Anketa INEKO: Hospodárska politika po roku 2006 zatiaľ k rastu ekonomiky neprispieva

Dátum: 25.02.2008

Tlačová správa, 25. február 2008

Hospodárska politika po roku 2006 zatiaľ k rastu ekonomiky neprispieva. Pozitívny vplyv má síce manažovanie vstupu Slovenska do eurozóny, rast však spomaľuje novela zákonníka práce z roku 2007 a úpravy v daňovej reforme a zdravotníctve. Celkový vplyv opatrení prijatých po roku 2006 na ekonomický rast je tak blízky nule. Vyplýva to z ankety, v ktorej inštitút INEKO skúmal názory ekonómov na zdroje súčasného hospodárskeho rastu.

Ankety sa zúčastnilo 18 odborníkov, prevažne bankových analytikov a ekonómov z mimovládnych organizácií a akademickej obce. Súčasný rast HDP je podľa nich založený najmä na reformách z obdobia 2002-2006. Najväčší vplyv má daňová reforma (17%) a reforma trhu práce z roku 2003 (9%). Pozitívny vplyv na rast majú aj opatrenia prijaté v rokoch 1998-2002, predovšetkým ozdravenie a privatizácia bánk (7%) ako aj energetických podnikov a telekomunikácií (7%).

Hospodárska politika z obdobia 1998-2006 tvorí 61% súčasného rastu ekonomiky. Zvyšok tvoria najmä externé faktory (29%), z ktorých najdôležitejší je vstup Slovenska do EÚ (10%). Rekordne silný rast HDP je tiež dôsledkom reforiem uskutočnených pred rokom 1998 (14%). Ide predovšetkým o otvorenie hraníc, cenovú liberalizáciu a privatizáciu uskutočnenú v danom období. Ochota ľudí pracovať za nízke mzdy má podľa respondentov 3-percentný vplyv na súčasný rast.

Inštitút INEKO vykonal podobnú anketu aj v marci 2007, keď sa do nej zapojilo 12 ekonómov. Z nich 7 odpovedalo aj v tohtoročnej ankete. Výsledky sa napriek zmene vzorky respondentov takmer nezmenili.

Poznámky:

INEKO nemá záujem vstupovať do straníckej súťaže. Cieľom ankety je zistiť názory ekonomických odborníkov na zdroje súčasného hospodárskeho rastu. Keďže ide o rekordný rast, je dôležité, aby spoločnosť dobre rozumela, čoho je a čoho nie je dôsledkom. Zvýšia sa tak šance na opakovanie pozitívnych zmien a vyhýbanie sa tým negatívnym.

V záujme zistiť reprezentatívny názor sme oslovili 45 ekonómov a ľudí zaujímajúcich sa o ekonómiu, predovšetkým spomedzi bankových analytikov, ekonómov z mimovládnych organizácií a akademickej obce. V stanovenom termíne sme dostali 18 odpovedí. Oslovili sme aj 4 ekonómov Slovenskej akadémie vied, od ktorých sme však nedostali žiadnu odpoveď.

Anketa INEKO – vyhodnotenie:

Aké sú podľa Vás zdroje súčasného hospodárskeho rastu na Slovensku?
I. HOSPODÁRSKA POLITIKA VLÁDY 2007 (priemer) 2008 (priemer) 2008 (medián)
Obdobie do roku 1998: 10 % 14 % 12 %
Reformy prvej vlny: Otvorenie hraníc, cenová liberalizácia, privatizácia 10 % 14 % 12 %
Obdobie 1998 – 2002: 20 % 20 % 20 %
Ozdravenie a privatizácia bánk 7 % 7 % 7 %
Zvýšenie transparentnosti (napr. zákon o prístupe k informáciám, verejné obstarávanie) 3 % 3 % 2 %
Umožnenie privatizácie zahraničným investorom (energetika, telekom, atď.) 10 % 7 % 7 %
Deregulácia cien (elektrina, plyn, voda, bývanie) n 3 % 2 %
Obdobie 2002 – 2006: 42 % 41 % 41 %
Daňová reforma (rovná daň, zjednotenie sadzieb DPH) 21 % 17 % 15 %
Reforma trhu práce (zákonník práce) 10 % 9 % 9 %
Dôchodková reforma 4 % 4 % 3 %
Reforma zdravotníctva 2 % 1 % 0 %
Konsolidácia verejných financií (pokles deficitu a verejného dlhu) n 6 % 5 %
Príprava na euro (vstup do ERM2) n 3 % 4 %
Iné: 5 % 1 % 0 %
Obdobie 2006 – súčasnosť: 2 % -4% 2 %
Manažovanie vstupu SR do eurozóny 3 % 5 % 5 %
Zmeny v zdravotníctve (zrušenie poplatkov, zastavenie transformácie a privatizácie, zrušenie zisku poisťovní, atď.) 0 % -2 % -1 %
Úprava daňovej reformy (milionárska daň, nižšia sadzba DPH na lieky) -1 % -2 % 0 %
Novela zákonníka práce z roku 2007 n -5 % -2 %
II. INÉ FAKTORY 26 % 29 % 30 %
Vstup do EÚ (vrátane eurofondov) 12 % 10 % 11 %
Konjunktúra svetovej ekonomiky, vplyv globalizácie, technologické zmeny 8 % 8 % 7 %
Výstavba diaľnic a investičné stimuly (dotácie, daňové úľavy) n 6 % 4 %
Ochota ľudí pracovať za nízke mzdy 2 % 3 % 1 %
Iné: 4 % 2 % 0 %
Spolu: 100 % 100 % -

Poznámky:

  1. Tabuľka zobrazuje výsledky ankiet z marca 2007 a februára 2008.
  2. n … údaj nebol zisťovaný v priamej otázke
  3. V roku 2007 sme na rozdiel od roku 2008 účastníkov vopred neinformovali o možnosti zadávať záporné hodnoty.
  4. Medián znamená hodnotu, ktorá delí počet respondentov presne na polovicu.

Aké sú zdroje rastu - graf
Zdroj: Anketa INEKO medzi 18 ekonómami, február 2008

Komentáre respondentov:

Juraj Barta, Slovenská sporiteľňa
Reformy prvého a druhého obdobia treba chápať ako nutnú, nie však postačujúcu podmienku hospodárskeho rastu. Reformy II. vlády M. Dzurindu majú najlepšie vysledovateľnú príčinnú súvislosť s ekonomickým rastom, bez predchádzajúcich opatrení by však len ťažko boli uskutočniteľné a ich efekt by bol neporovnateľne menej významný.

Juraj Draxler, Centre for European Policy Studies, Brusel
SR je krajina s lacnou, pomerne kvalifikovanou pracovnou silou a je súčasťou EÚ. To je hlavný príbeh, ďalšie výrazné faktory sú politická, menová a fiskálna stabilita. Ostatné veci sú pre súčasný rast vyslovene druhoradé, napríklad daňový systém by som hodnotil ako dobrý, ale jeho čisto technický dopad na rast je pomerne malý. Profit investíciám tvoria najmä mzdové rozdiely. Rovná daň a nízke sadzby však pre investorov slúžia ako akási visačka – “business friendly country” – malej a málo známej krajiny. (Do kolónky “ochota ľudí pracovať za nízke mzdy” dávam jedno percento, tie mzdy by zrejme ekonomicky mierne zvýšenie uniesli, ale inak ľudia za takéto mzdy jednoducho pracovať musia, ochota s tým veľa nemá.)

Radovan Ďurana, INESS
Pri daňovej reforme bolo pre rast HDP ďaleko dôležitejším faktorom zrušenie dane z dividend ako zavedenie rovnej sadzby 19%.

Martin Chren, Nadácia F.A.Hayeka
Zdroje vysokého rastu slovenskej ekonomiky tkvejú jednoznačne v minulosti, v uskutočnených reformách, ktorých ovocie dnes zbierame. Hoci, je potrebné dodať, že na jednej strane ani pred rokom 2006 sa nepodarilo dotiahnuť a správne urobiť všetky reformy, a na druhej strane nie všetky opatrenia po roku 2006 rastu škodili. Od roku 2006 môže byť vysoko hodnotená fiškálna politika, ktorá sa nepokazila, naopak, je základným kameňom stability. Ako najhrozivejšie však hodnotím opatrenia na trhu práce, v energetike, v dôchodkovom systéme, a celkové posilňovanie štátneho paternalizmu, ktorý ešte nikdy k blahobytu neviedol.

Michal Mušák, Slovenská sporiteľňa
Za dva najdôležitejšie zdroje slovenského ekonomického rastu považujem konvergenčný proces a reformy. Konvergencia prináša preberanie technológií, know-how a skúseností z vyspelejších krajín, vďaka čomu dokážu domáce podniky vyrábať viac pri rovnakých nákladoch. V porovnaní s minulosťou sa výrazne zlepšila aj dostupnosť úverov pre podniky. Avšak aj keď vďaka konvergencii dosahujeme rýchlejší ekonomický rast ako staré krajiny EÚ, boli to práve uskutočnené reformy, ktoré náš rast zvýšili nad úroveň okolitých krajín V4, keď na jednej strane podporili domácu podnikateľskú sféru a zároveň prilákali zahraničných investorov. Za dôležitý považujem aj vplyv reforiem na medzinárodné renomé Slovenska, vďaka čomu sa podarilo pritiahnuť medzinárodné spoločnosti, ktoré by v minulosti o Slovensku ani neuvažovali. Z krokov súčasnej vlády by hospodárskemu rastu malo v budúcnosti pomôcť prijatie eura, ktoré zníži náklady tak zahraničným investorom, ktorí o Slovensku uvažujú, ako aj domácim firmám obchodujúcim s eurozónou. Naopak – aj keď na rast v roku 2007 zatiaľ asi nemali vplyv – za riziká, ktoré sa môžu prejaviť v budúcnosti, považujem niektoré uskutočnené kroky, ktoré znižujú konkurencieschopnosť a medzinárodný imidž Slovenska a môžu zneisťovať investorov ohľadne budúcej výnosnosti investovaných prostriedkov (ako v prípade zdravotných poisťovní).

Ján Tóth, ING Bank
Detailnejšie údaje ponukovej strany HDP naznačujú, že motorom rastu v roku 2007 boli odvetvia priemyslu v automobilovom sektore, ako aj elektrotechnickom. Tieto nové kapacity sa dajú odstopovať do minulých rokov, kedy rozhodnutie zahraničných investorov investovať na Slovensku bolo spravené.

Vladimír Tvaroška, Bývalý štátny tajomník MF SR
Rýchly a zdravý rast ekonomiky bol naštartovaný hospodárskou politikou spred roka 2006. Napriek viacerým zlým krokom v hospodárskej politike po roku 2006, rýchly rast ekonomiky pokračuje. Hlavným dôvodom je relatívne zodpovedná makroekonomická politika v roku 2007, ktorá je spojená najmä s tým, že súčasná vláda nezmenila plány svojej predchodkyne na zavedenie eura v roku 2009.

Zoznam respondentov:

  1. Barta Juraj, Slovenská sporiteľňa
  2. Draxler Juraj, Centre for European Policy Studies, Brusel
  3. Ďurana Radovan, INESS
  4. Gábriš Marek, ČSOB
  5. Gonda Peter, Konzervatívny inštitút M.R.Štefánika
  6. Horváth Július, Central European University, Budapešť
  7. Chren Martin, Nadácia F.A.Hayeka
  8. Jurzyca Eugen, INEKO
  9. Lenko Martin, VÚB
  10. Mušák Michal, Slovenská sporiteľňa
  11. Nemec Juraj, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica
  12. Ondriska Pavol, ING DSS
  13. Pažitný Peter, Health Policy Institute
  14. Senkovič Marek, Slovnaft
  15. Tóth Ján, ING Bank
  16. Tvaroška Vladimír, Bývalý štátny tajomník MF SR
  17. Vagač Ľuboš, Centrum pre hospodársky rozvoj
  18. Zlacký Vladimír, Ernst & Young

Informácie o ankete poskytne:
Peter Goliaš
analytik INEKO
golias@ineko.sk
Tel: 02 / 5341 1020