Dátum: 21.07.2016
blog.etrend.sk/inekomenty, 21.7.2016
Čo by mal riešiť summit v Bratislave?
V septembri sa u nás zíde vrcholný orgán EÚ, je preto užitočné zamyslieť sa, čím by sa mal zaoberať. Na neformálnej diskusii s vedením ministerstva zahraničných vecí sme odporúčali štyri témy – rozpočtovú zodpovednosť, konkurencieschopnosť, podporu demokracie a reformy na Ukrajine.
Diskusie s ministrom Lajčákom a štátnym tajomníkom Korčokom sa zúčastnilo asi 30 hostí. Slovensko ako hostiteľská krajina septembrového zasadnutia, ktorá navyše predsedá EÚ, má nemalý vplyv na program rokovaní. Preto by bolo dobré, aby o možných témach prebehla aj verejná diskusia. S cieľom podporiť takú diskusiu ako aj prezentovať názory INEKO sme sa rozhodli zverejniť odporúčania, ktoré sme dali vedeniu ministerstva:
1. ROZPOČTOVÁ ZODPOVEDNOSŤ
Vzhľadom na opatrenia Európskej centrálnej banky (OMT, QE) bol výrazne obmedzený tlak finančných trhov na zodpovedné hospodárenie členských štátov eurozóny. Trhy vnímajú podstatnú časť kreditného rizika ako zdieľané všetkými členmi, čoho dôsledkom najmä členovia s vyšším rizikom majú výhodu nižších úrokov. Prínosom je významné odľahčenie nákladov na splácanie dlhu, nevýhodou je morálny hazard, keď výhodné podmienky znižujú motiváciu vlád ozdravovať verejné financie. Pri absencii vonkajšieho tlaku finančných trhov je kľúčové, aby rozpočtovú disciplínu garantovala EÚ. Nástrojom na to je predovšetkým Pakt stability a rastu (SGP). V posledných rokoch je zreteľné flexibilné uplatňovanie SGP, keď viaceré štáty opakovane dostavajú výnimky z plnenia záväzkov znižovať deficit verejných financií, resp. sa neuplatňujú sankcie za nedodržanie záväzkov. Uvedený prístup je obrovským rizikom pre dlhodobú makroekonomickú stabilitu v eurozóne. Pokračujúce zadlžovanie v dlhodobom horizonte ohrozuje stabilitu eura. Verejné financie sa ľahšie ozdravujú v dobrých časoch. Nástroje ECB dočasne prispeli k vyššiemu rastu HDP eurozóny, obdobie vyššieho rastu by preto malo byť využité na rýchlejšie ozdravovanie verejných financií členských štátov.
2. KONKURENCIESCHOPNOSŤ
Ľudia budú veriť európskej integrácii, pokiaľ im bude prinášať lepší život. Zvyšovanie kvality života úzko súvisí so schopnosťou členských štátov konkurovať na globálnom trhu. Vysoká miera nezamestnanosti a pomalý hospodársky rast viacerých štátov ukazujú, že majú problém s konkurencieschopnosťou. EÚ by sa mala preto sústrediť na podporu štrukturálnych reforiem, ktoré by podporili tvorbu pracovných miest a rast životnej úrovne. Medzi také reformy patrí pružnejší trh práce, podpora hospodárskej súťaže, znižovanie administratívnej záťaže podnikateľov, alebo odbúravanie bariér spoločného trhu, kde sú najväčšie nedostatky na trhu so službami.
3. PODPORA DEMOKRACIE
Nárast popularity antieurópskych a antidemokratických politických strán svedčí o tom, že podpora demokracie v očiach verejnosti slabne. Časť ľudí akoby nerozumela, že fungujúca demokracia a ďalšie inkluzívne inštitúcie (napr. právny štát, trhová súťaž, ochrana súkromného vlastníctva, atď.) prinášajú vyššiu životnú úroveň, časť ľudí má zrejme pochybnosti o funkčnosti demokracie v ich členských štátoch (napr. pocit, že vládnuce elity myslia viac na seba než na občanov). Príčinou môže byť rozšírená korupcia a rastúci vplyv oligarchov (platí pre V4), ako aj zlyhania vzdelávacieho systému. Pre podporu demokracie je okrem iného kľúčový fungujúci tretí sektor aktívny vo verejnej diskusii a zameraný na boj proti korupcii, kontrolu vlády, podporu reforiem. Na Slovensku táto časť tretieho sektora funguje najmä vďaka donorom z USA (napr. Open Society Institute, dávnejšie aj National Endowment for Democracy). Bývalý prezident Ronald Reagan prijal strategické rozhodnutie podporovať pro-demokratické mimovládne organizácie (MVO) aj v zahraničí, čoho dôsledkom bolo vytvorenie celého systému podpory. Bohužiaľ, v SR a podľa mojich informácii aj v iných členských štátoch absentuje systematická podpora pro-demokratických MVO z EÚ. Je paradox, že o demokraciu napríklad vo V4 sa aspoň v tejto oblasti stará viac USA než samotná EÚ. Pritom USA z nášho regiónu dlhodobo ustupuje, keďže sa sústredí na iné regióny. Ak u nás aj existujú dostupné zdroje z EÚ, kvôli administratívnej náročnosti prakticky nie sú využívané (určite to platí o viacerých think-tankoch v SR, o ktorých mám prehľad). Podmienkou pritom je, aby podpora išla MVO priamo od EÚ, nie cez vlády, ktoré sú v prirodzenom konflikte záujmov, pokiaľ majú podporovať MVO, ktoré ich často kritizujú. Ďalšou možnosťou podpory demokracie (ale aj európskej integrácie) je úprava systému vzdelávania tak, aby sa už žiaci na základných školách učili o jej význame a podmienkach fungovania.
4. UKRAJINA
Ukrajina má strategický význam z pohľadu ďalšieho politického vývoja v Ruskej federácii a teda aj z pohľadu bezpečnosti, stability a prosperity Európy. Ak sa podarí na Ukrajine pevne ukotviť demokratické inštitúcie, zreformovať ekonomiku a naštartovať ekonomický rast, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že podobný proces budú požadovať aj občania Ruskej federácie. Ukrajina je okrem toho strategickou krajinou pre V4, osobitne susediace štáty. Demokratizácia a prosperita Ukrajiny by preto mala byť pre EÚ prioritou. EÚ by mala vyslať signál a tiež priamo intervenovať prostredníctvom podpory reforiem na Ukrajine a podmieneného urýchlenia integračného procesu, napríklad udelením kandidátskeho statusu.
Peter Goliaš
riaditeľ INEKO