Žiaci väčších základných škôl a škôl z hustejšie osídlených regiónov dosahujú v priemere lepšie výsledky
Dátum: 31.03.2020
31.3.2020, blog.etrend.sk/inekomenty
Žiaci väčších základných škôl a škôl z hustejšie osídlených regiónov dosahujú v priemere lepšie výsledky
INEKO každý rok hodnotí výsledky žiakov základných a stredných škôl pomocou agregovaného hodnotenia, ktoré pozostáva z viacerých ukazovateľov. Keď sme sa na hodnotenie pozreli z regionálneho hľadiska a odfiltrovali sme školy s veľkým podielom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, aby sme dokázali lepšie zachytiť aj ostatné príčiny rozdielov v dosahovaných výsledkoch, ukázalo sa, že na výsledky výrazne vplýva veľkosť školy, ako aj to, koľko ďalších škôl sa nachádza v jej okolí.
Na skutočnosť, že žiaci z väčších škôl v priemere dosahujú lepšie výsledky, sme po prvý raz upozornili v roku 2014. Minulý rok rovnaký súvis medzi veľkosťou školy, presnejšie počtom testovaných žiakov a výsledkami žiakov v Testovaní 9 z matematiky, preukázal aj Inštitút finančnej politiky. Keďže každý rok hodnotíme výsledky žiakov na základe komplexnejšieho vzorca, ktorý ale zahŕňa aj Testovanie 9 z matematiky, pozreli sme sa jednak na to, či tento vzťah stále platí a či neexistujú aj ďalšie faktory, od ktorých hodnotenie závisí.
Naše hodnotenie výsledkov žiakov základných škôl pozostáva z dosahovaných výsledkov za najnovšie 4 roky v Testovaní 5, Testovaní 9 a z mimoriadnych výsledkov dosiahnutých v rôznych súťažiach. Zahrnutie viacerých relevantných ukazovateľov a viacerých rokov do hodnotenia zabezpečí vyššiu odolnosť voči vplyvu náhody.
Spomedzi nami sledovaných faktorov ovplyvňujúcich dosahované výsledky je najdôležitejším podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP). Hoci sa tento podiel medzi rokmi výrazne mení, často kvôli zmenám v definícii a rozdielnej kvalite vykazovania, a teda neodráža úplne dobre skutočný podiel týchto žiakov, veľký vplyv je možné badať aj pri ich nedokonalej identifikácii.
Graf 1: Počet a podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia
Najlepšie výsledky dosahujú školy s podielom žiakov zo SZP do jedného percenta. Zaujímavé je, že už interval 1 % – 5 % viditeľne zhoršuje dosahované výsledky a s rastúcim podielom žiakov zo SZP hodnotenie ešte výraznejšie klesá. Toto však samozrejme nemusí znamenať menej kvalitný vzdelávací proces, ale rozdielne podmienky žiakov na vstupe alebo počas štúdia. Pre posudzovanie ďalších faktorov je však dôležité nielen poznať túto závislosť, ale aj ju vedieť dobre odfiltrovať.
Graf 2: Závislosť celkového hodnotenia výsledkov žiakov školy od podielu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia
Ako druhý faktor sme posudzovali vplyv veľkosti školy, kde sme zahrnuli už iba školy s podielom žiakov zo SZP do 1 %. Ak by sme totiž zahrnuli všetky školy, mohlo by sa napríklad stať, že práve školy s veľkým podielom žiakov zo SZP sú v princípe menšie, a teda dôvod horších dosahovaných výsledkov nie je sám osebe menší počet žiakov školy, ale stále ten istý – väčší podiel žiakov zo SZP.
Napokon, posledný posudzovaný faktor bol tzv. hustota škôl, presnejšie počet žiakov v školách, ktoré sa nachádzajú dostatočne blízko k tej posudzovanej. Pre tieto účely sme vytvorili vzorec, ktorý vypočítal vážený súčet počtu žiakov vo všetkých ostatných školách na Slovensku, pričom váha výrazne klesá s rastúcou vzdialenosťou.
Obr. 1: Hustota škôl – počet žiakov v okolitých školách
Ukazuje sa, že aj s rastúcim počtom žiakov školy, aj s rastúcim počtom žiakov v okolitých školách rastie jej celkové hodnotenie. Pri počte žiakov školy je táto závislosť priamočiara, teda rastie od najmenších škôl až po najväčšie (viď Graf 3). Pri počte žiakov okolitých škôl je situácia trochu zložitejšia. Zdá sa, že existujú akési dve hranice: ak je v okolitých školách menej žiakov ako je prvá hranica, je už jedno koľko, očakávané hodnotenie školy to (smerom dole) neovplyvňuje. Podobne, ak je žiakov v okolitých školách viac než druhá hranica, očakávané hodnotenie už nerastie (viď Graf 4).
Graf 3: Závislosť celkového hodnotenia školy od počtu žiakov príslušnej školy
Graf 4: Závislosť celkového hodnotenia školy od počtu žiakov v okolitých školách
Keďže všetky tri doteraz spomínané faktory majú zrejmý vplyv na výsledky žiakov, vytvorili sme s ich pomocou jednoduchý lineárny model na odhadnutie celkového hodnotenia. Školy, ktoré majú skutočné hodnotenie vyššie ako určil model, robia pravdepodobne niečo dobre, alebo majú šťastie na prijímanie nadpriemerne šikovných žiakov. Pri školách s hodnotením pod modelom je to presne naopak.
Školy s najvyšším hodnotením oproti modelovanému
Školy s najnižším hodnotením oproti modelovanému
Netvrdíme však, že niektorá škola je kvôli vysokému alebo nízkemu hodnoteniu dobrá alebo zlá, resp. lepšia alebo horšia ako vychádza z modelu. Cieľom je len identifikovať takéto školy vymykajúce sa očakávaniam (toto môžu byť tak isto veľké školy vo veľkých mestách, ako malé školy na samotách) a podrobne sa pozrieť na príčiny ich úspechu alebo neúspechu. Napríklad, neočakávane nízke hodnotenie môže byť spôsobené znevýhodnenými podmienkami žiakov na vstupe, ktoré v skutočnosti nemusia byť dobre identifikované a škola môže poskytovať v skutočnosti dobrú pridanú hodnotu.
Viac informácií si môžete prečítať v samotnej analýze.
Peter Klátik
Matej Tunega
Tento text súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa.