Podnikateľom vadí nerovnaký prístup vlády k podnikom

Dátum: 07.03.2017

dennikn.sk/blog, 7.3.2017
Podnikateľom vadí nerovnaký prístup vlády k podnikom

Koncom roka 2016 sme uskutočnili hĺbkové rozhovory s 11 manažérmi a podnikateľmi o ich názoroch na stav a vývoj demokracie a podnikateľského prostredia na Slovensku. Išlo o predstaviteľov rôznych firiem podľa veľkosti aj odvetví, zastúpenie mali malí, strední aj veľkí podnikatelia. Z rozhovorov vyplynuli tieto hlavné závery:

  • So stavom demokracie na Slovensku nie je spokojný žiadny respondent. Nespoľahlivo fungujú viaceré inštitúcie, napríklad súdnictvo, neplatí rovnosť pred zákonom, upadá morálka v spoločnosti. Zlom k horšiemu nastal nástupom prvej vlády Roberta Fica v roku 2006.
  • Ani jeden z respondentov nie je spokojný so súčasným stavom podnikateľského prostredia a viacerí tvrdia, že sa v posledných rokoch zhoršuje. Výnimkou je lepšia činnosť úradov zásluhou elektronizácie služieb.
  • V podnikaní trápi firmy hlavne to, že štát zvýhodňuje určité firmy, a tie potom majú pred ostatnými konkurenčnú výhodu. Vláda niektorých podnikateľov cielene uprednostňuje, keď napríklad vytvára osobitné zákony ako v prípade reštrukturalizácie Váhostavu, iných výberovo postihuje, napríklad banky či telekomunikačných operátorov osobitnými daňami. Pavol Lančarič, generálny riaditeľ Orange Slovensko, s.r.o. v Bratislave: „Namiesto toho, aby sa zrovnoprávňovali podmienky pre všetkých, nastáva chaos, nerovnaký prístup k podnikom. S cieľom prioritne napĺňať štátnu kasu, sa zaťažujú také firmy, čo majú peniaze.“ Podľa Ivana Trančíka, generálneho riaditeľa i.tran, s.r.o. v Turzovke o podnikateľskom prostredí rozhodujú silné finančné skupiny.
  • V štáte podľa viacerých dominujú oligarchovia a poctiví podnikatelia nemajú možnosť presadiť svoj názor. Ondrej Smolár, výkonný riaditeľ Soitron, s.r.o. v Bratislave: „Prepojenie štátu na oligarchické štruktúry je jednou z príčin, prečo má status podnikania negatívne konotácie. Podnikateľ a podvodník akoby sa stávali synonymami.“
  • Vo vzťahu s vládou viacerí respondenti upozorňujú na rozdiely medzi malými a veľkými firmami. Advokát Peter Serina z Bratislavy: „Kvalita demokracie je dôležitá hlavne pre malé podniky s domácim kapitálom, aby mali rovnosť šancí, stabilné, predvídateľné a spravodlivé prostredie. Nadnárodným firmám zväčša vyhovuje nižšia kvalita demokracie. Veci si vybavia samy. (…) Pre štát je jednoduchšie komunikovať s firmou, čo zamestná 20-tisíc ľudí, ako komunikovať s 20-tisíc živnostníkmi.”
  • Ďalším často spomínaným problémom je nedostatok kvalitných pracovníkov v dôsledku zlyhávania školského systému.
  • Drvivá väčšina oslovených podnikateľov sa do verejných súťaží a do výziev na získavanie dotácií a eurofondov nezapája. Pokladá ich za zmanipulované a skorumpované. Respondenti potvrdzujú, že do súťaží vstupujú často firmy založené na tento jediný účel a po víťazstve posúvajú zákazky skutočným dodávateľom. Podobná situácia je v prideľovaní eurofondov. Ján Lunter, zakladateľ a spolumajiteľ firmy Alfa Bio, s.r.o. v Banskej Bystrici konkretizuje: „Kto chce niečo od štátu, napríklad financovanie za eurofondy, musí napĺňať pokladnice vládnych strán. Tento výber peňazí sa robí cez projekčné firmy na eurofondy, pričom sa všeobecne hovorí o províziách vo výške 30 percent zo zákazky.”
  • Na Slovensku sa dá poctivo podnikať, ale len za cenu, že ignorujete účasť v skorumpovaných štátnych zákazkách a tým oželiete lepšie krátkodobé ekonomické výsledky. Dlhodobo sa poctivé podnikanie vypláca, lebo vedie k stabilite náročných zákazníkov a k dobrej platobnej kondícii. Dôležité je eliminovať nepoctivých podnikateľov a podvodníkov.
  • Podnikatelia cítia, že v poslednom čase ich všeobecná nespokojnosť so súčasnou politickou scénou núti zaoberať sa myšlienkami o politických aktivitách alebo o podpore úplne nových politikov.
  • Podnikatelia sa majú združovať v podnikateľských združeniach a spoločne nastavovať vládam zrkadlo. Ako uviedol advokát Peter Serina: “Ak podnikatelia nepochopia, že demokracia je jediný systém, kde môžu dosiahnuť svoje podnikateľské ciele, prejaviť svoju konkurencieschopnosť, čaká ich zánik.“

Nespokojnosť podnikateľov dokumentuje aj domáci Index podnikateľského prostredia, ktorý zostavuje Podnikateľská aliancia Slovenska a ktorý klesá od roku 2005 sústavne s výnimkou krátkeho obdobia v rokoch 2010 a 2011. Dôvodom je najmä nesúhlas so zmenami zákonov, hospodárskou politikou štátu a zhoršené vnímanie funkčnosti politického systému. Aj podľa medzinárodného Indexu konkurencieschopnosti, ktorý zostavuje Svetové ekonomické fórum, dosiahlo Slovensko najlepšie 37. miesto v roku 2006, potom kleslo až na 78. priečku v roku 2013 a následne stúplo v roku 2016 na 65. miesto spomedzi 138 štátov sveta. Najhoršie sa Slovensko umiestnilo v oblasti dôvery v politikov, nezávislosti sudcov, dôveryhodnosti polície a najmä v korupcii a využívaní úplatkov.

V rebríčku Doing Business 2017 Svetovej banky, ktorý je založený prevažne na „tvrdých“ dátach za vybrané oblasti podnikateľského prostredia a teda nie na názoroch podnikateľov, obsadilo Slovensko 33. priečku spomedzi 190 krajín, pre porovnanie Poľsko obsadilo 24. miesto, Česká republika 27. a Maďarsko 41. miesto.

Viac si prečítajte v správe INEKO o stave a vývoji demokracie na Slovensku.

Peter Goliaš
riaditeľ INEKO