Dátum: 12.09.2014
blog.etrend.sk, 12.8.2014
Peter Goliaš: Politici by nemali zmäkčovať dlhovú brzdu
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by verejný dlh bez ďalšej konsolidácie mohol stúpnuť z terajších 55,4% na 73,2% v roku 2023
Hospodárske noviny publikovali 12. septembra článok, v ktorom použili aj vyjadrenia Petra Goliaša. Keďže ide len o malú časť informácií, ktorú Peter Goliaš novinám poskytol, zverejňujeme aj jeho kompletné odpovede zaslané autorke článku:
Podľa nového návrhu rozpočtu by dlh v budúcom roku mal dosiahnuť úroveň 55,4 percent. V podstate tak ide len o spomalenie rastu dlhu. Je tento krok podľa vás správny? Čo pre nás bude v praxi znamenať zotrvanie nad hranicou 55 percent?
Vplyvom starnutia obyvateľstva sa očakáva už v nasledujúcom desaťročí pomerne rýchly rast dlhu, pokiaľ vláda neprijme ďalšie opatrenia najmä v zdravotníctve a v dôchodkovom systéme. Podľa scenára Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorý zohľadňuje aj dynamické efekty (riziková prirážka, vyššia cena kapitálu), by napríklad dlh bez ďalšej konsolidácie stúpol z 55,4% na 73,2% v roku 2023. Vláda preto musí neodkladne pokračovať v ozdravovaní verejných financií a to trvalými, nie jednorazovými opatreniami. V roku 2013 síce vláda prispela k riešeniu dlhodobej udržateľnosti, v tomto roku v tom však nepokračuje. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa naopak zhoršuje, keďže rastie tzv. štrukturálny deficit (očistený o vplyv cyklu a jednorazové opatrenia). K miernemu ozdravovaniu by malo dôjsť v budúcom roku, vzhľadom na blížiace sa voľby ako aj aktuálny útlm ekonomík eurozóny však existujú riziká, že sa tieto plány nepodarí splniť.
Pri úrovni dlhu vyššej ako 55% HDP platia sankcie dlhovej brzdy, podľa ktorých napríklad vláda ani obce nesmú zvyšovať výdavky.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pred časom kritizovala politikov, že za posledné roky neurobili žiadne opatrenia, aby dlh Slovenska znížili. Akými krokmi by to bolo napríklad možné?
Problémom je najmä, že sa vláda do výraznej miery spolieha na jednorazové a dočasné opatrenia (typickým príkladom je extra zdanenie bánk a monopolov, či superdividendy). Po uplynutí ich účinku je potrebné hľadať nové riešenia. Medzi dobré kroky s trvalým účinkom patrí zlepšenie úspešnosti pri výbere daní. S cieľom pomôcť ozdraviť verejné financie pripravilo INEKO databázu viac než 200 konsolidačných a reformných opatrení: http://konsolidacia.ineko.sk/opatrenia/. Vláde napríklad odporúčame intenzívnejšiu privatizáciu a znižovanie dlhu z jej výnosov, reguláciu spoluúčasti v zdravotníctve, obmedzenie dotácií a investičných stimulov pre súkromné firmy, ale aj vyššiu transparentnosť a verejnú kontrolu pri platení daní.
Dlh Slovensko vzrástol ani nie za tri roky o desať percent. Čo sa pod to najmä podpísalo?
Dlh rastie predovšetkým kvôli deficitnému hospodáreniu štátneho rozpočtu (za posledné tri roky 8,2 miliárd eur). Druhým významným faktorom bolo zapojenie Slovenska do záchranných mechanizmov v eurozóne (príspevok k rastu dlhu za posledné tri roky bol 2,5 miliardy eur).
Hrozí nám riziko, že tento či budúci rok presiahneme hranicu 57 percent, a teda hranicu, kedy sa aktivuje ďalšia úroveň dlhovej brzdy?
Hranica 57% HDP pravdepodobne v tomto ani budúcom roku nebude prekročená. Vláda má totiž k dispozícii pomerne veľkú hotovostnú rezervu, ktorú už v súčasnosti využíva na tlmenie rastu dlhu. Okrem toho sa očakáva privatizácia Slovak Telekomu, ktorá by mala už v budúcom roku vláde priniesť výnosy v objeme 1,3% HDP. Riziko prekročenia hranice je väčšie v ďalších rokoch, pokiaľ vláda neprijme potrebne ozdravné opatrenia.
Je v čase pomalého rastu ekonomiky správne, že je strop na aktivovanie dlhovej brzdy stabilne určený, alebo by bolo vhodnejšie, ak by táto hranica bola flexibilnejšia?
Dôležité je, aby politici nezmäkčili pravidlá dlhovej brzdy podľa toho, ako im to vyhovuje. Rizikom je, že politici uprednostnia krátkodobé ciele (úspech vo voľbách) pred dlhodobými (udržateľnosť verejných financií). Dlhová brzda ako aj pravidlá Európskej komisie na stráženie deficitu by mali byť garanciou, že sa tak nestane.