Dátum: 23.03.2007
Podstatný podiel na vysokom raste ekonomiky majú investori, ktorí tu postavili fabriky a vyvážajú tovar do zahraničia. Paradoxne, vývozcov brzdí koruna, ktorá posilňuje práve vďaka tomu, že sa im darí. Vývozcom tak stúpajú náklady na pracovnú silu a iné domáce zdroje. Z posilnenia koruny však profituje široká spoločnosť v podobe lacnejších tovarov dovezených zo zahraničia, či lacnejších dovoleniek.
Situácia sa zmení po prijatí eura. Vývozcovia už nebudú mať problém so silnejúcou korunou (samozrejme, môžu mať problém so silnejúcim eurom, ak budú vyvážať mimo eurozóny a platby nebudú v euro). Budú viac investovať, zamestnávať viac ľudí, čo sa v konečnom dôsledku prejaví aj v prehĺbení súťaže na trhu práce a následnom raste miezd. Prijatie eura umožní rýchlejší rozvoj firiem, ktoré poháňajú rast ekonomiky – pôjde teda o „zaslúženú“ odmenu. Naproti tomu skončí „prerozdeľovanie“ rastu, ktorému sa dnes vďaka posilňovaniu koruny teší široká spoločnosť.
(Zapísal: PG, 23.3.2007)
aha tak preto kvoli spomenutým vyhodam eura dosahuju ekonomiky statov eurozony stabilne vyssiu vykonnost ako ine krajiny eu bez eura. alebo zeby nie? hm… :-\
na druhej strane, prijatie eura znamena, ze konvergencia k EU uz pojde vylucne cez inflaciu (konkretne cez ceny sluzieb) a vyssia inflacia znamena vyssi rast miezd, takze vyvozcovia sice nebudu citit tlak kurzu, ale o to viac budu citit mzdove tlaky – ekonomika sa v konecnom dosledku neda oklamat – ja osobne vidim vyhody skor v tom, ze sa znizia transakcne naklady a vdaka tomu sa zvysi objem obchodu
“Každé posilnenie meny znamená transfer bohatstva od exportérov k obyvateľstvu”, citujem Jana Tótha v najnovšom .týždni. K tomu niet čo dodať...
Zaráža ma ale názor Petra Schutza, že “Existencia kurzu (SKK) je kanálom, ktorý efekty zvyšujúcej sa konkurencieschopnosti (ekonomiky) zrýchľuje.” – tiež citát z najnovšieho .týždňa. Ja si presne naopak myslím, že silnejúca koruna, keďže brzdí exportérov, ktorí majú podstatný podiel na hospodárskom raste, brzdí rast ich produktivity a teda aj konkurencieschopnosti.
PS: Zavedenie eura plne podporujem, je totiž pre mňa väčšou zárukou makroekonomickej stability, ako naši politici. Vítam tiež zníženie transakčných nákladov.
Nakolko z prijatia eura budu profitovat predovsetkym firmy a obcania vdaka skonceniu “prerozdelovaniu” rastu o ktory sa zasluzili vlastnou pracou nebudu mat vdaka euru nic. a co je este horsie, v podmienkach rychleho rastu nie je vhodne zavadzat novu menu a radsej pockat na stabilizaciu rastu na nizsich urovniach, pretoze rast miezd sa odrazi na inflacii a NBS okyptena o cast svojich pravomoci v oblasti monetarnej politiky sa uz bude moct len bezmocne prizerat.
Predpoklad ze vyvozcovia nebudu mat problem so silnejucou korunou a preto budu viac investovat a zamestnavat viac ludi povadzujem za ruzove okuliare nakolko – ako sami uvadzate – investori ktori tu postavali fabriky neprodukuju pre Slovakov a vyuzivaju iba lacnu pracovnu silu. Preto pri raste miezd pojdu dalej na vychod (Ukrajina?) a toto ovplyvni vyvoj slovenskej ekonomiky ovela viac ako eliminacia marginalnych fluktuacii meny. Hlavne ked sa posunutim fluktuacneho pasma pre nich zafixoval “drahsi” prechod na euro a teda aj aj vyssi rast miezd pri pohlade zo zahranicia / v EUR ako zodpoveda dynamike domaceho trhu.
Vyssiu inflaciu si opat odnesu obyvatelia – paradoxne prave zvysovaniu ich produktivity a to bude ich “zasluzenou” odmenou, hlavne ked sa budu motory slovenskej ekonomiky – automobilky “porucat” v ustrety lacnejsim zdrojom a Slovensko nestihne vdaka svojej vyhradnej orientacii na nizkokvalifikovane prace prestupit na dalsi stupienok technologickeho vyvoja, ktory by zabezpecil udrzanie konkurencnych vyhod aj pri vyssej urovni miezd. Neviem preco sme Cechom vycitali ze nam tu nechali prevadzne tazky priemysel, ked sa aj sami Slovaci v dalsich rokoch dobrovolne orientovali na manualnu pracu namiesto rozvoja znalostnej ekonomiky.
India to dokazala, preco by sme to nemali dokazat my? Lebo pravica – motivovana podla mojho nazoru o.i. aj uplatkami na konta v offshore krajinach (praktika znama z Ciech) – dala prednost nevyvazenemu portfoliu investorov, ktori sice nastartovali slovensku ekonomiku, ale vyhradnou orientaciou na pasovu vyrobu nas dostali prave tam kde nas kedysi nechali Cesi.
Kto by to myslel seriozne so znalostnou ekonomikou, ten by okrem podpory pasovej vyroby podporoval aj spolocnosti ako Accenture a poskytoval im stimuly na usidlenie sa na Slovensku. I stimuly mohli byt vymyslene praktickejsie ako bohapuste rozdavanie penazi danovnikov investorom, pretoze z tych ciastok ktore pretiekli do vreciek investorov sme si mohli postavit vyrobne pasy na zelenej luke aj sami. Namiesto miliona za tvorbu jedneho pracovneho miesta investorovi sme za tie peniaze mohli zriadit hned niekolko pracovnych miest aj sami. Tolko na margo “bohapusteho rozdavania” penazi. Seriozny stimul je vo forme danovych vyhod, jednoduchych zakonov, minimalizacie byrokracie a poskytnutia infrastrktury – a nie prostrednictvom priamych penaznych transferov nadnarodnym spolocnostiam.
Priame transfery mozno maju zmysel ale pre male firmy a start-upy. Neviem vsak o tom ze by stat daval milion malym podnikatelom za to ze zriadia pracovne miesto, taketo vyhry su asi urcene len tym co su schopni previest prislusne ciastky na konta v offshore krajinach.
“V investičných stimuloch robia chyby štáty na celom svete. Legendou sa stala dotácia firme Mercedes od štátu Alabama v roku 1993. Štát zaplatil až 200-tisíc dolárov za každé vytvorené pracovné miesto. Brazília dotovala v polovici 90. rokov každé miesto v automobilovom priemysle sumou od 54- do 340-tisíc dolárov. India v roku 1997 ponúkla firme Ford za každé miesto dokonca 420-tisíc dolárov – sumu, ktorá bola mimo hranice akéhokoľvek ekonomického zdôvodnenia. “ [Zdroj]
Apropos v tomto zapisku hovorite o “diskusii” v INEKu. Diskusia znamena nazorovy rozpor a je preto plna protikladov, argumentov “za” a “proti”. Vo Vasom prispevku vsak vnimam iba jednu suvislu myslienku – kde je teda ta slubena diskusia, kde su odlisne nazory ktore maju byt jej zakladom? Pripomina mi to jednostranny vladny brainwashing pri vstupe do NATO, ktory sa sice oficialne nazyval “diskusiou” ale zatial co vlada podporovala a prezentovala nazory “za”, nedala ani korunu na podporu nazorov “proti”. Rozdiel medzi takouto demokraciou a totalitou tkvie len v tom, ze ti co boli proti boli likvidovani medialne a nie fyzicky. O “diskusie” bez dvoch vyvazenych protipolov nestojime.
Zdravím všechny, jsem studentka a píši bakalářskou práci na výzkum, který se zabývá zavedením EURA na Slovensku, proto Vás prosím o vyplnění anonymního dotazníku na http://rela.mendelu.cz/vyzkum/?vyzkum=845
děkuji.