Dátum: 13.06.2006
Hlavným argumentom odporcov poplatkov za štúdium na vysokých školách je, že by sa tým znížila dostupnosť vzdelania najmä pre sociálne slabšiu časť obyvateľstva. Štúdia londýnskeho think-tanku CER* však paradoxne uvádza, že zavedenie poplatkov spolu so študentskými pôžičkami na Novom Zélande v roku 1992 prinieslo presne opačný výsledok. Študentské pôžičky tu dnes presahujú 0,5% HDP, čo je najviac v OECD. Zároveň tu je najväčší podiel mladých ľudí, ktorí začínajú študovať na vysokej škole a zvýšil sa aj podiel študentov zo sociálne slabších a etnických skupín.
*Richard Lambert, Nick Butler – The future of European universities: Renaissance or decay, máj 2006
(Zapísal: PG, 13.6.2006)
v principe ano (ak chapeme ‘dostupnost’ ako objem ‘spotreby’), pretoze poplatky do systemu vnasaju priame naklady obetovanej prilezitosti (opportunity costs). prave preto su vsak aj rozumnym opatrenim, kvoli ekonomickej kalkulacii (tak pre efektivnost ponuky ako aj dopytu – odhliadnuc od moznych ‘pozitivnych externalit’ vzdelavania). toto je vsak argumentacia ‘ceteris paribus’, cize empiria moze byt uplne ina ak poplatky ovplyvnia aj ine premenne (t.j. ak sa zmeni celkovy pohlad na vzdelanie ako hodnotu, ak sa tym z dlhodobejsieho hladiska zvysi kvalita skol/navratnost investicie etc.)
Poplatky znizia dopyt (pocet ludi ochotnych studovat pri danej cene – napr. skolnom), ale zaroven zvysia ponuku (pocet skol/ucitelov ochotnych pri danej cene ucit). Konecny vysledok je zvysenie dostupnosti (pocet studentov), ak sme sa novou cenou, t.j. poplatkami priblizili k rovnovaznej cene (v equilibriu), alebo aj znizenie, ak sme sa od rovnovaznej ceny vzdialili.
Ako zmena kazdej ceny v ekonomike aj zmena ceny vzdelania sposobi posunky kriviek ponuky a dopytu jednak po vzdelani ale tato zmena sa prenesie aj do inych oblasti. V neposlednom rade urcite ovplyvni aj dopyt a ponuku produkcnych faktorov. Zavedenie poplatkov by som vsak vnimal jednoznacne pozitivne. Potencialnym studentom sa naklady sice zvysia ale predovsetkym zrealnia, co moze nakoniec viest k celkovej uspore. Na druhej strane zvysenie ceny vzdelania prinesie tlak na zvysenie jednak kvality a jednak ponuky vzdelania, ktoru budu moct nasledne studenti adekvatne vyuzit. Dostupnost vzdelania sa tym podla mna urcite neznizi,len sa viacerym ludom jednoducho studovat neplati pokial sa tej oblasti dalej nechcu vazne venovat. Ti ostatni budu vzdy mat moznost si na dodatocne naklady zarobit, resp. pozicat. Okrem toho aby sa dodatocna ponuka vzdelania uchytila, tiez si musi hladat dopyt, cize koniec koncov aj skoly budu tlacene motivovat perspektivnych studentov stipendiami.