Dátum: 24.09.2014
ineko.blog.sme.sk, 24.9.2014
Kde vziať peniaze pre učiteľov a ešte aj konsolidovať?
Platy našich učiteľov patria medzi najnižšie vo vyspelom svete. Na základných a stredných školách dnes zarábajú približne 60 % priemernej mzdy ľudí s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa. Viete, koľko by stálo zvýšenie ich platov na 100 %, teda v budúcom roku na približne 1 400 eur mesačne?
Ešte pred zodpovedaním otázky upozorňujeme, že jednorazové dorovnanie platov učiteľov je len ilustratívnym príkladom. Reálnejším a z pohľadu udržania a prílevu kvalitnejších učiteľov aj účinným krokom by bol záväzok vlády k ich postupnému zvyšovaniu v priebehu viacerých rokov na úroveň priemeru štátov OECD, t.j. 85 % až 92 % priemerného platu vysokoškolsky vzdelaných ľudí v závislosti od vzdelávacieho stupňa.
A teraz späť k otázke. Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií na požiadavku INEKO vypočítal, že len za rok 2015 by zvýšené výdavky na jednorazové dorovnanie platov učiteľov predstavovali 513 miliónov eur. Kde by sme tie peniaze mohli zohnať?
Napríklad až 370 miliónov eur by mohlo do rozpočtu priniesť zvýšenie efektívnej sadzby DPH o jeden percentuálny bod. Dnes je efektívna sadzba, teda podiel skutočne vybranej dane na daňovej základni, tesne nad 14 %, čiže hlboko pod oficiálnou sadzbou 20 %. Otázkou samozrejme je, ako výber zlepšiť.
INEKO už dávnejšie navrhuje posilniť verejnú kontrolu pri výbere tejto aj ďalších daní. Teda aby verejnosť lepšie vedela, kto aké platí dane. Konkrétne pri DPH odporúčame zvážiť verejný a náhodný výber časti kontrolovaných subjektov a kontrolórov, ako aj zverejňovanie rebríčka subjektov zoradených podľa objemu odvedenej či vrátenej DPH v pomere k obratu. Pomôcť môžu aj ďalšie opatrenia, ktoré sa už čiastočne realizujú, napríklad párovanie faktúr na vstupe a výstupe, kontroly kamiónov či krížové kontroly daňových úradov.
Ak nedokážeme zlepšiť výber daní, ostávajú nám ťažšie priechodné možnosti. Napríklad:
Alebo:
Vlastné opatrenia si môžete vybrať v aktualizovanej konsolidačnej kalkulačke INEKO, kde uvádzame viac ako 200 návrhov na reformy a ozdravenie verejných financií. Z nich pri zhruba 60-tich prepočítali dopady analytici IFP, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) resp. Národnej banky Slovenska, za čo im veľmi pekne ďakujeme. Zvyšné dopady sú založené predovšetkým na odhadoch analytikov INEKO.
Ak by ste sa rozhodli platy učiteľom nezvyšovať a súčasne by ste prijali všetky opatrenia doteraz uvedené v článku, vrátane lepšieho výberu daní, mali by ste v budúcoročnom rozpočte o 1 382 miliónov eur viac. Pre porovnanie, celý rozpočtový deficit dosiahne v budúcom roku 1 918 miliónov eur. Chýbajúcu pol miliardu by ste mohli získať napríklad zvýšením hlavnej sadzby DPH z 20 % na 22 % (440 miliónov eur), alebo zdanením sociálnych odvodov (432 miliónov eur) či alternatívne zdanením dôchodkov z prvého aj druhého piliera pri zachovaní nezdaniteľnej časti (268 miliónov eur). Pomôcť by ste si mohli aj dočasným zmrazením starobných a invalidných dôchodkov (110 miliónov eur).
Ak by ste prijali všetky tieto opatrenia, mali by ste v rozpočte viac o 2 364 miliónov eur. Ide len o ilustratívne číslo, prepočty totiž vo viacerých prípadoch nezohľadňujú tzv. dynamické efekty, ako je napríklad pokles spotreby pri zvýšení daní či znížení dotácií. Konečné číslo by teda pravdepodobne bolo o dosť nižšie.
Aspoň teoreticky by však takýto balík už mohol dokázať zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Na to je totiž podľa RRZ potrebné trvalo (teda opatreniami pôsobiacimi nie iba jeden rok, ale celý čas) kombináciou príjmových a výdavkových opatrení zlepšiť saldo verejných financií o 3 % HDP, čo v roku 2015 predstavuje 2,31 miliardy eur.
Existujú samozrejme aj alternatívne riešenia. Z tých najdôležitejších, ktoré INEKO preferuje, treba spomenúť reformy zamerané na podporu rastu čiže napríklad na zlepšovanie podnikateľského prostredia a súdnictva, ďalej zrýchlenie predlžovania dôchodkového veku, zavedenie regulovanej spoluúčasti v zdravotníctve, ako aj intenzívnejšiu privatizáciu a splácanie štátneho dlhu z jej výnosov.
Pre korektnosť dodajme, že vymazať deficit či dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií nie je vhodné naraz, z roka na rok, keďže s tým sú spojené negatívne dopady na spoločnosť. Ide teda o úlohu, ktorej splnenie treba rozložiť do viacerých rokov.
Potreba ozdravovať verejné financie v dnešnej dobe rekordne nízkych úrokov na štátne dlhopisy tak trochu vo verejnej diskusii zaniká. Okrem nízkych úrokov je to iste aj vďaka zatiaľ fungujúcej dlhovej brzde a tiež vďaka tlaku Európskej komisie na znižovanie deficitu. Želáme si, aby tieto faktory pôsobili aj naďalej.
Súčasne si ale treba uvedomiť, že starnutie obyvateľstva je už realitou a v nasledujúcich desaťročiach bude významne prispievať k rastu dlhu. Podľa scenára RRZ, ktorý zohľadňuje aj dynamické efekty (riziková prirážka na úroky z dlhopisov, vyššia cena kapitálu), by napríklad verejný dlh bez ďalšej konsolidácie stúpol z terajších 55,4 % HDP na 73,2 % v roku 2023. Po započítaní tzv. skrytých dlhov, ako sú PPP projekty či dlhy štátnych a pološtátnych firiem, je situácia ešte napätejšia. Napríklad najväčší PPP projekt na výstavbu rýchlostnej cesty R1 zvyšuje súčasnú hodnotu dlhu o 2,8 % HDP. Vláda preto musí neodkladne pokračovať v ozdravovaní verejných financií, a to trvalými, nie jednorazovými opatreniami.
V roku 2013 síce vláda prispela k riešeniu dlhodobej udržateľnosti, v tomto roku sa jej však na to podľa RRZ nepodarí nadviazať. Naopak, očakáva sa, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa zhorší, keďže stúpne tzv. štrukturálny deficit, teda deficit očistený o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové opatrenia. K miernemu ozdraveniu by malo dôjsť v budúcom roku, vzhľadom na blížiace sa voľby, ako aj aktuálny útlm ekonomík eurozóny však existujú riziká, že sa tieto plány nepodarí splniť.
Peter Goliaš
riaditeľ INEKO
P.S. Zahrajte sa na ministra financií a vyskúšajte si udržať verejné financie Slovenska vo vzdelávacej konsolidačnej hre, ktorú zostavil inštitút INEKO na základe reálnych prepočtov a odhadov konkrétnych opatrení.
Konsolidačnú kalkulačku aj hru sme mohli vytvoriť vďaka finančnej podpore Think Tank Fund – Open Society Foundations.