravotného poistenia na unitárny, tak by to bez odškodnenia majiteľov súkromných zdravotných poisťovní nešlo. Bez odškodnenia by sme sa totiž blížili k znárodneniu.

Pozn.: Inštitút INEKO realizuje projekty, ktoré podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Nemajú žiaden vplyv na obsah výstupov a komentárov inštitútu INEKO.

25.9.2020

Otázka (Monika Hudecová, SITA)
Dobrý deň, Denník N dnes informoval, že premiér chce hovoriť o zlúčení výberu zdravotného a sociálneho poistenia. Mala by sa tak zlúčiť VšZP so Sociálnou poisťovňou a zaviedol by sa jeden sociálno-zdravotný odvod. Pravdepodobne by to však znamenalo koniec súkromných zdravotných poisťovní. Ostatné koaličné strany očakávajú, že prvý teoretický model fungovania jednej sociálno-zdravotnej poisťovne by mohol vzniknúť do konca roka.

Ako tento návrh vnímate?
Aké dopady by to mohlo mať na systém povinného zdravotného poistenia?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak nehovoríme o jednotnom výbere poistenia pri ponechaní plurality zdravotných poisťovní, ale o úplnom zrušení systému viacerých zdravotných poistení a nastolení jednej poisťovne, ktorá by vyberala, ako aj rozdeľovala o.i. peniaze z verejného zdravotného poistenia, tak podobnú neplodnú diskusiu sme tu už mali za čias Roberta Fica. Takéto diskusie negarantujú pacientom lepšiu zdravotnú starostlivosť, akurát sú výhodné pre vládnucich politikov, ktorí tým získavajú politickú agendu, ktorou dokážu zahlcovať verejnú diskusiu a prekrývať skutočné problémy slovenského zdravotníctva, kde nevidno progres, ktorý budú voliči očakávať.
Aj keď by sme zmenili systém sociálneho a zdravotného poistenia na unitárny, tak by to bez odškodnenia majiteľov súkromných zdravotných poisťovní nešlo. Bez odškodnenia by sme sa totiž blížili k znárodneniu.

Pozn.: Inštitút INEKO realizuje projekty, ktoré podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Nemajú žiaden vplyv na obsah výstupov a komentárov inštitútu INEKO.

25.9.2020

Otázka (Ronald Ižip, Trend)
Dobrý deň, teraz vyšla správa ohľadom možného spojenia zdravotnej a sociálnej poisťovne. Budem rád, ak by ste sa vedeli k tomu vyjadriť:

Je systém unitárnej štátnej zdravotnej a sociálnej poisťovne podľa Vášho názoru želaný model, akým by sa malo Slovensko vybrať?
Je takýto systém podľa Vášho názoru vôbec realizovateľný?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak nehovoríme o jednotnom výbere poistenia pri ponechaní plurality zdravotných poisťovní, ale o úplnom zrušení systému viacerých zdravotných poistení a nastolení jednej poisťovne, ktorá by vyberala, ako aj rozdeľovala o.i. peniaze z verejného zdravotného poistenia, tak podobnú neplodnú diskusiu sme tu už mali za čias Roberta Fica. Takéto diskusie negarantujú pacientom lepšiu zdravotnú starostlivosť, akurát sú výhodné pre vládnucich politikov, ktorí tým získavajú politickú agendu, ktorou dokážu zahlcovať verejnú diskusiu a prekrývať skutočné problémy slovenského zdravotníctva, kde nevidno progres, ktorý budú voliči očakávať.
Aj keď by sme zmenili systém sociálneho a zdravotného poistenia na unitárny, tak by to bez odškodnenia majiteľov súkromných zdravotných poisťovní nešlo. Bez odškodnenia by sme sa totiž blížili k znárodneniu.

Pozn.: Inštitút INEKO realizuje projekty, ktoré podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Nemajú žiaden vplyv na obsah výstupov a komentárov inštitútu INEKO.

25.9.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcem sa spýtať na dofinancovanie poisťovní. Včera pán minister Krajči potvrdil, že rokovania o odškodnení ZP finišujú a že všetkým trom bude ponúknutá pomoc formou kapitálovej pomoci. Ešte v máji pán minister Heger povedal, že je ochotný pomôcť poisťovniam ale len v prípade, že budú za to mať v nich podiel. Za posledných 10 rokov poklesol rozpočet na zdravotníctvo.

Myslíte si že je správne ísť touto cestou – znamená to že by mal štát podiel v poisťovniach?
Mali by mať súkromné spoločnosti rezervy a neobracať sa na štát s prosbou o pomoc v čase krízy?
Ako by sa mal riešiť rozpočet na budúci rok – bude sa zohľadňovať nedostatočná platba za poistenca štátu a budete počítať s valorizáciou platov – tieto dva faktory sa ukazujú vždy ako podcenené a vždy chýbajú kvôli tomu peniaze a všetci všade stále opakujú – platba za poistenca štátu je malá a valorizáciu platov si žiaden minister nedovolí – inak by musel odstúpiť.

Odpoveď Dušana Zachara:
Treba si uvedomiť, že výpadok príjmov zdravotných poisťovní nebol zapríčinený nezodpovedným hospodárením alebo činnosťou poisťovní, ale externými vplyvmi – koronakrízou, za ktorú poisťovne nemohli. Preto je najlogickejšie, keď štát tento výpadok kompenzuje nediskriminačne – cez zvýšenú platbu štátu za “svojich” poistencov. V súčasnosti určite nejde o sanovanie prípadných strát súkromných poisťovní, ale o zabezpečenie aspoň približne podobného rozsahu a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti ako v predkrízovom období všetkým občanom SR bez ohľadu na to, kde sú poistení.
Treba si uvedomiť, že štát určuje rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorá je hradená z verejného zdravotného poistenia. Druhá možnosť je, že štát nedofinancuje, ale v takom prípade by mal umožniť poisťovniam znížiť rozsah hradenej starostlivosti a čestne to oznámiť aj verejnosti.

Zdravotné poisťovne majú mať rovnaké podmienky na podnikanie. Ak by štát v dôsledku výpadku zdrojov v súčasnej situácii dofinancoval iba štátnu VšZP, bolo by to diskriminačné opatrenie vytvárajúce na trhu výsadné postavenie pre najväčšiu poisťovňu. Ľudia poistení v Dôvere a Unione by si potom oprávnene mohli klásť otázky, že ich súčasná vládna moc považuje za občanov “druhej triedy”. Pre štát by mal byť prioritný cieľ, aby mali ľudia poskytovanú kvalitnú, efektívnu a dostupnú zdravotnú starostlivosť, resp. aby bol ich život v dobrom zdraví čo najdlhší, a to bez ohľadu na to, kde sú poistení a či im starostlivosť poskytuje štátny, súkromný, samosprávny, neziskový či cirkevný subjekt.

Pozn.: Inštitút INEKO realizuje projekty, ktoré podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Nemajú žiaden vplyv na obsah výstupov a komentárov inštitútu INEKO.

24.9.2020

Otázka (Nina Janešíková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň prajem, do zajtrajších Hospodárskych novín pripravujem článok o koncesionárskych poplatkoch a chcela by som Vás preto veľmi pekne poprosiť o vyjadrenie k tejto téme:

Ako vnímate aktuálny spôsob financovania RTVS?
Čo hovoríte na fakt, že 17 rokov sa koncesionárske poplatky nezvyšovali?
Aký by bol najlepší spôsob financovania tejto inštitúcie a prečo? Prípadne z ktorej krajiny by sme si mohli brať príklad?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zmrazenie koncesionarskych poplatkov je problem, kedze naklady uz len kvoli inflacii rastu. Klucove je, aby RTVS mala stabilny rozpocet a aby nebola prilis odkazana na komercne prijmy ci kazdorocne rozhodovanie politikov o dotaciach. Koncesionarske poplatky by mohli byt zarukou stability, pokial by boli primerane valorizovane. Kedze tomu tak nie je, RTVS je odkazana na kazdorocne kompenzacie zo statneho rozpoctu, co oslabuje jej nezavislost vo vztahu k politikom. Problemom je, ze kompenzacie nie su priznavane na zaklade jasnych pravidiel. Napriklad za roky 2010-19 dostala RTVS kompenzacie az v roku 2019 v objeme 25 milionov eur (z toho 4 miliony eur sa pouziju na vydavky v roku 2020). V tomto roku prijem RTVS z koncesionarskych poplatkov citelne klesne, kedze od nich boli oslobodeni poberatelia dochodkov a davok v hmotnej nudzi. RTVS dostane ako kompenzaciu dotaciu zo statneho rozpoctu vo vyske 8 milionov eur.

24.9.2020

Otázka (Branislav Toma, TREND)
Dobrý deň, pripravujeme článok o hospodárení obcí. Chcem vás poprosiť o odpovede:

Aký dopad bude mať pandémia na hospodárenie obcí, miest a vyšších územných celkov?
Pri akých výdavkov môžu mať samosprávy problém s ich financovaním?
Zvládnu samosprávy bez pomoci vlády financovať školy a nemocnice?
Kde vidíte priestor na úspory vo financovaní samospráv?

Odpoveď Petra Goliaša:
Nemame data o aktualnom stave, takze sa nevieme vyjadrit. Kazdopadne samospravy mozu cerpat zvyhodnene pozicky od ministerstva financii, ktorymi mozu kompenzovat vypadky prijmov v tomto roku. Pripadne dalsie zachranne opatrenia by nemali byt plosne, ale cielene na obce alebo kraje, ktore bez pomoci nedokazu riesit vzniknut problemy.

23.9.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, čaká nás najväčšia injekcia do zdravotníctva, plán obnovy, ktorý držia na ministerstvách strážený sa dostal von a spomínajú sa tam veľkolepé plány. Krajčí chce začať od podlahy. V prvej vlne hovorí o reforme ambulantnej starostlivosti (1 300 nových všeobecných lekárov). Chce im pridať kompetencie, aby menej posielali pacientov k vyťaženým špecialistom. Aby to toho mladí medici vôbec šli, chce Krajčí dotovať kúpu nových ambulancií. V druhom kroku je naplánovaný zvýšený počet sestier, ktorých chýba 3 600. jednak chcú zvýšiť počty mladých sestier a tiež prilákať sestry zo zahraničia späť domov. Ich platy u nás sú však vraj už porovnateľné so zahraničím, preto chcú hľadať motiváciu v kompetenciách a lepšom pracovnom prostredí. Ako tretia prichádza na rad reforma ústavnej starostlivosti: chcú zaviesť predpísanú časovú dostupnosť a minimálny počet výkonov pre povolenie poskytovať špecializáciu a zefektívniť geografické rozloženie siete nemocníc. Pojem „stratifikácia“ sa však v materiáli nespomína. Materiál ďalej obsahuje reformu dlhodobej starostlivosti, reformu starostlivosti o duševné zdravie, reformu manažmentu pacienta a reformu poistného systému. Unitárny systém ako možný model z PVV sa už nespomína.

Akú zmenu potrebuje naša ambulantná starostlivosť – čo je podľa vás najviac chýba?
Pomohlo by systému keby všeobecní lekári mali viac kompetencií?
Stratifikácia sa viac už nespomína ako by mal rezort postupovať pri nemocniciach?
Pomôže tento plán obnovy zmeniť pohľad mladých na medicínu u nás?
Ako sa nám má podariť odsledovať, že EU peniaze padnú na úrodnú pôdu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Mnohé oblasti zdravotníctva, kde nás tlačí topánka, sú v Pláne obnovy identifikované. Kde sú však v Pláne väčšie rezervy, tak to je určenie si, ako budeme merať úspech či neúspech prijímaných oatrení a aký efekt majú priniesť pre pacienta. Lebo darmo budeme mať vyšší počet zdravotných sestier, keď sa to neprejaví vo väčšej spokojnosti pacientov, v nižšom výskyte preležanín, nemocničných nákaz, menšom počte ďalších nežiaducich udalostí pri liečbe pacientov v nemocniciach. Darmo budeme mať vyšší počet všeobecných lekárov, keď budú napríklad ordinovať kratšie a nebudú pri platbách čiastočne motivovaní aj dosiahnutými výsledkami liečby a pod. Treba oveľa viac posudzovať hodnotu za vynaložené peniaze, aby sme mali efektívnosť použitých verejných prostriedkov pod kontrolou. Na to by mal Plán dať vačší dôraz. Cieľom by mala byť primárne kvalitnejšia poskytovaná zdravotná starostlivosť pre pacienta, a nie určitý presne stanovený nárast zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú “len” nástrojom pre napĺňanie tohto cieľa.
A ešte som zabudol pripojit poznamku, ze som bol externym expertom, ktory pripomienkoval Plan obnovy v oblasti zdravotnictva.

23.9.2020

Otázka (Lucia Brožová, SITA)
Ahoj, skončilo sa pripomienkové konanie k návrhu novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Vedel by si mi, prosím, poslať k tomu pár viet, čo si myslíš o cieľoch? (naviazanie sankčných pásiem dlhovej brzdy na čistý dlh, zavedenie výdavkových limitov či úprava únikových klauzúl pre neuplatňovanie sankcií vo výnimočných situáciách, akou je napríklad aj pandémia nového koronavírusu…).

Odpoveď Petra Goliaša:
Ide o potrebne a uzitocne zmeny, ktore si vynutila aktualna kriza a tiez zistenia z doterajsej aplikacie zakona.

Klucovou zmenou je uprava sankcnych pasiem dlhovej brzdy, ktora zohladnuje prudky rast verejneho dlhu pocas sucasnej krizy a definuje podmienky pre jeho postupne znizovanie bez negativnych sokov na ekonomiku. Bez docasneho uvolnenia sankcnych pasiem by sa ich plnenie stalo v najblizsich rokoch politicky nepriechodnym a ekonomicky skodlivym, uprava je preto nevyhnutnym dosledkom sucasnej krizy. Uvolnuju sa aj konecne sankcne pasma, ked dolne pasmo bude 40 % HDP pre cisty dlh (co je cca 45 % pre hruby dlh, kedze v minulosti bol cisty dlh zhruba o 5 p.b. nizsi ako hruby), doterajsie bolo 40 % pre hruby dlh. Horne pasmo bude 55 % pre cisty dlh (cca 60 % pre hruby), doterajsie bolo 50 % pre hruby dlh. V tomto smere ide teda o pomerne vyrazne uvolnenie podmienok oproti doterajsiemu stavu.

Menia sa aj konkretne sankcie, ked sa uz pri poruseni prveho sankcneho pasma zavadza podmienka znizit strukturalny deficit o 0,5 % HDP a pri poruseni druheho pasma o 1 % HDP. To je oproti sucasnemu stavu vyrazne sprisnenie. V praxi budu vlady nutene k ozdravovaniu verejnych financii uz pri prekroceni prveho sankcneho pasma a to aj hned po nastupe k moci. Na prve dve sankcne pasma sa totiz nevztahuje 2-rocna vynimka po nastupe vlady. Unikove klauzuly su nastavene tak, aby dali vladam dva roky bez akychkolvek sankcii v pripade prudkeho poklesu ekonomiky ci rastu vydavkov v dosledku zivelnych pohrom. V pripade mimoriadnych okolnosti moze RRZ vypnut na dalsie tri roky uz len tretie a stvrte sankcne pasmo. Vlady by tak nemuseli predlozit vyrovnany alebo prebytkovy rozpocet a docasne by im nehrozilo hlasovanie o dovere v parlamente.

V praxi by po prijati novely doslo k vypnutiu vsetkych sankcii v rokoch 2021 a 2022. Uz v roku 2023 by ale platili prve dve sankcne pasma, vlada by teda musela znizovat strukturalny deficit. Ak by RRZ nevyhlasila mimoriadne okolnosti, musela by na rok 2023 predlozit aj vyrovnany rozpocet, co ale nepovazujem za pravdepodobny scenar.

Dalsou vyznamnou zmenou je zavedenie limitov na verejne vydavky, s ktorymi pocita uz terajsi zakon, avsak politici az do predlozenia tejto novely nenasli odvahu ich definovat. Limity by mali zabranit nadmernemu minaniu v dobrych casoch a umoznit tvorbu rezerv na zle casy. Konecnym cielom je v kombinacii s dlhovou brzdou zabezpecit dlhodobu udrzatelnost verejnych financii.

Novela posilnuje ulohu Rady pre rozpoctovu zodpovednost pri informovani parlamentu aj verejnosti o rizikach napriklad pri priprave rozpoctu, informovani o dlhodobej udrzatelnosti verejnych financii alebo stave dochodkoveho a socialneho systemu. Rada tiez ziskava vyznamne pravo vyhlasit mimoriadnu okolnost, na zaklade ktorej by docasne neplatili sankcie dlhovej brzdy v tretom a stvrtom pasme. Rada tiez bude kazdorocne aktualizovat vydavkove limity. Rada sa posilnuje aj vo vztahu k inym subjektom verejnej spravy pri ziskavani dat potrebnych pre jej analyzy.

Pozitivnou zmenou je aj zakonne ukotvenie poziadavky verejneho vypocutia kandidatov na clenov Rady.

Kvalitu rozpoctovania zvysi silnejsia rola danoveho vyboru pri prognozovani vybranych nedanovych prijmov aj niektorych vydavkov verejnej spravy.

K vyssej transparentnosti novely by prispelo doplnenie podkladov o podrobnejsie vysvetlenie predkladanych zmien. Konkretne treba lepsie vysvetlit zdovodnenie vysky sankcnych pasiem, odhad vyvoja cisteho aj hrubeho dlhu vo vztahu k plneniu sankcnych pasiem v najblizsich rokoch ci vycislenie odhadovaneho vplyvu limitov na rozpocty prijimane v najblizsich rokoch.

23.9.2020

Otázka (Filip Vacko, .týždeň)
Dobrý deň, som redaktor časopisu .týždeň a píšem článok o vládnom dokumente, v ktorom sú popísané plány reforiem financované Európskou úniou. Chcem Vás poprosiť o vyjadrenie k danému dokumentu:

Z čítania dokumentu sa môže zdať, že v mnohých cieľoch je vláda nerealisticky ambiciózna. Čo si o tom myslíte? Ide napríklad o nasledovné veci:
„Slovensko bude mať v regióne strednej a východnej Európy najinovatívnejšie hospodárstvo a pritiahne najviac investícií s vysokou pridanou hodnotou“
„Slovenský vzdelávací systém odvráti únik mozgov a bude vychovávať a priťahovať talenty Európy“
Čo si myslíte o návrhu, podľa ktorého od roku 2022 pri vydávaní stavebných povolení na nové developerské projekty môže byť vyžadované, aby 5 až 10% týchto bytov bolo vyčlenených na byty s regulovaným nájomným?
Dokument pri mnohých cieľoch nevyčíslil odhad ich finančných nákladov. No podľa mojich výpočtov, objem len tých cieľov, pri ktorých boli finančné náklady vyčíslené, predstavuje vyše 28 miliárd eur. Objem peňazí z balíka EÚ pritom predstavuje len približne 7 miliard eur. Ako si vysvetľujete tento obrovský rozdiel?
Pri mnohých cieľoch sú vyčíslené kumulatívne výdavky na najbližšie roky, typicky do roku 2024 alebo 2026. Ide aj o výdavky, ktoré majú zjavne trvalý charakter, ako napríklad zvýšenie platov pre učiteľov alebo zdravotné sestry. Nepovažujete vzhľadom na to postoj vlády za nezodpovedný voči jej nasledovníkom?

Odpoveď Petra Goliaša:

Vizia ma byt ambiciozna. Klucove je, aby k nej viedol aj realisticky plan implementacie konkretnych opatreni a dosahovania konkretnych meratelnych ukazovatelov. Plan obnovy prinasa zakladne ramce, podrobny plan implementacie väcsinou zatial chyba a bude musiet byt dopracovany. Da sa ocakavat, ze aj niektore ramcove ciele neskor budu musiet byt upravene, aby zodpovedali realnym moznostiam.
Povedie to k zvyseniu cien bytov v ramci novych developerskych projektov a pravdepodobne aj k znizeniu investicii developerov a tym padom aj nizsiemu poctu novych bytov. Zmiernit alebo aj odstranit tieto negativne dosledky by mohla spoluucast statu na uhrade najomneho za byty s regulovanym najomnym.
Dokument obsahuje mnohe priority, ktore budu nakoniec financovane zo standardnych eurofondov, pripadne sa od nich upusti. V dalsej faze je potrebne zuzit okuh iniciativ na tie, ktore budu financovane z fondu obnovy.
Trvale vydavky mozu v dokumente ostat len za podmienky, ze sa jasne urci sposob a zdroje ich financovania do buducnosti. Je ale dost mozne, ze ani to nebude Europskej komisii stacit a budu musiet byt z dokumentu vypustene.

22.9.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, idem trochu aktualizovať tému predĺženia čerpania prvej pomoci. Minister práce totiž už podal návrh na vládu na predĺženie až do konca roka, s tým, že by si chcel aj vziať pôžičku z programu SURE na rok 2021 a pokračovať v programoch, až kým nezačne platiť trvalý kurzarbeit.

Chcela by som sa vás teda spýtať, že či podľa vás spôsob financovania týchto schém zaváži pri rozhodovaní o tom, či by mali byť platné. Vidíte nejaký rozdiel medzi financovaním zo štátneho rozpočtu a zdrojov EÚ?
Plus mali by podľa vás parametre byť odlišné pre rok 2021? Malo by sa prejsť na navrhované pravidlá trvalého kurzarbeitu, alebo pokračovať v tých, ktoré boli nastavené na pandémiu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Predlzenie pomoci ma vyznam v pripade, ze druha vlna epidemie sposobi rozsiahlejsie zatvaranie prevadzok a ubytok pracovnych miest. Ak k tomu nedojde, je namieste uvazovat od buduceho roka o utlmeni pomoci.

Vyhodnejsie je financovat pomoc z eurofondov, kedze ide o darovane peniaze, ktore s vynimkou nasej spoluucasti nezvysuju deficit verejnych financii.

Sposob financovania kurzarbeitu a podobnych schem je klucovy. Rozlisovat treba dopad na verejne financie ale napriklad aj na vysku danovo-odvodoveho zatazenia prace. Vyhodnost pomoci je nizsia, pokial je financovana na ukor vyssieho deficitu alebo vyssieho zdanenia prace.

18.9.2020

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som vas poprosit, či by ste si nenašli chvíľku na odpoved do ankety. Za stredu sme mali rekordny denny narast nakazenych. Momentálne prebieha velka debata o novych opatreniach – pandemicka komisia nejake navrhla, premier ich zmiernil.

Preto som sa chcela opytat, ako hodnotite navrhovane opatrenia a su dostatocne?
Ak nie, ako by sa mali zmenit?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je to ťažká otázka a nemá jednoznačnú odpoveď. Neexistuje ani univerzálna dobrá prax, z ktorej by sme mohli komplexne čerpať. V každej krajine panujú odlišnosti, ktoré sa odzrkadľujú aj pri prijímaných opatreniach, pričom pre dynamiku pandémie a krátkosť času ešte nie je možné hodnotiť, ktorý prístup a aké opatrenia boli najefektívnejšie. Samozrejme je dobré sa inšpirovať.
Vzhľadom na zhoršujúcu sa pandemickú situáciu nielen na Slovensku, ale aj v susedných štátoch je nutné prijať v prospech verejného zdravia prísnejšie opatrenia, aké platili v lete. V každom prípade ich treba oveľa intenzívnejšie vysvetľovať a robiť osvetu, nakoľko narastá počet ľudí, ktorí na rozdiel od jari neveria v účinnosť protiepidemických opatrení a nedodržiavajú ich. Stačí sa len pozrieť na počet ľudí bez rúšok, resp. s rúškami na brade či pod nosom v interiéroch. Pritom sociálny odstup, dezinfekcia rúk a prekrytie nosa a úst sú najlacnejšie a najúčinnejšie opatrenia, ktoré môže dodržiavať každý. Tým pomôže sebe, ostatným, ako aj celému slovenskému zdravotníctvu.
Veľký efekt pri boji s pandémiou by priniesla účinnejšia kontrola a sankcionovanie nedodržiavania doteraz platných opatrení. Lebo akokoľvek prísne pravidlá bez zrozumiteľného vyargumentovania ich potreby a reálnej vymožiteľnosti sú zbytočné a zasievajú vo verejnosti pocit šikanovania a neodôvodneného obmedzovania slobody. Dôveru verejnosti treba budovať. Dôvera znižuje celospoločenské náklady. Ukáže sa to aj pri miere zaočkovansti populácie proti Covid-19. Preto dôveru ľudí Slovensko potrebuje.

16.9.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor na (ne)zverejnený plán obnovy (netrúfam si myslieť, že sa k vám nedostal, ale pre istotu posielam v prílohe), konkrétne na predstavenú daňovú reformu. Budem rada ak mi napíšete, čo sú pre vás najkritickejšie momenty, či už v dobrom, alebo v zlom, prípadne aj z celého plánu. Konkrétne by som sa vás chcela spýtať na nasledovné:

Ako by bolo podľa vás najlepšie dosiahnuť zvýšenie motivácie zamestnávať konkrétne pre nízkopríjmových a dlhodobo nezamestnaných? Cez odpočítateľné položky na minimálnu mzdu napríklad? A je podľa vás dobré sústrediť nižšie dane na tieto skupiny?
Je podľa vás rámcové nastavenie dobré? Súhlasíte s tým, že dane na spotrebu sú menej „škodlivé“? A sú podľa vás predstavené konkrétnosti (dane na vizuálny smog, CO2, majetkové dane) dobrými príkladmi tohto prístupu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Navrh reforiem ide spravnym smerom. INEKO dlhodobo odporuca znizit odvody ludom s nizkym prijmom prostrednictvom odpocitatelnych poloziek s cielom ulahcit ich zapajanie do pracovneho trhu. Vypadok prijmov odporucame kompenzovat cez rusenie danovych vynimiek, lepsi vyber dani a vyssie dane z majetku, spotreby a environmentalne dane. To vsetko navrhy obsahuju. Podla nas ide o efektivny nastroj na riesenie stale vysokej dlhodobej nezamestnanosti a prekonanie barier zamestnavania ludi so slabou kvalifikaciou. Ludom s nizkym prijmom by tiez pomohlo posilnenie subehu socialnych davok a prijmu z prace. Ak si clovek najde pracu s nizkym prijmom, mal by narok na socialne davky stracat len postupne podla vysky prijmu, nie skokovo. Minula vlada uz docasne posilnila subeh pre dlhodobo nezamestnanych. Preskumat treba moznosti trvaleho posilnenia pre vsetkych ludi poberajucich socialne davky.

14.9.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dnes má Ústredný krízový štáb rozhodnúť o tom čo bude s hranicami s Českom. Minister zdravotníctva ako i premiér sú si vedomí toho že sme s Čechmi „previazaní pupočnou šnúrou“ no epidemiologická situácia je u nich veľmi zlá a mobilita medzi našimi krajinami je vysoká.

Ako má štát postupovať pri medzinárodných opatreniach, v prípade, že je susedný štát rizikový?
Bola by iná situácia zavrieť hranice s Maďarskom, alebo prečo je Česko pre nás kľúčovým partnerom?
Aké má zatváranie hraníc so susedným štátom dopady na obchod?
Dá sa uzatvoriť štát bez toho aby skolabovala ekonomika?
A ešte by som vás chcel poprosiť, či by ste mi vedeli dať vyjadrenie potom čo štáb určí ako sa k Česku postavíme – doposial by som vám otázky, no prvá asi bude Ako hodnotíte opatrenia – sú rozumné?

Odpoveď Petra Goliaša:
Hranice by nemali byt uzavrete, kedze by to sposobovalo prilis velke negativne dopady na ekonomiku a tym aj zivoty ludi. V prvom rade by mala fungovat osveta s cielom minimalizovat prechody hranic kvoli riziku siriacej sa nakazy. V dalsej faze prichadza do uvahy zavedenie podmienky negativnych testov uz pri vstupe do krajiny najmä pre ludi, ktori cestuju na kratko alebo pendluju. Alternativou moze byt docasna karantena a nasledne testovanie obyvatelov, ktori prichadzaju na dlhsi cas a necestuju pravidelne. Dolezite je najst technicke riesenie, ktore by zabranilo zdlhavym kontrolam na hraniciach.

14.9.2020

Otázka (Branislav Toma, TREND)
Dobrý deň, ministerstvo financií predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Chcem vás poprosiť o odpovede:

Ako hodnotíte ministerstvom navrhované zmeny?
V čom vidíte výhody alebo nevýhod pripravovaných zmien?
Pomôže zavedenie takzvaných výdavkových limitov dosiahnuť vyrovnaný rozpočet?
Nemôžu limity verejných výdavkov spôsobiť pomalší rast platov ľudí pracujúcich pre štát, mestá a obce?
Ako hodnotíte návrh, aby bol horný limit dlhu vo výške 55 percent a namiesto hrubého dlhu sa viazal na čistý dlh?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ide o potrebne a uzitocne zmeny, ktore si vynutila aktualna kriza a tiez zistenia z doterajsej aplikacie zakona.

Klucovou zmenou je uprava sankcnych pasiem dlhovej brzdy, ktora zohladnuje prudky rast verejneho dlhu pocas sucasnej krizy a definuje podmienky pre jeho postupne znizovanie bez negativnych sokov na ekonomiku. Bez docasneho uvolnenia sankcnych pasiem by sa ich plnenie stalo v najblizsich rokoch politicky nepriechodnym a ekonomicky skodlivym, uprava je preto nevyhnutnym dosledkom sucasnej krizy. Predlozeny navrh dostatocne nevysvetluje postup pri uprave sankcnych pasiem a zdovodnenie ich konkretnej vysky. S cielom zvysit transparentnost pri prijimani novely by mali byt tieto okolnosti v navrhu vysvetlene. Doplneny by mal byt tiez odhadovany vyvoj verejneho dlhu vo vztahu k plneniu sankcnych pasiem v najblizsich rokoch.

Prechod zo sledovania hrubeho dlhu na cisty dlh je technickou zmenou, ktora ma umoznit pruznejsie riadenie verejneho dlhu tak, aby tvorba financnych rezerv na obsluhu dlhu nebola obmedzovana sankciami dlhovej brzdy. Bolo by vhodne do sprievodnych dokumentov doplnit vycislenie odhadov hrubeho aj cisteho dlhu podla navrhnutej definicie pre najblizsie roky.

Novela posilnuje ulohu Rady pre rozpoctovu zodpovednost pri informovani parlamentu aj verejnosti o rizikach napriklad pri priprave rozpoctu, informovani o dlhodobej udrzatelnosti verejnych financii alebo stave dochodkoveho a socialneho systemu. Rada tiez ziskava vyznamne pravo vyhlasit mimoriadnu okolnost, na zaklade ktorej by docasne neplatili sankcie dlhovej brzdy. Rada sa posilnuje aj vo vztahu k inym subjektom verejnej spravy pri ziskavani dat potrebnych pre jej analyzy.

Pozitivnou zmenou je aj zakonne ukotvenie poziadavky verejneho vypocutia kandidatov na clenov Rady.

10.9.2020

Otázka (Zuzana Hrubá, SITA)
Dobrý deň, ak by ste si našli čas, prosím Vás o vyjadrenia do článku k otázkam:

Počty nakazených koronavírusom začínajú prekonávať rekordy aj na Slovensku. Mnohé nemocnice prešli reprofilizáciou, boria sa s dlhmi a teraz aj s pandémiou, ktorá môže trvať ešte niekoľko mesiacov. Navyše, poisťovne avizujú výpadky v rozpočte… Nehrozí podľa Vás slovenskému zdravotníctvu už toľkokrát spomínaný kolaps, ale finančný?
Zmenil nejako COVID-19 financovanie nemocníc? Niektoré zákroky boli odložené a fungovali v špeciálnom režime. Poklesli ich príjmy počas prvej vlny? Môže sa to opakovať aj pri druhej vlne?
Môže druhá vlna epidémie vyústiť napríklad do zhoršenia dostupnosti či kvality zdravotnej starostlivosti?

Odpoveď Dušana Zachara:

Myslím si, že z krátkodobého pohľadu finančný kolaps nehrozí. Výpadky príjmov vo verejnom zdravotnom poistení v dôsledku pandémie koronavírusu nie sú také vysoké, ako sme sa pôvodne obávali. Tieto výpadky budú podľa prísľubu vlády dorovnané zvýšenými platbami. Nemocnice, ktoré sú v prvej línii boja s nových koronavírusom, sa navyše budú môcť vo výzve uchádzať o desiatky miliónov eur z európskych fondov. Taktiež zdravotníci z prvej línie získajú mimoriadnu odmenu.
Spôsob financovania nemocníc cez tzv. prospektívny rozpočet je v ostatných rokoch nastavený tak, že nemocnice dostávajú od zdravotných poisťovní počas celého roka pravidelné mesačné platby bez ohľadu na sezónne výkyvy. Celkový ročný objem na budúce obdobie sa následne jemne upravuje na základe minulých, ako aj budúcich predpokladov. Takže pandémia v krátkodobom horizonte výrazne neovplyvnila financovanie nemocníc, ktoré bolo stabilné, hoci istotne mali zvýšené náklady najmä na ochranné pomôcky a prispôsobenie oddelení na pandemické riziko a zároveň prišli o nejaké príjmy v dôsledku odkladaných výkonov, ktoré neboli kryté prospektívnym rozpočtom. Ale toto samotné nemožno považovať za ohrozenie financovania nemocníc.
To samozrejme môže. Ak by bola výrazne horšia ako prvá a kládla by výrazne vyššie nároky na kapacitu slovenského zdravotníctva. Vtedy by sa zvýšené kapacity museli koncentrovať na liečenie chorých na Covid-19 a chýbali by pri odkladnej zdravotnej starostlivosti, čo môže zhoršiť dostupnosť, ako aj kvalitu zdravotnej starostlivosti ostatným pacientom, ktorým sa odkladaním liečby môže aj zhoršiť zdravotný stav. Preto je o to dôležitejšie, aby sme dodržiavali všetky protiepidemické opatrenia, nosili správne rúška, dodržiavali sociálny odstup, a ak je to možné, vyvarovali sa návštev rizikových miest a udalostí. Každý z nás môže svojou zodpovednosťou a nesebeckým prístupom pomôcť slovenskému zdravotníctvu, ako aj nepriamo iným pacientom s rôznymi ochoreniami.

10.9.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor na štátne schémy pomoci. Teraz sú totiž potvrdené len do konca septembra. Priemysel je už na tom takmer tak dobre ako pred rokom, dáva podľa vás zmysel ešte stále poskytovať schémy pomoci ako kurzarbeit, alebo dotácie pri poklese tržieb? Dokedy? Stále na ne ešte máme zdroje z EÚ, ale minister financií napríklad v minulosti vystupoval proti zvyšovaniu limitov, lebo ani európske peniaze podľa neho neradno rozhadzovať. Napríklad Detvianske strojárne už avizujú, že ak sa schéma nepredĺži, ohrozených bude u nich 100 zamestnancov.

Odpoveď Petra Goliaša:
Za jul sa este cerpalo 23 mil. eur pre takmer 186-tisic zamestnancov a SZCO, co je priblizne tretinovy pokles oproti junu. Za august je zatial cerpanie necelych 6 milionov eur pre 15-tisic zamestnancov a SZCO, tieto cisla ale este budu rast. Nepoznam cisla o ziadostiach za august, preto neviem odhadnut, ako rychlo klesne cerpanie. Pokial by pokracoval pokles ako v juni a juli, bolo by opodstatnene uvazovat o zastaveni pomoci od oktobra. Na druhej strane ale nastupuje druha vlna, ktora moze trend zvratit a teda vyvolat potrebu predlzit pomoc. Treba este par tyzdnov pockat, ako sa vyvinie situacia.

10.9.2020

Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o reakciu – spolu s kolegami z RTVS pracujeme na téme personálnych zmien po príchode nového vedenia do Fakultnej nemocnice v Trenčíne. Riaditeľ po necelom mesiaci odvolal dvoch primárov – jedným z nich je aj Jaroslav Ridoško, ktorý pôsobil za predchádzajúcej vlády ako štátny tajomník na ministerstve zdravotníctva.

Ako vnímate takéto výmeny krátko po vymenovaní?
Čo je podľa vás v súčasnosti najväčšou výzvou pre riaditeľa nemocnice – na čo by sa mal sústrediť?

Odpoveď Dušana Zachara:

Je to legitímne právo nového riaditeľa nemocnice, ktorý preberá zodpovednosť za chod celej nemocnice. Aby však dané rozhodnutie nevyvolávalo pochybnosti a bolo okolím akceptované ako odôvodnené, bolo by prínosom, keby boli komunikované dôvody a argumenty podporujúce toto rozhodnutie. V opačnom prípade tu budú potom živené možno zbytočné pochybnosti o politizácii týchto vedúcich miest.
Na konsolidáciu hospodárenia a personálu, na zlepšovanie a zefektívňovanie prevádzky, procesov a nákupov, na skvalitňovanie poskytovanej zdravotnej starostlivosti a na spokojnosť pacientov.

8.9.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, prvá vlna mala ukázať nemocniciam kde sú ich nedostatky a mali čím skôr začať robiť zmeny preto aby sme sa na ne v budúcnosti mohli spoľahnúť. Mnohé budovy sú staré a nemajú vyčlenené pavilóny pre infekčných pacientov – Minister zdravotníctva Marek Krajčí ešte koncom augusta informoval, že slovenské nemocnice sa môžu uchádzať o 48 miliónov eur zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Určené sú pre 49 subjektov hospodárskej mobilizácie, ktoré boli v prvej línii v boji s novým koronavírusom:

Do čoho by mali tieto financie poputovať?
Ako zamedziť tomu aby sa tieto úpravy nerobili na úkor iných pacientov?
Verejné obstarávanie vie byť zdĺhavé, kedy si myslíte, že sa v skutočnosti dočkáme zmien?

Odpoveď Dušana Zachara:
Dúfajme, že manažéri nemocníc vedia najlepšie, kde ich topánka tlačí. Časť prostriedkov pôjde pravdepodobne do vybavenia príslušných infekčných oddelení, odberných miest, ale aj celých nemocníc v dôsledku pandémie koronavírusu. Časť pôjde na ochranné pomôcky a dezinfekciu. Z dlhodobejšieho horizontu by nemocnice mohli, hádam, investovať aj do auditov a zlepšovania nemocničných procesov. Ak by sa im podarilo posilniť personálne deficitné oddelenia a začať poctivo sledovať a vyhodnocovať rôzne ukazovatele epidemiologickej situácie v celej nemocnici, predstavovalo by to dlhodobejší prínos aj pre ostatných,“nekovidových” pacientov.

8.9.2020

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, chcela by som ťa poprosiť o odpoveď na nižšie uvedené otázky. Minister práce v súvislosti s dôchodkovou reformou spomenul zatiaľ dve opatrenia, ktoré by chcel presadiť. Nárok na dôchodok by vznikol po 40 odpracovaných rokoch a pracujúce deti by mohli zo svojich zaplatených odvodov prispieť rodičom na dôchodok.

Čo si myslíte o týchto návrhoch?
Aké otázky potrebujete zodpovedať?
Mali by byť súčasťou zmien v dôchodkoch, resp. dôchodkovej reformy?

Odpoveď Petra Goliaša:
V dochodkovej reforme bude klucove zrusit stropy na dochodkovy vek a odchod do dochodku naviazat na vyvoj strednej dlzky zivota. Bez tejto zmeny system nebude dlhodobo udrzatelny. Pruznejsi odchod do dochodku po odpracovani isteho poctu rokov je akymsi rozsirenim predcasneho dochodku. Dolezite je, aby bol system z pohladu verejnych financii nastaveny neutralne. Ak bude dochodok pri skorsom odchode adekvatne krateny, nemusi mat tato zmena negativne dopady na verejne financie.

Prispievanie pracujucich deti na dochodok rodicom sa da vnimat ako akasi odmena za vychovu deti. Otazkou je, ci system nebude diskriminacny napriklad voci rodicom, ktorych deti odisli do zahranicia. Rizikom tiez je, ze tieto prispevky zvysia vydavky dochodkoveho systemu a teda zhorsia jeho udrzatelnost. Z pohladu rodinnej politiky je efektivnejsie podporit pruzne zamestnavanie rodicov pocas, resp. kratko po materskej a rodičovskej dovolenke, rozsirit kapacity predskolskych zariadeni ako aj zvysit vymeriavaci zaklad, z ktoreho stat plati odvody za rodicov pocas riadnej starostlivosti o dieta.

7.9.2020

Otázka (Barbara Zmuskova, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na zdroje z Európskej únie. Ako presne bude fungovať čerpanie nevieme, ale Veronika Remišová aj Eduard Heger už zhruba predstavili reformné oblasti. Zaujímal by ma váš pohľad na vec.

Ako najlepšie minúť tieto miliardy?Je to samozrejme veľmi veľmi široká otázka a priestor nebude veľký, takže by ma zaujímalo naozaj čo teraz vnímate za najpálčivejšie body – či už konkrétne reformy, alebo niečo v spôsobe rozdeľovania.

Odpoveď Petra Goliaša:
K tomu som sa uz davnejsie vyjadril napriklad tu.

Prioritou by mala byť reforma vzdelávania na všetkých úrovniach – od predškolského až po vysoké školy, vedu a výskum. Cieľom by malo byť kvalitné vzdelávanie aj pre sociálne najzraniteľnejšie deti, aby boli absolventi lepšie pripravení pre pracovný trh a potreby demokracie, ako aj pre zastavenie odchodu najlepších ľudí zo Slovenska.
Ďalej treba podporiť investície s vysokou hodnotou za peniaze v dopravnej infraštruktúre, obnove a výstavbe verejných budov vrátane nemocníc či digitalizácie verejnej správy. Nemocnice treba reprofilovať a financovať podľa kritérií kvality a efektívnosti, zastaviť ich zadlžovanie.
Pre podnikateľské prostredie aj trh práce bude kľúčová daňovo-odvodová reforma, ktorá by mala odľahčiť priame zdanenie práce a zjednodušiť systém platenia daní. Výpadky príjmov by malo nahradiť rušenie výnimiek a zvýšenie spotrebných daní, daní z nehnuteľností a environmentálnych daní.
Pre dlhodobú stabilitu verejných financií je najdôležitejšia reforma dôchodkového systému. Predovšetkým treba zrušiť stropy na dôchodkový vek, opraviť druhý pilier a pravidelne informovať ľudí o ich budúcich nárokoch na dôchodok.

7.9.2020

Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Srdecne pozdravujem, v súvislosti s europskym fondom obnovy, vdaka ktoremu moze Slovensko ziskat cca 7 mld. eur, by som vas chcela poziadat o potvrdenie, resp. reakciu na otazky.

podla nasich informacii ste sucastou expertnej skupiny pre Plan obnovy v časti zdravie. Je to pravda?
kto vas oslovil, odporucil, na zaklade čoho ste sa stali clenom tejto expertnej skupiny?
čo je vasou naplnou prace?
predpokladam, že uz nejaké stretnutia prebehli. Sú nejaké výstupy? Závery? Co je prioritou tohto reformného timu? Ktorým oblastiam sa venujete?

Odpoveď Dušana Zachara:

Áno. Nikdy sme to netajili. Dokonca sme túto informáciu aktívne zverejnili na našom webe: http://www.ineko.sk/clanky/oznam-o-externej-expertnej-spolupraci
Tak ako aj ostatných externých expertov ma v mene podpredsedu vlády a ministra financií SR Eduarda Hegera oslovil hromadným mailom štátny tajomník MF SR Ľuboš Jančík.
Pripomienkovať a konzultovať materiál o zdravotníctve, ktorý pripravili analytici z MF SR, navrhovať zmeny, doplnenia.
Prebehlo jedno pripomienkovacie kolo a dve pracovné stretnutia. Treba povedať, že to, ako bude materiál vyzerať v čase, keď poputuje na koaličnú radu, má plne v kompetencii MF SR. Je na ňom, ktoré návrhy či kritiku externých expertov si osvojí. Ja som napríklad o. i. veľmi presadzoval, aby sa posilnilo, resp. zaviedlo meranie, vyhodnocovanie a zverejňovanie rôznych parametrov a ukazovateľov kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom na Slovensku, ale napríklad aj efektov prevencie, aby sme v budúcnosti vedeli kvalifikovanejšie posudzovať úspešnosť jednotlivých opatrení a politík, či skutočne viedli k naplneniu deklarovaného cieľa a zároveň vedeli lepšie rozhodovať o alokácii obmedzených zdrojov, ktoré by mali prinášať čo najvyššiu hodnotu pre pacienta. Netuším, či sa to, a ak áno, tak v akej forme, objaví aj vo finálnom materiáli. To už záleží na ministerských analytikoch. Ministerstvo financií spolupracuje samozrejme aj s ministerstvom zdravotnícta, ktorého členovia sa zúčastnili aj pracovných stretnutí.
MF SR považuje za hlavné priority slovenského zdravotníctva: posilnenie primárnej starostlivosti, zvyšovanie počtu zdravotných sestier a zmenu ich kompetencií, obnovu nemocníc po optimalizácii siete, rozširovanie kapacít dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti s dôrazom na domácu a komunitnú starostlivosť, duševné zdravie.
Hlavným cieľom politík v zdravotníctve má byť zníženie úmrtnosti odvrátiteľnej zdravotnou starostlivosťou.

7.9.2020

Otázka (Magda Švančarková, finreport.sk)
Zdravím, pripravujeme vo finreport.sk článok o nájomných bytoch, ktoré prisľúbila vláda. nedávno sa k tomu vyjadril aj boris kollár, že vláda nezaspala a ide do toho …
moja otázka znie, b.kollar hovoril aj o využití peňazí z DSS aj o využití covidových peňazí, je to podľa vás reálne takýto finančný plán?

https://www.facebook.com/watch/?v=317050039354708

Odpoveď Petra Goliaša:
Co sa tyka covidovych penazi, to je otazka vyjednavania s EK a tiez toho, ci nemame na Slovensku vyssie vydavkove priority a lepsie pripravene projekty. Napriklad obnovu nemocnic, zeleznic, skol, podporu verejnej dopravy ci zlepsovanie zivotneho prostredia.

Co sa tyka DSS, klucove je, aby tie samostatne rozhodovali, ci investuju do vystavby najomnych bytov. Malo by ist o dobrovolnost, nie povinnost takej investicie. DSS by sa mali rozhodnut na zaklade vynosnosti, aby pri primeranom riziku co najviac zhodnocovali uspory klientov. Investovat by mali formou standardnych cennych papierov, napriklad dlhopisov.

Pripadne investicie do najomnych bytov by tiez mali byt realizovane tak, aby neohrozili stabilitu verejnych financii. Vlada by mala predstavit vypocet, kolko bude vystavba stat a aku cast z toho pokryju buduce prijmy z najomneho. Na vystavbu by mala najst krytie z eurofondov, znizenim inych vydavkov alebo zvysenim prijmov.

4.9.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor na novelu zákona o sociálnom poistení, v rámci ktorej chce minister práce jednak zmraziť minimálne dôchodky, vrátiť ich pôvodný systém vypočítavania (kvalifikované roky) a zároveň aj zrušiť odpustenie sociálnych odvodov na 13. a 14. platy.

Minimálne dôchodky boli dosť kritizované, je toto riešenie podľa vás systémové, rieši problémy, ktoré s nimi boli?
A čo sa týka 13. a 14. platov, prestalo byť prioritou vlády teraz odmeňovanie ľudí, treba nahnať viac peňazí do rozpočtu? Môže to súvisieť aj s návrhom trvalého kurzarbeitu, ktorý prakticky plánuje odstaviť sociálnu poisťovňu od príjmov z fondu nezamestnanosti?

Odpoveď Petra Goliaša:
Novelu som zatial nevidel, takze len vseobecne:

Obe opatrenia znizia schodok Socialnej poistovne, teda prispeju k ozdraveniu verejnych financii. Avizovane upravy v minimalnych dochodkoch tiez zmiernia dlhodoby schodok dochodkoveho systemu, ktory je hlavnou hrozbou pre udrzatelnost verejnych financii. Pri urceni vysky minimalneho dochodku aj jeho valorizacie by vlada mala zohladnit aj mieru rizika chudoby dochodcov. Cize by mala dopredu preskumat a zverejnit, ako sa tieto zmeny odrazia na podiele dochodcov ohrozenych chudobou.

Vypocet pomocou kvalifikovanych rokov zabezpecuje zasluhovost, aby clovek platiaci plne odvody dostaval vyssi dochodok ako clovek, ktory sa plateniu odvodov vyhybal. Na druhej strane by nebolo spravne vystavit riziku chudoby ludi, ktori poctivo pracovali a riadne platili odvody hoci aj z nizkeho prijmu. Terajsi system je zly, pretoze priznava rovnaky dochodok ludom, ktori platili mesacne odvody v plnej vyske ako aj spekulantom, ktori platili napriklad len jedno euro mesacne.

Zavedenie socialnych odvodov z 13. a 14. platov je v sulade s principom odvodovej neutrality, teda aby sa z roznych druhov prijmov platili rovnake odvody. Pokial tento princip neplati, vznika motivacia spekulativne presuvat prijmy do zvyhodnenych foriem odmenovania.

3.9.2020

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, v SME pripravujeme veľkú tému s pracovným názvom Ako je Slovensko pripravené na druhú vlnu koronavírusu. Po tom, čo som k tomu oslovil MZ SR, ÚVZ SR, SŠHR či tzv. červené nemocnice oslovujem k tomu aj zdravotníckych analytikov, lebo by som rád poznal ich názor. Medzi nimi aj vás. Otázky:

Je podľa vás Slovensko pripravené na druhú vlnu koronavírusu? Ak áno/nie, prečo?
Čo hovoríte na to, že pre druhú vlnu nemá MZ SR predpovedný model vývoja ochorenia Covid-19? Súhlasíte s názorom MZ SR, že tieto modely majú aj tak svoje obmedzenia a stačí sa aj riadiť modelmi zo zahraničia?
Čo hovoríte na to, že ani po polroku sa MZ SR nepodarilo pokryť štátnymi laboratóriami testovacie kapacity a musia mu pomáhať štátne laboratóriá? Alebo si myslíte, že je v poriadku/alebo to nie je problém, ak štátu pomáhajú aj súkromné laboratóriá? Ak to považujete za problém, prečo?
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že aktuálna denná testovacia kapacita je 7500 ľudí. Je táto kapacita podľa vás reálna, keď doteraz nebola ani raz (a väčšinou ani zďaleka) dosiahnutá?
Ako vnímate fakt, že na jar hygienici hovorili, že je len 150 epidemiológov a treba ich viac a lepšie zaplatiť a po polroku sa situácia nezmenila a je rovnaká?
Ako vnímate skutočnosť, že MZ SR až teraz pripravilo novelu, ktorá umožní posilniť rady zdravotníkov potrebných na boj s koronavírusom? Nie je to podľa vás neskoro? Myslíte si, že medici, s ktorými MZ SR v tejto súvislosti, ako prvými počíta sú primeranou posilou?
V sieti tzv. červených nemocníc, ktoré by mali byť v prvej línii boja proti koronavírusu chýba Fakultná nemocnica v Žiline. Vypadla zo zoznamu preto, lebo v roku 2011 v nej zrušili pľúcne a infekčné oddelenie. Myslíte si, že „dieru“, ktorá tým vznikla na severozápade Slovenska dokážu pokryť UN Martin a FN Trenčín? Ak áno/nie, prečo?
Čo hovoríte na to, že SŠHR SR iba teraz obstaráva testy a ochranné prostriedky proti koronavírusu? Nie je to neskoro?
Čo hovoríte na to, že SŠHR SR sa pri obstarávaní zameriava len na odberové sety – výterové a podľa toho, čo mi napísali na PCR testy nie a z ich odpovedí vyplýva (ešte to overujem), že ani nijaké PCR testy nemajú?

Odpoveď Dušana Zachara:

Áno aj nie. Určite sme lepšie pripravení po stránke materiálnej. Zlepšilo sa prístrojové vybavenie, ako aj dostupnosť ochranných pomôcok. Čiastočne sme si pripravili krízové plány. Ale celkové procesy, a tým nemyslím len tie v nemocniciach, sa daria zlepšovať len veľmi pomaly. Personálne kapacity sa posilnili len veľmi obmedzene. Napríklad Regionálne úrady verejného zdravotníctva treba urgentne kapacitne, ako aj finančne posilniť. Vymáhanie protiepidemiologických pravidiel a ukladanie sankcií je skôr naoko a len symbolické. Môže sa nám to vypomstiť.
Každý model má svoje obmedzenia, to je prirodzené. Aj ten pri predpovedi počasia. A napriek tomu ich používame, aby sme sa vedeli lepšie pripraviť na možné budúce scenáre vývoja. Pôvodný IZP predal štafetu SAV, preto som očakával, ako bolo komunikované, že akademici budú v modelovaní pokračovať a prezentovať, hoci aj upravený, model vývoja pandémie na Slovensku. Kritikov výstupov pôvodného modelu bolo totiž neúrekom…
Myslím si, že koexistencia štátneho a súkromného, v tomto prípade laboratórií, je pre Slovensko efektívnym spôsobom ako flexibilne reagovať na meniace sa potreby. Štát môže ušetrené peniaze, ktoré by si vynútilo vybudovanie štátnych laboratórií, využiť na prospech pacientov inde v zdravotníctve.
To bude pravdepodobne teoretická horná hranica kapacity. Nedarí sa ju podľa mňa napĺňať aj pre skostnatelé procesy, chýbajúce kapacity hygienikov, resp. obmedzenú dostupnosť všeobecných lekárov.
To je ukážka, aké ťažké je meniť zaužívaný status quo vo verejnej správe. Je to práve aj o skostnatelých pravidlách a postupoch a veľkej byrokracii, ktorá sa viac zameriava na formalizmus ako na flexibilnú adaptáciu na zmenené podmienky a potreby a na dosahovanie cieľov a výsledkov prospešných pre ľudí.
Medici sú určite lepšou voľbou ako čakať so založenými rukami, že sa nám bez akéhokoľvek pričinenia a reforiem v systéme vrátia slovenskí lekári a sestry zo zahraničia. Treba tiež oveľa viac lákať zdravotnícky personál napríklad z Ukrajiny alebo Balkánu. A odstraňovať zbytočné prekážky, ktoré im sťažujú príchod do slovenského zdravotníctva.
Ak nemá žilinská nemocnica infekčné či pľúcne oddelenie, tak nebude mať ani vybavenie a špecialistov, ktorí by vedeli kvalitne liečiť pacientov s COVID-19. To bol presne aj zmysel stratifikácie – nech robí každá nemocnica len to, čo vie najlepšie a na čo má dostatok skúsených lekárov. Myslím si preto, že región severozápadu Slovenska UN Martin zvládne.
Neviem, aké mali obmedzenia a aký bol stav na sklade.
PCR testy sa vykonávajú, ak sa nemýlim, s pomocou výterových odberových setov. V každom prípade by Slovensko malo mať pripravený dostatok PCR testov, nakoľko tie sú najpresnejšie a dokážu diagnostikovať aktuálne nakazených, ktorí predstavujú potenciálne riziko pre verejné zdravie.

2.9.2020

Otázka (Branislav Toma, TREND)
Dobrý deň, pripravujeme článok o výhodách a nevýhodách nižšieho odvodového zaťaženia na Slovensku. V rámci koalície je otvorene za zmenu odvodov SaS, ktorá presadzuje zavedenie takzvaného odvodového bonusu. Chcem vás poprosiť o odpovede:

V čom vidíte výhody a nevýhody zavedenia odvodového bonusu od SAS?
Môže zavedenie odvodového bonusu spôsobiť ešte väčšia problémy s vyplácaním dôchodkov?
Prispeje odvodový bonus k zvyšovaniu čistých príjmov pracujúcich ľudí a znižovaniu nezamestnanosti?
Akým spôsobom je podľa vás optimálne znižovať daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku?

Odpoveď Petra Goliaša:
Problemom odvodoveho bonusu je jeho dopad na verejne financie. Povodny navrh reformy bol vysoko deficitny. Prepocet dopadov podla Rady pre rozpoctovu zodpovenost po zapracovani neskorsich zmien nebol na ziadost SAS zverejneny. Nejasny je tiez vplyv odvodoveho bonusu na naroky vyplyvajuce z prveho dochodkoveho piliera. Ide o komplexnu reformu so zasadnym vplyvom na sucasne ci buduce prijmy väcsiny obyvatelov. Reforma ma viac vitazov aj porazenych, väcsie je aj riziko chybnych rozhodnuti. Preto sa na nu bude tazsie hladat politicka zhoda.

Schodnejsou cestou su mensie zmeny cielene na znizenie odvodovej zataze najmä pre ludi s nizkym prijmom. Dobrym nastrojom su odvodove odpocitatelne polozky zo zdravotnych ale aj socialnych odvodov. Vypadky v prijmoch by mali byt kompenzovane rusenim danovych vynimiek, efektivnejsim vyberom dani ako aj zvysovanim majetkovych a spotrebnych dani, ktore su menej skodlive pre rast ekonomiky.

2.9.2020

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, chcela by som ťa poprosiť o odpoveď na nižšie uvedenú otázku:

Mali by DSS investovať do výstavby nájomných bytov? Viete si predstaviť nejaký model, nastavenie, kedy by ste to považovali za rozumné?

Odpoveď Petra Goliaša:
Klucove je, aby DSS samostatne rozhodovali, ci investuju do vystavby najomnych bytov. Malo by ist o dobrovolnost, nie povinnost takej investicie. DSS by sa mali rozhodnut na zaklade vynosnosti, aby pri primeranom riziku co najviac zhodnocovali uspory klientov. Investovat by mali formou standardnych cennych papierov, napriklad dlhopisov.

28.8.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na predbežnú informáciu ministerstva financií, ktorou chcú jednak znížiť dane pre dopravcov a jednak zvýšiť dane na luxusné vozidlá.

Čo si myslíte o týchto krokoch?
Súhlasíte, že luxusné autá majú pre podnikateľov iba marginálny úžitok?

Odpoveď Petra Goliaša:
Znizenie dane dopravcom ulahci podnikanie. Dopyt po luxusnych tovaroch je menej citlivy na cenu, zvysenie dane by sa preto nemalo odrazit na vyraznom poklese zaujmu o luxusne auta. Danova politika by ale mala zohladnovat klimaticke ciele. Pri motorovych vozidlach ide najmä o emisie skodlivych plynov, ktore produkuju. Viac zdanene by mali byt auta s vyssimi emisiami na prejdeny kilometer.

26.8.2020

Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Srdecne pozdravujem, vzhladom na prepoistovaciu kampan, spolupracu s jednotlivymi hracmi v sektore; a obraz poistovne – planujem rozhovory s p. riaditelmi jednotlivych zdravot. poistovni. Uvazujem trosku nad inym konceptom a preto by som vas chcela opytat ako relevantnej skupiny analytikov v slovenskom zdravotnictve:

je niečo, čo by ste sa chceli panov riaditelov opytat?
ak áno – mozem poprosit 2 otazky pre kazdeho riaditela? mozete adresovat bud 2 otazky konkretne pre kazdeho riaditela – p. Kultana (Dôvera), p. Strapka (VšZP), p. Spanara (Union) alebo 2 otazky rovnaké pre vsetkych

Odpoveď Dušana Zachara:
Otázky na p. Strapka (VšZP):
1. Akým spôsobom by mal štát dofinancovať sektor zdravotníctva v dôsledku koronakrízy? Súhlasíte s názorom, že VšZP by mala dostať relatívne viac peňazí ako súkromné poisťovne, ktorým majú pomôcť ich akcionári?
2. Aký výsledok tohtoročnej prepoisťovacej kampane budete pre VšZP považovať za úspech? Ak sa nedosiahne, čo urobíte?

Otázky na p. Kultana (Dôvera):
1. Aký je Váš názor na bod z Programového vyhlásenia vlády o regulácii zisku, ktorý hovorí, že zdravotné poisťovne by mohli tvoriť zisk len z pripoistenia a z limitu výdavkov na prevádzkové činnosti a až po zaplatení všetkých objednaných výkonov?
2. Uveďte jednu okolnosť okolo konečného užívateľa výhod Dôvery Jaroslava Haščáka, ktorá zdravotnej poisťovni Dôvera najviac sťažuje fungovanie a rozvoj?

Otázky na p. Špaňára (Union):
1. Ako hodnotíte ustanovenie Programového vyhlásenia vlády, že pripoistenie za nadštandardné zdravotné služby u zmluvných poskytovateľov by bolo vyhradené len zdravotným poisťovniam zabezpečujúcim štandardnú zdravotnú starostlivosť?
2. Pociťujete to, že hoci Union zdravotná poisťovňa a jej holandský akcionár nebýva na Slovensku primárnym terčom a centrom politických útokov a vyjadrení, tak to v konečnom dôsledku rovnako „schytá“ v podobe legislatívy či ťaženiu proti zisku a fungovaniu pluralitného systému, ako určitú krivdu?

26.8.2020

Otázka (Mária Dvořáčková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie k pripravovanému článku. Dnes vláda schválila návrh zákona o 13. dôchodku.

Ako hodnotíte aktuálnu úpravu?
V čom je problematická?
Aké riešenie by bolo podľa vás najefektívnejšie?

Odpoveď Petra Goliaša:
V case prudko rastuceho deficitu aj verejneho dlhu je nezodpovedne zvysovat vydavky, ktore nie su kryte prijmami. Povodne boli 13. dochodky schvalene ako populisticke gesto tesne pred volbami, bez krytia v statnom rozpocte a bez vypoctu dlhodobych dopadov na verejne financie. Terajsia uprava ich znizuje, oproti minulemu roku vsak ide stale o vyrazny rast vydavkov. Ak chce vlada vyplacat 13. dochodky, mala by sucasne zvysit prijmy, aby ich bolo z coho zaplatit alebo znizit ine vydavky. Kedze to sa nedeje, budu dochodky vyplacane na dlh, ktory raz budeme musiet splatit.

Podla dostupnych statistik patria dochodcovia medzi skupiny najmenej ohrozene chudobou. Ani kriza sa nedotkla ich prijmov na rozdiel od velkej casti pracujucich. Preto je namieste otazka, ci by socialnu pomoc nemali dostavat ohrozenejsi ludia ako napriklad nezamestnani, ci viacpocetne rodiny s detmi.

26.8.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som sa spýtať na dlhy zdravotníckych zariadení voči sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa je pravdepodobne jedinou inštitúciou v Slovenskej republike, ktorá sa neustále zaoberá dlhmi zdravotníckych zariadení. Spolu k 31. decembru 2019 evidovala Sociálna poisťovňa pohľadávky na poistnom vo výške 242 554 tis. Eur. Postúpením pohľadávok v roku 2020 na poistnom došlo síce k ich jednorazovému poklesu, avšak nezastavil sa ich nárast z dôvodu neplatenia bežného poistného. Sociálna poisťovňa v roku 2018 (I. etapa oddlženia) postúpila pohľadávky spoločnosti Debitum a. s. na poistnom vo výške 198 278 tis. Eur a na penále vo výške 156 612 tis. Eur. Dňom 2. januára 2020 postúpila Sociálna poisťovňa (II. etapa oddlženia) pohľadávky na poistnom spoločnosti Debitum a. s. vo výške 123 177,6 tis. Eur a pohľadávky na penále vo výške 45 794,4 tis. Eur. Účelom Koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení, ktorej autorom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, bola postupná eliminácia ich zadlžovania a zamedzenie generovania záväzkov po ich splatnosti.

Kde štát zlyháva v koncepcii odlžovania?
Akým spôsobom môžu byť nemocnice exekuované – zoberú im postele?
Pomôže nám dvojmilardový balík z EÚ?
V nemocniciach spraviť radikálne opatrenia, lebo takto sa ten systém zrúti – aké opatrenia treba podľa vás prijať?

Odpoveď Dušana Zachara:

V nedodržiavaní a v nevymáhaní pravidiel. Proces oddlžovania nemocníc predošlou vládou považujem za jedno z najväčších neúspechov v rezorte zdravotníctva. Nesplnili sa žiadne z deklarovaných cieľov, že oddlžené štátne nemocnice nebudú hospodáriť v prevádzkovej činnosti so stratami a nebudú tvoriť nové dlhy po lehote splatnosti. Opak sa stal realitou. Tempo zadlženosti štátnych nemocníc sa za minulý rok zrýchlilo najviac za posledné roky. Učebnicový príklad tzv. morálneho hazardu. Z vládnej Koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení sa spravil nič neznamenajúci zdrap papiera. Ozdravné plány nemocníc zostali utajené, preto verejnosť nemohla tlačiť na to, aby sa napĺňali, a aby sa verejné financie, t.j. peniaze nás všetkých používali efektívne. Neviem o tom, že by sa uplatnil sančný mechanizmus popísaný v Koncepcii v prípade neplnenia ozdravných plánov nemocníc – zmrazenie navyšovania miezd nad zákonom stanovenú minimálnu úroveň, nemožnosť čerpať ďalšie finančné prostriedky na oddlžovanie, odvolanie riaditeľov, sankčná pokuta.
Obrovským problémom pri stabilite a predvídateľnosti financovania zdravotníctva je to, že sa z oddlžovania stáva pravidelný inštrument na priebežné financovanie zle hospodáriacich štátnych a niektorých župných nemocníc. Keď sa tento zvyk nepretne, nikdy nebudú štátni manažéri, ale aj politici motivovaní zmeniť svoje vzorce správania.
Zariadenie, ktorého absencia by ohrozila zdravie a život pacientov a obmedzila by poskytovanie základnej zdravotnej starostlivosti sa exekvovať nedá, ale napríklad taká limuzína riaditeľa asi áno. Ináč, exekúcie sú jedným z nástrojov pre zlepšenie finančnej disciplíny nemocníc. Ukázalo sa to najmä pri menších nemocniciach, kde sú menšie politické tlaky a viac exekvovateľných vecí. Menšie všeobecné nemocnice zlepšili svoje hospodárenie.
Závisí od toho, na čo sa použije. Ostatné polmiliardové oddlženie ukázalo, že aj takáto obrovská suma nemusí pomôcť, ak nie sú uplatňované tzv. tvrdé rozpočtové obmedzenia. Dokonca to malo opačný efekt. Ako píše Sociálna poisťovňa, po prvej etape oddlženia pribudli k neplatičom poistného aj také veľké štátne nemocnice, ktoré dovtedy svoje odvodové povinnosti plnili riadne a včas (UN Martin a FNsP Prešov)…
Odstraňovať tzv. mäkké rozpočtové obmedzenia (soft budget constraints) a zavádzať a uplatňovať v praxi tzv. tvrdé rozpočtové obmedzenia (hard budget constraints).

24.8.2020

Otázka (Branislav Toma, TREND)
Dobrý deň, pripravujeme článok o znižovaní počtu štátnych úradníkov o desať až dvadsať percent. Vo vláde toto riešenie presadzuje predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík. Chcem vás poprosiť o odpovede:

Ako hodnotíte snahu znížiť počet štátnych úradníkov o desať až dvadsať percent?
Prečo sa doteraz žiadnej vláde nepodarilo reálne znížiť počet ľudí pracujúcich pre štát?
Dokážu sa prepustení ľudia zamestnať v súkromnej sfére v čase rastúcej nezamestnanosti?

Odpoveď Petra Goliaša:
Po prudkom vypadku danovych prijmov a raste verejneho dlhu kvoli koronakrize bude musiet vlada v nasledujucich rokoch ozdravovat verejne financie. Pokial nechce zvysovat dane, bude musiet znizit vydavky. Jednou z moznosti je znizenie poctu zamestnancov verejnej spravy. V tejto oblasti k zasadnym usporam v uplynulych rokoch nedoslo, preto existuje priestor, ktory nasla aj revizia vydavkov zamestnanosti a odmenovania vo verejnej sprave z marca 2020). Citujem zo zaverecnej spravy revizie:

“Ako jedno z kľúčových opatrení definuje revízia 10% zníženie počtov zamestnancov v ústrednej štátnej správe. Vhodným nástrojom na dosiahnutie cieľa sú optimalizačné audity vykonávané internými kapacitami štátu. Auditmi by postupne mali prejsť všetky ministerstvá a orgány ústrednej štátnej správy (potenciál 147mil. eur) a kľúčové štátne podniky. Audity vykonané internými kapacitami poskytnú konkrétne a udržateľné opatrenia namiesto plošných a neudržateľných znižovaní výdavkov z minulosti. Celkový cieľ 10% úspory je nižší ako potenciál už vykonaných auditov, ktoré identifikovali úspory na úrovni 20% výdavkov na kompenzácie. Príkladmi sú analýza podporných a prierezových činností ministerstiev (Kapitola 5.1), výsledky auditov vykonaných v Slovenskom vodohospodárskom podniku (v spolupráci s BCG) a ďalších štátnych podnikoch,ale aj staršie audity ministerstiev financií (2004), obrany (2005), kultúry (2009).

Zefektívnením podporných a prierezových činností ministerstiev a ich podriadených organizácii je možné ušetriť viac ako 44 mil. eur ročne. V podporných a prierezových činnostiach pracuje približne každý tretí zamestnanec ministerstiev a takmer každý desiaty zamestnanec podriadených organizácií. Znížením nákladov ústredných orgánov a ich podriadených organizácií na úroveň mediánu je možné v krátkom horizonte dosiahnuť úsporu 18 mil. eur. Vytvorením rezortných podporných centier je možné v strednodobom horizonte zvýšiť úsporu na 32 mil. eur ročne. Cieľom je v dlhodobom meradle vytvoriť niekoľko štátnych servisných centier, čo by malo ušetriť viac ako 44 mil. eur ročne oproti súčasnosti.

Finančne významné úspory môže priniesť koncentrácia výkonu samospráv do väčších celkov a zníženie počtu policajtov na európsky priemer. Revízia odporúča reformu územno-správneho usporiadania tak, aby výkon správy rozdrobených obcí bol sústredený do väčších celkov, čo by prinieslo kvalitnejšie služby a potenciálnu úsporu 396 mil. eur ročne. Postupné zníženie počtu policajtov na európsky priemer zníži celkové mzdové náklady o 96 mil. eur, dodatočná úspora vznikne aj na výzbroji a výstroji. Zníženie počtu policajtov je možné dosiahnuť neobsadzovaním uvoľnených miest vrátane odchodu na dôchodok a scivilňovaním pozícií. Implementácia týchto opatrení si však vyžaduje dlhší čas.”

Revizia sucasne upozornuje, ze v inych oblastiach je alebo v blizkej buducnosti hrozi nedostatok zamestnancov, pripadne je potrebne zvysit mzdove ohodnotenie:

“Slovensko má na počet obyvateľov menej zdravotných sestier a pracovníkov v sociálnych službách, naopak viac má najmä policajtov a vysokoškolských učiteľov.

Starnúca populácia obyvateľstva aj pracovníkov poskytujúcich verejné služby vyvoláva tlak predovšetkým na zdravotníctvo a sociálne služby. Ak nedôjde k zásadnejšej zmene počtu absolventov relevantných odborov prechádzajúcich do praxe, bude podľa prognóz do roku 2023 chýbať ročne okolo 250 zdravotných sestier, 580 učiteľov v regionálnom školstve a1250 sociálnych pracovníkov.

Z medzinárodného pohľadu zaostávajú najviac platy učiteľov v regionálnom školstve, ktorí zarobia len 65% priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných, vo vyspelých krajinách vrátane EÚ to je viac ako 89%.

Verejný sektor je finančne neatraktívny pre vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov počas väčšiny produktívneho veku. Mzdy mladých zamestnancov zaostávajú menej, následne však rastú pomalšie ako v súkromnom sektore. Výrazne menej ako v súkromnom sektore (o 20 až 40 %) zarábajú zamestnanci profesií svysokými príjmami, najmä právnici, pracovníci v oblasti financií či IT. Nízke mzdy vo vysokokvalifikovaných a drahých profesiách môžu viesť k ich nízkej kvalite alebo potrebe zabezpečiť služby dodávateľsky.”

V zasade revizia odporuca prehodnotit strukturu zamestnanosti vo verejnej sfere ako aj odmenovanie v nadväznosti na reformy. Celkovo z nej ale nevyplyva velky priestor na dlhodobe uspory:

“Slovenský verejný sektor zamestnáva mierne menší počet zamestnancov ako krajiny EÚ, vynakladá na nich nižší podiel výdavkov na HDP (9,3% vs. 10,6 ) aj celkových verejných výdavkov (22,3 % vs. 24,7).”

21.8.2020

Otázka (Filip Domovec, Plus JEDEN DEŇ)
Dobrý deň, vzhľadom na pribúdajúce prípady odvolaných riaditeľov nemocníc súčasným ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím, Vás prosím o stanovisko.

Je v poriadku intenzita, s akou minister Krajčí odvoláva riaditeľov štátnych nemocníc?
Minister vo väčšine prípadov argumentuje snahou o lepšie hospodárenie nemocníc. Je táto snaha úprimná alebo ide len o dosadzovanie svojich ľudí na lukratívne miesta?
Minister zakaždým avizuje aj riadne výberové konanie. Je to v našich podmienkach transparentný výber riaditeľa alebo len formalita?

Ak je to možné, prosím o odpovede dnes do 13:00. Vopred ďakujem za spoluprácu.

Odpoveď Dušana Zachara:

Ak má podložené podozrenia z neefektívneho nakladania s verejnými prostriedkami zo strany odvolaných manažérov, je to legitímne. Ešte by ich mohol komunikovať aj smerom k verejnosti, aby to bolo odkontrolovateľné a transparentné.
Zlepšiť hospodárenie štátnych nemocníc je nevyhnutnosťou, preto túto snahu vítam. Rovnaké merítko by však malo platiť aj pre nastupujúcich riaditeľov. Po pár rokoch sa ukáže, či boli v tomto smere úspešní. A čo sa týka dosadzovania ľudí na riaditeľské pozície v štátnych zariadeniach, nejde vôbec o lukratívne miesta, keď sa nekradne. Aj preto je ťažké zohnať na tieto miesta schopných manažérov s dobrou povesťou. Neprajné prostredie, zlá atmosféra, neskutočne veľa práce na jednej strane a relatívne malá odmena, slabé uznanie, otázna satisfakcia či sebarealizácia na strane druhej. Myslím si, že tu nejde o dosadzovanie vlastných ľudí, aby na tom profitovali oni, resp. strana.
V rezorte zdravotníctva zatiaľ neprebehlo výberové konanie, ktoré by spĺňalo atribúty otvoreného, transparentného výberového konania. Inšpirovať by sa pritom dalo napríklad z procesu výberu šéfa Rady rozpočtovej zodpovednosti.

19.8.2020

Otázka (Jana Liptakova, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre anglicke noviny o Slovensku The Slovak Spectator pripravujem clanok o digitalizacii zdravotnictva a rada by v nom uviedla aj vyjadrenia za INEKO. Poprosila by som Vas o zaslanie odpovedi na doleuvedene otazky:

Ako hodnotite sucastny stav digitalizacie zdravotnictva na Slovensku? Ktore z doterajsich projektov pokladate za najuspesnejsie?
Kde vidite dalsi priestor na digitalizaciu?
Ake prekazky pokladate za najvyznamnejsie v procese dalsej digitalizacie slovenskeho zdravotnictva?
Aky vplyv mala ci ma korona kriza na vnimanie digitalneho zdravotnictva na Slovensku?

Odpoveď Dušana Zachara:

Dobre nastavené elektronické zdravotníctvo nesie v sebe potenciál zvýšenia bezpečnosti pacienta, skvalitnenia a zefektívnenia liečby. Na Slovensku sa zatiaľ využíva len časť tohto potenciálu, keďže sa ešte nezaviedli všetky funkcionality a aj ich používanie medzi zdravotníkmi a pacientmi je zatiaľ limitované. Ale tak to bolo pri rozbehu aj v ostatných krajinách. Za najúspešnejšiu povazujem zatial funkcionalitu eRecept, ktorá sa celoplošne rozšírila a pacienti z nej ešte viac benefitujú počas koronakrízy, kedy je dobré dodržiavať sociálny dištanc.
Vidím ju v dokončení zavádzania všetkých funkcionalít, v rozšírení používania zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj samotných pacientov, aby sa zrýchlil prenos informácií v zdravotníctve, odstránili sa zbytočné duplicity a zvýšila bezpečnosť poskytovanej starostlivosti.
Personálne, keďže sa funkcie šéfa NCZI vzdal relatívne úspešný manažér, ktorý naštartoval do reálnej implementácie projekt eZdravia. No a potom sú to samozrejme procesné prekážky, nakoľko tento projekt je v rukách štátu, ktorý býva často veľmi neflexibilný, čo predlžuje a predražuje celé snaženie.
Znamenala snáď väčšie uvedomenie si spoločnosti, že elektronické služby v zdravotníctve sú cestou, ktorú treba sledovať. Že jej dokážu aj reálne pomôcť.

17.8.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor na problematiku stupňov minimálnej mzdy a doplatkov naviazaných na ňu. Podľa našich informácií prebiehajú na ministerstve hospodárstva diskusie o zrušení týchto záležitostí v rámci druhého podnikateľského kilečka.

Majú podľa vás odlišné stupne minimálnej mzdy podľa náročností práce význam v praxi? Využívajú sa? Má to takto aj nejaká iná krajina?
MH by chcelo aspoň zrušiť dvojité príplatky, teda keď človek dostane príplatok dvakrát, napríklad cez prácu v nedeľu, ktorá je zároveň sviatkom. Čo si o tom myslíte? Podľa čoho by mali byť tieto doplatky určené, ak nie podľa minimálnej mzdy? Mali by byť podľa vás dané v zákone, alebo ponechané na firmách?

Odpoveď Petra Goliaša:
Minimalna mzda by mala sluzit ako nastroj na ochranu socialne najslabsich pred chudobou, nie na urcovanie mzdovej politiky vo velkej casti ekonomiky. Pri fungujucej sutazi su zasahy statu do vysky miezd kontraproduktivne. Centralne nie je mozne stanovit spravodlivu mzdu, ktora ma byt navyse rovnaka pre velke skupiny obyvatelstva. Negativom je zvysovanie nakladov na podnikanie, nizsia produktivita prace, menej pracovnych miest ci priklon k rovnostarstvu. Snaha o zrusenie pasiem minimalnej mzdy aj spomalenie rastu priplatkov za pracu cez vikendy alebo sviatky je preto spravna. Doterajsie analyzy poukazali na slabe vyuzivanie najmä vyssich pasiem minimalnej mzdy, ich zrusenie preto z velkej casti nebude mat dopad na platy ludi.

11.8.2020

Otázka (Mária Dvořáčková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie k pripravovanému článku. Máme k dispozícii Národný pandemický plán, ktorý dnes bude schvaľovať Pandemická komisia. V tejto súvislosti by som vás chcela poprosiť o odpovede na niekoľko otázok:

Videli ste spomínaný pandemický plán? Ako ho hodnotíte?
V pandemickom pláne sa už vôbec nespomína kĺzavý medián. Je to podľa vás správne riešenie?
Malo by sa postupovať podľa toho, koľko lôžok na klinikách v nemocniciach je obsadených. Prečo podľa vás komisia navrhuje toto riešenie?
Analýza ukázala, že až 60 percent chorých bolo bez príznakov. Myslíte si, že to je správny údaj?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Nevidel som ho, ale plán pre krízové situácie je vo všeobecnosti vždy potrebný. Ak je aktuálny, je to o to lepšie. Doteraz sme ho nemali aktualizovaný. Naposledy sa na podobnom pláne pracovalo ešte za éry ministra Rudolfa Zajaca.
2. a 3. Neviem, musel by som poznať argumenty proti. Kolísavé počty testov nehrajú veľmi v prospech v robustnosti 7-dňového kĺzavého mediánu. Ale mal by sa určite tiež sledovať. Viem si však predstaviť, že oveľa lepší ukazovateľ je počet a stav akútnych pacientov, lebo tí potrebujú zdravotnícke a iné kapacity a pre štát je dobré vedieť, či ich má dostatok a či vie chorým pacientom pomôcť.
4. Neviem. Prečo by nemal byť správny?

1.8.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k revíznej činnosti lekárov. Revízny lekár sleduje či sa pri výkonoch nepodvádzalo – či sa neprediposovali drahšie lieky, či sa zapísal ten výkon ktorý bol operovaný a či pacient dostal liečbu akú mal. S elektronizáciou sa práca týmto lekárom dosť uľahčila, teraz majú mechanizmy, ktoré strojovo sledujú nepresnosti od dlhodobých odchýlok v liečbe. Lekári ich asi osobne nemajú radi ale darí sa im odhaľovať podvody ktoré vrátili do zdravotníckej kasy za minulý rok 150 miliónov.

Myslíte si že elektronizácia zdravotníctva uľahčila robotu týmto kontrolórom?
Ako je možné že sa nepodarilo revíznym lekárom zistiť tak veľký prešľap ako bola teta Anka?

Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, elektronizácia celkom určite zjednodušila a zefektívnila prácu pre revíznych lekárov a všetkých, ktorí využívajú zdravotnícke dáta.

Aj keď tu máme elektronizáciu, nie všetky dáta sú dostupné, nie všetky údaje, ktoré sa zbierajú, sú relevantné a validné a nie vždy sa dáta využívajú, ako by sa mohli. Niekedy chýba záujem, resp. “politická vôľa” z dát vyčítať informáciu, ktorá by si vyžadovala vykonať adekvátnu akciu – napr. odzmluvniť poskytovateľa, alebo mu obmedziť objem či znížiť cenu, nehovoriac o trestnoprávnych konzekvenciách.

28.7.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň pán, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k téme ziskov zdravotných poisťovní. Zdravotné poisťovne na slovenskom trhu majú dnes povinnosť použiť minimálne 20 percent zo svojho zisku na tvorbu rezervného fondu. Minister Krajčí to ide zmeniť. Novelou zákona o zdravotných poisťovniach chce tento podiel zvýšiť na 30 percent. A zavádza tiež povinnosť použiť peniaze v tomto fonde na krytie strát. Ministerstvo to obhajuje zlým makroekonomickým prostredím. Zdravotné poisťovne môžu tvoriť zisk od augusta 2011, keď im to opätovne umožnila vláda Ivety Radičovej (ex SDKÚ-DS) novelou zákona o zdravotných poisťovniach. Tvorbu zisku im zakázal prvý kabinet Roberta Fica (Smer-SD) v roku 2008. Právna norma však narazila na Ústavný súd SR. Zdravotné poisťovne tak dostali znova možnosť tvoriť zisk, avšak s podmienkami. – teraz opäť štát hľadá cestu ako ich viac regulovať.

Ako to ovplyvní trh so zdravotným poistením?
Počas jarnej epidémie minister financií povedal, že podporí zdravotné poisťovne ale len tú štátnu lebo súkromník má zisk a ten má použiť na látanie strát – súkromník neustále hlási, že by sa mala prerátať platba za poistenca štátu, všeobecnej poisťovni to nevadí – snaží sa mať štát čoraz väčšiu kontrolu nad trhom so zdravotným poistením?
Neobávate sa, že tento zásah pôjde na úkor poistencov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Tvoriť si rezervy na ťažšie časy a na vykrytie prípadných strát v čase kríz je rozumné a môže to chrániť tak pacientov, ako aj veriteľov. Samozrejme, otázna je optimálna výška a regulácia použitia rezervy. Vzhľadom na historické stratové hospodárenie VšZP by rezervy najviac potrebovala práve štátna poisťovňa, ale tá ich má len veľmi minimálne, resp. žiadne. Najvyššie rezervy, dokonca nad rámec zákonného minima, má Dôvera. Poznáme názory súčasného ministerstva zdravotníctva na kontroverznú účtovnú operáciu v súvislosti so zlučovaním Dôvery a Apolla, ktorá viedla k predčasnej výplate akcionárov a podľa viacerých názorov k nadhodnoteniu poistného kmeňa, čo má vplyv na vlastné imanie a účtovnú hodnotu poisťovne. Preto by sa dalo špekulovať, či nie je navrhovaná právna úprava tvorby a čerpania povinného rezervného fondu určitou zábezpekou štátu proti prípadným finančným problémom, ak by sa otvorila právna otázka ocenenia poistného kmeňa Dôvery. V každom prípade vo všeobecnosti krok, ktorý prikazuje poisťovniam použiť všetky prostriedky z rezervného fondu, ktoré tam boli naakumulované aj dobrovoľne, teda nad rámec jeho povinnej tvorby, iba na krytie strát, považujem, ak tomu opatreniu správne rozumiem, za hraničiaci s neprípustným zásahom do súkromného vlastníctva, ktorému tak štát de facto zmrazí určitú nezanedbateľnú časť vlastných zdrojov.

Pozn.: V oblasti zdravotníctva INEKO realizuje projekty, ktoré finančne podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union.

22.7.2020

Otázka (Adriána Majerčínová, Topky.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o odpovede k ekonomickému balíčku, ktorý schválili lídri EÚ v Bruseli.

Je podľa vás súhrnná pomoc vo výške necelých 44 miliárd dostatočná, resp. primeraná pre Slovensko?
Ako by malo byť nastavené rozdeľovanie balíčka vo výške 44 mld.?
Do roku 2023 sa má využiť 7,5 miliardy eur. Do 15. októbra má Slovensko predložiť návrh, na čo ich využijeme. Stíha sa do tohto dátumu nastaviť kvalitný návrh?
Na čo by mali byť tieto peniaze podľa vás primárne využité? (jedna oblasť)
Do akých oblastí by sa malo 7,5 mld. využiť? (viac, ktoré sú najdôležitejšie)
Myslíte si, že v porovnaní s ostatnými krajinami mohla vláda pre Slovensko vyrokovať viac?

Odpoveď Petra Goliaša:

to balik, ktory svojou velkostou nema obdobu. Vzhladom na problemy s cerpanim doterajsich eurofondov bude velkou vyzvou, ako rozumne pouzit taky objem penazi.
Klucove je pouzit tieto peniaze transparentne a efektivne, bez akejkolvek korupcie. Taky velky balik moze Slovensko zmenit na ekonomickeho tigra ale moze aj pokazit moralku spolocnosti a zakonzervovat oligarchicke struktury. Dolezite je, ze popri verejnych investiciach mozeme financovat aj reformy potrebne pre posilnenie hospodarskeho rastu ci zlepsenie zivotneho prostredia.
Kedze ma ist o strucny predbezny navrh, je to dost casu. Nasledne bude cas do jari na komunikaciu s Europskou komisiou a predlozenie komplexneho planu.
Prioritou je reforma vzdelavania na vsetkych urovniach od predskolskeho az po vysoke skoly, vedu a vyskum. Cielom je poskytnut kvalitne vzdelanie aj pre socialne najzranitelnejsie deti, lepsie pripravit absolventov pre pracovny trh a potreby demokracie ako aj zastavit odchod najlepsich ludi zo Slovenska. Na to treba zvysit platy ucitelov a asistentov, upravit obsah vzdelavania, racionalizovat siet skol, merat a zverejnovat vysledky jednotlivych skol ci investovat do budov.
Treba podporit investicie s vysokou hodnotou za peniaze v dopravnej infrastrukture, obnove a vystavbe verejnych budov vratane nemocnic ci digitalizacie verejnej spravy. Nemocnice treba reprofilovat a financovat podla kriterii kvality a efektivnosti, zastavit ich zadlzovanie. Pre podnikatelske prostredie aj trh prace bude klucova danovo-odvodova reforma, ktora by mala odlahcit priame zdanenie prace a zjednodusit system platenia dani. Vypadky prijmov by malo nahradit rusenie vynimiek a zvysenie spotrebnych dani, dani z nehnutelnosti a environmentalnych dani. Pre dlhodobu stabilitu verejnych financii je najdolezitejsia reforma dochodkoveho systemu. Predovsetkym treba zrusit stropy na dochodkovy vek, opravit druhy pilier a pravidelne informovat ludi o ich buducich narokoch na dochodok.
Nie. Pravidla rozdelovania boli pre nas od zaciatku priaznive.

22.7.2020

Otázka (Jozef Tvardzík, SME)
Dobrý deň, pripravujeme na dnes anketu, ktorá by sa týkala bruselského balíka (7,5-miliardový balík peňazí z fondu pre obnovu). Bude o tom zrejme veľká diskusia. Kam by podľa Vás mali ísť tieto peniaze?

Odpoveď Petra Goliaša:
Prioritou by mala byt reforma vzdelavania na vsetkych urovniach od predskolskeho az po vysoke skoly, vedu a vyskum. Cielom by malo byt kvalitne vzdelavanie aj pre socialne najzranitelnejsie deti, absolventi lepsie pripraveni pre pracovny trh a potreby demokracie ako aj zastavenie odchodu najlepsich ludi zo Slovenska. Dalej treba podporit investicie s vysokou hodnotou za peniaze v dopravnej infrastrukture, obnove a vystavbe verejnych budov vratane nemocnic ci digitalizacie verejnej spravy. Nemocnice treba reprofilovat a financovat podla kriterii kvality a efektivnosti, zastavit ich zadlzovanie. Pre podnikatelske prostredie aj trh prace bude klucova danovo-odvodova reforma, ktora by mala odlahcit priame zdanenie prace a zjednodusit system platenia dani. Vypadky prijmov by malo nahradit rusenie vynimiek a zvysenie spotrebnych dani, dani z nehnutelnosti a environmentalnych dani. Pre dlhodobu stabilitu verejnych financii je najdolezitejsia reforma dochodkoveho systemu. Predovsetkym treba zrusit stropy na dochodkovy vek, opravit druhy pilier a pravidelne informovat ludi o ich buducich narokoch na dochodok.

22.7.2020

Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Srdecne pozdravujem, ak by ste mali priestor a chut, zareagovali by ste mi aj na tieto dve temy?

Na stranke NCZI som si vsimla, že…
Od 1. 1. 2020 sa zmenila štruktúra zverejňovaných údajov v nadväznosti na Program publikovania štatistických výstupov pre rok 2020. Údaje spracované za rok 2020 a ďalšie roky sa zverejňujú priebežne na štvrťročnej báze na úroveň kódov liekov vyjadrených v počte balení. Dôvodom je minimalizácia rizika nepriamej identifikácie o zľave z maximálnej ceny lieku vo verejnej lekárni, resp. informácie chránenej obchodným tajomstvom týkajúcej sa cien dojednaných medzi držiteľmi registrácie a distribútormi.

Je to ok? Je tento krok transparentny?
Stotoznujete sa s takymto krokom? Na zaklade čoho sa mohol, prečo sa takyto krok zaviedol? Na zaklade akej/koho iniciativy sa zmenilo publikovanie statistickych vystupov?
Na co su nam vlastne data, ktore sú tajne?
Neovplyvni sa tym aj sutaz/konkurencia medzi firmami? Alebo “tlak” na znizovanie cien?

DOPLATKY ZA LIEKY
Asi ste zachytili, od noveho roka 2021 by sa mali zrusit doplatky za lieky pre deti do 6 rokov, ZTP a seniorov. S tym, ze ešte sa uvazuje, že system by sa mal nastavit spravodlivejšie, ze tí ktorí majú vyssi príjem, ze budu v rezime ako doteraz.

Podla p. ministra M. Krajčího je jedno, ci sa tieto peniaze za vratenie doplatkov bude kompenzovat ZP alebo Socialna poistovna, lebo MF uistilo, ze peniaze doda. Tak je jedno, ci sa poslu ZP alebo SP. A rozpočet bude na to mysliet. Je to teda jedna, ktora institucia kompenzuje?
Je toto spravny model vratenia doplatkov za lieky? Resp. máme dobry model vratenia doplatkov?

Odpoveď Petra Goliaša:
Tiez ma prekvapilo, ze som v udajoch za prvy stvrtrok nenasiel financne udaje. Zverejnovat by sa mali aspon udaje o uhradach zdravotnych poistovni, kedze ide o verejne prostriedky a vo verejnom zaujme je poznat sumy, ktore poistovne platia za lieky. Vo vseobecnosti cenova transparentnost na konkurencnom trhu zvycajne pomaha sutazi a tym aj znizovaniu cien. Ak je konkurencia slaba, moze naopak odradzat dodavatelov od poskytovania zliav (s cielom udrzat vyssie ceny u inych odberatelov), pripadne aj motivovat ku koluznemu spravaniu s cielom udrzat vyssie ceny.

Co sa tyka doplatkov za lieky, urcite by bolo efektivnejsie vyclenit ludi s vyssimi prijmami. V sucasnosti uz sukromne poistovne vracaju vsetky doplatky za lieky pre deti a VsZP vracia kazdy stvrtrok sumu doplatkov presahujucu 10 eur pre deti do 6 rokov. Co sa tyka dochodcov a osob s tazkym zdravotnym postihnutim, tu uz dlhsie funguju ochranne stropy, po prekroceni ktorych poistovne vracaju doplatky. To znamena, ze poistovne uz dnes hradia podstatnu cast doplatkov. Prenos vsetkych doplatkov na Socialnu poistovnu by bol preto zbytocne drahsi a aj administrativne narocnejsi. Efektivnejsim riesenim je zaviest refundaciu doplatkov pre vsetky poistovne a kompenzovat ich zvysenim platby za poistencov statu.

21.7.2020

Otázka (Michal Pobeha, SITA)
Dobrý deň, vzhľadom na európskymi lídrami schválený balík obnovy Európskej únie, ako aj rámec rozpočtu na najbližších sedem rokov, by som sa chcel opýtať, ako hodnotíte výsledok rokovaní vzhľadom na pôvodné očakávania a jeho samotný priebeh a rovnako, čo bude vyčlenená suma znamenať pre slovenský rozpočet a hospodárstvo a do ktorých oblastí by mali dodatočné zdroje byť nasmerované.

Odpoveď Petra Goliaša:
Slovensko ma moznost ziskat z EU balik penazi, ktory svojou velkostou nema obdobu. Dolezite je, ze popri verejnych investiciach mozeme financovat aj reformy potrebne pre posilnenie hospodarskeho rastu ci zlepsenie zivotneho prostredia. Klucove je pouzit tieto peniaze transparentne a efektivne, bez akejkolvek korupcie.

Pri rozhodovani o pouziti penazi INEKO odporuca nasledovne priority:

Podporovať kvalitné vysoké školy a vedu: Na základe pravidelného merania a zverejňovania výsledkov kvality a efektívnosti podporiť kvalitné vysoké školy a kvalitnú vedu a výskum, teda inštitúcie, ktoré majú najväčší potenciál na koncentráciu produktívnych ľudí, vznik inovácií a v spolupráci so súkromným sektorom aj ich aplikáciu. Aj s pomocou verejných investícií zvýšiť atraktívnosť kvalitných inštitúcií, aby sa zmiernil odchod potenciálne najproduktívnejších ľudí do zahraničia a aby naopak lákali slovenských ako aj zahraničných odborníkov na Slovensko.

Upraviť vzdelávací systém, aby lepšie zodpovedal potrebám pracovného trhu a demokracie, t.j. najmä potrebe pracovať s informačno-komunikačnými technológiami, ovládať anglický jazyk, spolupracovať s inými ľuďmi a rozvíjať demokratické hodnoty a inštitúcie. Zvýšiť dostupnosť predškolského vzdelávania aj pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Zvýšiť platy učiteľov. Racionalizovať sieť škôl.

Investovať do verejnej infraštruktúry s najvyššou hodnotou za peniaze. Za účelom objektívneho výberu investícií personálne aj finančne posilniť Útvar hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií SR. Príklady investícií s predpokladanou vysokou hodnotou za peniaze:

Výstavba a oprava ciest a mostov s najväčším potenciálom užívania
Výstavba a rekonštrukcia nemocníc, polikliník, škôl, internátov
Digitálna komunikácia štátu so súkromným sektorom
Zelené investície: Investície do železničnej dopravy, zatepľovanie budov, obehové hospodárenie s odpadmi, likvidácia nebezpečných skládok odpadov, náhrada výroby elektriny a tepla čistejšími zdrojmi (napr. výmena starých kotlov na vykurovanie, revitalizácia regiónov postihnutých útlmom ťažby hnedého uhlia)
Výstavba sociálnych nájomných bytov, výstavba vodovodov a kanalizácie

Reformovať zdravotníctvo: Upraviť štruktúru aj financovanie nemocníc na základe kritérií kvality a efektívnosti (stratifikácia). Spresňovať definíciu základného balíka zdravotnej starostlivosti hradeného z verejných zdrojov. Zreálniť platby nemocniciam a zastaviť ich zadlžovanie.

Opraviť dôchodkový systém, aby nevytváral nekryté dlhy do budúcnosti, predovšetkým zrušiť stropy na dôchodkový vek a trináste dôchodky pri zachovaní alebo aj posilnení ochrany ľudí, ktorí zo zdravotných dôvodov nevládzu plnohodnotne pracovať ako aj dôchodcov ohrozených chudobou. Opraviť druhý aj tretí pilier. Oranžová obálka – pravidelne informovať ľudí o ich nárokoch na budúce dôchodky.

Systematicky zlepšovať podnikateľské prostredie tak, aby Slovensko výrazne stúplo v medzinárodných rebríčkoch a stalo sa atraktívnejším miestom pre investície. Opatrenia na zlepšenie podnikania by mali zahŕňať zjednodušenie a zatraktívnenie daňového systému ako aj pružnejší trh práce a riadenú imigráciu. Taktiež znižovanie administratívnej a regulačnej záťaže, ex-ante aj ex-post hodnotenie vplyvov regulácií, oslabovanie monopolov a posilňovanie hospodárskej súťaže.

Daňovo-odvodová reforma: Zníženie priamych daní a odvodov najmä pre ľudí s nízkymi príjmami, kompenzácia výpadkov zvýšením nepriamych, majetkových a environmentálnych daní. Zjednodušenie daňového systému, odstraňovanie neefektívnych výnimiek a sektorových daní.

20.7.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na teraz ohlásenú podporu zamestnanosti mladých ľudí. Zamestnávatelia, ktorí majú záujem zamestnať mladého nezamestnaného do 29 rokov a poskytnúť mu prax, môžu na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny požiadať o finančný príspevok na jeho mzdu, aj mentorovanie. Podmienkou je, že pre neho vytvoria nové pracovné miesto na minimálne 6 mesiacov, resp. na dobu neurčitú, pričom finančné príspevky na toto pracovné miesto budú poskytované najviac 9 mesiacov. Príspevok na mzdu zamestnanca je vo výške 95 % celkovej ceny práce, maximálne do výšky 784, 16 eura. Na každého mentora môže zamestnávateľ dostať najviac 98,02 eura. Úrad prispeje aj na osobné ochranné pracovné prostriedky, pracovné pomôcky či náradie, a to najviac 71,92 eura.

Je toto podľa vás rozumné opatrenie? Je pomerne dosť štedré, myslíte, že sa to štátu oplatí?

Odpoveď Petra Goliaša:
Docasna podpora zamestnavania absolventov je v case krizy spravna, kedze tito mladi ludia maju zhorsene podmienky najst si pracu. Na druhej strane rizikom prilis stedrej podpory je, ze zamestnavatelia zacnu spekulativne menit starsich zamestnancov za mladsich. Plus je to pre stat drahsie.

17.7.2020

Otázka (Monika Hudecová, SITA)
Dobrý deň, chcela by som požiadať o váš postoj k avizovanému zrušeniu doplatkov za lieky pre ohrozené skupiny.

Odpoveď Dušana Zachara:
Doplatky za lieky so sociálnym ochranným limitom pre ohrozené skupiny obyvateľstva je zmysluplným inštitútom, ktorý má svoju regulačnú funkciu a vysiela do verejnosti signál, že lieky nie sú “zadarmo” a nie je výhodné s nimi plytvať. Preto nepovažujem zrušenie týchto doplatkov pre určité skupiny obyvateľstva za rozumný krok.
Nepoznáme ešte presné znenie príslušných ustanovení opatrenia, preto je ťažké sa k nemu vyjadrovať detailnejšie. Uvidíme, či sa pre vznik nároku na refundáciu doplatkov bude posudzovať aj úroveň príjmu jednotlivých oprávnených skupín s úmyslom, aby sa preplácali doplatky len sociálne slabším občanom, uvidíme, či sa bude preplácať len výška doplatku, aká je pri najlacnejšej zameniteľnej alternatíve a uvidíme, či štát dostatočne dofinancuje zdravotné poisťovne, ktoré by mali občanom tieto doplatky vracať späť.
Mimochodom, v rámci konkurenčného boja niektoré poisťovne už dnes posielajú určitým skupinám poistencov (deti a rodiny s deťmi) doplatky za lieky aj nad rámec dnes platného zákona.

17.7.2020

Otázka (Jana Andelova, Hospodárske noviny)
Srdecne pozdravujem, ak by ste mali cas a chut zareagovat, bola by som rada. Podla prikazu ministerky zdravotnictva A. Kalavskej č. 5/2019:

Akciove spoločnosti, ktorých akcionárom je Ministerstvo zdravotníctva SR, štátne príspevkove organizácie a štátne rozpočtove organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, štatutárne orgány a členovia štatutárnych orgánov týchto spoločností a organizácií dostali príkazom:

V prípade verejného obstarávania liekov je verejný obstarávateľ – poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný podľa § 79a ods.1 písm. f) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podávať liek, ktorý obstarala zdravotná poisťovňa (ďalej len „centrálne nakupovaný liek“), pričom sa uplatňuje nasledovný postup:

a) Pacienti novo diagnostikovaní počas platnosti centrálneho nákupu príslušného lieku

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný začať podávať centrálne nakupovaný liek pri dodržaní indikačných a preskripčných obmedzení príslušného centrálne nakupovaného lieku u minimálne 80% novo zaradených pacientov počas trvania centrálneho nákupu príslušného lieku.

b) Pacienti už nastavení na liečbu pred platnosťou centrálneho nákupu príslušného lieku (ďalej len „chronicky chorí pacienti“)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný nastaviť:

- 40% chronicky chorých pacientov na centrálne nakupovaný liek počas prvých 12 mesiacov od platnosti centrálneho nákupu príslušného lieku, a

- ďalších 40% chronicky chorých pacientov na centrálne nakupovaný liek do 24 mesiacov od platnosti centrálneho nákupu príslušného lieku.

Kontrolu plnenia opatrení podľa písm. a) a b) tohto bodu č. 4 poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti bude na kvartálnej báze, a to vždy do 90 dní po skončení príslušného kalendárneho roka, zabezpečovať Úrad pre riadenie podriadených organizácií.

Zdravotná poisťovňa zverejňuje informáciu o centrálnom nákupe liekov na svojom webovom sídle a súčasne elektronicky zasiela informáciu o zahájení a ukončení centrálneho nákupu príslušného lieku priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Vyššie uvedený postup sa týka iba centrálneho obstarávania liekov, ktoré zabezpečuje príslušná zdravotná poisťovňa. Ostatné lieky, resp. účinné látky si verejný obstarávateľ – poskytovateľ zdravotnej starostlivosti obstaráva samostatne vo vlastnej réžii tak ako doposiaľ.

Tento prikaz nadobudol učinnost dnom 1. novembra 2019.

Vy ste pisali studiu, aj blog o vyuzivani biosimilarov na Slovensku, nemate nahodou prosim k tejto teme aktualne data?
Odporucali ste nejake kroky, opatrenia, ktore by mohli podporit uzivanie biosimilarov. Aplikovali sa niektore aj realne do praxe? Vidite zlepšenie?
ucinna latka adalimumab je najpredavanejšia ucinna latka z biologik, prečo podla vas napr. VsZP nerealizovala centralny nakup na nu (ak ano, prosim, pookjne ma opravte)?
napriek tomu, že su tu biosiimlarne lieky niekolko rokov, stale tak vnimat, ze lekari nechcu “switchovat” pacientov z originalneho biologickeho lieku na biosimilar. i ked existuju pozitivene priklady zo zahraničia. prečo podla vas? alebo comu pripisujete nedostatocne vyuzivanie biosimilarov?
Ako zvysit podporu ich vyuzivania (event. ak sa nič nezmenilo, mozem pouzivat vase navrhovane moznosti sirsieho vyuzivania z vasej analyzy.?

Odpoveď Petra Goliaša:
Od roku 2016 do polovice roka 2018 na Slovensko neprisiel ani jeden biosimilarny liek, cim sme vyrazne zaostali za susedmi vo V4 aj inymi statmi EU. Podla nasej analyzy z roku 2018 sme zaostavanim v prichode biosimilarov stracali rocne 28-40 milionov eur z verejnych zdrojov.

K zmene trendu doslo v druhej polovici roka 2018, ked na Slovensko prislo 6 biosimilarnych liekov. V roku 2019 prislo dalsich 13 liekov a do aprila 2020 dalsie 3 lieky. K dnesnemu dnu registruje Europska liekova agentura (EMA) biosimilarne lieky pri 16 molekulach. Na slovenskom trhu su pritomne biosimilarne lieky v ramci 12 molekul, pri 4 molekulach su dostupne len referencne (originalne) lieky.

Na základe dát NCZI majú podľa výšky úhrad zdravotných poisťovní najväčší podiel na trhu biosimilárne lieky na báze molekuly filgrastim (100 % v roku 2019). Nasleduje inzulín glargín (38,6 %), rituximab (36,3 %), follitropín alfa (32,3 %), infliximab (30,9 %), pegfilgrastím (23,2 %), erytropoetín (14,3 %) a trastuzumab (10 %). V polovici roka 2019 prišli na trh aj biosimilárne lieky s účinnou látkou teriparatid (5,1 %). Biosimilárom sa v roku 2019 nepodarilo presadiť pri molekulách adalimumab (0,9 %) a etanercept (0 %). Pri zvyšných štyroch molekulách (bevacizumab, somatotropín, enoxaparín a inzulín lispro) neboli v roku 2019 na trhu dostupné žiadne biosimilárne lieky. Pri molekule bevacizumab prišiel prvý biosimilárny liek na Slovensko až v roku 2020. K molekulám s registrovaným biosimilárnym liekom v agentúre EMA pribudol v roku 2020 inzulín aspart, biosimilárny liek zatiaľ na Slovensku nie je dostupný.

Vstup biosimilarnych liekov vo väcsine pripadov radikalne znizil maximalnu uhradu zdravotnych poistovni za lieky v danej referencnej skupine. Napriklad pri molekule adalimumab, ktora je financne najväcsou, klesla maximalna uhrada o 55 %. Pri molekule trastuzumab klesla uhrada o 35 %, pri molekulach infliximab a etanercept o 25 %, rituximab o 31 %, pegfilgrastim o 36 %, atd.

Pokles maximalnych uhrad v kombinacii s centralnymi nakupmi zdravotnych poistovni umoznuje setrit verejne zdroje v objeme niekolkych desiatok milionov eur rocne. Uspory sa daju pouzit na rozsirenie liecby pre viacerych pacientov ci ine priority v rezorte. Problemom je, ze k poklesu uhrad dochadza zvycajne s 3-mesacnym alebo aj dlhsim oneskorenim kvoli nedostatkom pri revizii uhrad. Dalsim problemom je, ze pri molekulach trastuzumab a rituximab doslo k poklesu uhrad iba pri liekoch podavanych do zily a nie aj pri liekoch podavanych pod kozu. Len pri tychto dvoch molekulach sa tak podla nasho odhadu nevyuzivaju uspory vo vyske 4,5 miliona eur rocne.

Osobitnym prinosom je centralne obstaravanie liekov zdravotnymi poistovnami v tendroch vypisanych na ucinnu latku (molekulu) a nie na konkretny nazov lieku, ako tomu bolo v minulosti. Tendre na ucinnu latku su coraz viac vyuzivane aj vo vyspelych statoch, pretoze umoznuju skutocnu sutaz s vyznamnymi usporami verejnych zdrojov. Na Slovensku uz prebehli taketo sutaze pri molekukach infliximab, rituximab, trastuzumab a etanercept. Vdaka podstatnemu znizeniu cien mozu rocne uspory pri tychto molekulach dosiahnut takmer 6 milionov eur.

Jednou z hlavnych barier sirsieho vyuzivania biosimilarnych liekov je neochota poskytovatelov predpisovat tieto lieky ako aj nedovera pacientov zmenit liecbu z referencneho na biosimilarny liek. Pricinou je najmä slaba informovanost poskytovatelov aj pacientov, ale napriklad aj nedostatky v regulacii, ked v nasej legislative od roku 2018 plati tzv. vynimka z fixneho doplatku pacienta, ktora brani transparentnej sutazi. Vynimka totiz umoznuje vyrobcom znizovat ceny aj doplatky za lieky na uroven ich konkurencie bez toho, aby sa zmenili oficialne ceny a doplatky v kategorizacii. Konkurencia sa tak o tom ani nemusi dozvediet. Ako viete, vynimka sa mala zrusit od 1.7.2020, na poslednu chvilu ale bola prijata novela, ktora tomu zabranila.

Dosledkom tychto faktorov je, ze biosimilarne lieky sa po prichode nevedia presadit na trhu a stale maju nizky podiel. Prikladom je najväcsia molekula adalimumab (uhrady ZP vo vyske 30 milionov eur za rok 2019), pri ktorej prisli prve dva biosimilary na trh v marci 2019 a dalsie dva neskor v tom istom roku. Napriek tomu ich podiel na trhu za rok 2019 neprekrocil 1 %. Do buducnosti to je zly signal, ktory moze demotivovat dalsich vyrobcov biosimilarnych liekov vstupovat na nas trh.

Prikaz ministerky zdravotnictva ma ambiciu zmenit predpisove praktiky poskytovatelov, na ktorych ma stat dosah. Ide najmä o velke nemocnice a statne ustavy, tyka sa teda liekov podavanych v nemocniciach, nie ambulatne. Napriklad lieky s molekulou adalimumab su podavane ambulatne, preto na ne prikaz nema dosah (zrejme aj preto ho poistovne doteraz neobstaravali centralne). Napriek tomu ide o krok spravnym smerom. Dolezite je, aby sa aj efektivne vymahal a preniesol do praxe. Pre to je potrebna kontrola jeho uplatnovania, hrozba sankcii v pripade nedodrzania, pripadne zavedenie pozitivnych motivacii k jeho dodrziavaniu.

Nase odporucania z vlanajsej analyzy su stale platne, takze ich mozete pouzit.

Este dodavam, ze VsZP v tomto roku uskutocnila tender na receptovy (nie nemocnicny) liek s ucinnou latkou etanercept – minuly tyzden podpisali zmluvu. Takze nevidim dovod, preco by to nespravila aj pri molekule adalimumab. Treba sa ich na to spytat.

16.7.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k včerajšiemu vyjadreniu pána ministra Krajčího. “Momentálne naša vízia je, že chceme nastaviť v jednotlivých nemocniciach hospodárenie, ktoré bude udržateľné. Hneď ako sa nám to podarí a nemocnice budú oddlžené, chceme zaviesť niečo ako dlhovú brzdu, teda veľmi prísny mechanizmus na manažmenty jednotlivých nemocníc, aby sa to nemohlo v ďalšom období zdevalvovať a znova zadĺžiť,” povedal s dôvetkom, že manažment nemocníc musí s ministerstvom spolupracovať. Po oddlžení bude môcť podľa Krajčího následne prichádzať aj podpora z eurofondov. Následne rezort zdravotníctva predloží legislatívu, ktorá znemožní opätovné zadĺženie.

Sú zákony, ktoré zakazujú vojny – má takéto opatrenie vôbec nejaký zmysel?
Akou formou by mal rezort trestať nehospodárenie?
Nemocnice dostanú 588 mil eur v rámci piateho oddlžovania – myslíte si, že je posledné? Prečo sa nemocniciam nedarí hospodáriť?

Odpoveď Dušana Zachara:
Veľmi veľa bude závisieť od finálnej úpravy, ktorá má motivovať nemocnice k vyrovnanému hospodáreniu. Akási dlhová brzda pre nemocnice je určite vítaným krokom. Avšak konečné hodnotenie bude závisieť od dizajnu tohto inštitútu, ako aj od toho, či ho budú nemocnice dodržiavať a vprípade, že nie, aká bude nasledovať sankcia a či bude aj skutočne vymáhaná a či bude vôbec vymožiteľná.

Sankcie by mali byť podobné ako pre neštátne zariadenia plus zodpovednosť, vrátane tej politickej by mali prevziať aj manažmenty nemocníc a vedenie rezortu.

15.7.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať na avizovaný sociálny balíček (už v jeho finálnej forme).

Klasická ekonomická poučka znie, že v dobrých časoch treba šetriť, aby sa v tých zlých mohlo míňať. My sme si teda celkom očividne nenašetrili, ale vláda sa chystá míňať. Všeobecne, sú takéto krízy dobrý čas na sociálnu podporu napríklad skupín, ktorým hrozí chudoba?
Väčšina týchto opatrení je namierených na rodiny s deťmi, ale sú tam aj 13. dôchodky, aj keď v progresívnom šate, teda že tí s najvyššími dôchodkami dostanú najmenší bonus. Igor Matovič tvrdí, že to je správne, pretože tí dôchodcovia to aj tak dajú deťom. Obstojí takáto argumentácia?
Ministri tvrdia, že tento balíček zaplatia tým, že budú šetriť na svojich rezortoch. Je realistické, že takýmto spôsobom nájdu 500 miliónov?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zvysenie verejnych vydavkov na podporu ekonomiky je vhodne v case jej prepadu, cize este v tomto roku, pripadne aj v nasledujucom. Malo by ist o jednorazove opatrenia, ktore dlhodobo nezvysuju deficit. Preto sme vlade odporucali vyrazne zvysit a rozsirit docasnu podporu pre postihnute firmy ci preplatit investicie s pripravenymi projektmi, najmä na urovni samosprav. Spravna je aj snaha o znizenie rizika chudoby najviac ohrozenych ludi, teda najmä nezamestnanych, neuplnych a viacdetnych rodin.

Väcsina opatreni z predstaveneho balika zacne platit az od buduceho roku, teda ekonomike v tomto roku nepomozu. Vynimkou je trinasty dochodok, ktory bude vyplateny v zavere roka. Dochodcovia ale nepatria medzi najviac ohrozenych chudobou ci ekonomickymi dopadmi krizy.

Dalsim problemom je, ze ide o trvale opatrenia, ktore zvysia deficit dlhodobo. Preto je klucove, aby vlada nasla v rozpocte peniaze, z ktorych opatrenia zaplati. Pokial chce vlada usetrit na ministerstvach, mala by najskor tieto uspory dosiahnut a az potom rozhodnut o ich pouziti. Ak sa totiz uspory nedosiahnu, budu musiet ist hore dane. Na druhej strane vlada bude mat pri setreni ulahcenu pracu vdaka dodatocnej podpore z EU.

Od buduceho roku uz bude potrebne prijimat opatrenia na ozdravenie verejnych financii. Socialne balicky by preto mali byt nahradene konsolidacnymi.

13.7.2020

Otázka (Zina Olahova, SITA)
Pekny den, MH SR avizuje pripravu druheho balika opatreni na pomoc podnikatelskemu prostrediu.

Prvy pozostaval skor z “drobnosti”, co by malo byt podla Vas sucastou toho druheho?
Mal by ist rezort cestou rusenia takych drobnych a zbytocnych zatazi podnikatelov
alebo skor riesit vacsie a zasadnejsie otazky?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pre zlepsenie podnikatelskeho prostredia je klucova danovo-odvodova reforma, ktora by znizila priamu zataz a zjednodusila platenie dani. Dalej fungovanie efektivneho pravneho statu s nulovou korupciou, silnymi nezavislymi instituciami a dobrou vymozitelnostou prava. Dlhodobo je najdolezitejsia reforma vzdelavania, aby z nasich skol vychadzali dobre pripraveni absolventi a aby najproduktivnejsi ludia neodchadzali do zahranicia.

Potrebne su ale aj ciastkove zmeny. Podla medzinarodnych rebrickov je u nas najväcsi problem zdlhave uzemne a stavebne konanie ale aj vysoke ceny elektriny, ochrana minoritnych vlastnikov ci byrokracia.

Kvalita podnikatelskeho prostredia dlho nepatrila medzi politicke priority. Preto sa v nej nahromadilo mnozstvo problemov, ktore treba systematicky riesit. Niekedy sa to da z urovne jednotlivych rezortov, najmä velke zmeny si ale vyzaduju spolupracu vicerych ministrov aj sefov koalicnych stran.

13.7.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela som sa vás spýtať, či ste v ekonomickom krízovom štábe spolupracovali na vytvorení sociálneho balíčku, ktorý avizoval pán premiér a ktorý podľa jeho slov má stáť stovky miliónov eur.

Ak áno, čo ste ohľadom neho odporúčali?

Podľa našich informácií by tam malo byť zvýšenie daňového bonusu, takto je to aj v PVV: zvýšenie daňového bonusu na všetky deti na dvojnásobok (nielen do 6 rokov) a na tretie a ďalšie dieťa v rodine na trojnásobok súčasného stavu, ako aj naviazanie úrovne daňového bonusu na výšku životného minima.

To samozrejme bude ďalším úderom pre rozpočet. Je to podľa vás dobrý návrh, podporí spotrebu?
A celkovo, je táto kríza vhodný moment pre veľký sociálny balíček?

Odpoveď Petra Goliaša:
Na stabe sme o konkretnej podobe zvysovania danoveho bonusu na deti nehovorili. INEKO zvysovanie bonusu odporuca dlhodobo ako sucast danovo-odvodovej reformy, ktora by ale mala byt rozpoctovo neutralna. Vypadky v prijmoch preto odporucame nahradit rusenim danovych vynimiek a zvysovanim inych dani, napriklad spotrebnych, environmentalnych alebo dani z nehnutelnosti.

Vyhodou zvysenia bonusu je nizsie danove zatazenie prace a podpora rodin s pracujucimi rodicmi. Najmä viacdetne rodiny patria medzi najviac ohrozene chudobou, nizsie dane pomozu riziko chudoby znizit.

Este dodavam, ze v suvislosti s planom obnovy odporucame v prechodnom obdobi vyuzit na vypadky prijmov prostriedky z EU, pokial nam to bude umoznene.

9.7.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať, či neviete niečo o kompenzácií škôd pre malé a stredné firmy. Všimla som si, že tento návrh pribudol do podnikateľského kilečka. Je to v spoločnej správe k zákonu, takto: Návrhom zákona sa ustanovuje zákonný rámec pre poskytovanie podpory malým a stredným podnikom na kompenzáciu ekonomickej straty vyvolanej šírením ochorenia COVID-19. Návrhom zákona sa ustanovuje mechanizmus, ktorý má zabezpečiť zjednodušenie poskytovania dotácií transparentným a efektívnym spôsobom, a to tak, aby sa dotácia dostala k adresátovi podpory v čo najkratšom čase. Zaujalo ma, že to je teda len pre malé a stredné podniky a že tam rušia paragraf 6, ktorý v pôvodnom zákone nastavuje, ako sa má o žiadostiach rozhodovať a že sa majú zverejňovať na internete. Bohužiaľ sa mi o tom nepodarilo zistiť nič ďalšie, nikto o tom nehovorí, ale teda po kompenzácií škôd firmy volajú dlhšie. Dáva to zmysel urobiť takto, z rozpočtu MH, kde veľa peňazí nie je, s nejasným spôsobom rozhodovania a tiež iba pre malé a stredné firmy?

Odpoveď Petra Goliaša:
Neviem o tom viac. Kazdopadne podobne navrhy by mali prechadzat v riadnom rezime s pripomienkovym konanim a vycislenim dopadov. Inak je riziko, ze v skratenom konani prejdu bez dostatocnej diskusie aj chybne ci skodlive navrhy. V tomto pripade je otazny proces rozhodovania o dotaciach aj transparentnost pri ich poskytovani, nie je jasne ani v akom rozsahu a kedy maju byt dotacie poskytovane.

7.7.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, vo svetle letnej prognózy EK by som sa vás chcela spýtať, čo je podľa vás najpálčivejšia vec na pomoc ekonomike, ktorá by sa mala teraz ešte prijať.

Malo by to byť zvýšenie pomoci pre podniky? Je potrebné, aby platila až do konca roka?
Prípadne neviete o niečom, čo by vláda už rovno aj pripravovala/zvažovala?

Odpoveď Petra Goliaša:
Stale platia nase odporucania z Ekonomickeho krizoveho stabu z konca maja:

zásadne zvýšiť príspevky na udržanie zamestnanosti v opatreniach 2 (pomoc SZČO podľa poklesu tržieb), 3B (kurzarbeit, paušál na zamestnanca podľa poklesu tržieb) a 4 (pomoc nízkopríjmovým SZČO a s.r.o. bez zamestnancov),
podporiť zamestnávanie čerstvých absolventov, napríklad cez štedrejšie príspevky na absolventskú prax,
posilniť ochranu ľudí pred chudobou napríklad cez širšie využívanie SOS dávky aj v súbehu s legálnymi príjmami,
podporiť ekonomiku cez menšie verejné investície na úrovni samospráv, škôl, zdravotníckych zariadení, opráv ciest a podobne, vždy s “pečiatkou” vysokej hodnoty za peniaze,
zvážiť plošné jednorazové príspevky pre zdravotné sestry, zdravotníckych pracovníkov a personál domovov sociálnych služieb,
realizáciu rozpočtovo neutrálnych štrukturálnych reforiem na zrýchlenie ekonomického rastu napríklad v daniach, trhu práce či podnikateľskom prostredí.

6.7.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k aktuálnym tlačovkám. Jedna bude o jednej na UVO a následne druhá na ministerstve zdravotníctva – Konanie ÚVO potvrdzuje slová ministra Krajčího o Kalavskej netransparentnom tendri na záchranky.

Postupovala podľa vás bývalá vláda netransparentne pri tomto tendri – dôvody?
Spravila Andrea Kálavská chybu predsa len odvolali pána Hašku z funkcie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou?

Odpoveď Dušana Zachara:
Tender na licencie záchraniek bol veľmi netransparentný a boli pri ňom odôvodnené pochybnosti o viacerých členoch výberovej komisie v súvislosti s ich rôznymi, aj nedeklarovanými konfliktmi záujmov, a následnými výsledkami tendra. Okrem problematiky kvality personálneho zloženia výberových komisií pre udelenie licencií záchrankám pretrváva na Slovensku už roky systémový problém, že ide de facto len o „súťaž krásy“, kde prakticky jediným rozdielovým kritériom je Projekt stratégie a rozvoja. V prípade nezverejnených Projektov, kritérií na ich posudzovanie a bodových ziskov od komisie tak vzniká obrovský manévrovací priestor pre svojvoľné, alebo ak chcete, „kreatívne“ rozhodovanie členov výberovej komisie.
Ministerstvo zdravotníctva presunulo agendu výberu zákonom na ÚDZS, aby predišlo svojmu konfliktu záujmov, keďže tendra sa zúčastňujú aj štátne záchranky. Nevyšlo to podľa predstáv.
Ministerstvo zdravotníctva aj ÚDZS podľa verdiktu Súdneho dvora EÚ pochybili, keď realizovali tender mimo rámca verejného obstarávania a nepriznávali kontrolnú právomoc Úradu pre verejné obstarávanie. Vítame, že ÚVO podrobí tender kontrole.

3.7.2020

Otázka (Jana Liptakova, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o financiach, ktore ma Slovensko sancu ziskat v ramci EU planov na ozivenie ekonomiky a ich vyuziti. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO.

Ako vnimate zriadenie fondu obnovy (Next Generation EU), v ramci ktoreho by clenske krajiny mali dostat peniaze navyse na nastartovanie ekonomik po pandemii koronavirusu?
Na ake ucely by malo Slovensko peniaze z fondu obnovy vyuzit?
Ako vnimate doterajsie plany vlady na vyuzitie penazi z fondu obnovy? Zhoduju sa, podla Vas, s nazormi odbornikov?
Na Slovensku bola doteraz uroven cerpania eurofondov nedostatocna. Co by sa malo zmenit aby Slovensko zabezpecilo uspokojive cerpanie penazi z fondu obnovy?
Ake ine problemy pri cerpani eurofondov na Slovensku vidite?

Odpoveď Petra Goliaša:
Na tieto otazky som odpovedal v diskusii Café Európa, ktoru si mozete pozriet tu
Pokojne ma z nej mozete citovat.

2.7.2020

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som vas poprosit o odpovede na par otazok ohladne novej org. struktury na MZ (posielam ju aj v prilohe):

Ako hodnotite postavenie ministra vs. gen. tajomnika?
Bude mat s touto strukturou vacsie slovo gen. tajomnik ako minister?
Je standardne, ze vsetko financovanie, eurofondy ci digitalizaciu ma na starosti gen. tajomnik a nie minister?
Ako tuto strukturu hodnotite?

Odpoveď Dušana Zachara:
Už na prvý pohľad je zrejmé, že generálny tajomník služobného úradu bude mať na chod ministerstva a celého rezortu zásadný vplyv. Nie sú to len nejaké technické a obslužné činnosti. Je samozrejme formálne zodpovedný ministrovi. Až ďalšia prax ukáže, kto je skutočnou hlavou ministerstva, úvod vládnutia priniesol rôzne pochybnosti. Kým ale minister a štátni tajomníci sa zodpovedajú verejnosti a vystupujú v médiách, generálny tajomník je akousi šedou eminenciou, ktorého názory verejnosť nepozná. Pri takom veľkom vplyve to nie je optimálne.
Organizačný poriadok sa mi zdá prebujnelý, mnohé odbory by som zlúčil. Úsmev vo mne vyvolal názov Sekcie efektívneho hospodárenia. Držím palce, aby sa sekcia nemusela po čase premenovať…

2.7.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k spotrebe liekov. O 6 percent stúpol objem peňazí, ktore sa minuli vlani za lieky a zároveň sme o 5 miliónov balení menej spotrebovali:

Kde je chyba? Veď sme mali nachystané šetriace plány od Implementačnej jednotky ako aj od Hodnoty za peniaze – potrebuje lieková politika zmenu?
Nepomohli by systému generiká – IJ má za to aby sa ľudia lepšie informovali o lacnejších liekoch?

Odpoveď Dušana Zachara:
Už v priebehu funkčného obdobia predošlej vlády sa začalo s poľavovaním úsilia o znižovanie vysokých verejných výdavkov na lieky.
Ak zostali veľkosti balenia liekov medziročne viac-menej rovnaké, vyššie výdavky na lieky pri znížení počtu spotrebovaných balení znamená, že sa pacientom predpisovali a vydávali drahšie lieky.
Už aj táto vláda prijala opatrenie viac v prospech drahších originálnych liekov, keď predĺžila výnimku na uplatňovanie tzv. fixného doplatku. Určite máme na Slovensku priestor pre to, aby sa na trhu viac presadzovali rovnako účinné, ale lacnejšie generické a biosimilárne liečivá. Len im nesmieme hádzať polená pod nohy.

2.7.2020

Otázka (Petra Podhorcová, RTVS)
Dobrý deň, hotelieri a podnikatelia v gastronómii žiadajú v súvislosti s pandémiou koronavírusu zníženie DPH. Súčasná situácia podľa nich ohrozuje približne 20-tisíc podnikateľov, 1/3 hotelov a reštaurácií je naďalej zatvorená. Rýchlu pomoc odvetviu cestovného ruchu rôznymi masívnymi opatreniami poskytla väčšina krajín EÚ, napríklad nižšou sadzbou dane z pridanej hodnoty na stravovacie služby, ktorú majú gastro prevádzky v 20 krajinách EÚ, rovnako tak k zníženiu dane z pridanej hodnoty na 5% pristúpilo aj Rakúsko. Chcela by som Vás poprosiť o Vaše stanovisko – zhodnotenie situácie na Slovensku a iných krajinách únie, tiež ako by sa dotklo zníženie dane v praxi podnikateľov – prípadne či existujú ešte nejaké efektívnejšie riešenia súčasnej situácie.

Odpoveď Petra Goliaša:
Bohuzial, nemam teraz cas sa na to pozriet podrobnejsie. Predpokladam ale, ze sa situacia tychto zariadeni zlepsuje. K tomu urcite pomoze aj to, ze viac ludi bude dovolenkovat doma a nie v zahranici. Vlada navyse zvazuje preplacanie rekreacnych poukazov. Plosna podpora cez nizsie dane by preto bola neefektivna, dostavali by ju aj firmy, ktorym sa bude darit. Navyse su urcite aj ine postihnute sektory, ako napriklad zabavny priemysel, ktore by boli diskriminovane. Efektivnejsie je cerpat adresnu pomoc cez prispevky na udrzanie zamestnanosti, ktore odporucame zvysit.

1.7.2020

Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, pripravujem článok o obstaraní 300 kusov pľúcnych ventilácií z Chirany Stará Turá – podnik sa zaviazal, že do konca júna dodá 300 kusov do slovenských nemocníc. Podľa doterajších zistení Chirana nestihla dodať všetkých 300 kusov. Postrehol som váš status na facebooku INEKO, kde sa k tejto téme vyjadrujete – chcel by som vás poprosiť o súhlas s uverejnením niektorých častí, príp. ak by ste ten status (je z konca apríla) chceli nejakým spôsobom aj zaktualizovať – či aj na základne doterajšieho vývoja Slovensko potrebuje taký počet pľúcnych ventilácií – budem rád.

Odpoveď Dušana Zachara:
Samozrejme môžete použiť status, budeme radi. V podstate je stále aktuálny. Dokonca ďalší vývoj šírenia nákazy na Slovensku a posun v poznaní najlepších praktík liečby Covid 19 ešte umocnili názor, že taký vysoký počet pľúcnych ventilátorov asi nebudeme v súvislosti s koronavírusom potrebovať. Treba sa podľa toho zariadiť, obmeniť staré prístroje, nechať si dostatočnú rezervu a nepotrebné zariadenia ponúknuť krajinám, ktoré ich budú vedieť využiť.

1.7.2020

Otázka (Peter Hudák, MY Považský Obzor)
Dobrý deň, prosím o komentár k téme, ktorú pripravujem do reportáže pre MY Považský Obzor. Pred tromi týždňami prebehol poslanecký prieskum v Technických službách mesta Púchov, čo je mestská dcérska spoločnosť so stopercentnou účasťou mesta. Poslanci tak reagovali na fakt, že firma vyrobia za posledný rok stratu 214-tisíc eur. Pričom predošlé roky bola v ziskoch. Poslanci sa ale o podrobnostiach veľa nedozvedeli a odchádzali nespokojní. Iná časť mestských poslancov, ktorí sú zaangažovaní v ekonomickej komisii mesta či v dozornej rade spoločnosti tvrdia, že sa nič výnimočné nedeje a podhodnotené boli dotácie vo firme. Kým ostatným mestským spoločnostiam sa navyšovali počas rokov mzdové náklady, tu sa nepridávalo a tým vznikla strata. Ďalším dôvodom má byť stále menšia možnosť zobchodovania kartónov a iných druhov triedených odpadov a tiež nákupom novej potrebnej techniky. Očakávalo sa, že na schôdzi mestského zastupiteľstva dôjde k diskusii na túto tému, no napokon sa všetci uspokojili len s hore uvedeným vysvetlením. Poslanec, ktorý inicioval prieskum napokon odišiel ešte pred bodom interpelácie. Poslanci napokon konštatovali, že PTSM chýba na dotáciách cca 300-tisíc, čiže strata 214-tisíc nie je stratou ale naopak ziskom 82-tisícov. Moje otázky:

Je reálne takéto vysvetlenie? Resp. je v poriadku také hospodárenie, keď sa z roka na rok objaví strata v uvedenej výške?
O čom svedčí fakt, že dotácia mesta pre PTSM bola takto podhodnotená, kto má niesť zodpovednosť? Konateľ podniku tvrdí, že každý rok o peniaze žiada.
Ak majú poslanci podozrenie, že niečo v hospodárení nie je v poriadku, ale sami nedokážu odborne veci posúdiť ani sa dopátrať k relevantným podkladom, ako majú postupovať? ( V prípade, že ani hlavná kontrolórka mesta nezistí pochybenie)
Je možné za tento stav vyvodiť zodpovednosť aj voči poslancom, ktorí sú členmi dozornej rady?

Neišlo o zníženie dotácie. Naopak, oni ju počas rokov nenavyšovali podobne ako v ostatných mestských spoločnostiach, ktoré kopírovali zvýšené mzdové náklady. Aspoň tak to komunikuje vedenie mesta.

Je to teda problém nesprávne nastaveného rozpočtu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Na to bohuzial neviem odpovedat, kedze nemam informacie o rozpocte dcerskej spolocnosti za uplynule roky. Nenasiel som za nu data ani na nasom portali http://www.hospodarenieobci.sk/. Ak doslo k jednorazovemu znizeniu dotacie, jednalo by sa o zle pripraveny rozpocet. Mesto by o tom malo informovat v zaverecnom ucte, kde by malo celu vec vysvetlit.

30.6.2020

Otázka (Katarína Horváthová, Webnoviny)
Zdravím, podľa dohody vám posielam otázky k plánovanému preverovaniu záverečných vysokoškolských prác na Slovensku.

Považujete za technicky možné preveriť státisíce diplomoviek? Čo by to obnášalo?
Aké by mohli byť konzekvencie? Dá sa takto retrospektívne odobrať diplom?
Považujete plagiátorstvo za rozšírený problém (nie len na Slovensku)?
Aký je váš (osobný) názor na celú túto kauzu opisovania záverečných prác – súvisiacu s Borisom Kollárom, ale aj Andrejom Dankom?

Odpoveď Petra Goliaša:
Uroven zaverecnych prac vypoveda o urovni konkretnych skol ci fakult. Ak skola nedokaze naucit studenta samostatne uvazovat a vytvorit pracu s vlastnou pridanou hodnotou, je vysledkom hromadne tvorenie kompilatov a plagiatov. Riesenim je zadefinovanie realistickych poziadaviek na zaverecnu pracu, ktore by vylucovali moznost odovzdat kompilat ci plagiat. Vynucovanie poziadaviek by malo zahrnat automaticke zverejnovanie zaverecnych prac ako aj nasledne kontroly a hrozbu odoberania titulov. V pripade potvrdenia hromadneho vyskytu kompilatov a plagiatov by sankcie mali smerovat na celu skolu alebo fakultu s najvyssou hrozbou odobratia akreditacie. Tieto pravidla by mali platit dopredu, od zavedenia novych poziadaviek.

Na dodrziavanie doteraz platnych poziadaviek je mozne uplatnovat kontrolu a pripadne sankcie aj spätne, ale len v ramci platneho pravneho poriadku.

Na celnych predstavitelov statu by mal platit prisnejsi meter, kedze pripadne eticke zlyhania u nich mozu mat pre spolocnost vyznamne negativne dosledky. Poziadavky na vyvodenie politickej zodpovednosti su preto namieste. Je na politikoch, ako sa k nim postavia a je na volicoch, aky ucet im za to vystavia vo volbach.

Rozpocet PTSM bol podla tychto udajov podhodnoteny uz v rokoch 2017 a 2018. Strata za rok 2019 teda moze byt vysledkom nizkych prijmov z minulych rokov. Potvrdzuju to aj cisla porovnavajuce prijmy mestskeho uradu ci inych rozpoctovych a prispevkovych organizacii, ktore pocas uplynulych styroch rokov rastli podstatne rychlejsie ako prijmy PTSM. Sucasne narast prijmov PTSM za roky 2015-2019 bol podstatne pomalsi ako narast miezd za rovnake obdobie. Otazkou je, ci a do akej miery mohol PTSM usetrit naklady napriklad znizenim poctu zamestnancov.

29.6.2020

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o odpovede na par otazok:

Podla udajov VsZP Produkcia za mesiac apríl predstavuje oproti produkcii za prvé dva mesiace 49%, čo je pokles o 51% a v ambulanciách mimo nemocníc evidujeme produkciu vo výške 52% čo je pokles o 48%

Ako tento pokles hodnotite?
Bol opodstatneny?
Všeobecní lekári (pre dospelych aj pre deti) fungovali rovnako ako prve mesiace pred krizou, ako si to vysvetlujete?
Gynekologicke ambulancie poklesli o poplovicu, ako tento pokles hodnitíte, V čom klesli? Bolo menej prevencie?

Zo špecializácii mali aspon 50 percentny pokles starostlivosti: fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia, oftalmológia, gastroenterológia, otorinolaryngológia, pneumológia a ftizeológia, kardiológia, dermatovenerológia, Klinická imunológia,detská klinická imunológia a alergológia, vnútorné lekárstvo, angiológia.

Ako hodnotite, ze prave tieto odbornosti mali najvacsi pokles?
Je pokles primerany?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pokles výkonov v zdravotníctve počas koronakrízy bol zapríčinený jednak nižším dopytom zo strany ľudí, ktorí disciplinovane dodržiavali sociálny dištanc a považovali nemocnice a ambulancie lekárov za rizikové prostredie a jednak znížením ponuky zo strany samotných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Keďže bol vyhlásený núdzový stav, odkladná zdravotná starostlivosť, vrátane prevencie sa presúvala na neskôr. Viacerým lekárom a sestrám chýbali ochranné pomôcky a tiež sa obávali nakazenia, preto radšej neambulovali a boli nanajvýš na telefóne. Zaiste aj platobný mechanizmus zdravotných poisťovní, ktorý zaistil poskytovateľom peniaze, aj keď neboli pacientom aktívne k dispozícii v ambulancii a nemali poriadne výkony, nemotivoval k skorému návratu k štandardnému poskytovaniu starostlivosti.

Určite sa vyskytli i viaceré prípady, kedy ambulantní lekári zostali radšej doma, ako by boli k dispozícii pacientom, ktorí ich potrebovali. To nebolo optimálne a v súlade s ich stavovským poslaním pomáhať chorým. Myslím si, že potlesk ľudí na balkónoch zdravotníkom, ktorí bez vážneho dôvodu opustili prvú líniu, nepatril.

Odbornosti, kde bol najväčší prepad výkonov, sú pravdepodobne také, kde hrá prím odkladná zdravotná starostlivosť, kde sú chronickí pacienti, ktorí sú dispenzarizovaní a jednorazový odklad termínu pravidelnej kontroly mohol byť menej rizikový ako riziko nákazy v ambulancii v tom čase, kedy sme ešte nevedeli, ako sa koronavírus bude šíriť na Slovensku.

25.6.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som sa spýtať na to ako hodnotíte posledné dva mesiace VšZP. Po tom ako im odišlo najviac poistencov sa rozhodli robiť personálne zmeny a to tak, že keď niekto odíde do dôchodku tak na jeho miesto nebudú hľadať náhradu. Potom prišla korona a výmena vlády a zmena vedenia poisťovne. Teraz sa štátna poisťovňa sa zbavuje personálu, prepustili už 30 ľudí. Zároveň sa šetrí aj na lekároch. Poisťovne majú totiž obrovské prepady v príjmoch. Práve dnes má Krajčí dostať od ZP údaje, ako veľmi zlý bol apríl. Práve tento mesiac bol rozhodujúci, keď došlo k reálne vážnym poklesom tržieb u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a pravdepodobným obrovským poklesom príjmov aj u poisťovní.

Postupuje poisťovňa rozumne?
Čo môže byť za takým veľkým prepúšťaním – poisťovňa tvrdí že „od nástupu nového vedenia odišlo z VšZP 30 zamestnancov. Osem z nich odišlo do starobného, jeden do invalidného dôchodku, šiestim zamestnancom sa skončil pracovný pomer uplynutím doby určitej, jednému v skúšobnej dobe a štrnásť zamestnancov ukončilo pracovný pomer dohodou.“ Myslíte si že tieto čistky budú pokračovať?
Stáva sa to často že po výmene vládneho kabinetu sa začnú robiť takéto zmeny?
Ako by mala nemocnica šetriť alebo čo by mala pacientovi priniesť aby vyzerala pre poistenca atraktívne?

Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem, čo všetko je za prepúšťaním, ale nenazval by som ich veľkým prepúšťaním, ani čistkami. Ak má mať riaditeľ zodpovednosť za činnosť a výsledky poisťovne, musí mať aj páky na to, aby to vedel aktívne ovplyvniť. Vrátane organizačných zmien, ktoré majú zefektívniť procesy riadenia. VšZP musí hospodáriť tak, aby plnila kritériá solventnosti a likvidity, podobne ako ostatné zdravotné poisťovne. Šetriť môže čiastočne aj na prevádzkových nákladoch. Môže sa tiež pozrieť na revíznu činnosť, zazmluvňovanie či centrálny nákup liekov.

25.6.2020

Otázka (Ronald Ižip, TREND)
Dobrý deň, do budúceho vydania TRENDu pripravujeme dvojstranu ako hodnotia osobnosti 100 dní súčasnej vlády. Myslíte si, že by ste sa Vy alebo niekto od Vás mali záujem vyjadriť na cca 800-1000 znakov?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pozitíva prevažujú, ale je aj čo vytknúť
Prvým 100 dňom vlády dominuje pandémia koronavírusu. Rýchla reakcia v podobe zavretých prevádzok aj škôl či povinných rúšok priniesla výborné zdravotné výsledky. Realitou bol ale aj rekordný prepad v zahraničnom obchode, priemyselnej produkcii a spotrebe, rast nezamestnanosti, problémy s financovaním vládneho dlhu, prudký rast deficitu verejných financií. Práve vďaka ústupu nákazy vláda po počiatočnom otáľaní správne zrýchlila otváranie, čím najviac pomohla ekonomike. Zásadným prínosom bola aj prvá pomoc na udržanie zamestnanosti, pandemická PN a OČR, odklady splátok odvodov, daňových preddavkov aj úverov, odpustenie odvodov, rozbehnutie garantovaných úverov či zrušenie bankového odvodu. Z negatív vyčnieva nespokojnosť podnikateľov s výškou prvej pomoci, prísne podmienky na jej získanie či pomalý a administratívne náročný nábeh. Napriek všetkému sa ekonomika zotavuje a do popredia vstupuje potreba reforiem a stabilizácie verejných financií.

25.6.2020

Otázka (Monika Hudecová, SITA)
Dobrý deň, chcela by som Vás požiadať o zhodnotenie 100 dní ministra zdravotníctva na jeho poste.

ako podľa vás manažérsky zvládol riadenie rezortu v čase pandémie?
aké rozhodnutia považujete za prospešné, aké, naopak, nie?
na aké priority by sa mal podľa Vás čo najskôr zamerať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Prvých sto dní ministra zdravotníctva ovplyvnila jednoznačne v najväčšom rozsahu hrozba pandémie koronavírusu. Pri preberaní vlády nebolo Slovensko pripravené zvládnuť krízovú situáciu v zdravotníctve. Ani z materiálneho, ani z procesného hľadiska. Preto bolo nevyhnutné vrhnúť všetky sily v rezorte na to, aby sme sa na šírenie koronavírusu pripravili v krátkosti času čo možno najlepšie.

Myslím si, že opatrenia prijaté v nemocniciach boli logické a správne a vychádzali z poznania platného v tej dobe. Nikto nevedel, ako sa pandémia bude šíriť na Slovensku. Rýchlosťou prijatia širokospektrálnych protiepidemických opatrení aj mimo nemocníc a rezortu zdravotníctva sme získali drahocenný čas na prípravu. Ukázalo sa, že rýchlosť zavedenia týchto opatrení spolu s disciplinovanosťou obyvateľstva bola jedným z dôležitých faktorov výrazne obmedzeného šírenia koronavírusu a úspechu Slovenska v boji s pandémiou. Zároveň treba priznať, že koronavírus, chvalabohu, nepreveril, či prijaté opatrenia boli dostatočné a správne nastavené a či by si kapacita a procesy slovenského zdravotníctva poradili s výraznejším šírením vírusu.

V súvislosti s koronakrízou by som ocenil snahu ministra, ktorý sa prihovoril za diferencované odmeňovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v závislosti od toho, či v čase krízy boli pacientom plnohodnotne k dispozícii. Vedľajším pozitívnym efektom koronakrízy bolo poznanie, že mnohé problémy sa dajú riešiť telemedicínou, bez nutnosti osobnej návštevy lekára.

Úvodných sto dní bolo charakteristických aj naštartovaním relatívne rýchlych a rozsiahlych personálnych zmien v rezorte. Celý proces hodnotím ako veľmi rozpačitý. Komunikácia dôvodov na zmeny, ako aj transparentnosť výberových konaní zatiaľ zlyháva. Minister len veľmi všeobecne pomenovával dôvody odvolaní, preto si nevieme urobiť dostatočne informovaný názor na to, či dôvody boli skutočne relevantné. Nevylučujem to, ale ako verejnosť nemáme dostatok informácií. Ministerstvo by malo túto informačnú asymetriu odstraňovať a aktívne tiež komunikovať, na základe akých kritérií chce posudzovať (ne)úspešnosť jednotlivých nominantov. Aj tých nastupujúcich. Aby sme poznali očakávania a vedeli kontrolovať ich (ne)napĺňanie. V opačnom prípade totižto hrozí, že ak minister bude všetko odôvodňovať len tým, že stratil dôveru, môže sa stať, že po čase stratí on dôveru verejnosti v transparentnosť jeho konania a rozhodovania.

Ukážkou toho, ako by nemal vyzerať proces výberu odborníkov na vedúce pozície z hľadiska transparentnosti, bolo výberové konanie na šéfa a členov prdstavenstva VšZP. Pozitívom bolo, že sa ho zúčastnilo nebývalo veľké množstvo uchádzačov, čo možno dávalo signál, že prostredie nadobudlo dojem, že výber nie je dopredu dohodnutý a má zmysel sa o posty uchádzať, hoci podľa nedávno medializovaných informácií meno nového generálneho riaditeľa údajne kolovalo v kuloároch už pred začatím výberového konania. Veľkým negatívom je to, že o procese a kvalite výberu nevieme v podstate oficiálne nič. Poznáme len víťazov a nič viac. Oficiálne nevieme, kto bol vo výberovej komisii, ako boli posudzované kritériá, nepoznáme hodnotenie komisie, mená všetkých kandidujúcich, spolu s ich životopisom a referenciami, aký mali projekt rozvoja VšZP, ako sa prezentovali a pod. Bola to nevyužitá šanca.

Veľmi negatívne vnímam odchody ministerských analytikov z Inštitútu zdravotnej politiky (IZP). Trochu nadnesene by som to prirovnal k zbavovaniu sa rodinného striebra. IZP mal výsledky, za porovnávanie cien pri nákupoch bol ocenený aj Úradníckym činom roka a priniesol na ministertvo zdravotníctva výrazný kvalitatívny posun pri dátovej otvorenosti a analýzach, ktoré boli politikom k dispozícii pre ich rozhodovanie.

Pod rúškom protikoronových zákonov prijala vláda v skrátenom legislatívnom konaní rozšírenie a predĺženie uplatňovania výnimky na tzv. fixný doplatok za lieky. Preddĺženie výnimky bude znamenať, že originálne drahšie lieky si udržia svoj vysoký trhový podiel a lacnejší generickí či biosimilárni konkurenti sa budú na trhu presadzovať ťažšie. Utlmená tak zostane transparentná cenová súťaž, ktorej dôsledkom by boli úspory pre verejné zdravotné poistenie rádovo v desiatkach miliónov eur.

25.6.2020

Otázka (Barbara Strempeková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v súvislosti s pripravovaným článkom o 100 dňoch vlády Igora Matoviča by som Vás chcela veľmi pekne poprosiť, či by ste vedeli zhodnotiť, ako vláda zvládla týchto prvých 100 dní z hľadiska ochrany zdravia v čase pandémie?

23.6.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň,

Čo hovoríte na to ako málo testujeme?
Posledné dni sa skloňuje čím ďalej tým viac druhá vlna zaujíma ma preto prečo sme prestali testovať?
Mali by sme riešiť aj testy protilátok aby sme zistil, kde sme ako boli zamorení?

Odpoveď Dušana Zachara:
Súčasný stav s malými počtami testovaní nie je optimálny. Asi nie je veľa ľudí, ktorí by mali klinické príznaky. Preto by bolo vhodné rozšíriť indikácie pre rizikové skupiny obyvateľstva, aj keď netrpia zdravotnými ťažkosťami, ktorých testy by tak mohli byť financované z verejného zdravotného poistenia. Medzi tieto skupiny patria určite aj ľudia prichádzajúci na Slovensko po dlhšom pobyte z krajín, ktoré nie sú z hľadiska šírenia koronavírusu považované za bezpečné. Títo ľudia by mohli dostať možnosť byť hneď testovaní na vybraných hraničných priechodoch, alebo by mohli na hraniciach dostať informáciu, že do určitého času od príchodu na Slovensko sa môžu ísť dať bezplatne otestovať. Ak sú celkové čísla uskutočnených testov nízke, treba, aby štát povedal, že preplatí každý deň napr. tisíc testov pre špecifikované rizikové skupiny obyvateľstva (klienti zariadení sociálnych služieb, ošetrovatelia, zdravotnícki pracovníci a pod.) a záujemcovia by sa mohli hlásiť.

23.6.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o krátky komentár k dnešnej prognóze IFP, konkrétne k tomuto bodu: V tomto roku by ekonomiku mohli podporiť ešte diskutované opatrenia na podporu domácich investícií a dopytu.

Nenavrhovali ste na ekonomickom krízovom štábe niečo na podporu domácej spotreby? Nejaké rekreačné poukazy, alebo rovno nejaké prídavky, ako v Nemecku na deti? Boli by ste za, je to podľa vás dobrý nápad?

Odpoveď Petra Goliaša:
navrhovali sme napriklad:

“podporiť ekonomiku cez menšie verejné investície na úrovni samospráv, škôl, zdravotníckych zariadení, opráv ciest a podobne, vždy s “pečiatkou” vysokej hodnoty za peniaze”
“podporiť zamestnávanie čerstvých absolventov, napríklad cez štedrejšie príspevky na absolventskú prax”
“posilniť ochranu ľudí pred chudobou napríklad cez širšie využívanie SOS dávky aj v súbehu s legálnymi príjmami”
“zvážiť plošné jednorazové príspevky pre zdravotné sestry, zdravotníckych pracovníkov a personál domovov sociálnych služieb”.

Debatovali sme aj o moznosti nakupnych poukazok v najviac postihnutych sektoroch, ale tu nedoslo k zhode na konkretnom rieseni. Nevyhodou je diskriminacia nepodporenych sektorov, oneskorene cerpanie, podpora aj tych co to nepotrebuju alebo administrativna narocnost.

22.6.2020

Otázka (Lucia Osvaldová, Denník N)
Dobrý deň, v Denníku N pripravujeme aktuálny panel expertov ohľadom možnej druhej vlny koronavírusu na Slovensku a radi by sme Vás oslovili. Podľa epidemilógov Alexandry Bražinovej a Martina Pavelku už prišla na Slovensko druhá vlna koronavírusu. Píšu, že nákaza sa šíri najrýchlejšie od vypuknutia pandémie, pretože popri otvorených hraniciach a voľnom pohybe neexistuje dôsledná kontrola ľudí.

Ako by podľa vás mala vláda v tejto situácii postupovať, aby sme mali šírenie koronavírusu pod kontrolou? Aké opatrenia by ste zaviedli?

Odpoveď Petra Goliaša:
Dolezite je pravidelne testovat rizikove skupiny obyvatelov, teda najmä zdravotnikov a ludi v domovoch socialnych sluzieb, ludi ktori prichadzaju z rizikovych krajin a tiez ludi, ktori prisli do blizkeho styku s nakazenymi. Cielom by malo byt vcas odhalit a izolovat pripadne ohniska nakazy.

21.6.2020

Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Srdecne pozdravujem, idem vas opat poziadat o komentar. Robievate tiez rebričky zariadeni, tak som sa chcela opytat, ak by ste mali cas a chut, ci by ste nam napisali reakciu k hodnoteniu – porovnavaniu nemocnic? Včera na tlačovke pana ministra sme videli, ako porovnava tri detske nemocnice na niekolkych parametroch (casemix index, obloznost, priemerna dlzka hospita. a podobne – vid obrazok nizsie). Je spravne takto porovnávat tieto nemocnice, ma to nejaku vypovednu hodnotu? Pripadne, v akych parametroch by sa mali porovnat?

Odpoveď Dušana Zachara:
Krajčí a Kužela

19.6.2020

Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, chcem sa opýtať, či by ste mohli pre TASR zhodnotiť prvých 100 dní ministra Krajčího vo funkcii ministra zdravotníctva.

18.6.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať na váš názor na záväzok ministrov ušetriť 10% z ich nákladov.

Čo si myslíte o takomto plošnom prístupe? Je dobré, že sa snažia ušetriť? Je desať percent dosť?
ÚHP ale napríklad skôr odporúča niekde šetriť a niekde inde pridávať. Napríklad viac sestričiek, menej policajtov. Nemali by si dávať teda skôr záväzky, ktoré sedia k už existujúcim analýzam?
Okrem tých v analýze, vidíte ešte niekde potenciál, kde by ministerstvá mohli a mali šetriť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vzhladom na prudko rastuci deficit aj verejny dlh je setrenie nevyhnutnostou. Prioritou by malo byt vyhladavanie a rusenie vydavkov ktore nesuvisia s riesenim dopadov krizy a ktore maju nizky prinos pre spolocnost. Setrit za kazdu cenu 10 % vydavkov v kazdom rezorte by nebolo spravne, na druhej strane tlak na setrenie moze pomoct odhalit a zrusit prave malo efektivne vydavky. Vlada by mala realizovat odporucania z doteraz vykonanych revizii vydavkov. Mala by tiez spomalit rast platov vo verejnej sfere, zrusit trinaste dochodky a odlozit alebo zrusit menej naliehave verejne obstaravania.

17.6.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k slovám pána ministra Krajčího. Krajčí hovorí, že do systému slovenského zdravotníctva by mohlo ísť zo štrukturálnych fondov Európskej únie 2,5 miliardy eur. Z toho chce dve miliardy nasmerovať do rekonštrukcie nemocníc, čo by bol historicky najväčší balík a 500 miliónov na jednotný informačný systém, ktorý podľa neho nemocnice nutne potrebujú. Za celkovú sumu Rázsoch by sa dalo postaviť 11 regionálnych nemocníc. Náklady môžu presiahnuť 402 miliónov. Peniaze od EU nemôžeme minúť na výstavbu nových zariadení, no tento balík je 5x väčší – zdá sa že za tie peniaze dokážeme obnoviť snáď všetko.

Čo potrebujeme najviac vylepšiť – na čo by sa mal rezort najviac sústrediť?
Čo všetko sa dá za takýto balík urobiť?
Informačný systém je nutnosť v 21. storočí takže akákoľvek investícia do neho je úžasná – na čo by sa dal v rámci nemocníc používať? Zlepšil by sa tým manažment pacienta?

Odpoveď Dušana Zachara:
Hoci investičný dlh slovenského zdravotníctva je vyšší, ako je uvedená suma peňazí z EÚ, jednalo by sa o výnimočne vysokú jernorazovú sumu peňazí. O zmysluplnej alokácii by sa mala viesť fundovaná debata v zmysle myšlienky hodnoty za peniaze. Škoda, že momentálne je Inštitút zdravotnej politiky pri MZ SR decimovaný, nakoľko by vedel poskytovať analytické podklady a tvrdé dáta, na základe ktorých by sa dalo kvalifikovanejšie rozhodovať, kam investovať koľko peňazí, aby sme tým maximalizovali úžitok pre spoločnosť. V opačnom prípade, ak sa bude rozhodovať len na základe “dojmológie”, ideológie, intuície či postojov ministrovi blízkych ľudí, tak hrozí historické premrhanie šance, aby sa slovenské zdravotníctvo z hľadiska úrovne infraštruktúry posunulo ešte na vyšší kvalitatívny stupeň. Slovenské zdravotníctvo vie absorbovať akýkoľvek balík peňazí, veľkou otázkou a rizikom však je, že sa zvýšenie zdrojov neprejaví vo výsledkoch a lepšej starostlivosti pre pacienta tak, ako by mohlo a malo.

17.6.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať:

Či ste riešili na štábe aj pomoc pre absolventov. Prípadne všeobecne, myslíte si, že je to dobrý nápad?
V akej forme by sa to malo urobiť? Odpustením nejakých daní a odvodov? Na ako dlhú dobu?
Neznevýhodnilo by takéto niečo priveľmi ostatných? Nie je možné, že by zamestnávatelia vyhodili niektorých kratšie zamestnaných pracovníkov, pretože títo absolventi by zrazu boli lacnejší? Teraz veľa ľudí príde o prácu, nebude to znamenať pre nich ďalšie znevýhodnenie?

Odpoveď Petra Goliaša:
V zavere maja sme odporucili podporiť zamestnávanie čerstvých absolventov, napríklad cez štedrejšie príspevky na absolventskú prax.

Malo by ist o docasne krizove opatrenie. Podpora by mala ciastocne kompenzovat zhorsene podmienky pri hladani prace pre cerstvych absolventov. Riziko diskriminacie inych zamestnancov zmiernuje docasnost opatrenia ako aj primeranost podpory. Okrem toho mnohi zamestnavatelia cerpaju prispevky na udrzanie sucasnych zamestnancov.

16.6.2020

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, chcem ťa poprosiť o odpoveď na nižšie uvedenú otázku.

Ste spokojný s tým, ako vláda opatrenia, o ktorých ste debatovali na ekonomickom krízovom štábe pred mesiacom, dvoma, ale aj v poslednej dobe, premieta do praxe?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pozitivom je zrychlenie otvarania ekonomiky a avizovana podpora investicnych projektov na urovni samosprav. Negativom je, ze stale neboli zvysene prispevky na udrzanie zamestnanosti. Otvorene ostavaju opatrenia na ozdravenie verejnych financii, strukturalne reformy a opatrenia na ochranu ludi pred chudobou.

15.6.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som sa spýtať na včerajšie vyjadrenia pána ministra Hegera. Súčasná vláda chce v najbližšom období vylepšiť podnikateľské prostredie a zvýšiť domácu spotrebu. Konkrétne kroky chce Heger predstaviť na vláde už na budúci týždeň.

Aké by mali byť základné kroky k znovunaštartovaniu ekonomiky?
Sú daňové úľavy správnou cestou alebo by mala vláda dbať na stimuláciu spotreby?
Ako to urobili v iných krajinách?
Ako by mala vláda naložiť s peniazmi z Európy – sú tie financie bezodné? Vie vôbec Slovensko preinvestovať tak veľký obnos peňazí?

Odpoveď Petra Goliaša:
EÚ chystá pre členské štáty veľký balík pomoci v kríze. Slovensko by ho malo využiť na verejné investície s vysokou hodnotou za peniaze. Obnovu či výstavbu nových nemocníc, škôl, ciest, železníc… A tiež na prípravu a realizáciu dôležitých reforiem. Takých, čo nie sú drahé a majú veľký prínos, ako napríklad meranie a zverejňovanie kvality v školstve a zdravotníctve, zlepšovanie podnikateľského prostredia, zvyšovanie transparentnosti napríklad vo výberových konaniach na dôležité posty vo verejných inštitúciách a štátnych firmách. Ale, ak to pravidlá EÚ dovolia, aj na realizáciu nákladnejších reforiem. Ako napríklad zásadné zníženie odvodov a postupné kompenzovanie výpadkov v príjmoch cez efektívnejší výber daní, environmentálne dane, dane z nehnuteľností, rušenie daňových výnimiek alebo vyššie nepriame dane. Preskúmať treba aj možnosti zväčšenia druhého dôchodkového piliera a využitia prostriedkov EÚ na financovanie dočasných výpadkov v príjmoch Sociálnej poisťovne.

Čo sa týka priamych a rýchlych stimulov, v rámci Ekonomického krízového štábu sme vláde odporučili zásadne zvýšiť a sprístupniť príspevky na udržanie zamestnanosti a tiež realizovať malé investičné projekty na úrovni samospráv, ktoré už sú pripravené a môžu byť spustené v najbližšom období. Ide najmä o opravu a výstavbu verejných budov, ciest, mostov, chodníkov a podobne.

15.6.2020

Otázka (Branislav Toma, Pravda)
Dobrý deň, pripravujeme článok o ministerstvom práce navrhovaných zmenách v dôchodkovom systéme. V budúcom roku budú môcť napríklad pracujúce deti prispievať na dôchodky svojich rodičov. Za peniaze z II. piliera sa budú dať stavať nájomné byty. Zároveň na vyplácanie na penzie nebudú slúžiť len dôchodkové odvody, ale aj zvýšený príjem z DPH. Chcem vás poprosiť o odpovede:

Môže pomôcť udržateľnosti dôchodkového systému ak to neho budú putovať aj príjmy zo zvýšeného výber DPH?
Pomôže dôchodkovému systému investovanie peňazí z II. piliera do výstavby nájomných bytov na Slovensku?
Od budúceho roka majú pracujúce deti prispievať priamo na penzie svojich rodičov. Podla ministra práce vďaka príjmom z výberu DPH táto zmena nikomu nezníži penzie a len rodičia s viac deťmi budú mať vyššie. Aký je váš názor na takúto zmenu?
Aký je váš názor na vyplatenie 13. dôchodkov?

Odpoveď Petra Goliaša:

Stat uz dlhodobo dotuje Socialnu poistovnu priamo z rozpoctu a navyse garantuje jej solventnost, takze nejde o zasadnu zmenu. Z pohladu rozpoctu verejnej spravy sa nezmeni nic, kedze Socialna poistovna je jeho sucastou. Rastuce vydavky na dochodky budu nadalej zhorsovat udrzatelnost verejnych financii.
Dolezite je, aby rozhodovanie o pripadnej investicii bolo prostrednictvom standardnych financnych nastrojov a cisto v kompetencii dochodkovych spravcovskych spolocnosti. Tie vedia najlepsie, ci sa im taky nastroj hodi do portfolia vzhladom na suvisiace rizika a ocakavane vynosy. Vlada ich nesmie k podobnej investicii nutit.
Opatrenie vytvara financnu odmenu v starobe za vychovu deti. Pokial dojde k zvyseniu vydavkov na dochodky, zhorsi sa udrzatelnost verejnych financii. Neda sa cakat vyznamny vplyv na zvysenie porodnosti, kedze zrejme nepojde o velke sumy.
Vyznamne zhorsuju udrzatelnost verejnych financii. Stat by mal pomahat dochodcom, ktori su ohrozeni chudobou. Plosne zvysovanie dochodkov je v case krizy a rastuceho dlhu neefektivne.

15.6.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, núdzový stav sa skončil a teraz je čas a priestor pre novú vládu riešiť dlhodobé problémy – tým najväčším a najviac spolitizovaným je práve stratifikácia.

Mal by minister Krajčí tlačiť na presadenie stratifikácie?
Je teraz priestor na to, aby sa dokončila najväčšia reforma zdravotníctva – nebola by škoda nechať celý pripravený projekt v šuflíku?
Malo by sa začať nemocnicami alebo sú to práve ambulancie, ktoré potrebujú reformu?
Stratifikácia neznamená znižovanie počtu lôžok ale ich reprofilizáciu – čo by to prinieslo pacientovi?

Odpoveď Dušana Zachara:
Európska komisia Slovensku odporúča prijať štrukturálne reformy, vrátane zdravotníctva a radí, aby sme sa v zdravotníctve zamerali na zvýšenie jeho odolnosti, konkrétne na kritickú infraštruktúru, modernizáciu a financovanie nemocničnej siete, dostupnosť zdravotníckeho personálu, manažment chronických chorôb a primárnu zdravotnú starostlivosť, ako aj koordináciu medzi jednotlivými druhmi starostlivosti, vrátane dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti. Tieto oblasti sa dajú zlepšiť implementáciou projektu stratifikácie nemocníc, vrátane optimalizácie ambulantnej sféry a následnej starostlivosti. Na to by sa dali a mali využiť dodatočné zdroje z EÚ.
Áno, súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva by malo nadviazať na jestvujúci projekt stratifikácie a nemalo by znovu začínať od nuly, lebo potom žiadnu optimalizáciu siete počas svojho funkčného obdobia nezrealizuje.
Stratifikácia, ak sa správne zrealizuje, prinesie pacientovi bezpečnejšiu a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť pri zachovaní relatívne dobrej dostupnosti.

12.6.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som sa spýtať:

Na ozdravné plány nemocníc a ako bude rezort postupovať aby zabránil finančným injekciám do nemocníc?
Minister Krajčí povedal, že šetriace plány, ktoré nemocnice dostali boli absolútne nevyužité a sú to len zdrapy papiera.
Akými pákami ich k tomu chcú donútiť, keď sa to nedarilo predtým – aj napriek tomu, že sa oddlžovanie podmieňovalo ozdravnými plánmi?
Na ktoré oblasti by si mali dať nemocnice najväčší pozor a kade uniká najviac peňazí?
Čo robia štátne nemocnice horšie ako súkromník a prečo potrebujú dofinancovanie?

Odpoveď Dušana Zachara:

Ozdravné plány nemocníc zostali predošlou vládou utajené, preto verejnosť nemohla tlačiť na to, aby sa napĺňali, a aby sa verejné financie použité na oddlžovanie, t.j. peniaze nás všetkých používali efektívne. Predošlej vláde sa to v prípade nemocníc nepodarilo.
Súčasná vláda musí nastaviť taký rámec motivácií aktérov v zdravotníctve, ktorý bude smerovať k tomu, aby za dobré výsledky liečby, spokojnosti pacientov a hospodárenia prichádzala odmena a za opak trest. Nesmie byť “víťaznou” a optimálnou stratégiou štátnych manažérov a politikov hospodáriť neudržateľne – so stratami a dlhmi. Lebo v konečnom dôsledku je to nemorálne a na úkor iných.
Ak mal na mysli tzv. ozdravné plány nemocníc, ktoré sú tajné a pravdepodobne sa výrazne nedodržiavajú, tak má, bohužiaľ, pravdu. Predošlou vládou sa neuplatňoval sankčný mechanizmus popísaný v Koncepcii oddlženia zdravotníckych zariadení v prípade neplnenia ozdravných plánov nemocníc. Nebolo tu žiadne zmrazenie navyšovania miezd nad zákonom stanovenú minimálnu úroveň, zákaz čerpania ďalších finančných prostriedkov na oddlžovanie, odvolanie riaditeľov, či sankčná pokuta.
To zatiaľ netuším. Ani v Programovom vyhlásení vlády SR som jasnú predstavu, ako tomuto problému chcú čeliť, nenašiel.
Je to takmer všade – prevádzka, medicínske procesy, nákupy, produktivita a organizácia práce. Suverénne najväčšia nákladová položka sú osobné náklady, ktoré medziročne výrazne stúpajú.
Štátne fakultné a univerzitné nemocnice ťažko porovnávať so súkromnými regionálnymi nemocnicami. Je to ako porovnávať hrušky s jablkami alebo bicykel s kolobežkou. Ale najvýraznejší rozdiel je, že súkromné regionálne nemocnice čelia na rozdiel od veľkých štátnych nemocníc tzv. tvrdým rozpočtovým obmedzeniam, čo ich motivuje hľadieť na chod nemocnice, aby bol z dlhodobého hľadiska udržateľný, nakoľko sa nemôžu spoliehať na to, že im štát pomôže.

11.6.2020

Otázka (Zuzana Kullová, TREND)
Dobrý deň, dovoľujem si Vás osloviť z ekonomického týždenníka Trend, kde pripravujem tému do printu.

Minister financií E. Heger na dnešnej tlačovke (webinári) avizoval, že Slovensko potrebuje reformy, pretože dlho spalo na vavrínoch a nevyužilo úrodné roky. V čom konkrétne zaostáva v daňovej oblasti a čo by sa malo v tomto prípade zmeniť , zrušiť či zaviesť z vášho pohľadu? Dali ste ministrovi nejaké odporúčania?
Rezort financií avizoval zvýšiť nepriame dane a znížiť priame dane, čo je zase trochu v rozpore s rovnou daňou pre všetkých, o ktorej sa tiež vedú diskusie. Ktorá z možností podľa vás preváži a na čo bude musieť vláda prihliadať s ohľadom na podporu ekonomiky? Pôjdeme rovnakým smerom ako ostatné krajiny EÚ, či sú tam nejaké špecifká?
Boli ste na niekoľkých ekonomických krízových štáboch, pričom ste presadzovali rýchlejšie otváranie ekonomiky. Je však zrejmé, že peniaze v rozpočte budú chýbať – odkiaľ ich zohnať, keďže štát urobil rôzne ústretové opatrenia pre podnikateľov, napríklad aj pri daniach (odklady priznaní, daňových preddavkov….)?
Vy osobne ste odporučili zníženie priamych daní, predpokladáme najmä daň z príjmov pre FO a PO, a hlavne odvodov najmä pre nízkopríjmových ľudí. Dane od tohto roku sú 15 % pre firmy i živnostníkov, majú potenciál ešte klesnúť a do akej miery? Uniesol by to náš rozpočet?
Ako kompenzáciu zníženia priamych daní navrhujete myslím vyššie nepriame dane, environmentálne dane i dane z nehnuteľností. Môžete trochu rozviesť túto predstavu, ako by ste si to vedeli predstaviť v praxi? Prečo práve tieto typy daní by mohli “potiahnuť” štátny rozpočet?
Niektoré strany súčasnej koalície mali vo volebnom programe napríklad vyššie zdanenie bohatých sektorov a oligarchov, z čoho môžu plynúť aj vyššie príjmy do rozpočtu. Majú sa začať vysoko príjmovo príjmové skupiny ľudí či firiem pripraviť na to, že potiahnu ekonomiku v týchto ťažkých časoch?
Ako rýchlo by mala vláda urobiť túto “reformu” v oblasti daní a odkiaľ by mala začať? Je to otázka pár dní či týždňov? Zrejme nebude čakať až do začiatku budúceho roka…? Máte pre ňu nejaké odporúčania, čo určite neodkladať?

Odpoveď Petra Goliaša:
1. Dlhodobo rastie danovo-odvodove zatazenie z prace. Ciastocna kompenzacia nastava az od tohto roku zvysenim nezdanitelneho minima. Problemom ostava vysoka zataz pre ludi s nizkym prijmom. Reviziou by mali prejst aj danove vynimky, napriklad pre fosilne zdroje energie. Osobitne treba riesit danovu podporu rodin s pracujucimi rodicmi a tiez efektivnost pri vybere dani najma DPH.
2. Znizenie priamych dani a odvodov nemusi byt v rozpore s rovnou danou. Problemom su prioritne vysoke odvody, nie dan z prijmu.
3. Rychlejsie otvaranie ekonomiky pomaha firmam fungovat a teda aj prinasa vyssie prijmy statu. Vlade sme odporucali vyrazne zvysit prispevky na udrzanie zamestnanosti, ktore sa financuju prevazne z eurofondov a teda velmi nezvysuju deficit verejnych financii. Sucasne som odporucal viacere usporne opatrenia napriklad zrusenim 13. dochodkov, pomalsim rastom miezd vo verejnom sektore, reviziou verejnych obstaravani a podobne.
4. a 5. Odporucame znizit odvody pre ludi s nizkym prijmom a vypadky v rozpocte kompenzovat rastom nepriamych dani, environmentalnych dani a dani z nehnutelnosti. Tieto dane menej poskodzuju ekonomicku aktivitu, kedze neuberaju ludom priamo z prijmov z prace, ale zo spotreby, majetku, ci odradzaju od znecistovania zivotneho prostredia. Env. dane a dane z nehnutelnosti Slovensko v medzinarodnom porovnani vyuziva minimalne.
6. Neviem. Sektorove dane my neodporucame kvoli diskriminacii inych sektorov.
7. Bol by uspech, ak by reforma platila od buduceho roka.

11.6.2020

Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, v rámci polemík, či sa ešte spustí alebo nespustí ďalšia fáza oddlžovania nemocníc, a aktuálne mám z MZ SR potvrdené, že v zmysle koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení, ktorú schválila predchádzajúca vláda, boli procesy oddlžovania ukončené, by som vás chcela požiadať, či by bolo možné zhodnotiť celkový proces oddlžovania nemocníc z vášho pohľadu – z pohľadu analytika. Možno prípadne doplniť o názor, či by bolo pre štát vhodné spustiť ešte jednu vlnu oddlžovania.

Odpoveď Dušana Zachara:
Oddlžovanie nemocníc predošlou vládou považujem za jedno z najväčších neúspechov v rezorte zdravotníctva. Nesplnili sa žiadne z deklarovaných cieľov, že oddlžené štátne nemocnice nebudú hospodáriť v prevádzkovej činnosti so stratami a nebudú tvoriť nové dlhy po lehote splatnosti. Opak sa stal realitou. Tempo zadlženosti štátnych nemocníc sa za minulý rok zrýchlilo najviac za posledné roky. Učebnicový príklad tzv. morálneho hazardu. Z vládnej Koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení sa spravil nič neznamenajúci zdrap papiera. Ozdravné plány nemocníc zostali utajené, preto verejnosť nemohla tlačiť na to, aby sa napĺňali, a aby sa verejné financie, t.j. peniaze nás všetkých používali efektívne. Neviem o tom, že by sa uplatnil sančný mechanizmus popísaný v Koncepcii v prípade neplnenia ozdravných plánov nemocníc – zmrazenie navyšovania miezd nad zákonom stanovenú minimálnu úroveň, nemožnosť čerpať ďalšie finančné prostriedky na oddlžovanie, odvolanie riaditeľov, sankčná pokuta.
Obrovským problémom pri stabilite a predvídateľnosti financovania zdravotníctva je to, že sa z oddlžovania stáva pravidelný inštrument na priebežné financovanie zle hospodáriacich štátnych a niektorých župných nemocníc. Keď sa tento zvyk nepretne, nikdy nebudú štátni manažéri, ale aj politici motivovaní zmeniť svoje vzorce správania.

11.6.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som sa spýtať na váš názor ohľadom čistiek na ministerstve.

Považujete postup ministra za správny – chce si len vytvoriť len svoj tím ľudí, ktorým môže dôverovať?
Dejú sa takéto zmeny často?
Niektorí tvrdia, že koná na základe viery a zhadzujú jeho konanie, že dosádza lesníkov na miesta manažérov – myslíte si že postupuje správne?
Podľa čoho by mal minister odvolávať ľudí – na základe výsledkov alebo stačí na základe dôvery?

A ešte by som sa chcel spýtať k tomu, že ezdravie bude po novom priamo pod ministerstvom. Generálny tajomník služobného úradu sa po novom dostane k riadeniu Sekcie digitalizácie a projektového riadenia zriadenom na MZ. „Uvedená sekcia sa bude napríklad zaoberať elektronickým zdravotníctvom či digitalizáciou. Agendu detailne predstavíme následne po komplexnom vyriešení detailov,“ uviedla Zuzana Eliášová.

Chcem sa spýtať čo môže byť za týmto krokom ministra – prečo by chcel mať ezdravie pod sebou?
Vyzerá to že hrozí zánik pre NCZI – je to rozumné riešenie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Minister má na zmeny právo. Dôvody zmien na vedúcich postoch však majú byť konkrétnejšie komunikované, lebo v opačnom prípade hrozí, že ak minister bude všetko odôvodňovať len tým, že stratil dôveru, môže sa stať, že po čase stratí on dôveru verejnosti v transparentnosť jeho konania a rozhodovania.
Pri jednotlivých zmenách v rezorte treba rozlišovať. Napríklad odchody analytikov z Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) by som trochu nadnesene prirovnal ako k zbavovaniu sa rodinného striebra. IZP mal výsledky a priniesol na ministertvo výrazný kvalitatívny posun pri dátovej otvorenosti a analýzach, ktoré boli politikom k dispozícii pre ich rozhodovanie.

Pri odvolávaní riaditeľov štátnych zdravotníckych zariadení minister len veľmi všeobecne pomenoval dôvody odvolaní, preto si nevieme urobiť dostatočne informovaný názor na to, či dôvody boli skutočne relevantné. Nevylučujem to, ale ako verejnosť nemáme dostatok informácií. Ministerstvo by malo túto informačnú asymetriu odstraňovať a aktívne tiež komunikovať, na základe akých kritérií chce posudzovať (ne)úspešnosť jednotlivých nominantov. Aj tých nastupujúcich. Aby sme poznali očakávania a vedeli kontrolovať ich (ne)napĺňanie. Jedno z kritérií bolo medzičasom už naznačené – zlé hospodárenie a vytváranie veľkých dlhov štátnych nemocníc. Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa s týmto problémom popasujú noví nominanti. Na druhej strane politické nominácie a príliš častá zmena manažérov štátnych zdravotníckych zariadení sú dlhoročnými boľačkami slovenského zdravotníctva, ktoré neprispievajú k stabilite sektora a plánovaniu a manažovaniu v dlhšom časovom horizonte.

Teraz bude veľmi dôležité, aby na miesta odvolaných riaditeľov prebehli skutočne transparentné a otvorené výberové konania, ktoré bude mať aj verejnosť šancu odsledovať a odkontrolovať. Nie tak ako pri členoch predstavenstva VšZP, kde o procese a kvalite výberu nevieme oficiálne nič. Poznáme len víťazov a nič viac. Nevieme kto bol vo výberovej komisii, ako boli posudzované kritériá, nepoznáme hodnotenie komisie, mená všetkých kandidujúcich, spolu s ich životopisom a referenciami, aký mali projekt rozvoja VšZP, ako sa prezentovali a pod. V tomto prípade to bola nevyužitá šanca.

Nevidím do kuloárov a nevidím ani do hláv súčasných vedúcich funkcionárov MZ SR, z akých informácií čerpajú a aké majú pohnútky a zámery do budúcnosti.
Môžem hodnotiť NCZI z pohľadu spolupráce s našim inštitútom a spolupráca v oblasti dátovej otvorenosti sa pod vedením pána Blaškovitša zlepšila a skvalitnila. Treba tiež pochváliť aj urýchlenie spustenia e-Zdravia, s čím v tom období len málokto počítal.
Dôležité je, aby sa nerobili len zmeny pre zmeny, ale aby sa dosahovali lepšie výsledky vo verejnej správe.

9.6.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor na koncepciu zákona o pomoci s nájmami. Tentokrát by sme sa na to chceli pozrieť zo strany prenajímateľov.

Žiadosti chcú otvoriť postupne podľa krajov s tým, že najskôr budú prijímať tie od firiem z východu (kvôli tomu, že sú „chudobnejšie“). Prenajímatelia v Bratislave sa tak prakticky k dotácií od štátu až o dva týždne neskôr. Môžu podľa vás byť v biznise dva týždne dôležité, čo sa týka cash-flow?
Prenajímatelia sa celkovo sťažujú, že tento návrh je k nim neférový. Prakticky to priznáva aj štát, že podmienky naschvál urobili tak odradzujúce, aby prenajímateľov dotlačili k verzií, kde dostanú iba 50% z prenájmov (od štátu). Veľké obchodné centrá tvrdia, že sú tiež v problémoch, museli platiť DPH a rôzne provozné náklady. Ohrozí ich nejako podľa vás, ak dostanú len 50% za tieto zatvorené mesiace, prípadne budú čakať na tento nájom teraz 4 roky? Alebo sú v porovnaní s prevádzkami stabilnejšie a takúto stratu ustoja?

Odpoveď Petra Goliaša:
Je to individualne, pre niektore firmy moze byt problem kazdy tyzden, celkovo by to ale nemal byt rozhodujuci existencny faktor.

Vstup statu do najomnych kontraktov je na hrane, kedze znevyhodnuje prenajimatelov. Na druhej strane prenajimatelia by mali byt menej zranitelni, kedze ide o ich prijem z majetku a nie z prace. Naproti tomu najomcovia su odkazani na prijem z prace, ktoru museli kvoli koronakrize obmedzit.

6.6.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, prípravujem článok o tom ako sa dá obísť štátnu karanténu a či je správna, no ako si s tým celým šťát dal rady a chcel by som vás poprosiť o stanovisko ku tomu ako si poradilo Slovesnko s hranicami a následným použitím eKarantény. Zdá sa, že ak by malo Slovensko dostatočné kapacity tak by asi ani nešlo po ceste aplikácie. V Čechách spustili aplikáciu ešte začiatkom mája, my sme ju do obchodov apple a google dostali až skoro v júni a vlastne sme uvaznili tých ľudí, ktorí si mysleli, že už môžu prísť domov no kvôli komplikáciam na hraniciach skončili na 14 dní v domácej karanténe.

Myslíte si, že vláda konala zmätočne alebo sa im podarilo situáciu s hranicami a karanténou vyriešiť?

Odpoveď Dušana Zachara:
Protiepidemiologický dohľad a kontrola ľudí prichádzajúcich na Slovensko bola legitímna, avšak realizácia týchto opatrení v niektorých prípadoch zlyhávala. V niektorých prípadoch bola tiež atakovaná dôstojnosť ľudí vracajúcich sa domov a dostatočne sa neeliminovalo riziko, že v štátnej karanténe sa koronavírus nebude šíriť aj na pôvodne neinfikovaných. Toto spolu s faktom, že vlastným občanom neponúkol štát v niektorých prípadoch dôstojné a bezpečné ubytovanie, resp. ich nechal neúmerne dlho a neinformovaných čakať v zlých podmienkach na hranici, považujem za manažérske zlyhania.
Aj z toho dôvodu vítam zavedenie e-karantény. Je to určite správne riešenie.

5.6.2020

Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, veľmi pekne by som Vás chcela poprosiť o vyjadrenie k téme kurzarbeitu. Limit na kurzarbeit má ísť na 1032 eur. Slovensko sa podľa informácií HN pýtalo Európskej komisie na možnosť zvýšenia stropu pri kurzarbeite. Dostali sme vraj zelenú. Ekonomický krízový štáb teraz ako poradný orgán rokoval o sume. Podľa informácií HN bude nový strop určený na 1 032 eur, čo je maximálna podpora v nezamestnanosti. Vyšší strop by nemal pre štát logiku. Podobný postup navrhovali aj priemyselné zväzy. Teraz je na ťahu ministerstvo práce. Otázky:

Pôvodne zamestnávatelia žiadali, aby nebol strop žiaden. Aký je na to Váš názor? Prečo sa zo strany štátu tak tlačí na zastropovanie, čo také “strašné” by sa mohlo stať
Padá názor, že nemá logiku nastavovať strop vyššie, ako je maximálna podpora v nezamestnanosti. Čo si o tom myslíte? Súhlasíte?
Pri čerpaní pomoci od štátu sa ešte stále nemôže kombinovať kurzarbeit a pokles tržieb, ani prejsť z jednej na druhú. Nie je to aktuálne navyšovanie stropu tým pádom nefér voči tým, ktorí si zvolili pomoc za pokles tržieb, lebo v marci či apríli sa im kurzarbeit “neoplatil”?
Okrem týchto opatrení, s akou formou pomoci by mal štát podľa vás ešte prísť? Čo ešte môže štát spraviť, resp. by mal, v kontexte rastúcej nezamestnanosti?

Odpoveď Petra Goliaša:
V ramci ek. krizoveho stabu sme davali odporucanie na zasadne zvysenie prispevkov vratene kurzarbeitu. Tiez sme odporucali umoznit prechod medzi roznymi formami kurzarbeitu, pretoze sa ex post menili podmienky. Zachovanie stropu je spravne, vratane vazby na max. davku v nezamestnanosti. Z pohladu verejnych financii sa neopkati vyplacat vyssie prispevky. Klucove je motivovat firmy aj zamestnancov, aby aspon docasne neprepustali, teda aby nebolo vyhodne prejst na davky v nezamestnanosti. Firmy usetria na ofstupnom, udrzia si pracovnu silu a stat to nestoji viac, ako keby vyplacal davky. Navyse ma cerpanie pomoci obmedzeny vplyv na deficit verejnych financii, kedze prispevky idu z vacsej casti z eurofondov.
Co sa tyka dalsich opatreni, pozrite moj FB, kde som zverejnil cast odporucani z ek. kriz. stabu.

V clankoch chybne uvadzate, ze vlada ocakavala vynalozit na opatrenia na udrzanie zamestnanosti miliardu eur mesacne. Citujem z dokumentov schvalenych vladou 14. aprila:
Dolozka vplyvov: “Odhadujeme, na realizáciu opatrení 1. – 4. v rámci projektu na podporu udržania zamestnanosti mesačné výdavky vo výške 553 mil. eur.”
Analyza vplyvov na rozpocet verejnej spravy: “Náklad na opatrenia predstavuje sumu vo výške 1 382,5 mil. eur na obdobie trvania mimoriadnej situácie v mesiacoch marec – máj.”
Zdroj
Predpoklad bol: 276,5 mil. eur na marec (polka mesiaca) + 553 na april + 553 na maj = 1382,5 mil. eur na marec az maj
Vlada 20. maja obdobie cerpania predlzila aj na jun a jul pricom odhad celkovych vplyvov vo vyske 1382,5 mil. eur ostal nezmeneny.
V tej miliarde mesacne, ktoru vlada na zaciatku komunikovala, su zaratane aj dalsie formy pomoci ako napriklad pandemicke PN a OCR ci odklady danovych priznani.

5.6.2020

Otázka (Katarína Kurtanská, Nový Čas)
Dobrý deň, po raste, ktorý sa držal od roku 2010, sa reálny hrubý domáci produkt medziročne znížil v stálych cenách o 3,7 % . (údaje za 11. štvrťrok zvbrejnil ŠÚ). Pribúdajú prípady hromadného prepúšťania, rastie nezamestnanosť.

Aký vývoj sa dá očákavať v II. štvrťroku, kedy sa u

18.5.2020

Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, veľmi pekne by som Vás chcela poprosiť o stanovisko pre Hospodárske noviny k problematike znovuotvárania obchodov v nedeľu.

Podporujete znovuotváranie, alebo by ste radšej nechali v nedele zatvorené?
Do akej miery očakávate, že by sa to prejavilo na tržbách prevádzok?
Dá sa očakávať, že by sa dôsledky neotvorenia obchodov v nedeľu prejavili aj na počte zamestnancov, museli by prevádzky znižovať úväzky alebo prepúšťať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Trvale zavretie obchodov v nedelu by zhorsilo komfort pre nakupujucich, ktori by sa museli predzasobit alebo by nakupovali menej. Vypadok trzieb by pocitili najmä obchody v turistickych oblastiach a tiez blizko hranic, kde sa da vycestovat za nakupmi do zahranicia. Pokles trzieb by sa odrazil na znizenych platoch predavacov alebo na poklese ich poctu a tiez na znizenych danovych prijmoch statu.

Rozhodnutie ci pracovat alebo nepracovat v nedelu by malo byt ponechane na dohodu medzi obchodnikmi a ich personalom. Stat ho moze ovplyvnovat regulaciou povinnych priplatkov za pracu v nedelu.

13.5.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na model preplácania nájmov, ktorý podľa našich zistení včera schválila koaličná rada. Malo by to fungovať takto:

50% preplatí štát (ale v hre je aj zastropovanie, čiže napríklad ako pri kurzarbeite by štát preplácal 50% iba do nejakej fixnej výšky)
50% zaplatí nájomník, ale prenajímateľ mu musí umožniť rozloženie platby do splátok až na 48 mesiacov

Vy ste mi naposledy písali, že podľa vás by sa do tejto problematiky štát nemal pliesť vôbec. Pán Sulík vyrátal, že pri 45% preplácaní by to štát stálo 200-miliónov. Je tento výdavok teda podľa vás nadbytočný? Môže to podľa vás narušiť už existujúce dohody medzi prenajímateľmi a nájomníkmi? Aké problémy v tom ešte vidíte?

Odpoveď Petra Goliaša:
Dobry den, ak do toho stat vstupi, malo by to byt podmienene vyraznou zlavou z najomneho, napriklad aspon o 40 %. Da sa totiz predpokladat, ze k vyraznym zlavam by pre krizou postihnute firmy doslo, aj ak by stat najomne nedotoval.

13.5.2020

Otázka (Ján Beracka, Trend)
Dobrý deň, pre týždenník Trend, pripravujem text týkajúci sa ekonomickej situácie spojenej s otváraním ekonomiky, ktoré ide zatiaľ rýchlejšie ako sa očakávalo. Rád by som Vás do tohto textu oslovil, chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky:

Pravdepodobne po návrate so obchodov nebudeme rovnakí spotrebitelia ako pred krízou. Aké očakávate, že domácnosti urobia úpravy v spotrebe?
Ako bude na zotavenie slovenského hospodárstva vplývať hodnota deficitu k úrovni 10 %, ktorá by sa pred krízou zdala nepredstaviteľne vysoká?
Otvorenie slovenskej ekonomiky nie je všeliek. Aké sú podľa Vás najzásadnejšie míľniky, ktoré bude potrebné dosiahnuť, aby mala slovenská ekonomika otvorenú cestu k úplnému zotaveniu?
Dá sa odhadnúť, kedy by zotavenie mohlo nastať, ak by sme zachovali podmienky, ktoré vieme predpokladať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ludia ja firmy budu minat menej, kedze kriza im sposobuje ekonomicke straty a pokles prijmov. Navyse sa budu snazit vytvorit si vyssie rezervy do buducnosti pre pripad opakovania dalsich kriz. To sa odrazi na pomalsom zotaveni ekonomiky aj pomalsom poklese vypadku danovych prijmov. Verejne financie tak budu pod tlakom pocas niekolkych nasledujucich rokov.

Narast deficitu a verejneho dlhu prinuti vladu skor ci neskor prijimat usporne opatrenia. Cim neskor sa tak stane, tym bolestivejsie budu nasledky.

Z pohladu dlhodobej udrzatelnosti verejnych financii je klucove opravit dochodkovy system a zastavit zadlzovanie v zdravotnictve. INEKO odporuca zrusit trinaste dochody aj stropy na dochodkovy vek, pricom mozu byt zachovane aj posilnene opatrenia na ochranu starsich ludi ohrozenych chudobou. V zdravotnictve by mala byt prijata stratifikacia nemocnic na zaklade kriterii kvality a efektivnosti a tiez zavedena transparentna spoluucast za vybrane tovary a sluzby spolu so stropmi na ochranu chorych a socialne slabsich.

Dolezite je, aby sucasne boli realizovane reformy na posilnenie ekonomickeho rastu. Treba zlepsit podnikatelske prostredie, spruznit trh prace, vylepsit danovy system, aby Slovensko bolo atraktivnejsie pre investorov. Klucove budu aj reformy vo vzdelavani a boj proti korupcii.

7.5.2020

Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, píšem Vám v súvislosti s výsledkami slovenských žiakov v PISA vo finančnej gramotnosti. Chcela by som sa opýtať ako hodnotíte výsledok, že slovenskí žiaci sa zlepšili, no stále sú na chvoste rebríčka.

Čo sa podľa Vás musí zmeniť, aby žiaci v tejto kategórií dosiahli aspoň priemerné skóre?

Odpoveď Petra Goliaša:
Prieskum ukazuje vysoky vplyv rodicov a tiez internetu na vysledky ziakov, naopak vplyv ucitelov je nizky. To nasvedcuje, ze potencial na rozvoj financnej gramotnosti pocas vyucovania v skolach nie je dostatocne vyuzity. Prieskum tiez ukazal velku skupinu najviac rizikovych ziakov, ked zhruba kazdy piaty nema ani zakladne schopnosti riesit financne otazky. Na vysledky maju pritom v porovnani so zahranicim nadpriemerny vplyv socialno-ekonomicke faktory. Problemy s financnou gramotnostou maju teda najmä ziaci z chudobnejsich rodin. Prave ti su najviac odkazani na kvalitne formalne vzdelavanie. Ak by v skole ziskali aspon zakladne financne zrucnosti, stuplo by aj postavenie Slovenska v tomto rebricku. A co je klucove, prave najzranitelnejsi ludia by robili menej zlych financnych rozhodnuti, ktore neraz mozu negativne poznacit cely ich zivot.

5.5.2020

Otázka (Ivan Šuplata, Nový Čas)
Pekný deň prajem, poprosím zodpovedať otázku, už sme spolu podobnú tému riešili: ČO MÔŽE ZNAMENAŤ ODKLAD OPERÁCIÍ A VYŠETRENÍ, DÁ NEJAKO ODHADNÚŤ O KOĽKO SA MÔŽU POSUNÚŤ, PREDĹŽIŤ ČAKACIE LISTINY…? (Kedže posledné cca. 2 mesiace sa vykonávali v obmedzenom režime , je prirodzené, že sa nakopili. Keď sa začnú vykonávať bude treba viacej úkonov a kapacita je bežná ako bola predtým. )

Odpoveď Dušana Zachara:
Závisí to od kapacít (personálnych, materiálno-technických, finančných), ako aj od možnosti a schopnosti využiť potenciál zvyšovania výkonnosti a efektívnosti. Ak zostanú tieto faktory nezmenené, tak môžeme očakávať predĺženie čakacích dôb o dni, týždne, prípadne mesiace, počas ktorých nebola poskytovaná plnohodnotná zdravotná starostlivosť.

30.4.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor jednak na problematiku preplácania nájmov pre zatvorené prevádzky. Mnohí podnikatelia, najmä v gastroprevádzkach, avizujú, že bez preplácania nájmov môžu až skrachovať.

Myslíte si, že je dobrý plán, aby napríklad vláda zadotovala 40% ich nájmov, kým prenajímatelia by zaplatili ďalších 40?
A dáva zmysel, že eurofondy sa na tento účel uvoľnili len pre “mikro, malé a stredné podniky?”
Je vhodné nechať tie veľké, a tie ktoré neboli zatvorené, vysporiadať sa s problémom nájomného sami?
A ešte k avizovanému skoršiemu otvoreniu prevádzok, podľa Matoviča by sa mohli už všetky otvoriť od pondelku. Ste za? A čo si myslíte o tom, že by to zase vylúčilo obchodné centrá?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pri najomnom by stat mal nechat väcsi priestor na dohodu prenajimatela a najomnika. V ich zaujme je pokracovat v najomnom vztahu a teda aj dohodnut sa na korektnych docasnych zlavach z najomneho. Z pohladu prenajimatelov navyse ide o prijem z kapitalu, nie z prace. Akutnost statnej pomoci preto nie je taka vysoka. Paradoxne, uvahy o dotovani najomneho oddaluju dohody o zlavach, kedze motivuju prenajimatela drzat povodne ceny v nadeji na zisk dotacie.

Skorsie otvorenie obchodov podporujem, aj som ho odporucal. Epidemiologovia este chcu odlozit otvaranie obchodov, ktore nemaju vstup zvonka, co sa tyka najmä obchodnych centier. Ak vsak nedojde k vyraznejsiemu narastu nakazy, odporucam ich otvorenie uz v dalsej faze.

Zrychlenie otvarania odporucam aj pri skolkach a skolach, kedze ich zatvorenie viaze vyznamnu cast pracovnej sily a zvysuje nerovnosti vo vzdelavani. V okresoch, kde doteraz nebol nakazeny ziadny clovek, by mohli byt skolky, skoly aj restauracie otvorene prakticky ihned. Ak by sa potvrdilo, ze to nevedie k sireniu nakazy, mohli by byt v dalsej faze otvorene aj vo zvysku krajiny.

30.4.2020

Otázka (Martina Klasekova, Dennik E)
Ahoj Peto, chcela by som ta ako clena ekonomickeho krizoveho stabu poprosit o nazor do Dennika E. Zaujima ma myslienka srotovneho.

Je podla vas spravne, aby staty zavadzali srotovne aj v tejto krize?
V com je to/ mohlo by byt ine oproti tomu pred desiatimi rokmi?
Malo to vtedy vobec ekonomicky zmysel?
Mala by sa Europa v tomto koordinovat, ako by sa k tomu malo postavit Slovensko?
Je teraz cas zamerat takuto pomoc podporou predaja napriklad elektrickych aut?
Hovorili ste uz na tuto temu v stabe? Aky bol zaver?

Odpoveď Petra Goliaša:
Srotovne by malo vyznam iba koordinovane v celej EU. Na urovni jedneho statu to nema velky vyznam, kedze by to znamenalo len maly narast celkovej spotreby. Navyse v pripade jedneho statu ide do velkej miery o dotovanie aut vyrobenych v zahranici. To ciastocne plati aj pri srotovnom na urovni EU, pokial by sa vztahovalo aj na nove auta dovezene z tretich krajin.

Srotovne dotovane z verejnych zdrojov by prenieslo cast buducej spotreby do sucasnosti, co by pomohlo ozivit vyrobu automobilov. Samozrejme, v buducnosti by ta spotreba chybala, s cim by mali aj automobilky pocitat. Pre Slovensko by koordinovane srotovne mohlo byt vyhodne, kedze automobilova vyroba u nas patri medzi hlavne priemyselne odvetvia.

Ekonomicky je srotovne vyhodne len ak by bez neho nedoslo k dostatocne rychlemu oziveniu spotreby. Dotacie, ktore by stat inak pouzil na podporu ludi bez prace, moze pouzit na srotovne. Argumentom proti je ale diskriminacia inych sektorov, ktore podobnu dotaciu nedostanu.

Z pohladu zivotneho prostredia je prinosom rychlejsie stiahnutie starych aut s vysokymi emisiami z trhu.

Elektricke auta su este stale drahsie ako klasicke. Ich vplyv na emisie navyse zavisi od energetickeho mixu krajin. Cim viac elektriny sa vyraba z uhlia, tym su elektricke auta mensim prinosom pre zivotne prostredie. Okrem toho nove auta s tradicnym pohonom uz maju podstatne nizsie emisie. Preto by srotovne nemalo podporovat len elektricke auta, ale rovnako vsetky nove auta s nizkymi emisiami.

Na stabe sme o tom zatial hovorili len okrajovo.

29.4.2020

Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť, ak by to bolo možné, či by ste sa pre TASR mohli vyjadriť k bodu PVV o raste výdavkov na zdravotníctvo. Vláda SR sa zaväzuje odpolitizovať financovanie zdravotníctva a zabezpečí výrazný nárast celkových výdavkov s cieľom čo najrýchlejšie dosiahnuť priemer v EÚ, v rámci možnosti verejných financií (ideálne s nárastom 0,3 percentuálneho bodu HDP ročne). Zároveň zabezpečí stabilitu a predvídateľnosť financovania. Súčasťou rozpočtu je vopred definovaný balík peňazí na investície. Vláda sa zároveň zaväzuje dôsledne presadzovať princípy hodnoty za peniaze s cieľom zlepšiť efektívnosť a výsledky v zdravotníctve pre občanov. Celkovo k bodu reformy financovania zdravotnej starostlivosti by som vás chcela poprosiť o názor, či si myslíte, že takáto definícia nie je príliš všeobecná, ďalej, či si myslíte, že sa to bude dať naplniť a či takýto druh financovania možno považovať za rozumný.

Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, mnohé body v zdravotníckom programe vlády sú vágne a je ťažké zistiť, akým spôsobom ich chce minister Krajčí a spol. plniť. Charakteristickou črtou programu vlády v zdravotníctve je, že oveľa viac ako zodpovedný prístup k dlhodobej udržateľnosti systému sa uprednostňujú opatrenia, ktoré sú páčivé, možno niekto by ich nazval až populistické, a ktoré si vyžadujú nemalé prostriedky. Opatrení, ktoré by na druhej strane znižovali výdavky, je v PVV ako šafranu. Obrovský problém zadlžovania štátnych nemocníc ako keby ani neexistoval. Ministerstvo vsádza všetko nato, že získa do sektoru výrazne viac zdrojov zo štátneho rozpočtu („ideálne nárast o 0,3 percentuálneho bodu HDP ročne“). Komu ich však zoberie, nevedno (v jednom rozhovore s ministrom zaznela asi univerzálna odpoveď skoro všetkých ministrov hľadajúcich dodatočné zdroje do ich rezortov, že je ich možné nájsť v lepšom výbere DPH). A či to vôbec bude stačiť aspoň na časť rozšafných sľubov v čase po koronakríze? Pritom celkový objem peňazí v zdravotníctve nie je jeho najväčším problémom. Tým sú zdravotnícke výsledky, rozdelenie zdrojov v sektore, neefektívnosti v procesoch a zle nastavené motivácie. PVV uvádza, že sa vláda „zaväzuje dôsledne presadzovať princípy hodnoty za peniaze s cieľom zlepšiť efektívnosť a výsledky v zdravotníctve pre občanov“, a „merať prínos každého vynaloženého eura“. Chvályhodné. Uvidíme však až v praxi, či to nie je len fráza, ktorú sa politici naučili, že sa „v dobrej spoločnosti“ vyžaduje spomenúť.
Na investičné plány v nemocničnom sektore má byť každoročne v rozpočte vopred definovaný objem financií, čo je dobré. Musia byť však stanovené transparentné pravidlá prideľovania týchto zdrojov, ktoré budú posudzované na základe hodnoty za peniaze. Aj to je súčasťou stability a predvídateľnosti financovania, čo dlhodobo požadujú mnohí aktéri v zdravotníctve. Túto deklaráciu je možné nájsť aj v PVV. Rizík v súvislosti s napĺňaním cieľov je však aj mimo koronavírusu až príliš mnoho. Zdravotnícky program tejto vlády ich skôr zvyšuje.

29.4.2020

Otázka (Lenka Dale, ParlamentneListy.sk)
Dobrý deň, chela by som to viesť formou rozhovoru s Vami. Preto Vám posielam 5 otázok.

Prišli ste na to, že Slovensko bude reálne potrebovať menej pľúcnych ventilátorov než je zmluvne objednaných. Koľko, ako ste na to prišli a prečo predtým to vyzeralo reálne?
Viacerí odborníci upozorňovali už predtým, že je zbytočné mať 1000 ventilátorov, keďže Slovensko nemá personálnu kapacitu na ich obsluhovanie, plus technicky to nie je len o ventilatoroch, ale aj o rôznych ďalších doplnkoch a prívodoch… Myslíte že nebo lčas zaoberať sa tým do hĺbky a bolo relevantné objednávať niečo, čo samo o sebe by asi nestačilo?
Váš návrh je, keďže ide o niekoľko miliónov eur, že by sa mohli ventilátory predať… Áno?
Máte už nejaké reakcie z Ministerstva zdravotníctva na vašu analýzu?
Je to veľmi citlivá téma, keďže koronavírus je stále v takej štartovacej fáze, neprepuknutej na Slovensku, či to nie je možno predčasné tieto vaše návhy? Ako to vidíte vy?

Odpoveď Dušana Zachara:

Musím Vás opraviť. Neprišli sme na to, koľko treba pľúcnych ventilátorov. Upozornili sme len na skutočnosť, že nákupy relatívne veľkého počtu ventilátorov, ktorými sa zdvojnásobí ich kapacita na Slovensku, vychádzali z projekcií, ktoré v tom čase modelovali takúto potrebu. Teraz sa však tieto projekcie upravili výrazne smerom nadol, a teda sa znížila aj modelovaná potreba pľúcnych ventilátorov. Nastolili sme teda otázku, či netreba následne prehodnotiť aj to, koľko nových ventilátorov, resp. koľko ventilátorov celkovo nám bude treba. Samozrejme, uvedomujeme si aj neistotu, či a ak áno, tak v akej sile príde druhá vlna pandémie. Rezervu treba preto určite mať. Otázka je, akú veľkú. Cieľom je, aby vynaložené euro zabezpečilo čo najviac zachránených životov, resp. čo najväčšie zlepšenie zdravotného stavu pacientov. Ak budú peniaze použité na ventilátory, ktoré nebudeme môcť alebo vedieť využiť, tak platí, že zároveň nebudú môcť pomáhať inde pri záchrane životov. Je to klasická dilema a otázka hodnoty za peniaze. Ak by bola hodnota alternatívnej možnosti použitia týchto zdrojov vyššia, mala by sa pre dobro spoločnosti uprednostniť.
My nekritizujeme samotné nákupy ventilátorov. Ich nákup bol pravdepodobne odrazom stavu najlepšieho poznania v tom čase v kombinácii s hektikou a urgentnosťou potreby prijímania riešení a opatrení v období rýchleho nástupu koronavírusu v našom regióne. Naše poznanie sa však postupom času posunulo, máme lepšie dáta aj viac skúsenosti a teraz máme aj viac času počúvať anestéziológov a iných odborníkov z praxe, ktorí nám vedia poskytnúť cennú spätnú väzbu o technických a personálnych predpokladoch využitia ventilátorov a ich potrebe na zvládanie ochorenia COVID-19.
Nie. My sme sa len na základe nášho limitovaného rozsahu informácií verejne opýtali, či to nie je náhodou momentálne výhodnejšia varianta pre spoločnosť. Na základe vyššie spomenutých informácií a aktuálnych poznatkov treba, aby sa radcovia a následne politici pri každej verejnej investícii či použití verejných zdrojov zamýšľali, aby sa dosiahla čo najväčšia hodnota za peniaze pre spoločnosť. Na to máme vo vláde a na ministerstvách útvary, ktoré vedia poskytnúť politikom v tomto smere relevantné podklady pre rozhodovanie.
Bola to len naša rýchla úvaha zverejnená na sociálnej sieti. Reakciu z ministerstva sme nezachytili.
Neistota je v tomto čase obrovská, preto treba byť veľmi opatrný a byť pripravený. Ak však existuje dostatok dobrých argumentov pre to, že s veľkou pravdepodobnosťou nebudeme z rôznych dôvodov môcť či vedieť veľké množstvo ventilátorov využiť, je podľa nás legitímna otázka, či zdroje nepoužiť inak. Použiť tak, aby bolo zachránených ešte viac životov. Nevyužité ventilátory, ktoré vo veľkých množstvách zostanú v sklade či na chodbe nemocníc totiž žiadne životy zachrániť nemôžu. Či však ide naozaj o suboptimálny počet, to musia posúdiť povolanejší.

28.4.2020

Otázka (Tibor Habo, Aktuality.sk)
Dobrý deň, som redaktorom spravodajského portálu Aktuality.sk. Chcem Vás osloviť k téme programového vyhlásenia novej vlády. Vláda v tomto vyhlásení chce na jednej strane bojovať s byrokraciou a zabezpečiť fungujúcu verejnú správu. Na druhej strane chce zriadiť 18 nových inštitúcií/orgánov (príloha).

Chcem sa Vás spýtať, čo si myslíte o účele a počte týchto nových úradov a či ich zriadenie môže byť v rozpore s bojom s byrokraciou.
Vedeli by ste tiež odhadnúť, koľko by nás toľko nových orgánov mohlo ročne stáť?
Podľa Vás by to nemusel byť v budúcnosti problém?

Odpoveď Petra Goliaša:
Bolo by vhodne, aby zakladanie novych uradov sprevadzalo aj zostihlenie a zefektivnenie existujucich uradov. Podobne si to vlada dala za zaväzok v oblasti regulacii:

“Zavedieme povinnosť predkladateľov nových regulácií v prvej fáze nezvyšovať a následne znižovať regulačné zaťaženie v ich kompetencii. Súčinnosťou od 1. 1. 2021 vláda zavedie princíp „1 in –1 out“ a s účinnosťou od 1. 1. 2022 princíp „1 in -2 out“. Každá novo zavádzaná regulácia v oblasti hospodárskej politiky bude mať vyčíslený finančný vplyv nárastu administratívnej záťaže na podniky aj na občanov a zároveň navrhnutý ekvivalentný pokles (1 in 1 out), respektíve dvojnásobný pokles (1 in 2 out) administratívnej záťaže.”

Nemusel. To zavisi od naplne prace a vykonu tych uradov a tiez skrtov v menej efektivnych uradoch. V poslednych rokoch napriklad vzniklo viacero analytickych utvarov, ktore su rozhodne prinosom pre verejnu spravu. Tym nechcem povedat, ze vsetky nove urady budu prinosom. Na to nemam dostatok informacii. Radil by som skor opatrnost pri ich zakladani a aj spätne vyhodnocovanie, ci plnia svoj ucel.

28.4.2020

Otázka (Šimon Jeseňák, .týždeň)
Ahoj Peter, mal by si prosím čas na krátke stanovisko k tejto otázke? Matovič v nedeľu povedal: Na otázku, či by chcel, aby obchody zostali zatvorené v nedeľu aj po koronakríze, uviedol, že by to chcel. „Dohoda v koalícii je taká, že je to dočasné opatrenie len počas koronakrízy, najmä pre postoj SaS,“ dodal.

Moja otázka je aký by málo potenciálne permanentné zavretie obchodov dopad na verejné financie?

Rozhodnutie ci pracovat alebo nepracovat v nedelu by malo byt ponechane na dohodu medzi obchodnikmi a ich personalom. Stat ho moze ovplyvnovat regulaciou povinnych priplatkov za pracu v nedelu.

25.4.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcem sa spýtať ako poisťovne vnímajú prestrelku okolo programového vyhlásenia vlády a unitárneho systému poistenia? Poslankyňa Jana Cigániková (SaS) odmieta podporiť programové vyhlásenie vlády, prekážkou má byť tzv. unitárny systém zdravotného poistenia. Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO) s tým súhlasili všetci koaliční partneri. Šéf rezortu zdravotníctva odmieta, že by zavedením unitárneho systému prišlo k vyvlastňovaniu súkromných poisťovní. „My chceme, aby to čo si platí občan spravoval štát. A súkromný sektor by ponúkal len zdravotné pripoistenie, teda nadštandardné služby,“ vysvetlil Krajčí.

Súhlasíte s ministrom alebo s vedúcou výboru?
Čo by unitárny systém priniesol pacientovi?
Potrebujeme nejakú zmenu v otázke zdravotného poistenia na slovensku?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na Slovensku potrebujeme zvyšovať konkurenciu a súťaž medzi zdravotnými poisťovňami, aj vstupom nových hráčov na trh, potrebujeme lepšie regulovať zisk poisťovní plnením nároku pacientov, a nie sa vracať roky dozadu a replikovať chyby Roberta Fica v ťažení proti pluralite v zdravotnom poistení. Nezmyselným vracaním sa k téme unitárneho systému ako keby sme zabúdali na dôvody, prečo sme sa pred mnohými rokmi odvrátili od systému jednej monopolnej štátnej poisťovne. Tie dôvody boli kradnutie, neefektívnosti, obrovské dlhy, nesolventnosť, klientelizmus, slabé inovácie a výsledky a pod.

25.4.2020

Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Srdecne pozdravujem, mozem poprosit o reakciu? Zachytila som članok v Financial Times, kde sa pise, že vdaka prebytku lozok sa dari Nemecku tak dobre bojovať proti koronavirusu. Dlhe roky bolo nemecke zdravotníctvo niektorymi ekonomami a politikmi kritizovane za nizku vytazenost nemocnicnych lozok a celkovo za prebytok nemocnic. Určite nejde uspech pripisovať len tomu (ak vobec), ale chcela som sa opytat,

ako hodnotite mozny nadstav počtu lozok a nemocníc (vo vyzname v boji s pandemiou)?
v tejto situácii ako hodnotite, že stratifikacia bola “odlozena”?
ako pandemia do buducna oplyvni nasu planovanu stratifikaciu? bude sa v nej pokračovať – malo by sa?
hypoteteicka otazka – ak by stratifikacia prebehla ako mala a jednotlive zariadenia by uz boli reprofilizovane – ako by sa v sucasnosti zvladala pripravenost zariadeni na pacientov s koronavirusom?

Odpoveď Dušana Zachara:

Úspech Nemecka v boji s pandémiou koronavírusu nie je možné pripisovať len nadpriemernému počtu nemocničných lôžok v intenzívnej starostlivosti (teraz sú rozšírené a sú vyťažené na úrovni 57 %), hoci to zohráva výraznú rolu pri záchrane životov nakazených. Medzi dôvody úspechu treba prirátať aj dobre nastavené procesy a plánovanú pripravenosť reagovať na krízové situácie, nadpriemerné testovanie, protiepidemiologické opatrenia a pod., čo prispelo v Nemecku k rýchlemu poklesu reprodučného faktora R0 na úroveň 1. Treba tiež konštatovať, že krajine sa lepšie reaguje na krízu, ak si v dobrých časoch vytvára rezervy. Nemecko je najvýkonnejšia ekonomika Európy, známe svojou zodpovednou hospodárskou politikou, aj preto si môže dovoliť mať vytvorené kapacity na horšie časy. Podľa údajov Nemeckej spoločnosti nemocníc (Deutsche Krankenhausgesellschaft (DKG)) sa obložnosť intenzivistických nemocničných lôžok pohybuje v štandardných nekrízových časoch v rozmedzí 70 až 80 %, čo vôbec nie je zlé. Takémuto ukazovateľu by sa istotne potešili i mnohé slovenské nemocnice. Dobrou praxou je tiež schopnosť flexibilne reagovať na krízové podmienky a potreby väčších kapacít. Nemecko malo pred krízou podľa údajov DKG 28-tisíc postelí na oddeleniach intenzívnej starostlivosti, z toho 20-tisíc s možnosťou ventilácie. V období koronakrízy zvýšilo tieto počty, alebo ich môže veľmi rýchlo zvýšiť na 40-tisíc lôžok, vrátane 30-tisícov s pľúcnou ventiláciou.
Ak by bola skutočne odložená, tak by to bola obrovská škoda pre Slovensko a trestuhodné mrhanie kapacitami. Na projekt stratifikácie treba nadviazať a najmä ho dokončiť, a nie znova od nuly niečo nové vyvíjať, lebo potom sa nič nestihne.
Odpoveď je v predošlej, ako aj v nasledujúcej otázke.
Myslím si, že by to naše zdravotníctvo zvládlo ešte lepšie. V hierarchii nemocníc by bol väčší poriadok a plánovanie a realizácia krízových opatrení by bolo jednoduchšie a efektívnejšie. Stratifikáciou by bola posilnená špecializácia a akútna starostlivosť v centrách a zariadenia následnej starostlivosti by mohli veľmi dobre slúžiť ako záložné lôžka pre nakazených, ktorí si nevyžadujú intenzívnu starostlivosť.

23.4.2020

Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať ako hodnotíte programové vyhlásenie vlády v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu. Malo byť v jeho rámci ešte niečo zahrnuté, respektíve sú všetky potrebné oblasti obsiahnuté? Stanovili si podľa Vás zrealizovateľné ciele?

Odpoveď Petra Goliaša:
Program v oblasti vzdelavania a vedy obsahuje najmä ramcove ciele, ktore su sice spravne, ale väcsinou su formulovane vseobecne, preto bude tazke vyhodnotit ich plnenie. Je tam ale aj niekolko konkretnejsich zamerov:

Vláda SR zabezpečí, aby deti ohrozené rizikovým prostredím povinne navštevovali materskú školu od troch rokov.
Podporí nástroje na odmeňovanie učiteľov aj cez pohyblivú zložku s cieľom finančne motivovať aktívnych učiteľov.
Jej ambíciou je umožniť školám nakupovať učebnice podľa vlastného výberu so zabezpečením príslušných finančných prostriedkov.
Zasadí sa za lepšie prepojenie financovania vysokých škôl a ich kvality.
Vláda SR bude presadzovať riešenia pre zmenu systému financovania vysokých škôl tak, aby financovanie odrážalo diverzifikáciu vysokých škôl podľa hodnotenia ich výkonnosti v oblastiach, na ktoré sa bude vysoká škola orientovať a zároveň aby takéto financovanie motivovalo vysoké školy zvyšovať kvalitu vedeckej práce a aplikovať výstupy svojej činnosti v súlade spotrebami spoločnosti, regiónov a ekonomiky.
Presadí obsadzovanie funkčných miest docenta a profesora podľa pravidelných akademických výstupov, bez viazanosti na vedecko-pedagogické tituly.
Vláda SR podporí dofinancovanie rekonštrukcie študentského bývania a súvisiacej infraštruktúry na verejných vysokých školách s cieľom vybudovať konkurencieschopné vysokoškolské prostredie v európskom kontexte nielen v oblasti kvality výučby a vedy, ale aj dôstojného študentského života.
Vláda SR podporí postupné zvýšenie reálneho financovania vedy a výskumu s dôrazom na kvalitu, medzinárodnú spoluprácu a konkurencieschopnosť, v aplikovanom výskume s cieľom zameraným na vedecko-výskumné aktivity a výsledky realizovateľné v praxi.
Upraví platové ohodnotenie vedcov a vysokoškolských učiteľov pri preukázaní kvality výstupov ich práce a tým zatraktívni konkurzy na vedecké a vedecko-pedagogické pozície v medzinárodnom priestore.

Ak by doslo k vyraznemu posunu pri plneni tychto zamerov, znamenalo by to podstatne zvysenie kvality, dostupnosti aj atraktivnosti vzdelavania a vedy. Skoda, ze program nesiel este do konkretnejsieho pomenovania nastrojov.

22.4.2020

Otázka (Ján Zošák, Lekárnik)
Dobrý deň! Radi by sme Vás oslovili s prosbou o vyjadrenie pre časopis Lekárnik. Do májového čísla pripravujeme text o programovom vyhlásení vlády – časť Reforma liekovej politiky a zdravotných technológií, ktorá sa najviac týka našich čitateľov. Boli by sme veľmi radi, keby ste si našli chvíľu čas a aspoň stručne odpovedali na nasledujúce otázky:

ČO SI MYSLÍTE O TOM, ŽE VLÁDA CHCE ZAVIESŤ DEMOGRAFICKO-GEOGRAFICKÉ KRITÉRIA NA OTVORENIE NOVEJ LEKÁRNE A PREHODNOTIŤ AJ SÚČASNÚ LEKÁRNICKÚ SIEŤ?
NA KOĽKO % JE PODĽA VÁS MOŽNÉ SPLNIŤ PROGRAMOVÉ VYHLÁSENIE VLÁDY V OBLASTI ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA? SVOJU ODPOVEĎ PROSÍM ZDÔVODNITE.

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre nás je úmysel zaviesť demograficko-geografické kritériá na otvorenie novej lekárne nepochopiteľný. Opodstatnenosť takejto štátnej regulácie nie je postavená na žiadnom robustnom medicínskom dôkaze, že je to v prospech pacienta. Práveže sa tým obmedzí zlepšovanie dostupnosti lekárenských služieb a zásahom štátnej moci sa ochránia jestvujúci poskytovatelia pred novovstupujúcimi subjektmi na trh, čím sa limituje konkurencia. Tiež nás zarazilo a nie je nám jasné, prečo program vlády obsahuje úvahu o zriadení štátnej distribučnej spoločnosti na dodávku liekov a zdravotníckych pomôcok.

Na druhú Vašu otázku je takmer nemožné odpovedať. Programové vyhlásenie súčasnej vlády (PVV) v oblasti zdravotníctva je síce viac ako dvojnásobne dlhšie ako zdravotnícky program predošlej vlády, ale čo sa týka konkrétnosti jednotlivých opatrení sú si podobné. Plány Matovičovej vlády v zdravotnej politike sú častokrát len naznačené, resp. príliš všeobecne formulované. Účinná verejná kontrola a hodnotenie plnenia programu bude preto veľmi komplikované. Takisto ťažké, ba väčšinou nemožné je z PVV zistiť, akým spôsobom chce minister Krajčí a spol. deklarované sľuby plniť. Na ilustráciu uvádzame príklad: „Vláda zrealizuje inovatívne spôsoby manažovania a financovania všeobecnej zdravotnej starostlivosti.“ Oveľa zaujímavejšie a obsahovo prínosnejšie by bolo, keby sme dostali informáciu, akým spôsobom, akými konkrétnymi opatreniami sa to má docieliť.
Charakteristickou črtou zdravotníckeho programu vlády je, že oveľa viac ako zodpovedný prístup k dlhodobej udržateľnosti systému uprednostňuje opatrenia, ktoré sú ľúbivé, možno niekto by ich nazval až populistické, a ktoré si vyžadujú nemalé prostriedky. Opatrení, ktoré by na druhej strane znižovali výdavky, je v PVV ako šafranu. Riziko, že sa dajú vládne plány v oblasti zdravotníctva rozumne ufinancovať, je aj mimo vplyvu koronakrízy až príliš vysoké.

22.4.2020

Otázka (Jana Liptáková, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre The Slovak Spectator pripravujem clanok o programovom vyhlaseni vlady (PVV) v oblastiach hospodarskej a fiskalnej politiky. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO. Poprosila by som Vas o strucne odpovede do zajtra obeda, ak by to bolo mozne.

Ako vnimate PVV v oblasti hospodarskej politiky? Co su jeho silne stranky a co jeho slabe stranky, pripadne co Vam v tejto oblasti chyba?
Je, podla Vas, PVV realisticke v oblasti hospodarskej politiky?
Reaguje PVV dostatocne na korona krizu v oblasti hospodarskej politiky?
Ako vnimate PVV v oblasti fiskalnej politiky? Co su jeho silne stranky a co jeho slabe stranky, pripadne co Vam v tejto oblasti chyba?
Je, podla Vas, PVV realisticke v oblasti fiskalnej politiky?
Reaguje PVV dostatocne na korona krizu v oblasti fiskalnej politiky?

Odpoveď Petra Goliaša:
Program vlady v oblasti dani a verejnych financii hodnotim pozitivne. Obsahuje zaväzok zlepsit udrzatelnost verejnych financii, znizit danovo-odvodovu zataz ludi s nizkym prijmom a vypadky v prijmoch kompenzovat zvysenim nepriamych, majetkovych a environmentalnych dani. Kladie vysoky doraz na dodrziavanie principu hodnoty za peniaze, analytickeho posudenia vydavkov, vyssej transparentnosti pri zostavovani rozpoctu, zavedenie vydavkovych stropov, posilnenie 3-rocneho rozpoctovania, doraz na sledovanie meratelnych cielov ci zvysenie efektivnosti pri vybere dani.

Mnohe z tychto opatreni INEKO dlhodobo odporuca, preto sme radi, ze sa dostali aj do vladneho programu.

Verejne financie sa v dosledku korona krizy dostavaju pod obrovsky tlak. Prioritou preto musi byt zabezpecenie ich dlhodobej udrzatelnosti. Ak by vlada nic nerobila, hrozil by nam rozvrat uz v priebehu par rokov. Navrhnute systemove riesenia su spravne. Bude nutne, aby ich sprevadzali konkretne konsolidacne opatrenia, ktore by mali zahrnat aj znizovanie verejnych vydavkov. Tu je program vlady zatial nekonkretny. Prehodnotenie vydavkovych priorit by podla odporucani INEKO malo platit uz od tohto roka. Zahrnat by malo zrusenie trinastych dochodkov, ako aj verejnych obstaravani, ktore su menej naliehave alebo neefektivne. Sucasne treba znizit rast vydavkov na platy vo verejnej sfere. Napriklad bude potrebne prehodnotit nerealne stedry platovy automat v zdravotnictve. Z pohladu dlhodobej udrzatelnosti verejnych financii je klucove zrusit stropy na dochodkovy vek alebo aspon vyznamne znizit ich dopad na rozpocet verejnej spravy.

Program obsahuje v zasade spravne nastroje na zlepsovanie podnikatelskeho prostredia. Ci uz je to jednoduchsi danovy system, pruznejsi zakonnik prace, nizsia administrativna zataz alebo prehladnejsie regulacie. Skutocny vplyv bude zalezat na realizacii konkretnych krokov. Pozitivom je snaha o systematicke zlepsovanie, ktore by malo viest k posunu Slovenska aj v medzinarodnych rebrickoch. Tato oblast bola dlhe roky zanedbavana, preto treba prijat mnozstvo opatreni, aby sme dobehli zameskane. Program je ambiciozny najmä co sa tyka znizovania administrativnej zataze. Zaväzok prijimat nove regulacie len po odstraneni jednej alebo dvoch starych, moze byt narocne splnit.

21.4.2020

Otázka (Dariusz Kalan, Tygodnik Powszechny)
Dobrý deň, volám sa Dariusz Kalan, som poľský novinár, a pripravujem reportáž o
tom, ako Slovensko bojuje s koronavírusom pre poľský týždenník „Tygodnik Powszechny”. Chcel by som sa opýtať, či nechceli by ste sa vyjadriť k tej to teme? A tiež k teme ekonomických dôsledok tejto krízy pre Slovensko.

Odpoveď Dušana Zachara:
Velmi rad sa vyjadrim. K teme koronakrizy som prednedavnom napisal clanok pre Zdravotnicke noviny, z ktoreho mozete cerpat a citovat.
Ak by ste potrebovali odpovedat na konkretne otazky, som vam cez mail k dispozicii.

Co sa tyka ekonomickych dosledkov krizy na Slovensko, tu by som Vam odporucil kontaktovat nasho riaditela Petra Goliasa, ktoreho pridavam do kopie tohto mailu. Stal sa clenom poradneho ekonomickeho krizoveho stabu pri Urade Vlady SR, takze on bude v tejto teme dobrym respondentom.

21.4.2020

Otázka (Ivan Šuplata, Nový Čas)
Pekný deň prajem, môžem poprosiť o zodpovedanie otázky. Slovensko patrí v tzv. odvrátiteľných úmrtiach nie práve k najlepším krajinám. V súčastnosti je celý náš zdravotný systém zameraný na boj s COVID-19 a ostatné ochorenia sa dostali do úzadia. Ostatné choroby si však nedali pauzu. Otázka:

NEHROZÍ, ŽE SA PRE ZANEDBANIE INÝCH OCHORENÍ ZHORŠÍ CELKOVÝ ZDRAVOTNÝ STAV, ZVÝŠI SA RIZIKO ODVRÁTITEĽNÝCH ÚMRTÍ A KORONA TAK NEPRIAMO NEGATÍVNE OVPLYVNÍ ZDRAVIE OBYVATEĽSTVA?
NA STRANE DRUHEJ ASI SME NEMALI VEĽMI NA VÝBER?

Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, ak by obmedzenia v poskytovaní zdravotnej starostlivosti trvali príliš dlho, tak by to mohlo mať v dlhšom horizonte aj negatívny efekt na zdravotný stav obyvateľstva. Treba si však aj uvedomiť, že na Slovensku navštevujeme lekárov v porovnaní s ostatnou Európou príliš často, takže je tam aj veľa zbytočných návštev, ktoré teraz odpadli, zároveň aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti môže byť určitým percentom rizikové (nemocničné nákazy, chyby pri liečení, nevhodné interakcie liečiv a pod.), zároveň fungujú urgentné príjmy nemocníc a poskytovanie akútnej starostlivosti, takže si myslím, že súčasná krízová situácia ešte nemusí znamenať pri krátkodobom pohľade nejaký výraznejší nárast úmrtí (okrem smutných jednotlivých prípadov, kedy napr. neprišla, resp. meškala záchranka, lebo nemala dostatok ochranných pomôcok). Túto tézu podporuje aj odborná literatúra, ktorá hovorí, že v priebehu štrajkov lekárov vo svete nenastal nárast v úmrtiach pacientov. Stav úmrtí buď zostal nezmenený, alebo dokonca klesol. Ale je to len krátkodobý pohľad.
Opatrenia a obmedzenia prijaté v oblasti zdravotníctva v úvodnej fáze boja proti koronavírusu boli potrebné, ale teraz treba pri dodržiavaní prísnych hygienických pravidiel otvárať aj zdravotníctvo pre liečbu chronicky chorých, život neohrozujúce stavy a plánované operácie.

21.4.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor na programové vyhlásenie vlády, konkrétne časť, ktorá sa týka podnikateľského prostredia. Zaujali ma tieto body:

V priamych daniach zvážime návrat k osvedčenému jednoduchému systému rovnej dane, odstraňujúcej deformácie a zlepšujúce motiváciu priznávať príjmy.
Kľúčový je flexibilný zákonník práce a pracovno-právna legislatíva, ktorá je dôležitá počas konjunktúry, ale ešte viac počas krízy a pre prispôsobenie sa novým podmienkam po kríze. Vláda pripraví legislatívu v tomto zmysle po konzultácii so sociálnymi partnermi.

Čo si myslíte o týchto bodoch?
Plus, ak vás niečo v programe zaujalo, budem rada za vaše názory. Je tam napríklad veľa bodov o znižovaní regulácií, administratívy, menej kontrol, zdobrovoľnenie gastrolístkov, zákony iba k 1. januáru… je toto podľa vás realistické dosiahnuť za 4 roky?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zakladne nastroje na zlepsovanie podnikatelskeho prostredia su spravne. Ci uz je to jednoduchsi danovy system, pruznejsi zakonnik prace, nizsia administrativna zataz alebo prehladnejsie regulacie. Pozitivom je snaha o systematicke zlepsovanie, ktore by malo viest k posunu Slovenska aj v medzinarodnych rebrickoch. Tato oblast bola dlhe roky zanedbavana, preto treba prijat mnozstvo opatreni, aby sme dobehli zameskane. Program je ambiciozny najmä co sa tyka znizovania administrativnej zataze. Zaväzok prijimat nove regulacie len po odstraneni jednej alebo dvoch starych, moze byt narocne splnit.

20.4.2020

Otázka (Zina Olahova, SITA)
Pekny den, chcela by som sa spytat, ako hodnotite PVV z hladiska podnikatelskeho sektora.

Povazuje predstavene opatrenia a plany za dostatocne?
Je nieco, co Vam v PVV z hladiska podnikania na Slovensku vyslovene chyba?

Odpoveď Petra Goliaša:
Program vlady je v tejto oblasti ambiciozny, najmä co sa tyka znizovania administrativnej zataze. Pozitivom je snaha o systematicke zlepsovanie podnikatelskeho prostredia s cielom zlepsit aj postavenie Slovenska aj v medzinarodnych rebrickoch.

20.4.2020

Otázka (Michal Pobeha, SITA)
Dobry den, vzhladom na parlamentne rokovanie o programovom vyhlaseni vlady, by som sa Vas chcel opytat, ako vnimate priority vlady v oblasti verejnych financii a dani a zaroven, ci ich povazujete za realizovatelne a realne.

Mnohe z tychto odporucani INEKO dlhodobo odporuca, preto sme radi, ze sa dostali aj do vladneho programu.

Verejne financie sa v dosledku korona krizy dostavaju pod obrovsky tlak. Prioritou preto musi byt zabezpecenie ich dlhodobej udrzatelnosti. Ak by vlada nic nerobila, hrozil by nam rozvrat uz v priebehu par rokov. Navrhnute systemove riesenia su spravne. Bude nutne, aby ich sprevadzali konkretne opatrenia na znizenie verejnych vydavkov. Tu je program vlady zatial nekonkretny. Prehodnotenie vydavkovych priorit by podla nas malo platit uz od tohto roka. Zahrnat by malo zrusenie trinastych dochodkov, ako aj verejnych obstaravani, ktore su menej naliehave alebo neefektivne. Sucasne treba znizit rast vydavkov na platy vo verejnej sfere. Napriklad bude potrebne prehodnotit nerealne stedry platovy automat v zdravotnictve.

16.4.2020

Otázka (Stanislava Harkotová, Nový Čas)
Dobrý deň, s kolegom by sme sa chceli bližšie pozrieť na to, ako za sa uplynulé roky rozvíjali regionálne úrady verejného zdravotníctva.

Nemáte v INEKO nejaká dáta, ktoré by ukazovali, v akom stave boli a sú? Pokiaľ ide o vekovú štruktúru, financie, odborné kapacity, kompetencie, možnosti a tak podobne.
Prípadne nemali by ste čas zhodnotiť, ako sa u nás rozvíjal/v akom stave je tento sektor zdravotníctva, či má podľa vás dostačujúce kapacity, rozpočty, kde sú možno mínusy, kde naopak plusy?
Môže podľa vás situácia, v ktorej sme dnes, zmeniť status/význam RÚVZ v zmysle, že v regiónoch bude väčší dôraz na všelijaké opatrenia v súvislosti s koronou a práve tieto úrady v tom majú svoju rolu, pokiaľ ide o verejné zdravie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Štatistiky o počte zamestnancov, v tom lekárov, úradov verejného zdravotníctva, ktorých máme v regiónoch 36 (http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=section&id=6&Itemid=58) plus centrálny ÚVZ si musíte prácne pozháňať vo výročných správach jednotlivých RÚVZ alebo kontaktovať komunikačný referát. Na jednom mieste som narýchlo túto informáciu nenašiel.

Je pravdepodobné, že slovenské úrady verejného zdravotníctva by privítali personálne posilnenie kvalifikovanými odborníkmi. Je takmer isté, že prilákať lekárov-epidemiológov, a v menšom aj verejných zdravotníkov, na tieto úrady je nadľudský výkon, keďže ich je celkovo na celom Slovensku veľmi málo a ich preferovaným zamestnaním sú ústavné zdravotnícke zariadenia, kde môžu viac zarobiť.

Pre porovnanie, v Nemecku sú podobné problémy. Úrady zdravotníctva (Gesundheitsämter) sú podľa tamojších médií personálne poddimenzované (pracuje tam o tretinu menej lekárov ako v roku 1998; v Berlíne je každé štvrté lekárske miesto na úrade neobsadené), v súvislosti s koronakrízou nestíhajú a úradní lekári zarábajú o 1500 eur menej ako ich kolegovia v nemocniciach. V Nemecku je 380 úradov zdravotníctva, v ktorých pracuje 2500 lekárov. Na milión obyvateľov je to vyše 30 lekárov. Ak by sme to chceli preniesť na Slovensko, muselo by v našich úradoch verejného zdravotníctva pracovať 165 lekárov.

Krízy predstavujú často aj príležitosť na uskutočňovanie dôležitých zmien. Aktuálna pandémia ukazuje, aké dôležité je mať kvalitné dáta, na ktoré sa môžu aktéri, ktorí prijímajú rozhodnutia v zdravotnej politike, a nielen oni, spoľahnúť. Ukazuje, akí dôležití sú epidemiológovia a hygienici a ich sféra pôsobenia, ktorá bola v slovenských nemocniciach v “nekrízovom” čase neraz odstrkovaná na okraj. Prial by som si, aby im, verím, že po úspešnej skúsenosti zvládnutia aktuálnej krízovej situácie pri ohrození verejného zdravia zostala v našich ústavných zdravotníckych zariadeniach posilnená rola, ktorú by následne vedeli využiť napríklad pri odstraňovaní niekedy laxného prístupu ich lekárskych kolegov z iných odborností a presviedčaní o nevyhnutnosti dôslednejšieho sledovania, merania a vykazovania výskytu nozokomiálnych (nemocničných) nákaz. Pri nich totižto na Slovensku nehovoríme pravdu, pričom hlavným garantom správnosti tejto štatistiky majú byť úrady verejného zdravotníctva. Len pre porovnanie, v nemocniciach získané (nozokomiálne) nákazy prispievajú v Európe približne k 110-tisícom úmrtiam ročne (ECDC, 2016), čo je momentálne podobné ako pri ochorení COVID-19.

16.4.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa dopýtať ešte na ten horný strop okolo tisíc eur mesačne. Asociácia priemyselných zväzov kritizuje limit 880 eur v schválenej schéme, pretože podľa nich bude viesť k výpovediam pre kvalifikovanejšie pozície. Vychádza mi, že kým pri 1000 eurovej mzde štátna pomoc celkom sedí do vašich atribútov (aby zamestnanec dostal necelú polovicu ich hrubej mzdy), pri sume napríklad 1500 eur to už nevychádza a zamestnancovi by sa viacej oplatilo ísť na podporu.

Myslíte si, že takýchto ľudí sa firmy nebudú chcieť vzdať a radšej im tie platy budú dotovať z vlastného?
Majú na to peniaze?
Nestálo by za to chrániť aj takýchto ľudí?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pri sucasnom nastaveni uz mozu zamestnanci s vyssim prijmom spekulovat, ci by nedostali viac penazi, ak by poberali davku v nezamestnanosti. To by platilo, ak by im zamestnavatel neprispieval na mzdy. Na druhej strane zamestnanci v pripade vypovede riskuju, ze si po vycerpani davky v nezamestnanosti nenajdu pracu. Z pohladu zamestnavatela nie je vyhodne davat vypovede kvoli odstupnemu a tiez kvoli strate ludi, ktorych budu potrebovat po oziveni ekonomiky. Z tohto dovodu su zamestnavatelia motivovani ciastocne prispievat na mzdu zamestnancom s vyssimi mzdami.

16.4.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, mám na vás otázky ohľadom daňovo-odvodového zaťaženia na Slovensku a pomoci v časoch koronakrízy. Vláda odpustila odvody iba povinne zatvoreným prevádzkam a tiež iba za apríl. Máme ohlasy od firiem, že pomoc, ktorú dostávajú, buď celú, alebo jej veľkú časť posielajú naspäť štátu vo forme odvodov.

Myslíte si, že pomoc by mala ísť ruka v ruke s odpustením odvodov?
Ako by sa to dalo riešiť podľa vás najlepšie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pomoc statu by mala byt taka, aby sa zamestnancom aj zamestnavatelom oplatilo udrzat pracovne miesta a sucasne aby nevznikol prilis velky vypadok vo verejnych financiach. Pre motivaciu zamestnancov je rozhodujuca vyska podpory v nezamestnanosti a opätovne sance na zamestnanie sa po jej vycerpani. Pre motivaciu zamestnavatelov je rozhodujuca vyska odstupneho a sance na najdenie pracovnej sily po odzneni krizy. Z pohladu verejnych financii je vyhodne poskytovat priame dotacie, ktore nie su vyssie ako pripadna podpora v nezamestnanosti. Sucasne je vyhodne pomahat firmam prioritne zvyhodnenymi uvermi, ktorych navratnost je na rozdiel od priamych dotacii nenulova.

Na zaklade tejto uvahy by zamestnanci mali v cistom dostavat sumu mierne nizsiu ako je davka v nezamestnanosti, na ktoru by im vznikol narok v pripade rozviazania pracovnej zmluvy. To znamena necelu polovicu ich hrubej mzdy s hornym stropom okolo tisic eur mesacne. Pri takejto dotacii sa zamestnancom ani zamestnavatelom neoplati dat vypoved. Zamestnancov by odradzalo riziko, ze si neskor nenajdu pracu a zamestnavatelia by usetrili naklady na odstupne. Pomoc statu by vsak mala byt len na niekolko mesiacov a mala by byt kombinovana s moznostou pre firmy cerpat zvyhodnene uvery na preklenutie najhorsieho obdobia. Cim dostupnejsie by boli uvery, tym nizsie by mohli byt priame dotacie.

16.4.2020

Otázka (Martina Rybanská, TASR)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie. Pripravujem článok o (ne)otváraní ekonomiky, v čom nie je koalícia úplne jednotná.

Akým spôsobom by sa mala slovenská ekonomika vrátiť do normálu?
Považujete za potrebné, aby sa postupne začala ekonomika otvárať, ak áno, akým spôsobom- či okamžite všetky prevádzky, alebo postupne?
Aké vplyv môže mať na ekonomiku to, ak vláda nezačne postupne uvoľňovať reštriktívne opatrenia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Je nevyhnutné vypracovať plán postupného spúšťania ekonomiky. Reštrikcie boli dôležité pre spomalenie šírenia vírusu, čím sme získali čas na prípravu. S plynúcim časom je otváranie ekonomiky čoraz naliehavejšie. Čím dlhšie platia hospodárske reštrikcie, tým väčší tlak vzniká na verejne financie ale aj na hospodárenie firiem a domácností. Civilizovaná spoločnosť nemôže fungovať, ak sa ľudia nedokážu uživiť prácou. Odďaľovanie otvárania zvyšuje dlh, ktorý budeme musieť splácať a zmenšuje priestor na verejné investície či iné potrebné výdavky v ďalšom období.

Východiskom je postupné otváranie obchodov, firiem ale aj škôl pri dodržiavaní hygienických a ochranných opatrení vrátane sociálneho odstupu. Najskôr by mali byť otvorené zariadenia, kde je riziko nákazy najnižšie, teda najmä obchody, kde sa ľudia dlhšiu dobu nezdržujú vo vzájomnej blízkosti. Otváranie tiež môže prebiehať rôznym tempom v rôznych regiónoch. To by umožnilo sledovať jeho dôsledky na menšom území a včasne reagovať na prípadné zrýchlenie šírenia nákazy. Súčasne by sa očakávaný nárast počtu nakazených pacientov, ktorí si vyžadujú hospitalizáciu, ešte viac rozložil v čase.

Podmienkou úspešného otvárania je rozsiahle testovanie a izolovanie nakazených ľudí. Musíme byť pripravení opätovne sprísniť obmedzenia, ak by sa predpokladaný počet hospitalizácií blížil k naplneniu personálnych aj materiálnych kapacít nemocníc. Ďalšou podmienkou je ochrana starších ľudí a iných rizikových skupín, aby sa nedostávali do kontaktu s potenciálnymi nositeľmi nákazy. Osobitný prístup si vyžaduje testovanie a karanténa ľudí prechádzajúcich cez hranice, aby sme vírus nedovážali zo zahraničia.

15.4.2020

Otázka (Adriána Majerčínová, Topky.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o odpovede na niekoľko otázok ohľadom “sporu” ministra hospodárstva Richarda Sulíka a premiéra Igora Matoviča.

Ktoré riešenie je z ekonomického hľadiska lepšie? Sulíkove, ktorý tvrdí, že maloobchody sa mali otvoriť už včera a opatrenia by sa mali uvoľňovať, alebo Matovičove, ktorý je zdržanlivejší a konkrétny plán predstaví v pondelok.
Mali by sa podľa vás začať otvárať maloobchody?
Ak áno, ktoré? Ak nie, prečo?
Mala by sa slovenská ekonomika nejakým spôsobom začať otvárať?
Ak by opatrenia fungovali v takomto režime, dokedy podľa vás slovenská ekonomika takto vydrží fungovať?

9.4.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som sa vás poprosiť o vyjadrenie k téme len akútnych operácií. Mnoho zubných amulancií je zavretých kvôli koronavírusu. Tam zubári bijú na poplach, že sa im uchádza zisk, lebo robia len akútne prípady a tie im nevynášajú. No keď toto pominie tak kazy zostanú a ľudia sa budú postupne vracať do ordinácií.

Chcem sa spýtať či sú zubári natoľko ohrozený segment bez optimistických výhliadok?
Malo by ministerstvo zriadiť nejaký postup kedy sa začnú prijímať aj pacienti ktorí nie sú akútny?
Aké opatrenia by sa pre tento zoznam museli zaviesť?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zubárske praxe nie sú segmentom, ktorý by bol z rozhodnutia štátu povinne zatvorený. Je na rozhodnutí samotných zubných lekárov, ako sa k danej situácii postavia. Takisto ako ostatní podnikatelia, SZČO a zamestnanci môžu byť prijímateľmi štátnej pomoci vo forme príspevkov na náhradu mzdy zamestnanca či na náhradu straty príjmu z dôvodu poklesu tržieb. Samozrejme však chápem, že je problém, keď zubári nemajú k dispozícii dostatok ochranných pomôcok toho najvyššieho stupňa. So zaobstaraním by mal pomôcť štát. Aj zdravotné poisťovne by mohli prispieť k tomu, aby tu bola dostupná zubno-lekárska starostlivosť pre občanov a ambulancie nezatvárali a nekrachovali, lebo to môže byť v konečnom dôsledku drahšie.
Pre zaujímavosť, často a radi sa porovnávame s Nemeckom, lenže tam musia zubní lekári, ak majú zmluvu s poisťovňou, slúžiť aj v tomto krízovom období. Samozrejme, tiež majú problémy s ochrannými pomôckami, tiež im klesol obrat, keďže pacienti chodia menej a tiež žiadajú pomoc od štátu. Ale ordinujú.

9.4.2020

Otázka (Simona Lucia Horváthová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa na Vás obrátila s otázkou pre Hospodárske noviny. Európska komisia chce na budúci týždeň zverejniť usmernenia o návrate do normálneho života, ktoré majú zabezpečiť koordinované ukončenie obdobia izolácie v štátoch EÚ. „Postupné opúšťanie reštriktívnych opatrení môže trvať aj celé mesiace,“ povedal podpredseda EK Maroš Šefčovič. Je známe, že slovenský premiér úvahy o uvoľňovaní odmieta, lebo sme stále v zložitej situácii.

Ako to vidíte vy z pohľadu ekonomiky?
Mali by sme sa pridať k ostatným krajinám, ktoré s tým už začali. Môžme v tomto zostať pozadu a dať do popredia boj s vírusom?
Ak sa do toho pustíme, ktoré odvetvia by mali byť na vrchole zoznamu?
Do akej miery by mal byť tento postup kooridnovaný s ostatnými krajinami?

Odpoveď Petra Goliaša:
Restrikcie boli dolezite pre spomalenie sirenia virusu, cim sme ziskali cas na pripravu. S plynucim casom je otvaranie ekonomiky coraz naliehavejsie. Cim dlhsie platia hospodarske restrikcie, tym väcsi tlak vznika na verejne financie ale aj na hospodarenie firiem a domacnosti. Vychodiskom je postupne otvaranie obchodov, firiem ale aj skol pri dodrziavani hygienickych a ochrannych opatreni vratane socialneho odstupu. Najskor by mali byt otvorene zariadenia, kde je riziko nakazy najnizsie, teda najmä obchody, kde sa ludia dlhsiu dobu nezdrzuju vo vzajomnej blizkosti. Otvaranie tiez moze prebiehat roznym tempom v roznych regionoch. To by umoznilo sledovat jeho dosledky na mensom uzemi a vcasne reagovat na pripadne zrychlenie sirenia nakazy. Sucasne by sa v case rozlozil ocakavany narast poctu nakazenych pacientov, ktori si vyzaduju hospitalizaciu.

Podmienkou uspesneho otvarania je rozsiahle testovanie a izolovanie nakazenych ludi, posilnenie personalnych aj materialnych kapacit nemocnic, aby zvladali zvyseny napor pacientov a tiez ochrana starsich ludi a inych rizikovych skupin, aby sa nedostavali do kontaktu s potencialnymi nositelmi nakazy. Osobitny pristup si vyzaduje testovanie a karantena ludi prechadzajucich cez hranice, aby sme virus nedovazali zo zahranicia.

Moznosti koordinacie medzi krajinami zhorsuje rozne tempo sirenia nakazy, rozdiely v zavedenych restrikciach ci rozdiely v pripravenosti zdravotnickych systemov. Dolezite bude sledovat dosledky postupneho otvarania v roznych statoch a informovat o nich aj ostatnych, aby ziskali najlepsie skusenosti a poucili sa z pripadnych chyb.

9.4.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať, trochu špekulačne, na avizované dva režimy pomoci pre veľké firmy. Ak by sme rátali s tým, že sa aplikuje jednak kurzarbeit tak, ako to žiadali firmy (model 60-20-20) a jednak maximálny 540 eurový príspevok na zamestnanca v prípadne poklesu tržieb 80%:

Ktorý režim by bol výhodnejší pre aké firmy?
Aké detaily ešte bude treba dožehliť? Na čo by sa pri tvorbe tohoto opatrenia nemalo zabudnúť?
Považovali by ste s príchodom tohoto opatrenia pomoc pre ekonomiku už za dostatočnú, doriešenú?

Odpoveď Petra Goliaša:
Za zvazenie este stoji, ci by vlada mohla spolu s bankami rozbehnut uverovy program pre stredne aj velke firmy, cez ktory by mohli rychlo ziskat potrebne peniaze. Islo by o zvyhodnene a statom garantovane uvery na preklenutie najtazsieho obdobia. Vyhodou tohto riesenia v porovnani s priamymi dotaciami je rychlost a tiez vyssia navratnost zdrojov. Mieru dopadov krizy na firmu mozno vyhodnotit az nasledne, comu by sa dodatocne prisposobila vyska uplatnenej zaruky statu. Cim viac by bola firma poskodena, tym menej by musela splacat. Naproti tomu pri priamom dotovani je navratnost nulova, ide teda najmä pri plosnom dotovani o drahe opatrenie.

Viaceri vlani predstavitelia spominaju aj individualnu pomoc firmam. Vyhodou je uspora verejnych zdrojov, kedze pomoc dostanu len vybrane firmy. Na druhej strane rizikom je zdlhave vyhodnocovanie, kto ma podporu dostat a kto nie, co znamena stratu casu. Cas je pritom dolezity. Bez rychlej pomoci hrozi najviac postihnutym firmam hromadne prepustanie ci zanik. Navyse sa domace firmy dostavaju do nevyhodnej pozicie voci zahranicnym konkurentom, ktori uz pomoc cerpaju.

O volbe medzi avizovanymi nastrojmi nechcem spekulovat, pokial nie su zname detaily.

7.4.2020

Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, píšem Vám v súvislosti s vyhlásením Združenia výskumne a technicky orientovaných univerzít (Združenia V7) a Slovenskej akadémie vied. V ňom vyzývajú k celospoločenskej diskusii o prehodnotení modelu financovania vedy na Slovensku. Dôvera spoločnosti v slovenskú vedu by podľa nich nemala byť výlučným pravidlom krízových situácií. Mala by byť budovaná priebežne s ohľadom na predchádzanie zhoršovaniu či zľahčovaniu dôstojnosti podmienok, v ktorých vedci pracujú. Akadémia a univerzity konštatujú, že ako inštitúcie pracujú v nedôstojných podmienkach. Vyzývajú preto kompetentné politické autority, aby si uvedomili časť zodpovednosti na rozsiahlom poddimenzovaní vedy na Slovensku. Najmä v oblasti jej financovania, no rovnako aj spoločenskej prestíže.

Je podľa Vás potrebná zmena financovania vedy na Slovensku? Ak áno, ako by mohol daný model vyzerať?
Myslíte si, že po skončení mimoriadnej situácie by sa nemalo zabudnúť na vedu a vyčleniť na ňu dostatočné financie?
Myslíte si, že môže štát ochrániť vedu, ktorá je na Slovensku zväčša poddimenzovaná, pred škrtmi? Ak áno, ako by to mohol urobiť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Na vedu davame vyrazne menej penazi ako v priemere staty EU. Podla Eurostatu islo na Slovensku v roku 2018 na vedu 0,84 % HDP oproti 2,19 % HDP priemeru za EU27. Pri pohlade na zdroje financovania ale vidno, ze zaostavame najmä vo financovani zo sukromnych komercnych zdrojov. Tie sa v roku 2017 na financovani vedy podielali 49 % na Slovensku a 59 % v EU27. Naproti tomu podiel verejnych zdrojov na financovani vedy bol v roku 2017 na Slovensku 36% a v EU27 30%. Nadpriemerne cerpame zdroje aj zo zahranicia (14 % oproti 9 %).

Tieto udaje nasvedcuju, ze hlasy o podfinancovani vedy su opodstatnene. Ak by sme sa mali dostat na urovne porovnatelne s priemerom EU, mali by stupnut vsetky zdroje financovania, najviac vsak zo sukromneho komercneho sektora. Pri financovani vedy z verejnych zdrojov treba rovnako ako aj pri ostatnych verejnych vydavkoch sledovat hodnotu za peniaze, to znamena merat vysledky vedy v pomere k vynalozenym zdrojom. Vyuzivat by sa preto mali najmä grantove nastroje, pri ktorych vedci mozu sutazit a porovnavat vysledky svojich projektov. Dolezite je vyhodnocovanie a zverejnovanie vysledkov podporenych projektov aj po ukonceni projektu. Peniaze by mali ist najmä tam, kde prinasaju najväcsi uzitok pre spolocnost.

7.4.2020

Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, veľmi pekne by som Vás chcela poprosiť aspoň o stručné vyjadrenie v kontexte opatrení, ktoré dnes avizovali na spoločnej TK premiér so zástupcami podnikov. Konkrétne ide o tieto otázky:

Veľa sa skloňovalo, že je potrebné zabezpečiť podnikom rovnaké podmienky, ako má zahraničná konkurencia. Čo to znamená v praxi?
Vláda potvrdila aj poskytovanie individuálnej pomoci vybraným firmám. Ktoré firmy, resp. typy podnikov by to podľa Vás teraz potrebovali najakútnejšie a ako sa dá zabezpečiť, aby takáto pomoc bola transparentná?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vyhodou individualnej pomoci je uspora verejnych zdrojov, kedze pomoc dostanu len vybrane firmy. Na druhej strane rizikom je zdlhave vyhodnocovanie, kto ma podporu dostat a kto nie, co znamena stratu casu. Cas je pritom dolezity. Bez rychlej pomoci hrozi najviac postihnutym firmam hromadne prepustanie ci zanik. Navyse sa domace firmy dostavaju do nevyhodnej pozicie voci zahranicnym konkurentom, ktori uz pomoc cerpaju.

Vlada by mala spolu s bankami rozbehnut uverovy program pre stredne aj velke firmy, cez ktory by mohli rychlo ziskat potrebne peniaze. Islo by o zvyhodnene a statom garantovane uvery na preklenutie najtazsieho obdobia. Vyhodou tohto riesenia v porovnani s priamymi dotaciami je rychlost a tiez vyssia navratnost zdrojov. Mieru dopadov krizy na firmu mozno vyhodnotit az nasledne, comu by sa dodatocne prisposobili uverove podmienky, najmä vyska uplatnenej zaruky statu. Cim viac by bola firma poskodena, tym menej by musela splacat. Naproti tomu pri priamom dotovani je navratnost nulova a mieru ohrozenia firiem treba odhadnut dopredu, co znamena stratu casu. Plosne dotovanie by sice bolo rychle, ale aj velmi drahe. Pri poskytovani uverov sa da predpokladat, ze by ich cerpali najmä firmy, ktore ich naozaj potrebuju.

7.4.2020

Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Srdecne pozdravujem, idem vas poziadat, ci by ste nam nenapisali komentar, take zhodnotenie opatreni smerom k zdravotnictvu, even. prepad prijmov zdravotných poistovni, vyznam a dopad blackout-u pre zdravot., atp.. Rozsah – max 4500 znakov.

Odpoveď Dušana Zachara:
Posielam moj príspevok ku koronakrize.

6.4.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na marcový rozpočtový semafor. Vidíme, že jednak samotný vírus, ale aj opatrenia na záchranu ekonomiky nás poslali hlboko do mínusu.

Je podľa vás 9% HDP v tejto situácií vysoký, vhodný, alebo prinízky deficit?
Môžeme si podľa vás dovoliť minúť viac peňazí?
A ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami?
Prečo nemôžeme dať na opatrenia dajme tomu 20% HDP ako Nemecko?
Mohli by sme ísť japonskou cestou naozaj vysokého zadĺženia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Po rozsafnom hospodareni a prijati populistickych opatreni v uplynulych rokoch (prudky rast vydavkov, stropy na dochodkovy vek, trinaste dochodky) su verejne financie z dlhodobeho pohladu neudrzatelne. Dalsie zhorsovanie si v buducnosti vynuti radikalne zasahy do dochodkoveho systemu ci zdravotnictva s cielom obmedzit verejne vydavky.

Kroky na riesenie dosledkov krizy vyrazne zvysuju deficit a teda prehlbuju problem s udrzatelnostou verejnych financii. Cielom vlady by malo byt zmiernit narast deficitu a teda aj znizit potrebu prijimania drastickych opatreni v buducnosti. Preto by mala popri protikrizovych balickoch pristupit aj k uspornym opatreniam. Tie by mali zahrnat viazanie ci spomalenie rastu vybranych vydavkov vratane mzdovych pre zamestnancov vo verejnej sfere, odklad ci zrusenie menej naliehavych verejnych obstaravani. Nova vlada by mala revidovat rozpocet na tento rok, kedze uz dnes je daleko od reality. Rozpoctu by vyrazne pomohlo zrusenie 13. dochodkov ci dalsich davok a dotacii, ktore priamo nepomahaju ludom najviac postihnutych krizou. V sucasnej krizovej situacii by sa dalo potrebu zrusenia tychto opatreni dobre vysvetlit aj obyvatelstvu.

V Cesku aj Nemecku na rozdiel od nas uplynule stedre roky vyuzili na rychle znizovanie verejneho dlhu. Preto maju teraz väcsi vankus na verejne vydavky suvisiace s krizou. Nastastie sme clenmi EU, aj nasa vlada ma preto k dispozicii velky balik z eurofondov, pomaha nam uvolnena menova politika ECB a ohlasene su aj dalsie opatrenia. To ale neznamena, ze sa nemusime pozerat na vysku deficitu. Krajiny, ktore vyjdu z krizy s najvyssimi dlhmi, budu mat najväcsie problemy opät sa postavit na nohy. Ak budu odkazane na pomoc inych, riskuju aj ciastocnu stratu suverenity v prospech veritelov ci rucitelov za vlastny dlh.

3.4.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, na Slovensku a viac menej aj v strednej Europe mame firmu ktora vyraba ako plucne ventilatory tak i ihli. tie bude treba pri ockovaniach v priprade ze sa najde vakcina, na ktorej sa usilovne pracuje. Slovensko musí mať dostatok ihiel a striekačiek, pretože očakávaná vakcína na COVID 19 prinesie najmasívnejšie očkovanie v dejinách. Štátne hmotné rezervy aj štát ako taký sa od utorka 31.marca 2020 začal naozaj zaujímať o možnosti a kapacity firmy Chirana T.Injecta zo Starej Turej. Najväčší slovenský výrobca zdravotníckych ihiel a striekačiek to uvádza vo svojej tlačovej správe. Firma, ktorú vlastní investičná skupina Wood&Co podniká aj v Číne, má tam k dispozícii vlastný sklad a vie Slovensku efektívne pomáhať v dovoze prakticky akéhokoľvek zdravotníckeho materiálu. „Boli sme šokovaní pôvodnou požiadavkou Štátnych hmotných rezerv na desiatky tisíc striekačiek a ihiel. My vieme, že ich budeme potrebovať milióny a už máme indikácie obrovských objednávok zo zahraničia. Svet sa pripravuje na najmasovejšie očkovanie v dejinách ľudstva a naše kapacity sú pripravené pre túto krajinu. Ale štát musí povedať – chcem toľko a toľko a dovtedy a dovtedy.

Vsade je neskutocny dopyt po ventilatoroch a taky isty bude aj po ihlach, malo by sa Slovensko pripravat na to ze sa na nu bude zrak Europy v blizkej buducnosti obracat?
Ako by sme sa mali pripravit?
Myslite si ze stat sa pripravuje dlhodobo na koronakrizu alebo robi len kratkodobe opatrenia?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je zrejmé, že Slovensko nebolo a nie je dostatočne pripravené na krízové situácie takéhoto alebo podobného rozmeru. A tým nemyslím len materiálne zabezpečenie. Teraz sa ukazuje, akou nezodpovednou a doslova život ohrozujúcou politikou je populizmus a neukladanie si rezerv v dobrých časoch na časy zlé. Aj preto musíme teraz prijímať o to drakonickejšie opatrenia obmedzujúce ľudskú slobodu a slobodu podnikania.
Čo sa týka zásob ihiel pre prípadnú budúcu vakcináciu, na to by mal mať štát profesionálov, resp. odborníkov znalých strategického a krízového plánovania, korí vláde, resp. príslušným štátnym orgánom či úradom odporučia, aký je najefektívnejší spôsob postupu v tejto veci.

3.4.2020

Otázka (Martina Rybanská, TASR)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie. NRSR včera schválila niekoľko zmien v Zákonníku práce, upravilo sa ohlasovanie dovoleniek, pomoc matkám s 3-ročnými deťmi, v prípade zatvorenia prevádzky sa ustanovila 80 % výška mzdy, predĺžilo sa podporné obdobie čerpania dávky v nezamestnanosti.

Čo si myslíte o týchto opatreniach, pomôžu viac firmám alebo zamestnancom v súčasnej situácii?
Sú podľa vás tieto opatrenia dostatočné na to, aby sa vláde podarilo udržať nezamestnanosť na Slovensku na stále nízkej úrovni a firmy nemuseli prepúšťať? Hromadné prepúšťania zatiaľ nie sú vo veľkom hlásené..

Odpoveď Petra Goliaša:
Opatrenia su primerane krizovej situacii a vyznamne pomozu zmiernit jej dosledky na obyvatelstvo. Pomahaju najmä malym a strednym firmam a ich zamestnancom ako aj niektorym znevyhodnenym ludom na trhu prace. Vlada este musi premysliet opatrenia na podporu velkych firiem. Nastastie sme clenmi EU, ktora nam umozni cerpat miliardy eur z nevycepranych eurofondov a poskytne aj dodatocne zdroje priamo aj vo forme uverov. Preto bude pre vladu jednoduchsie hladat potrebne zdroje.

Jednou z moznosti je ciastocne dotovat ohrozene pracovne miesta vo vyske zodpovedajucej podpore v nezamestnanosti. Firmy by tak nemuseli vo velkom prepustat a usetrili by naklady na odstupnom. Takato pomoc ale moze byt len na par mesiacov, pretoze je draha a jej dlhodobe vyuzivanie by malo zle dosledky na motivaciu firiem. Dalsou moznostou je poskytnut firmam zvyhodnene a statom garantovane uvery, aby vydrzali bez masoveho prepustania to najhorsie obdobie. Vyhodou tohto riesenia je rychlost a tiez vyssia navratnost zdrojov. Mieru dopadov krizy na firmu mozno vyhodnotit az nasledne. Naproti tomu pri priamom dotovani je navratnost nulova a ohrozenie firiem musite odhadnut dopredu, cim stracate cas. Za vhodnejsie preto povazujem poskytovanie uverov.

3.4.2020

Otázka (Simona Lucia Horváthová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa na Vás obrátila s otázkou pre Hospodárske noviny. Mestá budú musieť v dôsledku krízy prejsť k úsporným opatreniam. Napríklad, splácať daň z nehnuteľnosti na splátky.

Myslíte si, že budú schopné to zvládnuť?
Budú môcť v prípade potreby žiadať pomoc aj od štátu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vypadok prijmov bude podla prepoctov RRZ v najhorsom scenari (3-mesacna karantena) az do 30 %. Zdroj

Samospravy by mali reagovat znizovanim vydavkov a pouzitim rezerv z minulych rokov. Pri tak velkom a nahlom vypadku, ak sa naplni najhorsi scenar, je pravdepodobne, ze velka cast samosprav skonci v deficite a moze mat problemy aj s hotovostou. Preto treba pocitat s tym, ze tieto samospravy budu potrebovat pomoc statu napriklad v podobe zvyhodnenych a statom garantovanych uverov.

1.4.2020

Otázka (Adriána Majerčínová, Topky.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o odpovede na otázky ohľadom tzv. blackoutu, teda vypnutia krajiny, ktoré avizoval premiér Matovič.

Je takéto vypnutie krajiny reálne?
Je to dobré riešenie? Pomôže to ekonomike? (Ak áno, v čom)
Čo to v praxi znamená pre ľudí?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ide o skodlive riesenie, ktore by enormne zatazilo ekonomiku aj verejne financie. Narobilo by to aj kopec praktickych problemov so zasobovanim obyvatelstva, aby mali splnene zakladne potreby. Navyse je pravdepodobne, ze virus by sa k nam vratil cez hranice po opätovnom spusteni ekonomiky.

Vláda by mala naopak čo najrýchlejšie prijať “cestovnú mapu“ potrebných opatrení, na konci ktorej bude obnovený ekonomický život pri rešpektovaní primeraných obmedzení. Pod obnovením ekonomického života rozumieme v horizonte niekoľkých týždňov, ak dôjde k spomaleniu šírenia nákazy na únosnú mieru, postupné otvorenie škôl, obchodov, služieb a výroby.

Dovtedy je nevyhnutne pripravit personalne aj materialne kapacity zdravotnickych zariadeni, aby zvladli zvyseny napor pacientov, zaviest masove testovanie s cielom najst a izolovat nakazenych ludi a tiez chranit rizikove skupiny obyvatelstva, predovsetkym starsich ludi.

27.3.2020

Otázka (Monika Hudecová, SITA)
Dobrý deň, chcela by som požiadať o Váš pohľad na nového ministra zdravotníctva.

na čo by sa mal prioritne zamerať?
aké by mal nastaviť dlhodobé plány?
aké výzvy ho čakajú?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nový minister zdravotníctva musí teraz v prvom rade sústreďovať všetky sily na boj s koronavírusom. Na ostatné nebude teraz a nasledujúce mesiace veľa času. Táto pandemická kríza, ktorá pôjde ruka v ruke s ekonomickým poklesom, bude do veľkej miery determinovať aj konanie nového ministra zdravotníctva počas jeho celého funkčného obdobia.
Takéto krízy dokážu však predstavovať aj príležitosť na uskutočňovanie dôležitých zmien. Aktuálna pandémia ukazuje, aké dôležité je mať kvalitné dáta, na ktoré sa môžu aktéri, ktorí prijímajú rozhodnutia v zdravotnej politike, a nielen oni, spoľahnúť. Ukazuje, akí dôležití sú epidemiológovia a hygienici a ich sféra pôsobenia, ktorá bola v slovenských nemocniciach v “nekrízovom” čase odstrkovaná na okraj. Zahraničného pozorovateľa musí zaskočiť, keď si číta štatistiky o výskyte nemocničných (tzv. nozokomiálnych) nákaz v našich ústavných zdravotníckych zariadeniach, lebo z nich musí nadobudnúť dojem, že musíme byť absolútni majstri sveta, keď máme násobne nižší podiel nemocničných nákaz ako najvyspelejšie zdravotnícke systémy vo svete. Lenže skutočnosť je taká, že my nehovoríme v štatistikách pravdu. Nedostatočne meriame, nepoctivo vykazujeme, máme často laxný prístup k tejto veci. Ako vidíme pri aktuálnej koronakríze, takýto prístup môže mať fatálne následky. Toto treba urgentne meniť.

Nový minister zdravotníctva bude môcť potom jednoduchšie presadzovať stratifikáciu nemocníc, vrátane merania a zverejňovania výsledkov, kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, systémového riešenia problematiky dlhodobej starostlivosti a ambulantnej sféry.
Bude musieť zastabiizovať financovanie sektora, ktoré by malo byť predvídateľné a najmä dlhodobo udržateľné.
Veľkým prínosom by bolo, keby pokročil s prácami na presnejšom definovaní nároku pacienta, ktorý má byť hradený z verejného zdravotného poistenia, resp. čo môže byť predmetom individuálneho pripoistenia.
Bude sa musieť popasovať s nedostatkom zdravotníckeho personálu. Môže ho mierniť mixom opatrení (poriadok a jasné pravidlá v celom systéme s jasnými zodpovednosťami a motiváciami, zlepšovanie podmienok pre prácu, debyrokratizácia, odstraňovanie bariér pre rýchlejšie vzdelávanie a príchod lekárov zo zahraničia, optimalizácia kompetencií, nové formy a integrácia poskytovania zdravotnej starostlivosti, elektronizácia služieb a pod.).
Celkovo je v slovenskom zdravotníckom systéme nutné napravovať zle nastavené motivácie tak, aby sa oplácalo poskytovať kvalitnú zdravotnú zdravotnú starostlivosť pri udržateľnom financovaní. Za kvalitne odvedenú prácu, ktorá prináša spoločnosti úžitok a lepšie zdravotné výsledky, má prísť adekvátna odmena. Ak niekto nemá výsledky a navyše vytvára aj dlhy, tak by táto skutočnosť mala byť pre poskytovateľov, zdravotníckych pracovníkov, zriaďovateľov a politikov nevýhodná – finančne, reputačne, politicky. Dnes to tak nie je.

27.3.2020

Otázka (Martin Lindák, SME)
Dobrý deň, pre magazín Index/SME píšem článok na tému nezamestnanosti na Slovensku. Včera prišli dáta z počtu žiadostí o dávku v nezamestnanosti v USA, kde to vzrástlo medzi týždňami skoro o 3 milióny. Zároveň prišli dáta aj z Nórska, kde vzrástla nezamestnanosť zo štyroch na jedenásť percent.

Môžeme očakávať tento vývoj aj tu?
Kedy? Ako dlho trvá kým sa na našom pracovnom trhu premietne prepúšťanie do štatistík?
Prečo sa v USA a Nórsku premietlo prepúšťanie tak rýchlo?
Ako dokážeme minimalizovať dopad na nezamestnanosť na Slovensku?

Odpoveď Petra Goliaša:
Najnovsi prieskum PAS ukazal, ze narast nezamestnanosti je len otazkou casu:

Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že až 94 ,6% podnikateľov (z toho 62,4% rozhodne áno a 32,2% skôr áno) si myslí, že ak bude karanténa pre koronavírus trvať dlhšie ako jeden až dva mesiace, bude to pre mnohé firmy a živnostníkov znamenať koniec biznisu a pre zamestnancov prepúšťanie.

Viac ako polovica podnikateľov (53,7% – z toho 25,4% rozhodne áno a 28,3% skôr áno) sa vyjadrila tak, že ak budú súčasné obmedzenia trvať dlhšie ako jeden mesiac, bude ohrozená existencia ich firmy.

Podnikatelia na zmiernenie dopadov opatrení súvisiacich s epidémiou koronavírusu prijali už doteraz rôzne opatrenia: 16% podnikateľov znížilo počet zamestnancov, 14,1% podnikateľov sa dohodlo na skrátenom úväzku so zamestnancami

Ak súčasná situácia potrvá dlhšie ako mesiac, podnikatelia príjmu nasledovné úsporné opatrenia: 41,5% zníži počet zamestnancov.

Zdroj

Uvedené čísla hovoria, že času na prípravu na boj s epidémiou je málo. Ekonomika sa čoskoro bude musieť otvoriť. Úlohou vlády je dovtedy zabezpečiť masívne testovanie s cieľom nájsť a izolovať nakazených, materiálne aj personálne vybaviť nemocnice a systematicky chrániť najmä starších ľudí. V prechodnom období by mala vláda poskytnúť pomoc postihnutým ľuďom a firmám, napríklad odkladom splátok daní a odvodov, v spolupráci s bankami odkladom splatnosti úverov a tiež poskytovaním zvýhodnených preklenovacích úverov pre postihnuté firmy, aby vydržali najhoršie obdobie.

27.3.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, vzhľadom na včerajšie stretnutie lídrov EÚ by som sa vás chcela spýtať na váš názor na čerpanie eurovalu v tejto kríze.

Premiér už avizoval, že je pre nás čoraz ťažšie predávať dlhopisy, je dobrý nápad využiť čo najviac z eurovalu?
A čo sa týka coronabonds, malo by podľa vás Slovensko tento návrh podporiť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pozicka z eurovalu sa moze stat nevyhnutnostou, pokial nebude mozne pozicat si na financnom trhu. Aj keby to bolo mozne, pozicka z eurovalu bude vyhodnejsia, preto by ju vlada mala vyuzit v co najväcsej miere.

Eurobondy by mali byt pouzite iba ako posledna moznost, ak by hrozil kolaps eurozony.

V oboch pripadoch plati riziko moralneho hazardu, ze cerpajuce krajiny nebudu hospodarit zodpovedne a ze sa budu neprimerane zadlzovat. Preto je nevyhnutne zaviest pravidla, na zaklade ktorych veritelia ziskaju väcsi vplyv na spravovanie cerpajucich krajin tak, aby boli schopne peniaze vratit. Inymi slovami, nevyhodou pre cerpajuce krajiny bude ciastocna strata suverenity v prospech veritelskych statov. Pokial by taketo pravidla neboli zavedene, mohlo by to viest k nekontrolovanemu zadlzovaniu statov, coho dosledkom by sa stal skor ci neskor kolaps eurozony.

Prave zavedenie pravidiel garantujucich navratnost dlhov je hlavnou komplikaciou pri zavadzani spolocnych dlhovych nastrojov v eurozone. Vyhodou eurovalu je, ze uz ide o vytvoreny a odskusany koncept. Nevyhodou je relativne limitovany rozsah. Pri eurobondoch je potencialny rozsah podstatne väcsi, ale nie su vytvorene ziadne pravidla, pricom je velmi tazke hladat na nich zhodu.

26.3.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa ešte dopýtať na 13. dôchodky. Nový minister práce povedal, že zatiaľ na ne peniaze máme a aj premiér potvrdil, že ich rušenie momentálne nie je na stole.

Je podľa vás pravda, že si 13. dôchodky môžeme dovoliť?
Môže našu pozíciu ako dlžníkov zhoršiť, ak ostatné krajiny uvidia, že počas tejto krízy sme minuli 400 miliónov na toto nové sociálne opatrenie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ak zostanu trinaste dochodky, o to viac si budeme musiet pozicat na zachranny balik. Teda o tolko sa nam zhorsi stabilita verejnych financii. Ja som zachytil vyjadrenia, podla ktorych vlada uvazuje o niekolkorocnom odklade trinastych dochodkov, co je rozumna uvaha. Pri aktualnom stave verejnych financii z kratkodobeho aj dlhodobeho hladiska je ponechavanie trinastych dochodkov populizmom. Je to teda sice popularne riesenie, ale v konecnom dosledku skodlive a neudrzatelne.

24.3.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa vás spýtať na váš názor na to, ako veľký môže byť balíček opatrení na nakopnutie ekonomiky kvôli koronavírusu?

Môžme si dovoliť také masívne opatrenia, ako v Nemecku?
Prečo v Taliansku investujú tak málo?
Ako podľa vás treba hladať ten balanc, na čo sa treba sústrediť? A čo nám hrozí, ak to prepískneme, alebo ak zanivestujeme málo?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zo statneho rozpoctu si mozeme dovolit financovat len podstatne mensie baliky ako Cesko ci Nemecko, pretoze uplynule roky sme na rozdiel od tychto krajin nevyuzili na zasadne znizenie verejneho dlhu. Ak by sme aj prijali porovnatelne balicky, znamenalo by to vyznamne zhorsenie verejnych financii, ktore su uz dnes dlhodobo neudrzatelne. Inymi slovami by sme uz do najblizsich rokov priblizili nutnost prijatia drastickych opatreni na znizenie vydavkov v dochodkovom systeme a zdravotnictve.

V sucasnosti sa javi ako najefektivnejsie vyuzit co najviac eurofondov na podporu postihnutych ludi a firiem a tiez vyuzit dobru kondiciu a infrastrukturu bank, ktorym pomaha aj ECB. Sucasne treba upravit tohtorocny rozpocet zrusenim trinastych dochodkov a znizenim dalsich verejnych vydavkov na platy, nakup menej potrebnych tovarov a sluzieb ci stopnutim menej efektivnych investicii a dotacii. Tieto opatrenia by mali stacit na vytvorenie dostatocne velkeho balika v hodnote niekolkych miliard eur bez toho, aby sme zruinovali verejne financie.

Prioritne by mali byt opatrenia na docasne ulavy napriklad pri plateni dani a odvodov, pripadne zaväzkov z uverov tak, aby mali z dlhodobeho pohladu co najmensi dopad na verejne financie. Zvazit treba aj zvyhodnene preklenovacie uvery pre postihnute firmy, aby vydrzali najhorsie obdobie.

Civilizovana spolocnost nemoze fungovat, ak ludia dlhsiu dobu nepracuju. V priebehu par tyzdnov je preto nevyhnutne zastavit sirenie nakazy a postupne rozhybat ekonomiku, otvorit skoly a obchody, znova spustit vyrobu vo firmach. Dovtedy treba efektivne bojovat s koronavirusom. To znamena najmä zabezpecit materialne aj personalne kapacity zdravotnickych zariadeni, zaviest masivne testovanie, aby sme vcas odhalili a izolovali siritelov nakazy a zaviest prisne ochranne opatrenia rizikovych skupin, teda najmä starsich ludi.

23.3.2020

Otázka (Igor Surovčík, SITA)
Ahoj, predseda finančného výboru NR SR Marián Viskupič zverejnil na sociálnej sieti zoznam opatrení pre stlmenie ekonomických dopadov koronavírusu. Medzi opatreniami v oblasti zamestnávania sa nachádzajú opatrenia ako:

umožniť zamestnávateľovi prejsť na náhradu mzdy vo výške 60 % z platu v prípade prekážok na strane zamestnávateľa, bez predošlého súhlasu odborov, § 142 bod 4 Zákonníka práce.
vyhlásenie celozávodnej dovolenky / nariadenie hromadného čerpania dovolenky bez predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov, avšak s ich informovaním aspoň 3 dni pred začatím.
zmeniť pravidlá hromadného prepúšťania z 20 resp. 30 zamestnancov na „20 resp. 30 zamestnancov alebo najviac 5% zamestnancov k predošlému mesiacu“.
vyplácanie odstupného v mesačných splátkach.
zjednodušiť podmienky na poskytovanie príspevku na udržanie pracovných miest – v §50k, odsek 1) zákona o službách zamestnanosti.

Ako hodnotíš tieto opatrenia?
Sú tieto opatrenia podľa teba dostatočné?
Aké iné opatrenia by si vláde v súčasnej situácii odporučil prijať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Su to spravne opatrenia, ktore pomozu zvysit pruznost pracovneho trhu. Akutne potrebne su opatrenia na posilnenie likvidity postihnutych ludi a firiem. To znamena najmä odklad splacania dani a odvodov a tiez zaväzkov z uverov. Zvazit treba aj zvyhodnene preklenovacie uvery pre firmy, aby vydrzali najhorsie obdobie.

Civilizovana spolocnost nemoze fungovat, ak ludia nepracuju. V priebehu par tyzdnov preto bude nevyhnutne postupne rozhybat ekonomiku, otvorit skoly a obchody, znova spustit vyrobu vo firmach. Dovtedy sa treba pripravit na ochranu a boj s koronavirusom. To znamena najmä zabezpecit materialne aj personalne kapacity zdravotnickych zariadeni, zaviest masivne testovanie, aby sme vcas odhalili co najviac siritelov nakazy a zaviest prisne ochranne opatrenia rizikovych skupin, teda najmä starsich ludi.

20.3.2020

Otázka (Martina Rybanská, TASR)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie k novej vláde. Novým ministrom práce bude Milan Krajniak, ministrom financií Eduard Heger.

Ako vnímate tieto dve nominácie?
Čo by malo patriť medzi priority nového ministra práce, resp. na čo by sa mal viac zamerať v porovnaní s predchádzajúcou vládou?
Pred akými výzvami bude podľa vás stáť p. Heger, nakoľko RRZ už upozornila, že schválený cieľ deficitu je ohrozený v tomto roku a okrem koronavírusu koaličné strany avizujú rôzne legislatívne opatrenia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Akutnou prioritou je zmiernit socialne dopady sucasnej krizy opatreniami na podporu postihnutych ludi a firiem. Nebude to lahke, kedze odchadzajuca vlada nevyuzila uplynule stedre roky na vytvorenie rezervy na horsie casy. Verejne financie preto teraz poskytuju obmedzeny priestor na zmiernenie dosledkov krizy. Zachranny balik tak bude bud prilis maly alebo prilis zatazi verejne financie. Nastastie sme clenmi EU, pomoct preto mozu este zdroje z eurofondov ci ustretovy pristup bank, ktorym vyrazne pomaha ECB. Prioritne by mali byt opatrenia na docasne ulavy napriklad pri plateni dani a odvodov, pripadne zaväzkov z uverov tak, aby mali z dlhodobeho pohladu co najmensi dopad na verejne financie. Zvazit treba aj zvyhodnene preklenovacie uvery pre firmy, aby vydrzali najhorsie obdobie.

Uz teraz je iste, ze kriza vyrazne prehlbi deficit verejnych financii a zvysi verejny dlh. Po rozsafnom hospodareni a prijati populistickych opatreni v uplynulych rokoch (najmä stropy na dochodkovy vek a trinaste dochodky) su verejne financie z dlhodobeho pohladu neudrzatelne. Dalsie zhorsovanie si tak v buducnosti vynuti radikalne zasahy do dochodkoveho systemu ci zdravotnictva s cielom obmedzit verejne vydavky.

Cielom noveho ministra financii by malo byt zmiernit narast deficitu a teda aj znizit potrebu prijimania drastickych opatreni v buducnosti. Preto by mal popri krokoch na riesenie dosledkov krizy, ktore nevyhnutne zvysia deficit, pristupit aj k uspornym opatreniam. Tie by mali zahrnat viazanie ci spomalenie rastu vybranych vydavkov vratane mzdovych pre zamestnancov vo verejnej sfere, odklad ci zrusenie menej naliehavych verejnych obstaravani. Nova vlada by mala revidovat rozpocet na tento rok, kedze uz dnes je daleko od reality. Rozpoctu by vyrazne pomohlo zrusenie 13. dochodkov ci dalsich davok a dotacii, ktore priamo nepomahaju ludom najviac postihnutych krizou. Potrebne je aj urychlene zavadzat odporucania Utvaru hodnoty za peniaze na zvysenie efektivnosti vo verejnych vydavkoch.

Medzi dlhodobe priority ekonomickych rezortov by malo patrit systematicke zlepsovanie podnikatelskeho prostredia znizovanim regulacnej zataze, lepsou vymozitelnostou prava, skratenim stavebneho konania, pruznejsou komunikaciou s uradmi ci zrusenim sektorovych dani. Dalej je potrebne preniest danovu zataz z priamych na nepriame a environmentalne dane, pripadne dane z majetku, aby sa viac oplatilo vytvarat pracovne miesta. Ludom s nizkym prijmom treba znizit odvody, aby sa im viac oplatilo legalne pracovat. Klucove bude dosadzovanie spravnych ludi na riadiace funkcie dolezitych institucii vratane regulacnych organov, danovych uradov, Socialnej poistovne, uradov prace ci statnych firiem. Treba skoncit s praxou vyberu za zatvorenymi dverami a zaviest verejne vyzvy na prihlasovanie kandidatov, sprisnit kriteria odbornosti, kandidatov vypocuvat verejne pred odbornou komisiou a zverejnovat dolezite dokumenty vo vyberovom procese.

18.3.2020

Otázka (Michal Pobeha, SITA)
Dobry den, vzhladom na oficialne oznamenie nominantov na ministerske posty by som sa Vas chcel opytat, ako vnimate nominacie na ekonomickych ministrov, teda Eduarda Hegera za ministra financii a Richarda Sulika za ministra hospodarstva a co by mali podla Vas byt priority tychto novych ministrov?

Odpoveď Petra Goliaša:
Prioritou by malo byt zmiernit socialne dopady sucasnej krizy opatreniami na podporu postihnutych ludi a firiem. Sucasne plati, ze odchadzajuca vlada nevyuzila uplynule stedre roky na vytvorenie rezervy na horsie casy. Verejne financie preto teraz poskytuju obmedzeny priestor na zmiernenie dosledkov krizy. Prioritne by mali byt opatrenia na docasne ulavy napriklad pri plateni dani a odvodov, pripadne zaväzkov z uverov tak, aby mali z dlhodobeho pohladu co najmensi dopad na verejne financie. Napriek tomu je realne ocakavat, ze kriza prehlbi deficit verejnych financii a zvysi verejny dlh. Verejne financie su uz teraz z dlhodobeho pohladu neudrzatelne, dalsie zhorsovanie si tak v buducnosti vynuti radikalne zasahy do dochodkoveho systemu ci zdravotnictva s cielom obmedzit verejne vydavky.

Aby nedoslo k prudkemu narastu deficitu, mal by novy minister financii popri krokoch na zmiernenie dosledkov krizy pristupit aj k uspornym opatreniam. Tieto by mali zahrnat viazanie ci spomalenie rastu vybranych vydavkov vratane mzdovych pre zamestnancov vo verejnej sfere, odklad ci zrusenie menej naliehavych verejnych obstaravani. Rozpocet na tento rok by mal byt revidovany, kedze uz dnes je daleko od reality. Rozpoctu by vyrazne pomohlo zrusenie 13. dochodkov ci dalsich davok a dotacii, ktore priamo nepomahaju ludom najviac postihnutych krizou. Nova vlada by mala urychlene implementovat odporucania Utvaru hodnoty za peniaze na zvysenie efektivnosti vo verejnych vydavkoch.

Este doplnam dlhodobe priority tykajuce sa rezortov financii a hospodarstva:

Systematicky zlepsovat podnikatelske prostredie znizovanim regulacnej zataze, lepsou vymozitelnostou prava, skratenim stavebneho konania, pruznejsou komunikaciou s uradmi, zrusenim sektorovych dani.
Spruznit trh prace a preniest danovu zataz z priamych na nepriame a environmentalne dane, pripadne dane z majetku, aby sa viac oplatilo vytvarat pracovne miesta. Znizit odvody pre ludi s nizkym prijmom.

17.3.2020

Otázka (Martin Odkladal, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky. V súčasnosti je už jasné, že slovenská ekonomika pre koronavírus značne utrpí, čo sa samozrejme prejaví na verejných financiách.

Aký odhadujete schodok štátneho rozpočtu za tento rok? O koľko bude väčší oproti vládnym plánom?
Čo bude musieť urobiť ako prvé nový minister financií?
Mal by podľa Vás začať niekde škrtať výdavky? Ak áno, tak ktoré? Prichádza do úvahy aj zmrazovanie platov vo verejnej sfére?
Mala by nová vláda nakoniec vyplácať 13. dôchodky, tak ako ich schválila odchádzajúca vláda?
Na ktoré sociálne opatrenia a dávky by nemala nová vláda siahať a krátiť? A prečo?
Igor Matovič povedal, že nebude siahať na už schválené sociálne opatrenia a balíčky a všetko ostane zachované. Nemali by sa podľa Vás zrušiť napríklad vlaky zadarmo, dovolenkové poukazy a pod.?
Bude potrebné, aby sa nová vláda snažila fiškálne stimulovať ekonomiku a to aj za cenu vyšších deficitov? Ak áno, kam by mali smerovať predovšetkým peniaze z verejného rozpočtu, aby naštartovali opäť ekonomiku?

Odpoveď Petra Goliaša:
Opatrenia na podporu postihnutych ludi v nadchadzajucej krize su nevyhnutne s cielom zmiernit socialne dopady. Sucasne plati, ze odchadzajuca vlada nevyuzila uplynule stedre roky na vytvorenie rezervy na horsie casy. Verejne financie preto teraz poskytuju obmedzeny priestor na zmiernenie dosledkov krizy. Prioritne by mali byt opatrenia na docasne ulavy napriklad pri plateni dani a odvodov, pripadne zaväzkov z uverov tak, aby mali z dlhodobeho pohladu co najmensi dopad na verejne financie. Napriek tomu je realne ocakavat, ze kriza prehlbi deficit verejnych financii a zvysi verejny dlh. Verejne financie su uz teraz z dlhodobeho pohladu neudrzatelne, dalsie zhorsovanie si tak v buducnosti vynuti radikalne zasahy do dochodkoveho systemu ci zdravotnictva s cielom obmedzit verejne vydavky.

Aby nedoslo k prudkemu narastu deficitu, mal by novy minister financii popri krokoch na zmiernenie dosledkov krizy pristupit aj k uspornym opatreniam. Tieto by mali zahrnat viazanie ci spomalenie rastu vybranych vydavkov vratane mzdovych, odklad ci zrusenie menej naliehavych verejnych obstaravani. Rozpocet na tento rok by mal byt revidovany, kedze uz dnes je daleko od reality. Rozpoctu by vyrazne pomohlo zrusenie 13. dochodkov ci dalsich davok a dotacii, ktore priamo nepomahaju ludom najviac postihnutych krizou. Nova vlada by mala urychlene implementovat odporucania Utvaru hodnoty za peniaze na zvysenie efektivnosti vo verejnych vydavkoch.

16.3.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som s vás spýtať na rôzne opatrenia, ktoré politici spomínali v TA3. Spomínali napríklad odloženie odvodov, splátok úverov, prípadne možnosť, že by sociálna poisťovňa preplácala mzdy.

Je podľa vás vhodné, aby teraz štát takto dotoval ekonomiku aj za cenu zvýšeného deficitu?
Aké opatrenia sú podľa vás najvhodnejšie na zmiernenie dopadov, ale zároveň rozpočtovú zodpovednosť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Opatrenia na podporu postihnutych ludi v nadchadzajucej krize su nevyhnutne s cielom zmiernit socialne dopady a predist pripadnym nepokojom. Sucasne plati, ze odchadzajuca vlada nevyuzila uplynule stedre roky na vytvorenie rezervy na horsie casy. Vlada ma preto teraz obmedzeny priestor na zmiernenie dosledkov krizy. Prioritne by mali byt opatrenia na docasne ulavy napriklad pri plateni dani a odvodov, pripadne zaväzkov z uverov tak, aby mali z dlhodobeho pohladu co najmensi dopad na verejne financie. Napriek tomu je realne ocakavat v dosledku spolocenskeho tlaku aj prijimanie opatreni, ktore trvalo prehlbia deficit verejnych financii a zvysia verejny dlh. Verejne financie su uz teraz z dlhodobeho pohladu neudrzatelne, dalsie zhorsovanie si tak v buducnosti vynuti radikalne zasahy do dochodkoveho systemu ci zdravotnictva s cielom obmedzit verejne vydavky.

10.3.2020

Otázka (Jana Liptakova, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre The Slovak Spectator pisem clanok o tom, co sa moze ocakavat od novej vlady ohladom verejnych financii a ekonomiky krajiny. Rada by som v clanku uviedla aj Vase vyjadrenia. Touto cestou by som Vas chcela poprosit o strucne odpovede na doleuvedene otazky:

Ake hlavne vyzvy stoja pred tvoriacou sa vladou ohladom verejnych financii a ekonomiky?
Ake vyzvy prinasa tiez fakt, ze nova vlada bude preberat moc v obdobi ked krajina celi hrozbe koronavirusu a dopadom zavadzanych opatreni?
Ake rizika tvoriaca sa vladna koalicia zo stran OlaNO, Sme rodina, SaS a Za ludi prinasa s ohladom na rozpoctovo zodpovedne spravanie a ekonomiku krajiny?
Ako vnimate vysledky vcerajsieho stretnutia tvoriacej sa vladnej koalicie s expertami na pode Rady pre rozpoctovu zodpovednost?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vlada bude mat obmedzeny priestor na zvysovanie vydavkov. Kvoli rozsafnosti predoslej vlady ocakavany deficit verejnych financii uz teraz mnohonasobne prekracuje plany na tento rok. Slovensko porusi domace aj europske pravidla zodpovedneho hospodarenia.

Sucasne hrozi ekonomicka kriza, ktoru moze sposobit koronavirus, cim by sa stav verejnych financii este zhorsil. Priebeh ochorenia vo svete ukazuje, ze moze zasadne oslabit ekonomiky, vylucit sa neda ani vyvolanie recesie a krizy. Na druhej strane viacere staty ukazuju, ze chorobu je mozne dostat behom par mesiacov pod kontrolu. Vdaka tomu ekonomicke skody mozu byt len kratkodobe.

Pre Slovensko prinesie ekonomicke oslabenie este väcsie problemy vo verejnych financiach, ktore uz teraz trpia na rozsafnost predoslej vlady. V kombinacii s dosahmi koronavirusu na ekonomiku sa deficit moze rychlo priblizit k 3 % HDP a dlh moze behom par rokov prekrocit aj bolestive sankcie dlhovej brzdy, vratane povinneho viazania a zmrazovania vydavkov.

Bohuzial, na horsie casy nie sme pripraveni kvoli nezodpovednemu hospodareniu v uplynulych rokoch. Cim skor by si to mala uvedomit aj nova vlada a upustit od nerealnych planov na masivne zvysovanie verejnych vydavkov, ktore maju viacere z koalicnych stran zapisane v programoch.

10.3.2020

Otázka (Michal Pobeha, SITA)
Dobry den, vzhladom na aktualny vyvoj v suvislost s koronavirusom by som sa Vas chcel opytat, aky to moze mat vplyv na vyvoj ekonomiky. Zaujimalo by ma, ako hodnotite vplyv koronavirusu na vyvoj svetovych a trhov a co ocakavate v tejto suvislosti v nasledujucich tyzdnoch, ci, kedy a v akom rozsahu sa moze vplyv koronavirusu, resp. naslednych opatreni, prejavit aj v realnej ekonomike, pripadne ktore sektory ekonomiky vnimate ako najohrozenejsie ci uz celosvetovo ale aj na Slovensku a samozrejme by nas zaujimal aj Vas nazor na mozne vplyvy na samotnu ekonomiku Slovenska, vzhladom na jej strukturu, aktualny vyvoj a podobne.

Odpoveď Petra Goliaša:
Priebeh ochorenia vo svete ukazuje, ze moze zasadne oslabit ekonomiky, vylucit sa neda ani vyvolanie recesie a krizy. Na druhej strane viacere staty ukazuju, ze chorobu je mozne dostat behom par mesiacov pod kontrolu. Vdaka tomu ekonomicke skody mozu byt len kratkodobe.

Pre Slovensko prinesie ekonomicke oslabenie este väcsie problemy vo verejnych financiach, ktore uz teraz trpia na rozsafnost predoslej vlady. Ocakavany deficit uz teraz mnohonasobne prekracuje plany na tento rok. Slovensko porusi domace aj europske pravidla zodpovedneho hospodarenia. V kombinacii s dosahmi koronavirusu na ekonomiku sa deficit moze rychlo priblizit k 3 % HDP a dlh moze prekrocit aj bolestive sankcie dlhovej brzdy.

10.3.2020

Otázka (Jozef Ryník, TREND)
Dobry den, pisem clanok o socialnych balickoch novej vlady. Vláda má na stole viacero návrhov, ktoré sú sociálneho charakteru. Spomeniem výstavbu nájomných bytov, rozšírenie dopravy zadarmo na autobusy pre žiakov, zrušenie doplatkov za lieky, exekučná amnestia a príspevok 200 eur pre tehotné ženy.

Dá sa v tejto fáze vyčísliť aspoň orientačne koľko by tieto sociálne balíčky mohli stáť? Jednotlivo a všetky spolu?
Koľko by stálo štátny rozpočet strop či zrušenie doplatkov za lieky?
Ktoré z týchto návrhov sú priechodné s korekciami a ktoré skôr nie?
Máte nejaké návrhy odkiaľ na to vláda môže zobrať peniaze?

Odpoveď Petra Goliaša:
To treba dat RRZ alebo IFP na vycislenie. Kazdopadbe vlada bude mat velmi obmedzeny priestor na zvysovanie vydavkov. Jednak hrozi mnohonasobne prekrocenie deficitu verejnych financii kvoli rozsafnosti predoskej vlady a porusenie domacich aj europskych pravidiel zodpovedneho hospodarenia. Jednak hrozi ekonomicka kriza, ktoru moze sposobit koronavirus, cim by sa stav verejnych financii este zhorsil. Narast deficitu k 3% HDP moze viest behom par rokov aj k aktivovaniu bolestivych sankcii dlhovej brzdy, vratane povinneho viazania a zmrazovania vydavkov. To je ekonomicka realita, na ktoru sa nova vlada musi pripravit. Plany na pokracocanie v rozsafnosti su v rozpore s touto realitou.

10.3.2020

Otázka (Nina Janešíková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, som redaktorka Hospodárskych novín a do zajtrajšieho vydania pripravujem článok o pláne budúcej potenciálnej vlády na výstavbu nájomných bytov. Nakoľko včera prebiehali rokovania s odborníkmi a po nich sa hovorilo o možnosti financovania prostredníctvom DSS a realitných fondov, chcela by som sa opýtať:

Čo si myslíte o pláne financovať ich cez DSS?
Čo si myslíte o pláne na vytvorenie realitného fondu?
Ako by takéto financovanie mohlo v praxi fungovať? Ak by ste to mohli zjednodušene vysvetliť.
Ktoré zahraničné krajiny majú podobný model financovania?

10.3.2020

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k téme nedostatku lekárov. V poslednej dobe sa ľudia zvyknú vyjadrovať, že nie len počet všeobecných lekárov je problém ale treba hľadieť aj na ich rozloženie, práve v tomto sa zdá že zlyháva jediné opatrenie ministerstva pre začínajúcich lekárov a to je rezidentský program. „Nadmerná koncentrácia záujemcov do veľkých miest s minimálnym záujmom o vidiek. Príčiny malého záujmu absolventov medicíny je potrebné hľadať bezpochyby jednak v nejasnej budúcnosti ich lekárskej praxe – štát im nateraz negarantuje budúce podmienky výkonu povolania, či už ako zamestnancov, alebo súkromných lekárov, jednak v malej medicínskej atraktivite odboru všeobecného lekárstva,” uviedol Viliam Chromý člen Správnej rady ZVLD SR a Pavol Štec predseda ZVLD SR.

Sú opatrenia ako rezidentský program dostačujúce pre kolabujúci sektor?
Martin Smatana uviedol, že čím viac na západ tým menej sestier, čím viac na východ tým viac chýba lekárov. Súhlasíte? Aké riešenia by ste navrhovali?

Odpoveď Dušana Zachara:
Štát má vytvárať vhodné podmienky a pravidlá na fungovanie zdravotníctva, aby garantoval občanom a pacientom do určitej definovanej miery dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti, a nie garantovať nejakej skupine poskytovateľov sociálne istoty. Štát má systémovo naprávať motivácie v sektore tak, aby plnil svoj cieľ dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti pre občanov, nevynímajúc motivácie ovplyvňujúce konanie poskytovateľov.

6.3.2020

Otázka (Ronald Ižip, TREND)
Dobrý deň, vedeli by ste mi napísať 5 (bodov) krokov, ktoré by mal podľa Vášho názoru spraviť pre zdravotníctvo nový minister?

Odpoveď Dušana Zachara:

Presadiť stratifikáciu nemocníc, vrátane merania a zverejňovania výsledkov, kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, systémového riešenia problematiky dlhodobej starostlivosti a ambulantnej sféry.
Stabiizovať financovanie sektora, ktoré by malo byť predvídateľné a najmä dlhodobo udržateľné.
Začať, resp. pokračovať s prácami na presnejšom definovaní nároku pacienta, ktorý má byť hradený z verejného zdravotného poistenia, resp. čo môže byť predmetom individuálneho pripoistenia.
Riešiť nedostatok zdravotníckeho personálu mixom opatrení (poriadok a jasné pravidlá v celom systéme s jasnými zodpovednosťami a motiváciami, zlepšovanie podmienok pre prácu, debyrokratizácia, odstraňovanie bariér pre rýchlejšie vzdelávanie a príchod lekárov zo zahraničia, optimalizácia kompetencií, nové formy a integrácia poskytovania zdravotnej starostlivosti, elektronizácia služieb a pod.)
Napravovať zle nastavené motivácie tak, aby sa oplácalo poskytovať kvalitnú zdravotnú zdravotnú starostlivosť pri udržateľnom financovaní. Za kvalitne odvedenú prácu, ktorá prináša spoločnosti úžitok a lepšie zdravotné výsledky, má prísť adekvátna odmena. Ak niekto nemá výsledky a navyše vytvára aj dlhy, tak by táto skutočnosť mala byť pre poskytovateľov, zdravotníckych pracovníkov, zriaďovateľov a politikov nevýhodná – finančne, reputačne, politicky. Dnes to tak nie je.

28.2.2020

Otázka (Martin Lindák, magazín INDEX/SME)
Dobrý deň, pre magazín Index/SME píšem článok na tému najpodstatnejších ekonomických opatrení po voľbách, ktoré by vláda mala spraviť či už v ekonomike alebo vo verejných financiách. Rád by som to spracoval formou ankety a potreboval by som od Vás popis 3-5 kľúčových opatrení(problémových oblastí), ktoré by mala nová vláda v ekonomike riešiť. Poprosil by som k nim aj krátky popis a zdôvodnenie.

Odpoveď Petra Goliaša:

Znizit najmä bezne verejne vydavky a neefektivne investicie v tomto roku s cielom dodrzat vydavkovy limit a znizit deficit verejnych financii. Pripravit ozdravny rozpocet na dalsie roky.
Ukoncit prax stranickych nominacii za zatvorenymi dverami. Sefov verejnych institucii a statnych firiem vyberat v otvorenej sutazi s dorazom na odbornost.
Systematicky zlepsovat podnikatelske prostredie znizovanim regulacnej zataze, lepsou vymozitelnostou prava, skratenim stavebneho konania, pruznejsou komunikaciou s uradmi, zrusenim sektorovych dani.
Posilnit kvalitu vo vzdelavani cez meranie a zverejnovanie vysledkov konkretnych skol vratane uspesnosti absolventov a tiez investovanim napriklad do internatov dobrych vysokych skol, aby boli pre studentov atraktivnejsie.
Spruznit trh prace a preniest danovu zataz z priamych na nepriame a environmentalne dane, pripadne dane z majetku, aby sa viac oplatilo vytvarat pracovne miesta. Znizit odvody pre ludi s nizkym prijmom.

28.2.2020

Otázka (Jozef Tvardzík, magazín INDEX/SME)
Dobrý deň, keďže sa blížia voľby, rozposielame otázky na jednotlivé združenia s jednou základnou otázkou:

Bez ohľadu na to, ako nakoniec voľby dopadnú, čo by mala nová vláda urobiť ako prvé podľa vás – nemusí sa to týkať nutne podnikateľského prostredia.

Odpoveď Petra Goliaša:
Najdolezitejsie budu personalne zmeny a systemove opatrenia na posilnenie pravneho statu. Teda zavedenie otvorenych vyberovych konani na celne posty kontrolnych, regulacnych a justicnych organov, ale aj statnych firiem a dolezitych postov na ministerstvach. Sposob vyberu tychto ludi musi prejst revoluciou vo zvysovani transparentnosti a odbornosti. Bolo by chybou pokracovat v stranickych ci uzko sektorovych nominaciach za zatvorenymi dverami.

27.2.2020

Otázka (Martin Lindák, magazín INDEX/SME)
Dobrý deň, pre magazín Index/SME píšem článok na tému schválených 13. dôchodkov a chcel by som Vám položiť niekoľko otázok.

Čo spôsobia štátnemu rozpočtu 13. dôchodky, ktoré sa budú vyplácať už tento rok?
Aký to bude mať čistý dopad na rozpočet, keďže vianočné dôchodky zaniknú?
Kde môže štát nájsť peniaze v rozpočte na dôchodky? Zadĺži sa ešte viac ?
Kam mala vláda radšej investovať peniaze, ktoré pôjdu na 13. dôchodky ?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vlada uz pred volbami nemala zvysovat verejne vydavky. Ocakavany deficit verejnych financii je uz aj bez 13. dochodkov zhruba trojnasobny oproti tomu, co vlada aj parlament schvalili v rozpocte na tento rok. To znamena, ze namiesto pol miliardy eur bude chybat miliarda a pol. Rozpocet bol na vode uz pri jeho schvalovani. Slovensko porusi domace aj europske pravidla zodpovedneho hospodarenia, za co nam od Europskej komisie hrozia sankcie. Trinaste dochodky k deficitu pridavaju dalsich vyse 400 milionov eur. Vyrazne sa zhorsuje dlhodoba udrzatelnost verejnych financii ako aj pripravenost Slovenska na buduce krizy. Namiesto zvysovania vydavkov by zodpovedna vlada mala hladat moznosti, ako znizit deficit a zrychlit ekonomicky rast. Rychlo znizit deficit nebude jednoduche, kedze si to vyzaduje nepopularne opatrenia, ktore odmietaju aj viacere opozicne strany. Ci uz ide o skrty vo vydavkoch alebo zvysovanie dani. Scenar, ze deficit stupne v tomto roku k dvom miliardam eur, preto povazujem za najpravdepodobnejsi.

26.2.2020

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujem článok o regionálnych rozdieloch a pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok ohľadne zdravotníctva.

Bratislava je najrozvinutejším regiónom v rámci Slovenska, predsa však jej nemocnice skončili v rebríčku INEKO až na piatej priečke. V čom majú bratislavské nemocnice problém?
Ak by sme robili závery iba na základe spomínaného rebríčka, zdá sa, že zdravotná starostlivosť je lepšia mimo najbohatšieho regiónu. Je to naozaj tak?
Je zdravotná starostlivosť vo všeobecnosti v Bratislave kvalitnejšia, dostupnejšia?
Existujú čísla o tom, koľko obyvateľov pripadá na jedného lekára podľa krajov? Kde je nedostatok najväčší?
Ukazovateľ, ktorý môže hovoriť o kvalite zdravotnej starostlivosti sú aj úmrtia v nemocniciach. Kde je toto číslo najvyššie? Kde naopak najnižšie?

Odpoveď Dušana Zachara:

Problém je v našej najväčšej nemocnici – v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB), ktorá sa skladá z viacerých nemocníc (Ružinov, Kramáre…). Ostatné menšie všeobecné nemocnice na území Bratislavy, ktoré ale zďaleka neposkytujú takú komplexnú zdravotnú starostlivosť ako UNB, také problémy nemajú. UNB je kolos, ktorý doposiaľ žiadny riaditeľ a žiadny minister nedal do poriadku. Je tam veľmi veľa neefektívností a dlhodobo zanedbávaná starostlivosť o infraštruktúru. Je to ako keby inštitúcia, ktorá nemá svojho pána a vymyká sa spod kontroly. Zhruba 300 miliónov EUR v nezaplatených faktúrach a 160 %-ná zadlženosť voči tržbám naznačuje, že náprava stavu nebude behom na krátku trať.
Nie. Keby sme sa pozreli len výlučne na ukazovatele kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, tak v nich UNB práveže exceluje. Má však suverénne najhoršie finančné zdravie a najnespokojnejších pacientov, čo môže súvisieť so zanedbaným prostredím, v ktorom sú hospitalizovaní. Ale nielen s tým.
Viď bod 2.
Nejaké čísla existujú, majú ich napr. v NCZI alebo na župách, ale na presnejšie zodpovedanie tejto otazky by bolo potrebné ju viac špecifikovať, lebo je iné porovnávať ambulantých všeobecných lekárov, ambulantných špecialistov alebo lekárov v nemocniciach.
Nie je vhodné sa pozerať na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti len cez jeden vybraný indikátor, lebo to môže veľmi skresľovať celkový pravdivý obraz o nemocnici. Ak by sme porovnávali nemocnice len na základe úmrtnosti, tak prirodzene jú budú mať najvyššiu také zariadenia, ktoré sa špecializujú na geriatrických pacientov, majú silné oddelenia dlhodobo chorých alebo poskytujú paliatívnu medicínu. A naopak, najnižie úmrtnosti by mali nemocnice, ktoré majú relatívne veľmi veľa pacientov s nekomplikovanými diagnózami. Preto je nefér vybrať si len jeden indikátor a na základe neho posudzovať.

26.2.2020

Otázka (Katarína Kurtanská, Nový Čas)
Co by mali byt 3 priority pre novu vladu v oblasti vzdelavania?

Odpoveď Petra Goliaša:

Väcsi doraz na kvalitu a atraktivne vzdelavacie prostredie – Slovensko zaostava v medzinarodnych hodnoteniach vysledkov ziakov uz aj za nasimi susedmi. Prilis vela mladych a sikovnych ludi odchadza studovat do zahranicia, lebo nedoveruju nasim skolam. Stat ani verejnost nema dostatocne informacie o kvalite skol, bez poznania tychto faktov sa ale kvalita neda systematicky zvysovat. Preto je potrebne pravidelne hodnotit kvalitu skol, merat a zverejnovat ich pridanu hodnotu na zaklade narodnych testovani, zverejnovat uspesnost absolventov na trhu prace. Sucasne treba zlepsovat podmienky vzdelavania vratane vybavenosti skol ci kvality internatneho ubytovania.
Dostupnejsie predskolske vzdelavanie najmä pre deti zo socialne znevyhodneneho prostredia – na Slovensku chodi do materskej skoly podla OECD 68 % trojrocnych deti, kym napriklad v Estonsku je to 88 %. Skolku vynechavaju najmä deti z chudobnych rodin, ktore tak hned v utlom veku stracaju sance na vymanenie sa z chudoby a dobehnutie svojich rovesnikov. Riesenim je skore zaskolenie co najväcsieho poctu deti, co si vyzaduje posilnit kapacity materskych skol.
Reforma kurikula s cielom prisposobit sa poziadavkam moderneho sveta – technologicky pokrok a globalizacia menia poziadavky na uspech. Viac sa ocenuje schopnost pracovat s umelou inteligenciou, dorozumiet sa v cudzom jazyku, predovsetkym anglictine, ci rozvoj socialnych zrucnosti. V sulade s tym treba zmenit obsah vzdelavania, aby deti uz od skoreho veku rozvijali svoje digitalne zrucnosti, jazykovu vybavenost ci schopnost komunikovat a spolupracovat s inymi ludmi.

18.2.2020

Otázka (Barbara Zmušková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem článok o dôchodkoch na Slovensku, v porovnaní s minulosťou a prognózou do budúcna. Mohli by ste mi prosím poslať váš komentár k nasledujúcim otázkam?

Prečo sa zvyšujú náklady štátu na dôchodky?
Aké problémy spôsobuje starnutie populácie?
Ako by sa dali riešiť tieto problémy?
Máme na Slovensku vhodnú výšku dôchodkov k počtu pracujúcich obyvateľov a ich priemerným mzdám?

Odpoveď Petra Goliaša:
Populacia starne, kedze ludia sa dozivaju vyssieho veku a rodi sa menej deti.

Postupné predlžovanie života a nízka miera plodnosti sa prejavujú na rastúcom počte ľudí v dôchodkovom veku a klesajúcom počte ľudí v produktívnom veku. Počet ľudí v dôchodkovom veku na Slovensku rastie rýchlejšie ako počet ľudí v ekonomicky aktívnom veku už približne desať rokov.

Starnutie sa postupne zrýchľuje, keď každoročne pribúda viac ľudí vo veku nad 65 rokov a počet ľudí vo veku 15-64 rokov od roku 2011 klesá, pričom pokles sa každým rokom zrýchľuje.

Pri pohľade na vývoj počtu vyplatených starobných dôchodkov a počet pracujúcich ľudí vplyv starnutia obyvateľstva zatiaľ zreteľne nevidno. Počet vyplatených starobných dôchodkov síce rastie každý rok od roku 2007, s výnimkou krízových rokov 2009-13 však počet pracujúcich rástol vždy rýchlejšie. V predkrízových rokoch 2006-08 ako aj v rokoch 2014-18 tak vplyv starnutia obyvateľstva viac než vykompenzoval ekonomický rozvoj a s ním súvisiaci rast zamestnanosti.

V rokoch 2014-18 napríklad stúpol počet vyplácaných starobných dôchodkov o 50-tisíc, počet pracujúcich však v rovnakom období stúpol o 204-tisíc. Ak však do porovnania zahrnieme krízové roky, zistíme, že v rokoch 2008-18 stúpol počet vyplácaných starobných dôchodkov o 145-tisíc, kým počet pracujúcich stúpol o 133-tisíc. Na 10-ročnom horizonte teda došlo k miernemu poklesu podielu ekonomicky aktívnych ľudí na počte dôchodcov.

Na počet vyplácaných starobných dôchodkov a počet pracujúcich majú popri vývoji demografie a ekonomiky významný vplyv aj pravidlá pre určenie „dôchodkového veku“, resp. „veku potrebného na nárok na starobný dôchodok”, ktoré stanovuje zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení.

V marci 2019 Národná rada SR schválila ústavný zákon, ktorý zavádza do ústavy maximálne vekové limity pre „vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe”. Na základe tohto opatrenia vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, nesmie presiahnuť 64 rokov, resp. menej pre ženy podľa počtu vychovaných detí.

Podľa aktuálnych demografických prognóz začne byť zavedenie ústavných „stropov na dôchodkový vek“ účinné v prípade mužov po roku 2030 (pre mužov narodených v roku 1966 a neskôr), v prípade žien už po roku 2022 (pre ženy narodené v roku 1960 a neskôr)6. Pozitívny vplyv predlžovania dôchodkového veku na pomer pracujúcich a dôchodcov sa tak po dosiahnutí uvedených stropov postupne vytratí.

Vzhľadom na vývoj demografie, zavedenie stropov na dôchodkový vek a postupné vyčerpávanie potenciálu na rast zamestnanosti sa dá očakávať, že počet starších ľudí, resp. dôchodcov bude dlhodobo rásť rýchlejšie ako počet pracujúcich. To vytvorí finančný tlak na dôchodkový systém, zdravotníctvo aj systém dlhodobej starostlivosti o starších a nevládnych ľudí.

Po zohľadnení stropov na dôchodkový vek stúpne výška verejného dlhu v roku 2067 v základnom scenári zo 132 % HDP na 212 % HDP, čiže o 80,2 % HDP, čo je 138 miliárd eur v cenách roku 2017. Čas prelomenia 50-percentnej hranice sa v základnom scenári posúva o 5 rokov skôr z roku 2044 na 2039, resp. ešte skôr po započítaní dynamických vplyvov (scenár s efektom na rizikové prirážky na vládne dlhopisy, úroky pre súkromný sektor a investície).

Vplyv opatrenia dobre ilustrujú aj príklady, čo by bolo potrebné urobiť pre neutralizáciu dopadov na bilanciu dôchodkového systému. RRZ napríklad vyčíslila nasledovné alternatívy:

V období rokov 2024 až 2080 by bolo potrebné postupne zvýšiť sadzbu sociálnych odvodov o 8 percentuálnych bodov, t.j. o štvrtinu z dnešných 34,6 % na 42,6 % hrubej mzdy.
Ak by sme chceli negatívne vplyvy neutralizovať okamžite, museli by sme zvýšiť sadzbu sociálnych odvodov ihneď o 3 percentuálne body.
Alternatívne by sme museli zvýšiť výnos dane z príjmov právnických osôb o polovicu do roku 2067, alebo v rovnakom období znížiť štátne sociálne dávky a podporu na nulu.
Do roku 2080 by sme museli zdvojnásobiť výšku výnosu spotrebných daní, resp. znížiť kapitálové výdavky (investície) verejnej správy na nulu.
Postupne by sme museli znížiť priemerné starobné dôchodky tak, že by o 50 rokov boli o 17 % nižšie v porovnaní so stavom podľa nezmenenej legislatívy – tento odhad nebol oficiálne zverejnený, RRZ ho vypracovala na požiadavku INEKO.

Viac si prečítajte v našej vlaňajšej analýze: Sme pripravení na starnutie obyvateľstva?

17.2.2020

Otázka (Monika Toporcerová, Zdravotnícke noviny)
Pozdravujem, pripravujem reakcie odborníkov k najnovším návrhom na reformu zdravotníctva z dielne Slovenskej lekárskej komory a Slovenskej lekárskej spoločnosti – nájdete si čas? Nemusí to byť klasický komentár, úplne stačí aj krátke vyjadrenie, či päť požiadaviek SLK a SLS z deklarácie (v prílohe) považujete za reálne a čo by to znamenalo pre slovenské zdravotníctvo, slovenský rozpočet atď.. V prílohe posielam aj článok, ktorý vyjde zajtra v ZdN. V skratke – SLK a SLS navrhujú ZMENU ÚSTAVY SR V ČLÁNKU 40, ktorý by mal znieť: „Na základe verejného zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť dostupnú v rozsahu prostriedkov verejného zdravotného poistenia a za podmienok, ktoré ustanoví zákon,” Čitateľov ZdN bude určite zaujímať, čo si o tom myslia odborníci.

Odpoveď Dušana Zachara:
Z väčšiny bodov deklarácie predstaviteľov SLK a SLS nie sú jasné konkrétne kroky, ktoré majú viesť k deklarovaným zámerom, ale cítiť z nich nedôveru v protrhové riešenia a vieru, že silný štát a viac zdrojov neoptimálnu situáciu v zdravotníctve vyrieši. Ide o to, či nie je kameňom úrazu práve skorumpovaný a unesený štát, ktorý nevytvoril prísne a férové pravidlá na fungovanie aktérov v zdravotníckom systéme, resp. plnenie pravidiel nedostatočne kontroloval a vynucoval, alebo ich ohýbal tak, aby to vyhovovalo rôznym záujmovým skupinám a jednotlivcom na vyťahovanie renty zo zdravotníctva? Je škoda, že autori deklarácie nespomínajú, že popri zvyšujúcich sa verejných výdavkov na zdravotníctvo by sa k priemernej európskej úrovni mali dostať aj výsledky slovenského zdravotníctva. Ak sa tak nestane, z väčších zdrojov budú oveľa viac profitovať signatári deklarácie ako pacienti. A následne bude nutná ďalšia deklarácia…

17.2.2020

Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Srdecne pozdravujem, vzhľadom na blíziace sa volby, kt. vysledkom bude aj novy sef rezortu zdravotnictva. Pripravujem príspevok, aké predstavy/priania majú vybraní predstavitelia pôsobiaci v zdravotníctve. Chcela by som vás preto poziadat o kratky komentar:

akú osobu by ste si zelali ako sefa ministerstva zdravotníctva? mal by to byť lekar/nelekar? aké vlastnosti by mal mať? na čo by sa mal hlavne zamerať v prvych 100 dnoch? Jednoducho, aký by mal byť nový minister/ka…
ak by ste mali konkrétnu predstavu, mozete uviesť aj konkretne meno (ale nemusite)

Odpoveď Dušana Zachara:
Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS a bývalý člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý dlhé roky bojuje za udržateľnosť verejných financií, nedávno v kuloároch jednej zdravotníckej konferencie povedal, že by bolo dobré, keby novým ministrom zdravotníctva bol ekonóm. Predpokladám, že nemyslel, že minister musí mať vyštudovanú Ekonomickú univerzitu, ale že musí mať ekonomické myslenie. Podľa môjho názoru môže ekonomicky myslieť aj lekár. Aby vedel minister niečo podstatné presadiť, potrebuje mať okrem dobrého plánu aj líderské schopnosti a politickú podporu. Ak to bude mať, môže hneď začať s presadzovaním stratifikácie.

17.2.2020

Otázka (Jana Liptakova, The Slovak Spectator)
Dobry den, aktualne pripravujem clanok o hodnotiacej sprave OECD o fungovani a posobnosti Rady pre rozpoctovu zodpovednost. Touto cestou by som Vas chcela poprosit o odpovede na nasledujuce otazky.

Ake dovody vidite za faktom, ze doteraz nebol vymenovaný novy predseda rady, kedze panovi Sramkovi skoncilo funkcne obdobie 26. juna 2019?
Su, podla Vas, tieto dovody politicke, alebo je za tym skor nedostatok vhodnych kandidatov?
Ake dopady ma na fungovanie rady fakt, ze nema predsedu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Predpokladam, ze dovodom je tazsie hladanie politickej dohody pred parlamentnymi volbami. Na volbu predsedu je potrebnych najmenej 90 hlasov v parlamente, cize treba najst zhodu napriec politickym spektrom. Na druhej strane vlada sa ani nepokusila o transparentny vyber, ktory by vyvolal verejnu debatu o vhodnosti uchadzacov. Nebola vypisana verejna vyzva na prihlasovanie kandidatov, v kuloaroch len kolovali niektore mena. Predseda ani dalsi clenovia rady by nemali byt vyberani za zatvorenymi dverami. Verejna vyzva na prihlasovanie kandidatov a nasledne ich verejne vypocutie by zasadne zvysili transparentnost a tym aj sance na vyber co najlepsieho uchadzaca. Vhodnych kandidatov je na Slovensku dostatok, niektore mena vyplynuli aj z nedavnej ankety KEA na tuto temu:

Rada funguje aj dalej pod vedenim Ivana Sramka, nevymenovanie noveho predsedu ju preto zasadne neobmedzuje. Neistota okolo noveho predsedu ale moze mat za nasledok odkladanie niektorych dolezitych rozhodnuti, pripadne aj mensiu angazovanost pri rieseni niektorych problemov. Vymena predsedu bude tiez klucova pre zachovanie nezavislosti a odbornosti RRZ, aj preto je dolezite, aby bol vyber transparentny.

13.2.2020

Otázka (Pitoňáková Deta, My Považský Obzor)
Dobrý deň, poprosím vás o reakciu k problematike, ktorá sa momentálne rieši v Ilave. Súkromný investor ide na svojom pozemku stavať bytovky. Neďaleko tejto lokality, niekoľko sto metrov, je mestský pozemok, kde je park pri kultúrnom dome. Mesto vstúpilo so súkromným investorom do rokovania, že by mu pustilo aj tento pozemok za určité benefity, teda že by za to opravil strechou a fasádu kultúrneho domu v danej lokalite, vybudoval ihrisko a jednu miestnosť v novej bytovke dal mestu na voľnočasové aktivity. Ľudia spísali petíciu. Jednak nechcú prísť o park, ale tiež sa im nepozdáva takýto postup mesta. Myslia si, že by mala byť súťaž na predaj pozemku. Primátor hovorí, že verejný záujem je tu jasný a je presvedčený, že nič neporušujú. Poslanec za mestskú časť, kde sa má stavať, veľmi lobuje aj za výstavbu na na mestskom pozemku. že mesto nemá peniaze na opravu kultúrneho domu a takto by to bolo výhodné, konečne by bol opravený. Aký je váš názor na takýto postup.

Odpoveď Petra Goliaša:
Vymena pozemku za nefinancne benefity je v podstate barterovy obchod, kde je tazke zistit vyhodnost. Museli by sme poznat trhovu hodnotu pozemku a tiez benefitov, alebo aspon nezavisle a kvalifikovane odhady tejto hodnoty. Ak tieto informacie verejnost nema, rastie riziko, ze transakcia nebude pre mesto vyhodna. Transparentny postup by bol taky, ako pozaduju obcania v peticii. Teda vypisanie sutaze na predaj pozemku a z vynosov financovanie slubenych benefitov ako je oprava kulturneho domu ci vystavba ihriska.

11.2.2020

Otázka (Igor Surovčík, SITA)
Ahoj, prosím ťa, dáš mi krátky, rýchly komentár k aktuálnej iniciatíve Smeru narýchlo na mimoriadnej schôdzi NR SR schvaľovať dvojnásobné prídavky na deti a zavedenie trinástych dôchodkov?

Odpoveď Petra Goliaša:
Je to predvolebny populizmus. Rozpocet verejnej spravy je uz teraz postaveny na vode. Ocakavany deficit bude v tomto roku mozno trojnasobny oproti planovanemu. Bez uspornych opatreni novej vlady rozpocet s velkou pravdepodobnostou porusi narodne aj europske pravidla zodpovedneho hospodarenia. Navrh Smeru deficit este prehlbuje, kedze zvysuje verejne vydavky bez urcenia zdrojov, z coho ich zaplatit. Este je to aj pokrytectvo, lebo tieto navrhy mohli predlozit pocas celeho obdobia, co boli vo vlade, nie az teraz na konci, tesne pred volbami.

6.2.2020

Otázka (Michal Lendel, denník Korzár)
Dobrý deň, chcel by som Vás požiadať o stanovisko k téme zriaďovania výukových základní Lekárskej fakulty Univerzity P. J Šafárika v KE (LF UPJŠ) v súkromných zdravotníckych zariadeniach. Výukové základne slúžia pre medikov na praktickú výučbu, za ktorú verejná vysoká škola platí. Minulý rok šlo na tento účel z jej rozpočtu viac ako 1,1 milióna eur. Ešte pár rokov v minulosti využívala univerzita napríklad kliniky a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura ale i ďalších štátnych zariadení. Podľa vyjadrenia školy je v súčasnosti pomer prerozdelenia financií medzi štátne a súkromné zariadenia v pomere 80 ku 20% z celkovej vyplatenej sumy. Tu treba spomenúť tiež aj to, že niektoré súkromné zariadenia patria priamo pedagógom, ktorí vyučujú na UPJŠ. Bratislavská medicína pre nás uviedla: Výučba LF UK prebieha iba v Bratislave. Medzi výučbové bázy patria aj OUSA s.r.o.-Onkologický ústav,ktorý je neštátnym zdravotníckym zariadením patriacim reholi sv.Alžbety a Univerzitná nemocnica Milosrdní bratia s.r.o.-neštátna cirkevná nemocnica.Inak výučba prebieha v štátnych nemocniciach.

Je možné považovať postup LF UPJŠ za nesprávny, nakoľko peniaze za prax medikov, ktoré pochádzajú z verejných zdrojov, by mohli zvyšovať príjmy v zadĺžených štátnych nemocniciach?
Je to možné považovať za konflikt záujmu, ak dôjde k dohode o zriadení takejto základne medzi školou a jej zamestnaným vyučujúci?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že výukové základne pre medikov by mali byť tam, kde to pre dané školy je najviac vyhovujúce. To znamená, že škola by si mala formou “tendra” vyberať zdravotnícke zariadenia, ktoré im poskytnú najlepšie podmienky pre výučbu a prax a tiež cenové podmienky. Nie je vôbec opodstatnené zvýhodňovať štátne nemocnice. Všetky nemocnice by mali mať rovnaké šance sa uchádzať o medikov. Otázka je, či je to pre ne výhodné. V takom prípade je to potom otázka ceny.
Čo sa týka možných konfliktov záujmov, tak v takých prípadoch by si mala dať škola osobitne pozor na transparentnosť a nezávislosť výberu základne. Netvrdím, že nemôže škola vybrať výučbovú základňu v zariadení nejakého vyučujúceho, ale dotyčný, ktorý má konflikt záujmov, by sa mal z procesu výberu vylúčiť, resp. minimalizovať jeho vplyv a škola by navyše mala o to precíznejšie vyargumentovať, prečo vybrala danú alternatívu.

5.2.2020

Otázka (M. Šálek, SITA)
Dobrý deň, bolo by možné zaslať stručnú reakciu vašej organizácie na stiahnutie návrhu Úradu vlády SR na vymenovanie členov rady ÚVO (keďže v minulosti malo Ineko voči nomináciam výhrady)?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vitame to a novej vlade odporucame spravit nove vyberove konanie s verejnym vypocutim kandidatov pred odbornou komisiou.

4.2.2020

Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcela by som Vás požiadať o vyjadrenie sa do článku k výberovému konaniu na licenie pre ambulancie ZZS, ktoré čelilo kritike pre zloženie výberovej komisie. ÚDZS potvrdil všetky prvostupňové rozhodnutia. (“V rámci druhostupňových správnych konaní vo veci vydávania povolení na prevádzkovanie ambulancií záchranných zdravotných služieb boli všetky prvostupňové správne rozhodnutia, napadnuté rozkladmi, potvrdené.”) Okrem iného sa ÚDZS vyjadril, že zákon nezveril úradu ako správnemu orgánu právomoc preskúmavať, ako výberová komisia vyhodnotila jednotlivé žiadosti a na základe akej úvahy pridelila body účastníkom výberového konania za jednotlivé hodnotiace kritériá.

Ako hodnotíte, že rozhodovanie výberovej komisie, ktoré v tomto prípade čelilo pochybnostiam, v praxi ÚDZS ako odvolací orgán nemôže preskúmať?
Je to bežná prax, že druhostupňový orgán (v akejkoľvek verejnej/štátnej inštitúcií) nemôže preskúmať rozhodnutie výberovej komisie? Mohli by ste uviesť príklad takejto inštitúcie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nevyznám sa v právnom stave a praxi druhostupňových odvolacích orgánov, ale ak druhostupňový odvolací orgán ÚDZS nemôže údajne preverovať ako výberová komisia vyhodnotila jednotlivé ponuky a na základe akej úvahy pridelila body účastníkom výberového konania za jednotlivé hodnotiace kritériá, tak jej možnosti kontroly sú veľmi limitované a sú pravdepodobne len formálneho charakteru. Je potom namieste otázka, či sú pravidlá pre tendre na licencie záchraniek dobre zvolené, alebo či si ÚDZS správne vykladá svoje kompetencie a zodpovednosť za priebeh tendra, ktorý organizoval.

29.1.2020

Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, píšem Vám súvislosti s Národnou stratégiou zručností, ktorú vypracovalo OECD pre Slovensko, a ktorú nájdete v prílohe správy. Chcela by som sa Vás opýtať:

Ako hodnotíte kroky, ktoré odporúča OECD Slovensku?
Myslíte si, že niektoré kroky mohli byť zavedené skôr napríklad súlad vzdelávania a požiadaviek trhu práce mohol byť vyriešený sledovaním uplatnenia absolventov?
Ako by sa k tomu dokumentu mala postaviť budúca vláda?

Odpoveď Petra Goliaša:
INEKO uz priblizne 10 rokov odporuca sledovat uplatnenie absolventov s cielom zosuladit vzdelavaci system s trhom prace. Verejne organy tuto oblast trestuhodne zanedbavaju. Dodnes verejnost nema informacie napriklad o platoch absolventov strednych aj vysokych skol. Z verejne dostupnych dat sa neda ani zistit, na ktorych skolach pokracuju absolventi pri prechode na vyssi stupen vzdelavania. Osobitnym problemom su absolventi odchadzajuci do zahranicia o ktorych nevieme nic, kde studuju/pracuju, ci su zamestnani a ake maju platy. Prinajmensom za CR by sa velka cast tychto udajov dala lahko zistit spolupracou s tamojsimi uradmi.

Skoda, ze odporucania OECD nejdu az do podobnych detailov. Ich celkove smerovanie ale pomaha skvalitnit vzdelavaci system, aby lepsie zodpovedal poziadavkom trhu prace.

29.1.2020

Otázka (Zina Olahova, SITA)
Pekny den, chcela by som sa spytat, aky vplyv by mohol mat aktualny strajk autodopravcov na slovensku ekonomiku, kedze viacere velke spolocnosti avizuju problemy s dodavkami (PSA uz musela v noci zastavit vyrobu).

Odpoveď Petra Goliaša:
Skodlive su uz aj kratkodobe odstavky firiem. Okrem bezprostrednych strat treba brat do uvahy aj poskodenu doveru investorov v stabilitu podnikatelskeho prostredia. Dlhodobejsie odstavky trvajuce niekolko dni by skody znasobili. Blokovanie hranicnych priechodov je zo strany autodopravcov nezodpovednym natlakom. Presadzovanie vlastnych zaujmov na ukor inych obcanov statu uz hranici s anarchiou. Autodopravcovia by sa mali viac sustredit na argumentaciu, preco povazuju vlastne poziadavky za opravnene. Ak presvedcia rozhodujucu cast spolocnosti, mozu byt ich poziadavky demokraticky akceptovane. Ak nie, budu musiet ustupit. Svoje protesty by mali obmedzit tak, aby co najmenej skodili inym.

20.1.2020

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, pripravujem článok o dostupnosti liekov na rakovinu a pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok.

Pri kategorizácii liekov je rozhodujúcim kritériom tzv. QALY, čiže pomer nákladov a pridaných rokov života. Je podľa Vás toto kritérium dobré, má byť rozhodujúce?
U nás je toto kritérium naviazané na priemernú mzdu, a teda rok má hodnotu v rozpätí jej 28 až 41 násobku. V iných krajinách sa používa na jeho určenie HDP. Ako by malo byť toto kritérium nastavené?
V 11-člennej kategorizačnej komisii je 5 ľudí zo zdravotných poisťovní. Je podľa Vás toto zloženie v poriadku?
Štúdia AIFP ukázala, že na Slovensku je preplácaných 24 percent moderných liekov na rakovinu, v susednom Česku je to pritom 90%. Čím si tento stav vysvetľujete?

Odpoveď Dušana Zachara:

Je dobré, že inštitút QALY máme zavedený v legislatíve, keďže zavádza transparentnejšie a účinnejšie pravidlá do rozhodovacieho procesu o úhradách liekov, ktorý sa stáva menej svojvoľným. O hraniciach sa dá vždy diskutovať, ale ich výška je determinovaná cenami vstupov, ako aj schopnosťou a ochotou spoločnosti za liečbu platiť z balíka verejného zdravotného poistenia. U väčšiny štátov, s ktorými sa porovnávame, je kritérium QALY rozhodujúce. Ostatné kritériá, ak sa uplatňujú, sú len doplnkovými, ktoré reflektujú na určité situácie, ktoré QALY nedokáže dostatočne posúdiť – napr. keď sa nedá uskutočniť farmakoekonomické hodnotenie, alebo keď toto hodnotenie nemôže zahrnúť všetky aspekty onemocnenia.
Obidva prístupy sú v zásade legitímne a reflektujú na ekonomický rast, teda bohatnutie spoločnosti, prípadne na infláciu. Naviazanie na HDP je komplexnejšie, keďže je tam zahrnutý okrem práce aj kapitál. Obe veličiny sa môžu v rôznych obdobiach vývoja spoločnosti a ekonomiky pohybovať na stupnici rôznym tempom a môžu trochu rozdielne, vrátane časového opozdenia, reagovať na rôzne vládne opatrenia či vývoj na svetových trhoch. Ale z dlhodobého hľadiska by mali byť viac-menej porovnateľné.
Vyberám odporúčanie z našej analýzy (http://www.ineko.sk/file_download/1389): Vhodné by bolo zriadiť nezávislý odborný orgán pre rozhodovanie o zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a referenčných skupín, ako aj o úradnom určení ceny a úhrade z verejného poistenia, resp. presunúť tieto kompetencie na niektorý z existujúcich úradov, napríklad Štátny ústav pre kontrolu liečiv a zabezpečiť oddelené rozhodovanie na prvom a druhom stupni riadne platenými odborníkmi – profesionálmi.
Nepoznám metodiku tejto štúdie, nepoznám, ktoré lieky boli započítavané, avšak dôležitejšie ako nejaký nominálny počet je, či bola posudzovaná aj “hodnota za peniaze”, teda aj nákladová efektívnosť týchto liekov. Ak nám chýbajú nákladovo-efektívne lieky, ktoré majú pre pacienta dokázateľný účinok, ktorý si môže Slovenská republika dovoliť z verejných zdrojov uhradiť, tak je to samozrejme problém. Ale ak chýbajú príliš drahé lieky s otáznou účinnosťou, tak potom treba aj pohľad na túto skutočnosť relativizovať, keďže “ušetrené” zdroje môžu byť účinnejsšie použité na riešenie iných zdravotných problémov pacientov.

20.1.2020

Otázka (Mária Zerzanová, Plus JEDEN DEŇ)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie k návrhu R. Fica, aby medici zaplatili 55-tisíc eur, ak skončia štúdium na Slovensku a odídu potom do zahraničia.

Je to správny spôsob, ako udržať lekárov na Slovensku a bojovať s ich nedostatkom?
Hrozí (ak by návrh prešiel), že mladí budú skôr zvažovať bezplatné štúdium v zahraničí, napríklad v ČR?
Nie je to diskriminačné oproti iným študijným odborom (napríklad IT, učitelia a pod.)?
Dokáže takýto návrh reálne primäť študentov, aby neodchádzali do cudziny? (s platmi v zahraničí by rýchlo vyplatili aj pokutu)
Neochudobňuje to skončených medikov o skúsenosti zo zahraničných stáží, kde sa môžu čo-to priučiť a priviesť svoje vedomosti naspäť domov na Slovensko?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vysoke poplatky pre lekarov v pripade odchodu do zahranicia ihned po skonceni skoly by odradzali mladych ludi od studia na slovenskych skolach. Problem s nedostatkom lekarov by sa mohol este prehlbit, kedze v zahranici by pravdepodobne ostavalo viac absolventov zahranicnych skol. Motivaciu absolventov pracovat na Slovensku treba riesit zlepsovanim pracovnych podmienok, v zdravotnictve najmä lepsim riadenim a modernizaciou nemocnic, vyssim dorazom na kvalitu, zasluhovost a transparentnost.

Na druhej strane nie je v zaujme Slovenska, aby absolventi nasich skol dlhodobo posobili v zahranici. Najlepsie je, ak odidu na par rokov a potom sa vratia, aby odovzdali ziskane skusenosti. Ak vsak ostavaju v zahranici, statu sa peniaze investovane do ich vzdelavania nevratia. Tieto straty by ciastocne mohli kompenzovat poplatky v pripade dlhodobeho odchodu do zahranicia. Taketo poplatky by vsak mali byt rozlozene v case, aby zodpovedali dobe stravenej v zahranici. Urcite by nemali platit ihned po skonceni skoly a v plnej vyske. Ak by sa splacali postupne podla doby stravenej v zahranici a az s odstupom niekolkych rokov, mohli by fungovat bez vyrazneho dopadu na motivacie studovat na nasich skolach. Taketo poplatky by mohli platit pre vsetky vysoke skoly, nie len lekarske fakulty. Pred ich pripadnym zavedenim ale treba zvazit naklady na administraciu a vymahanie.

16.1.2020

Otázka (Ján Kováč, Denník N)
Dobrý, posielam citát na kontrolu/úpravu:

“Plán Sme rodina vyňať NDS a ŽSR z okruhu verejných financií stojí na vode. Eurostat by nám to určite neschválil, lebo riziko dopytu, teda že budúce výnosy nepokryjú náklady na výstavbu, by znášal štát. Súkromný koncesionár by takéto riziko nikdy neprevzal.”

Odpoveď Petra Goliaša:
Dakujem, je to v poriadku, len jednu vec som upravil:

“Plán Sme rodina vyňať NDS a ŽSR z okruhu verejných financií stojí na vode. Eurostat by nám to nemal schváliť, lebo riziko dopytu, teda že budúce výnosy nepokryjú náklady na výstavbu, by znášal štát. Súkromný koncesionár by takéto riziko nikdy neprevzal.”

Pripadne este mozete doplnit: Ak by to Eurostat schvalil, slo by o skryte zadlzovanie statu obrovskych rozmerov.

14.1.2020

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, v denníku SME pripravujeme veľkú tému o zdravotníctve na Slovensku za posledné štyri roky. Bol by som preto rád, keby ste mi z vášho pohľadu zdravotníckeho analytika zhodnotili uplynulé štyri roky aj s výhľadom na to, čo treba v nasledujúcom období podľa vás v zdravotníctve urobiť. K tomu vám posielam nasledujúce otázky:

Čo sa za posledné štyri roky v zdravotníctve podľa vás podarilo a čo nie?
Čo by podľa vás mala nasledujúca vláda konkrétne urobiť v oblasti zdravotníctva?
Ktorá zo strán, ktoré by sa mohli dostať do parlamentu (Smer, ĽSNS, Za ľudí, PS/Spolu, OĽaNO, KDH, SaS, Sme rodina, SNS) má podľa vás najlepší program a najlepších odborníkov pre zdravotníctvo a prečo? Nemusíte to nejako detailne rozoberať a môžete uviesť aj viac strán.

Odpoveď Dušana Zachara:

Bez nároku na úplnosť tu uvádzam príklady. Podarilo sa vyriešiť problematiku reexportu liekov, presadilo sa benchmarkovanie cien pri nákupoch štátnych zdravotníckych zariadení a centrálne nákupy pri niektorých položkách, čo znamenalo úsporu oproti predošlej praxi predražených nákupov. Po turbulentnom období sa znormálnilo fungovanie štátnej VšZP. Implementačná jednotka pri Úrade vlády SR označila zdravotníctvo ako „jediný rezort, ktorý dosiahol úspory ako výsledok revízie výdavkov”, hoci k spokojnosti je to stále ďaleko, keďže veľké množstvo odporúčaní sa nedarí napĺňať.
Pozitívom je, že sa pracuje na aktualizácii diagnostických a liečebných štandardov, v ktorých však treba pokračovať a priblížiť ich v zjednodušenej forme aj občanovi, ktorý tak získa viac informácií o svojich nárokoch. Je dobré, že sa naštartovali programy skríningov rakoviny. Začala sa implementácia eZdravia v ostrej prevádzke, v čo mnohí pozorovatelia na začiatku volebného obdobia neverili. Je tam mnoho aplikačných problémov, ale treba v rozvíjaní tohto projektu pokračovať. Veľkým pozitívom bola analytická príprava stratifikácie nemocníc, veľkým negatívom jej neprijatie parlamentom. Po dlhých rokoch abstinencie sme tu mali na stole konečne zámer, ktorý má potenciál systémovo riešiť udržateľnosť poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti na jednej strane a kvalitu a bezpečnosť starostlivosti pre pacienta na strane druhej. Populizmus a vnútrostranícke pomery v SMER-e zapríčinili, že za dvanásť rokov, čo SMER obsadzoval post ministra zdravotníctva, nedokázal v zdravotníctve presadiť žiadnu významnejšiu reformu, ktorá by pomáhala pacientom a občanom na Slovensku. Dúfajme, že stratifikáciu vytiahne zo šuflíka nová vláda, ktorá bude mať väčší reformný apetít.
Za najväčší neúspech sa dá jednoznačne považovať neschválenie legislatívy upratujúcej v nemocničnej sieti (stratifikácia), vrátane zákona o následnej zdravotnej starostlivosti v parlamente. Oddlženie nemocníc sa minulo účinku, keďže sa nevynucovali sankcie za neplnenie ozdravných programov nemocníc, ktoré zostali pre verejnosť tajné. Väčšina oddlžených štátnych nemocníc začala znovu vytvárať nové dlhy, a to miestami dokonca v ešte rýchlejšom tempe ako doteraz. Zaiste im nehrá do karát v priebehu roka prijímané populistické opatrenia parlamentom zvyšujúce im obligatórne výdavky s otáznym dofinancovávaním a neudržateľný platový automat, ktorý si určite vyžaduje zmenu. V oblasti výdavkov na lieky, kde je najväčší priestor na úspory, nebol tento potenciál dostatočne využitý. Negatívne sme vnímali nepodpísanie veľkej revízie úhrad za lieky, ktorá mohla ušetriť mnoho miliónov eur, a veľmi benevolentné ustanovenie o úhrade liekov na tzv. zriedkavé ochorenia, kde nám z verejných zdrojov unikli ďalšie milióny na lieky s otáznou klinickou účinnosťou. Aj vládni analytici upozorňujú, že “verejné výdavky na zdravotníctvo rastú a zodpovedajú možnostiam ekonomiky”, avšak výsledky slovenského zdravotníctva tomu nezodpovedajú. Treba preto zvýšiť hodnotu za peniaze v zdravotníctve.
V problematike poplatkov v ambulanciách sa poriadne neupratalo. Tzv. doplnkové ordinačné hodiny, kedy de facto neplatí verejné zdravotné poistenie, je horším riešením, ako boli verejnosťou akceptované 10-eurové poplatky za tzv. prednostné vyšetrenie. Negatívom bol aj netransparentný tender ÚDZS na licencie pre záchranky. Výstavba novej štátnej nemocnice v Bratislave ukazuje, ako keby štát nevedel, čo chce, a ako keby nechcel definitívne rozhodnúť. V oblasti personálnych zmien na vedúce posty v štátnych nemocniciach a ďalších štátnych inštitúciách v zdravotníctve nenastala zmena od politických nominácií k čisto odborným na základe skutočnej súťaže vo výberových konaniach.
Jednou z najväčších a politicky najťažších výziev, s ktorou by sa mal popasovať každý minister zdravotníctva a kde za ostatné obdobie neprišlo k uspokojivému zlepšovaniu stavu, je nastavenie finančnej udržateľnosti zdravotníckeho systému. Môžeme sa totižto prikrývať len takou perinou, na akú máme. Momentálne sú tieto štrukturálne problémy čiastočne prekryté nadpriemerným rastom ekonomiky a tým pádom aj zdrojov v rezorte, to však postupne pominie a problémy s financovaním zdravotnej starostlivosti umocnené starnutím obyvateľstva začnú znova eskalovať. Väčší dôraz na sociálne únosné viaczdrojové financovanie bude preto nevyhnutnosťou.
Výzvou do budúcnosti bude zastabilizovať financovanie sektora, aby bolo predvídateľné a nemuselo sa stále dofinancovávať. Čaká nás popasovanie sa s problémom neudržateľnosti platového automatu vo forme, ako platí dnes. Ak sa platový automat nezmení, budú nemocnice v nadchádzajúcich rokoch čeliť skokovitému nárastu personálnych nákladov, na ktoré nebudú mať zdroje. Budú sa zadlžovať, dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov sa zhorší a v dlhšom časovom horizonte to bude mať negatívny vplyv aj na kvalitu poskytovanej starostlivosti. V neposlednom rade by sme boli radi, keby sa pri alokovaní zdrojov v zdravotníctve viac uplatňovala myšlienka hodnoty za peniaze, nakoľko aj tá dokáže zachraňovať životy a predlžovať ľuďom roky prežité v dobrom zdraví.
Chystáme komplexné hodnotenie a porovnanie volebných programov strán, preto teraz ešte neviem zodpovedať Vašu otázku. Je však nepochybné, že existujú programové strany, ktoré investovali veľa času na zodpovednú prípravu zdravotníckeho programu. Sú z opozície. A sú tu aj také strany, ktoré ešte žiadny program nemajú, resp. nedávajú veľký dôraz na zdravotníctvo, resp. ich ciele v zdravotníctve sú veľmi diétne alebo veľmi škodlivé.

Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizoval inštitút INEKO v roku 2019 projekty, ktoré boli podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa, zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union a Asociáciou pre generické a biosimilárne lieky GENAS.

10.1.2020

Otázka (Jozef Ryník, TREND)
Dobry den, Pisem o analyze NBS o regionalnych rozdieloch v mzdách. Poprosim vas o odpovede na par otazok dnes.

Analytici NBS tvrdia, že pri porovnaní priemernej mzdy v jednotlivých krajoch sú mzdy v Prešovskom kraji o viac ako tretinu nižšie než v Bratislavskom kraji. Rozdiel sa podľa nich od roku 2009 znížili o tretinu. Je to len tým, že v mimobratislavských regiónoch rastli mzdy rýchlejšie? Z mála sa lepšie rastie?

Odborníci očistili tieto mzdové rozdiely o tri faktory: progresívne zdanenie, rozdielne ceny v regiónoch a rozdielne náklady na bývanie a zanedbali štruktúru trhu práce. Je trh práce taký nepodstatný, že sa dá od neho abstrahovať?

Náklady na bývanie tvoria iba necelé percento nákladov domácností v spotrebnom koši, nie je to mimo realitu a prečo je to tak?

Analytici tiež tvrdia, že ak by s porovnali inak totožné domácnosti v Bratislave a Banskej Bystrici (kde sú ceny nehnuteľností 40 percent Bratislavy), časť rozdielu ich reálnych príjmov by sme mali brať nie ako rozdiel medzi reálnymi mzdami, ale ako rozdiel medzi výnosmi z ich bohatstva. Prečo je to tak?

Najvýznamnejšiu časť rozdielu v kúpnej sile regionálnej mzdy spôsobuje podľa analytikov vlastníctvo nehnuteľností, ktoré tvoria 80 percent bohatstva slovenských domácností. Je to dobrá správa pre Slovákov?

Odpoveď Petra Goliaša:
K strukture trhu prace – ak chceme poznat rozdiely v kupnej sile, tak je spravne tento faktor nezohladnit. Ak chceme poznat priciny tychto rozdielov, potom je dolezite tento faktor zohladnit. Jednou z pricin totiz mozu byt rozne poziadavky na kvalifikovanost zamestnancov. Kvalifikovanejsi zamestnanci maju zvycajne vyssiu mzdu a teda aj kupnu silu.

Z mala sa da rast rychlejsie, ak su na to vytvorene vhodne podmienky ako napriklad kvalita ludskeho kapitalu, kvalita verejnych sluzieb, atraktivnost pre investorov, kvalita infrastruktury a podobne. To nie je vzdy pravidlom, coho dokazom je pretrvavajuce zaostavanie viacerych regionov na Slovensku aj statov vo svete. Pokial za poslednych 10 rokov doslo k zmierneniu zaostavania vdaka rychlejsiemu rastu prijmov mimobratislavskych regionov, tak je to urcite dobra sprava. Bolo by dobre poznat priciny tohto zrychlenia, napriklad nakolko sa na nom podielal sukromny a verejny sektor.

Tiez Vas chcem poopravit – podla NBS naklady na najomne (t.j. nie na byvanie) tvoria necele percento nakladov domacnosti v spotrebnom kosi. NBS v analyze vysvetlila, preco je to tak. Zapocitanie nakladov na splatku hypoteky do nakladov na byvanie spresnuje vypocet kupnej sily ludi, ktori maju hypoteku. Pre ludi, ktori byvaju vo vlastnom a nemaju hypoteku, tento prepocet (cez zohladnenie imputovaneho najomneho vo vyske potencialnej splatky hypoteky) znizi ich skutocnu kupnu silu a teda na pohlad zmierni regionalne rozdiely. NBS zapocitanie imputovaneho najomneho vysvetluje tym, ze tak zohladnuje rozdiely medzi potencialnymi vynosmi z bohatstva domacnosti. (Ak by sa napriklad domacnost prestahovala z drahsieho bytu do rovnakeho ale lacnejsieho v chudobnejsom regione, mala by stale vyssi prijem, lebo by poberala vynosy z prenajmu drahsieho bytu.) V kazdom pripade realna kupna sila sa v pripade nerealizacie vynosov z bohatstva domacnosti nemeni. Ak teda chceme poznat rozdiely v kupnej sile (a nie priciny ci potencialne zmeny v tych rozdieloch), nemali by sme brat imputovane najomne do uvahy.

Mediálne výstupy za rok 2020

31.12.2020, ma7.sk
2020 legfontosabb grafikonjai a szlovák közgazdászok szerint

31.12.2020, dennikn.sk
Diaľničné plány na rok 2021: dokončiť diaľnicu pri Bratislave, Prešove a Lučenci

30.12.2020, mnt.sk
Slovensko čelilo pandémii s najmenšími obeťami na životoch z krajín V4 a patrilo k najlepším v Európe, komentuje výber grafu roka analytik Ineko

30.12.2020, dennikn.sk
Minúta po minúte: 13:03 Slovensko čelilo pandémii s najmenšími obeťami na životoch z krajín V4 a patrilo k najlepším v Európe, komentuje výber grafu roka analytik Ineko Ján Kovalčík

30.12.2020, vranovske.sk
Obchodná akadémia vo Vranove potvrdila v kraji svoju TOP pozíciu

30.12.2020, Denník N
Najzaujímavejšie grafy 2020 podľa odborníkov

28.12.2020, vranovske.sk
Historický úspech vranovských ZŠ, najlepšou v kraji je ZŠ Sídlisko II.

28.12.2020, poleblog.sk
EKONOMIKA A SPOLOČNOSŤ #15: Dane a odvody

28.12.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Nemocnice budú chránené pred exekúciami aj v roku 2021

28.12.2020, Rádio Slovensko
Nemocnice budú chránené pred exekúciami

28.12.2020, zastavmekorupciu.sk
Pre Stromčeka lacný trik, no štátna firma porušila pri Jaguari zákon

28.12.2020, dennikn.sk
Najdôležitejšie grafy v roku 2020 od 18 top slovenských odborníkov

28.12.2020, vedanadosah.cvtisr.sk
Slovenskí ekonómi krízu v roku 2021 neočakávajú

27.12.2020, sme.sk
Pre Stromčeka lacný trik, no štátna firma porušila pri Jaguari zákon

27.12.2020, sme.sk
Lučenecká nemocnica skončila v hodnotení INEKO na 10. priečke, revúcka na úplnom chvoste rebríčka

25.12.2020, pluska.sk
Už zajtra majú doraziť prvé vakcíny na Slovensko: Pozrite, ako a kedy zaočkujú vás!

24.12.2020, virtualne.sk
Združenie občanov miest a obcí Slovenska nesúhlasí s vyčlenením časti zákaziek spod verejnej kontroly

23.12.2020, aktualizovane.sk
Združenie občanov miest a obcí Slovenska nesúhlasí s vyčlenením časti zákaziek spod verejnej kontroly

23.12.2020, aktuality.maxivyber.sk
Združenie občanov miest a obcí Slovenska nesúhlasí s vyčlenením časti zákaziek spod verejnej kontroly

23.12.2020, sme.sk
Najpomalší urgent je v košickej nemocnici. V hodnotení skončila predposledná

23.12.2020, Rádio Expres
Braňo Závodský naživo 12:00 – Rozhovor s Ivetou Radičovou

23.12.2020, sportdnes.sk
Združenie občanov miest a obcí Slovenska nesúhlasí s vyčlenením časti zákaziek spod verejnej kontroly

23.12.2020, financnik.sk
Združenie občanov miest a obcí Slovenska nesúhlasí s vyčlenením časti zákaziek spod verejnej kontroly

23.12.2020, spisiakoviny.eu
Združenie občanov miest a obcí Slovenska nesúhlasí s vyčlenením časti zákaziek spod verejnej kontroly

23.12.2020, tpn.sk
Združenie občanov miest a obcí Slovenska nesúhlasí s vyčlenením časti zákaziek spod verejnej kontroly

23.12.2020, sionline.sk
Združenie občanov miest a obcí Slovenska nesúhlasí s vyčlenením časti zákaziek spod verejnej kontroly

23.12.2020, finreport.sk
Združenie občanov miest a obcí Slovenska nesúhlasí s vyčlenením časti zákaziek spod verejnej kontroly

23.12.2020, spravy.pozri.sk
Združenie občanov miest a obcí Slovenska nesúhlasí s vyčlenením časti zákaziek spod verejnej kontroly

23.12.2020, 24hod.sk
Združenie občanov miest a obcí Slovenska nesúhlasí s vyčlenením časti zákaziek spod verejnej kontroly

23.12.2020, SME
Vakcína pre masy príde na Veľkú noc

23.12.2020, KORZÁR, košický denník
Najpomalší urgent majú v košickej nemocnici

23.12.2020, korzar.sme.sk
Najpomalší urgent je v košickej nemocnici. V hodnotení skončila predposledná

23.12.2020, KORZÁR, košický denník
Vakcína pre masy príde na Veľkú noc

22.12.2020, tasr.sk
B. Bystrica: V DFNsP denne otestujú okolo 150 ľudí, nateraz dostanú časenky

22.12.2020, sme.sk
Na odbernom mieste v Detskej fakultnej nemocnici zaviedli provizórne časenky

22.12.2020, lekari.sk
B. Bystrica: V DFNsP denne otestujú okolo 150 ľudí, nateraz dostanú časenky

22.12.2020, dnes24.sk
B. Bystrica: V DFNsP denne otestujú okolo 150 ľudí, nateraz dostanú časenky

22.12.2020, Tasr
B. Bystrica: V DFNsP denne otestujú okolo 150 ludí, nateraz dostanú časenky

22.12.2020, teraz.sk
V DFNsP v Banskej Bystrici denne otestujú okolo 150 ľudí

22.12.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Príprava očkovacieho plánu

22.12.2020, Žilinský večerník
Hodnotenie nemocníc: žilinská nemocnica je skokanom roka

22.12.2020, Tasr
ZOMOS sa hlási k hromadnej pripomienke k novele zákona o verejnom obstarávaní

22.12.2020, pravda.sk
Minister Doležal: Práce na tuneli Višňové začnú už v budúcom roku!

22.12.2020, zilinak.sk
Najnižšiu cenu za dokončenie diaľnice D1 s tunelom Višňové ponúklo združenie Skanska

22.12.2020, tvnoviny.sk
Slovensko je už na očkovanie pripravené. Kedy ale uvidíme želaný efekt?

22.12.2020, dnes24.sk
ZOMOS sa hlási k hromadnej pripomienke k novele zákona o verejnom obstarávaní

22.12.2020, Új szó
Az új közbeszerzési szabályok miatt nőhet a korrupció?

22.12.2020, ujszo.com
Az új közbeszerzési szabályok miatt nőhet a korrupció?

22.12.2020, parlamentnelisty.sk
Revolúcia v štátnych nákupoch, alebo rozkrádačka za miliardu ročne? Občania sa môžu pridať k iniciatíve mimovládok

22.12.2020, dennikn.sk
Udalosťou roka 2020 je pandémia, osobnosti hovoria aj o konci mafiánskeho štátu a voľbách, ktoré zosadili Smer

22.12.2020, Denník N
Pandémia

21.12.2020, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – Slovenský očkovací plán čelí kritike

21.12.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Vakcína dostala zelenú

21.12.2020, Tasr
Mimovládne organizácie kritizujú novelu zákona o verejnom obstarávaní

21.12.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Slovenský očkovací plán čelí kritike

21.12.2020, The Slovak Spectator
A huge debt and deficit. New budget brings several risks

21.12.2020, hlavnydennik.sk
Vláda si pripravuje korupčnú pôdu na miliardu eur ročne

21.12.2020, sme.sk
Vakcínou proti Covidu-19 by sa mali bežní ľudia začať očkovať okolo Veľkej noci

21.12.2020, dennikn.sk
Newsfilter: TIS, Nadácia Zastavme korupciu, slovensko.digital, INEKO a Aliancia Fair-Play pripravili hromadnú pripomienku k revolúcii Štefana Holého

21.12.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Stručne z domova – Pri tvorbe očkovacieho plánu sme sa mali inšpirovať vyspelejšími štátmi, tvrdí analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Dušan Zachar

21.12.2020, dennikn.sk
Otvorili obchvat Čadce. Jeho výstavba nemeškala, cena však bola vyššia ako odhad štátu

21.12.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Stručne z domova – Pri tvorbe očkovacieho plánu sme sa mali inšpirovať vyspelejšími štátmi, tvrdí analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Dušan Zachar

21.12.2020, mnt.sk
Novela pravidiel pre verejné obstarávanie, ktorú predstavil vicepremiér Štefan Holý, zužuje priestor na verejnú kontrolu zákaziek

21.12.2020, pravda.sk
Krajniak zmenil penzie cez ústavu. Budú férovejšie?

21.12.2020, dennikn.sk
Osobnosťou roka 2020 sú zdravotníci z prvej línie, rozhodli aj Kiska, Lasica, Bražinová, Čekan či Ostrihoňová

21.12.2020, mnt.sk
Najnovšie z témy: Koronavírus – Slovenský očkovací plán zachráni menej životov ako ten nemecký, tvrdí v komentári Dušan Zachar z INEKO

21.12.2020, topky.sk
Mimovládky kritizujú novelu zákona o verejnom obstarávaní: Tento návrh zvyšuje riziko korupcie

21.12.2020, info.sk
Mimovládne organizácie kritizujú novelu zákona o verejnom obstarávaní

21.12.2020, sme.sk
Mimovládne organizácie kritizujú novelu zákona o verejnom obstarávaní

21.12.2020, dennikn.sk
Minúta po minúte: 9:27Slovenský očkovací plán zachráni menej životov ako ten nemecký, tvrdí v komentári Dušan Zachar z INEKO

21.12.2020, trend.sk
Mimovládne organizácie kritizujú novelu zákona o verejnom obstarávaní

21.12.2020, mnt.sk
Medzi osobnosti roka 2020 patrí aj premiér Igor Matovič

21.12.2020, teraz.sk
Mimovládne organizácie kritizujú novelu zákona o verejnom obstarávaní

21.12.2020, dnes24.sk
Mimovládne organizácie kritizujú novelu zákona o verejnom obstarávaní

21.12.2020, dennikn.sk
Slovenský očkovací plán zachráni menej životov ako ten nemecký

21.12.2020, hnonline.sk
Deň D sa blíži. Očkovať budeme inak ako ostatní

21.12.2020, Denník N
Osobnosť roka 2020: Zdravotníci

21.12.2020, Hospodárske noviny
Deň D sa blíži. Očkovať budeme inak ako ostatní

21.12.2020, Pravda
Krajniak zmenil penzie cez ústavu. Budú férovejšie?

20.12.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Výsledky hodnotenia Nemocnica roka 2020

19.12.2020, pas.blog.sme.sk
Štát sa nepoučil, v II. vlne pomoc nebola efektívnejšia, rýchlejšia ani jednoduchšia

19.12.2020, dnes24.sk
Najnovší rebríček TOP slovenských nemocníc: Ako obstála tá v Topoľčanoch?

19.12.2020, TA3
Hlavné správy 18:30 – Najlepšie slovenské nemocnice

19.12.2020, ta3.com
Najlepšie nemocnice sú v Banskej Bystrici a v Košiciach, ukázal prieskum

19.12.2020, dnes24.sk
Najnovší rebríček TOP slovenských nemocníc: Ako obstála tá v Nových Zámkoch?

18.12.2020, Tasr
PAS: Štát sa z prvej vlny pandémie nového koronavírusu nepoučil

18.12.2020, dennikstandard.sk
Štátnu pomoc v druhej vlne pandémie nového koronavírusu vnímajú firmy ako nízku a byrokraticky náročnú

18.12.2020, cas.sk
Slovenskí podnikatelia skritizovali vládu: Štát sa z prvej vlny pandémie nepoučil!

18.12.2020, postoj.sk
Štátna pomoc je pomalá a byrokraticky náročná, tvrdia podnikatelia

18.12.2020, trend.sk
Štát sa z prvej vlny pandémie nepoučil, tvrdí Podnikateľská aliancia Slovenska

18.12.2020, mnt.sk
Podnikatelia pociťujú štátnu pomoc ako nedostatočnú, pomalú a málo efektívnu

18.12.2020, infovojna.sk
Podnikateľská aliancia kritizuje Matovičovu vládu za nezvládnutie druhej vlny koronakrízy

18.12.2020, info.sk
Štát sa z prvej vlny pandémie nového koronavírusu nepoučil, hovoria podnikatelia

18.12.2020, openiazoch.zoznam.sk
Štát sa z prvej vlny pandémie nového koronavírusu nepoučil

18.12.2020, dnes24.sk
PAS: Štát sa z prvej vlny pandémie nového koronavírusu nepoučil

18.12.2020, parlamentnelisty.sk
Podnikatelia tvrdia, že vláda sa nepoučila z prvej vlny pandémie a druhú vôbec nezvláda

18.12.2020, pravda.sk
Podnikateľská aliancia kritizuje štát za nezvládnutie druhej vlny koronakrízy

17.12.2020, spravy.pozri.sk
Ktorá detská nemocnica je najlepšia na Slovensku? Ukázalo to hodnotenie inštitútom INEKO

17.12.2020, sme.sk
Banskobystrická detská nemocnica je najlepšou na Slovensku

17.12.2020, hlavnespravy.sk
Banskobystrická detská nemocnica je najlepšou na Slovensku

17.12.2020, zivot.sk
Alarmujúci stav! Hrozí, že mosty na slovenských cestách začnú padať ako prezreté hrušky

17.12.2020, hnonline.sk
Situácia v nemocniciach je kritická. Najväčší problém je inde ako v lôžkach

17.12.2020, levoca.sk
Levočská nemocnica si v ankete Nemocnica roka 2020 polepšila až o päť priečok

17.12.2020, dnes24.sk
Nemocnica s poliklinikou Štefana Kukuru skončila tesne za TOP 10

17.12.2020, bystricoviny.sk
Detská fakultná nemocnica v Banskej Bystrici je najlepšou detskou nemocnicou na Slovensku

17.12.2020, sme.sk
Martinská nemocnica v hodnotení nemocníc obhájila bronz

17.12.2020, dnes24.sk
Nemocnica v Humennom patrí medzi 10 najlepších na Slovensku

17.12.2020, Új szó
Elismerés a komáromi kórháznak

17.12.2020, Zdravotnícke noviny
Ocenenie Nemocnica roka obhájila Banská Bystrica a Košice-Šaca

17.12.2020, Hospodárske noviny
Automat prešiel. Hrozí nám prísna čierna fáza

17.12.2020, hnonline.sk
Situácia v nemocniciach je kritická. Top problém je inde ako v lôžkach

17.12.2020, KORZÁR, košický denník
Z východu stiahli všetky nové vlaky

16.12.2020, hnonline.sk
Krajčího covidový semafor na vláde prešiel. Čierny stupeň by nás poslal do totálneho lockdownu

16.12.2020, dennikn.sk
Čo si myslia o Sulíkovom nápade zaviesť do ústavy strop na zvyšovanie daní Heger, Mikloš, Meravý, Baláž a ďalší

16.12.2020, tyzden.sk
Nemocnica roka 2020: Tri štvrtiny nemocníc nespĺňajú ani základné štandardy. Ktorá skončila najlepšie?

16.12.2020, tyzden.sk
Nemocnica roka 2020: Na prvom mieste opäť banskobystrická a košická nemocnica

16.12.2020, cas.sk
Veľké hodnotenie: Ktoré nemocnice na Slovensku sú najlepšie? Pacienti opísali skúsenosti

16.12.2020, dnes24.sk
Na svete je nové hodnotenie: Považskobystrická nemocnica si pohoršila

16.12.2020, kosicednes.sk
Šačianska nemocnica oslavuje 50. výročie svojho vzniku

16.12.2020, sme.sk
Železnice stiahli z východného Slovenska všetky nové súpravy

16.12.2020, lekom.sk
INFORMÁCIE V MÉDIÁCH

16.12.2020, ujszo.com
Lemaradóban a dél-szlovákiai kórházak

16.12.2020, dnes24.sk
Rebríček hodnotenia TOP slovenských nemocníc nepotešil: Prešovská si najviac pohoršila!

16.12.2020, dnes24.sk
Nový REBRÍČEK slovenských nemocníc je tu: Zvolenská je takmer na chvoste

16.12.2020, dnes24.sk
Nový REBRÍČEK slovenských nemocníc je tu: Revúcka je na úplnom chvoste

16.12.2020, zilinak.sk
Žilinská nemocnica v hodnotení INEKO opäť poskočila, patrí jej piata priečka

16.12.2020, Új szó
Középmezőnyben a déli régiók kórházai

16.12.2020, Új szó
Lemaradóban a dél-szlovákiai kórházak

16.12.2020, Plus jeden deň
Prvé sú Rooseveltka a Košice-Šaca

16.12.2020, Hospodárske noviny
Nemocnice roka sú v Bystrici a v Košiciach

16.12.2020, Šport
Srdečná vďaka nemocniciam

16.12.2020, Nový Čas
Ktorá nemocnica je najlepšia?

16.12.2020, lekar.sk
Do zdravotníctva pôjdu opäť stovky miliónov eur na vyrovnanie dlhov

15.12.2020, TA3
Téma dňa 19:50 – Stav nemocníc, vyčerpanosť lekárov

15.12.2020, postoj.sk
Nemocnicami roka 2020 sú zariadenia v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

15.12.2020, trend.sk
Nemocnicami roka 2020 sú zariadenia v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

15.12.2020, sme.sk
Nemocnica roka: Banská Bystrica obhájila prvenstvo

15.12.2020, dnes24.sk
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 15. decembra – 21.00 – Najlepšími nemocnicami tohto roka sa rovnako ako vlani stala v kategórii štátnych univerzitných a fakultných nemocníc Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici a v kategórii všeobecných nemocníc Nemocnica Košice-Šaca, 1. súkromná nemocnica

15.12.2020, spectator.sme.sk
News digest: Slovak experts present 10 rules for a safe pandemic Christmas

15.12.2020, dobrenoviny.sk
Rebríček najlepších slovenských nemocníc. Je medzi nimi aj tá vaša?-

15.12.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Rebríček najlepších nemocníc

15.12.2020, TA3
Hlavné správy 18:30 – Hodnotili najlepšie nemocnice

15.12.2020, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 15. decembra – 21.00 – Nemocnicami roka 2020 sú zariadenia v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

15.12.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 15. decembra – 17.30 – Nemocnicami roka 2020 sú zariadenia v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

15.12.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 15. decembra – 14.30 – Nemocnicami roka 2020 sú zariadenia v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

15.12.2020, Tasr
Zdravie: Nemocnicami roka 2020 sú zariadenia v Banskej Bystrici a …(2)

15.12.2020, Tasr
Zdravie: Nemocnicami roka 2020 sú zariadenia v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

15.12.2020, Tasr
BRIEF: Nemocnicami roka 2020 sú zariadenia v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

15.12.2020, dnes24.sk
Hodnotenie INEKO: Ružomberská nemocnica ako druhá najlepšia, jednu vec jej ale vytkli!

15.12.2020, dnes24.sk
Nemocnica v Šaci obhájila prvenstvo. Aký titul získala?

15.12.2020, dnes24.sk
Povzbudivé umiestnenie v najnovšom rebríčku: Žilinská nemocnica je skokanom roka

15.12.2020, Rádio Lumen
Infolumen 17:30 – Krátko z domova – Nemocnica roka 2020

15.12.2020, nemocnicapp.sk
NEMOCNICA POPRAD, A. S., SA SPOMEDZI 33. VŠEOBECNÝCH NEMOCNÍC UMIESTNILA NA 4. MIESTE

15.12.2020, vysetrenie.zoznam.sk
TOP NEMOCNICE na Slovensku: V týchto sa o vás NAJLEPŠIE postarajú!-

15.12.2020, STV1
Správy RTVS 16:00 – Banskobystrická nemocnica opäť najlepšia

15.12.2020, dennikn.sk
Šéf ÚVO o návrhu, ktorý napísal Holý zo Sme rodina: Bude to neférové a ešte väčší chaos ako dnes

15.12.2020, bystricoviny.sk
Hetrik bystrickej Rooseveltky: Tretíkrát po sebe sa stala Nemocnicou roka 2018 – 2020

15.12.2020, dnes24.sk
Hodnotenie INEKO: Ružomberská nemocnica ako druhá najlepšia, jednu vec jej ale vytkli!

15.12.2020, dennikn.sk/blog
Kto ako zvláda koronakrízu?

15.12.2020, spravy.pozri.sk
Zverejnili rebríček najlepších nemocníc na Slovensku, Rooseveltka opäť s cenou Nemocnica roka 2020

15.12.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 15. decembra – 17.30 – Najlepšími nemocnicami tohto roka sa rovnako ako vlani stala v kategórii štátnych univerzitných a fakultných nemocníc Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici a v kategórii všeobecných nemocníc Nemocnica Košice-Šaca, 1. súkromná nemocnica

15.12.2020, dennikn.sk
Rebríček nemocníc pred pandémiou: trojnásobným víťazom je Banská Bystrica, z menších vyhrali Košice-Šaca

15.12.2020, ma7.sk
Megvan az a két kórház, amelyek idén elnyerték az év legjobb kórháza elismerést

15.12.2020, korkep.sk
INEKO-rangsor: Ezek az ország legjobb kórházai

15.12.2020, kosicednes.sk
Nemocnice roka: Najlepšie sú v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

15.12.2020, dnes24.sk
Rebríček s jasným víťazom: Rooseveltova nemocnica obhájila titul!

15.12.2020, dnes24.sk
Nemocnica v Šaci obhájila prvenstvo. Aký titul získala?

15.12.2020, 24hod.sk
Nemocnica roka 2020: Zverejnili rebríček najlepších nemocníc na Slovensku, Rooseveltka opäť s cenou

15.12.2020, dnes24.sk
Najnovší rebríček TOP slovenských nemocníc: Ako obstála tá v Nitre?

15.12.2020, hnonline.sk
Nemocnicami roka 2020 sú zariadenia v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

15.12.2020, sme.sk
Hodnotenie nemocníc: Druhou najlepšou v transparentnosti je tá žilinská. Stala sa skokanom roka

15.12.2020, hlavnespravy.sk
Žilinská nemocnica je v rebríčku štátnych nemocníc skokanom roka

15.12.2020, tasr.sk
INEKO: Hospitals from Banska Bystrica and Kosice Best in Slovakia

15.12.2020, dnes24.sk
INEKO hodnotí slovenské nemocnice: Pozrite, ako dopadla rožňavská

15.12.2020, sme.sk
Nemocnica vo Zvolene klesla v hodnotení o tri priečky

15.12.2020, rtvs.sk
Banská Bystrica and Košice-Šaca hospitals awarded “Hospital of the Year”

15.12.2020, tasr.sk
SUMMARY-Tuesday, December 15, 2020 – 5 p.m. – F.D. Roosevelt Faculty Hospital in Banska Bystrica and First Private Kosice-Saca Hospital were selected as the best hospitals in Slovakia in 2020 in the categories of state and faculty hospitals and of general hospitals, respectively, INEKO institute announced on Tuesday

15.12.2020, bbonline.sk
Rooseveltova nemocnica tretíkrát po sebe Nemocnicou roka

15.12.2020, spectator.sme.sk
Best Slovak hospitals are in Banská Bystrica and Košice

15.12.2020, dnes24.sk
Povzbudivé umiestnenie v najnovšom rebríčku: Žilinská nemocnica je skokanom roka

15.12.2020, zivotpo.sk
Poznáme nemocnice roka 2020

15.12.2020, TA3
Hodnotili najlepšie nemocnice

15.12.2020, bumm.sk
A besztercebányai és a Kassa – sacai az év kórháza

15.12.2020, pluska.sk
Rebríček našich nemocníc: Najlepšie máme na na strednom a východnom Slovensku!

15.12.2020, hotky.sk
Najlepšie z najlepších: Toto sú TOP nemocnice roka na Slovensku

15.12.2020, dnes24.sk
Veľký úspech spišskonovoveskej nemocnice: TOP 3 v celoslovenskom hodnotení!

15.12.2020, dnes24.sk-
Prepad popradskej nemocnice v hodnotení INEKO: Čo sa pokazilo?

15.12.2020, ta3.com
Ktoré nemocnice sú najlepšie na Slovensku? Zverejnili rebríček

15.12.2020, aktuality.sk
Nemocnicami roka 2020 sú zariadenia v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

15.12.2020, teraz.sk
Poznáme nemocnice roka 2020

15.12.2020, trend.sk
Nemocnicami roka 2020 sú zariadenia v Banskej Bystrici a Košiciach

15.12.2020, babskeveci.sk
AKTUÁLNE: Rebríček najlepších nemocníc na Slovensku. Táto sa ocitla na 1. mieste

15.12.2020, sme.sk
Rooseveltova nemocnica je tretí raz po sebe Nemocnicou roka

15.12.2020, sme.sk
Nemocnicami roka sú zariadenia v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

15.12.2020, lekari.sk
Zdravie: Nemocnicami roka 2020 sú zariadenia v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

15.12.2020, dobrenoviny.sk
Rebríček najlepších slovenských nemocníc. Je medzi nimi aj tá vaša?-

15.12.2020, bumm.sk
Idén a kassai és a besztercebányai végzett a kórházak toplistájának élén

15.12.2020, ujszo.com
Kihirdették az év kórházait

15.12.2020, parameter.sk
A besztercebányai és a kassa-šacai lett az év kórháza 2020-ban

15.12.2020, dnes24.sk
BRIEF: Nemocnicami roka 2020 sú zariadenia v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

15.12.2020, tvnoviny.sk
Najlepšie nemocnice roka 2020 sú známe. Tu je ich zoznam

15.12.2020, hnonline.sk
Rebríček slovenských nemocníc roka: Najlepšie sú v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

15.12.2020, lekari.sk
BRIEF: Nemocnicami roka 2020 sú zariadenia v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

15.12.2020, dnes24.sk
Zdravie: Nemocnicami roka 2020 sú zariadenia v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

15.12.2020, hlavnespravy.sk
Nemocnicami roka 2020 sú zariadenia v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

15.12.2020, topky.sk
Najlepšie z najlepších: Toto sú TOP nemocnice roka na Slovensku

15.12.2020, ereport.sk
Najlepšie nemocnice roka 2020: Tešiť sa môže východ i stred Slovenska!

15.12.2020, dnes24.sk
Zdravie: Nemocnicami roka 2020 sú zariadenia v Banskej Bystrici a …

15.12.2020, info.sk
Vyhlásili nemocnice roka 2020, rebríčku dominuje stred a východ Slovenska

15.12.2020, cas.sk
Spoznajte nemocnice roka 2020: Tie naj sú na strednom a východnom Slovensku

15.12.2020, Hospodárske noviny
Remišová chce pre gastro znásobiť pomoc

15.12.2020, Hospodárske noviny
Ďalšia pomoc pre gastro. Remišová chce preplatiť pätinu tržieb spred roka

15.12.2020, hnonline.sk
Nová pomoc v korone: Remišová ide meniť plány Sulíka aj Doležala

14.12.2020, trend.sk
Sulíkom tlačená ideológia v dlhovej brzde narobí viac škody ako osohu. Opačný názor má málokto

14.12.2020, dennikn.sk
Sulík chce do ústavného zákona aj daňovú brzdu, podľa odbornej verejnosti by to bola chyba

14.12.2020, SME
Strážcovia ministerstiev končia

10.12.2020, spectator.sme.sk
A huge debt and deficit, the threat of a Greek road. What is the new budget like?

10.12.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Platy vo verejnom sektore budú zmrazené

10.12.2020, dennikn.sk
Končiaci šéf Transparency Šípoš: Myslím si, že pán Fico to má veľmi naklonené

10.12.2020, dennikn.sk
Potrebuje gastro sektor špeciálnu pomoc? Odpovedajú ministri a ekonómovia

10.12.2020, Život
Alarmujúci stav

10.12.2020, hnonline.sk
Vláda chce stopnúť armádne škandály. Výdavky nad milión odklepnú analytici

10.12.2020, SME
Slovensko čaká vysoký dlh aj deficit

10.12.2020, Hospodárske noviny
U Hegera si posvietia na obranu

10.12.2020, Trend
Odolnosť inštitúcií proti zneužitiu moci

9.12.2020, nazahori.sk
Zdravotnícka Skupina AGEL oficiálne kúpila FNsP Skalica Featured

9.12.2020, sme.sk
Obrovský dlh aj deficit, hrozba gréckej cesty. Aký rozpočet schválili?

9.12.2020, dennikstandard.sk
Štátny rozpočet schválený, vývoj do budúcna neistý

8.12.2020, nadaciapontis.sk
Čo dosiahli v roku 2020 projekty podporené z Fondu pre transparentné Slovensko

8.12.2020, indexmag.sk
Projekt VALT

8.12.2020, pravda.sk
Cieľ je dobrý, výsledok zatiaľ nie. Ekonómovia hodnotia Krajniakovu reformu penzií

8.12.2020, bbonline.sk
Banská Bystrica znásobí zadĺženie, poslanci schválili úvery na realizáciu desiatok investícií

8.12.2020, hnonline.sk
Opravy ciest konečne spustia. Aukcie však nenaplnili očakávania

8.12.2020, Pravda
Čo hovoríte na návrh ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme?

8.12.2020, Plus jeden deň
D. Zachar: Nevidia zmysel v šetrení

8.12.2020, Hospodárske noviny
Prvé opravy jednotiek: súťaž kríva

7.12.2020, MY Noviny stredného Považia
ZÁKLADNÁ ŠKOLA, SLOVANSKÁ 1415/7, POVAŽSKÁ BYSTRICA

7.12.2020, dnes24.sk
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 7. decembra – 21.00 – Základným dôvodom oddlžovania nemocníc môžu byť zle nastavené motivácie a nedostatočné financovanie

7.12.2020, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 7. decembra – 21.00 – Základným dôvodom oddlžovania nemocníc môžu byť zle nastavené motivácie a nedostatočné financovanie

7.12.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 7. decembra – 17.30 – Základným dôvodom oddlžovania nemocníc môžu byť zle nastavené motivácie a nedostatočné financovanie

7.12.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 7. decembra – 14.30 – Základným dôvodom oddlžovania nemocníc môžu byť zle nastavené motivácie a nedostatočné financovanie

7.12.2020, Tasr
Analytik: Nemocnice oddlžujú pre zle nastavené motivácie a slabé financovanie

7.12.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 7. decembra – 17.30 – Základným dôvodom oddlžovania nemocníc môžu byť zle nastavené motivácie a nedostatočné financovanie

7.12.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 7. decembra – 14.30 – Základným dôvodom oddlžovania nemocníc môžu byť zle nastavené motivácie a nedostatočné financovanie

7.12.2020, bleskovky.zoznam.sk
Základným dôvodom oddlžovania nemocníc môžu byť zle nastavené motivácie a nedostatočné financovanie

7.12.2020, teraz.sk
Analytik: Nemocnice oddlžujú pre slabé financovanie

7.12.2020, lekari.sk
Analytik: Nemocnice oddlžujú pre zle nastavené motivácie a slabé financovanie

7.12.2020, cas.sk
Prečo sa nedarí oddlžovať nemocnice na Slovensku? Analytik to povedal bez servítky

7.12.2020, trend.sk
Riešením pre zdravotníctvo je aj viac kompetencií pre lekárnikov

7.12.2020, priemyseldnes.sk
AGEL SK, a.s.

5.12.2020, SME
Ako vyriešiť kolóny

4.12.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – SaS: Estónska daň z príjmu a liberálne odpisy

4.12.2020, TV JOJ
Noviny TV JOJ 19:30 – Plán obnovy SaS

4.12.2020, TV JOJ
Noviny 16:55 – Plán obnovy od SAS

3.12.2020, rno.sk
V rebríčku INEKO je najvyššie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, úplne dole je PPA

3.12.2020, sme.sk
Strážcovia ministerstiev končia, ostal jediný. Sú zaskočení

3.12.2020, Trend
Riešením pre zdravotníctvo je aj viac kompetencií pre lekárnikov

3.12.2020, Hospodárske noviny
Nemocniciam vyše pol miliardy. Vraj naposledy

3.12.2020, Hospodárske noviny
Unikátny most ponad D4 mešká. Chýba povolenie

3.12.2020, hnonline.sk
Unikátny diaľničný most pri Bratislave nad obchvatom mešká. Chýba povolenie

3.12.2020, Hospodárske noviny
Kľúčové križovanie týždne mešká

3.12.2020, hnonline.sk
Doprastav pri budovaní najväčšej križovatky v krajine narazil na diaľničiarov

3.12.2020, Pezinské ECHO
Ktoré školy su najlepšie?

2.12.2020, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 2. decembra – 21.00 – Najvyššiu nezávislosť a odolnosť voči zneužitiu moci má spomedzi 26 verejných inštitúcií Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

2.12.2020, Tasr
V rebríčku INEKO je najvyššie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť,úplne dole je PPA

2.12.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 2. decembra – 17.30 – Najvyššiu nezávislosť a odolnosť voči zneužitiu moci má spomedzi 26 verejných inštitúcií Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

2.12.2020, dnes24.sk
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 2. decembra – 21.00 – Najvyššiu nezávislosť a odolnosť voči zneužitiu moci má spomedzi 26 verejných inštitúcií Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

2.12.2020, ineko.blog.sme.sk
Prinášame aktuálne hodnotenie odolnosti verejných inštitúcií voči zneužitiu

2.12.2020, hnonline.sk
Návrh SaS osekali. Minister Krajčí odvolávaný nebude

2.12.2020, hnonline.sk
Nemocnice dostanú pol miliardy eur. Heger verí, že naposledy

2.12.2020, dennikslovensko.sk
Spomedzi 26 verejných inštitúcií má najvyššiu nezávislosť Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

2.12.2020, pravda.sk
Rebríček INEKO: Ktoré verejné inštitúcie sú nezávislé a odolné voči zneužitiu moci?

2.12.2020, dnes24.sk
V rebríčku INEKO je najvyššie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť,úplne dole je PPA

2.12.2020, teraz.sk
V rebríčku INEKO je najvyššie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

2.12.2020, openiazoch.zoznam.sk
V rebríčku INEKO je najvyššie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť,úplne dole je PPA

2.12.2020, trend.sk
V rebríčku INEKO je najvyššie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, úplne dole je PPA

2.12.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 2. decembra – 17.30 – Najvyššiu nezávislosť a odolnosť voči zneužitiu moci má spomedzi 26 verejných inštitúcií Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

2.12.2020, mnt.sk
Najvyššiu nezávislosť a odolnosť voči zneužitiu moci má spomedzi 26 verejných inštitúcií Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

2.12.2020, Hospodárske noviny
Zdravotníctvo riadia bez debaty

2.12.2020, ineko.blog.sme.sk
Ako vyriešiť kolóny na preťažených cestách

2.12.2020, hnonline.sk
Šéf Dôvery pre HN: Zdravotníctvo riadia bez debaty

1.12.2020, postoj.sk
Lekári a nemocnice chcú viac peňazí, zdravotníctvu však zúfalo chýba niečo iné

november 2020, Lekárnik, číslo 11
Dokáže robotizácia v lekárenstve nahradiť odborný personál?

30.11.2020, TA3
Téma dňa 19:50 – NBS: Situácia na finančných trhoch

29.11.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Ochrana nemocníc pred exekúciami sa predĺži

28.11.2020, Slovenské národné noviny
Ľudská sloboda má svoje mantinely

28.11.2020, ma7.sk
Már a múlté a tátrai tigris. Leszakadóban van a szlovák gazdaság

28.11.2020, hnonline.sk
Sen odobiehaní západu je fuč. Slovensku sa vzďaľuje aj Česko

27.11.202, citylife.sk
literárna akcia, Moc korupcie (autorské online čítanie)

27.11.2020, Rádio Slovensko
Z prvej ruky 12:27 – Mýtny systém

26.11.2020, Trend
Štát plánuje zmraziť minimálne dôchodky až do roku 2032

26.11.2020, Hospodárske noviny
Česko sa nám vzďaľuje, cez koronu sa to zhoršuje

26.11.2020, Hospodárske noviny
Heger s Krajčím budú dlh nemocníc riešiť spoločným zákonom

26.11.2020, Hospodárske noviny
Čechov sme už mali poraziť. No zaostali sme

26.11.2020, hnonline.sk
Mali sme byť tiger EÚ, za šesť rokov však Slovensko padlo dole

26.11.2020, Seredské novinky ECHO
Osemročné gymnázium v Seredi bude naďalej fungovať

25.11.2020, trend.sk
Štát plánuje zmraziť minimálne dôchodky až do roku 2032. Chudobní dôchodcovia prídu o peniaze

25.11.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – Združenia miest a obcí žiadajú, aby peniaze z pripravovaného fondu obnovy Slovensko investovalo do rozvojových projektov

25.11.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Združenia miest a obcí chcú, aby peniaze z pripravovaného fondu obnovy a rozvoja Slovensko investovalo do rozvojových projektov

25.11.2020, hnonline.sk
Heger s Krajčím predstavili plán. Dlh nemocníc idú riešiť spoločným zákonom

25.11.2020, hnonline.sk
Od Zajaca po Krajčího. Miliardy sa v zdravotníctve strácajú

23.11.2020, spravy.pozri.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, akcnezeny.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, slovak.press
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, cas.sk
Sulík chcel predložiť univerzálny odškodňovací zákon už minulý týždeň: Veľavravné slová

23.11.2020, bossmedia.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, zilinaden.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, inforaj.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, egoodwill.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, ekonomickydennik.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, finreport.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, topspravy.eu
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, dennikn.sk
Doležal má víziu o rekonštrukcii mostov, Heger to vidí na debatu

23.11.2020, iden.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, webnoviny.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, sme.sk
Sulík pripravuje flexibilné odškodnenie podnikateľov zasiahnutých koronakrízou

23.11.2020, aktuality.maxivyber.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, financnik.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, deed.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, virtualne.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, hlohovecko.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, 24hod.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, spisiakoviny.eu
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, spravy.izaz.eu
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, newsy.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, dennikpolitika.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, sportx.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, euronovinky.eu
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, bleskovespravy.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, fotonovinky.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, tvojtrebisov.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

23.11.2020, infozona.sk
Podnikateľov by mohli odškodniť vďaka univerzálnemu zákonu, ktorý chcel Sulík predložiť

22.11.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Bludný kruh zadlžených nemocníc

22.11.2020, ineko.blog.sme.sk
Počet mostov v zlom stave sa za 5 rokov zdvojnásobil

22.11.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Železnice dostanú menej peňazí

22.11.2020, ineko.blog.sme.sk
Rozbité vozovky sa dočkajú veľkých opráv

22.11.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Železnice dostanú v budúcom roku menej peňazí

20.11.2020, pravda.sk
Vládna pomoc pre firmy zatiaľ zaberá. Skutočný stav ešte nevidíme, tvrdí ekonóm

20.11.2020, webnoviny.sk
Nemocniciam opäť udelia exekučnú amnestiu. Kupovanie času počas pandémie je nevyhnutné, ale nesprávne

20.11.2020, 24hod.sk
Nemocniciam opäť udelia exekučnú amnestiu. Kupovanie času počas pandémie je nevyhnutné, ale nesprávne

19.11.2020, Medical Practice
Pri využívaní generík a biosimilárov je šanca ušetriť ďalších 50 miliónov eur ročne

18.11.2020, trend.sk
Lepšie zarábajúci budú odkázaní na nízke súkromné penzie. Reforma znižuje výhodnosť II. piliera

18.11.2020, Rádio Slovensko
K veci 18:15 – Peňazí na železnicu pôjde od budúceho roka menej

18.11.2020, euractiv.sk
Spravodlivá transformácia automobilového sektora na Slovensku? Pomôcť má plán obnovy

18.11.2020, rtvs.sk
K veci: Železnice zápasia s fin. problémami, no v 2021 dostanú ešte menej

16.11.2020, cas.sk
Partnerstvo za občianske vzdelávanie je znepokojené: Zástupcovia mafiánskeho systému sa chcú priživiť na odkaze Novembra ’89

16.11.2020, Tasr
POV: Zástupcovia mafiánskeho systému sa chcú priživiť na odkaze Novembra ’89

16.11.2020, dnes24.sk
POV: Zástupcovia mafiánskeho systému sa chcú priživiť na odkaze Novembra ’89

16.11.2020, teraz.sk
POV: Zástupcovia mafiánskeho systému sa chcú priživiť na Novembri ’89

16.11.2020, dennikn.sk
Šesť odborníkov na dôchodky hodnotí Krajniakov návrh dôchodkového ústavného zákona

16.11.2020, postoj.sk
Nedovoľme extrémistom a ochrancom mafie priživiť sa na odkaze 17. novembra

16.11.2020, mnt.sk
Dávať do ústavy nevyskúšané zmeny je rizikom, reaguje riaditeľ Ineko Peter Goliaš na návrh dôchodkového ústavného zákona od ministra Krajniaka.

16.11.2020, ivo.sk
Nezabúdajme na November 1989, nedovoľme extrémistom a skorumpovaným ochrancom mafie priživiť sa na jeho odkaze

15.11.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Chceli pomôcť, no doplatili na to

13.11.2020, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – Slovenská ekonomika bola v treťom štvrťroku výkonnejšia

13.11.2020, TA3
Hlavné správy o 12 12:00 – V Žiline bez kľúčových oddelení

13.11.2020, dennikstandard.sk
Ekonóm Goliaš: Sme v ťažkej situácii. Pred vládou sú nepopulárne opatrenia

13.11.2020, euractiv.sk
EURACTIV Podcast / Diskusia: Transformácia automobilového sektora na Slovensku

13.11.2020, pilnik.blog.sme.sk
Keď farmaceutický priemysel začne vydierať slzami, treba postaviť do ofenzívy fakty

13.11.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Slovenská ekonomika bola v treťom štvrťroku výkonnejšia, než predpokladali odhady

12.11.2020, rtvs.sk
Finanzspritze in staatliche Krankenkasse umstritten

12.11.2020, dennikn.sk
Vraj nám nezáleží na ľuďoch a premiér nás má „v paži“

12.11.2020, hlavnespravy.sk
Štát opäť dofinancuje Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, posiela jej 98 miliónov eur

12.11.2020, euractiv.sk
Inovácie v automobilovom priemysle nefungujú. Na vine je byrokracia, zhodli sa experti

12.11.2020, aktuality.sk
Štát dofinancuje VšZP sumou 98 miliónov eur

12.11.2020, ereport.sk
Štát opäť dofinancuje VšZP. Súkromné zdravotné poisťovne to označili za „nefér”

11.11.2020, zivotpo.sk
Štát dofinancuje všeobecnú zdravotnú poisťovňu sumou 98 miliónov eur

11.11.2020, pravda.sk
Bude na úradoch práce tlačenica? Pandémia stále kosí zamestnancov aj výplaty

11.11.2020, tvnoviny.sk
Štát dá štátnej VšZP ďalších 98 miliónov eur, podľa Unionu je to neférové

11.11.2020, topky.sk
Štát opäť dofinancuje Všeobecnú zdravotnú poisťovňu: Posiela jej 98 miliónov eur

11.11.2020, tasr.sk
Újabb 98 millió euróval finanszírozza az állam az Általános Egészségbiztosítót

11.11.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – VšZP dostane ďalších 100 miliónov eur

11.11.2020, dnes24.sk
Vláda: Štát opäť dofinancuje VšZP, posiela jej 98 miliónov eur

11.11.2020, trend.sk
Štát dofinancuje Všeobecnú zdravotnú poisťovňu sumou 98 miliónov eur

11.11.2020, TA3
Téma dňa 19:50 – Núdzový stav v koalícii

11.11.2020, dennikn.sk
Koaličná poslankyňa Cigániková: Prajem pánovi premiérovi, aby do svojej funkcie dorástol

11.11.2020, sme.sk
Štát dofinancuje Všeobecnú zdravotnú poisťovňu sumou 98 miliónov eur

11.11.2020, politik.pilnik.sk
Keď farmaceutický priemysel začne vydierať slzami, treba postaviť do ofenzívy fakty

11.11.2020, info.sk
Štát opäť dofinancuje Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, poskytne jej takmer 100 miliónov

11.11.2020, extraplus.sk
ŠTÁT DOFINANCUJE VŠZP SUMOU 98 MILIÓNOV EUR

11.11.2020, Tasr
Vláda: Štát opäť dofinancuje VšZP, posiela jej 98 miliónov eur

11.11.2020, dobrenoviny.sk
Štát opäť dofinancuje Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, posiela jej 98 miliónov eur

11.11.2020, parlamentnelisty.sk
Štát dofinancuje aj tento rok VšZP sumou 98 mil. eur

11.11.2020, kosicednes.sk
Štát dofinancuje Všeobecnú zdravotnú poisťovňu sumou 98 miliónov eur

11.11.2020, postoj.sk
Štát opäť dofinancuje Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, posiela jej 98 miliónov eur

11.11.2020, Pravda
Ľudí bez práce pribudlo. Pandémia siahla i na platy

10.11.2020, hnonline.sk
Vykazovanie dát o spotrebe liekov sa zmenilo. Chýbajú úhrady

10.11.2020, Hospodárske noviny
Všeobecná už dostala dotáciu

10.11.2020, hnonline.sk
Prešovská rýchlostná cesta R4 ide do finále. Minister Doležal má termín na súťaž

10.11.2020, Hospodárske noviny
Štvrťmiliardový úsek má riziko – nový tunel

9.11.2020, tasr.sk
State-run VsZP Health Insurer’s Capital Boosted by €100 mn in Late October

9.11.2020, sme.sk
Do Všeobecnej zdravotnej poisťovne naliali sto miliónov koncom októbra

9.11.2020, zivotpo.sk
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu dofinancovali 100 miliónmi eur

9.11.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Obchvat zatiaľ bez efektu

9.11.2020, aktuality.sk
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu dofinancovali 100 miliónmi eur koncom októbra

9.11.2020, info.sk
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu dofinancovali 100 miliónmi eur koncom októbra

9.11.2020, hlavnespravy.sk
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu dofinancovali 100 miliónmi eur koncom októbra

9.11.2020, Tasr
Zdravie: VšZP dofinancovali 100 miliónmi eur koncom októbra

9.11.2020, dnes24.sk
Zdravie: VšZP dofinancovali 100 miliónmi eur koncom októbra

9.11.2020, pravda.sk
Na Slovensko mieri miliardová investícia. VW si namiesto Turecka vybral Bratislavu

9.11.2020, hnonline.sk
Všeobecnej zdravotnej poisťovni na účet prišlo 100 miliónov od štátu

9.11.2020, cas.sk
Zrealizovali kritizovaný krok: Všeobecnej zdravotnej poisťovni cinklo na účet 100 miliónov eur

9.11.2020, trend.sk
Minimálne dôchodky môžu byť zmrazené až do roku 2032. Navrhuje to ministerstvo práce

9.11.2020, SME
Podnikatelia za reformy

6.11.2020, blog.sme.sk
Slovensko potrebuje zásadné reformy, kvalitné vzdelávanie a zdravé verejné financie

6.11.2020, topky.sk
Zaujíma vás, ako bude štát nakupovať aj s vašimi financiami? VIDEO Herec Milo Kráľ v tom má jasno

6.11.2020, euractiv.sk
Diskusia / Transformácia automobilového sektora na Slovensku

6.11.2020, dennikn.sk
V nedeľu otvoria ďalšiu 3,5-kilometrovú časť bratislavského obchvatu, zatiaľ tam veľa áut nebude

6.11.2020, hnonline.sk
Gastro počíta dni do krachu. Štát núka záchranu len 526 eur na jeden hotel

5.11.2020, facebook.com/tyzden.sk/
Univerzitná diskusia – Dar vs. úplatok v prostredí zdravotníctva

5.11.2020, trend.sk
Slovensko chce za peniaze z Európskej únie dobiehať Európsku úniu

5.11.2020, Trend
Slovensko chce za peniaze z Únie dobiehať Úniu

4.11.2020, diskusiemedius.sk
Dar vs. úplatok v prostredí zdravotníctva I.

2.11.2020, kamdomesta.sk
Univerzitná diskusia – Dar vs. úplatok v prostredí zdravotníctva I.

2.11.2020, Týždeň
Pandemický rozpočet

1.11.2020, tyzden.sk
Pandemický rozpočet

31.10.2020, mnt.sk
Odklady splátok pôžičiek by sa podľa riaditeľa analytického inštitútu INEKO Petra Goliaša nemali predlžovať plošne.

30.10.2020, dennikn.sk
Ministerstvo financií rozmýšľa, či netreba dlžníkom predĺžiť úverové prázdniny

29.10.2020, Tasr
ÚVO rokoval o svojej novele zákona so zástupcami tretieho sektora

29.10.2020, Tasr
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 29. októbra – 21.00 – ÚVO rokoval o svojej novele zákona so zástupcami tretieho sektora

29.10.2020, Tasr
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 29. októbra – 17.30 – ÚVO rokoval o svojej novele zákona so zástupcami tretieho sektora

29.10.2020, Tasr
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 29. októbra – 14.40 – ÚVO rokoval o svojej novele zákona so zástupcami tretieho sektora

29.10.2020, dnes24.sk
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 29. októbra – 21.00 – ÚVO rokoval o svojej novele zákona so zástupcami tretieho sektora

29.10.2020, uvo.gov.sk
ÚVO rokoval o svojej novele so zástupcami tretieho sektora

29.10.2020, teraz.sk
Úrad pre verejné obstarávanie a tretí sektor rokovali o novele zákona

29.10.2020, dnes24.sk
ÚVO rokoval o svojej novele zákona so zástupcami tretieho sektora

29.10.2020, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 29. októbra – 17.30 – ÚVO rokoval o svojej novele zákona so zástupcami tretieho sektora

29.10.2020, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 29. októbra – 14.40 – ÚVO rokoval o svojej novele zákona so zástupcami tretieho sektora

29.10.2020, hnonline.sk
Analytická jednotka sa presúva

29.10.2020, Trend
Náhrady originálnych liekov šetria milióny eur

28.10.2020, trend.sk
Vláda po sebe zanechá značné dlhy. Víťazmi rozpočtu sú dôchodcovia

27.10.2020, Obecné noviny
ÚVO predstavil vlastný návrh novely zákova o verejnom obstarávaní, zdôrazňuje odbornosť

27.10.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Dopyt po PCR testoch presahuje kapacity

27.10.2020, ta3.com
HOSŤ V ŠTÚDIU: P. Goliaš o kritike ministra financií

27.10.2020, uvo.gov.sk
O novele s Rule of Law

27.10.2020, dennikn.sk
Slovensko vyčlenilo na pomoc ekonomike najmenej spomedzi rozvinutých krajín. Je to problém alebo za to treba vládu chváliť?

27.10.2020, Denník N
Vláda nerobí, čo na jar sľubovala

26.10.2020, liekysrozumom.sk
Otestujte sa: Koľko toho viete o generikách?

26.10.2020, MY Trenčianske noviny
Moje prvé školské tablo

26.10.2020, seredskenovinky.sk
Osemročné gymnázium zrušené nebude

26.10.2020, The Slovak Spectator
No balanced budget for next three years, this time due to COVID-19

26.10.2020, SME
Urbexeri nakrútili opustený nemocničný pavilón

25.10.2020, topky.sk
Strana Za ľudí sa teší zo schválenej novely o zaisťovaní majetku: Čo na to ale experti?-

24.10.2020, mnt.sk
Riaditeľ Ineko Peter Goliaš kritizuje vládu za to, že hoci dlh smeruje k 70 percentám, nemá plán, ako deficit znižovať.

24.10.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Klinika duchov

24.10.2020, seredskenovinky.sk
Bude zrušené osemročné gymnázium?

23.10.2020, dennikn.sk
Ekonomický newsfilter: Vláda chce zachrániť, čo sa dá, lockdown má zároveň udržať hospodárstvo v chode

23.10.2020, 24hod.sk
Dokážu sa slovenské nemocnice postarať o 5-tisíc pacientov s COVID-19? Plné môžu byť už o pár týždňov

23.10.2020, webnoviny.sk
Dokážu sa slovenské nemocnice postarať o 5-tisíc pacientov s COVID-19? Plné môžu byť už o pár týždňov

23.10.2020, spravy.pozri.sk
Dokážu sa slovenské nemocnice postarať o 5-tisíc pacientov s COVID-19? Plné môžu byť už o pár týždňov (video)

23.10.2020, SME
Matovič mení postoje. Čaputová hovorí o chaose

22.10.2020, sme.sk
Matovič najprv čakal nižšie čísla, teraz zatvára krajinu. Prezidentka hovorí o chaose

22.10.2020, topky.sk
Pred čím sa skrýva vicepremiér Holý? V súvislosti s novelou verejného obstarávania odmietol mimovládky!-

22.10.2020, pado.blog.sme.sk
Matovičovca transparentnosť sublimuje

22.10.2020, rtvs.sk
Bioszimiláris gyógyszerekkel helyettesítők az eredeti medikamentumok?

22.10.2020, lekar.sk
Hazard so zdravím takmer polovice Slovákov?

22.10.2020, dennikn.sk
Vláda nerobí, čo na jar sľubovala, prikrývame sa príliš veľkou perinou

22.10.2020, dennikn.sk
Lockdown alebo celoplošné testovanie? (anketa odborníkov)

22.10.2020, spectator.sme.sk
No balanced budget for next three years, this time due to COVID-19

22.10.2020, finance.sk
Elektronická diaľničná známka Slovensko 2021 – ceny a všetko, čo potrebujete vedieť

22.10.2020, Trend
Hospodárskemu rastu škodia vysoké priame dane

22.10.2020, Zdravotnícke noviny
Vďaka liekovej politike môžeme získať až 50 miliónov eur ročne

22.10.2020, Zdravotnícke noviny
Analytická jednotka sa presúva

22.10.2020, topky.sk
Čo znamená lockdown? Odborníci varujú: Hrozí prepad! Uvažovať o ňom teraz je zlyhanie, je aj iná možnosť

21.10.2020, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 21. októbra – 21.00 – MZ SR víta vstup biosimilárnych liekov a generík na slovenský trh

21.10.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 21. októbra – 17.30 – MZ SR víta vstup biosimilárnych liekov a generík na slovenský trh

21.10.2020, Tasr
MZ SR víta vstup biosimilárnych liekov a generík na slovenský trh

21.10.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 21. októbra – 14.35 – MZ SR víta vstup biosimilárnych liekov a generík na slovenský trh

21.10.2020, dnes24.sk
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 21. októbra – 21.00 – MZ SR víta vstup biosimilárnych liekov a generík na slovenský trh

21.10.2020, hnonline.sk
Experti v ankete pre HN. Lockdown by škrtol desaťtisíce pracovných miest

21.10.2020, bleskovky.zoznam.sk
Ministerstvo zdravotníctva víta vstup biosimilárnych liekov a generík na slovenský trh

21.10.2020, teraz.sk
Rezort zdravotníctva víta vstup biosimilárnych liekov a generík na trh

21.10.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 21. októbra – 17.30 – MZ SR víta vstup biosimilárnych liekov a generík na slovenský trh

21.10.2020, glob.zoznam.sk
Ministerstvo zdravotníctva víta vstup biosimilárnych liekov a generík na slovenský trh

21.10.2020, dnes24.sk
MZ SR víta vstup biosimilárnych liekov a generík na slovenský trh

21.10.2020, lekari.sk
MZ SR víta vstup biosimilárnych liekov a generík na slovenský trh

21.10.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 21. októbra – 14.35 – MZ SR víta vstup biosimilárnych liekov a generík na slovenský trh

21.10.2020, trend.sk
Hospodárskemu rastu Slovenska škodia vysoké priame dane

20.10.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 20. októbra – 21.00 – Efektívnejšie využívanie generických a biosimilárnych liekov vie ušetriť systému slovenského zdravotníctva financie

20.10.2020, dnes24.sk
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 20. októbra – 21.00 – Efektívnejšie využívanie generických a biosimilárnych liekov vie ušetriť systému slovenského zdravotníctva financie

20.10.2020, Tasr
J. Bittó Cigániková: Generiká a biosimilárne lieky vedia ušetriť financie

20.10.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 20. októbra – 17.30 – Efektívnejšie využívanie generických a biosimilárnych liekov vie ušetriť systému slovenského zdravotníctva financie

20.10.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 20. októbra – 14.30 – Efektívnejšie využívanie generických a biosimilárnych liekov vie ušetriť systému slovenského zdravotníctva financie

20.10.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 20. októbra – 17.30 – Efektívnejšie využívanie generických a biosimilárnych liekov vie ušetriť systému slovenského zdravotníctva financie

20.10.2020, hlavnespravy.sk
Bittó Cigániková: Generiká a biosimilárne lieky vedia ušetriť financie

20.10.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 20. októbra – 14.30 – Efektívnejšie využívanie generických a biosimilárnych liekov vie ušetriť systému slovenského zdravotníctva financie

20.10.2020, dnes24.sk
J. Bittó Cigániková: Generiká a biosimilárne lieky vedia ušetriť financie

20.10.2020, hlavnydennik.sk
Generické a biosimilárne lieky môžu ušetriť 50 mil. eur ročne, vyzýva INEKO

20.10.2020, lekari.sk
J. Bittó Cigániková: Generiká a biosimilárne lieky vedia ušetriť financie

20.10.2020, teraz.sk
Bittó Cigániková: Generiká a biosimilárne lieky vedia ušetriť financie

20.10.2020, hnonline.sk
Testovať vonku nevieme. Armáde chýbajú stany

20.10.2020, hnonline.sk
Pokrok na D1. Južný obchvat Žiliny idú otvoriť, prínos bude však minimálny

20.10.2020, hnonline.sk
Slovensko bude v plošných testoch svetový unikát. Naša armáda totiž hlási, že nemá stany

20.10.2020, Hospodárske noviny
Úseky diaľnice pri Žiline budú hotové po Vianociach

20.10.2020, Hospodárske noviny
Sulík tlačí na zrušenie stupňov minimálky

20.10.2020, Hospodárske noviny
Budeme prví. Plošne a vo vnútri ešte netestoval nikto

20.10.2020, hnonline.sk
Sulík tlačí na systémovú zmenu v minimálnej mzde aj rekreačných poukazoch

19.10.2020, parlamentnelisty.sk
Dôraz na odbornosť. ÚVO predstavilo vlastný návrh novely verejného obstarávania

19.10.2020, Tasr
INEKO: Generické a biosimilárne lieky môžu ušetriť 50 miliónov eur ročne

19.10.2020, Tasr
Prehlad udalostí na pondelok 19. októbra – TK Inštitútu INEKO – Analýza stavu a možností širšieho využitia generických a biosimilárnych liekov na Slovensku v roku 2020

19.10.2020, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 19. októbra – 21.00 – Generické a biosimilárne lieky môžu systému slovenského zdravotníctva ušetriť ročne 50 miliónov eur

19.10.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 19. októbra – 17.30 – Generické a biosimilárne lieky môžu systému slovenského zdravotníctva ušetriť ročne 50 miliónov eur

19.10.2020, Tasr
ÚVO predstavilo vlastný návrh novely verejného obstarávania,zdôrazňuje odbornosť

19.10.2020, MY Hornonitrianske noviny
ZÁKLADNÁ ŠKOLA NITRIANSKE RUDNO

19.10.2020, dnes24.sk
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 19. októbra – 21.00 – Generické a biosimilárne lieky môžu systému slovenského zdravotníctva ušetriť ročne 50 miliónov eur

19.10.2020, mnt.sk
Minúta po minúte – Vicepremiér Štefan Holý sa nestretne so zástupcami piatich mimovládnych organizácií, ktoré ho o to požiadali, lebo sú znepokojení predstavenou „revolúciou vo verejnom obstarávaní“

19.10.2020, blog.sme.sk
Generické a biosimilárne lieky môžu ušetriť 50 miliónov ročne

19.10.2020, dnes24.sk
ÚVO predstavilo vlastný návrh novely verejného obstarávania,zdôrazňuje odbornosť

19.10.2020, teraz.sk
VIDEO: ÚVO predstavilo vlastný návrh novely verejného obstarávania

19.10.2020, sme.sk
Hlivák žiada v novele o obstarávaní právo na kontrolu všetkých tendrov

19.10.2020, dnes24.sk
INEKO: Generické a biosimilárne lieky môžu ušetriť 50 miliónov eur ročne

19.10.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 19. októbra – 17.30 – Generické a biosimilárne lieky môžu systému slovenského zdravotníctva ušetriť ročne 50 miliónov eur

19.10.2020, trend.sk
Miroslav Hlivák: Štátnym nákupom chýba odbornosť. Venovať sa im môže ktokoľvek

19.10.2020, trend.sk
ÚVO predstavilo návrh novely verejného obstarávania, zdôrazňuje odbornosť

19.10.2020, kosice.korzar.sme.sk
Cétečko a lôžka. Roky prázdny nemocničný dom duchov je plný vecí

19.10.2020, teraz.sk
INEKO: Generické a biosimilárne lieky môžu ušetriť 50 mil. eur ročne

19.10.2020, uvo.gov.sk
ÚVO predstavilo vlastný návrh novely verejného obstarávania, zdôrazňuje odbornosť

19.10.2020, lekari.sk
INEKO: Generické a biosimilárne lieky môžu ušetriť 50 miliónov eur ročne

19.10.2020, aktuality.sk
ÚVO predstavilo vlastný návrh novely verejného obstarávania,zdôrazňuje odbornosť

18.10.2020, Tasr
Doplnený prehlad udalostí na pondelok 19. októbra – TK Inštitútu INEKO – Analýza stavu a možností širšieho využitia generických a biosimilárnych liekov na Slovensku v roku 2020

18.10.2020, trend.sk
Vláda po sebe zanechá obrovské dlhy. Politikom narastú mzdy a šetriť sa plánuje na ľuďoch

17.10.2020, SME
Nemocniciam hrozí kolaps

17.10.2020, SME
Nemocnice sa blížia ku kolapsu

17.10.2020, SME
Liečiť budú aj chorí lekári

16.10.2020, finance.sk
Elektronická diaľničná známka Slovensko 2021 – ceny a všetko, čo potrebujete vedieť

16.10.2020, sme.sk
Vyberú si, koho ošetria. Slovensku hrozí kolaps nemocníc

16.10.2020, hlavnydennik.sk
Škôlka bude povinná od piatich rokov. Čím skôr majú deti prístup k vzdelávaniu, tým lepšie sa uplatnia, tvrdí odborník

16.10.2020, Tasr
Aktualizovaný týždenný prehlad udalostí v SR na 43. týždeň – 19.10.2020 – TK Inštitútu INEKO – Analýza stavu a možností širšieho využitia generických a biosimilárnych liekov na Slovensku v roku 2020

16.10.2020, Tasr
Predbežný prehlad udalostí na pondelok 19. októbra – TK Inštitútu INEKO – Analýza stavu a možností širšieho využitia generických a biosimilárnych liekov na Slovensku v roku 2020

16.10.2020, sme.sk
Budú nás liečiť chorí lekári? Nedá sa to vylúčiť

16.10.2020, sme.sk
Koronavírus na Slovensku: Zomrelo ďalších 11 ľudí s Covid-19. Situácia je vážna, priznáva Krajčí (minúta po minúte)

16.10.2020, spravy.pozri.sk
Škôlka bude povinná od piatich rokov. Čím skôr majú deti prístup k vzdelávaniu, tým lepšie sa uplatnia, tvrdí odborník

16.10.2020, dennikn.sk
Južný obchvat Žiliny je najdrahší z celej D1 a znova sa predraží

16.10.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 00:00 – Vláda chystá zmeny vo verejnom obstarávaní

16.10.2020, Tasr
Týždenný prehlad udalostí v SR na 43. týždeň – 19.10.2020 – TK Inštitútu INEKO – Analýza stavu a možností širšieho využitia generických a biosimilárnych liekov na Slovensku v roku 2020

16.10.2020, SME
Rozpočet je na krízu primäkký

16.10.2020, extraplus.sk
ŠKÔLKA BUDE POVINNÁ UŽ PRE DETI OD PÄŤ ROKOV

16.10.2020, MY Košický večer
S novou vládou prišiel nový nápad: Do úrazovky namiesto onkopacientov prídu duševne chorí

15.10.2020, euractiv.sk
Čo nás čaká v odpadovom hospodárstve budúci rok? Triedenie bioodpadov aj nové kompostárne

15.10.2020, TA3
Hlavné správy 19:45 – Cestovky cez sito opäť prepadli

15.10.2020, trend.sk
Ekonomickému rastu Slovenska škodia vysoké priame dane. Akákoľvek zmena narazí na odpor ľudí

15.10.2020, dennikn.sk
Ekonomický newsfilter: Ešte nikdy sme nemali tak dobre napísaný rozpočet

15.10.2020, Trend
OBSTARÁVANIE NA KRIŽOVATKE

15.10.2020, Trend
NOVÁ VLÁDA ŠÉFA ÚVO NA ROKOVANIACH NECHCE

15.10.2020, Trend
Matovič zaútočil na základné princípy fungovania štátu

15.10.2020, Zdravotnícke noviny
Zmenilo sa vykazovanie dát

14.10.2020, profini.sk
Ministri schválili návrh rozpočtu, v budúcom roku počíta s deficitom verejných financií 7,44% HDP

14.10.2020, dennikslovensko.sk
Ministri schválili návrh rozpočtu

14.10.2020, dennikn.sk
Newsfilter: V deň, keď sa Matovič mstil Sulíkovi, zistil, že už nie je prvý

14.10.2020, sme.sk
Rozpočet Matovičovej vlády: slabá reakcia na krízu, no rezerva je plusom

14.10.2020, trend.sk
Obstarávanie je na križovatke. ÚVO aj vláda točia volantom do inej strany.

14.10.2020, trend.sk
Miroslav Hlivák: Štátnym nákupom chýba odbornosť. Venovať sa im môže ktokoľvek

14.10.2020, aktuality.sk
Stomiliónová rekonštrukcia Rooseveltovej nemocnice uviazla na peniazoch

13.10.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Ústavné zmeny v dôchodkoch

13.10.2020, ta3.com
Analytik P. Goliaš o návrhu zmien v dôchodkoch

13.10.2020, funmagazin.sk
Ekonóm schvaľuje opatrenia, no mali byť uplatnené len v týchto regiónoch!

13.10.2020, topky.sk
Ekonóm o prísnych OPATRENIACH vlády: Pomoc musí byť vyššia, hrozí kolaps!-

13.10.2020, plus7dni.sk
Z pacientov rukojemníci: Snaha naliať peniaze len jednej poisťovni, je podľa odborníkov zlá

12.10.2020, trend.sk
Rešpektovaní aj podceňovaní. Zažívame boom povolania štátny analytik

12.10.2020, Pravda
Minister dopravy chce do vlakov dostať aj „kravaťákov“

12.10.2020, SME
Od šéfov nemocníc žiadajú iné

11.10.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 11. októbra – 17.30 – Analytik: NIRP identifikuje problémy zdravotníctva, chýbajú mu viaceré riešenia

11.10.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 11. októbra – 14.30 – Analytik: NIRP identifikuje problémy zdravotníctva, chýbajú mu viaceré riešenia

11.10.2020, Tasr
Analytik: NIRP identifikuje problémy zdravotníctva, chýbajú mu viaceré riešenia

11.10.2020, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 11. októbra – 20.00 – Analytik: NIRP identifikuje problémy zdravotníctva, chýbajú mu viaceré riešenia

11.10.2020, cas.sk
Analýza slovenského zdravotníctva: Vie sa, kde na nás tlačí topánka, no chýbajú riešenia

11.10.2020, topky.sk
Reformný plán identifikuje problémy zdravotníctva: Chýbajú mu viaceré riešenia, hodnotí analytik

11.10.2020, lekari.sk
Analytik: NIRP identifikuje problémy zdravotníctva, chýbajú mu viaceré riešenia

11.10.2020, dnes24.sk
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 11. októbra – 20.00 – Analytik: NIRP identifikuje problémy zdravotníctva, chýbajú mu viaceré riešenia

11.10.2020, dnes24.sk
Analytik: NIRP identifikuje problémy zdravotníctva, chýbajú mu viaceré riešenia

11.10.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 11. októbra – 14.30 – Analytik: NIRP identifikuje problémy zdravotníctva, chýbajú mu viaceré riešenia

11.10.2020, teraz.sk
Analytik: Plán obnovy by mal skvalitniť zdravotnú starostlivosť

11.10.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 11. októbra – 17.30 – Analytik: NIRP identifikuje problémy zdravotníctva, chýbajú mu viaceré riešenia

11.10.2020, glob.zoznam.sk
NIRP identifikuje problémy zdravotníctva, chýbajú mu viaceré riešenia, tvrdí analytik

11.10.2020, netky.sk
Aké sú najväčšie problémy slovenského zdravotníctva?

10.10.2020, pravda.sk
Minister dopravy Doležal: Do vlakov treba dostať aj „kravaťákov“

9.10.2020, TA3
Hlavné správy 19:20 – Diskusie o pláne obnovy

9.10.2020, pluska.sk
Sporná štátna pomoc za 100 miliónov eur: Pozrite sa, čo Matovič zatajil!

9.10.2020, dennikn.sk
Previezli sme sa tunelmi severnej D1. Kedy budú hotové a ako to tam vyzerá?

9.10.2020, hnonline.sk
Krajniak chce, aby deti prispievali svojim rodičom na dôchodky. Má to však vážnu trhlinu

9.10.2020, Hospodárske noviny
Krajniak chce, aby deti prispievali svojim rodičom na penzie, stálo by to stámilióny

9.10.2020, Plus jeden deň
Pán premiér, na toto ste zabudli?

8.10.2020, uvo.gov.sk
M. Hlivák v diskusnej relácii RTVS Z prvej ruky o vládnom návrhu zásadných zmien vo verejnom obstarávaní

8.10.2020, Denník N
Idú skúmať, ako prepojiť D1 s R1

8.10.2020, Život
Hazard so zdravím

8.10.2020, Trend
Slovensko a svet – 900 mil.

8.10.2020, Plus 7 dní
Z pacientov rukojemníci

8.10.2020, parlamentnelisty.sk
Analytik Zachar: 100 miliónov pre štátnu poisťovňu? A 40 percent pacientov súkromných poisťovní hádže vláda cez palubu?

8.10.2020, Trend
Boom povolania štátny analytik

8.10.2020, Zdravotnícke noviny
300 miliónov výlučne pre VšZP

7.10.2020, dennikn.sk
Ekonomický newsfilter: Sulík si spravil trochu hanbu. Pomýlil si firmy a nahneval Křetínského

7.10.2020, dennikn.sk
Premiér nazýva šéfa Penty Haščáka mafiánom, peniaze navyše pošle štát len svojej poisťovni

7.10.2020, refresher.sk
Odborníci komentujú miliardový strategický plán moderného Slovenska: Plán je nekonkrétny, ale ambiciózny, rizík je viac

7.10.2020, webnoviny.sk
Zásobník reforiem je podľa analytikov ambicióznym plánom

7.10.2020, Rádio Slovensko
“Z prvej ruky – Zmeny vo verejnom obstarávaní”:

7.10.2020, sme.sk
Experti označili plán obnovy za ambiciózny a politicky nepopulárny

7.10.2020, kosice.korzar.sme.sk
Konkurz na šéfa košickej nemocnice. Ministerstvo: Nemusí byť skúsený manažér

7.10.2020, hnonline.sk
Diaľničný prešľap pri Bratislave. Nová cesta skončí iba „v poli“

7.10.2020, Hospodárske noviny
Kľúčová križovatka na D1 skončí zatiaľ iba v poli“

7.10.2020, KORZÁR, košický denník
Konkurz na šéfa košickej nemocnice. Rezort: Nemusí byť skúsený manažér

6.10.2020, dennikn.sk
Idú skúmať, ako prepojiť D1 s R1. Sulík odporúča cez Martin, v hre je aj trasa cez Nízke Tatry

6.10.2020, Hospodárske noviny
Reformnému plánu kraľuje doprava

5.10.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Dôchodky čakajú zmeny

5.10.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Rezort financií predstavil plán reforiem

5.10.2020, trend.sk
Ako postaviť moderné a úspešné Slovensko? Heger namiesto odpovedí otvoril diskusiu

5.10.2020, spectator.sme.sk
Highways do not solve every regional traffic problem

4.10.2020, startitup.sk
Závidíme vám vaše vysoké školy, sú kvalitné a zadarmo, odkazujú zahraniční študenti

3.10.2020, Pravda
Reformy najviac potrebuje podnikateľské prostredie

3.10.2020, Plus jeden deň
Vláda hazarduje so zdravím 40 percent Slovákov

2.10.2020, tasr.sk
Survey: Reforms Are Mostly Needed in Business Environment and Judiciary

2.10.2020, tasr.sk
SUMMARY-Friday, October 2, 2020 – 10 p.m. – Entrepreneurs consider the systematic improvement of the business environment and the reform of the judiciary to be the most important reforms

2.10.2020, mnt.sk
Minúta po minúte – Prieskum: Reformy najviac potrebuje podnikatelské prostredie a justícia

2.10.2020, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 2. októbra – 17.30 – Prieskum: Reformy najviac potrebuje podnikatelské prostredie a justícia

2.10.2020, Tasr
Prieskum: Reformy najviac potrebuje podnikatelské prostredie a justícia

2.10.2020, Tasr
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 2. októbra – 21.00 – Prieskum: Reformy najviac potrebuje podnikateľské prostredie a justícia

2.10.2020, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 2. októbra – 17.30 – Prieskum: Reformy najviac potrebuje podnikateľské prostredie a justícia

2.10.2020, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 2. októbra – 14.30 – Prieskum: Reformy najviac potrebuje podnikateľské prostredie a justícia

2.10.2020, parlamentnelisty.sk
Prieskum: Reformy najviac potrebuje podnikateľské prostredie a justícia

2.10.2020, pravda.sk
Podnikatelia chcú v Reformnom pláne systematické zlepšovanie podnikateľského prostredia a reformu justície

2.10.2020, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 2. októbra – 14.30 – Prieskum: Reformy najviac potrebuje podnikateľské prostredie a justícia

2.10.2020, dnes24.sk
Prieskum: Reformy najviac potrebuje podnikateľské prostredie a justícia

2.10.2020, dnes24.sk
Denný súhrn vydaných správ ER TASR -2. októbra – 21.00 – Prieskum: Reformy najviac potrebuje podnikateľské prostredie a justícia

2.10.2020, trend.sk
Reformy najviac potrebuje podnikateľské prostredie a justícia

1.10.2020, Tasr
E. Heger: Celý sektor zdravotníctva potrebuje zreformovať

1.10.2020, tasr.sk
Government Postpones Debate on Boosting VsZP’s Capital by €300 mn

1.10.2020, plus7dni.sk
Riskujú zdravie ľudí? Štát chce naliať do svojej poisťovne stámilióny na úkor súkromných

1.10.2020, aktuality.sk
Celý sektor zdravotníctva potrebuje zreformovať, tvrdí minister Heger

1.10.2020, lekari.sk
E. Heger: Celý sektor zdravotníctva potrebuje zreformovať

1.10.2020, openiazoch.zoznam.sk
Celý sektor zdravotníctva potrebuje zreformovať

1.10.2020, hlavnespravy.sk
Eduard Heger: Celý sektor zdravotníctva potrebuje zreformovať

1.10.2020, topky.sk
Heger: Celý sektor zdravotníctva potrebuje zreformovať

1.10.2020, sme.sk
Heger: Reformu potrebuje celé zdravotníctvo, chcem vidieť jasné kroky

1.10.2020, postoj.sk
Zdravotníctvo potrebuje reformu, tvrdí minister financií Eduard Heger

1.10.2020, teraz.sk
E. Heger: Celý sektor zdravotníctva potrebuje zreformovať

1.10.2020, dnes24.sk
E. Heger: Celý sektor zdravotníctva potrebuje zreformovať

1.10.2020, trend.sk
Celý sektor zdravotníctva potrebuje zreformovať, hovorí Heger

1.10.2020, tasr.sk
Government Postpones Debate on Boosting VsZP’s Capital by €300 mn

1.10.2020, trend.sk
Diletantstvo a arogancia ministra Krajčího ohrozujú zdravotnú starostlivosť pre 40 % populácie

1.10.2020, Hospodárske noviny
Kažimír tlačí na štát, aby viac pomohol biznisu. Hlavne tým, čo ostali bez príjmu

1.10.2020, Trend
Matovič zaútočil na dva milióny Slovákov. Chce ich vrátiť do socializmu

1.10.2020, Trend
Pri diaľniciach sa už viac nechceme klamať

1.10.2020, hnonline.sk
Kažimír tlačí na štát, aby viac pomohol biznisu. Hlavne tým, čo ostali bez príjmu

30.9.2020, parlamentnelisty.sk
Vláda prerušila rokovanie o dofinancovaní VšZP v sume 300 miliónov eur

30.9.2020, Techbox
O ČOM SME PÍSALI PRED 15 ROKMI?

30.9.2020, Tasr
Vláda prerušila rokovanie o dofinancovaní VšZP vo výške 300 miliónov eur

30.9.2020, Tasr
Analytik: Návrh na zvýšenie základného imania VšZP je neprimeraným zásahom štátu

30.9.2020, dnes24.sk
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 30. septembra – 21.00 – Analytik: Návrh na zvýšenie základného imania VšZP je neprimeraným zásahom štátu

30.9.2020, tvnoviny.sk
Vláda prerušila debatu o 300 miliónov eur pre VšZP

30.9.2020, aktuality.sk
Vláda prerušila rokovanie o dofinancovaní VšZP vo výške 300 miliónov eur

30.9.2020, 24hod.sk
Plánuje vláda zrušiť súkromné zdravotné poisťovne? Zisťovali sme, čo by to znamenalo pre pacientov

30.9.2020, hlavnydennik.sk
Plánuje vláda zrušiť súkromné zdravotné poisťovne? Zisťovali sme, čo by to znamenalo pre pacientov

30.9.2020, spravy.pozri.sk
Plánuje vláda zrušiť súkromné zdravotné poisťovne? Zisťovali sme, čo by to znamenalo pre pacientov

30.9.2020, hnonline.sk
Hegerove zmeny dlhovej brzdy na vláde prešli. Takto chce minister upraviť ústavný bič

30.9.2020, dnes24.sk
Analytik: Návrh na zvýšenie základného imania VšZP je neprimeraným zásahom štátu

30.9.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 30. septembra – 17.30 – Analytik: Návrh na zvýšenie základného imania VšZP je neprimeraným zásahom štátu

30.9.2020, trend.sk
Budú sa stavať diaľnice len tam, kde ich potrebujeme?

30.9.2020, sme.sk
Analytik: Dofinancovanie štátne poisťovne je neprimeraným zásahom štátu

30.9.2020, dnes24.sk
Vláda prerušila rokovanie o dofinancovaní VšZP vo výške 300 miliónov eur

30.9.2020, topky.sk
Vláda prerušila rokovanie o dofinancovaní VšZP: Ide o vážnu tému, pokračovať chcú v pokoji

30.9.2020, parlamentnelisty.sk
Analytik k návrhu vlády na zvýšenie základného imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne

30.9.2020, lekari.sk
Vláda prerušila rokovanie o dofinancovaní VšZP vo výške 300 miliónov eur

30.9.2020, hnonline.sk
Vláda rozhodnutie o dofinancovaní štátnej poisťovne odložila

30.9.2020, extraplus.sk
ZRUŠÍ MATOVIČ SÚKROMNÉ ZDRAVOTNÉ POISŤOVNE?

29.9.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Zostáva už iba deň

29.9.2020, podtatransky-kurier.sk
Ľubovnianska nemocnica získala protikorupčný certifikát

29.9.2020, tvnoviny.sk
Na zmenu zdravotnej poisťovne máte pár hodín. Analytik radí, na čo si majú dať ľudia pozor

29.9.2020, dennikn.sk
Druhá vlna je tu, kultúra, šport a výstavníci nevideli pomoc ani za začiatok krízy

29.9.2020, hnonline.sk
Modely znižujú náklady aj zbytočné úmrtia

29.9.2020, Hospodárske noviny
Modely znižujú náklady aj zbytočné úmrtia

28.9.2020, The Slovak Spectator
Delays and excessive costs. Highway construction still faces problems

28.9.2020, MY Žilinské noviny
ŠKOLA BUDE OSLAVOVAŤ PÄŤDESIATKU

28.9.2020, tyzden.sk
O čom je 99-stranový reformný dokument. Kopa prázdnych slov a nereálne ambície

28.9.2020, uvo.gov.sk
Predseda ÚVO M. Hlivák na panelovej diskusii o stave právneho štátu na Slovensku

28.9.2020, trend.sk
Matovič zaútočil na pol milióna ľudí. Chce ich vrátiť do socializmu

28.9.2020, Týždeň
Dlhy budúcej generácie

28.9.2020, košice:dnes
POZNÁME VÍŤAZOV ANKETY KOŠIČAN ROKA 2019

27.9.2020, STV1
Občan za dverami 12:55 – Detí veľa, miesta málo

25.9.2020, dennikn.sk
Zbytočne to chcú vŕtať, na konci tunela Soroška je len veľmi slabé svetlo

25.9.2020, webnoviny.sk
Novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti ide podľa ekonómov správnym smerom

25.9.2020, Hospodárske noviny
Rezník narazil na vládu. Nedostane viac peňazí

25.9.2020, Hospodárske noviny
Česi ako cieľ. Krajčí spustí nábor na lekárov

25.9.2020, Pravda
Odvolaná šéfka Rooseveltky: Minister ma vopred informoval

25.9.2020, hnonline.sk
Rezník narazil na vládu. Nedostane viac peňazí

25.9.2020, hnonline.sk
Česi ako cieľ. Krajčí spustí nábor na lekárov

24.9.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Odvolanie šéfky nemocnice vyvolalo diskusie

24.9.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Odvolanie riaditeľky Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici vyvolalo okamžité reakcie

24.9.2020, kosicednes.sk
Toto sú víťazi ankety KOŠIČAN ROKA 2019!

24.9.2020, mnt.sk
Kedy bude diaľnica do Košíc? A bude Martin dopravným uzlom?

24.9.2020, bbonline.sk
Odvolaná riaditeľka Rooseveltovej nemocnice poďakovala za verejnú podporu

24.9.2020, dennikslovensko.sk
Neodpustiteľný krok, reaguje bývalý šéf IZP na výmenu riaditeľky Rooseveltovej nemocnice

24.9.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – Odvolanie riaditeľky Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici vyvolalo okamžité reakcie

24.9.2020, Trend
Rozhadzovanie štátnych peňazí by sa malo skončiť

23.9.2020, trend.sk
Rozhadzovanie štátnych peňazí úradníkmi má skončiť už o dva roky

23.9.2020, vizionari2020.sk
Konferencia: Vizionári v zdravotníctve 2020

23.9.2020, bystricoviny.sk
Neuveriteľné: Minister Krajčí odvolal riaditeľku Rooseveltky – slovenskej Nemocnice roka 2019…

23.9.2020, Hospodárske noviny
Na pomoc si chceme požičať 631 miliónov

23.9.2020, Hospodárske noviny
Značky dodajú dve firmy. Nemali súperov

23.9.2020, SME
Heger našiel spôsob, ako skrotiť dlh. Hľadá podporu

23.9.2020, hnonline.sk
Dopravné značky po Slovensku dodajú dve firmy. Nemali súperov

23.9.2020, KORZÁR, košický denník
Heger našiel spôsob, ako skrotiťdlh. Hľadápodporu

22.9.2020, krupina.sk
Žiadosť o vyplnenie dotazníkového prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) a Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy

22.9.2020, ta3.com
HOSŤ V ŠTÚDIU: P. Goliaš o pripravovaných zmenách v daniach

21.9.2020, MY Žilinské noviny
ŠESŤDESIATROČNÁ SPŠ STAVEBNÁ

21.9.2020, sme.sk
Heger našiel spôsob, ako skrotiť dlh. Bude bičom na ďalšie vlády

21.9.2020, hnonline.sk
Dlhová brzda sa výrazne zmení. Heger chce upraviť ústavný bič po svojom

20.9.2020, TA3
Hlavné správy 18:30 – Nemocnice sa topia v dlhoch

18.9.2020, dennikn.sk
Kto vymýšľa reformný plán pre Slovensko: kompletný zoznam Hegerovej skupiny

18.9.2020, dennikn.sk
Nedostatočné opatrenia, najhorší spôsob ich zavádzania. Ako analytici a lekári hodnotia opatrenia a postup vlády (anketa)

18.9.2020, poleblog.sk
Ekonomika a spoločnosť: Zadlžiť štát alebo domácnosti?

17.9.2020, TV JOJ
Noviny TV JOJ 19:30 – Štát dlhuje 93 miliónov eur

17.9.2020, Rádio Slovensko
Z prvej ruky 12:27 – Plán priorít výstavby a rekonštrukcie

17.9.2020, dennikn.sk
Otvorili nový most do Maďarska za vyše 100 miliónov, čaká sa, čo prinesie

17.9.2020, Trend
Koalícia rokuje o znížení daní a odvodov. V hre je odvodový bonus

17.9.2020, Hospodárske noviny
Žiadna D1. Top cestou pre štát je obchvat Levíc

17.9.2020, Hospodárske noviny
Z diaľnic je najdôležitejšia kysucká

17.9.2020, Hospodárske noviny
Heger chce zrušiť sen o rovnej dani

17.9.2020, Zdravotnícke noviny
Riaditelia poisťovní reagujú na vaše otázky

17.9.2020, Zdravotnícke noviny
Zdravý človek je ignorovaný

17.9.2020, hnonline.sk
Diaľniční víťazi a porazení: Matovičova vláda má plán pre 100 ciest. Pozrite si kompletný zoznam

17.9.2020, hnonline.sk
Žiadna D1. Top cestou pre štát je obchvat Levíc

17.9.2020, hnonline.sk
Heger chce zrušiť sen o rovnej dani

16.9.2020, trend.sk
Koalícia rokuje o znížení daní a odvodov. V hre je odvodový bonus

16.9.2020, TA3
Hlavné správy o 12:00 – Diaľnicu skúmajú konzorciá

16.9.2020, spravy.pozri.sk
Zatvorené oddelenia a dlhšie čakačky. Čo nás podľa analytikov čaká počas druhej vlny pandémie?

16.9.2020, trend.sk
Rozhadzovanie štátnych peňazí má skončiť už o dva roky. Dlhová brzda zavedie výdavkové limity

16.9.2020, hnonline.sk
Europoslanec Hojsík pre HN Globálne: Pokiaľ zmeníme energetiku, dokážeme ukrojiť z 5-tisíc zbytočných úmrtí na Slovensku

14.9.2020, MY Trenčianske noviny
NOVÝ RIADITEĽ NEMOCNICE ODVOLAL V TRENČÍNE DVOCH ZNÁMYCH PRIMÁROV

14.9.2020, mytrencin.sme.sk
Nový riaditeľ nemocnice odvolal v Trenčíne dvoch známych primárov

14.9.2020, webnoviny.sk
Zatvorené oddelenia a dlhšie čakačky. Čo nás podľa analytikov čaká počas druhej vlny pandémie?

14.9.2020, 24hod.sk
Zatvorené oddelenia a dlhšie čakačky. Čo nás podľa analytikov čaká počas druhej vlny pandémie?

14.9.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – Nové vedenie Trenčianskej nemocnice urobilo prvé výmeny na vedúcich medicínskych postoch

14.9.2020, SME
Kauza rezerv sa zasekla

14.9.2020, Hospodárske noviny
Južná trať hľadá prepravcu. V hre o koľaje je šesť firiem

14.9.2020, KORZÁR, košický denník
Kauza rezerv sa zasekla

14.9.2020, hlavnydennik.sk
Zatvorené oddelenia a dlhšie čakačky. Čo nás podľa analytikov čaká počas druhej vlny pandémie?

11.9.2020, ahojbardejov.sk
Ľubovnianska nemocnica získala protikorupčný certifikát

11.9.2020, povecernik.sk
Ľubovnianska nemocnica získala protikorupčný certifikát

11.9.2020, rozhlas.sk
Corona-Tracking: Gesundheitsämter fordern mehr Personal

11.9.2020, rtvs.sk
Corona-Tracking: Gesundheitsämter fordern mehr Personal

11.9.2020, spectator.sme.sk
Poor preparedness for the second wave of the pandemic could lead to closures again

11.9.2020, hnonline.sk
Čas pre pre lukratívnu trať sa kráti. V hre sú zahraničné firmy aj štátny dopravca

11.9.2020, SME
Slabá príprava môže zase zavrieť krajinu

11.9.2020, hnonline.sk
Krajniak presadzuje dlhšiu pomoc. Je to na Hegerovi

11.9.2020, Hospodárske noviny
Prvá pomoc dobieha, Krajniak ju chce ďalej

11.9.2020, hnonline.sk
Nemocniciam sa kráti čas, narýchlo stavajú kontajnery proti korone

11.9.2020, hnonline.sk
Zistenie HN: Hrozí ďalšia vlna prepúšťania. Krajniak koná, je to však na Hegerovi

11.9.2020, Hospodárske noviny
Nemocniciam sa kráti čas, stavajú kontajnery

11.9.2020, Hospodárske noviny
Krajniak presadzuje dlhšiu pomoc. Je to na Hegerovi

10.9.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Európske peniaze dostaneme len s podmienkou

10.9.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – Ľubovnianska nemocnica je úspešná v boji s korupciou

10.9.2020, lekom.sk
INFORMÁCIE V MÉDIÁCH – Utajené dokumenty

10.9.2020, sme.sk
Slabá príprava na druhú vlnu môže zase zavrieť krajinu

10.9.2020, sme.sk
Hečkovú z Kičurovej kauzy nevedia odvolať, konania na ÚVO sa zasekli

10.9.2020, Prievidzské ECHO
V nemocnici kraj vybuduje nový urgentný príjem

10.9.2020, Hospodárske noviny
Plán zastaviť dlhy nemocníc zlyhal

10.9.2020, hnonline.sk
Plán zastaviť dlhy nemocníc zlyhal

10.9.2020, Zdravotnícke noviny
Ministerstvo financií tají členov expertnej skupiny

9.9.2020, Nemocnica Košice-Šaca a.s. 1. súkromná nemocnica
Výročná správa 2019

9.9.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Nezaradeni poslanci vyzývajú vládu, aby zvýšila vymeriavací základ pandemického ošetrovného z 55 na 75 % hrubej mzdy

9.9.2020, dennikn.sk
Päť ekonómov hodnotí Krajniakove nápady na zmeny v dôchodkoch

9.9.2020, hnonline.sk
Predražené diaľnice nás oberú o stámilióny

9.9.2020, Hospodárske noviny
Euromiliardy investované do škôlok sa vrátia niekoľkokrát

9.9.2020, Hospodárske noviny
Predražené diaľnice nás oberú o stámilióny

8.9.2020, Rádio Slovensko
Z prvej ruky 12:27 – Problémy slovenských nemocníc

8.9.2020, hnonline.sk
Najväčší reformný balík pre Slovensko: čo vláde radia odborníci?

7.9.2020, MY Hornonitrianske noviny
V BOJNICKEJ NEMOCNICI KRAJ VYBUDUJE NOVÝ URGENTNÝ PRÍJEM

7.9.2020, rozhlas.sk
Arbeitslosigkeit steigt durch die Corona-Pandemie

7.9.2020, Hospodárske noviny
Stop úľavám. Odvody z 13. platov si zaplatíme

7.9.2020, hnonline.sk
Stop úľavám. Odvody z 13. platov si zaplatíme

7.9.2020, rtvs.sk
Arbeitslosigkeit steigt durch die Corona-Pandemie

7.9.2020, uvo.gov.sk
Rokovanie s INEKO o navrhovanej novele zákona o VO

4.9.2020, trend.sk
Koalícia rokuje o znížení daní a odvodov. V hre je aj zavedenie odvodového bonusu

4.9.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Historický prepad slovenskej ekonomiky

4.9.2020, dennikn.sk
Počiatek, Figeľ či Érsek? Ktorý minister ušetril šoférom novými diaľnicami najviac času

4.9.2020, Denník N
Nájomné byty za peniaze z II. piliera? Ako to urobiť?

3.9.2020, lekari.sk
Zdravie: V NsP v Bojniciach vybudujú nový urgentný príjem

3.9.2020, tasr.sk
Zdravie: V NsP v Bojniciach vybudujú nový urgentný príjem

3.9.2020, Tasr
Zdravie: V NsP v Bojniciach vybudujú nový urgentný príjem

3.9.2020, dnes24.sk
Bojnická nemocnica prejde prestavbou: Pozrite si, čo idú vybudovať

3.9.2020, teraz.sk
Bojnická nemocnica vybuduje nový urgentný príjem

3.9.2020, dnes24.sk
Zdravie: V NsP v Bojniciach vybudujú nový urgentný príjem

3.9.2020, myhornanitra.sme.sk
V bojnickej nemocnici vybudujú nový urgentný príjem

3.9.2020, Zdravotnícke noviny
Oddlžovanie bez reformy – danajský dar

2.9.2020, dennikn.sk
Kollár chce nájomné byty za peniaze v 2. pilieri a ekonómovia sa taktne pýtajú, ako to chce spraviť

2.9.2020, hnonline.sk
Firemné bavoráky budú drahšie. Heger zdvihne dane

2.9.2020, Hospodárske noviny
Firemné bavoráky budú drahšie. Heger zdvihne dane

31.8.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Aj tento rok nemocniciam budú chýbať milióny

30.8.2020, Rádio Lumen
Infolumen 17:30 – Reforma ústavných zdravotníckych zariadení na Slovensku pokračuje

28.8.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Bruselské milióny pre nemocnice

28.8.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Stručne z domova

28.8.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Stručne z domova

28.8.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Nemocnice v prvej línii dostanú milióny eur

28.8.2020, STV1

Správy RTVS 16:00 – Nemocnice v prvej línii dostanú milióny eur

28.8.2020, hnonline.sk
Je na starnutie pripravené zdravotníctvo?

28.8.2020, Hospodárske noviny
Diaľničiari sekajú milióny. Obchvat Košíc chcú lacnejší

28.8.2020, hnonline.sk
Diaľničiari osekajú milióny eur. Obchvat Košíc chcú lacnejší

27.8.2020, Hospodárske noviny
Dlhujú milióny na poistnom. Naše nemocnice sú unikátom

27.8.2020, Hospodárske noviny
Trináste penzie prešli. Rozpočet nimi utrpí

27.8.2020, hnonline.sk
Dlhujú milióny na poistnom. Naše nemocnice sú unikátom

26.8.2020, hnonline.sk
Matovičov kabinet odklepol 13. dôchodky. Pozrite si, o koľko si penzisti prilepšia

26.8.2020, Hospodárske noviny
Čo čaká zostarnuté Slovensko?

26.8.2020, Hospodárske noviny
Posledný kus severnej diaľnice už pokročil

25.8.2020, MY Oravské noviny
K SÚŤAŽNÉMU DIALÓGU VYZVÚ DIAĽNIČIARI TRI ZDRUŽENIA

25.8.2020, MY Turčianske noviny
TUNEL CHCÚ DOSTAVAŤ TRI KONZORCIÁ

25.8.2020, hnonline.sk
V kľúčovom úseku kysuckej diaľnice D3 v smere na Poľsko nastal konečne posun

25.8.2020, MY Liptovské noviny
K SÚŤAŽNÉMU DIALÓGU VYZVÚ DIAĽNIČIARI TRI ZDRUŽENIA

25.8.2020, hlavnydennik.sk
Úrad pre verejné obstarávanie by mal byť čo najviac nezávislý, myslí si poslanec Dostál

25.8.2020, sme.sk
Dostál: Úrad pre verejné obstarávanie by mal byť čo najviac nezávislý

25.8.2020, trend.sk
Návrhy na prepustenie tisícov úradníkov pripomínajú „hurásystém“ a zabúdajú na nezamestnanosť

25.8.2020, hnonline.sk
Do zdravia investujeme málo a bez výsledkov

25.8.2020, hnonline.sk
Obchvat Košíc viazne. Spojí Maďarsko a Prešov

25.8.2020, Hospodárske noviny
Kľúčový obchvat spojí Prešov a Maďarsko. Zatiaľ ale viazne.

24.8.2020, myturiec.sme.sk
Tunel Višňové – Dubná skala chcú dostavať tri konzorciá

24.8.2020, tyzden.sk
Radí Hegerovi, ako minúť miliardy z EÚ: Som optimista, že reformy sa podaria

24.8.2020, automagazin.sk
Nový mýtny systém prerokovali našťastie aj s dopravcami

24.8.2020, olympic.sk
Siedmy blog Ľubomíra Součeka o kritériách financovania slovenského športu: Nech sa čistí športový vzduch a nech sa vyrovnávajú pokrivené zrkadlá!

24.8.2020, KORZÁR, košický denník
Navrhujú spojiť dve humenské školy

24.8.2020, Týždeň
Reformy treba presadiť

23.8.2020, transport.sk
Štúdiu uskutočniteľnosti mýtneho systému prerokovala NDS aj s autodopravcami

22.8.2020, Plus jeden deň
Na lukratívne fleky si pokútne dosadzuje kamarátov

22.8.2020, pluska.sk
Tvrdé slová Druckera o Krajčího čistkách v zdravotníctve: Lukratívne fleky dohadzuje kamarátom!

22.8.2020, hornyzemplin.korzar.sme.sk
Prešovská župa navrhuje spojiť dve humenské stredné školy

21.8.2020, zivotpo.sk
Dialničiari a autodopravcovia diskutujú o novom mýtnom systéme

21.8.2020, teraz.sk
Dialničiari a autodopravcovia diskutujú o novom mýtnom systéme

21.8.2020, sme.sk
Diaľničiari prerokovali štúdiu uskutočniteľnosti nového mýta

21.8.2020, hlavnespravy.sk
Národná diaľničná spoločnosť prerokovala štúdiu uskutočniteľnosti nového mýta s odbornou verejnosťou vrátane autodopravcov

21.8.2020, dnes24.sk
NDS:Štúdiu uskutočniteľnosti mýtneho systému sme prerokovali aj s autodopravcami

21.8.2020, Tasr
NDS:Štúdiu uskutočnitelnosti mýtneho systému sme prerokovali aj s autodopravcami

21.8.2020, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 21. augusta – Národná dialničná spoločnosť (NDS) v rámci prípravy projektu elektronického výberu mýta prerokovala s odbornou
verejnosťou štúdiu uskutočnitelnosti

21.8.2020, trend.sk
Štúdiu mýtneho systému NDS prerokovala aj s autodopravcami

21.8.2020, trend.sk
Zrýchlenie železnice do Kútov má Váhostav na dosah. ÚVO odklepol podpis zmluvy

21.8.2020, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 21. augusta – Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v rámci prípravy projektu elektronického výberu mýta prerokovala s odbornou verejnosťou štúdiu uskutočniteľnosti

21.8.2020, systemylogistiky.sk
NDS prerokovala štúdiu uskutočniteľnosti nového mýtneho systému aj s autodopravcami

21.8.2020, Rádio Slovensko
Pozor, zákruta 17:05 – Prípravy projektu elektronického výberu mýta

21.8.2020, hnonline.sk
Heger už má balík pre poisťovne. Je selektívny

21.8.2020, Hospodárske noviny
Heger už má balík pre poisťovne. Je selektívny

21.8.2020, Plus jeden deň
Odhalil veľkú korupciu?

20.8.2020, Rádio Regina
Správy 14:00 – Vlaky by mohli jazdiť rýchlosťou 200 km/h

20.8.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Vlaky by mohli jazdiť rýchlosťou až 200 km/h

20.8.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Z Bratislavy by mohli vlaky smerujúce do Českej republiky jazdiť rýchlosťou až 200 km/h

20.8.2020, hlavnespravy.sk
Generické lieky môžu priniesť viac zdravia aj úspor. Prečo sú na Slovensku „nechceným dieťaťom“?

20.8.2020, martinborgula.blog.sme.sk
V Európe obľúbenec, na Slovensku „nevítaný hosť“. Generický liek

20.8.2020, asb.sk
Súťaž o Višňové sa posunula do ďalšieho kola bez Španielov

20.8.2020, Trend
Éra eurofondov na cesty sa kráti. Poskladáme sa na ne sami

19.8.2020, targetnews.sk
Národná diaľničná spoločnosť vybrala do pokračovania súťaže o tunel Višňové tri konzorciá

19.8.2020, trend.sk
Éra eurofondov na cesty sa kráti. Poskladáme sa na ne sami

18.8.2020, postoj.sk
NDS vyzve k súťažnému dialógu v prípade D1 s tunelom Višňové tri konzorciá

18.8.2020, myzilina.sme.sk
O výstavbu tunela Višňové zabojujú tri stavebné spoločnosti

18.8.2020, sme.sk
Národná diaľničná spoločnosť hodnotí žiadosti na dostavbu D1

18.8.2020, hlavnespravy.sk
Národná diaľničná spoločnosť posúdila žiadosti o účasť v tendri na dostavbu D1 s tunelom Višňové, k dialógu vyzve tri združenia

18.8.2020, pravda.sk
Diaľnica pod Strečnom zhltne ešte 261 miliónov eur

18.8.2020, dnes24.sk
NDS vyzve k súťažnému dialógu v prípade D1 s tunelom Višňové tri konzorciá

18.8.2020, aktuality.sk
NDS vyzve k súťažnému dialógu v prípade D1 s tunelom Višňové tri konzorciá

18.8.2020, webnoviny.sk
Predstavia technické riešenia

18.8.2020, zilinak.sk
V prípade dostavby diaľnice D1 s tunelom Višňové vyzve NDS k súťažnému dialógu tri konzorciá

18.8.2020, auto.pravda.sk
Diaľnica pod Strečnom zhltne ešte 261 miliónov eur

18.8.2020, transport.sk
NDS vyzve k súťažnému dialógu v prípade D1 s tunelom Višňové tri konzorciá

18.8.2020, Tasr
NDS vyzve k súťažnému dialógu v prípade D1 s tunelom Višňové tri konzorciá

18.8.2020, cas.sk
Kto dokončí D1 s tunelom Višňové? Do finále sa dostali tri konzorciá

18.8.2020, trend.sk
V prípade dostavby tunela Višňové vyzve NDS k súťažnému dialógu tri konzorciá

18.8.2020, trend.sk
NDS rozbehla súťažný dialóg. Španielov z Bratislavy k Višňovému nepustia

18.8.2020, hnonline.sk
Koniec dvojitých príplatkov? Sulík chce prekopať minimálku

18.8.2020, Hospodárske noviny
Kilečko chce odzbrojiť minimálnu mzdu

16.8.2020, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – Železničná doprava je podfinancovaná

16.8.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Železničná doprava na Slovensku je už roky podfinancované, zhodujú sa odborníci

16.8.2020, Rádio Slovensko
Ranný rádiožurnál 07:00 – Železničná doprava je podfinancovaná

14.8.2020, Denník N
Prečo bude obchvat Ružomberka dokončený až v roku 2023?

13.8.2020, dennikn.sk
Neobvykle sa črtá ďalšia diaľnica bez meškania: Obchvat Čadce má byť hotový ešte tento rok

13.8.2020, Zdravotnícke noviny
Príkaz ministerky neplní ani ministerstvo

12.8.2020, dennikn.sk
Po obchvate Ružomberka sa už malo tri roky jazdiť. Prečo bude hotový až v roku 2023?

11.8.2020, pluska.sk
Kollár chce zrušiť doplatky za lieky: Penzisti a deti ušetria, ľudia s rakovinou budú platiť!

11.8.2020, Plus jeden deň
Penzisti a deti ušetria, ľudia s rakovinou budú platiť

10.8.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Mosty na Slovensku budú plošne preverovať

10.8.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Mosty na Slovensku budú plošne preverovať

10.8.2020, Rádio Slovensko
Ranný rádiožurnál 07:00 – Mosty na Slovensku budú plošne preverovať

10.8.2020, hnonline.sk
Do diaľnice D1 pri Žiline sa narýchlo dolievajú milióny. Zo štátnej kasy a bez súťaže

9.8.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Spätnými kontrolami vedia zdravotnej poisťovne vrátiť do systému poskytovania zdravotnej starostlivosti milióny EUR ročne

8.8.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Prerozdeľovať peniaze z mýtneho systému

6.8.2020, citizen.blog.pravda.sk
Slovenské zdravotníctvo – Nemocnice 42

4.8.2020, Új szó
Lakossági fórum a plazmaíves hulladékégetőről

4.8.2020, Hospodárske noviny
Mýto si berie štát. Vyjde na 350 miliónov

4.8.2020, Hospodárske noviny
Zmenou v dĺžke úsekov by sme ročne ušetrili niekoľko miliónov

4.8.2020, hnonline.sk
Zmenou v dĺžke úsekov by sme ročne ušetrili niekoľko miliónov

3.8.2020, webnoviny.sk
Efektívna kombinácia vlakov s autobusmi absentuje, upozorňuje analytik INEKO

3.8.2020, hnonline.sk
Minister dopravy predstavil veľké zmeny v mýte. Nový systém bude stáť do 350 miliónov eur

3.8.2020, TA3
Hlavné správy 18:30 – Príprava tendra na nový mýtny systém

3.8.2020, hnonline.sk
Lekárov po novom overí umelá inteligencia

3.8.2020, hnonline.sk
Doležal plánuje štyri veľké diaľnice. Stavať ich majú súkromníci

3.8.2020, Hospodárske noviny
Lekárov po novom overí umelá inteligencia

3.8.2020, Hospodárske noviny
Doležal chce nové diaľnice stavať so súkromníkmi

31.7.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Príčina pádu mosta v Spišskej Novej Vsi stále nie je známa

31.7.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – Pád mosta na východe Slovenska opätovne otvoril otázku kvality mostov

30.7.2020, Zdravotnícke noviny
Minister avizoval zmenu pri doplatkoch za lieky

30.7.2020, Denník N
Tri logické chyby vlády

30.7.2020, hlavnespravy.sk
Národná diaľničná spoločnosť má do konca júla vyhodnotiť splnenie podmienok na dostavbu diaľnice D1 s tunelom Višňové

29.7.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Čerpanie Prvej pomoci podnikateľom

29.7.2020, dennikn.sk
Ekonomický newsfilter: Tri logické chyby vládnych argumentov proti zvýšeniu pomoci podnikom

27.7.2020, netky.sk
Zrušenie doplatkov za lieky pre deti do šiestich rokov, dôchodcov a ZŤP nepovažuje analytik za rozumný krok

26.7.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Aj súčasná vláda chce oddlžovať nemocnice

26.7.2020, biztweet.eu
Reforma financovania školstva. Odmeniť kvalitu nie kvantitu

26.7.2020, cas.sk
Kollár avizuje zrušenie doplatkov za lieky pre deti do šiestich rokov, dôchodcov a ZŤP: Čo na to analytik?

26.7.2020, webnoviny.sk
Zrušenie doplatkov za lieky nie je rozumný krok, analytik INEKO sa pohráva s viacerými možnosťami

26.7.2020, hlavnespravy.sk
Zrušenie doplatkov za lieky pre deti do šiestich rokov, dôchodcov a ZŤP nepovažuje analytik za rozumný krok

26.7.2020, hlavnydennik.sk
Zrušenie doplatkov za lieky pre deti do šiestich rokov, dôchodcov a ZŤP nepovažuje analytik za rozumný krok

26.7.2020, denniks.sk
Zrušenie doplatkov za lieky pre deti do šiestich rokov, dôchodcov a ZŤP nepovažuje analytik za rozumný krok

25.7.2020, SME
Na čo minúť miliardy od Únie?

25.7.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Schopnosť Slovenska splácať dlhy sa zhoršuje

24.7.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Zmeny v rezorte školstva by mohli stáť 3 miliardy eur

23.7.2020, sme.sk
Najdôležitejšie správy dňa: Prokurátor navrhol tresty v prípade vraždy Kuciaka

23.7.2020, sme.sk
Na čo minúť miliardy od Únie? Odpovedajú Rosina, Miko, Šimečka a ďalší

23.7.2020, dennikn.sk
Výsledok konkurzu na členov Rady ÚVO dodatočne upravili, druhého a tretieho v poradí vymenili

23.7.2020, cas.sk
Ako zlepšia peniaze od Európskej únie životy Slovákov? Ekonómovia radia vláde: Na toto použite miliardy z Bruselu!

23.7.2020, hnonline.sk
Zistenie HN: Štát už vidí definitívne riešenie pre kontroverzné mýto

23.7.2020, Hospodárske noviny
Zistenie HN: Štát už vidí finálne riešenie pre mýto

23.7.2020, Hospodárske noviny
Mýto po novom: chcú ho mať lacnejšie a v réžii štátu

23.7.2020, Nový Čas
Na toto použite miliardy z EÚ!

22.7.2020, spectator.sme.sk
A struggle for billions from the EU starts in the coalition

22.7.2020, SME
V koalícii sa začína spor o európske miliardy

21.7.2020, engineering.sk
Vyjadrenie: ÚV SR: Výber kandidátov do Rady ÚVO

21.7.2020, sme.sk
Byt u Kmotríka vlastní šéfka z ministerstva, kde získal aj podozrivú zákazku

21.7.2020, sme.sk
V koalícii sa začína spor o európske miliardy

21.7.2020, hnonline.sk
Novú diaľnicu postavili rekordne rýchlo. Kľúčové budú iné úseky

21.7.2020, hnonline.sk
Novinka pre mladých. Štát im preplatí väčšinu mzdy

21.7.2020, Slovenka
Mám rád VÝZVY

21.7.2020, Hospodárske noviny
Novinka pre mladých. Štát im preplatí väčšinu mzdy

21.7.2020, Hospodárske noviny
Osem minút k dobru. Lužná už pocítila úľavu

20.7.2020, tasr.sk
Vyjadrenie: ÚV SR: Výber kandidátov do Rady ÚVO

20.7.2020, dnes24.sk
Vyjadrenie: ÚV SR: Výber kandidátov do Rady ÚVO

20.7.2020, Tasr
Vyjadrenie: ÚV SR: Výber kandidátov do Rady ÚVO

20.7.2020, Új szó
Minimum 13 perc megtakarítást hoz az R7-es

19.7.2020, STV
Správy RTVS 19:00 – Lieky bez doplatkov nemusia byť zadarmo

18.7.2020, TV JOJ
Noviny TV JOJ 19:30 – Rovná či progresívna daň?

18.7.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Vláda otvára tému výdavkových stropov

18.7.2020, Pravda
Čižnár končí vo funkcii. Nevie sa, kedy presne

17.7.2020, uvo.gov.sk
Stretnutie s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou

17.7.2020, euractiv.sk
Veľké fosílne projekty obnovy nám budúce generácie neodpustia

17.7.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Samosprávy veria, že vláda vykompenzuje príjmy, o ktoré prídu prijatím 500-miliónového sociálneho balíčka

17.7.2020, STV
Správy RTVS 19:00 – Riaditeľské posty v zdravotníctve sú voľné

17.7.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Ministerstvo dopravy pracuje na zlepšení dopravnej situácie na železničnej trati Bratislava – Komárno

17.7.2020, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – Vykompenzovanie príjmov samospráv

17.7.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Ministerstvo dopravy pracuje na zlepšení dopravnej situácie na železničnej trati Bratislava-Komárno

17.7.2020, Rádio Regina
Správy 14:00 – Zlepšenie situácie na železničnej trati

17.7.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – Samosprávy veria, že im vláda vykompenzuje príjmy

17.7.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – Zlepšenie dopravnej situácie na železničnej trati

17.7.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Zlepšenie dopravnej situácie na železničnej trati

17.7.2020, STV
Správy RTVS 16:00 – Riaditeľské posty v zdravotníctve sú voľné

17.7.2020, dennikn.sk
V nedeľu otvárajú južné úseky bratislavského obchvatu. Komu čo prinesú?

17.7.2020, hnonline.sk
Na nemocnice vytiahne Krajčí dlhovú brzdu

17.7.2020, Hospodárske noviny
Na nemocnice vytiahne Krajčí dlhovú brzdu

16.7.2020, STV
Správy RTVS 16:00 – Vláda otvára tému výdavkových stropov

16.7.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Doplatky za lieky by sa mali zrušiť

16.7.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Doplatky za lieky pre deti do 6 rokov, dôchodcov a ťažko zdravotne postihnutých, by sa mali zrušiť

16.7.2020, Hospodárske noviny
Neudržateľné trináste penzie balíček osekal

16.7.2020, Trend
RADŠEJ ICH ZAPLATÍ

16.7.2020, Trend
Výhybkám kraľuje jediný dodávateľ. Zmluvy dostáva bez súťaže

16.7.2020, Prievidzské ECHO
Cestu R2 v okrese dokončia najskôr za osem rokov

16.7.2020, Trnavské ECHO
Všetky problémy by vraj odstránila nová nemocnica

16.7.2020, myhornanitra.sme.sk
Rýchlostná cesta R2 bude v prievidzskom okrese najskôr o osem rokov

15.7.2020, trend.sk
Koalícia sa bojí zrušiť rekreačné poukazy radšej ich zaplatí

15.7.2020, trend.sk
Výhybkám na železniciach kraľuje jediný dodávateľ. Zmluvy dostáva bez súťaže

15.7.2020, hnonline.sk
Môžeme si sociálny balíček dovoliť? Nad opatreniami visí otáznik

15.7.2020, Denník N
Krajčí dal svojmu tajomníkovi Kolníkovi mimoriadny vplyv

15.7.2020, Denník N
Až ďalšia prax ukáže, kto je skutočnou hlavou ministerstva, úvod vládnutia priniesol rôzne pochybnosti

14.7.2020, ta3.com
Druhý krízový balík pre podnikateľov by mal byť rozsiahlejší

14.7.2020, ujszo.com
A Komárom–Pozsony vasútvonal felújítása még várat magára

14.7.2020, hlavnydennik.sk
Krajčí spustil reorganizáciu na rezorte zdravotníctva, zásadný vplyv bude mať generálny tajomník Kolník

14.7.2020, hlavnespravy.sk
Druhý balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia bude rozsiahlejší, no taktiež by mal obsahovať hlavne drobné zmeny

14.7.2020, hlavnydennik.sk
Druhý balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia bude rozsiahlejší, no taktiež by mal obsahovať hlavne drobné zmeny

14.7.2020, trend.sk
Štát chystá nový daňový mix. Na zúbky sa pozrie najmä špekulantom

14.7.2020, inforaj.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, sportx.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, newsy.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, deed.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, financnik.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, fotonovinky.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, euronovinky.eu
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, blog.pravda.sk
Slovenské zdravotníctvo

14.7.2020, tvojtrebisov.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, hlohovecko.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, ekonomickydennik.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, infozona.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, egoodwill.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, slovak.press
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, bossmedia.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, sme.sk
Druhý balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia bude rozsiahlejší

14.7.2020, virtualne.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, finreport.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, dennikpolitika.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, bleskovespravy.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, 24hod.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, aktuality.maxivyber.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, akcnezeny.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, spravy.pozri.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, spisiakoviny.eu
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, webnoviny.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, zilinaden.sk
Sulík zbiera nápady na nový balík pomoci, riaditeľ INEKO Goliáš je za daňovo-odvodovú reformu

14.7.2020, Új szó
A vasútfelújítás még várat magára

14.7.2020, Hospodárske noviny
Matovič chce sociálny balík za stovky miliónov

14.7.2020, hnonline.sk
Matovič v stopách Fica. Chystá obrovský sociálny balík

13.7.2020, mnt.sk
Marek Krajčí spravil reorganizáciu na ministerstve zdravotníctva

13.7.2020, MY Hornonitrianske noviny
R2 BUDE V OKRESE NAJSKÔR O OSEM ROKOV

13.7.2020, dennikn.sk
Zásadný vplyv na ministerstve zdravotníctva získal generálny tajomník úradu Kolník

12.7.2020, virtualne.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, webnoviny.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, 24hod.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, akcnezeny.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, aktuality.maxivyber.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, hlohovecko.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, slovak.press
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, financnik.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, hlavnespravy.sk
Spôsob menovania členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie treba zmeniť, tvrdí analytik

12.7.2020, deed.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, spisiakoviny.eu
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, ekonomickydennik.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, sportx.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, fotonovinky.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, infozona.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, dennikpolitika.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, inforaj.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, euronovinky.eu
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, bossmedia.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, egoodwill.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, tvojtrebisov.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, spravy.pozri.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, newsy.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, bleskovespravy.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

12.7.2020, finreport.sk
Menovanie členov Rady úradu pre verejné obstarávanie je potrebné zmeniť, myslí si analytik

11.7.2020, engineering.sk
ÚV SR: Komisia ponúkne vláde SR na vymenovanie štyroch kandidátov do Rady ÚVO

11.7.2020, hlavnespravy.sk
Vybraní kandidáti na členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie by mali prispieť k jej lepšiemu fungovaniu

10.7.2020, parlamentnelisty.sk
ÚV SR: Komisia ponúkne vláde na vymenovanie štyroch kandidátov do Rady ÚVO

10.7.2020, dnes24.sk
ÚV SR: Komisia ponúkne vláde SR na vymenovanie štyroch kandidátov do Rady ÚVO

10.7.2020, cas.sk
Je rozhodnuté: Komisia ponúkne vláde štyri mená do Rady Úradu pre verejné obstarávanie

10.7.2020, Tasr
ÚV SR: Komisia ponúkne vláde SR na vymenovanie štyroch kandidátov do Rady ÚVO

10.7.2020, trend.sk
Komisia ponúkne vláde štyroch kandidátov do Rady Úradu pre verejné obstarávanie

10.7.2020, parlamentnelisty.sk
ÚV SR: Komisia ponúkne vláde na vymenovanie štyroch kandidátov do Rady ÚVO

10.7.2020, dennikn.sk
Výber nových členov vplyvnej Rady ÚVO ide do finále, vláde odporúčajú štyroch

10.7.2020, mypovazska.sme.sk
Mestská spoločnosť má vysokú stratu, poslanci sa vybrali na prieskum

10.7.2020, Hospodárske noviny
Sulík bude môcť dotovať menšie firmy napriamo

10.7.2020, hnonline.sk
Šanca pre menšie firmy: Sulík ich bude môcť dotovať napriamo

9.7.2020, Tasr
ÚV SR: Verejné vypočutie kandidátov na členov Rady ÚVO sa uskutoční 8. a 9. júla

9.7.2020, dnes24.sk
ÚV SR: Verejné vypočutie kandidátov na členov Rady ÚVO sa uskutoční 8. a 9. júla

9.7.2020, sme.sk
Vypočujú kandidátov na členov rady úradu pre obstarávanie

9.7.2020, teraz.sk
Verejné vypočutie kandidátov na členov Rady ÚVO bude 9. a 10. júla

9.7.2020, trend.sk
Kandidáti na členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie budú verejne vypočutí na Úrade vlády

9.7.2020, dnes24.sk
ÚV SR: Verejné vypočutie kandidátov na členov Rady ÚVO sa uskutoční 8. a 9. júla

9.7.2020, hlavnespravy.sk
Na Úrade vlády SR sa začína dvojdňové verejné vypočutie kandidátov do Rady Úradu pre verejné obstarávanie

9.7.2020, Tasr
Oprava: ÚV SR: Verejné vypočutie kandidátov na členov Rady ÚVO sa uskutoční…

9.7.2020, hlavnespravy.sk
Z verejného vypočutia by mali vzísť najlepší kandidáti na členov Rady ÚVO

9.7.2020, hnonline.sk
Na trať pri Žiline sa hlásia dve firmy

9.7.2020, dennikn.sk
Beží konkurz kandidátov na úradníkov, ktorí budú kontrolovať tendre za miliardy

9.7.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – NDS zrušila tender na výstavbu R2

9.7.2020, trend.sk
Na železniciach škrípe organizácia. Vlakov je podľa analytikov málo a kvalita tratí nízka

9.7.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Národná diaľničná spoločnosť zrušila tender na výstavbu R2 s tunelom Soroška

9.7.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – Stručne z domova

9.7.2020, Hospodárske noviny
Na trať pri Žiline sa hlásia dve firmy

9.7.2020, targetnews.sk
INEKO: Regióny nemusia čakať na rýchlostné cesty, poruke sú iné dopravné riešenia

8.7.2020, Tasr
Oznámenie: Verejné vypočutie kandidátov na členov Rady ÚVO

8.7.2020, vlada.gov.sk
Verejné vypočutie kandidátov na členov Rady ÚVO na úrade vlády už od zajtra

8.7.2020, Denník N
Heger si vyberie z troch najlepších

8.7.2020, Hospodárske noviny
Vládu čaká vytriezvenie. Musí byť skromnejšia

8.7.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Vláda chce z 8-miliardového balíka postaviť tri fakultné nemocnice

8.7.2020, hnonline.sk
Vládu čaká vytriezvenie. Musí byť skromnejšia

8.7.2020, ta3.com
Analytik Inštitútu finančnej politiky M. Habrman o minimálnej mzde

7.7.2020, Denník N
Čo radíte pri daňovej reforme?

7.7.2020, TA3
Ekonomika 12:25 – Hľadajú nového šéfa Rozpočtovej rady

7.7.2020, dennikn.sk
Elitní ekonómovia hľadajú riešenie, ako zmeniť dlhovú brzdu, inak bude šesť rokov vypnutá

7.7.2020, ta3.com
Riaditeľ Inštitútu INEKO P. Goliaš o hľadaní nového šéfa Rozpočtovej rady

6.7.2020, lekom.sk
INFORMÁCIE V MÉDIÁCH – Pandémia nového koronavírusu nepreverila, či prijaté opatrenia boli dostatočné a správne nastavené

6.7.2020, MY Noviny stredného Považia
MESTSKÁ SPOLOČNOSŤ MÁ VYSOKÚ STRATU

6.7.2020, postoj.sk
Povedie ju Tóth, Barto, Šuster alebo Odyseus?

6.7.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Sto dní ministra zdravotníctva

6.7.2020, dennikn.sk
Heger má po verejnom vypočutí tri mená na šéfa rozpočtovej rady: Šuster, Tóth alebo Fidrmuc

6.7.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Sto dní vlády v rezorte zdravotníctva

6.7.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – V Rádiožurnále pokračujeme v hodnotení 100 dní činnosti vlády dnes v rezorte zdravotníctva

6.7.2020, mnt.sk
V Národnej rade sa o 10.00 h začne verejné vypočutie 11 kandidátov na predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

6.7.2020, trend.sk
100 dní v prvej línii. Aké bolo vládnutie Igora Matoviča v tieni korony?

5.7.2020, dennikn.sk
Teraz je tu príležitosť aj na ambicióznu daňovú reformu (panel expertov)

4.7.2020, sme.sk
08:55 Analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Dušan Zachar tvrdí, že pandémia nepreverila, či prijaté opatrenia boli dostatočné a správne nastavené

4.7.2020, Rádio Lumen
Infolumen 17:30 – Krátko z domova

4.7.2020, ma7.sk
A koronavírus nem mérettette meg a szlovák egészségügyet

4.7.2020, sme.sk
Pandémia ešte nepreverila opatrenia a zdravotníctvo, tvrdí analytik

4.7.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 4. júla – 14.30 – Analytik: Nový koronavírus nepreveril slovenské zdravotníctvo

4.7.2020, dnes24.sk
Analytik: Nový koronavírus nepreveril slovenské zdravotníctvo

4.7.2020, teraz.sk
Analytik: Nový koronavírus nepreveril slovenské zdravotníctvo

4.7.2020, lekari.sk
Analytik: Nový koronavírus nepreveril slovenské zdravotníctvo

4.7.2020, hlavnespravy.sk
Analytik INEKO: Nový koronavírus nepreveril slovenské zdravotníctvo

4.7.2020, cas.sk
Ostré slová analytika: Koronavírus naše zdravotníctvo nepreveril, v tomto Krajčí zlyhal

4.7.2020, pravda.sk
Na Slovensku pribudlo ďalších 29 prípadov koronavírusu

4.7.2020, pluska.sk
Rázne slová analytika: Koronavírus nepreveril naše zdravotníctvo a v TOMTO Krajčí zlyháva!

4.7.2020, trend.sk
Analytik: Za mesiac je nemožné dohnať pätnásť rokov reformnej nečinnosti v zdravotníctve

4.7.2020, aktuality.sk
Koronavírus ONLINE: Od pondelka pribudnú ďalšie „zdravotne bezpečné krajiny“

4.7.2020, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 4. júla – 20.00 – Analytik: Koronavírus nepreveril slovenské zdravotníctvo

4.7.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 4. júla – 17.30 – Analytik: Koronavírus nepreveril slovenské zdravotníctvo

4.7.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 4. júla – 14.30 – Analytik: Koronavírus nepreveril slovenské zdravotníctvo

4.7.2020, Tasr
Analytik: Nový koronavírus nepreveril slovenské zdravotníctvo

4.7.2020, parlamentnelisty.sk
Pandémia dostatočnou previerkou nášho zdravotníctva nebola! Analytik hodnotí Krajčího sto dní

4.7.2020, tyzden.sk
Nový koronavírus nepreveril slovenské zdravotníctvo, tvrdí analytik

4.7.2020, tasr.sk
INEKO Analyst: Coronavirus Failed to Test Slovakia’s Health Sector

4.7.2020, TV JOJ
Noviny TV JOJ 19:30 – Naše cesty sú ako snívajte s nami

4.7.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Prvých sto dní ministra dopravy v úrade

4.7.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Koronavírus, výmeny na kľúčových manažérskych postoch štátnych podnikoch či riešenie akútnych problémov

4.7.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 4. júla – 14.30

4.7.2020, tasr.sk
SUMMARY-Saturday-July 4, 2020 – 10 p.m. – INEKO Analyst: Coronavirus Failed to Test Slovakia’s Health Sector

4.7.2020, noviny.sk
Cesty 1. triedy čaká obnova. Doležal plánuje plošnú rekonštrukciu už v priebehu leta

3.7.2020, hnonline.sk
Hľadá sa Šramkov nástupca. Pozrite si zoznam uchádzačov

3.7.2020, sme.sk
Riaditeľ Žitňan: Všetky problémy v Trnave by odstránila nová nemocnica

3.7.2020, trend.sk
Rezort dopravy triedi veľké investície. Analytici pripomínajú aj jednoduchšie riešenia

3.7.2020, hnonline.sk
Doležal sľúbil kľúčový most na diaľnici D1 do konca roka. Bude až v budúcom

3.7.2020, Denník N
Ako liečili lekári cez koronu? Ako ktorí

3.7.2020, Hospodárske noviny
Dátum pre dostavbu križovatky kľúčových diaľnic je neistý

2.7.2020, Rádio Slovensko
Z prvej ruky 12:27 – Voľba policajného prezidenta

2.7.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska žiada od štátu zníženie DPH

2.7.2020, korkep.sk
Mikorra készül el a déli autópálya? Ezen az interaktív térképen megnézheti

2.7.2020, dennikn.sk
Lekári v koronakríze: Všeobecní išli takmer naplno, niektorí špecialisti len na tretinu bežných výkonov

2.7.2020, Trend
100 DNÍ VlÁDY IGORA MATOVIČA

1.7.2020, webnoviny.sk
Riaditeľ INEKO Goliaš: Politik by mal za plagiátorstvo odstúpiť. Úroveň diplomoviek ale vypovedá o úrovni škôl

1.7.2020, vyvlastnenie.sk
Kým sa čaká na vládne priority v diaľniciach, INEKO rozšírilo pomôcku na ich výber

1.7.2020, citizen.blog.pravda.sk
slovenské zdravotníctvo

1.7.2020, hlavnespravy.sk
INEKO rozširuje portál o doprave aj o železnice, za rýchlocesty dopĺňa údaje o ich prínosoch

1.7.2020, dennikn.sk
U Hegera chystajú daňovú reformu, Mikloš by privítal rovnú daň, no odkazuje, že iba to nestačí

1.7.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Nadbytok eurofondov

1.7.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Koniec politizácie pri výstavbe diaľnic

1.7.2020, trend.sk
100 dní v prvej línii. Aké bolo vládnutie Igora Matoviča v tieni korony?

1.7.2020, dennikn.sk
Ekonomický newsfilter: Dnes sme vstúpili do štvrťroka, v ktorom konečne začneme znova stúpať

30.6.2020, webnovinky.sk
INEKO rozširuje portál o doprave aj o železnice

30.6.2020, hotky.sk
Kým sa čaká na vládne priority v diaľniciach, INEKO rozšírilo pomôcku pre ich výber

30.6.2020, lekom.sk
INFORMÁCIE V MÉDIÁCH – RIADITEĽ ŽITŇAN: VŠETKY PROBLÉMY BY ODSTRÁNILA…

30.6.2020, dnes24.sk
Doprava: INEKO rozširuje portál o doprave aj o železnice

30.6.2020, teraz.sk
INEKO rozširuje portál o doprave aj o železnice

30.6.2020, dnes24.sk
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 30. júna – 20.00 – Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) rozširuje portál o doprave aj o železnice, v prípade rýchlostných ciest dopĺňa údaje o prínosoch projektov

30.6.2020, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 30. júna – 17.30 – Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) rozširuje portál o doprave aj o železnice, v prípade rýchlostných ciest dopĺňa údaje o prínosoch projektov

30.6.2020, Tasr
Doprava: INEKO rozširuje portál o doprave aj o železnice

30.6.2020, Tasr
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 30. júna – 20.00 – Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) rozširuje portál o doprave aj o železnice, v prípade rýchlostných ciest doplňa údaje o prínosoch projektov

30.6.2020, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 30. júna – 17.30 – Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) rozširuje portál o doprave aj o železnice, v prípade rýchlostných ciest doplňa údaje o prínosoch projektov

30.6.2020, transport.sk
INEKO rozširuje portál o doprave aj o železnice

30.6.2020, Tasr
TK inštitútu INEKO – Predstavenie rozšírenia portálu s prehladom informácií o cestách a železniciach v SR

30.6.2020, Rádio Expres
Infoexpres 17:00 – dopravy plánuje v lete rozsiahlu rekonštrukciu ciest prvej triedy

30.6.2020, dennikn.sk
Kým sa čaká na vládne priority v diaľniciach, INEKO rozšírilo pomôcku pre ich výber

30.6.2020, mnt.sk
Inštitút INEKO predstavil rozšírený portál s informáciami o termínoch dostavby, nákladoch či prínosoch rozostavaných aj plánovaných diaľnic a rýchlostných ciest

29.6.2020, MY Trnavské noviny
RIADITEĽ ŽITŇAN: VŠETKY PROBLÉMY BY ODSTRÁNILA NOVÁ NEMOCNICA

29.6.2020, Tasr
Doplnený prehlad ekonomických udalostí na utorok 30. júna – TK inštitútu INEKO: Predstavenie rozšírenia portálu s prehladom

28.6.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Výmeny na čele štátnych podnikov sa rozbehli naplno

28.6.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Rošády na čele štátnych podnikov

28.6.2020, TA3
Správy TA3 15:00 – ÚVO sa chce odstrihnúť od vlády

27.6.2020, ma7.sk
Búcsút inthetünk a Szoroskő-alagútnak?

26.6.2020, lekom.sk
INFORMÁCIE V MÉDIÁCH – BOJ O ZDRAVIE ĽUDÍ

26.6.2020, hnonline.sk
Sto dní vlády: čistky, nominácie a boj o život

26.6.2020, Hospodárske noviny
Vládnu sto dní: čistky, nominácie a boj o život

25.6.2020, slovensko.rtvs.sk
Pozitíva korony

25.6.2020, uvo.gov.sk
Spolupráca s INEKO a verejná politika ÚVO

25.6.2020, Trend
Opravu katastrofálnych ciest brzdia nekonečné námietky

25.6.2020, Trend
Diera v cestách je obrovská

25.6.2020, Zdravotnícke noviny
Krajčí a Kužela
(Autorský článok: Dušan Zachar)

24.6.2020, spravy.sk
Predsedu Úradu pre verejné obstarávanie by mala po novom menovať hlava štátu na odporúčanie parlamentu

24.6.2020, dnes24.sk
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 24. júna – 21.00 – Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) v spolupráci s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) chce posilniť nezávislosť úradu

24.6.2020, dnes24.sk
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 24. júna – 21.00 – Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) v spolupráci s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) chce posilniť nezávislosť úradu

24.6.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 24. júna – 17.30 – Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) v spolupráci s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) chce posilniť nezávislosť úradu

24.6.2020, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 24. júna – 17.30 – Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) v spolupráci s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) chce posilniť nezávislosť úradu

24.6.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 24. júna – 14.30 – Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) v spolupráci s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) chce posilniť nezávislosť úradu

24.6.2020, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 24. júna – 14.30 – Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) v spolupráci s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) chce posilniť nezávislosť úradu

24.6.2020, Tasr
Posilnenie nezávislosti ÚVO chce úrad spolu s INEKO dosiahnuť v návrhu zákona

24.6.2020, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 24. júna – 14.30 – Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) v spolupráci s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) chce posilniť nezávislosť úradu

24.6.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 24. júna – 14.30 – Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) v spolupráci s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) chce posilniť nezávislosť úradu

24.6.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 24. júna – 17.30 – Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) v spolupráci s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) chce posilniť nezávislosť úradu

24.6.2020, TV JOJ
Noviny TV JOJ 19:30 – Kontrola kontrolórov

24.6.2020, Tasr
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 24. júna – 21.00 – Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) v spolupráci s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) chce posilniť nezávislosť úradu

24.6.2020, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 24. júna – 21.00 – Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) v spolupráci s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) chce posilniť nezávislosť úradu

24.6.2020, Tasr
Posilnenie nezávislosti ÚVO chce úrad spolu s INEKO dosiahnuť v návrhu zákona

24.6.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Posilnenie nezávislosti Úradu pre verejné obstarávanie

24.6.2020, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 24. júna – 17.30 – Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) v spolupráci s Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) chce posilniť nezávislosť úradu

24.6.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Úrad pre verejné obstarávanie pripravil opatrenia na posilnenie svojej nezávislosti

24.6.2020, dnes24.sk
Posilnenie nezávislosti ÚVO chce úrad spolu s INEKO dosiahnuť v návrhu zákona

24.6.2020, hlavnespravy.sk
Predsedu Úradu pre verejné obstarávanie by mala po novom menovať hlava štátu na odporúčanie parlamentu

24.6.2020, hnonline.sk
Varovania pred druhou vlnou pribúdajú. Prečo Slovensko poľavilo v testovaní?

24.6.2020, trend.sk
Opravu katastrofálnych ciest brzdia nekonečné námietky

24.6.2020, trend.sk
Investičná diera v „jednotkách“ je obrovská. Mapu Slovenska pretkali úseky rozbitých ciest

24.6.2020, denniks.sk
Predsedu Úradu pre verejné obstarávanie by mala po novom menovať hlava štátu na odporúčanie parlamentu

24.6.2020, zastavmekorupciu.sk
Diskutuje sa o voľbe generálneho prokurátore, poslancom sme poslali vlastné návrhy

24.6.2020, teraz.sk
ÚVO a INEKO chcú posilniť nezávislosť úradu

24.6.2020, sme.sk
Šéfa úradu pre obstarávanie by mal po novom menovať prezident

24.6.2020, Hospodárske noviny
Testujeme málo. Ľudia to vraj nechcú

24.6.2020, Hospodárske noviny
Poukazy ako liek: experti ich spochybnili

24.6.2020, hnonline.sk
Na koronu testujeme žalostne málo. Krajčího rezort má na to svoje vysvetlenie

23.6.2020, spravy.pozri.sk
Krajčí sa nechal nachytať farmafirmami, verejné zdroje ukrátil o viac ako 30 miliónov eur, tvrdí Drucker

23.6.2020, hnonline.sk
Diskriminácia v Kollárovej novinke. Experti spochybnili zmeny v Dankových poukazoch

23.6.2020, trend.sk
Chceli ich zrušiť, nakoniec im prídu vhod. Príspevky na rekreáciu štát prekope

23.6.2020, STV1
Správy RTVS 16:00 – Ministerstvo hospodárstva: Dotácie na nájomné

23.6.2020, Hospodárske noviny
Naše mýto opäť láka rakúske spoločnosti

23.6.2020, hnonline.sk
Záujem o miliónový biznis na slovenských cestách má veľký hráč zo západnej Európy

23.6.2020, Denník N
Čo má vláda robiť proti šíreniu koronavírusu?

22.6.2020, denniks.sk
Krajčí sa nechal nachytať farmafirmami a verejné zdroje ukrátil o viac ako 30 mil. eur, tvrdí Drucker

22.6.2020, infovojna.sk
Krajčí sa nechal nachytať farmafirmami a verejné zdroje ukrátil o viac ako 30 mil. eur, tvrdí Drucker

22.6.2020, MY Týždenník pre Záhorie
PO TRIDSIATICH ROKOCH ZREKONŠTRUOVALI PÔRODNICU V SKALICI ZA VIAC NEŽ MILIÓN

22.6.2020, webnoviny.sk
Krajčí sa nechal nachytať farmafirmami, verejné zdroje ukrátil o viac ako 30 miliónov eur, tvrdí Drucker

22.6.2020, hlavnespravy.sk
Krajčí sa nechal nachytať farmafirmami a verejné zdroje ukrátil o viac ako 30 mil. eur, tvrdí Drucker

22.6.2020, hlavnydennik.sk
Krajčí sa nechal nachytať farmafirmami a verejné zdroje ukrátil o viac ako 30 mil. eur, tvrdí Drucker

22.6.2020, sme.sk
Drucker kritizoval Krajčího za liekovú politiku

22.6.2020, dennikn.sk
Testovať, izolovať pozitívnych a obnoviť e-karanténu: experti radia vláde, ako zamedziť druhej vlne koronavírusu

21.6.2020, cafeeuropa.blog.sme.sk
Kde skončia eurofondy na koronu?

20.6.2020, sme.sk
Ťažkopádna a pomalá. Firmy sa k záchrane od štátu nevedia dostať

20.6.2020, dennikn.sk
Mikloš, Kažimír, Molnárová, Ódor, Vašáková, Beblavý hovoria, čo sa vláde podarilo a čo pokazila (Panel expertov E)

20.6.2020, TA3
Správy TA3 15:00 – Za doplatkami údajne konkurenčný boj

19.6.2020, uvo.gov.sk
Rokovanie s predstaviteľmi INEKO

19.6.2020, dennikn.sk
Nominácia Krištúfkovej už nie je dobrá ani ako vtip (udalosti týždňa)

19.6.2020, hnonline.sk
Štát spúšťa krízové šetrenie. Konečne, znie od analytikov

19.6.2020, Hospodárske noviny
Ministerstvá spúšťajú svoje krízové šetrenia

19.6.2020, Hospodárske noviny
Kysuckú D3 ohrozuje koridor pre lesnú zver

18.6.2020, Denník N
Za menej pruhov zaplatí štát o polovicu viac

18.6.2020, pluska.sk
Krištúfkovej odbornosť je mnohým na smiech. Náklad sa jej ušiel aj od odborníka!

18.6.2020, hnonline.sk
Nečakaná prekážka pre kysuckú D3. Diaľnicu ohrozuje spor s miestnou osadou

18.6.2020, SME
Pomoc by potrebovali, ale nevedia sa k nej dostať

18.6.2020, hnonline.sk
Pomoc absolventom: urobia ich lacnejšími

18.6.2020, Plus jeden deň
Spôsobí vzburu v koalícii?

18.6.2020, Hospodárske noviny
Pomoc absolventom: urobia ich lacnejšími

18.6.2020, Trend
V rozpočte je diera, štát bude musieť siahnuť do vreciek daňových poplatníkov

17.6.2020, trend.sk
V rozpočte je diera, štát siahne hlbšie do vreciek Slovákov. Rovnú daň zrejme pochová

17.6.2020, pravda.sk
Krajniak chce platiť 13. dôchodky zo spotrebnej dane

17.6.2020, Pravda
Krajniak chce 13. dôchodky platiť zo spotrebnej dane

17.6.2020, hnonline.sk
Piate oddlžovanie nemocníc: bez reformy to nepôjde

17.6.2020, Hospodárske noviny
Piate oddlžovanie nemocníc: bez reformy to nepôjde

17.6.2020, Denník N
Samosprávy rokujú o polmiliardovej pomoci

16.6.2020, blog.pravda.sk
Slovenské zdravotníctvo

16.6.2020, dennikn.sk
Zbabrané rozšírenie D1 pri Bratislave: Za menej pruhov zaplatí štát o polovicu viac

16.6.2020, dennikn.sk
Ekonóm Meravý z krízového štábu: Naše odporúčania sa premietajú do praxe pomaly

16.6.2020, sme.sk
Café Európa: Kde skončia eurofondy na koronu? (diskusia)

16.6.2020, hnonline.sk
Heger chce stimulovať spotrebu. Ekonómovia sú skeptickí

16.6.2020, hnonline.sk
Zlé mosty pribúdajú. Pomôcť má Brusel

16.6.2020, Hospodárske noviny
Zlé mosty pribúdajú. Pomôcť má Brusel

16.6.2020, Hospodárske noviny
Heger chce stimulovať spotrebu. Ekonómovia sú skeptickí

15.6.2020, dennikn.sk
Samosprávy pre krízu zastavili investície. S Matovičom rokujú o polmiliardovej pomoci

15.6.2020, Hospodárske noviny
Nemocnice dostanú pravidlá, ako šetriť

14.6.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Premiér chce požičať ventilátory

14.6.2020, tasr.sk
MORNING NEWS HIGHLIGHTS – Sunday, June 14, 2020 – 9.00 a.m. – I consider the process of debt relief for hospitals by the previous government to be one of the biggest failures in the health care sector, Dusan Zachar, an analyst at INEKO, said in an interview with TASR

13.6.2020, webnovinky.sk
Analytik: Oddĺženie nemocníc je jedným z najväčších neúspechov rezortu

13.6.2020, bleskovky.zoznam.sk
Proces oddlžovania nemocníc predošlou vládou považuje analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar za jeden z najväčších-

13.6.2020, glob.zoznam.sk
Proces oddlžovania nemocníc jej jeden z najväčších neúspechov v rezorte, tvrdí analytik

13.6.2020, teraz.sk
Analytik: Oddĺženie nemocníc je jedným z najväčších neúspechov rezortu

13.6.2020, mnt.sk
Oddlžovanie nemocníc predošlou vládou považuje analytik INEKO Dušan Zachar za jeden z najväčších neúspechov v rezorte zdravotníctva

13.6.2020, lekari.sk
Analytik:Proces oddlžovania nemocníc jej jeden z najväčších neúspechov v rezorte

13.6.2020, tasr.sk
Analyst: Debt Relief for Hospitals One of Biggest Failures in Health Care

13.6.2020, tasr.sk
SUMMARY-Saturday-June 13, 2020 – 10 p.m. – I consider the process of debt relief for hospitals by the previous government to be one of the biggest failures in the health care sector, Dusan Zachar, an analyst at INEKO, said in an interview with TASR

13.6.2020, Tasr
Analytik: Proces oddlžovania nemocníc jej jeden z najväčších neúspechov v rezorte

13.6.2020, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 13. júna – 20.00 – Proces oddlžovania nemocníc predošlou vládou považuje analytik INEKO Dušan Zachar za jeden z najväčších neúspechov v rezorte zdravotníctva

13.6.2020, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 13. júna – 17.30 – Proces oddlžovania nemocníc predošlou vládou považuje analytik INEKO Dušan Zachar za jeden z najväčších neúspechov v rezorte zdravotníctva

13.6.2020, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 13. júna – 14.30 – Proces oddlžovania nemocníc predošlou vládou považuje analytik INEKO Dušan Zachar za jeden z najväčších neúspechov v rezorte zdravotníctva

13.6.2020, cas.sk
Proces oddlžovania nemocníc je podľa analytika jeden z najväčších neúspechov v rezorte

13.6.2020, trend.sk
Proces oddlžovania nemocníc je jeden z najväčších neúspechov v rezorte, tvrdí analytik

13.6.2020, hlavnespravy.sk
Analytik: Proces oddlžovania nemocníc jej jeden z najväčších neúspechov v rezorte

13.6.2020, dnes24.sk
Analytik:Proces oddlžovania nemocníc jej jeden z najväčších neúspechov v rezorte

13.6.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 13. júna – 14.30 – Proces oddlžovania nemocníc predošlou vládou považuje analytik INEKO Dušan Zachar za jeden z najväčších neúspechov v rezorte zdravotníctva

13.6.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Z oddlžovania do oddlžovania

13.6.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Nádej pre chorých

12.6.2020, ta3.com
HOSŤ V ŠTÚDIU: Riaditeľ Inštitútu INEKO P. Goliaš o kríze

12.6.2020, STV1
Správy RTVS 16:00 – Ekonómovia navrhujú zjednodušenie pomoci

12.6.2020, hnonline.sk
eZdravie má mať pod palcom Krajčího pravá ruka Kolník. Ten má za sebou kauzy

12.6.2020, Hospodárske noviny
eZdravie má riadiť pravá ruka Krajčího

11.6.2020, ma7.sk
Teljesen elvetik a Szoroskői alagút megépítését?

11.6.2020, ec.europa.eu/slovakia
Slovensko potrebuje plán na oživenie ekonomiky a ozdravenie verejných financií

11.6.2020, spectator.sme.sk
Health care purges have started – 12 top managers gone within two months

11.6.2020, hnonline.sk
Zistenie HN: Tunel Soroška nebude. Výstavba diaľnice na Gemeri narazila na prírodu

11.6.2020, Hospodárske noviny
Stop pre štvrťmiliardový tender na tunel Soroška

11.6.2020, Trend
ZÁCHRANNÉ SIETE MATOVIČA AJ BABIŠA MAJÚ PRIVEĽKÉ OKÁ

11.6.2020, hlavnespravy.sk
Výnimky na fixný doplatok za lieky budú aj naďalej, GENAS to kritizuje

11.6.2020, Zdravotnícke noviny
Výnimka

10.6.2020, topky.sk
Na Slovensku nie je hospitalizovaný nikto s KORONAVÍRUSOM: Fixný doplatok za lieky pokračuje

10.6.2020, hlavnydennik.sk
Výnimky na fixný doplatok za lieky budú aj naďalej, GENAS to kritizuje

10.6.2020, lekari.sk
Výnimky na fixný doplatok za lieky budú aj naďalej, GENAS to kritizuje

10.6.2020, Tasr
Výnimky na fixný doplatok za lieky budú aj naďalej, GENAS to kritizuje

10.6.2020, teraz.sk
Výnimky na fixný doplatok za lieky budú aj naďalej

10.6.2020, dnes24.sk
Výnimky na fixný doplatok za lieky budú aj naďalej, GENAS to kritizuje

10.6.2020, sme.sk
Výnimky na fixný doplatok za lieky budú aj naďalej, Genas to kritizuje

10.6.2020, profini.sk
Slovensko potrebuje reformy a odolnejšiu ekonomiku, tvrdí Heger

10.6.2020, Tasr
Prehlad ekonomických udalostí na stredu 10. júna – Online seminár Ako z krízy von

10.6.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Počas krízy podnikatelia siahli na rezervy

10.6.2020, Hospodárske noviny
Krajniak pre HN: Už viem, ako zmeniť penzijný strop

10.6.2020, Hospodárske noviny
Korona na ústupe nám otvára hranice aj letiská

10.6.2020, hlavnespravy.sk
Slovensko potrebuje reformy a odolnejšiu ekonomiku, tvrdí Heger

10.6.2020, webnoviny.sk
Slovensko potrebuje reformy a odolnejšiu ekonomiku, tvrdí Heger

10.6.2020, trend.sk
Záchranné Siete Matoviča aj Babiša majú priveľké oká

9.6.2020, hnonline.sk
Prehľad ďalšieho uvoľňovania. Matovič ohlásil výrazné zmeny v reštauráciách, rúška vonku už nie sú povinné

9.6.2020, TA3
Hlavné správy 18:30 – Kužela padol pre čísla aj minulosť

9.6.2020, Tasr
Predbežný prehlad ekonomických udalostí na stredu 10. júna – Online seminár Ako z krízy von

9.6.2020, Hospodárske noviny
Cestnú megasúťaž vyhrala trojica stavebných firiem

9.6.2020, Hospodárske noviny
Hranice sú voľné, no Slováci stále v karanténe

9.6.2020, Hospodárske noviny
Megazákazka na cesty prvej triedy má víťazov

9.6.2020, hnonline.sk
Cestnú megasúťaž vyhrala trojica stavebných firiem

9.6.2020, hnonline.sk
Absurdné prípady: Hranice sú voľné, no niektorí Slováci stále v karanténe

9.6.2020, hnonline.sk
Zistenie HN: Cestnú megasúťaž vyhrala až trojica firiem, potešiť majú státisíce vodičov

8.6.2020, eufondy.sk
Online seminár: Ako z krízy von – hľadanie optimálneho plánu na oživenie ekonomiky a ozdravenie verejných financií

8.6.2020, hlavnespravy.sk
Populizmus je súčasťou systému, v ktorom žijeme. Jeho metódy a charakteristické znaky sú prítomné v taktickej výbave všetkých politických subjektov.

8.6.2020, partnerskadohoda.gov.sk
Online seminár: Ako z krízy von – hľadanie optimálneho plánu na oživenie ekonomiky a ozdravenie verejných financií

8.6.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Vyššia pomoc podnikateľom

8.6.2020, SME
Vyhlásia súťaž na trať v Petržalke

8.6.2020, hnonline.sk
Krajčí ide robiť razantné kroky. Chce stiahnuť ľudí od špecialistov

8.6.2020, Hospodárske noviny
Strop na kurzarbeit: 1 032 eur, ale nie hneď

8.6.2020, Hospodárske noviny
Krajčí chce stiahnuť ľudí od špecialistov

8.6.2020, SME
Krajčí čistí rýchlo a veľa

8.6.2020, SME
Marek Krajčí spustil čistky a odvoláva

8.6.2020, KORZÁR, košický denník
Marek Krajči spustil čistky a odvoláva

7.6.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Koľajnice iba na papieri

7.6.2020, sme.sk
Krajčí spustil čistky. Za vyše dva mesiace odvolal 12 šéfov

6.6.2020, Nový Čas
Čo zachráni ekonomiku

6.6.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Dôchodky čaká zmena

6.6.2020, cas.sk
Slovensku hrozí strmý pád, odborníci zdvíhajú varovný prst: Čo zachráni ekonomiku

5.6.2020, Hospodárske noviny
Najväčší potenciál má biologicky rozložiteľný odpad

5.6.2020, hnonline.sk
Zistenie HN: Štát vypočul volanie priemyslu. Strop na kurzarbeit navýši na maximum

5.6.2020, Tasr
Týždenný prehlad ekonomických udalostí v SR na 24. týždeň – Online seminár Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Podnikatelskou alianciou Slovenska a Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy

4.6.2020, korkep.sk
Lassan elül a por, kezdődik az év egyik legkeményebb politikai vitája a minimálbérről

4.6.2020, azzz.sk
Bude v Bratislave iná minimálna mzda ako v Revúcej? Minimálna mzda rozdeľuje názory

4.6.2020, hlavnydennik.sk
Rozdielnu minimálnu mzdu podľa regiónov zvažuje aj OĽaNO

4.6.2020, Hospodárske noviny
Región alebo sektor. Minimálka rozdeľuje

4.6.2020, hnonline.sk
K SaS sa pridávajú aj v OĽaNO: V Bratislave iná minimálna mzda ako v Revúcej

3.6.2020, biznis.sk
Nedeľný predaj 4. Výsledky prieskumu

3.6.2020, bratislavaden.sk
Výstavbu električkovej trate do Petržalky môžu predĺžiť ďalšie komplikácie

2.6.2020, bleskovespravy.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, infozona.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, spisiakoviny.eu
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, aktuality.maxivyber.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, sportx.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, fotonovinky.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, spravy.pozri.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, slovak.press
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, egoodwill.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, secovce.virtualne.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, aktualizovane.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, hlohovecko.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, tpn.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, zilinaden.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, financnik.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, bossmedia.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, sportdnes.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, akcnezeny.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, inforaj.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, newsy.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, ekonomickydennik.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, dennikpolitika.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, euronovinky.eu
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, lucenec.virtualne.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, kosice.virtualne.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, tvojtrebisov.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, webnoviny.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, 24hod.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, finreport.sk
Úrad pre verejné obstarávanie začal prijímať žiadosti od uchádzačov na dve voľné miesta členov Rady

2.6.2020, aktualizovane.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, bleskovespravy.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, secovce.virtualne.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, lucenec.virtualne.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, kosice.virtualne.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, fotonovinky.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, hlohovecko.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, ekonomickydennik.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, sportx.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, zilinaden.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, extraplus.sk
MATOVIČOVA REVOLÚCIA V TRANSPARENTNOSTI SA ZATIAĽ NEKONÁ

2.6.2020, tvojtrebisov.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, newsy.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, dennikpolitika.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, sportdnes.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, akcnezeny.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, tpn.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, spravy.pozri.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, spisiakoviny.eu
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, aktuality.maxivyber.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, euronovinky.eu
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, egoodwill.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, slovak.press
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, hlavnespravy.sk
Výstavbu električkovej trate do bratislavskej mestskej časti Petržalky môžu predĺžiť ďalšie komplikácie

2.6.2020, finreport.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, bossmedia.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, webnoviny.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, hlavnespravy.sk
Transparentnosť generálnej prokuratúry je biedna, tvrdí Piško z Transparency International Slovensko

2.6.2020, hlavnespravy.sk
INEKO: Revolúcia v transparentnosti pri výbere dôležitých ľudí sa zatiaľ nekoná

2.6.2020, 24hod.sk
Generálna prokuratúra funguje ako veľmi uzavretý orgán a jej transparentnosť je biedna, tvrdí TIS

2.6.2020, sme.sk
Súťaž na druhú etapu trate do Petržalky chcú vyhlásiť v auguste

2.6.2020, hnonline.sk
Bratislavský obchvat sa motoristom otvorí až v auguste. Štát pripravuje prvú platbu zhotoviteľovi

2.6.2020, hnonline.sk
Podnikatelia dostanú viac. Kabinet prisľúbil zvýšenie kritizovaného limitu na kurzarbeit

2.6.2020, Hospodárske noviny
Vláda prisľúbila zvýšenie kritizovaného limitu na kurzarbeit

2.6.2020, Hospodárske noviny
Štát prvýkrát zaplatí za nultý obchvat Bratislavy

2.6.2020, Denník N
Pomoc na udržanie zamestnanosti je malá, odporučili sme ju zvýšiť

1.6.2020, TV JOJ
Noviny TV JOJ 19:30 – Transparentnosť výberových konaní

1.6.2020, sme.sk
INEKO má výhrady k obsadzovaniu funkcií v štátnej správe

1.6.2020, webnoviny.sk
Ak štát kontroluje výsledky, školy môžu mať podľa analytika väčšiu slobodu pri vzdelávaní

1.6.2020, hlavnydennik.sk
Revolúcia v transparentnosti pri výbere dôležitých ľudí sa zatiaľ nekoná

1.6.2020, hnonline.sk
Nové eurofondy môžeme využiť na zelenší priemysel

1.6.2020, Hospodárske noviny
Nové eurofondy môžeme využiť na zelenší priemysel

1.6.2020, Hospodárske noviny
Predražený projekt Žiline zatiaľ nepomôže

1.6.2020, hnonline.sk
Predražený projekt Žiline zatiaľ nepomôže

31.5.2020, mnt.sk
Ekonóm Peter Goliaš z ekonomického krízového štábu hovorí, že príspevky na udržanie zamestnanosti treba výrazne zvýšiť.

31.5.2020, blog.sme.sk
Revolúcia v transparentnosti pri výbere dôležitých ľudí sa zatiaľ nekoná

31.5.2020, dennikn.sk
Ekonóm Goliaš z krízového štábu: Výška príspevkov na udržanie zamestnanosti je malá, odporučili sme ich zvýšiť

30.5.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Počet firiem v daňových rajoch narastá

29.5.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Odvolávania v zdravotníctve

29.5.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – V zdravotníctve dochádza k personálnym zmenám

29.5.2020, STV2
Správy RTVS z regiónov 17:00 – Šaľania budú na obchvat čakať dlhšie

29.5.2020, TV JOJ
Noviny TV JOJ 19:30 – Výmena vedenia nemocníc

29.5.2020, Hospodárske noviny
Ambulancie aj nemocnice sa vracajú späť do normálu

28.5.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – Výstavba obchvatu Šale sa predlžuje

28.5.2020, hnonline.sk
Lekári volajú pacientov. Lévyová varuje pred zbytočnými úmrtiami

28.5.2020, citizen.blog.pravda.sk
Nemocnice 24

28.5.2020, hnonline.sk
Ficov platový automat naráža na odpor. Koalícia ide meniť vzorec na minimálnu mzdu

28.5.2020, Hospodárske noviny
Firmy chcú zmraziť minimálnu mzdu

28.5.2020, Hospodárske noviny
Korona obišla Medzilaborce a Krtíš

28.5.2020, camit.sk
WEBINÁR: “Ako z krízy von – hľadanie optimálneho plánu na oživenie ekonomiky a ozdravenie verejných financií“

27.5.2020, partnerskadohoda.gov.sk
Webinár: Ako z krízy von – hľadanie optimálneho plánu na oživenie ekonomiky a ozdravenie verejných financií

27.5.2020, eufondy.sk
Webinár: Ako z krízy von – hľadanie optimálneho plánu na oživenie ekonomiky a ozdravenie verejných financií

27.5.2020, vlada.gov.sk
Na úrade vlády sa stretla hodnotiaca komisia pre výber kandidátov do Rady ÚVO

27.5.2020, tasr.sk
Vyjadrenie: Na úrade vlády sa stretla hodnotiaca komisia pre výber kandidátov…

27.5.2020, Tasr
Vyjadrenie: Na úrade vlády sa stretla hodnotiaca komisia pre výber kandidátov…

27.5.2020, hnonline.sk
Veľká analýza epidemiológov: Korona na Slovensku vynechala len Medzilaborce a Krtíš

26.5.2020, MY Turčianske noviny
ZÁUJEM O MEŠKAJÚCU DOSTAVBU TUNELA VIŠŇOVÉ MAJÚ ŠTYRI STAVEBNÉ ZDRUŽENIA

26.5.2020, Hospodárske noviny
Kysučania čakajú. Diaľnica D3 mešká

26.5.2020, Hospodárske noviny
Fiasko kysuckej diaľnice. Hľadá sa dokumentácia

26.5.2020, hnonline.sk
Fiasko kysuckej diaľnice D3. Hľadá sa základný projekt, termín sa posunul už sedemkrát

26.5.2020, hnonline.sk
Fiasko kysuckej diaľnice. Hľadá sa dokumentácia

26.5.2020, mytrencin.sme.sk
Rúška by sa mali nosiť v nemocniciach čo najdlhšie, tvrdí analytik

26.5.2020, mytrencin.sme.sk
Pandémia oddialila v trenčianskej nemocnici niektoré operácie

25.5.2020, nsp-bardejov.sk
Výročná správa o činnosti a hospodárení NsP Sv. Jakuba, n.o., Bardejov za rok 2019

25.5.2020, MY Trenčianske noviny
PANDÉMIA ODDIALILA OPERÁCIE

25.5.2020, trend.sk
Slováci sa boja dôsledkov krízy. Zotavenie môže byť dlhé

25.5.2020, MY Trenčianske noviny
RÚŠKA BY SA MALI NOSIŤ V NEMOCNICIACH ČO NAJDLHŠIE

25.5.2020, biznis.sk
Nech sa rozhodnú obchodníci, nie politici!

máj 2020, Lekárnik, č. 5
Zavedenie demograﬁckých kritérií pri otváraní nových lekární

25.5.2020, Hospodárske noviny
Ukrajina či Poľsko. Odborníci chcú sever

25.5.2020, Hospodárske noviny
Lekárom zaplatia podľa toho, ako počas krízy pracovali

25.5.2020, hnonline.sk
Lekárom zaplatia podľa toho, ako počas krízy pracovali

25.5.2020, hnonline.sk
Diaľničná dilema na východe Slovenska: Ťahať radšej R4 na Poľsko ako D1 na Ukrajinu?

24.5.2020, denniks.sk
Selektívne dotovanie VšZP zo strany štátu môže byť posúdené ako nedovolená štátna pomoc, tvrdí analytik

24.5.2020, webnoviny.sk
Štát chce za pomoc získať podiel v súkromných poisťovniach, analytik kritizuje vyjadrenia Hegera

24.5.2020, hlavnespravy.sk
Selektívne dotovanie VšZP zo strany štátu môže byť posúdené ako nedovolená štátna pomoc, tvrdí analytik

23.5.2020, Plus jeden deň
Nech sa ro zhodnú obchodníci, nie politici!

23.5.2020, pluska.sk
Matovič so Sulíkom otvorene: Zostanú obchody v nedeľu zatvorené? Politológ na to nevidí dôvod

22.5.2020, topky.sk
Zrušíme gastrolístky? Vláda má plán, no názory odborníkov sa rôznia: Matovič debatu stopol

22.5.2020, Hospodárske noviny
Heger si pýta podiel za pomoc poisťovniam

22.5.2020, hnonline.sk
Minister Heger pýtal podiel za pomoc poisťovni

21.5.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Najviac prepúšťali na východe

21.5.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Na Slovensku pribudlo 6 nových prípadov ochorenia COVID-19

21.5.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Vplyvy koronavírusu na Slovensku

20.5.2020, ucn.sk
Prvenstvo SPŠE v Prešove v rebríčku INEKO

21.5.2020, Új szó
Elbocsátást hozhat a vasárnapi bezárás

21.5.2020, Trend
Slováci sa boja dôsledkov krízy. Zotavenie môže byť dlhé

21.5.2020, Zdravotnícke noviny
Kto dofinancuje výpadky príjmov poisťovní?

20.5.2020, etrend.sk
Slováci sa boja dôsledkov krízy. Zotavenie môže byť dlhé

20.5.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Nezamestnaných rekordne stúpa

20.5.2020, hnonline.sk
Zdaňovanie korupcie či sekanie dôchodkov. Hľadá sa plán ako skrotiť hrozivý deficit

20.5.2020, hnonline.sk
Bitka o Žilinu. V megatendri dostali železnice len dve tesné ponuky stavebných gigantov

20.5.2020, Hospodárske noviny
Rýchlotrať za stámilióny chcú stavať dve skupiny

20.5.2020, Hospodárske noviny
Na skrotenie deficitu si berie kabinet tri roky

20.5.2020, Hospodárske noviny
Megatender železníc: Strabag a Eurovia dali najnižšiu cenu

20.5.2020, hnonline.sk
Zdaňovanie korupcie či sekanie dôchodkov. Hľadá sa plán, ako skrotiť hrozivý deficit

19.5.2020, denniks.sk
Slovensko by mohlo byť laboratóriom pre skúmanie populizmu, tvrdí politológ

19.5.2020, euronovinky.eu
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, zilinaden.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, egoodwill.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, fotonovinky.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, newsy.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, ekonomickydennik.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, bossmedia.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, slovak.press
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, aktuality.maxivyber.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, napalete.sk
Zatvorenie obchodov v nedeľu prinesie prepúšťanie

19.5.2020, secovce.virtualne.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, sportdnes.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, tpn.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, hlohovecko.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, spisiakoviny.eu
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, infozona.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, bleskovespravy.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, kosice.virtualne.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, inforaj.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, tvojtrebisov.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, lucenec.virtualne.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, dennikpolitika.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, economics.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, sportx.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, akcnezeny.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, spravy.pozri.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, slobodnyvysielac.sk
Slovensko by mohlo byť laboratóriom pre skúmanie populizmu, vyhlásil pred stredoškolákmi Mesežnikov.

19.5.2020, biznis.sk
Zatvorenie obchodov v nedeľu prinesie prepúšťanie ľudí

19.5.2020, aktualizovane.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, webnoviny.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, finreport.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, hlavnespravy.sk
Slovensko by mohlo byť laboratóriom pre skúmanie populizmu, tvrdí Mesežnikov

19.5.2020, 24hod.sk
Diaľnica do Košíc a stotisíc pracovných miest, laboratórium populizmu by mohlo byť aj na Slovensku

19.5.2020, Hospodárske noviny
Zatvorenie obchodov v nedeľu prinesie prepúšťanie ľudí

19.5.2020, Žilinský večerník
Tunel Višňové: dostavať ho chcú štyri konzorciá

18.5.2020, po-kraj.sk
Mimoriadny úspech SPŠ elektrotechnickej v Prešove Prvenstvo SPŠE v Prešove v rebríčku INEKO

18.5.2020, MY Žilinské noviny
ZÁUJEM O DOSTAVBU TUNELA VIŠŇOVÉ MAJÚ ŠTYRI STAVEBNÉ ZDRUŽENIA

18.5.2020, hnonline.sk
Opozícia rozdúchava spor Matoviča so Sulíkom. Zatvorenie obchodov v nedeľu prinesie prepúšťanie

17.5.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Odborníci hovoria online o demokracii

17.5.2020, postoj.sk
Premiér Matovič a jeho 100 dní

16.5.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Rázsochy a Bory budú meškať

16.5.2020, ma7.sk
Rég tapasztalt siker: sok a magyar kiselsős a Mátyusföldön

15.5.2020, hnonline.sk
Zistenie HN: Žaloby v železničnom megatendri z čias Fica. Remišová hovorí o korupcii

15.5.2020, Hospodárske noviny
Námietky, žaloby, kauza. Osud Kútov je neistý

14.5.2020, biznis.sk
Zväz obchodu sa stotožňuje s názormi OĽaNO a Sme rodina, aby obchody zostali v nedeľu zatvorené

14.5.2020, biznis.sk
Zatvorené obchody v nedeľu

14.5.2020, skolskyservis.teraz.sk
Hovorme o demokracii

14.5.2020, skolske.sk
Hovorme o demokracii

14.5.2020, automagazin.sk
Tunel Višnové už možno v r.2023

14.5.2020, Zdravotnícke noviny
Mýty a pravdy o fixnom doplatku

14.5.2020, Hospodárske noviny
Spor o nájomné vyhrali majitelia budov

13.5.2020, autobild.sk
Novinky NDS začína s hodnotením žiadostí v súťaži na dostavbu D1 s Tunelom Višňové

13.5.2020, abc-byvanie.sk
Dostavať D1 s tunelom Višňové by chceli štyri stavebné združenia

13.5.2020, podkapotou.zoznam.sk
NDS začala s hodnotením žiadostí v súťaži na dostavbu D1 s Tunelom Višňové

13.5.2020, etrend.sk
O Višňové sa pobijú známi hráči, oproti minulosti však preskupili sily

13.5.2020, dennikn.sk
Koľko štát vyplatí ľuďom a firmám na pomoci za marec (plány vs realita)

13.5.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Zväz obchodu sa stotožňuje s názormi koaličného hnutia OĽaNO a Sme rodina, aby obchody zostali aj po korona opatreniach v nedeľu zatvorené

13.5.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Zatvorené obchody počas nedele

13.5.2020, Rádio Slovensko
Ranný rádiožurnál 07:00 – Dno ekonomiky najneskôr v júni

13.5.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Zväz obchodu sa stotožňuje s názormi koaličného hnutia OĽaNO a Sme rodina

13.5.2020, podkapotou.zoznam.sk
NDS začala s hodnotením žiadostí v súťaži na dostavbu D1 s Tunelom Višňové

12.5.2020, hnonline.sk
Hlásia sa štyria záujemcovia o dostavbu Višňového. Diaľničiari spustili proces hodnotenia

12.5.2020, ma7.sk
A felvidéki magyar újra ellenzékben

12.5.2020, auto.pravda.sk
Tunel Višňové chcú dokončiť štyri konzorciá

12.5.2020, hlavnespravy.sk
Záujem o dostavbu diaľnice D1 s tunelom Višňové majú štyri stavebné združenia

12.5.2020, transport.sk
NDS začína s hodnotením žiadostí v súťaži na dostavbu D1 s Tunelom Višňové

12.5.2020, teraz.sk
Diaľničiari začínajú hodnotiť žiadosti na dostavbu D1 Tunel Višňové

12.5.2020, denniks.sk
Záujem o dostavbu diaľnice D1 s tunelom Višňové majú štyri stavebné združenia

12.5.2020, glob.zoznam.sk
NDS začína s hodnotením žiadostí v súťaži na dostavbu D1 s Tunelom Višňové

12.5.2020, webnoviny.sk
O dostavbu úseku D1 s tunelom Višňové majú záujem štyri stavebné združenia

12.5.2020, Tasr
NDS začína s hodnotením žiadostí v súťaži na dostavbu D1 s Tunelom Višňové

12.5.2020, pravda.sk
O tunel pod Strečnom súperia štyri konzorciá. Otvoria ho o tri roky

12.5.2020, zilinak.sk
Záujem o dostavbu diaľnice D1 pri Žiline prejavili štyri združenia

12.5.2020, zilinskyvecernik.sk
Bližšie k tunelu Višňové? NDS začína s hodnotením žiadostí o účasť v súťaži na dokončenie diela

12.5.2020, dennikn.sk/blog
Školy zostávajú zatvorené, finančná gramotnosť podpriemerná

12.5.2020, sme.sk
Diaľničiari začínajú hodnotiť žiadosti na dostavbu D1 Tunel Višňové

12.5.2020, sme.sk
Záujem o dostavbu diaľnice D1 s tunelom Višňové majú štyri stavebné združenia

12.5.2020, postoj.sk
Úsek D1 s tunelom Višňové chce stavať aj Metrostav, Strabag či Skanska

11.5.2020, spravy.pozri.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, spisiakoviny.eu
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, dennikpolitika.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, sportx.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, zilinaden.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, ekonomickydennik.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, newsy.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, euronovinky.eu
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, tpn.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, bleskovespravy.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, sportdnes.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, aktuality.maxivyber.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, inforaj.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, bossmedia.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, infozona.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, egoodwill.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, hlavnydennik.sk
Hoci má Špecializovaný trestný súd vysokú úspešnosť, končia na ňom iba prípady malej korupcie

11.5.2020, akcnezeny.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, hlohovecko.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, slovak.press
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, fotonovinky.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, aktualizovane.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, tvojtrebisov.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, kosice.virtualne.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, secovce.virtualne.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, lucenec.virtualne.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, webnoviny.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, finreport.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, hlavnespravy.sk
Transparency International Slovensko: Hoci má Špecializovaný trestný súd vysokú úspešnosť, končia na ňom iba prípady malej korupcie

11.5.2020, 24hod.sk
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS

11.5.2020, sme.sk
Transparency: Špecializovaný trestný súd rieši iba prípady malej korupcie

11.5.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Svetová ekonomika dosiahne svoje dne najneskôr v júni

11.5.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Svetová ekonomika podľa odborníkov dosiahne v súvislosti s pandémiou koronavírusu svoje dno najneskôr v júni

8.5.2020, parameter.sk
Jóval több lenne a magyar elsős Dunaszerdahelyen, csak nincs rájuk hely

8.5.2020, webnoviny.sk
Rozvoj finančnej gramotnosti na školách nie je dobre využitý, tvrdí šéf INEKO Goliaš

8.5.2020, dennikn.sk
Minúta po minúte: financií zverejnilo, kto je v ekonomickom krízovom štábe, poradnom orgáne ministra financií Eduarda Hegera

7.5.2020, finance.gov.sk
Členovia ekonomického krízového štábu

7.5.2020, azzz.sk
Hrozí rodičom pre zavreté školy strata práce?

7.5.2020, openiazoch.zoznam.sk
MF SR: Členovia ekonomického krízového štábu

7.5.2020, Zdravotnícke noviny
Dostupnosť onkologickej liečby za rok 2019 a výzvy roka 2020

7.5.2020, Tasr
Vyjadrenie: MF SR: Členovia ekonomického krízového štábu

7.5.2020, dennikn.sk
Môžeme čakať šrotovné aj na Slovensku? Analytici hovoria, prečo by to nemalo význam

7.5.2020, etrend.sk
Ministerstvo financií SR zriadilo ekonomický krízový štáb

6.5.2020, TA3
Hlavné správy 18:30 – Slovensko smeruje do hlbokej recesie

6.5.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Novým šéfom Všeobecnej zdravotnej poisťovne je Richard Strapko

6.5.2020, cas.sk
Nemocnice a ambulancie sa vracajú do normálu: Korona posunula zákroky o mesiace

6.5.2020, Nový Čas
Korona posunula zákroky o mesiace

6.5.2020, Denník N
Minister dopravy je pri D1 opatrný

5.5.2020, europskenoviny.sk
Boj s koronavírusom zvládame, Slováci dúfajú v dovolenku v Chorvátsku. Čo na to odborníci?

5.5.2020, Hospodárske noviny
Zelenú dostali takmer všetky obchody. Na prípravu majú deň

5.5.2020, ta3.com
Šéf INEKO P. Goliaš o deficite v štátnom rozpočte

5.5.2020, Hospodárske noviny
Európa sa otvára, ale naše firmy brzdia prázdne školy

5.5.2020, Hospodárske noviny
Zavreté školy: Rodičia sa boja návratu z OČR

5.5.2020, Hospodárske noviny
Jedna poisťovňa nedvíha kvalitu, ale zahadzuje výhody

5.5.2020, hnonline.sk
Európa sa otvára, ale naše firmy brzdia prázdne školy

5.5.2020, hnonline.sk
Pre zavreté školy hrozí mamičkám strata práce

5.5.2020, hnonline.sk
Matovičov kabinet ide v zdravotníctve v šľapajách Ficovho nápadu

4.5.2020, aktuality.sk
Zatočí vláda s byrokraciou? Plánuje zriadiť osemnásť nových inštitúcií

4.5.2020, dennikn.sk
Prečo nový minister dopravy už radšej nesľubuje termín dostavby D1? Aby nedopadol ako Prokopovič, Vážny, Fico, Figeľ, Počiatek, Brecely a Ersék

4.5.2020, Hospodárske noviny
Kompromis neprešiel. Nájmy majú odpúšťať

3.5.2020, hnonline.sk
Nájmy pre zúfalé firmy po novom: V hre sú dva scenáre

3.5.2020, STV1
O päť minút dvanásť 11:55 – Vláda dostala dôveru, priority štvorkoalície, boj s koronavírusom

2.5.2020, ma7.sk
Beíratási anomáliák a Komáromi járásban

2.5.2020, parlamentnelisty.sk
Čo s 500 objednanými pľúcnymi ventilátormi? “Bola by som opatrná v súdoch, že sú nepotrebné,” varuje Jana Cigániková (SaS)

1.5.2020, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 1. mája – 20.00 – Mnohé body v programovom vyhlásení vlády týkajúce sa zdravotníctva sú vágne

1.5.2020, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 1. mája- 17.30 – Mnohé body v programovom vyhlásení vlády týkajúce sa zdravotníctva sú vágne

1.5.2020, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 1. mája- 14.30 – Mnohé body v programovom vyhlásení vlády týkajúce sa zdravotníctva sú vágne

1.5.2020, Tasr
Analytik: Opatrenia v PVV pre zdravotníctvo sú až populistické

1.5.2020, 24hod.sk
Koronavírus: Matovič reagoval na čísla nakazených, tri rómske komunity už nie sú v karanténe a v Česku otvoria aj reštaurácie

1.5.2020, etrend.sk
D. Zachar: Opatrenia v PVV pre zdravotníctvo sú až populistické

1.5.2020, hotky.sk
Kritika analytika k programovému vyhláseniu vlády: Mnohé body týkajúce sa zdravotníctva sú až populistické

1.5.2020, topky.sk
Kritika analytika k programovému vyhláseniu vlády: Mnohé body týkajúce sa zdravotníctva sú až populistické

1.5.2020, extraplus.sk
POPULIZMUS NOVEJ VLÁDY

1.5.2020, hnonline.sk
Analytik hodnotil plány vlády v zdravotníctve: Problém zadlžovania štátnych nemocníc ako keby ani neexistoval

1.5.2020, bleskovky.zoznam.sk
Mnohé body v programovom vyhlásení vlády týkajúce sa zdravotníctva sú vágne a je ťažké zistiť

1.5.2020, sme.sk
Opatrenia pre zdravotníctvo v programe vlády sú podľa analytika populistické

1.5.2020, hlavnespravy.sk
Analytik: Opatrenia v programovom vyhlásení vlády pre zdravotníctvo sú až populistické

1.5.2020, teraz.sk
Analytik: Opatrenia v PVV pre zdravotníctvo sú až populistické

1.5.2020, hlavnydennik.sk
Navrhované opatrenia vlády v zdravotníctve sú populistické, páčivé, ale vágne, tvrdí analytik

1.5.2020, lekari.sk
Analytik: Opatrenia v PVV pre zdravotníctvo sú až populistické

30.4.2020, Rádio Slovensko
Správy 20:00 – Vláda schválila postup, ako bude vyberať nových členov odvolacej rady Úradu pre verejné obstarávanie

30.4.2020, cas.sk
Spôsob výberu kandidátov na členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie menovaných vládou sa upraví

30.4.2020, Rádio Lumen
Infolumen 17:30 – Druhýkrát sa tento týždeň zišiel vládny kabinet

30.4.2020, teraz.sk
Spôsob výberu kandidátov na členov Rady ÚVO sa upraví

30.4.2020, hlavnespravy.sk
Spôsob výberu kandidátov na členov Rady ÚVO menovaných vládou sa upraví

30.4.2020, Tasr
Vláda: Spôsob výberu kandidátov na členov Rady ÚVO menovaných vládou sa upraví

30.4.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Štát poslal podnikateľom pomoc vo výške viac než 10 miliónov eur, hoci sa očakávalo, že suma bude v stovkách miliónov

30.4.2020, expres.sk
Podľa ministra dopravy bude rýchlostná cesta R7 otvorená už v lete

30.4.2020, Rádio Expres
Braňo Závodský naživo 12:00 – Plánované zmeny na ministerstve dopravy

30.4.2020, aktuality.sk
Experti chvália vládne plány v oblasti dopravy, problémom budú peniaze a bezplatné cestovanie

30.4.2020, Zdravotnícke noviny
Stratifikácia sa nepripravovala ako krízový plán

29.4.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Národná banka Slovenska predpovedá, že naša ekonomika by mala v tomto roku klesnúť o 9,3 %

29.4.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 22:00 – NBS a jej scenáre slovenskej ekonomiky

29.4.2020, parlamentnelisty.sk
Majú sa predať pľúcne ventilátory za 12 miliónov eur? Analytik Zachar: V skladoch a na chodbách nemocníc životy nezachránia!

29.4.2020, tyzden.sk
Zatvorené obchody v nedeľu nadobro? Matovič chce z dočasného opatrenia spraviť trvalé. A môže uspieť

29.4.2020, startitup.sk
Slovensko kúpilo stovky pľúcnych ventilátorov, ktoré teraz nepotrebuje. Zrejme ich predáme do zahraničia

29.4.2020, samorincan.sk
Projekt Dunajbus sa ruší. Po presunoch vo fondoch nám musí stačiť nová cesta R7

29.4.2020, hnonline.sk
Obeťou presunu eurofondov je Dunajbus, ľuďom má stačiť nová rýchlocesta R7

29.4.2020, Nový Čas
Môže sa boj s koronou vypomstiť na iných chorobách?

29.4.2020, Hospodárske noviny
Presun 1,2 miliardy. Obeťou je Dunajbus

29.4.2020, cas.sk
Slovenské zdravotníctvo bojuje s COVID-19, odborníci reagujú: Môže sa zápas s koronou vypomstiť na iných chorobách?

28.4.2020, etrend.sk
Goliaš: Nemôže trpieť celá krajina, otvorte zdravé regióny

28.4.2020, Hospodárske noviny
Soroška má nášľapné míny, hrozí jej stopka

28.4.2020, Hospodárske noviny
Zbabraný tender na tunel Soroška

28.4.2020, hnonline.sk
Zbabraný diaľničný tender: Tunel Soroška má nášľapné míny, hrozí mu stopka

27.4.2020, noviny.sk
Scenáre uvoľňovania ekonomiky: Jeden má podobu otvárania prevádzok podľa okresov

27.4.2020, TV JOJ
Noviny 16:55 – Viacrýchlostné uvoľňovanie?

27.4.2020, TV JOJ
Noviny TV JOJ 19:30 – Uvoľňovanie po okresoch

25.4.2020, STV
Mimoriadne správy

24.4.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Ekonomika sa možno bude otvárať po okresoch

24.4.2020, rozhlas.sk
K veci: Koronakríza a samosprávy

24.4.2020, Rádio Slovensko
K veci 18:15 – Dôsledky korona krízy už začínajú pociťovať aj samosprávy

23.4.2020, pravda.sk
A veď dobre 4. – Aby ľudia zbytočne neumierali…

23.4.2020, dnes24.sk
Školy na Vazovovej sa zatiaľ nespoja. Ohrozí to kvalitu vzdelávania?

23.4.2020, spectator.sme.sk
Government wants to make Slovakia a tiger again

23.4.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Nová optimistická prognóza

22.4.2020, slus.sk
Otvorený list SLÚŠ premiérovi

21.4.2020, cas.sk
Sú ich sľuby reálne? Toto si o programovom vyhlásení vlády myslia experti

21.4.2020, sme.sk
INEKO ocenilo na vládnom programe zlepšovanie podnikateľského prostredia

21.4.2020, SME
Boj s korupciou vláda plánuje najlepšie

21.4.2020, SME
Sľubov o zdraví bude ako za Smeru

21.4.2020, hnonline.sk
Zlom v doprave. Cesty chcú pod jeden úrad

21.4.2020, Hospodárske noviny
Zlom v doprave. Cesty chcú pod jeden úrad

21.4.2020, Nový Čas
Toto si myslia o programe experti

20.4.2020, ivo.sk
Dialóg o populizme

20.4.2020, sme.sk
Konzervatívny Matovič predstavil socialistické zdravotníctvo

20.4.2020, dennikn.sk
Ekonomický newsfilter: Banky prestali podnikom požičiavať peniaze, vláda chce masakru predísť tým, že sa za ne zaručí

20.4.2020, ineko.blog.sme.sk
Zdravotnícky program vlády: viac štátu, viac regulácií, viac výdavkov, viac rizík

18.4.2020, ma7.sk
Gútán a szlovák alapiskolába íratták be a legtöbb gyermeket

18.4.2020, Nový Čas
Ktoré obchody otvoria najskôr

18.4.2020, cas.sk
Sulík prišiel na Matovičov ekonomický štáb: Ktoré obchody otvoria najskôr

18.4.2020, dennikn.sk
Minúta po minúte: Koronavírusu podľahli ďalší dvaja ľudia, v martinskom domove zistili nákazu u 25 z 26 klientov

18.4.2020, dnes24.sk
Tvrdé slová analytikov: Ak nezačneme otvárať prevádzky, budeme svedkami krachu krajiny

17.4.2020, iness.sk
Analytici: Ako prvé by mali byť otvorené prevádzky s najnižším rizikom

17.4.2020, startitup.sk
Česko už čoskoro otvorí nákupné centrá a ďalšie prevádzky. Slovensko je lídrom v opatrnosti

17.4.2020, Tasr
Analytici:Ako prvé by mali byť otvorené prevádzky,kde je riziko nákazy najnižšie

17.4.2020, openiazoch.zoznam.sk
Ako prvé by mali byť otvorené prevádzky,kde je riziko nákazy najnižšie

17.4.2020, info.sk
Podľa analytikov neotváranie prevádzok zvyšuje dlh, tieto by mali byť otvorené ako prvé

17.4.2020, spravy.goodboog.com
Analytici: Ako prvé by mali byť otvorené prevádzky, kde je riziko nákazy najnižšie

17.4.2020, zivotpo.sk
Analytici: Ako prvé by mali byť otvorené prevádzky s najnižším rizikom

17.4.2020, teraz.sk
Analytici: Ako prvé by mali byť otvorené prevádzky s najnižším rizikom

17.4.2020, kosicednes.sk
Ako prvé by mali byť otvorené prevádzky s najnižším rizikom, zhodli sa analytici

17.4.2020, netky.sk
Analytici sa vyjadrili, ktoré obchody by sa mali otvoriť ako prvé

17.4.2020, postoj.sk
Analytici by otvorili tie prevádzky, kde je riziko nákazy najnižšie

17.4.2020, hlavnespravy.sk
Analytici: Ako prvé by mali byť otvorené prevádzky, kde je riziko nákazy najnižšie

17.4.2020, cas.sk
Analytici sú za jedno: Otváranie ekonomiky je čoraz naliehavejšie, na toto zatiaľ musíme zabudnúť

17.4.2020, hotky.sk
Šéf INEKO po rokovaní ekonomického krízového štábu: Každý mal priestor na to, aby vyjadril svoj názor, bola to otvorená debata

17.4.2020, dennikn.sk
Šéf INEKO po rokovaní ekonomického krízového štábu: Každý mal priestor na to, aby vyjadril svoj názor, bola to otvorená debata

17.4.2020, dennikn.sk
Minúta po minúte: Pribudlo 72 nakazených, zomrel ďalší klient pezinského DSS

17.4.2020, topky.sk
KORONAVÍRUS Slovenskú ekonomiku čakajú dve fázy: Ak ju neudržíme, nebude čo štartovať

17.4.2020, dennikn.sk
Newsfilter: Premiér konečne vidí aj za koronu

17.4.2020, TA3
Hlavné správy o 12:00 – Rokovanie s ekonómami

17.4.2020, Hospodárske noviny
K Višňovému vedie drahá cesta

17.4.2020, hnonline.sk
K Višňovému vedie drahá cesta

16.4.2020, topky.sk
Spor Sulíka a Matoviča: Ovplyvní to dôveru vlády? Otváranie ekonomiky je nutné, tvrdia odborníci

16.4.2020, Denník N
Možno už začať uvoľňovať opatrenia?

16.4.2020, Denník N
Stručne

16.4.2020, Zdravotnícke noviny
Rady a odporúčania pre nového šéfa rezortu

15.4.2020, spectator.sme.sk
Medical experts, not economists will decide on shops. But the world is more diverse than that, says Sulík

15.4.2020, sme.sk
Budúceho prváka môžete na Zaymusku zapísať elektronicky až do konca apríla

15.4.2020, SME
Plán otvárania bude až o týždeň, rozhodnú lekári

15.4.2020, KORZÁR, košický denník
Plán otvárania bude až o týždeň, rozhodnú lekári

14.4.2020, spravy.goodboog.com
Pacienti Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline sú čoraz spokojnejší, ukazujú to prieskumy aj hodnotenie

14.4.2020, MY Nitrianske noviny
MINISTER ODVOLAL VEDENIE NITRIANSKEJ NEMOCNICE

14.4.2020, hlavnespravy.sk
KORONAVÍRUS NA SLOVENSKU

14.4.2020, dennikn.sk
Ekonomický newsfilter: Stopka na konkurzy bude takmer pre všetkých, veritelia budú môcť špekulantov napadnúť iba na súdoch

14.4.2020, sme.sk
O otvorení obchodov rozhodnú lekári, nie ekonómovia

14.4.2020, hnonline.sk
Zubári prišli o 90 percent tržieb

14.4.2020, hnonline.sk
Krajiny hlásia rozbeh. Matovič tento trend zatiaľ brzdí

14.4.2020, Hospodárske noviny
Štáty hlásia rozbeh. Matovič zatiaľ brzdí

14.4.2020, Hospodárske noviny
Zubári prišli o 90 percent tržieb

14.4.2020, Hospodárske noviny
Málo a mešká. Firmy pomoc stále čakajú

13.4.2020, lekari.sk
Žilina: Pacienti FNsP sú čoraz spokojnejší, ukazujú to prieskumy aj hodnotenie

13.4.2020, tasr.sk
Žilina: Pacienti FNsP sú čoraz spokojnejší, ukazujú to prieskumy aj hodnotenie

13.4.2020, Tasr
Žilina: Pacienti FNsP sú čoraz spokojnejší, ukazujú to prieskumy aj hodnotenie

13.4.2020, europskenoviny.sk
Krajiny, ktoré investujú v kríze do výskumu a inovácií, sú následne konkurencieschopnejšie, uviedol Straka

13.4.2020, teraz.sk
Pacienti žilinskej nemocnice sú podľa prieskumov čoraz spokojnejší

13.4.2020, hnonline.sk
Pomoci je málo a mešká. Firmy na Slovensku čakajú na kurzarbeit

11.4.2020, dennikn.sk
Možno už opatrenia začať uvoľňovať? Odpovedajú Mikloš, Kažimír, Vašáková, Novysedlák a 10 ďalších ekonómov

10.4.2020, sme.sk
Mesto Hnúšťa v tomto období končí so splácaním štyroch úverov

9.4.2020, Obchod, priemysel, hospodárstvo
Priority: vzdelávanie a dopravná infraštruktúra

9.4.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Zdravotným poisťovniam chýbajú peniaze

9.4.2020, Tasr
Financie: Mesto Hnúšťa v tomto období končí so splácaním štyroch úverov

9.4.2020, echoviny.sk
Hnúšťa v tomto období končí so splácaním štyroch úverov

9.4.2020, dennikn.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyjdeme z tejto krízy

9.4.2020, Új szó
Értékelték az iskolákat: nagy különbségek vannak a magyar tanintézetek között

9.4.2020, Zdravotnícke noviny
Koronakríza

8.4.2020, ujszo.com
Értékelték az iskolákat: nagy különbségek vannak a magyar tanintézetek között

8.4.2020, spravy.goodboog.com
V štatistikách o výskyte nemocničných nákaz nehovoríme pravdu, tvrdí analytik

8.4.2020, aktualne-spravy.eu
Analytik si nedal servítku pred ústa: V štatistikách o výskyte nemocničných nákaz nehovoríme pravdu

8.4.2020, denniks.sk
V štatistikách o výskyte nemocničných nákaz nehovoríme pravdu, tvrdí analytik

8.4.2020, webnoviny.sk
V štatistikách o výskyte nemocničných nákaz nehovoríme pravdu a môže to mať fatálne následky

8.4.2020, hlavnespravy.sk
V štatistikách o výskyte nemocničných nákaz nehovoríme pravdu, tvrdí analytik

8.4.2020, cas.sk
Koronavírus na Slovensku: Premiér Matovič so slzami v očiach oznámil smutný rekord, vojna po tlačovke!

8.4.2020, cas.sk
Analytik si nedal servítku pred ústa: V štatistikách o výskyte nemocničných nákaz nehovoríme pravdu

8.4.2020, sme.sk
Odvolali generálnu riaditeľku nitrianskej nemocnice

7.4.2020, slovak.press
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, aktuality.maxivyber.sk
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, spisiakoviny.eu
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, akcnezeny.sk
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, tpn.sk
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, bossmedia.sk
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, ekonomickydennik.sk
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, sportx.sk
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, dennikpolitika.sk
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, inforaj.sk
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, bleskovespravy.sk
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, newsy.sk
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, infozona.sk
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, euronovinky.eu
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, fotonovinky.sk
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, deed.sk
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, kosice.virtualne.sk
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, secovce.virtualne.sk
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, spravy.pozri.sk
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, lucenec.virtualne.sk
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, webnoviny.sk
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, 24hod.sk
Slovensko by malo počas krízy investovať do vedy a inovácií, krajina bude konkurencieschopnejšia

7.4.2020, sme.sk
Krajiny, ktoré investujú do výskumu a inovácií, sú konkurencieschopnejšie

7.4.2020, iness.sk
Premiér chystá Veľkú noc pod zámkou

7.4.2020, hnonline.sk
Štatistike kraľuje Bratislava

7.4.2020, Hospodárske noviny
Novela Zákonníka práce pomôže firmám

7.4.2020, Hospodárske noviny
Nafúknutý deficit: staré hrozby neplatia

7.4.2020, hnonline.sk
Nafúknutý deficit: staré hrozby neplatia

6.4.2020, sme.sk
INEKO odporúča zaviesť povinné triedenie bioodpadu

6.4.2020, hnonline.sk
Na očkovanie nám treba milióny ihiel

6.4.2020, hnonline.sk
Premiér chystá Veľkú noc pod zámkou

6.4.2020, hnonline.sk
Koronavírus zabolí aj krajské mestá. Samosprávy čakajú miliónové výpadky

6.4.2020, Hospodárske noviny
Premiér chystá Veľkú noc pod zámkou

6.4.2020, Hospodárske noviny
Na očkovanie nám treba milióny ihiel

6.4.2020, Hospodárske noviny
Drahý vírus. Mestá musia škrtiť

6.4.2020, MY Noviny stredného Považia
SÚ DESIATA NAJLEPŠIA ŠKOLA NA SLOVENSKU

4.4.2020, vssr.sk
Novela Zákonníka práce podľa odborníkov pomôže firmám aj zamestnancom

4.4.2020, topky.sk
KORONAVÍRUS Dôležité zmeny v Zákonníku práce: Pomoc môžu očakávať firmy aj zamestnanci

4.4.2020, postoj.sk
Novela Zákonníka práce podľa odborníkov pomôže firmám aj zamestnancom

4.4.2020, Tasr
Novela Zákonníka práce podla odborníkov pomôže firmám aj zamestnancom

4.4.2020, dnes24.sk
Novela Zákonníka práce podľa odborníkov pomôže firmám aj zamestnancom

4.4.2020, teraz.sk
Novela Zákonníka práce podľa odborníkov pomôže firmám aj zamestnancom

2.4.2020, topky.sk
Vypne Matovič krajinu? Odborníci varujú: BLACKOUT je ekonomická samovražda! Kríza by sa ešte prehĺbila

2.4.2020, SME
Ani von so psom. Taký by bol blackout

2.4.2020, KORZÁR, košický denník
Ani von so psom. Taký by bol blacnout

1.4.2020, webnoviny.sk
Žiaci z väčších škôl dosahujú lepšie výsledky, tvrdia analytici

1.4.2020, TA3
Hlavné správy 18:30 – Matovič zvažuje vypnutie krajiny

1.4.2020, TA3
Téma dňa 19:50 – Matovič zvažuje vypnutie krajiny

1.4.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – I. MATOVIČ ZVAŽUJE VYPNUTIE SLOVENSKA

1.4.2020, sme.sk
Nepôjdete ani von so psom, tak si Matovič predstavuje vypnutie Slovenska

31.3.2020, blog.etrend.sk/inekomenty
Žiaci väčších základných škôl a škôl z hustejšie osídlených regiónov dosahujú v priemere lepšie výsledky

31.3.2020, ineko.blog.sme.sk/
Pozrite si nové školské rebríčky a ohodnoťte školu vašich detí

30.3.2020, bossmedia.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, secovce.virtualne.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, infozona.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, spravy.goodboog.com
Opatrenia na pomoc podnikateľskému prostrediu sú podľa analytika adekvátne krízovej situácii aj možnostiam verejných financií

30.3.2020, bleskovespravy.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, sportx.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, fotonovinky.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, tvojtrebisov.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, egoodwill.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, dennikpolitika.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, ekonomickydennik.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, zilinaden.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, inforaj.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, aktualne-spravy.eu
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, slovak.press
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, spisiakoviny.eu
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, hlohovecko.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, newsy.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, euronovinky.eu
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, spravy.pozri.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, lucenec.virtualne.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, aktuality.maxivyber.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, hlavnydennik.sk
Opatrenia na pomoc podnikateľskému prostrediu sú podľa analytika adekvátne krízovej situácii aj možnostiam verejných financií

30.3.2020, Hospodárske noviny
Dve miliardy z eurofondov pôjdu aj podnikateľom

30.3.2020, kosice.virtualne.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, deed.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, hlavnespravy.sk
Opatrenia na pomoc podnikateľskému prostrediu sú podľa analytika adekvátne krízovej situácii aj možnostiam verejných financií

30.3.2020, startitup.sk
Opatrenia na pomoc podnikateľskému prostrediu sú podľa analytika adekvátne krízovej situácii

30.3.2020, webnoviny.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, 24hod.sk
Nie je jedno, s akým dlhom vyplávame z krízy. Analytik by prehodnotil 13. dôchodky a nákup stíhačiek

30.3.2020, 24hod.sk
Koronavírus: Na Slovensku zomrel pacient pozitívne testovaný na Covid-19, Taliansko má už viac ako 100-tisíc prípadov

30.3.2020, etrend.sk
Minister dopravy: Pritlačíme na SkyToll a ak bude zmluva nevýhodná, zrušíme ju

30.3.2020, cas.sk
Analytici hodnotia opatrenia vlády na pomoc podnikateľom: Toto v nich chýba

30.3.2020, hnonline.sk
Dve miliardy z eurofondov pôjdu aj podnikateľom

28.3.2020, noveslovo.sk
Sulíkov „menší štát“

27.3.2020, spravy.goodboog.com
ÚVO navrhuje riešenia pre verejné obstarávanie do programového vyhlásenia vlády

27.3.2020, hlavnespravy.sk
ÚVO navrhuje riešenia pre verejné obstarávanie do programového vyhlásenia vlády

27.3.2020, Tasr
ÚVO navrhuje riešenia pre verejné obstarávanie do programového vyhlásenia vlády

27.3.2020, uvo.gov.sk
M. Hlivák: ÚVO dal návrh do programového vyhlásenia vlády v oblasti verejného obstarávania

27.3.2020, teraz.sk
Predseda ÚVO oslovil premiéra ohľadne programového vyhlásenia vlády

27.3.2020, sme.sk
Predseda ÚVO zaslal list Matovičovi s návrhmi riešení pre verejné obstarávanie

26.3.2020, webnoviny.sk
Funkcie dostanú odborne a eticky pochybní ľudia, INEKO žiada zmenu od Matovičovej vlády

26.3.2020, spravy.goodboog.com
Vedúce pozície vo verejnej správe sa obsadzujú za zatvorenými dverami. Je čas na zmenu, vyzývajú analytici

26.3.2020, hlavnespravy.sk
Vedúce pozície vo verejnej správe sa obsadzujú za zatvorenými dverami. Je čas na zmenu, vyzývajú analytici

25.3.2020, Hospodárske noviny
Nevýhodné mýto má skončiť

25.3.2020, hnonline.sk
Nevýhodné mýto má skončiť

24.3.2020, profini.sk
Opatrenia SaS na stlmenie dopadov koronavírusu hodnotia analytici pozitívne

24.3.2020, etrend.sk
Sociálny balíček vyjde novú vládu draho, aj tak si našiel fanúšikov

23.3.2020, aktualne-spravy.eu
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, slovak.press
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, ekonomickydennik.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, bossmedia.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, sportx.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, infozona.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, newsy.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, akcnezeny.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, inforaj.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, dennikpolitika.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, euronovinky.eu
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, egoodwill.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, hlohovecko.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, fotonovinky.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, bleskovespravy.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, zilinaden.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, aktuality.maxivyber.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, spravy.pozri.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, spisiakoviny.eu
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, spravy.goodboog.com
Opatrenia SaS na stlmenie dopadov koronavírusu hodnotia analytici pozitívne

23.3.2020, tvojtrebisov.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, openiazoch.zoznam.sk
Opatrenia SaS na stlmenie dopadov koronavírusu hodnotia analytici pozitívne

23.3.2020, lucenec.virtualne.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, kosice.virtualne.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, deed.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, secovce.virtualne.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, ta3.com
Zmiernia dopady na ľudí? Analytici hodnotia opatrenia proti nákaze

23.3.2020, webnoviny.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, finreport.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, hlavnespravy.sk
Opatrenia SaS na stlmenie dopadov koronavírusu hodnotia analytici pozitívne

23.3.2020, 24hod.sk
Ekonomické návrhy SaS hodnotí analytik pozitívne, ale nemusia zastaviť všetky dopady koronavírusu

23.3.2020, hlavne.sk
Opatrenia SaS na stlmenie dopadov koronavírusu hodnotia analytici pozitívne

23.3.2020, sme.sk
Experti očakávajú pozitívny účinok ekonomických opatrení z dielne SaS

22.3.2020, blog.sme.sk
Nová vláda by mala priniesť revolúciu v transparentnosti pri obsadzovaní funkcií

21.3.2020, engineering.sk
Ekonómovia: Nový minister financií bude mať ťažkú štartovaciu pozíciu

21.3.2020, startitup.sk
Nie, Peter Pellegrini nie je hrdina koronavírusu na Slovensku. Nezabúdajme na koho strane stojí

20.3.2020, spravy.goodboog.com
Nový minister hospodárstva by sa mal podľa odborníkov po preklenutí krízy zamerať na zlepšenie podnikateľského prostredia

20.3.2020, tasr.sk
Economists: New Finance Minister to Find Himself in Tough Position

20.3.2020, dnes24.sk
Ekonómovia: Nový minister financií bude mať ťažkú štartovaciu pozíciu

20.3.2020, teraz.sk
Ekonómovia: Nový minister financií bude mať ťažkú štartovaciu pozíciu

20.3.2020, hnonline.sk
Nový minister financií bude stáť pred neľahkou úlohou, tvrdia ekonómovia

20.3.2020, cas.sk
Ekonómovia dvíhajú varovný prst: Nový minister financií bude mať ťažkú štartovaciu pozíciu

20.3.2020, hlavnespravy.sk
Nový minister hospodárstva by sa mal podľa odborníkov po preklenutí krízy zamerať na zlepšenie podnikateľského prostredia

20.3.2020, Tasr
Ekonómovia: Nový minister financií bude mať ťažkú štartovaciu pozíciu

20.3.2020, hnonline.sk
Dedičstvo Érseka: do súťaže len tri diaľnice??

20.3.2020, Hospodárske noviny
Dedičstvo Érseka: do súťaže len tri diaľnice

19.3.2020, webnovinky.sk
Beriem len hodnotenie od bežných ľudí, tvrdí odchádzajúci Pellegrini (podcast)

19.3.2020, aktualne-spravy.eu
Beriem len hodnotenie od bežných ľudí, tvrdí odchádzajúci Pellegrini (podcast)

19.3.2020, denniks.sk
Prioritou nového ministra financií musí byť boj s následkami koronavírusu, potom má podľa odborníkov upratať v rozpočte

19.3.2020, spravy.goodboog.com
Prioritou nového ministra financií musí byť boj s následkami koronavírusu, potom má podľa odborníkov upratať v rozpočte

19.3.2020, webnoviny.sk
Prioritou ministra musí byť boj s následkami koronavírusu, potom má podľa odborníkov upratať v rozpočte

19.3.2020, aktuality.sk
Beriem len hodnotenie od bežných ľudí, tvrdí odchádzajúci Pellegrini (podcast)

19.3.2020, hlavnespravy.sk
Prioritou nového ministra financií musí byť boj s následkami koronavírusu, potom má podľa odborníkov upratať v rozpočte

19.3.2020, aktuality.sk
Experti odporúčajú Matovičovi, aby zabudol na svoj sľub o nerušení sociálnych balíčkov

19.3.2020, Zdravotnícke noviny
Priority končiacej vlády sa naplnili len čiastočne

19.3.2020, Trend
Sociálny balíček vyjde novú vládu draho, aj tak si našiel fanúšikov

18.3.2020, etrend.sk
Sociálny balíček vyjde novú vládu draho, aj tak si našiel fanúšikov

17.3.2020, d4r7.com
Bratislavský obchvat pred otvorením: Kamióny odkloní najviac na starú Seneckú cestu

17.3.2020, dennikn.sk/blog
Prečo dnes ľudí trápi odpad?

17.3.2020, Hospodárske noviny
Zatvorené prevádzky nemajú platiť odvody

16.3.2020, etrend.sk
Päť oblastí, ktoré by mala nová vláda na Slovensku opraviť najskôr

16.3.2020, hnonline.sk
Biznis krváca. Vláda avizuje odpustené odvody a dane

13.3.2020, fnspfdr.sk
Výročná správa o činnosti FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica za rok 2019

13.3.2020, Nový Čas
Hrozí školský rok

13.3.2020, spectator.sme.sk
New government faces Covid-19 challenge

13.3.2020, cas.sk
Žiaci zostávajú na 14 dní doma, čo čaká rodičov a učiteľov: Hrozí školský rok aj v júli?

13.3.2020, etrend.sk
Päť oblastí, ktoré by mala nová vláda na Slovensku opraviť najskôr

12.3.2020, pluska.sk
Kočnerova opička Jankovská a jej TVRDÝ PÁD NA DNO: Fico jej ďakoval, teraz jej hrozí BASA!

12.3.2020, Hospodárske noviny
Top štátna nemocnica je v Prešove, najhoršia v Trnave

12.3.2020, Zdravotnícke noviny
Získať odborne zdatného endokrinológa je extrémne zložité

12.3.2020, Trend
PÄŤ OBLASTÍ, KTORÉ NAJVIAC TRÁPIA SLOVENSKO

11.3.2020, europskenoviny.sk
Koronavírus spomaľuje ekonomiku, pocítime to aj na Slovensku

11.3.2020, banky.sk
Koronavírus spomaľuje ekonomiku, pocítime to aj na Slovensku

11.3.2020, hnonline.sk
Rebríček: Pacienti rozhodli, ktoré sú najlepšie a najhoršie nemocnice na Slovensku

11.3.2020, etrend.sk
Systém funguje neefektívne, treba ho opraviť

11.3.2020, openiazoch.zoznam.sk
Koronavírus spomaľuje ekonomiku, pocítime to aj na Slovensku

11.3.2020, hlavnydennik.sk
Koronavírus spomaľuje ekonomiku, pocítime to aj na Slovensku

10.3.2020, korkep.sk
Az új kormány várhatóan átértékeli a déli autópálya-projektek fontosságát

10.3.2020, leviceonline.sk
Gymnázium Andreja Vrábla v Leviciach otvorilo svoje brány pre záujemcov štvor aj osemročného štúdia (video)

10.3.2020, hnonline.sk
Nová vláda, nové priority. Financie na diaľnice sa presunú z juhu na sever

10.3.2020, Hospodárske noviny
Pokračovanie rýchlej cesty juhom asi nová vláda zastaví

9.3.2020, MY Naše novosti
AUDIT DOPADOL DOBRE

9.3.2020, dennikn.sk
Bratislavský obchvat pred otvorením: Kamióny odkloní najviac na starú Seneckú cestu

9.3.2020, Hospodárske noviny
Regionálnych rozdielov sa nezbavíme

9.3.2020, hnonline.sk
Regionálnych rozdielov sa nezbavíme

6.3.2020, TV Markíza
Reflex 17:15 – Na Slovensku ešte stále bojujú 4 rodiny o najdrahší liek na svete

5.3.2020, kosicednes.sk
Predstavujeme finalistov ankety KOŠIČAN ROKA 2019

5.3.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Najdrahší liek

5.3.2020, sme.sk
Public finances are overextended. What should the new government do?

5.3.2020, Új szó
Magyar sziget Pozsony szívében

5.3.2020, Hospodárske noviny
Chceme postaviť jedno malé mesto

5.3.2020, košice:dnes
PREDSTAVUJEME FINALISTOV ANKETY KOŠIČAN ROKA 2019

4.3.2020, Profit – Index
Kto drží volant v župách

4.3.2020, hnonline.sk
Kollár sa ohradil voči kritike nájomných bytov: Ja kopem za ľudí, Sulík za developerov

4.3.2020, SME
Treba upratať dôchodky i dane. Čo by mala robiť nová vláda v ekonomike?

4.3.2020, KORZÁR, košický denník
Treba upratať dôchodky i dane. Co by mala robiť nová vláda v ekonomike?

4.3.2020, Denník N
Chce ministra doprav a sľubuje Rakúsko

4.3.2020, KORZÁR, košický denník
Education

3.3.2020, MY Novohradské noviny
O MESTÁCH S OTVORENÝMI FABRIKAMI AJ OBCHODMI

3.3.2020, hnonline.sk
Novú vládu čaká veľká výzva. Rozhodne o kontroverznom megatendri

3.3.2020, Hospodárske noviny
Kontroverzný železničný megatender je vo finále, zdedí ho nový kabinet

3.3.2020, Hospodárske noviny
Trať s dvestovkou nestopnú. Novú vládu môže prekvapiť

2.3.2020, dennikn.sk
Chce ministra dopravy a sľubuje Rakúsko. Ešte raz o ekonomickom pláne Borisa Kollára

2.3.2020, sme.sk
Podnikatelia cítia zmenu. Čo očakávajú od Matoviča a spol.

1.3.2020, sme.sk
Treba upratať dôchodky i dane. Čo by mala robiť nová vláda?

29.2.2020, SME
Predvolebná reportáž: Extrémistov nevolí chudoba

28.2.2020, sme.sk
Kto v skutočnosti volí populistov a extrémistov, prečo to tak je a čo sa s tým dá robiť

28.2.2020, sme.sk
Predvolebná reportáž: Prečo volia regióny extrémistov?

27.2.2020, iness.sk
Hodnotenie volebných programov 2020

27.2.2020, etrend.sk
Zamestnávatelia dosiahli svoje, gymnáziá začali strácať uchádzačov v prospech odborných škôl

27.2.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Správa Európskej komisie o Slovensku

27.2.2020, STV1
Správy RTVS 16:00 – Európska komisia vydala správu o Slovensku

27.2.2020, hnonline.sk
Diaľničiari priznali na Višňovom vážne nedostatky. Dvihnú cenu, tvrdia experti

27.2.2020, Hospodárske noviny
Diaľnicu do Košíc brzdia kostlivci v tuneli

27.2.2020, Zdravotnícke noviny
Kto by mal byť budúcim ministrom?

27.2.2020, Seredské novinky ECHO
Kvalita C VMS potvrdená

27.2.2020, Oravské ECHO
Tunel Višňové – Dubná Skala chcú dokončiť do troch rokov

27.2.2020, Liptovské ECHO
Tunel Višňové – Dubná Skala chcú dokončiť do troch rokov

26.2.2020, mykysuce.sme.sk
Kto v školstve zastaví, akoby cúval, hovorí riaditeľka úspešnej školy

26.2.2020, parameter.sk
Gál Zsolt: Hogyan (ne) építsünk autópályát

26.2.2020, etrend.sk
S kľúčovými úsekmi na severe sa roky nepohlo. NDS sa rozhýbala tesne pred voľbami

26.2.2020, ineko.blog.sme.sk
O (ne)hľadaní zdrojov s prstom v nose

26.2.2020, hnonline.sk
Plán OĽaNO: Trest za faktúry po termíne aj škôlky zdarma

26.2.2020, SME
Can Finnish ways be applied in Slovak schools?

26.2.2020, Hospodárske noviny Plán OĽaNO: Trest za faktúry po termíne aj škôlky zdarma

26.2.2020, Denník N
Najväčšie zlodejiny Smeru

25.2.2020, MY Noviny Žiarskej kotliny
SOCIÁLNY ŠTÁT SMERU A SPOL. ČO DOSTALI DÔCHODCOVIA ČI RODINY

25.2.2020, MY Oravské noviny
SOCIÁLNY ŠTÁT SMERU A SPOL. ČO DOSTALI DÔCHODCOVIA ČI RODINY

25.2.2020, MY Novohradské noviny
SOCIÁLNY ŠTÁT SMERU A SPOL. ČO DOSTALI DÔCHODCOVIA ČI RODINY

25.2.2020, uvo.gov.sk
Posilnenie nezávislosti ÚVO v spolupráci s INEKO

25.2.2020, MY Topoľčianske noviny
SOCIÁLNY ŠTÁT SMERU A SPOL. ČO DOSTALI DÔCHODCOVIA ČI RODINY

25.2.2020, MY Banskobystrické noviny
SOCIÁLNY ŠTÁT SMERU A SPOL. ČO DOSTALI DÔCHODCOVIA ČI RODINY

25.2.2020, MY Zvolensko-podpolianske noviny
SOCIÁLNY ŠTÁT SMERU A SPOL. ČO DOSTALI DÔCHODCOVIA ČI RODINY

25.2.2020, MY Kysucké noviny
SOCIÁLNY ŠTÁT SMERU A SPOL. ČO DOSTALI DÔCHODCOVIA ČI RODINY

25.2.2020, sme.sk
Predvolebný kvíz: Čo viete o koalícii PS/Spolu?

25.2.2020, MY Turčianske noviny
SOCIÁLNY ŠTÁT SMERU A SPOL. ČO DOSTALI DÔCHODCOVIA ČI RODINY

25.2.2020, MY Prešovské noviny
SOCIÁLNY ŠTÁT SMERU A SPOL. ČO DOSTALI DÔCHODCOVIA ČI RODINY

24.2.2020, profini.sk
Úrad pre verejné obstarávanie a INEKO pripravili opatrenia na posilnenie nezávislosti úradu

24.2.2020, MY Trenčianske noviny
SOCIÁLNY ŠTÁT SMERU A SPOL. ČO DOSTALI DÔCHODCOVIA A RODINY

24.2.2020, MY Nitrianske noviny
SOCIÁLNY ŠTÁT SMERU A SPOL. ČO DOSTALI DÔCHODCOVIA ČI RODINY

24.2.2020, MY Žilinské noviny
SOCIÁLNY ŠTÁT SMERU A SPOL. ČO DOSTALI DÔCHODCOVIA ČI RODINY

24.2.2020, MY Trnavské noviny
SOCIÁLNY ŠTÁT SMERU A SPOL. ČO DOSTALI DÔCHODCOVIA ČI RODINY

24.2.2020, Tasr
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 24. februára – 21.00 – Nezávislosť Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) by sa mala posilniť

24.2.2020, Tasr
ÚVO v spolupráci s INEKO pripravil opatrenia na posilnenie nezávislosti úradu

24.2.2020, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 24. februára – 17.30 – Nezávislosť Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) by sa mala posilniť

24.2.2020, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 24. februára – 14.30 – Nezávislosť Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) by sa mala posilniť

24.2.2020, TV JOJ
Noviny TV JOJ 19:30 – Nové pravidlá pre ÚVO

24.2.2020, Rádio Regina
Správy 14:00 – Opatrenia na posilnenie nezávislosti ÚVO

24.2.2020, noviny.sk
Predseda ÚVO navrhol opatrenia, ktoré by mala nová vláda zaviesť. Je medzi nimi aj posledné slovo prezidenta

24.2.2020, dnes24.sk
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 24. februára – 21.00 – Nezávislosť Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) by sa mala posilniť

24.2.2020, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 24. februára – 17.30 – Nezávislosť Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) by sa mala posilniť

24.2.2020, hlavnespravy.sk
Úrad pre verejné obstarávanie a INEKO pripravili opatrenia na posilnenie nezávislosti úradu

24.2.2020, sme.sk
Úrad pre obstarávanie a INEKO pripravili opatrenia na posilnenie nezávislosti úradu

24.2.2020, dnes24.sk
ÚVO v spolupráci s INEKO pripravil opatrenia na posilnenie nezávislosti úradu

24.2.2020, uvo.gov.sk
Spoločný materiál ÚVO a INEKO na posilnenie nezávislosti ÚVO

24.2.2020, teraz.sk
ÚVO v spolupráci s INEKO chce posilniť nezávislosť úradu

24.2.2020, spravy.goodboog.com
Úrad pre verejné obstarávanie a INEKO pripravili opatrenia na posilnenie nezávislosti úradu

24.2.2020, mnt.sk
INEKO a šéf ÚVO Miroslav Hlivák predstavili opatrenia, ktoré by podľa nich posilnili nezávislosť úradu

24.2.2020, dnes24.sk
Súhrn vydaných správ ER TASR – 24. februára – 14.30 – Nezávislosť Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) by sa mala posilniť

24.2.2020, dennikn.sk
Najväčšie zlodejiny Smeru: Prvú Ficovu vládu už tie ďalšie neprekonali. Latka bola privysoko

24.2.2020, ineko.blog.sme.sk
Najlepšie riešenia v odpadovom hospodárstve ponúkajú strany SaS a PS – Spolu

24.2.2020, Hospodárske noviny
Programy pre voliča milión

24.2.2020, hnonline.sk
Programy pre voliča milión

23.2.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Nemocnice dlžia milióny

22.2.2020, etrend.sk
Záujem o odborné školy rastie. Štát absolventom ukazuje, koľko zarobia

21.2.2020, etrend.sk
Dobré časy sa končia. S nimi aj éra Roberta Fica bez reforiem

21.2.2020, sme.sk
Stratifikácia môže mať ešte šancu, plánujú ju presadiť viaceré strany

21.2.2020, dennikn.sk
Ekonomický newsfilter: Súťaž programov koalícia vzdala, podľa zástupcov podnikateľov má naj ponuku SaS

20.2.2020, Trend
Vládu zachránil trh práce, inak stála na mieste

20.2.2020, Trend
Najlepšie zarábajúci absolventi stredných škôl sú zdravotné sestry a gumári

20.2.2020, Zdravotnícke noviny
Analytici hodnotili zdravotnícke programy

20.2.2020, Zdravotnícke noviny
Reformné návrhy lekárskej komory sa stretli s kritikou odborníkov

20.2.2020, Zdravotnícke noviny
Spoločnosť AGEL investovala za tri roky do svojich nemocníc 33 miliónov eur

20.2.2020, TA3
Téma dňa 19:50 – Duel: B. Gröhling vs. P. Őry

20.2.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Zisk zdravotných poisťovní

20.2.2020, mypovazska.sme.sk
Výstavba bytovky v parku obyvateľov pobúrila

19.2.2020, etrend.sk
Vládu zachránil trh práce, inak stála na mieste

19.2.2020, hlavnespravy.sk
Sulík v rozhovore pre Hlavné správy: Vyššie dane a migračné kvóty v akejkoľvek podobe – tieto dve veci sú našou červenou čiarou

19.2.2020, spectator.sme.sk
Fiscal council can criticise, but not halt, the irresponsible spending of public money

19.2.2020, etrend.sk
Vysvedčenie odborníkov: Najväčšie zlyhania a úspechy vlády Fico III. a Pellegrini I.

19.2.2020, STV2
Správy RTVS z regiónov 17:00 – Dve školy z B. Bystrice v hodnotení INEKO zabodovali

19.2.2020, myorava.sme.sk
Najvyššie v rebríčku je z oravských škôl zuberská

19.2.2020, etrend.sk
Najlepšie zarábajúci absolventi stredných škôl sú zdravotné sestry a gumári

19.2.2020, spravy.goodboog.com
Sulík v rozhovore pre Hlavné správy: Vyššie dane a migračné kvóty v akejkoľvek podobe – tieto dve veci sú našou červenou čiarou

18.2.2020, MY Oravské noviny
TUNEL VIŠŇOVÉ – DUBNÁ SKALA CHCÚ DOKONČIŤ DO TROCH ROKOV

18.2.2020, MY Kysucké noviny
KTO V ŠKOLSTVE ZASTAVÍ, AKOBY CÚVAL

19.2.2020, Denník N
Prínos cesty Kriváň – Mýtna je otázny

18.2.2020, omediach.com
Vyzývame politikov a političky, aby nepoužívali dezinformácie v politickom súboji

18.2.2020, blog.sme.sk
Pozrite si zoznam káuz vlád Smeru za 7 miliárd. Nenechajte sa kúpiť omrvinkami.

18.2.2020, MY Kysucké noviny
MALÁ ŠKOLA S VEĽKÝMI VÝSLEDKAMI

18.2.2020, MY Turčianske noviny
TUNEL VIŠŇOVÉ – DUBNÁ SKALA CHCÚ DOKONČIŤ DO TROCH ROKOV

18.2.2020, mykysuce.sme.sk
MY Kysucké noviny s prílohou venovanou zdravému životnému štýlu

18.2.2020, TA3
Téma dňa 19:50 – Duel: M. Líška vs. A. Baránik

17.2.2020, MY Trenčianske noviny
Informácie poskytneme na: Obchodná akadémia

17.2.2020, MY Noviny stredného Považia
VÝSTAVBA V PARKU ICH POBÚRILA

17.2.2020, dennikn.sk
K posledným väčším biznisom tejto vlády patrí cesta za 230 miliónov, jej prínos je otázny

17.2.2020, Hospodárske noviny
Chýbajúci žiaci znižujú latku kvality

16.2.2020, hnonline.sk
Stredné školy sa bijú o žiakov. Tí sa dostanú aj na tie, na ktoré nemajú

16.2.2020, etrend.sk
Hodnotenie programov zdravotníctva: SaS zmäkla, ĽSNS prebrala agendu Smeru

16.2.2020, etrend.sk
Koľko dier má diaľničné mýto a ako ich možno upchať

16.2.2020, etrend.sk
Zdravotníctvo bez motivácie k efektivite. Kto konečne zoberie do rúk skalpel?

15.2.2020, Rádio Lumen
Infolumen 17:30 – Krátko z domova – Politické strany by mali povedať, akým spôsobom budú riešiť zadlženosť systému slovenského zdravotníctva

15.2.2020, hotky.sk
VOĽBY 2020 Politické strany by mali povedať, ako chcú riešiť dlh v zdravotníctve, tvrdí analytik

15.2.2020, glob.zoznam.sk
Politické strany by mali povedať, ako chcú riešiť dlh v zdravotníctve, hovorí analytik

15.2.2020, webnovinky.sk
Politické strany by mali povedať, ako chcú riešiť dlh v zdravotníctve

15.2.2020, lekari.sk
Analytik: Politické strany by mali povedať, ako chcú riešiť dlh v zdravotníctve

15.2.2020, aktualne-spravy.eu
Politické strany by mali povedať, ako chcú riešiť dlh v zdravotníctve

15.2.2020, topky.sk
VOĽBY 2020 Politické strany by mali povedať, ako chcú riešiť dlh v zdravotníctve, tvrdí analytik

15.2.2020, priemyseldnes.sk
Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina

15.2.2020, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 15. februára – 20.00 – Politické strany by mali povedať, akým spôsobom budú riešiť zadlženosť systému slovenského zdravotníctva

15.2.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 15. februára – 17.30 – Politické strany by mali povedať, akým spôsobom budú riešiť zadlženosť systému slovenského zdravotníctva

15.2.2020, Tasr
Analytik: Politické strany by mali povedať, ako chcú riešiť dlh v zdravotníctve

15.2.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 15. februára – 14.30 – Politické strany by mali povedať, akým spôsobom budú riešiť zadlženosť systému slovenského zdravotníctva

15.2.2020, teraz.sk
Analytik: Politické strany by mali mať riešenie dlhu v zdravotníctve

15.2.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 15. februára – 17.30 – Politické strany by mali povedať, akým spôsobom budú riešiť zadlženosť systému slovenského zdravotníctva

15.2.2020, aktuality.sk
Politické strany by mali povedať, ako chcú riešiť dlh v zdravotníctve

15.2.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 15. februára – 14.30 – Politické strany by mali povedať, akým spôsobom budú riešiť zadlženosť systému slovenského zdravotníctva

15.2.2020, postoj.sk
Podľa INEKO nevidieť, ako chcú politické strany riešiť dlh v zdravotníctve

15.2.2020, dnes24.sk
Analytik: Politické strany by mali povedať, ako chcú riešiť dlh v zdravotníctve

14.2.2020, iness.sk
Ako napísať víťazný program

14.2.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Rada pre rozpočtovú zodpovednosť patrí podľa OECD medzi najkvalitnejšie inštitúcie tohto typu v európskych krajinách

14.2.2020, pravda.sk
Analytici: Stranám pri zdravotníctve chýba väčšia odvaha

14.2.2020, dennikn.sk/blog
Ako napísať víťazný program

14.2.2020, spectator.sme.sk
What are parties promising business ahead of elections?

14.2.2020, spravy.goodboog.com
Analytik: K zásadnejšej zmene v zdravotníctve zrejme nedôjde ani do štyroch rokov

14.2.2020, Plus jeden deň
SaS je jasný víťaz, ĽSNS pohorela

14.2.2020, Hospodárske noviny
Zdravie potrebuje odstup od politiky

14.2.2020, Pravda
Stranám pri zdravotníctve chýba väčšia odvaha

14.2.2020, SME
Vláda rozdávala veľa. Ako pomohla dôchodcom, študentom či rodinám?

14.2.2020, hlavnespravy.sk
Analytik: K zásadnejšej zmene v zdravotníctve zrejme nedôjde ani do štyroch rokov

13.2.2020, webnoviny.sk
Voľby 2020: Analytici vybrali najlepší volebný program pre zdravotníctvo

13.2.2020, noviny.sk
Najlepší zdravotnícky program má strana SaS, tvrdia analytici

13.2.2020, etrend.sk
Kde diaľničnú známku netreba? Zadarmo jazdia aj Nemci, ale po hotových diaľniciach

13.2.2020, HPI
Zdravotnícki analytici spoločne hodnotili zdravotnícke programy

13.2.2020, korkep.sk
Az elemzők szerint gyenge az MKÖ egészségügyi programja

13.2.2020, korkep.sk
Gazdaságpolitikában erős, egészségpolitikában gyenge az MKÖ programja

13.2.2020, denniks.sk Najlepší zdravotnícky program má strana SaS, tvrdia analytici

13.2.2020, topky.sk
VOĽBY 2020 Analytici hodnotili zdravotnícky program: Najlepšie je na tom SaS

13.2.2020, spravy.goodboog.com
Najlepší zdravotnícky program má strana SaS, tvrdia analytici

13.2.2020, hotky.sk
VOĽBY 2020 Analytici hodnotili zdravotnícky program: Najlepšie je na tom SaS

13.2.2020, hlavnespravy.sk
Najlepší zdravotnícky program má strana SaS, tvrdia analytici

13.2.2020, aktualne-spravy.eu
Analytik INEKO nečaká v zdravotníctve do štyroch rokov

13.2.2020, iness.sk
Spoločné hodnotenie zdravotníckych programov

13.2.2020, dnes24.sk
Analytik:K zásadnejšej zmene v zdravotníctve zrejme nedôjde ani do štyroch rokov

13.2.2020, lekari.sk
Analytik:K zásadnejšej zmene v zdravotníctve zrejme nedôjde ani do štyroch rokov

13.2.2020, dnes24.sk
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 13. februára – 21.00 – K zásadnejšej zmene v systéme slovenského zdravotníctva zrejme nedôjde ani do štyroch rokov

13.2.2020, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 13. februára – 17.30 – K zásadnejšej zmene v systéme slovenského zdravotníctva zrejme nedôjde ani do štyroch rokov

13.2.2020, pluska.sk
Čo čaká pacientov po voľbách: Odborníci sa zhodli, ktorá strana spasí naše zdravotníctvo!

13.2.2020, Tasr
Analytik:K zásadnejšej zmene v zdravotníctve zrejme nedôjde ani do štyroch rokov

13.2.2020, aktuality.sk
Psychológ: Za odporom voči Istanbulskému dohovoru sa môžu ukrývať aj pochybnosti o vlastnej sexualite (podcast)

13.2.2020, teraz.sk
Zachar:K väčšej zmene v zdravotníctve asi nedôjde ani do štyroch rokov

13.2.2020, Hírek
Okrem inštitútu INEKO na to upozorňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

13.2.2020, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 13. februára – 21.00 – K zásadnejšej zmene v systéme slovenského zdravotníctva zrejme nedôjde ani do štyroch rokov

13.2.2020, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 13. februára – 17.30 – K zásadnejšej zmene v systéme slovenského zdravotníctva zrejme nedôjde ani do štyroch rokov

13.2.2020, cas.sk
Analytik zhodnotil politické programy: Slová o zdravotníctve, ktoré nechcel počuť ani jeden Slovák

13.2.2020, sme.sk
Sociálny štát Smeru a spol. Koľko dostali dôchodcovia či rodiny?

13.2.2020, sme.sk
Analytik INEKO nečaká v zdravotníctve do štyroch rokov väčšie zmeny

13.2.2020, Új szó
Ízekre szedték a Smer osztogatását

13.2.2020, Új szó
Čaputován elbukhat Fico terve

13.2.2020, Denník N
Diaľničné známky chcú narýchlo zrušiť

13.2.2020, Trend
KOĽKO DIER MÁ DIAĽNIČNÉ MÝTO

13.2.2020, Trend
MOŽNOSTÍ JE VIAC

13.2.2020, Trend
Kto konečne zoberie do rúk skalpel

13.2.2020, Trend
Vysoké riziko námietok a tesný rozvrh. Dokončia Višňové včas?

13.2.2020, Levické ECHO
V levickej nemocnici sa pýtajú pacientov na spokojnosť

12.2.2020, etrend.sk
Kto konečne zoberie do rúk skalpel

12.2.2020, ujszo.com
A Smer sem tudja, miből fog osztogatni

12.2.2020, spravy.goodboog.com
Danko za návrh zrušiť diaľničné známky schytal tvrdú kritiku od expertov, je to podľa nich úplný nezmysel

12.2.2020, topky.sk
Danko schytal tvrdú kritiku: Zrušiť diaľničné známky je podľa expertov úplný nezmysel

12.2.2020, glob.zoznam.sk
Danko za návrh zrušiť diaľničné známky schytal tvrdú kritiku od expertov, je to podľa nich úplný nezmysel

12.2.2020, denniks.sk
Danko za návrh zrušiť diaľničné známky schytal tvrdú kritiku od expertov, je to podľa nich úplný nezmysel

12.2.2020, etrend.sk
Vysoké riziko námietok a tesný rozvrh. Dokončia Višňové včas?

12.2.2020, hlavnespravy.sk
Danko za návrh zrušiť diaľničné známky schytal tvrdú kritiku od expertov, je to podľa nich úplný nezmysel

12.2.2020, openiazoch.zoznam.sk
Danko za návrh zrušiť diaľničné známky schytal tvrdú kritiku od expertov, je to podľa nich úplný nezmysel

12.2.2020, pravda.sk
Budú diaľnice zadarmo? Nezmysel a zúfalstvo zabojovať o voliča, tvrdia experti

12.2.2020, ta3.com
Nelogické a zlé? Experti reagujú na návrh zrušiť diaľničné známky

12.2.2020, auto.pravda.sk
Budú diaľnice zadarmo?

12.2.2020, sme.sk
Odborníci považujú Dankov návrh na zrušenie diaľničných známok za nezmysel

12.2.2020, topspeed.sk
Nenaleťte im. Vláda schválila zrušenie diaľničných známok

12.2.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Na predvolebný balík nie sú peniaze

12.2.2020, dennikn.sk
Zrušenie diaľničných známok schválila vláda. Kedy bude platiť a čo to môže znamenať?

12.2.2020, citylife.sk
prednáška / diskusia, Ako sa nenechať zmanipulovať volebnou kampaňou

11.2.2020, aktualne-spravy.eu
Analytik Kovalčík: Na diaľniciach sa kradne ľahšie než inde

11.2.2020, inforaj.sk
Rozpočet je podľa INEKO už teraz postavený na vode a návrhy Smeru-SD deficit ešte prehĺbia

11.2.2020, topky.sk
VOĽBY 2020 Smer-SD chce zvolať mimoriadnu schôdzu: Reagujú strany aj odborníci

11.2.2020, aktualne-spravy.eu
Rozpočet je podľa INEKO už teraz postavený na vode a návrhy Smeru-SD deficit ešte prehĺbia

11.2.2020, spravy.pozri.sk
Rozpočet je podľa INEKO už teraz postavený na vode a návrhy Smeru-SD deficit ešte prehĺbia

11.2.2020, openiazoch.zoznam.sk
Dvojnásobné prídavky na deti a trináste dôchodky sú podľa riaditeľa INEKO predvolebným populizmom

11.2.2020, sportx.sk
Rozpočet je podľa INEKO už teraz postavený na vode a návrhy Smeru-SD deficit ešte prehĺbia

11.2.2020, bleskovespravy.sk
Rozpočet je podľa INEKO už teraz postavený na vode a návrhy Smeru-SD deficit ešte prehĺbia

11.2.2020, kosice.virtualne.sk
Rozpočet je podľa INEKO už teraz postavený na vode a návrhy Smeru-SD deficit ešte prehĺbia

11.2.2020, egoodwill.sk
Rozpočet je podľa INEKO už teraz postavený na vode a návrhy Smeru-SD deficit ešte prehĺbia

11.2.2020, MY Novohradské noviny
VYPNUTIE AUTOBUSOV V BANSKEJ BYSTRICI BOL IBA VRCHOL ĽADOVCA

11.2.2020, fotonovinky.sk
Rozpočet je podľa INEKO už teraz postavený na vode a návrhy Smeru-SD deficit ešte prehĺbia

11.2.2020, euronovinky.eu
Rozpočet je podľa INEKO už teraz postavený na vode a návrhy Smeru-SD deficit ešte prehĺbia

11.2.2020, hlohovecko.sk
Rozpočet je podľa INEKO už teraz postavený na vode a návrhy Smeru-SD deficit ešte prehĺbia

11.2.2020, infozona.sk
Rozpočet je podľa INEKO už teraz postavený na vode a návrhy Smeru-SD deficit ešte prehĺbia

11.2.2020, hotky.sk
VOĽBY 2020 Smer-SD chce zvolať mimoriadnu schôdzu: Reagujú strany aj odborníci

11.2.2020, aktuality.maxivyber.sk
Rozpočet je podľa INEKO už teraz postavený na vode a návrhy Smeru-SD deficit ešte prehĺbia

11.2.2020, TA3
Hlavné správy 18:30 – Veľké zmeny naposlednú chvíľu

11.2.2020, MY Zvolensko-podpolianske noviny
VYPNUTIE AUTOBUSOV V BANSKEJ BYSTRICI BOL IBA VRCHOL ĽADOVCA

11.2.2020, ekonomickydennik.sk
Rozpočet je podľa INEKO už teraz postavený na vode a návrhy Smeru-SD deficit ešte prehĺbia

11.2.2020, MY Noviny Žiarskej kotliny
VYPNUTIE AUTOBUSOV V BANSKEJ BYSTRICI BOL IBA VRCHOL ĽADOVCA

11.2.2020, MY Banskobystrické noviny
VYPNUTIE AUTOBUSOV V BANSKEJ BYSTRICI BOL IBA VRCHOL ĽADOVCA

11.2.2020, webnoviny.sk
Rozpočet je podľa INEKO už teraz postavený na vode a návrhy Smeru-SD deficit ešte prehĺbia

11.2.2020, finreport.sk
Rozpočet je podľa INEKO už teraz postavený na vode a návrhy Smeru-SD deficit ešte prehĺbia

11.2.2020, 24hod.sk
Rozpočet je podľa INEKO už teraz postavený na vode a návrhy Smeru-SD deficit ešte prehĺbia

11.2.2020, Žilinský večerník
Stredná priemyselná škola informačných technológií

11.2.2020, aktualne-spravy.eu
Politici milujú diaľnice. Je to pomýlené Mečiarovo dedičstvo

10.2.2020, korkep.sk
Érsek még a választások előtt sietve aláírta a 300 millió eurós vasútfejlesztési projektet

MTAG, 10.2.2020
MTAG – magyar sziget Pozsony szívében

10.2.2020, mykysuce.sme.sk
Riaditeľka najlepšej školy na Kysuciach: Žiaci sú veľmi vnímaví, ich výkon závisí od klímy v škole

10.2.2020, hnonline.sk
Minister Érsek chce podpis na stámiliónovej zákazke

10.2.2020, Hospodárske noviny
Minister Érsek chce podpis na stámiliónovej zákazke

7.2.2020, seredsity.sk
Fantastické! Gymnázium Vojtecha Mihálika v Seredi patrí medzi štyri najlepšie gymnáziá v Trnavskom samosprávnom kraji

6.2.2020, Devínskonovoveský Expres
Rebríček najlepších

6.2.2020, Trend
Politici milujú diaľnice. Je to pomýlené Mečiarovo dedičstvo

6.2.2020, Trend
Na diaľniciach sa kradne ľahšie než inde

5.2.2020, Aktuality.sk
Záchranky ostávajú v rukách víťazov podozrivého tendra, odvolania nezabrali

5.2.2020, Aktuality.sk
Vláda do Rady ÚVO nevymenuje problematických zástupcov

5.2.2020, etrend.sk
Analytik Kovalčík: Na diaľniciach sa kradne ľahšie než inde

5.2.2020, etrend.sk
Politici milujú diaľnice. Je to pomýlené Mečiarovo dedičstvo

4.2.2020, zive.sk
Štát už má web s prehľadom, v akých odboroch pracujú absolventi škôl

4.2.2020, MY Kysucké noviny
ŠKOLA S NAJLEPŠÍM HODNOTENÍM

4.2.2020, aktuality.sk
Štát už má web s prehľadom, v akých odboroch pracujú absolventi škôl

4.2.2020, dennikn.sk
Boj o zákazky vrcholí, premiér chce pred voľbami získať kontrolu nad odvolaniami o tendroch za miliardu

4.2.2020, spectator.sme.sk
Highway company pledges to build Višňové Tunnel by 2023

3.2.2020, iness.sk
Hodnotenie volebných programov – školstvo

3.2.2020, sme.sk
Autobusové monopoly: Bystrica mohla byť iba začiatok

3.2.2020, MY Žilinské noviny
ŠKOLA S NAJLEPŠÍM HODNOTENÍM

3.2.2020, most-hid.sk
NDS vyhlásila súťaž na hlavnú trasu úseku D1 s tunelom Višňové

3.2.2020, Hospodárske noviny
Ring voľný. Tunel láka Strabag aj Váhostav

3.2.2020, hnonline.sk
Ring je voľný. Tunel Višňové láka Strabag aj Váhostav

3.2.2020, kezmarok.sk
Kežmarská škola je štvrtou najlepšou v kraji

2.2.2020, hlavnydennik.sk
Požiadavka UNAS na výrazný nárast zliav z mýta bola úplne neakceptovateľná, upozornil analytik INEKO

2.2.2020, transport.sk
NDS vyhlásila súťaž na hlavnú trasu úseku D1 s tunelom Višňové

1.2.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Národný futbalový štadión sa zrejme predraží

31.1.2020, hnonline.sk
Diaľničiari spustili súťaž. Višňové chcú dostavať za viac ako 260 miliónov eur

31.1.2020, pravda.sk
Štát rozbehol tender na tunel Višňové

31.1.2020, info.sk
Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila súťaž na hlavnú trasu úseku D1 s tunelom Višňové

31.1.2020, autobild.sk
NDS vyhlásila súťaž na hlavnú trasu úseku D1 s tunelom Višňové, slúžiť by mal v roku 2023

31.1.2020, dobrenoviny.sk
NDS vyhlásila súťaž na hlavnú trasu úseku D1 s tunelom Višňové

31.1.2020, spravy.goodboog.com
Národná diaľničná spoločnosť začala tender na dostavbu úseku D1 s tunelom Višňové

31.1.2020, myzilina.sme.sk
Diaľničný úsek s tunelom Višňové by mali dokončiť do troch rokov. NDS vyhlásila tender

31.1.2020, sme.sk
Vyhlásili súťaž na dokončenie úseku D1 cez tunel Višňové

31.1.2020, dnes24.sk
Doprava: NDS vyhlásila súťaž na hlavnú trasu úseku D1 s tunelom Višňové

31.1.2020, mylevice.sme.sk
Levická nemocnica sa pýta pacientov na spokojnosť

31.1.2020, hlavnespravy.sk
Národná diaľničná spoločnosť začala tender na dostavbu úseku D1 s tunelom Višňové

31.1.2020, dennikn.sk
Štát rozbehol súťaž o dostavbu tunela Višňové, dokončí ju až budúca vláda

31.1.2020, Tasr
Doprava: NDS vyhlásila súťaž na hlavnú trasu úseku D1 s tunelom Višňové

31.1.2020, webnoviny.sk
Diaľničiari začali tender na dostavbu úseku D1 s tunelom Višňové, práce by mali trvať tri roky

31.1.2020, hnonline.sk
Érsek nechal budúcej vláde výzvu, otvoriť súťaže na trate

31.1.2020, Hospodárske noviny
Érsek nechal budúcej vláde výzvu, otvoriť súťaže na trate

31.1.2020, mylevice.sme.sk
Levická nemocnica sa pýta pacientov na spokojnosť

31.1.2020, hnonline.sk
Érsek nechal budúcej vláde výzvu, otvoriť súťaže na trate

30.1.2020, mykysuce.sme.sk
Stredná škola s najlepším hodnotením sa teší záujmu študentov

30.1.2020, hnonline.sk
Cena Triblaviny stúpa. Strop nevidno

30.1.2020, hnonline.sk
Kľúčová križovatka na D1 sa predraží. Pre zeminu

30.1.2020, Hospodárske noviny
Kľúčová križovatka na D1 sa predraží. Pre zeminu

30.1.2020, Lekárske listy
Generická substitúcia nie je zmena liečby

30.1.2020, Hospodárske noviny
Cena Triblaviny stúpa. Strop nevidno

29.1.2020, lucenec.virtualne.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, secovce.virtualne.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, aktualne-spravy.eu
Lunter či Kotleba? Kto je vinný za chaos v autobusovej doprave v BB kraji?)

29.1.2020, slovak.press
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, akcnezeny.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, aktuality.maxivyber.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, tvojtrebisov.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, spravy.pozri.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, newsy.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, bossmedia.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, sportx.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, dennikpolitika.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, fotonovinky.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, zilinaden.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, aktualne-spravy.eu
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, ekonomickydennik.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, euronovinky.eu
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, egoodwill.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, spisiakoviny.eu
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, deed.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, economics.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, aktuality.sk
Lunter či Kotleba? Kto je vinný za chaos v autobusovej doprave v BB kraji? (rozhovor)

29.1.2020, webnoviny.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, bleskovespravy.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, hlohovecko.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, kosice.virtualne.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, finreport.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, 24hod.sk
Aj krátkodobé odstávky firiem škodia Slovensku, analytik označil štrajk autodopravcov za nezodpovedný

29.1.2020, etrend.sk
Lunterovci otvorili Pandorinu skrinku autobusovej dopravy. Narazili na skrytých kostlivcov

29.1.2020, MY Kysuce
Riaditeľka Adriána Petreková: Žiaci sú veľmi vnímaví, ich výkon závisí aj od klímy v škole

28.1.2020, MY Kysucké noviny
ŠTÚDIUM V STREDNEJ PRIEMYSELNEJ ŠKOLE INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ V KYSUCI JE INVESTÍCIOU DO ŽIVOTA MLADÝCH

28.1.2020, dennikn.sk/blog
Študentov je opäť počuť

28.1.2020, dennikn.sk/blog
pozemkové úpravy: verejné politiky

27.1.2020, MY Žilinské noviny
ŠTÚDIUM V STREDNEJ PRIEMYSELNEJ ŠKOLE INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ V KYSUCI JE INVESTÍCIOU DO ŽIVOTA MLADÝCH

27.1.2020, MY Týždeň na Pohroní
V LEVICKEJ NEMOCNICI UŽ VYSPOVEDALI VIAC AKO TISÍC PACIENTOV. ZISŤUJÚ SPOKOJNOSŤ

26.1.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Protesty proti najväčšiemu tunelu

26.1.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – SAD Zvolen by mala od pondelka znova jazdiť

26.1.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Nemocniciam by pomohli kapitálové výdavky

26.1.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Nemocnica v B. Bystrici zefektívňuje operácie

26.1.2020, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – V Banskobystrickom kraji stále nepremávajú autobusy

26.1.2020, sport7.sk
Je Lobotka drahší ako Škriniar, a Dubovský menej ako Šporar?

25.1.2020, TA3
Hlavné správy 18:30 – Stredoškoláci budú voliť nanečisto

25.1.2020, TA3
Správy TA3 15:00 – Stredoškoláci budú voliť nanečisto

25.1.2020, TA3
Správy TA3 12:00 – Stredoškoláci budú voliť nanečisto

25.1.2020, aktualne-spravy.eu
Medici k opatreniu Smeru: Hneváme sa. Máme riešiť skúšky, nie politiku (podcast)

24.1.2020, biznis.sk
Zvýšená minimálna mzda spôsobuje problémy

24.1.2020, webnovinky.sk
Medici k opatreniu Smeru: Hneváme sa. Máme riešiť skúšky, nie politiku (podcast)

24.1.2020, aktuality.sk
Medici k opatreniu Smeru: Hneváme sa. Máme riešiť skúšky, nie politiku (podcast)

24.1.2020, topky.sk
VOĽBY 2020: V študentských simulovaných voľbách bude hlasovať zhruba 50-tisíc stredoškolákov

24.1.2020, sme.sk
Na študentských simulovaných voľbách sa zúčastní 50-tisíc stredoškolákov

24.1.2020, biznis.sk
Ceny potravín porastú napriek nižšej DPH

24.1.2020, kosicednes.sk
Košičan roka 2019: Nominácie

24.1.2020, dennikn.sk
Panel expertov: Treba zdaniť robotov a robotky, alebo sa o ne pobiť?

24.1.2020, STV1
Správy RTVS 16:00 – Nárast minimálnej mzdy spôsobil problémy

24.1.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Zvýšená minimálna mzda spôsobuje problémy

24.1.2020, aktualne-spravy.eu
Platiť školné nie je zlý nápad. Najprv však musíme vyriešiť, prečo lekári odchádzajú, tvrdí odborník

24.1.2020, hnonline.sk
Platiť školné nie je zlý nápad. Najprv však musíme vyriešiť, prečo lekári odchádzajú, tvrdí odborník

24.1.2020, Plus jeden deň
Svojich voličov lákajú na nové nemocnice

24.1.2020, košice:dnes
KOŠIČAN ROKA 2019: NOMINÁCIE

23.1.2020, lekom.sk
INFORMÁCIE V MÉDIÁCH – Bráni u nás niekto lieku na rakovinu?

23.1.2020, mojekysuce.sk
SPŠ informačných technológií vyniká nielen na Kysuciach

23.1.2020, puchovskenoviny.sk
Aktuálne spod Lachovca

23.1.2020, dennikn.sk
Chce ministra dopravy a sľubuje Rakúsko. O čom je plán Borisa Kollára?

23.1.2020, automagazin.sk
UNAS žiada vraj nesplniteľné

23.1.2020, STV1
Správy RTVS 19:00 – Ceny potravín porastú napriek nižšej DPH

23.1.2020, hnonline.sk
Kto rozhoduje o preplácaní liekov?

23.1.2020, SME
Bugala či Kováčik sú zabetónovaní

23.1.2020, Trend
Najlepšie stredné školy na Slovensku alebo Ako čítať rebríčky

23.1.2020, SME
Ktoré stredné školy sú najlepšie?

22.1.2020, Tasr
Štrba: Od nového roka sa zvýšili niektoré miestne dane

22.1.2020, etrend.sk
Najlepšie stredné školy na Slovensku alebo Ako čítať rebríčky

22.1.2020, Rádio Slovensko
K veci 18:15 – Má chrániť oznamovateľov korupcie

22.1.2020, Hospodárske noviny
Bráni u nás niekto lieku na rakovinu?

22.1.2020, dnes24.sk
Štrba: Od nového roka sa zvýšili niektoré miestne dane

22.1.2020, teraz.sk
Od nového roka sa zvýšili niektoré miestne dane

22.1.2020, spis.korzar.sme.sk
Obec Štrba zvýšila niektoré miestne dane

21.1.2020, MY Kysucké noviny
PREDBEHLA AJ MESTSKÉ ŠKOLY

21.1.2020, mykysuce.sme.sk
MY Kysucké noviny plné zaujímavého čítania

21.1.2020, mojekysuce.sk
Ktoré školy na Kysuciach vedú v hodnotení INEKO?

21.1.2020, MY Kysucké noviny
REBRÍČEK ŠKÔL: VYNIKÁ STARÁ BYSTRICA A DOLINSKÝ POTOK

21.1.2020, MY Zvolensko-podpolianske noviny
HOSPODÁRIA ZODPOVEDNE

21.1.2020, pravda.sk
Do Bratislavy cesta ďaleká, priďaleká

21.1.2020, ineko.blog.sme.sk
Ako odvolať Bugalu či Kováčika

20.1.2020, Hospodárske noviny
Smer 2020: Medici pod tlakom aj 13. dôchodok

20.1.2020, kosicednes.sk
Nominácia Košičan roka 2019: Nemocnica Košice – Šaca

20.1.2020, mykysuce.sme.sk
Premávku po provizórnom moste mali spustiť ešte v decembri

20.1.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Pokuty za odchod

19.1.2020, hnonline.sk
Nové dane aj wifi pre každého. O čom hovoril Fico na konferencii Smeru?

19.1.2020, hnonline.sk
Plány Smeru: Tlak na medikov a 13. dôchodok

18.1.2020, Pravda
Do Bratislavy cesta ďaleká, priďaleká

18.1.2020, mykysuce.sme.sk
Cestujúci z troch kysuckých obcí sa zatiaľ nových vlakov nedočkali

17.1.2020, SME
Smer v zdravotníctve: Sedem ministrov, žiadna reforma

17.1.2020, hnonline.sk
Najdrahší kilometer. Úsek D1 rysuje rekord

17.1.2020, Hospodárske noviny
Najdrahší kilometer. Úsek D1 rysuje rekord

17.1.2020, hnonline.sk
Za Martinom má vyrásť najdrahšia diaľnica na Slovensku

17.1.2020, Hospodárske noviny
Za Martinom má vyrásť najdrahšia diaľnica u nás

16.1.2020, mykysuce.sme.sk
INEKO zverejnilo najlepšie školy: tieto majú výborné výsledky na Kysuciach

16.1.2020, sme.sk
Po 12 rokoch v zdravotníctve dospel Smer až k zbúraniu Rázsoch

16.1.2020, Zdravotnícke noviny
2019: Reforma do šuplíka

16.1.2020, hnonline.sk
Polmiliardový projekt Višňové skomplikuje súťaž

16.1.2020, Hospodárske noviny
Polmiliardový projekt Višňové skomplikuje súťaž

15.1.2020, TA3
Hlavné správy 18:30 – Jedna ruka dáva, druhá berie

15.1.2020, Hospodárske noviny
Dopravcovia si vybavili nižšiu daň

15.1.2020, hnonline.sk
Dopravcovia si vybavili nižšiu daň

14.1.2020, MY Oravské noviny
NAJVYŠŠIE V REBRÍČKU JE AKTUÁLNE ZUBERSKÁ ŠKOLA

13.1.2020, MY Žilinské noviny
ZÁVODSKÁ ŠKOLA EXCELUJE

13.1.2020, ta3.com
HOSŤ V ŠTÚDIU: Analytik P. Goliaš o minimálnej mzde

13.1.2020, Týždeň
Kedy prestaneme žiť na dlh?

13.1.2020, Plus jeden deň
Chceme rovnaký prístup!

13.1.2020, Hospodárske noviny
Výzvy: deficit, nemocnice aj atómka

12.1.2020, dunaszerdahelyi.sk
A legjobb szakközépiskolák közt a dunaszerdahelyi egészségügyi

12.1.2020, tyzden.sk
Gabriel Šípoš: Ak strana podvádza pri kampani, čo bude robiť vo vláde?

12.1.2020, dennikn.sk/blog
Rozdielne prístupy médií ku kontroverzným, avšak dôležitým infomáciam

11.1.2020, korkep.sk
Felmérés: a demokrácia támogatóinak száma nőtt, a szocialista nosztalgiázóké csökkent

11.1.2020, ma7.sk
A dunaszerdahelyi egészségügyi szakközépiskola a legjobb a tíz között

11.1.2020, piestanskydennik.sk
Na Slovensku je čoraz menej ľudí čo by chcelo socializmu

11.1.2020, sme.sk
V pondelok budú autodopravcovia štrajkovať vo Svrčinovci

11.1.2020, tyzden.sk
Kedy prestaneme žiť na dlh?

11.1.2020, etrend.sk
Rozdiely v platoch v Bratislave a Prešove nie sú také vysoké ako sa zdá

10.1.2020, dennikn.sk
Minúta po minúte – Podpora demokracie u nás stúpla, priaznivcov totality ubudlo, ukazuje nový prieskum Focusu pre INEKO

10.1.2020, spravy.goodboog.com
Ineko: Podpora demokracie na Slovensku stúpla, priaznivcov totality ubudlo

10.1.2020, sme.sk
Podpora demokracie na Slovensku stúpla, priaznivcov totality ubudlo

10.1.2020, hlavnespravy.sk
Ineko: Podpora demokracie na Slovensku stúpla, priaznivcov totality ubudlo

dennikn.sk/blog, 10.1.2020
Podpora demokracie u nás stúpla, priaznivcov totality ubudlo

10.1.2020, visittrencin.sk
Trenčianske školy sú v prvej tridsiatke

9.1.2020, novinyknm.sk
V celoslovenskom hodnotení škôl sú ZŠ Dolinský potok a Spojená škola – SPŠ najlepšie z Kysuckého Nového Mesta

9.1.2020, skolskyservis.teraz.sk
Rebríčky slovenských základných a stredných škôl v roku 2019

8.1.2020, puchovskenoviny.sk
Župné odborné školy medzi najlepšími na Slovensku

8.1.2020, webnoviny.sk
Železničiari nestihnú dokončiť miliónový projekt načas, po novej trati sa tak skoro neodvezieme

7.1.2020, Obecné noviny
Aktuálne rebríčky základných a stredných škôl na Slovensku

7.1.2020, ma7.sk
STOP az egészségügyi cirkusznak!

7.1.2020, MY Oravské noviny
ČO NÁM MINULÝ ROK DAL, ČO VZAL, S ČÍM SME SA BORILI, Z ČOHO TEŠILI

7.1.2020, MY Banskobystrické noviny
CHVÍLE. PRINÁŠAME PREHĽAD UDALOSTÍ

7.1.2020, MY Naše novosti
ČO VÝZNAMNÉ A ZAUJÍMAVÉ SA UDIALO V REGIÓNE V ROKU 2019

7.1.2020, nitraden.sk
Hoci sú najväčšie nemocnice v konštantných dlhoch, Nitrianska stále patrí k najlepšie hospodáriacim

7.1.2020, MY Hornonitrianske noviny
INEKO ZVEREJNILO NOVÉ HODNOTENIE ŠKÔL

7.1.2020, spravy.goodboog.com
Najväčšie nemocnice sú podľa Kalavskej v konštantných dlhoch

7.1.2020, MY Trenčianske noviny
INEKO ZVEREJNILO NOVÉ HODNOTENIE ŠKÔL

7.1.2020, MY Trnavské noviny
SÚDNE TROVY, POLICAJNÉ RAZIE I BOCIANY

7.1.2020, samorincan.sk
Podľa INEKO je najlepšou školou v Šamoríne Gymnázium M. R. Štefánika

7.1.2020, zeleznik52.blog.pravda.sk
Novodobí politickí ekonómovia v službách reálneho kapitalizmu

7.1.2020, hlavnespravy.sk
Najväčšie nemocnice sú podľa Kalavskej v konštantných dlhoch

7.1.2020, mytrnava.sme.sk
Trovy, razie i bociany. Prehľad najzaujímavejších udalostí minulého roka

6.1.2020, mybystrica.sme.sk
Skútrom do davu aj bystrické trojičky. Prinášame kľúčové udalosti roku 2019

6.1.2020, denniks.sk
Najväčšie nemocnice sú podľa Kalavskej v konštantných dlhoch

6.1.2020, cas.sk
Exministerka Kalavská: Najväčšie slovenské nemocnice sú v konštantných dlhoch

6.1.2020, webnoviny.sk
Najväčšie nemocnice sú podľa exministerky Kalavskej v konštantných dlhoch

6.1.2020, davidberes.blog.sme.sk
Sme rodina a vylúčenie spolupráce

4.1.2020, TV JOJ
Noviny TV JOJ 19:30 – Do Bratislavy a späť loďou?

3.1.2020, sme.sk
Slovensko vstupuje do kľúčovej dekády. Voľby ukážu, aké má šance

3.1.2020, spectator.sme.sk
Can Finnish ways be applied in Slovak schools?

2.1.2020, krupina.sk
Novoročný príhovor primátora mesta

2.1.2020, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Vlaky na Slovensku meškajú

2.1.2020, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Vlaky na Slovensku meškajú

2.1.2020, dennikn.sk
Diaľničnou udalosťou roka 2020 má byť bratislavský obchvat, šance má hlavne pri Dunajskej Strede

2.1.2020, sme.sk
Na tuneli Višnové zarábajú firmy blízke daňovým funkcionárom

2.1.2020, hnonline.sk
Top školy: ide sa po výsledkoch

2.1.2020, Hospodárske noviny
Top školy: ide sa po výsledkoch

1.1.2020, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Nahradili metro

Otázky novinárov a odpovede INEKO 2019

20.12.2019

Otázka (Michal Lendel, Korzár)
Dobrý deň, chcel by som Vás požiadať o vyjadrenie k nedávnym výberovým konaniam na post primára Gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v štátnej Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v KE (UNLP). Konkurz prebehol v júni s tým, že sa doň zapojil jediný adept. Bol ním p. Ladislav Rosocha, ktorý v ňom neuspel aj napriek tomu, že sa o funkciu uchádzal ako jediný. Následne sa v decembri rozbehol konkurz znova. Vedenie nemocnice oslovilo do komisie nových členov, vymenili aj psychológa, ktorý v posudku v rámci prvého konkurzu Rosochu neodporučil. V tomto konaní, kde sa už prihlásil aj druhý uchádzať (medicínsky riaditeľ tejto nemocnice Linkeš), Rosocha nakoniec uspel.

Je takýto priebeh a následne výsledok konania štandardný?
Môže vyvolať takýto postup nedôveru u odbornej či laickej verejnosti?
Malo by dôjsť k prevereniu výberu nového primára napríklad zo strany rezortu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Určite vyvoláva takýto postup pochybnosti. Čo také sa zmenilo v kvalite kandidáta od výberového konania, ktoré ho neodporúčalo, a tentoraz uspel? Malý počet uchádzačov vo výberových konaniach nie je dobrý stav a indikuje, že možní adepti rezignujú zúčastniť sa procesu, ktorému pravdepodobne nedôverujú, že je nestranný a vopred nerozhodnutý. Treba tiež posudzovať, že L. Rosocha má nejakú históriu v UNLP, kde bol aj riaditeľom a mal rôzne kauzy, napr. pri verejnom obstarávaní alebo konflikte záujmu pri súbežnom pôsobení v jeho rodinnej neštátnej gynekologicko-pôrodníckej ambulancii. Ministerstvo, ako jediný zriaďovateľ nemocnice, by výberový proces na primára mal preveriť, keďže vyvoláva otázky.

18.12.2019

Otázka (Peter Madro, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, volám sa Peter Madro a som novým redaktorom HN pre zdravotníctvo. Pracujem na téme odvrátiteľnej úmrtnosti a bol by som Vám vďačný, ak by ste mi zodpovedali par otázok. „Slovenská miera odvrátiteľnej úmrtnosti je na 100 000 obyvateľov 168 úmrtí ročne. Je to viac ako dvojnásobok priemeru krajín EÚ15, kde je počet úmrtí 76 a stále sme na tom horšie než priemer krajín V3 so 145 úmrtiami. Pritom na zdravotníctvo vynakladáme porovnateľné prostriedky ako u našich susedov. Podľa štatistík OECD dávame na zdravie v porovnaní s HDP viac peňazí ako Česko.„

Je chyba celkovo v systéme, alebo v lekároch, v podmienkach, v akých pracujú, alebo v čom?
Kde vidíte najväčšie problémy nášho zdravotníctva v súvislosti s predčasným úmrtím pacientov? Čo by mohlo situáciu zlepšiť?
Za odvrátiteľné sa považujú tie úmrtia, ktorým sa dalo predísť včasnou a efektívnou liečbou – zlyháva v tomto prípade štát s programami verejného zdravia a prevencie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na úvod jedna oprava vo Vašom tvrdení: Podľa štatistík OECD dávame momentálne na zdravie v porovnaní s HDP menej peňazí ako Česko, ale viac ako Maďarsko a Poľsko.

Je to veľký komplex rôznych faktorov. Treba si uvedomiť, že samotné poskytovanie zdravotnej starostlivosti ovplyvňuje zdravie ľudí len na takých 10-20 percent. Ostatné faktory zdravia sú napríklad životný štýl a stravovanie, životné a pracovné prostredie, genetické a biologické predpoklady, vzdelanie, sociálna a ekonomická situácia. Ak chceme riešiť zlepšovanie zdravia obyvateľstva, nemôžeme sa sústreďovať len na skvalitňovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti a funkčnosti zdravotného systému, ale musíme cieliť aj na iné oblasti – najmä na oblasť vzdelávania. Na Slovensku máme veľké deficity v osvete a prevencii.
V životospráve ľudí, v nedodržiavaní liečebného režimu pacientmi, v nedostatočnom informovaní a motivovaní pacientov, v ambulantnom sektore, kde chýbajú kapacity, zdroje, kompetencie a správne motivácie poskytovateľov pri liečení atď. Paradoxne zlepšiť situáciu v štatistike odvrátiteľných úmrtí na papieri môže aj spresňovanie vykazovania príčin úmrtí, ktoré v minulosti často neodzrkadľovali skutočné príčiny úmrtia, pričom ako dôvody boli pre zjednodušenie alebo niekedy nedostatočnú precíznosť práce obhliadajúcich lekárov uvádzané diagnózy, ktoré patria medzi odvrátiteľné, hoci skutočná príčina úmrtia mohla byť neodvrátiteľná.
Áno, aj. Viď bod 1.

18.12.2019

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás jednu otázku na posúdenie. Robím článok o štátnom tajomníkovi na MZ SR Jaroslavovi Ridoškovi (SNS), ktorý je okrem tejto funkcie ešte prednostom na dvoch klinikách vo FN Trenčín – chirurgickej a traumatologickej a najnovšie vyhral aj konkurz na primára traumatologickej kliniky.

Je podľa vás adekvátne, aby jeden človek dokázal plnohodnotne zastávať toľko funkcii?

PS: Proti toľkým funkciám protestovalo LOZ, tak sa nemocnica a ministerstvo s Ridoškom dohodli, že za primára nastúpi až po tom, ako skončí ako štátny tajomník.

Odpoveď Dušana Zachara:
Keďže FN Trenčín je príspevková organizácia Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR a nebola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, tak štátny tajomník pravdepodobne neporušuje Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. (Iný právny stav by bol asi v prípade obsadenia vysokého riadiaceho či kontrolného postu v nemocnici, ktorá by bola súkromnou akciovkou.) To ale neznamená, že takáto kumulácia funkciíí nie je problém. Štátny tajomník buď všetky svoje funkcie stíha, avšak v tom prípade je pravdepodobné, že na niektorom mieste nemá príliš veľa práce a potom je otázna vôbec existencia takéhoto postu, alebo tie funkcie nestíha optimálne, čo sa môže odrážať v nižšej pridanej hodnote vykonanej práce tohto verejného funkcionára na niektorom ním obsadenom poste. Už samotné vykonávanie lekárskej praxe v nemocnici je náročná práca, nieto ešte jej kombinácia s riadiacou a akademickou činnosťou na viacerých klinikách v Trenčíne a výkonnou funkciou na ministerstve zdravotníctva v Bratislave.

17.12.2019

Otázka (Patrik Havran, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, aktuálne píšem článok ohľadom stropu pre výdavky. V súvislosti s témou mám na Vás pár otázok.

Ako hodnotíte opatrenie zastropovania verejných výdavkov?
Je podľa Vás efektívne iba celkové zastropovanie výdavkov? Je totiž len stanovená celková suma, ktorá by sa nemala prekročiť. Nebolo by efektívnejšie konkrétnejšie rozplánovanie výdavkov, t.j., že napríklad Sociálna poisťovňa nesmie prekročiť takúto sumu a ďalšia inštitúcia takú a takú?
Je možné, že sa týmto opatrením podarí neprekročiť celkové množstvo výdavkov?
Kde v rozpočte robíme chybu, resp. čo nám bráni v tom, že sa nám nedarí stále dosiahnuť želaný vyrovnaný rozpočet?
Ukázalo sa v niektorých iných krajinách zastropovanie výdavkov ako efektívne?

Odpoveď Petra Goliaša:
K zavedeniu stropu malo dojst uz v lete, ked RRZ upozornila, ze sme sa v roku 2018 vyrazne odchylili od cesty k vyrovnanemu rozpoctu. Ministerstvo financii vtedy malo iny nazor a zmenilo ho az v zavere roka. Ak by sa strop zaviedol uz pre tento rok, mohli byt uspory realizovane skor. Pred volbami to ale nebolo popularne.

K zavedeniu stropu dochadza po prvy raz, preto je otazne, do akej miery to bude ucinne opatrenie. Strop ma byt na urovni schvalenych vydavkov v rozpocte. Rozpocet na rok 2020 ale nesie rizika na vydavkovej strane za takmer miliardu eur, najmä co sa tyka vyssich ocakavanych investicii na vystavbu dialnic a rekonstrukciu nemocnic, vyssich vydavkov samosprav, Socialnej poistovne alebo dalsieho zadlzovania nemocnic. Bez prijatia vyraznych uspornych opatreni je udrzanie vydavkov malo pravdepodobne. Tento problem zdedi dalsia vlada.

Strop na vydavky je akousi zachrannou brzdou, ktora nas ma vratit na cestu k vyrovnanemu rozpoctu. Dolezitejsie je ale preventivne zavedenie vydavkovych limitov, ktore by sa vztahovali aj na rozne kategorie vydavkov a fungovali by kazdy rok. K zavedeniu tychto limitov doteraz nedoslo, hoci ich predpoklada ustavny zakon o rozpoctovej zodpovednosti. Keby limity fungovali, nemohli by vlady prejedat nadprijmy, ktore im plynu do rozpoctu v dobrych casoch. Dnes by sme tak mali rozpocet v prebytku a s vyrazne nizsim dlhom. Vlady ale v rokoch 2014-18 velku cast nadprijmov minuli na rozne socialne balicky s cielom udrzat si vlastnu popularitu. Dosledkom je deficitny rozpocet, porusovanie pravidiel o vyrovnanom hospodareni a nutnost zachranovat rozpocet cez strop na vydavky.

16.12.2019

Otázka (Barbara Strempeková, Hospodárske noviny)
Dobry den, v suvislosti s pripravovanym clankom o koncorocnych odmenach na jednotlivych ministerstvach, Vam posielam udaje, ktore nam jednotlive ministerstva poslali a chcela by som Vas poprosit, ak by ste mohli zhodnotit, ake su standardy vyplacania koncorocnych odmien, co sa tyka statnej spravy a v akej vyske sa odmeny zvyknu v priemere poskytovat a ci ide skor o plosne poskytovanie odmien, alebo skor v zavislosti od vykonu zamestnanca. Posielam zoznam odmien, ktore vyplacaju jednotlive ministerstva:

“Mzdové prostriedky sú na Ministerstve kultúry SR vyplácané v súlade so schváleným štátnym rozpočtom pre rok 2019 a v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách.”
„Ministerstvo hospodárstva SR nevypláca plošné odmeny. Vo všeobecnosti môžeme uviesť, že rezort v súlade s legislatívou vypláca odmeny na základe kvalitného plnenie služobných úloh, za vykonanie úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z opisu štátnozamestnaneckého miesta či za splnenie mimoriadnych úloh.“

“Ministerstvo vnútra SR bude v roku 2019 vyplácať svojim zamestnancov koncoročné odmeny. O ich vyplatení rozhodla ministerka vnútra a ich cieľom je na jednej strane oceniť prácu tých, ktorí si svoju prácu vykonávali svedomito a dobre, a na strane druhej motivovať zamestnancov rezortu vnútra byť ešte aktívnejší. Odmeny sa dotknú tých zamestnancov rezortu, ktorí si svedomito plnili svoje úlohy. Týka sa to hasičov, policajtov, horských záchranárov, ako aj civilných zamestnancov ministerstva. Odmeny budú vyplatené zo mzdových prostriedkov, ktoré sa ušetrili z dôvodu neobsadených tabuľkových miest a práceneschopností, ako aj z refundácií z fondov EÚ.”

“Ministerstvo dopravy neudeľuje plošné odmeny zamestnancom a takisto im nebol vyplácaný ani 13. a 14. plat. Pri navrhovaní odmien uplatňuje dôslednú diferenciáciu a zásluhovosť zamestnancov na plnení úloh, odmenu je možné poskytnúť len za vynikajúce výsledky a kvalitné plnenie úloh alebo splnenie mimoriadnej úlohy.”

“MDV SR vyplatilo v novembri 2019 za hodnotenie projektov Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 9 zamestnancom odmenu spolu v sume 3 400 eur.Za zabezpečovanie úloh v oblasti riadenia a implementácie projektov v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra a Operačného programu URBACT v decembri 2019 MDV SR predpokladá vyplatenie odmien 17 zamestnancom spolu v sume 15 490 eur.”

“Zamestnanci ministerstva životného prostredia SR tento rok dostanú vianočné odmeny v priemernej výške 400 eur. Ide o 393 zamestnancov. Odmeny nie sú udeľované plošne, ale podľa zásluhovosti, a podľa náročnosti plnených úloh počas celého roka 2019, s osobitným zreteľom na 2. polrok roka. Zamestnanci ministerstva tento rok vykonali množstvo úloh v záujme lepšej a efektívnejšej ochrany životného prostredia na Slovensku.”

“Ministerstvo zdravotníctva SR vyplatilo v decembri odmeny zamestnancom. Výška odmeny sa odvíjala od pracovného výkonu zamestnanca”

“Služobný úrad Ministerstva financií SR vypláca zamestnancom odmeny individuálne za kvalitné plnenie služobných a mimoriadnych úloh, v súlade so zákonom o štátnej službe. Zamestnancom sa individuálne odmeňovanie vypláca aj priebežne pri životnom jubileu, odchode do starobného dôchodku, pri zastupovaní zamestnanca pri dlhodobej pracovnej neschopnosti a pri plnení mimoriadnych úloh.”

“Čo sa týka odmien, tie boli v rezorte obrany udelené za kvalitné plnenie úloh, a to aj nad rámec služobného času a boli vyplatené viac ako 90-tim percentám profesionálnych vojakov a zamestnancov, čiže takmer 19.000 ľuďom. Pri udeľovaní odmien nešlo o paušálne rozdeľovanie podľa jednotlivých pozícií. Zároveň uvádzame, že odmena nie je nárokovateľnou zložkou platu, a preto jej výška nie je verejnou informáciou a z dôvodu ochrany osobných údajov ju nie je možné zverejniť.”

“V rámci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny boli odmeny priemerne 400 eur na základe kvality plnenia služobných a pracovných úloh. Štátni tajomníci odmenu nedostali. Nejedná sa však o plošné odmeny, posudzovali sa individuálne na základe konkrétnych výkonov zamestnancov počas roka. Vplyv na výšku odmeny mali tento rok mimoriadne úlohy jednotlivých zamestnancov, práca na mnohých zákonoch a projektových návrhoch v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky, ktoré ministerstvo realizovalo. Pri podriadených organizáciách ide o samostatné právne subjekty a s tým súvisí aj ich odmeňovanie zamestnancov.”

“MŠVVaŠ SR vyplatilo v roku 2019 odmeny zamestnancom aparátu ústredného orgánu štátnej správy:

- zamestnancom v štátnej službe pri príležitosti obdobia letných dovoleniek za plnenie služobných úloh (tzv. 13. plat) vo výške 500 €, – zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek (tzv. 13. plat) vo výške 500 €, – štátnym zamestnancom jednorazovú odmenu za vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky dosiahnuté v služobnom hodnotení za rok 2018 vo výške 30 – 50 €, – pri dosiahnutí 50 rokov a 60 rokov veku v sume naposledy priznaného funkčného platu dotknutého zamestnanca.”

Odpoveď Petra Goliaša:
Ministerstva by mali kazdy rok zverejnovat vysku vyplatenych odmien spolu, pocet odmenenych zamestnancov a tiez vysku odmeny na podporeneho zamestnanca. Transparentnost znizuje riziko zneuzivania odmien napriklad v predvolebnom suboji. V roku 2019 by mali byt ministerstva pri vyplacani odmien skor striedme, kedze zamestnancom vo verejnej sprave uz aj tak rekordne rastu platy. Verejne financie sa navyse nevyvijaju v sulade so schvalenym rozpoctom. Namiesto vyrovnaneho hospodarenia sa v dosledku predvolebnych balickov ocakava schodok, ktory moze presiahnut aj miliardu eur, teda 1 % HDP. Namiesto plosnych odmien by preto mali ministerstva odmenovat vybranych zamestnancov s vybornymi vysledkami prace.

13.12.2019

Otázka (Monika Hudecová, SITA)
Dobrý deň, chcela by som Vás veľmi pekne požiadať o zhodnotenie roka 2019.

Ako hodnotíte rok 2019?
Čo považujete za najväčší úspech? Čo možno za neúspech?
Čo vnímate ako najväčšie problémy roka?
Čo sa podarilo presadiť, čo naopak nie a čo by ste navrhovali?
Čo plánuje INEKO do budúceho roka?

Odpoveď Dušana Zachara:

Najdôležitejšou udalosťou roka v zdravotnej politike bol celý tvorivý a legislatívny proces stratifikácie nemocníc. Padol za obeť predvolebnému obdobiu, populizmu viacerých politikov a vnútrostraníckemu boju v SMER-e. Neschválenie stratifikácie v parlamente znamená, že za 12 rokov, čo SMER-SD obsadzoval post ministra či ministerky zdravotníctva, nedokázal presadiť v zdravotníctve žiadnu významnejšiu systémovú zmenu, ktorá by pomáhala pacientom a občanom na Slovensku.
Za najväčší úspech považujem analytickú prípravu projektu stratifikácie nemocníc, hoci sa nepodarila uskutočniť koncovka v parlamente. Reforma je však aspoň analyticky pripravená pre budúcu vládu. Pozitívne vnímam tiež pokračovanie v benchmarkovaní (porovnávaní) cien nakupovaných tovarov, prístrojov a služieb štátnymi zariadeniami, za čo získal tohto roku ministerský Inštitút zdravotnej politiky (IZP) ocenenie Úradnícky čin roka. Dobré je, že sa pracuje na aktualizácii štandardných diagnostických a liečebných postupov, a že sa naštartovali programy skríningov rakoviny. Potešili ma tiež centrálne nákupy VšZP na účinnú látku, čo sa týka liečiv pre drahú biologickú liečbu, ktoré priniesli miliónové úspory.
Za najväčší neúspech je možné jednoznačne považovať neprijatie legislatívy upratujúcej v nemocničnej sieti, čiže neschválenie príslušných zákonov o stratifikácii nemocníc a následnej zdravotnej starostlivosti parlamentom. Nevyužitým potenciálom bolo oddlženie nemocníc a nevynucovanie sankčných inštrumentov v prípade neplnenia ozdravných programov, ktoré verejnosť nemala ani možnosť vidieť, keďže zostali nezverejnené. Väčšina oddlžených štátnych nemocníc začala znovu vytvárať nové dlhy a straty, a to dokonca v ešte rýchlejšom tempe ako doposiaľ. To je veľké zlyhanie. Negatívom bol aj netransparentný tender Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na licencie pre záchranky.
Slovenské zdravotníctvo čelilo potrebe dofinancovania sektora, nedostatku zdravotníkov v niektorých segmentoch a regiónoch, finančnej neudržateľnosti systému, morálnemu hazardu v dôsledku oddlžovania nemocníc, zle nastaveným motiváciám aktérov, populizmu niektorých politikov. Tieto problémy sú tu však prítomné už viac rokov.
Je potrebné nastaviť stabilné financovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby bolo predvídateľné a nemuselo sa na konci roka handrkovať opätovne o výške dofinancovania. Ďalšie výzvy budú popasovať sa s problémami uvedenými v predošlej odpovedi a reštartovať proces prijímania stratifikácie nemocníc novou vládou, ktorá, verme, bude mať väčší reformný potenciál. A čaká nás tiež ďalší vážny problém – neudržateľnosť platového automatu v takej forme, ako platí dnes. Ak sa platový automat nezmení, budú nemocnice v nadchádzajúcich rokoch čeliť zákonnej povinnosti výrazného nárastu personálnych nákladov, na ktoré nebudú mať zdroje. Ak sa nič nezmení, nemocnice sa budú zadlžovať, dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov sa zhorší a v dlhšom časovom horizonte to bude mať negatívny vplyv aj na kvalitu poskytovanej starostlivosti. Uvítal by som, keby sa pri využívaní zdrojov v zdravotníctve viac uplatňovala myšlienka hodnoty za peniaze, nakoľko tá dokáže v zdravotníctve zachraňovať životy a predlžovať ľuďom roky prežité v dobrom zdraví.
Rozsah našich aktivít je závislý od objemu zdrojov, ktorý dokážeme nafundraisovať. Ak budeme v zháňaní grantov, darov a donorov úspešní, tak by sme chceli pokračovať najmä v rozvíjaní nášho zdravotníckeho portálu kdesaliecit.SK, vo vylepšovaní metodiky merania a hodnotenia kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti na Slovensku (napr. ocenenie Nemocnica roka), aby sme vedeli poskytovať verejnosti kvalitnejšie informácie, na základe ktorých sa môžu opierať pri svojich rozhodnutiach.

13.12.2019

Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, keďže sa blíži koniec roka, chcela by som Vás v tejto súvislosti veľmi pekne poprosiť, či by ste boli ochotný odpovedať na otázky TASR do bilancujúceho článku?

Čo považujete za najväčšiu “udalosť” v rezorte slovenského zdravotníctva v tomto roku?
Akým najväčším problémom čelilo slovenské zdravotníctvo počas r. 2019 z vášho pohľadu?
Čo považujete v oblasti slovenského zdravotníctva za najväčšie sklamanie za tento rok?
Čo považujete za najpozitívnejšie zmeny v slovenskom zdravotníctve v roku 2019?
Čo považujete za najväčšie výzvy pre zdravotníctvo do r. 2019? Čo by ste si priali pre slovenské zdravotníctvo v budúcom roku?

Odpoveď Dušana Zachara:

Celý postup dofinalizovávania projektu stratifikácie nemocníc, vrátane snahy o jeho prijatie legislatívnym procesom.
Slovenské zdravotníctvo čelilo potrebe dofinancovania sektora, nedostatku zdravotníkov v niektorých segmentoch a regiónoch, finančnej neudržateľnosti systému, morálnemu hazardu v dôsledku oddlžovania nemocníc, zle nastaveným motiváciám aktérov, populizmu niektorých politikov. Tieto problémy sú tu prítomné už viac rokov.
Jednoznačne neprijatie legislatívy upratujúcej v nemocničnej sieti, čiže neschválenie príslušných zákonov o stratifikácii nemocníc a následnej zdravotnej starostlivosti parlamentom. Nevyužitým potenciálom bolo oddlženie nemocníc a nevynucovanie sankčných inštrumentov v prípade neplnenia ozdravných programov, ktoré verejnosť nemala možnosť vidieť, keďže zostali nezverejnené. Väčšina oddlžených štátnych nemocníc začala znovu vytvárať nové dlhy a straty, a to dokonca v ešte rýchlejšom tempe ako doposiaľ. To je veľké zlyhanie. Negatívom bol aj netransparentný tender Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na licencie pre záchranky.
Analytickú prípravu stratifikácie nemocníc. Pozitívne vnímam tiež pokračovanie v benchmarkovaní (porovnávaní) cien nakupovaných tovarov, prístrojov a služieb štátnymi zariadeniami, za čo získal tohto roku ministerský Inštitút zdravotnej politiky (IZP) ocenenie Úradnícky čin roka. Dobré je, že sa pracuje na aktualizácii štandardných diagnostických a liečebných postupov, a že sa naštartovali programy skríningov rakoviny. Potešili ma tiež centrálne nákupy VšZP na účinnú látku, čo sa týka liečiv pre drahú biologickú liečbu, ktoré priniesli miliónové úspory.
Nastaviť stabilné financovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby bolo predvídateľné a nemuselo sa na konci roka handrkovať opätovne o výške dofinancovania. Ďalšie výzvy budú popasovať sa s problémami uvedenými v druhej odpovedi a reštartovať proces prijímania stratifikácie nemocníc novou vládou, ktorá, verme, bude mať väčší reformný potenciál. A čaká nás tiež ďalší vážny problém – neudržateľnosť platového automatu v takej forme, ako platí dnes. Ak sa platový automat nezmení, budú nemocnice v nadchádzajúcich rokoch čeliť zákonnej povinnosti výrazného nárastu personálnych nákladov, na ktoré nebudú mať zdroje. Ak sa nič nezmení, nemocnice sa budú zadlžovať, dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov sa zhorší a v dlhšom časovom horizonte to bude mať negatívny vplyv aj na kvalitu poskytovanej starostlivosti.

Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa, zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union a Asociáciou pre generické a biosimilárne lieky GENAS.

12.12.2019

Otázka (Ivan Šuplata, Nový Čas)
Pekný deň prajem, mohol by som poprosiť o krátke vyjadrenie k zvyšovaniu dane z nehnuteľnosti schválenej poslancami BA a jej zvýšení o desiatky percent (podľa lokality v rozmedzí 64 až 98 %).

Z Vášho pohľadu nejde o príliš „skokovité” navýšenie tejto dane?
Či vzhľadom na aktuálnu situáciu bolo toto navýšenie v Ba (resp. podobne aj iných mestách) nevyhnutné…?

Odpoveď Mateja Tunegu:
Neviem dobre zhodnotiť, do akej miery bolo nevyhnutné takéto zvýšenie daní, pretože nepoznám čísla, ako legislatívne zmeny zaťažia rozpočet Bratislavy. Nepochybne ale platí, že výpadok príjmov v dôsledku rastu nezdaniteľného minima či navýšenie výdavkov napríklad na mzdy bude mať na samosprávy citeľný dopad. Samosprávam teda neostáva nič iné, ako hľadať dodatočné príjmy, alebo obmedziť investície či údržbu majetku. Ak nechcú ísť cestou obmedzenia investícií, tak práve daň z nehnuteľností je logickým riešením, keďže je to pre samosprávy technicky jednoduché riešenie a sadzby boli dosiaľ u nás výrazne podpriemerné (v porovnaní s ostatnými krajinami OECD). Ostáva otázka, ako skokovo museli sadzby narásť. Odpoveď nepoznám, je to však právo samospráv – už len potom musia pred voličmi úspešne obhájiť svoj postup a ukázať, že so získanými prostriedkami hospodária efektívne. O niečo ľahšie to budú mať, ak sa v ich prípade sadzby nemenili dlhšie obdobie (napr. 10 a viac rokov) – vtedy verím, že samospráva dokáže obhájiť aj razantnejšie zvýšenie.

12.12.2019

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry dem, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok, v ktorom by som sa chcela pozriet na to, ci sa daju urcite principy finskeho skolstva aplikovat v slovenskych podmienkach. Rada by som v clanku uviedla aj Vase vyjadrenie, pokial by to bolo mozne. Chcela by som Vas preto poprosit o odpovede na nasledujuce otazky:

Finske skolstvo sluzi ako vzor v mnohych krajinach a aj na Slovensku mame skoly, napr. v Poprade, kde niektore principy tohto systemu uplatnuju. Je toto podla Vas cesta, ako prispiet k zmene vzdelavania na Slovensku, aby ziaci dosahovali lepsie vysledky?
Ako sa podla Vas daju principy, na ktorych finsky system stoji, uplatnit v slovenskom prostredi? Pripadne ktore z principov mozno najlepsie uplatnit v slovenskych podmienkach?
Co treba zmenit, aby to bolo mozne?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podla testov OECD PISA sa vysledky finskych ziakov v citatelskej, matematickej aj prirodovednej gramotnosti od roku 2006 kontinualne zhorsuju, co potvrdili aj najnovsie vysledky z testovacieho cyklu 2018. Finsky priklad tak uz prestava byt vzorom, hoci su vysledky Finska v ramci OECD stale nadpriemerne.

Sucasne sa od roku 2006 vyznamne zlepsuju vysledky ziakov v Estonsku, ktore uz v cykle z roku 2018 vo vsetkych troch oblastiach predstihlo Finsko a patri medzi najlepsie na svete. Estonsko by pre nas mohlo byt lepsim vzorom aj vzhladom na to, ze ide tiez o postkomunisticku krajinu. Estonsko dava velky doraz na skore zaskolenie deti, ked väcsina chodi do materskej skoly uz od troch rokov. Prioritou je rovnost vo vzdelavani, ked su slabsi aj lepsi ziaci spolu v triede od veku 7 do 16 rokov, ako aj podpora zaostavajucich ziakov. Osobitnu pozornost venuju rozvoju digitalnych zrucnosti uz od skoreho veku. Skoly aj ucitelia maju vysoku autonomiu pri rozhodovani o sposobe vyucovania, avsak stat od nich vyzaduje zodpovednost za dosahovanie vysledkov stanovenych na narodnej urovni, napriklad cez pravidelne standardizovane testovania na konci zakladnej aj strednej skoly, alebo kazdorocne hodnotenie skol na regionalnej urovni. Riaditelia skol maju silne kompetencie, ked mozu napriklad rozhodovat o 20 % mzdy ucitelov. Za vysledkami je tiez tvrda praca, vela domacich uloh a vela testov, kedze vzdelavanie patri v Estonsku medzi vysoke priority. Odvratenou stranou je nizsia pocitovana radost deti aj ucitelov.

12.12.2019

Otázka (Martin Lindák, Profit)
Dobrý deň, pre magazín Index/SME píšem zhrňujúci článok ku roku 2019. Bol by som rád, keby ste si našli čas odpovedať mi na otázky:

Čo považujete za najhoršie prijaté opatrenie v oblasti verejných financií v roku 2019? (môžu byť aj viac)
Čo považujete za najlepšie prijaté opatrenie v oblasti verejných financií v roku 2019? (môžu byť aj viac)

Odpoveď Petra Goliaša:
Medzi najhorse opatrenia patri zavedenie ustavnych stropov na dochodkovy vek a rozsirenie minimalnych dochodkov. Obe opatrenia vyrazne zhorsuju udrzatelnost verejnych financii a zvysuju riziko prijimania radikalnych opatreni v buducnosti, vratane minimalizacie verejnych vydavkov na standardne dochodky.

Medzi najlepsie opatrenia patri zdvojnasobenie danoveho bonusu na deti vo veku do 6 rokov a tiez zvysenie nezdanitelnej casti zakladu dane. Obe opatrenia znizia danovo-odvodovu zataz pracujucich ludi, ktora dlhodobo rastla a v medzinarodnom porovnani je nadpriemerna. Vyssi danovy bonus pomoze rodinam s malymi detmi a vyssi nezdanitelny zaklad vsetkym pracujucim, avsak najviac ludom s nizkym prijmom.

5.12.2019

Otázka (Matúš Kostolný, Denník N)
Dobrý deň, Denník N hľadá Udalosť roka 2019 a Osobnosť roka 2019. Pomôžte nám ju, prosím, vybrať. Oslovujeme 150 osobností verejného života, na ktorých názore nám záleží a vážime si ich. Napíšte nám prosím do stredy 11.12. jednu udalosť (ktorá najviac hýbala dianím na Slovensku) a jednu osobnosť, ktorá najviac ovplyvnila krajinu (môže byť aj negatívna). Budem rád, ak nám ku každému Vášmu tipu – na osobnosť a aj na udalosť roka – napíšete aj krátke zdôvodnenie, prečo ste sa tak rozhodli.

Odpoveď Petra Goliaša:
Negativna osobnost: Marian Kocner obvineny z objednavky vrazdy Jana Kuciaka a jeho snubenice a zverejnenymi nahravkami usvedceny ako klucovy akter korumpovania prokuratorov, sudcov a dalsich vysokych predstavitelov statu.

Udalost: Zverejnenie nahravok z mobilu a trezora Mariana Kocnera, ktore odhaluju svet zla prenikajuceho do cela statu (Trnka, Jankovska, Pociatek) a zaroven burcuju slusnych ludi k aktivnej ucasti na zmene nevyhnutnej pre potrestanie zla, zachovanie demokracie a uspesny vyvoj nasej spolocnosti.

4.12.2019

Otázka (Iveta Grznárová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, obraciam sa na Vás, či by ste si nenašli čas na rozhovor o slovenskom zdravotníctve. Mal by byť podkladom pre tému (jej súčasťou budú aj iní respondenti), ktorá vyjde v HN magazíne, piatkovej prílohe Hospodárskych novín. Cieľom článku by malo byť komplexne, zrozumiteľne a ideálne aj publicisticky pútavo zhodnotiť hlavné problémy nášho zdravotníctva – aktuálne, aj ich vývin v čase – ich príčiny, dôsledky. Ale tiež úspechy a zlepšenia. Fajn by bolo tiež porovnať slovenské zdravotníctvo – do tej miery, do akej je to možné – s inými európskymi krajinami. Posielam otázky:

Čo je podľa vás osobne vôbec najväčší problém slovenského zdravotníctva?
A čo Vás najviac trápi nie ako analytika, ale ako občana a pacienta?
Aký je váš názor na predkladanú reformu zo strany ministerky zdravotníctva?
Viem, že analytici s ňou v zásade súhlasia: no aj tak, aké sú jej slabiny?
Čo bude znamenať pre slovenské zdravotníctvo, ak sa reforma neprijme?
Výhrady Roberta Fica voči reforme odrážajú strach ľudí. Prečo sa ľudia tejto reformy boja?
Slovensko je na tom zle v rebríčkoch odvrátiteľnej úmrtnosti aj priemernej dĺžky života. Čo je hlavná príčina tohto stavu a čo by to mohlo zlepšiť?
V akých smeroch sa situácia v slovenskom zdravotníctve zlepšuje a v akých zhoršuje?
Čo považujete za najväčšie mýty o našom zdravotníctve? Čo je lepšie a čo horšie ako si laici zvyknú myslieť?
Čo považujete za hlavný problém, prečo niektorými vecami nejde pohnúť? Do akej miery ide o problém nedostatku peňazí v rezorte?
V ktorých odboroch je na Slovensku najväčší nedostatok lekárov, sestier a celkovo zdravotníckeho personálu? Robí sa niečo preto, aby sa tento stav zlepšil?
Ako je možné, že tento problém je celosvetový?

Odpoveď Dušana Zachara:

Zle nastavené motivácie. Ovplyvňujú mnohé veci v zdravotníckom systéme – hospodárenie, odmeňovanie, kvalitu a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Dnes sa neoplatí poskytovať efektívnu a kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre pacientov, lebo za to neprichádza vyššia odmena. Málo sa diferencuje pri odmeňovaní na základe produkcie a kvality odvedenej práce, zdravotné poisťovňe si môžu vyplácať zisk, aj keď ich poistenci pri mnohých diagnózach čakajú na ošetrenie dlhé týždne až mesiace a štát zaplatí dlhy nemocniciam bez ohľadu na to, či sa nemocnica snaží hospodáriť vyrovnane, alebo naďalej tvorí straty a nové dlhy. V ekonómii sa tomu hovorí morálny hazard.
Mňa trápi to isté aj ako občana a pacienta, lebo to nejde oddeľovať. Ale ak chcete, poviem jeden aspekt, ktorý tiež vychádza z pokrivených motivácií – je to niekedy až dehumanizácia pacienta v zdravotníckom prostredí, kde by sa mali aktéri snažiť vytvárať práve pre úspešný výsledok liečby atmosféru plnú dôvery, dôstojnosti, vzájomnej komunikácie a výmeny informácií a bezpečných postupov starostlivosti a bezpečného prostredia.
Konečne bola navrhnutá nejaká systémovejšia zmena, ktorá má potenciál začať upratovať v sieti ústavných zdravotníckych zariadení. Bude jednoznačnejšie nastavená hierarchia nemocníc, budú stanovené kritériá a minimálne požiadavky pre jednotlivé úrovne nemocníc a bude sa merať kvalita poskytovanej starostlivosti. Nie je možné, aby každá nemocnica liečila všetko, špecializácia je nevyhnutná. Aj pre nedostatok zdravotníckeho personálu, ale najmä pre dosiahnutie kvalitnejšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom, ktorá bude v konečnom dôsledku aj dostupnejšia. Pri mnohých operačných výkonoch totižto platí, že od určitého počtu odoperovaných pacientov ročne klesajú signifikantne komplikácie a nežiaduce javy po operácii. To znamená, že skúsenosť operačných pracovísk má dokázateľne pozitívny vplyv na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom.
Riziká sú najmä v tom, že pre využitie plného potenciálu efektov stratifikácie je nutné zoptimalizovať a vybudovať sieť zariadení následnej zdravotnej starostlivosti a tiež zreformovať nie optimálne fungujúci ambulantný sektor, kde tzv. strážcovia brány (gate keepers), čo sú lekári primárneho kontaktu (najmä všeobecní lekári), nemôžu a niekedy nemajú motiváciu strážiť túto bránu, ako by bolo optimálne. Je otázne, čo z toho a v akom rozsahu sa podarí zmeniť, keďže na to sú potrebné zdroje a kapacity, a tých nie je dostatok. Chýbajúci špecialisti niektorých odborností v nemocniciach a obtiažnosť a niekedy nemožnosť rýchleho rozšírenia kapacít v nemocniciach po zvýšení spádu pacientov može byť tiež určitým brzdiacim elementom stratifikácie.
Stratu času minimálne jedného roka. Verím totiž, že ak príde po februárových voľbách k moci vláda s reformnejším apetítom, stratifikácia sa reštartuje a tá časová strata nebude príliš veľká. Ak by však ani potom stratifikácia neprešla, bude to znamenať možnosť viacerých scenárov vývoja: napr. stagnáciu so živelnou stratifikáciou, kedy príde k subotimálnemu rozvrstveniu poskytovateľov, čo môže zhoršiť dostupnosť a aj kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, alebo sa iniciatívy chopia zdravotné poisťovne, ktoré budú stratifikáciu manažovať vo svojej réžii a od schopnosti a ochoty štátu a štátnych úradníkov bude závisieť, ako bude štátna moc na tento proces dohliadať a či bude konečný výsledok stratifikácie vo verejnom záujme. Treba tiež povedať, že oba tieto varianty sa v malom rozsahu už realizujú aj v súčasnosti.
Nie som si istý, že sa väčšina ľudí stratifikácie bojí. V reprezentatívnom prieskume sa drvivá väčšina respondentov vyslovila, že je ochotná za lepšími výsledkami liečby cestovať ďalej ako do najbližšej nemocnice. Takže ak niektorí politici kritizujú návrh reformy a zároveň neprinášajú žiadne systémové riešenia, tak asi predsalen dúfajú, že im to prinesie nejaké politické body od určitej skupiny ich voličov, ktorá sa zľakne populistickej rétoriky a nebude rada prijímať, keď sa niektoré oddelenie či nemocnica v ich meste transformuje na iný typ poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Treba si uvedomiť, že samotné poskytovanie zdravotnej starostlivosti ovplyvňuje zdravie ľudí len na takých 10-20 percent. Ostatné faktory zdravia sú napríklad životný štýl a stravovanie, životné a pracovné prostredie, genetické a biologické predpoklady, vzdelanie, sociálna a ekonomická situácia. Ak chceme riešiť zlepšovanie zdravia obyvateľstva, nemôžeme sa sústreďovať len na skvalitňovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti a funkčnosti zdravotného systému, ale musíme cieliť aj na iné oblasti – najmä na oblasť vzdelávania. Na Slovensku máme veľké deficity v osvete a prevencii.
Situácia v slovenskom zdravotníctve sa vo väčšine ukazovateľov zlepšuje. Dožívame sa tiež dlhšieho veku. Otázka však je, či sa okolité krajiny a ďalšie vyspelé štáty Európy nezlepšujú ešte rýchlejším tempom. Dôležité je postaviť si otázku, či sa nožnice neroztvárajú a či za vynaložené euro nemôžeme dostať v zdravotníctve väčšiu hodnotu, ako momentálne dostávame.
Presvedčenie niektorých ľudí, že sa dá udržať rovnaký alebo dokonca dosiahnuť väčší rozsah, kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti pri súčasnom populačnom a zdravotnom vývoji obyvateľstva a jeho narastajúcich potrebách a zároveň pretrvávajúcej úrovni zdrojov a efektívnosti v zdravotníctve. Ďalší mýtus je o tom, že ak by sme tu nemali súkromné zdravotné poisťovne s ich ziskami, tak by sa slovenské zdravotníctvo odrazu zlepšilo.
Myslím si, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti by nám mohli závidieť pacienti v mnohých vyspelých krajinách. Čakanie na mnohé vyšetrenia alebo plánované zákroky je v zahraničí často oveľa dlhšie. Takisto prístup k lekárovi je tam ťažší. Relatívne ľahšia dostupnosť má však aj tienistú stránku – zbytočnú nadspotrebu zdravotníckych služieb a plytvanie drahocennými zdrojmi. Fungovanie a hustá sieť záchraniek je tiež niečo, čím sa môžeme v Európe smelo pochváliť.
Horšie, ako si môžeme namýšľať, je napríklad bezpečnosť pacienta, ktorý je liečený v ústavných či ambulantných zdravotníckych zariademiach. Do toho treba rátať problematiku hygieny, nemocničných nákaz, variability poskytovanej zdravotnej starostlivosti, štandardných diagnostických a terapeutických postupov a informovanosti pacientov.
Nedostatočne sa vysporiadavame so zlyhaniami a nedostatočne podnecujeme a odmeňujeme excelentnosť. Musí sa začať presadzovať odpolitizovanie zdravotníctva v zmysle, aby sa nezneužívala politická moc na presdzovanie partikulárnych záujmov, musí sa začať s obmedzovaním tzv. mäkkých rozpočtových obmedzení (soft budget constraints) a menením motivácií aktérov v systéme tým smerom, aby sa oplatilo poskytovať pacientom kvalitnú zdravotnú starostlivosť a súčasne rozumne hospodáriť, lebo bude za to adekvátna odmena. A naopak, ak sa to nedeje, tak to musí byť pre poskytovateľov, zdravotníckych pracovníkov, zriaďovateľov a politikov nevýhodné – finančne, reputačne, politicky. Momentálne je to často presne naopak.
Peniaze v zdravotníctve sú len jednou stránkou mince. Tou druhou je hodnota, ktorú za ne dostávame. A tu je pes zakopaný. Peniaze sa navýšili, ale na výsledkoch zdravotníctva sa to až tak neprejavilo. Cieľom každého zodpovedného politika by malo byť zvyšovať hodnotu za peniaze. Lebo len tak sa nám podarí vyliečiť viac ľudí. Je to aj morálno-etický princíp.
Deklarovaný nedostatok lekárov v ambulanciách či nemocniciach je vo väčšine odborností. Najviac chýba všeobecných lekárov a pediatrov. Na Slovensku chýbajú tiež neurológovia, internisti, reumatológovia, diabetológovia, alergológovia, anesteziológovia, kardiológovia, rehabilitačný personál, ale napríklad aj stomatológovia či oční a kožní a pokračovať by som mohol ďalej. Výpočet nie je úplný a vypuklosť problému je rozdielna v jednotlivých regiónoch a zdravotníckych zariadeniach. Existujú však aj také nemocnice, ktoré sú personálne dostatočne saturované a môžu si, síce skromne, ale predsa, vyberať spomedzi zdravotných sestier, ktoré sa k nim hlásia.
Reforma zdravotníctva by prispela najviac k stabilizácii zdravotníckeho stavu. Viac študentov na lekárskych fakultách a rezidentský program problém nedostatku lekárov na Slovensku systémovo nevyrieši. Sú to len doplnkové opatrenia.
Nedostatok zdravotníckeho personálu v Európe má mnoho príčin. Populácia v západnom svete starne, rodí sa menej detí, dlhšie obdobie sa žije v starobe, kedy je človek náchylnejší na zdravotné problémy, je tu “epidémia” chronických chorôb, zároveň tu máme medicínsko-technologický progres, ktorý zachraňuje viac životov a predlžuje život. Čiže máme tu viac “klientov”, ktorí majú navyše aj vyššie nároky, ale nárast zdrojov a kapacít v zdravotníctve nestíha uspokojiť tieto potreby ľudí. Zdravotníctvo je stále veľmi závislé na ľudskom faktore. Zároveň medicína je značne náročný odbor na štúdium, nároky na vzdelanie zdravotníckeho personálu rastú, treba sa neustále dovzdelávať, pričom ako alternatívu pre mladých ľudí vyberajúcich si svoju životnú cestu tu máme profesie, ktoré nevyžadujú takú veľkú a dlhú počiatočnú námahu a stres a zároveň sa dá v nich porovnateľne dobre zabezpečiť na život. Aj preto je možno medicína pri porovnaní s minulosťou relatívne menej vyhľadávaným odborom pre mladých ľudí.

4.12.2019

Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, píšem Vám v súvislosti s výsledkami PISA 2018, ktorá bola zameraná na čitateľskú gramotnosť. Riaditeľka NÚCEM-u Kanovská na diskusii uviedla, že žiaci, ktorí radi čítajú vo voľnom čase, dosiahli významne lepšie výsledky v testoch čitateľskej gramotnosti v porovnaní s tými, ktorí nečítajú nikdy alebo takmer nikdy a majú tiež lepšie predpoklady pre svoje vlastné ďalšie vzdelávanie. Žiaci, ktorí čítajú beletriu niekoľkokrát za týždeň, dosiahli až o 78 bodov vyššie skóre oproti tým, ktorí sa vyjadrili, že beletriu nečítajú nikdy alebo takmer nikdy. No a takýchto žiakov, ktorí sa priznali, že beletriu nečítajú nikdy alebo takmer nikdy bolo v PISA 2018 až 35 %.Podobné percento žiakov nečíta nikdy literatúru faktu(35,6 %) a noviny (28,5 %).

Aký je Váš názor k výsledkom PISA 2018?
Je podľa Vás možné túto situáciu zmeniť resp. môže byť táto situácia zmenená?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podobne zistenia nie su prekvapujuce, priniesli ich uz aj predosle hodnotenia PISA. Viacere prieskumy uz v minulosti ukazali, ze nase deti maju problemy najmä s citanim nesuvisleho textu, ktory obsahuje grafy alebo tabulky.

Riesenim je motivovat ucitelov, aby viac viedli deti k citaniu s porozumenim. Dolezite je zapracovat otazky na porozumenie precitaneho textu do standardizovanych merani ako je Testovanie 5 a 9 alebo externe maturity zo slovenciny. NUCEM by mohol podobne ako v matematike vypracovat databazu uloh na citanie s porozumenim a poskytnut ju co najvyssiemu poctu skol. Samotni ucitelia by mali klast väcsi doraz na citanie napriklad tak, ze budu ziadat od deti, aby pravidelne pisali citatelsky dennik, hladali odpovede na otazky tykajuce sa precitaneho textu, pracovali na hodinach s novinovymi clankami ci inym pisanym textom a podobne. Dolezite je sirit aj osvetu medzi rodicmi, aby viedli deti k citaniu.

3.12.2019

Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, píšem Vám v súvislosti s analýzou iniciatívy To dá rozum, ktorá vo svojom materiály uviedla, že:
Hlavným zistením analýzy výkonnosti vedeckých a umeleckých rád je, že len malá časť z nich má v priemere porovnateľný výkon s vedeckými a umeleckými pracovníkmi v rámci podobného vedeckého či umeleckého zamerania v zahraničí, respektíve na Slovensku. Obrátila som sa aj na niektoré univerzity a tie mi odpovedali, že vedecké rady, napríklad prírodovedeckých či filozofických fakulty nemôžu byť zložené len z vedcov, ktorí majú na fakulte najvyšší Hirschov index, ale musia reflektovať v zložení vedeckej rady multidisciplinaritu fakulty a zastúpenie vedcov z rôznych vedných odborov. Dodali, že zo zákona vedecká rada by mala mať externých členov, ktorí nemusia byť nevyhnutne vedeckými pracovníkmi. Taktiež dodávajú, že členmi rady sú aj dekani jednotlivých fakúlt, a teda pri nich sa nedá uplatňovať výberové kritérium.

V tejto súvislosti by som sa Vás chcela opýtať, či by univerzity mohli urobiť niečo viac pre zlepšenie výskumných a umeleckých rád v rámci zákona?
Ako by sa podľa Vás mohla zlepšiť citovanosť a publikačná činnosť pedagógov vysokých škôl?

Odpoveď Petra Goliaša:
Urcite by pomohol verejny vyber a vypocutie kandidatov na clenov rad pred odbornou komisiou, ako aj prisnejsie kriteria na transparentnost v procese vyberu. Dalsou moznostou je zvysenie latky cez prisnejsie kriteria odbornosti.
Co sa tyka kvality pedagogov, velmi by pomohlo, keby stat pravidelne meral citovanost a publikacnu cinnost pedagogov v respektovanych zdrojoch a zverejnoval vysledky za jednotlive skoly.

2.12.2019

Otázka (Ján Zošák, Lekárnik)
Dobrý deň, dovoľte mi osloviť Vás a poprosiť o názor do decembrového čísla odborno-informačného časopisu Lekárnik na tému Zákazu krížového vlastníctva v zdravotníctve má pomôcť Lex Haščák. V októbri predstavila koalícia strán PS/Spolu takzvaný Lex Haščák. Sú to dva návrhy zákonov, ktorých cieľom je obmedziť moc oligarchov v zdravotníctve a v médiách. Podľa jedného z týchto zákonov by tí istí ľudia nemohli vlastniť sieť lekární, poisťovňu aj veľké zdravotnícke zariadenia. Museli by si vybrať, ktorú časť podnikania si nechajú, a ktorú do 24 mesiacov predajú. Prosíme Vás o odpoveď na nasledujúce otázky:

Ako hodnotíte vývoj slovenského zdravotníctva od reformy exministra Zajaca, až doteraz?
Je podľa Vás dôležitý LEX Haščák? V čom by pomohol a v čom naopak nie?
Myslíte si, že sa nájde dostatočná podpora tohto zákona v parlamente?

Odpoveď Dušana Zachara:

Reforma Rudolfa Zajaca bol doteraz posledný reformný krok, na ktorý už žiadna ďalšia vláda nenadviazala dokončením tejto reformy, resp. navrhnutím novej. Doteraz slovenské zdravotníctvo funguje na základe síce už dosť ohlodaných a pokrivovaných reformných zákonov R. Zajaca. Najväčším zlyhaním období po tejto reforme je absencia vízie v zdravotnej politike a následných reformných opatrení.
Oveľa dôležitejšie je, aby bola dostatočná vymožiteľnosť práva a ľudia, ktorých podnikanie je založené na nekalej činnosti, boli postavení pred spravodlivý súd. Toto v minulosti a aj momentálne ešte stále zlyháva, preto sa politici snažia navrhovať riešenia, ktoré iným spôsobom obmedzia vplyv, resp. “potrestajú” silných hráčov. Len je otázne, či to nespôsobí viac problémov ako úžitku. Lex Haščák by bol zásahom do súkromného vlastníctva, ktorý by hraničil s protiústavnosťou a neprispel by k stabilite právneho poriadku a právnej istote investorov terajších, ako aj potenciálnych. Namiesto rýchleho a prísneho potrestania protizákonného konania cez orgány činné v trestnom konaní a justíciu sa zlyhanie orgánov verejnej moci chce napraviť zakázaním krížového vlastníctva a momentálne de facto znemožnením vertikálnej integrácie v zdravotníctve, hoci neboli predložené dôkazy, že prichádza k zneužívaniu tohto postavenia. Prechodné ustanovenie navrhovaného zákona, ktoré prikazuje ponúknuť rovnaké zmluvné podmienky všetkým záujemcom, neguje pricíp selektívneho zazmluvňovania na základe parametrov výkonnosti a kvality, čo by malo za následok plytvanie, rovnostárske odmeňovanie, t.j. lepšie odmeňovanie tých podpriemerných a horšie tých nadpriemerných a následne menej zdrojov pre liečenie vážne chorých pacientov. Parameter hodnoty za peniaze by sa zhoršil.
Ale chcel by som veľmi podčiarknuť, že zverejnené nahrávky a informácie o určitom výseku fungovania jedného z vlastníkov spoločností, ktoré predstavujú najsilnejšiu súkromnú podnikateľskú skupinu v slovenskom zdravotníctve, sú obrovským toxickým problémom a záťažou pre celú spoločnosť a výzvou, ako sa s ním vysporiada. Orgány činné v trestnom konaní a justícia by mali byť na rade.
V tomto turbulentnom predvolebnom období, keď sa nedá spoliehať na mnoho vecí a pojem istota je úzkoprofilovým tovarom, si nedovolím predpovedať, ako dopadne návrh zákona v legislatívnom procese. Toxickosť osoby Jaroslava Haščáka spôsobuje, že sa nájde len málo politikov, ktorí sa teraz aktívne a otvorene stavajú proti Lex Haščák, hoci poslancov, ktorí zaň nezahlasujú v takej podobe, ako je navrhnutý, je v skutočnosti pravdepodobne viac. Takýto otvorený postoj totižto neprináša momentálne politické body, skôr naopak. Preto je veľmi obtiažne predvídať, ako by dopadol Lex Haščák, ak by sa o ňom hlasovalo v parlamente.

Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.

29.11.2019

Otázka (Patrik Havran, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, aktuálne pracujem na téme rozpočtu, o ktorom dnes parlament začína rokovať. V súvislosti s témou by som na Vás mal pár otázok.

Aké sú najväčšie riziká rozpočtu na najbližší rok?
V čom sa líši štrukturálny deficit v porovnaní s nominálnym a prečo je práve štrukturálny deficit dôležitým údajom?
Pre najbližší rok je stanovený predpoklad deficitu 0,49% HDP. Pre ďalšie roky počíta dokonca s nulou. Aké je šanca, že by Slovensko niekedy reálne dosiahlo vyrovnaný rozpočet? V prípade, že je taká možnosť, dá sa predpokladať napríklad v rokoch 2021 alebo 2022?
Ktorú časť rozpočtu považujete za najproblematickejšiu?
Prečo je štrukturálne saldo tak dôležitým údajom?
Čo najviac vplýva na to, že sa nám nedarí plniť pravidlá Európskej komisie? V čom by sme sa mali zlepšiť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Viacere rizika sa kazdorocne opakuju. Ide o nadhodnotene nedanove prijmy, napriklad z dividend statnych firiem, ale aj o podhodnotene vydavky samosprav alebo nemocnic. Teraz sa k nim pridavaju podhodnotene vydavky na investicie, ktore vlada radikalne zoskrtala, aby rozpocet vyzeral lepsie. Tieto chyby svedcia o potrebe zmenit rozpoctovy proces tak, aby sa aj prognozovanie nedanovych prijmov a niektorych vydavkov prenieslo pod nezavislu instituciu, napriklad pod vybor pre danove prognozy alebo RRZ.

Navrhnuty rozpocet je nedoveryhodny. Nezavisle institucie ako RRZ, EK alebo NBS odhaduju uz v buducom roku podstatne vyssie deficity, ako uvadza rozpocet. Ak by chcela vlada dodrzat rozpoctove plany, musela by najst v kazdom z nasledujucich troch rokov viac ako miliardu eur. Potom by bolo realne uvazovat o postupnom vyrovnani bilancie. Ak by vlada nic neurobila, deficit by sa postupne priblizil k 2,5 % HDP a hrozilo by prekrocenie tretieho sankcneho pasma pre verejny dlh. To by v praxi znamenalo povinne zmrazenie vydavkov pre statny rozpocet aj samospravy.

Paradoxom je, ze tieto rizika prichadzaju po historicky najlepsich casoch, ked v piatich rokoch po sebe 2014-18 boli prijmy vysoko nad ocakavania. Keby sme toto obdobie vyuzili na rychlejsi pokles dlhu, boli by nase verejne financie vo velmi dobrej kondicii a bez vyraznejsich rizik do buducnosti. Nestalo sa tak, väcsinu nadprijmov vlada minula a peniaze teraz budu chybat. Rekordne roky sme na rozdiel od väcsiny statov EU nevyuzili na razantne ozdravenie verejnych financii a dnes sa radime k piatim statom eurozony s najvyssim ocakavanym deficitom. Väcsina statov EU uz ma vyrovnany alebo prebytkovy rozpocet.

Prijatim stropov na dochodkovy vek, zvysenim minimalnych dochodkov a zvysenim deficitu sa prudko zhorsuje aj dlhodoba udrzatelnost verejnych financii. Realne je ocakavat az trojnasobne zhorsenie ukazovatela dlhodobej udrzatelnosti. Znamena to, ze pokial este zaciatkom roka nam k zabezpeceniu dlhodobej stability chybala jedna miliarda eur, v buducom roku to budu uz tri miliardy eur.

Buduca vlada tak stoji pred dvojitym problemom. Jednak potrebuje stabilizovat deficit v najblizsich rokoch, sucasne ale musi riesit dlhodobu udrztatelnost. Pokial sa to nepodari, caka nas uz buduci rok porusenie narodnych aj europskych fiskalnych pravidiel o vydavkoch a vyrovnanom rozpocte. Po roku 2030 tiez zacne na verejne financie vyrazne doliehat starnutie obyvatelstva, co si skor alebo neskor vyziada radikalne opatrenia v dochodkovom systeme aj zdravotnictve.

29.11.2019

Otázka (Igor Surovčík, SITA)
Ahoj, vedel by si mi poslať nejaký tvoj komentár k aktuálnej zmene pri minimálnych dôchodkoch? Teda to, že sa už nemá posudzovať rok poistenia ako kvalifikovaný, ale bude stačiť akýkoľvek rok poistenia, teda nebude záležať na tom, z akého príjmu sa platilo poistné. Čo podľa teba takýto krok bude znamenať pre samotný dôchodkový systém, resp. pre prvý dôchodkový pilier?

Odpoveď Petra Goliaša:
Bezprostrednym dosledkom je zvysenie deficitu a zhorsenie dlhodobej udrzatelnosti verejnych financii. Minimalny dochodok totiz dostane podstatne viac penzistov. Poslanci rozhodovali bez toho, aby poznali dlhodobe dopady opatrenia. To svedci o zlom procese schvalovania poslaneckych navrhov, ktore prechadzaju bez odborneho pripomienkovania a casto aj bez prepoctu dopadov. Suvisi to aj s tym, ze parlament nema ziadnu analyticku jednotku, ktorej povinnostou by bolo prepocitavat dopady.

Pozitivom zrejme bude minimalizovanie rizika chudoby penzistov, ktori vsak uz aj teraz patria medzi chudobou najmenej ohrozenych ludi. Na druhej strane, bez posudzovania vysky zaplatenych odvodov budu minimalny dochodok vo väcsej miere dostavat aj spekulanti, ktori sa plateniu riadnych odvodov vyhybaju. Ak teda platili na odvodoch len par eur, ich minimalny dochodok bude rovnaky ako pre väcsinu zamestnancov, ktori riadne platili z hrubej mzdy.

26.11.2019

Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o reakciu – na dnešnom zasadnutí krajského zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja schválili poslanci TSK zavedenie jednotného dotazníka spokojnosti pacienta v nemocniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja v termíne od 1. januára 2020.

Podľa dôvodovej správy je kvalita zdravotnej starostlivosti veľmi diskutovanou témou najmä v poslednom období. Rozličné inštitúcie napr. INEKO, alebo zdravotné poisťovne zverejňujú hodnotenie kvality zdravotnej starostlivosti, rebríčky kvality a podobne, ktoré majú veľkú mediálnu pozornosť, ale podľa TSK objektívne nehodnotia kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

V súčasnom období nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK sledujú spokojnosť pacientov prostredníctvom vlastných dotazníkov, ktoré sú odlišné v jednotlivých nemocniciach. Trenčiansky samosprávny kraj má záujem zjednotiť tieto dotazníky spokojnosti a zaviesť od 1. 1. 2020 vo všetkých troch nemocniciach rovnaký dotazník spokojnosti pacienta.

Ako vnímate túto kritiku od TSK že hodnotenie INEKO nie je objektívne?
Myslíte, že takýto dotazník môže priniesť iné výsledky hodnotenia nemocníc, ako boli v INEKO (Trenčianske župné nemocnice v hodnotení INEKO bývajú pravidelne na spodných priečkach)?
Tu je link na pilotný prieskum spokojnosti, ktorý zverejnila župa Ako hodnotíte kvalitu tohto dotazníka?

Odpoveď Dušana Zachara:
Oceňujem snahu trenčianskej župy zaviesť jednotný dotazník spokojnosti pacientov nemocníc, kde je zriaďovateľom. Môže to priniesť údaje, ktoré budú naprieč týmito nemocnicami porovnateľnejšie, a tým pádom môžu poskytovať manažérom, ako aj poslancom a úradníkom župy cenné doplňujúce informácie, na základe ktorých budú môcť intervenovať do oblastí, kde je potrebné zlepšovanie v najväčšej miere. Otázky dotazníka nepoznám, ale nielen otázky, ich zrozumiteľnosť a počet, ale aj hodnotiaca škála, spôsob vyplňovania formuláru, výber respondentov, spôsob a čas zberu dotazníka, garancia anonymity, reprezentatívnosť vzorky a pod. majú veľký vplyv na celkový výsledok hodnotenia. Preto je málo pravdepodobné, že výsledky dvoch od seba nezávislých meraní, kde sú odlišné tieto parametre, budú totožné.

Predstavitelia TSK sú pravdepodobne zle informovaní, keď tvrdia, že hodnotenie INEKO “objektívne nehodnotí kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti”. Spokojnosť pacientov na základe dotazníkov (uvedených v legislatíve) od všetkých troch zdravotných poisťovní za všetky oddelenia nemocníc a za obdobie ostatných 4 rokov predstavuje v hodnotení INEKO – Nemocnica roka – váhu 16 %. Ostatné zložky posudzovania nemocníc tvoria vybrané indikátory kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, operačné skúsenosti pracovísk, náročnosť diagnóz hospitalizovaných pacientov, finančné zdravie a transparentnosť.

Čo sa týka kategórie spokojnosti pacientov, všeobecné nemocnice trenčianskej župy patria k tým priemerným. Zaujímavé je, že v pilotnom projekte prieskumu spokojnosti pacientov, ktorého výsledky zverejnil TSK, sa ukázalo, že toto hodnotenie sa príliš neodlišuje od toho z “dielne” INEKO. Dokonca pri viacerých parametroch boli výsledky z prieskumu župy horšie ako v hodnotení INEKO… Navyše pilotný prieskum župy bol príliš vzdialený od dostatočnej reprezentatívnosti vzorky, keď v ňom prevažovali najmä starší pacienti, ktorí sú z empirických skúseností menej kritickí, často chodia do nemocnice a sú tam dlho hospitalizovaní. Preto z prieskumu vyšla veľmi veľká hodnota priemerného čas pobytu v nemocnici – až okolo 10 dní, pričom podľa skutočnosti uvedenej na našom portáli kdesaliecit.SK na celej vzorke hospitalizovaných pacientov za rok 2018 trvá v župných nemocniciach TSK priemerný čas hospitalizácie pacientov okolo 6 dní – viď: http://kdesaliecit.sk/prehlad/nemocnice/411000000/-/p/3/411000000,asc/2018/4
Toľko na margo objektívnosti…

26.11.2019

Otázka (Patrik Havran, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, aktuálne pracujem na článku ohľadom ideálneho nastavenia dôchodkového systému. V súvislosti s témou by som na Vás mal pár otázok.

Existuje podľa Vás ideálne nastavenie dôchodkového systému? Analytici z NBS kritizujú jeho súčasné nastavenie a navrhujú viaceré zmeny.
2.Je podľa Vás reálny návrat k tomu, aby sme sa v budúcnosti opätovne vrátili k naviazaniu dôchodkového veku na demografiu?
Ako hodnotíte aktuálne zastropovanie dôchodkového veku a zvýšenie minimálnych dôchodkov?
Čo presne znamená v praxi aktuálna dôchodková jednotka?
Aký prínos by malo vytvorenie systému virtuálnych účtov pri dôchodkoch?

Odpoveď Petra Goliaša:
Z pohladu financnej udrzatelnosti bol dochodkovy system az do tohto roka uz takmer stabilizovany. Zastropovanie dochodkoveho veku a zvysenie minimalnych dochodkov ho destabilizovalo. V najblizsej dekade to velmi nepocitime, kedze dochodkovy vek sa docasne este bude predlzovat. Problemy sa zacnu vyraznejsie prejavovat po roku 2030. Buduce deficity Socialnej poistovne sa viac nez zdvojnasobia. Chybajuce peniaze bude nutne niekde hladat, vylucit sa neda ani znizovanie najmä vyssich dochodkov v prvom pilieri. Dalsou moznostou je naviazanie rastu novopriznanych dochodkov na zmeny v demografii, co by v praxi znamenalo postupne znizenie vsetkych dochodkov v pomere k priemernej mzde. Inou moznostou je zvysovanie odvodov a dani, co by vsak spomalilo ekonomicky rast. Prelomenie stropov ustavnou väcsinou je malo pravdepodobne, kedze ide o nepopularne opatrenie a vaha dochodcov medzi volicmi sa bude casom zväcsovat.

Z pohladu efektivnosti v dochodkovom systeme existovali aj v doterajsom systeme velke nedostatky. Predovsetkym ide o masivne konzervativne investovanie v druhom pilieri, ked väcsina sporitelov bola na zaklade vladneho rozhodnutia presunuta do malo vynosnych fondov a doteraz v nich ostava. Prichadza tak a moznost vyssieho zhodnotenia uspor, co sa v buducnosti prejavi na nizsich dochodkoch.

Dalsim nedostatkom je neiformovanost ludi o ich buducich narokoch na zaklade priebezne odpracovanych rokov a zaplatenych odvodov. Socialna poistovna by mala kazdy rok informovat ludi, aby sa vedeli lepsie pripravit na dochodok napriklad aj prostrednictvom sukromnych uspor. Predpokladom na dobre informovanie je aj zriadenie virtualnych uctov pre kazdeho poistenca, kde by sa fiktivne evidovali vsetky jeho zaplatene odvody a dalsie parametre potrebne pre vypocet dochodku.

Aktualna dochodkova hodnota je cislo, ktore je sucastou vzorca na vypocet starobneho dochodku. Bolo stanovene tak, aby dochodky dosahovali priblizne 50 % predoslej mzdy. Zjednodusene, pri vypocte dochodku sa tato hodnota nasobi poctom rokov socialneho poistenia a pomerom zarobkov k priemernej mzde v SR. Pozrite si stranku SP, kde to maju vysvetlene.

22.11.2019

Otázka (Patrik Havran, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v nadväznosti na náš telefonát Vám posielam sľúbené otázky na rozhovor.

Prečo podľa Vás poistenci menia poisťovne?
Aký je Váš názor na nelegálny spôsob získavania poistencov, ktorý údajne využili súkromné poisťovne?
Prečo VšZP každým rokom zaznamenáva stratu poistencov. Je to šikovnosť súkromných poisťovní alebo môže za tým byť chyba manažmentu? Čím tá strata môže byť spôsobená? Aktuálne za poslednú dekádu stratila historicky najviac klientov.
Viete odhadnúť akú stratu utrpí VšZP odlivom týchto poistencov? Netrpí touto každoročnou stratou renomé našej štátnej poisťovne?
Čím si vysvetľujete každoročne zvýšený záujem poistencov o prepoistenie? Štatistiky za posledných päť rokov hovoria vždy o miernom náraste prepoistenia a tento rok navyše o zmenu požiadalo takmer štvrť milióna Slovákov.

Odpoveď Dušana Zachara:

Poistenci sa rozhodujú rôzne. Niektorí majú zlú osobnú skúsenosť, preto prestupujú, alebo dajú na pozitívnu či negatívnu referenciu známych alebo svojich lekárov, iní reflektujú na rôzne bonusové programy, programy refundácie doplatkov za lieky či za stomatologickú starostlivosť, krátke čakacie lehoty, väčší rozsah preplácaných výkonov, vakcín, liekov – nadštandardu, sieť zazmluvnených poskytovateľov, lepšiu komunikáciu, elektronické služby, imidž a pod.
Neviem sa k tomu vyjadriť. Fakt je, že podobné obvinenia boli vznesené aj v minulosti, ale nepreukázali sa. Tento rok podala VšZP Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) tri podnety na podozrenia na nekalé praktiky v rámci prepoisťovania, kde boli pravdepodobne aj podnety na prijímanie prihlášok prostredníctvom maklérov, čo je zakázané, ale zatiaľ sa nič nedokázalo, dohľad ÚDZS stále prebieha a je to všetko preto v riešení.
Nemáme na to presnú analýzu. Poistenci pravdepodobne nie sú spokojní s tým čo a ako im to VšZP ponúka, niektorí možno využívajú rôzne výhody, s ktorými prichádzajú súkromné poisťovne, reflektujú možno viac na rôzne marketingové akcie, kde VšZP historicky nie je najinovatívnejšia a pod. VšZP mala v ostatnej dobe problém s financovaním, nie tak dávno musela realizovať ozdravný plán, mení často predstaviteľov manažmentu, relatívne nedávno mala tiež problémy so zazmluvnením niektorých poskytovateľov, všetko sa to medializovalo, čo sa tiež mohlo odraziť na odlive časti poistencov.
Odhadnúť to neviem. V každom prípade však nižším počtom poistencov VšZP “ušetrí” aj náklady na zdravotnú starostlivosť týchto ľudí. Nevieme, aký je mix odídencov z VšZP. Ak sú to relatívne mladí, zarábajúci a zdraví poistenci, tak to aj napriek kompenzačnej schéme prerozdeľovania poistného naprieč poisťovňami môže najväčšiu poisťovnu trochu zabolieť. Tiež bude závisieť od toho, ako prispôsobí svoju prevádzku v dôsledku nižšieho počtu poistencov, aby sa nestalo, že na jedného poistenca sa výrazne zvýšia prevádzkové náklady poisťovne. Na hradenie fixných nákladov bude k dispozícii totižto menej zdrojov.
Skutočne treba konštatovať, že tento rok ide o najväčší pohyb od roku 2006. Za predošlých 10 rokov menilo poisťovňu v priemere 2,4 % poistených a tento rok to narástlo až na 4,7 %. Jednoznačnú odpoveď na to nemám. Je možné, že zdravotné poisťovne v priebehu celého roka, a nie len tesne pred vyvrcholením prepoisťovacej kampane, lákali k sebe ľudí a pravdepodobne zúročili svoje skúsenosti a zvolili účinný prístup, komunikáciu a také produkty a služby nadštandardu, ktoré oslovili poistencov v prospech zmeny poisťovne.

19.11.2019

Otázka (Jozef Ryník, TREND)
Dobry den, pisem clanok o kritike rozpoctu od RRZ. Návrh rozpočtu podľa RRZ nadhodnocuje nedaňové príjmy.

Zaujímajú ma najmä príjmy z dividend, prečo sú nadhodnotene?
Návrh tiež podhodnocuje výdavky samospráv, zdravotníctva a Sociálnej poisťovne. Kde vidite najvacsie riziko?
V čom sú ďalšie riziká rozpočtu? Aké iné nášľapné míny tam vidíte?
Je dobré zlepšovať hospodárenie verejných financií obmedzovaním investícií?
Prečo sú tam napríklad predpokladané nízke investície samospráv. Je to dobrý nápad?
Štát si verí aj pri zvyšovaní výnosov z daňových príjmov. Je to reálne v kontexte toho, že sa blíži recesia?
Je rozpočet dlhodobo udržateľný aj po nedávnych zmenách v dôchodkovom systéme?
Môže dieru v rozpočte zaplátať bankový odvod?

Odpoveď Petra Goliaša:
Dobry den, bohuzial, som v zahranici a nemozem podrobne odpovedat. Strucne preto zhrnam svoje doterajsie vyjadrenia k tejto teme:

RRZ ponuka nezavisly a odborny pohlad na rozpocet. Ich varovania su analyticky podlozene, preto ich treba brat vazne.

Vycislene rizika svedcia o nezodpovednom hospodareni v uplynulych rokoch. Vlada od roku 2014 kazdorocne minula neocakavane prijmy, ktore prisli do rozpoctu vdaka dobrym ekonomickym casom. Vynimocne dobrych 5 rokov nevyuzila na rychlejsie znizovanie dlhu. Staci sa pozriet do CR, kde hospodarili zodpovedne a dnes maju podstatne nizsi dlh. V roku 2019 ekonomika spomaluje a nadprijmy sa uz neopakuju, podobny vyvoj je pravdepodobny aj pre rok 2020. Ak nedojde k oziveniu, nebudu sa nadprijmy, ktore v minulosti pokryli rizika, opakovat ani v dalsich rokoch. Seria predvolebnych socialnych balickov preto s velkou pravdepodobnostou zvysi deficit aj dlh.

Velky rozdiel v ocakavani RRZ a vladou schvaleneho rozpoctu tiez naznacuje, ze rozpocet bol pripraveny zle. Je to rana pre doveryhodnost prinajmensom vedenia ministerstva financii.

Skrtanie investicii je len odkladanie problemu do buducnosti. Donekonecna sa s opravami a vystavbou ciest, mostov, zeleznic a budov cakat neda. Zanedbavanie oprav zhorsuje kvalitu verejnych sluzieb a teda aj zivotnu uroven. Po schvaleni socialnych balickov ale vlada nema vela dalsich moznosti, pokial nechce zvysovat dane. Priestor na uspory je este v beznych vydavkoch vratane platov, kde vsak k razantnejsiemu setreniu pred volbami nedojde.

Bezprostredne zvysenie dlhu o par percentualnych bodov nebude mat kriticke dosledky. Moze dojst k zhorseniu uveroveho ratingu Slovenska a ciastocne zdrazenie uveroveho financovania.

Vladu budu boliet najmä sankcie plynuce z vyssich pasiem dlhovej brzdy, pokial by boli prekrocene. Aj tomu sa ale este da vyhnut.

Kriticka situacia moze nastat v pripade dlhsej recesie. Zavaznym problemom je aj zla pripravenost na starnutie obyvatelstva, ktoreho dosledky zacneme kvoli stropom na dochodkovy vek citit uz po roku 2030.

18.11.2019

Otázka (Ronald Ižip, TREND)
Dobrý deň, do konconovembrového printu plánujem veľkú tému ohľadom zdravotníctva. Vedeli by ste mi v krátkosti odpovedať na tieto otázky?

Akých je 5 najväčších problémov Slovenského zdravotníctva?
Akých 5 krokov by mal spraviť nový minister, keby našiel politickú podporu?
Ak by sa schválil zákon o zákaze krížového vlastníctva z dielne PS/Spolu, ako to ovplyvnilo kvalitu slovenského zdravotníctva? (Pozitívne / Negatívne / Nijako)

Odpoveď Dušana Zachara:
1.1. Zle nastavené motivácie, ktoré ovplyvňujú mnohé veci navôkol – hospodárenie, odmeňovanie, kvalitu a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
1.2. Neudržateľný momentálny systém financovania zdravotníctva, ktorý len v malom rozsahu zohľadňuje dopyt a pouku po zdravotníckych službách v prostredí starnutia obyvateľstva, narastania podielu chronických chorôb a nedostatku zdravotníckeho personálu. Namiesto zavedenia transparentnej sociálne únosnej spoluúčasti pacientov na financovaní liečby tzv. neprioritných diagnóz sa nerovnováha medzi dopytom a ponukou teraz vyrovnáva úplatkami, čakaním, neoptimálnou kvalitou a dostupnosťou poskytovanej starostlivosti a pod.
1.3. Nízka intenzita konkurencie a súťaže v odvetví – často monopolné či oligopolistické postavenie hráčov na trhu, ktoré je často ešte umocňované nevhodnými reguláciami.
1.4. Často nefunkčný štát v pozícii kontrolóra a regulátora, ktorý má sledovať a vymáhať dodržiavanie pravidiel a podľa potreby stanovovať nové reflektujúce verejný záujem.
1.5. Nedostatočné znižovanie informačnej asymetrie cez poctivé meranie a zverejňovanie rôznych parametrov kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

2. Mal/a by začať odstraňovať problémy uvedené v predchádzajúcich bodoch. Aby sa situácia v slovenskom zdravotníctve razantnejšie zlepšila, treba uskutočniť odpolitizovanie zdravotníctva v zmysle, aby sa nezneužívala politická moc na presdzovanie partikulárnych záujmov. Nedostatočne sa vysporiadavame so zlyhaniami a nedostatočne podnecujeme a odmeňujeme excelentnosť. Musí sa začať s obmedzovaním tzv. mäkkých rozpočtových obmedzení (soft budget constraints) a menením motivácií aktérov v systéme tým smerom, aby sa oplatilo poskytovať pacientom kvalitnú zdravotnú starostlivosť a súčasne rozumne hospodáriť, lebo bude za to adekvátna odmena. A naopak, ak sa to nedeje, tak to musí byť pre poskytovateľov, zdravotníckych pracovníkov, zriaďovateľov a politikov nevýhodné – finančne, reputačne, politicky.

3. Bol by to zásah do súkromného vlastníctva, ktorý by asi hraničil s protiústavnosťou a neprispel by k stabilite právneho poriadku a právnej istote investorov terajších, ako aj potenciálnych. Namiesto rýchleho a prísneho potrestania protizákonného konania cez orgány činné v trestnom konaní a justíciu sa zlyhanie orgánov verejnej moci chce napraviť zakázaním krížového vlastníctva a momentálne de facto znemožnením vertikálnej integrácie v zdravotníctve, hoci neboli predložené dôkazy, že prichádza k zneužívaniu tohto postavenia. Prechodné ustanovenie navrhovaného zákona, ktoré prikazuje ponúknuť rovnaké zmluvné podmienky všetkým záujemcom, neguje pricíp selektívneho zazmluvňovania na základe parametrov výkonnosti a kvality, čo by malo za následok rovnostárske odmeňovanie a plytvanie a následne menej zdrojov pre liečenie vážne chorých pacientov. Parameter hodnoty za peniaze by sa zhoršil.

(Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.)

15.11.2019

Otázka (Patrik Havran, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, aktuálne riešim tému článku ohľadom reakcie RRZ na rozpočet. V súvislosti s témou by som na Vás mal pár otázok. Potreboval by som však odpovede na ne ešte dnes, prípadne najneskôr v sobotu. Skúšal som Vám aj telefonovať, avšak neúspešne.

Ako vnímate reakciu RRZ v súvislosti s tým, že navrhnutý rozpočet nie je podložený reálnymi podkladmi a hrozí dosiahnutie deficitu vo výške 1,8 percenta HDP a v ďalších rokoch až cez dve percentá? Bude podľa Vás táto situácia reálna?
Aké opatrenia by podľa Vás mal prijať štát, aby sme nedosiahli ešte vyšší deficit ako je v pôvodnom pláne?
O rizikách naplnenia ešte väčšieho deficitu ako bolo pôvodne v pláne sa hovorilo už aj po iné roky. Prečo podľa Vás nakoniec situácia až taká kritická napokon nebola?
Je podľa Vás reálne naplnenie deficitu na úrovni 0,49 HDP?
RRZ kritizovala naplánovanie nízkych investícií. Kam môže štát investovať?
Ako vnímate naplánovanie vyšších príjmov z dividend? Viete mi prosím vysvetliť, v čom by mal spočívať ich vyšší príjem?
Prečo sú podľa Vás naplánované nerealistické ciele v rozpočte Sociálnej poisťovne? Čo môže byť cieľom ich nereálneho naplánovania?
Hovorí sa o tom, že pri plánovanom rozpočte sa dostaneme do tretieho sankčného pásma. Čo by to pre nás ako krajinu znamenalo a boli už v minulosti zaznamenané prípady, v ktorých sme sankčné pásma prekročili?
Aký vysoký dlh si môžeme dovoliť bez toho, aby bola ohrozená stabilita verejných financií?
Akú hrozbu predstavuje vysoký dlh pri mimoriadnych ekonomických skokoch?

Odpoveď Petra Goliaša:
RRZ ponuka nezavisly a odborny pohlad na rozpocet. Ich varovania su analyticky podlozene, preto ich treba brat vazne.

Velky rozdiel v ocakavani RRZ a vladou schvaleneho rozpoctu tiez naznacuje, ze rozpocet bol pripraveny zle. Je to rana pre doveryhodnost prinajmensom vedenia ministerstva financii.

Bezprostredne zvysenie dlhu o par percentualnych bodov nebude mat kriticke dosledky. Moze dojst k zhorseniu uveroveho ratingu Slovenska a ciastocne zdrazenie uveroveho financovania.

Vladu budu boliet najmä sankcie plynuce z vyssich pasiem dlhovej brzdy, pokial by boli prekrocene. Aj tomu sa ale este da vyhnut.

12.11.2019

Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať na názor a vyjadrenie k pracovnému rokovaniu nadrezortnej pracovnej skupiny, ktorá si za krátkodobý cieľ stanovila aktualizáciu programov cez metodické usmernenie a konkretizáciu tém pre seminár pre učiteľov a učiteľky predmetov zo vzdelávacích oblastí Človek a spoločnosť a Človek a hodnoty, čo zahŕňa na školách predmety ako sú dejepis, občianska náuka a etická výchova. Jej dlhodobejším cieľom je rozšírenie obsahu o problematiku EÚ. Je takéto rozšírenie potrebné? Ministerstvo školstva povedalo, že to môže rozšíriť vedomosti žiakov a spolu s uplatňovaním vhodných dialogických metód smerujúcich k formovaniu kritického myslenia mladých ľudí (žiakov) je predpoklad, že sa tým posilní prevencia extrémizmu a radikalizmu.

https://www.minedu.sk/v-spu-zasadala-nadrezortna-pracovna-skupina-pre-celozivotne-vzdelavanie-pedagogov-zs-a-ss-v-oblasti-zalezitosti-eu/

Odpoveď Petra Goliaša:
Je to spravne. Ak sa ziaci na skolach budu ucit, preco vznikla EU a ako funguje, budu lepsie rozumiet dianiu v sucasnom svete.

12.11.2019

Otázka (Patrik Havran, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, opäť sa na Vás obraciam s prosbou o zodpovedanie pár otázok, tentokrát k téme presadenia trinásteho dôchodku. Aktuálne sa začalo hovoriť o trinástom dôchodku.

Ako hodnotíte tento návrh poslancov zo strany Sme rodina? O trinástom dôchodku sa už vyjadroval aj Fico.
Podporujete tento návrh alebo ste skôr proti nemu?
Vidíte v trinástom dôchodku aj nejaké pozitíva? Bol by podľa Vás lepším riešením než vianočné príspevky?
Sú vianočné príspevky nastavené nesprávne, resp. prečo podľa Vás chce vláda radšej zavedenie trinásteho dôchodku?
Ako vnímate tohtoročné dvojnásobné zvýšenie vianočných príspevkov k dôchodkom?
Akú záťaž by trináste dôchodky predstavovali pre štát aj v kontexte starnutia populácie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Slovensko nie je pripravene na starnutie obyvatelstva a po prijati dochodkovych stropov nie su verejne financie dlhodobo udrzatelne. Navyse po prijati socialnych balickov sa zvysuje deficit verejnych financii tak, ze pravdepodobne nebude splnene pravidlo vyrovnaneho rozpoctu, ktore od nas vyzaduje narodna aj europska legislativa. Akekolvek zvysovanie vydavkov bez kompenzacnych opatreni je v tejto situacii nezodpovednym populizmom a povedie len k rychlejsiemu zadlzovaniu krajiny. Potrebne su naopak opatrenia na znizenie deficitu a reformu dochodkoveho systemu aj zdravotnictva tak, aby v buducnosti nevytvarali dlhy, ktore nebudeme vediet splatit.

11.11.2019

Otázka (Marek Eliáš, vZdravotnictve.sk)
Dobrý deň, k výročiu nežnej revolúcie pripravujem materiál o zmenách, ktorými prešlo slovenské zdravotníctvo. Rád by som vás poprosil o odpovede na pár otázok, ak je to možné. Okruh je zhruba takýto, nejde o formát otázka-odpoveď, ide mi skôr o celkový pohľad:

Aký je najväčší rozdiel medzi socialistickým zdravotníctvom a tým dnešným?
V tejto oblasti panuje silný spomienkový optimizmus, ale aké boli problémy zdravotníctva v tom čase?
Vyriešili sme ich?
Ako sme sa odvtedy posunuli?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na spomienkový optimizmus treba odpovedať argumentmi. V roku 1960 (odkedy su známe historické údaje z databázy OECD) dosahovala v Československu priemerná očakávaná dĺžka života pri narodení vyše 70,5 roka. V Rakúsku a Nemecku bola nižšia – okolo 69 rokov. Za 30 rokov socialistického zdravotníctva sa tento ukazovateľ zvýšil v Československu len o necelý rok, kým v slobodnom Rakúsku o 7, v Nemecku o 8 a v Portugalsku dokonca až o vyše 10 rokov. Krajiny, ktorých nezaťažovalo jarmo komunistického režimu nás výrazne predbehli. Bolo to samozrejme aj v dôsledku zaostávania socialistického zdravotníctva za slobodnými krajinami Západu. Po páde nedemokratických režimov sa aj priemerná očakávaná dĺžka života v krajinách strednej a východnej Európy výraznejšie zvýšila a nárasty sú už porovnateľné s vyspelými štátmi Európy. Socializmus a jeho brzdiace dedičstvo, ktoré čiastočne cítime ešte aj dnes, keďže reforma zdravotníctva sa na Slovensku nedokončila, zapríčinil naše zaostávanie. Pätnásť rokov po Druhej svetovej vojne mali novorodení Portugalčania priemernú očakávanú dĺžku dožitia o 6,5 rokov kratšiu ako v Československu. Za 57 rokov nás Portugalci, ktorí boli po vojne chudobnejší ako my, predbehli o viac dĺžok. Ich priemerná očakávaná dlžka života vzrástla za toto obdobie o 17,6 rokov zo 63,9 na 81,5 rokov, kým na Slovensku len o 7 rokov, pričom priemerná očakávaná dĺžka života pri narodení dosiahla v roku 2017 hodnotu 77,3 rokov.

6.11.2019

Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, chcela by som Vás požiadať o vyjadrenie k spojeniu operačného programu Výskum a inovácie s operačným programom Integrovaná infraštruktúra. Myslíte, že to bol dobrý krok?

Odpoveď Petra Goliaša:
Je to administrativny zasah, ktory ma zabranit prepadnutiu stoviek milionov v operacnom programe Vyskum a inovacie. Ak by sa nic neurobilo, bol by prepad penazi ohlaseny pravdepodobne kratko pred volbami. Pokial nedojde k lepsiemu riadeniu cerpania penazi na vyskum a inovacie, rovnaky problem, teda bezprostredne riziko prepadnutia eurofondov, sa o cosi neskor vrati. Nejde teda o vyriesenie, ale iba o odsunutie jadra problemu, ktorym je zle riadenie v operacnom programe Vyskum a inovacie.

29.10.2019

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na vás jednu anketovú otázku:

Nemyslíte si, že ministerka Kalavská by už mala odstúpiť, lebo Smer jej nielen pri stratifikácii, ale aj pri očkovaní neustále podráža nohy?
Ak nie, prečo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre zdravotníctvo sú dôležité systémové zmeny, ktoré s určitosťou prípadný nový minister či ministerka už nestihne do volieb naštartovať, takže z tohto pohľadu by odstúpenie A. Kalavskej zdravotníctvu nepomohlo. Rozumiem logike otázky, keďže navrhovaná systémová zmena – stratifikácia nemocníc – nemá podporu vo vládnej koalícii, ale treba si uvedomiť, že reforma nemocničnej siete bola prijatá celou Vládou SR a vehementne sa za ňu zasadzoval aj súčasný premiér, takže podobná dilema by mala platiť v tejto logike uvažovania potom minimálne aj naňho. Navyše v poslednom období to nie sú len zdravotnícke opatrenia, kde má odlišný názor premiér, resp. vláda na jednej strane a parlament na strane druhej.

28.10.2019

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, dostal sa mi dokument o tom, že toho Gallera z Promtu Rooseveltova nemocnica deň pred otváraním obálok odvolala z výberovej komisie.

Môže to byť teda podľa vás ešte stále konflikt záujmov, pretože Promt pripravoval podklady k tendru a zároveň je subdodávateľom (to mám potvrdené) pre jedného uchádzača – Strabag?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zákon o verejnom obstarávaní definuje konflikt záujmov najmä ako situáciu, ak zainteresovaná osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, má priamy alebo nepriamy finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním.

Zástupca firmy Promt, ktorý sa podieľal na tvorbe súťažných podkladov pre tender komplexnej rekonštrukcie Rooseveltovej nemocnice, je pravdepodobne zainteresovanou osobou v zmysle tohto zákona, keďže je osobou, ktorá poskytovala verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi podpornú činnosť vo verejnom obstarávaní, a ktorá sa podieľala na príprave alebo realizácii verejného obstarávania. Podľa zákona mal projektant oznámiť verejnému obstarávateľovi akýkoľvek konflikt záujmov vo vzťahu k uchádzačovi v tendri hneď, ako sa o konflikte záujmov dozvie. Ak tak neučinil, je to protizákonné. Je možné, že to verejnému obstarávateľovi oznámil a ten reagoval prijatím opatrenia – odvolania projektanta z výberovej komisie.

Aj po odvolaní zástupcu projektantskej firmy z výberovej komisie tu však zostáva v platnosti situácia a hypotetická otázka, či projektant môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, teda jeho objektívnosť napríklad tým, že mohol napríklad pomáhať vytvárať súťažné podklady tak, aby v tendri zvýhodňovali uchádzača, u ktorého sa stane subdodávateľom. Alebo je otázne, ako sa vysporiadať s prípadnou situáciou, že projektant bude informovať uchádzača, kde má byť subdodávateľom, o nuansách, ktoré sa dozvedel pri spolupráci s verejným obstarávateľom, na čo sa má najviac zamerať pri koncipovaní ponuky, na čo bude výberová komisia dávať veľký dôraz a pod.
Podľa môjho názoru tu ide stále o konflikt záujmov. Otázne je, či opatrenia, ktoré má verejný obstarávateľ následne prijať, sú vôbec nejaké a či sú primerané a dostatočné.

25.10.2019

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, rád by som poznal Váš názor na pravdepodobný konflikt záujmov pri prebiehajúcom tendri na rekonštrukciu Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici v hodnote 100 miliónov eur. Vysvetlím.Podľa dokumentov, ktoré má denník SME k dispozícii (posielam v prílohe) sa na tvorbe súťažných podkladov pre tender podieľala firma Promt. Projektant firmy Promt Martin Galler bol/je aj členom výberovej komisie s právom vyhodnocovať ponuky. Do tendra predložili ponuky dve firmy. Jedna z nich je firma Strabag. Strabag vo vyhlásení uchádzača uvádza medzi subdodávateľskými firmami aj firmu Promt. Otázka:

Ide podľa vás o konflikt záujmov?
Ak áno, čo by mala urobiť Rooseveltova nemocnica a MZ SR, pod ktorú nemocnica patrí?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak nejde o automatickú účasť projektantskej firmy Promt z titulu prípravy projektu u každého uchádzača rovnako, čiže nielen u Strabagu, tak ide o očividný a neprípustný učebnicový konflikt záujmov, z ktorého môže profitovať firma, ktorá spoluvytvára súťažné podklady a vyberá víťaza tendra, u ktorého bude následne zarábať na subdodávkach. Ale neplatí to, ak rovnaké subdodávky z definície tendra (napr. prevzatie licencie, resp. know-how na nejaké už uskutočnené projektové práce) musí realizovať každý uchádzač v tendri.

25.10.2019

Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, som redaktorka tlačovej agentúry SITA, vo výročnej správe o stave vysokého školstva, ktorú spracovalo ministerstvo školstva sa uvádza, že sa zvyšuje počet zahraničných študentov na slovenských školách. V tejto súvislosti by som sa chcela opýtať:

Ako vnímate zvyšujúci sa počet zahraničných študentov na slovenských vysokých školách?
Myslíte si, že ich zvyšovanie by mohlo byť na úkor slovenských študentov?

Odpoveď Petra Goliaša:
Prijimanie zahranicnych studentov je najefektivnejsi sposob imigracie. Pritahuje totiz ludi s dobrym potencialom uplatnit sa na pracovnom trhu a pocas studia vytvara dobre podmienky pre ich integraciu. V case starnutia obyvatelstva by sme mali tuto moznost vyuzivat co najintenzivnejsie. Prinosom je to jednak pre skoly, ktore mozu ziskat kvalitnych studentov aj potrebne financne zdroje. Navyse ide o obohatenie studentov, akademickeho prostredia aj sirsej spolocnosti o ludi, ktori mozu byt zdrojom inovacii, kedze prinasaju odlisny pohlad na rozne spolocenske problemy a moznosti ich riesenia.

25.10.2019

Otázka (Michaela Džomeková, SITA)
Dobrý deň, som redaktorka tlačovej agentúry SITA, vo výročnej správe o stave vysokého školstva, ktorú spracovalo ministerstvo školstva sa uvádza, že priemerný vek profesorov na Slovensku je 63 rokov. Medián veku pre docentov bol 53 rokov. V tejto súvislosti by som sa chcela opýtať:

Ako by sa mohol vek profesorov znížiť? Je o to podľa Vás záujem?
Môže vyšší vek profesorov a docentov ovplyvňovať ich výkon tak ako to je napríklad u doktorov?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vek nemusi byt prekazkou kvality. Preto by ani nebolo spravne direktivne znizovat vek profesorov. Skor sa treba zamysliet nad sposobom ich vyberu, ci je dostatocne transparentny a zasluhovy. V tejto suvislosti by bolo vhodne dopredu verejne porovnavat kvalitu jednotlivych uchadzacov podla vysledkov ich akademickej prace na zaklade najlepsich medzinarodnych skusenosti. A mozno aj stanovit kriteria, aby sa profesorom nemohol stat clovek, ktoreho vysledky su prilis slabe.

23.10.2019

Otázka (Andrej Luprich, Trenčianske ECHO)
Dobrý, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie k výstavbe nového pavilónu vo Faktultnej nemocnici v Trenčíne. Začiatkom tohto roka avizovalo Ministerstvo zdravotníctva, že s výstavbou začne v prvom polroku, písali sme o tom tu. Po kontrole verejného obstarávania ale UVO nariadil súťaž zrušiť a obstarávnie vyhlásiť nanovo. Zistil viaceré pochybenia, ktoré podľa UVO mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Lekári v Trenčíne už dlhšie upozorňujú na komplikované podmienky, chýba najmä urgentný príjem, operačné sály nevyhovujú počtom ani priestorovo, nie sú v jednej budove.

Ako vnímate tento prípad v Trenčíne?
Stáva sa to často na Slovensku, že projekty v zdravotnícte zlyhávajú na takýchto chybách?
Kto je podľa vás za tieto chyby zodpovedný – je vôbec niekto?

Odpoveď Dušana Zachara:

Je nespochybniteľné, že slovenské nemocnice sa musia vyrovnávať s obrovským investičným dlhom. Roky sa do nich neinvestovalo, a preto tak vyzerajú aj samotné budovy. Ani procesy, ktoré sú často limitované stavom a architektúrou nemocničných budov, nie sú optimalizované na poskytovanie modernej medicíny 21. storočia.
Nepoznám konkrétnosti prípadu, ale keďže ÚVO zrušil tender, tak tie pochybenia museli byť vážnejšieho charakteru, ktoré obmedzovali súťaž a diskriminovali uchádzačov v tendri.
Nemám presnú štatistiku, ale v minulosti bolo častým javom, že v zdravotníckych tendroch súťažil malý počet uchádzačov, resp. skutočná súťaž vôbec nebola, keďže sa prihlásil len jeden záujemca alebo ostatní tvorili len “komparz”. Nebolo to nedostatočnou lukratívnosťou zákazky, ale skôr absenciou viery podnikateľských subjektov, že tender nie je zmanipulovaný a koncipovaný pre vopred určeného uchádzača.
Verejný obstarávateľ. Konkrétne ten, kto podmienky tendra stanovoval – teda pravdepodobne manažment nemocnice.

22.10.2019

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj, chcela by som ta poprosit o odpoved na nizsie uvedene otazky. Slovensko si poziciava na financnych trhoch za zaporne sadzby, kvoli dlhovej brzde sa nemozeme predzasobit.

Co si o tom myslis, resp. ake rizika v pripadnom predzasobeni vidis?
Uz aj v minulosti bola debata o tom, ci ma dlhova brzda sledovat cisty alebo hruby dlh. Vidis v sucasnosti nejake argumenty pre to, ze by sa to upravilo na cisty dlh?

Odpoveď Petra Goliaša:
Keby vlada vyuzila dobre casy na vyraznejsie znizenie dlhu, aby sme sa pripravili na buduce krizy a starnutie obyvatelstva, nebol by s predzasobenim ziadny problem. Problem je teda v nezodpovednom minani vlady, nie v dlhovej brzde.

Naviazanie dlhovej brzdy na cisty dlh je rozumny krok, kedze by sa odstranili problemy s riadenim likvidity a predzasobenim. Spaja sa s tym ale niekolko rizik. Prvym je sposob vycislovania cisteho dlhu. Je dolezite, aby ho vycislovala nezavisla autorita na zaklade presne stanovenej metodiky a objektivnych udajov. Inak by hrozila manipulacia zo strany politikov. Druhym rizikom je zmäkcenie dlhovej brzdy, pokial by sa adekvatne neznizili sankcne pasma. V minulosti niektori politici navrhovali naviazat dlhovu brzdu na cisty dlh bez znizenia sankcnych pasiem. Cisty dlh je nizsi ako hruby, doslo by teda len k umelemu znizeniu verejneho dlhu. V praxi by si tak politici vytvorili priestor na beztrestne minanie v hodnote niekolkych miliard eur. To by viedlo k narastu realneho dlhu a tym aj k zhorseniu udrzatelnosti verejnych financii.

14.10.2019

Otázka (Andrej Luprich, MY Trnavské noviny)
Prajem dobrý deň, volali sme spolu ohľadne FN Trnava….zaujíma ma….

V čom FN TT najviac pohorela? V čom si pohoršila v porovnaní s minulým rokom?
Kde, resp. v čom má najväčšie slabiny?
Ktoré oddelenia patria medzi najkritizovanejšie?
Naopak, v čom sa v porovnaní s minulým rokom zlepšila? Ktoré oddelenia patria medzi najlepšie hodnotené?
Ako a kedy(v ktorom roku) bola Trnava najvyššie?
V čom by sa podľa vás mala FN TT zlepšiť?
Z akej vzorky ľudí, respondentov, vzišlo toto hodnotenie? resp. odkiaľ ste čerpali dáta?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na FN Trnava sa ľudia najviac sťažujú. Po UNB má najmenej spokojných pacientov. Trnavská fakultka sa medziročne relatívne najviac zhoršila práve v spokojnosti pacientov. Priemernú náročnosť diagnóz má trnavská nemocnica druhú najnižšiu vo svojej kategórii nemocníc a ukazovatele kvality sú tiež podpriemerné. Spomenul by som napríklad relatívne vysokú reoperovanosť, úmrtnosť po operačných zákrokoch, vysokú mortalitu na JIS-ke, ako aj na lôžkovom oddelení po preklade z JIS-ky. FN Trnava má rýchlo fungujúci urgent pre záchranky, ktoré privážajú pacientov a aj v indexe transparentnosti je nad priemerom.

K jednotlivým oddeleniam sa neviem vyjadriť, lebo sme porovnávali len celé nemocnice.
Ostatné odpovede nájdete v priloženej tlačovej správe.

14.10.2019

Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o podrobnejšie info k hodnoteniu Fakultnej nemocnice v Trenčíne – v tlačovej správe sa o tejto nemocnici príliš nehovorí.

V čom bola dobrá, naopak, kde sú jej najväčšie nedostatky?

Odpoveď Dušana Zachara:
Silnou stránkou FN Trenčín je transparentnosť, kde obsadzuje druhé miesto hneď za víťaznou Rooseveltovou nemocnicou z Banskej Bystrice. Má najmenej sťažností od pacientov. Boduje pri indikátoroch kvality – úmrtnosť na akútnu mozgovo-cievnu príhodu, úmrtnosť na JIS-ke a má rýchlo prijímajúci urgent pre záchrankami privezených pacientov.
Celkovo je však pri indikátoroch kvality na tom najhoršie spomedzi ostatných univerzitných a fakultných nemocníc. Má vysokú reoperovanosť a mortalitu po operačných výkonoch, ako aj na lôžkovom oddelení po preklade z JIS-ky. Vo svojej kategórii nemocníc lieči v priemere pacientov s najmenej náročnými diagnózami.

7.10.2019

Otázka (Ivan Šuplata, Nový Čas)
Pekný deň prajem, ak si pozrieme rôzne štatistické dáta týkajúce sa zdravia (priemerný vek dožitia, vek v zdraví…) tak Slovensko za priemerom EÚ spravidla zaostáva. Poprosil by som stručne zodpovedať otázku:

Pomohlo by zlepšiť tieto ukazovatele (a hlavne reálny stav) zlepšenie zdravotnej starostlivosti a to by mohlo nastať po prijatí a realizácii stratifikácie nemocníc?

Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, úspešne realizovaná stratifikácia nemocničnej siete a následne aj ambulantnej sféry má potenciál po určitej dobe pomôcť zlepšiť zdravotné výsledky populácie. Preto sa aj táto reforma navrhuje. Treba si však uvedomiť, že samotné poskytovanie zdravotnej starostlivosti ovplyvňuje zdravie ľudí len na takých 10-20 percent. Ostatné faktory zdravia sú napríklad životný štýl a stravovanie, životné a pracovné prostredie, genetické a biologické predpoklady, vzdelanie, sociálna a ekonomická situácia. Ak chceme riešiť zlepšovanie zdravia obyvateľstva, nemôžeme sa sústreďovať len na skvalitňovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti a funkčnosti zdravotného systému, ale musíme cieliť aj na iné oblasti – najmä na oblasť vzdelávania. Na Slovensku máme veľké deficity v osvete a prevencii.

4.10.2019

Otázka (Veronika Kováčová, glob.sk)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o reakciu do článku k téme zvyšovania minimálnej mzdy na 580 eur mesačne, ktoré tento týždeň schválila vláda. Zaujíma ma, či podľa Vás má takéto zvyšovanie minimánej mzdy:

pozitívny sociálny dopad
či reálne pomôže zlepšiť finančnú situáciu ľudí, ktorých sa dotkne
aký súvis má zvyšovanie minimálnej mzdy na výšku odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne

Odpoveď Petra Goliaša:
Cast ludi poberajucich minimalnu mzdu a davky, ktore su na nu naviazane, si urcite polepsi. Tiez si polepsi stat, ktory na daniach a odvodoch ziskava podstatnu cast z ceny prace zodpovedajucu minimalnej mzde. Na druhej strane skokove zvysenie minimalnej mzdy, ktore vyznamne prevysi rast produktivity prace, moze ohrozit pracu mnohych ludi najmä s nizkym prijmom. Nie kazdy zamestnavatel si totiz moze dovolit rapidne zvysovat mzdy. Pocitili by to hlavne zaostalejsie regiony, kde je uz dnes najvyssia nezamestnanost. Negativny dopad je citelnejsi v horsich ekonomickych casoch. Rozumne je zvysovat minimalnu mzdu rovnomerne s rastom produktivity prace. Ak chce vlada pomoct pracujucim s nizkym prijmom, efektivnejsie by bolo znizit im odvody, alebo zvysit danovy bonus ci ine socialne davky.

Do pozornosti davam vysledky julovej ankety PAS a INEKO k tejto teme:

Dve tretiny, resp. 66,2 % (23,4 % skôr áno a 42,8 % určite áno) podnikateľov pocítilo v posledných rokoch negatívne dôsledky zvyšovania minimálnej mzdy. Zvyšná tretina, resp. 33,8 % (z toho 21,4 % skôr nie a 12,4 % určite nie) podnikateľov negatívne následky nepocítilo.

Podnikatelia sa so zvyšovaním minimálnej mzdy vysporiadali rôzne. Najviac ich obmedzilo rast miezd a odmien zamestnancov (43,1 %), ďalší zvýšili ceny (28,5 %), obmedzili počet zamestnancov (22,2 %) či zvýšili efektívnosť tak, aby sa to nedotklo počtu a odmien zamestnancov (13,2 %).

Viac ako polovica, resp. 54,2 % odpovedajúcich (z toho 30,6 % určite a 23,6 % skôr áno) potvrdzuje, že súčasná úroveň minimálnej mzdy spôsobuje problémy v ich podnikaní. Vo väčšej miere sú medzi nimi zastúpení podnikatelia z chudobnejších regiónov, konkrétne z prešovského, žilinského a banskobystrického kraja.

Viac info

4.10.2019

Otázka (Konštantín Čikovský, Denník N)
Dobrý deň, posielame Vám otázku do nášho Panelu expertov, ktorá sa týka zdravotníctva. Prosíme Vás, nájdite si chvíľu a pošlite nám Vašu reakciu.

Otázka: Aký cieľ by sme si ako spoločnosť mali určiť pre slovenské zdravotníctvo, na aký horizont by sme si mali určiť tento cieľ, a aké kľúčové kroky pre to treba urobiť?

Kontext: Slovenské zdravotníctvo je jeden z mála verejných sektorov, v ktorom verejná debata už vyprodukovala merateľný ukazovateľ na hodnotenie jeho výkonu – odvrátiteľná úmrtnosť.

Je podľa vás správne používať to ako kľúčovú informáciu o tom, ako sa slovenské zdravotníctvo zlepšuje alebo zhoršuje? Respektíve, čím by sme ho ešte mali doplniť (ak to je potrebné?)

Zaujíma nás aj to, či si myslíte, že je možné a užitočné, aby v cieľoch pre zdravotníctvo bol pre slovenské zdravotníctvo široký verejný konsenzus a do akej miery možno čakať, že základná zhoda by panovala aj v spôsoboch, ako ciele plniť?

A, samozrejme, pýtame sa aj na kľúčové reformy, respektíve prístupy, ktoré by slovenskému zdravotníctvu mohli pomôcť.

Odpoveď Dušana Zachara:
Ústredný cieľový motív v oblasti zdravia populácie majú hádam všetky demokratické spoločenstvá na svete rovnaký. Je ním čo možno najdlhší kvalitný život ľudí bez zdravotných komplikácií. Tiež vieme, že zdravotný stav ľudí je závislý od mnohých faktorov, ako sú napríklad životný štýl a stravovanie, životné a pracovné prostredie, genetické a biologické predpoklady, vzdelanie, sociálna a ekonomická situácia, ako aj úroveň zdravotnej starostlivosti. Posledne menovaný determinant ovplyvňuje zdravie ľudí približne v rozmedzí len 10-20%. Ak chceme riešiť zlepšovanie zdravia obyvateľstva, nemôžeme sa sústreďovať len na skvalitňovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti a funkčnosti zdravotného systému, ale musíme cieliť aj na iné oblasti – najmä na oblasť vzdelávania. Na Slovensku máme veľké deficity v osvete a prevencii.

Rôzne krajiny definujú svoje ciele rozdielne. Takto napríklad na Novom Zélande – https://www.health.govt.nz/new-zealand-health-system/health-targets, takto v Nemecku – http://gesundheitsziele.de/ či Rakúsku – https://gesundheitsziele-oesterreich.at/10-ziele/. Niekde sú úvodné ciele všeobecnejšie formulované (napr. zabezpečenie rovnakého prístupu ľudí k zdravotníckym službám bez ohľadu na ich pôvod, sociálnu situáciu či pohlavie) a až následne sú rozmieňané na “drobné”, inde sú už na začiatku formulované celkom presne (napr. 90 % pacientov musí dostať onkologickú liečbu do 62 dní od vzniku podozrenia na rakovinu). Pri stanovovaní cieľov treba mať na zreteli, že majú byť formulované jasne, majú sledovať dosiahnutie konkrétneho výsledku – úžitku pre spoločnosť – a majú byť merateľné. Len v takom prípade je totižto možná verejná kontrola a posudzovanie efektívnosti použitia zdrojov na dosahovanie stanovených cieľov, alebo ak chcete, hodnoty za peniaze. Pri každom cieli by mala byť informácia, ako ho chceme dosiahnuť a ako následne merať, do akej miery sa nám ho podarilo, resp. nepodarilo splniť. Následne by mali byť ciele podľa potreby redefinované.

Je dobré, ak si štát stanoví viac cieľov, lebo tým okrem iného aj “diverzifikuje” riziko zlých dát vyplývajúcich z nedostatočnej, resp. chybnej metodiky ich zberu či vykazovania. Predstavte si , že by sa väčšina opatrení zdravotnej politiky a zdrojov orientovala iba podľa dát, ktoré sa odchyľujú od reality (pozri napr.:
https://dennikn.sk/1145558/ludi-trpiacich-dlhotrvajucim-zdravotnym-problemom-je-u-nas-menej-nez-tvrdia-statistiky/). Vznikalo by potom riziko, že na základe chybných dát budú prijímané aj chybné rozhodnutia (pozri napr.: http://www.i-health.sk/inekomentare/1912_co-sa-teoreticky-mohlo-stat-ked-by-sme-sa-riadili-vylucne-len-nadhodnotenymi-udajmi-o-spotrebe-liekov). Napríklad taká odvrátiteľná úmrtnosť – výborný indikátor, ak sú dáta validné a rovnaká metodika naprieč krajinami. Myslím si, že na Slovensku napriek mnohým revíziám a úpravám údajov stále existuje priestor pre dosiahnutie vyššej spoľahlivosti údajov z hlásení lekárov o príčinách úmrtí ľudí, ktoré sú podkladom pre štatistiku, ako aj medzinárodné porovnávanie tzv. odvrátiteľnej úmrtnosti. Ak totižto obhliadajúcim lekárom nebude skúmaná skutočná príčina smrti, ale pre zjednodušenie práce sa napíše ako príčina len zlyhanie srdca, môže to mať za následok nadhodnotené čísla o odvrátiteľnej úmrtnosti, do ktorej sa o.i. zaraďujú aj kardiovaskulárne ochorenia. Ak by mal štát výlučne len tento jeden cieľ – znížiť mieru odvrátiteľnej úmrtnosti (ktorý však považujem za legitímny cieľ), mohol by byť motivovaný dosiahnuť ho (ak by sa nedarilo inak) len upravením metodiky, na čo by si verejnosť mala dávať pozor. Aj preto je dobré mať viac cieľov, viac merateľných ukazovateľov a v prípade zmien metodiky ich transparentne uvádzať a naznačovať, aké čísla by vyšli, keby metodika nebola zmenená. Proste pri medziročnom vývoji porovnávať porovnateľné.

Keď sa pýtate, či je užitočné, aby pri cieľoch pre slovenské zdravotníctvo panoval široký verejný konsenzus a do akej miery možno čakať, že základná zhoda by panovala aj v spôsoboch, ako ciele plniť, tak moja odpoveď je, že pri základných cieľoch by bolo vhodné mať určitý konsenzus, keďže ich plnenie býva väčšinou dlhodobé. Cesty ako sa k splneniu cieľov dopracovať by šak mali byť súťažou myšlienok medzi politickými aktérmi.

Čo treba v slovenskom zdravotníckom systéme zmeniť, aby fungovalo lepšie? Motivácie. Na Slovensku sú zle nastavené. Nedostatočne sa vysporiadavame so zlyhaniami a nedostatočne podnecujeme a odmeňujeme excelentnosť. Musí sa začať presadzovať odpolitizovanie zdravotníctva v zmysle, aby sa nezneužívala politická moc na presdzovanie partikulárnych záujmov, musí sa začať s obmedzovaním tzv. mäkkých rozpočtových obmedzení (soft budget constraints) a menením motivácií aktérov v systéme tým smerom, aby sa oplatilo poskytovať pacientom kvalitnú zdravotnú starostlivosť a súčasne rozumne hospodáriť, lebo bude za to adekvátna odmena. A naopak, ak sa to nedeje, tak to musí byť pre poskytovateľov, zdravotníckych pracovníkov, zriaďovateľov a politikov nevýhodné – finančne, reputačne, politicky.

26.9.2019

Otázka (Michal Pobeha, SITA)
Dobry den, vzhladom na aktualnu danovu prognozu ministerstva financii by som sa chcel opytat, nakolko vnimate realisticky na Slovensku v nasledujucich rokoch dosiahnutie vyrovnaneho rozpoctu, resp. co by znamenalo zhorsenie rozpoctoveho hospodarenia Slovenska oproti povodnym avizovanym planom (vyrovnany rozpocet aj v nasledujucich rokoch), napriklad pre spravu dlhu.

Odpoveď Petra Goliaša:
Vzhladom na doterajsie hospodarenie vlady, makroekonomicky vyvoj a schvalene socialne balicky nie je realne ocakavat dosiahnutie vyrovnaneho rozpoctu v nasledujucich rokoch. Ako rychlo sa podari vyrovnat rozpocet, zavisi od krokov buducej vlady a tiez od makroekonomickeho vyvoja. Pri sucasnych predpokladoch je realisticke ocakavat zastavenie poklesu verejneho dlhu a naopak jeho postupne zvysovanie uz v buducom roku.

25.9.2019

Otázka (Filip Domovec, Plus JEDEN DEŇ)
Dobrý deň. Chcem Vás poprosiť o stanovisko k výberu zdravotnej poisťovne, vzhľadom na to, že sa blíži koniec prepoisťovacieho obdobia.

KEDY JE ČAS NA ZMENU ZDRAVOTNEJ POISŤOVNE?
ČO BY SI MAL ČLOVEK VŠÍMAŤ PRI VÝBERE NOVEJ ZDRAVOTNEJ POISŤOVNE?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ľudia by si mali pri prípadnom výbere novej zdravotnej poisťovne všímať najmä to, či nová poisťovňa má zmluvný vzťah s ambulanciami či inými zdravotníckymi zariadeniami, ktoré často navštevujú. Takisto by mali brať do úvahy, či je predpoklad, že nová poisťovňa odstráni dôvod nespokojnosti, pre ktorý volili prestup. Treba si tiež nájsť informácie a referencie, ako prepláca tá-ktorá poisťovňa lieky alebo zdravotnícke výkony, ktoré nemusia byť preplácané z verejného zdravotného poistenia. Pri voľbe poisťovne môže byť pre niektorých poistencov dôležitý aj spôsob komunikácie s nimi, rôzne bonusové programy poisťovní či ich imidž.
Rozhodujúcim kritériom môže byť aj to, ako vedia jednotlivé poisťovne manažovať pacienta a byť im nápomocné, aby si našiel vhodného a voľného špecialistu, alebo aby čo najmenej čakal na vyšetrenie či plánovaný výkon.

23.9.2019

Otázka (Tomáš Budziňák, Hospodárske noviny)
Dobrý deň. Do dnešného článku dávame dokopy aktualizáciu k realizácii dvoch veľkých nemocničných projektov: Rázsochy + Bory… Chceli by sme Vás preto poprosiť o krátke vyjadrenie(názor) k pár otázkam.

Vnímate tieto dva projekty ako konkurenčné? Keď dôjde k ich plnej prevádzke, nastane podľa Vás na poli zdravotníckeho personálu „boj“ o zamestnancov? Aké môžu podľa vás nastať scenáre napr. aj z hľadiska kapacít či poskytovania zdravotnej starostlivosti?
Má podľa Vás zmysel stavať súbežne dve koncové nemocnice?
Z minulosti vieme, že v prípade väčšiny štátnych zákaziek dochádzalo vo výsledku k ich predražovaniu. Ako hodnotíte štátny projekt Rázsochy v hodnote 263 miliónov eur – na porovnanie Bory v hodnote 240 miliónov…

Odpoveď Dušana Zachara:

Samozrejme, dve nemocnice, ktoré sú tak blízko seba, nemôžu fungovať tak, že si nebudú všímať jedna druhú. Môže to byť o konkurencii, o spolupráci, dopĺňaní sa a/alebo o mixe toho všetkého. Je zrejmé, že obe nemocnice budú bojovať o personál, čo by malo byť dobré pre zdravotníckych pracovníkov a v konečnom dôsledku, dúfajme, aj pre pacientov, o ktorých by sa staral motivovanejší personál. Vzhľadom na obmedzené zdroje a určený koláč pre zdravotníctvo bude zaujímavé sledovať, ako sa zainteresovaní popasujú s výškou platieb za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v jednotlivých bratislavských nemocniciach. Niektoré z nich budú musieť ísť do útlmu, resp. sa budú musieť hľadať iné formy využitia týchto zariadení.
Optimálnejšie by bolo, keby boli na opačných koncoch Bratislavy.
Historická pamäť na Slovensku nám ukazuje, že nájsť spomedzi štátnych investičných projektov v zdravotníctve také, ktoré by po ich finalizácii zniesli atribúty najlepšej praxe a vysokej hodnoty za peniaze, je ťažký oriešok, preto sa domnievam, že riziko predraženia, oneskorenia a neefektívneho použita prostriedkov hrozí oveľa viac pri štátnom projekte Rázsochy ako pri súkromnej investícii na Boroch.

20.9.2019

Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, veľmi pekne by som Vás chcela poprosiť o vyjadrenie k dnešnej téme. Ako včera avizoval premiér Pellegrini, rezort hospodárstva predstavil balík 42 opatrení na podporu zamestnávateľov v čase ekonomického ochladenia. V tejto súvislosti by ma zaujímal Vás názor na navrhované zmeny, konkrétne:

Prehľad úloh a termínov reagujúcich na aktuálnu dynamiku vývoja v hospodárstve SR

V prípade vypuknutia hospodárskej krízy pokračovať v ceste konsolidácie smerom k splneniu strednodobého štrukturálneho cieľa tak, aby sa zároveň minimalizovalo riziko spomalenia ekonomického rastu z dôvodu príliš reštriktívnej fiškálnej politiky.
V prípade potreby revidovať úverové kapacity SZRB, EXIM banky a SIH s možnosťou ich navýšenia na podporu podnikov.
V spolupráci so sociálnymi partnermi vytvoriť predpoklady pre aktivovanie mechanizmu zabezpečujúceho udržanie zamestnancov a ich pracovných návykov, v prípade vypuknutia hospodárskej krízy.
V prípade potreby zabezpečiť čerpanie prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) na podporu hromadne prepustených pracovníkov.
Zvážiť zavedenie „digitálnej“ dane.
Efektívne a v maximálnej možnej miere využívať prostriedky z predaja emisných povoleniek v rámci systému EU ETS na podporu podnikov, ktoré sa na tomto systéme zúčastňujú.
V prípade vypuknutia hospodárskej krízy stimulovať vo verejnom záujme dopyt v priemyselných odvetviach do primárnej infraštruktúry, prostredníctvom verejných zákaziek s ohľadom na rozpočtové možnosti SR.
Odpojiť minimálnu mzdu ako referenčnú veličinu v právnych predpisoch majúcich vplyv na mzdové náklady zamestnávateľov v oblasti mzdových zvýhodnení za prácu v tzv. „neštandardných“ časoch (noc, sobota, nedeľa, mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce).
Zabezpečiť v súlade s možnosťami štátu financovanie časti nákladov na podporované technológie výroby elektriny zo štátneho rozpočtu.
Vo väzbe na politiky trhu práce, rozpočtové možnosti a po dohode so sociálnymi partnermi, rozšíriť uplatnenie zamestnaneckej prémie tak, aby bolo možné tento inštitút aktivovať a prostredníctvom neho zvýšiť disponibilné príjmy pracujúcich v čase hospodárskej krízy.

Odpoveď Petra Goliaša:
Väcsinou ide o vseobecne opatrenia v rovine uvah alebo deklaracii, pri ktorych treba pockat na formulaciu konkretnych krokov. Vynimkou je opatrenie c. 8., ktore ma znizit negativny vplyv rychleho rastu minimalnej mzdy na naklady firiem, co je dobre. Ekonomike by pomohlo aj sfunkcnenie zamestnaneckej premie, co by viedlo k znizeniu danovo-odvodovej zataze pre ludi s nizkym prijmom, co INEKO dlhodobo odporuca.

Z opatreni je zrejma snaha vlady vytvorit si priestor pre zvysenie verejnych vydavkov s cielom zmiernit dopady moznej krizy. To je legitimny prostriedok, klucova bude uroven navysenia vydavkov a ich efektivnost.

V dobrych casoch mnohi ekonomovia vratane INEKO varovali pred nadmernym minanim a odporucali tvorbu rezervy na horsie casy. To sa nestalo (na rozdiel napriklad od CR alebo Nemecka), vo verejnych zdrojoch preto nie je dostatocna kapacita pre reakciu na hlbsiu krizu. Stat akurat moze znizit dopady miernej recesie.

19.9.2019

Otázka (Martina Rybanská, TASR)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie k schváleným daňovým zmenám v parlamente. Pre firmy a živnostníkov s obratom do 100 tisíc eur klesne DPPO na 15 %. Prinesie tento krok nejaký efekt pre firmy, nenarúša sa podľa vás princíp rovnosti, keď nižšiu daň budú mať len firmy s určeným obratom? Akým spôsobom by mohla vláda pristupovať k znižovaniu daňového zaťaženia podnikateľov?

NRSR schválila aj zvýšenie nezdaniteľnej časti základu. Pomôže v konečnom dôsledku toto opatrenie nízkopríjmovým skupinám ľudí ako deklarujú poslanci Mostu-Híd? Vidíte riziko zníženia príjmu samospráv ako varujú starostovia a primátori?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pre firmy by mali platit rovnake sadzby dani bez ohladu na ich velkost. Aj male firmy mozu mat vysoke zisky a naopak, aj velke firmy mozu byt na hrane prezitia. Nizsie sadzby dani pre mensie firmy tiez navadzaju na spekulacie, ako rozdelit/zmensit firmy, aby platili nizsie dane. Vytvaranim roznych vynimiek sa navyse komplikuje a zneprehladnuje danovy system. Vlada by sa mala snazit vytvarat rovnake podmienky pre vsetkych, teda znizit vynimky na minimum a sucasne znizit dane pre vsetkych.

Pozitívne hodnotime návrh na zvýšenie nezdaniteľného minima, ktoré dlhodobo rástlo pomalšie ako priemerná mzda. Jeho zvýšenie tak aspoň čiastočne kompenzuje doterajšie “tiché” zvyšovanie daňovej záťaže pracujúcich ľudí. Návrh zvýši čistý príjem väčšine pracujúcich, relatívne najviac ľuďom s nízkym príjmom. Z pohľadu posilnenia motivácie pracovať by bolo ešte efektívnejšie zníženie odvodov len pre ľudí s nízkym príjmom.

Obe opatrenia budú mať negatívny dopad na príjmy samospráv. V predchádzajúcich rokoch samosprávy ťažili z prudkého rastu príjmov aj zamestnanosti, ako aj z toho, že nezdaniteľné minimum takmer nerástlo. Príjmy samospráv v tých rokoch rástli o dosť rýchlejšie ako celá ekonomika. Teraz dôjde k čiastočnej korekcii. Samosprávy by mali hľadať spôsoby, ako sa prispôsobiť, alebo výpadok príjmov kompenzovať. Napríklad cez dane z nehnuteľností, ktoré sú na Slovensku v porovnaní s vyspelým svetom nízke.

18.9.2019

Otázka (Martin Sliz, Aktuality.sk)
Dobrý deň, pokiaľ po voľbách dôjde k výmene vlády, nové vládne strany zvyknú preobsadiť miesta v štátnej správe všade tam, kde majú dosah. V tomto kontexte by som sa chcel opýtať, či máte odhad, koľko je v štátnej správe takýchto miest, ktoré sa po výmene kabinetu preobsadzujú (tzv. politickí nominanti)? (ministerstvá, štátne podniky, podniky s účasťou štátu, okresné úrady, bezpečnostné zložky a pod.)?

Okrem toho by som poprosil aj o odpovede:

Zrejme sa dá pochopiť, že nová vláda chce mať vlastné politické nominácie. Ako urobiť takúto veľkú výmenu bez toho, aby sa vyhli podozreniu, že to obsadzujú tzv. „našimi ľuďmi“?
Ako sa dá zabrániť takémuto masívnemu preobsadzovaniu po výmene vlády?

Odpoveď Petra Goliaša:
Klucove je vyberat nominantov v transparentnych vyberovych konaniach a nie za zatvorenymi dverami. INEKO nedavno zverejnilo odporucania na zvysenie transparentnosti pri vybere celnych funkcionarov verejnych institucii (od str. 12):

17.9.2019

Otázka (Tomáš Budziňák, Hospodárske noviny)
Pozdravujem, rád by som Vás do článku poprosil o zhodnotenie hospodárenia VŠzP – po tlačovke odznelo pár zaujímavých vyjadrení. Background: Vlani dosiahli všetky tri poisťovne celkový zisk vyše 135 miliónov eur- z toho Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) dosiahla zisk 89,98 milióna eur, Dôvera 35,5 milióna eur a Union zdravotná poisťovňa 9,9 milióna eur. V tomto roku vyzerá situácia inak – po TK VŠzP prezentovala stratu za 1Q- 15,9 milióna eur, 2Q-8,8 mil. eur, k júlu 2019 – 2,6 milióna eur.. pričom predikcia ku koncu roka je podľa vyjadrení poisťovne cca 60 miliónov eur.

Čím to môže byť podľa Vás spôsobené? Čo sa môže pod tým môže najviac podpisovať? Mohol byť vlaňajší zisk spôsobený dofinancovaním?

Vedeli by ste vysvetliť, ako je možné, že ku vlaňajšku vykazuje poisťovňa zisk, v tomto roku predpokladá miliónovú stratu. Pričom z 90 miliónov eur uvoľnených na dofinancovanie zdrav. sektora pripadlo v tomto roku Všeobecnej zdravotnej poisťovni ďalších 30 miliónov. V roku 2019 bol pre zdravotníctvo vyčlenených rekordných 5,2 miliardy eur. Pričom podľa vyjadrení štátnej poisťovne historicky najnižší v odvodoch poistenca štátu.

Môže ísť o ďalší dôvod, ktorý vedie poisťovňu do mínusových čísel? VŠzP presadzuje názor v zmysle nutnosti dofinancovania. Dá sa tento stav vôbec zvrátiť?

Odpoveď Dušana Zachara:
Komentovať predbežné výsledky hospodárenia počas roka je v prípade zdravotných poisťovní problematické, keďže ich hospodárenie je v rôznych obdobiach roka ovplyvňované rôznymi faktormi a rôznou silou. Je však nepopierateľné, že na rozdiel od minulého roka, kedy boli príjmy z odvodov od ekonomicky aktívnych nad očakávaniami, budú mať zdravotné poisťovne tento rok väčšiu potrebu dofinancovania zo strany štátu. Prax ostatných rokov bola taká, že sa počká, ako sa bude vyvýjať ekonomika, a teda príjmy od ekonomicky aktívnych a počet neaktívnych a následne sa pristúpi k prípadnému dofinancovaniu zvýšením platby za poistencov štátu za posledné mesiace roka. Nie je to optimálny prístup, nakoľko je nepredvídateľný, ťažko nárokovateľný (preto aj vždy toľké “handrkovanie”) a opomína sa pri ňom definovanie, akú hodnotu za vyčlenené peniaze za rok majú občania v zdravotníctve dostať. Tento rok bolo navyše vládou a parlamentom prijatých viacero opatrení (napr. sociálny balíček, rekreačné poukazy), ktoré neboli dostatočne alebo vôbec pokryté navýšenými zdrojmi, tzv. platový automat a navýšenie minimálnej mzdy zapríčinili taktiež nemalé nárasty nákladov, a keďže ekonomika sa nevyvýja tak dobre ako minulý rok a súčasná výška platby za poistencov štátu bola kreovaná vo viere lepšieho ekonomického rastu, tak tu vzniká vo verejnom zdravotnom poistení deficit, ktorého výška a spôsob sanovania bude predmetom negociácií zúčastnených aktérov.

12.9.2019

Otázka (Michal Pobeha, SITA)
Dobry den, vzhladom na aktualne vyjadrenia na politickej scene by som sa chcel opytat jednoduchu otazku:

Co by podla Vas sposobilo, ak by si Slovensko v sucasnych podmienkach pozicalo 5 az 7 miliard eur a investovalo ich do infrastruktury?
Co by to znamenalo pre verejne financie a aky by to malo vplyv na hospodarstvo?
A je to vobec realne podla Vas?

Odpoveď Petra Goliaša:
Jednorazove navysenie vydavkov v objeme 5-7 % HDP nie je realne, kedze Slovensko musi dodrziavat zaväzky ohladom stabilizacie verejnych financii, ktore vyplyvaju z narodnych pravidiel aj z dokumentov EU. Ide napriklad o zakon o rozpoctovej zodpovednosti, ktory urcuje sankcie za prekrocenie roznych pasiem verejneho dlhu (dlhova brzda), zakon o rozpoctovych pravidlach verejnej spravy upravujuci zaväzky smerovania k vyrovnanemu rozpoctu alebo Pakt stability a rastu.

Druhy problem je, ze aktualne nie su k dispozicii ani pripravene projekty v takomto objeme.

12.9.2019

Otázka (Veronika Kováčová, Glob.sk)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o reakciu do pripravovaného článku. V súvislosti so zmenami, ktoré včera schválila s pripomienkami vláda, a ktoré sa týkajú spotrebnej dani z tabakových výrobkov, minister financií argumentoval aj tým, že sa chce riadiť zákonom o rozpočtových pravidlác a zároveň sa vyjadril v tom zmysle, že sa chce vyhnúť blamáži, keď by nám návrh rozpočtu vrátili z Bruslu.

je podľa vás navrhovaná úprava tým, čo môže pomôcť nášmu rozpočtu?
sú podľa vás iné, lepšie spôsoby, ako primiesť viac peňazí do štátneho rozpočtu?

Prípájam aj link na spomínaný materál na vláde.

Odpoveď Petra Goliaša:
Tento aj buduci rok hrozi viac ako miliardovy schodok vo verejnych financiach, cim by sme nesplnili nase zaväzky smerovat k vyrovnanemu rozpoctu. Preto je namieste hladat cesty, ako schodok znizit. Vladna koalicia doteraz isla presne opacnym smerom, ked v ramci socialnych balickov ohlasuje stale nove opatrenia, ktore zvysia verejne vydavky. Navrh ministra financii je po dlhom case prvym opatrenim, ktore ma ambiciu znizit ocakavany deficit.

Vlada ma na vyber mnozstvo konsolidacnych opatreni vratane znizovania vydavkov, stopnutia socialnych balickov, zvysovania efektivnosti na strane vydavkov aj vyberu dani a v krajnom pripade aj zvysovania niektorych dani. Odmietanie konsolidacie a naopak prehlbovanie deficitov je nezodpovedny populizmus, ktory v konecnom dosledku zvysi verejny dlh. Oslabi sa tak schopnost ekonomiky celit buducim krizam aj dosledkom starnutia obyvatelstva, co v konecnom dosledku poskodi zivotnu uroven ludi.

6.9.2019

Otázka (Monika Toporcerová, Zdravotnícke noviny)
Dobrý den prajem, môžem poprosiť o Vaše vyjadrenie k financovaniu ZZS – tak ako vlani, aj tento rok ministerstvo zdravotníctva dvakrát zvyšovalo výšku mesačnej paušálnej platby pre stanicu ZSS (Opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 28. januára 2019, č. 12702-2018-OL, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 07045/2003 z 30. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisov), s odôvodnením, že ide o pokrytie zvýšených nákladov v súvislosti s rastom osobných nákladov u poskytovateľov (vyššie základné platy záchranárov od 1.1.2019, zvýšenie minimálne mzdy 1.1.2019, sociálny balíček od 1.5. – príplatky za nočnú prácu, prácu v sobotu, nedeľu)

Považujete aktuálne nastavené financovanie staníc záchrannej zdravotnej služby za adekvátne?
Su zachranky financne lukratívna oblast poskytovania zdravotnej starostlivosti, kedze to financovanie z verejneho zdravotneho poistenia je garantovane mesacnymi pausalmi, ktore su najstedrejsie za posledne roky a tetaz navyse pribudlo aj ďalších 48 ambulancii RZP-S na sekundarne transporty?

Odpoveď Dušana Zachara:
Či je poskytovanie záchrannej zdravotnej služby skutočne taká lukratívna oblasť ako sa traduje, by bolo možné posúdiť, ak by súčasťou tendrov na záchranky bola aj súťaž o výšku platieb, a ak by sme mali informáciu, koľko poskytovateľov ZZS sa uchádza v súťažiach o konkrétne body záchraniek. Teraz tomu tak nie je, preto nevieme ani dobre posúdiť lukratívnosť poskytovania záchrannej zdravotnej služby.

3.9.2019

Otázka (Mária Zerzanová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, podľa NCZI v roku 2018 počas hospitalizácií umrelo viac ako 30-tisíc pacientov. Dlhodobo patríme medzi krajiny s vysokou mierou odvrátiteľných úmrtí, podľa MZ SR 2,5-násobne vyššiu mieru odvrátiteľných úmrtí, teda horšie výsledky v liečbe. Často sa hovorí aj o probléme reoperácií.

V čom zaostávame oproti ostatným krajinám EÚ?
Môže za štatisticky vysokú úmrtnosť v nemocniciach aj dlhá hospitalizácia?
Ako by sa dalo zabrániť takému množstvu odvrátiteľných úmrtí?
Čo môže byť za vysokým číslom reoperácií na Slovensku? Nekvalitná zdravotná starostlivosť, vybavenie, zlá prevencia/rekonvalescencia pacientov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na tak široko koncipované otázky sa nedá v krátkosti komplexne odpovedať. Ale čo môžeme povedať, je náš názor, že jedným z najdôležitejších faktorov, prečo za vyspelými krajinami zaostávame a zároveň aj kľúčom pre zlepšenie stavu, je nastavenie motivácií. Na Slovensku sú zle nastavené. Nedostatočne sa vysporiadavame so zlyhaniami a nedostatočne podnecujeme a odmeňujeme excelentnosť. Zároveň je tu nižšie povedomie o dôležitosti udržiavania zdravého životného štýlu. Samotné zdravotníctvo ovplyvňuje zdravie ľudí len na 10 až 20 percent.

2.9.2019

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som vas poprosit o odpovede na par otazok.

Ako hodnotite sutaz na licencie na zachranky?
V komisii sedeli ludia, ktori boli v konflikte zaujmov. Ako to hodnotite?
Mala by sa podla vas sutaz zopakovat?

Odpoveď Dušana Zachara:
Doteraz medializované informácie oprávňujú vytvoriť si úsudok, že tender ÚDZS na licencie pre záchranky vzbudzuje pochybnosti. Aby bol celý výberový proces transparentný, je nevyhnutné poskytnúť verejnosti informácie, ako bola vybratá výberová komisia, aké konflikty záujmov daní členovia majú, ako komisia rozhodovala, vrátane udeľovania bodov jednotlivým uchádzačom v jednotlivých kategóriách a pod. Takisto by mali byť zverejnené “ponuky” uchádzačov, vrátane znenia ich rozvojových projektov, ktoré museli predložiť do súťaže. Ak tomu tak nie je, znemožňuje to účinnú verejnú kontrolu a zväčšuje priestor pre konanie, ktoré nemusí byť v súlade s verejným záujmom.
Ak majú členovia výberovej komisie konflikty záujmov, je nutnosťou ich deklarovať a v prípade, že konflikt nie je hneď diskvalifikujúci pre následné rozhodovanie člena komisie, musí sa mu čeliť ešte vyššou mierou transparentnosti. Tak tomu v tomto prípade nebolo, preto by mali byť z toho vyvodené konzekvencie. Aké, to si netrúfam z penza informácií, ktoré mám, usúdiť.

31.8.2019

Otázka (Tomáš Budziňák, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, do pondelkového vydania dávame dokopy nedávno zverejnené dáta k žiadostiam o liečbu Slovákov v cudzine – poisťovne ich vlani schválili 2044, pričom zväčša šlo o náročnejšie liečebné úkony – najčastejšie ide o prípady ako transplantácie, protónová liečba alebo umelé oplodnenie.

Sú tieto služby na Slovensku (ne)dostatočne podchytené?
Ako to vnímate?
Z minulosti vieme – exprezidenti Kiska a Schuster podstúpili liečbu/operácie v zahraničí (Česko a Rakúsko) – idú v týchto dvoch prípadoch prominenti dobrým príkladom, resp. aké to potom vrhá svetlo na naše zdravotníctvo, ak nevyužijú služby odborníkov na Slovensku?

Odpoveď Dušana Zachara:
Slovensko je členským štátom EÚ, a tak využíva možnosti cezhraničného poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ja tento výdobytok EÚ vnímam veľmi dobre. Nepriamo tlačí aj na slovenský zdravotný systém, aby sa zlepšoval.
Je prirodzené, že malý trh, ako je ten slovenský, nemôže poskytovať aj tú najšpecializovanejšiu zdravotnú starostlivosť, kde je pár prípadov ročne. Preto je efektívne využívať takúto starostlivosť pre našich pacientov v zahraničí.
Čo sa týka našich prezidentov, mohlo ísť o skutočnosť, že v Rakúsku a Česku majú s danými diagnózami väčšiu skúsenosť, a teda aj kvalitu.

28.8.2019

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma váš názor na tender na záchranky a okolnosti ich výberu pre jednotlivé body. Vysvetlím. V nedávnom tendri na záchranky po Falcku získala oproti minulosti najviac bodov (stanovíšť) záchranka LSE – Life Star Emergency. Stúpla
z 30 na 107 bodov. Šéf záchranky sa volá Miroslav Micski. V minulosti bol spoločníkom vo firme Conseguenza. Spolu s ním bol v tejto firme v rovnakom čase spoločníkom aj Mário Mikloši. Ten bol jedným z členov výberovej komisie. A za druhej Ficovej vlády bol najskôr na MZ SR šéfom IZP a potom za Čisláka štátnym tajomníkom. Odvolal ho až Drucker. Prečo ho ÚDZS vybrala do komisie mi zatiaľ neodpísali. Nie je ani jasné, či Mikloši upozornil kvôli Conseguenzy na konflikt záujmov, čo mu ukladá zákon. Výberová komisia mala päť členov. Ďalšími dvomi boli Peter Saloň, šéf informatiky na MZ SR a Marianna Kozmannová, šéfka právneho MZ SR. ÚDZS mi tvrdí, že ich do výberovej komisie navrhlo MZ SR, to tvrdí, že to nie je pravda. ÚDZS mi odmietlo dať výpis hlasovaní Miklošiho, Saloňa a Kozmannovej o bodoch, v ktorých vyhrala LSE. A na záver pikoška: Bývalým spoločníkom LSE, keď tam bol aj Micski bol Boris Môťovský. Obidvaja boli zároveň spoločníci v rovnakom čase s Miklošim v Conseguenzy. Boris Môťovský bol dlhoročným šéfom bratislavskej záchranky, do čela ktorej ho vymenoval Raši. Môťovský jej šéfoval aj za druhej Ficovej vlády a išiel od kauzy ku kauze až bol v roku 2016 nútený za Druckera odísť. MZ SR už pre tento tender pripravuje trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. OTÁZKA:

ČO SI NA ZÁKLADE TÝCHTO INFORMÁCII MYSLÍTE O TENDRI?
MOHLO PODĽA VÁS DÔJSŤ K NEFÉROVEJ SÚŤAŽI ALEBO TO PODĽA VÁS ASPOŇ VYZERÁ NA PODOZRENIE?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na základe toho, čo píšete, môže tender ÚDZS na licencie pre záchranky naozaj vzbudzovať pochybnosti. Aby bol celý výberový proces transparentný, je nevyhnutné poskytnúť verejnosti informácie, ako bola vybratá výberová komisia, aké konflikty záujmov daní členovia majú, ako komisia rozhodovala, vrátane udeľovania bodov jednotlivým uchádzačom v jednotlivých kategóriách a pod. Takisto by mali byť zverejnené “ponuky” uchádzačov, vrátane znenia ich rozvojových projektov, ktoré museli predložiť do súťaže. Ak tomu tak nie je, znemožňuje to účinnú verejnú kontrolu a zväčšuje priestor pre konanie, ktoré nemusí byť v súlade s verejným záujmom.

26.8.2019

Otázka (Igor Surovčík, SITA)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o stanovisko k návrhu novely zákona o sociálnom poistení od poslancov za SNS. Podľa ich návrhu by minimálny dôchodok po získaní 30 kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia mal dosahovať 33 percent z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Ide o pomerne výrazné zvýšenie, keďže podľa tohto návrhu by minimálny dôchodok mohol v roku 2021 po získaní 30 rokov poistenia dosahovať okolo 350 eur, kým v budúcom roku má byť 285,90 eura.

Aký je odborný názor ministerstva na to, aby sa minimálne dôchodky naviazali na priemernú mzdu? Nehrozí pri takomto návrhu to, že väčšina ľudí na východnom Slovensku bude dostávať minimálny dôchodok, keďže minimálny dôchodok by pri odpracovaní 30 rokov dostávali aj ľudia, ktorí majú priemerný osobný mzdový bod 0,9? Je správne, aby minimálne dôchodky rástli podľa toho, ako stúpa priemerná mzda a ostatné dôchodky sa zvyšovali o 2 %, resp. o dôchodcovskú infláciu? Nehrozilo by to, že by sa zákonom garantované minimálne dôchodky postupne viac a viac približovali k priemerným dôchodkom?
Je správne to, aby sa minimálne dôchodky po odpracovaní viac ako 30 rokov zvyšovali dvakrát, raz podľa rastu priemernej mzdy a druhýkrát podľa rastu životného minima, keďže majú byť naviazané na oba ukazovatele?
Vopred ďakujem za vaše stanovisko.

Odpoveď Petra Goliaša:
Minimalny dochodok by mal byt nastrojom na ochranu dochodcov pred chudobou. Podla zistovania o prijmoch a zivotnych podmienkach domacnosti (prieskum EU SILC) bolo v roku 2017 na Slovensku v riziku chudoby 7,6 % dochodcov. Preto nie je efektivne nastavovat minimalny dochodok pre nasobne väcsi podiel dochodcov, k comu smeruje aj navrh poslancov SNS. Prilis stedre nastavenie minimalneho dochodku, ako ho predlozili poslanci SNS, navyse znizuje motivaciu ludi s podpriemernym prijmom platit odvody do Socialnej poistovne. Ak by bol navrh prijaty, mnohi ludia ktori poctivo cely zivot platili odvody, by dostali rovnaky dochodok ako ludia, ktori sa plateniu riadnych odvodov cely zivot vyhybali.

Navrh SNS zvysuje verejne vydavky a kvoli nizsej motivacii platit odvody aj znizuje verejne prijmy. Bez kompenzacnych opatreni teda zhorsuje udrzatelnost verejnych financii. Slovensko pritom po prijati ustavnych stropov na dochodkovy vek uz teraz nema udrzatelne verejne financie. Dalsie prehlbovanie buducich deficitov je preto krajne nezodpovedne a vytvara podu pre zhorsenie zivotnych podmienok obyvatelov.

Valorizacia minimalnych dochodkov aj riadnych starobnych dochodkov by mala mat rovnake pravidla. Stedrejsia valorizacia minimalnych dochodkov len prehlbuje problemy popisane vyssie.

Je nezodpovedne, ak podobne navrhy so zasadnym vplyvom na verejne financie ci prijmy domacnosti predkladaju poslanci a nie priamo vlada. Poslanecke navrhy sa totiz vyhybaju medzirezortnemu pripomienkovaciemu konaniu, nie je tak cas na odbornu diskusiu, v ktorej by sa odstranili pripadne nedostatky a chyby. Navyse poslanecke navrhy zvycajne nemaju oficialne prepocitany dopad na verejne financie.

21.8.2019

Otázka (Tomáš Budziňák, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, do dnešného vydania dávame dokopy infografiku — „Vývoj počtu hospitalizácií na Slovensku“. Nové dáta Národného centra zdravotníckych informácií ukázali, že po rokoch nárastoch počtu a dĺžky hospitalizácií, dochádza konečne k poklesu.

Vedeli by ste nám teda zhodnotiť, čím to môže byť spôsobené?
Mierny pokles je evidentný medziročne 2017/2018. Ako by ste zhodnotili tento vývoj medziročne aj celkovo?
Predstavuje takýto trend úspory? Dá sa to orientačne vyčísliť?

Pre ilustráciu Vám zasielam link

Odpoveď Dušana Zachara:
Z množstva dostupných informácií, času a porovnávaného obdobia sa nedajú vyvodiť ďalekosiahle závery. Pri počte hospitalizácií môže ísť len o “náhodný” medziročný pokles, a nie dlhodobejší trend. Jeho príčiny môžu byť rôzne. Napríklad pri takomto krátkom časovom porovnaní a relatívne miernom poklese to môže byť zapríčinené aj prechodným nedostatkom zdravotníckeho personálu, kvôli čomu sa rôzne oddelenia v tom období “maľovali” a neprijímali pacientov. Ale to je z mojej strany skôr ilustrácia, čo na pokles môže vplývať, a nie robustná analýza.
Čo sa týka priemerného ošetrovacieho času, tak tu už možeme konštatovať potešujúci pokračujúci trend jeho znižovania. Slovensko malo pri medzinárodnom porovnaní tento ukazovateľ nadpriemerný. Áno, znižovanie priemernej dĺžky hospitalizácie má pozitívny vplyv na znižovanie nákladov, samozrejme v prípade, ak je pacient prepustený domov nie v stave podliečenia. Práve preto treba merať aj kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Znižovanie priemernej dĺžky hospitalizácie môže byť zapríčinené rôznymi faktormi, jedným z nich môže byť aj systém DRG a spôsob financovania ústavnej starostlivosti.

20.8.2019

Otázka (Filip Szórád, Nový Čas)
Dobrý deň, píšem Vám v mene redakcie oddelenia Politiky denníka Nový Čas. Pripravujem článok o návrhu ministerky zdravotníctva Andrei Kalavskej na stratifikáciu nemocníc, ktorý má predložiť na rokovanie vlády. Preto sa na vás obraciam s nasledujúcimi otázkami:

Návrh predloží ministerka Kalavská ako normálny a nie ako ústavný zákon ako navrhoval predseda Smeru Robert Fico. Ten avizuje, že poslanci Smeru v takom prípade za neho nezahlasujú. Čo môže spôsobiť stopka pre stratifikáciu nemocníc?
Čo si myslíte o návrhu zákona, ktorý predkladá ministerka? Je to dobrý materiál?

Odpoveď Dušana Zachara:

Predkladanie reformy nemocničnej siete ako ústavný zákon by bolo kontraproduktívne. Správne je predkladať ju ako normálny zákon s nadväzujúcimi podzákonnými predpismi, ktoré sa vedia flexibilnejšie prispôsobiť potrebám aplikačnej praxe. Ak by momentálne stratifikácia nemocníc neprešla, znamenalo by to určitú stratu času, ktorá však nie je vzhľadom na dĺžku trvania reformy, blížiace sa voľby a predpoklad vzniku novej vlády, ktorá bude mať, verme, väčší reformný apetít a stratifikáciu prijme, až taký zásadný problém.
Základnú myšlienku stratifikácie nemocníc podporujeme. Má potenciál zvýšiť bezpečnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre pacienta, zároveň zvyšuje efektívnosť a dlhodobú udržateľnosť využívania zdrojov v zdravotníctve a môže tiež zlepšiť pracovné podmienky pre zdravotníckych pracovníkov.

9.8.2019

Otázka (Deta Pitoňáková, MY Považský obzor)

Dobrý deň, spracovávam tému do novín o probléme, ktorý majú na psychiatrickom oddelení v Považskej Bystrici. Lekári napísali otvorený list aj zriaďovateľovi, teda na Trenčiansky samosprávny kraj, aj na ministerstvo zdravotníctva, aj prezidentke e na úrad vlády. Stav považujú lekári za krízový. Vedenie NsP Považská Bystrica zaujíma podľa nich k závažnosti situácie laxný postoj aj napriek ich opakovaným upozorneniam. Vybrala som Vám len niektoré postrehy z listu, to najzávažnejšie, aby ste si vedeli urobiť obraz. Potrebovala by som zodpovedať niekoľko otázok.

Robíte analýzy toho, aká je situácia v slovenskom zdravotníctve. Ako sa vám javí to, čo sa deje na psychiatrickom oddelení v Považskej Bystrici?
Lekári do menších nemocníc nechcú ísť, situácia je tu ešte horšia ako vo fakultných, či v špecializovaných pracoviskách a ani tu nie je ružová, k zostávajú, bývajú často frustrovaní, čo sa prejavuje aj v prístupe k pacientom. Dá sa toto riešiť a robia preto vlády dostatok, aby naozaj riešili stav v zdravotníctve?
Má vôbec vedenie nemocnice možnosť stabilizovať kádre?
Nie je pri takomto stave ohrozená starostlivosť o pacienta?
V NsP PB sa teraz veľa investuje, rekonštruovala sa kuchyňa, zmodernizovali sa viaceré oddelenia, pribúdajú nové prístroje, urobila sa prestavba na centrálnom príjme nemocnice, stále sa tu však dlho čaká a to tiež preto, že je málo lekárov. Lekári odchádzajú, pre vysoký vek a noví sa do regiónov nehrnú. Zriaďovateľ hovorí, že ich platy nemôže riešiť, ani nejaké benefity. Je náš systém dobre nastavený, alebo treba zmenu. Lebo ak sa nakúpia prístroje e nebude mať na nich kto robiť, tak to asi nie je v poriadku.

Výber z listu:
Na psychiatrickom oddelení v Považskej Bystrici je už niekoľko rokov poddimenzovaný počet lekárov. Napriek nedostatku lekárov neustále narastá počet hospitalizovaných pacientov aj napriek nútenému obmedzovaniu príjmov a rušeniu plánovaných hospitalizácií. Vzhľadom na vysoký vek a častú práceneschopnosť nemocničných ambulantných psychiatrov narastá aj počet psychiatrických vyšetrení na príjmovej ambulancii. Z týchto dôvodov bola presunutá aj povinnosť vykonávať konziliárne psychiatrické vyšetrenia na lekárov oddelenia. Počet konziliárnych vyšetrení má taktiež narastajúcu tendenciu. Počas sviatkov, dlhodobých PN a dovoleniek ambulantných psychiatrov naše oddelenie supluje ich činnosť riešením akútnych stavov. Nakoľko na Slovensku neexistujú záchytné stanice, psychiatrické oddelenie supluje ich činnosť.

Počas služieb jeden lekár prevažne psychiatrického oddelenia slúži nielen na psychiatrickom oddelení, ktoré má 46 lôžok, ale má na starosti celú budovu s počtom vyše 100 lôžok. Počas víkendových služieb musí byť realizovaná vizita u všetkých 100 pacientov v budove oddelenie dlhodobo chorých jedným lekárom. Po zrušení interného oddelenia v Ilave je interné oddelenie NsP Považská Bystrica nútené vzhľadom na nedostatočný počet lôžok presúvať nie plne doliečené a ešte subakútne somatické stavy na ODCH a tým narastá zaťaženie službukonajúcich lekárov. Kritický personálny stav a nedostatok času venovaného pacientom sa ešte zvýraznil prechodom na nové administratívne procesy (nový nemocničný informačný systém – NIS) a najmä prechodom na nový spôsob zapisovania medikácie formou štruktúrovanej medikácie cez NIS. Nevieme si predstaviť ako bude manažovať jeden lekár štruktúrovanú medikáciu cca 100 pacientov počas služby cez víkend, taktiež ako to budú už popri teraz neúnosnej situácií vykonávať lekári psychiatrického oddelenia. Už teraz je nezáujem slúžiť 24 hodinové služby z dôvodu novo zavedeného výpočtu platieb za služby, kedy sa z dôvodu čerpania náhradného voľna strhávajú z platu najlepšie platené hodiny ústavnej pohotovosti. Týmto novým výpočtom lekári za rovnaký počet služieb zarobia oveľa menej ako doteraz.

Niekoľko rokov je vedenie nemocnice upozorňované kolektívom lekárov a primárom oddelenia žiadosťami o riešenie tejto ťaživej situácie. Príchod nových lekárov na naše oddelenie vidíme ako problematický. Všetci lekári psychiatrie znalí pomerov sme sa zhodli, že hlavným dôvodom nezáujmu nových lekárov o prácu v Považskej Bystrici je nízky základný plat lekára absolventa v porovnaní s inými nemocnicami v SR a ČR. Taktiež negatívne vnímame neústretové postoje a ignorujúci štýl komunikácie vedenia NsP Považská Bystrica. Noví lekári sú často odradení aj zaväzujúcimi a nevýhodnými pracovnými zmluvami. Aktuálne vzhľadom na rezignáciu a znechutenie z daného stavu odchádza z nášho oddelenia ďalší skúsený atestovaný lekár, predním odišli traja lekári, z toho jeden neatestovaní. Pri počte štyroch lekárov nebude možné zabezpečiť plný chod oddelenia, prevádzku denného psychiatrického stacionára, konziliárne vyšetrenia a nebude možné pokryť ani nočné služby v celej budove ODCH.

Postoj vedenia k danej situácií vyvoláva znechutenie nielen medzi lekármi, ale aj medzi zdravotnými sestrami, ktoré si uvedomujú ohrozenie svojho zamestnania.

Už teraz v prípade potreby prekladov pacientov do spádu – na psychiatrické oddelenie do Trenčína alebo do Žiliny sa stretávame s odmietnutiami s odôvodnením, že majú plné oddelenia, do PN Veľké Zálužie zase neprijímajú kvôli limitom pacientov poisťovne Dôvera, v PL Sučany pacientov neprijímajú vôbec z kapacitných dôvodov. Z toho vyplýva, že spád nášho psychiatrického oddelenia s počtom 170.000 obyvateľov po zatvorení oddelenia nebude mať kde hospitalizovať svojich psychiatrických pacientov, resp. susedné psychiatrické oddelenia budú musieť navýšiť kapacity, počty lekárov eventuálne skôr prepúšťať nedoliečených pacientov – tento trend možno dnes pozorovať pri rušení jednotlivých oddelení a nárastu počtu pacientov.

Odpoveď Dušana Zachara:
Nedostatok zdravotníckeho personálu kvári celú vyspelú Európu, Slovensko nevynímajúc. Bude nevyhnutné hľadať spôsoby, ako nahrádzať drahú a personálne náročnú ústavnú zdravotnú starostlivosť inými formami starostlivosti. Nepoznám konkrétne situáciu na psychiatrickom oddelení v nemocnici v Považskej Bystrici. Táto nemocnica má dlhodobo problémy s hospodárením – každoročne vytvára vysoké straty a má obrovské dlhy po lehote splatnosti. To samozrejme vplýva na obmedzenú možnosť nemocnice sa rozvíjať, vrátane starostlivosti o personál. Problémom bude možno aj kvalita komunikácie vnútri nemocnice a schopnosti a ochota manažmentu nemocnice riešiť problémy s nedostatkom personálu.

Väčšina zdrojov, ktoré tečú do nemocníc ide na platy zdravotníckych pracovníkov. Slovenskí lekári už deklarujú, že výška platu nie je najväčším problémom. Platový automat im výrazne zvýšil platy a každoročne môžu očakávať automatickú valorizáciu v takej výške, ktorú iní pracovníci vo verejnom sektore nedostávajú. Tento systém odmeňovania však prináša so sebou mnohé úskalia, ktoré vnášajú otázniky nad vhodnosťou platového automatu do budúcnosti. Nemocniciam neostáva totiž dostatok prostriedkov na svoju obnovu, modernizáciu a zlepšovanie prostredia a pracovných podmienok, ktoré samotní lekári kritizujú. Sú to spojené nádoby. Keď niekde pridám, tak odnekiaľ musím zobrať, ak nezvýšim efektívnosť či produktivitu. Platový automat zároveň prináša efekt demotivácie, keďže všetci dostávajú viac-menej rovnaký plat, bez ohľadu od množstva a kvality odvedenej práce. Stratové nemocnice navyše nemôžu pridať dobrým lekárom nič navyše. Ak nie sú ani veľkými nemocnicami, kde má lekár možnosť profesne rásť a zdokonaľovať svoje zručnosti a nie sú vo väčšom meste či zaujímavej lokalite na život, tak potom budú lekári takéto zariadenie obchádzať, keďže si môžu nájsť pre seba a svoju rodinu vhodnejšie miesto na prácu a život. Atmosféra na pracovisku a dobré vedenie kliniky, oddelenia a celej nemocnice zohráva samozrejme tiež svoju rolu.
Vlády, kde nominoval svojich ministrov zdravotníctva vždy SMER-SD, neurobili pre zlepšenie situácie dosť. Ide už o 12 rokov a reálne hrozí, že na konci tejto periódy potopí súčasná vládna koalícia aj nádejne pripravenú reformu nemocničnej siete (stratifikácia nemocníc).

6.8.2019

Otázka (Mária Zerzanová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, mala by som niekoľko otázok k pripravovanej a zároveň odsúvanej stratifikácii nemocníc.

Prečo je táto zmena potrebná?
Čo to bude znamenať pre pacientov?
Sú namieste obavy, že sa budú rušiť nemocnice a oddelenia alebo ide len o vytĺkanie politického kapitálu?
Čo sa stane, ak stratifikácia neprejde ako ústavný zákon, prípadne sa celkom odloží pre novú vládu?

Odpoveď Dušana Zachara:

Lebo je predpoklad, že sa ňou zvýši kvalita a bezpečnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre pacienta, narastú zdroje na lôžko a personál, zlepší sa efektívnosť a dopad na finančnú udržateľnosť zdravotníckeho systému.
Že ich budú operovať lekári, ktorí majú s danou diagnózou a príslušnými diagnózami bohatšie sksenosti, čím sa predpokladá, že bude preto aj menej pooperačných komplikácií pre pacienta, ktorý sa bude môcť skôr vrátiť do bežného života a nebude kvalita jeho života zbytočne zhoršená.
Tie nemocnice, resp. oddelenia, ktoré nebudú spĺňať po prechodnom adaptačnom období minimálne počty výkonov, sa budú musieť preorientovať na poskytovanie iného typu zdravotnej starostlivosti. Niektoré menšie nemocnice, ktorých personál nemá odoperovaných dostatok pacientov, a teda je tu vyššie riziko komplikácií pri liečbe, sa môžu pretransformovať na zariadenia poskytujúce následnú zdravotnú starostlivosť.
Prijímať reformu siete nemocníc formou ústavného zákona považujem za zbytočný, obštrukčný a škodlivý krok, ktorý bol iniciovaný predsedom strany SMER-SD, a ktorý iba sťažuje možnosť prijatia tejto reformy v aktuálnom volebnom období a prípadne prináša rôzne zbytočné ústavné pochybnosti. Ak reforma v súčasnosti neprejde, stratíme určitý čas, ale budúca vláda, ktorá bude mať možno väčší reformný apetít, si ju bude môcť osvojiť a prijať na začiatku nového volebného obdobia.

6.8.2019

Otázka (Adriána Majerčínová, Topky.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o reakciu k vývoju obchodnej vojny medzi Čínou a USA. Niektorí odborníci tvrdia, že najhoršie z toho vyjde práve Európa a eurozóna.

Ako to ovplyvní našu ekonomiku?
V čom môže Slovensku tento “boj” uškodiť?
Aké bude mať táto vojna následky? V čom to pocítime najviac?
Je to dobrý krok zo strany Trumpa? Myslím dodatočné clá, ktoré konflikt ešte viac vyhrotili.
Mnohí analytici tvrdia, že rast konfliktu medzi USA a Čínou spôsobí spomalenie globálnej ekonomiky. Aké to bude mať reálne dopady?
Dá sa táto situácia “urovnať”?
Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny v auguste ďalej klesá a index dôvery je na najnižšej hodnote od októbra 2014. Vyplýva to z výsledkov prieskumu spoločnosti Sentix, podľa ktorej zhoršenie nálady súvisí s čínsko-americkou obchodnou vojnou. Varovala tiež, že Nemecko je blízko recesie. Hrozí Nemecku recesia?
Čo spôsobí pokles tejto dôvery v ekonomiku eurozóny?

Odpoveď Petra Goliaša:
Obchodne vojny su skodlive pre cely svet. Uz zavedenie americkych ciel na cinsku ocel sposobuje Europe problemy, kedze domaci vyrobcovia musia zrazu celit prebytku od cinskych konkurentov. Nahle zmeny si vyzaduju zavadzanie ochrannych barier a odvetne opatrenia. Vysledkom obchodnych vojen bude menej obchodu, pomalsi hospodarsky rast a horsie medzinarodne vztahy.

1.8.2019

Otázka (Tomáš Budziňák, Hospodárske noviny)
Pozdravujem, dnes dávame dokopy článok o priemernej dĺžke života v EÚ. Z najnovších rebríčkov Eurostatu vyplýva, že od roku 2000 do roku 2017 Slovensko poskočilo zo 73,3 na 77,3 rokov.

Vedeli by ste nám vysvetliť základné príčiny, ktoré mohli mať na tento stav zásadný dopad?
Prečo sa to zmenilo a s čím všetkým to môže mať súvis?
Súvisí to podľa Vás s kvalitou života, alebo zvyšujúcou sa kvalitou zdravotnej starostlivosti?
Ako môže priemerná dĺžka života ovplyvniť ekonomický rast danej krajiny?

Na porovnanie, čo sa týka úmrtnosti, je počet úmrtí klesol od roku 2011 do roku 2016 o vyše 100vku prípadov.

Odpoveď Dušana Zachara:
Základné determinanty zdravia, a teda aj priemernej dĺžky života, sú najmä životný štýl a stravovanie, životné a pracovné prostredie, genetické a biologické predpoklady, vzdelanie, sociálna a ekonomická situácia, zdravotná starostlivosť, pričom posledný faktor ovplyvňuje zdravie podľa rôznych zdrojov približne v rozmedzí 10-20%.
Keďže sa zvýšila priemerná dĺžka života, zlepšili sa aj faktory, ktoré ju ovplyvňujú, zdravotníctvo nevynímajúc. Čo zohralo najpodstatnejšiu rolu pri zlepšení, je však ťažké povedať, nemám k tomu nejakú analýzu. Treba sa však pozrieť aj na ostatné, najmä porovnateľné krajiny, ako rýchlo sa zlepšujú oni a toto zlepšovanie porovnávať so slovenským.

27.7.2019

Otázka (Rastislav Herchel, Nový Čas)
Dobrý deň, táto téma nie je úplné celospoločenská, ale myslím, že mi minimálne budete vedieť poradiť. Pán Mistrík (SaS) predal svoju úspešnú chemickú firmu HighChem americkej spoločnosti s ročným obratom 22-24 miliárd USD. Existuje spôsob ako aspoň orientačne odhadnúť, za koľko mohol firmu predať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ocenovanie firiem nie je jednoduche. V zasade zavisi od toku cash-flow v buducnosti a investorom ocakavanej navratnosti zdrojov. Ak by napriklad investor ocakaval kazdy rok cisty zisk 500-tisic eur v dnesnych cenach a pozadoval by navratnost 10 rokov, bola by cena 5 mil. eur. Ocakavany zisk ovplyvnuje pozicia firmy na trhu, ale aj jej struktura pohladavok a zaväzkov. Investor dalej zohladnuje potencialne synergie so svojimi aktivitami, know-how danej firmy a podobne.

24.7.2019

Otázka (Jozef Ryník, TREND)
Dobry den, pisem clanok o navrhoch ekonomov stran PS a Za ludi na znizenie regionalnych rozdielov.

Ekonóm Ján Remeta navrhuje znížiť regionálne rozdiely na Slovensku cez nižšie odvody pre ľudí s nízkymi príjmami, aj dane pre malé a stredné firmy. Pomohlo by to?
Tvrdí tiež, že samosprávam by mala pomôcť fiškálna decentralizácia. Tá dnešná vraj nefunguje dobre. Čo by ste na nej zmenili?
Ekonóm Meravý zase tvrdí, že priame investície do infraštruktúry alebo do investičných projektov by vedeli pomôcť viac ako nižšie dane a odvody. Súhlasíte?
Navrhuje tiež zmeniť model financovania samospráv ako istý podiel z celkových daňových príjmov štátu. A aký podiel by to mal byť podľa vás?
Majú obce dostatok financií na svoje originálne a prenesené kompetencie?
Pomohli by lepšie cesty v zaostalejších okresoch pritiahnuť biznis alebo by boli prázdne, keďže tam aj tak nie je kvalifikovaná pracovná sila, ktorá už ušla na západ krajiny?

Odpoveď Petra Goliaša:

INEKO dlhodobo odporuca znizit odvody ludom s nizkym prijmom, aby si lahsie mohli najst pracu a aby sa znizilo riziko ich chudoby. Rovnake podmienky pre ludi s nizkym prijmom by mali platit bez ohladu na region. Ak ma clovek nizky prijem, je jedno, ci zije v Ziline alebo Rimavskej Sobote. V chudobnejsom regione dokonca rovnaky prijem moze byt realne vyssi, kedze tam su zrejme nizsie ceny. Rizikom osobitneho urcovania odvodov pre rozne regiony je vytvaranie nerovnakych podmienok a tym aj motivacii spekulovat, ako usetrit naklady umelym presunom zamestnancov do chudobnejsich regionov. To si bude vyzadovat naklady na administrativnu kontrolu.
Pre firmy by mali platit rovnake sadzby dani bez ohladu na ich velkost. Aj male firmy mozu mat vysoke zisky a naopak, aj velke firmy mozu byt na hrane prezitia. Nizsie sadzby dani pre mensie firmy tiez navadzaju na spekulacie, ako rozdelit/zmensit firmy, aby platili nizsie dane. Vytvaranim roznych vynimiek sa navyse komplikuje a zneprehladnuje danovy system. Vlada by sa mala snazit vytvarat rovnake podmienky pre vsetkych, teda znizit vynimky na minimum a sucasne znizit dane pre vsetkych.
Pomohlo by vytvorit danovy mix, z ktoreho by boli financovane samospravy tak, aby boli ich prijmy menej zavisle od ekonomickeho cyklu, resp. od vyberu niektorej z dani. Dnes su takmer plne zavisle od vyberu dane z prijmu fyzickych osob. Pomohlo by rozsirenie kosa aj na spotrebne dane. Sucasne by mali byt samospravy viac motivovane vyuzivat dane z nehnutelnosti. Okrem toho sa treba pozriet na kompetencie samosprav, ktore su doteraz vyznamne okliestene v prospech regionalnej statnej spravy.
Nizsie dane a odvody z prace pre nizkoprijmovych su dolezitou sucastou rieseni na znizovanie regionalnych rozdielov. Rovnako dolezite je nastavenie subehu prijmov z prace a socialnych davok tak, aby sa ludom viac oplatilo legalne pracovat. Nepochybne dolezite je aj zlepsovanie infrastruktury, napriklad ciest, skol ci nemocnic. Investicne projekty by mali byt posudzovane podla ich efektivnosti, teda hodnoty za peniaze.
Malo by sa vychadzat z auditu kompetencii a financnych moznosti samosprav. Dnes zjavne nemaju dost penazi na udrzbu, opravu a rozvoj ciest vo vlastnej sprave, kazdym rokom im rastie investicny dlh. Dalsim problemom je starostlivost o seniorov, kde budu naklady prudko rast so starnutim obyvatelstva. Slovensko ma tiez stale nizku dostupnost kanalizacie. Cast tychto problemov by sa dala riesit ad hoc ucelovym financovanim z centra (co sa do istej miery aj deje vdaka eurofondom), cast ale aj zvysenim pravidelnych zdrojov samosprav.
Od krízy významne narástli ich príjmy, ktoré medziročne rástli rýchlejšie ako samotná ekonomika. Minulý rok iba jediné slovenské mesto zaznamenalo deficit na svojom bežnom účte – Bytča (a aj to iba malý deficit -1,0 %). To znamená, že všetky ostatné mestá nemali problém vykryť svoje bežné výdavky bežnými príjmami. Priemerný prebytok na bežnom účte miest predstavoval takmer +10 % (to sú prostriedky, ktoré samosprávy následne môžu použiť na investovanie či znižovanie dlhu). Este dodavam, ze napriek prebytkom na beznom ucte samospravy maju problem pri financovani svojich kompetencii, ako som to vysvetlil pri predoslej otazke. Prebytky na beznom ucte totiz maju sluzit aj na reprodukciu majetku, co sa napriklad pri cestach zjavne nedeje v potrebnej miere.
Takmer na celom Slovensku najdete priklady intenzivne vyuzivanych ciest, ktore su v zlom stave a ich oprava by bola pre region vyznamnym impulzom. Je to dosledok zlej strategickej politiky statu pri rozhodovani o investiciach, ked stale nie je uspokojivo vyuzivany princip hodnoty za peniaze. Vseobecne sa u nas zanedbavaju cesty nizsich tried a priorita sa kladie na budovanie dialnic a rychlostnych ciest, ktore su vsak podstane drahsie a v mnohych pripadoch poskytuju nizsiu hodnotu za peniaze.

17.7.2019

Otázka (Veronika Cosculluela, Plus 7 dní)
Dobrý deň, narátali sme minimálne 10 štátnych funkcionárov, ktorí zarobili vlani viac ako premiér Pellegrini. Aj vo Francúzsku, len v rezorte financií, zverejnili štatistiky platov a vyšlo najavo, že až 170 funkcionárov berie za svoju prácu viac ako Macron

Viete zdôvodniť, prečo je to tak?

Je to normálne, teda nie je to problematické? Hoci môže vykonávať ten-ktorý dobre platený štátny zamestnanec, riaditeľ RTVS či firmy Lesy SR, svoju prácu vysoko odborne a mať dobré výsledky, predsa len má premiér z pohľadu zodpovednosti za chod vecí verejných, štátu, zrejme viac práce, výkon funkcie premiéra je zrejme náročnejší aj na čas a stresujúcejší z pohľadu kontroly médií a verejnosti…

Zaručuje systém platového ohodnotenia čelných funkcionárov na Slovensku (riaditeľov úradov, ale aj štátnych podnikov) ich nezávislosť?

U niektorých funkcionárov vidíme, že odmeny za rok niekedy dosiahnu skoro výšku platu. Napríklad u šéfa lesov tvoria jeho odmeny 0,4 percenta zo zisku firmy po zdanení. Sú podľa vašich analýz a prieskumov, odmeny štátnych funkcionárov odôvodnené? Je v poriadku ak sa takmer rovnakú základnému platu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Premier je najviac na ociach a informacia o vysokom plate ho moze najviac poskodit, kedze je to politik. Statni manazeri ci vysoko postaveni uradnici su menej viditelni, verejnost sa nie vzdy dozvie o ich platoch a tato informacia pri nich tiez menej rezonuje vo verejnej debate. Navyse sa nezodpovedaju priamo volicom, ale politikom, ktori ich do funkcii nominuju. Riesenim je transparentne informovat o platoch a odmenach na vsetkych verejnych poziciach a poukazovat na rizika, ktore sa spajaju s prilis nizkymi platmi politikov vratane nizkej kvality a korupcie.

My sme v ramci porovnania nezavislosti 18 verejnych institucii sledovali aj platy a vyslo nam, ze najmenej zarabaju veduci predstavitelia tychto institucii:

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb
Rada pre vysielanie a retransmisiu
Štatistický úrad
Protimonopolný úrad
Dopravný úrad

Naopak najviac zarabaju v tychto instituciach:

Národná banka Slovenska
Rozhlas a televízia Slovenska
Ústavný súd
Generálna prokuratúra

Porovnanie vratane vysky platov najdes na portali, alebo aj tu.

11.7.2019

Otázka (Rastislav Herchel, Nový Čas)
Dobrý deň, v posledných dňoch sa intenzívne rokuje o zvýšení minimálnej mzdy na 635 eur mesačne od roku 2020. Poprosili by sme niekoho od vás o reakciu na tento fakt, pričom nás zaujíma najmä:

Názor ekonóma na minimálnu mzdu vo všeobecnosti
Či nie je nárast z 520 eur na 635 eur príliš skokový
Váš názor na argumenty zamestnávateľského združenia Klub 500, ktoré hovorí, že pri zvýšení minimálnej mzdy o 115 eur stúpnu celkové osobné náklady o 155 eur, z ktorých zamestnanec dostane 80 eur a štát získa 75 eur.
Je pravda, že minimálna mzda ako hlavný príjem sa týka podľa viac ako 100 tisíc zamestnancov, z ktorých drvivá väčšina sú verejní a štátni zamestnanci, nie zamestnanci priemyselných podnikov?
Nebolo by lepším riešením než navyšovanie minimálky zvýšenie odpočitateľnej položky až do výšky minimálnej mzdy tak, ako to navrhujú zamestnávatelia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Skokove zvysenie minimalnej mzdy, ktore vyznamne prevysi rast produktivity prace, moze ohrozit pracu mnohych ludi najmä s nizkym prijmom. Nie kazdy zamestnavatel si totiz moze dovolit rapidne zvysovat mzdy. Pocitili by to hlavne zaostalejsie regiony, kde je uz dnes najvyssia nezamestnanost. Rozumne je zvysovat minimalnu mzdu rovnomerne s rastom produktivity prace. Ak chce vlada pomoct pracujucim s nizkym prijmom, efektivnejsie by bolo znizit im odvody, alebo zvysit danovy bonus ci ine socialne davky.

10.7.2019

Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, je známe, že MZ SR spustilo tretie kolo oddlžovania nemocníc. Napriek tomu štátne nemocnice stihli za ostatné 4 mesiace vytvoriť sekeru voči Sociálnej poisťovni vo výške 30 mil. eur. Dlhy sa im kopia stále rýchlejšie.

Mohli by ste, prosím, pre TASR zhodnotiť, ako vidíte celú túto problematiku oddlžovania vy?
Aké sú z vášho pohľadu prognózy do budúcna? Pomôže záverečná fáza nemocniciam v dostatočnej miere?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ukazuje sa, že navrhnutý sankčný model pri aktuálnom oddlžovaní a následnom neplnení kritérií vôbec nefunguje. Nemá žiadny odstrašujúci efekt. Mnohé veľké štátne nemocnice nezmenili nič na svojej prevádzke a generujú opätovne vysoké nové dlhy. Zlé je aj to, že verejnosť nemá prístup k ozdravným plánom jednotlivých oddlžovaných nemocníc, takže nedokáže kontrolovať a vyvýjať tlak na ich plnenie. Je to absolútne premárnená príležitosť na uskutočnenie nejakej pozitívnej zmeny. Prehlbuje sa morálny hazard a nenastavili sa správne motivácie, ktoré by znamenali, že dobre hospodáriť a poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť sa oplatí. Momentálne to stále neplatí a pri hospodárení platí dokonca pravý opak.
Ak to tak v budúcnosti nemá byť, musí sa začať presadzovať odpolitizovanie zdravotníctva v zmysle, aby sa nezneužívala politická moc na presdzovanie partikulárnych záujmov, musí začať zavádzanie tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení a menenie motivácií aktérov v systéme tým smerom, aby sa oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť a súčasne rozumne hospodáriť, lebo bude za to adekvátna odmena. A naopak, ak sa to nedeje, tak to musí byť pre poskytovateľov, zdravotníckych pracovníkov, zriaďovateľov a politikov nevýhodné – finančne, reputačne, politicky. Davnejsie som pisal o aktualnej forme oddlzovania tu

8.7.2019

Otázka (Roland Nagy, Új Szó)
Dobrý deň! Stratifikácia nemocníc sa na program vlády teraz nedostala, a posúva sa na september. Andrea Kalavská hovorí, že zo strany ministerstva je materiál pripravený, následný proces však potrebuje už politickú podporu.

Chcel by som sa Vás opýtať, ako na to reagujete?
Čo to znamená pre slovenské zdravotníctvo?
Andrea Kalavská nedávno povedala, že prvé významné kroky by sa mali uskutočniť už v roku 2020. Vidíte na to reálnu šancu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je škoda, že sa reformu rozvrstvenia nemocničnej siete nepodarilo schváliť ešte pred letnými prázdninami, nakoľko po nich sa už začne intenzívnejšie predvolebné kampaňovanie, čo vždy sťažuje prijímanie akýchkoľvek opatrení, ktoré sa môžu javiť čo i len trochu nepopulárnymi. Nedá sa vylúčiť, že stratifikácia nemocníc nakoniec ešte v tomto volebnom období prejde, ale táto pravdepodobnosť sa s približujúcimi voľbami veľmi znižuje. Trochu “poľahčujúcou” okolnosťou v prospech možného schválenia by mohlo byť, že implementáciu a účinky tejto reformy, vrátane tých menej populárnych, budú pociťovať reálne až nasledujúce vlády.
Prečo sa stratifikácia nepredložila do vlády neviem posúdiť, pravdepodobne nepanovala medzi politikmi vládnej koalície na nej úplná zhoda, možno je to daň za politickú stabilitu a zmier v predvolebnom období a možno sa ukazuje aj relatívne slabšie líderstvo pri presadzovaní reforiem vo vládach, v ktorých hrá prím SMER-SD. Ak chce ministerka zdravotníctva presadiť reformu nemocničnej siete, nevyhnutne potrebuje aj politickú podporu vo vláde a nedá sa od toho dávať ruky preč, lebo reforma nemôže byť úspešná bez dôkladnej analýzy, ale nemôže byť úspešná ani bez politickej podpory. Získať oboje je úlohou ministerky.

4.7.2019

Otázka (Michal Filek, MY Žilinské noviny)
Dobrý deň, dnes mi na stole pristala téma „začarovaný kruh pri oddlžovaní nemocníc“ (ktorú pred časom riešil ex-kolega Vlado Maťo) – Štát nemocnice postupne oddlžuje, no súbežne s tým kopia nové a nové dlhy. Nemocnice v pôsobnosti rezortu zdravotníctva dlžia len Sociálnej poisťovni viac ako 160 miliónov eur. Z toho: len za prvé štyri mesiace tohto roka spravili sekeru vyše 30 miliónov, vyplýva to z poslednej správy o hospodárení Sociálnej poisťovne za mesiace január až apríl tohto roka. Rezort má spustiť v horizonte tohto roka už tretiu etapu oddlžovania v sume 191 miliónov… Vedeli by ste mi k tomu poskytnúť názor, či je tento systém správne nastavený, keďže napríklad UNB, „Rúzveltka“ či Nemocnica v Martine sa aj po finančných injekciách naďalej ocitajú v strate a v rámci zadlženosti to neprináša výrazný efekt? A ak správne chápem nejde pritom len o dlhy voči sociálke… Dodatkové otázky:

Čo tvorí najväčší dlh v prípade spomenutých nemocníc? (štátnych nemocníc vo všeobecnosti)
Dlh nemocníc narastá. Je na to nejaké riešenie?
Ako by sa mal/mohol tento problém systémovo riešiť? Ako by vyzeral ideálny stav?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ukazuje sa, že sankčný model pri oddlžovaní a následnom neplnení kritérií vôbec nefunguje. Zlé je aj to, že verejnosť nemá prístup k ozdravným plánom jednotlivých oddlžovaných nemocníc, takže nedokáže kontrolovať a vyvýjať tlak na ich plnenie. Je to absolútne premárnená príležitosť na uskutočnenie nejakej pozitívnej zmeny. Prehlbuje sa morálny hazard a nenastavili sa správne motivácie, ktoré by znamenali, že dobre hospodáriť a poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť sa oplatí. Momentálne to stále neplatí a pri hospodárení platí dokonca pravý opak.
Ak to tak nemá byť, musí sa začať presadzovať odpolitizovanie zdravotníctva v zmysle, aby sa nezneužívala politická moc na presdzovanie partikulárnych záujmov, musí začať zavádzanie tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení a menenie motivácií aktérov v systéme tým smerom, že sa oplatí poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť a súčasne rozumne hospodáriť a naopak, ak sa to nedeje, tak to musí byť pre poskytovateľov, zdravotníckych pracovníkov, zriaďovateľov a politikov nevýhodné.

2.7.2019

Otázka (Michal Filek, MY Žilinské noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o niekoľko odpovedí v súvislosti s hospodárením Žilinského samosprávneho kraja. Krajskí poslanci minulý týždeň odsúhlasili úver 4 milióny eur na „financovanie kapitálových výdavkov“. Vaša organizácia každoročne vyhodnocuje finančné zdravie samospráv. Podľa rebríčka z roku 2018 sú len tri kraje zadĺžené viac, ako ŽSK. Chcem sa spýtať:

Je podľa Vás správne, ak si ŽSK berie úver na takýto účel?
Je jej finančné zdravie a situácia taká, že má na to priestor?
Ako môže ovplyvniť hospodárenie samospráv, ak prejde návrh zákona na zníženie daní právnických osôb? Samosprávy sa obávajú, že nebudú mať dosť peňazí. Môžeme sa tomto kontexte nevyplatiť kraju ďalší takýto úver?
Je to podľa vás zodpovedné hospodárenie?

Odpoveď Mateja Tunegu:

Podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy si samospráva ani nemôže zobrať úver na iný účel – na dlh nemožno financovať svoje bežné výdavky, teda napr. mzdy zamestnancov. Platí, že úver možno vziať výlučne na úhradu kapitálových výdavkov. V tom teda problém nie je. Rozhodujúce je, či pôjde o efektívne vynaložené výdavky. K tomu sa vyjadriť neviem, lebo daný projekt nepoznám. Dúfam, že vedenie kraja si dobre spočítalo hodnotu za peniaze pri tomto projekte a že budúce výnosy vyplývajúce z jeho realizácie budú vyššie ako náklady (aj po započítaní zaplatených úrokov).
Žilinský kraj má podľa nášho hodnotenia druhé najlepšie finančné zdravie spomedzi všetkých krajov. Zadlženie má štvrté najnižšie. Dodatočný úver v objeme 4 miliónov eur nevnímam ako problém, kraj na to má priestor. Možno odhadnúť, že jeho zadlženie na úrovni približne 31,5 % ročných bežných príjmov by stúplo o zhruba 2,1 percentného bodu. Dlh by teda narástol na necelých 34 %. Ak ide o potrebný resp. výhodný projekt a kraj ho nedokáže financovať z vlastných zdrojov, potom sa môžu rozhodnúť ísť aj cestou úveru.
Daň z príjmov právnických osôb nie je príjmom samospráv. Ak myslíte navrhované úpravy v dani z príjmov fyzických osôb (zvýšenie nezdaniteľného minima a pokles sadzby pre živnostníkov na 15 %), tak v tom nevidím relevantný problém. Treba si uvedomiť, že v predchádzajúcich rokoch samosprávy ťažili z toho, že nezdaniteľné minimum takmer nerástlo. Príjmy samospráv v tých rokoch rástli o dosť rýchlejšie ako celá ekonomika. Teraz by teda došlo iba ku čiastočnej korekcii a pri súčasnom hospodárení samospráv nevidím v tom žiadnu hrozbu. Ani vo vzťahu k spomínanému štvormiliónovému úveru.
Na túto otázku som odpovedal v rámci prvej a druhej otázky – podstatné je, aby išlo o efektívny projekt, ktorého výnosy budú vyššie ako náklady.

26.6.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem clanok o viaczdrojovom financovani zdravotnictva, ktore sa vo svojom Programovom vyhlaseni vlada zaviazala zaviest. Chcela by som Vas poprosit o Vas nazor, ci:

Povazujete za potrebne zaviest viazdrojove financovanie zdravotnictva? Ak ano, aka forma by bola najvhodnejsia?
Vnimate komercne poistovne, ktore poistuju napriklad pobyt v nemocnici ci liecbu onkologickych ochoreni, ako konkurenciu zdravotnych poistovni? V zmysle, ze peniaze, ktore davaju Slovaci do tohto poistenia sukromnym spolocnostiam by namiesto toho mohli ist do spolocnej kasy v ramci pripoistenia v ZP, keby to legislativa umoznovala.
Kolko penazi v zdravotnictve chyba? A mali by celu tuto ciastku “sanovat” ludia v ramci pripoistenia, alebo treba hladat zdroje aj inde (kde)?

Odpoveď Dušana Zachara:

Áno, rozšírenie viaczdrojového financovania slovenského zdravotníctva je aj vzhľadom na starnutie populácie, vyššie nároky na zdravotnú starostlivosť a obmedzené zdroje potrebné. Netreba vymýšľať nič nové, treba sa inšpirovať vo vyspelom zahraničí. Určite by mal byť jedným z pilierov aj systém pripoistenia, resp. sociálne únosnej finančnej spoluúčasti pacientov na liečbe tzv. neprioritných diagnóz.
Aj zdravotné poisťovne dnes môžu ponúkať produkty pripoistenia, lenže nie je to pre ne veľmi atraktívne, keďže nie je dostatočne presne definovaný nárok poistenca, ktorý má byť hradený z verejného zdravotného poistenia. Aby zdravotné poisťovne začali ponúkať produkty pripoistenia, musí byť jasné, že predmet, resp. službu pripoistenia nie je možné získať v rámci povinného poistenia.
Na prvú časť otázky sa nedá v krátkosti odpovedať, je to veľmi relatívne a závisí to aj od toho, čo od zdravotníctva očakávame. Samozrejme, že “zdroje” treba hľadať aj v úsporách a zefektívňovaní fungovania celého zdravotníckeho systému.

26.6.2019

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože dnes končí funkčné obdobie predsedovi RRZ Ivan Šramkovi. Pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok k celému projektu.

Aké najdôležitejšie veci RRZ od roku 2012 dosiahla? Podarilo sa jej niekedy dosiahnuť zmenu nejakého zákona či odvrátiť prijatie nejakého?
Ako podľa Vás berie Radu vláda? Berie do úvahy jej upozornenia, využíva dostatočne jej analytické schopnosti?
Má vôbec existencie Rady bez toho, aby mala nejaké reálne právomoci zmysel? Prečo?

Odpoveď Petra Goliaša:
Prinos RRZ vidim najmä v lepsom informovani verejnosti o aktualnom stave verejnych financii a ich dlhodobej udrzatelnosti. Bez nezavislych analyz a komentarov Rady by vo verejnej diskusii chybali dolezite argumenty. Rada tiez nastavuje zrkadlo vlade aj parlamentu pri schvalovani opatreni s dosahom na verejne financie. Znizuje tak riziko prijimania skodlivych a zvysuje sance na prijatie uzitocnych opatreni. Priestor na zvysenie vplyvu Rady vidim v intenzivnejsom posudzovani a informovani o dopadoch navrhov opozicnych aj koalicnych politikov.

Klucovou hodnotou Rady je jej nezavislost, co umoznuje aj kriticky sa vyjadrovat k vladnym politikam. Na druhej strane tym moze rast chut niektorych politikov ovladnut Radu svojimi nominantmi. Preto treba vyberat clenov Rady v transparentnom procese s dorazom na ich odbornost, nie blizkost k politickym stranam.

25.6.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, MZ SR mi uviedlo, ze planuje zmenit odmenovanie manazmentu VsZP. Po novom ma byt priznanie vyplatenia variabilnej zložky odmeny podmienene:

k veľkosti poistného kmeňa,
efektivite nárastu výberu poistného,
dosiahnutého hospodárskeho výsledku,
výdavkov na zdravotnú starostlivosť a
zabezpečenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Chcela som sa Vas spytat, ci povazujete tieto zmeny za efektivne a ci su nastavene parametre dostacujuce, pripadne si viete predstavit aj dalsie (ake), alebo uplne iny sposob odmenovania manazmentu VsZP?

Odpoveď Dušana Zachara:
Navrhovaný nový spôsob odmeňovania manažmentu VšZP ide správnym smerom a je lepší ako ten predošlý. Viaceré kritériá odmeňovania by si však vyžadovali vo Vašej otázke presnejšiu špecifikáciu, čo sa nimi myslí. Napríklad výdavky na zdravotnú starostlivosť (ZS). Čím sú vyššie, tým je vyššia odmena? Alebo sa bude brať do úvahy, aké je percento výdavkov na ZS z celkových výdavkov poisťovne?
Manažment by mal byť odmeňovaný na základe plnenia takých kritérií, ktoré môže svojou činnosťou ovplyvniť. Manažéri VšZP môžu napríklad realizovať centrálne nákupy liekov na úrovni účinnej látky a dosahovať úspory, môžu efektívne nakupovať zdravotnú starostlivosť u poskytovateľov, ktorá by reflektovala kvalitu a dostupnosť ZS pre pacienta, môžu revidovať zle vykázanú ZS poskytovateľmi, môžu prispieť k lepšiemu výberu poistného, môžu zefektívniť chod poisťovne, vrátane nákladov na réžiu a pod. Členovia manažmentu poisťovne však nemajú žiadnu zásluhu na tom, že na Slovensku rastie zamestnanosť, mzdy, a tým pádom aj príjmy a výdavky poisťovní. Takisto sa im nemôže pripisovať zásluha na tom, ak sa vláda pred koncom roka rozhodne dofinancovať zdravotníctvo mimoriadnym zvýšením platby za poistencov štátu, ktoré sa pretaví do zvýšených výdavkov na ZS a možno aj do lepšieho hospodárskeho výsledku. A platí to samozrejme aj opačne, keď napríklad poslanci schvália početné výdavkové opatrenia, ale nevyčlenia na ne dodatočné zdroje. Preto treba tieto jednorazové vplyvy očisťovať a nezahrňovať ich do vzorca pre odmeňovanie manažmentu. Naopak, do vzorca by sa mohol zahrnúť vývoj pri ukazovateli spokojnosť pacienta a doplniť okrem hospodárskeho výsledku aj ďalšie finančné ukazovatele. Veľkým prínosom pre spravodlivejšie odmeňovanie riadiacich pracovníkov VšZP by mohlo byť aj nezávislé hodnotenie a porovnávanie zdravotných poisťovní, na ktoré by sa dala naviazať časť odmeny.

24.6.2019

Otázka (Tomáš Budziňák, Hospodárske noviny)
Dobrý deň. Do dnešného vydania pripravujeme opäť zaujímavú tému, tentoraz „O spotrebe liekov na Slovensku za posledné tri roky“ – NCZI vydal kompletné dáta, z ktorých vyplýva, že za minulý rok to bolo historicky dosť vysoké číslo. Spotreba liekov za rok 2018 sa z pohľadu finančnej úhrady za vydané lieky zvýšila oproti roku 2017 o 4,2 percenta na 1 792,2 milióna €. Dosiahla tak najvyššiu hodnotu minimálne od roku 2015. V tom úhrada zdravotnej poisťovne činila 1 365,8 mil. €, čo predstavuje nárast o 3,9 % oproti roku 2017 a o 1,5 % oproti roku 2016. Rovnako najvyššiu za posledné tri roky eviduje NCZI aj úhradu pacientom za lieky. Tá v roku 2018 predstavovala 426,5 mil. €, teda o 5,3 % viac ako v predchádzajúcom roku a o 10,8 % viac ako v roku 2016.

Mohli by ste nám prosím poskytnúť analýzu tohto stavu, v čom môže byť hlavná príčina prečo Slováci míňajú na lieky stále viac?
Aký to môže mať súvis napr. s chorobnosťou obyvateľstva za posledné 2ročné obdobie?
Je to pozitívny/negatívny ukazovateľ z hľadiska ekonomického ako aj z pohľadu zdravotnej kondície obyvateľov.. Je to bežný trend, na porovnanie so susednými krajinami?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na rast verejných výdavkov na lieky vplývalo minulý rok viacero faktorov. Zaviedla sa benevolentnejšia úhrada liekov na tzv. zriedkavé ochorenia, ktoré nemuseli prejsť farmakoekonomickým posúdením, a preto nám z verejných zdrojov unikli milióny eur na lieky s otáznou klinickou účinnosťou. Ďalším aspektom bolo sprísnenie vstupu na trh pre lacnejšie generiká, ktoré majú potenciál ušetriť zdroje tak pre verejný sektor, ako aj pre pacientov. Rovnako to platí aj pre lacnejšie biosimiláre lieky. Treba ich viac využívať, predpisovať, centrálne nakupovať. V neposlednom rade chýbajú na Slovensku profesionálne orgány, ktoré by sa podieľali na kategorizačnom procese liekov. V súčasnosti v nich pôsobia na dobrovoľnej báze a vo voľnom čase rôzni odborníci, ktorí za to nedostávajú plat a ich hlavnou profesnou činnosťou je niečo iné. Aj preto nie je kategorizácia liekov a určovanie ich úhrad často predvídateľné a podporované dostatočnými argumentmi. Aj pre absenciu profesionálnych orgánov v liekovej politike sa nepresadila potrebná veľká revízia úhrad, ktorá by verejným zdrojom ušetrila nemálo prostriedkov.

Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union. INEKO je autorom analýzy o biosimilárnych liekoch a pripravuje analýzu o generických liekoch, ktoré finančne podporila asociácia výrobcov a dodávateľov generických a biologicky podobných liekov pôsobiacich na Slovensku GENAS.

21.6.2019

Otázka (Tomáš Budziňák, Hospodárske noviny)
Zdravím Vás, do najnovšieho vydania pracujeme na zaujímavej štatistickej téme „Nerovnosti v zdraví medzi Európanmi“ – konkrétne, ako vzdelanie ovplyvňuje dĺžku dožitia. Najväčšiu priepasť medzi vzdelaním a dĺžkou dožitia si držia práve Slováci. Potvrdzuje to posledný aktualizovaný prieskum Health at a Glance Europe. Slovenský muž s nízkym vzdelaním má predpoklad, že sa dožije až o 14,4 roka kratšie ako vysokoškolsky vzdelaný muž. Tu je toho viac (strany 84, 85….). Ak to bude možné, mohli by ste mi poskytnúť Váš názor? Otázky:

Aký má vzdelanie vplyv na dĺžku dožitia?
Prečo sú u nás také obrovské nerovnosti v dĺžke dožitia? S čím to môže mať súvis?
Prečo sú na tom iné krajiny lepšie než my? (na porovnanie)

Odpoveď Dušana Zachara:
Úroveň vzdelania má pozitívny vplyv na na dĺžku života. Súvisí to s tým, že vzdelanejší ľudia viac dbajú na správnu životosprávu,zdravé stravovanie, športovanie, nakoľko sú si vedomí, že od týchto aspektov závisí dĺžka a kvalita ich životov. Nezanedbateľný faktor je, že vzdelanejší ľudia bývajú spravidla bohatší ako tí menej bohatí, a preto si môžu dovoliť vynakladať viac prostriedkov na kvalitnú stravu, bývanie či starostlivosť o svoje zdravie a často majú aj lepšiu dostupnosť k zdravotnej starostlivosti.
Dĺžka života závisí aj od mnohých premenných, z ktorých viaceré človek nemôže počas svojho života ovplyvniť – napr. genetika, kvalita životného prostredia, kvalita zdravotníckeho systému a pod. Krajiny sa od seba líšia aj rôznymi východiskovými stavmi, rôznymi zvykmi stravovania, životným prostredím a spôsobom života, inou úrovňou vzdelávania a osvety a samozrejme aj inou kvalitou starostlivosti o zdravie.

Dávam Vám do pozornosti našu dávnejšiu analýzu.

18.6.2019

Otázka (Filip Szórád, Nový Čas)
Dobrý deň, píšem vám v mene redakcie oddelenia politiky denníka Nový Čas. Pripravujem článok o pripravovanom vládnom sociálnom balíčku (15% daň pre podnikateľov, zvýšenie rodičovského príspevku, zdvojnásobenie vianočného príspevku, zrušenie konces. poplatkov pre dôchodcov, atď.) za 550 miliónov eur. Preto sa na vás obraciam s nasledujúcimi otázkami:

Ako hodnotíte pripravované zmeny ako celok?
Ktoré opatrenia považujete za prínosné?
Ktoré môžu naopak priniesť negatívny efekt?
Môžeme si dovoliť v súčasnosti podobné sociálne opatrenia?

Odpoveď Petra Goliaša:

Blizia sa volby, tak vo vlade prevazuje snaha oslovit co najviac volicov pred snahou ozdravit verejne financie. V rozpocte je na tento rok naplanovany nulovy deficit, realitou je diera 700 az 900 milionov eur. Parlament navyse schvalil stropy na dochodkovy vek, ktore zhorsuju verejne financie dlhodobo o dalsich zhruba 1000 milionov eur. To je suma, ktoru by sme odteraz museli kazdy rok usporit, aby sme v najblizsich 50 rokoch nepocitili dosledky stropov.
Prinosom by bolo najmä zvysenie platov zacinajucim ucitelom. Kvalitne vzdelavanie je klucovou podmienkou nasej prosperity, preto je spravne lakat do skolstva sikovnych mladych ludi. Pozitívne hodnotim aj návrh na zvýšenie nezdaniteľného minima, ktoré dlhodobo rástlo pomalšie ako priemerná mzda. Jeho zvýšenie tak aspoň čiastočne kompenzuje doterajšie “tiché” zvyšovanie daňovej záťaže pracujúcich ľudí. Treba este vyhladit samotny navrh, aby bol danovo spravodlivy.
Hlavnym negativom je, ze opatrenia zhorsuju udrzatelnost verejnych financii. Vlada neprinasa riesenia, z coho ich zaplatit. Pojde to teda na dlh, ktory budeme splacat neskor. Co sa tyka jednotlivych opatreni, napriklad nižšia sadzba dane z prijmov pre firmy a živnostníkov s obratom do 100-tisíc eur bude motivovať väčšie firmy, aby sa umelo delili s cieľom platiť nižšiu daň. Navyše komplikuje daňový systém a narusa princip rovnosti podmienok pre podnikatelov. Vianocnym prispevkom pre dochodcov ale aj nizsej DPH na potraviny sa da vycitat nizka efektivnost, lebo nepomahaju len najchudobnejsim, ale sirokym skupinam obyvatelstva. Lepsie by bolo cielit opatrenia na socialne najslabsich, co su najmä rodiny s viacerymi detmi a ludia v hmotnej nudzi.
Ak by vlada nerozdavala a nezaviedla stropy na dochodkovy vek, verejne financie by sa vdaka dobrym casom postupne uzdravili. Opak je vsak pravdou. Vlada pripravila miny pre svojich nastupcov aj pre buduce generacie. Kym ekonomika bezi, ludia to v najblizsich rokoch nepocitia. Akonahle vsak pride kriza, budeme mat problem. Najneskor bude treba konat po roku 2030, ked uz zretelne pocitime dosledky starnutia obyvatelstva.

12.6.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem clanok o hospodareni statnych nemocnic, ktory by mal zodpovedat otazku, ci je mozne, aby sa raz vsetky statne nemocnice dostali do plusu a dokazali sa v nom aj dlhodobo udrzat. Pytala som si od MZ aktualne HV, tak Vam preposielam tabulku

Hospodársky výsledok k 30.4.2019.

Nemocnica	Jan – Apríl 2019 (v tis. EUR)
UN Bratislava spolu	-1 673
UN Martin	-5 377
UNLP Košice	1 802
FNsP Banská Bystrica	3 349
FNsP Prešov	868
FN Trnava	3 618
FN Trenčín	1 983
FNsP Žilina	-367
FN Nitra	-106
FNsP Nové Zámky	-205
NÚDCH	-409
DFNsP Banská Bystrica	-26
DFN Košice	304
Spolu	3 762

Chcem sa spytat na Vas nazor:

Da sa ocakavat, ze vsetky statne nemocnice budu raz vykazovat vyrovnane hospodarenie, ak nie rovno zisky – bez oddlzeni a tak, aby to bolo dlhodobo udrzatelne?
Ako hodnotite, ze z 13 univerzitnych a fakultnych nemocnic bolo sest k aprilu tohto roka v pluse? Podari sa im tieto pozitivne cisla udrzat do konca roka?
Je to specifikum Slovenska, alebo aj v inych krajinach, napriklad v okolitych, mavaju statne nemocnice problemy s hospodarenim?
Ak by ste mali vybrat jeden zasadny dovod, pre ktory maju statne nemocnice problem s hospodarenim, co by to bolo? Mzdovy automat, manazmenty, neefektivita…
Zastupcovia nemocnic, aj ked hlavne nestatnych, opakovane hovoria, ze do ustavnych zdravotnickych zariadeni nejde dostatok penazi. Je to pravda? Potrebuju nemocnice viac penazi? Pripadne co potrebuju?

Odpoveď Dušana Zachara:

Tak by to z dlhodobého hľadiska malo byť. Ako dlho a či vôbec sa k tomuto cieľu na Slovensku priblížime, bude závisieť od ochoty reformovať a nastavovať správne motivácie v zdravotníckom systéme.
Hodnotiť by sme mali koncoročné čísla a mali by sme pri tom odstrániť efekt oddlžovania, ktorý vplýva na hospodársky výsledok. Vtedy získame pravdivejší obraz o finančnej kondícii štátnych nemocníc.
Námatkovo som si pozrel výročné správy za rok 2017 štyroch nemocníc – Fakultnej mocnice Motol v Prahe, Fakultnej nemocnice Olomouc a dvoch univerzitných nemocníc patriacich medzi najväčšie v Európe – Charité v Berlíne a AKH vo Viedni. Všetky štyri vykázali za rok 2017 pozitívny hospodársky výsledok, t.j. zisk. České nemocnice dosahujú prebytkové hospodárenie pravidelne, berlínska Charité každoročne od roku 2011 a viedenská AKH hospodári ako na hojdačke – v roku 2017 – zisk, 2016 – strata, 2015 – zisk, 2014 – strata.
Motivácie. Na Slovensku panujú v štátnych nemocniciach motivácie, ktoré majú za následok, že sa neoplatí zvyšovať výkonnosť, kvalitu, efektívnosť a hospodáriť vyrovnane, resp. prebytkovo. Platový automat patrí do tohto kontextu tiež. Ministerstvo financií SR uviedlo, že mzdové náklady našich nemocníc tvoria ročne v priemere 60 až 80 % z celkových tržieb od zdravotných poisťovní, čo sú obrovské čísla. Zaujímavosťou je, že riaditeľ FN Motol vo výročnej správe uvádza, že pokračujú v tradícii hospodárskeho výsledku v ľahkom prebytku napriek tomu, že pretrváva nárast mzdových nákladov, ktoré tvoria na celkovom objeme nákladov nemocnice už 42,5 %… Keď to porovnáme s našimi reáliami, o to ťažšie to potom majú slovenské nemocnice, aby si niečo dokázali ušetriť.
Keď sa pozrieme na dlhšie časové obdobie dozadu, tak uvidíme vysoký nárast zdrojov do nemocničného segmentu. Podstatnú časť tohto nárastu spotrebovali zvyšujúce sa mzdy zdravotníckych pracovníkov. Na ostatné moc neostávalo. Momentálne nie sú nemocniční lekári nespokojní s platovými podmienkami, ale s prostredím, v akom musia pracovať. Zdravotníctvo, nemocnice nevynímajúc vedia zúžitkovať akýkoľvek objem peňazí, otázna je efektívnosť ich využitia. Preto by sme mali oveľa viac diskutovať aj o hodnote, ktorú za tieto peniaze dostávame a v budúcnosti chceme dostávať.

12.6.2019

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, mam na vas prosbu – VsZP zacalo robit dodatky k zmluvam s nemocnicami, kde zavadzaju poziadavku minimalnych poctov. (VšZP v záujme zvyšovania bezpečnosti a kvality zdravotnej starostlivosti zaviedla pre ústavné zdravotnícke zariadenia minimálny počet vybraných zdravotných výkonov s účinnosťou od 1.4.2019). Takze aj ked nie je prijata stratifikacia (a zakon) tak VsZP uz zacina s tymito krokmi a chcela som vas poprosit o reakciu, co si o tom myslite.

Je to dobre?
Potrebujeme vobec zakon, ak to vedia urobit ZP same?
Preco to podla vas doteraz nerobili?

Odpoveď Dušana Zachara:
Vítam takýto krok poisťovne. Áno, stratifikáciu vedia uskutočniť aj samotné zdravotné poisťovne a dokonca si myslím, že je to legitímny a systémový prístup. V takom prípade musí štát dohliadať, aby sa stratifikácia neodkláňala od verejného záujmu. Doteraz to poisťovne veľmi obmedzene a postupne svojim (ne)zazmluvňovaním poskytovateľov robili, ale pri razantnejšom postupe im čiastočne bránila legislatíva (nastavenie verejnej minimálnej siete a pod.; čiže v tejto oblasti potrebujeme legislatívu, ktorá by uľahčovala uskutočňovanie stratifikácie) a tiež aspekt, že žiadna poisťovňa nechcela byť v očiach poistencov tá, ktorá bude presadzovať škrty, nakoľko sa to mohlo prejaviť v úbytku jej poistencov. Logicky má preto najlepšie predpoklady začať so stratifikáciou dominantná poisťovňa, ktorá je zároveň v rukách štátu, ku ktorej sa potom ostatné poisťovne pridajú. Opačne by to bolo ťažšie predstaviteľné a asi aj menej účinné. Líder na koncentrovanom trhu totižto často nastavuje trend (napríklad v nastavovaní cien), ktorému sa ostatní prispôsobujú. Na druhej strane pri VšZP býva politický a mediálny tlak omnoho citeľnejší, s výraznejším potenciálom zvrátiť plánované opatrenia a postupy.

11.6.2019

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som vas poprosit, v MPK je stratifikacia nemocnic, kde je aj novela naslednej starostlivosti. Chcela som vas poprosit, v analyze v plyvov na rozpocet sa pise, ze za naslednu starostlivost budu ludia platit 5 eur na den. (Posielam cele zneneie: Následná zdravotná starostlivosť

Navrhuje sa, aby sa v rámci ústavnej starostlivosti poskytovala následná starostlivosť. Následná starostlivosť sa poskytuje do vyliečenia osoby, najviac však do troch mesiacov od stabilizácie zdravotného stavu osoby v ústavnom zdravotníckom zariadení. Ak ide o osobu s poruchou základných životných funkcií a zdravotnou starostlivosťou nie je možné podstatne zlepšiť jej zdravotný stav, následná starostlivosť sa predlžuje podľa indikácie konzília.
Následná ústavná ošetrovateľská starostlivosť je poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti osobe na základe indikácie lekára a sestry, ktorá vyžaduje celodennú dostupnosť ošetrovateľskej starostlivosti, nevyžaduje sústavnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú lekárom a nemožno ju vykonávať v prirodzenom sociálnom prostredí osoby. Následná ústavná ošetrovateľská starostlivosť sa poskytuje do vyliečenia osoby, najviac však do šiestich mesiacov v dome ošetrovateľskej starostlivosti. Po uplynutí šiestich mesiacov sa následná ústavná ošetrovateľská starostlivosť predlžuje podľa indikácie konzília.
Vytvára sa tak priestor pre rodinných príslušníkov pripraviť sa na príchod svojho blízkeho z nemocnice. Následná starostlivosť sa bude poskytovať na oddeleniach dlhodobo chorých, paliatívnej medicíny, fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, doliečovacích oddeleniach, v hospicoch a liečebniach. V nemocniciach bude môcť pacient stráviť tri mesiace, v domoch ošetrovateľskej starostlivosti šesť mesiacov.
Pacienti si majú za takúto starostlivosť doplácať päť eur na deň. Od poplatku však budú viaceré osoby oslobodené, napríklad tehotné ženy, ľudia v hmotnej núdzi, nositelia ocenenia najmenej striebornej Janského plakety, osoby zdravotne ťažko postihnuté aj dôchodcovia.)

Chcela som vas poprosit, ako tento navrh hodnotite?
Ako hodnotite sumu 5 eur na den?
Mohli by ste mi prosim poslat odpoved do 14. hodiny?

Odpoveď Dušana Zachara:
Navrhovaný princíp vítam. Je dobré, keď sa zavádza viaczdrojové financovanie služieb, vrátane symbolickej spoluúčasti pacienta, ktoré by bez dodatočných peňazí nefungovali tak, ako si všetci predstavujeme. Keď nie je všetko “zadarmo”, tak to zároveň vytvára motivácie, aby sa tento typ zdravotnej starostlivosti nezneužíval, a aby bol finančne udržateľnejší. Treba si tiež uvedomiť, že každý človek vynakladá každodenne peniaze na stravovanie a bývanie, avšak pri pobyte v ústavnom zdravotníckom zariadení to v súčasnosti prevažne neplatí. To je zvláštne. Na tzv. hotelových službách (strava, hygienické potreby, posteľné prádlo, čistenie) by sa pacienti podľa môjho názoru mali finančne spolupodieľať. Samozrejme, sociálne odkázaní pacienti by mali byť z poplatkovej povinnosti vylúčení, resp. niektorí by mali mať výrazné zľavy.

10.6.2019

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, na budúci týždeň robíme v SME veľkú prílohu o stratifikácii nemocníc. K tomu mám na Vás nasledujúce otázky:

Čo si myslíte o návrhu ministerstva zdravotníctva o stratifikácii nemocníc? Aké sú podľa vás jeho plusy a aké mínusy?
Myslíte si, že všetky nemocnice, ktoré sa nedostanú do prvej ligy akútnych nemocníc budú v nejakej forme zachované (doliečováky) alebo niektoré pôjdu podľa vás úplne do útlmu? Ak áno, ktorým to najviac hrozí?
Čo si myslíte o princípe, ktorý chce uplatniť ministerstvo, že niektoré nemocnice, ktoré nebudú spĺňať napríklad minimálny počet výkonov budú aj tak zachované, napríklad kvôli dostupnosti? Ako príklad sa spomína napríklad Revúca. Je to podľa vás dobrý a fér prístup?
Šéf ANS Marian Petko v reakcii na „scvrknutie“ počtu plnohodnotných akútnych nemocníc vyjadril obavu, že zostávajúce nemocnice nemusia mať kapacitu na prevzatie pacientov z nemocníc, ktoré nebudú v minimálnej sieti. Ako príklad uviedol pôrodnicu v Bardejove, ktorá sa podľa neho môže zväčšiť len do istého počtu pôrodov. Myslíte si, že nemocnice z minimálnej siete môžu mať problém s kapacitami pri poskytovaní ZS ako sa obáva Petko? Ak to hrozí, tak čo by ste navrhovali?
Aká je podľa vás šanca, že táto vláda a ministerstvo schváli stratifikáciu ešte do volieb?
Myslíte si, že politici sú v stave urobiť poriadnu stratifikáciu alebo skôr sa obávate, že môžu podľahnúť „lobingu“ voličov, miestnych politikov a nemocníc na odstrel?

Odpoveď Dušana Zachara:

Základnú myšlienku stratifikácie – merať, zverejňovať a zazmluvňovať nemocnice na základe kvalitatívnych kritérií – INEKO podporuje. Skúsenosti lekárov a celých pracovísk má pri mnohých zdravotníckych výkonoch pozitívnu spojitosť vo vzťahu ku kvalite poskytovanej starostlivosti. Zvyšuje to bezpečnosť liečby pacienta. Nie je optimálne, aby každý robil všetko a najlepšie hneď za rohom. Cieľom je tiež dosiahnutie ekonomicky udržateľného poskytovania zdravotnej starostlivosti. Špecializácia zariadení a optimalizácia nemocničnej siete by mala priniesť vyššiu efektívnosť a viac zdrojov na lekára a lôžko.
Riziká vidím v politizácii procesu, vrátane toho aby sa nepomáhalo tým “našim” nemocniciam, čo by bolo v rozpore so schválenými nediskriminačnými kritériami a rovnakým prístupom ku všetkým bez ohľadu na právnu formu a vlastníctvo. Aby fungovala stratifikovaná nemocničná sieť dobre, je nevyhnutné, aby dobre a rýchlo fungovala aj záchranná zdravotná služba, primárna ambulantná sieť a následná starostlivosť. A tu sa obávam, že to bude do veľkej miery beh na dlhú trať. Nevylepšeným fungovaním primárnej ambulantnej sféry a následnej starostlivosti budú aj efekty stratifikácie tlmené. Treba pozorne vnímať aj varovania riaditeľov niektorých nemocníc, ktoré sa týkajú rôznych obmedzení (personálnych, prístrojových, stavebných, priestorových, finančných) pri rozširovaní kapacít a špecializácii nemocníc v krátkodobom a strednodobom horizonte.
Analytici z ministerstva zdravotníctva vypočítali, že postupne by sa malo zriadiť až 3-tisíc nových dlhodobých lôžok následnej starostlivosti, takže priestor pre transformáciu niektorých doterajších nemocníc tu určite bude. Do veľkej miery to bude závisieť od schopnosti manažmentov a zriaďovateľov týchto zariadení a samozrejme aj od dopytu po týchto službách a od konkurencie v regióne. Nedá sa vylúčiť, že vzniknú aj úplne nové zariadenia následnej starostlivosti.
Tu sa možno (a možno nie) bijú dva verejné záujmy – dostupnosť a kvalita. Ak sa vyargumentuje, že dostupnosť je v tomto prípade dôležitejšia ako kvalita, tak prosím. Musí byť ale vysvetlené, že sa už viac nedá zmierniť dopad zhoršenej dostupnosti, napríklad posilnením záchranky o lekárov či lepšie nastavenie ich stanovíšť, alebo že sa už vyčerpali možnosti zvýšenia výkonnosti nemocnice vhodnými opatreniami. Ak by to tak nebolo a pravidlá by sa ohýbali zištným spôsobom, nebolo by to dobré.
Ako som uviedol pri bode 1., je tu také riziko. Avšak z dlhodobého pohľadu, ak sa nemocnici bude dariť a bude prijímať viac pacientov a pacientiek zo širšieho okolia, tak s nimi budú prichádzať aj zvýšené príjmy a zisky, ktoré môže nemocnica potom použiť na rozširovanie alebo vybudovanie nových kapacít. Pri tomto bode je o to dôležitejšia úloha primárnej ambulantnej sféry ako “strážcu brány” (tzv. gate keeper), aby pacientov viac liečil a menej posielal do nemocníc do ústavnej starostlivosti (samozrejme netýka sa to pôrodnej starostlivosti :-)).
Dúfam, že sa jej to podarí, hoci približujúci sa termín volieb môže všeličo skomplikovať, najmä ak to nie je na prvý pohľad ľúbivé. Avšak kľúčová je implementačná fáza. Schváliť zákonnú úpravu reformy môže v krátkom období po voľbách aj nová vláda. Akurát sa stratí zbytočne čas na rozbeh reformy, ktorá si bude vyžadovať veľa úsilia a vysvetľovania.
Viď bod 5., ale určitou výhodou schválenia reformy pred koncom volebného obdobia môže byť na druhej strane to, že ovocie, resp. horkú pilulu bude musieť prehltnúť až nasledujúca vláda, na pleciach ktorej bude implementačná fáza, kedy pôjde reálne do tuhého. Aj Ficova vláda schválila napríklad dobrý, predchádzajúcou vládou pripravený zákon o automatickom predlžovaní veku odchodu do dôchoku s tým, že účinnosť stanovila až na obdobie po voľbách. A až keď sa zákon začal realizovať v praxi, prišla iniciatíva na zastropovanie dôchodkového veku. Preto hovorím, že kľúčová je implementačná fáza reformy a dúfam, že zdravotnícka reforma nemocničného segmentu nedostane stopku v akejkoľvek jej fáze.

6.6.2019

Otázka (Filip Domovec, Plus JEDEN DEŇ)
Dobrý deň, Slovensko bojuje s nedostatkom lekárov a zdravotných sestier. Navyše, v horizonte niekoľkých rokov majú v hlavnom meste vzniknúť 2 nové veľké nemocnice – jednu stavia súkromný investor, druhú chce vybudovať štát. V tejto súvislosti Vás prosím o stanovisko:

Bude mať v týchto nemocniciach kto pracovať, resp. nebudú mať problém staršie nemocnice, ktorým zrejme odíde personál do novších a modernejších priestorov?
Aký je najrýchlejší a najefektívnejší spôsob, ktorým by sme v súčasnosti mohli získať nových lekárov?
Mali by sme prijímať viac lekárov z tretích krajín a sú pravidlá pre ich prijímanie nastavené dobre?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. Podľa analýz v Bratislave nedostatok lekárov v priemere nie je, skôr je problém so zdravotnými sestrami. Vybudovaním nových nemocníc vznikne prirodzene aj boj o kvalitných zdravotníckych pracovníkov. A to je dobré. Súťaž o zdravotníckych pracovníkov môže zvýšiť ich motiváciu, ohodnotenie kvality ich práce a zlepšiť podmienky na prácu, čo by v konečnom dôsledku mal pocítiť aj pacient lepším servisom a starostlivosťou. Atraktívnosť jednotlivých zamestnávateľov môže byť závislá od preferencií pracovníkov. Niekto kladie na prvé miesto plat, iný možnosť napredovania vo fachu, resp. aj na poli vedy a výskumu, iný chce pracovať v modernom alebo podnetnom prostredí a byť odmenený za kvalitu odvedenej práce, ďalší uprednostňuje viac istotu, stabilitu a menej stresu a pod. Samozrejme, iniciálnu výhodu pri kontrahovaní a výbere zamestnancov bude mať ten, kto postaví novú modernú nemocnicu ako prvý. Ale v dlhodobejšom horizonte sa presadí také zariadenie, resp. zariadenia, ktoré budú poskytovať relatívne najviac dostupnú, bezpečnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre pacientov, pričom nezáleží, kedy vznikli a kto ich vlastní.

2. a 3. Ak sa pýtate na najrýchlejší a najefektívnejší spôsob ako získať nových lekárov, tak je to motivovanie a nekladenie prekážok pre príchod lekárov zo zahraničia – ideálne tých, ktorí už na Slovensku pôsobili, ale odišli do zahraničia, alebo nových z iných krajín, najmä na východ, resp. juhovýchod od nás. V druhom prípade si musíme vyjasniť otázku, či chceme mať také prísne testy pre cudzích lekárov, ktoré by nespravili ani domáci, alebo im radšej uľahčíme príchod a v prípade ich objektívne nižšej kvality tlačili na to, aby sa postupne dovzdelávali a dostali sa na úroveň našich lekárov. Preferujem druhú možnosť. Tak to robia aj vo vyspelejšom zahraničí.

5.6.2019

Otázka (Igor Surovčík, SITA)
Dobrý deň, podľa návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý je už v parlamente, by mali ísť ženy do dôchodku skôr, ak dieťa vychovali. Za výchovu dieťaťa sa má považovať osobná starostlivosť o dieťa najmenej 10 rokov do jeho plnoletosti, či najmenej päť rokov do plnoletosti, ak sa žena začala o dieťa starať po dovŕšení ôsmich rokov veku dieťaťa. Ak dieťa zomrelo po dovŕšení šiestich mesiacov, podmienka výchovy dieťaťa s nárokom na zníženie dôchodkového veku bude splnená, ak sa matka starala o dieťa od jeho narodenia do úmrtia. Výnimkou budú prípady, ak žena podľa právoplatného rozhodnutia súdu spôsobila smrť dieťaťa úmyselným trestným činom. Podmienku výchovy dieťaťa však matka splní aj vtedy, ak sa osobne starala o dieťa najmenej posledné tri roky pred dovŕšením dôchodkového veku.

Minister Richter minulosti zdôrazňoval, že má ísť o matky, ktoré dieťa nielen porodili, ale aj vychovali. Tak, ako je naformulované znenie navrhovanej novely, naozaj bude potrebné dieťa vychovať, a nielen porodiť? Nebude umožnené ísť do dôchodku skôr aj matkám, ktoré deti len porodili, deti majú ledva základné vzdelanie a počas aktívneho života viac nepracovali ako pracovali? Nepôjdu do dôchodku skôr aj tie matky, ktoré nikdy nepracovali, boli celý život len dôchodkovo poistené štátom vďaka tomu, že porodili deti a získali tak najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podmienky su formulovane velkoryso, splni ich tak pravdepodobne vyrazna väcsina matiek. Cim viac zien splni podmienky, tym horsi bude dopad opatrenia na verejne financie. Ide pritom o mimoriadne drahe opatrenie, ktore najmä v case starnutia obyvatelstva vyznamne zhorsi stabilitu verejnych financii.

Rodinam by podstatne viac pomohlo, keby stat odmenoval rodicov v case starostlivosti o deti a nie az v starobe. Svedcia o tom aj udaje o rozsireni chudoby, podla ktorych patria medzi najohrozenejsie rodiny s viacerymi detmi a medzi najmenej ohrozenych patria dochodcovia. Problem nizkych dochodkov rodicov, ktori sa starali o deti, sa da vyriesit zvysenim vymeriavacieho zakladu na socialne poistenie, ktore za rodicov poberajucich rodicovsky prispevok plati stat. V porovnani so skorsim odchodom do dochodku by opatrenia zamerane na zvysenie vymeriavacieho zakladu a adresnu podporu rodin stali menej penazi a viac by pomohli rodicom vychovavajucim deti. Skorsi odchod do dochodku pre zeny, ktore vychovali deti, je preto plytvanim verejnych zdrojov.

Z pohladu rodovej rovnosti je problemom aj diskriminacia otcov, ktori sa tiez staraju o deti a zakon na nich nemysli.

4.6.2019

Otázka (Pitoňáková Bernadetta, MY Považský Obzor)
Dobrý deň, pri výstvbe bytoviek v Považskej Bystrici “konštatoval Úrad pre verejné obstarávanie“https://mypovazska.sme.sk/c/20468946/byty-staval-sukromny-investor-mesto-ich-chce-odkupit.html :, že samospráva nepostupovala v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Mesto dalo súkromnej firme najprv do prenájmu pozemok, ona postavila bytovku, mali najprv memorandum o spolupráci, neskôr zmluvu. Medzitým došlo aj k zmene názvu firmy. Potom mesto požiadalo príspevok zo ŠFRB a dotáciu a od stavebníka bytovku odkúpilo. Na problém upozornilo jedno občianske združenie. V prílohe posielam list z ÚVO, ktorý prišiel zástupcovi združenia. Od vás by sme potrebovali informácie:

Aké riziká prináša takýto postup, čo sa týka hospodárnosti nakladania s verejnými financiami?
Mesto nemalo svoj stavebný dozor na bytovke. Môže byť aj toto problém? V súvislsoti s týmto upozornili niektorí poslanci, že samospráva vlastne “kupuje mačku vo vreci”, lebo ak sa vyskytnú závady, riešiťť bude musieť mesto, čo prinesie ďalšie náklady a upozornili tiež, že nejde o správny postup pri výbere dodávateľa.

Odpoveď Petra Goliaša:
Ako som spominal v telefone, nie je spravne, ze sa mesto vyhlo sutazi a priamo vybralo stavebnu firmu. Rizikom je predrazenie stavby. Navyse ide podla UVO o protizakonny postup, na co bolo mesto dopredu upozornene. Ospravedlnenim nie je ani argument, ze sa mesto snazilo vyhnut lacnym nekvalitnym ponukam. Kvalitu totiz treba strazit v zadavacich podmienkach, nezavislym stavebnym dozorom ci prostrednictvom dostatocne dlhej zarucnej doby. Ak mesto nevedelo vyuzit tieto prostriedky, mohlo poziadat o pravnu pomoc UVO, ine mesta, pripadne inych expertov na verejne obstaravanie. Este dodavam, ze rizikom je aj klientelizmus, teda uprednostnenie blizkej, dopredu vybranej firmy na ukor inych moznych dodavatelov.

27.5.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o stručný komentár. Venujeme sa téme nadmernej spotreby antibiotík na Slovensku – poisťovňa Dôvera dnes predstavila svoje dáta k tejto téme. Zaujímal by ma Váš pohľad na vec. Dáta naznačujú nízku spotrebu v mestách (Bratislava, Košice) a vysokú naopak v ekonomicky menej rozvinutých regiónoch (Rožňava, Sabinov, Medzilaborce..).

Ako vnámate mieru spotreby antibiotík v kontexte sociálnych skupín?
Ako vnímate politickú štátu v oblasti zmeny trendu – nemajú lekári v tejto oblasti príliš voľnú ruku?
Pomohli by napríklad motivačné/reštriktívne mechanizmy?
Majú slovenskí lekári návyk predpisovať antibiotiká, dá sa povedať, že si tým niektorí z nich zľahčujú prácu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je to určite zaujímavá informácia a môže mať viacero vysvetlení. Jedna z príčin môže byť objektívne vyšší výskyt bakteriálnych ochorení v menej rozvinutých regiónoch, čo môže zas súvisieť s vyššou chudobou, nižším vzdelaním a relatívne horšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti. Bohatší a vzdelanejší obyvatelia, ktorí sa sústreďujú v mestách, môžu viac dbať na prevenciu a ochranu svojho zdravia a tí vzdelanejší nebudú stoj čo stoj vyžadovať od svojho praktického lekára predpísanie liekov, keď mu lekár po diagnostike napr. CRP vyšetrením odporúči pri virotickom ochorení ísť si ľahnúť, veľa piť a jesť ovocie s vysokým obsahom vitamínov, prípadne si ísť do lekárne kúpiť voľnopredajné prípravky na podporu riešenia jeho zdravotného problému.
Určite by kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pomohlo, keby lekári uplatňovali a pacienti poznali štandardné diagnostické a liečebné postupy inšpirované dobrou praxou a medicínou založenou na dôkazoch, ktoré by obmedzovali príliš veľkú variabilitu postupov pri liečbe toho istého ochorenia, resp. rovnakých príznakov pri rôznych lekároch.

27.5.2019

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o odpovede na par otazok. MZSR odlozilo schvalenie stratifikacie. Spojilo material s tym o dlhodobej starostlivosti a posiela spolocny material do MPK. Otazky:

Ako hodnotite tento postup MZSR?
Je podla vas realne, aby sa stratifikacia schvalila este v tomto volebnom obdobi?
Ako hodnotite material o dlhodobej starostlivosti? ake ma ne/vyhody?

MZSR mi napisalo: “stratifikácia veľmi úzko súvisí aj s následnou zdravotnou starostlivosťou. Keďže sme k následnej zdravotnej starostlivosti dostali veľké množstvo pripomienok a po ich odstránení sa výrazne zmenil charakter materiálu, rozhodli sme sa vzhľadom k tomu, že stratifikácia je prelomový materiál, aby odborná verejnosť bola informovaná o finálnom znení oboch materiálov so zapracovanými pripomienkami. Z toho dôvodu oba materiály, nakoľko úzko spolu súvisia, opätovne predpokladáme do MPK ako spoločný materiál.”

Ako tuto argumentaciu hodnotite?
Je lepsie, ze sa materialy spojili? Mohli ist podla vas aj samostatne?
Ako hodnotite, ze ministerka takto oddialila schvalovanie stratifikacie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Samozrejme odkladanie prijatia dôležitých materiálov súvisiacich so stratifikáciou nemocníc s približujúcimi sa voľbami a stále menej stabilnou politickou situáciou vo vládnej časti politického spektra predstavuje zvyšujúce riziko pre skorú implementáciu tohto projektu. Nepoznám informácie o potrebe spájania oboch agend. Je pravda, že problematika následnej zdravotnej starostlivosti (ale aj primárnej ambulantnej sféry) úzko súvisí so stratifikáciou. Dôležitý bude výsledok celého snaženia sa, avšak samozrejme aj technika schvaľovania môže vplývať na konečný výsledok, či už pôjde o úspešný alebo neúspešný proces.

27.5.2019

Otázka (Martin Majdák, Rádio Košice)
Pekný deň prajem, pripravujem príspevok o momentálnom stave nemocnice L. Pasteura v Košiciach a rád by som k tomu poznal aj vaše stanovisko. UNLP v poslednom čase čelila škandálu s transfúziou nesprávnej skupiny krvi čo vyústilo v smrť pacienta.

Ako hodnotí INEKO takýto prešľap z hľadiska chybovosti nemocníc?
Dá sa po takomto omyle očakávať zníženie dôveryhodnosti u občanov?

Odpoveď Dušana Zachara:
To, že sa dve závažné pochybenia (operované nesprávne koleno a chybná transfúzia krvi) stali za ostatný mesiac, môže byť dielom náhody, intenzívnejším a citlivejším zameraním sa médií na podobné prípady po zverejnení prvej udalosti, ale môže naznačovať aj systémové zlyhania (keď si pozrieme na portáli nemocnice.ineko.sk údaje o sťažnostiach pacientov a udelených pokutách pre UNLP, tak zistíme, že pri oboch parametroch je košická univerzitka najhoršia spomedzi ostatných veľkých štátnych nemocníc). Samozrejme akákoľvek medializovaná negatívna informácia znižuje dôveru ľudí v dané zariadenie. Ale najdôležitejšie je, či sa nemocnica zo zlyhaní poučí a naštartuje systémové zmeny, ktoré podobné pochybenia do budúcnosti obmedzia.
Či sa na Slovensku zvyšuje počet chýb zdravotníckych zariadení nevedno, nakoľko exministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská zakázala Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytovať verejnosti údaje o štatistike tzv. nežiaducich udalostí v nemocniciach. Že sa dané údaje zatajujú, znamená, že nevzniká tlak na zlepšovanie. Je to zakrývanie si oči pred skutočnosťou a priestor pre konzervovanie zlého stavu.
Vplyvov na chybovosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientom možno menovať viacero – nedostatočné systémové sebakontrolné ex ante mechanizmy na viacerých úrovniach a ich reálne uskutočňovanie, absencia krížovej kontroly, nedostatočná komunikácia, informovanosť a rozdelenie úloh, slabý leadership, nedostatočný tlak na meranie kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, neúčinné sankcie, rovnostárske odmeňovanie pracovníkov, zlé pracovné podmienky, nemotivovaný, prípadne chýbajúci personál, prepracovanosť, lajdáckosť a pod.

21.5.2019

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, v Univerzitnej nemocnici v Kosiciach podali nespravnu krvnu transfuziu, pacient zomrel. Pred ani nie mesiacom, media zverejnili informacie o pochybeni lekara vo Fakultnej nemocnici v Nitre, kde operovali nespravne koleno. Chcela by som sa vas preto do ankety opýtať:

Čím to je spôsobené, že za posledný mesiac priniesli média informácie o dvoch veľkých pochybeniach v nemocniciach?
Zvyšuje sa počet chýb v slovenských nemocniciach?
Čo má vplyv na chybovosť a čo proti nej môžeme robiť?

Odpoveď Dušana Zachara:
To, že sa dve závažné pochybenia stali za ostatný mesiac, môže byť dielom náhody, intenzívnejším a citlivejším zameraním sa médií na podobné prípady po zverejnení prvej udalosti, ale môže naznačovať aj systémové zlyhania (keď si pozrieme na portáli nemocnice.ineko.sk údaje o sťažnostiach pacientov a udelených pokutách pre UNLP, tak zistíme, že pri oboch parametroch je košická univerzitka najhoršia spomedzi ostatných veľkých štátnych nemocníc). Či sa na Slovensku zvyšuje počet chýb zdravotníckych zariadení nevedno, nakoľko exministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská zakázala Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytovať verejnosti údaje o štatistike tzv. nežiaducich udalostí v nemocniciach. Že sa dané údaje zatajujú, znamená, že nevzniká tlak na zlepšovanie. Je to zakrývanie si oči pred skutočnosťou a priestor pre konzervovanie zlého stavu.
Vplyvov na chybovosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientom možno menovať viacero – nedostatočné systémové sebakontrolné ex ante mechanizmy na viacerých úrovniach a ich reálne uskutočňovanie, absencia krížovej kontroly, nedostatočná komunikácia, informovanosť a rozdelenie úloh, slabý leadership, nedostatočný tlak na meranie kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, neúčinné sankcie, rovnostárske odmeňovanie pracovníkov, zlé pracovné podmienky, nemotivovaný, prípadne chýbajúci personál, prepracovanosť, lajdáckosť a pod.

20.5.2019

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som vas poptosit, premier na stretnuti s riaditelmi nemocnic slubil kazdej z nich (KE, ZA, a UNB – pre kazdu budovu) 300 tisic eur, aby vyriesili nedostatky zo studentskej knihy plesni.

Chcela som vas poprosit, nemohli by ste mi poslat kratku reakciu, ako to hodnotite?
Nie su podla vas vacsimi zdrojmi opat odmenene nemocnice, ktore sa o svoju budovu starali najmenej?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je celkom zaujímavé sledovať, keď jeden deň premiér skritizuje a pohrozí riaditeľom nemocníc, kde sa našli plesne, a ďalší deň im pošle 300-tisíc euro. Je to v malom podobné ako pri opakujúcom sa zadlžovaní veľkých štátnych nemocníc a ich oddlžovaní zo strany štátu. Namiesto nastavenia motivácií, vrátane sankcií pri neplnení cieľov, sa “odmeňujú” možno aj takí, ktorí by sa mohli viac snažiť. A tí, ktorí sa snažia a dosahujú výsledky, sa môžu cítiť ukrivdení, keďže si pomohli sami, bolelo to a neprišla žiadna odmena. “Odmenu” dostali tí druhí. Nabudúce si tí prví veľmi dobre rozmyslia, či sa im oplatí podstúpiť racionalizačné kroky. Ale problém je samozrejme zložitejší. Systémovo by to malo fungovať tak, že si nemocnice dokážu z prevádzkovej činnosti ušetriť dostatok zdrojov na bežnú údržbu svojich budov a zariadenia. Dnes tomu tak z rôznych príčin nie je. Udelená finančná ad hoc injekcia od zriaďovateľa môže riešiť niektoré problémy so vznikom plesní, ale ak sú dôvody napríklad vyššej vlhkosti alebo zatekania konštrukčného rázu a komplikovanejšie, tak je riešenie premiéra “potemkinovské”.
Treba sa začať vážne zaoberať spôsobom riadenia, financovania a meraním dosahovaných výsledkov, kvality a efektívnosti štátnych nemocníc.

14.5.2019

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o odpovede na par otazok. Dlh v zdravotnictve za minuly rok vyrazdne narastol. Nemocnice sa aj napriek oddlzovaniu, zadlzuju a este rychlejsie ako predtym. Projekty, ktore ohlasil pri nastupe este minister Drucker sa viacere nepodarilo splnit. Tak isto sa nepodarili ulohy, ktore MZSR dostalo od Utvaru hodnoty za peniaze – najma velke strukturalne zmeny. Preto som sa vas chcela opytat:

Je dnes zdravotnictvo v lepsom stave ako pri nastupe Tomasa Druckera (teda na zaciatku tejto vlady)?
Ak ano, v com konkretne?
Ak nie, preco?
Kde vidite najvacsie zlyhania vedenia ministerstva za tie tri roky?
Za co by sa dalo ministerstvo podla vas pochvalit?

Odpoveď Dušana Zachara:
Aj keď sa mnohé plány nezrealizovali, resp. sa uskutočnili len v obmedzenej podobe, myslím si, že slovenské zdravotníctvo je v o trošku lepšom stave ako pri nástupe exministra Druckera do funkcie. Kým v predošlom období boli rôzne škandály pri predražených nákupoch a zazmluvňovaní časté, v súčasnosti, po nastavení trasparentnejších pravidiel, prísnejšom ministerskom dohľade a benchmarkovaní, neregistrujeme vážnejšie kauzy, pričom sa pri mnohých nákupoch podarili realizovať úspory v porovnaní s predošlou praxou. Čiže v niečom relatívne malom sa manažment štátneho zdravotníctva zlepšil. Ale ak sa pozrieme na vyše polmiliardové oddlženie nemocníc a fakt, že v hospodárení štátnych nemocníc sa prakticky nič nezmenilo a vyprodukovali za uplynulý rok nový dlh prevyšujúci 100 miliónov eur, je namieste otázka, dokedy ešte budeme tolerovať takéto neudržateľné financovanie a stav. Z ambícií exministra Druckera, že po oddlžení budú štátne zariadenia fungovať finančne lepšie a nebudú vytvárať prevádzkové straty zišlo. Ozdravné plány nemocníc neboli zverejnené, teda sa nedajú kontrolovať, pričom som zatiaľ nepočul ani o žiadnych sankciách za ich nedodržiavanie. Oddlženie tak bolo použité de facto ako “štandardné”, priebežne sa opakujúce dofinancovanie štátneho nemocničného sektora s tým, že prehĺbilo zle nastavené motivácie aktérov do budúcnosti – zvýšil sa tzv. morálny hazard do budúcnosti a zatiaľ nevidno ani svetlo v tuneli. Ohodnotil by som to ako učebnicovo premárnenú príležitosť na naštartovanie štrukturálnych zmien. Okrem rezortu zdravotníctva je to zlá vizitka aj ministra financií a premiéra.
Niektoré uskutočnené zmeny boli pri pohľade na potrebu reformovať mnohé systémové veci skôr kozmetickými úpravami s relatívne malým dopadom na celý systém.
Systémovou a potrebnou zmenou je určite zámer tzv. stratifikácie nemocníc, ktorý je však len na začiatku a najrozhodujúcejšia práca z hľadiska implementácie bude čakať na budúcu vládu. Súčasná garnitúra však môže túto zmenu naštartovať.

13.5.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o pomoc, venujeme sa dnes téme nemocničných nákaz. Rád by som zahrnul aj Váš pohľad na vec. Na konci apríla vyšla agentúrna správa citujúca Pavla Lokšu z Odboru epidemiológie RÚVZ-BB;

„v roku 2018 bolo zo zdravotníckych zariadení na Slovensku nahlásených spolu 12.819 nemocničných nákaz, čo je nárast oproti roku 2017 o 14,2 percenta. Z vyše 1,16 milióna hospitalizovaných pacientov predstavuje incidencia nemocničných nákaz 1,1 percenta“.

Zatiaľ nemám od súkromníkov aktuálne dáta, ale vlani konštatovali niečo ako;

„Na každom oddelení sme podľa medzinárodnej metodiky Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) zbierali dáta počas jedného dňa, pričom sme skontrolovali zdravotnú dokumentáciu vyše 2000 hospitalizovaných pacientov. Táto štúdia preukázala, že skutočná prevalencia výskytu nozokomiálnych nákaz bola 7,35 percenta,“ uviedol medicínsky riaditeľ Sveta zdravia MUDr. Róbert Hill.

WHO konštatuje výskyt infekcií spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozvinutých krajinách v rozmedzí 3,5% až 12%. The European Centre for Disease Prevention and Control hlási priemerný výskyt v európskych krajinách na úrovni 7,1%.

Prečo je podľa Vás taký výrazný nepomer v prezentovaných dátach – ako je možné, že z oficiálnych dát na Slovensku vyplývajú hodnoty, ktoré sú v medzinárodnom porovnaní absolútne nevídané?
Nozokomiálne nákazy sú jedným z ukazovateľov v rebríčkoch INEKO hodnotenia nemocníc. Aj tam sú pomerne nízke čísla – najhoršie dopadla DFNsP-BB s výskytom 2,4%, pri približne polovici nemocníc je údaj 0,0%. Nakoľko dôveryhodné sú tieto dáta? Ako vnímate dostupnosť týchto dát v slovenskom kontexte?

Odpoveď Dušana Zachara:
Štatistika výskytu nemocničných nákaz (NN) je veľmi dôležitým a jedným zo základných ukazovateľov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, konkrétne bezpečnosti pacienta. Používa sa po celom svete. Kým však vo vyspelých zdravotníckych systémoch a kultúrach odzrkadľuje táto štatistika reálny stav v nemocniciach, u nás to zďaleka tak nie je. Čísla o NN, ktoré sú u nás dostupné z verejných zdrojov, sú absolútne mimo realitu. Nedá sa na ne vôbec spoľahnúť. To priznáva aj Úrad verejného zdravotníctva. Preto veľmi oceňujem snahu nemocničnej siete Svet zdravia, ktorá zverejnila prvýkrát na Slovensku realistické údaje o incidencii NN vo svojich nemocniciach. Údaje o NN, ktoré zbierajú RÚVZ, resp. zdravotné poisťovne za jednotlivé nemocnice, netreba brať vôbec do úvahy. Neslobodno ich ani porovnávať, nakoľko napríklad nemocnica, ktorá vykazuje relatívne vyššiu mieru NN, môže pre bezpečnosť pacienta robiť najviac, lebo sa snaží tieto nákazy poctivejšie merať a následne im čeliť. My tieto údaje síce uverejňujeme na portáli nemocnice.ineko.sk, ale upozorňujeme, že nie sú validné. Nezahrňujeme ich však z tohto dôvodu do porovnania nemocníc v rámci ocenenia Nemocnica roka.
Dôvodov, prečo je u nás oficiálna štatistika NN nepoužiteľná, je viacero – slabý tlak vedenia na meranie výskytu NN, nepovinné hlásenia nemocníc, slabá kontrola a vyvodzovanie zodpovednosti, chybajúca jednotná metodika, chýbajúci nemocniční epidemiológovia, zlá komunikácia, nedostatočné kompetencie a vplyv epidemiológov, resp. hygienikov, kultúra lajdáckosti a podvádzania, slabo fungujúca elektronizácia atď.

6.5.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v kontexte medializovaného prípadu operácie nesprávneho kolena v nitrianskej nemocnici pripravujeme stručný text o tom, ako často sa v slovenskom zdravotníctve podobné pochybenia vyskytujú. Odrazovou bude zrejme štatistika UDZS o vývoji počtu podaní, ich opodstatnenosť a najčastejšie príčiny. Posledné roky potvrdzujú, že pacienti sa najčastejšie sťažujú na nesprávne poskytnutú ZS v rámci chirurgie. Chcel by som Vás poprosiť o stručný komentár;

Čo je podľa Vás najčastejšou príčinou zlyhaní a nesprávne poskytnutej ZS – je to nepozornosť, prepracovanosť? V prípade Nitry vzhľadom na veľkosť nemocnice zrejme možno nedostatok výkonov vylúčiť.
Nitra však má aj podľa Vašich čísel veľmi slabé hodnotenie vzhľadom na vysoký počet pokút. Patrí nitrianska nemocnica medzi zariadenia, v ktorých je množstvo pochybení nadpriemerný?
Zároveň nedávno vláda odobrila návrh ministerstva spravodlivosti – pacienti, ktorí sa súdia s nemocnicami pre pochybenie pri poskytovaní ZS, budú po novom oslobodení od platenia súdnych poplatkov. Je to podľa Vášho názoru prínosné opatrenie?

Odpoveď Dušana Zachara: Na úvod, bez toho, aby som chcel zľahčovať, treba povedať, že podobné nežiaduce udalosti (tzv. sentinel events), do skupiny ktorej sa začleňujú aj chyby pri nesprávnom určení operovaného pacienta, jeho časti tela, prípadne pri omylom aplikovanej liečebnej procedúre, sa vyskytujú aj vo vyspelom zahraničí zhruba vo frekvencii 1-krát na 100-tisíc operácií. V priemernej nemocnici v USA sa podobná chyba objaví tak raz za 5 až 10 rokov. Dôvodom býva nedostatočná komunikácia, líderstvo, nedodržanie alebo absencia kontrolných procesných úkonov zabraňujúcich vzniku týchto chýb (napr. checklists) a pod.

Aká je štatistika výskytu tzv. nežiaducich udalostí v slovenských nemocniciach nie je možné momentálne z verejných zdrojov dostať, nakoľko po našej dávnejšej snahe získať tieto údaje vládna moc za pôsobenia vtedajšej ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej prijala právnu normu zakazujúcu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytovať tieto údaje tretím stranám… Nepochopenie úlohy verejnej kontroly a tlaku na zlepšovanie verejných služieb.

Ak analyzujeme pri FN Nitra dostupné údaje od ÚDZS, a to je početnosť opodstatnených sťažností od pacientov a počet a objem právoplatne uložených pokút za zle poskytnutú zdravotnú starostlivosť, tak je pravdou, že v ostatnom období sa nitrrianska nemocnica pohybuje v referenčnej skupine univerzitných a fakultných nemocníc v tej horšej polovici.

Čo sa týka odpustenia súdnych poplatkov, môže to byť vo verejnom záujme, aby vysokými poplatkami neboli poškodení občania odrádzaní od súdnych procesov, ktoré im môžu prisúdiť adekvátnu náhradu škody pri nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Už v súčasnosti sú poplatky odpustené žalobcom pri náhrade škody, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví. Myslím, že je to porovnateľné.

2.5.2019

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som vas poprosit o odpovede na par otazok. Vcera premier povedal, ze konci s Pentou. A chcela som vas poprosit o take mozno predvidanie co sa podla vas teraz stane.

Ake moznosti ma dnes stat na to, aby Pente zneprijemnil podnikanie s nemocnicou?
Mala by VsZP dat tento nemocnice zmluvu?
Ma stat vobec moznosti, ako im nastavit horsie podmienky pre nemocnicu?
A mal by to robit?
Verite, ze stat postavi nemocnicu na Razsochach?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ostatné výroky premiéra Pellegriniho v súvislosti s nemocnicami na Boroch a Rázsochách nepovažujem za šťastné. Sú to ako keby silácke reči, ktoré majú presvedčiť voličov, že štát je v tejto veci akcieschopný a má všetko pod kontrolou. Pritom skôr opak je pravdou. (Ne)činnosť vládnej moci, resp. zvláštne otáľanie a neustále zmeny pri zámere výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave umožnili, aby súkromný investor získal časovú výhodu pri výstavbe svojej nemocnice. Takisto jav vyberania hrozienok z koláča má štát možnosť obmedzovať štandardnými nástrojmi v rámci systému financovania zdravotnej starostlivosti (napríklad cez zreálnenie relatívnych váh pri DRG, aby každá skupina výkonov odrážala slovenskú realitu a nákladovú náročnosť liečby v rovnakej miere alebo cez zazmluvňovanie dominantnou štátnou VšZP, ktorá zvyčajne určuje ceny na trhu (price setter)). Takže kritika premiéra by mala smerovať skôr do vlastných radov.

Štát by mal byť najmä spravodlivý regulátor zdravotníctva. Ak však k tomu aj sám poskytuje zdravotnú starostlivosť, je tu konflikt záujmov spolu s rizikom zneužitia štátnej moci na presadzovanie cieľov, ktoré nie sú vo verejnom záujme. V aktuálnej situácii je toto riziko sprítomnené výrokmi premiéra, ktoré by mohli naznačovať, že budúce konanie štátu nebude smerovať k presadzovaniu verejnoprospešných cieľov, ale k forsírovaniu partikulárnych politicko-ideologických záujmov. Štát ako regulátor má stáť nad všetkými a jeho prvoradý záujem má byť dostupná, bezpečná a kvalitná zdravotná starostlivosť poskytovaná všetkým pacientom bez rozdielu a takisto bez rozdielu, či ju poskytuje súkromná akciovka, župná neziskovka alebo štátna príspevková organizácia. Ak by sa štátny aparát rozhodol zneužiť svoju moc a vplyv v zdravotníctve na diskrimináciu nejakého poskytovateľa, ktorý poskytuje pacientom dostupnú, bezpečnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť, otočilo by sa to v konečnom dôsledku proti nemu. Ak by náhodou napríklad padol z ministerstva alebo telefónu premiéra pokyn riaditeľke VšZP na nezazmluvnenie moderného zdravotníckeho zariadenia, ktoré spĺňa všetky kvalitatívne parametre a je pacientmi žiadané, tak je len otázkou času, kedy nastane stav, že štátna zdravotná poisťovňa prestane byť tou najväčšou na Slovensku, keďže by prišla o veľkú časť prestupivších poistencov. Preto si myslím, že zatiaľ ide zo strany premiéra asi len o napínanie svalov a verím, že ďalej to nezájde.

Čo sa týka výstavby ďalšej novej nemocnice v Bratislave, potreba tu je prítomná. Aby sa však štát správal ako efektívny hospodár, nemôže nebrať do úvahy, že tu bude na Boroch nemocnica súkromného zriaďovateľa. Môže s ňou v niečom zdravo súťažiť, ale musí aj spolupracovať a dopĺňať sa, lebo len tak dosiahneme maximálnu hodnotu za vynaložené verejné peniaze.

30.4.2019

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, prosím Vás o odpovedanie na nasledujúce otázky.

Aké potraviny by sa mohli mať nižšiu daň, ak by to malo stáť 150 mil. ako hovorí Smer?
Do akej miery i myslíte, že ide o spravne opatrenie? Preco?
Malo by sa prípadne inak pomôcť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Efektivnejsie by bolo znizit odvody ludom s nizkym prijmom. Opatrenie by v plnom rozsahu pomohlo socialne slabsim obyvatelom, ktorym by stupli ciste prijmy a mali by viac pracovnych prilezitosti. Znizenim DPH na vybrane potraviny sa pomoze vsetkym, aj bohatym ludom. Navyse sa cele znizenie pravdepodobne neprenesie do poklesu cien, cast zostane obchodnikom. Nevyhodou je aj potencialna spekulacia obchodnikov platit nizsiu DPH za co najsirsi zoznam potravin s nizsou sadzbou. Vznika teda potreba kontrolovat a rozlisovat, ktore potraviny mozu mat nizsiu sadzbu a ktore uz nie.

Nezodpovedne je prinasat opatrenia s negativnym dosahom na verejne financie bez kompenzacie. Vysledkom bude vyssi deficit verejnych financii aj dlh. Uz dnes je zrejme, ze plany vlady na skore dosiahnutie vyrovnaneho rozpoctu su nerealne. Dalsie znizovanie prijmov ci zvysovanie vydavkov tento ciel este viac oddaluje. Je to klasicky priklad, ked politici uprednostnuju kratkodoby zaujem uspiet v najblizsich volbach pred principom efektivnosti a pred dlhodobymi zaujmami krajiny.

29.4.2019

Otázka (Martin Dargaj, SITA)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o reakciu na plány vládnej strany SNS. Podľa predsedu SNS Andreja Danka, jeho strana v rámci pripravovaného sociálneho balíčka navrhne 15-percentnú daň z príjmu pre SZČO a pre firmy s obratom do 100 tisíc eur. Pôjde podľa vás o dobrý krok?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pri nastaveni roznych sadzieb dane podla obratu stupne motivacia väcsich firiem umelo sa delit na mensie, aby platili nizsiu dan. Umele delenie firiem moze podstatne znizit efektivnost opatrenia, ktore navyse komplikuje danovy system.

Cielom statu by malo byt vytvarat rovnake podmienky pre vsetkych. Progresivna dan diskriminuje vsetky väcsie firmy voci ich mensim konkurentom.

Pri SZCO sa znizenim dane prehlbi rozdiel medzi vysokym zdanenim zamestnancov a zivnostnikov. Zvysi sa teda motivacia prechadzat na umele zivnosti. Opatrenia vlady by sa mali zamerat najmä na znizenie danovo-odvodoveho zatazenia prace vsetkych, teda zamestnancov aj zivnostnikov.

29.4.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem clanok o dlhodobej starostlivosti a chcela by som Vas aj v suvislosti s Vasou analyzou “Sme pripraveni na starnutie obyvatelstva?” poprosit o komentar k nasledujucim otazkam:

Ministerstvo prace ma zacat od septembra merat kvalitu socialnych sluzieb. Su v sucasnosti indikatory kvality definovane v prilohe zakona o soc. sluzbach dostatocne a aktualne? Netreba ich aktualizovat / rozsirit o nove indikatory?
Rezort zdravotnictva a rezort prace mali vypracovat novy zakon o dlhodobej starostlivosti, no namiesto toho predlozili novely viacerych existujucich zakonov. Ako hodnotite zmeny, ktore v nich v oblasti dlhodobej starostlivosti navrhuju? Ktore povazujete za prinosne a ktore naopak za nedostatocne / zle?
Implementacna jednotka ÚV SR vo svojej poslednej sprave spomina, ze riesenie dlhodobej starostlivosti naraza okrem ineho na rezortizmus. Bolo by riesenim, ak by tato problematika cela presla pod ministerstvo zdravotnictva s tym, ze by jeho prostriedky boli navysene z prostriedkov ministerstva prace, od ktoreho by prebrali jeho sucasnu agendu? Pripadne, ake nadrezortne riesenie tejto problematiky si viete predstavit?
Vo svojej analyze v ramci odporucani uvadzate, ze by sa malo preskumat a zvazit zavedenie verejneho poistenia dlhodobej starostlivosti. Mozete to trochu viac priblizit, ako by to v praxi mohlo vyzerat?

Odpoveď Petra Goliaša:
V prvom rade chcem upozornit, ze sme minuly tyzden na webe seminara zverejnili finalnu verziu analyzy

A teraz k otazkam:

Terajsie indikatory su zamerane na procesy a nie na vysledky. Cize sleduju najmä pravidla a postupy, ktore sa v jednotlivych zariadeniach uplatnuju, ale nesleduju napriklad spokojnost klientov alebo mieru vyskytu dekubitov ci mieru hospitalizacie klientov. Dalsim problemom je, ze hodnotenie kvality sa uz mnoho rokov odklada a podla mojich informacii sa tak moze stat aj v tomto roku vzhladom na otaznu pripravenost kapacit rezortu prace na vykonanie hodnoteni. Je totiz potrebne vyclenit dostatocny pocet hodnotitelov a sucasne ich vyskolit ako aj naplanovat cely proces hodnotenia.
Pokus o integraciu systemu cez novy zakon o dlhodobej starostlivosti zlyhal. Rezorty zdravotnictva aj prace teraz predkladaju ciastkove novely, ktore sa aspon pokusaju koordinovat ich vzajomnu spolupracu a zlepsit situaciu v niektorych oblastiach. Novely prinasaju viacere potrebne zmeny, ktore konkretne uvadzame v analyze. Medzi najdolezitejsie patria zmeny tykajuce sa naslednej zdravotnej starostlivosti v nemocniciach a domoch osetrovatelskej cinnosti ako aj upravy v posudkovej cinnosti, ktore by mali znizit riziko predcasneho prepustania pacientov do domacej starostlivosti. To dnes casto vedie k neumernemu zatazeniu rodinnych prislusnikov, zdravotnym komplikaciam pacienta, opakovanym hospitalizaciam a v krajnych pripadoch aj k predcasnym umrtiam. Priestor na dalsie zlepsenie je najmä v zjednoteni socialnej a zdravotnej posudkovej cinnosti, aby odkazani ludia dostavali rychlejsi a kvalitnejsi pristup k potrebnej starostlivosti. Sucasne treba riesit problem rastuceho poctu cakatelov na umiestnenie v zariadeniach socialnych sluzieb. Tento problem sa bude pri starnucej populacii dalej prehlbovat, vyzaduje si preto systemove riesenie, ktore nebude lacne. Urychlene sa treba zaoberat aj kvalitou poskytovanych sluzieb, najmä zacat merat a zverejnovat vysledky vratane spokojnosti pacientov, miery dekubitov, atd.
Problemom je chybajuca koordinacia pri financovani socialnych a zdravotnickych sluzieb. Zdravotne poistovne neraz financuju socialne sluzby poskytovane v nemocnicach a zariadenia socialnych sluzieb neraz financuju zdravotnicke sluzby poskytovane ich klientom. Riesenim je definovanie, kto ma co financovat a v akej vyske. Koordinovat mozno oba rezorty, pokial su ochotne spolupracovat. Integracia v ramci jedneho rezortu by to zrejme urychlila. Ani integracia by vsak neriesila dalsi klucovy problem, ktorym je otazka nakladov. Napriklad predlzenie naslednej starostlivosti v nemocniciach z jedneho na tri mesiace stoji peniaze, ktore by mali platit zdravotne poistovne. Naproti tomu znizenie cakacich radov v zariadeniach socialnych sluzieb tiez stoji peniaze, ktore by mali platit najmä samospravy a rezort prace. Tu treba hladat riesenia na urovni celej vlady.
Mohlo by to vyzerat podla vzoru Nemecka. Ako piseme v analyze: “Poistenie dlhodobej starostlivosti bolo v Nemecku zavedené v roku 1995, od roku 2009 je povinné pre všetkých. V roku 2018 tu bola poistná sadzba 2,55 % hrubej mzdy, resp. 2,80 % pre bezdetných.” Nové poistenie odporúčame zaviesť len za podmienky, že nezvýši daňovo-odvodové zaťaženie práce. Teda sucasne by malo dojst k adekvatnemu znizeniu inych socialnych alebo zdravotnych odvodov. Nove poistenie by riesilo dlhodobe potreby financovania systemu.

26.4.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Pozdravujem, NKÚ vydalo Záverečnú správu ku kontrole funkčnosti a využívania elektronického zdravotníctva. Jedným aspektom je, že sa vďaka elektronizácii ušetrilo v roku 2018 takmer 54 miliónov. Nemožno si ale nevšimnúť konštatovanie, že o eHealth ľudia nejavia prakticky žiaden záujem. Citujem zo správy;

Podľa údajov k septembru 2018 bolo NKÚ SR zistené, že z 3 miliónov vydaných občianskych preukazov s elektronickým čipom bolo pre pripojenie do eZdravia občanmi certifikovaných 436,7 tis. (14,5 %) občianskych preukazov. V polovici októbra bolo evidovaných 7 769 pokusov o prihlásenie do EZKO, čo tvorí 1,8 % aj opakovaných prístupov k počtu poistencov, ktorí mali certifikovanú možnosť pripojenia sa k EZKO. Voči všetkým vydaným občianskym preukazom s elektronickým čipom to tvorí asi 2,6 ‰.

Napísali by ste mi k tomu prosím stručný komentár? – NCZI často operuje údajmi o rýchlosti zapojenia zdravotníkov a ich vysokom počte.
Kde podľa Vás štát zlyhal v tlmočení ľuďom, ako a prečo systém využívať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ľudia nevyužívajú služby štátneho elektronického zdravotníctva preto, lebo jeho užívateľská neprívetivosť odrádza aj najväčších fanúšikov elektronizácie. Celý systém elektronických občianskych preukazov , e-služieb verejnej správy na portáli Slovensko.sk, vrátane zdravotníckych portálov eZdravia a Národného portálu zdravia je koncipovaný veľmi komplikovane, neprehľadne, neintuitívne a jeho naštartovanie, zoznámenie sa a využívanie zožerie občanovi príliš veľa času, ktorý mohol využiť inak. Aj mladý človek s druhostupňovým vysokoškolským vzdelaním má problém nájsť relevantné informácie, nainštalovať všetky potrebné prvky a využívať prínosy z elektronizácie. Navyše mnohé funkcionality eZdravia ešte reálne nefungujú (skúste sa napríklad elektronicky objednať ku neurológovi…) a tie, ktoré sú činné, môžu záujemcovia využívať v oveľa komfortnejšom móde a relatívne jednoducho v rámci elektronických služieb zdravotných poisťovní.
Samozrejme, aj NCZI mohlo v komunikácii urobiť viac. Veď si len skúste zadať ezdravotnictvo.sk – portál NCZI – a odstopovať si, koľko vám bude trvať, kým sa dostanete do vašej elektronickej zdravotnej knižky.

25.4.2019

Otázka (Martin Martiš, Pravda)
Dorby den, mna by zaujimal Vas nazor:

Ktora moznost je vyhodnejsia pre stat ci dostavba Razsochov aebo okupenie nemocnice Bory?
Nebude problem ak vzniknu taketo dve koncove nemocnice tak blizko seba? Kto je v tomto inancnom suboji silnejsi?
Moze vzniknut boj o personal? Je sukromnik viac atraktivnejsie pre lekarov?

Odpoveď Dušana Zachara:

Muselo by to byť predmetom komplexného posúdenia hodnoty za peniaze pri oboch alternatívach a ich porovnania.
Určite by to nebolo najšťastnejšie riešenie, keďže by sa dve nové moderné koncové nemocnice koncentrovali z geografického hľadiska v jednej oblasti, na západnom konci Bratislavy a vyvstala by tak pri veľkom počte pacientov potreba dopravného tranzitu cez celé mesto. Rezignovalo by sa tým na dostupnejšie obslúženie rôznych spádových oblastí. Samozrejme, iniciálnu výhodu pri zazmluvňovaní a nábore zamestnancov bude mať ten, kto postaví novú modernú nemocnicu ako prvý. Ale v dlhodobejšom horizonte sa presadí také zariadenie, resp. zariadenia, ktoré budú poskytovať relatívne najviac dostupnú, bezpečnú a kvalitnú zdravotná starostlivosť pre pacientov, pričom nezáleží, kedy vznikli a kto ich vlastní.
Áno, môže a to je dobré. Súťaž o zdravotníckych pracovníkov môže zvýšiť ich motiváciu, ohodnotenie kvality ich práce a zlepšiť podmienky na prácu, čo by v konečnom dôsledku mal pocítiť aj pacient lepším servisom a starostlivosťou. Atraktívnosť jednotlivých zamestnávateľov môže byť závislá od preferencií pracovníkov. Niekto kladie na prvé miesto plat, iný možnosť napredovania vo fachu, resp. aj na poli vedy a výskumu, iný chce pracovať v podnetnom prostredí a byť odmenený za kvalitu odvedenej práce, ďalší uprednostňuje viac istotu, stabilitu a menej stresu a pod.

24.4.2019

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na to, že premiér Peter Pellegrini (Smer) sa pohráva s myšlienkou, žeby štát kúpil nemocnicu Penty na Boroch.

Čo si o tom myslíte? Je to dobrý nápad?
Aké v tom vidíte riziká a naopak pozitíva?

Odpoveď Dušana Zachara:
Štát by mal vysvetliť, prečo je výhodné kupovať nemocnicu od súkromníka. Dobré by bolo, keby občania mali možnosť spoznať aj dôvod, prečo (ak vôbec) chce Penta predať svoju nemocnicu. Teda prečo sa zrazu zmenili motivácie konania oboch strán. Keďže pri prípadnom obchode nebudú pravdepodobne viacerí záujemcovia o kúpu a viacerí predávajúci, ale len Penta a štát, nebudeme poznať cenu tejto transakcie, ktorú by vygeneroval trh. Preto by bolo nevyhnutné postupovať pri tomto procese mimoriadne transparentne a predávajúci by mal zverejniť všetky jednotkové náklady a celkové objemy, ktoré by mal posúdiť renomovaný, najlepšie asi zahraničný poradca, ktorý nemá konflikt záujmov a má skúsenosti so štruktúrou a výškou nákladov pri výstavbe nových moderných nemocníc vo vyspelom zahraničí. Z toho by potom vznikli akési “oprávnené náklady” a následne kúpno-predajná cena. Samozrejmosťou by malo byť aj analyzovanie hodnoty za peniaze – čiže efektivity tohto investičného zámeru a dopadu na celú spoločnosť. Zároveň by mal štát komunikovať, ako si predstavuje “súžitie” a ďalší vývoj ostatných nemocníc UNB, keďže potreba ich zásadnej obnovy, resp. možno ich nahradenia ďalšou novou nemocnicou tu bude stále prítomná.
Čo sa týka výučby medikov, tu by sa mali pozbierať najlepšie praktiky zo zahraničia, ako nastaviť tento proces tak, aby bol dostatočne flexibilný a bol výhodný tak pre nemocnicu, ako aj univerzitu. Nebolo by dobrým, ani udržateľným riešením, ak by mal niekto z týchto dvoch strán navrch a diktoval podmienky tomu druhému.

Pozitívom kúpy nemocnice na Boroch štátom by bolo, že by sa dve nové moderné koncové nemocnice nekoncentrovali z geografického hľadiska na západnom konci Bratislavy (keďže Rázsochy by sa dobudovali asi “len” ako doliečovacie zariadenie) a nevyvstala by taká veľká potreba na dopravný tranzit cez celé mesto. Je možné, že by sa v štátnej univerzitnej nemocnici kládol väčší dôraz na vedu, výskum a výučbu mladých medikov ako v súkromnom zariadení.

Rizík je viacero. Nemocnica na Boroch bola projektovaná na určitý účel, aj keď Penta deklarovala, že má ambíciu, aby bola koncovým zariadením. Štát by možno projektoval nemocnicu pre ešte komplexnejšie potreby. Otázkou je, či je možnosť rozširovania nemocnice na Boroch. Ďalším problémom môže byť proces stanovenia ceny, zmluvných vzťahov, vzťahov k pozemku, kto dostavia nemocnicu, kto to bude kontrolovať a pod. Rizikom v tejto chvíli zostáva aj prípadná možnosť (zatiaľ len v rovine neoverených informácií), že Pente nevychádza projekt z ekonomického hľadiska (napr. nedostatok zdravotníckeho personálu, resp. príliš vysoké mzdové náklady), a preto je pre ňu výhodné zobchodovať Bory so štátom. Bola by škoda, že v hlavnom meste nevzrastie súťaž medzi rôznymi poskytovateľmi, ktorá by z dlhodobejšej perspektívy generovala lepšie služby a starostlivosť pre pacientov a lepšie pracovné podmienky pre zdravotníckych pracovníkov. Súkromný poskytovateľ mohol ukázať, že to ide prevádzkovať koncovú nemocnicu udržateľným spôsobom pri nezľavení z kvalitatívnych štandardov zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Ak si to ale náhodou Penta vyrátale, že to nepôjde a mlčí o tom, tak by to bola ohromne zlá správa pre systém financovania a poskytovania koncovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku, ktorý príde o relevantný benchmark a prípadnú možnosť nápravy založenej na skúsenosti neštátneho poskytovateľa. Tiež nie je vyriešené, čo bude s ďalšími nemocnicami UNB, a keďže mnohé záujmové skupiny budú hovoriť, že nemocnica na Boroch je malá, nepríde k pôvodne zamýšľanej optimalizácii siete nemocníc v Bratislave a tým súvisiacej vyššej efektívnosti.

24.4.2019

Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Pekný deň, chcel by som vás poprosiť o reakciu v súvislosti s výstavbou nemocnice v Bratislave.

Je podľa vás správne, aby štát prevzal nemocnicu, ktorú plánuje vystavať finančná skupina Penta v lokalite Bory?
Za akých podmienok by podľa vás k takémuto kroku malo dôjsť?
Čo by mala nová nemocnica zohľadňovať v súvislosti s prácou a výučbou nových lekárov?

23.4.2019

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, v utorkových novinách by sme chceli uverejniť fotografie plesní, ktoré sa medikom podarilo vyzbierať pre premiéra Petra Pellegriniho. V tejto súvislosti som natrafil na vašu reakciu pre SME, kde hovoríte o zodpovednosti za aktuálny stav a tiež o tom, čo okrem plesnivých múrov trápi naše nemocnice. Chcel som vás poprosiť o stanovisko, ktoré by sme mohli v rámci témy použiť:

SÚ PLESNE V NEMOCNICIACH PROBLÉMOM SLOVENSKÉHO ZDRAVOTNÍCTVA, PRÍPADNE ČO POVAŽUJETE ZA VÄČŠÍ PROBLÉM?
KTO MÁ NAJVÄČŠÍ PODIEL ZODPOVEDNOSTI ZA STAV, V AKOM SA ZDRAVOTNÍCTVO DNES NACHÁDZA?

Odpoveď Dušana Zachara:
Napĺňanie základných hygienicko-epidemiologických štandardov v našich nemocniciach, ako aj (ne)spokojnosť pacientov s “hotelovými” službami a prostredím v nemocnici patria medzi najvypuklejšie problémy ústavných zdravotníckych zariadení v SR. K tomu sa priraďuje aj nespokojnosť zdravotníckych pracovníkov s podmienkami a prostredím, v akom musia pracovať. To je jedným z najdôležitejších faktorov, prečo odchádzajú do zahraničia. Vyjadrenie premiéra vyzerá na prvé počutie sympaticky a odhodlane, ale treba si uvedomiť, že práve jeho strana nominovala od roku 2006, s výnimkou necelých 2 rokov Radičovej vlády, všetkých ministrov zdravotníctva. Čiže zodpovednosť je jasná. Navyše, túto zodpovednosť umocňuje ešte aj fakt, že riaditelia štátnych nemocníc bývajú často politickými nominantmi, ktorí prešli len formálnym výberovým konaním. Politické vplyvy a záujmy v štátnych nemocniciach sú ďalším obrovským problémom slovenského zdravotníctva.

18.4.2019

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, pripravujem anketu o tom, ze stat zrejme planuje odkupenie nemocnice na Boroch od Penty a chcela by som vas poprosit o odpovede na otazku:

Za akých podmienok by bolo výhodné pre štát kúpiť nemocnicu Penty na Boroch?

Odpoveď Dušana Zachara:
Štát by mal vysvetliť, prečo je výhodné kupovať nemocnicu od súkromníka. Dobré by bolo, keby občania mali možnosť spoznať aj dôvod, prečo (ak vôbec) chce Penta predať svoju nemocnicu. Teda prečo sa zrazu zmenili motivácie konania oboch strán. Keďže pri prípadnom obchode nebudú pravdepodobne viacerí záujemcovia o kúpu a viacerí predávajúci, ale len Penta a štát, nebudeme poznať cenu tejto transakcie, ktorú by vygeneroval trh. Preto by bolo nevyhnutné postupovať pri tomto procese mimoriadne transparentne a predávajúci by mal zverejniť všetky jednotkové náklady a celkové objemy, ktoré by mal posúdiť renomovaný, najlepšie asi zahraničný poradca, ktorý nemá konflikt záujmov a má skúsenosti so štruktúrou a výškou nákladov pri výstavbe nových moderných nemocníc vo vyspelom zahraničí. Z toho by potom vznikli akési “oprávnené náklady” a následne kúpno-predajná cena. Zároveň by mal štát komunikovať, ako si predstavuje ďalší vývoj ostatných nemocníc UNB, keďže potreba ich zásadnej obnovy, resp. možno ich nahradenia ďalšou novou nemocnicou tu bude stále prítomná.

16.4.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chceli by sme tému stratifikácie spracovať cez problematiku regionálnych nemocníc, tak ako sú definované v návrhu. Podľa dostupných údajov, by sa mali nachádzať v Bratislave, Nitre, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Lučenci, Poprade, Prešove, Košiciach a Michalovciach a obsahovať by mali nasledovné;

vnútorné lekárstvo
dostupného neurológa
pediatriu a neonatológiu
OAIM a JIS (aj kardiologická)
infektológia
kardiológia
geriatria
traumatológia
ortopédia
urológia
ORL
gynekológia a pôrodnica
Psychiatria
urgentný príjem 2. typu

chcem sa spýtať na Váš názor;

ako toto navrhované rozčlenenie minimálnej siete vnímate?
je podľa Vás spomínaná komplexnosť poskytovanej starostlivost pri očakávanej dostupnosti do 60 minút autom dostatočná?

Odpoveď Dušana Zachara:
Regionálnych území má byť 6, národných 4, pričom menný zoznam nemocníc by podľa mňa nemal byť dopredu stanovený, ale mal by sa v prechodnom období a potom každým rokom vykryštalizovať v súťaži poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v jednotlivých územiach, ktorí budú spĺňať požadované kritériá a budú mať najlepšie sledované ukazovatele kvality. Myslím si, že kritériá dostupnosti, komplexnosti a kvality boli v princípe dobre zvolené. Pri dostupnosti tu však existuje reálne riziko, že nie všetci obyvatelia Slovenska budú mať napríklad regionálnu nemocnicu dostupnú do 60 minút jazdy autom vzhľadom na neoptimálny stav cestnej infraštruktúry (napr. chýbajúce diaľničné úseky a tunely).

16.4.2019

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože tak ako som Vám spomínala cez telefón, rada by som sa Vás spýtala na pár otázok ohľadne plánu odvodzovať sadzbu dane z príjmov právnických osôb od obratu.

Andrej Danko sa vyjadril, že týmto spôsobom by podporil slovenské firmy, keďže sú to práve ony, čo majú zvyčajne nižšie príjmy. Mohlo by to ísť proti pravidlám EÚ podobne ako odvod pre obchodné reťazce?
Ako hodnotíte tento návrh? Funguje niečo podobné v iných EÚ krajinách?
Mohlo by toto opatrenie reálne slovenským podnikom pomôcť a naštartovať ich rasť? Prečo?
Aké iné možnosti má vláda na to, aby podporila slovenské podniky?

Odpoveď Petra Goliaša:
Velkost firmy nemusi vypovedat o velkosti zisku. Aj velke firmy mozu mat male zisky alebo mozu byt v strate. Uvaha, ze velkej firme si mozeme dovolit zobrat na dani percentualne viac, pretoze je aj tak dost bohata, preto nie je spravna.

Cielom statu by malo byt vytvarat rovnake podmienky pre vsetkych. Progresivna dan diskriminuje vsetky väcsie firmy voci ich mensim konkurentom.

Pri nastaveni roznych sadzieb dane podla obratu stupne motivacia väcsich firiem umelo sa delit na mensie, aby platili nizsiu dan. Umele delenie firiem moze podstatne znizit efektivnost opatrenia, ktore navyse komplikuje danovy system.

V zahranici som nasiel informacie o progresivnom zdanovani v Holandsku, tam vsak sadzba zavisi od zisku, nie obratu. V Madarsku existuje moznost uplatnit samospravami miestnu progresivnu dan podla obratu, avsak len do 2 %. V Cile uplatnuju progresivnu dan v taziarskom priemysle.

http://www.oecd.org/tax/tax-policy/corporate-and-capital-income-tax-explanatory-annex.pdf

15.4.2019

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, dnes má však MZ SR tlačovku k stratifikácii nemocníc. Zaujímal by ma teda váš názor:

Čo si myslíte o stratifikácii nemocníc ako ju navrhuje ministerstvo?
V čom vidíte plusy a na druhej strane mínusy tohto zámeru ministerstva?

Odpoveď Dušana Zachara:
Dobre nastavená sieť akútnych nemocníc s nadväzujúcimi zariadeniami pre doliečovanie, rehabilitáciu, pre pobyt dlhodobo chorých a starších pacientov, ako aj ďalšími sociálno-zdravotnými zariadeniami predstavujú základný predpoklad na to, aby pacienti dostávali dostupnú a kvalitnú starostlivosť, ktorá bude udržateľná z ekonomického, klinického a demografického hľadiska. Určite je pre ľudí lepšie síce cestovať možno o pár minút dlhšie do nemocnice, ale zato mať väčšiu garanciu poskytovania bezpečnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ktorú bude zabezpečovať skúsený zdravotnícky personál v optimálnych počtoch. Cieľom stratifikácie je práve zlepšovanie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre pacienta. Určitý diskomfort, že niektorí pacienti budú cestovať do nemocnice pri niektorých diagnózach viac kilometrov, sa určite oplatí, lebo “diskomfort” vyplývajúci z výrazne vyššieho rizika zdravotných komplikácií na menej skúsených pracoviskách, ktoré sú “hneď za rohom”, je určite oveľa viac život ohrozujúci. Pozitívom stratifikácie je aj to, že pacient po operácii v akútnej nemocnici by sa mal presunúť na doliečovanie do zariadenia v blízkosti svojho domova, aby bol jeho komfort a komfort jeho blízkych čo najväčší.
Ak bude obsahom stratifikácie a súvisiacej legislatívy aj explicitne uvedený presný menný zoznam zariadení, ktoré sú už vopred tie “vyvolené” v tom-ktorom regióne, tak to nepovažujem za vhodný prístup. Nemocnice by mali mať rovnaké možnosti sa vyprofilovať za zariadenia akútneho typu, ak budú spĺňať požadované kritériá a pri súťaži s ostatnými regionálnymi konkurentmi budú poskytovať najbezpečnejšiu a najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť pre pacientov.

12.4.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem clanok o tom, ze FN TT podpisala zmluvu s firmou Zdravoprojekt Bratislava na Spracovanie projektoveho zameru a architektonickeho riesenia priestorov novej Fakultnej nemocnice Trnava. Zaujalo ma to, lebo v r. 2015 vlada rozhodla o fin. dotacii 1,8 mil. eur na rekonstrukciu nemocnice (cast tychto prostriedkov uz zrejme bola cerpana, cakam na odpoved nemocnice, kolko zdrojov minuli). Podla medializovanych vyjadreni sucasneho riaditela rekonstrukcia ale nie je efektivna a chce postavit novu. Vlada este o tom nerozhodovala a tuto investiciu ani nevyhodnotil Utvar hodnoty za peniaze. Vlani sa pritom riaditel nemocnice vyjadril, ze “V prípade, ak by projekt FN vo vláde dostal podporu, podľa Žitňana by v budúcom roku mohli byť ukončené architektonické súťaže a následne sa začalo stavať.” (http://www.teraz.sk/zdravie/trnava-nemocnica-chce-postavit-velky-pav/323052-clanok.html
[1]).
MZ sa jednoznacne nevyjadruje, ci je za vystavbu novej / rekonstrukciu sucasnej nemocnice. Reagovalo, ze tento projekt ma pred sebou este mnoho krokov, okrem ineho posudenie Utvarom hodnoty za peniaze. Ked som sa ich pytala, ci je v poriadku, ze si uz nemocnila objednala architektonicke riesenie novej nemocnice, uviedli, ze je to standardny postup. V tejto suvislosti sa chcem spytat:

Povazujete za efektivne, aby nemocnica obstravala architektonicke riesenie vystavby novej nemocnice, kym nema odobrenie od vlady, ze moze stavat a nie je posudenie UHP? Alebo je tento postup v poriadku?
Pamatate si, ze by sa takto postupovalo aj v pripade inych ZZ, napr. nUNB, nUNM, FN BB?

Odpoveď Dušana Zachara:
Fakultná nemocnica v Trnave je charakteristická veľkým počtom zanedbaných budov a pavilónov na obrovskom pozemku, čo nie je pre dobré fungovanie nemocnice optimálne. Z tohto pohľadu vyzerá plán výstavby jedného moderného spoločného pavilónu pre všetky kliniky logický. Bolo by však nevyhnutné vyriešiť, čo s relatívne novým pavilónom chirurgických disciplín z roku 2007.
Na to, aby mohli rezort zdravotníctva a analytici z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) posúdiť investičný zámer, musia dostať adekvátne podklady. Čiže nejaký koncept projektu a štúdiu uskutočniteľnosti musí nemocnica predložiť. Podobné to bolo aj v prípade projektu rekonštrukcie Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Do akej hĺbky, a teda za akú vysokú sumu je potrebné mať na začiatku pre posúdenie projektu vypracovaný projektový zámer a architektonické riešenie, vrátane projektovej dokumentácie, neviem zhodnotiť. Ale keď sa pozrieme na nezrealizovaný projekt Nemocnice novej generácie súkromného investora (Penta) v Sielnici pri Banskej Bystrici, tak tam bol základný koncept nemocnice, ako aj jej architektonické riešenie prezentované vopred. Este by som k poslednej vete doplnil link: https://www.nng.waterwhite.sk/

12.4.2019

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na vás takú netradičnú tému.

Čo si myslíte o vyjadreniach premiéra Petra Pellegriniho o plesniach v nemocniciach? Vravel, že keď niekde uvidí pleseň v nemocnici, tak odvolá riaditeľa nemocnice.
Myslíte si, že plesne sú najväčší problém v slovenských nemocniciach a v zdravotníctve, ako to naznačoval premiér?
Ako hodnotíte jeho vyjadrenie, že ak niekde nájde pleseň v nemocnici, tak odvolá jej riaditeľa? Čo si o tom myslíte?

Odpoveď Dušana Zachara:
Napĺňanie základných hygienicko-epidemiologických štandardov v našich nemocniciach, ako aj (ne)spokojnosť pacientov s “hotelovými” službami a prostredím v nemocnici patria medzi najvypuklejšie problémy ústavných zdravotníckych zariadení v SR. K tomu sa priraďuje aj nespokojnosť zdravotníckych pracovníkov s podmienkami a prostredím, v akom musia pracovať. To je jedným z najdôležitejších faktorov, prečo odchádzajú do zahraničia.
Vyjadrenie premiéra vyzerá na prvé počutie sympaticky a odhodlane, ale treba si uvedomiť, že práve jeho strana nominovala od roku 2006, s výnimkou necelých 2 rokov Radičovej vlády, všetkých ministrov zdravotníctva. Čiže zodpovednosť je jasná. Navyše, túto zodpovednosť umocňuje ešte aj fakt, že riaditelia štátnych nemocníc bývajú často politickými nominantmi, ktorí prešli len formálnym výberovým konaním. Politické vplyvy a záujmy v štátnych nemocniciach sú ďalším obrovským problémom slovenského zdravotníctva.

9.4.2019

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, prosím Vás o odpovedanie na nasledujúce otázky.

Ako vy vnímate to, že sa novým ministrom financií stane p. Kamenický?
Čo môže tento človek na tomto poste do roka urobiť?
Je vôbec šanca, že niečo zmení a presadí?

Odpoveď Petra Goliaša:
Politici vladnej koalicie uz ohlasuju predvolebne balicky, ktore mozu vyznamne zhorsit udrzatelnost verejnych financii. Ulohou ministra financii je odolavat podobnym tlakom. Na to potrebuje silny politicky vplyv a podporu materskej strany. Ci to novy minister dokaze, sa ukaze uz v najblizsom case pri rokovani o balickoch a potom aj pri zostavovani statneho rozpoctu na buduci rok.

8.4.2019

Otázka (Dominika Zúborová, TASR)
Dobrý deň, prišiel nám schválený obchodno-finančný plán VšZP (v prílohe). Mohli by ste sa, prosím, naň pozrieť a poslať pre TASR komentár resp.
stanovisko? Vyzerá to totiž tak, že im chýba asi 170 mil. eur. Sú akoby niekde “stratené”.

Odpoveď Dušana Zachara:
Rozpočet VšZP na rok 2019 bol evidentne postavený na optimistických prognózach vývoja ekonomiky, pričom je otázne, či ďalšie riziká splnenia obchodno-finančného plánu poisťovne nemali byť viac reflektované vo výške nákladov. Je zvláštne, keď VšZP vymenúva negatívne riziká rozpočtu v objeme takmer 170 mil. EUR a zároveň si projektuje relatívne vysoký rast nákladov na svoju prevádzkovú činnosť (réžia).

Zaiste, veľká časť rizík je zapríčinená externými faktormi, ale očakával by som, že sa VšZP s nimi popasuje aj vlastným konaním a nebude len čakať na dofinancovanie sektora zo strany štátu, ktoré však bude nutné, keďže aktuálne prognózy hovoria o nižšom hospodárskom raste, a teda aj menšom objeme odvodov od ekonomicky aktívnych, ako sa pôvodne predpokladalo. Vláda prijala benevolentnú liekovú legislatívu, ktorá núti preplácať z verejného zdravotného poistenia oveľa viac liekov a vo väčších sumách, pričom mnohé z nich, ktoré patria medzi tie najdrahšie, nemusia už preukazovať nákladovú efektívnosť. Očakáva sa, že náklady na lieky budú výrazne rásť. Vládni poslanci schválili tiež sociálny balíček (rekreačné poukazy), ktorý ale nebol sprevádzaný nárastom zdrojov pre zdravotníctvo. Štát bude preto musieť zvýšiť platbu za svojich poistencov, ak nechce obmedziť rozsah, kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom.

Celkovo si myslím, že tak, ako po minulé roky nad očakávania vysoké rasty hospodárstva pomohli VšZP dostať sa relatívne bezbolestne z ozdravného plánu a k vysokému zisku, tak si na tieto „dobré časy“ poisťovňa a politici automaticky a veľmi rýchlo zvykli, pričom podľa mňa nedostatočne mysleli na to, že môžu prísť aj menej hojné časy. VšZP priebežne zvyšuje zmluvné objemy a rast nákladov poisťovne je takmer dvakrát rýchlejší ako rast výnosov. Teraz prichádza k spomaleniu rastu ekonomiky a zrazu tu máme problém a hroziacu obrovskú stratu VšZP. Som toho názoru, že pre dlhodobú dobrú finančnú kondíciu VšZP by bolo prínosom, keby musela hospodáriť v režime ozdravného plánu dlhšie časové obdobie, nakoľko sa ukazuje, že finančné zdravie našej najväčšej a zároveň štátnej poisťovne nie je práve v najlepšom stave a priveľmi podlieha rôznym cyklom a politickým tlakom.

3.4.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, podarilo sa mi na MZ zistit novinky ohladne novej nemocnice na Razsochach, tak by som Vas chcela este poprosit o Vas komentar k nim. MZ SR uz neplanuje prenechat prvych pat rokov prevadzky na sukromnikovi. Dovod ma byt ten, ze sami potencionalni uchadzaci, s ktorymi rokovali, mali s takym modelom problem. MZ sa preto rozhodlo, ze sukromnik to naplanuje, da im guidelines a prevadzkovat nemocnicu bude od zaciatku stat sam. Co si o tom myslite? Zmenou je aj to, ze sa zvysi pocet lozok a zamestnancov oproti povodnym planom po rokovaniach s akademickou obcou. Namiesto povodnych 578 lozok ich ma byt 653 s tym, ze v pripade potreby sa doplni dalsich 500 lozok. Tuto zmenu si presadili zastupcovia lekraskych fakult, aby mali kde vyucovat mladych lekarov. Vedeli by ste vyhodnotit, ci je to spravny krok? V novej statnej nemocnici ma byt vsetko v rukach statu, teda napr. aj SVALZove pracovisko, ktore je napriklad v inych nemocniciach v rukach
sukromnikov. To ma vedie k otazke, ci mozno od novej nemocnici na Razsochach cakat, ze narozdiel od sucasnej UNB bude hospodarit efektivnejsie, alebo sa bude opakovat scenar s postupnym zadlzovanim?

Odpoveď Dušana Zachara:
Potvrdili sa moje slová, že pôvodný “mačkopes“ s nejasnou líniou kompetencií a zodpovednosti nebol pre investorov dostatočne príťažlivý. Najnovší návrh je síce zrozumiteľnejší, s jasnejšími hranicami, ale potenciálny prínos zahraničného know-how sa obmedzí len na úvodnú fázu kreovania novej nemocnice, a už menej na samotnú prevádzku, kde sa môžu dostať k slovu nneefektívnosti a ďalšie neduhy politického riadenia štátnej nemocnice, ako sme toho svedkami pri mnohých iných štátnych zariadeniach. Slovensko sa tak zároveň vzdáva možnosti prilákania renomovaného zahraničného prevádzkovateľa nemocníc, ktorý by priniesol nový vietor a konkurenciu dvom tu pôsobiacim nemocničným sieťam.
Čo sa týka navyšovania počtu lôžok, treba mať na pamäti, že balík zdrojov, ako aj zdravotníckeho personálu je obmedzený a po dobudovaní nemocnice na Boroch sa tu zvýši ich počet, a preto bude nevyhnutné iné lôžka v starých nemocničných budovách, ktoré nevyhovujú modernej akútnej medicíne zrušiť, alebo pretransformovať na lôžka následnej starostlivosti. Ak sa tak neudeje v adekvátnom rozsahu, zdroje budú chýbať inde, napríklad v regionálnych nemocniciach alebo ambulantnom sektore.

3.42019

Otázka (Jana Andelová, Zdravotnícke noviny)
Krasny den želám, prosim o vyjadrenie k teme nizsie. V januari MZ zverejnilo, že od marca bude znizena uhrada za adalimumab za SDL 20,645 eur. Firma originálneho lieku podala námietku proti rozhodnutiu MZ. Následne KR odporučila, aby sa námietke vyhovelo. Rozhodnutim ministerky zdravotníctva sa tak vyška uhrady za SDL určila na 29,493 eur. V nedávnom rozhodnutí sa vsak uhrada pre adaimumab vo vyske 29,493 ruši.

Mozete prosim zareagovať na postup pani ministerky, ked/prečo najskor rozhodla, že sa výska zvýši a aktualne, že sa znízi na 20,645 eur?
A ako hodnotíte tento krok?

Odpoveď Petra Goliaša:
Znizenie uhrady na 20,645 eur vnimam ako napravu predchadzajuceho zleho rozhodnutia, ked vyska uhrady bola vyssia ako cena najlacnejsieho lieku v referencnej skupine. Nova uhrada plne pokryva cenu v sucasnosti najlacnejsieho lieku. Pacienti tak nemusia mat obavu, ze si za lieky s ucinnou latkou adalimumab budu priplacat. Vyrobca referencneho lieku je teraz motivovany znizit cenu svojho lieku na uroven toho najlacnejsieho. Ak sa tak stane, nebude toto opatrenie znamenat pre pacientov ziadnu zmenu. Ak by vyrobca referencneho lieku cenu adekvatne neznizil, mozu pacienti prejst na iny liek, ktory je rovnako bezpecny a ucinny, pricom je plne hradeny z verejneho poistenia. Kedze ide o lieky s najväcsim obratom u nas aj inde vo svete, prinesie znizenie uhrady citelny prinos pre verejne zdroje. Podla roznych odhadov moze ist az o milion eur mesacne.

Opakovane zmeny rozhodnuti ministerstva zdravotnictva svedcia o systemovej chybe pri kategorizacii liekov a urcovani uhrad z verejneho poistenia. Kategorizacne komisie, resp. rady totiz nepracuju ako profesionalne uradnicke organy platene statom. Ich clenovia zväcsa nie su zamestnancami statu a nemaju za svoju pracu v komisiach narok na odmenu, co moze mat vplyv na ich motivacie aj kvalitu prace. Riesenim je profesionalizacia, aby clenovia pracovali ako zamestnanci statu a poberali riadny plat zodpovedajuci dolezitosti ich rozhodnuti.

1.42019

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, prosím Vás odpovedanie na nasledujúce otázky. Minister financií Peter Kažimír odchádza zo svojej funkcie.

Aký bol minister financií P. Kažimír?
Ako by ste ho zhodnotili?
Akú známku by ste mu dali?
Čo sa mu naopak podarilo/nepodarilo?

Odpoveď Petra Goliaša:
Medzi pozitiva patri pokles deficitu verejnych financii aj verejneho dlhu, rozbehnutie projektu Hodnota za peniaze a budovanie analytickych timov na ministerstvach.

Negativom je, ze deficit aj dlh mohli klesnut vdaka priaznivym vonkajsim podmienkam podstatne vyraznejsie. Boli by sme tak lepsie pripraveni na buduce krizy a starnutie obyvatelstva. Vlade to umoznilo najmä neustale odkladanie zavedenia vydavkovych stropov, co je v priamej zodpovednosti ministra financii. Nasu pripravenost na starnutie obyvatelstva podstatne narusaju nedavno schvalene stropy na dochodkovy vek. Od kvalitneho ministra financii by som ocakaval zasadnejsiu a najmä viditelnejsiu kritiku opatrenia, ktore tak vyrazne zhorsuje dlhodobu udrzatelnost verejnych financii.

Negativom je tiez, ze nedoslo k zasadnejsim strukturalnym zmenam v danovom systeme, ktore by prospeli ekonomickemu rastu. Danovo-odvodova zataz prijmov z prace dlhodobo stupa, vlada aj v dobrych casoch zavadzala nove dane, vratane sektorovych. Postupne tiez pribudaju vynimky v danovom systeme, ktore ho komplikuju a krivia podnikatelske prostredie.

27.3.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. Ziadala som MZ SR o rozhovor s riaditelkou nUNB Zitou Taborskou, pretoze ma zaujimalo, ako doteraz prispela k rozvoju projektu novej nemocnice na Razsochach a ako si predstavuje riadenie nUNB, no odmietli nam ho poskytnut. Poslala som teda otazky cez tlacove MZ a budem to pisat ako clanok. V tejto suvislosti sa Vas chcem spytat:

Ma podla Vas nejaky vyznam, aby MZ SR hladalo a menovalo manazment nemocnice, ktorej vystavba sa este ani nezacala? Uz pred Z. Taborskou bol riaditelom nUNB Jozef Dolinsky.
Mala by mat spolocnost, ktoru bude MZ obstaravat a ktora bude pat rokom poradcom v oblasti manazmentu zdravotnej starostlivosti, slovo pri vybere manazmentu nUNB? Alebo vzhladom na to, ze to bude statna nemocnica si ho ma vyberat vylucne stat?
Vyberoveho konania na post riaditela nUNB sa mohol zucastnit absolvent VS II. stupna “ekonomického alebo právnického smeru alebo získané v odbore zhodnom alebo príbuznom oblasti činnosti organizácie”, pricom Z. Taborska vystudovala Stavebnu fakultu SVST Bratislava. Je v poriadku, ze bola pripustena do vyberoveho konania? Moze byt aj napriek inemu zameraniu jej VS studium prinosna pre riadenie statneho zdravotnickeho zariadenia?
Ak by ste mali cas, bola by som rada, ak by ste na kratko zhodnotili, ci projekt, s ktorym sa hlasila Z. Taborska do vyberoveho konania bol z Vasho pohladu prinosny. Ci prieniesol nieco na viac oproti Koncepcii rozvoja UNB z dielne MZ, ci je z neho jasne, ako chce riadit nUNB a podobne? Posielam projekt v prilohe.

Odpoveď Dušana Zachara:

Určite to význam má, ak je záujem MZ SR a vlády SR postaviť novú UNB na Rázsochách skutočný. Podobne, avšak oveľa profesionálnejšie a komplexnejšie, postupovala pri plánovaní svojej nemocnice na Boroch finančná skupina Penta, ktorá ešte pred samotnou výstavbou vytvorila celý tím ľudí zodpovedných za tento projekt. Kým manažment súkromného projektu roky usilovne komunikoval na odborných fórach, ale aj pre laickú verejnosť svoje predstavy, MZ SR a najmä doterajší generálni riaditelia nUNB sa komunikácii s verejnosťou a konfrontácii s oponentmi skôr vyhýbali a vyhýbajú.
Nepovažujem konštrukt “integrovaného modelu riadenia” novej nemocnice za najšťastnejšie riešenie. Bude to akýsi mačkopes. Dočasný súkromný “manažér zdravotnej starostlivosti” má nadizajnovať novú nemocnicu, kontrolovať proces výstavby a po dobu 5 rokov radiť štátnemu generálnemu riaditeľovi. Preto bude motivácia súkromníka iná, ako keby prevzal celé prevádzkovanie pod svoju zodpovednosť. Takto sa budú biť navzájom rôzne záujmy, obsahujúc aj nezdravé politické zásahy do projektu a fungovania novej nemocnice, čo v konečnom dôsledku zníži prínos vyššej efektívnosti z dôvodu očakávaného kvalitnejšieho riadenia novej nemocnice zo strany napr. renomovaného zahraničného subjektu.
Pre súkromníka, vrátane jeho rozhodnutia, či sa súťaže zúčastní, bude kľúčové, s kým bude spolupracovať, komu bude radiť, a či je šanca, že nemocnica bude môcť dosahovať výkonnostné parametre, na základe ktorých má byť odmeňovaný, alebo mu budú štátni nominanti robiť prieky a pôjdu opačným smerom.
Riaditeľom nemocnice má byť človek, ktorý sa manažmentu rozumie, má za sebou adekvátnu profesijnú históriu, úspechy, pričom dosiahnutie určitého formálneho vzdelania by som nedával na predné priečky pre kritériá výberu kandidátov. Pani Táborská je bývalou predsedníčkou ÚVO, takže jej pridanou hodnotou môže byť znalosť v procese verejného obstarávania, ktorému bude nová UNB čeliť vo veľkom rozsahu. Mínusom je, že sa, pokiaľ viem, v minulosti nevenovala zdravotníctvu a jej pôsobenie na čele ÚVO sa stretávalo so značnou kritikou.
V tomto bode musím byť veľmi kritický. Projekt, s ktorým sa pani Táborská prihlásila do výberového konania na pozíciu generálneho riaditeľa nemocnice na Rázsochách, nie je jej víziou, hoci sa jej materiál takto nazýva. Podstatná časť projektu pani Táborskej vychádza z Koncepcie rozvoja UNB a návrhu realizácie výstavby novej UNB, ktorý bol materiálom MZ SR schváleným v apríli 2017 na rokovaní vlády. Originálne názory pani Táborskej na fungovanie nUNB som v dokumente nevedel identifikovať. V mnohých pasážach projektu pani Táborskej bol text viacmenej prevzatý z ministerskej Koncepcie a len mierne štylisticky upravený. Niekedy nie moc šťastne. Ako ilustračný príklad, že po úprave ministerského textu zo strany pani Táborskej nedáva veta úplný význam, uvádzam:
Ministerská verzia Koncepcie: “počas doby prevádzky nUNB, rozsah zodpovednosti (rozumej: manažéra zdravotnej starostlivosti) bude určený získaním JCI akreditácie a jej udržania počas nasledujúcich 5 rokov, implementáciou systémov kvality”.
Projekt pani Zity Táborskej: “počas doby prevádzky nUNB bude určený získaním JCI akreditácie a jej udržania počas nasledujúcich 5 rokov, implementáciou systémov kvality.” Že ide o rozsah zodpovednosti bolo vynechané. V tomto prípade išlo pravdepodobne o čaro nechceného, keď sa pani Táborská snažila upraviť text, aby to nebolo celé len copy & paste…

27.3.2019

Otázka (Andrej Luprich, MY Trencianske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o vyjadrenie k aktualitke poslanci Trenčianskej župy dnes schválili odporúčanie pracovnej skupiny pre zdravotníctvo o tom, že Nemocnice s poliklinikou (NsP) V Bojniciach, Myjave a v Považskej Bystrici zostanú v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) bez možnosti úplnej alebo čiastočnej privatizácie, alebo akejkoľvek inej formy prenechania kompetencií zriaďovateľa v prospech tretej strany. Komisia tiež odporučila krajskému parlamentu prijať uznesenie garantujúce zachovanie súčasného rozsahu poskytovania ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti v príslušných medicínskych odboroch a ich ďalšie rozširovanie v budúcnosti na základe reálnej potreby zdravotnej starostlivosti.

Ako vnímate takéto rozhodnutie? Je z vášho pohľadu správne?
Trenčianske župné nemocnice sú väčšinou na chvoste pri hodnoteniach nemocníc. Myslíte, že môže nejakým spôsobom pomôcť zvýšiť kvalitu zdrav. starostlivosti?
Pracovná skupina pre zdravotníctvo je stály poradný orgán Zastupiteľstva TSK a jej úlohou je príprava materiálov, posudzovania a predkladania stanovísk k materiálom týkajúcim sa problematiky zdravotníctva v rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Odpoveď Dušana Zachara:
Rozhodnutie trenčianskej župy je akoby v súlade s výrokom “Poručíme větru, dešti” a zakrýva si oči pred realitou. Nemocniciam v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK sa dlhodobo nedarí hospodáriť finančne udržateľným spôsobom a nevidno tu zásadný obrat k lepšiemu. Aktuálnym rozhodnutím župných poslancov sa na tomto jave pravdepodobne nič nezmení. Akurát sa uzavrie na určité obdobie priestor pre šancu na zmenu fungovania týchto nemocníc, ktorú mohol priniesť súkromný prevádzkovateľ, spolu s jeho manažérskym know-how a investíciami do obnovy. Dlhodobé stratové hospodárenie a kumulácia dlhov sa samozrejme prejaví aj na úrovni zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom.
V kontexte navrhovaného uznesenia garantujúceho “zachovanie súčasného rozsahu poskytovania ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti v príslušných medicínskych odboroch a ich ďalšie rozširovanie v budúcnosti na základe reálnej potreby zdravotnej starostlivosti” môže byť rozhodnutie župných poslancov dokonca v rozpore s plánom MZ SR na stratifikáciu nemocníc, ktorý predpokladá pri menších nemocniciach reprofilizovanie z akútneho typu zdravotníckeho zariadenia na typ následnej starostlivosti alebo špecializáciu na konkrétny typ výkonov.

26.3.2019

Otázka (Daniela Hajčáková, SME)
Dobry den, chcela by som sa opytat na rekreacne poukazy, ktore musia preplacat nemocnice zamestnancom. Univerzitnu nemocnciu v Bratislave by toto opatrenie stalo 1,2 miliona eur – ak by si preukazy uplatnili vsetci zamestnanci v maximelnej vyske, na aku maju narok.

Maju nemocnice na nieco take peniaze?
A mal by im na to dat peniaze stat alebo kto – vraj sa to riesilo aj nejako s poistovnami? Neviem, ci je aj niekde vycislene, kolko by to zdravotnictvo stalo. Ministerstvo zdravotnictva ma zacat rokovania s rezortom financii.
Ako sa vy celkovo pozerate na toto opatrenie, ktore sa dotyka aj nemocnic, ktore koncia v strate?

Odpoveď Dušana Zachara:
Dlhodobo kritizujeme, že jednou z príčin zadlžovania sa slovenských nemocníc sú nesystémové a často populistické návrhy politikov, ktoré prikazujú nemocniciam výdavky zo zákona, ale už nevyčlenia na tieto programy dostatok zdrojov. Nemocnice musia tieto zdroje vyčleniť, a ak nechcú, resp. nemôžu obmedziť rozsah, dostupnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, potom nezaplatia odvody do Sociálnej poisťovne (na budúce dôchodky) a svojim dodávateľom. A potom bude musieť prísť znovu neefektívne oddlženie zo strany štátu. Je to klasický príklad toho, ako štátna moc voličovi jednu mincu dáva, ale vlastne súčasne dve mince z jeho vrecka vyberá (vyššie dane, odvody a poplatky, nižšie dôchodky).

Nemocnice sa už vyslovili, že nemajú dodatočné peniaze na sociálny balíček, to isté hovorí aj štátna VšZP, takže ak do konca apríla nepríde k dofinancovaniu zo strany štátu, hrozia tu výpovede zmlúv.

21.3.2019

Otázka (Kristína Koštialiková, Glob.sk)
Dobrý deň, som redaktorkou spravodajského portálu Glob.sk. K témam, na ktorých aktuálne pracujem by som potrebovala vyjadrenie analytika pre zdravotníctvo. Z tohto dôvodu som si vás dovolila osloviť s prosbou o zodpovedanie nižšie priložených otázok.

Svetová zdravotníctka organizácia uvádza, že vo svete do roku 2030 bude chýbať 9 miliónov zdravotných sestier a pôrodných asistentiek. Aj Slovensko sa neustále potýka s nedostatkom sestier. Kam by až situácia nedostatku týchto pracovníkov mohla viesť?
Ako by ste zatraktívneli povolanie zdravotná sestra? Ministerstvo zdravotníctva totižto uvádza, že na vytvorenie lepších pracovných podmienok vyčlenilo nemocniciam badžet na nákup techniky. Malo by podniknúť ešte nejaké iné kroky na zatraktívnenie tohto povolania?
Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s Úradom pre verejné zdravotníctvo pripravilo nový legislatívny návrh, ktorý by zakazoval prijímanie nezaočkovaných detí do predškolských zariadení. Ako vnímate tento návrh?

Odpoveď Dušana Zachara:

Nedostatok zdravotníckeho personálu môže mať za následok viac čakania na zdravotnú starostlivosť, nižšiu dostupnosť, čo sa može prejaviť aj v nižšej kvalite poskytovanej starostlivosti. Na druhej strane to ale tiež môže priniesť inovácie procesov, môže to znamenať zrýchlenie rozvoja elektronizácie a automatizácie niektorých jednoduchších činností, ktoré dnes vykonávajú zdravotnícki pracovníci.
Zdravotné sestry vo svojom prieskume z roku 2017 (SK SaPA) uvádzali ako zdroje nespokojnosti viaceré faktory, medzi ktoré patria podľa nich o.i. nízka mzda, prepracovanosť, vrátane nepreplácaných nadčasov, zlé pracovné podmienky a prostredie a slabá podpora zamestnávateľov pri sústavnom vzdelávaní.
Je treba povedať, že minimálne v strednodobom horizonte budú sestry, lekári, ale aj vedci, ekonómovia, robotníci stále odchádzať do zahraničia za lepšími pracovnými a mzdovými podmienkami a je to tak pri otvorenom trhu prirodzené. Preto by sme sa ani my na Slovensku nemali uzatvárať pred príchodom pracovníkov zo zahraničia, ktorí chcú pracovať u nás.
Aby odchádzalo menej zdravotníckych pracovníkov do zahraničia, treba prijať mnoho reformných opatrení, ktoré by napravili pokrivené motivácie v zdravotníctve. Je nevyhnutnosťou, aby sa oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, s ktorou budú pacienti spokojní, a ktorá prinesie lepšie výsledky. Je nevyhnutnosťou, aby sa aj poisťovniam oplatilo preferovať tých excelentných a tých podpriemerných tlačili na zlepšovanie služieb. Je nevyhnutnosťou, aby boli lepšie odmeňovaní kvalitní pracovníci – manažéri nemocníc, lekári, sestry a ďalší zdravotnícky personál. Ale to si nevyhnutne vyžaduje povedať aj “bé”. Na to, aby sme vedeli posúvať excelentnosť v zdravotníctve dopredu, nemôžeme platiť podpriemernosť, nemôžeme mať nemocnicu takmer v každom okresnom meste, nemôžeme zachraňovať nezachraniteľných a nemôžeme si zakrývať oči pred neefektívnosťami, ktoré práve brzdia všetok progres. Pri odmeňovaní musíme preto začať viac diferencovať podľa kvality skutočne odvedenej práce.
Takéto opatrenie vítam. Funguje to aj v susednej Českej republike. Nezaočkovaní sú totižto tzv. čiernymi pasažiermi, ktorí benefitujú zo zaočkovanosti ostatných. Je to nefér. Ak bude pribúdať nezaočkovaných, bude to ohrozovať aj zaočkovaných a celkovo sa bude znižovať kolektívna imunita celej populácie, čo určite nie je vo verejnom záujme.

19.3.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o pomoc, venujem sa dnes ukončeniu druhej
etapy oddlžovania nemocníc. Nevenujem sa žiaľ téme dosť dlho na to, aby som sa mohol spoľahnúť na vlastnú pamäť, radšej sa preto spýtam:

Ak sa na to pozrieme historicky, aká je chronológia oddlžovaní zdravotníckych zariadení a o aké sumy šlo?
Vedeli by ste ma prípadne nasmerovať na nejaký graf, v ktorom vy bol vplyv týchto opatrení na zadlženosť nemocníc viditeľný?
Dajú sa podľa Vás tieto jednotlivé oddlžovania porovnávať?
Ako vnímate to, že ministerstvo na jednej strane deklaruje transparentnosť procesu, no zároveň odmieta zverejniť ozdravné plány nemocníc?

Odpoveď Dušana Zachara:
K oddlzovaniu najdete informacie v mojom prispevku v ramceku c. 2.
K nezverejnovaniu ozdravnych planov nemocnic:
Absolútne utajenie ozdravných plánov oddlžovaných nemocníc považujem za veľmi zlé, spiatočnícke rozhodnutie ministerstva, ktoré znemožňuje verejnú kontrolu a zvyšuje tzv. morálny hazard a riziko neefektívneho použitia verejných zdrojov. Keďže oddlžované nemocnice budú čerpať stovky miliónov eur z verejných zdrojov, musia zároveň strpieť väčšiu verejnú kontrolu a obmedzenia pri nakladaní s týmito zdrojmi. Ďalším argumentom pre väčšiu otvorenosť je práveže zvýhodnenie oddlžovaných nemocníc oproti konkurenčným nezadlženým nemocniciam, ktoré takúto finančnú injekciu zo strany štátu nedostanú. Navyše väčšina oddlžovaných nemocníc patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti, resp.pod vplyv štátu, takže zatajovaním ozdravných plánov sa neukáže, či sa náhodou tento konflikt záujmov nepretavil aj do benevolentného nakladania s verejnými zdrojmi.
Podobný prípad sme tu už mali pri ozdravnom pláne VšZP, ktorý bol aj na základe tlaku INEKO nakoniec zverejnený, pričom sa ukázalo, že pôvodná obava zo zverejnenia údajne citlivých údajov, ktoré by pre poisťovňu znamenali konkurenčnú nevýhodu, bola neodôvodnená.

13.3.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Prajem pekný deň, chcem Vás poprosiť o názor v kontexte navrhovanej novely Zákonníka práce. Poslanec koaličnej SNS Tibor Jančula navrhuje zvýšiť základnú výmeru dovolenky na dobu najmenej päť týždňov zo súčasných štyroch týždňov, respektíve 20 dní. Zároveň chce odstrániť zavedenú kategorizáciu zamestnancov pri ich nároku na dĺžku základnej výmery dovolenky len na základe kritéria veku zamestnanca. Navrhuje zvýšiť dĺžku základnej výmery dovolenky pre zamestnancov, ktorí nedovŕšili 33 rokov veku. Argument poslanca: Prijatie novely by malo pozitívny vplyv na zdravie pracujúcich do 33 rokov, taktiež na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. A tiež na cestovný ruch. Skúsme sa na to pozrieť cez optiku zdravotníckej reality.

Čo by podľa Vás týždeň dovolenky navyše pre všetkých spôsobil v nemocniciach, ktoré už dnes bojujú s nedostatkom personálu a mnohé nemocnice na Slovensku sú nútené zatvárať oddelenia, prípadne zamestnanci pracovať vysoko nad úväzok?

Odpoveď Dušana Zachara:
Znamenalo by to zvýšenie nákladov v celom zdravotníctve, ktoré nebudú kryté zvýšenými zdrojmi, takže sa v mnohých zariadeniach bude zvyšovať dlh. Práve takéto zdrojmi nekryté opatrenia politikov nás vždy skôr či neskôr dobehnú – a dobehnú nás v ešte väčšom negatívnom dopade na celú spoločnosť.

12.3.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobrý deň, v ČR ministerstvo zdravotníctva nakázalo riaditeľom štátnych nemocníc, aby absolvovali bezpečnostnú previerku. Minister Adam Vojtěch to zdôvodnil tým, že majú v rukách “veľké inštitúcie, ktoré hospodária s veľkými prostriedkami”. V rámci previerky by českí riaditelia mali priznať príjmy za posledných päť rokov, majetok v spoločnom užívaní s manželkou / manželom či pracovné väzby.

Zaujíma ma Váš názor, či si myslíte, že by sa malo niečo podobné zaviesť aj na Slovensku. Mali by podľa Vás riaditelia štátnych nemocníc podstupovať bezpečnostnú previerku?

Odpoveď Dušana Zachara:
V našich podmienkach by možno ešte osožnejšie bolo, keby skutočne fungovali výberové konania na riaditeľov nemocníc, do ktorých by sa hlásili viacerí kvalitní uchádzači, a neboli tam politické tlaky a nominácie. Samozrejme by tiež bolo prínosom, keby sme poznali históriu uchádzačov, resp. už vybratých riaditeľov s ich manažérskymi úspechmi či neúspechmi, vrátane všetkých potenciálnych konfliktov záujmov. A úplne najdôležitejšie by malo byť, aby bola vyvodzovaná zodpovednosť, vrátane trestnoprávnej voči zlému rozhodovaniu, resp. nekalému konaniu vedúcich pracovníkov, ktorí by následne nemali nájsť uplatnenie vo verejnom sektore na vedúcich pozíciách. Dnes tomu tak na Slovensku bohužiaľ nie je.
Mimochodom, riaditelia štátnych nemocníc pravdepodobne podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme podávajú majetkové priznania, ktoré sa však nezverejňujú.

10.3.2019

Otázka (Jana Andelová, Zdravotnícke noviny)

Ako by ste zhodnotili rebríček EHCI a pozíciu Slovenska v ňom (sme na 17. mieste, rok predtým to bolo 13. miesto)? Je rebríček dôveryhodný?
Môžete zhodnotiť, kde sú naše slabé miesta, a kde silné? V čom vidíte problém, keď sme poklesli na 17. miesto?
Podieľalo sa INEKO na aktívnej účasti a poslala autorom štúdie nejaké údaje za Slovensko?
Viete o nejakom združení, ktoré posielalo údaje a spolupracovalo s Health Consumer Powerhouse (HCP)?

Odpoveď Dušana Zachara:

Rebríček je natoľko dôveryhodný, nakoľko sú dôveryhodné zdroje, z ktorých čerpá. Takisto výber a váha ukazovateľov pre výpočet výsledného indexu a poradia krajín je veľmi dôležitý. Rebríčku EHCI sa nedá vytknúť dobrý úmysel. Pri výbere niektorých ukazovateľov je však otázne, či merajú skutočne to, čo prezentujú zostavovatelia rebríčka. Ďalším limitom pri takomto komplexnom medzinárodnom porovnaní je kolísavá kvalita „tvrdých“ dát pri jednotlivých krajinách a ukazovateľoch, hoci pochádzajú z rešpektovaných databáz (napr. WHO, OECD). V neposlednom rade sťažuje porovnávanie väčší či menší optimizmus, resp. rôzna miera kritického nastavenia jednotlivých národných pacientskych organizácií, ktoré odpovedajú v dotazníku na tie isté otázky.
Hodnotenie EHCI napríklad indikuje, že Slovensko patrí medzi lídrov v kapacitách dlhodobej starostlivosti o seniorov, že sa naši pacienti môžu v drvivej väčšine prípadov objednať k svojmu lekárovi online, alebo že majú zákonný nárok na bezplatný druhý názor lekára. Skutočnosť je však opačná. Aktuálne oceňujem nápravu viacročnej faktickej chyby, keď pri Slovensku dlho svietil zelený palec hore za údajný neobmedzený prístup pacienta k špecialistom bez nutnosti odporúčania od všeobecného lekára.
Slabé miesta sa dajú nájsť najmä v oblasti výsledkov (rakovina, nemocničné MRSA infekcie), výkonnosti a rozsahu zdravotnej starostlivosti (operácie katarakty, transplantácie obličiek, domáca dialýza) a prevencie (vysoký krvný tlak, spotreba cigariet, pohybová aktivita žiakov). Silné stránky slovenského zdravotníctva majú byť podľa EHCI práva pacientov a poskytovanie informácií a tiež dostupnosť zdravotnej starostlivosti, vrátane čakacích dôb, kde sme boli v predchádzajúcom hodnotení spolu so Švajčiarskom dokonca najlepší v Európe. Aktuálny ranking obsahuje po minuloročnej mediálnej kritike už triezvejšie zhodnotenie slovenskej reality zo strany domácich pacientskych organizácií.
Nie.
Predpokladám, že tak ako pri predošlom hodnotení bola švédskymi výskumníkmi oslovená Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP), ktorá združuje väčšinu pacientskych organizácií na Slovensku. Svojim členským organizáciám potom pravdepodobne distribuovala AOPP dotazník od HCP.

V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa a zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.

7.3.2019

Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie do článku – píšem o pripravovanej výstavbe nového pavilónu centrálnych operačných sál, OAIM, urgentného príjmu a centrálnej sterilizácie v Trenčíne. Celková výška investície, vrátane prístrojov a zariadenia, predstavuje 20,6 mil. eur. Peniaze chce nemocnica zabezpečiť z eurofondov (IROP) a cez ministerstvo zdravotníctva. Okrem toho trenčianska nemocnica pripravuje aj ďalšie investície – výmenu CT prístroja, obnovu materiálno-technického zabezpečenia Onkologickej kliniky (výmenu lineárnych urýchľovačov a zakúpenie nového CT simulátora), obnovu USG prístrojov, nákup nového angiografického prístroja, pričom výška týchto investícií sa dá určiť až následne, po ukončení prípravy verejných obstarávaní a projektovej dokumentácie. Realizácia je predpokladaná najskôr v druhom polroku 2019.

Ako hodnotíte tieto investície do trenčianskej nemocnice?
Sú to podľa vás dobre vynaložené peniaze?
Aké riziká môže so sebou priniesť takáto investícia?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, keď nemocnice a ich zriaďovatelia investujú do obnovy budov, zariadenia a prístrojov nemocníc, nakoľko na Slovensku máme v tomto obrovský investičný dlh pri porovnaní s okolitými krajinami. Aby boli tieto investície účelné, treba merať a zverejňovať, akú hodnotu priniesli tieto prostriedky pacientom a celej spoločnosti. Treba napríklad merať a zverejňovať, či sa zvýšila produkcia a zlepšili výsledky zdravotnej starostlivosti, vrátane spokojnosti pacientov. Aby sa napríklad nestalo, že tu budeme mať nové moderné operačné sály s novými prístrojmi, ktoré ale nebudú využívané po celý deň až do večera.

7.3.2019

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, ministerstvo zdravotníctva chce do konca marca predložiť projekt stratifikácie nemocníc a spustiť ho od 1. júla 2019. V tejto súvislosti vás prosím o stanovisko:

Čo sú podľa Vás kľúčové zmeny, ktoré prinesie stratifikácia nemocníc a prečo je dôležitá?
Nemocnice budú musieť spĺňať určité minimálne počty výkonov. Viete uviesť konkrétne nemocnice či oddelenia, ktoré budú mať s ich plnením najväčší problém?
Podľa pracovnej verzie má byť pre pôrodnice minimálny počet pôrodov po uplynutí prechodného obdobia 640 pôrodov ročne. To by znamenalo zatvorenie 14 pôrodníc na Slovensku. Je to podľa Vás optimálne kritérium?
Mali by sa pacienti v praxi pripraviť aj na nejaké problémy/diskomfort v súvislosti so stratifikáciou?

Odpoveď Dušana Zachara:

Nielen slovenské nemocnice, ale najmä ich pacienti potrebujú stratifikáciu ako soľ. Dobre nastavená sieť akútnych nemocníc s nadväzujúcimi zariadeniami pre doliečovanie, pre pobyt dlhodobo chorých a starších pacientov a ďalšie sociálno-zdravotné zariadenia predstavujú základný predpoklad na to, aby pacienti dostávali dostupnú a kvalitnú starostlivosť, ktorá bude udržateľná z ekonomického, klinického, ako aj demografického hľadiska. Určite je pre ľudí lepšie síce cestovať možno o pár minút dlhšie do nemocnice, ale zato mať väčšiu garanciu poskytovania bezpečnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ktorú bude zabezpečovať skúsený zdravotnícky personál v optimálnych počtoch.
Konkrétne nemocnice Vám uviesť neviem, ale v princípe malé nemocnice, ktoré sa nešpecializujú na niečo konkrétne, ale snažia sa robiť všetko, tak tie sa budú musieť transformovať a/alebo špecializovať, nakoľko bez toho budú mať najväčšie ťažkosti spĺňať minimálne kritériá pri počtoch výkonov. Napríklad svidnícka pôrodnica, ak by ešte fungovala, by mala neriešiteľný problém dosiahnuť požadované minimálne kritériá v počte pôrodov za rok.
Neviem sa k tomu vyjadriť. Minimálne kritériá by mali byť medicínsky odôvodnené a mali by vychádzať aj z medzinárodných odporúčaní. Pri niektorých výkonoch je totiž dokázané, že do určitého počtu výkonov je pri porovnaní s vyšším počtom výkonov štatisticky významný rozdiel napriklad v mortalite či morbidite pacientov.
Cieľom stratifikácie je práve zlepšovanie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre pacienta. Ak považujeme za diskomfort, že niektorí pacienti budú cestovať do nemocnice pri určitých diagnózach viac kilometrov, tak treba povedať, že sa to určite oplatí, lebo “diskomfort” vyplývajúci z výrazne vyššieho rizika zdravotných komplikácií na menej skúsených pracoviskách, ktoré sú “hneď za rohom”, je určite oveľa viac život ohrozujúci. Pozitívom stratifikácie je aj to, že pacient po operácii v akútnej nemocnici by sa mal presunúť na doliečovanie do zariadenia v blízkosti svojho domova, aby bol jeho komfort a komfort jeho blízkych čo najväčší.

7.3.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Pozdravujem, Dôvera dnes zverejnila rebríček spokojnosti pacientov s nemocnicami. Chceme sa naň pozrieť najmä cez umiestnenia na oboch koncoch v kategórii všeobecných nemocníc – prvá je sv. Michal v Bratislave a posledná Nemocnica Levice. Kompletný materiál som Vám dal do prílohy.

Prekvapili Vás v niečom tieto výsledky – do akej miery v nich vidíte odchýlku od hodnotenia nemocníc inštitútom INEKO?
Ako dve spomínané nemocnice vnímate? Odráža názor pacientov aj reálny stav týchto zariadení?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na úvod by som chcel upozorniť, že pacientske hodnotenie od všetkých troch poisťovní vchádza do nášho hodnotenia nemocníc, ktoré za rok 2018 zverejníme na jeseň tohto roku. Integrálnou súčasťou nášho hodnotenia bude teda aj toto súčasné hodnotenie pacientov Dôvery.

Pozorujeme, že už viac rokov, patrí Nemocnica sv. Michala v Bratislave medzi nemocnice s najspokojnejšími pacientmi od všetkých troch poisťovní (viď nemocnice.ineko.sk). Napoak, levická nemocnica sa nachádza na opačnom póle rebríčka. Treba však poznamenať, že bývalá vojenská nemocnica v Bratislave neposkytuje takú komplexnú zdravotnú starostlivosť v základných odbornostiach ako nemocnica v Leviciach, pričom v Bratislave vozia záchranky urgentných pacientov do iných nemocníc. V tomto má preto z hľadiska mixu pacientov výhodu. Ďalšiu nepopierateľnú výhodu má táto menšia bratislavská nemocnica z dôvodu, že ide o novopostavenú modernú budovu, v ktorej sa pacienti cítia lepšie, ako v zastaraných priestoroch. Na ilustráciu: Nemocnica sv. Michala má absolútne najlepšiu známku (takmer čistá jednička) pri spokojnosti pacientov s kvalitou ubytovania na oddelení spomedzi všetkých nemocníc na Slovensku (je dokonca lepšia ako pri spokojnosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, hoci aj tá je veľmi dobrá). Naopak, kvalitu ubytovania na oddeleniach v nemocnici v Leviciach oznámkovali pacienti takmer čistou trojkou, čo ju radí v tomto subindikátore medzi najmenej úspešné na celom Slovensku. Treba tiež poznamenať, že túto nemocnicu len prednedávnom prevzala súkromná sieť AGEL, ktorá bude pravdepodobne v budúcnosti investovať do obnovy tejto nemocnice, aby sa aj spokojnosť pacientov zvýšila.

4.3.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. Podla dat, ktore mi poslalo MZ SR ku koncu roka statne nemocnice dokopy vykazali stratu 13,5 miliona eur. Z 13 univerzitnych a fakultnych ZZ bolo v minuse pat: UNB -32,9 mil eur, UNM -1 mil eur, FN TT -1,4 mil. eur, DFN BB -0,7 mil. eur a DFN KE -0,4 mil. eur. Najlepsie na tom boli FN PR, ktora vykazala zisk 7,7 mil. eur a FN ZA so ziskom 6,1 mil. eur. Chcem sa spytat:

Ako hodnotite vlanajsie ekon. vysledky nemocnic? Da sa ocakavat, ze podobne, pripadne este lepsie budu hospodarit zdravotnicke zariadenia v posobnosti MZ aj tento rok?
Co moze vplyvat na to, ze prave menovane nemocnice hospodarili najhorsie a najlepsie?

Pripravujem tiez vyhodnotenie, aky ekonomicky dopad malo zrusenie sukromnych a zavedenie vlastnych lekarni v statnych nemocniciach. K tomu by som sa Vas chcela spytat:

Ako vo vseobecnosti vnimate, ze statne nemocnice maju prevadzkovat vlastne lekarne? Ma to aj ine pozitiva ako to, ze nemocnice maju vdaka tomu nejake prijmy navyse? A naopak vidite v tom aj nejake negativa?
Okrem zavedenia vlastnych lekarni MZ SR prikazalo nemocniciam, aby zdvihli najom sukromnym pracoviskam SVALZ. Ako toto vnimate a su podla Vas v nemocniciach aj dalsie moznosti ako si podobnymi krokmi (zvysenim najmu / zavedenim vlastnych pracovisk / ine) mozu zabezpecit vyssie prijmy?

Odpoveď Dušana Zachara:
K prvej teme:

Hospodárske výsledky štátnych nemocníc ovplyvnilo minulý rok postupné oddlžovanie zo strany štátu, preto treba tieto zlepšené čísla brať v tomto kontexte. Ak odčleníme efekt oddlžovania starých dlhov zo strany štátu, budeme pravdepodobne pri väčšine štátnych nemocníc vidieť stratové hospodárenie a narastajúci dlh. Podobný efekt sa dá očakávať aj tento rok.

K druhej téme:

Pri tejto téme by malo ísť o čisto technokratické ekonomicko-manažérske rozhodnutie, kde treba na misku váh položiť výnosy a náklady. Ak poskytovala nemocnica príliš lacný nájom nejakému súkromnému poskytovateľovi, tak je možné uvažovať buď o zvýšení nájmu alebo napríklad o zriadení vlastnej lekárne a potom tieto alternatívy porovnať z hľadiska väčšieho prínosu pre nemocnicu. Je možné, že niekde bude pre nemocnice zaujímavejšie mať všetko vo vlastnej réžii, ale je tiež možné, že v niektorých nemocniciach a prípadoch môže súkromný poskytovateľ akceptovať takú výšku nájmu alebo cenu za poskytnutú službu, ktorá môže nemocnici prinášať zaujímavé výnosy pri minimálnych alebo žiadnych nákladoch, resp. zaujímavú hodnotu za vynaložené prostriedky. Pri týchto manažérskych rozhodnutiach by okrem ceny mala zohrávať rolu aj kvalita služby, ktorú nemocnica, resp. pacienti od poskytovateľa dostávajú.

4.3.2019

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, prosím Vás o odpovedanie na nasledujúce otázky. SNS predstavila viaceré opatrenia – nižšia DPH na potravina, nižšia korporátna daň.

Ako hodnotíte tieto návrhy?
Koľko tieto návrhy môžu stáť či už celkovo alebo po položkách?
Kde by sa tieto peniaze mali mohli škrtať?
Čo to môže urobiť s verejnými financiami?

Odpoveď Petra Goliaša:
Predkladanie zasadnych zmien cez poslanecke navrhy mimo riadneho pripomienkovania na vlade svedci o snahe dostat do verejnej diskusie aj navrhy, ktore by inak nemali sancu na uspech. Svedci to o snahe SNS oslovovat volicov pred bliziacimi sa volbami aj proti voli koalicnych partnerov. Presne to iste uz predviedla aj strana SMER s navrhom na zavedenie stropov na dochodkovy vek. Je to znak zleho fungovania vladnej koalicie. Sucasne ide o krajne nezodpovedny postup, kedze chyba oficialne vycislenie dopadov opatreni, cas na verejnu diskusiu, ako aj navrh kompenzacnych opatreni, ktore by vykryli hroziacu dieru v rozpocte. Realizaciou navrhov SNS by sa zhorsila dlhodoba udrzatelnost verejnych financii, kedze by doslo k masivnemu znizeniu danovych prijmov statu a k zvyseniu deficitu verejnych financii.

Navrhy navyse neriesia hlavny problem nasho danoveho systemu, ktorym je vysoke danovo-odvodove zatazenie prace.

4.3.2019

Otázka (Jana Andelová, Zdravotnícke noviny)
Dobrý den, chcela by som vas preto poziadat o vyjadrenie. V rozhodnuti mz 14.2. ma zaujalo par veci. Ako prva je referencna skupina adalimumab. V januari MZ zverejnilo, že od marca bude znizena uhrada za adalimumab a určuje sa vyška uhrady za štandardnú dávku lieku 20,645 eur. Firma originálneho lieku podala námietku na proti rozhodnutiu MZ.A následne KR odporučila, aby sa námietko vyhovelo. Rozhodnutim ministerky zdravotníctva sa tak vyška uhrady za SDL určuje na 29,493 eur.
Odhadovana uspora by pritom predstavovala usporu niekolko milionov.

Mohli by ste sa proism k tomu vyjadriť a zhodnotiť krok ministerky, čo to bude znamenat aj pre verejné zdroje?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pokial v referencnej skupine nedochadza k znizeniu uhrady z verejneho poistenia na uroven zodpovedajucu cene najlacnejsieho lieku v danej skupine, ide o plytvanie verejnymi zdrojmi. V pripade adalimumabu ide o lieky s najväcsim obratom na Slovensku aj inde vo svete. Ponechanie uhrady na rovnakej urovni napriek vstupu biosimilarneho lieku, ktory je lacnejsi o 30 %, znamena pre verejne financie kazdomesacnu stratu prevysujucu milion eur. Navyse ide o zly precedens, ktory znizuje motivaciu pre vyrobcov generik aj biosimilarnych liekov prist na slovensky trh. Pokial totiz uhrada z verejnych zdrojov plne pokryje cenu drahsieho lieku, lacnejsie generika alebo biosimilary sa budu na trhu predavat podstatne horsie.

Kategorizacne komisie na ministerstve zdravotnictva by sa mali premenit na plne profesionalne organizacie, ktorych clenovia by mali dostavat od statu riadny plat. Dnes od statu nedostavaju nic, rozhoduju pritom o miliardach eur z verejnych zdrojov. Ked ich neplati stat, zvysuje sa riziko, ze nebudu pracovat vo verejnom zaujme.

15.2.2019

Otázka (Veronika Cifrová Ostrihoňová, TV Markíza)
Dobrý den, poisťovňa Dovera žaluje ministerstvo zdravotnictva, za to, že ministerka nepodpísala revíziu úhrad liekov. Zdá sa Vám to ako správna cesta?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nepodpisanie velkej revizie uhrad je urcite chybou. Postup Dovery neviem, ci je spravnou cestou. To by bolo asi treba rozne posudzovat z hladiska pravneho, reputacneho, politickeho a pod. A kedze INEKO ma v zdravotnictve projekt, ktory, okrem verejnych zdrojov (ESF) a Unionu, spolufinancuje aj Dovera, asi by bolo lepsie, keby som sa k postupu Dovery nevyjadroval.

15.2.2019

Otázka (Daniela Hajčáková, SME)
Dobry den, chcela by som sa vas spytat na detskych gastroenteorologov v Bratislave/Bratislavskom kraji. Na ústave detských chorôb bola lehota na objednanie vysetrenia 3 mesiace.

Preco je tato lehota takato dlha?
Je tychto lekarov malo na vela pacientov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Gastroenterológia patrí medzi špecializácie, v ktorých chýba na Slovensku najviac lekárov, takže aj preto sa predlžuje doba čakania pacientov pri neakútnych stavoch. Presnejšie čísla majú k dispozícii zdravotné poisťovne, župy a ministerstvo zdravotníctva.

12.2.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Pozdravujem, ministerka Kalavská dnes v Banskej Bystrici otvorila prvý urgent II typu na Slovensku. Chcel by som Vás preto poprosiť o stručný komentár k tejto téme. Plán vytvoriť dvojaké urgenty je známy až asi rok a pol. Tých komplexných dvojkových má byť vo finále desať, no dnes sa otvára len prvý.

Je podľa Vás rozdelenie urgentov dobrým a potrebným krokom?
V čom vidíte prípadné riziká ich fungovania?
Napreduje podľa Vás realizácia plánu dostatočne rýchlo, kedy očakávate, že by sieť urgentov mohla byť naplnená?

Odpoveď Dušana Zachara:

Áno, je to dobrý krok, ktorý umožní centralizovať vysoko špecializovanú a náročnú medicínu do centier, kde na to bude dostatok erudovaného personálu a adekvátne prístrojové zabezpečenie.
Najväčšie riziká vidím najmä v nedostatku schopného a kvalifikovaného zdravotníckeho personálu a v procesoch, ktoré ešte nemusia byť zo začiatku v celej nemocnici nastavené na bezproblémovú kooperáciu s týmito urgentmi. Ďalším rizikom môže byť v budúcnosti nedostatočné napredovanie v projekte stratifikácie nemocníc, čo ide ruka v ruke s vybudovávaním urgentov rôznych typov.
Neviem.

6.2.2019

Otázka (Roman Rokytka, KOŠICE:DNES)
Dobrý deň, chcem by som pokračovať v téme urgentných príjmov nemocníc v nadväznosti na tento môj článok ( Päťročný pacient čakal na urgentnom príjme dve hodiny, pričom podľa príznakov jeho diagnóza spadala medzi akútne stavy s prednostným ošetrením. Otec tvrdí, že po príchode do nemocnice nedošlo k vyhodnotenou jeho zdravotnému stavu, teda či môže čakať alebo je potrebné vzhľadom na to, že jediná lekárka mala iné akútne prípady, privolať na výpomoc iných lekárov). Prosím o odpovede na tieto otázky:

V čom sú podľa vás základné nedostatky vo fungovaní urgentných príjmov nemocníc a ako by sa mali riešiť?
Podľa nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (640/2008) majú nemocnice do leta 2020 zmodernizovať urgentné príjmy tak, že tam napríklad majú byť kmeňoví zamestnanci, viac odborníkov na jednom mieste a tzv. triediaci pracovníci? Je to krok dobrým smerom alebo sú potrebné aj iné zmeny v tejto oblasti?
Nemocnice a lekári sa pri kritike dlhej doby čakania na urgentných príjmov bránia aj tým, že do ich zariadenia chodia pacienti, ktorí sú z iných spádových oblastí a pacienti, ktorých zdravotný stav to nevyžaduje a mali by ísť na ambulantnú pohotovosť . Je takáto obhajoba opodstatnená? Kto a ako by mal robiť „osvetu“ pacientom, aby vedeli kam a s akým zdravotnými problémami ísť?
INEKO pri hodnotení nemocníc zohľadňuje aj dobu čakania na urgente. Prosím o usmernenie, kde môžem vyhľadať najaktuálnejšie údaje ku košickým nemocniciam?

Odpoveď Dušana Zachara:

Nedostatočné a nekvalifikované prvotné triedenie pacientov (tzv. triáž) podľa akútnosti ich stavu, pri ktorom sa rozhoduje, či pacient môže počkať alebo potrebuje okamžitú starostlivosť na urgente. Často sa napríklad v praxi stáva, že pacienti privezení záchrankou sú len z tohto titulu uprednostňovaní pred pacientmi, ktorí prišli po vlastnej osi. Nedostatočné personálne a prístrojové vybavenie urgentov. Nepodnetné prostredie a často zlá atmosféra na pracoviskách. Zlé riadenie nemocníc a ich procesov, vrátane urgentov. Zadlžovanie sa. Odmeňovanie nie na základe kvality a výsledkov práce. Nemeranie týchto aspektov. To všetko má za následok, že personál je unavený a demotivovaný. Aby sa to zmenilo, musia sa všetky tieto zložky postupne napravovať.
Áno, je to jeden z dôležitých a potrebných krokov načrtnutých aj v predošlom bode. Kruciálne však bude, či bude na to dostatok kvalifikovaného personálu a dostatok prostriedkov na ich mzdy pri ďalšom nezadlžovaní sa.
Áno, čiastočne to je pravda. Pomôcť by tomu mohlo zvýšenie poplatku za návštevu urgentu, ktorá sa jednoznačne ukáže, že nebola z hľadiska akútnosti stavu vôbec potrebná. Tiež je nevyhnutné, aby primárny ambulantný kontakt fungoval lepšie a bol viac dostupný, čo je práve v oblasti okolia Košíc dosť veľký problém.
http://nemocnice.ineko.sk/rebricky/2017/4.14|1,2,3|NONE Treba konštatovať, že podľa údajov z Operačného strediska ZZS SR, ktoré máme k dispozícii, patrí košická Detská fakultná nemocnica a jej urgent medzi zariadenia, kde preberajú pacientov od záchraniek najrýchlejšie.

5.2.2019

Otázka (Martina Raábová, SME)
Dobry den, obraciam sa na Vas s prosbou o komentar. Ministerstvo prace predlozilo do MPK novelu, ktora ma zdvojnasobit vianocny prispevok pre dochodcov (viac tu).

Prosim, ako vnimate dane opatrenie?
Mal stat pristupit k zvyseniu vianocnych prispevkov uz skor alebo ho nezvysovat vobec?
Je vobec vianocny prispevok nastroj, ktory Slovensko potrebuje?
Zaroven ma zaujima, do akej miery moze ovplyvnit rozpocet toto opatrenie, kedze na vianocny prispevok ma ist v podstate dvojnasobok toho, co dava stat dnes?

Odpoveď Petra Goliaša:
Dobry den, zodpovedni politici by mali predlozit aj navrh kompenzacnych opatreni, aby verejnost vedela, z coho sa zdvojnasobenie vianocnych prispevkov zaplati. Inak je pravdepodobne, ze to bude na ukor vyssieho verejneho dlhu. Tym padom sa zhorsi pripravenost Slovenska na krizy ci dosledky starnutia obyvatelstva.

25.1.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som poprosit o Vas komentar do clanku. V oktobri som si od MZ SR na zaklade ziadosti o poskytnutie informacii vyziadala Ozdravne plany nemocnic, ktore sa zapojili do procesu oddlzenia. Oficialne mi na info ziadost neodpovedali, hovorkyna mi akurat poslala toto stanovisko k nezverejnovaniu OP:

Predmetom schválených ozdravných plánov sú údaje a informácie súvisiace so smerovaním nemocníc, stratégiou nákupu zdravotnej starostlivosti, ako aj informácie, ktorých predmetom je riadenie a ekonomická stratégia nemocníc v hodnotenom období. Z toho dôvodu existuje dôvodné riziko, kedy by zverejnenie týchto informácií mohlo privodiť dotknutým nemocniciam ujmu majúcu za následok konkurenčnú nevýhodu v prostredí, v ktorom vykonávajú svoju činnosť vo vzťahu k ich priamym súťažiteľom, ktorých zriaďovateľom, zakladateľom alebo akcionárom sú súkromné osoby resp. spoločnosti, ktoré sa procesu oddlženia nezúčastnili. Zo spomínaných dôvodov preto uvedené materiály nie je možné poskytnúť. Ozdravné plány predložilo 29 nemocníc (zoznam nemocníc zapojených do procesu oddlžovania je zverejnený na webovej stránke MZ SR).

Mali by byt podla Vasho nazoru Ozdravne plany nemocnic, na zaklade ktorych im MZ SR schvaluje oddlzenie, dostupne verejnosti?
Alebo suhlasite s argumentom ministerstva, preco ich nezverejnuju?

Odpoveď Dušana Zachara:
Absolútne utajenie ozdravných plánov oddlžovaných nemocníc považujem za veľmi zlé, spiatočnícke rozhodnutie ministerstva, ktoré znemožňuje verejnú kontrolu a zvyšuje tzv. morálny hazard a riziko neefektívneho použitia verejných zdrojov. Keďže oddlžované nemocnice budú čerpať stovky miliónov eur z verejných zdrojov, musia zároveň strpieť väčšiu verejnú kontrolu a obmedzenia pri nakladaní s týmito zdrojmi. Ďalším argumentom pre väčšiu otvorenosť je práveže zvýhodnenie oddlžovaných nemocníc oproti konkurenčným nezadlženým nemocniciam, ktoré takúto finančnú injekciu zo strany štátu nedostanú. Navyše väčšina oddlžovaných nemocníc patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti, resp.pod vplyv štátu, takže zatajovaním ozdravných plánov sa neukáže, či sa náhodou tento konflikt záujmov nepretavil aj do benevolentného nakladania s verejnými zdrojmi.
Podobný prípad sme tu už mali pri ozdravnom pláne VšZP, ktorý bol aj na základe tlaku INEKO nakoniec zverejnený, pričom sa ukázalo, že pôvodná obava zo zverejnenia údajne citlivých údajov, ktoré by pre poisťovňu znamenali konkurenčnú nevýhodu, bola neodôvodnená.

23.1.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, na včerajšom parlamentnom zdravotníckom výbore sa riešilo niekoľko tém, medzi nimi aj plán zriadiť v bratislavskom Ružinove novú neurochirurgickú kliniku. Kým jedna strana (prednosta NK-UNB) hovorí o trieštení bratislavskej neurochirurgie, druhá strana (MZ-SR a vedenie UNB) hovorí o vytvorení pracoviska, ktoré bude schopné komplexne ošetrovať plytraumy, či väčšej špecializácii jednotlivých pracovísk.

Aký je Váš názor na túto víziu? Je podľa Vás v Bratislave (vzhľadom na veľkosť spádovej oblasti, súčasný a očakávaný počet kliník – Bory) vhodné zriadiť ďalšie podobné pracovisko?
Nebolo by efektívnejšie saturovať súčasnú kliniku na Kramároch, ktorej chýba adekvátne materiálno-technické aj personálne vybavenie (chýba 17 sestier)?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak je zámer na vytvorenie novej neurochirurgickej kliniky v Ružinove motivovaný najmä zlými interpersonálnymi vzťahmi z minulosti či súčasnosti na samotnej klinike na Kramároch alebo medzi klinikou a vedením nemocnice či MZ SR, tak potom je navrhované riešenie nepoctivé a može byť suboptimálne. Poctivým riešením by bolo, ak je príčinou osoba prednostu kliniky (čo ja netuším, len špekulujem), jeho prípadné odvolanie. Samozrejme nemôže byť svojvoľné, ale vyargumentované a založené na argumentácii, pri ktorej musí byť pacient a kvalita a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti na prvom mieste.
Treba tiež dodať, že ak bude niekedy postavená nová štátna UNB, tak v takom prípade by sa Kramáre ako akútna nemocnica zatvorili. Preto by bolo logické mať neurochirurgické pracovisko v nemocnici v Ružinove, kde bude aj urgent vyššieho typu, s ktorou sa ráta aj po prípadnej výstavbe novej UNB a má sa potom modernizovať. Na druhej strane je tiež pravda, že by bolo vhodné vytvárať centrá excelentnosti na jednom mieste, kde by mali lekári možnosť nadobúdať skúsenosti z rôznych neurochirurgických operácií, čo pri viacerých pracoviskách nemusí tak dobre fungovať. V tejto súvislosti by bolo asi skôr vhodnejšie rozširovať kapacity jednej neurochirurgie, aby sme získavali benefity z nadobudnutých skúseností a interakcií zdravotníckeho personálu.

23.1.2019

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám, pretože Európska ratingová agentúra vydala analýzu o fiškálnych pravidlách naprieč EÚ a ich dodržiavaní a pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok. Posielam aj odkaz na analýzu

Podľa analýzy krajiny, ktoré majú najprísnejšie pravidlá, to jest Taliansko či Španielsko sú na úplnom chvoste čo sa dodržiavania týka. Ako sa dá táto situácia vysvetliť?
Majú tieto pravidlá potom vôbec zmysel? Je nejaká hranica prísnosti, ktorá je už príliš silná a môže byť skôr negatívna?
Naopak Slovensko v hodnotení dopadlo celkom dobre až na plnenie rozpočtového pravidla. Podľa agentúry by sme totiž v rámci aktuálnej ekonomickej situácie mali dosahovať prebytky. Naozaj nám to ekonomická situácia dovoľuje?
Z analýzy tiež vychádza, že Slovensko má druhú najsilnejšiu dlhovú brzdu hneď po Estónsku. Nie je príliš prísna?

Odpoveď Petra Goliaša:
analyza uvadza nezamestnanost ako hlavny faktor vysvetlujuci rozdiel medzi prisnostou pravidiel a mierou ich dodrziavania. Krajiny s nizkou mierou dodrziavania pravidiel maju vyssiu nezamestnanost. Dodrzanie pravidiel si najmä v horsich ekonomickych casoch ziada prijimanie nepopularnych opatreni, ktore su pri vysokej miere nezamestnanosti menej priechodne. Pre politikov moze byt vyhodnejsie pravidla obist a vyhnut sa tak nespokojnosti obyvatelstva, ktorej by museli celit po prijati bolestivych napravnych opatreni.

Dalsim vysvetlenim je vyvoj ekonomiky. V dobrych casoch sa pravidla na znizovanie dlhu a deficitu plnia lahsie nez v zlych. Napriklad v Taliansku ekonomika dlhodobo stagnuje, co sa odraza na pomalsom raste verejnych prijmov a teda tazsich podmienkach pre dodrziavanie pravidiel.

Dolezitou pricinou obchadzania pravidiel mozu by aj slabe sankcie za ich nedodrzanie. Po prijati zaväzku ECB, ze v pripade potreby zachrani kazdeho clena eurozony, klesol tlak financnych trhov na ozdravenie verejnych financii jednotlivych statov. Ak neexistuje tlak financnych trhov, mal by aspon fungovat vnutorny tlak zo strany institucii EU alebo samotnych pravidiel vnutri statu. Realita ukazuje, ze vnutorny tlak nie je vzdy dostatocny.

Na Slovensku platia pri urcitej hranici verejneho dlhu pomerne prisne sankcie vratane viazania vydavkov ci povinnosti predlozit vyrovnany rozpocet. Vlada celila hrozbe tychto sankcii len raz a to v roku 2013, ked sa verejny dlh priblizil hranici 55 % HDP. Vdaka jednorazovym opatreniam, zmenam vo vykazovani HDP a lepsiemu ekonomickemu vyvoju sme sa priamej konfrontacii s tymito sankciami vyhli. Je otazne, ako by sa vlada zachovala, keby jej externe prostredie az tak neprialo.

Rastuca ekonomika aj zamestnanost uz niekolko rokov vytvaraju velmi priaznive podmienky pre znizovanie deficitu aj verejneho dlhu na Slovensku. Vlada tento priestor do vyznamnej miery vyuziva na zvysovanie verejnych vydavkov. Rozpocet je preto stale deficitny a dlh klesa len pomaly. Ak by vlada vydavky nezvysovala, boli by sme uz niekolko rokov v prebytku a dlh by sme mohli znizovat podobne rychlo ako Ceska republika.

Dlhova brzda na Slovensku predpoklada postupny pokles verejneho dlhu pod 40 % HDP. Tento pokles je rozlozeny takmer na celu nasledujucu dekadu, vlady tak maju cas sa nan pripravit. Nizky dlh potrebujeme, aby sme zvladli buduce krizy a tiez tlaky na verejne financie suvisiace so starnutim obyvatelstva.

16.1.2019

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem clanok o ambulantnom sektore, konkretne kvalite a dostupnosti ambulantnej ZS. V tejto suvislosti by som Vas chcela poprosit o komentar k nasledujucim otazkam:

Co podla Vasho nazoru v sucasnosti negativne vplyva na kvalitu a dostupnost ambulantnej ZS?
Ako hodnotite kvalitativne kriteria, na zaklade ktorych zdravotne poistovne zazmluvnuju poskytovatelov ambulantnej ZS? Niektori totiz hovoria, ze su tak nastavene, ze ich splni prakticky kazdy.
Povazujete sucasny sposob zazmluvnovania a odmenovania poskytovatelov ambulantnej ZS za optimalny? Uvediem na priklade, kam mierim – ked pacient potrebuje napr. fyzioterapiu / rehabilitacie, casto u poistovnami zazmluvnenych pracovisk cakaju na termin dlho a aj kvalita nie je vsade dostacujuca. Rozne ine, kvalitnejsie fyziocentra su mnohym pacientom financne nedostupne, lebo nemaju zmluvy so ZP, a tak si vsetko musia hradit sami. Vidite nejaku cestu, ako mozno zmenit cely system financovania tak, aby pacient dostal kvalitu, ktoru vyzaduje?
Je podla Vas lepsia cesta, ako zlepsit rozmiestnenie ambulancii ta, ze by samospravne kraje dostali kompetenciu nevydat povolenie na prevadzkovanie ambulancie, ak maju v danej lokalite dostatok ambulancii, alebo ho vydali na lokalitu, kde dana odbornost chyba? Alebo by mali skor zdravotne poistovne nejakym sposobom “donutit” poskytovatelov, aby otvorili ambulanciu tam, kde chyba (ako)?
Dostupnost ZS by mohlo zvysit aj to, ak by pacienti nebludili v systeme a sami si nehladali dobreho, alebo dostupneho (v idealnom pripade aj dobreho, aj dostupneho) lekara. Viete si v tejto suvislosti predstavit, ze by sa zaviedli rajonni specialisti tak, ako su rajonni vseobecni lekari, gynekologovia a zubari, ku ktorym by pacientov automaticky odosielal ich obvodny lekar? Pripadne, ze by zdravotne poistovne boli povinne zverejnovat rebricky poskytovatelov ambulantnej ZS podla kvality, aby sa vedel pacient lepsie orientovat pri vybere lekara? Alebo Vam napada ine riesenie?

Odpoveď Dušana Zachara:

V mnohých odbornostiach je to nedostatok lekárov a z toho rezultujúca malá konkurencia na trhu. Takisto vysoká asymetria informácií nehrá v prospech zvyšovania kvality poskytovanej starostlivosti.
Je dobré, že sa zdravotné poisťovne začínajú snažiť zazmluvňovať aj na základe kvalitatívnych kritérií. Z druhej strany je však táto snaha obmedzovaná skutočnosťou nedostatku lekárov a nutnosťou naplniť poisťovňami verejnú minimálnu sieť z obmedzeného počtu poskytovateľov. A tiež je tu nechuť zo strany časti lekárov, aby bola ich činnosť posudzovaná rôznymi ukazovateľmi kvality a efektívnosti. Ostatný príklad bola kauza okolo zmlúv medzi časťou ZAP a VšZP.
Ak je možnosť voľby, mal by byť zazmluvnený taký poskytovateľ, ktorý poskytuje relatívne kvalitnejšiu a dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť pre pacientov ako konkurencia. Preto treba merať činnosť a výsledky jednotlivých poskytovateľov a zverejňovať ich, aby sa znižovala informačná asymetria.
Za sieť by mali byť zodpovedné zdravotné poisťovne, ktoré by sa mali pohybovať v mantineloch verejného záujmu, ktorý má definovať ministerstvo zdravotníctva, resp. vláda.
Znižovanie informačnej asymetrie aj prostredníctvom merania a zverejňovania rôznych ukazovateľov kvality a efektívnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je podľa nás predpokladom kvalifikovanejšieho rozhodovania pacientov, ale aj poisťovní a regulátora. Určite by sa pacienti mali viac obracať na svoju poisťovňu v prípade, že si nevedia nájsť špecialistu. A aj podľa reakcie a pomoci poisťovne by mali voliť, či v nej zostanú alebo zvolia zmenu. Viem si predstaviť, že poisťovne by svojim poistencom boli povinné garantovať určitú časovú a geografickú dostupnosť poskytovateľa. Čiže by museli hľadajúcemu pacientovi nájsť v určitom časovom horizonte a v rozumnej blízkosti od domova lekára, resp. zdravotnú starostlivosť, ktorú momentálne pacient potrebuje.

11.1.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Želám pekný deň, dovoľujem si obrátiť sa na Vás s otázkami, ktoré sa týkajú vianočného prísľubu premiéra Petra Pellegriniho prideliť Rooseveltovej nemocnici 100 miliónov eur na jej rekonštrukciu. V tejto súvislosti sa chcem opýtať nasledovné:

Ako vnímate túto dotáciu?
Ide o adekvátnu sumu na rekonštrukciu? Nebolo by účelnejšie uvažovať nad výstavbou novej, modernej nemocnice?
Máte vedomosť z čoho premiér pri vyslovení sumy vychádzal?
Mala by podľa Vás vláda 100 miliónov pre Rooseveltovu nemocnicu schváliť? Ak áno, prečo? Ak nie, prečo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Treba povedať, že Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici je na slovenské pomery špičkovým zariadením, ktoré však funguje v prevažne nezrekonštruovaných, nevyhovujúcich starých budovách. Ich výstavba sa začala v roku 1968.
O použití takej vysokej sumy by mali politici rozhodovať na základe analýz a tvrdých faktov. Nepoznáme analýzu, či je pre spoločnosť výhodnejšie použiť 100 miliónov eur na zásadnú rekonštrukciu starých budov, ktoré však majú vo svojom géne zakódovanú aj starú architektúru a z toho vyplývajúce nevyhovujúce procesy a toky pacientov, ktoré sa budú môcť len veľmi ťažko, ak vôbec, nastavovať na súčasné potreby modernej medicíny, alebo je vhodnejšie prihodiť ešte niekoľko desiatok miliónov eur a postaviť novú modernú nemocnicu na zelenej lúke, ktorá bude môcť reflektovať všetky súčasné trendy v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
K takej veľkej investícii by sa mal určite vyjadriť Útvar hodnoty za peniaze. Je zaujímavé, že ešte v júni 2017 hovoril Peter Pellegrini, vtedy ešte ako podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu, o vyčlenení približne 60 miliónov eur v priebehu troch rokov na komplexnú rekonštrukciu “Rooseveltky”. Teraz, keď je premiérom, je to už 100 miliónov. Verejnosť má právo poznať argumentáciu, na základe čoho sa vláda rozhoduje.

7.1.2019

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Prajem pekný deň, pracujem na téme opatrení Ministerstva zdravotníctva pre navýšenie
vzdelávacej kapacity pre lekárov na fakultách o 205 študentov a zavedeniu stabilizačného príspevku pre študentov bakalárskeho študijného programu ošetrovateľstvo v dennej forme. Chcel by som poznať Váš názor na tieto kroky;

Uberá sa podľa Vás ministerstvo správnym smerom v snahe zabezpečiť viac zdravotníckeho personálu v systéme?
Aké opatrenia by podľa Vás pomohli udržať zdravotníkov na Slovensku?

Odpoveď Dušana Zachara:
Dobrý den, vyberte si z mojich dávnejších vyjadrení k tejto téme:

Sú to jedny z viacerých opatrení, ktoré sa musia urobiť, aby sme získali aspoň šancu na to, že viacerí mladí absolventi zostanú pracovať na Slovensku. Nesmú zostať izolované. Oveľa dôležitejšie sú však následné opatrenia, ktoré by mali zreformovať celý zdravotnícky systém, aby bol atraktívnejší pre pracovníkov. To si vyžaduje, aby sa aktérom v zdravotníctve oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, za ktorú by boli adekvátne odmenení, čo by ich motivovalo neodchádzať do zahraničia alebo mimo sektor. Momentálne totižto zákony alebo politický tlak nedovoľujú viac diferencovať medzi kvalitnými a menej kvalitnými, čo je brzdou progresu a lepších miezd zdravotníkov.
A tiež treba zjednodušiť podmienky pre príchod zdravotníckych pracovníkov zo zahraničia (aj mimo EÚ), ktorí by mali záujem pracovať na Slovensku v oblastiach, kde je nedostatok personálu. Koniec koncov, tak to funguje aj na Západe.

Aby odchádzalo menej zdravotníckych pracovníkov do zahraničia, treba prijať mnoho reformných opatrení, ktoré by napravili pokrivené motivácie v zdravotníctve. Je nevyhnutnosťou, aby sa oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, s ktorou budú pacienti spokojní, a ktorá prinesie lepšie výsledky. Je nevyhnutnosťou, aby sa aj poisťovniam oplatilo preferovať tých excelentných a tých podpriemerných tlačili na zlepšovanie služieb. Je nevyhnutnosťou, aby boli lepšie odmeňovaní kvalitní pracovníci – manažéri nemocníc, lekári, sestry a ďalší zdravotnícky personál. Ale to si nevyhnutne vyžaduje povedať aj “bé”. Na to, aby sme vedeli posúvať excelentnosť v zdravotníctve dopredu, nemôžeme platiť podpriemernosť, nemôžeme mať nemocnicu takmer v každom okresnom meste, nemôžeme zachraňovať nezachraniteľných a nemôžeme si zakrývať oči pred neefektívnosťami, ktoré práve brzdia všetok progres. Pri odmeňovaní musíme preto začať viac diferencovať podľa kvality skutočne odvedenej práce.

Zároveň si však treba uvedomiť, že minimálne v strednodobom horizonte budú sestry, lekári, vedci, ekonómovia, robotníci stále odchádzať do zahraničia za lepšími pracovnými a mzdovými podmienkami a je to tak v pri otvorenom trhu prirodzené. Preto by sme sa ani my na Slovensku nemali uzatvárať pred príchodom pracovníkov zo zahraničia, ktorí chcú pracovať u nás.

Mediálne výstupy za rok 2019

MEDIUM, 4/2019
Byť najlepší je záväzok

31.12.2019, sme.sk
Rok 2019 podľa analytikov: Čo najviac pomohlo a čo uškodilo verejným financiám

31.12.2019, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Vývoj výšky minimálneho dôchodku

31.12.2019, Hospodárske noviny
Firmy trápia príplatky aj rekreačné poukazy

31.12.2019, hnonline.sk
Firmy trápia príplatky aj rekreačné poukazy

31.12.2019, Hospodárske noviny
Top udalosti v doprave: nový diaľničný úsek aj vyššie pokuty

31.12.2019, hnonline.sk
Top udalosti v doprave: nový diaľničný úsek aj vyššie pokuty

30.12.2019, STV1
Správy RTVS 19:00 – Tunel Soroška sa nepáči ÚHP

30.12.2019, obecne-noviny.sk
Aktuálne rebríčky základných a stredných škôl na Slovensku

30.12.2019, spravy.goodboog.com
Stratifikácia padla za obeť populizmu politikov a vnútrostraníckemu boju v Smere, tvrdí analytik INEKO

30.12.2019, hlavnespravy.sk
Stratifikácia padla za obeť populizmu politikov a vnútrostraníckemu boju v Smere, tvrdí analytik INEKO

30.12.2019, webnoviny.sk
INEKO: Stratifikácia padla za obeť populizmu politikov a vnútrostraníckemu boju v Smere

30.12.2019, tyzden.sk
Drahý tunel s malým úžitkom. Útvar hodnoty za peniaze kritizuje Sorošku

30.12.2019, SME
U Kalavskej varil kávu. A zbiera funkcie

30.12.2019, KORZÁR, košický denník
U Kalavskej varil kávu. A zbiera funkcie

29.12.2019, sme.sk
U Kalavskej vraj len varil kávu, v nemocnici však zbiera funkcie

29.12.2019, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – V budúcom roku otvoria zhruba 30 km nových diaľnic

29.12.2019, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – V budúcom roku otvoria zhruba 30 km nových diaľnic a rýchlostných ciest

28.12.2019, TA3
Správy TA3 15:00 – Ako sa pohli naše cesty v roku 2019

27.12.2019, spravy.goodboog.com
Analytik: Najväčšou udalosťou slovenského zdravotníctva bola stratifikácia

27.12.2019, glob.zoznam.sk
Projekt stratifikácie nebol všeliekom na slovenské zdravotníctvo

27.12.2019, vranovske.sk
Motto ZŠ Bernolákova: Učíme moderne a hravo, učíme pre život

27.12.2019, 24hod.sk
Analytik: Najväčšou udalosťou v zdravotníctve bola stratifikácia

27.12.2019, teraz.sk
Analytik: Najväčšou udalosťou v zdravotníctve bola stratifikácia

27.12.2019, lekari.sk
Analytik: Najväčšou udalosťou slovenského zdravotníctva bola stratifikácia

27.12.2019, Tasr
Analytik: Najväčšou udalosťou slovenského zdravotníctva bola stratifikácia

27.12.2019, hlavnespravy.sk
Analytik: Najväčšou udalosťou slovenského zdravotníctva bola stratifikácia

27.12.2019, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 27. decembra – 20.00

27.12.2019, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 27. decembra – 17.30

27.12.2019, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 27. decembra – 14.30

27.12.2019, dnes24.sk
Súhrn domáceho spravodajstva – 27. decembra – 14.30

26.12.2019, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – O čo prichádzame

23.12.2019, Hospodárske noviny
Veľká analýza autostrád: chýba tisíc kilometrov ciest

23.12.2019, Hospodárske noviny
Slovenské cesty brzdí absencia poctivej vízie

23.12.2019, Hospodárske noviny
Preferovali aj projekty, ktoré si to nezaslúžili

23.12.2019, KORZÁR, košický denník
V konkurze na primára Rosocha neuspel. Vymenili komisiu, psychológa a už vyhral

23.12.2019, spravy.goodboog.com
Výsledky testovania žiakov môžu byť dobrým zrkadlom, no ich vysoké skóre nemá byť cieľom, tvrdí Hapalová

23.12.2019, hnonline.sk
Veľká analýza autostrád: Na Slovensku chýba tisíc kilometrov ciest

23.12.2019, hnonline.sk
Preferovali aj projekty, ktoré si to nezaslúžili

23.12.2019, sme.sk
V konkurze na primára Rosocha neuspel. Vymenili komisiu, psychológa a už vyhral

23.12.2019, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Liberalizácia železníc, ktorú spustil minister dopravy Árpád Érsek, je podľa dopravných analytikov ušitá na mieru pre štátneho dopravcu

23.12.2019, Rádio Regina
Správy 14:00 – Liberalizácia železničných tratí vo verejnom záujme

23.12.2019, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Liberalizácia železníc je podľa dopravných analytikov ušitá na mieru pre štátneho dopravcu

23.12.2019, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Liberalizácia železníc

23.12.2019, hnonline.sk
Prečo Slovensko nie je schopné dobudovať cestnú sieť?

23.12.2019, zilinak.sk
Medzi najlepšími školami na Slovensku opäť Gymnázium Varšavská a ZŠ s MŠ Školská zo Žiliny

23.12.2019, hlavnespravy.sk
Výsledky testovania žiakov môžu byť dobrým zrkadlom, no ich vysoké skóre nemá byť cieľom, tvrdí Hapalová

22.12.2019, trnavskyhlas.sk
Držia latku vysoko: Obchodná akadémia z Trnavy je stále najlepšia

22.12.2019, ktojeto.sk
Michalovce:Michalovská základná škola patrí medzi najlepšie na Slovensku: Umiestnila sa v TOP trojke

20.12.2019, startitup.sk
Toto sú najlepšie základné a stredné školy na Slovensku. Nájdeš ich v Košiciach, Trnave aj v Bratislave

20.12.2019, bystricoviny.sk
V najnovšom hodnotení ZŠ podľa INEKO sú v TOP 10 dve bystrické školy

20.12.2019, dennikn.sk
Osobnosť roka 2019: prezidentka Zuzana Čaputová

20.12.2019, Denník N
Osobnosť roka: Zuzana Čaputová

19.12.2019, puchovskenoviny.sk
Pozrite si čerstvé rebríčky základných a stredných škôl

19.12.2019, zilinak.sk
Navrhovaná dohoda o vyrovnaní je výhodná aj nevýhodná, pre mesto aj Trabelssieho

19.12.2019, kosiceonline.sk
Najlepším základným školám na Slovensku dominujú Košice

19.12.2019, cas.sk
Megaproblém v Košiciach: Najlepšia ZŠ na Slovensku sa rozpadáva, strach z kontaminácie azbestom!

19.12.2019, hnonline.sk
Zbytočná smrť: dvakrát viac ako na západe

19.12.2019, Denník N
Udalosť roka: Kočnerova mafia

19.12.2019, Nový Čas
Najlepšia ZŠ na Slovensku sa rozpadáva!

19.12.2019, Hospodárske noviny
Zbytočná smrť: dvakrát viac ako na západe

18.12.2019, dennikn.sk
Udalosť roka 2019: Kočnerova mafia

18.12.2019, napalete.sk
INEKO zverejnil rebríček škôl. Najlepšie sú z Košíc, Trnavy a Bratislavy

18.12.2019, nitraden.sk
V najnovšom vydaní školských rebríčkov sa medzi prvými umiestnila aj jedna nitrianska stredná škola

18.12.2019, hotky.sk
TOTO sú najlepšie základné a stredné školy: Okrem Bratislavy dominujú aj Košice či Trnava

18.12.2019, topky.sk
Toto sú najlepšie základné a stredné školy: Okrem Bratislavy dominujú aj Košice či Trnava

18.12.2019, mytrencin.sme.sk
Ineko zverejnilo nové hodnotenie škôl: Ktoré sú najlepšie v Trenčianskom kraji?

18.12.2019, Hospodárske noviny
Úsek Hubová – Ivachnová sa môže výrazne predražiť

18.12.2019, Hospodárske noviny
Práce na tuneli Čebrať sa naťahujú

18.12.2019, Hospodárske noviny
Slovensko ide prvýkrát zviazať verejné výdavky

18.12.2019, Hospodárske noviny
Rezorty odmeňovali. Karty neodkryli všetky

18.12.2019, Plus jeden deň
Najmúdrejšie deti chodia na tieto školy

18.12.2019, KORZÁR, košický denník
V REBRÍČKU NAJLEPŠÍCH uspeli i školy z východu

18.12.2019, hnonline.sk
Váhostav pýta milióny za diaľnicu pri Ružomberku

18.12.2019, hnonline.sk
Rezorty odmeňovali. Karty neodkryli všetky

18.12.2019, Hospodárske noviny
Váhostav pýta milióny za diaľnicu pri Ružomberku

17.12.2019, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Stručne z domova – Rebríček základných a stredných škôl

17.12.2019, ahojbardejov.sk
Ako dopadli bardejovské školy v celoslovenskom hodnotení?

17.12.2019, hnonline.sk
Prvýkrát zviažeme výdavky. Pellegriniho kabinet veľmi rizikový rozpočet budúcej vláde zastropuje

17.12.2019, MY Kysucké noviny
DIAĽNIČIARI TVRDIA, ŽE TERMÍN DODRŽIA

17.12.2019, pluska.sk
Kde študujú najmúdrejšie deti? Pozrite si rebríček najlepších škôl na Slovensku

17.12.2019, korzar.sme.sk
Rebríček najlepších škôl za tento rok je známy. Košická tromfla všetky základné

17.12.2019, hlavnespravy.sk
V rebríčku základných a stredných škôl sa najlepšie umiestnili školy z Košíc, Trnavy a Bratislavy

17.12.2019, webnoviny.sk
INEKO zverejnilo rebríček škôl, najlepšie sú z Košíc, Trnavy a Bratislavy

17.12.2019, sme.sk
V rebríčku základných a stredných škôl sa najlepšie umiestnili Košice, Trnava a Bratislava

17.12.2019, ineko.blog.sme.sk
Pozrite si čerstvé rebríčky základných a stredných škôl

17.12.2019, Hospodárske noviny
Akcia Tunel. Policajná razia bola u diaľničiarov aj v Salini

16.12.2019, STV1
Reportéri 22:25 – Mýtnik z finančnej škrupiny

16.12.2019, The Slovak Spectator
Balanced budget postponed to 2021

16.12.2019, rvr.sk
Hodnotenie nezávislosti inštitúcií INEKO

16.12.2019, MY Nitrianske noviny
UMIESTNENIE SOŠT VO VRÁBĽOCH V HODNOTENÍ ORGANIZÁCIE INEKO

16.12.2019, hnonline.sk
Zásah NAKA: Aké problémy sa spájajú s tunelom Višňové?

16.12.2019, sme.sk
Sága Višňové pokračuje. Čo predchádzalo razii?

16.12.2019, SME
Hruštín, Zákamenné a Lokca hospodária na Orave najlepšie

15.12.2019, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Horúca stolička

15.12.2019, hnonline.sk
Veľká správa o našom zdravotníctve. Prečo Slováci zomierajú zbytočne?

14.12.2019, mykysuce.sme.sk
Diaľničiari tvrdia, že termín dodržia

13.12.2019, cas.sk
Bratislavskí poslanci odklepli vyššiu daň za nehnuteľnosť: V každej časti mesta je nárast iný, tu si zaplatíte viac o 98 %

13.12.2019, HN magazín
V zahraničí je prístup k lekárovi ťažší

12.12.2019, sme.sk
INEKO odporúča pokračovať v testovaní finančnej gramotnosti žiakov cez PISA

12.12.2019, Trend
Mestá plačú, že nemajú peniaze. Poplatok za rozvoj zaviesť nechcú

11.12.2019, Rádio Slovensko
Kontakty – Zdravotníctvo v roku 2019

11.12.2019, obecne-noviny.sk
Poslanci schválili rozpočet s prebytkom viac ako 500-tis. eur

11.12.2019, etrend.sk
Mestá plačú, že nemajú peniaze. Poplatok za rozvoj zaviesť nechcú

11.12.2019, Denník N
Ekonomika – Stručne

11.12.2019, Denník N
Výbohova firma má opravovať pošty

10.12.2019, denniks.sk
Mladá firma, ktorej spoluvlastníkom je oligarcha Výboh blízky Smeru, bude opravovať pošty

10.12.2019, liekysrozumom.sk
INEKO: Slabé využívanie generík a biosimilárov nás stojí takmer 80 miliónov eur ročne

10.12.2019, MY Oravské noviny
AD: HOSPODÁRENIE OBCÍ

10.12.2019, Piešťanský týždeň
Každý tretí študent je v rizikovej skupine čitateľskej gramotnosti

9.12.2019, MY Týždenník pre Záhorie
ZVYŠUJÚ DANE, VINIA…

9.12.2019, MY Týždenník pre Záhorie
MAJETKOVÉ DANE SÚ NÍZKE

9.12.2019, MY Trenčianske noviny
PRIMÁTOR SI ZNÍŽIL PLAT

9.12.2019, pluska.sk
Zvíťazil strach z rušenia nemocníc: O čo prišli pacienti zastavením Kalavskej veľkých zmien?

9.12.2019, etrend.sk
Budúcnosť európskej ekonomiky: bankový gigant použitý na politické účely

9.12.2019, SME
Krajské nemocnice budú hodnotiť pacienti

9.12.2019, Plus jeden deň Zvíťazil strach z rušenia nemocníc

7.12.2019, myorava.sme.sk
Dnes o tom, ako gazdujú oravské samosprávy

6.12.2019, spectator.sme.sk
Slovaks will pay significantly more as municipalities increase property taxes

6.12.2019, slovensko.rtvs.sk
K veci: Stratifikácia nemocníc

6.12.2019, spectator.sme.sk
Instead of balanced, Slovakia has risky budget

6.12.2019, SME
VšZP chce, aby ľudia užívali viac náhrad liekov

5.12.2019, mytrencin.sme.sk
Myjavskí poslanci schválili rozpočet s prebytkom

5.12.2019, sme.sk
Štátna poisťovňa chce, aby ľudia užívali viac náhrad liekov

5.12.2019, Rádio Slovensko
K veci 18:15 – Stiahnutie reformy nemocníc z hlasovania v parlamente priviedlo ministerku k demisii

5.12.2019, Trend
KEĎ SA BANKOVÝ GIGANT POUŽÍVA NA POLITICKÉ ÚČELY

4.12.2019, TV Markíza
Minimálne dôchodky štát neunesie

4.12.2019, sme.sk
Krajské nemocnice zhodnotia pacienti

4.12.2019, rtvs.sk
Nationalrat diskutierte und genehmigte neuen Staatshaushalt

4.12.2019, tasr.sk
Myjava: Poslanci schválili rozpočet s prebytkom viac ako 500.000 eur

4.12.2019, ujszo.com
A választásnak rendelték alá a jövő évi állami költségvetést

4.12.2019, poistovne.sk
Dve pätiny 15-ročných nečítajú pre potešenie, 30 percent považuje čítanie za mrhanie času

4.12.2019, Tasr
Myjava: Poslanci schválili rozpočet s prebytkom viac ako 500.000 eur

4.12.2019, 24hod.sk
Poslanci Myjavy schválili rozpočet s prebytkom viac ako 500.000 eur

4.12.2019, rozhlas.sk
Nationalrat diskutierte und genehmigte neuen Staatshaushalt

4.12.2019, sme.sk
Tridsať percent pätnásťročných žiakov považuje čítanie za mrhanie času

4.12.2019, hlavnespravy.sk
Dve pätiny 15-ročných nečítajú pre potešenie, 30 percent považuje čítanie za mrhanie času

4.12.2019, teraz.sk
Poslanci Myjavy schválili rozpočet s prebytkom viac ako 500.000 eur

4.12.2019, etrend.sk
Keď sa bankový gigant používa na politické účely

4.12.2019, hnonline.sk
Dôležitý obchvat na Orave je bližšie k realite. NDS má uchádzača, ktorý zaujal cenou

4.12.2019, Új szó
A választásnak rendelték alá a jövő évi állami költségvetést

4.12.2019, Hospodárske noviny
V zákone roka je najviac nášľapných mín od roku 2012

4.12.2019, Hospodárske noviny
Obchvat Tvrdošína ide Talianom. Kvôli cene

3.12.2019, myhornanitra.sme.sk
Nemocnicu zhodnotia pacienti v rámci jednotného krajského dotazníka

3.12.2019, hnonline.sk
Poslanci schválili zákon roka, má najviac nášľapných mín od roku 2012

3.12.2019, STV1
Správy RTVS 19:00 – Poslanci schválili rozpočet na rok 2020

3.12.2019, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Štátny rozpočet nestojí na reálnych číslach, zhodujú sa ekonómovia

3.12.2019, hnonline.sk
Ideálny systém penzií vníma realitu: starnutie a ekonomiku

3.12.2019, Hospodárske noviny
Ideálny systém penzií vníma realitu: starnutie a ekonomiku

3.12.2019, Hospodárske noviny
ANKETA – Čo čítam v HN ako prvé?

2.12.2019, Plus jeden deň
Dane nám zvýšia o 200 percent!

2.12.2019, lekari.sk
Zdravie: Generické lieky sú výhodnejšie pre zdravotnícky systém i pacientov

2.12.2019, info.sk
Generické lieky sú výhodnejšie pre zdravotnícky systém i pacientov

2.12.2019, MY Hornonitrianske noviny
NEMOCNICU ZHODNOTIA PACIENTI

2.12.2019, MY Trenčianske noviny
NEMOCNICE ZHODNOTIA PACIENTI

2.12.2019, teraz.sk
Generické lieky sú výhodnejšie pre zdravotnícky systém i pacientov

2.12.2019, mytrencin.sme.sk
Vyšlo nové číslo MY Trenčianskych novín

2.12.2019, Tasr
Zdravie: Generické lieky sú výhodnejšie pre zdravotnícky systém i pacientov

2.12.2019, 24hod.sk
Generické lieky sú výhodnejšie pre zdravotnícky systém i pacientov

1.12.2019, myziar.sme.sk
Vlani dlh mesta výrazne narástol, na plaváreň už úver brať nechce

1.12.2019, hnonline.sk
Slovensku hrozí vysoký očistený schodok

1.12.2019, hlavnespravy.sk
Mladí inklinujú k radikálnym riešeniam. Situácia je alarmujúca, tvrdí kancelária ombudsmanky

1.12.2019, hnonline.sk
Problém do budúcnosti.„Čistý“ schodok prekročí plán vlády

1.12.2019, sme.sk
Mladí inklinujú k radikálnym riešeniam. Situácia je alarmujúca, tvrdí kancelária ombudsmanky

30.11.2019, TA3
Hlavné správy 18:30 – ÚVO pozastavil tender na cesty

29.11.2019, kosice.virtualne.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, egoodwill.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, euronovinky.eu
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, fotonovinky.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, dennikpolitika.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, zilinaden.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, bleskovespravy.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, newsy.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, spisiakoviny.eu
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, ekonomickydennik.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, secovce.virtualne.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, deed.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, akcnezeny.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, spravy.goodboog.com
Dostupnejšia minimálna penzia zhorší udržateľnosť verejných financií, tvrdí šéf INEKO

29.11.2019, inforaj.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, sportx.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, infozona.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, aktuality.maxivyber.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, SME
Obce zvyšujú dane z nehnuteľností

29.11.2019, hlohovecko.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, TA3
Ekonomika 12:25 – Riziká v rozpočte na budúci rok

29.11.2019, ta3.com
HOSŤ V ŠTÚDIU: Analytik P. Goliaš o štátnom rozpočte

29.11.2019, pozri.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, sme.sk
Konferencia: Zdravie pre 21. storočie

29.11.2019, webnoviny.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, aktualne-spravy.eu
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, lucenec.virtualne.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, openiazoch.zoznam.sk
Dostupnejšia minimálna penzia zhorší udržateľnosť verejných financií, upozorňuje šéf INEKO

29.11.2019, spravy.pozri.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, finreport.sk
INEKO: Miernejšie podmienky pre minimálnu penziu zhoršia udržateľnosť verejných financií

29.11.2019, hlavnespravy.sk
Dostupnejšia minimálna penzia zhorší udržateľnosť verejných financií, tvrdí šéf INEKO

29.11.2019, sme.sk
Šéf INEKO: Minimálne penzie budú mať dopad na verejné financie

29.11.2019, profini.sk
Dostupnejšia minimálna penzia zhorší udržateľnosť verejných financií, upozorňuje šéf INEKO

28.11.2019, Zdravotnícke noviny
Oddlženie nezastavilo rast dlhov v nemocniciach

28.11.2019, Hospodárske noviny
Obchvat Košíc viazne. Polovica sa mestu máli

28.11.2019, hnonline.sk
Obchvat Košíc viazne. Hotová polovičná verzia mestu nepomôže

28.11.2019, Trend
Jasná správa o nejasnom rozpočte

27.11.2019, sme.sk
Slováci si priplatia a výrazne. Mestá a obce zvyšujúdane z nehnuteľností

27.11.2019, hnonline.sk
Tender na Višňové pripravili. Spustia ho v decembri

27.11.2019, etrend.sk
Jasná správa o nejasnom rozpočte

27.11.2019, hnonline.sk
Nafúknuté príjmy z dividend prehĺbia deficit

27.11.2019, Hospodárske noviny
Višňové: súťaž je hotová, odštartuje v decembri

27.11.2019, Hospodárske noviny
Nafúknuté dividendy majú prehĺbiť deficit

26.11.2019, MY Noviny Žiarskej kotliny
DLH MESTA NARÁSTOL, ÚVER NA PLAVÁREŇ UŽ BRAŤ NECHCE

26.11.2019, MY Oravské noviny
DNES O TOM, AKO GAZDUJÚ SAMOSPRÁVY

26.11.2019, forbes.sk
Aj v štátnej správe nájdeme motivovaných zamestnancov. Toto sú úradnícke činy roka

26.11.2019, hnonline.sk
Vláda vyberie od štátnych firiem o 200 miliónov eur menej, než si naplánovala v rozpočte

26.11.2019, tyzden.sk
Ocenili výnimočných úradníkov: Venujú sa cenám v zdravotníctve aj evidencii odpadov v Košeci

26.11.2019, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – Od budúceho roka bude Trenčianska župa zisťovať spokojnosť pacientov

26.11.2019, Hospodárske noviny
Rozpočtu chýbajú čísla, upozorňujú kontrolóri

26.11.2019, Denník N
Nový most do Maďarska pred voľbami nebude

26.11.2019, KORZÁR, košický denník
Ak je škola otvorená diskusii, je to len v jej prospech

25.11.2019, aktualne-spravy.eu
VšZP môže odchod poistencov zabolieť

25.11.2019, Hospodárske noviny
Všeobecka si verí. Stratu klientov plánuje ustáť

25.11.2019, Hospodárske noviny
VšZP môže odchod jej poistencov zabolieť

25.11.2019, lekom.sk
INFORMÁCIE V MÉDIÁCH – Všeobecná si verí. Rekordnú stratu klientov chce ustáť

25.11.2019, aktuality.sk
Ľudia si od budúceho roku poriadne priplatia za dane z bývania a odpady

25.11.2019, hnonline.sk
Rozpočtu chýbajú čísla. Kde sú problémy Kamenického návrhu?

25.11.2019, MY Noviny stredného Považia
Základná škola, Slovanská 1415/7, Považská Bystrica

25.11.2019, hnonline.sk
Všeobecná si verí. Rekordnú stratu klientov chce ustáť

25.11.2019, hnonline.sk
VšZP môže odchod poistencov zabolieť

23.11.2019, TA3
Hlavné správy 18:30 – Zákon ohrozuje verejné obstarávanie

22.11.2019, STV1
Správy RTVS 19:00 – MEGATENDER NA ORPAVU CIEST STOJÍ

21.11.2019. hnonline.sk
Prvý verdikt. Za Višňové má štát doplatiť 8 miliónov

21.11.2019, Hospodárske noviny
Prvý verdikt. Za Višňové má štát doplatiť 8 miliónov

21.11.2019, Trenčianske ECHO
Obchodná akadémia oslávila storočnicu

21.11.2019, hlavnespravy.sk
Národná diaľničná spoločnosť očakáva, že po vyčíslení nárokov bude doplácať bývalý zhotoviteľ D1 s tunelom Višňové

20.11.2019, webnoviny.sk
NDS očakáva, že po vyčíslení nárokov bude doplácať bývalý zhotoviteľ D1 s tunelom Višňové

20.11.2019, pravda.sk
Ťahanica o peniaze. Štát a Taliani si vyčísľujú účty za tunel Višňové

19.11.2019, ujszo.com
Reformok kontra parasztvakítás – Dióhéjban az önálló Szlovákia gazdaságpolitikájáról

19.11.2019, mypovazska.sme.sk
Predaj pozemkov ľudí v Považskej nahneval, je to podozrivé, tvrdia

18.11.2019, MY Noviny stredného Považia
PREDAJ POZEMKOV ĽUDÍ HNEVÁ

18.11.2019, webnoviny.sk
Nežná revolúcia priniesla revolúciu aj do zdravotníctva

18.11.2019, dennikn.sk
Nový most do Maďarska pred voľbami nebude

18.11.2019, hnonline.sk
Predvolebný rozpočet nafukuje verejný dlh

18.11.2019, hnonline.sk
Príliš nízke investície aj prehnané príjmy

18.11.2019, Hospodárske noviny
Predvolebný rozpočet nafukuje verejný dlh

18.11.2019, Hospodárske noviny
Príliš nízke investície aj prehnané príjmy

18.11.2019, SME
Ako sme pripravení na veľké témy

18.11.2019, Hospodárske noviny
Dlh má začať rásť. A to v období, keď sa pre zadlženie ústavne sprísňujú pravidlá

17.11.2019, dunaszerdahelyi.sk
Aki itt tanul, el is tud helyezkedni

16.11.2019, Új szó
Dióhéjban az önálló Szlovákia gazdaságpolitikájáról

16.11.2019, ma7.sk
Aki itt tanul, el is tud helyezkedni

15.11.2019, ma7.sk
Fejlődik a lévai kórház?

15.11.2019, sme.sk
Ako sme pripravení na veľké témy

14.11.2019, historickarevue.com
Ako sa nám žilo v 80. rokoch?

14.11.2019, korkep.sk
Az I/65-ös halálszakasz története – a túlrakott kamionokról nem most hallhattunk először

14.11.2019, Hospodárske noviny
Boj o trinásty dôchodok sa už začal

14.11.2019, hnonline.sk
Črtá sa ďalšia veľká dôchodková zmena: Boj o trinásty dôchodok sa už začal

14.11.2019, Trnavské ECHO
Nemocnica chce postaviť nový pavilón

14.11.2019, hlavnespravy.sk
Čo si myslia slovenské politické strany o euroagende, ako je klimatická zmena, digitalizácia, či starnutie populácie?

13.11.2019, sme.sk
Ako sa slovenské strany stavajú k veľkým európskym témam (konferencia)

13.11.2019, sav.sk
V Košiciach udivovali blesky i potkany

13.11.2019, hlavnespravy.sk
Ministerstvo školstva: Posilnenie problematiky Európskej únie v učebných osnovách by mohlo pomôcť v boji s extrémizmom

12.11.2019, MY Turčianske noviny
Moje prvé školské tablo

12.11.2019, MY Topoľčianske noviny
Moje prvé školské tablo

12.11.2019, dennikn.sk/blog
Na čo peniaze v školstve (nie) sú

12.11.2019, mytrencin.sme.sk
Obchodná akadémia v Trenčíne oslávila sto rokov

11.11.2019, MY Trnavské noviny
CHCÚ POSTAVIŤ NOVÝ PAVILÓN

11.11.2019, MY Trenčianske noviny
STÉ VÝROČIE AKADÉMIE

11.11.2019, presov.korzar.sme.sk
Zvyšovanie daní v Prešove musia schváliť poslanci. Čo na to ich kluby

11.11.2019, KORZÁR, košický denník
Primátorka Turčanová o zvyšovaní daní: Plán B znamená znížiť komfort bývania

9.11.2019, bratislavskenoviny.sk
V Petržalke ubúda pediatrov aj všeobecných lekárov pre dospelých

8.11.2019, korkep.sk
Az állam megint megfeledkezett a délen élő magyarokról. Új utakra és vasútra még várnunk kell

8.11.2019, Petržalské noviny
V Petržalke ubúda pediatrov aj všeobecných lekárov pre dospelých

8.11.2019, uvo.gov.sk
M. Hlivák: konštruktívna debata s INEKO

8.11.2019, webnoviny.sk
Stavbári sa zrejme dočkajú, diaľničiari chcú onedlho začať tender na dostavbu D1 s tunelom Višňové

8.11.2019, hlavnespravy.sk
Národná diaľničná spoločnosť chce onedlho začať tender na dostavbu úseku diaľnice D1 s tunelom Višňové

7.11.2019, tasr.sk
Trnava: Nemocnica chce postaviť nový pavilón, za obeť mu padne bývalá chirurgia

7.11.2019, lekari.sk
Trnava: Nemocnica chce postaviť nový pavilón, za obeť mu padne bývalá chirurgia

7.11.2019, refresher.sk
Kým budú o školstve rozhodovať úradníci, bude to problém: Riaditelia škôl nám porozprávali, v čom zlyhýva náš systém vzdelávania

7.11.2019, hlavnydennik.sk
Národná diaľničná spoločnosť chce onedlho začať tender na dostavbu úseku diaľnice D1 s tunelom Višňové

7.11.2019, Tasr
Trnava: Nemocnica chce postaviť nový pavilón, za obeť mu padne bývalá chirurgia

7.11.2019, sme.sk
Pripravuje sa nový tender na dostavbu úseku D1 s tunelom Višňové

7.11.2019, mytrnava.sme.sk
Starú chirurgickú kliniku nahradí moderný pavilón

7.11.2019, Trend
Kvalitné fakulty sú aj na Slovensku. Nájsť ich je však problém

7.11.2019, hnonline.sk
Súťaže meškajú. Neuznané námietky chcú viac trestať

7.11.2019, Hospodárske noviny
Súťaže meškajú. Neuznané námietky chcú viac trestať

7.11.2019, hlavnespravy.sk
Trnavská nemocnica chce postaviť nový pavilón, za obeť mu padne bývalá chirurgia

6.11.2019, etrend.sk
Kvalitné fakulty sú aj na Slovensku. Nájsť ich je však problém

6.11.2019, aktualne-spravy.eu
Sú úrady odolné rôznym „kočnerom“? (podcast)

6.11.2019, lekom.sk
INFORMÁCIE V MÉDIÁCH – Oravská nemocnica patrí medzi najlepšie

6.11.2019, aktuality.sk
Sú úrady odolné rôznym „kočnerom“? (podcast)

6.11.2019, sme.sk
Analytikom ani ministerstvu školstva sa nepozdáva zlučovanie programov

6.11.2019, TV JOJ
Noviny TV JOJ 19:30 – Zvýšený bankový odvod schválený

6.11.2019, TV JOJ
Noviny 17:00 – Bankový odvod

5.11.2019, myorava.sme.sk
Oravská nemocnica patrí medzi najlepšie

5.11.2019, TV JOJ
Noviny TV JOJ 19:30 – Peniaze do ponožiek či vankúšov?

5.11.2019, TV JOJ
Noviny 17:00 – Fico a bankový odvod

5.11.2019, lekom.sk
INFORMÁCIE V MÉDIÁCH – V stomiliónovom tendri je konflikt záujmov

5.11.2019, SME
V stomiliónovom tendri je konflikt záujmov

5.11.2019, SME
Pripravili súťaž, potom v nej súťažili

4.11.2019, sme.sk
Stomiliónový tender Rooseveltovej nemocnice smrdí konfliktom záujmov

3.11.2019, mylevice.sme.sk
S levickou nemocnicou nie sú pacienti spokojní

3.11.2019, mytrencin.sme.sk
Nový pavilón v trenčianskej nemocnici opäť mešká

1.11.2019, impulz.press
Jedna z najlepších obchodných akadémií na Slovensku oslávila storočnicu

31.10.2019, mytrnava.sme.sk
Nemocnica v Trnave pohorela, vedenie pracuje na opatreniach

31.10.2019, e.dennikn.sk
Ekonomický newsfilter: Fiat Chrysler znova skúša fúziu a tentoraz mu to možno vyjde s PSA

31.10.2019, Zdravotnícke noviny
GLOSÁR

31.10.2019, Levické ECHO
S nemocnicou sme najmenej spokojní

30.10.2019, mypovazska.sme.sk
Bytovka s narušenou statikou nie je nateraz prioritou

30.10.2019, mynovezamky.sme.sk
Na novozámockom urgente sa čaká dlho, na JIS-ke zomiera veľa pacientov

30.10.2019, aktuality.sk
Štát vymýšľa portál so sledovaním úspešnosti absolventov

30.10.2019, ineko.blog.sme.sk
Víťazom v rebríčku nezávislosti je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

29.10.2019, MY Topoľčianske noviny
SÚŤAŽNÉ PODKLADY NA VÝBER ZHOTOVITELA TUNELA VIŠŇOVÉ SÚ UŽ PRIPRAVENÉ

29.10.2019, MY Kysucké noviny
SÚŤAŽNÉ PODKLADY NA VÝBER ZHOTOVITEĽA TUNELA VIŠŇOVÉ SÚ UŽ PRIPRAVENÉ

29.10.2019, MY Turčianske noviny
SÚŤAŽNÉ PODKLADY NA VÝBER ZHOTOVITEĽA TUNELA VIŠŇOVÉ SÚ UŽ PRIPRAVENÉ

29.10.2019, MY Zvolensko-podpolianske noviny
SÚŤAŽNÉ PODKLADY NA VÝBER ZHOTOVITEĽA TUNELA VIŠŇOVÉ SÚ UŽ PRIPRAVENÉ

29.10.2019, MY Oravské noviny
ORAVSKÁ NEMOCNICA PATRÍ MEDZI NAJLEPŠIE

29.10.2019, MY Oravské noviny
SÚŤAŽNÉ PODKLADY NA VÝBER ZHOTOVITEĽA TUNELA VIŠŇOVÉ SÚ UŽ PRIPRAVENÉ

29.10.2019, MY Noviny Žiarskej kotliny
SÚŤAŽNÉ PODKLADY NA VÝBER ZHOTOVITEĽA TUNELA VIŠŇOVÉ SÚ UŽ PRIPRAVENÉ

29.10.2019, MY Prešovské noviny
SÚŤAŽNÉ PODKLADY NA VÝBER ZHOTOVITEĽA TUNELA VIŠŇOVÉ SÚ UŽ PRIPRAVENÉ

29.10.2019, MY Novohradské noviny
SÚŤAŽNÉ PODKLADY NA VÝBER ZHOTOVITEĽA TUNELA VIŠŇOVÉ SÚ UŽ PRIPRAVENÉ

29.10.2019, webnoviny.sk
Prezidentka Zuzana Čaputová navštívila lekársku fakultu aj univerzitnú nemocnicu

29.10.2019, dennikn.sk
Kažimír, Mikloš, Ódor, Ďurana a Tóth píšu o tom, či treba zmeniť dlhovú brzdu (Panel expertov E)

28.10.2019, MY Nitrianske noviny
NEMOCNICA NA 27. MIESTE

28.10.2019, MY Trenčianske noviny
MUSIA SA VYROVNAŤ S DLHMI

28.10.2019, MY Naše novosti
NA URGENTE SA ČAKÁ DLHO

28.10.2019, MY Trenčianske noviny
STOROČNÁ CESTA OBCHODNEJ AKADÉMIE MILANA HODŽU

28.10.2019, MY Trenčianske noviny
SÚŤAŽNÉ PODKLADY NA VÝBER ZHOTOVITEĽA TUNELA VIŠŇOVÉ SÚ UŽ PRIPRAVENÉ

28.10.2019, MY Trnavské noviny
SÚŤAŽNÉ PODKLADY NA VÝBER ZHOTOVITEĽA TUNELA VIŠŇOVÉ SÚ UŽ PRIPRAVENÉ

28.10.2019, MY Nitrianske noviny
SÚŤAŽNÉ PODKLADY NA VÝBER ZHOTOVITEĽA TUNELA VIŠŇOVÉ SÚ UŽ PRIPRAVENÉ

28.10.2019, MY Noviny stredného Považia
OBSTARÁVANIE A ZMLUVA MUSIA BYŤ KVALITNÉ

28.10.2019, MY Žilinské noviny
SÚŤAŽNÉ PODKLADY NA VÝBER ZHOTOVITEĽA TUNELA VIŠŇOVÉ SÚ UŽ PRIPRAVENÉ

28.10.2019, hlavnespravy.sk
Zahraničných študentov pribúda, podľa analytika môžu školám pomôcť

28.10.2019, regiony.sme.sk
Súťažné podklady na výber zhotoviteľa tunela Višňové sú už pripravené

27.10.2019, sme.sk
Nemocnice v Trenčianskom kraji v hodnotení prepadli

27.10.2019, webnoviny.sk
Zahraničných študentov na Slovensku pribúda, podľa analytika môžu školám pomôcť

27.10.2019, mynitra.sme.sk
Nitrianska nemocnica dobre hospodári, so spokojnosťou pacientov je to horšie

27.10.2019, kosiceonline.sk
Slovenské vysoké školy vyhľadáva čoraz viac zahraničných študentov

26.10.2019, denniks.sk
Vek profesorov netreba znižovať, dôležité je zlepšiť ich výber, myslí si odborník

26.10.2019, webnoviny.sk
Netreba znižovať vek profesorov, ale zlepšiť ich výber, tvrdia odborníci z mimovládok

26.10.2019, hnonline.sk
Nekonečný príbeh operačných sál

26.10.2019, hnonline.sk
Nemáte pacienta, nemáte príjem

25.10.2019, Hospodárske noviny
Keď nemáte dostatok pacientov, nemáte ani finančný príjem

25.10.2019, Hospodárske noviny
Nekonečný príbeh operačných sál

25.10.2019, pas.blog.sme.sk
Podnikatelia odmietajú plošné zavedenie povinných rekreačných poukazov

24.10.2019, ivo.sk
Občianske vzdelávanie ako nastroj na skvalitnenie demokracie

24.10.2019, sme.sk
Výučba občianskej náuky a dejepisu by sa mala zlepšiť, tvrdia mimovládky

24.10.2019, myturiec.sme.sk
S výstavbou novej nemocnice v Martine by sa malo začať koncom budúceho roku

24.10.2019, po-kraj.sk
V kategórii všeobecných nemocníc je druhá najlepšia Ľubovnianska nemocnica

24.10.2019, Trnavské ECHO
Nemocnica pohorela

23.10.2019, Noviny Poprad
Popradská nemocnica tretia v hodnotení Nemocnica roka 2019

23.10.2019, tyzdennikkoment.sk
INEKO piatykrát hodnotil slovenské nemocnice

23.10.2019, dennikn.sk
Čo povedať Dankovi, keď sa pýta, prečo si pri záporných úrokoch nepožičať oveľa viac

23.10.2019, turcania.sk
Univerzitná nemocnica Martin je 3. najlepšou štátnou nemocnicou na Slovensku

23.10.2019, darinarufusova.blog.pravda.sk
Sauron už aj na Košickej župe

23.10.2019, myorava.sme.sk
Dolnokubínska nemocnica skončila šiesta

23.10.2019, hnonline.sk
Hnev za zlé cesty obracajú Kysučania až do Bruselu

23.10.2019, hnonline.sk
Kysuce chcú diaľnicu. O pomoc prosia aj Úniu

23.10.2019, Hospodárske noviny
Hnev za zlé cesty obracajú Kysučania až do Bruselu

23.10.2019, Hospodárske noviny
Kysuce chcú diaľnicu. O pomoc prosia aj Úniu

22.10.2019, MY Turčianske noviny
ČÍSLO TÝŽDŇA: 3. miesto obsadila Univerzitná nemocnica v Martine v hodnotení zdravotníckych zariadení, ktoré zverejnil Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy.

22.10.2019, MY Liptovské noviny
OBE LIPTOVSKÉ NEMOCNICE SI V HODNOTENÍ POLEPŠILI

22.10.2019, MY Banskobystrické noviny
NEMOCNICA OBHÁJILA PRIMÁT

22.10.2019, MY Turčianske noviny
PACIENTI SÚ SPOKOJNÍ S PRÍSTUPOM LEKÁROV

22.10.2019, MY Zvolensko-podpolianske noviny
ROOSEVELTOVU NEMOCNICU ČAKÁ VEĽKÁ OBNOVA, STAVBA NOVEJ NENAŠLA PODPORU

22.10.2019, MY Turčianske noviny
Anketa: Ako vnímate umiestnenie UNM v rebríčku?

22.10.2019, MY Turčianske noviny
VÝSTAVBA NOVEJ NEMOCNICE BY SA MALA ZAČAŤ O ROK

22.10.2019, MY Banskobystrické noviny
ROOSEVELTOVU NEMOCNICU ČAKÁ VEĽKÁ OBNOVA, STAVBA NOVEJ NENAŠLA PODPORU

22.10.2019, MY Noviny Žiarskej kotliny
ROOSEVELTOVU NEMOCNICU ČAKÁ VEĽKÁ OBNOVA, STAVBA NOVEJ NENAŠLA PODPORU

22.10.2019, MY Noviny Žiarskej kotliny
ZREKONŠTRUOVALI ODDELENIE, KDE ČASTO IDE AJ O ŽIVOT

22.10.2019, MY Zvolensko-podpolianske noviny
ZREKONŠTRUOVALI ODDELENIE, KDE ČASTO IDE AJ O ŽIVOT

22.10.2019, MY Banskobystrické noviny
ZREKONŠTRUOVALI ODDELENIE, KDE ČASTO IDE AJ O ŽIVOT

22.10.2019, MY Topoľčianske noviny
FN NITRA JE ŠTVRTÁ

22.10.2019, MY Prešovské noviny
NAJLEPŠIE NEMOCNICE SÚ V KOŠICIACH A STAREJ ĽUBOVNI

22.10.2019, MY Oravské noviny
NEMOCNICA SKONČILA ŠIESTA

22.10.2019, MY Topoľčianske noviny
V LEVICIACH ZAVIEDLI CALL CENTRUM AJ DOTAZNÍKY

22.10.2019, Piešťanský týždeň
Nemocnica si v rebríčku INEKO opäť polepšila

22.10.2019, MY Novohradské noviny
ROOSEVELTOVU NEMOCNICU ČAKÁ VEĽKÁ OBNOVA, STAVBA NOVEJ NENAŠLA PODPORU

22.10.2019, MY Zvolensko-podpolianske noviny
HODNOTILI NEMOCNICE

22.10.2019, MY Novohradské noviny
ZREKONŠTRUOVALI ODDELENIE, KDE ČASTO IDE AJ O ŽIVOT

22.10.2019, MY Horehronie
Nemocnica dvadsiata tretia

22.10.2019, transport.sk
NDS dokončila súťažné podklady pre stavbu D1 s tunelom Višňové

22.10.2019, zilinak.sk
V prípade dostavby úseku D1 pri Žiline predpokladajú vyhlásenie súťaže v najbližších týždňoch

22.10.2019, pravda.sk
Pre tunel Višňové svitá nová nádej. Dostavia ho slovenská firma?

22.10.2019, myzahorie.sme.sk
Kvalitu sa snaží nemocnica zvyšovať, pacienti však nie sú spokojní

22.10.2019, myturiec.sme.sk
Pacienti sú s prístupom v martinskej nemocnici spokojní

22.10.2019, Pravda
Pre tunel Višňové svitá nová nádej

22.10.2019, Denník N
Publikoval plagiáty, chce byť profesorom

22.10.2019, Denník N
Ako sa správať k Pente?

22.10.2019, Žilinský večerník
Žilinská nemocnica si po roku opäť zlepšila renomé

22.10.2019, autobild.cas.sk
NDS dokončila súťažné podklady pre stavbu D1 s tunelom Višňové

21.10.2019, MY Žilinské noviny
ŽILINSKÁ FAKULTNÁ NEMOCNICA V REBRÍČKU POSKOČILA

21.10.2019, MY Týždeň na Pohroní
S NEMOCNICOU NIE SÚ VÔBEC SPOKOJNÍ

21.10.2019, MY Hornonitrianske noviny
NEMOCNICE V HODNOTENÍ PREPADLI

21.10.2019, MY Trenčianske noviny
NEMOCNICE V KRAJI V HODNOTENÍ PREPADLI

21.10.2019, MY Nitrianske noviny
FN NITRA JE ŠTVRTÁ

21.10.2019, MY Noviny stredného Považia
VEĽKÝ DÔRAZ KLADÚ NA JAZYKY

21.10.2019, MY Nitrianske noviny
V LEVICIACH ZAVIEDLI CALL CENTRUM AJ DOTAZNÍKY

21.10.2019, Tasr
Doprava: NDS dokončila súťažné podklady pre stavbu D1 s tunelom Višňové

21.10.2019, MY Týždenník pre Záhorie
KVALITU SA STÁLE SNAŽIA ZVYŠOVAŤ

21.10.2019, MY Trnavské noviny
NEMOCNICA V TRNAVE POHORELA

21.10.2019, 24hod.sk
Diaľničiari dokončili súťažné podklady pre stavbu D1 s tunelom Višňové

21.10.2019, pravda.sk
NDS dokončila súťažné podklady pre tunel Višňové

21.10.2019, aktualne-spravy.eu
NDS dokončila súťažné podklady pre tunel Višňové

21.10.2019, myhornanitra.sme.sk
Vyšlo nové číslo MY Hornonitrianskych novín – Nemocnice v hodnotení prepadli

21.10.2019, hnonline.sk
Diaľničiari dokončili súťažné podklady pre stavbu D1 s tunelom Višňové

21.10.2019, teraz.sk
Diaľničiari dokončili súťažné podklady pre stavbu D1 s tunelom Višňové

21.10.2019, turieconline.sk
Univerzitná nemocnica Martin je 3. najlepšou štátnou nemocnicou na Slovensku

21.10.2019, SME
Najlepšie všeobecné nemocnice sú na východe

20.10.2019, tvnoviny.sk
Pozrite si, ako si vybrať nemocnicu, ktorá bude pre ten váš zákrok najvhodnejšia

20.10.2019, TA3
Hlavné správy 18:30 – Metódy liečby pre každého rovnaké

20.10.2019, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Ako si vybrať nemocnicu

20.10.2019, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Nemocnice v dlhoch

20.10.2019, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Rebríček nemocníc

20.10.2019, TV JOJ
Noviny TV JOJ 19:30 – Na mŕtvej stavbe

19.10.2019, dennikn.sk
Ako sa správať k Pente? Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík, Ježíková a Melioris

18.10.2018, Rádio Slovensko
Z prvej ruky – Slovenské zdravotníctvo

18.10.2019, slovenskypacient.sk
INEKO opäť zverejnil rebríček najlepších slovenských nemocníc

18.10.2019, TA3
Dobré správy 18:00 – Zhodnotili slovenské nemocnice

18.10.2019, dennikn.sk
Publikoval plagiáty, nedostal za to trest. Teraz sa chce stať Horváth profesorom

18.10.2019, mynovohrad.sme.sk
Nemocnicu chcú zrekonštruovať s pomocou eurofondov

18.10.2019, webnoviny.sk
Nemocnicu v Revúcej chcú zrekonštruovať s pomocou eurofondov

18.10.2019, mytrencin.sme.sk
Ako hospodária mestá a obce? Najlepšie sú Nové Mesto a Dubnica, najhoršia Myjava

17.10.2019, Fun Rádio
Správy 09:00 – Nemocnice potrebujú kvalitných zdravotníkov

17.10.2019, lekari.sk
Zdravotníctvo: Nemocnice potrebujú kvalitných zdravotníkov aj financie

17.10.2019, po-kraj.sk
Týždeň v PSK – október 42. týždeň

17.10.2019, hlavnydennik.sk
Nemocnice potrebujú kvalitných zdravotníkov aj financie

17.10.2019, Tasr
M. Belica: Samosprávy musia počítať s recesiou, v rozpočtoch budú výkričníky

17.10.2019, hlavnespravy.sk
Breznianska nemocnica hodnotenie Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy nepodceňuje, pracujú na zlepšení

17.10.2019, Tasr
Zdravotníctvo: Nemocnice potrebujú kvalitných zdravotníkov aj financie

17.10.2019, kosicednes.sk
Nemocnice potrebujú kvalitných zdravotníkov aj financie

17.10.2019, hlavnespravy.sk
Revúcku nemocnicu chcú zrekonštruovať s pomocou eurofondov

17.10.2019, webnoviny.sk
Nemocnica Brezno vie o nedostatkoch vo vzťahu k pacientom, hodnotenie INEKO nepodceňuje

17.10.2019, hlavnespravy.sk
Nemocnice potrebujú kvalitných zdravotníkov aj financie

17.10.2019, teraz.sk
M. Belica: Samosprávy musia počítať s recesiou

17.10.2019, netky.sk
Podľa odborníkov potrebujú nemocnice na Slovensku kvalitných zamestnancov

17.10.2019, sme.sk
Nemocnice potrebujú kvalitných zdravotníkov aj financie, tvrdia riaditelia

17.10.2019, 24hod.sk
M. Belica: Samosprávy musia počítať s recesiou

17.10.2019, myliptov.sme.sk
Aktivisti a opozícia chcú odvolať primátora Ružomberka

17.10.2019, ineko.blog.sme.sk
Župy dosiahli rekordné prebytky, ich finančné zdravie rastie

17.10.2019, Hospodárske noviny
Stratifikácia: očakávaná, potrebná aj nepochopená

17.10.2019, Zdravotnícke noviny
Najlepšie nemocnice sú v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

17.10.2019, KORZÁR, košický denník
Rebríčky nemocníc: Medzi všeobecnými dominuje východ. Košická a prešovská na najlepšie strácajú

17.10.2019, Banskobystrické ECHO
Nemocnica je opäť prvá

16.10.2019, Nemocnica Poprad
NEMOCNICA POPRAD OPÄŤ V PRVEJ TROJKE OCENENÝCH V RÁMCI NEMOCNICA ROKA 2019

16.10.2019, Tasr
Ružomberok: Hodnotenie z INEKO nemocnicu potešilo, nedostatky bude analyzovať

16.10.2019, tasr.sk
Ružomberok: Hodnotenie z INEKO nemocnicu potešilo, nedostatky bude analyzovať

16.10.2019, 24hod.sk
Hodnotenie z INEKO nemocnicu v Ružomberku potešilo

16.10.2019, lekari.sk
Ružomberok: Hodnotenie z INEKO nemocnicu potešilo, nedostatky bude analyzovať

16.10.2019, nemocnicapp.sk
NEMOCNICA POPRAD OPÄŤ V PRVEJ TROJKE OCENENÝCH V RÁMCI NEMOCNICA ROKA 2019

16.10.2019, teraz.sk
Hodnotenie z INEKO nemocnicu v Ružomberku potešilo

16.10.2019, mybystrica.sme.sk
Breznianska nemocnica hodnotenie INEKO nepodceňuje, pracujú na zlepšení

16.10.2019Z, dennikn.sk
Érsek chce južnú trasu. Chaos na diaľniciach by nechal ďalšej vláde

16.10.2019, hnonline.sk
Mýty a fakty o veľkej reforme nemocníc. Čo skutočne spôsobí?

16.10.2019, kosicednes.sk
Najlepšia všeobecná nemocnica je v Šaci

16.10.2019, Denník N
Máme sa báť éry nízkych úrokov?

16.10.2019, Denník N
Stručne – Dlhodobo nízke úroky prerozdeľujú bohatstvo od sporiteľov k dlžníkom. A živia súčasný blahobyt na úkor budúceho.

16.10.2019, košice:dnes
NAJLEPŠIA všeobecná nemocnica je v Šaci

16.10.2019, hlavnespravy.sk
Hodnotenie z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy nemocnicu v Ružomberku potešilo, nedostatky bude analyzovať

15.10.2019, Fun Rádio
Správy 09:00 – Najlepšie nemocnice Slovenska

15.10.2019, glob.zoznam.sk
Fakultná nemocnica v Trnave príjme v súvislosti s hodnotením INEKO opatrenia

15.10.2019, lekom.sk
INFORMÁCIE V MÉDIÁCH – Zásadnou zmenou v zdravotníctve bolo skrátenie pohotovostí

15.10.2019, MY Liptovské noviny
POSLANCI SA ODVOLAŤ NEDAJÚ

15.10.2019, poistovne.sk
Fakultná nemocnica v Trnave príjme v súvislosti s hodnotením INEKO opatrenia

15.10.2019, webnoviny.sk
Fakultná nemocnica v Trnave chystá opatrenia, môže za to jej umiestnenie v rebríčku INEKO

15.10.2019, etrend.sk
M. Špaňár: Trvalá rozpočtová improvizácia je vražedná

15.10.2019, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – Do zdravotníctva by malo ísť v budúcom roku takmer 5,5 miliardy eur

15.10.2019, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Takmer 5,5 miliardy eur by malo ísť na budúci rok do zdravotníctva

15.10.2019, dennikn.sk
Panel expertov: Éra nízkych úrokových sadzieb

15.10.2019, pluska.sk
Slováci prehovorili o najlepšej nemocnici: Je dobrá, ale toto jej chýba!

15.10.2019, korzar.sme.sk
Rebríček najlepších nemocníc obsadilo východné Slovensko

15.10.2019, rimava.sk
V hodnotení nemocníc skončila rimavskosobotská v TOP 5 na Slovensku, je i najlepšou z okolitých

15.10.2019, parameter.sk
INEKO: Középmezőnyben a dunaszerdahelyi és a komáromi kórház

15.10.2019, rebeca.sk
Ktoré sú najlepšie nemocnice na Slovensku? INEKO vytvoril rebríček hodnotenia

15.10.2019, mytrnava.sme.sk
V hodnotení pohorela, trnavská nemocnica skončila posledná

15.10.2019, zenyvmeste.sk
Nemocnice rebríček. Najlepší sú v Banskej Bystrici a v Košiciach

15.10.2019, tasr.sk
MORNING NEWS HIGHLIGHTS – Tuesday, October 15, 2019 – 9 a.m.

15.10.2019, cas.sk
Poznáme najlepšie nemocnice na Slovensku: Vyhrala Banská Bystrica a Šaca

15.10.2019, pluska.sk
Poznáme najlepšie a najhoršie nemocnice na Slovensku. Kde sa umiestnila tá vaša?

15.10.2019, startitup.sk
Najlepšia zdravotná starostlivosť za najlepšiu cenu, taká je Nemocnica roka 2019 na Slovensku

15.10.2019, nitraden.sk
Fakultná nemocnica Nitra zostáva najlepšie hospodáriacim zariadením, inú nemocnicu v kraji pacienti stále hodnotia zle

15.10.2019, KORZÁR, košický denník
V rebríčku najlepších nemocníc východ nechýba

15.10.2019, Hospodárske noviny
Hodnotenie nemocníc: najhoršia je v Trnave

15.10.2019, Hospodárske noviny
Top nemocnicu má štát v Banskej Bystrici

15.10.2019, Nový Čas
Vyhrala Banská Bystrica a Šaca

15.10.2019, Új szó
Kórházlista: javuló ellátás

15.10.2019, Új szó
INEKO: délen átlagos a kórházak színvonala

15.10.2019, ujszo.com
Listázták a szlovákiai kórházakat

15.10.2019, Plus jeden deň
Liečia nás tu výborne, ale chýba nám jedna vec

15.10.2019, hlavnespravy.sk
Trnavská emocnica bude výsledok v rebríčku INEKO analyzovať

15.10.2019, hlavnespravy.sk
Žilinská nemocnica ovládla rebríček transparentnosti

14.10.2019, Univerzitná nemocnica Martin
Univerzitná nemocnica Martin je 3. najlepšou štátnou nemocnicou na Slovensku

14.10.2019, Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok
Vojenská nemocnica je druhou najlepšou nemocnicou na Slovensku

14.10.2019, FNSP F.D.Roosvelta Banská Bystrica
Obhájili sme hodnotenie NEMOCNICA ROKA

14.10.2019, Ľubovnianska nemocnica
2. miesto v INEKO hodnotení nemocníc

14.10.2019, Nemocnica Košice-Šaca
Nemocnica Košice-Šaca najlepšou v prieskume INEKO za rok 2019

14.10.2019, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Najlepšie a najhoršie nemocnice

14.10.2019, TV Markíza
Prvé televízne noviny 17:00 – Najlepšie a najhoršie nemocnice

14.10.2019, STV1
Správy RTVS 19:00 – Nemocnica roka 2019

14.10.2019, STV1
Správy RTVS 16:00 – Nemocnica roka 2019

14.10.2019, TA3
Hlavné správy 18:30 – Zhodnotili slovenské nemocnice

14.10.2019, TA3
Správy TA3 15:00 – Zhodnotili slovenské nemocnice

14.10.2019, TV JOJ
Noviny TV JOJ 19:30 – Nemocnica roka 2019

14.10.2019, TV JOJ
Noviny 17:00 – Hodnotenie nemocníc

14.10.2019, TV JOJ
Noviny 12:00 – Nemocnica roka 2019

14.10.2019, Rádio Lumen
Infolumen 17:30 – Najlepšie nemocnice

14.10.2019, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – Zverejnili nový rebríček najlepších nemocníc na Slovensku

14.10.2019, Rádio Expres
Infoexpres 17:00 – Najlepšou univerzitnou nemocnicou roka je podľa INEKO opäť Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici

14.10.2019, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Stručne z domova

14.10.2019, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Stručne domova – Ocenenie Nemocnica roka

14.10.2019, plustv.sk
Nový rebríček NAJLEPŠÍCH nemocníc na Slovensku

14.10.2019, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 14. októbra – 17.30 – Najlepšími nemocnicami tohto roka sa stala v kategórii štátnych univerzitných a fakultných nemocníc Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici a v kategórii všeobecných nemocníc Nemocnica Košice-Šaca, 1. súkromná nemocnica.

14.10.2019, MY Trenčianske noviny
VIEME, AKO HOSPODÁRIA MESTÁ I OBCE

14.10.2019, MY Trenčianske noviny
NAJHORŠIE SKONČILO MESTO MYJAVA

14.10.2019, bajecnezeny.sk
TOTO je nový rebríček najlepších nemocníc na Slovensku: Došlo k zmene!

14.10.2019, hitky.sk
TOTO je nový rebríček najlepších nemocníc na Slovensku: Došlo k zmene!

14.10.2019, ta3.com
Vyhlásili najlepšie nemocnice tohto roka, nie sú v Bratislave

14.10.2019, hotky.sk
REBRÍČEK slovenských nemocníc: Bratislavské zariadenia nezahviezdili, pacienti však najviac skritizovali…

14.10.2019, dennikn.sk
Newsfilter: Haščák už ráta hodiny, keď bude počuť svoj hlas z bytu na Vazovovej

14.10.2019, lekari.sk
Rooseveltova nemocnica si váži ocenenie, ešte viac svojich 2300 ľudí

14.10.2019, kosiceonline.sk
Pre nemocnicu v Šaci je víťazstvo v rebríčku INEKO výzvou do budúcna

14.10.2019, tasr.sk
SUMMARY-Monday-October 14, 2019 – 5 p.m. – F.D. Roosevelt Faculty Hospital in Banska Bystrica and Kosice-Saca Hospital, 1st Private Hospital are the best hospitals in Slovakia this year

14.10.2019, lekari.sk
Trnava: Nemocnica bude výsledok v rebríčku INEKO analyzovať

14.10.2019, tasr.sk
B.Bystrica: Rooseveltova nemocnica si váži ocenenie, ešte viac svojich 2300 ľudí

14.10.2019, slovakwoman.sk
Nový rebríček TOP nemocníc na Slovensku! Je medzi nimi aj tá vaša?

14.10.2019, korkep.sk
INEKO-rangsor: Ezek az ország legjobb kórházai

14.10.2019, glob.zoznam.sk
Pacienti hodnotili slovenské nemocnice. Nespokojní sú najmä v Bratislave, najhoršie však dopadla Trnava

14.10.2019, etrend.sk
Vláda balansuje na hrane: Najdôležitejšie správy dňa

14.10.2019, piestanskydennik.sk
Piešťanská nemocnica si v rebríčku INEKO opäť polepšila

14.10.2019, tasr.sk
Trnava: Nemocnica bude výsledok v rebríčku INEKO analyzovať

14.10.2019, hlavnespravy.sk
Pre nemocnicu v Šaci je víťazstvo v rebríčku INEKO výzvou do budúcna

14.10.2019, noviny.sk
V ktorej nemocnici sa o vás najlepšie postarajú? Pozrite si rebríček

14.10.2019, dnes24.sk
Najnovšie hodnotenie nemocníc: Najlepšie zariadenia sú v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

14.10.2019, myzilina.sme.sk
Žilinská nemocnica si v hodnotení nemocníc polepšila, je o priečku vyššie

14.10.2019, zilinskyvecernik.sk
Žilinská nemocnica si v hodnotení INEKO polepšila

14.10.2019, myliptov.sme.sk
Obe liptovské nemocnice si v hodnotení polepšili

14.10.2019, rtvs.sk
Hospitals in Banská Bystrica and Košice-Šaca rewarded

14.10.2019, zilinak.sk
Rebríček INEKO: Fakultná nemocnica v Žiline je ceklkovo ôsma, zvíťazila v parametri transparentnosti

14.10.2019, tasr.sk
INEKO: Slovakia’s Best Hospitals in Banska Bystrica and Kosice-Saca

14.10.2019, lekari.sk
Zdravie: Nemocnicami roka 2019 sú zariadenia v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

14.10.2019, plus7dni.pluska.sk
Poznáme najlepšie nemocnice na Slovensku: Bratislavské na prvých priečkach chýbajú

14.10.2019, mybystrica.sme.sk
Roosevetova nemocnica obhájila prvenstvo. Opäť je Nemocnicou roka

14.10.2019, webnoviny.sk
Rebríček najlepších nemocníc na Slovensku. INEKO hodnotil spokojnosť pacientov aj hospodárenie

14.10.2019, markiza.sk
Toto je rebríček najlepších nemocníc Slovenska pre rok 2019

14.10.2019, pluska.sk
Nový rebríček NAJLEPŠÍCH nemocníc na Slovensku: Pozrite, ako skončila tá vaša!

14.10.2019, webnovinky.sk
Ocenenie Nemocnica roka 2019 získali nemocnice v Banskej Bystrici a Košiciach – Šaci

14.10.2019, slovenskemamicky.sk
Poznáme najlepšie nemocnice na Slovensku: Je na prvých miestach aj tá vaša?

14.10.2019, bystricoviny.sk
Rooseveltka obhájila prvenstvo z vlaňajška a je slovenskou Nemocnicou roka 2019

14.10.2019, vysetrenie.zoznam.sk
Veľké porovnanie slovenských nemocníc: Tieto sú špičkou v poskytovaní zdravotnej starostlivosti!-

14.10.2019, babskeveci.sk
Na ktorom mieste v rebríčku sa umiestnila vaša nemocnica? Toto sú tie najlepšie na Slovensku

14.10.2019, ma7.sk
Besztercebányán és Kassán vannak az ország legjobb kórházai

14.10.2019, info.sk
Rebríček: Toto sú najlepšie a najhoršie nemocnice na Slovensku

14.10.2019, teraz.sk
FNsP Žilina je podľa INEKO najtransparentnejšou nemocnicou

14.10.2019, cas.sk
Je medzi nimi aj tá vaša? Toto sú najlepšie nemocnice tohto roka

14.10.2019, sme.sk
Najlepšie sú v Banskej Bystrici a Košiciach. Pozrite si rebríčky nemocníc

14.10.2019, teraz.sk
Pre nemocnicu v Šaci je víťazstvo v rebríčku INEKO výzvou do budúcna

14.10.2019, lekari.sk
Košice: Pre nemocnicu v Šaci je víťazstvo v rebríčku INEKO výzvou do budúcna

14.10.2019, lekari.sk
FNsP Žilina je podľa INEKO najtransparentnejšou nemocnicou

14.10.2019, kosicednes.sk
Skvelý úspech. Titul nemocnica roka patrí aj Šaci

14.10.2019, Tasr
BRIEF: NEMOCNICAMI ROKA SA STALI NEMOCNICE V B. BYSTRICI A KOŠICIACH-ŠACI

14.10.2019, tasr.sk
FNsP Žilina je podľa INEKO najtransparentnejšou nemocnicou

14.10.2019, 24hod.sk
FNsP Žilina je podľa INEKO najtransparentnejšou nemocnicou

14.10.2019, lekari.sk
BRIEF: NEMOCNICAMI ROKA SA STALI NEMOCNICE V B. BYSTRICI A KOŠICIACH-ŠACI

14.10.2019, infospravy.sk
Toto sú nemocnice roka!

14.10.2019, tvnoviny.sk
Toto je rebríček najlepších nemocníc Slovenska pre rok 2019

14.10.2019, hotky.sk
Ocenenie Nemocnica roka 2019 získali nemocnice v Banskej Bystrici a Košiciach – Šaci

14.10.2019, 24hod.sk
Pre nemocnicu v Šaci je víťazstvo v rebríčku INEKO výzvou do budúcna

14.10.2019, pravda.sk
Ocenenie Nemocnica roka 2019 získali nemocnice v Banskej Bystrici a Košiciach – Šaci

14.10.2019, tasr.sk
Košice: Pre nemocnicu v Šaci je víťazstvo v rebríčku INEKO výzvou do budúcna

14.10.2019, hlavnespravy.sk
Ocenenie Nemocnica roka 2019 získali nemocnice v Banskej Bystrici a Košiciach – Šaci

14.10.2019, mybystrica.sme.sk
Breznianska nemocnica v hodnotení neoslnila. Skončila na 23. mieste

14.10.2019, 24hod.sk
VIDEO: Toto sú najlepšie nemocnice na Slovensku

14.10.2019, hnonline.sk
Zverejnili nový rebríček nemocníc. Pozrite sa, ktoré sú najlepšie a najhoršie na Slovensku

14.10.2019, etrend.sk
Nový rebríček najlepších a najhorších nemocníc. Kde sa umiestnila tá vaša?

14.10.2019, teraz.sk
VIDEO A PODCAST Diár na každý deň

14.10.2019, teraz.sk
TOTO SÚ NAJLEPŠIE NEMOCNICE NA SLOVENSKU

14.10.2019, aktuality.sk
Zverejnili nový rebríček nemocníc. Ako si počínala tá vaša?

14.10.2019, dobrenoviny.sk
Toto sú najlepšie slovenské nemocnice. Je medzi nimi aj tá vaša?-

14.10.2019, spectator.sme.sk
Which are the best hospitals in Slovakia?

14.10.2019, topky.sk
REBRÍČEK slovenských nemocníc: Bratislavské zariadenia nezahviezdili, pacienti však najviac skritizovali…—-

14.10.2019, etrend.sk
V prospech zdravia sa dalo ušetriť viac. Nemocničné dlhy boli proti

14.10.2019, Tasr
Zdravie: Nemocnicami roka 2019 sú zariadenia v Banskej Bystrici a Košiciach-Šaci

13.10.2019, mylevice.sme.sk
Levické gymnázium patrí k slovenskej elite

11.10.2019, Zisk manažment
Viac peňazí v peňaženke. TAKTO SI ZNÍŽITE DAŇ

11.10.2019, Tasr
Týždenný prehlad udalostí v SR na 42. týždeň
10.00 TK inštitútu INEKO
Téma: Zverejnenie výsledkov 5. ročníka ocenenia Nemocnica roka 2019 v kategóriách štátne univerzitné a fakultné nemocnice a všeobecné nemocnice.

10.10.2019, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – Trenčianska Fakultná nemocnica začala s rozsiahlou obnovou lôžok

10.10.2019, Trend
Štátne nemocnice výrazne skresali úspory v rezorte

10.10.2019, Trend
Zásadnou zmenou v zdravotníctve bolo skrátenie pohotovostí

10.10.2019, Trend
V liekovej politike je stále veľký potenciál úspor

10.10.2019, Zdravotnícke noviny
Turbulentná lieková politika

9.10.2019, pluska.sk
Nielen väzenie, ale aj hrozný platový pád. Monika Jankovská príde o túto peknú sumičku!

9.10.2019, mypovazska.sme.sk
Čerpať idú ďalší úver, hlavne na športoviská. Panujú aj obavy z ďalšieho zadĺženia

9.10.2019, Rádio Expres
Infoexpres 17:00 – Minister dopravy obhajuje výstavbu tunelov a mostov

9.10.2019, Rádio Expres
Infoexpres 12:00 – Nedokončená diaľnica D1, zlé riadenie výstavby tunela Višňové

9.10.2019, etrend.sk
V liekovej politike je stále veľký potenciál úspor

9.10.2019, etrend.sk
Štátne nemocnice výrazne skresali úspory v rezorte

9.10.2019, etrend.sk
Zásadnou zmenou v zdravotníctve bolo skrátenie pohotovostí

9.10.2019, Hospodárske noviny
Diaľnic sa v roku 2020 dočká sever a Bratislava

9.10.2019, Hospodárske noviny
Poštárov si držíme napriek zadlženiu

9.10.2019, hnonline.sk
Poštárov si držíme napriek zadlženiu

8.10.2019, MY Kysucké noviny
OBCIAM, KTORÉ POSTIHLA KALAMITA, PREPLATIA ZÁCHRANNÉ PRÁCE

9.10.2019, Hospodárske noviny
Rok 2020. Otvoriť sa má najviac diaľnic za päť rokov

8.10.2019, hnonline.sk
Čaká nás rekordné obdobie. Otvoriť sa má najviac diaľnic za päť rokov

8.10.2019, Rádio Expres
Infoexpres 17:00 – Dofinancovanie zdravotníctva

8.10.2019, Rádio Expres
Infoexpres 12:00 – Viac peňazí do zdravotníctva

8.10.2019, startitup.sk
Danko chce na Slovensku nové, netradičné ministerstvo

8.10.2019, podnikajte.sk
Zmena výšky minimálnej mzdy – aký je ideálny spôsob?

7.10.2019, Rádio Slovensko
Stratifikácia nemocníc – čo to vlastne je?

7.10.2019, glob.zoznam.sk
Nárast minimálnej mzdy ľudí z biedy nevytrhne. Viac na ňom zarobí štát

7.10.2019, vszp.sk
VšZP významne prispela k zvýšeniu dostupnosti biosimilárnej liečby na Slovensku

7.10.2019, MY Noviny stredného Považia
ČERPAJÚ ĎALŠÍ ÚVER

7.10.2019, hlavnespravy.sk
Efektívne nakupovanie liekov môže usporiť až 77 miliónov eur ročne

7.10.2019, MY Týždeň na Pohroní
LEVICKÉ GYMNÁZIUM MEDZI ELITOU

7.10.2019, dennikn.sk
Panel expertov: Ciele pre slovenské zdravotníctvo a ako sa k nim dostať

7.10.2019, mykysuce.sme.sk
Nútená správa hrozila aj obci Svrčinovec

7.10.2019, aktuality.sk
Dankove poukazy v praxi: viac turistov, ale aj škrtanie odmien zamestnancom

5.10.2019, e-dukla.sk
Tretie najhoršie hospodáriace mesto je Svidník: Prečo je to tak a ako to zmeniť?

4.10.2019, blog.etrend.sk/inekomenty
Spotreba generík u nás klesá, zbytočne míňame desiatky miliónov

3.10.2019, rtvs.sk
‘Recreational vouchers for all’ criticized

3.10.2019, Denník N
Érsek rozbehol investície do diaľnic hlavne na juhu

3.10.2019, Zdravotnícke noviny
Chýbajú opatrenia na lepšie využívanie generík a biosimilárov

3.10.2019, Zdravotnícke noviny
Slabé využívanie generík a biosimilárov nás stojí takmer 80 miliónov eur ročne

2.10.2019, tasr.sk
PAS: Most Entrepreneurs Disagree With Recreational Vouchers for All

2.10.2019, Tasr
PAS: Väčšina podnikateľov nesúhlasí s rekreačnými poukazmi pre všetkých

2.10.2019, parlamentnelisty.sk
Väčšina podnikateľov nesúhlasí s rekreačnými poukazmi pre všetkých

2.10.2019, mykysuce.sme.sk
Obce dostanú 500-tisíc eur na preplatenie záchranných prác po kalamite

2.10.2019, dennikn.sk
Séria Érsekových investícií môže podporiť diaľničný spor medzi juhom a severom

2.10.2019, biztweet.eu
Podnikatelia odmietajú plošné zavedenie povinných rekreačných poukazov

2.10.2019, teraz.sk
PAS:Väčšina podnikateľov nesúhlasí s rekreačnými poukazmi pre všetkých

2.10.2019, 24hod.sk
PAS:Väčšina podnikateľov nesúhlasí s rekreačnými poukazmi pre všetkých

2.10.2019, Hospodárske noviny
Diaľničiari vysúťažia Višňové netradične

2.10.2019, hnonline.sk
Diaľničiari vysúťažia Višňové netradične

2.10.2019, hlavnespravy.sk
Obce v okolí Čadce dostanú 500-tisíc eur na preplatenie záchranných prác po kalamite

1.10.2019, Žilinský večerník
Analýza INEKO: Žilina dlží vyše 23 miliónov eur

1.10.2019, MY Kysucké noviny
NÚTENÁ SPRÁVA HROZILA AJ HRANIČNEJ OBCI SVRČINOVEC

1.10.2019, Piešťanský týždeň
Gymnázium stále nemá svojho riaditeľa

1.10.2019, Denník N
Veľká výzva ministra financií Kamenického

30.9.2019, The Slovak Spectator
No balanced budget this year

30.9.2019, Hospodárske noviny
Osud reformy už stojí na poslancoch

30.9.2019, hnonline.sk
Osud reformy už stojí na poslancoch

30.9.2019, Denník N
Fico dostáva jednu bombu za druhou

28.9.2019, pravda.sk
Vyrovnaný rozpočet nemusí byť roky, iba ak by si ľudia utiahli opasky

27.9.2019, profini.sk
Slovensku sa vyrovnaný rozpočet vzďaľuje, zhodujú sa analytici

27.9.2019, denniks.sk
Slovensko sa od vyrovnaného rozpočtu vzďaľuje

27.9.2019, banky.sk
Slovensku sa vyrovnaný rozpočet vzďaľuje, zhodujú sa analytici

27.9.2019, tvnoviny.sk
Odstráni reforma nemocníc problémy nášho zdravotníctva? Analytik nám o nej povedal viac

27.9.2019, Rádio Slovensko
K veci 18:15 – Reforma slovenských nemocníc

27.9.2019, TV Markíza
Čo zmení reforma nemocníc

27.9.2019, dennikn.sk
Panel expertov: Na ktorej priorite rozpočtu by mal minister financií trvať?

27.9.2019, sme.sk
Cieľ vyrovnaného rozpočtu už zmizol aj z webu ministerstva

27.9.2019, dennikn.sk
Fico dostáva jednu bombu za druhou (udalosti týždňa)

26.9.2019, piestanskydennik.sk
Piešťanské gymnázium stále nemá svojho riaditeľa

26.9.2019, spectator.sme.sk
No balanced budget this year

26.9.2019, transparency.blog.sme.sk
Čo všetko je tajné v slovenskom zdravotníctve

26.9.2019, Plus jeden deň
Ktorá je najlepšia?

25.9.2019, rtvs.sk
Generiká by nám ušetrili finančné prostriedky

25.9.2019, e-dukla.sk
V hospodárení miest patrí Svidník k trom najhorším na Slovensku.

25.9.2019, Hospodárske noviny
Rázsochy vyrábajú ďalšie meškanie

25.9.2019, hnonline.sk
Rázsochy vyrábajú ďalšie meškanie. Termín na architektonický návrh posunuli už štyrikrát

24.9.2019, slovenskypacient.sk
Efektívne nakupovanie liekov môže ročne usporiť až 77 miliónov eur

24.9.2019, lekari.sk
MZ SR dbá hlavne na pacienta, analýza INEKO je komplexná z pohľadu financií

24.9.2019, MY Liptovské noviny
Základná škola Miloša Janošku v Liptovskom Mikuláši

24.9.2019, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 24. septembra – 21.00 – MZ SR dbá hlavne na pacienta, analýza INEKO je komplexná z pohladu financií

24.9.2019, Tasr
MZ SR dbá hlavne na pacienta, analýza INEKO je komplexná z pohladu financií

24.9.2019, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 24. septembra – 17.30 – MZ SR dbá hlavne na pacienta, analýza INEKO je komplexná z pohladu financií

24.9.2019, teraz.sk
Rezort zdravotníctva: Analýza INEKO je komplexná z pohľadu financií

24.9.2019, 24hod.sk
Rezort zdravotníctva: Analýza INEKO je komplexná z pohľadu financií

24.9.2019, hlavnespravy.sk
Pri využívaní generických liekov existuje potenciál pre ďalšie úspory

24.9.2019, sme.sk
Generické a biosimilárne lieky by priniesli výrazné úspory

24.9.2019, spectator.sme.sk
Businesses in Slovakia to save up money on the minimum wage

24.9.2019, hlavne.sk
MZ SR dbá hlavne na pacienta, analýza INEKO je komplexná z pohľadu financií

24.9.2019, Pravda
Robí si župan Trnka reklamu na úkor oceliarní?

23.9.2019, nazahori.sk
Zbabraný tender odsúva opravy ciest I. triedy o ďalší rok aj na Záhorí a Myjavsku

23.9.2019, hlavnydennik.sk
Pri využívaní generických liekov existuje potenciál pre ďalšie úspory

23.9.2019, MY Hornonitrianske noviny
Základná škola v Nitrianskom Rudne

23.9.2019, startitup.sk
Kvalitné nemocnice máme aj na Slovensku. Toto oddelenie získalo medzinárodné ocenenie

23.9.2019, parlamentnelisty.sk
Slovensko by mohlo v zdravotníctve ušetriť až 77 miliónov ročne, ukázala analýza. Takto by to išlo, má to ale háčik

23.9.2019, lekari.sk
INEKO: Častejším využívaním generík by SR mohlo ušetriť až 77 miliónov ročne

23.9.2019, MY Trenčianske noviny
PODCHOD STÁLE ZATÁPA

23.9.2019, teraz.sk
Analýza: Využívaním generík by SR mohlo ušetriť až 77 miliónov ročne

23.9.2019, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 23. septembra – 21.00 – INEKO: Častejším využívaním generík by SR mohlo ušetriť až 77 miliónov ročne

23.9.2019, pravda.sk
Robí si župan Trnka reklamu na úkor oceliarní?

23.9.2019, Tasr
INEKO: Častejším využívaním generík by SR mohlo ušetriť až 77 miliónov ročne

23.9.2019, 24hod.sk
Analýza: Využívaním generík by SR mohlo ušetriť až 77 miliónov ročne

23.9.2019, webnoviny.sk
Generiká a biosimiláre by mohli ušetriť ďalšie desiatky miliónov eur

23.9.2019, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 23. septembra – 17.30 – INEKO: Častejším využívaním generík by SR mohlo ušetriť až 77 miliónov ročne

23.9.2019, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Úradníci dvíhajú kotvy

23.9.2019, zilinak.sk
Za rok 2018 vzrástol dlh Žiliny o päť percent, sme štvrtým najzadlženejším mestom

23.9.2019, sme.sk
Častejším využívaním generík by Slovensko ušetrilo desiatky miliónov ročne, tvrdí INEKO

23.9.2019, ineko.blog.sme.sk
Slabé využívanie generík a biosimilárov nás stojí takmer 80 miliónov eur ročne

23.9.2019, Hospodárske noviny
Žiga sľubuje: Odviažeme minimálku, firmy ušetria

23.9.2019, hnonline.sk
Žiga sľubuje: Odviažeme minimálku, firmy ušetria

23.9.2019, Hospodárske noviny
Štát odviaže príplatky od minimálky

22.9.2019, hnonline.sk
Štát „odviaže“ príplatky od minimálnej mzdy

21.9.2019, hlavne.sk
ANALÝZA TÝŽDŇA: Schválené zmeny v daniach pre podnikateľov prinášajú riziká

21.9.2019, teraz.sk
ANALÝZA: Schválené zmeny v daniach pre podnikateľov prinášajú riziká

21.9.2019, 24hod.sk
ANALÝZA: Schválené zmeny v daniach pre podnikateľov prinášajú riziká

21.9.2019, TASR
ANALÝZA TÝŽDŇA: Schválené zmeny v daniach pre podnikatelov prinášajú riziká

21.9.2019, etrend.sk
Nižšie dane pre firmy a živnostníkov ekonomike pomôžu málo, tvrdia odborníci

20.9.2019, myzahorie.sme.sk
Spackaný tender komplikuje modernizáciu trate na Záhorí

20.9.2019, pravda.sk
Železnice po 2,5 roku stále neuzavreli tender na stavbu, ktorá potrvá tri roky

19.9.2019, webnoviny.sk
Nebudú peniaze ani nové železnice (Podcast)

19.9.2019, myzilina.sme.sk
Každý Žilinčan dlží 285 eur

19.9.2019, Zdravotnícke noviny
Záchranky dostávajú každý rok vyššie platby

19.9.2019, Zdravotnícke noviny
GLOSÁR

19.9.2019, hlavnespravy.sk
Celkový dlh mesta Žilina je 23 miliónov eur

18.9.2019, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Čas rozhodnutia

18.9.2019, mypovazska.sme.sk
V Púchove nie je detská pohotovosť, obyvatelia sa to snažia zmeniť

18.9.2019, mypovazska.sme.sk
Keď silno prší, z podchodu majú kúpalisko. Niečo sa zanedbalo

18.9.2019, Hospodárske noviny
Najväčšia poisťovňa plánuje hlboký mínus

17.9.2019, hnonline.sk
Štátna poisťovňa tento rok očakáva stratu 60 miliónov eur, od ministerstva žiada dofinancovanie

17.9.2019, MY Kysucké noviny
MOST VO SVRČINOVCI MUSIA OPRAVIŤ

17.9.2019, Denník N
Čo hovoríte na podporné kroky ECB?

16.9.2019, bumm.sk
Ismét a régió meghatározó településévé kell tenni Nemesócsát

16.9.2019, aktualne-spravy.eu
Lesk a bieda slovenských obcí. Tie bohaté majú dobrú polohu aj starostov

16.9.2019, SME
Penta do Borov naláka sestry aj za stovku navyše

16.9.2019, Hospodárske noviny
Korene mafiánskeho štátu sú v nás

16.9.2019, MY Noviny stredného Považia
POHOTOVOSŤ V PÚCHOVE CHCÚ SPÄŤ

16.9.2019, MY Noviny stredného Považia
PODCHOD STÁLE ZATÁPA

15.9.2019, TA3
V politike 11:00 – Od štátu žiadajú 150 miliónov eur

15.9.2019, hnonline.sk
Za Fica a Mečiara si môžeme sami. Spôsob boja proti korupcii je jasný

14.9.2019, mykysuce.sme.sk
Most vo Svrčinovci musia opraviť

13.9.2019, profini.sk
Vláda nečerpá ani to, čo má teraz, reagoval na Danka šéf rozpočtovej rady a pripomenul mu volebný program SNS

13.9.2019, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Boj o peniaze Slovenska

13.9.2019, hlavnydennik.sk
Vláda nečerpá ani to, čo má teraz, reagoval na Danka šéf rozpočtovej rady a pripomenul mu volebný program SNS

13.9.2019, secovce.virtualne.sk
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, topky.sk
Vláda nečerpá ani to, čo má teraz, tvrdí Šramko: Dankovi pripomenul volebný program SNS

13.9.2019, bossmedia.sk
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, spravy.pozri.sk
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, lucenec.virtualne.sk
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, newsy.sk
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, euronovinky.eu
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, sportx.sk
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, infozona.sk
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, aktuality.maxivyber.sk
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, hlohovecko.sk
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, ekonomickydennik.sk
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, kosice.virtualne.sk
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, fotonovinky.sk
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, akcnezeny.sk
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, inforaj.sk
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, dennikpolitika.sk
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, bleskovespravy.sk
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, zilinaden.sk
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, ta3.com
Je dlhová brzda blbosť? Neefektívne sa čerpá už teraz, odkázal šéf RRZ

13.9.2019, glob.zoznam.sk
Šéf rozpočtovej rady sa pozastavil nad výrokmi Danka. Vláda nečerpá ani to, čo má teraz

13.9.2019, hlavnespravy.sk
Vláda nečerpá ani to, čo má teraz, reagoval na Danka šéf rozpočtovej rady a pripomenul mu volebný program SNS

13.9.2019, webnoviny.sk
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, finreport.sk
Pellegriniho vláda nedokáže efektívne čerpať zdroje, Šramko pripomína Dankovi aj volebný program

13.9.2019, sme.sk
Šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť reagoval na Danka: Vláda nečerpá ani to čo má

13.9.2019, pravda.sk
Analytici sa pustili do Danka, na míňanie navyše má zabudnúť

13.9.2019, sme.sk
Penta do Borov naláka sestry aj za stovku navyše

12.9.2019, dennikn.sk
Panel expertov: Ako hodnotíte rozhodnutie ECB podporiť eurozónu a nástroje na to použité?

12.9.2019, hnonline.sk
Odišli z Višňového, teraz s nimi končí aj Doprastav

12.9.2019, Hospodárske noviny
Taliani odchádzajú už aj z českého obchvatu

12.9.2019, Trend
Lesk a bieda slovenských obcí

12.9.2019, Trend
Diaľnice ostávajú hlavne na papieri

12.9.2019, Senecké ECHO
Obmedzenia na diaľnici potrvajú dlhšie, ako sa plánovalo. Premávka odľahčená nebude

11.9.2019, etrend.sk
Lesk a bieda slovenských obcí

11.9.2019, etrend.sk
Diaľnice ostávajú hlavne na papieri

10.9.2019, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Asociácia nemocníc Slovenska požaduje od rezortu zdravotníctva ešte v tomto roku 100 miliónov eur na dofinancovanie

10.9.2019, myhornanitra.sme.sk
Prievidza si zoberie úver na financovanie investícií vo výške takmer dvoch miliónov eur

10.9.2019, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – Dofinancovanie nemocníc

9.9.2019, noviny.sk
Vláda chce riešiť platové rozdiely na Slovensku. Na dôležitosti témy sa výnimočne zhodli s opozíciou

9.9.2019, puchovskenoviny.sk
Nová materská škola v Púchove

9.9.2019, MY Hornonitrianske noviny
ODSÚHLASILI ÚVER

9.9.2019, MY Trnavské noviny
OBMEDZENIA NA DIAĽNICI BUDÚ TRVAŤ ZREJME DLHŠIE

9.9.2019, Hospodárske noviny
Štát poskytne nemocniciam ďalších 95 miliónov eur

8.9.2019, TV JOJ
Noviny TV JOJ 19:30 – Platy v Bratislave a okolí

8.9.2019, hnonline.sk
Posledná vlna oddlžovania. Štát napumpoval do nemocníc ďalších takmer sto miliónov eur

8.9.2019, ineko.blog.sme.sk
Tender na záchranky – nový vyhlasovateľ, staré praktiky

8.9.2019, samorincan.sk
Odstráni R7 dopravné zápchy?

5.9.2019, etrend.sk
Mestá a obce bojujú o podielové dane. Berú nám aj z mála, tvrdia

4.9.2019, Plus jeden deň
Aj môj Samko umrel celkom zbytočne

4.9.2019, Denník N
Spochybnili súťaž na miesta pre záchranky

3.9.2019, ujszo.com
Felelőtlen lépés a minimálnyugdíj emelése

3.9.2019, mysenec.sme.sk
Obmedzenia na diaľnici potrvajú dlhšie, ako sa plánovalo. Premávka odľahčená nebude

3.9.2019, mytrnava.sme.sk
Obmedzenia na diaľnici potrvajú dlhšie, ako sa plánovalo. Premávka odľahčená nebude

3.9.2019, Új szó
„Felelőtlen lépés a minimálnyugdíj emelése”

2.9.2019, STV1
Správy RTVS 19:00 – Oddlžovanie nemocnice nezachránilo

2.9.2019, STV2
Správy RTVS z regiónov 17:00 – Žiaci opäť zasadli do školských lavíc

2.9.2019, spectator.sme.sk
Selection of ambulance operator questioned

2.9.2019, techbox.sk
Čo do školy 2019… stredná škola

2.9.2019, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Začal sa nový školský rok

2.9.2019, dennikn.sk
Štát delil firmám 300 miest pre záchranky a znova vzniklo podozrenie, že súťaž nebola fér

2.9.2019, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – ZŠ Slobodného slovenského vysielača

2.9.2019, hnonline.sk
Úsek bratislavského obchvatu presunie lievik bližšie k mestu

2.9.2019, Hospodárske noviny
Úsek D4R7 presunie lievik bližšie k mestu

2.9.2019, Denník N
Čo sa podceňuje a čo preháňa pri reči o kríze?

1.9.2019, dennikn.sk
Panel expertov: Dvadsiatka top ekonómov o tom, čo sa preháňa a čo podceňuje, keď je reč o kríze

31.8.2019, SME
Pri tendri na záchranky vidia konflikt záujmov

31.8.2019, TA3
Hlavné správy 18:30 – Chcú zvýšiť minimálny dôchodok

31.8.2019, TA3
Hlavné správy o 12:00 – Chcú zvýšiť minimálny dôchodok

30.8.2019, poistovne.sk
Tretia fáza oddlžovania nemocníc sa skončila, rezort sumarizuje dáta

30.8.2019, banky.sk
Návrh SNS na zvýšenie minimálnych dôchodkov si vyžiada stovky miliónov eur

30.8.2019, hlavnespravy.sk
Tretia fáza oddlžovania nemocníc sa skončila, rezort zdravotníctva sumarizuje dáta

30.8.2019, webnoviny.sk
Návrh SNS na zvýšenie minimálnych dôchodkov si vyžiada stovky miliónov eur

30.8.2019, hlavnespravy.sk
Návrh SNS na zvýšenie minimálnych dôchodkov si vyžiada stovky miliónov eur

30.8.2019, kosice.virtualne.sk
Návrh SNS na zvýšenie minimálnych dôchodkov si vyžiada stovky miliónov eur

30.8.2019, spravy.pozri.sk
Návrh SNS na zvýšenie minimálnych dôchodkov si vyžiada stovky miliónov eur

30.8.2019, hlohovecko.sk
Návrh SNS na zvýšenie minimálnych dôchodkov si vyžiada stovky miliónov eur

30.8.2019, aktuality.maxivyber.sk
Návrh SNS na zvýšenie minimálnych dôchodkov si vyžiada stovky miliónov eur

30.8.2019, sportx.sk
Návrh SNS na zvýšenie minimálnych dôchodkov si vyžiada stovky miliónov eur

30.8.2019, inforaj.sk
Návrh SNS na zvýšenie minimálnych dôchodkov si vyžiada stovky miliónov eur

30.8.2019, hnonline.sk
Nemajú žiadne dlhy, ich príjmy rastú. Ako to vyzerá vo Svätom Jure?

30.8.2019, lucenec.virtualne.sk
Návrh SNS na zvýšenie minimálnych dôchodkov si vyžiada stovky miliónov eur

30.8.2019, pravda.sk
Vyšší minimálny dôchodok by zhltol stovky miliónov

30.8.2019, TA3
Hlavné správy 18:30 – Vyrovnaný rozpočet zrejme nebude

30.8.2019, TA3
Správy TA3 15:00 – Vyrovnaný rozpočet zrejme nebude

30.8.2019, TA3
Hlavné správy o 12:00 – Vyrovnaný rozpočet zrejme nebude

30.8.2019, Hospodárske noviny
Čadcu zahlcujú kamióny. Problémom je tunel Horelica

30.8.2019, hnonline.sk
Čadcu zahlcujú kamióny. Problémom je tunel Horelica

29.8.2019, webnoviny.sk
Tretia fáza oddlžovania nemocníc sa skončila, ministerstvo sumarizuje štatistické dáta

29.8.2019, hlavnydennik.sk
Tretia fáza oddlžovania nemocníc sa skončila, rezort sumarizuje dáta

29.8.2019, sme.sk
Tretia fáza oddlžovania nemocníc sa skončila, ministerstvo sumarizuje dáta

29.8.2019, Žilinské ECHO
Celkový dlh mesta je 60 miliónov eur

28.8.2019, sme.sk
Konflikt záujmov pri tendri na záchranky. Ministerstvo zvažuje trestné oznámenie

28.8.2019, TA3
Chcú zvýšiť minimálny dôchodok

28.8.2019, ta3.com
Analytik P. Goliaš o plánoch na zvyšovanie minimálneho dôchodku

28.8.2019, startitup.sk
Danko chce, aby dôchodky rástli spolu s priemernou mzdou. Tento krok však ohrozí aj peniaze mladých Slovákov

28.8.2019, Šport
Zo sveta, z domova – „Krajne nezodpovedný“ návrh SNS

27.8.2019, hlavnespravy.sk
Návrh SNS na vyššie minimálne penzie zhoršuje udržateľnosť verejných financií, upozorňuje analytik

27.8.2019, TA3
Ekonomika 12:25 – Vyšší minimálny dôchodok

27.8.2019, sme.sk
Poslanci SNS predložili návrh na zvýšenie minimálneho dôchodku

27.8.2019, MY Kysucké noviny
MESTO SA TEŠÍ VÝBORNÉMU FINANČNÉMU ZDRAVIU

26.8.2019, MY Žilinské noviny
CELKOVÝ DLH MESTA ŽILINA JE TAKMER 60 MILIÓNOV EUR

26.8.2019, glob.zoznam.sk
Prievidza si zoberie úver na financovanie investícií vo výške 1,8 milióna eur

26.8.2019, hlavnydennik.sk
Prievidza si zoberie úver na financovanie investícií vo výške 1,8 milióna eur

26.8.2019, tasr.sk
Prievidza si zoberie úver na financovanie investícií vo výške 1,8 milióna eur

26.8.2019, Tasr
Prievidza si zoberie úver na financovanie investícií vo výške 1,8 milióna eur

26.8.2019, Hospodárske noviny
Reforma nemocníc: viac peňazí na pacienta

26.8.2019, hnonline.sk
Reforma nemocníc: viac peňazí na pacienta

25.8.2019, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Reformné rošády

22.8.2019, Denník N
Keď skončila Turá na mizine, objavili sa kotlebovci

22.8.2019, Hospodárske noviny
V nemocniciach leží menej ľudí a kratšie. Za Európou však zaostávame

22.8.2019, Hospodárske noviny
Slovenskí pacienti sú v nemocniciach menej a kratšie

22.8.2019, hnonline.sk
Slovenskí pacienti sú v nemocniciach menej a kratšie

22.8.2019, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Reforma po slovensky

21.8.2019, sme.sk
Analytik Ineko: Stratové nemocnice nemôžu pridať dobrým lekárom nič navyše

21.8.2019, senec.sk
Senec je na 16. mieste v hospodárení

21.8.2019, ujszo.com
Bajba kerülhet a szakközépiskola is

21.8.2019, Új szó
Bajba kerülhet a szakközépiskola is

21.8.2019, MY Kysuce
Najlepšie hospodári Krásno a Ochodnica

20.8.2019, Rádio Slovensko
Ranný rádiožurnál 07:00 – Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy kritizuje vládu

20.8.2019, rozhlas.sk
Different pace of roads construction

20.8.2019, mytopolcany.sme.sk
Topoľčany sú stále bez dlhov

20.8.2019, hnonline.sk
Problémy D4. Oproti R7 hlási staviteľ zdržanie

20.8.2019, Hospodárske noviny
Problémy D4. Oproti R7 hlási staviteľ zdržanie

19.8.2019, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 12:00 – Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy kritizuje vládu

19.8.2019, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 12:00 – Kandidát na post šéfa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

19.8.2019, MY Noviny stredného Považia
Stratové nemocnice nemôžu pridať lekárom, obídu ich

19.8.2019, SME
INEKO: výber šéfa NBÚ bol slabý

19.8.2019, Plus jeden deň
INEKO ukázalo najhoršie „výberko“ na šéfa úradu

18.8.2019, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – Zmena zdravotnej poisťovne

18.8.2019, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Prestup do inej zdravotnej poisťovne

18.8.2019, kosiceonline.sk
Národný bezpečnostný úrad mal podľa INEKO najhoršie výberové konanie

18.8.2019, parlamentnelisty.sk
Jasaň, Bonul, Kažimír. Čo majú spoločné? Tu je rebríček, ktorý napovie viac

17.8.2019, dennikn.sk
Minúta po minúte – Obsadzovanie funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu považuje INEKO za najslabšie z pohľadu kritérií a priebehu výberového konania

17.8.2019, TA3
Hlavné správy 18:30 – Hodnotili kvalitu výberového konania

17.8.2019, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 17. augusta – 20.00 – Národný bezpečnostný úrad mal podľa INEKO najhoršie výberové konanie

17.8.2019, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 17. augusta – 17.30 – Národný bezpečnostný úrad mal podľa INEKO najhoršie výberové konanie

17.8.2019, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 17. augusta – 14.30 – Národný bezpečnostný úrad mal podľa INEKO najhoršie výberové konanie

17.8.2019, Tasr
Národný bezpečnostný úrad mal podla INEKO najhoršie výberové konanie

17.8.2019, myzilina.sme.sk
Celkový dlh mesta Žilina je takmer 60 miliónov eur

17.8.2019, hlavnespravy.sk
Národný bezpečnostný úrad mal podľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy najhoršie výberové konanie

17.8.2019, sme.sk
Národný bezpečnostný úrad mal podľa INEKO najhoršie výberové konanie

17.8.2019, prehladsprav.sk
Národný bezpečnostný úrad mal podľa INEKO najhoršie výberové konanie

17.8.2019, teraz.sk
Národný bezpečnostný úrad mal podľa INEKO najhoršie výberové konanie

17.8.2019, 24hod.sk
Národný bezpečnostný úrad mal podľa INEKO najhoršie výberové konanie

17.8.2019, hlavne.sk
INEKO kritizuje niekoľko výberových konaní

16.8.2019, mytrnava.sme.sk
Najlepšie hospodáril Leopoldov, Trnava skončila v tretej desiatke

16.8.2019, hnonline.sk
Plány a realita nesedia. Diaľnice bývajú drahšie

16.8.2019, Hospodárske noviny
Plány a realita nesedia. Diaľnice bývajú drahšie

15.8.2019, TA3
Hlavné správy 18:30 – Spomalenie rastu prehĺbi deficit

15.8.2019, TA3
Ekonomika – Vyrovnaný rozpočet je ohrozený

15.8.2019, 24hod.sk
Myjava obmedzí investície, aby znížila zadlženie

15.8.2019, Tasr
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 15. augusta -20.00 – Myjava obmedzí investície, aby znížila zadlženie

15.8.2019, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 15. augusta -17.30 – Myjava obmedzí investície, aby znížila zadlženie

15.8.2019, Tasr
Súhrn vydaných správ ER TASR – 15. augusta -14.30 – Myjava obmedzí investície, aby znížila zadlženie

15.8.2019, tasr.sk
Myjava obmedzí investície, aby znížila zadlženie, riešením je aj predaj majetku

15.8.2019, teraz.sk
Myjava obmedzí investície, aby znížila zadlženie

15.8.2019, Tasr
Myjava obmedzí investície, aby znížila zadlženie, riešením je aj predaj majetku

15.8.2019, Trend
Budeme mať lepšie zdravotnícke zariadenia. Vďaka eurofondom

15.8.2019, Život
Chybu urobí každý, ale…

14.8.2019, finance.sk
Viac seniorov ako detí. Slovenská populácia bude čoskoro patriť k najstaršim v Európskej únii

14.8.2019, zahorak.sk
Myjava a Senica na chvoste rebríčka INEKO

14.8.2019, etrend.sk
Budeme mať lepšie zdravotnícke zariadenia. Vďaka eurofondom

14.8.2019, piestanskydennik.sk
Piešťany suverénne najhoršie hospodáriace zo susedných miest

14.8.2019, hlavnespravy.sk
Gaborčáková: Zvyšovanie minimálnej mzdy nemusia ľudia reálne pocítiť

13.8.2019, MY Liptovské noviny
NAJHOSPODÁRNEJŠÍM MESTOM JE LIPTOVSKÝ HRÁDOK

13.8.2019, MY Topoľčianske noviny
TOPOĽČANY BEZ DLHOV

13.8.2019, MY Topoľčianske noviny
TOPOĽČANY SA STÁLE DRŽIA NA VRCHOLE

13.8.2019, Piešťanský týždeň
Piešťany suverénne najhoršie hospodáriace zo susedných miest

13.8.2019, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 13. augusta – 20.00 – Úrad vlády pozitívne vníma vysoké hodnotenie dvoch konkurzov od INEKO

13.8.2019, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 13. augusta – 17.35 – Úrad vlády pozitívne vníma vysoké hodnotenie dvoch konkurzov od INEKO

13.8.2019, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 13. augusta – 14.30 – Úrad vlády pozitívne vníma vysoké hodnotenie dvoch konkurzov od INEKO

13.8.2019, Tasr
Úrad vlády pozitívne vníma vysoké hodnotenie svojich dvoch konkurzov od INEKO

13.8.2019, teraz.sk
Úrad vlády pozitívne vníma vysoké hodnotenie dvoch konkurzov od INEKO

13.8.2019, 24hod.sk
Úrad vlády pozitívne vníma vysoké hodnotenie dvoch konkurzov od INEKO

13.8.2019, dennikn.sk
Turá. Zadlžená obec, kde sa ukazujú kotlebovci. Nevyhrali, ale na oslavy nie je dôvod

13.8.2019, dennikn.sk/blog
Zastaviť dlhy nemocníc? Aj holdingom

13.8.2019, vlada.gov.sk
Úrad vlády SR víta vysoké hodnotenie INEKO svojich dvoch výberových konaní

12.8.2019, MY Trnavské noviny
Najlepšie hospodáril Leopoldov

12.8.2019, SME
Chyba poslala Modrý Kameň do zlých čísel

12.8.2019, Plus jeden deň
Nám už pôrodnicu zavreli, čaká to aj iné oddelenia?

12.8.2019, Hospodárske noviny
Vynovili najnehodovejšiu križovatku

12.8.2019, hnonline.sk
Vynovili najnehodovejšiu križovatku

11.8.2019, myorava.sme.sk
Inštitút zverejnil hospodárenie miest. Ako sa darilo oravským?

11.8.2019, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Výberové konania v štátnej správe

10.8.2019, Rádio Lumen
Infolumen 17:30 – Kritériá obsadzovania postov

10.8.2019, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 10. augusta – 20.00 – Úrad na ochranu oznamovatelov mal podla INEKO najlepšie výberové konanie

10.8.2019, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 10. augusta – 17.30 – Úrad na ochranu oznamovatelov mal podla INEKO najlepšie výberové konanie

10.8.2019, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 10. augusta – 14.30 – Úrad na ochranu oznamovatelov mal podla INEKO najlepšie výberové konanie

10.8.2019, Tasr
Úrad na ochranu oznamovatelov mal podla INEKO najlepšie výberové konanie

10.8.2019, hlavne.sk
Úrad na ochranu oznamovateľov mal podľa INEKO najlepšie výberové konanie

9.8.2019, zdravitask.sk
PEDIATRI ZÁPASIA S PRIBÚDAJÚCIMI PACIENTAMI, LEKÁRI ALE UBÚDAJÚ! TÉME SA VENUJÚ LEKÁRSKE LISTY, KTORÉ OSLOVILI VICEPREZIDENTA ASL SR

9.8.2019, Šaľa24.sk
Mestu Šaľa hodnotili finančné zdravie: Samospráva získala známku 4,7 zo 6

8.8.2019, mestokrasno.sk
Mesto Krásno nad Kysucou opäť najlepšie na Kysuciach

8.8.2019, lekom.sk
Informácie v médiách – Pediatri zápasia s množstvom pribúdajúcich pacientov, pričom ich je stále menej

8.8.2019, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Liberalizácia železníc

8.8.2019, Lekárske listy
Pediatri zápasia s množstvom pribúdajúcich pacientov, pričom ich je stále menej

8.8.2019, hlavnespravy.sk
Celkový dlh mesta Žilina je takmer 60 miliónov eur

8.8.2019, hlavnespravy.sk
Socialisti plánujú zvýšenie minimálnej mzdy na 800 eur

7.8.2019, tvrdosin.sk
Mesto Tvrdošín patrí medzi najlepšie hospodáriace mesta na Orave aj v Žilinskom kraji

7.8.2019, banky.sk
Výber guvernéra centrálnej banky by mal byť podľa INEKO transparentnejší

7.8.2019, sme.sk
INEKO sa pozrelo na obsadzovanie vrcholných pozícií

7.8.2019, sme.sk
INEKO kritizuje výber guvernéra slovenskej národnej banky

7.8.2019, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – Stratifikácia nemocníc

7.8.2019, Rádio Slovensko
Radiožurnál 22:00 – Nový prevádzkovateľ železničnej trati

7.8.2019, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Reforma vraj môže byť protiústavná

7.8.2019, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Nový prevádzkovateľ na trati

7.8.2019, Tasr
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 7. augusta – 20.00 – INEKO hodnotilo obsadzovanie vrcholných pozícií, oceňuje verejné vypočutie

7.8.2019, Tasr
Súhrn domáceho spravodajstva – 7. augusta – 17.30 – INEKO hodnotilo obsadzovanie vrcholných pozícií, oceňuje verejné vypočutie

7.8.2019, Tasr
INEKO hodnotilo obsadzovanie vrcholných pozícií, oceňuje verejné vypočutie

7.8.2019, sme.sk
INEKO sa pozrelo na obsadzovanie vrcholných pozícií

6.8.2019, Obchod, priemysel, hospodárstvo
Mesiac v ekonomike – Najzadlženejším mestom za rok 2018 bol Modrý Kameň

6.8.2019, Obecné noviny
Najvyšší dlh má Modrý Kameň, najhoršie finančné zdravie Myjava

6.8.2019, MY Novohradské noviny
Šokujúca správa o dlhu

6.8.2019, MY Oravské noviny
Inštitút zverejnil hospodárenie miest

6.8.2019, Hospodárske noviny
Štát chce ďalší „jednotkový“ obchvat

6.8.2019, hnonline.sk
Za 60 miliónov eur aj s mostom cez Váh. Jeden z najdrahších jednotkových obchvatov sa zdrží

6.8.2019, MY Turčianske noviny
Radia nielen strane, ale aj kraju

5.8.2019, TV Markíza
Televízne noviny 19:00 – Stále sporná reforma

5.8.2019, MY Nitrianske noviny
Dlh mesta sa zvýšil

5.8.2019, TA3
Hlavné správy 18:30 – Vyššie dôchodky z 2. piliera

5.8.2019, SME
Vieme robiť aj dobré konkurzy

4.8.2019, mynovohrad.sme.sk
Chyba spravila Modrému Kameňu zlú reklamu

3.8.2019, plus7dni.pluska.sk
Nikdy vám nenapadlo poľutovať politikov? Analytici vidia ich platy ako neprimerane nízke

2.8.2019, rozhlas.sk
Entrepreneurs: Minimum wage should not be set by Government

2.8.2019, Hospodárske noviny
Odkaz biznisu: namiesto minimálky znížte dane

2.8.2019, hnonline.sk
Odkaz biznisu: namiesto minimálky znížte dane

2.8.2019, Hospodárske noviny
Žijeme dlhšie. Západ si však pred nami udržuje náskok

2.8.2019, hnonline.sk
Žijeme dlhšie. Západ si však pred nami udržuje náskok

2.8.2019, rtvs.sk
Entrepreneurs: Minimum wage should not be set by Government

2.8.2019, profini.sk
Podnikatelia navrhujú, aby sa minimálna mzda určovala vzorcom a bola naviazaná na produktivitu práce

1.8.2019, sme.sk
Minimálna mzda by sa mala podľa podnikateľov určovať vzorcom

1.8.2019, dobrenoviny.sk
Minimálna mzda by sa mala podľa podnikateľov určovať vzorcom

1.8.2019, hlohovecko.sk
Minimálna mzda by sa mala určovať podľa vzorca a nie politického rozhodnutia, myslia si podnikatelia

1.8.2019, dnesky.sk
Minimálna mzda by sa mala podľa podnikateľov určovať vzorcom

1.8.2019, istp.sk
Minimálna mzda by sa mala podľa podnikateľov určovať vzorcom

1.8.2019, infozona.sk
Minimálna mzda by sa mala určovať podľa vzorca a nie politického rozhodnutia, myslia si podnikatelia

1.8.2019, Plus 7 dní
Nad premiérom

1.8.2019, inforaj.sk
Minimálna mzda by sa mala určovať podľa vzorca a nie politického rozhodnutia, myslia si podnikatelia

1.8.2019, zilinaden.sk
Minimálna mzda by sa mala určovať podľa vzorca a nie politického rozhodnutia, myslia si podnikatelia

1.8.2019, dennikpolitika.sk
Minimálna mzda by sa mala určovať podľa vzorca a nie politického rozhodnutia, myslia si podnikatelia

1.8.2019, spravy.pozri.sk
Minimálna mzda by sa mala určovať podľa vzorca a nie politického rozhodnutia, myslia si podnikatelia

1.8.2019, ekonomickydennik.sk
Minimálna mzda by sa mala určovať podľa vzorca a nie politického rozhodnutia, myslia si podnikatelia

1.8.2019, aktuality.maxivyber.sk
Minimálna mzda by sa mala určovať podľa vzorca a nie politického rozhodnutia, myslia si podnikatelia

1.8.2019, tasr.sk
PAS Survey: Minimum Wage Should Be Calculated by Formula, Not Set by Gov’t

1.8.2019, lucenec.virtualne.sk
Minimálna mzda by sa mala určovať podľa vzorca a nie politického rozhodnutia, myslia si podnikatelia

1.8.2019, secovce.virtualne.sk
Minimálna mzda by sa mala určovať podľa vzorca a nie politického rozhodnutia, myslia si podnikatelia

1.8.2019, kosice.virtualne.sk
Minimálna mzda by sa mala určovať podľa vzorca a nie politického rozhodnutia, myslia si podnikatelia

1.8.2019, modrykamen.sk
Hospodárenie Mesta. Údaje o zadĺženosti mesta Modrý Kameň sú už inštitútom INEKO opravené, ukazovateľ zadĺženosti mesta 22,5%

1.8.2019, newsy.sk
Minimálna mzda by sa mala určovať podľa vzorca a nie politického rozhodnutia, myslia si podnikatelia

1.8.2019, euronovinky.eu
Minimálna mzda by sa mala určovať podľa vzorca a nie politického rozhodnutia, myslia si podnikatelia

1.8.2019, bleskovespravy.sk
Minimálna mzda by sa mala určovať podľa vzorca a nie politického rozhodnutia, myslia si podnikatelia

1.8.2019, TASR
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 1. augusta -20.00 – PAS: Minimálna mzda by sa mala podla podnikatelov určovať vzorcom

1.8.2019, TASR
Súhrn vydaných správ ER TASR – 1. augusta -17.35 – PAS: Minimálna mzda by sa mala podla podnikatelov určovať vzorcom

1.8.2019, fotonovinky.sk
Minimálna mzda by sa mala určovať podľa vzorca a nie politického rozhodnutia, myslia si podnikatelia

1.8.2019, TASR
Súhrn vydaných správ ER TASR – 1. augusta -14.30 – PAS: Minimálna mzda by sa mala podla podnikatelov určovať vzorcom

1.8.2019, sportx.sk
Minimálna mzda by sa mala určovať podľa vzorca a nie politického rozhodnutia, myslia si podnikatelia

1.8.2019, egoodwill.sk
Minimálna mzda by sa mala určovať podľa vzorca a nie politického rozhodnutia, myslia si podnikatelia

1.8.2019, TASR
PAS: Minimálna mzda by sa mala podla podnikatelov určovať vzorcom

1.8.2019, teraz.sk
Minimálna mzda by sa mala podľa podnikateľov určovať vzorcom

1.8.2019, webnoviny.sk
Minimálna mzda by sa mala určovať podľa vzorca a nie politického rozhodnutia, myslia si podnikatelia

1.8.2019, pas.blog.sme.sk
Podnikatelia navrhujú, aby sa minimálna mzda určovala vzorcom

1.8.2019, cas.sk
Najzadlženejšia samospráva na Slovensku je v hlavnom meste: Kto vytiahne Devín z dlhov?

1.8.2019, 24hod.sk
Minimálna mzda by sa mala podľa podnikateľov určovať vzorcom

1.8.2019, kosicednes.sk
Minimálna mzda by sa mala podľa podnikateľov určovať vzorcom

1.8.2019, finreport.sk
Minimálna mzda by sa mala určovať podľa vzorca a nie politického rozhodnutia, myslia si podnikatelia

1.8.2019, postoj.sk
Minimálna mzda by sa mala podľa podnikateľov určovať vzorcom

31.7.2019, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina 17:00 – Kvôli chybe sa dostal Modrý Kameň medzi najzadlženejšiu samosprávu

31.7.2019, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Chyby pri vykazovaní zadĺženia miest

31.7.2019, ineko.blog.sme.sk
Ako vyberať šéfov verejných inštitúcií?

31.7.2019, Nový Čas
Čo naše kasy dostalo na kolená!

31.7.2019, Nový Čas
Ku dnu nás ťahá Devín a zdedené dlhy!

31.7.2019, SME
Mestá hospodária lepšie ako štát

31.7.2019, Nový Čas
Mestskú kasu dostali na kolená dve veci

31.7.2019, tvrdosin.sk
Patríme medzi najlepšie hospodáriace mestá na Slovensku

31.7.2019, MY Kysuce
Ľudia so straníckym pozadím vyvíjajú pre kraj konzultačnú činnosť

31.7.2019, Kosice24.sk
Nový rebríček INEKO: Ako je na tom magistrát a mestské častí Košíc s finančným zdravím?

31.7.2019, mynovezamky.sme.sk
Mestské financie sú zdravé, rastie ale dlh na obyvateľa

31.7.2019, Lucenec24.sk
Nový rebríček INEKO: Ako sú na tom Lučenec a Fiľakovo s finančným zdravím?

31.7.2019, Brezno24.sk
Nový rebríček INEKO: Ako je na tom mesto Brezno s finančným zdravím?

31.7.2019, cas.sk
Najhoršie hospodáriace mesto Slovenska je Myjava: Čo dostalo našu kasu na kolená

31.7.2019, Plus jeden deň
Zadlžili si aj dojčatá

31.7.2019, cas.sk
Bratislava tretím najhoršie hospodáriacim mestom: Ku dnu ju ťahá jedna mestská časť a zdedené dlhy

30.7.2019, MY Kysucké noviny
Poradcovia radia strane aj kraju

30.7.2019, Zvolen24.sk
Finančné zdravie Zvolena sa zlepšilo. Celkový dlh na jedného obyvateľa je vyše 50 eur

30.7.2019, Zilina24.sk
Nový rebríček je vonku: Odhaľuje, ako je na tom Žilina s finančným zdravím

30.7.2019, Ziar24.sk
Nový rebríček je vonku: Odhaľuje, ako je na tom Žiar s finančným zdravím

30.7.2019, Zvolen24.sk
Finančné zdravie Zvolena sa zlepšilo. Celkový dlh na jedného obyvateľa je vyše 50 eur

30.7.2019, Mikulas24.sk
Nový rebríček je vonku: Odhaľuje, ako je na tom Mikuláš s finančným zdravím

30.7.2019, Bystrica24.sk
Finančné zdravie Bystrice sa zlepšilo. Celkový dlh na jedného obyvateľa je pod 100 eur

30.7.2019, trnava-live.sk
INEKO hodnotil finančné zdravie samospráv, Trnava skončila sedemnásta

30.7.2019, cas.sk
Odborníci hodnotili hospodárenie miest na Slovensku: V najhoršom vychádza dlh na obyvateľa takmer 500€

30.7.2019, Ruzomberok24.sk
Nový rebríček je vonku: Odhaľuje, ako je na tom Ružomberok s finančným zdravím

30.7.2019, TA3
Hlavné správy 18:30 – prostredie sa zhoršilo

30.7.2019, STV1
Správy RTVS 19:00 – Najzadlženejším mestom je Modrý Kameň

30.7.2019, Hospodárske noviny
Mestom s top dlhom je u nás Modrý Kameň

30.7.2019, ta3.com
Analytik INEKO M. Tunega o hospodárení miest

30.7.2019, Hospodárske noviny
Najzadlženejším mestom bol Modrý Kameň

30.7.2019, ta3.com
Analýza ukázala, ktoré naše mestá a obce majú najvyššie dlhy

30.7.2019, Nový Čas
Najlepšie hospodári Svätý Jur, najhoršie Myjava!

29.7.2019, Rádio Lumen
Najzadlženejšie mesto

29.7.2019, webnoviny.sk
Diaľničiari tento rok odovzdajú „až“ jeden úsek diaľnice, na ostatné si ešte dlho počkáme

29.7.2019, hotky.sk
Najvyšší dlh na Slovensku má Modrý Kameň: Najhoršie finančné zdravie Myjava, tvrdí analýza

29.7.2019, plus7dni.pluska.sk
Najzadlženejšie mesto na Slovensku za rok 2018: Hrozí mu pokuta a nedostane už žiaden úver

29.7.2019, MY Naše novosti
Číslo týždňa 79 – Nové Zámky obsadili v hodnotení finančného zdravia samospráv inštitútu Ineko 59. miesto spomedzi 140 samospráv. Od roka 2014 si mesto polepšilo o 79 priečok

29.7.2019, MY Naše novosti
Mesto je zdravé

29.7.2019, MY Žilinské noviny
Radia strane aj kraju

29.7.2019, TASR
Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 29. júla -20.00 – Najzadlženejším mestom na Slovensku bol vlani Modrý Kameň

29.7.2019, TASR
Súhrn vydaných správ ER TASR – 29. júla -17.30 – Najzadlženejším mestom na Slovensku bol vlani Modrý Kameň

29.7.2019, teraz.sk
Analýza INEKO: Najzadlženejším mestom za rok 2018 bol Modrý Kameň

29.7.2019, webnovinky.sk
Analýza INEKO: Najzadlženejším mestom za rok 2018 bol Modrý Kameň

29.7.2019, samorincan.sk
INEKO hodnotil finančné zdravie Šamorína. Ako skončilo naše mesto?

29.7.2019, TASR
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 29. júla – 20.00 – Najzadlženejším mestom na Slovensku bol vlani Modrý Kameň

29.7.2019, TASR
Súhrn domáceho spravodajstva – 29. júla – 17.30 – Najzadlženejším mestom na Slovensku bol vlani Modrý Kameň

29.7.2019, topky.sk
Najvyšší dlh na Slovensku má Modrý Kameň: Najhoršie finančné zdravie Myjava, tvrdí analýza

29.7.2019, glob.zoznam.sk
Pozrite sa, ktoré mestá hospodárili vlani najlepšie

29.7.2019, TASR
Súhrn vydaných správ ER TASR – 29. júla -14.35 – Najzadlženejším mestom na Slovensku bol vlani Modrý Kameň

29.7.2019, dobrenoviny.sk
Analýza INEKO: Najzadlženejším mestom za rok 2018 bol Modrý Kameň

29.7.2019, TASR
Súhrn domáceho spravodajstva – 29. júla – 14.30 – Najzadlženejším mestom na Slovensku bol vlani Modrý Kameň

29.7.2019, hlavnydennik.sk
Najzadlženejším mestom za rok 2018 bol Modrý Kameň, vyplynulo z analýzy INEKO

29.7.2019, TASR
Najzadlženejším mestom za rok 2018 bol Modrý Kameň, vyplynulo z analýzy INEKO

29.7.2019, pluska.sk
Najväčšie dlhy má Modrý Kameň: Svätý Jur príkladom, najhoršie hospodárila Myjava

29.7.2019, dnesky.sk
Analýza INEKO: Najzadlženejším mestom za rok 2018 bol Modrý Kameň

29.7.2019, Rádio Slovensko
Radiožurnál o 22:00 – Najzadlženejšia obec

29.7.2019, 24hod.sk
Analýza INEKO: Najzadlženejším mestom za rok 2018 bol Modrý Kameň

29.7.2019, ineko.blog.sme.sk
Najvyšší dlh má Modrý Kameň, najhoršie finančné zdravie Myjava

29.7.2019, nitra24.sk
Nitra si zlepšila finančné zdravie: Celkový dlh na jedného obyvateľa je 226 eur

29.7.2019, dnes24.sk
INEKO zverejnilo novú analýzu: Najzadlženejším mestom za rok 2018 bol Modrý Kameň

29.7.2019, parlamentnelisty.sk
Nemôžu si vziať úver, hrozí im pokuta. Toto je najzadlženejšie slovenské mesto

29.7.2019, postoj.sk
Najzadlženejším mestom za rok 2018 bol podľa INEKO Modrý Kameň

29.7.2019, hnonline.sk
Najzadlženejším mestom za minulý rok bol Modrý Kameň, vyplynulo z analýzy

29.7.2019, 24hod.sk
Vieme, ktoré mestá boli v roku 2018 najzadĺženejšie

25.7.2019, etrend.sk
Pomôžu odvodové a daňové prázdniny slabším regiónom? PS a Za ľudí sa nezhodujú

24.7.2019, Bratislavský kuriér
Stará tržnica za jedno euro ročne?

24.7.2019, hlavnydennik.sk
NA PULZE DŇA: Dlhy nemocníc sa neznižujú, ozdravné plány nestačia

24.7.2019, finance.sk
Plat ako prezident? Pozrite sa, koľko zarábajú slovenskí sudcovia

23.7.2019, webnoviny.sk
Dlhy nemocníc sa neznižujú, ozdravné plány nestačia

22.7.2019, hnonline.sk
Mnohé štátne nemocnice opätovne generujú nové vysoké dlhy, tvrdí analytik

22.7.2019, dnesky.sk
Analytik: Mnohé štátne nemocnice opätovne generujú nové vysoké dlhy

22.7.2019, teraz.sk
Analytik: Mnohé štátne nemocnice opätovne generujú nové vysoké dlhy

22.7.2019, 24hod.sk
Analytik: Mnohé štátne nemocnice opätovne generujú nové vysoké dlhy

22.7.2019, lekari.sk
Analytik: Mnohé štátne nemocnice opätovne generujú nové vysoké dlhy

22.7.2019, TASR
SUMMARY-Monday-July 22, 2019 – 10 p.m.

22.7.2019, TASR
Denný súhrn domáceho spravodajstva – 22. júla – 20.00

22.7.2019, tasr.sk
Analysis: Many State-run Hospitals Generate High Debts Again

22.7.2019, TASR
Analytik: Mnohé štátne nemocnice opätovne generujú nové vysoké dlhy

22.7.2019, glob.zoznam.sk
Viaceré štátne nemocnice opätovne generujú nové vysoké dlhy, tvrdí analytik

22.7.2019, SME.sk
Niektoré nemocnice nič nezmenili a generujú dlhy

18.7.2019, mestotornala.sk
Hodnotenie finančného zdravia mesta Tornaľa

18.7.2019, TREND
Keby si závislí platili liečbu, museli by aj diabetici

17.7.2019, Új szó
Az orvosi kamara különösebben nem sürgetné a kórházreformot

16.7.2019, novezamky.sk
Nové Zámky v rebríčku hospodárenia samospráv na 59.mieste

15.7.2019, bakurier.sk
Mesto prenajíma Starú tržnicu za jedno euro ročne, transparentnú súťaž nechystá

15.7.2019, NoveZamky24.sk
Hospodárenie Nových Zámkov: Podľa nezávislého inštitútu sa zlepšilo o vyše 30 priečok

12.7.2019, Nový Čas
Narastie minimálka na 635 eur?!

10.7.2019, Slovenská lekárska komora
Informácie v médiách: Kalavská musí vysvetľovať

10.7.2019, TV Markíza
Televízne noviny – Reforma naráža na Smer

10.7.2019, Új szó
Fico blokkolja a kórházreformot

9.7.2019, MY Kysucké noviny
Diaľničiari o zdržaní nehovoria

9.7.2019, mykysuce.SME.sk
Podľa diaľničiarov s prácami nemeškajú

9.7.2019, TV Markíza
Televízne noviny – Kalavská musí vysvetľovať

9.7.2019, Új szó
A Smer miatt csúszhat a kórházreform

8.7.2019, TV Markíza
Televízne noviny – Kto brzdí reformu

8.7.2019, Hospodárske noviny
Slovenské nemocnice kopia ďalšie dlhy

8.7.2019, TA3
Hlavné správy – Nemocnice sa stále zadlžujú

8.7.2019, MY Žilinské noviny
Prejedia milióny?

4.7.2019, TV Markíza
Televízne noviny – Politický súboj o reformu

4.7.2019, TREND
Prečo musia komerčné poisťovne nahrádzať zdravotné

3.7.2019, Slovenská lekárska komora
Kalavská mešká s reformou

3.7.2019, mynovezamky.SME.sk
Komárno potrebuje dostať tranzit z centra

3.7.2019, Dennikn.sk
Kalavská: Na reforme nemocníc nie je politická zhoda

3.7.2019, Denník N
Kalavská mešká s reformou

3.7.2019, Denník N
Stručne

1.7.2019, MY Naše novosti
Komárno bude potrebovať dostať tranzit z centra

1.7.2019, SME
Sťažujú sa na rozpočet, ušetriť by vedeli milióny

1.7.2019, SME
Ako sa rozhoduje o rušení škôl

jún 2019, Lekárske noviny
Medzi ambulantnými lekármi sú výrazné príjmové rozdiely

29.6.2019, HNonline.sk
Všetci chcú ísť na prírodné vedy. Nik nechce byť učiteľom

28.6.2019, TREND.sk
Manažéri VšZP si odmeny budú musieť zaslúžiť. Majú byť nadviazané na výsledky

28.6.2019, ineko.blog.sme.sk
Rozhodnutiam o rušení škôl príliš často chýbajú argumenty

28.6.2019, HN magazín
Všetci chcú ísť na prírodné vedy. Nik nechce byť učiteľom

27.6.2019, Rádio Slovensko
Rádiožurnál o 07:00 – Žilinskí krajskí poslanci schválili plán je pre lekárov dotácie až do výšky 30.000 eur

27.6.2019, spisskastaraves.sk
Rebríček hodnotenia kondície samospráv

27.6.2019, Webnoviny.sk
Záhada tunela Višňové, analytik poukazuje na zlyhania zodpovedných

27.6.2019, STV
Správy RTVS – Štát čaká uťahovanie opaskov

27.6.2019, Hospodárske noviny
Dohľad nad rozpočtom stratil šéfa. Nový nie je

27.6.2019, Medical Practice
Medicamenta Nova – Biosimilárne lieky na Slovensku a v Európe

26.6.2019, HNonline.sk
Po Šramkovi ostala voľná stolička. Kto povedie dohľad nad rozpočtom?

26.6.2019, Správy RTVS na FB
Správy RTVS – Odkiaľ zoberie koalícia na sociálny balíček?

26.6.2019, STV
Správy RTVS – Odkiaľ zoberie koalícia na sociálny balíček?

26.6.2019, Rádio Regina
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Krajská samospráva v Žiline hľadá spôsob, ako udržať či pritiahnuť do regiónov lekárov

24.6.2019, Rádio Slovensko
Rádiožurnál 18:00 – Chýbajú všeobecní lekári

24.6.2019, Hospodárske noviny
Život Slováka závisí od vzdelania

24.6.2019, Denník N
Koalícia znižuje dane, primátori sa hnevajú

23.6.2019, Topky.sk
Voľby klopú na dvere: Sociálny balíček na ceste, ekonómovia varujú pred ďalším zadlžovaním

23.6.2019, Pravda.sk
Voľby sa blížia – sociálny balíček je už na ceste

TV Markíza, 22.6.2019
Televízne noviny – Reforma nemocníc

HNonline.sk, 20.6.2019
Motoristi do konca roka dostanú nový úsek diaľnice. Érsek bol na kontrole stavby

Trnava24.sk, 20.6.2019
Kraj prijal nové zásady rozpočtového hospodárenia: Vznikli nové fondy

TREND, 20.6.2019
Prečo veľké štátne nemocnice nie sú zdravé ani po ozdravení

Zdravotnícke noviny, 20.6.2019
Bleskom

Zdravotnícke noviny, 20.6.2019
Platový automat brzdí
(Autorský článok: Dušan Zachar)

myspis.SME.sk, 19.6.2019
Sťahovanie sa z východu ovplyvňuje viac faktorov

DNESKY.sk, 19.6.2019
Trnavský kraj prijal nové zásady rozpočtového hospodárenia

24hod.sk, 19.6.2019
Trnavský kraj prijal nové zásady rozpočtového hospodárenia

TERAZ.sk, 19.6.2019
Trnavský kraj prijal nové zásady rozpočtového hospodárenia

Babyweb.sk, 18.6.2019
Prečo niektoré rodičky preferujú pôrod mimo Slovenska? Čo im ponúkajú inde?

MY Novohradské noviny, 18.6.2019
Pribudnúť má až tritisíc lôžok, nemocnice čaká revolúcia

MY Zvolensko-podpolianske noviny, 18.6.2019
Pribudnúť má až tritisíc lôžok, nemocnice čaká revolúcia

MY Banskobystrické noviny, 18.6.2019
Pribudnúť má až tritisíc lôžok, nemocnice čaká revolúcia

MY Noviny Žiarskej kotliny, 18.6.2019
Pribudnúť má až tritisíc lôžok, nemocnice čaká revolúcia

Aktuality.sk, 18.6.2019
Zbabraný tunel Višňové sa bude súťažiť na viackrát

mysmezeny.sk, 17.6.2019
Takéto platy majú platy lekári na Slovensku. Zo 4-ciferných súm ľuďom vrie krv!

Zdravita.sk, 14.6.2019
Informácie o platoch ambulantných lekárov sú zavádzajúce

ASL SR, 14.6.2019
Informácie o platoch ambulantných lekárov sú zavádzajúce

SME, 14.6.2019
Nemocníc bude menej, ale mali by byť kvalitnejšie

DNESKY.sk, 13.6.2019
Súkromní lekári mienia, že informácie o ich platoch sú zavádzajúce

Info.sk, 13.6.2019
Informácie o našich platoch sú nekorektné a zavádzajúce, pohoršujú sa súkromní lekári

Lekari.sk, 13.6.2019
Súkromní lekári mienia, že informácie o ich platoch sú nekorektné a zavádzajúce

TERAZ.sk, 13.6.2019
Súkromní lekári mienia, že informácie o ich platoch sú zavádzajúce

24hod.sk, 13.6.2019
Súkromní lekári mienia, že informácie o ich platoch sú zavádzajúce

SME.sk, 13.6.2019
Súkromní lekári mienia, že informácie o ich platoch sú nekorektné

DenníkN.sk, 13.6.2019
Štátna poisťovňa prinútila nemocnice ukázať, čo vedia robiť dobre a čo nie

mytrencin.SME.sk, 12.6.2019
Pri výstavbe bytov nerobili súťaž, mestu hrozí pokuta

mypovazska.SME.sk, 12.6.2019
Pri výstavbe bytov nerobili súťaž, mestu hrozí pokuta

Új szó, 12.6.2019
Nagy a bérkülönbség az orvosok közt

Rádio Regina, 11.6.2019
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Mesto Považská Bystrica zrejme pochybilo pri výstavbe nájomných bytov

DenníkN.sk, 11.6.2019
Kalavská chcela v nemocniciach päťeurový poplatok, po kritike sľubuje, že ho zruší

STV, 11.6.2019
Správy RTVS – Hrozí Slovensku hospodárska kríza?

MY Noviny východu, 11.6.2019
Sťahovanie ovplyvňuje viac faktorov

citizen.blog.pravda.sk, 11.6.2019
Lieky 08

SME.sk, 10.6.2019
Šéf Sveta zdravia: Povesť Penty je neférová (video)

MY Noviny stredného Považia, 10.6.2019
Mestu hrozí pokuta

STV, 8.6.2019
Správy RTVS – Chcú cestu, ktorá už nie je v pláne

Žilinaden.sk, 7.6.2019
Skorší odchod do penzie pre matky je drahé opatrenie, podľa analytika by pomohli iné nástroje

Denník politika, 7.6.2019
Skorší odchod do penzie pre matky je drahé opatrenie, podľa analytika by pomohli iné nástroje

Bleskové správy, 7.6.2019
Skorší odchod do penzie pre matky je drahé opatrenie, podľa analytika by pomohli iné nástroje

Hlohovecko.sk, 7.6.2019
Skorší odchod do penzie pre matky je drahé opatrenie, podľa analytika by pomohli iné nástroje

Maxivyber.sk, 7.6.2019
Skorší odchod do penzie pre matky je drahé opatrenie, podľa analytika by pomohli iné nástroje

Ekonomický denník, 7.6.2019
Skorší odchod do penzie pre matky je drahé opatrenie, podľa analytika by pomohli iné nástroje

Euronovinky.eu, 7.6.2019
Skorší odchod do penzie pre matky je drahé opatrenie, podľa analytika by pomohli iné nástroje

ŠportX, 7.6.2019
Skorší odchod do penzie pre matky je drahé opatrenie, podľa analytika by pomohli iné nástroje

Newsy.sk, 7.6.2019
Skorší odchod do penzie pre matky je drahé opatrenie, podľa analytika by pomohli iné nástroje

Infozona.sk, 7.6.2019
Skorší odchod do penzie pre matky je drahé opatrenie, podľa analytika by pomohli iné nástroje

Spravy.Pozri.sk, 7.6.2019
Skorší odchod do penzie pre matky je drahé opatrenie, podľa analytika by pomohli iné nástroje

Lucenec.Virtualne.sk, 7.6.2019
Skorší odchod do penzie pre matky je drahé opatrenie, podľa analytika by pomohli iné nástroje

Kosice.Virtualne.sk, 7.6.2019
Skorší odchod do penzie pre matky je drahé opatrenie, podľa analytika by pomohli iné nástroje

Secovce.Virtualne.sk, 7.6.2019
Skorší odchod do penzie pre matky je drahé opatrenie, podľa analytika by pomohli iné nástroje

SME.sk, 7.6.2019
Skorší odchod do dôchodku pre matky je drahé opatrenie, tvrdí analytik

Hlavné správy, 7.6.2019
Skorší odchod do penzie pre matky je drahé opatrenie, pomohli by iné nástroje

Finreport.sk, 7.6.2019
Skorší odchod do penzie pre matky je drahé opatrenie, podľa analytika by pomohli iné nástroje

Webnoviny.sk, 7.6.2019
Skorší odchod do penzie pre matky je drahé opatrenie, podľa analytika by pomohli iné nástroje

Zdravotnícke noviny, 6.6.2019
Medzi ambulantnými lekármi sú výrazné príjmové rozdiely

TA3, 6.6.2019
Hlavné správy – Ekonomické odporúčanie Bruselu

TA3, 6.6.2019
Správy TA3 o 15:00 – Ekonomické odporúčanie Bruselu

TREND.sk, 6.6.2019
Regionálne rozdiely sa pomaly zmierňujú. Ekonomika pomáha viac než dotácie

KULTmagazin.sk, 5.6.2019
Koľko vlastne zarábajú slovenskí lekári? Tabuľka ich platov vás zrejme poriadne prekvapí!

Rádio Slovensko, 5.6.2019
Z prvej ruky – VŠZP sa dohodla s Medirexom

STV, 5.6.2019
Správy RTVS z regiónov o 17:00 – Chcú cestu, ktorá už nie je v pláne

TV Markíza, 5.6.2019
Televízne noviny – Ďalšia pokuta za byty

Rádio Regina, 5.6.2019
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Samosprávy okresu Komárno žiadajú výstavbu rýchlostnej cesty, ktorá však nie je v pláne

STV, 4.6.2019
Správy RTVS – Rôzne lekárske špecializácie, rôzne platy

Vyšetrenie.sk, 4.6.2019
Porovnali príjmy slovenských lekárov: Sumy, z ktorých sa niektorým zakrúti hlava

Dnes24.sk, 4.6.2019
Ambulantní lekári nezarábajú rovnako: Medzi ich príjmami sú výrazné rozdiely

Denník N, 4.6.2019
Aj v Bratislave máme segregovanú školu

Nový Čas, 4.6.2019
Za guvernéra NBS zhrabne 5-krát viac ako minister

Hlavný denník, 3.6.2019
Koľko zarábajú lekári? Tie platy, im budete závidieť!

Slovenská lekárska komora, 3.6.2019
Informácie v médiách: Pri výbere nemocnice rozhoduje kvalita

KÖRKÉP.SK, 3.6.2019
A szív- és nőgyógyászok kétszer annyit keresnek, mint az ideg- és belgyógyászok

Košice Online, 3.6.2019
Muž zomrel po nesprávnej transfúzii. Pribúdajú v nemocniciach chyby z nepozornosti?

DNESKY.sk, 3.6.2019
ANALÝZA: Medzi ambulantnými lekármi sú výrazné príjmové rozdiely

Lekari.sk, 3.6.2019
INEKO: Medzi ambulantnými lekármi sú výrazné príjmové rozdiely

HITky.sk, 3.6.2019
Zverejnili platy lekárov, Slovákom kypí žlč: “Koľko by ešte chceli”?

Netky.sk, 3.6.2019
Medzi ambulantnými lekármi sú výrazné príjmové rozdiely

Rádio FM, 3.6.2019
Správy o 17:00 – Najviac zarábajú súkromní kardiológovia a gynekológovia

Aktuality.sk, 3.6.2019
Niektorí lekári zarábajú aj dvojnásobne viac ako ich kolegovia z iných odborov

TERAZ.sk, 3.6.2019
ANALÝZA: Medzi ambulantnými lekármi sú výrazné príjmové rozdiely

Hlavne.sk, 3.6.2019
Medzi ambulantnými lekármi sú podĺa INEKO výrazné príjmové rozdiely

24hod.sk, 3.6.2019
ANALÝZA: Medzi ambulantnými lekármi sú výrazné príjmové rozdiely

STV, 2.6.2019
Správy RTVS – Pri výbere nemocnice rozhoduje kvalita

TV Markíza, 2.6.2019
Televízne noviny – Viac dôchodcov, menej peňazí

TV Markíza, 2.6.2019
Televízne noviny – Boj o časenky

DenníkN.sk, 2.6.2019
Segregácia rómskych detí v Bratislave: nikomu sa nepáči, nikto ju nezastaví

Plus JEDEN DEŇ, 2.6.2019
Koľko zarábajú naši lekári? Keď uvidíte tie platy, budete len ticho závidieť!

Plus JEDEN DEŇ, 2.6.2019
Ďalšia známa tvár Smeru na ústupe z politiky. Kažimír ide do NBS a platovo si výrazne polepší

TREND.sk, 31.5.2019
Ktorí lekári zarábajú najviac? Neziskovka analyzovala súkromné ambulancie

DenníkN.sk, 31.5.2019
Na bratislavskom obchvate budú ďalšie kontroly, ministerstvo vidí problém v recyklátoch

ineko.blog.sme.sk, 31.5.2019
Medzi ambulantnými poskytovateľmi sú výrazné príjmové rozdiely

TA3, 30.5.2019
ŠTÚDIO TA3: Analytik D. Zachar o hospodárení štátnej poisťovne

TA3, 30.5.2019
Hlavné správy – VšZP žiada o ďalšie dofinancovanie

DenníkN.sk, 30.5.2019
Žilinská diaľnica má ďalší problém, okrem privádzača chýba aj križovatka

Hospodárske noviny, 30.5.2019
V tejto situácii sa musí dbať aj na straty

Košice24.sk, 30.5.2019
Bývalý primátor Richard Raši reaguje na obvinenia prezidenta Kisku

TREND, 30.5.2019
Jeden krok vpred a ďalší vzad. Tak sa štát správa k biznisu

TV Markíza, 29.5.2019
Televízne noviny – Reforma sa posúva

TV Markíza, 29.5.2019
Televízne noviny – Nemocnice hrozia štrajkom

TV Markíza, 29.5.2019
Prvé televízne noviny – Reforma nemocníc sa posúva

TV Markíza, 29.5.2019
Televízne noviny – Vyriešili viac úloh ako deviataci

TREND.sk, 29.5.2019
V ktorých povolaniach sú najvyššie platy? Dominujú manažéri a IT odborníci

Hospodárske noviny, 29.5.2019
Antibiotiká nadmerne užívajú na východe

Plus JEDEN DEŇ, 28.5.2019
Kiska na návšteve v Košiciach: Prezident naložil Rašimu, ten mu nezostal nič dlžný!

DenníkN.sk, 28.5.2019
Kalavská odsúva veľkú reformu nemocníc. Možnosť, že ju schvália, sa zmenšuje

TA3.com, 28.5.2019
TB J. Cigánikovej, E. Jurzycu a M. Barta o dofinancovaní zdravotníctva

Új szó, 28.5.2019
Ökológusok, fiatalok és régi arcok az EP-ben

Denník N, 28.5.2019
Do Bruselu idú ekológovia aj sudca od kotlebovcov

Pravda.sk, 28.5.2019
Zvolení slovenskí europoslanci

TREND.sk, 27.5.2019
Noví europoslanci: bývalý minister, ekológovia aj prvý Róm

Týždeň, 27.5.2019
Viktor Vybavovač

The Slovak Spectator, 25.5.2019
Who are the new Slovak MEPs?

HNonline.sk, 24.5.2019
Čo čaká cesty prvej triedy?

Rádio Expres, 23.5.2019
Infoexpres plus o 17:00 – Výstavba ciest na Orave

Rádio Expres, 23.5.2019
Infoexpres plus o 12:00 – Výstavba ciest na Orave

HNonline.sk, 23.5.2019
Malé firmy nedokážu čerpať eurofondy na výskum. Vláda presunula peniaze na cesty

Lekárske listy, 23.5.2019
Generiká a biosimilárne lieky umožňujú liečbu pre väčší počet pacientov

SME, 22.5.2019
Mimovládne organizácie vyzývajú odovzdať hlasy proeurópskym demokratickým politikom

DenníkN.sk, 21.5.2019
Čím to je, že za posledný mesiac boli v médiách dve veľké pochybenia nemocníc (anketa)

Slovenská lekárska komora, 21.5.2019
Informácie v médiách – Pellegrini sľúbil nemocniciam peniaze na odstránenie plesní, ale len trom

TV Markíza, 21.5.2019
Televízne noviny – Premiér zaplatí opravu plesní

STV, 21.5.2019
Správy RTVS – Úmrtie pacienta vyšetruje polícia

STV, 21.5.2019
Správy RTVS z regiónov o 17:00 – Vyšetrujú úmrtie pacienta

Rádio Regina, 21.5.2019
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Polícia už vyšetruje smrť pacienta, ktorý po chybnej transfúzii krvi zomrel v košickej nemocnici

SME, 21.5.2019
Obchvat stavajú na odpade

DenníkN.sk, 20.5.2019
Pellegrini sľúbil nemocniciam peniaze na odstránenie plesní, ale len trom

MTAG, 19.5.2019
Elsők lettünk

TV Markíza, 18.5.2019
Televízne noviny – Nevedia zohnať lekárov

myturiec.SME.sk, 17.5.2019
Školstvo je ako neumyté alebo rozbité okná na dome

TA3, 17.5.2019
Hosť v štúdiu: P. Goliaš o riziku starnutia populácie

Hospodárske noviny, 17.5.2019
Účet za voľby: starostovia nečakane vyrobili sekeru

Hospodárske noviny, 17.5.2019
Kampaň v komunálkach nafúkla deficit o milióny

Podtatranské noviny, 16.5.2019
Termín opravy cesty na Tatry majú v rukách úradníci, rozhodujú o obstarávaní

TV Markíza, 16.5.2019
Televízne noviny – Po časenku v noci

Svet komunikácie, 16.5.2019
Trend: Starnutie obyvateľstva

KošiceDnes.sk, 16.5.2019
Hokej môže aj zabiť. Ako prežiť majstrovstvá bez infarktu

Lekari.sk, 15.5.2019
GENAS: SR pri výdavkovo najväčších molekulách v prieniku biosimilárov zaostáva

myturiec.SME.sk, 15.5.2019
Nadané deti sa na hodinách nesmú nudiť, potom vyrušujú

Hlavne.sk, 15.5.2019
SR pri výdavkovo najväčších molekulách v prieniku biosimilárov zaostáva

MY Turčianske noviny, 14.5.2019
S kritériami INEKO riaditelia škôl úplne nesúhlasia

MY Turčianske noviny, 14.5.2019
Rodič by mal vedieť, čo hľadá

MY Turčianske noviny, 14.5.2019
Nadané deti sa nesmú nudiť, potom môžu vyrušovať

mynovezamky.SME.sk, 14.5.2019
Stredné školy dopadli v rebríčku horšie ako základné

mynovezamky.SME.sk, 14.5.2019
Novozámocké základné školy sú medzi najlepšími

myturiec.SME.sk, 14.5.2019
Špičkové školy máme aj v Turci, patria k najlepším na Slovensku

Hospodárske noviny, 14.5.2019
Naše nemocnice mlčia o hrozbe superbacilov

MY Naše novosti, 13.5.2019
Novozámocké školy obstáli

MY Naše novosti, 13.5.2019
Novozámocké základné školy sú medzi najlepšími

MY Naše novosti, 13.5.2019
Stredné školy dopadli v rebríčku horšie

Aktuality.sk, 13.5.2019
V Nitre operovali nesprávne koleno, na konte majú oveľa viac chýb

mynovezamky.SME.sk, 12.5.2019
Čo prináša najnovšie číslo týždenníka MY Naše novosti – Novozámocké základné školy uspeli v prieskume inštitútu INEKO. So strednými je to horšie

Rádio Slovensko, 11.5.2019
Rádiožurnál o 7:00 – SVP predáva hotel

Rádio Regina, 10.5.2019
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Vodohospodári hotel na Liptovskej Mare najskôr prenajali, teraz ho chcú predať

TREND, 9.5.2019
Prečo senior skončí v domove, hoci potrebuje nemocnicu

Topoľčany24.sk, 7.5.2019
Nitriansky kraj hospodáril s prebytkom: V rezerve má 19 miliónov eur

Hospodárske noviny, 7.5.2019
Sťažností na poškodenie zdravia je dvojnásobok

Hospodárske noviny, 6.5.2019
Podnikatelia kritizujú vzdelávací systém na Slovensku. Podľa nich je nefunkčný

DenníkN.sk, 3.5.2019
Ako môže štát robiť zle Pente? Jej nemocnica dostane peniaze zo štátnej VšZP aj bez zmluvy

mytopolcany.SME.sk, 2.5.2019
Nové hodnotenie: V Topoľčanoch dopadli najlepšie cirkevné školy

Plus JEDEN DEŇ, 2.5.2019
Veľká výzva pre politikov! Populácia nezadržateľne starne, čo s tým chcú urobiť?

Piešťanský denník, 2.5.2019
V prvej stovke len jediná stredná odborná škola z regiónu

Mesto Trenčín, 2.5.2019
Najlepšia je opäť škola na Dlhých Honoch

DenníkN.sk, 2.5.2019
V Nitre pacientovi operovali nesprávne koleno. „Ani to nebolo zdravé,“ obhajuje sa nemocnica

TA3, 2.5.2019
Hlavné správy – Horší vývoj verejných financií

STV1, 2.5.2019
Správy RTVS – Elektronické recepty priniesli úsporu

TV Markíza, 2.5.2019
Televízne noviny – E-zdravie si pýta ďalšie milióny

TV Markíza, 2.5.2019
Televízne noviny – Rozpočet dlho nevydrží

SME, 2.5.2019
Nižšia DPH by stála stámilióny

TREND, 2.5.2019
Mestá dvíhajú dane z nehnuteľností. Zďaleka nejdú na doraz

Obecné noviny, 30.4.2019
Aktuálne výsledky žiakov základných a stredných škôl

MY Topoľčianske noviny, 30.4.2019
Cirkevné školy bodovali

MY Topoľčianske noviny, 30.4.2019
Nové hodnotenie: V Topoľčanoch dopadli najlepšie cirkevné školy

MY Topoľčianske noviny, 30.4.2019
Ministerstvo: Hodnotenie INEKO nehovorí o kvalite škôl

MY Noviny Žiarskej kotliny, 30.4.2019
Nepripravení na starnutie

MY Prešovské noviny, 30.4.2019
Nepripravení na starnutie

MY Banskobystrické noviny, 30.4.2019
Nepripravení na starnutie

MY Turčianske noviny, 30.4.2019
Nepripravení na starnutie

MY Topoľčianske noviny, 30.4.2019
Nepripravení na starnutie

MY Kysucké noviny, 30.4.2019
Nepripravení na starnutie

MY Zvolensko-podpolianske noviny, 30.4.2019
Nepripravení na starnutie

MY Oravské noviny, 30.4.2019
Nepripravení na starnutie

MY Novohradské noviny, 30.4.2019
Nepripravení na starnutie

NovéZámky24.sk, 30.4.2019
Novozámocké (hlavne) základné školy poskočili: Ako ich najnovšie zhodnotilo INEKO?

Piešťanský denník, 30.4.2019
Piešťanské gymnázium najlepšie v Trnavskom kraji

TA3.com, 29.4.2019
Dobrý úmysel, nesystémové. Ako hodnotia daňové návrhy SNS

mytopolcany.SME.sk, 29.4.2019
Vyšlo ďalšie číslo MY Topoľčianskych novín Dnešok

MY Trenčianske noviny, 29.4.2019
Nepripravení na starnutie

MY Trnavské noviny, 29.4.2019
Nepripravení na starnutie

MY Žilinské noviny, 29.4.2019
Nepripravení na starnutie

FinReport.sk, 29.4.2019
Znižovanie daní z dielne Dankovej SNS je dobrý návrh, ale podnikateľov trápi načasovanie

Žilinadeň.sk, 29.4.2019
Znižovanie daní z dielne Dankovej SNS je dobrý návrh, ale podnikateľov trápi načasovanie

newsy.sk, 29.4.2019
Znižovanie daní z dielne Dankovej SNS je dobrý návrh, ale podnikateľov trápi načasovanie

Denník politika, 29.4.2019
Znižovanie daní z dielne Dankovej SNS je dobrý návrh, ale podnikateľov trápi načasovanie

Bleskové správy, 29.4.2019
Znižovanie daní z dielne Dankovej SNS je dobrý návrh, ale podnikateľov trápi načasovanie

Slovenská lekárska komora, 29.4.2019
Informácie v médiách – Úspech eReceptov vystriedalo sklamanie z online kariet

Glob.sk, 29.4.2019
Ekonómovia sú v rozpakoch. Dankove znižovanie daní prichádza v nesprávny čas

Hlohovecko.sk, 29.4.2019
Znižovanie daní z dielne Dankovej SNS je dobrý návrh, ale podnikateľov trápi načasovanie

Ekonomický denník, 29.4.2019
Znižovanie daní z dielne Dankovej SNS je dobrý návrh, ale podnikateľov trápi načasovanie

Inforaj.sk, 29.4.2019
Znižovanie daní z dielne Dankovej SNS je dobrý návrh, ale podnikateľov trápi načasovanie

Maxivyber.sk, 29.4.2019
Znižovanie daní z dielne Dankovej SNS je dobrý návrh, ale podnikateľov trápi načasovanie

Spravy.Pozri.sk, 29.4.2019
Znižovanie daní z dielne Dankovej SNS je dobrý návrh, ale podnikateľov trápi načasovanie

Secovce.Virtualne.sk, 29.4.2019
Znižovanie daní z dielne Dankovej SNS je dobrý návrh, ale podnikateľov trápi načasovanie

Lucenec.Virtualne.sk, 29.4.2019
Znižovanie daní z dielne Dankovej SNS je dobrý návrh, ale podnikateľov trápi načasovanie

Kosice.Virtualne.sk, 29.4.2019
Znižovanie daní z dielne Dankovej SNS je dobrý návrh, ale podnikateľov trápi načasovanie

MY Nitrianske noviny, 29.4.2019
Nepripravení na starnutie

SME.sk, 29.4.2019
Ekonómovia hodnotia Dankov nápad na znižovanie daní rozpačito

Webnoviny.sk, 29.4.2019
Znižovanie daní z dielne Dankovej SNS je dobrý návrh, ale podnikateľov trápi načasovanie

oPeniazoch.sk, 29.4.2019
Ekonómovia hodnotia nápad SNS na znižovanie daní rozpačito

Hospodárske noviny, 29.4.2019
Úspech eReceptov vystriedalo sklamanie z online kariet

mytrencin.SME.sk, 28.4.2019
Nové hodnotenia škôl: Z Trenčianskeho kraja sú najlepšie stredné odborné

Webmagazin.TERAZ.sk, 26.4.2019
Analytik: Náhrady originálnych liekov pomáhajú šetriť peniaze

Púchovské noviny, 26.4.2019
Dve župné stredné školy opäť v prvej desiatke celoslovenského rebríčka INEKO

Vyšetrenie.sk, 26.4.2019
Kde hľadať zdroje pre nové lieky? Riešením môžu byť generiká

Pravda, 26.4.2019
Štát v spore s Pentou

Nový Čas, 25.4.2019
Súboj o novú nemocnicu!

Hospodárske noviny, 25.4.2019
Firmy by sa štiepili, aby splnili Dankov limit

TREND, 25.4.2019
Štát chce povedať, čo je kvalita. Zatlačí na poisťovne i lekárov

Zdravotnícke noviny, 25.4.2019
Prínos pre verejné zdroje

Dobré noviny, 24.4.2019
Analytik: Náhrady originálnych liekov pomáhajú šetriť peniaze

ECAV, 24.4.2019
Vrcholia oslavy 25.výročia vzniku Evanjelického gymnázia Jana Amosa Komenského

Dnes24.sk, 24.4.2019
Drahé lieky môžu nahradiť lacnejšie alternatívy: Pomáhajú šetriť verejné zdroje

TREND.sk, 24.4.2019
Mestá opatrne zvyšujú dane z nehnuteľností. Nevyužívajú ich zďaleka naplno

Hospodárske noviny, 24.4.2019
Hlavné bratislavské cesty: až polovica je rozbitých

Hospodárske noviny, 24.4.2019
Polovica ciest na západe Slovenska je rozbitá

Hospodárske noviny, 24.4.2019
Analytik: Na opravu potrebujeme stámilióny

Denník N, 24.4.2019
Mal by štát kúpiť novú nemocnicu od Penty?

Plus jeden deň, 24.4.2019
Pán premiér, kto poletí za tieto plesne?

Asociácia súkromných lekárov, 23.4.2019
Analytik varuje: Ak chce štát fungujúce zdravotníctvo, musí platbu za poistencov zvýšiť

Lekari.sk, 23.4.2019
Zdravie: Náhrady originálnych liekov pomáhajú šetriť peniaze, pripomína analytik

DNESKY.sk, 23.4.2019
Analytik: Náhrady originálnych liekov pomáhajú šetriť peniaze

Hlavne.sk, 23.4.2019
Náhrady originálnych liekov pomáhajú šetriť peniaze, pripomína analytik

Netky.sk, 23.4.2019
Náhrady originálnych liekov pomáhajú šetriť peniaze, pripomína analytik

TERAZ.sk, 23.4.2019
Analytik: Náhrady originálnych liekov pomáhajú šetriť peniaze

MY Trenčianske noviny, 23.4.2019
Nové hodnotenia škôl: Z Trenčianskeho kraja sú najlepšie stredné odborné

MY Trenčianske noviny, 23.4.2019
ANKETA: Čo rozhoduje pri výbere základnej školy pre vaše dieťa?

MY Trenčianske noviny, 23.4.2019
Ministerstvo školstva: Hodnotenie INEKO nehovorí o kvalite škôl

MY Trenčianske noviny, 23.4.2019
Riaditeľ: Školy potrebujú najlepších

24hod.sk, 23.4.2019
Analytik: Náhrady originálnych liekov pomáhajú šetriť peniaze

Hospodárske noviny, 23.4.2019
Stále nekoncepčne

mytrencin.SME.sk, 23.4.2019
Vyšlo nové číslo MY Trenčianskych novín

Európske noviny, 22.4.2019
Európska populácia starne. Slovensko sa musí pripraviť na zmeny

TV Markíza, 21.4.2019
Televízne noviny – Dvojaké podmienky v pôrodniciach

TV Markíza, 20.4.2019
Televízne noviny – Čo prinesie reforma

STV, 19.4.2019
Správy RTVS – Na starnutie obyvateľstva nie sme pripravení

DenníkN.sk, 19.4.2019
Mal by štát kúpiť nemocnicu Penty v Bratislave? Odpovedá Zajac, Lopatka či Drucker (anketa)

Inforaj.sk, 18.4.2019
Verejné zdroje by sa nemali míňať na drahé lieky, pokiaľ sú k dispozícii bezpečné alternatívy

Kosice.Virtualne.sk, 18.4.2019
Aktualizované: Verejné zdroje by sa nemali míňať na drahé lieky, pokiaľ sú k dispozícii bezpečné alternatívy

newsy.sk, 18.4.2019
Verejné zdroje by sa nemali míňať na drahé lieky, pokiaľ sú k dispozícii bezpečné alternatívy

Žilinadeň.sk, 18.4.2019
Verejné zdroje by sa nemali míňať na drahé lieky, pokiaľ sú k dispozícii bezpečné alternatívy

Spravy.Pozri.sk, 18.4.2019
Verejné zdroje by sa nemali míňať na drahé lieky, pokiaľ sú k dispozícii bezpečné alternatívy

Maxivýber.sk, 18.4.2019
Verejné zdroje by sa nemali míňať na drahé lieky, pokiaľ sú k dispozícii bezpečné alternatívy

Hlohovecko.sk, 18.4.2019
Verejné zdroje by sa nemali míňať na drahé lieky, pokiaľ sú k dispozícii bezpečné alternatívy

Denník politika, 18.4.2019
Verejné zdroje by sa nemali míňať na drahé lieky, pokiaľ sú k dispozícii bezpečné alternatívy

Ekonomický denník, 18.4.2019
Verejné zdroje by sa nemali míňať na drahé lieky, pokiaľ sú k dispozícii bezpečné alternatívy

ŠportX, 18.4.2019
Verejné zdroje by sa nemali míňať na drahé lieky, pokiaľ sú k dispozícii bezpečné alternatívy

Secovce.Virtualne.sk, 18.4.2019
Aktualizované: Verejné zdroje by sa nemali míňať na drahé lieky, pokiaľ sú k dispozícii bezpečné alternatívy

Lucenec.Virtualne.sk, 18.4.2019
Aktualizované: Verejné zdroje by sa nemali míňať na drahé lieky, pokiaľ sú k dispozícii bezpečné alternatívy

STV, 18.4.2019
Správy RTVS – Na liekoch by sme mali ušetriť 35 mil. eur

oPeniazoch.sk, 18.4.2019
Slovensko by nemalo míňať verejné zdroje na drahé lieky, tvrdí GENAS

DenníkN.sk, 18.4.2019
Čo by mal Danko vedieť o dvoch sadzbách dane pre firmy: V Maďarsku ich mali, ale zrušili ich

Učiteľské noviny, 17.4.2019
Obchodná akadémia v Lučenci získala v hodnotení INEKO znova prvenstvo

katarinahola2.blog.sme.sk, 17.4.2019
Chýba našej samospráve odbornosť? Posúďte sami 2.

Hospodárske noviny, 17.4.2019
Nemocnice ubudnú dvom krajom

Hospodárske noviny, 17.4.2019
Nízky obrat má zaručiť nižšie dane

Živé.sk, 16.4.2019
Smartfóny sú drahšie ako v minulosti. Niektoré výrazne

Rádio Slovensko, 16.4.2019
Rádiožurnál o 12:00 – Najrýchlejšie starnúca krajina

Rádio Regina, 16.4.2019
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Nízke dôchodky alebo vysoké dane

Bratislava24.sk, 16.4.2019
INEKO zverejnil 10 najlepšie hodnotených škôl v SR. Ako dopadli bratislavské?

Hospodárske noviny, 16.4.2019
Štát predstavil reformu nemocníc. Oddelenia sa dozvedeli, kedy zaniknú

SME, 16.4.2019
Ako natierať trávu na zeleno, smeje sa expert Pellegrinimu

SME, 16.4.2019
Ministerka chce menej nemocníc

STV, 15.4.2019
Ranné správy RTVS

STV, 15.4.2019
Správy a komentáre – Reforma zdravotníctva pod názvom Zdravá zmena

STV, 15.4.2019
Správy a komentáre – Koaličná rada o ekonomických opatreniach

TA3, 15.4.2019
Hlavné správy – Hľadajú peniaze na dôchodky

STV, 15.4.2019
Správy RTVS – Koalícia diskutuje o nižších daniach

STV, 15.4.2019
Správy RTVS – Nemocnice čaká veľká reforma

STV, 15.4.2019
Správy RTVS – Plesne majú odstraňovať riaditelia nemocníc

TA3, 15.4.2019
Analytik P. Goliaš o dôchodkovom strope a jeho vplyve na ekonomiku

Poprad24.sk, 15.4.2019
Nové rebríčky základných a stredných škôl: Ako v hodnotení dopadli školy v popradskom okrese?

Žilina24.sk, 15.4.2019
Nové rebríčky slovenských škôl sú vonku: V TOP 10 aj žilinské školy

Pravda.sk, 14.4.2019
Poznáte aktuálny rebríček základných a stredných škôl?

TREND.sk, 14.4.2019
Trnavská nemocnica minula takmer dva milióny na opravu. Teraz chcú novú

Humenné24.sk, 12.4.2019
Nové rebríčky základných a stredných škôl: Ktoré humenské sa umiestnili najlepšie?

Bystrica24.sk, 12.4.2019
Hodnotenie slovenských stredných škôl: Tieto bystrické sú v rebríčkoch najvyššie

Michalovce24.sk, 12.4.2019
Nové rebríčky základných a stredných škôl: Ktoré michalovské sa umiestnili najlepšie?

Zvolen24.sk, 12.4.2019
Hodnotenie slovenských stredných škôl: Tieto zvolenské sú v rebríčkoch najvyššie

Prešov24.sk, 12.4.2019
Nové rebríčky základných a stredných škôl: SPŠ elektrotechnická takmer na vrchole!

Spišská24.sk, 12.4.2019
Nové rebríčky základných a stredných škôl: Ktoré spišskonovoveské sa umiestnili najlepšie?

Slovenská lekárska komora, 12.4.2019
Informácie v médiách – Nekonečný príbeh Rázsoch, Analytik: Zdravotníctvo zlepšia vyššie platby štátu za poistencov, Lekári tento rok zatvorili dve stovky ambulancií

Rožňava24.sk, 12.4.2019
Nové rebríčky slovenských škôl sú vonku: Ako dopadli základky v našom meste?

Rožňava24.sk, 12.4.2019
Hodnotenie slovenských stredných škôl: Dve z Rožňavy v TOP 5 za kraj

oPeniazoch.sk, 12.4.2019
Týždenný prehľad ekonomických udalostí v SR na 16. týždeň

TV Markíza, 12.4.2019
Televízne noviny – Odmietajú znečistenie a kontamináciu

TV Markíza, 12.4.2019
Televízne noviny – Nová nemocnica v nedohľadne

Bystricoviny.sk, 12.4.2019
Dve bystrické ZŠ v TOP 10 na Slovensku podľa hodnotenia INEKO

Skolsky.Servis.TERAZ.sk, 11.4.2019
INEKO: Vylepšené rebríčky základných a stredných škôl

Mikuláš24.sk, 11.4.2019
Nové rebríčky slovenských škôl sú vonku: Ako dopadli základky v našom okrese?

Žiar24.sk, 11.4.2019
Nové rebríčky slovenských škôl sú vonku: Ako dopadli základky v našom okrese?

Bystrica24.sk, 11.4.2019
Spoznali sme nové rebríčky slovenských škôl. V TOP 10 až dve bystrické ZŠ

Zvolen24.sk, 11.4.2019
Spoznali sme nové rebríčky slovenských škôl. Takto v hodnotení obstáli tie zvolenské

Mikuláš24.sk, 11.4.2019
Nové rebríčky slovenských škôl sú vonku: Ako dopadli základky v našom okrese?

mybystrica.SME.sk, 11.4.2019
Bystrica medzi základnými školami opäť zabodovala. V prvej desiatke skončili dve školy

ineko.blog.sme.sk, 11.4.2019
Pozrite si aktuálne výsledky žiakov základných a stredných škôl

TREND, 11.4.2019
Nekonečný príbeh Rázsoch

TREND, 11.4.2019
Čo robí riaditeľka neexistujúcej nemocnice

Dobré noviny, 10.4.2019
Analytik: Zdravotníctvo zlepšia vyššie platby štátu za poistencov

ISTP.sk, 10.4.2019
Ak chce štát fungujúce zdravotníctvo, musí zvýšiť platbu za poistencov

Hospodárske noviny, 10.4.2019
Lekári tento rok zatvorili dve stovky ambulancií

Plus jeden deň, 10.4.2019
Analytik: Kedy bude zdravotníctvo fungovať

MY Zvolensko-podpolianske noviny, 9.4.2019
Najlepšia škola v regióne

DNESKY.sk, 9.4.2019
Analytik: Zdravotníctvo zlepšia vyššie platby štátu za poistencov

Lekari.sk, 9.4.2019
Analytik: Ak chce štát fungujúce zdravotníctvo, musí zvýšiť platbu za poistencov

ZIVOTPO.sk, 9.4.2019
Analytik: Zdravotníctvo zlepšia vyššie platby štátu za poistencov

TERAZ.sk, 9.4.2019
Analytik: Zdravotníctvo zlepšia vyššie platby štátu za poistencov

Rádio Slovensko, 9.4.2019
Z prvej ruky – Dopravné stavby na Slovensku

24hod.sk, 9.4.2019
Analytik: Zdravotníctvo zlepšia vyššie platby štátu za poistencov

SME.sk, 9.4.2019
Ak chce štát fungujúce zdravotníctvo, musí podľa analytika zvýšiť platbu za poistencov

Slovenská lekárska komora, 8.4.2019
Informácie v médiách – Veľká reforma presunie nemocničné lôžka

imhd.sk, 8.4.2019
Jaén: Príbeh električky, ktorá premávala iba 3 týždne

Hospodárske noviny, 8.4.2019
Veľká reforma presunie nemocničné lôžka

SME, 6.4.2019
Obchvat Bratislavy naberá meškanie. Dohodli sa na ňom pred tromi rokmi, problémy má od začiatku

Rádio Slovensko, 6.4.2019
Rádiožurnál o 7:00 – Vypísanie súťaže na nového zhotoviteľa

Rádio Slovensko, 5.4.2019
Radiožurnál o 22:00 – Neuspeli s odvolávaním ministra dopravy

Rádio Slovensko, 5.4.2019
Rádiožurnál o 18:00 – Opozícia neuspela s odvolávaním ministra dopravy

Denník N, 5.4.2019
Za čo treba odvolať Érseka, a čo iba zdedil?

Vyvlastnenie.sk, 4.4.2019
Aké problémy sa spájajú s bratislavským obchvatom?

mypovazska.SME.sk, 4.4.2019
Podchod pod železnicou zatápa

Lučenec24.sk, 4.4.2019
VIDEO: Lučeneckí gymnazisti lákajú svojich nasledovníkov netradičným spôsobom!

TV Markíza, 3.4.2019
Televízne noviny – Nemocniciam chýbajú milióny

STV, 3.4.2019
Správy RTVS – Automobilky žiadajú stabilizačné opatrenia

DenníkN.sk, 3.4.2019
Bugárov vytúžený tunel ešte nemá posudok od Kažimírových analytikov, ohlasujú naň tender

mytrencin.SME.sk, 3.4.2019
Nemocnice zostanú župe, krajskí poslanci zakázali ich privatizáciu

Hospodárske noviny, 3.4.2019
O Višňové zabojujú stavbárske giganty

TREND.sk, 3.4.2019
Vyberáte školu pre prváka? Nepozerajte sa len na rebríčky úspešnosti

Hospodárske noviny, 2.4.2019
Stavba diaľnice pri Žiline sa najmenej na rok zastaví

SME, 2.4.2019
Kažimír si už balí kufre

TREND.sk, 1.4.2019
Vlakových zastávok bude v Bratislave asi menej ako sa čakalo

DenníkN.sk, 1.4.2019
Taliani z Višňového definitívne odídu, chystá sa nová súťaž

MY Noviny stredného Považia, 1.4.2019
Opäť je ôsma najlepšia na Slovensku

MY Hornonitrianske noviny, 1.4.2019
Nemocnice zostanú župe

MY Trenčianske noviny, 1.4.2019
Nemocnice zostanú župe

MY Žilinské noviny, 1.4.2019
Obchodná akadémia medzi najlepšími

Leviceonline.sk, 30.3.2019
ZŠ s MŠ sv. Vincenta de Paul v Leviciach opäť otvorila svoje brány – video

TV Markíza, 28.3.2019
Televízne noviny – Meškajúci obchvat

ZDRAVIE.sk, 28.3.2019
Finančná situácia v zdravotníctve sa týka zdravotníkov aj vás + tabuľky platov

Hospodárske noviny, 28.3.2019
Zacyklené koliesko

TREND.sk, 27.3.2019
Bratislava musí dopravu zefektívniť. Viac koľají pomôže len čiastočne

STV, 26.3.2019
Správy RTVS – Rooseveltovu nemocnicu opravia podľa plánov

Priemysel Dnes, 26.3.2019
Fakultná nemocnica Nitra

MY Topoľčianske noviny, 26.3.2019
Škola s bohatým vnútorným životom

TV JOJ, 26.3.2019
Noviny TV JOJ – Pri kúpe liekov plytváme peniazmi

Rádio Regina, 25.3.2019
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Výhrady Slovenskej pošty

The Slovak Spectator, 25.3.2019
Višňové tunnel: Is 2023 unrealistic?

SportX.sk, 25.3.2019
Zlomové okamihy vrcholili na námestiach, mimovládky si pripomínajú nielen Sviečkovú manifestáciu

Hlohovecko.sk, 25.3.2019
Zlomové okamihy vrcholili na námestiach, mimovládky si pripomínajú nielen Sviečkovú manifestáciu

Levičan.sk, 25.3.2019
Zlomové okamihy vrcholili na námestiach, mimovládky si pripomínajú nielen Sviečkovú manifestáciu

Ekonomický denník, 25.3.2019
Zlomové okamihy vrcholili na námestiach, mimovládky si pripomínajú nielen Sviečkovú manifestáciu

Inforaj.sk, 25.3.2019
Zlomové okamihy vrcholili na námestiach, mimovládky si pripomínajú nielen Sviečkovú manifestáciu

Denník politika, 25.3.2019
Zlomové okamihy vrcholili na námestiach, mimovládky si pripomínajú nielen Sviečkovú manifestáciu

Maxivyber.sk, 25.3.2019
Zlomové okamihy vrcholili na námestiach, mimovládky si pripomínajú nielen Sviečkovú manifestáciu

Fotonovinky.sk, 25.3.2019
Zlomové okamihy vrcholili na námestiach, mimovládky si pripomínajú nielen Sviečkovú manifestáciu

Euronovinky.sk, 25.3.2019
Zlomové okamihy vrcholili na námestiach, mimovládky si pripomínajú nielen Sviečkovú manifestáciu

Bleskové správy, 25.3.2019
Zlomové okamihy vrcholili na námestiach, mimovládky si pripomínajú nielen Sviečkovú manifestáciu

Aktualizované.sk, 25.3.2019
Zlomové okamihy vrcholili na námestiach, mimovládky si pripomínajú nielen Sviečkovú manifestáciu

Secovce.Virtualne.sk, 25.3.2019
Zlomové okamihy vrcholili na námestiach, mimovládky si pripomínajú nielen Sviečkovú manifestáciu

Žilinadeň.sk, 25.3.2019
Zlomové okamihy vrcholili na námestiach, mimovládky si pripomínajú nielen Sviečkovú manifestáciu

InfoZona.sk, 25.3.2019
Zlomové okamihy vrcholili na námestiach, mimovládky si pripomínajú nielen Sviečkovú manifestáciu

Spravy.Pozri.sk, 25.3.2019
Zlomové okamihy vrcholili na námestiach, mimovládky si pripomínajú nielen Sviečkovú manifestáciu

Lucenec.Virtualne.sk, 25.3.2019
Zlomové okamihy vrcholili na námestiach, mimovládky si pripomínajú nielen Sviečkovú manifestáciu

Kosice.Virtualne.sk, 25.3.2019
Zlomové okamihy vrcholili na námestiach, mimovládky si pripomínajú nielen Sviečkovú manifestáciu

MY Noviny stredného Považia, 25.3.2019
Obchodná akadémia je medzi najlepšími

Rádio Slovensko, 25.3.2019
Rádiožurnál o 12:00 – Zlé hospodárenie a nemoderné služby

TA3, 25.3.2019
Hlavné správy – Ocenenia pre dlhoročných učiteľov

TV Markíza, 24.3.2019
Televízne noviny – Ťažké chvíle pre pacientov

STV, 23.3.2019
Správy RTVS – Obnova trenčianskej nemocnice

STV, 22.3.2019
Správy RTVS – Oddlžovanie nemocníc

DenníkN.sk, 22.3.2019
Tri roky po podpise kontraktu na obchvat Bratislavy riešia, ako pretne D1

TREND.sk, 22.3.2019
Ekonomický riaditeľ žilinskej nemocnice: Nemám čo tajiť

Glob.sk, 21.3.2019
Zákaz vstupu neočkovaným deťom. Kalavská začala boj proti nákazách v škôlkach

Bystricoviny.sk, 21.3.2019
Za rekonštrukciu Rooseveltovej nemocnice sa postavili všetci prednostovia kliník a primári oddelení

Zdravotnícke noviny, 21.3.2019
Lekárov a sestier je dosť, len nie sú doma

Hospodárske noviny, 20.3.2019
V prvom kole osekali vyše 300 miliónov eur

Hospodárske noviny, 20.3.2019
Diaľničiari sa pustia do mosta pred Bratislavou

Hospodárske noviny, 20.3.2019
Štát opäť rozdal nemocniciam milióny

mytrencin.SME.sk, 19.3.2019
V areáli Trenčianskej nemocnice postavia nový pavilón

Új szó, 19.3.2019
Jobbat vártak a dél-szlovákiai kórházak

Slovenka, 19.3.2019
Hlasujte za SLOVOVENKU roka 2019

Žilinský večerník, 19.3.2019
Nemocnica vyhodnotila spokojnosť pacientov. S prieskumom INEKO si protirečí

appDay.tv, 18.3.2019
Košice a Michalovce majú dlhodobo najlepšie hodnotenia škôl

MY Nitrianske noviny, 18.3.2019
25 rokov Hotelovej akadémie v Nitre

TA3, 17.3.2019
Hlavné správy – Oddlženie nemocníc ukončili

TV Markíza, 17.3.2019
Televízne noviny – Vstup lekárov z Ukrajiny

auto.SME.sk, 15.3.2019
Za volantom: Maďari spoja Bratislavu s Košicami skôr. Nie je to hanba?

Hospodárske noviny, 15.3.2019
Stávky na kandidátov presiahli milión eur

Plus JEDEN DEŇ, 14.3.2019
Zatvoria nám 14 pôrodníc?

TREND, 14.3.2019
Diaľnica aj eurofondy v ohrození

Zdravotnícke noviny, 14.3.2019
V rebríčku sme si pohoršili

myhornanitra.SME.sk, 14.3.2019
Ktorá škola žije športom najviac? O titul sa uchádzajú zástupcovia z hornej Nitry

TREND.sk, 13.3.2019
V Česku nariadili šéfom nemocníc bezpečnostnú previerku. Čaká to aj slovenských?

DenníkN.sk, 13.3.2019
Janckulík organizuje na Orave protest. Kto chce diaľnicu, má poslať pohľadnicu Pellegrinimu

Hospodárske noviny, 13.3.2019
Bystrická župa rok po Kotlebovi

MY Liptovské noviny, 12.3.2019
Višňové dostalo nový termín. Ak sa nestihne, Brusel naň peniaze nedá

DenníkN.sk, 12.3.2019
Kauza Latkovci: martýrium domu v Čadci, ktorý zbúrali pre stavbu diaľnice D3

Aktuality.sk, 12.3.2019
Union nehovoril celú pravdu. Majiteľom vyplatil miliónové dividendy

Vasárnap, 12.3.2019
Nagykaposi Gimnázium

Rádio Expres, 11.3.2019
Infoexpres plus o 17:00 – Realizácia tunela Višňové

Rádio Expres, 11.3.2019
Infoexpres plus o 12:00 – Dostavba úseku diaľnice

MY Hornonitrianske noviny, 11.3.2019
Ktorá škola žije športom najviac? O titul sa uchádzajú zástupcovia z hornej Nitry

MY Trenčianske noviny, 11.3.2019
V areáli nemocnice postavia nový pavilón

MY Žilinské noviny, 11.3.2019
Tunel dostal nový termín. Ak sa nestihne, Brusel naň peniaze nedá

Slovenská lekárska komora, 11.3.2019
Robí na novej štátnej nemocnici, prišla z Penty: Skepticizmus od ľudí cítiť a ja sa im vôbec nečudujem

TREND.sk, 11.3.2019
Odišiel so škandálom za 300 miliónov. Teraz ho chcú za ministra

Plus 7 dní, 11.3.2019
Levická nemocnica má guráž. Pani po operácii nechala dva dni na chodbe. Takto sa vyhovára!

TV Markíza, 10.3.2019
Televízne noviny – Čo ďalej

Rádio Slovensko, 9.3.2019
Rádiožurnál o 18:00 – Nové sanitky pre pacientov

Noviny.sk, 9.3.2019
Sen o diaľnici medzi Bratislavou a Košicami sa opäť potkol, tentokrát pri Višňovom

mykysuce.SME.sk, 9.3.2019
Diaľničiarov brzdil vo výstavbe úseku na Kysuciach dom, zbúrali ho

TV JOJ, 9.3.2019
Noviny TV JOJ – Problémy s diaľnicou pri Žiline

DenníkN.sk, 8.3.2019
Robí na novej štátnej nemocnici, prišla z Penty: Skepticizmus od ľudí cítiť a ja sa im vôbec nečudujem

STV, 8.3.2019
Správy RTVS – Obec kúpila sanitku

Hospodárske noviny, 8.3.2019
Nemočniné protiklady. Pacienti hodnotia kvalitu

mediweb, 7.3.2019
Prečo prídeme o milióny eur?

Žilinak.sk, 7.3.2019
Diaľničný obchvat Žiliny patrí medzi najdrahšie úseky, jeho cena rastie aj po dokončení

HNonline.sk, 7.3.2019
Najlepšia nemocnica patrí pod ministerstvo vnútra, rozhodli pacienti

TREND.sk, 7.3.2019
Napriek oddlženiu strata. Päť najväčších štátnych nemocníc má stále problém

Hlavne.sk, 7.3.2019
Ktorá je najlepšia nemocnica?

ineko.blog.sme.sk, 7.3.2019
INEKO spúšťa nový portál o nezávislosti inštitúcií

TREND, 7.3.2019
Čo skrývajú riaditelia štátnych nemocníc

SME, 7.3.2019
Na Višňové treba nájsť novú partiu stavbárov Dialnica D1 z Bratislavy do Košíc a tunel Višnové

Hospodárske noviny, 7.3.2019
Matovič skúša referendum. Sedem už bolo neúspešných

martinkultan.blog.sme.sk, 7.3.2019
Naj nemocnica

DenníkN.sk, 6.3.2019
Taliani Višňové nedokončia, vláda chce ukončiť zmluvu dohodou

Profini.sk, 5.3.2019
Ekonomika nie je pripravená na digitalizáciu

Žilinak.sk, 5.3.2019
INEKO poukazuje na drahý diaľničný obchvat Žiliny, jeden kilometer stál až 62 miliónov eur

MY Noviny východu, 5.3.2019
Hľadá sa kameň mudrcov

MY Kysucké noviny, 5.3.2019
Zbúrali aj posledný rodinný dom

Hospodárske noviny, 5.3.2019
Na diaľnice čakáme o roky dlhšie

Nový Čas, 5.3.2019
Za kilometer diaľnice dáme 62 miliónov €

Noviny Kežmarok, 4.3.2019
Kežmarská nemocnica má za sebou rok zmien

Slovenská akadémia vied, 4.3.2019
Trio mladých vedcov tentoraz učilo na východe Slovenska

HNonline.sk, 4.3.2019
Rekonštrukcia „Roosveltky“ za vyše sto miliónov má svojich odporcov

Új szó, 4.3.2019
Ne így neveld az üzletláncokat

Rádio Slovensko, 3.3.2019
Rádiožurnál o 22:00 – Zníženie dane z príjmu

STV, 3.3.2019
O päť minút dvanásť – Minimálna mzda a nezamestnanosť

Rádio Expres, 1.3.2019
Infoexpres plus o 12:00 – Tunel Višňové

Bleskové správy, 1.3.2019
Dankova SNS chce znížiť dane pre firmy, DPH na potraviny a predloží aj ďalšie zásadné návrhy

Spravy.Pozri.sk, 1.3.2019
Dankova SNS chce znížiť dane pre firmy, DPH na potraviny a predloží aj ďalšie zásadné návrhy

Denník politika, 1.3.2019
Dankova SNS chce znížiť dane pre firmy, DPH na potraviny a predloží aj ďalšie zásadné návrhy

Euronovinky.sk, 1.3.2019
Dankova SNS chce znížiť dane pre firmy, DPH na potraviny a predloží aj ďalšie zásadné návrhy

Zilinaden.sk, 1.3.2019
Dankova SNS chce znížiť dane pre firmy, DPH na potraviny a predloží aj ďalšie zásadné návrhy

SportX.sk, 1.3.2019
Dankova SNS chce znížiť dane pre firmy, DPH na potraviny a predloží aj ďalšie zásadné návrhy

Fotonovinky.sk, 1.3.2019
Dankova SNS chce znížiť dane pre firmy, DPH na potraviny a predloží aj ďalšie zásadné návrhy

Inforaj.sk, 1.3.2019
Dankova SNS chce znížiť dane pre firmy, DPH na potraviny a predloží aj ďalšie zásadné návrhy

Ekonomický denník, 1.3.2019
Dankova SNS chce znížiť dane pre firmy, DPH na potraviny a predloží aj ďalšie zásadné návrhy

Maxivýber.sk, 1.3.2019
Dankova SNS chce znížiť dane pre firmy, DPH na potraviny a predloží aj ďalšie zásadné návrhy

Hlohovecko.sk, 1.3.2019
Dankova SNS chce znížiť dane pre firmy, DPH na potraviny a predloží aj ďalšie zásadné návrhy

Hlavné správy, 1.3.2019
SNS chce do parlamentu predložiť návrh na zníženie DPH aj dane z príjmov pre firmy

Hospodárske noviny, 1.3.2019
O osude miliardovej cesty pri Nitre rozhodnú české firmy

Šport, 1.3.2019
Stručne – Parlamentom prijímané zákony týkajúce sa obchodných vzťahov, cien a marží v maloobchode sa podnikateľom nepáčia

ZIVOTPO.sk, 28.2.2019
Prieskum: Podnikatelia odmietajú chystané regulácie v maloobchode

TASR.sk, 28.2.2019
Businesses against Legislation on Unfair Conditions in Food Trade

Biztweet.sk, 28.2.2019
Podnikatelia odmietajú chystané regulácie v maloobchode

DNESKY.sk, 28.2.2019
Prieskum: Podnikatelia odmietajú chystané regulácie v maloobchode

Rádio Slovensko, 28.2.2019
Rádiožurnál o 12:00 – Stručne z domova

Rádio Regina, 28.2.2019
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Podnikateľom sa nepáčia parlamentom prijímané zákony

TERAZ.sk, 28.2.2019
Prieskum: Podnikatelia odmietajú chystané regulácie v maloobchode

Pravda.sk, 28.2.2019
Podnikatelia nesúhlasia, aby štát mal väčšiu kontrolu nad cenami a maržami

SME.sk, 28.2.2019
Drvivá väčšina podnikateľov odmieta Matečnej kontrolu a diktovanie letákov

24hod.sk, 28.2.2019
Prieskum: Podnikatelia odmietajú chystané regulácie v maloobchode

Denník N, 28.2.2019
Kilometer obchvatu Žiliny zdražel na viac ako 61 miliónov eur

Rádio Slovensko, 27.2.2019
Rádiožurnál o 18:00 – Slovensko zaostáva v oblastiach kľúčových pre budúci rozvoj

Rádio Slovensko, 27.2.2019
Rádiožurnál o 12:00 – Veľké rezervy v čerpaní eurofondov

Rádio Regina, 27.2.2019
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Slovensku sa ekonomicky darí

Hospodárske noviny, 27.2.2019
Pôrodnice budú musieť plniť limity

MY Turčianske noviny, 26.2.2019
Obchodná akadémia deväť rokov za sebou v najlepšej desiatke v SR!

Šamorínčan.sk, 25.2.2019
HN: Érsek rozmrazil diaľnicu na juhu. Stavať chce o dva roky

MY Trenčianske noviny, 25.2.2019
Obchodná akadémia deväť rokov za sebou v najlepšej desiatke v SR!

STV, 25.2.2019
Správy RTVS – NAKA obvinili manažérov NBS za Rapid life

MY Hornonitrianske noviny, 25.2.2019
Historicky najstaršia škola regiónu

TREND.sk, 22.2.2019
Ukrajina päť rokov po strate Krymu: Hlavným problémom už nie je Rusko

Hospodárske noviny, 22.2.2019
Štát zrýchľuje prípravu rýchlostnej cesty na juhu

Hospodárske noviny, 22.2.2019
Érsek rozmrazil diaľnicu na juhu. Stavať chce o dva roky

dobrénoviny.sk, 21.2.2019
Analytici: Štát musí urobiť kroky, aby predišiel spomaleniu ekonomiky

TERAZ.sk, 21.2.2019
Analytici: Štát musí urobiť kroky, aby predišiel spomaleniu ekonomiky

DNESKY.sk, 21.2.2019
Analytici: Štát musí urobiť kroky, aby predišiel spomaleniu ekonomiky

HNonline.sk, 21.2.2019
Nemáme lacnú pracovnú silu. Pomôcť by mala digitalizácia ekonomiky

24hod.sk, 21.2.2019
Analytici: Štát musí urobiť kroky, aby predišiel spomaleniu ekonomiky

mykysuce.SME.sk, 20.2.2019
Práce sa budú týkať aj technologickej časti horelického tunela

Hospodárske noviny, 20.2.2019
Prípravu na výstavbu zrýchlia nové zákony

MY Kysucké noviny, 19.2.2019
Vyhlásili verejnú súťaž

MY Naše novosti, 18.2.2019
Vybrali zhotoviteľa dokumentácií pre úseky R7

Hlavné správy, 18.2.2019
Dopravné obmedzenia v Bratislave sú rozsiahle, nepríjemné, ale nutné, tvrdí anylitik INEKO

TA3, 17.2.2019
Daňové otázky rozdeľujú krajiny EÚ, Brusel chce zaviesť zmeny

TA3, 15.2.2019
P. Goliaš o zlepšovaní podnikateľského prostredia

Zdravotnícke noviny, 14.2.2019
Zdraviu škodí, ak o ňom rozhodujú merkantilistickí ekonómovia

citizen.blog.pravda.sk, 14.2.2019
Kam miznú peniaze v slovenskom zdravotníctve 16 Nedávna minulosť

mediweb.sk, 13.2.2019
Rok 2018

Hospodárske noviny, 13.2.2019
Prvý špičkový urgent má Banská Bystrica

Rádio Slovensko, 13.2.2019
Rádiožurnál o 12:00 – Kroky ministerstva zdravotníctva

Rádio Regina, 13.2.2019
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Obmedzenie ziskov súkromných spoločností

Konzervatívny denník Postoj, 13.2.2019
V skutočnosti vieme, čo s Rómami, len sa nám do toho nechce

STV, 12.2.2019
Správy RTVS – Štát znižuje zisky súkromníkom v nemocniciach

STV, 12.2.2019
Správy RTVS o 16:00 – Štát znižuje zisky súkromníkov v nemocniciach

Hospodárske noviny, 12.2.2019
Na poukazy chýbajú lekárom peniaze

Život.sk, 11.2.2019
Bratislava zažije dopravný masaker: Jazde autom do mesta sa treba vyhnúť, tieto cesty uzatvoria

MY Týždeň na Pohroní, 11.2.2019
Predstavujeme Gymnázium A. Vrábla Levice

Aktuality.sk, 11.2.2019
Za meškanie PPP projektu zvyčajne platí investor. Na Slovensku možno nie

Rádio Slovensko, 10.2.2019
Radiožurnál o 22:00 – Nevyhovujúci stav vozového parku

Rádio Slovensko, 10.2.2019
Radiožurnál o 18:00 – Údržba vlakových súprav

TA3, 9.2.2019
Hlavné správy – Dvojnásobné vianočné dôchodky

dobrénoviny.sk, 8.2.2019
Dôchodcovia si výrazne prilepšia: Vláda im chce dať až dvojnásobok peňazí

TREND.sk, 8.2.2019
Tituly len pre tituly. Aj preto, že vláda nezverejňuje dáta o kvalite vysokých škôl

Biztweet.sk, 7.2.2019
Väčšina podnikateľov považuje vzdelávací systém na Slovensku za zlý

pas.blog.sme.sk, 7.2.2019
Väčšina podnikateľov považuje vzdelávací systém na Slovensku za zlý

Hlavné správy, 7.2.2019
Prieskum: Väčšina podnikateľov považuje vzdelávací systém na Slovensku za zlý

TREND, 7.2.2019
Štát by si mal dobre zvážiť miliónové investície do nemocníc

KOŠICE:DNES, 7.2.2019
Ministerstvo zdravotníctva: Urgentné príjmy v troch košických nemocniciach budú fungovať lepšie

Plus 7 dní, 7.2.2019
Deravý systém

Zdravotnícke noviny, 7.2.2019
Zhodnotenie slovenského zdravotníctva

Körkép.sk, 6.2.2019
2019-től a kétszeresére emelkedhet a karácsonyi nyugdíj‐kiegészítés

TVnoviny.sk, 6.2.2019
Dôchodcom chcú dať pred voľbami dvojnásobné vianočné príspevky

TA3, 6.2.2019
HOSŤ V ŠTÚDIU: P. Goliaš o dvojnásobných vianočných dôchodkoch

Denník N, 6.2.2019
Namiesto pomoci nám škrtli žiakov

SME, 6.2.2019
Na Vianoce chcú rozdať dvakrát viac

myhornanitra.SME.sk, 5.2.2019
Krajským nemocniciam schválili riaditeľov

mytrencin.SME.sk, 5.2.2019
Krajským nemocniciam schválili riaditeľov

mypovazska.SME.sk, 5.2.2019
Krajským nemocniciam schválili riaditeľov

SME, 5.2.2019
Kažimír by si v banke prilepšil

KORZÁR, košický denník, 5.2.2019
Kažimír by si v banke prilepšil

MY Trenčianske noviny, 4.2.2019
Krajským nemocniciam schválili riaditeľov

DenníkN.sk, 4.2.2019
Riaditeľka vidieckeho gymnázia: rozvíjame talenty v chudobnom okrese, miesto pomoci nám škrtli žiakov

Denník N, 1.2.2019
100 miliónov pre nemocnicu. Konečne

darinarufusova.blog.pravda.sk, 1.2.2019
Vysvedčenie pre predsedu Trnku

Rádio Regina, 31.1.2019
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Senica začína rekonštrukciu najstaršieho vnútrobloku

ŽIVOT, 31.1.2019
Strach a hrôza zo zápch

Zdravotnícke noviny, 31.1.2019
Rok významných investícií

Zdravotnícke noviny, 31.1.2019
Zhodnotenie slovenského zdravotníctva

Denník N, 31.1.2019
Bystrickú nemocnicu štát zrekonštruuje

Prešovské ECHO, 31.1.2019
Rušenie škôl bolí. Ako ho (ne) zvládli kraje

Ľubovnianske ECHO, 31.1.2019
Rušenie škôl bolí. Ako ho (ne)zvládli kraje

Bystricoviny.sk, 30.1.2019
Rooseveltka dostane od vlády SR vyše 100 miliónov eur na celkovú rekonštrukciu

The Slovak Spectator, 30.1.2019
Hospital in Banská Bystrica will be reconstructed

blog.etrend.sk/eugen-jurzyca, 30.1.2019
Demontáž reforiem pribrzdila Slovensko

DenníkN.sk, 30.1.2019
Newsfilter: 100 miliónov pre nemocnicu. Konečne

Hospodárske noviny, 30.1.2019
Oprava top nemocnice je výhodnejšia

SkolskyServis.TERAZ.sk, 29.1.2019
Výstava Hravá technika so SPŠE Prešov

MY Kysucké noviny, 29.1.2019
Absolventi určite bez práce nezostanú

MY Topoľčianske noviny, 29.1.2019
Kraj najviac trápi kolabujúca doprava, s riešením by mal pomôcť aj štát

MY Žilinské noviny, 28.1.2019
Absolventi určite bez práce nezostanú

MY Nitrianske noviny, 28.1.2019
Kraj najviac trápi kolabujúca doprava, s riešením by mal pomôcť aj štát

Slovenka.ZenskyWeb.sk, 28.1.2019
Slovenka roka 2019 – Poznáme nominantky v ankete Slovenka roka 2019

TREND.sk, 28.1.2019
Ministerstvo zdravotníctva utajuje informácie. A ešte pri tom aj porušilo zákon

TV Markíza, 27.1.2019
Televízne noviny – Verejná doprava zadarmo

TV Markíza, 27.1.2019
Televízne noviny – Čo bude s neurochirurgiou

TV Markíza, 24.1.2019
Televízne noviny – Pripoistenie zdravia

SME.sk, 24.1.2019
Rušenie škôl bolí. Ako ho (ne)zvládli kraje

Rádio Expres, 24.1.2019
Braňo Závodský naživo – Ján Kovalčík: Dnes nikto nevie, kedy bude tunel Višňové dokončený

Rádio Expres, 24.1.2019
Infoexpres o 17:00 – Ján Kovalčík o tuneli Višňové

TV Markíza, 24.1.2019
Prvé televízne noviny – Pripoistenie zdravia

Hospodárske noviny, 24.1.2019
Európska ratingovka: vaša dlhová brzda je prísna

HNonline.sk, 24.1.2019
Kliník sa plánuje viac, ale lekári chýbajú

TREND, 24.1.2019
Prečo hľadáme dobrého lekára po známosti

SME.sk, 23.1.2019
Jaguar to robí ideálne, hovorí župan Belica

MY Noviny východu, 22.1.2019
Rušenie škôl bolí. Ako ho (ne)zvládli kraje

MY Liptovské noviny, 22.1.2019
V top dvadsiatke sú tri liptovské základné školy

HNonline.sk, 22.1.2019
Veľká zdravotnícka reforma sa blíži: Slováci budú ležať v nemocniciach kratšie

SME.sk, 21.1.2019
V top dvadsiatke sú tri liptovské základné školy

SME, 21.1.2019
Staré sú nielen vlaky, ale aj koľaje

citizen.blog.pravda.sk, 21.1.2019
Reforma v slovenskom zdravotníctve 01

dennikn.sk/blog, 21.1.2019
Z 1800 na 1 milión eur: zavádzajúce čísla v Kiskovej pozemkovej kauze

TV Markíza, 18.1.2019
Televízne noviny – Moderná nemocnica v nedohľadne

Rádio Slovensko, 18.1.2019
Z prvej ruky – Problematika druhého piliera

TREND.sk, 18.1.2019
Čo spôsobí nový prílepok? Výdavky na lieky porastú, liečba sa obmedzí, tvrdia farmafirmy

DenníkN.sk, 18.1.2019
Prečo gabčíkovské lodné vráta a komory zdraželi o 50 miliónov

TV JOJ, 17.1.2019
Noviny TV JOJ – Bratislava, Slovensko: Budú mať požičané stoly

Rádio Slovensko, 17.1.2019
Rádiožurnál o 12:00 – Kritizované poplatky Slovenskej pošty

Rádio Regina, 17.1.2019
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Opozičné hnutie OĽANO kritizuje postup Slovenskej pošty

Plus 7 dní, 17.1.2019
Ekologická katastrofa?

TREND, 17.1.2019
Podnikoví diktátori brzdia vlastnú firmu

SME.sk, 16.1.2019
Podľa diaľničiarov úsek D3 dokončia v termíne, INEKO tvrdí niečo iné

Hospodárske noviny, 16.1.2019
Platy išli hore slabšie zarábajúcim

MY Oravské noviny, 15.1.2019
Prehľad udalostí roku 2018 na Orave. S čím sme sa borili a z čoho tešili

SME.sk, 15.1.2019
S čím sme sa borili a z čoho tešili v roku 2018

MY Kysucké noviny, 15.1.2019
Podľa dialničiarov úsek D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec dokončia v termíne

Pravda, 15.1.2019
V Košickom kraji protestovali študenti

Piešťanský denník, 14.1.2019
Čo priniesol rok 2018 v piešťanskej regionálnej politike

TA3, 14.1.2019
Hlavné správy – Trináste dôchodky by mohli byť o rok

TA3, 14.1.2019
Správy TA3 o 15:00 – Trináste dôchodky by mohli byť o rok

HNonline.sk, 14.1.2019
Pomôcť Ukrajine sa nám oplatí

Hospodárske noviny, 14.1.2019
Oddlžovanie nemocníc sa blíži do svojho finále

Noviny.sk, 13.1.2019
Diaľničná prognóza na rok 2019. Mali by odovzdať dva úseky

TV JOJ, 12.1.2019
Noviny TV JOJ – Diaľnice 2019

STV, 11.1.2019
Správy RTVS – Odborníci hodnotili desať rokov eura

STV, 11.1.2019
Správy RTVS o 16:00 – Na Slovensku platíme eurom už desať rokov

TREND, 10.1.2019
Diaľničná spoločnosť už vie, ako vyhodí stavbárov z Višňového

TV Markíza, 9.1.2019
Televízne noviny – Sanitky už pacientov nevozia

DenníkN.sk, 9.1.2019
„Nedá sa“ sa v slovníku Progresívneho Slovenska nenachádza. Ani v prípade znižovania regionálnych rozdielov

blog.etrend.sk/inekomenty, 9.1.2019
Demokratický vývoj na Ukrajine je kľúčovým záujmom Slovenska

Vranovské Spektrum, 9.1.2019
Na vranovských stredných školách chce študovať 55% deviatakov

KORZÁR, košický denník, 9.1.2019
Nové štvorprúdovky pomôžu Žiline i Košiciam

Hospodárske noviny, 8.1.2019
Sestier je málo, štát núka za štúdium tisíce

SME.sk, 7.1.2019
Do top 20 sa dostali tri oravské školy. Vieme, ktoré

Slovenská lekárska komora, 7.1.2019
Informácie v médiách – Štátne zdravotníctvo zažíva nákupnú horúčku

Rádio Expres, 7.1.2019
Infoexpres plus o 12:00 – Výstavba ciest

TV Markíza, 7.1.2019
Televízne noviny – Počty žiakov ešte prehodnotia

Hospodárske noviny, 7.1.2019
Pokuty padnú po postavení obchvatu

Hospodárske noviny, 7.1.2019
Štátne zdravotníctvo zažíva nákupnú horúčku

Rádio Slovensko, 5.1.2019
Rádiožurnál o 18:00 – Problémy so zubnými ambulanciami

Rádio Slovensko, 5.1.2019
Rádiožurnál o 22:00 – Zubných pohotovostí ubúda

Refresher.sk, 5.1.2019
Na dokončenú diaľnicu z Bratislavy do Košíc si možno počkáme až do roku 2027

Šaľa24.sk, 4.1.2019
INEKO opäť hodnotilo školstvo: Ako si počínali Šalianski zástupcovia?

Denník N, 4.1.2019
Stavbári tunela Višňové zmeškali ďalší míľnik. Nedokončili včas vozovku, pošlú im pokutu

Denník N, 4.1.2019
Dostavba D1 sa odsúva do roku 2027

Denník N, 4.1.2019
Koľko kilometrov diaľnic dokončia?

Denník N, 4.1.2019
Stručne

Noviny Kežmarok, 3.1.2019
V skratke

Hospodárske noviny, 3.1.2019
Zlé cesty má vzkriesiť 50 miliónov

DenníkN.sk, 2.1.2019
Minúta po minúte – Dostavba D1 v roku 2026 nie je reálna

Otázky novinárov a odpovede INEKO 2018

20.12.2018

Otázka (Marián Koreň, EURACTIV)
Dobrý deň, zaujal ma Váš nedávny status na Facebooku o tom, ako fondy EÚ prispeli k tomu, že máme vyrovnaný rozpočet. Chcel by som sa opýtať, či ten graf je súčasťou niektorej z Vašich publikácií, respektíve, či k nemu existuje nejaký sprievodný text. Zaujímalo by ma predovšetkým, odkiaľ čerpáte údaje o darovaných peniazoch z EÚ, akých fondov sa to konkrétne týka, či sú v tom zarátané aj komunitárne programy, priame platby atď, alebo ide len o príspevky v rámci kohéznej politiky EÚ.

Zároveň by som Vás chce poprosiť, či by som mohol Váš graf použiť v texte, ktorý pripravujem. Samozrejme s odcitovaním. Momentálne pre portál EURACTIV.sk píšem článok o dopadoch kohéznej politiky (EŠIF) na slovenské hospodárstvo (v ktorých oblastiach sa najviac prejavil) a znižovanie regionálnych rozdielov. Ak by ste mali záujem a čas pridať nejaký konetár k tomu, bol by som veľmi vďačný – či už ku grafu, alebo k téme, hoci viem, že je to dosť neurčité, ale ide skôr o článok sumarizujúci názory stakeholderov na prínosy EŠIF. Článok budem publikovať ešte dnes.

Odpoveď Petra Goliaša:
Udaje som cerpal z navrhu rozpoctu verejnej spravy na roky 2019-21. Tu je dokument schvaleny vladou. Udaje o vydavkoch zo zdrojov EU ako aj o odvode do rozpoctu EU najdete na strane 41. Predpokladam, ze ide o suhrnne vydavky zo vsetkych zdrojov EU. Pokojne mozete pouzit graf aj komentar z FB INEKO, mozete ma aj citovat, ak treba. Posielam podklady v exceli

20.12.2018

Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Pekný deň, minister Richter informoval, že nezamestnanosť je historicky najnižšia a chce dosiahnuť, aby klesla pod 5 %.

Kde je hranica, ktorá sa v prípade nezamestnanosti ťažko prekračuje?
Do kedy odhadujete, že bude nezamestnanosť na Slovensku klesať? Od čoho to závisí?

Odpoveď Petra Goliaša:
Nezamestnanost klesa najmä vdaka ekonomicky dobrym casom, z ktorych sa dnes tesi cela EU. Napriek tomu spomedzi krajin V4 a Rakuska mame najvyssiu mieru nezamestnanosti. Vlada ma teda v zlepsovani podmienok na trhu prace stale rezervy. Dalsi pokles sa da ocakavat, pokial budu trvat priaznive ekonomicke podmienky. Vzhladom na sprisnovanie menovej politiky v USA aj eurozone s cielom tlmit inflacne tlaky a predist nadmernemu zadlzovaniu ale rastie pravdepodobnost spomalenia ekonomickeho rastu, coho dosledkom moze dojst uz v buducom roku k zastaveniu poklesu miery nezamestnanosti.

20.12.2018

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, hcel by som Vás poprosiť aspoň o pár stručných viet. Potreboval by som vedieť, ako vnímate doterajšie pôsobenie ministerky Kalavskej.

Ktoré kroky ministerky považujete za pozitívne a v čom naopak podľa Vás mohla konať inak?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pôsobenie ministerky vnímam ako pokračovanie práce, ktorú začal exminister Drucker, čo je v princípe pozitívom. Za najdôležitejší a najpozitívnejší krok považujem naštartovanie projektu stratifikácie nemocníc, ktorý má potenciál byť hlavnou reformou najmä pre nasledujúcu vládu. Kladne hodnotím absenciu káuz a škandálov v rezorte, čo nebolo pravidlom v minulosti. Zásluhu na tom má určite aj znormálnenie obstarávania a väčšia kontrola zo strany ministerstva, ktorého analytická jednotka – IZP zásobuje “decision maker-ov” číslami a argumentami, takže aj rozhodovanie je viac založené na dátach a dôkazoch.
Negatíva: Podľa mňa sa najmenej vydaril postup pri nepodpísaní veľkej revízie úhrad za lieky a značné medzery boli aj pri implementácii nového systému ambulantných pohotovostí. Nápravu si bude vyžadovať ustanovenie o úhrade liekov na tzv. zriedkavé ochorenia, kde nám z verejných zdrojov unikajú milióny eur s otáznou klinickou účinnosťou. A boľavým miestom stále zostávajú veľké štátne nemocnice, ktoré sa naďalej zadlžujú.

19.12.2018

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme článok o najnovšej analýze Hodnoty za peniaze o platoch vo verejnej správe a pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok.

V analýze sa uvádza, že 55 percent zamestnancov verejnej správy zarába viac ako je medián na rovnakej pozícii v súkromnej sfére. Ide predovšetkým o učiteľov, zdravotníkov či sociálnych pracovníkov. Ako je to možné? Je toto tvrdenie smerodajné?
Zároveň však analýza dodáva, že vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci zarábajú v priemere o 250 eur menej ako v súkromnom sektore. Je vo verejnej správe priestor na to, aby platy dobehli súkromnú sféru?
Zaujímavosťou tiež je, že podľa analýzy vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci verejnej správy sú „menej šikovní“ alebo možno produktívni ako ich kolegovia v súkromnom sektore. Ako je to možné? Vysvetľuje to aj nižšie platy?
Analýza samozrejme nehodnotí tabuľkové platy ale reálne platy aj spolu s osobnými príplatkami. Práve tie sú vo verejnej správe veľmi dôležité. Ako hodnotíte tento systém?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podla analyzy vo verejnej sprave pracuju v priemere starsi ludia ako v sukromnom sektore. Vyska platu zvycajne rastie so skusenostou, prave toto teda moze byt pricina rozdielu v priemernej vyske platov medzi verejnym a sukromnym sektorom. Vyzvou je spravit verejny sektor atraktivnejsi pre mladych ludi. Jednym z rieseni su atraktivnejsie platy, to vsak nemusi stacit, pokial sa verejny sektor neocisti o korupciu a klientelizmus.

Osobitnym problemom je nizka atraktivnost pre vysokoskolsky vzdelanych ludi, ktori vo verejnom sektore zarabaju v priemere podstatne menej ako v sukromnej sfere. Kvalitnejsi ludia preto mozu uprednostnit pracu v sukromnom sektore, co moze viest k horsiemu spravovaniu verejnych veci. Vo verejnom zaujme je hladat sposoby, ako zvysit atraktivnost uradnickych funkcii s najväcsou zodpovednostou. S tym suvisi potreba vyssieho financneho ohodnotenia ale aj posilnenie etiky a nulova tolerancia nekalych praktik.

Extremom su posty v kategorizacnych komisiach na ministerstve zdravotnictva ci v Sudnej rade, ktorych clenovia pracuju zadarmo. Ide pritom o dolezite institucie. Kategorizacne rady spolurozhoduju o miliardach eur, ktore davame na uhrady za lieky a zdravotne pomocky. Sudna rada je kľúčový kontrolný orgán súdnej moci, ktorý napríklad volí a odvoláva členov disciplinárnych senátov a rozhoduje o pridelení a preložení sudcov.

17.12.2018

Otázka (Denisa Čimová, Denník N)
Dobrý deň, aj tento rok budeme zverejňovať grafy roka. Chcela by som ťa poprosiť, aby si nám poslal nejaký Váš, alebo taký, čo ťa najviac zaujal a ktorý si v tomto roku považoval za dôležitý, aj s krátkym komentárom a dátami.

Odpoveď Petra Goliaša:
Posielam data a graf o zavislosti kvality demokracie, dlzky zivota a bohatstve krajiny.

Komentar: Demokracia prináša výsledky. Najdemokratickejšie štáty sveta sú zároveň najbohatšie a ľudia v nich sa dožívajú najviac rokov. Naopak autoritatívnym systémom sa darí podstatne horšie.

11.12.2018

Otázka (Filip Szórád,Nový Čas)
Dobrý deň, píšem Vám v mene redakcie oddelenia Politiky denníka Nový Čas. Pripravujem článok o rušení súkromných lekární v štátnych nemocniciach. Preto sa na Vás obraciam s nasledujúcimi otázkami:

Podľa ministerstva zdravotníctva väčšina nemocníc v pôsobnosti ministerstva už prevádzkuje vlastné lekárne a ďalších osem zdravotníckych zariadení vypovedalo zmluvy 11 súkromným lekárňam. Takýmto spôsobom chcú docieliť, aby zisk z predaja liekov už nešiel do súkromných rúk, ale do rozpočtov štátnej nemocnice. Ako sa pozeráte na tieto opatrenia, je to dobrý krok?
Pomôžu tieto opatrenia k odlžovaniu nemocníc?

Odpoveď Dušana Zachara:
Tu by sa malo postupovať výlučne pragmaticky, racionálne. Treba posudzovať jednotlivo prípad od prípadu a prijať to, čo je pre tú-ktorú nemocnicu výhodnejšie. Niekedy môže byť pre nemocnicu ekonomicky výhodnejšie mať príjem z nájomného a už žiadnu ďalšiu starosť, ako vo vlastnej réžii podnikať, niesť investičné, materiálne a personálne náklady a dúfať v adekvátny zisk.
Máme tu viaceré štátne nemocnice, ktoré majú svoje CT-čka, MR-ká a laboratóriá, a aj tak generujú obrovské straty a dlhy. Na druhej strane tu je aj štátna fakultná nemocnica, ktorá hospodári so ziskom a nemá dlhy, a pritom má vo svojich priestoroch súkromného poskytovateľa zobrazovacej diagnostiky. Rovnako tak napríklad aj štátna akciovka Nemocnica Poprad má u seba aj súkromnú lekáreň a hospodári dlhodobo so ziskom.
Jednou z výhod, prečo sa môže oplácať, aby tzv. SVaLZ-y vykonávali pre nemocnice externé spoločnosti, je využívanie úspor z rozsahu. Nemocnice nemusia ani investovať do vybavenia laboratórií a zamestnávať na základe platového automatu odborných pracovníkov. Ale to nech si spočíta každý manažment nemocnice zvlášť, ktorá alternatíva je pre nich aj z dôvodu počtu vzoriek, dostupnosti a garancie kvality výhodnejšia.

10.12.2018

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o krátky komentár k vypovedaniu zmlúv súkromným prevádzkovateľom lekární nemocnicami v pôsobnosti MZ SR a presun lekární pod správu samotných nemocníc. Podobné opatrenia zavádzajú napríklad aj v oblasti CT, MR a laboratórií. Na aktuálny stav upozornilo MZ SR minulý týždeň tlačovou správou.

Je tento krok podľa Vás prínosný systémovo?
Môže takéto „zbavovanie sa súkromníkov“ výraznejšie ovplyvniť ziskovosť nemocníc, resp likvidáciu dlhu tých, ktorých sa to týka?

Odpoveď Dušana Zachara:
Tu by sa malo postupovať výlučne pragmaticky, racionálne. Treba posudzovať jednotlivo prípad od prípadu a prijať to, čo je pre tú-ktorú nemocnicu výhodnejšie. Niekedy môže byť pre nemocnicu ekonomicky výhodnejšie mať príjem z nájomného a už žiadnu ďalšiu starosť ako vo vlastnej réžii podnikať, niesť investičné, materiálne a personálne náklady a dúfať v adekvátny zisk.
Máme tu viaceré štátne nemocnice, ktoré majú svoje CT-čka, MR-ká a laboratóriá, a aj tak generujú obrovské straty a dlhy. Na druhej strane tu je aj štátna fakultná nemocnica, ktorá hospodári so ziskom a nemá dlhy, a pritom má vo svojich priestoroch súkromného poskytovateľa zobrazovacej diagnostiky. Rovnako tak napríklad aj štátna Nemocnica Poprad má u seba aj súkromnú lekáreň a hospodári dlhodobo so ziskom.
Jednou z výhod, prečo sa môže oplácať, aby tzv. SVaLZ-y vykonávali pre nemocnice externé spoločnosti, je využívanie úspor z rozsahu. Nemocnice nemusia ani investovať do vybavenia laboratórií a zamestnávať na základe platového automatu odborných pracovníkov. Ale to nech si spočíta každý manažment nemocnice zvlášť, ktorá alternatíva je pre nich aj z dôvodu počtu vzoriek, dostupnosti a garancie kvality výhodnejšia.

10.12.2018

Otázka (Rastislav Herchel, Nový Čas)
Dobry den, vladna strana Smer na svojom sneme predstavila dalsi socialny balicek. Zaujimalo by nas, co na to hovorite vo vseobecnosti z odborneho hladiska. Čo obsahuje nový sociálny balíček?

predĺženie materskej alebo zvýšenie rodičovského príspevku
štát bude posielať výživné na deti za neplatičov
zníženie DPH na potreby pre novorodena
stoeurový príspevok na školské potreby pre prváčikov (malo by sa to týkať okolo 50 000 žiakov)
zrušenie poplatkov za výmenu dokladov po uzavretí manželstva

Odpoveď Petra Goliaša:
Vlada by sa mala zamerat na zmiernenie rizika chudoby pre rodiny s viacerymi detmi, ktore patria medzi najviac ohrozene chudobou. Efektivnym opatrenim je zasadne zvysenie danoveho bonusu na dieta az do dospelosti, nie len do siestich rokov veku, co nedavno schvalil parlament. Dalsim vhodnym opatrenim je zvysenie prispevku na starostlivost o dieta a investovanie do detskych jasli, aby sa rodicom oplatilo skor odist z rodicovskej dovolenky na trh prace.

5.12.2018

Otázka (Roland Nagy, Új Szó)
Dobrý deň! Ministerstvo zdravotníctva predstavilo koncepciu stratifikácie nemocníc, ktorej cieľom je výrazne skvalitniť ústavnú zdravotnú starostlivosť do roku 2030. Podľa rezortu v súčasnosti existujú medzi nemocnicami veľké rozdiely v kvalite, a nový projekt by mal zabezpečiť vysokú úroveň starostlivosti vo všetkých nemocniciach. Chcel by som sa Vás opýtať:

Ako vnímate plány ministerstva?
Môže podľa Vás táto stratifikácia stabilizovať situáciu nemocníc na Slovensku?
Má tento plán nejaké slabé stránky?
Vidíte na to reálnu šancu, že sa podarí zrealizovať tento projekt?

Odpoveď Dušana Zachara:

INEKO podporuje stratifikáciu lôžkových zariadení. Je to jedna z najdôležitejších reforiem, ktorá nás čaká.
Nielen slovenské nemocnice, ale najmä ich pacienti potrebujú stratifikáciu ako soľ. Dobre nastavená sieť akútnych nemocníc s nadväzujúcimi zariadeniami pre doliečovanie, pre pobyt dlhodobo chorých a starších pacientov a ďalšie sociálno-zdravotné zariadenia predstvujú základný predpoklad na to, aby pacienti dostávali dostupnú a kvalitnú starostlivosť, ktorá bude udržateľná z ekonomického, klinického, ako aj demografického hľadiska. Určite je pre ľudí lepšie síce cestovať možno o pár minút dlhšie do nemocnice, ale zato mať väčšiu garanciu poskytovania bezpečnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ktorú bude zabezpečovať skúsený zdravotnícky personál v optimálnych počtoch.
Najväčšou brzdou stratifikácie bude populizmus a rôzne politicko-lobistické tlaky rôznych záujmových zoskupení. Ak nebude napredovať postupná riadená a chcená reorganizácia nemocníc, bude sa presadzovať živelne, čo môže spôsobovať nechcené disproporcie a vážne problémy v kvalite, bezpečnosti, efektívnosti a dostupnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom. Ďalšími rizikami, ktoré môžu oslabiť efekty stratifikácie, sú nedostatočné kapacity následnej dlhodobej starostlivosti a zle fungujúca sieť ambulantných poskytovateľov.
Teraz je dôležité, aby sa projekt naštartoval tak, že bude len ťažko reverzibilný v budúcnosti. Ak neprevládne populizmus, tak je dobrý predpoklad, že projekt bude pokračovať aj po prípadnej zmene vlády, keďže demokratická opozícia sa k nemu tiež hlási a bude v ňom s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať.

4.12.2018

Otázka (Martina Raábová, SME)
Dobry den, obraciam sa na Vas s prosbou o odpovede na otazky ohladom rozpoctu. Parlament dnes rokuje o navrhu rozpoctu na buduci rok, v ktorom minister financii naplanoval na buduci rok deficit 0,1 percenta. Neskor premier Pellegrini oznamil, ze buduci rok bude mat SR vyrovnany rozpocet. Zaujima ma – co to bude znamenat pre ludi? Moze vyrovnany rozpocet nejakym sposobom ovplyvnit zivot bezneho obcana? Zaroven ma zaujima Vas nazor, co si o pozmenujucom navrhu o vyrovnanom rozpocte myslite – je to realne? Je vobec dolezite, ci to bude 0,1 alebo 0,0?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vdaka dobrym casom v ekonomike a prudko rastucim prijmom mohlo mat Slovensko vyrovnany rozpocet uz pred niekolkymi rokmi. Mohlo tak vyraznejsie znizovat verejny dlh a pripravovat sa na buduce krizy a dosledky starnutia obyvatelstva. Vlada dala prednost rychlejsiemu rastu vydavkov v zaujme zapacit sa volicom a udrzat vlastnu popularitu. V buducom roku to pocitia najmä zamestnanci verejnej spravy, ktorym rychlejsie stupnu platy a osobitne sestricky a zdravotnicky personal v nemocniciach. Aby vlada kryla takto zvysene vydavky, siaha aj k zvysovaniu dani, co pocitia bezni ludia napriklad v zdrazovani nezivotnych poistiek v dosledku novej dane z poistenia.
Rychly rast vydavkov v dobrych casoch sa nam moze vypomstit, kedze si netvorime rezervu na zle casy, ktore skor ci neskor pridu.
Ani aktualny navrh neznamena, ze rozpocet bude v predvolebnom roku vyrovnany. Neveria tomu nezavisle medzinarodne ani domace institucie, ktore ocakavaju mierne deficitne hospodarenie.
Pozmenovaci navrh upravujuci schodok na nulu je len technicka zmena, ktore cielom bolo vyhnut sa kritike rozpoctu zo strany Europskej komisie.

4.12.2018

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, prosím Vás o odpovedanie na nasledujúce otázky. Dnes by mali poslanci rozhodnúť o tom, či môže P. Kažimír sa stať guvernérom NBS. Ľudia blízki Smeru sú však aj v iných funkciách, či už šéf Sociálnej poisťovne, URSO a pod.

Aký to má vplyv na krajinu z vášho pohľadu?
Čo to robí nielen s krajinou, ale aj tými nezávislými inštitúciami?

Odpoveď Petra Goliaša:
Dosadzovanim politikov do vedenia kontrolnych a regulacnych institucii sa oslabuje schopnost tychto institucii objektivne rozhodovat a kontrolovat vladu. Rastie tak riziko zneuzivania moci. Napriklad politicky zafarbeny sef NBS bude asi tazko kritizovat ekonomicke a socialne opatrenia navrhnute stranou, z ktorej prisiel. Vlade tak bude klast mensi odpor pri presadzovani popularnych avsak skodlivych opatreni – aktualnym prikladom je navrh na zavedenie stropov pre vek odchodu na dochodok. Skutocne nezavisla RRZ jasne vyjadrila kriticky postoj, NBS s prepojenim jej sucasneho sefa na ministra zo Smeru je pocut ovela menej. V konflikte zaujmov bude politicky zafarbeny sef NBS aj pri zavadzani regulacii, ktore mozu byt v rozpore s cielmi jeho politickej strany. Aktualne napriklad NBS reaguje na prudke zadlzovanie domacnosti sprisnovanim uverovej politiky. Tym ale spomaluje hospodarsky rast a teda aj rast verejnych prijmov ci zamestnanosti, co je v rozpore s kratkodobym zaujmom vlady. Rizikom je, ze politicky zavisla NBS oddiali sprisnovanie, co by mohlo mat vazne dosledky na dlhodobu financnu stabilitu krajiny. Konflikty zaujmov sa mozu objavovat aj pri regulacii financnych subjektov s prepojenim na politikov. Priklad poistovne Rapid Life, kde tisice klientov prislo o majetok v hodnote desiatok milionov eur, je ukazkou negativnych dosledkov, ktore hrozia pri zanedbanej regulacii na financnom trhu. Konflikty zaujmov musi riesit aj politicky zafarbeny sef URSO napriklad pri rozhodovani o udeleni licencii konkretnym firmam s prepojenim na politikov alebo aktualne pri rozhodovani o cenach energii, ktorych zvysovanie sa jeho exkolegom v politike urcite nebude pacit.

V skratke – dosadzovanie stranickych nominatnov do institucii, ktore maju byt od vlady nezavisle, vedie k centralizacii moci a k uprednostnovaniu uzkych stranickych alebo sukromnych zaujmov pred zaujmami verejnosti. Konkretnej strane to umoznuje udrzat si moc nad instituciami aj v pripade volebneho neuspechu.

Este jedna vec – za prioritu povazujeme organizovat otvorene vyberove konania do celnych pozicii kontrolnych a regulacnych institucii a tiez odpojenie rozhodovania o ich obsadzovani od vlady. V takom pripade by nemuselo vadit, ak by nominant bol politik, aj v politickych stranach totiz mozu pracovat kvalitni kandidati. Viac o tom piseme v nasej analyze o nezavislosti institucii:

Navrhujeme zaviesť pri obsadzovaní vedúcich funkcionárov (predsedov úradov a členov kolektívnych riadiacich orgánov) inštitúcií zákonnú podmienku otvoreného výberového konania. Ako príklad môže slúžiť zákonná podmienka otvoreného prihlasovania kandidátov pri voľbe šéfa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) a tiež posledná voľba predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) o ktorej otvorenosti rozhodla vláda uznesením. Otvorené výberové konanie by malo obsahovať nasledovné atribúty:
- kandidáti musia byť verejnosti známi v dostatočnom predstihu
- zverejňovanie informácií o kandidátoch (životopis, majetkové pomery)
- verejné vypočutie kandidátov s možnosťou klásť otázky aj zástupcom politických aktérov, ale aj verejnosti mimo politikov
- navrhujeme, aby bolo výberové konanie otvorené aj pre expertov zo zahraničia v prípade, ak spĺňajú kritériá. Inšpiráciou môže byť voľba policajného prezidenta v Írsku, ktorý bol obsadzovaný v medzinárodnej súťaži.
Navrhujeme zjednotiť pravidlá voľby a odvolávania vedúcich funkcionárov inštitúcií nasledovne:
- Ak je kandidát zvolený 3/5 väčšinou všetkých poslancov Národnej Rady SR, vymenuje ho prezident do funkcie. Ak je zvolený jednoduchou väčšinou všetkých poslancov, má prezident možnosť nevymenovať zvoleného kandidáta do funkcie, pokiaľ na to existujú významné dôvody.
- Pri odvolávaní navrhujeme rovnaký postup ako pri voľbe, t.j. odvolanie prezidentom v prípade súhlasu 3/5 väčšiny všetkých poslancov Národnej Rady SR, resp. možnosť prezidenta zamietnuť odvolanie z významných dôvodov v prípade odvolania jednoduchou väčšinou NR SR.
V prípade zvolenia predsedov jednotlivých inštitúcií podľa uvedených odporúčaní navrhujeme, aby predseda priamo rozhodoval o výbere podpredsedov a generálneho tajomníka služobného úradu. Alternatívne môžu byť podpredsedovia vyberaní a volení rovnakým spôsobom ako predseda.

http://www.ineko.sk/clanky/analyza-ako-posilnit-nezavislost-a-odbornost-verejnych-institucii

3.12.2018

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, cfhcel by som Vás poprosiť o stručný komentár k sporu medzi ZAP a VšZP. Rokovania sú ukončené, zmluvy vypršali, vzťah funguje len v provizóriu sľubu preplácať úkony podľa starých zmlúv. Podobný scenár majú rokovania medzi poisťovňami a profesijnými organizáciami prakticky každý rok. Vlani mal ZAP podobný spor s Dôverou.

Spomínate si na iné prípady, kedy rokovania eskalovali až do bodu, kedy zmluvy vypršali?
Vidíte priestor na nejakú systémovú zmenu, ktorá by podobné rokovania uľahčila?
ZAP žiada aby do jeho rokovaní s VšZP vstúpilo ministerstvo, to sa angažovať odmieta. Myslíte si, že je táto požiadavka namieste?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na Slovensku máme medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami zmluvnú voľnosť. Štátne určovanie cien v tejto oblasti nie je, preto nie je namieste ani požiadavka, aby sa do negociácií o nových zmluvách angažovalo ministerstvo. Pravda, MZ SR je vo VšZP jediným akcionárom. Ak má niektorá zo strán pocit, že tá druhá zneužíva napríklad svoje dominantné postavenie, môže sa obrátiť na Protimonopolný úrad SR. To by v tomto prípade nebolo asi úspešné, keďže ostatné zoskupenia ambulantných poskytovateľov rovnaké zmluvy podpísali, pričom pred pár dňami mala VšZP na budúci rok zazmluvnených s novými dodatkami celkovo 85 % ambulantných poskytovateľov.

30.11.2018

Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcela by som Vás touto cestou požiadať o stanovisko k nasledujúcej téme. V máji tohto roka premiér Peter Pellegrini hovoril, že nemôže tolerovať, že v štátnych nemocniciach sú niektoré oddelenia v privátnych rukách. Hovoril, že vysoko ziskové činnosti ako laboratória, či CT vyšetrenia by mali byť v rukách štátnych nemocníc a zisky z týchto činností majú ísť do rozpočtov týchto nemocníc.

Ako hodnotíte takýto úmysel?
Aj po zohľadnení faktu, že viaceré nemocnice by museli vybudovať takéto pracoviská nanovo, mohlo by im to vo výsledku finančne pomôcť ?

Odpoveď Dušana Zachara:
Vnímam to ako úmysel s nádychom ideologického populizmu. Pritom tu treba posudzovať jednotlivo prípad od prípadu a treba postupovať úplne pragmaticky, racionálne, čo je pre tú-ktorú nemocnicu výhodnejšie. Máme tu viaceré štátne nemocnice, ktoré majú svoje CT-čka, MR-ká a laboratóriá, a aj tak generujú obrovské straty a dlhy. Na druhej strane tu je aj štátna fakultná nemocnica, ktorá hospodári so ziskom a nemá dlhy, a pritom má vo svojich priestoroch súkromného poskytovateľa zobrazovacej diagnostiky.
Jednou z výhod, prečo sa môže oplácať, aby tzv. SVaLZ-y vykonávali pre nemocnice externé spoločnosti, je využívanie úspor z rozsahu. Nemocnice nemusia ani investovať do vybavenia laboratórií a zamestnávať na základe platového automatu odborných pracovníkov. Ale to nech si spočíta každý manažment nemocnice zvlášť, ktorá alternatíva je pre nich aj z dôvodu počtu vzoriek, dostupnosti a garancie kvality výhodnejšia.

30.11.2018

Otázka (Martin Mitošinka, Parlamentné listy)
Dobry den, chcem poprosiť o rozhovor, rovno aj posielam otázky, že asi o aké témy mi ide:

Minister hospodárstva SR Peter Žiga predstavil v pondelok tretí antibyrokratický balíček. Týchto 36 opatrení by malo prispieť k odstráneniu zbytočnej byrokracie dôrazom na elektronizáciu služieb a zefektívnenie procesov pri začatí podnikania a otváraní prevádzok. Podľa opozičných politikov tieto návrhy neobsahujú podstatné opatrenia, ale len kozmetické úpravy. Ako ho hodnotíte vy z pohľadu inštitútu, ktorý sa zaoberá práve ekonomickými reformami?
Niektoré konkrétne opatrenia, napríklad jednoduchšie získanie DIČ-a vyslovene hovoria o snahe odbúrať byrokraciu, prečo je to všeobecné hodnotenie napriek tomu vlažné? Je to aj vinou prvých dvoch balíkov opatrení?
Podľa vašich slov tieto návrhy nepomáhajú vo vnímaní Slovenska v medzinárodných hodnoteniach podnikateľského prostredia, Čo im je vytýkané z vonkajšieho prostredia?
Ako sa pozeráte na nový pohľad na pokuty? Podľa ministerstva budú riešené formou “druhej šance”, až keď sa nedostatok u podnikateľa neodstráni.
Návrh je v pripomienkovom konaní, budú vaše požiadavky na úpravy smerovať práve k tomu, čo ste spomínali?
Poďme k ďalšiemu zákonu, ktorý by podľa vlády mal zlepšiť podnikateľom život. Myslím novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá prináša jednoduchšie zamestnávanie cudzincov. S ním ste spokojný?
Môže priniesť pracovnú silu, ktorú zamestnávatelia toľko potrebujú? (- odkaz na rozhovor s p. Machunkom)
Nedávno ste spoluorganizovali anketu k téme odvodu pre obchodné reťazce, podľa ktorej tento zákon povedie k zdraženiu potravín. Myslí si to 95 % zo 139 podnikateľov. Podnikatelia by zrejme najviac privítali práve úľavu na daniach alebo odvodoch… Aké sú z vášho pohľadu ich predstavy o zlepšení prostredia pre podnikanie?

Odpoveď Petra Goliaša:

Antibyrokratické balíčky vítame, vidíme v nich potenciál na zlepšenie podnikateľského prostredia. Najväčší prínos majú opatrenia, ktoré zjednodušujú komunikáciu so štátom. Ide napríklad o zrušenie povinnosti predkladať tlačivá, ktoré už podnikatelia odovzdali iným štátnym orgánom, zjednodušovanie procesov a formulárov, ako aj lepšie informovanie o administratívnych povinnostiach. Priestor na znižovanie admisnitratívnej záťaže je veľký, preto v tom treba pokračovať. Kvalitu podnikateľského prostredia ale neurčujú len antibyrokratické balíčky. Významný vplyv majú opatrenia hospodárskej politiky. Napríklad zvyšovanie stropov pre zdravotné a sociálne odvody, nový odvod v poisťovníctve, navrhovaný odvod pre obchodné reťazce, povinné rekreačné poukazy, ale aj rýchle zvyšovanie minimálnej mzdy či zvyšovanie príplatkov za prácu v noci, cez sviatky alebo víkendy. Tieto opatrenia zvyšujú podnikateľom náklady a ich dopady cítia mnohí viac ako drobné úľavy v administratíve.
V priebehu dvoch rokov je predkladaný už tretí balík. Spolu ide takmer o stovku opatrení, z toho 58 bolo prijatých v prvých dvoch balíkoch. V prevažnej väčšine ide o drobné zmeny, hoci sa medzi nimi nájde aj niekoľko významnejších. Problémom je pomalá realizácia. Podľa ministerstva hospodárstva bolo napríklad do konca augusta nesplnených 24 z 35 opatrení navrhnutých v prvom balíku, ktorý bol schválený v júni 2017. Ak by realizácia napredovala rýchlejšie, podnikatelia by mohli pocítiť reálnu úľavu a aj ich postoj k ďalším balíčkom by mohol byť pozitívnejší.
Balíčky sú stále novinkou a aj kvôli pomalej realizácii sa ich efekt v hodnotení medzinárodných inštitúcií zatiaľ neprejavil. Navyše tieto rebríčky majú podstatne širší záber, nevenujú sa len byrokracii. Napríklad podľa Svetového ekonomického fóra, ktoré zisťuje názory podnikateľov, zaostávame najmä v efektívnosti súdnictva pri riešení sporov, v negatívnom vplyve daňového systému na motivácie pracovať, vo zvýhodňovaní vybraných podnikateľov vládnymi úradníkmi a v regulačnej záťaži. S tým súvisia aj hlavné bariéry v podnikaní, za ktoré podnikatelia označili korupciu, neefektívnu administratívu štátu a tiež daňové sadzby a regulácie. Podľa tvrdých dát rebríčka Doing Business zaostávame najviac v byrokracii pri stavebnom konaní, v ochrane minoritných investorov, ako aj v dĺžke trvania a výške nákladov na vymáhanie kontraktov či na rozbehnutie podnikania. Podľa rebríčka Paying Taxes od PWC tiež zaostávame v byrokracii spojenej s platením daní a to najmä v čase potrebnom na splnenie daňových povinností. Ako vidíme, znižovanie regulačnej záťaže je dôležité, ale sú tu mnohé iné oblasti, kde k pokroku nedochádza. Naopak, vyššie dane a odvody podnikateľom život ešte sťažujú.
Je to dobré opatrenie. Podnikatelia často nespravia chybu zámerne, preto ich hneď netreba penalizovať, pokiaľ ide o porušenie menej závažných pravidiel. Balíček prichádza s návrhom, podľa ktorého im v takých prípadoch Slovenská obchodná inšpekcia môže dať “druhú šancu” a v prípade nápravy pokutu znížiť alebo úplne odpustiť. Inšpekcia súčasne nebude viesť správne konanie a môže sa sústrediť na iné aktivity. Na diskusiu je zámer, podľa ktorého by mala obchodná inšpekcia pri výške pokuty zohľadňovať aj obrat podniku. Relevantný totiž nie je obrat, ale výška vzniknutej alebo potenciálnej škody.
Aktívnu účasť v pripomienkovaní prenechávame podnikateľským združeniam, ktoré sa môžu našimi názormi inšpirovať.
V domácich prieskumoch podnikatelia už dávnejšie signalizujú nízku kvalitu a dostupnosť pracovnej sily ako vážny problém, kvôli ktorému mnohí odmietajú zákazky. Nedostatok ľudí začína brzdiť ekonomický rast a tento problém sa bude s rozvojom ekonomiky a starnutím obyvateľstva ďalej prehlbovať. Snahu vlády hľadať riešenia preto vítame. Ide už o druhú novelu v tomto roku. Prvá platí od mája a zjednodušuje zamestnávanie cudzincov v profesiách s nedostatkom pracovnej sily a v okresoch s nízkou nezamestnanosťou. Terajšia novela v tom pokračuje, keď napríklad skracuje lehoty pre posudzovanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania z 90 na 30 dní v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily, alebo ak ide o zamestnancov technologických centier. Tiež sa namiesto ročnej zavádza štvrťročná aktualizácia zoznamu nedostatkových profesií a rozširujú sa možnosti zamestnávania cez agentúry dočasného zamestnávania.
Určite áno. Slovensko doposiaľ patrilo k najuzavretejším ekonomikám pre zahraničných pracovníkov. V porovnaní so susedmi sa otvárame s oneskorením. Ide samozrejme o citlivú tému, ak by totiž zahraniční pracovníci nahrádzali domácu pracovnú silu, bol by ich príchod na úkor domáceho obyvateľstva. Tomu sa ale dá zabrániť práve cielením otvárania na nedostatkové profesie. Ďalším problémom môže byť pomalá integrácia cudzincov. Treba sa na to dopredu pripraviť, aby boli riziká čo najmenšia a aby jasne prevážili ekonomické aj sociálne prínosy z príchodu nových pracovníkov.
Dá sa to vyčítať z pravidelných prieskumov a hodnotení podnikateľského prostredia. Na prvých miestach sú požiadavky na lepšiu vymožiteľnosť práva, pokles korupcie, odbúranie regulačnej a administratívnej záťaže, zníženie daní a odvodov. Zlepšovanie podnikateľského prostredia je komplikovaný proces. Bolo by ale chybou zvaľovať zodpovednosť len na vládu. Podobne ako je pre kvalitu demokracie rozhodujúca angažovanosť občanov, aj pre kvalitu podnikateľského prostredia je rozhodujúca angažovanosť podnikateľov. Bez ich aktívnej snahy o zlepšenie sa veci sami od seba nepohnú.

30.11.2018

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem vacsiu temu o sestrach a chcela by som Vas poprosit o komentar k

Aj ked sa cisla MZ SR a komory sestier lisia, hovoria, ze na Slovensku mame nedostatok sestier. Kde vidite priciny? Je to nezaujmom mladych o toto povolanie, nedostatkom ochoty sestier pracovat v slovenskych podmienkach, alebo zohrava rolu napriklad aj organizacia prace na pracoviskach? Pripadne, kde inde vidite priciny?
Existuje riesenie, ako v co najkratsom case dostat do systemu viac sestier?
Ako hodnotite premenovanie zdravotnickych asistentov na prakticke sestry? A je podla Vas mozne na oddeleniach nahradit sestry praktickymi sestrami so zachovanim kvalitnej a bezpecnej ZS?
Je podla Vas nevyhnutne, aby mala sestra vysokoskolske vzdelanie? Vidite nejake nedostatky vo vzdelavani sestier?

Odpoveď Dušana Zachara:

Samozrejme, príčin je niekoľko. Plat bude jedným z nich, ale treba povedať, že za ostatné roky si nemocničné zdravotné sestry, najmä tie ktoré slúžia vo veľkých štátnych zariadeniach, výrazne polepšili, pričom od budúceho roku príde k ďalšiemu navýšeniu. Dôležitou príčinou budú celkovo zlé pracovné podmienky, zlý stav a vybavenie budov, komfort a atmosféra na pracovisku, prílišná administratívna záťaž, nejasné kompetencie a ich (ne)dodržiavanie, nemožnosť zmeniť veci k lepšiemu, nedostatočná podpora zo strany nadriadených, sťažené podmienky pre kariérny rast a profesionálnu sebarealizáciu, politické nominácie vedúcich pracovníkov, atď. Celkovo je v našich nemocniciach, česť výnimkám, nemotivujúce prostredie, čo je v ostrom protiklade s vyspelým západným svetom.
Neexistuje jedno zázračné riešenie. Treba postupne odstraňovať vyššie spomenuté príčiny nedostatku sestier a pomaly sa to môže začať zlepšovať.
a 4. Možno tu vyslovím trochu kontroverzný názor. Podľa mňa treba na misky váh dať negatíva, ohrozenia a riziká vyplývajúce z nedostatku zdravotných sestier a negatíva, ohrozenia a riziká vyplývajúce z toho, že niektoré kompetencie a práce preberie nižší zdravotnícky personál, resp, sestry s formálne nižším stupňom vzdelania. Ide o to, že chýbajúca sestra žiadnemu pacientovi nepomôže, zato prítomná zdravotnícka asistentka alebo sestra, ktorá aj nemá povedzme vysokoškolský diplom, môže pacientovi pomôcť. Voľakedy stačilo na vykonávanie povolania zdravotnej sestry 4-ročné odborné stredoškolské vzdelanie. Teraz musia mať zdravotné sestry vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Sestry teraz dlhšie študujú, čiže dlhší čas života nezarábajú, a preto majú aj vyššie mzdové nároky. Vysokoškolský diplom v rukách znamená v našej zdravotníckej legislatíve tiež garanciu vyššieho platu. Nebolo by v čase nedostatku personálu vhodné skôr zjednodušovať záujemcom prístup na pracovný trh a odmeňovať nie podľa statusu, ale podľa nadobudnutých zručností a kvality odvedenej práce?

29.11.2018

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o stručný komentár k aktuálnej štatistike
prestupov poistencov medzi zdravotnými poisťovňami. Bolo to opäť relatívne malé číslo, ÚDZS akceptoval 139.126 prihlášok, najviac získala Dôvera, vo výsledku stráca VšZP. Zaujíma ma Váš názor na to;

Akým spôsobom môžu poisťovne súťažiť o poistenca – aké benefity ponúkať môžu a v čom majú naopak „zviazané ruky” zákonom? Aké opatrenia by mohli trh rozprúdiť?
Dá sa nejakým spôsobom charakterizovať jednotlivé poistné kmene zdravotných poisťovní? Dá sa povedať napríklad aký typ poistencov opúšťa VšZP a prečo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nepovedal by som, že ide o malé číslo. Aj v zahraničí, kde majú pluralitný poistný zdravotný systém, je to porovnateľné. Navyše v ostatných rokoch počet ľudí, ktorí sa prepoisťujú, stabilne mierne stúpa, takže ľudia vidia rozdiely medzi poisťovňami a hľadajú takú, ktorá bude ich preferenciám zodpovedať najlepšie.
Poistenci sa rozhodujú rôzne, niektorí majú zlú osobnú skúsenosť, preto prestupujú, alebo dajú na pozitívnu či negatívnu referenciu známych alebo svojich lekárov, iní reflektujú na rôzne bonusové programy, programy refundácie doplatkov za lieky, krátke čakacie lehoty, väčší rozsah preplácaných výkonov, vakcín, liekov (aj na výnimku) – nadštandardu, sieť zazmluvnených poskytovateľov, lepšiu komunikáciu, imidž a pod.
Samozrejme, súťaž na trhu s poskytovaním zdravotného poistenia by sa rozprúdila, keby bolo jednoznačnejšie definované, aké nároky má pacient zo základného balíka zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. Potom by poisťovne vedeli vytvárať rôzne poistné produkty pre rôzne cieľové skupiny. Pomohlo by tiež, keby poisťovne mohli medzi sebou súťažiť do určitej miery aj výškou poistného. A v neposlednom rade by súťaž na trhu podporila nižšia ingerencia štátu na tomto poli, zrušenie dominantného postavenia VšZP a vstup nového, resp. nových zdravotných poisťovní.

N.B.: INEKO realizuje projekty, ktoré finančne podporujú aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. INEKO čerpá aj verejné zdroje z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa.

29.11.2018

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som vas poprosit o odpoved na par otazok. MZ SR priznava, ze zacne nemocnicu stavat najskor v roku 2021. Este v marci tohto roku ministerka Kalavska hovorila, ze by sa stavba mala zacat pred volbami. Chcela som vas poprosit:

Co sposobi oneskorenie vystavby novej UNB?
Ako hodnotite, ze sa opyta posuva stavba?
Spomalenie prislo kvoli namietkam. Ma MZSR nejake moznosti, aby stavbu
urychlilo?
Malo by stavbu urychlit co najviac?
Nebude mat oneskorenie ten efekt, ze este viac lekarov a sestier bude chciet ist do novej nemocnice Penty?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak dostáva pacient dostupnú, kvalitnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť od erudovaného zdravotníckeho personálu, ktorý je motivovaný a poskytuje pacientovi dostatok informácií, je mu jedno, či leží v súkromnej, polosúkromnej, župnej alebo štátnej nemocnici. Celý proces prípravy výstavby novej UNB a uskutočňované veľké zmeny v plánoch (veď ešte relatívne len nedávno tu bol na stole projekt PPP nemocnice na Patrónke) zo strany štátu ukazujú, že štát nemá jasný ťah na bránu a nevie sa jednoznačne rozhodnúť, že čo, za čo a ako to chce. Je to v ostrom protiklade so zámermi súkromného investora, ktorý má jasný plán. Paradoxne, toto otáľanie zo strany štátu môže mať aj výhody pre celú spoločnosť. Pacienti budú mať v Bratislave onedlho novú modernú nemocnicu, kde štát nemusel investovať ani euro. Keď bude štát chcieť postaviť novú nemocnicu, nebude musieť investovať toľko peňazí (čiže aj riziko neefektívnosti bude nižšie) a bude vedieť presnejšie definovať, čo ešte Bratislave a okoliu, resp. celému Slovensku chýba. Samozrejme, nová súkromná nemocnica na Boroch sa bude snažiť získať kvalitných lekárov aj zo štátnych zariadení, ale je možné, že bude oveľa radšej chcieť oslovovať slovenských lekárov, ktorí odišli do zahraničia, aby sa vrátili a priniesli so sebou okrem know-how aj novú “západnú” kultúru fungovania a riadenia ľudských zdrojov a procesov v nemocnici. Ak sa napríklad súkromnej nemocnici nepodarí vytvoriť lekárom dostatočnú voľnosť a priestor pre medicínsku vedu a výskum, bude tu existovať určite skupina excelentných lekárov a vedcov, ktorí uprednostnia rozvoj svojej profesionálnej kariéry v rámci štátnej univerzitnej nemocnice, navyše keď už platová otázka nie je to, čo dnes našich lekárov najviac trápi. Dúfajme, že zo synergie a súťaže súkromnej a štátnej nemocnice v Bratislave bude benefitovať najmä pacient a napokon i zdravotnícky personál, a nie rôzni vybavovači a vyťahovači renty.

26.11.2018

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, prosím Vás o odpovedanie na nasledujúce otázky.

Prečo je dôležité, aby guvernér NBS bol dôležitý?
Aké úlohy môže guvernér NBS ovplyvniť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Posielam citat z nasho augustoveho blogu:
Vplyv NBS po vstupe do eurozóny klesol, stále však ide o významnú inštitúciu, ktorá napríklad vykonáva dohľad nad finančným trhom. Nezávislá NBS tiež môže zásadne vstupovať do verejnej debaty o ekonomickom vývoji v krajine. Aká by však bola objektívnosť centrálnej banky na čele s elitným straníkom? Guvernér NBS má silné postavenie a dokáže chod tejto inštitúcie výrazne ovplyvniť. Predsedá bankovej rade, ktorá je riadiacim orgánom NBS. Na jeho návrh vláda menuje troch zo šiestich členov bankovej rady. Dosadenie prominentného politika do funkcie by teda výrazne zvýšilo riziko ovládnutia bankovej rady politickými nominantmi.
Zdroj

A este citat z mojho vcerajsieho FB statusu:
Strana Smer má na Slovensku významnú moc a kopec rôznych záujmov, ktoré ovplyvňujú hospodársku politiku, vzťahy medzi politikmi a podnikateľmi a presahujú aj do finančného sektora. Keď sa jeden z lídrov strany Smer stane guvernérom NBS a hoci aj formálne vystúpi zo Smeru, neznamená to, že sa odstrihne od týchto záujmov. Bude musieť každý deň hľadať kompromisy medzi záujmami Smeru a nezávislým fungovaním NBS napríklad pri komentovaní hospodárskej politiky alebo regulovaní finančného trhu. Vstup elitného politika do NBS preto poškodzuje nezávislosť centrálnej banky a je zlým precedensom pre obsadzovanie podobných funkcií v “nezávislých” inštitúciách.
Zdroj

Este jedna vec – aby sa do buducnosti znizilo riziko ovladnutia NBS uzkou castou politickeho spektra, odporucame upravit volbu guvernera podla vzoru volby predsedu RRZ:
“Pri voľbe guvernéra NBS odporúčame prevziať pravidlá platné pre predsedu RRZ, t.j. najmä podmienka 3/5 väčšiny v parlamente, garancia spôsobu voľby ústavným zákonom, podmienka vzdať sa členstva v strane, možnosť len jedného funkčného obdobia.”
Podrobnejsie to popisujeme v tom blogu

26.11.2018

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o stručné zhodnotenie sporu medzi stomatologickou komorou a VšZP. Zubári žiadajú navýšenie platieb od poisťovní, podľa argumentov komory, „priemerný ročný nárast platieb za výkony zubných lekárov od roku 2016 je menej ako 2 %, pričom u ostatných segmentov je navýšenie o 10 až 20 %. Zubné lekárstvo ako jeden zo segmentov ambulantného sektora požaduje na rok 2019 zvýšenie ceny bodu minimálne o 10 % s následnou úpravou tak, aby sa cena hradená z verejného zdravotného poistenia pre pacientov približovala reálnej hodnote výkonu poskytovania zubno-lekárskej starostlivosti.“ Komora má problém najmä s VšZP a hrozí, že ak nepríde k dohode, zváži vypovedanie zmlúv.

Ako tento spor vnímate – zubári žiadajú navýšenie platieb pravidelne, pacient napriek tomu, že si platí za zdravotné poistenie, musí u zubárov doplácať neraz vysoké sumy. Poisťovne sa bránia, že platia podľa kategorizačných zoznamov MZ SR. * Aký vidíte priestor na kompromis a čo by k jeho dosiahnutiu bolo potrebné?
Čo by pre poistencov VšZP znamenalo vypovedanie zmlúv zo strany zubárov – ohrozilo by to dostupnosť stomato-starostlivosti?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ide o štandardné negociácie pri kontrahovaní zdravotnej starostlivosti u poskytovateľov na nasledujúce obdobie. Neviem posúdiť, či sú požiadavky adekvátne. Ocenil by som, keby sa pri dohadovaní o výške zdrojov viac používali argumenty súvisiace s dosiahnutými výsledkami poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientom, a menej argumentácia typu “oni dostali toľko, tak aj my chceme toľko alebo ešte viac”. Každý poistenec má nárok na hradenie akútnej zdravotnej starostlivosti, aj keď nemá jeho poskytovateľ zmluvu s jeho poisťovňou. Vypovedanie zmluvy ešte nič neznamená, väčšinou sa totižto nájde ešte pred uplynutím výpovednej lehoty dohoda. Ak by aj k dohode neprišlo, predpokladám, že by VšZP poistencom časť platby preplatila, len by museli prísť s bločkom na pobočku.

21.11.2018

Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, chcel by som Vás pekne poprosiť o vyjadrenie k nemocnicam, ktoré spravuje Trenčianska župa – v minulosti sme spoluo tom hovorili – župa ešte v roku 2015 schválila uznesenie, podľa ktorého mali tri krajské nemocnice riadiť externí manažéri – dodnes však k naplneniu toho uznesenia nedošlo, župa roky neukončila verejné obstarávanie. To navyše napadol na súde jeden z jeho účastníkov. Včera toto uznesenie poslanci Trenčianskeho krajského zastupiteľstva zrušili. Župa vypísala na miesta troch riaditeľov štandardné výberové konanie, nemocnice sa prihlásili do systému oddlžovania a museli podpísať mandátnu zmluvu s ministerstvo zdravotníctva. Aktuálne župa tvrdí, že od roku 2015 sa veľa vecí zmenilo. „Systém manažérskych zmlúv je už dnes neaktuálny. To sme v roku 2015, kedy zastupiteľstvo schválilo postup podľa manažérskych zmlúv, nemohli predpokladať. Dnes sme to zrušili, aby sa nemocnice mohli plne venovať oddlžovaniu a plneniu mandátnej zmluvy,“ povedal trenčiansky župan.

Čo hovoríte na tento posun v tejto veci?
Ako môže nové vedenie pomôcť zlepšiť postavenie nemocníc – v hodnotení INEKO skončili trenčianske krajské nemocnice na chvoste rebríčka?
Čo by podľa vás mohlo pomôcť?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ukazuje sa, že ak prevzali stratové a zadlžené župné alebo mestské nemocnice súkromné subjekty, tak ich dokázali za relatívne krátky čas finančne ozdraviť. Majitelia súkromných sietí majú dostatočný kapitál, aby vedeli do zanedbaných nemocníc investovať a postupne ich modernizovať. Samozrejme, existujú aj dobré príklady hospodárenia všeobecných nemocníc, ktoré zriaďuje štát, resp. územná samospráva – napr. nemocnice v Poprade a Starej Ľubovni. V prípade nemocníc TSK sa však dobrému hospodáreniu dlhodobo nedarí, pričom aj trend je negatívny. Jedným z problémov bude určite aj kvalita riadenia týchto nemocníc. Je otázne, či manažmenty týchto príspevkových organizácií župy sú dostatočne slobodné na to, aby mohli prijímať také kroky, ktoré budú potrebné, hoci budú aj nepopulárne, na ozdravenie chodu nemocníc. Vyzerá to tak, že momentálne sa v nemocničnom segmente točí veľký balík dodatočných zdrojov – oddlženie, eurofondy, prísľub navýšenia platieb, takže to pre miestnych politikov môže znamenať lákadlo a vieru, že sa s týmito navýšenými zdrojmi podarí vylepšiť fungovanie nemocníc TSK. Finančná injekcia na obzore pravdepodobne na prechodnú dobu odloží v miestnych kruhoch diskusiu o potrebe zmeny právnej formy či vlastníka, resp. prevádzkovateľa týchto nemocníc, avšak nikde nie je garantované, že sa nemocnice trenčianskej župy prestanú systémovo zadlžovať. Na to treba ochotu reformovať. Uvidíme, či je na to politická vôľa a či sa to podarí.

21.11.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na aktuálnu revíziu liekov, ktorú v menšej úspore ako navrhoval Útvar Hodnota za peniaze a ZP Dôvera podpísala ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. K tomu mám na Vás nasledovné otázky:

Ministerka povedala, že revíziu liekov, ako navrhla ZP Dôvera nepodpísala, lebo by sa enormne pre pacientov zvýšili doplatky za lieky. Aký je váš názor na tento jej argument?
Myslíte si, že MZ SR vyvinulo dostatočný tlak na farmaceutické firmy, aby znížili ceny za lieky, tak aby nemuseli stúpnuť doplatky za lieky?
Nie je podľa vás za revíziou liekov navrhnutou Dôverou len snaha o to, aby ako ZP menej platila bez ohľadu na doplatky pre pacientov?
Čo hovoríte na argument Kalavskej, ktorá tvrdí, že keby sa urobila taká veľká revízia, ako navrhla Dôvera malo by to negatívny dopad na zdravie pacientov a niektorí z nich by mohli skončiť pri zmene liekov až na urgente?
Myslíte si, že keby Kalavská podpísala niekoľko desiatok miliónovú revíziu liekov bez dohody s farmafirmami, tak by tie cúvli a znížili ceny svojich liekov, ako v minulosti pri menšej revízii, alebo by ich nechali na pôvodnej úrovni?

Odpoveď Dušana Zachara:

Že to platí len v prípade, ak by pacienti odmietali prejsť na iný liek s rovnakou účinnou látkou, ktorý je rovnako bezpečný, kvalitný a účinný a pritom je s nulovým, resp. minimálnym doplatkom. Zároveň by muselo platiť, že výrobcovia drahších liekov by následne neznížili cenu, čo je málo pravdepodobné.
Neviem to posúdiť. Ale vzhľadom na to, že taká veľká, komplexná revízia úhrad liekov sa nekonala dlhé roky (od roku 2011), tak by aj potenciálny objem úspor bol obrovský, ale zároveň sa dal očakávať aj obrovský protitlak subjektov, ktoré by skokovito o takýto objem prišli na maržiach, a preto bolo možno vhodné rokovať nadštandardne – o to viac a intenzívnejšie ako obvykle pri “malých” revíziách. Ale aj v prípade nedohody s farmafirmami sa veľká revízia mala podpísať, keďže ide o systémové opatrenie, s ktorým počíta aj legislatíva.
Stačilo by, aby regulátor dohliadol na to, aby ušetrené desiatky miliónov eur boli poisťovňami použité napr. na skrátenie čakacích lehôt pacientov, výsledkovo-orientované odmeňovanie poskytovateľov a pod.
Priznám sa, nerozumiem úplne tomuto argumentu. Veď riziko, že pacient zvyknutý na určitý liek bude musieť prejsť na iný, ktorý možno inak vyzerá, je inej farby, tvaru, iného počtu tabletiek, tu existuje stále, aj teraz. Pacientom pribúdajú lieky, odbúdajú, menia sa, výrobcovia odchádzajú z trhu, noví prichádzajú, iní modifikujú obaly a formu toho istého lieku v priebehu času a pod. Ak si niekto nevie dávkovať lieky, tak potom potrebuje pomoc iného druhu. V mnohých vyspelých krajinách, napr. Švédsko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Holandsko, Švajčiarsko, Francúzsko, Taliansko či Španielsko existuje povinná generická substitúcia, takže je neprístojné strašiť pacientov, že prechodom na iný liek s totožnou účinnou látkou, teda rovnakým liečebným účinkom sa im zdravotne priťaží a budú musieť ísť na urgentný príjem a pod.
Minulosť nám ukazuje, že farmafirmy by postupne znížili ceny drahších liekov, aby boli konkurencieschopné v porovnaní s lacnejšími. Ak by tak aj neurobili všetky, nevadilo by to, nakoľko existujú alternatívne lieky s rovnakou účinnou látkou. Treba akurát pacientov viac edukovať, že prechodom z originálneho na generický liek nedostávajú menej kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Je to, ako keby si človek namiesto čierneho značkového bavlneného trička za 30 eur zaobstaral biele neznačkové tričko s rovnakým strihom a kvalitou bavlny za 10 eur. Základnú funkčnosť – byť odetý – spĺňajú obe tričká. Ak si niekto zakladá na značke, musí si priplatiť – ide o nadštandard.

Dnes sme dali na FB aj status k tejto téme, takže môžete aj z neho citovať, ak Vám to vyhovuje

20.11.2018

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o vyjadrenie k napadu Roberta Fica o tom, aby danovnici mohli poskytnut 2 percenta rodicom.

Ako sa vy na tento napad pozerate?
Kde vidite rizika?
Kde naopak pozitiva?
Funguje takyto system v zahranici? Kde a ake s tym maju skusenosti?
Do akej miery to moze ohrozit statny rozpocet?
Je to vobec transparentne?

Odpoveď Petra Goliaša:
Opatrenie by poskodilo a mozno aj existencne ohrozilo mnohe neziskovky aktivne vo vychove a vzdelavani, kulture alebo sporte, ktore maju velky podiel darov cez 2 % od fyzickych osob. Ak je pre stat prioritou podporovat aktivity tretieho sektora a teda obciansku spolocnost, nemal by tento navrh prijat. Ak to pre stat nie je prioritou, lepsim riesenim by bolo 2 % zrusit a adekvatne znizit ludom dane, aby sami rozhodli, co s peniazmi spravia.

PS: INEKO tu nema konflikt zaujmov, kedze dary cez 2 % od fyzickych osob netvoria vyznamnu cast nasich prijmov.

20.11.2018

Otázka (Tatiana Kapitánová, Tovar&Predaj)
Dobrý deň, v časopise Tovar&Predaj máme rubriku Slovo odborníka, kde sa zástupca organizácie/spoločnosti vyjadruje k nejakej aktuálnej téme. Všimla som si, že ste spolu s PAS robili prieskum o pripravovanom odvode. Rada by som sa opýtala či by niekto z Vašich odborníkov nemal záujem o odvode a jeho následkoch napísať do nášho časopisu komentár. Ak áno, rozsah príspevku by bol 2000 znakov (vrátane medzier), krátky titulok a tri slová, ktoré charakterizujú hlavnú myšlienku.

Odpoveď Petra Goliaša:
Odvodom k drahším potravinám
Jednou zo slabín demokracie je sklon k populizmu. Teda k prijímaniu síce populárnych, ale škodlivých opatrení. Na Slovensku patrí medzi najnovšie príklady návrh poslancov SNS na osobitný odvod 2,5 % z ročného z čistého obratu pre obchodné reťazce. Navrhovatelia chcú, aby štát z výnosov podporoval domáce produkty a zabezpečil tak potravinovú sebestačnosť Slovenska.
Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) s inštitútom INEKO sa v prvej polovici novembra v rýchlej ankete opýtali podnikateľov, čo si o návrhu myslia. Prieskumu sa zúčastnilo 139 firiem všetkých veľkostí a zo všetkých krajov Slovenska.
S názorom, že odvod je správnym nástrojom na dosiahnutie potravinovej bezpečnosti, nesúhlasí 91 % respondentov. S tým, že príčinou problémov v poľnohospodárskej prvovýrobe sú obchodné reťazce, nesúhlasí vyše 80 % respondentov.
Viac ako tretina (36 %) si myslí, že odvod povedie k odchodu niektorých reťazcov z trhu a teda k zhoršeniu hospodárskej súťaže. Takmer všetci (95 %) vyjadrili názor, že dôjde k zdraženiu potravín.
Drahších potravín sa zjavne boja aj politici. Preto poslanci Most-Híd pripravujú ďalšie opatrenie – reguláciu cien potravín. To už mnohých ekonómov zdvíha zo stoličky. Kde by už mala fungovať hospodárska súťaž, ak nie pri predaji potravín, kde pôsobí mnoho výrobcov aj predajcov?
Teoreticky je možné, že tam súťaž nefunguje. Ak ale existuje také podozrenie, treba ho najskôr podporiť faktami o trhových podieloch, neprimeraných ziskoch alebo cenových karteloch. Nič také poslanci neukázali.
No a na riešenie máme Protimonopolný úrad, ktorý má chrániť hospodársku súťaž bez politických vplyvov. Zavádzanie osobitných daní a regulácií bude mať presne opačný efekt. V konečnom dôsledku zhorší konkurenčné prostredie a posilní tvorbu monopolov, na čo doplatíme všetci.
Ešte stále je čas oba škodlivé návrhy zastaviť. Je dobré, že podnikatelia neostali ticho. Kriticky dôležitá je ale verejná mienka. Ak ľudia pochopia, prečo sú tieto opatrenia škodlivé, politici ich neprijmú. Preto treba o nich diskutovať.

16.11.2018

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, v Revizii vydavkov na zdravotnictvo II. sa uvadza, ze zdravotnictvo caka od buduceho roka zmena financovania na programove rozpoctovanie. Chcem som sa spytat na Vas nazor, ako hodnotite tento navrh:

Ake su vyhody a nevyhody takehoto financovania?
Mozno ocakavat, ze zdravotnictvo bude mat vdaka tomu viac penazi? Pripadne, moze to ovplyvnit kvalitu slov. zdravotnictva?
Je mozne taku zasadnu zmenu stihnut zaviest este do konca roka?

Odpoveď Dušana Zachara:
Čo sa týka percenta za poistencov štátu: doteraz sa každoročne nezmyselne vybíja verejná debata nad jeho výškou, pričom podstatný je celkový objem verejných prostriedkov idúcich do zdravotníctva a jeho stabilný vývoj a úplne najpodstatnejšie je, čo za tento balík dostávame – aké výsledky, v akej kvalite a efektívnosti. Dôležité je, aby celkový objem zdrojov bol predvídateľný. Ak by sme mali fixne nastavené percento za poistencov štátu vo výške 4 % a sadza odvodov za ekonomicky aktívnych by sa tiež nemenila, tak potom by v časoch vysokého hospodárskeho rastu malo zdravotníctvo obrovské nárasty zdrojov, avšak v čase krízy (keď nie sú ľudia menej chorí) by existoval pokles zdrojov a vtedy by sme len videli ten odpor… Ak štát určuje celkový balík, čo sa deje mimochodom aj teraz, keď sa percento za poistencov štátu flexibilne prispôsobuje rastúcim príjmom od ekonomicky aktívnych, vie projektovať výdavky do zdravotníctva viac lineárne, bez skokovitých excesov. Aby vedeli aktéri v zdravotníctve očakávať, aké budú zdroje v budúcich rokoch, na to je vhodné viacročné rozpočtovanie v spojitosti s programovým rozpočtovaním. Tak vieme do určitej miery garantovať sumy peňazí, ktoré majú ísť na plnenie cieľov rozpočtu v oblasti zdravotnej politiky.

16.11.2018

Otázka (Vladimír Maťo, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, aktuálne sa venujem téme revízie úhrad za lieky. Ak tomu správne rozumiem, ministerstvo má zo zákona povinnosť revidovať úhrady od roku 2011, no nerobí tak. Revízia spočíva v tom, že štát má preplácať lieky vo výške ceny najlacnejšieho na trhu (v danej kategórii) a tým, že tak nerobí, sa na trhu objavili lacnejšie alternatívy, pričom štát stále prepláca podľa „starých tabuliek“. Snaha revidovať prišla teraz. Ministerstvo vyzvalo výrobcov liekov aby predstavili návrhy na zníženie cien liekov a dalo im 48 hodinové ultimátum. Takmer nikto nereagoval a ministerka preto revíziu nepodpíše.

Moja otázka je, z akého dôvodu je vlastne potrebné znižovanie cien zo strany výrobcov? – nestačí, ak si rezort len aktualizuje dáta a začne preplácať podľa toho, čo je aktuálne na trhu najlacnejšie?
Prečo k tomu potrebuje zmenu cenovej politiky výrobcov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, máte pravdu. Stačilo by v rámci kategorizácie upraviť výšku úhrad z verejných zdrojov na základe ceny najlacnejšej alternatívy v rámci referenčnej skupiny liekov a možno by to následne donútilo mnohých výrobcov drahších liekov upraviť svoje ceny nadol, aby boli konkurencieschopní. Ministerka však pravdepodobne nechcela čeliť mediálnym tlakom časti lekárov, pacientskych organizácií a pacientov, ktorým by sa náhle mohli zaviesť, resp. zvýšiť doplatky za lieky, ktoré práve užívajú, ak odmietnu, alebo vo výnimočných prípadoch nemôžu prejsť na liek s nulovým alebo nižším doplatkom. Preto bolo pre ministerku najvýhodnejšie, ak by všetci súhlasili s revíziou a zároveň by drahšie lieky znižovali svoje ceny, aby pacienti nemali vysoké doplatky. Spôsob, akým sa však rokovalo, nedávalo príliš veľa nádejí, že sa to môže dosiahnuť. Niekedy je nevyhnutné, aby politik rozhodol aj proti vôli nejakej skupiny ľudí alebo firiem, pričom by mal vždy sledovať prínos pre celú spoločnosť. Na druhej strane musí byť celý proces aj pre farmafirmy transparentný, predvídateľný, s dostatkom priestoru pre odznenie odborných argumentov a diskusiu.

15.11.2018

Otázka (Eva Mihočková, TREND)
Ahoj Peto, ako sme spolu telefonovali, pisem pre Trend temu “Dobre a zle zahranicne peniaze.” Chcem porovnat mieru angazovanosti zahranicnych zdrojov v tretom sektore a vo verejnych investiciach na Slovensku. Prosim Ta o odpovede:

Do akej miery (percentualne aj Tvojimi slovami) su momentalne slovenske verejne investicie zavisle od zahranicnych zdrojov?
Aku strukturu maju tieto zahranicne zdroje? (su to len eurofondy?)
Mozeme do tejto uvahy zapracovat aj statny dlh, ktory je (z polovice?) v rukach zahranicnych investorov? Da sa povedat, ze zahranicie tymto ovplyvnuje slovensku politiku? (myslim, ze minimalne vo fiskalnej oblasti ano, pretoze v pripade straty dovery zahranicnych investorov by mala krajina velky problem, nie?)
Aký je vplyv zahraničného financovania verejnych investicii (teda primarne EU) na formovanie slovenskej politiky a spolocenskej klimy?
Kto je podla Teba zavislejsí od zahranicnych zdrojov – treti sektor alebo stat?

Odpoveď Petra Goliaša:

Sme závislí predovšetkým na peniazoch Európskej únie. Zdroje z eurofondov tvorili v rokoch 2015-17 spolu 55 % všetkých verejných investícií na Slovensku. Po započítaní spolufinancovania, ktoré je prevažne zo štátneho rozpočtu, tvoria europrojekty viac ako 70 % verejných investícií.
Eurofondy financujúce kohéznu politiku, teda súdržnosť EÚ, tvoria rozhodujúcu časť. Na roky 2014-20 získalo Slovensko 15,32 miliardy eur, čo sú darované peniaze, ktoré nemusíme vracať. Používajú sa na verejné projekty, ktoré štát spolufinancuje sumou 4,72 miliardy eur. Na spolufinancovanie vláda bežne využíva cudzie zdroje, napríklad pôžičky Európskej investičnej banky (EIB), ktorá v rokoch 2012-16 poskytla Slovensku 3,6 miliardy eur. V súčasnosti je EIB významným investorom v PPP projekte na obchvat Bratislavy. V tomto projekte poskytol záruky aj Európsky fond pre strategické investície, čo je ďalší nástroj EÚ na podporu investícií najmä do infraštruktúry medzinárodného významu.
Väčšina dlhu pripadá na finančné inštitúcie, ktoré nemajú rezidenciu na Slovensku. Treba si ale uvedomiť, že aj naše najväčšie banky majú zahraničné matky, nepriamo tak cez ne prevažnú časť dlhujeme zahraničným subjektom. Finančné trhy reagujú na dianie v politike, čoho dôkazom je aj nedávne zvýšenie úrokov na talianskych dlhopisoch po tom, čo v Taliansku prevzali moc populisti, ktorí odmietajú úsporné opatrenia.
Prakticky všetky veľké projekty na výstavbu diaľnic, železníc, infomatizáciu verejnej správy či investície na ochranu životného prostredia sú hradené z eurofondov. Bez tých peňazí by sme napredovali pomalšie, kvalita života by bola nižšia. Negatívom je rozšírená korupcia, ku ktorej dochádza pri prerozdeľovaní vo vnútri krajiny. Korupcia kazí morálku a deformuje súťaž, čo na Slovensku tiež zanecháva stopy. Korupcia by tu ale bola aj bez eurofondov.
Ani štát ani tretí sektor nežijú v izolovanom svete. Finančná previazanosť so zahraničím je prirodzená. Dôležitá je transparentnosť, teda aby verejnosť vedela, odkiaľ sú peniaze. INEKO dlhodobo zverejňuje svojich donorov aj objem podpory v ročných správach. Aj tretí sektor v súčasnosti významne čerpá z eurofondov v rámci programu na zefektívnenie verejnej správy. Paleta donorov je ale pestrá, nechýbajú slovenské ministerstvá, domáce súkromné firmy aj zahraničné nadácie. Zahraničná rezidencia donorov by rozhodne nemala byť dôvodom na škandalizáciu. Kritická diskusia by sa mala prioritne venovať výsledkom práce mimovládok s ohľadom na záujmy, hodnoty a transparentnosť ich donorov.

14.11.2018

Otázka (Petra Strižková,Rádio Slovensko)
Dobrý deń, v rámci rebríčka najkvalitnejších nemocníc na SK “Nemocnica roka 2018” ste pracovali aj s kritériom “spokojnosť s nemocničnou stravou”?
Ak áno, s kým by som mohla prebrať podrobnejšie dáta? Resp. existuje relevantný spotrebiteľský prieskum, ktorý s témou pracuje?

Odpoveď Dušana Zachara:
V ramci ocenenia Nemocnica roka pracujeme s indikatorom Celkova spokojnost pacientov, ktory pozostava z 12 dotaznikovych otazok definovanych v legislative. Jedna z nich je aj otazka o nemocnicnej strave, ktora je v tomto zneni:

Ako ste boli spokojný (á) s kvalitou stravy na oddelení?

Na nasom portali nemocnice.ineko.sk najdete podrobne udaje aj o tejto otazke za vsetky nemocnice a aj viac rokov dozadu.

Na ukazku Vam zasielam link na vytvoreny rebricek spokojnosti pacientov s kvalitou stravy na oddeleni za vsetky fakultne a vseobecne nemocnice za obdobie 4 rokov (2014-2017) (bodove hodnoty su na skale skolskych znamok, cize cim vacsie cislo, tym nespokojnesi pacienti): http://nemocnice.ineko.sk/rebricky/20142017/1.7|1,3|NONE|1.7,d

12.11.2018

Otázka (Filip Domovec, Plus JEDEN DEN)
Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o vyjadrenie k téme: Čakanie pacienta na urgente privezeného záchrankou. Podľa dát zverejnených na stránke INEKO spomedzi štátnych a fakultných nemocníc vyšla najlepšie UN Martin 13,3 min. a najhoršie UNLP Košice 22,1 min.

Prečo musia pacienti privezení záchrankou na urgent ešte niekoľko minút čakať?
Z akých konkrétnych údajov ste vychádzali pri zostavení rebríčka o čakacích dobách na urgentoch?
Pacientov s neakútnym stavom nechávajú na urgentoch čakať dlhšie, čo je prirodzené, no tak sa predlžuje aj priemerná doba čakania na jedného pacienta a nie je to chyba personálu alebo nemocnice. Rátali ste s týmito prípadmi pri tvorbe rebríčku?
Čo je dôvodom, že v Martine sa čaká 13 minút a v Košiciach 22 minút? Môže byť tento časový rozdiel rozhodujúci v otázke zdravia a života pacienta?

Odpoveď Dušana Zachara:

Niektorí pacienti nečakajú vôbec, niektorí, ak to dovoľuje ich zdravotný stav, čakajú, lebo môže byť na urgente pacient s akútnejším stavom, ktorému sa lekári venujú, alebo je lekár ešte na inom oddelení, niektorí pacienti čakajú, kým budú odpojení od prístrojov záchranky a napojení na prístroje nemocnice, niektorí čakajú, lebo procesy prijímania akútnych pacientov nie sú optimálne nastavené alebo chýba dostatok kvalifikovaného personálu na urgentoch a pod.
Čerpali sme z údajov, ktoré nám poskytlo Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR.
Ale tak je to viacmenej v každej nemocnici. Napríklad v Martine, kde majú v priemere pacientov s najnákladnejšími diagnózami, čaká záchranka s pacientom na urgente najkratšie, takže sa nedá generalizovať, že nemocnice, kde privážajú komplikovaných pacientov, sa musí čakať na urgente dlhšie. Vidíme, že nemusí. Ale je pravda, že nami sledovaný čas “čakania” na odovzdanie pacienta nemusí byť ovplyvnený len akútnosťou pacientov, procesmi a personálom nemocnice, ale aj (ne)konaním posádky záchranky, ktorá napríklad po rýchlom odovzdaní pacienta nemocničnému lekárovi si vyjde na cigaretku, prípadne do bufetu a až potom zmení svoj status na “voľný”, kedy sa v našej metodike ukončí čas odovzdávania pacienta. Hoci je pacient dávno odovzdaný, čas beží ďalej. Radi by sme mali aj údaje o skutočnom čase odovzdávania, ktoré by nebolo pokrivené následnou prípravou posádky na ďalší výjazd, ale takéto dáta nie sú celoplošne dostupné. Treba ale povedať, že sa to deje pravdepodobne v každej nemocnici. Chceme sa však pozrieť na to, či náhodou niektoré záchranky dlhšie neodpočívajú po odovzdaní pacienta ako iné.
Neviem sa k tomu kompetentntne vyjadriť, lebo sme to neanalyzovali. Pri niektorých ochoreniach (tzv. kvintet prvej hodiny) môžu minúty spôsobovať rozdiel v tom, aké zdravotné následky si pacient po záchrane života zoberie z nemocnice so sebou domov a akú kvalitu života bude mať. Niekedy može mať oneskorenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti aj fatálne následky.

6.11.2018

Otázka (Václav Papež, SITA)
Dobrý deň, zaujíma ma, ako INEKO vníma aktuálnu situáciu stratifikácie nemocníc.

Je podľa Vás tempo tejto stratégie dostatočné?
Ako vníma inštitút túto novú reorganizáciu?
Komunikujete o tom aktuálne s ministerstvom zdravotníctva?

Odpoveď Dušana Zachara:
O stratifikácii lôžkových zariadení sme informovaní a podporujeme tento projekt. Nielen slovenské nemocnice, ale najmä ich pacienti potrebujú stratifikáciu ako soľ. Dobre nastavená sieť akútnych nemocníc s nadväzujúcimi zariadeniami pre doliečovanie, pre pobyt dlhodobo chorých a starších pacientov a ďalšie sociálno-zdravotné zariadenia predstvujú základný predpoklad na to, aby pacienti dostávali dostupnú a kvalitnú starostlivosť, ktorá bude udržateľná z ekonomického, klinického, ako aj demografického hľadiska. Určite je pre ľudí lepšie síce cestovať možno o pár minút dlhšie do nemocnice, ale zato mať väčšiu garanciu poskytovania bezpečnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ktorú bude zabezpečovať skúsený zdravotnícky personál.

Najväčšou brzdou stratifikácie je populizmus a rôzne politicko-lobistické tlaky rôznych záujmových zoskupení. Ak nebude napredovať postupná riadená a chcená reorganizácia nemocníc, bude sa presadzovať živelne, čo môže spôsobovať nechcené disproporcie a vážne problémy v kvalite a dostupnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom.

31.10.2018

Otázka (Bernadetta Pitoňáková, My Noviny stredného Považia)
Dobrý deň, potrebovali by sme vyjadrenie v súvislosti s problémom, ktorý vznikol v Ilave pri stavbe, ktorá sa realizovala z eurofondov v rámci modernizácie železničnej trate. Investorom boli ŽSR. Ide o železničný podjazd, ktorý spája časť Ilavy – Sihoť s mestom. Stavbu postavili približne pred štyrmi rokmi. ŽSR ju chceli odovzdať Trenčianskemu samosprávnemu kraju. Cestu, na ktorej sa podjazd staval, má TSK v správe. TSK však odmietlo stavbu prebrať, tvrdili, že sú na nej závady. Železnice to popierajú. Výsledkom bolo, že na nej nikto nerobil údržbu. Došlo k poškodenie všetkých čerpadiel postupne, nakoniec k závažnému poškodeniu stavby, ktorú museli uzavrieť. Pravidelne sa tu aj pri malých dažďoch hromadila voda, podjazd bol nepoužiteľný. Stavbu museli kompletne opraviť, čo stálo 240-tisíc eur. Čo hovorí vaša organizácia na takýto postup a prístup?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Nerád sa vyjadrujem k prípadom, ktoré nepoznám. Neviem s istotou, či aj tu mal TSK primerané dôvody podjazd neprevziať. Ale keďže to zďaleka nie je prvý podobný prípad, komentár si to žiada. Preto nech sa páči:

Každý má nárok urobiť chybu. Lenže tu zďaleka nejde o prvý podobný prípad plytvania zdrojmi Železníc SR. Objektov za veľa peňazí, ktoré následne neslúžia ale chátrajú, majú železnice mnoho. A to stále vidíme len špičku ľadovca, o väčšine prípadov mrhania zdrojmi sa verejnosť nedozvie. Pri takomto gazdovaní železniciam musia chýbať peniaze na údržbu tratí aj na potrebné investície. Čoho výsledkom sú aj častejšie meškania vlakov.

Problémy s neochotou budúcich správcov prebrať nové podjazdy a iné objekty majú železnice už mnoho rokov. Poučili sa z nich? Čo robia inak pri aktuálnych alebo chystaných stavbách, aby sa to už neopakovalo? Zlepšili kontrolu kvality vykonaných prác? Reklamujú včas všetko, čo nebolo vykonané podľa zmluvy a predpisov? Umožňujú budúcim správcom robiť vlastný dozor alebo námatkové kontroly už počas výstavby objektov, ktoré by mali neskôr prevziať?
Dobrý hospodár sa z chýb poučí a neopakuje ich. Nominanti vládnych strán a ich kmotrov vo vedení železníc to buď nevedia alebo nechcú. Ani jedna z týchto možností však nedáva nádej, že začnú zodpovedne hospodáriť.

26.10.2018

Otázka (Filip Domovec, Plus JEDEN DEN)
Dobrý deň, podľa údajov zdravotnej poisťovne Dôvera, každý poistenec zaplatí do systému zdravotníctva v priemere 1027 eur ročne. V tejto sume sú zarátané odvody do zdravotnej poisťovne, aj ďalšie platby poistenca. V Česku je táto suma asi 1250 eur, v Holandsku, Rakúsku, Nemecku cez 4000 eur. Šéf Dôvery Martin Kultan tvrdí, že za 1027 eur si nemôžeme dovoliť toľko nemocníc, koľko dnes máme, nemôžeme mať dobré čakačky a neobmedzený prístup k novým technológiám či liekom. V tejto súvislosti vás prosím o stanovisko:

Je v našom zdravotníctve málo peňazí?
Ako efektívne zvýšiť túto sumu bez toho, aby to pocítili ľudia na zvýšených odvodoch?

Odpoveď Dušana Zachara:
Či je v slovenskom zdravotníctve dosť alebo málo peňazí je relatívna záležitosť a dosť závisí aj od toho s kým sa porovnávame a aký ukazovateľ používame. Tak napríklad podľa údajov OECD dávame do zdravotníctva ako podiel na HDP porovnateľne veľa zdrojov ako Česká republika a viac ako Poľsko a pri verejných výdavkoch aj viac ako Maďarsko. V každom prípade zdroje do zdravotníctva rastú a treba sa pýtať, či sa tento nárast, a ak áno, tak v akom rozsahu premietol do lepších výsledkov zdravotníctva. Je treba myslieť na hodnotu za peniaze. V každom prípade treba zlepšiť efektívnosť vynakladania zdrojov v zdravotníctve, aby sme pri stanovenom objeme peňazí vedeli pacientom priniesť vyššiu hodnotu. A jedným z krokov, ktorým to možno dosiahnuť, je stratifikácia nemocníc – čiže optimalizácia siete lôžkových zariadení. Zdravotnícke zariadenia akútnej starostlivosti sa budú centralizovať do väčších centier s dostatočne erudovaným personálom, nemocnice sa budú viac špecializovať, niektoré sa transformujú na zariadenia neakútneho typu pre doliečovanie a pobyty dlhodobo chorých a starších, skráti sa pobyt v nemocnici a zvýši sa využiteľnosť akútnych lôžok, kde bude pre jedného pacienta k dispozícii viac lekárov a sestier, viac bude jednodňovej ambulantnej starostlivosti, viac pacientov bude liečených v primárnej ambulantnej sfére (všeobecní lekári) bez ich zbytočného posielania do nemocníc či k špecialistom, resp. pri vážnejších stavoch ambulantnými a nie nemocničnými špecialistami, posilniť by sa mala aj domáca ošetrovateľská starostlivosť a pod.

26.10.2018

Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Dobrý deň prajem, pripravujem materiál o tom, ako sa darilo Československu za posledných 100 rokov z hľadiska ekonomického vývoja. Chcel by som vás poprosiť o zodpovedanie niekoľkých otázok.

Ako by sa dal charakterizovať ekonomický vývoj Československa za posledných 100 rokov?
Dá sa ten vývoj rozdeliť do niekoľkých etáp, ktoré boli charakteristické pre dané obdobie? Čo ovplyvňovalo jednotlivé obdobia z ekonomickej stránky?
Ako vnímate vývoj posledných 25 rokov?
Nemáte prosím k dispozícii materiály, resp. dáta, ktoré by sa dali použiť pri tejto téme?

Odpoveď Petra Goliaša:
Po vzniku prvej CSR doslo k prudkemu rastu ekonomiky, ktory vyvrcholil v roku 1929, ked CSR patrila medzi najvyspelejsie staty sveta. Nasledna svetova depresia sposobila pokles zivotnej urovne, ekonomika sa do roku 1935 prepadla zhruba o pätinu, resp. na uroven roku 1924. Predvojnove zbrojenie prispelo k rozmachu priemyslu a zvyseniu vykonu ekonomiky blizko rekordnych predkrizovych urovni. Zo strategickych dovodov sa vtedy podstatne zvysili investicie na Slovensku, ktore bolo dalej od nemeckych hranic, co pomohlo zmiernit jeho zaostavanie za tradicne ovela vyspelejsimi ceskymi krajinami. Druha svetova vojna ekonomicky rast pribrzdila. Z vojnoveho obdobia nie su porovnatelne udaje, kazdopadne do roku 1948 ekonomika CSR prekonala predvojnovu uroven priblizne o 10 %.

Od nastupu komunizmu po vojne ekonomika postupne rastla, avsak pomalsie ako v demokratickom svete. Od konca 70-tych rokov sa tak zacalo coraz vyraznejsie prejavovat zaostavanie za Zapadom vo vykonnosti ekonomik aj v ocakavanej dlzke zivota. Pad komunizmu a rozpad RVHP sposobil pokles ceskoslovenskej ekonomiky o 23 %, ktory sa podarilo vymazat az po roku 2000. Napriklad ekonomika SR dosahovala v roku 1995 len 40 % urovne EU15, v CR to bolo 66 %.

Vdaka demokratizacii a naslednym reformam doslo najmä po roku 2000 k prudkemu rastu ceskej a v este väcsej miere aj slovenskej ekonomiky, co sa prejavilo uz aj v postupnom dobiehani vyspelej Europy a tiez v dobiehani Ceska Slovenskom. Napriek tomu za vyspelymi statmi zaostava Slovensko v ekonomickej vykonnosti stale zhruba o 29 % a CR o 18 %, pricom v poslednych rokoch dobiehanie najmä na Slovensku stagnuje.

Ocakavana dlzka zivota pocas komunizmu pri muzoch dlhodobo stagnovala a pri zenach mierne rastla. Ludom v demokratickom svete sa zivot predlzoval podstatne rychlejsie, aj v tomto ukazovateli sme tak zacali vyrazne zaostavat. Prakticky ihned po pade zeleznej opony sa zacal zivot pri oboch pohlaviach vyraznejsie predlzovat aj u nas.

Dlhodobe data o HDP
Data po roku 1995 pozrite tu
Data o dlzke zivota aj HDP su tiez dostupne v databazach Eurostatu aj OECD.

26.10.2018

Otázka (Miro Pastorek, SME)
Dobrý deň, bol by som vám vďačný za doplňujúce informácie k hodnoteniu FNSP Nové Zámky.

Všimol som si, že FNSP Nové Zámky získala oproti minulému roku výrazne lepšie hodnotenie v oblasti transparentnosti. Poviete mi, čo v tejto oblasti podľa vás začali robiť lepšie?
Naopak, v oblasti kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti získala nemocnica horšie hodnotenie ako vlani. Môžete mi presnejšie vysvetliť, čo je za tým, prosím?

Odpoveď Dušana Zachara:

Nemocnica v Nových Zámkoch získala síce v oblasti transparentnosti viac bodov ako minulý rok, ale je to zapríčinené len zmenou metodiky prideľovania bodov. V skutočnosti sa v tejto oblasti novozámocká nemocnica relatívne oproti minulému roku zhoršila. Kým v roku 2017 jej patrilo v tomto indikátore 7. miesto spomedzi ostatných štátnych univerzitných a fakultných nemocníc, tento rok klesla až na 9. miesto (tretie od konca).
Pri subindikátoroch indexu transparentnosti, ktoré zostali oproti minulému roku nezmenené, pozitívne zmeny nenastali. Pri nových subindikátoroch získala nemocnica plný počet za mystery shopping hendikepovaného pacienta a za poskytnutie údajov prostredníctvom online dotazníka. Nemocnica bodovala aj udelením súhlasu so sprístupnením štatistických údajov z NCZI. Na druhej strane FNsP nezískala body za odpoveď od chirurga, ktorého mailom oslovil pacient s diagnózou (metóda mystery shopping). Slabinou nemocnice sú tiež informácie o poskytovaných zákrokoch a metódach, o postupe pri
Oproti predošlému obdobiu bola nemocnica viac pokutovaná od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za zle poskytnutú zdravotnú starostlivosť, takisto pacienti sa viac sťažujú. Pri indikátoroch kvality má nemocnica v Nových Zámkoch relatívne horšie čísla pri mortalite na mozgovo-cievnu príhodu a pri úmrtnosti na jednotke intenzívnej starostlivosti. Treba povedať, že pri viacerých indikátoroch kvality má novozámocká nemocnica lepšie hodnoty ako minulý rok, ale ak sa ostatné nemocnice zlepšili ešte viac, môže aj mierne zlepšujúca sa nemocnica v relatívnom hodnotení skončiť horšie. Nižší bodový zisk FNsP v Nových Zámkoch za indikátor reoperovanosti oproti minulému roku bol zas zapríčinený čiastočne aj opravou metodiky vykazovania dát zo strany zdravotných poisťovní, preto v tomto prípade nie je statické medziročné porovnanie príliš vhodné.

18.10.2018

Otázka (Igor Roško, MY Hornonitrianske noviny)
Dobrý deň, som redaktorom MY Hornonitrianskych novín a pripravil som článok o návšteve ministerky zdravotníctva v nemocnici v Bojniciach. Hovorili o stratifikácii nemocníc a o tom, že tento krok by sa mal bojnickej nemocnice dotknúť len pozitívne. Rád by som to doplnil o Váš názor, preto by som Vás poprosil o odpovede na otázky:

Potrebujú slovenské nemocnice stratifikáciu?
Ako podľa vás môže ovplyvniť stratifikácia zariadenia ako bojnická nemocnica? Pomôže im zlepšiť ich hospodárenie?
Môže nemocniciam pomôcť zavádzanie systému DRG v oblasti financovania?

Odpoveď Dušana Zachara:

Nielen slovenské nemocnice, ale najmä ich pacienti potrebujú stratifikáciu ako soľ. Dobre nastavená sieť akútnych nemocníc s nadväzujúcimi zariadeniami pre doliečovanie, pre pobyt dlhodobo chorých a starších pacientov a ďalšie sociálno-zdravotné zariadenia predstvujú základný predpoklad na to, aby pacienti dostávali dostupnú a kvalitnú starostlivosť, ktorá bude udržateľná z ekonomického, klinického, ako aj demografického hľadiska. Určite je pre ľudí lepšie síce cestovať možno o pár minút dlhšie do nemocnice, ale zato mať väčšiu garanciu poskytovania bezpečnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ktorú bude zabezpečovať skúsený zdravotnícky personál.
Stratifikácia môže na základe potrieb v regióne a na celom Slovensku a na základe dát o štruktúre a počte realizovaných výkonov v bojnickej nemocnici viesť k tomu, že sa s touto nemocnicou bude počítať ako s akútnou. Prípadne sa nemocnica môže ešte k tomu aj zamerať na konkrétny typ medicíny, kde môže získať nadregionálnu dôležitosť. Ale to vyplynie až z konkrétnych odborných rokovaní a argumentov. To samozrejme môže priniesť aj viac peňazí pre nemocnicu, ale zároveň aj vyššie požiadavky na kvalitu, personál, technológie a dobre nastavené procesy.
Samotné DRG nezvyšuje balík peňazí pre nemocnice, ale robí väčší poriadok a vytvára predpoklady pre férovejšie odmeňovanie lôžkových zariadení, čo však nevyhnutne znamená zároveň aj nové prerozdelenie tohto balíka medzi poskytovateľov. Zatiaľ sme však len na začiatku tohto procesu. Je veľmi dôležité, aby sme DRG-systém nepoužívali ako nástroj pre štátnu reguláciu a zabetónovanie cien, ale aby zdravotnícke zariadenia mohli byť odmeňované aj na základe meranej kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

17.10.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, do zajtrajšej výroby pripravujem tému o čakacích listinách na Slovensku. K tomu mám nasledovné otázky:

Čo hovoríte na to, že Slovensko nemá stále verejné čakacie listiny?
V čom by podľa vás mohol byť prínos verejných čakacích listín?
Mohli by podľa vás verejné čakacie listiny znížiť machinácie a korupciu pri čakaní na operácie?
Máte ako INEKO nejaké informácie/údaje o tom, že pri čakacích listinách, ktoré nie sú verejné dochádza ku korupcii?

Odpoveď Dušana Zachara:
Verejné čakacie listiny s anonymizovaným identifikátorom sú predpokladom k zvýšeniu transparentnosti, verejnej kontrole a férovosti pri čakaní pacientov na poskytnutie odkladnej zdravotnej starostlivosti. Samozrejme to zužuje priestor pre korupciu pri neodôvodnenom uprednostňovaní pacientov. Je to zároveň aj dobrý inštrument pri snahe o dosahovaní rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti pre všetky socio-ekonomické skupiny obyvateľstva. Pri verejných čakacích listinách by mali byť tiež zverejnené presné pravidlá, akým algoritmom sa postupuje pri situáciách, kedy nie je pacient, ktorý je na rade, pripravený na zákrok, resp. kedy je možné “predbiehanie” – napríklad, ak si lepšie využitie operačných sál a pesonálnych kapacít vyžaduje napríklad “uprednostniť” pacienta, ktorý nie je prvý v poradí, lebo ten so svojou diagnózou nespĺňa “profil”, ktorý by sa napríklad vošiel do časového okna medzi dve náročné operácie.

9.10.2018

Otázka (Michaela Štalmachová, SME)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o stanovisko ku rozpočtu. V ňom sa tento rok (na rozdiel od minulých) za poistencov štátu vyčlenila pevná suma. Konkrétne ide o 960 mil. eur. Táto suma je zároveň o cca 260 mil. nižšia ako vlani.

Ako túto zmenu vnímate? Je lepšie, ak štát určuje pevnú sumu? Čo táto zmena má vlastne priniesť?
Suma je nižšia ako vlani – môže to priniesť to, čo po minulé roky – že sa pred koncom roka bude zase istý obnos doplácať?
Napríklad pri poistnom na deti MF v rozpočete píše, že “zohľadňuje sa vývoj v počte poistencov štátu v doterajšom období roka 2018.” Znižuje sa teda suma za poistencov štátu kvôli tomu, že sa rodí menej detí ale aj preto, že klesá napríklad počet nezamestnaných?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pre zdravotníctvo sú na rok 2019 rozpočtované zdroje v medziročnom porovnaní vyššie o 244 miliónov eur. Je to najmä vďaka rastu miezd a zamestnanosti v hospodárstve SR, čoho dôsledkom rastú odvody ekonomicky aktívnych osôb medziročne o 488 miliónov eur,” uviedol pre TASR riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Peter Goliaš. Povedal tiež, že naproti tomu klesajú príjmy za poistencov štátu o 249 miliónov eur.

Goliaš vysvetlil, že podstatná časť z dodatočných zdrojov pôjde na rast miezd zdravotníckeho personálu. “Spolu ide o 197 miliónov eur. Popri automatickom zvyšovaní platov lekárov aj zdravotných sestier (96 miliónov eur) ide najmä o mimoriadny desaťpercentný rast miezd sestier a ostatného nelekárskeho personálu od 1. januára budúceho roka (77 miliónov eur),” spresnil.

Pripomenul tiež, že sa zvýšia aj príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky, a to vo výške 24 miliónov eur. Výdavky na investície do rekonštrukcie budov a obnovy technického vybavenia nemocníc sa zvýšia o 30 miliónov eur. Rozpočet podľa Goliaša počíta aj s úspornými opatreniami na strane zdravotných poisťovní, najmä pri nákupe liekov, a to vo výške 92 miliónov eur, ako aj na strane nemocníc, vo výške 46 miliónov eur.

Podstatna je celkova suma, ktora ide do zdravotnictva, nie izolovany pohlad na platbu za statnych poistencov. Ja momentalne letim do zahranicia, tak nemozem podrobne odpovedat. Davam do kopie kolegu Zachara, mozno si najde cas.

8.10.2018

Otázka (Veronika Kováčová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o stanovisko k pred pár dňami zverejnenému návrhu štátneho rozpočtu na rok 2019.

Odpoveď Petra Goliaša:
Navrh rozpoctu odraza priaznivy ekonomicky vyvoj, ked vdaka rastu miezd aj zamestnanosti prudko stupaju verejne prijmy. Vlada pouzije tieto peniaze najmä na zvysenie platov vo verejnej sprave, teda pre uradnikov, zdravotnikov a ucitelov ale napriklad aj na nakup zbrojnej techniky v rezorte obrany, kde dochadza k zvyseniu vydavkov o 581 mil. eur v roku 2019. Naproti tomu stagnuju napriklad vydavky na dopravnu infrastrukturu. Paradoxom je, ze napriek rastucim prijmom vlada zavadza niektore nove dane ako napriklad dan z nezivotneho poistenia ci osobitny odvod obchodnych retazcov.

Pozitivom je pokles deficitu verejnych financii aj dlhu a smerovanie k vyrovnanemu rozpoctu. Ak by bola vlada vo vydavkoch striedmejsia, mohli sme mat prebytkovy rozpocet uz teraz, nie az v roku 2021. Prebytkovy rozpocet by vytvoril priestor pre rychlejsie znizovanie dlhu ako aj pre vyraznejsie znizovanie dani a odvodov.

5.10.2018

Otázka (Michaela Štalmachová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko ku novému rozpočtu. Ide o posledný rozpočet pred parlamentnými voľbami a je možné, že aj posledný kažimírov rozpočet. Zaujíma ma:

Čo je možné o tomto rozpočete povedať? Aký je?
Čo sú jeho pozitívne či negatívne stránky?
Čo vás v ňom najviac prekvapilo?
Čo sa týka deficitu je nový rozpočet celkom odvážny – Vďaka čomu by mohol štát toto číslo dosiahnuť – je to najmä vďaka vyšším príjmom?

Odpoveď Petra Goliaša:
Navrh rozpoctu odraza priaznivy ekonomicky vyvoj, ked vdaka rastu miezd aj zamestnanosti prudko stupaju verejne prijmy. Vlada pouzije tieto peniaze najmä na zvysenie platov vo verejnej sprave, teda pre uradnikov, zdravotnikov a ucitelov ale napriklad aj na nakup zbrojnej techniky v rezorte obrany. Naproti tomu stagnuju napriklad vydavky na dopravnu infrastrukturu. Paradoxom je, ze napriek rastucim prijmom vlada zavadza niektore nove dane ako napriklad dan z nezivotneho poistenia ci osobitny odvod obchodnych retazcov.

V predvolebnom roku mozu mat jednotlive rezorty ambiciu dalej zvysovat vydavky, pre konecne hodnotenie preto treba pockat az do schvalenia finalnej verzie v parlamente.

5.10.2018

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela som vas poprosit, Min. skolstva vyhlasilo vyzvu na vyber hodnotitelov. Ponuka im 16 eur za hodinu a chcela som sa vas opytat:

Ako tuto sumu hodnotite?
Je to dostatocne?
Je dobre, ze sa to bude platit za hodinu?
Ako hodnotite tu vyzvu?
Moze to pomoct k lepsiemu hodnoteniu projektov?

Odpoveď Petra Goliaša:
Verejna vyzva je dobry sposob tvorby databazy hodnotitelov, lebo sa do nej moze zapojit kazdy, kto splna podmienky. Odmena 16 eur za hodinu je primerana. Ministerstvo sa zapojenim externych hodnotitelov nezbavuje zodpovednosti, preto by malo ich pracu monitorovat a vyuzivat hodnotitelov s najlepsimi vysledkami a efektivnostou.

2.10.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, neviem, či si pamätáte, ale v roku 2012 som vás oslovoval do dvoch článkov o úväzkoch štátnych (nemocničných) lekárov v súkromných zariadeniach. Tu a tu sú linky na tie články, v ktorých ste sa vyjadrovali k tejto téme. Vtedy bola taká situácia, že nielen ministerstvo zdravotníctva, ale aj štátne nemocnice nevedeli, aké a kde mali ich lekári úväzky pomimo. Pritom vtedy išlo o veľký počet lekárov, ktorí popri štátnej nemocnici robili ešte niekde v súkromnom zariadení. Pri niektorých nemocniciach to boli až dve tretiny lekárov. Ministerstvo vtedy sľúbilo, že urobí zoznam všetkých štátnych lekárov s ich uväzkami pomimo nemocníc, kde pracujú. K tomu mám na Vás nasledujúce otázky. Na niektoré ste mi už odpovedali pred tými šiestimi rokmi, ale bol by som rád, keby sme si to aktualizovali, či to stále platí. Otázky:

Máte vedomosť o tom, žeby sa za posledných šesť rokov (od roku 2012) nejako stransparentnili úväzky lekárov pracujúcich okrem štátnych nemocníc aj v súkromných zariadeniach. Myslím, žeby bolo verejne dostupnejšie, akí lekári v štátnych nemocniciach majú svoje súkromné praxe?
Prečo je podľa vás dôležité (nielen pre pacientov) vedieť, v ktorých iných zariadeniach pracujú nemocniční lekári?
Je pri viacerých úväzkoch riziko, že lekár nemusí kvalitne poskytovať zdravotnú starostlivosť v nemocnici?
Je riziko, že si nemocničný lekár bude do súkromného zariadenia/ambulancie posielať pacientov s diagnózami/výkonmi, ktoré sú lepšie platené ZP?

Odpoveď Dušana Zachara:

V súčasnosti už tento problém nie je taký vypuklý ako pred 6 rokmi. VšZP zaviedla medzi kritériá na zazmluvňovanie, že súčet všetkých pracovných úväzkov lekára nesmie byť v princípe vyšší ako 1,2, pričom lekár môže pracovať maximálne u dvoch rôznych poskytovateľov. Ak má v štátnej nemocnici zamestnaný lekár záujem pôsobiť aj u iného poskytovateľa, resp. vo vlastnej súkromnej praxi, musí o tom informovať riaditeľa nemocnice, ktorý rozhoduje o udelení povolenia na ďalší úväzok. Takže riaditelia majú prehľad o úväzkoch a môžu ich regulovať.
O verejnom ministerskom zozname všetkých štátnych lekárov s ich uväzkami mimo nemocníc neviem. Teraz by to pravdepodobne mohlo narážať aj na ochranu údajov v zmysle GDPR…
Napríklad, aby verejnosť vedela lepšie odkontrolovať, či neprichádza k nekalým praktikám, vrátane uprednostňovania pacientov či neefektívneho nakladania s verejnými zdrojmi.
Áno, samozrejme, riziko tu je. Najmä ak taký lekár má nočnú službu a predtým ambuloval alebo potom ešte len ide ambulovať do súkromného zariadenia. Práca pre viacerých poskytovateľov, ak vysoko prevyšuje jeden celý úväzok, zákonite musí unavovať takýchto lekárov. Prepracovanosť a nedostatok oddychu potom zvyšuje riziko pochybení. Ostáva aj menej času na ďalšie vzdelávanie.
Na druhej strane treba však tiež posudzovať, ak máme pri nejakej špecializácii akútny nedostatok lekárov, že zvýšeným úväzkom takéhoto lekára dokážeme pomôcť väčšiemu počtu čakajúcich pacientov, vieme tak zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti a treba len odvážiť, či tieto benefity sú vyššie ako riziká vyplývajúce z prepracovanosti. Paušálne sa teda nedá povedať, že paralelné úväzky sú negatívom. Môžu mať aj ďalšie pozitívne účinky, napríklad v lepšom manažovaní pacienta, len nesmie dochádzať k uprednostňovaniu pred inými pacientmi a “zlizovaniu smotany” na úkor nemocnice.
Áno, okrem uprednostňovania pacientov tu je prítomné aj takéto riziko. Ustrážiť by si to mali najmä riaditelia nemocníc, ktorým sa takto znižujú príjmy. A ak potom straty a dlhy nemocníc platíme my všetci vo forme štátneho oddlžovania, tak potom je to aj v záujme verejnosti, aby sa toto riziko minimalizovalo.

1.10.2018

Otázka (Monika Almášiová, denník KORZÁR)
Dobrý deň, ministerstvo začalo distribuovať pre pacientov v nemocniciach hygienické balíčky, podľa tlačovej správy chcú takto zvýšiť komfort pacientov. Môžem vás poprosiť o vyjadrenie vášho názoru na hygienické balíčky?

Odpoveď Dušana Zachara:
Hygienické potreby by mali byť v každom zdravotníckom zariadení samozrejmosťou a pre všetkých. Ich disponibilita je zároveň najlacnejšou metódou ako predchádzať vážnym infekciám. Rozdávanie balíčkov nie je systémovým krokom, je to hasenie požiaru a reakcia na stav, kedy niektorí pacienti a ich návštevy kradnú základné hygienické potreby a štátne nemocnice, ktoré sú vysoko zadlžené, ich nemajú za čo dopĺňať.

24.9.2018

Otázka (Mária Zerzanová, Hospodárske Noviny)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o zodpovedanie nasledujúcich otázok týkajúcich sa blížiaceho termínu na prepoistenie v zdravotnej poisťovni.

Podľa čoho by ľudia mali zvažovať nad zmenou zdravotnej poisťovne?
Líšia sa zdravotné poisťovne podľa čakacích lehôt napríklad na operácie?
Majú ľudia najväčšiu istotu preplatenia neštandardných zákrokov vo VšZP vzhľadom na to, že má najviac poistencov a najväčší balík peňazí alebo to nemusí byť pravidlo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Poistenci sa rozhodujú rôzne. Niektorí majú zlú osobnú skúsenosť, preto prestupujú, alebo dajú na pozitívnu či negatívnu referenciu známych alebo svojich lekárov, iní reflektujú na rôzne bonusové programy, programy refundácie doplatkov za lieky, kratšie čakacie lehoty, väčší rozsah preplácaných výkonov, vakcín, liekov, kvalitnejších zdravotníckych materiálov – nadštandardu, sieť zazmluvnených poskytovateľov, lepšiu komunikáciu, elektronické služby, manažment pacienta, imidž poisťovne a pod.

Na to, ktorá poisťovňa prepláca viac nadštandardu, Vám neviem odpovedať, nakoľko by si to vyžadovalo vykonať serióznu analýzu a o žiadnej podobnej neviem, žeby už existovala.

23.9.2018

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela som Vas poprosit o komentar do clanku. Pripravujem do zdravotnickej rocenky material o zmenach, ktore sa minuly rok v rezorte udiali. Poziadala som ministerku zdravotnictva, aby vybrala a okomentovala osem zasadnych opatreni, ktore vlani zaviedli a teraz by som chcela poprosit Vas, ci by ste sa na ne nepozreli a nepridali svoj pohlad na dane zmeny. Nejde mi o to, aby sme nasilu nieco kritizovali, ale povedali aj B, ktore napriklad ministerka mohla opomenut.

Odpoveď Dušana Zachara

19.9.2018

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela som vas poprosit o jednu kratku vec. Na neurochirurgickej klinike v BA sa caka aj rok na neakutnu operaciu. Inde je to 2-3 mesiace. Nemocnica hovori, ze maju vaznejsich pacientov a posielaju im aj ine nemocnice. Mam data zo ZP, maju porovnatelne vela operacii ako ine kliniky (je ich 8 na SR, co robia napr. oepracie hlavy a chrbtice) a napriklad nemocnica ako ZA, nitra ci MT tvrdia, ze ani neposielaju pacientov a vedia si to urobit vsetko sami aj vazne veci.

A chcela som sa vas opytat, preco sa potom podla vas tak dlho v BA caka oproti inym klinikam?

Odpoveď Dušana Zachara:
Aj keď nepoznám špecifiká a problémy bratislavskej neurochirurgickej kliniky, tak dlhšie čakanie na tomto pracovisku môžu teoreticky spôsobovať viaceré príčiny. Jednou z nich môže byť aj nedostatok zdravotníckeho personálu a odchod skúsenejších zamestnancov, ďalšou môže byť, že napriek tomu, že ostatné fakultné nemocnice do Bratislavy pacientov podľa ich slov neposielajú, je v Bratislave pri porovnateľnej kapacite objektívne viac pacientov, ktorí čakajú na operáciu. Mohli si ju vybrať už dopredu a cestovali za ňou aj zo vzdialenejších kútov Slovenska, alebo ich záchranky v ťažkých akútnych stavoch vozia v prvej voľbe najmä tam. Problémom by bolo, ak by bratislavská klinika nevyužívala dostatočne svoje kapacity, vrátane operačných sál počas celého dňa. Ale tu narážame znovu na personálne limity. Ak by bolo dostatok personálu a najmä financií na jeho zaplatenie, tak by jedným z riešení bolo rozšírenie kliniky, a/alebo operovanie takmer non-stop počas dňa aj noci.

13.9.2018

Otázka (Nina Francelová, The Slovak Spectator)
Dobrý deň, k pripravovanému článku pre The Slovak Spectator o chýbajúcom zdravotníckom personále by som Vás chcela poprosiť o zodpovedanie pár otázok:

Na medicínske fakulty tento rok nastúpi viac uchádzačov. Myslíte, že po tom, ako vyštudujú bude na Slovensku viac lekárov alebo toto opatrenie nijak neovplyvní počet ľudí, ktorí odchádzajú do zahraničia?
Majú študentské pôžičky pre budúce sestry potenciál primäť ich, aby ostali v slovenskom zdravotníctve?
Aké základné opatrenia v slovenskom zdravotníctve sú potrebné na to, aby zdravotnícky personál ostával pracovať na Slovensku?

Odpoveď Dušana Zachara:
Sú to jedny z viacerých potrebných opatrení, ktoré sa musia urobiť, aby sme získali aspoň šancu na to, že viacerí mladí absolventi zostanú pracovať na Slovensku. Oveľa dôležitejšie sú však následné opatrenia, ktoré by mali zreformovať celý zdravotnícky systém, aby bol atraktívnejší pre pracovníkov. To si vyžaduje, aby sa aktérom v zdravotníctve oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, za ktorú by boli adekvátne odmenení, čo by ich motivovalo neodchádzať do zahraničia alebo mimo sektor. Momentálne totižto zákony alebo politický tlak nedovoľujú viac diferencovať medzi kvalitnými a menej kvalitnými, čo je brzdou progresu a lepších miezd zdravotníkov.
A tiež treba zjednodušiť podmienky pre príchod zdravotníckych pracovníkov zo zahraničia (aj mimo EÚ), ktorí by mali záujem pracovať na Slovensku v oblastiach, kde je nedostatok personálu. Koniec koncov, tak to funguje aj na Západe.

13.9.2018

Otázka (Peter Csernák, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, pripravujem tému o zmene zdravotnej poisťovne. Mohli by ste mi, prosím, odpovedať na nasledujúce otázky?

Sú rozdiely medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami také veľké, aby sa ľuďom oplatilo rozmýšľať nad zmenou zdravotnej poisťovne?
Čo všetko by si mali ľudia všímať pri zmene poisťovne?
Môžu mať ľudia po zmene poisťovne problém so svojim lekárom? Napríklad preto, lebo z novej poisťovne už má veľa pacientov a nemôže brať ďalších?

Odpoveď Dušana Zachara:

Je to relatívne a závisí to od konkrétneho poistenca – pacienta a jeho preferencií a zdravotného stavu. Niekto, kto je mladý a zdravý a rieši s poisťovňou akurát tak administratívne záležitosti ohľadne platenia poistného, sa bude na voľbu poisťovne pozerať možno trochu inou optikou ako niekto, kto čerpá často zdravotnú starostlivosť. Určite existujú medzi zdravotnými poisťovňami rozdiely a oplatí sa pre poistencov zamyslieť sa nad tým, či mu tá ich vyhovuje, alebo sa im oplatí podstúpiť určitú administratívnu záťaž a prestúpiť do inej, kde budú mať šancu na lepší prístup, komunikáciu, viac a/alebo iné hradené nadštandardné služby, výkony a lieky a pod.
Je to najmä sieť zazmluvnených poskytovateľov, aby v nej boli lekári, ku ktorým chodia, potom to môžu byť vlastné skúsenosti a referencie od známych, prístup poisťovne k hradeniu liekov a zdravotnej starostlivosti, ktoré nie sú v “základnom balíku”, rôzne ďalšie bonusové programy a nad rámec štandardu preplácané služby, liečebné výkony, lieky a zdravotnícky materiál, pre niekoho môže rozhodovať lepšia dostupnosť a kratšie čakacie doby na zdravotnú starostlivosť, iní môžu preferovať určitý spôsob komunikácie poisťovne a klienta (elektronizáciu), imidž poisťovne a pod.
Ak ho nemá poisťovňa zazmluvneného, tak v prípade neakútnej zdravotnej starostlivosti za ňu musí pacient platiť. Postupne všetky tri poisťovne prechádzajú na systém platieb bez “limitov”, takže by sa nemalo stávať, že budú pacienti z tohto titulu odmietaní alebo presúvaní na neskoršie obdobie.

13.9.2018

Otázka (Stanislava Harkotová, Aktuality.sk)
Pozdravujem, s kolegom pripravujeme článok o tom, že sa nám na Slovensku stratilo hodnotenie vysokých škôl ARRA a s ním v zásade aj nejaký rebríček, ktorý hodnotil jednotlivé fakulty.

Našli by ste si do pondelka/utorka čas na zhodnotenie, v čom je význam podobných rebríčkov?
Zároveň, aká je ich výpovedná hodnota?
Rozhodujú sa študenti (možno tí v zahraničí), pokiaľ ide o výber VŠ, aj podľa rebríčkov?
Pokiaľ dnes Slovensko nemá systém hodnotenia kvality VŠ, čo to so sebou prináša?

Odpoveď Petra Goliaša:
Rebricky sucasne prinasaju do verejnej debaty temu, ako merat kvalitu vysokych skol, co je dolezite pre zdokonalovanie metodiky a pre zbieranie lepsich podkladovych udajov napriklad o uplatneni absolventov, kvalite publikacnej cinnosti, vyskume, ziskanych grantoch ci mobilite studentov.

Ak studenti nemaju informacie o kvalite, mozu si nechtiac vyberat aj horsie skoly, co zhorsuje sance na ich uplatnenie v dalsom zivote. Bez tychto informacii navyse klesa motivacia skol sa zlepsovat, co moze dlhodobo viest k stagnacii alebo poklesu kvality, k narastu nedovery obyvatelstva ku skolam a k odchodu na studia do zahranicia. S tym suvisi problem uniku mozgov, ked najmä ti najsikovnejsi studenti, ktorym na kvalite skoly zalezi najviac, opustaju krajinu.

Pri tvorbe rebrickov je dolezite, aby ich robila institucia nezavisla od skol. Len tak sa da garantovat objektivnost. S rebrickami sa spaja aj negativna publicita, kedze maju mnoho kritikov najmä z radov skol, ktore sa umiestnuju na horsich miestach. Negativna publicita moze byt neprekonatelnou prekazkou pre statne organy alebo politikov, ktori su zavisli na verejnej mienke. Rebricky preto casto vznikaju v sukromnom alebo tretom sektore.

12.9.2018

Otázka (Peter Petrus, TV JOJ)
Dobrý deň, vláda dnes schválila návrh Národného investičného plánu SR na roky 2018 až 2030. Podľa podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho ide o historicky prvý národný investičný plán v takejto celkovej zosumarizovanej podobe zahrňujúci všetky odvetvia hospodárstva. “Plán má zabezpečiť to, aby táto, no aj budúce slovenské vlády vedeli presne kam má krajina smerovať v oblasti investícií a rozvoja. Plán bol urobený po vzore Veľkej Británie a bude ďalej komunikovaný s vládou, rezortmi a súkromnými subjektmi. Definuje kľúčové projekty do roku 2030 tak, aby boli naplnené strategické priority Slovenska,” uviedol v stredu po rokovaní vlády Richard Raši.

Predbežne na základe predikcií vyčíslenia projektov je v pláne zatiaľ 82 projektov za viac ako 26 miliárd eur do roku 2030. “Ide o neúplné číslo, pretože sa dopĺňa ešte envirostratégia, národná forma vzdelávania a strategický rozvoj Slovenskej republiky. Prijatie tohto investičného plánu sa pripravovalo 1,5 roka a vychádzal aj z Agendy 2030. Plán sa bude dopĺňať a meniť na základe adekvátnych pripomienok a požiadaviek. Toto je len pilotná verzia, no tento dokument ovplyvní život Slovákov v budúcnosti,” dodal Raši.

Moja otázka: “Čo hovoríte na schválenie daného materiálu a čo bude podľa Vás kľúčové pri plánovaní a realizácii jednotlivých projektov v budúcnosti?”

Odpoveď Petra Goliaša:
Snahu o strategicke planovanie investicii treba privitat. Na to vsak nestaci spisanie projektov do jedneho dokumentu. Klucove bude ich posudenie analytikmi, ci prinasaju dostatocnu hodnotu za peniaze. Projekty nasledne treba zoradit podla priorit, aby stat zacal realizovat tie s najväcsim prinosom v pomere k nakladom a aby nedochadzalo k plytvaniu verejnymi zdrojmi.

12.9.2018

Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, veľmi pekne by som Vás chcela poprosiť o zhodnotenie k téme Agendy 2030 ktorá sa dnes prerokúva na vláde. V časti zdravotníctvo sa uvádzajú ciele:

Znížiť odvrátiteľnú úmrtnosť na 94/100-tis. obyv. zo súčasných 187,7 a znížiť úmrtnosť na onkologické choroby – nádory z 261 na 187;
o polovicu znížiť počet nemocničných lôžok na tisíc obyv. – teraz máme 6,5, do 2030 máme mať 3,5 a akútnych lôžok znížiť z 4,7 na 2,5;
znížiť priemernú dĺžku akútnej hospitalizácie z 8,5 na 6,5 dňa;
znížiť priemerný vek budov nemocníc z 42+ rokov na max 25;
investícia do rekonštrukcie UNB v hodnote 80 miliónov a dokončenie/spustenie Rázsoch za 263 miliónov

Dokument tiež uvádza, že „Slovensko významne zaostáva v oblasti kapitálových investícií do zdravotníctva, pričom na dosiahnutie priemeru EÚ na obyvateľa by musela dosiahnuť 3-násobok súčasnej úrovne a pre dosiahnutie úrovne najviac investujúcich krajín až 7,3-násobok. V oboch prípadoch považujeme za potrebné nájsť zdroje nielen vo verejnom rozpočte, ale aj v súkromnom sektore.“

Otázky teda sú – sú tieto ciele reálne dosiahnuteľné, čo to bude obnášať? Ktoré z nich považujete za splniteľné najskôr a ktoré môžu byť najväčšou výzvou? Čo sa týka investícií, dá sa očakávať, že porastú podľa odporúčaní – poputujú z rozpočtu (a ako ho zaťažia), európskych fondov, alebo bude potrebné silnejšie zapojenie súkromného sektora?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ide o veľmi ambiciózne ciele, ktoré sú ale nastavené správnym smerom. Bez zásadnejšej reformy slovenského zdravotníctva však nebude reálne ich dosiahnuť. Na výraznejšie zvýšenie zdrojov tečúcich do zdravotníctva bude nevyhnutné zvýšiť aj súkromné výdavky.

10.9.2018

Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, veľmi pekne by som Vás chcela poprosiť o vyjadrenie k pár otázkam. Dnes predseda vlády Peter Pellegrini a ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská spolu s vedením Univerzitnej nemocnice Bratislava informovali o aktuálnom stave obnovy lôžok v UNB a ďalších slovenských nemocniciach. V tejto súvislosti by sme sa chceli pozrieť na to, ako sa vyvíjajú v máji avízované „masívne investície do zdravotníctva“. Otázky sú:

Je aktuálna iniciatíva ohľadom nových postelí postačujúca?
V júli sa písalo o štúdii, ktorú pre AZP vypracovala medzinárodná konzultačná spoločnosť Boston Consulting Group, podľa ktorej krajiny západnej Európy, ktoré dosahujú výrazne lepšie výsledky liečby pacientov – problémom Slovenska je nižšia efektivita a tým aj hodnota, ktorú dostáva pacient za peniaze, ktoré idú na LZS. Hoci máme na Slovensku o 9 % viac hospitalizácií na 100 000 obyvateľov ako v krajinách západnej Európy, máme nižšiu obložnosť (72 % vs. 80 %), čo znamená, že viac ako štvrtina postelí je prázdna a taktiež slovenský pacient zároveň strávi v nemocnici viac času, priemerne 8,5 dňa, no napriek tomu máme až 243 odvrátiteľných úmrtí na 100 tis. obyvateľov. V krajinách západnej Európy je to iba 100,5 úmrtí na rovnaký počet obyvateľov. Prečo k tomu dochádza, prečo je to problémom?
Ako očakávate, že sa zmení potreba lôžkových kapacít na oddeleniach v dôsledku starnutia populácie, poklesu pôrodnosti, či vďaka inováciám v zdravotníctve (ako je často spomínané zlepšenie manažmentu pacienta)?
Ako hodnotíte doterajšie plnenie sľubov premiéra a MZ ohľadom masívnych investícií do obnovy zdravotníctva? Je progres adekvátny tomu, čo bolo koncom mája avízované?
Nedávno Asociácia nemocníc Slovenska na TK spolu s AZZZ informovali o akútnom nedostatku zdravotníckeho personálu, v dôsledku ktorého sa „maľuje“ na mnohých dôležitých oddeleniach nemocníc. Aký je Váš názor na tento problém, venuje mu štát dostatočnú pozornosť? Budú investície do obnovy zariadenia užitočné, keď na daných oddeleniach nemá kto pracovať?

Odpoveď Dušana Zachara:

Obnova zariadenia v štátnych nemocniciach je nevyhnutná, roky sa zanedbávala a momentálne sme možno už 5 minút po dvanástej. K počtom postelí a kvantitatívnej potrebe sa neviem vyjadriť.
Je to preto, lebo reforma zdravotníctva nebola dokončená, nepokračovalo sa v nej a v sektore zostali chybné motivácie – že sa oplatí byť neefektívnym, lebo aj tak príde pomoc od štátu, že sa neoplatí poskytovať excelentnú zdravotnú starostlivosť tak, aby bola aj efektívna, keďže sa málo odmeňuje podľa produktivity a zároveň kvality odvedenej práce a pod.
Slovensko by malo znížiť počet nákladných akútnych lôžok a zvýšiť počet postelí, kde budú ošetrovaní ľudia, ktorí potrebujú dlhodobú sociálno-zdravotnú starostlivosť. Je to trendom v celom vyspelom svete. Oveľa väčšia porcia zdravotnej starostlivosti by sa mala diať vo forme jednodňovej starostlivosti. Zvýši sa obložnosť, objem zdrojov a personálu na jedno akútne lôžko a pacienti by mali dostať väčšiu hodnotu za vynaložené peniaze.
Obnova infraštruktúry a zariadenia štátnych nemocníc je nevyhnutná, roky sa zanedbávala a momentálne sme možno už 5 minút po dvanástej. Slovensko má v tejto oblasti obrovský investičný dlh. K reálnemu progresu sa neviem vyjadriť, lebo namám informácie.
Problém nedostatku zdravotníckeho personálu je akútny aj na západ od našich hraníc. Kým však tieto krajiny “otvorili svoj trh” pre prichádzajúcich lekárov a sestry zo strednej a východnej Eúrópy, my sme urobili opak – sprísnili sme testy pre zdravotníkov zo zahraničia, ktorí by u nás chceli pracovať. Momentálne si to MZ SR uvedomilo a ide prehodnocovať, či je overovanie si kvalitatívnych požiadaviek na zdravotníckych pracovníkov zo zahraničia nastavené optimálne. Na to, aby zdravotníci zo Slovenska odchádzali v menšom množstve, aby sa viacerí vrátili domov a mladí medici a sestry pokračovali v slovenských zdravotníckych zariadeniach je však potrebné naštartovanie reformy celého zdravotníctva, ktoré napraví pokrivené motivácie v ňom.

5.9.2018

Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Dobrý deň, chcel by som vás poprosiť o reakciu.

Čo si myslíte o plánoch vlády na predchádzanie odchodu študentov lekárov a sestier mimo Slovenska?
Sú podľa vás príspevky či navyšovanie počtu lekárov na fakultách správne?

4.9.2018

Otázka (Veronika Kováčová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, predseda strany Smer-SD Robert Fico dnes predstavil detaily opatrenia, podľa ktorého majú mať od 1. januára 2019 žiaci v poslednom ročníku materských škôl a a na základných školách obedy v školských jedálňach zadarmo. Podľa jeho slov s týmto počítajú aj v pripravovanom štátnom rozpočte na rok 2019 a mala by byť na to vyčlenená suma približne 100 miliónov eur. Dotknúť by sa to malo všetkých detí bez ohľadu na rodinný príjem. Podľa ich výpočtov to vychádza 1,20 eura na deň na jedného žiaka. V súvislosti s týmto opatrením by som sa chcela opýtať, či z Vášho pohľadu ide o systémové riešenie, prípadne aké v sebe nesie klady. Alebo či sa jedná o populistické opatrenie a kde má najväčšie slabiny.

Odpoveď Petra Goliaša:
Nie som proti tomu, aby deti zo sociálne slabších rodín dostávali takúto pomoc. Moja najväčšia výhrada k avizovaným obedom zadarmo je, že sa budú podávať bez rozdielu deťom z chudobných i bohatých rodín, ktoré na to nie sú odkázané. To považujem za plytvanie verejnými zdrojmi. Štát by mal vytvoriť systém, ktorý dokáže identifikovať sociálne slabšie rodiny a poskytnúť im pomoc v podobe zvýhodnených obedov. Momentálny návrh obedov zadarmo je až druhým najlepším riešením, keď si takýto adresný systém pomoci vytvoriť nedokážeme. Navyše, suma cez 100 miliónov je už dosť veľký balík peňazí. Za to by sa dali zvyšovať platy učiteľom, postaviť stredne veľká nemocnica a podobne.

3.9.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás niekoľko otázok ohľadom možného zvýšenia platov sestier.

Akými opatreniami by sa dalo podľa vás zabrániť, aby sestry zo Slovenska neodchádzali?
Koľko by museli podľa vás na Slovensku zarábať sestry, aby neodchádzali z tejto profesie do inej alebo do zahraničia (ČR, Rakúsko)? Bol by som rád, keby ste mi uviedli buď konkrétnu výšku takéhoto platu v absolútnych číslach alebo pre slovenské sestry prijateľný platový interval, po dosiahnutí ktorého by neodchádzali preč.

Odpoveď Dušana Zachara:

Zdravotné sestry vo svojom prieskume z roku 2017 (SK SaPA) uvádzali ako zdroje nespokojnosti viaceré faktory, medzi ktoré patria podľa nich o.i. nízka mzda, prepracovanosť, vrátane nepreplácaných nadčasov, zlé pracovné podmienky a prostredie a slabá podpora zamestnávateľov pri sústavnom vzdelávaní.
Je treba povedať, že minimálne v strednodobom horizonte budú sestry, lekári, vedci, ekonómovia, robotníci stále odchádzať do zahraničia za lepšími pracovnými a mzdovými podmienkami a je to tak v pri otvorenom trhu prirodzené. Preto by sme sa ani my na Slovensku nemali uzatvárať pred príchodom pracovníkov zo zahraničia, ktorí chcú pracovať u nás.
Aby odchádzalo menej zdravotníckych pracovníkov do zahraničia, treba prijať mnoho reformných opatrení, ktoré by napravili pokrivené motivácie v zdravotníctve. Je nevyhnutnosťou, aby sa oplatilo poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, s ktorou budú pacienti spokojní, a ktorá prinesie lepšie výsledky. Je nevyhnutnosťou, aby sa aj poisťovniam oplatilo preferovať tých excelentných a tých podpriemerných tlačili na zlepšovanie služieb. Je nevyhnutnosťou, aby boli lepšie odmeňovaní kvalitní pracovníci – manažéri nemocníc, lekári, sestry a ďalší zdravotnícky personál. Ale to si nevyhnutne vyžaduje povedať aj “bé”. Na to, aby sme vedeli posúvať excelentnosť v zdravotníctve dopredu, nemôžeme platiť podpriemernosť, nemôžeme mať nemocnicu takmer v každom okresnom meste, nemôžeme zachraňovať nezachraniteľných a nemôžeme si zakrývať oči pred neefektívnosťami, ktoré práve brzdia všetok progres. Pri odmeňovaní musíme preto začať viac diferencovať podľa kvality skutočne odvedenej práce.
Na to Vám samozrejme presnú odpoveď neviem dať. Ani sa to nedá, nakoľko, každý jedinec má svoje vlastné predstavy, svoje vlastné preferencie, očakávania a hranice, kedy sa to ich rozhodnutie láme v prospech odchodu do cudziny. Navyše pri povolaní zdravotnej sestry jestvujú na Slovensku relatívne značné mzdové rozdiely naprieč rôznymi typmi zamestnávateľov. Tak napríklad zdravotná sestra v menšom zariadení alebo u ambulantného lekára môže v hrubom zarobiť aj dvakrát menej ako sestry v štátnych kardioústavoch, kde sa ich priemerná mesačná hrubá mzda aj s nadčasmi pohybuje okolo 1500 EUR.
Ešte by som upozornil na zaujímavé relatívne čísla o výške platov sestier, ktoré ukazujú, ako sú zdravotné sestry v priemere ohodnotené pri porovnaní s ostatnými pracovníkmi v hospodárstve. Mzdy sestier na Slovensku rástli v ostatných rokoch rýchlejšie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Kým v krajinách OECD zarábajú sestry v priemere zhruba 110 % priemernej mzdy v hospodárstve, na Slovensku je táto hodnota vyššia ako 120 %.
Čiže aj keď sestry (ale rovnako tak aj vedci, učitelia, robotníci, právnici či IT-čkári) zarábajú na Slovensku v absolútnych sumách výrazne menej ako napríklad ich kolegyne a kolegovia v Nemecku, tak relatívne k ostatným pracovníkom v národnom hospodárstve odmeňujeme zdravotné sestry na Slovensku porovnateľne s mnohými vyspelými krajinami v Európe.

3.9.2018

Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Dobrý deň prajem, chcel by som vás poprosiť o reakciu k zmenám času.

Čo by pre Slovensko znamenalo zavedenie jednotného času (letný alebo zimný) počas celého roka?
Dá sa špecifikovať dopad na slovenské hospodárstvo, cestovanie, prácu…?
Ktorý čas by bol z ekonomického hľadiska výhodnejší (letný alebo zimný)?
Ktoré oblasti by mali zo stopkou pre striedanie času väčšie problémy?

Odpoveď Petra Goliaša:
Letny cas sa zaviedol s cielom usetrit energiu na svietenie pocas vecernych hodin, kedze vecer, ked su ludia stale aktivni, sa v lete predlzilo vyuzivanie denneho svetla. Inymi slovami, v pripade zrusenia letneho casu by v lete bola skor tma a rano by bolo svetlo v maji az juli uz pred stvrtou hodinou. Rano to z pohladu spotreby energii nezohrava vyznamnu rolu, kedze väcsina populacie vstava aj v letnom case za vidna. Vecer by vsak v pripade zrusenia letneho casu väcsina populacie fungovala o hodinu dlhsie pri vecernom osvetleni, spotreba energie by tak stupla.

Neviem, ake velke uspory prinasa letny cas v sucasnosti, bolo by potrebne overit to na datach o spotrebe energii, ktore vsak nemame k dispozicii.

27.8.2018

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme článok o možnostiach zvýšenia minimálnej mzdy a rada by som sa Vás pri tejto príležitosti spýtala na pár otázok.

Rozpočtová rada zverejnila analýzu, ktorá ukazuje ako by minimálne zvýšenie nezdaniteľného základu prispelo k rastu všetkých čistých miezd. Prečo podľa Vás ministerstvo financií l takémuto opatreniu odmieta pristúpiť?
Z ministerstva argumentujú tým, že by to znížilo príjmy miest a obcí. Bol by to podľa Vás problém? Je to reálny argument?
Ako inak by mohol štát podporiť rast čistých miezd? Je zvyšovanie minimálnej mzdy dobrým riešením?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vlada by mala hlavne znizit odvody pre ludi s nizkym prijmom, aby sa im viac oplatilo legalne pracovat. Prudke zvysovanie minimalnej mzdy vytvara barieru, pod ktorou sa neoplati vytvarat pracovne miesta s nizkou produktivitou prace. Slabo vzdelani ludia tak budu mat tazsie legalne sa zamestnat. Opät sa tak zhorsia podmienky pre znizenie nezamestnanosti, ktora momentalne stagnuje na urovni necelych 7 %.

V pripade znizovania dane z prijmov skutocne dochadza k vypadku prijmov pre samospravy. Tie vsak v poslednych rokoch profituju z prudkeho narastu vynosov z dane, dopad na ne by tak nebol vyznamny. Pripadne väcsie vypadky stat navyse moze kompenzovat z inych zdrojov.

14.8.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, na začiatku augusta Inštitút zdravotnej politiky (IZP) na facebooku zverejnil zistenia pracovnej skupiny MZ SR, podľa ktorej sme v minulosti (podľa pátrania SME 20 rokov) zle vykazovali spotrebu liekov v štatistikách OECD. V skutočnosti bola podľa tvrdenia o 15 – percent nižšia, ako sme udávali. Viem, že vy v INEKO ste experti na zdravotnícke štatistiky OECD, preto mám na Vás jednu otázku:

Aké konkrétne dopady na slovenské zdravotníctvo/liečbu ľudí mohlo mať zle vykazovanie spotreby liekov u nás?

Odpoveď Dušana Zachara:
V apríli (na TREND konferencii) a máji minulého roka sme v INEKO ako jedni z prvých verejne upozornili na deravé dáta o zdravotníctve, ktoré Slovensko reportuje do OECD.
Tým, že vládni politici na Slovensku doposiaľ ak vôbec, tak len vo veľmi obmedzenej miere využívali dáta ako argumentačnú bázu pre svoje rozhodnutia a tvorbu politík, preto ich ani netrápila (ne)korektnosť či (ne)relevantnosť údajov, ktoré sa na Slovensku zbierali a reportovali do medzinárodných organizácií alebo zostávali doma v šuflíku rôznych inštitúcií. Z toho dôvodu nezohrávali tieto chybné dáta pravdepodobne v minulosti veľkú rolu – rozhodnutia sa totižto prijímali prevažne na inom základe. Navyše pri spotrebe liekov existujú aj iné, presnejšie zdroje dát, z ktorých sa dá čerpať – či už sú to napríklad dáta od zdravotných poisťovní o realizovaných úhradách za lieky alebo od súkromnej zahraničnej firmy IMS, ktorá sleduje po celom svete farmaceutický trh.
Tiež by sa dalo povedať, že ak boli každý rok rovnako chybné dáta počas celých 20 rokov, tak sa dali aj tieto chybné dáta využiť aspoň pri štatistike medziročných pohybov v spotrebe liekov.
Až v posledných rokoch, keď sa do popredia predrala myšlienka hodnoty za peniaze, bolo nevyhnutnosťou, aby boli dáta na základe ktorých sa vytvárajú analýzy a následné rozhodnutia kompetentných, korektné, lebo v opačnom prípade by podporné analýzy mohli odporúčať neoptimálne riešenia s nadväzujúcimi neoptimálnymi rozhodnutiami politikov. To bol aj tento prípad. Útvar hodnoty za peniaze pri MF SR vypracoval materiál Revízia výdavkov na zdravotníctvo, kde bolo cieľom identifikovať možné úspory predovšetkým v neefektívnych výdavkoch na zdravotnú starostlivosť, vrátane výdavkov na lieky. Minister zdravotníctva mal následne predložiť opatrenia, ktoré plánuje na dosiahnutie týchto cieľov. Farmafirmy si na základe záverov revízie výdavkov všimli, že údaje z OECD o spotrebe liekov, s ktorými analýza počítala, môžu byť pre SR nadhodnotené, lebo sa zo strany SR (konkrétne firmou MCR, s.r.o., Modra) dlho neaktualizovala metodika prepočtu spotreby liekov na dennú definovanú dávku liečiva podľa usmernení WHO. Tak vzniklo spomínané nadhodnotenie. Je to dobrý príklad, že keď sa s dátami začne seriózne pracovať a začnú sa zverejňovať, prichádza zvyčajne následne k zveľaďovaniu ich kvality. A o to nám má všetkým ísť, nakoľko potom môžu byť aj prijímané opatrenia presnejšie a efektívnejšie.
Teoreticky si viem predstaviť, že ak by sa konkrétne opatrenia v zdravotnej politike striktne riadili len chybnými dátami a nadhodnotenej spotrebe liekov a ničím iným (čo sa v praxi asi nestáva), tak by sa mohli prijať napríklad príliš reštriktívne opatrenia v kategorizácii liekov, mohlo by sa neoptimálne sprísniť referencovanie cien liekov, mohli by sa zvýšiť doplatky za lieky, zaviesť preskripčné limity, atď. Ale paradoxne by to mohlo mať aj pozitívne externality, lebo by sa mohla napríklad viac posilniť generická preskripcia liečiv, farmakoekonomické posudzovanie liekov, mohol sa podporiť vstup lacnejších ale rovnako účinných generických a biosimilárnych liekov a pod.
Treba povedať, že aj po upravení spotreby liekov smerom nadol je jej úroveň pri porovnaní s vyspelými krajinami nadpriemerná.

1.8.2018

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, do denníka Plus JEDEN DEŇ pripravujeme tému o oddlžovaní nemocníc, ktoré aktuálne prebieha. V tejto súvislosti porovnávame aj hospodárenie vybraných nemocníc.

Chcem vás poprosiť, či máte k dispozícii (napr. z hodnotenia Nemocnica roka) konkrétne dáta o ekonomických výsledkoch nemocníc, ktoré majú s hospodárením dlhodobo problém. Konkrétne ide o NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach alebo Nemocnice Považská Bystrica. Potreboval by som ich hosp. výsledky napríklad za posledných 5 rokov.
Do aktuálneho oddlžovania sa prihlásili len štátne nemocnice a ani jedna súkromná. O čom to svedčí?
Čo by mal urobiť štát, aby k budúcemu oddlžovaniu už nemuselo dôjsť?

Odpoveď Dušana Zachara:

Tieto dáta môžete nájsť na našom portále nemocnice.ineko.sk (pozn.: dáta za rok 2017 tam ešte nie sú).
Výsledok hospodárenia po zdanení (pri oboch nemocniciach sa jedná vždy o stratu):
Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach:
2013: -2 654 175
2014: -1 627 228
2015: -2 124 818
2016: -2 536 786
2017: -4 259 719
Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica:
2013: -1 871 455
2014: -1 531 431
2015: -2 672 323
2016: -2 558 378
2017: -2 593 370
Prosím uviesť zdroj dát: INEKO na základe údajov z Registra účtovných závierok
Obe nemocnice majú dlhodobo problém s udržateľnosťou svojho hospodárenia, náklady sú tam každoročne vyššie ako výnosy. Pozoruhodné, bohužiaľ z toho negatívneho uhla pohľadu, je obrovské prehĺbenie straty bojnickej nemocnice za minulý rok.
Trochu Vás poopravím. Podľa medializovaných informácií sa do oddlžovania zapojilo aj jedno malé zariadenie – neziskovka (Gemerclinic, n.o., Hnúšťa), ktoré nemá medzi svojimi zakladateľmi žiadnu verejnú inštitúciu, takže sa môže považovať za súkromnú. Ale, áno, všetky ostatné zariadenia sú plne alebo čiastočne štátne či verejné. Je to najmä preto, že práve tieto zariadenia vygenerovali v minulosti a stále generujú najväčšie dlhy a oveľa viac ako súkromné sa spoliehajú na pomoc štátu. Súkromné nemocnice hospodária lepšie a keď v minulosti preberali zadlžené župné či mestské nemocnice, samy sa z týchto starých dlhov dostali. A aj keď je zopár súkromných zariadení, ktoré majú staré dlhy, nie je pre ne atraktívny súčasný model oddlžovania, nakoľko by sa museli následne podrobiť veľmi prísnej štátnej kontrole a dozoru, čo však považujem zo strany štátu za legitímne, keďže poskytuje de facto určitú formu “štátnej pomoci” z verejných zdrojov, ktorú treba kontrolovať.
Musí presadzovať odpolitizovanie zdravotníctva, zavádzanie tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení a meniť motivácie aktérov v systéme tým smerom, že sa oplatí poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť a súčasne rozumne hospodáriť a naopak, ak sa to nedeje, tak to musí byť pre poskytovateľov, zdravotníckych pracovníkov, zriaďovateľov a politikov nevýhodné.

2.7.2018

Otázka (Romana Gogová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, nižšie uvádzam otázky k novinkám od VšZP. Poprosím vás o vyjadrenie. Otázky:

Vítate krok VšZP, ktorá od júla ruší limity pre špecialistov?
Bude takáto zmena pre lekárov výhodná?
Ide zatiaľ o pilotný projekt pre päť špecializácii, ide o tie najviac vyťažené ambulancie? (poprípade ktoré špecializácie by zrušenie limitov potrebovali?)
Bude zmena znamenať väčší komfort pre pacientov? Čo sa pre nich zmení?
Vyprázdni to čakárne reálne, alebo sú potrebné aj ďalšie kroky?

Odpoveď Dušana Zachara:
Kroky VšZP vítam. Aj vo svete sa pri platbách za zdravotnú starostlivosť používajú podobné spôsoby. Kombinácia tzv. prospektívneho rozpočtu a platby za výkon síce “de iure” ruší mesačné limity, ktoré prinášali pre poskytovateľov, ako aj pre pacientov mnohé problémy a reálne znižovali dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale to neznamená, že pri novom platobnom systéme tu nebudú obmedzenia, aj keď už nebudeme hovoriť o limitoch. Obmedzením bude výška prospektívneho rozpočtu, čiže nejaká fixná plus-mínus rovnaká čiastka na každý mesiac, ktorá výchádza z výkonov a platieb poisťovne poskytovateľovi za predošlé obdobie. Výhoda tohto sytému je, že si lekár vie lepšie manažovať pacientov a tok peňazí, keďže vie lepšie preklenúť rôzne sezónne výkyvy a anomálie (napr. epidémie), keďže nebude tlačený mesačným limitom a bude môcť plánovať na dlhšie obdobie. Na druhej strane sa práve na neho presunie väčšia zodpovednosť za manažment pacienta, pričom poisťovňa bude hovoriť, že ona poskytovateľa nelimituje, že môže všetkých pacientov vyšetriť. Je to však len čiastočná pravda, lebo celkové výdavky na zdravotnú starostlivosť bude vedieť poisťovňa kontrolovať stanovením výšky prospektívnych rozpočtov pre poskytovateľov. To, o koľko tento nový spôsob úhrad zníži čakanie pacientov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, bude závisieť od výšky prospektívneho rozpočtu, od správania sa lekárov v prípade jeho prekročenia, resp. nenaplnenia a od miery ochoty poisťovne reagovať na tento stav a prípadne navýšiť prospektívny rozpočet pri vyššom počte pacientov alebo výkonov, ako sa predpokladalo, resp. ako bolo v minulosti. V priemere sa však očakáva, že čakanie ľudí na vyšetrenie by sa malo trochu skrátiť.

28.6.2018

Otázka (Igor Roško, MY Hornonitrianske noviny)
Dobrý deň, som redaktorom MY Hornonitrianskych novín a pripravujem článok o tom, že riaditeľ bojnickej nemocnice zaviedol schránku pre nápady, kde budú ľudia môcť dať svoje nápady a názory. Nápady mu budú môcť zasielať aj elektronicky. Okrem toho bude mať riaditeľ nemocnice aj deň otvorených dverí každý prvý pondelok v mesiaci. Preto by som Vás poprosil o Váš názor, čo si o týchto krokoch myslíte?

Myslíte si, že to môže pomôcť napredovaniu nemocnice?
Zároveň sa chcem spýtať, či je podša Vás tento krok zastaraný?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pýtanie sa pacientov a ostatnej verejnosti na ich názor a spokojnosť s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou a službami nemocnice, vrátane ostatného diania okolo nej nie je určite zastaranou metódou. Práve naopak, vo svete je názor verejnosti braný vážne a patrí štandardne medzi rešpektované indikátory kvality poskytovateľov.
Zároveň je to veľmi vhodný spôsob, pri ktorom za málo peňazí získavajú manažmenty nemocníc spätnú väzbu od verejnosti, ktorá ich môže inšpirovať a poukázať na oblasti, kde treba najviac tlačiť do zlepšenia.
Štandardom aj v mnohých slovenských nemocniciach sú dotazníky spokojnosti pacientov, horúce linky a rozvíjajú sa kiosky, kde budú môcť pacienti online vyjadrovať svoje názory.
Takže kroky riaditeľa bojnickej nemocnice treba privítať ako príspevok k väčšej otvorenosti nemocnice voči verejnosti, ktorá môže vygenerovať rôzne poznatky a nápady vedúce v konečnom dôsledku k zlepšovaniu činnosti nemocnice. Ale samozrejme, tieto kroky nemôžu zostať osamotené a izolované od iných. Majú tvoriť doplnok a prepojenie k ďalším potrebným ozdravným opatreniam. Ak to tak nebude, efekt bude len čisto marketingový, formalistický a zanedbateľný.

21.6.2018

Otázka (Romana Gogová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň prajem, VšZP ohlásila, že končí s ozdravným plánom, pretože za štyri mesiace tohto roka je v zisku 57 miliónov EUR. Nižšie uvádzam otázky:

Nemusíme sa obávať, že VšZP bude po konci ozdravneho plánu opäť v strate?
Vďačí za tento výsledok VšZP dobrej ekonomickej situácii, či ide čisto o úspech opatrení?

Odpoveď Dušana Zachara:

Toho sa môžeme obávať stále, ak budú politici tlačiť na nezodpovedné zvyšovanie výdavkov, ktoré nie sú dostatočne kryté zdrojmi. Toto pokušenie pri štátnych podnikoch a inštitúciách tu je prítomné neustále. Dobrý vývoj v ekonomike však dáva pre tento rok optimistické očakávania, čo sa týka aj vývoju hospodárenia VšZP. Vždy tu však bude polemika, či sa nedalo, alebo nedá v dobrých časoch dosiahnuť ešte viac.
V prevažnej väčšine áno, ale ani vplyv ozdravných opatrení nie je možné považovať za zanedbateľný. Tiež prispeli k zlepšeniu finančného stavu VšZP.

19.6.2018

Otázka (Jana Hanzelová, B.Bystrica)
Vážený pán Goliáš, prečítala som si Váš výrok pre denník N kde ste skonštatovali, že „dôchodcovia sú najmenej ohrozená skupina ľudí z pohľadu chudoby. Majú teda síce relatívne nízke príjmy, ale aj ich životné náklady sú nižšie.“ To akože dôchodcovia neplatia nájom, nemusia jesť, obliekať sa, nehovoriac o tom že by možno chceli občas ísť aj na nejaké kultúrne podujatie? Poraďte mi, prosím, ako normálne vyžiť zo 400 €, keď nájom + energie stoja mesačne cca 200 €. Pod „normále“ myslím dôstojne, nie ako skorožobráci, ktorí majú naozaj nižšie životné náklady.

Odpoveď Petra Goliaša:
Dobry den, pani Hanzelova, dakujem, ze ste ma kontaktovali. Dovolte, aby som najskor vysvetlil, ako velmi su jednotlive skupiny obyvatelstva na Slovensku ohrozene chudobou. Podla celoeuropskeho statistickeho zistovania EU-SILC zilo v roku 2016 na Slovensku v riziku chudoby:

47,6 % nezamestnanych ludi
34,8 % rodin s tromi a viacerymi detmi
33,6 % neuplnych rodin s najmenej jednym dietatom
14,8 % rodin s dvoma detmi
12,7 % obyvatelov SR
9 % osamelych ludi s vekom aspon 65 rokov
6,5 % pracujucich
6,0 % dochodcov
2,5 % domacnosti s dvoma dospelymi, z ktorych najmenej jeden ma aspon 65 rokov

V riziku chudoby ziju podla tohto zistovania ludia, ktorych disponibilny prijem je nizsi ako 60 % medianoveho (stredneho) prijmu obyvatelov SR. Pre rok 2016 vysla hranica chudoby pre jednotlivca na 347,6 eur mesacne. Pre viacpocetne domacnosti sa hranica prepocitava podla veku a poctu clenov domacnosti. Pripominam, ze statisticke zistovanie nezahrna segregovane romske komunity.

Otazka teda znie, preco sa SMER rozhodol podporit vianocnymi dochodkami takmer vsetkych dochodcov, ked len 6 % z nich zije v riziku chudoby? Preco tieto peniaze nepouziju na ochranu inych skupin obyvatelstva, ktore su podstatne viac ohrozene chudobou?

18.6.2018

Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, ako sme spolu telefonovali, posielam pár otázok k téme dnešnej TK MZ ohľadom zabezpečenia ambulantnej pohotovostnej služby.

Podľa pozmeňujúceho návrhu parlamentného výboru pre zdravotníctvo ambulantné pohotovostné služby, o ktoré nemá nikto záujem, majú lekári slúžiť povinne na základe rozpisu samosprávnych krajov. Ako hodnotíte toto riešenie?
Od júla majú byť tzv. pevné body pokryté na cca 80 percent. Prečo sa vo výberovom konaní neprihlásil dostatočný počet lekárov? Išlo o nedostatočnú motiváciu?
Je dobrou stratégiou platiť lekárom, ktorí budú mať pohotovosť povinne, menej ako tým, čo sa dobrovoľne prihlásili?
Asociácia nemocníc Slovenska upozornila, že od júla hrozí kolaps fungovania ambulantných pohotovostí. Môže k tomu reálne dôjsť?
Pevná sieť ambulantnej pohotovosti bude po novom počas pracovného týždňa fungovať od 14. do 22. h, v súčasnosti je LSPP otvorená do rána. Čo bude s pacientami, ktorým sa niečo stane v noci?

Odpoveď Dušana Zachara:

Tak to bolo plánované aj pred pozmeňujúcim návrhom, akurát sa zvýšila odmena pre povinne slúžiacich lekárov a zrušila sankcia pre organizátorov ambulantnej pohotovostnej služby. Návrh má za cieľ zabezpečiť dostupnosť ambulantnej pohotovosti v tých bodoch, kde sa zatiaľ nenašiel žiadny organizátor tejto služby.
Áno, napriek tomu, že štát výrazne zvýšil odmenu pre lekárov slúžiacich v pohotovosti, nepredstavuje táto regulovaná suma motiváciu pre mnohých lekárov. Niektorí lekári, najmä tí starší, nebudú mať motiváciu dobrovoľne slúžiť pohotovosť ani za výhodnejších platových podmienok, lebo to môže byť pre ich vek a zdravie už značne náročné.
Áno. Cieľom je dosiahnuť motiváciu, aby sa do pohotovostných služieb lekári hlásili dobrovoľne. Takýto spôsob je potom efektívnejší a udržateľnejší a spokojnosť je na oboch stranách.
Korekčné opatrenia, niektoré z nich ad hoc typu, prijaté v ostatných dňoch by mali zabezpečiť, že k celoplošnému kolapsu nepríde. To ale neznamená, že k nejakým ťažkostiam v niektorých bodoch APS nemôže prísť.
Ambulantná pohotovosť slúži pre neakútne stavy, takže mnohí ľudia radšej počkajú do rána na svojho lekára. Ak sa stav zhorší, sú tu záchranky a non-stop urgentné príjmy nemocníc. Veľkú úlohu by tu mohla zohrať aj tzv. telemedicína.

15.6.2018

Otázka (Jana Obrancová, Zdravotnicke noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o vyjadrenie do článku do zdravotníckych novín – týka sa to zvýšených príjmov urgentných príjmov po zavedení poplatku 10 eur pre neakútnych pacientov. Príjmy sa v niektorých prípadoch zvýšila dvoj až trojnásobne, počty pacientov klesli minimálne – nemocnice hovoria o 3 -8 percentách.

Vidíte význam v takomto poplatku, ktorý si kládol za cieľ zastaviť zneužívanie pohotovostí?
Je takýto úbytok pacientov na pohotovostiach dostatočný?
Dá sa povedať, aké opatrenia by mohli napomôcť tomu, aby sa pohotovosti nezneužívali?
Sú združenia, ktoré tvrdia, že poplatok 10 eur je v rozpore so zákonom. Aký je váš názor na to?
Je podľa vás správne tento poplatok vyberať? Dokážu ľudia, keď idú na pohotovosť, posúdiť, nakoľko sú akútni a nakoľko nie?
Od júla sa zmení systém LSSP, resp. ASP a v niektorých mestách budú úplne chýbať, tam kde budú, budú fungovať len do 22 hod. Dá sa očakávať, že budú urgenty viac zaťažené?

Odpoveď Dušana Zachara:
Určite vidím význam v poplatku za využívanie urgentov v prípade neakútnych stavov. Urgenty tu sú pre akútne stavy. Pre neakútne stavy je využívanie urgentov mrhaním obmedzených zdrojov a personálnych kapacít. Je to drahé a celospoločensky neefektívne. Poplatok za takéto využívanie urgentov má potenciál znížiť neodôvodnené návštevy urgentov. Musí byť však stanovený v optimálnej výške. To, že počet návštev na urgentoch po zavedení poplatku príliš neklesol, môže byť aj dôkaz toho, že mnohí pacienti nepovažujú 10 euro za takú vysokú sumu, ktorá by ich od návštevy odradila. Môžu ju vnímať aj ako akúsi náhradu za ľuďmi rešpektované ale politikmi zrušené poplatky za prednostné vyšetrenie u lekára, ktorou si namiesto dlhého čakania na termín u ambulantného lekára zaplatia relatívne rýchlejšie vyriešenie svojho zdravotného problému v ústavnom zariadení.

11.6.2018

Otázka (Jana Liptáková,The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o zaveroch analyzy IFP Lesk a bieda firiem na Slovensku. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za vasu organizaciu.. Poprosim Vas o odpovede na doleuvedene otazky:

Ako vnimate analyzu IFP, podla ktorej rastu platov na Slovensku brani nizka produktivita prace firiem?
Je na Slovensku, podla Vas, priestor na razantnejsie zvysovanie platov?
Ake dovody vidite za nizkou produktivitou prace?
Ake moznosti ma Slovensko na zvysenie produktivity prace?

Odpoveď Petra Goliaša:
Z analyzy sa da odvodit, ze prudky rast mzdovych nakladov sposobi problemy mnohym firmam s nizkou produktivitou a teda aj mzdami. Ide najmä o firmy s nizkou pridanou hodnotou, kde pracuju ludia s nizsou kvalifikaciou. Je to signal pre vladu aj odborarov, ze tlacit na prudky rast minimalnej mzdy ci priemernych miezd v ramci kolektivneho vyjednavania, moze byt kontraproduktivny. Dotknute firmy totiz moze rast mzdovych nakladov dotlacit do existencnych problemov, na co by v konecnom dosledku doplatili aj zamestnanci.

Analyza ukazuje, ze v produktivite podla vysky pridanej hodnoty na zamestnanca zaostavame za zapadnou Europou, ale mame lepsie cisla ako nasi susedia z Vysehradskej stvorky. Zaostavanie za priemerom EU vidno vo vsetkych postkomunistickych statoch. Nizka produktivita väcsiny firiem ma teda hlboke korene v socialistickej minulosti. Okrem toho sa da predpokladat, ze nizka produktivita v porovnani so zapadom suvisi so slabsou kvalifikaciou pracovnej sily, co je aj dosledkom vzdelavacieho systemu. Dalsim faktorom je slabsie technologicke vybavenie väcsiny firiem, co moze suvisiet s nizsimi investiciami v minulosti a tiez s chybajucim know-how.

Zvysit produktivitu firiem sa neda jednoduchym opatrenim. Potrebne je dalej vylepsovat demokraciu, system vzdelavania a podnikatelske prostredie, aby bolo Slovensko atraktivnejsie pre vyspele firmy zo zahranicia, ale aj pre domacich inovatorov.

11.6.2018

Otázka (Katarína Gécziová, denník KORZÁR)

Dobrý deň, prosím vás o názor na nasledujúcu tému

AKo hodnotíte fakt, že sa takto centrálne nakupujú lôžka pre nemocnice?
AKo hodnotíte fakt, že si ich nekupujú štátne nemocnice samy z vlastných rozpočtov, ale hradí t MZ SR? Prečo je to podľa vás dobré a prečo nie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Postele pre nemocnice sú vhodným tovarom pre centrálne obstarávanie. Centrálnym obstarávaním sa dajú dosiahnuť zaujímavé úspory z rozsahu. Zaujímavé by bolo porovnať, či štát vysúťaží podobnú cenu, za akú nakupujú lôžka súkromní poskytovatelia. To by bol skutočný benchmark.
Samozrejme, centrálne nákupy nesú v sebe aj riziká, napr. nižšiu flexibilitu a hrozbu centralizovania korupcie, čo je pre rôznych dohadzovačov a vybavovačov veľké lákadlo, lebo o nákupe obrovského objemu sa rozhoduje na jednom mieste. Aby k nekalému konaniu neprichádzalo, si okrem presných pravidiel vyžaduje aj silnú morálnu integritu úradníkov zodpovedných za centrálne nákupy.
Myslím si, že zatiaľ prebiehajú centrálne nákupy v rezorte zdravotníctva bez škandálov a v porovnaní s minulým obdobím, kedy obstarávali dané tovary štátne nemocnice samy, sa dosahujú nie nezanedbateľné finančné úspory, čo je určite možné považovať za úspech.

6.6.2018

Otázka (Stanislava Harkotová, Aktuality.sk)
Pozdravujem, radi by sme sa bližšie pozrieli na opatrenie sociálneho balíčka Smeru, ktoré hovorí o obedoch v školách zadarmo pre všetky deti. Našli by ste si dnes čas okomentovať v krátkosti túto tému? Zaujíma ma najmä, či vnímate toto opatrenie ako systémové a čo všetko obnáša jeho uvedenie do praxe.

Odpoveď Petra Goliaša:
Socialne davky by mali dostavat ludia, ktori ich najviac potrebuju. Ulohou statu je vytvorit system, ktori takych ludi najde a nasledne im pomaha. Ak stat taky system nema, alternativou je vyplacat plosne davky vsetkym ludom. To je ale prilis drahe, kedze davky dostavaju aj ludia, ktori na ne nie su odkazani. Tak je to aj s obedmi zadarmo. Preplacanie obedov vsetkym ludom podporuje aj rodicov, ktori na taku pomoc od statu nie su odkazani. Efektivnejsie by bolo, keby obedy zadarmo dostavali len deti zo socialne slabsich rodin. Pri vyuzivani verejnych zdrojov tiez treba posudzovat rozne moznosti. Politikov sa napriklad treba pytat, ci by namiesto obedov zadarmo nebolo prinosnejsie zvysit platy ucitelom.

Este jedna vseobecna poznamka – politici by mali vzdy povedat, odkial chcu na vyssie vydavky zobrat peniaze. Ak to nehovoria, rastie riziko, ze to pojde na ukor vyssieho dlhu. Pokial sa statu dari a vybera viac dani a odvodov ako planoval, mal by tieto peniaze pouzit prioritne na znizenie dlhu. V dobrych casoch sa totiz treba pripravovat na casy horsie a nie prejedat neocakavane prijmy.

6.6.2018

Otázka (Adriána Majerčínová, Topky.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o krátku reakciu k novému sociálnemu balíčku strany Smer.

Ako by ste zhodnotili tento balíček?
Je efektívny alebo naopak je to len, ako to niektorí označujú, „predvolebný ťahúň“?
Sú ich návrhy ako obedy zadarmo pre žiakov ZŠ a MŠ, 13. dôchodok či zvýšenie pacientov, ktorým bude dostupná kúpeľná liečba, reálne?
Do akej miery to zaťaží ekonomiku?

Odpoveď Petra Goliaša:
Politici by mali vzdy povedat, odkial chcu na vyssie vydavky zobrat peniaze. Ak to nehovoria, zvysuje sa riziko, ze to pojde na ukor vyssieho dlhu. Pokial sa statu dari a vybera viac dani a odvodov ako planoval, mal by tieto peniaze pouzit prioritne na znizenie dlhu. V dobrych casoch sa totiz treba pripravovat na casy horsie a nie prejedat neocakavane prijmy.

Ku konkretnym opatreniam:

Kupelna liecba – riziko je zneuzivanie, ked sa liecit pojdu aj ludia, ktori to nepotrebuju a pojde pre nich skor o dovolenku/rekreaciu. Nerozumiem, na zaklade coho vlada usudila, ze medicinsky potrebuje kupelnu liecbu dvakrat tolko ludi, co doteraz.

Zdvojnasobenie vianocnych dochodkov – dochodcovia su dlhodobo najmenej ohrozeni chudobou, plosne opatrenia zvysujuce dochodky su preto skor plytvanim verejnych zdrojov. Pripadne zvysovanie dochodkov by sa preto malo cielit na tych, ktori naozaj ziju v riziku chudoby.

Preplacanie stravy v skolach – opatrenie nie je adresne, kedze podpori aj rodicov, ktori na to nie su odkazani.

5.6.2018

Otázka (Michaela Štalmachová, SME)
Dobrý deň, Smer predstavil nové opatrenia sociálneho balíka. Ak by to bolo možné, poprosila by som vás o zhodnotenie opatrení, čo na nich hovoríte.

Ku konkretnym opatreniam:

Preplacanie stravy v skolach – opatrenie nie je adresne, kedze podpori aj rodicov, ktori na to nie su odkazani.

4.6.2018

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože tak ako som Vám spomínala cez telefón riešime tému vyrovnávania regionálnych rozdielov. Pri tejto príležitosti by sme s Vami radi urobili minirozhovor ohľadne tejto tematiky.

Aké sú príčiny výrazných regionálnych rozdielov?
NBS vydala analýzu, ktorá poukazuje na to, že regionálne rozdiely sa vďaka dobrej ekonomickej situácii zmenšujú. Štát pritom už roky realizuje rôzne opatrenia na toto znižovanie, výrazne sa ale neprejavili. Dá sa povedať, že najlepším opatrením je zabezpečiť dobrý ekonomický rast?
Často sa hovorí aj o vybudovaní infraštruktúry ako o možnom riešení. Sú naozaj práve diaľnice kľúčom k riešeniu?
Štát sa o rozvoj regiónov snaží aj cez investičnú pomoc. Je táto pomoc naozaj efektívna? Aké problémy so sebou prináša?
Čo je teda efektívnejšie? Investovať do rozvoja infraštruktúry alebo podporovať konkrétne investície?
Aké iné opatrenia by štát mohol v tejto oblasti prijať?

Odpoveď Petra Goliaša:

Kľúčová je vzdialenosť od vyspelých trhov. Západné regióny susediace s Rakúskom alebo Českom majú v tomto výhodu. Ďalšou príčinou je umiestnenie Bratislavy ako hlavného ekonomického centra a vzdialenosť od neho. A do tretice je to stav infraštruktúry, ktorý súvisí s predošlými faktormi.
Ak by ste chceli znižovať rozdiely bez ekonomického rastu, musel by vyspelejší región schudobnieť, aby mohol chudobnejší zbohatnúť. Pri raste takú dilemu nemáte, bohatnúť môžu všetci, akurát tí chudobnejší rýchlejšie. To je dokonca prirodzené, keďže z nižších úrovní sa pri vhodných podmienkach rastie ľahšie. Prioritou vlády by preto malo byť vytváranie vhodných podmienok. Ide najmä o zlepšovanie podnikateľského prostredia, infraštruktúry, ale aj znižovanie bariér pre vstup ľudí na trh práce.
Niekde je vhodným riešením diaľnica, v mnohých prípadoch ale stačí kvalitná cesta prvej triedy. Na Slovensku je význam diaľnic preceňovaný, čo často vedie k plytvaniu verejnými zdrojmi a oneskoreniu pomoci iným regiónom. Aj tu pritom platí princíp hodnoty za peniaze. Vždy treba zvážiť, či je diaľnica potrebná, či nie je príliš drahá a či by znižovaniu rozdielov viac nepomohli investície do ciest prvej a nižších tried.
Väčšinu podpory v uplynulých rokoch dostávali bohatšie regióny, čo zmierňovaniu rozdielov nepomohlo. Chýba tiež rutinné hodnotenie efektívnosti podpory. Štát ani verejnosť nevie porovnať prínosy vynaloženého eura v jednotlivých projektoch. Ak by sme to vedeli a pomoc by sme cielili na zaostalé regióny, mohlo by to pomôcť. Aj tu však treba byť opatrný, keďže podopra vybraných subjektov deformuje podnikateľské prostredie.
Efektívnejšie je rozumne investovať do infraštruktúry a zlepšovať podmienky pre všetkých, nie len vybraných podnikateľov. V každom prípade treba merať a porovnávať prínosy každej verejnej investície, či už sú to cesty alebo investičné stimuly.
Zaostalé regióny trpia vysokou mierou nezamestnanosti ľudí s nízkou kvalifikáciou. Ide o ľudí, ktorí kvôli vysokým odvodom pracujú v sivej ekonomike, alebo sú z rôznych dôvodov pasívni. Riešením je zníženie odvodov pre ľudí s nízkym príjmom, ale aj investície do tréningov a rekvalifikácie nezamestnaných. Dlhodobo je kľúčové zvýšenie dostupnosti a kvality vzdelávania už od predškolského veku.

1.6.2018

Otázka (Alena Klepochová, TASR)
Dobrý deň, ministerstvo zdravotníctva uzatvorilo memorandum s poisťovňami. Má vzniknúť strategický dokument, ktorý zadefinuje, ak dobre chápem, potrebu typov nemocníc a počty akútnych a chronických lôžok.

Chcem sa opýtať, či je podľa Vás potrebná reprofilizácia nemocníc a lôžok na Slovensku?
V čom sú hlavné problémy v tejto oblasti?

Je nesporné, že vyššia miera bezpečnosti a kvality zdravotnej starostlivosti výrazne preváži určitý diskomfort pacientov, ktorí by museli cestovať do nemocnice o pár minút dlhšie. Ak národní a najmä regionálni politici tvrdohlavo bojujú proti odborným medicínskym argumentom hovoriacim v prospech reprofilizácie nemocníc, tak síce možno krátkozrako získajú nejaké politické body z regiónov od neinformovaných voličov, ale v dlhodobom horizonte sa to určite nevyplatí. Pacienti však na to doplatia už hneď, aj keď si to mnohí neuvedomujú. Krátkodobosť volebného cykla a z toho rezultujúca vysoká politická citlivosť témy je najväčším rizikom presadenia potrebnej stratifikácie nemocníc. Na prelomenie tohto rizika je potrebné jasné politické líderstvo, ktoré sa neobmedzuje na populizmus a krátkodobý pohľad.

Kroky MZ SR, ktoré začali posúvať tému stratifikácie nemocníc dopredu, považujem za potrebné a dobré, a malo by sa v nich pokračovať ďalej. Je to na prospech pacienta.

28.5.2018

Otázka (Jana Liptakova, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o poklese pozicie Slovenska v rebricku konkurencieschopnosti, ktory zostavuje svajciarsky Institut pre rozvoj manazmentu. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO. Poprosila by som Vas o odpovede na doleuvedene otazky do stredy, 30. maja, ak by to bolo mozne.

Ako vnimate umiestnenie Slovenska v aktualnom rebricku, hlavne jeho pokles o styri miesta (ked v roku 2017 kleslo az o 11 priecok)?
Co tento pokles znamena alebo moze v buducnosti znamenat pre slovensku ekonomiku?
Ake dovody vidite za sucasnym umiestnenim? Ktore z nich ma Slovensko moznost ovplyvnovat a na ktore uz nema dosah?
Ake opatrenia by Slovensko malo prijat na zlepsenie konkurencieschopnosti Slovenska?
Existuje viacero rebrickov konkurencieschopnosti – napriklad podla rebricka, ktory zostavuje World Economic Forum, sa pozicia Slovenska zlepsuje. Preco sa umiestnenia Slovenska v jednotlivych rebrickoch lisia? Ako spravne “citat” tieto rebricky a ako informacie z nich vyuzivat pri riadeni ekonomiky?

Odpoveď Petra Goliaša:
Umiestnenie je velmi zle, kedze sa nachadzame v spodnej casti rebricka. Na druhej strane rebricek netreba precenovat, kedze je zalozeny najmä na vnimani podnikatelov, ktori su u nas uz tradicne kritickejsi. Lepsie umiestnenie Mexika, Filipin, Ruska ci Bulharska automaticky neznamena, ze sa v tychto krajinach lepsie podnika. Podnikatelia tam mozu byt len menej narocni, alebo viac zmiereni s aktualnou situaciou.

Podstatne je skumat, preco u nas podnikatelia nemaju dobru naladu a preco sa medzi nimi napriek rastu ekonomiky siri skor skepsa. Toto je totiz spolocny menovatel vsetkych prieskumov zalozenych na nazoroch podnikatelov. Podla mna je dovodom dlhodobe zanedbavanie podnikatelskeho prostredia zo strany vlady a neriesenie problemov ako byrokraticka zataz, danovo-odvodova zataz, zla vymozitelnost prava ci korupcia vo verejnych zakazkach a dotaciach. Aktualne sa k tymto problemom pridava nedostatok najmä kvalifikovanej pracovnej sily. Podnikatelia necitia, ze by riesenie ich problemov bolo pre vladu prioritou.

Riesenim je systematicke usilie vlady o zlepsovanie podmienok na podnikanie. Ide o mnozstvo drobnych opatreni zameranych napriklad na skratenie doby stavebneho konania, lepsiu vymozitelnost pohladavok, znizenie poctu byrokratickych ukonov. Vlada by sa ale mohla pustit aj do väcsich reforiem s cielom znizit odvodovu zataz prace, odstranit korupciu vo verejnom obstaravani, zvysit kvalitu vzdelavania alebo uvolnit trh pre kvalifikovanych migrantov zo zahranicia. V prvom kroku je potrebna zmena pristupu, aby zlepsovanie podmienok na podnikanie nebolo iba heslom, ale skutocnou prioritou vlady.

25.5.2018

Otázka (Mario Hudák,MY Bardejovské noviny)
Pozdravujem, k článku o zrušení obchodnej akadémie v Bardejove, ktorej vyradenie zo siete škôl odhlasovali prešovskí župní poslanci v pondelok, by som vás chcel požiadať o stručné stanovisko k tejto otázke. Zdá sa, že Slovensko hlavne v rámci krajov a miest ako zriaďovateľov dnes zápasí s otázkou, či v rámci „racionalizácie“ základných a stredných škôl, školy úplne rušiť, spájať, zlučovať, alebo zachovať a doplácať na ne z ropzočtov ako doteraz. V Bardejove sa proti zrušeniu obchodnej akadémie zdvihla vlna odporu. Otázka:

Ako sa filozoficky vysporiadať s touto otázkou a aké je podľa vás najvhodnejšie riešenie spôsobu racionalizácie siete stredných ale aj základných škôl, najmä v menších mestách, cca. do 50-tisíc obyvateľov, kde zostali veľké budovy s momentálne malým počtom žiakov?

Odpoveď Mateja Tunegu:
Racionalizácia siete škôl je nevyhnutná vzhľadom na úbytok žiakov, no konkrétna forma by vždy mala závisieť od okolností – môže isť o zlučovanie ale aj rušenie. Dôležité je, aby rozhodnutie bolo transparentné a argumentačne podložené. Zjednodušene povedané, aby sa nestalo, že bude zrušená škola s lepšími výsledkami. Argumenty poslancov, ktorí o zrušení obchodnej akadémie rozhodovali, nepoznám, ale podľa údajov, ktoré máme k dispozícii, sa mi zdá ich rozhodnutie v poriadku. Vidieť trend, že počet stredoškolákov v Bardejove v uplynulých rokoch významne poklesol, a preto zníženie počtu škôl dáva zmysel. A keď sa pozriem na všetky bardejovské školy, platí, že žiaci ostatných škôl dosahovali oproti žiakom obchodnej akadémie lepšie alebo rovnaké výsledky. Navyše platí, že obchodná akadémia mala zo všetkých štátnych škôl v posledných rokoch najnižší počet žiakov. Je teda možné, že o štúdium na tejto škole bol nižší záujem a v takom prípade zrušiť radšej menšiu školu bolo logickejšie ako zrušiť inú školu s väčším počtom žiakov a rovnakými alebo lepšími výsledkami.

25.5.2018

Otázka (Filip Szórád, Nový Čas)
Dobrý deň, píšem Vám v mene redakcie oddelenia politiky denníka Nový Čas. Pripravujem článok o návrhu ústavného zákona o zastropovaní veku odchodu do dôchodku na 64 rokov, ktorý predkladá strana Smer-SD na rokovanie do parlamentu. Preto sa na Vás obraciam s nasledujúcimi otázkami:

Čo vravíte na tento návrh, podporili by ste ho?
Aké sú jeho výhody a slabiny?
Aký vplyv bude mať zavedenie stropu veku odchodu do dôchodku na udržateľnosť verejných financií?
Aký by bol pre Slovensko adekvátny vek pre strop odchodu do dôchodku? Resp. je potrebné zákonom ustanoviť maximálny vek odchodu do dôchodku?
Prečo by sa mal teraz schváliť ústavný zákon o zakotvení odchodu do dôchodku, ktorý bude podľa viacerých ekonómov aktuálny až o 20 rokov?

Odpoveď Petra Goliaša:

Nepodporil. Vnímam to ako populistický ťah v snahe zvrátiť padajúce preferencie strany.
Snaha politikov predĺžiť ľuďom život na dôchodku je pekná. A privítal by som ju, keby na to boli peniaze. Tie však nie sú a politici problém financovania nechávajú na budúce generácie. Veľa možností pritom nebude. Buď sa znížia dôchodky, alebo sa zvýšia dane a odvody. Teoreticky by ešte mohol pomôcť masívny príchod cudzincov na trh práce.
Zhorší ju. Opatrenie vytvorí obrovské výdavky. Aby sme sa pripravili, museli by sme si už teraz začať odkladať zhruba 360 miliónov ročne. Inými slovami, ak by sme opatrenie financovali len z požičaných peňazí, v priebehu necelých 30 rokov by nám dlh stúpol v porovnaní so súčasnosťou takmer o polovicu.
Súčasné pravidlo, podľa ktorého sa dôchodkový vek mení podľa veku dožitia, je jednou z garancií stability dôchodkového systému. Ak sa o pár desaťročí ukáže, že opatrenie je príliš prísne alebo naopak príliš voľné, môžu ho budúce generácie zmeniť. Dnešní politici by sa im do tohto rozhodovania nemali miešať.
Politici, ktorí dnes hovoria o stropoch, idú rušiť vlastné pravidlá, ktoré prijali ešte v roku 2012. To svedčí o ich neúprimnosti. Dávať ľuďom sľuby, ktoré zaplatia až budúce generácie, je ľahké a môže zvýšiť popularitu, ale súčasne je to nezodpovedné a škodlivé pre celú krajinu.

16.5.2018

Otázka (Michaela Štalmachová, SME)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o vyjadrenie. IFP vydalo takú analýzu, v ktorej poukazuje na to, že CP-čkári zarábajú v BA o 19% viac ako rodení Bratislavčania.

Ako si to vysvetľujete? Čím je to spôsobené?
Okrem toho z analýzy vypláva, že väčšina detí na Slovensku môže zbohatnúť bez ohľadu na príjem ich rodičov. Čím je to podľa vás u nás spôsobené? (najmä zo zreteľom na to, že v porovnaní s inými krajinami, ide o naozaj dobrý výsledok)

Odpoveď Petra Goliaša:

Je mozne, ze CP-ckari maju v priemere vyssie vzdelanie, napriklad mozu mat medzi nimi vyssie zastupenie absolventi vysokych skol, ktori studovali v Bratislave. Je to len moja hypoteza, treba sa spytat IFP, urcite sa to da vycitat z dat.
Pocas socializmu mali ludia zhruba rovnake prijmy, po zmene rezimu sa posilnuje zasluhovost. Prijmy vykonnejsich ludi voci ostatnym su dnes teda vyssie ako tomu bolo v minulosti. V postsocialistickych krajinach je preto pre syna rovnako vykonneho otca jednoduchsie mat vyssi prijem. Bolo by zaujimave porovnat sa v tomto ukazovateli s postsocialistickymi krajinami.

14.5.2018

Otázka (Alena Klepochová, TASR)
Pekný deň, chcela by som Vás požiadať o reakciu na vyjadrenia premiéra Petra Pellegriniho, ktorému sa nepáči, že v štátnych nemocniciach fungujú súkromné laboratóriá či prevádzkovatelia CT. Avizoval, že by proti nim nemocnice mohli postupovať ako proti prevádzkovateľom súkromných lekární, s ktorými nariadilo MZ SR rozviazať zmluvy.

Ako tieto jeho vyjadrenia vnímate?
Vnímate vlastníctvo laboratórii či CT za hlavný problém zadlžovania slovenských nemocníc, respektíve, pomohlo by im podľa Vás keby ich prevádzkovali samotné nemocnice?

Odpoveď Dušana Zachara:
Vyjadrenia premiéra sú veľmi zjednodušujúce, s nádychom ideologického populizmu v duchu zlí, bohatí súkromníci, na ktorých doplácajú štátne zariadenia. Pritom existujú viaceré štátne nemocnice, ktoré majú svoje CT-čka, MR-ká a laboratóriá, a aj tak generujú obrovské straty a dlhy. Na druhej strane tu máme napríklad štátnu FN Nitra, ktorá hospodári so ziskom a nemá dlhy a má vo svojich priestoroch súkromného poskytovateľa zobrazovacej diagnostiky. Pripisovať zlé hospodárenie štátnych nemocníc na vrub súkromníkom je nepoctivá argumentácia, ktorá sa snaží sňať zodpovednosť za tento stav zo štátnych manažérov a politikov a hodiť ju na iných.

V ostatnom období navyše MZ SR v spolupráci so štátnou VšZP, ktorá môže ovplyvňovať zmluvné ceny pre poskytovateľov SVaLZ, znížili jednotkové ceny za tieto vyšetrenia, čím by sa mali skresať aj ziskové marže týchto poskytovateľov, aby neboli neprimerane vysoké. Lukratívnosť tohto biznisu by mohla ovplyvniť aj zmena vo financovaní SVaLZ-ových výkonov tak, že by ich nepreplácala priamo poisťovňa, ale kupovali by si ich samotné nemocnice a až následne by poisťovňa preplácala nemocnici náklady za celý hospitalizačný prípad. V takom prípade by pravdepodobne aj nemocnice oveľa úspornejšie žiadali o vyšetrenia SVaLZ a zvýšila by sa efektívnosť. V súčasnosti ich totižto nič nestojí, keď žiadajú aj o duplicitné či zbytočné vyšetrenia. Vyhovuje to aj poskytovateľom SVaLZ-ových výkonov, akurát na to doplácajú v tomto prípade poisťovne a cez neefektívnosť systému samozrejme sprostredkovane aj pacienti.

11.5.2018

Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, venujem sa dnes téme z Trenčianskej nemocnice – už po tretí krát za posledné roky museli z prevádzkových dôvodov uzatvrieť ambulanciu hĺbkovej rtg terapie – tento rok je to od 2. mája 2018 do 2. septembra 2018. Pacientom, ktorí potrebujú hĺbovké ožarovanie trenčianska nemocnica odporúča rtg terapiu v Žiline, Nitre či Bratislave, pričom len za minulý rok tu ošetrili takmer 1300 ľudí. V minulosti (v rokoch 2016, 2015) už bola viackrát táto ambulancia tiež z prevádzkových dôvodov uzatvorená. Chcel by som Vás poprosiť o váš názor na nedostatok zdravotníckeho personálu (možno aj všeobecne) v nemocnicach na Slovensku – v čom je podľa vás problém a čo by ho mohlo vyriešiť.

Odpoveď Dušana Zachara:
Nedostatok lekárov netrápi len Slovensko, ale aj ostatné európske krajiny. Kým slovenských lekárov vítajú s otvorenou náručou na Západe, Slovenská republika kladie prekážky pre príchod lekárov z Východu. Západ si takto rieši akútny nedostatok lekárov a je ochotný prijať aj takých lekárov z Východu, ktorí nemajú také kvality ako ich západní kolegovia. Lebo si dali na misku váh, že aj priemerný lekár (ktorý sa mimochodom postupom času môže zlepšiť) je často lepší ako žiadny. Len my na Slovensku musíme byť “pápežskejší ako pápež” a stanovili sme pre lekárov – cudzincov, ktorí by chceli k nám prísť pracovať (najmä z Ukrajiny), také prísne vstupné testy, ktoré by nespravili ani mnohí slovenskí lekári pôsobiaci v našich nemocniciach.

Ďalším dôvodom pre nedostatok zdravotníckeho personálu v niektorých oblastiach môže byť aj nákladný platový automat, ktorý automaticky každoročne valorizuje všetkým zdravotníckym pracovníkom mzdy bez ohľadu na ich produktivitu a kvalitu odvedenej práce. To zapríčiňuje, že najlepším pracovníkom, resp. tam, kde je akútny nedostatok personálu, sa nedá zvýšiť mzda ešte vyššie, aby bola motivujúcim faktorom na zotrvanie v nemocnici, nakoľko manažmentu nemocnice neostávajú peniaze pre takúto finančnú motiváciu najlepších, resp. nedostatkových. Že to tak je, dokumentujú aj názory ministerstiev zdravotníctva a financií, že platový automat je jedným z kľúčových faktorov obrovského zadlžovania najmä štátnych nemocníc.

11.5.2018

Otázka (Stanislava Harkotová, Aktuality.sk)
Pozdravujem, premiér práve oznamuje, že otvára diskusiu o zlučovaní univerzít, naznačuje, že pokiaľ by sa niektoré univerzity zlúčili do jednej, mohli by v budúcnosti rátať s vyšším objemom peňazí z rozpočtu.

Chcem sa spýtať, či toto je cesta, ktorou sa uberať vo vysokom školstve a čo si o tomto opatrení myslíte?
Zároveň, viete si predstaviť, že by niekto na Slovensku otvorenie povedal: máme priveľa univerzít/vysokých škôl, tieto a tieto vôbec nepotrebujeme? Kto by to mal urobiť? Akreditačná komisia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Stat by mal v prvom rade merat a zverejnovat kvalitu jednotlivych skol, fakult a studijnych programov. Na to je potrebne poznat data napriklad o uplatnitelnosti absolventov na trhu prace ci kvalite publikacnej cinnosti a vedeckeho vyskumu. Stat dnes tuto svoju ulohu zanedbava. Loby skol, ktore nechcu byt kontrolovane verejnostou, je podla vsetkeho silnejsia nez verejny zaujem. Kedze verejnost nema potrebne informacie, neexistuje ucinny tlak na zvysovanie kvality. Ak aj dojde k zlucovaniu skol, bez zmeny motivacie sa to na kvalite neodrazi. Motivaciu skol sa da zmenit prave lepsou informovanostou verejnosti o ich vysledkoch. Studenti by totiz o horsie skoly nemali zaujem a tie by tak postupne mizli z trhu. Lepsie skoly by naopak ziskavali viac studentov a s nimi aj viac penazi od statu. Ak by navyse mladi ludia boli lepsie informovani o kvalite skol a vedeli by si lepsie vybrat pre nich vhodnu skolu, znizilo by sa riziko uniku mozgov, teda odchodu tych najsikovnejsich do zahranicia. Skoly by naopak o najsikovnejsich zacali sutazit, pretoze studenti su v prostredi s dostatocnymi informaciami o kvalite pre skolu to najcennejsie aktivum. Kvalita studentov sa totiz skor ci neskor prejavi aj na kvalitnejsich vysledkoch skoly.

10.5.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímala by ma Váš názor na niekoľko veci v súvislosti s dlhmi nemocníc a podnikaním súkromníkov v štátnych nemocniciach. Otázky:

Premiér Peter Pellegrini včera v parlamente povedal, že zakročí proti podnikaniu súkromníkov v štátnych nemocniciach, ktorí vďaka tomu majú zisky a nemocnice sú pritom v dlhoch. Myslíte si, že dlhy nemocníc (priamo) súvisia s podnikaním súkromníkov v nich? Ak áno/nie, prečo?
Je to, že najmenej od roku 2006, odkedy je Smer (s krátkou prestávkou) stále pri moci sa najmä štátne nemocnice stále zadlžujú chybným riadením zdravotníckych zariadení nominantmi tejto strany alebo ide podľa vás o systematickú chybu, s ktorou politika a politické nominácie nič nemajú?

Odpoveď Dušana Zachara:

Tento výrok premiéra je veľmi zjednodušujúci, s nádychom ideologického populizmu v duchu zlí, bohatí súkromníci, na ktorých doplácajú štátne zariadenia. Pritom existujú viaceré štátne nemocnice, ktoré majú svoje CT-čka, MR-ká a laboratóriá, a aj tak generujú obrovské straty a dlhy. Na druhej strane tu máme napríklad štátnu FN Nitra, ktorá hospodári so ziskom a nemá dlhy a má vo svojich priestoroch súkromného poskytovateľa zobrazovacej diagnostiky. Pripisovať zlé hospodárenie štátnych nemocníc na vrub súkromníkom je nepoctivá argumentácia, ktorá sa snaží sňať zodpovednosť za tento stav zo štátnych manažérov a politikov a hodiť ju na iných.
V ostatnom období navyše MZ SR v spolupráci so štátnou VšZP, ktorá môže ovplyvňovať zmluvné ceny pre poskytovateľov SVaLZ, znížili jednotkové ceny za tieto vyšetrenia, čím by sa mali skresať aj ziskové marže týchto poskytovateľov, aby neboli neprimerane vysoké. Lukratívnosť tohto biznisu by mohla ovplyvniť aj zmena vo financovaní SVaLZ-ových výkonov tak, že by ich nepreplácala priamo poisťovňa, ale kupovali by si ich samotné nemocnice a až následne by poisťovňa preplácala nemocnici náklady za celý hospitalizačný prípad. V takom prípade by pravdepodobne aj nemocnice oveľa úspornejšie žiadali o vyšetrenia SVaLZ a zvýšila by sa efektívnosť. V súčasnosti ich totižto nič nestojí, keď žiadajú aj o duplicitné či zbytočné vyšetrenia. Vyhovuje to aj poskytovatelom SVaLZ-ových výkonov, akurát na to doplácajú v tomto prípade poisťovne a cez neefektívnosť systému samozrejme sprostredkovane aj pacienti.
Politický vplyv v zdravotníctve a politické nominácie na vedúcich postoch v zdravotníckych zariadeniach sú súčasťou tohto systémového problému. Právna forma veľkých štátnych nemocníc ako príspevkových organizácií, kde je možné neauditované kreatívne účtovníctvo, a kde panujú tzv. mäkké rozpočtové obmedzenia (napr. ochrana pred exekúciami, sankciami, bankrotom, oddlženie zo strany štátu a pod.) zvyšujúce tzv. morálny hazard a neudržateľný valorizačný mechanizmus odmeňovania zdravotníckeho personálu, nie sú tiež prvky optimálneho modelu fungovania. Dosť dlhý čas sa nám ukazuje, že vo väčšine štátnych fakultných a univerzitných nemocníc nedokážu manažmenty nastoliť rovnovážne a dlhodobo udržateľné hospodárenie, čo je veľký problém (za minulý rok bol dokonca nárast dlhu po splatnosti najvyšší za ostatných 5 rokov…). Ak by sme uverili, že za tento stav môžu “zlé” poisťovne, ktoré platia málo, zasa by to bolo veľmi zľahčujúce vysvetlenie a nepoctivá argumentácia, ktorá má za cieľ nevidieť veci úplnou, pravdivou a neskresľujúcou optikou. Existujú totižto aj štátne zariadenia, ktoré sú dlhodobo v pluse, pričom im poisťovne neplatia viac ako tým stratovým a zadlženým.

9.5.2018

Otázka (Alena Klepochová, TASR)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o reakciu na zavedenie exekučnej imunity štátnych či samosprávnych nemocníc do konca roka 2020, má to súvisieť s oddlžovaním.

Ako hodnotíte tento krok?
Považujete to za férové voči veriteľom?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ministerstvo sa snaží hasiť veľký dlhový požiar, ale zároveň do ohňa prikladá nové a nové polená. Týmto spôsobom sa požiar nepodarí uhasiť. Práve naopak, požiar bude rokmi ešte väčší. Nemožnosť veriteľa efektívne si uplatniť svoje pohľadávky predstavuje deformáciu trhového prostredia a nemotivuje dlžníkov k racionálnemu a efektívnemu hospodáreniu, vzniká tzv. morálny hazard. Týmto prehlbovaním tzv. mäkkých rozpočtových obmedzení sa podporujú neefektívne nemocnice a narastanie dlhov, čo bude iba predlžovať agóniu slovenského zdravotníctva. Exekúcie sú štandardné trhové prvky pomáhajúce oddeliť dobre hospodáriace subjekty od tých stratových a zadlžených, čo má vplyv na správne nastavenie motivácií a udržateľnosť systému. Hrozba exekúcií pomáha udržiavať platobnú disciplínu najmä tých menších nemocníc na ako-takej úrovni. Najväčší nárast dlhu po splatnosti nemocníc za ostatných 5 rokov (medziročný nárast o takmer 144 mil. EUR), spolu s pripravovaným oddlžovaním (vo výške takmer 600 mil. EUR) a exekučnou imunitou predstavujú asi smrtiaci kokteil pre optimistov, ktorí ešte dúfali, že štát dokáže v budúcnosti svoje zdravotnícke zariadenia viesť ako dobrý hospodár bez tvorby strát a nových dlhov.
Takáto exekučná imunita, ktorá z nej navyše vylučuje súkromné nemocnice, môže byť posúdená ako protiústavný právny akt, keďže tu už máme z minulosti precedens v konaní Ústavného súdu SR v podobných prípadoch.

7.5.2018

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pripravujeme totiž článok o štátnej pomoci a rada by som sa Vás spýtala na pár otázok v súvislosti s touto témou.

Európska únia určuje podmienky štátnej pomoci a každá členská krajina musí každoročne posielať správu o tom, ako bola štátna pomoc vynaložená. V čom tieto pravidlá spočívajú? (hrubý náčrt)
Dajú sa nejakým spôsobom obísť? Spravili tak slovenské vlády niekedy?
Veľká časť štátnej pomoci sa rozdeľuje cez takzvané schémy štátnej pomoci. Tie sa delia na dve skupiny, tie ktoré musia byť notifikované a tie ktoré nie. Prečo existuje toto delenie?
Existuje v celom systéme priestor na korupciu a „dohadzovanie“ projektov? Prečo?
Aké zmeny by boli potrebné?

Odpoveď Petra Goliaša:
Bohuzial, nevieme na tieto otazky tak rychlo plnohodnotne odpovedat.

Vo vseobecnosti vzdy existuje riziko, ze vlada nevykaze cast vynalozenych zdrojov ako statnu pomoc. Klucove je preto v prehladnej forme ukazat, ktore zakazky vlada oficialne ako statnu pomoc vykazuje. Urady by mali automaticky za kazdy projekt zverejnovat podrobne informacie o poskytnutej statnej pomoci na internete tak, aby sa financne objemy dali sparovat s konkretnymi zakazkami. Ulahcila by sa tak verejna kontrola, ci nahodou neexistuju statne vydavky, ktore s podporenym projektom suvisia, ale nie su deklarovane ako statna pomoc. Pri väcsich projektoch by mal efektivnost planovanej pomoci este pred vynalozenim zdrojov posudzovat Utvar hodnoty za peniaze, ex-post by ich mal vyhodnocovat NKU.

27.4.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás niekoľko otázok k zámeru Svetu zdravia vybudovať stroke centrum v nemocnici v Michalovciach. Vysvetlím. Penta chce v Michalovciach vybudovať také centrum ako v Medissime, do ktorého odišli 9 lekári z NÚSCH. Otázky:

Nehrozí podľa Vás, že na východe sa môže zopakovať situácia, aká sa stala v Bratislave, že do Michaloviec odídu z VUSCH a UNLP špecialisti na kardio a angio intervenčné zákroky?
Je pravda, že kardio a angio intervenčné zákroky sú lepšie platené zdravotnými poisťovňami ako priemerné platby a pre nemocnice sú zvyčajne ziskové?

Odpoveď Dušana Zachara:

Pre pacienta je dôležitá kvalita a dostupnosť špecializovanej zdravotnej starostlivosti a je mu v princípe jedno, či ju poskytuje súkromné, polosúkromné alebo štátne či župné zdravotnícke zariadenie. Žiadne zariadenie by nemalo mať výsadné postavenie, ktoré by bolo chránené voči konkurencii. Zo súťaže na trhu poskytovateľov by mali profitovať tak pacienti, ako aj zdravotnícki pracovníci.
Optimálne by to malo fungovať tak, že všetky výkony by mali byť financované plus-mínus s podobnou maržou, presne preto, aby nevznikal problém vyberania hrozienok z koláča. Štát to má vo svojich rukách, aby prostredníctvom dominantnej VšZP postupne menil financovanie jednotlivých výkonov. Navyše systém DRG umožňuje zgrupovať diagnózy do skupín s podobnou klinickou a nákladovou náročnosťou, takže ak by sa uplatňoval aj pri úhradách, tak by sa v zásade nedalo dôvodiť, že jeden pacient je ziskovejší ako druhý.

25.4.2018

Otázka (Michaela Štalmachová, SME)
Dobrý deň, posielam otázky:

Vyrovnaný deficit Slovensko podľa Paktu stability dosiahne v roku 2020. Ak to porovnáme s minulosťou, koľkýkrát už ministerstvo financií posunulo tento cieľ? Kedy sme pôvodne mali hospodáriť vyrovnane?
Deficit v budúcom roku má byť 0,32 percenta. Podľa scenára nezmnených politík sme v roku 2019 ale už mohli byť v prebytku (“by nedošlo k žiadnym zmenám v hospodárskych politikách, výsledok hospodárenia VS by sa od roku 2019 nachádzal v postupne narastajúcom prebytku. V roku 2019 NPC scenár vyčísľuje prebytok na úrovni 0,64 % HDP”. ? Čo presne je scenár nezmenneých politík, čo ukazuje a ako sa tvorí?
Čo to znamená, že máme deficit a pritom sme mohli mať prebytok? Znamená to, že vláda chce v bucúcom roku veľa míňať? Môže to byť spôsobené už ohlásených sociálnym balíčkom, ktorý by mal byť za 600 miliónov eur?
Prečo je takto pomaly klesajúci deficit problém? A ako sme na tom v porovnaní s okolitými krajinami, napríklad s v porovnaní s V4?
Ministerstvo financií v programe stability píše, že máme 1x primárny prebytkový rozpočet. Čo to pre nás znamená?

Odpoveď Petra Goliaša:

Po krize sa vyrovnana bilancia po prvy raz objavila v rozpocte na roky 2016-18, deficit mal na nulu klesnut v roku 2018.
Scenar nezmenenych politik ukazuje, ako by sa rozpocet vyvijal bez zasahov vlady a v sulade s vyvojom makroekonomiky. Pocita napriklad s rastom vydavkov na mzdy na urovni spotrebitelskej inflacie. V skutocnosti ale rastu rychlejsie, preto je realny vysledok z pohladu deficitu horsi.
Ohlaseny balicek za 600 milionov eur pravdepodobne v programe stability nie je zapracovany, kedze nie su zname jeho presnejsie kontury. Realne hospodarenie vlady teda bude po prijati balicka horsie (toto si este overte na MF). Ak by vlada v minulosti nadmerne nezvysovala vydavky, mohla uz teraz vdaka prebytku znizovat dane. Alebo mohla vyraznejsie znizit verejny dlh, aby sme sa lepsie pripravili na buduce krizy a starnutie obyvatelstva.
Pomaly klesajuci deficit znamena, ze sa v rekordne dobrych casoch dostatocne nepripravujeme na casy horsie. Ak pride kriza, vlada bude mat menej penazi na ochranu postihnutych socialnych skupin. Prechod horsimi casmi tak bude pre vsetkych bolestivejsi. V ramci V4 nas vyrazne predstihlo Cesko, ktore je uz niekolko rokov v prebytku a vyrazne znizuje dlh. Podobne su na tom viacere vyspele staty EU ako napriklad Nemecko, Holandsko alebo Svedsko.
Primarny prebytkovy rozpocet znamena, ze po odpocitani vydavkov na obsluhu verejneho dlhu uz vlada po prvy raz neminula viac penazi ako ziskala na prijmoch.

24.4.2018

Otázka (Monika Toporcerová, Zdravotnícke noviny)
Dobry den, MZ SR už podpísalo mandátne zmluvy s 28 nemocnicami a pripravuje sa prvé kolo oddlžovania. Možem vás poprosiť o krátky komentár?

Považujte tento model za efektívnejší v porovnaní s doterajšími?
Vidíte ako reálne, že sa štátne nemocnice dokážu dostať na nulu, teda vyrovnané hospodárenie tak, ako to predpokladajú ozdravné plány?
Kedže ide o proces naplánovaný do konca roka 2022, oddlžovanie uzavrie a vyhodnotí až budúca vláda – neznamená to riziko pre štátne aktíva a pre nemocnice možnosť kalkulovať s výmenou politickej garnitúry vo svoj prospech?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ministerstvo – najväčší bezmocný veriteľ

Každé oddlžovanie, ktoré sa pravidelne opakuje, predstavuje obrovské riziko tzv. morálneho hazardu. Vysiela signál, že sa neoplatí poctivo si hradiť svoje záväzky, byť zodpovedným a šetrným, čo je navyše spojené často s nekomfortom, odriekaním a konfliktmi s politikmi, zamestnancami a pacientmi. Prečo by takúto tortúru mal dobrovoľne voliť manažment nemocnice, keď na druhej miske váh je pohodlie, všeobecná obľúbenosť a možnosť dovoliť si aj to, na čo nie sú peniaze a navyše za takéto nezodpovedné a neetické správanie neprichádza trest, ale odmena v podobe oddlženia zo strany štátu? Ktorú z alternatív budú asi tak preferovať manažéri štátnych nemocníc v budúcnosti, keď aj exminister Drucker pripustil, že aktuálne oddlženie nemusí byť posledné?

Nepôjde o bezpodmienečné oddlženie, čo je lepšie ako oddlženie, ktoré by od dlžnej strany nevyžadovalo žiadnu aktivitu smerujúcu k náprave. Bohužiaľ, aj také sme tu mali. Ministerstvo nastavilo pár sankčných mechanizmov, ktoré môžu v určitej miere motivovať niektoré, najmä tie menšie, zdravotnícke zariadenia, ktoré nie sú na rozdiel od tých väčších nepostrádateľné, aby po oddlžení hospodárili lepšie. Obávam sa však, že pre väčšinu veľkých štátnych nemocníc to nebude dostatočná výstraha a budú aj naďalej vytvárať straty a nové dlhy. Oddlženie totižto nesprevádzajú systémové opatrenia a reformy v zdravotníctve, ktoré by toto riziko účinnejšie obmedzovali. V štátnom nemocničnom sektore poväčšine chýba aplikácia princípu tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení.

Je príznačné, že tam, kde sa tento princíp uplatňuje o trochu viac, a to sú napríklad regionálne nemocnice a nemocnice – akciové spoločnosti, tak tam sa prejavuje napríklad v postupnom „automatickom“ ozdravnom procese. Mnohé z týchto zariadení si nemôžu dovoliť dlhodobo hospodáriť so stratami a kumulovať obrovské dlhy, nakoľko by si veritelia mohli začať uplatňovať svoje oprávnené nároky cez exekúcie alebo konkurz na majetok dlžníka. Niektoré veru skončili v bankrote, iné utlmili alebo reprofilizovali svoju činnosť. Viaceré zadlžené nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti regionálnych samospráv sa tomuto vyhli tak, že prešli pod prevádzku súkromných spoločností, ktoré ich postupne ozdravujú.

Namiesto takéhoto prirodzeného procesu liečenia problémov tu však súčasný establišment presadzuje oddlženie, po ktorom nenastane pri riadení štátnych nemocníc nejaká výraznejšia zmena v motiváciách. Myslím si, že vypracovanie ozdravného plánu a nemožnosť zvyšovania platov nad rámec zákonnej valorizácie a iniciácia zmeny štatutára pri jeho neplnení nie sú pre štátne nemocnice dostatočným sankčným mechanizmom. Po oddlžení tu preto môžeme mať štátne univerzitné a fakultné nemocnice, ktoré už síce nebudú za minulé roky dlhovať svojim dodávateľom, ale ministerstvu zdravotníctva, ktoré sa stane ich najväčším veriteľom. Aká je šanca, že bude voči svojim vlastným deťom aj tvrdým veriteľom? Asi taká veľká, ako je zmysluplné presúvať eurá z jedného vrecka do druhého toho istého kabáta.

4.4.2018

Otázka (Monika Toporcerová, Zdravotnícke noviny)
Dobry den prajem, môžem Vás poprosiť o komentár pre ZdN k reforme zdravotníctva predstavenej stranou Sloboda a solidarita? Išlo by o Vaše zhodnotenie koncepcie ako celku aj pohľad na konkrétne kroky (liberalizácia trhu zdravotných poisťovní, transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, oddlženie nemocníc len ako predpoklad odštátnenia, definovanie nároku poistenca na zdravotnú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia, zdravotné poisťovne ako garant časového manažmentu pacienta, povinnosť zdravotných poisťovní objednávať pacientov k špecialistom na presný čas, zmeny vo vzdelávaní zdravotníkov – ako napr. stanovenie ceny každého študijného odboru a povinnosti odviesť daň z príjmu v tejto výške pre každého absolventa, zlúčenie ministerstiev práce a zdravotníctva, zmeny v menovaní, zložení a práci kategorizačnej komisie)

Odpoveď Dušana Zachara:
Hodnotenie materiálu strany SaS – 105 x lepšie zdravotníctvo

V prvom rade by som chcel veľmi oceniť, že nejaká strana si dala tú prácu a spracovala vcelku komplexný materiál o svojej predstave, čo všetko treba v slovenskom zdravotníctve zmeniť a ako by malo v budúcnosti vyzerať. Takýchto programových konceptov je medzi politickými stranami a hnutiami ako šafránu, pričom je to prejavom zodpovedného prístupu a jednou z nevyhnutných podmienok pre úspešné implementovanie reforiem.

Z dokumentu je cítiť príklon k protrhovým riešeniam, ktoré na jednej strane zvyšujú súťaživosť, konkurenciu a voľnosť v zmluvných vzťahoch aktérov, ale na druhej strane zároveň podnecujú k zodpovednosti, tvrdým rozpočtovým obmedzeniam, meraniu a odmeňovaniu podľa kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je to legitímny prístup, ktorý vidí priestor pre štát najmä v roli regulátora stanovujúceho základné pravidlá fungovania a kontrolujúceho ich napĺňanie. Zníži sa tým ingerencia štátu do zdravotníctva, ktorá v súčasnosti vytvára mnohé nezdravé konflikty záujmov štátu ako poskytovateľa a nákupcu zdravotnej starostlivosti, legislatívca a zároveň aj kontrolóra. Ak sa zásadným spôsobom posilní úloha neštátneho sektora v zdravotníctve, musí sa tiež výrazne posilniť akcieschopnosť a kvalita regulačného a dohľadového mechanizmu štátu. V ďalšej fáze prípravy zdravotníckeho programu strany bude musieť SaS detailnejšie opísať, ako sa k tomu plánuje dopracovať.

Kvitujem, že v programe je daný dôrazný akcent na potrebu definovania nárokov pacientov na úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. V rámci toho je SaS pravdepodobne pripravená hovoriť pri určitých neprioritných diagnózach aj o stanovení finančnej spoluúčasti pacienta na liečbe. Ide o veľmi nepopulárne, ale pre udržateľnosť systému nevyhnutné opatrenie, ktoré bude o to bolestivejšie, o čo neskôr ho zavedieme. Vytvára tiež priestor pre súkromné pripoistenie. V tejto tématickej oblasti by som však privítal väčšiu konkrétnosť v plánoch strany, rovnako tak neignorovanie dopadov na určité skupiny obyvateľstva. Strana SaS pravdepodobne počíta, že všetko vyrieši jej odvodový bonus, avšak bolo by veľkou škodou, ak by svojou konštrukciou prispel k sociálne necitlivému nastaveniu dopadov zdravotníckej reformy, čo ju môže v konečnom dôsledku aj pochovať.

Pozitívne vnímam, že dokument obsahuje zmienky o potrebe transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, pričom dlhodobo stratové nemocnice majú byť následne odštátnené a do zadlžených nemocníc má byť umožnený vstup nového súkromného kapitálu. Takisto súhlasím s deklarovanou snahou o posilnenie súťaže a konkurencie na trhu s verejným zdravotným poistením vstupom nových subjektov. Zdravotné poisťovne majú mať viac zodpovednosti a majú manažovať pacienta. Dobrým riešením regulácie vyplatenia zisku by bolo, keby zostalo pri tom, že poisťovne musia spĺňať všetky nároky poistencov zo základného balíka, nemajú mať čakačky, majú tvoriť dostatočné technické rezervy, majú byť likvidné a solventné. SaS však k týmto podmienkam pridala ešte aj obmedzenie zisku pevným percentom, čo síce môže byť medzi voličmi prvoplánovo populárne, ale môže to mať za následok neefektívnosti pri nákupe a hradení za zdravotnú starostlivosť. Tiež je škoda, že odvodový bonus znemožňuje, aby zdravotné poisťovne mohli súťažiť aj na strane výberu poistného odlišovaním sa rôznymi poistnými plánmi s rôznou výškou poistného.

Privítal by som dôkladnejšie rozpracovanie problematiky primárneho kontaktu, najmä funkcionalít všeobecných lekárov ako dôležitých “strážcov brány” (gate keepers), vrátane ich dostupnosti. Na rozdiel od SaS si nemyslím, že je potrebné zlučovať obrovské ministerstvá zdravotníctva a práce, sociálnych vecí a rodiny do jedného nemanažovateľného monštruózneho celku, kde by asi neprišlo ani k úsporám, ale je veľmi dôležité už konečne určiť jasné kompetencie a financie pri dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti, kde sa pôsobnosť oboch rezortov prekrýva, resp. kde si jeden druhému prehadzujú tento horúci zemiak.

Celkovo hodnotím programové tézy strany SaS pozitívne.

29.3.2018

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme hodnotenie Ficovho pôsobenia a pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok.

Boli prijaté počas tohto desaťročného vládnutia zásadné legislatívne zmeny, ktoré uľahčili podnikateľské prostredie? Ak áno, aké napríklad?
Ekonomike sa hlavne v posledných rokoch darilo, dá sa to pripísať vládnutiu Ficovej vlády, alebo to bolo skôr vďaka vonkajším vplyvom?
Aké legislatívne zmeny boli pre naše hospodárstvo negatívne?
Ako hodnotíte minuloročné snahy o zrušenie dlhovej brzdy?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podla domacich aj medzinarodnych merani sa podnikatelske prostredie od roku 2006 zhorsuje alebo prinajlepsom stagnuje. Spolu s Madarskom sa u nas podnika najtazsie vo V4. Podnikatelia sa stazuju najmä na neefektivne sudy, demotivacny vplyv danoveho systemu, zvyhodnovanie vybranych podnikatelov uradnikmi a regulacnu zataz. Ako prekazku cislo jedna uviedli v prieskume Svetoveho ekonomickeho fora s odstupom korupciu. Pri pohlade na tvrde data zaostavame najmä v dlzke stavebnych konani, vymahani pohladavok ci plneni danovych povinnosti.

Ekonomicky rast v poslednych rokoch suvisi s globalnym rastom ekonomiky a tiez s pozitivnym vyvojom v eurozone najmä v dosledku intervencii ECB. Vplyv domacej politiky je nevyrazny. Slovensko totiz v raste v porovnani s okolitymi ekonomikami nevynika, mieru nezamestnanosti mame napriek prudkemu poklesu stale najvyssiu v regione.

Snahy o zrusenie dlhovej brzdy su pokusom o zvysenie verejnych vydavkov v zaujme ziskat popularitu aj za cenu vyssieho verejneho dlhu. Vylucit sa neda ani tlak zaujmovych skupin hladnych po verejnych zakazkach. Priestor vo vydavkoch je pritom vzhladom na pozitivny vyvoj ekonomiky dostatocny aj bez uvolnovania dlhovej brzdy. Prioritou vlady by malo byt zvysenie efektivnosti verejnych investicii napriklad tym, aby verejne obstaravania neboli zmanipulovane, ale priebiehali v transparentnej sutazi.

28.3.2018

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobrý večer, prosím Vás o odpovedanie na nasledujúce otázky. V pondelok malo tlačovku Nemecko-slovenská obchodná komora. Z prieskumu, ktorý si robili medzi 131 firmami vyplynula ako najhoršia známka – boj proti korupcii – 4,35.

Ako túto známku hodnotíte?
O čom svedčí táto známka?
Akými spôsobmi sa dá táto známka zlepšiť? Čo by vláda mala robiť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podnikatelia na Slovensku hodnotia korupciu ako najväcsiu prekazku podnikania aj podla prieskumu Svetoveho ekonomickeho fora, cize ma to neprekvapuje. Podnikatelia sa stazuju najmä na nerovny pristup uradnikov k podnikatelom, ked niektori su zvyhodnovani ci uz v procese verejneho obstaravania, poskytovania dotacii alebo tvorbe legislativy. Pre ostatnych to znamena diskriminaciu a stratene podnikatelske prilezitosti.

Jednou z pricin su slabo fungujuce institucie ako Protimonopolny urad alebo Urad pre verejne obstaravanie, ktore nedokazu efektivne branit manipulacii verejnych tendrov ci vzniku kartelov na trhu. V pripade trestneho konania je dolezita funkcnost policie, prokuratury a sudov, cize organov dohliadajucich na dodrziavanie spravodlivosti.

Pre napravu treba prijat systemove opatrenia zamerane na posilnenie nezavislosti uvedenych institucii od vykonnej moci. Sucasne treba zaviest verejnosti otvoreny proces vyberu celnych funkcionarov. Rovnako dolezita je verejna kontrola, pravidelne vyhodnocovanie kvality a efektivnosti prislusnych uradov, zverejnovanie rozhodnuti, sledovanie miery chybovosti. V rovine prevencie je tiez dolezite prehladne zverejnovat kto, kedy, v akej vyske a na aky ucel dostal dotacie od statu.

28.3.2018

Otázka (Lucia Lauková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, veľmi pekne by som Vás chcela poprosiť o stanovisko k návrhu reformy zdravotníctva, ktorú v utorok predstavila strana SaS. Chcú ňou priniesť jednoduchšie podmienky na vstup zdravotných poisťovní na trh, odštátnenie nemocníc, zmeny vo vzdelávaní zdravotníkov či vo vykonávaní ich profesie. Na dokumente spolupracovali aj exminister zdravotníctva Rudolf Zajac či bývalý šéf siete nemocníc Svet zdravia Ľuboš Lopatka. Ministerstvo zdravotníctva SR ale kritizuje časť reformy SaS. Výška základného imania navrhovaná stranou SaS je podľa MZ nepostačujúca. Hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová vysvetľuje, že takmer 17 miliónová výška základného imania je primeraná.

Ako hodnotíte túto reformu a ako by mohla ovplyvniť zdravotníctvo na Slovensku?

Odpoveď Dušana Zachara:
Hodnotenie materiálu strany SaS – 105 x lepšie zdravotníctvo

Celkovo hodnotím programové tézy strany SaS pozitívne.

27.3.2018

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujeme material o Tomasovi Druckerovi, kde by sme radi uverejnili zhodnotenie jeho prace na poste ministra zdravotnictva. Chcela by som Vas v tejto suvislosti poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:

Bol podla Vas Tomas Drucker dobry minister zdravotnictva?
Na post prisiel ako krizovy manazer. Co z tohto pohladu vo funkcii dosiahol? Osvedcil sa v rezorte ako krizovy manazer?
Ktore z jeho projektov este ocakavate, ze budu dotiahnute?
Ake nadeje vkladate do novej ministerky Kalavskej?

Odpoveď Dušana Zachara:

Moje očakávania minister plus-mínus napĺňal, nakoľko som si ich programovo už na začiatku volebného obdobia upravil smerom dole pri porovnaní s dobrými deklarovanými cieľmi uvedenými v Programovom vyhlásení vlády. Očakával som, že sa mu nepodarí všetko presadiť a zároveň som veril, že aj napriek tomu sa môže stať najlepším ministrom zdravotníctva Ficových vlád. Mal to v tomto smere dobre rozbehnuté, aj keď v druhej polovici volebného obdobia by problémy začali pribúdať, ľudia by nevideli výrazné zlepšenia a začali by prejavovať nespokojnosť. V sektore s tým už niektoré skupiny aj začali – napr. zdravotné sestry. Je škoda, že nemohol na konci celého funkčného obdobia zložiť verejnosti účty.
Kreslo ministra zdravotníctva bolo po kauzách v predošlej vláde ostro sledované a očakávalo sa, že sa v zdravotníctve skutočne aspoň niečo urobí, aby sa otupil hnev verejnosti. Zároveň sa nedalo očakávať, že v danej situácii prinesie pozícia ministra zdravotníctva nejaké zásadné plusové politické body pre straníka, preto možno SMER vytiahol nestraníckeho “krízového” manažéra. V tomto smere sa to vcelku podarilo. Drucker priniesol sviežu a dobrú komunikáciu, ako aj otvorenosť. Ochotne počúval a určite zvýšil transparentnosť v rezorte. Podarilo sa mu zamedziť prílišný reexport liekov, uviesť do iniciálnej prevádzky systémy DRG a eHealth, aj ked ich implementácia je rozpačitá. Nastartoval mnohe projekty – urgenty, pohotovosti, stratifikaciu siete lozkovych zariadeni, centralne nakupy, diagnosticke a terapeuticke standardy (guidelines) a mnohe dalsie. Nepodarilo sa zastavit zadlzovanie statnych nemocnic alebo urobit poriadok v poplatkoch u lekara. VsZP pod vedenim jeho nominanta splnila ozdravny plan, aj ked s vyraznou pomocou dobre fungujucej ekonomiky a z toho vyplyvajucich vyrazne vyssich ako ocakavanych prijmov. Pripravil koncept oddlzovania nemocnic. Novu UNB zatial na Razsochach nezacal stavat, a ktovie ci sa vobec stavat zacne, ked nakoniec zistime, ze staci nova sukromna nemocnica od Penty na Boroch a zrekonstruovana ina statna nemocnica v Bratislave.
Musel by som si pozriet zoznam. Prepacte, pre zaneprazdnenost nebudem mat na to cas. Ale asi oddlzenie bude velmi lakave aspon nastartovat, ked nie dotiahnut do konca. E-Health bude musiet takisto pokrocit. Centralne nakupy sa asi podari dokoncit.
Je dobré, že štafetu po T. Druckerovi preberie osoba, ktorá bola účastná na činnosti ministerstva počas jeho ministrovania, preto sa nebude musieť s ministerstvom a agendou nanovo zoznamovať a bude môcť plynule pokračovať v nedokončenej práci svojho predchodcu. Podľa nás by nová ministerka mala pokračovať v rozbehnutých projektoch, keďže času na vymýšľanie niečoho zásadne iného alebo nového tu už v druhej polovici volebného obdobia nie je. Treba dokončiť, čo sa dokončiť dá, alebo aspoň výrazne posunúť ďalej. Nie je toho málo. Zároveň by sme ocenili, keby ministerka zdravotníctva pokračovala v nastúpenom trende dobrej komunikácie a dátovej otvorenosti voči verejnosti.

27.3.2018

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, mohli by ste sa prosím vyjadriť a okomentovať Reformu zdravotníctva, ktorú predstavila opozičná strana SaS?

Odpoveď Dušana Zachara:
Hodnotenie materiálu strany SaS – 105 x lepšie zdravotníctvo

Celkovo hodnotím programové tézy strany SaS pozitívne.

27.3.2018

Otázka (Daša Račková, TASR)
Dobrý deň, SaS dnes predstavila reformu zdravotníctva. Ak budete mat chuť a cas, okomentujete to nejak?

Odpoveď Dušana Zachara:
Hodnotenie materiálu strany SaS – 105 x lepšie zdravotníctvo

Celkovo hodnotím programové tézy strany SaS pozitívne.

23.3.2018

Otázka (Daša Račková, TASR)
Dobrý deň, rada by som sa spýtala.

Je podľa Vás pani Kalavská vzhľadom na medializované informácie o jej manželovi či svokrovi v konflikte záujmov?
Je to podľa Vás prekážka vo výkone ministerky zdravotníctva?
Ako by sa v tejto situácii mala pani Kalavská zachovať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že to dopredu novú ministerku nediskvalifikuje. V každom prípade je dobré, že o týchto rodinných prepojeniach a možných konfliktoch záujmov vieme. Verejnosť tak dokáže lepšie kontrolovať rozhodnutia ministerky v dotknutých agendách, ktoré bude zároveň sledovať oveľa ostražitejšie. Bolo by vhodné, aby ministerka proaktívne, hoci aj nad rámec zákona, deklarovala, kde prichádzala ona sama alebo jej rodinní príslušníci či blízki do styku so zdravotníctvom. Môže to pomôcť pri predchádzaní zbytočných pochybností v budúcnosti.

22.3.2018

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, prezident SR dnes vymenoval novú ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú.

Ako tento krok vníma INEKO?
Čo od novej ministerky očakávate?

Odpoveď Dušana Zachara:
V prvom rade by som chcel upozorniť na fakt, že posledný minister zdravotníctva, ktorý vydržal vo vláde celé 4-ročné funkčné obdobie, bol Rudolf Zajac. Odvtedy sa to na tomto poste strieda ako na bežiacom páse, čo určite nevytvára dobrý obraz o kontinuite a o tom, že zdravotníctvo má byť prioritou. Je škoda, že minister Drucker, zišiel z polcesty a nedokončí svoje plány v zdravotníctve. Nie je to dobrá správa pre vyvodzovanie zodpovednosti. Bude niesť nová ministerka celý diel zodpovednosti za predošlé Druckerove rozhodnutia a nominácie? To je veľmi otázne.

Na druhej strane je dobré, že štafetu preberie osoba, ktorá bola účastná na činnosti ministerstva počas ministrovania Tomáša Druckera, preto sa nebude musieť s ministerstvom a agendou nanovo zoznamovať a bude môcť plynule pokračovať v nedokončenej práci svojho predchodcu. Podľa nás by nová ministerka mala pokračovať v rozbehnutých projektoch, keďže času na vymýšľanie niečoho zásadne iného alebo nového tu už v druhej polovici volebného obdobia nie je. Treba dokončiť, čo sa dokončiť dá. Nie je toho málo.

Zároveň by sme ocenili, keby ministerka zdravotníctva pokračovala v nastúpenom trende dobrej komunikácie a dátovej otvorenosti voči verejnosti.

22.3.2018

Otázka (Richard Nemec, Nový Čas)
Dobrý deň, radi by sme sa vás opýtali, čo je najväčšou výzvou (nášlapnou mínou) novej ministerky zdravotníctva (skúsme jednu vec, čo by ste vypichli), prečo a čo musí urobiť (pár viet, je to do skladačky)

Odpoveď Dušana Zachara:
Najväčšou výzvou, s ktorou by sa mala nová ministerka popasovať a kde doposiaľ neprišlo k uspokojivému zlepšovaniu stavu, je nastaviť finančnú udržateľnosť sektora. Môžeme sa totižto prikrývať len takou perinou, na akú máme. To býva bohužiaľ ignorované – stačí sa pozrieť na stratové hospodárenie štátnych nemocníc, starý dlh VšZP, neudržateľný platový automat zdravotníckych pracovníkov, hroziaci vysoký nárast výdavkov na lieky a pod. Momentálne sú tieto štruktúrne problémy čiastočne prekryté nadpriemerným rastom ekonomiky a tým pádom aj zdrojov v rezorte, to však postupne pominie a problémy s financovaním zdravotnej starostlivosti začnú znova eskalovať.

21.3.2018

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, v súvislosti s nomináciou Andrey Kalavskej na post ministerky zdravotníctva vás prosím o stanovisko:

Andrea Kalavská má viacero prepojení na ľudí aktívnych v zdravotníctve – jej manžel Erich dlhé roky robil manažéra vo farmaceutickej firme Pfizer, ona ako štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva má na starosti lieky. Jej svokra Jozefa Kalavského súdia v Česku pre podozrenie, že dal úplatok riaditeľovi nemocnice. Navyše jeho niekdajšia firma dodala ešte v roku 2010 Univerzitnej nemocnici v Bratislave údajne predražené ultrazvuky za vyše 630-tisíc eur za kus, pričom nemocnica v Česku zaplatila za rovnaký prístroj 255-tisíc eur. Sú tieto prepojenia najväčším problémom pri jej nominácii?
Aj s ohľadom na tieto skutočnosti, je podľa Vás Andrea Kalavská vhodným človekom na post ministra zdravotníctva?

Odpoveď Dušana Zachara:
V prvom rade by som chcel upozorniť na fakt, že posledný minister zdravotníctva, ktorý vydržal vo vláde celé 4-ročné funkčné obdobie, bol Rudolf Zajac. Odvtedy sa to na tomto poste strieda ako na bežiacom páse, čo určite nevytvára dobrý obraz o kontinuite a o tom, že zdravotníctvo má byť prioritou. Je škoda, že minister Drucker, ak prezident novú vládu vymenuje, zíde z polcesty a nedokončí svoje plány v zdravotníctve. Nie je to dobrá správa pre vyvodzovanie zodpovednosti. Bude niesť nová ministerka celý diel zodpovednosti za predošlé Druckerove rozhodnutia a nominácie? Sotva.

K pani Kalavskej. Bezpochyby je prínosom, keď novinári píšu a odkrývajú rôzne prepojenia, na ktoré si budeme musieť dávať zvlášť pozor, ak by sa nejakým spôsobom týkali rozhodovania novej ministerky. Dopredu by som ich nepovažoval za diskvalifikačné kritérium pre novú ministerku, ale o to dôslednejšie budeme musieť na to dávať pozor. Bolo by dobré, keby nová ministerka verejne deklarovala, hoci aj nad rámec zákona, všetky potenciálne konflikty záujmov a rodinné prepojenia, aby v budúcnosti nevznikali zbytočné pochybnosti.

16.3.2018

Otázka (Jana Liptáková, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre anglicke noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o vplyvoch sucasnej politickej situacie na ekonomiku Slovenska. Rada by som v clanku uviedla aj vyjadrenia za INEKO. Poprosila by som Vas o strucne odpovede na pre Vas relevantne otazky:

Mala doterajsia politicka situacia nejaky vplyv na ekonomiku Slovenska? Ak ano, mohli by ste specifikovat?
Ake rizika Vy vidite v sucasnej politickej situacii do buducna pre ekonomiku Slovenska ci uz v pripade udrzania sucasnej vladnej koalicie alebo predcasnych volieb (z pohladu dalsich investicii, stability podnikatelskeho prostredia, prijimania novych zakonov, vplynu na spotrebu domacnosti, atd)
Ako vnimate obavy ratingovej agentury Moody’s, ktora upozornuje na mozne dosahy aktualnej politickej krizy?
Ohrozuje, podla Vas, sucasny politicky vyvoj sance Slovenska dostat sa do jadra EU? Ak ano, co by to pre Slovensko mohlo znamenat?

Odpoveď Petra Goliaša:
Udalosti poslednych tyzdnov zhorsili imidz Slovenska v zahranici, co urcite vnimaju aj podnikatelia a potencialni investori. Podozrenia z korupcie ci mafie siahajucej medzi politicke spicky oslabuju doveryhodnost krajiny. To v buducnosti moze mat vplyv pri rozhodovani o investiciach ale napriklad aj dalsich eurofondoch pre Slovensko. Stane sa tak najmä vtedy, ak nedojde k zasadnejsiemu potlacaniu korupcie vo verejnej sfere a k doveryhodnemu vysetreniu vzniknutych kauz.

Korupcia ma negativne ekonomicke dosledky, pretoze krivi podnikatelske prostredie, odcerpava verejne zdroje a kazi moralku v krajine. Tieto vplyvy sa vsak na Slovensku prejavuju dlhodobo. K citelnejsiemu zhorseniu by doslo zrejme az v pripade dlhsie trvajucej politickej nestability, ktora by narusila standardny chod krajiny.

16.3.2018

Otázka (Jana Vargová, KOŠICE: DNES)
Dobrý deň, v súvislosti s hodnotením nemocníc, ktoré každoročne robíte, by sme chceli vedieť, aký význam má toto hodnotenie a či má vplyv aj na podmienky napríklad pri uzatváraní zmlúv medzi poisťovňami a nemocnícami.

Odpoveď Dušana Zachara:
Poskytovaním objektívnych údajov chceme pritiahnuť pozornosť verejnosti k diskusii o kvalite a efektívnosti zdravotníckych zariadení. Pokiaľ majú ľudia viac kvalitných informácií, dokážu sa na ich základe lepšie rozhodnúť a vytvoriť aj účinnejší tlak na zlepšovanie verejných služieb. Myslíme si, že porovnávaním nemocníc pomôžeme jednak pacientom a ich príbuzným, ale aj samotným zariadeniam.
Zaujíma nás hodnota (pre pacientov) za peniaze (ktoré idú do zdravotníctva). Občania majú právo vedieť, aké služby dostávajú za svoje peniaze, ktoré platia štátu vo forme daní a odvodov. Práve meranie a zverejňovanie kvality a efektívnosti je jednou z dôležitých ciest vedúcich k odstraňovaniu informačnej asymetrie, čo následne vedie k menšiemu plytvaniu verejných zdrojov.

Čo sa týka uzatvárania zmlúv medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami, aj legislatíva prikazuje poisťovniam prihliadať na indikátory kvality poskytovateľov, ktoré zbierajú poisťovne, a ktoré my agregujeme do nášho rebríčka a sú podstatnou časťou nášho hodnotenia. Takže poisťovne by pri kontraktingu mali na tieto kritériá prihliadať. Čiastočne to aj robia. Musí sa to však ešte viac udomácniť v praxi. Zatiaľ je to len na začiatku cesty.

1.3.2018

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme článok o regionálnych rozdieloch na trhu práce a rada by som sa Vás spýtala na pár otázok.

Údaje, ktoré zverejnila Profesia iba potvrdzujú to, o čom sa už dlho hovorí. Trh v Bratislave a na Východe nemá nič spoločné. A to nielen v počte ponúk ale aj v ich zameraní. Kým na Západe sa ponúkajú hlavne administratívne pozície, na zvyšku Slovenska je to hlavne operátor strojov a zariadení. Je aj podľa Vašich informácii väčšina Slovenska zameraná na výrobu a na to, aby prešla do tretieho sektora bude potrebný ešte dlhý čas?
Prečo existuje tento rozdiel? Je bežný aj v iných krajinách?
Aké opatrenia by boli potrebné, aby sa tento stav zmenil?
Údaje Eurostatu ukazujú, že ak sa pozrieme na regionálne HDP, bratislavský kraj predbieha mnohé regióny v západných a omnoho „bohatších“ krajinách. Súviísí vyššie opísaný stav (západ zameraný viac na služby, administratívu, východ na výrobu) aj s týmto?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pricinou moze byt rozdielny pokrok v miere industrializacie. Oblasti s dokoncenou industrializaciou, teda rozvinutym priemyslom, uz vytvaraju viac pracovnych ponuk v sektore sluzieb. Oblasti, kde stale existuje priestor pre rozvoj priemyslu, ponukaju najmä pracovne miesta v priemyselnej vyrobe. Bez rozvinuteho priemyslu chyba zakladna, na ktorej by sa mohol rozvijat sektor sluzieb.

Dalsou pricinou mozu byt rozdiely v kvalifikacnej strukture. Najmä sluzby s vyssou pridanou hodnotou si totiz vyzaduju pracovnu silu s vyssou kvalifikaciou, ktora moze byt koncentrovana v hlavnom meste a naopak nemusi byt dostupna v chudobnejsich regionoch.

26.2.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás jednu otázku k prípadu medicínskeho riaditeľa UNLP Petra Linkescha. Hoci je Linkesch medicínsky riaditeľ UNLP je aj jediným spoločníkom firmy Dermagyn. Tá na svojej webovej stránke ponúka aj „možnosť individuálnej, nadštandardnej starostlivosti v prípade hospitalizácie v spolupráci s UNLP Košice“. V centrálnom registri zmlúv sa však nenachádza žiadna zmluva medzi Dermagynom a UNLP. Linkesch pre SME aj potvrdil, že nemá s nemocnicou na ponúkané hospitalizácie žiadnu zmluvu.

Čo na to hovoríte?
Je podľa vás v poriadku, že súkromná gynekologická ambulancia ponúka hospitalizáciu v štátnej nemocnici bez toho, aby mala s ňou zmluvu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Vždy treba byť obozretný, keď nejaký lekár pracuje zároveň v nemocnici a má aj svoju súkromnú ambulantnú prax. O to viac to platí, keď ide o vrcholového manažéra štátnej nemocnice. Ide o to, aby nezneužíval svoje postavenie vo svoj prospech (rozumej: v prospech súkromnej ambulancie na úkor štátnej nemocnice alebo jej pacientov. Určite by bolo štandardnejšie, keby bola spolupráca medzi ambulanciou a UNLP definovaná zmluvou. Keď nie je zmluva, môžu vznikať rôzne výklady toho, ktorý subjekt v skutočnosti profituje z “možnosti individuálnej, nadštandardnej starostlivosti v prípade hospitalizácie”.

15.2.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, v piatok pripravujem do SME analýzu dvoch rokov ministra zdravotníctva Tomáša Druckera. Posielam Vám k tomu niekoľko otázok. Nemusíte, ak nechcete odpovedať na každú otázku, ale bol by som rád, keby ste v svojom stanovisku zohľadnili odpovede na ne. Zaujímal by ma Váš pohľad na Druckera:

Prečo si ho podľa vás Smer vybral za ministra?
Čo na ňom oceňujete a naopak, čo sa Vám na ňom nepáči?
Myslíte si, že je dobré, že nie je členom Smeru alebo mu kvôli tomu podľa vás chýba politická podpora pre potrebné zmeny?
Naplnil Vaše očakávania ako minister alebo skôr nie? Prečo?

V analýze sa chcem zamerať aj na to, že relatívne veľa vecí síce spravil, respektíve ohlásil, ale následne pod tlakom odbornej či laickej verejnosti ich opravil alebo rovno zrušil (napríklad návrh o doplnkových ordinačných hodinách). Preto by som bol rád, keby ste v svojom komentári jeho dvoch rokov zohľadnili aj odpovede na tieto otázky:

Ako vnímate jeho personálnu politiku? Na začiatku odvolal Pažinkovú a Vaďuru a otvoril dozornú radu VšZP aj tretiemu sektoru, ale neskôr „povýšil“ Valockého na šéfa NOU.
Ako sa pozeráte na sprísnenie zákona o lieku, ktorý sťažil reexport liekov do zahraničia a následne ho ide korigovať, lebo sa zistilo, že niektoré firmy zákon obchádzajú
Ako vnímate jeho návrh doplnkových ordinačných hodín? Ktorých prvý návrh po odpore lekárov „zahodil do koša“, potom ich však pretlačil cez pozmeňujúci návrh a zdravotnícky výbor. A teraz po ich schválení v parlamente ich chce opäť povzbudzovaný Ficom zrušiť.
Ako vnímate jeho rozdelenie nemocníc (na tzv. prvú a ostatné ligy) podľa toho, či budú môcť mať nový urgentný príjem a následne zachraňovanie pôrodnice v Svidníku, ktorá nepatrí medzi navrhované nemocnice s urgentom?
Ako vnímate zavedenie desaťeurových poplatkov na urgente a následnú zmenu, že tehotných žien sa to netýka?

Odpoveď Dušana Zachara:

Je to možno preto, že sa im Tomáš Drucker osvedčil ako šéf Slovenskej pošty, zároveň kreslo ministra zdravotníctva bolo po kauzách v predošlej vláde ostro sledované a očakávalo sa, že sa v zdravotníctve skutočne niečo urobí, aby sa otupil hnev verejnosti. Zároveň sa nedalo očakávať, že v danej situácii prinesie pozícia ministra zdravotníctva nejaké zásadné plusové politické body pre straníka, preto možno SMER vytiahol nestraníckeho “krízového” manažéra.
Oceňujem jeho ambiciózny plán načrtnutý v Programovom vyhlásení vlády, ako aj veľmi dobrú komunikáciu a otvorenosť. Nepáči sa mi, že príliš intenzívne vníma mediálnu kritiku a reaguje na ňu často veľmi rýchlou zmenou kritizovaných krokov, za ktorými si pôvodne stál, len aby otupil kritiku, nespokojnosť v rezorte či hroziaci negatívny mediálny obraz.
Na jednej strane sa môže do istej miery cítiť slobodný v tom, čo navrhuje, ale na druhej strane vie z najsilnejšej vládnej strany veľmi rýchlo pocítiť, kde má mantinely. Určite by sa premiérovi Ficovi ťažšie telefonovalo šéfovi VšZP, ktorý by bol nominantom straníka – napríklad pána Rašiho.
Myslím si, že na zásadné reformy v zdravotníctve je nutné silné politické líderstvo, ktoré sa však bez dostatočnej politickej podpory, najlepšie od celej koalície nezaobíde. Výhodou nestraníka môže byť to, že nie je až tak zapletený do všakovakých straníckych a politických záujmov.
Moje očakávania minister zatiaľ plus-mínus napĺňa, nakoľko som si ich programovo už na začiatku volebného obdobia upravil smerom dole pri porovnaní s dobrými deklarovanými cieľmi. Očakával som, že sa mu nepodarí všetko presadiť a zároveň som veril a stále verím, že aj napriek tomu sa môže stať najlepším ministrom zdravotníctva Ficových vlád.

2. časť:

Vnímam to ako kompromis a daň za to, že na určité pozície si mohol dosadiť svojich ľudí, ľudí ktorým dôveruje. Zároveň je vo verejnej správe často ťažké nájsť na niektoré pozície kvalitných ľudí, lebo oficiálny plat je pre nich neatraktívny a politické záujmy príliš zväzujúce. Niekde preto minister Drucker musel alebo aj privítal nominácie, ktoré asi sám nevymyslel.
Myslím, že legislatíva obmedzujúca reexport liekov sa vcelku podarila a citeľným spôsobom zvýšila dostupnosť niektorých liekov, ktoré sa v minulosti často vyvážali mimo hranice Slovenska a chýbali pre pacientov. Ak už niektoré firmy prišli na to, ako zákon obísť, a je to v rozpore s verejným záujmom, tak v tomto prípade je korekcia zákona opodstatnená.
Celé je to veľmi neprehľadné. Cieľom je napraviť veľmi zlý stav, kedy boli zrušené poplatky za prednostné vyšetrenie, ktoré akceptovali lekári, ako aj väčšina obyvateľov. Vymýšľajú sa však opatrenia, ktoré sú “second” až “third best” a ohýba sa systém solidárneho verejného zdravotného poistenia, ktorý v určitý čas dňa pre povinne poisteného zrazu nemá platiť.
Optimalizácia a reprofilizácia lôžkových zariadení je nevyhnutnosťou a je dobré, že sa do toho ministerstvo čiastočne pustilo. Nie som však zástancom stanovenia pevného menného zoznamu zariadení, ktoré budú mať urgenty I. a II. typu. Stačilo, aby ministerstvo stanovilo kritériá na urgent I. a II. typu, vrátane kritérií dostupnosti, a nech si ich poisťovne slobodňe zazmluvňujú.
Prípad púrodnice vo Svidníku je ukážkovým príkladom, kedy politické záujmy ignorujú odborné medicínske a ekonomické argumenty. Môže to znamenať neefektívne využitie verejných zdrojov, ktoré budú chýbať inde v zdravotníctve a riziko zvýšených komplikácií pre pacientov, keďže aj z medzinárodných skúseností vieme, že pre bezpečnosť pacientov je nevyhnutný pri jednotlivých zákrokoch určitý počet výkonov za rok, ktorý generuje dostatočnú skúsenosť operatérov.
Zavedenie 10-eurových poplatkov na urgente vnímam pozitívne, keďže regulujú zbytočnú nadspotrebu tohto typu zdravotníckej starostlivosti, ktorá môže byť riešená inak, a tým neblokuje kapacity pre skutočne akútne stavy. Un bloc vyňatie tehotných z tohto poplatku vnímam ako populistickú reakciu na zvýšenú mediálnu kritiku. Nehovoriac o komplikovanej a administratívne náročnej štruktúre tohto opatrenia. Aká skupina pacientov sa ďalej pridá a bude žiadať o výnimku tiež? Kto ďalší bude mať dostatočný mediálny výtlak?

15.2.2018

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den prajem, chcela by som vas poprosit, vo Fakultnej nemocnici v ZA sa pokazilo kurenie, potrebuju na opravi 2,5 mil. eur. kuria el. ohrievacmi na 7 izbach. Tam, kde nie su pacienti, sa nekuri vobec, lebo maju poruchu este aj na elektroinstalacii.

Tak som vas chcela poprosit o reakciu, ci si myslite, ze je v poriadku ak v takomto rezime nemocnica funguje?
A ci by sa malo MZ viac zaujimat o stav budov ich nemocnici a ci je dostatocne ak vyclenia kapitalky a riesia sa len havarie.

Odpoveď Dušana Zachara:
Dobre spravované nemocnice mávajú v prípade porúch pripravené náhradné riešenia, záložné zdroje kúrenia či elektriny a celkový krízový manažment. Samozrejme je problém, ak poruchy vznikajú ako dôsledok chýbajúcich investícií do obnovy zariadenia. To, že sa na údržbe šetrí, je zas dôsledok dlhodobého stratového hospodárenia, ktoré neumožňuje nemocnici generovať vlastné zdroje na obnovu. Tu sa v priamom prenose ukazuje, že stratové hospodárenie väčšiny štátnych nemocníc môže reálne poškodzovať pacienta – znižovaním kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Tu sa nezodpovednosť a populizmus politikov a nereálne očakávania ľudí, ktorí nechcú akceptovať nutnosť, že sa môžeme prikrývať len takou perinou, na akú máme, dostali do vlastnej pasce. Toto nastavené zrkadlo, resp. memento by mohlo byť dokonca v stredno- a dlhodobom horizonte aj prínosom, ak by sa z toho dotiční poučili a nehľadali znovu príčiny tam, kde naozaj nie sú. Momentálne je však len málo náznakov toho, že takáto sebareflexia bude nasledovať.

12.2.2018

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala na váš názor týkajúci sa podmienok, za akých je možné pristúpiť k oddlženiu. Okrem vypracovania ozdravného plánu a súhlasu s podmienkami oddlžovania sa tam nachádza napríklad aj povinnosť vytvoriť dozorné orgány s predsedom, ktorým bude zástupca nominovaný ministerstvom zdravotníctva. To spôsobuje problém najmä pre súkromné nemocnice, mnohé už avizovali, že sa nezapoja.

Prekvapuje vás to?
Čo na túto podmienku hovoríte?
Myslíte si, že túto klauzulu tam rezort dal práve preto, aby sa súkr.nem nezapojili?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že ak štát ponúka verejné zdroje na oddlženie, dokonca aj pre súkromné subjekty, čo nie je nárokovateľná a bežná vec, tak má mať aj právo stanoviť si podmienky kontroly využitia týchto zdrojov. Ak chce využiť súkromná nemocnica oddlženie z verejných zdrojov, musí strpieť aj štátnu kontrolu a ingerernciu do tohto procesu. Považujem to za logické. Možno by sa dalo diskutovať o spôsobe, ako chce štát docieliť kontrolný vplyv na oddlžovaný subjekt.

12.2.2018

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme článok o plánovanom zľahčení čerpania eurofondov, ktoré avizoval na dnešnej tlačovej konferencii premiér Robert Fico. Pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok ohľadne eurofondov a ich čerpania.

Fico vyhlásil, že pod tlakom médií a mimovládiek sa náš systém priveľmi skomplikoval a dnes trvá okolo 680 dní, v susednom Česku však maximálne 200 dní. Preto chce celý proces zjednodušiť. Ako hodnotíte toto rozhodnutie? Naozaj komplikovaný proces bráni čerpaniu?
Toto zjednodušenie a teda minimalizovanie ľudí, ktorí do procesu zasahujú však podľa opozície môže viesť k zvýšeniu korupcie. Je podľa Vás väčší počet „očí“, ktoré čerpanie preveria zárukou odstránenia korupcie? Prečo?
Fico spomínal aj čerpanie eurofondov v budúcnosti. K dispozícii by totiž malo byť menej peňazí. Fico je názoru, že by bolo lepšie čerpať síce menej peňazí ale mať väčšiu voľnosť, keďže napríklad Slovensko má iné priority ako Španielsko či Francúzsko. Bola by väčšia voľnosť lepšia? Prečo? Je podľa Vás pravdepodobné, že Brusel tento nápad prijme?

Odpoveď Petra Goliaša:
Klucove je, aby zjednodusenie administrativy neslo na ukor transparentnosti. Verejnost musi mat prehladne informacie o sposobe cerpania, kto, kedy a kolko penazi ziskal, na zaklade akych podmienok a tiez ako peniaze pouzil. Pri kontrole pouzitia zdrojov by mala rozhodujucu ulohu hrat Europska unia, kedze ide o jej peniaze. Slaby doraz na potieranie korupcie a neferovych praktik pri rozdelovani eurofondov znamena nielen plytvanie verejnymi zdrojmi, ale aj kazi moralku v spolocnosti a krivi podnikatelske prostredie.

9.2.2018

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa informovala, aký máte názor na doplnkové zdravotné poistenie na Slovensku a ako si predstavujete jeho fungovanie? V poslednom čase o tom rozpráva aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Čo je v tejto veci potrebné urobiť a aké výhody/nevýhidy by to prinieslo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zatraktívnenie systému doplnkového zdravotného poistenia predstavuje dôležitý krok k viaczdrojovému financovaniu zdravotníctva a dlhodobej finančnej udržateľnosti celého zdravotníckeho systému. Predpokladom na to je, aby sa stanovili nároky pacientov, ktoré sú financované z povinného zdravotného poistenia. Nutné je stanoviť, čo, v akej kvalite, v akom časovom horizonte a v akom finančnom rámci bude pacientom hradené zo základného balíka. To ostatné, ktoré však musí byť svojim rozsahom a štruktúrou pre poisťovateľov atraktívne, by potom mohlo byť predmetom doplnkového zdravotného poistenia. Postupné stanovovanie štandardných liečebných a diagnostických postupov môže byť jedným z prvých krokov.

9.2.2018

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme článok o pomalom čerpaní eurofondov a rizikách, ktoré to prináša. Pri tejto príležitosti by som sa Vás rada spýtala na pár otázok ohľadne tejto témy.

Európska komisia vo svojej zimnej prognóze upozorňuje, že nízke čerpanie eurofondov môže byť rizikom pre rast v nasledujúcich rokoch, keďže investície z veľkej časti závisia na európskych peniazoch. Naozaj môže byť toto pomalé čerpanie problémom?
Do konca programového obdobia chýbajú už iba dva roky, no vyčerpaných je iba minimum alokovaných zdrojov. Podľa posledných štatistických údajov zverejnených ministerstvom financií (posielam v prílohe) je napríklad vidieť, že ani v jednom z operačných programov nedosiahli prečerpané peniaze ani polovicu z alokovaných zdrojov. Prečo podľa Vás čerpanie ide tak pomaly?
Máme vôbec šancu alokované peniaze do roku 2020 prečerpať?
V roku 2016 sme zažili veľký prepad investícií, aké sú očakávania na najbližšie roky?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pomale cerpanie sme mali aj v programovom obdobi 2007-13, ked sme vyznamnu cast penazi cerpali az na poslednu chvilu v roku 2015. Podobne aj v tomto obdobi budeme mat cas cerpat prostriedky do roku 2023. Pre ekonomiku by bolo lepsie rovnomernejsie rozlozenie cerpania, aby nedochadzalo k pretazeniu napriklad stavebnych kapacit alebo k velkym vykyvom v investiciach. Este dolezitejsie je, aby eurofondy sli na naozaj uzitocne projekty a aby nedochadzalo k zrychleniu cerpania na ukor efektivnosti.

9.2.2018

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o kvotach pre osemrocne gymnazia a rada by som v nom uviedla Vas nazor. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:

Ako hodnotite nedavno prijate zvysenie kvot pre osemrocne gymnazia v Bratislavskom kraji?
Riesia kvoty problem s osemrocnymi gymnaziami alebo by ste prijali ine riesenia?
Preco sa podla Vas zacal riesit problem az teraz, hoci sa o kvotach hovori uz od roku 2008?
Osemrocne gymnazia vznikli ako vyberove skoly pre najnadanejsie deti. Splnili tento ciel alebo skor deformovali system?
Ministerka skolstva Lubyova hovori o pretransformovani systemu tak, aby bol viac inkluzivny, podobne ako vo Finsku. Je toto podla Vas riesenie? Mali by byt osemrocne gymnazia zrusene?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podla zisteni OECD prilis skore delenie ziakov na lepsich a horsich prehlbuje nerovnosti vo vzdelavacom systeme a prehlbuje zavislost vysledkov od socialno-ekonomickeho zazemia rodin. Inymi slovami, zvysuje sa riziko, ze deti zo socialne slabsich rodin neziskaju dobre vzdelanie. Podla OECD tiez skora selekcia ziakov nevedie k lepsim vysledkom vzdelavacieho systemu. OECD preto odporuca zvysovat vek, ked dochadza k selekcii ziakov podla vysledkov tak, aby k triedeniu nedochadzalo na prvom ani druhom stupni vzdelavania. Na Slovensku je prva selekcia uz v 11 rokoch, priemer OECD je 14 rokov a trendom je zvyšovanie tohto veku. V Austrálii, Novom Zélande, Kanade, Dánsku, Fínsku, Švédsku, Nórsku, Španielsku alebo v Poľsku začínajú žiakov triediť do rôznych škôl až v 16 rokoch.

Podla nasich zisteni ziaci 8-rocnych gymnazii na Slovensku nedosahuju v maturitach lepsie vysledky v porovnani so ziakmi 4-rocnych gymnazii. Vynimkou su maturity z cudzieho jazyka, kde vsak maju ziaci 8-rocnych gymnazii vyssiu casovu dotaciu.

Z tychto dovodov povazujeme za spravne, ze sa v Bratislavskom kraji znizuje podiel ziakov, ktori nastupia na 8-rocne gymnazia. Kriticky vsak hodnotime nacasovanie rozhodnutia, ktore spada do obdobia prihlasovania ziakov na jednotlive skoly a zneistuje tak skoly aj rodicov. Navyse prislusne rezorty nezverejnili podklady, podla ktorych rozhodovali o tom, ktore skoly stratia moznost otvorit triedy. Podla dostupnych informacii su neprimerane postihnute cirkevne a sukromne skoly, medzi nimi aj skoly s velmi dobrymi vysledkami.

9.2.2018

Otázka (Monika Toporcerová, Zdravotnícke noviny)
Dobry den prajem, v suvislosti s pripravovanym clankom o zvyseni zakladneho imania VsZP zo strany statu, ktore avizoval minister zdravotnictva v objeme 45 miliónov eur, poprosim o vase vyjadrenie k otazkam:

Ako vnímate rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci nedovolenej štátnej pomoci Všeobecnej a Spoločnej zdravotnej poisťovne? Ide o precedens, ktorý by mal štát rešpektovať a zohľadniť ho aj pri riešení problémov vo VšZP?
Minister T. Drucker už avizoval zvýšenie záporného vlastného imania VšZP vo výške 45 miliónov eur. Považujete to za správny a legitímny postup v súvislosti s aktuálnym rozsudkom Súdneho dvora EÚ?

Odpoveď Dušana Zachara:
Inštitút INEKO privítal rozsudok Všeobecného súdu EÚ, keďže má vo veci podobný názor. Európsky súd konštatoval, že poskytovanie povinného zdravotného poistenia na Slovensku má navzdory svojim nesporným sociálnym, solidárnym a regulačným prvkom evidentný charakter ekonomickej činnosti a súťaživosti zdravotných poisťovní. Súd rozhodol, že v zmysle pravidiel EÚ pre štátnu pomoc majú byť zdravotné poisťovne vnímané ako podniky, a preto musí Európska komisia (EK) posúdiť, či navyšovania základného imania, splácanie dlhov či ostatné dotácie zo strany štátu pre štátnu Spoločnú zdravotnú poisťovňu a VšZP v období rokov 2003-2010 nebolo nepovolenou štátnou pomocou. V kontexte tohto rozsudku by mal minister zdravotníctva s už avizovaným navyšovaním základného imania VšZP počkať aspoň do rozhodnutia EK, keďže sa nedá vylúčiť, že selektívne dotovanie VšZP zo strany štátu môže byť posúdené ako nepovolená štátna pomoc.

Podľa nášho názoru nie je momentálne štátna pomoc VšZP nevyhnutná. Štátna poisťovňa je podľa jej slov a slov ministra likvidná, spláca svoje záväzky načas, navyše sa aj pre tento rok očakáva výrazný, dokonca ešte vyšší rast ekonomiky, a teda aj odvodov, čo by v kombinácii s pokračovaním ozdravných opatrení umožnilo poisťovni dostať sa postupne z vlastných problémov vlastnými silami.

Podľa nás by bolo prínosom, keby ozdravný plán pokračoval aj v nasledujúcich rokoch. Predstavoval by totižto akýsi obranný štít manažmentu VšZP pred politikmi a tlakmi na neudržateľné zvyšovanie výdavkov poisťovne, ktorá ešte nie je úplne vyliečená.

Nutnosť ozdravovania poisťovne je daňou za zlé hospodárenie v minulosti a malo by byť zároveň mementom do budúcnosti. Ak by teraz štát poisťovni pomohol, tak by to jednak pokrivovalo konkurenčné prostredie a férovú súťaž medzi poisťovňami a jednak by to vytváralo živnú pôdu pre zadlžovanie poisťovne do budúcnosti, lebo by sa touto štátnou pomocou “oklamal”, resp. obišiel proces prirodzeného ozdravovania poisťovne cez nutné úsporné opatrenia a negatívne dôsledky šafárenia z minulosti by už neboli tak na očiach. Boli by rýchlo zabudnuté. To by pre politikov znamenalo nízke politické náklady, vznik morálneho hazardu a riziko pre hospodárenie VšZP do budúcnosti, kedy by sa v prípade problémov znovu očakávala pomoc zo strany štátu.

8.2.2018

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem temu k stratifikacii nemocnic a chcela by som Vas poprosit o komentar k nasledujucim otazkam:

Potrebuju slovenske nemocnice reprofilovat? Ak ano, z coho tak usudzujete?
Co povazujete za benefity a uskalia stratifikacie nemocnic?
Ake by mali byt parametre, na zaklade ktorych by sa malo rozhodovat, ake nemocnice potrebujeme v jednotlivych regionoch?
Ako hodnotite stratifikaciu nemocnic, ktoru pripravovalo a komunikovalo MZ SR?

Odpoveď Dušana Zachara:
Potrebujú slovenské nemocnice reprofilovať? Niektoré určite áno. Dobrou praxou vo vyspelých zdravotníckych systémoch a trendom je špecializácia, vytváranie centier excelentnosti. Slovensko má v porovnaní s vyspelými krajinami príliš hustú sieť akútnych nemocníc. Doteraz chceli všetky nemocnice robiť všetko. A to nejde pri zachovaní bezpečnosti pacienta, dostatočnej kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Nie je možné, aby malo skoro každé okresné mesto nemocnicu, ktorá bude mať ambíciu poskytovať komplexnú zdravotnú starostlivosť. Naopak, Slovensku chýbajú zariadenia dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti. Niektoré nemocnice, ktoré doteraz poskytujú akútnu starostlivosť, ale počet ich pacientov, operačných výkonov alebo pôrodov je pod hranicou, ktorá je v odbornej literatúre považovaná už za zvýšené riziko komplikácií pre pacienta, by mali ísť týmto smerom – smerom reprofilizácie. Je nesporné, že vyššia miera bezpečnosti a kvality zdravotnej starostlivosti výrazne preváži určitý diskomfort pacientov, ktorí by museli cestovať do nemocnice o pár minút dlhšie. Ak národní a najmä regionálni politici tvrdohlavo bojujú proti odborným medicínskym argumentom hovoriacim v prospech reprofilizácie nemocníc, tak síce možno krátkozrako získajú nejaké politické body z regiónov od neinformovaných voličov, ale v dlhodobom horizonte sa to určite nevyplatí. Pacienti však na to doplatia už hneď, aj keď si to mnohí neuvedomujú. Krátkodobosť volebného cykla a z toho rezultujúca vysoká politická citlivosť témy je najväčším rizikom presadenia potrebnej stratifikácie nemocníc. Na prelomenie tohto rizika je potrebné jasné politické líderstvo, ktoré sa neobmedzuje na populizmus a krátkodobý pohľad.
Kroky MZ SR, ktoré začali posúvať tému stratifikácie nemocníc dopredu, považujem za potrebné a dobré, a malo by sa v nich pokračovať ďalej. Je to na prospech pacienta.

7.2.2018

Otázka (Pavol Hirka, Topky.sk)
Dobrý deň, portál sme.sk informoval o tom, že zdravotná poisťovňa Dôvera zaslala ministerstvu zdravotníctva list, v ktorom navrhuje zníženie cien liekov, ktoré uhrádza v rámci verejného zdravotného poistenia, čo by znamenalo väčšie doplatky pre pacientov. Chcel by som sa opýtať na pár otázok.

Videli ste v INEKO tento zoznam?
Bol s vami nejakým spôsobom konzultovaný?
Ak áno, vedeli by ste ho zaslať?
Ak nie, o aké lieky podľa vás môže ísť? Nie sú tam lieky, ktoré užíva množstvo Slovákov?
Ako môže tento krok ovplyvniť najchudobnejšiu vrstvu?

Odpoveď Dušana Zachara:
1., 2., 3. Nie
4. Nevieme.
5. Ak sú správne medializované informácie, tak podľa vyhlášky MZ SR sa pri porovnateľných skupinách liekov zosúlaďujú úhrady poisťovní, a ak sú v nejakej náhodou vyššie, tak sa znížia na nižšiu úroveň, ktorá platí v skupine porovnateľných liekov. Ak sú tie lieky navzájom substituovateľné, tak by to nemuselo mať veľký dopad na pacientov. Navyše výrobcovia liekov tak budú mať motiváciu znížiť celkovú cenu liekov, keď by mal byť doplatok pacientov v prípade ich lieku príliš vysoký a zhoršoval by ich konkurenčné postavenie na trhu.

6.2.2018

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. INESS zverejnil analyzu poskytnutia investicnych stimulov na Slovensku za rok 2017. Z analyzy vyplyva, ze stat/vlada najviac podporila jedno pracovne miesto na zapadnom Slovensku.

Je to prekvapenie?
Cim si to vysvetlujete?
Vlada na zapadnom Slovensku napriklad podporila PSA Groupe. Povazujete to za spravne?
Ak by stimul neprisiel, co by to v praxi nielen pre PSA Groupe, ale aj ostatne pracovne miesta a firmy znamenalo?
Nemal by štát podporovať investičné stimuly viac na východe?
Ako vnímate nový zákon o investičných stimuloch, ktorý je teraz v parlamente?
Mali by sa investičné stimuly ďalej poskytovať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Investicne stimuly deformuju podnikatelske prostredie, kedze zvyhodnuju vybrane subjekty peniazmi, na ktore sa skladaju vsetci ostatni. Zamerom vlady by preto malo byt udelovat co najmenej stimulov a podnikatelov podporovat lepsim podnikatelskym prostredim. V case rekordne nizkej nezamestnanosti uz neplati ani argument o potrebe zvysovat zamestnanost cez dotacie. Naopak, politici budu musiet coraz castejsie vysvetlovat, preco dotuju firmy, ktore dovazaju pracovnu silu zo zahranicia.

Kazdemu rozhodnutiu o investicnej podpore by mala predchadzat analyza efektivnosti, ktora by umoznila porovnat zamyslany projekt s uz realizovanymi podla takych kriterii ako vyska udelenej pomoci na vytvorene pracovne miesto, alebo na objem mzdovych prostriedkov vyplatenych novym zamestnancom v danom case, pripadne podla doby navratnosti. Vlada by mala zverejnovat rebricek podporenych projektov podla kriterii efektivnosti, aby mala verejnost lepsi obraz o ich prinose vo vztahu k vynalozenym verejnym zdrojom. Podnikatelske zamery by vlada mala dodatocne konfrontovat s realitou. Pri rozhodovani bez analyz rastie riziko plytvania verejnymi zdrojmi.

Opakovana pomoc vybranym firmam naznacuje, ze nie su konkurencieschopne alebo su spriaznene s politickymi spickami, ktore o podpore rozhoduju. Vlada by nemala podporovat podniky, ktore sa samostatne nevedia udrzat na trhu. Je to mrhanie verejnymi zdrojmi. Navyse je to diskriminacne, kedze ini podnikatelia zo zaplatenych dani prostrednictvom stimulov zivia firmy, s ktorymi sutazia o ludske zdroje a mozno aj klientov. Inymi slovami stat berie peniaze od tych, co sa vedia udrzat na trhu a dava ich tym, co to nedokazu, alebo si u vlady dokazu vylobovat stimuly. Je to vlastne trestanie poctiveho podnikania v prospech neschopnych podnikatelov alebo zaujmovych skupin.

29.1.2018

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, preposielam vám pôvodnú otázku z minulého týždňa. Rada by som sa vás opýtala, ako hodnotíte priebežné plnenie Revízie výdavkov v zdravotníctve. (https://www.facebook.com/health.gov.sk/). Z priebežnej z leta bolo vidno, že rezort zdravotníctva plnil svoje fiškálne ciele stanovené v Revízii výdavkov len na 31 %, no pri tejto najnovšej správe sa ukazuje, že je to tesne nad 50 percent.

Ako zatiaľ hodnotíte úspechy/neúspechy Revízie a kde vidíte ešte rezervy?
Je to podľa vás dostatočné?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, že rezort zdravotníctva zlepšil plnenie revízie výdavkov pri porovnaní s predošlým obdobím. Dôležitý je tento pozitívny trend. Priestor na zlepšovanie tu však stále zostáva veľký. Rezervy vidím najmä v nákladoch nemocničného sektora, kde sa nedarí optimalizovať, za čo je do veľkej miery zodpovedný platový automat. Preto vítam snahy ministerstva o jeho modifikáciu v prospech väčšieho vplyvu zásluhového odmeňovania zdravotníkov.

25.1.2018

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, ak by ste dnes stihli, vedeli by ste sa mi namiesto Revízie výdavkov vyjadriť k téme príplatkov? Poslanec Smeru Erik Tomáš dnes predstavil pozmeňujúci návrh k príplatkom za prácu v noci, na ktorom sa už vopred dohodol s ministerstvom financií a ministerstvom práce. Príplatky by sa po novom mali týkať aj zamestnancov štátu. Ovplyvnili by to teda napríklad aj štátne nemocnice, ktoré sa už teraz sťažujú na nedostatok zdrojov a každoročné povinné zvyšovanie miezd(platový automat)

Ako toto rozhodnutie vnímate?
Kde vidíte plusy/ mínusy?
Aký to môže mať dopad?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak by museli zvýšené príplatky za prácu v noci, cez víkend a počas sviatkov platiť aj nemocnice, je samozrejmé, že by im to nie nezanedbateľne zvýšilo personálne náklady, ktoré sa beztak každoročne zvyšujú vďaka platovému automatu, ktorý nepoznajú pracovníci už nikde inde vo verejnej správe na Slovensku. Vyššie príplatky samozrejme generujú v hospodárstve aj vyššie odvody ekonomicky aktívnych, ktoré poputujú naspäť do zdravotníctva. Ale nemusí to stačiť na kompenzáciu zvýšených personálnych nákladov a v takom prípade by mal štát pristúpiť k zvýšeniu platby za “svojich poistencov”, aby nemuseli nemocnice vytvárať z titulu administratívnej zmeny nové dlhy.

22.1.2018

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala, čo si myslíte o exekučnej amnestii, ktorú vyhlásila zdravotná poisťovňa Dôvera minulý rok. Na exekučnú amnestiu od Dôvery reagovalo vyše 4000 dlžníkov. Dokopy zaplatili 2 milióny eur a vďaka amnestii sa ukončilo 11 000 exekučných konaní.

Kde sú nástrahy resp. nevýhody tejto amnestie a kde sú výhody?
Aký na to máte názor?

Odpoveď Dušana Zachara:
Každá exekučná amnestia nesie v sebe riziko vzniku tzv. morálneho hazardu. Ak by sa totižto amnestie pravidelne opakovali, dlžníci by si na to zvykli, očakávali by to aj v budúcnosti, čo by ich nemotivovalo riadne si plniť svoje záväzky. Na druhej strane rozumiem poisťovniam, že odpúšťajú časť starého dlhu svojim poistencom, keďže tieto dlhy sa zväčša ťažko a nákladne vymáhajú a je lepšie mať vrabca v hrsti ako holuba na streche. Často ide pritom o pragmatické a ekonomické rozhodnutie – či poisťovni prinesie viac peňazí odpustenie časti dlhov alebo vymáhanie celého dlhu, ktoré má svoje administratívne, časové a personálne náklady, pričom vymoženie pohľadávky nie je navyše zaručené.

19.1.2018

Otázka (Peter Adamovský, The Slovak Spectator)
Dobrý deň, redakcia periodika v anglickom jazyku The Slovak Spectator pripravuje ročenku Career Guide týkajúcu sa slovenského trhu práce a ľudských zdrojov. Do tejto ročenky pripravujem článok zameraný na súčasný prístup cudzincov na slovenský trh a rád by som v tomto článku uviedol aj vyjadrenia INEKO. Preto by som Vás chcel poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky:

Ako vnímate súčasný záujem firiem na Slovensku prijímať cudzincov pochádzajúcich z EÚ a z tretích krajín? Od akých faktorov, podľa Vás, závisí tento záujem?
Ako vnímate možnosti samotných cudzincov na uplatnenie sa na Slovensku? Aké bariéry im zabraňujú v pracovnej činnosti na Slovensku?
Vláda pripravila a schválila zmeny v cudzineckej politike s cieľom jednoduchšej výmeny mozgov v rámci Európy. Ako vnímate tieto najnovšie zmeny s ohľadom na záujem cudzincov zamestnať sa na Slovensku, resp. firiem na Slovensku o zamestnávanie cudzincov?

Odpoveď Petra Goliaša:
zaujem firiem o zamestnancov z tretich krajin suvisi s prudkym poklesom nezamestnanosti na Slovensku za posledne roky, co viedlo k ubytku volnych pracovnych sil predovsetkym na zapadnom Slovensku. Sucasne pokracuje rast dopytu po produktoch firiem s vyrobnymi kapacitami na Slovensku. Dosledkom je prudky rast miezd a teda aj nakladov tychto firiem, co moze viest k zhorseniu ich konkurencieschopnosti. Dovozom lacnejsej pracovnej sily zo zahranicia by si mohli udrzat konkurencieschopnost a sucasne zvysit vlastnu vyrobu. Snahou vlady by malo byt najst rovnovahu medzi rastom miezd a prilevom lacnejsich pracovnikov zo zahranicia tak, aby Slovensko zostalo atraktivnym miestom pre investicie.

Slovensko patri medzi staty OECD, ktore su najviac uzavrete prijimaniu pracovnikov z tretich krajin. Pricinou je najmä zdlhavy administrativny proces prijimania pracovnikov a to aj v pripade, ze pre nich existuje volne pracovne miesto. Pod tlakom firiem sa situacia za posledny rok mierne zlepsila a pocet zamestnancov z tretich krajin prudko stupol. Rast ekonomiky, dopyt firiem, ako aj starnutie obyvatelstva vytvaraju coraz väcsi tlak, aby sme sa viac otvorili beznym pracovnikom. Uzavretie sa pred imigraciou najmä z nam kulturne blizkych krajin by bolo chybou s negativnym dopadom na ekonomiku aj zivotnu uroven beznych ludi.

Viac si mozte precitat na stranke nasho seminara o pracovnej migracii z roku 2016

Napriklad tam najdete aj toto:

“Migračný proces s občanmi tretích krajín trvá neprimerane dlho a neposkytuje potrebnú pružnosť pre zamestnávateľov. Pri optimálnych podmienkach ubehne až 145 dní od momentu kedy sa cudzinec začne uchádzať o pracovnú pozíciu na Slovensku do bodu kedy môže nastúpiť do práce, čo je najviac spomedzi krajín OECD. Pripomíname, že toto je minimálna doba na získanie pracovného povolenia. Zamestnanec takisto musí minimálne 3 mesiace pred vypršaním pracovného pomeru, požiadať o nové pracovné povolenie. Toto povolenie sa viaže na konkrétnu pracovnú pozíciu. V prípade straty zamestnania má žiadateľ iba 30 dní na nájdenie novej pracovnej pozície, v opačnom prípade mu zaniká povolenie na pobyt. Nárok na sociálne výhody získava cudzinec tretej krajiny až po 5-tich rokoch, a zároveň nemá nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť.”
Zdroj

19.1.2018

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala, či si myslíte, že rieši rezort a poisťovne problém s nedostatkom lekárov v odľahlých oblastiach dostatočne. Ako by sa dali doktori prilákať na vidiek? V čom je najväčší problém? Poisťovne napr. Tvrdia, že minimálnu sie´t majú naplnenú. Ako je to možné?

Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem posúdiť, či dostatočne, pravdepodobne sa dá vždy robiť ešte viac, ale je dôležité, že ministerstvo v tejto veci podniká kroky na zlepšenie. Pokračuje v rezidentskom programe, zvyšuje kompetencie pre všeobecných lekárov, plánuje umožniť špecialistom, aby si v zrýchlenom režime urobili atestáciu zo všeobecného lekárstva, chce, aby minimálna sieť bola na báze okresov, a nie krajov a pod. Kto by ešte mohol motivovať ambulantných lekárov pôsobiť na vidieku, sú samotné územné samosprávy (kraje, obce alebo skupina obcí), ktoré to môžu dosiahnuť napríklad tým, že poskytnú výhodne priestory pre ambulancie, prispejú na jej vybavenie alebo zabezpečia pre lekárov bývanie.
Pre mňa je nepochopiteľné, že v čase, kedy je na Slovensku nedostatok zdravotníckeho personálu, tak sme predčasom sprísnili podmienky pre vstup lekárov a sestier z cudziny k nám, čo zapríčinilo, že napríklad lekári a sestry z Ukrajiny k nám prestali prichádzať.

18.1.2018

Otázka (Stanislava Harkotová, Aktuality.sk)
Pozdravujem, riešime v redakciu tému rušenia 1. ročníkov 8-ročných gymnázií a chcela by som sa vás spýtať na názor, ako vnímate aktuálnu diskusiu a celkovo opatrenie rušenia tried. Do akej miery je podľa vás oprávnená kritika, že osemročné gym. izolujú najšikovnejích žiakov od tých menej zdatných na ZŠ, čo má teda údajen škodiť všetkým? Prispela k aktuálnemu rozruchu viac rezort Lubyovej alebo Kaliňáka? Je to naozaj téma, ktorá školstvo primárne trápi?

Odpoveď Petra Goliaša:
Niektore medzinarodne skusenosti ukazuju, ze skora selekcia ziakov moze byt skodliva z pohladu kvality vzdelavacieho systemu. Sikovnejsie deti totiz dokazu potiahnut k lepsim vykonom aj tie ostatne, pokial su spolu v triede. Odporucania su preto ponechat deti na prvom a druhom stupni vzdelavania bez triedenia na lepsich a horsich. To je argument v prospech obmedzenia ci zrusenia osemrocnych gymnazii.

Problematicky je sposob redukcie, ktory teraz prenikol na verejnost. Nie je totiz podlozeny ziadnou metodikou, na zaklade ktorej malo ministerstvo vnutra o redukcii rozhodnut. Na prvy pohlad sa zda, ze pri rozhodovani zavazil typ zriadovatela skoly, kedze redukcia sa tyka najviac cirkovenych a nasledne sukromnych skol, najmenej statnych skol. Taky pristup nema oporu vo vysledkoch ziakov, kedze podla zriadovatela medzi skolami nie su vo vysledkoch ziakov zasadne rozdiely. Tiez nas prekvapilo, ze redukcia sa ma tykat aj skol s vybornymi vysledkami ziakov, ako su napriklad gymnazia na Grosslingovej a Teplickej ci Evanjelicke lyceum v Petrzalke. Vyraznu redukciu maju aj dve skoly s velmi dobrym hodnotenim INEKO – Pankuchova a Tilgnerova.

18.1.2018

Otázka (Veronika Folentová, SME)
Dobry den, chcela som vas poprosit. Viacere cirkevne a sukromne 8-rocne gymnazia nebudu moct otvorit od septembra triedu. Minister Kalinak hovori, ze sa riadil aj vasimi tabulkami. Chcela som vas poprosit, posielam gymnazia, kde nebudu triedy, napisalil by ste mi vas nazor na to? Ci naozaj podla vas nedostali studentov menej kvalitne skoly?

Odpoveď Petra Goliaša:
Oprava a ospravedlnenie:
Ospravedlnenie

Inštitút INEKO sa ospravedlňuje 8-ročnému Gymnáziu Vincenta de Paul na Bachovej ulici v Bratislave za to, že sme ho v článku Denníka N zo 17.1.2018 označili za školu „so slabším hodnotením výsledkov žiakov“. K uvedenému označeniu došlo mylnou zámenou za gymnázium s rovnakým menom a sídlom v Topoľčanoch. Hodnotenie bratislavského gymnázia Vincenta de Paul podľa metodiky INEKO je dostupné tu.

Dakujem!

Peter Golias
riaditel INEKO

ak je to mozne, prosim, z tejto vety vyskrtnite skolu Vincenta de Paul:

„Spomedzi škôl so slabším hodnotením výsledkov žiakov nedostali triedy Gymnázium sv. Uršule, Vincenta de Paul a športové gymnázium na Ostredkovej,“ hovorí Goliaš.
https://dennikn.sk/1001018/cirkevne-a-sukromne-gymnazia-v-bratislavskom-kraji-mozu-prist-o-vacsinu-tried/

Vcera som totiz v rychlosti nespravne pozrel profil danej skoly (zamenil som si ho za Gymnazium Vincenta de Paul v Topolcanoch). Bratislavske gymnazium hodnotime ako skolu s “dobrymi vysledkami ziakov”, ale len sivym odtienom, kedze nema dostatocny pocet absolventov.

Nevidim tam silnu suvislost s nasim hodnotenim. Medzi skolami s vyraznou redukciou su aj skoly s vysokym hodnotenim vysledkov ziakov podla metodiky INEKO, ako napriklad gymnazia na Grosslingovej a Teplickej ci Evanjelicke lyceum v Petrzalke. Vyraznu redukciu maju aj dve skoly s velmi dobrym hodnotenim INEKO – Pankuchova a Tilgnerova. Spomedzi skol so slabsim hodnotenim vysledkov ziakov nedostali triedy Gymnazium svätej Ursule, Vicenta de Paul a sportove gymnazium na Ostredkovej.

Ministerstvo by malo zverejnit metodiku, podla ktorej sa rozhodovalo. Tiez treba zdoraznit, ze pri 8-rocnych gymnaziach nepozname udaje o pridanej hodnote, kedze tu nebezi Testovanie 9, nemame preto potrebne udaje o kvalite.

Hodnotenie INEKO nevypoveda komplexne o kvalite skoly, treba ho brat ako pomocny ukazovatel pri vybere skoly. Urcite by to nemal byt jediny zdroj pri rozhodovani o velkosti skol.

Este pripajam dnesny komentar kolegu Mateja Tunegu:

V bratislavskom kraji hodnotíme podľa výsledkov ich žiakov celkovo 26 gymnázií (práve takýto počet gymnázií spĺňa podmienku na dostatočný počet žiakov, aby im bolo možné podľa našej metodiky prideliť hodnotenie). Z toho gymnáziá, ktorých zriaďovateľom je cirkev, sa umiestnili na piatom, šiestom, štrnástom a dvadsiatom piatom mieste.

Vo všeobecnosti platí, že neidentifikujeme významné rozdiely medzi výsledkami škôl v závislosti od ich zriaďovateľa. To platí nielen na základe výsledkov škôl v bratislavskom kraji, ale vyplýva to aj z malej analýzy, ktorú sme pripravili v roku 2014 na základe údajov za školy z celej SR. Rozdiely medzi školami boli veľmi malé, pričom cirkevné školy dosahovali priemerné až mierne nadpriemerné výsledky.

15.1.2018

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, asi sa nedal očakávať bezproblémový nábeh na ezdravie, predsa len tých výhrad od lekárov je dosť, prosím preto o stanovisko:

Možno už po prvých dňoch označiť slovenský projekt ezdravie za fiasko?
Štát označil tento rok za nábehový. Robí ministerstvo zdravotníctva a NCZI dosť, aby v budúcom roku už všetko fungovalo tak ako má?

Odpoveď Dušana Zachara:
Fiaskom by som nazval minulosť tohto projektu, kedy sa spackalo, čo sa dalo. Súčasné vedenie rezortu zdravotníctva a NCZI muselo za pár mesiacov investovať veľa času, úsilia a peňazí na to, aby sa spred 10 rokov zle nadizajnovaný projekt, v ktorom nefiguroval pacient v stredobode záujmu, opravil a jeho funkcionality zosúladili tak, aby sme ho v oklieštenej podobe a rozsahu mohli spustiť od tohto roku. Pamätám sa, že na začiatku, keď sa súčasné vedenie rezortu ujímalo funkcií, málokto veril, že sa pokročí v príprave projektu eHealth natoľko, že ho bude možné spustiť od začiatku tohto roka. Nakoniec sa to podarilo (aj keď nie v úplnom funkčnom rozsahu), takže to je možné pochváliť a oceniť.
Implementácia projektu sa za posledné obdobie urýchlila, ale samozrejme sa nedalo očakávať že pri projekte, ktorý bol od jeho začiatku roky sprevádzaný mnohými problémami, sa jeho implementačná fáza podarí realizovať bez ťažkostí. Bolo takmer isté, že problémy nastanú. Tento rok bude nábehový a progres bude postupný, evolučný a dúfajme, že na konci roka bude do eZdravia zapojených viac poskytovateľov a pacientov ako na jeho začiatku.

12.1.2018

Otázka (Daša Račková, TASR)
Dobrý deň, rada by som vedela Váš názor na prezentovanú informáciu ministra Druckera o tom, že VšZP uzatvorí rok 2017 so ziskom. Spýtam sa Vás to ako laik.

Máme sa z toho tešiť, alebo sú tam nejaké úskalia, o ktorých minister nehovorí Napríklad imanie.
Čo si o tom myslíte?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, ak poisťovňa vykáže za minulý rok z bežnej činnosti zisk. Okrem úsporných opatrení v rámci ozdravného plánu tomu dopomohol aj dobrý vývoj ekonomiky, teda vyšší rast príjmov, ako sa očakávalo. Do toho treba zarátať aj koncoročné dofinancovanie sektora zvýšením platby za poistencov štátu. Verme, že vedenie poisťovne vytvára v súlade s princípmi zodpovedného hospodára, ako aj v súlade s právnymi predpismi technické rezervy v dostatočnej výške, aby sa nezopakovala prax predošlých vedení VšZP, ktoré zanechali za sebou mínové polia a straty, na ktoré súčasné vedenie poisťovne teraz naráža a dopláca na ne.

Štátna poisťovňa sa bude musieť vyrovnať so svojou neblahou minulosťou, ktorá ju doviedla do pásma negatívneho vlastného imania. To je pre každý hospodáriaci subjekt veľký problém, keďže nevykazuje primeranú kapitálovú vybavenosť, teda stabilitu, ktorá má slúžiť v krízových situáciách na to, aby boli nároky veriteľov – poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a následne nepriamo aj pacientov zabezpečené.

Ak však VšZP zopakuje aj v nasledujúcich rokoch dobré hospodárske výsledky, tak sa postupne vráti aj do pozitívnych čísel pri vlastnom imaní. Treba pokračovať v úsporných opatreniach. V tejto súvislosti by bolo dokonca prínosom, keby ozdravný plán pokračoval aj v nasledujúcich rokoch. Predstavoval by totižto akýsi obranný štít pred politikmi a tlakmi na neudržateľné zvyšovanie výdavkov poisťovne, ktorá ešte nie je úplne vyliečená.

Nutnosť ozdravovania poisťovne je daňou za zlé hospodárenie v minulosti a malo by byť zároveň mementom do budúcnosti. Ak by teraz štát poisťovni pomohol pri navýšení základného imania, tak by to jednak pokrivovalo konkurenčné prostredie a jednak by to vytváralo živnú pôdu pre zadlžovanie poisťovne do budúcnosti, lebo by sa touto štátnou pomocou “oklamal”, resp. obišiel proces ozdravovania poisťovne cez nutné úsporné opatrenia a negatívne dôsledky šafárenia z minulosti by už neboli tak na očiach, boli by rýchlo zabudnuté. To by pre politikov znamenalo nízke politické náklady, vznik morálneho hazardu a riziko pre hospodárenie VšZP do budúcnosti, kedy by sa v prípade problémov znovu očakávala pomoc zo strany štátu.

Ešte je tu aj možnosť, aby si VšZP vyriešila zlú kapitálovú vybavenosť vzatím si úveru vo forme tzv. podriadeného dlhu.

10.1.2018

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala na názor týkajúci sa záporného vlastného imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Ako by to malo podľa vás ministerstvo riešiť?
Je vôbec možné vložiť peniaze prípadne majetok do vlastníctva Všzp bez toho, aby to bolo zvýhodňovanie oproti zvyšným dvom poisťovniam?
Člen dozornej rady Marcel Klimek sa vyjadril, že ak sa tento problém nevyrieši tak formálne hrozí ďalšie vykazovanie straty poisťovne a je možné, že Všzp bude musieť predložiť znova ďalší ozdravný plán.
Minister Drucker tiež na fb zverejnil že koniec 2017 skončila všzp so ziskom. Myslíte si, že sa im podarí udržať tento stav?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, že poisťovňa vykáže za minulý rok z bežnej činnosti zisk. Okrem úsporných opatrení v rámci ozdravného plánu tomu dopomohol aj dobrý vývoj ekonomiky, teda vyšší rast príjmov, ako sa očakávalo. Ak to VšZP zopakuje aj v ďalších rokoch, tak sa postupne vráti aj do pozitívnych čísel pri vlastnom imaní. Treba pokračovať v úsporných opatreniach. V tejto súvislosti by bolo dokonca prínosom, keby ozdravný plán pokračoval aj v nasledujúcich rokoch. Predstavoval by totižto akýsi obranný štít pred politikmi a tlakmi na neudržateľné zvyšovanie výdavkov poisťovne, ktorá ešte nie je úplne vyliečená. Nutnosť ozdravovania poisťovne je daňou za zlé hospodárenie v minulosti a malo by byť zároveň mementom do budúcnosti. Ak by teraz štát poisťovni pomohol pri navýšení základného imania, tak by to jednak pokrivovalo konkurenčné prostredie a jednak by to vytváralo živnú pôdu pre zadlžovanie poisťovne do budúcnosti, lebo by sa touto štátnou pomocou “oklamal”, resp. obišiel proces ozdravovania poisťovne cez nutné úsporné opatrenia a negatívne dôsledky šafárenia by už neboli tak na očiach. To by pre politikov znamenalo nízke politické náklady, vznik morálneho hazardu a riziko pre hospodárenie VšZP do budúcnosti, kedy by sa v prípade problémov znovu očakávala pomoc zo strany štátu.

Ešte je tu možnosť, aby si VšZP vyriešila zlú kapitálovú vybavenosť vzatím si úveru vo forme tzv. podriadeného dlhu.

10.1.2018

Otázka (Lucia Brožová, SITA)
Ahoj. Vedel by si mi poslat par viet / reakciu na material v MPK o zdanovani poistenia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Nepovazujem za spravne, ak vlada zavadza nove dane, ked sa jej rekordne zvysuju prijmy do rozpoctu. Na druhej strane doterajsi odvod z nezivotneho poistenia bol nesystemovy, preto je lepsie, ked bude teraz nahradeny danou. Este lepsie by ale bolo, keby ho vlada zrusila bez nahrady. Nova dan sa dotkne starych aj novych zmluv, prejavi sa teda v drahsich poistkach, ktore v koncenom dosledku zaplatia klienti poistovni.

9.1.2018

Otázka (Jarmila Horáková, SME)
Vážený pán riaditeľ Goliaš, v redakcii SME pripravujeme tematickú prílohu o stredných školách, ktorá je určená deviatakom, ktorí si budú na SŠ podávať prihlášky. Mala by tam byt aj téma o rebríčkoch, ktoré každoročne zostavujete. Mal by to byt rozhovor s vami, v ktorom by sme rodičom vysvetlili či tento rebríček môže byt pre nich pomôckou pri výbere školy.

Každoročný rebríček INEKO informuje o výsledkoch žiakov v školskom roku. Odporučili by ste rodičom, aby sa ním pri výbere strednej školy pre svojho potomka riadili?
V čom im váš portál môže byť nápomocný?
Aké kritériá by mal rodič spolu s deviatakom pri výbere strednej školy brať do úvahy?
Nedávno som čítala, že rodičia venujú viac času výberu mobilu pre potomka ako výberu strednej školy. Je na tom podľa vás čosi pravdy?
Stretávam sa aj s názorom, že váš rebríček a zverejňované informácie nie sú objektívne…..
Ak by ste vy boli v úlohe rodiča deviataka ako by ste postupovali pri rozhodovaní o jeho vzdelaní?

Odpoveď Petra Goliaša:

Odporúčame rodičom, aby rebríček používali ako pomocný ukazovateľ pri výbere školy. Výsledky žiakov napovedajú o tom, do akého kolektívu prídu ich deti, čo je pre vývoj jednotlivca dôležitý faktor. Vypovedajú o získaných vedomostiach v matematike, slovenskom jazyku a cudzích jazykoch, ďalej o úspešnosti absolventov na trhu práce, ako aj o úspešnosti študentov vo vybraných predmetových súťažiach. Rodičia by si tiež mali pozrieť ďalšie údaje zverejňované na portáli http://skoly.ineko.sk/, predovšetkým údaje o pridanej hodnote zo slovenského jazyka, úspešnosti v prijímaní absolventov na vysoké školy ako aj výsledky štátnej inšpekcie. Pre získanie presnejšieho obrazu o kvalite by rodičia mali navštíviť konkrétnu školu, rozprávať sa s učiteľmi a pýtať sa napríklad na významné úspechy školy, zahraničnú či firemnú spoluprácu, technické vybavenie alebo štruktúru predmetov. Dobrým zdrojom sú nepochybne aj názory absolventov či rodičov študentov, ktorí už so školou majú reálnu skúsenosť.
Okrem rýchleho zobrazenia kľúčových informácií o zvolenej škole je výhodou možnosť porovnať ktorúkoľvek školu s ostatnými podľa vybraných ukazovateľov. Či už podľa celkového hodnotenia, alebo podľa výsledkov maturít v konkrétnom predmete, miery nezamestnanosti absolventov s ohľadom na regionálne rozdiely, ale napríklad aj podľa toho, koľko peňazí na žiaka má škola k dispozícii. Porovnanie možno zobraziť v rebríčku škôl podľa zvolených kritérií alebo s pomocou priameho výberu konkrétnych škôl. Rodičia si napríklad môžu zvoliť porovnanie výsledkov v maturite z anglického jazyka za všetky gymnáziá v okruhu do 20 kilometrov od určitej školy.
Rodičom sa snažíme uľahčiť výber zostavením celkového hodnotenia INEKO, do ktorého vstupujú tri ukazovatele. Ide o výsledky maturít, mieru nezamestnanosti absolventov a mimoriadne výsledky žiakov v rôznych súťažiach. Okrem toho osobitne odporúčame pozrieť sa na výsledky pridanej hodnoty zo slovenského jazyka, ktorá vypovedá o tom, ako škola dokázala posunúť vedomosti žiakov od vstupu na školu až po výstup. Škola s veľmi dobrým hodnotením INEKO a súčasne vysokou pridanou hodnotou bude pravdepodobne kvalitnejšia. Ako významný ukazovateľ kvality sa ukazuje byť aj celková atmosféra školy. Ak je škola otvorená diskusii so študentmi aj rodičmi, ak sa nebojí otvorene hovoriť o výsledkoch študentov a absolventov aj v porovnaní s inými a ak učitelia na škole navzájom spolupracujú a dobre vychádzajú, svedčí to v jej prospech. Samozrejme, podstatným kritériom je aj vzdialenosť školy od bydliska či práce rodičov.
Z vlastnej skúsenosti to nemôžem potvrdiť, vychádzam však z veľmi malej vzorky mojich známych. Každopádne rozdiely medzi školami sú veľké a nie je jedno, kam rodičia dajú svoje dieťa. Aj preto im chceme pomôcť s našim portálom. Veríme, že lepšia informovanosť rodičov v konečnom dôsledku zvýši motiváciu škôl zlepšovať sa a tiež pomôže riešiť príčiny zaostávania niektorých škôl. To sa iste nepodarí aj bez zásahov štátu či zriaďovateľa. Privítali by sme, keby štát venoval meraniu výsledkov žiakov, informovaniu rodičov o výsledkoch a riešeniu priepastných rozdielov medzi školami podstatne väčšiu pozornosť ako doteraz. Napríklad je pre nás nepochopiteľné, prečo verejnosť stále nepozná platy absolventov jednotlivých škôl, hoci tieto údaje je možné pomerne ľahko získať zo Sociálnej poisťovne.
Kritika väčšinou vychádza z toho, že hodnotenie INEKO vypovedá len o výsledkoch na výstupe zo školy, čo je pravda. Škola, ktorá si už na vstupe vybrala najlepších žiakov, tak zrejme bude aj v našom hodnotení patriť medzi najlepšie. Hodnotenie preto nemusí vždy vypovedať o kvalite práce učiteľov, ale skôr o kvalite študentov. Práve preto odporúčame pozerať sa aj na pridanú hodnotu. Tú však zatiaľ máme k dispozícii len za slovenský jazyk a za menšiu vzorku škôl, preto nie je súčasťou celkového hodnotenia. Ďalšia kritika smeruje k tomu, že hodnotíme len úzky výsek ukazovateľov. Na školách sa učí mnoho predmetov, významnou súčasťou výsledkov školy sú aj mäkké zručnosti ako napríklad hodnoty a postoje študentov, schopnosť spolupracovať, diskutovať či vyhľadávať informácie. Naše hodnotenie tieto výsledky nezohľadňuje, pretože k tomu nemáme potrebné dáta. Preto je dobré brať naše rebríčky len ako pomôcku pri výbere školy a nie ako definitívnu výpoveď o kvalite škôl.
Už som tento proces absolvoval pri výbere základnej školy a predpokladám, že pri výbere strednej školy bude podobný. Najskôr som vyhľadal školy v prijateľnej vzdialenosti od bydliska. Potom som si na našom portáli pozrel ich výsledky. Súčasne som bral do úvahy skúsenosti iných rodičov a tiež možnosť pokračovať v štúdiu v podobnom kolektíve. Samozrejme, zohľadnil som aj danosti dieťaťa. Rozhodovanie nebolo ťažké, zvolenú školu som totiž poznal a viackrát navštívil už predtým, navyše je blízko a na prvom stupni má výborné výsledky. Predpokladám, že pri výbere strednej školy budem klásť menší dôraz na vzdialenosť a zachovanie kolektívu a vyšší na výsledky.

9.1.2018

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobry den, rada by som sa informovala, co hovorite na spustenie ehealthu a problemy, ktore v poslednych mesiacoch priniesol. Ako hodnotite projekt celkovo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Elektronické zdravotníctvo je veľmi dôležité pre zvýšenie bezpečnosti pacienta, skvalitnenie a zefektívnenie liečby. Na Slovensku sa zo začiatku využije len zlomok tohto potenciálu, keďže sa závadza len pár funkcionalít a jeho rozšírenie limituje tiež fakt, že nie všetci poskytovatelia budú od začiatku do systému pripojení a nie všetci pacienti majú aktivované elektronické občianske preukazy.

Projekt eZdravia, ktorý sa vyvýja už celé desaťročie, nemal od začiatku v stredobode záujmu pacienta, ale iné rôzne parciálne, často technokratické ciele, ktoré spolu neladili. Súčasné vedenie MZ SR a NCZI muselo za pár mesiacov investovať veľa času, úsilia a peňazí na to, aby sa takto suboptimálne nadizajnovaný projekt opravil a jeho funkcionality zosúladili, aby sme ho v oklieštenej podobe a rozsahu mohli spustiť od tohto roku. Implementácia sa urýchlila, ale nedalo sa očakávať že pri projekte, ktorý bol od jeho začiatku roky sprevádzaný mnohými problémami, sa jeho implementačná fáza podarí realizovať bez ťažkostí. Bolo takmer isté, že problémy nastanú. Niektoré sú zapríčinené poskytovateľmi, ktorí si nestihli vybaviť potrebné formality, software, prípadne hardware, niektoré zas Národným centrom zdravotníckych informácií, ktoré to aj pri niektorých nedokonalostiach, oneskoreniach a výpadkoch priznáva. Implementácia bude nejaký čas trvať, nie je možné očakávať hneď na úvod 100%-nú funkčnosť celého systému, aj keď by si to každý prial a pri pohľade na použité milióny eur by sa to malo za normálnych okolností aj vyžadovať. Progres bude pravdepodobne postupný, evolučný a dúfajme, že na konci roka bude do eZdravia zapojených viac poskytovateľov ako na jeho začiatku.

8.1.2018

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o nedavnych zmenach na ministerstve skolstva a rada by som v nom uviedla Vase stanovisko. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:

Ako vnimate zmeny, ktore nedavno nastali na ministerstve skolstva (vytvorenie noveho odboru pre celozivotne vzdelavanie a analyzy vzdelavacej politiky a zmena v kompetenciach veducich predstavitelov ministerstva)?
O com podla Vas vypoveda zmena kompetencii na najvyssich postoch ministerstva?
Institut vzdelavacej politiky bol sucastou iniciativy Hodnota za peniaze. Ako jeho presun podla Vas ovplyvni jeho ulohy a fungovanie?
Moze mat nejakym sposobom zrusenie institutu vplyv na reformu vzdelavacieho sektora?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ministerstvo by malo mat silny samostatny analyticky institut, ktory by podliehal priamo ministrovi a venoval by sa prierezovo vsetkym dolezitym temam. Zaclenenie institutu pod odbor celozivotneho vzdelavania a suvisiace personalne zmeny vnimam ako vyrazne oslabenie institutu. Rizikom je, ze dojde k preruseniu doterajsej cinnosti, vdaka ktorej vedenie rezortu mohlo ziskavat kvalitnejsie podklady pre rozhodovanie a verejnost kvalitnejsie informacie o potrebnych reformach. Vnimam to tiez ako krok v rozpore s projektom Hodnota za peniaze, ku ktoremu sa vlada oficialne prihlasila.

8.1.2018

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, minulý týždeň som Vám písal o manželovi štátnej tajomníčky Andrea Kalavskej Erichovi, ktorý pracoval, keď už bola vo funkcii pre farmaceutickú spoločnosť Pfizer. Medzitým sa ukázalo, že ešte zaujímavejšie väzby na zdravotníctvo má jej svokor Jozef Kalavský. Ministerstvo mi príbuzenský vzťah potvrdilo. Kalavský je známy tým, že jeho niekdajšia firma Transkontakt v roku 2010 predala predražené ultrazvuky (o približne 630 tisíc eur oproti nemocnici Tomáša baťu v Zlíne) UNB a UN Martin. UNB vtedy šéfoval Miroslav Vaďura, ktorý sa neskôr stal šéfom VšZP za druhej Ficovej vlády. Kalavského firma Transkontakt Medical zas v Cesku predala Nemocnici na Homolce gama nôž, pri ktorom mal dať Kalavský podľa obžaloby úplatok takmer 6 000 000 českých korún. Mal kvôli tomu aj súd. Okrem toho Kalavského firma Transkontakt prebrala v roku 2008 od firmy RF Development výstavbu bytov v Rusovciach. Firmu pôvodne zakladal Robert Fico. A nakoniec Kalavského spoločník z Transkontaktu Ivan Zizič bol osem rokov spoločníkom vo firme IP Kontakt Ivana Piterku. Ten bol spoločníkom Baštrnáka vo firme N-Bonaparte.

Čo si myslíte o týchto prepojeniach a ako by sa k tomu mala podľa Vás postaviť štátna tajomníčka Kalavská?

Odpoveď Dušana Zachara:
V každom prípade je dobré, že sa o prepojeniach a možných konfliktoch záujmov vysokej verejnej funkcionárky na MZ SR hovorí. Mala by sa k nim vyjadriť aj sama štátna tajomníčka. Pre ešte vyššiu transparentnosť by možno bolo na zváženie, či by podobné prepojenia nemali vysokí štátni úradníci deklarovať proaktívne ešte pred vstupom do funkcie, aby bola verejnosť dopredu informovaná a vedela lepšie dohliadať na potenciálne citlivé rozhodnutia. Myslím si, že je to aj v záujme dotknutých osôb. V opačných prípadoch, teda pri zatajovaní, resp. nedeklarovaní možných konfliktov záujmov totižto vznikajú často pochybnosti, otázky a niekedy možno aj zbytočné a neodôvodnené podozrenia z nekalých motivácií.

Mediálne výstupy za rok 2018

TV Markíza, 31.12.2018
Televízne noviny – Zmeny v zdravotníctve

Denník N, 31.12.2018
Najzaujímavejšie grafy 2018 podľa odborníkov

TV Markíza, 30.12.2018
Televízne noviny – Boj o nové nemocnice

Piešťanský denník, 30.12.2018
Víťazstvá piešťanských škôl na majstrovstvách i olympiádach

DenníkN.sk, 29.12.2018
Minúta po minúte – Každý rok dostávame od Únie 700 až 1900 miliónov eur

DenníkN.sk, 28.12.2018
Budúci rok dokončíme takmer 30 kilometrov diaľnic, ak všetko pôjde hladko

TREND.sk, 28.12.2018
Drucker si na svoju stranu Fica nezískal. Kalavskej sa to pri Pellegrinim podarilo

Hospodárske noviny, 28.12.2018
Diaľničná sieť prvýkrát prekoná 500 kilometrov

Hospodárske noviny, 28.12.2018
V roku 2019 dokončia tri úseky D1

SME, 28.12.2018
Nové štvorprúdovky pomôžu Žiline i Košiciam

TV Markíza, 26.12.2018
Televízne noviny – Ďalší problém na Rázsochách

TV Markíza, 26.12.2018
Televízne noviny – Najzadlženejšie mesto

TV Markíza, 25.12.2018
Televízne noviny – Kto sa zastane pacientov

euractiv.sk, 21.12.2018
Kohézna politika zvyšuje životnú úroveň v slovenských regiónoch

Slovenská lekárska komora, 21.12.2018
Informácie v médiách – Najdôležitejší krok ministerky Kalavskej: reforma nemocníc

Hospodárske noviny, 21.12.2018
Pri obchvate Bratislavy štát „zabudol“ na niektoré trasy, hrozia mu pokuty

Hospodárske noviny, 21.12.2018
Štátu hrozí pokuta za meškajúce cesty pri obchvate

Hospodárske noviny, 21.12.2018
Najdôležitejší krok ministerky Kalavskej: reforma nemocníc

Nový Čas, 21.12.2018
Dokedy bude klesať nezamestnanosť?!

Bratislavské noviny, 19.12.2018
Staré Mesto je vo vynikajúcej finančnej kondícii

MY Oravské noviny, 18.12.2018
Do top 20 sa dostali tri naše školy

MY Liptovské noviny, 18.12.2018
Tunel Višňové sa stavia už 20 rokov. Doteraz ho nedokončili

dennikn.sk/blog, 18.12.2018
Namiesto reformy šport a folklór

The Slovak Spectator, 17.12.2018
Budget is balanced for the first time

humanisti.sk, 17.12.2018
Ako sa nebáť rastúcich výdavkov na zdravotníctvo

DNESKY.sk, 17.12.2018
Absolventom zdravotnej školy v Nitre ponúkajú prácu už počas štúdia

VSSR.sk, 17.12.2018
Finančné zdravie je kľúčové pre rozvoj obce

Dobré noviny, 17.12.2018
Absolventom zdravotnej školy v Nitre ponúkajú prácu už počas štúdia

TERAZ.sk, 17.12.2018
Absolventom zdravotnej školy v Nitre ponúkajú prácu už počas štúdia

SkolskyServis.TERAZ.sk, 17.12.2018
SZŠ v Nitre patrí k najlepším stredným odborným školám na Slovensku

MY Nitrianske noviny, 17.12.2018
Štúdium na Strednej zdravotníckej škole je správnou voľbou

SME.sk, 17.12.2018
Stredná zdravotnícka škola v Nitre patrí k najlepším školám na Slovensku

24hod.sk, 17.12.2018
Absolventom zdravotnej školy v Nitre ponúkajú prácu už počas štúdia

Hospodárske noviny, 17.12.2018
Centrálne nákupy ušetrili milióny

SME, 14.12.2018
Vallo predstavil svoj tím

Rádio Slovensko, 13.12.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Vyššie platy ústavných činiteľov

Plus jeden deň, 13.12.2018
Moja najsilnejšia päťka

Nový Čas, 13.12.2018
Deviataci majú lepšie vedomosti ako učiteľ!

TREND, 13.12.2018
Žiakom stále predpisujeme encyklopedické vedomosti

TREND, 13.12.2018
Boj sestier treba podporiť. Nie však slepo

Rádio Slovensko, 12.12.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Študenti a učitelia protestovali pred budovou samosprávneho kraja

Rádio Regina, 12.12.2018
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Študenti a učitelia košického gymnázia protestovali proti zákazu prijímať na školu nových prvákov

Rádio Regina, 12.12.2018
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Stručne z regiónu

Rádio Slovensko, 12.12.2018
Rádiožurnál o 12:00 – Stručne z regiónov

Noviny.sk, 12.12.2018
Rezort dopravy čelí kritike. Pustite na trh súkromníkov, vyzývajú analytici

Bratislavský kuriér, 12.12.2018
Primátor predstavil splnomocnencov pre starostov, zeleň i bezpečnosť

Bratislavské noviny, 12.12.2018
Primátor predstavil splnomocnencov pre starostov, zeleň i bezpečnosť: Čo nám prezradili?

TV Markíza, 12.12.2018
Televízne noviny – Vzbura košických gymnazistov

HNonline.sk, 12.12.2018
Vallo predstavil prvé opatrenia pre Bratislavčanov. Ukázal ďalších ľudí vo svojom tíme

Hlavne.sk, 12.12.2018
Vallo predstavil splnomocnencov pre starostov, zeleň i bezpečnosť

Dobré noviny, 12.12.2018
M. Vallo predstavil splnomocnencov pre starostov, zeleň i bezpečnosť

Čas.sk, 12.12.2018
Primátor Vallo predstavil splnomocnencov: Týmto ľuďom zverí riešenie hlavných problémov Bratislavy

Pravda.sk, 12.12.2018
Kolaps dopravy v Bratislave? Vallo priznáva, že zápchy budú väčšie

DNESKY.sk, 12.12.2018
M. Vallo predstavil splnomocnencov pre starostov, zeleň i bezpečnosť

24hod.sk, 12.12.2018
M. Vallo predstavil splnomocnencov pre starostov, zeleň i bezpečnosť

TVnoviny.sk, 12.12.2018
Noví ľudia vo Vallovom tíme: Riešiť chcú konkrétne problémy Bratislavy

TERAZ.sk, 12.12.2018
M. Vallo predstavil splnomocnencov pre starostov, zeleň i bezpečnosť

Bratislava24.sk, 12.12.2018
M. Vallo predstavil splnomocnencov pre starostov, zeleň i bezpečnosť

Aktuality.sk, 12.12.2018
Dnešní deviataci môžu skončiť na učňovkách. Aj keď majú na viac

Obecné noviny, 12.12.2018
Pôvodne škola bez vlastných priestorov, dnes jedna z najlepších SOŠ na Slovensku

Nový Čas, 12.12.2018
Pomôžu nemocniciam vlastné lekárne?

Obecné noviny, 11.12.2018
INEKO zverejnil vylepšené rebríčky základných a stredných škôl

SkolskyServis.TERAZ.sk, 11.12.2018
Na košickej ZŠ Krosnianska 4 rozvíjajú schopnosti nadaných detí

dalito.sk, 11.12.2018
Vychýrená škola bez vlastných priestorov oslavuje 50

Rádio Slovensko, 11.12.2018
Z prvej ruky – Platy poslancov

Új szó, 11.12.2018
Felgyorsul az R2-es építése

Hospodárske noviny, 11.12.2018
Bratislavská nemocnica zarobila na lekárňach prvý milión

ISTP, 10.12.2018
Košická ZŠ Krosnianska 4 je podľa INEKO opakovane najlepšou školou

DNESKY.sk, 10.12.2018
Na košickej ZŠ Krosnianska 4 rozvíjajú schopnosti nadaných detí

TERAZ.sk, 10.12.2018
Na košickej ZŠ Krosnianska 4 rozvíjajú schopnosti nadaných detí

Hlavné správy, 10.12.2018
Na košickej ZŠ Krosnianska 4 rozvíjajú schopnosti nadaných detí

KošiceDnes.sk, 10.12.2018
Na košickej základnej škole rozvíjajú schopnosti nadaných detí

TA3, 10.12.2018
Vybrali najlepšiu základnú školu na Slovensku, nie je v Bratislave

DenníkN.sk, 10.12.2018
Minúta po minúte – Trnka hovorí, že peniaze prideľuje podľa kvality a záujmu študentov o štúdium

Dobré noviny, 10.12.2018
Na košickej ZŠ Krosnianska 4 rozvíjajú schopnosti nadaných detí

24hod.sk, 10.12.2018
Na košickej ZŠ Krosnianska 4 rozvíjajú schopnosti nadaných detí

TA3, 10.12.2018
Hlavné správy – Nové diaľničné úseky v roku 2019

Rádio Slovensko, 10.12.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Rozvoj infraštruktúry

dennikn.sk/blog, 10.12.2018
Lubyová vraj nemá kapacity, aby získala dáta o platoch absolventov

Új szó, 10.12.2018
A szakma támogatja a kórházreformot

SME.sk, 10.12.2018
Župa seká jedno z najlepších gymnázií. Rozhodnutie ani slová Trnku nechápu

KORZÁR, košický denník, 10.12.2018
Župa seká jedno z najlepších gymnázií. Rozhodnutie ani slová Trnku nechápu

SkolskyServis.TERAZ.sk, 9.12.2018
Košická ZŠ Krosnianska 4 je podľa INEKO opakovane najlepšou školou

DNESKY.sk, 9.12.2018
Košická škola Krosnianska je podľa inštitútu INEKO opakovane najlepšou

24hod.sk, 9.12.2018
Košická škola Krosnianska je podľa inštitútu INEKO opakovane najlepšou

Dobré noviny, 9.12.2018
Košická škola Krosnianska je podľa inštitútu INEKO opakovane najlepšou

ZIVOTPO.9.12.2018
Košická škola Krosnianska je podľa inštitútu INEKO opakovane najlepšou

TERAZ.sk, 9.12.2018
Košická ZŠ Krosnianska 4 je podľa INEKO opakovane najlepšou školou

TV JOJ, 8.12.2018
Noviny TV JOJ – Liberalizácia železničnej dopravy?

SME, 8.12.2018
Višňové budujú už 20 rokov

ma7.sk, 8.12.2018
Dübörög a propaganda

TA3.com, 7.12.2018
HOSŤ V ŠTÚDIU: P. Goliáš o nezdaniteľnom minime

SME.sk, 7.12.2018
Most v Ilave celkom uzavreli, ľudia sa nemajú ako dostať do práce

SME.sk, 7.12.2018
Hodnotili nemocnice. Ako dopadli oravské?

Banky.sk, 7.12.2018
Aktuálne politické nominácie do vedenia NBS ohrozujú jej nezávislosť

Hospodárske noviny, 7.12.2018
Štát sa už začína chystať na výmenu staviteľa Višňového

Hospodárske noviny, 7.12.2018
Diaľničiari pripravujú Višňové na krízu

SME, 7.12.2018
Kažimíra priblížili k NBS

SME, 7.12.2018
Kažimíra zvolili za guvernéra

KORZÁR, košický denník, 7.12.2018
Ministra Kažimíra priblížili k NBS

Radio Slovakia International, 6.12.2018
Is the 2019 State Budget really balanced?

Rádio Slovensko, 6.12.2018
Radiožurnál o 22:00 – Úsek cesty R2 Mýtna – Lovinobaňa by mali začať stavať v roku 2019

Rádio Regina, 6.12.2018
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Úsek R2 Mýtna – Lovinobaňa bude stavať firma, ktorá ponúkne najnižšiu cenu

Rádio Slovensko, 6.12.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Výstavba rýchlostnej cesty

STV, 6.12.2018
Výstavbu R2 Mýtna – Lovinobaňa začnú na jar

Žilinský večerník, 6.12.2018
Žilinská nemocnica v modernizácii: dočkajú sa pacienti reprezentatívneho zdravotníckeho zariadenia?

SME, 6.12.2018
Kažimírovi prešiel vyrovnaný rozpočet

TREND, 6.12.2018
Ako veľmi ležia reťazce SNS v žalúdku

Zdravotnícke noviny, 6.12.2018
VšZP prišla o ďalších poistencov

DenníkN.sk, 5.12.2018
Pellegrini s Érsekom kontrolovali Višňové: Buď Taliani zrýchlia, odídu alebo im vypovieme zmluvu

Aktuality.sk, 5.12.2018
Pellegrini kritizoval, že v štátnych nemocniciach zarábajú súkromníci. Neudialo sa nič

SME.sk, 5.12.2018
Tunel Višňové sa stavia už 20 rokov. Doteraz ho nedokončili

SME.sk, 5.12.2018
Jahnátek, Vážny či Kažimír. Kde všade Smer odkladá svojich ľudí

STV, 4.12.2018
Správy RTVS – Po obedoch zadarmo plánujú ďalšie opatrenia

Új szó, 4.12.2018
Késik az új állami kórház építése

Nasa Doprava, 4.12.2018
Termíny ukončenia plánovaných diaľnic a rýchlostných ciest hrubo zavádzajú verejnosť, tvrdí INEKO

Parlamentné listy, 4.12.2018
Slovensko dosiaľ patrilo k najuzavretejším ekonomikám. Mení sa to, hovorí Peter Goliaš

Hospodárske noviny, 4.12.2018
Lekári zmluvy s VšZP podpisujú postupne

SME.sk, 4.12.2018
Obchodná akadémia Polárna dostala od župy stopku. Riaditeľ nechápe

Denník N, 4.12.2018
Penta otvorí nemocnicu skôr, ako štát začne stavať

Žilinský večerník, 4.12.2018
Žilinská nemocnica v modernizácii: dočkajú sa pacienti reprezentatívneho zdravotníckeho zariadenia?

KORZÁR, košický denník, 4.12.2018
Obchodná akadémia dostala od župy stopku, riaditeľa to zaskočilo

Lucenec.Virtualne.sk, 3.12.2018
Výstavba úseku D1 s tunelom Višňové sa môže predĺžiť o tri roky, INEKO poukazuje na zlé riadenie

Webnoviny.sk, 3.12.2018
Výstavba úseku D1 s tunelom Višňové sa môže predĺžiť o tri roky, INEKO poukazuje na zlé riadenie

FindMax.Info.sk, 3.12.2018
Výstavba úseku D1 s tunelom Višňové sa môže predĺžiť o tri roky, INEKO poukazuje na zlé riadenie

Hlohovecko.sk, 3.12.2018
Výstavba úseku D1 s tunelom Višňové sa môže predĺžiť o tri roky, INEKO poukazuje na zlé riadenie

MaxiVyber.sk, 3.12.2018
Výstavba úseku D1 s tunelom Višňové sa môže predĺžiť o tri roky, INEKO poukazuje na zlé riadenie

ZilinaDen.sk, 3.12.2018
Výstavba úseku D1 s tunelom Višňové sa môže predĺžiť o tri roky, INEKO poukazuje na zlé riadenie

Aktualizovane.sk, 3.12.2018
Výstavba úseku D1 s tunelom Višňové sa môže predĺžiť o tri roky, INEKO poukazuje na zlé riadenie

Euronovinky.sk, 3.12.2018
Výstavba úseku D1 s tunelom Višňové sa môže predĺžiť o tri roky, INEKO poukazuje na zlé riadenie

Fotonovinky.sk, 3.12.2018
Výstavba úseku D1 s tunelom Višňové sa môže predĺžiť o tri roky, INEKO poukazuje na zlé riadenie

Ekonomický denník, 3.12.2018
Výstavba úseku D1 s tunelom Višňové sa môže predĺžiť o tri roky, INEKO poukazuje na zlé riadenie

Dennik politika, 3.12.2018
Výstavba úseku D1 s tunelom Višňové sa môže predĺžiť o tri roky, INEKO poukazuje na zlé riadenie

SportX, 3.12.2018
Výstavba úseku D1 s tunelom Višňové sa môže predĺžiť o tri roky, INEKO poukazuje na zlé riadenie

Kosice.Virtualne.sk, 3.12.2018
Výstavba úseku D1 s tunelom Višňové sa môže predĺžiť o tri roky, INEKO poukazuje na zlé riadenie

Daily View, 3.12.2018
Výstavba úseku D1 s tunelom Višňové sa môže predĺžiť o tri roky, INEKO poukazuje na zlé riadenie

Pravda.sk, 3.12.2018
INEKO: Úsek D1 s tunelom Višňové sa môže omeškať o tri roky

Secovce.Virtualne.sk, 3.12.2018
Výstavba úseku D1 s tunelom Višňové sa môže predĺžiť o tri roky, INEKO poukazuje na zlé riadenie

Spravy.Pozri.sk, 3.12.2018
Výstavba úseku D1 s tunelom Višňové sa môže predĺžiť o tri roky, INEKO poukazuje na zlé riadenie

SME.sk, 3.12.2018
INEKO upozorňuje, že výstavba D1 pri Žiline sa môže predĺžiť o tri roky

pas.blog.sme.sk, 3.12.2018
Podnikatelia a odvod pre obchodné reťazce

vZdravotnictve.sk, 3.12.2018
Stratifikácia nemocníc: vítaná a očakávaná

MY Nitrianske noviny, 3.12.2018
Golianko si drží prvenstvo medzi nitrianskymi gymnáziami

SME, 3.12.2018
Guvernér NBS musí mať odvahu ísť aj proti vláde

Rádio Slovensko, 2.12.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Portál o budovaní úsekov ciest

HNonline.sk, 2.12.2018
Udržanie vyrovnaného rozpočtu

STV, 2.12.2018
Správy RTVS – Nemocnice budú musieť spĺňať nové parametre kvality

Rádio Lumen, 1.12.2018
Infolumen o 17:30 – Posunuté termíny výstavby diaľníc

Rádio Slovensko, 30.11.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Výstavba sa natiahne

STV, 30.11.2018
Správy RTVS – Práce na výstavbe tunela Višňové na diaľnici D1 pri Žiline sa pravdepodobne výrazne utlmia

Rádio Regina, 30.11.2018
Správy o 14:00 – Výstavba tunela Višňové

MYTuriec.SME.sk, 30.11.2018
Múdrych žiakov máme aj v Turci, ukázal to rebríček škôl

Rádio Regina, 30.11.2018
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Pri výstavbe tunela Višňové hrozí útlm, až úplné zastvenie prác

Hospodárske noviny, 30.11.2018
Kažimírov nástupca musí o nulu zabojovať

Hospodárske noviny, 30.11.2018
Poisťovňu zmenilo najviac ľudí za posledných šesť rokov

SME, 30.11.2018
Dlh mesta stúpol o 30 miliónov

SME, 30.11.2018
Mesto má dlh ako za Ďurkovského

Rádio FM, 29.11.2018
Správy o 17:00 – Rezort reagoval na tvrdenia, že termíny dokončenia diaľnic a ciest zavádzajú verejnosť

Dobré noviny, 29.11.2018
Rezort dopravy: Príprava a výstavba diaľnic je podmienená financiami

DNESKY.sk, 29.11.2018
Rezort dopravy: Príprava a výstavba diaľnic je podmienená financiami

TERAZ.sk, 29.11.2018
Rezort dopravy: Príprava a výstavba diaľnic je podmienená financiami

TVnoviny.sk, 29.11.2018
INEKO: Termíny dokončenia 80 diaľnic a rýchlociest sú zavádzaním verejnosti

TERAZ.sk, 29.11.2018
INEKO: Termíny dokončenia 80 diaľnic a rýchlociest sú zavádzajúce

DNESKY.sk, 29.11.2018
INEKO: Termíny dokončenia 80 diaľnic a rýchlociest sú zavádzajúce

DenníkN.sk, 29.11.2018
Minúta po minúte: 12:14 Termíny dokončenia vyše 80 plánovaných diaľnic a rýchlociest podľa INEKO zavádzajú verejnosť

Dobré noviny, 29.11.2018
INEKO: Termíny dokončenia 80 diaľnic a rýchlociest sú zavádzajúce

24hod.sk, 29.11.2018
Rezort dopravy: Príprava a výstavba diaľnic je podmienená financiami

TV JOJ, 29.11.2018
Noviny TV JOJ – Oneskorí sa tunel Višňové?

Hlavne.sk, 29.11.2018
Termíny dokončenia 80 diaľnic a rýchlociest sú zavádzaním verejnosti

SME.sk, 29.11.2018
Termíny dokončenia diaľnic a rýchlociest zavádzajú verejnosť, tvrdí INEKO

24hod.sk, 29.11.2018
INEKO: Termíny dokončenia 80 diaľnic a rýchlociest sú zavádzajúce

TREND, 29.11.2018
Koniec hádkam o percentá. Štát chce meniť platby za svojich poistencov

Hospodárske noviny, 29.11.2018
Nemocnice si budú vyberať, v čom chcú byť naozaj dobré

Zemplínske ECHO, 29.11.2018
Ocenenie úspešných žiakova kolektívov michalovských základných škôl

vZdravotnictve.sk, 28.11.2018
Ministerstvo predstavilo hlavné kritériá pre stratifikáciu nemocníc

DNESKY.sk, 28.11.2018
Novozvolená primátorka Skalice zložila slávnostný sľub

24hod.sk, 28.11.2018
Novozvolená primátorka Skalice zložila slávnostný sľub

TERAZ.sk, 28.11.2018
Novozvolená primátorka Skalice zložila slávnostný sľub

SME.sk, 28.11.2018
Bratislava má dlh ako za Ďurkovského

TV Markíza, 28.11.2018
Televízne noviny – Riziká nemocničnej reformy

Hospodárske noviny, 28.11.2018
Kažimír zrušil rovnú daň pre firmy

Hospodárske noviny, 28.11.2018
Guvernérovi NBS vyčítajú pasivitu

Hospodárske noviny, 28.11.2018
Šéf Železníc strácal dôveru ministra aj pre rozpočet

MYHornaNitra.SME.sk, 27.11.2018
Úspech bojnickej nemocnice: Má najlepší web

DenníkN.sk, 27.11.2018
Minúta po minúte – Nadácia Zastavme korupciu a INEKO žiadajú zopakovať výber kandidátov na členov rady ÚVO

DNESKY.sk, 27.11.2018
Mimovládky požadujú nový výber kandidátov do Rady ÚVO

Slovenská lekárska komora, 27.11.2018
Informácie v médiách – Krajské nemocnice povedú riaditelia, manažérov stopli

MY Turčianske noviny, 27.11.2018
Rebríček škôl ukázal, že aj u nás sú šikovní žiaci

MY Trenčianske noviny, 27.11.2018
Krajské nemocnice povedú riaditelia, manažérov stopli

MY Oravské noviny, 27.11.2018
Pacienti sú s prácou lekárov a sestier na Orave spokojní

MY Novohradské noviny, 27.11.2018
Obchodná akadémia v Lučenci je v kraji opäť prvá v hodnotení INEKO

MY Hornonitrianske noviny, 27.11.2018
Bojnická nemocnica má najlepšiu webstránku

Poprad24.sk, 27.11.2018
Vedeli ste, že nemocnica v Kežmarku má najkratšiu dobu čakania na urgente?

TERAZ.sk, 27.11.2018
Mimovládky požadujú nový výber kandidátov do Rady ÚVO

24hod.sk, 27.11.2018
Mimovládky požadujú nový výber kandidátov do Rady ÚVO

MYPovazska.SME.sk, 27.11.2018
Trenčianske krajské nemocnice povedú riaditelia, manažérov stopli

MYHornaNitra.SME.sk, 27.11.2018
Trenčianske krajské nemocnice povedú riaditelia, manažérov stopli:

Hlavne.sk, 27.11.2018
Nemocnica v Kežmarku má najkratšiu dobu čakania pacienta na urgente

Hlavne.sk, 27.11.2018
Mimovládky požadujú nový výber kandidátov do Rady ÚVO

MYTrencin.SME.sk, 27.11.2018
Trenčianske krajské nemocnice povedú riaditelia, manažérov stopli

SME.sk, 27.11.2018
Zamestnávatelia aj mimovládky kritizujú výber kandidátov do Rady ÚVO

TREND.sk, 27.11.2018
Skutočne kvalitné a bezpečné nemocnice? Ministerstvo sľubuje, že budú do dvoch rokov

dennikn.sk/blog, 27.11.2018
Nadácia Zastavme korupciu a INEKO požadujú nový výber kandidátov do Rady ÚVO:

TV Markíza, 27.11.2018
Televízne noviny – Ako chcú zmeniť nemocnice

DenníkN.sk, 27.11.2018
Komory a mimovládky žiadajú opakovať výber ľudí do Rady ÚVO, výsledky ich „zaskočili“

MY Prešovské noviny, 27.11.2018
Ktoré školy na východe sú najlepšie podľa výsledkov žiakov?

MY Gemerské noviny, 27.11.2018
INEKO zverejnilo rebríček najlepších škôl podľa výsledkov žiakov

SME.sk, 26.11.2018
Triumf po tretí raz a ešte niečo k tomu

Humenský expres, 26.11.2018
Rozhovor s Ing. Slavěnou Vorobelovou, kandidátkou na primátorku mesta Humenné a predsedníčkou politickej strany Národná koalícia.

Slovenská lekárska komora, 26.11.2018
Informácie v médiách – Kalavská sa obáva, že firmy nezlacnia lieky

STV, 26.11.2018
Správy RTVS – Tretí antibyrokratický balíček

TV Markíza, 26.11.2018
Televízne noviny – Koľko pôjde do zdravotníctva

Hospodárske noviny, 26.11.2018
Zdravotníctvo ťahá dole málo sestier

TREND.sk, 26.11.2018
Ako Fico Sorosom škandalizuje vlastnú vládu

SME, 26.11.2018
Ministerka by nemala strašiť

STV, 24.11.2018
Správy RTVS – Externý manažment v nemocniciach nebude

HN magazín, 23.11.2018
Vediem najlepšiu nemocnicu Slovenska

Poprad24.sk, 23.11.2018
TOP výsledok popradskej školy na maturitách

Poprad24.sk, 23.11.2018
„Osemročky“ i „bilingválky na Ulici mládeže privítajú verejnosť: Deň otvorených dverí bude 28. novembra

Učiteľské noviny, 22.11.2018
Obchodná akadémia v Lučenci získala v hodnotení INEKO opäť prvenstvo v rámci Banskobystrického samosprávneho kraja

STV, 22.11.2018
Ranné správy RTVS – Aktualizované rebríčky škôl

Startitup.sk, 22.11.2018
Vonku je rebríček najlepších škôl na Slovensku, v hodnotení je jedno nepríjemné prekvapenie

TREND, 22.11.2018
Štát je závislý od zahraničných zdrojov oveľa viac ako tretí sektor

SME, 22.11.2018
Fico rozmýšľa, ako okresať peniaze mimovládkam

Zvolen24.sk, 22.11.2018
Aká je čakacia doba na urgente vo zvolenskej nemocnici? Toto hovoria zistenia INEKO

e-Dukla, 21.11.2018
Svidnícka ZŠ na Karpatskej ucili patrí medzi najlepšie na Slovensku

Glob.sk, 21.11.2018
Najlepšie školy máme v krajských mestách. INEKO zverejnil ich rebríček

Týždenník Koment, 21.11.2018
Jaguar: mal stáť menej a mal ísť ďalej na východ

TV Central, 21.11.2018
REGIÓN: NSK má výborné finančné zdravie

Piešťanský denník, 21.11.2018
Najkvalitnejšou strednou školou v Piešťanoch je vraj gymnázium

Púchovské Noviny, 21.11.2018
Štyri župné stredné školy opäť v prvej slovenskej pätnástke INEKO

TV Markíza, 21.11.2018
Televízne noviny – Koľko si počkáme na vyšetrenia

Slovenská lekárska komora, 21.11.2018
Informácie v médiách: Trenčiansky samosprávny kraj si ponechá svoje nemocnice, chce investovať do ich rozvoja

Rádio Slovensko, 20.11.2018
Kontakty: Nemocničná strava

Aktualizované.sk, 20.11.2018
Trenčiansky samosprávny kraj si ponechá svoje nemocnice, chce investovať do ich rozvoja

Daily View, 20.11.2018
Trenčiansky samosprávny kraj si ponechá svoje nemocnice, chce investovať do ich rozvoja

ŽilinaDeň,sk, 20.11.2018
Trenčiansky samosprávny kraj si ponechá svoje nemocnice, chce investovať do ich rozvoja

Lucenec.Virtualne.sk, 20.11.2018
Trenčiansky samosprávny kraj si ponechá svoje nemocnice, chce investovať do ich rozvoja

Hlohovecko.sk, 20.11.2018
Trenčiansky samosprávny kraj si ponechá svoje nemocnice, chce investovať do ich rozvoja

FindMax.Info.sk,20.11.2018
Trenčiansky samosprávny kraj si ponechá svoje nemocnice, chce investovať do ich rozvoja

MaxiVyber.sk, 20.11.2018
Trenčiansky samosprávny kraj si ponechá svoje nemocnice, chce investovať do ich rozvoja

Inforaj.sk, 20.11.2018
Trenčiansky samosprávny kraj si ponechá svoje nemocnice, chce investovať do ich rozvoja

Secovce.Virualne.sk, 20.11.2018
Trenčiansky samosprávny kraj si ponechá svoje nemocnice, chce investovať do ich rozvoja

TVnoviny.sk, 20.11.2018
Rebríčky základných a stredných škôl: Tu dosahujú žiaci najlepšie výsledky

Mikuláš24.sk, 20.11.2018
Veľké známkovanie stredných škôl: Ako obstáli tie mikulášske?

Denník politika, 20.11.2018
Trenčiansky samosprávny kraj si ponechá svoje nemocnice, chce investovať do ich rozvoja

Spravy.Pozri.sk, 20.11.2018
Trenčiansky samosprávny kraj si ponechá svoje nemocnice, chce investovať do ich rozvoja

vZdravotnictve.sk, 20.11.2018
Trenčiansky samosprávny kraj si ponechá svoje nemocnice

Webnoviny.sk, 20.11.2018
Trenčiansky samosprávny kraj si ponechá svoje nemocnice, chce investovať do ich rozvoja

KošiceDnes.sk, 20.11.2018
V Košiciach máme najlepšiu základnú školu na Slovensku!

Rádio Lumen, 20.11.2018
Infolumen o 17:30 – Odvod povedie k zdražovaniu

TV Markíza, 20.11.2018
Televízne noviny – Rebríček základných a stredných škôl

DenníkN.sk, 20.11.2018
Newsfilter: Smer prežíva najhorší rok a Fico ešte odháňa Lajčáka

DenníkN.sk, 20.11.2018
Minúta po minúte – Pripravovaný odvod pre obchodné reťazce povedie k zdraženiu potravín

Hospodárske noviny, 20.11.2018
Farmafirmy vs. pacienti: v hre je 50 miliónov

Nové Zámky, 19.11.2018
INEKO zverejnil vylepšené rebríčky škôl

Slovenská lekárska komora,19.11.2018
Informácie v médiách – GENAS: Nesúhlasíme s 48-hodinovým ultimátom od ministerky zdravotníctva

Info.sk, 19.11.2018
SaS vyzvala ministerku zdravotníctva Kalavskú na odstúpenie

DNESKY.sk, 19.11.2018
SaS vyzvala ministerku zdravotníctva A. Kalavskú na odstúpenie

Košice Online, 19.11.2018
SaS vyzvala ministerku zdravotníctva Kalavskú na odstúpenie, tá obvinenia odmieta

SME.sk, 19.11.2018
SaS vyzvala Kalavskú na odstúpenie za odmietnutie úhrad za lieky

HNonline.sk, 19.11.2018
Sulíkovci podajú trestné oznámenie na Kalavskú. Je to hrubé osočovanie, reaguje ministerka

NovéZámky24.sk, 19.11.2018
Ako dlho si počkáte na urgente v Zámkoch? INEKO zhodnotilo aj tento ukazovateľ

Pluska.sk, 19.11.2018
REBRÍČEK najlepších slovenských škôl: Pozrite, ako skončila tá vaša

TERAZ.sk, 19.11.2018
SaS vyzvala ministerku zdravotníctva A. Kalavskú na odstúpenie

Dnes24.sk, 19.11.2018
SaS vyzvala ministerku zdravotníctva na odstúpenie: Na Kalavskú podáva trestné oznámenie

24hod.sk, 19.11.2018
SaS vyzvala ministerku zdravotníctva A. Kalavskú na odstúpenie

TVnoviny.sk, 19.11.2018
SaS podáva na Kalavskú trestné oznámenie, ona sa cíti byť zneužitá na politický boj

Hlavne.sk, 19.11.2018
SaS vyzvala ministerku zdravotníctva Kalavskú na odstúpenie

TREND.sk, 19.11.2018
Koniec hádkam o percentách. Štát chce meniť platby za svojich poistencov

TREND.sk, 19.11.2018
SaS podáva trestné oznámenie na Kalavskú. Chce, aby odstúpila

SME.sk, 19.11.2018
SaS vyzvala Kalavskú na odstúpenie za odmietnutie úhrad za lieky

KORZÁR, košický denník, 19.11.2018
Najlepšia ZS je opäť z Košíc

Pravda.sk, 18.11.2018
Poznáme vylepšené rebríčky základných a stredných škôl

TV Markíza, 18.11.2018
Televízne noviny – Poisťovňa by vám mala pomôcť

Noviny.sk, 17.11.2018
Slovensko zanedbáva systém podpory pre deti s problémami sluchu

TV Markíza, 17.11.2018
Televízne noviny – Poisťovne verzus štát

Plus jeden deň, 16.11.2018
Pacienti, na lacnejšie lieky si počkáte

FindMax.info, 16.11.2018
Ktoré školy na Slovensku sú najkvalitnejšie? INEKO aktualizovalo rebríček

Levičan.sk, 16.11.2018
Ktoré školy na Slovensku sú najkvalitnejšie? INEKO aktualizovalo rebríček

MaxiVyber.sk, 16.11.2018
Ktoré školy na Slovensku sú najkvalitnejšie? INEKO aktualizovalo rebríček

Hlohovecko.sk, 16.11.2018
Ktoré školy na Slovensku sú najkvalitnejšie? INEKO aktualizovalo rebríček

Aktualizovane.sk, 16.11.2018
Ktoré školy na Slovensku sú najkvalitnejšie? INEKO aktualizovalo rebríček

Euronovinky, 16.11.2018
Ktoré školy na Slovensku sú najkvalitnejšie? INEKO aktualizovalo rebríček

Fotonovinky, 16.11.2018
Ktoré školy na Slovensku sú najkvalitnejšie? INEKO aktualizovalo rebríček

Denník politika, 16.11.2018
Ktoré školy na Slovensku sú najkvalitnejšie? INEKO aktualizovalo rebríček

Inforaj, 16.11.2018
Ktoré školy na Slovensku sú najkvalitnejšie? INEKO aktualizovalo rebríček

Zilinaden, 16.11.2018
Ktoré školy na Slovensku sú najkvalitnejšie? INEKO aktualizovalo rebríček

Ekonomický denník, 16.11.2018
Ktoré školy na Slovensku sú najkvalitnejšie? INEKO aktualizovalo rebríček

Daily View, 16.11.2018
Ktoré školy na Slovensku sú najkvalitnejšie? INEKO aktualizovalo rebríček

ŠportX, 16.11.2018
Ktoré školy na Slovensku sú najkvalitnejšie? INEKO aktualizovalo rebríček

Lucenec.Virtualne.sk, 16.11.2018
Ktoré školy na Slovensku sú najkvalitnejšie? INEKO aktualizovalo rebríček

Secovce.Virtualne.sk, 16.11.2018
Ktoré školy na Slovensku sú najkvalitnejšie? INEKO aktualizovalo rebríček

Žilinak.sk, 16.11.2018
V TOP 10 podľa INEKO opäť ZŠ s MŠ Školská a Gymnázium Varšavská

TV JOJ, 16.11.2018
Noviny TV JOJ – Nemá im kto pomôcť

SME.sk, 16.11.2018
INEKO zverejnilo rebríček najlepších škôl podľa výsledkov žiakov

Spravy.Pozri.sk, 16.11.2018
Ktoré školy na Slovensku sú najkvalitnejšie? INEKO aktualizovalo rebríček

Webnoviny.sk, 16.11.2018
Ktoré školy na Slovensku sú najkvalitnejšie? INEKO aktualizovalo rebríček

Žilina24.sk, 16.11.2018
Nové známkovanie škôl: Žilinský gympel v TOP 10 na Slovensku

Rožňava24.sk, 16.11.2018
Nové známkovanie škôl: Rožňavská stredná v TOP 10 na Slovensku

DenníkN.sk, 16.11.2018
Tri choroby, ktoré ohrozujú demokraciu na Slovensku

Žiar24.sk, 16.11.2018
Veľké známkovanie stredných škôl: Ako obstáli tie žiarske?

NovéZámky24.ks, 16.11.2018
Poznáme najnovšie hodnotenia slovenských škôl: Takto dopadli tie v Nových Zámkoch

Pozri.sk, 16.11.2018
Ktoré školy na Slovensku sú najkvalitnejšie? INEKO aktualizovalo rebríček

SME, 16.11.2018
Voliči v Bratislave si zvolili zmenu

Mikuláš24.sk, 15.11.2018
Nové rebríčky slovenských škôl: Takto dopadli mikulášske základky

Hlavné správy, 15.11.2018
Asociácia generických výrobcov liekov: Nesúhlasíme s 48-hodinovým ultimátom od ministerky zdravotníctva

Pravda.sk, 15.11.2018
Nesúhlasíme s 48-hodinovým ultimátom od ministerky zdravotníctva, tvrdí GENAS

24hod.sk, 15.11.2018
Výrobcovia generík: Nesúhlasíme s 48-hodinovým ultimátom od Kalavskej

TV Markíza, 15.11.2018
Televízne noviny – Farmafirmy vs. štát

TERAZ.sk, 15.11.2018
Výrobcovia generík: Nesúhlasíme s 48-hodinovým ultimátom od Kalavskej

DNESKY.sk, 15.11.2018
Výrobcovia generík: Nesúhlasíme s 48-hodinovým ultimátom od Kalavskej

Pluska.sk, 15.11.2018
Ministerstvo ustúpilo farmafirmám: Budeme za lieky platiť viac?

SkolskyServis.TERAZ.sk, 15.11.2018
INEKO zverejnil vylepšené rebríčky základných a stredných škôl

SME.sk, 15.11.2018
Najlepšia základná škola na Slovensku je v Košiciach

Bystrica24.sk, 15.11.2018
Aktuálne REBRÍČKY slovenských škôl: Ktoré bystrické sa dostali najvyššie?

dennikn.sk/blog, 15.11.2018
Kto zarába na zdravotníctve najviac?

Zvolen24.sk, 15.11.2018
Aktuálne REBRÍČKY slovenských škôl: Ktoré zvolenské sa dostali najvyššie?

Košice24.sk, 15.11.2018
Aktuálne REBRÍČKY slovenských škôl: Ktoré košické sa dostali najvyššie?

Žiar24.sk, 15.11.2018
Nové rebríčky slovenských škôl: Takto dopadli žiarske základky

Rožňava24.sk, 15.11.2018
Nové rebríčky slovenských škôl: Takto dopadli rožňavské základky

Žilina24.sk, 15.11.2018
Veľký úspech pre školu v Žiline: Dostala sa do TOP 10 na Slovensku

ineko.blog.sme.sk, 15.11.2018
Pozrite si vylepšené rebríčky základných a stredných škôl

Plus jeden deň, 15.11.2018
Ide o sekundy, ale čakáme aj 22 minút

Rádio Slovensko, 14.11.2018
Rádiožurnál o 22:00 – Otvorenie rýchlostnej cesty

Rádio Slovensko, 14.11.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Rýchlostnú cestu by mohol štát otvoriť aj bez dokončenia obchvatu

Rádio Regina, 14.11.2018
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Rýchlostnú cestu R7 na juhu Slovenska by mohli otvoriť aj bez dokončené obchvatu hlavného mesta

Humenský expres, 14.11.2018
Humenská nemocnica skončila v hodnotení všeobecných nemocníc na 4. mieste

Košice Online, 14.11.2018
Humenné má nového primátora. Čo plánuje Miloš Meričko zrealizovať v najbližšie dni?

Denník N, 14.11.2018
Team Vallo: Cykloaktivista, expertka na klímu, ochranár

Aktuality.sk, 12.11.2018
Miliónové poradenstvo nás môže stáť ďalšie státisíce. Čo konzultanti dodali?

SME, 12.11.2018
Vallo: Štvrtina poslancov je dobrý základ

HNtelevízia, 10.11.2018
Komunálne voľby 2018: Živé štúdio HNtelevízie

Hospodárske noviny, 9.11.2018
Slováci zajtra rozhodnú, komu zveria svoje dane

Hospodárske noviny, 9.11.2018
Najviac peňazí dávajú primátori na základné a materské školy

MY Košický večer, 9.11.2018
Má veľa nespokojných pacientov

MY Košický večer, 9.11.2018
V akom stave je košické zdravotníctvo? Univerzitná nemocnica vyšla z prieskumu INEKO mizerne

TA3, 8.11.2018
Správy TA3 o 15:00 – Lacnejšie náhrady sú vraj bezpečné

Žilinský večerník, 8.11.2018
Dotazníkmi k objektívnym výsledkom: nemocnica chce osloviť čo najviac pacientov

TA3, 8.11.2018
Žurnál o 12:00 – Lacnejšie náhrady sú vraj bezpečné

Zdravotnícke noviny, 8.11.2018
Každý liek môže mať nežiaduci účinok

Trenčianske ECHO, 8.11.2018
Trenčianska župa hľadá riaditeľov nemocníc

TREND, 8.11.2018
Obce v nútenej správe si kupujú čas. bankrot by im pomohol

TREND, 8.11.2018
Ako zdravo hospodáriť v meste a nerobiť dlhy

Korkép.sk, 7.11.2018
Dúl a harc a külföldi vendégmunkásokért – Szlovákia lemaradt az ukránokért zajló versenyben

NovéZámky24.sk, 7.11.2018
Nové Zámky v TOP 5: Je tu hodnotenie slovenských nemocníc za rok 2018

KošickéSprávy.sk, 7.11.2018
Mesto je v dobrej kondícii

dennikn.sk/blog, 7.11.2018
Krajské mestá obstarávajú za stámilióny, najviac na obyvateľa v Prešove

Pravda.sk, 7.11.2018
Komunálne voľby: Jaguar priniesol do Nitry stovky pracovných miest

Plus jeden deň, 7.11.2018
Iba bioliečba mi zabrala prídem teraz o ňu?

Ahoj Komárno, 6.11.2018
Klesla zadlženosť mesta

MY Noviny stredného Považia, 6.11.2018
Podjazd otvorili, aj keď situácia bola napätá

MY Noviny stredného Považia, 6.11.2018
Deväť rokov je obchodná akadémia v najlepšej desiatke

Mesto Košice, 6.11.2018
M.Petruško: Košice sú v najlepšej finančnej kondícii, čo si pamätáme

TERAZ.sk, 6.11.2018
M. Petruško: Mesto Košice pred ôsmimi rokmi minulo viac, ako zarobilo

Mesto Hnúšťa, 6.11.2018
Hospodárenie mesta Hnúšťa z pohľadu spoločnosti INEKO

Žilinský večerník, 6.11.2018
Dotazníkmi k objektívnym výsledkom: nemocnica chce osloviť čo najviac pacientov

24hod.sk, 6.11.2018
M. Petruško: Mesto Košice pred ôsmimi rokmi minulo viac, ako zarobilo

SME.sk, 6.11.2018
Nad voľbami v Púchove pribudli otázniky, padli obvinenia z ich marenia

SME.sk, 6.11.2018
Pravda o finančnom stave Michaloviec

Hospodárske noviny, 6.11.2018
Akí sú kandidáti, ktorí vytŕčajú z davu

Pravda, 6.11.2018
Jaguar priniesol do Nitry stovky pracovných miest

SME.sk, 6.11.2018
Hospodária dobre, horšie je to so zdravotnou starostlivosťou

TA3, 5.11.2018
Téma dňa – Voľba primátora Banskej Bystrice

MY Naše novosti, 5.11.2018
Hospodária dobre, horšie je to so zdravotnou starostlivosťou

dennikn.sk/blog, 5.11.2018
O hospodárení mesta Turzovka a volebnom populizme

DenníkN.sk, 5.11.2018
Bugárov vytúžený tunel na juhu by Brusel neuhradil, ani keby naň zostali eurofondy

Plus jeden deň, 5.11.2018
Pôrod za stovky eur, operácia za tisíce

Topky.sk, 4.11.2018
Rozhovor s Andreou Turčanovou, kandidátkou na post primátorky Prešova

STV, 4.11.2018
O päť minút dvanásť – Doprava a cestovanie na Slovensku

TV Markíza, 4.11.2018
Televízne noviny – S tunelom sa neponáhľajú

SME.sk, 4.11.2018
Čo prináša najnovšie číslo týždenníka MY Naše novosti?

HNonline.sk, 3.11.2018
Vaľová chce v Humennom repete

TV Markíza, 3.11.2018
Televízne noviny – Chcú nás liečiť lacnejšími liekmi

pado.blog.sme.sk, 2.11.2018
Spoločenstvo verbálnej deštrukcie

martindroppa.blog.sme.sk, 2.11.2018
Zdravé, pekné aj úspešné

TERAZ.sk, 2.11.2018
A. Turčanová: Darí sa nám plniť ciele, ktoré sme si vytýčili

ZIVOTPO.sk, 2.11.2018
A. Turčanová: Darí sa nám plniť ciele, ktoré sme si vytýčili

DNESKY.sk, 2.11.2018
A. Turčanová: Darí sa nám plniť ciele, ktoré sme si vytýčili

24hod.sk, 2.11.2018
A. Turčanová: Darí sa nám plniť ciele, ktoré sme si vytýčili

Hospodárske noviny, 2.11.2018
Najväčší pokrok zažila za štyri roky MHD

Zdravotnícke noviny, 2.11.2018
Očakávania sa nestretli s realitou

TREND, 1.11.2018
Drahý náš Jaguar. Koľko pochybností je okolo parku v Nitre

TREND, 1.11.2018
Prečo idú Ukrajinci pracovať radšej do Poľska a nie na Slovensko

DenníkN.sk, 1.11.2018
Matúš Vallo: Otvárať štadión by som s Kmotríkom nešiel

Rádio Regina, 31.10.2018
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Ilavčania môžu opäť používať podjazd pod zmodernizovanou železničnou traťou

Rádio Slovensko, 31.10.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Ilavčania môžu opäť používať podjazd pod zmodernizovanou železničnou traťou

TV Markíza, 31.10.2018
Televízne noviny – Podjazd opäť otvorili

TV Markíza, 31.10.2018
Prvé televízne noviny – Podjazd opäť otvorili

SME.sk, 31.10.2018
Oprava za štvrť milióna, INEKO hodnotí železnice ako zlého hospodára

TA3, 30.10.2018
Téma dňa – Voľba primátora v meste Prešov

Pravda, 29.10.2018
Upchaté cesty privádzajú Žilinu do zúfalstva

Nový Čas, 29.10.2018
Kedy sa nám žilo najlepšie?

Bratislavské noviny, 28.10.2018
Starosta Rado Števčík – Staromešťania musia zostať na prvom mieste

dennikn.sk/blog, 28.10.2018
28.10.2018 – sté výročie príchodu demokracie na Slovensko

TV Markíza, 27.10.2018
Televízne noviny – Základná škola a dosť

Biztweet, 26.10.2018
Podľa podnikateľov by štát nemal určovať benefity pre zamestnancov

Kosice.Virtualne.sk, 26.10.2018
Niektorí podnikatelia považujú rekreačné poukazy za plytvanie verejnými financiami

Secovce.Virtualne.sk, 26.10.2018
Niektorí podnikatelia považujú rekreačné poukazy za plytvanie verejnými financiami

Wenoviny.sk, 26.10.2018
Niektorí podnikatelia považujú rekreačné poukazy za plytvanie verejnými financiami

Fotonovinky.sk, 26.10.2018
Niektorí podnikatelia považujú rekreačné poukazy za plytvanie verejnými financiami

Euronovinky.sk, 26.10.2018
Niektorí podnikatelia považujú rekreačné poukazy za plytvanie verejnými financiami

Denník politika, 26.10.2018
Niektorí podnikatelia považujú rekreačné poukazy za plytvanie verejnými financiami

lionline.sk, 26.10.2018
Niektorí podnikatelia považujú rekreačné poukazy za plytvanie verejnými financiami

ŠportX, 26.10.2018
Niektorí podnikatelia považujú rekreačné poukazy za plytvanie verejnými financiami

Rádio Slovensko, 26.10.2018
Rádiožurnál o 18.00 – Stručne z domova

NovéZámky24.sk, 26.10.2018
Viete, akú známku dostali Nové Zámky? INEKO zhodnotilo hospodárenie miest

Lucenec.Virtualne.sk, 26.10.2018
Niektorí podnikatelia považujú rekreačné poukazy za plytvanie verejnými financiami

Aktuality.maxivyber.sk, 26.10.2018
Niektorí podnikatelia považujú rekreačné poukazy za plytvanie verejnými financiami

FindMax.Info.sk, 26.10.2018
Niektorí podnikatelia považujú rekreačné poukazy za plytvanie verejnými financiami

Hlohovecko.sk, 26.10.2018
Niektorí podnikatelia považujú rekreačné poukazy za plytvanie verejnými financiami

Ekonomický denník, 26.10.2018
Niektorí podnikatelia považujú rekreačné poukazy za plytvanie verejnými financiami

Spravy.Pozri.sk, 26.10.2018
Niektorí podnikatelia považujú rekreačné poukazy za plytvanie verejnými financiami

Denník N, 26.10.2018
Park pre Jaguar predražili

Denník N, 26.10.2018
Stručne

Hlavné správy, 26.10.2018
V Humennom sa rozhorela najväčšia bitka o primátorské kreslo. Slavěna Vorobeľová nekompromisné útočí na súčasnú primátorku Janu Vaľovú

Rádio Expres, 25.10.2018
Infoexpres plus o 12:00 – Spustenie výroby vo firme Jaguar Land Rover

vZdravotnictve.sk, 25.10.2018
Žilinská nemocnica dáva k prepúšťacím správam dotazníky spokojnosti

TREND.sk, 25.10.2018
Prečo je Jaguar suverénne najdrahším priemyselným parkom na Slovensku

ineko.blog.sme.sk, 25.10.2018
Hádajte, na aké cesty Slovenská správa ciest míňa rekordných 223 miliónov eur

ineko.blog.sme.sk/, 25.10.2018
Pridraho kúpená automobilka na zlom mieste

ineko.blog.sme.sk, 25.10.2018
Pozrite si, akými hospodármi boli primátori počas tohto volebného obdobia

Zdravotnícke noviny, 25.10.2018
Martin predbehol Bratislavu

Zdravotnícke noviny, 25.10.2018
Čarovný Martin?

Bratislavské noviny, 24.10.2018
Starosta Rado Števčík: Staromešťania musia zostať na prvom mieste

Petržalské noviny, 24.10.2018
Správa o stave Petržalky

Žilinak.sk, 24.10.2018
Nemocnica v Žiline chce zlepšiť anonymitu a kvalitu spätnej väzby od pacientov

marekmacuha.blog.sme.sk, 24.10.2018
O štátnom rozpočte

SME.sk, 24.10.2018
Trenčianska župa hľadá riaditeľov nemocníc

SME.sk, 24.10.2018
Nemocnica chce poznať názor pacientov, dotazníky umiestňuje do prepúšťacích správ

Malacký hlas, 24.10.2018
Predstavujeme kandidátov na primátora Malaciek

Hlavné.sk, 24.10.2018
Fakultná nemocnica v Žiline chce získať lepšiu odozvu od pacientov

MY Turčianske noviny, 23.10.2018
Univerzitná nemocnica v Martine je druhá najlepšia na Slovensku

MY Liptovské noviny, 23.10.2018
V hodnotení naše nemocnice klesli

MY Hornonitrianske noviny, 23.10.2018
Otázka pre Dušana Zachara, analytika INEKO

MY Hornonitrianske noviny, 23.10.2018
Jednotný meter neexistuje

MY Trenčianske noviny, 23.10.2018
Zdravie versus armáda

MY Trenčianske noviny, 23.10.2018
Reakcie z Facebooku – Nemocnice

MY Trenčianske noviny, 23.10.2018
Trenčianska župa hľadá riaditeľov nemocníc

MY Trenčianske noviny, 23.10.2018
V bojnickej nemocnici zrekonštruujú aj urgent

MY Trenčianske noviny, 23.10.2018
Nemocnice pohoreli v hospodárení

Púchovské noviny, 23.10.2018
INEKO hodnotí vývoj financií Mesta Púchov pozitívne

SME.sk, 23.10.2018
Martinská nemocnica je druhá najlepšia na Slovensku

DenníkN.sk, 23.10.2018
Šéf Železníc SR: Celú hlavnú stanicu prerobíme do MS v hokeji, pre čakáreň za milión sme mali kontrolu

SME, 23.10.2018
Čakal na operáciu, pod nôž ho vraj dostal až úplatok

MY Prešovské noviny, 23.10.2018
Najlepšou nemocnicu je Ľubovnianska, nemocnica v Prešove je na siedmom mieste

KORZÁR, košický denník, 23.10.2018
Čakal naoperáciu, pod nôž hovraj dostal až úplatok

Rádio Slovensko, 22.10.2018
Z prvej ruky – Rozpočet ministerstva dopravy

SME.sk, 22.10.2018
Nové číslo MY Trenčianskych novín

SME.sk, 22.10.2018
Považskobystrická nemocnica pohorela v hospodárení. V čom naopak vyniká?

SME.sk, 22.10.2018
Bojnická nemocnica bola v hodnotení najhoršia na Slovensku. Prečo?

Týždeň, 22.10.2018
Najväčšie komunálne súboje

STV, 21.10.2018
Správy RTVS – ŽSR: Rozpočet je pre nás likvidačný

Piešťanský denník, 19.10.2018
Piešťanská nemocnica si v rebríčku polepšila

TREND.sk, 19.10.2018
Rozpočet časov hojnosti len málo myslí na budúcnosť. Aké sú jeho plusy a mínusy

Záhorák.sk, 19.10.2018
Poznáme hodnotenie nemocníc. Ako dopadli tie naše?

SME.sk, 18.10.2018
V hodnotení nemocníc si topoľčianska výrazne polepšila

SME.sk, 18.10.2018
Koncept dvoch lídrov je úplne nový prístup, ktorý pomôže mestu

SME.sk, 18.10.2018
INEKO hodnotilo nemocnice, Trnava je stále na chvoste

Rádio Expres, 18.10.2018
Braňo Závodský naživo – Rozhovor s ministrom dopravy

SME.sk, 18.10.2018
Nové pohotovosti fungujú tri mesiace, očakávané zmeny nepriniesli

TREND, 18.10.2018
Rozpočet časov hojnosti, ktorý len málo myslí na budúcnosť

Zdravotnícke noviny, 18.10.2018
Rebríček ukázal rozdiely v indikátoroch kvality

Zdravotnícke noviny, 18.10.2018
Rebríčky

Trnavské ECHO, 18.10.2018
INEKO hodnotilo nemocnice, Trnava figuruje stále na chvoste

KORZÁR, košický denník, 18.10.2018
Poplatky 10 eur neodradili od návštevy nemocníc

DenníkN.sk, 17.10.2018
Dekan martinskej fakulty: Nová nemocnica bude u nás zrejme skôr ako v Bratislave

SME.sk, 17.10.2018
Žilinská nemocnica po rokoch neskončila posledná. Spokojnosť pacientov je stále nízka

RTV Krea, 17.10.2018
Skokan roka

Slovenská lekárska komora, 16.10.2018
Informácie v médiách – Ministerka v nemocnici

Radio Slovakia International, 16.10.2018
Slowaken beim Einkaufen: Der Preis entscheidet

MY Topoľčianske noviny, 16.10.2018
V rebríčku sa vyšvihli o niekoľko miest

MY Noviny Žiarskej kotliny, 16.10.2018
Nemocnica s ocenením

MY Novohradské noviny, 16.10.2018
Nemocnica s ocenením

MY Banskobystrické noviny, 16.10.2018
Nemocnica s ocenením

MY Zvolensko-podpolianske noviny, 16.10.2018
Nemocnica s ocenením

MY Hornonitrianske noviny, 16.10.2018
Matej Tóth v Nitrianskom Rudne

MY Oravské noviny, 16.10.2018
Inštitút udelil škole krásne vysvedčenie

SME.sk, 16.10.2018
Bojnická nemocnica prejde zmenami. Zrekonštruujú aj urgent

KošiceDnes.sk, 16.10.2018
Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach prepadla v hodnotení INEKO

KošiceDnes.sk, 16.10.2018
Zastavme zadlžovanie mesta

Hospodárske noviny, 16.10.2018
Nová nemocnica v Martine má byť špičkou v celej V4

Hospodárske noviny, 16.10.2018
Nemocnica v Martine sa vyrovná Pente

Žilinský večerník, 16.10.2018
Hodnotenie INEKO: Žilinská nemocnica deviata, polepšila si v transparentnosti

Podkapotou.sk, 16.10.2018
Časovaná bomba – stav našich ciest I. triedy a mosty na nich

Rádio Regina Východ, 15.10.2018
Mozaika východu – Nemocnica roka 2018

Noviny.sk, 15.10.2018
Ministerka navštívila najhoršiu nemocnicu na Slovensku. Čaká ju premena

MY Žilinské noviny, 15.10.2018
Nie sú poslední, pacienti sú však nespokojní

MY Trnavské noviny, 15.10.2018
INEKO hodnotilo nemocnice, Trnava je stále na chvoste

Ahoj Komárno, 15.10.2018
Nemocnica Komárno si polepšila v hodnotení INEKO

TV JOJ, 15.10.2018
Noviny TV JOJ – Milióny na zabudnuté cesty

TV JOJ, 15.10.2018
Noviny TV JOJ – Ministerka v najhoršej nemocnici

TV Markíza, 15.10.2018
Prvé televízne noviny – Ministerka v nemocnici

STV, 15.10.2018
Správy RTVS – Ministerka preverí financovanie nemocníc

STV, 15.10.2018
Správy RTVS – Hlavným kritériom Slovákov pri nákupe je cena

STV, 15.10.2018
Správy RTVS z regiónov – Problém s platbami za výkony

Rádio Regina, 15.10.2018
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Bojnická nemocnica má problémy s nedostatočnými platbami za výkony

Rádio Slovensko, 15.10.2018
Rádiožurnál o 22:00 – Preverí financovanie nemocníc

Rádio Expres, 15.10.2018
Braňo Závodský naživo: Ján Kovalčík – Do parlamentných volieb v roku 2020 sa už veľa na našich cestách nezmení

Új szó, 15.10.2018
Az ellenzék szerint Érsek délen építkezik, elhanyagolja az északi régiót

Hospodárske noviny, 15.10.2018
Bratislava má dlhy. Ale láka top platmi

SME, 15.10.2018
Frustrácia z nekvalitných ciest bude narastať

Rádio Slovensko, 14.10.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Opravy ciest prvej triedy

Rádio Slovensko, 14.10.2018
Rádiožurnál o 12:00 – Financovanie údržby a opráv ciest

Rádio Regina, 14.10.2018
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Ciest prvej triedy je na Slovensku asi 3000 kilometrov

STV, 14.10.2018
Správy RTVS – Najhoršia nemocnica má spokojných pacientov

Paraméter.sk, 13.10.2018
Megduplázott adóssággal futunk neki a következő válságnak

TA3, 12.10.2018
Dobré správy – Poznáme najlepšie nemocnice

SME.sk, 12.10.2018
Vedenie nemocnice mrzí, že v rebríčku INEKO skončili poslední

SME.sk, 12.10.2018
Diaľnice ako rukojemník politiky. Érsek podľa Hlinu ignoruje sever

SME.sk, 12.10.2018
Problémy nevyriešil ani Érsek, doprava v krajine podľa OĽaNO kolabuje

SME.sk, 12.10.2018
V rozpočte je na cesty prvej triedy podľa INEKO vyčlenených málo peňazí

24hod.sk, 12.10.2018
INEKO: Oprava a údržba ciest I. triedy je v rozpočte nedofinancovaná

TERAZ.sk, 12.10.2018
INEKO: Oprava a údržba ciest I. triedy je v rozpočte nedofinancovaná

BUMM.sk, 12.10.2018
INEKO: Jelentősen javult a komáromi kórház minőségi besorolása

DNESKY.sk, 12.10.2018
INEKO: Oprava a údržba ciest I. triedy je v rozpočte nedofinancovaná

SME.sk, 12.10.2018
Vedenie nemocnice mrzí, že v rebríčku INEKO skončili poslední

KORZÁR, košický denník, 12.10.2018
Košickú nemocnicu mrzí, že skončila posledná

Zdravotnícke noviny, 11.10.2018
Najlepšie nemocnice sú v Banskej Bystrici a Starej Ľubovni

Radio Slovakia International, 11.10.2018
Government Approves Draft Budget

Košice24.sk, 11.10.2018
Univerzitná nemocnica považuje zlé hodnotenie za nie veľmi objektívne. Prečítajte si ich vyjadrenie

STV, 11.10.2018
Správy RTVS – Aj malé nemocnice chcú modernizovať

TREND, 11.10.2018
Koalícia hľadá recept na Ústavný súd v núdzovom režime

TREND, 11.10.2018
Top nemocnica je v Starej Ľubovni

Košické ECHO, 11.10.2018
Košická nemocnica dopadla v rebríčku INEKO medzi štátnymi najhoršie

Nemocnica Košice-Šaca, 10.10.2018
Nemocnica Košice-Šaca je druhou najlepšou na Slovensku

Ľubovnianska nemocnica, 10.10.2018
Po 4-krát nemocnica roka. Ďakujeme

Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok, 10.10.2018
ÚVN v TOP3 medzi najlepšími nemocnicami na Slovensku

FNsP FDR, 10.10.2018
FNSP F.D.ROOSEVELTA JE HISTORICKY PRVÝKRÁT NEMOCNICOU ROKA. NIEKOĽKO ROKOV JE LÍDROM V TRANSPARENTONOSTI

STV, 10.10.2018
Správy RTVS – Vláda schválila návrh rozpočtu na rok 2019

Levoča.sk, 10.10.2018
Levočská nemocnica patrí medzi desať najlepších všeobecných nemocníc na Slovensku

Dobré noviny, 10.10.2018
Nemocnica Košice-Šaca obhájila v hodnotení INEKO druhé miesto

Denník politika, 10.10.2018
Zbrane majú prednosť pred zdravotníctvom, pacienti kritizujú Kažimírov návrh štátneho rozpočtu

KošickéSprávy.sk, 10.10.2018
Úspešná nemocnica v Šaci

blog.postoj.sk, 10.10.2018
Zrušme metodické centrá, zaveďme expertné školy

Radio Slovakia International, 9.10.2018
Hodnotenie zdravotníckych zariadení

SME, 10.10.2018
Na doprave chce minister šetriť

The Slovak Spectator, 9.10.2018
Do you know which are the best Slovak hospitals?

Lekari.sk, 9.10.2018
Nemocnica Košice-Šaca obhájila v hodnotení INEKO druhé miesto

KošiceDnes.sk, 9.10.2018
Šaca patrí k najlepším nemocniciam na Slovensku

DNESKY.sk, 9.10.2018
Nemocnica Košice-Šaca obhájila v hodnotení INEKO druhé miesto

Radio Slovakia International, 9.10.2018
Slovakia’s best hospitals are in Banská Bystrica and Stará Ľubovňa

Slovenská lekárska komora, 9.10.2018
Informácie v médiách

TREND.sk, 9.10.2018
Rezort školstva ukázal 20 stredných škôl s najvyššou pridanou hodnotou pre žiaka

24hod.sk, 9.10.2018
Nemocnica Košice-Šaca obhájila v hodnotení INEKO druhé miesto

Rádio Regina, 9.10.2018
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Štátne železničné firmy sú nespokojné

TERAZ.sk, 9.10.2018
Nemocnica Košice-Šaca obhájila v hodnotení INEKO druhé miesto

Rádio Slovensko, 9.10.2018
Rádiožurnál o 12:00 – Štátne železničné firmy sú nespokojné

NovéZámky24.sk, 9.10.2018
Aktuálne hodnotenia slovenských nemocníc: Viete, ako obstála tá v Nových Zámkoch?

Radio Slovakia International, 9.10.2018
Beste Krankenhäuser für das Jahr 2018

Nový čas, 9.10.2018
Veľké porovnanie slovenských nemocníc: Kde sa o pacientov postarajú najlepšie?

Rimava.sk, 9.10.2018
INEKO zverejnilo hodnotenie nemocníc. Pozrite si, ako dopadla rimavskosobotská

Žilinak.sk, 9.10.2018
Nemocnica v Žiline podľa INEKO zaostáva v kvalite starostlivosti a spokojnosti pacientov

Najmama.sk, 9.10.2018
Najlepšie nemocnice na Slovensku: Viete, ktoré to sú?

Parameter.sk, 9.10.2018
Kalavská: Arra, amit ígérünk, van pénz a költségvetésben

Topoľčany24.sk, 9.10.2018
Na svete je nový rebríček nemocníc: Pozrite, ako dopadla tá v Topoľčanoch

ZIVOTPO.sk, 9.10.2018
Toto sú najlepšie štátne nemocnice

Konzervatívny denník Postoj, 9.10.2018
Najlepšie nemocnice sú v Banskej Bystrici a Starej Ľubovni

Új szó, 9.10.2018
Listázták a hazai kórházakat

Új szó, 9.10.2018
Romlott a regionális kórházak értékelése

Šport, 9.10.2018
Vyhodnotili najlepšie nemocnice

Hospodárske noviny, 9.10.2018
Ani východ, ani Bratislava. Top nemocnice má stred

Hospodárske noviny, 9.10.2018
Top nemocnici roka pomohli nové letáky

Hospodárske noviny, 9.10.2018
Nemocnice na okraji

Plus jeden deň, 9.10.2018
TOP nemocnice majú stredoslováci

Plus jeden deň, 9.10.2018
Opäť minieme viac

SME, 9.10.2018
Pacienti sú spokojní v Martine

KORZÁR, košický denník, 9.10.2018
Košická nemocnica dopadla v rebríčku INEKO medzi štátnymi najhoršie

KORZÁR, košický denník, 9.10.2018
Košická nemocnica je zo štátnych najhoršia

Új Szó, 9.10.2018
Listázták a hazai kórházakat

Dobré noviny, 9.10.2018
A. Kalavská: Na to, čo sľubujeme, v rozpočte máme

Nemocnica Poprad, 8.10.2018
OCENENIE NEMOCNICA ROKA 2018 PO ROKU OPÄŤ PUTUJE AJ DO NEMOCNICE POPRAD, A. S.

Univerzitná nemocnica Martin, 8.10.2018
Liečime najkomplikovanejšie diagnózy

Čas.sk, 8.10.2018
Najlepšie nemocnice roka na Slovensku: Prečítajte si, ktoré zvíťazili a ktorá dopadla najhoršie

KošiceDnes.sk, 8.10.2018
Najlepšie nemocnice sú v Banskej Bystrici. UNLP obstála v rebríčku najhoršie

ma7, 8.10.2018
Ezek az ország legjobb és legrosszabb kórházai

Netky.sk, 8.10.2018
Najlepšie nemocnice na Slovensku: Vieme, ktoré vyhrali

Extraplus, 8.10.2018
Kam pod skalpel

Dnes24.sk, 8.10.2018
Na svete je nový rebríček nemocníc: Najlepšie sú v Banskej Bystrici a Starej Ľubovni

Dobré noviny, 8.10.2018
Toto sú tie najlepšie a najhoršie slovenské nemocnice

Kosice.Virtualne.sk, 8.10.2018
INEKO zverejnil rebríčky najlepších slovenských nemocníc, bodovým skokanom roka je Galanta

NitraDeň.sk, 8.10.2018
INEKO zverejnil hodnotenia nemocníc, takto dopadla Fakultná nemocnica v Nitre

Startitup.sk, 8.10.2018
Poznáme najlepšie aj najhoršie nemocnice na Slovensku za rok 2018

Euronovinky.sk, 8.10.2018
INEKO zverejnil rebríčky najlepších slovenských nemocníc, bodovým skokanom roka je Galanta

Ekonomický denník, 8.10.2018
INEKO zverejnil rebríčky najlepších slovenských nemocníc, bodovým skokanom roka je Galanta

Inforaj.sk, 8.10.2018
INEKO zverejnil rebríčky najlepších slovenských nemocníc, bodovým skokanom roka je Galanta

SportX.sk, 8.10.2018
INEKO zverejnil rebríčky najlepších slovenských nemocníc, bodovým skokanom roka je Galanta

Secovce.Virtualne.sk, 8.10.2018
INEKO zverejnil rebríčky najlepších slovenských nemocníc, bodovým skokanom roka je Galanta

Korkep.sk, 8.10.2018
INEKO-rangsor: ezek az idei év legjobb állami és általános kórházai

Új Szó, 8.10.2018
INEKO: Besztercebányai az év kórháza

Parameter.sk, 8.10.2018
A legjobb állami kórház a besztercebányai, legrosszabb a pozsonyi és a kassai

BUMM.sk, 8.10.2018
A besztercebányai lett a legjobb állami kórház

Webnovinky.sk, 8.10.2018
INEKO zverejnil rebríčky najlepších slovenských nemocníc, bodovým skokanom roka je Galanta

findmaxinfo.sk, 8.10.2018
INEKO zverejnil rebríčky najlepších slovenských nemocníc, bodovým skokanom roka je Galanta

Hlohovecko.sk, 8.10.2018
INEKO zverejnil rebríčky najlepších slovenských nemocníc, bodovým skokanom roka je Galanta

Maxivyber.sk, 8.10.2018
INEKO zverejnil rebríčky najlepších slovenských nemocníc, bodovým skokanom roka je Galanta

Daily View, 8.10.2018
INEKO zverejnil rebríčky najlepších slovenských nemocníc, bodovým skokanom roka je Galanta

Denník politika, 8.10.2018
INEKO zverejnil rebríčky najlepších slovenských nemocníc, bodovým skokanom roka je Galanta

Spravy.Pozri.sk, 8.10.2018
INEKO zverejnil rebríčky najlepších slovenských nemocníc, bodovým skokanom roka je Galanta

lionline.sk, 8.10.2018
INEKO zverejnil rebríčky najlepších slovenských nemocníc, bodovým skokanom roka je Galanta

Info.sk, 8.10.2018
Kalavská: Na to, čo sľubujeme, v rozpočte máme

Lucenec.Virtualne.sk, 8.10.2018
INEKO zverejnil rebríčky najlepších slovenských nemocníc, bodovým skokanom roka je Galanta

DNESKY.sk, 8.10.2018
A. Kalavská: Na to, čo sľubujeme, v rozpočte máme

Ružomberok.sk, 8.10.2018
INEKO hodnotí slovenské nemocnice: Pozrite, ako dopadla ružomberská

Žilinak.sk, 8.10.2018
Žilinská nemocnica sa v rebríčku INEKO odlepila z poslednej priečky, je deviata z jedenástich

iZdravie.sk, 8.10.2018
Slovenské nemocnice: Kde ste najspokojnejší ? A ako je na tom tá vaša?

Info.sk, 8.10.2018
INEKO zverejnilo zoznam najlepších a najhorších slovenských nemocníc

Lekari.sk, 8.10.2018
INEKO: Najlepšia štátna nemocnica je v Banskej Bystrici

Dobré noviny, 8.10.2018
Toto je najlepšia nemocnica na Slovensku

Infospravy.sk, 8.10.2018
Toto je najlepšia štátna nemocnica

Turčania.sk, 8.10.2018
Ocenenie Nemocnica roka 2018 získala nemocnica v Banskej Bystrica, Univerzitná nemocnica Martin skončila druhá

DNESKY.sk, 8.10.2018
Toto sú najlepšie štátne nemocnice

Infospravy.sk, 8.10.2018
A. Kalavská: Na to, čo sľubujeme, v rozpočte máme

BUMM.sk, 8.10.2018
Kalavská: Van pénz a költségvetésben arra, amit ígértünk

TVnoviny.sk, 8.10.2018
Najlepšie nemocnice roka: Pozrite si TOP 10 rebríčky

Topky.sk, 8.10.2018
Nový rebríček kvality nemocníc: Katastrofa v najväčších mestách, TU sú pacienti spokojní najviac

Aktuality.sk, 8.10.2018
Nový rebríček: Titul nemocnica roka ide do Banskej Bystrice a Starej Ľubovne

Webnoviny.sk, 8.10.2018
INEKO zverejnil rebríčky najlepších slovenských nemocníc, bodovým skokanom roka je Galanta

Aktuality.sk, 8.10.2018
Dobré nemocnice má stred a sever Slovenska (podcast)

Topky.sk, 8.10.2018
Kalavská potvrdila svoje plány o zvýšení platov: Na to, čo sľubujeme, v rozpočte máme

Hlavné správy, 8.10.2018
Kalavská: Na to, čo sľubujeme, v rozpočte máme

Trnava24.sk, 8.10.2018
Poznáme nové hodnotenie slovenských nemocníc: Tá trnavská sa do TOP 5 nedostala

Ružomberok24.sk, 8.10.2018
INEKO hodnotí slovenské nemocnice: Pozrite, ako dopadla ružomberská

Košice24.sk, 8.10.2018
Košická nemocnica pohorela: Sťažnosti pacientov, zlé hospodárenie a maximálna nespokojnosť!

Bratislava24.sk, 8.10.2018
Nemocnica roka 2018: Ako v hodnotení dopadli bratislavské zdravotnícke zariadenia?

Žiar24.sk, 8.10.2018
INEKO hodnotí slovenské nemocnice: Pozrite, ako dopadla žiarska

Žilina24.sk, 8.10.2018
INEKO hodnotí slovenské nemocnice: Pozrite, ako dopadla žilinská

Porad24.sk, 8.10.2018
Staronový rebríček: Ocenenie Nemocnica roka 2018 opäť putuje aj do Popradu

Zvolen24.sk, 8.10.2018
Hodnotenie nemocníc podľa INEKO: Pozrite, ako dopadla zvolenská

Rožňava24.sk, 8.10.2018
INEKO hodnotí slovenské nemocnice: Pozrite, ako dopadla rožňavská

Michalovce24.sk, 8.10.2018
Vonku sú nové rebríčky slovenských nemocníc: Takto dopadla michalovská!

Mikuláš24.sk, 8.10.2018
INEKO hodnotí slovenské nemocnice: Pozrite, ako dopadla liptovská

Spišská24.sk, 8.10.2018
Vonku sú nové rebríčky slovenských nemocníc: Takto dopadla spišskonovoveská!

Prešov24.sk, 8.10.2018
Vonku sú nové rebríčky slovenských nemocníc: Takto dopadla prešovská!

Bratislavské noviny, 8.10.2018
Poznáme najlepšie aj najhoršie nemocnice: Ako v hodnotení dopadli tie bratislavské?

Bystrica24.sk, 8.10.2018
Skvelý výsledok: Rooseveltova nemocnica získala po prvý raz ocenenie Nemocnica roka

Nitra24.sk, 8.10.2018
Nitrianska nemocnica hospodárila najlepšie: V celkovom hodnotení si pohoršila

Humenné24.sk, 8.10.2018
Vonku sú nové rebríčky slovenských nemocníc: Takto dopadla humenská!

Lučenec24.sk, 8.10.2018
Krajská nemocnica patrí medzi NAJ. Ako sa v rebríčku umiestnila nemocnica v Lučenci?

Brezno24.sk, 8.10.2018
Krajská nemocnica patrí medzi NAJ. Ako sa v rebríčku umiestnila nemocnica v Brezne?

vZdravnotnictve.sk, 8.10.2018
Titul Nemocnica roka 2018 získali nemocnice v Banskej Bystrici a Starej Ľubovni

Vyšetrenie.sk, 8.10.2018
Rebríček najlepších slovenských nemocníc za rok 2018: Pozrite sa na víťaza!

Noviny.sk, 8.10.2018
Rebríček najlepších nemocníc na Slovensku: Pozrite sa, ktorá získala titul nemocnica roka

BBonline.sk, 8.10.2018
Rooseveltova nemocnica je nemocnicou roka

Bystricoviny.sk, 8.10.2018
Bystrická Rooseveltka je Nemocnicou roka 2018

TERAZ.sk, 8.10.2018
Toto sú najlepšie štátne nemocnice

Plus Jeden Deň, 8.10.2018
TOP nemocnice roka 2018 sú známe: Prekvapivý víťaz! Ako skončila tá vaša?

TERAZ.sk, 8.10.2018
A. Kalavská: Na to, čo sľubujeme, v rozpočte máme

Rádio Expres, 8.10.2018
Infoexpres plus o 12:00 – Stav v nemocniciach

Rádio Expres, 8.10.2018
Braňo Závodský naživo – Odpovedá ministerka zdravotníctva

Rádio Slovensko, 8.10.2018
Rádiožurnál o 12:00 – Najlepšie slovenské nemocnice

Rádio Slovensko, 8.10.2018
K veci – V akom stave sú naše nemocnice

STV, 8.10.2018
Správy RTVS o 16:00 – Najväčším problémom nemocníc je hospodárenie

STV, 8.10.2018
Správy RTVS – INEKO zostavilo nový rebríček najlepších nemocníc

Rádio Lumen, 8.10.2018
Infolumen o 17:30 – Hodnotenie zdravotníckych zariadení

SME.sk, 8.10.2018
Dobré ráno: Krátky prehľad správ – Najlepšou štátnou univerzitnou či fakultnou nemocnicou

24hod.sk, 8.10.2018
A. Kalavská: Na to, čo sľubujeme, v rozpočte máme

TREND.sk, 8.10.2018
Najlepšia štátna nemocnica je v Banskej Bystrici. Titul získala prvýkrát

SME.sk, 8.10.2018
Rooseveltova nemocnica sa stala po prvý raz Nemocnicou roka

SME.sk, 8.10.2018
Medzi všeobecnými dominujú nemocnice z východu, najlepšou je Ľubovnianska

Pravda.sk, 8.10.2018
Najlepšia štátna nemocnica je v Banskej Bystrici, najhoršie dopadli Košice s Bratislavou

SME.sk, 8.10.2018
Najlepšie nemocnice sú v Banskej Bystrici a Starej Ľubovni

24hod.sk, 8.10.2018
Toto je najlepšia štátna nemocnica

HNonline.sk, 8.10.2018
Toto sú najlepšie a najhoršie nemocnice. Bratislava a Košice prepadli

TA3, 8.10.2018
Téma dňa – Poznáme najlepšie nemocnice

TV JOJ, 8.10.2018
Noviny o 12:00 – Rebríček nemocníc

STV, 8.10.2018
Správy a komentáre – Hodnotenie kvality nemocníc

TA3, 8.10.2018
Žurnál o 12:00 – Poznáme najlepšie nemocnice

TA3, 8.10.2018
Správy TA3 o 15:00 – Poznáme najlepšie nemocnice

TV JOJ, 8.10.2018
Noviny TV JOJ – Rebríček nemocníc

TV Markíza, 8.10.2018
Televízne noviny – Rebríček kvality nemocníc

Rádio Regina, 8.10.2018
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Hodnotenie nemocníc

Rádio Regina, 8.10.2018
Správy o 14:00 – Najlepšie nemocnice

Rádio Regina, 8.10.2018
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Najlepšie slovenské nemocnice sú v tomto roku v Banskej Bystrici a v Starej Ľubovni

TA3, 8.10.2018
Hlavné správy – Poznáme najlepšie nemocnice

Rádio FM, 8.10.2018
Rebríček najlepších nemocníc

DenníkN.sk, 8.10.2018
Nemocnica roka: najlepšia je v Banskej Bystrici, najhoršie sú Košice a Bratislava

Hlavne.sk, 8.10.2018
Na to, čo sľubujeme, v rozpočte máme, uviedla Kalavská

Hlavne.sk, 8.10.2018
INEKO: Pozrite si rebríček kvality nemocníc

DenníkN.sk, 8.10.2018
Newsfilter: Najhoršie hospodária v nemocniciach štát, župy a Ivan Kmotrík

Hospodárske noviny, 8.10.2018
Železnice si pýtali viac peňazí. Nedostali ich

Hospodárske noviny, 8.10.2018
Zlým rozpočtovaním sa prehlbuje sekera

DenníkN.sk, 8.10.2018
Minúta po minúte – Inštitút INEKO vyhlási Nemocnicu roka 2018

TREND.sk, 7.10.2018
Kazašskí dravci krúžia nad Slovenskom

SME, 6.10.2018
Kažimír ukázal volebný rozpočet

SME, 6.10.2018
Kažimír zverejnil rozpočet na ďalší rok

Denník N, 5.10.2018
Diaľnica pri Kriváni je prelomová

Slovenská lekárska komora, 5.10.2018
Informácie v médiách

STV, 5.10.2018
Správy RTVS – Deficit verejných financií klesne v bucúcom roku

Zdravotnícke noviny, 4.10.2018
Biologicky podobné lieky by mohli podľa INEKO predstavovať úsporu

DenníkN.sk, 4.10.2018
Newsfilter: Čo sa musí stať, aby sa stal guvernérom

TREND, 4.10.2018
Transparentné nákupy či viac ordinačných hodín. Zmeny v rezorte sa dotkli viacerých

TREND, 4.10.2018
Výnimky na lieky mali ubudnúť. V skutočnosti je ich viac

TREND, 4.10.2018
Štátna poisťovňa prekvapila. Po obrovských stratách mala zisk vyšší ako súkromníci

TV JOJ, 3.10.2018
Noviny TV JOJ – Mesto s veľkými výzvami

TV Markíza, 3.10.2018
Televízne noviny – Byt kúpila lacno

Rádio Regina, 3.10.2018
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Vysokorýchlostná železničná trať V4

Moderný svet, 3.10.2018
Viete čo sú biosimilárne lieky?

DenníkN.sk, 3.10.2018
Súťaž na diaľnicu pri Kriváni za štvrť miliardy je prelomová, cena nie je jediné kritérium

pado.blog.sme.sk, 3.10.2018
Plač nad Liptovským Mikulášom

Noviny.sk, 3.10.2018
Ako sa darí hlavnému mestu

Rádio Slovensko, 3.10.2018
Rádiožurnál o 12:00 – Vysokorýchlostná želeničná trať

KORZÁR, košický denník, 3.10.2018
Konečne! Už si nebudeme musieť nosiť toaleťák…

Rádio Slovensko, 2.10.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Vyššie platy nie sú hlavným dôvodom odchodu lekárov do zahraničia

SME.sk, 2.10.2018
Spokojnosť žiakov a rodičov je pre vedenie ZŠ Kupeckého prvoradá

dennikn.sk/blog, 2.10.2018
JUDr. Danko: Inde sa odstupuje, u nás sa utajuje a pokračuje

SME.sk, 2.10.2018
Hygienické potreby budú v štátnych nemocniciach zadarmo

TV Markíza, 2.10.2018
Televízne noviny – Novinka v nemocniciach

TV Markíza, 2.10.2018
Televízne noviny – Prečo lekári odchádzajú

TV Markíza, 2.10.2018
Prvé televízne noviny – Novinka v nemocniciach

Hospodárske noviny, 2.10.2018
Ako sa mení náš odchod do penzie

Rádio Slovensko, 1.10.2018
Rádiožurnál o 7:00 – Zatepľovanie verejných budov nebude od budúceho budúceho roka zvyšovať štátny dlh

Aktuality.sk, 29.9.2018
Už tri roky nemáme rebríček kvality vysokých škôl. Nikomu nechýba?

Rádio Slovensko, 29.9.2018
Rádiožurnál o 7:00 – Platy zdravotných sestier porastú

Rádio Slovensko, 28.9.2018
Rádiožurnál o 22:00 – Platy zdravotných sestier porastú

STV, 28.9.2018
Správy RTVS – Zdravotné sestry dostanú viac peňazí

Rádio Slovensko, 28.9.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Generálny riaditeľ VšZP odstúpil

Rádio Slovensko, 28.9.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Platy zdravotných sestier v budúcom roku porastú

TA3, 28.9.2018
Hlavné správy – Zvýšia platy zdravotníckemu personálu

STV, 27.9.2018
Správy RTVS – Biosimilárne lieky šetria náklady na liečbu

Hospodárske noviny, 28.9.2018
Pošta hlási problémy. Škrtne si manažérov

TREND, 27.9.2018
Kazašskí dravci krúžia nad Slovenskom

TREND.sk, 26.9.2018
Ako liečiť rovnako účinne za menej peňazí alebo čo ste sa nedočítali o biosimilároch

24hod.sk, 26.9.2018
Odborníci: Liečby biosimilárnymi liekmi sa netreba obávať

Hlavné.sk, 26.9.2018
Odborníci: Liečby biosimilárnymi liekmi sa netreba obávať, môže ušetriť milióny

TERAZ.sk, 26.9.2018
Odborníci: Liečby biosimilárnymi liekmi sa netreba obávať

vZdravotnictve.sk, 26.9.2018
GENAS: Biosimilárne lieky môžu priniesť lacnejšiu liečbu

DNESKY.sk, 26.9.2018
Odborníci: Liečby biosimilárnymi liekmi sa netreba obávať

ineko.blog.sme.sk, 26.9.2018
Biosimilárne lieky môžu ušetriť desiatky miliónov eur

Plus jeden deň, 26.9.2018
Analytik: Každý chce niečo iné

TV Markíza, 25.9.2018
Televízne noviny – Špekulácie o guvernérovi

Pravda.sk, 25.9.2018
Pomôcka pre študentov: Užitočné portály môžu uľahčiť štúdium

MY Hornonitrianske noviny, 25.9.2018
Hodnotili finančné zdravie miest a obcí

TERAZ.sk, 25.9.2018
ÚVO rokoval o spôsobe podpory pre malých a stredných podnikateľov

DNESKY.sk, 25.9.2018
ÚVO rokoval o spôsobe podpory pre malých a stredných podnikateľov

MY Noviny stredného Považia, 25.9.2018
Považská Bystrica každoročne zlepšuje finančné zdravie a znižuje dlh

Úrad pre verejné obstarávanie, 25.9.2018
M. Hlivák: Pokračovanie v dialógu so zástupcami podnikateľskej iniciatívy Rule of Law Initiative je dôležité

24hod.sk, 25.9.2018
ÚVO rokoval o spôsobe podpory pre malých a stredných podnikateľov

HNonline.sk, 25.9.2018
Vyriešilo by vypovedanie zmluvy problémy na stavbe?

Hospodárske noviny, 24.9.2018
Zmena staviteľa Višňového ohrozí stovky miliónov eur

Hospodárske noviny, 24.9.2018
Diaľničiari hrozia krajným riešením

Poprad24.sk, 21.9.2018
Workshop na popradských „bilinkách“. Za jedným stolom učitelia, rodičia i žiaci

DenníkN.sk, 20.9.2018
Na operáciu na neurochirurgii v Bratislave sa čaká rok, inde dva až tri mesiace

DenníkN.sk, 20.9.2018
Nesrovnal a Mika nechcú povedať, koho chcú do vedenia mesta, Vallo a Mrva prezradili viac (anketa)

Zdravotnícke noviny, 20.9.2018
Chaos okolo biologicky podobných liekov

STV, 19.9.2018
Správy RTVS – V niektorých mestách stále nie je pohotovosť

Sabinov.sk, 19.9.2018
Rebríček najlepšie hospodáriacich slovenských miest za rok 2017

Obecné noviny, 18.9.2018
Dlh žúp sa pohybuje od 33 do 99 eur na obyvateľa

Noviny.sk, 18.9.2018
Nespokojní pacienti sa musia poponáhľať. Čas na zmenu zdravotnej poisťovne sa kráti

TV JOJ, 18.9.2018
Noviny TV JOJ – Prepoisťovacie obdobie vrcholí

pado.blog.sme.sk, 18.9.2018
Idú voľby, diletanti pokračujú …

Vasárnap, 18.9.2018
Ki fizeti azingyenebédet?

Hlavne.sk, 17.9.2018
INEKO: Finančné zdravie mesta Poprad výborné

dobrénoviny.sk, 17.9.2018
Podľa hodnotenia INEKO je finančné zdravie mesta Poprad výborné

DNESKY.sk, 17.9.2018
Podľa hodnotenia INEKO je finančné zdravie mesta Poprad výborné

TERAZ.sk, 17.9.2018
Podľa hodnotenia INEKO je finančné zdravie mesta Poprad výborné

24hod.sk, 17.9.2018
Podľa hodnotenia INEKO je finančné zdravie mesta Poprad výborné

SME.sk, 17.9.2018
Poprad má výborné finančné zdravie. Vyplýva to z hodnotenia INEKO

TREND.sk, 17.9.2018
Oplatí sa zmeniť zdravotnú poisťovňu? Pozrite si, aké benefity ponúkajú

Kancelárie.sk, 17.9.2018
PAS: II. antibyrokratický balíček je snaha správnym smerom

STV, 16.9.2018
Správy RTVS – Mestá na Považí nemajú žiaden dlh

ParlamentnéListy.sk, 14.9.2018
OĽANO: Podnikatelia odmietajú sledovanie ich bankových účtov. Výber daní by zlepšil jednoduchý daňový systém a efektívna správa daní

ZIVOTPO.sk, 14.9.2018
OĽaNO: Podnikatelia odmietajú sledovanie ich bankových účtov

info.sk, 13.9.2018
Podnikatelia odmietajú sledovanie ich bankových účtov

DNESKY.sk, 13.9.2018
OĽaNO: Podnikatelia odmietajú sledovanie ich bankových účtov

TERAZ.sk, 13.9.2018
OĽaNO: Podnikatelia odmietajú sledovanie ich bankových účtov

SME.sk, 13.9.2018
Ministerstvo chce z presunu eurofondov podporiť Hornú Nitru

SME.sk, 13.9.2018
INEKO pripravil rebríček finančného zdravia miest. Ako sú na tom naše dve najväčšie mestá?

HNonline.sk, 13.9.2018
Môže sa stať šéfom slovenskej polície cudzinec? Pozrite sa, ako prebiehajú voľby v zahraničí

24hod.sk, 13.9.2018
OĽaNO: Podnikatelia odmietajú sledovanie ich bankových účtov

Týždeň.sk, 13.9.2018
Zrušme metodické centrá a zaveďme expertné školy

Hlavné správy, 13.9.2018
OĽaNO: Podnikatelia odmietajú sledovanie ich bankových účtov. Výber daní by zlepšil jednoduchý daňový systém a efektívna správa daní

HNonline.sk, 13.9.2018
Odvážne ciele v zdravotníctve. Účet bude takmer dve miliardy

Rádio Regina, 12.9.2018
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Prvé dokončené projekty z eurofondov

Rádio Slovensko, 12.9.2018
Rádiožurnál o 12:00 – Prvé dokončené projekty z eurofondov

Plus jeden deň, 12.9.2018
Odkiaľ mám na TOTO vziať?

TREND.sk, 11.9.2018
Podnikatelia ministerstvu: Na bankové tajomstvo nesiahajte

MY Hornonitrianske noviny, 11.9.2018
Handlová je siedmym najzadlženejším mestom

Rádio Regina, 11.9.2018
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Na opravy ciest 2. a 3. triedy chýbajú samosprávnym krajom peniaze

TV Markíza, 11.9.2018
Televízne noviny – Na aktivačných prácach nemá kto robiť

Hospodárske noviny, 11.9.2018
Nemocnice dostanú tisícky nových lôžok

Hospodárske noviny, 11.9.2018
S obnovou zariadení už meškáme veľmi dlho

INESS, 10.9.2018
Nemeriame – nevieme

Biztweet, 10.9.2018
Prieskum PAS a INEKO o návrhu na prelomenie bankového tajomstva

Noviny.sk, 9.9.2018
Po novom budeme mať tri druhy nemocníc

SME, 8.9.2018
Vymyslené čísla nám nepomôžu

TV JOJ, 8.9.2018
Noviny TV JOJ – Nemocnica stále v nedohľadne

TV JOJ, 8.9.2018
Noviny TV JOJ – Začiatok stratisfikácie nemocníc

TA3, 8.9.2018
Hlavné správy – Na dýchací prístroj čaká mesiace

TA3, 8.9.2018
Žurnál o 12:00 – Na dýchací prístroj čaká mesiace

SME.sk, 8.9.2018
Finančné zdravie mesta sa zlepšuje

Bystrica24.sk, 7.9.2018
Finančné zdravie Bystrice? Takto dopadla v rebríčku 50 najväčších slovenských miest

ineko.blog.sme.sk, 7.9.2018
Policajný šéf sa dá vybrať aj vo férovej súťaži

Nový Čas, 7.9.2018
Európska komisia prechod na letný navrhne čas!

Rádio Expres, 6.9.2018
Infoexpres o 17:00 – Obstarávanie učebníc

Körkép.sk, 6.9.2018
Egészségügyi nővérek: Adjatok nekünk 1600 eurót, és akkor nem megyünk sehova!

Rádio Slovensko, 6.9.2018
K veci – Slovenské župy sú zadlžené – ktorá z nich je na tom najhoršie a prečo?

STV, 6.9.2018
Správy RTVS – Komunálne voľby v Trenčíne

Zvolen24.sk, 6.9.2018
Finančné zdravie Zvolena? Takto dopadol v rebríčku 50 najväčších slovenských miest

Nový Čas, 6.9.2018
Kto sa postará o našich pacientov?

Rádio Slovensko, 5.9.2018
K veci – Slovensko sa borí s nedostatkom ľudí v zdravotníctve

Žiar24.sk, 5.9.2018
Finančné zdravie slovenských miest: Aha, aká priečka sa ušla Žiaru

Rožňava24.sk, 5.9.2018
Finančné zdravie slovenských miest: Ako je na tom Rožňava?

Žilina24.sk, 5.9.2018
Finančné zdravie slovenských miest: Žilina prepadla o osem priečok

Mikuláš24.sk, 5.9.2018
Finančné zdravie slovenských miest: Mikuláš umiestnenie zrejme nepoteší

Ružomberok24.sk, 5.9.2018
Finančné zdravie slovenských miest: Ružomberok umiestnenie zrejme poteší

ineko.blog.sme.sk, 5.9.2018
Dlh žúp sa pohybuje od 33 do 99 eur na obyvateľa

Hospodárske noviny, 5.9.2018
Sto obciam hrozí polmiliónová pokuta kvôli vysokým dlhom

SME, 5.9.2018
Sestry žiadajú 1600 eur, aby neodišli

Plus jeden deň, 5.9.2018
Čáry máry, obedy deťom zadarmo

Nový Čas, 5.9.2018
Za obedy zdarma dáme 117 miliónov!

KORZÁR, košický denník, 5.9.2018
Sestry žiadajú 1600 eur, aby neodišli

dobrenoviny.sk, 4.9.2018
R. Trnka otvoril nový školský rok na Gymnáziu Poštová v Košiciach

MY Noviny Žiarskej kotliny, 4.9.2018
Podpora poslancov pre kaštieľ

SkolskyServis.TERAZ.sk, 4.9.2018
KSK: R. Trnka otvoril nový školský rok na Gymnáziu Poštová v Košiciach

Rádio Regina, 4.9.2018
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Pomalý rozbeh duálneho vzdelávania

Rádio Slovensko, 4.9.2018
Rádiožurnál o 12:00 – Pomalý rozbeh duálneho vzdelávania

Rádio Slovensko, 4.9.2018
Rádiožurnál o 7:00 – Zväz automobilového priemyslu upozornil na pomalý rozbeh duálneho vzdelávania

Noviny Kežmarok, 3.9.2018
Kežmarku sa finančne naďalej darí

KošiceDnes.sk, 3.9.2018
Gymnázium Poštová otvorilo nový školský rok za účasti košického župana

DNESKY.sk, 3.9.2018
R. Trnka otvoril nový školský rok na Gymnáziu Poštová v Košiciach

MY Naše novosti, 3.9.2018
Finančné zdravie mesta sa zlepšuje

VUCKE, 3.9.2018
Predseda Košického samosprávneho kraja otvoril nový školský rok na Gymnáziu Poštová v Košiciach

TERAZ.sk, 3.9.2018
R. Trnka otvoril nový školský rok na Gymnáziu Poštová v Košiciach

24hod.sk, 3.9.2018
R. Trnka otvoril nový školský rok na Gymnáziu Poštová v Košiciach

Denník N, 3.9.2018
Na žiadnu veľkú reformu nie sme pripravení

SME.sk, 2.9.2018
Čo prináša najnovšie číslo týždenníky MY Naše novosti?

SME.sk, 1.9.2018
Najlepšie hospodári Nové Mesto, najhoršie Myjava

Rádio Slovensko, 30.8.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Zamestnávanie Rómov

Rádio Slovensko, 30.8.2018
Rádiožurnál o 12:00 – Zamestnávanie Rómov

Rádio Regina, 30.8.2018
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Premiér Peter Pellegrini chce pre nedostatok pracovnej sily riešiť nezamestnanosť sociálne vylúčených rómov

Rádio Regina, 30.8.2018
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Premiér Pellegrini chce riešiť problém nezamestnanosti sociálne vylúčených Rómov

Hospodárske noviny, 31.8.2018
Na dôležité operácie čakáme kratšie

STV, 30.8.2018
Správy RTVS – Zákon proti byrokracii uľahčí ľuďom život

TA3, 30.8.2018
Hlavné správy – Žiar kupuje kaštieľ na úver

Hospodárske noviny, 30.8.2018
Danko volá po novom rezorte pre turizmus

Denník N, 30.8.2018
Andrej Danko chce zobudiť to, čo už funguje

Denník N, 30.8.2018
Andrej Danko si ide voľnú jazdu. V koalícii ho nemá kto zastaviť

STV, 29.8.2018
Správy RTVS – Samospráve hrozí strata desiatok miliónov eur

Plus jeden deň, 28.8.2018
Slovensko treba milovať

MY Trenčianske noviny, 28.8.2018
Najlepšie hospodári Nové Mesto, najhoršie Myjava

TA3, 28.8.2018
HOSŤ V ŠTÚDIU: P. Goliaš o podpore dovoleniek na Slovensku

Plus JEDEN DEŇ, 27.8.2018
Katastrofálne hospodárenie štátnych nemocníc: Peniaze prešafárili, dostali ďalšie milióny!

Bratislavské noviny, 27.8.2018
Staré Mesto hospodári s prebytkom

SME.sk, 27.8.2018
Vyšlo nové číslo MY Trenčianskych novín

Žilinský večerník, 27.8.2018
Žilina sa zase zadlžuje. Už je ôsma najzadlženejšia na Slovensku

TREND.sk, 27.8.2018
Školy nedostanú milión učebníc, ktoré si objednali

Plus JEDEN DEŇ, 27.8.2018
Danko chce rekreačné poukazy povinné. Zamestnávatelia sú spokojní

Superbabky.sk, 27.8.2018
Čo na to hovorí moja generácia?

TV Markíza, 25.8.2018
Televízne noviny – Bitka o poistencov

Plus jeden deň, 24.8.2018
Peniaze prešafárili, na dlhy sa im skladáme všetci!

Piešťanský denník, 24.8.2018
Zadlženosť Piešťan dramaticky narastá v každom volebnom roku

ParlamentneListy.sk, 24.8.2018
Takmer pol milóna za rok. Osemtisíc eur mesačne. Z platov v kľúčových štátnych inštitúciách štátu sa vám zatočí hlava

Brezno24.sk, 23.8.2018
TOMÁŠ ABEL: Znova budem kandidovať na primátora

AOPP, 23.8.2018
AOPP a INEKO rokovali o zlepšovaní metodík hodnotenia nemocníc

ineko.blog.sme.sk, 23.8.2018
Ako sa zarába v kľúčových kontrolných inštitúciách štátu

Breznianske ECHO, 23.8.2018
Brezno v rebríčku INEKO opäť potvrdilo veľmi dobré hospodárenie a finančnú stabilitu

Finance.sk, 22.8.2018
Aká je situácia na slovenskom pracovnom trhu v roku 2018

Obecné noviny, 21.8.2018
Vystúpenia hostí a diskusia na 29. sneme Združenia miest a obcí Slovenska

Púchovské noviny, 21.8.2018
Rozhovor s primátorom mesta Rastislavom Henekom

MY Topoľčianske noviny, 21.8.2018
Topoľčany zostávajú mestom bez dlhov

MY Horehronie, 21.8.2018
Brezno v rebríčku INEKO opäť potvrdilo veľmi dobré hospodárenie

TREND.sk, 21.8.2018
Inštitút vzdelávacej politiky obnovil činnosť. Riaditeľom bude Michal Rehúš

Žilinský večerník, 21.8.2018
Žilina sa zase zadlžuje. Už je osma najzadlženejšia na Slovensku

TERAZ.sk, 20.8.2018
Organizácie ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti moderných dejín

Dnesky.sk, 20.8.2018
Organizácie ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti moderných dejín

24hod.sk, 20.8.2018
Organizácie ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti moderných dejín

SME.sk, 20.8.2018
Mimovládky ocenili učiteľov, ktorí sa venujú udalostiam z augusta 1968

SME.sk, 20.8.2018
M. Krivošík: Momentálny dlh mesta je 256 eur na obyvateľa, s pôžičkami preto treba narábať maximálne zodpovedne

The Slovak Spectator, 20.8.2018
Experts: Due to faulty consumption, Slovaks have probably paid more for medicaments

SME.sk, 18.8.2018
Pre zlé dáta mohli byť vyššie doplatky

SME, 17.8.2018
Systém

Denník N, 17.8.2018
V havarijnom stave je u nás 23 mostov

Hospodárske noviny, 17.8.2018
Zákon o dlhovej brzde bola chyba

oPeniazoch.sk, 17.8.2018
Prezidentom Podnikateľskej aliancie Slovenska sa stal Ivan Košalko

Trnava24.sk, 16.8.2018
Nový rebríček hodnotenia kondície samospráv: Ako sa darí Trnave?

Slovenská lekárska komora, 16.8.2018
Informácie v médiách – Vízia novej nemocnice napreduje

TV Markíza, 15.8.2018
Televízne noviny – Lietame častejšie

TV Markíza, 15.8.2018
Prvé televízne noviny – Lietame častejšie

STV, 15.8.2018
Správy RTVS – Vízia novej nemocnice napreduje

Nitra24.sk, 15.8.2018
Nový rebríček hodnotenia kondície samospráv: Ako sa darí Nitre?

NovéZámky24.sk, 14.8.2018
Nový rebríček hodnotenia kondície samospráv: Ako sa darí Novým Zámkom?

Hospodárske noviny, 13.8.2018
Doprava zhltla najviac eurofondov

Körkép.sk, 11.8.2018
Közelednek az önkormányzati választások – a települések 6 százalékkal növelték kiadásaikat

ineko.blog.sme.sk, 10.8.2018
Blížia sa komunálne voľby, mestá nafúkli svoje bežné výdavky o vyše 6 %

Finance.sk, 9.8.2018
Aká je situácia na slovenskom pracovnom trhu v roku 2018

TREND, 9.8.2018
Kažimír by nemal byť guvernérom NBS

DenníkN.sk, 7.8.2018
Nosko obhajuje post primátora Banskej Bystrice. Pred štyrmi rokmi sa ním chválil Smer, teraz Fico nemá kandidátov

Hospodárske noviny, 7.8.2018
V rozvoji infraštruktúry nás predbehli všetci susedia z Vyšehradskej štvorky

Hospodárske noviny, 7.8.2018
Cesty nás stoja viac ako susedov z V4

SME, 6.8.2018
Zamyslenie k dobrým a zlým v ekonomike

TV Markíza, 4.8.2018
Televízne noviny – Viac úloh pre deviatakov

Slovenská lekárska komora, 3.8.2018
Informácie v médiách – Polhodina k lekárovi

pas.blog.sme.sk, 3.8.2018
Zamyslenie k dobrým a zlým v ekonomike

TV Markíza, 2.8.2018
Televízne noviny – Polhodina k lekárovi

STV, 1.8.2018
Správy RTVS – OĽaNO: Dotácie na výskum dostali sporné firmy

ineko.blog.sme.sk, 1.8.2018
Avizovaný vstup Kažimíra do NBS ohrozuje jej nezávislosť

ineko.blog.sme.sk, 31.7.2018
Vaľová konšpiruje o skresľovaní finančného zdravia Humenného

TV Markíza, 30.7.2018
Televízne noviny – Ako dlho čakať u lekára

Extraplus, 29.7.2018
Na strane ľudí

DenníkN.sk, 26.7.2018
Šoférom v Bratislave odporúčam na dva roky zvážiť MHD alebo bicykel, hovorí investičný riaditeľ NDS o obchvate

Hospodárske noviny, 26.7.2018
Problémový Čebrať začali opätovne stavať

Parlamentné listy, 24.7.2018
Najviac neprávd povedal Kiska. Portál Demagog.sk sa pozrel na výroky troch najvyšších ústavných činiteľov

Slovenská lekárska komora, 23.7.2018
Informácie v médiách – Košická univerzitná dostane takmer tisíc nových lôžok. Malo by to vraj stačiť

Denník N, 23.7.2018
Graf dňa: Najviac nezávislosti má Rozpočtová rada

TV Markíza, 21.7.2018
Televízne noviny – Život s eurom

SME.sk, 21.7.2018
Vrcholí nákupná horúčka. Do nemocníc pôjdu stovky postelí

MY Košický večer, 20.7.2018
Košická univerzitná dostane takmer tisíc nových lôžok. Malo by to vraj stačiť

Bratislavské noviny, 18.7.2018
Rudolf Kusý: Nové Mesto hospodárilo s prebytkom

ineko.blog.sme.sk, 16.7.2018
Pozrite si rebríček nezávislosti kľúčových inštitúcií

Pluska.sk, 15.7.2018
Tvrdá rana pre našich najvyšších. Dôkaz, že klamali, až sa tak prášilo

TREND.sk, 13.7.2018
Je to o ekonomike, hovorí o rastúcom populizme Američan šíriaci kapitalizmus po svete

TV Markíza, 13.7.2018
Televízne noviny – Veľké zmeny v nemocniciach

TV Markíza, 13.7.2018
Prvé televízne noviny – Veľké zmeny v nemocniciach

Aktuality.sk, 12.7.2018
Problémy s faktami? V diskusii s Pellegrinim ťahali Kiska a Danko za kratší koniec

STV, 12.7.2018
Správy RTVS – V 2. pilieri je 8 miliárd eur

TREND, 12.7.2018
Nezávislosť najviac chýba policajtom a daniarom

TREND.sk, 11.7.2018
Vyhraj a môžeš všetko: ako u nás politici riadia inštitúcie, ktoré majú byť nezávislé

STV, 11.7.2018
Správy RTVS – Počet osobných bankrotov narastá

KORZÁR, košický denník, 11.7.2018
Najvyššie príjmy spomedzi nových poslancov župy priznal primátor Volný

MY Hornonitrianske noviny, 10.7.2018
Dočkáme sa rýchlostných ciest konečne aj v našom regióne?

TV Bratislava, 10.7.2018
Jozef Uhler, Ján Kovalčík, Tomáš Vašek: Ako zlepšiť dopravu v Bratislave?

Hospodárske noviny, 9.7.2018
Z odvolávania pri diaľniciach si špekulanti urobili biznis

SME.sk, 8.7.2018
Riaditeľ nemocnice chce viac komunikovať s ľuďmi

TV Markíza, 5.7.2018
Televízne noviny – Zarobili milióny

Hospodárske noviny, 3.7.2018
VšZP mení systém. Lekári – špecialisti budú musieť vziať jej poistencov vždy

Hospodárske noviny, 3.7.2018
Zmeny prinesú väčšiu zodpovednosť pre lekárov

Hospodárske noviny, 3.7.2018
Most „protekciu“ juhu priznáva

MY Hornonitrianske noviny, 3.7.2018
Riaditeľ nemocnice chce viac komunikovať s ľuďmi

DenníkN.sk, 2.7.2018
Hľadali sme školy, odkiaľ sa najčastejšie odchádza do zahraničia. Prahu študenti berú ako poistku, doma si ani nedávajú prihlášky

Rádio Regina, 2.7.2018
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Diaľničiari vyhlásili súťaž na ďalší úsek R2-ky

Rádio Slovensko, 2.7.2018
K veci – Minister dopravy odštartoval súťaž na výstavbu rýchlostnej cesty R2

Rádio Slovensko, 2.7.2018
Radiožurnál o 22:00 – Kto postaví ďalší úsek R2

Rádio Slovensko, 2.7.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Do roka by malo byť jasné, kto postaví ďalší úsek R2

STV, 2.7.2018
Správy RTVS – Zhotoviteľa posledného úseku R2 vyberú podľa súboru kritérií

HNonline.sk, 2.7.2018
Najdlhší tunel Slovenska má 15 rokov

Rádio Lumen, 30.6.2018
Infolumen o 17:30- Ušetrené financie v zdravotníctve

Rádio Regina, 29.6.2018
Správy o 14:00 – Vysvedčenie

Rádio Regina, 29.6.2018
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Koncoročné vysvedčenia

Rádio Slovensko, 29.6.2018
Rádiožurnál o 12:00 – Školáci si dnes prevzali koncoročné vysvedčenia

Šamorínčan.sk, 29.6.2018
Riaditeľka Lysinová: Naše deti sú šikovné a majú dobré srdce

SME.sk, 29.6.2018
Ekonóm Marián Krivošík: Z dlhovej slepej uličky môže Nitru vyviesť systém Hodnota za peniaze

Zdravotnícke noviny, 28.6.2018
Ako aj bez peňazí zlepšiť naše zdravotníctvo

TV JOJ, 28.6.2018
Noviny TV JOJ – Rezort ušetril takmer 75 miliónov

TV JOJ, 28.6.2018
Noviny o 17:00 – Úspora 75 miliónov

Noviny.sk, 28.6.2018
Rezort zdravotníctva sa chváli úsporou 75 miliónov eur. Vďačia vraj za to transparentnosti a efektivite

TA3, 27.6.2018
Hlavné správy – Problém s ambulantnými pohotovosťami

Bratislavské noviny, 27.6.2018
Nové Mesto ušetrilo z rozpočtu takmer 300-tisíc eur. Na čo ich použilo?

SME.sk, 22.6.2018
Dočkáme sa rýchlostných ciest v našom regióne?

Hospodárske noviny, 22.6.2018
VšZP dosiahla najvyšší zisk vo svojej histórii

Hospodárske noviny, 22.6.2018
Štátna VšZP dosiahla rekordný zisk

DenníkN.sk, 21.6.2018
Vedľa Volkswagenu chcú postaviť park za 400 miliónov a veria, že im štát dá výnimku

Rádio Slovensko, 21.6.2018
K veci – Slovensko a problém so zdravotnými pohotovosťami

TA3, 21.6.2018
Téma dňa – VšZP končí ozdravný plán

TA3, 21.6.2018
Hlavné správy – VšZP končí ozdravný plán

TV Markíza, 21.6.2018
Televízne noviny – Koniec ozdravného plánu

TREND, 21.6.2018
Obedy zdarma nevynašiel Smer-SD, no školstvo potrebuje niečo iné

Zdravotnícke noviny, 21.6.2018
Príjmy urgentov výrazne stúpli

TREND.sk, 20.6.2018
Ministerstvo práce chce „stopovať“ absolventov škôl, ako sa im darí v práci

TA3, 20.6.2018
Hlavné správy – Lekári sa môžu vykúpiť

transparency.blog.sme.sk, 19.6.2018
Ako aj bez peňazí zlepšiť naše zdravotníctvo

MY Topoľčianske noviny, 19.6.2018
Dočkáme sa rýchlostných ciest v našom regióne?

Hospodárske noviny, 19.6.2018
Vyššia odmena mnohých lekárov nemotivovala

Aktuality.sk, 18.6.2018
Nechodím sa radiť na Úrad vlády (rozhovor)

Aktuality.sk, 18.6.2018
Kvalita našich ciest je žalostná. Zaostávame aj za africkými krajinami

TA3.com, 18.6.2018
HOSŤ V ŠTÚDIU: Analytik P. Goliaš o zvyšovaní minimálnej mzdy

TopSpeed.sk, 18.6.2018
Máme veľmi zlé cesty, zaostávame aj za krajinami 3. sveta

HNonline.sk, 17.6.2018
Čoho sa dočkajú tie staré?

The Slovak Spectator, 15.6.2018
What are the reasons behind low wages in Slovakia?

Denník N, 15.6.2018
Česku aj New Yorku školské obedy pomohli

dennikn.sk/blog, 14.6.2018
Nové Mesto vo finančnej kríze

Noviny.sk, 14.6.2018
Výber šéfa Národného onkologického ústavu sa bude diať za zavretými dverami

TA3, 14.6.2018
Hlavné správy – Vláda pomôže automobilke

TV JOJ, 14.6.2018
Noviny TV JOJ – Bratislava: Šéfa NOU budú vyberať po starom

TREND, 14.6.2018
Nemeckí zamestnávatelia si rozchytali utečencov

HNonline.sk, 13.6.2018
Klamstvá o tukoch. Je zdravší olivový olej alebo bravčová masť?

Hospodárske noviny, 13.6.2018
Kto chce opraviť vozne, musí prísť k Poórovi

24hod.sk, 11.6.2018
Desať škôl a školských zariadení pod značkou ELBA navštevuje 1500 detí

TERAZ.sk, 11.6.2018
Desať škôl a školských zariadení pod značkou ELBA navštevuje 1500 detí

SkolskyServis.TERAZ.sk, 11.6.2018
Desať škôl a školských zariadení pod značkou ELBA navštevuje 1500 detí

DenníkN.sk, 11.6.2018
Érsek objednáva projekty pre 170 kilometrov diaľnic, znova protežuje tie, kde má voličov

Noviny.sk, 9.6.2018
Byty a finančná podpora. Boj o lekárov je nevyhnutný

TV JOJ, 8.6.2018
Noviny TV JOJ – Boj o lekárov

TV JOJ, 8.6.2018
Noviny o 17:00 – Málo lôžok pre parkovisko?

Noviny.sk, 8.6.2018
Nemocnica Rázsochy bude mať málo lôžok. Na vine je údajne parkovisko

Aktuality.sk, 8.6.2018
Obedy pre deti zadarmo: Má to plusy aj mínusy, tvrdia odborníci

DenníkN.sk, 8.6.2018
Je rok 2018 a pre D1 pri Ružomberku objednali aspoň projekt, stavba má byť hotová do 8 rokov

HN magazín, 8.6.2018
Keď je bravčová masť lepšia ako olej

STV, 7.6.2018
Správy RTVS – O prevádzkovanie pohotovostí nie je záujem

Topky.sk, 7.6.2018
Odborníci odhalili pravdu o novom sociálnom balíčku Smeru: Populizmus opäť zvíťazil

Nový Čas, 7.6.2018
Čo všetko prinesú obedy pre deti

SME.sk, 6.6.2018
Diaľničný privádzač z Rajeckej doliny zrejme nikdy nepostavia

SME, 6.6.2018
Koalícia ponúka ľuďom obedy aj kúpele

Plus jeden deň, 6.6.2018
Milióny pre žiakov aj penzistov predstavil nové sociálne opatrenia. Odborníci nad nimi krútia hlavou

DenníkN.sk, 5.6.2018
Smer ubral zo sľubov o vianočnom dôchodku pre penzistov, po novom chce obedy zadarmo v školách

Rožňava24.sk, 5.6.2018
Zatknutie učiteľa z Obchodnej v Rožňave: Takto sa vyjadril riaditeľ školy

Hospodárske noviny, 5.6.2018
Význam diaľnic je na Slovensku preceňovaný

KORZÁR, košický denník, 5.6.2018
Korupcia má v slovenskom futbale dlhú tradíciu, ale málo odhalených

MY Prešovské noviny, 5.6.2018
Peňažný boom pre nemocnice? Na východe bežal po minulé roky

SME, 5.6.2018
Korupcia má v slovenskom futbale dlhú tradíciu, ale málo odhalených

24hod.sk, 4.6.2018
Zdravotné poisťovne považujú dialóg o nastavení nemocníc za nevyhnutný

24hod.sk, 4.6.2018
Zdravotné poisťovne ukážu rezortu pohľad na stratifikáciu nemocníc

Hlavne.sk, 4.6.2018
Zdravotné poisťovne považujú dialóg o nastavení nemocníc za nevyhnutný

Hlavne.sk, 4.6.2018
Aký pohľad majú poisťovne na stratifikáciu nemocníc?

SME.sk, 4.6.2018
Zdravotné poisťovne ukážu ministerstvu svoj pohľad na stratifikáciu nemocníc

SME.sk, 4.6.2018
Poisťovne chcú diskutovať nastavení lôžkovej štruktúry nemocníc

Hlavné správy, 4.6.2018
Zdravotné poisťovne ukážu ministerstvu svoj pohľad na stratifikáciu nemocníc

TERAZ.sk, 4.6.2018
Zdravotné poisťovne považujú dialóg o nastavení nemocníc za nevyhnutný

TERAZ.sk, 4.6.2018
Zdravotné poisťovne ukážu rezortu pohľad na stratifikáciu nemocníc

KORZÁR, košický denník, 2.6.2018
Peňažný boom pre nemocnice? Na východe bežal po minulé roky

SME.sk, 2.6.2018
Peňažný boom pre nemocnice? Na východe bežal po minulé roky

HNonline.sk, 31.5.2018
Nové pravidlá. Najlacnejšia diaľnica nemusí vyhrať

TREND, 31.5.2018
Zarobili na zdravotníctve, kúpili si kaštieľ aj luxusný hotel

TREND, 31.5.2018
Väčšia časť cesty pod Strečnom je stále nebezpečná

The Slovak Spectator, 30.5.2018
PM Pellegrini announces investment in health care

SME, 30.5.2018
Smer láka ľudí na hygienu

SME, 30.5.2018
Pellegrini sa hrdí už ohlásenými peniazmi

SME, 30.5.2018
Analytik: Balíčkami Smer hasí požiar, možno už po dvanástej

STV, 29.5.2018
Správy RTVS – Veľká rekonštrukcia univerzitnej nemocnice

SME.sk, 29.5.2018
Riaditeľka: Ničia nás gymnáziá a lobing poslancov

FinReport.sk, 29.5.2018
Desiatky mimovládok podporilo návrh skupiny 38 odborníkov na zmenu voľby ústavných sudcov

Webnoviny.sk, 29.5.2018
Desiatky mimovládok podporilo návrh skupiny 38 odborníkov na zmenu voľby ústavných sudcov

Rádio Aktual, 28.5.2018
Rozhovor s analytikom INEKO Dušanom Zacharom o aktuálnom dianí v zdravotníctve

Aktuality.sk, 28.5.2018
Názor: Odvodový bonus nemá relevantnú kritiku, výhody sú nesporné

transparency.blog.sme.sk, 28.5.2018
Hrozí, že tri štvrtiny obecných nákupov budú bez reálnej súťaže

DenníkN.sk, 28.5.2018
Netrasie sa vám práčka? Možno je to vďaka práci Rómov z Matejoviec

MY Žilinské noviny, 28.5.2018
Rajecký privádzač zrejme nikdy nepostavia

Sloboda a Solidarita, 28.5.2018
Odvodový bonus nemá relevantnú kritiku, výhody sú nesporné

The Slovak Spectator, 28.5.2018
Natives earn less in Bratislava

Rádio Slovensko, 26.5.2018
Rádiožurnál o 7:00 – Modernizácia zdravotníctva

Nový Čas, 26.5.2018
Bugár nepodporí Ficove dôchodky

GoodWill, 25.5.2018
Čo nás čaká na cestách v najbližších rokoch

STV, 25.5.2018
Správy RTVS – Dôchodkový strop: Hľadá sa ústavná väčšina

STV, 25.5.2018
Správy RTVS o 16:00 – Dôchodkový strop: Hľadá sa ústavná väčšina

Rádio Slovensko, 25.5.2018
Radiožurnál o 22:00 – Zdravotníctvo čaká obnova

Rádio Slovensko, 25.5.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Zdravotníctvo čaká v najbližších mesiacoch najmasívnejšia obnova

DenníkN.sk, 25.5.2018
Diaľnica pri Lučenci zlacnela o 77 miliónov, a to sa ešte nestavia

STV, 25.5.2018
Správy RTVS – Premiér ohlasuje rekonštrukcie nemocníc

Zdravotnícke noviny, 24.5.2018
Premiér kritizuje zisky súkromných firiem v štátnych nemocniciach

SME, 23.5.2018
Česká vláda predáva svoj prebytočný majetok v aukcii

MY Banskobystrické noviny, 22.5.2018
Cezpoľní v Bratislave zarábajú viac ako domáci

MY Horehronie, 22.5.2018
Cezpoľní v Bratislave zarábajú viac ako domáci

MY Hornonitrianske noviny, 22.5.2018
Cezpoľní v Bratislave i Košiciach zarábajú viac ako domáci, v Prešove menej

MY Noviny Žiarskej kotliny, 22.5.2018
Cezpoľní v Bratislave zarábajú viac ako domáci

MY Novohradské noviny, 22.5.2018
Cezpoľní v Bratislave zarábajú viac ako domáci

MY Turčianske noviny, 22.5.2018
Cezpoľní v Bratislave i Košiciach zarábajú viac ako domáci, v Prešove menej

MY Týždeň na Pohroní, 22.5.2018
Cezpoľní v Bratislave i Košiciach zarábajú viac ako domáci, v Prešove menej

MY Týždenník pre Záhorie, 22.5.2018
Cezpoľní v Bratislave zarábajú viac ako domáci

MY Zvolensko-podpolianske noviny, 22.5.2018
Cezpoľní v Bratislave zarábajú viac ako domáci

MY Nitrianske noviny, 21.5.2018
Cezpolní v Bratislave i Košiciach zarábajú viac ako domáci, v Prešove menej

MY Trnavské noviny, 21.5.2018
Cezpoľní v Bratislave zarábajú viac ako domáci

TV Markíza, 20.5.2018
Televízne noviny – Neurobili to naschvál

TERAZ.sk, 19.5.2018
Analytik: Pripisovať zlé výsledky nemocníc súkromníkom je nepoctivé

24hod.sk, 19.5.2018
Analytik: Pripisovať zlé výsledky nemocníc súkromníkom je nepoctivé

Rádio Lumen, 19.5.2018
Infolumen o 17:30 – Zodpovednosť za nemocnice

SME.sk, 19.5.2018
Analytik: Pripisovať zlé výsledky nemocníc súkromníkom je nepoctivá argumentácia

SME.sk, 19.5.2018
V trenčianskej nemocnici chýba personál

TV Markíza, 19.5.2018
Televízne noviny – Prísnejšie pravidlá pre kamióny

Hlavné správy, 19.5.2018
Analytik: Pripisovať zlé výsledky nemocníc súkromníkom je nepoctivá argumentácia

KORZÁR, košický denník, 18.5.2018
Cezpoľní v Bratislave i Košiciach zarábajú viac ako domáci, v Prešove menej

The Slovak Spectator, 17.5.2018
Why do commuters earn more than Bratislavans?

Oravské ECHO, 17.5.2018
Hodnotili školy, oravské obstáli

SME, 17.5.2018
Cezpoľní v Bratislave zarábajú viac ako domáci

Zdravotnícke noviny, 17.5.2018
Nemocnice chráni exekučná amnestia

TREND, 17.5.2018
NDS chystá južnú autostrádu, sen maďarských politikov

TREND, 17.5.2018
Pacienti stále platia v ambulanciách aj za to, za čo by nemali

TV Markíza, 16.5.2018
Televízne noviny – Z asistentov budú sestry

Aktuality.sk, 15.5.2018
Návod, ako zvýšiť plat o 100 eur pre každého

MY Trenčianske noviny, 15.5.2018
V nemocnici nefunguje opäť hĺbková rádioterapia

Hospodárske noviny, 14.5.2018
Rýchlostná cesta v Nitre sa po dekáde pohne

Hospodárske noviny, 11.5.2018
Za prenajatie rušňov prešetrí Cargo NKÚ

SME, 11.5.2018
Smer dobiehajú dlhy nemocníc

SME, 11.5.2018
Smer má miliónovú sekeru

SME, 11.5.2018
Električka do Petržalky má mať rezervu

KORZÁR, košický denník, 11.5.2018
Smer dobiehajú dlhy nemocníc

SME.sk, 10.5.2018
Exekučná imunita nemocníc môže byť posúdená ako protiústavná, tvrdí analytik

24hod.sk, 10.5.2018
Analytik: Exekučná imunita nemocníc môže byť posúdená ako protiústavná

Hlavné správy, 10.5.2018
Exekučná imunita nemocníc môže byť posúdená ako protiústavná, tvrdí analytik

TERAZ.sk, 10.5.2018
Analytik: Exekučná imunita nemocníc môže byť posúdená ako protiústavná

Új szó, 10.5.2018
Katasztrofálisan nőtt a kórházak adóssága

Zdravotnícke noviny, 10.5.2018
Ad: Nemocnica bez generálneho riaditeľa, ZDN č. 15

Bratislavské noviny, 9.5.2018
Na električku si počkáme

MY Oravské noviny, 9.5.2018
Inštitút hodnotil školy, oravské obstáli

Hospodárske noviny, 9.5.2018
Vláda na štátnu pomoc dala tristo miliónov

Rádio Slovensko, 7.5.2018
Pozor, zákruta – Bratislavská Petržalka bude na nosný dopravný električkový systém odkázaná v budúcnosti ešte viac ako teraz

Rádio Slovensko, 6.5.2018
Rádiožurnál o 7:00 – Pokračovanie električkovej trate

Nový Čas, 5.5.2018
CP-čkári, prihláste sa na trvalý pobyt!

Podkapotou.sk, 5.5.2018
Druhá etapa električky do Petržalky – kedy naozaj bude?

Rádio Slovensko, 5.5.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Rekonštrukcia električky v Petržalke

Pluska.sk, 4.5.2018
Čo brzdí výstavbu električkovej trate do Petržalky? Slová analytika hovoria za všetko!

24hod.sk, 4.5.2018
Analytik volá po skrátení lehôt pri predĺžení električky v Petržalke

Bratislavské noviny, 4.5.2018
Analytik varuje: Lehoty na dobudovanie električkovej trate v Petržalke treba skrátiť

HNonline.sk, 4.5.2018
Predĺženie električkovej trate v Petržalke má byť hotové do päť rokov, analytik volá po skrátení lehôt

Pravda.sk, 4.5.2018
Nie je reálne, aby s II. etapou električky do Petržalky začali skôr ako v roku 2021, tvrdí Kovalčík

Rádio Regina, 4.5.2018
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Električku v Petržalke Bratislava postaví v termíne, teda do roku 2023

TV Markíza, 4.5.2018
Televízne noviny – Budúcnosť koľajníc

TERAZ.sk, 4.5.2018
Analytik volá po skrátení lehôt pri predĺžení električky v Petržalke

Hospodárske noviny, 4.5.2018
Podnikatelia financujú boj proti korupcii

Rádio Regina, 2.5.2018
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Mesto Ružomberok vidí za meškaním výstavby diaľnice chyby NDS

STV, 2.5.2018
Správy RTVS – Spory medzi Ružomberkom a NDS

Új szó, 2.5.2018
Kellenek a vendégmunkások

Új szó, 2.5.2018
Több az illegális vendégmunkás

Hlavné správy, 2.5.2018
INEKO a EK: Na Slovensko treba doviezť cudzincov, lacných domorodcov nie je dosť

Hlavné správy, 2.5.2018
Ondruš: najväčšie riziko príchodu cudzincov je sociálny dumping

TREND.sk, 30.4.2018
Firmy pre nedostatok ľudí odmietajú zákazky. Žiadajú organizovanú imigráciu

EuropskeNoviny.sk, 30.4.2018
Matky na materskej a migranti môžu byť riešením krízy, tvrdí Európska komisia

KORZÁR, košický denník, 30.4.2018
Penta chystá na východe cievny ústav

SME, 30.4.2018
Penta chystá na východe ďalší cievny ústav

Noviny.sk, 29.4.2018
Poisťovňa preplatí tretinu nákladov na kúpele. Analytik nadšený nie je

SME.sk, 29.4.2018
Dobré ráno: V RTVS spustili tvrdý mečiarizmus, vedenie pretláča aj konšpirácie

SME.sk, 29.4.2018
Penta môže na východe spustiť bitku o lekárov. Musí prebiť plat osemtisíc

Plus jeden deň, 28.4.2018
Podnikatelia u nás trpia nedostatkom pracovníkov

Rádio Lumen, 28.4.2018
Infolumen o 17:30 – Zamestnávanie cudzincov

Rádio Slovensko, 28.4.2018
Rádiožurnál o 7:00 – Nedostatok peňazí

TA3, 28.4.2018
Hlavné správy – Ekonomika potrebuje migrantov

TA3, 28.4.2018
Žurnál o 12:00 – Ekonomika potrebuje migrantov

TV JOJ, 28.4.2018
Noviny TV JOJ – VšZP preplatí tretinu nákladov

TV Markíza, 28.4.2018
Televízne noviny – Kde miznú peniaze za diaľnice

STV, 27.4.2018
Správy RTVS – Onkoústav hľadá nového riaditeľa

24hod.sk, 27.4.2018
B. Ondruš: V niektorých okresoch SR trh potrebuje cudzincov

Aktuálne.sk, 27.4.2018
Cudzincov potrebujeme. Vo viacerých okresoch chýbajú zamestnanci

Noviny.sk, 27.4.2018
Matky na materskej a migranti môžu byť riešením krízy, tvrdí Európska komisia

Konzervatívny denník Postoj, 27.4.2018
Ondruš: V niektorých okresoch SR je situácia, že potrebujeme na trhu cudzincov

Pravda.sk, 27.4.2018
Do fabrík potrebujeme cudzincov, aj Slovákov zo zahraničia

Rádio Regina, 27.4.2018
Správy o 14:00 – Potrebujeme na trhu cudzincov

Rádio Regina, 27.4.2018
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – V niektorých okresoch potrebuje Slovensko na trhu práce cudzincov

Rádio Regina, 27.4.2018
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Detským pacientom v Liptove pribudol vďaka sponzorom nový prístroj a vynovené priestory oddelenia

Rádio Slovensko, 27.4.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Slovensko potrebuje viac zahraničnej pracovnej sily

Rádio Slovensko, 27.4.2018
Správy o 20:00 – Slovensko potrebuje viac zahraničnej pracovnej sily, zhodujú sa odborníci

SME.sk, 27.4.2018
Slovenskí podnikatelia trpia nedostatkom pracovníkov, prijímajú cudzincov

STV, 27.4.2018
Správy RTVS – Firmy budú od mája Ľahšie prijímať cudzincov

STV, 27.4.2018
Správy RTVS o 16:00 – Firmy budú od mája ľahšie prijímať cudzincov

TERAZ.sk, 27.4.2018
B. Ondruš: V niektorých okresoch SR trh potrebuje cudzincov

TV JOJ, 27.4.2018
Noviny TV JOJ – Bez cudzincov to nejde

TV JOJ, 27.4.2018
Noviny o 17:00 – Bez cudzincov to nejde

SME, 26.4.2018
Kažimír opäť zľavil z očakávaní

Zdravotnícke noviny, 26.4.2018
Ministerstvo – najväčší bezmocný veriteľ
(Autorský článok: Dušan Zachar)

STV, 24.4.2018
Správy RTVS – Bojnická nemocnica stráca pacientov

MY Noviny stredného Považia, 24.4.2018
V prvej top desiatke celoslovenského rebríčka opäť tri župné stredné školy

Slovenka, 24.4.2018
Hlasujte za SLOVENKU roka 2018

SME.sk, 23.4.2018
Café Európa: Ako reformovať slovenské zdravotníctvo?

STV, 22.4.2018
O päť minút dvanásť – Plány vlády a opozície, odvolanie ministra vnútra, sociálny balíček

TV Markíza, 22.4.2018
Televízne noviny – Novinky pre lekárov

TV Markíza, 21.4.2018
Televízne noviny – Zdravotníci zarobia viac

STV, 20.4.2018
Správy RTVS – Vláda chce tretí sociálny balíček

Rádio Regina, 20.4.2018
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Rok súťaží na výstavbu diaľníc a projektov

Rádio Slovensko, 20.4.2018
Rádiožurnál o 12:00 – Veľa súťaží na dopravné projekty naraz vygeneruje vyššie ceny

DenníkN.sk, 20.4.2018
Deti, ktoré chodia do škôlky, majú vyššiu šancu byť úspešné, v počte detí v škôlkach sme však druhí najhorší v EÚ

euractiv.sk, 19.4.2018
Seminár: Potrebuje slovenský pracovný trh viac imigrantov?

STV, 18.4.2018
Správy RTVS – Elektronické zdravotníctvo

STV, 18.4.2018
Správy RTVS o 16:00 – O fungovaní elektronického zdravotníctva

Rádio Slovensko, 18.4.2018
Rádiožurnál o 12:00 – Ozdravný plán nemocnice

Rádio Regina, 18.4.2018
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Ozdravný plán Liptovskej nemocnice

MY Noviny stredného Považia, 17.4.2018
Sú v TOP desiatke škôl

SME.sk, 16.4.2018
Odišiel z ministerstva zdravotníctva, aby zachránil vnútro. Po troch týždňoch rezignoval. Tomáš Drucker

SME.sk, 13.4.2018
V rebríčku najlepších opäť aj naše školy

ineko.blog.sme.sk, 13.4.2018
Pridaná hodnota – o čom vypovedá, aké ma výhody a ktoré školy dosahujú najlepšie hodnoty?

Hospodárske noviny, 12.4.2018
Štát plánuje balíček aj pre podnikateľov

Hospodárske noviny, 12.4.2018
Cargo sa vyhýba kúpe rušňov, prenajme si ich

Zdravotnícke noviny, 12.4.2018
Hodnotenie materiálu strany SaS – 105x lepšie zdravotníctvo

The Slovak Spectator, 11.4.2018
New health minister: I’m a doctor first of all

Radio Slovakia International, 11.4.2018
Politicians vs hospital managers

dennikn.sk/blog, 10.4.2018
Ministerka bilancuje a spochybňuje protesty

MY Liptovské noviny, 10.4.2018
Výber základnej školy rodičia zvažujú oveľa dôslednejšie

MY Noviny stredného Považia, 10.4.2018
V hodnotení inštitútu INEKO sme ôsma najlepšia základná škola na Slovensku

SME.sk, 10.4.2018
Výber základnej školy rodičia zvažujú oveľa dôslednejšie

Trnava24.sk, 8.4.2018
Tieto vás zaujali najviac: Najčítanejšie články z Trnavy aj okolia

SME.sk, 8.4.2018
Pozrite sa, čo sme pre vás pripravili v novinách

TA3, 7.4.2018
Hlavné správy – Valockého nástupca nie je známy

TV Markíza, 6.4.2018
Televízne noviny – Do odborov bude hovoriť aj štát

Hospodárske noviny, 6.4.2018
Rodičia sú pri voľbe školy pre svoje deti viac vyberaví

Plus jeden deň, 6.4.2018
Pomôže to pacientom?

Denník N, 6.4.2018
Valocký ako riaditeľ skončil

Bystricovniny.sk, 5.4.2018
ZŠ Moskovská oslavuje tridsiatku

Trnava24.sk, 5.4.2018
Rebríček najlepších škôl: Najviac zahviezdila SOŠ v Trnave

Plus jeden deň, 5.4.2018
Tieto sú najlepšie

DenníkN.sk, 4.4.2018
Pacienti dlhšie čakajú na operácie, chýbajú sestry. O Valockom chce rozhodnúť Kalavská do konca týždňa

SME.sk, 4.4.2018
Plánované opravy môžu dostať mesto do ťažkostí

Hospodárske noviny, 4.4.2018
Storočné koľaje na juhu si vyžadujú rázne opravy

Pravda, 4.4.2018
Kalavská dala Valockému čas

SME, 4.4.2018
Boj proti korupcii dostal veľa pätiek

Obecné noviny, 3.4.2018
INEKO zverejnil najnovšie poradie základných a stredných škôl

TREND.sk, 3.4.2018
Rýchlostné cesty regiónom pomohli. Akurát nevieme, či sa aj oplatili

MY Liptovské noviny, 3.4.2018
Plánované opravy môžu dostať mesto do ťažkostí

SME.sk, 3.4.2018
Kalavská sa zameria na zlepšenie podmienok pre pacientov

vZdravotnictve.sk, 3.4.2018
INEKO hodnotí programové tézy SaS pozitívne

SME.sk, 1.4.2018
Kalavská: Som pripravená odvolať Valockého

Bystricoviny.sk, 1.4.2018
V hodnotení ZŠ na Slovensku piata ZŠ SSV Skuteckého, v kraji dve bystrické ZŠ v prvej trojke

SkolskyServis.TERAZ.sk, 1.4.2018
Tri školy v pôsobnosti TSK sa umiestnili v rebríčku najlepších škôl

Šport, 31.3.2018
Stručne – Aktualizácia rebríčkov škôl

24hod.sk, 30.3.2018
Aktualizovali rebríček slovenských škôl, zmenilo sa aj poradie najlepších gymnázií

Aktuálne.sk, 30.3.2018
Aktualizovali rebríček základných a stredných škôl. Chodia do tých najlepších vaše deti?

FinReport.sk, 30.3.2018
Aktualizovali rebríček slovenských škôl, zmenilo sa aj poradie najlepších gymnázií

Noviny.sk, 30.3.2018
Rebríček: Najlepšie slovenské školy podľa výsledkov žiakov

Pravda.sk, 30.3.2018
Aké sú najlepšie školy? Inštitút INEKO aktualizoval rebríčky

Spravy.Pozri.sk, 30.3.2018
Aktualizovali rebríček slovenských škôl, zmenilo sa aj poradie najlepších gymnázií

Pravda.sk, 30.3.2018
Deviataci majú posledné dni na výber strednej školy

SME.sk, 30.3.2018
Hospodárenie mesta sa podľa primátora stále zlepšuje

SME.sk, 29.3.2018
Mesto Prešov ocenilo jedenásť pracovníkov školstva

ineko.blog.sme.sk, 29.3.2018
Podľa maturít žiaci osemročných gymnázií lepšie výsledky nedosahujú

TREND, 29.3.2018
Rýchlostné cesty regiónom pomohli. Akurát nevieme, či sa aj oplatili

Zdravotnícke noviny, 29.3.2018
Skladanie účtov

Nový Čas, 28.3.2018
Toto sú najlepšie školy:

SkolskyServis.TERAZ.sk, 27.3.2018
INEKO: Aktualizovaný rebríček slovenských škôl

Žilina24.sk, 27.3.2018
Poznáme aktuálny rebríček stredných škôl: Tieto žilinské sa vyšplhali najvyššie

Rožňava24.sk, 27.3.2018
Poznáme aktuálny rebríček stredných škôl: Tieto Rožňavské sa vyšplhali najvyššie

Žiar24.sk, 27.3.2018
Nový rebríček slovenských základiek: Ako obišli tie žiarske?

Bystrica24.sk, 27.3.2018
Poznáme aktuálny rebríček základných škôl. Ktoré bystrické sa dostali najvyššie?

Zvoen24.sk, 27.3.2018
Poznáme aktuálny rebríček základných škôl. Ktoré zvolenské sa dostali najvyššie?

Humenné24.sk, 27.3.2018
Sú známe nové rebríčky škôl na Slovensku: Tieto humenské dopadli najlepšie!

Rožňava24.sk, 27.3.2018
Nový rebríček slovenských základiek: Ako obišli tie rožňavské?

Mikuláš24.sk, 27.3.2018
Nový rebríček slovenských základiek: Ako obišli tie mikulášske?

Žiar24.sk, 27.3.2018
Poznáme aktuálny rebríček stredných škôl: Tieto žiarske sa vyšplhali najvyššie

Žilina24.sk, 27.3.2018
Nový rebríček slovenských základiek: Ako obišli tie žilinské?

Michalovce24.sk, 27.3.2018
Sú známe nové rebríčky škôl: Michalovská základka druhá najlepšia na Slovensku

Zvolen24.sk, 27.3.2018
Na svete je nový rebríček stredných škôl. Takto sa umiestnili tie zvolenské

Prešov24.sk, 27.3.2018
Sú známe nové rebríčky škôl na Slovensku: Tieto prešovské dopadli najlepšie!

Košice24.sk, 27.3.2018
Nové rebríčky škôl sú známe: Košická základka najlepšia na Slovensku!

Bystrica24.sk, 27.3.2018
Na svete je nový rebríček stredných škôl. Takto sa umiestnili tie bystrické

Zvolen24.sk, 27.3.2018
Na svete je nový rebríček stredných škôl. Takto sa umiestnili tie zvolenské

Spišská24.sk, 27.3.2018
Sú známe nové rebríčky škôl na Slovensku: Tieto novoveské dopadli najlepšie!

SME.sk, 27.3.2018
SaS je za odštátnenie nemocníc a väčšiu konkurenciu poisťovní

ineko.blog.sme.sk, 27.3.2018
Pozrite si najnovšie poradie základných a stredných škôl

Pravda, 27.3.2018
Elitný ústav opúšťajú zamestnanci

MY Bardejovské noviny, 27.3.2018
Blížia sa zápisy do základných škôl

SME.sk, 26.3.2018
Ministerka Kalavská skontrolovala onkologický ústav, očakáva plán rozvoja

Plus jeden deň, 26.3.2018
D. Zachar: Rodinné väzby Kalavskej nemusia byť problém

TERAZ.sk, 25.3.2018
INEKO: Rodinné väzby Kalavskej ju nemusia dopredu diskvalifikovať

TA3.com, 25.3.2018
Nová ministerka odmieta konflikt záujmov pre rodinné väzby

24hod.sk, 25.3.2018
INEKO: Rodinné väzby Kalavskej ju nemusia dopredu diskvalifikovať

Aktuálne.sk, 25.3.2018
Našli sa aj takí, čo sa ministerky zastali: Rodinné väzby Kalavskej ju nemusia dopredu diskvalifikovať

Pravda.sk, 25.3.2018
Rodinné väzby Kalavskej ju nemusia dopredu diskvalifikovať, tvrdí INEKO

SME.sk, 25.3.2018
Rodinné väzby Kalavskej ju nemusia dopredu diskvalifikovať, tvrdí INEKO

Hlavne.sk, 25.3.2018
INEKO: Rodinné väzby Kalavskej ju nemusia dopredu diskvalifikovať

Hlavné správy, 25.3.2018
Rodinné väzby Kalavskej ju nemusia dopredu diskvalifikovať, tvrdí INEKO

Rádio Slovensko, 24.3.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Diaľničná križovatka Triblavina

cafeeuropa.blog.sme.sk, 23.3.2018
Európska správa o Slovensku 2018

FinReport.sk, 23.3.2018
Ministerka Kalavská nenastupuje do „rozbehnutého vlaku“, tvrdí Lévyová a čaká riešenie problémov

Hospodárske noviny, 23.3.2018
Sporné diaľničné projekty skúša ministerstvo znova

Nový Čas, 23.3.2018
Čo ich bude ťahať ku dnu!

Rádio Regina, 23.3.2018
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Nemocnica v Snine má nový CT-prístroj

STV, 23.3.2018
Správy RTVS z regiónov o 17:30 – Nemocnica v Snine má nové CT

vZdravotnictve.sk, 23.3.2018
Nová ministerka

KORZÁR, košický denník, 22.3.2018
Manžel novej ministerky Kalavskej robí pre firmu obchodujúcu so štátnymi nemocnicami

Plus jeden deň, 22.3.2018
Nová ministerka má zdravotnícky biznis v rodine

STV, 22.3.2018
Správy RTVS – Novým primátorom Košíc bude M. Petruško

Új szó, 22.3.2018
Lepontozták a kórházat a betegek

SME, 22.3.2018
Manžel novej ministerky Kalavskej robí pre firmu obchodujúcu so štátnymi nemocnicami

TERAZ.sk, 21.3.2018
Rezort zdravotníctva: SR sa odvolá voči verdiktu Súdneho dvora EÚ

24hod.sk, 21.3.2018
Rezort zdravotníctva: SR sa odvolá voči verdiktu Súdneho dvora EÚ

Dnes24.sk, 21.3.2018
Súdny dvor EÚ dal za pravdu súkromným poisťovniam: Slovensko sa odvolá

Pravda.sk, 21.3.2018
Slovensko sa odvolá voči verdiktu Súdneho dvora EÚ v súvislosti s poisťovňami

SME.sk, 21.3.2018
Slovensko sa odvolá voči verdiktu Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu

SME.sk, 21.3.2018
Mesto Vranov má vrátiť 286-tisíc eur. Prehralo aj súd

STV, 21.3.2018
Správy RTVS – Po Druckerovi nastúpi Kalavská

Hlavne.sk, 21.3.2018
Slovensko sa odvolá voči verdiktu Súdneho dvora EÚ v prípade Spoločnej zdravotnej poisťovne

Hlavné správy, 21.3.2018
Ministerstvo zdravotníctva: Slovensko sa odvolá voči verdiktu Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu

NovéZámky24.sk, 20.3.2018
Negatívne hodnotenie nemocnice v Nových Zámkoch: Jej vedenie vydalo stanovisko

MY Naše novosti, 19.3.2018
Nemocnica dopadla v prieskume veľmi zle

HNonline.sk, 19.3.2018
Sľúbili úľavu. Regulácia však rastie

TA3, 17.3.2018
Hlavné správy – Čoraz horšie podmienky na podnikanie

TA3, 16.3.2018
HOSŤ V ŠTÚDIU: P. Goliaš o súčasnom podnikateľskom prostredí

TV Markíza, 15.3.2018
Televízne noviny – Ako vybrať základnú školu

Žiarske ECHO, 15.3.2018
Riadite! INEKO: Rebríček škôl je len pomocníkom

Liptovské ECHO, 15.3.2018
Onkologických pacientov už liečia najmodernejším prístrojom

The Slovak Spectator, 14.3.2018
Slovak patients unhappy with “hotel services” in hospitals

Hospodárske noviny, 14.3.2018
Drucker rieši podvody v zdravotníctve

Plus jeden deň, 14.3.2018
Tu nás liečia najlepšie

TERAZ.sk, 13.3.2018
Nemocniciam chýba dobré jedlo a ubytovanie, hodnotia pacienti Dôvery

Rádio Slovensko, 13.3.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Našim nemocniciam chýba kvalitné ubytovanie a strava

STV, 13.3.2018
Správy RTVS – Rebríček najlepších nemocníc

TV Markíza, 13.3.2018
Televízne noviny – Najlepšie a najhoršie nemocnice

24hod.sk, 13.3.2018
Nemocniciam chýba dobré jedlo a ubytovanie, hodnotia pacienti Dôvery

MY Gemerské noviny, 13.3.2018
Gymnázium Šafárika medzi najlepšími

Hlavné správy, 13.3.2018
Nemocniciam chýba dobré jedlo a ubytovanie,vyplýva z hodnotenia pacientov Dôvery

Rádio Regina, 12.3.2018
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Veľkokrtíšska nemocnica získala peniaze na kúpu nového EKG prístroja

SkolskyServis.TERAZ.sk, 12.3.2018
Gymnázium v Rožňave patrí podľa INEKO medzi najlepšie školy

Rožňava24.sk, 11.3.2018
Gymnázium P.J. Šafárika v Rožňave patrí medzi najlepšie školy

SME.sk, 11.3.2018
Gymnázium v Rožňave patrí medzi najlepšie školy

Pezinské ECHO, 8.3.2018
Počet žiakov v škole Na bielenisku stúpa, rodinná atmosféra zostáva

STV, 7.3.2018
Správy RTVS – Začínajú s obnovou deviatich mostov

STV, 7.3.2018
Správy RTVS z regiónov o 17:30 – Na Slovensku opravia 32 mostov

STV, 6.3.2018
Správy RTVS o 16:00 – Začínajú s obnovou mostov

Rádio Regina, 6.3.2018
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Opravy vážne poškodených mostov

Rádio Slovensko, 6.3.2018
Rádiožurnál o 12:00 – Obnova poškodených mostov

MY Gemerské noviny, 6.3.2018
Základná škola akademika Jura Hronca v Rožňave – Škola roka

TREND, 1.3.2018
Jasle a škôlky môžu byť užitočnejšie investície ako diaľnice

Zdravotnícke noviny, 1.3.2018
Zdravotníctvo má svoje čaro

MY Noviny stredného Považia, 27.2.2018
Riaditeľ INEKO: Rebríček škôl považujte len za pomocníka

STV, 26.2.2018
Správy RTVS – NKÚ: Najväčší problém sú zadlžené nemocnice

The Slovak Spectator, 26.2.2018
February 1948: We should not forget, but rather learn from history

SME.sk, 26.2.2018
Počet žiakov stúpa, rodinná atmosféra zostáva

dennikn.sk/blog, 24.2.2018
Michalovský patent na rozum a monopol na pravdu, objektívny či subjektívny pohľad na pravdu alebo ilúzia dokonalosti?

24hod.sk, 23.2.2018
MVO pripomínajú Február 48, dejepisárov vyzývajú, aby o totalite učili

Aktuality.sk, 23.2.2018
Mimovládne organizácie vyzývajú dejepisárov, aby učili o totalite

Aktuálne.sk, 23.2.2018
Mimovládky vyzývajú, aby sa učilo o totalite: Chráňme demokraciu a slobodu pred ich nepriateľmi

ParlamentneListky.sk, 23.2.2018
Mimovládky pripomínajú dejepisárom, aby o komunistickej totalite učili pravdivo

Hospodárske noviny, 23.2.2018
Obchvatu sa Bratislavčania dočkajú neskôr a bude drahší

SME, 23.2.2018
Nadjazd pri Pharose nedokončili

DenníkN.sk, 22.2.2018
Érsek vytiahol z archívu projekt: starú Seneckú chce so štyrmi pruhmi

Zemplínske ECHO, 22.2.2018
Pravda o hospodárení Michaloviec Mesto je v dobrom stave

Hospodárske noviny, 22.2.2018
Prvé roky na univerzite sa bude riešiť prax

TREND.sk, 19.2.2018
Vláda sa chce odvolať proti rozsudku Luxemburgu v prospech Dôvery a Unionu

Fun Rádio, 19.2.2018
SR sa odvolá voči verdiktu

Primárny kontakt, 19.2.2018
IFP: Pomoc VšZP môže byť posúdená ako nedovolená štátna pomoc

SME, 19.2.2018
Drucker mieni aj mení

SME, 19.2.2018
Minister, ktorý robí zmeny a potom ich koriguje

24hod.sk, 18.2.2018
T. Drucker: SR by sa voči rozsudku Súdneho dvora EÚ mala odvolať

Aktuality.sk, 18.2.2018
Drucker: Slovensko by sa malo odvolať na Súdnom dvore EÚ

Hlavne.sk, 18.2.2018
Drucker chce naďalej podporiť VšZP, súkromné poisťovne stále namietajú

Hlavné správy, 18.2.2018
Drucker: SR by sa voči rozsudku Súdneho dvora EÚ mala odvolať

Konzervatívny denník Postoj, 18.2.2018
Drucker: SR by sa voči rozsudku Súdneho dvora EÚ mala odvolať

Rádio Lumen, 18.2.2018
Infolumen o 17:30 – SR by sa mala odvolať

SME.sk, 18.2.2018
Drucker: Slovensko by sa voči rozsudku Súdneho dvora EÚ o poisťovniach malo odvolať

SME.sk, 18.2.2018
Anketa: Ako vidia odborníci Druckera

STV, 18.2.2018
O päť minút dvanásť – Doprava na Slovensku, diaľnica medzi Bratislavou a Košicami

TV JOJ, 18.2.2018
Noviny TV JOJ – Diaľničné súťaže

Új szó, 17.2.2018
R2: kereshetik a pénzt, ketyeg az óra

Rádio Lumen, 16.2.2018
Infolumen o 17:30 – Výstavba rýchlostnej cesty R2 v Lučeneckom okrese bude pokračovať

SME, 16.2.2018
Obchvat nebude načas

SME, 16.2.2018
Obchvatu stále chýbajú veľkí stavbári

SME, 16.2.2018
O nereálnosti termínov politici vedeli

Zdravotnícke noviny, 15.2.2018
Dofinancovanie štátnych zdravotných poisťovní má opäť posúdiť Európska komisia

Zdravotnícke noviny, 15.2.2018
Jasne o štátnej pomoci

Rádio Slovensko, 15.2.2018
Rebríček slovenského zdravotníctva

DenníkN.sk, 15.2.2018
Nemocnici v Žiline sa pokazilo kúrenie v pár izbách, opraviť musí celý systém za 2,5 milióna

TREND, 15.2.2018
Všetky nemocnice nemôžu robiť všetko, no upratovať by nemala Penta

Plus 7 dní, 15.2.2018
Váhostav 2?

Pravda, 15.2.2018
Drucker trvá na pomoci štátnej poisťovni

DenníkN.sk, 14.2.2018
Župan Jaroslav Baška zo Smeru: Cudzinci, ktorí zdieľajú naše hodnoty a chcú pracovať, sú tu vítaní

FinReport.sk, 14.2.2018
Drucker chce zvýšiť záporné imanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ukončiť jej ozdravný plán

Rádio Slovensko, 14.2.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Tomáš Drucker naďalej trvá na navýšení základného imania

Spravy.Pozri.sk, 14.2.2018
Drucker chce zvýšiť záporné imanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ukončiť jej ozdravný plán

vZdravotníctve.sk, 14.2.2018
Minister navrhne zvýšenie záporného vlastného imania VšZP

mediweb, 13.2.2018
Slovenské zdravotníctvo je vraj lepšie ako české či britské

MY Oravské noviny, 13.2.2018
Rebríček škôl považujte len za pomocníka

HNonline.sk, 13.2.2018
Ako nedostať infarkt. Toto je najlepšia prevencia podľa lekárov

Rádio Regina, 13.2.2018
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Spochybnenie zdravotníckeho analytika

Život.sk, 13.2.2018
Modernizáciu nitrianskej nemocnice spomaľujú komplikácie so štátnymi dotáciami

blog.etrend.sk, 13.2.2018
Súdny dvor nám dal za pravdu

Hospodárske noviny, 13.2.2018
Čerpanie eurofondov zjednodušia

Hospodárske noviny, 13.2.2018
Nemocnice Penty sa oddlžovať nakoniec nebudú

Primárny kontakt, 12.2.2018
Drucker chce dofinancovať VšZP, INEKO mu navrhuje, aby s tým počkal

Rádio Slovensko, 12.2.2018
Rádiožurnál o 18:00 – LOZ spochybnilo nomináciu Tomáša Szalaya

Hospodárske noviny, 12.2.2018
Európske peniaze čerpáme pomaly

Hospodárske noviny, 12.2.2018
Minister Drucker chce definovať štandard

Hospodárske noviny, 12.2.2018
Štátnu chcú dofinancovať

Plus jeden deň, 12.2.2018
INEKO varuje ministra Druckera pred jeho plánmi

Pravda, 12.2.2018
S dofinancovaním VšZP vraj treba počkať

SME.sk, 11.2.2018
Vyštudovala u nich herečka z Piatej lode i jeden z tvorcov filmu Čiara

Správy RTVS v slovenskom posunkovom jazyku, 11.2.2018
Analytici žiadajú ministra, aby počkal

Infospravy.sk, 10.2.2018
Drucker chce dofinancovať VšZP, INEKO mu navrhuje, aby s tým počkal

Hlavne.sk, 10.2.2018
Drucker chce dofinancovať VšZP. INEKO mu navrhuje, aby s tým počkal

24hod.sk, 10.2.2018
Drucker chce dofinancovať VšZP, INEKO mu navrhuje, aby s tým počkal

Aktuality.sk, 10.2.2018
Drucker chce dofinancovať Všeobecnú zdravotnú poisťovnu

Aktuálne.sk, 10.2.2018
Drucker chce dofinancovať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. INEKO mu navrhuje, aby s tým počkal

Konzervatívny denník Postoj, 10.2.2018
Drucker chce dofinancovať VšZP, INEKO mu navrhuje, aby s tým počkal

TERAZ.sk, 10.2.2018
Drucker chce dofinancovať VšZP, INEKO mu navrhuje, aby s tým počkal

ParlamentneListy.sk, 10.2.2018
Drucker chce čo najrýchlejšie dofinancovať VZP. Je dobré počkať aspoň do rozhodnutia Európskej komisie, ktorá bude celú vec riešiť, radí INEKO

Hlavné správy, 10.2.2018
Tomáš Drucker chce dofinancovať VšZP, INEKO mu navrhuje, aby s tým počkal

HN magazín, 9.2.2018
Ako nedostať infarkt

KORZÁR, košický denník, 9.2.2018
Vyštudovala u nich herečka z Piatej lode i jeden z tvorcov filmu Čiara

Moje zdravie, 9.2.2018
Nemocnice s najlepšou povesťou

Nový Čas, 9.2.2018
V hlavnom meste prijmú 625 primánov

Zdravotnícke noviny, 8.2.2018
Naše zdravotníctvo je vraj lepšie ako české
(Autorský článok: Dušan Zachar)

FinReport.sk, 8.2.2018
Minister Drucker by mal s dotáciou pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu počkať, myslí si analytik

oPeniazoch, 8.2.2018
Drucker by mal s dotovaním VšZP počkať, tvrdí INEKO

Spravy.Pozri.sk, 8.2.2018
Minister Drucker by mal s dotáciou pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu počkať, myslí si analytik

vZdravotnictve.sk, 8.2.2018
INEKO: Drucker by mal s dotovaním VšZP počkať

Webnoviny.sk, 8.2.2018
Minister Drucker by mal s dotáciou pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu počkať, myslí si analytik

Hospodárske noviny, 8.2.2018
Ezdravie padá na obstarávaní chýbajúceho hardvéru

Pezinské ECHO, 8.2.2018
Základná škola Fándlyho v Pezinku stupa v rebríčkoch čoraz vyššie

SME, 8.2.2018
Žiga chce nalákať firmy, aby inovovali

Aktuality.sk, 7.2.2018
Maďarič má výhrady k novému členovi vysielacej rady

DenníkN.sk, 7.2.2018
Nekazme to, čo funguje. Aj cirkevné školy produkujú vedcov

Obecné noviny, 6.2.2018
Slovenské regióny predstavili novinky na ITF Slovakiatour

KORZÁR, košický denník, 7.2.2018
Rebríček škôl považujte len za pomocníka

dennikn.sk/blog, 6.2.2018
Predvolebný rozpočet v Novom Meste – neexistujúce príjmy, nečerpané výdavky a miznúci rezervný fond

Aktuality.sk, 5.2.2018
Zajac radí liberálom: Vráťte sa k mojej reforme zdravotníctva

SME.sk, 5.2.2018
Štúdium v Spojenej škole v KNM je investíciou do života

SME.sk, 3.2.2018
Prioritou zostáva duálne vzdelávanie

Topky.sk, 2.2.2018
Mýtus, ktorému veria tisíce Slovákov, pokorený! Zlaté časy socializmu: Bolo fakt lepšie?-

Hospodárske noviny, 1.2.2018
Na kontrolu ezdravia chýbajú kapacity

Život, 1.2.2018
Novum Castrum

Život, 1.2.2018
Vždy budem hájiť práva nadaných detí

Noviny Kežmarok, 31.1.2018
Na poli investícii nás čaká veľmi náročný rok

Új szó, 31.1.2018
Az R7-es egy szakasza készülhet el 2020-ra

Hospodárske noviny, 31.1.2018
Naše zdravotníctvo vyniká. Vďaka chybám

Nový Čas, 31.1.2018
Zlepšilo sa naše zdravotníctvo len na papieri?

DenníkN.sk, 30.1.2018
V marci už naozaj začnú stavať obchvaty Bratislavy aj Prešova, sľubuje Érsek

SME.sk, 30.1.2018
Bratislavský obchvat bude meškať aj vyše roka, výhodnosť PPP klesá

TA3, 30.1.2018
Hlavné správy – Máme 13. najlepšie zdravotníctvo

Rádio Aktual, 30.1.2018l
Slovensko má podľa rebríčka EHCI 13. najlepšie zdravotníctvo v Európe

Hospodárske noviny, 30.1.2018
Drucker šetrí. Zatiaľ len na polovicu

MY Kysucké noviny, 30.1.2018
Štúdium v Spojenej škole v KNM je investíciou do života

MY Hornonitrianske noviny, 30.1.2018
Jaroslav Baška: V kraji musíme vybudovať kvalitnú infraštruktúru

MY Liptovské noviny, 30.1.2018
Mesto platí za bezcenný diplom

MY Noviny stredného Považia, 30.1.2018
Prioritou zostáva duálne vzdelávanie

MY Noviny stredného Považia, 30.1.2018
Jaroslav Baska: V kraji musíme vybudovať kvalitnú infrastruktúru

MY Trenčianske noviny, 30.1.2018
Prioritou zostáva duálne vzdelávanie

ParlamentneListy.sk, 29.1.2018
Chudoba a horšie životné podmienky dotláčajú ľudí do toho, že volia viac extrémistov, hovorí šéf INEKO

MY Žilinské noviny, 29.1.2018
Štúdium v Spojenej škole v KNM je investíciou do života

Új szó, 29.1.2018
Még mindig délibáb az R2-es

TA3, 28.1.2018
Hlavné správy – Projekt nemocnice Rázsochy pokračuje

TV Markíza, 27.1.2018
Televízne noviny – Ombudsman pre pacientov

Hospodárske noviny, 26.1.2018
Príplatky za nočnú prácu dostanú aj zamestnanci štátu

Nový Čas, 26.1.2018
Otvoria primu v druhom cirkevnom gymnáziu

SME, 26.1.2018
V Bratislave na jeseň ubudne tretina osemročných gymnázií

Új szó, 26.1.2018
Idén 6,7 millióból gazdálkodik Zselíz

SME.sk, 25.1.2018
Základná škola v Pezinku stúpa v rebríčkoch čoraz vyššie

Hospodárske noviny, 25.1.2018
Štátna poisťovňa hlási historicky najvyšší zisk

TREND, 25.1.2018
Šéf VšZP: Poisťovňu sme ozdravili najmä vďaka pracujúcim a štátu

euroREŠPEKT, 24.1.2018
Analýza: Podnikatelia chcú digitálnu komunikáciu so štátom, ako aj prehľadné zverejňovanie informácií z verejného sektora

TV Markíza, 24.1.2018
Televízne noviny – Historický výsledok VšZP

HNonline.sk, 24.1.2018
Štátna poisťovňa sa spamätáva zo straty. Drucker s Kočanom prezentovali výsledky

TREND.sk, 24.1.2018
Slovenský Harvard chcel štát osekať. Neskôr to vyhlásil za technickú chybu

SME, 24.1.2018
Rebríček škôl považujte len za pomocníka

Rádio Slovensko, 23.1.2018
Z prvej ruky – Problematika 8-ročných gymnázií

STV, 23.1.2018
Správy RTVS – Šéfkou novej UNB sa stala Zita Táborská

SME.sk, 23.1.2018
Obce platia za bezcenný diplom

MY Turčianske noviny, 23.1.2018
Diaľnicu Korbeľkou odobril aj minister

MY Hornonitrianske noviny, 23.1.2018
Obce platia za bezcenný diplom

Hospodárske noviny, 23.1.2018
Dôvere sa čiastočná amnestia vyplatila

Hospodárske noviny, 23.1.2018
Milióny získala Dôvera odpustením dlhov

Rádio Slovensko, 22.1.2018
Rádiožurnál o 18:00 – Zdravotné poisťovne vymáhajú dlhy od svojich poistencov

SME.sk, 22.1.2018
V Bratislave ubudne tretina osemročných gymnázií

Hospodárske noviny, 22.1.2018
Vidiecke ambulancie potrebujú mladú krv

SME.sk, 21.1.2018
Študenti Obchodnej akadémie pôjdu diskutovať do Bruselu

Aktuality.sk, 19.1.2018
Úradníci rozhodli, môžu na to doplatiť talentované deti

Rádio Regina, 19.1.2018
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Nemocnice v správe Trenčianskej župy čakajú na zmenu riadenia

Rádio Regina, 19.1.2018
Žurnál Rádia Regina o 17:00 – Žilinský kraj bude mať dva urgenty vyššieho, druhého typu

STV, 19.1.2018
Správy RTVS – Žilinský kraj má ako jediný dva urgentné príjmy vyššieho druhého typu

STV, 19.1.2018
Správy RTVS z regiónov o 17:30 – Urgentný príjem v Ružomberku

Hospodárske noviny, 19.1.2018
Drucker cúvol. Lekárne stále povedú aj laici

Nový Čas, 19.1.2018
Kde budú študovať naše deti?

TERAZ.sk, 18.1.2018
Štátna VšZP a súkromné Union ZP a Dôvera by mali vykázať zisk

Denník N, 18.1.2018
Neštátne gymnáziá môžu prísť o väčšinu prvých tried

Pravda, 18.1.2018
Osemročné gymnáziá bojujú s kvótami

24hod.sk, 18.1.2018
Štátna VšZP a súkromné Union ZP a Dôvera by mali vykázať zisk

Šport, 18.1.2018
Štát likviduje najkvalitnejšie gymnáziá

Hlavné správy, 18.1.2018
Štátna VšZP a súkromné Union ZP a Dôvera by mali vykázať za vlaňajší rok zisk

ParlamentneListy.sk, 18.1.2018
OĽaNO: Vládna koalícia sa snaží o likvidáciu cirkevného školstva

STV, 17.1.2018
Správy RTVS – OĽaNO: Štát likviduje cirkevné školy

dennikn.sk/blog, 17.1.2018
Keď zatvárajú slovenský Harvard

HNonline.sk, 17.1.2018
Beblavý: Zatvárajú slovenský Harvard. Opozícia kritizuje obmedzovanie gymnázií v Bratislave

Plus JEDEN DEŇ, 17.1.2018
Beblavý sa obracia na Kaliňáka: Likvidujete elitné školy

Rádio Lumen, 17.1.2018
Infolumen o 17:30 – Neotvorenie tried považujú za diskrimináciu cirkevného školstva

TV Markíza, 17.1.2018
Televízne noviny – Ohrozené gymnáziá

Hospodárske noviny, 17.1.2018
Ezdravie spôsobilo aj odchody lekárov

Plus jeden deň, 17.1.2018
Error! za 90 miliónov eur … a 10 rokov práce…

SME.sk, 16.1.2018
Diaľnicu Korbeľkou odobril aj minister

MY Liptovské noviny, 16.1.2018
Diaľnicu Korbeľkou odobril aj minister

MY Prešovské noviny, 16.1.2018
Štát zaplatí milióny za nemocnice

Denník N, 16.1.2018
Kvóty na osemročné gymnáziá chcú vyššie

Žilinský večerník, 16.1.2018
Mafia nevolených mimovládok znovu spomalila začatie stavby úseku Dl Turany-Hubová

TREND.sk, 15.1.2018
Vo využívaní e-governmentu je Slovensko horšie ako Moldavsko i Azerbajdžán

SME, 15.1.2018
Slovensko vo využívaní e-governmentu zaostáva, tvrdí podnikateľská aliancia

SME, 15.1.2018
Svokra štátnej tajomníčky súdia v Česku pre úplatok

KORZÁR, košický denník, 15.1.2018
Svokra štátnej tajomníčky súdia v Česku pre úplatok

Új szó, 15.1.2018
Késik a körgyűrű építése

Új szó, 15.1.2018
Tavasszal indul a körgyűrű építése

TV Markíza, 14.1.2018
Televízne noviny – Problémy s eZdravím

NovéZámky24.sk, 14.1.2018
Najklikanejšie témy týždňa: 5 udalostí, ktoré vás počas týždňa zaujali najviac

SME.sk, 14.1.2018
Zveľadili obec a ešte aj ušetrili

TV Markíza, 14.1.2018
Televízne noviny – Veľké zmeny v zdravotnom poistení

TA3.com, 12.1.2018
SaS nepodporí novú daň. Žiada Kažimíra, aby sa jej vzdal

DenníkN.sk, 12.1.2018
Lubyová pripravuje zdvojnásobenie kvót na osemročné gymnáziá, Bratislava bude mať stále problém

FinReport.sk, 12.1.2018
Daňová záťaž obyvateľstva je podľa SaS vysoká, minister Kažimír by sa mal vzdať novej dane

Rádio Lumen, 12.1.2018
Infolumen o 17:30 – Tento rok neodovzdá štát do užívania ani kilometer novej diaľnice

voFinanciach.sk, 12.1.2018
Liberálom sa nepozdáva nová daň z poistenia, zákon SaS nepodporí

Hospodárske noviny, 12.1.2018
VšZP: V hre je jej nový Ozdravný plán

Hospodárske noviny, 12.1.2018
Úľavy na daniach vzrastú minimálne

Hospodárske noviny, 12.1.2018
Aj napriek zisku hrozí poisťovni problém

24hod.sk, 11.1.2018
Žilinská SOPK je proti variantu D1 Turany – Hubová s tunelom Korbeľka

HNonline.sk, 11.1.2018
Tunel Korbeľka predraží diaľnicu pri Martine najmenej o sto miliónov, kritizuje komora

TERAZ.sk, 11.1.2018
Žilinská SOPK je proti variantu D1 Turany – Hubová s tunelom Korbeľka

Hlavné správy, 11.1.2018
Známa skupinka aktivistov okolo Gála, Dostála, Zajaca, Mesežnikova protestujú proti zrušeniu relácie RTVS Reportéri

Pravda.sk, 11.1.2018
Žilinská SOPK je proti tunelu Korbeľka

Senecké ECHO, 11.1.2018
Vedenie základnej školy na Mlynskej v Senci vidí za kritikou kampaň

Hospodárske noviny, 11.1.2018
Dokončeniu diaľnic bránia zlé rozhodnutia

Hospodárske noviny, 11.1.2018
Drucker sa javí ako zlý minister, naznačil v rozhovore pre HN odborník

Zdravotnícke noviny, 11.1.2018
Stručne

Zdravotnícke noviny, 11.1.2018
Aký bol rok 2017?

SME.sk, 10.1.2018
Štát opäť zaplatí milióny za nemocnice

O médiách, 10.1.2018
Pod protest proti zrušeniu relácie Reportéri a výmene moderátorov Dejiny.sk sa podpisujú známe osobnosti

Rádio Regina, 10.1.2018
Žurnál Rádia Regina o 12:00 – Rezort životného prostredia odmietol odvolanie

Rádio Slovensko, 10.1.2018
Rádiožurnál o 12:00 – Ministerstvo odmietlo odvolanie proti stavbe tunelov

TA3, 10.1.2018
Hlavné správy – Dlho očakávaná súťaž na R4

voFinanciach.sk, 10.1.2018
Ministerstvo financií chce nahradiť odvod v rámci neživotného poistenia daňou z poistenia

KORZÁR, košický denník, 10.1.2018
Za nemocnice náš štát opäť zaplatí milióny

Hospodárske noviny, 10.1.2018
Elektronizácia nášho zdravotníctva zlyháva

MY Banskobystrické noviny, 9.1.2018
Odvody už neodpustia

MY Horehronie, 9.1.2018
Odvody už neodpustia

MY Hornonitrianske noviny, 9.1.2018
Odvody už neodpustia

MY Kysucké noviny, 9.1.2018
Odvody už neodpustia

MY Liptovské noviny, 9.1.2018
Odvody už neodpustia

MY Noviny stredného Považia, 9.1.2018
Odvody už neodpustia

MY Novohradské noviny, 9.1.2018
MY v obciach: Starostovia bilancujú a plánujú

MY Novohradské noviny, 9.1.2018
Odvody už neodpustia

MY Oravské noviny, 9.1.2018
Odvody už neodpustia

MY Topoľčianske noviny, 9.1.2018
Odvody už neodpustia

MY Trenčianske noviny, 9.1.2018
Odvody už neodpustia

MY Turčianske noviny, 9.1.2018
Odvody už neodpustia

MY Týždeň na Pohroní, 9.1.2018
Odvody už neodpustia

MY Týždenník pre Záhorie, 9.1.2018
Odvody už neodpustia

MY Zvolensko-podpolianske noviny, 9.1.2018
Odvody už neodpustia

MY Prešovské noviny, 9.1.2018
Severný obchvat Prešova zlacnie, bude len v polovičnom profile. Analytici okolo Kažimíra uspeli

MY Prešovské noviny, 9.1.2018
Odvody už neodpustia

ranik.blog.sme.sk, 8.1.2018
Nový rebríček INEKO hovorí jasne: Púchov razantne znižuje dlh a vylepšuje svoj rating

MY Naše novosti, 8.1.2018
Mesto je finančne zdravé

MY Nitrianske noviny, 8.1.2018
Odvody už neodpustia

MY Trnavské noviny, 8.1.2018
Odvody už neodpustia

MY Žilinské noviny, 8.1.2018
Minulý rok bol plný prekvapení a zmien

MY Žilinské noviny, 8.1.2018
Odvody už neodpustia

TopSpeed.sk, 8.1.2018
Môže za zaostalosť niektorých regiónov slabá infraštruktúra

Infospravy.sk, 7.1.2018
EZdravie umožní nonstop prístup k svojim dátam, poukazuje pacientska organizácia

24hod.sk, 7.1.2018
Zachar: Elektronizácia zdravotníctva je ukážkovo spackaný projekt

24hod.sk, 7.1.2018
EZdravie umožní nonstop prístup k dátam, tvrdí pacientska organizácia

Aktuality.sk, 7.1.2018
Pacienti budú môcť cez eZdravie kontrolovať liečbu

Aktuálne.sk, 7.1.2018
Je to ukážkovo spackaný eurofondový projekt. Analytik kritizuje eZdravie

HNonline.sk, 7.1.2018
Ukážkovo spackaný projekt, tak hodnotí analytik elektronizáciu nášho zdravotníctva

Konzervatívny denník Postoj, 7.1.2018
EZdravie umožní nonstop prístup k svojim dátam, poukazuje pacientska organizácia

Rádio Slovensko, 7.1.2018
Rádiožurnál o 18:00 – E-zdravie pre pacientov

TERAZ.sk, 7.1.2018
EZdravie umožní nonstop prístup k dátam, tvrdí pacientska organizácia

TERAZ.sk, 7.1.2018
Zachar: Elektronizácia zdravotníctva je ukážkovo spackaný projekt

TV Markíza,7.1.2018
Televízne noviny – Bič na zdravotné poisťovne

Hlavné správy, 7.1.2018
Elektronizácia zdravotníctva je ukážkovo spackaný projekt, tvrdí analytik

STV, 5.1.2018
Správy RTVS – Budovanie ďalších úsekov R2

TV Markíza, 5.1.2018
Televízne noviny – Nepribudne ani kilometer

SME, 5.1.2018
Chcú strážiť verejné peniaze, na ministerstve školstva ich zrušili

TV Markíza, 4.1.2018
Televízne noviny – Kontroverzný liek na Slovensku

Zdravotnícke noviny, 4.1.2018
Komentujú

NovéZámky24.sk, 3.1.2018
Analytik z Ineka sa vyjadril jasne: Rýchlostná cesta pri Zámkoch je výmyslom

vZdravotnictve.sk, 3.1.2018
Prehľad udalostí roku 2017 v zdravotníctve (2. polrok)

vZdravotnictve.sk, 3.1.2018
Aký bol rok 2017?

Hospodárske noviny, 3.1.2018
Zajacove novely sa snaží oživiť aj Drucker

KORZÁR, košický denník, 3.1.2018
Odvody už neodpustia

vZdravotnictve.sk, 2.1.2018
INEKO: Rok 2017 nemal výrazné hviezdne okamihy, ale ani pády

Hospodárske noviny, 2.1.2018
Uviedli najväčší zdravotnícky projekt

Új szó, 2.1.2018
Javult Komárom pénzügyi helyzete

Datalan news, 01/2018
KEĎ DOBRÉ NÁPADY VEDÚ K VÝSLEDKOM (Nemocnica Košice – Šaca: Finančne zdravá a so spokojnými pacientmi)

Otázky novinárov a odpovede INEKO 2017

28.12.2017

Otázka (Jana Andelova, Zdravotnícke noviny)
Pekný deň, pripravujeme pomaly aj nové číslo roka 2018 (do tlače ide 2.1.), kde chystame také zhodnotenie roka 2017 v oblasti zdravotníctva, čo sa urobilo, neurobilo, pozitiva, zapory, na čo sa pozabudlo. Chcela som vas preto poziadat o príspevok. Rozsah – 2000-2500 znakov

Odpoveď Dušana Zachara:
Povedal by som, že rok 2017 nemal v zdravotnej politike výrazné hviezdne okamihy, ale na druhej strane ani ťažké pády. Charakteristickým znakom minulého roka bolo, že boli prijímané viaceré operatívne manažérske opatrenia na čiastkové zlepšenie fungovania viacerých oblastí zdravotníctva, ktoré však neboli rozsahu reformy (napríklad urgenty, mobilná aplikácia pre záchranárov, ambulantné pohotovosti, čiastočné zmeny v kompetenciách zdravotníkov, poplatky u lekára, resp. doplnkové ordinačné hodiny). Niektoré využijú svoj potenciál na zlepšenie, niektoré nie a pri niektorých ešte len uvidíme. Na mnohých projektoch ako napr. DRG, eZdravie, výstavba novej UNB či oddlžovanie sa počas roka pracovalo, avšak zatiaľ je ich implementácia rozpačitá.

Opatrením, ktoré azda najväčším rozsahom mení nejaký parciálny systém v sektore, je novela zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, ktorou sa o.i. môžu v strednodobom horizonte výrazne zvýšiť verejné výdavky na lieky, keďže sa do kategorizácie dostanú aj mnohé lieky, ktoré doteraz nespĺňali podmienky nákladovej efektívnosti. Je veľmi otázne, či si momentálne môže Slovensko takýto skokovitý nárast dovoliť, resp. či na to použité prostriedky nebudú chýbať viac inde v zdravotníctve, alebo či to nepovedie k ďalšiemu nárastu dlhu najmä štátnych zariadení, ktorý sa za ostatné roky zatiaľ nedarí dostať pod kontrolu.

Potenciálne najprínosnejším opatrením súčasného vedenia rezortu zdravotníctva sa môže stať v budúcich rokoch stanovenie a implementovanie moderných štandardných diagnostických a terapeutických postupov, na ktorých sa už pracuje. Verme, že budú okrem iného aj presnejšie definovať nároky pacienta hradené z verejného zdravotného poistenia, a tým sa vytvorí priestor pre reštart doplnkového zdravotného poistenia.

Dobrá komunikačná stratégia ministra zdravotníctva zatiaľ stačí obrusovať tie najostrejšie hrany v diskusiách s nespokojnými aktérmi v zdravotníctve, ktorí sa však pomaly začínajú ozývať. Istotne aj rastúca ekonomika, a z toho vyplývajúci nezanedbateľný rast príjmov v rezorte, ako aj vyčlenenie vyše pol miliardy eur na oddlženie nemocníc tlmia intenzitu kritiky zvnútra sektora. Vo verejnej diskusii by sme sa však nemali uspokojiť len s akcentovaním potreby rastu zdrojov, ale mali by sme vyžadovať tiež vyššiu hodnotu za viac peňazí, vyššiu produktivitu práce, vyššiu efektívnosť využitia zdrojov. Tento aspekt v debate o rozdeľovaní koláča ťahá momentálne za kratší koniec. To by bolo treba do budúcna zmeniť.

22.12.2017

Otázka (Monika Toporcerová, Zdravotnícke noviny)
Dobrý den prajem, mozem poprosit o kratky komentár k téme Rozpočet pre zdravotníctvo na rok 2018? Váš pohľad na pozitíva aj riziká, čo bude v absútnom vyjadrení vyšší rozpočet znamenať pre slovenské zdravotníctvo atd.

Odpoveď Dušana Zachara:
Nielen zdravotníctvu (vrátane VšZP) hrá do karát rast svetovej ekonomiky, a tým pádom aj (ešte lepší ako očakávaný) rast príjmov na Slovensku. Preto bude treba pozorne sledovať, či prípadné zlepšenia (napríklad v hospodárení) nie sú prevažne ovplyvnené týmto pozitívnym externým faktorom a či neabsentujú štrukturálne zmeny, ktoré by sa mali prijímať, aby po hostine neprišiel bruchabôľ. V roku 2018 pôjde do sektora zdravotníctva nezanedbateľne viac peňazí (neberúc pritom do úvahy navyše peniaze na oddlženie nemocníc), a preto je načase sa oveľa intenzívnejšie pýtať aj na hodnotu, ktorú za ne dostávame. V opačnom prípade je diskusia o zdrojoch len jednostranná, a preto nepoctivá.

Pravdepodobne príde v roku 2018 k vyššiemu rastu príjmov, ale aj výdavkov verejného zdravotného poistenia, ako je plánované v rozpočte. Napokon, tak to bolo aj v predošlých rokoch. Mnohé avizované opatrenia, ktoré sa majú udiať v budúcom roku, ale ich dopad nie je momentálne známy (napr. odvodovo zvýhodnený 13. a 14. plat, ale aj príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky), môžu vychýliť momentálnu akú-takú rozpočtovú rovnováhu v zdravotníctve a na konci roka potom možno budeme znovu hovoriť o ďalšej potrebe menšieho dofinancovania sektora.

Riziká rozpočtu sú generované najmä zákonom garantovaným pravidelným automatickým navyšovaním platov zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach, ktoré neberie do ohľadu finančnú udržateľnosť, dosahované výsledky a produktivitu práce. Ďalšími rizikami môžu byť zvýšené výdavkov na lieky v dôsledku zmeny zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov či očakávania vyšších platieb v ambulantnom sektore.

22.12.2017

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň prajem, keďže sa blíži záver roka, chcel by som Vás veľmi pekne poprosiť o zhodnotenie z pohľadu INEKO.

Ako vnímate rok 2017, čo sa v zdravotníctve podarilo? Na druhej strane kde vidíte nedostatky, rezervy?
Parlament nedávno schválil viaceré nové úpravy (koncepcia oddĺženia zdravotníckych zariadení, zmena sadzby za poistencov štátu, zrušenie OOP, predĺženie viazanej preskripcie, zmena platenia odvodov počas štrajku, či úprava miezd pre vybranú skupinu sestier) ako sa podľa Vás prejavia v systéme slovenského zdravotníctva?
Ako predpokladáte, že sa bude vyvíjať zdravotníctvo v roku 2018? Napríklad od 1. januára by mal byť spustený v ostrej prevádzke eHealth (eZdravie) už teraz však lekári volajú po posune termínu, čo ministerstvo odmieta.

Odpoveď Dušana Zachara:

Rok 2017 v zdravotnej politike nemal nejaké výrazné hviezdne okamihy, ale ani pády. Charakteristickým znakom bolo, že boli prijímané viaceré operatívne manažérske opatrenia na čiastkové zlepšenie fungovania viacerých oblastí zdravotníctva, ktoré však neboli rozsahu reformy (napríklad urgenty, mobilná aplikácia pre záchranárov, ambulantné pohotovosti, čiastočné zmeny v kompetenciách zdravotníkov, poplatky u lekára, resp. doplnkové ordinačné hodiny). Niektoré využijú svoj potenciál na zlepšenie, niektoré nie a pri niektorých ešte len uvidíme. Na mnohých projektoch ako napr. DRG, eZdravie, výstavba novej UNB či oddlžovanie sa počas roka pracovalo, avšak zatiaľ je ich implementácia rozpačitá. Opatrením, ktoré azda najväčším rozsahom mení nejaký parciálny systém v sektore, je novela zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, ktorou sa o.i. môžu v strednodobom horizonte výrazne zvýšiť verejné výdavky na lieky, keďže sa do kategorizácie dostanú aj mnohé lieky, ktoré doteraz nespĺňali podmienky nákladovej efektívnosti. Je veľmi otázne, či si momentálne môže Slovensko takýto skokovitý nárast dovoliť, resp. či na to použité prostriedky nebudú chýbať viac inde v zdravotníctve, alebo či to nepovedie k ďalšiemu nárastu dlhu najmä štátnych zariadení, ktorý sa za ostatné roky zatiaľ nedarí dostať pod kontrolu. Potenciálne najprínosnejším opatrením súčasného vedenia rezortu zdravotníctva sa môže stať v budúcich rokoch stanovenie a implementovanie moderných štandardných diagnostických a terapeutických štandardov, na ktorých sa už pracuje. Verme, že budú okrem iného aj presnejšie definovať nároky pacienta hradené z verejného zdravotného poistenia, a tým sa vytvorí priestor pre rozšírenie doplnkového zdravotného poistenia.
Tieto úpravy sa nedajú posúdiť un bloc. Napríklad zrušenie časti OOP je z pohľadu ministra zdravotníctva logickou preferovanou zmenou, nakoľko finančný negatívny dopad OOP na zdroje v sektore zdravotníctva nebol vždy dostatočne kompenzovaný. Na druhej strane však bude zrušenie OOP znamenať negatívum pre riešenie pálčivého problému SR, a to dlhodobej nezamestnanosti, ktorá patrí v krajinách EÚ medzi najvyššie. Pre ľudí s nízkou kvalifikáciou bude opäť ťažšie nájsť si prácu, pričom to postihne najmä zaostávajúce regióny, kde je viac ľudí s nízkym príjmom.
Nielen zdravotníctvu (vrátane aj VšZP) hrá do karát rast svetovej ekonomiky, a tým pádom aj rast príjmov na Slovensku. Preto bude treba pozorne sledovať, či prípadné zlepšenia (napríklad v hospodárení) nie sú prevažne ovplyvnené týmto pozitívnym externým faktorom pri absencii štrukturálnych zmien, ktoré by sa mali prijímať, aby po hostine neprišiel bruchabôľ. V roku 2018 pôjde do sektora zdravotníctva nezanedbateľne viac peňazí, a preto je načase sa oveľa intenzívnejšie pýtať aj na hodnotu, ktorú za ne dostávame. V opačnom prípade je diskusia o zdrojoch len jednostranná, a preto nepoctivá.
Čo sa týka projektu eZdravie, dalo sa očakávať, že problémy nastanú. Bolo by asi naivné si myslieť, že pri projekte, ktorý bol od jeho začiatku roky sprevádzaný mnohými problémami, sa jeho implementačná fáza podarí realizovať bez ťažkostí. Niektoré sú zapríčinené poskytovateľmi, ktorí si nestihli vybaviť potrebné formality, software, prípadne hardware, niektoré zas Národným centrom zdravotníckych informácií, ktoré to aj pri niektorých nedokonalostiach, oneskoreniach a výpadkoch priznáva. Implementácia bude nejaký čas trvať, nie je možné očakávať hneď na úvod 100%-nú funkčnosť celého systému, aj keď by si to každý prial. Progres bude pravdepodobne postupný, evolučný a dúfajme, že na konci roka bude do eZdravia zapojených viac poskytovateľov ako na jeho začiatku. Dobre nastavené elektronické zdravotníctvo nesie totiž v sebe potenciál zvýšenia bezpečnosti pacienta, skvalitnenia a zefektívnenia liečby.

21.12.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, pripravujem článok o vnímaní podnikateľského prostredia na Slovensku, pričom ako jednu z hlavných prekážok podnikatelia uvádzajú korupciu. Chcel by som sa Vás v tejto súvislosti opýtať niekoľko otázok:

Vláda začala tento rok zdôrazňovať dôležitosť boja proti korupcii. Boli podľa Vás v tomto roku prijaté nejaké konkrétne opatrenia, ktoré by prispeli k riešeniu tohto problému?
Zlepšuje sa situácia v oblasti korupčného správania na Slovensku alebo sa naopak, zhoršuje?
Čo sú podľa Vás hlavné opatrenia, ktoré by mal štát prijať, aby sa situácia reálne zlepšila?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zrejma je zmena retoriky, ked vlada korupciu oznacila za problem a boj proti nej si stanovila ako prioritu. Uz aj to je dolezity signal pre spolocnost. Ku skutocnej zmene ale moze dojst iba lepsim vynucovanim prava zo strany policie, prokuratury, sudov ale aj kontrolnych organov ako je Urad pre verejne obstaravanie, Protimonopolny urad alebo Najvyssi kontrolny urad. Zatial vidime zvysene usilie najmä v boji s malou korupciou, dolezity je tiez posun v kauze nastenkovy tender a avizovane vznesenie obzaloby v kauze Basternak. Pozitivom je aj zavedenie registra konecnych uzivatelov vyhod partnerov verejneho sektora.

Prave doveryhodne vysetrenie velkych kauz je lakmusovym papierikom naozajstnej zmeny v boji proti korupcii. Negativom je strkanie hlavy do piesku v kauze kompa, kde ministerstvo vnutra odmieta zverejnit zavery vysetrovania. Podozrenia tiez vzbudzuje nakup transporterov na ministerstve obrany. Vyslovene zlym signalom bolo rozbitie odboru kartelov na Protimonopolnom urade v roku 2016, ci vynechanie od vlady nezavisleho vypocutia a posudenia kandidatov na sefa Uradu pre verejne obstaravenie v roku 2017.

V buducom roku bude klucovy vyber kandidatov a sposob ich dosadenia na Ustavnom sude, kde sa uvolni 9 z 13 kresiel. Ak chce vlada s parlamentom posilnit demokraciu a naozaj bojovat proti korupcii, mali by presadzovat odbornikov a nie politikom oddanych kandidatov.

20.12.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň,

Čo hovoríte na prezidentovo veto k zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky?
Má to skôr symbolický charakter alebo nás môžu poslanci prekvapiť?
Čo spôsobí zrušenie oop od januára?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ked sa OOP zrusi, bude pre ludi s nizkou kvalifikaciou opät tazsie najst si pracu. Postihne to najmä zaostavajuce regiony, kde je viac ludi s nizkym prijmom. Regulerna praca sa pre ludi s nizkou kvalifikaciou stane menej vyhodnejsia, pretoze za nu dostanu nizsiu cistu mzdu. Zvysi sa tak pravdepodobnost, ze cast z nich pojde na urady prace, bude si hladat pracu v sivej ekonomike, alebo len zostane na socialnych davkach. Slovensko ma stale jednu z najvyssich mier dlhodobej nezamestnanosti v EU. Rieseniu tohto problemu by pomohlo rozsirenie OOP a nie jej zrusenie.

19.12.2017

Otázka (Alena Klepochová, TASR)
Dobrý deň, pripravujeme tému o elektronizácii zdravotníctva, chcela by som sa Vás preto opýtať niekoľko otázok:

Ako hodnotíte doterajší príbeh elektronizácie slovenského zdravotníctva?
Očakávate, že bude jeho zavádzanie do praxe prebiehať bez problémov?
Aké výhody môže elektronizácia zdravotníctva priniesť?

Odpoveď Dušana Zachara:

Ak hodnotíme celý projekt eHealth-u od začiatku až po koniec, ktorý ešte presne nevieme, kedy bude, tak ide o ukážkový príklad spackaného štátneho eurofondového projektu, ktorý nemal od začiatku v stredobode záujmu pacienta, ale iné rôzne parciálne, často technokratické ciele, ktoré spolu neladili. Bolo treba investovať znovu veľa času, úsilia a peňazí na to, aby sa takto suboptimálne nadizajnovaný projekt opravil a jeho funkcionality zosúladili, aby sme ho v oklieštenej podobe a rozsahu mohli spustiť od nového roka.
Ubehlo toľko času a bolo na tento projekt vyčlenených toľko verejných zdrojov, že výsledná hodnota za peniaze nebude príliš oslnivá.
Nie je možné si myslieť, že pri projekte, ktorý bol od jeho začiatku roky sprevádzaný mnohými problémami, sa jeho implementačná fáza podarí realizovať bez ťažkostí. Je takmer isté, že problémy nastanú. Niektoré sú a budú zapríčinené poskytovateľmi, ktorí si nestihli vybaviť potrebné formality, software, prípadne hardware, niektoré zas Národným centrom zdravotníckych informácií, ktoré to aj pri niektorých nedokonalostiach, oneskoreniach a výpadkoch priznáva. Implementácia bude nejaký čas trvať, nie je možné očakávať hneď na úvod 100%-nú funkčnosť celého systému, aj keď by si to každý prial. Progres bude pravdepodobne postupný, evolučný a dúfajme, že na konci roka bude do eZdravia zapojených viac poskytovateľov ako na jeho začiatku.
Dobre nastavené elektronické zdravotníctvo nesie v sebe potenciál zvýšenia bezpečnosti pacienta, skvalitnenia a zefektívnenia liečby. Na Slovensku sa na začiatku budúceho roka využije len zlomok tohto potenciálu, keďže sa závadza len pár funkcionalít a jeho rozšírenie limituje tiež fakt, že nie všetci poskytovatelia budú od nového roku do systému pripojení a nie všetci pacienti majú aktivované elektronické občianske preukazy.

Pre bezpečnosť pacienta považujem za najdôležitejšie tie funkcionality, ktoré mu môžu aj zachrániť život, keďže v elektronických zdravotných záznamoch budú informácie o alergiách pacienta, vážnych chorobách, histórii liečby, braných liekoch, upozornenia na interakcie liekov, záznamy z vyšetrení, prepúšťacie správy a pod. Z hľadiska zlepšenia kvality a efektívnosti liečby môže eZdravie pomôcť napríklad pri odstraňovaní duplicitných a zbytočných vyšetrení a predpisovaní liekov alebo pri lepšom zdieľaní zdravotných záznamov medzi lekármi. Časom by sa mala úplne odstrániť papierová forma zdravotnej dokumentácie, čo by malo tiež zefektívniť celý proces liečby. Pacient navyše získa lepší a non-stop prístup k svojim dátam, čo prispeje k jeho väčšej informovanosti.

19.12.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, v súvislosti s plánovaným spustením elektronického zdravotníctva na Slovensku od 1.1.2018 Vás chcem poprosiť o stanovisko:

Pocítia pacienti reálne zmeny k lepšiemu už v januári 2018, a v čom?
Vedeli by ste porovnať, ako prebiehalo spustenie elektronického zdravotníctva v okolitých krajinách, napr. v Česku, Rakúsku a ako sa tam osvedčilo?

Odpoveď Dušana Zachara:

Dobre nastavené elektronické zdravotníctvo nesie v sebe potenciál zvýšenia bezpečnosti pacienta, skvalitnenia a zefektívnenia liečby. Na Slovensku sa na začiatku budúceho roka využije len zlomok tohto potenciálu, keďže sa závadza len pár funkcionalít a jeho rozšírenie limituje tiež fakt, že nie všetci poskytovatelia budú od nového roku do systému zapojení a nie všetci pacienti majú aktivované elektronické občianske preukazy. V prechodnom období bude preto popri elektronizácii zdravotných záznamov fungovať aj tradičná papierová forma. To znamená, že pre pacienta sa od nového roka môže niečo zmeniť, ale aj nemusí. Ak budú poskytovatelia a pacienti schopní využívať funkcionality eRecept a eVyšetrenie, tak to môže pomôcť napríklad odstrániť duplicitné a zbytočné predpisovanie liekov, ukázať lekárovi nežiaduce interakcie liekov, ktoré sú pacientovi predpisované, lekár uvidí históriu liečby, umožní to lepšie zdieľanie zdravotných záznamov medzi lekármi. Časom by sa mala úplne odstrániť papierová forma receptu, výmenných lístkov či záznamov z vyšetrení. Pacient získa lepší a non-stop prístup k svojim dátam. Záznamy z vyšetrení a výpisy zo zdravotnej dokumentácie sa budú dať po súhlase pacienta zdieľať medzi lekármi v rámci elektronického systému eZdravie a nebude nutné fyzické doručovanie papierovej zdravotnej dokumentácie a pod.

19.12.2017

Otázka (Michaela Štalmachová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o info. Vláda predložila do pripomienkovania info, že v roku 2019 by už konečne chcela spustiť ročné zúčtovanie sociálnych odvodov. Zaujíma ma:

Prečo je ročné zúčtovanie odvodov také dôležité?
Čo v praxi prinesie takéto zúčtovanie?
Čo to môže znamenať pre ľudí?
Aké legislatívne zmeny, o ktorých sa v minulosti hovorilo, sú naviazané na ročné zúčtovanie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Je to dobre opatrenie, kedze znizi motivacie spekulovat a zabezpeci, aby poistenci platili v danom roku odvody adekvatne ich prijmom. Bez rocneho zuctovania napriklad existuje pre zamestnancov moznost kumulovat prijmy do jedneho mesiaca a vdaka existujucemu maximalnemu vymeriavaciemu zakladu sa tak vyhnut plateniu casti socialnych odvodov. Zivnostnikom sa bez rocneho zuctovania moze stat, ze maju v jednom roku vyssi vymeriavaci zaklad, z ktoreho musia platit v dalsom roku vyssie socialne odvody a to aj vtedy, ak ich prijmy klesnu. Po zavedeni rocneho zuctovania by im stat v takom pripade cast zaplatenych odvodov vratil. Plati to samozrejme aj naopak, pokial maju dnes v jednom roku nizsi zaklad, tak platia v dalsom roku nizsie odvody a to aj vtedy, ak ich prijmy stupli. V rocnom zucstovani by v takom pripade museli adekvatnu sumu doplatit.

18.12.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobre rano, chcela by som sa vas opytat na to, co si myslite o najnovsich problemoch ehealthu, na ktore upozornuju nie len lekari ale aj lekarnici. Vadi im napr to ze mnohym zatial neprisli karty a tak je vysoko pravdepodobne ze elektronizaciu zacnu testovat az v ostrej prevadzke pocas vysetrovania pacientov co moze sposobit chaos. Karty zatial nemaju ani niektori lekarnici takze ked tym pride pacient s elektronickym receptom bude musiet ist do inej lekarne. Predpokladali ste tsketo problemy?

Odpoveď Dušana Zachara:
Dalo sa očakávať, že problémy nastanú. Nebolo možné si myslieť, že pri projekte, ktorý bol od jeho začiatku roky sprevádzaný mnohými problémami, sa jeho implementačná fáza podarí realizovať bez ťažkostí. Niektoré sú zapríčinené poskytovateľmi, ktorí si nestihli vybaviť potrebné formality, software, prípadne hardware, niektoré zas Národným centrom zdravotníckych informácií, ktoré to aj pri niektorých záležitostiach priznáva. Implementácia bude nejaký čas trvať, nie je možné očakávať hneď na úvod 100%-nú funkčnosť celého systému, aj keď by si to každý prial. Progres bude pravdepodobne postupný, evolučný a dúfajme, že na konci roka bude do eZdravia zapojených viac poskytovateľov ako na jeho začiatku.

13.12.2017

Otázka (Denisa Čimová, Denník N)
Dobry den, aj tento rok budeme zverejnovat grafy roka. Mohli by ste nam, prosim, poslat nejaky vas graf, ktory ste v tomto roku povazovali za dolezity, aj s kratkym komentarom a datami?

Odpoveď Petra Goliaša:
Tatransky tiger stratil dych

Vykonnost nasej ekonomiky zamrzla od roku 2013 na urovni 77 % priemeru EU. Po prudkom dobiehani, ked sme od roku 2000 poskocili z urovne 50 %, je tak imidz tatranskeho tigra definitivne prec. Doplacame najmä na dlhorocne zanedbavanie reforiem v podnikatelskom prostredi, skolstve, ale aj na plytvanie verejnymi zdrojmi v predrazenych zakazkach. Zarazajuce je, ze k zastaveniu dobiehania dochadza v case miliardovych stimulov z eurofondov. Tie zrejme po roku 2020 z velkej casti vyschnu. Ak nedojde k reformam, neda sa vylucit, ze sa o par rokov zacneme prepadavat. Nielen vo vyvoji ekonomiky, ale skor ci neskor aj v zivotnej urovni ludi.

13.12.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, v súvislosti s ambíciou ministra zdravotníctva zaviesť štandardné diagnostické a terapeutické postupy pre pacientov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj zdravotné poisťovne, Vás prosím o reakciu.

Aký najväčší prínos pre pacienta vidíte v zavedení ŠDTP?

Odpoveď Dušana Zachara:
Stanovenie moderných štandardných diagnostických a terapeutických postupov predstavuje veľmi dôležitý krok, je nevyhnutným predpokladom na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zároveň jedným z kľúčových predpokladov zvyšovania bezpečnosti pacientov, kvality a efektívnosti. Pacienti získajú informáciu, na čo majú pri svojej chorobe nárok a lekári budú lepšie vedieť, aké vyšetrenia a akú liečbu pri danej diagnóze treba vykonať a nebudú indikovať zbytočné alebo menej účinné postupy.

13.12.2017

Otázka (Romana Gogová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dnes sa schvaľuje štátny rozpočet na rok 2018. Preto by sme vás radi oslovili s dvomi otázkami k aktuálne téme.

Ako vnímate štátny rozpočet na rok 2018?
Kde sa malo pridať a kde ubrať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Hlavnym rizikom je, ze nebudu dodrzane ciele deficitu verejnych financii, co sa uz pri tejto vlade stava zvykom. Napriklad pred dvoma rokmi bol cieleny schodok na rok 2017 vo vyske 0,42% HDP, teraz uz vlada priznava pre ten isty rok schodok 1,63% HDP. Deficit by bol podstatne nizsi, ak by vlada nic nerobila, vdaka priaznivej situacii v ekonomike totiz rekordne rastu prijmy verejnych financii. V snahe zvysit vlastnu popularitu ale vlada zvysuje vydavky a ciel vyrovnaneho rozpoctu sa tak odsuva na neskorsie obdobie. V tomto roku vlada navyse prisla s celym radom opatreni na poslednu chvilu cez poslanecke novely bez oficialneho prepoctu dopadov, co este stazuje odhad stavu ku koncu roka. Navrhy na zvysenie priplatkov za pracu v noci, sviatky a vikendy sa este len budu upravovat, ich dopady preto nie je mozne v tejto chvili vycislit.

Nevyuzitie dobrych casov na rychlejsi pokles deficitu aj verejneho dlhu sa nam moze vypomstit v najblizsej krize. Vlada totiz bude mat mensi priestor na tlmenie negativnych dopadov.

8.12.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)

Dobry den, ako by podla vas mali byt riesene platy sestier? Povazujete platovy automat za dostatocny nastroj?
Po novom sa vytvorila nová kategória sestier-sestra s pokročilou praxou a ich základný plat má byť na úrovni 1-násobku priemernej mzdy v hospodárstve, do kategórie prejdú poväčšine sestry špecialistky, ktoré mali doteraz garantovaný 0,96-násobok priemernej mzdy. Mzda im teda stupne o cca 40 eur a tyka sa to len cca 10 percent sestier. Je to podla vas dostatocne?
Komora pritom ziada zvysenie koeficientov u vsetkych kategorii zdr. sestier. Co si o tom myslite? Bol by to dostatocny nastroj na boj proti nedostatku sestier, pripadne co by pomohlo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Aby boli platy zdravotníckych pracovníkov zabetónované každoročne valorizovanými minimálnymi mzdovými nárokmi podľa rastu priemernej mzdy v hospodárstve, teda platovým automatom, nepovažujem za správne, keďže takýto vývoj platov v nemocniciach predbieha rast produktivity v tomto sektore, pričom zároveň prakticky znemožňuje odmeňovať lepších pracovníkov lepšie a všetkých stavia na rovnakú úroveň. Taktiež platí, že nemocnice si s výrazným nárastom personálnych nákladov, ktorý nie je vždy krytý rovnakým nárastom príjmov, neraz nevedia dať rady a peniaze potom chýbajú inde pri liečbe pacientov.

Podľa nás by bolo prospešnejšie znižovať váhu zo zákona garantovaného príjmu zdravotníkov, posilovať pohyblivú zásluhovú motivačnú zložku platu, ktorá by sa odvíjala od kvality odvedenej práce. Kritériá odmeňovania treba potom zverejniť, aby nedochádzalo k prípadnému šikanovaniu alebo zvýhodňovaniu niektorých podriadených nadriadenými cez svojvoľné nevyargumentované rozhodnutia o udelení vyšších či nižších miezd.

7.12.2017

Otázka (Michaela Štalmachová, SME)
Dobrý deň, poprosím vás o stanovisko ku štátnemu rozpočtu.

V čom vidíte jeho najväčšie riziká, negatíva? Ktoré to konkrétne sú a čo môžu priniesť?
Naopak, má návrh nejaké pozitíva/silné stránky?
Vláda v súčasnosti na poslednú chvíľu predkladá mnohé pozmeňujúci návrhy, čo to môže priniesť? Nakoľko a prečo je problémom, že tieto pozmeňujúce návrhy predtým neprišli poriadnym pripomienkovaním?
Nakoľko je reálne, že sa vláde podarí dodržať naplánovaný deficit? Ak sa jej to nepodarí, bude to pre nás v kontexte pravidiel EK niečo znamenať?

Nevyuzitie dobrych casov na rychlejsi pokles deficitu aj verejneho dlhu sa nam moze vypomstit v najblizsej krize. Vlada totiz bude mat mensi priestor na tlmenie negativnych dopadov.

6.12.2017

Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o pár riadkov k zhodnoteniu tohto roka v zdravotníctve.

Prišiel z vášho pohľadu minister T. Drucker s nejakou systémovou zmenou v zdravotníctve?
Keby ste mohli vyzdvihnúť najpozitívnejšiu a najnegatívnejšiu vec, ktorá sa udiala v zdravotníctve tento rok, čo by to bolo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Dovolil by som si za tento rok neudeliť žiadnemu z opatrení označenie najpozitívnejšieho aalebo najnegatívnejšieho opatrenia, nakoľko ani jedno v tomto smere nevynikalo. Charakteristickým znakom bolo, že boli prijímané viaceré operatívne manažérske opatrenia na čiastkové zlepšenie fungovania viacerých oblastí zdravotníctva, ktoré však neboli rozsahu reformy (napríklad, urgenty, pohotovosti, poplatky u lekára, resp. doplnkové ordinačné hodiny). Niektoré využijú svoj potenciál na zlepšenie, niektoré nie a pri niektorých ešte len uvidíme. Na mnohých projektoch ako napr. DRG, eZdravie, výstavba novej UNB či oddlžovanie sa počas roka pracovalo, avšak zatiaľ je ich implementácia rozpačitá. Opatrením, ktoré azda najväčším rozsahom mení nejaký parciálny systém v sektore, je novela zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, ktorou sa o.i. môžu v strednodobom horizonte výrazne zvýšiť verejné výdavky na lieky, keďže sa do kategorizácie dostanú aj mnohé lieky, ktoré doteraz nespĺňali podmienky nákladovej efektívnosti. Je veľmi otázne, či si momentálne môže Slovensko takýto skokovitý nárast dovoliť, resp. či na to použité prostriedky nebudú chýbať viac inde v zdravotníctve, alebo či to nepovedie k ďalšiemu nárastu dlhu najmä štátnych zariadení, ktorý sa za ostatné roky zatiaľ nedarí dostať pod kontrolu.

6.12.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus 1 deň)
Zdravím, parlament dnes hlasuje o viacerých zmenách v zdravotníctve v rámci novely zákona o zdravotnej starostlivosti. Meniť sa má fungovanie urgentných príjmov, zavádzajú sa tzv. doplnkové ordinačné hodiny, zmeny nastanú v zazmluvňovaní zariadení sociálnych služieb zdravotnými poisťovňami, či v systéme obhliadania mŕtvych a novela má tiež umožniť používanie len elektronických namiesto papierových predpisov.

Ktoré z týchto opatrení je pre pacientov DOBROU správou, a prečo?
Ktoré z týchto opatrení je pre pacientov ZLOU správou a prečo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Všetky navrhované opatrenia majú potenciál zlepšiť situáciu oproti dnešku, avšak až prax ukáže, či k využitiu potenciálu aj skutočne príde. Napríklad doplnkové ordinačné hodiny, ktoré prinášajú mierny posun vpred, sú podľa nás horším opatrením , ako boli zrušené poplatky za prednostné vyšetrenie. Ľudia budú mať menší výber a pritom si za to isté oveľa viac priplatia.

5.12.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, kopírujem vám moju otázku ešte z minulého týždňa, ktorú som posielala keď ste mali dovolenku, tak asi ste to nezaregistrovali. Téma je však stále aktuálna, tak ak máte dnes čas, vedeli by ste sa mi prosím vyjadriť? Zajtra sa majú schvaľovať doplnkové ordinačné hodiny. Poistenci by si v rámci nich hradili celé vyšetrenie samy (poplatok má byť v maximálnej výške 30 eur). Pôvodne to malo byť 50 eur.

Čo na tento koncept hovoríte? Vyšetrenie nemajú vôbec hradiť zdravotné poisťovne. * Vyrieši podľa vás nezákonný výber poplatkov u lekára? Resp. nebudú už lekári pýtať takéto poplatky, ak dostanú takúto možnosť?
Predpokladáte, že tento model bude mať úspech aj u poistencov, resp. môžu ušetriť napríklad aj zdravotné poisťovne, keďže za časť svojich poistencov vyšetrenia hradiť nebudú?

Odpoveď Dušana Zachara:
Kým pred rokmi sa mohli pacienti za poplatok 10 EUR objednať k lekárovi na vyšetrenie na nimi zvolený presný deň a čas a vyšetrenie mohlo byť aj ráno, po teraz navrhovanej zmene si pacienti budú môcť vybrať len hodiny, resp. hodinu poobede, navyše si za to pravdepodobne priplatia, keďže okrem možnosti byť vyšetrení počas doplnkových ordinačných hodín si zaplatia aj celý zdravotný výkon, ktorý predtým preplácala zdravotná poisťovňa, pričomv pôvodných plánoch ministerstva to tak mimochodom malo zostať. Ak sa lekárom majú oplácať doplnkové ordinačné hodiny a budú chcieť mať z návštevy pacienta “zisk” 10 EUR, musia pri predpokladanej hodnote výkonu 10 EUR stanoviť cenu pre pacienta na úrovni 20 EUR. Z verejne zdravotne poisteného pacienta, ktorému štandardne prepláca takmer všetko zdravotná poisťovňa, sa počas návštevy a vyšetrenia v rámci doplnkových ordinačných hodín stane 100%-ný priamy platca. Jeden pacient o 12:30 nezaplatí za vyšetrenie nič, druhý pacient o 13:00 zaplatí za ten istý výkon namiesto poisťovne všetko, plus asi ešte aj niečo navyše, aby sa lekárom oplácalo otvárať aj poobede. Je otázne, či nie je takáto úprava protiústavná. Je nesporné, že pre pacientov doplnkových ordinačných hodín sa týmto výrazne zužuje základný balík zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. Ktovie, či sa aj celkovo nezníži objem poisťovňami preplácaných výkonov, keďže nárast plne platiacich “doplnkových” pacientov nemusí byť dostatočne vyvážený zvýšeným počtom pacientov vyšetrených v bežných ordinačných hodinách. To by potom nebolo optimálne.
Negatívom bude veľmi obtiažne kontrolovanie dodržiavania navrhnutých ustanovení o doplnkových ordinačných hodinách, na ktoré nedisponujú župy dostatočnými kapacitami. Preto budú kontroly nanajvýš formálne.

5.12.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, mala by som ešte otázku k odvodovej odpočítateľnej položke, na ktorú som sa pýtala aj minulý týždeň. Ovplyvní podľa vás zrušenie oop rozdiely medzi regiónmi? Niektorí odborníci totiž hovoria, že práve najmenej rozvinuté regióny môžu najviac utrpieť. Čo si o tom myslíte?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zrusenie odvodovej ulavy pocitia viac zaostavajuce regiony, pretoze v nich zije vyssi podiel ludi bez prace alebo s nizkym prijmom, ktorych zamestnavanie bude po zruseni ulavy menej financne vyhodne. Bude preto pre nich tazsie zaradit sa do pracovneho trhu.

1.12.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, čo hovoríte na fakt, že budúci rok bude historicky najnižšia platba za poistencov štátu? Do zdravotníctva majú síce pritiecť peniaze navyše keďže sa plánuje zrušiť odvodová odpočítateľná položka, ale ako upozorňujú zamestnávatelia, vyšší rozpočet ide opäť na úkor ekonomicky aktívnych. Tak to bolo aj v minulom roku, kedy sa zrušil strop na platenie zdravotných odvodov. Čo na tento postup zo strany štátu hovoríte a ako vnímate tieto zmeny na úkor ekonomicki aktívnych za ostatné roky? Ešte som sa zabudla opýtať zásadnú vec: predpokladáte, že bude budúci rok potrebné opäť dofinancovanie zdravotníctva alebo to podľa návrhu rozpočtu vyzerá že systém bude stabilizovaný? Ktorá verzia je podľa vás pravdepodobnejšia?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je nepochybné, že nie je optimálnym stavom, keď aktéri pôsobiaci v zdravotníctve nevedia, s akým balíkom zdrojov môžu do budúcna počítať, a aký bude dopad navrhovaných nových opatrení v zdravotnej politike. Táto nepredvídateľnosť sťažuje prípravu rozpočtových plánov a rozhodnutí, vrátane tých investičných všetkých subjektov v zdravotníctve.
Ak by nižšiu platbu za poistencov štátu kompenzoval vyšší výber poistného od ekonomicky aktívnych len v dôsledku zvyšovania zamestnanosti a zvyšovania príjmov ľudí, tak by to nebol problém, lebo podstatné sú celkové verejné zdroje v zdravotníctve. Lenže ak je táto kompenzácia konštruovaná tak, že sa zruší časť odvodovo odpočítateľnej položky, a tak sa zvýšia odvody, nemožno s tým súhlasiť, lebo takéto kroky idú proti zamestnávaniu nízkopríjmových pracovníkov, ktorí bývajú často aj dlhodobo nezamestnaní, s čím má Slovensko vážny problém.
Obávam sa, že plánovaný nárast celkových verejných zdrojov (platba za poistencov štátu + odvody ekonomicky aktívnych) v budúcom roku nevykryje ešte väčší nárast výdavkov, ktorý bude generovaný najmä pravidelným navýšením platov zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach, výrazným zvýšením výdavkov na lieky v dôsledku zmeny zákona o liekoch, očakávaniami vyšších platieb v ambulantnom sektore, modernizovaním urgentných príjmov, zvýšením platieb pre lekárov slúžiacich v ambulantných pohotovostiach či nárastom platieb pre ošetrovateľskú starostlivosť. Preto bude pravdepodobne znova nutné v budúcom roku sektor dofinancovať.

29.11.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobré ráno, zaujímalo by ma, čo si myslíte o opatreniach, ktoré urobili nemocnice po poslednom oddlžení v roku 2011. Ich dlh však stále stúpa.

Myslíte si, že opatrenia neboli dostatočné alebo sú problémom nízke platby od poisťovní?
Ktoré zo štátnych nemocníc viete vyzdvihnúť, že ich opatrenia sú účinné?
Čo by mali robiť riaditelia, resp. čo by pomohlo?

Odpoveď Dušana Zachara:
V ostatných rokoch sa zvyšovali zdroje najmä do nemocničného sektora. Pri štátnych fakultných a univerzitných nemocniciach však neprichádza k nejakému viditeľnému zlepšovaniu hospodárenia. Ostatné oddlženie v roku 2011 malo byť podmienené tým, že sa štátne nemocnice budú transformovať na transparentnejšie akciové spoločnosti v spojitosti so zavádzaním tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení. To sa však pre pád vlády nepodarilo realizovať, a tak pokrivené motivácie a systémové nedostatky v štátnych nemocniciach zostali a dlhy narastajú.

29.11.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, zaujímalo by ma, čo hovoríte na plány rezortu zdravotníctva zrušiť odvodovú odpočítateľnú položku.

Čo je podľa vás dôvodom, pre ktorý to robia? Môže to byť spôsobené zlou finančnou situáciou vo Všzp? Ak sa oop zruší, tak ona aj ostatné poisťovne dostanú viac peňazí, ak tomu správne rozumiem.
Ako to ovplyvní zamestnávateľov a zamestancov?
Aký je váš názor? Vidíte v tom pozitíva/ negatíva?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pravdepodobne ide o sucast opatreni na zachranu VsZP, ktora je vo financnej krize. Dosledkom budu vyssie naklady prace pre zamestnavanie nizkokvalifikovanych ludi, pre ktorych je najtazsie si najst pracu. Posilni sa tak bariera pre ludi s nizkym prijmom uplatnit sa na trhu prace a vymanit sa z chudoby ci dlhodobej nezamestnanosti.

Predkladanie cez poslanecku novelu bez pripomienkovania svedci o tom, ze sa vlada snazi vyhnut podrobnej verejnej diskusii a nechce predlozit ani seriozny prehlad dopadov opatrenia. Ide o ukazkovy priklad, ako by sa nemali prijimat systemove zmeny.

Pozoruhodne tiez je, ze vlada rusi opatrenie, ktore pred par rokmi sama zaviedla, pricom ho viackrat uvadzala ako priklad politiky, ktora pomaha znizovat nezamestnanost na Slovensku. Protichodne vyjadrenia a nahle zmeny postojov svedcia o absencii systematickeho riesenia klucovych problemov v spolocnosti.

27.11.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa dnes na vás obrátila s dvoma témami (oddlženie+ doplnkové ordinačné hodiny).

ODDLŽENIE
Dodávatelia špecializovaného zdravotníckeho materiálu posielali minulý týždeň list poslancom NR SR, kde ich vyzvali aby nehlasovali za oddlženie nemocníc, ktoré sa bude predkladať tento týždeň v parlamente. Majú ku konceptu viacero výhrad a tvrdia, že ich pripomienky neboli do finálneho návrhu zapracované. Sú najväčším držiteľom pohľadávok nemocníc (až 38 % všetkých dlhov). TVRDIA, že neiktorí sa do oddlženia nezapoja, ak bude schválené v takejto podobe. Ako to môže ovplyvniť nemocnice, ak sa dodávatelia šzm nezapoja?
Nepáči sa im napríklad to, že prvé kolo oddlženia by malo riešiť len pohľadávky za roky 2013 a 2014, tiež zľava ktorú majú poskytnúť.

DOPLNKOVÉ ORDINAČNÉ HODINY
Zajtra sa budú na zdravotníckom výbore prejednávať doplnkové ordinačné hodiny. Poistenci by si v rámci nich hradili celé vyšetrenie samy (poplatok má byť v maximálnej výške 50 eur). Čo na tento koncept hovoríte? Vyrieši podľa vás nezákonný výber poplatkov u lekára? Resp. nebudú už lekári pýtať takéto poplatky, ak dostanú takúto možnosť? Predpokladáte, že tento model bude mať úspech aj u poistencov, resp. môžu ušetriť napríklad aj zdravotné poisťovne, keďže za časť svojich poistencov vyšetrenia hradiť nebudú?

Odpoveď Dušana Zachara:
“TVRDIA, že neiktorí sa do oddlženia nezapoja, ak bude schválené v takejto podobe. Ako to môže ovplyvniť nemocnice, ak sa dodávatelia šzm nezapoja?”

Nemocnice to ovplyvní tak, že tieto dlhy nebudú z verejných prostriedkov oddlžené, a tak nemocnice budú musieť nájsť na ich urovnanie vlastné zdroje. To však môže určitý čas trvať. Ak nebudú veritelia ochotní už dlhšie čakať, svoje pohľadávky môžu predať obchodníkom s pohľadávkami, alebo si začnú svoje nároky uplatňovať napríklad cez exekúcie.

22.11.2017

Otázka (Romana Gogová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dnes sa venujem téme novej nemocnice v Michalovciach. Bola by som vám vďačná, ak by ste mi odpovedali na moje otázky, ktoré uvádzam nižšie. Otázky:

Na čom bude nemocnica v Michalovciach zarábať?
Ako je možné, že súkromné nemocnice zarábajú a sú v zisku, keď štátne sú v strate?
V čom bude pre pacienta zmena, ak si namiesto štátnej nemocnice vyberie súkromnú?

Odpoveď Dušana Zachara:

Tak ako všetky všeobecné nemocnice – na poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorá bude v prevažnej miere financovaná z verejného zdravotného poistenia.
Nemožno porovnávať veľké koncové univerzitné a fakultné nemocnice s menšími regionálnymi všeobecnými nemocnicami, lebo je to trochu ako miešanie jabĺk s hruškami, ale v princípe sa dá vo všeobecnosti povedať, že súkromníci dokážu efektívnejšie a lepšie riadiť svoje zariadenia ako v súčasnom prostredí na Slovensku štát (viď nUNB na Patrónke, Rázsochách, predražená Nemocnica sv. Michala, zadlžené a stratové veľké štátne nemocnice), keďže súkromník je motivovaný v dlhodobom horizonte dosahovaním zisku, pričom motivácie na strane štátu sú často ohraničené len krátkym obdobím volebného cyklu a ziskové či vyrovnané hospodárenie a prínos pre spoločnosť a pacienta nie je v skutočnosti najvyššou prioritou, nakoľko práve tento cieľ stojí často ako bariéra pri saturovaní iných úžitkov rôznych záujmových skupín pôsobiacich v zdravotníctve, ktoré nie sú zväčša oficiálne deklarované (politické nominácie, moc, vplyv, korupcia, klientelizmus, populizmus, lajdáckosť, nepoctivosť, nezodpovednosť, neproduktivita, neflexibilnosť, diskriminácia, uprednostňovanie a pod.). To vytvára potom všadeprítomné neefektívnosti.
V tomto prípade bude rozdiel najmä v skutočnosti, že pôjde o novú nemocnicu s moderným a logickým usporiadaním procesov, čo by malo pre pacienta znamenať väčšiu bezpečnosť a lepší manažment toku pacienta.

21.11.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás len v podstate jednu otázku, ktorá sa natíska pri otvorení novej nemocnice v Michalovciach, ktorú dnes otvára Penta. Michalovskú nemocnicu Penta postavila za 34 miliónov eur a MZ SR chce nemocnicu v Trnave postaviť za 80 miliónov eur. Chápem, že Trnava bude fakultná nemocnica avšak ten rozdiel mi pripadá aj tak veľký. Otázka:

Môžete uviesť dôvody, prečo súkromník (v tomto prípade Penta) dokáže nemocnicu postaviť lacnejšie a rýchlejšie ako štát?

Odpoveď Dušana Zachara:
Natíska sa odpoveď, že súkromník dokáže efektívnejšie a lepšie riadiť svoje investičné aktivity ako v súčasnom prostredí na Slovensku štát (viď nUNB na Patrónke, Rázsochách, predražená Nemocnica sv. Michala), keďže je motivovaný v dlhodobom horizonte dosahovaním zisku, pričom motivácie na strane štátu sú často ohraničené len krátkym obdobím volebného cyklu a ziskové či vyrovnané hospodárenie a prínos pre spoločnosť a pacienta nie je v skutočnosti najvyššou prioritou, nakoľko práve tento cieľ stojí často ako bariéra pri saturovaní iných úžitkov rôznych záujmových skupín pôsobiacich v zdravotníctve, ktoré nie sú zväčša oficiálne deklarované (politické nominácie, moc, vplyv, korupcia, klientelizmus, populizmus, lajdáckosť, nepoctivosť, nezodpovednosť, neproduktivita, neflexibilnosť, diskriminácia, uprednostňovanie a pod.). To vytvára potom všadeprítomné neefektívnosti.

20.11.2017

Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, mohla by som vás poprosiť o pár slov k Európskej liekovej agentúre.

Ak by EMA získala Slovenská republika, čo okrem prestíže to podľa vás prinesie našej krajine/obyvateľom?
Keby ste to mohli rozdeliť na pozitíva, prípadne negatíva (ak by z toho nejaké plynuli)?

Odpoveď Dušana Zachara:
Treba si uvedomiť, že EMA je európskou agentúrou, ktorá poskytuje svoje služby viac než 500 miliónom ľudí žijúcich v EÚ. Čiže z jej činnosti primárne profituje celá EÚ, a nie krajina, kde sídli. Samozrejme, krajina, resp. mesto, kde bude sídliť táto veľká agentúra s približne 900 zamestnancami, získava ale aj tratí. Čo preváži, nie je jasné a bude závisieť aj od podmienok, ktoré agentúre ponúka SR. Lebo sa kľudne môže stať, že slovenskí platcovia odvodov a daní zaplatia agentúre nájom kancelárskych priestorov, ktorý poputuje do vrecák súkromným developerom. To môže mierne pohnúť aj s cenami administratívnych priestorov, ale aj nehnuteľností na bývanie – pre niekoho plus, pre iného mínus. Samozrejme sa zvýši “kongresový turizmus”, zvýšia sa prenocovania v hoteloch, na Slovensko prídu alebo sa vrátia, či už ako zamestnanci EMA alebo ich rodinní príslušníci, zaujímaví ľudia, ktorí tu dostanú šancu na uplatnenie svojho umu. Možno sa aj viac Slovákov zamestná v EMA. Ale na druhej strane, nebude pre Slovensko škoda, keď napríklad z MZ SR odíde do EMA niekto šikovný? Viac tunajších prekladateľov a tlmočníkov nájde prácu, a/alebo bude lepšie platená – znovu – pre niekoho pozitívne, ale pre ostatných, ktorým sa cena za tlmočenie a preklady oproti dnešku zvýši – negatívum. A takto by sa dalo pokračovať ďalej.

17.11.2017

Otázka (Michal Lehuta, TREND)
Dobry den, pripravujem pre tyzdenik TREND temu o dalsom dobiehani zapadnych krajin, preto by som sa Vas velmi rad opytal niekolko otazok, odpovede na ktore by som pripadne citoval v clanku. Zaujimal by ma najma Vas nazor na nasledovne. Slovensko podľa štúdie NBS dobieha už len veľmi pomaly.

Vyčerpal sa rastový model založený na lacnej pracovnej sile? Je to výsledok reformnej únavy alebo nejaká pasca stredných príjmov?
Čo s tým? Ktoré reformy by pomohli nakopnúť rast v čase rekordne nízkej nezamestnanosti (ide teda najmä o rast produktivity práce)?
Ako najlepšie uzavrieť nožnice medzi dopytom a ponukou na trhu práce?
Akými kauzálnými kanálmi by ekonomike a životnej úrovni mohla pomôcť vyššia kvalita verejnej správy?

Odpoveď Petra Goliaša:
Doplacame najmä na dlhorocnu absenciu zasadnych reforiem v podnikatelskom prostredi. Problemom su vysoke odvody, neferove sutaze vo verejnom obstaravani, ako aj jedna z najhorsich priecok v EU co sa tyka digitalnej komunikacie vlady s podnikatelmi a z toho vyplyvajuca byrokraticka zataz. Brzdou rastu su aj nepotrestane danove uniky, korupcia a slabost institucii, ktore maju chranit sutaz a vymozitelnost prava. Pozoruhodny je odliv priamych zahranicnych investicii v rokoch 2013-16. Vidim za tym najmä stagnaciu alebo zhorsovanie podnikatelskeho prostredia spolu so zastavenim privatizacie. Dalsou dolezitou pricinou su chybajuce reformy vo vzdelavani. Stat nerobi takmer nic v merani a vyzadovani kvality od jednotlivych skol. Slaba uroven vysokych skol, ktore stat nemotivuje zlepsovat sa, je pricinou odchodu casto tych najlepsich studentov do zahranicia. Zostavajuci absolventi casto nesplnaju poziadavky zamestnavatelov. Bez kvalifikovanej pracovnej sily Slovensko nemoze uspiet v globalnej sutazi o investicie s vyssou pridanou hodnotou.

Zarazajuce je, ze k zastaveniu dobiehania dochadza v case vysokeho prilivu dotacii z eurofondov, ktore predstavuju kazdorocne miliardove impulzy pre ekonomiku. Je pravdepodobne, ze Slovensko po roku 2020 pride o podstatnu cast tychto impulzov, co este zhorsi nasu trajektoriu dobiehania. Ak nedojde k potrebnym reformam, neda sa vylucit ani zvratenie trendu smerom k prehlbovaniu nasho zaostavania za vyspelym svetom.

Ku kauzalnym vztahom: Ak by verejni obstaravalia neboli v zajati uzkych ekonomickych zaujmov a ak by dobre fungoval Protimonopolny urad aj Urad pre verejne obstaravanie, nemohli by vznikat a byt uspesne kartely napriklad v IT sektore alebo v tedroch na vystavbu dialnic. Slovensko by tak za posledne desatrocie usterilo stovky milionov eur, ktore by mohlo pouzit na potrebne reformy. Sucasne by sme mali podstatne skor zavedene informacne systemy, ktore by vlade dovolovali efektivne komunikovat so sukromnym sektorom, cim by sa vyrazne znizila byrokraticka zataz a zlepsilo podnikatelske prostredie. Podstatne rychlejsie by sme tiez vybudovali dlhsie useky dialnic, alebo by sme mohli opravit cesty nizsej triedy, cim by sme zvysili atraktivnost zaostalejsich regionov. Podobne bez kvalitnych uradnikov stat nevytvori system merania a vymahania kvality jednotlivych skol ci nemocnic.

14.11.2017

Otázka (Martina Štefanková, TASR)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o vyjadrenie. V piatok cestuje premiér Fico do Švédska na sociálny summit, ktorý je zameraný na rast a férové odmeňovanie. Pripravujem so k tomu článok, kde sa chcem zamerať na to, že v čom sa môže SR inšpirovať od severských krajín pri nastavení sociálneho a daňového systému.

Severské krajiny mnohí dávajú za príklad dobre prepracovaného sociálneho modelu, ktorý pomáha krajinám rásť v konkurencieschopnosti a raste. V čom by sa SR mohlo inšpirovať od severských krajín v oblasti platenia daní a sociálneho zabezpečenia (napr. neplatenie daní je veľmi prísne trestané)?
Severské krajiny sú oceňované za integráciu žien do pracovnej oblasti, otvorený pracovný trh, progresívne enviromentálne zákony, ale aj dôverou občanov v úrady. Vláda v rámci sociálnych balíčkov avizovala rôzne opatrenia- napríklad zavedenie otcovskej dovolenky, vo Švédsku funguje rovnosť pohlaví a rodičia sa tak môžu striedať pri starostlivosti o deti. Dal by sa podľa vás aplikovať švédsky model aj na Slovensku, prispel by k rozvoju ekonomiky, resp. mohlo by to prispieť k zníženiu platových rozdielov medzi mužmi a ženami? Ako môže ekonomika prosperovať zo silnej rodovej rovnosti?
Švédska ekonomika patrí dlhodobo medzi krajiny s vysokým rastom ako aj životnou úrovňou, vďaka čomu sa podľa vás krajine darí?
Švédsko je známe aj vysokým daňovým zaťažením, v porovnaní s inými krajinami EÚ sa im však za ne dostávajú dostatočné služby a štedrý sociálny systém. Prečo Patrí Švédsko aj napriek vysokým daniam medzi prosperujúce krajiny, keď niektorí kritici tvrdia, že práve vysoké daňové zaťaženie spomaľuje ekonomický rast a konkurencieschopnosť krajiny?

Odpoveď Petra Goliaša:
Inspiraciou pre nas moze byt danova transparentnost. Vo viacerych severskych krajinach je verejne dostupna informacia, kto ake plati statu dane. Minimalizuje sa tak riziko, ze ludia s velkym bohatstvom budu obchadzat svoje danove povinnosti. Inak by sa totiz dostali pod palbu neprijemnych otazok verejnosti.

Dalsou inspiraciou moze byt boj proti korupcii. Severske krajiny patria medzi najmenej skorumpovane krajiny na svete, coho dosledkom je vysoka dovera medzi ludmi, inymi slovami vysoky socialny kapital. Sucasne je tu podstatne tazsie zneuzivat moc, napriklad na prihravanie statnych zakaziek alebo dotacii spriaznenym firmam. Uspesne sa da bojovat proti korupcii, ak v state funguju institucie, ktore maju korupciu odhalovat a trestat. Nejde len o policiu, prokuraturu a sudy, ale napriklad aj funkcny Urad pre verejne obstaravanie ci Protimonopolny urad.

Prave nizky vyskyt korupcie a nizke riziko zneuzivania moci povazujem za hlavnu pricinu ekonomickeho uspechu severskych krajin.

Este dodavam, ze severske krajiny mozu byt pre nas prikladom aj v kvalite podnikatelskeho prostredia. Napriklad v najnovsom vydani rebricka Svetovej banky Doing Business 2018 je Dansko na 3. mieste, Norsko na 8. mieste, Svedsko na 10. mieste, Estonsko na 12. mieste a Finsko na 13. mieste. Pre porovnanie, Slovensko je na 39. mieste.

Premier by preto mohol navstevu vyuzit aj na ziskanie navodu na zlepsenie umiestnenia v tomto rebricku a vratit sa s navrhom konkretnych opatreni ako zlepsit podnikatelske prostredie na Slovensku.

V tejto suvislosti by som chcel upravit aj moj predosly citat takto:

Prave nizky vyskyt korupcie a nizke riziko zneuzivania moci v kombinacii s kvalitnym podnikatelskym prostredim povazujem za hlavnu pricinu ekonomickeho uspechu severskych krajin.

13.11.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, od nového roka by sa podľa informácií z ministerstva zdravotníctva mal zmeniť vzorec na prerozdeľovanie peňazí medzi poisťovňami. Ministerstvo zdravotníctva totiž zistilo nejakú chybu z minulosti, že pôvodné prerozdeľovanie znevýhodňovalo Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, aj keď má najchorľavejší poistný kmeň. Po novom by tak mala v roku 2018 dostať približne o 10-15 miliónov eur viac. (takisto vraj má prísť nezávislý analytik, ktorý má prepočítať a zhodnotiť druhý rozmer tohto prepočtu a to by sa malo premietnuť do nového prerozdelenia až v roku 2019), podľa ministerstva zdravotníctva pri tomto pôjde pre Všzp v roku 2019 navyše 20 miliónov. Celkovo za dva roky dostane podľa ich prepočtov o cca 30-35 miliónov oproti súčasnému stavu.

Ako je možné, že sa doteraz peniaze prerozdeľovali zle? Čím si vysvetľujete nájdenie tejto chyby práve v období keď je Všzp v dlhu?
Ako môžu nové skutočnosti ovplyvniť činnosť Všzp a tiež súkromných poisťovní, ktoré by po novom dostali menej?

Odpoveď Dušana Zachara:
Neviem, v čom spočíva zmena prepoisťovacieho mechanizmu, ani kde nastala chyba, preto je ťažké sa k tomu vyjadrovať.

Každý “prerozdeľovák” má svoje nedokonalosti, svoje limity a tiež nie je možné docieliť úplne presnú kompenzáciu rizikovej štruktúry poistného kmeňa a odhad nákladového rizika poistencov. Naposledy sa do prerozdeľovacieho systému pridal prediktor PCG, čo zlepšilo odhad rizika nákladov poistencov z 3-4 percent na približne 10-15 percent. Ak sa zmenou prerozdeľováka má dosiahnuť ešte lepšia predikcia nákladov a bude vernejšie odzrkadľovať realitu, vtedy je to možné kvitovať. Cieľom je, aby bolo pre poisťovne v princípe jedno, či má v kmeni starších, nákladnejších alebo mladých a nízkonákladových poistencov. Aby nepreferovali len určité skupiny poistencov. Dobrý prerozdeľovák musí byť preto neutrálny a nesmie niekoho zvýhodňovať napríklad v zmysle, že je výhodné mať vo svojom kmeni napríklad poistencov s určitou diagnózou.

Preto s trochou nadsázky glosujem, že je zvláštne najať si nezávislého analytika, ktorý má prepočítať časť prerozdeľováka, keď zároveň ministerstvo už dopredu hovorí o predpokladanej sume, ktorú budú musieť súkromné poisťovne zaplatiť zadlženej VšZP.

Tak ako pri zavádzaní PCG do prerozdeľováka, kedy boli do rozhodovacieho procesu zapojené všetky poisťovne a so zmenou prerozdeľováka súhlasili, tak by sa malo postupovať aj teraz. Aby nevznikali pochybnosti, že zmena prerozdeľovania poistného je motivovaná zištne – ako nesystémová pomoc zadlženej VšZP. V takom prípade by to nebolo ono.

10.11.2017

Otázka (Kristína Votrubová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, píšem Vám z Hospodárskych novín, pretože pripravujeme článok o budúcnosti MH manažmentu a rada by som sa Vás ako odborníka na verejné financie spýtala na pár otázok k tejto téme.

Minister hospodárstva avizoval rušenie tejto inštitúcie. Súhlasíte s týmto nápadom? Prečo?
Pod MH manažmentom je 26 podnikov, ktoré štát vlastní úplne alebo v nich má podiel. Čo by sa podľa Vás s týmto podnikmi malo stať po zrušení MH manažmentu? Mali by sa prerozdeliť medzi jednotlivými ministerstvami?
Medzi týmto podnikmi sú hlavne regionálne SAD-ky či teplárne. Je naozaj dôležité, aby v nich mal štát podiel, alebo by bolo lepšie, aby boli v čisto súkromných rukách?

Odpoveď Petra Goliaša:
INEKO dlhodobo odporuca privatizaciu firiem, ktore posobia v konkurencnom prostredi alebo kde je jasne definovany regulacny ramec. Medzi take patria aj SAD-ky a teplarne. Ak ich stat nepreda, bude lepsie, ak budu priamo pod ministerstvami, aby bola pri ich spravovani jasna politicka zodpovednost.
Este doplnam, ze privatizacia by odstranila konflikt zaujmov statu ako vlastnika a sucasne regulatora. Sukromny vlastnik by tiez bol v konkurencnom prostredi nuteny zvysovat efektivnost a investovat do inovacii.

6.11.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem temu tykajucu sa ambulantneho sektora – preco sa pacienti niekedy tyzdne nevedia dostat do ambulancii a ako zreformovat tento sektor, aby boli spokojni pacienti aj lekari. V tejto suvislosti by som Vas chcela poprosit o komentar do clanku:

Okrem nadpriemerneho poctu navstev pacientov a nedostatku lekarov, vidite este dalsie dovody, pre ktore je problem dostat sa do ordinacii ambulantnych lekarov?
Motivuju podla Vas zdravotne poistovne dostatocne ambulantnych lekarov, aby efektivne vyuzivali svoje kapacity? Co viac vedia urobit?
Zvysovali sa kompetencie ambulantnym lekarom, no vraj ich v praxi az tak velmi nevyuzivaju. Cim to moze byt?
Ambulantni lekari sa stale stazuju na nedostatocne prijmy. Tvrdia, ze po vyplateni najmu a platu sestricky im zostane 500-600 eur. Je z vasho pohladu ambulantny sektor podfinancovany? Alebo nizke prijmy lekarov odrazaju, ze robia malo?
Kedy budu pacienti pred ordinaciami cakat kratsie? Co sa musi zmenit v systeme?

Odpoveď Dušana Zachara:

Problém vidím v tom, že dopyt (pacienti) sa málo reguluje a ponuka (lekári) nie je motivovaná rozširovať svoje kapacity. Nožnice sa tým roztvárajú. Pomôcť by tomu mohlo zavedenie sociálne únosnej finančnej spoluúčasti pacienta na liečbe.
Vždy sa dá robiť viac. Poisťovne vedia motivovať finančne, nastavením rôznych cieľov a kritérií (aj zazmluvňovania) pre poskytovateľov, meraním výsledkov a ich zverejňovaním.
Nábeh býva vždy pomalší, všetci aktéri (aj pacienti, aj špecialisti, aj ústavné zariadenia, aj poisťovne) si musia na to zvyknúť, lepšie začať financovať a využívať.
Zvýšené zdroje do nemocníc a neudržateľný platový automat pre zdravotníkov v nich pôsobiacich malo za následok, že sa začína pre niekoho oplácať viac pracovať v nemocnici ako v súkromnej ambulancii. Aj to vytvára tlak zo strany ambulantného sektora na zvýšené financovanie. Na druhej strane, ak sa pozrieme na Register účtovných závierok a pozrieme si právnické osoby prevádzkujúce ambulancie, tak uvidíme obraz o relatívne slušných ziskových maržiach týchto spološností.
Napr. viď bod 1. Z dlhodobého pohľadu je však dosť možné, že čakať budú dlhšie, aj keď urobíme opatrenia proti tomu. Ľudia budú starší, viac chorí, viac bohatí, budú chcieť a môcť viac spotrebuvávať, vrátane zdravotnej starostlivosti. V porovnaní s vyspelým zahraničím nečakáme momentálne na zdravotnú starostlivosť v ambulantnom sektore viac.

6.11.2017

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, obraciam sa na Vás s otázkami k téme sadzba za poistencov štátu. Sadzba za poistencov štátu sa od začiatku tohto roka znížila na 3,78 % z vymeriavacieho základu. Od začiatku roka 2016 bola na úrovni 4,30 % z vymeriavacieho základu, avšak na posledné dva mesiace roku, od 1. novembra do 31. decembra, stúpla na 4,96 %. V roku 2015 pritom platba za poistencov štátu dosiahla 4,13 %, na posledné dva mesiace stúpla na 5,85 % z priemernej mzdy na Slovensku. Prezident SR Andrej Kiska podpísal nedávno novelu zákona o zdravotnom poistení. Novelou sa sadzba za poistencov štátu od 1. novembra do konca tohto roka zvýšila na 5,67 %. Do zdravotníctva sa tak ešte v tomto roku dostane 100 miliónov eur. Novela pôvodne predpokladala nárast sadzby zo súčasných 3,78 % na 4,73 %.

Ako vnímate neustále zmeny sadzby za poistencov štátu?
V akej výške si predstavujete ideálnu hodnotu sadzby?
Ste za stanovenie fixnej sadzby na určité obdobie?

Odpoveď Dušana Zachara:

To, že celý sektor nevie do poslednej chvíle, s akým objemom prostriedkov môže počítať určite neprispieva k predvídateľnosti, a tým pádom sťažuje všetkým tvorbu rozpočtov, finančných plánov a modelov. Oveľa ťažšie sa dajú naplánovať investície, keďže racionálne hospodáriace subjekty musia rátať aj s variantom, že na konci roka nepríde k “dofinancovaniu” sektora, resp. nie je jasná jeho výška. V oveľa väčšej miere však považujem za problém, keď vláda, ministerstvo zdravotníctva či politici v parlamente prijímajú zákony a opatrenia, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady, ale nepremietnu ich do vyššieho rozpočtu. Takto potom vzniká dlh.
Neexistuje ideálna sadzba za poistencov štátu. Je to technické číslo, premenná, ktorá sa odvíja aj od (ne)zamestnanosti a výšky zdrojov vybratých od ekonomicky aktívnych občanov vo forme odvodov. Dôležité sú celkové verejné zdroje v zdravotníctve.
Ak myslíte sadzbu za poistencov štátu, tak nie. Odpoveď sa dá nájsť v predošlom bode. Ak by sa sadzba nemenila, mohlo by to v určitej konštelácii (napr. v kríze) znamenať aj zníženie celkových zdrojov do zdravotníctva. To si málokto uvedomuje.

6.11.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dnes by som sa na vás chcela obrátiť s otázkou týkajúcou sa najdrahšej liečby v jednotlivých poisťovniach za rok 2016. Za najdrahšieho pacienta dala Všzp 918-tisíc eur, Union takmer 613-tisíc a Dôvera cca pol milióna.

Je podľa vás prekvapujúce, že to bola Všzp ktorá dala najviac alebo to môžme pripísať na vrub toho, že ma najdrahší poistný kmeň?
Myslíte si, že ľudia trpiaci nákladnými ochoreniami uprednostňujú Všzp (niektorí odborníci, napr. p Visolajský tvrdia, že štátna poisťovňa prepláca najviac a až keď má človek zdravotné problémy uvedomí si to). Aký je váš názor?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ktorá poisťovňa má vo svojom kmeni najnákladnejšieho pacienta môže byť náhoda, avšak platí, že v priemere má najnákladnejší poistný kmeň VšZP. To ale zároveň tiež znamená, že v rámci prerozdeľovacieho mechanizmu odvodov dostáva každoročne od zvyšných poisťovní milióny eur ako “kompenzáciu” tejto skutočnosti. Netrúfal by som si povedať, že VšZP prepláca najviac. Je však faktom, že VšZP má starší, a tým pádom aj finančne nákladnejší poistný kmeň ako zostávajúce poisťovne. Na to, že ju vyhľadávajú starší a nákladnejší poistenci môže byť viac dôvodov – od väčšieho konzervativizmu starších (nechuť meniť poisťovňu, v ktorej je človek od začiatku) až po vieru, že VšZP nebude na pacientovi šetriť, čo často deklarujú niektorí lekári, ktorým títo poistenci dôverujú. Len pre informáciu, poisťovňa, ktorá je v strate, však šetriť musí. Je otázne, či to pacient nepocíti. Je tiež faktom, že z dlhodobého hľadiska VšZP poistencov postupne stráca.

2.11.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcel by som sa opytat, ci by ste nemali cas na dve, tri otazky, tykali by sa vyvoja regionalnych rozdielov na Slovensku a toho, ci a ako mozu tento vyvoj ovplyvnit VUC:

Darí sa na Slovensku znižovať regionálne rozdiely alebo je vývoj skôr opačný?
Čo je hlavným dôvodom stále pretrvávajúcich rozdielov?
Do akej miery vedia ovplyvniť ekonomický rozvoj regiónov župani a poslanci VÚC? Ktoré opatrenia sú v ich kompetencii a dokážu najvýraznejšie zvýšiť životnú úroveň obyvateľov jednotlivých regiónov?

Odpoveď Petra Goliaša:

Regionalne rozdiely vo vyske prijmov, miere chudoby ci tvorbe novych pracovnych miest su dlhodobo vysoke a nezmensuju sa. Od roku 2013 dochadza len k znizovaniu rozdielov v miere nezamestnanosti, co je do velkej miery v dosledku migracie za pracou.
Pricin je viacero, medzi najdolezitejsie patri vysoka odvodova zataz pri nizkych prijmoch, ako aj demotivacny subeh prijmov z prace a socialnych davok, coho dosledkom je pre menej kvalifikovanych ludi casto vyhodnejsie pracovat nacierno. Tento problem sa este zväcsuje pri rychlom raste minimalnej mzdy, za ktoru uz zamestnavatelia nemusia byt ochotni platit slabo kvalifikovanych pracovnikov. Riesenim su odvodove ulavy pre nizke prijmy, pomalsi rast minimalnej mzdy, alebo silnejsi subeh pracovnych prijmov a socialnych davok. Osobitnym problemom je rozsirenie marginalizovanych skupin obyvatelstva s nizkym vzdelanim a chybajucimi pracovnymi navykmi. Tu pomoze len ich systemova integracia, pomoc pri zabezpeceni zakladnych zivotnych potrieb a vzdelavanie. Dalsou pricinou je zanedbavanie investicii do ciest prvej a nizsich tried.
Vplyv zup na okamzite riesenie regionalnych rozdielov je obmedzeny, kedze nemaju kompetencie na zmenu socialnych a danovych zakonov. Na druhej strane maju v kompetencii starostlivost o cesty nizsich tried, socialne a zdravotne zariadenia, stredne skoly, ci planovanie pouzitia eurofondov na regionalny rozvoj. Mozu tak ovplyvnovat dlhodoby rozvoj regionov a tiez ochranu obyvatelstva pred chudobou.

20.10.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, v piatok budem pripravovať článok, ktorý sa týka výročia schválenia 6 reformných zákonov Zajaca (parlament 21.októbra 2004 prelomil prezidentské veto), a v súvislosti s tým mám na vás pár otázok:

Ktorý zo 6 reformných zákonov považujete za najúspešnejší a ktorý/ktoré ostali nedokončené? Ktorý nás najviac ovplyvnil či už v dobrom alebo v zlom?
Je tam niečo, čo by malo byť prioritou ministra Druckera, teda je nevyhnutné dotiahnuť a za tých 13 rokov sa nedokončilo?
Ako ministra Zajaca hodnotíte a prečo sa podľa vás jeho reformy stretli s nevôľou?
Dajú sa opatrenia ministra Zajaca porovnať s tými, ktoré robí minister Drucker?

Odpoveď Dušana Zachara:

Toto neviem posúdiť.
Napríklad dokončiť transformáciu štátnych nemocníc – príspevkových organizácií na akciové spoločnosti alebo pokúsiť sa definovať nároky pacientov na základnú zdravotnú starostlivosť – štandard-nadštandard. Posilniť princípy zdravej súťaživosti vo všetkých oblastiach sektora, odmeňovanie na základe zásluhovosti, udržateľné hospodárenie.
Ako ministra, ktorý mal jasnú víziu a doteraz najzásadnejším spôsobom posunul zdravotnícky systém na Slovensku dopredu, hoci mnohé jeho kroky neboli dokončené. Základné piliere jeho reformy sa postupne ohlodávajú, ale stále stoja a nimi je podopierané slovenské zdravotníctvo aj v súčasnosti. Exministra Zajaca považujem za doposiaľ nášho najlepšieho ministra zdravotníctva. Jeho reformy sa stretávali s nevôľou z rôznych príčin. Jednak nemal toľkú trpezlivosť a ani čas investovať do lepšej PR a komunikácie problémov, ktoré riešil a jednak reforma prinášala skutočne výrazné zmeny, ktoré vymetali rôzne pavučiny a zužovali priestor pre neefektívnosti v systéme, čo pre mnohých aktérov prinášalo stratu renty – čiže budúcich neodôvodnene vysokých a nezaslúžených príjmov. Mnohým záujmovým skupinám v zdravotníctve vyhovoval neporiadok v systéme, ktorý im umožňoval zarábať alebo zaháľať, a preto bolo počuť vtedy toľko protestných hlasov.
Kým Zajac systém zmenil, Drucker ho “len” upravuje, čo však nemusí byť zlé. Niektoré opatrenia súčasného ministra idú v súlade s myšlienkami Zajacovej reformy, niektoré sú však s nimi aj v protiklade.

16.10.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa na vás obrátila s témou odlivu zdravotných sestier do zahraničia.

Čo je podľa vás najväčším problémom, pre ktorý odchádzajú?
Pomohlo by podľa vás len zvýšenie platov alebo sú potrebné zásadné zmeny v slovenskom zdravotníctve?

Odpoveď Dušana Zachara:
Jedným z najhlavnejších dôvodov úbytku zdravotných sestier v SR je zaiste aj platová otázka, hoci v ostatných rokoch rastú mzdy zdravotným sestrám pôsobiacim najmä v lôžkových zariadeniach pravidelne. Avšak sú tu i ďalšie dôležité faktory – napr. nevhodné pracovné podmienky, zlá atmosféra na pracovisku, vrátane vzťahu lekár – sestra, vysoká pracovná záťaž až preťaženosť (slovenské sestry vykonávajú aj také činnosti, ktoré v efektívnejších zdravotných systémoch robí nižší zdravotnícky personál), na druhej strane relatívne malé kompetencie a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych. Tým sa tiež obmedzuje profesijný rast sestier a najmä napĺňanie ich ambícií. V súčasnom systéme sestry ťažko menia veci na pracovisku, aj keď majú nápady na zlepšenia. V mnohých slovenských nemocniciach sa nedokážu týmto smerom dostatočne uplatniť, čo tiež mnohé sestry demotivuje, resp. motivuje odísť do zahraničia.

13.10.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, pripravujem článok o vládou avizovanom zvýšení opatrovateľského príspevku a chcel by som sa opýtať, či by ste nemali čas na niekoľko otázok. Zaujímalo by ma:

Ako hodnotíte súčasné nastavenie podpory ľudí, ktorí opatrujú doma svojich rodinných príslušníkov?
Vláda chce zvýšiť opatrovateľský príspevok na úroveň čistej minimálnej mzdy. Ako hodnotíte toto opatrenia? Aké budú podľa Vás jeho dopady?
Ako hodnotíte tento krok z pohľadu verejných financií? Dotkne sa to štátu len v podobe zvýšenia verejných výdavkov alebo to môže mať aj pozitívny ekonomický dopad?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je nesporné, že dlhodobá zdravotno-sociálna starostlivosť o zdravotne ťažko postihnutých má na Slovensku obrovské medzery, nevynímajúc jej kvalitatívne a finančné parametre. Taktiež je nespochybniteľné, a je to aj moderný trend vo vyspelých štátoch, že v drvivej väčšine prípadov je domáce poskytovanie opatrovania z hľadiska kvality života opatrovaného výrazne prínosnejšie a lacnejšie ako napríklad v domovoch sociálnych služieb, nehovoriac o pobytoch v nemocnici. Pri výške príspevku na opatrovanie je preto nutné zobrať na vedomie všetky tieto aspekty – teda prínos domáceho opatrovateľstva pre zvýšenie kvality života daného človeka a náklady s tým spojené a porovnať to s úžitkom, ktoré prinášajú verejné výdavky na inštitucionálnu starostlivosť. A je dosť pravdepodobné, že dodatočné euro by prinieslo väčší spoločenský úžitok, ak by bolo použité pre zvýšenie príspevku na opatrovanie.
Zvýšenie opatrovateľského príspevku by bolo tiež v súlade so snahou ostatných vlád postupne tlačiť na presun pacientov z ústavnej do ambulantnej starostlivosti a ďalej do ošetrovateľskej starostlivosti či domácej liečby. Priniesť by to malo úspory a pacientom väčší komfort a lepšiu dostupnosť.

11.10.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku o eHealthe. O tri mesiace maju byt do systemu podla zakona zapojeni vsetci poskytovatelia. Podla NCZI by mali byt vsetky nemocnice, no ambulancii stihnu zapojit len 40%. Zaroven nebudu dostupne vsetky sluzby, ako mali byt v ramci projektu eSO1. Chcem sa spytat:

Ako vo vseobecnosti hodnotite tento dlhorocny projekt?
Mohlo urobit sucasne vedenie NCZI viac, aby bolo do elektronickeho zdravotnictva zapojenych viac poskytovatelov a k dispozicii bolo viac sluzieb? Alebo urobili aj tak dost prace?
Ktore funkcionality eHealthu povazujete pre system a pacientov za najdolezitejsie a mali byt uz spustene?

Odpoveď Dušana Zachara:

Ak hodnotíme celý projekt od začiatku až po koniec, ktorý ešte presne nevieme, kedy bude, tak ide o ukážkový príklad spackaného štátneho projektu. Ubehlo toľko času a bolo na tento štátny a eurofondový projekt vyčlenených toľko verejných zdrojov, že výsledná hodnota za peniaze nebude príliš oslnivá.
Som toho názoru, že ak by bolo súčasné vedenie NCZI, ale aj ministerstva pri projekte eHealth od začiatku, mali by sme funkčný systém oveľa skôr. Súčasné vedenie totižto hasí zdedené problémy a snaží sa naprávať chyby z minulosti. Začalo oveľa intenzívnejšie spolupracovať so zdravotnými poisťovňami. Myslím si, že pred nástupom nového vedenia málokto veril, že sa eHealth v krátkej dobe spustí, hoci aj keď len v jeho oklieštenej podobe. Hovorí sa, že posledný krok býva najťažší, ale akcelerácia prác pre dofinalizovanie projektu a uvedenie eHealth-u do života je pri súčasnom vedení zjavná.
Pre bezpečnosť pacienta považujem za najdôležitejšie moduly eMedikácia, eVyšetrenie a čiastočne aj eLab, ktoré môžu pacientovi aj zachrániť život, nakoľko v elektronickom zázname budú informácie o alergiách pacienta, vážnych chorobách, braných liekoch, upozornenia na interakcie liekov, záznamy z vyšetrní, prepúšťacie správy a pod.

11.10.2017

Otázka (Mária Zerzanová, Plus jeden deň)
Dobrý deň, na dnešnej TK zástupcovia lekární Dr. Max a Benu pripomienkovali návrh zákona o lekárňach. SLeK tvrdí, že momentálne môže za lekáreň ktokoľvek a chcú to zmeniť tým, že lekárnici budú zároveň fyzickou osobou alebo členmi štatutárneho orgánu. Siete lekární sa ohradili, že to nezvýši kvalitu poskytovaných služieb, naopak, skomplikuje sa to pre tých lekárnikov, ktorí chcú vykonávať prax len vo farmaceutickom odbore a nemajú ekonomické a ďalšie skúsenosti súvisiace s podnikaním.

Aký je váš názor?
Prinesie novela zvýšenie kvality poskytovania liekov alebo je to prekážka pre tých farmaceutov, ktorí nechcú byť zároveň konateľmi?

Odpoveď Dušana Zachara:
Za verejný záujem v lekárenstve považujem najmä poskytovanie kvalifikovaných odborných rád a upozornení pacientom pri vydávaní liekov pri dobrej dostupnosti lekárenskej siete a služieb lekární. Nemám dojem, a absencia hodnoverných analýz či štúdií napríklad o sťažnostiach a úrovni odbornosti či kvality poskytovaných lekárenských služieb v SR tento názor potvrdzuje, že by prítomnosť sietí lekární na našom trhu predstavovala výraznejšie riziko pri napĺňaní tohto verejného záujmu. Štát by mal zasahovať do trhového prostredia až ako posledná inštancia, keď sa zdá, že vývoj na trhu sa vymyká verejnému záujmu. Myslím si, že momentálne takýto stav na Slovensku nemáme.

Ak neexistujú robustné argumenty, že v určitom type lekární dochádza k pochybeniam, na čo by mimochodom mali upozorniť zodpovedné orgány, tak zavádzanie prísnejších regulácií obmedzuje efektívnu súťaž na trhu a dostupnosť a tiež aj kvalitu lekárenských služieb pre verejnosť, nakoľko nižšia konkurencia nenúti zabetónované subjekty na trhu inovovať a skvalitňovať služby.

Suma, sumárum sa teda prikláňam k názoru, že navrhovaná regulácia nebude prínosom, skôr naopak.

10.10.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dnes sa na vás obraciam s dvoma vecami, keďže neviem, ktorá z nich dnes zarezonuje v parlamente viac. Možno to však spojím.

Chcela by som sa opýtať, aký máte názor na obnovenie poplatku za vyšetrenie na konkrétny čas. Ich obnovenie navrhol zdravotnícky výbor v rámci novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú prerokuje parlament už dnes. Čo si o tom myslíte? Smer bol totiž dlhodobo proti. Je podľa vás možné, že na to pristúpia? Čo to prinesie pre zdravotníctvo? Bližšie info
Taktiež sa dne bude hlasovať o dofinancovaní zdravotníctva. Pôvodná vládna norma hovorila o 50 miliónoch, na pôde zdravotníckeho výboru však prešiel pozmeňujúci návrh Štefana Zelníka. Druckerov rezort najskôr navrhol, aby sadzba za poistencov štátu posledné dva mesiace v roku stúpla z 3,78 na 4,73 percenta z vymeriavacieho základu. Poslanci však odobrili Zelníkov návrh, aby sadzba vzrástla na 5,67 percenta. Čo si o tomto zvýšení myslíte? Aký máte názor na každoročné dofinancovanie zdravotníctva?

Odpoveď Dušana Zachara:
Súčasný legislatívny stav ignoruje potreby obrovskej skupiny pacientov, ktorí sú ochotní si za nečakanie, resp. presný a nimi zvolený termín u lekára dobrovoľne priplatiť, čo je momentálne na Slovensku v praktickej rovine považované za nadštandard. Je nesporné, že ak sa na Slovensku nestane štandardom objednávanie sa na presný termín pre všetkých pacientov a u všetkých lekárov (Dôvera sa o to už pokúša pri nových, navýšených zmluvách s ambulantnými lekármi) alebo nebude zavedená regulovaná možnosť priplatiť si za nečakanie (aktuálne stiahnutý poslanecký návrh v parlamente), tak je to pre spoločnosť neefektívna situácia, ktorá bude mať za následok obchádzanie pravidiel a úplatky alebo márnenie času mnohých ľudí, ktorí mohli namiesto neproduktívneho čakania u lekára vytvoriť pre spoločnosť mnohé cenné hodnoty. Preto vítam snahu Dôvery, ktorá by za viac peňazí pre lekárov priniesla pacientom benefit objednať sa bezplatne na presný čas, ale podporujem aj návrhy prinášajúce obnovenie poplatku za objednanie na presný čas, čo je pre spoločnosť efektívnejšie ako súčasný stav. V druhom prípade musí platiť, že “neplatiaci” pacienti nebudú odsúvaní a posielaní na druhú koľaj.

9.10.2017

Otázka (Simona Gulisová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, aj keď v súčasnosti zúri v médiách téma stále rastúcej ceny masla, rada by som sa na túto tému pozrela zo strany priemernej mzdy. A teda napríklad aká bola situácia pred 20 rokmi: môžeme zhodnotiť, že aj keď sa spotrebiteľské ceny v roku 1996 pohybovali na nižšej úrovni ako v súčasnosti, ľudia si toho pre nižšiu mzdu mohli dovoliť menej ako teraz? Je naozaj situácia na trhu mliečnych výrobkov najhoršia v histórii Slovenska? Môžeme vidieť za rastúcou cenou v súčasnosti aj politiku nadnárodných reťazcov (teda, že oni skôr tlačia cenu nahor svojimi maržami)? Je známe, že ceny by sa mali zastabilizovať okolo decembra, začnú však aj klesať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pre zohladnenie roznych cien v case mozte pouzit INEKO inflacnu kalkulacku. Je spravne, ze EK zrusila kvoty na maslo. Vytvorila sa tak sutaz na trhu, ktora mohla viest k zaniku neefektivnych vyrobcov. Ak je sucasny narast cien neprimerany, povedie skor ci neskor k rozsireniu vyroby a teda zvyseniu ponuky, co bude tlacit na znizenie cien. Maslo sa tak zaradi k mnozstvu inych vyrobkov, o ktorych cene bude rozhodovat ponuka a dopyt a nie regulacie. Konecny vysledok by mal viest k efektivnej vyrobe a z pohladu spotrebitela aj k nizsim cenam.

9.10.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala, čo si myslíte o doterajšom plnení revízie výdavkov na zdravotníctvo. V prílohe posielam predbežné plnenie.

Sú podľa vás tieto výsledky dostatočné?
V ktorých oblastiach podľa vás rezort zaostáva, resp. oblasť, v ktorej ste očakávali lepšie výsledky?
Čo naopak môžete pochváliť? Ako hodnotíte tento projekt celkovo?

Ministerstvo je zatiaľ s výsledkami spokojné. Dôvodov, prečo meškajú je podľa nich viacero: nástup DRG, časový posun v opatreniach, metodologické nezrovnalosti, zmena politiky atď.

Odpoveď Dušana Zachara:
Veľmi oceňujem, že vznikla priebežná správa o stave plnenia opatrení Revízie výdavkov v zdravotníctve. Je to nevyhnutnou súčasťou celej myšlienky hodnoty za peniaze a nastavuje zrkadlo rezortu, či ide správnym smerom, kde a ako veľmi treba pridať. Aj keď treba polročné hodnotenie brať s určitou rezervou a nutnými obmedzeniami, dáva nám informáciu o trende a základnom smerovaní plnenia cieľov. Z priebežnej správy vidno, že rezort zdravotníctva plní zatiaľ svoje fiškálne ciele stanovené v Revízii výdavkov len na 31 %, čo dáva veľký priestor na zlepšenie. Treba však povedať, že zo sledovaných oblastí (zdravotníctvo, doprava a IT), má zdravotníctvo z finančného hľadiska najambicióznejšie ciele, pričom potenciálne úspory vysoko prevyšujú zvyšné dva rezorty, čiže aj podpriemerná implementácia úsporných opatrení oproti plánu predstavuje oveľa viac ušetrených peňazí ako pri doprave či IT.

9.10.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň. mám na Vás otázky k zrušeniu emergentného výdaja liekov cez víkend, ktorý navrhuje MZ SR:

Čo hovoríte na návrh zrušenia emergentného výdaja liekov cez víkend s tým, že ak liek bude chýbať, lekáreň je povinná ho zabezpečiť prvý pracovný deň, čiže v pondelok (nie do 48 hodín, ako je to teraz)?
Nehrozí týmto opatrením podľa Vás to, že pacientovi cez víkend môže chýbať dôležitý liek a bude musieť čakať do pondelka, čím sa mu môže ohroziť zdravie a život?
Nie je tento návrh MZ SR neprimeraným ústupkom rezortu distribútorom liekov, ktorí tak cez víkend nebudú musieť mať službu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Navrhované zmeny vyplývajú z aplikačnej praxe a nemožnosti dodať liek pacientovi v stanovenej lehote do 48 hodín, keď má lekáreň cez víkend alebo sviatok zatvorené. Lekáreň bude mať možnosť požiadať o dodanie lieku až v najbližší pracovný deň, ak by koniec lehoty mal pripadnúť na deň pracovného voľna. Z tohto dôvodu ide o pochopiteľné logické opatrenie. Lekárne, ktoré bývajú cez víkend zatvorené, tak nebudú otáľať objednávať lieky pre pacientov aj v piatok, keďže sa lehota posunie až na pondelok. Zvýši to reálnu dostupnosť liekov pre pacientov.
Toto uvoľnenie sa však nebude týkať výrobcov liekov a distribútorov (držiteľov registrácie lieku), ktorí budú musieť byť k dispozícii aj cez dni pracovného pokoja pre tie lekárne, ktoré o presunutie lehoty na najbližší pracovný deň nepožiadajú. Im sa preto náklady pravdepodobne neznížia, alebo ak áno, tak len vo veľmi malej miere. Tým sa však docieli stav, že pacient nepríde o možnosť vyzdvihnúť si dôležitý liek v lekárni, ktorá je otvorená aj cez víkend.

3.10.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám jednu otázku:

Čo si myslíte o tom, že teraz Drucker robí tender na prenájom 152 sanitiek pre štátne záchranky v BA a KE a pritom o dva roky (2019) bude výberové konanie na stanovištia záchraniek.
Čo si myslíte o tej istote MZ SR, že už teraz počíta s tým, že obháji všetky svoje stanovištia od dva roky?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je možné, že práve týmto krokom výrazne napomáha štátnym záchrankám k tomu, aby boli o dva roky z hľadiska vozového parku konkurencieschopné a mali vtedy lepšie šance obhájiť v tendroch svoje súčasné stanovištia.
Ak by neobhájili, vozidlá sa dajú vždy predať, resp. nepokračovať v nájme. Otázka je možno, či je z ekonomického hľadiska optimálne kupovať, resp. prenajímať si naraz také veľké množstvo vozidiel. Či by nebolo vhodnejšie na základe rámcovej zmluvy postupne po uplynutí životnosti jednotlivých vozidiel ich nahrádzať novými.

3.10.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť, či by ste mi na otázky vedeli odpovedať takto v poradí. Radi by sme to totiž dali ako mini rozhovor (vôbec to nemusí byť dlhé, stačí kratšie odpovede).

Ako vnímate rokovania medzi Dôverou a Zväzom ambulantných poskytovateľov, ktorý poisťovni vypovedal zmluvy?
Kto má v tomto prípade lepšiu vyjednávaciu pozíciu?
Ako očakávate, že sa situácia skončí?
Očakávate, že tlak lekárov na poisťovňu môže mať vplyv aj na prestupy poistencov?
Ku koncu leta totiž viedla v prestupoch Dôvera, myslíte si, že je možné, aby prilákala najviac ľudí aj napriek situácii s lekármi?

Odpoveď Dušana Zachara:

Nátlakový spôsob, aký zvolil ZAP mi nie je sympatický, nakoľko namiesto poctivej argumentácie založenej na faktoch a merateľných výsledkoch práce vyhrala u nich metóda presadzovania si záujmov, ktorá využíva neistotu a malú informovanosť poistencov práve vo vrcholiacom prepoisťovacom období, čím zástupcovia časti ambulantných lekárov cielili na emócie, strach ľudí z neistoty a zvyšovali si tým vyjednávaciu silu pri rokovaniach.
Neviem to odvážiť na váhach, ale vyjednávacia sila zmluvných partnerov zdravotných poisťovní v období, kedy kulminuje prepoisťovanie, je vtedy logicky najväčšia. Pre spoločnosť je najlepšie, keď nemá ani jedna strana príliš silné postavenie, ktoré by vedela zneužívať a vyťahovať si tak ekonomickú rentu.
Je málo pravdepodobné, že by to neskončilo dohodou. Obe strany sa navzájom potrebujú. Je to otázkou času.
Nedá sa to vylúčiť. Aj z nedávnej histórie máme na Slovensku podobný precedens, kedy v roku 2013 dominantné štátne nemocnice odmietli práve v septembri uzavrieť zmluvy s najmenšou zdravotnou poisťovňou Union, pokým im nezvýši ceny. Union vtedy musela ustúpiť. V tom roku mala negatívne saldo z prepoisťovania, pritom roky predtým aj potom vykazovala pozitívne saldá. Preto sa dá vtedajší úbytok poistencov pripísať aj na vrub nátlaku štátnych nemocníc.
Nepríjemná situácia so zmluvami s členmi ZAP je jedna vec, ale poistenci sa môžu rozhodovať aj na základe iných kritérií. Dohoda medzi Dôverou a ďalšou časťou ambulantných lekárov združených v Asociácii súkromných lekárov a Zdravite napríklad prináša za vyššie platby lekárom zároveň benefity pre pacientov v podobe bezplatného objednania sa na konkrétny čas alebo garancie, že termín na prvovyšetrenie u špecialistu bude najneskôr do troch týždňov. U týchto poskytovateľov získajú poistenci za svoje odvody vyššiu hodnotu. Alebo mladé rodiny môže motivovať pre výber Dôvery finančne zaujímavý koncept vrátenia doplatkov za lieky v hodnote do 200 EUR ročne pre každého člena rodiny. Uvidíme, ktorý z týchto efektov prevážil v rozhodovaní poistencov.

29.9.2017

Otázka (Kristina Bohmer, Aktuality.sk)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o vyjadrenie pre Aktuality.sk.

Uz niekolko rokov pretrvava trend, ze lekari sa presuvaju z vychodu na zapad – vystuduju vo svojej domovskej krajine, ale o par kilometrov dalej na zapad mozu mat o dost lepsie vyplaty, preto sa presunu. Ako je mozne, ze vychod stale produkuje tak vela lekarov, ze mozu zasobovat polovicu Europy? Nehrozi, ze sa lekari na vychode takpovediac minu, a na zapade nebude mat kto robit?
Ako je mozne, ze si na zapade nevedia vychovat dostatok lekarov? Moze to byt sposobene tym, ze v porovnani s inymi profesiami maju lekari v danej krajine nizke mzdy (hoci lekarom z vychodnej Europy sa zdaju vysoke), a tak nie je tato kariera pre domacich zaujimava?
Populacia v celej Europe starne. Moze sa teda stat, ze lekarov bude o 20 alebo 30 rokov tak malo, ze sa napriklad ani nedostanem do nemocnice, ked to budem potrebovat, lebo tam bude natresk?

Odpoveď Dušana Zachara:

Neviem, či Východ produkuje veľa lekárov, ktorí zásobujú polovicu Európy. Aj práca je normálny ekonomický statok, ktorého dostupnosť je závislá od jej ceny. Ak bude chcieť mať krajina, región či nejaké zdravotnícke zariadenie dostatok lekárov a bude si to môcť zároveň dovoliť, tak zjednodušene, bude musieť zvýšiť cenu práce lekárov. Bude to otázka dopytu a ponuky.
Neviem, či platí, že špeciálne na Západe si nevedia vychovať dostatok lekárov, ale atraktivitu tohto povolania určite determinuje v mnohých štátoch dlhé a ťažké štúdium, za ktoré je nutné platiť, robiť prijímačky, následné roky prípravy na atestáciu a, áno, v niektorých krajinách aj relatívne nízka mzda, ktorá je však v absolútnych hodnotách pre slovenských lekárov stále veľmi atraktívna. V niektorých západných štátoch EÚ dosahuje totižto plat lekára v porovnaní s priemernou mzdou v danom hospodárstve rovnaký alebo dokonca nižší násobok ako na Slovensku.
Ak nebudú mať štáty, resp. pacienti dostatok financií na lepšie zaplatenie zdravotníkov a celkovo na zvýšenie výdavkov do zdravotníctva, tak pri starnutí populácie skutočne existuje riziko, že to nevyrieši len zvýšenie efektívnosti, resp. produktivity práce a pacienti si budú musieť zvykať na dlhšie čakanie na zdravotnú starostlivosť, ktorým sa bude vyrovnávať nesúlad medzi dopytom a ponukou.

29.9.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, ZAP sa zatiaľ s Dôverou nedohodol, ale keďže som k tomu písala len kratší článok na web a riešim inú tému, rada by som sa na vás obrátila práve s touto.

Aký máme podľa vás zákon, ktorý sa týka zriaďovania lekární? Niektorí tvrdia, že je to príliš benevolentné a aj prto máme príliš veľa lekární.
Čo si o tom myslíte?

Pýtam sa to vzhľadom ku zmenám, ktoré avizuje rezort, novela je momentálne v MPK. Okrem iného sa tam píše, že :

Verejná lekáreň bude môcť byť po novom zriadená len fyzickou osobou – atestovaným farmaceutom alebo farmaceutom s najmenej 5 ročnou praxou alebo právnickou osobou, kde odborný zástupca konkrétnej lekárne – tiež atestovaný farmaceut prípadne farmaceut s minimálne 5 ročnou praxou bude členom štatutárneho orgánu, vo väčšine prípadov konateľom. Odborník – farmaceut bude musieť zároveň zastupovať a konať v mene spoločnosti, ktorá prevádzkuje lekáreň.

Podľa ministerstva sa to bude týkať nie len nových lekární. A tak budú niektoré z už existujúcich musieť požiadať svojho hlavného odborníka alebo iného farmaceuta, ktorý spĺňa požiadavky o to, aby sa stal konateľom.

Zvýši podľa vás tneto krok odbornosť lekární?
Prípadne boli potrebné podobné zmeny, prípadne trošku prísnejšie kritériá, čo sa týka lekární??

29.9.2017

Otázka (Peter Kováč, SME)
Dobry den, chcel by som Vas poprosit o vyjadrenie do clanku, ktory pripravujem o zatvorenej liecebni v Novej Polianke, o ktorej sme pisali uz pred casom. Podla najnovsieho vyjadrenia ministerstva obrany zariadenie prislo uz nenavratne o licenciu na prevadzkovanie zdravotnickeho zariadenia a bude prenajaté Ústrednej vojenskej nemocnici SNP v Ruzomberku. Zariadenie ma v buducnosti okrem poskytovania specifickej zdr. starostlivosti poskytovat aj rekondicno-rehabilitacne sluzby pre vojakov.

co si myslite o takomto rozsireni nemocnice v RK?
byvaly riaditel liecebne v Polianke upozornuje, ze len naklady na jej prevadzku su na urovni asi 15-tis. € mesacne + nemocnica bude zrejme musiet platit nejaky najom (vysku obrana nespecifikovala). Zda sa vam to ako efektivne riesenie problemu, co s Novou Poliankou?

Odpoveď Dušana Zachara:
Bolo by prínosom, keby si rezort obrany spravil analýzu podľa konceptu hodnoty za peniaze, na základe ktorej by sme si potom mohli vedieť vytvoriť lepší prehľad o možných alternatívach rozvoja zariadenia v Novej Polianke, vrátane jeho predaja, a ich výhodnosti pre spoločnosť. V opačnom prípade sa môže stať, ak išlo o čisto politické rozhodnutie bez ekonomického rácia, že to môže finančne poškodiť ÚVN SNP v Ružomberku.
V čom spočíva viera, že vojenská nemocnica v Ružomberku bude vedieť lepšie viesť zariadenie v Novej Polianke ako predošlý prevádzkovateľ – štátna akciová spoločnosť Horezza, ktoré sú obe zriadené rezortom obrany?

29.9.2017

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobrý den, Chcela by som vás poprosit. Ministerka Lubyova sa vyjadrovala k 8-ročným gymnaziam a povedala, “že nástupom na 8-ročné gymnázia sa niektoré z týchto detí už nemôžu zapojiť do štúdia na stredných odborných školách v prípade, ak oň prejavia záujem a následne pokračujú v štúdiu na VŠ. Časť študentov 8-ročných gymnázií tak nevyužije svoje nadanie, ktoré by si vedeli rozvíjať na stredných odborných školách, pričom trh práce hlási čoraz viac chýbajúcich kvalifikovaných zamestnancov s odborným vzdelaním.” A “Veľa talentovaných detí odchádzalo zo základných škôl a išlo na tieto osemročné gymnáziá. Problém je v tom, že tieto deti sa potom nevedia zapájať na trh práce, pretože z gymnázií už nevedie cesta do odborného školstva.”

Ako hodnotite tieto vyjadrenia?
Ma podla štatistík pravdu?

Povedala tiež, ze absolventi gymnazii potom idu na VS a “a preto máme nadbytok absolventov, ktorí sa nemajú kde uplatniť”.

Ako tento výrok hodnotite?
Súhlasíte s nim?

Nechce tiež povoliť výnimku, aby mohli prijať viac ako 5% deti s vysvetlením: “detská populácia je rovnomerná a tak je podiel talentovaných detí porovnateľný v rámci celého územia SR. Okrem toho zastávame názor, že povolenie výnimky pre Bratislavský kraj by bolo diskriminačné voči ostatným krajom.”

Ma v tomto tvrdení podľa vás pravdu?
Ako ho hodnotite?

Odpoveď Petra Goliaša:
Niektore medzinarodne skusenosti ukazuju, ze skora selekcia ziakov moze byt skodliva z pohladu kvality vzdelavacieho systemu. Sikovnejsie deti totiz dokazu potiahnut k lepsim vykonom aj tie ostatne, pokial su spolu v triede. Odporucania su preto ponechat deti na prvom a druhom stupni zakladnych skol bez triedenia na lepsich a horsich. To je argument v prospech obmedzenia ci zrusenia osemrocnych gymnazii.

Nadbytok absolventov skol, ktori sa nemaju kde uplatnit, by vlada mala riesit predovsetkym pravidelnym zverejnovanim udajov o platoch a miere nezamestnanosti absolventov jednotlivych strednych aj vysokych skol. Tieto informacie su klucove pri rozhodovani studentov aj rodicov pri vybere skoly. Potrebne je tiez posilnit zasluhovost pri financovani strednych a vysokych skol tak, aby skoly dostavali menej penazi na studijne programy, ktorych absolventi maju problem najst si dobru pracu. Direktivne presuvanie studentov z gymnazii do odbornych skol bez poznania faktov o ich uplatneni na trhu prace je velkym hazardom s buducnostou tychto deti. Doteraz zname statistiky ukazuju, ze absolventi vysokych skol maju v priemere podstatne nizsiu nezamestnanost nez absolventi strednych skol. Priemer je vsak casto skreslujuci, medzi jednotlivymi skolami existuju velke rozdiely. Inymi slovami, existuju aj stredne odborne skoly s nizsou nezamestnanostou nez niektore vysoke skoly. Navyse, porovnanie priemeru je ciastocne skreslene tym, ze na vysokych skolach studuje cast populacie, ktora ma lepsie predpoklady zamestnat sa.

29.9.2017

Otázka (Tomáš Zemko, Topky.sk)
Dobry den, opat sa hlasim, tento raz s touto otazockou ake dopady budu mat dnes ohlasene vladne zmeny v ramci „socialneho balicku“. Ide o tieto zmeny:

Rast minimálnej mzdy. Do roku 2020 by mala vzrásť nad sumu 500 eur.
Zavedenie 13. a 14. platu bez platenia odvodov. Pôjde o dobrovoľný inštitút.
Zvýšenie príspevku na opatrovanie
Navýšenie príplatkov za prácu v noci a za prácu počas soboty a nedele. Príplatky za prácu v noci by sa mali podľa Fica dotknúť 240 tisíc ľudí.
Zavedenie príspevkov na presťahovanie sa za prácou do iného regiónu
Zvýšiť sa má aj príspevok na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutých. Ten, kto sa stará o ZŤP, môže dostať príspevok na úrovni čistej minimálnej mzdy
Dôchodcovia majú byť pri práci na dohodu oslobodení od odvodov do výšky 200 eur mesačne, ako je to v súčasnosti pri študentoch. Toto opatrenie sa dotkne takmer 100 tisíc ľudí.

Tu su otazky:

Ake budu mat tieto zmeny dopady na slovensku ekonomiku?
Pomozu realne tieto zmeny cielenym skupinam – teda dotknute vrstvy obyvatelstva?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zvysenie minimalnej mzdy aj priplatkov za pracu v noci, cez vikendy a sviatky zvysi naklady zamestnavatelom, co sa moze prejavit v poklese ich zisku, raste cien, nizsich investiciach ale aj v pomalsom raste zamestnanosti. Na druhej strane stupnu prijmy zamestnancov. V sucasnom obdobi pomerne rychleho rastu ekonomiky aj zamestnanosti by opatrenia nemali zasadne poskodit ekonomiku. Negativne ich pocitia najmä firmy s nizsou pridanou hodnotou napriklad v maloobchode, alebo cestovnom ruchu. Prudke zvysovanie minimalnej mzdy je barierou pre zapajanie slabo kvalifikovanych ludi na trhu prace. Vlada by preto mala rozsirovat odvodove ulavy, ktore sa tykaju prave ludi s nizkym prijmom a to najmä v ekonomicky aktivnom veku, nie len studentov a dochodcov. Pripadne by mala zaviest nizsiu minimalnu mzdu napriklad pre mladych ludi alebo pre odvetvia s nizkou pridanou hodnotou. Vlada by tiez mala vycislit a zverejnit dopady opatreni cim skor, aby o nich mohla prebehnut kvalitna verejna diskusia.

Za chybu povazujem, ze opatrenia nie su cielene na rodiny s viacerymi detmi a nezamestnanych, co su skupiny najviac ohrozene chudobou.

28.9.2017

Otázka (Veronika Kováčová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, kontaktujem vás v otázke 9 nových stavieb, v ktorých plánuje ministerstvo dopravy do konca roka 2019 minimálne vypísať súťaž. V tejto súvislosti by som vás chcela poprosiť o krátke stanovisko k dvom veciam:

Sú úseky diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré si ministerstvo dopravy vybralo ako prioritné (Bratislava – Senec, skapacitnenie, I. etapa (BA – Triblavina), Mýtna – Lovinobaňa, Košice, Šaca – Košické Oľšany, Kriváň – Mýtna, Rožňava – Jabloňov nad Turňou, Zacharovce – Bátka, Bátka – Figa, Prešov – severný obchvat I.etapa, Prešov – severný obchvat II.etapa) z vážho pohľadu správne zvolené, alebo sa mal rezort prioritne orientovať na iné úseky?
Rezort dopravy avizoval, že bude potrebovať nad rámec štátneho rozpočtu približne 510 miliónov eur. Je reálne, aby aj z ohľadom na financovanie mohlo ministerstvo splniť svoj cieľ, a to minimálne vypísať do konca roka 2019 súťaže?

Odpoveď Jána Kovalčíka:

Výber úsekov, ktoré prezentoval minister Érsek, ilustruje nízku kompetentnosť politického vedenia rezortu a presadzovanie subjektívnych záujmov namiesto verejného.
Hoci časť zoznamu je opodstatnená, sú v ňom aj úseky, ktoré medzi prioritami nemajú čo hľadať. Ide najmä o tri úseky rýchlostnej cesty R2 za Rimavskou Sobotou, kde denne prejde iba do 6-tisíc vozidiel. Napríklad na prvých úsekoch od Trenčína v smere na Prievidzu je dopravná záťaž dvojnásobne vyššia, na Kysuciach až trojnásobná.
Dá sa pochopiť, prečo v zozname úsekov na začatie v najbližších rokoch nie je úsek D1 Turany – Hubová, ktorý sa v novej trase tak rýchlo pripraviť nestihne. Ale je absurdné, že v zozname nie je napríklad rozšírenie D1 z Bratislavy aspoň po Senec, či D3 zo Žiliny aspoň po Kysucké Nové Mesto. Úseky, ktoré sú jednoznačne potrebnejšie ako časť z prezentovaných “priorít”, sa nájdu aj v ďalších regiónoch Slovenska.
Možno vypísať súťaže stihne, len mám obavy, ako budú pripravené. A určite na týchto úsekoch za dva roky nestihne prestavať sumy, aké prezentuje. Optimistické termíny začatia výstavby by boli ťažko dosiahnuteľné aj v prípade veľmi dobrého riadenia ministerstva a NDS. Po vlne personálnych výmien a nástupe množstva ľudí bez potrebnej kvalifikácie a skúseností na všetky úrovne riadenia NDS nezvláda ani riadenie malého počtu aktuálne rozostavaných úsekov.

27.9.2017

Otázka (Veronika Cosculluela, Plus 7 dní)
Dobrý deň, v mnohých slovenských štátnych nemocniciach chýbajú sestry a nemocnice nové lákajú na náborový príspevok, ten sa pohybuje niekde aj okolo 700 eur.

Čo si o tom myslíte?
Je to štandardné riešenie alebo by bolo lepšie, keby sa vec riešila systémovo?
Vidíte nejaký pohyb nového vedenia ministerstva zdravotníctva v riešení nedostatku sestier?

Odpoveď Dušana Zachara:
Platová otázka, hoci sa mzdy zdravotníkov v poslednej dobe výrazne zvýšili, patrí určite medzi hlavné dôvody nedostatku zdravotných sestier v niektorých zariadeniach na Slovensku. Avšak sú aj ďalšie dôležité faktory – napr. nevhodné pracovné podmienky, zlá atmosféra na pracovisku, vrátane vzťahu lekár – sestra, vysoká pracovná záťaž až preťaženosť (slovenské sestry vykonávajú aj také činnosti, ktoré v efektívnejších zdravotných systémoch robí nižší zdravotnícky personál), na druhej strane relatívne malé kompetencie a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neoceňuje poctivých, kvalitných a efektívnych.

Treba zaviesť pre všetkých zdravotníckych pracovníkov také odmeňovanie, ktoré bude môcť lepšie ohodnocovať kvalitnejšie výkony. Treba zvýšiť podiel pohyblivej – motivačnej zložky mzdy. Treba prehodnotiť vzdelávanie a kompetencie zdravotných sestier, aby neboli zavalené administratívnou prácou, ktorú zvládne nižší zdravotnícky personál, a mohli vykonávať výkony, ktoré sú teraz de iure vyhradené lekárom, hoci ich dokážu a často aj v realite vykonávajú zdravotné sestry, hoci za ne nie sú v súčasnosti odmeňované.
Je celospoločensky neefektívne, keď niečo vykonáva lekár, pričom to dokáže aj zdravotná sestra a pod. Každý nech robí to, k čomu ho jeho profesia, vzdelanie a prax predurčujú. Je neefektívne, keď niekto vykonáva činnosti, na ktoré je príliš vzdelaný (“nadvzdelaný”) a rovnako je zlé, ak platí opak.
Tiež si myslím, že povolanie zdravotnej sestry by nemalo byť povinne závislé od absolvovania vysokej školy. Napríklad ani v Nemecku to tak nemajú. Stačí absolvovať 3-ročné odborné vzdelávanie.

Ministerstvo zdravotníctva začalo s prípravou zvyšovania kompetencií zdravotných sestier. Má ísť o tzv. reformu zdola, keď by mali byť kompetencie pridané zdravotníckym asistentom, sestrám, ako aj všeobecným lekárom.

26.9.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Momentálne sa min.financií a zdravotníctva dohadujú na rozpočte na budúci rok. Jasné je zatiaľ to, že bude potrebných viac peňazí ako rok 2017. Je to potrebné aj preto, že minimálna mzda narastie a teda bude treba viac peňazí na platy pre zdravotníkov. V tomto roku bol práve s týmto problém, keďže podľa zákona musia napr. nemocnice vždy zvyšovať platy, ale nebolo to kryté zvýšenými peniazmi od štátu., na čo sa sťažovala napr. Asociácia nemocníc. Chcela by som sa opýtať, ký máte názor na platový automat, keďže Pri jednej z posledných zdravotníckych noviel to kritizovalo aj ministerstvo financií, ktoré napísalo. Drucker teraz na platy požaduje 50-70 miliónov viac oproti minulému roku, minister financií zatiaľ prisľúbil 30-50 miliónov. Chcela by som sa vás preto okrem názoru na platový automat opýtať j na to, či si myslíte, že je možné dohodnúť rozpočet zdravotníctva tak, aby počas 2018 nebolo potrebné dofinancovanie ako každý rok.

Odpoveď Dušana Zachara:
Zákonom garantované minimálne mzdové nároky zdravotníckych pracovníkov pôsobiacich v ústavných zariadeniach, ktoré sú priamo naviazané na vývoj priemernej mzdy v celom hospodárstve SR, čo mimochodom nie je v žiadnej inej oblasti verejného sektora SR, považujem za veľkú brzdu zdravého rozvoja slovenských nemocníc do budúcnosti. Súhlasím s názorom MF SR, že tento inštitút pravidelného automatického valorizovania miezd povedie v súčasnosti k neudržateľnému nárastu mzdových nákladov a bude mať negatívny vplyv na snahu o ozdravenie hospodárenia nemocníc. Súčasný rýchly rast miezd v ekonomike totižto predbieha rast produktivity práce a tvorbu pridanej hodnoty v sektore zdravotníctva.
Negociovanie miezd by sa malo diať individuálne a vrátiť sa reálne späť do nemocníc, kde riaditelia a vedúci pracovníci najlepšie vedia adresným spôsobom odmeňovať odvedenú prácu svojich zamestnancov, a tým ich motivovať. Súčasný rovnostársky prístup k odmeňovaniu totižto demotivuje skutočne kvalitných pracovníkov zostávať na Slovensku alebo v štátnych zariadeniach, a na druhej strane tých podpriemerných nenúti sa zlepšovať, lebo majú zákonom garantovanú slušnú úroveň príjmu. Platový automat vytvára problémy s predvídateľnosťou nákladov a cash flow, zadlžuje nemocnice, je tu neustála potreba dofinancovania sektoru, sťažuje diferencované odmeňovanie pracovníkov a ich motiváciu.

“Ručné riadenie” zdrojov v zdravotníctve vnímam z hľadiska zodpovedného nakladania s verejnými peniazmi ako určitú poistku voči nejasnosti v príjmoch a nákladoch, ktoré sa v ostatných rokoch vyvíjajú dosť turbulentne a ťažko sa dopredu dajú presne odhadnúť. Na jednej strane tu máme zvyšujúce sa výdavky aj v dôsledku platového automatu zdravotníckych pracovníkov, zatiaľ nejasné výsledky úsporných opatrení v zdravotníctve, ktoré boli projektované v rámci projektu Hodnoty za peniaze a na druhej strane tu pozorujeme výrazne sa zvyšujúce príjmy zo zdravotných odvodov od ekonomicky aktívnych občanov, ktoré smerujú do zdravotníctva. Je preto zmysluplné urobiť niekedy na jeseň saldo, aby sme vedeli, koľko skutočne naše zdravotníctvo potrebuje.
Napríklad v minulom roku išlo do zdravotníctva v skutočnosti medziročne o 325 miliónov eur viac. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2016 sa objem peňazí navýšil o 268 miliónov eur, z toho zo štátneho rozpočtu išlo do kapitoly zdravotníctva 60 miliónov eur. Podobné, vyššie čísla, ako sa pôvodne predpokladalo, sa dá očakávať aj v tomto roku.

25.9.2017

Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o stanovisko do pripravovaného článku.

Je prodpoklad, že sa Penta bude znažiť získať pre svoju nemocnicu v lokalite Bory aj zdravotníkov z fakultných a univerzitných nemocníc, nakoľko má ambíciu riešiť najnáročnejších pacientov z celého Slovenska?
Je reálne, aby Penta, alebo štát dokázali napríklad výrazne preplatiť zdravotníkov (ktorých bude chcieť získať/ ktorých si budú chcieť udržať)?
Môže nová nemocnica Penty v Bratislave výrazne skomplikovať situáciu v štátnych nemocniach, čo sa týka personálneho zabezpečenia?

Odpoveď Dušana Zachara:

Ano, je to pravdepodobne. Nevidim to vsak ako problem. Prinasa to vacsiu sutaz o dobrych zdravotnikov, ktori tak maju moznost si platovo polepsit. Pacienti potom mozu dufat, ze sa zlepsi aj pristup k nim, nakolko sa v praxi ukaze, ze vacsia snaha zdravotnickych pracovnikov sa dokaze odrazit aj v lepsej mzde.
Svet zdravia avizoval, ze ma tiez ambiciu prilakat lepsimi pracovnymi podmienkami a moznostami rastu zdravotnikov, ktori v minulosti odisli zo Slovenska a pracuju v zahranici.
V tomto smere ma lepsie karty v rukach sukromnik, kedze ako vieme, Univerzitna nemocnica v Bratislave je na tom z financneho hladiska katastrofalne, a kazde zvysovanie personalnych nakladov bez skrtania inych vydavkov iba zvysuje jej extremnu zadlzenost. Navyse, ak by UNB ziskala moznost na oddlzenie, musela by plnit ozdravny plan a v pripade jeho neplnenia by bola jedna zo sankcii nemoznost zvysovania miezd nad uroven zakonneho minima.
Ale na druhej strane je kludne mozne, ze sa z pretekov o kvalitnych pracovnikov stane politicky vybusna tema a vtedy mozu byt rozhodnutia politikov a ich nominantov v statnych zariadeniach ovplyvnene verejnym tlakom a napriek zlej situacii v UNB sa jej dlh este vyraznejsie navysi, kedze bude chciet stat s Pentou s mzdami sutazit. To predstavuje urcite riziko.
Ano, ciastocne moze, ale nemusi to byt na skodu. Pre ludi je dolezite, nech je z verejnych zdrojov financovana ta zdravotna starostlivost, ktora je kvalitnejsia a efektivnejsia, pricom pacientom je jedno, ci je poskytovatelom stat, zupa, mesto alebo sukromny subjekt. V UNB panuje prezamestnanost, a kedze balik financii na zdravotnictvo je urceny, je obmedzeny a neda sa nafuknut, preto logicky vychadza, ze nova nemocnica, ak bude poskytovat kvalitnejsiu zdravotnu starostlivost pre pacientov, musi ukrojit financie inym prijimatelom v sektore.

22.9.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobry den, rada by som sa vas opytala na vas nazor tykajuci sa zmien ktore chysta ministerstvo zdravotnictva v ramci emergentneho systemu. V sucasnosti musi lekaren zabezpecit liek do 48 hodin co sposobovalo problemy s vikendovymi dodavkami kedze vela lekarni otvorenych nebolo nevyuzivalo sa to v takej velkej miere a aj napriek tomu museli distriutori drzat v pohotovosti vela ludi s cim sa spajali zvysene naklady. Rezort teraz planuje obmedzut tieto vikendove dodavky a tiez dodavky pocas sviatkov.

Ako turo zmenu vnimate?
Kde vidite vyhody pripade nevyhody

22.9.2017

Otázka (Jana Pšenková, Nový Čas)
Dobrý deň, od kolegu som na Vás dostala kontakt a chcela by som Vás poprosiť o pomoc. Neviem či je toto nejaká Vaša oblasť, resp. či pôsobí niekto v INEKO na koho by som sa mohla obrátiť, ale riešim akurát tému sociálnych štipendií. Podľa informácií ministerstva školstva počet vysokoškolských študentov poberajúcich sociálne štipendium každý rok o niečo klesá, avšak v minulom roku bol ten pokles oproti predchádzajúcim o niečo výraznejší. Viete mi prosím povedať k tomutu nejaký Váš názor, že čo to môže spôsobovať? Kľudne to môže byť aj viac teórií.

Odpoveď Petra Goliaša:
Narok na socialne stipendium pre vysokoskolskych studentov sa urcuje na zaklade posudzovania prijmov domacnosti, v ktorej student zije. Hranica pre vznik naroku zavisi od vysky zivotneho minima, ktore sa v rokoch 2013-2016 nemenilo. Prijmy obyvatelstva v danom case prudko rastli, preto ma kazdym rokom narok na stipendium menej studentov. Cim rychlejsie prijmy rastu, tym rychlejsie klesa pocet studentov, ktorym na stipendium vznika narok. Od roku 2014 pritom na Slovensku rastie priemerna mzda rychlym tempom. Inymi slovami, za poklesom poctu poberatelov stipendia je roztvaranie noznic medzi prudko rastucim priemernym prijmom a stagnujucim zivotnym minimom. Pokial sa nezmenia pravidla pre vypocet zivotneho minima, resp. pre vypocet vysky socialneho stipendia, bude tento trend pokracovat.

20.9.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem tento tyzden clanok, v ktorom chcem porovnat, ake podmienky vytvara stat a sukromni prevadzkovatelia pre zdravotnikov, aby ich motivovali pracovat v ich zdravotnickych zariadeniach. Napadla mi tato tema v kontexte odchodov zdravotnikov z NÚSCH, ale aj v kontexte anonymneho listu ohladne odchodov lekarov z DFN BA. Chcem sa spytat na Vas nazor:

Ake vidite zakladne rozdiely v pracovnych podmienkach, ktore poskytuju zdravotnikom štátne, súkromné a prípadne aj VÚC nemocnice?
Ake su vyhody vlastnej sukromnej praxe oproti praci v statnej nemocnici?
Napada Vam argument, preco by mali zdravotnici uprednostnit pracu v štátnom ZZ pred pracou v sukromnom ZZ alebo pred vlastnou sukromnou praxou?

Odpoveď Dušana Zachara:
V slovenských podmienkach vidím najzákladnejší rozdiel medzi štátnymi a súkromnými zariadeniami v tom, v akom časovom horizonte vnímajú svoju činnosť jednotliví aktéri. Pri súkromných poskytovateľoch je väčšinou fokus na dlhodobosť, pričom štátne zariadenia trpia na krátkodobé ciele. Je to ovplyvnené 4-ročným volebným cyklom, pričom nie je zriedkavosťou, že ministri či riaditelia sa menia ešte častejšie. To všetko potom vytvára iné motivácie “prežitia” pre obe skupiny poskytovateľov. Súkromníci musia hospodáriť so ziskom, aby mohli dlhodobo fungovať na trhu, investovať, inovovať, rozvíjať sa. Pri manažérskych zlyhaniach a stratách im štát nepomôže (hoci plánované oddlženie je výnimkou), straty znášajú akcionári, resp. vlastníci. Štátne zariadenia väčšmi sledujú viac či menej deklarované ciele, ktoré idú často proti sebe. Pôsobí v nich oveľa viac záujmových skupín, ktoré často brzdia rozvoj a zdravé smerovanie nemocnice. K tomu treba priradiť aj rôzne politické ciele, slabšiu kontrolu a vyvodzovanie zodpovednosti. Je tam nižší tlak na hospodárne využívanie zdrojov a kapacít – finančných, personálnych, know-how, priestorových či prístrojových. Z toho rezultujú neefektívnosti a väčší neporiadok v širšom zmysle slova.

Väčšinou platí, že súkromné zariadenia fungujú efektívnejšie, dvakrát si rozmyslia, ako použijú zverené peniaze. Nie je v nich prezamestnanosť, obstarávania fungujú ekonomickejšie, procesy sú viac optimalizované, je jednoduchšie v nich presadiť inovatívne postupy. Línia zodpovednosti je jednoznačnejšia, kompetencie a úlohy jednotlivých pracovníkov sú jasnejšie stanovené, a tým pádom aj vynútiteľnejšie. Toto všetko umožňuje dobre manažovanému zariadeniu generovať vlastné zdroje, ktoré môže použiť na vlastný rozvoj, ako aj na lepšie ohodnotenie svojich zamestnancov.

Štátne nemocnice majú z minulosti tú výhodu, že sú zariadeniami koncového typu, kde sa vykonáva aj tá najobtiažnejšia, vysoko špecializovaná medicína, ktorá dáva zdravotníckym pracovníkom lepšie možnosti nadobúdať cenné skúsenosti z liečby najťažších diagnóz, umožňuje im byť pri inovatívnych operáciách, čím sa potencuje ich profesijný rast a intelektuálna saturácia. To samozrejme potenciálne zvyšuje ich hodnotu a uplatniteľnosť na trhu, a nielen na slovenskom. Pravdepodobne bude tiež platiť, že veda a výskum sa na Slovensku viac realizuje v štátnych zdravotníckych zariadeniach ako v tých súkromných.

Plusy vlastnej súkromnej praxe: – sám sebe pánom – lepšia sebarealizácia – možnosť rýchlejšieho rastu a vyššieho príjmu – zvýšenie produkcie a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa rýchlejšie odrazí v lepšej reputácii, v príleve pacientov a zvýšení príjmov – neplatí mzdový automat – odmeňovanie na základe zásluhovosti a udržateľnosti

Mínusy: – počiatočné vysoké náklady, neistota príjmov, vysoká zodpovednosť, ručenie v prípade neúspechu, administratívne náklady, nutnosť viac sledovať legislatívne zmeny – v niektorých odbornostiach a sídlach veľká konkurencia – odstrihnutie sa od vedy a výskumu a špičkovej medicíny v ústavných zariadeniach

Treba povedať, že zákonom garantovaný mzdový automat v nemocniciach, ktorý sa odvíja od výšky priemernej mzdy v hospodárstve SR, a s tým súvisiace výrazné zvyšovanie miezd zamestnancov ústavných zariadení, prináša okrem zvyšujúcich sa dlhov aj postupne sa meniaci pohľad na to, či sa oplatí lekárom otvoriť si vlastnú súkromnú prax. So zvyšujúcimi sa garantovanými mzdami v nemocniciach úzko súvisí nižšia atraktívnosť postupovania rizika s neistými príjmami v súkromnej ambulancii.

20.9.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus jeden deň)
Dobrý deň, niektorí predstavitelia lekárov aktívne vstúpili do prepoisťovacej kampane zdravotných poisťovní. Šéf LOZ Peter Visolajský napísal blog, v ktorom otvorene hovorí, prečo by sa ľudia mali prepoistiť do VšZP. Zväz ambulantných poskytovateľov na čele s Mariánom Kollárom zase vydal tlačovú správu (v prílohe), v ktorej nabáda ľudí, aby si rozmysleli, či budú platiť zdravotné odvody poisťovni Dôvera. V tejto súvislosti Vás chcem poprosiť o vyjadrenie:

Je správne, keď sa predstavitelia lekárov, ktorí reprezentujú profesijné združenia, aktívne zapájajú do prepoisťovacej kampane?
Z pohľadu slovenskej legislatívy, je stanovené, čo je v prepoisťovacej kampani dovolené a čo už nie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že každý má mať slobodu vo vyjadrovaní svojich názorov. Platí to aj o lekároch. Samozrejme, pre mnohých ľudí sú lekári autoritami, ktorých vnímajú a často rešpektujú, keďže predpokladajú, že sa v problematike zdravotníctva dobre vyznajú. O to väčšia má byť ich zodpovednosť pri formulovaní svojich názorov. Nevyhnutnosťou má byť, aby svoje tvrdenia opierali o fakty, aby ich neohýbali, aby si ich nevymýšľali, nezamlčiavali iné skutočnosti – celkovo, aby nefaulovali v diskusii. Tieto neduhy sa však na Slovensku vo verejnej diskusii o zdravotníctve bohužiaľ často vyskytujú.

14.9.2017

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, mohli by ste sa prosím vyjadriť ako zdravotnícky odborník ku koncepcii oddlženia zdravotníckych zariadení, ktorú v stredu schválila vláda?

Urobilo podľa Vás ministerstvo dobre, že prístupilo k oddlženiu zdravotníckych zariadení?
Ako vnímate, že koncepciu vláda schválila aj napriek výhradam Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok (SK+MED)?

Odpoveď Dušana Zachara:
Každé oddlžovanie, ktoré sa pravidelne opakuje, predstavuje riziko morálneho hazardu. Oceňujem však, že nepôjde o bezpodmienečné oddlženie. Ministerstvo nastavilo pár sankčných mechanizmov, ktoré môžu v určitej miere motivovať niektoré zdravotnícke zariadenia, aby po oddlžení hospodárili lepšie. Obávam sa však, že pre niektoré veľké štátne nemocnice to nebude dostatočná výstraha a budú aj naďalej vytvárať nové dlhy. Chýbajú totižto také systémové opatrenia a reformy v zdravotníctve, ktoré by toto riziko účinnejšie obmedzovali.

Čo sa týka diskontu pohľadávok veriteľov, chápem obe strany sporu – štát sa musí snažiť narábať so svojimi prostriedkami a štátnou pomocou čo najhospodárnejšie (tak to bolo aj pri oddlžovaní za Zajaca), ale na druhej strane chápem aj frustráciu tých veriteľov, ktorí si k dodávanej službe či tovaru neprihodili žiadnu rizikovú prirážku za pravdepodobné oneskorené platby štátnych nemocníc, a preto sa teraz cítia ukrivdení. Tí sa budú musieť rozhodnúť, či sa uspokoja radšej s vrabcom v hrsti, alebo si počkajú ktovie ako dlho na holuba na streche.

14.9.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa informovala:

Ako v súčasnosti vnímate prepoisťovanie poistencov a aké sú rozdiely napr. oproti minulosti?
Myslíte si, že existuje spojitosť medzi vynaloženými finančnými prostriedkami na marketing a celkovo marketingom a záujmom pacientov prepoistiť sa?
Aké sú podľa vás najčastejšie dôvody k zmene poisťovne a prečo si myslíte, že v minulom roku sa najlepšie darilo poisťovni Union?(prestúpilo tam najviac ľudí).

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že prepoisťovacia kampaň beží v zásade podobne ako minulý rok. Miera nekalých praktík sa pravdepodobne udrží na znesiteľnej úrovni, ktorá zásadnejším spôsobom neovplyvní poistencov, aby húfne prestupovali. Samozrejme, novinkou oproti minulému roku je to, že sa prevalila informácia o zlom hospodárení VšZP, čo zapríčinilo, že štátna poisťovňa sa dostala na titulky novín a do ozdravného režimu, ktorý jej dáva len obmedzený manévrovací priestor, a tým pádom aj menší priestor na rozvoj svojich služieb a ponuky. To všetko môžu poistenci zohľadniť vo svojom rozhodovaní. Poistenci sa rozhodujú rôzne, niektorí majú zlú osobnú skúsenosť, preto prestupujú, alebo dajú na pozitívnu či negatívnu referenciu známych alebo svojich lekárov, iní reflektujú na rôzne bonusové programy, programy refundácie doplatkov za lieky, krátke čakacie lehoty, väčší rozsah preplácaných výkonov, vakcín, liekov – nadštandardu, sieť zazmluvnených poskytovateľov, lepšiu komunikáciu, imidž a pod.

Marketingové akcie (reklama) v prepoisťovacom období majú svoj zmysel, najmä ten informačný, avšak myslím si, že nefungujú ako hlavný faktor, ktorý ovplyvňuje ľudí na prestup medzi poisťovňami. Môžu byť však doplnkovým nástrojom na presviedčanie a utvrdzovanie poistencov.

Union ZP zaznamenala za posledných 7 rokov, s výnimkou roku 2013, kedy sa stala terčom štátnych nemocníc, ktoré s ňou odmietali uzavrieť zmluvy práve v kritickom čase vrcholiaceho prepoisťovacieho obdobia, stále relatívne vysoké prírastky poistencov. Na dôvody prírastkov pre Union nemám analýzu, avšak jeden z nich môže byť ten, že Union využíva na aktívne lákanie poistencov v najväčšej miere maklérov (má na to know-how aj v dôsledku toho, že skupina Union pôsobí aj v iných sférach poistenia) a jej meno na rozdiel od Dôvery a VšZP nevytvára v spoločnosti kontroverzné asociácie.

14.9.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem temu, ktora sa tyka prevencie a v tejto suvislosti Vas chcem poprosit o vyjadrenie k nasledujucim otazkam:

Ako pristupuju Slovaci, ale aj samotni lekari k prevencii ochoreni? Chodi dostatok ludi na preventivne vysetrenia a zameriavaju sa lekari dostatocne na to, aby ich pacienti absolovavali?
Mame na Slovensku preventivne programy, ktore su podla Vas uzitocne a maju meratelne vysledky? Alebo nase narodne preventivne programy zostavaju len na papiery?
Viete uviest nejaky priklad zo zahranicia, ktorym by sme sa mohli inspirovat, ako tam riesia otazku prevencie? Maju niekde nejaky zaujimavy program / projekt?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zlé výsledky zdravia Slovákov najmä pri preventabilných diagnózach ukazujú výrazne aj na nedostatky vo vzdelávaní, osvete a prevencii. Rizikovým správaním totiž svoje zdravie ohrozuje u nás stále priveľa občanov, ktorí nie sú nastavenými pravidlami zdravotníckeho systému dostatočne (de)motivovaní ho meniť. Treba však priznať, že ministerstvo zdravotníctva, ako aj zdravotné poisťovne podnikajú kroky k tomu, aby sa to pomaly menilo. Otázna je len miera a rýchlosť týchto zmien, pričom asi nenájdeme na Slovensku zainteresovaného človeka, ktorý by tvrdil, že je to dostatočné.

Na príklade narozšírenejšieho chronického civilizačného ochorenia a najväčšieho zabijaka ľudí na Slovensku – na príklade chorôb srdca a ciev – je možné úkázať, že niekde v systéme je problém. Výrazne rastúce náklady na pacientov s chorobami srdca a ciev (spolu za lieky, ambulantné vyšetrenia i hospitalizácie) za ostatné roky priniesli doteraz iba nevýrazný pokles mortality na tieto choroby, pričom bol jeden z najslabších v OECD. To znamená, že slovenské zdravotníctvo a celá verejná politika zdravia, ale aj vzdelávania si v tomto boji zatiaľ nevie dať rady. Na základe dostupných údajov a porovnaní so zahraničím predpokladáme, že hlavným dôvodom tohto zlyhávania je dlhodobé podceňovanie a zanedbávanie
prevencie:
• primárnej – predchádzanie vzniku ochorení podporou zdravého životného štýlu,
• sekundárnej – skríningové programy na včasné zachytenie a liečbu chorôb a
• terciárnej – zmena životného štýlu a stravovacích návykov v záujme zlepšenia priebehu už získaného ochorenia.

Najmä primárna prevencia v SR doposiaľ citeľne zaostáva a bývala na okraji pozornosti rezortu zdravotníctva. Z jeho rozpočtu neboli vyčleňované zdroje ani na krytie vládou schválených národných programov, ako sú napr. Národný program podpory zdravia, Národný program prevencie ochorení srdca a ciev a pod. Aj preto potom spravidla zostávali v rovine zámerov, bez adekvátneho plnenia. Nie je ani vytvorené vhodné legislatívne
prostredie na to, aby primárnu prevenciu významnejšie financovali poisťovne zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. A v neposlednom rade sú tu oblasti mimo rezortu zdravotníctva, najmä vzdelávanie v širokom zmysle slova, ktoré by mohli v šírení informácií, pozitívnych príkladov a v osvete tiež oveľa viac pridať.

13.9.2017

Otázka (Jozef Čavojec, Nový Čas)
Dobrý deň, volám sa Jozef Čavojec, som redaktorom servisného oddelenia denníka Nový čas. Ak to je možné, prosím veľmi stručne odpovedzte na jednu sériu otázok. Vláda dnes schválila Koncepciu oddlženia zdravotníckych zariadení z dielne ministra zdravotníctva.

Ako plán oddlženia hodnotíte?
Je odhad vývoja dlhu realistický?
Na čom môže plán stroskotať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Oceňujem, že nepôjde o bezpodmienečné oddlženie. Ministerstvo nastavilo pár sankčných mechanizmov, ktoré môžu v určitej miere motivovať niektoré zdravotnícke zariadenia, aby po oddlžení hospodárili lepšie. Obávam sa však, že pre niektoré veľké štátne nemocnice to nebude dostatočná výstraha a budú aj naďalej vytvárať nové dlhy. Chýbajú totižto také systémové opatrenia a reformy v zdravotníctve, ktoré by toto riziko účinnejšie obmedzovali.

8.9.2017

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o odpovede na par otazok ohladne zrusenia Testovania 5.

Ako to hodnotite?
Ako by ste rodicom, ktori casto za tym vidia len stres deti vysvetlili, naco je to dobre?
Kolko testovanie stoji a aka je jeho pridana hodnota?
Mala by ministerka Matecna najst peniaze na Testovanie 5?

Odpoveď Petra Goliaša:
Hodnotím to ako krok dozadu, ktorý je v rozpore s princípom projektu “Hodnota za peniaze”. Testovanie 5 je kľúčovým predpokladom pre zistenie pridanej hodnoty zo slovenského jazyka a matematiky na druhom stupni základných škôl, čo je dôležitý indikátor kvality, alebo “hodnoty”, ktorú tieto školy prinášajú za verejné zdroje. Bez vstupného testovania pridanú hodnotu neodmeriame. Zavádzanie štandardizovaných testov považujem za jednu z najdôležitejších zmien v školstve za posledné roky, ktoré zlepšujú údajovú základňu o výsledkoch žiakov a môžu vypovedať o kvalite škôl. Namiesto rušenia testov by ministerstvo malo začať o žiakoch zbierať ďalšie údaje, ako napríklad sociálno-ekonomické charakteristiky, ktoré by pomohli očistiť výsledky o vplyv mimoškolských faktorov. INEKO tiež odporúča preskúmať možnosti rozšírenia testovania o angličtinu, prírodné vedy alebo hodnotové otázky týkajúce sa napríklad vnímania demokracie, aby sme získali širší obraz o kvalite vzdelávania.

Ministerstvo na Testovanie 5 nevyčlenilo peniaze, hoci medziročne rozpočtové zdroje kapitoly stúpli o 154 miliónov eur. Náklady na Testovanie 5 sú zlomkom tejto sumy, napríklad v roku 2015 išlo o 352-tisíc eur. Podľa môjho názoru je informácia o výsledkoch Testovania 5 mnohonásobne hodnotnejšia. Možnosť porovnávať výsledky v čase, medzi školami či triedami je užitočná pre učiteľov (získavajú spätnú väzbu), riaditeľov škôl (získavajú podklady pre hodnotenie práce učiteľov), rodičov (získavajú doplnkový zdroj informácií pri výbere školy) aj štát (môže prijímať opatrenia na znižovanie neželaných rozdielov medzi školami). Ako píšem vyššie, vstupné Testovanie 5 navyše umožňuje v budúcnosti získať údaje o pridanej hodnote, ktorá už priamo indikuje kvalitu vzdelávania.

Ak je ešte možné stihnúť plošné testovanie v tomto roku, mala by zastupujúca ministerka urýchlene uvoľniť potrebné zdroje.

7.9.2017

Otázka (Terézia Ferjančeková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, pripravujem článok pre Hospodárske noviny o exekučnej amnestii, ktorú vyhlásila poisťovňa dôvera. Mohli by ste mi poskytnúť vyjadrenie o tomto ich kroku. Ide o to, že ak dlžníci zaplatia polovicu z svojho dlhu, druhú polovicu dlhu dlžníkov poisťovňa odpustí a tiež zastaví exekúciu.

Myslíte si, že je to cesta na získanie aspoň čiastky dlhu? Mali by tak pokračovať aj ďalšie poisťovne?
Môže byť toto konanie úspešné, oplatí sa to Dôvere?
Máte skúsenosti už s exekučnými amnestiami iných poisťovní? Diali sa, ako dopadli?

Odpoveď Dušana Zachara:
V každom prípade ide o tzv. morálny hazard. Ak sa budú takéto exekučné amnestie vyhlasovať pravidelne, bude to pre poistencov signál, že sa vlastne až tak neoplatí byť zodpovedným a poctivo si platiť odvody. Veď nabudúce príde ďalšia amnestia. Tento morálny hazard ešte viac umocňuje prax, na základe ktorej si dlžník po prestupe do novej poisťovne čerpá aj odkladnú zdravotnú starostlivosť, na ktorú nemal nárok, keď bol poistený v poisťovni, ktorej dlžil peniaze. Poisťovne by si preto mali podľa mňa zoznam dlžníkov, ktorý je dostupný, preverovať a aplikovať ho aj na svojich nových poistencov (starých dlžníkov). Tým môžu čiastočne do budúcna obmedziť špekulatívne účelové prestupy medzi poisťovňami a zvýšiť motiváciu platiť odvody.

Na druhej strane rozumiem poisťovniam, že odpúšťajú časť dlhu svojim poistencom, keďže tieto dlhy sa zväčša ťažko a nákladne vymáhajú a je lepšie mať vrabca v hrsti ako holuba na streche. Často ide pritom o pragmatické a ekonomické rozhodnutie – či poisťovni prinesie viac preňazí odpustenie časti dlhov alebo vymáhanie celého dlhu, ktoré má svoje administratívne, časové a personálne náklady, pričom vymoženie pohľadávky nie je navyše zaručené.

Podľa medializovaných informácií (zdroj: TREND) úroky z omeškania v prípade, že dlžník zaplatí istinu, už dlhšie odpúšťajú aj VšZP a Union.

7.9.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, v súvislosti so včerajšou tlačovkou ministra Druckera a riaditeľ NÚSCH Msollyho, kde odzneli aj informácie o platoch lekárov, Vás prosím o odpovede na nasledujúce otázky:

Dá sa vo všeobecnosti povedať, kde sú vyššie platy lekárov – v súkromných alebo v štátnych zdravotníckych zariadeniach?
Ako je možné, že by boli niekde platy vyššie, keď aj štátne aj súkromné zariadenia sa pohybujú v tom istom prostredí, a väčšina ich príjmov závisí na platbách od poisťovní?
Čo je podľa vás hlavným dôvodom odchodu lekárov z NÚSCH?

Odpoveď Dušana Zachara:

Nedá. Na komplexné posúdenie nám chýbajú dáta. Ostávajú nám potom len anekdotické porovnania. Viem si ale predstaviť modelovú situáciu, že napríklad v štátnom zariadení majú lekári v priemere viac ako v súkromnom, ktoré ale má oveľa lepšie zaplatených pár špičkových odborníkov. Myslím si, že v súkromnom sektore je väčšia chuť, možnosti a nižší protitlak rôznych záujmových skupín na odmeňovanie pracovníkov na základe ich zásluh, t.j. aj podľa kvality odvedenej práce.
Väčšinou platí, že súkromné zariadenia fungujú efektívnejšie, dvakrát si rozmyslia, ako použijú zverené peniaze. Nie je v nich prezamestnanosť, obstarávanie funguje ekonomickejšie, procesy sú viac optimalizované. Toto všetko umožňuje dobre manažovanému zariadeniu aj lepšie ohodnotiť svojich zamestnancov.
Niektoré súkromné kliniky a ambulancie majú tiež nezanedbateľný príjem priamo od pacientov v podobe priamych platieb, resp. ich finančnej spoluúčasti na liečbe. Tým pádom majú aj potenciálne viac peňazí na odmeňovanie zamestnancov.
Podľa medializovaných informácií je to kombinácia viacerých faktorov – lepšie finančné ohodnotenie, lepšie technické vybavenie, lepšie možnosti rozvoja nového špecializovaného centra, a tým pádom aj kariérneho rastu.

6.9.2017

Otázka (Zlatica Beňová, Pravda)
Dobrý deň, v parlamente dnes poslanci prerokovali návrh zákona (580/2004), ktorý rieši dofinancovanie zdravotníctva cez vyššie percento za poistenca štátu. Ide o zvýšenie o 50 mil. eur (4,78%). Ministerstvo zdravotníctva tento návrh odôvodňuje tým, že v rezorte chýbajú peniaze, poskytovatelia sa zadlžujú. Z toho dôvodu Vás chcem poprosiť o odpovede na otázky:

Je toto dofinancovanie 50 mil eur dostatočné?
Bude stačiť na to, aby poistne za poistencov štátu postačilo systému a na kvalitné poskytovanie zdravotnej starostlivosti?
Koľko reálne treba dofinancovať rezort? a aké by malo byť skutočne percento za poistenca štátu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na tento rok sa minister financií s ministrom zdravotníctva dohodli, že v súvislosti s objemom zdrojov v zdravotníctve sa bude uplatňovať princíp “ručného riadenia”. Vnímam to z hľadiska zodpovedného nakladania s verejnými peniazmi ako určitú poistku voči nejasnosti v príjmoch a nákladoch, ktoré sa v ostatných rokoch vyvíjajú dosť turbulentne a ťažko sa dopredu dajú presne odhadnúť. Na jednej strane tu máme zvyšujúce sa výdavky aj v dôsledku platového automatu zdravotníckych pracovníkov, zatiaľ nejasné výsledky úsporných opatrení v zdravotníctve, ktoré boli projektované v rámci projektu Hodnoty za peniaze a na druhej strane tu pozorujeme výrazne sa zvyšujúce príjmy zo zdravotných odvodov od ekonomicky aktívnych občanov, ktoré smerujú do zdravotníctva. Je preto zmysluplné, aby verejnosť vedela, aké sú náklady, koľko z nich je podmienených legislatívnymi zmenami, koľko nad plán vyzbierali poisťovne od ekonomicky aktívnych občanov a potom z toho urobiť saldo. (Napríklad v minulom roku išlo do zdravotníctva v skutočnosti medziročne o 325 miliónov eur viac. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2016 sa objem peňazí navýšil o 268 miliónov eur, z toho zo štátneho rozpočtu išlo do kapitoly zdravotníctva 60 miliónov eur.)

A to pritom abstrahujeme od najdôležitejšieho aspektu hodnotenia dodatočne vynaložených peňazí – čo za ne dostávame. Treba si stále pri téme a diskusii o zdrojoch v zdravotníctve toto pripomínať a skúšať sa pozerať aj na to, či pri zvyšujúcom sa objeme financií v zdravotníctve sa zvyšuje aj jeho kvalita.

K výške sadzby za poistencov štátu:
Je viacmenej jedno, či sa balík financií pre zdravotníctvo naplní z odvodov ekonomicky aktívnych alebo z daňových príjmov štátu (platba za poistencov štátu). Sadzba za poistencov štátu je len technické pomocné číslo, ktoré sa flexibilne posúva podľa toho koľko sa vyberie na zdravotných odvodoch a koľko ešte chýba na dofinancovanie sektora. Netreba z jeho výšky robiť mantru. Dôležité sú celkové verejné zdroje, ktoré idú do zdravotníctva. Tie medziročne stále stúpajú.

4.9.2017

Otázka (Ján Karásek, Hospodárske noviny)
Dobry den. HN pripravuju temu k menej rozvinutym okresom (MRO) SR (zakon, akcne plany, implementacia v praxi…). Radi by ste do toho zahrnuli aj INEKO. Mohli by ste odpovedať na nasledovny okruh otázok?

Od schvalenia akcnych planov uplynul prakticky rok. Ako hodnotite toto obdobie? Myslite si, ze nastroje akými su zakon ci napr. akcne plany su pre MRO O.K? Ich realizaciu pokladate tiez za dostatocnu?
Su planove fin. prostriedky postacujuce? Ak nie, do akej vysky by mali ist, aby boli efektivne?
Ako sa zatial podarilo zamery implementovat do praxe? Ludia v regiónoch zatial opatrenia nepocituju – dovody? Odhad casoveho horizontu – podla vas – kedy by mohlo prist k zmazaniu podstatných rozdielov medzi regiónmi?
Povazujete nastroje ako VVP, Miestne akcne skupiny, socialne podniky, atd za dostatocne? Mali by sa niektore z nich obmenit, resp. uplne zaniknut? Ake nastroje by ste navrhoval vy?
Studiu ohladne vystavby ciest publikoval pred par tyzdnami aj IFP. Poukazali na to, ze vystavba ciest v MRO by nebola až tak rentabilnou, ako sa od nej očakáva. Suhlasite? Specialne R2?
plus ak pokladate za nieco podstatne, co by sa v teme malo spomenut.
Ak by INEKO malo k dispozicii nejake data ohladne danej temy, vhodne do infografiky HN, uvital by som ich.

Odpoveď Petre Goliaša:
Co sa tyka znizovania regionalnych rozdielov, za prioritne povazujeme znizenie odvodov pre ludi s nizkym prijmom, ako aj investicie do oprav ciest prvej triedy. Pozrite si tiez nasu nedavnu analyzu k tejto teme vratane odporucani na str. 5

Este pripajam aj jeden nas starsi komentar:

Pocet uchadzacov o zamestnanie na volne pracovne miesto je dlhodobo najnizsi v bratislavskom kraji a naopak najvyssi v presovskom, kosickom a banskobystrickom kraji. Je to dane roznym stupnom ekonomickeho rozvoja regionov, ktory zavisi najmä od atraktivity z pohladu investorov. Do velkej miery tu hra rolu blizkost trhov pre export produktov a kvalita infrastruktury. Vychodne Slovensko trpi nizkym ekonomickym rozvojom susediacich regionov na Ukrajine, v Polsku aj Madarsku. Naproti tomu zapad ziskava z blizkosti Rakuska alebo CR. Do velkej miery ide o faktory, ktore stat nevie ovplyvnit, odchodu ludi za lepsimi zarobkami sa preto neda uplne zabranit. Napriek tomu by sa stat mal snazit zmiernovat regionalne rozdiely napriklad investiciami do dopravnej infrastruktury a vytvaranim vhodnych podmienok pre tvorbu pracovnych miest. Pre chudobne regiony je klucove znizit odvody pre ludi s nizkym prijmom, aby sa im viac oplatilo legalne pracovat. Pomohli by aj motivacne pravidla pre samospravy, aby sa viac snazili prilakat investorov, ktori sa zaujimaju napriklad o tazbu nerastnych surovin.

1.9.2017

Otázka (Annamária Ondrejková, SME)
Dobrý deň, pripravujem článok, v ktorom plánujem porovnávať jednotlivé poisťovne na Slovensku (blíži sa september). Preto by som Vás chcela poprosiť o komentár k tejto tematike. Konkrétne by ma zaujímalo:

Dá sa jednoznačne povedať, či ísť do súkromnej alebo do štátnej poisťovne?
Dá sa kategorizovať skupina pacientov, pre ktorých je lepšie byť poistencom súkromnej poisťovne /štátnej poisťovne?
V čom štátna poisťovňa zlyháva? Ktoré oblasti zdravotnej starostlivosti nemá dostatočne podchytené?
Ktorá poisťovňa podľa vás udáva na Slovensku tempo – v zmysle nejakých inovácii v zdravotnej starostlivosti?
Nemáte nejakú analýzu, ktorá porovnáva zdravotnú starostlivosť jednotlivých poisťovní?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je dobré, že existuje na Slovensku možnosť výberu zdravotnej poisťovne. Ak by sa v SR presadil monopol jednej štátnej poisťovne, štátnych poskytovateľov a politikmi ovplyvňovaných štátnych kontrolných orgánov, takýto model by už vôbec nebol tlačený konkurenčným prostredím a ešte v oveľa väčšej miere by bol motivovaný hospodáriť neefektívne. Vytratil by sa nesmierne dôležitý tlak súkromných poisťovní na poskytovateľov liečiť pacientov kvalitnejšie a efektívnejšie. Z trhu by odišlo inovatívne know-how a investície.

Nedá sa paušálne povedať, že tá alebo oná poisťovňa je najlepšia. Dnes nemáme bohužiaľ dostatočné informácie na to, aby sme to vedeli posúdiť. Určite by však aj verejnosť ocenila nejakú formu zhodnotenia „výkonu“ zdravotných poisťovní, ako to napríklad robí INEKO u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Posledné ohodnotenie poisťovní zrealizoval ešte v roku 2008 inštitút HPI. Poradie v tom roku bolo nasledovné: 1. Dôvera, 2. Union, 3. Apollo (dnes Dôvera), 4. Spoločná ZP (dnes VšZP), 5. VšZP. V nasledujúcom roku však už HPI musel konštatovať, že ma vážne pochybnosti o validite zverejňovaných údajov, a že štátne zdravotné poisťovne (SZP a VšZP) odmietali poskytovať o sebe údaje. Preto s hodnotením poisťovní skončil.

Nič to však nemení na tom, že každý človek má svoje vlastné preferencie, podľa ktorých by si mal vyberať takú poisťovňu, ktorá sa s nimi čo najviac zhoduje. Hoci štát stále neurobil poriadok v tom, na čo všetko má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia, a preto poisťovne nemôžu medzi sebou tvrdo súťažiť pri nadštandarde, keďže formálne je v slovenskom zdravotníctve takmer všetko “zadarmo”, aj napriek tomu existujú medzi poisťovňami pozorovateľné rozdiely. Kritériami ľudí pre výber poisťovne môžu byť okrem vlastnej ci už pozitívnej alebo negatívnej skúsenosti a referencií známych napríklad i dĺžka čakania na plánované operácie, rozsah a typ hradených úkonov a zazmluvnených poskytovateľov, vrátane nadštandardných služieb a výkonov (napríklad rôzne vakcíny, pobyt v kúpeľoch ci možnosť objednania sa k lekárovi na presný čas), ochoty preplácať zdravotnú starostlivosť v zahraničí a drahé lieky na výnimku, rôzne bonusové programy, zľavy, refundácie doplatkov za lieky či úroveň orientácie na klienta, elektronické služby a komfort pri komunikácii s poisťovňou.

Myslím si, že lídrom v zavádzaní inovácií medzi zdravotnými poisťovňami je Dôvera. Je pionierkou pri implementácii elektronických služieb a manažovaní pacienta (vid napríklad program pre diabetikov). Súkromné poisťovne vykazujú lepšiu úspešnosť výberu poistného a majú lepšie finančné zdravie ako štátna VšZP, ktorá sa pravidelne musí vyhrabávať z „ekonomického bahna“ (tak ako je to aj v súčasnosti), ktoré jej často pripravujú rôzni politickí nominanti na jej čele, ako aj samotní politici. Čiže často má naša najväčšia poisťovňa čo robiť sama so sebou, a preto jej nezostávajú potrebný čas, kapacity a financie na rozvoj. Z dlhodobejšieho pohľadu aj preto postupne stráca poistencov.

28.8.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobré ráno, rada by som sa opýtala na váš názor týkajúci sa e-healthu. Do konca októbra si musia zdravotníci požiadať o prístupovú kartu k e-healthu, zatiaľ tak urobilo len 25 percent.

Myslíte si, že by mali byť nastavené aj nejaké sankcie, ak tak niekto neurobí? Hoci je to ich zákonná povinnosť NCZI zatiaľ nič také neavizuje.
Takisto nebudú pokutovať ani tých, ktorý sa od januára do e-healthu nepripoja. Myslíte si, že je to správne riešenie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre pacientov je prínosom, ak fungujú elektonické služby a elektronický prenos informácií v zdravotníctve. Také zdravotníctvo je pre pacienta bezpečnejšie a je zároveň aj efektívnejšie. Je to vo verejnom záujme. Najlepším motivátorom pre lekárov požiadať si o prístup do e-Healthu by mala byť “súťaž” o pacienta. Malo by fungovať, že ten lekár, ktorý nebude zapojený do e-Healthu, by mal z toho mať komparatívnu nevýhodu a pacienti by to mali zohľadňovať pri výbere lekára. Ak to tak nie je, mohli by potom zdravotné poisťovne motivovať lekárov, ktorí sa zapoja do e-Healthu, vyššími platbami alebo demotivovať tých, ktorí sa nezapoja, nižšími platbami.

NCZI má v prípade ukladania sankcií ťažké postavenie z morálneho hľadiska, lebo v minulosti malo veľa masla na hlave a je spoluzodpovedné za časový sklz, otáznu funkčnosť a najmä obrovskú predraženosť systému e-Health na Slovensku. Z tohto pohľadu by som chápal určitú rezervovanosť v otázke sankcií zo strany NCZI, nakoľko by to mohlo vyvolať veľkú vlnu nevôle niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí by mohli byť pobúrení tým, že niekto, kto tu v minulosti urobil X (iks) prešľapov, tu odrazu ukladá nové povinnosti, zvyšuje náklady a pokutuje napríklad malých a poctivých lekárov, ktorí bojujú o každé euro a snažia si udržať svoju ambulanciu a zdravotnú sestru. Ťažko by sa to vysvetľovalo, najmä ak by išlo o lekárov v dôchodkovom veku.

Myslím si, že postupom času bude úplne prirodzené a chcené zo strany poskytovateľov zapájať sa do e-Helthu, nakoľko to aj pre nich bude zjednodušovať prácu a zvyšovať kvalitu práce. Nakoniec budú všetci alebo takmer všetci súčasťou e-Healthu.

25.8.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, minister Drucker mal práve konferencie, kde povedal, že z NÚSCH hromadne odchádza 11 zdravotníckych pracovníkov. Končiť majú k 1. novembru. Presunúť sa majú do Medissima, ktoré im prenajme priestory, budú však samostantným súkr. zariadením. Jedná sa o oddelenie rádiodiagnostickej a intervenčnej rádiologie, aj o špecialistov aj o zdravotné sestry. Chcela by som sa vás preto opýtať:

Ako veľmi to môžu pacienti pocítiť, resp. či je nejaká možnosť, že ministerstvo do toho času nájde potrebný počet odborníkov aby miesta zaplnili?
Čo podľa vás môže v najbližších mesiacoch nastať?
Prečo si myslíte, že situácia nastala?
NÚSCH je totiž jedno zo špičkových zariadení na Slovensku. Môže tam byť ohrozené poskytovanie zdr. starostlivosti?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nepovažujem za problém, keď zdravotnícki pracovníci idú za lepšími podmienkami, a pritom neodchádzajú zo Slovenska a dokonca ani z mesta, kde teraz pôsobia. Pacienti tak neprídu o týchto ľudí a zdravotnú starostlivosť, akurát nebudú vyšetrení na Kramároch v NÚSCH, ale v Petržalke v budove Medissima. Podporuje to súťaživosť medzi poskytovateľmi, čo je vítané a môže z toho profitovať nakoniec pacient zlepšenou dostupnosťou a kvalitou služieb.

24.8.2017

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, chcel by som Vas poprosit o odpovedanie na nasledujucu otazku.

Cim si vysvetlujete, ze vystavba dialnic na Slovensku meska?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Politici Smeru-SD dlhé roky sľubovali termíny, ktoré boli už v tom čase mimo reality. O čo viac v porovnaní s reálne možným sľubovali, o to menej naozaj dosiahli. V pozadí veľkolepých sľubov išlo v praktickom riadení rezortu dopravy často viac o súkromné záujmy. A tak diaľnice D1 a D3 i najpotrebnejšie úseky rýchlociest výrazne meškajú nielen za planými sľubmi Róberta Fica. Mnoho rokov meškajú aj za triezvymi odhadmi, ktoré sa dali naplniť pri zodpovednom riadení rezortu dopravy.

Napríklad kompletná D1 po Košice do roku 2010 bola úplný blud, avšak do roku 2015 sa pri dobrom riadení dala stihnúť. Pri nástupe 2. vlády R. Fica bolo reálne dokončenie tunela Višňové do roku 2018 a celej D1 do roku 2020. V dôsledku zlého riadenia ani v roku 2020 nebude hotový kľúčový úsek s tunelom Višňové a ďalšie tri úseky D1. Jeden z nich (Turany – Hubová) sa dovtedy ani nezačne stavať.

Na kysuckej diaľnici D3 sa zase uprednostnili najmenej potrebné a najviac predražené úseky. Naopak z dvoch najpotrebnejších sa úsek pri Čadci len začína stavať a úsek od Žiliny po Kysucké Nové Mesto doteraz nie je ani pripravený.

Súčasné vedenie rezortu dopravy a NDS väčšinu problémov zdedilo. Žiaľ, zatiaľ neprináša viac odbornosti ani zodpovednosti, skôr naopak. Pod pláštikom ďalších sľubov pokračuje degradácia odbornosti a ešte väčšie ovládnutie NDS nominantmi bez odbornej reputácie, z ktorých mnohí sú len figúrkami na vykonanie transakcií v prospech silných persón v pozadí vládnych strán.

24.8.2017

Otázka (Martin Čeliga, Nový Čas)
Dobrý deň prajem, chcel by som vás poprosiť o vyjadrenie. Ministerstvo zdravotníctva ohlásilo, že chce od septembra začať s budovaním siete centier integrovanej zdravotnej starostlivosti. Mali by združovať všeobecných lekárov a špecialistov v oblastiach, kde je menší počet obyvateľov – 2 všeobecných, pediatra, špecialistu a miesto pre zubára.

Ako vnímate tento krok?
Podobný projekt sa už snažila spustiť ministerka Zvolenská, no neúspešne. Kde vidíte najväčšie problémy?

Odpoveď Dušana Zachara:
Integrované poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako aj integrovanie zdravotnej starostlivosti so sociálnou je trendom vo vyspelom svete a malo by prinášať benefity tak pre pacienta, ako aj pre verejné financie. Zmyslom je zvyšovanie efektívnosti poskytovaných služieb a zároveň zvyšovanie ich kvality pre pacientov a klientov, ktorí by dostali čo najviac služieb na jednom mieste, a preto by nemuseli chodiť od lekára k lekárovi a potom ešte k sociálnym pracovníkom a prípadne ani byť hospitalizovaní v nemocnici.

Na to však nie je nevyhnutne nutná centralizácia týchto služieb v jednej budove, ktorá by sa vybudovala či zrekonštruovala z verejných zdrojov a z rozhodnutia centrálnej autority, ako to bolo navrhované už aj počas predošlej vlády. Projekt nesie v sebe riziká, ktoré spočívajú najmä v deformácii už existujúceho trhu so zdravotnými, ako aj sociálnymi službami v regióne, ktoré poskytujú vo veľkej miere súkromní poskytovatelia. Tí, ak zostanú vo svojej ambulancii, do vybavenia ktorej investovali nemalé prostriedky, môžu byť výrazne znevýhodnení oproti konkurencii využívajúcej infraštruktúru financovanú európskymi daňovými poplatníkmi.

A čo asi povedia starostovia a občania obcí, ktorí zodpovedne hospodárili, šetrili a následne investovali do obnovy miestneho zdravotného strediska, keď zadlžené iné mesto či obec dostane do vienka takýto nezaslúžený dar od ministerstva. Aký signál sa tým vysiela? Že sa oplatí natŕčať ruky a spoliehať sa na pomoc štátu.

Štát často plytvá zdrojmi, a aj preto by sa namiesto aktívneho organizovania poskytovania ambulantnej zdravotnej starostlivosti, čo sme tu už v minulosti mali, a namiesto betónovania mal radšej sústrediť na vytváranie jasných pravidiel a zabezpečenie ich vykonateľnosti, ktoré by viedli k želateľným procesom integrácie rôznych starostlivostí. Prostriedkom k tomu by mohla slúžiť napríklad ešte stále absentujúca elektronizácia zdravotníctva. Ak sú nastavené dobré pravidlá, vrátane platobných mechanizmov a motivácií, o integráciu sa môže kľudne postarať aj súkromný sektor bez nutnosti štátnej ingerencie.

23.8.2017

Otázka (Daniela Krajanová, Denník N)
Dobrý deň prajem, mám na vás opäť niekoľko otázok, tentokrát ohľadom investičnej pomoci. Podľa zoznamu poskytnutých pomocí MH SR sa ukazuje, že viacerým firmám je investičná pomoc poskytovaná opakovane. Napríklad aj na pôvodne na dnes plánované zasadnutie vlády bola zaradená pomoc pre SCA Hygiene Products – v poradí už tretia investičná pomoc pre túto spoločnosť. Zaujímal by ma preto váš názor na takéto opakované poskytovania pomoci.

Je to podľa vás v poriadku?
Nedostáva sa štát takto do ľahko vydierateľnej pozície?
Nemôže sa stať, že štát v snahe prisľúbiť pracovné miesta v nejakom regióne a získať politické body schváli investičnú pomoc aj tam, kde sa dá očakávať, že ju bude podnik pýtať opäť a neoprávnene? (bude však vo výhode, pretože môže hroziť zrušením pracovných miest apod.)
Neodrádza podľa vášho názoru takýto prístup k poskytovaniu investičnej pomoci o žiadosti o takúto pomoc menej vplyvných podnikateľov alebo takých, ktorí ju ešte nedostali?
Navrhovali by ste v tejto oblasti nejaké legislatívne zmeny? Ak áno, aké?

Odpoveď Petra Goliaša:
Opakovana pomoc naznacuje, ze dany podnik nie je konkurencieschopny alebo je spriazneny s politickymi spickami, ktore o podpore rozhoduju. Vlada by nemala podporovat podniky, ktore sa dlhodobo nevedia udrzat na trhu. Je to mrhanie verejnymi zdrojmi. Navyse je to diskriminacne, kedze ini podnikatelia zo zaplatenych dani prostrednictvom stimulov zivia firmy, s ktorymi sutazia o ludske zdroje a mozno aj klientov. Inymi slovami stat berie peniaze od tych, co sa vedia udrzat na trhu a dava ich tym, co to nedokazu, alebo si u vlady dokazu vylobovat stimuly. Je to vlastne trestanie poctiveho podnikania v prospech neschopnych podnikatelov alebo zaujmovych skupin.

Okrem toho, kazdemu rozhodnutiu o investicnej podpore by mala predchadzat analyza efektivnosti, ktora by umoznila porovnat zamyslany projekt s uz realizovanymi podla takych kriterii ako vyska udelenej pomoci na vytvorene pracovne miesto, alebo na objem mzdovych prostriedkov vyplatenych novym zamestnancom v danom case, pripadne podla doby navratnosti. Vlada by mala zverejnovat rebricek podporenych projektov podla kriterii efektivnosti, aby mala verejnost lepsi obraz o ich prinose vo vztahu k vynalozenym verejnym zdrojom. Podnikatelske zamery by vlada mala dodatocne konfrontovat s realitou. Ak sa rozhoduje bez analyz, hrozi riziko plytvania verejnych zdrojov. Investicne stimuly navyse deformuju podnikatelske prostredie, kedze zvyhodnuju vybrane subjekty peniazmi, na ktore sa skladaju vsetci ostatni. Zamerom vlady by preto malo byt udelovat co najmenej stimulov a podnikatelov lakat hlavne lepsim podnikatelskym prostredim. V case rekordne nizkej nezamestnanosti je navyse potreba udrziavat zamestnanost cez dotacie omnoho mensia nez napriklad v case krizy.

23.8.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, posielam bližšie informácie k téme, ku ktorej som vám písala ráno. O tento zalezitosti sa uz co to pisalo.

Je transparentne, ze statne nemocnice nebudu moct cerpat eurofondy?
Co si myslite o podmienke, ze zadlzene nemocnice nebudu moct cerpat? Ek hovori, ze podniky v tazkostiach nemozu cerpat eurofondy, avsak LOZ tvrdi ze statne nemocnice nie su a nemozu byt podniky v tazkostiach. V susednom cesku udajne cerpaju nemocnice s dlhmi eurofondy bez problemov. Co na to hovorite??
Su tieto podmienky podla vas nastavene spravidlivo?? Cerpat budu moct len 4 statne nemocnice zo 44, ktore boli urcene ako siet, ktora sa moze uchadzat. Takze vecsina ma byt sukromnych. LOZ to krizituje.

Odpoveď Dušana Zachara:
Motivácia štátnych nemocníc hospodáriť vyrovnane je v súčasnom nastavení a fungovaní systému zdravotníctva obmedzená, a preto vítam akékoľvek opatrenia, ktoré túto motiváciu potencujú. Myslím, že je správnym krokom aspoň týmto spôsobom “oceniť” tie nemocnice, ktoré nevytvárajú straty a dlhy a dať im prednosť. Mohol by to byť určitý signál, ktorý hovorí, že hospodáriť vyrovnane sa opláca.

21.8.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala, aký je váš názor na zvyšovanie kompetencií zdravotných sestier. Má isť o tzv. reformu zdola, kedy boli pridané kompetencie asistentom, plánuje sa to tiež u sestier a tiež všeobecným lekárov.

Kedy si myslíte, že sa ukážu výsledky?
Je to beh na dlhú trať alebo môžu byť viditeľné výsledky hneď po úprave kompetencií?
Čo si o celom procese myslíte?
Je zvýšenie kompetencií spôsob, ako motivovať sestry, aby neodchádzali do zahraničia?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že ide o správny smer. Zvyšovanie kompetencií jednotlivých zdravotníckych pracovníkov by malo mať za cieľ, aby sa aktivity realizovali čo najefektívnejšie. Je celospoločensky neefektívne, keď niečo vykonáva lekár, pričom to dokáže aj zdravotná sestra a pod. Každý nech robí to, k čomu ho jeho profesia, vzdelanie a prax predurčujú. Je neefektívne, keď niekto vykonáva činnosti, na ktoré je príliš vzdelaný (“nadvzdelaný”) a rovnako je zlé, ak platí opak.
Tiež si myslím, že povolanie zdravotnej sestry by nemalo byť závislé od absolvovania vysokej školy. Napríklad ani v Nemecku to tak nemajú. Stačí absolvovať 3-ročné odborné vzdelávanie.

17.8.2017

Otázka (Andrej Luprich, MY Trenčianske noviny)
Dobrý deň, v troch nemocniciach, ktoré patria pod Trenčiansky samosprávny kraj (Myjava, Bojnice, Považská Bystrica, je už dlhodobo nepriaznivá ekonomická situácia. Východiskom z nej malo byť podľa TSK riadenie nemocníc externým manažérom. Od roku 2015 však kraj nedokázal ukončiť proces verejného obstarávania, pričom nemocnica v Považskej Bystrici je aktuálne najzadĺženejšia na Slovensku.

Aký je váš názor na tento spôsob riadenia zdravotníckych zariadení (vo všeobecnosti)?
Aké kroky by podľa vás pomohli oddlžiť tieto zdravotnícke zariadenia?

Odpoveď Dušana Zachara:
Externý manažment nemocnice môže ale nemusí pomôcť, nie je to všeliek. Všetko závisí od kvality a etickej výbavy manažérov a tiež od toho, aké voľné ruky budú mať a či na druhej strane budú dostatočne kontrolovaní a braní na zodpovednosť. Na jednej strane môže byť externý manažment viac “nezávislý” od rôznych tlakov miestnych politikov a záujmových skupín, ale na druhej strane nemusí byť jasná línia zodpovednosti týchto manažérov, ako aj zriaďovateľa týchto nemocníc. Vina sa môže ľahšie zvaliť na toho druhého. Verejnosť bude možno ťažšie hľadať adresáta komu smerovať svoju prípadnú nespokojnosť.
Ak by externý manažment mohol riadiť viacero župných nemocníc ako sieť, mohol by napríklad ušetriť pri centrálnych nákupoch tovarov a služieb, vedel by flexibilnejšie manažovať pacientov a zdravotnícky personál prípadnými presunmi medzi nemocnicami, mal by jasnejší prehľad, kde by sa dalo ušetriť, ktorá nemocnica by sa mala na čo špecializovať, ktoré oddelenia by sa dali zrušiť, zlúčiť, resp. lepšie využiť a pod.

17.8.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, ako som avizovala, posielam otazky k teme kvality a efektivity slovenskych nemocnic. V prilohe pripajam tabulku s nejakymi datami od NCZI za rok 2016. Nie je ich vela. Mnohe z tych indikatorov kvality, ktore ste mi vymenovali na nasom stretnuti, totiz nesleduju. Ale to uz urcite davno viete. Moje otazky:

Dlhodobo sa venujete zbieraniu dat a porovnavaniu nemocnic. Ako hodnotite uroven slovenkych ustavnych ZZ napriklad v porovnani so zahranicim v oblasti kvality? V com zaostavame a v com naopak sme porovnatelni so zahranicim?
Kvoli comu podla Vas nemocnice pri niektorych parametroch zaostavaju?
Co moze / mal by urobit stat, aby boli slovenske nemocnice kvalitnejsie / dosahovali medzinarodnu uroven?
Su podla Vas stanovene ISO standardy pre nemocnice dostatocne?
Ak si chce pacient vybrat kvalitnu nemocnicu, na zaklade coho si ma vyberat?

Odpoveď Dušana Zachara:

Na túto otázku by sa dalo fundovane a jednoznačne odpovedať v prípade, keby existoval konsenzus v tom, čo všetko je kvalita a ako sa má merať, a následne že dáta, ktorými kvalitu porovnávame, sú porovnateľné a dá sa na ne spoľahnúť, že odzrkadľujú realitu. A to v mnohých prípadoch kvôli rôznej definícii a výkladu pojmov, kvôli rôznej metodike zberu dát, ich spracovaniu a reportovaniu a kvôli nedôslednosti na mnohých úrovniach vzniku dát a následných ukazovateľov, v súčasnosti nie je dosiahnuté. Ak by sme napríklad verili slovenským oficiálnym dátam, ktoré poskytovatelia zdravotnej starostlivosti reportujú úradom verejného zdravotníctva a iným inštitúciám ohľadom výskytu nemocničných nákaz alebo preležanín, a boli by pravdivé, tak by ku nám húfne prúdili epidemiológovia a hygienici z celého vyspelého sveta, aby sa od nás podučili, ako to robíme, že v našich nemocniciach je výskyt nemocničných nákaz 10-násobne nižší ako v najkvalitnejších klinikách na Západe. Lenže západní odborníci nechodia, lebo je každému jasné, že naše dáta nesedia, a preto sú pre medzinárodné porovnanie nepoužiteľné.
Niečo môže byť dané historicky ako ťarcha minulého režimu (infraštruktúra, kultúra, mentalita), horším zdravotným stavom obyvateľstva, ale aj nekvalitným riadením a nastavením procesov, nedostatočnou konkurenciou, nedostatočnou motiváciou zlepšovať sa, nedostatočným zameraním sa na potreby pacienta, zle nastavenou reguláciou zo strany štátu atď.
Zamerať sa na odstraňovanie problémov z bodu 2. a začať intenzívnejšie merať a zverejňovat údaje o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, lebo ak veci nemeriame, nevieme ich ani riadiť – čiže ani zlepšovať stav.
Na trhu jestvuje mnoho rôznych certifikačných či akreditačných firiem, ktorým poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pravidelne platia za vydávanie akreditácií či certifikácie systémov riadenia kvality. Odhadom by som povedal, že nejaký certifikát má hádam už každá naša nemocnica, hoci je aj zadlžená a nemá práve najlepšie výsledky liečby. Často posudzujú certifikačné agentúry len formálnu zhodu procesov, často najmä tých neklinických, s nimi nastaveným štandardom, pričom sa v realite vôbec nemusia napĺňať. Limitom mnohých certifikácií či akreditácií je, že sa primárne nezaoberajú kvalitou a výsledkami liečby, ale najmä formálnou zhodou procesov so štandardom. Ak sú klinické a neklinické procesy, ktoré sa majú štandardizovať, vybrané vhodne a sú aj reálne zdravotníckymi pracovníkmi a manažmentom každodenne plnené, vytvárajú samozrejme predpoklad pre kvalitnú a bezpečnú liečbu pre pacientov. Toto je plus pre pacienta. Nevýhodou je, že sa podrobné výsledky akreditácie nemocnice väčšinou v našom prostredí nezverejňujú, takisto ani podrobné kritériá a metodika hodnotenia a takisto verejnosť nevie rozlíšiť renomé jednotlivých agentúr. Nevie preto plnohodnotne porovnávať jednotlivé zdravotnícke zariadenia a nevie ani, aký štandard by mala spĺňať nemocnica s tým-ktorým certifikátom či akreditáciou. Svetovo uznávaná akreditačná autorita, akou je Joint Commision International, napríklad posudzuje pri komplexnej medzinárodnej akreditácii nemocnice stovky parametrov, pričom u nás sú bežné národné akreditácie, kde sa posudzujú “len” desiatky parametrov.
Optimálnym stavom by bolo, keby pri svojom výbere mohol zohľadňovať viacero atribútov, na ktoré sa môže spoľahnúť – počínajúc od vlastnej skúsenosti, cez referencie známych a odborníkov až po zverejnené “tvrdé dáta” o kvalite toho-ktorého zariadenia pri liečbe danej diagnózy.

17.8.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobre rano, rada by som sa vas opytala na vas nazor na vypovede lekarov zdruzenych v ZAP. Uz totiz rokovali so vsetkymi poistovnami, ale dohodli sa iba s Unionom. Pozadovali od neho pritom rovnake navysenie ako od Dovery s ktorou sa nedohodli.

Moze to by sposobene tym ze je Union najmensi a preto ustupil alebo je v tom nieco ine?
Vidite poziadavky lekarov realne, pripadne opravnene?
Kto ma v tomto pripade podla vas vacsiu vyjednavaciu silu?

Dobrý deň, dostala som nové info, že teda ZAP sa nedohodol ani s Unionom takže na tú časť otázky, kde sa pýtam čo hovoríte na to, že sa dohodli s Unionom reagovať nemusíte. Asi som to ráno nesprávne pochopila.

Odpoveď Dušana Zachara:
Vyjednávanie o cenách je štandardným trhovým mechanizmom. V zdravotníctve je však ovplyvňované rôznymi vyjednávacími silami aktérov, asymetriou informácií, ako aj reguláciou zo strany štátu. Na to, aby sme kompetentnejšie vedeli posudzovať požiadavky ambulantných lekárov a ponuku poisťovní, potrebovali by sme vedieť skutočné príjmy týchto lekárov, ich náklady, a to v dlhšom časovom slede a najmä výsledky ich práce, vrátame ukazovateľov kvality a efektívnosti. Často pri diskusiách o platbách totižto absentuje kľúčová informácia, čo za poskytnuté peniaze dostávame.

Preto by som chcel privítať dohodu medzi zdravotnou poisťovňou Dôvera a Asociáciou súkromných lekárov a Zdravitou, ktorá za vyššie platby lekárom prináša zároveň benefity pre pacientov v podobe objednatia sa na konkrétny čas alebo garancie, že termín na prvovyšetrenie u špecialistu bude najneskôr do troch týždňov. V takejto dohode je jasná vyššia hodnota za vyššiu sumu peňazí. A tak by to malo byť.

4.8.2017

Otázka (Peter Dlhopolec, The Slovak Spectator)
Dobrý deň, dokončujem článok, ktorý sa dotýka absolventov (novinárov) vysokých škôl pre The Slovak Spectator. Mohli by ste mi odpovedať pár vetami na dve doleuvedené otázky?

“Čo je najväčším problémom pri financovaní vysokého školstva?” (počet vysokých škôl, rovnakých odborov, počet študentov, samotný systém,..)
“Existuje prepojenie medzi systémom financovania akreditovaných odborov a nepripravenosťou absolventov na povolanie?”

Odpoveď Petra Goliaša:
Najväcsi problem pri financovani vysokeho skolstva je, ze statne dotacie su len minimalne zasluhove, cize len minimalne odrazaju uspechy skoly v uplatneni absolventov na trhu prace ci vo vyskume. Vo vzorci na vypocet dotacie treba zvysit vahu ukazovatela nezamestnanosti absolventov, doplnit ukazovatel vysky platu absolventov a pri vedeckych citaciach treba zvysit vahu citacii v medzinarodne uznavanych publikaciach. Sucasne by stat mal pravidelne zverejnovat vysledky jednotlivych skol vratane miery nezamestnanosti, platov absloventov a vysledkov vedeckeho vyskumu v prehladnej a lahko zrozumitelnej forme. Je dolezite, aby sa tieto informacie dostali k studentom a ich rodicom a pomohli im pri vybere skoly. Len tak moze vzniknut ucinny verejny tlak na zlepsovanie vysokoskolskeho vzdelavania. Stat by mal tiez zacat pocitat navratnost dotacii, ktorymi financuje jednotlive skoly. Stat by mal mat väcsi zaujem podporovat skoly, ktorych absolventi sa uspesne uplatnia na pracovnom trhu a cez dane a odvody rychlejsie vratia statu peniaze na ich studium. Samozrejme, uvedeny system vypoctu navratnosti treba citlivo nastavit s ohladom na rozne regiony ako aj studijne odbory. Skolstvo ci zdravotnictvo nemoze sutazit s informatikou ci ekonomiou. Ak sa ale v tejto oblasti nic nezmeni, mozme len tazko ocakavat pozitivnu zmenu motivacie skol, ktora je klucovou podmienkou zvysenia kvality vzdelavania.

31.7.2017

Otázka (Katarína Ragáčová, TREND)
Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o pár odpovedí k revízii výdavkov na politiky trhu práce a sociálne politiky:

v revízii výdavkov na politiky trhu práce a sociálne politiky identifikovali vládni analytici možnosť ušetriť cca 160 miliónov eur ročne. A to najmä na rodinnej politike.
Hodnota za peniaze odporúča napríklad zaviezť postupné znižovanie daňového bonusu podľa výšky príjmu daňovníka, ktorý si ho uplatňuje. Hovoria o šetrení cca 20 mil. eur. Súhlasíte s týmto návrhom? Môžete vysvetliť Váš názor prosím?
nedá sa to však chápať aj tak, že sa uplatňovanie bonusu presunie z lepšie zarábajúceho manžela na horšie zarábajúceho? ale napríklad osamelí rodičia, ktorí zarábajú nad stanovenú hranicu, by boli v nevýhodnejšom postavení (príjmovom) oproti manželom, kde súhrnný príjem tvorí rádovo vyššiu čiastku alebo jednotlivo (horšie zarábajúci) môže dosiahnuť na daňový bonus. Čo si o tomto myslíte?
okrem toho sa uvažuje o vekovom obmedzení prídavkov na deti aj daňového bonusu, kde by naň nemali nárok rodičia detí študujúcich na VŠ. Tieto peniaze by sa následne preniesli do kapitoly sociálnych štipendií, ktoré by sa asi nejakým spôsobom trasformovali (resp. by sa zmenila výška a asi aj okruh tých, čo na ne majú nárok).
v revízii sa neuvažuje o tom, že by pre rozpočet bolo dobré zrušiť vyšší príspevok pri narodení prvého až tretieho dieťaťa. Rádovo by sa dalo ušetriť cca 37 miliónov eur ročne (možno aj viac, keďže stúpa pôrodnosť). Alebo jeho obmedzení len na prvé dieťa? Čo si o tomto myslíte?
Analytici z Hodnoty za peniaze okrem iného odporúčajú ušetrené prostriedky použiť na výstavbu jaslí. Odporúčajú však idenfifikovať, kde a koľko kapacít je nevyhnutných.
vidíte vy niekde inde priestor na získanie prostriedkov, aby sa nastavila politika trhu práce lepšie ako v škrtaní rodinných dávok?

Odpoveď Petra Goliaša:
Socialne slabsi obcania by mali dostavat vyssie socialne davky, kedze su viac ohrozeni chudobou. Princip adresnosti, ked stat znizuje davky ludom s vyssim prijmom a zvysuje ich pre tych nizkoprijmovych, je preto spravny. Dolezite je, aby stat neposudzoval iba prijmy jednotlivca, ale prijmy celej rodiny prepocitane na pocet clenov domacnosti. Aby sa napriklad nestavalo, ze malopocetne rodiny dostanu vyssiu davku ako viacdetne rodiny s nizsim prijmom na clena domacnosti.

Stat by mal tiez podporovat pracujucich rodicov, aby davky viac motivovali ludi zapajat sa do trhu prace. To sa da dosiahnut zvysenim danoveho bonusu na deti (v sulade s principom adresnosti najmä pre rodiny s nizsim prijmom na clena domacnosti), alebo znizenim odvodov pre ludi s nizkym prijmom vratane zivnostnikov a dohodarov. Potrebne zdroje by stat v sucasnosti dokazal najst vo vyssich nez ocakavanych prijmoch verejnych financii. Stat tiez moze zrusit investicne stimuly, ktore v case rekordne nizkej nezamestnanosti stracaju vyznam a navyse krivia podnikatelske prostredie. Dalsie zdroje moze ziskat rusenim danovych vynimiek. Do uvahy prichadza aj kratenie davok pre rodiny s vyssim prijmom ci rusenie jednorazovych davok, ktore nie su viazane na pracovnu aktivitu, napriklad priplatky pri narodeni dietata, ide vsak o nepopularne opatrenia, ktorych presadenie je v sucasnych dobrych casoch tazko predstavitelne.

26.7.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, Slovensko sa nachádza nad priemerom v dĺžke pobytu v nemocnici po pôrode. Chcela by som sa opýtať:

Prečo je to podľa vás tak a aké sú dôsledky? Neplatíme za to príliš zbytočné peniaze navyše?
Ako by sa to dalo zlepšiť? Rozšíriť starostlivosť v domácom prostredí po pôrodoch alebo kde sú ešte podľa vás rezervy?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že pridlhý pobyt zdravých novorodičiek so zdravým dieťaťom, kde bolo tehotensto, ako aj samotný pôrod bez komplikácií, je relikt nášho zdravotníctva a výsledok absencie definície moderného štandardu, a teda defenzívnej medicíny, ktorá ale môže so sebou prinášať mnohé neefektívnosti – zvýšené náklady, menší komfort a spokojnosť hospitalizovaných a ich rodiny, zvýšené riziko vzniku nemocničných nákaz a pod. Zanedbateľný počet ambulantných pôrodov na Slovensku, v kontraste s vyspelým zahraničím, môže tiež súvisieť s platobnými motiváciami, ktoré znevýhodňujú ambulantné pôrody.

19.7.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den, posielam slubene otazky k vcerajsiemu blogu IFP k majetkovym daniam

Zaujimalo by ma, aky je Vas nazor na nastaveniu danoveho mixu na Slovensku. Ake by bolo podla Vas idealne nastavenie priamych, nepriamych a majetkovych dani?
Ak by doslo k presunu danoveho zatazenia z prace na majetok, kto by z toho benefitoval a koho zatazenie by sa naopak zvysilo?
Ak je takyto posun odporucany medzinarodnymi instituciami a samotnym rezortom financii, co je podla Vas dovodom toho, ze k nej zatial nedoslo?

Odpoveď Petra Goliaša:
INEKO dlhodobo upozornuje, ze dane z nehnutelnosti tvoria u nas podstatne nizsi podiel na verejnych prijmoch v porovnani s inymi statmi OECD. Sucasne upozornujeme na vysoke danovo-odvodove zatazenie pracujucich, najmä zivnostnikov a dohodarov s nizkym prijmom, co je barierou v ich zapajani do pracovneho zivota a jednou z pricin vysokej dlhodobej nezamestnanosti. Vysoke dane z prace su brzdou ekonomickeho rastu, na rozdiel od dani z majetku priamo znevyhodnuju pracovnu aktivitu. Preto odporucame presunut danovu zataz z prace na majetok, konkretne formou odvodovych ulav pre ludi s nizkym prijmom a zvysenim dani z nehnutelnosti, ktora by mohla byt progresivna.

Dan z nehnutelnosti je najmä v rukach miestnych politikov, ktori nie vzdy vyuzivaju jej potencial, kedze si navykli na prijmy z centralne zbieranych dani a zvysovat dane je nepopularne. Pre kompenzaciu negativnych dosledkov je potrebna sucinnost centralnej vlady, ktora by napriklad mohla znizit odvody ludom s nizkym prijmom. Druhym problemom su chybajuce udaje o hodnote nehnutelnosti, co komplikuje zavadzanie progresivity.

6.7.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobrý deň, chcela by som Vás požiadať o komentár do článku. Podľa mojich informácií MZ SR pripravilo novelu zákona č. 363/2011, ktorá by sa mala tento týždeň dostať do MPK a má zmeniť pravidlá uhrádzania liekov na výnimku. Konkrétne sa má zaviesť spoluúčasť výrobcov a poskytovateľov ZS. Po novom by mala zdravotná poisťovňa preplácať 70% ceny lieku, 5% by mal uhradiť poskytovateľ ZS a zvyšok výrobca lieku. Ďalšou zmenou má byť, že moderné a inovatívne lieky bude MZ zaraďovať už iba do tzv. podmienenej kategorizácie. Tá sa má týkať všetkých liekov, ktoré budú mať významný vplyv na verejné prostriedky = ZP za ne uhradia za rok 1,5 mil. eur a viac. Ak liečba týmto liekom prekročí stanovenú hranicu, rozdiel bude musieť doplatiť výrobca, inak bude liek ministerstvom vyradený z kategorizačného zoznamu. Zároveň po novom bude môcť MZ z dôvodu vplyvu na VZP presunúť do tzv. podmienenej kategorizácie aj tie lieky, ktoré už sú aktuálne riadne zakategorizované. Dotkne sa to teda aj originálnych aj generických liekov. Novela rovnako umožní, aby výrobca uzavrel so ZP zmluvu, ktorou si dohodnú podmienky delenia terapeutického rizika a celkovú sumu úhrady za konkrétny liek. Informácie v zmluve týkajúce sa ceny a podmienok delenia terapeutického rizika by mohli byť označené ako dôverné, prípadne ako obchodné tajomstvo. Verejnosť by tieto zmluvy teda nemala možnosť skontrolovať. Moje otázky

Čo si myslíte o tom, že by sa výrobcovia liekov a poskytovatelia ZS (nemocnice, ambulancie) mali podieľať na uhrádzaní liekov? Aký dopad môže mať zavedenie tohto opatrenia na poskytovateľov, výrobcov a pacientov?
Viete o tom, že by obdobné opatrenie bolo zavedené aj v zahraničí?
Aký vplyv by mohlo mať opatrenie, ktoré by zaviedlo, že pri liekoch, ktoré predstavujú pre zdravotné poisťovne náklad viac ako 1,5 mil. eur ročne, by rozdiel uhrádzali ich výrobcovia? Pre výrobcov a pre pacientov. Čo si myslíte o tomto nápade?
Je podľa vás dôvod na utajovanie zmluvných podmienok medzi výrobcami liekov a ZP?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ale ak majú navrhované opatrenia MZ SR za nedeklarovaný cieľ obídenie, resp. výrazné znefunkčnenie posudzovania nákladovej efektívnosti liekov prostredníctvom QALY, rýchle ad-hoc zahrnutie drahých a neefektívnych liekov do automatického systému preplácania z verejného zdravotného poistenia, ktoré by následne nebolo súčasťou komplexného prístupu zbierania a hodnotenia dát o preplácaných liekoch a celých zdravotníckych technológií, dohľadu nad celým procesom, ak majú výrazne znížiť mieru informovanosti verejnosti a transparentnosti v rozhodovacom procese o preplácaní liekov, a ak majú pri obmedzených zdrojoch na ne doplatiť lacné generiká s overenými účinkami a efektívnosťou liečby, nemožno s nimi súhlasiť.

Rôznorodé systémy Managed Entry Agreements (MEA) fungujú v celej Európe a silne sa rozvíjajú. Rozšírené sú napríklad v Taliansku, Portugalsku, Holandsku, Veľkej Británii či Švédsku. Napriek tomu ešte neexistujú robustné dôkazy o ich úspešnosti, aj keď napríklad vo Francúzsku odhadujú, že priniesli úspory.

Utajovanie cenových podmienok v rámci MEA je vo svete štandardom (cenová transparentnosť by totižto demotivovala výrobcov liekov poskytovať zľavy pri jednaniach s poisťovňami o cenách). Pri ostatných zmluvných podmienkach je to však vo svete rozdielne. Existujú systémy, kde je všetko ostatné okrem ceny verejné, sú však aj krajiny, kde sú značné časti MEA predmetom obchodného tajomstva.

30.6.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na to, čo si myslíte o tom, že minister zdravotníctva v priebehu pár mesiacov stiahol už druhý návrh zákona? Prvým bol návrh na doplnkové ordinačné hodiny, v rámci ktorých sa pacienti mohli objednať na konkrétnu hodinu a druhý bol oddĺženie nemocníc, ktoré stiahol túto stredu. Stiahnutie prvého návrhu vysvetlil tým, že keď je 99 percent ľudí/lekárov proti nemu, tak on ho nebude nasilu pretláčať. Proti oddĺženiu zase protestovali dodávatelia zdravotnícych pomôcok združených v SK-MEDe, ktorým sa nepáči, že Drucker chcel, aby nemocniciam dávali zľavy.

Čo teda hovoríte na to, že keď minister Drucker vidí nejaký nesúhlas alebo tlak od nejakej skupiny, tak stiahne svoj návrh?
Nie to to podľa vás na škodu, že nepresadzuje potrebné veci napriek odporu záujmových skupín?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je to odzrkadlením dvoch skutočností. Minister Drucker má slabú politickú podporu na presadzovanie potrebných, ale často nepopulárnych opatrení. Symbolicky sa to ukázalo pri telefonáte premiéra Fica generálnemu riaditeľovi VšZP, ktorého nalákal do tejto funkcie priamo minister Drucker. Zdravotníctvo sa v tejto vláde nestalo témou s premiérskym statusom a nemá ani aktívnu podporu zo strany koaličných partnerov. Aj najsilnejšia vládna strana je v podpore ministra vlažná, a niekedy dokonca aj zásadne protirečí (viď problematika poplatkov u lekára).
Druhým faktorom je, že minister Drucker verí, a je to aj v súlade s predstavou strany SMER- SD, že prvoradou úlohou je udržať v rezorte zmier, aby neboli žiadne výrazné spory a škandály. Niečo sa potom dá aj presadiť, ale zásadné reformy, ktoré by aj niekomu stúpli na otlak a boli by účinné, sa nepodarí zrealizovať, keďže idú často proti týmto cieľom. Na to treba jasné líderstvo s veľkou podporou vlastnej strany, ako aj koaličných partnerov.
Len dobrá komunikácia nestačí. Môže na verejnosť, aj na tú odbornú, platiť v krátkodobom časovom horizonte, ale zo strednodobého pohľadu bude už verejnosť očakávať konkrétne výsledky a citeľné zlepšenie stavu v zdravotníctve, a to sa obávam, že nebude vidieť.

28.6.2017

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň prajem, minister zdravotníctva minulý týždeň predstavil plán dofinancovania sektoru zdravotníctva na tento rok. Túto stredu by ho mal predložiť na vládu. Sadzba za poistencov štátu by sa od novembra do decembra mala zvýšiť zo súčasných 3,78 % na 4,73 %.Do zdravotníctva by sa tak malo dostať 50 miliónov eur. Drucker avizoval, že spomínané číslo sa bude ešte spresnené, po tom, ako novela zákona o zdravotnom poistení prejde legislatívnym procesom a po výsledkoch daňovej prognózy. Minister zdôraznil, že nepôjde o zdroje naviac. “Toto sú zdroje na zaplatenie účtu, ktorý tu je. Tieto peniaze nebudú vytvárať predpoklad na zvýšené úhrady pre poskytovateľov, nevytvárajú predpoklady na valorizácie miezd nad rámec,” povedal. Šéf rezortu sa viackrát vyjadril, že oproti schválenému rozpočtu na tento rok by sektor zdravotníctva potreboval zhruba 150 miliónov eur. “Na tomto nemáme zhodu s ministerstvom financií,” povedal Drucker. Cieľom dofinancovania je zabezpečenie finančnej stability výdavkov na zdravotnú starostlivosť v súlade s aktivitami projektu Hodnota za peniaze. “K dnešnému kroku sme sa dostali na základe niekoľkomesačného dialógu, detailného zisťovania, mapovania situácie v sektore zdravotníctva,” poznamenal minister financií Kažimír.

Aký je Váš názor na takýto spôsob dofinancovania? (Každý rok zvyšovanie sadzby na posledné dva mesiace v roku)
Aká by bola podľa Vás optimálna výška sadzby za poistencov štátu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Už dopredu bolo jasné, že na tento rok sa dohodlo, že ohľadom zdrojov v zdravotníctve sa bude uplatňovať princíp “ručného riadenia”, tak ako to hovorí aj minister Drucker. Vnímam to z hľadiska zodpovedného nakladania s verejnými peniazmi ako určitú poistku voči nejasnosti v príjmoch a nákladoch, ktoré sa v ostatných rokoch vyvýjajú dosť turbulentne a ťažko sa dopredu dajú presne odhadnúť. Na jednej strane tu máme zvyšujúce sa výdavky aj v dôsledku platového automatu zdravotníckych pracovníkov, zatiaľ nejasné výsledky úsporných opatrení v zdravotníctve, ktoré boli projektované v rámci projektu Hodnoty za peniaze a na druhej strane tu pozorujeme výrazne sa zvyšujúce príjmy zo zdravotných odvodov od ekonomicky aktívnych občanov, ktoré smerujú do zdravotníctva. Je preto zmysluplné urobiť niekedy na jeseň saldo, aby sme vedeli, koľko skutočne naše zdravotníctvo potrebuje.
Napríklad v minulom roku išlo do zdravotníctva v skutočnosti medziročne o 325 miliónov eur viac. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2016 sa objem peňazí navýšil o 268 miliónov eur, z toho zo štátneho rozpočtu išlo do kapitoly zdravotníctva 60 miliónov eur.

N.B.: Je viacmenej jedno, či sa balík financií pre zdravotníctvo naplní z odvodov ekonomicky aktívnych alebo z daňových príjmov štátu (platba za poistencov štátu). Sadzba za poistencov štátu je len technické pomocné číslo, ktoré sa flexibilne posúva podľa toho koľko sa vyberie na zdravotných odvodoch a koľko ešte chýba na dofinancovanie sektora. Netreba z jeho výšky robiť mantru. Dôležité sú celkové verejné zdroje, ktoré idú do zdravotníctva.

28.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, viem, že sa ozývam neskoro, ale informácia ku mne prišla až teraz. Zväz ambulantných poskytovateľov totiž dáva poisťovni Dôvera k 1. júlu výpovede. So zvyšnými dvoma poisťovňai rokujú. Od Unionu a Dôvery požadujú vyššie platby pre špecialistov o 10 percent, od Všzp o 14.

Chcela by som sa opýtať, ako tieto výpovede vnímate?
Je to podľa vás iba silové gesto, aby Dôvera ustúpila? Ako to vnímate?
Kto má v tomto prípade navrch a ustúpi podľa vás?

27.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň. Na vládu sa v stredu okrem konceptu oddlženia dostane aj materiál týkajúci sa dofinancovania sektora, teda zvýšenie platby štátu za svojich poistencov. Stále však nie je jasná presná suma, rezort zatiaľ narába s 50 miliónmi, avšak všetko sa bude odvíjať od daňovej prognózy v septembri a suma sa bude pravdepodobne upravovať pri druhom čítaní v parlamente (bližšie info je v prezentácii, ktorú som posielala v piatok) Zaujímalo by ma preto:

Ak nakoniec pôjde o spomínaných 50 miliónov, platba za poistencov štátu by sa tak zvýšilo z terajších 3,78 % na 4,73 %. Považujete to za dostatočné?
Čo si myslíte o tom, že rezort to nestanovil hneď v úvode roka, ale zdravotníctvo sa dofinancuváva, čo u nás nie je ojedinelé?
Čo hovoríte na to, že stále nie je jasná suma, o koľko platba za poistencov štátu navýši? Je rozumné, že sa čaká na daňovú prognózu a do úvahy sa berie aj to, že ekonomicky aktívni občania prilejú dodatočné peniaze?

27.6.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, neviem, či si ešte pamätáte, ale na začiatku mája som Vás oslovil s témou ohľadom výberového konania na štvrtého člena predstavenstva VšZP. Tento post už od decembra zastáva Tibor Papp, ktorý sa mohol prihlásiť aj do výberka. Výberko malo mäkšie kritériá a predchádzajúce minulý rok, kedy sa členmi predstavenstva stali Kočan a spol. Tu je link na článok, ktorý vznikol o tom výberku aj vďaka Vašim vyjadreniam. Vy ste v tom článku okrem iného povedali: “Je veľká pravdepodobnosť, že výberové konania sú formálne alebo urobené tak, aby bol potvrdený človek, ktorý je funkciou dočasne poverený,” hovorí analytik Zachar. No a už to asi viete, Vaše slová sa potvrdili a Papp sa stal na základe výberka štvrtým členom predstavenstva VšZP. K tomu mám na Vás len jednu aktualizačnú otázku:

Čo hovoríte na to, že Papp, ktorý bol doteraz povereným štvrtým členom predstavenstva VšZP sa stal po výberku aj jeho riadnym členom?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nevýhodou takýchto výberových konaní, ktoré vykazujú črty formálneho výberu, je to, že nikto nevie, kto za takéhoto nominanta berie priamu politickú zodpovednosť. Minister sa môže odvolať na “no name” komisiu, ktorá vybrala kandidáta. Avšak sotva niekto môže očakávať, že táto výberová komisia môže prevziať nejakú zodpovednosť za budúce konania vybratého kandidáta. Nebolo by poctivejšie si radšej priznať, že pán Papp je niečí nominant, ktorý zaňho zároveň preberá jasnú politickú zodpovednosť? V takom prípade by potom aj verejnosť vedela, kam má adresovať svoju prípadnú nespokojnosť alebo pochvalu. Podobne, ako je, myslím, všetkým jasné, že súčasný generálny riaditeľ VšZP je nominantom ministra Druckera, ktorý sa môže naňho spoľahnúť, lebo ho pozná, ktorému skladá účty, pričom za jeho úspechy, ako aj neúspechy priamo zodpovedá (verejnosti) a na základe toho potom získava alebo stráca politické body.

23.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, Eurostat minulý týždeň zverejnil rebríček týkajúci sa odvrátiteľnej úmrtnosti v krajinách EÚ. Ukázalo sa, že sme piaty v poradí, čo sa týka množstva odvrátiteľných úmrtí. A zatiaľ čo v EÚ zomrie v priemere zbytočne 33,3% ľudí, na Slovensku je to číslo na úrovni 43,1 %.

O čom to svedčí, prečo máme tak veľa odvrátiteľných úmrtí?
Je to nedostatočnými financiami, nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou alebo tým, že ľudia sa o seba menej starajú ako v iných krajinách?
Ktorému činiteľu to pripisujete v najväčšej miere? Ako to, že zvyšné krajiny V4 sú pred nami, čím sa odlišujú?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ľudské zdravie je ovplyvňované množstvom faktorov. Ich významnosť nie je možné odmerať, resp. testovať v laboratórnych podmienkach. Výskum v tejto oblasti preto vyžaduje dlhodobé sledovanie početných súborov ľudí (zdravých i chorých) a je časovo, organizačne i finančne náročný. Na Slovensku sa robí len minimálne, preto je nemožné nájsť jednoznačné, vedecky podložené odpovede na to, prečo odvrátiteľná úmrtnosť v SR patrí k najvyšším v EÚ.
Príčin výrazne kratšieho života v zdraví a vysokej odvrátiteľnej úmrtnosti je viacero, pravdepodobne najdôležitejšou je zlá životospráva. Mimoriadne veľká časť populácie SR vo veku nad 45 rokov necvičí, resp. nemá pravidelnú pohybovú aktivitu na potrebnej úrovni. Takýto životný štýl nielenže nepomáha eliminovať účinky stresu, ktorý negatívne pôsobí na zdravie, ale tiež zhoršuje následky nevyváženého stravovania (nevhodná skladba tukov, nadpríjem cukrov, soli i bielkovín, výrazný nedostatok vlákniny – napríklad zeleninu má denne v jedálnom lístku iba polovica populácie SR.
To spolu s ďalšími faktormi prispieva k mimoriadne vysokej morbidite (chorobnosti) i mortalite na srdcovocievne choroby, ale aj na ochorenia
tráviacej sústavy či tie nádorové ochorenia, ktoré s nevhodnou životosprávou úzko súvisia (napr. rakovina hrubého čreva i ďalších orgánov tráviacej sústavy). Vysoká chorobnosť mužov i žien už v preddôchodkovom veku znižuje aj ich atraktivitu na trhu práce, čo je zdrojom ďalších stresov negatívne vplývajúcich na zdravie. Umocňuje to aj relatívne vysoká spotreba alkoholu.
Ďalšie faktory môžu byť aj genetické predispozície. A samozrejme medzi faktory ovplyvňujúce výšku odvrátiteľnej úmrtnosti patrí aj nedostatočná osveta v populácii, na školách, prevencia a samotné poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Štatistiky ukazujú, že výška zdrojov smerujúcich do zdravotníctva, nemusí mať priamy vplyv na výšku odvrátiteľnej úmrtnosti. Napríklad Maďarsko a Poľsko, ktoré dávajú na zdravotníctvo menej peňazí ako Slovensko, vykazujú naproti tomu lepšie a v prípade Poľska dokonca oveľa lepšie (rozumej: nižšie) čísla odvrátiteľnej, resp. presnejšie povedané liečiteľnej úmrtnosti ako Slovensko.

23.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobry den, minister zdravotnictva dnes spolu s ministrom financii o 10 predstavia sposob, akym oddlzia nemocnice (pravdepodobne to bude davat aj ta3, ak by ste si chceli pozriet). Mozem sa potom ozvat s otazkami? Ak nestihate sledovat, tak vam poslem tlacovu spravu alebo vysvetlim sposob do mailu. Zaujimal by ma potom vas nazor najma v porovnani s inymi oddlzeniami co je lepsie/horsie aj celkovy nazor.

Odpoveď Dušana Zachara:
Oceňujem, že MZ SR zvolilo nediskriminačný princíp zaobchádzania s dlžníkmi, ako aj veriteľmi, t.j. neuprednostňuje nejakú skupinu nemocníc alebobo veriteľov. Tiež je pozitívne, že nepôjde o bezpodmienečné oddlžovanie. Ministerstvo si stanoví kritériá, ktoré bude musieť každý oddlžený subjekt plniť – vypracovať ozdravný plán, nevytvárať stratu a nové dlhy. Kľúčové bude, kto (aby neboli veľké konflikty záujmov), kedy (aby to nebolo až po voľbách), akým spôsobom, ako prísne bude plnenie týchto kritérií posudzované, vynucované ich plnenie a udeľované sankcie. To sa týka najmä štátnych univerzitných a fakultných nemocníc. Tu sa obávam, že ani zvolené podmienky na oddlžovanie nemusia motivovať zainteresovaných k lepšiemu hospodáreniu v budúcnosti. Tu si viem predstaviť ešte prísnejšie sankcie za nedodržanie zvolených kritérií – napríklad povinnosť znižovať personálne a iné náklady a v krajnom prípade ponúknutie časti nemocnice v medzinárodnom tendri na predaj alebo dlhodobý prenájom. Je dôležité, aby boli do dobrého hospodárenia nemocnice zainteresovaní okrem manažmentu aj zdravotnícki pracovníci, ale aj politici – ak ho nedokážu pozitívne ovplyvniť, musí prísť pre každého z nich nejaká odstrašujúca konzekvencia. Len tak sa dá motivovať zainteresovaných k tomu, aby sme tu mali dlhodobo udržateľné financovanie zdravotníctva, ktoré tak bude môcť poskytovať kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť väčšiemu počtu pacientov.

23.6.2017

Otázka (Richard Nemec, Nový Čas)
Dobrý deň, minister Drucker a inister Kažimír dnes predstavili plán oddlžovania nemocníc. V skratke:

nemocnice budú oddlžovať dohodou o fixnom diskonte a elektronickou aukciou
parlament by mal vyčleniť 585 miliónov eur zo štátnych finančných aktív
malo by to stačiť na pôvodný dlh (po lehote splatnosti) vo výške 647 miliónov eur
je to na báze dobrovoľnosti
nemocnice musia schváliť ozdravný plán, ktorý zaručí, že nebudú generovať nové dlhy po lehote splatnosti
peniaze budú dostávať vo viacerých balíkoch
ak ho nedodržia, prídu sankcie – nezvyšovanie miezd zamestnancom nemocnice, nedostanú ďalšie peniaze, môže sa siahnuť na pozíciu štatutára, neodpustí sa nemocnici dlh

je toto správny a uskutočniteľný postup?
zabráni sa tým ďalšiemu zadlžovaniu nemocníc a ďalšiemu oddlžovaniu?
aké sú najväčšie riziká tohto postupu

22.6.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vas o stanovisko. Sario spolupracuje s firmami a ministerstvom prace na plane, ako prilakat spat Slovakov z Britanie. Ludi chcu oslovit viacerymi kanalmi, primarne cez socialne siete. Zvazuju aj podporu, napríklad preplatenie nakladov na to, aby sa etablovali ludia zase doma. Zvazuju tiez preplacanie rekvalifikacnych kurzov. Dufaju, ze sa im tak podari dostat spat desattisice ludi. Kolko financii na to planuju dat, nesprecifikovali. Zaujima ma:

Co na tento plan hovorite?
Ma takato dotacia navratov zmysel?
Ma zmysel vobec, ak sa stat takto zapaja do toho, aby lakal ludi spat domov? A kedy to ma zmysel?
Nakolko moze byt uspesny?
Robia nieco taketo aj v zahranici?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ludia odchadzaju do zahranicia najmä kvoli nespokojnosti s platom a kvalitou verejnych sluzieb. Ak to chce stat zmenit, mal by zavadzat reformy, ktore zlepsia podnikatelske prostredie a prilakaju investorov, zlepsia kvalitu skolstva ci zdravotnictva, odstrania zneuzivanie moci a korupciu vo verejnej sfere. Pokial sa neudeju tieto zmeny, neda sa ocakavat navrat vyraznejsieho poctu ludi. Preto by nebolo efektivne, aby stat minal vela penazi na priame dotacie pre ludi, ktori sa potencialne mozu vratit. Prinosom mozu byt lacne opatrenia, napriklad informovanie o konkretnych pracovnych moznostiach, ktore by “postrcili” tych, ktori navrat zvazuju uz aj v sucasnosti.

21.6.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. Pripravujem temu o sukromnych investiciach v nemocniciach, teda o financnych prispevkov zo zbierok / OZ / jednotlivcov, vdaka ktorym nemocnice modernizuju svoje vybavenie ci priestory. Kolko takychto sukromnych zdrojov islo do stanych nemocnic je tazke sumarne vycislit, nakolko to zvacsa ide cez obcianske zdruzenia, ktore si zakladaju jednotlive oddelenia v nemocniciach. Kapitalove vydavky pridelene zo statneho rozpoctu za roky 2007-2016 do prispevkovych organizacii v posobnosti MZ boli podla dat, ktore mi zaslalo MZ 1,2 mld. eur. Najviac penazi islo v roku 2009 takmer 29 mil. eur, najmenej v roku 2014 iba 62-tis. eur. Urcene boli na modernizacie a rekonstrukcie. Z EU fondov za posledne dve programovacie obd. islo do statnych nemocnic 217 mil. eur. Chcela by som sa Vas spytat:

Na zaklade tychto dat investoval podla Vas stat do svojich nemocnic dostatocne alebo malo?
Odraza sa vyska zdrojov na stave nemocnic? Vyzeraju a su vybavene adekvatne na to, kolko sa do nich investovalo?
Mal by stat do nemocnic investovat viac, alebo co by mal urobit, aby bola vyska investicii umerna stavu nemocnic?
Vyuzivaju nemocnice prostriedky z eurofondov dostatocne, alebo by sa dali vyuzivat aj vo vacsej miere?
Sukromne zdroje plynuce z roznych zbierok a podobne su zrejme bezne aj v zahranici. Neviete ale nahodou, ci su v inych krajinach na tieto prostriedky nemocnice odkazane viac alebo menej ako u nas?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na uvod poznamka: nevychadza mi to matematicky, ze za 10 rokov dalo MZ SR na nemocnice na kapitalove vydavky 1,2 mld. EUR, ked zaroven pisete, ze najviac dalo ministerstvo roku 2009 takmer 29 mil. eur. Aj keby davalo kazdy rok tuto maximalnu sumu, za 10 rokov by to bolo “len” 290 mil. eur, a nie 1,2 mld. eur.

Výraznou slabinou slovenského zdravotníctva je po dobu mnohých rokov mimoriadne zlý stav infraštruktúry nemocníc. Popri rastúcich záväzkoch štátnych nemocníc po lehote splatnosti predstavuje dlhodobo podfinancovaná údržba a odkladané investície ďalší významný deficit a skryto kumulovaný dlh v slovenskom zdravotníctve. Na rozdiel od explicitného dlhu štátnych nemocníc, ktorý sa riadne eviduje, investičný dlh sa nikde nevyčísľuje, ani neeviduje. Kým so záväzkami po lehote splatnosti pomôže štátnym nemocniciam raz za niekoľko rokov vláda oddlžením (štátnou pomocou), skrytý investičný dlh sa kumuluje už desaťročia a štátna pomoc z neho rieši len malé fragmenty, najčastejšie investíciami z eurofondov
či inými jednorazovými dotáciami. Systematické riešenie doteraz neprišlo.

Štúdia vypracovaná pre ministerstvo zdravotníctva definovala „investičnú medzeru“ v porovnaní s Českou republikou na úrovni 137 mil. EUR ročne a v porovnaní s Rakúskom až na 441 mil. EUR ročne. Štúdia ďalej konštatovala, že infraštruktúra slovenských nemocníc je v súčasnej podobe ekonomicky neudržateľná, že slovenské nemocnice nedosahujú medzinárodné štandardy a väčšina nemocníc disponuje príliš veľkými plochami s veľkým počtom budov, ktoré sú staré a v zlom technickom stave.

MZ SR konštatovalo v roku 2013 v rámci vo vláde predloženej Informácii o stave investícií v akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku a o zámere realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave, že vzhľadom k zastaranosti infraštruktúry a nevyhovujúcemu logistickému usporiadaniu nemocníc sú možnosti zvyšovania ich produktivity rekonštrukciami existujúcich budov takmer vyčerpané, a „preto je potrebné priniesť koncept postupnej výstavby nových moderných nemocníc.“ Rezort odhadol investičnú potrebu vo výške 3,94 mld. EUR.

Pri alokovaní zdrojov do výstavby nových pavilónov, urgentov či modernizácie oddelení treba vždy postupovať v zmysle myšlienky hodnoty za peniaze, aby sa tieto obmedzené zdroje vedeli využiť čo najúčelnejšie – čiže tam, kde to najviac treba a kde to prinesie pacientom čo najväčší úžitok.
Obávam sa, že rozhodovanie na základe týchto princípov je pri investíciách do slovenských nemocníc na vedľajšej koľaji a ide skôr o politické rozhodnutia, ktoré v sebe už z definície nesú potenciál vyššieho rizika neefektívnosti.

21.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, aký máte názor na ďalšie z opatrení ozdravného plánu Všzp. Ide o znižovanie cien výkonov hemodialýzy, dopravnej služby(o 1 cent za kilometer) a tiež zníženie bodov u zobrazovacích vyšetrení CT a MR. v roku 2017 plánuje ušetriť 14 miliónov. Chcela by som sa vás opýtať, aký máte na to názor a čo to bude znamenať pre pacientov? Budú tak poskytovatelia prinútení k tomu, aby ich ošetrili viac, ak chcú zarobiť toľko ako predtým? Prípadne čo si o tom myslíte? Vedeli by ste mi prosím poslať odpoveď do 14.30? Vopred veľmi pekne ďakujem.
Podľa Všzp sú CT a MR vyšetrenia jedny z mála, na ktorom môžu poskytovatelia zarábať, keďže ceny v tejto oblasti boli v minulosti nastavené tak, že pokrývali aj investičné náklady poskytovateľa. Čiže keď nemocnica kúpila CT za milión a splatila ho za dva roky, po tomto období už vedeli slušne zarobiť, keďže Všzp im aj potom vyplácala ceny, ktoré zohľadňujú aj kúpu tohto CT. Ceny CT a MR však v poslednom období klesli ale ceny zostali rovnaké ako v minulosti. A tak tu nastal priestor pre šetrenie. Súhlasíte, že v tejto oblasti boli vysoké marže? Nemocnice si vraj vedeli takto vykryť iné stratové oddelenia.

Odpoveď Dušana Zachara:
Podľa zistení Aliancie Fair-play patria firmy poskytujúce prístrojovú diagnostiku (MR a CT) medzi subjekty, ktoré majú v zdravotníctve najvyššiu výnosnosť – rentabilitu tržieb. U niektorých z nich presahuje dokonaca 45%-nú hranicu, čo je už skutočne vysoké číslo, ktoré nedosahuje často ani špekulatívny kapitál. Takže priestor na zníženie cien v tomto segmente určite je, pričom sa zároveň môže o trochu menej znížiť aj celkový finančný objem poisťovňou objednaných výkonov a pri predpoklade, že poskytovateľovi sa bude naďalej oplácať poskytovať pacientom svoje služby, nemusí pacient pocítiť toto zníženie v horšej dostupnosti a pacientov môže byť diagnostikovaných dokonca aj vyšší počet, a to za menej peňazí.

16.6.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den, dakujem pekne za odpoved. Myslim, ze iste nedorozumenie v tej diskusii medi SOPK a MF spociva aj v tom, ze SOPK zrejme trapi osobitne zatazenie podnikatelov. Aj ked si vsak porovnam dane z prijmu pravnickych osob a dan z dividend, tak z toho nevychadzame ako krajina s nadmernym zatazenim (v porovnani s EU).

Naozaj sa v tomto pripade SOPK myli a ta zataz v medzinarodnom porovnani vlastne nie je nicim vynimocna?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podnikatelov trapia aj dane a odvody zo mzdy, lebo im zvysuju naklady na pracu.

Este sa musim ospravedlnit, tie porovnania, co som vam zaslal v texte mailu, platia len pre priemer krajin EU, ktore su clenom OECD. Porovnanie s priemerom OECD je ine: SR ma v porovnani s priemerom OECD vyssiu zataz vo vsetkych kategoriach domacnosti, pricom:

podstatne vyssiu zataz pre jednotlivcov s nizkym alebo priemernym prijmom s detmi aj bez deti, ako aj pre dvojicu s dvoma detmi, kde jeden rodic ma priemerny prijem a druhy nizky prijem
mierne vyssiu zataz pre jednotlivcov bez deti s vysokym prijmom, ako aj pre dvojicu s dvoma detmi, kde jeden rodic ma priemerny prijem a druhy ziadny prijem

Takze sa SOPK az tak velmi nemyli.

Rozdiely nie su vyrazne, ak sa porovname s priemerom EU (s vynimkou jednotlivcov s detmi a nizkym prijmom, kde ma SR podstatne vyssiu zataz). Rozdiely su vsak zretelne pri porovnani s OECD, co je sposobene vyrazne nizsou zatazou v tych statoch OECD, ktore nie su clenmi EU.

16.6.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den, posielam slubene otazky. SOPK pred par mesiacmi kritizovala vysku danovoodvodoveho zatazenia na Slovensku, podla nich je jedna z najvyssich v EU. Ministerstvo financii na to reagovalo listom, v ktorom tvrdi, ze SOPK zavadza a v skutocnosti mame jedno z najnizsich zatazeni v OECD. Vcera SOPK odpovedalo, ze pre podnikatelov nie je makropohlad podstatny, dolezite su konkretne danove sadzby. Rad by som sa opytal na Vas pohlad.

Mame teda v ramci EU skor vyssie alebo skor nizsie danovoodvodove zatazenie?

SOPK taktiez reagovala na slova prezidenta Kisku, podla ktorych je tu priestor na mzdy zamestnancov vyssie o 10%, s cim priemyselna komora nesuhlasi a upozornuje ze su adekvatne stavu ekonomiky a tiez sa obava, ze prilis rychly narast miezd moze sposobit nizsiu atraktivitu pre investorov.

Povazujete mzdy Slovakov za adekvatne alebo ma skor pravdu prezident Kiska a mohli by byt vyssie?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pri danovo-odvodovej zatazi je podstatne porovnat danovy klin, t.j. aku cast prijmov tvoria dane a odvody. Udaje v porovnani k HDP totiz mozu byt skreslene roznou efektivnostou vyberu, vyuzivanim vynimiek, alebo roznych rezimov zdanovania. Udaje OECD o danovom kline najdete tu. Vyplyva z nich, ze SR ma v porovnani s priemerom OECD (aj v porovani s priemerom za EU clenov OECD):

podstatne vyssiu zataz pre jednotlivca s nizkym prijmom a dvoma detmi
mierne vyssiu zataz pre jednotlivcov s nizkym alebo priemernym prijmom a bez deti, ako aj pre dvojicu s dvoma detmi, kde jeden rodic ma priemerny prijem a druhy nizky prijem
mierne nizsiu zataz pre jednotlivcov bez deti s vysokym prijmom, ako aj pre dvojicu s dvoma detmi, kde jeden rodic ma priemerny prijem a druhy ziadny prijem

Problemom na Slovensku je najmä vysoka zataz pre zivnostnikov a dohodarov s nizkym hrubym prijmom. Dalsim problemom je vysoka miera chudoby v neuplnych rodinach a rodinach s tromi a viacerymi detmi, ktoru by mohlo zmiernit prave znizenie danovo-odvodovej zataze pracujucich rodicov.

K druhej otazke – rast platov v sukromnej sfere treba nechat na trh, stat by do toho nemal zasahovat. Realne mzdy v poslednych rokoch rastu rekordne rychlo, takmer o 4 % rocne. Rast miezd je pritom v poslednom obdobi rychlejsi ako rast produktivity prace. Umele zvysovanie miezd by preto poskodilo firmy a zhorsilo nasu konkurencieschopnost.

16.6.2017

Otázka (P. Krajčovič, Lekárnické listy)
Dobrý deň prajem, v súvislosti s prehľadom o spotrebe liekov za rok 2016, ktoré zverejnilo Národné centrum zdravotníckych informácií, by som sa chcel spýtať:

Aký je názor Váš na spotrebu liekov na Slovensku a v porovnaní so zahraničím?
Považujete počet spotrebovaných liekov za vysoký?
Aké opatrenia by podľa Vás mali byť prijaté v oblasti liekovej politiky?

Štatistický prehľad NCZI o spotrebne humánnych liekov

Odpoveď Dušana Zachara:
Co sa tyka udajov o spotrebe liekov, ktore zverejnilo NCZI, je zaujimave, ze v ostatnych rokoch sledujeme postupne znizovanie spotreby predpisanych a vydanych liekov hradenych z verejneho zdravotneho poistenia v mnozstevnom vyjadreni – v pocte baleni. Zaroven vsak rastu uhrady zdravotnych poistovni a minuly rok tiez aj doplatky pacientov.
Tento jav moze byt vysvetleny dvoma faktormi, ktore mozu posobit aj sucasne – postupne sa mozu zvacsovat balenia liekov a moze stupat v celoeuropskom meradle cena liekov.
Na to, aby sme lepsie vedeli ohodnotit trend v spotrebe liekov, by bolo vhodnejsie merat spotrebu na zaklade definovanej dennej davky (DDD), tak ako to sleduje napriklad OECD alebo WHO. Tu sme vsak zistili, ze v pripade slovenskej statistiky v OECD sa v nedostatocnej miere preberaju aktualizacie hodnot DDD, ktore stanovuje WHO, a preto sa moze stat, ze slovenske udaje mozu byt pri medzinarodnom porovnani pokrivene. Medzinarodne porovnanie tiez do znacnej miery limituju rozne pristupy jednotlivych krajin k zbieraniu dat o spotrebe liekov. Niektore krajiny, vratane Slovenska, reportuju data o spotrebe liekov z hlaseni distributorov, co moze mat za nasledok urcite nadhodnotenie, ine zasa na zaklade “realnejsich udajov” o v lekarnach vydanych a poistovnami uhradenych liekoch.

Bez ohladu na to by sme sa vsak mali snazit o to, aby sme vhodnymi opatreniami obmedzovali spotrebu liekov, ktora urcite nepatri v Europe medzi najnizsie, skor naopak. Zacat treba osvetou (zivotosprava, sport, stravovacie navyky a pod.), prevenciou, motivaciami, nevynimajuc aj tie financne, aby Slovaci menej casto navstevovali lekara, a aby nie kazda navsteva lekara koncila predpisanim lieku ci odoslanim k inemu specialistovi, tiez treba zlepsit reviznu cinnost poistovni, informovat lekarov a mozno aj citlivo zverejnovat, kto sa pri predpisovani velmi vymyka priemeru, kto ma ake prijmy od farmafiriem a konflikty zaujmov, odmenovat lekarov na zaklade vysledkov liecby, na zaklade toho, ako vyuzivaju genericku preskripciu lieciv atd.

8.6.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som o stanovisko. ŽM sa má od júla zvýšiť na 199,48 eura. Zaujíma ma :

Čo hovoríte na tento posun? Nemal by štát zasiahnuť a napríklad nejakou vyhláškou ho aspoň raz zvýšiť viac, keďže 4 roky ŽM stagnovalo?
O koľko sa zvýšia rôzne dávky, ktoré štát dáva rodinám – pôjde o pár centov? Vdeli by ste mi poslať aspoň jeden prepočet?

Odpoveď Dušana Zachara:
Ide o minimalne zvysenie, ktore neriesi problem rizika chudoby casti obyvatelstva. Vlada by mala hladat cesty, ako znizit pocet rodin s detmi zijucich v ohrozeni chudobou. Kazda tretia rodina s tromi a viac detmi je dnes v riziku chudoby. Kazde piate dieta vo veku do 18 rokov je v riziku chudoby. Klucove je preto zvysit socialne davky adresovane tymto ludom. Ide najmä o danovy bonus na deti, ktory sa uz styri roky nemenil, kedze je naviazany prave na vysku zivotneho minima. Danovy bonus pritom podporuje len pracujucich rodicov, jeho zvysenie by preto este posilnilo motivaciu ludi legalne pracovat. Riesenim je zasadnejsie zvysenie danoveho bonusu a jeho naviazanie na rast prijmov, nie na rast zivotneho minima.

Od zivotneho minima zavisi aj nezdanitelna cast zakladu dane. Kedze sa v poslednych rokoch nemeni, ludia si z rastucich prijmov mozu odpocitat stale len rovnaku sumu, cim rastie ich danovo-odvodova zataz. Problem je to najmä pre ludi s nizkym prijmom, pre ktorych su vysoke dane a odvody barierou vstupu na trh prace. Riesenim je zasadnejsie znizenie odvodov pre ludi s nizkym prijmom vratane zivnostnikov a dohodarov.

7.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobré ráno, neviem ako ste na tom s časom dnes, ale dúfam že si nájdete čas na zodpovedanie otázok týkajúcich sa finančnej skupiny Penta a jej pôsobenia na trhu.

Čo si myslíte o ich pridanej spoločenskej hodnote?
Sú to oni, čo posúvajú slovenské zdravotníctvo alebo si naopak vyberajú len hrozienka?
Aký je potenciál Penty?
Je vôbec možné, aby na Slovensku prišiel nový súkromník s potenciálom rozbiť výsadné postavenie štátu a Penty v slovenskom zdravotníctve?
V čom tkvie podľa vás zisk nemocníc Penty keďže štátne sa čoraz viac zadlžujú. Jeden z dôvodov Penta uvádza prezamestnanosť v štátnych nemocniciach alebo drahšie nákupy. Čo na to hovoríte?

Odpoveď Dušana Zachara:
Bolo by potrebné definovať, čo sú to hrozienka, lebo existuje na zdravotníckom trhu spústa subjektov, ktoré majú v súčasnosti oveľa vyššiu mieru ziskovosti, ako majú zdravotnícke subjekty patriace pod skupinu Penta. Treba uznať, že Svet zdravia (ak odmyslíme “Kaliňákovu” predraženú malú nemocnicu v centre Bratislavy, ktorá nemá de facto ani urgentný príjem) je zatiaľ jediná spoločnosť, ktorá na Slovensku stavia novú nemocnicu (Michalovce). Tiež treba oceniť, že súkromníci prinášajú mnohé inovácie či už v oblasti elektronizácie alebo v manažovanej starostlivosti o pacienta.

Pre Slovensko by bolo prínosom, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo. V súčasnosti má v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv štát. Táto dominancia nášmu zdravotníctvu neprospieva. Ak by podobné dominantné postavenie na trhu získal nejaký súkromný subjekt, predstavovalo by to zvýšené riziko zneužitia tohto postavenia a vzniku monopolnej renty, a teda spoločenskej neefektívnosti. Regulačné a kontrolné orgány (PMÚ SR, ÚDZS, NKÚ) by mali na to upozorňovať a konať v prípade zneužitia dominantného postavenia akéhokoľvek subjektu. Podobne nebezpečný je aj oligopol (trh, v ktorom dominuje malý počet konkurujúcich si subjektov).

Ak však na trhu existuje súťaž a kvalitná regulácia prostredia, vrátane merania a zverejňovania kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, nemusí ani vertikálna integrácia (vlastníctvo poisťovne, lekární, polikliník a nemocníc jedným súkromným subjektom) predstavovať príliš veľké riziko pre spoločnosť. Naopak, môže prinášať na trh rôzne inovácie, ktoré umožňuje táto integrácia. Ak však tomu tak nie je, môže predstavovať aj vertikálna integrácia zvýšené riziko zneužívania dominantného postavenia. Na to treba pamätať a pozorne to sledovať a skúmať.

Je možné, že vizuálne môže pôsobiť celkový počet nemocníc patriacich pod Svet zdravia ako veľké číslo, ale keď si pozrieme ich celkové tržby spolu, tak sú nižšie ako tržby jednej štátnej Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Ano, mozu to byt aj tieto priciny, rovnako tak prilis velka ingerencia politikov a roznych zaujmovych skupin do fungovania statnych nemocnic, politicke nominacie a s tym suvisiaca kratka zivotnost manazerov statnych zariadeni, makke rozpoctove obmedzenia a pod.

7.6.2017

Otázka (Tomáš Zemko, Topky.sk)
Pozdravujem, radi by sme sa spytali par otazok na nove video od Richarda Sulika. Video vyvolalo vlnu reakcii, vacsinou posmesnych. Chceli by sme si tak trochu overit tie grafy, co tam ukazal.

Odpoveď Petra Goliaša:
Je mi luto, ale tento tyzden nestiham grafy overit. Inak som si vsimol pod niektorymi grafmi podpis Eugena Jurzycu, ktory, ako ho poznam, urcite cerpal z relevantnych zdrojov. Druha vec je, ci tieto grafy mozno pouzit ako argument proti dalsej integracii v ramci EU. Podla mna nie, kedze suvis medzi integraciou a ukazovatelmi prezentovanymi v grafoch nie je podlozeny a vo viacerych pripadoch zrejme ani neexistuje. Prave naopak, pre Slovensko moze byt dalsia integracia ekonomicky prospesna, najmä ak by smerovala k hlbsiemu otvaraniu trhov so sluzbami, prisnejsim pravidlam pre strazenie verejnych financii alebo lepsim dohladom nad kvalitou a nezavislostou demokratickych institucii. Mozno suhlasit, ze vyssie priame dane by ekonomike skodili. Nerozumiem ale, preco pan Sulik spaja europsku integraciu so zvysovanim priamych dani.

6.6.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus 1 deň)
Dobrý deň, v rozpočte na rok 2016 bola vyčlenená rezerva vo výške 50 mil. eur určená na krytie rizika horšieho hospodárenia nemocníc. Ako upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, až 47 mil. eur z tejto rezervy bolo nakoniec použitých na iné účely:

Vyše 8,8 milióna eur Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (NASES), Viac ako 7,1 milióna zinkasoval Štátny ústav pre kontrolu liečiv, Viac ako 5,1 milióna eur na bezpečnostné opatrenia počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ, Vyše 1,1 milióna eur na realizáciu mediálneho zabezpečenia národného vysielania RTVS, 1,1 milióna na Slovenskú informačnú službu, Viac ako milión eur išlo na 40 nových zamestnancov ministerstva spravodlivosti, 268 tis. eur na zabezpečenie stretnutia predsedov parlamentov členských štátov EÚ, 71 tis. eur ekonomické a právne poradenstvo pre spoločnosť Jaguar Land Rover, 10 tisíc eur na zabezpečenie financovania koncertu vo Vatikáne

Ako hodnotíte fakt, že peniaze nešli na krytie rizika horšieho hospodárenia nemocníc, keď k nemu skutočne došlo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nevnímam pozitívne, že napriek prísľubu, očakávaniam a tomu, že v rozpočte bola vytvorená rezerva pre prípad zhoršeného vývoja v zdravotníckych zariadeniach, ktorý aj nastal, bola rezerva použitá na iné účely. Aj zo správy RRZ vyplýva, že zvýšené príjmy oproti rozpočtu nedokázali pokryť oveľa rýchlejšie rastúce a vyššie výdavky v zdravotníctve. Ale možno ministerstvo financií pripravuje veľký balík peňazí na oddlženie nemocníc a vyhodnotilo to tak, že radšej vyčlení peniaze v rámci tohto mechanizmu, ktorý by mal byť podmienený plnením ozdravných opatrení zo strany nemocníc, ako rezervu rozpustiť teraz v “čiernej diere”. V takom prípade by sa to dalo pochopiť.

5.6.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala, na váš názor na spoločnosť Magellan.

Čo si myslíte o činnosti spoločnosti Magellan, ktorá na Slovensku, Česku a Poľsku skupuje pohľadávky nemocníc? Má na trhu svoje opodstatnenie?
Košická nemocnica jej už vyše troch rokov nespláca dlhy. Aký na to máte názor? Môže to byť spôsobené vidinou oddlženia alebo aké môžu byť motivácie nemocnice, aby nesplácala? (ak o tom totiž rozhodne súd zo zákona bude musieť platiť úroky z omeškania, zatiaľ čo Magellan im ponúkal bezúročný kalendár splátok) Nemá byť aj v záujme nemocnice, aby sa dohodla a nemusela potom vynakladať dodatočné peniaze?

Odpoveď Dušana Zachara:
Obchodovanie s pohľadávkami je štandardným trhovým prvkom. V prípade pohľadávok voči neplatiacim nemocniciam umožňuje tento inštitút, aby sa veritelia dostali k svojim peniazom, aj keď nie v ich celej výške. Treba si uvedomiť, že problém je neplatenie faktúr nemocnicami, a nie to, že veritelia v snahe dostať sa k likvidite, používajú legitímny nástroj apoň na čiastočné naplnenie si svojich oprávnených nárokov. Ak by nemocnice platili načas, tak by ani obchod s pohľadávkami neprekvital. Problém je teda na strane štátnych nemocníc.
Nemám žiadne indície, ale ak by sa teoreticky chcelo nekalo špekulovať pri inak legitímnom obchodovaní s pohľadávkami, tak si to vyžaduje určité (ne)konanie zo strany štátnej nemocnice. Na to by sme si mali dať skôr pozor.

2.6.2017

Otázka (Richard Nemec, Nový Čas)
Dobrý deň, zaujala ma nasledovná správa.

Je bežné, aby rezerva na krytie straty nemocníc bola použitá úplne inak? Najmä, ak vyplýva, že nemocnice naozaj hospodárili horšie ako sa plánovalo…
Čo na tú situáciu vôbec hovoríte?

2.6.2017

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o stanovisko ako analytika zameraného na zdravotníctvo. Ako vnímate, že rezerva (50 mil. eur), ktorá mala aspoň čiastočne pomôcť hospodáreniu nemocníc, skončila niekde úplne inde (NASES, SIS, predsedníctvo, financovanie koncertu vo Vatikáne)? Ministerstvo zdravotníctva sa k téme nevyjadrilo, iba nás odkázalo na Ministerstvo financií SR. Rezort financií tvrdí nasledovné: “použitie predmetnej rezervy bolo v súlade s vtedy aktuálnymi potrebami jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu a v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.” Výsledky zdravotníckych zariadení patriacich do sektora verejnej správy boli za rok 2016 zaznamenané plne v súlade s metodikou ESA 2010 do notifikovaného schodku rozpočtu verejnej správy.

Ako by sa podľa Vás mal k tejto téme postaviť minister zdravotníctva?

26.5.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko ohľadom základného garantovaného príjmu. Z analýzy OECD vyplýva, že niektoré štáty by mohli na zavedení takéhoto príjmu získať.

Ako to vidíte so Slovenskom? MOhlo by na tom získať?
Vo všeobecnosti – aké sú pozitíva a negatíva základného príjmu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Analyza OECD predpoklada financovanie zakladneho prijmu zo zoskrtania danovych ulav a roznych socialnych davok s vynimkou davok v hmotnej nudzi, prispevkov na byvanie a dochodkov. Podla tejto metodiky by system bolo mozne financovat najmä v krajinach s rozsiahlymi danovymi ulavami a mnozstvom nestandardnych socialnych davok. Slovensko ma skor menej danovych ulav a väcsina socialnej pomoci ide na dochodky a davky v hmotnej nudzi, preto by u nas taky system bez zvysovania dani pravdepodobne nebol financne udrzatelny.

Nevyhodou zakladneho prijmu je popri nakladnosti aj to, ze nerozlisuje medzi roznou socialnou situaciou poberatelov. Osamela matka s dietatom ci zdravotne postihnuty clovek je na pomoc statu odkazany viac ako zdravy slobodny mlady muz. Pre niektorych nezamestnanych by zakladny prijem znamenal tiez zvysenie davok, cim by este viac oslabil ich motivaciu hladat si pracu.

Efektivnejsou cestou je zjednodusovat socialny system rusenim malo vyuzivanych socialnych davok, davok vyplacanych bohatsim ludom, ktori na ne nie su odkazani a rusenim danovych vynimiek.

26.5.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden Deň)
Dobrý deň, prosím o stanovisko k nasledujúcej téme. Ministerstvo zdravotníctva predložilo na pripomienkovanie novelu zákona o zdravotníckej starostlivosti. Oproti pôvodnému návrhu z nej vypadli tzv. doplnkové ordinačné hodiny, ktoré mali umožniť pacientom objednať sa k lekárovi za úhradu na konkrétny čas po riadnych ordinačných hodinách. Namiesto toho zavádza rezort hrozbu pokuty 10 000 eur pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za vyberanie nepovolených poplatkov.

Mali by mať pacienti možnosť zaplatiť si nejaký nadštandard, napr. možnosť objednať sa na konkrétnu hodinu alebo zaplatiť si kratší termín na vyšetrenie k špecialistovi?
Pomôže hrozba vysokých pokút v boji proti čiernym platbám a úplatkom v zdravotníctve?
Zlepší alebo zhorší chystaná novela dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov, a v čom?
Mali ste nejaké konkrétne pripomienky k tomuto návrhu, aké?

Odpoveď Dušana Zachara:

Určite áno. Zároveň musí platiť, že “neplatiaci” pacienti nebudú odsúvaní a posielaní na druhú koľaj. Súčasné znenie návrhu novely ignoruje potreby jednej skupiny pacientov, ktorí sú ochotní si za nečakanie, resp. presný a nimi zvolený termín u lekára priplatiť, čo je momentálne na Slovensku v praktickej rovine považované za nadštandard. Je nesporné, že ak sa na Slovensku nestane štandardom objednávanie sa na presný termín pre všetkých pacientov a u všetkých lekárov alebo nebude zavedená regulovaná možnosť priplatiť si za nečakanie, tak je to pre spoločnosť neefektívna situácia, ktorá bude mať za následok obchádzanie pravidiel a úplatky alebo márnenie času mnohých ľudí, ktorí mohli namiesto neproduktívneho čakania u lekára vytvoriť pre spoločnosť mnohé cenné hodnoty.
Myslím si, že výška navrhovanej sankcie môže byť pre niektorých súkromných lekárov priam likvidačná. Zdá sa mi, že nie je proporčná k celospoločenskej hrozbe vyplývajúcej z neoprávneného vyberania poplatkov od pacientov. Zrušenie mnohých poplatkov zapríčiní, že namiesto možnosti mať regulované poplatky, ktoré sú transparentné, kontrolovateľné a sú zdaňované, tu vznikne priestor pre úplatky. Síce nebudú poplatky, ale budú úplatky. A ten, kto nechce uplácať, bude musieť neproduktívne čakať.
Skôr si myslím, že zhorší, nakoľko mnohých pacientov odradí dlhé čakanie pred ambulanciami. Je to tiež určitá forma regulácie nadbytočného dopytu po zdravotnej starostlivosti, ale je neefektívna. Je to ako trhať fialky dynamitom.

23.5.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa informovala, ako vnímate možnosť zavedenia doplnkového zdravotného poistenia regulovaného štátom. V súčasnosti nad tým totiž rezort uvažuje.

Aké by mohli byť výhody a nevýhody?
Mohol by to byť jeden zo spôsobov, ako priniesť viac peňazí do systému?
Ako je to s doplnkovým zdravotným poistením u našich susedov, je to v EÚ bežná prax?
Myslíte si, že je stanovenie základného balíka verejného zdravotného poistenia priechodné za súčasnej vlády? Zatiaľ totiž túto tému analyzujú a ďalšie kroky urobia až po analýze.

Odpoveď Dušana Zachara:
Už aj dnešná legislatíva umožňuje uzatvárať individuálne (doplnkové) zdravotné poistenie. V praxi však nie je veľmi využívané. Dôvodom je, že základný balík zdravotnej starostlivosti, ktorý je hradený z povinného verejného zdravotného poistenia nie je dostatočne presne definovaný, resp. umožňuje výklad, že takmer všetko má byť hradené z odvodov a daní. A keď môže byť takmer všetko hradené z verejného zdravotného poistenia, nie je ani dostatočne veľký priestor pre poskytovanie doplnkového poistenia. Ak by ministerstvo začalo presnejšie definovať nároky poistencov z verejného poistenia, čiže by zreálnilo základný balík, ktorý v súčasnosti de iure obsahuje takmer všetko, tak by mohol vzniknúť priestor pre doplnkové poistenie. A to by samozrejme prinieslo sektoru nové čisté peniaze, z ktorých by mali prínos všetci, a nie len tí vyvolení ako pri úplatkoch. Doplnkové poistenie je preto aj spôsob, ako znížiť mieru úplatkov. Pre kvalitnejší zdravotnícky materiál, kratšie čakanie, lepšie služby či inovatívne lieky by stačilo platiť si doplnkové poistenie, a nie úplatky.
Stanovenie základného balíka verejného zdravotného poistenia nie je priechodné za súčasnej vlády. Stanovenie čiastkových definícií štandardných diagnostických a liečebných postupov pri niektorých diagnózach je však možné presadiť.

23.5.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. Minister Richter začína hovoriť o novom nástroji, cez ktorý chce podporiť mobilitu za prácou. Ide o nový príspevok na presťahovanie. Nejaké veľké podrobnosti k tomu zatiaľ nie sú. Posielam ale vyjadrenia ministra.

“To znamená otázka mobility, tak jak je pomenovaná, že ju musíme riešiť v sociálnom balíku, aj toto potvrdzuje, že je nevyhnutné ďaleko viacej zvýhodniť, vytvoriť podmienky pre to, aby ľudia, ktorí majú záujem pracovať, využili tie nástroje, ktoré sú tri, to je cestovné, preplácanie ubytovania a teraz ideme ponúknuť možno aj 4‑tisíc, pokiaľ bude mať záujem sa presťahovať za prácou, tak kde práce je dostatok a samozrejmá vec, že presťahovať sa aj s kompletne s celou rodinou.”

“Cez to nechceme ale riešiť nejaké zabezpečenie nábytku, ale priame náklady na auto, prepravu nejakého nábytku a tých ďalších vecí, aby sme absolútne pokryli náklady pre rodinu, ktorá sa rozhodne presťahovať za prácou do miesta, kde tej práce je jednoducho dostatok.”

Otázky:

Čo hovoríte na takýto nástroj? Môže to skutočne pomôcť mobilite?
Je to takýto nástroj nesystematickým vyhadzovaním peňazí?
Podporuje sa takto podobne mobilita aj vo svete?

Odpoveď Petra Goliaša:
Podpora mobility je spravny ciel, jednorazove davky sa vsak na Slovensku zatial neosvedcili. Terajsi prispevok na prestahovanie vyuziva minimum rodin. Vyrazne zvysenie prispevku pravdepodobne prilaka viac poberatelov. Dolezite bude zachovat adresnost, aby davku dostavali len ludia bez prace alebo s nizkymi prijmami. Pre zasadnu zmenu by vlada musela pristupit k dlhodobym opatreniam, ako napriklad znizenie odvodov pre ludi s nizkym prijmom, alebo preplacanie casti nakladov na byvanie pre rodiny s nizkym prijmom.

19.5.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den, pripravujem clanok o avizovanych zmenach v dlhovej brzde a rad by som sa Vas k tejto teme opytal niekolko otazok.

Ministerstvo financii bolo poverene pripravou novely zakona o rozpoctovej zodpovednosti. Sankcne pasma by mali byt po novom naviazane na cisty verejny dlh namiesto hrubeho verejneho dlhu. Aky je Vas nazor na takuto zmenu zakona?
Vlada chce vdaka uvolnenej dlhovej brzde dobudovat infrastrukturu v zaostalych regionoch. Je podla Vas podpora tychto regionov adekvatnym dovodom na vyssie vladne vydavky a pomalsie tempo znizovania verejneho dlhu?
Ako sa da podla Vas inym sposobom okrem uvolnenia dlhovej brzdy co najefektivnejsie pomoct zaostalym regionom?
Aku vysku verejneho dlhu by si malo Slovensko stanovit ako svoj ciel a ake su rizika, ak sa jeho hodnota bude pohybovat nad 50 %?

Odpoveď Petra Goliaša:
Na uvolnenie dlhovej brzdy nie je dovod. Ak vlada splni rozpoctove ciele, bude dlh klesat dostatocne prudko na to, aby sa vytvoril priestor pre potrebne investicie, napriklad do infrastruktury. Uvolnenie dlhovej brzdy by navyse viedlo k zvyseniu verejneho dlhu s negativnym dopadom na udrzatelnost verejnych financii.

Pokial dojde k prechodu na cisty dlh, mali by adekvatne klesnut sankcne pasma, aby nedoslo k uvolneniu dlhovej brzdy.

Odporucam Vam pozriet si tiez vysledky nedavneho prieskumu KEA k tejto teme. V otazke c. 4 spolu 13 analytikov suhlasilo s prechodom na cisty dlh pri pouziti metodiky Eurostatu a 8 nesuhlasilo. Pri pouziti metodiky MF SR suhlasilo 11 analytikov a 10 nesuhlasilo.V kazdom pripade by vsak mali klesnut sankcne pasma. S prechodom na cisty dlh bez poklesu sankcnych pasiem nesuhlasilo 20 analytikov, len 1 vyslovil mierny suhlas.

Co sa tyka znizovania regionalnych rozdielov, za prioritne povazujeme znizenie odvodov pre ludi s nizkym prijmom, ako aj investicie do oprav ciest prvej triedy. Pozrite si tiez nasu nedavnu analyzu k tejto teme vratane odporucani na str. 5: http://www.ineko.sk/file_download/1119

19.5.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. MZ sa vyjadril, ze od januara DRG realne funguje, tak som si pozrela, ako sa nakoniec nastavili zakladne sadzby pre nemocnice. Povodne sa hovorilo o tom, ze bude pat zakladnych sadzieb, no nakoniec ich je osem s tym, ze este v ramci kazdeho typu ZZ su nastavene individualne zakladne sadzby pre kazdu jednu nemocnicu). Chcem sa s Vami poradit, co si o tom myslite. Je pochopitelne, ze pre nemocnice by to bol sok, ak by z roka na rok mali prejst na uplne novy platobny mechanizmus. No cielom DRG ma byt spravodlivejsie odmenovanie nemocnic.

Mozno ho docielit, ak ma kazda nemocnica aj v ramci DRG nakoniec individualnu sadzbu?
Je podla Vas lepsie, ak by bolo iba pat zakladych sadzieb, ako sa povodne hovorilo, alebo pre zaciatok je lepsi model aj s individulanymi zakladnymi sadzbami?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je veľmi dôležité, aby DRG-systém nespôsobil štátnu reguláciu cien. Som za to, aby mali zdravotné poisťovne možnosť selektívne kontrahovať poskytovateľov a pri zmluvách zohľadňovali kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Myslím si, že zdravotné poisťovne by mali mať možnosť stanoviť si svoje vlastné základné sadzby a medzi poskytovateľmi diferencovať. Rôzne nemocnice vedia totižto rovnaký zákrok u rovnakého pacienta uskutočniť s rozdielnou mierou kvality a efektívnosti. Za rozdielnu kvalitu by sa nemalo platiť rovnako.

15.5.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, keďže v stredu to bude rok od nástupu pána Kočana do funkcie šéfa Všzp chcela by som vás najprv poprosiť stručne všeobecne zhodnotiť jeho rok z vášho pohľadu, ako si počínal.(max. 3-4 vetičky do ankety) a potom konkrétnejšie do článku by ma zaujímalo:

Ako sa podľa vás popasoval s dlhom poisťovne a čo bolo jeho najväčším úspechom za ten rok, ak sa dá niečo vypichnúť.
Tiež by ma zaujímalo, čo hodnotíte negatívne v rámci jeho vedenia a čo by ste od neho ešte očakávali. Naplnil niektoré z očakávaní, ktoré sa do neho vkladali?

Odpoveď Dušana Zachara:
Veľmi oceňujem zvýšenú otvorenosť poisťovne voči verejnosti. Posilnila sa transparentnosť pri zverejňovaní dát a dokumentov, hoci aj tu si viem predstaviť ešte väčší rozsah zverejňovaných informácií zo strany poisťovne. Nové vedenie VšZP zdedilo po svojich predchodcoch zlé zmluvy, neľahkú finančnú situáciu a obrovský dlh, s čím sa bude musieť pasovať viac rokov a to aj ovplyvní a obmedzí činnosť nového manažmentu. Priestor na nejaké rozvojové aktivity bude minimálny. Bude treba šetriť a racionalizovať. Myslím si, že ozdravný plán VšZP mohol a mal byť ambicióznejší, aj keď po telefonáte Roberta Fica generálnemu riaditeľovi je sotva predstaviteľné, že by ešte niekto z manažmentu v tomto úsilí chcel pritvrdiť. Tieto politické mantinely budú do značnej miery determinovať budúce kroky súčasného vedenia VšZP, a preto ani neočakávam, že prinesú rýchly a veľký zázrak.

15.5.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. Dlhodobo nezamestnaných (viac ako 48 mesiacov) budú hľadať prácu agentúry dočasného zamestnania. A to tak, že ich oni normálne zamestnajú na pracovnú zmluvu a potom budú mať mesiac na to, aby mu našli prácu, napríklad ho môžu niekam aj prideliť na dohodu. Ak sa im to podarí, dostanú za zamestnanca mesačne príspevok 439 eur. ADZ takto bude na nezamestnaného dostávať peniaze 9 mesiacov. Nezamestnaný, kt. sa rozhodne nezúčastniť projektu, bude vyradený z evidencie.

Dlhodobo nezamestnaný uchádzač o zamestnanie (DN UoZ) sa stáva riadnym zamestnancom agentúry dočasného zamestnávania (ADZ), čo ADZ preukazuje pracovnou zmluvou. Na nájdenie práce – umiestnenie u užívateľského zamestnávateľa má ADZ prvý mesiac. Druhý mesiac ADZ musí preukázať úradu PSVR, že má uzatvorenú dohodu/dohody o dočasnom pridelení agentúrneho zamestnanca s užívateľským zamestnávateľom, ktorá/ktoré pokrýva/pokrývajú najmenej 15 kalendárnych dní v každom z týchto kalendárnych mesiacov. Ak taká zmluva nebude predložená, resp. ak sa ADZ po mesiaci nepodarí umiestniť tohto zamestnanca u užívateľského zamestnávateľa po stanovenú dobu (min 120 hodín v mesiaci), nedostane za tuto osobu príspevok.

ADZ bude poskytovaný príspevok aj po druhom a v ďalších mesiacoch zamestnávania dlhodobo nezamestnaného uchádzača o zamestnanie (DN UoZ) v prípade, ak ho pridelí dočasnému užívateľskému zamestnávateľovi. V prípade, že sa ADZ nepodarí ďalej umiestňovať DN UoZ na trhu práce, môže sa vrátiť do evidencie úradu.

Čo hovoríte na projekt? Ako ho hodnotíte? Môže takto nastavený skutočne pomôcť dlhodobo nezamestnaným z hľadaním práce či so získaním pracovných návykov?
Kde vidíte úskalia projektu?
Nie je projekt len nástrojom ako znížiť evidovanú nezamestnanosť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zapojenie sukromneho sektora do aktivacie nezamestnanych je spravny krok. Sukromne agentury budu motivovane najst nezamestnanym pracu, aby im ostala co najvacsia cast statneho prispevku. Rizikom je vznik fiktivnych pracovnych miest, na zaklade ktorych by si agentura delila prispevok s uzivatelskym zamestnavatelom a nezamestnanym. Stat by mal preto kontrolovat, ci su vzniknute pracovne miesta realne.

12.5.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobré ráno, chcela by som sa opýtať na to, čo si myslíte o garantovaní minimálnej hodinovej mzdy lekárom na LSPP. Má sa to odvíjať od minimálnej mzdy v hospodárstve a vychádza to cca 12 eur na hodinu. V súčasnosti sa práve na platy na tomto type pohotovostí sťažujú a niektorí vraj pracujú aj zadarmo. Na garantovanie minimálnej mzdy 12 e zákonom však reaguje Asociácia nemocníc Slovenska, podľa ktorej je potrebné garantovať min. mzdu aj lekárom na urgentoch a mala by byť vyššia ako na pohotovostiach.

Čo si o tom myslíte?
Je to spravodlivé, prípadne, sú požiadavky ANS oprávnené? Tvrdia, že sa ta riešia ťažšie prípady a očakávajú tiež väčší nápor, ak bude LSPP iba do 23, takže by mali mať garantovanú vyššiu minimálku.

Odpoveď Dušana Zachara:
Tvorba cien za prácu zdravotníkov by sa mala odvíjať od jednania medzi poskytovateľom a platcom. Nie som prívržencom regulácie miezd. Argumentom pri vyjednávaní o cenách by mala byť najmä kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

11.5.2017

Otázka (Branislav Toma, Pravda)
Dobrý deň, pripravujeme článok o tom, či treba silný II. pilier aj v časoch rastúcej zamestnanosti. Chcel by som vás poprosiť o odpovede:

Potrebuje Slovensko silný II. pilier aj v časoch rastúcej zamestnanosti?
Môže rastúca zamestnanosť vykompenzovať rastúci počet dôchodcov?
Komu sa oplatí a neoplatí byť v II. pilieri?
Ako hodnotíte nízke dôchodky vyplácané súkromnými poisťovňami v II. pilieri?
Aké zmeny treba podľa vás prijať pre lepšie fungovanie II. piliera?
Pomôže II. pilier dlhodobej udržateľnosti verejných financií?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zmeny v zamestnanosti mozu byt len docasne, preto by nemali ovplyvnovat zakladne nastavenie dochodkoveho systemu. Prinosom druheho piliera je rozlozenie zdrojov buduceho dochodku medzi domaci trh prace a financne trhy, co posilnuje stabilitu dochodkoveho systemu. Domaci trh prace bude pod vplyvom starnutia obyvatelstva produkovat menej zdrojov na financovanie dochodkov, druhy pilier preto v dlhodobom horizonte pomaha zlepsit udrzatelnost verejnych financii. Nedostatkom sucasneho nastavenia je, ze zhruba dve tretiny mladych ludi nevstupuje do druheho piliera, co vyrazne oslabuje jeho prinosy pre verejne financie. Dalsim nedostatkom je, ze väcsina sporitelov drzi svoje uspory v nizko vynosnych fondoch, preto nezarabaju na raste globalnych financnych trhov. V sucasnosti poberaju z druheho piliera dochodky ludia, ktori si tam nesporili dostatocne dlhu dobu na to, aby mali vysoke dochodky. Da sa ale ocakavat, ze s kazdym dalsim rokom budu dochodky z druheho piliera vyssie.

11.5.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobré ráno, ak by ste si našli čas dnes by som sa na vás chcela obrátiť s otázkou týkajúcou sa programu zdravotnej poisťovne Dôvera. Počet ľudí s diabetom rastie a tak rastú aj náklady poisťovní. Dôvera má projekt, kde týchto pacientov odmeňujú za starostlivosť(napr. odmeny za pravidelné prehliadky a splnenie cieľov, ktoré si dajú a po splnení kritérií získavajú body, za ktoré vedia nakupovať knihy či v lekárni. Od 1.7 tiež prechádzajú na nové platby pre lekárov, kedy budú od poisťovne dostávať peniaze za starostlivosť o pacienta, časom majú byť odmeňovaní aj podľa výsledkov liečby.

Čo si myslíte o motivovaní pacientov?
Myslíte si, že im to vie pomôcť v liečbe a vo väčšej starostlivosti o svoje zdravie?
Tiež by som sa chcela opýtať, aký máte názor na takéto zmeny v platbách pre lekárov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Oceňujem inovatívny smer, ktorým sa vydala zdravotná poisťovňa Dôvera pri liečbe pacientov s cukrovkou a súvisiacich platbách lekárov. Ide o vytváranie správnych motivácií tak pre pacientov, ako aj lekárov, aby boli peniaze využívané čo najúčelnejšie a pacientom bola poskytnutá za ne čo najväčšia hodnota. Manažovanie pacienta a postupné posilovanie odmeňovania za dosiahnuté výsledky liečby je trendom vo vyspelom svete, preto je dobré, že sa aj u nás objavujú takéto prvé lastovičky.

10.5.2017

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. Ministerstvo dopravy prichadza so zmenou zakona, ktory sa tyka sa jednorazovych mimoriadnych opatreni v priprave niektorych stavieb dialnic a ciest pre motorove vozidla. Rezort dopravy v nom zavadza novy pravny institut predbeznej drzy.

Ako tento navrh vnimate?
Je takyto institut bezny v inych europskych krajinach?
V ktorych krajinach sa takyto pravny institut nachadza?
Ako vobec hodnotite zavadzanie tohto institutu?
Vlastnicke pravo je garantovane Ustavou. Nehrozi rozpor s Ustavou Slovenskej republiky? Preco?

Posielam linky na navrh zakona
Navrh na skratene legislativne konanie

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Nemal som si kedy preštudovať, čo takto expresne navrhujú, a už vôbec nie konzultovať to s právnikmi. Takto sa v slušnej krajine zákony netvoria. Ale dôležitejší (a v tejto fáze jediný zhodnotiteľný) je podľa mňa nasledovný kontext tejto témy:

Pravidlá, ktorými sa na Slovensku riadi oceňovanie a vykupovanie pozemkov pod diaľnice, sú magnetom pre špekulantov. Žiaľ, tento problém vláda dlhodobo nerieši. Navyše vedenie rezortu dopravy špekulantov samo kryje tým, že odmieta zverejňovať zmluvy o kúpe pozemkov. Tie by umožnili ukázať, ktoré osoby a subjekty na lacno skúpených pozemkoch rýchlo zarobili milióny až desiatky miliónov eur. Ak sa rezort dopravy vyhovára na špekulantov, prečo odmieta z infozákona vypustiť výnimku zo zverejňovania zmlúv, ktorá aj špekulantov naďalej zakrýva?

Vláda dlhé roky nerieši jadro problému ale iba jeden z neželaných následkov zlého systému, aj to len v prípade, že ide o PPP projekty (prvá vláda R. Fica pred cca 10 rokmi i 3. vláda R. Fica teraz). Môže to mať dve vysvetlenia:
Prvé je, že na priekupníctve s pozemkami pod diaľnice zarába viac osôb blízkych vládnym špičkám. Medializovaný prípad Bélu Bugára, je len slabým odvarom iných transakcií, cez ktoré sa na diaľničných pozemkoch zarába rýchlejšie a viac. Druhé vysvetlenie je, že vládne strany za mnoho rokov pôsobenia vo viacerých vládach neboli schopné porozumieť, v čom je podstata problému, a tak znova riešia len symptómy. Navyše veľmi neskoro a neštandardne – bez verejnej, ba ani primeranej odbornej diskusie. Dokonca s obídením postupov, ktorými sa riadi príprava všetkých ostatných zákonov.
Teoreticky je možné i tretie vysvetlenie: Vláda už pred rokmi požiadala špičkových expertov na ústavné právo, aby hľadali riešenie, ktoré bude rýchle, férové a v súlade s ústavou. A teraz ho konečne našli. Žiaľ, takéto vysvetlenie zrejme vylúči každý, kto pozná štýl práce minulého i súčasného vedenia rezortu dopravy. A hoci znie najlepšie, prvé dve vysvetlenia sú reálnejšie. Čo je vážnym dôvodom na zamyslenie a domáhanie sa vysvetlenia a nápravy.

10.5.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den. Podla zamestnavatelov doplatia na vladou pripravovane socialne balicky obycajni ludia a firmy posobiace predovsetkym v chudobnych krajoch. Tie podla nich mozu sposobit krach firiem a celkove zvysovanie cien. S balickami nesuhlasia aj z toho dovodu, ze v pripade ekonomickej krizy by sa nasa ekonomika dostala do problemov, na co by sme sa mali pripravit. Naopak, podla vlady a odborarov sa nasej ekonomike dari a je teda prirodzene, ze sa to premietne do miezd a zivotnej urovne ludi.

Chcel by som sa opytat na Vas nazor. Mozeme si v dnesnej situacii taketo balicky dovolit alebo maju pravdu skor zamestnavatelia?

Odpoveď Petra Goliaša:
Pre regiony je skodlive najma prudke zvysovanie minimalnej mzdy. Ohrozuje totiz pracu pre ludi s nizkou kvalifikaciou. Firmy za minimalnu mzdu zamestnaju len tych, ktori dokazu vytvorit adekvatnu hodnotu. Ak minimalna mzda prudko stupne, mozu firmy riesit zvysene naklady rusenim pracovnych miest. Ako prvi budu na rade najmenej vzdelani ludia, ci ludia pracujuci na ciastocne uvazky.

Ak chce vlada pomoct ludom s nizkym prijmom, mala by im znizit odvody, aby stupla ich cista mzda. Dnes odvody ukrajuju takmer 40% z nakladov prace pri minimalnej mzde. Este vyssie odvody platia ludia pracujuci na dohodu ci zivnostnici s nizkymi hrubymi prijmami. Mnohym sa za tychto podmienok neoplati pracovat, alebo pre nich ani neexistuju pracovne miesta. Aj preto mame vysoku dlhodobu nezamestnanost a malo moznosti zamestnat sa na ciastocny uvazok.

3.5.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, poprosila by som vás o stanovisko. Niektorí členovia vlády hovoria o možnosti zaviesť odvetvoú minimálnu mzdu. Zaujíma ma:

Čo na tento nápad hovoríte? Čo to môže Slovensku priniesť?
Ak by sa skutočne zaviedla odvetvová minimálna mzda, ako by to bolo možné, cez kolektívne vyjadnávania?
Existuje niečo také (teda minimálna mzda podľa odvetví) v zahraničí? Kde? A čo to tam prináša, čo na to v zahraničí hovoria?

Odpoveď Petra Goliaša:
Vsetko zavisi od vysky minimalnej mzdy. Ak by bolo vysledkom znizenie minimalnej mzdy v odvetviach s nizsou pridanou hodnotou, bol by to impulz k tvorbe pracovnych miest. Napriklad v polnohospodarstve by vzhladom na nizsiu pridanu hodnotu aj kvalifikacnu narocnost pri vykonavani beznych prac mohla byt minimalna mzda podstatne nizsia ako v IT sektore.

Este efektivnejsie by bolo znizit odvody ludom s nizkym prijmom, aby sa im viac oplatilo legalne pracovat. Popri zamestnancoch by nizsie odvody mali platit aj dohodari a zivnostnici, ktori maju nizke hrube prijmy. Ich odvody su dnes take vysoke, ze nizko kvalifikovani ludia radsej pracuju nacierno, alebo len poberaju socialne davky. Aj preto mame na Slovensku vysoku dlhodobu nezamestnanost. Popri znizeni odvodov je tiez potrebne posilnit subeh socialnych davok a prijmu z prace tak, aby platil pre vsetkych poberatelov davok a bez casoveho obmedzenia. Tieto opatrenia by pomohli znizit dlhodobu nezamestnanost, chudobu aj regionalne rozdiely.

3.5.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den, chcel by som Vas poprosit o zaslanie odpovede na otazku, ktoru sme riesili telefonicky:

Aky je Vas nazor na navrh Mostu zvysit nezdanitelnu cast zakladu dane?

Odpoveď Petra Goliaša:
Politici by mali pri kazdom navrhu na znizenie prijmov alebo zvysenie vydavkov prezentovat aj kompenzacne opatrenia, ktore by garantovali, ze nedojde k zvyseniu deficitu verejnych financii.

Znizenie priamych dani by podporilo rast zamestnanosti, ak by teda neslo na ukor vyssieho deficitu, bol by to krok spravnym smerom. Este efektivnejsie by bolo znizit odvody len ludom s nizkym prijmom, aby sa im viac oplatilo legalne pracovat. Popri zamestnancoch by nizsie odvody mali platit aj dohodari a zivnostnici, ktori maju nizke hrube prijmy. Ich odvody su dnes take vysoke, ze nizko kvalifikovani ludia radsej pracuju nacierno, alebo len poberaju socialne davky. Aj preto mame na Slovensku vysoku dlhodobu nezamestnanost. Popri znizeni odvodov je tiez potrebne posilnit subeh socialnych davok a prijmu z prace tak, aby platil pre vsetkych poberatelov davok a bez casoveho obmedzenia. Tieto opatrenia by pomohli znizit dlhodobu nezamestnanost, chudobu aj regionalne rozdiely.

3.5.2017

Otázka (Richard Nemec, Nový Čas)
Dobrý deň, vláda dnes prerokuje materiál o dlhu nemocníc. V súvislosti s materiálom by som sa Vás rád spýtal na nasledujúce otázky:

čo podľa Vás spôsobuje neustály nárast dlhu najmä fakultných nemocníc?
kde by mohli nemocnice svoje výdavky znižovať?
aký by mal byť postup ministerstva, príp. vlády (legislatívne), ako zabrániť nárastu dlhov v budúcnosti?
sú návrhy MZ SR v predmetnom materiáli správnou a realizovateľnou cestou ako znížiť výdavky nemocníc?
je niečo podľa Vás podstatné, čo predmetný materiál neobsahuje (podnety, návrhy, dôvody súčasného stavu)?
čo hrozí bežným ľuďom pokiaľ sa dlh bude navyšovať (zatváranie nemocníc, štrajky, ….)? Môže to ohroziť chod nemocníc?

Odpoveď Dušana Zachara:

Nárast dlhu v ostatných rokoch bol istotne zapríčinený aj každoročným povinným zvyšovaním miezd zdravotníckych pracovníkov, ktoré nebolo zo strany štátu dostatočne kryté dodatočnými zdrojmi, avšak najväčší problém vidím v pokrivených motiváciách aktérov štátneho zdravotníctva (čo s predošlým bodom úzko súvisí). Manažéri a personál v štátnych zariadeniach nie sú dostatočne motivovaní, aby hospodárili účelne, aby poskytovali spoločnosti čo najväčšiu hodnotu za vynaložené peniaze, aby sa zlepšovali. Ak prichádza k pochybeniu, zhoršovaniu stavu či stagnácii, neprichádza pre týchto aktérov žiadny trest (exekúcie, prepúšťanie, predaj majetku, konkurz). Namiesto toho prichádza pravidelné oddlžovanie, pravidelné nárasty miezd, pravidelné znovuzvolenie politikov-populistov.
V mnohých štátnych nemocniciach je priestor na znižovanie personálnych nákladov, ktoré tvoria väčšinu nákladov nemocnice, potom sú to úspory z účelnejšieho používania liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, z lepšieho nastavenia procesov v nemocnici a z manažovania pacienta. Nemocnice by tiež mali chcieť zvyšovať svoje príjmy z poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Transformovať štátne nemocnice z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti, zavádzať tzv. tvrdé rozpočtové obmedzenia pri ich hospodárení, zrušiť platový automat pre zdravotníckych pracovníkov a odmeňovať ich viac na základe zásluhovosti, merať a zverejňovať kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Zlepšením kvality manažovania nemocníc môže prísť k zlepšeniu situácie, ale obávam sa, že to nebude stačiť. Bude treba prijať systémové opatrenia z predošlého bodu.
Materiál neuvádza, že jedným z hlavných dôvodov zlého hospodárenia v štátnych nemocniciach môže byť aj prílišná ingerencia politikov do ich fungovania.
V súčasnosti je problémom, že štátne nemocnice, možno s výnimkou jednej – dvoch, sú príliš veľké a dôležité na to, aby sa mohli hneď zavrieť. A to si uvedomujú a využívajú to. Neprispieva to k tlaku na lepšie hospodárenie. Majú prakticky v mnohých oblastiach monopolné postavenie.
Ľudia však môžu pocítiť dlhodobé zadlžovanie nemocníc horším servisom, zastarávaným prostredím a vybavením, nižšou kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti, neinovovaním, dlhším čakaním, horšou dostupnosťou liekov, zdravotníckeho materiálu a prístrojov a pod.
Ale v dlhšom horizonte, ak sa nezmení trend, hrozí takýmto zariadeniam postupný upadok až zánik, prípadne môžu ešte dúfať, alebo budú prinútené hľadať pomoc od súkromných investorov.

2.5.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobry den, posielam slubene otazky, tykaju sa informacii v “sprave Rady pre rozpoctovu zodpovednost o udrzatelnosti verejnych financii“http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/349/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-april-2017. Podla RRZ dosiahli verejne financie v roku 2016 prvykrat stav udrzatelnosti.

Suhlasite s tymto hodnotenim? Co su podla Vas hlavne dovody, ktore k tomu prispeli?
Ake su podla Vas hlavne rizika, ktorym budeme celit v buducnosti a ktore mozu ohrozit dlhodobu udrzatelnost?
Umoznuje podla Vas momentalny dobry stav verejnych financii uvolnenie dlhovej brzdy alebo by ste takyto krok neodporucali?
Co su hlavne opatrenia, na ktore by sa mala vlada zamerat, aby boli verejne financie dlhodobo udrzatelne?

Odpoveď Petra Goliaša:

Plati to, pokial vlada dodrzi strednodobe rozpoctove ciele, buduce vlady budu rozumne hospodarit a nesplnia sa rizika napriklad v raste vydavkov v zdravotnictve. K zlepseniu ukazovatela dlhodobej udrzatelnosti doslo najmä vdaka poklesu deficitu verejnych financii, lepsej predikcii danovych prijmov a zmene demografickej prognozy, ked stupol odhad porodnosti. Za nedostatok povazujem, ze prognoza vidi len do roku 2066, pricom prave v dalsom obdobi dojde kvoli zasahom do druheho dochodkoveho piliera k prudkemu rastu verejneho dlhu.
Hlavnym rizikom je, ze politici neodolaju pokuseniu zvysovat verejne vydavky nad ramec prognozy. Klucove budu zasahy do valorizacie dochodkov, upravy dochodkoveho veku ako aj vyvoj vydavkov v zdravotnictve a dlhodobej starostlivosti. Okrem toho treba ratat s buducimi krizami, ktore mozu zamavat s verejnym dlhom. Otazne tiez je, ako sa nas vzdelavaci system dokaze prisposobit potrebam buducnosti, ci nase skoly dokazu vychovat konkurencieschopnych pracovnikov.
Na uvolnenie dlhovej brzdy nie je dovod. Ak vlada splni rozpoctove ciele, bude dlh klesat dostatocne prudko na to, aby sa vytvoril priestor pre potrebne investicie, napriklad do infrastruktury. Uvolnenie dlhovej brzdy by navyse bolo precedensom, ktory by mohol brzdu znefunkcnit, co by ohrozilo udrzatelnost.
Vlada predovsetkym musi splnit svoj ciel dosiahnut vyrovnany rozpocet v roku 2019. Nasledne este budu potrebne konsolidacne opatrenia vo vyske asi 0,3% HDP. Potom bude najdolezitejsie, aby vlady situaciu nezhorsovali a aby dokazali celit rizikam, pokial sa zacnu naplnat. Klucove tiez budu reformy v zdravotnictve a skolstve, kde rastie dopyt po verejnych zdrojoch, kvalita je vsak neuspojiva.

27.4.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som opýtať na váš názor na úpravu zákona, ktorý má zabrániť vyberaniu nelegálnych poplatok za objednanie na konkrétny čas. Minister Drucker sa minulý piatok vyjadril: Ktokoľvek kto akýmkoľvek spôsobom podmieňuje objednanie na zdravotnú starostlivosť bude sankcionovaný až do výšky 10 000 eur v prvom a druhom prípade a v treťom až do výšky 20 000. Aj tretia strana.

Sankcie by tak mohli hroziť aj externým firmám, ktoré objednávanie za poplatok zabezpečujú. Čo si o tom myslíte? Nemalo by ministerstvo radšej pracovať na systéme, kde by sa pacienti objednávali k lekárovi zadarmo? Niečo také funguje napríklad v Žilinskom samosprávnom kraji(kraj platí firmu, ktorá to spravuje).

Údajne sú aj prípady, kedy lekár nevyužíva klasicky firmu, ktorá to zabezpečuje, ale sám si vytvorí S.R.Očku a takýmto spôsobom si objednáva pacientov za poplatok. Stretli ste sa s tým?

Odpoveď Dušana Zachara:
Príde mi to, ako keby ministerstvo chcelo hroziacimi obrovskými sankciami prekryť svoje zlyhanie v tom, že rezignovalo na urobenie poriadku pri platbách pacientov, ako sľubovalo v Programovom vyhlásení vlády. Navrhovaná výška sankcií bude pravdepodobne hodnotená mnohými ako neopodstatnene vysoká, ba až likvidačná. Myslím si, že ministerstvo malo vytvoriť pozitívny zoznam poplatkov, t.j. taký zoznam, kde by bolo explicitne uvedené, aké poplatky by mohli byť vyberané od pacientov. Čo by nebolo na zozname, nemohlo by sa vôbec vyberať. Zvýšilo by to istotu pacientov, poriadok v systéme a predvídateľnosť vyberania poplatkov.

Výška sankcií možno niekoho od vyberania poplatkov na začiatku odradí, ale mnoho poskytovateľov bude poplatky vyberať naďalej, akurát budú viac nútení investovať do právneho poradenstva (a nie napr. do lepších prístrojov), aby vymysleli, ako správne nastaviť svoje poplatky tak, aby boli konformné so zákonom a nebolo nimi podmieňované objednanie sa na vyšetrenie. Časom sa nejaký tolerovaný systém vyberania poplatkov nájde a postupne budú naňho prechádzať zostávajúci poskytovatelia a budeme zasa na začiatku. Potom príde ministerstvo zasa s nejakou ad-hoc záplatou a celý proces sa bude zasa opakovať.

26.4.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, pripravujem clanok o tom, ze ministerstvo zdravotnictva vytvorilo zoznam nemocnic, ktore chce dlhodobo rozvijat a finacne podporovat, a preto im aj umozni cerpat prostriedky z eurofondov. Ide o 44 ZZ, okrem statnych je v tomto zozname aj zopar sukromnych ZZ a v posobnosti VÚC. Kriteriami pre zaradenie do zoznamu boli napriklad casova dostupnost, spadovost, pocty hospitalizacii a prevozov zachrannej zdravotnej sluzby, pocty chirurgickych zakrokov a porodov, socialna situacia v regione (nezamestnanost). Chcem sa spytat na Vas nazor:

Ci je v poriadku selekcia nemocnic, ktore (ne)mozu cerpat EU fondy?
Ak ano, preco?
Ak nie, ake rizika / negativa to pre nemocnice / pacientov / stat to so sebou nesie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím, že je správne, že ministerstvo vyselektovalo nemocnice na základe viacerých merateľných ukazovateľov a použila prístup “evidence-based referrals”. Bolo by totižto neefektívne umiestňovať zdroje z eurofondov do nemocníc, s ktorými sa zo strednodobého hľadiska neráta ako so zariadeniami poskytujúcimi akútnu zdravotnú starostlivosť. Ak je ťarcha na ministerstve, aby zoptimalizovala sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, môže byť toto jeden z prvých krokov k jej stratifikácii. Je dobré, že boli použité jasné kritériá. Optimalizáciu siete by bolo možné realizovať aj “evolučne” postupným (ne)zazmluvňovaním nemocníc či oddelení zo strany poisťovní, avšak dominantné postavenie tu má štátna VšZP, ktorú musia menšie poisťovne často nasledovať, preto bude zodpovednosť za optimalizáciu siete musieť niesť jej akcionár – ministerstvo zdravotníctva.

24.4.2017

Otázka (Jana Čunderlíková, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcela aby som Vás požiadať o stanovisko k nasledovnej téme. V piatok minister zdravotníctva T. Drucker ohlásil projekt Integrované centrá zdravotnej starostlivosti. Integrované centrá zdravotnej starostlivosti- budovanie a infraštruktúrna obnova malých zdravotníckych stredísk (praktickí lekári dospelí a pediatri a špecialisti) – má ísť o budovanie a infraštruktúrnu obnovu malých zdravotníckych stredísk, kde sa budú nachádzať praktickí lekári dospelí a pediatri a špecialisti. Centrá sa majú nachádzať dostupnosť mimo okresných a krajských miest. Mal by na to ísť balík 130 až 150 miliónov eur. “Od tohto si sľubujeme oveľa lepšiu distribúciu špecialistov a všeobecných lekárov, kde budú môcť spolu so samosprávou vytvoriť dôstojné, adekvátne prostredie,” povedal minister.

Ako hodnotíte tento projekt?
Môže pomôcť k väčšej dostupnosti lekárov v obciach a mestách, kde je aktuálne problém s dostupnosťou lekárov?

A netreba zabúdať ani na riziká projektu ministerstva zdravotníctva, ktoré spočívajú najmä v deformácii už existujúceho trhu so zdravotnými, ako aj sociálnymi službami v regióne, ktoré poskytujú vo veľkej miere súkromní poskytovatelia. Tí, ak zostanú vo svojej ambulancii, do vybavenia ktorej investovali nemalé prostriedky, môžu byť výrazne znevýhodnení oproti konkurencii využívajúcej infraštruktúru financovanú daňovými poplatníkmi.

Čo si povedia starostovia a občania obcí, ktorí zodpovedne hospodárili, šetrili a následne investovali do obnovy miestneho zdravotného strediska, keď zadlžené iné mesto či obec dostane do vienka takýto nezaslúžený dar od ministerstva. Aký signál sa to vysiela? Že sa oplatí natŕčať ruky a spoliehať sa na pomoc štátu.

Pri tomto projekte existuje mnoho otáznikov, nejasností a rizík. Je toto skutočne najefektívnejší spôsob, ako pomôcť ambulantnej sfére na Slovensku? Aby sa potom náhodou nestalo, že jediným výsledkom tohto projektu bude akurát to, že viacerí primárni lekári v obci budú mať rovnakú adresu a nič viac.

24.4.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, zaujímal by ma váš názor na protikorupčné linky v nemocniciach. Čo sa týka korupcie, slovenskí občania najviac vnímajú v zdravotníctve. Podľa minuloročného prieskumu Transparency International u nás úplatok v zdravotníctve zaplatí každá desiata domácnosť. V roku 2015 zriadilo ministerstvo zdravotníctvo vo všetkých fakultných a univerzitných nemocniciach protikorupčné linky. Žiadna z nich však neeviduje podnet týkajúci sa korupcie.

V čom môže byť podľa vás problém?
Boja sa ľudia nahlasovať ju v nemocniciach alebo prečo neplnia účel?
Ako by mohli byť linky efektívnejšie a pomôcť občanom?
Nemôžu byť nemocnice v konflikte záujmov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Korupcia v zdravotníctve je nepochybne problémom na Slovensku, najmä tá veľká, odohrávajúca sa mimo vzťahu lekár – pacient.
Systémovým a najúčinnejším prvkom je nahlasovať korupciu na políciu, ktorá má zákonné páky na to, aby kauzu dotiahla do nejakého záveru. Nemocnice sú často v konflikte záujmov a neviem si veľmi predstaviť, pre koho by bolo vhodné sa obracať na protikorupčnú linku nemocnice na úkor kontaktovania polície. Nemocnica musí tak či tak podnet posunúť na preskúmanie polícii, takže ísť na to takouto obkľukou je zbytočné. Navyše pri “malej korupcii” ide väčšinou o dobrovoľný akt zo strany pacienta, takže sa nebude sám nahlasovať.
Avšak zriadenie protikorupčného mailu či telefonickej linky pravdepodobne nič nestojí, alebo len zanedbateľné prostriedky, takže to nie je z hľadiska nákladov podstatné a možno tam niekto raz za čas s nejakým oprávneným podnetom zablúdi. A v takom prípade je to potom prínosom, hoci zanedbateľným. Prínosom môže byť už aj len určité posolstvo, že korupcia nám vadí. Prezentovať však protikorupčné linky ako systémový a účinný nástroj v boji proti korupcii je prisilná káva.

20.4.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala, aký je váš názor na to, aby sa legislatívne upravili minimálne ordinačné hodiny všeobecných lekárov. Nedostatočné zabezpečenie primárnej zdravotnej starostlivosti ku ktorým patria aj ordinačné hodiny nám totiž vyčíta aj OECD. Asociácia nemocníc Slovenska preto žiada, aby sa stanovilo, že všeobecný lekár musí poskytovať zdravotnú starostlivosť minimálne 30 hodín týždenne a dvakrát do týždňa do 14-15 hodiny. Chcú to najmä v súvislosti s novelou LSPP, keďže podľa nich pohotovosti navštevujú ľudia v prevažnej miere kvôli tomu, že veľakrát už poobede nenájdu svojho lekára ordinovať. Čo si o tom myslíte a čo by ste navrhovali?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zaiste je to záležitosť hodná na diskusiu. V určitých prípadoch môže prispieť stanovenie minimálnej dĺžky ordinačných hodín k zlepšeniu dostupnosti primárnej zdravotnej starostlivosti pre občanov, a tým k obmedzeniu využívania drahšej sekundárnej (nemocničnej) sféry na riešenie zdravotných problémov, ktoré patria do pôsobnosti lekára prvého kontaktu (všeobecného lekára).
Podstatnou otázkou je však, ako k tomuto kroku prinútiť, resp. motivovať samotných všeobecných lekárov, a to najmä v regiónoch, kde ich je nedostatok, a teda je tam obmedzená, ak nie celkom absentujúca súťaž medzi poskytovateľmi. Či nejakým centrálnym nariadením zo strany MZ SR, definovaním nároku pacienta v oblasti dostupnosti, presnejšou špecifikáciou verejnej minimálnej siete, navýšením platieb alebo prostredníctvom zmluvných podmienok od poisťovne. Určite by k predĺženiu ordinačných hodín motivovala samotných všeobecných lekárov zmena modelu odmeňovania, ktorá by na úkor kapitačných platieb posilnila zložku príjmu odvodenú od výsledkov liečby, od výkonnosti, od kvality liečby, ktorá by mala byť zároveň meraná a pre účely verejnej kontroly a informácií aj zverejňovaná.

12.4.2017

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, chcela by som sa pripomenut s otazkami, ktore som posielala v pondelok a opytat sa, ci mozem cakat v priebehu dneska odpovede? Pre istotu ich este raz pripajam:

Sukromne zdravotne poistovne nedavno zverejnili rebricky spokojnosti ich poistencov so zdravotnickymi zariadeniami. Nakolko su tieto vysledky relevatne, ci uz z hladiska pouzitych kriterii alebo oslovenych poistencov?
Kde su najvacsie nedostatky tychto rebrickov? Na co by si pri ich interpretacii mali davat ludia pozor?

Odpoveď Dušana Zachara:
Meranie spokojnosti pacientov ukladá zdravotným poisťovniam legislatíva. Je to jeden z dôležitých indikátorov kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a nastavuje im zrkadlo, dáva im spätnú väzbu. Takisto to poskytuje cenné informácie samotným poisťovniam, ktoré majú aj na základe indikátorov kvality zazmluvňovať poskytovateľov. Takisto sa týmito informáciami o trošku znižuje informačná asymetria pacientov, ktorí sa potom môžu lepšie rozhodovať (pri neakútnej zdravotnej starostlivosti) pri výbere poskytovateľa. Informácie z indikátorov kvality sú takisto dôležité pre zriaďovateľov a regulátora.

Problémom dát o spokojnosti pacientov môže byť v niektorých prípadoch nedostatočná veľkosť vzorky respondentov, čo môže výrazným spôsobom deformovať reálny stav. Hoci legislatíva píše, že poisťovne majú zabezpečiť reprezentatívnosť vzorky respondentov (a vrátených dotazníkov) dokonca na úrovni oddelení, zďaleka to poisťovne nedokážu naplniť. Problémom je, ak je celá nemocnica hodnotená napríklad na základe 7 či 19 vrátených dotazníkov. Vtedy je to málo výpovedné.

Ale ak si pozriete náš portál nemocníc – nemocnice.ineko.sk, tak tam nájdete agregované dáta za všetky poisťovne a za viac rokov (rok 2016 ešte nie je k dispozícii), kde je už vzorka relatívne veľká a relevantnosť údajov preto aj vyššia. Takisto tam uvidíte aj jednotlivé výsledky po otázkach, ktoré poisťovne musia jednotne zo zákona klásť respondentom.

Problémom je rôzna metodika zberu dát poisťovní, keďže tá nie je v legislatíve stanovená, čo môže tiež pokrivovať obraz. Je iné, keď oslovujete pacientov cez mail, telefonicky, aplikáciou, listom, anketárom alebo online dotazníkom na internete. Metodických problémov môže byť viac – napríklad, ako sa vyberajú pacienti, ktorí budú oslovení. Sú to všetci alebo je použitý nejaký iný kľúč? Sú to len v IT zbehlí pacienti alebo tí, ktorí majú čas vyplniť dotazník v papierovej forme, alebo sú to pacienti z vybraných oddelení nemocníc atď.?

11.4.2017

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit, nasli by ste si cas na odpovede na par otazok? Ide o nemocnicu sv. michala.

Nemocnica sa chce rozsirit o 100 lozok z penazi z predaja Patronky. Ale Koncepcia novej nemocnice v BA o tom neuvazuje. MZSR o tom ani nevie (podla ich vyjadreni). Je podla Vas v poriadku, ze nemocnica min. vnutra funguje uplne mimo MZSR? Nemali by spolupracovat? Mala by sa nemocnica min. vnutra rozsirovat podla Vas, je to potrebne? Najma v dobe, ked sa pripravuje nova nemocnica?
Zverejnili uz financne vysledky za minuly rok https://www.finstat.sk/44570783 nemocnici sa zvysili trzby o 25 percent, ale strata sa zvysila o 16 percent. Ako to hodnotite? Je to len odpismi?

Odpoveď Dušana Zachara:
Urcite by mala nemocnica koordinovat svoj postup so zamermi MZ SR, aby sa nahodou nestalo, ze tu budeme mat taky pocet akutnych lozok, ktore si nebudeme moct dovolit financovat, resp. na ich financovanie budeme musiet vzhladom na obmedzeny celkovy balik zdrojov zobrat inym nemocniciam z inych regionov alebo lekarom.

10.4.2017

Otázka (Michaela Kušnírová, SME)
Dobrý deň, chcela by som vás poprosiť o stanovisko k 13.platu. Danko nedávno spresnil, že by chcel, aby firmy motivovať zaviesť 13. plat tak, že by podnikom, ktoré to urobia dal daňové a odvodové zvýhodnenia.

Bolo by podľa vás peínosné zaviesť takéto zvýhodnenia pre firmy, ktoré by platili zamestnancom 13. plat? Poprosím o zdôvodnenie odpovede.
Je možné odhadnúť, koľko by takéto oaptrenie mohlo štát stáť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Prinosom by bolo znizenie danovo-odvodovej zataze firiem, negativom vypadok vo verejnych prijmoch, kedze firmy by zacali spekulovat, ako co najväcsiu cast kompenzacii preniest do 13. platu. Pripadne ulavy by preto mali byt zhora obmedzene. Otazna je tiez efektivnost, kedze ulavy by pomahali aj ludom s vysokymi prijmami, ktori na taku pomoc od statu nie su odkazani. Efektivnejsie by bolo znizit odvody len pre ludi s nizkym prijmom, aby stat najmä ludom s nizkou kvalifikaciou ulahcil vstup na pracovny trh. Popri zamestnancoch by malo ist aj o zivnostnikov a dohodarov, na ktorych sa dnes odpocitatelna polozka pri zdravotnych odvodoch nevztahuje a vysoke odvody su pre nich casto neprekonatelnou barierou pri vstupe na trh prace.

7.4.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa sa opýtala, ako vplýva nedostatok pohybu na zdravie a na celkový rozpočet. Podľa prieskumu spoločnosti Deloitte sa každé štátom investované euro investované do lepšej fyzickej kondície ľudí prejaví ušetrenými 2,53 eura na neskoršom liečení.

Čo si o tejto súvislosti myslíte?
Myslíte si, že vláda preto robí dostatok? V súčasnosti je totiž v medzirezortnom pripomienkovom konaní Akčný plán pohybovej aktivity.
Hýbu sa Slováci dostatocne?

Odpoveď Jána Kovalčíka:
Najprv si dovolím jedno odporúčanie: posvieťte si na to, ako sa (ne)plnia doterajšie stratégie a akčné plány v oblasti primárnej prevencie (obezity, srdcovo-cievnych chorôb a iné). A pýtajte sa, ako zabezpečia, aby nový akčný plán nebol len ďalším slohovým cvičením a neskončil iba na papieri ako väčšina doterajších. Vládnych materiálov i dobre znejúcich zámerov v nich má Slovensko neúrekom, no reálne plnenie a výsledky chýbajú. Ak máte záujem niečo citovať, prosím, vyberte z našej analýzy Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva.

K pohybovej aktivite – viď str. 34 – 36 analýzy
K prevencii všeobecne aj s našimi odporúčaniami pripájam nižšie vybrané pasáže z analýzy nižšie (žltou podfarbené majú asi najbližšie k téme, o ktorej teraz píšete)

Nákladnou liečbou preplácame zanedbávanú prevenciu
Výrazne rastúce náklady na pacientov s chorobami srdca a ciev (spolu za lieky, ambulantné vyšetrenia i hospitalizácie) doteraz priniesli iba nevýrazný pokles mortality na tieto choroby (jeden z najslabších v OECD, viď kapitola 2). Je tak zrejmé, že slovenské zdravotníctvo v boji s najrozšírenejšou z chronických civilizačných chorôb zatiaľ zlyháva. Nájsť a eliminovať dôvody tohto stavu by malo byť jeho najvyššou prioritou.
Na základe dostupných údajov a porovnaní so zahraničím predpokladáme, že hlavným dôvodom zlyhávania je dlhodobé podceňovanie a zanedbávanie prevencie:

primárnej – predchádzanie vzniku ochorení podporou zdravého životného štýlu,
sekundárnej – skríningové programy na včasné zachytenie a liečbu chorôb,
i terciárnej – zmena životného štýlu a stravovacích návykov v záujme zlepšenia priebehu už získaného ochorenia.

Najmä primárna prevencia v SR citeľne chýba a zostáva na okraji pozornosti rezortu zdravotníctva. Z jeho rozpočtu nie sú vyčleňované zdroje ani na krytie vládou schválených národných programov (napr. Národný program podpory zdravia, Národný program prevencie ochorení srdca a ciev a ďalšie), a tak spravidla zostávajú v rovine zámerov, bez adekvátneho plnenia. Nie sú vytvorené ani legislatívne podmienky na to, aby primárnu prevenciu významnejšie financovali zdravotné poisťovne zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Nevyužíva sa tak značný potenciál predlžovania života v zdraví a tým aj šetrenia verejných zdrojov, ktoré prináša vzdelávanie a podpora zdravého životného štýlu v mnohých vyspelých krajinách.

Primárna prevencia na Slovensku sa paradoxne obmedzuje na aktivity Svetovej zdravotníckej organizácie a poradne zdravia na pracoviskách regionálnych úradov verejného zdravotníctva, pričom aj účasť Slovenska v medzinárodnom projekte CINDI (Countrywide Integrated Non-commmunicable Deseases Intervention Program) je pre nedostatok zdrojov obmedzená iba na dva okresy. Dosah je tak výrazne limitovaný a zďaleka nemôžu plniť úlohu plošnej (populačnej) intervenčnej stratégie, aká je v prípade najrozšírenejších chronických ochorení potrebná. Rovnako ju so značne limitovanými zdrojmi nedokážu nahradiť sporadické aktivity mimovládnych organizácií, aj keď viaceré sú nesporným prínosom. Biednu ponuku zdravotnej osvety tak čiastočne suplujú médiá z vlastnej iniciatívy, a tiež farmaceutické spoločnosti, ktoré však už popritom zákonite sledujú vlastné komerčné ciele.

ODPORÚČANIA

Prevencia (osveta, vzdelávanie)
5 V súlade s názvom rezortu ,,zdravotníctva“ venovať adekvátnu pozornosť nielen chorým ale aj zatiaľ zdravým. V záujme starostlivosti o zdravie celej populácie podporovať primárnu prevenciu s dôrazom na podporu zdravého životného štýlu a elimináciu rizikových faktorov najrozšírenejších chronických chorôb v SR, a to nielen v rovine deklarácií a schvaľovania programov prevencie ale aj zabezpečením zdrojov na ich uskutočňovanie (v ostatných rokoch zostávajú iba na papieri, bez zdrojového krytia). Ak štát nemá kapacity na tvorbu a realizáciu aktivít, ktorými by účinne plnil programy prevencie, prípadne v tom nevie byť dostatočne efektívny, vytvoriť grantovú schému na podporu zdraviu prospešných projektov.

6 Úpravou legislatívy umožniť zdravotným poisťovniam, aby programy primárnej prevencie cielenej na zatiaľ zdravých i terciárnej prevencie pre chronicky chorých (zmena návykov zhoršujúcich priebeh už získaného ochorenia) mohli financovať rovnako ako sekundárnu prevenciu (skríningové vyšetrenia) či liečebnú starostlivosť. Napríklad umožniť vytváranie/podporu motivačných programov na podporu zmeny životného štýlu (nielen) u chronicky chorých – znižovanie nadváhy či vystavovania sa ďalším rizikovým faktorom. Ide o efektívny spôsob ako znižovať rozšírenie chronických chorôb, zmierňovať ich následky a redukovať riziko nezvládnuteľného rastu výdavkov a deficitu zdravotníctva.

7 Zvýšiť zdravotnú gramotnosť populácie. Výrazne zintenzívniť osvetu o zdravom životnom štýle a prevencii najrozšírenejších ochorení, vrátane potrebných úprav v obsahu vzdelávania (zavedenia výchovy ku zdraviu) už na základných školách.

8 Zosúladiť receptúry a iné usmernenia pre zariadenia spoločného stravovania detí v predškolskom a školskom veku so zásadami zdravej výživy a odporúčanými výživovými dávkami pre obyvateľstvo v SR v príslušných vekových skupinách.

9 Zabezpečiť ďalšie vzdelávanie pracovníkov zariadení spoločného stravovania (najmä školských a závodných jedální) v otázkach zdravej výživy a odporúčaní pre nutrične vyváženú stravu.

10 Odstraňovať chudobu a sústrediť sa na zlepšenie zdravotného stavu občanov žijúcich v horších životných podmienkach, resp. rómskej populácie. Pri boji s chudobou pokračovať v znižovaní odvodov pre ľudí s nízkym príjmom a v posilňovaní súbehu dávok v hmotnej núdzi a príjmu z práce tak, aby sa aj pri nízkom príjme či poberaní sociálnych dávok viac oplatilo pracovať.

11 Pravidelný monitoring zdravotného stavu a dodržiavania hygienických štandardov cieliť priamo na rizikové komunity, teda ľudí žijúcich v horších životných podmienkach. Pre takéto komunity zabezpečiť osvetu o ich hlavných rizikových faktoroch spôsobom, ktorému dokážu účinne porozumieť.

5.4.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa informovala, ako vnímate návrh na obmedzenie zisku poisťovní, ktorý je v programovom vyhlásení vlády. Zdalo sa mi, že k tejto téme sa vyjadroval aj pán Goliaš v minulosti, tak ho dávam do kópie. Vedeli by ste sa mi, prosím k tejto téme vyjadriť? Ďakujem.

Aký máte názor na avizované rušenie Spoločnosti pre zavedenie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia, ktoré ohlásilo ministerstvo v pondelok? (od roku 2013 vykazovala stratu). Zaujímalo by ma ešte, aký máte názor na to, prečo sa doteraz nenašla vôľa na zrušenie tejto spoločnosti, keď je už od svojho vzniku stratová. Celkovo od roku 2013 vykázala stratu viac ako 25 000 eur.
Čo vravíte na to, že ministerstvo už neuvažuje o zavedení jednej poisťovne? Prípadne, čo ste si o tomto návrhu mysleli v minulosti?
Je reálne, aby ministerstvo zasahovalo do zisku ZP, keďže sú akciové spoločnosti a dve z nich súkromné poisťovne? Bolo by to podľa vás správne riešenie?
V minulosti po tom, ako sa zakázal zisk poisťovní sa akcionár Unionu(Achmea) obrátil na Ústav súd, ktorý im dal za pravdu. Neskôr jeho rozsudok potvrdil aj arbitrážny súd. Je teda teraz možné, aby sa zisk aspoň obmedzil?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 2. Zrušenie Spoločnosti pre zavedenie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia považujem za nevyhnutnosť. Že sa to neudialo skôr, je asi dôsledkom toho, že do tohto PR-projektu bola intenzívne zatiahnutá ideológia a agenda premiéra Fica a príliš skoré zrušenie by oveľa častejšie navodzovalo otázky a dojem z neúspešnej realizácie. Projekt unitarizácie a z toho vyplývajúce finančné škody predsatvujú zbytočný účet za nepremyslenú a škodlivú zdravotnú politiku predošlej vlády. Zavedenie systému s jedinou poisťovňou by v slovenských podmienkach nebolo garanciou lepšie fungujúceho zdravotníctva, zlepšenia zdravotných výsledkov a starostlivosti pre pacientov, skôr naopak. Je možné, že projekt „unitár“ nebol nikdy myslený vážne a mal poslúžiť len na prekrytie nemohúcnosti vlády riešiť skutočné problémy v zdravotníctve.

3. a 4. Regulácia zisku zdravotných poisťovní je legitímna, nakoľko ide v súčasnosti jednak o koncentrovaný trh s malým počtom konkurentov, s obmedzeným vstupom naň a zároveň na ňom dominuje štátna poisťovňa a po druhé ide o nakladanie s verejnými zdrojmi (odvodmi a daňami), ktoré majú poisťovne garantované zákonom. Čiže ide o dosť regulovaný trh. Priestor pre lepšie regulovanie zisku zdravotných poisťovní tu bezpochybne existuje. Myslím si, že jednou z možností ako regulovať zisk poisťovní je postupné rozširovanie okruhu zdravotných výkonov, na ktoré sa dlho čaká, do regulačného rámca. Ak by mala poisťovňa pri týchto výkonoch čakajúcich, nemohla by si vyplatiť zisk. Inými slovami a trochu komplexnejšie by sa to dalo definovať tak, že zisk by si mohla vyplatiť poisťovňa len vtedy, keď bude mať splnené všetky nároky všetkých svojich poistencov. Samozrejme, predtým treba ešte precízne definovať nárok poistencov, čo nie je banalita.

5.4.2017

Otázka (Branislav Toma, Pravda)
Dobrý deň, pripravujeme článok ohľadne diskusií o možných zmenách v zákone o rozpočtovej zodpovednosti. ,,Minulý rok boli výnosy slovenských dlhopisov na úplnom dne. V septembri sme mali podľa emisného plánu vydať 30-ročný dlhopis v hodnote 1 miliardy eur s nákladovým úrokom približne 2 percentá za rok. Na jeseň boli z viacerých dôvodov očakávania rastu výnosov štátnych dlhopisov, napriek tomu sa kvôli dlhovej brzde transakcia neuskutočnila. V roku 2017 sa v tejto hodnote 30-ročný dlhopis zatiaľ vôbec nedá vydať, ak áno, výnos by bol niekde na úrovni 2,5 percenta za rok. Počas platnosti dlhovej brzdy úroky väčšinou klesali, v niektorých obdobiach rástli, ako napríklad v súčasnosti. Na absolútnych kumulovaných úrokoch nás dlhová brzda zatiaľ stála rádovo niekoľko sto miliónov eur,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Daniel Bytčánek. Chcel by som vás poprosiť o odpovede:

Aký je váš názor na takzvanú technickú novelu zákona o rozpočtovej zodpovednosti?
Môžu technické zmeny v ústavnom zákone naozaj ušetriť stovky miliónov eur?
Aké zmeny v zákone o rozpočtovej zodpovednosti pomôžu podľa vás Agentúre pre riadenie dlhu a likvidity efektívnejšie riadiť vydávanie dlhopisov Slovenskej republiky?
Aký je váš názor na prijatie zmeny v podobe nezapočítavania hotovostnej rezervy do výšky verejného dlhu?
Vylepšil by zákon o rozpočtovej zodpovednosti prechod na čistý dlh?
V čom vidíte riziká, prípadne výhody technického riešenia, ktoré by umožnilo od záväzkov štátu odrátať finančné aktíva štátu? (Teda, že by peniaze získané vydaním slovenských dlhopisov v prípade uloženia na účte rezerv, nezvyšovali verejný dlh Slovenskej republiky a započítali by sa do neho až potom ako ich vláda reálne minie)

Odpoveď Petra Goliaša:
Odporucam Vam pozriet si vysledky nedavneho prieskumu KEA k tejto teme

V otazke c. 4 spolu 13 analytikov suhlasilo s prechodom na cisty dlh pri pouziti metodiky Eurostatu a 8 nesuhlasilo. Pri pouziti metodiky MF SR suhlasilo 11 analytikov a 10 nesuhlasilo.

V diskusii o technickej novele je podla INEKO klucove hladat pravidla, ktore by eliminovali riziko manipulacie pri rozhodovani o tom, ktore aktiva by mali byt odpocitane z hrubeho verejneho dlhu. Jednou moznostou je odpocitavat likvidne aktiva, ktore pravidelne zverejnuje Eurostat. Bohuzial, cisty dlh sa neda jednoducho prevziat z Eurostatu, kedze ten ho stale nezverejnuje. Sposob vypoctu cisteho dlhu by mal definovat ustavny zakon. Udaje o vypocte cisteho dlhu by sa mali pravidelne zverejnovat. Dolezite je tiez, aby adekvatne klesli sankcne pasma dlhovej brzdy, aby nedoslo k jej uvolneniu.

Zodpovednost za pripadne straty na urokovych nakladoch ci problemy s riadenim likvidity nesu vladni politici a nie ustavny zakon o rozpoctovej zodpovednosti. Politici vo vlade totiz nevyuzili priaznive podmienky v ekonomike a rekordny rast prijmov statneho rozpoctu na adekvatny pokles verejneho dlhu.

5.4.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus Jeden den)
Dobrý deň, robili sme s ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom rozhovor, ktorý vyjde v stredajšom (5.4.) vydaní denníka Plus JEDEN DEŇ. Minister načrtol niektoré zaujímavé témy, ku ktorým som Vás chcel poprosiť o stručný komentár.

Okresanie pohotovostí:

Pohotovosti nakoniec podľa ministra nebudú okresané na 51, ale ostanú v každom okresnom meste, bude ich 73 v pevnej sieti.
„Dnes asi nemá zmysel strašiť ľudí, že niekde budú pohotovosti nedostupné. Urobme pevnú sieť vo všetkých okresných mestách, nemusíme ju mať do siedmej rána, stačí nám, keď bude povedzme do jedenástej v noci. A majme dostupnú ambulantnú pohotovostnú službu pre všetkých pacientov,” povedal Drucker v rozhovore.

Je to dobrá správa pre pacientov, že pohotovosti síce budú v každom okrese, ale nebudú otvorené celú noc?

Doplnkové ordinačné hodiny:

Doplnkové ordinačné hodiny nakoniec nebudú.
„Lekári by možno mali záujem, aby sa spoplatnila časť zdravotníctva, ale nie je to vo verejnom záujme. Nateraz sme nenašli zhodu, to znamená, že takýto návrh predkladať nebudem,” povedal Drucker v rozhovore.

Pacienti tak nebudú mať možnosť priplatiť si a legálne sa objednať na konkrétny termín. Je to škoda?
Akým spôsobom by mal minister riešiť chaos v poplatkoch a ich časté vyberanie na čierno?

Odpoveď Dušana Zachara:
Tie návrhy sa tak dynamicky menia, že neviem, ktorá verzia je práve aktuálna, a na ktorú reagujem.
Ale vo všeobecnosti by bolo vhodné brať do úvahy pri stanovovaní minimálnej siete namiesto územnosprávneho členenia Slovenska reálnu časovú dostupnosť pacienta z miesta bydliska k poskytovateľovi cestnou a železničnou infraštruktúrou a prihliadať samozrejme aj na hustotu zaľudnenia. Takisto by malo byť samozrejmosťou posudzovať v tých regiónoch, kde by nemala fungovať nepretržitá LSPP, či je v akceptovateľnej vzdialenosti dostupný funkčný urgentný príjem nemocnice a prípadne aj stanica Rýchlej lekárskej pomoci (čiže záchranka s lekárom).

Veľkou škodou, neúspechom a sklamaním by bolo, ak by súčasné vedenie MZ SR po stiahnutí návrhu o doplnkových ordinačných hodinách (ktorý nebol dokonalý) rezignovalo na uskutočnenie zmien pri problematike vyberania poplatkov u lekára. Nebol by naplnený jeden z bodov Programového vyhlásenia vlády SR. Ale najmä by sa predlžovalo obdobie, kedy panuje pri poplatkoch neporiadok, určitá šedá zóna, ktorá umožňuje manévrovať s poplatkami, pričom pacienti nemajú istotu, či sú vyberané poplatky opodstatnené alebo nie.

4.4.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, IFP hodnotilo analýzu novej univerzitnej nemocnice Bratislava a zaujímal by ma váš názor na jednu časť. Investície do rekonštrukcie Starého mesta a Podunajských Biskupíc sa odhadujú na 17 mil. eur, projekt ich nekonkretizuje. Súčasťou projektu je reorganizácia UNB a vytvorenie samostatných nemocníc v Petržalke (Antolská), Staré mesto (Mickiewiczova) a Podunajské Biskupice. Predovšetkým nemocnica v Starom meste má výrazne zmeniť špecializáciu, čo bude aj kvôli zlému technickému stavu vyžadovať investičné náklady (spolu s Podunajskými Biskupicami okolo 17 mil. eur). Projekt výpočet tejto sumy nešpecifikuje. Geriatria sa má presunúť zo špecializovanej geriatrickej nemocnice v Biskupiciach do nemocnice Staré mesto, tento presun nie je zdôvodnený. Nemocnica v Starom meste má ostať v prevádzke ako samostatná príspevková organizácia, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť v geriatrii, neurológii a psychiatrii. Špecializovaná geriatrická nemocnica je momentálne v Podunajských Biskupiciach (odkiaľ má byť geriatria presunutá), budova UNB Staré mesto je v zlom technickom stave a bude vyžadovať výrazné investície pre zmenu špecializácie. Pri rozhodovaní o budove UNB Staré mesto by mali byť zvážené aj alternatívy predaja a využitia budovy na iné účely a ponechanie geriatrie v Podunajských Biskupiciach. K analýze je potrebné odhadnúť aj jej finančnú hodnotu a potrebné náklady na jej rekonštrukciu a transformáciu. Odporúčanie: Zdôvodniť ponechanie Starého mesta ako špecializovanej nemocnice demografickou, finančnou a kvalitatívnou analýzou, posúdiť možnosť jej predaja.

Mňa by zaujímalo, čo hovoríte na to, že ministerstvo nezvážilo predaj nemocnice Starého mesta, a či by nebolo výhodnejšie nemocnicu predať. Viem, že v minulosti ste kladne hodnotili to, že tam majú byť lôžka pre dlhodobo chorých, ktorých je na Slovensku nedostatok. Myslíte si, že práve toto bol dôvod, prečo chce ministerstvo túto nemocnicu ponechať? Čo hovoríte na návrhy IFP? Rekonštrukcia Starého mesta a Podunajských Biskupíc si podľa nich vyžiada 17 miliónov, ktoré v analýze ministerstva zdravotníctva neboli vôbec konkretizované, čo je podľa nich chyba.

Odpoveď Dušana Zachara:
Považujem za správne, že IFP odporúča zdôvodniť ponechanie Nemocnice Staré Mesto ako špecializovanej nemocnice demografickou, finančnou a kvalitatívnou analýzou a posúdiť aj možnosť jej predaja. O to viac je to nutné, keďže v predošlom PPP projekte sa rátalo so zrušením nemocníc Kramáre, Staré Mesto, ako aj Ružinov. Očakával by som preto zdôvodnenie, prečo je teraz výhodné postupovať inak.
Projekt výstavby nUNB a nového funkčného usporiadania zvyšných starých budov UNB mal aj podľa nás obsahovať zanalyzované rôzne alternatívy, aby boli verejnosti známe argumenty za a proti.
Čo sa týka dlhodobých lôžok, my upozorňujeme, že je ich v SR nedostatok, že sa akútne lôžka majú transformovať na lôžka pre dlhodobú sociálno-zdravotnú starostlivosť, pričom nepreferujeme pre tento typ lôžok nejakú konkrétnu lokalitu.

3.4.2017

Otázka (Michal Lehuta, TREND)
Dobry den, v TRENDE by som chcel rozobrat navrh SNS na povinne 13. platy. Preto by som sa Vas ako analytikov k teme rad opytal niekolko otazok:

Ma podla Vas takyto navrh nejake ekonomicke opodstatnenie/racio?
Co by mohol znamenat pre firmy, zamestnancov a celu ekonomiku? Bude to skor prerozdelenie 12 platov na 13, alebo by to naozaj zatlacilo na zvysenie podielu miezd na ekonomike? Hrozi v druhom pripade strata investicnej konkurencieschopnosti SR?
Ma takuto regulaciu v legislative nejaka ina krajina? Ako to tam posobi? Vieme, kolko % firiem vyplaca 13. platy v SR uz dnes a v akej vyske?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ide o nebezpecny populizmus. Navrh vytvara dojem, ze stat ma urcovat, kolko penazi maju platit firmy svojim zamestnancom. V trhovej ekonomike ale o platoch rozhoduje ponuka a dopyt.
Ak by opatrenie bolo schvalene, znamenalo by zvysenie nakladov pre mnohe firmy a teda tlak na rast cien ich produktov a oslabenie konkurencieschopnosti. Firmy by sa pravdepodobne snazili kompenzovat rast nakladov napriklad znizenim mesacnej mzdy alebo prepustanim zamestnancov. Nic z toho ludom nepomaha, naopak, skodi im to.
Ak politici chcu, aby ludia viac zarabali, mali by najmä zlepsovat podmienky na podnikanie, bojovat proti korupcii a presadzovat reformy zvysujuce rast ekonomiky.

3.4.2017

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujuce otazky. PSA Groupe Slovakia ziada o poskytnutie investicneho stimulu vo forme danovych ulav sume cca 18 mil. eur. Na jedno pracovne miesto ide o sumu cca 44-tisic eur.

Da sa to povazovat za predrazene?
Z akych konkretnych okolnosti?

Odpoveď Petra Goliaša:
Kazdemu rozhodnutiu o investicnej podpore by mala predchadzat analyza efektivnosti, ktora by umoznila porovnat zamyslany projekt s uz realizovanymi podla takych kriterii ako vyska udelenej pomoci na vytvorene pracovne miesto, alebo na objem mzdovych prostriedkov vyplatenych novym zamestnancom v danom case, pripadne podla doby navratnosti. Vlada by mala zverejnovat rebricek podporenych projektov podla kriterii efektivnosti, aby mala verejnost lepsi obraz o ich prinose vo vztahu k vynalozenym verejnym zdrojom. Podnikatelske zamery by vlada mala dodatocne konfrontovat s realitou. Ak sa rozhoduje bez analyz, hrozi riziko plytvania verejnych zdrojov. Investicne stimuly navyse deformuju podnikatelske prostredie, kedze zvyhodnuju vybrane subjekty peniazmi, na ktore sa skladaju vsetci ostatni. Zamerom vlady by preto malo byt udelovat co najmenej stimulov a podnikatelov lakat hlavne lepsim podnikatelskym prostredim.

31.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa na vás obrátila s ďalšou témou, a to výstavbou novej UNB. Zaujímalo by ma, čo si myslíte o počte akútnych lôžok v hlavných nemocniciac (ktoré sú teraz súčasťou UNB) v roku 2023 (tých bude trochu menej, keďže niektoré sa pretransformujú na lôžka dlhodobo chorých). Nemal by sa naopak navýšiť počet lôžok, keďže pôjde o koncovú nemocnicu, ktorá bude riešiť tie najakútnejšie prípady? Teda, že možno nebude v takej miere zameraná na jednodňovú zdr.star., aj keď tá je trendom vo svete.

Tiež by ma zaujímalo, čo si myslíte o tom, že z hľadiska lôžkového fondu sa v analýze ministerstva nachádza výstavba nemocnice Penty a aj v minulosti sa ministrov poradca vyjadril, že treba rátať aj s ich lôžkami. Mal by štát brať do úvahy výstavbu súkromnej nemocnice? Neničí to konkurenčné prostredie?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je v poriadku, ak by sa počet akútnych lôžok znižoval, keďže je ich prebytok, a namiesto nich sa posilňovala jednodňová zdravotná starostlivosť a lôžka dlhodobej starostlivosti, ktoré chýbajú. Treba povedať, že zrušený PPP projekt počítal s oveľa väčšou redukciou – mali sa zavrieť nemocnice Kramáre, Staré Mesto, ako aj Ružinov.
Pri aktuálnom projekte sa práveže obávame rizika, že nepríde k dostatočnému zvýšeniu efektívnosti po štátnej investícii výstavby novej UNB, keďže sa v projekte v rámci celej UNB nepočíta s výraznejšou redukciou lôžok a nič sa tam nepíše o očakávanom nižšom stave zdravotníckeho personálu. Nakoniec sa môže stať, že výsledkom v Bratislave bude po výstavbe nUNB a novej nemocnice Sveta zdravia v Boroch výrazne vyšší počet nemocničných lôžok a pracovných miest lekárov a sestier ako doteraz, pričom však balík financií na hradenie poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa nezmení, a preto bude nutné ubrať z peňazí regiónom.
My sme upozorňovali na fakt, že každý zodpovedný investor, bez ohľadu na to, či ide o súkromného alebo verejného, musí brať pri svojom rozhodovaní do úvahy projekty konkurentov. O to viac, keď ide o rozdelenie obmedzených zdrojov verejného zdravotného poistenia, ktoré sa nedajú nafúknuť. Ak by sa na Rázsochách uskutočňovala súkromná investícia, nemal by som žiadne obavy, keďže by išlo o čistú súťaž medzi dvoma súkromnými subjektmi. Ak by sa jeden z nich prerátal a skrachoval, verejným financiám by sa v zásade neprihoršilo. Ak by sa však prerátal so svojou investíciou štát, postihlo by to platcov odvodov a daní. Štát by mal zároveň tendenciu pokrivovať konkurenčné prostredie zvýhodňovaním svojej nemocnice, ktorá by nevedela držať krok so súkromníkom, súkromníkovi by mohla dávať rôzne prekážky do cesty a to všetko by zvyšovalo celospoločenskú neefektívnosť.

31.3.2017

Otázka (Stanislava Harkotová, Aktuality.sk)
Zdravím, v dokumente rezortu školstva Učiace sa Slovensko sa objavuje návrh, aby sa – okrem externého posudzovania – školy sebahodnotili. Ako by to malo podľa vás fungovať v praxi, aby to školám prinášalo efekt? Lebo ak si škola nastaví latku nízko alebo nebude existovaž záujem rodičov, tak nemusí reflektovať problémy, ktoré na nej sú.

Odpoveď Petra Goliaša:
Skoly by mali byt hodnotene najmä externe, aby nevznikal konflikt zaujmov a aby tam nebolo riziko manipulacie. Stat alebo nezavisla institucia by mali hodnotit uspesnost absolventov v prijimani na vyssi stupen vzdelavania ci na trh prace, ako aj pridanu hodnotu skoly na zaklade plosnych testov z matematiky, slovenciny, anglictiny a prirodnych vied. Bohuzial tento zamer dokument Uciace sa Slovensko jasne nepomenoval, co povazujem za jeho najslabsiu stranku. Dokument predpoklada pre skoly väcsiu slobodu aj viac penazi, nepredpoklada ale, akym sposobom sa spolocnost dozvie, co za tie peniaze dostava.

Doplnkom externeho hodnotenia moze byt aj sebahodnotenie na zaklade dopredu stanovenej metodiky, ktora obmedzi moznosti manipulacie. V podstatnej casti by metodika mala byt rovnaka pre vsetky skoly, aby umoznovala vzajomne porovnavanie skol. Sebahodnotenie moze obsahovat zber spätnej väzby od ucitelov, ziakov a rodicov, reflexiu naplnania dopredu stanovenych cielov, ale aj interne testovanie ziakov.

Podstatna cast vysledkov externeho hodnotenia ci sebahodnotenia by mala byt verejna, aby studenti aj danovi poplatnici vedeli, aku hodnotu od skol dostavaju.

30.3.2017

Otázka (Veronika Cosculluela, Plus 7 dní)
Dobrý deň, chceme sa opýtať, či je podľa vás v poriadku, keď je na Slovensku možné, aby primátor 20-tisícového mesta zarábal viac ako poslanec, či minister.

Nemá mestské zastupiteľstvo príliš veľký manévrovací priestor, keď mu zákon dovoľuje zvýšiť základný plat primátora až o 70 percent?
Nemal by sa nájsť spôsob, akým túto anomáliu odstrániť?

Odpoveď Petra Goliaša:
Klucove je, aby sa informaciu o plate primatora dozvedeli obyvatelia mesta. Nasledne je na primatorovi, aby vysvetlil, ci a preco si taku odmenu/plat zasluzi. Ak to nedokaze, obyvatelia sa mozu rozhodnut, ze ho v najblizsich volbach uz nezvolia.

Poskodeni su v pripade neumerne vysokeho platu primatora prave obyvatelia mesta, kedze vydavky na plat odkrajuju z inych vydavkov, co moze mat vplyv na kvalitu sluzieb poskytovanych mestom. Je dolezite, aby o vyske platu primatora prebehla v meste demokraticka debata. O zakonnom stanoveni stropov mozno uvazovat, ak by sa vo viacerych pripadoch preukazalo zjavne neumerne zvysovanie platu primatora na ukor poskytovanych verejnych sluzieb.

Osobne si tiez myslim, ze platy premiera a poslancov NR SR by mali byt vyssie, aby sme do tychto funkcii dokazali prilakat viac kvalitnych ludi.

22.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa informovala o tom, čo si myslíte o zavedení preskripčných limitov na lieky. Chce ich zaviesť Všzp a Dôvera. V hodnote za peniaze je odhadovaná ročná úspora pri zavedení 20 miliónov eur, lekári s tým však nesúhlasia. Aký je váš názor na zavedenie limitov? Môžu spôsobiť nedostupnosť pre pacienta, prípadne aké by mohli byť dôsledky(pozitívne/negatívne).

Odpoveď Dušana Zachara:
Ide o kontroverzný nástroj. Na jednej strane limity predstavujú priznanie si skutočnosti, že sa môžeme prikrývať len takou perinou, na akú máme, ale na druhej strane môže priniesť zlá realizácia tohto opatrenia, ktorého detaily zatiaľ nepoznáme, problémy v základnej dostupnosti liečby u niektorých pacientov, čo nie je optimálne, ani efektívne. Veľa bude závisieť od toho, či pôjde o nekompromisné tvrdé limitovanie preskripcie liekov bez výnimky alebo nejaký mäkší variant, ktorý bude zohľadňovať rôzne faktory. Ďalšími mäkšími opatreniami ako držať na uzde preskripciu liekov by mohla byť lepšia revízna činnosť poisťovní, určitá forma degresívnych platieb od určitej hranice, dôsledná generická preskripcia, lepšie odmeňovanie pri želateľnom správaní sa lekárov a ich dobrých výsledkov pri liečbe a komunikácia a zverejňovanie údajov o predpisovaní liekov ambulantných lekárov, aj v rámci eHealth-u, a výsledkov ich liečby, ktoré by malo za cieľ vytvárať na lekárov verejný tlak, aby používali verejné zdroje efektívne a predpisovali len to, čo nevyhnutne treba.

22.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, našli by ste si dneska čas vyjadriť sa mi k téme doplnkových ordinačných hodín? Zaujímalo by ma najmä to, čo si myslíte o možnosti, že návrh sa úplne zruší. Minister Drucker totiž avizoval, že ak s tým nebude väčšina lekárov súhlasiť, tak sa to nezavedie. Momentálne s tým väčšina lekárov nesúhlasí, čo ukázali aj stretnutia po Slovensku minulý týždeň. Aký máte k návrhu postoj vy? Minister stále odmieta poplatok za prednostné vyšetrenie, čo uprednostňujú zase lekári, je toto lepšia možnosť? Podľa lekárov by bolo zároveň prijateľnejšie, ak by bola úhrada vyššia (viac ako 30 eur). Myslíte si, že by boli pacienti ochotní takto priplácať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Možno určitá nechuť lekárov k aktuálnemu návrhu regulácie poplatkov vychádza z toho, že sa od úvodného náčrtu, kedy sa ešte hovorilo o poplatku za prednostné vyšetrenie, výrazne sprísnil a stal sa pre lekárov menej lukratívnym. Museli by viac ordinovať, poplatky vyberať v obmedzenej miere a len po ordinačných hodinách, pričom nie je jasné, čo by im v takom prípade preplatila zdravotná poisťovňa.

Na druhej strane treba brať pri rozhodovaní do úvahy aj potreby pacientov, ktorí sú ochotní si za nečakanie, resp. presný a nimi zvolený termín u lekára priplatiť. Je nesporné, že ak nebude na Slovensku štandardom objednávanie sa na presný termín pre všetkých pacientov a u všetkých lekárov alebo nebude zavedená regulovaná možnosť priplatiť si za nečakanie, tak je to pre spoločnosť neefektívna situácia, ktorá bude mať za následok obchádzanie pravidiel alebo márnenie času mnohých ľudí, ktorí mohli namiesto neproduktívneho čakania u lekára vytvoriť pre spoločnosť mnohé hodnoty.

21.3.2017

Otázka (Radka Minarechová, The Slovak Spectator)
Dobry den, pre noviny The Slovak Spectator pripravujem clanok o nedavnych obvineniach strany SaS voci skupine Penta a rada by som v clanku uviedla Vase stanovisko. Chcela by som Vas poprosit o odpovede na nasledujuce otazky, ak by to bolo mozne:

Ako vnimate obvinenia, ktore zaciatkom minuleho tyzdna vzniesla strana SaS voci Pente a jej narastajucemu vplyvu v zdravotnictve, aj za pomoci Smeru? Su ich argumenty legitimne?
Penta sa v reakcii ohradila, ze sukromne investicie su nevyhnutne na zlepsenie situacie v sektore. Suhlasite s takymto tvrdenim? Treba investovat do nemocnic aj zo sukromnych zdrojov a kde by mala byt nejaka hranica?
Ako vnimate celkove postavenie Penty v oblasti zdravotnictva na Slovensku? Su podobne rozsiahle aktivity, ktore financna skupina v tomto sektore ma, bezne v inych krajinach?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre Slovensko by bolo prínosom, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo. V súčasnosti má v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv štát. Táto dominancia nášmu zdravotníctvu neprospieva. Ak by podobné dominantné postavenie na trhu získal nejaký súkromný subjekt, predstavovalo by to zvýšené riziko zneužitia tohto postavenia a vzniku monopolnej renty, a teda spoločenskej neefektívnosti. Regulačné a kontrolné orgány (PMÚ SR, ÚDZS, NKÚ) by mali na to upozorňovať a konať v prípade zneužitia dominantného postavenia akéhokoľvek subjektu. Podobne nebezpečný je aj oligopol (trh, v ktorom dominuje malý počet konkurujúcich si subjektov).

21.3.2017

Otázka (Ján Krempaský SME )
Dobrý deň, včera poobede a dnes som začal robiť na tom, že čo bude s nemocnicou na Patronke. Či ju zbúrajú alebo tam budú nejaké ambulancie? V tejto súvislosti by ma zaujímal Váš názor na to, čo hovoríte na to, že Kramáre majú podľa tej koncepcii novej UNB skončiť. Či je to podľa vás dobrý nápad (napríklad z pohľadu financovania, lôžok a dostupnosti ZS v Bratislave a okolí)?

Odpoveď Dušana Zachara:
Čo sa týka lokality Patrónka, tam prebehlo štvrté kolo tendra na odkúpenie pozemkov a vyhrala ho finančná skupina J&T, ktorá predpokladám, že nebude v tejto lokalite chcieť stavať nejaké zdravotnícke zariadenie.

Čo sa týka nemocnice na Kramároch, je jej zrušenie nevyhnutnosťou, ak postavíme novú, resp., nové nemocnice v Bratislave. Technologicky, aj usporiadaním procesov je zastaraná, navyše po vybudovaní nových nemocníc tu budeme mať prebytok kapacít – tak posteľových, ako aj personálnych, ktoré je nutné financovať z obmedzených zdrojov. Čo spraví ministerstvo s budovou na Kramároch nie je ešte teraz známe, môže celú nehnuteľnosť predať, môže ju prenajať, môže ju čiastočne zrekonštruovať a ponechať v nej neakútne lôžka alebo iný typ sociálno-zdravotnej starostlivosti. Ale to bude do veľkej miery závisieť od disponibilných zdrojov.

Treba však tiež dodať, že zrušený PPP projekt počítal s oveľa väčšou redukciou – mali sa zavrieť nemocnice Kramáre, Staré Mesto, ako aj Ružinov.

20.3.2017

Otázka (Ján Krempaský SME )
Dobrý deň, platí to, čo ste mi v piatok povedali, že mi už viete dať stanovisko k tej koncepcii novej UNB? Môžem s tým dnes počítať? Platia tie Vase výhrady k cene a k počtu posteli?

Odpoveď Dušana Zachara:
Základná myšlienka hybridného modelu – štát zafinancuje lacnými peniazmi výstavbu a najatý súkromník bude nemocnicu prevádzkovať a v porovnaní so štátnym prevádzkovateľom dosahovať vyššiu efektívnosť – je sympatická, ale v mnohom bude jeho úspešnosť veľmi záležať od realizácie a pokračovaní v tomto modele projektu, aj po úvodných 5 rokoch fungovania nemocnice.

Projektu podľa nás chýba lepšie spracovaná analýza finančných dopadov, z ktorej by sme mohli verifikovať základné predpoklady, ktoré vstupovali do modelu. Chýba analýza citlivosti (senzitivity), na základe ktorej by sme vedeli zmenami podstatných premenných posudzovať, kedy je ktorý model výstavby a prevádzky nemocnice pre spoločnosť výhodný. V aktuálnom projekte sa napríklad uvádza, že PPP projekt by bol oproti štátu efektívnejší v prevádzke len o 5 %, čo je sporné. Nie je nám známe, na základe akého prepočtu dospelo ministerstvo k ročnej platbe súkromníkovi vo výške 2,5 mil. eur. V projekte nám chýbajú aj predpoklady pri nákladoch na financovanie zo strany štátu.

Ďalšia oblasť, kde sa vynára mnoho otázok, na ktoré projekt nUNB neodpovedá, je samotná realizácia hybridného modelu, teda spôsob fungovania súkromného manažéra nemocnice v prostredí štátnej nemocnice – od fázy projektovania a stavby nemocnice až po následnú prevádzku. Nie je jasné, kto a aké riziká nesie v tomto modeli. Zatiaľ projekt predstavuje v tejto veci ako keby mačku vo vreci.

Po tretie, v projekte absentujú ciele, akú kvalitu a efektívnosť má nová nemocnica spĺňať a na základe čoho ju budeme merať. A v neposlednom rade je tu obrovské riziko, že nepríde k zvýšeniu efektívnosti, keďže sa v rámci UNB takmer nepočíta s redukciou lôžok a v projekte sa nič nepíše o očakávanom nižšom stave zdravotníckeho personálu. Nakoniec sa môže stať, že výsledkom v Bratislave bude po výstavbe nUNB a novej nemocnice Sveta zdravia v Boroch výrazne vyšší počet nemocničných lôžok a pracovných miest lekárov a sestier ako doteraz, pričom však balík financií na hradenie poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa nezmení, a preto bude nutné ubrať z peňazí regiónom.

Výhodnosť jednotlivých alternatív výstavby a prevádzkovania nUNB by mal prepočítať a zhodnotiť Útvar hodnoty za peniaze pri MF SR.

16.3.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. MZ SR planuje upravit minimalnu siet ambulantnych specialistov na okresy. Slubuje si od toho lepsi pristup pacientov k ZS. Sukromne ZP, ktorym by hrozili sankcie, ak by nezabezpecili min. siet, to kritizuju. Hovoria, ze najskor by malo MZ vychovat novych speciliatov, lebo ich je nedostatok a ze hrozi zhorsenie kvality, lebo sa budu uzatvarat zmluvy s kazdym, len aby mali naplnenu min. siet v kazdom okrese. VsZP zase uvadza, ze uz v roku 2014 zmenila pravidla tak, aby mala zazmluvnenych specialistov na okresy. Chcela som sa spytat na Vas nazor:

Ci je lepsie mat min. siet ambulantnych specialistov na kraje alebo na okresy?
Ci su hrozby, ktore pomenuvaju sukromne ZP realne?
Pripradne vidite ine a ako sa im da vyhnut tak, aby aj pacienti mali lepsi pristup k ZS, aj poistovne to mohli zabezpecit?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pri stanovovaní minimálnej siete by bolo vhodné brať do úvahy namiesto územnosprávneho členenia Slovenska reálnu časovú dostupnosť pacienta z miesta bydliska k poskytovateľovi cestnou a železničnou infraštruktúrou a prihliadať samozrejme aj na hustotu zaľudnenia. Samozrejme, regulátor by nemal skokovito zahusťovať sieť, ak tu roky existuje objektívny nedostatok určitých typov špecialistov, ale pristupovať k tomu postupnými krokmi, ak je vo verejnom záujme mať hustejšiu sieť špecialistov. Verejným záujmom je však aj dosiahnutá určitá minimálna úroveň kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, čo môže v prípade nedostatku lekárov a zdrojov viesť k nerovnováhe medzi týmito dvomi aspektmi.

16.3.2017

Otázka (Katarína Gécziová, denník KORZÁR)
Dobrý deň, prosím vá so zhodnotenie situácie, ktorá vyplynula zo zistovania statistického úradu a síce, že z východného Slovenska viac ľudí odchádza ako prichádza. (viď nižšie údaje)

Čomu to možno pripísať?
A aké sú možnosti, aby sa ´dalšiemu odlivu pracovných síl z východu zabránilo?

Východ Slovenska je tradične migračne stratovým regiónom, meniť bydlisko kvôli pracovným, či iným príležitostiam poskytovaných v iných okresoch, najmä na západnom Slovensku, či v zahraničí, sa každoročne rozhoduje čoraz viac ľudí. Z Košíc sa každoročne viac obyvateľov vysťahováva, než prisťahováva. V roku 2016 migráciou ubudlo 389 obyvateľov Košíc, rovnako ako pred rokom. Pozitívom demografického vývoja je nižší počet potratov oproti predchádzajúcemu roku (o 113). Zaznamenalo sa 523 potratov, z toho takmer 42 % tvorili umelé potraty.

V roku 2016 oproti predchádzajúcemu roku poklesol celkový počet trvalo bývajúceho obyvateľstva mesta Prešov o 341 obyvateľov, čím sa úbytok obyvateľov ešte prehĺbil (v roku 2015 bol celkový úbytok obyvateľstva 228 osôb). Z Prešova sa vysťahovalo 1 529 osôb, prisťahovaných bolo o 486 osôb menej.

V roku 2016 oproti predchádzajúcemu roku poklesol celkový počet trvalo bývajúceho obyvateľstva mesta Poprad o 287 obyvateľov, čím sa úbytok obyvateľov ešte prehĺbil (v roku 2015 bol celkový úbytok obyvateľstva 279 osôb). Z Popradu sa vysťahovalo 997 osôb, prisťahovaných bolo o 363 osôb menej.

Odpoveď Petra Goliaša:
Pocet uchadzacov o zamestnanie na volne pracovne miesto je dlhodobo najnizsi v bratislavskom kraji a naopak najvyssi v presovskom, kosickom a banskobystrickom kraji. Je to dane roznym stupnom ekonomickeho rozvoja regionov, ktory zavisi najmä od atraktivity z pohladu investorov. Do velkej miery tu hra rolu blizkost trhov pre export produktov a kvalita infrastruktury. Vychodne Slovensko trpi nizkym ekonomickym rozvojom susediacich regionov na Ukrajine, v Polsku aj Madarsku. Naproti tomu zapad ziskava z blizkosti Rakuska alebo CR. Do velkej miery ide o faktory, ktore stat nevie ovplyvnit, odchodu ludi za lepsimi zarobkami sa preto neda uplne zabranit. Napriek tomu by sa stat mal snazit zmiernovat regionalne rozdiely napriklad investiciami do dopravnej infrastruktury a vytvaranim vhodnych podmienok pre tvorbu pracovnych miest. Pre chudobne regiony je klucove znizit odvody pre ludi s nizkym prijmom, aby sa im viac oplatilo legalne pracovat. Pomohli by aj motivacne pravidla pre samospravy, aby sa viac snazili prilakat investorov, ktori sa zaujimaju napriklad o tazbu nerastnych surovin.

15.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, prikladám otázky k téme UNB a novom materiáli, ktorý je vonku.

Čo si myslíte o konečnom pláne, dvoch nemocniciach v oblastiach Ružinov a Rázsochy, ktoré sa majú navzájom dopĺňať?
Je podľa vás reálne, že začne fungovať do roku 2023?
Ako najrizikovejší faktor je v analýze zhodnotené konkurenčné prostredie vo vzťahu k zdravotníckemu personálu v súvislosti s výstavbou nemocnice Penty. Je podľa vás možné, že UNB bude mať problém so zamestnancami, prípadne ako by ich mala motivovať, aby dokázala konkurovať Pente?
Predpokladané náklady na UNB sú vo výške 578 miliónov, zatiaľ čo náklady na výstavby nemocnice Penty sú vo výške 400miliónov. (počet lôžok UNB- 578, počet lôžok Penta- 400). Ako hodnotíte toto porovnanie, prípadne celkové náklady? Dá sa to porovnať, prípadne zhodnotiť, či je to veľa/ málo…..
Prípadne, zaujalo vás v materiáli niečo, ak ste si to už stihli prejsť ?

Odpoveď Dušana Zachara:
Bohuzial nestihnem sa k tomu vyjadrit. Je to taky dolezity a obsiahly material, ze si to vyziada dokladne prestudovanie, na ktore teraz nemam cas.
Pri plánovaní a kalkulovaní kapacity novej nemocnice je podľa mňa nevyhnutné brať do úvahy jestvujúce, plánované rušené, ako aj plánované novovytvorené nemocničné lôžka a pracovné pozície tak z verejnej, neziskovej, ako aj súkromnej sféry.

14.3.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, včerajšia tlačovka SaS k akvizícii topolčianskej nemocnice Pentou vyvolala v médiách aj polemiku spolupráce Smeru a Penty v zdravotníctve. Hoci Fico verbálne vystupuje proti Pente, kroky/rozhodnutia alebo nekonanie jeho vlád pri niektorých udalostiach svedčí skôr v prospech Penty. Konkrétne mám na mysli najmä tieto udalosti:

Mlčanie ÚZDS (jej šéf je menovaný vládou) za prvej vlády Roberta Fica, keď si Penta pri zlúčení Dôvery s Apollom diskutabilnou účtovnou transakciou vytvorila vyše 400 miliónovy vankúš.
Nominovanie Zuzany Zvolenskej, ktorá bola predtým v Dôvere, za ministerku zdravotníctva za druhej Ficovej vlády
Udelenie výmimky pre firmu Wesper Zvolenskou, aby polikliniku v Prešove mohla predať Pente
Schválenie nenávratného finančného príspevku ministrom Viliamom Čislákom pre ProCare, kde sa po odchode z vlády zamestnal

K tomu mám nasledovné otázky:

Ako sa vy ako analytik pozeráte na rozpor medzi Ficovými vyjadreniami, ktoré sú zvyčajne namierené proti Pente, a prinajmenšom nekonanie jeho vlád v situáciách, keď sa mal štát prejaviť ako regulátor?
Neobávate sa ako SaS, žeby Penta akvizíciou ďalších nemocníc mohla získať monopol v nemocničnom biznise? Ak nie, prečo?
Nie je pre dobré fungovanie zdravotníctva podľa Vás ohrozením, že Penta má vo vlastníctve kompletný reťazec: poisťovňu, nemocnice, polikliniky aj lekárne? Ak nie, prečo?

Odpoveď Dušana Zachara:
Pre Slovensko by bolo prínosom, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo. V súčasnosti má v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv štát. Táto dominancia nášmu zdravotníctvu neprospieva. Ak by podobné dominantné postavenie na trhu získal nejaký súkromný subjekt, predstavovalo by to zvýšené riziko zneužitia tohto postavenia a vzniku monopolnej renty, a teda spoločenskej neefektívnosti. Regulačné a kontrolné orgány (PMÚ SR, ÚDZS, NKÚ) by mali na to upozorňovať a konať v prípade zneužitia dominantného postavenia akéhokoľvek subjektu. Podobne nebezbečný je aj oligopol (trh, v ktorom dominuje malý počet konkurujúcich si subjektov).

10.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, dneska riešim tému potreby dofinancovania sektora kvôli vyšším platom zamestnancov. Chcela by som sa preto opýtať, či môžem citovať z vášho staršieho vyjadrenie nižšie. Tiež by ma zaujímalo, čo si myslíte o tom, že by ANS podala návrh na Ústavný súd ako tomu bolo v roku 2013, ak štát nedá nemocniciam prostriedky na vynahradenie zvýšených platov. (http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/292600-sud-vyssie-platy-sestier-by-ohrozili-sukromnikov/) Vyjadrenie z 18.1.2017:

Je legitímne, keď zástupcovia ANS požadujú vyššie platby pre lôžkovú starostlivosť a taktiež je legitímne, keď poisťovne presadzujú efektívne nakladanie s prostriedkami a požadujú úspory. Máme tu slobodnú tvorbu cien a ich výška je vygenerovaná pri vzájomných rokovaniach, pri ktorých by v optimálnom prípade mali zohrávať rozhodujúcu rolu výsledky a kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti jednotlivých poskytovateľov. Súhlasím s názorom, že ak štát naloží na poskytovateľov väčšie bremeno v podobe vyšších obligatórnych výdavkov (napr. vyššie mzdy zdravotníkov) alebo pre poisťovne legislatívnymi úpravami zníži príjem (napr. odvodovo odpočítateľná položka) alebo zvýši výdavky (napr. rozsiahlejšie preplácanie doplatkov za lieky pacientom) a zároveň nekompenzuje tieto svoje opatrenia zvýšenými zdrojmi, tak to v sektore prináša pnutie, nakoľko na nezmenený, resp. stále sa zväčšujúci (aj v dôsledku starnutia obyvateľstva) balík starostlivosti musí byť rozdelený relatívne menší objem peňazí. Podobnému problému bude čeliť aj VšZP v dôsledku nutnosti dodržiavať svoj ozdravný plán, keďže v minulosti si žila výrazne nad svojimi možnosťami a nesprávala sa zodpovedne. Štát to však musí svojim občanom priznať.

Odpoveď Dušana Zachara:
Samozrejme mozete pouzit starsie vyjadrenie.
K prípadnému podaniu ANS na ÚS SR sa neviem vyjadriť, ale chápem nemocnice, že sú nespokojné, lebo na jednej strane im štát v legislatíve nariadil zvyšovať platy zdravotníckym pracovníkom, ale na strane druhej už na to nevyčlenil zdroje. To je neudržateľný stav.

10.3.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujímal by ma Váš názor na jednu vec. Ako vy ako zdravotnícky analytik vnímate, že minister zdravotníctva Tomáš Drucker bol ako nestranník v stredu na straníckej akcii Smeru k MDŽ. Zaujíma ma to hlavne v tom zmysle, že nakoľko takýto jeho krok podľa Vás môže mať vplyv na to, že sa eventuálne môže oslabiť jeho prvotná vôľa vyberať do riadiacich funkcii v zdravotníctve len/najmä ľudí na základe profesionáleneho profilu, ale bude ešte viac prihliadať aj na ich politický background?

Odpoveď Dušana Zachara:
Rozumiem Vašej otázke, je legitímna a môže navodzovať dojem, o ktorom píšete v otázke. Musím povedať, že som si všimol účasť nestraníckeho ministra zdravotníctva na straníckej akcii SMERu k MDŽ a trochu ma to prekvapilo. Kiežby bola táto účasť jedinou daňou za možnosť voľných rúk pri rozhodovaní a nomináciách ministra. Môže však ísť aj o isté politické zbližovanie aj na straníckej úrovni, ale tiež môže ísť o určitý “pragmatický obchod”, keďže jednou z dôležitých agend ministra v tomto a nasledujúcich rokoch bude vyjednať dodatočné peniaze do zdravotníctva, kde sú štátni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a verejného poistenia v obrovských stratách. Tiež treba priznať, že pozícia ministra, ktorý nie je straník, a má presadzovať dôležité zmeny, je neľahká, keďže na tieto kroky je nevyhnutná silná politická podpora, najmä ak ide o nepopulárne opatrenia. Možno minister Drucker hľadá aj takýmto spôsobom u šéfa strany a zároveň vlády túto podporu.

8.3.2017

Otázka (Ivan Tománek, SITA)
Dobrý deň, pripravujeme špeciálnu tému k prvému roku súčasnej vlády. Obraciam sa preto na Vás s niekoľkými otázkami:

Ako hodnotíte 1. rok pôsobenia ministra zdravotníctva Tomáša Druckera? V čom je lepší/horší oproti predchodcom?
Kde vidíte pozitívne zmeny za prvý rok jeho šéfovania MZ?
Na druhej strane, v čom vnímate rezervy?
Čo by ste odporučili ministrovi do ďalších rokov jeho funkčného obdobia?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nehnevajte sa, ale pre nedostatok casu Vas musim len odkazat na to, co som Vam uz pisal v decembri, lebo je to 90% to iste, co by som Vam pisal aj dnes.
Plus pribudli navrhy na zmenu fungovania LSPP, poplatkov na urgentoch a u lekarov, kde so zakladnym smerovanim navrhov vo vseobecnosti suhlasim, hoci realizacia do legislativnej podoby moze priniest este mnoho problemov. Vazna situacia vo financiách VsZP nam dava tusit, ze znacna cast energie rezortu bude v tomto roku smerovana na jej vyriesenie, resp. aspon stabilizovanie.

8.3.2017

Otázka (Júlia Mekyňová, NeoVízia)
Pekný deň, z Očnej kliniky NeoVízia máme na Vás malú prosbu. Pre mesačník Zdravie pripravujem – redaktorsky – tému o certifikátoch kvality slovenských nemocníc a zdravotníckych zariadení. Našej klinike pribudol okrem ISO ešte jeden, ale nechceme z toho robiť žiadnu pr správu, ale skutočný poradenský článok.

Téma znie: “Certifikáty nemocníc – vyznáte sa v nich?”
Z malého prieskumu vyšlo (interného), že pacienti nemajú šajnu, čo je ISO, čo je certifikát INEKO atd….

Od Vás (p. Zachar) som čítala viaceré vyjadrenia na tému certifikácií nemocníc, aj šéfredaktorka ZDRAVIA by bola vďačná za Váš názor za INEKO.
Bol by niekto z Vás ochotný odpovedať nám na nižšie 4 otázky? Prípadne ak by ste mali nejaké doplňujúce materiály, budeme za ne vďační.
Vďaka veľmi pekne,

Vyzná sa podľa vás slovenský pacient v certifikátoch kvality zdravotníckych zariadení?
Môže certifikát kvality skutočne objektívne zaručiť vyššiu kvalitu zdravotníckeho zariadenia ako v z. zariadení, ktoré certifikát nemá?
V čom vidíte pozitíva / prípadne negatíva certifkácii nemocníc, kliník?
Aké certifkáty by si mali pacienti všímať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Na trhu jestvuje spústa rôznych certifikačných či akreditačných firiem, ktorým poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pravidelne platia za vydávanie akreditácií či certifikácie systémov riadenia kvality. Odhadom by som povedal, že nejaký certifikát má hádam už každá naša nemocnica, hoci je aj zadlžená a nemá práve najlepšie výsledky liečby. Často posudzujú certifikačné agentúry len formálnu zhodu procesov s nimi nastaveným štandardom, pričom sa v realite vôbec nemusí napĺňať. Limitom mnohých certifikácií či akreditácií je, že sa primárne nezaoberajú kvalitou a výsledkami liečby, ale najmä formálnou zhodou procesov so štandardom. Ak sú klinické a neklinické procesy, ktoré sa majú štandardizovať, vybrané vhodne a sú aj reálne zdravotníckymi pracovníkmi a manažmentom každodenne plnené, vytvárajú samozrejme predpoklad pre kvalitnú a bezpečnú liečbu pre pacientov. Toto je plus pre pacienta. Nevýhodou je, že sa podrobné výsledky akreditácie nemocnice väčšinou v našom prostredí nezverejňujú, a takisto verejnosť nevie rozlíšiť renomé jednotlivých agentúr. Nevie preto plnohodnotne porovnávať jednotlivé zdravotnícke zariadenia a nevie ani, aký štandard by mala spĺňať nemocnica s tým-ktorým certifikátom či akreditáciou. Svetovo uznávaná akreditačná autorita, akou je Joint Commision International, napríklad posudzuje pri komplexnej medzinárodnej akreditácii nemocnice stovky parametrov, pričom u nás sú bežné národné akreditácie, kde sa posudzujú “len” desiatky parametrov.

Naše hodnotenie – Nemocnica roka – nepredstavuje certifikáciu ani akreditáciu poskytovateľov, ale ocenenie nemocníc inštitútom INEKO podľa vybraných ukazovateľov spokojnosti pacientov, kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, hospodárenia a transparentnosti. Viac sa dočítate tu.

8.3.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, zaujíma ma Váš názor na video a telefonát Fica Kocanovi.

Čo na to hovoríte a aj na to, že ma stiahnuť ozdravný plán?

Odpoveď Dušana Zachara:
Myslím si, že adresát telefonátu nebol správne zvolený. Boli to totižto nominanti predošlej vlády vo VšZP, ktorí zapríčinili tieto obrovské finančné problémy VšZP spolu s populizmom vlády a politikov, ktorí presadzovali legislatívu a opatrenia zvyšujúce výdavky v zdravotníctve nekryté zdrojmi, a nie súčasné vedenie poisťovne, ktoré sa toto všetko snaží riešiť (možno niekedy pomaly a nešikovne ako slon v porceláne, ale celkovo sa snaží zlepšiť zlý stav VšZP).

Podľa mňa stiahnutím ozdravného plánu mal premiér na mysli stianutie medializovaných návrhov (piercing, tetovanie, operácie očí, plienky a matrace), ktoré ani nie sú priamo súčasťou úsporných opatrení ozdravného plánu. Ak by sa totižto neplnil samotný ozdravný plán, alebo by ho VšZP nevypracovala, alebo ho ÚDZS neschválil, tak by musela prísť na rad nútená správa poisťovne.

6.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať na váš názor k návrhu všzp aby sa uvažovalo o zrušení možnosti uzatvárať zmluvy so zariadeniami sociálnych služieb a preplácať v nich ošetrovateľskú starostlivosť sestier. Tie hlásajú, že už teraz je to nedostatočné a na platy sestier nemajú aj tak(preplácajú totiž iba 9 výkonov). Čo si o tomto návrhu myslíte?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je nesporné, že dlhodobá zdravotno-sociálna starostlivosť o zdravotne ťažko postihnutých má na Slovensku obrovské medzery, nevynímajúc jej kvalitatívne a finančné parametre.
VšZP musí šetriť, ale navrhované opatrenie je, ako keby sme chceli s vodou z vaničky vyliať aj dieťa.
Mnohí ľudia by nemuseli ležať vo finančne nákladných nemocničných oddeleniach, ale stačilo by im poskytovanie odbornej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá býva lacnejšia. V tomto smere bolo pozitívne, že sa umožnilo zdravotným poisťovniam uhrádzať špecifikované ošetrovateľské výkony v zariadeniach sociálnych služieb, čo by mohlo viesť v dlhodobejšom horizonte k lepšej možnosti manažmentu pacientov zo strany poisťovní a ich väčšej diferenciácii v ponúkaných a preplácaných službách poistencom.
Nerozumiem, prečo rušiť túto možnosť (pozor! nie povinnosť) poisťovniam. Ak VšZP nemá zdroje na dobrovoľné zazmluvnenie tých pár výkonov v pár zariadeniach sociálnych služieb, tak nech zruší svoje zmluvy, ale nech sa nezruší táto možnosť pre ostatné poisťovne.

6.3.2017

Otázka (Miroslav Grman, Aktuality.sk)
Dobrý deň, obraciam sa na Vás s prosbou o vyjadrenie k hospodáreniu zdravotných poisťovní. Riaditeľ VšZP Kočan zdôvodňoval rekordnú stratu VšZP v závere minulého roka najmä tým, že v posledných rokoch rastli výdavky na zdravotnú starostlivosť rýchlejšie než príjmy. Potvrdzujú to aj údaje z výročných správ, a to aj v prípade dvoch súkromných poisťovní a aj východiská verejného rozpočtu:

VšZP:
rok výdavky rast výdavkov príjmy rast príjmov
2015 2,901 102 miliónov eur 2,925 166 miliónov eur
2014 2,800 miliardy eur 148 miliónov eur 2,759 miliardy eur 54 miliónov eur
2013 2,652 miliardy eur 68 miliónov eur 2,705 miliardy eur 61 miliónov eur

Dôvera
Príjmy vzrástli medzi rokmi 2013 až 2015 o 59 miliónov eur (z 1,098 miliady eur na 1,157 miliardy eur).
Náklady na zdravotnú starostlivosť v rovnakom období stúpli o 98 miliónov eur (z 848 miliónov eur na 946 miliónov eur).
výpadok” vo výške 39 miliónov eur

Union
Príjmy vzrástli medzi rokmi 2013 až 2015 o 18,9 milióna eur (z 263,9 milióna eur na 282,8 milióna eur).
Náklady na zdravotnú starostlivosť v rovnakom období stúpli o 30,5 milióna eur (z 227,2 milióna eur na 257,7 milióna eur). “výpadok” vo výške 11,6 milióna eur (za rok 2014 Union vykázal stratu 8,9 milióna eur)

verejný rozpočet:
Minulý rok podľa východísk verejného rozpočtu vzrástli medziročne zdroje v zdravotníctve o zhruba 121 miliónov eur na 4,64 miliardy eur. Tento rok by mali zdroje stúpnuť o 47 miliónov eur.
Výdavky išli nahor ešte prudšie – minulý rok o 194 miliónov eur, tento rok sa očakáva nárast o 54 miliónov eur.

Dokedy (koľko rokov) môže pokračovať takýto vývoj, kým systém neskolabuje? (keďže pri VšZP sa spomína požiadavka o štátnu pomoc vo výške 150 miliónov eur, z laického pohľadu asi nie veľmi dlho).
Ako je možné, že súkromné poisťovne sa neocitli v takých vážnych problémoch ako štátna poisťovňa?
Odpoveď Dôvery k tejto problematike je až prekvapujúco pokojná v duchu “hospodárime zodpovedne a aj budeme”. Pri takomto rozdiele medzi príjmami a výdavkami by som očakával omnoho vyplašenejšiu/ odráždenejšiu reakciu.
Čím to môže byť? Očakávajú aj súkormné poisťovne mimoriadnu dotáciu, keďže keby ju štát udelil len štátnej poisťovni, asi by (z laického pohľadu) porušil pravidlá EÚ?

Odpoveď Dušana Zachara:

Čo sa týka VšZP, musí prísť k realizovaniu úsporných opatrení, nakoľko ak sa hospodárenie VšZP nezlepší, bude musieť byť na ňu ako ďalší krok uvalená nútená správa. VšZP počíta aj s finančnou injekciou zo strany štátu, aby vyriešila problém nedostatočnej likvidity. K zadlženosti treba ešte prirátať aj dlhy nemocníc, ktoré sa už šplhajú k sume 600 mil. EUR. Že to ešte ako-tak funguje, je pravdepodobne “zásluhou” trpezlivosti veriteľov, ktorí veria, že im nakoniec budú ich pohľadávky uhradené a očakávajú oddlženie zo strany štátu.
Celý tento stav je zapríčinený do veľkej miery populizmom väčšiny politikov, ktorí presadzujú legislatívu a opatrenia zvyšujúce výdavky v zdravotníctve, ktoré však nie sú kryté zdrojmi.
Je to pravdepodobne lepším riadením súkromných poisťovní, ktoré nemôžu očakávať pri problémoch, na rozdiel od VšZP, pomoc od štátu, ale len konkurz, prípadne reštrukturalizáciu. Štátne vlastníctvo dominantnej VšZP prináša so sebou aj ďalšie neduhy – konflikty záujmov štátu, pokrivené motivácie, nehospodárne nákupy a zazmluvňovanie pochybných poskytovateľov – je to správanie v ekonómii nazývané ako vyhľadávanie renty (rent-seeking).
Je možné, že očakávajú, že štát pristúpi v rámci dofinancovania sektoru k navýšeniu platieb za poistencov štátu, z čoho by profitovali všetky tri poisťovne.

2.3.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, aký je váš názor na lobing farmaceutických firiem u lekárov? Môže to byť dôvodom prečo preferujú určitú značku lieku? Na recepte sa totiž pri vybraných druhoch píše účinná látka a konkrétny liek sa len odporúča, lekárnici chcú však aby sa tam písala iba účinná látka a lekár pacientovi urobil osvetu v tom, aké má možnosti. Lekárnici si myslia, že nedostatočná osveta pacientov spočíva aj v tom, že sú niektorí lekári s farmafirmami dohodnutí. Čo si o tomto myslíte, je to podľa vás v niektorých prípadoch takto?

Odpoveď Dušana Zachara:
Samozrejme, lobing farmafiriem u lekárov nesie so sebou aj riziko z neho rezultujúceho, resp. vyvolaného predpisovania určitého lieku alebo zvyšovania predpisovaného objemu, čo môže byť v rozpore so záujmom pacienta. Preto je nevyhnutné zvyšovať transparentnosť tohto vzťahu (lekár a farmafirma). Súhlasím s lekárnikmi, že by sa mala obmedziť možnosť predpisovania určitého konkrétneho názvu lieku (hoci je na recepte len v zátvorke) a mala by sa posilniť tzv. generická preskripcia, t.j. predpisovanie liekov len na úrovni účinnej látky.

1.3.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus 1 deň)
Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o vyjadrenie k téme. VšZP pozastavuje návrhy na obmedzenie indikačných kritérií pri liečbe vekom podmienenej degenerácie makuly a pri poškodení zraku v dôsledku diabetického makulárneho edému. VšZP rovnako pozastavuje návrh na obmedzenie indikačných kritérií pri liečbe chronickej hepatitídy typu C.

Ako hodnotíte tento krok VšZP?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je to buď dôsledok toho, že sa z témy stala citlivá potitická vec, do ktorej vkročil premiér, keďže mala potenciál byť nepopulárnou medzi voličmi, alebo odborné medicínske argumenty boli natoľko presvedčivé, že primäli zodpovedných stiahnuť predmetné návrhy. A možno to bola aj kombinácia oboch dôvodov.

27.2.2017

Otázka (Alena Klepochová, TASR)
Pekný deň, viem, že ste si to preštudovali, mala by som v tejto súvislosti viacero otázok:

Pocítia podľa Vás pacienti ozdravný plán VšZP na poskytovaní zdravotnej starostlivosti? (napr. pre nepreplácanie nadlimitov, zmeny v predpisovaní zdravotníckych pomôcok, liekové opatrenia)
Pokiaľ áno, je podľa Vás možné ozdraviť VšZP bez toho, aby to pocítili pacienti?
Ozdravný plán počíta s neschváleným dofinancovaním vo výške 150 miliónov eur rovnako s viacerými externými opatreniami (napr. zníženie DPH na lieky) , je podľa vás reálne, že sa podarí dosiahnuť všetky opatrenia z ozdravného plánu?
Je správne, že ozdravný plán bol schválený, aj keď jeho základy nie sú ničím garantované?

Odpoveď Dušana Zachara:

a 2. Nie je to vylúčené. Je totižto málo pravdepodobné, že celú ťarchu úspor budú na svojich pleciach schopní a ochotní niesť subjekty podnikajúce v zdravotníctve, či už sú to lekári, nemocnice, dodávatelia pomôcok, farmafirmy, laboratóriá, vo forme nižších marží a ziskov.
Komunikované to síce tak môže byť, ale je to málo pravdepodobné. Potom by celú ťarchu úspor musel niesť na sebe niekto iný. A napokon, ak štát VšZP pomôže finančne, tak aj to bude mať dopad na pacientov – daňových poplatníkov.
Ale nejaká forma ťarchy by mala spočinúť aj na pleciach väčšiny politikov, ktorí populisticky a nezodpovedne presadzujú zdrojmi nekryté zvyšovanie výdavkov v zdravotníctve. Oni sú hlavnou príčinou zlej situácie, ktorej musí teraz nové vedenie VšZP čeliť.
Neviem odhadnúť, čo všetko sa podarí, avšak úsporné opatrenia sú prevažne koncipované tak, aby sa dali na papieri relatívne ľahko splniť, lebo v opačnom prípade by od ÚDZS hrozila nútená správa. Myslím si, že VšZP počíta s určitosťou aj s nejakou formou pomoci od štátu. A externé opatrenia (typu zníženia DPH na lieky) by boli iba bonusom. S nimi sa pravdepodobne príliš neráta.
To je dobrá otázka, na ktorú by mal dať odpoveď najvyšší kontrolný orgán v zdravotníctve – ÚDZS. Ten mal tiež posúdiť, či sú navrhované opatrenia dostatočne robustné na to, že privedú poisťovňu do lepšej finančnej kondície. Je možné, že Úrad mohol byť trochu prísnejší. Aj on má však maslo na hlave v tom, že si nevšimol nedostatočnú tvorbu technických rezerv za čias Foraia a Vaďuru a tiež je otázna jeho reálna nezávislosť od vládnucich politikov, keďže bola rokmi vládami Róberta Fica systematicky okresávaná. Preto možno Úrad až tak vysoko nevyskakuje a príliš hlasno nekričí.

24.2.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, zaujímal by ma váš názor na plán ministerstva, reformu primárneho kontaktu – do roku 2030 chce znížiť posielanie pacientov od všeobecného lekára k špecialistovi. (z 80% prípadov v roku 2013 by to malo klesnúť na 30%)

Je to podľa vás reálne? Ak nie, prečo?
Reforma tiež súvisí s rozširovaním kompetencií všeobecných lekárov, rozšírili sa už v roku 2015, zmenilo sa podľa vás niečo alebo je ešte skoro to hodnotiť?
V odosielaní lekárov od všeobecného k špecialistovi sme ako krajina dosť zaostalí. Počula som, že niekde v zahraničí pacienta pošlú za špecialistom až keď je to veľmi vážne. Neviete mi uviesť príklad? V čom sa odlišujeme ako krajina?

Odpoveď Dušana Zachara:
Základné smerovanie reformy primárneho kontaktu je správne. Presun kompetencií na všeobecných lekárov je pozitívom. Treba v tom pokračovať. Cieľom by malo byť, aby praktickí lekári – “gatekeepers” – viac liečili a menej predpisovali lieky a posielali pacientov ďalej k špecialistom. Dobré by bolo, keby si rezort stanovil aj merateľný cieľ v horizonte volebného obdobia, nakoľko v roku 2030 si už nikto nespomenie, kto všetko bol zodpovedný za prípadné nesplnenie cieľa. Aby sa tento cieľ podarilo naplniť, bude nevyhnutné stanoviť taký mechanizmus financovania ambulantnej sféry, ktorý bude motivovať a odmeňovať lekárov za kvalitnú liečbu a vyriešenie, resp. zlepšenie zdravotného problému pacienta a predchádzanie ochorení, a nie za produkciu bez ohľadu na ukazovatele kvality.

17.2.2017

Otázka (Mária Zerzanová, Pluska.sk)
Dobrý deň, chcela by som sa Vás opýtať na druhý názor lekára. Majú pacienti na niečo takéto právo? V Čechách to už zaviedli, no používa sa to len rozpačito, v západných krajinách je to bežná vec. Najmä pri diagnózach, ktoré sa ťažko určujú by to mohlo mať zmysel. Robili by to u nás lekári? Mohlo by sa to ujať?

Odpoveď Dušana Zachara:
Explicitne nie je na Slovensku v legislatíve upravené všeobecné právo pacienta na odborný názor druhého lekára. Inak je to v Českej republike, kde inštitút “second opinion” zakotvili v zákone v roku 2012. Tam teda majú pacienti nárok, aby im bola z verejného zdravotného poistenia hradená konzultácia (a prípadne aj doplňujúce vyšetrenia) u iného lekára rovnakej špecializácie. Malo by to prispieť k väčšej istote a bezpečnosti pacienta, ale aj adekvátnosti zvolenej liečby. Keďže inštitút druhého názoru môže v jednotlivých prípadoch znamenať vyššie verejné výdavky (napr. zbytočná duplicita), ale aj nižšie výdavky v budúcnosti (napr. predídenie výdavkom pri zle zvolenej liečbe a následných komplikáciách), bolo by preto potrebné na základe analýzy ukázať, čo prevažuje a podľa toho sa rozhodnúť, či by bol takýto inštitút u nás prínosom.

16.2.2017

Otázka (Mária Hunková, TREND)
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o komentar do clanku. Pisem o NsP Nove Mesto nad Vahom, ktora si vzala pozicku 220-tis. eur na nakup pristrojovej techniky od spolocnosti Magellan. Zrejme Vam je znama, len pripomeniem, ze zvacsa sa zaoberaju odkupovanim pohladavok. Toto je prva zmluva o pozicke, ktoru som nasla v Centralnom registri zmluv, no Magellan hovori, ze v minulosti uz poskytovali nemocniciam pozicky. Pozicka pre NsM Nove Mesto nad Vahom ma splatnost 36 mesiacov, urokovu sadzbu 5,2% a nemocnica do splatenia pozicky ruci svojim nehnutelnym majetkom (budovou polikliniky). Podla off record vyjadrenia z bankoveho sektora by vedeli banky poskytnut pozicku s nizsou urokovu sadzbou, aj ked zrejme zalezi, komu by poziciavaju. Nemocnica tvrdi, ze banky ich odmietli a preto vyuzili ponuku od Magellanu. V tejto suvislosti sa chcem spytat:

Vidite riziko v tom, ak si nemocnice poziciavaju peniaze od takychto nebankovych subjektov? Ak ano, ake?
Mala podla Vas nemocnica ine moznosti, ako ziskat peniaze na nakup pristrojovej techniky, ak je pravdou, ze banky jej odmietli dat pozicku?
V clanku budem sponinat aj oddlzenie, ktore sa planuje a ktoreho detaily MZ SR zatial neuvadza. Viem, ze INEKO nie je zastancom oddlzovania, no chcem sa spytat, ak uz ma k nemu dojst, za akych podmienok? Ake pravidla by sa mali nastavit, aby sa na tom neobohatili napr. pochybni skupovaci pohladavok? A maju byt oddlzene len nemocnice v sprave MZ, alebo aj VUC a sukromne?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nepoznám, o nákup akej prístrojovej techniky ide, ale v prvom rade sa treba pozrieť na to, či je tento nákup nevyhnutný a či prinesie nemocnici a pacientom hodnotu, ktorá prevýši vynaložené prostriedky. Narážam aj na riziko, že nemocnica v Novom Meste nad Váhom nebude zaradená medzi prijímateľov nových eurofondových zdrojov a následne s ňou štát nebude počítať v rámci stratifikácie ústavných zariadení ako s nemocnicou poskytujúcou akútnu zdravotnú starostlivosť.
Nečudujem sa bankám, že sa zdráhali poskytnúť tejto nemocnici štandardný úver. Stačí sa pozrieť na náš portál nemocnice.ineko.sk, kde vidno, že nemocnica nemá práve dobré finančné zdravie, pričom čo je ešte dôležitejšie, trend je zhoršujúci sa. Dlh po lehote splatnosti sa zvyšuje (na konci roku 2015 dosahoval sumu 2,3 mil. EUR, čo je úroveň skoro polovice ročných tržieb nemocnice), podiel dlhu k tržbám sa rokmi tiež zvyšuje, tržby stagnujú (tržby všeobecných nemocníc pritom v priemere rokmi mierne stúpajú) a strata sa rokmi prehlbuje. Nemocnica bola v ostatných rokoch (možno je aj v súčasnosti) zaťažená úverom/úvermi vo výške presahujúcej 300-tisíc eur.
Neodsudzoval by som a priori pôžičky od iných subjektov, ako sú banky. Len sa treba pýtať, či je nemocnica schopná splatiť svoje úvery, resp. či na úkor splatenia úveru nebudú škodovať iní veritelia, ktorým nemocnica nebude mať z čoho zaplatiť faktúry a/alebo pacienti, ktorí budú dostávať horšiu zdravotnú starostlivosť. Keďže pôžička od Magellanu je zabezpečená nehnuteľnosťou nemocnice, existuje tu tiež riziko, že o ňu nemocnica príde, ak nebude pôžičku splácať. Výška úrokovej sadzby a k tomu zábezpeka nehnuteľnosťou je odzrkadlením vysokej rizikovosti dlžníka – NsP v Novom Meste nad Váhom.

15.2.2017

Otázka (Veronika Kováčová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, mala by som na vás dve otázky skrz dnes veľmi aktuálnu tému a to ohľadne 4 nemocníc (Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb a Východoslovenský onkologický ústav) ktorých časť akcií má prejsť pod VSŽP. V súvislosti s tým ma zaujíma:

Existuje riziko, že pacienti poistení v iných poisťovniach, ako je VSŽP, budú mať v týchto nemocniciach horší prístup k zdravotnej starostlivosti vzhľadom na to, že VSŽP v nich bude mať časť akcií?
VŠZP je momentálne vo výraznej strate, avšak ako povedal dnes na tlačovke aj poslanec Beblavý, tak spomínané nemocnice sú ekonomicky lukratívne a platobne schopné. Aký to môže mať pre tieto nemocnice dopad, ak by nastala situácia, že by VŠZP skončila v exekúcii?

Odpoveď Dušana Zachara:

Nemalo by sa to stávať. Ošetrujúci lekári by nemali pozerať ináč na pacienta, ktorý je poistený vo VšZP a ináč na pacienta z Dôvery či Unionu. Avšak určité riziko zvýhodňovania tu môže nastať, keďže VšZP ako dominantná poisťovňa sa tu dostáva do obrovského konfliktu záujmov. Na jednej strane musí šetriť, ale bude šetriť aj na vlastných zariadeniach, kde sa stane akcionárom?
Existuje tu určité riziko, že v prípade, ak nebude vedieť VšZP uhrádzať svoje záväzky, že by aj akcie kardioústavov a onkoústavu v Košiciach mohli byť použité na uspokojenie nárokov veriteľov, čiže tieto akcie by prešli do vlastníctva veriteľov. Štát by tak prišiel o podiely v týchto zariadeniach. Išlo by o absolútne zlyhanie pôsobenia štátu v zdravotníctve a de facto o netransparentnú privatizáciu, z ktorej by štát získal menej peňazí ako pri štandardnej otvorenej privatizácii, kde by férovo súťažili o cenu viacerí uchádzači.

13.2.2017

Otázka (Dárius Haraksin, TV JOJ)
Dobry den, v nadvaznosti na nas telefonat posielam slubeny clanok Dennika N, kde by sa hodila vasa reakcia, resp nazor INEKO k tejto veci.

Odpoveď Petra Goliaša:
Nemame teraz cas studovat podmienky tendra. Vieme tak poskytnut iba vseobecne vyhlasenie, ze je nestastne, ak sa take velke statne zakazky udeluju bez sutaze a vyvolava to otazky, ci medzi obstaravatelom a dodavatelom nie je sucinnost, najmä ak uz tam existuju ci v minulosti existovali osobne aj stranicke väzby. Systemovym risenim by bola privatizacia osobneho dopravcu ZSSK, alebo aspon vpustenie sukromnych konkurentov, aby bola ZSSK nutena nakupovat efektivne. Pokial ma statna ZSSK monopol na trhu, riziko trestu za potencialne predrazene nakupy je nizke.

13.2.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala na vás názor. Dneska mám stretnutie s Asociáciou, ktorá zastupuje niektoré distribučné spoločnosti. Tie idú využiť všetky legálne prostriedky voči zákonu o reexporte (Európska komisia, Protimonopolný úrad). Dôvodom má byť, že štát nikdy nedokázal, že reexport u nás môže za nedostatok liekov, údajne nie až v takom rozsahu, ako tvrdí štát. Nemáme systém alebo oficiálny register, ktorý by ukazoval, koľko liekov sa doviezlo a koľko vyviezlo (ktoré sa spotrebovali a ktoré chýbajú). Naopak, nový zákon sa javí ako efektívny. Čo si o tom myslíte?

Distribučky vidia problém v tom, že držitelia licencií nevedia presne určiť, ktorý liek je nedostatkový. Predchádzajúci systém, kedy si podali žiadosť o vývoz a ŠÚKL to vyhodnotil bol podľa nich lepší, pretože to posudzoval štát a nie súkromné firmy, ktoré si sledujú svoje záujmy( môžu udeliť povolenie iba „svojim distribučným spol.“) Momentálne tak majú problém aj s vývozom liekov, ktorých by mohol byť nadbytok, ale držitelia licencií sa nemajú na základe čoho rozhodnúť, keďže nie je register, ktorý by určil, ktoré lieky momentálne chýbajú. Radšej teda povolenie častokrát neudelia z obavy o pokutu. Do 7 dní majú štát upozorniť, že sa vyviezol ten ktorý liek a až vtedy to štát vyhodnotí.

Odpoveď Dušana Zachara:
V tomto prípade sa medzi sebou bije verejný záujem mať pre pacientov na Slovensku dostatok liekov, a tým chrániť verejné zdravie, so slobodou voľného pohybu tovarov na trhu EÚ. Slobodný pohyb tovaru je možné obmedziť, ak by malo ísť o ochranu verejného zdravia obyvateľstva. Zásah do voľného pohybu tovarov a príslušné opatrenia však nesmú byť neprimerané a môžu obmedzovať subjekty pôsobiace na trhu len do takej miery, do ktorej je to skutočne nevyhnutné. Nie viac, ako je nutné.
Reexport liekov bol celkom určite jedným z hlavných faktorov nedostupnosti niektorých liekov na našom domácom trhu. To ukázala prax. Súčasná prax zatiaľ tiež ukazuje, že dostupnosť niektorých v minulosti ťažko dostupných liekov sa po účinnosti novely v priemere zlepšila. Je však otázne, do akej miery vplýval práve reexport na nedostatok liekov. Slovenská lekárnická komora síce zmonitorovala nedostatok liekov, avšak zo strany štátu chýbala nejaká komplexná a robustná analýza príčin nedostatku liekov v SR. Preto môže byť pozícia slovenskej vlády, ktorá bude musieť pred európskymi inštanciami argumentovať o primeranosti ochranných opatrení, sťažená.

13.2.2017

Otázka (Lucia Vanková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som Vás oslovila do článku ohľadom pripravovaného zákona o zákaze privatizácie strategických podnikov, ale aj o snahe koalície na vytvorenie štátneho energetického holdingu. Posielam zopár otázok, môžem Vás poprosiť o odpoveď?

Aký je Váš názor na pripravovaný zákaz privatizácie strategických podnikov? Čo to podľa Vás prinesie?
Ktoré podniky je v súčasnosti možno podľa Vás považovať za strategické?
V súčasnosti sa zvažuje aj o vytvorení štátneho energetického holdingu – či už formou vytvorenia úplne novej spoločnosti, prostredníctvom ktorej by bol štát vlastníkom akcií v energopodnikoch, alebo prostredníctvom niektorej už existujúcej spoločnosti, ktorá by to celé zastrešila (premiér hovoril napr. o matke SPP). Ako sa pozeráte na takéto nastavenie a v čom vidíte najväčšie výhody a naopak, najväčšie riziká?

Odpoveď Petra Goliaša:
Zakaz privatizovat povazujem za populizmus, ktory odvadza pozornost od problemov ako napriklad neprimerane vysoke ceny elektriny alebo neuspokojiva kvalita zdravotnictva. Tam, kde podniky posobia v konkurencnom prostredi, alebo kde stat vie merat kvalitu a efektivnost ich produktov, by privatizacia praveze pomohla. Umoznila by vstup sukromneho kapitalu a know-how, stat by stratil konflikt zaujmov pri regulacii tychto podnikov a vytvorili by sa podmienky na zvysovanie ich efektivnosti.

Konkretnejsie sa neviem vyjadrit, kedze som navrh zakona este nevidel.

13.2.2017

Otázka (Lucia Brožová, SITA)
Ahoj, Ministerstvo financii SR pripravuje zmenu podpory hypotek pre mladych. Po novom by si ludia mohli o zaplatene splatky hypotek znizovat zaklad dane a vysledkom by mala byt nizsia zaplatena dan statu. Zaroven by sa mala zrusit dotacia na tieto hypoteky. Co hovorite na tuto planovanu zmenu?

Odpoveď Petra Goliaša:
Stat by mal podporu hypotek zrusit, kedze dnes su na trhu rekordne nizke uroky a cerpanie hypotekarnych uverov prudko stupa, coho dosledkom rastu aj ceny nehnutelnosti. Podpora hypotek navyse deformuje najomne byvanie, ktore je z pohladu pruznosti pracovneho trhu efektivnejsie.

Ak chcu politici podporovat byvanie, mali by najmä chudobnejsim ludom priamo preplacat vydavky na byvanie, pripadne aspon cast tychto vydavkov.

9.2.2017

Otázka (Marianna Onuferová, Denník N)
Ahoj Peter, chcela by som ta poziadat o tvoj nazor, resp. o odpoved na nizsie uvedenu otazku (touto anketovou otazkou oslovujem zopar uznavanych ekonomov):

Ako by sme mali pristupovat k dovozu pracovnej sily z lacnejsich krajin vnutri EU a mimo EU?
Vies mi poradit nejaku studiu, ktora sa tejto problematike venuje?

Odpoveď Petra Goliaša:
Posielam svoj nazor, vyber si, co sa ti hodi:

Ľudský kapitál patrí medzi základné zdroje rastu. Ak krajina dokáže prilákať a integrovať obyvateľov iných štátov v aktívnom veku, môže z toho získať. Aj vzhľadom na starnutie obyvateľstva je v záujme dlhodobého rastu väčšia otvorenosť voči pracujúcim zo zahraničia. Na druhej strane rizikom imigrácie je náročná integrácia a nedostatok tolerantnosti pri strete rozličných kultúr, a to tak na strane imigrantov ako aj na strane domáceho obyvateľstva. Ďalším rizikom je pomalší rast miezd, najmä v pozíciách s nízkou pridanou hodnotou, čomu sa ale dá predísť testovaním, či o dané miesto majú záujem domáci uchádzači o prácu.

Vnútri EÚ už funguje voľný pohyb osôb. Bariérou imigrácie sú najmä regulácie týkajúce sa tretích krajín. Pri optimálnych podmienkach ubehne až 145 dní od momentu kedy sa cudzinec začne uchádzať o pracovnú pozíciu na Slovensku do chvíle, kedy môže nastúpiť do práce, čo je najviac spomedzi krajín OECD. Slovensko by sa malo snažiť získať najmä kvalifikovaných ľudí. V prípade nižšej kvalifikácie, ak o dané miesta domáci nemajú záujem, by mali prednosť získať ľudia z kultúrne blízkych štátov. Pri výbere imigrantov môže Slovensko zaviesť elektronický bodový systém či iné metódy využívané vyspelými štátmi. Efektívnym spôsobom imigrácie je tiež príchod zahraničných študentov na vysoké školy.

My sme vlani mali na tuto temu seminar: http://www.ineko.sk/projekty/potrebuje-slovensky-pracovny-trh-migraciu
Je tam aj zoznam studii: http://www.ineko.sk/ostatne/odborna-literatura
Pozri tiez spravu o hlavnych vystupoch seminara: http://www.ineko.sk/file_download/982
Osobitne sme sa venovali aj suvislosti so starnutim obyvatelstva: http://www.ineko.sk/file_download/966

8.2.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vám opýtala na váš názor týkajúci sa darcovstva krvi.

V minulosti mali darcovia viaceré výhody, ktoré sa im však zrušili. Neviete mi vysvetliť prečo?
Myslíte si, že by práve benefity pomohli vyriešiť problém nedostatočného počtu darcov, prípadne čo môže darcov u nás odrádzať?
Môže to byť práve finančný bonus, ktorý dostanú napríklad v susednom Rakúsku pri darovaní plazmy?

Odpoveď Dušana Zachara:
Vo svete existujú rôzne systémy zberu krvi – dobrovoľné darcovstvo, platené odbery, ako aj kombinácia oboch systémov. Niektoré odborné štúdie hovoria, že optimálnym riešením je paralelná existencia systému tradičného bezplatného odberu plazmy či krvi a platených odberov. Tým sa môže docieliť zvýšenie základne darcov a väčšieho objemu vyzbieraného materiálu, čo v konečnej podobe pomôže v globále väčšiemu množstvu ľudí, ktorí potrebujú náhradnú krv, alebo sú liečení preparátmi z krvnej plazmy. Štúdie zatiaľ nedokázali, že by finančné odmeňovanie darcov viedlo k tzv. adverznému výberu donorov, teda k zhoršeniu kvality odobratého materiálu.

Ak nám darcovia krvi odchádzajú do zahraničia, kde za to dostanú peniaze alebo iné výhody a zároveň platí, že na Slovensku chýba krv či plazma, treba ju buď kúpiť zo zahraničia alebo motivovať, hoci aj finančne, domácich darcov.

7.2.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň po rozhovore s pánom Petkom by som chcela moju otázku upresniť. Údajne nám majú z EÚ pritiecť peniaze na budovanie akútnych nemocníc a časť z nich by mala byť použitá na urgentné príjmy. Vraj ich nemáme dostatok, je ich minimum. Pán Petko z ANS teda žiada, aby sa najprv dobudovali urgenty v takej podobe ako majú fungovať (rozlišuje to s ústavnou pohotovostnou službou, kde to nefunguje tak ako na urgentoch.) Pacienti tak po 22 hodine podľa neho majú chodiť na neexistujúce urgenty. Čo si o tom myslíte, je to naozaj tak? Vraj ideme proti nariadeniam EÚ. S redukciou LSS súhlasí avšak až potom čo sa dobudujú urgenty. Zároveň hovorí, že keď lekári nebudú mať povinnosť na LSPP slúžiť, tak tam slúžiť nebudú (Zajac zrušil povinnosť špecialistov slúžiť na urgentoch odvtedy tam neslúžia). To isté sa vraj môže stať aj s obvodnými lekármi.

Odpoveď Dušana Zachara:
Nepochybne treba dobudovať urgenty nemocníc, ktoré často fungujú v realite len na papieri. Tu Slovensko veľmi zaostáva za vyspelým svetom, a aj preto pôjdu na tento účel prostriedky z eurofondov. Ale nemyslím si, že je nevyhnutné, aby sa s úpravou LSPP muselo nevyhnutne čakať na výstavbu nových urgentov. Pacienti LSPP sú pacientmi s menej vážnymi (menej urgentnými) zdravotnými problémami, ako sú pacienti, ktorí majú byť riešení na urgentoch. Je predpoklad, že mnohé body pevnej siete nepretržitej LSPP zostanú v nemocniciach, preto by nemali byť noční pacienti s jednoduchšími diagnózami (chrípka, závraty, alergické reakcie, menšie rany) posielaní na oddelenie urgentného príjmu, ale na LSPP, ktorá funguje v rámci alebo blízko nemocnice. Takisto poplatok 10 EUR za “neodvôvodnenú” návštevu urgentu by mal demotivovať pacientov, aby preťažovali urgentné príjmy.
Súhlasím so stanoviskom ANS, že by lekári slúžiaci LSPP nemali mať garantovanú špeciálnu minimálnu mzdu, ale nesúhlasím, aby bola ponechaná povinnosť všeobecných lekárov slúžiť LSPP s demotivujúcou malou, štátom regulovanou platbou. Za úvahu by možno mohlo stáť, či by pevnú sieť ambulantných pohotovostí namali dostať za povinnosť naplniť zdravotné poisťovne, ktoré by museli s poskytovateľmi LSPP, resp. lekármi vyjednávať adekvátne cenové podmienky.

7.2.2017

Otázka (Simona Gulisová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, na dnešnej tlačovej konferencii KOZ bola odprezentovaná štatistika, podľa ktorej Slovensko nikdy nedobehne Švajčiarsko čo sa týka miezd (pri súčasnom tempe zvyšovania). Podľa KOZ hrozí, že napríklad Rumunsko nás dobehne už o 18 rokov, čo by mohlo znamenať odliv “lacnejšej” pracovnej sily.

Súhlasíte s týmito štatistikami KOZ?
Môžeme porovnávať krajiny ako Slovensko a Švajčiarsko na úrovni miezd, keďže náklady na život sú odlišné?

Odpoveď Petra Goliaša:
My sme na temu dobiehania pripravili tuto webovu stranku, ktoru mozte pouzit aj z nej citovat.

Ako vidite, vychadzali sme z udajov o HDP na obyvatela po zohladneni cenovych rozdielov. Ak by sa tento ukazovatel vyvijal tak ako v priemere za poslednych 5 rokov, naozaj by sme Svajciarsko nedobehli nikdy a Rumunsko by nas dobehlo uz v roku 2031. Ak by sme zobrali do uvahy poslednych 10 rokov, ked Rumunsko rastlo v porovnani s nami este rychlejsie, dobehlo by nas dokonca uz v roku 2025.

Skutocny vyvoj bude zavisiet od kvality podnikatelskeho prostredia, kvality demokracie, potierania korupcie, kvality vzdelavania a mnohych dalsich faktorov.

6.2.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, neviem či ste už zachytili, prípadne čítali najnovšie vydanie Euro health consumer index 2016, mala by som k nej na vás nejaké otázky.

Po dvoch rokoch pádu sme sa posunulo o jednu priečku v rebríčku vyššie. Čomu to pripisovať?
Môžeme to brať tak, že sa naše zdravotníctvo pomaly zlepšuje?
Čo by ste na tejto štúdii vyzdvihli, prípadne na čo upozornili?
Ako je možné, že Česko vynakladá menej peňazí a sú v rebríčkoch kvality oveľa vyššie, kde robíme chybu, to v porovnaní s ČR až také zlé?
Ako hodnotíte celkovo túto štúdiu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Nestiham si prestudovat najnovsi index. Ze sa zlepsujeme, sa neda konstatovat z posunu o jedno miesto, navyse ked sme v indexe 2015 klesli o styri miesta.
Ale mozem skusit vseobecne:

Je dobré, že sa robia takéto rebríčky, hoci majú aj svoje metodické problémy (Slovensku bol napr. opätovne prirátaný vysoký počet bodov za priamy prístup k špecialistom (bez nutnosti odporúčania všeob. lekárom), čo však už na Slovensku dlhší čas neplatí), lebo dávajú určité informácie verejnosti a spätnú väzbu tvorcom politík, kde sú najväčšie slabiny nášho zdravotníckeho systému a kam a ako rýchlo sa uberá okolitý svet.

6.2.2017

Otázka (Martin Odkladal, Aktuality.sk)
Dobrý deň, chcel by som Vás poprosiť o odpovede na nasledujúce otázky.

Vzhľadom na to, že ministerstvo dopravy momentálne už vyčerpalo všetky eurofondy na diaľnice a rýchlostné komunikácie do roku 2020, rezort chce otvoriť debatu o zvýšení dlhovej brzdy, čím by sa mohli komunikácie stavať aj zo štátneho rozpočtu. Považujete takéto financovanie za správane a vhodné?
Koľko by si muselo Slovensko požičať, aby dobudovalo sieť diaľnic a rýchlostných komunikácií podľa plánov?
Ktoré z nezačatých úsekov sú dôležité pre Slovensko a ktoré plánované úseky sú zbytočné?
Ministerstvo dopravy tvrdí, že najlepšie pripravené úseky sú momentálne R2 Košice Šaca – Košice Oľšany, R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou (Soroška), R2 Kriváň – Lovinobaňa, R4 severný obchvat Prešova. Tieto úseky by aj chcelo v prvom rade financovať z dodatočných zdrojov, ktoré by si Slovensko mohlo požičať. Sú tieto úseky nevyhnutné a potrebné?

Odpoveď Jána Kovalčíka:

Je správne a vhodné financovať nové diaľnice a rýchlostné cesty aj zo štátneho rozpočtu. Na to však netreba uvoľniť pravidlá o dlhovej brzde.
Vôbec nie je nutné oslabovať ústavnú poistku proti nadmernému zadlžovaniu vlády. Výrazný rast príjmov v ostatných rokoch dáva vláde veľký priestor na vyššie financovanie priorít aj pri znižovaní deficitu. Ak vláda aj v dobrých rokoch v kampani opakuje, že 80 % investície financuje z eurofondov, vlastne iba priznáva že rýchlo rastúce príjmy z daní radšej prejedá ako by ich investovala. Tzv. investičná výnimka z dlhovej brzdy by vláde umožnila v tom pokračovať, na čo nevidím dôvod.
Podobne ako v štátnom IT či v zdravotníctve, ani v doprave nie je hlavným problémom nedostatočný balík financií ale spôsob, ako sa rozdeľujú a vynakladajú. Rezort dopravy istotne vie minúť viac peňazí. Ale pri doterajšom spôsobe riadenia je mizivá šanca, že za to daňovým poplatníkom dodá optimálne dopravné riešenia s vysokou hodnotou za peniaze. Skôr ich minie na nákladné projekty predstavujúce veľkorysé riešenie niekoľkých málo vybraných problémov. Väčšine ostatných regiónov a potrieb sa ujdú len ďalšie sľuby.
Spolu sa plánujú diaľnice a rýchlocesty za cca 18 miliárd eur. Ak nerátame rozostavané projekty z eurofondov, ku ktorým tiež ešte treba spolufinancovanie, či PPP projekty, ktoré budeme ešte dlhé roky splácať koncesionárom.

Posúvam link na blog Ľuda Ódora, člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť – k tejto téme najlepšie čo som čítal. Odporúčam citovať i pripojiť k článku link na tento blog

6.2.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, aký je váš názor na úhradu pacienta za objednávanie mimo ordinačných hodín. Pred časom sa hovorilo o tom, že by pre pacientov na objednávanie mohli byť vyhradené hodiny počas ordinačných hodín. Diskutovalo sa o poplatku cca 5 eur.

Tým, že sa teraz debatuje o objednávaní po ordinačných hodinách, je podľa vás práve vyšší poplatok spôsobený tým, že výkon nebudú preplácať poisťovne, resp. je to úhrada pacienta za výkon?
Nie je to pre pacientov problém?
Nebolo by efektívnejšie objednávať sa počas vyhradených hodín v rámci ordinačných hodín kedy by mu samotný výkon hradila poisťovňa?
Čo si o tomto riešení myslíte resp. čo by ste navrhovali?

Odpoveď Dušana Zachara:
Podporujem znovuzavedenie poplatku za prednostné vyšetrenie, resp. na objednanie na presný čas podľa výberu pacienta. Myslím si, že vyhradením času po ordinačných hodinách pre “platiacich pacientov” sa ministerstvo snaží navodiť dojem, že ide o akúsi nadštandardnú službu, za ktorú bude pacient platiť, a na ktorú nebudú doplácať “neplatiaci pacienti”. Podľa mojich informácií však budú lieky a liečbu aj “platiacich pacientov” preplácať poisťovne. A ministerstvo hovorí podľa mňa o stanovení HORNÉHO limitu na poplatok vo výške niekde v rozmedzí od 15-30 EUR. Ale ešte to asi nie je stanovené. (Overte si to.)

2.2.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus 1 deň)
Dobrý deň, v súvislosti so zmenami v oblasti ambulantnej pohotovosti, ktoré včera predstavil minister Tomáš Drucker vás prosím o odpovede na nasledujúce otázky:

Ako hodnotíte navrhovanú zmenu, aby lekári nemali povinnosť pracovať na ambulantných pohotovostiach po 22:00?
Hrozí podľa vás, že väčšina ambulantných pohotovostí bude preto v noci zatvorená?

Odpoveď Dušana Zachara:
Hodnotím to ako správny krok. Po 22. hodine sú pohotovosti (LSPP) využívané relatívne málo. V tom čase býva ošetrených len 6 až 8 % pacientov. Lekári neradi slúžia pohotovosti, lebo to majú prikázané zákonom a dostávajú za to malú regulovanú odplatu.
Pripravovaný nový systém pohotovostí má okrem doplnkovej nepovinnej siete pohotovostí otvorených do 22:00 stanoviť tzv. pevnú sieť ambulancií lekárskej služby prvej pomoci (LSPP), ktoré by mali byť otvorené celú noc. Hoci ich bude menej ako v súčasnosti, 98 % pacientov sa do nich dostane do 30 minút (všetci do 45 minút). Navyše ľudia môžu využiť cez noc vo veľmi vážnych prípadoch záchrannú zdravotnú službu (záchranky) a ústavnú pohotovostnú službu (urgent) nemocníc, ktoré fungujú non-stop.

31.1.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa vás opýtala na váš názor k téme katalógu výkonov, podľa ktorého preplácajú poisťovne výkony ambulantným lekárom. Ten sučasný je podľa mojich informácií v platnosti od roku 2004, s čím lekári spokojní nie sú. Preto aj v súčasnosti ministerstvo plánuje v tejto veci konať. Lekárom sa nepáči, že nie je prispôsobený súčasnej podobe zdravotnej starostlivosti (pacient veľakrát nevie, na čo má nárok z poistenia a čo si musí doplácať, takisto sa lekárom na niektoré výkony náklady zvýšili, avšak od poisťovní dostávajú toľko, ako v minulosti, keď tie náklady mali nižšie).

Ako sa pozeráte na tento problém, mohol by nový katalóg výkonov pomôcť pacientom zorientovať sa a tiež lekárom dostávať od poisťovní viac peňazí?
Ako to teda je, je potrebné prekopať celý systém financovania ambulantných lekárov alebo môže sčasti pomôcť aj aktualizácia katalógu výkonov?

Odpoveď Dušana Zachara:
Zmeniť platobný mechanizmus majú v rukách zdravotné poisťovne a samotní ambulantní poskytovatelia, keďže na Slovensku máme voľnú tvorbu cien, do ktorej štát formálne nezasahuje. Súhlasím, že kapitačné platby a najmä platby za výkony nie sú optimálnym spôsobom odmeňovania, lebo nemotivujú aktérov k takým vzorcom správania, aké by boli celospoločensky prínosné. V budúcnosti by preto malo hrať väčšiu rolu odmeňovanie na základe kvality, na základe výsledkov liečby. Napríklad Dôvera už začala pilotne odmeňovať skupinu lekárov starajúcich sa o diabetikov na základe kvalitatívnych parametrov. Samozrejme štandardizácia diagnostických a liečebných postupov by otvorila nové rozmery pre poisťovne v súvislosti s porovnávaním poskytovateľov a možnosťami rôzneho odmeňovania.

Na to, aby sme vedeli určiť, ktoré všeobecné, diagnostické a terapeutické výkony sa môžu pri konkrétnej diagnóze vykonať štandardne, na to potrebujeme nový Katalóg výkonov (pravdepodobne nie je optimálnym riešením len plátanie dier starého katalógu) a Zoznam zdravotníckych výkonov, ktorý predstavuje súhrn zdravotných výkonov uvedených v Katalógu zdravotných výkonov, ktoré sú indikované pri jednotlivých chorobách, kde je uvedená ich charakteristika, definícia, materiálno-technické a personálne predpoklady, trvanie a frekvencia výkonu, súvisiaca medikácia či potreba zdravotnej pomôcky, indikačné obmedzenia.

Štandardizácia, teda stanovenie štandardných diagnostických a terapeutických postupov predstavuje nevyhnutný predpoklad na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a je zároveň jedným z dôležitých predpokladov zvyšovania bezpečnosti pacientov, kvality a efektívnosti. Vytvára tiež priestor na definovanie výkonov a rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá bude hradená z verejného zdravotného poistenia, a ktorá bude môcť byť predmetom pripoistenia, keďže už bude “nadštandardom”.

30.1.2017

Otázka (Matej Vanoch, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, pripravujem článok o ozdravnom pláne VšZP a chcel by som sa Vás opýtať, čo si myslíte o informáciách z dnešnej tlačovky. VšZP dnes predstavila tri opatrenia, ktorými chce eliminovať nepriaznivý vývoj svojho hospodárstva. Ide o elimináciu súbehu praxí lekárov – 100 ambulancií je navrhnutých na odzmluvnenie, odzmluvnenie neefektívnych zariadení – cca 20 ambulancií a zavedenie služby eRecept – elektronické predpisovanie liekov.

Čo si myslíte o týchto opatreniach?
Ide o efektívny spôsob ako znížiť zadlženie poisťovne?
Ako sa tieto opatrenia môžu dotknúť pacientov? Nezníži sa kvôli nim dostupnosť lekárskej starostlivosti?

Odpoveď Dušana Zachara:
VšZP je v strate vyše 200 mil. EUR, preto sú úsporné opatrenia nevyhnutnosťou. Prezentované opatrenia sú potrebné, avšak v merítku obrovskej straty a nárastu výdavkov sa javí ich rozmer ako veľmi malý, málo amiciózny. Cítiť, že poisťovňa nechce ísť do otvoreného konfliktu s poskytovateľmi a pacientmi, ktorých by razantnejšie úsporné opatrenia boleli viac a boli by viac na očiach.
V takom prípade je tu však riziko, že nezodpovedné hospodárenie štátnej poisťovne z minulosti vykryjú “skryto” občania z daní.

27.1.2017

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, pozreli by ste sa mi na par otazok prosim? Min. Drucker nam dnes hovoril, ze by sa cakacie lehoty mali rozsirit aj na specialistov.

Ako to hodnotite?
Mali by sa zaviest postupy, ktore aj urcia, ako dlho by sa na jednotlive vysetrenia malo cakat. Napriklad ak ma niekto onko nalez malo by byt MR do dna, ale ak niekoho boli koleno a potrebuje MR, tak by mohol pockat do tyzdna. Co na to hovorite?
Kolko sa dnes v priemere caka na vysetrenie u specialistov?
A ako dlho je podla Vas primerane, aby sa na specialistov cakalo?
Okrem riesenia cakania pacientov to ma dat moznost na urcenie standardu a nadstandardu. Napriklad podla standardu sa bude moct cakat na dane vysetrenie, naprikald na CT tyzden (to preplati aj ZP), ale ak bude chciet pacient ist do 24 hodin, bude si to moct priplatit. Je to podla Vas dobry napad? Da sa to podla Vas urobit? Ake to ma rizika?

Odpoveď Dušana Zachara:
S navrhovaným smerom absolútne súhlasím. Pomôže to viac definovať v jednej zložke poskytovania ZS nárok poistenca. Ak sa takýto postup rozšíri aj do iných sfér poskytovania ZS, môže to vytvoriť priestor pre rôzne poistné produkty. Rizikom môže byť, ak sa stanoví štandard, resp. hranica na takej úrovni, ktorá nie je optimálna. Ak sa teraz na nejaké vyšetrenie čaká v priemere napríklad 1 mesiac, a ministerstvo stanoví štandard do 1 týždňa, tak to bude mať za následok presmerovanie oveľa väčšej sumy prostriedkov na tieto vyšetrenia, ktorá bude musieť byť zobratá niekde inde zo zdravotníctva a nemusí ísť o efektívnu realokáciu peňazí. Naopak, ak ministerstvo stanoví štandard 2 mesiace, tak to bude motivovať poskytovateľov a aj poisťovne predlžovať čakanie až k tomuto limitu, aby boli pacienti ochotní si priplatiť za skorší termín.

25.1.2017

Otázka (Veronika Kováčová, Plus 1 deň)
Dobrý deň, strana Sloboda a Solidarita oznámila, že bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac sa stal členom ich tímu pre zdravotníctvo. V súvislosti s tým by som vás chcela poprosiť o zhodnotenie toho, či Rudolf Zajac, aj vzhľadom na jeho výsledky a prínos v oblasti zdravotníctva z minulosti, má perspektívu priniesť nápady a riešenia, ktoré by posunuli zdravotníctvo vpred.

Odpoveď Dušana Zachara:
Rudolf Zajac ako jeden z mála politikov, ak nie vôbec jediný mal jasnú predstavu, kam má slovenské zdravotníctvo smerovať a začal túto víziu aj v praxi uskutočňovať. Hoci sa nie všetko podarilo a najmä nestihlo všetko z navrhnutých reforiem dokončiť, Rudolfa Zajaca považujem doteraz za najlepšieho ministra zdravotníctva, za ministra, ktorý bol najviac reformný. Preto si myslím, že má potenciál aj v súčasnosti prispieť podnetnými radami k tomu, aby sa naše zdravotníctvo posunulo dopredu.

24.1.2017

Otázka (Richard Nemec, Nový čas)
Dobrý deň, strana SaS mala dnes TB o tom, že vytvorila tím pre zdravotníctvo a dala si za cieľ do konca roka pripraviť reformu zdravotníctva po vzore odvodového bonusu.

ako vnímate návrh zo strany SaS?
na čo by sa mala podľa Vás pri tvorbe takejto reformy zamerať?
čo hovoríte na angažovanie p. Zajaca, má pre zdravotníctvo ešte čo priniesť?

Odpoveď Dušana Zachara:

Je ešte priskoro hodnotiť návrh, o ktorom nie je dosť informácií. Z prezentovaného je akurát možné dedukovať, že sa možno obmedzí solidarita bohatých ľudí v rámci zdravotného poistenia, keďže SaS chce stanoviť relatívne nízko položený horný strop na platenie odvodov. Z akých príjmov a od ktorých ľudí bude tento výpadok kompenzovaný, keďže má ísť do zdravotníctva rovnaký objem prostriedkov, nie je zatiaľ známe.
Na finančnú udržateľnosť zdravotníckeho systému a nastavenie správnych motivácií aktérov.
Ako jeden z mála, ak nie vôbec jediný mal jasnú predstavu, kam má slovenské zdravotníctvo smerovať a začal túto víziu aj v praxi uskutočňovať, hoci sa nie všetko podarilo a najmä nestihlo dokončiť. Rudolfa Zajaca považujem doteraz za najlepšieho ministra zdravotníctva, za ministra, ktorý bol najviac reformný.

23.1.2017

Otázka (Filip Domovec, Plus 1 deň)
Dobrý deň, prosím o odpovede na nasledujúce otázky:

Ako hodnotíte plánované zvýšenie poplatkov na Ústavnej
pohotovostnej službe na avizovaných 10 eur?
Máte relevantné údaje o tom, koľko percent prípadov, ktorí skončia
na ÚPS je neopodstatnených?
Odradí zvýšenie poplatkov na urgentoch ľudí, ktorí ich zneužívajú?

Odpoveď Dušana Zachara:
1. a 3.: Zvýšené poplatky za návštevu urgentu môžu obmedziť zbytočné využívanie týchto služieb niektorými pacientmi. Ide o to, aby si pacienti s neakútnymi stavmi začali riešiť svoje zdravotné problémy v ambulantnej zložke a v bežných denných ordinačných hodinách. Týmto spôsobom uvoľnené kapacity a zdroje budú môcť byť potom lepšie využité na liečbu tých pacientov, ktorí odbornú zdravotnú starostlivosť skutočne potrebujú a nie je možný časový odklad ich zdravotného problému. Následne sa môže skrátiť aj ich čakanie na diagnostiku a liečbu. Je dôležité tiež povedať, že pri oprávnených návštevách urgentov nemocníc nebudú pacienti platiť žiadny poplatok.

2.: Predstavitelia záchrannej zdravotnej služby hovoria o obrovskom počte výjazdov, ktoré končia na urgentných príjmoch nemocníc, pričom by nemuseli. Podľa nich môže ísť až o 60-70 % percent všetkých ich výjazdov.

19.1.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, momentálne by ma zaujímala téma starnutia zubárov na Slovensku. Podľa komory Takmer 50 % zubných lekárov registrovaných na Slovensku má nad 50 rokov, viac ako 60 rokov má takmer 30 %.

Môže generácia zubárov týmto tempom vymrieť, ak áno kedy? Ako vážny je tento problém?
Ako by sa tento problém podľa vás dal efektívne riešiť a ako hodnotíte prácu ministerstva v tomto( riešia to nejako?)
V súvislosti s týmto by ma tiež zaujímal názor na zubárov zo zahraničia konkrétne Ukrajiny, ktorí na Slovensko v poslednom čase hojne chodia, komora im chce podmienky sprísniť. Je to správne? Naozaj nemajú dostatočnú kvalifikáciu?

Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, je pravda, že nám zubári starnú a mierne klesá aj ich počet. Kým v roku 2004 tvorili zubný lekári vo veku 60 a viac rokov 14 %, o desať rokov neskôr je tento podiel už 36 %-ný (zdroj: NCZI). Na druhej strane je potešujúce, že mierne narástol aj podiel mladých stomatológov do 40 rokov – v roku 2004 tvorili 23 %, v roku 2014 to bolo 27 %, pričom najviac narástol počet vo vekovej skupine 25 až 29 rokov. To dáva mierny optimizmus, avšak tento trend musí byť dlhodobý, a aj tak sám nemusí stačiť na to, aby sa prechodne nevyskytli problémy s dostupnosťou zubných lekárov. Preto je z tohto dôvodu nepochopiteľné, že slovenská komora zubných lekárov chce ešte sprísniť podmienky príchodu zubárov zo zahraničia, ktorí by saturovali nedostatok kapacít v niektorých regiónoch Slovenska. Z pohľadu komory je však takýto ochranársky postup pochopiteľný, keďže si obmedzovaním vstupu na trh chráni svoje pozície. Je však v konflikte záujmov. Samozrejme, je nevyhnutné, aby lekári zo zahraničia spĺňali, resp. preukázali alebo nadobudli minimálne odborné štandardy, aké sú u nás.
Treba tiež povedať, že trh by si s nedostatkom zubárov vedel poradiť, keďže pri nedostatku stúpa cena, resp. platby pre zubárov a to motivuje mladých medikov voliť kariéru stomatológov a zahraničných lekárov prísť na Slovensko. Len netreba trhu klásť veľké polená pod nohy.

18.1.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o vyjadrenie k téme rokovaní s ANS a VšZP. Je podľa vás správne, že ANS chce od poisťovní navýšenie platieb za lôžkovú starostlivosť? VšZP im zároveň v decembri navrhovala naopak zníženie platieb o 20 percent za zobrazovacie vyšetrenia, v rámci šetrenia. Včera sa o tom rokovalo aj s ministerstvom, keďže to ANS prisľúbilo na tripartite kompenzáciu. Nemalo s tými peniazmi navyše počítať skôr ministerstvo pri zostavovaní rozpočtu a kompenzovať to nemocniciam?( alebo čo sa týka súkromných nemocníc to funguje inak?) Ako sa na situáciu pozeráte, kto je skôr v práve? Poisťovne alebo ANS? Dnes sa tiež rokuje s Unionom.

Odpoveď Dušana Zachara:
Je legitímne, keď zástupcovia ANS požadujú vyššie platby pre lôžkovú starostlivosť a taktiež je legitímne, keď poisťovne presadzujú efektívne nakladanie s prostriedkami a požadujú úspory. Máme tu slobodnú tvorbu cien a ich výška je vygenerovaná pri vzájomných rokovaniach, pri ktorých by v optimálnom prípade mali zohrávať rozhodujúcu rolu výsledky a kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti jednotlivých poskytovateľov. Súhlasím s názorom, že ak štát naloží na poskytovateľov väčšie bremeno v podobe vyšších obligatórnych výdavkov (napr. vyššie mzdy zdravotníkov) alebo pre poisťovne legislatívnymi úpravami zníži príjem (napr. odvodovo odpočítateľná položka) alebo zvýši výdavky (napr. rozsiahlejšie preplácanie doplatkov za lieky pacientom) a zároveň nekompenzuje tieto svoje opatrenia zvýšenými zdrojmi, tak to v sektore prináša pnutie, nakoľko na nezmenený, resp. stále sa zväčšujúci (aj v dôsledku starnutia obyvateľstva) balík starostlivosti musí byť rozdelený relatívne menší objem peňazí. Podobnému problému bude čeliť aj VšZP v dôsledku nutnosti dodržiavať svoj ozdravný plán, keďže v minulosti si žila výrazne nad svojimi možnosťami a nesprávala sa zodpovedne. Štát to však musí svojim občanom priznať.

17.1.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, rada by som sa opýtala na váš názor na centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti, momentálne projekt znova ožíva, tak ma zaujíma:

Čo si o tom myslíte a kde vidíte výhody a naopak nevýhody tohto projektu.
Bude to mať nejaký zmysel?
Prípadne neviete mi povedať, ako je to v súčasnosti s tým koľko pacientov posielajú naši všeobecní lekári k špecialistom v porovnaní s inými krajinami?
Ministerka Zvolenská v roku 2014 hovorila o 80percentách pacientov, ktorí sú posielaní k špecialistom. Je to veľa alebo málo v porovnaní s inými?

Na to však nie je nevyhnutne nutná centralizácia týchto služieb v jednej budove, ktorá by sa vybudovala či zrekonštruovala z verejných zdrojov a z rozhodnutia centrálnej autority, ako to bolo navrhované počas predošlej vlády. Projekt predošlého ministerstva zdravotníctva niesol v sebe riziká, ktoré spočívali najmä v deformácii už existujúceho trhu so zdravotnými, ako aj sociálnymi službami v regióne, ktoré poskytujú vo veľkej miere súkromní poskytovatelia.

Miera posielania pacientov od všeobecných lekárov na ďalšiu liečbu k špecialistom je podľa zistení štúdie WHO z roku 2012 na Slovensku vysoká a dosahuje približne 245 odporúčaní pri 1000 návštevách pacientov za rok. Až dve tretiny návštev pacientov u lekára vedie k predpísaniu liekov. Ministerka Zvolenská hovorila v roku 2014 o výrazne vyššom percente aj preto, lebo od roku 2013 bol obnovený systém povinných odporúčacích lístkov, ak pacient chce alebo musí navštíviť špecialistu. To samozrejme zvyšuje podiel návštev u všeobecných lekárov, ktoré končia poslaním, resp. vypísaním tzv. výmenného lístka pre špecialistu.

16.1.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, pred nejakým časom bola publikovaná štúdia, podľa ktorej na Slovensku klesol počet sestier v prepočte na počet obyvateľov, na rozdiel od lekárov, ktorí sa “počtovo” stabilizovali. K tomu mám na Vás dve otázky:

Prečo podľa vás na Slovensku klesá počet sestier? Čím je to spôsobené, akými dôvodmi?
Aké systémové opatrenia by sa mali podľa vás urobiť, aby sa zastavil tento pokles, respektíve, aby bolo u nás dostatok sestier?

Odpoveď Dušana Zachara:

Jedným z najhlavnejších dôvodov úbytku zdravotných sestier v SR je určite platová otázka. Avšak sú aj ďalšie dôležité faktory – napr. nevhodné pracovné podmienky, zlá atmosféra na pracovisku, vrátane vzťahu lekár – sestra, vysoká pracovná záťaž až preťaženosť (slovenské sestry vykonávajú aj také činnosti, ktoré v efektívnejších zdravotných systémoch robí nižší zdravotnícky personál), na druhej strane relatívne malé kompetencie a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych.
Sú to opatrenia, ktoré zlepšujú celý zdravotnícky systém – napríklad zavádzanie tzv. tvrdých rozpočtových obmedzení (Hard Budget Constraints). Okrem nich (ktoré však s nimi súvisia) treba zaviesť pre všetkých zdravotníckych pracovníkov také odmeňovanie, ktoré bude môcť lepšie ohodnocovať kvalitnejšie výkony. Treba zvýšiť podiel pohyblivej – motivačnej zložky mzdy. Treba prehodnotiť vzdelávanie a kompetencie zdravotných sestier, aby neboli zavalené administratívnou prácou, ktorú zvládne nižší zdravotnícky personál, a mohli vykonávať výkony, ktoré sú teraz de jure vyhradené lekárom, hoci ich dokážu a často aj v realite vykonávajú zdravotné sestry, hoci za ne nie sú odmeňované.

12.1.2017

Otázka (Ján Krempaský, SME)
Dobrý deň, mám na Vás jednu otázku:

Čo hovoríte na to, že Drucker chce zvýšiť poplatok za návštevu urgentu z 1,99 eura na päť eur a pohotovosti z 1,99 eura na 2 až 3 eurá?(Oslobodený od tejto povinnosti by mali byť ako doteraz tí, ktorí sú po vyšetrení na urgente hospitalizovaní alebo idú na expektačné lôžko).

Odpoveď Dušana Zachara:
Súhlasím so zvýšenými poplatkami za návštevu pohotovosti a urgentu. Môžu obmedziť zbytočné využívanie týchto služieb niektorými pacientmi. Veď napríklad len samotné záchranky hovoria o obrovskom počte výjazdov, ktoré končia na urgentných príjmoch nemocníc, pričom by nemuseli. Môže ísť až o 60-70 % percent ich výjazdov. Uvoľnené kapacity a zdroje by mohli byť lepšie využité na liečbu tých pacientov, ktorí odbornú zdravotnú starostlivosť skutočne potrebujú a nie je možný časový odklad ich zdravotného problému. Ide o klasický regulačný mechanizmus, ktorý funguje aj v zahraničí. Obmedzuje sa ním nadspotreba či také návštevy, ktoré je možné riešiť v bežných denných ordinačných hodinách.

12.1.2017

Otázka (Nikola Richterová, Hospodárske noviny)
Dobrý deň, chcela by som Vás osloviť v súvislosti s avizovanými vyššími poplatkami na pohotovostiach, ktoré včera oznámil minister zdravotníctva.

Považujete takéto rozhodnutie za správne?
Myslíte si, že vyššie poplatky dokážu „zaučiť“ pacientov, aby správne využívali pohotovosti, ambulancie a urgentný príjem?
V čom je podľa Vás momentálne problém?
Myslíte si, že by bolo taktiež potrebné zvýšiť vybrané poplatky?
Zaujímalo by ma tiež, či si myslíte, že by situácii pomohla nejaká iná novela?

Odpoveď Dušana Zachara:
Áno, myslím si, že zvýšené poplatky za návštevu pohotovosti a urgentu môžu obmedziť zbytočné využívanie týchto služieb niektorými pacientmi. Tým pádom budú môcť byť kapacity a zdroje lepšie využité na liečbu tých pacientov, ktorí zdravotnú starostlivosť nevyhnutne potrebujú a nie je možný časový odklad ich zdravotného problému. Ide o klasický regulačný mechanizmus, ktorý obmedzuje nadspotrebu a funguje aj v zahraničí.

Problém LSPP (t.j. pohotovostí) spočíva vo viacerých veciach: štátom regulované platby, nízke platby lekárom slúžiacim na pohotovosti, zákonná povinnosť pre ambulantných lekárov zúčastňovať sa LSPP, nerovný právny vzťah – súkromník – lekár vs. súkromný poskytovateľ LSPP, otázna motivácia a kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti v rámci LSPP, nedostatočné prístrojové vybavenie amnulancií, slabšia návštevnosť v neskorých nočných hodinách.

Riešením by mohlo byť prehodnotenie a stanovenie minimálnej sieťe LSPP, ktorá bude okrem spádovosti brať ohľad aj na časovú dostupnosť pre pacienta, netrvať na poskytovaní non-stop LSPP počas celej noci, zároveň ale sieť LSPP skoordinovať s bodmi záchraniek a urgentnými príjmami nemocníc, aby mali pacienti dostupnú nepretržitú zdravotnú starostlivosť, odstrániť štátnu cenovú reguláciu a preniesť zodpovednosť za naplnenie minimálnej siete zo žúp na zdravotné poisťovne, ktoré by si dohadovali zmluvy a cenové podmienky buď s poskytovateľmi LSPP alebo aj priamo s lekármi, ktorým by to mohlo viac vyhovovať, keďže by mohli dostať vyššiu úhradu od poisťovní.

12.1.2017

Otázka (Marek Poracký, SME)
Dobry den, prosim Vas o odpovedanie na nasledujucu otazku. Sukromnici nechcu nahradit RJ po jeho odchode z linky Ba – KE.

Je vobec sanca, aby sa na Slovensku prevadzkovala zeleznicna doprava na Slovensku za sucasnych podmienok na komercnej baze?
Co by sa muselo zmenit, aby sa tak stalo?

Odpoveď Petra Goliaša:
Ak uz stat dotuje osobnu zeleznicnu dopravu, mali by sa hlavne zmenit pravidla dotovania tak, aby vsetky subjekty dostavali rovnake dotacie na prepraveneho cestujuceho bez ohladu na vlastnika.

12.1.2017

Otázka (Richard Nemec, Nový čas)
Dobrý deň, pripravujeme skladačku ministrov, v ktorej sme sa ich pýtali jednoduchú otázku, čo pripravujú pre ľudí v tomto roku v rámci svojho rezortu. Rád by som Vás požiadal o zhodnotenie ich sľubov – či sú reálne a či sa zameriavajú na správne tézy, ktoré naozaj ľuďom môžu pomôcť alebo by sa mali venovať skôr niečomu inému. Preposielam Vám skrátenú formu, akú uvedieme v novinách.

Tomáš Drucker (Smer), Ministerstvo zdravotníctva:

zabezpečíme pre pacientov prístup k moderným liekom
investujeme 70 miliónov eur do modernizácie slovenských nemocníc, ktorých hospodárenie budeme účinejšie kontrolovať
zavedieme elektronické zdravotníctvio do ambulancií (e-Health)
zlepšíme systém vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, čo bude znamenať viac lekárov a sestier

Odpoveď Dušana Zachara:
Predstavené plány ministerstva na rok 2017 nepredstavujú nejakú revolúciu či zásadnú komplexnú reformu, avšak mnohé z nich triafajú do čierneho a v prípade úspešnej implementácie môžu prispieť k zlepšeniu fungovania slovenského zdravotníctva.

11.1.2017

Otázka (Filip Domovec, Pluska.sk)
Dobrý deň, podľa prieskumu agentúry GfK (v prílohe) čakajú pacienti priemerne na termín u špecialistu 7,3 týždňa. Približne 15 % pacientov čaká viac ako 3 mesiace.
V tejto súvislosti vás prosím o odpovede na nasledujúce otázky:

Sú čakacie lehoty na termíny u špecialistov na Slovensku neštandardne dlhé?

Odpoveď Dušana Zachara:
Je nutné konštatovať, že dlhé čakanie na špecializovanú zdravotnú starostlivosť je bežné aj vo vyspelých systémoch. Je to zapríčinené obmedzenými kapacitami a zdrojmi. Často sa stáva, že aj na Západe čakajú pacienti na termín u špecialistu viac ako 50 dní.

11.1.2017

Otázka (Veronika Folentová, Denník N)
Dobry den, MZ ide zmenit zakon o lieku kvoli liekom na vynimku. Chcela som sa vas poprosit:

Su dnes lieky na vynimu podla vas problem?
Ako to funguje v inych krajinach s takymito liekmi?

MZ hovori o pripravovanej novele toto: “Novela zákona č. 363/2011 Z. z. počíta so zadefinovaním pojmu inovatívny liek a s definíciou systému hodnotenia inovatívnych liekov a inovatívnych terapeutických postupov tak, aby sa inovatívne lieky mohli stať súčasťou zoznamu kategorizovaných liekov. Pojem inovácia, inovatívny liek, inovatívna liečba a spôsob ich hodnotenia ako zdravotníckej technológie sa aktuálne diskutuje v pracovnej skupine a bude následne validovaný.

Ako hodnotite takyto navrh?
Zodpovednost by mala niest aj farmaceuticka firma, napriklad by preplatila liek, ak by liecba nezabrala. Bol by to dobry navrh?

Odpoveď Dušana Zachara:
Liekov, ktoré neprešli kategorizáciou, alebo sa jej úmyselne vyhli, a sú preplácané pacientom zdravotnými poisťovňami na výnimky, z roka na rok rastie. Stúpa počet žiadostí pacientov, ako aj celková suma preplatených liekov na výnimky. Problém je, že neexistujú jasné pravidlá na úhradu nekategorizovaných liekov na výnimky. Môže prichádzať k nespravodlivostiam a neefektívnostiam.

Na druhej strane však treba byť ostražitý aj pri návrhoch, ktoré hovoria, že znížia mieru úhrad na výnimky tým, že definujú pojem “inovatívne lieky”, aby sa tieto mohli ľahšie stať súčasťou zoznamu kategorizovaných liekov. Tu existuje oprávnené riziko, že sa jedna výnimka nahradí výnimkou druhou, keďže tzv. inovatívne lieky budú mať svoju vlastnú kategóriu. Martin Filko, ktorý sa spolupodieľal na stanovení kritéria QALY pre vstup liekov do kategorizačného úhradového mechanizmu, by možno povedal, že pojem inovatívne lieky je eufemizmom a často sa pod ním skrývajú príliš drahé lieky, ktoré prinášajú pacientom relatívne malý úžitok. Ak budeme z verejného zdravotného poistenia preplácať drahé lieky, ktoré majú relatívne malú účinnosť v takej výške, že náklady na získané roky života v štandardizovanej kvalite výrazne presiahnú hranicu, na ktorej sa dohodla spoločnosť, že je ochotná a schopná ufinancovať, tak táto neefektívnosť bude veľmi zjednodušene znamenať, že z disponibilných zdrojov pomôžeme menšiemu počtu pacientov. Klasický problém hodnoty za peniaze.

Touto obavou však nechcem zároveň povedať, že kritérium QALY musí zostať ako jediné, že k nemu nemôžu pribudnúť aj ďalšie kritériá, že sa nemá meniť jeho hranica a pod. Len treba mať na mysli, že jasné pravidlá a kritériá na zaraďovanie liekov, ktoré budú preplácané z verejných zdrojov, nám majú pomáhať sa kvalifikovanejšie rozhodnúť, kam máme nasmerovať limitované zdroje, a to tak, aby boli z verejného zdravotného poistenia uhrádzané prednostne tie lieky či technológie, ktoré nám prinášajú najväčší úžitok na jednotku vynaložených prostriedkov, a nie tie, ktoré majú za sebou len dostatočne silné a vplyvné záujmové skupiny. V opačnom prípade ide o neefektívne nakladanie s verejnými zdrojmi. A neefektívnosť znamená neetické konanie, ktoré v prípade zdravotníctva môže viesť dokonca až k zbytočným úmrtiam pacientov.

11.1.2017

Otázka (Lenka Ježová, TA3)
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, či by ste sa mi vedeli vyjadriť k tomu, čo si myslíte o základnom príjme ako ho plánuje zaviesť v pilotnom projekte napríklad Fínsko. To si od toho sľubuje, že náhodne vybraná vzorka ľudí z radov nezamestnaných bude garantovaným, nepodmieneným príjmom bez nutnosti hlásiť sa na úradoch motivovaná pracovať, poprípade si nájsť prácu a ovplyvní to pozitívne celú národnú ekonomiku.

Je vôbec spoločnosť na Slovensku pripravená, niečo také vôbec vyskúšať?
Vedeli by ste si to predstaviť na Slovensku?
Aké podmienky by bolo potrebné pripraviť na to, aby sa vôbec niečo také dalo zaviesť?
Aké sú úskalia?
Mohlo by niečo také mať u nás úspech a motivovať ľudí pracovať?

Odpoveď Petra Goliaša:
Hlavnou vyhodou zakladneho prijmu je zjednodusenie administrativy, kedze pre jeho poberatelov sa rusia vsetky ostatne socialne davky a teda nemusia byt testovani, ci na ne maju narok. Nevyhodou je, ze system nerozlisuje socialnu situaciu jednotlivca a teda ani jeho potreby. Niekto tak moze dostavat prilis vela a niekto prilis malo penazi vzhladom na jeho socialnu situaciu. Dalsou nevyhodou moze byt dopad na verejne financie, pokial je system nastaveny prilis stedro.

Z pohladu motivacie pracovat je klucovy cisty prijem cloveka pri pasivite a pri nastupe do prace. Problemom Finska je, ze ak si nezamestnany najde pracu, jeho socialne davky klesaju prilis rychlo. Za nizky prijem sa mu preto neoplati pracovat, lepsie je pre neho poberat socialne davky. Mimochodom, rovnaky problem mame aj na Slovensku a INEKO na to uz dlhodobo upozornuje. Riesenim je spomalit kratenie socialnych davok pri rastucom legalnom prijme, k comu vlada najnopsie aj pristupila v pripade dlhodobo nezamestnanych. Dalsim riesenim je znizenie odvodov pre ludi s nizkym prijmom, co INEKO tiez dlhodobo odporuca. To sa tyka prace na dohodu, zivnost aj riadne zamestnanie.

10.1.2017

Otázka (Simona Gulisová, Aktuálne.sk)
Dobrý deň, pripravujem článok o materiáli Agenda 2030, o ktorom bude v stredu rokovať vláda. V rámci prvého cieľu sa Slovensko zaviazalo ukončiť chudobu všade a vo všetkých formách.

Ako by mohlo Slovensko konkrétne prispieť k naplneniu týchto cieľov?
Aké nástroje používa vláda na skoncovanie s chudobou u nás?
Môžu stanovené ciele nadobudnúť reálne kontúry alebo ich skôr považujeme len za formálne?

Odpoveď Petra Goliaša:
Znizovaniu chudoby by pomohlo, keby sa ludia s najnizsou kvalifikaciou lahsie dostavali na trh prace. Dnes su pre nich vyznamnou barierou vysoke odvody, v dosledku coho ich cisty prijem z legalneho zarobku klesa na hranicu, pri ktorej pre nich moze byt atraktivnejsia praca nacierno alebo poberanie socialnych davok. Klucovym opatrenim je teda znizovanie odvodov pre ludi s nizkym prijmom a to dohodarov, zivnostnikov aj riadnych zamestnancov. Sucasne je potrebne podporovat zvysovanie kvalifikacie najmä dlhodobo nezamestnanych ludi prostrednictvom dovzdelavania a treningov ako aj pomahat im pri hladani si prace.

Stat by mal sledovat, porovnavat a zverejnovat uspesnost uradov prace pri zaradovani nezamestnanych na trh prace.

Pre marginalizovane skupiny obyvatelstva je dolezita dostupnost zdravotnej starostlivosti a tiez formalnej vychovy a vzdelavania uz od predskolskeho veku.

3.1.2017

Otázka (Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny)

Odpoveď Dušana Zachara:
Ak na nové vedenie rezortu už nečakajú ďalšie míny, tak by sa snáď opätovne posunutý termín nábehu eHealth pri kompetentnom a angažovanom líderstve dal stihnúť. Minimálne jeho oklieštenejšia verzia. V tejto súvislosti je dôležité, že garantom eHealthu bude nový riaditeľ NCZI, ktorého si minister Drucker zobral z predstavenstva Slovenskej pošty, kde bol zodpovedný za informačné technológie, takže minimálne odborný potenciál tu je.

Najvacsou stopkou, alebo spomalovacom implementacie eHealthu bolo to, že štátny projekt eHealth nemal doteraz reálne svojho pána, ktorý by za všetko niesol i reálnu zodpovednosť. Keďže eHealth je financovaný z eurofondov, bol tlak na efektívnosť ešte viac utlmený, resp. to bola pre mnohých výzva, ako z tohto projektu získať čo najväčšiu rentu. V súkromnom sektore by sa to ťažko mohlo stať. Dobrým príkladom je elektronizácia služieb zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá potrebovala na realizáciu zlomok času a peňazí štátneho eHealthu.

INEKO - Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy

Archív mediálnych výstupov

Mediálne výstupy za rok 2022

Mediálne výstupy za rok 2021

Otázky novinárov a odpovede INEKO za rok 2021

Otázky novinárov a odpovede INEKO 2020

Mediálne výstupy za rok 2020

Otázky novinárov a odpovede INEKO 2019

Mediálne výstupy za rok 2019

Otázky novinárov a odpovede INEKO 2018

Mediálne výstupy za rok 2018

Otázky novinárov a odpovede INEKO 2017