Dátum: 12.04.2021
Podpísali sme verejnú výzvu predsedovi Vlády SR Eduardovi Hegerovi a Vláde SR k situácii okolo ŠÚKL.
Pozrite, ako prudko sa za pár posledných rokov zhoršila kvalita demokracie v Poľsku (zo 7,47 na 6,67), Maďarsku (zo 7,53 na 6,64) a v Česku (z 8,19 na 7,62). U nás zatiaľ len mierne (zo 7,35 na 7,16). Pri známke pod 6,00 sa už nedá hovoriť o demokracii. Pre porovnanie, v Rusku majú voľný pád z 5,02 na 3,17 a Ukrajina mierne stúpla z 5,42 na 5,69.
Posledné hodnotenie je za rok 2017, za tento rok bude známe už čoskoro. V našom regióne sa ale dá očakávať ďalšie zhoršenie.
Zdrojom je jeden z najlepších indexov demokracie, ktorý zostavuje The Economist Intelligence Unit zo 60 rôznych indikátorov vrátane základných práv a slobôd, politického systému, hodnôt a angažovanosti občanov, slobody médií či dôvery vo verejné inštitúcie.
Demokracia nie je nikomu daná. Treba tvrdo pracovať, aby sme ju nestratili a pokúsili sa ju vylepšiť. Prianím INEKO do nového roka je, aby sa pád prinajmenšom v našom regióne zastavil. A aby čo najviac ľudí porozumelo príčinám a hrozbám súčasného vývoja. Len kvalitná demokracia je totiž zárukou lepšieho života pre všetkých.
RTVS 6.12.2018 vo večerných správach doplietla naše kritické vyjadrenia k plánovanej výstavbe úseku R2 Kriváň – Mýtna, keď ich použila ako vyjadrenia k úseku R2 Mýtna – Lovinobaňa. Tento úsek ale nekritizujeme, naopak, navrhované riešenie považujeme za blízke optimálnemu.
Zverejnené vyjadrenia INEKO sa teda týkajú úseku R2 Kriváň – Mýtna, nie úseku R2 Mýtna – Lovinobaňa:
“Podľa inštitútu INEKO vyhlásil rezort dopravy súťaž na zhotoviteľa stavby napriek nedotiahnutým projektom a nevykúpeným pozemkom.
Ján KOVALČÍK, analytik INEKO: Pretože sa niečo šilo veľmi horúcou ihlou a do toho navyše vstúpil tlak pána ministra a jeho strany Most-Híd a snaha za každú cenu vypísať tento tender čím skôr. Pri takomto drahom riešení ani nie je ekonomicky obhájiteľný.”
V prípade záujmu sme pripravení zorganizovať pre redaktorov RTVS aj iných médií workshopy, kde im ukážeme praktické možnosti rýchleho získania a overenia informácií o ľubovoľných úsekoch diaľnic a rýchlostných ciest z portálu http://cesty.ineko.sk/.
Napríklad k úseku R2 Mýtna – Lovinobaňa na portáli hodnotíme naliehavosť dopravného problému aj primeranosť navrhovaného riešenia známkou 2 (na stupnici 1 až 5), čo znamená, že je blízko optima.
Naproti tomu, k úseku R2 Kriváň – Mýtna hodnotíme naliehavosť dopravného problému známkou 3 a primeranosť navrhovaného riešenia známkou 4, čo znamená, že sú ďaleko od optima. Ide totiž o úsek, ktorý vedie mimo obcí (teda ich neodľahčuje od tranzitu na rozdiel od mnohých prioritnejších úsekov v iných častiach Slovenska) a kapacita súčasnej cesty zatiaľ postačuje. Navyše tu existuje ekonomicky výhodnejšie riešenie s kratšími estakádami, ktoré sa začalo pripravovať, ale NDS od neho bez primeraného odôvodnenia ustúpila a vrátila sa k riešeniu drahšiemu cca o 100 miliónov eur.
SME.sk, 20.8.2018
“Hoci od okupácie uplynulo už 50 rokov, musíme si ju aj dnes pripomínať. Veď prezident Ruskej federácie Vladimír Putin aj v súčasnosti vyhlasuje, že rozpad ZSSR a jeho impéria bol strategickou chybou ruskej politiky a zároveň vykonáva reálne kroky pre návrat pred rok 1991.
Ruské vojská sú dnes na Kryme, na východe Ukrajiny, na severe Gruzínska, neradostná situácia je v moldavskom Podnestersku. Vojenské cvičenia v blízkosti západných hraníc Ruska tiež pripomínajú udalosti roku 1968.
Dnes je však Slovensko súčasťou EÚ a NATO. V členských krajinách týchto zoskupení sú vlády, ktoré si ctia demokraciu a rešpektujú suverenitu svojich spojencov. Zároveň sú však pripravené splniť si svoju spojeneckú povinnosť, ktorou je vojenská pomoc v prípade napadnutia iným štátom.
V tom je veľký rozdiel oproti augustu ’68, keď Československo vojensky napadli jeho vlastní spojenci. Žiaľ, prieskumy verejnej mienky, ale najmä výroky a skutky niektorých politikov ukazujú, že nie všetci tomu rozumejú. Dokonca ani tí, ktorí by z titulu svojej ústavnej funkcie mali rozumieť najlepšie,” uvádza sa v stanovisku mimovládnych organizácií.
TA3, 13.6.2017
Asistent na Katedre kriminálnej polície Akadémie Policajného zboru SR Adrián Vaško, ktorý pôsobil v rokoch 2004-2010 na slovenskej ambasáde v Moskve, bol pozvaný do relácie TA3 Téma dňa, aby sa vyjadroval o Putinovi a Rusku. Zaujalo nás, aké nekritické názory o Rusku prezentoval, a že ich redaktor TA3 nijak nekonfrontoval.
Pán Vaško o.i. racionalizoval nedávne zatýkanie stoviek demonštrantov protikorupčných protestov po celom Rusku tým, že to môže byť „logická reakcia polície, na to, že v prípade nejakých možno konfliktov, potýčiek alebo narušenia zákona aj zasiahli“.
Ďalej na otázku redaktora, že Putin obvinil USA z podpory terorizmu na Kaukaze a vytvorenia siete al-Káida na Blízkom východe, odpovedal, podľa jeho slov odľahčene, takto: “Vzhľadom na to, že pán Putin bol riaditeľ Federálnej bezpečnostnej služby a je prezident Ruskej federácie a ruské tajné služby fungujú podľa môjho názoru na vysokej úrovni, predpokladám, že tie informácie, ktoré prezentoval, majú reálny základ.”
Pán Vaško okomentoval, že sankcie Západu nesplnili svoj „prvoplánový účel“ dotlačiť Rusko k nejakým ústupkom alebo zmenám, skôr sa ľudia stmelili, zomkli sa a vinníka hľadajú za hranicami. Sankcie podľa Vaška prispeli k obnoveniu poľnohospodárskej výroby, „pestujú si vlastné produkty, potraviny“ – čiže akási romantická predstava o zvyšovaní potravinovej sebestačnosti ako pozitívnej externalite sankcií?
Ale najviac nás zarazil minimálne veľmi vlažný postoj človeka, ktorý v minulosti pôsobil na diplomatickej misii v Rusku a v súčasnosti pôsobí na Slovensku v štátnej vysokej škole zabezpečujúcej vzdelávanie a výchovu najmä príslušníkov Policajného zboru SR a ďalších bezpečnostných služieb, k oficiálnej zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Vzťah NATO – Rusko vidí tak, že sa nám tu na Slovensku, v EÚ a západnom svete neoprávnene prezentuje Rusko ako hrozba pre Európsku úniu alebo svetový mier.
Redaktorovi TA3 sa tu priam ponúkala kontra v podobe pripomenutia ruskej invázie na Krym a Donbas alebo slov generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, že Rusko destabilizuje Európu a ohrozuje jej bezpečnosť, a preto musí Severoatlantická aliancia na to reagovať posilnením svojej obrany. Nevyužil ju.
Podľa Vaška je pravdepodobnosť vojenského konfliktu s Ruskou federáciou takmer nulová. Presuny ruskej ťažkej vojenskej techniky smerom k hraniciam s pobaltskými štátmi, mimochodom členskými krajinami NATO ospravedlňuje tým, že Rusi svoju armádu posúvajú len na svojom území k svojim hraniciam, stále sa pohybujú na svojom území a hovorí, že do tohto „ani NATO, ani Európska únia veľmi rozprávať nemôže“.
Naozaj máme byť ticho a nepomáhať našim spojencom v NATO, ktorí o to žiadajú, lebo sa cítia ohrození? Tak by si to pravdepodobne predstavovali Rusi. To nemáme dostatok vlastnej historickej skúsenosti, ktorá by mala byť pre nás mementom? Mimochodom, Putin v dokumente Olivera Stonea hovorí, že „po rozpade Sovietskeho zväzu sa 25 miliónov Rusov zo dňa na deň ocitlo v zahraničí“, a že „to bola jedna z najväčších katastrof 20. storočia…“
Hosť Témy dňa na záver uvádza nevhodne zvolený príklad, že si máme predstaviť situáciu, že by si Rusko postavilo vojenské základne na Kube a sugestívne sa pýta, aká by bola reakcia USA. (Pozn.: nebodaj platí, že Rusko a Kuba sú v jednej vojenskej aliancii, že USA anektovali nejaký z kubánskych ostrovov, a že presúvajú svoje vojská na Floridu, do Mexického zálivu a Karibského mora?) Moderátor Témy dňa Peter Nittnaus to zaklincoval poznámkou: „Ale to je zaujímavý príklad, samozrejme…“
Aj takto sa „diskutuje“ v slovenskej spravodajskej televízii.
Slovenská asociácia poisťovní, 22.7.2016
Komentár Petra Goliaša, riaditeľa INEKO: “Keď vláda prijímala programové vyhlásenie, kritizoval som, že namiesto konsolidačných opatrení prevládali sľuby zvyšujúce výdavky, resp. deficit. Teraz už začína byť jasné, za akú cenu: daň z dividend (240 mil. eur), pokračovanie a zdvojnásobenie mimoriadneho odvodu pre regulované subjekty (76 mil. eur), vyššie poplatky za tabak a hazard (123 mil. eur) a najnovšie aj 8%-ný odvod z celého neživotného poistného, na ktorý ma práve upozornili predstavitelia poisťovní (52 mil. eur – vyčíslili poisťovne v dokumente, kde je aj ich argumentácia proti opatreniu). Spolu majú tieto opatrenia štátu priniesť okolo 500 mil. eur v roku 2019. Naproti tomu štát dostane cca o 170 mil. eur menej vďaka zníženiu dane z príjmu z 22% na 21% a zrušeniu zdravotných odvodov z dividend. Zatiaľ teda čistý príjem štátu zväčša na úkor podnikateľov cca 330 mil. eur. Spomeňme si na to, keď najbližšie podnikatelia napríklad v prieskume PAS opäť povedia, že sa u nás podnikateľské prostredie zhoršuje. Inak tipujem, že na krytie sľubov a ešte aj plánované znižovanie deficitu uvedené zvyšovanie daní stále nestačí. Takže sa “tešme” na ďalšie opatrenia.”
Denník N, 13.7.2016
Až 33 miliónov eur vyčlení jednorazovo vláda na podporu prvovýrobcov mlieka. (…) Keďže štát nemôže prvovýrobcom peniaze vyplácať priamo, lebo by išlo o nedovolenú štátnu pomoc, urobí tak nepriamo. Poskytne im dotácie na zber údajov prostredníctvom štátneho podniku Plemenárske služby. Poľnohospodári však už údaje cez Plemenárske služby ministerstvu vykazujú.
Komentár INEKO: Vláda klame v priamom prenose. Pod zástierkou zberu dát dotuje aj stratových výrobcov mlieka. V slušnom právnom štáte by jej taký podvod nemohol prejsť. Okrem toho, čo riešia dotácie? Vláda si za veľké peniaze len kupuje čas. Pri prebytku mlieka po zrušení kvót bude musieť jeho výroba skôr či neskôr klesnúť, stratoví výrobcovia budú musieť z trhu odísť. Ide teda o ďalší príklad plytvania verejnými zdrojmi.
TA3, 22.6.2016
Predstavitelia rezortu dopravy sa dnes prvýkrát vyjadrili k zisteniam INEKO o obmedzení súťaže a výraznom predražení dvoch veľkých diaľničných tendrov NDS.
Štátny tajomník Viktor Stromček: „Prebehla súťaž na základe schválených dokumentov a podkladov zo strany Európskej komisie. (…) D3 patrí medzi najkomplikovanejšie stavby v rámci Slovenska. Takisto ja by som mohol povedať príklady iných stavieb, kde sa cena pohybuje okolo 70 miliónov na kilometer.“
Komentár INEKO: Radi sa oboznámime s dokumentom, v ktorom EK schválila načasovanie troch veľkých tendrov, ktoré obmedzilo súťaž. Sme presvedčení, že neexistuje.
Súhlasíme, že aktuálne súťažené úseky D3 aj D1 patria k ťažším. Schválne sme ich však porovnali s ešte ťažšími tunelovými úsekmi D1 pri Žiline. Aj oproti nim sú aktuálne ponuky na D1 v Prešove a D3 pri Čadci výrazne drahšie.
Príklady stavieb s cenou 70 mil. eur na kilometer? Povedzte niekoľko takýchto príkladov, pán štátny tajomník. Určite budú zaujímať aj verejnosť.
Prudký rast ekonomiky a životnej úrovne po vypuknutí priemyselnej revolúcie nie je samozrejmosťou. Dlhé obdobie predtým bol rast vo väčšine sveta nízky alebo len stagnoval. Je dôležité rozumieť príčinám rastu, aby sme udržiavali a podporovali podmienky, ktoré ho umožňujú. Kniha Why Nations Fail od autorov Daron Acemoglu a James Robinson skúma príčiny rastu na osudoch rôznych civilizácií. Prichádza k záveru, že kľúčové sú pravidlá, podľa ktorých rozhodujú vládcovia-politici a tiež pravidlá podľa ktorých funguje ekonomika, čiže napríklad akým spôsobom sa rozdeľujú ekonomické výsledky aktivít obyvateľov. Ak sú pravidlá nastavené tak, že politická aj ekonomická moc sa sústredí v rukách úzkej skupiny vládcov, budú títo vládcovia zneužívať svoju moc na úkor iných obyvateľov štátu a životná úroveň bude dlhodobo stagnovať, prípadne v dôsledku vnútorných bojov o moc upadať. Naopak, ak je moc rozložená tak, že ju jednotlivec alebo úzka skupina politikov nemôže zneužiť vo svoj prospech a na úkor iných, vznikajú podmienky pre inovácie, technologický pokrok a ekonomický rast. Rozvoj demokratických prvkov riadenia spoločnosti bol podľa autorov kľúčovou príčinou rozmachu starovekého Ríma, stredovekých Benátok, či priemyselnej revolúcie v Anglicku. Úpadok demokracie a výhra politického a neskôr aj ekonomického monopolu úzkej aristokracie bol naproti tomu kľúčovou príčinou postupného úpadku Rímskej ríše aj Benátok a je vážnou výstrahou, že rast nie je večný a vývoj sa môže uberať aj opačným smerom. Autori vyvracajú tvrdenia, že rozdiely v životnej úrovni rôznych krajín sú dôsledkom rozdielov v prírodných podmienkach, kultúre či znalosti potrebných reforiem. Kľúčová je podľa nich politika, teda akým spôsobom sú riadené a obmedzované záujmy vládnucej elity. Kniha je zásadným príspevkom k porozumeniu histórie ľudstva aj k vytváraniu podmienok vhodných pre rast životnej úrovne v budúcnosti. Prečítať by si ju mal každý, kto sa zaujíma o politiku a ekonómiu, komu leží na srdci prosperita vlastnej krajiny či osud ľudstva.
Hospodárske noviny, 27.2.2016
Minister financií Peter Kažimír pre HN: Medzinárodnými finančnými trhmi sme vnímaní ako kredibilní. Keby to tak nebolo, nemohli by sme tento týždeň predať 11-ročné dlhopisy s výnosom za 0,8 percenta a trojročné dokonca so záporným výnosom 0,1 percenta.
Komentár INEKO: Hlavne že na PPP D4/R7 si podľa neoficiálnych informácií požičiavame za viac ako 3,5% ročne. Oficiálny údaj nie je známy, keďže ho víťazný uchádzač odmieta zverejniť. Pri dlhších splatnostiach je nepomer samozrejme menší, ale stále výrazný v neprospech PPP.
Denník N, 2.2.2016
Peter Celec, lekár a vedec: “Frekvencia nozokomiálnych infekcií sa v jednotlivých štátoch sleduje a vo väčšine sa pohybuje niekde medzi 5 – 9% všetkých hospitalizácií. Na Slovensku je to hlboko pod 1%, teda aspoň podľa nahlásených údajov z nemocníc. Tým údajom neveríme ani my tu, tobôž odborníci v európskych inštitúciách. (…) V Nemecku ročne zomrie v nemocniciach práve na takéto nákazy okolo 40 000 pacientov, pričom odhady hovoria, že asi polovici z nich sa dá relatívne jednoducho predísť. (…) Ak by sme boli na tom podobne ako v Nemecku, možno na Slovensku očakávať ročne asi 1 250 úmrtí na nozokomiálne nákazy. Reálne tu bolo podľa epidemiologickej analýzy v roku 2014 nahlásených 71 takýchto úmrtí.”
Komentár INEKO: Na rovnaký problém sme upozornili v roku 2014. Ak nemocničné nákazy nevieme sledovať, nemôžeme s nimi bojovať. Podobne ako pán Celec, ani my zatiaľ neregistrujeme žiadne kroky k náprave. Zdá sa, že ľudia budú zbytočne zomierať naďalej.
NBER Working Paper Series, December 2015
Abstract: How does a large unconditional increase in salary affect employee performance in the public sector? We present the first experimental evidence on this question to date in the context of a unique policy change in Indonesia that led to a permanent doubling of base teacher salaries. Using a large-scale randomized experiment across a representative sample of Indonesian schools that affected more than 3,000 teachers and 80,000 students, we find that the doubling of pay significantly improved teacher satisfaction with their income, reduced the incidence of teachers holding outside jobs, and reduced self-reported financial stress. Nevertheless, after two and three years, the doubling in pay led to no improvements in measures of teacher effort or student learning outcomes, suggesting that the salary increase was a transfer to teachers with no discernible impact on student outcomes. Thus, contrary to the predictions of various efficiency wage models of employee behavior (including gift-exchange, reciprocity, and reduced shirking), as well as those of a model where effort on pro-social tasks is a normal good with a positive income elasticity, we find that unconditional increases in salaries of incumbent teachers had no meaningful positive impact on student learning.
Denník N, 5.1.2015
Denník N pozbieral kritiku na naše rebríčky základných a stredných škôl. Škoda, že sa nespýtal aj na názory rodičov, ktorí sú našou kľúčovou cieľovou skupinou. Ak náhodou ste rodičia, ktorí vyberajú školu pre svoje dieťa, skúste si najskôr sami odpovedať, či rebríčky, hoci aj bez pridanej hodnoty, pre vás sú pomôckou, alebo nie. A ešte dôležitý detail – na portáli píšeme, že naše hodnotenie “nemusí” odrážať kvalitu, alebo že “komplexne nevypovedá o kvalite”. Inými slovami, hodnotenie “môže” vypovedať o kvalite, resp. ju “môže čiastočne odrážať”. Závisí to od konkrétneho prípadu. A nakoniec – učitelia už vo viacerých štátoch zablokovali rebríčky škôl, v USA dokonca trvalo mnoho rokov, kým sa k nim vrátili. Bola by veľká škoda, keby sa im to podarilo aj na Slovensku.
TV Markíza, 13.12.2015
Minister školstva Juraj Draxler reagoval v Markíze na naše rebríčky škôl: “Nie je účelné vytvárať nejaké rebríčky na základe absolútnych výsledkov žiakov.” (…) Ministerstvo sa spolieha na zverejňovanie čo najväčšieho počtu informácií a necháva na rodičov, aby porovnávali sami.
Komentár INEKO: Aj PISA rebríčky sú na základe absolútnych výsledkov žiakov. Tiež sú neúčelné? Od ministra by sme očakávali, že bude výsledky sledovať a vytvárať podmienky, aby sa najmä základné školy so slabšími výsledkami doťahovali na tie s lepšími. A že zabezpečí zber informácií, ktoré umožnia zlepšiť metodiku merania, vrátane pridanej hodnoty škôl.
Ján Kovalčík: “Ušetrilo sa (na zrušení PPP diaľničných projektov z obdobia 2006-2010) ešte viacej, ako sme si vtedy vedeli predstaviť. Keď som si pred mesiacom spravil porovnanie len stavebných nákladov, tak rozdiel bol dve miliardy eur. (…) Keďže som mal možnosť byť pri tom a vidieť dáta z finančných modelov firiem, ktoré chceli byť koncesionármi, tak viem, že stavebné náklady, ktoré boli len jedna zložka z celkovej ceny, boli viac ako dvojnásobne vyššie oproti tým, za ktoré sa tie úseky nanovo vytendrovali. Ten rozdiel je taký obrovský, že aj napriek dodatkom, ktoré sa dnes k tomu uzatvárajú, budú konečné ceny o polovicu nižšie. Ak zarátame aj rozdiel z prevádzkových nákladov a nákladov na údržbu, rozdiel sa ešte výrazne zvýši. (…) V čase prvej Ficovej vlády na predraženie neupozorňoval skoro nikto, iba INEKO a Trend, takže ekonomická nevýhodnosť až tak nerezonovala. Proste všetci chceli vo veľkom stavať. Protestovať proti výstavbe diaľnic, navyše cez krízu, sa nikomu nechcelo.”
Daňová poradkyňa Renáta Bláhová: Minimálne posledných päť rokov sú na Slovensku kontroly sústredené na DPH, oblasť dane z príjmov sa kontroluje len sporadicky, najmä na daňovom úrade pre vybrané daňové subjekty, t. j. tie veľké. Daň z príjmov sa v skutočnosti koncepčne nekontroluje. Nie sú na to kapacity, kontrolujú sa len nadmerné odpočty. (…) Schránkovým firmám ako takým sa nevenuje nikto.
INEKO: Administratívna kontrola je náročná a drahá. Oveľa jednoduchšia a lacnejšia (aj keď zrejme nie postačujúca) je verejná kontrola, pre ktorú treba zverejňovať aspoň to, kto aké platí dane. Ministerstvo financií to už začalo robiť práve pri dani z príjmov firiem, hoci za 55% firiem stále nie je uvedená výška splatnej dane. Je pravdepodobné, že väčšina z nich žiadne dane neplatí, keďže ministerstvo ešte v roku 2013 zverejnilo, že dane z príjmu neplatí takmer 60 % právnických osôb. V metodike ministerstvo navyše uvádza:
“Pre výpočet splatnej dane boli pri účtovných závierkach typu POD použité údaje z výkazu ziskov a strát a to konkrétne súčet hodnôt na riadkoch 49 a 56 v stĺpci 1 (bežné účtovné obdobie). Nevyplnením hodnôt v týchto riadkoch sa na účely tohto zoznamu rozumie nula.”
Ak je pravda, že až toľko firiem dane neplatí, je namieste uvažovať aj o systémovej administratívnej kontrole. Pre efektívnejšiu verejnú kontrolu by určite bolo užitočnejšie, keby ministerstvo priamo vyplnilo kolónky pri všetkých firmách. A keby popri výške zaplatenej dane začalo zverejňovať aj výšku tržieb. Metodiku aj konkrétne čísla za jednotlivé firmy si môžete pozrieť tu
Takto sa (vraj) podvádzalo v poľských maturitách. Aj u nás by sme mohli zverejňovať podobné distribúcie… A nielen pri výsledkoch školských testov, ale napríklad aj pri platení daní.
Hospodárske noviny, 18.3.2015
Viac na daniach a odvodoch by štát podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša vybral, ak by sa zvýšila transparentnosť pri ich platení. „Prvým krokom je zverejnenie zoznamu firiem s výškou zaplatenej dane z príjmu. K tomu by mala byť zverejnená aj informácia o výške obratu, nasledovať by mali údaje o zaplatenej dani z pridanej hodnoty a výške nadmerných odpočtov,“ vymenúva Goliaš informácie, ktoré by sa mali zverejniť. Daňová transparentnosť by sa mala podľa neho postupne rozšíriť aj na živnostníkov a mala by pokryť dlhšie časové obdobie. Myslí si, že by sa tak zvýšila šanca na odhalenie daňových podvodníkov a verejný tlak by pomohol obmedziť daňové úniky. „Ak totiž niekto dlhodobo neplatí dane a napriek tomu žije v nadštandardných pomeroch, mal by čo vysvetľovať,“ dodal Goliaš.
U severanov daňová transparentnosť funguje. Tak prečo by nemohla aj u nás?
Norway has made public tax data since 1863, but three years ago, the government put online the skatteliste or tax list that contains the amounts of taxes by its citizens. A local newspaper put up the site skattelister.no, which contains a searchable database of taxpayers.
…
In Finland, the tax administration publishes the tax list online, and searches on individuals are possible on for a fee of about 36 cents per search. News organizations publish the tax information as well, including the public broadcasting company, YLE, which lists the top income earners and taxpayers in each municipality.
In Sweden, tax returns have been public since 1903. Copies of the Taxation Calendar, which lists the earnings of those with middle to high incomes, are printed and made available to requesters. Copies of the 2012 Tax Calendar can be purchased online at a discounted price of 254 Swedish kroner.
The Economist, 26.7.2014
America’s government has started to link health-care payments with patient feedback: Medicare, a federal scheme for over-65s, recently started to give bonuses to hospitals that score well. (…) Britain’s National Health Service has surveyed patients for over a decade (though not on the performance of individual doctors) and published the results online—though some think it could use its findings better. But many other governments do not even ask patients for their opinions.
Komentár INEKO: V USA sa už názory pacientov prejavujú na odmeňovaní nemocníc, v Británii ich aspoň zverejňujú na webe. A u nás? Keď INEKO nedávno žiadalo VšZP o podrobné výstupy z dotazníka spokojnosti medzi pacientmi (t.j. odpovede v členení na všetkých 12 otázok z povinného dotazníka a na úrovni oddelení, nie len celých zariadení), dostali sme ZAMIETAVÚ odpoveď. Zaujímavé, že súkromné poisťovne Dôvera a Union s poskytnutím podrobných údajov problém nemali. Ak pôjde všetko hladko, dáta na jeseň zverejníme, hoci s údajmi VšZP by mali určite silnejšiu výpovednú hodnotu.
SME.sk, 18.6.2014
Rezort financií požičia Košiciam 20 miliónov eur. “Ide o bezúročný úver (…). Začať splácať ho stačí až o rok a splatnosť je 10 rokov. (…) Z toho 8 miliónov pôjde na súvislé opravy a prípravu rekonštrukcií ciest. Pôvodne chcelo mesto robiť veľké opravy v rokoch 2014 – 2017 za 13,5 milióna formou PPP projektov, no vďaka bezúročným 8 miliónom z ministerstva si za úrok cez PPP požičia už len 5,5 milióna.”
Komentár INEKO:
SME, 13.5.2014
“O úspechu poľského vzdelávania sa hovorí už dlhšie. Hlavným dôvodom je podľa odborníkov reforma školstva z roku 1999. Nešlo o žiadne kozmetické zmeny, Poliaci v podstate prekopali systém škôl. Osemročné základné školy, aké fungovali aj na Slovensku, skrátili na šesť rokov. Vytvorili trojročné nižšie stredné školy, ktoré volajú gymnáziá. Až z nich si žiaci vyberajú, či idú na stredné školy všeobecného vzdelávania (lýceá), alebo školy odborného vzdelávania (techniky).”
INEKO: Fakt toto stačí, aby žiaci preskočili desiatky krajín v kvalite vzdelávania? Mimochodom, nižšie stredné školy sú aj u nás, je to v zásade druhý stupeň základných škôl. Iba sa nevolajú gymnáziá.
Pravda.sk, 26.3.2014
Ktovie, ako by sa našim ľuďom páčilo, keby si Nemci zabezpečili automobilovú sebestačnosť.
SME.sk, 24.3.2014
Výsledok nedeľňajšieho zápasu Real Madrid-FC Barcelona ovplyvnil rozhodca prísnym vylúčením Ramosa. Ešte aj dve prísne penalty nariadil. Taká bola vari väčšina hodnotení El Clásico.
Na INEKu si myslíme, že odkedy sa za fauly v šestnástke pískajú prísne penalty a dávajú červené karty (1994), futbal menej pripomína džudo a je oveľa krajší a napínavejší. Ale aj spravodlivejší. Desiatky neodpískaných sporných situácií v šestnástke nahradila hŕstka odpískaných sporných situácií.
TA3, 23.3.2014
Tri Ficove:
blog.etrend.sk, 17.3.2014
Procházka môže aktívne vyzývať svojich voličov aby volili Kisku, alebo ostať pri oznámení, že ho Rado bude voliť sám. Podľa tejto analýzy to vyzerá tak, že o druhom kole môže rozhodnúť práve to, ako sa rozhodne Procházka.
SME, 12.3.2014
Pri príležitosti volieb prezidenta si pripomeňme, že v zahraničí študuje 12,2% percenta našich študentov. Oveľa viac našincov tam pracuje. Škoda, že veľká časť šikovných a pracovitých občanov SR nemôže voliť pomocou internetu. Tak ako napríklad v Estónsku už od roku 2005. Z verejnej diskusie sa nezdá, že by sme sa na tom chystali niečo meniť.
SME, 11.3.2014
Ministerstvo školstva vracia kritiku Beblavému za zlé použitie eurofondov na celoživotné vzdelávanie a tvrdí: „Miroslav Beblavý vytvára falošný pocit, že vie viac ako tí, čo zamestnávajú a tvoria pracovné miesta,“
My si naopak myslíme, že Beblavý dobre číta oficiálne štatistiky o miere absolventskej nezamestnanosti a informácie o platoch absolventov. Porovnáva ich s tým, čo si od zamestnávateľov zistilo ministerstvo a vidí veľké rozdiely.
Dánsko má do celoživotného vzdelávania zapojených desaťkrát viac ľudí než Slovensko. Napriek tomu pri nedávnom OECD prieskume pracovných zručností PIAAC (PISA pre dospelých) skončilo významne horšie ako Slovensko. Aby sme v celoživotnom vzdelávaní neskončili ako Dánsko (vysoké výdavky a zlé výsledky), bude potrebné nielen správne vyberať vzdelávacie odbory, ale aj spoľahlivo merať výsledky celoživotného vzdelávania. Ministerstvo evidentne podceňuje jedno aj druhé.
SME, 10.3.2014
Kandidáti na prezidenta dnes v SME odpovedali na otázku, či by sa mal u nás znížiť počet vysokých škôl. V Správe o stave školstva na Slovensku z dielne ministerstva školstva sme našli tabuľku, podľa ktorej na Slovensku nemáme veľa vysokých škôl. Ich počet vzhľadom na počet študentov je u nás nižší než napríklad u našich susedov.
Nech sa páči, príklad z Národnej sústavy povolaní:
Pohonič (kočiš) (časť popisu):
Pohonič (kočiš) riadi, obsluhuje a udržiava konský záprah, ako aj ťahané zariadenie a stará sa o kone.
Všeobecné spôsobilosti
kultivovaný slovný prejav, schopnosť vyjadrovania sa
Odborné vedomosti
starostlivosť o kone (welfare koní)
Odborné zručnosti
zapriahanie a vedenie záprahu pri preprave osôb
Zaujalo nás, že podľa českej Národnej sústavy kvalifikácií (ktorá sa u nás ešte len pripravuje) a českej Národnej sústavy povolaní “Kočí” nemusí mať kultivovaný slovný prejav.
Ak stretnete v Čechách kočiša, ktorý bude rozprávať “ako kočiš”, môžete si byť istí, že je to preto, lebo sa na popise jeho správania českí zamestnávatelia nedohodli s vlastným ministerstvom školstva dostatočne podrobne.
SME.sk, 30.1.2014
Robert Fico: „Nemôže sa len tak hocikto, kto má doma nejaký televízorík a malú kamerku, tváriť, že on bude veľký novinár a bude chodiť po Národnej rade.“
INEKO-): Veríme, že Minister školstva zabezpečí, že v pripravovanej Národnej sústave kvalifikácii bude definované povolanie „Veľký novinár“. Najmä budú jasne stanovené hraničné veľkosti televízoríka a kamerky, od ktorých bude mat „Veľký novinár“ právo chodiť po Národnej rade. Veríme, že ministerstvo si dá na definícii záležať. Ako vzor by mohla slúžiť definícia zamestnanca podľa ILO:
Zametači a súvisiaci robotníci
Zametači a súvisiaci robotníci zametajú a čistia ulice, parky, letiská, stanice a ďalšie verejné miesta. Ich úlohy zahŕňajú
Iura Edition spol s r.o., 6/2013
Publikácie vysokoškolského pedagóga Františka Okruhlicu je určená najmä odborníkom z praxe, prináša odporúčania zamerané na zlepšenie spravovania aktív investorov manažérmi. Pri jej čítaní nás potešila napríklad aj zmienka o tom, že INEKO je spoluautorom Zjednoteného kódexu Burzy cenných papierov v Bratislave, ako aj informácia, že INEKO bolo od roku 1999 “významným podporovateľom skvalitňovania výročných správ” cez organizovanie súťaže Najlepšia ročná správa.
Pravda.sk, 30.1.2014
Pekára aj mäsiara zaradilo nedávno Ministerstvo školstva po konzultácii so zamestnávateľmi na zoznam odborov “s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce”. Stalo sa tak napriek tomu, že pekári aj mäsiari majú podľa štatistík vysokú nezamestnanosť a nízke platy.Ako sa také niečo mohlo stať? Zatiaľ sme nenašli lepšie vysvetlenie než toto:
Na nitrianskej potravinárskej škole ročne vychovajú 7 až 10 pekárov. Nedávno prišiel za riaditeľom školy Milanom Adamem šéf Jednoty a žiadal 20 pekárov. Škola ich však z klinca nezvesí, o pekársku profesiu je minimálny záujem.
„Ani sa tomu nečudujem, jeden z našich absolventov dochádzal z Jelenca pár kilometrov od Nitry do tunajšej veľkej pekárne. Jeho zárobok bol rovný minimálnej mzde, keď si zarátal cestovné náklady, zistil, že sa mu vôbec neoplatí chodiť do roboty,“ opisuje Milan Adame.
Ruže nekvitnú ani mäsiarom. Nitrianski absolventi „sekli“ s prácou v domácich kombinátoch a robia dnes v Rakúsku, Nemecku či dokonca Írsku za mnohonásobne vyššie platy.
Peter Javůrek, Pravda, 28.1.2014
“Lenže na to, aby ste popri strednej škole absolvovali aj nejakú odbornú prax, by musela tá firma najprv nejakých praktikantov zaúčať. Ak neodídete do zahraničia alebo sa nepreorientujete na podávanie tehiel na stavbách, je dosť možné, že skončíte na úrade práce.”
“Tá istá firma sa však ochotne zapojí do prieskumov, z ktorých potom múdre hlavy vyčítajú, aké neschopné je naše školstvo, pretože buď nevypúšťa absolventov takých odborov, o ktoré je v podnikoch záujem, alebo ich vypúšťa, ale bez odbornej praxe.”
Komentár INEKO: Dobrý postreh. Ak niektorým zamestnávateľom chýba k spokojnosti s absolventmi ich väčšia prax, prečo im ju teda na pár mesiacov neponúknu ešte v priebehu školy? Nebude ešte väčší problém náhodou v nedostatočnej ochote a schopnosti niektorých zamestnávateľov vyplácať primerane atraktívne mzdy na to, aby zamestnali absolventov podľa svojich predstáv?
SME, 24.1.2014
Ide o prvé výrazné obmedzenie práv novinárov v budove parlamentu od pádu komunizmu, keď ich porevolučné vedenie Národnej rady uvoľnilo na úroveň bežnú v západnej Európe.
Diplomati EÚ žiadajú Kyjev o zmenu zákonov obmedzujúcich práva občanov
Euractiv.sk/TASR, 20.1.2014
Rada EÚ pre zahraničné záležitosti vyjadrila dnes hlboké obavy v súvislosti s novými právnymi predpismi ukrajinskej Najvyššej rady, ktoré výrazne obmedzujú základné práva občanov Ukrajiny na slobodu združovania, slobodu slova a nezávislosť médií a ohrozujú činnosť občianskej spoločnosti.
Komentár INEKO: Situácia u nás je neporovnateľná s tou na Ukrajine. Nepochybne. Ale zdá sa nám, že DNA vládneho prístupu k právam verejnosti má v oboch krajinách čoraz dlhšiu spoločnú časť než by sme si želali a než je pre demokraciu zdravé.
Jun 28th 2011, The Economist online
Reinhartová, Rogoff:
Hrubý dlh vlád v pomere k HDP by podľa odhadov MMF mal tento rok vzrásť na 95,3% v eurozóne a 109,2% v Spojených štátoch.
Je jasné, že vlády by mali zaobchádzať opatrne s domnienkou, že samotný rast bude schopný krízu ukončiť.
Komentár INEKO: Za prvú dekádu tohto storočia vyprodukovalo ľudstvo viac než v priebehu prvých devätnástich storočí. Super zázračný rekordný rast veru verejné dlhy nevyriešil. Nevyriešil ani vysokú nezamestnanosť.
Hosposdárske noviny, 22.1.2014
Tomáš Sedláček:“Ak ju budeme ťahať dopredu takým spôsobom, ako sme to robili uplynulých 20 rokov, alebo dokonca ešte dlhšie, tak sa nemôžeme diviť, že ekonomika skôr alebo neskôr skolabuje.”
Komentár INEKO: O čo menej relatívne bezbolestných konsolidačných opatrení príjmeme teraz, o to bolestivejšie budeme musieť konsolidovať neskôr: http://konsolidacia.ineko.sk/opatrenia/
Aktuality.sk, 8.1.2014
Ministerstvo školstva chce finančne podporiť nárast počtu absolventov aj v takých stredoškolských odboroch, ktoré majú už dnes vysokú absolventskú mieru nezamestnanosti:
Obrábač kovov (33,1 %), klampiar – stavebná výroba (75 %), potravinárstvo – potravinár-kvalitár (35,7 %), mäsiar (31 %), drevárstvo a nábytkárstvo – nábytkárstvo (24,1 %), čalúnnik (38,1 %), tesár (25,2 %), podlahár (55,6 %), strechár (26,9 %).
Poznámka: miera nezamestnanosti absolventov učiteľstva pre materské školy a vychovávateľstva je 13 % a bilingválnych gymnázií dokonca 2,8 %.
Vysvetlenie tohto návrhu by sa naozaj zišlo.
Občasník Lendak, 2013
Obec Lendak vo svojom rovnomennom občasníku dlhodobo informuje svojich občanov o tom, na aké školy odchádzajú študovať absolventi miestnej ZŠ. Napríklad koľkí sa dostali na gymnázia a na ktoré, koľkí na SOŠ a na ktoré. Dobrá spätná väzba pre školu, učiteľov či zriaďovateľa a dobrá služba rodičom a platcom daní.
MSUTuday, 10.12.2013
Snahu o rušenie našich osemročných gymnázií nepriamo konfrontuje nová štúdia Michigan State University. Tvrdí totiž, že žiaci nemajú lepšie výsledky ak sú obklopení lepšími spolužiakmi. Hlavným argumentom za obmedzenie osemročných gymnázií pritom je prevažujúce presvedčenie, že odchodom najlepších žiakov základných škôl na osemročné gymnáziá sa zhoršia výsledky žiakov ZŠ a to dokonca tak, že dôjde k zhoršeniu výsledkov žiakov celého ročníka!
Primátor Košíc Richard Raši ocenil košické Športové gymnázium za “za podiel pri úspešnom vzdelávaní a výchove talentovaných športovcov a za šírenie dobrého mena mesta Košice a Slovenska”. V INEKO poradí gymnázií zoradených podľa maturitných výsledkov ide o školu s najhoršími výsledkami žiakov na Slovensku. Je na 184. mieste. Ročné zdroje na žiaka má 2550 eur, priemer za gymnáziá je 1950 eur. Mimochodom, posledných šesť priečok poradia obsadili nadpriemerne nákladné športové gymnáziá.
Komentár INEKO: Vzdelávanie športovcov na ocenenej škole sa veru nezdá byť veľmi úspešné. Verme teda aspoň, že budú naozaj šíriť “dobré meno Košíc a Slovenska”. A že sa nám takto vyššie výdavky na toto a iné športové gymnáziá vrátia.
“Medzi rokmi 2003 a 2012 bol zaznamenaný jasný trend smerom ku školám využívajúcim hodnotenie žiakov za účelom porovnávania výkonu škôl v rámci regiónu alebo celej krajiny ako aj s inými školami”.
Komentár INEKO: Slovenské školstvo je jedno z najslabšie financovaných v krajinách OECD. Má podpriemerné výsledky a nadpriemernú efektívnosť (všetko dáta OECD). Ak sa chceme dostať nad priemer, musíme dať na školstvo viac peňazí, ale súčasne udržať vysokú efektívnosť a to aj pomocou zlepšenia v meraní jeho výsledkov. Aby sme nedopadli ako krajiny, kroré dávajú na školstvo násobne viac než my a majú oproti nám výrazne horšie výsledky.
SME, 28.11.2013
Štát by mal podľa Mičietu určiť, aké pracovné miesta zodpovedajú absolventovi univerzity a stredoškolákom.
Komentár INEKO: Štát už toto určil. Napríklad v štátnej správe. Kým kozmonautovi NASA stačí bakalársky titul, vo väčšine pozícií na ministerstvách je potrebný titul magisterský. Štát nevie lepšie než trh povedať či dovozca pomarančov potrebuje byť právnik, ekonóm, poľnohospodár, environmentalista, dopravár, matematik, diplomat či napríklad biológ. Nevie ani, či musí mať vysokú školu, strednú, prípadne či to nedokáže so základnou. Súlad školstva s trhom práce nepochybne treba zvyšovať. Bližšie vysvetlenie v článku Eugena Jurzycu v Trende.
HNonline.sk, 25.11.2013
Ján Marušinec: “Sila samosprávy sa nemeria veľkosťou spravovaného územia, ale zverenými kompetenciami a kontrolou nad financiami potrebnými pre ich zabezpečenie…Municipality…majú pritom vytvorené predpoklady na získavanie vlastných príjmov, aby neboli finančne závislé od centrálnej vlády.”
Komentár INEKO: Veru, veru. Samosprávy sa bránia prevziať na seba väčšiu časť výberu daní, radšej rozdávajú to, čo vyberie štát. Nedostatok vlastných príjmov potom vedie napríklad k nižšej motivácii starať sa o pritiahnutie investorov a k fungovaniu VÚC a nižších územných celkov nie ako vysoko autonómnych samostatných jednotiek, ale takmer ako súčasti štátnej správy. Nečudo, že vo volebnej účasti je to vidno. Prečo by mal volič vyberať spomedzi úradníkov.
Hospodárske noviny, 26.11.2013
Lajos Bokros (ktorý je okrem iného aj členom INEKO International Advisory Committee), poskytol pri príležitosti účasti na workshope INEKO o eure a dlhovej kríze rozhovor pre HN. Tu je úryvok:
Eurozóna sa navyše stále nespamätala z dlhovej krízy. Čo by ste jej lídrom poradili?
Ak chcete jednoduchú odpoveď, najdôležitejšie je obnoviť konkurencieschopnosť. Vyžaduje si to štrukturálne reformy v mnohých oblastiach. Reformy pracovného trhu v krajinách ako Taliansko, Španielsko či Portugalsko. Penzijné reformy a reformy zdravotného systému vo Francúzsku, v Španielsku, Taliansku, Grécku. Reformy štátnej správy takmer v každej krajine. Možno aj v prípade vysokoškolského vzdelávania, kde Európa stráca konkurencieschopnosť. Verte mi, musíme znovuobjaviť kapitalizmus. Európa ako taká stráca ekonomickú váhu vo svete. Nielen voči Číne, ale aj voči Spojeným štátom.
blog.aktuálně.cz, 21.11.2013
“To, co bychom spíše potřebovali, jsou sociální inovace, ne technologické…Vlády vymýšlejí jak zařídit, aby nejchytřejší a nejschopnější mladí lidé šli studovat obory STEM ((Science, Technology, Engineering and Mathematics), a hlavně aby pak šli do průmyslu pracovat. Mnohem víc by nám ale pomohlo, kdyby nejlepší mozky namísto inovací smartphonů přemýšlely, jak má vypadat zákon o veřejných zakázkách či státní službě, jak upravit volební systém, jaká opatření přijmout proti korupci, kdyby hledaly řešení etických a tudíž i právních problémů kolem kmenových buněk, autorského práva, nároků na nejlepší zdravotní péči, jejíž cena je již dnes vyšší než možnosti atd. a kdyby hledaly cesty jak zlepšit vzdělávání. Zatím leží řešení takových problémů na stranických sekretariátech”.
Komentár INEKO: Niet pochýb o tom, že štúdium matematiky je v dnešnom svete nevyhnutné. Ale pri dnešnej “remeselníckej” orientácii rezortu školstva je tiež nevyhnutné, aby vo verejnej diskusii odznel aj takýto hlas.
OECD, 12.11.2013
Z najnovších odporúčaní OECD pre školstvo USA: “Podporovať akcie založené na dôkazoch, faktoch. Budovať na vynikajúcom americkom výskume a zbere údajov a vytvárať tak politiky a programy založené na dôkazoch a faktoch. Dobré údaje sú nevyhnutnou podmienkou pre dobre cielené a efektívne intervencie…USA sú jasným lídrom v kvalite dostupných dát potrebných na evalváciu a mali by budovať na tejto svojej prednosti.”
Komentár INEKO: Keď je toto dobrá rada pre USA, mohla by byť aj pre Slovensko. K spomínaným faktom a dôkazom patria podľa nás napríklad informácie o nezamestnanosti absolventov škôl, o ich platoch, zrozumiteľne prezentované výsledky testov žiakov jednotlivých škôl (maturity, Testovania 9 a 5) atď.
mediweb, 19.11.2013
Ako píšu odborári a tvrdia rozhorčení občania, pred nemocnicou je problém zaparkovať.
Komentár INEKO: Ešte nedávno sa na parkoviskách Auparku v Petržalke často nedalo zaparkovať. Po ich spoplatnení (s bezplatnými výnimkami napríklad pri krátkom zaparkovaní) sa parkuje výborne. Najmä tým, ktorí chcú nakupovať. Tí, ktorí si zaparkovali v Auparku a odišli pracovať do centra, si musia teraz zaplatiť. Vyzerá to tam, akoby cena niekedy naozaj dokázala optimalizovať stret dopytu s ponukou tak, aby to bolo dobré pre obyčajných ľudí.
SME, 20.11.2013
Ministerstvo školstva pod vedením Dušana Čaploviča (Smer) neodsúhlasilo zhruba 130 dedinským školám podporu, akú starostovia žiadali. Naďalej im tak hrozí zánik.
Komentár INEKO: Sieť škôl nepochybne treba optimalizovať. Rozumnejšie by sa to ale urobilo, ak by sa aspoň približne vedelo, aký je rozdiel medzi tým, ako sú pripravené deti v málotriedkach a ako v plne organizovaných školách. Pomôcť v tom malo aj Testovanie 5, ktoré sa pilotne uskutočnilo v roku 2012. Bohužiaľ, tento rok ostalo tiež len pilotným (120 škôl) a tak to má ostať aj budúci rok. Rozhodnutie o rušení škôl bude teda opäť urobené bez akýchkoľvek informácií týkajúcich sa ich kvality.
HNonline.sk, 14.11.2013
Otazka: Pomohlo by zverejnit:
1. Najvacsich 50 firiem a kolko platia dane?
2. 100 firiem u ktorych ani raz nebola kontrola na DPH a maju velke odpocty?
Martin Filko: Osobne som presvedceny, ze by vyska zaplatenej DPPO (a vynosov firiem) mala byt verejnou informaciou, ako to je napriklad v Skandinavii. Pokusam sa o tom presvedcit kolegov.
Komentár INEKO: Dobré otázky aj odpovede. Naše odporúčania smerom k posilneniu verejnej kontroly pri výbere daní sú napríklad tu, tu, tu, tu alebo tu.
BBC News education, 28.10.2013
Podľa HESA (britskej Higher Education Statistics Agency) majú absolventi odborov spoločenských vied väčšie šance na zamestnanie než ostatní. Sú vybavení zručnosťami ako napríklad analytický prístup, komunikácia a interpretácia informácií.
Komentár INEKO: Väčšina účastníkov verejnej diskusie o školstve na Slovensku by si toto asi nepomyslela.
Pravda, 6.11.2013
Peter Javůrek o potrebe stabilizácie verejných financií: “Dôvera finančných trhov bola našim chudobným a nezamestnaným zatiaľ užitočná asi ako kravata so zlatou sponou nebožtíkovi do hrobu”
Komentár INEKO: Medziročne sa znížili výdavky štátneho rozpočtu v dôsledku poklesu úrokov o 135 miliónov eur. Je to takmer polovica sumy, ktorú vyplácame ročne na dávky v hmotnej núdzi. Celé dávky sa iste z tejto úspory nekryjú, ale súvis medzi výškou úrokov vyplácaných zo štátneho rozpočtu a výškou sociálnej podpory nepochybne existuje.
Otázka pre ľudí v núdzi: Aká časť základnej dávky (cca 60 eur) je pre vás užitočná ako kravata so zlatou sponou nebožtíkovi do hrobu?
Pravda, 23.10.2013
„Dalo by sa teraz obšírne referovať o tom, že nový zákon aj s neľudským vzorcom vznikol za bývalého ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika. Iste, nedá sa nevšimnúť si, ako je v ňom zakomponovaná snaha osekať všetko, na čo „zodpovedný“ štát dosiahne, ktorá z minulej vlády urobila akúsi mašinu na (napokon aj tak len domnelé) úspory. Na úkor ľudí.“
Komentár INEKO: Peter Javůrek dnes v Pravde píše, že Uhliarikov „neľudský“ vzorec je „na úkor ľudí“. Hm. Uhliarikov vzorec je o tom, že keď máme rozdeliť milión eur pacientom, tak ich rozdelíme tak, aby sme zaň zachránili čo najviac kvalitných rokov života. Ak ho nepoužijeme, zachránime veľmi pravdepodobne menej rokov života. Ekonómia nie je neľudská, naopak, pomáha nám robiť ľudské rozhodnutia – rozdeľovať obmedzené zdroje tak, aby sme ľuďom pomohli čo najviac.
Pravda, 22.10.2013
„Máte pocit, že nám na Slovensku chýbajú absolventi sociálnej práce? Alebo politológovia? Nič proti spomínaným odborom. Akurát že to, čo nám na Slovensku momentálne chýba oveľa viac, sú ľudia schopní vykonávať odbornú manuálnu prácu.“
Podľa čerstvej publikácie OECD (Skills Outlook 2013) „potreba rutinných a remeselných zručností klesá…, pracovníci v 21. storočí musia mať zručnosti na spracovanie informácií, zručnosti „všeobecnovzdelávacie“, vrátane medziľudskej komunikácie, schopnosti sebariadenia a schopnosti učiť sa….“.
Komentár INEKO: Absolventi škôl, ktoré ich pripravujú na manuálne práce sú nezamestnaní oveľa častejšie, než tí, ktorých škola pripravila „všeobecnejšie“. Taktiež menej zarábajú.
Američania môžu spať pokojne napríklad aj preto, že väčšinu amerického dlhu vlastnia sami Američania – či už je to centrálna banka, americké firmy či občania napríklad v dôchodkových dlhopisoch. Zahraniční veritelia majú v rukách asi iba tretinu amerického dlhu.
Komentár INEKO: Takže ak Američania požičali svoje úspory na dôchodok vláde a tá ich minula napríklad na vesmírny výskum alebo na záchranu bánk financujúcich štedré hypotekárne programy, môžu spať pokojne. Na dôchodku budú síce bez peňazí, ale pokojný spánok je aj v takom prípade možný a v každom prípade je zdravší než nepokojný spánok.
Už v roku 2006 vtedajší senátor Barack Obama hlasoval proti zvýšeniu dlhového stropu. Vtedy tvrdil, že zvýšenie hranice dlhu je znakom zlyhania líderstva.
Komentár INEKO: Ďalší dôkaz toho, že obmedzenie rastu dlhu si musí osvojiť a presadzovať kritická masa verejnosti. Politici majú s touto úlohou evidentne problémy
Top lekári na Slovensku II, september 2013
„Najnovšia štatistika o veku lekárov v našich ambulanciách jasne hovorí, že starnú“.
Komentár INEKO:Po tomto tvrdení prináša spoločná príloha Hospodárskych a Zdravotníckych novín (september 2013) graf, z ktorého ale vôbec nevyplýva, že lekári u nás starnú. Vyplýva z neho iba vekové rozloženie všeobecných lekárov, zubárov, pediatrov a gynekológov podľa jednotlivých krajov SR.
Súčasťou dlhoročnej argumentácie v prospech zvyšovania platov lekárov sú aj čísla, podľa ktorých lekári u nás starnú a teda o niekoľko rokov nás nebude mať kto liečiť. Nič proti používaniu čísel vo verejných diskusiách. Práve naopak. Len by sa nemali používať nekorektne. U lekárov zvlášť.
Vývoj počtu lekárov podľa Štatistického úradu:
Lekári v zdravotníckych zariadeniach k 31.12 | ||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
– | 1997 | 1998 | 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 |
Lekári v zdravotníckych zariadeniach spolu | 13451 | 18107 | 20354 | 20464 | 20398 | 20230 | 20005 | 20193 | 19237 | 19754 | 21081 | 20866 | 20431 | 20773 |
Zdroj: SLOVSTAT
ČT 24, 22.9.3013
Jan Knížek, generální ředitel, gen. finanční ředitelství, o DPH: “Je to hodně daň pro džentlmeny. Opravdu, vy jste džentlmen, ta daň je dobře vymyšlena a báječně funguje. V okamžiku, kdy do toho někdo přijde s cílem, ze ji nezaplatí a je to jeho biznis (neplacení té daně), tak se to nesmírně obtížně kontroluje!”
Komentár INEKO: Ak je DPH naozaj daňou pre džentlmenov (aspoň do veľkej časti), tak formálne opatrenia zásadne tak skoro neznížia úniky na nej. Minimálne do času spárovania elektronických faktúr. Skôr sú dnes potrebné opatrenia neformálne, zamerané do oblasti morálky. Napríklad posilnenie verejnej kontroly platenia DPH zverejňovaním pomeru výšky odvedenej DPH a ekonomických ukazovateľov u konkrétnych platcov DPH (obrat, podiel exportu na ňom…). Ako to navrhuje INEKO: http://konsolidacia.ineko.sk/
SME, 12.9.2013
Sudkyňa Okresného súdu v Malackách Kristína Lakotová predbežným opatrením zakázala televízii Markíza informovať o financovaní malackej nemocnice bratislavskou župou. Súd sa stotožnil s návrhom firmy Nemocničná, ktorá nemocnicu vlastní a televíziu žaluje. … Bratislavský župan a šéf SDKÚ Pavol Frešo na rozhodnutie nereagoval.
Komentár INEKO: Súkromná spoločnosť, ktorá sa snaží o dotáciu na prevádzku svojej nemocnice z verejných zdrojov župy, musí strpieť väčšiu transparentnosť a verejnú kontrolu. Predstavitelia župy by to od nej mali tiež vyžadovať. Kroky, ktoré obmedzujú informovanie verejnosti médiami, a to dokonca vo veci poskytnutia dotácie, idú presne opačným smerom.
SME.sk, 9.9.2013
Dal som to na diskusiu. Zisťujeme, že vyučovanie angličtiny, najmä na prvom stupni, nám nezabezpečujú kvalifikovaní učitelia. Angličtinu učia maturanti.
Komentár INEKO:
Po prvé, žiadna štúdia u nás nepreukázala, že učitelia s predpísanou kvalifikáciou učia angličtinu horšie než učitelia, ktorí ju nemajú. Bol preukázaný skôr opak (štatisticky zanedbateľne) .
Po druhé, ak by sme v deväťdesiatych rokoch rozhodovali, ktorý jazyk sa bude v škole učiť podľa počtu kvalifikovaných učiteľov, učili by sa deti dodnes povinne ruštinu, západné jazyky iba okrajovo.
Po tretie, angličtinu neučia maturanti, ale učitelia s ukončenou vysokou školou.
GALLUP, September 4, 2013
Math is the clear winner when Americans are asked to say which school subject has been most valuable to them in their lives, followed by language arts — English, literature, or reading — and science.
Komentár INEKO: Raz za čas by sa zišiel takýto prieskum aj u nás. Prispel by k tomu, aby sa povinný obsah vyučovania menej stanovoval na základe dojmov. Za tip opäť ďakujeme Jankovi Žilinskému.
SME.sk, 8.9.2013
Ak Jahnátkovo ministerstvo spracuje návrh zákona v duchu legislatívneho zámeru, budú môcť poľnohospodársku pôdu kúpiť nielen tí, ktorí absolvovali istý stupeň poľnohospodárskej školy, ale aj tí, čo už na pôde istý čas pracovali….„Analýzou sa preukázalo, že väčším problémom sú špekulatívne nákupy pôdy,“ dodal hovorca rezortu Peter Hajnala.
Komentár INEKO: Aj kúpa priemyselných podnikov bude podmienená podobne? Alebo tie sa nekupujú zo špekulatívnych dôvodov?
SME.sk, 5.9.2013
Zoznam takmer 130 základných škôl po celom Slovensku, ktoré sa mali zrušiť, vyplašil ľudí hlavne v menších dedinách. Starostov a riaditeľov škôl bombardovali otázkami, či sa škola v obci od septembra naozaj zatvára.
Komentár INEKO: Snaha o racionalizáciu siete škôl je správna. Najmä, ak ide o rušenie málotriedok lokalizovaných v bezprostrednej blízkosti plne organizovanej školy. Postupovať razantnejšie odporúčame najmä po zavedení “Testovania 5”, po ktorom bude možné vyhodnotiť kvalitu škôl oveľa lepšie než dnes. Odporúčame tiež Testovanie zorganizovať tak, aby bolo naviazané na Testovanie 9 a dala sa teda merať “pridaná hodnota” a aby sa podľa neho dali posudzovať aj žiaci na málotriedkach.
Pravda, 29.8.2013
Najviac rástli príjmy vysokoškolsky vzdelaným ľuďom a vzdelanie sa stalo najdôležitejším determinantom miezd.
Ohrození chudobou sú u nás najčastejšie nízkovzdelaní ľudia. “Jeden z našich predchádzajúcich výskumov ukázal, že nízkovzdelaní majú až o 19,5 percent nižšiu pravdepodobnosť nájsť si prácu ako stredoškolsky vzdelaní ľudia,“ uvádza Kahanec. Oproti vysokoškolsky vzdelaným ľuďom ich šance klesajú o ďalších 10,3 percenta v prípade mužov a 14,5 percenta v prípade žien.
Komentár INEKO: Ak máme podľa niektorých názorov jeden z najhorších vzdelávacích systémov na svete, museli by byť vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaní ľudia v porovnaní s nízkovzdelanými v zahraničí ešte úspešnejší než u nás. Podľa údajov Eurostatu je presný a výrazný opak pravdou. Bolo by to možné napríklad vtedy, ak by sme mali extrémne slabé základné školstvo (podľa prieskumov PISA, PIRLS a TIMMS sme však len mierne pod priemerom). Inými slovami, uvedené skôr podporuje názor, že naše stredné a vysoké školstvo nie je až také slabé ako sa hovorí.
The New York Times, August 22, 2013
President Obama announced a set of ambitious proposals on Thursday aimed at making colleges more accountable and affordable by rating them and ultimately linking those ratings to financial aid.
A draft of the proposal, obtained by The New York Times and likely to cause some consternation among colleges, shows a plan to rate colleges before the 2015 school year based on measures like tuition, graduation rates, debt and earnings of graduates, and the percentage of lower-income students who attend. The ratings would compare colleges against their peer institutions. If the plan can win Congressional approval, the idea is to base federal financial aid to students attending the colleges partly on those rankings.
Komentár INEKO: Tak Obama sa chystá merať uplatnenie absolventov škôl a ďalšie parametre vzdelávacích inštitúcií. A ešte na základe toho aj robiť rebríčky? A dokonca podľa nich čiastočne dotovať štúdium! Koniec sveta sa blíži!
The Economist, July 30th 2013
Education is important, too: last year, in a public-private partnership, a programme called ProgeTiiger (“Programming Tiger”) was announced, to teach five-year-olds the basics of coding. “In the 80s every boy in high-school wanted to be a rock star,” says Mr Hinrikus. “Now everybody in high-school wants to be an entrepreneur.”
Komentár INEKO:Požiadavky na základnú gramotnosť sa zjavne rozširujú. Už to nie je len čítať, písať, počítať, ale aj napríklad angličtina alebo, ako v Estónsku, komunikácia s IT technológiami. Zachytí aj Slovensko tieto trendy?
Zamestnanci a mzdy podľa hlavných profesií v poľnohospodárstve | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
- | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 |
Priemerný evidenčný počet zamestnancov (osoby) | 58892 | 49938 | 48362 | 44630 | 41723 | 38370 | 35023 | 31685 |
Poznámky: z ročného štatistického výkazníctva, v podnikoch s 20 a viac zamestnancami | ||||||||
Zdroj: Štatistický úrad SR |
Komentár INEKO: V rokoch 2003 až 2010 sústavne klesal počet zamestnancov v poľnohospodárstve. V rokoch 2003 až 2006 pritom vládli tí, ktorí zasadzovali poľnohospodárstvu “smrteľné rany” a v rokoch 2007 až 2010 zase tí, ktorí chápu, že keď funguje JRD, tak funguje všetko. Počet zamestnancov v oboch obdobiach klesol o rovnakých 14 percent.
Na región s potravinami nemáme (HN, 24.7.2013): „Slovensko v potravinovej sebestačnosti zaostáva, čo dokazuje aj aktuálny rebríček Global Food Security Index, ktorý zhotovil týždenník The Economist.“
Komentár INEKO: Podľa metodiky spomínaného rebríčka v ňom však potravinová sebestačnosť vôbec hodnotená nebola. Naopak, index považuje clá na dovoz poľnohospodárskych produktov za slabinu krajín, ktoré ich majú vysoké.
SME, 23.7.2013
(Ministerstvo hospodárstva) Chce, aby žiadna firma na Slovensku neplatila do Národného jadrového fondu na vyraďovanie atómok ročne viac než dva milióny eur. V praxi sa tento návrh výrazne týka len najväčšieho odberateľa elektriny u nás, hlinikárne Slovalco. Ak zmeny prejdú, každý rok ušetrí na elektrine vyše päť miliónov eur. (…) Peniaze, ktoré do Národného jadrového fondu nepritečú, ak sa strop zavedie, vraj vo fonde nebudú chýbať. „Finančný vplyv to nebude mať, akurát výber sa predĺži o primeranú sumu,“ povedal šéf fondu Ján Šovčík. Do fondu sa totiž zbiera po 70 miliónov eur ročne. Predpokladá sa, že historický deficit vo financiách na vyraďovanie atómových elektrární sa má zbierať cez ceny elektriny za 35 rokov. Toto obdobie by sa tak predĺžilo.
Komentár INEKO: Toto je ukážkový prípad skrývania dlhov a riešenia problémov na úkor budúcnosti. Smutnosmiešny je aj komentár šéfa Národného jadrového fondu. Akoby nás chcel presvedčiť, že čierna je biela. Pripomeňme si, že vláda len pred pár rokmi zvyšovala odvody do Národného jadrového fondu, aby sanovala historický deficit, ktorý vznikol tým, že sme v minulosti netvorili rezervu na likvidáciu jadrových elektrární.
Hospodárske noviny, 8.7.2013
“Pokiaľ ide o samotné firmy, chýbajúce kapacity (nedostatok pracovníkov, pozn. INEKO) priznáva napríklad sektor bezpečnostných služieb. Situácia je však podľa šéfky ľudských zdrojov G4S Secure Solutions Nade Bagarovej spôsobená platmi na úrovni minimálnych miezd, nie nastavením školstva.”
Poznámka INEKO: Presne tak. Mnohí zamestnávatelia sa v anketách sťažujú, že im chýbajú kvalifikovaní ľudia. Už nedodajú, za akú mzdu. Akoby sa ankety pýtali spotrebiteľov, či im nechýbajú kvalitnejšie potraviny. Ekonómia definuje dopyt ako schopnosť a ochotu platiť. Nie ako konsenzus väčšiny nájdený prieskumom. Na “anketovej filozofii” prepájania trhu práce so školami je hrozivé to, že za desiatky miliónov eur pripravia zástupcovia zamestnávateľov spolu so zástupcami úradníkov popis všetkých povolaní a ich potrebu na trhu, dokonca na mnoho rokov dopredu. To sa nedá inak iba so znalosťou ceny práce. Ide teda o čisto centrálne plánovanie. Alternatívou k tomuto prístupu je financovanie škôl zohľadňujúce uplatniteľnosť absolventov na trhu práce a zverejnenie informácií o uplatniteľnosti. Za desiatky tisíc eur.
The Economist, June 15th 2013
Shocked by high joblessness and the hollowing out of German industry, the SPD government under Gerhard Schröder introduced a set of sweeping tax, regulatory and labour reforms in 2003. The most important part of this package were the so-called Hartz reforms (after Peter Hartz, who headed the commission that drew them up), which brought fundamental changes to the low end of the German job market. They eliminated payroll taxes on earnings of less than €400 a month (recently raised to €450), thus encouraging the creation of part-time “mini-jobs”. A flat-rate benefit nudged the long-term jobless back into work. These and other reforms cost Mr Schröder the 2005 election, but they gave employers an incentive to create low-skilled and temporary jobs and the jobless a reason to take them. They also made Germany more Anglo-Saxon. Some 20% of Germans now work in “low-wage” jobs, about the same share as in Britain, not much lower than in America and almost twice as much as in France. Germany’s employment boom had less to do with the Mittelstand than with this overhaul at the bottom, which pulled a lot of low-skilled people into work—though it also exerted a downward pull on overall productivity.
Komentár INEKO: Už to bude desať rokov, čo nemeckí sociálni demokrati zásadne znížili odvody ľuďom s nízkym príjmom a položili tak základy poklesu nezamestnanosti a prosperity celej nemeckej ekonomiky. Ako dlho ešte bude trvať ich slovenským kolegom, kým spravia to isté?
Financial Times, 27. May 2013
Government became the “ultimate non-tradable, non-competitive” sector, Prof Santa-Clara says, using public-private partnerships to finance motorway and hospital construction and railway modernisation. These contracts, used to shift the payment burden off-balance sheet and on to future taxpayers, are now being renegotiated as one of the conditions for Portugal’s €78bn bailout from the EU and IMF.
Komentár INEKO: Portugalci tvrdo doplácajú na rozsiahle PPP projekty, ktoré šli mimo verejnej bilancie a teda ich skryto zadlžili. Paradoxne, u nás o nich stále snívajú tí istí, čo ich pred pár rokmi vo veľkom rozbiehali. INEKO na riziká PPP projektov dlhodobo upozorňuje napríklad tu, tu alebo tu.
Doplnené 7.6.2013: Portugalsko je svetovým lídrom vo využívaní PPP, keď tvoria viac než 10% HDP (Pozri graf na str. 12).
Rada pre Rozpočtovú zodpovednosť, 2.5.2013
Ľudovít Ódor: “Preto skôr súhlasím so závermi štúdie z dielne MMF, že úrovne dlhu, ktoré boli dlho považované za bezpečné (60% z HDP pre vyspelé ekonomiky, 40% z HDP pre emerging markets) boli v skutočnosti už vysoké.”
Hospodárske noviny, 16.10.2012
V článku sa nachádza aj takáto veta s dôležitým údajom: “Podľa rezortu ministerstva financií vlani pripadlo na základných a stredných školách 11,5 žiakov na jedného pedagogického pracovníka.” V rovnakom článku sa nachádza tabuľka “Počet detí na učiteľa”, v ktorej sú správne údaje z Eurostatu:
Krajina | Počet |
---|---|
Veľká Británia | 19,8 |
Česká republika | 18,7 |
Japonsko | 18,4 |
Nemecko | 16,7 |
Fínsko | 14,0 |
Belgicko | 12,4 |
Čitateľ má tak na ilustráciu rozhodujúcej myšlienky článku (ako aj nasledujúceho komentára Arpáda Soltésza), teda, že máme slabo zarábajúcich učiteľov, ktorých je veľa, k dispozícii porovnanie čísel z rôznych zdrojov a to býva nebezpečné. V tabuľke, ktorú uviedli HN bol vynechaný údaj za Slovensko. Nech sa páči, tu je: 17,1. (Zdroj)
zuzanazvolenska.blog.sme.sk, 5.10.2012
Zuzana Zvolenská (Ministerka zdravotníctva SR): “Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO robí na vlastnom elektronickom projekte i-Health, ktorý financuje zdravotná poisťovňa Dôvera s už vyššie spomínaným akcionárom.”
Komentár INEKO: Opäť sa niekto pokúša napadnúť našu integritu, pričom sa vyhýba argumentom o podstate problému. Politicky, nie odborne nastolená téma zavádzania unitárneho systému v zdravotnom poistení, by takéto argumenty najmä zo strany iniciátorov určite potrebovala. INEKO podporovalo súťaž v zdravotnom poistení dávno predtým, ako začalo spolupracovať s Dôverou.
Indermit S. Gill, Chief Economist, World Bank, October 02, 2012
# | Policy area | Selected countries | |
---|---|---|---|
Europe | World | ||
1 | Restructuring private debt | Sweden | Korea, Rep. |
2 | Managing financial foreign direct investment | Poland | Croatia |
3 | Crisis-proofing financial integration | Czech Republic | Canada |
4 | Increasing value-added | Slovak Republic | Singapore |
5 | Job creation | Ireland | New Zealand |
6 | Export generation | Germany | Korea, Rep. |
7 | R&D policy | Switzerland | United States |
8 | Tertiary education | United Kingdom | United States |
9 | Management quality | Sweden | United States |
10 | Internal mobility | Ireland | United States |
11 | Labor legislation | Denmark | United States |
12 | Immigration policies | Sweden, United Kingdom | Canada; United States |
13 | Social security | Iceland | Japan |
14 | Social service delivery | Finland | Singapore |
15 | Reducing public debt | Turkey | New Zealand |
16 | Green growth policies | Germany | California (US) |
Komentár INEKO: Medzi príkladmi, ako reformovať je aj Slovensko.
The Financial Times, 27.9.2012
Gazprom, the natural gas company controlled by the Russian state, is in crisis. It is likely to fall victim to the shale gas revolution that is under way across the US. The shale gas revolution will probably have telling consequences for Russian state capitalism and President Vladimir Putin’s power. (…) A second big blow to Gazprom came on September 4 when the European Commission opened formal proceedings against the company for anti-competitive practices in eight central and eastern European countries.
Komentár INEKO: Obe udalosti môžu zásadne ovplyvniť nielen cenu plynu, ale aj budúcnosť Ruska a celej strednej a východnej Európy. Mimochodom, Slovensko je jednou z tých ôsmich krajín, kde podľa Bruselu platíme za plyn “neférové ceny”.
The World Bank,10 September 2012
Germany introduced a phased social insurance contribution schedule as part of the Hartz IV reforms that came into force in the early 2000s. Monthly wages less than €400 are not subject to social insurance contributions. For monthly incomes between €401 and €800, the contribution rate rises gradually to the full share.
Komentár INEKO: Tzv. odvodová odpočítateľná položka už v Nemecku funguje zhruba 10 rokov a Svetová banka ju uvádza ako jeden z najlepších príkladov boja proti sivej ekonomike. Naša vláda nielen že ju nezavádza, ale plným zodvodnením dohôd a živnostníkov ide presne opačným smerom.
Týždeň, 17.9.2012
Týždeň: …niečo by malo z osnov vypadnúť?… povedzte konkrétne, čo je na prvom stupni zbytočné.
Dušan Čaplovič: Majú sa deti na prvom stupni učiť informatiku?
Komentár INEKO: A nemajú?
Aktuálně.cz, 1.9.2012
Rozhovor s Ondřejom Štefflom, riaditeľom spoločnosti SCIO
Takže vy byste nechal odborná učiliště, o která je malý zájem, spíš přirozenou cestou vymřít?
“Ano, přesně tak…. Jen v učebních oborech strojírenství a stavebnictví je nezaměstnaných celých dvacet procent absolventů.”
Tri poznámky INEKO:
Veru, veru. Vidno, že podobne uvažuje (zatiaľ) menšina aj v Čechách. Na Slovensku je podobná aj realita:
blog.etrend.sk, 22.8.2012
(Starosta obce Mútne) minulý rok prenajal svojej novej firme HALA Mútne pozemok za jedno euro pre výstavbu športovej haly. Následne by mala obec, podľa zápisnice z februára 2011, starostovej firme splácať 13 200 eur mesačne, po dobu ôsmych rokov s 5% úrokom. Obec tak použila PPP model, pri ktorom sa vyhla obstarávaniu o najlepšieho dodávateľa.
Komentár INEKO: Pekná case study, napríklad aj o (pre istých politikov) neodolateľnom čare PPP. Treba len dodať, že nielen že sa vyhli súťaži, ale sa aj skryto zadlžili. Oficiálny dlh obce ku koncu 2011 bol totiž 0,2% bežných príjmov, resp. 1 euro na obyvateľa. Po zarátaní PPP to môže byť už takmer 90%, resp. 454 eur na obyvateľa! MF SR by mala blikať kontrolka.
SME, 14.8.2012
Vysoké školy donedávna zverejňovali mená prijatých študentov aj ich poradie. Nahradili to anonymnými kódmi. (…) „Výsledky prijímacej skúšky, teda zoznam prijatých študentov v prípade, ak je uvedené meno a priezvisko uchádzača, možno považovať za osobné údaje podľa zákona o ochrane osobných údajov,“ vraví hovorkyňa UK Andrea Kučerová. (…) UK pritom zverejňuje register absolventov, kde je meno a priezvisko aj študijný program, získaný titul a dokonca aj miesto narodenia. Zákon o ochrane osobných údajov tu neuplatňuje.
Komentár INEKO: Pekný príklad zneužitia zámienky na ochranu osobných údajov. A to na škole, ktorá má byť elitou. Zhodou okolností majú minister aj poslanci príležitosť problém rýchlo vyriešiť. V parlamente je totiž práve teraz novela vysokoškolského zákona, stačí do nej vložiť povinnosť pre vysoké školy zverejňovať zoznamy prijatých študentov aj s výsledkami.
STV1, 24.6.2012
Minister financií Peter Kažimír: “Neexistuje spôsob, ako znižovať deficit bez toho, aby sme poškodzovali rast. To, bohužiaľ, o tom hovorí aj ekonomická teória, je to tak. Paradoxne najviac poškodzuje rast znižovanie výdavkov. Paradoxne, ten multiplikátor na hospodársky rast je najväčší pri výdavkoch. (…) dokonca aj zlé výdavky nám zvyšujú rast. Je to proste v ekonómii tak…”
Komentár INEKO: Hneď dve chyby, pán minister. Prvá, reformami môžete znížiť deficit aj zvýšiť rast súčasne. Druhá, zlé výdavky prinesú rast len v očiach krátkodobo uvažujúcich politikov.
Toto video a štúdia nás zaujali ako príspevok do diskusie k téme, či je pre Slovensko dobrý väčší štát v pomere k HDP. Okrem iného sa dozviete, že HDP rástlo v poslednom desaťročí rýchlejšie vo vyspelých štátoch s podielom verejných výdavkov menším než 40% HDP, čo vytvorilo priestor aj pre rýchlejší rast verejných výdavkov v týchto štátoch. Ako kontext pripomíname, že HDP Slovenska rástlo v rokoch 2000 až 2010 najrýchlejšie v EÚ (čo považujeme za historický úspech), pričom výdavky štátu v pomere k HDP u nás v rovnakom období klesli suverénne najviac.
SME.sk, 12.5.2012
“Čo ste urobili s mužstvom, že Slovensko hrá na tomto šampionáte na rozdiel od posledných rokov tak dobre?” pýtal sa švajčiarsky novinár na tlačovej besede po zápase (s Bieloruskom) Vladimíra Vůjtka.
“No, čo,” vysvetľoval s typickým pokojom tréner. “V prípravnom období sme dali príležitosť mladým hráčom, vyberali sme ich do tímu aj podľa morálnych vlastností. V závere prípravy doplnili mužstvo hokejisti z NHL. Máme skvelých vodcov. Urobili sme dobrú partiu. Teraz sa naša robota zúročuje.”
Komentár INEKO: Ďakujeme trénerovi aj hráčom. Dali Slovensku skvelý príklad, že poctivá práca a morálka prináša ovocie.
Hospodárske noviny, 25.4.2012
Smer síce naďalej odmieta privatizáciu, pripúšťa však „strategické partnerstvo“ Carga s českými či ruskými štátnymi železnicami.
Komentár INEKO: Inými slovami skrytá privatizácia (podobne uvažujú aj o bratislavskom letisku). Čo je horšie, otvorene priznávajú, s kým chcú spraviť ten obchod. Nebude žiadny transparentný tender?
Hospodárske noviny, 24.4.2012
Robert Fico: Takzvaná rovná daň, ktorá predavačke s príjmom 400 eur siaha na základné životné potreby a analytikovi s príjmom 3 000 eur možno skracuje exotickú dovolenku o pár dní, asi príliš rovná a spravodlivá nebude.
Komentár INEKO: To je zavádzanie. Vďaka nezdaniteľnému minimu predavačka s hrubou mzdou 400 eur platí na dani z príjmu 8,10 eur (2,2% hrubej mzdy), analytik s hrubom mzdou 3-tisíc eur platí 496,90 eur (16,6% hrubej mzdy)! (Zdroj: PAS)
SME, 24.4.2012
Slovensko je podľa neho (R. Fica) pripravené splniť “diabolský plán”, čo je záväzok trojpercentného deficitu do roku 2013, ale len, keď nastane “väčšia miera prispôsobivosti zo strany únie, pri zmene prísnych štatistických pravidiel, či pokiaľ ide o rozhodnutia na národnej úrovni”.
Komentár INEKO: Dúfajme, že štatistické pravidlá zostanú prísne. Práve dlhodobé prižmurovanie očí nad pravidlami je jednou z kľúčových príčin dlhovej krízy v Európe.
Hospodárske noviny, 24.4.2012
Ľubomír Jahnátek: Vzhľadom na priemerný zárobok slovenského občana sú ceny potravín pomerne vysoké. Ceny potravín by mali kopírovať jeho príjem a nie byť na najvyššej úrovni v rámci Európskej únie.
Komentár INEKO: HN to našťastie v článku vysvetlili: “…naše potraviny nie sú najdrahšie. Podľa Eurostatu patríme, naopak k najlacnejším krajinám.” A šéf Zväzu obchodu Pavol Konštiak výstižne komentoval plán oživenia cenovej rady: “Takéto opatrenie nemá čo robiť v trhovom hospodárstve. Dúfam, že to nesmeruje k socializmu.”
SME, 3.4.2012
Čaplovič v pondelok reagoval, že o priemere 1,5 je ešte ochotný diskutovať. „Nech sa učitelia netrápia, že som niečo povedal. Potrebujem vyprovokovať diskusiu.“
Komentár INEKO: Toto snáď ani komentár nepotrebuje. Úroveň verejnej diskusie sa s nástupom novej vlády opäť zosúva do suterénu.
Trend, 7.3.2012
Ľuboš Lopatka: “Podľa mňa najväčším problémom zdravotníctva nie sú financie. Skôr tam chýba poriadok a vôľa hovoriť si pravdu…. Mám vážne výhrady k dvom veciam: k manažérskym schopnostiam a zručnostiam riaditeľov nemocníc a aj ich hodnotovému nastaveniu – opäť nehovorím všeobecne, ale mám konkrétne skúsenosti. Považujem za neprijateľné, aby riaditeľ sám sebe niečo prenajímal. Absolútne nechápem, ako to môžu tolerovať napríklad poslanci VÚC, kolegovia či zamestnanci. Zásadne nie. Ak som raz v orgánoch Sociálnej poisťovne, nikdy sa nemôžem objaviť ako jej dodávateľ, takéto veci sa nesmú diať. Aj keby to bolo hneď ako výhodné, je to na hrane etiky.”
Komentár INEKO: Bodaj by sme v štátnej správe mali čo najviac takýchto manažérov a bodaj by sme sa ich za kvalitne odvedenú prácu nebáli adekvátne odmeniť.
The New York Times, February 23, 2012
The New York City Education Department will release the ratings of thousands of teachers on Friday, ending a nearly year-and-a-half-long legal battle by the teachers’ union to keep the names confidential.
Komentár INEKO: Na základe žiadostí podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, úrady v NYC 24.2.2012 poskytli viacerým médiám menné zoznamy učiteľov s ratingom, ako pokročili ich žiaci v štandardizovaných testoch z matematiky a angličtiny. Odbory ostro nesúhlasia.
The Economist, Feb 4th 2012
As happened to a few dozen failing institutions under the previous Labour government, Mr Riley’s school was turned into an academy—a state school removed from local council control and given new freedoms over staffing and teaching methods… Competition is embraced. Pupils are ranked on progress against individual targets every six weeks, with results posted publicly on a board… Good deeds are consistently rewarded, lapses always have consequences. Pupils’ blazer lapels sag with enamel badges for choir, language-learning, mentoring younger pupils and so on.
Komentár INEKO: Zaujímavý článok Economistu o jednej britskej škole, ktorá behom šiestich rokov zaznamenala výrazné zlepšenie, pričom začínala úplne na dne.
The Economist, Sep 17th 2011
All the troubled economies, solvent or insolvent, need a renewed programme of structural reform and liberalisation. Freeing up services and professions, privatising companies, cutting bureaucracy and delaying retirement will create conditions for renewed growth—and that is the best way to reduce debts. (…) The ECB must declare that it stands behind all solvent countries’ sovereign debts and that it is ready to use unlimited resources to ward off market panic. (…) But there must be ways for good governments to force bad ones to keep in line that do not require the building of a huge new federal superstate. The Dutch have suggested a commissioner in Brussels with power to veto countries’ fiscal excesses, and to impose his judgments by law.
SME, 17.8.2011
„Určite však existujú situácie, najmä v prípade štátnych firiem pôsobiacich na konkurenčnom trhu, kde nemá význam zverejňovať všetky zmluvy, pretože prezrádzajú príliš veľa,“ tvrdí Baťo.
Komentár INEKO: Na tento problém sme upozorňovali už vlani v októbri, napríklad tu.
SME, 20.6.2011
Kým bude podstatnú časť zdravotného systému vlastniť štát, každé 4 roky sa zmení ministerstvo aj vedenie nemocníc a najväčšej poisťovne. V podstate akoby sa zmenil majiteľ, ktorý vie, že o štyri roky už bude majiteľom niekto iný. To by nevydržala akokoľvek zdravá firma. Preto je potrebný stabilný majiteľ. Nemusí to byť len kapitál, aj keď toto riešenie sa natíska ako prvé a je vzhľadom na potrebu investícií asi najvhodnejšie. Ale môže to byť napríklad aj cirkev alebo neprofitujúce združenia.
Komentár INEKO: Veru, privatizácia je riešením. Ak sa jej vláda bojí, nech dá nemocnice aspoň do dlhodobého prenájmu tak, ako to chce spraviť s bratislavským letiskom.
The Economist, 6.1.2011
Holidays are often absurdly generous, but the real issue is pensions. Too many state workers can retire in their mid-50s on close to full pay. America’s states have as much as $5 trillion in unfunded pension liabilities. Historic liabilities have to be honoured (and properly accounted for, rather than hidden off the government’s balance-sheet). But there is no excuse for continuing them. Sixty-five should be a minimum age for retirement for people who spend their lives in classrooms and offices; and new civil servants should be switched to defined-contribution pensions.
SME, 17.7.2010
Minister financií hovorí, že sme nad siedmimi percentami deficitu, luxemburský premiér Jean-Claude Juncker mi povedal, že sme na deviatich, ak zarátame PPP…
Komentár INEKO: Keď už to vie aj luxemburský premiér, tak sa to hádam čoskoro dozvieme aj od Eurostatu.
HNonline.sk, 5.5.2010
“Plne si uvedomujeme dôležitosť cieľa finančnej udržateľnosti dôchodkového systému, je však nevhodné prijímať “bezhlavo” opatrenia bez získania celospoločenského konsenzu, ktoré za každú cenu zlepšujú bilanciu systému,” pripomína rezort práce. Reaguje tak na kroky, ktoré by riešili primeranosť dôchodkových dávok.
Komentár INEKO: Potešilo nás, že už aj rezort práce chce hľadať konsenzus.
eTrend, 27.4.2010
Hanzel: Keď sa hlasovalo o odvolaní Dzurindu, povedal som, že nemôžem. Dôvodom odvolania malo byť, že Slovensko ide dole vodou. Tvrdil som, že nejde, práve naopak. Všetci mi vysvetľovali, že je to politická otázka a ja som to ako politickú otázku nechcel brať. Čiže nie som ten, čo by sa hodil do politiky. Mám svoj názor a v určitých veciach sa nechcem deformovať.
Hospodárske noviny, 26.8.2009
Historik o premiérových slovách: alebo Fico opäť ohovára nevinného (tentoraz svätého):
“Vyjadrenie, že pod zástavou prvého uhorského kráľa Štefana sa robila najtvrdšia maďarizácia, je kvalitatívne porovnateľné s tvrdením, že pod Hlinkovým (alebo Svätoplukovým) menom sa diali najhoršie zverstvá slovenského vojnového štátu….ak existuje v uhorských dejinách meno, ktoré ostro kontrastuje s maďarizačnou praxou, tak je ním práve sv. Štefan.”
Pravda, 23.8.2009
Hra na nacionalistickú strunu sa však môže veľmi ľahko vymknúť z rúk a nabudúce sa objavia násilnosti a čo potom? Nakoniec diplomatická vojna takýchto rozmerov môže mať aj ekonomické dôsledky.
aktuálne.sk, 19.8.2009
V roku 2008 zahynulo následkom pracovného úrazu 80 zamestnancov. Rok predtým to bolo až 96. Nikto z týchto ani predchádzajúcich obetí nebol zahrnutý takým štedrým finančným odškodnením, ako teraz rodiny baníkov.
Pravda, 15.8.2009
Na vdovu po baníkovi Lýdiu Repkovú si však nespomenul nikto. Ani vláda, ani mesto Nováky, kde v júni v bani zomrel jej manžel Pavol Repka na následky úrazu. A pritom zostala bez príjmov, s mentálne postihnutou dcérou, o ktorú sa musí stále starať. Preto sa ani nemôže zamestnať.
SME.sk, 5.8.2009
“Musím povedať, klobúk dole, pred takýmto vážnym rozhodnutím, pustiť sa do totálnej rekonštrukcie tejto obrovskej národnej kultúrnej pamiatky,” zhodnotil Fico zámer NR SR obnoviť Hrad. Premiér podporuje obnovu Hradu a peniaze na ňu chce nájsť za každú cenu a “urobiť z toho jedno pútnické miesto pre Slovákov.”
Pravda, 26.7.2009
Možno však už objektívne zhodnotiť kvalitu duševnej práce?
Spoľahlivé meradlá výkonnosti vedcov už existujú. A keď niekto ani po dvadsiatich rokoch práce vo výskume nič poriadne nedosiahol, tak do vedy zrejme nepatrí.
Pravda.sk, 20.7.2009
Generálny prokurátor Dobroslav Trnka viní médiá. “Novinári vytvorili taký psychický nátlak na tých lekárov, že majú obavu niečo iné povedať a niečo iné podpísať,“ uviedol.
.týždeň, 20.7.2009
“Pretože hnev ľudu je vždy nasmerovaný proti bankám. Pravdaže, nie vtedy, kým požičiavajú. Až potom, keď chcú, aby ste splácali.”
TV JOJ, 8.7.2009
Ján SLOTA, predseda Slovenskej národnej strany: “Ja si myslím, že som sa nenabalil v politike v žiadnom prípade a v konečnom dôsledku sa chcem spýtať, to je taká básnická otázka, že kvôli čomu politici sú v politike? Asi kvôli tomu, aby získali nejakú moc. A moc, to je čo? To sú peniaze. Osobne si myslím, že všetci tí, ktorí rozprávajú o tom, že kto sa nabalil, alebo nenabalil, sú farizeji, pretože všetci sa nabalili. Všetci.”
Trend, 2.7.2009
Rozhovor s Radoslavom Procházkom
…sú tu aj mýty o tom, že istý pán má v kancelárii vyvesený zoznam ľudí, ktorí mu kedysi nevyhoveli dosť rýchlo alebo dosť intenzívne na to, aby s tým bol spokojný, a sú ohrození. Lebo sa dopustili priestupku proti princípu, na ktorom tá rodina funguje, a to je bezvýhradná lojalita. A oni napriek tomu, že nie sú početne dominantná skupina v systéme, sú extrémne odhodlaní, zohratí, zorganizovaní a sú si bezvýhradne lojálni. Funguje tam hierarchický princíp. Keď sa z najvyššieho miesta povie, že tak to bude, tak ono to presiakne a spadne až na najnižšiu úroveň a tá to zrealizuje. Keď nie, skôr či neskôr sa jej to vráti. A ono to vidno. Tým ľuďom sa to vracia aj v dobrom, aj v zlom.
SME, 30.6.2009
Pravidlá pohotovostí však treba určite zmeniť podľa predsedu poslaneckého klubu Smeru Miroslava Číža. Pohotovosti sú podľa neho neefektívne. Obáva sa však, že to môžu ľudia vnímať ako nesociálny krok. „Je to vec, ktorá sa dá zneužiť proti nám. Politika sa robí tak, aby sa nešlo proti nesúhlasu ľudí, pokiaľ to nie je nevyhnutné.”
SME, 17.6.2009
Súdny systém je obstojný pri stíhaní vás a mňa, ale keď príde na politikov, gangstrov a bohatých „biznismenov” je bezradný. Koľko veľkých prípadov vyhrala vaša protikorupčná jednotka, pán Gašpar? Ako pokračuje vyšetrovanie v Slovenskom pozemkovom fonde, pán Trnka? Ako je možné, že Baki Sadiki je stále voľný, pán Harabin?
Plus 7 dní, 5.6.2009
Rozhovor s Radoslavom Procházkom
“Tak som mu povedal, že my sme mali olympijského víťaza, ktorý bol v podmienke, šoféroval bez vodičského oprávnenia a mal ísť sedieť. Ale preto, že reprezentoval krajinu, dostal milosť a potom doniesol domov ďalšie medaily. Môj spolužiak sa prekvapene pozrel na mňa: „Vy na akom princípe, preboha, fungujete?“ Že to musí demotivovať celú spoločnosť, keď sa nedodržiavajú pravidlá.”
Pravda, 21.5.2009
Dag Daniš o zrušení Špeciálneho súdu:
Spravodlivosť bezmocne krúti hlavou. Slota by na ňu mohol odvážne zakričať: “Ty pi.. ! Čo tu robíš?”
STV, 13.5.2009
Robert Fico, predseda vlády SR:
Predstava, že by viacero ministerstiev mohlo fungovať v jednom administratívnom celku, je predstava, ktorá sama o sebe prináša obrovské úspory.
Komentár INEKO: Aha!
SME, 27.4.2009
…idealisti dôsledne odmietajú špiniť si ruky, čo má za následok, že zatiaľ čo ich ruky ostávajú čisté, špina pokrýva všetok zvyšný povrch.
.týždeň, 9.3.2009
Najväčšou starosťou občanov, ktorí túžia po stabilite a pokojnom rozvoji svojho štátu a národa, je, ako odpovedať na agresívne formulácie, opilecké výzvy a pritom udržať priestor na kompromisy. Ako reagovať na hrubosti bez toho, aby sme sa sami nestali nevychovancami, vybudenými nenávisťou. Predsa nemôžeme do ringu priniesť namiesto boxerských rukavíc šachy!
Pravda, 13.3.2009
Ján Žilinský, kandidát ekonómie na Harvard University
Medzi rokmi 1926 až 2004 bol priemerný výnos na akciovom trhu v USA 7,11 percenta ročne. Typické portfólio sporiteľa na dôchodok malo priemerný ročný výnos 5,75 percenta – napríklad národné banky na svojich rezervách zarábajú oveľa menej.
Pravda.sk, 11.3.2009
“Opozíciu chcem vyzvať, aby sa zaviazala, že nikdy nebude zneužívať krízu na politikárčenie… Ak budete politikárčiť s krízou ďalej, nezískate nič,” povedal v pléne Fico. Odmietol, že krízu využíva na politický boj vládna koalícia.
“Krízu nespôsobila táto vláda. Ani občania Slovenskej republiky. Spôsobil ju istý typ politiky, ktorý na Slovensku predstavovala opozícia,” povedal premiér.
SME, 4.3.2009
Vo Veľkej Británii som sa ešte nestretol s tým, že by tu niečo zaplatil štát. Na rozdiel od Slovenska tu banky a ekonomiku zachraňujú daňoví poplatníci. „Tax-payers money”, a nie štát či Gordon Brown tu dáva a rozdeľuje. Zdôvodniť voličom, prečo ich peniaze idú tam, a nie inam, je potom oveľa ťažšie než hrdo vyhlásiť, že štát dá a vláda pomôže. Verte mi, každý deň o tom čítam v novinách.
Hospodárske noviny, 23.2.2009
Kde teda vziať a nekradnúť či neubrať tam, kde je to potrebnejšie? Na jednom elektronickom mýte, kde v rozpore so zákonom tají znenie zmluvy s víťazom aj Národná diaľničná spoločnosť, aj ministerstvo dopravy, príde tento štát približne o 6 miliárd korún, čo je rozdiel medzi víťaznou a najlacnejšou ponukou. Za týchto šesť miliárd korún by sa dalo postaviť 750 signalizácií – teda približne 60 percent zo všetkých chýbajúcich. A o túto sumu nás nepripravila globálna kríza spoza Atlantiku alebo živelná pohroma ako vyššia moc – iba jeden pochybný podpis jednej čudesnej komisie.
Takto už vopred odpovedal Robert Fico (STV1, 26.1.2009, 19:30 Správy STV): “Je to úplná hlúposť. Pretože v prípade elektronického mýta štát neplatí absolútne nič. Pokiaľ ide o Bratislavský hrad, také isté klamstvo.”
Komentár INEKO: No tak prečo nepostavíme železničné priecestia tiež tak, že to štát “nebude stáť absolútne nič”?
SME, 20.2.2009
Kozma Prutkov hovoril, že nikto neobsiahne neobsiahnuteľné, ale včera išlo o solídny pokus, aby sa to podarilo, lebo zaznelo takmer všetko: od výzvy, že v čase svetovej krízy treba zvážiť vytvorenie globálnej vlády, cez upozornenie, že ako malá krajina by sme sa mali orientovať na nanotechnológie, až po oznam, kto pôjde za Frunim do väzenia.
SME, 4.2.2009
Sociálny podnik ťahá najmä štát
Nezisková organizácia Horehronský sociálny podnik v Brezne začal fungovať v júli minulého roku. Podarilo sa v ňom zatiaľ zamestnať 39 ľudí vrátane manažmentu, čo je asi stotina z celkového počtu nezamestnaných v okrese Brezno. Na celý projekt vláda vyčlenila viac ako tri milióny eur, čo je takmer 100 miliónov korún. Manažérom sa do dnešného dňa podarilo zamestnať 34 ľudí, z toho piati sú v manažmente sociálneho podniku. Riaditeľka Zuzana Portelekyová hovorí, že do konca marca v podniku pribudne ďalších 15 ľudí. To už bude konečný počet zamestnancov až do skončenia projektu.
Komentár INEKO: Za tento vládny príspevok by vyžilo 350 ľudí dva roky.
Pravda, 3.2.2009
Kupujte iba domáci tovar, dávajte prácu iba domácim firmám. Výborný nápad, ako riešiť krízu. Hovorí sa tomu protekcionizmus. A už bol použitý počas krízy v 30. rokoch 20. storočia. Vtedy to išlo tak: 1. finančná kríza, 2. ekonomická kríza, 3. protekcionizmus, 4. strašná ekonomická kríza, 5. druhá svetová vojna. Čo už.
Komentár INEKO: Z kľúčového etického príkladu, z dilémy väzňa, vyplýva aj to, že keď celá spoločnosť robí niečo nesprávne, jednotlivci, ak chcú prežiť, sa musia pridať. To je fakt. Lenže slušní, múdri a zodpovední jednotlivci sa snažia najprv, a aj priebežne bojovať za to, aby sa spoločnosť zmenila. Napríklad, v krajine, kde treba uplatiť lekára, aby pacienta ošetril, musí podplácať každý. Zodpovední a múdri jednotlivci chcú však takúto situáciu zmeniť. Nezodpovedným je to jedno. Mimochodom, nemúdri dokonca napadajú zodpovedných a múdrych za nečestnosť – vyčítajú im, že bojujú proti korupcii, hoci na nej sami participujú.
TA3, 13.1.2009
Ústavný súd rozhodol v spore o Štrbské pleso v neprospech Štrby. Takto to komentoval jej starosta: “…na Ústavnom súde do roka to dokázali povedať, že majú iný právny názor. Nenašli pochybenie v tom právnom procese, len majú iný právny názor. Viete, keď sa stretnú dvaja právnici, koľko je právnych názorov? Najmenej tri.”
Komentár INEKO: Takto veru nevyzerá cesta k právnemu štátu.
TA3, 5.1.2009
Robert Fico očakáva od Ivana Gašparoviča, že aj on prevezme nejakú mieru zodpovednosti za slovensko-maďarské vzťahy.
Komentár INEKO: Ako napríklad kto?
TA3, 27.11.2008
Jozef Burian, poslanec Národnej rady SR, predseda Výboru Národnej rady SR pre financie, rozpočet a menu (Smer-SD): “…lebo všetky európske krajiny naopak zvyšujú schodky verejných financií a dávajú investičné stimuly, teda štát podporuje investovanie, štát podporuje dopytovú formu ponuky, aby jednoducho bol väčší impulz na naštartovanie týchto ekonomík.”
Hlavné správy TA3, 25.11.2008
Ján Slota, predseda Slovenskej národnej strany: Ja si myslím, že táto kauza nie je kauzou ministerstva, ktoré obhospodaruje Slovenská národná strana.
Komentár INEKO: Existuje lepší dôkaz toho, ako J. Slotovi záleží na tom, aby Slovákov nikto neokrádal?
Hospodárske noviny, 25.11.2008
Anatolij Brajcun, Ekonomická univerzita v Bratislave:
Bagatelizovanie dosahov krízy na Slovenskú republiku je strkanie hlavy do piesku. Konať znamená pre Slovensko hľadať spôsoby prestavby samotných foriem a metód koexistencie na globálnom trhu adekvátnych štruktúre jeho HDP a taktiež hľadať účinnú spätnú väzbu medzi počínaním veľkých krajín a jeho ekonomickým a politickým dosahom na malé krajiny. Prinajmenšom potrebujeme sformulovať tézy, sformulovať stratégiu, ktoré pomenujú globálne východiská z hospodársko-politickej krízy kapitalizmu a zároveň ponechajú určitý priestor na lokálnu hospodársku politiku národných vlád malých štátov.
Komentár INEKO: S malou zmenou je toto riešením aj problémov dôchodkového zabezpečenia, školstva, zdravotníctva a rybolovu.
TV JOJ, 18.11.2008
Marián Vitkovič, ekonóm Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied: Na Slovensku veľmi veľký počet ľudí pri celkovo nízkej mzdovej úrovni zarába menej, než je priemerná mzda a dokonca menej, než je mediánová mzda.
Komentár INEKO: Medián … je hodnota, ktorá rozdeľuje postupnosť podľa veľkosti zoradených výsledkov na dve rovnako početné polovice. …Na nájdenie mediánu daného súboru stačí hodnoty zoradiť podľa veľkosti a zobrať hodnotu, ktorá sa nachádza v strede zoznamu. (Zdroj: Wikipédia)
extraplus, november 2008
Heslo, ktorým sa riadite v živote?
Keď máš dve možnosti, neboj sa tej zložitejšej, pretože práve tá býva neraz efektívnejšia.
Komentár INEKO: Dúfame, že pri riadení krajiny to pán minister robí naopak – vyberá si efektívnejšiu možnosť, hoci niekedy môže byť aj zložitejšia.
SME.sk, 12.11.2008
Len dve akciové spoločnosti so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu v pôsobnosti ministerstva obrany …dosiahli v roku 2007 zisk. Ostatných deväť spoločností zaznamenalo stratu, ktorá celkovo predstavovala 306,9 milióna Sk (10,19 milióna eur). Pôvodný podnikateľský plán pritom počítal so stratou 49,7 milióna Sk (1,65 milióna eur), zisk malo dosiahnuť osem akciových spoločností.
Komentár INEKO: Ale keby SPP ostal štátny, v roku 2007 by mu iste zisk neklesol, ale stúpol (toto prosíme necitovať vo vládnych materiáloch).
Hospodárske noviny, 7.11.2008
Igor Kňazovický, publicista
Nátlak na silných akcionárov v SPP a neochota slovenskej vlády akceptovať pravidlá obchodu a medzinárodných dohôd v EÚ nás môže dostať do situácie, že v blízkej budúcnosti ceny plynu budú musieť vyskočiť nie o 13 či 24 %, ale aj o viac ako o 100 %.
Rádio Expres, 3.11.2008
Miloš TOMÁŠ, generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu:
“Z pohľadu Slovenského futbalového zväzu je, dá sa povedať, nám jasné, nám, aby sa, aby sa tento problém, ktorý, ktorý, ktorý vznikol. Slovenský futbalový zväz sa absolútne dištancuje od akýchkoľvek problémov z pozadia, či už je to politické, alebo iné pozadie, áno?”
Komentár INEKO: Ak by zväz pripravoval stratégiu boja proti korupcii v našom futbale, alebo skvalitnenia nášho futbalu, prvú vetu má hotovú.
TA3, 30.10.2008
Robert Fico o riešení krízy: “Ako máme pomôcť podnikateľskému prostrediu, aké zdroje máme vytvárať, keď niekto súčasne navrhuje, aby sme išli dole s daňovými príjmami?”
Komentár INEKO: Zníženie daní pomáha tým firmám, ktoré bohatstvo tvoria, štátna pomoc tým, ktorých si vyberie ona.
SME, 29.10.2008
Investori totiž potrebujú mať istotu, že sa im vrátia ich investície. Dôležité sú podľa Němečka v tomto smere signály, „že sa má tovar predávať za cenu, ktorá napríklad ani nekryje náklady na jeho výrobu“.
Hospodárske noviny, 29.10.2008
V súčasnosti majú medziročnú výnosnosť zápornú, niekde medzi mínus dvoma až mínus tromi percentami, ale priemerná ročná historická výkonnosť je takmer 14 percent.
Komentár INEKO: Poctivo z NBS.
SME.sk, 27.10.2008
Raši uprednostňuje, aby straty nemocníc uhradilo ministerstvo financií, ktorému by potom v období 15 rokov zariadenia dlh splácali. Ďalšími možnosťami vyrovnania záväzkov nemocníc je štátna dotácia alebo vznik agentúry, ktorá by dlhy lôžkových zariadení splácala postupne.
Komentár INEKO: Čo nemocnice, všetkých ľudí treba oddĺžiť vznikom agentúry!
SME, 23.10.2008
Pretože ak sa jeden docent práva, JUDr. a CSc. zaoberá „preukazovaním pôvodu majetku“ osem rokov a o jedinom podobnom zákone, čo existuje vo svete, sa dozvie z reakcie v novinách na devastáciu „jeho“ zákona Ústavným súdom, tak to je vysvedčenie. Hrôza pomyslieť, kam až by sa na Slovensku veci zvrhli, a ako by sa skúmali majetky, keby pani Pirošíková išla, namiesto čítania a písania do SME, napríklad na koncert.
…
Skutočnosť, že sme tisíce míľ vzdialení od stavu, aby polícia, prokuratúra a súdy išli po krkoch mafiám a gaunerom podľa platných zákonov, má zakryť marketingová strela o „preukazovaní majetku“.
aktualne.sk, 21.10.2008
Podľa Rašiho základnou filozofiou pripravovaného systému bude, že oddlžovaný subjekt nestratí daný záväzok a bude ho musieť splácať. “Oddlžený bude môcť byť len ten subjekt, ktorý na základe nejakého biznisplánu bude schopný v budúcnosti daný záväzok splácať,” spresnil.
SME, 21.10.2008
Minister zdravotníctva Richard Raši pravdepodobne nesiahne na zisk distribútorov liekov a zdravotníckych pomôcok. Stále však tvrdí, že v systéme verejného zdravotného poistenia nevidí na zisk priestor.
Hospodárske noviny, 21.10.2008
„Zvyšovanie základného imania v súkromnej akciovej spoločnosti s majetkovou účasťou štátu je záležitosťou štátnych finančných aktív, a nie klasickej výdavkovej časti štátneho rozpočtu,“ hovorí Madunická.
Pravda, 21.10.2008
Na starostlivosť o starých, chorých a bezvládnych vytiahne štát dve miliardy z vreciek obcí a samospráv. Pôvodne mali ísť peniaze na sociálne služby zo štátneho rozpočtu, ministerstvo práce ich však nakoniec nedostalo. Vláda schválila rozpočet na budúci rok pre ministerku Vieru Tomanovú (Smer) o dve miliardy nižší, ako predpokladal prvý návrh.
Pravda.sk, 19.10.208
“Zatiaľ nevidím svetlo na konci tunela, iba tunel uprostred piliera.”
Komentár INEKO: Člen Bankovej rady NBS Ľudovít Ódor vystužil svoj článok o rozpočte argumentami aj rovnou chrbticou.
TA3, 17.10.2008
Petra Maťašovská SRo:
“Pán premiér,.. prečo by, podľa Vás, tak úplne ľudsky, mali odpredať (majitelia SPP) späť štátu ten podiel, keď im to vynáša?”
Robert Fico:
“Máme im to zobrať?”
Pravda, 9.10.2008
Naplnila sa biblicko-populistická poučka: Kto do teba faktmi, ty doňho urážkami.
Kedy? 11. september 2008 od 17.30 hod.
Kde? Auditorium Maximum, Právnická fakulta Univerzity Komenského, Šafárikovo nám. 6, Bratislava
Pre ďalšie informácie a pre prihlásenie sa na prednášku kliknite TU.
SME.sk, 9.6.2008
Minister výstavby a regionálneho rozvoja Marian Janušek (SNS) chce od vlády dodatočne získať asi 1,5 miliardy korún pre Štátny fond rozvoja bývania. Súčasné zdroje fondu totiž nestačia pokryť žiadosti na stavby nájomných bytov a opravy domov, povedal Janušek na dnešnej tlačovej konferencii.
Hospodárske noviny, 21.4.2008
Keď teda je niekto dôchodca s nízkym dôchodkom, má dieťa, je raz za mesiac u lekára, kupuje si priemerne lieky, kúri plynom a kupuje knižky ostošesť, ušetrí až 221 Sk. Nedôchodcovia ušetria trochu menej, a síce 41 Sk. Ešte že máme tie silné sociálne programy.
SME, 13.3.2008
Výsledky týchto krajín ukazujú, že úspech demokratických trhových spoločností zrejme v rozhodujúcej miere nezávisí od materiálnej zainteresovanosti, ale od morálnych kvalít ľudí.
.týždeň, 17.3.2008
Politici musia do svojho správania zabudovať aj istú mieru iracionality, aby tým vyšli v ústrety iracionalite voličstva. Ale je rozdiel, či ten nerozum kultivujú, alebo živia.
TV JOJ, 4.3.2008
Róbert Kaliňák: „Včera vydali dve organizácie dve rôzne správy. Naša analytická slovenská INEKO o katastrofálnom stave ekonomiky a zlom fungovaní vlády a poobede Standard & Poor’s vydal lepší rating Slovenska za dobré ekonomické podmienky na Slovensku a dobrý výhľad do budúcna.“
Začiatkom marca INEKO „vydalo“ dve „správy“:
Prvá bola pre vládu pozitívna, druhá menej. Ani jedna samozrejme nekonštatovala katastrofálny stav ekonomiky rastúcej najrýchlejšie v EÚ.
Rádio Slovensko, 23.2.2008
Robert FICO, predseda vlády /Smer-SD/
Nie je problém si kúpiť médiá.
…
Dag DANIŠ, komentátor denníka Pravda
Ja tiež môžem povedať, že nie je problém kúpiť si premiéra, čo teraz na to poviete, no nie?
Robert FICO, predseda vlády /Smer-SD/
Asi ťažko. Ale ja hovorím o niektorých novinároch, ak ste dobre počuli.
The World Bank Research Observer, Spring 2008
Latin America’s reforms suggest that the most effective approach is to keep payroll taxes low, governments solvent, and social security systems focused on providing reasonable insurance against poverty in old age.
SME, 8.2.2008
Štátny tajomník ministerstva kultúry Ivan Sečík povedal, že
„relevantné odporúčania sme pripravení zohľadniť a prípadne zapracovať”.
Pravda, 7.2.2008
Mečiar v minulosti vyhlasoval, že cieľom privatizácie je vytvorenie domácej skupiny podnikateľov. Naopak, Dzurindova vláda predávala najmä za najvyššie ceny. Tomu zodpovedajú aj privatizačné výnosy. Za roky 1992 až 1998 získal štát z privatizácie 56 miliárd korún, aj keď sa predal majetok v účtovnej hodnote 147 miliárd korún. Oproti tomu za dvoch Dzurindových vlád z privatizácie “natieklo” 293 miliárd korún za účtovný majetok v sume len 98 miliárd korún.
Pravda, 29.1.2008
Situáciu nechcel komentovať ani regulačný úrad s tým, že trhové výrobné ceny elektriny dohadovala vláda.
SME, 18.1.2008
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (SEPS, a.s.) zatiaľ nevydáva investorom, ktorí majú záujem stavať na území Slovenska veterné elektrárne, povolenia na pripojenie k elektrizačnej sústave SR. SEPS, a.s. v súčasnosti pritom eviduje žiadosti o pripojenie k elektrizačnej sústave od investorov veterných elektrární v celkovej výške 2 100 megawattov (MW) inštalovaného výkonu. “Prakticky všetci žiadatelia majú záujem o výstavbu veterných elektrární v najbližších rokoch. Práve pre tento extrémne rýchly a vysoký záujem nemôžeme vydať k dnešnému dňu žiadnemu subjektu kladné stanovisko k jeho žiadosti o pripojenie k elektrizačnej sústave.
Znenie sľubu:
Vláda SR pripraví motivačné pravidlá pre využívanie obnoviteľných zdrojov energií a zvyšovanie energetickej efektívnosti a získanie podpory z fondov EÚ v týchto oblastiach.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Budem však podporovať rozvoj obnoviteľných zdrojov energií ako slnko, vietor, biomasa, biopalivá
Zdroj: Jaroslav Izák, minister životného prostredia, Pravda 11.8.2006
Poznámka:
SEPS vlastní štát
SME, 17.1.2008
„Mali sme diskusiu aj o finančných otázkach, ale tá teraz nie je dôležitá. Podstatné je, že padlo rozhodnutie vlastnými silami budovať letisko,“ povedal Fico.
Pravda, 5.12.2007
Juraj Porubský
Ak za mesiac miniete 15tisíc korún a na výplatu dostanete 18-tisíc, splnili ste základnú podmienku – vyšli ste z výplaty. Vôbec to však neznamená, že ste peniaze minuli dobre. Je totiž rozdiel, či stávkujete, alebo platíte dieťaťu jazykovú školu.
Rovnako nestačí povedať, že štátny rozpočet na budúci rok splní podmienku na zavedenie eura. Pri viac ako 9-percentnom hospodárskom raste to nie je veľké umenie. Diskusia by sa mala viesť o využití 380 miliárd korún, ktoré štát na budúci rok minie.
SME, 29.10.2007
„Dôvodom zvýšenia (rezervy premiéra) je narastajúci počet žiadostí a snaha vyjsť v ústrety čo možno najvyššiemu okruhu žiadateľov.“
Komentár INEKO: Školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, kultúra a šport dostanú z rozpočtu menej než mali sľúbené lebo v ich prípade zrejme nenarástol dostatočne počet žiadostí.
SME, 26.10.2007
Rozhovor s Ivanom Bernátekom generálnym riaditeľ Sociálnej poisťovne
Dôchodková reforma sa na Slovensku spustila, aby sa riešil demografický problém.
„Ten vám druhý pilier nevyrieši.“
A čo ho vyrieši?
„Posun technológií, rast ekonomiky, sofistikovaná výroba a vysoké príjmy.“
Komentár INEKO: Demografický problém ľudstvo spoznalo až po najvyššom posune v technológiách, najvyššom raste ekonomiky, sofistikovanej výroby a po dosiahnutí najvyšších príjmov v jeho histórii.
Za akých okolností môže skrachovať druhý pilier?
„Nikdy nezlyhá systém, vždy zlyhá jednotlivec. Toľko z mojej strany. Nebudem robiť návod, ako sa dajú robiť diery do kapitalizačných dôchodkových fondov. To by mi Švajčiari neodpustili.“
Komentár INEKO: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vie, ako sa dajú robiť diery do dôchodkových fondov a neupozorní nás na to, lebo by mu to Švajčiari neodpustili?
SME, 23.10.2007
SME, 17.10.2007
Konferencia biskupov Slovenska (KBS) pripomína…: “Jednou z hlavných príčin chudoby u nás je rastúca sociálna nespravodlivosť, ktorej príčinou je bezohľadný egoizmus niektorých zamestnávateľov a vlastníkov podnikov, vrátane zahraničných podnikateľov,” uvádzajú biskupi vo vyhlásení.
Komentár INEKO: Jednou z hlavných príčin vysokého rastu reálnych miezd u nás je rekordný rast ekonomiky, ktorého príčinou je aj usilovná práca niektorých zamestnávateľov a vlastníkov podnikov, vrátane zahraničných podnikateľov.
Domino efekt, 10.10.2007
“…perspektívne nebude v celej Európe dosť práce pre všetkých, lebo moderné technológie nahrádzajú ľudskú prácu…” uzatvára Kusá.
Komentár INEKO: Na toto prišli vedci zo Slovenskej akadémie vied za peniaze poskytnuté vládou Roberta Fica? Nuž ťažko sa potom čudovať, že na otázky kladené premiérovi o tom kto podporuje niektoré podivuhodné návrhy vlády, môže kedykoľvek odpovedať: “odborníci SAV”. Nedá sa ani čudovať, že tí nikdy jeho slová nedementujú. Mimochodom, tieto “objavy” sú financované z rovnakého balíka ako účasť slovenského chemika v tíme čerstvého nositeľa Nobelovej ceny?
SME, 5.10.2007
Korupcia, ktorú údajne všade vidí, ho nemotivuje, aby proti nej bojoval, ale aby ju využil na očierňovanie svojich politických nepriateľov.
Sľub: Keby sme rozpočítali finančný stimul, ktorý dostala spoločnosť Kia na vytvorenie jedného pracovného miesta, tak sú to neefektívne vynaložené peniaze. Ak by sme tú istú sumu dostali medzi malé a stredné podniky na Slovensku, tak bude počet nových pracovných miest pravdepodobne niekoľkonásobne vyšší.
Zdroj: Robert Fico, predseda SMER-u, Lidové noviny, 18.3. 2006, Robert Fico: Český model nad slovenským vyhrál
Plnenie: Spoločnosť Kia Motors Slovakia by mala dostať na rozšírenie svojho závodu pri Žiline štátnu dotáciu vo výške 1,135 mld. Sk. Vyplýva to z návrhu na poskytnutie štátnej pomoci spoločnosti Kia Motors Slovakia, ktorú predložil do pripomienkového konania rezort hospodárstva.
Zdroj: SME.sk, 3.10.2007, Štát poskytne Kii ďalšiu miliardu
Pravda, 29.9.2007
Ak hovoria, čo chceme počuť, môžu robiť, čo nechceme vidieť.
Pre účely diskusie o dôchodkovom systéme by sme si mohli pripomenúť tieto čísla:
V druhej polovici minulého storočia mali kapitálové trhy v priemere za celý svet nasledujúce reálne výnosy akcií v 30-ročných intervaloch: 1950-79: 7.6%; 60-89: 6.5%; 70-99: 7.3%; 80-02: 6.5% (Zdroj: ABN AMRO/LBS).
SME, 12.9.2007
Na otázku, či na Slovensku neexistujú aj iné firmy, ktoré by vedeli realizovať podobný projekt, Javor odpovedal: „Určite sú. Komisia sa však dohodla, že to pôjde priamym zadaním. Niekoho sme museli vybrať.“
SME, 6.9.2007
„Suma, ktorú štát zaplatí investorom, je významne nižšia, ako keby sa na financovaní podieľal iba štát,“ povedal premiér Fico.
Pravda, 25.7.2007
Úrad navrhoval, že v prípade potreby môže časť záťaže presunúť z rodín na podniky. Firmy však namietali, že by išlo o návrat ku krížovým dotáciám, ktoré sú v EÚ zakázané. Úrad v súčasnosti už tvrdí, že náklady z domácností na podniky presúvať nebude. „Z návrhu výnosu to už bolo vypustené. Dostalo sa to tam nedopatrením pri prepisovaní,” uvádza Holjenčík.
SME, 24.7.2007
Policajný prezident Ján Packa pripustil, že Hedvigu Malinovú niekto zbil. Polícia prestala pátrať, lebo skutok sa podľa nej nestal tak, ako ho opísala.
aktuálne.sk, 18.7.2007
“… požiadal som pána premiéra aj o to, aby talianska spoločnosť Enel bola konštruktívna, pokiaľ ide o rozhovory o výške ceny elektrickej energie, pretože je to oblasť, ktorá významne ovplyvňuje aj infláciu a je samozrejme mimoriadne citlivá pre obyvateľov a podnikateľský sektor na Slovensku,” povedal Fico na tlačovej konferencii.
(recenzia The myth of the Rational Voter, Bryan Caplan)
Trend, 12.7.2007
Ak jeden hlas má nepatrnú šancu ovplyvniť výsledok volieb, prečo by mal občan nákladne premýšľať o programoch politických strán a študovať názory expertov, keď môže rýchlo a jednoducho prevziať príjemné, no chybné klišé? A tak si povie: „Podnikatelia nás vykorisťujú a Fico by im mal zakrútiť krkom! Za naše problémy môžu Česi a Maďari! A aj tak sa žije horšie než za komunizmu!“…Tragédia politiky teda nie je len v tom, že ľudia sú neinformované obete dobre organizovaných lobistických skupín. Tragédia je najmä v tom, že voličom sa oplatí vypnúť mozog, znefunkčniť kritické myslenie a osvojiť si hlúpy názor, ktorý počuli v krčme. Ak sa tak zachová väčšina, voľby vyhrávajú politici, ktorí budú hlúpym názorom nadbiehať a budú uskutočňovať populistickú politiku.
TA3, 17.7.2007
Cyklisti a jazdci na koňoch sa musia pripraviť na komplikácie v lese. Prezident Ivan Gašparovič dnes totiž podpísal novelu zákona o lesoch, ktorá obmedzuje ich jazdu na lesné cesty a vyznačené trasy pod hrozbou pokuty.
Ivan Gašparovič: “Nikto nechce vytlačiť cyklistov z lesných chodníkov…”
SME, 7.7.2007
Podľa premiéra prijme vláda v krátkom čase „rozhodnutia ekonomického, finančného a legislatívneho charakteru, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia musí byť dokončené spojenie medzi Bratislavou a Košicami“… „Tento termín je teoreticky reálny, ale budovanie nadradenej dopravnej infraštruktúry sa musí stať prioritou vlády,“ povedal hovorca ministerstva dopravy Marián Jánošík.
aktuálne.sk, 28.6.2007
“Zákonník práce bol o vyjednávaní, od začiatku až do konca. Tam, kde sa dohodli zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov, ministerstvo práce akceptovalo dohodu. A to aj v prípade, ak veľmi nesúhlasilo,” hovorí Tomanová.
SME, 22.6.2007
Smer nie je schopný ani niekoľko dní pred hlasovaním o Zákonníku práce zverejniť, čo mu ľudia poslali po inzercii novely v Novom Čase.
Ministerstvo financií SR
Majú byť rozpočtové ciele rezortov konkrétne, aby bol úžitok pre občanov jasne merateľný?
.týždeň, 4.6.2007
Rozhovor s Richardom Demovičom, šéfom Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou.
SME, 28.5.2007
„Štatistiky sú jedna vec, druhá vec je, ako sú na tom ľudia skutočne. Počkajme si, ako tie štatistiky budú vyzerať po vládnutí tejto vlády. Dúfam, že ešte lepšie,“ povedal spolupracovník ministerky Viery Tomanovej, poslanec Róbert Madej zo Smeru.
Úrad vlády SR, 6.5.2007
Redaktorka: Je vôbec reálne, aby sa možno aj pri súčasnom stave finančných prostriedkov začalo vôbec budovať (pozn.: širokorozchodná železnica do Bratislavy) do, ja neviem, do konca roku 2010?
Robert Fico: My sme s pánom prezidentom Putinom vôbec nehovorili na tému, že koľko tovaru, koľko to bude stáť. Chceme to alebo nechceme to? Odpoveď bola veľmi jasná – chceme to, chceme na tom spoločne pracovať a verím, že táto veľká podpora bude nápomocná tak Ministerstvu dopravy, železniciam slovenským, ako aj príslušnému rezortu železničnému v Ruskej federácii.
spw.blog.sme.sk, 24.5.2007
Najdôležitejším indikátorom v oblasti sociálnej kohézie je indikátor, ktorý hovorí o percente ľudí v krajine, ktorí žijú v domácnosti s takým nízkym príjmom, že sú s veľkou pravdepodobnosťou chudobní, tzv. miera rizika chudoby. Podľa predbežných údajov ŠÚ SR získaných na základe štatistického zisťovania EU SILC 2006, miera rizika chudoby na Slovensku v roku 2005 oproti predchádzajúcemu roku (13,3 %) mierne klesla na úroveň 11,6 % (v roku 2004 priemer EÚ25 16 %). Teda pokles v čase zúriacich reforiem.
SME, 5.4.2007
Peter Burian sa vyhol tomu, aby priamo a otvorene povedal, že aj Slovensko podporuje Ahtisaariho plán. Tak to povedal slovami, že Slovensko bude „podporovať hlavný prístup EÚ k určeniu statusu Kosova“.
Diplomacia nebola v tomto prípade pokračovaním slovenskej politiky, ale jej rozumnou korekciou.
Od čias Carla Clausewitza vieme, že vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami. Ak to má byť inak, tak diplomacia nemôže byť pokračovaním takej politiky, ktorá vedie ku konfliktom a násiliu.
Trend, 15.3.2007
… špeciálnym odškodnením jednej kategórie z rezervných peňazí v štátnom rozpočte hovoria, že solidárna schéma spravovaná Sociálnou poisťovňou je dobrá akurát tak na „bežné“ smrteľné pracovné úrazy. A že rozdiel medzi „bežným“ a „celonárodne tragickým“ úmrtím spočíva najmä v dramatickom efekte spojenom s vysokým mediálnym pokrytím.
SME, 28.2.2007
SME, 26.2.2007
Situácia, keď predseda vlády, ktorý „nebude ničím pudlíkom“, čaká na telefóne, či ho diktátor s mútnym výrazom, čo by mal bývať nie v stane, ale na klinike, prijme na tridsať minút, je vrchol slovenskej zahraničnej politiky od chvíle, čo sa Schuster stretol v džungli s anakondou.
SPW, 5.2.2007
Výročný pohľad na stav a trendy v slovenskej žurnalistike na základe môjho sledovania hlavných slovenských médií (tých monitorovaných v SPW) za rok 2006…
The New Yorker, 8.1.2006
Prestížny americký novinár časopisu New Yorker Malcolm Gladwell vo svojom januárovom článku upozorňuje na rastúcu úlohu triedenia a analyzovania informácií. Dnešné problémy sa podľa neho čoraz viac podobajú na záhady (mysteries), kde je kľúčom k riešeniu dať si dokopy už existujúce informácie, ako na skladačky (puzzles), kde k úspechu vedie nájdenie chýbajúcej informácie. Zo sveta s problémom nedostatku informácií sa podľa Gladwella dostávame často do situácií, kde problémom môže byť skôr priveľa (nepodstatných) informácií.
Internet a znásobenie mediálnych kanálov vytvárajú vyšší dopyt po analytikoch informácií, než po ich hľadačoch. Trend k vyššej transparentnosti nemusí podľa Gladwella viesť k lepším výsledkom, ak získané údaje nemá kto zanalyzovať. Ako príklad uvádza prípad podvodov vedenia firmy Enron: na podvod sa podľa autora neprišlo nájdením nových informácií (ako to bolo v 70-tych rokoch v prípade Watergate, vedúceho k odstúpeniu bývalého amerického prezidenta Nixona), ale poctivou analýzou už Enronom zverejnených dát novinármi a analytikmi.
SME, 3.1.2007
Vetu, že „určite sa manipulovalo so zväzkami“, šéf výkonnej moci nesmie utrúsiť ako keby nič, lebo je to vážne obvinenie. Okolnosť, že ju utrúsil proti človeku, ktorý sa nemôže brániť, to celé ešte zhoršuje, lebo je podstatný rozdiel medzi útokom na politického súpera a útokom na jeho pamiatku.
Aktuálne.sk, 29.12.2006
Krajina je nastavená skôr sociálne, očakáva akési pohladenie.
Pravda, 29.12.2006
Ján Füle
„Mečiarova česť sa končí pri SPP a STV,” povedal v rozhovore pre server Aktualne.sk podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Čo už, ale na to, ako dlho sú v koalícii, ešte mnohé nepochopil. Veta mala znieť takto: Mečiarova „česť” sa ZATIAĽ končí pri SPP a STV.
Recorded February, 2006 in Monterey, CA.
SME, 8.12.2006
Neexistuje sociálnejšia hospodárska politika ako tá, že vláda nastaví také pravidlá hry, aby sa zásoba súkromného kapitálu zväčšovala a bola čo najrovnomernejšie rozmiestnená po celej krajine.
Trend, 30.11.2006
V demokracii občania ako voliči bez ekonomického vzdelania, a teda bez chápania základov prosperity sú oveľa náchylnejší, aby sa dali nachytať politikmi a podporovali nesprávne opatrenia hospodárskej politiky.
SME, 21.11.2006
Pred viac než rokom sa však o platobnú morálku svojich klientov začali viac zaujímať aj českí mobilní operátori. Stali sa členmi združenia Solus, ktoré vedie čiernu listinu neplatičov.
EKONOMIKA.SME.SK, 20.11.2006
Klenovec/Kokava nad Rimavicou/Veľký Krtíš 20. novembra (TASR) – Aj keď je nezamestnanosť na juhu stredného Slovenska stále vysoká a v niektorých okresoch presahuje 25 %, mnohé firmy paradoxne zápasia s nedostatkom pracovnej sily.
SME, 28.10.2006
Rozhovor s Eduardom Habsburgom-Lothringenom
Za najväčší zločin intelektuálov považujem, ak svoje znalosti nedokážu pretlmočiť tak, aby im porozumel aj bežný človek.
SME, 19.10.2006
Grigorij Mesežnikov, názor
Premena na politický subjekt, hlásiaci sa k odkazu jednej z európskych historických strán, je proces oveľa náročnejší než nalievanie “pragmatickej” vody do kokakolovej fľaše so “sociálno-demokratickou” nálepkou.
June 16-21, 2007, Reykjavik, Iceland
Apply by December 1, 2006
Who is eligible?
spw.blog.sme.sk, 13.10.2006
Veľmi rozpačitý dojem zanechali novinári pri pokrývaní vládou schváleného rozpočtu. Spravodajstvo bolo až príliš často zmätočné, nedôsledné a nekritické.
Pravda, 3.10.2006
Prevzaté z Financial Times, Lucy Kellawayová, str. 14
Presadiť sa v konkurencii znamená ukázať sa v najlepšom svetle a zakamuflovať horšie stránky. Hoci tvrdíme, že to, čo robíme, nás baví a napĺňa, firemný svet by bez lží skrachoval rovnako rýchlo ako bez peňazí…
Lži musia byť uveriteľné, ale treba sa zastaviť skôr ako im sami začnete veriť. Najnebezpečnejší ľudia v biznise sú totiž tí, ktorí veria vlastným klamstvám.
Pravda, 2.10.2006
Ako boli prehodnotené invalidné dôchodky za predchádzajúcej vlády (dôchodky preskúmala Sociálna poisťovňa podľa zákona účinného do 18. júla 2006):
Počet preskúmaných poberateľov | 135 474 |
Oduznaný dôchodok | 10 282 |
Znížený stupeň invalidity | 12 907 |
Zvýšený stupeň invalidity | 4 283 |
SME, 27.9.2006
Ivan Štulajter, názor
Komisár Európskej únie pre energetiku Andris Piebalgs povedal niečo, čo by si slovenská vláda mala zapísať do svojej energetickej politiky: nadmerná regulácia cien energií ohrozuje energetickú bezpečnosť únie. “Keď je v trhovej ekonomike rozšírená regulácia cien elektriny a plynu, je len otázkou času, kedy dôjde k poklesu investícií, k zhoršeniu spoľahlivosti systému a reálnemu ohrozeniu stability dodávok.” Komisár sa preto prihovoril za to, aby vlády svojich chudobnejších občanov radšej chránili pred rastúcimi cenami energií sociálnou politikou ako zintenzívnením regulácie.
Pravda, 20.9.2006
Maďari sa búria, lebo ich vraj Ferenc Gyurcsány klamal. Čo už. Aj tak je však všetko inak. Politici na celom svete klamú, lebo časť voličov je sklamaná, keď nie je klamaná. Nik sa nebúri a ani nezúri. Voliči sa búria až vtedy, keď im, tak ako teraz v Maďarsku, politici povedia pravdu.
Ján Füle
Fültext bol prevzatý z Pravdy (20.9.2006) bez povolenia. Veríme, že nám to Pravda prepáči.
Rudiger Dornbusch (Editor), Sebastian Edwards (Editor)
University Of Chicago Press (February 15, 1992)
Book Description (Abstract from AMAZON)
Upon gaining power, populist governments attempt to revive the economy through massive spending. After an initial recovery, inflation reemerges and the government responds with wage an price controls. Shortages, overvaluation, burgeoning deficits, and capital flight soon precipitate economic crisis, with a subsequent collapse of the populist regime. The lessons of this experience are especially valuable for countries in Eastern Europe, as they face major political and economic decisions.
Dúfajme, že kniha nie je pre SR aktuálna.
Pravda, 18.8.2006
Programové vyhlásenie vlády je v tejto chvíli jedným z mála dokumentov, ktorý môže prezradiť, čo čaká slovenské zdravotníctvo nasledujúce štyri roky. Jeho veľmi všeobecné znenie naznačuje, že vláda nemá jasnú predstavu, ako ďalej. Medzi riadkami vágnych fráz však možno vytušiť, že pomery v zdravotníctve by sa mali vrátiť pred rok 2003.
Blog Miroslava Beblavého, 9.8.2006
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová vyhlásila počas parlamentnej rozpravy, že v Petržalke žije 65% ľudí pod hranicou chudoby. Opozícia sa na tomto tvrdení dobre pobavila, mňa však zaujímalo, odkiaľ pani ministerka túto informáciu čerpá. Výsledok pobaví, ale aj pobúri.
.týždeň, 3.7.2006
Veci okolo nás nie sú v takom stave, ako by si väčšina ľudstva priala. Prekážajú nám prejavy arogancie, násilia, okázalosti, moci a vulgárnosti. Poukazujeme na to, aké sú škodlivé. Tvrdíme, že ktosi ich koná. Prejavy cynizmu sú tu, sú reálne a vzhľadom na neustále moralizovanie mnohých z nás by fakticky nemali jestvovať. Existuje však akýsi “anonymný vinník”, ktorý za všetko môže. Kde ho nájsť? Kto to je? Ja určite nie.
hrad.cz, 11.1.2006
1. ledna 2006 uplynulo 15 let od “ostrého” startu naší ekonomické transformace, od události, která je jednou z nejvýznamnějších. Přesto toto výročí prošlo téměř nepovšimnuto. Je víceméně pozapomenuto a provází ho spousta desinterpretací. Těm, kteří se nepamatují, buď proto, že jsou příliš mladí nebo že si pamatovat nechtějí, je třeba říci, o co šlo a co tomu předcházelo.