Rovná daň sa osvedčila, preto ju netreba rušiť

Dátum: 12.06.2007

Predvolebný sľub „Zrušenie rovnej dane“ ohodnotili odborníci v prieskume1 INEKO zápornou známkou -2,6 (na škále -3 až +3). Zníženie priamych daní a výrazné zjednodušenie daňového systému podľa viacerých z nich zviditeľnilo Slovensko v zahraničí, prispelo k príchodu zahraničných investorov a tým aj k rastu ekonomiky a životnej úrovne. Reforma sa preto osvedčila a bolo by chybou ju rušiť.

Znenie sľubu:

Pokiaľ ide o fyzické osoby, chceme, aby tie najštandardnejšie platy boli zdaňované 19 percentami, nízke príjmy by boli zdaňované 15 percentami a na nadštandardné príjmy chceme zaviesť vyššiu sadzbu ako 19 percent.
Zdroj: Robert Fico, predseda SMER-u, týždenník Slovo, 31.5.2006

Daňový experiment, ktorý urobila táto pravicová vláda, nemá nič spoločné so sociálnym štátom, likviduje ho a nepomáha ľuďom s priemernými a podpriemernými zárobkami. Toto je dôvod, prečo trváme na úpravách. Trváme na zásadných úpravách, v niektorých prípadoch aj na rušení vecí, ktoré prijala táto pravicová vláda. (...) Rovnú daň, ako dnes hovorí pán Mikloš, celá vyspelá Európa odmieta.
Zdroj: Robert Fico, predseda SMER-u, STV, 7.5. 2006

Vybrané komentáre ku kvalite sľubu:
(Zdroj: Prieskum INEKO, máj 2007)

Rovná daň je systémovou otázkou a Slovensko využilo príležitosť. Dovolím si tvrdiť, že keby boli nulové (alebo aspoň výrazne nižšie) náklady spojené s prechodom na rovnú daň, tak by väčšina vyspelých krajín prešla na rovnú daň. Keď nič iné, tak dramatické zjednodušenie systému je z dlhodobého hľadiska veľkou úsporou (za predpokladu, že politici odolajú populistickým tlakom neustále “zlepšovať” nastavenie systému nekonečným množstvom výnimiek, dodatkov, odpočítateľnými položkami, kreditmi atd… ).
Tomáš Kmeť, Investorsgroup Financial Services Inc., Kanada

Nepochopenie rovnej dane (i) ktorá je naďalej progresívna kvôli odpočítateľnej položke (pri nízkych príjmoch je sadzba nulová), (ii) pri ktorej viac zarábajúci odvádzajú viac, keďže rovnakou sadzbou im je zdanený vyšší príjem. Okrem X sadzieb sa zrušila aj väčšina výnimiek, ktoré predtým systém robili neprehľadným a náchylným na podvody. Ako vidno, sľub bol napokon splnený tak na 10 percent, keď sa zaviedlo iba znižovanie odpočítateľnej položky pri rastúcom príjme. Našťastie.
Ľuboš Vagač, Centrum pre hospodársky rozvoj

Rovná daň je úspešná reforma. Pomohla zrýchliť hospodársky rast, nezasiahla politicky neúnosne do sociálneho rozloženia spoločnosti, pozitívne zviditeľnila Slovensko v zahraničí.
Eugen Jurzyca, INEKO

Rovná daň ukázala za tri roky svojej existencie jednoznačné prínosy pre slovenskú ekonomiku a pre obyvateľov. Jej zrušenie by neprinieslo osoh nikomu, ani tým najchudobnejším.
Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník MF SR

Pohľad na spôsoby a ciele daňovej politiky je legitímnou súčasťou ideológie ľavicového aj pravicového politického spektra, preto sa nemožno diviť, že vláda, ktorej absolútne chýbajú vlastné zmysluplné témy vytiahla do boja proti tejto relatívnej novinke v daňovom systéme. O tom, že zníženie daní z príjmov právnických osôb sa levím podielom pričinilo k príchodu nových investorov a teda aj nových pracovných miest, nemožno pochybovať – svedčí o tom aj reakcia susedných krajín v oblasti zdaňovania ziskov… Ktokoľvek s prístupom na internet vie, že tí s ozaj nadštandardnými príjmami sa vzhľadom k repertoáru medzinárodne dostupných možností zníženia daňového bremena obávajú negatívneho dopadu tohto bubnovania najmenej. Práve naopak, obrovskú radosť z tohto sľubu musia mať právnici a daňoví poradcovia (prispejú výraznejšie do HDP, hoci dosť neproduktívne, inkasovaním transakčných nákladov za takmer už zabudnutú daňovú optimalizáciu)...
Anonymný autor

Daňová reforma sa vcelku osvedčila. Ak niečo funguje, zásadný zásah do systému je riskantný a jeho efektívnosť je nutné jasne doložiť.
Juraj Nemec, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica

Pri relatívne veľkej odpočítateľnej položke na daňovníka nie je ani dnešná daň skutočne rovná daň a zohľadňuje istú mieru solidarity s nízkopríjmovou skupinou daňovníkov (ich sadzba dane je v skutočnosti nižšia až nulová, ako v prípade priemerne či nadpriemerne zarábajúcich daňovníkov).
Milan Velecký, Slovenský rozhlas

Samotné zavedenie progresívnej dane pre fyzické osoby, prípadne systému odpočítateľných položiek s podobným účinkom nemusí mať negatívny dopad na slovenskú ekonomiku. Zahraničné skúsenosti potvrdzujú, že obidva daňové modely môžu viesť k udržateľnému rozvoju.
Richard Kollár, University of Michigan, USA

Vláda by pri vysvetľovaní svojich postojov k rovnej dani mala vychádzať predovšetkým z reálnych čísiel a nie z percent. Musela by tak potvrdiť skutočnosť, že ľudia s vyššími príjmami aj pri rovnej dani platia vyššie dane. 19% z milióna je predsa viac ako zo 150.000. Zavedením progresívnej dane zároveň demotivuje ľudí k vyššiemu výkonu resp. k vyšším zárobkom. Kroky, ktoré ohlasoval Robert Fico pred voľbami, sa však v tejto oblasti, zrejme aj vďaka víťazstvu zdravého rozumu, zatiaľ nenapĺňajú.
Radoslav Štefančík, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava

Sľuby a lamentácie – čo politici sľúbili a čo z toho plnia

Ostatné spracované sľuby:

1 V prieskume INEKO hodnotilo 26 odborníkov kvalitu 50 najvýznamnejších sľubov predstaviteľov súčasnej vlády. Uvedený text obsahuje vybrané komentáre odborníkov ku kvalite sľubu, to znamená k vplyvu, aký by malo splnenie daného sľubu na ekonomiku Slovenska. Kompletné znenie sľubov, ich hodnotenie vrátane komentárov, ako aj zoznamu odborníkov nájdete na stránke projektu: Sľuby a lamentácie – čo politici sľúbili a čo z toho plnia.

Komentáre [1]:

your_ip_is_blacklisted_by sbl.spamhaus.org